Nlc 11 2013 web

27 800 ks

Dvojtýždenník do domácností a firiem

Príloha

zdravie Ročník: II. číslo. 11/2013 Dátum vydania: 13. 6. 2013

Lučenec

Máje padli v troch obciach

Zdravotné riziká kúpania

Keď je folklór životný štýl

V Utekáči táborili templári

str. 2 Koniec mája znamená aj koniec života májov postavených na začiatku mesiaca. Vyrúbať máje sa podujali starostovia aj poslanec VÚC, Ing. Milan Spodniak.

str. 4 Hrozba vzniku ochorení z kúpania vo verjených bazénoch číha hlavne tam, kde sa nedostatočne dbá na dezinfekciu vody a zanedbáva čistenie bazéna.

str. 6 Predstavujeme ďalšieho člena OO CR Novohrad a Podpoľanie - Kokavu nad Rimavicou, obec, ktorú preslávila hra na fujare, piesne a ľudové tance.

str. 11 Prvý ročník Festivalu histórie a remesiel v Utekáči dopadol na výbornú vďaka pár dobrovoľníkom z miestneho občianskeho združenia.

VETERÁNY SA PREDVIEDLI V LUČENCI Rachot motorov, nablýskané stroje a dobrá nálada. To všetko ste mohli počuť, vidieť a zažiť počas ôsmej Haličskej motorkárne. Celoslovenskému motozrazu však neprialo počasie, čo sa podpísalo na nižšiu účasť oproti minulým rokom.

NLC 1033/13

Haličská motorkáreň si za osem rokov vybudovala medzi milovníkmi vetra vo vlasoch dobré meno. Tento ročník bol o čosi skromnejší, hlavne v počte účastníkov na dvoch kolesách. „Veľmi sa tešíme, že k nám chodia nielen motorkári zo Slovenska, ale aj z Čiech a Maďarska. Tento ročník je skromnejší, pretože kvôli počasiu nám odhlásilo v posledných dňoch pred akciou okolo dvesto účastníkov,“ hovorí Jožo Pročko, organizátor motozrazu. Predchádzajúceho ročníka sa zúčastnilo vyše osemsto strojov. „Tohto roku počítame s počtom okolo päťsto,“ dodáva Pročko.

Pre divákov od najmenších po najväčších boli pripravené súťaže o zaujímavé ceny. Hlavnou výhrou v tom-

bole bola nová Honda 125 CBF. Okolo obeda sa takmer všetci motorkári vydali na exhibičnú jazdu z Haliče do Lučenca. V meste to potom roztočili na námestí akrobatickými kreáciami. Nechýbala jazda na prednom a zadnom kolese a saltá.

Z Banskej Bystrice za 2,5 hodiny

Na malom talianskom skútri značky Vespa prišla do Haliče Martina Lobotková z Banskej Bystrice. „Jazda mi trvala dve a pol hodiny okľukou cez dediny. V Mýtnej som poriadne zmokla,“ hovorí Martina. Kúpou

talianskeho bieleho skútra sa jej splnil dávny sen. „Počas zimy plánujem skúter znovu nastriekať a pridať chrómované doplnky,“ netají radosť Martina.

Pokračovanie na strane 12

2

novinky

SPRAVODAJSTVO

RÍŠA FANTÁZIE OŽILA Rozprávkové postavičky, víly i farebné poníky, svet krásne detský, rozihraný a farebný otvoril sa širokej verejnosti 3. júna 2013 v priestoroch Domu Matice slovenskej v Lučenci. Tu na obrázkoch detí a žiakov základných umeleckých škôl z Lučenca, ale i z Fiľakova, Poltára, či Balogu nad Ipľom ožil svet fantázie. Súkromná základná umelecká škola na Gemerskej ulici v Lučenci vyhlásila výtvarnú súťaž a ocenené

práce dostali priestor predstaviť sa návštevníkom výstavy. K oceneniam víťazov v štyroch kategóriách pridala mimoriadnu cenu aj Dr. Alexandra Pivková, primátorka mesta Lučenec. Vernisáž bola popretkávaná hudobnými vystúpeniami žiakov uvedenej umeleckej školy a sprievodným slovom riaditeľky, Mgr. Denisy Kertésovej. Výstava potrvá do konca júna. (rez)

CYRIL A METOD PRIŠLI DO LUČENCA Členovia občianskeho združenia Pod Skaličkou, ochotníci divadielka Strašidlá prišli do Domu Matice slovenskej v Lučenci predviesť svoje naštudovanie hry Solúnski bratia. V dobových kostýmoch, s palicami a dreveným krížom v rukách stvárnili svätých, Cyrila a Metoda v sprievode svojich učencov.

Podujatie vzniklo ako súčasť literárnej súťaže vyhlásenej v roku 2012 pri príležitosti 1150. výročia príchodu Sv. Cyrila a Metoda na naše územie. Víťazný scenár k predstaveniu napísal študent Prvého literárneho gymnázia v Revúcej Miroslav Lukačovič a jeho naštudovanie si 31. mája 2013 do Domu Matice slovenskej v Lučenci prišiel osobne pozrieť. Mla-

dí protagonisti predviedli prínosu týchto dvoch učencov a vierozvescov. Pozvanie podporiť tvorivosť mladých prijali nielen miestni, ale i cezpoľní. Predstavenie bolo dôstojným pripomenutím si blížiaceho sa významného výročia príchodu učencov na naše územie.

V Mučíne. Zľava: Ing. Jozef Hodulák, Ing. Milan Spodniak a Ing. Ladislav Šöky, starosta obce Rapovce

MÁJE PADLI V MUČÍNE, LIPOVANOCH A RATKE Koniec mája znamená aj koniec života májov postavených na začiatku mesiaca. Neľahkej úlohy, vyrúbať máje v troch obciach, sa podujal spoločne s tunajšími starostami aj poslanec VÚC, Ing. Milan Spodniak. S váľaním májov sa začalo v obci Mučín. Po slávnostnom sprievode od miestneho kultúrneho domu, za spevu folklórnych súborov z Pleša, Mučína, Rapoviec a družobnej obce z Maďarska Karancsberényi, sa chlapi dali do roboty. Ing. Milan Spodniak spolu s Ing. Jozefom Hodulákom spojili sily, a máj bol o chvíľu na zemi. Po dobre vykonanej práci starosta obce všetkých pozval k bohato prestretému

stolu. Ďalšou zastávkou poslanca VÚC bola obec Lipovany. Pri váľaní mája mu asistovala ľudová hudba Ďatelinka, a samozrejme, aj starosta Milan Matuška. Posledný strom pa-

dol v popoludňajších hodinách v Ratke. Taktiež zásluhou už dobre rozbehnutého miestneho starostu, Milana Spodniaka. (red)

(rez)

MYSLIME NA PÁLENIE! Zatiaľ to vyzerá tak, že nám príroda aj toho roku dopraje bohatú úrodu ovocia. Myslime už teraz na prípravu kvasu na výrobu destilátov: pripravme si potrebné množstvo vyhovujúcich nádob, premyslime si a pripravme priestory na kvasenie, uskladnenie kvasu do doby pálenia, naštudujme si, alebo oživme v pamäti postup prípravy kvasu, skúsme sa vyhnúť chybám z minulosti.

Ovocie nám bude postupne dozrievať, tak sa ho snažme kvalitne spracovať na dobrý kvas.

Postup správnej prípravy kvasu si môžeme naštudovať z literatúry, internetu napríklad www.palenica-lucenec.sk/index.php/priprava-kvasu, prípadne konzultáciou na tel. 0917176143.

O LUČENCI NA UKRAJINE V polovici mája sa v najväčšom meste západnej Ukrajiny, Ľvove konala medzinárodná vedecká konferencia pri príležitosti 10. výročia založenia Ľvovskej univerzity obchodu a práva. Jej nosnou témou boli globálne transformácie Ukrajiny a okolitých krajín s bližším poukázaním na ekonomické a právne problémy súvisiace s procesom globálnej tranformácie v geostrategickom priestore krajín strednej a východnej Európy.

Na pozvanie rektorky Ľvovskej univerzity prof. Larisy Yankovskej a prof. Lyubomíra Sopyilnika sa konferencie zúčastnila aj delegácia zo Slovenskej republiky, ktorú tvoril riaditeľ Východoeurópskej vzdelávacej agentúry JUDr. Jozef Zaťko a poslanec mestského zastupiteľstva v Lučenci a doktorand Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy JUDr. Radovan Konečný. Z konferencie vyplynulo, že v prostredí globálnych zmien majú krajiny ako Sloven-

sko, Maďarsko, Poľsko, Česká republika a Ukrajina množstvo podobných problémov, ktoré sú spojené s nezamestnanosťou, nepriaznivým demografickým vývojom, zväčšovaním chudoby a rozmachom organizovanej kriminality a korupcie.

Vzhľadom na to, že tieto problémy presahujú hranice štátov, ich riešenie je možné len prijímaním ekonomických a právnych nástrojov v medzinárodnej koordinácii po výmene informácií a poznatkov medzi zain-

teresovanými štátmi. Poslanec Radovan Konečný, predstavil delegátom a hosťom z podnikateľskej sféry Ukrajiny, región mesta Lučenec ako perspektívny priestor na investovanie a rozvoj podnikateľkých aktivít a cestovného ruchu. Predstavitelia Ľvovskej univerzity ako aj podnikatelia z Ukrajiny prijali pozvanie Radovana Konečného na návštevu Lučenca. (rk)

SPRAVODAJSTVO

číslo 11/2013

3

HALUŠKOVÉ MAJSTROVSTVÁ NOVOHRADU Do slnečného predpoludnia v Poltári dymia štyri kotlíky. Družstvá si zatiaľ pripravujú suroviny a dolaďujú stratégiu jedenia. Majstrovstvá Novohradu vo varení a jedení bryndzových halušiek sa môžu začať.

V poradí ôsme Majstrovstvá Novohradu vo varení a jedení bryndzových halušiek poznačil nízky počet súťažiacich.

Zápolenia sa zúčastnili len štyri družstvá. Pôvodne ich malo byť šesť, no dve družstvá nedorazili. „Včera bol piatok, a niektorí nezvládli životosprávu. Ešte driemu doma,“ vysvetľuje s úsmevom Pavel Olšiak, prednosta Mestského úradu. Do poslednej chvíle dúfa, že si to rozmyslia a ukážu sa. „Našim cieľom je v prvom rade aby sa ľudia stretli a dobre sa zabavili. Súťaženie je až na druhom mieste,“ hovorí prednosta. Úlohou štvorčlenného družstva bolo najprv načistiť si 2 kg zemiakov.

Po odštartovaní časomiery z nich v čo najrýchlejšom čase mali vymiešať haluškové cesto a potom ho „nahádzať“ z lopárika do vriacej vody. Vážiť ich nemohli, museli vsadiť na dobrý odhad. Pokiaľ pripravenú nádobu naplnili po značku, čas sa zastavil a prvá časť súťaže bola za nimi. V druhej časti mali úlohu 3 kg svojich halušiek zjesť. Časy sa nakoniec spočítali. „Zjesť také množstvo halušiek, hoci sú na to štyria, veru nie je sranda. Vlani som to absolvoval aj ja,“ priznáva Olšiak.

Halušky s rezňom

V prvom súťažnom kole si zmerali sily družstvá Únia

rómskych materských centier a FS Úvrať. Únia však ťahala za kratší koniec. „Môžu si za to sami. Minulý rok pri súťaži mi povedali, že oni veru halušky bez mäsa nemôžu jesť. Tohto roku som im nechal pripraviť k haluškám desať rezňov. Do poslednej chvíle o tom nevedeli,“ hovorí potmehúdsky Pavel Olšiak. Sťažené podmienky sa podpísali pod prehru Únie a víťazstvo folkloristov.

Svetová porota

Na súťažiacich dohliadala naslovovzatá trojčlenná porota v zložení Ján Lakota, Peter Bahleda a Marián Bodnár.

Porotcovia sa niekoľkokrát zúčastnili Majstrovstiev sve-

ta vo varení bryndzových halušiek v Tureckej pri Banskej Bystrici. V roku 2009 sa im podarilo získať majstrovský titul. Halušky vtedy uvarili za 12 minút a 21 sekúnd a zjedli ich za 50 sekúnd. Porota dozerala na čas a hodnotila aj chuť, kvalitu a vzhľad jedla. „Trestné body udeľujeme, ak sa kuchár poraní, alebo ak sa nedodržia iné hygienické zásady,“ hovorí porotca Ján Lakota.

Víťazstvo nakoniec patrilo družstvu ženskej speváckej skupiny Krivánčan z Kriváňa, pod kapitánskym vedením Vlasty Mojžišovej. Za nimi skončil domáci tím Ľudo.

Tretí bol FS Úvrať a posledná skončila Únia. Po celý deň divákov na hlavnom pódiu zabávali FS Úvrať, ženská spevácka skupina Krivánčan, Kapela Snov a heligónkari.

Text a foto: (mha)

1200 € v hotovosti a na ruku z 3000 áut za najlepšie ceny v SR.

Tablet

z Preverené autá po 1.–2. majiteľovi.

Pri kúpe auta nad 4000 €, či už v hotovosti, alebo na splátky

z Rýchle a jednoduché schválenie úveru do 10 min.

z 24 mesiacov garancie na mechanický stav auta!

ako bonus!

VW Golf v ponuke 70x

Škoda Octavia v ponuke 270x mesačne od 43 €

mesačne od 69 €

Vykúpime vaše auto!

Peniaze ihneď

a v hotovosti.

DIESEL

4999 €

rok 2006

VW GOLF V, 74 663 km, 1.4 16V, 55 kW, nové v SR, servisná knižka, automatická klimatizácia a viac.

7999 €

rok 2009

ŠKODA OCTAVIA, 66 718 km, 1.9 TDI, 77 kW, nové v SR, 1. majiteľ, klimatizácia a viac.

NLC 926/13

ZĽAVA 500–2000 € 0800 100 100 7 dní v týždni 7:00–22:00

LUČENEC, Zvolenská cesta 531 PO–NE 9:00–21:00

Volajte zadarmo pre ocenenie vášho auta Ocenenie on-line na www.aaaauto.sk

Prezentované ceny vozidiel platia pri kúpe vozidla na úver. Reprezentatívny príklad: Škoda Fabia rok 2012, 1.2TSI. Cena 10 000 €. Akontácia 30 %, tj. 3500 €. Doba trvania úveru 60 mesiacov. RPMN 11,6 %. Mesačná splátka 141,50 €. Celková výška spotrebiteľského úveru (obstarávacia cena mínus podiel zákazníka na obstarávacej cene) 6500 €. Celková výška splatná spotrebiteľom (splátka x počet splátok mínus akontácia) 8490 €. Úroková sadzba 11,6 %. Podmienkou získania úveru je dohodnutie poistenia. Podmienky spotrebiteľského úveru u konkrétneho vozidla sa môžu líšiť.

z 0% akontácia. Nepotrebujete hotovosť!

Nedá sa kombinovať s inými akčnými ponukami.

11 pobočiek v SR

novinky

TÉMA

ANKETA

4

CHODIEVATE SA V LETE KÚPAŤ?

S letným obdobím je neodmysliteľne spojené aj kúpanie. Kúpaliská a priehrady nám však okrem oddychu môžu „venovať“ aj niečo nechcené.

Reč je o kožných a zažívacích chorobách. Opýtali sme sa ľudí, či sa v prírode kúpu bez starostí?

Daniela, 19 rokov Na kúpaliská nechodím, pretože sa mi to zdá nehygienické.

V minulosti som z takéhoto kúpania mala zdravotné problémy. Odvtedy sa tomu vyhýbam.

ZDRAVOTNÉ RIZIKÁ KÚPANIA Hrozba vzniku ochorení z kúpania vo verejných bazénoch číha hlavne tam, kde sa nedostatočne dbá na dezinfekciu vody a zanedbáva čistenie bazéna. Na prenose nákazy majú podiel aj ľudia, ktorí sa napriek prenosnému ochoreniu kúpu v spoločnom bazéne. Na otázky o kožných chorobách spôsobených kúpaním vo verejných kúpaliskách odpovedala MUDr. Tatiana Pavlusová, ktorá sa venuje dermatovenerológii – liečbe kožných a pohlavných chorôb viac ako 20 rokov.

Andrea, 28 rokov Vyhľadávam skôr vodné nádrže, kde voda nie je chemicky upravovaná. Verejné kúpaliská sa mi nepozdávajú. Bojím sa, že by som tam mohla ochorieť. Okrem toho som v minulosti po kúpaní v chlórovej vode mala dosť vysušenú pokožku.

Monika, 44 rokov Kúpaliskám sa vyhýbam, mám radšej priehrady s čistou vodou. Podľa mňa je tam viac súkromia, nemám rada veľa ľudí pohromade. Tiež sa obávam, že by som tam mohla niečo „chytiť“.

Aneta, 30 rokov Už dávno som sa nebola nikde okúpať. Ale rada na kúpalisko zájdem a zaplávam si. Páči sa mi všade, kde je čistá voda.

Linda, 25 rokov Zvyknem sa kúpať aj vo verejných kúpaliskách, aj v priehradách. Špeciálne obľúbené miesta nemám. Kožné problémy z kúpania som nemala a radšej na ne nemyslím a užívam si vodu.

Bibiana, 41 rokov Nechodievam sa kúpať ani na kúpaliská, ani do priehrad.

Viem, že napríklad voda v priehrade pri Lučenci bola nevyhovujúca na kúpanie. Nechcem riskovať ochorenie.

Dana, 38 rokov Väčšinou chodievam na kúpalisko. Prírodné kúpanie sa mi nepáči, podľa mňa je tam špinavá voda.

Zatiaľ som žiadne zdravotné problémy z takéhoto kúpania nemala.

Text a foto: (mha)

Akými kožnými ochoreniami môžu sa ľudia nakaziť pri kúpaní?

Pokiaľ je voda vyhovujúca a je dobrá celková imunita človeka, infekcia sa neprejaví. Musí byť v poriadku aj imunitný systém kože a slizníc. Ak tomu tak nie je, ľudia sa môžu nakaziť infekciou spôsobenou baktériami, hubami, ale aj vírusmi.

Infekcie prenikajú do kože aj cez drobné rany.

Ktoré z nich sú najzávažnejšie?

Z infekčných ochorení sú to najčastejšie plesne nechtov, medziprstových priestorov, slizníc močovopohlavného systému, ale aj vírusové bradavice.

Nemožno vylúčiť ani bakteriálne infekcie. Závažnosť závisí od druhu vyvolávateľa a od odolnosti hostiteľa. Prenášajú sa zvyčajne priamym kontaktom alebo infikovanými šupinami. V prípade plesní ide o vláknité huby a rôzne druhy kvasiniek. Papilomavírusy bradavíc sa často prenášajú šupinami na rozmokvanú, porušenú pokožku.

Je liečba takýchto ochorení náročná? Môžu skončiť aj hospitalizáciou?

Liečba takýchto ochorení je zvyčajne lokálna, v prípade rozsiahlejšieho nálezu aj celková. Volí sa podľa druhu vy-

volávateľa a viditeľných príznakov. Zvyčajne nevyžaduje hospitalizáciu.

Sú niektorí ľudia náchylnejší na kožné ochorenia z vody?

Na kožné infekčné ochorenia sú náchylní pacienti s ekzémami resp. s oslabenou imunitou kože. Tiež s potlačenou celkovou imunitou spôsobenou napríklad imunosupresívnou liečbou pri liečbe rakoviny, alebo inak podmienenou nedostatočnou imunitou kožnej bariéry.

Je možné sa chrániť pred takýmto ochorením?

Určite áno. Jedna možnosť je nenavštevovať verejné kúpaliská. Ak má pacient sklon napríklad k opakovaným hubovým ochorenia nôh, je vhodné si ich umyť pod tečúcou vodou, dobre osušiť a natrieť krémom alebo roztokom s protihubovým účinkom.

Aké hygienické zásady je potrebné dodržiavať pred a po kúpaní?

V prvom rade by na verejné kúpaliská nemali chodiť ľudia, ktorí majú napríklad bradavice na koži, alebo pleseň na nechtoch nôh. Osobne som ich videla veľmi veľa a nikto ich nekontroloval. Kúpali sa spolu s ostatnými, ktorých samozrejme ohrozovali. Podobná

situácia je aj v kúpeľoch. Naopak ľudia s psoriázou, či atopickým ekzémom, ktorí majú na koži možno nie najkrajšie fľaky nie sú infekční. Akurát ich koža na pohľad nevyzerá ako u ostatných. Ľudia ich zbytočne odsudzujú a oni sú z toho nešťastní, hoci za to nemôžu.

V súčasnosti je dosť moderné chodievať na kúpalisko aj s malými deťmi do troch rokov.

Je to správne?

Dojčatá sú rizikovou skupinou. Majú slabšiu imunitu ako dospelé deti. Určite by sa nemali kúpať na verejných kúpaliskách.

Komu by ste neodporučili navštevovať verejné kúpaliská?

Všetci zdraví ľudia môžu navštevovať kúpaliská. Iný prípad sú termálne kúpaliská s teplou vodou a iné s vodou upravenou chlórom. V teplej vode sa môžu prenášať aj kvasinkové infekcie do oblasti močovo-pohlavného systému a vyššie spomenuté infekcie aj napriek tomu, že vodu dezinfikujú. Voda dezinfikovaná chlórom viac vysušuje, preto nie je vhodné dlhé kúpanie u ľudí so suchou kožou alebo atopickým ekzémom. (mha), ilustračné foto: TASR/Milan Kapusta

SPEKTRUM

číslo 11/2013

OSOBNOSŤ NOVOHRADU MGR. JOZEF DRENKO Historik, publicista, autor viac ako 100 publikácií, pretekár v atletike, tajomník Olympijského klubu a kronikár mesta Lučenec, emeritný profesor Gymnázia B. S. Timravy v Lučenci. Človek, ktorý pozná históriu nášho regiónu, tak ako málokto, Mgr. Jozef Drenko.

Jozef Drenko pochádza z Fiľakova, no žije a pôsobí v Lučenci. Jeho otec bol archeológom a spoluzakladateľom Mestského múzea vo Fiľakove, brat ako archeológ dlhé roky pôsobil v Slovenskom národnom múzeu. Jozef sa však stal učiteľom.

Keď sa v roku 1976 vrátil zo štúdia v Bratislave, žiaci dostávali z dejepisu rôzne úlohy a nemali podklady. V tom čase mali v knižnici pár kníh: maďarskú Monografiu Novohradu, publikáciu Lučenec a kraj Novohradský od českého autora Polívku z roku 1928.

Preto sa Jozef Drenko rozhodol, že zmapuje jednotlivé obce postupne od Fiľakova až po Kotmanovú. Pomáhala mu aj pani Adamová, riaditeľka štátneho archívu v tom období, ktorá spracovala niekoľko dedín. Jozef Drenko postupne začal spracovávať dejiny telesnej kultúry v Lučenci. Témou bol futbal, tenis, atletika a bola vydaná aj malá encyklopédia športu Lučenca.

Pretože v aprobácii má aj biológiu a aby žiaci mali z čoho čerpať, spracoval všetky rastliny, flóru Novohradu a potom aj faunu, živočíchov. Jeho posledné knihy sú zamerané na biologické a mineralogické vedy.

V súvislosti s týmito odbormi spracoval aj niektoré významné osobnosti Novohradu. Jeho otec mal veľmi bohatú knižnicu, vyše desaťtisíc zväzkov.

Spolu s bratom teraz vlastnia vzácne knihy z 18. a 19. storočia. Ako priaznivec literatúry faktu, beletriu odovzdal do domova dôchodcov. V Gymnáziu B.S.Timravy v Lučenci, kde pôsobil tridsať rokov, spracoval celú profesorskú knižnicu a tá sa zlúčila so žiackou. Zapísať vyše dvadsať tisíc zväzkov bola šesťročná práca.

Ako vedúci vedecko-výskumnej sekcie slovenskej

5

KRAJSKÁ TVORIVÁ DIELŇA 2013 Stredoslovenské osvetové stredisko Banská Bystrica a Podpolianske osvetové stredisko Zvolen, pozývajú všetkých záujemcov na výstavu Krajská tvorivá dielňa 2013. Témou výstavy bude krajina. Spoločné stretnutie výtvarníkov bude 17. júna od 17. hodiny v priestoroch Kamennej sály SOS na Dolnej 35 v Banskej Bystrici. Výtvarné práce si môžete pozrieť od 10. do 17. júna.

XIV. FIĽAKOVSKÉ HISTORICKÉ HRADNÉ HRY Mesto Fiľakovo v spolupráci s OZ Koháry pripravilo XIV. ročník Fiľakovských hradných hier, ktoré sa uskutočnia 22. a 23. júna.

V sobotu 22. júna na vás čaká jarmok a ukážky ľudového remeselníctva, sprievodné programy pre deti a dospelých.

Vystúpi tiež bábkové divadlo a lukostrelci. V popoludňajších hodinách návštevníci podujatia uvidia ukážky bojového umenia v podaní domácich a zahraničných skupín historického šermu i sokoliarstva. Rekonštrukcia obliehania a dobývania hradu v roku 1593 sa uskutoční za účasti všetkých skupín historického šermu. V nedeľu 23. júna sa bude súťažiť v historickej lukostreľbe o titul „Lukostrelec Novohradu“ a „Obranca Fiľakovského hradu.“

DEŇ NORDIC WALKINGU olympijskej akadémie a člen slovenského olympijského výboru v Bratislave, Jozef Drenko navštívil okrem Štokholmu všetky miesta, kde sa olympijské hry konali. S predsedom slovenskej olympijskej akadémie, Greksom, vydali knihu Olympionici Novohradu.

Spolu s Dr. Kafkom spracovali monografiu o prvej slovenskej olympioničke, Matilde Pálfyovej, ktorá v roku 1936 získala striebornú medailu. Z jej pozostalosti sa nič nezachovalo a tak pátranie po podrobnostiach bolo zdĺhavé a zložité.

Jozef Drenko je autorom monografií osobitne o všetkých evanjelických a všetkých rímskokatolíckych kostoloch.

Zaujímavé spomienky získal pri zbieraní údajov z histórie židovstva u nás. Možno mnoho Lučenčanov ani nevie, že v meste boli tri synagógy.

Aj ich zaužívané zvyklosti sú pozoruhodné a málo známe.

Dnes už s úsmevom spomína, ako s Jožkom Jacsmeníkom znovuzriaďovali Mestské múzeum vo Fiľakove a robili prvé výstavy. „Na Slovensku nemáme Novohradský slovenský archív, za každú maličkosť musím ísť

do Salgotarjánu. Keď pričlenili Lučenec k Maďarsku, všetky archívne dokumenty zobrali a zostali tam. Prakticky celé 19. storočie, aj v slovenčine. A hoci sú veľmi ochotní, je to za protislužbu, čo zas oni potrebujú.

Lučenský archív disponuje dokumentmi len od druhej polovice 19. storočia, lebo mesto vyhorelo a duplikáty sú v Budapešti alebo vo Viedni.“ vysvetľuje Jozef Drenko. Výmenou za maďarské grófske dokumenty sa k nám dostali Jánošíkova valaška, klobúk aj rozsudok nad ním.

Novohradu môže pomôcť podľa Drenka jednoduché: „Prezentovať sa!“ A hovorí o podujatiach rôznych inštitúcii v meste, o medzinárodných konferenciách na prezentáciu udalostí a osobností, ktoré tu žili a tvorili históriu. On sám pripravuje monografie ďalších obcí, len získať financie je obtiažne a sponzorov je málo.

Aké je krédo Jozefa Drenka? „Studia longa,vitae brevis! Štúdium je dlhé, život krátky a ja dodávam preto študuj, ale aj oddychuj!“

Najnovší trend v pohybe pre zdravie – nordic walking (severskú chôdzu) si môžete prísť vyskúšať 22. júna. Ide o chôdzu so špeciálnymi palicami, ktorej podľahli už milióny ľudí na celom svete pre jej blahodarné účinky na zdravie človeka. Oddýchnuť, zašportovať si a stráviť voľný čas môžete pri Lučenskej priehrade od 11. hodiny.

NOVOHRADSKÉ POĽOVNÍCKE DNI Obvodná poľovnícka komora Lučenec vás pozýva na Novohradské poľovnícke dni v sobotu 22. júna v amfiteátri v Radzovciach. Od 10. hodiny je pripravený zaujímavý program.

Môžete sa zúčastniť Hubertovskej svätej omše, odborných seminárov, ale aj súťaže vo varení guľášu. Pozrieť si budete môcť výstavu fotografií, samorastov, trofejí a keramiky. Pripravené budú aj ukážky práce sokoliarov, šikovnosti a poslušnosti poľovných psov, súťaže pre deti a samozrejme tombola.

ZBERATEĽSKÁ BURZA Pre vášnivých, ale i začínajúcich zberateľov je určená Zberateľská burza, ktorá sa uskutoční v nedeľu 30.

6. 2013 od 7. hodiny v priestoroch Mestskej tržnice v Lučenci. Príďte si pozrieť rôzne zaujímavosti a vymeniť zberateľské a historické predmety z minulých čias a všetkých zberateľských odborov. Pravidelné každomesačné podujatie má úspech u predávajúcich aj kupujúcich. Burzy sa pravidelne zúčastňuje do 50 predajcov nielen z Lučenca, ale aj z Maďarska. (mha)

Alena Rezková

6

novinky

PREDSTAVUJEME

KOKAVA NAD RIMAVICOU – KEĎ JE FOLKLÓR ŽIVOTNÝM ŠTÝLOM Keď sa povie Kokava nad Rimavicou, mnoho ľudí si predstaví dedinku, kde história a folklór majú svoje pevné miesto. Kokavu preslávila nielen hra na fujare či píšťalkách, ale aj pozoruhodné piesne, uspávanky a ľudové tance. Je úctyhodné, že Kokavčania uchovávajú naše kultúrne bohatstvo v podobe ľudových zvykov.

Pod patronátom kultúrneho strediska, je v Kokave nad Rimavicou združených niekoľko kolektívov záujmovej umeleckej činnosti: Folklórny súbor Kokavan, Detský folklórny súbor KOKAVAN, tiež Ľudová hudba Ondreja Radiča, fujaristi a heligónkari. Rómsky súbor Kokavakere lavutára a OZ Láčho drom, ktoré vedie mediálne známy Vladimír Sendrei majú svoje miesto pôsobenia v priestoroch Kultúrneho domu.

Kokavan

Nielen doma, ale aj v zahraničí vedia o kokavskom folklórnom súbore. Je zložený prevažne z mladých folkloristov. Absolvovali už vystúpenia v Anglicku, Nemecku, Francúzsku, Grécku, Poľsku a v Maďarsku. Účinkovanie na slovenských festivaloch im tiež nie je cudzie. Ich repertoár je plný nielen kokavského folklóru. Rovnako sú im blízke piesne z Gemera, Malohontu a východu Slovenska.

Kokavskí fujaristi

Pavel Bielčik, Martin Kubinec, Ján Kroták, Miroslav Mon-

coľ, všetci sú nositeľmi Ceny Dr. Ladislava Lenga – Instrumentum excelance. V ich rukách fujara priam ožíva, keď na nej hrajú. Všetci štyria sú zároveň výrobcami ľudových hudobných nástrojov (fujary, píšťalky, drumble). Pán Pavel Bielčik vyrobil niekoľko stoviek fujár. Niektoré vlastnia známe osobnosti nielen u nás doma, ale aj v zahraničí.

Miesto, kde to žije

Len máloktorá obec sa môže pochváliť takým nápaditým kolektívom obyvateľov, aký má Kokava nad Rimavicou.

Každá akcia, či veľká alebo malá, stojí a padá na ľuďoch.

V Kokave však nemôžeme povedať, že niečo padá. Čo si miestni zaumienia, to aj urobia.

Možno práve preto majú festival ako je Koliesko, či medzinárodný umelecký tábor výtvarníkov Letavy. Rok čo rok sa v obci koná festival rómskej hudby Balvalfest. Dvanásť rokov organizujú Country fest. Miestne kultúrne stredisko usporadúva aj tradičné podujatia ako napríklad: fašiangy, Veľká noc, stavanie mája, Mikuláš, adventné

a vianočné koncerty, stretnutie heligónkarov.

Koliesko

Je to jedinečná akcia na celom Slovensku. Na začiatku bol nápad vytvoriť nové, netradičné podujatie. Postupom času Koliesko vyrástlo na úroveň celoslovenských festivalov s medzinárodnou účasťou. „Je to podujatie o nás, našich tradíciách, o tom, ako ich vieme aj dnes reprezentovať, ako s nimi žijeme a ich rozvíjame, ale tiež o našej pohostinnosti pre všetkých, ktorí prídu do Kokavy nad Rimavicou,“ čítame na stránke obce. Program trvá tri dni a je ponúkaný aj cez tzv. dvory: Tanečný dvor, Dvor fujaristov, Dvor MAS Malohont, Osvetársky dvor a mnohé iné. Každý rok toto podujatie ponúka nejakú novinku.

Minulý rok to bolo otvorenie Remeselnej ulice. Bola zostavená z remesiel, ktoré v Kokave a okolí ľudia bežne vykonávali. V remeselnej ulici sa mohli návštevníci stretnúť s 33 remeselníkmi, ktorí výrobu predvádzali a učili záujemcov niekedy už zabudnutému remeslu. Na Koliesku mohli ľu-

dia vstúpiť do desiatich otvorených dvorov. Pripravená bola aj prechádzka po okolí Kokavy s prehliadkou panorámy obce.

To všetko s turistickým sprievodcom. Počas celého festivalu sa pravidelne koná jarmok ľudových remesiel a vystúpenia folklórnych skupín. Tohto roku sa Koliesko uskutoční 1. až 4. augusta.

Do Kokavy celoročne

V okolí Kokavy na okraji Hájskej doliny v lokalite Línia sa nachádza nádherná rekreačná oblasť. Vďaka vyššej nadmorskej výške a severne orientovaným svahom má táto oblasť kokavských lazov dobré podmienky na lyžovanie. V zimných mesiacoch sa tu milovníci zimných športov

môžu venovať aj extrémnym športom ako snowboarding a snowrafting. V prípade nedostatku prirodzeného snehu je zabezpečené umelé zasnežovanie lyžiarskeho svahu snehovým delom. V lyžiarskom stredisku je možnosť zapožičať si lyžiarsky výstroj.

Zároveň sú tu vynikajúce podmienky na pešiu turistiku, ale aj aktívnu cykloturistiku. Hubári si tu tiež prichádzajú na svoje. Po celý rok tu môžete stanovať a kempovať.

Kokava nad Rimavicou je rozhodne obcou, kam sa oplatí prísť. Žiaden návštevník nebude sklamaný. Len málokde totiž môžeme nájsť obec, kde to naozaj žije. (mha), foto: archív OÚ

Ä?Ă­slo 08/2013

zdravie

1

TÉMA

RoÄ?nĂ­k: I. Ä?Ă­slo. 03/2013 DĂĄtum vydania: 13. 6. 2013

6 Č— eh 6 Č—

' U E Č—U Č– Ăœ V predchĂĄdzajĂşcej prĂ­lohe sme spomĂ­nali, Ä?o vĹĄetko naĹĄu chrbticu mĂ´Ĺže postihnúż.

Vysvetlili sme si nĂĄzvy ako sĂş hernia, protrĂşzia, spondylartrĂłza a inĂŠ. ÄŒo ale tieto zmeny na chrbtici spĂ´sobuje?

Za najpodstatnejĹĄie faktory zmien v oblasti krÄ?nej, driekovej, ale aj hrudnej chrbtice sĂş povaĹžovanĂŠ najmä postupne sa zhorĹĄujĂşci spĂ´sob a stupeĹˆ výŞivy tkaniva platniÄ?ky, obmedzenĂ˝ pohyb, nefyziologickĂŠ drĹžanie tela v neprimeranĂ˝ch polohĂĄch, telesnĂĄ hmotnosĹĽ, dlhodobĂŠ sedenie. NiektorĂ­ lekĂĄri a vedci sa priklĂĄĹˆajĂş k nĂĄzoru, Ĺže existuje aj urÄ?itĂĄ rodinnĂĄ predispozĂ­cia. Ako Ä?lovek starne, tak starnĂş aj platniÄ?ky a postupne sa menĂ­ konzistencia tekutiny v platniÄ?ke. KeÄ? si lekĂĄr otvorĂ­ MR-ko, tak vidĂ­ Ä?i je v platniÄ?ke dosĹĽ tekutiny alebo Ä?i je tej tekutiny mĂĄlo a platniÄ?ka je uĹž niŞťia a „vysychĂĄâ€œ. Opotre-

bovanie a zmenu tvaru platniÄ?ky spĂ´sobuje aj nadvĂĄha. ÄŒĂ­m je Ä?lovek ĹĽaŞťí, tĂ˝m chrbtica musĂ­ niesĹĽ viac a viac kilogramov. Ak celĂ˝ Ä?as sedĂ­te v prĂĄci s predklonenou hlavou, nesprĂĄvne sa zaĹĽaĹžujĂş platniÄ?ky v krÄ?nej chrbtici.

Pri dlhodobom sedenĂ­ naprĂ­klad aj na gauÄ?i pred telkou, sa neprimerane zaĹĽaĹžuje driekovĂĄ chrbtica.

ÄŽalĹĄie faktory, ovplyvĹˆujĂşce ochorenie chrbtice Okrem uĹž spomĂ­nanĂ˝ch prĂ­Ä?in, ktorĂŠ pĂ´sobia na chrbticu, Ä?alĹĄie rizikovĂŠ faktory ovplyvĹˆujĂşce ochorenie mĂ´Ĺžeme rozdeliĹĽ do troch skupĂ­n: biologickĂŠ, faktory

pråce a pracovnÊho prostredia a psychosociålne faktory.

K biologickĂ˝m faktorom patrĂ­ genetickĂĄ predispozĂ­cia, vek pacienta, veÄžkĂ˝ poÄ?et chorĂ´b u Ä?loveka (polymorbidita) a nadvĂĄha. Do tejto skupiny mĂ´Ĺžeme zaradiĹĽ aj nesprĂĄvnu ĹživotosprĂĄvu, ktorej nĂĄsledkom bĂ˝va nadvĂĄha.

V strave sa zanedbĂĄva ovocie a zelenina, hlavne listovĂĄ zelenina, ktorĂĄ obsahuje veÄžkĂŠ mnoĹžstvo vitamĂ­nov skupiny B. V prĂ­prave potravĂ­n sĂş viac preferovanĂŠ polotovary, ktorĂŠ obsahujĂş veÄžkĂŠ mnoĹžstvo emulgĂĄtorov, ochutenĂŠ minerĂĄlne vody a veÄžkĂŠ mnoĹžstvo sladkostĂ­. Vplyv emulgĂĄtorov na Ä?loveka je znĂĄmy, urÄ?ite ovplyvĹˆuje aj spĂ´sob

výŞivy medzistavcovej platniÄ?ky. Medzi emulgĂĄtory zaraÄ?ujeme aj kyselinu citrĂłnovĂş, ktorĂĄ pri zvýťenom mnoĹžstve uŞívania pĂ´sobĂ­ na elastĂ­n. ElastĂ­n mĂĄ elastickĂş vlastnosĹĽ, je zĂĄkladnou zloĹžkou niektorĂŠho typu väziva. VeÄžkĂŠ mnoĹžstvo elastĂ­nu sa vyskytuje v cievach, v koĹži, väzoch a ťlachĂĄch.

Z faktorov prĂĄce a pracovnĂŠho prostredia najviac vplĂ˝vajĂş na ochorenie chrbtice: dlhodobĂŠ sedenie v aute, v prĂĄci, dvĂ­hanie ĹĽaĹžkĂ˝ch bremien, nadmernĂĄ flexia a rotĂĄcia v trupe, pracovnĂŠ zaradenie a fyzikĂĄlne, chemickĂŠ a ergonomickĂŠ faktory pracovnĂŠho prostredia (chlad, teplo, stĂĄly prievan, vlhkosĹĽ, nesprĂĄvna obuv a obleÄ?enie, zlĂŠ osvetlenie, nefyziologickĂĄ poloha pri prĂĄci).

K pracovným zaradeniam so zvýťenou nåchylnosżou

na ochorenia chrbtice patria murĂĄri, profesionĂĄlni vodiÄ?i, predavaÄ?ky, robotnĂ­ci v pĂĄsovej vĂ˝robe a administratĂ­vni pracovnĂ­ci.

K psychosociĂĄlnym faktorom priraÄ?ujeme typ osobnosti, spracovanie zĂĄĹĽaĹžovĂ˝ch situĂĄciĂ­, depresĂ­vne ladenie, nedostatoÄ?nĂş psychohygienu, podporu rodinnĂŠho a pracovnĂŠho prostredia a stres.

NajväÄ?ĹĄie problĂŠmy s ochorenĂ­m chrbtice majĂş mladĂ­ Äžudia 30 aĹž 40-roÄ?nĂ­, ktorĂ­ ĹžijĂş v ustaviÄ?nom strese a nemajĂş Ä?as na relax a uvoÄžnenie. Pri depresĂ­vnych ochoreniach spojenĂ˝ch s poklesom energie, nadmernou ĂşnavnosĹĽou, nezĂĄujmom a vyhĂ˝banĂ­m sa aktivitĂĄm sa pridruĹžia aj telesnĂŠ prĂ­znaky. Medzi prvĂ˝mi prĂ­znakmi je bolesĹĽ rĂ´znych Ä?astĂ­ tela aj chrbtice. www.zdravachrbtica.sk

novinky

PRĂ?LOHA ZDRAVIE 03/2013

6 Č— Č— EČ—Ă˜ Č— Č—

CviÄ?ebnĂĄ zostava pre deti ObÄ?ianske zdruĹženie Za zdravĹĄĂ­ Ĺživot v rĂĄmci projektu ZdravĂ˝ chrbĂĄtik prinĂĄĹĄa cviÄ?ebnĂş zostavu pre deti.

Na DVD nĂĄjdete 20 minĂşt cviÄ?enia na posilnenie chrbtice, nĂĄcvik sprĂĄvneho drĹžania tela a krĂĄtku rozcviÄ?ku pĂştavou formou.

Do naĹĄej poradne nepĂ­ĹĄu len Äžudia, ktorĂ­ potrebujĂş poradiĹĽ. ÄŒasto sa objavĂ­ email alebo list, v ktorom Ä?lovek, pacient chce porozprĂĄvaĹĽ svoj prĂ­beh, vyĹžalovaĹĽ sa a podeliĹĽ sa s druhĂ˝mi o radosĹĽ aj zo svojich maliÄ?kĂ˝ch Ăşspechov.

Ten osudnĂ˝ deĹˆ si pamätĂĄm, ako by to bolo vÄ?era.

Mal som dokonalĂ˝ch dvadsaĹĽtri rokov, za sebou vĂ˝poveÄ? v prĂĄci a pred sebou roÄ?nĂş brigĂĄdu. DestinĂĄcia Izrael, sÄžubovanĂ˝ plat vyĹĄĹĄĂ­ neĹž plat vtedajĹĄieho primĂĄtora v naĹĄom malom meste, cĂ­til som, Ĺže budem krĂĄÄž. Bolo prĂĄve tretieho januĂĄra 2003. OdletieĹĽ som mal v polovici februĂĄra. IbaĹže, Ä?lovek mieni, Ĺživot menĂ­. V mojom prĂ­pade mĂ´Ĺžem poÄ?akovaĹĽ „Perinbabe“, resp. eĹĄte predÂ Ĺˆou „MrĂĄzikovi“. Ten totiĹž dĂ˝chol na chodnĂ­k v meste a tĂĄ teta, ktorĂĄ nemala ani v rozprĂĄvke niÄ? inĂŠ na prĂĄci iba spaĹĽ a sneĹžiĹĽ v ten osudnĂ˝ deĹˆ veru nespala.

Klasika. Ĺ mykol som sa, krĂ­Ĺžami capol rovno na hranu obrubnĂ­ka a aby som to nenaĹĽahoval, po niekoÄžko hodinovom ochkanĂ­ som skonÄ?il na pohotovosti, nĂĄsledne hospitalizĂĄcia, po nekoneÄ?nom Ä?akanĂ­ a po żaĹžkĂ˝ch kilometroch s francĂşzskou barlou dokonca operĂĄcia platniÄ?ky. TĂĄ priĹĄla pribliĹžne tri mesiace od onoho stretu mĂ´jho takmer zadku s obrubnĂ­kom.

Som dieĹĽa ĹĄĹĽasteny. PreleĹžal som sa cez tri malĂŠ nemocnice, pohadzovali si ma ako horĂşci zemiak, mal som moĹžnosĹĽ posĂşdiĹĽ niekoÄžko nemocniÄ?nĂ˝ch kuchĂ˝Ĺˆ aĹž som skonÄ?il na stole. OperaÄ?nom samozrejme. Roky plynuli a ja, i keÄ? odÄžahÄ?enĂ˝ o kĂşsok tej neposluĹĄnej platniÄ?ky, fungoval som na plnĂŠ obrĂĄtky. Teda, najbliŞťích sedem rokov. ObÄ?as zabolelo, obÄ?as pichlo, posudkovĂ˝ lekĂĄr povedal, Ĺže mne niÄ? nemĂ´Ĺže byĹĽ a ja som zdravĂ˝, tak som sa podÄža toho aj sprĂĄval. DlhĂŠ hodiny za volantom, stres, nekoneÄ?nĂĄ Ăşnava

a nahĂĄĹˆaÄ?ky o preĹžitie. Moje mladĂŠ kosti, Ä?i skĂ´r tie neposluĹĄnĂŠ vankúťe medzi nimi sa prihlĂĄsili uĹž v roku 2010, naplno v roku 2011. Bolesti nohy, ĹĽahanie, neschopnosĹĽ v predklone Ä?okoÄžvek zodvihnúż, Ä?i neskutoÄ?nĂŠ bolesti v rozkroku, ktorĂŠ by iste nezniesol ani ten najväÄ?ĹĄĂ­ masochista. „PlatniÄ?kĂĄrom“ asi vysvetÄžovaĹĽ nemusĂ­m. SpoÄ?iatku som ignoroval, prehliadal, snaĹžil sa viac hĂ˝baĹĽ sa, plĂĄvaĹĽ. BohuĹžiaÄž.

SĂĄm sebe som naordinoval nĂĄvĹĄtevu lekĂĄra a dĂşfal, Ĺže sa to vyrieĹĄi. Lieky od bolesti jem iba vo vĂ˝nimoÄ?nĂ˝ch prĂ­padoch. Tu som ich vĹĄak hltal dychtivejĹĄie ako Ä?erstvĂŠ hranolky. Bez „tatarky“ samozrejme. PrvĂ­ dvaja neurolĂłgovia a jeden ortopĂŠd ma poslali do „p...reÄ?“ s receptom na lieky od bolesti. ZaÄ?al som sa vzdelĂĄvaĹĽ, vraj vĹĄetko je na webe. Hej, je! DiskusnĂŠ fĂłra s odporĂşÄ?anĂ­m tĂ˝ch najlepĹĄĂ­ch lekĂĄrov, nemocnĂ­c, aĹž po mĂşdre hlavy lieÄ?iace si chrbtice kdesi v Thajsku u akĂŠhosi ĹĄa-

Č— IČ– Č— , 6 Zoznam chorĂ´b sa pre potreby zavĂĄdzania novĂŠho spĂ´sobu odmeĹˆovania nemocnĂ­c tzv. DRG systĂŠmu zmenĂ­. Prezident SR Ivan GaĹĄparoviÄ? totiĹž podpĂ­sal novelu zĂĄkona o zdravotnej starostlivosti z dielne ĹĄĂŠfa zdravotnĂ­ckeho vĂ˝boru Richarda RaĹĄiho (Smer-SD). PrĂĄvna norma mĂĄ od septembra rozĹĄĂ­riĹĽ doteraz pouŞívanĂ˝ zoznam chorĂ´b. Upravuje aj medicĂ­nsku terminolĂłgiu podÄža sĂşÄ?asnĂ˝ch ĹĄtandardov a zvyklostĂ­.

DVD si budete môcż objednaż na strånke

www.zdravachrbtica.sk

RaĹĄi pripomenul, Ĺže na Slovensku sa nerobila revĂ­zia MedzinĂĄrodnej ĹĄtatistickej klasifikĂĄcie chorĂ´b a prĂ­buznĂ˝ch zdravotnĂ˝ch problĂŠmov (MKCH-10) od roku 1993. Od roku 2011 preto prebiehala revĂ­zia pouŞívanej verzie a jej rozĹĄĂ­renie o novĂŠ diagnĂłzy alebo skupiny diagnĂłz. "Podstatou tejto zmeny je hlbĹĄia diferenciĂĄcia MKCH-10 s cieÄžom presnejĹĄieho zaradenia hospitalizaÄ?nĂ˝ch prĂ­padov v klasifikaÄ?nom systĂŠme DRG a s tĂ˝m

súvisiacou primeranou úhradou za poskytnutú zdravotnú starostlivosż," konťtatoval predkladateĞ.

PrĂ­prava zavedenia novĂŠho spĂ´sobu odmeĹˆovania nemocnĂ­c nejde podÄža pĂ´vodnĂŠho plĂĄnu, zavedenie sa tak oÄ?akĂĄva v roku 2016. Od DRG systĂŠmu, ktorĂ˝ sa mĂĄ realizovaĹĽ podÄža nemeckĂŠho modelu, sa oÄ?akĂĄva, Ĺže umoĹžnĂ­ meranie produkcie nemocnice, Ä?o by sa vyuĹžilo ako zĂĄklad pre úhradu zdravotnej starostlivosti. PriniesĹĽ tieĹž mĂĄ

spravodlivĂŠ a transparentnĂŠ odmeĹˆovanie za poskytnutĂş zdravotnĂş starostlivosĹĽ, ako aj definovanie pravidiel v diagnostickom a terapeutickom procese. Tzv. platbu za diagnĂłzu, presnejĹĄie platbu za skupiny diagnĂłz, nemĂĄ v EurĂłpskej Ăşnii v ústavnej zdravotnej starostlivosti zavedenĂş iba Slovensko.

Hlava ĹĄtĂĄtu podpĂ­sala aj zĂĄkon o NĂĄrodnom zdravotnĂ­ckom informaÄ?nom systĂŠme (NZIS), ktorĂ˝ mĂĄ posunúż Ä?alej elektronizĂĄciu zdravotnĂ­c-

novinky

Č– Č— mana. ZatiaÄž Ä?o jeden tvrdĂ­ v Şiadnom prĂ­pade neoperovaĹĽ, inĂ˝ opak. ÄŒert aby sa v tom vysomĂĄril. Po dlhom ĹĄpekulovanĂ­ som sa rozhodol zavolaĹĽ si a objednaĹĽ sa na konzultĂĄciu na jedno neurochirurgickĂŠ pracovisko. TamojĹĄia neurochirurgia mala, mĂĄ a dnes viem, Ĺže ak to niekto z vyĹĄĹĄĂ­ch miest nepokaĹĄle, eĹĄte dlho maĹĽ bude vynikajĂşci cveng. Po prvej konzultĂĄcii mi lekĂĄr oznĂĄmil, Ĺže moje krĂ­Ĺže si pĂ˝tali kov a nĂĄhradnĂş platniÄ?ku nuĹž a keÄ?Ĺže je krĂ­za, sĂşhlasil som a nechal som ĹĄtĂĄt investovaĹĽ do mĂ´jho tela drahĂŠ kovy. TĂ˝ch sa vraj krĂ­za netĂ˝ka a ja len dĂşfam, Ĺže raz v tomto ĹĄtĂĄte nebude tak zle, Ĺže nĂĄm ich vĹĄetkĂ˝m „zoskrutkovanĂ˝m“ zaÄ?nĂş vyberaĹĽ. Ĺ˝artujem samozrejme.

OperĂĄciu som absolvoval zaÄ?iatkom oktĂłbra 2011.

Po operĂĄcii chvĂ­Äžku trvalo kĂ˝m som sa zdvihol z postele, chvĂ­Äžu trvalo kĂ˝m som sa rozchodil. TýŞdne po operĂĄcii ubehli rĂ˝chlo a s kaĹždĂ˝m pribĂşdajĂşcim dĹˆom

PRĂ?LOHA ZDRAVIE 03/2013

Č—

Č— U

Č—U

Č— Č—Ă˜

Ăť Č— Č— Č– Č—Ă•

bolo samozrejme lepĹĄie a lepĹĄie. ProblĂŠmy ktorĂŠ ma pred operĂĄciou obmedzovali uĹž natoÄžko, Ĺže som Ä?asto krĂĄt nedokĂĄzal sadnúż do auta zmizli a dnes, rok po operĂĄcii mĂ´Ĺžem povedaĹĽ iba jedinĂŠ...LekĂĄr urobĂ­ svoju prĂĄcu ako najlepĹĄie vie, no ak ja nepriloŞím ruku k dielu, celĂĄ snaha je zbytoÄ?nĂĄ.

PS: Ak raz zaÄ?nete maĹĽ s chrbticou problĂŠm, zabudnite na babskĂŠ rady a recepty tetky korenĂĄrky. Hrnúż sa do operĂĄcie nie je iste sprĂĄvne, ale na druhej strane, Ĺžiadny lekĂĄr vĂĄm ju ani neurobĂ­ pokiaÄž nie je potrebnĂĄ. Vlastnou ÄžahostajnosĹĽou a neÄ?innosĹĽou totiĹž nepridĂĄte iba viac roboty operatĂŠrovi.

Za kratĹĄĂ­ povraz budete ĹĽahaĹĽ vy. Som rĂĄd, Ĺže som ten kratĹĄĂ­ povraz opustil. Dnes viem, Ĺže Şiadny lekĂĄr zĂĄzrak nevykonĂĄ, Ĺže stav mojej chrbtice ovplyvĹˆujem do veÄžkej miery ja sĂĄm. Dnes viem Ĺže stres s chrbticou kamarĂĄt nikdy nebude a viem, Ĺže kaĹždĂ˝ deĹˆ musĂ­m na svoju

VÄ?aka cukrom dokĂĄĹžeme dlhodobo zredukovaĹĽ svoju hmotnosĹĽ 0JU =X]DQD +UĂžNRYi

chrbticu myslieĹĽ. Moje problĂŠmy s chrbticou odĹĄtartoval Ăşraz. ZĂĄmerne hovorĂ­m odĹĄtartoval a za tie roky, ktorĂŠ sa „trĂĄpim“, som postretĂĄval uĹž mnoho ÄžudĂ­, ktorĂ­ by si tak ako ja mohli pred meno pĂ­saĹĽ titul „neuro-pacient“. DrvivĂĄ väÄ?ĹĄina z nich prichĂĄdza do nemocnĂ­c s otĂĄzkou:“ ÄŒo sa mi to stalo?“ OdpoveÄ? nie je aĹž takĂĄ zloĹžitĂĄ: “Asi sme sa o tie naĹĄe chrbtice nestarali tak, ako by sme sa mali“.

PravidelnĂŠ a hlavne sprĂĄvne cviÄ?enie, sprĂĄvne vykonĂĄvanie pohybov pri zĂĄĹĽaĹži. Kto chce hÄžadĂĄ spĂ´sob, kto naopak nie, hÄžadĂĄ dĂ´vod.

Peter, 33 rokov

NLC 976/13

ĹžiadaĹĽ nĂĄklady 1,2 miliĂłna eur, tie by sa mali vyuĹžiĹĽ na licenÄ?nĂŠ pokrytie prevĂĄdzkovateÄža eHealth, podporu legislatĂ­vneho tĂ­mu a nĂĄklady na prevĂĄdzkovanie NZIS pred jeho nasadenĂ­m. PrevĂĄdzka NZIS si okrem toho

.Hć VD UR]KRGQHPH VFKXGQ~Ģ D VSĂŞWDM~ VD QiV DNp SRWUDYLQ\ QiP EXG~ FKĂŞEDĢ QDMYLDF ĂžR QDMĂžDVWHMĂŁLH RGSRYLHPH" 3UHGVD FKOLHE D PDĂŁNUW\ NWRUp V~ QDMĂžDVWHMĂŁLH VODGNHM FKXWL 1XĂĽ ĂžR DOH URELĢ NHć V~ QiP PDOp QLHOHQ ULĂ€H DOH XĂĽ DM WRSiQN\ÂŤ 5R]KRGQHPH VD VFKXGQ~Ģ D WDN RE\ĂžDMQH MHPH YHÄ?D ELHONRYtQ N WRPX ]HOHQLQRYĂŞ ĂŁDOiW D VQtYDPH R SUtORKH $ RQR MH WR QDRSDN 7R R ĂžRP VQtYDPH Pi E\Ģ ]iNODGRP QDĂŁHM VWUDY\ 6SUiYQH ]ORĂĽHQLH VWUDY\ VD VWDOR WpPRX PQRKĂŞFK NQtK D YĂŞVNXPRY 9ĂŁHWN\ VD ]KRGXM~ Y WRP ĂĽH QDĂŁH WHOR SRWUHEXMH HQHUJLX D VWDYHEQp NDPHQH NWRUĂŞPL V~ ELHONRYLQ\ WXN\ D FXNU\ D WLHĂĽ PLQHUiO\ YLWDPtQ\ HQ]ĂŞP\ D YOiNQLQX YR Y]iMRPQHM Y\YiĂĽHQRVWL 9 QDĂŁRP WHOH SUHELHKD PQRKR SRFKRGRY NWRUp VL Y\ĂĽDGXM~ SUtVXQ HQHUJLH

ZZZ ]GUDYDFKUEWLFD VN

Zdrojom energie sú tuky, bielkoviny a cukry

Č– Č— Č— Č—

tva. Poistenci by naprĂ­klad mali od zdravotnĂ˝ch poisĹĽovnĂ­ do konca roku 2015 dostaĹĽ preukaz s elektronickĂ˝m Ä?ipom. To mĂĄ umoĹžniĹĽ elektronickĂş identifikĂĄciu obÄ?ana.

Elektronizåcia zdravotníctva by si v tomto roku mala vy-

v tomto roku vyĹžiada 3,9 miliĂłna eur, v nasledujĂşcom roku 9,3 miliĂłna a v roku 2015 a 2016 to mĂĄ byĹĽ 9,5 miliĂłna eur. Na Ä?innosĹĽ NZIS majĂş prispievaĹĽ zdravotnĂŠ poisĹĽovne.

Hlavnou sĂşÄ?asĹĽou zavĂĄdzania eHealth sĂş projekty eSO, ktorĂ˝ch cieÄžom je implementĂĄcia NZIS. Na tento krok je vyÄ?lenenĂ˝ch 40 miliĂłnov z eurofondov v rĂĄmci operaÄ?nĂŠho programu informatizĂĄcie spoloÄ?nosti.

Od elektronizĂĄcie sa zĂĄroveĹˆ oÄ?akĂĄvajĂş Ăşspory, prvĂŠ v roku 2014, a to vo výťke 11,4 miliĂłna eur. Pre roky 2015 a 2016 sĂş predpokladanĂŠ výťky Ăşspor 35,2 miliĂłna eur a 59,2 miliĂłna eur.

TASR

7XN\ V~ HQHUJHWLFN\ YHÄ?PL YĂŞKRGQp GRGDM~ WHOX PQRKR HQHUJLH 6 LFK SUtMPRP V~ DOH VSRMHQp YHÄ?Np UL]LNi -H YHÄ?PL Ä?DKNp Ă„SUHGiYNRYDĢ³ VD 7XN\ KODYQH QDVĂŞWHQp VD Y WRPWR SUtSDGH VWiYDM~ KODYQĂŞP IDNWRURP Y]QLNX ]iYDĂĽQĂŞFK RFKRUHQt 'RNiĂĽX VD Y WHOH XNODGDĢ R ĂžRP YHGLD QDĂŁH ERN\ VWHKQi ]DGRN SiV DOH DM YQ~WRUQp RUJiQ\ %LHONRYLQ\ VL WHOR QHGRNiĂĽH XORĂĽLĢ GR ]iVRE PXVt LFK YĂŁHWN\ ]PHWDEROL]RYDĢ 3UL LFK WUiYHQt HQHUJLX ]tVNDYDPH DOH ]iURYHÄ– DM VWUiFDPH ,FK PHWDEROL]PXV MH WDNĂŞ ]ORĂĽLWĂŞ ĂĽH VD WUiYLD DM V SRPRFRX JO\NRJpQX MH WR ]iVREQĂŞ FXNRU XORĂĽHQĂŞ Y SHĂžHQL 6SORGLQDPL LFK PHWDEROL]PX MH YHÄ?D WR[LFNĂŞFK OiWRN NWRUp SUL RGFKRGH ] WHOD ]DĢDĂĽXM~ REOLĂžN\ D SHĂžHÄ– 6WUDYD ERKDWi QD ELHONRYLQ\ KODYQH ĂĽLYRĂžtĂŁQHKR S{YRGX YHGLH N SRUXFKH PLQHUiOQHKR KRVSRGiUHQLD D N SUHN\VOHQLX WHOD =DORĂĽLĢ GLpWQH RSDWUHQLD QD QDGE\WNX ELHONRYtQ RUJDQL]PX QHSURVSLHYD

&XNU\ V~ UĂŞFKO\P ]GURMRP HQHUJLH MHGQRGXFKp FXNU\ D GLVDFKDULG\ VD GRNiĂĽX YHÄ?PL UĂŞFKOR YVWUHEDĢ GR NUYL 7iWR UĂŞFKORVĢ MH YĂŁDN SUH QiV SULUĂŞFKOD 0\ SRWUHEXMHPH SO\QXOĂŞ D QHXVWiO\ WRN JOXNy]\ GR NUYL 0HWDEROL]PXV FXNURY Pi QD VWDURVWL KRUPyQ LQ]XOtQ D SRNLDÄ? KODGLQD FXNUX VW~SQH UĂŞFKOR LQ]XOtQ RNDPĂĽLWH ]DVLDKQH 1HUD] VD Y\SODYt Y QDGE\WNX D P\ VL PiUQH VÄ?XEXMHPH ĂĽH WRWR MH SRVOHGQĂŞ ERQEyQ 0\ SRWUHEXMHPH DE\ VPH LQ]XOtQ Ă„QHQDKQHYDOLÂł DE\ SUtVXQ JOXNy]\ GR NUYQpKR ULHĂžLãĢD ERO SRPDOĂŞ 7RWR GRNiĂĽX ]ORĂĽHQp FXNU\ SRO\VDFKDULG\ 7LHWR FXNU\ PDM~ ]ORĂĽLWp Yl]E\ D WDN LFK RUJDQL]PXV UR]NODGi D SULYiG]D GR NUYQpKR ULHĂžLãĢD SRVWXSQH 1iĂŁ RUJDQL]PXV FXNRU WDN SRWUHEXMH ĂĽH VL KR XNODGi GR ]iVRE 7DNĂŞWR ]iVREQĂŞ FXNRU VD QD]ĂŞYD JO\NRJpQ =GURMRP SRO\VDFKDULGRY V~ RELOQLQ\ ]HOHQLQD D VWUXNRYLQ\ 3RNLDÄ? WDNpWR SRWUDYLQ\ NRQ]XPXMHPH DNR NRPSOHWQp PiPH SRVWDUDQp DM R GRGiYNX PLQHUiORY YLWDPtQRY HQ]ĂŞPRY D YOiNQLQ\ $ ĂžR WR Pi VSRORĂžQp V FKXGQXWtP" 9HÄ?D Ă˝R QiV YODVWQH Q~WL DE\ VPH YHÄ?D MHGOL" 1iĂŁPX WHOX QHGRGiYDPH WR ĂžR SRWUHEXMH 3RNLDÄ? MHPH UDÂżQRYDQp SRWUDYLQ\ FKĂŞED QiP YOiNQLQD D PXVtPH WDN YHÄ?D ]MHVĢ DE\ VPH PDOL SRFLW QDVĂŞWHQLD 1HUD] VD QiP VWDQH ĂĽH KÄ?DGiPH ĂžR E\ VPH HĂŁWH ]MHGOL 7HOR MH P~GUH 1HGRGDOL VPH PX GRVWDWRN PLQHUiORY D YLWDPtQRY D WDN VL SRYLH Ă„ 5DGĂŁHM EXGHP WXĂžQp EH] PLQHUiORY D YLWDPtQRY QHP{ĂĽHP IXQJRYDĢ³ $ QiV Ă„QDSiGDM~Âł U{]QH FKXWH .Hć MH QiĂŁ MHGiOQ\ OtVWRN KDUPRQLFN\ QDVWDYHQĂŞ D WHOX GRGiPH YĂŁHWNR ĂžR SRWUHEXMH WDN ]LVWtPH ĂĽH QHSRWUHEXMHPH MHVĢ NDĂĽG~ FKYtÄ?X 1LH MH G{OHĂĽLWp NRÄ?NR SUHVQH NDOyULt REVDKXMH QiĂŁ FKRG MH RYHÄ?D G{OHĂĽLWHMĂŁLH ĂžL VSOQLO SRWUHE\ WHOD $QQD 6YUĂžNRYi SRUDGFD SUH YĂŞĂĽLYX D ZHOOQHVV

ZZZ PLOXMVYRMHWHOR VN

novinky

PRĂ?LOHA ZDRAVIE 03/2013

' Č—

„MĂĄm stuhnutĂ˝ krk a stuhnutĂŠ ramenĂĄâ€œ, urÄ?ite tento pocit poznĂĄte a zaĹžili ste ho.

ZacviÄ?te si s nami cviÄ?enia zameranĂŠ na uvoÄžnenie tuhĂ˝ch svalov v oblasti ramien, ktorĂŠ sa volajĂş trapĂŠzovĂŠ svaly.

W Č— EČ—

Ih 6 Č—W 6 Č— [ Č— Č– Ăœ Som vlastnĂ­k preukazu ZŤP a rĂĄd by som sa opĂ˝tal akĂŠ sĂş podmienky pre zĂ­skanie kompenzaÄ?nĂŠho prĂ­spevku na kĂşpu automobilu, na akĂş sumu mĂĄm nĂĄrok, zaujĂ­majĂş ma vĹĄetky nĂĄleĹžitosti tĂ˝kajĂşce sa tohto prĂ­spevku.

Tibor

ObrĂĄzok Ä?. 1A

ObrĂĄzok Ä?. 1B

Cvik 1

CieÄžom cviku je uvoÄžnenie trapĂŠzovĂŠho svalu a zvýťenie Ăşklonu. Ä˝avou rukou sa chytĂ­me stoliÄ?ky alebo si ruku prisadneme. Hlavu uklonĂ­me k pravĂŠmu ramenu a pravĂş ruku si poloŞíme na hlavu (pred ucho). Hlavou jemne zatlaÄ?Ă­me do pravej ruky, pozrieme hore a nadĂ˝chneme sa. Tlak je jemnĂ˝, nesmieme pociĹĽovaĹĽ bolesĹĽ. Napätie udrŞíme 5 sekĂşnd.

NĂĄsledne hlavu uvoÄžnĂ­me, veÄžmi jemne ju pritiahneme k pravĂŠmu ramenu. ZaÄ?neme voÄžne dĂ˝chaĹĽ a udrŞíme hlavu 15 sekĂşnd v tejto polohe. Ťah je jemnĂ˝, cĂ­time uvoÄžnenie svalu. Ak pociĹĽujeme bolesĹĽ, ĹĽah treba povoliĹĽ. Cvik opakujem 3x na jednu, 3x na druhĂş stranu (obr.

1A, obr. 1B).

Cvik 2

CieĞom cviku je automobilizåcia a uvoĞnenie ceviko-kraniålneho prechodu.

Zaujmeme polohu ako pri cviku 1. Pozrieme sa na jedno rameno, nadĂ˝chneme sa a pri vĂ˝dychu kmitĂĄme hlavou v malom rozsahu hore dolu. V oblasti pod uchom a lebkou cĂ­time mierne pnutie a nĂĄslednĂş úĞavu. Hlavu otoÄ?Ă­me na druhĂş stranu a cvik opakujeme (obr. 2A).

ObrĂĄzok Ä?. 2A

Cvik 3

CieÄžom cviku je uvoÄžnenie vzpriamovaÄ?ov krÄ?nej chrbtice a zvýťenie pohyblivosti do predklonu.

PredklonĂ­me hlavu. HK si poloŞíme na zĂĄhlavie. Mierne zatlaÄ?Ă­me hlavou do rĂşk, nadĂ˝chneme sa a v napätĂ­ zotrvĂĄme 5 sekĂşnd. CĂ­time zvýťenĂŠ napätie v oblasti ĹĄije.

Pri výdychu pritiahneme hlavu o kúsok viacej ku hrudníku, voĞne dýchame a zotrvåme 15 sekúnd. Precítime natiahnutie ťije a jej nåslednÊ uvoĞnenie. Cvik opakujeme 3x.

Pozor: cvik nesmie provokovaĹĽ bolesĹĽ. Ak ĂĄno, menej napĂ­najte, resp. menej priĹĽahujte hlavu (obr. 3A, obr. 3B).

NĂĄrok na zĂ­skanie tohto prĂ­spevku mĂĄte, ak budete podÄža komplexnĂŠho posudku uznanĂ˝ za osobu odkĂĄzanĂş na individuĂĄlnu prepravu osobnĂ˝m motorovĂ˝m vozidlom. V praxi to znamenĂĄ, Ĺže musĂ­te splniĹĽ tri zĂĄkladnĂŠ podmienky zo zĂĄkona, a to Ĺže nie ste schopnĂ˝ premiestniĹĽ sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy a späż, alebo nedokĂĄĹžete nastupovaĹĽ do vozidla verejnej hromadnej dopravy a udrĹžaĹĽ sa vÂ Ĺˆom, Ä?i prĂ­padne z neho vystupovaĹĽ, alebo patrĂ­te k osobĂĄm, ktorĂŠ cestovanie v hromadnej doprave nezvlĂĄdajĂş z dĂ´vodu rĂ´znych duĹĄevnĂ˝ch porĂşch, trpĂ­te zĂĄvratmi, stratou konÄ?atĂ­n atÄ?.

SplniĹĽ musĂ­te tieĹž Ä?alĹĄie kritĂŠriĂĄ: MusĂ­te byĹĽ zamestnanĂ˝ alebo preukĂĄzaĹĽ, Ĺže zamestnanĂ˝ budete, prĂ­padne musĂ­te preukĂĄzaĹĽ, Ĺže navĹĄtevujete sociĂĄlne zariadenia, v ktorĂ˝ch sĂş vĂĄm poskytovanĂŠ sociĂĄlne sluĹžby, alebo musĂ­te preukĂĄzaĹĽ, Ĺže navĹĄtevujete ĹĄkolskĂŠ zariadenie, Ä?i dokĂĄzaĹĽ, Ĺže ho navĹĄtevovaĹĽ budete.

PreukĂĄzaĹĽ tieĹž musĂ­te, Ĺže vozidlo budete vyuŞívaĹĽ na uvedenĂŠ Ä?innosti minimĂĄlne dvakrĂĄt týŞdenne. Peniaze vĂĄm Ăşrad po schvĂĄlenĂ­ vyplatĂ­ buÄ? na zĂĄklade predfaktĂşry, alebo priamo faktĂşry za automobil. PeĹˆaĹžnĂ˝ prĂ­spevok mĂ´Ĺžete vyuĹžiĹĽ na kĂşpu automobilu maximĂĄlne 5 rokov starĂŠho.

Na príspevok vťak nemåte nårok v Şiadnom prípade, ak våť príjem prevyťuje päżnåsobok sumy ŞivotnÊho minima.

PokiaÄž ide o výťku prĂ­spevku, maximĂĄlna moĹžnĂĄ suma pre auto s manuĂĄlnou prevodovkou je 6 638,79 eur a pre auto s automatickou prevodovkou je to 8 298,48 eur. Pre auto s automatickou prevodovkou vĹĄak potrebujete odporĂşÄ?anie odbornĂŠho lekĂĄra, ktorĂŠ preukĂĄĹže, Ĺže takĂŠto auto je pre vĂĄs nevyhnutnosĹĽ. Ăšrad pri vyplĂĄcanĂ­ prĂ­spevku zohÄžadnĂ­ vĹĄak iba maximĂĄlnu moĹžnĂş celkovĂş sumu za auto, a tou je 13 277,57 eur.

O Ä?alĹĄĂ­ prĂ­spevok na kĂşpu automobilu mĂ´Ĺžete poĹžiadaĹĽ nĂĄsledne najskĂ´r po siedmich rokoch. Ĺ˝iadosĹĽ o priznanie peĹˆaĹžnĂŠho prĂ­spevku na kĂşpu osobnĂŠho motorovĂŠho vozidla sa podĂĄva pĂ­somne na prĂ­sluĹĄnom Ăşrade prĂĄce, sociĂĄlnych vecĂ­ a rodiny, ktorĂ˝m je Ăşrad prĂĄce, sociĂĄlnych vecĂ­ a rodiny podÄža miesta trvalĂŠho pobytu fyzickej osoby, ktorĂĄ Ĺžiada o priznanie peĹˆaĹžnĂŠho prĂ­spevku na kĂşpu osobnĂŠho motorovĂŠho vozidla.

Auto musĂ­te zakĂşpiĹĽ najneskĂ´r do troch mesiacov od schvĂĄlenia prĂ­spevku. V prĂ­pade, Ĺže zakĂşpenĂ˝ automobil predĂĄte skĂ´r ako po siedmich rokoch, ste povinnĂ˝ vrĂĄtiĹĽ Ăşradu pomernĂş Ä?asĹĽ prĂ­spevku. Č—U

Č— Č—Ă˜ Ăť Č— Č— Č– Č—Ă•

ZZZ ]GUDYDFKUEWLFD VN

ObrĂĄzok Ä?. 3A

ObrĂĄzok Ä?. 3B

NabudĂşce pokraÄ?ujeme

)Č— U '6 PRĂ?LOHY Č—

NĂ JDETE V NOVINKĂ CH 'Ă• Ä–Ä—

SPEKTRUM

Ä?Ă­slo 11/2013

11

V UTEKĂ ÄŒI TĂ BORILI TEMPLĂ RI PrvĂ˝ roÄ?nĂ­k Festivalu histĂłrie a remesiel v UtekĂĄÄ?i dopadol na vĂ˝bornĂş. VÄ?aka pĂĄr dobrovoÄžnĂ­kom z miestneho obÄ?ianskeho zdruĹženia do obce zavĂ­tali krĂĄÄž Belo IV., templĂĄri, lukostrelci, sokoliari a mnoĹžstvo remeselnĂ­kov.

tĂşrny Ĺživot v obci. „Chceme sprĂ­tomniĹĽ aj dneĹĄnĂ˝m ÄžuÄ?om ako sa kedysi Ĺžilo a pracovalo. UtekĂĄÄ? v minulosti sĂ­ce nebol veÄžkĂ˝m mestom, no Ĺživot v Ĺˆom sa od Ĺživota v meste niÄ?Ă­m neodliĹĄoval. Bola tu kaviareĹˆ so Ĺživou hudbou, spevĂĄcke a folklĂłrne sĂşbory,“ hovorĂ­ Milan Pupala, predseda OZ PrvĂĄ iskra. Odkedy sklĂĄreĹˆ prestala vyrĂĄbaĹĽ, akoby sa zastavil Ä?as. Pred rokom sa OZ podarilo zorganizovaĹĽ oslavy SNP, ktorĂ˝ch sĂşÄ?asĹĽou bola aj rekonĹĄtrukcia bojov. „OslĂĄv sa vtedy zĂşÄ?astnilo vyĹĄe tisĂ­c ÄžudĂ­. To nĂĄs veÄžmi povzbu-

sme zorganizovali bez finanÄ?nej podpory obce. Chcel by som vyjadriĹĽ vÄ?aku vĹĄetkĂ˝m, ktorĂ­ sa podieÄžali na prĂ­prave festivalu bez nĂĄroku na mzdu."

PriĹĄiel aj Belo IV.

Skupina historickĂŠho ĹĄermu BojnĂ­k z BojnĂ­c nĂĄvĹĄtevnĂ­kom predviedla niekoÄžko scĂŠn plnĂ˝ch akcie a sĂşbojov. V jej rĂŠĹžii sa konala aj nĂĄvĹĄteva uhorskĂŠho krĂĄÄža Bela IV., ktorĂ˝ symbolicky udelil UtekĂĄÄ?u nĂĄzov. Obec si tak pripomenula 420. vĂ˝roÄ?ie prvej pĂ­somnej zmienky. HistorickĂ˝ ĹĄerm vystriedali vzĂĄpätĂ­ sokoliari z Rimavskej Soboty.

Predviedli výcvik dravcov Şijúcich nielen na Slovensku, ale aj za jeho hranicami.

Rytieri TemplĂĄri

MladĂ­ muĹži a Ĺženy patriaci do Cechu Terra de Selinan zo Ĺ˝iliny sa venujĂş histĂłrii telom a duĹĄou, Ä?oho vĂ˝sledkom sĂş verne pĂ´sobiace brnenie, vĂ˝zbroj a stany. PoÄ?as celĂŠho dĹˆa znĂĄzorĹˆovali stredovekĂ˝ Ĺživot v odeve rytierov templĂĄrov. Bol to stredovekĂ˝ vojenskĂ˝ mnĂ­ĹĄsky rĂĄd, ktorĂ˝ mal za Ăşlohu ochraĹˆovaĹĽ pĂştnikov do Jeruzalema. „ExistujĂş zmienky, Ĺže v minulosti v UtekĂĄÄ?i templĂĄri pĂ´sobili. TemplĂĄri boli disciplinovanĂ­ bojovnĂ­ci, preto sĂş ukĂĄĹžky zameranĂŠ na boj s meÄ?mi. ÄŒasto sa stalo, Ĺže rytieri boli pri bojoch zranenĂ­, preto predvĂĄdzame aj oĹĄetrovanie ranenĂ˝ch,“ hovorĂ­ Ä˝ubica PodolĂĄkovĂĄ, reĹžisĂŠrka ukĂĄĹžok. VĹĄetkĂ˝ch osemnĂĄsĹĽ Ä?lenov cechu sa histĂłrii venuje nielen teoreticky, ale vyrĂĄbajĂş si aj obleÄ?enie, doplnky a zbrane V jednom zo stanov bola rozloĹženĂĄ stredovekĂĄ kuchyĹˆa. V nej by ste mĂĄrne hÄžadali zemiaky alebo kukuricu. Vtedy ich jednoducho nepoznali, priniesli ich aĹž z Ameriky. "VäÄ?ĹĄina jedla sa pripravovala z pĹĄeniÄ?nej a raĹžnej mĂşky. NechĂ˝balo peÄ?enĂŠ a varenĂŠ mäso. Pripravili sme aj omĂĄÄ?ku do ktorej ide hrozno, slanina, ĹĄalvia a cesnak,“ prezrĂĄdza recept rytier Vojtech. Pre sĂşÄ?asnĂ­ka moĹžno netradiÄ?nĂĄ kombinĂĄcia, no chuĹĽ bola zaujĂ­mavĂĄ.

UliÄ?ka remesiel

VLASY AJ V STAROBE UĹž dlhĹĄĂ­ Ä?as sledujem v mĂŠdiĂĄch prezentĂĄciu vlasovej kozmetiky SALON TEXTURES proti vypadĂĄvaniu vlasov. Ăšplne vĹĄetci v rodine vĂ˝robky pouŞívajĂş a sĂş s nimi veÄžmi spokojnĂ­, jednoducho super. Ide vĹĄak o moje deti a vnĂşÄ?atĂĄ, ktorĂŠ sĂş zhruba o 30rokov mladĹĄie ako ja. Chcel by som vedieĹĽ, Ä?i tieto prĂ­pravky mĂ´Ĺžu pomĂ´cĹĽ Ä?loveku, ktorĂ˝ mĂĄ 76 rokov. pĂĄn Olin z HumennĂŠho

NLC 523/13

dilo a rozhodli sme sa zorganizovaĹĽ tento festival. Ozvali sa nĂĄm aj skupiny historickĂŠho ĹĄermu zo zahraniÄ?ia. RozpoÄ?et nĂĄm vĹĄak zatiaÄž nedovoÄžuje pozvaĹĽ ich. FolklĂłrnych festivalov je na Slovensku mnoho.

Nåť je iný, snaŞí sa v prvom rade ukazovaż beŞný Şivot Ğudí napríklad aj v stredoveku. Vťetko

V uliÄ?ke remesiel si nĂĄvĹĄtevnĂ­ci mohli pozrieĹĽ prĂĄcu kovĂĄÄ?a, rezbĂĄrov ale aj tkĂĄÄ?ku. Ä˝ubomĂ­ra Ĺ˝ilkovĂĄ z Kokavy nad Rimavicou sa venuje tradiÄ?nĂŠmu tkĂĄÄ?stvu. "VäÄ?ĹĄinou spriadame Äžan. Sama si ho pestujem a tradiÄ?ne ho spracovĂĄvam.

PouŞívam aj starĂŠ napradenĂŠ cievky eĹĄte po starej mame,“ hovorĂ­ pani Ĺ˝ilkovĂĄ. PodÄža jej slov v lete Äžan chladĂ­ a v zime hreje. Na festival priniesli spolu s manĹželom malĂŠ krosnĂĄ, na ktorĂ˝ch si Äžudia mohli tkanie vyskúťaĹĽ.

Text a foto: (mha)

NLC 680/13

Kedysi Ĺživotom prekypujĂşca obec UtekĂĄÄ? sa po skonÄ?enĂ­ sklĂĄrskej vĂ˝roby postupne ponĂĄrala do letargie. PrĂĄve nedostatok kultĂşry v obci a jej okolĂ­ pred Ä?asom vyprovokoval niekoÄžko obyvateÄžov obce k Ä?innosti. ZaloĹžili si obÄ?ianske zdruĹženie PrvĂĄ iskra, ktorĂŠho Ăşlohou je rozprĂşdiĹĽ kul-

9ODVRYi OLHĂžHEQi NR]PHWLND 6$/21 7(;785(6 VD WHĂŁt YHÄ?NHM REÄ?XEH X Ä?XGt NWRUt ERMXM~ V SUREOpPDPL QDGPHUQpKR Y\SDGiYDQLD YODVRY SUHWRĂĽH QDR]DM SRPiKD -HGHQ ~ĂžLQQĂŞ SUtSUDYRN VWRMt ÂźD DNR LVWH YLHWH WRYDU MH PRĂĽQp REMHGQDĢ YUiWDQH QiYRGX DM QD GRELHUNX Ă˝R VD WĂŞND 9iĂŁKR YHNX RGSRU~ĂžDPH 9iP REUiWLĢ VD SULDPR QD ÂżUPX NWRUi

WLHWR YêUREN\ Y 65 SUHGiYD 3UL YlÞãtFK ĢDüNRVWLDFK V YODVPL VD RGSRU~ÞD SRXüLĢ DVSRĖ GYD WLHWR SUtSUDYN\ ]D VHERX .9$752),1 V U R âNDUQLFORYVNi 6NDOLFD 7HO

ZZZ YODVRYDNXUD VN

NOVÝ INFORMAČNÝ PORTÁL PRE NÁVŠTEVNÍKOV BANSKEJ BYSTRICE Od začiatku nového roka sa Oblastná organizácia cestovného ruchu Stredné Slovensko návštevníkom prezentuje aj prostredníctvom svojho webového portálu www.centralslovakia.eu. Nový informačný portál v podobnej grafike postupne spúšťa aj najväčší člen OOCR – Banská Bystrica. Viac o www. visitbanskabystrica.sk porozprával riaditeľ VISIT BB Roman Neradný.

V súčasnej dobe, keď sa najviac informácií šíri elektronicky, najmä prostredníctvom internetu, je nevyhnutné, aby sa aj Banská Bystrica prezentovala a lákala turistov prostredníctvom vlastnej webovej stránky orientovanej predovšetkým na návštevníka. Samozrejme, aj pred vznikom tohto portálu existovali (a stále existujú) stránky, ktoré po-

skytujú informácie pre turistov. Stránka www.banskabystrica.sk je vynikajúcou stránkou pre občana, ale poskytuje predovšetkým komunálne informácie, ktoré turistov nezaujímajú. Má síce sekciu pre návštevníka, ale informácie na nej nie sú dostatočné. PKO na svojej stránke prezentuje najmä svoju činnosť a kultúrne akcie, na ktorých sa podieľa.

Najucelenejší a najaktuálnejší servis poskytuje návštevníkom stránka www.icbb.sk.

Foto: Igor Staudinger

Všetky tieto stránky sú však komunálne, čiže komerčný predaj priestoru na nich je obmedzený a možnosti marketingovej propagácie sú minimálne. Portál visitbanf

23°, Jasno

informačné centrum: Vyhľadávanie...

+421 (0)48/415 50 85 MESTO A OKOLIE

KULTÚRA

AKTIVITY A VOĽNÝ ČAS

PODUJATIA

GASTRO

UBYTOVANIE

KONTAKT

ZÁKLADNÉ INFO OKOLIE DOPRAVA MULTIMÉDIÁ UŽITOČNĚ INFORMÁCIE NA STIAHNUTIE

Víta Vás Banská Bystrica ---Objavte mesto v srdci Slovenska v objatí hôr!

Zaujímavosti ----

Sprievodca ----

OOCR Stredné Slovensko ----

Atrakcie a kuriozity, ktoré by ste rozhodne mali vidieť a spoznať.

Objednajte si sprievodcu Banskou Bystricou

Mesto Banská Bystrica je členom oblastnej organizácie Stredné Slovensko

skabystrica.sk ráta aj s touto aktivitou a na jej stránkach bude možné poskytovať priestor aj komerčným subjektom. Z financií získaných touto formou môžeme potom propagovať stránku a s ňou aj Banskú Bystricu stále širšej skupine ľudí. Úlohou nového webového portálu je tieto stránky spojiť do jednej a poskytnúť tak turistom všetky informácie, ktoré hľadajú, tou najpriamejšou formou. Cieľom bolo vytvoriť stránku, ktorá by bola pre návštevníkov ušitá na mieru. Samozrejme, svoje si na stránke nájdu aj

Banskobystričania, ktorých zaujíma, čo sa v našom meste deje.

Aké informácie teda nájdeme na portáli?

Stránka má viacero úloh. Prostredníctvom nej sa snažíme všetkým potenciálnym návštevníkom zo Slovenska, ale aj zo zahraničia ukázať, aké krásne mesto je Banská Bystrica a že sa ju oplatí navštíviť. Preto sú na stránke základné informácie o meste a jeho okolí, pamiatkach a kultúrnych inštitúciách, ale aj tipy na strávenie voľného času. Tiež sa snažíme Ban-

NLC 1039/13

Čo viedlo k vzniku portálu www. visitbanskabystrica.sk?

visitbb.sk

Aj to je Banská Bystrica NOVÝ INFORMAČNÝ PORTÁL KLIKNITE, SKÔR NEŽ VYRAZÍTE

skú Bystricu predstaviť ako mesto, kde sa stále niečo deje.

Pod heslom Podujatia zhromažďujeme aktivity v meste, organizované mestskými, štátnymi, ale aj súkromných subjektmi, snažíme sa návštevníkom poskytnúť čo najširšiu paletu podujatí, ktoré sa v našom meste budú konať. A možno práve niektoré z nich bude dôvodom na návštevu Banskej Bystrice.

Okrem toho turisti na stránke nájdu všetky užitočné informácie, ktoré potrebujú: informácie o mene, počasí, spôsoboch dopravy a kontakty na služby, ktoré sa s turizmom spájajú – ubytovanie, gastronómia, požičovne áut a pod.

NLC 1039/13

Na stránke pod logom Visit Banská Bystrica svieti BETA verzia. Čo to znamená?

Keďže chceme turistom poskytnúť skutočne kvalitný informačný portál, ktorý by spĺňal všetky ich požiadavky a bol konkurencieschopný v pretlaku podobných portálov, stále na ňom musíme pracovať. Našou snahou je,

aby obsahoval čo najviac informácií, ktoré súvisia s cestovným ruchom. A to nielen o väčších podujatiach pod záštitou mesta, ale aj o lokálnych produktoch, menších akciách neziskových organizácií či podnikateľských subjektov. V súčasnosti preto pracujeme na oslovovaní subjektov pôsobiacich v cestovnom ruchu v meste a jeho okolí a snažíme sa s nimi nadviazať spoluprácu. Ďalším krokom budú jazykové mutácie stránky minimálne do troch svetových jazykov. Jazykové mutácie majú nezastupiteľný význam pre portál, ktorý sa venuje cestovnému ruchu. Pre ich realizáciu sme však v súčasnosti obmedzení finančnými možnosťami. Už aj teraz sú však na stránke k dispozícii viaceré materiály na stiahnutie v rôznych jazykoch.

Od júna sme spustili rozosielanie pravidelného newslettra s výberom najzaujímavejších podujatí, ktoré sa budú v danom mesiaci v meste konať. Chceli by sme, aby sa tieto informácie dostali priamo k čo najväč-

člen Oblastnej organizácie cestovného ruchu

šiemu počtu ľudí. Prvý newsletter bol odoslaný na 1 490 adries. Aby sa toto číslo neustále zväčšovalo, spustili sme tiež kampaň Zaregistruj sa a vyhraj, v ktorej každý, kto sa zaregistruje na odber newslettrov (na homepage www.visitbanskabystrica. sk) môže vyhrať nový tablet Prestigio.

Povedzte nám niečo viac o tejto kampani a samotnej propagácii portálu.

Webová adresa je uvedená na všetkých printových materiáloch, ktoré mesto aktu-

álne vydáva, na letákoch, v inzercii, ale aj na citylightoch a billboardoch. Okrem toho sme spravili letákovú kampaň na gastrofestivale Grilliada, kde bolo rozdaných 15 000 letákov. Tento mesiac tiež prebieha masívna citylightová kampaň po celom Slovensku. Samozrejme, plánujeme aj internetovú PPC kampaň. Informácie o meste šírime aj prostredníctvom sociálnych sietí.

Na facebooku je založený a pravidelne aktualizovaný účet, ktorý prináša všetky zaujímavosti, ktoré sa v meste dejú, samozrejme, s pre-

klikmi na stránku. S portálom bude kompatibilná aj mobilná aplikácia pre Androidy a iPhony, na ktorej tiež intenzívne pracujeme.

Bude obsahovať všetky dôležité informácie, ktoré sú na stránke – tak, aby ich mali návštevníci vždy po ruke.

Momentálne funguje v skúšobnej prevádzke. O jej oficiálnom spustení budeme návštevníkov informovať samostatnou kampaňou.

(mt), foto: archív redakcie

LÚŠTITE A VYHRAJTE POUKÁŽKU V HODNOTE

10 €

NA NÁKUP KNIHY V KNÍHKUPECTVÁCH MARTINUS.SK

Vylúštenie krížovky posielajte na korešpondenčnom lístku s nalepeným kupónom do 28. 6. 2013 na adresu: 14 news, s. r. o., Tallerova 10, 811 01 Bratislava – Staré mesto

Výherca z Noviniek 9/2013:

krížovka

LC 11/2013



kupón

Kornélia Bobáčová, Lučenec

Krížovku dodala redakcia časopisu RELAX.

novinky

KRÍŽOVKA/SÚŤAŽ

14

ŠPORT

číslo 11/2013

15

POPRAD POTOPIL LAFC Do Popradu na zápas 28. kola 3. ligy Východ cestovali hráči Lučenca s malou nádejou na záchranu v súťaži. Žiaľ, svoju šancu premrhali, keď utŕžili gól v posledných minútach duelu.

FK Poprad – LAFC Lučenec 1:0 (0:0) LAFC Lučenec: Brauneis – Vilhan, Geri, Pipíška, Sarvaš – Kadiš, Schvantner, Strelka, Lavrík – Kupček, Šuška (Matúška, Bajzík)

LAFC Lučenec sa v sobotu 1. júna predstavil na pôde druhého mužstva v tabuľke – Popradu. Zostava nášho tímu bola značne okliesnená, pretože chýbalo až päť hráčov. „Cestovali sme s tým, že nám tlie ešte plamienok nádeje na zá-

chranu v súťaži. Vedeli sme, že ak chceme ostať v tretej lige, musíme doviesť všetky tri záverečné majstráky do zdarného konca. Žiaľ, nepodarilo sa nám to,“ ozrejmuje tréner Lučenca Ladislav Bernáth. Na zápas proti Popradu nemohli nastúpiť zranení Husaník, Berky a Nemčok, Kovanič bol vykartovaný a Koliada odmietol hrať.

Napriek takémuto oslabeniu chcel LAFC uhrať prijateľný výsledok. Poprad však bol prisilný súper, bol lepší na trávniku, mal viac loptu na kopačkách, podnikal protiútoky a pozorne bránil. Obrana Lučenca na čele so skúseným Gerim však fungovala spoľahlivo. Mužstvo podržal aj brankár Brauneis. Domáci nemali mnoho šancí, no rovnako bol na tom aj LAFC. V prvom polčase gól nepadol a v druhom sa viac osmelili aj hostia. Dvakrát sa v dobrej pozícii ocitol Kup-

ček a 15 minút pred koncom stretnutia mieril iba na brvno Matúška. „Žiaľ, po našej rohovej situácii podnikli domáci rýchly protiútok a z akcie, ktorá zaváňala ofsajdom, dali gól. Chlapci sa pokúšali skóre vyrovnať, no na takéto

stávkový terminál

SPORTBOX

UŽ AJ V TVOJOM KLUBE!

NLC 1031/13

stav si a my ti dáme viac príď na www.doxxbet.sk a získaj bonus až 150 €

momenty nám chýba kvalita a skúsenosť,“ doplnil tréner, ktorý dodal, že našim futbalistom nič nevyčíta, aj keď Poprad odsúdil LAFC na zostup.

Text a ilustračné foto: (cor)

16

novinky

ŠPORT

TRÉNER BERNÁTH: NEMÁM ČO HODNOTIŤ, TOTO FUTBAL NEBOL Lučenec privítal v 29. kole 3. ligy Východ v poslednom domácom zápase Kremničku. Žiaľ, krízou zmietajúci sa futbalisti sa rozlúčili s fanúšikmi ďalšou prehrou v poradí.

LAFC Lučenec – TJ ŠK Kremnička 0:2 (0:1) LAFC Lučenec: Brauneis – Vilhan, Geri, Pipíška, Schvantner – Strelka, Lavrík, Šuška, Husaník – Berky, Kovanič (Kupček, Matúška, Lelák) Podľa trénera Lučenca Ladislava Bernátha výsledok nedeľnajšieho zápasu je iba

logickým vyústením toho, čo vládne vo futbale v tejto súťaži, ale aj na Slovensku. „Ťažko sa motivujú hráči a celé mužstvo, keď majú v hlavách niečo iné a nie je to futbal,“ ozrejmil kauč s tým, že nemá čo hodnotiť. Kremnička bola podľa jeho slov lepším tímom vo všetkých smeroch. „Prvý polčas sme prestáli, nešli sme dopredu a ani nebráni-

li v zadu, napriek mojim taktickým pokynom. Druhá časť duelu bola podobná a futbalom z našej strany sa to nazvať naozaj nedá,“ zakončil tréner s tým, že Lučenec vycestuje na posledný zápas jarnej časti sezóny 2012/2013 do Prešova, no už je jasné, že klesá do zostupových vôd.

Text a foto: (cor)

Poradie: 1. POHRONIE Žiar nad Hronom Dolná Ždaňa 60, 2.

Poprad 48, 3. Košice 44, 4. Námestovo 43, 5. Trebišov 42, 6. Dukla Banská Bystrica 42, 7. Lokomotíva Košice B 42, 8. Lipany 41, 9. Bodva Moldava nad Bodvou B 40, 10.

Humenné 39, 11. Vranov nad Topľou 38, 12. Martin 38, 13.

Kremnička 37, 14. Prešov B 33, 15. Spišská Nová Ves 32, 16. LAFC Lučenec 28.

VETERÁNY SA PREDVIEDLI V LUČENCI Dokončenie zo strany 1

Veterány z Tuhára

Na motozraz zavítali aj dvaja mladí chalani z neďalekého Tuhára. Ján Fízeľ a Frederik Fízeľ sa doviezli na motorkách značky Jawa. „Moja motorka bola vyrobená v roku 1958. Je to už veterán. Zdedil som ju po otcovi, ktorý ju kúpil,“ hovorí Ján Fízeľ. Jazdí na nej len príležitostne, no

dne sa dal zlákať kamarátmi na výlet. Druhý z nich, Frederik Fízeľ, prišiel tiež na českom stroji, no iného typu. „Do Haliče som prišiel na Jawe „kývačke,“ ako sa medzi znalcami nazýva.

Počas tejto zimy som ju úplne rozobral, opravil a opäť zložil. Vymenil som ložiská v motore, piestne krúžky a kľukovku,“ vysvetľuje Frederik. Doma má ešte tri mo-

torky, ktoré plánuje nabudúce ukázať.

Priamo z bojiska

Maroš Hrnčiar z Gregorovej Viesky prišiel na vojenskom motocykli MT 16. Ide o motocykel z čias II. svetovej vojny. Dokopy sa na ňom odviezli aj štyria pasažieri. „Tento model má aj diferenciál a náhon na koleso pod sajdkou. Nie je možné ju odpojiť. „Bol vyrábaný na Ukrajine. Je to v podstate Rusmi odkopírované BMW. Motorku vlastním len od januára. Za ten čas som ju stihol poopravovať a nanovo nastriekať,“ hovorí pán Hrnčiar. Do Haliče prišiel spolu s dvomi synmi a dcérou.

Pre veľký záujem detí a dospelých na požiadanie sem-tam aj niekoho previezol.

Prvá slovenská motorka Ivan Václavík zrenovoval Maneta.

Na prvý pohľad skromnú motorku prišiel ukázať pán Ivan Václavík. „Ide o prvú motor-

Maroš Hrnčiar na historickej motorke MT 16

ku, ktorá sa vyrábala na Slovensku. Z výrobou sa začalo tesne po Druhej svetovej vojne v roku 1948,“ predstavuje motocykel pán Václavík. „Na svoju dobu to bola podľa mňa dosť zaostalá motorka. Koncept bol vyvinutý už pred vojnou v Českej zbrojovke. Zaujímavosťou je, že má dvojpiestový motor. Nakoniec jej Slováci dali názov Manet,“ vysvetľuje Václavík.

Podľa jeho slov v našom regióne je týchto motoriek asi stovka. Renovácia starých strojov je jeho hobby. „Pokiaľ niečo neviem, zháňam odbornú literatúru a dopĺňam si vedomosti,“ hovorí Ivan Václavík. Aktívne sa tomu venuje päť rokov a za sebou už má vyše desiatky zrenovovaných motocyklov.

Text a foto: (mha)

Spravodajský dvojtýždenník distribuovaný zdarma do domácností  Vydavateľ: 14 news, s. r. o.  Sídlo spoločnosti: Tallerova 10, 811 01 Bratislava – Staré mesto, Slovenská republika  IČO: 46 903 411  Šéfredaktorka: Marta Svítková  Zástupca šéfredaktorky: Branislav Bucák  Obchodný riaditeľ: Jozef Čičmanec  Grafické spracovanie: Dana Kellichová  Výrobný riaditeľ: Matúš Čačik  Vzor e-mailu na členov vedenia spoločnosti: meno.priezvisko@14news.eu  NOVINKY Lučenec, spravodajský dvojtýždenník  Náklad: 27 800 ks  Distribúcia: zdarma do domácností a firiem, garant distribúcie Slovenská pošta, a. s.  Registračné číslo MK SR: EV 4741/13  Adresa redakcie: Robotnícka ul. 102/6, 974 01 Banská Bystrica, Slovenská republika, e-mail: novinky.lc@14news.eu  Vedúci inzertného oddelenia: Gabriela Moravčíková, t. č.: 0917 77 50 12  Inzertné oddelenie: Vladimír Jezerský, Helena Šiandorová, t. č.: 0917 77 50 22  Vzor e-mailu na členov redakcie: meno.priezvisko@14news.eu Copyright: 14 news, spol. s. r. o. Všetky práva, vrátane autorských, sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Rozmnožovanie častí alebo celku textov, fotografií, grafov akýmkoľvek spôsobom, v slovenskom, ale aj v inom jazyku bez písomného súhlasu vydavateľa, je zakázané. Vydavateľ nie je zodpovedný za obsah a pravdivosť uverejnených inzerátov a za prípadne spôsobené škody.