RIMAVSKÁ SOBOTA a jej klenoty by Portfólio Vydavateľstva JSL

priečelí sa nachádza erb amesta 19.Na st. jej (koniec) Kostol bol rozšírený ne- a nápis: S. P. R. Sz. 1801, nad je umiestnený skôr bránou sa upravila aj fasáda. lat. chronogram: DIVa TheMIs IVstl sIs heiC aeqVIqe patronaprotestantské fLoreat aVspICIIs V interiéri sú typické em- paX bona sera tVis Preklad: pory na dvoch radoch pilierov. KlasicisRada mesta a ľud 1801 tická kazateľnica je zRimavskej 1. pol. 19.Soboty storočia Bohyňa Themis, buď tu patrónkou a organ z konca toho istého storočia. spravodlivého a nestranného, nech tvojou ochranou prekvitá mier, bohatstvo a pokoj 1963pod Bol vyhlásený za národnú kultúrnu Starogrécky: pamiatku. Θέμις Thémis. V gréckej mytológii bohyňa zákonného poriadku. Adresa: Hlavné námestie Poznámka: S. P. R. Sz. je odvodené od známej oficiálnej formuly štátnej moci v republikánskom Ríme: S. P. Q. R. = SENATUS POPULUSQUE ROMANUS = Senát a rímsky ľud. Aj dnes je v erbe Večného mesta. Náboženské nepokoje v meste v roku 1769 Obraz sa nachádza v Gemersko-malohontskom múzeu ŽUPNÝ DOM-Grémium nachádza na Hlavnom námestí č. 8. (GMM) → sa kapitola Tri kostoly Bol dokončený v roku 1798 na reprezentačné účely župy, ako plynie z 1868 latinského chronogramu, je snabudovou fasáde, kde je aj erb župy. Postavenie synagógyktorý (spolu chlapčenskej Dnes sa bola tu nachádza Mateja Hrebendu (www.kmh.sk). školy), zbúranáKnižnica v roku 1986. 1874 Mesto je pripojené na železničnú Preklad: sieť. 1883 – 1922 Sídlo Gemersko-malohontskej župy. Vďaka predvídavosti stavov a zručnosti 1900 Žije tu 5849 obyvateľov. na→ verejné EVANJELICKÝ A. V.Župného KOSTOLľudu 1901 Vybudovanie domu ďalšiapoužívanie kapitola. postavené

tolerančného kostola kapitola a TAURIS (latinsky: býk),→ktorá vznikla v roku 1992 a špecializuje Dejiny mesta, cisár Jozef sa na spracovanie mäsaII.a predaj mäsových výrobkov. 1790 Vysvätenie kostola. Vtedy prispel kráľ Gustáv III. 1991, aj 21.švédsky jún Odchod posledného sovietskeho vojaka, ktorí (*1746 †1792). Štedro daroval tu boli–dislokovaní od roku 1968. rôzne 2005,bohoslužobné máj Odhalenýpredmety, pamätník obetiam holocaustu (na rohu ktoré zdobili kaplnku vyslanca ul. Hatvaniho a Cukrovarská, na mieste, kde stála synagóga, voproti cisárskej Viedni. Okrem toho V meste žilo okolo 1200 evanjelickému kostolu). venoval aj známy Židov, ktorí boli oltárny v máji obraz 1944 deportovaní do nemeckých Ukrižovaného Krista. koncentračných táborov, predovšetkým do Osvienčimu, kde 1856 Postavenie veže. takmer všetci zahynuli. 1898 s tympanónom 2011,Nový jún oltár Znovuotvorenie rekreačnej oblasti Kurinec – Zealená dvojicou voda.stĺpov (latinsky: tymMajestátnym symbolom je socha Mihálya Tompu → panum), tu polkruh, môže byťnámestia aj 2016, okt. Otvorenie zrekonštruovaného námestia Š. M. Daxkapitola Synovia a dcéry mesta a okolia. Bolavýznamných slávnostne odhalená trojuholník, pre antické nera, kde sútypický umiestňované busty a sochy his4. júna 1902. V rokoch 1946 – 1957Gemera-Malohontu. bola v depozite Gemersko-malostavby. torických slovenských dejateľov hontského múzea, v rokoch 1957 1994 umiestnená v141/43 areáli vte1899 úprava fasády 2017,Neogotická sept. Obnovená socha M.–Adresa: Tompu je po 71 rokoch Cukrovarská dajšej mája. V roku 1994 básnik a reformovaný aumiestnená veže.Záhradyna1.pôvodné miesto nasarovnomennom zrekon- kňaz „vrátil“ na vyhlásený námestie. 29.národnú mája 2004 tu bolaOproti inštalovaná bronzová Pozn.: kostoluaj sa nachádza pa1963 Bol za štruovanom námestí. socha básnika Sándora kapitola Dejiny mätník obetiam holokaustu z roku 2005 kultúrnu pamiatku. 2018,politika 23. júna Mestská záhrada Petőfiho bola po → revitalizácii znovumesta, rok 2017. → kapitola Dejiny mesta. slávnostne otvorená.

11 Cent duch 14 m gic vznikla jinách15 → Tri Vt k d domyvtv me V mi štátu 17 v 1918,17 ak úcty 17 k Jozefav I pr Ďalši Na Horthyh 1955);latG roku 19

Pre

T R I KO S T O LY

RADNICA, ŽUPNÝ DOM-GRÉMIUM, ŽUPNÝ DOM

D E J I N Y M E S TA

1902 Založenie konzervárne – vznik potravinárskeho prieKontrolný súčet pozlátených znakov 1517, myslu.31. okt. Začiatok refor(U=V=5): arbitráže bola Rimavmácie Luther zverejnil 1938,–2.Martin nov. Na základe 1. viedenskej Σ= 8xI +8xVMaďarsku. +0xX +3xL +1xC +1xD 95 vo Wittenbergu meskátéz Sobota pričlenená(leží k horthyovskému +1xM = 1 7 9 8 dzi Berlínom a Lipskom). V roku 1944, 21. dec. Oslobodenie mesta. 2017 a kult.obyvateľov. verej1948siVprotestanti meste žije 9160 ŽUPNÝ DOM pripomenuli bol postavený nosť slávnostne jej iba za deväť mesiacov v rokoch 1900 – 1901, keď už doterajšie administratívne budovy nepo500. výročie. Rimavská Sobota sadve stáva na Gemeri centrom potravinárskestačovali potrebám stolice.vznikli Nachádza na Námestí Mihálya Tompu 1524 Začiatok lutheránskej re- tietosa ho priemyslu. Postupne výrobné podniky: mlieaformácie je jednou z dominánt mesta. Pripomína najväčší rozkvet, v meste. kareň (1953), tabaková továreň (1957), jeho cukrovar (1966), pi- keď mesto v rokoch 1883 sa – 1922 sídlom 1772 neskôr Evanjelici tu vovarabolo (1967), mäsokombinát (1977), mlynGemersko-malohontskej a pekáreň (1980). stolice. 1945počte. do roku 1990 tu sídlil okresný národný výbor, usídľujúOd voroku väčšom po Novembri ’89základný dodnes okresný úrad. 1786 Položený kameň Tento priemysel dnes reprezentujú iba firmy GEMERMILK RS

Po kr ro

Vz „Sť na dv Radn No (Mestsk Mt chodov renca17 M Radn as novovzn 18 rozhodn 19 uh sv 19 20 Ad

15 17 co 19 a da ta ju

DEJINY MESTA 1270 Najstaršia písomná zmienka (pod názvom Rymoa Zumbota). Patrila pod kaločské arcibiskupstvo (Kalocsa – dôležité historické mesto – arcibiskupstvo od roku 1135). 1301 Smrť kráľa Ondreja III. (*1265 – †1301), panoval v rokoch (1290 – 1301). S ním vymiera rod Arpádovcov po meči (v mužskej línii), nasledovali boje o trón. 1308 Karol Robert I. z rodu Anjou sa stáva uhorským kráľom. Jeho moc je však obmedzená. 1334 Novým vlastníkom mesta sa stáva sedmohradský vojvoda a szolnocký župan Tomáš Széchenyi. 1335 Kráľ Karol Robert I. udeľuje mestu budínske mestské práva. 1387 Kráľ Žigmund Luxemburský, syn českého kráľa a cisára Svätej ríše rímskej Karla IV., (*1316 – †1378), daroval mestu erb (čierna orlica na striebornom štíte). 15. st. Začína sa významný hospodársky rozvoj. Vznik prvých cechov. 1479 Cechy zlatníkov, kováčov, sedlárov, remenárov, zámočníkov, brusičov a debnárov vytvárajú Oltárne bratstvo sv. Michala Archanjela. 1506 Najväčší požiar v dejinách mesta. Počas obnovy vzniká štvorcové námestie a sústava priľahlých pravidelných ulíc. Táto štruktúra sa zachovala dodnes → ďalšia kapitola. 1526, 29. aug. Bitka pri Moháči (neďaleko mesta Pécs. Turci porazili poľského, českého a uhorského kráľa Ľudovíta II., ktorý v boji padol. Nastáva úpadok Uhorska). 1553 Mesto obsadili Turci. V rokoch 1555 – 1593 ho ovládali z blízkej vodnej pevnosti Sobôtka. 1596 – 1686 Druhé obdobie tureckej poroby. 1604 Začiatok stavovských povstaní (odboj uhorských feudálov proti cisárskej Viedni). Obyvateľstvo na území dnešného Slovenska veľmi trpí. Posledné z nich viedol František Rákoczi II. (*1676 – †1735) v rokoch (1703 – 1711). 1711 Satmársky mier. Koniec stavovských povstaní, upevnenie monarchie a rekatolizácia. 1747 Mesto sa vykúpilo z poddanskej závislosti od zemepánov – odvtedy slobodné privilegované mesto. 1740 – 1780 Vláda osvietenej panovníčky, cisárovnej Márie Terézie (*1717 – †1780). 1780 – 1790 Vláda jej syna Jozefa II. V roku 1781 vydal Tolerančný patent, ktorým čiastočne zrovnoprávnil evanjelikov a kalvínov (okrem iného mohli stavať kostoly) s katolíkmi. O rok neskôr zlepšil aj náboženské postavenie židov. V roku 1785 bolo v Uhorsku zrušené nevoľníctvo. 1786 – 1790 Mesto je sídlom prvej Gemersko-malohontskej stolice. 1798 Vybudovanie Župného domu-Grémium, dnes Knižnica Mateja Hrebendu → ďalšia kapitola. Pozn: Malohont (≈ 750 km22) zaberal časti dnešných okresov Rimavská Sobota, Poltár a Revúca. 1801 Vybudovnie radnice → ďalšia kapitola. 1831 Epidémia cholery si vyžiadala 231 obetí. 1850 – 1860 Správne stredisko Gemersko-malohontskej, resp. Gemerskej stolice.

RADNICA, ŽUPNÝ DOM-GRÉMIUM, ŽUPNÝ DOM

Centrom mesta je Hlavné námestie, kde dýcha genius loci (lat duch miesta). Jeho dnešná štvoruholníková podoba v princípe vznikla po roku 1506, keď v meste zúril najväčší požiar v jeho dede jinách → kapitola Dejiny mesta. Tri kostoly, historické budovy mesta a zachovalé meštianske domy tvoria od roku 1993 Mestskú pamiatkovú zónu. V minulosti bolo námestie pomenované podľa predstaviteľov štátu v danom období (výnimka potvrdzuje pravidlo): do roku 1918, ako aj v období 1938 – 1939 Alžbetino námestie ako prejav úcty k slávnej Sissi (*1837 – †1898), manželke cisára Františka Jozefa I. (*1830 – †1916), ktorý panoval v rokoch (1848 – 1916). Ďalšie historické názvy: Masarykovo námestie (1918 – 1938) Horthyho námestie (1939 – 1945); Masarykovo námestie (1945 – 1955); Gottwaldovo námestie (1955 – 1990); Hlavné námestie od roku 1990.

1868 Postavenie synagógy (spolu s budovou chlapčenskej školy), bola zbúraná v roku 1986. 1874 Mesto je pripojené na železničnú sieť. 1883 – 1922 Sídlo Gemersko-malohontskej župy. 1900 Žije tu 5849 obyvateľov. 1901 Vybudovanie Župného domu → ďalšia kapitola. 1902 Založenie konzervárne – vznik potravinárskeho priemyslu. 1938, 2. nov. Na základe 1. viedenskej arbitráže bola Rimavská Sobota pričlenená k horthyovskému Maďarsku. 1944, 21. dec. Oslobodenie mesta. 1948 V meste žije 9160 obyvateľov. Rimavská Sobota sa stáva na Gemeri centrom potravinárskeho priemyslu. Postupne vznikli tieto výrobné podniky: mliekareň (1953), tabaková továreň (1957), cukrovar (1966), pivovar (1967), mäsokombinát (1977), mlyn a pekáreň (1980). Tento priemysel dnes reprezentujú iba firmy GEMERMILK RS a TAURIS (latinsky: býk), ktorá vznikla v roku 1992 a špecializuje sa na spracovanie mäsa a predaj mäsových výrobkov. 1991, 21. jún Odchod posledného sovietskeho vojaka, ktorí tu boli dislokovaní od roku 1968. 2005, máj Odhalený pamätník obetiam holocaustu (na rohu ul. Hatvaniho a Cukrovarská, na mieste, kde stála synagóga, oproti evanjelickému kostolu). V meste žilo okolo 1200 Židov, ktorí boli v máji 1944 deportovaní do nemeckých koncentračných táborov, predovšetkým do Osvienčimu, kde takmer všetci zahynuli. 2011, jún Znovuotvorenie rekreačnej oblasti Kurinec – Zelená voda. 2016, okt. Otvorenie zrekonštruovaného námestia Š. M. Daxnera, kde sú umiestňované busty a sochy významných historických slovenských dejateľov Gemera-Malohontu. 2017, sept. Obnovená socha M. Tompu je po 71 rokoch umiestnená na pôvodné miesto na rovnomennom zrekonštruovanom námestí. 2018, 23. jún Mestská záhrada bola po revitalizácii znovu slávnostne otvorená.

D E J I N Y M E S TA

Náboženské nepokoje v meste v roku 1769 Obraz sa nachádza v Gemersko-malohontskom múzeu (GMM) → kapitola Tri kostoly

Radnica mesta sa nachádza na východnej strane námestia, č. 5 (Mestský úrad sídli na blízkej Svätoplukovej ulici č. 9). JednoposJednopos chodová budova bola postavená podľa projektov architekta FeFe renca Miksa v klasicistickom štýle v roku 1801. Radnica sa od stredoveku pokladala aj za symbol emancipácie novovznikajúceho meštianstva a miesto, kde sa prijímali zásadné rozhodnutia o meste.

RADNICA, ŽUPNÝ DOM-GRÉMIUM, ŽUPNÝ DOM

Centrom mesta je Hlavné námestie, kde dýcha genius loci (lat. duch miesta). Jeho dnešná štvoruholníková podoba v princípe vznikla po roku 1506, keď v meste zúril najväčší požiar v jeho dejinách → kapitola Dejiny mesta. Tri kostoly, historické budovy mesta a zachovalé meštianske domy tvoria od roku 1993 Mestskú pamiatkovú zónu. V minulosti bolo námestie pomenované podľa predstaviteľov štátu v danom období (výnimka potvrdzuje pravidlo): do roku 1918, ako aj v období 1938 – 1939 Alžbetino námestie ako prejav úcty k slávnej Sissi (*1837 – †1898), manželke cisára Františka Jozefa I. (*1830 – †1916), ktorý panoval v rokoch (1848 – 1916). Ďalšie historické názvy: Masarykovo námestie (1918 – 1938); Horthyho námestie (1939 – 1945); Masarykovo námestie (1945 – 1955); Gottwaldovo námestie (1955 – 1990); Hlavné námestie od roku 1990.

a u

á .

i ,

v . u

Náboženské nepokoje v meste v roku 1769 Obraz sa nachádza v Gemersko-malohontskom múzeu (GMM) → kapitola Tri kostoly 1868 Postavenie synagógy (spolu s budovou chlapčenskej školy), bola zbúraná v roku 1986. 1874 Mesto je pripojené na železničnú sieť. 1883 – 1922 Sídlo Gemersko-malohontskej župy. 1900 Žije tu 5849 obyvateľov. 1901 Vybudovanie Župného domu → ďalšia kapitola. 1902 Založenie konzervárne – vznik potravinárskeho priemyslu. 1938, 2. nov. Na základe 1. viedenskej arbitráže bola Rimavská Sobota pričlenená k horthyovskému Maďarsku. 1944, 21. dec. Oslobodenie mesta. 1948 V meste žije 9160 obyvateľov. Rimavská Sobota sa stáva na Gemeri centrom potravinárskeho priemyslu. Postupne vznikli tieto výrobné podniky: mliekareň (1953), tabaková továreň (1957), cukrovar (1966), pivovar (1967), mäsokombinát (1977), mlyn a pekáreň (1980). Tento priemysel dnes reprezentujú iba firmy GEMERMILK RS a TAURIS (latinsky: býk), ktorá vznikla v roku 1992 a špecializuje sa na spracovanie mäsa a predaj mäsových výrobkov. 1991, 21. jún Odchod posledného sovietskeho vojaka, ktorí tu boli dislokovaní od roku 1968. 2005, máj Odhalený pamätník obetiam holocaustu (na rohu ul. Hatvaniho a Cukrovarská, na mieste, kde stála synagóga, oproti evanjelickému kostolu). V meste žilo okolo 1200 Židov, ktorí boli v máji 1944 deportovaní do nemeckých koncentračných táborov, predovšetkým do Osvienčimu, kde takmer všetci zahynuli. 2011, jún Znovuotvorenie rekreačnej oblasti Kurinec – Zelená voda. 2016, okt. Otvorenie zrekonštruovaného námestia Š. M. Daxnera, kde sú umiestňované busty a sochy významných historických slovenských dejateľov Gemera-Malohontu. 2017, sept. Obnovená socha M. Tompu je po 71 rokoch umiestnená na pôvodné miesto na rovnomennom zrekonštruovanom námestí. 2018, 23. jún Mestská záhrada bola po revitalizácii znovu slávnostne otvorená.

D E J I N Y M E S TA

Radnica mesta sa nachádza na východnej strane námestia, č. 5, (Mestský úrad sídli na blízkej Svätoplukovej ulici č. 9). Jednoposchodová budova bola postavená podľa projektov architekta Ferenca Miksa v klasicistickom štýle v roku 1801. Radnica sa od stredoveku pokladala aj za symbol emancipácie novovznikajúceho meštianstva a miesto, kde sa prijímali zásadné rozhodnutia o meste.

Na Najej jejpriečelí priečelísasanachádza nachádzaerb erbmesta mestaaanápis: nápis:S.S.P.P.R.R.Sz. Sz.1801, 1801, nad nadbránou bránoujejeumiestnený umiestnenýlat. lat.chronogram: chronogram:DIVa DIVaTheMIs TheMIsIVstl IVstlsIs sIs heiC heiCaeqVIqe aeqVIqepatrona patronafLoreat fLoreataVspICIIs aVspICIIspaX paXbona bonasera seratVis tVis Preklad: Preklad: Rada Radamesta mestaaaľud ľudRimavskej RimavskejSoboty Soboty1801 1801 Bohyňa BohyňaThemis, Themis,buď buďtutupatrónkou patrónkouspravodlivého spravodlivéhoaanestranného, nestranného, nech nechpod podtvojou tvojouochranou ochranouprekvitá prekvitámier, mier,bohatstvo bohatstvoaapokoj pokoj Starogrécky: Starogrécky:Θέμις ΘέμιςThémis. Thémis.VVgréckej gréckejmytológii mytológiibohyňa bohyňazákonného zákonného poriadku. poriadku. Poznámka: Poznámka:S.S.P.P.R.R.Sz. Sz.jejeodvodené odvodenéod odznámej známejoficiálnej oficiálnejformuly formuly štátnej štátnejmoci mocivvrepublikánskom republikánskomRíme: Ríme: S.S.P.P.Q.Q.R.R.==SENATUS SENATUSPOPULUSQUE POPULUSQUEROMANUS ROMANUS==Senát Senátaarímsky rímskyľud. ľud. AjAjdnes dnesjejevverbe erbeVečného Večnéhomesta. mesta.

Preklad: Preklad: Vďaka Vďakapredvídavosti predvídavostistavov stavovaazručnosti zručnosti ľudu ľuduna naverejné verejnépoužívanie používaniepostavené postavené Kontrolný Kontrolnýsúčet súčetpozlátených pozlátenýchznakov znakov (U=V=5): (U=V=5): Σ= Σ=8xI 8xI+8xV +8xV+0xX +0xX+3xL +3xL+1xC +1xC+1xD +1xD +1xM +1xM==11779988 ŽUPNÝDOM DOMbol bolpostavený postavenýiba ibazazadeväť deväťmesiacov mesiacovvvrokoch rokoch ŽUPNÝ 1900––1901, 1901,keď keďuž uždve dvedoterajšie doterajšieadministratívne administratívnebudovy budovyneponepo1900 stačovalipotrebám potrebámstolice. stolice.Nachádza Nachádzasasana naNámestí NámestíMihálya MihályaTompu Tompu stačovali jednouzzdominánt dominántmesta. mesta.Pripomína Pripomínajeho jehonajväčší najväčšírozkvet, rozkvet,keď keď aajejejednou mestobolo bolovvrokoch rokoch1883 1883––1922 1922sídlom sídlomGemersko-malohontskej Gemersko-malohontskej mesto stolice.Od Odroku roku1945 1945do doroku roku1990 1990tutusídlil sídlilokresný okresnýnárodný národnývýbor, výbor, stolice. poNovembri Novembri’89 ’89dodnes dodnesokresný okresnýúrad. úrad. po

RA AD DN N II C CA A ,, Ž ŽU UP PN NÝ Ý D DO OM M -- G GR RÉ ÉM M II U UM M ,, Ž ŽU UP PN NÝ Ý D DO OM M R

RÍMSKOKATOLÍCKY RÍMSKOKATOLÍCKYKOSTOL KOSTOLSV. SV.JÁNA JÁNAKRSTITEĽA KRSTITEĽA

11. 11.st.st.Prvý Prvýznámy známykostol kostolna nanámestí. námestí. 14. 14.st.st.Bol Bolpostavený postavenýpôvodný pôvodnýgotický gotickýkostol, kostol,ako akoootom tomsvedčí svedčíarcheo archeo gický gickývýskum výskumzzrokov rokov1994 1994––1997. 1997. 1592 1592Kostol Kostolprevzali prevzalikalvíni, kalvíni,ktorým ktorýmpatril patrildo doroku roku1769 1769(177 (177roko rok Vtedy, Vtedy,25. 25.júna, júna,vyvrcholili vyvrcholilimocenské mocenskéboje bojeoojeho jehoovládnutie, ovládnutie,keď keďuž užb vvdezolátnom dezolátnomstave staveaahrozilo hrozilojeho jehozrútenie zrútenie→→olejomaľba olejomaľbavvkapitole kapitoleDeji De mesta. mesta. 1771 1771Kráľovský Kráľovskýsúd súdrozhodol rozhodolvvprospech prospechkatolíkov. katolíkov. 1774 1774Zbúranie Zbúraniekostola kostolana nanariadenie nariadeniecisárovnej cisárovnejMárie MárieTerézie. Terézie. 1774 1774–1792 –1792Začiatok Začiatokvýstavby výstavbyaavysvätenie vysvätenienového nového(terajšieho) (terajšieho)kosto kost vvštýle štýleneskorého neskoréhobaroka. baroka.Cisárovná Cisárovnána najeho jehovýstavbu výstavbutrikrát trikrátfinanč finan prispela. prispela. Nad Nadhlavným hlavnýmvchodom vchodomjeje latinský latinskýnápis: nápis: REX REXAUGUSTA AUGUSTA MARIA MARIATHERESIA THERESIA DEO DEOET ETCATHOLICIS CATHOLICIS POSUIT POSUIT Preklad: Preklad: Kráľovná Kráľovnáaacisárovná cisárovná Mária MáriaTerézia Terézia postavila postavila Bohu Bohuaakatolíkom katolíkom Pozn: Pozn:Mária MáriaTerézia Teréziabola bola kráľovnou kráľovnouUhorska Uhorskaaacisácisárovnou rovnouRakúska. Rakúska.

Vzácny Vzácnyoltárny oltárnyobraz obraz „Sťatie „Sťatiesv. sv.Ján JánKrstiteľa“ Krstiteľa“ namaľoval namaľovalviedenský viedenský dvorný dvornýmaliar maliarFischer Fischer→→ Nový Novýzákon, zákon,Mk Mk(6, (6,14-29); 14-29); Mt Mt(1, (1,1-12); 1-12);LkLk(9, (9,7-9). 7-9). 1779 1779VVtrojposchodovej trojposchodovejveži vežisú súumiestnené umiestnenétritrizvony zvony(sv. (sv.Trojica, Trojica,sv. sv.Jur Ju aasv. sv.Jozef Jozef).). 1878 1878Obnova Obnovakostola. kostola.Klenbu Klenbuvymaľoval vymaľovalGyula GyulaÁdam ÁdamzzRožňavy. Rožňavy. 1942 1942Dve Dvenástenné nástennémaľby maľby„Smrť „Smrť1.1.uhorského uhorskéhokráľa kráľasv. sv.Štefana“ Štefana“aaobr ob voduzo zoskaly skalyp uhorského uhorskéhokráľa kráľasv. sv.Ladislava, Ladislava,ako akozázračne zázračneprivádza privádzavodu svoj svojsprievod. sprievod.Namaľoval Namaľovalučiteľ učiteľmiestneho miestnehogymnázia gymnáziaGusztáv GusztávObendor Obendo 1963 1963Bol Bolvyhlásený vyhlásenýzazanárodnú národnúkultúrnu kultúrnupamiatku. pamiatku. 2017 2017Nový Novýorgan. organ. Adresa: Adresa:Hlavné Hlavnénámestie námestie KOSTOL KOSTOLREFORMOVANEJ REFORMOVANEJCIRKVI CIRKVI

Majestátnym Majestátnymsymbolom symbolomnámestia námestiajejesocha sochaMihálya MihályaTompu Tompu→→ kapitola kapitolaSynovia Synoviaaadcéry dcérymesta mestaaaokolia. okolia.Bola Bolaslávnostne slávnostneodhalená odhalená 4.4.júna júna1902. 1902.VVrokoch rokoch1946 1946––1957 1957bola bolavvdepozite depoziteGemersko-maloGemersko-malohontského hontskéhomúzea, múzea,vvrokoch rokoch1957 1957––1994 1994umiestnená umiestnenávvareáli areálivtevtedajšej dajšejZáhrady Záhrady1.1.mája. mája.VVroku roku1994 1994sasabásnik básnikaareformovaný reformovanýkňaz kňaz „vrátil“ „vrátil“na nanámestie. námestie.29. 29.mája mája2004 2004tutubola bolainštalovaná inštalovanáajajbronzová bronzová socha sochapolitika politikaaabásnika básnikaSándora SándoraPetőfiho Petőfiho→→kapitola kapitolaDejiny Dejinymesta, mesta, rok rok2017. 2017.

1592 1592Kalvíni Kalvíniprevzali prevzalikatolícky katolíckykostol kostol→→predchádzajúca predchádzajúcarubrika. rubrika. 1784 1784Jednoloďový Jednoloďovýtolerančný tolerančnýkostol kostolbol bolpostavený postavenývo vovtedy vtedyprevláda prevláda com combarokovo-klasicistickom barokovo-klasicistickomštýle štýle→→kapitola kapitolaDejiny Dejinymesta, mesta,cisár cisárJozef JozefII.II 1909, 1909,26. 26.sept. sept.Pri Priveži vežikostola kostolajejeslávnostne slávnostneotvorená otvorenápohrebná pohrebnákapln kapln aakrypta kryptamiestneho miestnehorodáka rodákaIstvána IstvánaFerenczyho Ferenczyho(*1792 (*1792––†1856), †1856),zak za dateľa dateľauhorského uhorskéhosochárstva. sochárstva.Jej Jejsúčasťou súčasťoujejevlastnoručne vlastnoručnevytvorená vytvorenábu b tataaasarkofág sarkofágležiacej ležiacejEurydiky Eurydiky(v(vgréckej gréckejmytológii mytológiimanželka manželkaOrfea, Orfea,kto kt jujuspevom spevomchcel chcelzachrániť zachrániťzzpodsvetia podsvetia––častý častýnámet námetumeleckých umeleckýchdiel) diel

ke e

ov v uu av v ka a

8); ); –– dd

5, 5, ssee-

ŽUPNÝ ŽUPNÝ DOM-Grémium DOM-Grémium sa sa nachádza nachádza na na Hlavnom Hlavnom námestí námestí č.č. 8. 8. Bol Boldokončený dokončenývvroku roku1798 1798na nareprezentačné reprezentačnéúčely účelyžupy, župy,ako akoplynie plynie zz latinského latinského chronogramu, chronogramu, ktorý ktorý je je na na fasáde, fasáde, kde kde je je aj aj erb erb župy. župy. Dnes Dnes sa sa tu tu nachádza nachádza Knižnica Knižnica Mateja Mateja Hrebendu Hrebendu (www.kmh.sk). (www.kmh.sk). Preklad: Preklad: Vďaka Vďakapredvídavosti predvídavostistavov stavovaazručnosti zručnosti ľudu ľuduna naverejné verejnépoužívanie používaniepostavené postavené Kontrolný Kontrolný súčet súčet pozlátených pozlátených znakov znakov (U=V=5): (U=V=5): Σ= Σ= 8xI 8xI +8xV +8xV +0xX +0xX +3xL +3xL +1xC +1xC +1xD +1xD +1xM +1xM == 11 77 99 88 ŽUPNÝ ŽUPNÝ DOM DOM bol bol postavený postavený iba iba za za deväť deväť mesiacov mesiacov vv rokoch rokoch 1900 1900 –– 1901, 1901, keď keď už už dve dve doterajšie doterajšie administratívne administratívne budovy budovy neponepostačovali stačovalipotrebám potrebámstolice. stolice.Nachádza Nachádzasa sana naNámestí NámestíMihálya MihályaTompu Tompu aa je je jednou jednou zz dominánt dominánt mesta. mesta. Pripomína Pripomína jeho jeho najväčší najväčší rozkvet, rozkvet, keď keď mesto mesto bolo bolo vv rokoch rokoch 1883 1883 –– 1922 1922 sídlom sídlom Gemersko-malohontskej Gemersko-malohontskej stolice. stolice. Od Od roku roku 1945 1945 do do roku roku 1990 1990 tu tu sídlil sídlil okresný okresný národný národný výbor, výbor, po po Novembri Novembri ’89 ’89 dodnes dodnes okresný okresný úrad. úrad.

ie e né é

RÍMSKOKATOLÍCKY RÍMSKOKATOLÍCKY KOSTOL KOSTOL SV. SV. JÁNA JÁNA KRSTITEĽA KRSTITEĽA

RADNICA, ŽUPNÝ DOM-GRÉMIUM, ŽUPNÝ DOM

t.t. pe e ee-

Na Na jej jej priečelí priečelí sa sa nachádza nachádza erb erb mesta mesta aa nápis: nápis: S. S. P.P. R. R. Sz. Sz. 1801, 1801, nad nad bránou bránou je je umiestnený umiestnený lat. lat. chronogram: chronogram: DIVa DIVa TheMIs TheMIs IVstl IVstl sIs sIs heiC heiC aeqVIqe aeqVIqe patrona patrona fLoreat fLoreat aVspICIIs aVspICIIs paX paX bona bona sera sera tVis tVis Preklad: Preklad: Rada Radamesta mestaaaľud ľudRimavskej RimavskejSoboty Soboty1801 1801 Bohyňa Bohyňa Themis, Themis, buď buď tu tu patrónkou patrónkou spravodlivého spravodlivého aa nestranného, nestranného, nech nechpod podtvojou tvojouochranou ochranouprekvitá prekvitámier, mier,bohatstvo bohatstvoaapokoj pokoj Starogrécky: Starogrécky: Θέμις Θέμις Thémis. Thémis. VV gréckej gréckej mytológii mytológii bohyňa bohyňa zákonného zákonného poriadku. poriadku. Poznámka: Poznámka: S. S. P.P. R. R. Sz. Sz. je je odvodené odvodené od od známej známej oficiálnej oficiálnej formuly formuly štátnej štátnej moci moci vv republikánskom republikánskom Ríme: Ríme: S. S. P.P. Q. Q. R. R. == SENATUS SENATUSPOPULUSQUE POPULUSQUE ROMANUS ROMANUS == Senát Senátaa rímsky rímsky ľud. ľud. Aj Aj dnes dnes je je vv erbe erbeVečného Večného mesta. mesta.

11. 11.st. st.Prvý Prvýznámy známykostol kostolna nanámestí. námestí. 14. st. st. Bol Bol postavený postavený pôvodný pôvodný gotický gotický kostol, kostol, ako ako oo tom tom svedčí svedčí archeoloarcheolo14. gický gickývýskum výskumzzrokov rokov1994 1994––1997. 1997. 1592 Kostol Kostol prevzali prevzali kalvíni, kalvíni, ktorým ktorým patril patril do do roku roku 1769 1769 (177 (177 rokov). rokov). 1592 Vtedy, 25. 25. júna, júna, vyvrcholili vyvrcholili mocenské mocenské boje boje oo jeho jeho ovládnutie, ovládnutie, keď keď už už bol bol Vtedy, dezolátnom stave stave aa hrozilo hrozilo jeho jeho zrútenie zrútenie → → olejomaľba olejomaľbavvkapitole kapitoleDejiny Dejiny vv dezolátnom mesta. mesta. 1771 Kráľovský Kráľovský súd súd rozhodol rozhodol vv prospech prospech katolíkov. katolíkov. 1771 1774 Zbúranie Zbúranie kostola kostola na na nariadenie nariadenie cisárovnej cisárovnej Márie MárieTerézie. Terézie. 1774 1774 –1792 –1792 Začiatok Začiatok výstavby výstavby aa vysvätenie vysvätenie nového nového (terajšieho) (terajšieho) kostola kostola 1774 štýle neskorého neskorého baroka. baroka. Cisárovná Cisárovná na na jeho jeho výstavbu výstavbu trikrát trikrát finančne finančne vv štýle prispela. prispela. Nad hlavným hlavným vchodom vchodom je je Nad latinský nápis: nápis: latinský REX AUGUSTA AUGUSTA REX MARIATHERESIA THERESIA MARIA DEO ET ET CATHOLICIS CATHOLICIS DEO POSUIT POSUIT Preklad: Preklad: Kráľovná aa cisárovná cisárovná Kráľovná MáriaTerézia Terézia Mária postavila postavila Bohu aa katolíkom katolíkom Bohu Pozn:Mária MáriaTerézia Teréziabola bola Pozn: kráľovnouUhorska Uhorskaaacisácisákráľovnou rovnouRakúska. Rakúska. rovnou Vzácny oltárny oltárny obraz obraz Vzácny „Sťatiesv. sv.Ján JánKrstiteľa“ Krstiteľa“ „Sťatie namaľoval viedenský viedenský namaľoval dvorný maliar maliar Fischer Fischer → → dvorný Novýzákon, zákon,Mk Mk(6, (6,14-29); 14-29); Nový Mt(1, (1,1-12); 1-12);Lk Lk(9, (9,7-9). 7-9). Mt 1779VV trojposchodovej trojposchodovej veži veži sú sú umiestnené umiestnené tri tri zvony zvony (sv. (sv.Trojica, Trojica, sv. sv. Juraj Juraj 1779 sv. Jozef Jozef).). aa sv. 1878 Obnova Obnova kostola. kostola. Klenbu Klenbu vymaľoval vymaľoval Gyula Gyula Ádam Ádam zz Rožňavy. Rožňavy. 1878 1942 Dve Dve nástenné nástenné maľby maľby„Smrť „Smrť 1. 1. uhorského uhorského kráľa kráľa sv. sv. Štefana“ Štefana“ aa obraz obraz 1942 uhorského kráľa kráľa sv. sv. Ladislava, Ladislava, ako ako zázračne zázračne privádza privádza vodu vodu zo zo skaly skaly pre pre uhorského svoj sprievod. sprievod. Namaľoval Namaľoval učiteľ učiteľ miestneho miestneho gymnázia gymnázia Gusztáv Gusztáv Obendorf. Obendorf. svoj 1963 Bol Bol vyhlásený vyhlásený za za národnú národnú kultúrnu kultúrnu pamiatku. pamiatku. 1963 2017 Nový Nový organ. organ. 2017 Adresa:Hlavné Hlavnénámestie námestie Adresa: KOSTOL REFORMOVANEJ REFORMOVANEJ CIRKVI CIRKVI KOSTOL

Majestátnym Majestátnym symbolom symbolom námestia námestia je je socha socha Mihálya Mihálya Tompu Tompu → → kapitola kapitola Synovia Synovia aa dcéry dcéry mesta mesta aa okolia. okolia. Bola Bola slávnostne slávnostne odhalená odhalená 4. 4.júna júna1902. 1902.VVrokoch rokoch1946 1946––1957 1957bola bolavvdepozite depoziteGemersko-maloGemersko-malohontského hontského múzea, múzea, vv rokoch rokoch 1957 1957 –– 1994 1994 umiestnená umiestnená vv areáli areáli vtevtedajšej dajšej Záhrady Záhrady 1. 1. mája. mája. VV roku roku 1994 1994 sa sa básnik básnik aa reformovaný reformovaný kňaz kňaz „vrátil“ „vrátil“ na na námestie. námestie. 29. 29. mája mája 2004 2004 tu tu bola bola inštalovaná inštalovaná aj aj bronzová bronzová socha socha politika politika aa básnika básnika Sándora Sándora Petőfiho Petőfiho → → kapitola kapitola Dejiny Dejiny mesta, mesta, rok rok2017. 2017.

1592Kalvíni Kalvíniprevzali prevzalikatolícky katolíckykostol kostol→ →predchádzajúca predchádzajúcarubrika. rubrika. 1592 1784 Jednoloďový Jednoloďový tolerančný tolerančný kostol kostol bol bol postavený postavený vo vo vtedy vtedy prevládajúprevládajú1784 combarokovo-klasicistickom barokovo-klasicistickomštýle štýle→ →kapitola kapitolaDejiny Dejinymesta, mesta,cisár cisárJozef JozefII. II. com 1909, 26. 26. sept. sept. Pri Pri veži veži kostola kostola je je slávnostne slávnostne otvorená otvorená pohrebná pohrebná kaplnka kaplnka 1909, krypta miestneho miestneho rodáka rodáka Istvána Istvána Ferenczyho Ferenczyho (*1792 (*1792 –– †1856), †1856), zaklazaklaaa krypta dateľauhorského uhorskéhosochárstva. sochárstva.Jej Jejsúčasťou súčasťouje jevlastnoručne vlastnoručnevytvorená vytvorenábusbusdateľa ta aa sarkofág sarkofág ležiacej ležiacej Eurydiky Eurydiky (v (v gréckej gréckej mytológii mytológii manželka manželka Orfea, Orfea, ktorý ktorý ta ju spevom spevom chcel chcel zachrániť zachrániť zz podsvetia podsvetia –– častý častý námet námet umeleckých umeleckých diel). diel). ju

19. 19.st. st.(koniec) (koniec)Kostol Kostolbol bolrozšírený rozšírenýaaneneskôr skôr sa sa upravila upravila aj aj fasáda. fasáda. VV interiéri interiéri sú sú typické typické protestantské protestantské emempory pory na na dvoch dvoch radoch radoch pilierov. pilierov. KlasicisKlasicistická tická kazateľnica kazateľnica je je zz 1. 1. pol. pol. 19. 19. storočia storočia aa organ organ zz konca konca toho toho istého istého storočia. storočia. 1963 1963Bol Bolvyhlásený vyhlásenýza zanárodnú národnúkultúrnu kultúrnu pamiatku. pamiatku. Adresa: Adresa:Hlavné Hlavnénámestie námestie

PL PL

CZ CZ

UA UA

AA HH

VÁŽENÍ VÁŽENÍ NÁVŠTEVNÍCI NÁVŠTEVNÍCI NÁŠHO NÁŠHO MESTA! MESTA! Teší Teší ma, ma, že že Vám Vám môžeme môžeme prostredníctvom prostredníctvom bulletinu bulletinu „RIMAVSKÁ „RIMAVSKÁ SOBOTA SOBOTA a klenoty“ klenoty“ predstaviť predstaviť našu našu prítomnosť, prítomnosť, naše naše dejiny dejiny aa významných významných dejateľov. dejateľov. Bulletin BulletinVás Vás rovnako rovnako zavedie zavedie kk pamätihodnostiam pamätihodnostiam mesta mesta aa priblíži priblíži ďalšie ďalšie je j zaujímavosti. zaujímavosti. Milí JUDr. Milí hostia, hostia, vitajte vitajte uu nás! nás! JUDr.Jozef JozefŠimko, Šimko,primátor primátormesta mesta

1517, 1517, 31. 31. okt. okt. Začiatok Začiatok reforreformácie mácie –– Martin Martin Luther Luther zverejnil zverejnil 95 95 téz téz vo vo Wittenbergu Wittenbergu (leží (leží memedzi dzi Berlínom Berlínom aa Lipskom). Lipskom). VV roku roku 2017 2017 sisi protestanti protestanti aa kult. kult. verejverejnosť nosť slávnostne slávnostne pripomenuli pripomenuli jej jej 500. 500. výročie. výročie. 1524 1524 Začiatok Začiatok lutheránskej lutheránskej rereformácie formácie vv meste. meste. 1772 1772 aa neskôr neskôr Evanjelici Evanjelici sa sa tu tu usídľujú usídľujú vo vo väčšom väčšom počte. počte. 1786 1786 Položený Položený základný základný kameň kameň tolerančného tolerančnéhokostola kostola→ →kapitola kapitola Dejiny Dejinymesta, mesta,cisár cisárJozef JozefII. II. 1790 1790 Vysvätenie Vysvätenie kostola. kostola. Vtedy Vtedy prispel prispelaj aj švédsky švédskykráľ kráľGustáv GustávIII. III. (*1746 (*1746 –– †1792). †1792). Štedro Štedro daroval daroval rôzne rôzne bohoslužobné bohoslužobné predmety, predmety, ktoré ktoré zdobili zdobili kaplnku kaplnku vyslanca vyslanca vv cisárskej cisárskej Viedni. Viedni. Okrem Okrem toho toho venoval venoval aj aj známy známy oltárny oltárny obraz obraz Ukrižovaného UkrižovanéhoKrista. Krista. 1856 1856Postavenie Postavenieveže. veže. 1898 1898 Nový Nový oltár oltár ss tympanónom tympanónom aa dvojicou dvojicou stĺpov stĺpov (latinsky: (latinsky: tymtympanum), panum), tu tu polkruh, polkruh, môže môže byť byť aj aj trojuholník, trojuholník, typický typický pre pre antické antické stavby. stavby. 1899 1899 Neogotická Neogotická úprava úprava fasády fasády aaveže. veže. 1963 1963 Bol Bol vyhlásený vyhlásený za za národnú národnú kultúrnu kultúrnupamiatku. pamiatku.

T R I KO S T O LY

EVANJELICKÝ EVANJELICKÝ A. A.V. V. KOSTOL KOSTOL

Počet Početobyvateľov: obyvateľov: 22 22503, 503, 1. 1. jún jún 2018 2018 Vzdialenosti Vzdialenosti vv km: km: –– Zvolen: Zvolen: 81; 81; –– Banská Banská Bystrica: Bystrica: 102; 102; –– Bratislava: Bratislava: 267 26 Košice: Košice: 133; 133; –– Budapest Budapest 159; 159; Somoskőújfalu Somoskőújfalu (hranič. (hranič. priechod priechod do do Maďarska): Maďarska): VV erbe erbe mesta mesta je je orol orol (lat: (lat: aquila, aquila, angl: angl: eagle, eagle, nem: nem: Adler), Adler), ktorý ktorý je je znak znak odvahy, odvahy, sily sily aa nesmrteľnosti. nesmrteľnosti. Jeho Jeho roztiahnuté roztiahnuté krídla krídla symbolizujú symbolizujú ochranu ochranu aa bb pečie pečie → → titulka titulkaaakapitola kapitolaDejiny Dejinymesta, mesta,rok rok1387. 1387. Turistické Turistickéinformačné informačnécentrum centrum(TIC), (TIC),Hlavné Hlavnénámestie námestie5/2 5/2 Tel:/fax: Tel:/fax:047/562 047/56236 3645; 45;Mobil: Mobil:0911 0911568 568538; 538;e-mail: e-mail:tic@rimavskasobota.sk tic@rimavskasobota.sk

11 99 88

1,2 1,2

12 12

10 10

6,7 6,7 13 13

11 aa 22 Radnica Radnica aaTIC TIC (1–5 (1–5 Hlavné Hlavné nám.); nám.); 33 Knižnica Knižnica Mateja Mateja Hrebendu; Hrebendu; 44 Rím. Rím. kat. kat. kosto kosto 55 Kalvínsky Kalvínsky kostol; kostol; 66 Evanjelický Evanjelický a. a. v.v. kostol; kostol; 77 Pamätník Pamätník obetiam obetiam holocaustu; holocaustu; 88 Námestie Námestie M. M.Tompu; Tompu; 99 Župný Župný dom; dom; 10 10 Gemersko-malohontské Gemersko-malohontské múzeum múzeum (GMM); (GMM); 11 11 Autobusová Autobusová aa železničná železničná stanica; stanica; 12 12 Nemocnica; Nemocnica; 13 13 Pošta Pošta

Týmto Týmto ďakujeme ďakujeme p. p. Janke Janke Mišurákovej Mišurákovej aa p. p. Michalovi Michalovi Murárikovi, Murárikovi, pracov praco kom kom TIC, TIC, za za všestrannú všestrannú podporu podporu aa vynikajúcu vynikajúcu spoluprácu spoluprácu pri pri príprave príprave aa vyd vyd tohto tohto bulletinu. bulletinu.

Adresa: Adresa:Cukrovarská Cukrovarská141/43 141/43 Pozn.: Pozn.: Oproti Oproti kostolu kostolu sa sa nachádza nachádza papamätník mätníkobetiam obetiamholokaustu holokaustuzzroku roku2005 2005 → → kapitola kapitolaDejiny Dejinymesta. mesta.

Hlavné Hlavnézdroje zdrojeinformácií: informácií: Oľga OľgaBodorová, Bodorová,Rimavská RimavskáSobota Sobotana nastarých starýchpohľadniciach, pohľadniciach,Dajama Dajama2008, 2008,1. 1.vydanie, vydanie, www.rimavskasobota.sk, www.rimavskasobota.sk,www.wikipedia.de www.wikipedia.de ©©Jozef JozefSoročin, Soročin,2018, 2018,www.issuu.com/VydSorocinJ www.issuu.com/VydSorocinJ ©©Design Design&&Sadzba: Sadzba:Milan MilanBobula, Bobula,mbobula5@gmail.com mbobula5@gmail.com ©©Fotografie: Fotografie:Mestský Mestskýúrad úradRimavská RimavskáSobota Sobota(1), (1),CBS, CBS,www.cbs.sk www.cbs.sk(3); (3); Peter PeterOlekšák, Olekšák,peter.oleksak@centrum.sk peter.oleksak@centrum.sk(16); (16);Michal MichalMurárik Murárik(7); (7); Gemersko-malohontské Gemersko-malohontskémúzeum múzeum(1) (1) ©©Pre PreMestský Mestskýúrad úradRimavská RimavskáSobota, Sobota,Svätoplukova Svätoplukova389/9, 389/9, 979 97901 01Rimavská RimavskáSobota, Sobota,www.rimavskasobota.sk, www.rimavskasobota.sk, vydala vydalaAnna AnnaSoročinová, Soročinová,Martina MartinaRázusa Rázusa1848/6, 1848/6,071 07101 01Michalovce Michalovce ©©Tlač: Tlač:Rotaprint, Rotaprint,s.s.r.r.o, o,Barčianska Barčianska68, 68,040 04017 17Košice Košice

SYNOVIA A DCÉRY MESTA A OKOLIA MIHÁLY TOMPA (*1817 – †1868), významný maďarský básnik a reformovaný kňaz, sa narodil chudobným rodičom. Veľmi skoro osirel. Vychovali ho starí rodičia. Študoval v Sárospataku (Blatnom Potoku) vďaka podpore bohatej rodiny Szentimrey. Svoje námety čerpal z ľudových povestí a písal vlasteneckú poéziu. Bol súčasníkom Sándora Petőfiho (ktorý mesto navštívil v roku 1845) a Jánosa Aranya. Jeho život bol poznačený tragédiami. Zomrelo im dieťa a manželka bola nevyliečiteľne chorá. Aj on sám trpel viacerými neduhmi. Zomrel iba 50-ročný. Je pochovaný v obci Chanava (30 km), neďaleko kúpeľov Číž, kde pôsobil ako kňaz. V roku 1902 bola v meste odhalená jeho socha → kapitola Radnica, Župný dom-Grémium, Župný dom. Na jeho počesť sa od roku 1991 koná Recitačná súťaž Mihálya Tompu pre základné a stredné školy s vyučovacím jazykom maďarským. V meste je po ňom pomenovaná aj ulica, základná škola a gymnázium s vyučovacím jazykom maďarským → ďalšia kapitola Školstvo. ISTVÁN FERENCZY (*1792 – †1856) – je považovaný za zakladateľa moderného sochárstva v Uhorsku → kapitola TRI KOSTOLY, Kostol Reformovanej cirkvi. Tunajšie Gemersko-malohontské múzeum (GMM) má vo svojich zbierkach 110 predmetov z pozostalosti umelca, z nich sa 96 vierohodne spája s jeho menom. Táto busta taktiež pochádza z GMM. Študoval vo Viedni a v Ríme. Okrem iného je aj autorom monumentálneho oltára v evanjelickom kostole aug. vyz. v Tisovci. Jeho telesné pozostatky boli v roku 1909 prenesené z mestského cintorína do tejto krypty. Autorom návrhu krypty bol Gyula Sándy. Busta Istvána Ferenczyho z carrarského mramoru (ktorý preslávil Michelangelo) pochádza zo známej dielne Lászla Vaszaryho ml. BLAHA LUJZA (*1850 – †1926) – narodila sa ako Ludovika Reindl v Rimavskej Sobote v potulnej hereckej rodine. Svoje umelecké meno prijala po prvom manželovi českého pôvodu Janovi Blahovi. Bola pokladaná za primadonu maďarského divadla a pre jej hlas ju nazývali „slávikom národa“. Zomrela v Budapešti, kde je aj pochovaná. Autorom bronzovej busty z roku 1934 je sochár a staviteľ Jenő Bóry. Je umiestnená na Hlavnom námestí, vpravo od rímskokatolíckeho kostola.

ALEJA DEJATEĽOV

ŠKOLSTVO

Vznikla v roku 2006 a nachádza sa na Námesti Š. M. Daxnera. V súčasnosti (máj 2018) je tu 19 búst historických osobností spätých s Gemerom a Malohontom, z toho dve sú venované pamiatke výnimočných žien. Aleja vyjadruje vývin národného povedomia v regióne na národnostne zmiešanom území. Zoznam týchto osobností: www.rimavskasobota.sk, publikácia: Peter Dragijský, SLOVÁCI tohto kraja, ktorý je aj autorom a hybnou silou tejto idey.

V stredoveku sa pri veľkých farnostiach zakladali aj latinské školy. V meste sa spomínajú v rokoch 1464 a 1542. V katolicizme zohrali v období reformácie a protireformácie rozhodujúcu úlohu jezuiti (rád bol založený v Ríme v roku 1534), v protestantizme nemeckí kňazi a uhorskí vzdelanci, ktorí študovali v Nemecku. Aj v školstve nastáva súťaženie medzi katolíkmi a protestantmi. Najvýznamnejšou školou v meste bolo Zjednotené protestantské gymnázium., ktoré bolo založené v roku 1853 spojením dvoch škôl. Od školského roku 1904/1905 sa gymnázium presťahovalo do novej reprezentačnej trojposchodovej budovy na dnešnú Daxnerovu ul. Na priečelí sú dva reliéfy: vpravo Martina Luthera, vľavo Jána Kalvína. Uprostred je rok založenia školy – 1853 a latinský nápis: LITTERIS ET VIRTUTIBUS [discimus]; lat. VEDÁM A CNOSTIAM [sa učíme]; → NON SCHOLAE, SED VITAE DISCIMUS (Nie pre školu, ale pre život sa učíme); Seneca, Epistulae morales 106,12.

PAVOL DOBŠINSKÝ (*1828 – †1885) – venit, vidit, audivit, scripsit, edidit (lat. prišiel, videl, počúval, napísal, vydal). Evanjelický kňaz, štúrovec, zberateľ aj vydavateľ slovenských rozprávok. Narodil sa v Slavošovciach (kde je jeho Pamätná izba), dnes okr. Rožňava. Študoval v Rožňave, Miškolci a na chýrnom Evanjelickom lýceu v Levoči. V revolučných rokoch 1848 – 1849 bol najprv odvedený k honvédom (maďarským povstalcom), potom sa pripojil k slovenským dobrovoľníkom, neskôr k cisárskej armáde. Od roku 1861 až do svojej smrti pôsobil ako evanjelický farár v Drienčanoch (16 km) severne od Rimavskej Soboty. Tu vytvoril väčšinu svojho nehynúceho diela. 11. sept. 2015 bolo na starej/pamätnej fare otvorené Múzeum slovenskej rozprávky. Preslávili ho najmä Prostonárodnie slovenské povesti (90 rozprávok v 8 zošitoch; na vlastné náklady) → viac informácií, bulletin TRAJA VELIKÁNI SLOVENSKA Z GEMERA, SK-verzia: https:// issuu.com/vydsorocinj/docs/gks-sk IVAN KRASKO (*1876 – †1958) – predstaviteľ slovenskej moderny na začiatku 20. st, písal poéziu, prózu a prekladal z rumunčiny. Pôvodným menom Ján Botto, narodil sa v Lukovištiach (15 km) severne od Rimavskej Soboty. Vyštudoval chemické inžinierstvo v Prahe. Ako rodoľub je pochovaný v rodnej obci, kde sa nachádza aj jeho pamätná izba. Známym sa stal hneď prvou básnickou zbierkou z roku 1909 NOX ET SOLITUDO (lat. Noc a samota). V roku 1966 bola vydaná 1. časť jeho Súborného diela a 2. časť v roku 1993. Od 1. sept. 2008 je štátne Gymnázium v Rimavskej Sobote (ul. P. Hostinského 3) premenované na Gymnázium Ivana Kraska → ďalšia kapitola, Školstvo. Obidvaja títo slovenskí velikáni majú v meste ´svoju ulicu´.

Po vzniku Československa v roku 1918 boli cirkevné gymnáziá zoštátnené a vzniklo Československé štátne maďarské gymnázium so slovenskými pobočkami. Neskôr sa názvy školy viackrát menili. Táto budova bola v rámci reštitúcií vrátená reformovanej cirkvi a od školského roku 1999/2000 tu sídli Gymnázium Mihálya Tompu Reformovanej kresťanskej cirkvi s vyučovacím jazykom maďarským, Daxnerova 42, www.tmrg.sk → predošlá kapitola Synovia a dcéry mesta a okolia. Štátne Gymnázium Ivana Kraska, kde sú aj triedy s vyučovacím jazykom maďarským, organizuje od roku 2009 Literárnu a výtvarnú súťaž Ivana Kraska, www.gymrs.sk → predošlá kapitola Synovia a dcéry mesta a okolia. V meste pôsobia tri ďalšie stredné školy: Obchodná akadémia – Kereskedelmi Akadémia, Kálmana Mikszátha 1, www.obchars.sk Stredná odborná škola technická a agropotravinárska – Műszaki, Mezőgazdasági és Élelmiszripari Szakközépiskola, Okružná 61, www.sosrs. edu.sk Stredná odborná škola obchodu a služieb, Športová 1, www.sosos.sk

ALEJA DEJATEĽOV

ŠKOLSTVO

KULTÚRA

ODDYCH A ŠPORT

Kultúru organizačne zabezpečuje Mesto Rimavská Sobota, referát kultúry, tel. 047/560 46 11 a Mestské kultúrne stredisko; adresa: Námestie Š. M. Daxnera 1, Tel: 047/562 15 50. GEMERSKO-MALOHONTSKÉ MÚZEUM (GMM) Námestie M. Tompu 5, Tel: 047/563 27 41, www.gmmuzeum.sk Ďalšia z dominánt mesta spája dejiny a prítomnosť, osobitne od roku 1882, kedy 3. sept. vzniklo múzeum a v roku 1910 získalo dnešnú budovu. 1913, 18. máj Bola otvorená prvá stála expozícia. 1944, 19. dec. Počas bombardovania mesta je budova ťažko poškodená. 1979, 20. dec. Otvorená dnešná stála expozícia. 1996 Ďalšia špecializácia: dokumentovanie kultúry Rómov v širšom regióne Gemera a Malohontu. Osobitným magnetom pre návštevníkov je od roku 1910 múmia ženy – na Slovensku jedna z piatich egyptských múmií. Svadobný odev – pytačky z Veľkého Blhu (14 km severovýchodne od Rimavskej Soboty) z druhej polovice 19. storočia. Päť figurín (muž – žena) v životnej veľkosti bolo vyrobených podľa autentickej fotografie v Békešskej Čabe v roku 1906. Dve z nich sa zachovali a sú vystavené v stálej expozícii múzea.

Prvou adresou v lete pre obyvateľov mesta a širokého okolia je športovo-rekreačná zóna KURINEC – ZELENÁ VODA (4 km južne od mesta), ktorú spravuje mesto. Ponúka kúpanie vo vod. nádrži (27 ha, najväčšia hĺbka 5,10 m), v 25 m bazéne s obyčajnou vodou a komplexe s geotermálnou vodou (33 °C).

Túto oázu relaxu obľubujú aj rybári, milovníci jazdy na koňoch, tenisu a minigolfu. Nechýba ani požičovňa člnkov, vodných bicyklov a paddleboardov. Cyklisti môžu využiť 4330 metrovú trasu, ktorá má dve vetvy. Začiatok je v meste, buď na Školskej ul. alebo na ul. Hostinského.

18 Széch nom Bo tany, lúčov Széch 18 šport 18 lety k Po 1. má Tomp Ži M šport 20 súčas novo svoj v Ok Rarito

2018 slávn Veľmi dobrý prehľad o aktuálnych a plánovaných výstavách nájde záujemca na webstránke múzea. Mestská galéria Hlavné námestie 5, Tel: 047/562 43 51, info@mgrs.sk Knižnica Mateja Hrebendu Hlavné námestie 8, Tel: 047/563 10 49, www.kmh.sk → kapitola Radnica, Župný dom-Grémium, Župný dom. Kino Orbis, Francisciho 9, Tel: 047/562 26 64, www.kinoorbis.sk Gemersko-malohontské osvetové stredisko, Jesenského 5, Tel: 047/563 10 95, www.gmos.sk Hvezdáreň Tomášovská 63, Tel: 047/562 47 09, www.astrors.sk. Vznikla v roku 1975, od roku 1992 je tu astropark. Návštevníci tu nájdu dvoje slnečných hodín (horizontálne a prstencové).

Raritou je od roku 2015 bezplatný vyhliadkový vláčik, ktorý v sezóne premáva z mesta do rekreačnej oblasti a späť. Nástup. stanica: Hlavné námestie, tel: 0918 405 544. Ubytovanie je zabezpečené v súkromných chatkách a kempingu. Peší turisti navštevujú na pravom brehu vodnej nádrže národnú prírodnú rezerváciu Kurinecká dubina (5,96 ha, ochrana starých dubov a hniezdia tu aj chránené druhy vtákov). Ďalšie atrakcie ponúka novootvorená Mestská záhrada.

koly. v obd bol orskí

gymškolepreečelí stred IBUS SED tulae

KULTÚRA

ODDYCH A ŠPORT

nené kými

cirkvi mpu kým, sta a

trieganisúťaž pitola

émia,

Mesosrs.

Veľmi dobrý prehľad o aktuálnych a plánovaných výstavách nájde záujemca na webstránke múzea. Mestská galéria Hlavné námestie 5, Tel: 047/562 43 51, info@mgrs.sk Knižnica Mateja Hrebendu Hlavné námestie 8, Tel: 047/563 10 49, www.kmh.sk → kapitola Radnica, Župný dom-Grémium, Župný dom. Kino Orbis, Francisciho 9, Tel: 047/562 26 64, www.kinoorbis.sk Gemersko-malohontské osvetové stredisko, Jesenského 5, Tel: 047/563 10 95, www.gmos.sk Hvezdáreň Tomášovská 63, Tel: 047/562 47 09, www.astrors.sk. Vznikla v roku 1975, od roku 1992 je tu astropark. Návštevníci tu nájdu dvoje slnečných hodín (horizontálne a prstencové).

MESTSKÁ ZÁHRADA 1825 Mestský radca Ferdinand Lenner založil pod názvom Széchenyiho záhrada dnešnú Mestskú záhradu na severozápadnom okraji mesta. Bola vybudovaná vo vtedy módnom klasicistickom štýle. Gaštany, smreky a bresty sú vysadené do pravidelných alejí. Pešie trasy lúčovite vychádzajú zo stredu, kde bola umiestená socha Ferenca Széchenyiho, významného mecenáša uhorskej kultúry. 1854 Založenie Mestského kasína, ktoré významne podporovalo športové aktivity. 1877 Výstavba Letného kasína. Mimoriadne obľúbené boli výlety k blízkym Pokoradzkým skalám. Po 2. svetovej vojne bola záhrada premenovaná na Záhradu 1. mája. V rokoch 1547 – 1994 tu bola umiestnená socha Mihálya Tompu, v roku 1994 sa opäť vrátila na „jeho“ námestie. Žiaľ, osud sochy Ferenca Széchenyiho je od roku 1945 neznámy. Mestská záhrada bola od svojho vzniku jedným z centier kultúry, športu, oddychu a zábavy pre obyvateľov mesta a širokého okolia. 2016 Začiatok jej obnovy. Dnešný areál má rozlohu 8,5 ha. Jeho súčasťou je aj kolkáreň a veľké detské ihrisko. Tu sa nachádza aj novovybudovaný Most lásky pre zamilovaných, ktorí si budú môcť svoj vzťah spečatiť uzamknutím zámku a hodením kľúča do vody. Okružná trasa pre bežcov, ako aj korčuliarov meria presne 1 km. Raritou bude zaiste aj mini Zoo v severozápadnej časti.

2018 23. jún Mestská záhrada bola po náročnej revitalizácii znovu slávnostne otvorená.

A H

VÁŽENÍ NÁVŠTEVNÍCI NÁŠHO MESTA! Teší ma, že Vám môžeme prostredníctvom bulletinu „RIMAVSKÁ SOBOTA a jej klenoty“ predstaviť našu prítomnosť, naše dejiny a významných dejateľov. Bulletin Vás rovnako zavedie k pamätihodnostiam mesta a priblíži ďalšie jeho zaujímavosti. Milí hostia, vitajte u nás! JUDr. Jozef Šimko, primátor mesta Počet obyvateľov: 22 503, 1. jún 2018 Vzdialenosti v km: – Zvolen: 81; – Banská Bystrica: 102; – Bratislava: 267; – Košice: 133; – Budapest 159; Somoskőújfalu (hranič. priechod do Maďarska): 42. V erbe mesta je orol (lat: aquila, angl: eagle, nem: Adler), ktorý je znakom odvahy, sily a nesmrteľnosti. Jeho roztiahnuté krídla symbolizujú ochranu a bezpečie → titulka a kapitola Dejiny mesta, rok 1387. Turistické informačné centrum (TIC), Hlavné námestie 5/2 Tel:/fax: 047/562 36 45; Mobil: 0911 568 538; e-mail: tic@rimavskasobota.sk 11 9 8

1,2

6,7 13

1 a 2 Radnica a TIC (1–5 Hlavné nám.); 3 Knižnica Mateja Hrebendu; 4 Rím. kat. kostol; 5 Kalvínsky kostol; 6 Evanjelický a. v. kostol; 7 Pamätník obetiam holocaustu; 8 Námestie M. Tompu; 9 Župný dom; 10 Gemersko-malohontské múzeum (GMM); 11 Autobusová a železničná stanica; 12 Nemocnica; 13 Pošta

Týmto ďakujeme p. Janke Mišurákovej a p. Michalovi Murárikovi, pracovníkom TIC, za všestrannú podporu a vynikajúcu spoluprácu pri príprave a vydaní tohto bulletinu. Hlavné zdroje informácií: Oľga Bodorová, Rimavská Sobota na starých pohľadniciach, Dajama 2008, 1. vydanie, www.rimavskasobota.sk, www.wikipedia.de © Jozef Soročin, 2018, www.issuu.com/VydSorocinJ © Design & Sadzba: Milan Bobula, mbobula5@gmail.com © Fotografie: Mestský úrad Rimavská Sobota (1), CBS, www.cbs.sk (3); Peter Olekšák, peter.oleksak@centrum.sk (16); Michal Murárik (7); Gemersko-malohontské múzeum (1) © Pre Mestský úrad Rimavská Sobota, Svätoplukova 389/9, 979 01 Rimavská Sobota, www.rimavskasobota.sk, vydala Anna Soročinová, Martina Rázusa 1848/6, 071 01 Michalovce © Tlač: Rotaprint, s. r. o, Barčianska 68, 040 17 Košice