Zemplínske Hradište

HNIEZDA BOCIANOV V OBCI

B O C I A N B I E LY

DE JINY OBCE

ZEMPLÍNSKE HRADIŠTE − slovenský BOCIANOPOLIS

DEJINY OBCE Historické názvy: Obec le 7 km ne o Trebišova, ri rieke Trnávka, ne aleko riek On ava. Prastar slovansk historick ná v sve ia o ávnom os len . Hradischa (1328), ara ischa (1454), ar sc e (1773), ar i a (1808), ar ište (1 20), Zemplínske Hradište (od roku 1948). chotári obce boli ná en v ácne archeolo ick nále , as nich e lo ená v em l nskom m e v Trebišove. účov udalosti orska − re ormácia protire ormácia a ic vplyv na obec 1301 Smr o horsk ho krá a On re a . v mrel ro r á ovcov, akla ate ov horska (1000).

1308 Karol . óbert ro n o sa stáva horsk m krá om. eho moc e však obme ená.

1312, 15. jún Bitka pri Rozhanovciach ( nes okr.

Košice-okolie). Karol I. Róbert tu porazil odbojných feudálov Omodejovcov, ktorí ovládali Košie M k T en nske o k ovsko vojsku udatne bojovali aj Filip a Ján Drugethovci. Ich rod pochádzal zo slávneho juhotalianskeho mesta Salerno (prístav pri Neapole). Ako oden ve nos ns vo os l l v ok 1317 humenské panstvo a mnoho okolitých denv ne ns v v okol T e ov ok ich tunajšieho pôsobenia. Drugethovci vlastnili o e n elo e s Ten o o v el o e v ok nk eo e artin ther vere nil svoich 5 t vo ittenber (le me i erl nom a i skom).

1526, 29. aug. B k Mo (ne aleko o na sk ho mesta P kostolie, ma . P cs). T rci ora ili o sk ho, esk ho a horsk ho krá a ov ta ., ktor v bo i a ol. N s v ve ký ok o sk − T en ský kon l omenovan o a severotalianskeho mesta Trento, lat. Tri ent m, k e sa konal.

O ove k ol ke kv n e o 1555 Augsburský mier (mesto v Bavorsku) a jeho princíp: CUIUS REGIO, EIUS RELIGIO lat o o územie to o nábo enstvo lá covia ( eme áni) mohli r ova vierov nanie svo ich o an ch. Táto ása a restala lati v rok 1647, rok re skon en m Tri sa ro ne vo n ( est álsk mier, o san v severo á a n ch nemeck ch mestách nster a Osnabr ck).

1600 obci e 25 ob van ch omov. O rok nesk r bolo v obci 11 ob van ch, 5 o sten ch a 16 eliarsk ch sa lost .

17. st. Povs n o ske o s ske e n nl s o en e el o e dnešného Slovenska. rve olovici tohto storo ia ila v obci sk ina slobo n ch vo akov, ktor mali o ansk sa losti, ale boli oslobo en o o ansk ch

V obci sú štyri kostoly.

Najstarší z nic gréckokatolícky kostol bol dokončen v roku Reformovaný (kalvínsky) bol postaven v roku ve a bola pristavaná v roku ostol bol opraven v roku Pravoslávny kostol vznikol prestavbou b valej školy v roku Rímskokatolícky kostol bol dokončen v roku

DE JINY OBCE

ávok, reto e v r a e otreb abe e ovali obran hra Pari . tom ase t ilo a 16 r bárov s e i n m rávom lov .

Pozn nes e to , ia , iba r canina vo n ho hra v ark mesta Trebišov.

Prv krát sa s om na v rok 1327 ako astrum Parys (lat. ra Par s). − e ký ok o e ok ol lne n en 1711 Satmársk mier, koniec stavovsk ch ovstan . evnenie habsb rske monarchie a osilnenie rekatoli ácie.

1715 Obec má iba 15 omácnost .

1720 a neskôr th nska koloni ácia, r cho ob vate ov emia nešn ho severov cho n ho Slovenska. − lá a osvietene anovn k , cisárovne árie Ter ie ( 1717 − 1780). − l e s n o e II − ok v l Tole n ný en k o ý zrovnoprávnil evanjelikov a kalvínov s katolíkO ok nesk le l n o ensk os ven e ov Z en e nevo n v v o sk v roku 1785. Nahradila ho miernejšia forma, poddanstvo, ktoré bolo zrušené v roku 1848.

1787 obci i e v 106 omoch 65 ob vate ov.

1803 Obecn chotár ma 741 katastráln ch tár (1 k. .

0,578 ha). tom ase t i reva ne a ari kalv nskeho v nania.

1828 Po a s tania e t v 154 omoch 1136 ob vateov. Nehn te nosti a vlastnili ro in lmáss ovcov a ernáthovcov, nesk r n ráss ovci. le an er nráss , ktor s lil vo e atoch, mal v obci ve kostatok.

1869 i e t 1231 ob vate ov, v rok 1 00 1187 a v rok 1 10 1228 ob anov.

1919-1923 (dec.) Po emková re orma vlastn ctva ro in n ráss ovcov na v mere 2648,1 katastráln ch tár, toho 206 katastráln ch tár tvorila o nohos o árska a.

Na ve kostatkoch le an ra n ráss ho v em l nskom ra išti a vo e atoch racovalo re sk to nen m oemkove re orm 48 amestnancov.

1944, 1. dec. Oslobo enie obce, ri e h mácii v rok 1 46 bolo ná en ch 11 hrobov s 11 vo akmi ervene armá .

1990 Pl no kácia cele obce.

BOCIAN BIELY (Ciconia ciconia) ocian k nám rilieta okolo o e a (1 . marca) a o lieta o 10. a sta o olovice se tembra.

Prv me ináro n s tanie sa sk to nilo v rok 1 34. o vte a šom ar išti bolo a 50 hnie , v rok 1 8 18 a o rok nesk r 20 hnie , v rok 2006 16 hnie → diplom na opačnej strane bulletinu rok 2016 bolo 14 obsa en ch. Ostatn s melo ostaven o lo k na hnie enie. O rok 1 83 ro ne o let obce 35 a 55 mlá at. Prv ch vanás mel ch o loiek bolo v obci miestnen ch v rok 1 86. ok olo s n n no o o o ý o oslovensk ene e k s M P SR relo en ch šes bocian ch hnie o st ov el. ve enia na bl ke novo ostaven betónov st s hnie n mi o lo kami a v b ovali sa št ri nov hnie a → apitola BO N OB

PL

S 1 331

O

medzinárodn sčítanie počtu z rokov

−

Z

k n o nov s okl Po sko k e n ol ov o e s v e l ne v n celosvetovej populácie.

I e lne vo n o enk v seve ový o no Warmsko-mazurskom vojvodstve (24 200 km2 olovica územia Slovenska).

Najd le itejšie priemern údaje: vek: 15 20 rokov o nos 3,5 k výška: 85 cm ka: 100 cm rozpätie krídel: 200 cm o e v e 2 5 sedenie na vajciach: 30 n vý ov l 54 63 n priemer hniezda: 120 200 cm o nos n e da: 100 k a viac o v r b , á ovk , slimák , ab , hraboše a in prirodzení nepriatelia: re ovšetk m t lav s a l šk vý k le s ov n 2 km a viac ý los le 28 61 km h denný prelet: 317 km vzdialenos k k reletia a 20 35 n a o 4 7 och o o ink .

Po náme 1 r hov bocianov, me i nimi e a o n e n ( iconia nigra). Na Slovensk i e 400 600 árov. Bon e n s v kv ý lovek ský s l sk t e sa na r. v hránene kra inne oblasti ( KO) atorica ri obci eles (50 km hov cho ne o em l nskeho ra iš a).

BOCIAN V KRESŤANSKOM UMENÍ

B O C I A N B I E LY

B l s o ns o n n o es . Knihe Leviticus ni a Moj išova 11, 13 1 ) a euteronomium ni a Moj išova ) sa okla á a ne ist viera a i om bolo aká an ho es . alme e bocian s as o stvorenstva. nakoniec v ni e proroka eremiáša sa vá a, e bocian o ná as svo ho r let i o let .

Bo n v o n e no ele en e o k en sk Bo sk o enos K s Ako o e l ov ol ený P M I l lat. Immaculata Conceptio Ne o kv nen o e → pokalypsa javenie sv ána → ni a Genesis Socha Immaculaty bola veľmi často stavaná v baroku, v 1. pol. 18. st. ako prejav poďakovania za skončenie morovej epidémie. V Košiciach uprostred Hlavnej ulice bola postavená v rokoch 1720 – 1723.

P ysiologus ( r c. r ro ove ec) e na staršo a na ro š rene šo kniho o vieratách v stre ovek . nikla okolo rok 200 o Kr. e a tor nie e nám . Sk to ne e ist ce vieratá (a niektor bá ne, na r. ni ), o is e v 55 ka itolách. K tom ešte ri áva nieko ko rastl n a minerálov.

Pieter van der Borc t

ikipedia org

Pre t to knih e t ick , e ka á ka itola sa a na citátom iblie. Pokra e o born mi v ove ami antick ch a torov ristotela, Pl tarcha st. a in ch a kon sa kres ansk mi o eniami. Bocian sa tu spomína ako najvernejší vták ktor sa stará o mlad c a nesk r aj o star c ko is boli bohato il strovan . e vý n s o v e ov e ký v o e o ok ol oo o ne ov kono ko obrazovaní zvierat.

HNIEZDA BOCIANOV V OBCI Prv

osol ari riletel tohto rok (2016) o obce 23. marca.

22 Trnávka

13

66

8 7

14 9

12 20

10

11 16

15

17 2 19

18

1

2.

1 2 3 4 5 6 7 8 10 11

N

niezda

l. lavná − re . 227 l. lavná − ri . 214 l. na − re . 35 l. Or ovánová − ri . 338 l. Or ovánová − vo n o emok o roti l. Or ovánová − ri a tob sove ástavke l. Na ko ci − re . 262 l. Na ko ci − re . 262 l. Tichá − vo vore . 387 l. Obecná − re . 143 l. Obecná − re . 13

. 304

ocian o leteli v

och 12. - 13. a

sta.

→

23 Trnávka

5

4

HNIEZDA BOCIANOV V OBCI

21

3 1. LEGENDA

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12

Obecný úrad ZŠ a MŠ Poľnohospodárske družstvo Nákupné stredisko (Námestie bocianov) Gréckokatolícky chrám Kostol reformovanej kresťanskej cirkvi Pravoslávny chrám Sála kráľovstva Svedkov Jehovových Pošta Dom smútku Pamätník padlých Rímskokatolícky kostol

. 111 12 l. Sle á − re 13 l. o rocká − ri moste 14 áhra a − . 67 15 l. Obcho ná − a nák . stre . − online kamera 16 Kri ovatka l c Obcho ná − Trebišovská . 32 17 l. ortová − o roti 18 l. ortová − ri ihrisk l. ortová − ri ihrisk 1 . 1 20 l. o rocká − ri na − astvin o nohos o árskeho o nik 21 l.

22 a mostom − ce riek Trnávka v avo 23 os o árska sa los Omláš − ri ov inci (k. . em .

ra ište)

KALENDÁR BOCIANA BIELEHO JAN. Bociany po troch mesiacoch odpočinku v Afrike koncom januára štartujú na dlhú cestu do Európy, aby nám prišli zvestovať jar.

FEB. Začína sa návrat bocianov, ktoré zimovali na juhu Európy.

MAR. (19. a neskôr) Prvé prílety bocianov z Afriky.

Vrcholí prílet bocianov na hniezda.

Prebieha oprava hniezd, párenie.

Hniezdenie APR. Začína sa znášanie a inkubácia vajec (sedenie na znáške, ktoré trvá 30 dní).

MÁJ V máji prilietavajú jedince, ktoré po dvoch rokoch pobytu v Afrike dospeli a po prvýkrát začínajú hniezdiť.

Liahnu sa prvé mláďatká.

JÚN – JÚL Po 25 dňoch sa mláďatá prvýkrát postavia na vystreté nohy.

Mláďatá intenzívne trénujú krídla, nadskakujú na hniezdach a posilňujú svalstvo.

Mladé bociany uskutočňujú prvé prieskumné lety do okolia.

Tibava, okr. Sobrance

Nová Polhora, okr. Košice-okolie

Foto: Miroslav Fulín

Foto: Peter Olekšák

Jesenná migrácia AUG. (10. a neskôr) Začína sa jesenná migrácia bocianov.

SEPT. Prvé bociany z Európy dosahujú africké zimoviská južne od Sahary.

Zimovanie OKT. – NOV. Po dosiahnutí zimovísk sa začína prvá fáza zimovania v Čade, Sudáne, Etiópii.

DEC. – JAN. V prípade nedostatku potravy bociany migrujú cez Keňu, Tanzániu, Zambiu a Botswanu do Juhoafrickej republiky.

BOCIANY V TEPLÝCH KRAJINÁCH

Pozn.: 1 Text a skeny sú prevzaté z bulletinu BOCIAN BIELY (Ciconia ciconia) NA SLOVENSKU, Miroslav Fulín, Ján Gúgh, Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko, 2014 → vtaky.sk Pozn.: 2 Bociany zo strednej a východnej Európy, „východné bociany“, odlietajú do „teplých krajín“ po okraji Slanských vrchov do Maďarska, Rumunska, cez úžinu Bospor, Turecko a Izrael, k povodiu rieky Níl (Egypt, Sudán) a ďalej na juh.

Bociany zo západnej Európy, „západné bociany“, využívajú teplé vzdušné prúdy cez Pyrenejský polostrov a Gibraltár. Pretože tieto prúdy nevznikajú nad vodou, nemôžu preletieť Stredozemné more. Vzdialenosť medzi letným a zimným sídlom môže dosiahnuť až 10 000 km (Južná Afrika).

Bociany biele odpočívajú na zimovisku v Tanzánii v NP Serengeti © George Lamson

Zverejnené s láskavým dovolením autora fotografie

BOCIANY V OBCI 1 Motto: Bociany odleteli a s nimi ďalšie leto. Želajme im šťastnú cestu, nech sa nám zase vrátia. S nimi príde nová nádej, nová jar, slnko, leto... Aj istota, že všetko je na Zemi tak, ako má byť...

Svoju dobrovoľnú ochranársku činnosť som začala napísaním príspevku do Pravdy o macošskom privítaní bocianov pre zhadzovanie hniezd v dedine v roku 1983.

Akurát vhod, pretože sa blížilo celoeurópske sčítanie bocianov (1984) a aj týmto príspevkom ornitológovia argumentovali, že je to ohlas verejnosti na situáciu – a tak ministerstvo uvoľnilo financie na umelé podstavce (na Slovensku 126, z toho v Zemplínskom Hradišti v roku 1986 12 podstavcov).

Uverejnenie článku vyvolalo rôzne reakcie, ale aj pozývania na rôzne celoštátne semináre skupiny ciconia ciconia (skupina ornitológov, ktorá chráni a sleduje biele bociany na Slovensku), na ktorých som sa zúčastnila (Komárno, Poproč, Michalovce).

Moja ochranárska činnosť trvala 20 rokov (zasielaním údajov s poznámkami, aj na týchto základoch môj nasledovník Palko Krištof vypracoval dokumentáciu).

V priebehu tých 20 rokov som pravidelne poskytovala rozhovory pre televíziu, rozhlas a noviny, kde som propagovala ochranu bielych bocianov – hoci celý ten aktívny čas som pracovala ako asistent – špecialista hygienickej služby.

Ornitológovia sú zároveň aj ochrancovia prírody, ktorých trpezlivosť a zanietenosť je obdivuhodná.

Svoj voľný čas venujú sledovaniu a starostlivosti o vtákov – častokrát aj na úkor vlastnej rodiny. V ich prítomnosti som sa naučila podobnému prístupu k prírode a k vtáctvu. Dúfam, že v budúcnosti budú vždy krásnymi poslami jari aj naše „hardišské bociany“.

V dôchodkovom veku (2002) som sa ako manželka farára reformovanej cirkvi odsťahovala do rodinného domu v neďalekom Sírniku.

Katarína Demešová

Námestie bocianov (1)

Október 2005 (2)

TURISTIKA Michalovce

Sobrance

UA

...

Vranov n./T. Sečovce ...

Košice Hriadky Slanec

...

.....

.... . Čerhov Slovenské Nové Mesto

Vojčice TREBIŠOV Zemplínske Hradište Veľké Kapušany

FESTINA LENTE! Ponáhľaj sa pomaly!

Sueton (70? – 150 AD), Vita divi Augusti (25, 4) Obľúbený výrok Augusta (63 AC – 14 AD), prvého rímskeho cisára (27 AC – 14 AD).

Počas jeho vlády sa narodil Ježiš Kristus.

PEŠIA TRASA Začiatok všetkých trás je pred obecným úradom 1. Zemplínske Hradište – Trebišov (kaštieľ Andrássyovcov). Dnes tu sídli Vlastivedné múzeum s expozíciami histórie poľnohospodárstva na východnom Slovensku a expozíciou tokajského vinohradníctva.

GPS: N48°37’42’’ E21°43’12’’, www.muzeumtv.sk Dĺžka trasy: 7,5 km | čas: 2 hod.| náročnosť: ľahká

CYKLOTRASY 1. Zemplínske Hradište – Trebišov – Vojčice – Horovce – Michalovce – Zemplínska Široká – Iňačovce (Senianske rybníky – „vtáčí raj“) Dĺžka trasy: 50 km Náročnosť: stredná Pre premávku na E 50 odporúčame túto trasu autom.

2. Zemplínske Hradište – Novosad – Zemplínska Branč – Oborín (CHKO Latorica) Dĺžka trasy: 22 km Náročnosť: stredná 3. Zemplínske Hradište – Zemplínsky Branč – Zemplínsky Klečenov – Stanča – Nižný Žipov – Egreš – Zemplínska Teplica – Slanské Nové Mesto – Slanec – Hrad Slanec Dĺžka trasy: 31 km Náročnosť: ťažká 4. Zemplínske Hradište – Zemplínsky Branč – Veľaty – Čerhov: 17 km (Tokajská oblasť) – Slovenské Nové Mesto (hranica s Maďarskom) Dĺžka trasy: 24 km Náročnosť: stredná Pozn.: Odporúčame aj mapu Košického kraja, 1: 200 000, 2014, www.kosiceregion.com a mapu SHCart Dolný Zemplín, č. 235, M 1 : 100 000, 2007.

BOCIANY V OBCI 2

(3)

(4) (7)

(5) (8)

(6)

(7) Foto: Jozef Staš, 1, 3; Pavel Krištof 2, 6; Miroslav Fulín 4; Miroslav Majcher 5, 7

JEDNA OCHRANÁRKA A TRAJA OCHRANÁRI

Pani Katarína Demešová, pôvodným povolaním asistentka hygienickej služby, sa začala venovať dobrovoľnej ochrane bocianov v roku 1983.

Táto vzácna žena za 20 rokov rozhodujúcou mierou prispela v obci k starostlivosti o týchto poslov jari a založila tradíciu, v ktorej pokračovali a pokračujú jej nástupcovia.

Od roku 2002 ako manželka farára reformovanej cirkvi žije v neďalekom Sírniku.

Pán Pavel Krištof sa osobitne zaslúžil o ochranu bocianov v rokoch 2003 − 2009. V rámci Festivalu vedy a techniky A M A V E T, spolu s Gymnáziom Trebišov a informáciám od p. Demešovej, zdokumentoval osídlenie bocianom bielym v obci v rokoch 1984 − 2004.

Tento informačný materiál je záujemcom k dispozícii na obecnom úrade.

V roku 2005 realizoval projekt Nové hniezda pre bociany biele, v rámci ktorého sa v obci osadilo 10 nových hniezdnych podložiek na samostatných stĺpoch.

Pán Jaroslav Haluška sa venoval bocianom v rokoch 2009 − 2010.

Pán Jozef Staš sa venuje ochrane bocianov od roku 2015. „Prírodu mám rád, preto ju chránim. Takto sa jej snažím vrátiť aspoň štipku toho, čo mi ona dala a dáva.

Pri pobyte v nej si stále spomeniem na výrok Hansa Christiana Andersena: „Všetky knihy zožltnú, ale kniha prírody má každý rok nové, nádherné vydanie“.

estn vzdialenosti v km: Zemplínske Hradište: TREBIŠO (okr. mesto) 7; Michalovce: 34; Košice: 52; e ov (Toka ská oblas ); Slovenské Nové Mesto: 24 (hranica s a arskom);

PL CZ UA A H

Po et ob vate ov 1130, stav 1. se t. 2016.

Po et obsa en ch miest riro ene kol še. ov o nov n v n Slovensk 100 obsa en ch hnie .

ok ne lo okrese Trebišov e viac ako

utor pri príle itosti vydania to to bulletinu vytvoril tento prav latinsk c ronogram ritmetick súčet všetk c zvýraznených znakov udáva rok je o vzniku HraDIsCha IC s et st s sLo aC s ere LoC s ra Is bI CIConIæ CIConIæ I nt.

Ita IbI Iator enI, I, obser a at e r rs s reDI! HRADISCHA s o l slovensk o e Sk o ne le es o k e o n ele P eo s o o o nov s v !

16 I 20 0 X 2 L 8 C 2 D 0 M 2016 S je prv m istorick m názvom obce emplínske radište od roku N

e oso n o kov n e s os ov o e nov Ol ov v es nn o o o o ve v n o o lletinu.

Pani Kataríne Demešovej v a r eme mimoria n ct a 20-ro n obrovo n ochran bocianov (o rok 1 83).

Jozefovi Stašovi, ktor sa venuje oc rane bocianov v obci od minul o roku akujeme za tvorbu legendy rozmiestnenia niezd a aktuálne otogra e ovnako ak eme Miroslavovi Fulínovi zool govi c odoslovensk o múzea v ošiciac ktor dl odobo mapuje bociany na Slovensku za je o odborn rady a in ormačn materiály → www.bociany.sk Vydané s podporou Košického samosprávneho kraja © o e So o n, 2016 © esign sadzba: Milan Bobula, mbob la5 mail.com © Fotogra e: Obec Zemplínske Hradište titulka Miroslav Fulín bocian na titulke Jozef Staš Námestie bocianov a bociany v obci Pre obec Zemplínske Hradište, Obecná 392, eb stránka 076 01 Zemplínske Hradište, zemplinske radiste sk vydal o e Soro in S , á sova 1848 6, 071 01 ichalovce, issuu com ydSorocin © Tlač: Rotaprint, s. r. o., ar ianska 68, 040 17 Košice