LELES

700 ročné fresky CHKO Latorica

C H KO L ATO R I C A

F RES KY

R Á D P R E M O N Š T R ÁT O V A K L Á Š T O R

LELES

RÁD PREMONŠTRÁTOV UT PERFECTUS SIT HOMO DEI, AD OMNE OPUS BONUM INSTRUCTUS Aby bol Boží človek dokonalý a pripravený na každé dobré dielo Motto rádu (2 Tim 3, 17) Rád založil v r. 1121 sv. Norbert (1082 ?– 6. 6. 1134) z nem.

Xantenu (rímska pevnosť pri holandských hraniciach, zal. r. 12 AC) v údolí Prémontré (odtiaľ názov premonštráti) v severovýchodnom Francúzsku. Údolie leží iba 15 km od mesta Laon, kde je slávna ranogotická katedrála (1160– –1245), vzor predovšetkým anglickej gotiky. Pápež Honorius II. potvrdil rád v r. 1128.

Norbert sa obrátil v r. 1115, na ceste zo Xantenu do blízkeho Verdenu, keď vedľa neho udrel blesk a on spadol z koňa → obrátenie sv. Pavla, Skutky apoštolov (9,3n).

Zakladateľ rádu bol veľkým kazateľom – počúvali ho chudobní i veľmoži ... Biele kajúcne rúcho, ktoré Norbert nosil, sa stalo rúchom rádu. V r. 1126 sa stal arcibiskupom v Magdeburgu, kde aj zomrel a bol pochovaný. V dôsledku Tridsaťročnej vojny boli jeho pozostatky v r. 1627 prenesené do strahovského kláštorneho kostola (príchod v roku 1142). Praha sa tak stala duchovným centrom rádu – – tu sa nachádza aj slávna knižnica... Norbert má sviatok 6. júna – tak v kat., ako aj prot. kalendári. Samotné meno v starej nemčine znamená „Lesk zo severu“.

Rád premonštrátov stojí na štyroch hlavných pilieroch: · COMMUNIO – Spoločenstvo

· CONTEMPLATIO – Kontemplácia

· ACTIO – Činnosť

· STABILITAS – Stabilita (miesta)

Už v r. 1130, iba 9 rokov po založení rádu, prichádzajú prví premonštráti aj do Uhorska. Je prirodzené, že takého pozvanie bolo pozvaním samotného kráľa, panovníka Štefana II. (1116–1131).

Prvý kláštor založili na území dnešného rumunského mesta Oradea (hist. slov. názov Veľký Varadín; maď. Nagyvárad; nem. Großwardein). Dnes tam žije 205 000 obyv.

Autom je z Lelesu vzdialená 225 km. Na území dnešného Slovenska boli v Jasove, Lelese a Kláštore pod Znievom (1251). Dnes pôsobia v Jasove, Košiciach a v Holíči.

Kláštor v Jasove bol založený okolo r. 1170. Zakladacia listina sa nezachovala. V časoch najväčšieho rozkvetu mali premonštráti v Európe 400 kláštorov. V súčasnosti má rád celosvetovo okolo 1 400 členov – mužov i žien → OPræm za menom (Ordo Præmonstratensis – Rád premonštrátov), nazývaní aj norbertíni(nky). www.premontre.org

KLÁŠTOR V LELESE

Kláštorný komplex z vtáčej perspektívy 14.–15. st. obnova a rozšírenie kláštora. Zo 14. st. po chádzajú vzácne gotické fresky v Kaplnke sv. Michala → kapitola Fresky.

1553 opevnenie kláštora.

1556 reformácia. Zničené fresky a okná.

1623–1639 postavenie veľkej veže nad vstupným portá lom. Veža je symbolom obce do dnešných dní.

18. st. nadstavba. Interiér je barokizovaný. Kostol na dobudol dnešnú podobu.

1896 rekonštrukcia konventu (lat. conventus = zhro maždenie rehoľníkov, aj miesto, kde sa zhromažďujú).

1949–1997 rôzne druhy škôl.

1994 kláštorný komplex vrátený Rádu premonštrátov.

2003 ukončená obnova Kaplnky sv. Michala a reštau rovanie fresiek.

Kostol a kaplnka: Adresa. Rím.-kat. farský úrad Leles 3, 076 84 LELES Tel.: 056 / 636 23 23 (spravovaný z farnosti Boťany), r. 2011

R Á D P R E M O N Š T R ÁT O V A K L Á Š T O R

1180 (?) založenie kláštora, spolu s románskou Kaplnkou sv. Michala, chýrnym biskupom Boleslavom z Vácu (slovensky Vacov). Mesto leží na ľavom brehu Dunaja, 34 km severne od Budapešti. Kláštor plnil aj úlohu krajinského archívu a hodnoverného miesta, okrem obdobia 1567–1697 a 1787–1802. Dnes by sme povedali, že bol aj štátnym archívom a notárskym úradom.

1240 ? a neskôr – tatárske pustošenie, kláštor ťažko poškodený a zničený (?).

1315–1366 postavený Kostol nájdenia sv. Kríža, ktorý tvorí južné krídlo kláštora. /Kresťania v tom čase slávili milénium od nájdenia sv. Kríža, na ktorom bol ukrižovaný Kristus v Jeruzaleme, sv. Helenou (326 ?), matkou cisára Konštantína (270 ?–337)/.

FRESKY Kaplnka sv. Michala sa nachádza vľavo od kostola. Jej rekonštrukcia a reštaurovanie fresiek boli ukončené v r. 2003. Fresky vyobrazujú stretnutie Krista s Veronikou, sv. Alžbetu Uhorskú-Durínsku (1207–1231) a uhorských kráľov, Posledný súd a sv. Michala Archanjela.

Názov pochádza z taliančiny (al fresco, affresco = do čerstvého). Pigmenty (lat. pigmentum = farba, šminka) sú substancie, ktoré sa nerozpúšťajú v prostredí, kde sa použijú. Zmiešanés vodou sa nanášajú na čerstvú omietku. Pri karbonizácii vápna v omietke sa stávajú veľmi stabilné. Poznala ich už antika (napr. zachovali sa v Pompejách). O freskách hovoríme aj vtedy, ak sa napr. temperové, olejové farby použijú na suchú omietku (tal. al secco).

Interiér kaplnky s freskami Freska Veronika podáva šatku Kristovi, sa nachádza na ľavej strane chóru.

Samotný výjav je 6. zastavením krížovej cesty. Veronika sa často sa stotožňuje so ženou, ktorá trpela krvotokom → Mt (9,20n).

Podľa legendy, ktorá sa rozšírila v 13. st., patrila medzi ženy, ktoré Krista sprevádzali na jeho krížovej ceste → Lk (23,27).

Keď Ježiš spadol pod ťarchou kríža, podala mu šatku. Sviatok v kat. kalendári 4. febr. Meno znamená: Vera ikon = Pravý obraz (Krista); /lat.-gréc./

Veronika podáva šatku Kristovi

V dolnej polovici fresky sú výjavy z evanjelia podľa Mt (24, 31): „On pošle svojich anjelov za mohutného zvuku poľnice a zhromaždia jeho vyvolených zo štyroch strán sveta, od jedného kraja neba až po druhý“.

Modrá farba je farbou neba, vzduchu, vody, pravdy a vernosti.

Mária má modrý plášť, lebo bola vzatá do neba a je uctievaná ako kráľovná nebies.

Vzácny modrý pigment sa získava z azuritu. Až do pol. 17. st. bolo Uhorsko (Banská Štiavnica, Kremnica, …) jeho najdôležitejším dodávateľom v Európe.

Sv. Michal, patrón kaplnky, má sviatok: 29. sept. Meno znamená: Kto je ako Boh? (hebr.), lat. Quis ut Deus?

F RES KY

Alžbeta podáva šaty nahému V Novom zákone sa druhý príchod Ježiša Krista uvádza na týchto miestach: Mt (24,30n); (25,31-46), Jn (5,19n) a Posledný súd v Zjavení sv. Jána (20,11n). V Starom zákone koniec vekov opisujú proroci Daniel (7,10) a Ezechiel (37,1n). Azda najznámejší opis Posledného súdu nám podáva evanjelista Matúš: „31 Až príde Syn človeka vo svojej sláve a s ním všetci anjeli, zasadne na trón svojej slávy...” → Mt (25,31-46).

CHKO Latorica Územie: Nachádza sa na juhovýchodnom Slovensku v okr. Trebišov a Michalovce – vytvára ho povodie rieky Latorica, ktorá k nám priteká z Ukrajiny a dolné toky Laborca a Ondavy. Latorica po sútoku s Ondavou neďaleko dedín Zemplín a Svätá Mária, vytvára rieku Bodrog, ktorá sa pri mestečku Tokaj v Maďarsku vlieva do Tisy.

Charakteristické znaky: močiare, mŕtve ramená, rašeliniská, vzácne druhy rastlín a živočíchov, osobitne vodného vtáctva. Ozdobou je bocian čierny (Ciconia nigra). Nezabudnuteľné zážitky zanechá aj člnkovanie na Latorici a Bodrogu. Symbolom CHKO Latorica je korytnačka močiarna (Emys orbicularis).

Rok vyhlásenia: 1990. Plocha: 156,2 km² (15 620 ha).

Najvzácnejšia časť: 4 404,7 ha je od r. 1993 v Zozname Ramsarských lokalít medzinárodného významu.

(1) Latorica posiata leknom (Nymphaea, nem. Seerose) Lekno kvitne celé lete. Na svete existuje okolo 50 druhov tejto rastliny.

C H KO L ATO R I C A

(2)

(3) Adresa: Správa CHKO Latorica, ul. J. Záborského 1760/1, 075 01 Trebišov Tel: 056 / 668 30 00 www.sopsr.sk

LELES Lelesz

Bielym písmom sú vyznačené historicky významné kláštory premonštrátov.

Cestné vzdialenosti v km: LELES – Trebišov: 54; – Michalovce: 45 ; – Košice: 94.

H – hranica: Slov. N. Mesto: 34; – Sárospatak: 56; – Kisvárda: 46; – Tarnalelesz: 204 (partnerská obec).

UA – hranica: V. Nemecké: 40 km; Veľké Slemence (cesta cez Veľké Kapušany), prechod iba pre peších a cyklistov: 21 km.

RO – Oradea: 225 km.

Najbližšia žel. zastávka: Pribeník (Čierna nad Tisou – Košice); Veľké Kapušany (smer Bánovce nad Ondavou).

Prvá písomná zmienka pochádza z r. 1180. V tom čase tu bol založený Kláštor premonštrátov → Rád premonštrátov a kláštor. Takúto dávnu a slávnu históriu nemá (azda) nijaká iná obec na území historického Zemplína.

Kostol reformovanej cirkvi (kalvínsky) bol vybudovaný v klasicistickom štýle, v prvej pol. 19. st. Počas 2. svetovej vojny bol Leles pričlenený k Maďarsku na základe Viedenskej arbitráže z 2. nov. 1938.

Počet obyv: 1 800 Plocha extravilánu: 3 370 ha.

V chotári obce LELES sa nachádza 2 353 ha (15 %) CHKO Latorica.

V heraldike červená farba predstavuje oheň a pokladá sa za vznešenú.

ERB OBCE

Financované z programu obnovy dediny Naše poďakovanie patrí CHKO Latorica

za láskavé poskytnutie mapy. © Jozef Soročin, Anna Soročinová © Design&Sadzba: Jozef Soročin, ml., www.sorocin.carbonmade.com © Foto: Peter Olekšák, peter.oleksak@centrum.sk: titulka, fresky, most, (3), (4) Miloš Balla: (1), (2) © Pre Obecný úrad LELES, 076 84 LELES, tel.: 056 / 636 25 65, e-mail: leles62@hotmail.com, vydal: Jozef Soročin, Martina Rázusa 1848/6, 071 01 Michalovce, e-mail: sorocin23@gmail.com © Tlač: Rotaprint, s. r. o., Barčianska 68, 040 17 Košice, 2011

KAPLNKA Je umiestnená na konci Krížovej cesty, ktorá zo severnej strany spája kláštor a Gotthardov most. Tvorí 14 drevených stĺpov a bola vysvätená v r. 2006.

Spojnica Gotthardov most – Kláštor je prastará severná prístupová cesta do obce Leles.

Nápisy na priečelí: Resurrexit (Vstal z mŕtvych) Non est hic (Nie je tu) → Mk (16,6)

(4)

MOST sv. Gottharda Sv. Gotthard, v Nemecku aj sv. Godehard (*960 –†5. 5. 1038), pochádzal z Bavorska. Bol biskupom v Hildesheime, (vtedy jedno z centier ríše), neďaleko dnešného Hannoveru. V detstve a mladosti sa učil v kláštornej škole benediktínov, kde jeho otec bol prepoštom (predstaveným). Ako mladý vstúpil do Rádu benediktínov (OSB za menom člena/členky rádu). Viedol prísny život mnícha, ale bol známy kazateľ a nevyhýbal sa ani vtipom...

Podporil stavbu viac ako 30 kostolov a v sídle biskupstva bol dokončený Kostol sv. Michala. Ako biskup veľa cestoval a viedol synody, ktoré prehĺbili miestny duchovný život. V stredoveku bol veľmi obľúbený – od Talianska, po Škandináviu, na východe v Uhorsku. Na jeho počesť bola v Hildesheime postavená neskororománska Bazilika sv. Gottharda. Počas II. svet. vojny bola iba nepatrne poškodená.

Ako prvý Bavor bol vyhlásený za svätého v r. 1131. Najčastejšie sa zobrazuje ako biskup, ktorý má pod plášťom žeravé uhlie. Jeho sviatok je, tak v kat., ako aj protest. kalendári, 5. 5. Meno v starej nemčine znamená: „Boh je silný“.

Sv. Gotthard je aj patrónom cestujúcich (peši).

Most: d = 30 m; š = 4,5 m; 14. storočie.

Postavený na ramene kanála Ticce, prítoku Tisy. Po úpravách v 19. st. rameno vyschlo. Ako stavebný materiál sa použil andezit z neďalekej obce Svätuše. Most sa nepoužíva od r. 1953 a je kultúrnou pamiatkou.

Nachádza sa na križovatke ciest: Kráľovský Chlmec – Leles – Poľany – Veľké Kapušany.

Upravený výsek mapy

Spracovala: ŠOP SR, Správa CHKO Latorica, 2011

N

Leles

PL CZ

A

H

FESTINA LENTE! Ponáhľaj sa pomaly!

Sueton (70 ?–150 AD), Vita divi Augusti (25,4) Obľúbený výrok Augusta (63 AC – 14 AD), prvého rímskeho cisára (27 AC–14 AD).

Počas jeho vlády sa narodil Ježiš Kristus.

T U R I S T I C K É T R A S Y 1. Kláštor – Krížová cesta – Most sv. Gottharda – Kopec Cikora – Reštaurácia Oáza (most) a späť | Dĺžka: 10,5 km, čas: 3:40 hod., náročnosť: ľahká, vhodná aj pre rodiny 2. Kláštor – Kapoňa – Latorica (hrádza) – Reštaurácia Oáza (most) a späť | Dĺžka: 13,5 km, čas: 4:30 hod., náročnosť: ľahká, vhodná aj pre rodiny 3. Kláštor – Kapoňa – Latorica (hrádza) – Boťany (visutý most cez Latoricu, 106 m dlhý 7 m nad hladinou rieky !!!) – Veľké Slemence (hranica s Ukrajinou) a späť Dĺžka: 30 km, čas: 10 hod., náročnosť: stredne ťažká C Y K L O T R A S Y 1. Leles – Kráľovský Chlmec (7 km) – Malý Horeš (vinárske pivnice 3 km) – Svätuše (cez kopec, 4 km, románsky kostol) – Boľ (3 km) – Poľany (3 km) – Leles (4 km) Dĺžka: 24 km, čas: 1:45 hod., náročnosť: stredná Medzinárodné cyklotrasy 1. Kláštor – Kapoňa – Latorica (hrádza) – Boťany (visutý most cez Latoricu, 106 m dlhý 7 m nad hladinou rieky !!!) – Veľké Slemence (UA – hranica) – Užhorod a späť Dĺžka: 72 km, čas: 5 hod., náročnosť: vysoká 2. Leles – Veľké Trakany ( Soľný dom, 18 km) – hrádza k mostu cez rieku Tisa (H –hranica, 5 km) – – Kisvárda (10 km, kúpeľné mestečko) a späť Dĺžka: 66 km, čas: 4:40 hod., náročnosť: stredná Soľný dom – stavba z 1. pol. 18. st. Slúžila ako soľný sklad, neskôr sklad tabaku. Bola zrekonštruovaná v r. 2005. Dnes je tu expozícia využívania soli.

Trasy v katastri obce a všetky smery mimo obce boli označené ako súčasť vydania tohto bulletinu. Odporúčame použiť aj mapu SHOcart Dolný Zemplín, č. 235, M 1:100 000, r. 2007.