Sedem najdôležitejších pamiatok v exteriéri e 1 Reliéfy nad hlavným portálom e 2 Južná (Matejova) veža e 3 Slnečné hodiny e 4 Južná brána s predsieňou e 5 Pamätník Františka Rákócziho II. z r. 1938 e 6 Severný portál a priečelie e 7 Severná veža a zvony Hlavný sponzor:
Š T YR I E VA N J E L I Á A T R I C YK LY H L AV N É H O O LTÁ R A
Sedem najvzácnejších pamiatok v interiéri i 1 Hlavný oltár sv. Alžbety – 48 obrazov i 2 Oltár Navštívenia Panny Márie z roku 1516 i 3 Bronzová krstiteľnica z 13. / 14. st. i 4 Kráľovské schody a gotická kalvária – zač.15. st. i 5 Kaplnka „Mettercie“. Maľba z r. 1516 i 6 Štyri gotické plastiky – okolo r. 1470 i 7 Kamenné pastofórium – z r. 1477
H L AV NÝ OLTÁ R – S CH ÉMA A ZO Z NAM 48 OBR A ZOV
STRUČNÉ DE JINY KOŠÍC A DÓMU (1230–2010)
KOŠICKÝ DÓM · VADE MECUM
História Košíc a Dómu sv. Alžbety do r. 1900 – vice versa 1896 (*1) Slávnostné znovuvysvätenie katedrály. 1877–96 Komplexná puristická prestavba. 1804 (*2) Zriadenie košického biskupstva. Vzniklo odčlenením od jágerského biskupstva. Kostol sa stal katedrálnym chrámom, sídlom biskupa. 1685 ? Dóm sa definitívne dostal do vlastníctva katolíkov. 1660–1777 Košická univerzita – tri fakulty: filozofická, teologická, od r. 1709 právnická; založili a viedli ju jezuiti. 16.–17. st. Reformácia a protireformácia. 1597 Príchod Jágerskej kapituly v dôsledku hrozivej tureckej poroby. 1556 Katastrofálny požiar v meste – chrám je poškodený.
Pečať mestskej fary zo stredoveku 1508 Dokončenie presbytéria (oltárneho priestoru). 1474–77 Hlavný oltár – 48 obrazov. 1380 ? Začiatok výstavby dómu. 1369 (*3) Košice vstúpili do histórie Európy – ako prvému mestu v Európe mu panovník udelil erb. Originál erbovej listiny sa nachádza v Archíve mesta Košice. Posledný, štvrtý z r. 1502, sa používa aj dnes. 1342 Košice získavajú od kráľa Ľudovíta Veľkého, syna Karola Róberta, rovnaké práva ako Budín. Stávajú sa druhým najvýznamnejším mestom krajiny (do r. 1712) a prvým mestom severného Uhorska (Superioris Hungariae Civitas Primaria). 1312 (*4) Bitka pri Rozhanovciach. Za zásluhy v boji na strane kráľa Karola Róberta (1278–1343) sa Košice stávajú slobodným kráľovským mestom (regia ac libera civitas). 1230 Prvá písomná zmienka. Košice sa tu uvádzajú ako „Villa Cassa“ (villa = dedina) – listina pochádza z archívu mocného rodu Bárczayovcov. Originál je uložený v Slovenskom národnom archíve v Bratislave. Pozn.: (*1) 6. sept.; (*2) 9. aug.; (*3) 7. máj, od r. 1994 sa na túto počesť usporadúvajú Dni mesta Košice; (*4) 15. jún
2010 Vymenovanie Bernarda Bobera za nového košického arcibiskupa. 2008 500. výročie od ukončenia výstavby dómu. 2007 Jubilejný rok sv. Alžbety (1207–1231). 2004 200. výročie založenia košického biskupstva. 2000 Milénium. 1995, 2. 7. Návšteva pápeža Jána Pavla II. Svätorečenie troch košických mučeníkov – boli to: ostrihomský kanonik Marek Križin a jezuiti Melicher Grodecký a Štefan Pongrác († 6.–7. sept. 1619) – na letisku Košice–Barca. 1995 Povýšenie košickej diecézy na arcidiecézu (Archidioecesis Cassoviensis) pápežom Jánom Pavlom II. Biskup Alojz Tkáč sa stáva arcibiskupom. 1990 Po 28 rokoch bez biskupa a 65 rokoch dočasných riešení novým diecéznym biskupom sa stáva Alojz Tkáč.
Pamätná tabuľa z r. 2008 kňazom košickej arcidiecézy, ktorí v 20. st. obetovali svoje životy. Nachádza sa v interiéri, vpravo pri hlavnom vchode.
1989 Pád komunistickej totality. 1977 Ustanovenie dnešných hraníc Košickej diecézy pápežom Pavlom VI. 1962 Zomiera biskup Jozef Čársky. 1948 Nástup komunizmu v Československu. 1946 Návrat biskupa Jozefa Čárskeho do Košíc. 1945, 19. 1. Oslobodenie Košíc. 1939 Výmena biskupov v Košiciach, biskup Jozef Čársky odchádza do Prešova. Prichádza Štefan Madarász (†1948). 1938 Viedenská arbitráž, začlenenie Košíc do Maďarska. 1925 Zomiera biskup Augustín Fischer-Colbrie. Jozef Čársky sa stáva košickým apoštolským administrátorom. 1918 Rozpad monarchie, vznik ČSR. 1907 Zomiera biskup Žigmund Bubics, správy diecézy sa ujíma Augustín Fischer-Colbrie. 1906 Prevezenie ostatkov Františka Rákócziho II., jeho matky, syna a spoločníkov do Košíc. (*) Zdroj: Peter Zubko: Košický veraikon Vyd. Michal Vaško, Prešov 2008, str. 8–9 , krátené a upravené
STRUČNÉ DE JINY KOŠÍC A DÓMU (1230–2010)
Kľúčové udalosti 20. st. a roky 2000–2010 – vice versa (*)
3
4
1
2
1
Sv. A l ž b e t a Uhorsk á
6
Madona s Ježiškom
5
Sv. A l ž b e t a Bibl i ck á
Hlavný oltár zasvätený sv. Alžbete Uhorskej-Durínskej
11
12
9
10
7
8
Alžbetínsky cyklus
21
22
23
24
17
18
19
20
13
14
15
16
2
Adventný cyklus
(vznikne zatvorením krídiel Alžbetínskeho a Pašiového cyklu)
41
42
43
44
45
46
47
48
33
34
35
36
37
38
39
40
25
26
27
28
29
30
31
32
3
Pašiov ý c y k lu s
(vznikne zatvorením krídiel Alžbetínskeho cyklu)
2
3
1
1
3
2
OBRAZY ADVENTNÉHO CYKLU 13 Obetovanie Panny Márie 14 Zasnúbenie s Jozefom 15 Zvestovanie 16 Navštívenie Panny Márie u sv. Alžbety 17 Narodenie Ježiša Krista 18 Ježišova obriezka 19 Klaňanie sa Troch kráľov 20 Obetovanie Ježiša v chráme 21 Vraždenie betlehemských neviniatok 22 Útek do Egypta 23 Dvanásťročný Ježiš medzi učencami 24 Smrť Panny Márie OBRAZY PAŠIOVÉHO CYKLU 25 Slávnostný vstup Ježiša do Jeruzalema 26 Vyhnanie kupcov z chrámu 27 Posledná večera 28 Umývanie nôh 29 Ježiš predpovedá zradu Petra 30 Na Olivovej hore 31 Judášova zrada 32 Ježiš pred Annášom 33 Ježiš pred Kaifášom 34 Potupenie Ježiša 35 Ježiš 1. krát pred Pilátom 36 Ježiš 2. krát pred Pilátom 37 Ježiš pred Herodesom 38 Bičovanie 39 Korunovanie tŕním 40 Ecce homo! /Hľa človek!/ 41 Pilát si umýva ruky 42 Nesenie kríža 43 Pribíjanie na kríž 44 Ukrižovanie 45 Snímanie z kríža 46 Kristus v predpeklí 47 Kladenie do hrobu 48 Vzkriesenie
H L AV NÝ OLTÁ R – S CH ÉMA A ZO Z NAM 48 OBR A ZOV
OBRAZY ALŽBETÍNSKEHO CYKLU 1 Narodenie Alžbety 2 Zásnuby Alžbety s Ľudovítom 3 Videnie Alžbety 4 Zázrak kríža a ruží 5 Zázrak slávnostného rúcha 6 Rozlúčka s manželom 7 Vyhnanie Alžbety z hradu Wartburg 8 Nevďačná žena 9 Alžbeta ošetruje chorého 10 Alžbeta strihá vlasy chorého 11 Smrť Alžbety 12 Vyzdvihnutie Alžbetiných ostatkov
ALŽBETÍNSKY CYKLUS Zobrazuje najdôležitejšie udalosti života sv. Alžbety Uhorskej-Durínskej (1207–1231). Pravdepodobné dôvody zasvätenia košického dómu jej patrocíniu sú nasledovné: →Bola uhorskou princeznou →Uhorská koruna sa vždy orientovala na Západ. Obľúbenosť sv. Alžbety sa závratnou rýchlosťou rozšírila po celej Európe. →Na vyplienené územia po tatárskych vpádoch začali na poz vanie uhorských kráľov prichádzať nemeckí osadníci. Sv. Alžbeta ich mohla duchovne spájať so starou vlasťou. Jej životopis uvádzame na opačnej strane. OBRAZY ADVENTNÉHO CYKLU 13. CIRKEVNÁ TRADÍCIA Tolle, lege 14. Mt (1, 18) Vezmi a čítaj (*) 15. Mt (1, 18), Lk (1, 26-38) 16. Lk (1, 46-55) – Magnifikát 17. Lk (2, 6-12) 18. Lk (2, 21-40) 19. Mt (2, 11) 20. Lk (2, 25-32) 21. Mt (2, 16-18) 22. Mt (2, 14) 23. Lk (2, 41-50) 24 . CIRKEVNÁ TRADÍCIA OBRAZY PAŠIOVÉHO CYKLU 25. Mk (11, 1-10), Mt (21, 1-9), Lk (19, 29-40), Jn (12, 12-19) 26. Mt (21, 12-13) 27. Mk (14, 22-24), Mt (26, 26-28), Lk (22, 19-20) 28. Jn (13, 1-17) 29. Mk (14, 26-31), Mt (26, 30-35), Lk (22, 31-34), Jn (13, 36-38) 30. Mk (14, 32-42), Mt (26, 36-46), Lk (22, 39-46) 31. Mk (14, 43-46), Mt (26, 47-50), Lk (22, 47-48), Jn (18, 1-11) 32. Mt (26,57), Lk (22,54), Jn (18, 12-24) 33 Mk (14, 53-64), Mt (26, 59-66), Jn (18, 12-24) 34. Mk (15, 16-20), Mt (27, 27-31), Jn (19, 1-8) 35. Lk (23, 1) 36. Lk (23, 13-14) 37. Lk (23, 6-12) 38 . Mk (15, 6-15), Mt (27, 26), Jn (19, 1) 39. Mk (15, 16-20, Mt (27, 27-31), Jn (19, 1-8) 40. Jn (19, 5) 41. Mt (27, 24) 42. Jn (19, 16-22) 43. Jn (19, 18) 44. Jn (19, 25-30) 45. Mk (15, 44-46), Mt (27, 57-59), Lk (23, 52-53), Jn (19, 38) 46. CIRKEVNÁ TRADÍCIA 47. Mk (15, 42-47), Mt (27, 57-61), Lk (23, 52-53), Jn (19, 40-42) 48. Mk (16, 1-7), Mt (28, 5-8, ), Lk (24, 1-12), Jn (20, 15-18)
ADVENTNÝ CYKLUS
PAŠIOVÝ CYKLUS
Hlavný oltár bol zhotovený v r. 1474–77. Rozmery oltára: šírka: 8.10 m; výška: 12.60 m (aj s neogotickými rezbami Kalvárie z 19. st. → titulná strana).
Š T YR I E VA N J E L I Á A T R I C YK LY H L AV N É H O O LTÁ R A
ALŽBETÍNSKY CYKLUS
Košický dóm a Kaplnka sv. Michala e6
e5
e7
e1
i7
i6
i1
i2 i4
e2
i3
i5 e3
e4
Rozmery dómu (vnútorné): dĺžka: 54,2 m; šírka: 35,5 m; výška hlavnej lode: 24 m.Počet schodov: na severnú vežu: 160; na chór: 32; na gotickú kalváriu (kráľovské schody): 52; do krypty F. Rákócziho II.: 17. Sedem najvzácnejších pamiatok v interiéri Sedem najvzácnejších pamiatok v exteriéri Naše poďakovanie okrem hlavného sponzora patrí aj nasledovným firmám, ktorých finančná podpora umožnila vznik tohto bulletinu:
© Jozef Soročin, Anna Soročinová © Fotografie: Béla Remák Peter Olekšák (Severný portál, Košický dóm a Kaplnka sv. Michala) © Design & sadzba: Jozef Soročin, ml.; www.sorocin.carbonmade.com © Digitálna úprava fotografií: Milan Bobula © Vydal: Jozef Soročin, Martina Rázusa 1848/6, 071 01 Michalovce, sorocin23@gmail.com © Tlač: Rotaprint, s. r. o., Barčianska 68, 040 17 Košice, 2011
Boha chváliť v šťastí je striebro. Chváliť ho v súžení je číre zlato. Alžbeta Uhorská-Durínska Alžbeta žila ako niekto, kto v ľudoch vidí Boha. Joseph Ratzinger (pápež Benedikt XVI.) 1207, 7. 7. narodená ako dcéra uhorského kráľa Ondreja II., sestra budúceho kráľa Bélu IV. na hrade Sárospatak (Maďarsko – 90 km juhovýchodne od Košíc), iné zdroje uvádzajú Bratislavu 1208 zasnúbená so synom Hermanna I., budúcim krajinským grófom Durínska Hermannom II. 1211 štvorročná Alžbeta prichádza na „výchovu do nem. prostredia” na hrad Wartburg, www.wartburg.de 1216 Hermann II. zomiera, Alžbeta je zasnúbená s druhým synom Hermanna I. Ľudovítom (*28. 10. 1200), od roku 1217 Ľudovít IV., krajinský gróf Durínska. Vyrastajú v tom istom prostredí. 1221 sobáš v kostole Georgenkirche v Eisenachu. Cesta do Uhorska. Príchod františkánov do Nemecka. 1225/1226 záplavy, hlad a mor. Alžbeta rozdeľuje potraviny a zrno zo sýpok medzi chudobných. 1227, 24. 6. Ľudovít IV. vyráža s cisárom Friedrichom II. na VI. križiacku výpravu a 11. 9. 1227 zomiera na choleru pri pobreží Otranta (Taliansko). Vládu následne preberá ako regent Heinrich Raspe IV., Ľudovítov brat. Po istom čase Alžbetu vyženú z hradu a dočasne jej odoberú aj jej tri deti. 1228 na Veľký piatok Alžbeta skladá sľuby v Eisenachu vo františkánskom dóme. V lete zakladá františkánsku nemocnicu v Marburgu (Hesensko), kde sa obetavo, až do vyčerpania venuje chorým. Nemocnicu neskôr prevzal Nemecký rád. 1231, † 17. 11. Alžbeta zomiera v Marburgu, www.marburg.de. Mesto má dnes 87 500 obyv., (v Prešove býva 91 000 ľudí). Z Košíc je vzdušnou čiarou vzdialené približne 950 km. 1235, 27. 5. vyhlásená za svätú v tal. Perugii. Sv. Alžbeta predstavuje spolu so sv. Františkom z Assisi (1182– –1226), sv. Vincentom z Pauly (1581–1660), zakladateľom novodobej charity a Matkou Terezou z Kalkaty (1910–1997) žiarivé hviezdy – symboly kresťanskej lásky k blížnym, chorým a ľuďom na okraji spoločnosti → Mt 25 (35-36). Jej telesné pozostatky sú uložené v Alžbetínskom kostole v Marburgu. GPS: 50° 48’ N, 8° 46’E Sviatok: 17. nov. v kat. kalendári, 19. nov v protest. a angl. kalendároch Sv. Alžbeta je patrónkou nemeckého biskupstva Erfurt, 3. rádu františkánov, Nemeckého rytierskeho rádu, charity, vdov, sirôt, opustených a pekárov. Jej meno nesú mnohé zdravotnícke zariadenia, školy, charitatívne domovy, opatrovateľské ústavy a pod. V našich časoch ju stelesňovala Matka Tereza z Kalkaty, ktorá bola blahoslavená 19. okt. 2003. Rád svätej Alžbety, „Alžbetínky“, OSE (Ordo Sanctæ Elisabeth), vznikol v roku 1842. Tieto rehoľníčky sa venujú opatrovaniu ťažko chorých. Na Slovensku sú Bratislave, v Nemocnici sv. Alžbety.
ORGAN V DÓME
Nástroj vyrobila firma Angster v Pécsi (Päťkostolí) v r. 1896. Do prevádzky bol slávnostne uvedený dňa 18. X. 1897. O viac ako polstoročie, v roku 1960, ho prestavala moravská firma RIEGER – KLOSS z Krnova, Opus 3374. ORGAN, (gr. órganon, lat. organum = nástroj), má 3 manuály, 65 registrov, 4 500 píšťal a jednu zvonkohru. Pochádza z r. 1972. Schránka (odb. prospekt), ktorá ho „prikrýva“, je však z r. 1896, teda pôvodná. Virtuóz Ivan Sokol (1937–2005) založil v r. 1971 Medzinárodný organový festival, ktorý teraz nesie jeho meno. Tu, v dóme, zaznievajú jeho významné časti. Tento špecificky kresťanský nástroj, ktorý nezameniteľnou formou doprevádza slávenie liturgie, je aj atribútom sv. Cecílie, patrónky hudby. Jej meno nesie aj chrámový spevácky zbor, ktorý obnovil činnosť v roku 1994. Aj vokálny súbor Gregoriana (www.gregoriana.sk) bol založený v r. 1994. Vystupuje pri slávení latinskej sv. omše (nie tridentskej sv. omše). Zostáva nezodpovedanou otázkou, či pápež Gregor I. Veľký (590–604) rovnomenný chorál skutočne založil alebo tento latinský chválospev bol takto pomenovaný z úcty k nemu, ako bolo vtedy zvykom. Historicky prvý známy organ do kostola sv. Alžbety postavil v r. 1634 Jakub Koffenberg v poľskom mestečku Nowy Sacz.
SEVERNÝ PORTÁL Posledný súd Druhý príchod Ježiša Krista sa v Novom zákone uvádza na týchto miestach: Mt (24,30n); (25,31-46), Jn (5,19n) a Posledný súd - Zjavenie sv. Jána (20,11n). V Starom zákone ich nájdeme u prorokov Daniela (7,10) a Ezechiela (37,1n). Evanjelista Matúš podáva správu o Poslednom súde: „Až príde Syn človeka vo svojej sláve a s ním všetci anjeli, zasadne na trón svojej slávy...” por. Mt (25,31-46).
Detail: Kristus na tróne a Posledný súd Slávny cyklus mozaík (5.–6. st.), ktorý znázorňuje Posledný súd a oddelenie oviec od kozlov sa nachádza v bazilike San Apollinare Nuovo v tal. Ravenne.
Nad vstupom do chrámu je umiestnený veľký reliéf. V hornej polovici je znázornený Kristus na tróne. Je obklopený P. Máriou, sv. Jozefom a apoštolmi → Mt (19,28). Nad nimi sú dvaja anjeli s nástrojmi mučenia na Golgote (v stredoveku to bol typický výjav pri znázorňovaní Posledného súdu). V spodnom rade, z nášho pohľadu vľavo, prijíma anjel v nebeskej bráne vyvolených. V Zjv. sv. Jána (Apokalypsa), kap. 20 (1-2) sa píše, že anjel spútal diabla veľkou reťazou na tisíc rokov. Tento výjav je na portáli zobrazený vpravo. Tu sú zatratení, medzi nimi aj svetskí a cirkevní predstavitelia (!). Päť reliéfov v rámoch (v smere hodinových ručičiek) predstavuje nasledovné výjavy: 1 Sv. Alžbeta umýva žobráka 2 Panna Mária so ženami pod krížom 3 Ukrižovaný Kristus 4 Apoštol Ján s vojakmi pod krížom 5 Sv. Alžbeta kŕmi hladného Sochy (zľava doprava): Sv. Emmerich (Imrich), sv. Štefan, sv. Alžbeta, sv. Henrik, sv. Ladislav. Severný portál bol zreštaurovaný v r. 2009.
LATINČINA A CHRONOGRAMY Chronogram znamená v gréčtine zápis času /χρόνος, chronos (čas), γράμμα, gramma (písmeno)/. Latinčina pozná sedem znakov na vyjadrenie čísel: I=1; V=5; X=10; L=50; C=100; D=500; M=1000. Ak sú v texte zvýraznené tučne, väčším písmom alebo farebne, často sú aj pozlátené, ich súčet udáva významný dátum, ktorý súvisí s danou osobou, udalosťou, budovou (výstavbou, prestavbou, dekoráciou), pamätníkom, slnečnými hodinami, zvonom, epitafom (náhrobným nápisom), maľbou, knihou a pod. Najviac „zápisov času“ sa nám zachovalo z obdobia baroka, z 1. pol. 18. st. Pritom platí, U=V. O pravom chronograme hovoríme: 1. ak sa spočítajú všetky, spomedzi vyššie uvedených znakov na označenie čísel, ktoré sa v texte vyskytujú; 2. zároveň sa aspoň jeden takýto znak nachádza v každom slove. Socha sv. Floriána, patróna hasičov, sa nachádza v južnom portáli. Chronogram na podstavci znie: HONORI SANCTI FLORIANI MARTYRIS INSIGNIS CONTRA IGNES NO CVOS PATRONI PIO EX VOTO POSVIT REGIA AC LIBERA CIVITAS CASSO VIA Ku cti svätého Floriána mučeníka, znamenitého ochrancu a svätého patróna proti škodlivým požiarom, podľa sľubu postavilo slobodné a kráľovské mesto Košice. (†304, sviatok: 4. máj, rímsky správny úradník, bol utopený pre vieru v rieke Enns, neďaleko rakúskeho mesta Linz). Ix17 + Vx5 + Xx1 + Lx2 + Cx6 + Dx0 + Mx1 = 1752 Autor zostavil pri príležitosti tohto dedikačného vydania nasledovný chronogram: BENEDICAT TIBI IESVS CHRISTVS IN HOC TEMPLO ANTIQVO CASSOVIENSI. SISTE VIATOR ! QVÆRIS? QVOQVE INVITAT. INTROI ! I!
17 9 0 1 4 1 1
x x x x x x x
I V X L C D M
Nech Ťa Ježiš Kristus požehná v tomto starobylom chráme košickom ! Postoj pútnik ! Hľadáš? Rovnako pozýva. Vstúp! Choď!
= 17 = 45 = 0 = 50 = 400 = 500 = 1000
Kontrolný súčet:
2012