BISKUPSKÁ KATEDRÁLA 1304 Dokončená výstavba farského kostola, zasväteného tajomstvu nanebovzatia Panny Márie (na titulnej strane vľavo, sivá kupola veže). 1458–66 Kostol je v bojoch s husitmi ťažko poškodený. 1490 a neskôr Obnova kostola, ktorú osobitne podporil ostrihomský arcibiskup a prímas Uhorska, kardinál Tomáš Bakócz (1497–1521). V tom čase mesto zažíva najväčší rozkvet.
1507 Pri severnej stene presbytéria (svätyne) je vybudované kamenné pastofórium (gréc. svätostánok). Tu bola uložená Sviatosť Oltárna. 1513 Dokončenie unikátneho obrazu Rožňavská Metercia – Sv. Anny Samotretej, na pozadí autentické výjavy z baníckej činnosti v okolí Rožňavy → osobitná kapitola. 1516 Pristavaná kaplnka Svätého kríža (Bakóczova kaplnka) so samostatným vchodom a renesančným portálom. Kostol v tomto období už bol trojloďový. 1518 Nový renesančný portál južného vchodu s Veraikonom. Samotný výjav je 6. zastavením krížovej cesty. Veronika sa často stotožňuje so ženou, ktorá trpela krvotokom → Mt (9, 20n). Podľa legendy, ktorá sa rozšírila v 13. st., patrila medzi ženy, ktoré Krista sprevádzali na jeho krížovej ceste → Lk (23, 27). Keď Ježiš spadol pod ťarchou kríža, podala mu šatku. Sviatok: 4. február. Meno znamená: Vera ikon = Pravý obraz (Krista) /lat.-gréc./. 1580 a neskôr Kostol používajú niekoľko desaťročí protestanti. 1758 Obnova kostola. Pravdepodobne v tomto období zbúrali kaplnku zasvätenú k úcte Panny Márie. Z trojloďového kostola sa stáva dvojloďový. 1776 Založenie rožňavského biskupstva a sídelnej kapituly. Farský kostol sa stal súčasne aj katedrálou rožňavského biskupa → 2. stĺpec kapitoly Kostol sv. Františka Xaverského. 1776–1780 Za pôsobenia biskupa Antona Révayho do
Preklad lat. textu: sv. Neit, Kristov mučeník v pokoji. vľavo: 1836 biskup Ján ma nesie; vpravo: 1936 biskup Michal ma ozdobuje. Liturgická spomienka tohto svätca sa v rožňavskej katedrále slávi 16. júna. Meno pochádza z gréčtiny a znamená: „Idúci do hĺbky“.
1860 Kompletná obnova katedrály. Obraz NANEBOVZATIA PANNY MÁRIE je umiestený na hlavnom oltári. 1936 Oslavy 100. výročia prenesenia ostatkov sv. Neita 1988 Posvätenie nového oltára.
K AT E D R Á L A
chádza k prestavbe katedrály. Bakóczova kaplnka je prestavaná na sakristie a na zimnú kaplnku kanonikov. Na poschodí vzniká kapitulná knižnica s archívom a klenotnicou, v podzemí krypta biskupov a kanonikov. Nový, murovaný hlavný oltár so sochami apoštolov Petra a Pavla a súsoším Najsvätejšej Trojice. Nová kaza-teľnica. Majestátna zvonica z tohto obdobia stojí samo-statne a má tri zvony. 1828 Nová krstiteľnica – baptistérium (gréc. βαπτίζω, baptízō) = „ponoriť, krstiť“; lat. baptizare). 1834 Na žiadosť biskupa Jána Scitovského (1827–1838), ktorý pochádzal z Košickej Belej, pápež Gregor XVI. v r. 1836 poslal relikvie sv. Neita, ktoré sa našli v rímskych katakombách. Predpokladá sa, že tento mučeník zomrel počas posledného veľkého prenasledovania kresťanov v Rímskej ríši, za čias cisára Diokleciána (284–305). Cieľom tohto úsilia bolo prehĺbenie viery u veriacich diecézy. Relikvie sú uložené v katedrálnej kaplnke sv. Neita, ktorá bola prebudovaná o dva roky neskôr.
KOSTOL SV. ANNY 1745 Začiatok výstavby kostola a kláštora františkánov (na titulnej strane vpravo, zelená kupola veže). 1784 Požiar zničil už dostavaný kláštor a kaplnku. 1791? Dokončená veža a fasáda kostola. 1826, 5. nov. Kostol bol slávnostne posvätený. 1892 Tri zvony z Budapešti. 1897–1918 Známy miestny umelec Július Ádám vyzdobil za takmer 20 rokov chrám nástennými maľbami. 1905 Hlavný oltár. 1906 Veľká oprava po viacerých požiaroch! K východnej fasáde je pristavaná kaplnka Božieho hrobu. 1990–1993 Posledná celková úprava. Na Víťaznom oblúku (lat. arcus triumphalis) je maďarský nápis. Jertek leborulva – Imádjuk az Urat Preklad: Poďte, pokloňme sa Pánovi. (Žalm 95,6)
Františkáni prišli do Rožňavy v roku 1733. Sv. Františkovi z Assisi, azda najobľúbenejšiemu svätcovi stredoveku, žijúcemu v r. 1181/2–1226, vďačíme aj za ideu vianočných jasličiek a krížovej cesty. Pod vplyvom otca, bohatého obchodníka s plátnom a vzdelanej matky bol obdi-vovateľom francúzskej kultúry a jazyka. Meno Francesco v taliančine znamená Francúz. Počas vojny s mestom Perugia (1202) bol zajatý a rok väznený. Následne sa obrátil. V roku 1209 odišiel s troma spoločníkmi do ústrania – vznikol Rád menších bratov, františkáni. Skratka za menom: OFM (Ordo Fratrum Minorum). Františkáni boli z mesta vyhnaní v r. 1950. Po reštitúciách budovu predali, dnes je opustená.
Detail sochy sv. Bonaventúru pri bočnom oltári vľavo.
Plátno Ukrižovaného z pôstnej doby zakrýva Obraz sv. Anny s Pannou Máriou
K O S T O L S V. A N N Y
RESPICITE QUONIAM NON MIHI SOLI LABORAVI SED OMNIBUS EXQUIRENTIBUS DISCIPLINAM. Preklad: Všimnite si, že nie jedine pre seba som sa namáhal, ale pre všetkých, čo túžia. Kniha Ecclesiasticus /Sirachova/ 33, 18
KOSTOL SV. FRANTIŠKA XAVERSKÉHO Jezuiti prišli do Rožňavy v r. 1656. Už o dva roky začali s výstavbou kostola uprostred námestia, na mieste starej radnice, za Strážnou vežou. Aj napriek ťažkým časom – po Tridsaťročnej vojne a stavovským povstaniam – bol kostol v rokoch 1660–1666 dokončený, avšak údaje nie sú jednotné. Je zasvätený súčasníkovi zakladateľa Rádu jezuitov (1534) sv. Ignáca z Loyoly (1491–1556) sv. Františkovi Xaverskému, ktorý žil v r. (1505–1552) a zakladal zámorské misie. Apoštol Indie, Japonska a Číny sa narodil na hrade Xaver, neďaleko španielskej Pamplony. Odtiaľ jeho prímenie. Zomrel od vyčerpania pri plavbe neďaleko čínskeho Kantonu. Obidvaja boli vyhlásení za svätých v r. 1622. Sviatok: 3. dec. Na fasáde sú vzácne sochy Mojžiša (vľavo) a kráľa Dávida (vpravo) z lipového dreva.
Nad krížom na streche je znak IHS – na báze troch začiatočných gréckych písmen mena Ježiš IHΣOYΣ alebo čiastočne latinizované IHCOYC. Vo všeobecnom ponímaní: JEŽIŠ SPASITEĽ ĽUDÍ (Jesus Hominum Salvator). Jezuiti toto označenie často používali v baroku ako svoju pečať. Je to aj znak ich rádu, (niekedy vykladaný ako „Iesum Habemus Socium = Ježiša máme za spoločníka“). IHS má aj iný význam: „In Hoc Signo“ (V tomto znamení) – toto označenie použil pre svojich vojakov cisár Konštantín v rozhodujúcej bitke proti Maxentiovi v Ríme v r. 312 → monogram Krista. Interiér je, s ohľadom na ťažkosti počas výstavby, jednoduchý.
Heslom rádu a čas-tým nápisom na ich barokových kostoloch, pamiatkach a sochách je: Ad Maiorem Dei Gloriam – A.M.D.G. = Na väčšiu slávu Božiu. Členovia Spoločnosti Ježišovej (lat. Societas Jesu) majú za menom skratku SJ a nosia iba civilné oblečenie. V súčasnosti je vo svete okolo 17 600 jezuitov – početne najväčšia mužská rehoľa Katolíckej cirkvi. Terajší Svätý Otec František je jezuitom. Rád založil v meste aj školu. Preto sa kostol, kam chodili ich žiaci, nazýva aj žiacky kostol. Po zrušení rehole (1773) kostol prevzali františkáni, neskôr, až do r. 1950, premonštráti z Jasova, ktorí v meste viedli aj katolícke gymná-zium. Od roku 1950 kostol spravoval farský úrad. V r. 1990–2013 tu pôsobili saleziáni, odvtedy ho spravuje farský úrad. V kaplnke pri kostole sa nachádza socha sv. Jána Nepomuckéko, patróna diecézy a Rožňavskej katedrálnej kapituly → osobitná kapitola. Z priestorových dôvodov tu uvádzame informácie o vzniku diecézy 1776, 15. jan. Cisárovná Mária Terézia (1717–1780), panujúca v r. 1740–1780, zriadila rožňavské biskupstvo. Územne tu patrili župy: Gemerská, Novohradská, Malohontská, Turnianska, južný Spiš a časť Horehronia. Pápež Pius VI. bullou Apostolatus officii (lat. Posolstvo služby) zo dňa 13. marca 1776 schválil jeho založenie. O dva roky neskôr bolo postavené dnešné sídlo biskupstva. Latinský nápis na biskupskom úrade (oproti kostolu):
Preklad: Apoštolská horlivosť Márie Terézie postavila rožňavskému biskupovi túto budovu 1778
K O S T O L S V. F R A N T I Š K A X AV E R S K É H O
Návštevníka však osobitne upúta oltárny obraz patróna kostola na zámorskej misii.
ROŽŇAVSKÁ METERCIA – 1513 Metercia znamená v stredovekej latinčine: „Me tertia“ – ja (som) tretia. Obraz sa nachádza na ľavej stene presbytéria katedrály. Osobitne sa vzťahuje na sv. Annu Samotretiu, ktorá je tu zobrazená ako strápená žena. Toto prastaré slovanské prímenie označuje babičku, v prítomnosti jej dcéry a vnúčika alebo vnučky. Pojem „Samodruhá“ označuje tehotnú ženu. Červená farba rúcha je farbou krvi, preto aj obety a života.
Anna, ani jej manžel Joachim, sa v Novom zákone nespomínajú. Na obraze upúta aj znázornenie sv. Trojice – hore Boh Otec, Duch Svätý v podobe holubice a maličký Ježiš, ktorý sa s detinskou dôverou dotýka pravice sv. Anny. Jeho matka, Mária, ho pridržiava obidvoma rukami. Máriina koruna a purpurový plášť sú znakom kráľovskej hodnosti (Kráľovná nebies, lat. Regina cæli). Sakrálny motív sa tu neopakovateľným spôsobom snúbi s názorným a detailným zobrazením práce baníkov. Vďaka tomuto unikátu v strednej Európe môžu celé generácie už 502 rokov spoznávať vte
dajĹĄiu techniku i technolĂłgiu hlbinnĂŠho dobĂ˝vania rĂşd. PrĂĄcu nesmierne nĂĄroÄ?nĂş a rovnako i nebezpeÄ?nĂş. BanĂci vĹĄak dobĂ˝vali poklady – bohatstvo. Ăšcta k sv. Anne vyvrcholila na prelome 15./16. st., kedy v roku 1481 pĂĄpeĹž Sixtus IV. ustanovil v rĂmskom kalendĂĄri pamätnĂ˝ deĹˆ na jej poÄ?esĹĽ. (Po Ĺˆom je pomenovanĂĄ slĂĄvna SixtĂnska kaplnka vo VatikĂĄne, ktorĂĄ bola postavenĂĄ v r. 1475–1483). O viac ako sto rokov (1584) pĂĄpeĹž Gregor XIII., ktorĂ˝ reformoval aj kalendĂĄr, nazvanĂ˝ po Ĺˆom gregoriĂĄnsky a ktorĂ˝ pouĹžĂvame dodnes, stanovil jej sviatok a sviatok jej manĹžela Joachima na 26. jĂşla. Meno Anna sa uvĂĄdza v Starom zĂĄkone, v 1. Knihe Samuela 1–2, kde sa opisuje ĹživotnĂ˝ prĂbeh jej pravzoru Hannah a jej syna Samuela: hebr. ‍( ֡חď€Ö¸ ה‏Ḽan¡nÄ h) a znamenĂĄ: OmilostenĂĄ, grĂŠc. Αννι. V neskorom stredoveku sv. Anna predstavovala silnĂş Ĺženu, ideĂĄl novovznikajĂşcej meĹĄtianskej rodiny. Stala sa patrĂłnkou banĂkov a viacerĂ˝ch cechov a bola vzĂ˝vanĂĄ pri ochrane proti nĂĄhlej smrti a o rozmnoĹženie (skrytĂ˝ch) pokladov → NovĂ˝ zĂĄkon, Mt (13, 44): NebeskĂŠ krĂĄÄžovstvo sa podobĂĄ pokladu, ukrytĂŠmu na poli. KeÄ? ho Ä?lovek nĂĄjde, skryje ho a od radosti z neho ide, predĂĄ vĹĄetko, Ä?o mĂĄ a pole kĂşpi. Sv. Barbora sa narodila cca. v r. 306 v NikomĂŠdii, dneĹĄnom tureckom Izmite. Jej kult ako patrĂłnky banĂkov a hutnĂkov sa na Gemeri rozĹĄĂril aĹž pouĹžĂvanĂm puĹĄnĂŠho prachu v baniach. Sviatok: 4. dec. Autor pri prĂleĹžitosti vydania tohto bulletinu zostavil nasledovnĂ˝ pravĂ˝ latinskĂ˝ chronogram:
IN ECCLESIA CATHEDRALI METERCIA ROSNAVIENSIS.
INTROI IBI! V katedrĂĄlnom chrĂĄme je RoĹžĹˆavskĂĄ METERCIA. VstĂşp tam!
∑ = 10xI + 1xV + 0xX + 2xL + 4xC + 1xD + 1xM = 2015 Chronogram znamenĂĄ v grĂŠÄ?tine zĂĄpis Ä?asu / Ď‡Ď ĎŒÎ˝ÎżĎ‚, chronos („Ä?as“) a ÎłĎ ÎŹÎźÎźÎą, gramma („pĂsmeno, pĂsmo“). PoznĂĄ ho naprĂklad aj sanskrit a hebrejÄ?ina. LatinÄ?ina pouĹžĂva sedem znakov zo svojej abecedy na vyjadrenie Ä?Ăsel: I=1; V=5; X=10; L=50; C=100; D=500; M=1000 Ak sĂş tieto znaky v texte zvĂ˝raznenĂŠ tuÄ?ne, väÄ?ĹĄĂm pĂsmom, farebne, alebo ako ich kombinĂĄcia – ich aritmetickĂ˝ sĂşÄ?et udĂĄva vĂ˝znamnĂ˝ dĂĄtum, ktorĂ˝ sĂşvisĂ s danou osobou, udalosĹĽou, pamätnĂkom, epitafom, zvonom, maÄžbou, knihou a pod. O pravom chronograme hovorĂme: t "L TB W UFYUF TQPĘŠĂ“UBKĂž WĂ?FULZ UJFUP [OBLZ OB P[OBĘŠFOJF ĘŠĂ“TFM t BTQPĘĽ KFEFO UBLâUP [OBL TB OBDIĂˆE[B W LBäEPN TMPWF PrĂklad: HABEMVS PAPAM, MĂĄme pĂĄpeĹža, znie vo VatikĂĄne po zvolenĂ Ä?alĹĄieho nĂĄstupcu sv. Petra. Ako chronogram mĂ´Ĺže poslúŞiĹĽ na zapamätanie roka, ∑ = 2005, kedy nastĂşpil pĂĄpeĹž Benedikt XVI.
IMMACULATA a SOCHA sv. JÁNA NEPOMUCKÉHO Socha bola postavená po morovej epidémii v r. 1710 ako prejav poďakovania za záchranu mesta. V roku 1710 dobový spisovateľ zaznačil, že v Rožňave zostala len tretina obyvateľstva. Od mája do polovice augusta 1710 zomrelo v meste 2025 osôb, ktoré malo vtedy okolo 3000 obyvateľov. Zdroj: Ladislav Tajták (zostavovateľ), Dejiny Rožňavy, 1. časť, str. 235, 1978. Kópia Immaculaty bola pred biskupský úrad inštalovaná v r. 1999. Zreštaurovaný originál je uložený v mestskej galérii a zreštaurovaná pôvodná korintská hlavica stĺpa je umiestnená v Baníckom múzeu v Rožňave. Náboženský význam pojmov: IMMACULATA CONCEPTIO – Nepoškrvrnené počatie (Panny Márie od dedičného hriechu → Genezis, 3; Zjav., 12) IMMACULATA = Nepoškvrnená (zaužívaná skratka) Tento pojem nadobudol osobitný význam počas protireformácie. V 17. a 18. st. patrila Immaculata k najčastejšie zobrazovaným obrazom Márie. Po epidémiách moru sa na mnohých miestach stavali morové stĺpy, na vrchole: „... žena odetá slnkom, pod nohami mesiac, na hlave dvanásť hviezd“. (→ Zjavenie sv. Jána, 12) Patrón Rožňavskej diecézy a Rožňavskej katedrálnej kapituly – sv. JÁN NEPOMUCKÝ Narodil sa v Pomuku pri Plzni okolo r. 1350. Jeho prímenie vzniklo nesprávnou výslovnosťou jeho latinského mena „de Pomuk = z Pomuku“ Od r. 1389 bol generálnym vikárom pražskej arcidiécezy a členom Kapituly chrámu sv. Víta. Obhajoval záujmy Cirkvi pred kráľom Václavom IV. a bol spovedníkom jeho manželky. Po mučení bol nakoniec v r. 1393 hodený z mosta do Vltavy → znázorňuje sa v kňazskom rúchu, na hlave s biretom, v ruke drží krucifix (lat. Kristus na kríži). Jeho hlavu niekedy skrášľuje päť hviezd s lat. nápisom: Tacui = Mlčal som. Preto sa jeho sochy často stavali na mostoch. Je pochovaný v Chráme sv. Víta v Prahe. Patrón Čiech, Bavorska, aj rádu jezuitov. Bol svätorečený v r. 1729. Je jedným zo symbolov rekatolizácie. Osobitnú úctu požíval v čase baroka, predovšetkým v 18. st. Sviatok: 16. máj.
POMNÍK FRANTIŠKY ANDRÁSSYOVEJ Stojí uprostred námestia pred Strážnou vežou, ktorá bola postavená v r. 1643–54. Tento symbol mesta Rožňava je vysoký 36 m, vyhliadková terasa je vo výške 28 m, kam vedie 144 schodov. Pomník bol postavený na znak úcty a vďaky tejto dobrodinke, manželke grófa Dionýza Andrássyho, z verejnej zbierky obyvateľov mesta v r. 1905. Tento secesný pamätník s jej bustou z carrarského mramoru, starcom a dvoma deťmi, bol v r. 1973–93 „ideologicky škodlivý“ a umiestený v areáli Mauzólea v Krásnohorskom Podhradí. Po zmene režimu a obnove sa vrátil na pôvodné miesto.
(1835–1913)
(1838–1902)
Podobizne sa nachádzajú vo Františkinom múzeu na hrade Krásna Hôrka, ktorý vyhorel 10. mar. 2012. Obidvaja manželia sa rozhodujúcou mierou pričinili o sociálne povznesenie miestneho obyvateľstva i Gemera a boli veľkými mecénmi umenia. 1902 Františka neočakávane zomrela v Mníchove. O rok neskôr jej smútiaci manžel dal v secesnom slohu na okraji obce Krásnohorské Podhradie, v smere z Košíc, postaviť Mauzóleum, ktoré bolo dokončené v sept. 1904. 24.–26. okt. 1904 boli jej telesné pozostatky prevezené z Mníchova. V ten istý deň sa konal slávnostný pohreb. 1913, 7. mar. Gróf Dionýz Andrássy zomiera v Palerme, na Sicílii a odpočíva vedľa Františky vo vyššie uvedenom Mauzóleu. OBIIT SINE PROLE. Zomrel bez potomka.
200 km 400 km
2014 KatedrĂĄla Nanebovzatia Panny MĂĄrie zĂskava zvlĂĄĹĄtne spojenie duchovnĂŠho prĂbuzenstva s PĂĄpeĹžskou LiberiĂĄnskou bazilikou v RĂme, na zĂĄklade ktorĂŠho ApoĹĄtolskĂĄ PenitenciĂĄria (SvätĂ˝ Otec) udeÄžuje ĂşplnĂŠ odpustky. Obnova RoĹžĹˆavskej katedrĂĄlnej kapituly. StruÄ?nĂ˝ popis: Podkladom tvorby erbu je autentickĂĄ peÄ?aĹĽ, ktorĂş kapitula zĂskala v r. 1777 od panovnĂÄ?ky MĂĄrie TerĂŠzie. JednotlivĂŠ prvky peÄ?ate sĂş na erbe zjednoduĹĄenĂŠ. Symbolom korunovanej Panny MĂĄrie s JeĹžiĹĄkom na rukĂĄch sĂş dve koruny. Tri ruĹže pochĂĄdzajĂş z erbu prvĂŠho ĂşradujĂşceho roĹžĹˆavskĂŠho biskupa Antona RĂŠvaya (1776– 1780). Most s biretom sĂş symboly kapitulnĂŠho patrĂłna, sv. JĂĄn NepomuckĂŠho. Berla so sudĂĄriom vyjadruje skutoÄ?nosĹĽ, Ĺže na Ä?ele kapituly je veÄžprepoĹĄt. Zdroj: Miroslav Glejtek, heraldickĂ˝ konzultor Konf. biskupov Slovenska, 2/XII/2014 Nitra.
NOVĂ? BISKUP SvätĂ˝ Otec FrantiĹĄek vymenoval doterajĹĄieho pomocnĂŠho koĹĄickĂŠho biskupa Stanislava STOLĂ RIKA za  roĹžĹˆavskĂŠho biskupa. VatikĂĄn to oficiĂĄlne oznĂĄmil v sobotu 21. 3. 2015. NovĂ˝ diecĂŠzny biskup sa narodil v RoĹžĹˆave v r. 1955. Traja predchĂĄdzajĂşci biskupi RoĹžĹˆavskej diecĂŠzy: t 7MBEJNĂ“S '*-0 o NBSDB 4WĂŠUâ PUFD 'SBOUJĂ?FL QSJ jal zrieknutie sa diecĂŠzneho biskupa VladimĂra Fila z Ăşradu, z dĂ´vodu dovĹ•ĹĄenia 75. roku Ĺživota v zmysle KĂłdexu kĂĄnonickĂŠho prĂĄva. t &EVBSE ,0+/0, o p PLU t 3Ă˜CFSU 10#0Ç/Ă… o #JTLVQTUWP TQSBWPWBM W ĘŠBTF TUBMJOJ[NV B OBKĘłBäĂ?Ă“DI TLĂžĂ?PL p KĂžOB BohosluĹžby: http://goo.gl/J7nVAi OsobitnĂ˝ zdroj informĂĄciĂ: Jutta SEIBERT, Herders Lexikon der christlichen Kunst, Verlag HOHE GmbH, D–Erfstadt, 2007 Foto: Milan KerdĂk
Š +P[FG 4PSPĘŠJO ] www.issuu.com/VydSorocinJ Š Lektoroval: Milan KerdĂk Š Layout: +P[FG 4PSPĘŠJO +S ] www.about.me/sorocin Š Fotografie: Peter OlekĹĄĂĄk | peter.oleksak@centrum.sk Š Pre RoĹžĹˆavskĂş katedrĂĄlnu kapitulu, NĂĄmestie banĂkov 27, 048 01 RoĹžĹˆava ☎ 0903-112-855, vydal: Jozef SoroÄ?in JSL, RĂĄzusova 6, 071 01 Michalovce | sorocin23@gmail.com Š TlaÄ?: 3PUBQSJOU T S P #BSĘŠJBOTLB ,PĂ?JDF t