Ochtiná II

OCHTIN

Á DE JINY OBCE R O M Á N S KO G O T I C K Ý KO S T O L O C H T I N S K Á A R A G O N I T O VÁ J A S K Y Ň A

STRUČNÉ DEJINY OBCE

Ochtiná z vtáčej perspektívy v auguste 2015 1241 Tatári (Mongoli) porazili kráľa Belu IV., syna kráľa Ondreja II. a Gertrúdy von Kärnten-Andechs-Meran, brata sv. Alžbety Uhorskej-Durínskej (1207–1231), ktorá je aj patrónkou košického dómu, pri rieke Slaná. Kráľ následne podporuje stavbu hradov. V tom čase už existuje osada.

1249–1300 Na pozvanie uhorských kráľov prichádzajú do vyľudneného a zničeného severného Uhorska (na územie dnešného Slovenska) nemeckí osadníci. Tvoria ich prevažne baníci, remeselníci a obchodníci. Začína rozvoj Gemera.

14. st. Povrchová, neskôr hlbinná ťažba železnej rudy.

Výroba železa. Pri rieke Štítnik vznikajú hámre (dielne na spracovanie kovov. Ako zdroj energie slúži dravá voda).

Rožňavská METERCIA METERCIA znamená v stredovekej latinčine: „Me tertia“ — ja (som) tretia. Osobitne sa vzťahuje na sv.

Annu Samotretiu, ktorá je tu zobrazená ako strápená žena. Toto prastaré slovanské prímenie označuje babičku, v prítomnosti jej dcéry a vnúčika alebo vnučky.

Obraz sa nachádza na ľavej strane presbytéria (svätyne) katedrály, v ľavom dolnom rohu je uvedený rok 1513, autor nie je známy.

Sakrálny motív sa tu neopakovateľným spôsobom snúbi s názorným a detailným zobrazením práce baníkov. Vďaka tomuto unikátu v strednej Európe môžu celé generácie už 502 rokov spoznávať vtedajšiu techniku i technológiu hl-

1556 Vypálenie obce. Magnát František Bebek sa spojil s Turkami (!) Mnoho miestnych ľudí zahynulo, iných zajali a boli odvedení do otroctva.

1694 Miestni baníci vytvárajú Ochtinský banícky poriadok. Neskôr banská spoločnosť Konkordia (lat. concordia = svornosť) prevezme od obce posledných 11 polí Haviarskeho bratstva.

1746 Založenie cechy, tzv. Společnosti, svojpomocné poistenie chovateľov dobytka proti škodám na dobytku. Spoločnosť existovala do polovice 20. st. ako Svojpomocné dobytkárske družstvo v Ochtinej.

1836 Vznik doplnku banského poriadku.

1905 Vzniklo pomaďarčujúce stredisko – Ochtinský ob-čiansky čitateľský krúžok.

1906 Zmena názvu obce na maďarské Martonháza.

1909 Založenie dobrovoľného hasičského zboru.

1920 Návrat k pôvodnému menu Ochtiná.

1933 Začiatok elektrifikácie obce.

1945, 23. jan. Oslobodenie obce.

1979–1981 Výstavba obchodu s potravinami.

2002 Plynofikácia obce.

2010 Rekonštrukcia miestnej komunikácie.

Oproti kostolu sa nachádza škola a Obecný úrad

DE JINY OBCE

binného dobývania rúd.

Prácu nesmierne náročnú a rovnako i nebezpečnú. Baníci však dobývali poklady – bohatstvo.

V neskorom stredoveku sv. Anna predstavovala silnú ženu, ideál novovznikajúcej meštianskej rodiny. Stala sa patrónkou baníkov a viacerých cechov a bola vzývaná pri ochrane proti náhlej smrti a o rozmnoženie (skrytých) pokladov → Nový zákon, Mt (13, 44).

Sv. Barbora sa narodila okolo roku 306 v Nikomédii, dnešnom tureckom Izmite. Jej kult ako patrónky baníkov a hutníkov sa na Gemeri rozšíril až používaním pušného prachu v baniach. Sviatok: 4. dec.

ROMÁNSKOGOTICKÝ KOSTOL ECAV

Bohato zdobené vstupné dvere z obdobia rokoka 1. pol. 13. st. Postavenie kostolíka na okraji obce.

2. pol. 14. st. Tvorba širokej palety fresiek – sú veľmi podobné freskám v blízkych Koceľovciach (6,5 km). Za autora sa pokladá Majster ochtinského presbytéria (svätyne) a jeho dielňa.

Názov pochádza z taliančiny (al fresco, affresco = do čerstvého). Pigmenty (lat. pigmentum = farba, šminka), sú substancie, ktoré sa nerozpúšťajú v prostredí, kde sa použijú. Zmiešané s vodou sa nanášajú na čerstvú omietku. Pri karbonizácii vápna v omietke sa stávajú veľmi stabilné. Poznala ich už antika (napr. zachovali sa v Pompejách). O freskách hovoríme aj vtedy, ak sa napr. temperové, olejové farby použijú na suchú omietku (tal. al secco). Ústrednou témou je život Krista, postavy evanjelistov, apoštolov, svätcov a svätíc. Na víťaznom oblúku, zo strany svätyne nájdeme aj Apokalyptické zviera. Sv. Trojica ako hlava s troma tvárami, sa nachádza nad kruhovým oknom na východnej stene presbytéria.

Vzácny stredoveký kostolík je aj susednom Roštári (2 km).

Skvostom európskeho formátu je však evanjelický chrám v Štítniku (4 km).

1470 ? Prístavba severnej bočnej lode s hviezdicovou klenbou.

S hlavnou loďou ju spájajú dva arkádové oblúky.

1545 ? Šimon – prvý protestantský kňaz v obci.

1611–18 Úprava pôvodnej veže a nový 19 centový zvon (1 cent ≈ 26 kg).

1635 ? Plochý strop v lodi nahradený klenbou, úprava okien.

1654 ? a neskôr Prístavba severnej sakristie a predsiene pred južný vstup.

1697 Posledná významná prestavba interiéru.

Koniec 17./zač. 18. st. Vybudovanie empory (tribúny) pri severnej stene. Nástenné maľby boli prekryté vápennými nátermi.

1804 Prebudovanie a zväčšenie sakristie.

1894 Odkryté fresky. Tieto klenoty boli, žiaľ neprofesionálne, reštaurované v r. 1901–07.

1916 Dva zvony z veže kostola boli zrekvirované a použité na vojnové účely.

1940, jún Blesk spôsobil požiar strechy kostola.

1941, 16. nov. Posvätenie nového organu.

Pohľad z chóru 1977 Strecha kostola je znova pokrytá šindľom (nem. die Schindel, lat. scindula = drevená doštička).

1983 Inštalácia nových vežových hodín.

2008–09 Obnova vnútorného zariadenia (oltár, kazateľnica).

2009, 30. aug. Posvätenie obnoveného oltára a odhalenie pamätnej tabule Jánovi Agnetovi → kapitola Národní dejatelia a významní kňazi v Ochtinej.

2012 Príprava a postupná komplexná obnova kostola.

Kontakt: ECAV cirkevný zbor Ochtiná ☎ 0905 874 096 | www.ochtina.ecav.sk Starobylé fresky za oltárom

Freska sv. Trojice

R O M Á N S KO G O T I C K Ý KO S T O L

1955, okt. Elektrické zvonenie (!)

1958–59 Renovácia celého kostolíka.

1976 Boli objavené fresky na víťaznom oblúku a nad barokovou klenbou.

OCHTINSKÁ ARAGONITOVÁ JASKYŇA Je klenotom medzi slovenskými jaskyňami a jedinou svojho druhu v Európe. V minulosti bola obec známa baníctvom, dnes ju osobitne poznáme práve cez túto jaskyňu. Leží pod severným svahom vrchu Hrádok, v nadmorskej výške 667 m a je vzdialená 2,5 km od jej stredu.

Charakteristika: Pestrofarebné ihličky, kríčky a špirály aragonitu. Ich luminescenciu (lat. svetielkovanie), spôsobujú prímesy iónov horčíka (Mg), železa (Fe) a mangánu (Mn). Aragonit, chem. CaCo3 – uhličitan vápenatý, prvýkrát popísal Nemec Abraham Werner v r. 1796. Pomenoval ho podľa náleziska v Aragónii (severovýchodné Španielsko).

Vchod do jaskyne je dlhý 144 m. Návštevník prekoná výškový rozdiel 19 m a prejde 104 schodov.

Rarita: „Prírodná“ výzdoba je unikátom v celosvetovom meradle.

Najstaršia časť, mliečne sfarbené útvary, má približne 130 000 rokov.

Avšak najrozšírenejšia je druhá generácia aragonitu. Tvoria ju ihlice, dlhé niekoľko desiatok centimetrov a bizardne zakrivené formy, tzv. heliktity. Ich vek sa odhaduje na 14 000 rokov.

Farebná pestrosť a priestorová rozmanitosť sú aj príčinou názvov jednotlivých sekcií. Osobitnú pozornosť si zaslúžia Hviezdna sieň a Sieň Mliečnej dráhy a Hlboký dóm, ktorý sa končí priepasťou. Ďalšie dve aragonitové jaskyne sú v Mexiku a Argentíne.

Roky objavenia a sprístupnenia

Čas obhliadky

Dĺžka

Teplota

1954/1972

30 min

300 m

7–8 °C

Lokalita a kontakt: Kataster obce . Peši: 2,5 km juhozápadne od obce → mapa.

Autom: 10 km z obce Štítnik, smer Jelšava+odbočka vpravo – 2,5 km. ☎ 058 488 10 51 | oaj@ssj.sk |www.ssj.sk | GPS: N 48,6646 E 20,3092

Vstup do jaskyne

O C H T I N S K Á A R A G O N I T O VÁ J A S K Y Ň A

EVANJELICKÝ A. V. KOSTOL V ŠTÍTNIKU Štítnik leží 4 km juhovýchodne od Ochtinej. Obec je križovatkou ciest: Rožňava (13 km východne), Plešivec (14 km južne) a Jelšava (16 km západne).

V chýrnom gotickom kostole sa nachádzajú mimoriadne vzácne fresky.

Najstaršie fresky v chráme

Krstiteľnica a hlavný oltár

NÁRODNÍ DEJATELIA A VÝZNAMNÍ KŇAZI V OCHTINEJ Na budove fary sú umiestnené dve pamätné tabule:

Ladislav Bartolomeides sa narodil 16. nov. 1754 v Klenovci, dnes okr. Rimavská Sobota. V rodine bol tretím evanjelickým kňazom. Študoval na nemeckom gymnáziu v Dobšinej, evanjelickom lýceu v Kežmarku a tri semestre teológie v kolíske reformácie, vo Wittenbergu. Zomrel 21. apr. 1825.

Tabuľa sa nachádza vľavo od vchodu do kostola

Ján Agnet sa narodil 14. febr. 1921 v Závažnej Porube, okr. Liptovský Mikuláš. Študoval na mikulášskom gymnáziu a na bohosloveckej fakulte v Bratislave. Zúčastnil sa SNP. V Ochtinej veľmi obetavo pôsobil od 25. júna 1950 do 26. júla 1962, kedy ho komunisti donútili k odchodu. Zomrel 27. mája 1993 a je pochovaný na martinskom cintoríne.

Na pamätnej tabuli na stene kostola sú uvedené mená 19 Ochtinčanov, ktorí padli v 1. svet. vojne.

ĎALŠIE SKVOSTY Z JASKYNE

MEDICUS CURAT, NATURA SANAT LekĂĄr lieÄ?i, prĂ­roda uzdravuje

TURISTICKÉ TRASY OchtinskĂĄ aragonitovĂĄ jaskyĹˆa (HrĂĄdok) – OchtinĂĄ – RoĹĄtĂĄr – KoceÄžovce – MarkuĹĄka – VyĹĄnĂĄ SlanĂĄ – RejdovĂĄ (rĂĄzovitĂĄ gemerskĂĄ obec) dĺŞka trasy: 20 km | Ä?as: 5:00 hod. | nĂĄroÄ?nosĹĽ: veÄžkĂĄ OchtinskĂĄ aragonitovĂĄ jaskyĹˆa (HrĂĄdok) – Ĺ tĂ­tnik – GerlaĹĄskĂĄ skala (modrĂĄ) – VeÄžkĂ˝ vrch (zelenĂĄ) – KruĹžnĂĄ (ĹžltĂĄ) – BrzotĂ­n – KrĂĄsnohorskĂĄ DlhĂĄ LĂşka dĺŞka trasy: 32 km | Ä?as: 10:00 hod.| nĂĄroÄ?nosĹĽ: veÄžkĂĄ PenziĂłn JozefĂ­na, Ä?. 113

☎ t info@penzionjozefina.sk Jaroslav StankoviÄ? (sprĂĄvca jaskyne) | ☎ 0905 412 048 TUBOLPW!LF QTH TL t XXX LSBTOPIPSTLBKBTLZOB TL

CYKLOTRASY OchtinskĂĄ aragonitovĂĄ jaskyĹˆa – OchtinĂĄ – NiĹžnĂĄ SlanĂĄ – DobĹĄinĂĄ – DobĹĄinskĂĄ ÄžadovĂĄ jaskyĹˆa DĺŞka trasy: 43 km | nĂĄroÄ?nosĹĽ: veÄžkĂĄ OchtinskĂĄ arag. jaskyĹˆa – OchtinĂĄ – Ĺ tĂ­tnik – Honce – RoĹžĹˆ. BystrĂŠ – Rakovnica – RoĹžĹˆava – hrad KrĂĄsna HĂ´rka DĺŞka trasy: 26 km | nĂĄroÄ?nosĹĽ: veÄžkĂĄ RoĹžĹˆava – Jovice – KrĂĄsnohorskĂĄ DlhĂĄ LĂşka → adresa jaskyne pri turistickej trase DĺŞka trasy: 27 km | nĂĄroÄ?nosĹĽ: veÄžkĂĄ OchtinskĂĄ aragonitovĂĄ jaskyĹˆa – OchtinĂĄ – Ĺ tĂ­tnik – Kunova Teplica – PleĹĄivec –jaskyĹˆa Domica – KeÄ?ovo (Ä?ervenĂĄ) – Silica (cesta 029) – GombaseckĂĄ jaskyĹˆa DĺŞka trasy: 37 km | nĂĄroÄ?nosĹĽ: veÄžkĂĄ Silica (Ä?ervenĂĄ) – chata Rakyta – Ĺ˝edem, nĂĄpajadlĂĄ – ZajaÄ?ia brĂĄna (Ä?ervenĂĄ) – JablonovskĂŠ sedlo (Ä?ervenĂĄ) – LipovnĂ­k – KrĂĄsnohorskĂĄ DlhĂĄ LĂşka DĺŞka trasy: 51 km | nĂĄroÄ?nosĹĽ: veÄžkĂĄ Pozn.: OdporĂşÄ?ame aj mapu a turistickĂŠho sprievodcu SHOCart SlovenskĂ˝ Kras, 2007; SlovenskĂ˝ kras, HornĂ˝ Gemer, 2004.

V r. 1995 boli jaskyne Slovenského krasu a priľahlého Aggtelekského krasu v Maďarsku zapísané do Zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO. Dobšinská ľadová jaskyňa pribudla do zoznamu v r. 2000.

Obec leŞí v juhovĂ˝chodnej Ä?asti SlovenskĂŠho ruOCHTINĂ dohoria v doline rieky Ĺ tĂ­tnik. Jej centrom pretekĂĄ potok, ktorĂ˝ vyviera pod vrchom HrĂĄdok (809 m n. m.), kde sa nachĂĄdza aj aragonitovĂĄ jaskyĹˆa, ktorĂĄ je od r. 1995 zapĂ­sanĂĄ v Zozname prĂ­rodnĂ˝ch pamiatok UNESCO. NadmorskĂĄ výťka v strede obce: 344 m.

PoÄ?et obyvateÄžov: 541.

Erb obce znĂĄzorĹˆuje sv. MikulĂĄĹĄa z Myry (*280?–286).

Svoj majetok po bohatĂ˝ch rodiÄ?och, ktorĂ­ zomreli na mor, rozdal chudobnĂ˝m a mnohĂ˝ch tak zachrĂĄnil → odtiaÄž naĹĄe mikulĂĄĹĄske darÄ?eky. Biskup MikulĂĄĹĄ sa zĂşÄ?astnil na I. Nicejskom koncile v r. 325, kde bolo prijatĂŠ NicejskĂŠ vyznanie viery (VerĂ­m v jednĂŠho Boha ..., lat. Credo in unum Deum ...). Sviatok: 6. december. Meno Nicolaus znamenĂĄ: grĂŠc: VĂ­ĹĽaz nad Äžudom / z Ğudu alebo lat.: ChvĂĄla vĂ­ĹĽaza.

TuristickĂ˝ chodnĂ­k k jaskyni ZaÄ?iatok: – pri kostole 200 km DĺŞka: 2,5 km, 4 zastĂĄvky 400 km Prevýťenie: 465 m Najv. bod: 809 m (vrch HrĂĄdok) ☎ 058 488 10 51 SprĂĄva slovenskĂ˝ch jaskĂ˝Ĺˆ www.ssj.sk CestnĂŠ vzdialenosti v km OCHTINà — t Ă€UĂ“UOJL t +FMĂ?BWB t 1MFĂ?JWFD t #FUMJBS t 3PäʼBWB t )SBE ,SĂˆTOB )Ă™SLB t ;ĂˆEJFM t ,PĂ?JDF JASKYNE— t %PNJDB 28 t (PNCBTFL 26 t ,SĂˆTOPIPSTLĂˆ %MIĂˆ -ĂžLB 24 t %PCĂ?JOTLĂˆ Ę BEPWĂˆ KBTLZĘĽB 43 PravĂ˝ latinskĂ˝ chronogram autora bulletinu je osobitnou pozvĂĄnkou na nĂĄvĹĄtevu obce a jaskyne. AritmetickĂ˝ sĂşÄ?et Ä?ervenĂ˝ch a zvĂ˝raznenĂ˝ch Ä?Ă­slic/znakov udĂĄva rok jeho vzniku.

OCHTINĂ Â OCHTINĂ Â VICVs VetVstVs atqVe MontanVs StarobylĂĄ a banĂ­cka obec eCCLesIa LVtherana EvanjelickĂ˝ kostol aC CaVerna VnICa a unikĂĄtna jaskyĹˆa LaVs! Certe VenI! ChvĂĄla! UrÄ?ite prĂ­Ä?! ÎŁ = 5xI+12xV+0xX+3xL+8xC+0xD+1xM= 2015 Hotel HrĂĄdok, OchtinskĂĄ aragonitovĂĄ jaskyĹˆa

☎ 058 486 01 10 | hotelhradok@gemer.org | www.hotelhradok.sk HlavnĂ˝ zdroj informĂĄciĂ­: Obec OchtinĂĄ, Darina DudĂĄĹĄovĂĄ, Z PRACHU ZABUDNUTIA, Dejiny EvanjelickĂŠho a. v. cirkevnĂŠho zboru v Ochtinej, 2014

FinancovanĂŠ z Programu obnovy dediny 2015 Š Jozef SoroÄ?in, 2015, www.issuu.com/VydSorocinJ Š Layout: Jozef SoroÄ?in, Jr., www.about.me/sorocin Š Fotografie: Peter OlekĹĄĂĄk, peter.oleksak@centrum.sk a Obec OchtinĂĄ (vĹĄetky leteckĂŠ snĂ­mky) Š Obec OchtinĂĄ, 049 35 OchtinĂĄ 52, ☎ 058 788 26 70 www.ochtina.ocu.sk, vydal: Jozef SoroÄ?in JSL, RĂĄzusova 6, 071 01 Michalovce | sorocin23@gmail.com Š TlaÄ?: Rotaprint, s. r. o., BarÄ?ianska 68, 040 17 KoĹĄice