LEVOČA

mesto

H IS TO RI CK Á R A D NI C A

D E J I N Y M E S TA

H L AV NÝ O LTÁ R M A J S T R A PAV L A

PENTAPOLITANY

Lev âD

UNESCO NA SPIŠI časť druhá

STRUČNÁ HISTÓRIA MESTA – Vice Versa 2009, 27. jún V španielskej Seville bolo mesto Levoča prijaté do Zoznamu pamiatok UNESCO. (Spišský hrad, Kostol Ducha Svätého v Žehre, Spišské Podhradie a Spišská Kapitula boli prijaté v r. 1993.) Klenotmi mesta sú: Kostol sv. Jakuba s gotickým oltárom Majstra Pavla z Levoče, historická radnica a Evanjelický kostol a. v. Nádherné námestie, s veľkosťou strán v pomere 3:1, sa rozprestiera severojužným smerom. Jedinečnosť centra mesta dotvára kolorit viac ako 60 meštianskych domov. Z nich si osobitnú pozornosť zaslúžia Dom Majstra Pavla z Levoče (č. 20) a Thurzov dom (č. 7) → samost. kapitola.

1995 Pápež Ján Pavol II. navštívil Mariánsku horu.

1922 Dovtedy sídlo Spišskej župy (od r. 1802).

1871 Novovybudovaná trať Košice – Bohumín prechádza cez Spišskú Novú Ves. Nastáva stagnácia mesta.

1853 Postavenie budovy mestského divadla.

1835 Založenie mestského parku.

1825–37 Výstavba evanjelického a. v. kostola → samostatná kapitola.

17. st. Stavovské protihabsburské povstania.

1672 Cisár Leopold I. založil katolícke gymnázium.

1550, 1559 Katastrofálne požiare. V r. 1550 je zničená aj radnica, ale už o dva roky v nej zasadá Mestská rada.

1544 Na báze katolíckej školy bolo založené evanjelické gymnázium. V r. 1696 bolo premenované na evanjelické lýceum. Na jar r. 1844 tu so svojimi študentmi z bratislavského lýcea nútene prišiel Ľudovít Štúr (1815–1856).

Jeho socha v nadživotnej veľkosti sa nachádza v parku pred Mestským úradom.

D E J I N Y M E S TA

1520 ? a neskôr Levoču, podobne ako ďalšie spišské mesta s početným nemeckým obyvateľstvom, rýchlo ovládli myšlienky reformácie.

1412 Levoča nepatrila do zálohu 13 z 24 spišských miest, ktoré kráľ Žigmund Luxemburgský, syn Karla IV., dal poľskému kráľovi Vladislavovi II. Formálne naďalej patrili pod Uhorsko. Zrušenie zálohu po 360 rokoch presadila Mária Terézia (1717–80), cisárovná Rakúska (1740–80) v rámci 1. delenia Poľska v r. 1772.

1370 ? Posvätený farský kostol sv. Jakuba. Rozkvet mesta.

1323 Slobodné kráľovské mesto (regia ac libera civitas).

S týmto titulom sú spojené rôzne výsady. Ich rozsah a počet v priebehu desaťročí prudko rastie.

1308 Príchod minoritov (františkánov). /Lat. minoritas = menšina, aj poníženosť./ Venovali sa chudobným. Ich heslom je známe Pax et Bonum (Pokoj a dobro). Tu si čoskoro postavili kostol a kláštor. Mesto však museli v priebehu dejín niekoľkokrát opustiť, ale vrátili sa späť. Po r. 1748 postavili barokový kostol a kláštor. Miestne vyššie gymnázium slávnostne otvorili 1. 9. 1776, čo dosvedčuje latinský text na budove školy, Kláštorská 24. Pôsobia tu aj v súčasnosti – Gymnázium svätého Františka z Assisi, www.gsfalev.sk.

1271 Sídlo Spoločenstva spišských Sasov. Panovník udeľuje Levoči mestské práva.

1249 Prvá písomná zmienka pod menom Leucha za vlády Belu IV. (1206 –1270), od r. 1235 uhorského kráľa. Belo bol bratom sv. Alžbety Uhorskej–Durínskej (1207–1231), ktorá je aj patrónkou košického dómu.

1242 a neskôr Po tatárskom spustošení príchod prvých nemeckých osadníkov na pozvanie uhorských kráľov.

DEJINY RADNICE – Vice Versa po r. 1980 Rekonštrukcia budovy a reštaurovanie nástenných malieb na južnej fasáde do dnešnej podoby.

1956–59 Rekonštrukcia objektu pre účely múzea. Reštaurovanie nástenných malieb.

1955 Radnica slúžila mestu ako úrad. Odvtedy patrí do správy Spišského múzea.

1893–95 Prestavba, ktorá sa zachovala dodnes – ďalšie podlažie, nová strecha a nový vstup (s nápisom: Pulchritudo civitatis concordia = Vznešenosťou mesta je svornosť).

1656–61 Postavená zvonica s renesančnou atikou (gréc. užšia drevená nadstavba nad hlavnou rímsou). V r. 1768 bola barokizovaná a pravdepodobne spojená s radnicou. Od r. 1824 je dodnes v nezmenenej podobe.

1614 a neskôr Rozsiahle stavebné úpravy. Vybudovanie renesančných arkád (oblúkovitého stĺporadia) na prízemí a časti 1. poschodia. Mesto sa reprezentuje dvojloďovou sieňou. Tieto udalosti a zmeny sú zvečnené na kamennej tabuli na balkóne: D. MICHA: CLEM. IUDICE: ET D. PANCRA: MAILAND: AEDILE: EXISTEN: ANNO 1615 Počas Michala Klementa, richtára a Pankráca Mailanda, staviteľa, postavená v roku 1615 Neskôr boli na južnej fasáde namaľované cnosti mešťanov vo forme alegórií ženských postáv → ďalšia strana.

1559 Ďalší požiar, avšak bez väčších následkov.

1552 Mestská rada znova zasadá v obnovenej radnici.

1550 Katastrofálny požiar v meste.

15. st. (1. ½) Predpokladá sa, že v tom čase bola postavená radnica.

SIC AGITUR CENSURA ET SIC EXEMPLA PARANTUR, CUM IUDEX, ALIOS QUOD MONET, IPSE FACIT Toto je opravdivý dohľad a toto je príkladné, keď richtár sám robí, čo od iných vyžaduje Nápis nad vchodom do miestnosti na 1. poschodí, kde zasadala Mestská rada Zdroj: Ovidius (43 AC–17? AD), Fasti (6. 647–648)

Na južnej fasáde boli po r. 1615 namaľované cnosti mešťanov vo forme alegórií ženských postáv – zľava doprava.

Rozvážnosť je cnosť, ktorá svedomite dohliada na to, čo sa patrí v tom, či onom skutku.

Statočnosť je dôvera a veľkodušnosť alebo trpezlivosť a spoľahlivosť.

Trpezlivosť je sila znášať trápenia i bolesti.

Spravodlivosť je cnosť dať každému, čo mu patrí.

H IS TO RI CK Á R A D NI C A

Striedmosť je cnosť, ktorá krotí žiadostivosť.

FARSKÝ KOSTOL SV. JAKUBA Tu sa nachádza hlavný oltár – vrcholné dielo Majstra Pavla z Levoče, vznikol v r. 1507–17. Umelec, spolu so svojimi pomocníkmi, vytvoril majestát – najvyšší gotický oltár (18,62 cm) na svete (je široký 6 m). Oltár z lipového dreva je symbiózou jednoty presbytéria (posvätného priestoru) a architektúry.

Dominantou sú tri sochy v nadživotnej veľkosti: Madonna s dieťaťom (2,47 m), po jej pravici sv. Jakub starší (2,32 m) a sv. Ján Evanjelista (2,30 m).

Nad nimi sú štyria cirkevní učitelia prvého tisícročia: sv. Ambróz (339–397), biskup Milána, Hieronym (347?–420?), ktorý preložil Bibliu do latinčiny – známej pod názvom Vulgata, Augustín (354–430), najvýznamnejší spomedzi nich a Gregor I. Veľký (pápež v r. 590– –604). Sochy pochádzajú z 2. pol. 14. st. a pravdepodobne boli časťou staršieho oltára.

H L AV NÝ O LTÁ R M A J S T R A PAV L A

V predele (spodnej časti oltára) je znázornená Posledná večera → Mk (14, 22-25), Mt (26, 26-29), Lk (22, 15-20), 1 Kor (11, 23-25).

Vtedy obľúbené pašiové hry (lat. Passio = Umučenie) a ich účinkujúci boli Majstrovi Pavlovi pravdepodobne modelom k stvárneniu Krista a apoštolov. Na pohyblivých krídlach sú namaľované výjavy zo života svätých.

Vpravo je sv. Ján apoštol, počas mučenia. Podľa legendy sa nechcel klaňať pohanským bohom v Efeze. Na rozkaz cisára Domitiana (51– –91 AD) bol prevezený do Ríma. Tu pri mestskej bráne Porta Latina ho hodili do kotla s vriacim olejom. Apoštolovi sa nič nestalo a bol vyhnaný na grécky ostrov Patmos, kde mal videnia, ktoré sú zdrojom Apokalypsy.

Vľavo apoštoli odchádzajú hlásať evanjelium do sveta. Patrón chrámu, sv. Jakub apoštol, je tu zobrazený, ako bol sťatý za vlády Herodesa Agrippinu v r. 43 pri prenasledovaní kresťanov → Skutky 12 (1–2).

Na zadnej strane krídel sú motívy z Pašií.

Majestát oltára dotvárajú filiály (gréc. ozdobné i konštrukčné vežičky) a štíty – ktoré boli v gotike osobitne obľúbené. Často sa s nimi stretneme aj v exteriéri kostolov.

Hlavný oltár predstavuje vzorový príklad toho, čo sa nazýva „Biblia pauperum“ (Biblia chudobných). Touto formou sa v stredoveku sprístupňovali ľuďom, ktorí nevedeli čítať a písať, najdôležitejšie motívy Nového zákona.

V priebehu 500 rokov bol hlavný oltár niekoľkokrát reštaurovaný. Naposledy, pred viac ako polstoročím, v r. 1952–54, kedy bol aj rozobraný.

V kostole nájdeme 11 bočných oltárov. K najvzácnejším spomedzi nich na pravej strane patria Oltár sv. Kataríny a Oltár Muža bolestí (Vir Dolorum), ktorý bol postavený pri príležitosti návštevy kráľa Mateja Korvína (1443–1490) v r. 1474.

Osobitnú pozornosť si zaslúžia nástenné maľby. V stredoveku bolo zvykom, že šľachtici a bohatí mešťania dávali stavať votívne (lat. votum = sľub) oltáre, sochy, obrazy. Návštevník pri nich zvyčajne nájde skratky EX V (Ex voto = Podľa sľubu), EX V. P (Ex voto posuit = Podľa sľubu postavil).

Farský kostol, zasvätený sv. Jakubovi, patrí po r. 1674(?) definitívne katolíkom.

JAKUB Starší bol jedným z Dvanástich. Patril k prvým povolaným (po Andrejovi a Petrovi). Spolu so svojím mladším bratom, Jánom Evanjelistom, sa tešil osobitnej priazni svojho Majstra (Premenenie → Mt (17, 1n), modlitba na Olivovej hore → Mk 14 (32–42)). Najčastejšie sa zobrazuje ako muž s bradou, apoštolskou palicou alebo mušľou. Jeho hrob (relikvie) sa nachádza na severozápade Španielska, v Santiago de Compostela, ktoré sa od r. 830 stalo po Ríme a Jeruzaleme tretím najdôležitejším pútnickým miestom kresťanstva.

Právom možno predpokladať, že počas stáročí bola aj Levoča prostredníctvom svojho patróna a jeho Cesty osobitne spojená s týmto pútnickým miestom. Je vzdialené 3 230 km. V posledných rokoch sa táto púť stáva veľmi populárnou.

Jeho sviatok je 25. júla. V Levoči sa v tom čase koná odpustová slávnosť.

Počas celých prázdnin mesto usporadúva obľúbené Dni Majstra Pavla, Letný kultúrny festival → www.levoca.sk/dni-majstra-pavla.

LEVOČA

200 km

400 km

PENTAPOLITANA bola v 15.–19.st. hospodárskym združením piatich miest východného Slovenska.

Cestné vzdialenosti do miest PENTAPOLITANY v km: LEVOČA: – Košice: 90; – Prešov: 54; – Sabinov: 50; – Bardejov: 95.

Inf. kancelária: Námestie Majstra Pavla 58. ☎ 053 / 451 37 63, www.levoca.sk Počet obyvateľov: 14 300. Ďalšie pamätihodnosti: – Veľký župný dom (klasicistická budova), Nám. Majstra Pavla 59, (oproti Mestskému úradu) – Barokový kostol a Kláštor minoritov (za Košickou bránou) – Starý kostol minoritov (gymnaziálny kostol, Kláštorská ul.)

– Secesná budova Gym. Janka Francisciho–Rimavského, Kláštorná 37 – Spišské múzeum, Nám. Majstra Pavla 40 (býv. Evanjelické lýceum) – Fortifikačný systém (mestské opevnenie) – Povestná klietka hanby sa nachádza pri južnej strane radnice Symbolom mesta je Mariánska hora (781 m n. m.), kde sa začiatkom júla koná najväčšia púť katolíkov na Slovensku.

© Jozef Soročin & Anna Soročinová, 2012, www.issuu.com/VydSorocinJ © Design & Sadzba: Jozef Soročin, ml., www.about.me/sorocin © Fotografie: Peter Olekšák, peter.oleksak@centrum.sk © Vydal: Jozef Soročin, Martina Rázusa 1848/6, 071 01 Michalovce, sorocin23@gmail.com © Tlač: Rotaprint, s. r. o., Barčianska 68, 040 17 Košice Vydané s finančnou podporou:

EVANJELICKÝ KOSTOL Bol postavený v r. 1825–37 v klasicistickom štýle. Nachádza sa v južnej časti námestia, oproti historickej radnici.

Pôdorys je v tvare gréckeho kríža (všetky strany sú rovnako dlhé).

Vo vnútri upútajú pozornosť tri empory (vyvýšené galérie – tribúny).

Nachádza sa tu majestátny organ, cenný archív a vzácna knižnica, ktorá sa v súčasnosti (r. 2012) katalogizuje.

EVANJELICKÝ CINTORÍN

Pozornosť návštevníka Levoče si zaslúži aj evanjelický cintorín za východnými hradbami mesta. Po vydaní šopronských artikulí (článkov z r. 1681) bol tento pozemok pridelený miestnym evanjelikom, aby si tu postavili chrám. Žiaľ, prvý artikulárny chrám zhorel. Druhý, postavený v r. 1713, bol po postavení na námestí rozobratý (!) Tu sa preniesla a dodnes zachovala aj jeho časť.

Na cintoríne sú pochované mnohé evanjelické osobnosti; viacerí z nich prekročili svojim významom aj hranice Uhorska.

Návštevníka upúta „zadná“ brána druhého artikulárneho kostola, ktorou sa vchádzalo poza oltár do kostola.

THURZOV DOM Mocný rod pochádzal z dediny Betlanovce (leží 23 km juhozápadne od Levoče). Jeho predkovia prišli z okolia Viedne. Patril medzi „nobilitatis lanceati“ (šľachtu kopijníkov). Mali rôzne výsady; ako protislužbu museli postaviť istý počet bojovníkov do kráľovského vojska.

Thurzovci sa presťahovali oolo r. 1430 do Levoče. Začiatkom novoveku táto rozvetvená rodina obchodovala s meďou a mala podiely v baníctve. Rodina podporovala školstvo a humanistických umelcov. Bola úzko prepojená s poľským Krakovom. Ich reprezentačné sídlo je aj prejavom ich zašlej moci a slávy, ktorá upadla začiatkom Nám. Majstra Pavla 7 18. st.

Dnes tu sídli Štátny archív, ☎ 053 / 451 24-24.

DOM MAJSTRA PAVLA Levoča zažila umelecký vrchol v prvej polovici 16. st., počas pôsobenia Majstra Pavla (1460?–1540?). Väčšina listín o ňom bola zničená počas katastrofálneho požiaru v r. 1550. Na prelome storočí sa presťahoval z Krakova (?) do Levoče, kde si otvoril dielňu. V r. 1508–17 vytvoril svoje vrcholné dielo – hlavný oltár Nám. Majstra Pavla 20 v miestnom farskom kostole sv. Jakuba.

Jeho znamenité práce môžeme aj dnes obdivovať predovšetkým na Spiši (napr. Oltár sv. Juraja v Spišskej Sobote, oltáre v Hrabušiciach a Chyžnom).

Majstrov dom nemožno prehliadnuť. V interiéri sa nachádzajú repliky jeho diel a imitácia dielne.

Mesto z úcty k svojmu najznámejšiemu občanovi pomenovalo hlavné námestie jeho menom.

Bol súčasníkom Víta Štósa z Norimbergu /nem. Veit Stoß/ (1447?–1533), ktorý vytvoril hlavný oltár v Mariánskom kostole v Krakove a pravdepodobne je aj autorom hlavného oltára v Katedrále sv. Martina v Spišskej Kapitule.

LEVOČA A JAN AMOS KOMENSKÝ Praeceptor mundi – Učiteľ národov (1592–1670) je vo svete známy v latinskej podobe ako Comenius.

Jeho najznámejším dielom je Orbis Sensualium Pictus (Viditeľný svet v obrazoch), populárne nazývaný „Svet v obrazoch“, je zároveň prvou detskou encyklopédiou vôbec. Pomenovanie Orbis Pictus sa používa aj dnes. Prvé vydanie vyšlo v Norimbergu v roku 1658 (latinsko–nemecky).

Prvé rozšírené štvorjazyčné vydanie, kde je uvedená aj biblická čeština a maďarčina, vytlačila v r. 1685 slávna Breuerova tlačiareň v Levoči! Tlačiareň sídlila na mieste, kde sa dnes nachádza hotel Arkáda (Námestie Majstra Pavla 26). Dielo vyšlo vo viac ako 200 vydaniach a má približne 3 000 hesiel. Komenský je pokladaný aj za zakladateľa didaktiky. Na školu sa díval z pohľadu detí— škola hrou – schola ludus a dielňa humanity – officina humanitatis.

Friedrich Verlagsmedien, Frankfurt a. M., www.lateinbuch.de, podľa najlepších vydaní prinieslo pre žiakov a študentov od r. 2011 na trh už 3. latinsko–nemecké vydanie (jún 2012).

V r. 2013 je v Košiciach plánované historicky prvé latinsko–slovenské vydanie.

Na Slovensku je po ňom pomenovaná Univerzita Komenského v Bratislave (1919). Jeho meno nesú aj viaceré stredné školy.

Deň jeho narodenia, 28. marec, sa na Slovensku a v Čechách pripomína ako Deň učiteľov.

Začiatok dialógu medzi učiteľom (Magister) a chlapcom (Puer), nazvaný: INVITATIO – POZVANIE.

M. Veni, puer, disce sapere. Príď, synu, uč sa byť múdrym.

P. Quid hoc est, sapere? Čo je to byť múdrym?

M. Omnia, quae necessaria, recte intellegere, recte agere, recte eloqui. Všetko, čo je nutné, správne porozumieť, správne konať, správne vyjadriť.

P. Quis docebit me hoc? Kto ma to naučí?

M. Ego, cum Deo. Ja, s Bohom.

P. Quomodo? Akým spôsobom?

M. Te per omnia ducam, tibi omnia ostendam, tibi omnia nominabo. Všetkým ťa prevediem, všetko ti ukážem, všetko ti pomenujem.

P. En! Adsum! Duc me, in nomine Dei. Dobre, som pripravený! Veď ma v mene Boha.

U Breuera vyšla prvýkrát, v r. 1636 aj Cithara Sanctorum. Jej autorom bol Juraj Tranovský (lat. Georgius Tranoscius), (1592– –1637), nazývaný aj „Luther Slovanov“. Narodil sa v sliezskom Tešíne a zomrel v Liptovskom Mikuláši.

Kniha obsahuje okolo 400 piesní a z nich približne 150 napísal sám Tranovský. Bola taktiež napísaná v biblickej češtine. Dodnes je základom slovenských a českých luteránskych hymnusov.

OBSERVA SEMITAM PEDUM TUORUM, ET OMNES VIÆ TUÆ STABILIENTUR. Hľaď svojej nohe rovný chodník nájsť a všetky tvoje cesty nech smerujú do cieľa.

Biblia, Kniha prísloví (4, 26)

Spišský Štvrtok Poprad Spišský hrad Prešov

→

→

PEŠIA TURISTIKA 1.T Levočská dolina, Kováčova vila (penzión) SAD, (zelená) – – Uhlisko – Zbojnícka lúka (červená) – Brezová – – Vlkovce (obec) – Dravce (obec) SAD čas: 4:30 hod | náročnosť: stredná Zaujímavosti: kostol Antonitov z 13. st s unikátnimi maľbami a kamenný gotický most.

2.T Levoča, Košická brána (modrá) – Mariánska hora – Druhá lúka – Kúty – Zimná hôrka (červená) – Uloža (obec) čas: 2:00 hod | náročnosť: stredná Zaujímavosti: Mariánska hora – najznámejšie pútne miesto na Slovensku, čarokrásny výhľad na mesto a široké okolie. V dedinke Uloža je barokový kostol z 1. pol. 18. st.

CYKLOTRASA Levoča, Košická ul. – Kežmarská cesta – Kováčova vila – – chatová zákl. – Levočská Dolina (lyžiarske stredisko) – – Levoča, Závada (Obecný úrad) 13 km | náročnosť: stredná C e s t n é v z d i a l e n o s t i z L e v o č e v k m: Spišská Nová Ves: 12 | Poprad: 28 | Dravce: 10 (→ 1.T trasa) Spišský Štvrtok: 12 (veľmi vzácna gotická Kaplnka Zápoľských) Hrabušice: 17 (Vstupná brána do Slovenského raja) Starý Smokovec: 39 | Liptovský Mikuláš: 83 UNESCO p a m i a t k y: Spišská Kapitula: 14 | Spišský hrad (parkovisko): 18 Žehra: 20 (gotický kostol s nádhernými freskami) Kežmarok: 29 (Artikulárny kostol z r. 1717) Odporúčame použiť aj turistickú mapu SHOCart PIENINY, SEVERNÝ SPIŠ, ŠARIŠ, č. 234, M 1:100 000.