Mikroregión BOROLO

Mikroregión BOROLO . * , 3 0 3 & ( * » / 7 ,0 $ , & 364,07$& t )03ƪ" t #"À,07$& t )-*7*À5*" $ ) 0 ƪ , 0 7 $ & t , 0 ƪ 6 À t # & ƪ "5 * / " t * / 0 7 $ & t 3 6 4 , « # : 4 5 3 « t 1 0 % ) 0 3 0 Ƒ t 3 6 4 , Å ) 3 " # 0 7 & $

$)"3",5&3*45*," .*,303&(*»/6 Vznikol v r. 2003. Tvorí ho jedenásť obcí severnej oblasti okresu Sobrance, ktorý je zároveň časťou Schengenskej hranice s Ukrajinou. Patria tu: Ruskovce, Horňa, Baškovce, Hlivištia, Choňkovce, Koňuš, Beňatina, Inovce, Podhoroď, Ruský Hrabovec a Ruská Bystrá.

Jeho názov je odvodený od horského masívu v severovýchodnej časti katastra obce Choňkovce, kde sa nachádza zrúcanina hrádku, v miestnom nárečí „Hradzisko“.

Rozloha: 149,22 km2 | Počet obyv.: 3 410 | Hustota: 22,9 obyv./km2 (Stav: okt. 2014). Územie mikroregiónu je pokryté prevažne listnatými lesmi a je rajom poľovníkov i hubárov. Výnimočnosť flóry a fauny dokumentuje Chránené vtáčie územie (CHVÚ) s celkovou rozlohou 53 944 ha. Okrem Horne sa rozprestiera na území všetkých obcí mikroregiónu. Územie európskeho významu (ÚEV) Morské oko zaberá 14 962 ha, z toho časť leží v katastri obcí Hlivištia, Choňkovce, Koňuš, Beňatina, Ruský Hrabovec, Ruská Bystrá.

KATASTER OBCE ÚZEMIE EURÓPSKEHO VÝZNAMU CHRÁNENÁ KRAJINNÁ OBLASŤ (CHKO) CHRÁNENÉ VTÁČIE ÚZEMIE (CHVÚ) MALOPLOŠNÉ CHRÁNENÉ ÚZEMIE (Prírodná rezervácia a prírodná pamiatka) VÝHLIADKA, ROZHĽAD, TURISTICKY POZORUHODNÉ MIESTO HRAD, ZRÚCANINY KOSTOL, CHRÁM MLYN, PÍLA VÝZNAMNÝ PAMÄTNÍK, TABUĽA ARCHEOLOGICKÉ NÁLEZISKO KÚPELE PAMIATKA – UNESCO NA SVK

ce ran

Sob 1 cm ^ = 1,07 km

Sob ran ce –

N

Tib ava

Zemplínska Šírava/ Morské oko

V mikroregiĂłne sa nachĂĄdzajĂş nasledovnĂŠ lokĂĄlne chrĂĄnenĂŠ Ăşzemia: t 1SĂ“SPEOĂ? SF[FSWĂˆDJF (1) DrieĹˆ (11,25 ha) | rok vyhlĂĄsenia: 1993 | HliviĹĄtia (2) LysĂĄ (3,95 ha) | rok vyhlĂĄsenia: 1993 | ChoĹˆkovce –PodhoroÄ? t 1SĂ“SPEOĂˆ QBNJBULB (3) BeĹˆatinskĂ˝ travertĂ­n (0,24 ha, zatopenĂ˝ kameĹˆolom), rok vyhlĂĄsenia: 1989 | BeĹˆatina t ,SBKJOOâ QSJFTUPS (4) DolĂ­n, PodhoroÄ?skĂĄ a BeĹˆatĂ­nska voda (5) PrĂ­rodnĂ˝ areĂĄl drevenĂŠho chrĂĄmu Inovce

UbĞa – Snina

UA

UA

. * , 3 0 3 & ( * Âť / 7 ,0 $ , &

Ĺ tatutĂĄrna zĂĄstupkyĹˆa: Mgr. Jarmila OlexovĂĄ, starostka obce HliviĹĄtia Adresa: OcĂš HliviĹĄtia 73, 073 01 Sobrance hlivistia@lekosonline ☎ t

)03ĆŞ" PoÄ?et obyvateÄžov: 360 www.obechorna.sk ☎ 056 / 652 22 93 ChotĂĄr obce je mierne Ä?lenitĂ˝. PrvĂ˝ zĂĄznam sa uvĂĄdza v r. 1417 ako Felsenfalu, neskĂ´r ako Hornya (1773), HorĹˆĂĄ (1808), HornĂĄ (1920), HorĹˆa (1927); po maÄ?arsky Hornya, Katlanos. Podobne, ako okolitĂŠ obce, HorĹˆa patrila panstvu Michalovce-Tibava. V roku 1427 mala 11 port. V roku 1828 mala obec 43 domov a 473 obyvateÄžov.

Pri slanosĂ­rnych a slanoĹželezitĂ˝ch prameĹˆoch, pĂ­somne doloĹženĂ˝ch v roku 1336, vznikli v 18. stor. kĂşpele. Osada SobraneckĂŠ kĂşpele mala v roku 1828 10 domov a 96 obyvateÄžov. LieÄ?ili sa tu reumatickĂŠ a koĹžnĂŠ choroby a choroby lĂĄtkovej vĂ˝meny. Svoj najväÄ?ĹĄĂ­ rozkvet zaĹžili od r. 1850 do druhej svetovej vojny. Boli v prevĂĄdzke v letnej sezĂłne, od 15. mĂĄja do 15. septembra, kedy sa tu lieÄ?ilo dohromady poÄ?as dlhĹĄĂ­ch pobytov, priemerne aĹž 1200 pacientov. V areĂĄli sa nachĂĄdza Kaplnka sv.

Petra a Pavla z r. 1994 (pĂ´vodnĂĄ bola ĹĽaĹžko poĹĄkodenĂĄ v 2. svet. vojne).

Pamiatky: t #VEPWB 4PCSBOFDLâDI LĂžQFĘ PW LMBT [ QPM TUPS t /FPCBSPLPWâ HSĂ?DLPLBUPMĂ“DLZ LPTUPM /BOFCPW[BUJB 1BOOZ .ĂˆSJF QPDIĂˆdza z konca 19. stor. Vo vojne bol ĹĽaĹžko poĹĄkodenĂ˝ a opravenĂ˝ W S t 0CSB[ .BEPOZ [ TUPS UWPSĂ“ BK FSC 364,07$& PoÄ?et obyvateÄžov: 262 www.ruskovce-obec.sk ☎ 056 / 652 23 51 Obec je doloĹženĂĄ z roku 1418 ako Rwzkoch, neskĂ´r ako Russkowce (1808), RuĹĄkovce (1920), Ruskovce (1927); po maÄ?arsky RuszkĂłc, TĂśrĂśkruszka.

V roku 1427 mala 19 port. Patrila panstvu Michalovce-Jasenov. V 18. stor. bola zemanskou obcou.

V r. 1828 mala 27 domov a 243 obyvateÄžov. Ruskovce sĂş prvou obcou zo Sobraniec v smere na MorskĂŠ oko.

V 1. pol. 20. st. tu boli v prevĂĄdzke ĹĄtyri vodnĂŠ mlyny! .-:/ÂŤ34570 V mlyne sa otĂĄÄ?a kameĹˆ na kameni, pohĂĄĹˆanĂ˝ kolesom a rozomieÄža cez nĂĄsypnĂ­k nasĂ˝panĂŠ zrno a oddeÄžuje otruby, padajĂşce do truhlice, od mĂşky, ktorĂĄ sa cez sito preosieva.

TakĂ˝ mlyn bol predtĂ˝m ruÄ?nĂ˝ mlyn, potom konskĂ˝ mlyn, Ä?alej vodnĂ˝ mlyn, a lodnĂ˝ mlyn, nakoniec veternĂ˝ mlyn. (*) GrĂŠckokatolĂ­cky chrĂĄm sv. Petra a Pavla s prvkami ukr. baroka bol postavenĂ˝ v r. 1925 a je kultĂşrnou pamiatkou. Raritou je hniezdenie bocianov bielych blĂ­zko hasiÄ?skej zbrojnice. (*) Zdroj: JOH. AMOS COMENII, ORBIS SENSUALIUM PICTUS, Neu bearbeitet von Uvius Fonticola, Friedrich Verlagsmedien, D–Frankfurt am Main, 3., korrigierte Auflage 2012, CAPUT XLVIII, Seite 101, preklad: J. SoroÄ?in

#"Ă€,07$&

Obec leŞí v ĂşdolĂ­ Ĺ˝iarovnickĂŠho potoka, v nadmorskej výťke okolo 170 m. PrvĂĄ pĂ­somnĂĄ zmienka pochĂĄdza z r. 1337. V tom Ä?ase ich vlastnili michalovskĂ­ ĹĄÄžachtici.

HistorickĂŠ nĂĄzvy obce sĂş: Bazkoch (1427), Baskoch (1449), Basskowce (1786), maÄ?arsky BaskĂłc, resp. AlsĂłbockoc. V 15.–17. st. obec patrila ĹĄÄžachticom z Michaloviec a Tibavy a bola Ä?asĹĽou panstva Jasenov. /FPCBSPLPWâ (SĂ?DLPLBUPMĂ“DLZ DISĂˆN /BOFCPWTUĂžQFOJB 1ĂˆOB CPM QPTUBWFOâ W SPLV /BDIĂˆE[B TB UV &7"/+& -*ÂŤ3 o najstarĹĄia byzantskĂĄ bohosluĹžobnĂĄ kniha na Slovensku, ktorĂĄ vznikla v polovici 15. storoÄ?ia. Jej 281 www.slavu.sav.sk bohato ilustrovanĂ˝ch listov ruÄ?ne vytvĂĄrali mnĂ­si niekoÄžko rokov podÄža eĹĄte starĹĄej predlohy. ZĂĄhlavia zdobili zlatĂ˝mi pĂ­smenami. Jeho reĹĄtaurovanie podporil aj Spolok sv. Cyrila a Metoda. )-*7*Ă€5*" PoÄ?et obyvateÄžov: 385 www.hlivistia.sk ☎ 056 / 652 23 17 PrvĂĄ pĂ­somnĂĄ zmienka pochĂĄdza z r. 1448, priÄ?om nĂĄzov je pravdepodobne pomenovanĂ­m chotĂĄra.

Podobne, ako susednĂŠ BaĹĄkovce, obec bola v 15.–17. st. Ä?asĹĽou panstva Jasenov, ktorĂŠ patrilo ĹĄÄžachticom z Michaloviec a Tibavy.

V r. 1549 tu okrem ťoltýsa bolo osemnåsż poddanských domåcností. Avťak uŞ o necelých 20 rokov (1567) tu Şili iba ťtyri rodiny sedliakov (!)

6. jĂşna 1742 sa v obci narodil prvĂ˝ vĂ˝znamnejĹĄĂ­ historik grĂŠckokatolĂ­ckej cirkvi na Slovensku, baziliĂĄn, spisovateÄž, liturgista a pedagĂłg Juraj BaziloviÄ?, ktorĂ˝ sa zaslúŞil o rozvoj i opis liturgickĂŠho Ĺživota.

Z pol. 18. st. pochĂĄdza pĂ­somnĂĄ sprĂĄva o existencii grĂŠckokatolĂ­ckej farnosti. NeobarokovĂ˝ chrĂĄm sv. Juraja bol postavenĂ˝ v r. 1899 a je zapĂ­sanĂ˝ ako nĂĄrodnĂĄ kultĂşrna pamiatka. TypickĂĄ jednoloÄ?ovĂĄ stavba je v interiĂŠri krytĂĄ pruskĂ˝mi klenbami.

Sakristia bola pristavanĂĄ v 90. rokoch 20. st.

V severnej Ä?asti obce sa nachĂĄdza PrĂ­rodnĂĄ rezervĂĄcia DrieĹˆ (11,25 ha; 4. stupeĹˆ ochrany; rok vyhlĂĄsenia: 1993). TvorĂ­ sĂşÄ?asĹĽ CHKO (ChrĂĄnenĂĄ krajinnĂĄ oblasĹĽ) Vihorlat. CieÄžom je ochrana lesa a lesostepĂ­ na skalnom podloŞí. Vo veÄžkom rozsahu sa tu vyskytuje drieĹˆ obyÄ?ajnĂ˝ (lat. Cornus mas).

Drienka vyrastĂĄ do výťky 3 m a mĂĄ tvrdĂŠ drevo. ÄŒervenĂŠ plody sa zberajĂş v sep.–okt.

364,07$& t )03ĆŞ" t #"Ă€,07$& t )-*7*Ă€5*"

PoÄ?et obyvateÄžov: 249 www.baskovce.sk ☎ 056 / 652 23 37

CHOŇKOVCE Počet obyvateľov: 549 www.chonkovce-obec.sk ☎ 056 / 652 25 10 Obec leží v nadmorskej výške okolo 218 m. Prvá správa sa zachovala z r. 1409 pod názvom Hunkolch, neskôr ako Honykocz (1418), Honykouch (1419), Hankoch (1427), Chonikowce (1808), Choňkovce (1920); po maďarsky Hunkóc, Alsóhunkóc.

Severovýchodne, vo vzdialenosti približne 3,3 km, na horskom chrbte Borolo – odkiaľ je aj názov mikroregiónu – sa nachádzajú ruiny hrádku, v miestnom nárečí Hradzisko.

Hlavný hradný objekt mal vnútorné rozmery 19x5 m, múry z lomových kameňov hrúbku 1,35 m. Predpokladá sa, že okrem suterénu boli postavené minimálne dve podlažia. Zatiaľ sa nenašli nijaké dokumenty, ktoré by dosvedčili čas jeho zániku.

Zo začiatku 19. st. pochádza gréckokatolícky chrám Zvestovania Panny Márie, vybudovaný v klasicistickom štýle. Neobaroková veža je z 2. pol. 19. st. Má trojitú cibuľovitú baňu so slepou laternou.

V obci je aj rímskokatolícky a pravoslávny kostol.

Sídli tu prosperujúce poľnohospodárske družstvo Vinohrady, ktoré sa zameriava na chov dobytka a pestovanie obilnín. Má vlastnú pekáreň. Družstvo hospodári aj na 75 ha vinohradov v obciach Choňkovce, Horňa, Koňuš a Hlivištia. Ročne dorába 300 – 400 000 l vína. ,0ƪ6À Počet obyvateľov: 354 www.obechorna.sk ☎ 056 / 652 33 15 Obec je doložená z 1414 ako Konys, neskôr Konyus (1417), Kwynus (1418), Kwnys (1424), Kenyews (1445), Konyws (1520), Koňussce (1808), Koňuš (1920); po maďarsky Konyus, Unglovasd.

Patrila panstvu Michalovce-Tibava. V roku 1715 mala obec 10 domácností, 1828 39 domov a 400 obyvateľov. Do 19. stor. boli zemepánmi Tibayovci. Koňuš leží na západnom úpätí Popričného v doline Koňušského potoka. Západnú časť chotára tvorí Podvihorlatská pahorkatina, východnú strmé, hlbokými dolinami rozrezané západné svahy Popričného s listnatým lesom.

V obci sú dva chrámy: gréckokatolícky a pravoslávny. t (SÏDLPLBUPMÓDLB DFSLFW ;PTMBOJB 4WÊUÏIP %VDIB TB [BʊBMB TUBWBʳ v r. 1947. Kvôli perzekúciám bol chrám dokončený a posvätený až v r. 1969 a rekonštruovaný v r. 2001. Pamiatkou v interiéri je: Zaprestolná ikona – Zoslanie Sv. Ducha, olej na plátne. t 1SBWPTMÈWOZ DISÈN CPM QPTUBWFOâ W PCEPCÓ PLUØCFS o október/2003, posvätený 9. októbra 2005 a je zasvätený Svätým ženám myronosiciam.

Miestni Židia si v r. 1905–1907 postavili synagógu, ktorá bola počas druhej svetovej vojny, v r. 1944, zničená.

PrvĂĄ zmienka o obci nepriamo pochĂĄdza z r. 1333 pri ohraniÄ?enĂ­ chotĂĄra obce Tibava. ÄŽalĹĄie nĂĄzvy boli: Benetyna (1397), Benetyne (1575), Benethinie (1786), BeĹˆatinĂĄ: maÄ?arsky: Benetine, VadĂĄszfalva.

BeĹˆatina leŞí medzi Vihorlatom a PopriÄ?nĂ˝m v kotline potoka BeĹˆatinskĂĄ voda, neÄ?aleko ĹĄtĂĄtnej hranice s Ukrajinou .

GrĂŠckokatolĂ­cky chrĂĄm Sv. MikulĂĄĹĄa z 2. pol. 19. storoÄ?ia, postavenĂ˝ v slohu neskorĂŠho klasicizmu je nĂĄrodnou kultĂşrnou pamiatkou. /BDIĂˆE[B TB UV BK QSBWPTMĂˆWOZ LPTUPM ‘V rokoch 1773–1809 spravoval grĂŠckokatolĂ­cku MukaÄ?evskĂş eparchiu biskup Andrej BaÄ?inskĂ˝ z BeĹˆatiny, ktorĂ˝ veÄžkou mierou prispel k jej rozvoju. V roku 1780 preniesol sĂ­dlo eparchie z MukaÄ?eva do UĹžhorodu. V roku 1787 vytvoril vikariĂĄt so sĂ­dlom v KoĹĄiciach.

V UĹžhorode je po biskupovi pomenovanĂŠ nĂĄmestie pred katedrĂĄlnym chrĂĄmom.’ Raritou je tyrkysovĂŠ jazierko v bĂ˝valom kameĹˆolome za obcou v smere na Inovce. /FPCZĘŠBKOĂž TDFOĂ?SJV EPUWĂˆSBKĂž NFUSPW WZTP kĂŠ Ăştesy Ä?ervenohnedo sfarbenĂŠho pĂłrovitĂŠho vĂĄpenca, chemicky CaCO3, uhliÄ?itanu vĂĄpenatĂŠho. */07$& PoÄ?et obyvateÄžov: 218 www.inovce.sk ☎ 056 / 658 25 14 Obec je doloĹženĂĄ z roku 1555 ako Inoc, neskĂ´r ako Inowec (1808), Inovec (1920); po maÄ?arsky InĂłc, Éralja. Patrila panstvu HumennĂŠ, v 18. stor. IbrĂĄnyiovcom, v 19. stor. IzĂŠpiovcom. V roku 1715 mala 14 domĂĄcnostĂ­, v roku 1787 27 domov a 163 obyvateÄžov. V roku 1828 34 domov a 251 obyvateÄžov.

Tu sa nachådza chýrny grÊckokatolícky drevený kostolík svätÊho Michala Archanjela z roku 1836, ktorý je vyhlåsený za nårodnú kultúrnu pamiatku.

Ikonostas a hlavnĂ˝ oltĂĄr je drevenĂĄ polychromatickĂĄ architektĂşra s cĂĄrskymi dverami z polovice 19. storoÄ?ia a pochĂĄdza z Ä?ias stavby kostolĂ­ka.

V interiĂŠri sa nachĂĄdza ikona Kristus uÄ?iteÄž v lodi z r. 1760–1780, tempera na dreve 75 x 80 cm a ikona Pieta na oltĂĄri, sign. MarkoviÄ? Michal 1842, olej na dreve 80 x 70 cm.

Michal /hebrejsky ‍( מיכ×?×œâ€ŹMikha‘el)/. Preklad mena: Kto je ako Boh? Zdroj: www.de.wikipedia.org/wiki/Michael. /B TUBSâDI NBĘ CĂˆDI B VNFMFDLâDI QBNJBULBDI LUPSĂ? TĂž TQPKFOĂ? s tĂ˝mto menom, sa Ä?asto pouŞíva latinskĂĄ verzia: QUIS UT DEUS? 7 /PWPN [ĂˆLPOF ;KBWFOJF TW +ĂˆOB O TB PQJTVKF BLP CPKPWBM s drakom → veÄžmi Ä?astĂ˝ nĂĄmet maliarov a sochĂĄrov. Sviatok: 29. sept.

Obce RuskĂĄ BystrĂĄ, PodhoroÄ? a RuskĂ˝ Hrabovec sa nachĂĄdzajĂş na druhej strane bulletinu.

$ ) 0 ƪ , 0 7 $ & t , 0 ƪ 6 À t # & ƪ "5 * / " t * / 0 7 $ & t 3 6 4 ,  # : 4 5 3  t 1 0 % ) 0 3 0 Ƒ t 3 6 4 , Å ) 3 " # 0 7 & $

#&ĆŞ"5*/" PoÄ?et obyvateÄžov: 209 www.benatina.sk ☎ 056 / 658 25 06

N

0 Svetové dedičstvo UNESCO

Chránené územia a územia európskeho významu

Mlyny – národné kultúrne pamiatky

3

6

12 km

Územie mikroregiónu

364,ÂŤ #:453ÂŤ ] -0,"-*5" 6/&4$0

10%)030Ć‘

1PĘŠFU PCZWBUFĘ PW t ☎ 056/658 40 71 www.ruskabystra.lekosonline.sk

PoÄ?et obyvateÄžov: 379 www.podhorod.sk ☎ 056 / 658 40 77

Obec je evidovanĂĄ v roku 1405 ako Biztra, neskĂ´r ako RuskĂŠ BystrĂŠ (1808), RuskĂĄ BystrĂĄ (1927); po maÄ?arsky Oroszbisztra, Oroszsebes.

V 16. stor. patrila panstvu HumennĂŠ, neskĂ´r Dessewffyovcom. R. 1715 mala 5 domĂĄcnostĂ­, 1787, 9 domov a 53 obyv., 1828, 16 domov a 118 obyv.

RUSKĂ BYSTRĂ je aj za hranicami Slovenska znĂĄma svojim grĂŠckokatolĂ­ckym drevenĂ˝m kostolĂ­kom (cerkvou), ktorĂ˝ je od r. 2008 zapĂ­sanĂ˝ v Zozname kultĂşrneho dediÄ?stva UNESCO/ spolu so siedmimi drevenĂ˝mi a artikulĂĄrnymi kostolmi slovenskej Ä?asti KarpatskĂŠho oblĂşka/.

Je zasvätenĂ˝ sv. MikulĂĄĹĄovi Biskupovi. ‘DrevenĂ˝ chrĂĄm uchovĂĄva vzĂĄcnu reCerkev uprostred prĂ­rody likviu, tekutinu vytekajĂşcu z ostatkov sv. MikulĂĄĹĄa. Relikvia, tzv. myro sv. MikulĂĄĹĄa, pochĂĄdza z baziliky v talianskom meste Bari, kde spoÄ?Ă­vajĂş ostatky tohto svätca. Do Ruskej Bystrej ju v roku 2014 priniesol Lorenzo Lorusso, prior dominikĂĄnskej komunity, ktorĂĄ pĂĄpeĹžskĂş baziliku spravuje.’

Obec je doloĹženĂĄ z roku 1406 ako Varalya, neskĂ´r ako Podhraza (1786), Podhorodje (1808), Podhradie (1920), PodhoroÄ? (1927); po maÄ?arsky TibavĂĄralja.

SĂ­dlo sa vyvinulo zaÄ?iatkom 14. stor. z podhradskej osady hradu Tibava, ktorĂĄ vznikla v 2. pol. 13. storoÄ?ia.

Hrad bol zbúraný v r. 1715. Obec patrila panstvu Michalovce-Tibava, v 18.stor. Draveckým, kedy sa spomína tunajťí mlyn.

V roku 1715 mala 15 domĂĄcnostĂ­, v r. 1828 35 domov a 485 obyvateÄžov. Obec mala v r. 1940 historicky najväÄ?ĹĄĂ­ poÄ?et obyvateÄžov: 653.

Nad bĂ˝valĂ˝m kameĹˆolomom, v severnej Ä?asti obce sa nachĂĄdzajĂş zrĂşcaniny malĂŠho hradu – odkiaÄž je aj nĂĄzov obce.

Bol zbúraný po stavovských povstaniach v r. 1715.

Kultúrna pamiatka, klasicistický GrÊckokatolícky chråm sv. Bazileja VeĞkÊho bol postavený v r. 1838–44 a obnovený v r. 1993–95. V r. 2004 sa opravila strecha.

V novembri/2010–aprĂ­li/2012 bola revitalizovanĂĄ centrĂĄlna Ä?asĹĽ obce. V r. 2014 sa koncom augusta uskutoÄ?nil uĹž 42. roÄ?nĂ­k PodhorÄ?skĂ˝ch slĂĄvnostĂ­. Toto vĂ˝znamnĂŠ kultĂşrne a spoloÄ?enskĂŠ podujatie regiĂłnu je miestom stretnutia priateÄžov folklĂłru a rodĂĄkov.

ChrĂĄm bol postavenĂ˝ pribliĹžne v r. 1720–1730. JednoloÄ?ovĂĄ zrubovĂĄ cerkev pozostĂĄva zo vstupnej Ä?asti, chrĂĄmovej lode a TWĂŠUZOF /B [ĂˆQBEOFK TUSBOF KF [WPOJDB OBE TWĂŠUZĘĽPV KF VNJFTUnenĂĄ menĹĄia veĹžiÄ?ka, tzv. sanktusnĂ­k (lat. sanctus = svätĂ˝).

Detail interiĂŠru

364,Ă… )3"#07&$ PoÄ?et obyvateÄžov: 327 ☎ 056 / 658 40 86 ocuruskyhrabovec@centrum.sk Obec je evidovanĂĄ z roku 1567 ako Hraboc, neskĂ´r ako Oros Hrabovecz (1773), RuskĂ˝ HraCPWFD QP NBĘ?BSTLZ 0SPT[ISBCĂ˜D /BgygereblyĂŠs. Mala 4 porty, v r. 1787 38 domov a 243 obyv. a v r. 1828 70 domov a 514 obyvateÄžov. PoznĂĄmka: Obce platili ĹĄÄžachticom dane podÄža poÄ?tu port, (lat. porta = brĂĄna), cez ktorĂş mohol prejsĹĽ do dvora voz plne naloĹženĂ˝ senom. V stredoveku bola porta rozĹĄĂ­renou daĹˆovou jednotkou.

Uprostred obce sa nachĂĄdza grĂŠckokat. cerkev sv. Juraja. Bola postavenĂĄ v roku 1838 v klasicistickom slohu a je kultĂşrnou pamiatkou. PravoslĂĄvny chrĂĄm sv. VeÄžkomuÄ?enĂ­ka Juraja pochĂĄdza z 1997. O obci sĂş aj farnosti obidvoch byzantskĂ˝ch rĂ­tov.

Sv. Juraj je jednĂ˝m z najobĞúbenejĹĄĂ­ch svätcov na ZĂĄpade i VĂ˝chode. Bol dĂ´stojnĂ­kom v rĂ­mskom vojsku a zomrel poÄ?as poslednĂŠho veÄžkĂŠho prenasledovania kresĹĽanov za vlĂĄdy cisĂĄra %JPLMFUJĂˆOB W S W .BMFK ÂŤ[JJ EOFĂ?OPN 5VSFDLV 1PEĘ B TUBrej legendy z 11. st. niÄ?il drakov a stal sa patrĂłnom kresĹĽanskĂ˝ch rytierov a boja proti zlu → obĞúbenĂ˝ motĂ­v umelcov. VojenskĂŠ rĂĄdy s jeho menom existujĂş aj dnes. Sviatok: 24. aprĂ­l.

V zĂĄtvorkĂĄch sĂş uvedenĂŠ vzdialenosti v km do okresnĂŠho mesta SOBRANCE: Ruskovce (4), HorĹˆa (3), BaĹĄkovce (5), HliviĹĄtia (7), ChoĹˆkovce (8), KoĹˆuĹĄ (10), BeĹˆatina (16), Inovce (20), PodhoroÄ? (15), RuskĂ˝ Hrabovec (21) a RuskĂĄ BystrĂĄ (25). ÄŽalĹĄie vzdialenosti v km 40#3"/$&‰ 7ZĂ?OĂ? /FNFDLĂ? ISBOJDB T 6LSBKJOPV 12 ; Michalovce: 21 ; KoĹĄice: 80. $:,-053"4: HliviĹĄtia – BaĹĄkovce – (HorĹˆa + 1 km) – Ruskovce – Jasenov (kriĹžovatka) DĺŞka trasy: 13 km | nĂĄroÄ?nosĹĽ.: ÄžahkĂĄ ZemplĂ­nska Ĺ Ă­rava (Jovsa) 5 km | ÄžahkĂĄ

MorskĂŠ oko 8 km | strednĂĄ

Jovsa – KusĂ­n – KlokoÄ?ov – KaluĹža – Michalovce DĺŞka trasy: 18 km | nĂĄroÄ?nosĹĽ.: ÄžahkĂĄ HliviĹĄtia – BaĹĄkovce – ChoĹˆkovce DĺŞka trasy: 5 km | nĂĄroÄ?nosĹĽ: ÄžahkĂĄ

KoĹˆuĹĄ DĺŞka trasy: 2 km nĂĄroÄ?nosĹĽ: strednĂĄ

BeĹˆatina – Inovce DĺŞka trasy: 12 km nĂĄroÄ?nosĹĽ: strednĂĄ

PodhoroÄ? – RuskĂ˝ Hrabovec – RuskĂĄ BystrĂĄ DĺŞka trasy: 17 km nĂĄroÄ?nosĹĽ: ĹĽaĹžkĂĄ

Pozn.: OdporĂşÄ?ame aj mapu VIHORLATSKÉ VRCHY, ZemplĂ­nska Ĺ Ă­rava, 1:50 000, Ä?. 126, VKĂš Harmanec, 4. vydanie, 2007 Fotografia na titulnej strane: Jazierko v BeĹˆatine je jednĂ˝m zo symbolov mikroregiĂłnu → viac obec BeĹˆatina.

HlavnĂŠ zdroje informĂĄciĂ­ o histĂłriĂ­ a kultĂşre obcĂ­: VlastivednĂ˝ slovnĂ­k obcĂ­ na Slovensku, 1., 2. Ä?asĹĽ; KultĂşrne pamiatky ZemplĂ­na, okres Michalovce a Sobrance, Viera ÄŒurmovĂĄ, ZemplĂ­nska spoloÄ?nosĹĽ Michalovce, 2005.

FinancovanÊ z Programu obnovy dediny 2014

Š Jozef SoroÄ?in, JSL, www.issuu.com/VydSorocinJ t SpoluprĂĄca: Boskov, s.r.o., Myslina 15, 066 01 HumennĂŠ Š Layout: Jozef SoroÄ?in, Jr., www.about.me/sorocin Š Foto: Ä˝udovĂ­t FĂśldy, www.ArtFotograf.sk /Titulka/ Peter OlekĹĄĂĄk, peter.oleksak@centrum.sk /R. BystrĂĄ/ Š Vydal: MikroregiĂłn BOROLO, OcĂš HliviĹĄtia 73, 073 01 Sobrance | hlivistia@lekosonline | 056/652 23 17 Š TlaÄ?: Rotaprint, s. r. o., BarÄ?ianska 68, 040 17 KoĹĄice