ATELIÉROVÝ PROJEKT II
KONCEPCIA ZELENE pre mestské časti Bratislava Nové Mesto, Rača, Vajnory
1. ŠIRŠIE VZŤAHY Bratislava leží v strednej Európe. Mesto je súčasťou Bratislavského kraja, jedného z ôsmich krajov, na ktoré je Slovensko rozdelené. Rozprestiera sa na oboch brehoch rieky Dunaj, druhej najväčšej rieky v Európe a na úpätí pohoria Malé Karpaty. Mesto susedí s Maďarskom na juhu a Rakúskom na juhozápade. Mesto pokrýva plochu 367,58 kilometrov štvorcových. Okrem Dunaja, ktorý preteká mestom zo západu na juhovýchod, mesto pokrýva aj časti rieky Morava, ktorá tvorí jeho severozápadnú hranicu a vteká do Dunaja v Devíne, prechádza ním aj Malý Dunaj a rieka Vydrica, ktorá vteká do Dunaja v mestskej časti Karlova Ves. Najnižším bodom mesta je hladina Dunaja, ktorá sa nachádza 126 metrov nad morom, najvyšším bodom je Devínska Kobyla vo výške 514 metrov. Priemerná nadmorská výška mesta je 140 metrov. Územie hlavného mesta je za účelom výkonu samosprávy rozdelené na 17 mestských častí. Mestské časti do 3 000 obyvateľov - Devín, Záhorská Bystrica, Jarovce, Rusovce, Čunovo, mestské časti do 20 000 obyvateľov - Vrakuňa, Vajnory, Lamač, Devínska Nová Ves, mestské časti nad 20 000 obyvateľov - Staré Mesto, Ružinov, Podunajské Biskupice, Nové Mesto, Rača, Dúbravka, Karlova Ves, Petržalka. Riešené mestské časti majú nasledovný počet obyvateľov: Nová mesto: 36 526, Rača: 19 814, Vajnory: 5130. Územie tvorí na severe a severozápade horský masív Malých Karpát a na severovýchode a juhu nížinné územie Podunajskej roviny, ležiace medzi úpätím pohoria a bývalým ramenom Dunaja. Rozloha územia je 74,45 km² (Nové mesto: 37,5 km², Rača: 23,6 km², Vajnory: 13,35 km²).
2. HISTORICKÉ MAPOVANIE V porovnaní mapovania súčasného stavu s mapovaním z 50. rokov 20. storočia je viditeľná zmena najmä v zastavanosti územia. Mesto sa rozpínalo smerom ku Karpatom a na západnej hranici. Zastavala sa väčšina pôvodného územia hospodárskych plôch a viníc. Okrem bytovej zástavby sa funčne vytvorilo množstvo priemyselných areálov. Novovybudované cesty vytvorili novú štruktúru rozdelenia plôch a fragmentáciu.
3. DOPRAVA Riešené územie je fragmentované existujúcimi cestami a železnicou. Cesta 1. triedy vedúca do centra zo smeru Modra ako aj nižšie nachádzajúca sa cesta 1. triedy na smer Senec predstavujú hlavné dopravné tepny trpiace najväčším náporom automobilovej dopravy a s tým súvisiacich dopravných zápch. Na problém prvýkrát upozornil ešte v roku 1962 odborník na dopravu Anthony Downs a definoval pravidlo, ktoré sa stalo známe ako základný zákon preťaženia diaľnic (the fundamental law of highway congestion). Tento zákon hovorí o tom, že preťaženie všetkých mestských či prímestských diaľnic alebo rýchlostných ciest počas špičky bude stúpať, až pokiaľ nedosiahne maximálnu kapacitu.
V prepočte na tisíc obyvateľov vlastní auto v Paríži 234 ľudí, vo Viedni 389, ale v Prahe či Bratislave je to až 540 ľudí. Každý deň príde do nášho hlavného mesta 120 až 150 tisíc mimobratislavských vozidiel, v ktorých obvykle sedí len jeden cestujúci. Začiatkom 90-tych rokov jazdilo verejnou dopravou v Bratislave približne 80% obyvateľov. Odvtedy sa toto číslo znížilo na 50% obyvateľov. Od roku 2008 sa dopravná situácia v Bratislave výraznejšie nezhoršila. Obyvatelia mesta chodia menej pešo či na bicykloch. Pritom približne polovica jázd autom je kratšia ako 5 kilometrov. Všetky merania a testy preukázali, že bicykel je v Bratislave najrýchlejší dopravný prostriedok na krátke vzdialenosti. Rovnako železničná doprava je využívaná minimálne. Optimálna doprava je taká, ktorá je založená na aspoň ako tak vyváženej deľbe spôsobov prepravy. Teda rovnomernom pomere využitia áut, MHD, bicyklov a peších. Inšpirovať sa môžeme Ľubľanou, Tallinom, Brnom či Krakovom. Robert Červenák so spoločnosti TomTom: "Keď len päť percent z nás zmení svoje cestovné plány, zlepšíme prejazdnosť hlavných ťahov až o 30 %!" Ako príklad si zoberme vodiča, ktorý každý deň dochádza autom do práce a z práce v dopravnej špičke. V Bratislave strávi za rok 117 hodín v aute navyše oproti situácii, kedy by mal voľné cesty.
Mestá s top premávkou – dopravný index (výskum spoločnosti Tom Tom, r.2016, 295miest sveta) 1. Mexiko City 2. Bangkok 3. Istanbul 4. Rio de Janeiro 5. Moskva
14. Peking 16. Londýn 39. New York 148. Bratislava (76. zo 142 miest v rámci Európy)
Najčastejšie využívané spôsoby dopravy v Bratislave (výskum spoločnosti Numbeo, r.2016) Auto 33,3% Autobus / trolejbus 25,2% Chôdza 17,2% Práca z domu 8,1% Bicykel 8,1% Vlak 8,1% Kongescia – stratený čas strávený v kolóne v % Bratislava v priemere
24%
Bicykel Vlak
8,1% 8,1%
Kongescia – stratený čas strávený v kolóne v % Bratislava v priemere Po-Štv ráno (cca 8-9:00) Pia ráno (cca 8-9:00) Po-Ut (cca 17-18:00) Str-Štv (cca 17-18:00) Pia (cca 16-17:00) Viedeň v priemere Praha a Brno v priemere
24% 50-60% 35-40% 45-50% 50-60% 55% 28% 27%
V návrhu sa preto snažíme reagovať na súčasné problémy dopravy pomocou podpory MHD a vnútromestských železničných spojení, záchytných parkovísk pri vstupoch do územia, nové podúrovňové umiestnenie automobilovej dopravy a zameranie sa na prepojenie cyklotrás.
4. SÚČASNÁ KRAJINNÁ ŠTRUKTÚRA Sever riešeného územia zaberá pohorie Malé Karpaty, územie je ďalej husto zastavané a to najmä občianskou vybavenosťou, stavbami určenými pre výrobu, skladmi, distribučnými centrami a zmiešanou zástavbou- bývanie + občianska vybavenosť, alebo obchod + služby a podobne. Obytnú zástavbu tvoria bytové domy nižšie aj vyššie. Rodinné domy sa nachádzajú najmä v blízkosti hranice s Malými Karpatami a vinicami. Výroba a priemysel pokrýva tiež súvislú plochu územia, čo na mikroklímu mesta vplýva negatívne. Vodné plochy reprezentuje hlavne jazero Kuchajda, ktorého okolie považujeme za športovú plochu. Miesta pre šport tvoria najmä haly, ale aj exteriérové štadióny, ihriská občianskych vybaveností a ihriská rekreačného charakteru- detské ihriská v obytnej zástavbe. Parky sú zastúpené len malými parčíkmi a v uliciach je zapojená aj izolačná zeleň.
5. CHRÁNENÉ ÚZEMIA Prírodný charakter územia zabezpečuje masív Malých Karpát spadajúcich do CHKO a zároveň Natura 2000. V ekosystéme lesa sú vymedzené niekoľké biocentrá. Riešeným územím sa tiahnu línie vnímania prírodného masívu. Pod hranicou lesa sa nachádzajú chránené vinice a územia prírody v záujme ŠOP:
6. KOMPOZÍCIA Hlavné kompozičné osi sa zhodujú s hlavnými dopravnými líniami a kompozičné uzly sú v ich stretoch. Najvýznamnejšie diaľkové priehľady smerujú na masív Karpát a dominantu - Kamzík. Línie prírodnej panorámy predstavujú významný kompozičný prvok a tvoria prírodný charakter územia a krajinný obraz, ktorý by sa mal chrániť.
7. SYSTÉM ZELENE V SÍDLE Na riešenom území sa nachádza zeleň sídlisková, zeleň vnútroblokov, zeleň školských zariadení, zeleň občianskej vybavenosti, zeleň športových zariadení, zeleň menších parkových plôch, zeleň dopravných a výrobných zariadení, sprievodná zeleň, zeleň súkromných záhrad a vodná plocha. Prevláda najmä zeleň sídlisková a zeleň občianskej vybavenosti a zariadení. Riešené územie zahrňuje zeleň verejnú, vyhradenú, aj súkromnú. Verejná zeleň vo vlastníctve verejného subjektu je prístupná pre všetkých obyvateľov a návštevníkov. Verejná zeleň vo vlastníctve súkromného subjektu je prístupná pre všetkých obyvateľov a návštevníkov, s určeným režimom prístupu. Vyhradená zeleň vo verejnom alebo súkromnom vlastníctve je prístupná okruhu užívateľov vo vzťahu k jej špecifickej funkcii ( školy, obchodné centrá, zdravotnícke objekty, parlamenty, sídla prezidentov a monarchov). Súkromná zeleň je prístupná len majiteľovi a ním určenému okruhu ľudí.
V riešenom území sa nenachádza veľa verejných parkov. Sídlisková zeleň je zastúpená vo veľkom počte, problémom však je kvalita tejto kategórie. Územie ešte dopĺňajú športové plochy škôl a ihriská sídlisk, či vnútroblokov. Polovica riešeného územia je takmer bez verejných parkov a otvorených športových plôch, čo je však spôsobené prevládajúcimi stavbami s výrobnou, skladovou, distribučnou funkciou, obchodom alebo službami. Vzdialenosť parkov a verejne dostupných bezplatných športových plôch od bytovej zástavby je v niektorých častiach väčšia ako 300m. Verejné parky nie sú systematicky poprepájané. Na území sa nachádza niekoľko degradovaných plôch zelene, ako plocha pred železničnými stanicami či plochy pri nemocniciach. Sprievodná zeleň komunikácii taktiež v niektorých úsekoch absentuje (najmä pri vstupoch do mesta).
súčasný stav m2
%
líniová zeleň verejná zeleň parky a sadovnícky upravená zeleň zeleň areálov sídlisková zeleň zeleň IBV zeleň záhrad a chát hospodárska zeleň lesy ostatné plochy zelene zeleň neudržiavaná
84201.3 2565.27 260495.05 3621707.18 1158136.39 2749761.31 2655443.32 13408318.15 16499885 2111130.18 287418.1
0.196552626 0.005988156 0.608078334 8.454216956 2.703458844 6.418817849 6.198649649 31.29928098 38.51598172 4.928049585 0.6709253
spolu
42839061.25
100
,,Ak sa na trase nachádza veľa prírodných prvkov, ľudia sa prechádzajú častejšie a vzdialenosť sa skracuje. Aj pasívna interackia – možnosť vidieť strom cez okno – je dostatočná na zníženie stresu and krvného tlaku” „Ľudia pracujúci v budovách s výhľadom na zeleň trácia o štvrtinu menej času mimoo práce ako tí, ktorí výhľad nemajú“ „Mestá celosvetovo spotrebujú 60% pitnej vody...okupujúc len 1% povrchu zeme, spotrebujú 75% energie a generujú 80% sklenníových plynov “ Ulrich Eberl
8. PRINCÍPY NÁVRHU Vybudovanie funkčnej zelenej infraštruktúry je súčasnou výzvou miest. Zeleň je fundamentálnou časťou urbánneho ekosystému, podporujúca sociálne kontakty a nterakciu, fyzické aj psychické zdravie. Zelená infraštruktúra znamená čokoľvek od verejných priestranstiev, prírodných areálov, lesov, parkov, zelených ulíc, námestí, nábreží, cyklistických trás, zelených striech a stien. Súčasné výzvy urbanistického plánovania môžeme zhrnúť do nasledovných bodov: -- problém rastúceho počtu obyvateľov (po prvý krát v histórii väčšina ľudí žije v mestách viac ako na vidieku) --- adaptácia na klimatické zmeny --- znečistenie prostredia -- - zabezpečiť: čistý vzduch, vodu, vhodnú mikroklímu, zdroje jedla, pohlcovanie CO2 --- zmierniť efekt tepelného ostrova --- vytvoriť lepší pomer medzi zelenou a šedou infraštruktúrou --- podpora biodiverzity v urbánnom porstredí --- udvádzanie a využívanie dažďovej vody / prirodzená infiltrácia --- znížiť kriminalitu --- podpora alternatívnej formy dopravy --- zdravý životný štýl --- vytvoriť atraktívne mestské prostredie --
VEREJNÁ ZELEŇ
CHUDÍK
SUPUKA
ZELENŇ PRI OBČIANSKEJ VYBEVENOSTI
4 - 8 m ••/obyv.
7 - 11 m ••/obyv.
12 - 19 m ••/obyv.
8 - 14 m••/obyv.
10 - 15 m••/obyv.
12 - 14 m ••/obyv.
8 - 12 m••/obyv.
14 - 19 m••/obyv.
245 880 - 491 760 m ••
491 760 - 860 580 m ••
VÚVA Brno
ZELEŇ PRI BYTOVÝCH A RODINNÝCH DOMOCH
491 760 - 737 640 m ••
430 290 - 676 170 m ••
614 700 - 922 050 m ••
860 580 - 1 167 930 m ••
737 640 - 1 167 930 m ••
737 640 - 860 580 m ••
6 - 9 m ••/obyv. 368 820 - 553 230 m
••
ŠPECIÁLNA ZELEŇ
6 - 31 m••/obyv.
15 m••/obyv.
9 - 15 m••/obyv.
11 - 17 m••/obyv.
368 820 - 1 905 570 m ••
553 230 - 922 050 m ••
22 - 35 m••/obyv.
1 352 340 - 2 151 450 m ••
SPOLU
HOSPODÁRSKA ZELEŇ
922 050 m ••
676 170 - 1 044 990 m ••
44 - 94 m ••/obyv.
2 704 680 - 5 778 180 m ••
50 - 75 m••/obyv.
3 073 500 - 4 610 250 m ••
50 - 75 m••/obyv.
3 073 500 - 4 610 250 m ••
ŠPORTOVISKÁ A IHRISKÁ
ANGLICKO kritérium: rozloha
25 m ••/obyv.
1 536 750 m ••
REKREAČNÁ ZELEŇ
16 m ••/obyv. 983 520 m ••
DETSKÉ IHRISKÁ
8 m••/obyv.
491 760 m ••
OPEN SPACES
5 - 8 m••/obyv.
307 350 - 491 760 m ••
malé deti
do 90 m
ANGLICKO
kritérium: dostupnos ť
do 1000 m
do 400 m
10 - 13 ro čné
do 300 m
do 400 m
OCHRANA BIODIVERZITY
10 m ••/obyv. 614 700 m ••
Priemerná potreba zelene pre zastavané územie sídelného útvaru sa pohybuje okolo 75 m²/obyv. Človek by nemal žiť vo väčšej vzdialenosti ako 300 m od najbližšej oblasti prírodnej zelene s rozlohou najmenej 2ha
10 - 13 ročné
do 300 m
BERLÍN
Biotope Area Factor (BAF)
BAF = ecologically-effective surface areas / total land area BAF = (m² typu plochy . hodnota faktora priepustnosti) / m ² celková rozloha pozemku
hodnota faktora priepustnosti jednotlivých povrchov na m ²
0.0 spevnená plocha
0.3 čiastočne spevnená plocha
Predpísaná hodnota BAF sa pohybuje od 0,6 (obytné oblasti) po 0,3 (priemyselné areály).
0.5 50% spevnená plocha
0.5 plocha vegetácie bez kontaktu s rastlým terénom (vrstva zeminy pod 80 cm)
0.7 plocha vegetácie bez kontaktu s rastlým terénom (vrstva zeminy nad 80 cm)
1 plocha vegetácie na rastlom teréne
0.2 poldre (plocha) na vsakovanie dažďovej vody
0.5 vertikálne ozelenenie
0.7 zelená strecha
9. NÁVRH V návrhu sme sledovali nesledovné ciele: 1. vytvoriť prepojený systém zelene 2. v potrebných miestach zabezpečiť doplnenie verejne prístupných plôch zelene 3. riešiť problém dopravy 4. adaptácia mestského prostredia na klimatické zmeny V riešenom území sme počítali s verejne prístupnými plochami zelene v ktorých sme určili dochádzkovú vzdialenosť 300 m. Aby sa vytvoril prepojený systém zelene, územia s chýbajúcimi plochami zelene sme podľa možností doplnili novými parkami. Nové doplnenie územia zelenými plochami sme realizovali na základe vopred vytipovaných miest záujmu - bodov, ktoré predstavujú významné akumulačné centrá sociálnych kontaktov, ako školy, ihriská, obchodné centrá, nemocnice, železničné stanice a pod. Navrhovaná plocha verejne prístupnej zelene sa tak nachádza napríklad pri Univerzitnej nemocnici na Kramároch, Národnom onkologickom ústave či Ústave srdcových chorôb. Areály nemocníc sú akútnym problémom a ich revitalizácia môže ponúknuť plnohodnotný prvok zelne nie len pre pacientov, ale aj pre širokú verejnosť. K ďalšej skupine plôch patria plochy pri železničných staniciach, ktorých revitalizáciou sa môže podporiť aj využívanie hromadnej dopravy. Navrhnuté plochy zelene sme doplnili líniami, ktoré sa tiahnu najmä popri hlavných cestných komunikáciach. Pre podporu MHD sa pri hlavných vstupoch do územia vytvorili zberné parkoviská, z ktorých je posilnená mestská hromadná doprava. Pre vytvorenie priaznivejšej mikroklímy je cestná komunikácia v niekoľkých úsekoch presunutá pod úroveň terénu a nad terénom je ponechaná len doprava MHD a cyklotrasy, doplnené plochami zelene. V návrhu sa počíta aj s revitalizáciou viníc a ich ochranou pred budúcou zástavbou. Vinice majú tvoriť charakter a identitu územia a zároveň slúžiť ako multifunčný priestor využiteľný aj na rekreačné účely, či na umiestnenie chýbajúcich ihrísk. V neposlednom rade sú v návrhu zobrazené aj priemyselné areály a parkoviská, ktorých plošný záber častokrát presahuje sídliskové súbory a ich revitalizácia a ozelenenie má veľmi podstatný vplyv na budúcu adaptácia prostredia na klimatické zmeny.
9. DETAILY DETAIL 1 zobrazuje rekonštrukciu viníc a ich viacúčelové využitie. Zachovanie viníc na území podporuje historickú identitu miesta a zároveň poskytuje prírodný areál pre obyvateľov, tvoriaci charakter krajiny a jeho špecifický obraz. Zrevitalizované územie je chránené pred budúcim rozvojom v podobe výstavby. �� ��� . ��� ��� .��� ��� .�� �� ��� .� BAF návrh, súčasnosť =
��� ���
DETAIL 2 BAF návrh, súčasnosť = 0,748 zobrazuje presunutie cestnej komunikácie podpovrchovo a vybudovanie zelených a priepustných plôch s mestskou hromadnou dopravou. Vytvorí sa priestor kvalitatívne aj rekreačne prínosnejší a zároveň bezpečnejší. Podporí sa využívanie MHD a cyklotrás a znížia zápchy na frekventovaných úsekoch. Po návrhu sa zvýši aj hodnota priepustnosti povrchov a tým zlepší mikroklíma prostredia. BAF súčasnosť =
�� ��� . � � �� ��� . �,�
BAF súčasnosť = 0,14 BAF návrh =
��� ���
�� ��� . �,� ��� ���. �,�
BAF návrh = 0,25
��� ���
DETAIL�� 3 ��� .���� ���.���� ��� .���� ��� .� BAF návrh,do = Parkoviská sú ozelenené zelenými strechami alebo pomocou súčasnosť ukazuje vybudovanie záchytných parkovísk pri vstupoch mesta. ��� ��� konštrukcie porastenej popínavými rastlinami. Detail zároveň ukazuje možné spôsoby revitalizácie stávajúcich parkovísk, ktoré vyžadujú = 0,72 BAF návrh, súčasnosť ozelenenie.
DETAIL ZNÁZORŇUJÚCI OBNOVU VINÍC, A ICH SPRÍSTUPNENIE V OBLASTI BYTOVÝCH DOMOV
M 1:1500
DETAIL I Ateliérový projekt 2_KONCEPCIA ZELENE BRATISLAVA, NOVÉ MESTO_garant:doc. RNDr. Ingrid Belčáková, PhD._Vyučujúci:doc. RNDr. Ingrid Belčáková, PhD.,Ing. Ivan Stankoci, PhD._KKP_2015/2016_BC. ZUZANA DEMOVIČOVÁ_BC. PAVLA GALBAVÁ_BC. KATARÍNA STANISLAVOVÁ
0M
15M
30M
60M
90M
120M
PODROBNEJŠIE ZOBRAZENIE POUKAZUJE NA IDEOVÉ RIEŠENIE REVITALIZÁCIE VINÍC A ICH SPRÍSTUPNENIE VEREJNOSTI A MOŽNÉHO OBOHATENIA O ĎALŠIE FUNKCIE
M 1:250
DETAIL I Ateliérový projekt 2_KONCEPCIA ZELENE BRATISLAVA, NOVÉ MESTO_garant:doc. RNDr. Ingrid Belčáková, PhD._Vyučujúci:doc. RNDr. Ingrid Belčáková, PhD.,Ing. Ivan Stankoci, PhD._KKP_2015/2016_BC. ZUZANA DEMOVIČOVÁ_BC. PAVLA GALBAVÁ_BC. KATARÍNA STANISLAVOVÁ
0M
2.5M
5M
10M
15M
20M
DETAIL ZNÁZORŇUJÚCI RIEŠENIE DOPRAVY A JEJ UMIESTNENIE POD TERÉN, TOTO RIEŠENIE UMOŽŇUJE VYBUDOVANIE LÍNIOVÝCH PARKOV A PROMENÁD
PODROBNEJŠIE ZOBRAZENIE POUKAZUJE NA IDEOVÉ RIEŠENIE UMIESTNENIA KOMUNIKÁCIE, PROMENÁDA MÔŽE BYŤ FUNKČNE POJEDNANÁ MESTSKOU HROMADNOU DOPRAVOU, KTORÁ JE EKOLOGICKÁ A PRÍJEMNE DOPĹŇA ATMOSFÉRU PROMENÁDY
M 1:250
DETAIL I Ateliérový projekt 2_KONCEPCIA ZELENE BRATISLAVA, NOVÉ MESTO_garant:doc. RNDr. Ingrid Belčáková, PhD._Vyučujúci:doc. RNDr. Ingrid Belčáková, PhD.,Ing. Ivan Stankoci, PhD._KKP_2015/2016_BC. ZUZANA DEMOVIČOVÁ_BC. PAVLA GALBAVÁ_BC. KATARÍNA STANISLAVOVÁ
0M
2.5M
5M
10M
15M
20M
DETAIL ZNÁZORŇUJÚCI DOBUDOVANIE ZÁCHYTNÝCH PARKOVÍSK PRI HLAVNÝCH VSTUPOCH DO MESTA
PODROBNEJŠIE ZOBRAZENIE POUKAZUJE NA IDEOVÉ RIEŠENIE PARKOVACÍCH DOMOV ZO ZELENOU STRECHOU A ZELENÝMI FASÁDAMI
M 1:250
DETAIL I Ateliérový projekt 2_KONCEPCIA ZELENE BRATISLAVA, NOVÉ MESTO_garant:doc. RNDr. Ingrid Belčáková, PhD._Vyučujúci:doc. RNDr. Ingrid Belčáková, PhD.,Ing. Ivan Stankoci, PhD._KKP_2015/2016_BC. ZUZANA DEMOVIČOVÁ_BC. PAVLA GALBAVÁ_BC. KATARÍNA STANISLAVOVÁ
0M
2.5M
5M
10M
15M
20M