Dvojtýždenník
27 800 ks
Ročník: II. číslo. 05/2013 Dátum vydania: 21. 3. 2013
Lučenec
Cesty ako ementál
Kinga Szabó
Boxer Zsolt Osaďan
Nový káder LAFC
str. 2 Zlý stav ciest ničí autá aj peňaženky majiteľov. Viete, ako si uplatniť náhradu škody?
str. 5 Láska k manželovi maliarovi, ju priviedla do Lučenca. V súčasnosti vedie súkromnú galériu.
str. 10 Lučenčan vyboxoval svoj prvý majstrovský titul medzi mužmi. Je nádejou slovenského športu.
str. 12 Predstavujeme vám futbalistov LAFC, ktorí budú reprezentovať Lučenec v jarnej časti tretej ligy.
ĽUDMILA LACOVÁ: UČENIE NIE JE FUTBAL Napriek tomu, že v školstve je peňazí málo, v ZŠ na Vajanského ulici v Lučenci to nevidno. Jej dlhoročnou riaditeľkou je Ľudmila Lacová, energická žena s jasným názorom a neobyčajnými nápadmi. Pod jej vedením škola prekvitá a môže sa chváliť mnohými úspešnými projektami a aktivitami.
Stretávame sa tesne po prázdninách. Oddýchli ste si? Oddýchla som si, ale väčšinu času som strávila v škole. Pravdupovediac, nabíjam sa prácou. Počas prázdnin sme robili veľké upratovanie, umývali sa okná. Cez víkend som sa bola pozrieť v Ždiari, kde sú žiaci na lyžiarskom výcviku. Chcela som sa osobne presvedčiť, aké majú ubytovanie a stravu. Niekedy sa nám stáva, že po lyžiarskom výcviku sa rodičia sťažujú na služby. Našťastie bolo všetko v poriadku.
Odkedy pôsobíte ako riaditeľka v Základne škole na Vajanského ulici v Lučenci? Ako riaditeľka tu pôsobím už trinásty rok. Pracujem tu však od roku 1985, pred tým som pôsobila ako učiteľka v materskej škole. Moje cesty do školstva neboli priame, pretože otca vylúčili z komunistickej strany a tým pádom som ani ja nemohla ísť na vysokú školu. Po istom čase sa mi podarilo dostať sa na univerzitu aj ju ukončiť, ako učiteľka slovenského jazyka a hudobnej výchovy. Odvtedy pôsobím na tejto základnej škole.
Ste riaditeľkou pomerne veľkej školy. Rešpektujú vás žiaci ako ženu-riaditeľku? Skutočne nemám problémy s autoritou u žiakov. Nemám problém sa s ktorýmkoľvek pozhovárať. Nie však z autoritatívnej pozície, ale skôr volím jemnejší, kamarátskejší prístup. Ak sa aj nejaký problém vyskytne, venujem sa žiakovi individuálne a snažím sa dostať do jeho vnútra. Niekedy to zaberie a niekedy sú extrémne prípady, kedy ani to nepomáha a po istom čase sa problém opakuje. Snažím sa však po škole veľa pohybovať, aby som so žiakmi bola v kontakte.
Mnoho ľudí s povzdychom konštatuje, že dnešné deti sú čoraz horšie. Cítite to tak aj vy? Skôr by som povedala, že horšia je spoločnosť. Deti sú odrazom spoločnosti. Bezpochyby si deti viac dovolia, ale každá generácia hovorí, že tá ďalšia je horšia. Musím sa detí trochu zastať. Vyskytujú sa u nich mnohé poruchy správania, učenia a pozornosti, za ktoré deti nemôžu. Vznikajú aj pod vplyvom prostredia a rodiny. Dnes máme neporovnateľne viac neúplných rodín,
Riaditeľka ZŠ na Vajanského ulici v Lučenci Ľudmila Lacová, foto: Matej Holý
ako v minulosti. Má to veľmi negatívny vplyv na výchovu dieťaťa.
Chcú sa dnešné deti ešte učiť? Veď majú informácie dostupné na webe. Môžem potvrdiť, že motivácia detí učiť sa klesá. Dnešného žiaka je problém zaujať. Študenti majú napríklad veľmi radi prácu s modernou technikou, čo kladie samozrejme aj vyššie nároky na učiteľa. Na druhej strane vedomosti už nie sú také hlboké a trvácne ako u žiakov v minulosti. Problém vidím aj v tom, že sa žiaci na strednú školu do-
stanú veľmi ľahko. V náboroch je doslova boj o každého žiaka. Ako môžeme potom hovoriť o motivácii?
Ak sa bude chcieť študent dostať na gymnázium podľa nového systému, bude musieť dosiahnuť určitý priemer známok, napríklad do 1,5. Dnes ho má málokto. Zvládnu to študenti? Teraz sa to vyžaduje hlavne na gymnáziách a postupne sa tak bude diať aj na ostatných školách. Pokračovanie na strane 6