TAP magazine

MAGAZINE / LOOK BEYOND THE OBVIOUS

2010 | 1. ROČNÍK | 01/10 | # 01 | CENA 4 EUR

SLOVENSKÉ MOZGY Wien travel guide

MartinŠútovec

Retrospektive

Čím kŕmite

Líder odboja

Vo Viedni

Aký efekt majú potraviny?

SHOOTY

NEUROMARKETING

FRIDA KAHLO

SVOJ MOZOG

Štefan Klein vyrába auto ktoré lieta

VŠETKO JE INAK

C L E N DA R 20 CA 2010 1 BY 10 Y M I L E S A L D RID RIDG ID DGE

WW W W W.. L AV AVA A VA V A ZZ Z Z A C OF OFF FE E E . S K , W WW W W. LA LLAV AV V AZZ AZZA2 ZZ A2 0 1 10 0 . CO COM

tiráŽ

obsah

Contributors12 Music34 Product Spotlight15 TAPMAGAZINE look beyond the obvious 2010 | 1. ročník | 01/10 | # 01 cena 4 EUR

Šéfredaktorka Lenka Jíleková

Frida Kahlo

Fashion Spotlight19

Andrej Dúbravský

Aleš Vojtášek

Star eyewear:

Cool&trendy okuliare

BestOf22

Foto Peter Spurný, flappo, shutterstock

Miesta, kde sa dobre myslí

Prispievatelia Ján Gordulič, Anca Dragu, Peter Breiner, Nina Bartošová, Gary Regan, Martin Stacho, Jana Šlinská, Barbara Baranyaiová, Tomáš Korec Alexandra Tinková, Viktor Klimo, Miro Kubečka, divani, Eva Vlčková, Ľubica Hustá

NewInTown24

Spolupracovníci Soňa Kubeníková, Zuzana Dreyfus, Tomáš Slobodník, Michaela Ľuptáková, Zuzana Ondrušová Layout, grafická úprava, ilustrácie with love by milk, www.milk.sk Obchod, marketing a inzercia office@tapmagazine.sk Jazykové korektúry Jana Ondiková Adresa redakcie TAP magazine, Sládkovičova 4, 811 06 Bratislava, tap@tapmagazine.sk www.tapmagazine.sk

Art38

Veci, vecičky

Work in progress

Art director Martin Jenča

Creative director Milan Šemelák

Eels

Dope Aviators | Foolk

Tereza Nvotová

KeyPeople26

Retrospektive vo Viedni

a Circus Caelestis

Reviews62

Joe Cafe | Bratislavský

meštiansky pivovar | Fou Zoo

Green66

Bedničková mafia

Interview68

Architecture 42

Stela Brix

Shooty

Štefan Klein

Gut is Gut

Columns74

Design46

Headhunteri

Established&Sons

Guest opinion | Outsider

Insider | Health | Media TV/Comedy | Movies

Charity48

Profile80

Dobrý anjel: Andrej Kiska

Neuromarketing:

a Igor Brossmann

Vieme, čo si zajtra kúpite.

Monika Gullerová

Vlado Zlatoš

Reading49

Martin Štulrajter a Miroslav

Agenda30

Kerouac, Shraggeové,

Kde, čo, kto,

v najbližších týždňoch

Travel33

Giono, Beňová

Drinking50

Niečo na tom víne je

Mixológia rýchlo a ľahko

Švec: Všetko je inak

SmallTalk83

16 otázok s Petrom Pišťankom

Alternative91

Jogínka Katka Pifková

Eating53

Science92

Náklad 10 000 kusov

Ako chutí čokoláda

Kitchen Mission:

Slnečné svadby

Registrácia MKSR EV evidenčné číslo EV 4132110

Orechové pesto

Vlašský orech

Adresa vydavateľa STAR TREK, s.r.o., Sládkovičova 4, 811 06 Bratislava

ISSN 1338-2616 Tlač Neografia, a.s., Martin Predaj MEDIAPRINT-KAPPA PRESSEGROSSO, a.s.

Distribúcia Slovenská pošta, MEDIAPRINT-KAPPA PRESSEGROSSO, a.s., TAP magazine office Jednotlivé články vyjadrujú názory autorov a nemusia byť vždy totožné so stanoviskom vydavateľstva a redakcie.

Objednávky na predplatné prijíma každá pošta a doručovateľ Slovenskej pošty.

Objednávky do zahraničia vybavuje Slovenská pošta, a.s., Stredisko predplatného tlače, Námestie Slobody 27, 810 05 Bratislava. e-mail: zahranicna.tlac@slposta.sk © STAR TREK 2010 www.tapmagazine.sk

006 www.tapmagazine.sk

Viedeň – Take it and go!

a tretia svetová

TAPletters

highlights

80 Neuro marketing

Martin Štulrajter a Miroslav Švec: priekopníci neuromarketingu na Slovensku. Skúmajú mozog, aby vedeli, ako na nás účinkuje reklama.

26 TAP MAGAZINE JE PRE ĽUDÍ, KTORÍ MAJÚ NÁZOR A NEBOJA SA HO POVEDAŤ NAHLAS. TO JE JEDEN Z DÔVODOV, PRE KTORÉ NÁŠ DVOJMESAČNÍK VZNIKOL - VYTVORIŤ PRIESTOR, KDE BY MOHLI BYŤ NAŠE A VAŠE NÁZORY ZDIEĽANÉ, PLATFORMU, KDE VZNIKAJÚ NOVÉ POHĽADY NA SVET OKOLO NÁS. NAPÍŠTE NÁM, UŽ TERAZ SA TEŠÍME NA ZAUJÍMAVÉ DEBATY. TAP magazine, Sládkovičova 4, 811 06 Bratislava, tap@tapmagazine.sk, www.tapmagazine.sk

Monika Gullerová

Monika Gullerová je molekulárna biologička, nositeľka ocenenia Mladý výskumník roka.

Tvrdí, že pre vedcov u nás ešte nie sú veľmi dobré podmienky.

56 Kitchen Mission

PREDPLATNÉ www.tapmagazine.sk

008 www.tapmagazine.sk

Staňte sa predplatiteľmi TAP magazine a nielenže sa k nemu dostanete ako prví, ale navyše príde pohodlne priamo do vašej schránky. Stačí len otvoriť a môžete s nami okamžite nazrieť pod povrch očividného.

Minimum ingrediencií, minimum námahy, geniálny výsledok. Vysoká gastronómia na obyčajnom kuchynskom stole. Skúšať doma povolené!

Príďte a skúste si nový iPod nano s Multi-Touch dotykovým displejom!

Kompletne prepracovaný iPod nano je teraz menší a ľahší ako doposiaľ a má dotykový displej Multi-Touch s uhlopriečkou 3,91 cm. Obsahuje zabudované FM rádio a krokomer. Má sponu na pripnutie.

Príďte do predajne SWP a spoznajte prečo je iPod nano najobľúbenejším hudobným prehrávačom na svete!

SWP - Apple Premium Reseller www.swp.sk Polus City Center, Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava Tel.: 02 44 64 52 01

Obsah sa predáva zvlášť cez iTunes. Dostupnosť titulov sa môže meniť. TM a © 2010 Apple Inc. Všetky práva vyhradené.

TAPeditorial

TOTO NIE JE ŽIADNY MANIFEST Stojíte pred novinovým stánkom plným časopisov. Obálky, headliny, šokujúce odhalenia. Tí istí ľudia, tie isté témy. Nuda. Bieda. Mizéria.

Nakoniec sa pristihnete, ako ste práve minuli dvadsať eur za predražený zahraničný formát. Ale aspoň máte čo čítať.

Tento pocit sme mali často. Veľmi často. Preto sme sa nakoniec rozhodli urobiť si časopis sami.

Teraz by sme vás mohli kŕmiť všelijakými prehláseniami o tom, čo všetko „vám chceme na nasledujúcich stránkach prinášať“, ale neurobíme to.

Tento časopis totiž robíme najmä pre seba, pretože nás to baví.

Baví nás mať čo čítať. Chceme sa dozvedieť niečo nové, nazrieť pod povrch vecí. Počúvať, diskutovať a formovať si vlastný názor. Baví nás čítať časopis, ktorý má svoj pohľad na svet a nebojí sa ho povedať, aj keď to niekedy nie je ľahké.

Veríme, že bude baviť aj vás a tešíme sa na spoločný boj za dobré čítanie.

Look beyond the obvious.

010 www.tapmagazine.sk

C TAPCONTRIBUTORS

MIRO KUBEČKA

ANCA DRAGU

PETER BREINER

Keďže Miro Kubečka je nielen skvelý kuchár, ale aj známy foodstylista, už dlho nám leží v zuboch svojimi krásnymi, sofistikovanými kulinárskymi kreáciami.

Aby sme ho trochu otestovali, vymysleli sme preňho experiment – do každého vydania TAP magazine pripraviť jedlo, ktoré spĺňa nasledovné podmienky:

Anca Monica Dragu je novinárka, pracuje pre zahraničné vysielanie Slovenského rozhlasu (Radio Slovakia International).

Narodila sa v Rumunsku, študovala v USA a už desať rokov žije na Slovensku.

Zaujíma sa aj o dejiny povojnovej strednej a východnej Európy, ekonomiku a šport.

Peter Breiner je známy dirigent, skladateľ, klavirista, hudobný režisér, fejtonista.

Je jedným z najnahrávanejších hudobníkov na svete. Spolupracoval s veľkými symfonickými orchestrami mnohých krajín, nahral viac ako 150 CD, ktoré sa umiestňujú na popredných miestach v rebríčkoch predajnosti aj vysielanosti.

1

2

3

Je extrémne jednoduché na prípravu a je hotové za krátky čas.

Je zložené z ľahko dostupných surovín, pomocou bežného kuchynského náčinia.

Výsledok je totálna pecka. Čiže niečo, čo si môžeme doma vyrobiť aj my a nepotrebujeme na to žiadne extra schopnosti.

Ako prebehol prvý pokus, v rubrike Kitchen Mission…

012 www.tapmagazine.sk

Pre TAP píše rubriku Insider a o živote u nás hovorí: „Zvyknúť si na život na Slovensku bolo dobrodružstvo, ale časom som zistila, že aj keď možno trvá dlhšie, kým si ťa k sebe pustia, Slováci sú lojálni priatelia.

Okrem toho píše pre niekoľko slovenských periodík a netají sa svojím kritickým pohľadom na nešváry v našej krajine. Aj preto sme ho ukecali, aby komentoval dianie na Slovensku ostrým pohľadom zvonka.

Peter Breiner žije v New Yorku a pre TAP píše rubriku Outsider.

56

O tom, kedy budeme vyspelá krajina, v rubrike Insider…

79

O tom, prečo nie je doma nikto prorokom, v rubrike Outsider…

76

Príďte si pozrieť nový iPod touch!

Je stvorený pre zábavu.

Teraz môžete mať s iPodom touch ešte viac zábavy ako doposiaľ. Uskutočňujte video hovory s priateľmi a rodinou pomocou FaceTime.* Nahrávajte video v HD rozlíšení pomocou zabudovanej kamery. Hrajte tisícky hier z App Storu a zažite ich s technológiou Multi-Touch na displeji Retina s uhlopriečkou 8,89 cm. Navštívte SWP a vyskúšajte si nový iPod touch.

SWP - Apple Premium Reseller www.swp.sk Polus City Center, Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava Tel.: 02 44 64 52 01

Niektoré aplikácie nie sú dostupné všade. Dostupnosť a cena aplikácií sa môže meniť. *FaceTime vyžaduje iPod touch 4. generácie alebo iPhone 4 a Wi-Fi pripojenie pre volajúceho i volaného. TM a © 2010 Apple Inc. Všetky práva vyhradené.

TAPnavigator

NEU MUXU MESTSKÝ CYKLISTA

MOLESKINE LIMITOVANÁ EDÍCIA

EPICA LUXUSNÉ FOTOALBUMY

Značku Moleskine poznáme vďaka decentným notesom, ktoré si kupujeme skôr pre kvalitu ako zaujímavý dizajn. Takže nás príjemne prekvapili nové série diárov s obrázkami. Poznámky si teraz môžete zapisovať do zošitkov limitovanej edície Moleskine Pac Man (prehistorická počítačová hra – vysvetlite svojim deťom) a Moleskine Peanuts (inšpirovaný 60-tym výročím kreslených príbehov so Snoopym a Charliem Brownom.) Moleskine kúpite aj v kníhkupectvách Artforum.

Prestížny kalifornský brand, patrične hrdý na svoje ručne vyrábané produkty z talianskej kože, sa netají dlhým zoznamom celebritných klientov – Epicu používa Robert de Niro, Sean Penn či Stephen King.

K zápisníkom nedávno pribudli na mieru vyrábané fotoalbumy z krokodílej kože, ktoré v nás prebúdzajú chuť dať si znova vyvolať nejaké fotky.

Epica všetky albumy ochotne personalizuje – napríklad monogramom.

www.moleskine.com

www.epica.com

Muxu je požehnaním pre mestského cyklistu, ktorý sa nechce po príchode na miesto určenia prezliekať do civilu. Barcelonskí tvorcovia veria, že nie sú jediní, kto miluje svoj bicykel, ale nechce byť obmedzovaný na celodenné nosenie športového oblečenia.

Veci Muxu sú vyvíjané s ohľadom na požiadavky jazdy na bicykli – nechýbajú vychytávky ako aerodynamicky tvarovaná čiapka a rýchloschnúce košele – pričom sú dostatočne stylish aj do práce.

Tovar je zasielaný za priateľských 6 eur. www.muxu.cc

STEVE MONO BEZCHYBNÉ TAŠKY Kým váš fotrík spokojne nosil kľúče na pútku nohavíc a mince vo vačku, vy musíte špekulovať, kam uložiť iPad, mobil, zväzky kľúčov, diár…

Elegantné riešenie napadlo Gonzalovi Fonsecovi, ktorý tiež nie je fanúšikom smutnej voľby medzi hiphopovým ruksakom a starosvetskou aktovkou. Pánske kabely ponúka v nápadných aj decentných farbách, nezabúda na maskulínne detaily ako prosté strieborné nity a jednoduché, takmer hrubé obrysy tašiek z prvotriednej kože. Značka má aj peňaženky, puzdrá na okuliare a opasky. www.stevemono.com

TEA FORTÉ UMENIE ČAJOVÉHO RITUÁLU Čaje Tea Forté obsahujú výhradne ingrediencie najvyššej kvality, sú však zaujímavé aj vďaka unikátnemu dizajnu. Autorom nekonvenčného nápadu je renomovaný dizajnér a milovník čaju Peter Hewitt, ktorý v spolupráci s čajovými expertmi vytvoril sériu čajov a elegantných doplnkov, vďaka ktorým sa z obyčajného pitia čaju stáva čajový rituál. Každé pyramídové vrecúško je umeleckým dielom, ktoré sa vyrába ručne a je dômyselne skonštruované tak, aby do šálky vylúhovalo rovnaké množstvo chuti a arómy ako sypané čaje. Vďaka luxusnému baleniu sú čaje a čajové doplnky Tea Forté ideálny darček, ktorý poteší rodinu aj priateľov. Všetky výrobky sa dajú objednať online. www.teaforte.sk

014 www.tapmagazine.sk

WORK

IN PROGRESS

pracovné prostredie: WorKit, dizajn Arik Levy, Vitra, Konsepti. časopis: Creative Review, creativereview.com. samolepiace papieriky: Post-it. externý disk: Brick, LaCie, lacie.com. kniha: Epica Book Twenty One, AVA Publishing. papierová taška: Pleasure Bag, Paparazzi Cocktail Bar & Ristorante. minerálna voda: Evian. hrnček: Bettina, dizajn Future Systems, Alessi, Design House. hodiny: Vitra, Asterisk Clock, dizajn George Nelson, 1950, Konsepti. kniha: The Iconic House, Thames & Hudson. cesnakový pletenec: Naglreiter. zošívačka: Akto, Blomus, Design House. kružidlo: Rotring.

www.tapmagazine.sk

015

016 www.tapmagazine.sk

stolička: Vitra, Eames plastic Side Chair DSR, dizajn Charles & Ray Eames, 1950, Konsepti. stôl: Eames Table, dizajn Charles & Ray Eames, Konsepti. monografia: Art, Fashion and Architecture, Louis Vuitton, Louis Vuitton Praha. časopis: Grafik, grafikmag.com. časopis: V, vmagazine.com. notebook: MacBook Pro. cestovný sprievodca: City Notebook Roma, Moleskine. postavička: Buff Monster Blind Box Series 1, buffmonster.com. čokoládové cukríky: Chocolate Balls, Marks & Spencer. guľôčkové pero: Waldmann, Weilder. fixka: Pen 68, Stabilo. šiška: Naglreiter. pohár na červené víno: Bettina, dizajn Future Systems, Alessi, 18,08 eur. Design House. nápoj: Summer Cooler, Belvoir, Paparazzi Coctail Bar & Ristorante. čaj: Orange & Coconut, Clipper. papierová podložka: Liberty of London, liberty.co.uk.

www.tapmagazine.sk

017

Cube, Eurovea Galleria, Pribinova 8, Bratislava. www.cubeshop.sk Konsepti, Továrenská 10, Bratislava. www.fineweb.eu/konsepti_sk Design House, Ivanská cesta 26, Bratislava. www.design-house.sk Paparazzi Coctail Bar & Ristorante, Laurinská 133/1, Bratislava

zelená stolička: Vitra, Eames Plastic Side Chair DSR čalúnená, dizajn Charles & Ray Eames, 1950, Konsepti. stôl: Eames Table, dizajn Charles & Ray Eames, Konsepti. časopis: Self Service, Petronio Associates. kniha: I Love Kawai, Monsa, monsashop.com. hračka: Choco in Pink, dizajn David Horvath, toy2r.com. cestovný sprievodca: Bangkok, Wallpaper. prívesky: Zip Puller, Friends with you, Kidrobot, kidrobot.eu. cukríky: Rum-Kokos Weisse, Josef Manner. zápisník: Soft Cover Squared Pocket Notebook, Moleskine. štipec: Paperchase, paperchase.co.uk. guľôčkové pero: Parker. ceruzka: The Morgan Boutique Hotel, Dublin. čokoláda: Life food choco late, lifefood.eu. miska: pôvod neznámy.

018 www.tapmagazine.sk

TAPfashion

Star

EYEWEAR sexy, retro, cool, trendy, vintage

geek chic is back! www.tapmagazine.sk

019

TAPFASHION

SEXYPRISM Londýnsky brand Prism vyrába okuliare pre ľudí, ktorým záleží na tom, aký dojem zanechajú. Značka razí filozofiu, že okuliare si všimneme ešte skôr ako akýkoľvek iný doplnok, takže stojí zato zadovážiť si poriadny kus. Sklíčka Prism sú elegantné a funky zároveň, sú sexy a emanujú nepriestrelnú sebadôveru. Každá séria obsahuje neveľké množstvo kusov, takže nebudete stretávať davy majiteľov rovnakých rámov. Všetky Prism okuliare sa navyše produkujú ručne, bez použitia foriem, takže máte skutočnú istotu, že váš pár je unikátny. Výrobky Prism ponúkajú výhradne high-end predajcovia, napríklad londýnsky Dover Street Market alebo parížska Colette, môžete si ich však objednať aj online za 205-245 libier. www.prismlondon.com

RETRO-COOL SHURON Americký brand Shuron vyrába kvalitné okuliare už od roku 1865 a produkty spoločnosti sú omnoho viac ako len pekný kúsok plastu a skla. Vyvíjané vrcholovými odborníkmi v brandži, ikonické Shurony sú nepochybne skôr Jaguár ako Trabant. Na tvári pôsobia klasicky a impozantne, decentný retro nádych sa stará o potrebnú štýlovosť. A určite sú vám povedomé – mnohé americké celebrity ich nosia a nosili, kedysi napríklad Buddy Holly (a dnes Johnny Depp). www.shuron.com

020 www.tapmagazine.sk

OSTRÁ OPTIKA

VEĽKOMESTSKÝMOSCOT Newyorská firma Moscot ponúka okrem prvotriednych okuliarov aj kus poctivej histórie – zakladateľ spoločnosti sa priplavil do Veľkého jablka z Európy koncom devätnásteho storočia a jeho doménou sa stali optické pomôcky, ponúkané kupujúcim z pojazdného stánku na Lower East Side. Rodinný biznis prekvitá dodnes, má ho v rukách už štvrtá generácia Moscotovcov a okuliare je možné kúpiť po celom svete. Moscoty sa stali kultovými škulkami, vlastniť aspoň jeden pár je pre módne uvedomelého jedinca povinnosťou. Nové svieže série sa prezentujú nekonvenčnou farebnosťou a sú – ako vždy – neprehliadnuteľné. www.moscot.com

SOFISTIKOVANÝ KAME MANNEN

TRENDY VINTAGE MASSADA Massada prináša do sveta dioptrií emotívnosť a vášeň, ktorú v nás vyvolávajú staré filmy. Klasické kúsky s vintage nádychom s ľahkosťou presviedčajú nositeľov okuliarov, že sa netreba báť výrazného rámu a urobiť tak zo svojho hendikepu trendy prednosť. Massada používa na výrobu svojich produktov výhradne vysokokvalitné talianske materiály a dizajn sprevádza heslom: „Neexistuje nesprávny štýl pre určitý tvar tváre!

Je to o identite, ak sa ti páčia, nos ich!“ Príťažlivé línie archaicky tvarovaných okuliarov Massada vyvolávajú túžbu nosiť okuliare aj v prípade, že máte zrak sokolí.

Názov rešpektovanej japonskej značky odolných, starosvetsky tvarovaných okuliarov pochádza z porekadla o tisícročnom živote korytnačky, čo má naznačovať nadčasovosť štýlu a prísľub, že krása týchto rámov nie je efemérna.

Každý kúsok tvorí výnimočne skonštruované umelecké dielo, ktoré využíva pokrokové technológie – firma napríklad ako prvá predstavila titánové rámy. Pôsobivý dizajn však v ničom nezaostáva. Kame ManNen vyrába dioptrické skvosty s precízne vypracovanými detailmi už od roku 1917 a v ich kovovom, pozlátenom či korytnačinovom ráme budete vyzerať dôstojne a moderne zároveň. www.kamemannen.com

www.massadaeyewear.com kúpa online vraj čoskoro!

www.tapmagazine.sk

021

TAPbestof

BEST

OF ABY SME SKRÁTILI VAŠE NAJBLIŽŠIE BLÚDENIE MESTOM V ZÚFALEJ SNAHE NÁJSŤ FLEK, KDE SA MÔŽETE V POKOJI POROZPRÁVAŤ, POPIŤ DOBRÉ PRESO, PRÍPADNE PRIPOJIŤ SVOJ NOTEBOOK NA SPOĽAHLIVÉ WI-FI, NAŠA ŠPECIALIZOVANÁ PÁTRACIA ÚDERKA PRE VÁS OBJAVILA TAKÝCHTO MIEST HNEĎ NIEKOĽKO. VŠETKY SPĹŇAJÚ NAŠE PRÍSNE KRITÉRIÁ (NEREVE TU EUROPOP, KOMFORTNÝ POSED A PRIATEĽSKÝ STAFF SÚ SAMOZREJMOSŤ) A MÔŽETE SA SPOĽAHNÚŤ, ŽE TU BUDETE MÔCŤ PREMÝŠĽAŤ — SAMI ČI V HLÚČIKU — PRÍJEMNE A NERUŠENE.

022 www.tapmagazine.sk

by TAP Dream Team

KAFÉ SCHERZ

KAFÉ SCHERZ

Keď už sa škriabete do kopca bratislavských Palisád, máte pravdepodobne dobrý dôvod. Jedným z nich býva pre informovaných kávičkárov aj útulná, sympaticky intošská kaviareň Scherz, ktorá pôsobí, akoby tu bola celé storočie.

Kaviareň odštartovala svoju existenciu v roku 2007, už stihla hostiť bezpočet kultúrnych podujatí a rozšíriť svoje priestory o skvelú letnú terasku. Nenadarmo sa stala minulý rok Najlepšou kaviarňou Bratislavy – okrem priestoru pre koncerty či vernisáže tu nájdete aj premietacie plátno a profi ozvučenie, bonusom sú aj otváracie hodiny – klábosiť tu môžete až do jednej v noci.

Kafé Scherz Partizánska 2, Bratislava Hausbrandt | koláče, zapekané bagety – typické kaviarenské menu | |

CENTRAL PASSAGE CAFE Ani mnohí starí Prešporáci nepoznajú toto mysticky ukryté miesto, vynovenú blýskavú pasáž, ktorá vedie na jednom konci k tržnici, na druhom k divadlu DPOH. V jej strede sa okrem niekoľkých butikov a dizajnového hotela nachádza aj možnosť pobudnúť v luxusne klimatizovaných priestoroch atypického „chodbového“ posedenia. Mäkké kožené sedačky kaviarne tvoria akurátne semi-intímne boxy, ako stvorené na privátnu konverzáciu s extra výsadou pozorovania občasných okoloidúcich.

Central Passage Cafe Laurinská 17, Bratislava Nespresso (aj decaf) | iba sladké – krémeše, veterníky… heslo na požiadanie |

CENTRAL PASSAGE

SVETOVO

SHTOOR

Vtipný názov nie je jedinou originalitou, ktorú nová kaviareň/bistro na Štúrovej ulici servíruje zákazníkom. Sú tu aj domáce koláče a sendviče poctivej veľkosti, ktoré skutočne zasýtia. Menu je písané archaickým jazykom, za ktorý Ľudevít Štúr tak bojoval, a nám znie tak nežne a milo. Všetko však nie je len o štúrovčine – jedlá ako quiche s kozím syrom či možnosť posadiť sa priamo „do výkladu“ a pozorovať svet zaváňajú cudzokrajnosťou, ktorej prevzatie zo západnejších zemí bez výhrad kvitujeme. Závidíme terajším študentom, že tu môžu vysedávať každý deň (a my sme museli v zapľuvanom Tulipáne).

Shtoor Home Made Cafe Štúrova 8, Bratislava polievky, šaláty, sendviče, domáce Bazzarra | koláče – ľahká, no výživná strava | |

www.tapmagazine.sk

023

foto Peter Spurný, styling Zuzana Dreyfus, vizáž Soňa Kubeníková

Tereza Nvotová sa narodila v roku 1988. Práve študuje tretí ročník dokumentárnej tvorby na pražskej FAMU. Pred dvoma rokmi natočila kontroverzný dokument Ježiš je normálny!, premietaný v kinách v Čechách aj na Slovensku, hrala v českých filmoch Kuličky a Malé oslavy, slovenskom Tangu s komármi, v televíznych filmoch Alma a Bludičky (v oboch ako hlavná postava). Na pravom lýtku má vytetovanú zrážku protónov z urýchľovača v švajčiarskom CERNe. Počas fotenia sme hovorili o Stephenovi Hawkingovi a kvantovej fyzike, ktorá ju okrem filmovania zaujíma.

Tereza má rada pohľadnice, lietadlá, roboty, vôňu

024 www.tapmagazine.sk

komixových knižiek, lucidné sny, schopnosť byť neviditeľný, plávanie na chrbte s ušami pod vodou, informácie, diskogule, výhľady, zvieratká, mimozemšťanov a výlety, kde sa na začiatku nevie, kam sa ide. Nemá rada nekonečné ženské kecy o čistiacich prostriedkoch, váhe a kozmetike, príliš dlhý jedálny lístok, z ktorého si nevie vybrať, keď jej sused vypustí dušu na bicykli, dane, hypermarkety a ľudí, čo sa motajú po kuchyni a zavadzajú. Natočila štyri diely série Báječná léta bez opony pre ČT a práve dokončila jeden z dielov dokumentárneho seriálu STV Nie si sám.

Je na svete také miesto, kde ľudia milujú dizajn a robia pekné veci.

Podpisujú ich jednoducho: with love by milk. Buď jedným z nich. Môžeš. Musíš.

Volaj, mailuj, smej sa, krič milk.sk / heartdirector@milk.sk

026 www.tapmagazine.sk

MONIKA GULLEROVÁ molekulárna biologička

Vek: 31 rokov. Rodisko: Trenčín. Pôsobisko: Oxford, Veľká Británia.

Vzdelanie: Mgr. Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského, PhD z Vienna University, Master of Arts na Oxford University.

Povolanie: Molekulárna biologička.

Výskum: Pred dvoma rokmi som objavila, že proteínový komplex kohezín, ktorého hlavnou funkciou je kohézia sesterských chromatíd, hrá aj inú významnú úlohu – reguluje génovú expresiu. Výsledky výskumu boli publikované v najuznávanejšom vedeckom periodiku Cell. Momentálne pracujem na novej metóde, pomocou ktorej by sa dal „vypnúť“ akýkoľvek gén v bunke.

Ak bude táto metóda fungovať, má široké využitie a technické výhody v porovnaní s dostupnými metódami. Záujem prejavilo aj patentové oddelenie Oxfordskej univerzity. Úspechy: Najpyšnejšia som na publikáciu v časopise Cell, ale aj na ocenenie Mladý výskumník roka Slovenskej republiky za rok 2008.

Vlani v októbri som sa stala držiteľkou čestného Staines Medical Research Fellowship na Exeter College v Oxforde. Veľmi si vážim aj pozvanie z Harvardovej univerzity, kde som vlani strávila tri mesiace prácou na sérii experimentov súvisiacich s mojím objavom.

Keď sa mi po skončení vysokej školy naskytla príležitosť urobiť si doktorát na Viedenskej univerzite, v laboratóriách viedenského Biocentra som sa cítila ako Alica v krajine zázrakov.

Podmienky pre vedu a výskum u nás: Dnes je situácia lepšia, ako keď som sa na Slovensku venovala vede ja, pretože sa dajú získať granty EÚ a rôzne štipendiá. Obávam sa však, že súčasný stav vedy na Slovensku je stále finančne poddimenzovaný. Bude pravdepodobne chvíľu trvať, kým sa táto otázka dorieši a slovenská veda bude mať šancu konkurovať tej medzinárodnej. Snáď však príde doba, kedy sa podmienky zlepšia.“

OXFORD AND CAMBRIDGE ALUMNI SOCIETY OF SLOVAK REPUBLIC Stránka Moniky Gullerovej a jej občianskeho združenia, ktorého sa môžete stať členom, ak ste študovali, študujete alebo chcete študovať, prípadne pracujete na univerzitách v Cambridgei a Oxforde (alebo chcete finančne podporiť občianske združenie Oxford and Cambridge Alumni Society of Slovak Republic): www.oxbridgealumni.sk.

Odchod do zahraničia: Vedela som, že ak sa chcem venovať vede, skrátka to chcem robiť čo najlepšie. Zároveň som si uvedomovala, že u nás nie sú podmienky na výskum. Veda – a najmä molekulárna biológia – stojí hrozne veľa peňazí. Na Slovensku nie sú financie, aby si vedec mohol zaobstarať materiál na kvalitný výskum.

foto Peter Spurný, styling Zuzana Dreyfus, vizáž Michaela Ľuptáková

www.tapmagazine.sk

027

028 www.tapmagazine.sk

starostlivosť ľuďom, ktorí majú podobný problém.“ Vlado sa zaoberá aj zlepšovaním športového výkonu prostredníctvom stravy. „O výživu som sa začal zaujímať, pretože nechcem, aby mi v živote niečo dôležité ušlo zo zdravotných dôvodov.“ Vlado spoluzakladal Parkour na Slovensku, jeho Akadémie Parkouru a Freerunu majú dnes v jednotlivých pobočkách (Bratislava a Nitra) množstvo členov. Je aj leadrom a manažérom známej kaskadérskoakrobatickej skupiny TEAM SX. Nájdete ho väčšinou v Nitre, niekedy v Bratislave a vždy na webe: www.vladozlatos.com. www.vladozlatos.com

foto www.ldm-studio.com

Vlado Zlatoš žije niekoľko paralelných životov. Aspoň tak to vyzerá podľa zoznamu jeho aktivít. Odborník na výživu, parkourista, kaskadér, prednášateľ, autor odborných publikácií, tréner, konzultant. Používa intenzívne mozog aj ostatné svaly a o vedomosti a skúsenosti sa neváha podeliť. Vyvinul cvičebný systém Full body program, ktorý pracuje s váhou vlastného tela a jeho náročnosť sa dá nastavovať podľa potreby. „Cvičenie vznikalo asi v priebehu piatich rokov a môže ho využívať úplne každý – bez ohľadu na vek či kondíciu.

Pomohlo mi rýchlejšie sa zotaviť po operácii kolena a teraz spolu s mojím operujúcim lekárom poskytujeme komplexnejšiu

TAPagenda

7. 10. – 9. 10.

FESTIVAL SPACE Štúdio 12, Jakubovo námestie, Bratislava Impulzom k vzniku jedného z najzaujímavejších festivalov bola túžba zakladateľov presvedčiť širšie publikum, že vážna hudba nie je zďaleka mŕtva. Na ôsmom ročníku bude počuť diela Bartóka, Stravinského i súčasných skladateľov, interpretmi sú naši aj zahraniční koncertní umelci. Permanentka stojí 25 eur, študentská 12. www.festivalspace.sk

7. 10.

JOE COCKER Hala Rondo, Brno

WHAT, WHERE, WHEN, WHY?

Zaslúžilý zachripák, ktorý svojho času vystupoval aj na Woodstocku. S peckami prevažne prebratými od iných interpretov vydal už cez 20 albumov.

Naše súradnice si pravdepodobne obľúbil a tentoraz to roztočí v brnenskom Ronde.

Určite budú aj vokalistky.

do 10. 10.

AFTER HOURS/ INDIVIDUAL STORIES Galéria Z, Zichyho palác, Ventúrska 8, Bratislava

MIKVE V ARÉNE od septembra Divadlo Aréna

Hra súčasnej autorky Hadar Galron hovorí v prvom pláne o zvykoch a predsudkoch ortodoxného náboženského života židovských žien, pod povrchom však odkrýva omnoho univerzálnejšie obsahy – o temných ženských tajomstvách, podriaďovaní sa násiliu, strachu, odvahe porušiť zabehané štandardy, o získavaní dôvery a potrebe blízkosti. Príbehy ôsmich žien sa stretajú na mieste rituálnej každomesačnej očisty v kúpeľoch, ktorým šéfuje Šošana

030 www.tapmagazine.sk

v podaní Zuzany Krónerovej.

Karty zamieša energická Šira (Slávka Halčáková), ktorá vstupuje do životov klientely kúpeľov svojou neochotou akceptovať to, o čom sa odveky mlčí. Niekoľko hereckých generácií sa stretáva v pôsobivom priestore skvele navrhnutej scény, zážitok umocňuje efektné osvetlenie a dobre zvolená hudba. Hadar Galron zastáva názor, že jedine ženy môžu zmeniť svoje podriadené postavenie voči mužom komunity – prostredníctvom nástojenia na svojich právach a uvedomenia si, že si zaslúžia viac. Ústami Širy odovzdáva tento odkaz

divákom svojej silnej hry.

Autorka zasadila hru do tradične nedotknuteľných náboženských priestorov napriek možnému vyvolaniu kontroverzie, pretože ako hovorí, „fyzické odhalenie leží v dokonalom kontraste s prísne stráženými tajomstvami, s ktorými sa tieto ženy naučili žiť.“ Aj vďaka vynikajúcim hereckým výkonom sa Mikve stáva predstavením, ktoré môže patriť k najzaujímavejším v sezóne. www.divadloarena.sk

Projekt umelcov z Orange County je pokračovaním komunikácie medzi fragmentmi slovenskej a americkej kultúry, ktorého cieľom je prispieť k lepšiemu pochopeniu a tolerancii týchto dvoch odlišných celkov a preklenúť predsudky v myslení o typickej „americkosti“ či „slovenskosti“. Vystavuje 22 amerických výtvarníkov.

08. 10.

STEREO MCS Nu Spirit, Šafárikovo námestie 7, Bratislava Kultová britská triphop-acid jazzová formácia, ktorá sa preslávila najmä singlami Step it up či Connected, vystúpi po roku opäť v Bratislave, tentokrát v komornom prostredí klubu Nu Spirit. Zostava funguje na

scéne už 25 rokov a stále má čo ponúknuť fanúšikom (nielen) elektronickej hudby.

10. 10.

GRINDERMAN

so spoluprácou s hiphopermi a popovými hviezdičkami sa gitarista – obohatený a inšpirovaný – vracia ku koreňom, ktoré mu aj tak sedia najlepšie: živá kombinácia rocku, bluesu a latinsko-amerických vplyvov.

Gasometer, Viedeň Rockový projekt temného génia Nicka Cavea (zoskupenie Bad Seeds, reformované na o niečo tvrdšiu kapelu Grinderman) zaručuje koncert, na ktorý sa len tak nezabúda. Turné na podporu albumu Grinderman 2, ktorý vyšiel 13. septembra, sa na našu veľkú radosť zastaví aj vo Viedni.

13. 10.

RADÚZA Veľké koncertné štúdio Slovenského rozhlasu, Mýtna 1, Bratislava Česká harmonikárka a šansoniérka si v rodnej krajine získala uznanie takmer navarovských rozmerov. Nenechajte sa odradiť predstavou otrepaných folkových popevkov s kvíliacim akordeónom – Radúzine songy obsahujú okrem ťahavých ľudových vplyvov hromadu textárskeho talentu.

13. 10.

LEONARD COHEN Sibamac Aréna, Bratislava Nielen clivé songy s depresívnymi refrénmi odprezentuje žijúca kanadská legenda Leonard Cohen v posunutom termíne v bratislavskej Sibamac Aréne.

Budhista Cohen v textoch otvára témy náboženstva, sexu, lásky a občas aj politiky spôsobom, ktorý stále oslovuje všetky generácie.

15. 10.

SANTANA O2 Arena, Praha Carlos Santana má reputáciu koncertného draka; údajne mu to pred obecenstvom šliape ešte lepšie ako na nahrávkach.

Po období experimentovania

23. 11.

SIMPLY RED Stadthalle, Viedeň Že Mick Hucknall bol pôvodne lídrom punkovej kapely, sa dnes ani nechce veriť.

Prvú veľkú hitovku Money’s Too Tight (To Mention) nahral už v zoskupení Simply Red, ktoré sa pohybovalo striedavo na vrchole/v zabudnutí celých 25 rokov. Vlani Mick oznámil koniec kapely a toto turné má byť úplne posledné…

27. 10. ŽBIRKA AND ORCHESTRA Športová hala Pasienky, Bratislava Popový Miro Žbirka s klasickým ansámblom Cappella Istropolitana je nepochybne zaujímavým hudobným počinom. 40-členný symfonický orchester bude sprevádzať Mekyho po dvanástich mestách v rámci turné, ktoré sa zastaví aj v Bratislave. Detaily tu: www.zbirka.cz

28. 10./29. 10.

FAITHLESS Steel Aréna, Košice/ Incheba Expo Aréna, Bratislava Britská elektronická zostava má na konte už šesť albumov s miliónmi predaných kusov.

Ako jednej z mála kapiel žánru, formácii Faithless sa darí produkovať hudobne kvalitné nahrávky a zároveň získavať masovú popularitu a takpovediac mainstreamovú slávu.

Faithless môžeme tentoraz vidieť dokonca na dvoch pódiách – v Košiciach aj Bratislave.

29. 10.

NESLADÍM Radošinské naivné divadlo, Škultétyho 5, Bratislava Trpká komédia Stanislava Štepku (v réžii Juraja Nvotu) skúma rôzne podoby ľudského šťastia: dá sa nájsť na internete? Prinesie nám ho výhra v stávkovej kancelárii? Je v peniazoch a luxusných veciach, alebo trebárs v ľudských dotykoch? Keďže ide o Radošincov, lístky bookujte dlho dopredu.

5. 11./6. 11.

STING A ROYAL PHILHARMONIC CONCERT ORCHESTRA Stadthalle, Viedeň Sports Arena, Budapešť Britský hudobník s vyše tridsaťročnou kariérou nahromadil 16 cien Grammy aj oscarovú nomináciu, predovšetkým však vyprodukoval celý rad výnimočných skladieb. Shows s Kráľovským filharmonickým orchestrom vo Viedni a v Budapešti vytvoria dôstojný záver tohtoročnej koncertnej sezóny.

Oveľa lepšie už to nebude.

09. 11.

JOE SATRIANI Gasometer, Viedeň Na multiinštrumentalistu a gitarového boha Satrianiho, ktorý hral s hviezdami ako Mick Jagger, Steve Vai, Yngwie Malmsteen či Brian May a účinkoval ako hlavný gitarista kapely Deep Purple, sa dodnes ako na inšpiráciu odvolávajú mnohí špičkoví hudobníci. Technicky na vrchole, Satriani predvedie svoju mágiu v rámci európskeho turné vo viedenskom Gasometri.

11. 11.

LADY GAGA Stadthalle, Viedeň Môžeme si o nej myslieť, čo chceme, Lady Gaga pomaly, ale iste vytláča Madonnu z prvého miesta rebríčku popularity ženských popových interpretiek.

Ak nepatríte medzi tých, ktorí si myslia, že Gaga mrhá svojím talentom na prízemné popiny, príďte si pozrieť jej bombastickú koncertnú show.

18. 11.

BEARDYMAN Nu Spirit, Šafárikovo námestie 7, Bratislava Naživo neprekonateľný špičkový beatboxer Beardyman ako jediný v histórii anglického beatbox šampionátu získal dva roky po sebe prvé miesto. Do svojich vystúpení zapája vtipné skeče a útržky songov, dokazujúc, že by sa v pohode uživil aj ako spevák. Po dvoch rokoch vystúpi opäť na Slovensku.

23. – 28. 11.

FESTIVAL JEDEN SVET Rôzne kinosály Bratislavy (podrobnosti na www.jedensvet.sk) Festival vznikol v roku 1999 v Čechách a patrí medzi najvýznamnejšie európske festivaly venované ľudským právam.

Podľa jeho vzoru vzniklo množstvo podujatí po celom svete; u nás ho organizuje OZ Človek v ohrození. Filmy a sprievodné diskusie približujú aktuálne problémy súvisiace s ľudskými právami, demokraciou a bezpečnosťou vo svete.

24. 11.

GARY BURTON NEW QUARTET Incheba Expo Aréna, Bratislava Rešpektovaný jazzový muzikant Gary Burton sa ako šesťročný dostal k hudbe a hneď sa aj sám naučil hrať na marimbe a vibrafóne. Inovátor techniky hry, hojne napodobňovaný mnohými hráčmi a pravidelný spoluhráč popredných jazzových muzikantov príde do bratislavskej Incheby so svojím starostlivo vyselektovaným kvartetom.

www.tapmagazine.sk

031

TAPagenda

BLAF 01. – 06. 10.

Festival vizuálneho umenia

032 www.tapmagazine.sk

Pilotný ročník festivalu vizuálneho umenia BLAF – Bratislava Art Festival 2010 je akčnou odpoveďou organizátorov (Nadácia – Centrum súčasného umenia, produkčná spoločnosť Clockwise) na potrebu prirodzene priblížiť súčasné umenie verejnosti a pritiahnuť do galérií nové publikum. Festival

vytvorí platformu, na ktorej je možné zažiť, vnímať a pochopiť umenie, pričom otvára pomerne uzatvorený svet výtvarnej scény širokej verejnosti. Program zahŕňa výstavy mladých nádejných aj etablovaných výtvarníkov, vernisáže, stretnutia sa s umelcami, diskusie, autorské čítania a per-

formance, kurátorské výklady, fotografické dielne, ale napríklad aj vínnu cestu galériami a koncerty kapiel ako Hex, Para či Noisecut.

Odohrá sa v prvom októbrovom týždni v takmer tridsiatich galériách Bratislavy a podrobný program nájdete tu: www.blaf.sk.

CUSTOM–MADE

TRAVEL GUIDES



TAKE IT & GO 

limited edition

WHAT? WHERE? EAT, DRINK, RELAX, SLEEP SEE, SHOP & EXTRA 

Na www.tapmagazine.sk nájdete interaktívnu mapu!

CITLIVÍÚHORI

TAPMUSIC

Keď ide o celosvetovo známe kapely, do nášho geografického priestoru chodia koncertovať prevažne zoskupenia, ktoré už minimálne dekádu nikoho nezaujímajú. Pokus o resuscitáciu popularity v duchu „ešte z toho niečo vytrieskajme“ u nás absolvovalo v posledných rokoch nepreberné množstvo kedysi slávnych hudobných gigantov. Kultúrne pokroková Viedeň je na tom o niečo lepšie a preto neprekvapí, že americká indie-rocková legenda Eels hrala v septembri práve vo viedenskej Arene a nie u nás na Pasienkoch.

Eels patrí azda medzi najzaujímavejšie kapely, aké vo svojich diskografiách fanúšikovia súčasného rocku opatrujú. Nemenný základ Úhorov tvorí od počiatku existencie (1995) gitarista, spevák a skladateľ – podivne charizmatický „pán E“ (vlastným menom Mark Oliver Everett). Mark nie je typická rocková hviezda – oholený vyzerá trochu ako geek, s obrastenou bradou ako mierne nebezpečný bezdomovec, v rozhovoroch pre médiá niekedy šokuje nevhodnými fórikmi (v austrálskej televízii tvrdil, že je na heroíne), inokedy zaskočí precízne formulovanými názormi ťažkého intelektuálneho kalibru. Do melancholických, naštvaných, bolestne cynických, aj rozcítene optimistických songov vkladá svoje momentálne prežívanie sveta tak intímne, že doterajších desať albumov (plus ďalších niekoľko živákov a best-ofiek) v podstate tvorí jeho kompletné autobiografické dielo. Podobne čitateľne ako hudbou sa E vyjadruje dĺžkou brady, ktorá striedavo od celkom absentujúcej prechádza až do talibanských rozmerov – podľa aktuálneho stavu mysle majiteľa.

dostal ponuku na vytvorenie vlastného albumu. Odvtedy ich vyprodukoval prekvapivé množstvo – k tým radovým pribúdajú stále ďalšie výberovky, DVD-čka, single a figurovanie na soundtrackoch k filmom (napríklad Americká krása, horor Vreskot 2, všetky tri pokračovania Shrecka).

E pôvodne vystupoval sólo, no skutočne masovú popularitu si získal až po vytvorení v podstate fantómovej skupiny s názvom Eels. Rovnako zvláštna ako pán E je forma fungovania Eels: ostatní hráči sa v zostave objavujú na rôzne dlhé obdobia, bez nadviazania regulárneho členského statusu.

Počas histórie Úhorov Mark vystriedal desiatky spoluhráčov.

žových skupín, ktoré „to niekam dotiahli“.

Kritická verejnosť si tiež nahrávky skupiny čoraz viac pochvaľuje, album End times z januára tohto roku bol odborníkmi opakovane označkovaný vysokým počtom hviezdičiek.

Mohlo by sa zdať, že zvyšní členovia Eels tvoria len bezvýznamnú štafáž, no Mark tvrdí, že častá výmena spoluhráčov je inšpiratívna a pomáha vyhnúť sa údelu mnohých kapiel, ktoré „v podstate nahrávajú dokola ten istý album“. Dokonca sa stáva, že album nahrá Eels v jednej zostave a na príslušnú koncertnú šnúru vyrazia už iní hráči.

Aj keď zvuk kapely sa mení aj podľa aktuálneho zloženia, najviac na sound a náladu albumov vplýva životná situácia pána E – na doske Electro-shock blues (1998) napriek protestom svojho agenta otvorene spracovával bolesť z predčasných odchodov blízkych, rozchody a iné citové súženia sú rovnako častými námetmi. V posledných rokoch však počuteľne ubúda depresií a pribúda veselosti – novšie albumy sú „svetlejšie“ a poznačené skôr ľahkosťou ako chmúrami, a to dokonca aj pri témach ako partnerské hádky či rozvod. E je v podstate folkovým pesničkárom, no jeho grungové cítenie mu nedovolí klesnúť až na úplné popové dno. Melodická veselosť je vždy zaťažená surovými, drsnejšími prvkami nahrávok, úplne (s)prostých hopsavých odrhovačiek sa od Eels pravdepodobne nedočkáme. Ak ste ešte Úhorov nepočuli a chcete im dať šancu, začnite songami ako Ordinary man alebo už spomínaná The look you give that guy – dôstojne dokazujú, že aby vás bavila alternatívna hudba, nemusíte mať osemnásť a kŕmiť sa halucinogénnymi substanciami.

ČUDUJE SA, PREČO JE stále sám, KEĎ JE TAKÝ SUPER CHLAPÍK

E, syn uznávaného kvantového fyzika – autora teórie o paralelných vesmíroch – mal mnoho dôvodov unikať z dysfunkčnej rodiny a nevyhol sa ani adolescentným problémom so zákonom. K hudbe ho to tiahlo odmala, medzi jeho najobľúbenejšie dosky patrila Lennonova prvá sólovka a ako šesťročný si za pár dolárov kúpil sadu bicích, do ktorej s nasadením mlátil až do puberty.

Vtedy vymenil blany za struny a gitara mu definitívne prischla, ponúkajúc širšie možnosti komponovania skladieb. V roku 1991

text Tomáš Korec

V roku 2009 vyšiel zatiaľ najobľúbenejší album Eels Hombre Lobo (vlkolak) a kapela si ním získala nové davy poslucháčov. Typickým ľahko zachrípnutým hlasom sa tu Mark napríklad čuduje, prečo je stále sám, keď je taký super chlapík a prečo chodia ženy, ktoré sa mu páčia, s inými mužmi. Priamočiara, surová gitara a kde-tu vlkolačie zavýjanie tvoria dokonalý podklad k emotívnym textom. Fanúšikov neprestáva fenomén Eels ťahať na koncerty a hity ako Novocaine for the soul, The look you give that guy či My timing is off v istých kruhoch zľudoveli, bez toho, aby vytrhli pána E z kategórie alternatívnych hudobníkov a zaradili ho medzi obyčajné popiny. Hudba Eels si stabilne udržiava správnu mieru melodickej pesničkovosti, nekĺže však k priblblým klišé mnohých pôvodne gará-

Posledný album Eels s názvom Tomorrow morning je celkom čerstvý – vyšiel v auguste tohto roku. Eels hrali v rámci turné v troch rakúskych mestách v polovici septembra a ak ste sa tam náhodou nedostali, sledujte oficiálny web – vždy sú tam nejaké mp-trojky grátis. Aj na svojej Myspace stránke ponúkajú Eels množstvo songov na voľné počúvanie. www.eelstheband.com www.myspace.com/eels

www.tapmagazine.sk

035

TAPMUSIC

„Paradoxom je, že Foolkovu tvorbu si viac všímajú v zahraničí.“

FOOLK Hudobný producent Dušan Vančo alias Foolk funguje na našej scéne od roku 2004. Prvé EP pod názvom Something Like Jazz vydal ešte ako Foolcut v roku 2005 na nemeckom labeli Node Records. Nasledoval rebranding a debutový album Red Pills For Daddy už vyšiel Foolkovi vo vydavateľstve Deadred Records/Starcastic.

V decembri 2009 vydal na labeli 56STUFF Records nové EP nazvané Lush Hour. Zmizli živé nástroje, aj jazzu je pomenej, pribudlo kreatívneho samplovania, beatov a špecifických zvukov. Foolk má na tomto EP najbližšie ku škatuľkám wonky či glitch-hop. Nápadov má dosť, o čom svedčí okrem neustáleho vytvárania nových songov aj početné množstvo remixov pre slovenských umelcov (Noisecut, Longital, Vec a iní).

Elektronika mixnutá prvkami jazzu aj hip hopu, živé nástroje a sample – tohto všetkého je na debute požehnane. Foolk spolu s dídžejom Lixxom, ktorý mu občas sekunduje na živých vystúpeniach, ukázali slovenskému publiku, ako sa robí inteligentná elektronika. Paradoxom je, že Foolkovu tvorbu si viac všímajú v zahraničí.

036 www.tapmagazine.sk

text Jana Šlinská, foto Katarína Acélová

TAPMUSIC

„Melancholické skladby, elektronika aj gitary a zaujímavý vokál sú hlavnými devízami kapely.“

DOPEAVIATORS Elektronický dream pop či psychedelický strange pop sú slovné spojenia, ktoré charakterizujú kapelu Dope Aviators.

Skupina sa dala dokopy okolo roku 2005 a počas svojej existencie viackrát zmenila zloženie. Aktuálne ich poznáme v stabilnej trojici Emko, Kasko a Xado, kapela však občas spolupracuje s ďalšími hudobnými menami. Jadro zoskupenia tvorí manželský pár Emko a Kasko, ktorí dlhý čas žili aj tvorili vo fínskom Tampere, nateraz však zakotvili v Prahe.

Melancholické skladby, elektronika aj gitary a zaujímavý vokál sú hlavnými devízami kapely, ktorá vystúpila tento rok aj na Pohode.

Pár dní po festivale však prostredníctvom istej sociálnej siete ohlásila kapela rozchod a uzavrela tak päť rokov spoločného muzicírovania. Kasko sa na Facebooku poďakoval všetkým spolupracovníkom a spoluhráčom a oznámil, že kvôli „osobným nezhodám“ opúšťa kapelu. Ďalšia cesta Dope Aviators je momentálne vo hviezdach.

Svoj debutový album Product vydali Dope Aviators v roku 2007 na labeli 11 Fingers Records. Pod rovnakou značkou vyšlo o dva roky neskôr EP pomenované Another Stupid Song.

text Jana Šlinská, foto Imius Tossavainen

www.tapmagazine.sk

037

New York 1939 Farbfoto Collection of Nickolas Muray Photo Archives Š BA-CA Kunstforum

038 www.tapmagazine.sk

TAPART

FRIDA FRIDA KAHLO RETROSPEKTIVE

Po obrovskom úspechu v Berlíne sa presunula do viedenskej Bank Austria Kunstforum veľká retrospektívna výstava najvýznamnejšej mexickej umelkyne, pozostávajúca zo 60 malieb, 90 obrazov na papieri a množstva cenných fotografií. Potrvá do 5. decembra a určite si ju nenechajte ujsť.

Frida Kahlo sa narodila v roku 1907 na predmestí Mexico City ako tretia zo štyroch detí a jej výchova, najmä zo strany milujúceho otca, bola pomerne neortodoxná. Športovo boxovala, neskôr sa pripravovala na kariéru lekárky – v časoch, keď bola medicína (a vyššie vzdelanie vôbec) doménou mužov.

Jej energia bola však skoro zbrzdená nešťastnými okolnosťami – prekonala detskú obrnu, ktorá jej zdeformovala nohu a ako osemnásťročná bola vážne zranená pri dopravnej nehode. Odvtedy sa s ňou tiahli nepríjemné zdravotné problémy (absolvovala cez tridsať operácií ), často obdobia extrémnej, neutíchajúcej bolesti. Pripútaná na lôžko v období rekonvalescencie po nehode dostala Frida od otca do ruky farby, špeciálne upravenú podložku a začala z dlhej chvíle maľovať.

Ovplyvňovalo ju mexické ľudové umenie, renesancia a neskôr surrealizmus, využívala kresťanskú aj židovskú symboliku. Najviac ju však inšpiroval vlastný život a vytrvalá bolesť.

Viac ako tretinu jej obrazov tvoria autoportréty, silné, pôsobivé olejomaľby a kresby, vďaka ktorým poznáme tak dôverne Fridinu meniacu sa podobu v priebehu plynutia času.

Tvrdila: „Maľujem sama seba, pretože som tak často sama a pretože som predmetom, ktorý poznám najlepšie.“

text Eva Vlčková

Neskôr dokázala opäť chodiť, no následky na jej tele boli rozsiahle a nevyliečiteľné.

Okrem zdravotných štrapácií zažívala mnohé ďalšie dramatické udalosti, ktoré sa stávali zdrojom námetov jej obrazov. Vydala sa za socialistického aktivistu, o dve dekády staršieho tvorcu nástenných malieb Diega Riveru, ktorý už bol v Mexiku akousi umeleckou celebritou a ktorý ako jeden z prvých rozoznal jej výtvarný talent. Ich vzťah bol explozívny a komplikovaný, poznačený mnohými neverami na oboch stranách (Diego vraj toleroval Fridine milenky, muži mu už vadili viac), finančnými problémami, opakovanými prerušenými tehotenstvami.

Napriek fyzickému hendikepu bola Kahlo výnimočne aktívna, cestovala, milovala spoločnosť – až natoľko, že sa nevyhla problémom s alkoholom – a angažovala sa politicky. Na vytváraní mýtu, ktorý dnes opriada jej nekonvenčný život, sa aktívne podieľala sama. Dávala si záležať na excentrickej garderóbe, zavádzala verejnosť o pôvode svojho otca, zo svojho dátumu narodenia uberala tri roky (niektoré zdroje tvrdia, že tak chcela byť spájaná s Mexickou revolúciou v roku 1910, iné zas, že sa jednoducho chcela robiť mladšou).

Fride sa ešte počas života podarilo vymaniť z Diegovho tieňa a stať sa samostatne vnímanou umelkyňou, nielen „manželkou veľkého Riveru“, no skutočnej slávy sa jej obrazy dočkali až v osemdesiatych rokoch, keď sa v krajine jej pôvodu rozšíril výtvarný smer neomexikanizmus – a Kahlo bola znovuobjavená ako stratený poklad.

Dnes ťažko nájdeme ďalšiu výtvarníčku s podobne masovou obdivovateľskou základňou.

Možno je to aj tým, že z jej diela presakuje

intenzita emócií, oslovujúca čosi dôverne známe. Bolesť je univerzálna. Kahlo výtvarnú expresiu potrebovala ako terapiu. Ako sama hovorila – maľovala, pretože musela.

V posledných rokoch života trpela bez prestávky. Zomrela v roku 1954, údajne na pľúcnu embóliu, i keď sa objavili aj špekulácie o nie tak celkom náhodnom predávkovaní liekmi. Niekoľko dní pred smrťou do denníka zapísala: „Dúfam, že odchod je radostný – a že sa nikdy nevrátim.“ Jej dom La Casa Azul, v ktorom ukrývala aj Leva Trockého, je dnes hojne navštevovaným múzeom, napriek tomu, že obsahuje skôr osobné veci – tvorba je okrem súkromných zbierok roztrúsená najmä v múzeách Mexika a Spojených štátov. Viedenská výstava je unikátnou šancou vidieť neobvyklé množstvo Fridiných diel, ktoré s nami dodnes komunikujú veľmi jasnou rečou.

FRIDA KAHLO

1. 9. – 5. 12. 2010 Bank Austria Kunstforum Viedeň, Rakúsko

www.tapmagazine.sk

039

TAPART

„Vo svojej maľbe nerobím kompromisy.“

SEXYBUNNIES Andrej Dúbravský patrí k mladej generácii výtvarníkov, o ktorých práve začína byť v umeleckých kruhoch počuť.

O Andrejovi je však počuť aj mimo art scénu: jeho silné maľby s občas neskrývane sexuálnou tematikou a pôsobivým spracovaním si získavajú mnoho priaznivcov a kupcov.

Pôvodne kamenosochár nastúpil v roku 2008 na VŠVU do ateliéru maľby, pretože „ …s kameňom je proces strašne zdĺhavý. Som horúca hlava, potrebujem kratšiu dobu medzi myšlienkou a realizáciou.“ V obrazoch našiel intenzívny, excentrický výraz, kde sú znepokojivo naznačené sexuálne témy s akcentom ťaživej temnoty v kontrapunkte s krehkosťou zajačích hláv, nasadzovaných postavám namiesto tvárí. „Prvého zajaca som namaľoval v prvom semestri, a potom už to šlo samo, proste som si ich zamiloval… myslím, že to je tou hravosťou a chlapčenskosťou, ktorú predstavujú.“ Dnes je zajac

040 www.tapmagazine.sk

v prostredí nie celkom vhodnom pre bezbranné zajačiky Andrejovým poznávacím znamením. Zobrazované scény šokujú realizmom, prekračujúcim formu stvárnenia – výjavy sú hmatateľne prítomné.

V neposlednom rade poskytujú výživný materiál nášmu voyerizmu.

Kurátori tvrdia, že záujem, ktorý o jeho dielo javí verejnosť, je fenoménom. Možno aj preto, že Andrejove maľby sú nekonvenčne odhaľujúce. Aj na kusoch bez očividne erotickej témy zaznieva napätie homosexuálnych vzťahov s otvorenosťou, ktorá v našich končinách nemá priveľkú konkurenciu. „Keď som s tými témami začal, vôbec som nečakal, že ich uvidí také široké publikum.

Ale aj tak vo svojej maľbe nerobím kompromisy.

Andrej Dúbravský *1987 | www.dubravsky.sk

TAPART

„Sonda do sveta bohov, svätcov, superhrdinov.“

NEBESKÝCIRKUS Nebeský cirkus je sondou do sveta bohov, bájnych zvierat, svätcov aj superhrdinov.

Ganeša s Ježišom ruka v ruke vyučujú cherubínov tajomstvám prírody, svätá suita si spríjemňuje nedeľné predpoludnie na motocyklových pretekoch, Mária a sv. Bernadetta hviezdia spolu s Elvisom kdesi v Holywoode.

Koláže fotografa Aleša Vojtáška sú exponované v starožitných rámoch, ozdobené čipkou, zlatým prachom, perleťou, zamatom a inými materiálmi, ktoré podčiarkujú luxus a honosnosť, ktorú si podľa autora téma zaslúži. O výstave hovorí: „Doba, v ktorej žijeme, je plná stresu, hypoték, matérie, a keď má človek trocha voľného času, šup ho

pred televíziu alebo na facebook. Duchovno dnes nemá veľký priestor, pritom v minulosti práve božské tajomno lákalo ľudí, mystické bytosti boli s nami tesne späté. Každý živel a činnosť boli závislé na pomoci zhora či zdola, na vedomostiach šamana alebo babky bylinkárky, ktorí dokázali komunikovať s duchmi prírody a čerpať tak potrebnú energiu. Z povestí, mytológie a tisícročia zbieraných duchovných poznatkov sa dnes stali rozprávky pre deti a potrava pre hladných ezoterikov. Moja výstava má priniesť návštevníkom trochu hravosti do života a pocit, že sa opäť aspoň na chvíľu stali súčasťou tvorivej energie univerza.“

CIRCUS CAELESTIS NEBESKÝ CIRKUS do 7. októbra Galéria Andy, Beblavého 4, Bratislava Jednotlivé diela sú predajné.

www.tapmagazine.sk

041

TAPARCHITECTURE

GUTisGUT PROJEKT NOVÉHO BYTOVÉHO DOMU NA DUNAJSKEJ ZÍSKAL UZNANIE ODBORNEJ VEREJNOSTI NEDÁVNOU NOMINÁCIOU NA CENU CE•ZA•AR 2010 — SLOVENSKÉHO „OSCARA“ ARCHITEKTÚRY. A JE TO NEPOCHYBNE DOM, DO KTORÉHO BY STE SA RADI NASŤAHOVALI. Architektom z gutgut sa s projektom Inner City Residence podarilo priviať do bratislavskej Dunajskej ulice atmosféru otvorenejšieho života.

Je horúci letný deň. Mestský ruch sa rytmicky zrkadlí vo veľkých sklenených tabuliach výkladov, striedajúcich sa s matne oceľovými vstupmi a pauzami pasáží.

Nad hradbami z čiernych tehál rozohranými oknami a balkónmi sa striebristý plech dolaďuje s oblohou. Za tým všetkým, hlbšie vo dvore, v paralelnom svete chránenom od ruchu ulice, kropí sporo odetý záhradník trávu na terasách a z kvetináčov predeľujúcich balkóny sa lenivo plazia popínavé rastliny. Z charakteru domu rezonuje príťažlivo komunikatívny zvuk.

Akej povahy by mal byť ideálny mestský dom? Ohľaduplnej, vnímavej k potrebám druhých, s rešpektom k súkromiu, ale zároveň otvorený spoločnosti. Filantrop, ktorý svoju osobitosť nedokazuje silou ega.

Takýto ľudský rozmer je nevyhnutný, inak architektúra bytového domu nemôže fungovať. Čo to v preklade znamená, je už menej jasné, takže napriek stavebnému rozmachu, ktorý nastal po roku ‘89 a zaplavil našu krajinu veľkým množstvom obytných domov, nie je stále ľahké nájsť taký, v ktorom by sme chceli stráviť celý život.

Ak pre obyvateľov predstavuje dom priestor, kde sa nachádza ich domov, pre investora je to hlavne produkt, predstavujúci zisk s čo najnižšími nákladmi. To má za následok, že

042 www.tapmagazine.sk

aj keď toho za posledné desaťročia vyrástlo v tejto typologickej rodine veľa, išlo o kvantitu na úkor kvality. Mnohým budovám chýba osobitosť, pôsobia ako klony, u ktorých sa pozabudlo na dušu, inokedy akoby sa rola bytového domu vnútila administratívnej stavbe, ktorá sa snaží odporovať chladnou nevľúdnosťou materiálov a tvarov. Prípadne sa zdá, že v stavebninách prebehla akcia na isté obklady, okná, farby a nátery a razom splodili družinu „veselých“ pastelových súrodencov so sériou príbuzných. Napriek tomu sa občas podarí postaviť niečo lepšie, najmä posledné roky človek zrazu prechádza okolo domov, do ktorých by sa aj celkom rád nasťahoval.

Na Dunajskej ulici vyrástol dom, ktorého výnimočnosť nebije do očí, ale spočíva v atmosfére novovytvoreného priestoru.

Za obeť síce padlo niekoľko historických objektov, no všetko pre navrátenie života do týchto končín. Kolorit lokality stojí na vzťahoch, ktoré v nej vznikajú – jednak medziľudských, a potom na vzťahoch ľudí k miestu. Predpokladom na to, aby sa v meste vytvoril vzťah ľudí a miesta je, že sa z neho nevytratí funkcia bývania.

Nový dom nadväzuje svojou extrovertnou formou rozhovor s okolím, pričom operuje ľudsky zrozumiteľnými materiálmi a tvarmi.

Vďaka tomu vyznieva vedľa historických objektov harmonicky aj 60 metrov dlhá fasáda, v našich končinách pôsobiaca mierne exoticky, rovnako ako výraz vrchných podlaží s obkladom z titánzinkového plechu.

Dom prináša aj vnútri množstvo pekných momentov a prekvapení. Veľké okná otvárajú miestnosti neraz do dvoch – troch svetových strán, netypické pohľady zo strešnej roviny pokrytej zeleňou a štrkom dávajú domu inú dimenziu. Tridsaťosem nadštandardných bytov – z ktorých sú mnohé dvojpodlažné – je aj pri hustote zastavanosti slnečných a priestranných a ponúkajú možnosť bývania priamo v centre s neočakávaným pocitom pohody.

V tomto prípade je toho viac, čo nahráva dobrej architektúre.

Ako k tomu vlastne došlo? Autori projektu – architekti Roman Halmi, Peter Jurkovič, Lukáš Kordík a Števo Polakovič bohužiaľ nemajú žiaden zázračný, všeobecne použiteľný patent, ktorý by dokázal posunúť smerom nahor aj kvalitu ďalších stavieb.

Na naše pomery sa projekt vyvíjal štandardne a jeho genéza, ako to býva, nebola úplne priamočiara. Po klasickej súťaži, kde vyhral návrh ateliéru (vtedy pracujúceho pod iným menom, v trochu inej zostave) sa objekt musel upravovať, menil sa tvar vnútorného bloku, zohľadňovali sa požiadavky pamiatkarov. Do prízemia sa pôvodne uvažovalo vtiahnuť ešte viac života, boli dokonca navrhované kaviarne a pasáž ústiaca na Lazaretskú. Možno najdôležitejší faktor, odlišujúci vývoj domu od podobných projektov bol ten, že tvorcovia nepociťovali od investora, firmy Hrivis, žiaden tlak, ktorému by sa musela podriaďovať ich architektúra, ktorá už splnila všetky požiadavky maximálneho využitia vo víťaznom návrhu.

text Nina Bartošová, foto gutgut

„Na Slovensku je veľa šikovných architektov, málokomu sa však podarí nápady pretlačiť cez investora a realizátora.“

www.tapmagazine.sk

043

Tomuto šťastiu vďačia možno skutočnosti, že sa investor doteraz na podobné projekty neorientoval, takže sa nesnažil zasahovať do návrhu na základe vlastnej skúsenosti, čo býva v takýchto prípadoch na škodu. „Na Slovensku je veľa šikovných architektov s dobrými konceptmi a nápadmi, ale bohužiaľ iba málokomu sa ich podarí pretlačiť cez investora a realizátora a vydržať s tým až do konca,“ vysvetľuje Peter Jurkovič.

Na dizajne stavby sa určite odrazilo aj to, že medzi autormi, ktorých nespája jedna generačná línia, funguje dobrá atmosféra, a spája ich záujem o profesiu v širšom zábere. Venujú sa aj urbanizmu, nevyhýbajú sa konfrontácii a spolupráci so zahraničím a ich otvorenejší uhol pohľadu sa odráža vo výsledku ich tvorby.

Slobodnejšie rozhodovanie tvorcov sa pozitívne odrazilo aj pri výbere materiálov, ktoré sú kvalitné a harmonicky sa dopĺňajú: chladný kov, sklo, teplá tehla a agátové drevo. Stavebné prevedenie niektorých detailov má síce občas nedostatky, čo je jednou z vecí, pre ktorý slovenská architektúra nedosahuje kvalitu zahraničnej, 044 www.tapmagazine.sk

no na naše pomery ide tak či tak o prácu nadštandardnú. Voľba tehlového obkladu prekvapivo nevychádza z konceptu so snahou priblížiť sa holandskej, prípadne britskej architektúre – je kompromisom medzi pôvodne navrhovanými panelmi s dezénom dreva a jednoduchou omietkou, ktorú by pamiatkový úrad videl v centre najradšej. Vďaka výslednej voľbe dom nielenže neutrpel, ale priniesol do ulice niečo nové. Architekti považujú za škodu iba to, že niektoré z mezonetových bytov sa prerábali na viac menších jednopodlažných – ľudia u nás na dvojpodlažné bývanie nie sú zvyknutí a šanca predať ich klesla aj vďaka kríze. Aj na prvý pohľad kladný aspekt netypickosti bytových priestorov, ktoré vo veľkej miere dovoľujú zariadiť si byt podľa fantázie obyvateľa a nevnucujú dopredu celkom rozhodnutú dispozíciu, sa bohužiaľ môže javiť konzervatívnemu zmýšľaniu ako problém.

Celkový výsledok je solídny a má predpoklady s rokmi užívania starnúť do krásy.

Do akej miery sa jeho kvality zužitkujú, závisí na ľuďoch, ktorí v ňom budú bývať. Budú sa

GUTGUT PRIVIALI ATMOSFÉRU OTVORENEJŠIEHO ŽIVOTA tešiť a využívať komunikatívny aspekt domu, alebo si budú stavať na vzájomne otvorených terasách a balkónoch zásteny a na okná montovať hrubé žalúzie? Ak niečo funguje napríklad v Holandsku, neznamená to, že to bude fungovať aj v našich zemepisných šírkach. Uznanie odbornej verejnosti projekt získal nedávnou nomináciou na cenu CE·ZA·AR 2010, slovenského „Oscara“ architektúry, na ocenenie širšej verejnosti si treba počkať. Až potom sa uvidí, či projekt ateliéru gutgut trochu nepredbehol dobu.

Domov, to je Aluminium chair.

Design: Charles & Ray Eames.

Klasický kúsok v nových módnych farebných odtieňoch perfektne pristane vášmu interiéru.

Vitra is the authorised manufacturer of all Eames furniture designs for Europe and the Middle East. Lounge Chair & Ottoman: © Vitra

®

Konsepti, Továrenská 10, 811 09 Bratislava, T: +421 252 632 035, www.konsepti.sk, www.vitra.com

www.tapmagazine.sk

045

TAPdesign

Portrét Alasdhaira Willisa s komodou od Shay Alkalaya

„To, čo niekde budujú desiatky rokov, oni stihli za päť.“

HEADHUNTERI ESTABLISHED & SONS showroomy ako galérie

046 www.tapmagazine.sk

text Ľubica Hustá

Jajme Hayon stolička Tudor

Alexander Taylor Fold Lamp

Kolekcia Easy ( Richard Woods, Sebastian Wrong) a hodiny Font clock ◀ | •

„Elitný súčasný dizajn vychádza často z podobných východísk ako súčasné umenie.“

Všetko začalo v Londýne v apríli roku 2005. Bývalí spolužiaci z umeleckej školy sa rozhodli začať spolu podnikať. Založili značku Established & Sons a otvorili si obchod. Všetko by bolo obyčajné, keby neprišli na vtedajšiu dobu v Británii s novým konceptom – paradoxne to bola jednoduchá myšlienka predstaviť britskému (a následne aj svetovému) trhu tvorbu súčasných britských dizajnérov a zároveň pomôcť najlepším britským dizajnérom realizovať svoje návrhy.

K hlavným iniciátorom patril Alasdhair Willis, vtedy ešte editor trendsetterského časopisu Wallpaper, pôvodne umelec a okrem iného od roku 2002 manžel Stelly McCartney, ďalej dizajnér Sebastian Wrong, dizajnér Mark Holmes, investor Angad Paul (finančne dotoval napríklad aj filmy Guya Ritchieho) a Tamara Caspersz.

Všetko to boli ľudia, ktorí prišli z kreatívneho prostredia a nebáli sa začať realizovať produkty, ktoré boli v tej dobe z pohľadu tradičných britských výrobcov povedzme výstredné. Willis a jeho partneri sú ľudia, ktorí, ako sa vraví, majú vkus, čuch a odhad. Sú vzdelaní a vedia sa zorientovať medzi dizajnérmi, aj na trhu. Sú kurátori vlastných kolekcií, navyše vedia ich kvalitne

vyrobiť aj adekvátne predstaviť verejnosti.

Majú slušný kapitál a sú ambiciózni. Už na začiatku deklarovali, že sa chcú stať najlepší a najúspešnejší v Británii. A dá sa povedať, že to neboli prázdne reči. Dnes sú pojem, značka, ba dokonca niekedy ich označujú ako hnutie, ako experimentálnu platformu (podobne ako Droog Design, či Memphis). Ich showroomy pripomínajú skôr galérie súčasného umenia ako predajne.

Willis sa nebojí drzo tvrdiť, že pre neho je nábytok umenie. A jeho tvrdenia majú veľa obhajcov. Elitný súčasný dizajn predsa vychádza často z podobných východísk ako súčasné umenie. Je za ním výskum, interdisciplinarita, vďaka novým technológiám nová vizuálna aj haptická kvalita, humor, irónia, provokácia, koncept, napätie, citácie atď. Aj preto vznikla ich drahá limitovaná edícia, ktorá je ich predstavou dizajnu na úrovni umenia. Futuristická kolekcia od Zahy Hadid bola napríklad predmetom aukcie v prestížnom aukčnom dome Phillips de Pury. Celá táto iniciatíva je teda hlavne Willisova práca. Vysvetlenie je zrejmé. Ako sa niekde vyjadril, „Ak mám byť úprimný, mojím číslom jedna je predsa len umenie. Najviac dní môjho života nad ním premýšľam, o ňom diskutujem a hodnotím ho.“

Pôvodná idea byť výsostne britský a pre britských dizajnérov už dnes neplatí.

Sami to obhajujú ako prirodzený vývoj, keďže už dosiahli méty, po ktorých s britskou scénou túžili, išli ďalej a oslovujú „krém krému“ z toho najlepšieho zo súčasnej dizajnérskej scény. V ich portfóliu sú z anglickej elity napr. BarberOsgerby, Amanda Levete (prvá manželka Jana Kaplického), Shay Alkalay & Yael Mer, ale aj hviezdy ako Konstantin Grcic, Zaha Hadid, bratia Bouroullecovci, Bertjan Pot, Committee, Maarten Bass, Roy McMakin, Jaime Hayón, Matali Craset, Martino Gamper, Stefan Diez atď. Established & Sons dnes predávajú vo viac ako 50 krajinách a jeden z ich produktov Fold lamp od Alexandra Taylora je súčasťou stálej zbierky MoMA. Týždenne jej vraj predajú okolo 200 kusov.

Celý tento príbeh sa udial za päť rokov.

Obrovský nárast. Jeden zo zakladateľov Sebastian Wrong nedávno pripustil, že sa cíti pod obrovským stresom. To, čo niekde budujú desiatky rokov, oni stihli za 5. Tamara Caspersz to ale nevidí tak zle: „Áno je tu nejaký tlak. Ale ja v nás verím. Sme tím.“ www.establishedandsons.com www.konsepti.sk www.tapmagazine.sk

047

TAPcharity

DOBRÝANJEL Zakladatelia DOBRÉHO ANJELA Andrej Kiska a Igor Brossmann sa prakticky v rovnakom čase stretli s rakovinou a to ich donútilo premýšľať o životných prioritách.

Po mnohých dlhých rozhovoroch sa rozhodli vystúpiť z aktívneho biznisu a začať sa viac venovať charite.

Využili dlhoročné skúsenosti nadobudnuté v obchode a reklame a ich metódy sa ukázali byť nepriestrelné aj pri vytváraní efektívnej dobročinnej organizácie. DOBRÝ ANJEL za štyri roky svojej existencie rozdelil viac ako osem miliónov eur rodinám, kde sa vyskytla rakovina, detská mozgová obrna, cystická fibróza, chronické zlyhanie obličiek, svalová dystrofia typu Duchenne či Downov syndróm. Pravidelných každomesačných darcov je dnes vyše 80 000 a pomáhajú 2800 rodinám s deťmi.

DOBRÝ ANJEL nie je vôbec konvenčná charita. Pravidelné mesačné príspevky od darcov – Dobrých anjelov totiž putujú k rodinám chorých každý mesiac v plnej výške, prevádzkové náklady organizácie sa zabezpečujú zo súkromných peňazí zakladateľov. Zakladatelia, členovia správnej rady, dozornej rady a ich rodinní príslušníci vykonávajú svoju činnosť zdarma, bez nároku na honorár. Nezvyklá je aj škála spôsobov, akými môžu darcovia pravidelne prispievať, celý proces je rýchly, transparentný a adresný. Každý darca si môže na internete kontrolovať, kedy a komu sú doručované jeho peniaze.

Presne takto sa má robiť dobročinnosť.

Pozrite sa a zapojte sa – je to celkom jednoduché (a veľmi užitočné). www.dobryanjel.sk

048 www.tapmagazine.sk

foto Peter Spurný

TAPREADING

JACK KEROUAC MORE JE MÔJ BRAT

JANA BEŇOVÁ DNES

Tento rok bolo rozhodne najdôležitejšou udalosťou vydavateľstva Artforum, ak nie celého slovenského knižného trhu (teda, aspoň tej jeho časti, ktorá sa netýka upírích ság), vydanie Kerouacovho „strateného“ debutového románu More je môj brat vo svetovej premiére. Beatnik, ktorý sa preslávil hlavne románom Na ceste, slávu a záujem príliš nezvládal a na následky alkoholizmu zomrel ako 47-ročný.

Po dlhých rokoch sa našla v jeho pozostalosti medzi inými rukopismi aj kniha, ktorú písal počas svojej služby v námorníctve.

Wesley Martin, hlavný hrdina, miluje more zvláštnou, nepochopiteľnou bratskou láskou. More je jeho bratom i katom. Kniha je i príbehom jeho priateľa Billa Everharta, ktorý utečie pred spoločnosťou na more, ktoré sa však pre neho stáva zdrojom nekonečnej osamelosti. V októbri by na svetlo sveta mala vyjsť už aj v slovenčine ďalšia Kerouacova lahôdka – originálny neupravený rukopis slávnej Na ceste.

V knižke krátkych stĺpčekov Jany Beňovej, ktorú nedávno vydalo Artforum, nechýba próza ani poézia, hoci sú to „iba“ novinové články. Útla knižôčka vreckového formátu výborne sedí k textom, ktoré priam nabádajú k tomu, aby sme ich čítali v MHD, na cestách vlakom, či len tak na lavičkách a v kaviarňach. Neuveriteľné súvislosti Beňovej textov s našimi každodennými cestami a pochôdzkami sa vynárajú okamžite: „Čítala som, že vodička

jednej bratislavskej električky naschvál privrela vo dverách kočík s dieťaťom.

Rodičia totiž nenastupovali podľa predpisu – tuším prednými dverami – ale strednými.“ Beňová je skvelý glosátor

Príbeh obyčajného francúzskeho pastiera Elzéarda Bouffiera, ktorý svojou neúnavnou prácou kompletne zmenil vyprahnutú krajinu na zelenú oázu plnú nádeje, už vychádza v slovenskom preklade Branislava Hečka a s ilustráciami Ľuboslava Paľa po štvrtýkrát. Nesmrteľný príbeh vždy dodáva nádej a vieru v silu človeka.

Animovaný film Kanaďana Frédérica Backa, ktorý získal v roku 1987 Oscara, je dnes voľne dostupný na internete.

a sarkasta malomestskej reality.

S nostalgiou spomína na atmosféru zašlých kaviarní a schuti sa zabáva, keď sa dozvie, že anglickú kráľovnú ubytovali v komunistickom hoteli Bôrik: „A keď k nám náhodou predsa len zablúdi nejaká kráľovná, uložíme ju spať tam, kde pred rokmi Brežneva.“ Stĺpčeky sú plné rôznych trapasov, komunálnych prešľapov politických špičiek a citátov, ktoré pridávajú nový rozmer. Jana Beňová je ako moderný umelec, ktorý zhotovuje šperky z akýchkoľvek nájdených materiálov a odpad dokáže povýšiť na klenot napríklad tým, že ho prejde parným valcom nadčasového citátu básnického ducha – či už svojho, alebo Byronovho. Jana Beňová sa zabáva, jej písanie je hravé. Niekedy v jedinom stĺpčeku pomieša témy ako loptičky, až máme pocit, že sa v texte „realisticky“ strácame. Rozhodne sa však neprestávame diviť!

Lina Krišková

Lucia Piussi

Lina Krišková

JEAN GIONO MUŽ, KTORÝ SADIL STROMY

foto Artforum, flappo

Milica a Broňa Schraggeové, matka a dcéra, každá jedinečným spôsobom ponúkajú možnosť nahliadnutia do citlivej témy straty blízkeho človeka.

MILICA SCHRAGGEOVÁ DO JESENE BUDE VŠETKO V PORIADKU Milica, psychologička prednášajúca na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, opisuje svoj príbeh – príbeh matky, ktorá najprv musela spolu so synom bojovať s vážnym ochorením a neskôr prijať skutočnosť, že sa už nikdy nevráti.

BROŇA SCHRAGGEOVÁ JA A MÔJ BRAT Broňa, študentka animovanej tvorby, nadaná čelistka, pôsobiaca v kapele Kosa z nosa a Filipova sestra, ponúka odlišný pohľad na ten istý sled udalostí. Odlišný nielen v súvislosti s pozíciou sestry, ale aj spôsobom spracovania formou komixových príbehov.

Originálne grafické lineárne perokresby si môžete pozrieť v rámci Žilinského literárneho festivalu (3. – 10. 10. 2010 v Žiline) na výstave s rovnomenným názvom Ja a môj brat.

Michaela Vargová

KNÍHKUPECTVO ARTFORUM Tieto knihy kúpite v kn íhkupectvách Artforum – v niektorej z pobočiek (Kozia 20 v Bratislave , Štefánikova 6 v Trnav e, Dolná 8 v Banskej Bys trici, Mlynská 4 v Košiciach a Bottova 2 v Žiline) alebo online.

www.artforum.sk

www.tapmagazine.sk

049

„Nezabudnite tiež, že často je dôležitejšie vyzerať, že viete, čo robíte.“

050 www.tapmagazine.sk

TAPdrinking

MIXOLÓGIA Ak sa chcete naučiť miešať drinky ako profesionál, asi radšej nie tak, ako som to robil ja v roku 1973, keď som začínal s prácou za barom v Amerike. Našiel som podnik, kde barmani vedeli, čo robia a stal som sa stálym zákazníkom. Sedel som na konci barového pultu, počúval čašníkov objednávať drinky a pozoroval som barmanov, ako ich pripravujú – každú noc, približne mesiac.

Moja pečeň to hrozne schytala.

tohto remesla, ak si chcete dobre zapamätať všetky nuansy. Nezabudnite tiež, že často je dôležitejšie vyzerať, že viete, čo robíte.

Radšej ako vám odporúčať, aby ste prešli rovnakou tortúrou, prevediem vás niekoľkými krokmi, ktoré zabezpečia, že budete vyzerať ako profesionál už pri najbližšej domácej večeri pre hostí.

Na používaní odmerky nie je nič zlé, a niektorí z dnešných najlepších barmanov to robia, aj keď iní, rovnako uznávaní mixológovia používajú metódu voľného nalievania. A takto sa to robí: nasaďte na fľašu s vodou v podstate akúkoľvek nalievaciu násadku – nálievku (rôzne typy nalievajú rôznou rýchlosťou).

Začnite nalievať do 30 ml časti odmerky, pričom v duchu počítate, až kým nie je plná.

Opakujte proces. Opakujte znova. Čoskoro budete vedieť, do koľko narátať, aby ste mali v odmerke 30 mililitrov. Keďže ľudia rátajú rôznym tempom, je dôležité nájsť svoje vlastné, takpovediac osobné číslo. Keď už raz poznáte

Predtým ako začneme, je dôležité, aby ste vedeli jednu vec: Ak veríte tomu, čo robíte, a dokážete to robiť bez toho, aby ste sa ospravedlňovali, máte na 90 percent vyhraté.

Keď zvládnete tieto základné kroky, vďaka ktorým sa stanete oslnivým barmanom, nezabudnite, že je dôležité pokračovať v tréningu

GARY REGAN

text Gary Regan, foto flappo

AKO MERAŤ INGREDIENCIE Presne odmeriavať tekuté ingrediencie je hotová vec, ak používate odmerku – zariadenie, aké ste videli používať barmanov, ktoré vyzerá ako dve miniatúrne kovové zmrzlinové kornútiky spojené základňami.

toto číslo, budete vedieť presne nalievať bez odmerky až do konca svojho života.

AKO ŠEJKOVAŤ Koktejlové recepty zvyčajne určujú, kedy miešať a kedy šejkovať drink, ale je dobré poznať aj klasické pravidlo, ktoré platí vo väčšine prípadov – všetky drinky obsahujúce vajíčka, mliečne výrobky alebo ovocné džúsy by mali byť šejkované, a drinky ako Martini alebo Manhattan by mali byť miešané. Aj keď niektorí barmani radi šejkujú Martini, nikto, kto si zaslúži svoje barmanské frčky, by nemiešal drinky, v ktorých má byť trebárs citrónový džús, mlieko alebo vaječný bielok.

Je tiež dobré vedieť, že keď chladíte drink, zároveň sa snažíte zakomponovať také množstvo vody, aby bol koktejl požívateľný – takže 30 ml zo 120 ml drinku, ktorý bol poriadne zamiešaný alebo šejkovaný, bude voda z roztopeného ľadu.

Gary Regan bol pre dráhu barového experta predurčený – narodil sa priamo nad pubom v anglickom Lancashire. Roky pracoval ako barman a dnes patrí k najslávnejším legendám barovej brandže. Je toho len málo, čo o koktejloch, alkohole a bartendingu nevie. V týchto dňoch už menej mieša, o to viac vyučuje a prednáša v krajinách celého sveta. Napísal niekoľko úspešných kníh a o drinkoch pravidelne prispieva do San Francisco Chronicle.

www.tapmagazine.sk

051

TAPdrinking

gary regan | mixológia rýchlo a Ľahko

Aj keď kovové koktejlové šejkre so zabudovaným sitkom vyzerajú fešácky, omnoho radšej používam bostonský šejker. Ten sa skladá z dvoch kužeľov s plochými dnami, pričom jeden je z kovu a druhý sklenený.

Niečo na tomto kuse náčinia vo mne vzbudzuje pocit, že ten, čo ho vie používať, je vážny bartender. Je to seriózny nástroj.

A je hračka naučiť sa dobre ho ovládať.

mali pohybovať lyžicou v pohári aj nahor a nadol. Miešajte drink 20 až 30 sekúnd, aby ste dosiahli želanú teplotu. Toto nebolo vôbec ťažké, že?

Naplňte sklenú časť šejkra asi do dvoch tretín ľadom. Nalejte ingrediencie na koktejl do kovovej časti a položte kovovú časť na sklenenú, pričom jej uštedrite ostré ťapnutie, aby ste zabezpečili vodotesné uzavretie.

Teraz chyťte šejker oboma rukami – jedna ruka na sklenej, druhá na kovovej časti – a ubezpečte sa, že keď šejkujete, sklo smeruje k vášmu plecu. Stali sa prípady, keď sklo vyletelo zo šejkra a keď sa to stane, nechcete, aby vyletelo smerom do izby. Je omnoho lepšie, keď udrie vaše rameno, nie?

Teraz vám prezradím tajomstvo šejkovania, ktoré poznajú iba profíci: musíte tou vecou triasť, akoby na tom závisel váš život.

Myksľujte tým, akoby ste chceli premiešať olej s vodou. Robte pri tom blbú grimasu – všetci to tak robia, viete? A šejkujte aspoň pätnásť sekúnd, ak chcete, aby bol váš drink dostatočne chladný.

Teraz musíte šejker otvoriť. Držte kovovú časť v jednej ruke tak, že sklo je navrchu, a dlaňou druhej ruky ostro udrite kov tam, kde sú dve nádobky spojené.

AKO MIEŠAŤ Miešanie sa opisuje omnoho ľahšie ako šejkovanie. Vezmite sklenú časť bostonského šejkra a naplňte ju do dvoch tretín ľadom. Nalejte dnu ingrediencie na koktejl a schmatnite svoju vernú barovú lyžičku.

Všimli ste si, že barová lyžička má zakrútenú rúčku? Je to funkčná časť jej dizajnu.

Aby ste poriadne zamiešali drink, držte zatočenú časť rúčky lyžice medzi palcom a prvými dvoma prstami. Ponorte lyžicu do pohára na miešanie a krúťte lyžicu vpred a vzad, pričom pohybujte prstami smerom k sebe a potom od seba. Popritom by ste

052 www.tapmagazine.sk

AKO CEDIŤ Jedna z mojich obľúbených barmaniek zvykla cediť drinky cez prsty, a bolo to vskutku nádherné, ale tipujem, že v tomto budete chcieť byť trošku konvenčnejší, takže vás naučím, ako používať „Hawthorne“ sitko s pružinou a štandardné „Julep“ sitko. Hawthorne by sa malo používať, keď nalievame z kovovej časti bostonského šejkra, sitko Julep sa používa na precedenie drinkov z mixovacieho pohára.

Pevne nasaďte sitko Hawthorne na otvor kovového kužeľa, alebo voľne položte Julep sitko dovnútra mixovacieho pohára.

Položte ukazovák na vrch sitka tak, aby ste ho tým pevne pridŕžali na mieste a preceďte drink do pohára, v ktorom budete koktejl podávať. Keď pretečie všetka tekutina, prudko myknite pohárom (ktorýmkoľvek smerom), keď ho vraciate do vertikálnej polohy, aby z neho na stôl nespadla ani kvapka. Je to pohyb, vďaka ktorému budete vyzerať ako profík, takže si manéver niekoľkokrát vyskúšajte predtým, ako ho predvediete pred známymi.

FINÁLE

BOSTONSKÝŠEJKER sa skladá z dvoch kužeľov – jeden je z kovu a druhý sklenený.

SITKOHAWTHORNE sa používa pri nalievaní z kovovej časti bostonského šejkra.

Teraz už viete, že mixológia nie je žiadna jadrová fyzika, takže sa dajte do toho, zadovážte si náčinie spomínané vyššie a skúšajte vyrábať koktejly pre svojho partnera alebo susedov každý deň. Oni budú ohúrení a vy si čoskoro vybudujete sebavedomie natoľko, že keď najbližšie usporiadate domácu párty, manžel vašej šéfky bude úplne vyvalený z vašich nových schopností. Viete, že to by mohlo viesť k povýšeniu?

SITKOJULEP

sa používa na precedenie drinkov z mixovacieho pohára.

TAPeating

AKOchutí ČOKOLÁDA Ak milujete čokoládu a chcete pokročiť od diskriminácie oriešková – biela – s bublinkami o nejaký ten level vyššie, cestou k čokoládovej expertíze zistíte, že pravidlá degustácie vôbec nie sú zložité – a že ide o bezpochyby príjemnú vedeckú disciplínu.

Všetky tabuľky čokolády pozostávajú z efektívnej kombinácie horkosti kakaa a sladkosti cukru. V zásade platí rovnica vyšší obsah kakaa = intenzívnejšia čokoláda.

Podiel kakaa v čokoláde však nie je jedinou zárukou kvality. Závisí to od druhu a kvality čokoládového bôbu, spôsobu jeho spracovania, obsahu kakového masla a aditív (kvalitná čokoláda by nemala obsahovať emulgátory ako lecitín, sušené mlieko, čokoládové prášky, „éčka“, a už vôbec nie náhradné rastlinné tuky). Najkvalitnejšie kakao pochádza z Južnej Ameriky a Karibiku, z centrálnej Afriky zasa pochádza väčšina bežného kakaa, z ktorého sa vyrábajú komerčné čokolády. Drobné bôby s tenkou šupou a delikátnou arómou patria k najcennejšiemu typu kakaa s názvom criollo. Často sa v rámci produktu mieša s väčšími bôbmi forastero, ktorej slabšia aromatickosť sa kompenzuje dlhším pražením. Forastero dodáva čokoláde hutnosť, criollo zase komplexnú, ovocnú chuť. Krížením týchto druhov vznikla odroda trinitario, ktorá spája dobré vlastnosti oboch. Čokolády s obsahom kakaa z jedného regiónu (tzv. Cru – podľa vínnej terminológie), sú vo všeobecnosti cennejšie ako zmiešané.

Ochutnávanie začíname podľa znalcov zrakom, skúmajúc farbu a povrch tabuľky.

Má byť hladká a lesklá – ak bolo kakaové maslo správne kryštalizované. Keď z tabuľky odlomíme, zlom má byť ostrý, bez drobenia, má tvoriť charakteristické „lastúrovanie“.

Excelentné čokolády voňajú najmä kakaom – zmesou korenistej, ovocnej, exotickej arómy. Vanilku nájdeme len v drahých kusoch, tie lacné používajú umelý vanilín. Na uvoľnenie arómy pošúchame čokoládu prstom, zovrieme kúsok do dlaní a privoniame, vnímajúc bohatosť, zemitosť či rafinovanú korenitosť vône. Hmat nám povie čosi o hladkosti povrchu. Veľa sa o čokoláde dozvieme aj započúvaním sa do zvuku lámania tabuľky. Mliečna čokoláda praská ťažšie, vďaka mliečnemu prášku je vláčna a mäkká. Ostré, krátke puknutie teda značí vyššiu akosť.

Najviac aromatických látok čokolády je „uzamknutých“ v kakaovom masle, ktoré sa dobre rozpúšťa pri teplote úst. Chuť najlepšie oceníme, ak si do úst vložíme drobný kúsok, krátko pohryzieme, aby sa rozpadol na menšie časti a potom ho necháme rozpustiť. V tejto chvíli cítime jemnosť čokolády – tie najkvalitnejšie sa na jazyku rozpúšťajú ako zamat, menej kvalitné bývajú „drsnejšie“, zrnité či pieskové.

Vnímame aj krémovosť a to, ako dlho ostáva dochuť čokolády na jazyku a podnebí.

Extrémna sladkosť nie je dobrým znamením, ani príkrosť či trpkosť – signalizujú slabú fermentáciu. Určitá kyslosť a horkosť sú vítané, sú prirodzenou vlastnosťou kakaa.

Slanosť je v niektorých druhoch čokolád

zámerne, podobne ako pri iných jedlách, aj v čokoláde môže malé množstvo soli zvýrazniť iné chute. Chemické príchute by sa objaviť nemali, zlou správou je náznak spáleniny či dymovosti. Pocit mastnoty je spôsobený lacnou náhradkou kakaového masla.

Ak sa chcete cvičiť v umení čokoládovej degustácie, vyhraďte si dopoludnie – ráno sú chuťové bunky čulejšie – a pripravte si papier a pero. Počas sedenia neskúšajte viac ako päť druhov čokolád (zoradené vzostupne podľa obsahu kakaa – od bielych po tmavé), pričom z každej si odlomte dva či tri kúsky.

Medzi jednotlivými druhmi chvíľku počkajte, znalci radia prepláchnuť ústa vodou.

Ste milovníkmi kvalitnej čokolády? Pre vás sú určené komorné degustácie najlepšej čokolády sveta – titul, ktorým sa právom pýši toskánska čokoláda Amedei. Degustácie sú vhodné pre 10-12 členné skupiny, organizáciu zabezpečuje spoločnosť PROTE-CH group s.r.o. (marketing@corner.sk). Čokolády Amedei si môžete kúpiť aj na

www.elavazza.sk. Odporúčame vyskúšať napríklad tieto:

Amedei 9 (z 9 rôznych druhov čokolád), 50 g tablička čokolády, získala ocenenie Zlatý Bôb.

Amedei Selezioni I Cru – výber 12 miničokoládok zo 6 najlepších Cru oblastí: Venezuela, Trinidad, Madagaskar, Jamajka, Grenada, Ekvádor.

www.tapmagazine.sk

053

NIEČO na tom VÍNEJE

Cez víno študujeme zemepis, šľachtí našu pamäť, aj čuch.

Dobre, dobre, lezú vám na nervy mudrlantské reči okolo pohára s deci červenej tekutiny, nechápete, kam sa až môže šplhať cena fľašky na dražbe v Londýne, či New Yorku, prečo má jedno víno sto a druhé iba osemdesiat bodov, a prečo preboha schovávať ten úlovok v pivničke pätnásť rokov, kým sa otvorí? Na čo čakať???

Už sedemtisíc rokov nás víno sprevádza pri veľkých momentoch. S vínom oslavujeme nový život aj Nový rok, komunikujeme s bohmi, uzatvárame vojny, liečime, bavíme sa, smútime…

Zemeguľa je dnes pokrytá viac ako 8 miliónmi hektárov viníc, z ktorých sa ročne dorába takmer 400 miliónov hektolitrov vína.

Vo vinárskych regiónoch žijú podľa výskumov ľudia najdlhšie, ale aj najšťastnejšie! A tak ako u nás o voľbách a porotcoch reality šou, vo Francúzsku, či Taliansku dokážu hodiny debatovať o chuti a farbe tohtoročného hrozna. Víno totiž s nami hovorí. Už zvukom, ktorý sprevádza vyťahovanie korku, prvým dotykom s pohárom, svojou farbou a iskrou. Rozpráva o krajine, z ktorej prišlo, z ktorého svahu a brehu rieky, o tamojšom slnku. Najúžasnejšie na týchto historkách je, že už víno z vedľajšieho svahu bude rozprávať celkom iný príbeh.

S ničím iným v pohári nie je taká sranda. Hádajte: ríbezle, med, koža, figa, www.tapmagazine.sk text Tinková 054Alexandra

vanilka, čokoláda… Burgundsko, Bordeaux? Triafate len tak naslepo? No a čo, vínu to neuškodí. Nič iné tak nepodčiarkuje jedlo – a hádam neexistuje dobrota, ktorá by sa s vínom nedala spárovať. O tom, že víno má charakter a osobnosť, hovorí aj fakt, že v rôznych pohároch sa správa rôzne: v niektorom sa odhalí až príliš rýchlo, z niektorého ujde, z iného s vami bude komunikovať postupne, zvodne. Cez víno študujeme zemepis, šľachtí našu pamäť, aj čuch. Istý producent vína z Bordeaux si dal poistiť nos na 5 milión eur!

Víno skrátka milujeme. Potrebujete exaktnejšie dôkazy, že na ňom niečo je? Nech sa páči:

Výskumníci z Harvardu objavili vo víne molekulu, ktorá vo zvieracích organizmoch dokázateľne spomaľuje starnutie. Laboratórne pokusy ukazujú, že polyfenoly v červenom víne pôsobia podobne na ľudské bunky, čo zrejme vysvetľuje aj dlhovekosť francúzskej populácie.

Austrálski vedci vyvrátili doterajšie tvrdenia dietológov. Ich výskum uvádza, že konzumácia alkoholu pomáha pri úbytku váhy. „Štyri deci vína denne priaznivo vplývajú na hladinu cholesterolu. Víno má málo kalórií a okamžite spaľuje tuk,“ tvrdí štúdia.

Príležitostné pitie vína môže podľa dánskych vedcov znížiť riziko Alzheimerovej

choroby a demencie. U ľudí, ktorí pravidelne pili víno, sa problémy s pamäťou po 65 roku života znížili o polovicu. Látky nachádzajúce sa vo víne tiež pôsobia preventívne proti mŕtvici a srdcovému infarktu.

Výskum na univerzite v Južnej Karolíne dokázal, že chemické látky hojne zastúpené v červenom víne pomáhajú predísť chrípke. Červené víno obsahuje antioxidanty, ktoré môžu spomaliť úbytok glukózy a pomáhajú redukovať škodlivý oxidačný stres v tkanivách človeka.

Podľa výskumu na vyše 84 tisíc mužoch vo veku od 45-69 rokov sa preukázalo, že u mužov, ktorí denne vypili pohár alebo dva červeného vína počas 3 rokov, sa znížilo riziko vzniku rakoviny pľúc o 4%.

Zložky červeného vína pomáhajú spomaliť proces starnutia srdca a posilniť srdcovú činnosť. Prišli na to pri výskume na Wisconsinskej univerzite.

Niektoré červené vína ako Cabernet Sauvignon, Merlot, Shiraz, Pinot Noir sú veľmi účinné v boji s baktériami. Ak chcete predísť prípadným zdravotným problémom počas dovolenky, doprajte si „dezinfekčný“ pohárik červeného denne.

Podľa najnovších výskumov pravidelné pitie červeného vína v primeranom množstve pomáha v prevencii rakoviny prsníka až o 40%.

Pohár vína denne vám zlepší cirkuláciu krvi v nohách. text Alexandra Tinková

Naše víno,

vo Vašom pohári, u Vás doma.

Rýchlo, jednoducho a pohodlne. Bude u Vás rýchlejšie, než si stihnete uvedomiť.

Doručenie do 2 pracovných dní kdekoľvek na Slovensku.

www.WinePlanet.sk Viac ako tisíc druhov špičkových vín zo Slovenska a celého sveta.

TAPeating

e itch

misS n ORECHY SÚ VRAJ DOBRÉ NA MOZOG A MALI BY SME ICH KONZUMOVAŤ PRAVIDELNE. LENŽE JESŤ ICH LEN TAK JE ČOSKORO NUDA A V KOLÁČOCH ZASE NIE SÚ VEĽMI ZDRAVÉ. TÚTO VARIÁCIU NA KLASICKÉ PESTO SI MÔŽETE UROBIŤ SAMI RÝCHLO A POHODLNE. DELIKÁTNA VLAŠSKO-ORECHOVÁ OMÁČKA PRIDÁ CESTOVINÁM LUXUSNÚ CHUŤ A JE ZAUJÍMAVÁ AKO SÝTE PREDJEDLO.

056 www.tapmagazine.sk

PESTO je omáčka pôvodom zo severotalianskeho mesta Janov (odtiaľ teda tradičné pesto alla genovese, čiže janovské pesto).

Názov pochádza zo slova pestâ (udierať, drviť), čo sa vzťahuje na podrvené bylinky a cesnak, ktoré sa do pesta pridávajú.

Podáva sa najčastejšie s cestovinami, no pekne oživí aj varené zemiaky alebo pečenú rybu. Jeho najbežnejšia verzia obsahuje okrem bazalky aj píniové oriešky a tvrdý syr (parmezán).

Exekúcia: Miro Kubečka, foodguru

TAPeating

ORECHOVÉPESTO 200 g vlašských orechov 4-5 strúčikov cesnaku 70 ml oleja z vlašských orechov (môže nahradiť extra panenský olivový olej) soľ a čierne korenie (čerstvo pomleté) 1

2

Orechy spolu s pokrájaným cesnakom vložíme do mixéra a spracujeme.

Potom pridávame na 3-krát olej, osolíme, dochutíme čiernym korením a mixujeme, kým nevznikne jemná, zamatová, hustá masa.

Hotové pesto premiešame s cestovinami. Môžeme podávať posypané parmezánom a s olivami.

www.tapmagazine.sk

057

TAPeating

VLAŠSKÝORECH Keď vylúpnete vlašský orech a podarí sa vám ho nerozmliaždiť na padrť, pri jeho tvare vám zrejme napadne, ako nápadne sa podobá na mozog.

Presne na tento orgán má tiež pozitívny vplyv.

Samotný strom, orech kráľovský, je jednou z najstarších a najrozšírenejších drevín vôbec. Je veľmi univerzálny – ľudia z neho vedia použiť v podstate všetko. Ušľachtilé drevo, listy na farbenie, škrupiny v priemysle a samozrejme plody ako potravinu. Istý japonský výrobca pneumatík pridáva do zmesi mleté orechové škrupiny pre lepší grip. A Michelangelo použil orechový olej pri svojej najznámejšej maľbe – v Sixtínskej kaplnke.

Ak si aj odmyslíme tie najčudnejšie využitia, zostáva orech stále veľmi osožnou potravinou. Obsahuje vitamíny C, D a B, tiež mangán, železo, magnézium, zinok či meď. No a samozrejme omega-3 mastné kyseliny. Tuk je vlastne hlavnou zložkou orechov, tvorí okolo 60% samotného plodu. A práve tuk tvorí tenkú deliacu čiaru medzi dobrom a zlom – zdravý, čerstvo vylúsknutý orech osoží mozgu, srdcu, cievam aj reprodukčným orgánom. Stuchnutý obsahuje vysoko toxické plesne, ktoré môžu poškodiť pečeň. Preto by ste orechy nemali skladovať v igelite a príliš dlho, ale najlepšie nerozlúsknuté, ideálne zavákuované, prípadne zamrazené. Vďaka vysokému obsahu tuku nezmrznú, takže po vybratí sú okamžite použiteľné. Rozhodne ich však neskladujte pomleté alebo v igelite, Ak navoľno, potom v plátenom vrecku, v suchu a chlade. Aj pri najlepšom skladovaní ich však neuchovávajte viac ako rok. Pri lúskaní si zasa dobre prezrite každý plod, či nie je sčernaný alebo nemá jemnú bielu pavučinku – onú pleseň. Keď raz

058 www.tapmagazine.sk

orechy zhorknú, zabudnite na babské recepty s prepláchnutím, varením či sušením a radšej ich zahoďte.

Keď už sme pri tých poverách, samotný strom je nimi priam opradený. Aj preto, lebo vďaka toxickým látkam pod ním neprežije takmer žiadna iná rastlina, takže okolo seba vytvára roztodivnú „čistinku“. Hovorí sa tiež, že orech treba poriadne „zbiť“, aby dobre zarodil, preto sa orechy v istých oblastiach otĺkajú palicami, pričom odpadne aj nejaká tá vetva. Orech dokáže dorásť do obrovských rozmerov, tak možno aj takýmto spôsobom mu ľudia „odľahčovali“ korunu od zbytočných výhonkov.

Ak budete kupovať orechy, môžete sa stretnúť s najrôznejšími druhmi. Vzácne sú napríklad „papiráky“, ktoré ohurujú obrovskou veľkosťou, pričom majú doslova papierovo tenkú škrupinu.

Stretnúť sa môžete aj s malými a tvrdými orechmi, ktorých lúskanie bude skôr za trest. Ak sa vám nechce rozbíjať, máte ešte jednu fajnovú možnosť: orechový olej. Vyrába sa prevažne v Taliansku, má delikátnu chuť a používa sa v studenej kuchyni, pretože tepelnou úpravou výrazne stráca kvalitu. Ak si budete v obchode vyberať fľaštičku, preštudujte, či boli orechy pred lisovaním jemne prepražené – takýto olej bude mať výraznejšiu chuť a farbu. Rovnako ako plody, aj olej radšej skladujte v chlade a suchu. Ak by ste sa ho náhodou prejedli, pokojne ho môžete použiť na masáž. Pomôže rovnako dobre ako pri vnútornom použití. Ďalšia príjemná forma využitia orechov sú nezrelé plody, respektíve z nich vyrobený tmavý likér, ktorý účinkuje ako dobrý digestív.

text Viktor Klimo, www.delikatesy.sk

TAPeating TAPopenings

DOTERAZ MUSELA BRATISLAVA ŽIŤ BEZ PORIADNEHO KLUBU, V KTOROM

BY SA MOHLI ODOHRAŤ VEĽKÉ KONCERTY, TANEČNÉ AKCIE, VEĽKÉ EVENTY. CHÝBAL PRIESTOR S DOBRÝM OZVUČENÍM A ŠPIČKOVÝM PROGRAMOM, KTORÝ BY TROCHU OŽIVIL STOJATÉ VODY MESTSKÉHO NIGHTLIFU. TERAZ SA TO VŠAK VŠETKO ZMENÍ.

Vo veľkorysých „loftových“ priestoroch neďaleko mestského centra sa otvára nový multifunkčný priestor s kapacitou 600 ľudí, tučným soundsystémom a kvalitným hudobným line-upom.

s Romanom Zámožným, Vec s Juniorom, DJ Titan, DJ Mugs, DJ Fester, DJ Pico aj DJ Stame. Okrem rezidentov bude v Lofte pravidelne vystupovať crème de la crème našej aj zahraničnej DJ-skej scény.

Klub Loft! na Továrenskej 14 odštartoval svoju existenciu 1. októbra a už na najbližšie týždne má naplánované hudobné akcie a koncerty hudobníkov ako Polemic, Haf a Beyuz či Lavagance. Stredy budú v klube zasvätené koncertom / živému hraniu, štvrtky budú vyhradené pre specials a súkromné eventy, piatky budú patriť tanečným akciám a soboty špeciálnym klubovým nociam, v rámci ktorých budú raz do mesiaca točiť platne DJi – rezidenti klubu. Svoju pravidelnú párty bude mať legenda DJ Toky, DJ Gabanna, Yanko Král

Klub ponúka aj dobre vybavený bar a ak chcete stráviť večer v úzkom kruhu fajnovej spoločnosti, môžete si rezervovať intímny skybox vo vyvýšených priestoroch s dobrým výhľadom na stage. Komfortne pojme 20 ľudí, ktorí chcú mať trochu súkromia na privátnu zábavu.

Cez víkendy sa žúruje do štvrtej ráno, okrem koncertov a parties tu budú prebiehať módne prehliadky, vernisáže, výstavy a firemné eventy. Tešíme sa...

OKTÓBER 2010 6. 10. Lavagance, Charlie Straight (cz), DJ Koki 8. 10. Vibe. DJ Yanko Král, DJ Roman Zámožný 9. 10. Connection DJ Dizast (at). DJ Gabanna, DJ Dolyx 13. 10. Haf & Beyuz, DJ Cif 16. 10. LOFT! night DJ Hazard, DJ Mišo Biely 22. 10. ABSOLUT World Party DJ Titan, DJ Mugs 23. 10. Nakladačka DJ Vec, DJ Junior 27. 10. Polemic Sony Ericsson Tour 2010 + Divokej Bill (cz) 30. 10. Dance Extravaganza Europa 2 DJ Fester, DJ Pico, DJ Stame Kompletný program na www.klubloft.sk

www.tapmagazine.sk

059

TAPopenings

Nový KEMPINSKI HOTEL RIVER PARK BRATISLAVA Najstaršia luxusná hotelová skupina v Európe Kempinski Hotels & Resorts vznikla v roku 1897. Charakterizuje ju špičkový štandard služieb kombinovaný so štýlom, ktorý rešpektuje individualitu stavby a miestne tradície. Aj to je dôvod, prečo na rozdiel od iných sietí neprevádzkuje stovky hotelov po celom svete, ale doteraz pribrala do svojej kolekcie iba 62 originálov.

Do tejto kolekcie pribudol prednedávnom ďalší jedinečný kúsok – Kempinski Hotel River Park Bratislava, ktorý je jednou z nových dominánt nábrežia Dunaja. Hotel ponúka

060 www.tapmagazine.sk

231 luxusne zariadených izieb s výhľadom na rieku alebo hradný kopec, vrátane 39 apartmánov a najväčšieho a najluxusnejšieho Prezidentského apartmánu v meste.

Unikátnosť hotela tvoria okrem vynikajúcej polohy aj sofistikované materiály a zariadenie – ónyx a mramor v kúpeľni, steny pokrývajú textilné a hodvábne tapety, izby sú vybavené najmodernejšími multimediálnymi televízormi so 42-palcovými obrazovkami. K dispozícii sú mnohé exkluzívne služby, vrátane transferu luxusným Rolls Royce Phantom, v celom hoteli je bezplatné pripojenie na internet. Hostia ubytovaní v apartmánoch môžu zdarma využívať služby osobného komorníka.

„Unikátnosť hotela tvoria okrem vynikajúcej polohy aj sofistikované materiály a zariadenie.“

Hotel ponúka dve prvotriedne reštaurácie s terasou pod vedením špičkového šéfkuchára Bélu Riecka, vinotéku s takmer 3000 fľašami najkvalitnejšieho vína a šampanského, Churchill Cigar Club, jedenásť konferenčných miestností a exkluzívny klub ZION SPA pre tú najnáročnejšiu klientelu. V ponuke je 56 druhov masáží (vrátane thajskej), telové a pleťové procedúry s využitím prírodnej kozmetiky.

Viac info nájdete na www.kempinski.com/bratislava www.globalhotelalliance.com www.jtrealestate.sk www.besthotelproperties.sk

www.tapmagazine.sk

061

TAPReviews

HIGH LEVEL

BRATISLAVSKÝ MEŠTIANSKY PIVOVAR Typ kuchyne pivárska (rakúsko-uhorská klasika)

babičiek, to najlepšie zo slovenských, českých, rakúskych aj nemeckých jedál k pivu.

Jednoduchosť bez zbytočných kudrliniek.

Utopence, klobásky, škvarky, krkovička, wuršt, knedľovepřozelo, guláš, strapačky, štrúdle, všetko v dostatočne veľkých porciách.

Autentickú pivnú históriu evokuje členitý priestor so schodiskami a schodíkmi vedúcimi do rôznych častí podniku, prírodné materiály, sugestívne čiernobiele fotky.

Ceny Odporúčané jedlo Mäsko s rúčkou (vyprážané kuracie nožičky so zemiakovou kašou)

O pivároch sa hovorí a myslí všeličo, napríklad aj to, že sú najradšej niekde v zastrčenom brlohu, kde pre dym nevidno na centimeter a rozhegané stoly sú lepkavé od zaschnutých pivných koliesok. Pekný mýtus! Jeden z čerstvých pivárskych rajov – Bratislavský Meštiansky Pivovar od prvých momentov evokuje celkom iné: čistotu, pohodlie, kultúru.

Hneď vám napadne – konečne priestor, ktorý si mesto a jeho košatá pivná história žiadala. Decentný, akurátne útulný (pritom nie úplne zbavený noblesy, ako sa pivárňam stáva) interiér neuráža vkus a nedegraduje posedenie pri pive na úpadkovú zábavku.

Príjemne rušné prostredie, kde sa na troch podlažiach ( plus mini teraska oproti hotelu Crowne Plaza) stretávajú všetky generácie a sociálne skupiny pivných mušiek. Tie sem pritiahlo nielen dobré pivo, ale aj zaujímavé retro menu. Recepty povyťahované z kuchýň 062 www.tapmagazine.sk

Bratislavský Meštiansky Pivovar vlastne nie je až takou novinkou. Ľudia si ho našli preto tak rýchlo, lebo toto mesto má varenie a vychutnávanie dobrého piva v génoch. A ak si myslíte, že microbrewery je výmyslom spoza oceánu, treba len oprášiť históriu regiónu – malých značiek s varením vlastného piva tu bolo kedysi ako maku.

A aj BMP prichádza s „vlastným pivom“ – Bratislavským Ležiakom, za ktorý zodpovedajú sládkovia páni Pramuk a Brauner. Môžete ho donekonečna porovnávať s inými, vychytenými značkami, jedno Ležiaku nikto nevezme: chutné, vyvážené pivo s vlastnou štruktúrou, osobnosťou, ktoré dáva hosťom príjemný pocit, že pijú niečo priamo z domu, na čo si môžu siahnuť, vidieť, s čím sú v kontakte.

(Aj vďaka pyšne vystaveným tankom).

Miestu chýba snáď len trochu úsmevu a uvoľnenosti na tvárach obsluhy, a neopakovateľná atmosféra dávnych pivární, v ktorých sa stretávala bratislavská smotánka aj galérka.

Domáce pivo ich možno opäť pritiahne.

Nech žije návrat mikro!

POSEDENIE PRI ORIGINÁL PIVE NA HIGH LEVELI Bratislavský meštiansky pivovar Drevená 8, Bratislava www.mestianskypivovar.sk Jedlo Atmosféra Obsluha Interiér Celkové hodnotenie

TAPReviews

SKRYTÝ POKLAD

JOE CAFE SANDWICH & COCKTAIL BAR

vo všeobecnosti ľahké, svieže, nekomplikované, no zaujímavé jedlá z kvalitných surovín, v čistých úpravách. Samostatný objemný nápojový lístok obsahuje atraktívnu zostavu alko aj soft koktejlov, obsažná vínna karta v ničom nezaostáva a poteší aj znalcov.

Typ kuchyne klasické café menu

Highlight kaviarne však jednoznačne predstavuje obedové menu, pri ktorom tradičné mestské menúčka blednú ako gumené člny vedľa luxusnej zaoceánskej jachty. Čerstvo pripravovaná zeleninová polievka a nealko nápoj, ku ktorým si vyberiete jeden zo sýtych šalátov, sendvič alebo lasagne – to všetko za symbolickú sumu, rýchlo, pohodlne, s možnosťou objednať si vopred a vyzdvihnúť si balíček cestou. Chlieb v košíčku je samozrejmosť, dokonca aj celozrnný – rovnako ako profesionálna, ústretová obsluha. Kaviareň sa pýši vlastným pečivom a okrem chleba servíruje aj sladkosti, muffiny, koláčiky, jemné croissanty. Ďalším dobrým znamením sú tégliky na kávu so sebou, označené logom špičkového talianskeho výrobcu.

Ceny Odporúčané jedlo Cézar šalát

Obchody v novom centre Eurovea ostávajú napriek veľkým nádejám investora zväčša poloprázdne, čo samozrejme neprospieva ani pridruženým reštauračným prevádzkam. Škoda je to najmä v prípade príjemného bistra/kaviarne Joe Cafe, ktoré by mohlo profitovať aj z výhodnej polohy na samom kraji budovy, viditeľné od cesty, perspektívne fungujúce ako samostatná jednotka, nezávislá na úspechu či neúspechu materskej lode. Podnik s veľkoryso vysokým stropom ponúka dve samostatné miestnosti, otvorenú kaviarenskú na prízemí a intímnejšie, ukrytejšie poschodie s komfortom kožených gaučov o poschodie vyššie. Viditeľný prípravný pult umožňuje hosťom sledovať aktuálny status objednávky, čo však nie je veľmi potrebné, keďže na stôl sa nosí rýchlo a bez prieťahov.

Lístok obsahuje kaviarenské menu „ako by to malo byť“ – kreatívne koncipované sendviče, niekoľko šalátov a cestovinových jedál,

SKRYTÝ POKLAD IDEÁLNE NA ĽAHKÝ OBED Joe Cafe, Sandwich & Cocktail Bar Galleria Eurovea, Pribinova 8 (pri hlavnom vchode) Telefón: +421 905 295 295 E-mail: joecafe@joecafe.sk Jedlo Atmosféra Obsluha Interiér Celkové hodnotenie

Joe Cafe sa podarilo to, čo mnohí majitelia vyhlasujú za nemožné – za neveľkú sumu vyprodukovať obedové menu, ktoré nie je „šidené“ na ingredienciách či množstve, ktoré lákavo vyzerá a skvele chutí, a aj keď to nie je žiadna haute cuisine, neodsudzuje vás – ako väčšina podobných produktov v iných podnikoch – na popoludňajší žlčníkový záchvat. Dúfajme len, že sa poctivosť a snaživosť kaviarni vyplatí a bude mať čoskoro taký široký zástup fanúšikov, aký si zaslúži. www.tapmagazine.sk

063

TAPReviews

FOUZOO pan asian restaurant 064 www.tapmagazine.sk

Petržalčania do týchto končín chodia neradi (od Daňového úradu čím ďalej, tým lepšie), mimopetržalskí nemajú veľmi dôvod.

Teda aspoň doteraz nemali. Necelý polrok operujúca reštaurácia Fou Zoo pravdepodobne zabezpečí v lokalite hustejšiu premávku.

LUXUS

Typ kuchyne panázijská, fusion cuisine Ceny Odporúčané jedlo black cod v miso paste, hovädzí steak so shitake

Podnikov, kde funguje trojkombinácia jedlo – interiér – obsluha bezchybne, nie je v Bratislave veľa. Panázijská Fou Zoo zatiaľ boduje na všetkých frontoch, a to pomerne vysoko.

Od vkročenia do impresívnych priestorov budete vystavení výhradne pozitívnym zážitkom.

Ako prvý udrie po vstupe do očí nekonvenčný bar – masívny kameň príjemne oblých tvarov, okolo ktorého nehlučne kmitá personál.

Dizajn vnútorných priestorov umožňuje vybrať si z rôznych typov atmosféry, takže môžete sedieť v romantickom prítmí, na komfortných sedačkách, alebo v živom, konverzácii naklonenom „bistro-style“ prostredí. Vzácna kombinácia sofistikovaného a uvoľneného, sedí sa pohodlne.

Barmani okrem miešaných koktejlov a exkluzívneho saké ponúkajú aj zo selekcie fajnových japonských, čínskych a indických čajov, ktoré navyše sami infúzujú rôznymi prísadami.

Pri každej návšteve dostanete možnosť ochutnať z čajového nálevu dňa, ktorý sa tu podáva ako „tekutý couvert“. Skvelý nápad s ešte lepším výsledkom: aj tí, ktorí si orientálne čaje kvôli obavám z vlastných „nedostatočných vedomostí“ doteraz neobjednávali, zistia, že je to jednoduché a príjemné (a že zelený čaj nemusí byť trpký a nezáživný).

Menu je rozmanité a pútavé asian fusion, jednotlivé jedlá sú komplexné, s prekvapivou skladbou – takže sú bez výnimky lákavé. Ceny nie sú práve ľudové, no pri type používaných ingrediencií by boli nízke sumy zlá správa. Niečo si vraj vozia z Viedne, isté typy rýb z Londýna. Špičkovú kvalitu je poznať na prvé ochutnanie.

Od ľahko pikantnej kokosovej tom kar polievky po ušľachtilé kusy jemného tuniaka, pri konzumácii Fou Zoo jedla sa neubránite myšlienke, že ste práve našli svoju novú obľúbenú reštauráciu. Svieže tigrie krevety v rafinovanej harmónii s ostrou wasabi omáčkou, lahodný black cod glazovaný miso pastou, luxusné rizoto z kraba kráľovského.

Rovnako neprekonateľný kačací šalát či suši rolky s krabím mäsom. Fanúšikovia tofu (a že nás nie je málo) zajasajú od radosti nad delikátnym predjedlom, tvoreným štyrmi rôznymi úpravami tejto lahôdky. Veľkorysé kocky jemného silken tofu majú správnu hodvábnu konzistenciu a koreniny či čierny

sezam im prepožičiavajú originálny akcent.

A o miestnych dezertoch sa už po meste rozprávajú legendy. Čokoľvek si vyberiete, staff doručí na stôl v perfektnej podobe – v sofistikovanej úprave, s veľkolepou chuťou. Fou Zoo patrí k bratislavskej špičke s takým náskokom, že zdanlivý hendikep panelákovej lokality úplne prestáva hrať rolu. (Cez Most SNP sme tu z centra presne za tri minúty.)

RAFINOVANÝ ÁZIJSKÝ LUXUS Fou Zoo Ševčenkova 34, Bratislava Telefón: +421 901 74 74 74 E-mail: restaurant@fouzoo.sk Jedlo Atmosféra Obsluha Interiér Celkové hodnotenie

www.tapmagazine.sk

065

TAPGREEN

BEDNIČKOVÁ

MAFIA

066 www.tapmagazine.sk

TAPGREEN

Presťahovala som sa z milovanej najväčšej slovenskej dediny do stovežatej matičky, a okrem iných záležitostí mi prudko začali chýbať aj pravidelné dodávky sezónnych plodín, ktorými ma zvykol zásobovať otec, usilovne obhospodarujúci neveľký záhumienok v intraviláne rodnej štvrte. Stačilo raz zahryznúť do tuhej, vodnatej rajčiny (mimochodom, najkrajšej v celom chotári, resp. v príslušnom regáli supermarketu) a vedela som, že je zle. Začali ma prenasledovať divoké sny plné domácich malvíc, kôstkovíc, bobúľ, hľúz a strukov.

Správy o tajomných, prísne uzavretých spoločenstvách, kde členovia obetujú Demeter, zborovo odriekavajú roľnícke zaklínadlá, a hlavne za rozumný poplatok môžu pravidelne jesť NAOZAJSTNÚ zeleninu, prišli práve včas.

Problémom bolo sa do takéhoto spoločenstva infiltrovať, všade mali plno. Prepáčte, skúste o rok. Zapíšeme vás na čakaciu listinu.

Možno niekto zruší členstvo. Napokon zabral nástroj starý ako dejiny samotné – protekcia.

Cez známeho priateľovho kolegu to zrazu šlo: dostali sme sa na zoznam a stali sme sa pravidelnými odberateľmi bedničiek z biofarmy.

Prvá bednička bola zimná, obsahovala pár zemiakov olepených hlinou, cibuľu a dve škvrnité jablká. Nadšenie nás našťastie neopustilo a postupom času sa obsah bedničiek vylepšoval: pribudli rôzne druhy šalátu, pikantné redkvičky, zväzky byliniek a dokonca vajíčka. A v lete si užívame hotové orgie (aspoň v porovnaní so supermarketovou ponukou) – intenzívne aromatická bazalka, kôpor, ligurček. Neuveriteľne sladká paprika. Krehké a šťavnaté uhorky. Vajíčka, ktoré sa po dopade na panvicu neprestávajú sebavedomo klenúť v sýtožltých kupolách.

Sladkastý domáci syr, vŕzgajúci pod zubami.

Cibuľa, ktorá naozaj vháňa slzy do očí.

Med, voňajúci ako letné lúky. Plus druhy zeleniny, o akých som doteraz ani nechyrovala: kadeřávek*, mangold, mizuna.

PREČO JESŤ LOKÁLNE?

Z farmy nám pravidelne chodia maily s podrobnosťami o aktuálnom obsahu bedničiek, a niekedy aj o plánoch do budúcnosti, alebo rôzne edukatívne informácie.

Napríklad že cukiny sú zdravé a dajú sa aj grilovať. Alebo že dozrievajú rajčiny. Alebo že čerešne tento rok vyzobali škorce.

Je to dobré pre lokálnu ekonomiku.

Malý farmár môže len ťažko konkurovať cenám hypermarketov, ale často produkuje kvalitné potraviny, vďaka ktorým sa ho oplatí podporovať.

A tak sa detinsky tešíme na každú druhú stredu (bedničkový deň), šťastne konzumujeme a snáď ešte dlho budeme. (Kým nás nevystrieda nejaký protekčnejší náhradník.)

Je to dobré pre ekológiu. Uhlíková stopa jednej dodávky s bedničkami je menšia ako tá, čo za sebou zanecháva lietadlo z Argentíny. Bedničkový systém navyše eliminuje nutnosť nákladného a neekologického balenia potravín.

AKO TO FUNGUJE Za bedničkovým systémom je jednoduchá idea: dohodnete sa s miestnym farmárom, že budete od neho pravidelne odoberať sezónnu zeleninu a ovocie. Z takejto symbiózy profitujú obe strany, farmár má zaistený odber, vy máte zaistenú čerstvú, lokálnu zeleninu a ovocie. Situácia win-win.

Niekedy sa treba registrovať v družstve, niekedy sa dá dohodnúť priamo s farmou, niekedy sa to celé dá vybaviť cez e-shop. Skúste googliť agrokruh, bio-bedničky, veggie-boxy.

Zaplatíte buď paušálnu sumu vopred, alebo vždy pri preberaní bedničky.

Je to prirodzenejšie a tým aj zdravšie.

Niektorí odborníci tvrdia, že nášmu organizmu viac ako exotické potraviny vyhovujú tie, ktoré rastú u nás a sú práve v sezóne. Dobre nám trávi to, na čo sme zvyknutí.

Lokálne jedlo je čerstvé – neležalo v sklade celé dni či týždne, kým sa k nám dostalo.

Navyše ovocie a zelenina z miestnych zdrojov môžu dozrievať dlhšie ako tie, čo sa prevážajú na veľké vzdialenosti.

Je to bezpečnejšie. Malí producenti zvyčajne nepoužívajú toľko chemických postrekov a hnojív ako veľkovýrobcovia.

Bedničku si obvykle v dohodnutom čase vyzdvihnete na hromadnom odbernom mieste, v niektorých prípadoch sa dá dohodnúť aj na dodávke až do domu. * kadeřávek – vygooglila som aj slovenský preklad, ale neznie tak poeticky: kel kučeravý.

NA SLOVENSKU Na Slovensku zatiaľ operuje na podobnom systéme napríklad malá firma Biodomov, ktorá ponúka tzv. bioboxy rôznych veľkostí aj zloženia (zelenina, ovocie, mix). Majitelia Bio pre vás tiež pôvodne plánovali zaviesť bedničkový systém, no keďže zákazníci vraj ťažko hľadali cestu k neistému obsahu bedničky, dnes ponúkajú výber z rôznych druhov našich aj dovážaných biopotravín, ktoré si buď vyzdvihnete osobne, alebo vám ich doručia domov. www.biodomov.sk | www.bioprevas.sk text Divani

www.tapmagazine.sk

067

TAPinterview

STELA BRIX — NEVYDRŽÍ NEČÍTAŤ

S

tela Brix je spisovateľka. Možno je aj „najmladšia publikovaná spisovateľka na Slovensku“, ako tvrdia médiá od vydania dobrodružnej trilógie, ktorú začala písať ako desaťročná. V skutočnosti je však Stela najmä spisovateľka – nadaná, originálna a cieľavedomá.

ktoré sa v priebehu dvoch rokov rozvíja nielen smerom k dospelosti, ale aj spisovateľskej zrelosti. Vetná konštrukcia sa košatí a pevnie, slovná zásoba sa geometrickým radom znásobuje, schopnosť vykresliť charakter postavy či preniesť na papier realistický dialóg sa cibrí doslova každou kapitolou.

Väčšina z nás v dvanástich rokoch tri celé knihy ani neprečítala, Stela ich už napísala a ilustrovala. Práve píše štvrtú. Ak si budete chcieť niečo od Stely prečítať, rozhodne si zadovážte všetky tri diely a čítajte ich zaradom. Odkryje sa pred vami fascinujúci svet talentovaného dieťaťa,

Dobrodružné príbehy sú nepochybne písané dieťaťom, a sú aj určené najmä deťom. Ak ste však niekedy mali ambíciu napísať knihu, čítajte a učte sa. Stela v priebehu trilógie čoraz viac vie, čo robí, a finálny diel je triumfom odhodlania nad obmedzeniami veku.

068 www.tapmagazine.sk

foto Peter Spurný, styling Zuzana Dreyfus

www.tapmagazine.sk

069

TAPinterview

Máš trému?

Nie. Je Stela Brix pseudonym?

To sa ma veľa ľudí pýta, ale je to moje naozajstné meno.

Videli sme tvoje vystúpenie na konferencii TED-X Bratislava a boli sme úplne ohromení tvojím vystupovaním.

Na javisku pôsobíš ako profesionál.

Práveže som mala predtým strašnú trému, ale keď som tam už bola, zrazu som ju nemala.

Máš teraz niečo rozpísané?

A môžeš trochu prezradiť?

Píšem štvrtý diel, ale prezradiť nemôžem nič. Len to, že sa bude odohrávať uprostred jesene, takže počasie tam bude úplne hnusné.

Prečo si vlastne začala písať?

Lebo ma to baví. Začala som s rozprávkami, keď som bola menšia, potom som postupne písala dlhšie texty… Potom som si povedala, že napíšem knihu, lebo nemám čo robiť.

Na iných knihách mi prekážalo, že tam postavy príliš rýchlo dospievajú alebo že príbehy končia zle..

Kedy si to povedala rodičom?

Hneď na začiatku. Povedali „Jasné, napíš!“, ale vôbec neverili, že sa mi to podarí.

Prečo si si knihy ilustrovala sama?

No, väčšinou v knihách nie sú žiadne obrázky, v prvom dieli ich je najviac, lebo v ďalších som už nemala dosť času, tak som radšej písala. Chcela som tam mať obrázky, a keby som to neurobila sama, kto by mi to ilustroval? Po prvé by som ilustrátora nemohla zaplatiť, po druhé by nevedel, čo má nakresliť, a nevedel by to urobiť tak, ako som si to predstavovala, ani moje postavy dosť dobre nepozná. A nechcem, aby niekto kreslil do mojej knihy.

Prečo máš rada šťastné konce?

Pretože smutné konce sú smutné.

Navyše nemôžem nechať v prvom dieli postavy spadnúť z útesu, keď musí byť ešte aj druhý a tretí diel! Smutné konce sú proste o ničom.

070 www.tapmagazine.sk

Stella Brix — Nevydrží nečítať

Prečo teda Adehaid z tvojej prvej knihy skončí v domove dôchodcov?

Už nemá rodinu a nemá kam ísť. Nemá žiaden domov, ani manžela, a je aj dosť stará, takže keby dostala nejaký dom, už by sa oň nevedela postarať.

Sú postavy tvojich kníh postavené na nejakých reálnych ľuďoch?

Nie úplne, ale každý z nich má nejakú z mojich vlastností.

Na to si prišla, až keď si ich napísala? Áno, najskôr som ich vymyslela a potom ma mamika upozornila, že sú všetci v niečom podobní mne.

Máš niektorú z postáv najradšej?

Nie, všetkých rovnako. Všetci štyria sú hlavné postavy. Keď píšem rozprávky, sú tam vždy iné postavy, ale neplánujem hrdinov vymeniť v štvrtom dieli, lebo je to pokračovanie predošlých príbehov. A sú to vlastne moji kamaráti.

Ako si vymyslela mená?

Lýriu som vymyslela prvú, páčilo sa mi podstatné meno lýra, ale to znelo príliš tvrdo, tak som z toho urobila Lýriu. Ailit je Tilia odzadu – to je podľa mena mojej sestry, Pierr sa mi páčil vždy a Wil… to meno som hľadala dlho v kalendároch s menami, no a keďže môj brat aj dedko sa volajú Viliam, tak som to nejako skrátila na Wila. Potom som sa naštvala, keď som zistila, že v sérii W.I.T.C.H. je tiež Will, ale to je dievča a píše sa s dvoma l. A Mungo? rozmýšľala som nad menom nejakej opice, a je to trochu ako mango, ale nie je to mango a hodí sa to pre šimpanza. Na internete sa potom objavili poznámky o tom, prečo slovenská autorka nepíše o Slovensku, prečo tam nie sú slovenské mená a slovenské deti.

Ale ja neviem, prečo by som to mala písať o Slovensku len preto, že tu žijem, a prečo by som si mala vôbec vybrať konkrétnu krajinu… Čím ďalej totiž moje knihy čítate, tým viac musíte vyraďovať krajín, v ktorých by sa mohli odohrávať, pretože deti sa napríklad učia španielčinu ako cudzí jazyk, nerozumejú po francúzsky, mama cestuje do Ameriky, idú niekam na dovolenku… Ani v Egypte nemôžu bývať, pretože tam cestujú v jednom z príbehov. Keby som si vybrala Slovensko, je tu síce nejaký hrad, a mohol by to byť aj hrad strašidiel, ale zase tu nie je more… A vo štvrtom dieli bude zase niečo iné. Tiež keby som to zasadila do konkrétnej krajiny, musela by som použiť určité mená, ktoré odtiaľ pochádzajú. Aj názvy miest si takto môžem vymyslieť.

A čo postava Duška?

Ako si na ňu prišla?

Väčšina ľudí si podľa mňa myslí, že Duško je nejaký Dušan, ale to nie je pravda, meno Dušan sa mi nepáči… dúfam, že tento rozhovor nebudú čítať žiadni Dušanovia!

Volá sa Duško preto, lebo je duch. Jeden chalan od nás zo školy sa volá Dušan a ja to meno proste neznášam. Napadlo mi použiť ducha asi preto, že v jednej knižke od Šuplatu sú také neškodní duchovia, čo nie sú umretí ľudia… neprevzala som to teda z jeho knihy, ale jednoducho mi to napadlo.

A potom som vymyslela ten trochu nereálny príbeh o tom, ako sa do chodby dostal z inej planéty. Všetko je v mojich knihách reálne okrem Duška, ale keď som bola malá, písala som veľmi neskutočné príbehy. A tieto sú síce v podstate reálne, ale ja musím vždy do toho nejako primiešať niečo neskutočné.

To sa mi práve na tvojich knihách páči, ten mix reálneho a nereálneho, ako je to dokonale namiešané. S čím konkrétne si sa potrebovala počas písania poradiť?

So zápletkou tretieho dielu. Nakoniec som si aj tak urobila po svojom, ale chcela som vedieť, či niekto iný nebude mať lepší nápad.

Zápletka tretieho dielu obsahuje odborné technické detaily, a to dokonca z pomerne špecifickej oblasti – bol tvoj nápad postaviť knihu na čomsi takto náročnom? Kde si čerpala inšpiráciu?

Bol to môj nápad. Podrobnosti som našla na internete, v knihách, pýtala som sa dedka.

Keď práve pracuješ na knihe, je písanie stredobodom tvojho života, alebo píšeš len keď sa ti chce?

Píšem, kedy ma napadne, ale premýšľam nad tým hocikedy – napríklad v autobuse, veľa vecí mi napadá večer v posteli… A keď mi to už napadne, musím to napísať, kým je nápad čerstvý.

V škole ste mali hodiny tvorivého písania, ktoré viedol Daniel Hevier. Aké to bolo?

Písali sme tam rôzne zaujímavé slohy, robili sme tam všeličo, aj zdanlivo úplne nezmyselné veci – napríklad sme kričali alebo boli úplne ticho, alebo sme sa len tak smiali a hovorili sme o tom, aké sme z toho mali pocity a na základe toho napísali príbeh.

Raz napríklad spolužiačka, ktorá mala narodeniny, priniesla bonboniéru a Daniel dal každému jeden bonbón a my sme si ho mali vychutnať a napísať o tom básničku.

Bolo to veľmi zaujímavé. Niekedy sme sa iba rozprávali – napríklad o tom, čo nám pripomínajú oblaky a potom sme od toho

www.tapmagazine.sk

071

TAPinterview

úplne odbočili k niečomu inému. Podarili sa mi tam lepšie texty ako normálne v škole, určite som sa tam niečo naučila a bolo to aj povzbudenie, aj keď svoje knihy som začala písať skôr, ako sme mali tieto hodiny. Tiež tam boli aj ostatné decká, ktoré rady písali a čítali, a to bolo super.

Daniel Hevier sa o tebe a tvojom talente vyjadroval veľmi pozitívne. Čie komplimenty ťa úplne najviac tešia?

Mamikine. Ona to kontrolovala a vyškrtávala.

Vždy keď za mnou prišla, že mi chce niečo povedať, že je tam nejaký problém, tak som sa strašne zľakla, že je tam ďalšia chyba… a keď ma pochválila, bolo to úplne super.

Ona ťa upozornila aj na logické chyby? Áno, ona a ešte dedko. Oni čítajú knihu prví, ešte predtým ako je hotová, po jednotlivých kapitolách.

Niekedy dokončím kapitolu a nepíšem ďalej, kým nezistím, čo si o tom myslí mama – či to, o čom píšem, napríklad nie je nereálne.

A keď to bolo úplne dokončené, aký to bol pocit?

Keď to bolo úplne dokončené a neboli tam už žiadne chyby, mala som veľkú radosť, že už nemusím nič opravovať. A potom keď mi tato doniesol knihy už vytlačené, bola som úplne šťastná. Čítaš popri písaní iné knihy?

Samozrejme, ja nevydržím nečítať! Ale už mám skúsenosť, že to nesmiem robiť tesne pred písaním, najmä knihy, ktoré som ešte nečítala, pretože potom… teda nie že by som úplne opakovala, ale stále mi napadajú zápletky, ktoré som práve prečítala a nejako sa neviem z toho vymaniť.

Nemala si v nejakej fáze pocit, že si sa pustila do príliš náročného projektu? Áno, keď bolo treba opravovať veľké množstvo chýb, tak som si hovorila: Radšej som to nemala ani písať!

Baví ťa škola?

Celkom hej.

Hovorila si, že matematiku nemáš veľmi rada, že ti veľmi nejde.

Stelina mama: Môžem do toho vstúpiť?

Stela sa o sebe v tomto tak skromne vyjadruje… Chodí do školy pre nadané deti a na matematiku sú rozdelení do troch skupín.

Stela je v tej najlepšej, v rámci skupiny patrí k lepšej polovici, a má jednotku. Ale sú tam 072 www.tapmagazine.sk

aj lepší ako ona. Tiež dostali nového učiteľa, ktorý nie je taký zaujímavý ako ten predošlý, takže tento rok hovorí, že ju matika nebaví.

Keď sme tak plynulo prešli k tým rodičom – v tvojich knihách sú rodičia veľmi benevolentní. Dovolia deťom ísť na miesta a robiť veci, z ktorých niektoré sú pomerne riskantné. Sú tvoji rodičia podobní?

Práveže nie! Preto sú rodičia detí v mojich príbehoch takí… Keby ich nikam nepustili, tak by nemohli nič zažiť.

Je vidieť, že tretí diel bol prepracovanejší, premyslenejší a zrelší. Ako udržiavaš disciplínu, ktorá je potrebná na napísanie troch kníh behom dvoch rokov?

Najskôr som písala len tak, keď sa mi chcelo. Tento rok som ale robila v škole ročníkovú prácu o románe, a chcela som mať v rámci tej úlohy knihy hotové. Takže som začala predošlé dva diely dokončovať a rozvíjať, a tretí diel som musela už nielen, kedy sa mi zachce, ale mala som termín na odovzdanie práce, takže to ma trochu súrilo. Ale stanovila som si to ja, že to stihnem, nikto ma nenútil. Štvrtý diel nemusím nikam odovzdávať, tak ho píšem, kedy sa mi chce a keď mám nápady. Keď mám nápad, musím ho tam vždy hneď vložiť.

NECHCEM, ABY NIEKTO kreslil do MOJEJ KNIHY Veľa tiež spomínaš jedlo, opisuješ ho často a detailne. Rada ješ?

Vložila som rôzne chutné veci, ktoré hrdinovia jedia, páči sa mi opisovať ich, ale inak nemám rada jedlo. Mám rada niektoré veci, ale málo.

Mama: Hlavne sladké!

(Stela mamu skosí pohľadom.)

V tvojich textoch je ďalšia atypická vec – deti po každom jedle umývajú riad, v iných románoch to nebýva.

No, keď mali špinavé riady, tak ich predsa museli umyť!

Mávaš zápletku pripravenú vopred, alebo sa vyvinie počas písania?

Väčšinou ju nemám celkom hotovú. Teraz píšem štvrtý diel a napadla mi už nejaká zápletka, ale nie celá, len jej časť. Niekedy si pripravím, o čom by jednotlivé kapitoly mali byť – v treťom dieli som si vopred spísala zoznam kapitol a približne aj o čom každá bude. Potom som to síce v priebehu písania trochu pomenila, ale naplánovala som si to.

Dialógy v tvojich knihách sú výnimočne realistické. Ako ich píšeš?

Niekedy si nahlas prečítam, ako to znie, ale dialógy mi všeobecne idú veľmi ľahko.

Píšem ich dosť rýchlo.

Keď sa postavy rozprávajú o niečom, čo sa udialo a treba hľadať riešenie, napadnú mi k tomu hneď otázky, napríklad „Prečo to nie je takto?“. No a niektorá postava sa to jednoducho spýta, niekto iný odpovie, a takto preberú všetky možnosti. Čo z celého procesu prípravy kníh až po vydanie bolo najmenej príjemné?

Opravovanie chýb a vyškrtávanie. Podľa mňa žiadny spisovateľ nechce, aby to, čo napísal, čo sa mu páčilo a bolo súčasťou textu, bolo zrazu vymazané.

Máš rada Harryho Pottera?

Harrymu Potterovi som dlho odolávala. Bolo to asi v tretej triede, všetci spolužiaci to čítali, úplne tým boli pobláznení. Ja som si myslela, že je to blbosť. Nakoniec ma presvedčilo to, že to čítala aj moja najlepšia kamarátka a povedala, že je to super – a pretože jej sa páčia rovnaké knihy ako mne, dala som tomu šancu. Povedala som si, že skúsim jeden diel. Tak som si prečítala jednotku, potom dvojku, a teraz som už dočítala sedmičku.

Dívaš sa inak na knihy, odkedy píšeš vlastné?

Tú prvú som začala písať, keď som mala desať. Asi sa na knihy pozerám trochu inak, napríklad niektoré detské postavy hovoria, ako keby boli dospelí, nehovoria ako deti.

Alebo sledujem veľmi originálne opisy.

Stella Brix — Nevydrží nečítať

Tiež si všímam ďalšiu vec – stále zisťujem, akými rôznymi spôsobmi sa dá uviesť priama reč – odvrkol, pochyboval… Čoraz viac takýchto vecí si všímam a tak sa učím.

niekde doma. Ostatné rozhovory tiež, vždy som sa vlastne len s niekým rozprávala.

Iba na tom TED-X som mala strašnú trému, a trochu aj pred krstom knihy.

Plánuješ spolupracovať na štvrtom dieli opäť s mamou? Áno, nikto iný by mi to nemohol opravovať.

Spolužiačky určite nie, tie vôbec… a mamika je u nás doma, takže za nikým nemusím chodiť a je spisovateľka, takže to môže najlepšie posúdiť. Tato určite nie, on sa v takých veciach vôbec nevyzná.

Zmenilo sa niečo v tvojom živote, odkedy tvoje knihy vyšli?

Nie. Len ma pozná viac ľudí, aj si píšem s novými kamarátkami, ktoré som predtým nepoznala.

Mama: On je rád, keď nemusí napísať dlhý mejl.

Stela: A s tatom sa skôr radím o technických veciach, nie gramatických.

Boli chvíle, keď mama mala nejaké kritické pripomienky a ty si nesúhlasila a chcela si si uchrániť svoj pôvodný text?

Presne tak, to robím vždy, ale väčšinou vyhrá mama.

Takže neľutuješ, že si sa rozhodla ich vydať?

Samozrejme že nie!

Stela smerom k mame: Prídeme neskoro na oslavu…

Mama: Neboj sa, máš času dosť, stihneš to.

Stela: Aj tortu?

Mama: Určite ti odložia…

Ako sa cítiš, keď čítaš svoje staršie veci?

Keď som si nedávno čítala rozprávky, ktoré som napísala, keď som bola malá, tak boli síce strašne jednoduché, plné gramatických chýb, málo rozvinuté, ale prekvapilo ma, že tam boli veľmi zaujímavé nápady. Čo všetko si musela vyskúšať kvôli hodnovernosti svojich kníh?

Napríklad či sa dá svietiť mobilom v pivnici.

A raz keď sme nemali doma poriadne jedlo, tak som skúšala niečo, čo jedol jeden z mojich hrdinov. A ešte sme si so sestrou zaväzovali ruky.

Stretla si sa už s nejakými fanúšikmi? Áno, viacero ľudí – väčšinou to boli dievčatá, našli moju adresu a napísali mi. Je fajn vedieť, že sa knihy niekomu páčia.

Vraj nechceš byť spisovateľka, lebo písať pretože sa musí je otrava.

Keď som bola malá, chcela som byť artistka, tak to už nechcem, ale ešte to nemám tak presne vymyslené. Keď sa ma vlani učiteľ slovenčiny opýtal, či nechcem byť spisovateľka, tak som povedala, že ani zďaleka. Predtým som si myslela, že spisovateľ píše, pretože musí, lebo je spisovateľ, ale potom som prišla na to, že niekto je spisovateľ preto, že píše.

Aký je pre teba kontakt s médiami, užívaš si to?

V Teleráne som mala strašnú tému, ale napokon to tam bolo, akoby som bola www.tapmagazine.sk

073

MOZGY V POHYBE

Múdre hlavy zo Slovenska stále viac odchádzajú, ako prichádzajú Po páde železnej opony zo Slovenska začali hromadne odchádzať študované hlavy. Ich cieľovou destináciou boli najmä Rakúsko a Nemecko. Druhá vlna sa zodvihla po našom prijatí do EÚ, pričom najviac nás mierilo do krajín, ktoré ako prvé otvorili pracovné trhy – do Veľkej Británie a Írska. Všetky ostatné cieľové krajiny však stále výrazne prevyšuje Česká republika, kam od nás aj vďaka jazykovej blízkosti, spoločnej histórii a kultúrnej podobnosti odchádza najviac migrantov.

Je hlavným dôvodom emigrácie Slovákov snaha zarobiť viac peňazí?

Podľa Oľgy Gyárfášovej z Inštitútu pre verejné otázky, ktorá sa venovala výskumu odlevu slovenských mozgov, to nie je také jednoznačné. „Dôvody a motivácie odchodu majú dve zložky: takzvané push faktory, ktoré ľudí „vyháňajú“ či vytláčajú z domovskej krajiny a pull faktory, ktoré ich zo zahraničia priťahujú. Keď sme v polovici 90. rokov robili výskum o odchode mozgov, na oboch stranách tejto rovnice boli viac celkové podmienky na prácu a spoločenská prestíž ako výška platu. Aj tá bola pre kvalifikovaných pracovníkov dôležitá, ale nie rozhodujúca. Odchody sa vtedy týkali najmä ľudí z medicínskeho a biologického výskumu, či z rôznych oblastí IT.“ Špecifickým prípadom odchodu Slovákov do zahraničia je takzvaný brain drain – odlev mozgov. „Tento pojem sa objavil po 2. svetovej vojne, keď mnoho britských (ale aj iných európskych) špičkových odborníkov a vedcov odišlo pracovať do Spojených štátov, kde mali oveľa lepšie podmienky.

Problém nanovo ožil po páde totalitných režimov v strednej a východnej Európe,“ hovorí Oľga Gyárfášová. Na rozdiel od Spojených štátov sa však západná Európa nestavala k prílevu vysoko kvalifikovaných

074 www.tapmagazine.sk

pracovníkov iba pozitívne. „Obávala sa zaplavenia pracovnými migrantmi, vrátane tých najkvalifikovanejších. Na druhej strane sa domovské krajiny obávali straty kvalifikačného potenciálu, ktorý ochudobňuje ich ľudský kapitál.“ Nedochádza však iba k odlevu mozgov, ale aj k ich výmene. „Hranice sú otvorené oboma smermi. Emigrácia už nie je jednosmerná ulička,“ hovorí Gyárfášová.

Tak sa k nám dostávajú odborníci z iných krajín. Trendom v dnešnom globalizovanom svete je aj cirkulačná migrácia – ľudia odchádzajú do cudziny žiť a pracovať na určitý čas a potom sa vrátia domov. „Odborníci, ktorí sa vrátia domov, so sebou prinášajú skúsenosti, obohatenú kvalifikáciu a prepojenie na zahraničné sociálne siete. Mnoho ľudí, ktorí emigrovali ešte za totalitného režimu, sa po roku 1989 vrátili, na Slovensku sa výrazne angažovali a ich práca znamenala benefity pre celú spoločnosť,“ tvrdí Gyárfášová. Hoci neexistujú štatistiky monitorujúce, koľko ľudí zo Slovenska odišlo, kvalifikované odhady uvádzajú, že v zahraničí pracuje asi 200 tisíc našich občanov. V posledných dvoch – troch rokoch však toto číslo klesá. Môže za to najmä ekonomická kríza a znižovanie počtu pracovných príležitostí – aj západné krajiny zápasia s nezamestnanosťou. Výrazným faktorom znižovania počtu „odídencov“ je aj finančná motivácia – rozdiely medzi zárobkami v zahraničí a na Slovensku nie sú také markantné ako kedysi. Ďalším dôležitým aspektom je fakt, že odchádzajúci ľudia, najmä mladí, vykonávajú v zahraničí prácu takmer vždy pod úrovňou svojej kvalifikácie. Vyštudované sociologičky pracujú ako au-pair či čašníčky, ekonómovia dokladajú tovar v supermarkete.

Mnohým sa viac oplatí zostať doma a nájsť si zamestnanie primerané vzdelaniu. Veľké nadnárodné spoločnosti na Slovensku zakladajú svoje pobočky, pretože pracovná sila je tu ešte stále lacnejšia. Vytvárajú sa tak nové pracovné príležitosti s lepšími podmienkami.

Napriek tomu, že odlev Slovákov do zahraničia sa znížil a migranti sa vracajú, podľa Oľgy Gyárfášovej je celková „migračná bilancia“

Slovenska stále negatívna – viac ľudí z krajiny odchádza ako do nej prichádza. „Začína to už na vysokých školách. Len v Českej republike študuje na vysokých školách vyše 23 000 Slovákov, mnohí tam po skončení ostávajú pracovať. Čosi to vypovedá o úrovni nášho vysokoškolského systému. Smutné je, že sa to zatiaľ nepovažuje za akútny problém,“ myslí si Gyárfášová. Podľa nej by sa Slovensko malo snažiť cielene získavať tých, ktorí žijú mimo krajiny a zapájať ich do domáceho diania. „Slovensko donedávna priveľmi nevedelo osloviť odborníkov žijúcich vonku, oceniť ich výsledky a dať im kredit za ich prácu. Kto odišiel, bol naopak považovaný za zradcu.“ Situácia sa však podľa nej pomalými krokmi zlepšuje. „Hoci platy ešte zďaleka nie sú porovnateľné s tými na Západe, je to lepšie ako v minulosti. Navyše existuje systém grantov, existujú možnosti európskych projektov, štipendií a mobilít.“ Väčší problém vidí Oľga Gyárfášová v nedostatku súťaživej kultúry a absencii konkurenčného prostredia. „Viac ide u nás o ,stoličky’ ako o ,hlavičky’.

Odborné výsledky nie sú platným argumentom, oveľa viac zaváži klientelizmus. Takéto neduhy pôsobia demotivujúco a často sú oným push faktorom, ktorý vyháňa dravých a talentovaných ľudí do zahraničia.“ s Oľgou Gyárfášovou hovorila Barbara Baranyaiová

ČÍM KŔMIME SVOJE MOZGY Že krížovky a pamäťové cvičenia pomáhajú mozgu udržať si kondíciu, vieme dávno.

Lenže aký efekt majú potraviny, ktoré konzumujeme, na naše nálady a myšlienky? Pocit ťažoby, ktorý cítime po mohutnom obede, nemusí byť vraj iba fyzický – čoraz viac odborníkov hovorí o tom, že náš psychický stav je významne ovplyvňovaný naším stravovaním. A nejde pritom len o nejakú „blbú náladu“.

Profesor neurochirurgie na Kalifornskej univerzite Fernando Gómez-Pinilla tvrdí, že jedlo funguje ako farmaceutická zložka, ktorá výrazne ovplyvňuje mozog a duševné funkcie. Dospel k záverom, že určitý typ stravy poskytuje účinnú ochranu proti depresii, schizofrénii, bipolárnej poruche či demencii. Pripisuje obzvlášť pozitívne účinky omega-3 mastným kyselinám, ktoré obsahujú tučné ryby či repkový olej. Dnešná strava je na tieto látky chudobná a to je vraj jednou z príčin obrovského množstva ľudí s duševnými problémami.

Britská organizácia Mental Health Foundation (MHF) vydala správu, v ktorej prehlasuje: „… mozog je z veľkej časti tvorený esenciálnymi mastnými kyselinami, vodou a inými živinami. Vieme, že jedlo ovplyvňuje to, ako sa cítime, ako premýšľame a ako sa správame. Intervencie v oblasti stravovania môžu skrývať kľúč k mnohým problémom s duševným zdravím, ktorým čelí naša spoločnosť.“ Čoraz viac výskumov odhaľuje, že vplyv stravy nie je len priamy, t.j. spätý s náladami počas dňa, ale aj dlhodobý – nesprávne jedenie môže byť spojené s mentálnymi problémami, ako je depresia, porucha pozornosti, bipolárna porucha, poruchy nálad, úzkosti, Alzheimerova choroba, schizofrénia. Doktor Michael Crawford údajne varoval už pred viac ako 30 rokmi, že masový nárast počtu kardiovaskulárnych chorôb bude nasledovaný podobným nárastom duševných ochorení, pretože výživové látky potrebné pre srdce využíva aj mozog. Správa MHF pokračuje

tvrdením, že Crawfordove slová sa síce žiaľ potvrdili, no medzi odborníkmi existuje čoraz viac pokusov zlepšiť duševné zdravie výživou. Namiesto paušálneho predpisovania liekov lekári skúmajú stravovacie návyky pacientov a nariaďujú úpravy jedálnička a vitamínové doplnky. Organizácia však tiež upozorňuje, že zatiaľ neexistujú dôkazy, že z rozvinutých duševných ochorení sa dá dostať len úpravou stravy. Čo sa mozgu týka, okrem rýb mu prospievajú orechy, strukoviny, celozrnné potraviny, semienka a samozrejme ovocie a zelenina. Naopak, mozog sa veľmi neteší káve, alkoholu, nadmiere soli, cukrov, tukov a chemikálií pridávaných do potravín preto, aby krajšie vyzerali, výraznejšie chutili, dlho vydržali – a aby sme si na ne ľahšie navykali.

Nestačí však z potravín mozgu prospešné látky vyabstrahovať a šikovne napasovať do piluliek. Jednotlivé výživové zložky, či už ide o vitamíny, minerály či iné látky, nefungujú najlepšie v podobe „tri tabletky pred jedlom“, ale práve ako súčasť svojich „materských“ surovín. Ako rád hovorí Michael Pollan, autor bestselleru Omnivore’s Dilemma („Dilema všežravca“) – veda o výžive je dnes približne v štádiu, v akom chirurgia v stredoveku. Aj keď vieme, že jedlo je pre nás dobré, stále presne nevieme, prečo a ako to funguje. Je napríklad známe, že mrkva je užitočná – obsahuje vlákninu, vitamíny, prospešné zraku, pokožke, pre imunitu, a tak ďalej. Vieme v mrkve rozoznať 15 rôznych karoténov, no ich púhy súhrn stále neobjasňuje pozitívne účinky mrkvy na zdravie – tie tvoria to „tajomstvo mrkvy“, ktoré nevieme v laboratórnych podmienkach celkom zreprodukovať. Že jedlo vplýva na našu náladu, si ľahko overíte, keď spucujete tri čokoládové tortičky naraz. Matky poznajú obávané „cukrové šialenstvo“, ktoré sa zmocní dieťaťa po skonzumovaní istého množstva sladkostí.

Repné sladidlo pôsobí ako extrémne rýchly prísun energie, ktorý sa preženie mozgom ako hurikán, krátkodobo nás stimuluje a vzápätí zhodí zase dole, zanechávajúc nás pokleslejších ako predtým. Priveľa „bieleho jedu“ v strave môže spôsobovať výkyvy

nálad a energie, dlhodobo môže ísť už o depresiu. Riešenie spočíva okrem iného v tom, začať si vyberať potraviny s nízkym glykemickým indexom – celozrnné pečivo, zeleninu, tmavú ryžu, zemiaky v šupke.

Nielen cukor, ale aj strava zložená z extrémne upravovaných surovín, ktoré servírujú fastfoodové bufety, má na našu myseľ negatívny dopad. Autor dokumentu Super Size Me Morgan Spurlock, ktorý na sebe testoval účinky tridsaťdňovej „McDonald’s diéty“ hlásil už po niekoľkých dňoch okrem fyzických nepríjemností aj pocity skľúčenosti, depresiu, letargiu a bolesti hlavy.

Strava podľa niektorých ľudí ovplyvňuje nielen naše nálady, ale aj ochorenia, ktoré boli doteraz považované za závažnú vývinovú poruchu. Pred niekoľkými rokmi rozvírila mediálnu hladinu modelka a moderátorka MTV Jenny McCarthy, keď verejne tvrdila, že svojho syna vyliečila z autizmu.

Ocitla sa aj v show Oprah Winfrey a jej organizácia dnes združuje mnohých rodičov, ktorí svorne tvrdia, že úprava jedálnička spôsobila v živote ich detí hotové zázraky.

Významnú úlohu vo vyliečení syna malo podľa Jenny vyňatie mliečnych výrobkov a produktov s obsahom lepku zo stravy.

Niektorí odborníci odmietli potvrdiť jej slová a obviňujú ju zo zavádzania a vzbudzovania falošnej nádeje, no McCarthy píše o metóde liečby knihy a priťahuje pozornosť ďalších rodín s autistickými deťmi. A nie je jediná, kto tvrdí, že bezlepková a bezmliečna strava lieči: americká doktorka Mary Magson predpisuje autistom k tejto úprave jedálnička denné užívanie rybieho tuku a hlási úžasné výsledky: autistické deti známe neschopnosťou nadväzovať očný kontakt sa vraj po niekoľkých dňoch dívajú do očí.

Názory vedcov aj laikov sa v tejto otázke naďalej rozchádzajú, no pravdepodobné je, že skúmanie vplyvu stravy na náš mozog ešte priniesie významné výsledky.

Tomáš Korec

www.tapmagazine.sk

075

PROROCI A PLNÉ VRECIA

jedincov, takže kvalitní učitelia boli buď odídení, alebo znechutení a zostávajú tam takí, ktorí používajú ako pracovnú metódu napríklad sexuálne obťažovanie.

Nikto nie je doma prorokom. Nový zákon sa vyjadruje pomerne distingvovane, môj dlhoročný spolupracovník Laco Krajčovič má menej ohľaduplnú teóriu o mozgoch na Slovensku – keď svojho času kráčal pánboh ponad Slovensko s vrecom k*k*tov na pleci, zakopol o Tatry, vrece sa rozsypalo a pánbožko mal naponáhlo.

Jeden z mála slovenských polyhistorov, geniálny človek s mimoriadnym mozgom, talentom a prehľadom, hudobný skladateľ Vlado Godár, by mal byť dávno exponovaný čo najväčšiemu počtu mladých ľudí ako pedagóg, i ako umelec. Nie je. Ako pedagóg je niekde zastrčený na pár hodín, zatiaľ čo si netalentovaní vypadnutí z vreca navzájom udeľujú akademické tituly a korýtka.

A keď sa jeho najnovšia skladba uvedie verejne, tak je to na Pohode, kde zároveň s jeho oratóriom znie kolotočová hudba a agresívne nezmysly z vedľajších pódií tak, že redukujú vzácnu hudbu na 80 minút absurdnej pantomímy.

Ako generalizácia to znie príkro, ale občas (keď napríklad pozriem na volebné výsledky alebo čítam internetové diskusie o tom, že nízku úroveň slovenského dabingu spôsobuje fakt, že všetci herci sú Maďari a židia) sa čudujem, či Laco nemal nejakú víziu…

Situácia v iných krajinkách nie je oveľa lepšia – napríklad Kanaďania majú podobný sklon hľadieť veľmi podozrievavo na akékoľvek známky talentu či iniciatívy, vychádzajúce od vlastných obyvateľov.

Najúspešnejší Kanaďania sú tí, ktorí sa presadili v USA, problém je, že sa do ospalého domáceho močiarika nevracajú.

Ak by som mal pokračovať s príkladmi, zabrali by niekoľko vydaní tohoto časopisu.

Tak neviem, má pravdu Biblia alebo Laco?

Peter Briener

Slovensko má smolu s desaťročiami komunistického drancovania, uzavretými dolinami v horách, kde sa po dlhé roky nemohli zdravo miešať gény a nízkymi investíciami do kultúry a vzdelania. Nedá sa ani oceniť, koľko skvelej roboty v ľudských mozgoch môže narobiť jeden kvalitný a charizmatický učiteľ. Mal som v živote šťastie zopár takých stretnúť, ale celkovo sa na Slovensku vyskytujú v homeopatických dávkach.

Podobnú smolu má Slovensko aj na politikov. Predošlá garnitúra vypadla pánbožkovi z vreca a táto súčasná nemala na učiteľov také šťastie ako ja. Nikto im nevysvetlil, že investície do vzdelania a rozvoja historického a kultúrneho vedomia sú pre krajinu dôležitejšie než všetko ostatné. Úspešných Slovákov žijúcich v zahraničí je veľa. Záujem o ich vedomosti a skúsenosti takmer neexistuje, ak pominieme aktivity cestovnej kancelárie Matica slovenská, ktorú však zaujímajú najmä rozcítené spomienky na slovenský fašizmus.

Moja alma mater – VŠMU sa v poslednom období dostala do područia nie príliš talentovaných, ale o to organizačne zdatnejších

076 www.tapmagazine.sk

AKO CHUTIA NOVINY Porovnajme si na chvíľu svet žurnalistiky so svetom gastronómie. Ak sa chceme rýchlo najesť, ideme do fast foodu. Videli ste už niekoho, kto príde do McDonald’s a pýta si od bledého mladíka v korporátnej košeli odporúčanie? Vo fast foode si človek objednáva presne to, čo chce, pričom si vyberá prevádzku, ktorá jeho potreby čo najrýchlejšie splní. Špeciality šéfkuchára a odporúčania vrchného čašníka patria do sveta reštaurácií. Čím luxusnejší podnik, tým ochotnejšie si dáme poradiť, tým radšej sa necháme inšpirovať.

Žurnalistika dnes nie je veľmi odlišná.

Spravodajstvo a servisné témy patria vo väčšine prípadov k novinárskemu fast-foodu. Ľudia sa chcú dozvedieť, čo je nové, prípadne chcú poradiť v nejakom probléme. Nech sa redakčná rada novín snaží akokoľvek, nikdy túto potrebu nepokryje tak dobre a najmä promptne, ako internetové weby. Tie sú nielen rýchlejšie, ale umožňujú aj selekciu toho, čo sa vo výbere správ zobrazuje.

Okrem možnosti selekcie dostali prednedávnom internetové médiá do rúk ešte lepšie karty, ktoré im rozdáva americká spoločnosť Demand Media. Jej zakladateľ Richard Rosenblatt prišiel s geniálnym nápadom, ako si zo zástupov blogujúcich grafomanov spraviť účinnú jednotku rýchleho nasadenia. Originálny algoritmus analyzuje slová, zadávané do internetových vyhľadávačov. Následne zistí, či o výrazoch píšu svetové médiá a či je o ne záujem zo strany inzerentov. Ak je na danú tému nedostatok kvalitných materiálov a dostatok inzerentov, článok dostane zelenú.

Povedzme, že tisícky ľudí na internete zúfalo hľadá „čistenie filtra kávovaru“ a predstavme si, že na internete neexistuje jediný dobrý návod. Demand Media pošle námet autorom, tí napíšu text o čistení filtra za smiešny honorár, za ktorý by klasickí novinári ani nepohli prstom. Vďaka tomu, že o danej téme nikto poriadny článok ešte nenapísal a vďaka dobre zvoleným kľúčovým slovám sa materiál expresne vyšvihne na popredné priečky vo vyhľadávačoch, čo zaručuje článku mohutný prísun čitateľov.

Na takéto stránky sa skvele predáva inzercia. Keď si zúfalý vlastník kávovaru prečíta, že treba kúpiť vhodný čistiaci prostriedok a keď sa mu zhodou okolností prostriedok ponúka z reklamy pod článkom, obchod je takmer uzavretý. Obchod, za ktorý si prevádzkovateľ webu môže vypýtať slušnú províziu.

O tom, že tento systém nefunguje len pre servisné články, svedčí aj fakt, že služby Media on Demand začal využívať aj americký denník USA Today. Hoci, ako píše Alex Pham z Los Angeles Times, bola spoločnosť Media on Demand zo strany tradičných médií najskôr kritizovaná, dnes sa stará napríklad o cestovateľskú rubriku USA Today, kde prispieva textami i videami. K jej službám sa postupne prihlasujú aj ďalšie americké denníky, nehovoriac o zástupoch webov.

Príklad spoločnosti Media on Demand ukazuje, ako sa novinársky svet mení. Čoraz viac je žurnalistika tovarom, ktorý musí čo najsnaživejšie nadbiehať zákazníkovi, a to čo najrýchlejšie. V úvode sme však okrem fast foodov spomínali aj lepšie reštaurácie.

Prečo si niekto kúpi steak za 20 eur, keď vo fast foode zaženie hlad za štvrtinovú cenu?

Dôvodov je viac – chce iné, lepšie chute, chce zážitok, luxus…

Noviny, ktoré chcú uspieť, by si mali uvedomiť, že prechádzajú do kategórie reštaurácií.

Musia byť originálne, provokačné, musia dráždiť zmysly. Musia ponúkať kvalitných „kuchárov“ a špeciality, ktoré konkurencia nemá. Môžu čitateľom odporúčať, ponúkať im svoje originality. Len ak budú svojské a aj trochu luxusné, elitné, prežijú aj v záplave žurnalistických fast foodov.

Martin Stacho

DOBRÝ SITCOM A PREČO HO NEVIEME UROBIŤ Vybral som sa do Los Angeles urobiť si na UCLA kurz pre ľudí začínajúcich s písaním sitkomov. Som tu niečo cez 6 týždňov, mám za sebou 5 trojhodinoviek kurzu, denne pozerám 2-3 diely najlepších aktuálnych komediálnych seriálov a premýšľam nad tým, nad čím asi veľa ľudí, čo majú tento žáner radi – prečo tie naše slovenské sitkomy nie sú také dobré ako americké?

Prečo nie sú dialógy také vtipné, rýchle, vyšperkované do posledného slovíčka?

Prečo sú príbehy niekedy slabé, málo napínavé, málo prekvapivé a postavy v nás nevyvolávajú tak silné emócie, ako keď pozeráme „The Office“, „2 and a Half Men“ alebo „How I Met Your Mother“?

DÔVODOV JE VIAC Prvým a aj keď to bude znieť ako klišé, najdôležitejším, sú peniaze. Nie je to len výhovorka netalentovaných scenáristov, režisérov a hercov, je to fakt. Ak máte peniaze, môžu vaše postavy vyjsť von z bytov, môžu ísť na letisko, do taxíka, do iného baru, ako chodievajú obvykle. Ak máte peniaze, môžu dlhšie skúšať, môžu si texty nacvičiť na čítačke a na pľac prísť super pripravení. Ak máte peniaze, nemusíte nakrúcať jeden diel za jeden deň, môžete používať nové lokácie, celebritných hostí, komparz a epizódne postavy. Ak máte peniaze, môže sa každá zložka štábu seriálu venovať dlhšie – pretože nech ich to, čo robia, akokoľvek baví, hypotéka, lízing, gastrolístky a plienky sa nezaplatia samé. Ďalším dôvodom je výber hercov. LA je plné dobre vyzerajúcich osôb s komediálnym talentom plus mnohými skúsenosťami s týmto žánrom. V baroch a reštauráciách vás obsluhujú krásni ľudia rôznych farieb, rás a čŕt – to všetko sú herci čakajúci na svoju šancu, „zatiaľ“ zarábajúci ako čašníci, zberači špinavých riadov či „nadháňači“ hostí pre reštaurácie.

Každý z nich má za sebou nie jeden, ale niekoľko kurzov herectva – špecializovaných na stand-up comedy, Stanislavského alebo jednoducho komediálne herectvo, a po večeroch, keď nepracujú, vystupujú zadarmo v comedy cluboch, improv kluboch, hrajú v študentských filmoch. Tým získavajú tú posvätnú, kastinovými agentmi velebenú vec – „comedy timing“ – čiže komediálne načasovanie. To je tá schopnosť povedať suchý vtip tak, že sa na ňom smejete ešte dva dni. Schopnosť natiahnuť úvod, urobiť pauzu pred pointou, či vyčkať, kým publikum vtip pochopí a až potom na ňom stavať ďalej. Je tu skrátka obrovské množstvo ľudí pripravených vziať scenár do ruky, za pár dní svojím unikátnym spôsobom uchopiť postavu a hneď na prvej čítačke ju odpáliť tak, že máte pocit, že je to šiesta ostrá. Nehovoriac o tom, že na každý charakter, na každú vašu víziu postavy nájdete niekoľko úžasných typov a často si vyberáte len medzi niekým, kto je výborný a niekým ešte lepším. Na Slovensku má databáza hercov niekoľko stovák ľudí, z nich je herecky použiteľných možno menej ako sto. A z tých je reálne dobrých v komediálnych úlohách tak 20%, takže sa môžete snažiť, ako chcete, často vyberáte len zo zlých a horších.

improvizačné vystúpenia. Stand-up comedy a čierny, či naozaj pivničný humor je tu braný prirodzene a bez predsudkov (židia, černosi, gayovia či Mexičania si na neustále podrypovanie už dávno zvykli). Stand-up komik môže povedať ČOKOĽVEK a ak sa vám – divákovi – zdá, že to už je priveľa a mimovoľne z vás vyjde zhnusené „ooooh“, stanete sa okamžite terčom ďalších vtipov.

Slovensko je so sitkomom v plienkach.

Sme asi 25 rokov pozadu, niekde v období „The Cosby Show“ a „Roseanne“. Ale verím, že sa to zlepší. Niektoré z televízií už vnímajú sitkom ako pevnú súčasť vysielacej štruktúry, a niektoré usilovne pracujú na tom, aby sa ňou stal. Na Slovensku sa profiluje stále viac komediálnych hercov a pravdepodobne bude pribúdať investorov, ktorí budú chcieť svoj produkt či značku odpromovať práve cez sitkom. (Pretože „veľké“ nakrúcanie sa len z peňazí vybraných počas reklamných brejkov nedá uživiť, aj keď sumy za 30-sekundový spot v primetime sa môžu zdať šialené.)

Už sme tu mali kvalitne a „draho“ natočenú seriálovú detektívku (Mesto tieňov) či dramatický seriál (Keby bolo keby). Myslím, že na rade je sitkom – alebo presnejšie, ako my radi voláme jeho upgradnutú verziu – „komediálny seriál“.

Kým sa dostaneme na úroveň amerických seriálov, čaká nás ešte dlhá cesta. Pozitívne však je, že mnohé z techník, ktoré v súčasnosti americký sitkom využíva (mockumentary štýl – sitkom nakrúcaný ako „dokument o niečom čo sa nikdy nestalo“; cold openings – krátka scéna, ktorou seriál začína a ktorá s dejom dielu nemá nič spoločné, no výborne ho oživí, alebo prepájanie reálneho sveta s tým seriálovým – keď Seinfeld hrá Seinfelda v seriáli „30 Rock“), nestoja ani euro, je možné ich jednoducho zakomponovať do našich seriálov a urobiť ich tak lepšími. Na to však treba o týchto veciach vedieť, sledovať ich, rozumieť im a hovoriť o nich. Aj preto verím, že budúcnosť sitkomu na Slovensku je ružovejšia ako trenírky, čo nosí nadporučík Húrka pod policajnou uniformou a jasnejšia ako Banánove vyhrážky Aliho neplatičom.

Ján Gordulič, scenárista

V LA hrá všetko komediálnym žánrom do karát. Je tu asi 20 comedy clubov s dlhoročnou tradíciou. Ďalšie kluby sa špecializujú na

www.tapmagazine.sk

077

SOLOMON KANE 2009, réžia Michael J. Bassett, hrajú James Purefoy, Robert Orr, Richard Ryan, Ian Whyte, Marek Vašut Krvavá rozprávka o bojovníkovi Solomonovi Kaneovi bola pôvodne námetom dobrodružných paperbackov z pera Roberta E. Howarda, ktoré vychádzali v Amerike od roku 1927. Neskôr bola postava využitá v komixe a minulý rok natočil režisér Michael J. Bassett film, ktorý sa pravdepodobne nestane legendou, no ponúka pomerne príjemnú zábavu fanúšikom žánru a zaručene poteší milovníkov temnej stredovekej estetiky. Na nadbytok veselých, slnečných obrazov sa určite nebudú môcť sťažovať.

Dokonca aj vo chvíľach, kedy v pozadí zreteľne vidíme jasnú oblohu, štáb polieva hrdinov hektolitrami umelej dažďovej vody.

Neľútostný zabijak Solomon Kane (skvelý James Purefoy) sa dozvedá, že jeho duša prepadne diablovi, ak sa nedá na cestu pokoja a mierumilovnosti. Situácia sa komplikuje a hrdina je opäť donútený zabíjať, poťažmo hľadať iné spôsoby, ako spasiť svoju zatratenú dušu.

Ako v každej rozprávke, aj tu nájde dospelý divák hromadu vtipných momentov, od príšernej flautovej hudby cez nepravdepodobné dialógy až po márnivosť jedného zo záporných hrdinov, ktorý má aj napriek na fašírku dokaličenej tvári starostlivo zapletené fešné copíky.

Vo filme točenom zväčša v Čechách vidíme aj Marka Vašuta, ktorý však nedostáva priestor rozohrať žiadny výrazný charakter a úloha radového zloducha mu pravdepodobne neprinesie žiadne oslnivé ocenenia.

Najväčším problémom filmu sa ukáže byť čas a narábanie s ním, akoby obmedzený rozpočet neumožnil zaplatiť poriadneho strihača a do popredia čoraz častejšie vystupuje problematický timing. Hneď v úvode sme konfrontovaní s chmúrnymi vyhliadkami Kanea na stratu duše – bohužiaľ ešte skôr, ako nám na tom stihne záležať. Potom zase čakáme až do polovice filmu na informáciu o tom, čo je vlastne hrdinovou hlavnou úlohou. Aj honba za vyslobodením krásavice

078 www.tapmagazine.sk

odštartuje ešte predtým, ako sa začne rozvíjať romantické puto, ktoré by snahu o záchranu dievčiny zdôvodnilo. Snímka pravidelne stráca spád vďaka rozvláčnym pohľadom na nudné scenérie a zbytočnými zábermi presunu hrdinov z miesta na miesto. Potom sa zrazu rozbehne tak prudko, že celkom zabudnete, že ste ešte pred chvíľou premýšľali, či ste nezabudli zamknúť auto. Podobne ako frajerka, ktorá vás vždy, keď sa už-už chcete rozísť, niečím príjemne prekvapí – vo filme Solomon Kane sa striedajú chvíle otravné so strhujúcimi v mätúcom mixe.

Monštrá a iní záporáci nepotešia svojím tuctovým prevedením (koľkokrát už sme videli deti meniace sa na strigy a prázdne, „korálkové“ oči démonov), no finálna bitka s obávanou obludou – hravá skrývačka namiesto tradičného boja na život a na smrť – je príjemným osviežením. Zaujímavý prvok do plejády oháv prináša aj šéf zloduchov Malachi v podaní Jasona Flemynga, ktorý predstavuje ukážkový dôkaz, že tvár husto potetovaná nápismi môže byť podivne sexy. A vďaka tomu, že použité písmo je archaické, vôbec nevyzerá, akoby zaspal na novinách. To by mu totiž dosť ubralo na hrôzostrašnosti.

Film má u nás premiéru koncom septembra.

THE GHOST WRITER 2010, réžia Roman Polanski, hrajú Ewan McGregor, Pierce Brosnan, Kim Cattrall, Olivia Williams Vynechať obligátny úvod o režisérových prúseroch so znásilňovaním školáčok je možno kontroverznejšie ako robiť na túto tému jasné vyhlásenia. Ak však vychádzame z predpokladu, že si môžete urobiť názor na výtvor aj bez toho, aby ste poznali morálny profil jeho tvorcu, v prípade najnovšieho Polanského filmu Ghost Writer je to pomerne jednoduché – snímka nestavia ani najmenšiu návnadu tým, ktorí by talentovaného úchyla videli najradšej na šibenici. I keď samozrejme

podobné vyhlásenia padali, mne ostali skryté všetky tajomné či otvorené odkazy, všetky narážky odhaľujúce súvislosť medzi prebiehajúcim škandálom a kvalitne nakrútenou detektívkou. A v celom filme sa neobjaví ani jedna postava, ktorá ešte nedovŕšila dvadsať.

Polanskému sa podarilo natočiť film, ktorý nezanechá spomienku pretrvávajúcu dlhšie ako cestu domov z kina, a predsa nebudete mať pocit, že ste vyhodili peniaze. Príbeh nie je celkom nový (novinár náhodne preniká do spletitých, nebezpečných súvislostí v pozadí politických machinácií), no ponúka aj zaujímavé momenty. Ewan McGregor ako hlavný hrdina, ktorého meno nikdy nepadne, je najatý ako „tieňový spisovateľ“ memoárov pre bývalého britského premiéra, keďže predošlý novinár sa za podivných okolností utopil v mori. Ewan je presvedčivý a pútavý, Pierce Brosnan v role premiéra Langa podáva vrcholný výkon a ponuré exteriéry (film bol z veľkej časti točený v Nemecku) tvoria – atypicky pre tento žáner – samostatnú postavu príbehu, dokonale dotvárajúc atmosféru napätia a beznádeje prameniacej z bezmocnosti voči silnejšiemu nepriateľovi.

Olivia Williams ako Ruth Lang je dvom mužom fascinujúcim hereckým protihráčom, jej postava pridáva filmu extra rozmer komplikovaným, nekonvenčným charakterom roly – ako pani premiérová je prekvapivo ľudská, nestrojená a drsne sexy. Autor knižnej predlohy Robert Harris sa netají tým, že ho k napísaniu story inšpiroval britský premiér Tony Blair, ktorého považuje za vojnového zločinca – a aspoň na papieri mu to dal poriadne vyžrať.

Rozuzlenie, ktoré prebehne v niekoľkých menších erupciách, nie je tak celkom šokujúce, a hoci kritici konštrukcii príbehu vyčítajú istú naivitu, Polanského nepopierateľná remeselná zručnosť spolu s vynikajúcimi hereckými výkonmi dobre zakrývajú tieto drobné trhliny.

Film má u nás premiéru začiatkom októbra.

SOCHA AURELA STODOLU Až do prvých jarných mesiacov hocikto, kto išiel okolo budovy Slovenskej technickej univerzity na Námestí slobody v Bratislave, mohol vidieť jeden plagát, kde bolo napísané, že 2009 je rok Aurela Stodolu. Takto STU chcela ukázať úctu zakladateľovi teórie parných a plynových turbín pri jeho 150. výročí. V susednej budove Národná banka Slovenska vydala historicky prvú zberateľskú euromincu SR s podobizňou tohoto slovenského vedca svetového mena. Wikipédia hovorí, že na jeho počesť je pomenovaná aj jedna planétka – (3981) Stodola. Pre mňa (a určite pre veľa iných cudzincov) bol Stodola jeden z prvých Slovákov, s ktorým som sa v živote „stretla“, pretože som o ňom počula ešte v škole ako 13-14 ročná, keď sme sa na hodine fyziky učili o turbínach.

Druhý bol Gustáv Husák, ale to vďaka komunistickej propagande, nie jeho intelektu. Musím povedať, že aj Svätoplukovi bol v našich učebniciach venovaný krátky paragraf, ale nejako sa stratil medzi našimi lokálnymi národnými hrdinami, ktorí – ako v každej bývalej komunistickej krajine – boli prezentovaní ako súhrn všetkého dobrého, čím môže človek byt’ a mať – na rozdiel od susedov, ktorí nám len závideli. Žijem už niekoľko rokov na Slovensku a bola som prekvapená, že celý minulý rok som počúvala o plánoch umiestniť sochu Gustáva Husáka v Karlovej Vsi a Svätopluka na Bratislavský hrad, ale nebolo počuť žiadne slová o soche pre Aurela Stodolu.

Ak sa pozriete na mapu slovenských miest a obcí, zistíte, že slovenskí vedci nemajú žiadnu centrálnu ulicu alebo námestie, ktoré by boli pomenované po nich, možno okrem jednej v rodnom meste. Aj najmenšia dedina na Slovensku má však Štefánikovu alebo Štúrovu ulicu. Áno, M. R. Štefánik sa zaujímal o astronómiu, Ľudovít Štúr o lingvistiku a Pavol Jozef Šafárik založil vedeckú slavistiku, ale bola to ich politická aktivita, často interpretovaná podľa potreby politikov, ktorá rozhodla o ich mieste v slovenských dejinách. Aurel Stodola, Štefan Banič (vynálezca padáka),

Maximilián Hell (priekopník výskumu v oblasti polárnej žiary a magnetického poľa Zeme), Vojtech Alexander (založil plastickú röntgenológiu), Štefan Jedlík (objavil výrobu sódovej vody), Ľubomír Hrivnák (zakladateľ teórie tuhých látok) a ďalší slovenskí vedci, vyznamní pre celý svet, sú tlačení na okraj miest (ak vôbec), a aj to bez jedného riadku, ktorý by vysvetlil, kto sú. Cynici by povedali, že to hovorí o postoji slovenskej spoločnosti k vede a výskumu, iní by reagovali, že aj tak vedci nemajú radi publicitu. A asi každá debata na túto tému by skončila tým, načo je dobré pomenovať nejakú ulicu po vedcovi, keď mladá generácia je aj tak apatická a slovenskí vedci nemajú peniaze, chvíľu trčia v chátrajúcich laboratóriách a potom rýchlo utekajú do zahraničia.

Lenže realita je trošku iná a možno prišiel čas pozerať sa na ňu inak. Čo by ste povedali, keby ste videli kopec bilbordov po celej krajine, kde by bolo napísané, že Slovensko má špičkových fyzikov (hlavne jadrových), biológov a lekárov (výskum rakoviny, molekulárna epidemiológia), zoológov (pomoc africkým krajinám bojovať so spavou chorobou) alebo astronómov? Mali by ste záujem zistiť, kto sú?

Boli by ste prekvapení, keby ste sa dozvedeli, že Google vráti trikrát väčší počet výsledkov pre Doc. RNDr. Silviu Pastorekovú ako pre Mariannu Ďurianovú, a takmer rovnaký počet ako pre hokejistu Žigmunda Pálffyho? Pre tých, ktorí práve nemajú prístup na internet: Silvia Pastoreková je špičková vedkyňa, ktorá ľudovo povedané úspešne skúma rakovinu vo Virologickom ústave Slovenskej akadémie vied.

matematiky a chémie a viac rodičov by si konečne uvedomilo, že matematika, fyzika a chémia pomáhajú rozvíjať osobnosť ich potomkov. Učia kritickému a nezávislému mysleniu, čo je úžasná zbraň proti tlaku populistov, extrémistov a agresívnych obchodných zástupcov. Učia, že klásť otázky a debatovať vo forme výmeny argumentov a nie monológov nie je nič zlé, naopak, je to dobrý spôsob, ako robiť pokroky – a veľký pokrok pre spoločnosť bude, keď nebudú žiadne trápne momenty ticha na konci konferencií alebo debát ako reakcia na frázu: „A teraz sa teším na vaše otázky“. Veľký pokrok bude, keď ten, kto kladie otázky alebo reaguje na nejaký názor, nepočuje za chrbtom „Chce sa ukázať, si robí kariéru“, ako sa bohužiaľ stáva teraz v takmer každej organizácii na Slovensku. Veľký pokrok bude, keď tí, ktorí majú otázky a návrhy, budú ich prezentovať – jasne a stručne. A asi najväčší pokrok bude, keď sa ľudia naučia niesť kritiku konštruktívne a nie osobne.

Keď sa toto všetko stane, Slovensko bude dospelá, moderná a sebavedomá krajina, o ktorej snívali aj Štúr, aj Štefánik, aj Šafárik a možno že aj Svätopluk. Krajina, ktorá nepotrebuje sochy, aby povedala, kto je a kam ide.

Anca Dragu

Čo by sa stalo, keby SAV dala dokopy výučbový program, v ktorom by vedci navštevovali školy a interaktívne sa bavili s deťmi na hodinách fyziky, chémie alebo biológie, napríklad o tom, čo robia v CERNe (Európska organizácia pre jadrový výskum)?

Alebo by urobili nejaký relatívne jednoduchý experiment, ktorý vyráža deťom dych – veď pani učiteľka to nikdy nerobí. Možno že by konečne skončila debata o apatii mladej generácie a tri-štyri deti v každej triede by našli nové idoly. Určite by viac detí rýchlejšie získalo základné znalosti fyziky,

www.tapmagazine.sk

079

TAPprofile

NEURO MARKETING VIEME ČO SI ZAJTRA KÚPITE MARKETÉRI A REKLAMNÍ MÁGOVIA INVESTUJÚ MNOŽSTVO PROSTRIEDKOV, ABY ZISTILI, ČO SA DEJE V HLAVÁCH ĽUDÍ PRI NÁKUPNÝCH ROZHODNUTIACH. FAKTOM VŠAK JE, ŽE 90 % NÁKUPNÝCH ROZHODNUTÍ ČINÍME NEVEDOMKY A NEDOKÁŽEME POMENOVAŤ SVOJE DÔVODY PRE KÚPU KONKRÉTNEHO PRODUKTU. ZNAČKY, KTORÉ LEJÚ MILIÓNY EUR DO KOMUNIKÁCIE SO ZÁKAZNÍKMI BEZ ZÁRUKY, ŽE ICH ZASIAHNE, SI UVEDOMUJÚ, ŽE JE POTREBNÉ PRENIKNÚŤ OVEĽA HLBŠIE DO PROCESOV V POZADÍ NÁKUPNÝCH ROZHODNUTÍ.

080 www.tapmagazine.sk

TAPprofile

Globálnym hitom sa v posledných rokoch stal neuromarketing, disciplína, ktorá umožňuje lepšie pochopiť, prečo kupujeme, čo kupujeme. Pri štandardných prieskumoch je mnoho priestoru pre vedomú odchýlku – ľudia často nehovoria celú pravdu a nepriznajú všetko, čo si o svojich pohnútkach uvedomujú. Neuromarketing je miestom, kde sa stretáva neurológia s marketingom; metóda skúmania, ktorá mieri priamo na zdroje motivácie či emócie – prostredníctvom skúmania, ako na podnety reaguje mozog. Tak je možnosť vedomej manipulácie eliminovaná.

V jednej z prelomových kníh, Buyology, ponúka Martin Lindstrom príležitosť nazrieť do procesov, v ktorých sa stretávajú špičkoví vedci a marketingoví experti.

Neuromarketing, napriek tomu, že je ešte v plienkach, využíva high-tech technológie ako napríklad fMRI alebo EEG, ktoré skúmajú mozgovú aktivitu. Tzv. neuroimaging hardware umožňuje analyzovať, čo nás vedie k nášmu správaniu, názorom a preferenciám. Vďaka tomu môžeme lepšie porozumieť tomu, prečo si zákazník vyberie Heineken a nie Zlatý Bažant, iPod a nie Sony a McDonalds namiesto Subway.

Neuromarketing pomáha odhaľovať a objasňovať nečakané skutočnosti.

Lindstrom uskutočnil s tímom vedcov najrozsiahlejšiu neuromarketingovú štúdiu v histórii tejto disciplíny. 32 dobrovoľníkov podrobil experimentu s cieľom zistiť, ako je možné, že výhražné kampane majú taký malý efekt na zníženie počtu fajčiarov. Štúdia trvala takmer tri roky, stála sedem miliónov dolárov a boli do nej zapojení profesionáli z celého sveta, dvesto výskumníkov, desať profesorov a doktorov plus etická komisia. Boli

využité najmodernejšie zariadenia na poli neurológie: skener fMRI a dokonalejšia forma elektroencefalografu s označením „SST“, ktorá sleduje mozgové vlny v reálnom čase. Fajčiarom boli najskôr kladené otázky ako: Ovplyvňujú vás varovné nápisy na cigaretách? Fajčíte kvôli nim menej?

Z odpovedí bolo zrejmé, že kampane zamerané proti fajčeniu by mali fungovať.

Nasledoval však čas vyspovedať mozog.

Skener fMRI funguje podobne ako vyšetrenie magnetickou rezonanciou, pri ktorom nehybne ležíte v mohutnom hučiacom prístroji. V dohľade dobrovoľníkov boli premietané varovné nápisy z cigariet.

Každý z účastníkov prieskumu mal určiť, akú silnú chuť zapáliť si pociťuje.

Pri každom z obrázkov zaznamenal svoju odpoveď stlačením tlačítka na ovládacom paneli.

Výsledky testu boli priam šokujúce.

Varovné nápisy na škatuľkách cigariet nemali ani najmenší vplyv na chuť fajčiara na cigaretu. Všetky hrôzostrašné fotografie, vládne regulácie a miliardy eur, ktoré boli investované do kampaní, boli zbytočné.

To ale nebolo všetko – výskum preukázal, že nápisy, či už sa týkali rakoviny pľúc, chorôb srdca alebo iných problémov, v skutočnosti stimulovali oblasť mozgu nazývanú nucleus accumbens, alebo centrum túžby. V tejto oblasti sa prepájajú špecializované neuróny, ktoré sa aktivujú vo chvíli, keď má človek na niečo silnú chuť – napríklad na alkohol, drogy, tabak, sex alebo hazard. Zóna je úzko spojená s odmeňovaním a pocitom slasti.

Prieskum ukázal, že varovné nápisy a kampane proti fajčeniu nielenže neodrádzali fajčiarov od cigariet, ale prostredníctvom

aktivácie centra nuccleus accumbens ich dokonca povzbudzovali, aby si zapálili.

Varovné slogany sa tak vlastne stali obchodným nástrojom tabakového priemyslu.

Pri priamych otázkach takmer všetci účastníci prieskumu odpovedali, že nápisy ich odrádzajú od cigarety. Možno si mysleli, že je to správna odpoveď, možno to bolo kvôli pocitom viny. Neuromarketingový test však dokázal pravý opak.

Neuromarketing ako disciplína je cestou budúcnosti pre marketérov, prieskumníkov trhu, značky a produkty.

Jeho prostredníctvom sme schopní dospieť k poznatkom, ktoré sú pre marketérov kľúčové. Napríklad, že product placement nemá naozajstný vplyv na správanie spotrebiteľov, že logo značky má omnoho menší efekt ako zvuky a vône, ktoré môže značka zakomponovať do svojej komunikácie, alebo že sex v reklamách v skutočnosti nie je veľmi účinný.

MARTIN LINDSTROM BUYOLOGY rketingu Ak sa chcete dozvedieť o neuroma , ktorá viac, odporúčame skvelú knihu vyšla aj v českom preklade.

Nákupologie, Computer Press 2009

MARTINLINDSTROM Jeden z najuznávanejších brand-konzultantov sveta, ktorého poradenské služby využívajú značky ako McDonald’s Corporation, PepsiCo, Nestlé, American Express, Microsoft Corporation, The Walt Disney Company alebo GlaxoSmithKline. Je autorom kníh „Buyology“ a „BRAND sense“, ktoré sú považované za učebnice moderného marketingu, a v ktorých prevracia naruby takmer všetko, čo sme si doteraz mysleli o efektivite reklamy a o princípoch v pozadí nášho nákupného správania. V roku 2009 bol časopisom Time vyhlásený za jedného zo 100 najvplyvnejších ľudí sveta.

text Milan Šemelák

www.tapmagazine.sk

081

VŠETKOJEINAK Priekopníkmi neuromarketingu na Slovensku sú Martin Štulrajter a Miroslav Švec, ktorí sa k tejto vednej disciplíne dostali, keď im tradičné metódy marketingového výskumu prestali dávať postačujúce odpovede. „Robili sme bežné prieskumy a narazili sme na veci, na ktoré sme nevedeli odpovedať. S klientmi sme hrali fér – môžeme vám povedať, čo si myslíme, ale z prieskumu to nevyplýva.“ Začali s prístrojom merania vodivosti kože, ktorý kúpili za 5000 korún v ezoterickom obchode. Vodivosť kože sa zvyšuje, keď sa začneme viac potiť, čo býva dôsledkom emocionálneho rozrušenia, a prístroj dokáže túto zmenu okamžite zaznamenať.

Vystavením respondentov marketingovým podnetom (napríklad reklamným spotom) a skúmaním reakcie kože mohli pozorovať, na aké obrazy či zvuky reagujeme zvýšeným záujmom. „Tieto metódy sa dajú dobre využiť pri posudzovaní už existujúcich kampaní,“ hovoria vedci. Čoskoro však dospeli k záveru, že v určitých prípadoch skúmanie emocionálneho vzrušenia prejavujúce sa spotenými dlaňami nestačí – na hlbšie pochopenie procesov v mozgu je potrebné pozrieť sa aj na šedú kôru mozgovú. Pridali do svojho inventára čiapky s elektródami, ktoré poskytujú komplexnejší prehľad o aktivite v rôznych častiach mozgu.

082 www.tapmagazine.sk

Tie im umožňujú sledovať reakcie človeka v širších súvislostiach. Aj naďalej používajú klasické marketérske metódy, no v prípade záujmu klienta (tých, ktorí majú záujem, je vraj čoraz viac) zapoja aj niektorú z metód neuromarketingového výskumu.

Potýkajú sa najmä s nedostatkom finančných prostriedkov na potrebné technológie. „Žiadali sme o vládny grant na založenie dvoch centier – centrum neuromarketingu a centrum neuroekonómie. Neuromarketing získava poznatky o reakciách na marketingové podnety, neuroekonomika popisuje, prečo robí človek tú-ktorú voľbu pri kúpe produktu – hovorí o rozhodovacích procesoch. Vybudovala by sa ľudská a technologická základňa, ľudia z praxe aj výskumu, spojil by sa s tým aj komerčný projekt, prepojenie s vysokými školami, vydávali by sa publikácie, organizovali konferencie. Ani sme veľmi nepočítali, že grant dostaneme, no skúsiť sme to museli – bol by to super posun pre SAVku aj pre nás, možno šanca dobehnúť v neurooblasti svetovú vedu. Bola to veľká výzva, a len sme boli zvedaví, na čom nás vylejú. Napokon bol zamietnutý ústav SAV, pretože vraj nespĺňa kritériá partnerskej výskumnej vedeckej organizácie. Takže to bolo celkom vtipné.“ I s obmedzenými zdrojmi však realizovali fascinujúce experimenty. „Každý deň sa

nám rúcali predstavy o tom, ako to funguje, každý deň priniesol zásadnú zmenu v našich predstavách. Mnoho z týchto poznatkov je celkom anti-intuitívnych.

Jednoducho, všetko je inak.“ Je známe, že ľudské rozhodovanie prebieha podľa nasledovných priorít: najskôr hľadáme riešenie, ktoré smeruje k záchrane života. Na druhom mieste – ak nejde o život – nasleduje zvyk, rutina, pretože mozog má tendenciu šetriť energiu. Až v prípade, keď nejde o život a nie je možné riešiť problém použitím rutinnej metódy, zapájame originálne riešenia, vymýšľame nové metódy – učíme sa niečo nové. „Otázka je, či sa s touto schémou pretláčať, alebo ju nejako využiť,“ hovoria neuromarketéri. Čo teda klasická poučka „na nálepku NOVÉ ľudia vždy skočia“? Vedci tvrdia, že novinky sa na trhu naopak veľmi ťažko presadzujú, pretože spracovanie nového podnetu je pre mozog sedemkrát energeticky náročnejšie ako spracovanie toho, čo poznáme. Preto sú úspešné všetky takzvané „novinky“, len keď sú spojené s niečím známym, osvedčeným, čomu sa pridá extra hodnota novosti: vylepšená chuť, lepšia receptúra, nová technológia… „Deväťdesiat percent takzvaných noviniek je známy produkt, ktorý len ide s dobou, zlepšuje sa a adaptuje,“ hovoria vedci. „Ideálne je novú vec nejako obaliť do rutiny, do toho, čo už poznáme.“

text Lenka Jíleková, foto Peter Spurný

TAPprofile

SMALL TALK

PETERPIŠŤANEK Akú vlastnosť na sebe neznášate?

Sklon narcisticky poúčať svoje okolie.

Kto alebo čo je láska vášho života?

Moja manželka.

Čím ste zarobili svoje prvé peniaze?

Víkendovým brigádovaním v niekdajšej tehelni v niekdajšej Devínskej Novej Vsi, ešte ako žiak základnej školy. Keď som si našetril dosť, kúpil som si svoj prvý hi-fi gramofón.

Aká je vaša životná filozofia?

Nič také nemám. Žijem, ako sa dá.

Čím si vás človek získa?

Hm, na to sa ťažko odpovedá. Nemám povahu človeka, ktorý sa dá ľahko získať.

Aký talent by ste chceli mať?

Ako rodený dysnumerik a dyskalkulik po ničom tak netúžim ako po počtárskom talente. A keby som k tomu ešte trochu vedel hrať na klavíri, bol by som už celkom spokojný.

Keby ste svojmu dvadsaťročnému ja mohli dať jednu radu, čo by to bolo? „Netráp sa za tou babou, prídu iné, lepšie!“ Otázne je, či by som vtedy na takú radu dal.

Dávate peniaze na charitu? Áno, každý mesiac posielam malý, ale pravidelný obnos Slobode zvierat.

Aká kniha vám leží na nočnom stolíku?

Už dlho sa tam nachádza Léčba neklidem od Sakiho. Vždy ráno medzi zobudením a samotným vstávaním si prečítam kúsok, viac nestihnem, treba ísť pracovať. Čo je najťažšie na dospelosti?

Pochopiť, čo všetko človek nie je schopný ovplyvniť, ani keby sa rozkrájal.

To uvedomenie si trvá dlho.

Na čom sa neoplatí šetriť?

Na radosti. Svojej ani svojich blízkych. Čo si nikdy nenecháte v televízii ujsť?

Dám si v televízii ujsť všetko, pretože televíziu nepozerám. Televízor používam

výlučne ako zobrazovaciu jednotku DVD-prehrávača. Ale žena sa rada pozerá na Súdnu sieň na JOJke, takže o tom niečo viem aj ja. Čo vám najviac lezie na nervy?

Pozéri. Ľudia, ktorí sa chcú viac zdať, ako autenticky byť. Ktorí sa opičia po iných, ktorí mechanicky preberajú zovňajškové prvky bez toho, aby sa zamysleli nad podstatou.

Ako hovorieval môj dedo: Blchy, ktoré túžia kašľať, hoci im pánboh nenadelil pľúca.

Je na vás niečo zvláštne?

Túto otázku by ste mali položiť mojim najbližším alebo priateľom. Čo by ste chceli, aby po vás ostalo?

Príjemné spomienky v pamäti ľudí, ktorí ma mali radi a ktorých som mal rád. Čo robíte v sobotu večer?

Zásadne nič. Leňoším doma v spoločnosti mojej leňošiacej manželky. Dosť sa narobíme cez týždeň.

www.tapmagazine.sk

083

084 www.tapmagazine.sk

TAPinterview

ŠTÁTSMEMY

Som voľnomyšlienkár s konzervatívnymi záchvatmi Martin Shooty Šútovec, pôvodným povolaním grafický dizajnér, dnes prevažne ilustrátor – karikaturista, autor každodenného politického cartoonu pre SME. Krátko pred júnovými voľbami sa rozhodol vyzbierať pár stoviek na bilbordy, na ktorých by vyjadril svoj nesúhlas s dovtedajšou vládou. Ľudia mu naposielali 60 tisíc eur. Okolo zbierky vzniklo intenzívne nadšenie a dobre uležaná skepsa rezignovaných odporcov ľavicovej koalície zrazu dostala trhliny. Ako vidí svoju úlohu vo výmene politickej garnitúry, kde sú zvyšné peniaze a čo si myslí o Ficovi nám vďaka zlyhaniu techniky porozprával Shooty dvakrát.

Keď sme ti opísali, že chceme vytvoriť inteligentný časopis, kde je čo čítať, tak si napísal: „To som počul za posledných dvadsať rokov toľkokrát… Veľa šťastia.“ No veď hej, to sú také časopisy, čo „nikdy neskrachujú“. Práve som videl zoznam najvýznamnejších týždenníkov v Európe, z každej krajiny ich bolo päť a u nás len dva. My ani nemáme päť významných týždenníkov.

Zavolali sme ťa aj preto, že téma prvého čísla je Mozgy Slovenska. … a na obálke bude Ivan Gašparovič!

Na obálke bude dvanásťročná spisovateľka. Hľadáme iných ľudí, nie Rytmusa a Tinu, ktorí sú všade. Ale poďme k veci: kde sú peňáze?

Peňáze sú na účte, niekde v banke, odkiaľ ani neviem, kde som zapatrošil kartu…

Posledná informácia bola na tvojej stránke v júni, keď si oznámil, že ostala ešte dosť veľká suma.

Ostalo desať tisíc po tom, čo som všetko zaplatil. My sme boli z toho všetci takí unavení, že keď to skončilo, už to nikto nechcel ani vidieť. Ja som to totiž prvé dni robil sám, ale potom som už myslel, že sa zbláznim, lebo ja vôbec neviem nič zorganizovať a nič zariadiť. Veď ja si platím človeka, ktorý namiesto mňa chodí na úrady, lebo ja by som tam dostal hysterický záchvat. A zrazu som mal na krku toto. Chvíľu som sa v tom tak potácal a zrazu sa ozval jeden kamarát, prišiel ku mne domov a za dva dni to celé s mojou ženou Majou zmenežoval. Ešte teraz musíme urobiť nejaký sumár, celé to vyhodnotiť, ale strašne sa nám nechce tým zaoberať.

A myslieť ešte na toho ehm… človeka dlhšie, to sa už nedá.

foto Peter Spurný

Čia to bola vlastne iniciatíva?

To bolo kolektívne vedomie. Podľa mňa sa niečo v ľuďoch nahromadilo a ja som iba urobil malú dierku do priehrady a tadiaľ sa to celé vyvalilo.

Ja som chcel pôvodne dva bilbordy. Teda, najskôr som ich chcel viac, a ľudia z nejakej mediálnej agentúry mi ich sľúbili za smiešny peniaz, ale keď mi poslali ten zoznam, tak to boli úplne nezmyselné miesta, niečo ako „v záhradkárskej kolónii v Trebišove otočené k zadnému vchodu supermarketu“. Tak som im povedal, že radšej kúpim dva poriadne ako 40 takých, ktoré nikto nikdy neuvidí. Cena za tie poriadne už bola dosť veľká, ale povedal som si, že sa plesknem po vačku, možno aj nejaký kamoš niečo dá… a zrazu som mal na účte dva milióny a všetci že „Urob s nimi niečo!“ Bolo to dojímavé, ale zároveň aj strašná zodpovednosť… toľko peňazí som v živote na účte nemal, a pritom boli cudzie, a ľudia do teba vkladajú nejakú nádej ako do spasiteľa. Túto ambíciu som fakt nemal, ja neznášam zodpovednosť.

V podstate si sa stal jedným z lídrov odboja. Áno, ľudia si okolo toho primysleli niečo, čo tam vlastne ani nebolo, a to sa napokon aj stalo skutočnosťou – ako to už býva.

Ako to bolo s tým trestným oznámením kvôli tej Ficovej chrbtici?

To nebolo podané na mňa, ale na noviny. Vyhrali sme to, pretože som povedal, že to nebolo nič osobné, že mne je Robert Fico ako človek ukradnutý, mňa zaujíma len ako premiér Slovenskej republiky.

Ako prebiehal súd?

Stál som v takej prázdnej trúchlivej panelákovej miestnosti, kde sa to tak ozývalo, že úplná hanba – taký súd ako niekde v Mongolsku. Z amerických filmov si predstavuješ súdy ako dôstojné miesto, a tu bola taká vyprataná paneláková izbička s brutálnou ozvenou a sudkyňa, ktorá sa podľa mňa úplne hanbila, že to musí robiť. Sedela tam tá Ficova dôverná obhajkyňa, a tá sa podľa mňa tiež hanbila, že tam musí byť. Pýtali sa ma, čo som tým myslel. Tak som im to povedal a bolo vybavené.

Ty nemáš moc strach z autorít, čo?

Autority môžem rešpektovať, strach môžem mať akurát zo zločincov. Fico nie je pre mňa žiadna autorita. Ľudia sa ma dvadsať rokov po revolúcii pýtali, či sa nebojím. A čoho sa mám báť, že ma dajú do basy? Chápem ľudí, čo niečo také zažili, ale keď mi to povie niekto, kto sa narodil po revolúcii, to vôbec nechápem.

www.tapmagazine.sk

085

TAPinterview

shooty — ŠTÁT SME MY

Jasné, to by malo byť v demokracii normálne, lenže je to v našich rodičoch a my sme tým nasiakli – tým strachom staršej generácie, zo súdov, polície, štátu…

Ja to práve nechápem – veď štát sme my. To je práve podstata toho prúseru, že ľudia to takto stále vnímajú, že sme my a potom nejaký štát, my sme chudáci poddaní a oni sú páni. Ale to je blbosť, oni sú naši poddaní, my ich platíme a majú robiť to, čo im povieme, nie naopak. Lenže to je aj v iných veciach, to je mentalita. Slovák príde do reštaurácie, dajú mu na stôl nejaký blivajz a on sa neohradí, pričom ako zákazník je tam predsa šéf on. Potom dôjde nadrzlý čašník, človeka zbuzeruje, a dá najavo, že je pánom situácie. A takto je to u nás so všetkým. Ľudia majú úplne pomýlenú spoločenskú hierarchiu.

V podstate sa to, čo robíš, nemá človek kde naučiť, neexistuje na to škola, odbor…

Existoval, my sme mali na škole výborný ateliér. Boli sme taká bunka odboja, bolo to celkom vtipné. Nás najprv zaujímali nejaké idey, až potom adekvátne spracovanie. Frčal tam veľmi intenzívny a multilevelový humor. Ale to už nie je.

Eugen Jurzyca práve vyhlásil, že zákon o povinných vlajkách na školách sa nedá zrušiť jedným rozhodnutím, ale treba pomaly, postupne…

Keď prijali vlastenecký zákon, tak som o tom písal, že mi nevadí, že ho prijali, veď čo sa dá od hentých ľudí čakať? Mne vadí, že keď sa k moci dostanú tí druhí, tak budú celí priposratí a hneď to zmetú zo stola, lebo tu vládne to „treba sa starať o národne orientovaného voliča“. Ale prečo? Oni si myslia, že ich bude voliť nejaký primitív, čo niekde na Kysuciach sedí v krčme?

To nie je vec hodnôt, kto koho volí, ale kmeňovej príslušnosti.

Myslíš, že moc každého skôr či neskôr skorumpuje?

Keď je človek mentálne zdravo nastavený, tak ho neskorumpuje.

Považuješ sa za liberála?

Podľa toho, čo to znamená. Som voľnomyšlienkár s nečakane konzervatívnymi záchvatmi. Teraz nejaký protokolista nadával v novinách, aká to je úbohosť, že prezident chodí v špinavých botách. S tým súhlasím, takto treba do nich – keď je niekto politik, nemá sa čo správať ako bulo. Na nejaký punk sme tu my ostatní. Čo hovoríš na SaSku? Mňa na nich fascinuje, že operujú metódou pokus – omyl.

Taká divná, trochu srandovná politika. Niečo urobíš a každý druhý deň to musíš dementovať, veď to musí byť aj úmorné.

Strašne nepraktická metóda, niečo si postavíš a potom zistíš, že to nefunguje, musíš to rozobrať a skúšať znova.

Je v politike teraz niekto, kto ti nevadí?

Mne ani Sulík v podstate nevadí, ale to neznamená, že nemôžem o ňom hovoriť, že robí hovadiny. Každý robí v živote blbosti. Ale myslím, že u neho to nie je zlé systémovo, len v tom jednoducho nevie chodiť. Mne sa páči aj Mikloš, to je taký normálny solídny druh politika, veľmi slušný človek. Párkrát som sa s ním rozprával a vždy som z toho mal hyperkorektný pocit, nezdalo sa mi, že je podvodník. V politike je teraz kopec ľudí, čo mi nevadia.

Nemáš niekedy politiky plné zuby?

Nechceš kresliť na iné témy?

Som v tom už tak hlboko, že neviem, čo sa dá tak komentovať, aby to zaujímalo verejnosť. Keby som písal filmové recenzie, tak by som nemal na filmy žiadny vplyv. V tomto vidím zmysel, že keď človek niečo urobí, tak to môže mať nejaký vplyv na ľudí. A je celkom sranda, akí sú z toho politici nervózni. Som prekvapený, že to berú tak vážne, keď to je vlastne taká blbosť.

086 www.tapmagazine.sk

Akú mala škola úroveň?

Doktorandské štúdium na VŠVU, na ktoré som sa prihlásil, bol najväčší nezmysel pod slnkom. Bol som tam dva roky a keď som zistil, že nikoho nezaujíma, že som tam, tak som sa potichu vyparil. Nikto odo mňa nič nechcel a musel som stále iba počúvať, koľko je v ktorom ateliéri stoličiek a kde je na záchode hajzlpapír. Takéto veci sa tam riešili v kuse. Čo som ja nejaký prevádzkar? Umelci, čo sa nedokážu inak uživiť, sa tam zašívajú, bijú sa o štátne peniaze a v noci si kradnú stoličky. Umelec, čo žije za štátne peniaze, to je podľa mňa veľmi smutné. Každého, kto tam je dobrý, ľutujem, že to tam musí znášať. Keď Erik Šille oznámil, že odchádza, tak som mu zagratuloval, lebo ľudia, čo majú nejaký viditeľný talent, tam podľa mňa nemajú čo robiť.

Aj keď si myslím, že študenti si zaslúžia dobrých pedagógov, každého príčetného človeka v tom prostredí musím iba ľutovať.

Nedá sa to zrevolucionalizovať, zmeniť zvnútra?

Každá zmena niekomu uškodí a tých ľudí, ktorým to uškodí, je veľa. Sú tam boje o sociálne istoty. Taký konceptuálny umelec, keď ho odtiaľ vyhodia, čo on bude robiť? Nemôže robiť v živote nič normálne, a kto si od neho kúpi nejaký televízor s videom? Držia sa tam zubami nechtami. Je to smutné, človek by si povedal, že umelci, to bude dobrý žúr, a pritom je to takéto odporné a prízemné. Škola bola podľa mňa super, ale keď sa tam človek dostal do roly vládcov, bolo to tam nechutné. Nerozprávajme sa o tom.

Podpíšeš nám knihu?

To kde ste vyhrabali? Ja som sa od nej potichu dištancoval, je strašne vytlačená, niektoré obrázky sú iba machule, nie je na nich nič vidno. Keď som prišiel do tlačiarne a chytil som prvú knihu, celý vnútrajšok sa mi vysypal. Najskôr som si hovoril, že to sa môže stať, ale keď som to urobil asi s piatimi… Väčšina z nich bola aj krivo nalepená, celé to bolo hrozne sfušované. Povedal som, nech to hodia do stoky, a urobí sa to celé znova. Lenže vtedy už to poslali všetkým predplatiteľom. Tak som sa rozhodol, že nebudem robiť žiadne propagačné akcie, lebo sa za to hanbím, takýto paškvil… tak ju potom tak potichu predávali. Teraz robím druhý diel, bude to vydávať aj tlačiť niekto úplne iný.

Máš nejaký obľúbený hatemail?

Však tuto vzadu v knihe, na tom som si dal záležať. Mňa to strašne baví čítať, lebo to je také úchylné. To je podľa mňa najhodnotnejšia časť knihy, dopisy rozhorčených ľudí.

Nemáš z toho niekedy blbé pocity?

Nie, lebo keď si to prečítaš, to píšu úplní psychopati. Na to sa ani nedá naštvať, to je ako na zastávkach tie rukou písané bludy o Ježišovi. Aj keď Vladimír Palko na mňa kydá, to ma hrozne baví. To je pre mňa oveľa väčšia pochvala ako bežný kompliment.

Keď ma niekto vychvaľuje v nejakom úvodníku, to je skôr trápne, chcel by som, aby písal o mne úvodník niekto, kto ma úplne nenávidí. Nie je v tom žiadny masochizmus, ale je to dobrá sranda.

Aj do druhej knihy musím nazbierať.

www.tapmagazine.sk

087

088 www.tapmagazine.sk

TAPinterview

Ktorý tvoj cartoon mal najväčší ohlas?

V zásade boli dva – ten s pápežom a potom ten s Robertom. Ale ani o jednom by som to dopredu nepovedal. Niekedy si myslím, že človeku ublížim, no pri tom pápežovi mi to vôbec nenapadlo, práveže som si hovoril, že aká blbosť, taká absurdita… A celé sa to tak zvrhlo, že ešte po rokoch mi ľudia hovoria, že som to prehnal.

Ako to, že nemáš v SME žiadnu cenzúru?

A kto by ma tam cenzuroval? O všetkom sa normálne na poradách bavia, ale v mojom prípade najmä nemajú čas, sú radi, keď im to príde – to asi poznáte, najväčšia redaktorská hrôza, nič nie je horšie ako biely štvorec – tak oni sú radi, že tam niečo môžu dať. Párkrát som si hovoril, že som už zašiel cez hranice, volal som s tým šéfredaktorovi, a on ma ešte podporil. Keby to niekto napísal, asi by o tom dlho diskutovali. Mňa v tom podporujú, lebo to tak všetci cítia, ale nemôžu to napísať. Ja to môžem jednoducho nakresliť, a patrí k dobrému bontónu mi to prepáčiť.

Jeden komik hovorí, že kope len do silných, tak vlastne neubližuje nikomu, kto to neunesie.

Mňa baví aj do slabých kopať. Tí mocní sú tam predsa preto, že ich tam dosadili tí slabí a sprostí. Baví ma kopať do voličského planktónu. Ja mám trpieť za to, že nejakí nedovzdelaní idioti bez akejkoľvek rozlišovacej schopnosti volia? Ja sa mám zamýšľať, či tu ostanem vôbec žiť, pretože niekto venuje politickému dianiu štyri milisekundy v živote medzi prijímaním potravy a vylučovaním?

Chceš odísť?

Ja chcem stále odísť, len neviem kam, to som ešte nevymyslel.

Po týchto voľbách som sa trochu ukľudnil, že tak teda ostanem… Ale politika je len taký vrchol ľadovca. Mňa rozčuľuje všeobecný debilizmus, ktorého je politika len jedným výčnelkom.

Vnímavejší človek sa stretne na každom kroku s niečím, čo ho totálne vyvedie z miery. To, že sa u nás tolerujú všelijakí alfasamci, čo parkujú svoje libido na chodníkoch, to je úplne hrozné. Neplatí na nich žiadny zákon, nikto sa proti nim nepostaví. Oprsklí úradníci, čašníci a predavačky, to ťažko znášam. Keď som v nejakej krajine, kde sa ľudia v službách pekne ku mne správajú, tak to je super…

Myslíš, že to je mentalita národa, alebo je to socíkom?

Podľa mňa to nie je socíkom. Skôr tým, že tu máme taký jánošíkovský mýtus, že človek by nemal slúžiť iným. Každý, kto slúži iným, to robí s nenávisťou – že čo ja tu budem posluhovať nejakým zbohatlíkom! A samozrejme každého, kto má viac peňazí ako on, považuje za zbohatlíka. „Napľujem mu do taniera, nech si nemyslí!“ Všetci vykonávajú svoje povolania s takou nenávisťou, že nevieš, prečo to potom robia, keď to tak neznášajú.

Podľa mňa je to socíkom, lebo robotnícka trieda bola vtedy taká hrdá a vyzdvihovaná a dnes už nie je.

Určite aj to. Všetci sa cítia ukrivdení: „Prečo tu ja musím robiť čašníka, keď som mal v skutočnosti riadiť filharmóniu… aj keď som nič pre to neurobil.“ Všetci sú zneuznaní géniovia a dajú to vyžrať každému, s kým prídu do kontaktu. Nikto nepracuje s postojom „Urobím pre vás maximum, lebo inak pôjdete vedľa“, lebo všetci vedia, že ani vedľa to nikto neurobí lepšie, tiež tam budú drzí lempli. Toto ma najviac vytáča, proti tomu je nejaká politika nič. Kľudne by som žil aj v nejakej miernej diktatúre, keby tam boli slušní čašníci. Som rád v Taliansku, lebo cítim, že tam všetci chcú, aby som dostal dobré jedlo, a je mi jedno, že si nejaký Berlusconi kupuje trinásťročné prostitútky. Nech si robí čo chce,

shooty — ŠTÁT SME MY

BAVÍ MA KOPAŤ aj do slabých.

MOCNÍ SÚ TAM PREDSA PRETO, ŽE ICH DOSADILI slabí a sprostí ale nech je moja kvalita života znesiteľná, nech sa ľudia k sebe normálne správajú. Teraz preháňam, samozrejme že by mi to vadilo, keby som tam žil a ten štandard považoval za prirodzený.

Takže ty to celé myslíš dosť vážne so svojím kreslením. To nie je len tak, že niekde tak mimochodom sranduješ a si za to platený.

Medzi zúfalstvom a humorom je veľmi tenká línia. Keď už by človeka išlo rozhodiť od depresie, tak nie je iná šanca, ako sa na tom začať smiať, alebo sa zblázniť, prípadne zabiť.

Takže robí sa ti horšie, keď si so všetkým spokojný? Vraj keď je umelcom príliš dobre, ten tvorivý pretlak zmizne.

Asi to tak je… ale ešte sa mi to nestalo, tak neviem. O čom by bol humor, keby bolo všetko super? Vtipov o smrti je biliónkrát viac ako o láske, lebo humor je únik z hrôzy, a keď je človek spokojný, nemá prečo unikať. Neviem si predstaviť takú spoločenskú situáciu, že by všetci boli úplne spokojní. Možno takú majú niekde vo Švédsku. Ale podľa mňa je to všade na svete úplne zlé. Napríklad Rakúsko sa zdá ako oáza kľudu, a aj tam sú všelijakí Heiderovia a Fritzlovia… Ľudia nie sú normálni.

Keď zistím, kde je to úplne super, hneď sa tam presťahujem.

Máš nejaký tip?

Mne je dobre hocikde, kde to nepoznám. To je taký môj obľúbený bonmot, keď cestujem, že „Každá minúta mimo Slovenskej republiky je balzamom na moju dušu.“ Tam si môžem zanadávať na nejakých bezmenných truľov a vôbec neviem, aký to má celospoločenský dosah a konotácie a či je to normálne, že sa niekto správa ako debil. Kdežto u nás keď sa jeden správa ako debil, tak viem, že je to tak systémovo a robí to viac ľudí.

Keď dôjdem niekam, kde sa čašník správa ako truľo, tak viem, že hocikde inde v tom meste to bude to isté. Vonku si môžem vždy povedať, že som náhodne na niečo natrafil.

www.tapmagazine.sk

089

TAPinterview

shooty — ŠTÁT SME MY

Ako si sa stal z človeka, ktorý si občas niečo nakreslí do šuplíka, niekým, ktorý to robí na full time pre veľké slovenské noviny a má exkluzívnu zmluvu?

Robil som komixy do nejakej prílohy SME, a raz do mňa v krčme Stoka vŕtal môj terajší šéf Matúš Kostolný: „Poď to robiť namiesto Fedora Vica!“ Ja som zareagoval, že v žiadnom prípade, lebo Fedor Vico to robí krásne. Bral som to ako krčmovú srandu, ale potom mi zavolali a ja som povedal, že si to netrúfam robiť každodenne, lebo to ma zabije. Už vtedy som mal súdnosť.

Dal som si podmienku, že nás musia zobrať dvoch, aby sme sa mohli striedať. Ten druhý bol Ďuro Balogh, vynikajúci ilustrátor, ktorý sa potom našiel v detských ilustráciách. On skolaboval po dvoch týždňoch. Tie zabijácke termíny a to, že mu začali vypisovať všelijakí psychopati, spôsobilo, že sa hneď zložil.

a ďalšie iniciatívy, akoby ľudia pochopili, že za to nedáme nič, keď vyskúšame trošku im nakopať riť, a nejakým zázrakom to vyšlo.

Okrem kreslenia cartoonu hráš v kapele…

Sú skupiny, ktoré majú nejaké ambície, pre ktoré sú schopné urobiť čokoľvek. Naše ambície siahajú tak ďaleko, že nie sme ochotní robiť žiadne ústupky. Čo neznamená, že nás nezaujímajú ľudia, ktorí nás počúvajú, ako to majú nastavené napríklad niektorí moji kamaráti zo skupiny Kosa z Nosa, ale máme taký prístup, že sa skrátka nikam nepcháme. Keď nás niekde zavolajú, tak ideme a sme veľmi radi, ale nikdy nejdeme na akciu, kde by ľudia došli na niečo iné ako na nás. Jednoducho to nie je dobrý pocit, otravovať niekoho našou čudnou hudbou pri jedení klobásy. V dnešnej dobe je to super, lebo aj ľudia v tej najzapadnutejšej dedine vďaka internetu presne vedia, na čo idú a nehádžu na koncerte kyslé ksichty.

To je podľa mňa úžasné, že človek môže hrať pred pripraveným publikom. Môžu tam byť ľudia, ktorí nás vidia prvýkrát, ktorých to poteší, ale fakt nemám chuť vnucovať sa niekomu v Teleráne.

Bol si niekedy v takej relácii?

Volali ma, ale nešiel som, čo by som tam robil? Boli sme raz v rannej relácii ešte vo VTV, len preto, že tam robila naša nejaká pseudokamarátka, ale my sme ju v priebehu dvadsiatich minút úplne zruinovali, a potom nás už nechcela ani vidieť.

Tvoja úloha v tom, ako dopadli voľby, je podľa nás dosť veľká, čudné je, že po voľbách už o tebe nebolo v médiách počuť. Čo si o svojej role v tom celom myslíš?

V tejto chvíli nie som schopný si o tom myslieť vôbec nič.

Pripadá mi to už tak dávno… Počas volebnej noci, keď sme so SME robili online komentár výsledkov, sedel som tam s Lukášom Filom a Radom Baťom do šiestej ráno. Potom som šiel domov, vyspal som sa a hodil som to celé za hlavu. Ešte mi v noci volali nejakí ľudia, napríklad Whisky z letiska v Piešťanoch s miestnymi ožratými pilotmi, že „To je super, ako si im to dal!“ a ja som už v tej chvíli celkom nerozumel, o čom hovorí. Mne to nepripadá tak, že som niečo veľké urobil, to sa stalo skôr nedopatrením, ako Forrest Gump som spôsobil takúto pohromu.

Vo finále to bolo väčšie ako ty…

Ono si to žilo vlastným životom, to bolo strašne divné, lebo ja som niečo začal robiť a potom sa mi to vymklo spod kontroly a potom mi s tým pomohol človek, ktorého meno musí byť spomenuté – Jano Feranec. Mal som dlho naplánovanú cestu do zahraničia, a keď to celé vrcholilo, na týždeň som odišiel preč a riadil som to niekde z Podkarpatskej Rusi. To, že mi rôzni nasratí regionálni podnikatelia núkali svoje služby, bolo čarovné. Prelomila sa tá apatia a ľudia pochopili, že situácia nie je stratená, pričom ešte pred začiatkom roka sa vôbec nediskutovalo o tom, že by Fico nemal osem rokov vládnuť, to bol jasný fakt. A zrazu vznikali ďalšie 090 www.tapmagazine.sk

Aké iniciatívy to boli, okrem toho, že ti ľudia posielali peniaze?

Napríklad bol taký chlapík, ktorý dal na vlastné náklady potlačiť mojimi motívmi obrovské množstvo pások do pokladní a zadarmo ich núkal do obchodov a do krčiem. To bol fantastický nápad.

Tiež bol jeden, ktorý vehementne tlačil, aby som mal niečo v jeho inzertných novinách, a až teraz, s odstupom času mi došlo, že to bol ten Obyčajný človek Matovič. Dokonca mi vtedy poslal videozáznam, ako mu niekto polial auto benzínom a zapálil.

Takže Matovič sa môže správať ako psychopat, ale ja si to vážim, že nejaký nasratý podnikateľ vrazí vlastné peniaze do toho, aby sme sa zbavili vecí, ktoré sa nám tu nepáčia. Nejaký vlastník reklamných plôch na autobusových zastávkach a autobusoch v Prievidzi oblepil prievidzský okres na vlastné náklady. Ľudia ponúkali vlastné bilbordy, čo mali niekde na záhradke. To bolo dojímavé, že niekto obetuje tisíc eur zo svojho rozpočtu a dá tam nejakú blbosť, aby sa mu uľavilo. Podľa mňa si ľudia ani neboli vedomí toho, že to môže niečo zmeniť, vnímali to skôr ako nejakú úľavu. Že „nebudem môcť po voľbách frflať, že som nič preto neurobil.“ Ja som bol potom trochu zlý, komentoval som to, že predávam odpustky, ale čím ďalej tým viac mi pripadá, že to tak bolo. Že ľudia poslali tie peniaze a zrazu mali lepší pocit.

A nie je to jedno, keď ten výsledok je dobrý?

Pokiaľ to splnilo psychoterapeutický účinok, tak je to v poriadku.

Možno aj iný. Možno budeš v učebniciach.

To iste.

Už vieš, čo spravíš so zvyšnými peniazmi?

Neviem, čakám na nejaký vhodný moment. Zamýšľam sa už dlhšie nad tým, že by som urobil bilbordy „Pokiaľ nebude žiadny politik sedieť v base, s korupciou sa nič nestane“. Ale nechcel by som pokaziť to čaro okamihu, aké tam bolo vtedy, neviem, či by to nebolo teraz nasilu, len preto, že musím minúť tie prachy.

Vtedy za tým bola silná potreba, ktorú teraz absolútne necítim.

Apropo, naša skupina sa kedysi volala „Veľká potreba“, lebo sme si hovorili, že máme veľkú potrebu hrať. Chvíľu som pod tým menom vystupovali. Uvádzali sme tým organizátorov do rozpakov.

foto Peter Spurný, styling Zuzana Dreyfus, vizáž Michaela Ľuptáková

Katarína Pifková.

Vek: 28. Štýl: Ashtanga Yoga, Power Yoga.

Rozhodnutie učiť: Chcela som konečne robiť niečo, z čoho budem mať naozaj radosť. Naháňanie sa za uznaním mi neprinieslo, čo som čakala, dosahovanie kariérnych cieľov ma nechávalo prázdnou. Odovzdávanie niečoho, čo druhým spôsobuje príjemný pocit, prípadne pomáha so zdravotnými ťažkosťami, ma naozaj napĺňa. Lektorské začiatky: Prvé hodiny boli celkom vtipné, lebo som obrovský trémista. Zvieralo mi hrdlo a potila som sa ešte predtým, než som sa začala hýbať. Ale aj s učením je to ako s ostatnými vecami – čím viac praxe, tým máte väčšiu istotu. Dnes viem, že dokonale odvedená hodina neexistuje a keďže som len človek, aj ja sa môžem mýliť.

Podstatné pre mňa je vnímať študentov viac než samu seba. Čo ti joga dáva? Emocionálnu vyrovnanosť, jasnú myseľ, pokoj duše. Ideálny študent: Ideálny študent je vzdelávateľný študent. Čo ťa prekvapuje: Rivalita a neznášanlivosť medzi učiteľmi, prehlásenia, že iba ich štýl je správny. Pre mňa je to aj o rešpektovaní iných, každý potrebujeme niečo iné a preto je dobré, že si môžeme vyberať z rôznych štýlov. Joga je pre mňa cesta, nie cieľ.

Katka učí jogu tu: www.riverparkdanceschool.sk

www.tapmagazine.sk

091

TAPscience

Slnečné svadby a tretia svetová V akom štádiu vývoja sú technológie ovládania počasia?

092 www.tapmagazine.sk

Veta „Rozkážeme vetru, dažďu“ nabrala za minulého režimu takú sarkastickú príchuť, že sa jej smejeme dodnes. Pokusy o ovládanie počasia stále vyvolávajú predstavu boja tragikomického Dona Quijota.

Pritom počasie krotia s určitými úspechmi už dlhé desaťročia na oboch stranách voľakedy rozdeleného sveta. Rozkazy vetru, dažďu však stále čakajú, aby naplnili svoj úplný potenciál. Komerčný i vojenský.

Výstava „Budúcnosť, ktorá nikdy nenastala“, ktorá tento rok putuje po výstavných sieňach českých miest, ukazuje predstavy o budúcnosti, akú plánovali súdruhovia v rokoch 1948 až 1978. Okrem lietajúcich áut a pionierov hrajúcich sa vo vesmíre im nevyšlo ani ono známe „rozkážeme vetru, dažďu“. Dnes je už situácia nádejnejšia.

OBJAV OMYLOM Približne pred polstoročím začali prvé pokusy s vynucovaním si dažďa za pomoci chémie – takzvaného cloud seeding.

Za objavom stáli Vincent Schaefer a Bernard Vonnegut, brat známeho spisovateľa Kurta (ktorého experimenty tiež nadchli a inšpirovali pri písaní knihy Kolíska).

Po niekoľkých rokoch experimentovania sa Schaefer k úspešnému výsledku prepracoval vlastne náhodou. Keby 14. júl 1946 nebol horúci a vlhký deň, jeho experimentálna chladnička by mala správnu teplotu a všetko by prebiehalo neúspešne ako predtým.

Keďže však v extrémnych horúčavách chladnička nechladila, ako mala, pokus sa zrazu vydaril. Schaefer chcel znížiť teplotu pridaním pár kúskov suchého ľadu. Keď potom do chladničky vydýchol obláčik pary, všimol si, že vďaka ľadu sa premenila na kryštáliky. Bernard Vonnegut zase neskôr vynašiel inú metódu, ktorá sa najčastejšie využíva dnes – vyvolanie zrážok za pomoci jodidu strieborného.

Princíp je jednoduchý – lietadlá do oblakov vypustia tekutý dusík so zlúčeninami striebra alebo obyčajného prachu z cementu. Ich kontakt vyvolá kryštalizáciu a výsledkom je okamžitý dážď, či sneženie. „Kropiť“ mraky je pritom potrebné pomerne ďaleko od miesta, kde má byť slnečné počasie.

text Martin Stacho

PEPEK NÁMORNÍK ZABLATIL VIETNAM Hoci okamžite po prvých úspešných pokusoch, teda ešte koncom 40-tych rokov sa o systém riadenia počasia začala zaujímať komerčná sféra, nárok na objav si vyhradila armáda. Aj preto nie je celkom jasné a zdokumentované, kde a akým spôsobom prebiehalo počas prvých rokov testovanie vyvolávania dažďa. Vieme však, že americká armáda ovládanie počasia využila počas vojny vo Vietname. Podľa informačného servera amerických letcov a publicistu Williama Thomasa malo americké letectvo v rokoch 1967 až 1972 kropiť severný Vietnam jodidom strieborným, aby predĺžilo obdobie monzúnových dažďov. Operácia sa volala Pepek námorník a heslom bolo „Robte blato, nie vojnu“. Konšpiračné teórie tvrdia, že ani festival Woodstock nemusel byť zablatený, nebyť preletu niekoľkých vojenských lietadiel, ktoré nad protestujúcou mládežou kropili dusíkom oblaky.

Američania ovládanie počasia skúšali využívať aj na mierové účely. Známy je projekt Stormfury zo 60-tych rokov, ktorý mal otestovať, či je kropením oblakov možné zmierniť silu hurikánov. Výsledok bol však nejasný. Hurikán síce nakrátko zmenil štruktúru, ale po istej dobe sa vrátil k pôvodnej sile. Experiment bol navyše limitovaný prísnymi podmienkami, keďže vedci si nechceli vziať za pokusné králiky obyvateľov Karibiku a atlantického pobrežia, kde pokusy prebiehali. Nevedeli totiž presne určiť, či by svojím zásahom nepodnietili skutočné peklo.

V sedemdesiatych rokoch začala s rozháňaním oblakov experimentovať komerčná sféra. Stále však neboli jasné dopady na životné prostredie a preto sa pokusy nemohli rozbehnúť vo veľkom. Dohady o tom, či je kropenie oblakov neškodné, alebo či má negatívne dôsledky na Zem, prebiehajú dodnes bez jasného výsledku.

POVOLANIE MENIČ POČASIA Dnes k najznámejším ovládačom počasia patrí Čína. Experimentuje s kropením oblakov už od päťdesiatych rokov, pričom sa pokúša dostať viac zrážok do suchých provincií. Samostatný úrad pre zmeny počasia existuje už takmer tridsať rokov a údajne zamestnáva najviac ľudí

spomedzi obdobných úradov na svete.

Barbara Demick z Los Angeles Times vo svojom článku píše, že inštitúcia má k dispozícii až 37 000 ľudí, väčšinu z nich však povoláva do „boja“ zo zálohy len pri neobvyklých suchách. Úrad disponuje 30 lietadlami a tisíckami špeciálne upravených protileteckých zbraní, ktoré dokážu mraky kropiť aj zo zeme. Aké sú ich úspechy?

Podľa skeptikov nejasné. Podľa čínskeho experta na ovládanie počasia však v malom rozsahu celkom úspešné. „Keď ide o menšie zrážky, úspech je takmer zaručený. Ale keď idú padať fúriky, človek s tým naozaj nevie spraviť nič,“ dodáva.

Ovládanie počasia má však údajne najviac prepracované Rusko. Hoci za čias Sovietskeho zväzu bola v satelitných krajinách veta „Rozkážeme vetru, dažďu“ na smiech, už vtedy mali Rusi prvé úspechy. Napriek tomu, že sa využitie techniky kropenia oblakov s veľkou pompou spomínalo až pri posledných letných olympijských hrách v Pekingu, Rusi túto metódu údajne využili už v roku 1980 počas hier v Moskve. Kropením oblakov vraj „hasili“ aj černobyľskú katastrofu v roku 1986. Podľa LA Times využili vtedy špeciálnu metódu, aby rozohnali rádioaktívne mraky nad Bieloruskom, ktoré smerovali na Moskvu.

Keďže o vojenskom využití metód ovládania počasia ruskou stranou sa toho veľa nevie, demonštráciou ruskej vyspelosti v tejto oblasti sú najmä ceremónie pri príležitosti konca druhej svetovej. Pekné počasie na nich zabezpečujú kropiace lietadlá. Britská BBC zistila, aká technika je na to použitá.

Vojenský pilot Alexander Akimenkov BBC prezradil, že buď je lietadlo vybavené špeciálnym mechanizmom, ktorý do oblakov vypúšťa jodid strieborný, alebo sa jednoducho počas letu otvoria dvierka a jeden člen posádky hádže zmes na oblaky ručne – lopatou. „Akonáhle sa chemikálie dotknú oblaku, vznikne v ňom diera, ktorá sa zväčšuje a zväčšuje. Buď začne okamžite pršať, alebo, keď mraky nie sú veľmi husté, jednoducho zmiznú bez akejkoľvek stopy,“ vysvetlil Akimenkov.

MOSKVA BEZ SNEHU Rusom však odkláňanie zrážok počas prehliadok prestáva stačiť. Starosta Moskvy napríklad navrhol, aby sa v zime úplne odklonil sneh

www.tapmagazine.sk

093

TAPscience

z hlavného mesta. Moskva totiž na odhŕňanie snehu minie ročne asi desať miliónov dolárov. Kým však pri kropení pre účely prehliadky ostávajú aj ekológovia pokojní, takáto myšlienka už vyvoláva obavy. Alexej Jablokov, jeden z popredných ruských environmentalistov, pre BBC povedal, že „odklonený“ sneh, ktorý by padol v okolí Moskvy, by mohol narobiť mnoho problémov – okrem dopravného chaosu aj zrútené mosty, či strechy domov. „Málo snehu by spôsobilo problémy aj samotnej Moskve. Sneh pomáha koreňom stromov prežiť tuhé mrazy.

Tiež efektívne čistí atmosféru, bez tohto filtra by zomrelo mnoho ľudí. Desiatky, možno stovky,“ varuje Jablokov. Úrady mu však oponujú a tvrdia, že by nešlo o úplné vylúčenie snehu, len o jeho redukciu o 30-40 percent. Tak aby sneh nespôsobil dopravný kolaps, a aby mohlo plynule fungovať letisko. Úpravy počasia pre uľahčenie života sú využívané aj v USA. Väčšina zásahov sa týka, podobne ako v Číne, zavlažovania oblastí, kde pretrvávajú suché obdobia. Ďalším využitím je minimalizovanie možnosti padania veľkých ľadových krúpov, či likvidácia hmly na veľkých letiskách. Úprava počasia má však aj komerčnejšie využitie – veľké lyžiarske rezorty si takto pomáhajú zlepšiť snehové podmienky. Vyvolávanie dažďa pomocou zmesi s jodidom strieborným núka aj množstvo firiem. Súkromný biznis s rozháňaním oblakov funguje dobre aj v Rusku.

Podľa BBC si tam súkromníci za rozohnanie oblakov – napríklad v deň svadby – účtujú 6000 dolárov na hodinu.

POČASIE AKO ZBRAŇ V TRETEJ SVETOVEJ? Keďže ani najúspešnejšia technika ovládania počasia – kropenie mrakov – nie je zaručene účinná, manipulácia s počasím ostáva stále zahalená rúškom tajomstva.

Aj preto sa dostáva do stredobodu záujmu fanúšikov konšpiračných teórií. Záplavy, hurikány, neznesiteľné suchá, ktoré sužujú planétu posledné roky, sú podľa niektorých vedľajším či dokonca priamym produktom testovania a používania týchto metód.

Podľa jednej z teórií bolo cunami v Indickom oceáne v roku 2004 výsledkom jedného z ostrých testov „zbraní počasia“.

V skutočnom svete je na vojenské využitie zbraní meniacich počasie uvalený zákaz, ktorý platí od roku 1978. Krajiny dokonca v súčasnosti spolupracujú aj pri mierovom

094 www.tapmagazine.sk

Slnečné svadby a tretia svetová

KEĎ IDE o menšie zrážky ÚSPECH JE TAKMER ZARUČENÝ využití ovládaní počasia, keďže inak by sa mohli obviňovať, že si navzájom kradnú zrážky. Napriek zdanlivému pokoju sa však občas vynorí semienko pochybnosti aj inde ako v hlavách fanúšikov konšpiračných teórií. Na protiteroristickej konferencii v roku 1997 vtedajší minister obrany USA William Cohen spomenul slová najznámejšieho svetového futurológa Alvina Tofflera, ktorý varoval pred environmentálnym terorizmom.

Jeho definíciou je nezákonné ničenie zdrojov iných a jedným zo spôsobov, ako to dosiahnuť, je práve ovládanie počasia.

Napríklad obyčajné suchá, či obdobia dažďov vedia výrazne znehodnotiť zdroje potravín nepriateľa.

Kropenie mrakov nie je jediná forma a vo svete konšpiračných teórií jediná hrozba spomedzi nástrojov na ovládanie počasia.

Magnetom pre konšpiračné teórie je stredisko HAARP na Aljaške. Vytvorili ho spoločne americké vojenské letectvo a námorníctvo, Aljašská univerzita a americká agentúra pre obranné projekty. Jej cieľom je skúmať časť atmosféry – ionosféru – a využiť jej potenciál na rôzne účely, napríklad aj pre obranu proti nepriateľským raketám.

Vedci majú k dispozícii silný vysielač, ktorý pracuje vo vysokých frekvenciách.

Práve tento nástroj padol do oka nadšencom konšpiračných teórií.

Na jednej strane ľudí z HAARP vinia, že vysielač využijú na vojenské účely, aby znemožnili nepriateľovi komunikáciu, teda že ho použijú ako obrovskú rušičku. Druhá obava je ešte bláznivejšia: podľa nej sa stredisko zneužíva na prípravu meteorologickej zbrane, ktorá vie vyvolávať extrémne suchá, zemetrasenia, či povodne.

Ak by teórie boli pravdivé, išlo by naozaj o zbraň neskutočne ničivej sily. Tieto pohromy má mať podľa konšpiračných teoretikov HAARP na svedomí: zemetrasenia v Afganistane a na Filipínach (určené na otrasenie teroristickými bunkami), veľké výpadky elektriny, v roku 1996 pád Boeingu 747 do Atlantického oceánu, ale aj vyvolanie Syndrómu vojny v Perzskom zálive, či novodobú civilizačnú chorobu – syndróm chronickej únavy. K novším obetiam patria ľudia z Číny, Haiti a Čile, ktorým malo HAARP privodiť zemetrasenia.

Na webe venezuelskej štátnej televíznej stanice dokonca uverejnili materiál, ktorý spojenie HAARPu so zemetrasením na Haiti berie ako samozrejmosť.

VÝZVOU JE ZASTAVENIE HURIKÁNOV Vyvolané zmeny počasia čoskoro budú samozrejmosťou pri veľkých štátnych oslavách, športových podujatiach a pri snobských svadbách. Skutočnou výzvou do budúcnosti neostáva iba zabezpečiť, aby sa z ovládania počasia nestala nebezpečná vojnová zbraň. Pre nadšencov, ktorí sa zaoberajú menením počasia, je skutočnou výzvou práca na tom, aby sa vďaka takýmto technikám dali krotiť prírodné katastrofy a teda zachraňovať životy.

Aj v tomto smere už existujú prvé lastovičky, a to dokonca aj v populárnej forme, nielen ukryté v laboratóriách. Kanadská televízia CBC vlani uviedla dokument „Ako zastaviť hurikán“, kde rôzni vedci predostreli svoje návrhy. Niektorí odporúčali lasermi ničiť blesky v búrkach, ktoré sa môžu stať hurikánom. Ďalší chceli do oceánu liať tekutý dusík, aby hurikán pripravili o jeho tepelnú energiu. Iní navrhovali zamoriť okolie sadzami, ktoré by obmedzili slnečné žiarenie, čím by sa znížila teplota i charakter búrky. Sci-fi? Možno. Ale keby dnešným prastarým rodičom pred polstoročím niekto povedal, že ich vnuci si budú môcť na svadbu kúpiť pekné počasie, tiež by si asi ťukali na čelo.

AK AK OVLÁDNEŠ OVLÁDNEŠ REČ, REČ, OVLÁDNEŠ OVLÁDNEŠ SVET SVET

TAPinterview

LIETAJÚCE AUTO Dizajnér Štefan Klein navrhuje veci, ktoré budeme potrebovať.

Na Slovensku žije len málo ľudí, ktorí môžu o odleve mozgov rozprávať zasvätenejšie než dizajnér Štefan Klein. Väčšina študentov z jeho ateliéru transport dizajnu je roztrúsených po veľkých firmách v celej Európe. Keďže sa sám označuje za optimistu, nerozprával len o tom, prečo si Slovensko nevie udržať schopných ľudí, ale načrtol aj možnosti, ktoré by odlev mozgov mohli v blízkej budúcnosti aspoň sčasti zastaviť.

096 www.tapmagazine.sk

Ateliér transport dizajn na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave ste zakladali v roku 1993. Vedeli ste už vtedy, že vaši absolventi doma uplatnenie nenájdu?

Bol to atypický krok, oddelenie bolo jediné svojho druhu s takouto špecializáciou v rámci celého bývalého Československa. Rozhodli sme sa však ísť do toho aj vzhľadom na veľmi bohatú históriu Československa z hľadiska tvorby dopravných zariadení.

Dalo by sa povedať, že za prvej republiky sme boli veľmoc. Obdobie socializmu síce výrobu zredukovalo, znížil sa počet výrobcov i kvalita tovaru, ale stále si to držalo úroveň – napríklad v letectve. Oddelenie sme teda budovali v nádeji, že budeme spolupracovať s domácim dopravným priemyslom.

„Mám za sebou už dva prototypy, s druhým prebehli skúšobné lety.“

Táto vízia sa však nenaplnila.

Ako je možné, že dopravný priemysel v rodiacom sa kapitalizme nedokázal nadviazať na bohatú tradíciu?

Jednou z príčin možno bolo, že chýbal správny impulz zhora. V prvej republike bol prezidentom Tomáš Garrigue Masaryk – vzdelaný, osvietený človek. Možno si to dnes ľudia už neuvedomujú, ale zohral kľúčovú úlohu pri rozvoji priemyslu. Vyhlásil napríklad súťaž o cenu prezidenta republiky o najrýchlejšie lietadlo. Pre kreatívnych ľudí to bol zaujímavý impulz, drobní konštruktéri v garážach vyrábali vlastné lietadlá.

Z týchto garážových dielní sa neskôr stali prosperujúce firmy. Víťazi súťaže Beneš a Hajn sa podieľali na úspešnom príbehu leteckého výrobcu Avia. Celkovo vtedy vládol veľký elán, drobní leteckí konštruktéri začali vyrábať produkty pre československú armádu. Rozbehli sa automobilky, letecké firmy, za dvadsať rokov vzniklo asi dvadsať konkurencieschopných fabrík, čo je pre mňa malý zázrak.

text Martin Stacho, foto Tomáš Korec

Prečo sa teda niečo podobné nezopakovalo aj po roku 1989?

Prezident Masaryk razil krédo Nebát se a nekrást. Mne to prišlo najskôr trochu ako klišé, s postupom času si však čoraz viac uvedomujem, že tieto dve slová sú naozaj kľúčom k úspechu. Vtedy sa nebáli povedať si – tak teraz je ten čas, začnime. Pritom aj vtedy museli súperiť s konkurenciou silných rakúskych a nemeckých výrobcov.

Druhá vec je v súčasnosti absencia naplnenia slova „nekrást“, teda nedostatok čistého prostredia. To považujem za najväčší problém odlevu mozgov. Mladí, šikovní ľudia sa nepotrebujú len realizovať, chcú sa aj uživiť a mať pre prácu dobré podmienky.

Má politika taký veľký vplyv aj povedzme na oblasť dizajnu?

Poslednýkrát sa vrátim do histórie. Vezmime si útlm v dizajne, ktorý nastal v temných päťdesiatych rokoch a výrobky, ktoré prišli na svetlo sveta v šesťdesiatych rokoch, keď nastalo dočasné oteplenie politických pomerov v rámci Pražskej jari. V Pragovke vznikol napríklad ilegálne v utajenej dielni

projekt malej helikoptéry, ktorý bol podobný konceptu vrtuľníkov Robinsov, ktoré sa ale začali vyrábať až neskôr. Potom však prišiel rok 1968 a nádejný vývoj zastavili paradoxne tanky vyrobené v Martine.

Dizajn ste v porevolučných rokoch nielen vyučovali, ale aj aktívne tvorili.

Na aké problémy ste narážali?

Skúsim porovnať dva projekty, na ktorých som pracoval v približne rovnakom čase.

Pre švajčiarsku firmu som pracoval na stavebnom stroji, pre slovenskú na podobnom produkte. Vo Švajčiarsku som mal kolegu, mladého a vzdelaného konštruktéra, ktorý poznal firmu od základov. Majiteľ spoločnosti bol vo vývojovej dielni každú chvíľu, bol prvý, ktorý si do stroja sadol, povedal, čo sa mu nepáči. Vedel napríklad, že mnoho jeho klientov pracuje v alpskom prostredí, kde je silné slnko. Keďže do kabíny sme nezakomponovali priestor na ich odkladanie, hneď nás požiadal, aby sme to dorobili. Bol na projekte životne zainteresovaný, v prípade neúspechu by ho predstavenstvo odvolalo. Po tom,

www.tapmagazine.sk

097

TAPinterview

„NEBÁT SE A NEKRÁST“ je kľúčom K ÚSPECHU čo sme mali projekt hotový, nasledovalo veľmi krátke obdobie zavedenia do výroby. Boli na to pripravené výrobné linky spoločnosti, ale aj trh, spoločnosť presne vedela, pre koho stroje robí.

A slovenský príklad?

Riaditeľ bol v našej dielni len raz, spýtať sa, kedy to už dokončíme. My sme pritom projekt pripravili v čase, ktorý bol porovnateľný so Západom, pracovali sme s elánom a nadšením. Po ukončení našej fázy to však dopadlo zle. Chýbala koncovka. Projekt nikto nevedel uviesť do výroby a na trh, a to napriek tomu, dovolím si tvrdiť, že bol porovnateľný so svetovou špičkou. Aj napriek tomu, že v osemdesiatych rokoch sa vyrábali ťažkopádne monotypy, stále sme mali nadaných ľudí, chýbali však schopní manažéri, ktorí by ich výrobky vedeli posunúť na trh. A osobná zodpovednosť za to nebola žiadna. Štát sa síce snažil firmám formálne pomôcť, dostávali peniaze na vývoj, ale nič ich netlačilo zaviesť nové produkty do výroby. To samozrejme využili zahraniční výrobcovia, ktorí sa sem dostali. Robiť výrobky, ktoré sa nedostanú na trh, je frustrujúce, a preto sa netreba vývojárom čudovať, že odchádzajú do zahraničia.

Takže vaša predstava vychovávať študentov pre domáce firmy sa veľmi rýchlo rozplynula.

Na začiatku sme boli presvedčení, že tá revitalizácia prebehne. Mali sme to nastavené tak, že ročne vychováme asi päť dizajnérov, čo bolo optimálne. Behom troch rokov však domáci segment brutálne prestal existovať. Keď sme nadviazali prvú spoluprácu s Volkswagenom, mal som dokonca výčitky svedomia. Mal som dilemu, či vychovávať ľudí, ktorí odídu, či posielať do sveta nezamestnaných alebo skrátka celé oddelenie zavrieť.

Vtedy mal termín odlev mozgov hrozivej098 www.tapmagazine.sk

ší význam ako dnes, pretože za hranicami bol naozaj iný svet. Dnes sa tieto rozdiely postupne stierajú, aj spolupráca je oveľa jednoduchšia. Navyše výrobky, na ktorých dizajne sa výrazne podieľali naši študenti, vyrábajú Slováci v automobilkách. Skrátka deľba práce už nie je regionálna, ale celoeurópska.

A aj študentom sa už lepšie vracia domov.

Otvára sa teda šikovným dizajnérom priestor, aby mohli pohodlne pracovať doma?

Niekedy mám pocit, že na vlastné produkty sme dorástli intelektuálne, no ešte nie morálne.

Ako som však už spomínal, som optimista.

Nahrávať by nám mohli zmeny v priemysle.

Mení sa totiž pozícia veľkých firiem – kým kedysi sa všetko vyrábalo pod jednou strechou, po vzore Forda, dnes zohrávajú čoraz dôležitejšiu úlohu subdodávatelia. A nielen v oblasti výroby – veľké firmy si uvedomujú, že malí hráči majú neraz aj lacnejší vývoj.

Ten je v súčasnosti veľmi dôležitý, keďže sa čoraz častejšie hľadajú inovátorské ekologické riešenia. V segmente dopravy existuje vo veľkých mestách toľko problémov, že kreatívni ľudia sú potrební a vítaní. Diverzita priemyslu by mala byť prioritou. Dnes je možné navyše začať nové projekty na zelenej lúke, keďže kapitál sa dá rýchlejšie pritiahnuť a výrobné prostriedky sú lacnejšie ako kedysi.

Znamená to, že na nové produkty netreba veľkú fabriku, že inovatívne riešenia sa dajú navrhnúť aj v „garážových“ podmienkach, podobne ako v čase nadšenia za prvej republiky?

Vyrábam napríklad trojkolku, ktorá by bola alternatívou na pohyb po meste. Nie je oveľa širšia ako bicykel, dokáže ísť 50 kilometrov za hodinu a funguje na elektromotor. Skladám si ju sám s pomocou rôznych malých firiem.

Pred dvadsiatimi rokmi by som na elektromotor potreboval zázemie veľkej spoločnosti a stálo by to obrovské čiastky. Dnes mi to urobili dvaja ľudia z firmy TG Drives v Brne.

Kamarát mi zvarí všetky dielce, plastové časti mi vyrobia v Seredi. Stačí, keď im pošlem cez internet geometriu a o týždeň to je. Voľakedy to chcelo miliónové investície. Takže na jednej strane šikovným ľuďom nahrávajú zlacnené výrobné procesy, na druhej strane výzvy okolo nich. Napríklad s projektom trojkolky som začal, aby som sa vyhol dopravným problémom, s ktorými musím denne bojovať. Keďže často cestujem na letisko, na ktoré musím ísť po obchvate, ktorý je večne preplnený, svojím

autom s výkonom 100 kW sa tam dostanem za polhodinu. S trojkolkou, ktorá má výkon 1,5 kW, som tam cez lávku pre peších za desať minút. A takýchto problémov v praktickom živote, ktoré treba riešiť, je neúrekom.

Ste známy ako tvorca projektu lietajúceho auta. Aj to môže podľa vás riešiť aktuálne dopravné problémy?

Cesty sú už zaplnené, a vo vzduchu je stále priestor. Mám za sebou dva prototypy, s druhým už prebehli skúšobné lety. Teraz robím tretí, pre ktorý mám aj investorov, takže to už smeruje k reálnemu produktu.

Zlepšenie situácie v doprave vo veľkých mestách však vidím v štyroch základných oblastiach – okrem expandovania, ktoré sa týka napríklad posunu do vzduchu, to je ešte adaptibilita, inovácie a redukovanie. Spolu so študentmi sme vytvorili viacero takýchto projektov. Napríklad malé elektrovozidlo, ktoré sa dá uchytiť na auto. Človek by prišiel veľkým autom na veľké záchytné parkovisko a ďalej by sa pohyboval malým elektromobilom – to je inovácia aj redukcia v jednom.

Spomínali ste, že už existujú podmienky na to, aby sa šikovní dizajnéri vracali domov. Máte nejaký príklad?

Napríklad Juraj Mitro, ktorý je autorom dizajnu vozidla Attack. Robil diplomovú prácu na podobnú tému, potom sa spojil s expertom na manažérsku stránku Dickom Kvetňanským a dnes ich tím stojí za úspešným projektom. Viem, že väčšina študentov má v zahraničných automobilkách výborné podmienky pre svoju prácu, sú však aj takí, ktorým práca vo veľkých firmách nevyhovuje, nevedia sa tam udomácniť a tí s veľkou pravdepodobnosťou môžu nájsť uplatnenie v podobných malých projektoch. Aj v tomto smere však ešte treba upraviť mnohé legislatívne prekážky.

Je nejaká krajina, ktorá nám v tomto smere môže byť vzorom?

Európa je celkovo veľmi byrokratická. Keď aj došlo k nejakému legislatívnemu uvoľneniu, väčšinou sa robilo podľa vzoru Spojených štátov, takže dobré príklady sa dajú hľadať práve tam. Aj odbúranie právnych prekážok je dôležitým krokom, aby konštruktéri a dizajnéri neutekali do zahraničia. To sú totiž ľudia, ktorí by išli aj na Mars, len aby mohli robiť prácu, ktorú milujú.

„Cesty sú zaplnené, a vo vzduchu je stále priestor…“

www.tapmagazine.sk

099

TAPcars

„koncept je minimálne rovnako zaujímavý ako Nascar, či Formula 1“

PRETEKOVÉ šialenstvo OKORENENÉ TEQUILOU Viete, čo vznikne, keď sa spojí francúzska tradícia najstarších vytrvalostných automobilových pretekov s dravou americkou jazdou a špičkovou mexickou tequilou Patrón? Predsa vzrušujúce preteky American Le Mans!

Kým Američania nedajú dopustiť na svoje preteky Nascar, Európania sa viac vyžívajú v pretekoch Formuly 1. Americká séria Le Mans sa však obom predchádzajúcim v mnohom vyrovná, v istých ohľadoch ju môžeme považovať dokonca za vzrušujúcejšie zápolenie.

Keďže vychádza zo slávnych 24-hodinových vytrvalostných pretekov v Le Mans, ktoré sa jazdia už od roku 1923, spája v sebe francúzsku tradíciu, ale aj americkú dynamiku.

Dĺžka jazdy súperiacich pretekárov je rôzna – od necelých dvoch hodín až po dvanásť hodín. Za volantom sa striedajú dvaja až traja piloti (podľa dĺžky pretekov), jazdí sa celkovo až v štyroch kategóriách.

V prvých dvoch na trať vychádzajú špeciálne „lemansovské“ formuly, ďalšie dve prinášajú preteky špeciálne upravených „šporťákov“ rôznych svetových automobilových značiek. Takýto koncept je minimálne rovnako zaujímavý ako Nascar, či Formula 1.

A ako do toho všetkého zapadá tequila Patrón? Nuž, spojenie motoristických pretekov American Le Mans Series a ich hlavného sponzora Tequila Patrón je celkom logické – obe značky predstavujú to najlepšie, čo v príslušných oblastiach nájdeme. Po každej stránke

100 www.tapmagazine.sk

bezchybná Patrón tequila je ultra-prémiovým destilátom, ktorý je skvelý s ľadom a dokonale sa vyníma v podstate v akomkoľvek koktejle.

Rovnako ako organizátori pretekov musia starostlivo skontrolovať každý detail všetkých jazdných dráh a celého zázemia závodov, tak si aj výrobcovia tequily Patrón potrpia na detail. Kaktusy tej najvyššej kvality, po ktoré sa chodí až do výšin Jalisca v Mexiku – to je len začiatok pedantnej cesty k lahodnému nápoju. Stopercentná pozornosť sa venuje aj destilačnému procesu a dielo nie je zavŕšené, kým sa ušľachtilá tekutina nedostane do ručne vyrábaných sklenených a krištáľových fliaš.

Tequila Patrón, ktorá počas posledného ročníka pretekov potešila návštevníkov skvelým oddychovým centrom s modernými barmi toho najvyššieho kalibru, však neostáva len pri pasívnom sponzorstve týchto vzrušujúcich pretekov a zapája sa aj na iných úrovniach.

Pred rokom vyhralo napríklad vozidlo Patrón Highcroft s pilotmi Davidom Brabhamom a Scottom Sharpom celú sériu v kategórii LMP2, teda súťaž „lemansovských“ formúl.

Ak chcete teda ochutnať majstrovský koktejl s príchuťou Francúzska, Spojených štátov aj Mexika, vyštartuje na preteky American Le Mans Series. Ak sa tam z akýchkoľvek dôvodov nemôžete dostať, aspoň si preteky pozrite na diaľku. Najlepšie s vychladenou Patrón tequilou.

Youtube kanál Le Mans Series: www.youtube.com/ALMSOfficialVideos pravidelný update na Twitteri: sledujte almsnotes

Objavte Objavte

krištáľovo číru chuť tequily. krištáľovo číru chuť tequily.

Výhradný distribútor pre SR: www.italmarket.sk