Nlc 12 2013 web

27 800 ks

Dvojtýždenník do domácností a firiem

Príloha

zdravie Ročník: II. číslo. 12/2013 Dátum vydania: 27. 6. 2013

Lučenec

Známky nie sú všetko

Turista nie je parazit

Siláci zdolali Úspešní bratia svetové rekordy Zoldovci

str. 4 Obavy detí z reakcie rodičov na zlé známky môžu vyústiť až do tragédie. Ako reagovať na vysvedčenie, radí psychologička PhDr. Zita Kochaníková.

str. 6 O cestovnom ruchu na juhu Slovenska a jeho možnostiach hovoríme s novým predsedom OOCR Ing. Milanom Spodniakom.

str. 10 Peter Mihály st. si na majstrovstvách sveta WPC v Las Vegas pripísal desiaty titul majstra sveta a je aj držiteľom svetových rekordov .

str. 10 Tomáš a David Zoldovci sú úspešní boxeri z Lučenca.

Začali sa však presadzovať aj v kickboxe. Úspechy žali v doraste aj medzi mužmi.

STRETNUTIE SLOVÁKOV V RATKE DOPADLO NA VÝBORNÚ V obci Ratka sa 8. júna uskutočnil už ôsmy ročník obľúbeného Stretnutia Slovákov, do ktorého sa zapojili aj okolité obce a mesto Fiľakovo. Kultúrny program prerušil silný dážď, no ľuďom to vôbec nevadilo a zabávali sa hlboko do noci.

NLC 1032/13

Do organizácie a programu sa tohto roku zapojili aj obce Šiatorská Bukovinka, Trebeľovce, Mučín a Buzitka.

Obyvatelia týchto dedín sa snažili prezentovať hlavne miestnymi špecialitami. Zo Šiatorskej Bukovinky prišli tri gazdiné predviesť svoje kuchárske umenie. „Pečieme klobásky a priniesli sme aj domáce škvarkovníky a kapustníky.

Mali sme aj makovú a orechovú štrúdľu ale tá je už preč,“ hovorí Zuzana Budáčová, ktorá chutnú štrúdľu pripravila.

Obyvatelia ostatných obcí hostili návštevníkov aj kapustnicou a bryndzovými haluškami. Podujatie organizovali spolu so starostom Ratky, Ing. Milanom

Starostovia obcí vítajú návštevníkov.

Spodniakom, aj mesto Fiľakovo a Dom Matice Slovenskej vo Fiľakove. „Začínali sme v lokalite Ratka-Baňa. Na naše veľké prekvapenie prvého ročníka sa zúčastnilo okolo dvesto ľudí. Po povodni

v roku 2010 sme sa presunuli do obce.

Každý rok prichádza viac a viac ľudí, čo je pre nás veľkým povzbudením,“ hovorí Alica Pisárová riaditeľka Domu MS vo Fiľakove. Vynikajúci guľáš z di-

viaka pre všetkých hostí navaril spolu s kamarátmi Vladimír Kunštár z poľovného združenia Kalonda.

Pokračovanie na strane 3

2

novinky

SPRAVODAJSTVO

KOSTOL V HALIČI POSVÄTIL KARDINÁL MAURO PIACENZA Slávnostnú posviacku oltára a kostola v Starej Haliči v okrese Lučenec 8. júna vykonal kardinál Mauro Piacenza, prefekt Kongregácie pre klérus, za prítomnosti rožňavského sídelného biskupa Vladimíra Fila. Farský kostol tak úspešne prešiel prvou etapou rekonštrukcie, informoval kaplán Pavol Benedict Lipták.

Mons. Mauro kardinál Piacenza pricestoval do Starej Haliče v piatok 7. júna podvečer a 8. júna tam posvätil rekonštruovaný Farský kostol svätého Juraja. Počas posviacky do pevného oltára vložil pozostatky štyroch svätých-relikvie svätého Juraja mučeníka, patróna kostola a farnosti, svätého Tomáša apoštola, svätého Mikuláša biskupa a svätej Alžbety Durínskej.

Počas homílie kardinál Mauro Piacenza zdôraznil význam chrámu v dnešnej dobe.

Veriacich tiež povzbudil k starostlivosti o naše chrámy, ktoré svedčia o Božej prítomnosti vo svete a sú tým najsvätejším miestom. „Umeleckosť štruk-

túr, plastických zobrazení, sakrálnosť hudby a spevov, poézia ticha, vôňa kadidla, atmosféra pokoja a priateľského objatia všetkého vytvárajú neodškriepiteľnú katechézu a sú prvou a bezprostrednou pastoračnou láskou toho, kto dbá o chrám,“ dodal apoštolský nuncius v Slovenskej republike.

Rekonštrukčné práce na stredovekom rímskokatolíckom Kostole svätého Juraja trvajú už niekoľko rokov. Časti jeho lode pochádzajú z obdobia okolo roku 1270 a zdobí ho nový vyrezávaný krídlový oltár.

TASR

NÁDRŽ MÁLINEC ZÁSOBUJE PITNOU VODOU LUČENEC Zásobovanie pitnou vodou, ale aj protipovodňovú ochranu na hornom toku rieky Ipeľ zabezpečuje vodná nádrž Málinec v okrese Poltár. Ako pre TASR povedal hovorca Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP) Ľuboš Krno, dielo tvorí vlastná nádrž a úpravňa vody.

Problémy s nedostatkom pitnej vody v regióne Ipľa začali ľudia pociťovať už v roku 1977. Riešením bola stavba vodného diela, ktoré začali realizovať 1. apríla 1986.

Nádrž uviedli do prevádzky v roku 1994 a v súčasnosti sú z nádrže pitnou vodou zásobované aj mestá Fiľakovo, Lučenec a Veľký Krtíš.

V zatopenom území úplne zanikla osada Hámor, ale aj okolité usadlosti Hrozinovo, Chmelná, Šťavica. "Samotné dielo tvorí vlastná vodárenská nádrž na hornom toku

Ipľa a úpravňa vody. Výška hrádze je 53 metrov a celkový objem nádrže je vyše 26 miliónov kubických metrov," povedal Krno.

Zaujímavosťou je, že rieka Ipeľ má všetkých 12 prítokov v katastri Málinca z pravého brehu. Prítoky Chocholná, či Smolná sú výdatné natoľko, že sú takmer rovnocenné rieke Ipeľ. Práve výdatnosť zdrojov bola rozhodujúca pri výbere stavby pre zásobovanie pitnou vodou v Málinci.

TASR

ODOVZDALI VYSVEDČENIA, PREDSTAVILI KNIHU Odovzdávanie maturitných vysvedčení študentom lučenského gymnázia B. S. Timravy sa uskutočnilo po novom. Vedenie školy si pre maturantov pripravilo slávnostnú chvíľu na spôsob vysokoškolských promócií.

Po prvýkrát sa neodohralo v triedach, ale v priestoroch konferenčnej sály Obvodného úradu v Lučenci. „Chceli sme dať tejto významnej chvíli slávnostnejší nádych ako tomu bolo doteraz. Po štyroch, či dokonca ôsmich rokoch si študent zaslúži, aby úspešné zloženie maturitnej skúšky oslávil spolu s učiteľmi a rodičmi,“ uviedla riaditeľka gymnázia, Elena Melicherová. V budúcnosti plánuje škola v tejto milej slávnosti pokračovať. Súčasťou slávnosti bolo aj predstavenie novej knihy o gymnáziu. Jej autorom je známy lučenský historik a emeritný profesor Gymnázia B. S. Timravy, Jozef Drenko. Knihu plánovali vydať už pred tromi rokmi, no podarilo sa to až teraz. „Tento rok sa nám vďaka iniciatíve pána zástupcu a v spolupráci

Puplikáciu uviedli do života Ing. Branislav Hámorník, PhDr. Jozef Drenko, PaedDr. Elena Melicherová a vpravo iniciátor myšlienky podujatia, Ing. Ján Sivok, PhD.

s občianskym združením JASIV, a podpore sponzorov podarilo potrebné financie získať a vydať súhrn histórie našej školy“ informovala riaditeľka gymnázia. Publikácia zachytáva históriu školy od začiatkov v roku 1590, do roku 2010. „V lučenskom gymnáziu som pôsobil ako vyučujúci od roku 1976. Materiál na knihu som zbieral dlhých tridsaťtri rokov doma i v zahraničí. V minulosti už boli vydané stručné

dejiny školy do roku 1870, ale len v maďarčine,“ hovorí Drenko. Podľa jeho názoru žiadna stredná škola v Lučenci nemá takú bohatú históriu ako Gymnázium B. S. Timravy. Preto mal plné ruky práce. „Škoda, že do publikácie sa nezmestili dokumenty, ktoré som zozbieral v zahraničných archívoch,“ dodáva Drenko.

Text a foto: (mha)

HROZBA NAD DIVÍNOM Počas druhého júnového víkendu sa v okolí zrúcanín hradu Divín odohrávali ťažké boje. Nešlo o žiadnu rekonštrukciu vojenskej operácie, ale o tematickú hru skautov zo širokého okolia. „Z histórie hradu Divín sme si vybrali jedno obdobie, v ktorom sa o hrad často bojovalo. Konkrétne je to čas, kedy na hrade vládol lúpežný rytier Imrich Balaša. Cisár proti nemu vyslal vojsko. Skauti boli rozdelení na obrancov a cisárskych vojakov,“ hovorí Ondrej Mihaľko, skautský vodca.

Do bojov sa zapojilo vyše štyridsať skautov. Na boj sa dobre pripravili. Nechýbali zbrane v podobe mečov, štíty, kopije, halapartne a palcáty.

„Akciu organizovali skauti z Banskej Bystrice, ale máme tu aj deti z Detvy a Divína,“ pokračuje Mihaľko. Súčasťou víkendu bola menšia brigáda na hradných zrúcaninách ako poďakovanie za strávený čas.

Podľa slov skautského vodcu sa v blízkej dobe skauti do okolia Divína určite vrátia. Budú táboriť pri Ružinskej priehrade.

Text a foto: (mha)

SPRAVODAJSTVO

číslo 12/2013

3

STRETNUTIE SLOVÁKOV V RATKE DOPADLO NA VÝBORNÚ Dokončenie zo strany 1 „Podarilo sa mi uloviť lanštiaka pri Kalonde. Spoločne s priateľmi sme ho naporciovali. Dnes je už z neho guľáš,“ hovorí z úsmevom poľovník.

Podľa jeho slov ho pripravovali s veľkou láskou, čo zabezpečilo, že sa hneď minul.

dsiatych rokoch devätnásteho storočia osídľovali obec prevažne podpoľanci, ktorí boli pastiermi. Preto som sa rozhodol pre tento motív,“ vysvetľuje rezbár. Svoje stále miesto dostala socha na námestí oproti Obecnému úradu.

Neodohnal ich ani dážď Nový pastier v Ratke

Pre túto príležitosť vyrezal rezbár Dušan Šarkan z Vrboviec nad Rimavou sochu pastiera so psom. „Pracoval som na nej nepretržite vyše troch dní. Použil som surové dubové drevo, ktoré sa veľmi dobre opracováva. Inšpiroval som sa históriou obce Ratka. V dvadsiatych a tri-

Približne okolo tretej popoludní sa spustil hustý, asi hodinový dážď. Organizátori mali o jednu vrásku na čele viac. „Ďakujem všetkým, ktorí tu ostali a verili, že sa vyčasí. Nálada je výborná a ja sa veľmi teším, že sa ľudia dobre bavia,“ hovorí Milan Spodniak, starosta Ratky.

Podľa jeho slov sa na podob-

ných akciách ľudia nielen dobre zabavia, ale sa aj porozprávajú, spoznajú a vznikajú tak nové priateľstvá. Keď pršať prestalo, ľudia sa opäť zišli a vychutnávali si bohatý kultúrny program. Na pódiu sa vystriedali folklórne súbory Jánošík z Fiľakova a Ipeľ z Lučenca. Záver programu patril ľudovej hudbe Ďatelinka, ktorá zabávala hostí do neskorej noci. Celé podujatie sa mohlo zorganizovať aj vďaka príspevku Banskobystrického samosprávneho kraja. Podujatie sa konalo pod záštitou podpredsedníčky NR SR Jany Laššákovej.

Text a foto: (mha)

Starosta obce Ratka Ing. Milan Spodniak s autorom sochy pastiera, Ing. Dušanom Šarkanom.

PRI ĽADOVE PRIBUDLA ODDYCHOVÁ ZÓNA Obyvatelia Lučenca majú od polovice júna k dispozícii novú oddychovú zónu na brehu vodnej nádrže Ľadovo.

V stredu 12. júna v popoludňajších hodinách ju odovzda-

li do používania zástupcovia mesta Lučenec a sponzorov, ktorí prispeli k jej vybudovaniu. Do vybavením skromného areálu pribudli dva vonkajšie stolnotenisové stoly, detské

futbalové ihrisko, basketbalový kôš a ihrisko na petanque a bocciu. V blízkosti priehrady tiež mesto vybudovalo niekoľko prírodných ohnísk. Zariadenia hneď aj odskúšali deti z CVČ Magnet, ktoré odohrali turnaj v minifutbale. Všetky športové zariadenia sú k dispozícii zadarmo. Podľa slov prítomných by takýchto športovo-oddychových zón mohlo byť viac aj v meste. „V budúcnosti plánujeme vybudovať aj multifunkčné ihrisko na Haličskej ceste. Pri Ľadove ešte plánujeme rozširovať

služby pre občanov,“ uviedla hovorkyňa mesta Lučenec, Mária Horňáková. Keďže ide o odľahlejšie miesto, podľa

slov hovorkyne, sú zariadenia strážené.

Text a foto: (mha)

NOVÉ LÔŽKA PRE DLHODOBO CHORÝCH V NEMOCNICI Liečebňu pre dlhodobo chorých (LDCH) vo Všeobecnej nemocnici s poliklinikou v Lučenci začiatkom júna sťahujú do nových priestorov. Ako pre TASR povedal riaditeľ nemocnice Július Höffer, po presťahovaní sa zvýši počet lôžok na oddelení a zvýši sa aj kvalita poskytovaných služieb.

Nemocnica tak reaguje na potreby regiónu. Nové priestory pre LDCH vytvorili na treťom poschodí zrekonštruovanej budovy polikliniky. Doteraz mali 30 lôžok v starom chirurgickom pavilóne. "V nových priestoroch bude určite vyšší komfort

pre pacientov, ale aj pre personál. Zo starého oddelenia sťahujeme skutočne len to nevyhnutné, pretože sa snažíme mať v nových priestoroch aj nové vybavenie. Kapacitne ho navyše rozširujeme na 47 lôžok.

Reagujeme tak na potreby re-

giónu, keďže pre umiestnenie pacienta na takéto oddelenie sú už čakacie lehoty. Vekový priemer obyvateľov sa pritom neustále zvyšuje a s vekom pribúdajú aj zdravotné komplikácie a tie chceme pacientom pomôcť prekonávať aj na tomto oddelení," povedal Höffer. Peniaze na opravu vnútorných priestorov a na nové vybavenie použila nemocnica prevažne z vlastných zdrojov. "Použili sme na to niečo vyše 50.000 eur. O presnej sume je ťažko ho-

voriť, pretože niečo sme získali aj od sponzorov a mnohé veci sme dokázali spraviť vlastnými silami, keďže máme svojich murárov, alebo napríklad aj maliarov," dodal riaditeľ nemocnice. V nemocnici plánujú opraviť aj starý chirurgický pavilón. Rozhodnutie však padne až koncom roka, keď bude mať vedenie nemocnice k dispozícii záverečný účet o hospodárení.

Chirurgický pavilón by chceli prerobiť na infekčné oddelenie.

Jednotlivé rekonštrukcie majú

zefektívniť chod nemocnice a v budúcnosti ušetriť peniaze za prevádzku nevyhovujúcich, či nepotrebných priestorov. Nezisková organizácia Všeobecná nemocnica s poliklinikou Lučenec prevádzkuje od roku 2005 budovy v majetku Banskobystrického samosprávneho kraja.

Podľa zmluvy sa v ňom zaviazali 30 rokov poskytovať zdravotnú starostlivosť.

TASR

novinky

ROZHOVOR

AKÝ JE PODĽA VÁS VHODNÝ TREST ALEBO ODMENA ZA VYSVEDČENIE?

ANKETA

4

Pohľad na vysvedčenie nemusí byť vždy len príjemným prekvapením. V opačnom prípade, ak sú výsledky výborné, rodičia deti zvyknú aj odmeniť. V uliciach sme sa opýtali, či je podľa vás vhodné trestať deti za výsledky v škole.

Marika, 56 rokov Podľa môjho názoru by sa deti nemali trestať za vysvedčenie. Odmenou za dobré známky by mala byť radosť rodiča aj žiaka.

PSYCHOLOGIČKA RADÍ: ZNÁMKY NIE SÚ VŠETKO

Lucia, 30 rokov Tresty za zlé vysvedčenie neuznávam. Známky nie sú až také dôležité. Ak majú decká dobré známky, zvyknem ich vziať napríklad do cukrárne.

Ester, 49 rokov Nikdy som svoje deti netrestala, ale ani neodmeňovala. Zvykli si na to a brali to tak, že učiť sa je ich povinnosťou. Ak boli známky dobré, vždy som ich pochválila.

Miroslava, 55 rokov Mám dve det,i ale nikdy som ich za vysvedčenie nemusela trestať.

Za každú jednu jednotku dostali odo mňa sladkosť. Myslím si, že dobrou odmenou by mohla byť aj dovolenka v kruhu rodiny. Štefan, 48 rokov Som tolerantný typ človeka, preto som svoje deti zvlášť netrestal. Snažil som sa s nimi skôr viac rozprávať.

Agáta, 27 rokov Trestať deti za prospech nie je správne. Známky nie sú dôležité. Aj ja som mala niekedy horšiu známku a napriek tomu som vyštudovala vysokú školu. Odmena by mala byť pre dieťa prospešná a zároveň by mohla potešiť.

Róbert, 28 rokov Zatiaľ vlastné deti nemám. Určite by som to neriešil bitkou ani krikom. Skôr by som zvolil nejaký zákaz ako trest. Za dobré vysvedčenie by som odmenil pekným výletom, prípadne peniazmi.

Text a foto: (mha)

Obdobie konca školského roka je nevyhnutne spojené s hodnotením práce žiakov.

Obavy detí z reakcie rodičov na zlé známky môžu vyústiť až do tragédie. Na otázky ako reagovať na známky na vysvedčení, odpovedala psychologička PhDr. Zita Kochaníková, ktorá sa špecializuje aj na psychoterapiu detí.

Obdobie odovzdávania vysvedčení je špecifické najmä obavou detí z reakcie rodičov na zlé známky. Aký postoj by mali rodičia zaujať, ak vysvedčenie nie je dobré?

Dieťa chodí do školy desať mesiacov, a preto žiaden rodič nemôže byť zaskočený faktom, že vysvedčenie je zlé. Rodič, ktorý sa o dieťa zaujíma, vie, či sa jeho dieťa neučí, či na učivo nemá a potrebuje pomoc. Môže sa stať, že je terčom šikanovania a v strese všetko zabudne, alebo nech sa učí koľko len vládze, tak pri niektorých učiteľoch to nestačí... Starostlivý rodič by mal vedieť z akého dôvodu je "zlé" vysvedčenie jeho dieťaťa a podľa toho reagovať. Hnevať sa na dieťa pre známky je úplne neprimerané. Svoje deti máme milovať bez ohľadu na známky. A ak sa im v škole nedarí, máme to prijať, pretože svoj tieň nikto z nás preskočiť nemôže. Ak žiak má na lepšie známky, rodičia majú s láskou hľadať cestu ako mu pomôcť, aby dosiahol v škole lepšie výsledky. To je dôležité, nie hnev, či nespokojnosť nás dospelých.

Je podľa vášho názoru správne posudzovať deti podľa známok?

Naše školstvo je bohužiaľ zamerané na to, čo dieťa nevie, nie na to, čo zvláda a vie. Ak prepadá v jednom predmete,

je ľahko devalvovaná jeho hodnota, hoci v iných predmetoch môže byť dieťa šikovné. Podpora hodnoty dieťaťa zo strany rodiča, či učiteľa je pre dieťa neraz životne dôležitá. Preto by sme sa naozaj

SPEKTRUM

číslo 12/2013

mali viac venovať tomu, čo dieťa zvláda, nie bazírovať na jednotlivostiach. Niekedy nie sú dôležité známky, ale snaživosť dieťaťa alebo napríklad jeho manuálna zručnosť, ktorej sa človek len ťažko naučí v škole. Takže náš pohľad a dôraz na dôležitosť všetkých známok je zbytočný.

Ak žiak prepadá len z jedného predmetu, alebo má zníženú známku zo správania, hoci v iných predmetoch prospieva, môže pomôcť psychológ? Školský psychológ nemusí riešiť známky detí, ale pomáha pri možných konfliktoch medzi deťmi, rodičmi a učiteľmi. Nestranne pomáha v riešení nezhôd, nahromadených konfliktov, možných krívd.

V popredí by malo byť jednanie v mene dobra dieťaťa, nie učiteľov a rodičov. Obidve strany nemusia byť objektívne, reálne kritické, či náročné.

Je správne trestať za zlé známky?

Neexistuje primeraný trest za vysvedčenie. Nemáme trestať, ale pochopiť a pomôcť.

A neznižovať svojimi očakávaniami hodnotu dieťaťa. Môžeme narušiť sebadôveru dieťaťa na celý život. Nikto, ani učiteľ, ani rodič nemá právo trestať dieťa za známky. Ani nás rodičov nikto neznámkuje za to, akí sme dnes v práci boli úspešní. To by viacerí rodičia radšej do práce nechodili...

Za výborné výsledky v škole rodičia v poslednej dobe

CHOVATEĽSKÁ BURZA Prvá júlová nedeľa (7. 7. 2013) bude od skorého rána v Lučenci patriť všetkým chovateľom. Mestská tržnica a Slovenský zväz chovateľov a vás pozývajú na regionálne propagačno-predajné podujatie. Po minuloročnom úspechu sa organizátori rozhodli v tejto tradícii pokračovať. V priestoroch Mestskej tržnice na Vajanského ulici si záujemcovia môžu prezrieť a zakúpiť domáce aj exotické zvieratá z celého regiónu. V ponuke burzy sú aj chovateľské potreby, odborná literatúra, krmivá a mnohé ďalšie. Príďte si vymeniť skúsenosti a pochváliť sa svojimi chovateľskými úspechmi.

odmeňujú deti aj finančne. Je to správne?

Deti majú pristupovať ku škole tak zodpovedne, ako rodičia k práci. Tým im dávame príklad. Záležať na známkach má v prvom rade deťom a potom rodičom. Motivovať deti je potrebné, ale nie strachom z trestu. Naopak, je vhodné ich podporiť aj odmenou. Ak niekto ako odmenu zvolí peniaze, je to jeho vec. Deti skôr uprednostnia pozornosť zo strany rodičov, spoločnú hru, výlet, spoločnú radosť v rodine. Bohužiaľ na to si dnes veľa rodičov čas nenájde a rýchlo odmeňovanie riešia peniazmi.

Vhodnejšie je, ak rodičia kúpia dieťaťu niečo vytúžené.

To by mohlo byť primeranou odmenou.

Aké chyby najčastejšie robia rodičia pri výchove vo vzťahu k známkam?

Je to predovšetkým nekritická, vysoká náročnosť na známky.

Rodič tu je na to, aby dieťaťu pomohol a rozvíjal hodnotu dieťaťa. Učenie by malo byť hravé, nie natiahnuté na dlhé hodiny. Potom je efekt prak-

ticky nulový a dieťa o učenie stráca úplne záujem, alebo u neho vypestujeme vzdor. To, že má žiak na vysvedčení dobré známky, ešte neznamená, že je aj sebavedomý a dôveruje si. Neustálym tlakom rodičov alebo okolia je naopak neistý.

Bojuje s pocitom, že okoliu stále nie je dosť. A tak paradoxne pri dobrých výsledkoch nemusí mať žiak pocit vlastnej hodnoty.

Ako vplýva obdobie rozdávania vysvedčení na deti z neúplných rodín? Sú tieto deti citlivejšie na svoje chyby, alebo skôr odolnejšie?

To, či dieťa je z úplnej rodiny alebo nie, na dieťa nemá vplyv. V prípade dvoch rodičov je možnosť, že pohľad na úspešnosť dieťaťa nemusí byť rovnaký a je pre dieťa viac možností vyrovnať sa s reakciou otca, či matky. Taktiež je nevhodné, aby jeden z rodičov známky dieťaťa bral ako „palicu“ na druhého partnera. (mha)

LACNEJŠIE CESTOVANIE V AUTOBUSOCH MHD LUČENEC Mesto Lučenec plánuje znížiť výdavky na prevádzkovanie MHD o približne 40 000 € ročne. Za týmto účelom pristúpilo mesto k uzatvoreniu zmluvy so Slovenskou autobusovou dopravou Lučenec a. s.

V spolupráci so SAD Lučenec a. s. by malo dôjsť k zefektívneniu dopravnej obslužnosti.

V pláne je aj nové trasovanie liniek a zmena taktovania dopravy. Podľa informá-

5

cií zverejnených na stránke mesta, bude v Lučenci premávať päť liniek. Mesto Lučenec zároveň znižuje obyčajné cestovné pri použití dopravnej karty na 0,35 €. Dopravná karta je prenosná, preto ju môžu využívať všetci členovia rodiny. Ďalšou novinkou je časový cestovný lístok s platnosťou 30 dní, ktorého cena je pre dospelého 8 € a pre žiakov a študentov 3,50 €. Cestova-

nie osôb s detským kočíkom sa tiež zjednoduší. Podľa nových taríf môžu osoby s kočíkom cestovať úplne zadarmo.

Zadarmo zostáva aj cestovanie pre deti do 6 rokov, držiteľov ŤZP a ŤZP-S, ako aj občanov nad 70 rokov. Všetky zmeny budú uvedené do praxe dňom 1. júla 2013. V tento deň je zároveň cestovné bezplatné.

ČLOVEK A VESMÍR Výstava z výtvarných zbierok Novohradského múzea a galérie je odrazom pohľadu umelcov na vesmírne javy. Autori Eduard Antal, Pavol Muška, Alojz Petráš, Zdeněk Bugáň (ČR), Marta Horníková, Helena Vanišová, Ján Kostur, Edita Vološčuková, Július Szabó, Milan Sokol, Ján Zoričák, Jordan Stojanov (Bulharsko), Renate Hahn (Nemecko), Gabriela Luptáková, Juraj Vojčiak, Jindra Viková (ČR), Ľudmila Kovaříková (ČR), Peter Jasenský, Miloš Balgavý, Viera Igriciová a Helly Oestreicher prezentujú v pestrej kolekcii prezentujú olejomaľby, akvarely, grafiky a priestorové objekty. Súčasťou výstavy bude aj súbor fotografií zapožičaných z Krajskej hvezdárne a planetária Maximiliána Hella, z pobočky v Rimavskej Sobote, ktoré zachytávajú pozorovanie vesmíru. Expozíciu si môžete pozrieť od 21. 6. do 31. 7. 2013 v NMaG.

CYRIL A METOD  POSLOVIA VIERY A VZDELANIA Podujatie pod názvom Cyril a Metod - Poslovia viery a vzdelania sa koná pri príležitosti 1150. výročia príchodu Cyrila a Metoda na územie Veľkej Moravy, 150. výročia vzniku Matice Slovenskej.

Na Námestí republiky v Lučenci 12. 7. 2013 vystúpia od 17. hodiny spevokol Ozvena, spevokol Senior a detský folklórny súbor Ipeľ. Od 15. do 17. hodiny bude vo foyeri obradnej siene na MsÚ výstava obrazov Ing. Mariana Tkáča, PhD.

LAKE FEST NA RUŽINEJ Lake Fest Ružiná je festival, ktorého prvý ročník prináša zaujímavý dvojdňový program pre multižánrové publikum.

Cieľom festivalu je zabaviť nielen mladú generáciu, ale aj ostatné vekové kategórie. Hlavnou časťou programu je samozrejme hudobný program, ktorý ponúkne to najlepšie a najzaujímavejšie zo slovenskej hudobnej scény. Pripravený je aj sprievodný program akcií na spestrenie celého festivalu. Počas dvoch dní, 5. a 6. júla 2013, vystúpia: Desmod, Peter Bič Project, Rytmus, Majk Spirit & Celeste Buckingham, Kali a Peter Pan, Igor Kmeťo, Bacil a Ragby, Bárany Attila, Robert Burian, EKG a ďalší.

Festival otvoria v piatok o 15. hodine a hudobná produkcia sa začína o 16. hodine. Na ubytovanie je k dispozícii veľký stanový tábor s kompletným vybavením (voda, hygiena …), hotel Divín s možnosťou rezervácie a zabezpečené parkovisko. Vstupné v predpredaji je 14,90 €, v deň podujatia 17,90 €. (mha)

(mha)

6

novinky

ROZHOVOR

MILAN SPODNIAK: TURISTA NIE JE PARAZIT Od roku 2011 pôsobí na území štyroch okresov Oblastná organizácia cestovného ruchu turistický Novohrad a Podpoľanie (OOCR TNP). Podľa počtu členov a šírky územia je jednou z najväčších organizácií na podporu cestovného ruchu na Slovensku. O výsledkoch práce a plánoch organizácie sme sa zhovárali s jej novým predsedom Ing. Milanom Spodniakom.

Na Slovensku existuje mnoho organizácií a občianskych združení na podporu cestovného ruchu. Prečo ste sa rozhodli založiť novú? V čom je vaša organizácia iná?

Naša organizácia vznikla účelovo, na základe Zákona č. 91 z roku 2010, o podpore cestovného ruchu. Od tohto roku sa prvýkrát v histórii Slovenska cestovný ruch začína organizovať v zákonnom rámci. Podobné zákony fungujú už päťdesiat rokov v okolitých štátoch, napríklad v Rakúsku.

Tam je jedným z pilierov ekonomiky práve turizmus. Myslím si, že nie sme menej krajšia a pohostinnejšia krajina ako Rakúsko, a predsa tržby z cestovného ruchu u nás nie sú ani len na podobnej úrovni ako majú Rakúšania. Začíname na „zelenej lúke“, ale o to väčšie možnosti máme. Tradícia cestovného ruchu na juhu Slovenska nie je rozvinutá, až na výnimky, kam patria lyžiarske strediská. OOCR TNP nie je cieľ, ale prostriedok na zabezpečenie stability regiónu.

Jedným z cieľov programu OOCR TNaP je aj znižovanie nezamestnanosti. Nie je to veľké sústo pre takúto organizáciu?

Znižovanie nezamestnanosti má v kompetencii v prvom rade štátna správa. Naša organizácia má slúžiť na vytvorenie vhodných podmienok, ktoré by potom využívali podnikatelia. Práve oni vytvárajú pracovné príležitosti a spolu so svojimi zamestnancami vytvárajú hodnoty. Jestvuje štúdia, ktorá hovorí, že sto prenocovaní turistov vytvorí jedno pracovné miesto, aj keď za minimálnu mzdu. Jedno pracovné miesto znamená zabezpečenie jednej domácnosti. Ak by sme si postavili cieľ dosiahnuť milión prenocovaní, vytvorilo by to teoreticky desať tisíc pracovných miest.

Začali ste pracovať na projekte sprístupnenia a prepojenia zaujímavostí regiónu, v čom spočíva?

Pôsobíme na území štyroch okresov: Lučenec, Veľký Krtíš, Poltár a Detva, ktoré majú čo ponúknuť. Rozhodli sme sa prepojiť jednotlivé zaujímavosti a kultúrne pamiatky prostredníctvom nových turistických a cykloturistických trás.

Doteraz starostovia obcí pracovali skôr individuálne. Teraz pracujeme koncepčne v rámci okresov. Každý starosta presne vie, čo jeho obec ponúka, potrebné vedomosti majú aj ľudia z ochrany prírody, prípadne pamiatkových úradov.

Všetkých chceme do projektu zapojiť, aby sme vytvorili pre turistov program nielen na jeden deň. Koncepcia turistických trás je zverejnená na našej webovej stránke. Týmto by som chcel požiadať všetkých zainteresovaných o pripomienky k projektu.

Prečo práve cyklotrasy?

Cyklotrasy sú len jedným z bodov našej koncepcie. Inšpirovali sme sa opäť okolitými krajinami, kde takáto forma turistiky funguje už dlhšie. V Slovnisku, Taliansku alebo Rakúsku je tento šport veľmi obľúbený.

Cykloturizmus ponúka v hektickom spôsobe života výborný oddych. Oproti pešej turistike sa na bicykli dá za rovnaký čas vidieť oveľa viac. Cykloturisti sú náročnejší klienti, potrebujú trať aj servis. Prichádzajú na niekoľko dní a míňajú aj viac peňazí. Zatiaľ sme sa zamerali na značenie cyklotrás. Významná bude trasa smerujúca z juhu na sever. Povedie z Ipolytarnóc do Kalondy, Lučenca, Ružinej a ďalej do Košútky, kde sa napojí na už existujúce cyklotrasy na Poľane. Ďalšia povedie od priehrady Ružiná do Budinej, Detvy-Piešťa, Pstruše, Vígľaša, cez Zvolen a popri rieke Hron, až do Banskej Bystrice.

Nie vždy je možné, aby napríklad štvorčlenná

Ing. Milan Spodniak

rodina so sebou priviezla na výlet štyri bicykle. Áno, samozrejme. Plánujeme vybudovať sieť požičovní bicyklov. V súčasnosti prebieha prieskum trhu. V najbližšej dobe bude vyhlásené výberové konanie na dodávateľa.

Myslíte si, že ľudia na juhu Slovenska sú už pripravení na takýto druh turistiky?

Nemôžeme sa na turistov pozerať ako na parazitov, ktorí nás chodia otravovať a vyrušovať.

Bude to chcieť ešte mnoho námahy zmeniť názory ľudí. Turisti sú ľudia, ktorí v prvom rade prinášajú peniaze a tým aj pracovné príležitosti.

Začiatkom deväťdesiatych rokov prichádzali za oddychom na Ružinú, Teplý Vrch a Dolnú Strehovú turisti z Maďarska, Rakúska, Čiech a Poľska. Veľmi rýchlo však prestali. Kde sa stala chyba? Ľudia v službách a infraštruktúre jednoducho zaspali. Ostatné štáty tento sektor budovali.

Tu prevládal názor, že stav je postačujúci. Čas ukázal, že to bola chyba.

Čo hovoríte na kvalitu služieb v našom regióne?

Je žalostná. Tragédiou je, ak si človek pôsobiaci v službách neuvedomuje svoju pozíciu. Žiaľ, aj zamestnanci stravovacích a ubytovacích zariadení sa nezriedka pozerajú na hosťa ako na príťaž. Základnou výbavou človeka, ktorý žije z turistov je

úsmev a ochota 24 hodín denne.

Tu to veľmi chýba. Človek sa vracia len tam, kde sa dobre cíti.

V každom väčšom meste je síce hotel, ale ubytovať sa na vidieku je takmer nemožné. Ako rozbehnúť túto sféru?

Na severe Slovenska, na Orave a Kysuciach, ľudia rekonštruujú domy po rodičoch a starých rodičoch a ponúkajú ich na prenájom. Na Podpoľaní je to tiež celkom slušne zabehnuté. Takáto forma podnikania je u nás „v plienkach“. Vidím tu veľký potenciál.

Čo sa vám podarilo dosiahnuť v propagácii regiónu?

Vydali sme novú turistickú a cykloturistickú mapu, v ktorej sú vyznačené všetky prírodné a kultúrne zaujímavosti regiónu a vyše 700 km cyklotrás. Vydali sme malé bilboardy, ktoré dostal každý člen organizácie do svojej obce alebo mesta. Sú na nich všetky informačné a turistické kancelárie v regióne a ubytovacie zariadenia. Cez Slovenskú agentúru pre cestovný ruch sme sa dostali na niektoré výstavy v zahraničí. Ozvali sa nám turisti z Poľska a žiadali od nás propagačné materiály. Teraz máme obavu z toho, že prídu.

(Smiech) Ak k nám zavítajú, nemáme pre nich pripravené vhodné podmienky. Chceli by sme, aby sa tu dobre cítili, pretože najlepšia reklama je osobná skúsenosť.

Text a foto: (mha)

číslo 08/2013

zdravie

1

TÉMA

Ročník: I. číslo. 04/2013 Dátum vydania: 27. 6. 2013

6 ȗ eh 6 ȗ

ȗ e 6 ȗ

Ih

W ȗUȗ Ȗ ȗÜ Ochorenie chrbtice sa môže prejavovať rôznymi príznakmi, môžeme ich rozdeliť podľa delenia chrbtice.

Chrbtica sa začína krčnou chrbticou a jej poškodenie môžeme rozdeliť do dvoch skupín: cervikraniálny syndróm a cervikobrachiálny syndróm.

Cervikokraniálny syndróm, v skratke CC syndróm ġDåNê Qi]RY V ĐDKNêP Y\VYHWOHQtP MH WR V\QGUyP NWRUê VD SUHMDYXMH EROHVĢRX KODY\ Y\YRODQRX ] PLHVWD SUHFKRGX NUþQHM FKUEWLFH D OHEN\ %ROHVĢ MH VS{VREHQi GUiåGHQtP KODYRYêFK QHUYRY 9WHG\ PiPH VWXKQXWp VYDO\ Y REODVWL NUNX ]KRUãHQ~ SRK\EOLYRVĢ NUNX D VLOQ~ Y\UiåDM~FX EROHVĢ KODY\ 7iWR EROHVĢ P{åH E\Ģ MHGQRVWUDQQi DOHER RERMVWUDQQi ]R ]iKODYLD SR FHORP REYRGH KODY\ DNR REUXþ Då SR þHORY~ REODVĢ %ROHVĢ QLHNHG\ Y\UiåD ]R]DGX ]D XFKR Då QD WYiU D Då N RNX ýDVWR QHYLHPH þL MH EROHVĢ VS{VREHQi ]R ]iSDOX SUtQRVRYêFK GXWtQ DOHER ]R ]iSDOX VWUHGQpKR XFKD 3UL && V\QGUyPH P{åX E\Ģ VSULHYRGQp SUt]QDN\ ]iYUDWH ]YUDFDQLH SRFLW QD YUDFDQLH þORYHN Pi SRFLW DNR NHE\ VD V QtP ÄWRþLO FHOê VYHW³

Ako tento hrôzostrašný syndróm vzniká? && V\QGUyP Y]QLNi SUL QHSULPHUDQHM ]iĢDåL NUþQHM FKUEWLFH þL Xå SUL QHGRVWDWRþQHM DNWLYLWH DOH DM SUL SUHĢDåRYDQt 7RWR RFKRUHQLH MH W\SLFNp SUH NXOWXULVWRY D SUH YHĐPL DNWtYQ\FK ãSRUWRYFRY NWRUt SRVLĐĖXM~ EH] DNpKRNRĐYHN YHGHQLD D Y\QHFKiYDM~ UR]FYLþHQLH 7DN LVWR WHQWR V\QGUyP QiV P{åH SRVWLKQ~Ģ SUL GOKRGREHM VWUQXOHM SRORKH NUþQHM FKUEWLFH VSRMHQHM V SULHYDQRP DOHER V NOLPDWL]iFLRX 7HUD] VL LVWH YHĐD

CC syndróm

ĐXGt SRYLH ³ SUHVQH WR VRP PDO NHć VPH VD YUiWLOL ] GRYROHQN\ ãRIpURYDO VRP KRGtQ V GRNRUiQ RWYRUHQêPL RNQDPL D SR GRYROHQNH QDPLHVWR SRFLWX ]UHOD[RYDQLD D RGG\FKX VRP VL XåtYDO EROHVĢ KODY\ D VWDY DNR NHE\ VRP ERO RSLWê ³ 3UHVQH WRPX VD WUHED Y\KêEDĢ D Y\YDURYDĢ

Cervikobrachiálny syndróm (CB syndróm) MH WR V~ERU SUt]QDNRY Y\YRODQêFK GUiåGHQtP QHUYRY Y GROQHM þDVWL NUþQHM FKUEWLFH 9 SRSUHGt V~ EROHVWL Y\VWUHĐXM~FH ] NUþQHM FKUEWLFH GR SOHFD UDPHQD P{åH Y\VWUHĐRYDĢ Då GR MHGQRWOLYêFK SUVWRY QD UXNH %ROHVĢ VD ]YêãL Xå SUL PLQLPiOQRP SRK\EH KODYRX WODNRP QD WHPHQR KODY\ ED GRNRQFD DM SUL NDãOL D NêFKQXWt 3UL &% V\QGUyPH EêYD REPHG]HQi SRK\EOLYRVĢ KODY\ D DM Y UDPHQQRP NĎEH 7HQWR V\QGUyP VD SUHMDYXMH DM SRUXFKRX FLWOLYRVWL PUDYþHQtP Y SUVWRFK Då GRNRQFD NĚþPL

3Ut]QDN\ QHWUHED ]DQHGEDĢ &% V\QGUyP EêYD YlþãLQRX MHGQRVWUDQQê D þDVWR VD RSDNXMH

Y UXNiFK 7LHWR SRVOHGQp SUt]QDN\ QHWUHED ]DQHGEDĢ &% V\QGUyP EêYD YlþãLQRX MHGQRVWUDQQê D þDVWR VD RSDNXMH

Ako vzniká CB syndróm?

'HJHQHUDWtYQH ]PHQ\ QD SODWQLþNiFK NUþQHM FKUEWLFH NWRUp VPH Xå VSRPtQDOL Y SUHGFKiG]DM~FLFK GLHORFK SUtORK\ VD SUHMDYXM~ SUiYH WêPWR V\QGUyPRP .WRUi SODWQLþND MH SRVWLKQXWi VD ]LVWt SRGĐD SUt]QDNRY OHER ~WODN QD VSLQiOQ\ NDQiO NUHVOt VYRMX W\SLFN~ NUHVEX 7iWR NUHVED VD YROi GHUPDWyP &HOê Qiã RUJDQL]PXV SRþQ~F PR]JRP FH] PLHFKX D PLH- 'HUPDWyP ± GUiK\ NUþQêFK PLHFKRYêFK QHUYRY FKRYp QHUY\ MH MHGHQ ~åDVQê VR¿VWLNRYDQê V\VWpP LQêPL VS{VREPL R NWRUêFK VWH . GHJHQHUDWtYQHPX SRãNRGH- VD PRKOL GRþtWDĢ SUiYH Y PLQXQLX NUþQHM FKUEWLFH VD GRSUDFX- OHM SUtORKH Ďalšie pokračovanie témy MHPH QHSULPHUDQêP SUHĢDåRYDnájdete v septembrových QtP Y WHMWR REODVWL GOKRGREêP číslach noviniek.

SUHGNORQRP KODYQH SUL VHGDYRP ]DPHVWQDQt D PQRKêPL ZZZ ]GUDYDFKUEWLFD VN

II

novinky

PRĂ?LOHA ZDRAVIE 04/2013

, ' Č– ,

Č—

h Č— Č— Č— U6 h

CviÄ?ebnĂĄ zostava pre deti ObÄ?ianske zdruĹženie Za zdravĹĄĂ­ Ĺživot v rĂĄmci projektu ZdravĂ˝ chrbĂĄtik prinĂĄĹĄa cviÄ?ebnĂş zostavu pre deti.

Na DVD nĂĄjdete 20 minĂşt cviÄ?enia na posilnenie chrbtice, nĂĄcvik sprĂĄvneho drĹžania tela a krĂĄtku rozcviÄ?ku pĂştavou formou.

Aj keÄ? v dneĹĄnej dobe nie je nĂşdza o dobrĂŠ nĂĄpady, no nĂĄjsĹĽ spoloÄ?nosĹĽ, ktorĂĄ vĂĄĹĄ dobrĂ˝ nĂĄpad podporĂ­ a pomĂ´Ĺže vĂĄm ho zrealizovaĹĽ je neskutoÄ?ne nĂĄroÄ?nĂŠ aĹž nereĂĄlne. Na zaÄ?iatku vĹĄetkĂŠho je vĹždy nadĹĄenie a entuziazmus ÄžudĂ­, no ak to nemĂĄ vĂ­ziu a podporu veÄžmi rĂ˝chlo nadĹĄenie pominie a zostane len pri veÄžkĂ˝ch snoch a plĂĄnoch. Ale nĂĄĹĄ sen sa stal realitou za to mĂ´Ĺžeme poÄ?akovaĹĽ spoloÄ?nosti MONDI SCP RuĹžomberok a Prvej stavebnej spoloÄ?nosti, a. s., za podporu.

DVD si budete môcż objednaż na strånke

www.zdravachrbtica.sk

YLH D VDGQXWtP QD VWDFLRQiUQ\ ELF\NHO PRKOL Y\SHGiORYDĢ ÂżQDQĂžQ~ SRGSRUX WRKWR SURMHNN WX 7URFKRX SRWX D GULQ\ QD ELF\NOL ]DPHVWQDQFL SRPRKOL VYRMLP GHĢRP D WĂŞP ]DEH]SHĂžLOL ]DN~SHQLH ÂżWO{SW SUH YĂŁHWWUHWt URN VD XVNXWRĂžQLOD N\ ]iNODGQp ĂŁNRO\ Y RNUHVH 5XY VSRORĂžQRVWL 021', 6&3 ĂĽRPEHURN 2G VHSWHPEUD EXG~ GREURYRÄ?Qi DNWLYLWD 'HÄ– ]PH- YĂŁHWN\ GHWL Y\XĂĽtYDĢ WLHWR ÂżWQ\ NWRUi VO~ĂĽL QD SURSDJiFLX ORSW\ D WĂŞP VL XĂĽ RG SUYHM WULHEH]SHĂžQRVWL SUiFH ]GUDYpKR G\ Y ĂŁNROVNHM ODYLFL SRVLOÄ–RYDĢ ĂŁWĂŞOX VSUiYQHKR SRK\EX D SRG- VYRM FKUEiWLN SRU\ U{]Q\FK DNWLYtW 3UiYH 7RXWR FHVWRX VD FKFHPH SRWHQWR URN VD UR]KRGOD VSRORĂž- ćDNRYDĢ SUH]LGHQWRYL 021QRVĢ ĂĽH SRGSRUt QiĂŁ SURMHNW ', 6&3 5RPDQRYL 6HQHFNp=GUDYĂŞ FKUEiWLN 3UiYH XUR- PX ]D MHKR QDGĂŁHQLH D SRGSRUX EHQtP QLHĂžRKR SUH VYRMH ]GUD- SURMHNWX WDN LVWR SiQRYL 3HW-

URYL -DNXEtNRYL D SDQL .DWDUtQH %HQGtNRYHM ]D LFK SRPRF D SRGSRUX 1HFKFHPH ]DEXGQ~Ģ DQL QD ćDOãtFK NWRUt QiP SRPRKOL SRGSRULĢ SURMHNW 9 SUYRP UDGH 3UY~ VWDYHEQ~ VSRORÞQRVĢ D V NWRUi SRGSRULOD ]DN~SHQLH G\QDPLFNêFK SRGVHGiNRY SUH MHGQX WULHGX Y GYRFK ]iNODGQêFK ãNROiFK Y RNUHVH 5XüRPEHURN D ]DULDGHQLH MHGQHM WULHG\ Y MHGQHM ]iNODGQHM ãNROH VSLQiOQ\PL VWROLÞNDPL 0JU =X]DQD +UÞNRYi PDQDüHU SURMHNWX

novinky

PRĂ?LOHA ZDRAVIE 04/2013

'

Č–

W Č— EČ—

Park v centre RuĹžomberka sa 17. jĂşna predpoludnĂ­m premenil na rehabilitaÄ?nĂş telocviÄ?Ĺˆu detskĂ˝ch chrbtĂ­c. Stovky Ĺžiakov z dolnoliptovskĂ˝ch materskĂ˝ch a zĂĄkladnĂ˝ch ĹĄkĂ´l (ZĹ ) si na podujatĂ­ v rĂĄmci projektu ZdravĂ˝ chrbĂĄtik nadĹĄene rozchytali obrovskĂş pyramĂ­du novĂ˝ch fitlĂ´pt a zacviÄ?ili si pod vedenĂ­m odbornĂ˝ch inĹĄtruktorov. Ă„6pULD RULHQWDĂžQĂŞFK Y\ĂŁHWUHQt SULDPR Y ĂŁNROVNĂŞFK ]DULDGHQLDFK QiP MDVQH SRWYUGLOD ĂĽH DĂĽ YLDF DNR GYH WUHWLQ\ GHWt PDM~ RFKRUHQLD FKUEWLFH Y SRĂžLDWRĂžQRP ĂžL UR]YLQXWHMĂŁRP ĂŁWiGLX 2NUHP NRQNUpWQHM SRPRFL FKFHPH WRXWR IRUPRX XSR]RUQLĢ ĂĽH FHOi VSRORĂžQRVĢ VD EXGH PXVLHĢ ]DPHUDĢ QD WHQWR SUREOpP NWRUĂŞ XĂĽ ]iYDĂĽQRVĢRX GRELHKD LQp FLYLOL]DĂžQp FKRURE\ Âł XYLHGRO SUH 7$65 SUHGVHGD RUJDQL]iWRUVNpKR REĂžLDQVNHKR ]GUXĂĽHQLD =D ]GUDYĂŁt ĂĽLYRW QHXURFKLUXUJ 5yEHUW 5XVQiN Ă„9ĂŁHWFL VPH W~WR VNYHO~ DNFLX NWRUHM KODYQĂŞP FLHÄ?RP MH QH]LĂŁWQi SRPRF MHGQR]QDĂžQH SULYtWDOL $ODUPXM~FD VLWXiFLD NHć SUREOpP\ V FKUEWLFRX Pi ĂžRUD] YLDF GHWt QiV XĂĽ WDNPHU SUHG URNRP PRWL-

YRYDOD QD ]ULDGHQLH J\PQDVWLFNHM WHORFYLĂžQH 6WDUp ÂżWORSW\ VD Y QHM SUDYLGHOQĂŞP FYLĂžHQtP ULDGQH RSRWUHERYDOL WLHWR QRYp VD QiP SUHWR QiUDPQH KRGLD Âł NYLWRYDO ULDGLWHÄ? UXĂĽRPEHUVNHM =â =DUHY~FD 0LFKDO /D]iU

'R RNROLWĂŞFK ĂŁN{O SRSXWXMH RNUHP LQĂŁWUXNWiĂĽQ\FK YLGHRQRVLĂžRY V FYLĂžHQLDPL FHONRP ÂżWO{SW 6DGX ĂŁSHFLiOQ\FK VSLQiOQ\FK VWROLĂžLHN ]tVNDOD PDORWULHGQD =â Y /XGURYHM NGH GR QLFK ]DVDGQ~ SUYiFL Ă„9HUtPH ĂĽH WR SULQHVLH SULD]QLYĂŞ ~ĂžLQRN &KUEWLFH GQHĂŁQĂŞFK GHWt WUSLD GOKĂŞPL KRGLQDPL VWUiYHQĂŞPL Y\VHGiYDQtP SUL SRĂžtWDĂžRFK 6NXWRĂžQH VPH YHÄ?PL UDGL ĂĽH VPH VD PRKOL ]~ĂžDVWQLĢ WRKWR YHÄ?PL XĂĽLWRĂžQpKR SURMHNWX Âł GRGDOD ULDGLWHÄ?ND =â Y /XGURYHM 6RÄ–D )LULFRYi

7$65

NLC 976/13

III

Som invalidnĂĄ dĂ´chodkyĹˆa a dopoÄ?ula som sa, vraj mĂĄm moĹžnosĹĽ poĹžiadaĹĽ si o prĂ­spevok na prerobenie kĂşpeÄžne. S mojou mobilitou je to stĂĄle horĹĄie, som po viacerĂ˝ch operĂĄciĂĄch chrbtice a povedzme uĹž len samotnĂ˝ vstup do vane mi robĂ­ veÄžkĂŠ problĂŠmy.

ZÂ dĂ´chodku vĹĄak nemĂĄm ani najmenĹĄiu ĹĄancu zabezpeÄ?iĹĽ si prispĂ´sobenie...

RenĂĄta PeĹˆaĹžnĂ˝ prĂ­spevok na úpravu bytu, rodinnĂŠho domu alebo garĂĄĹže moĹžno podÄža § 37 zĂĄkona Ä?. 447/2008 Z. z. o peĹˆaĹžnĂ˝ch prĂ­spevkoch na kompenzĂĄciu ĹĽaĹžkĂŠho zdravotnĂŠho postihnutia a o zmene a doplnenĂ­ niektorĂ˝ch zĂĄkonov v znenĂ­ neskorĹĄĂ­ch predpisov poskytnúż fyzickej osobe s żaĹžkĂ˝m zdravotnĂ˝m postihnutĂ­m, ktorĂĄ je podÄža komplexnĂŠho posudku odkĂĄzanĂĄ na predmetnĂş Ăşpravu a mĂĄ v byte alebo v rodinnom dome trvalĂ˝ pobyt alebo je vlastnĂ­kom garĂĄĹže alebo garĂĄĹž je sĂşÄ?asĹĽou nĂĄjomnĂŠho bytu. KomplexnĂ˝ posudok vypracovĂĄva oddelenie posudkovĂ˝ch Ä?innostĂ­ miestne prĂ­sluĹĄnĂŠho Ăşradu prĂĄce, sociĂĄlnych vecĂ­ a rodiny podÄža miesta trvalĂŠho pobytu obÄ?ana na zĂĄklade doloĹženĂ˝ch odbornĂ˝ch lekĂĄrskych nĂĄlezov a sociĂĄlneho ĹĄetrenia v domĂĄcnosti obÄ?ana. Je potrebnĂŠ pĂ­somne poĹžiadaĹĽ prĂ­sluĹĄnĂ˝ Ăşrad prĂĄce, sociĂĄlnych vecĂ­ a rodiny o uvedenĂ˝ peĹˆaĹžnĂ˝ prĂ­spevok (tlaÄ?ivĂĄ dostane obÄ?an na úrade, resp. sĂş na web strĂĄnke Ăşradov a ústredia prĂĄce, sociĂĄlnych vecĂ­ a rodiny) a doloĹžiĹĽ ostatnĂŠ doklady, ktorĂŠ sĂş podkladom na rozhodnutie o peĹˆaĹžnom prĂ­spevku – najmä prĂ­jmovĂŠ pomery obÄ?ana a spoloÄ?ne posudzovanĂ˝ch osĂ´b za predchĂĄdzajĂşci kalendĂĄrny rok, vyhlĂĄsenie o majetku, potvrdenie o trvalom pobyte a Ä?alĹĄie doklady podÄža usmernenia Ăşradu.

V prĂ­pade, Ĺže obÄ?anovi bude v komplexnom posudku navrhnutĂĄ poĹžadovanĂĄ Ăşprava, je potrebnĂŠ predloĹžiĹĽ predfaktĂşru – rozpoÄ?et nĂĄkladov na úpravu, z ktorej Ăşrad bude vychĂĄdzaĹĽ pri stanovenĂ­ výťky peĹˆaĹžnĂŠho prĂ­spevku a ktorĂĄ by mala obsahovaĹĽ len materiĂĄl a prĂĄce, ktorĂŠ bezprostredne sĂşvisia s navrhnutou Ăşpravou podÄža komplexnĂŠho posudku, vyhotovenĂş osobou, ktorĂĄ mĂĄ podÄža ĹživnostenskĂŠho registra oprĂĄvnenie na vykonĂĄvanie Ăşprav (napr. murĂĄrske prĂĄce, vodoinĹĄtalaÄ?nĂŠ prĂĄce, elektrikĂĄrske prĂĄce a pod.).

Výťka peĹˆaĹžnĂŠho prĂ­spevku sa urÄ?Ă­ percentuĂĄlnou sadzbou podÄža prĂ­jmu fyzickej osoby s żaĹžkĂ˝m zdravotnĂ˝m postihnutĂ­m a podÄža Opatrenia ministerstva prĂĄce Ä?. 6/2008 Z. z., ktorĂ˝m sa ustanovuje zoznam stavebnĂ˝ch prĂĄc, stavebnĂ˝ch materiĂĄlov a zariadenĂ­ a maximĂĄlne zohÄžadĹˆovanĂŠ sumy z ich ceny. Ăšrady prĂĄce mĂ´Ĺžu spolupracovaĹĽ pri tĂ˝chto ĂşpravĂĄch aj s odbornĂ­kmi z oblasti stavebnĂ­ctva a prizvaĹĽ ich ku konaniu o peĹˆaĹžnom prĂ­spevku. Je potrebnĂŠ upozorniĹĽ, Ĺže s úpravou moĹžno zaÄ?aĹĽ aĹž po nadobudnutĂ­ prĂĄvoplatnosti rozhodnutia o priznanĂ­ peĹˆaĹžnĂŠho prĂ­spevku. PeĹˆaĹžnĂ˝ prĂ­spevok nemoĹžno poskytnúż na úpravy vykonanĂŠ pred dĹˆom vypracovania komplexnĂŠho posudku.

ObÄ?an je povinnĂ˝ vykonaĹĽ Ăşpravu do ťiestich mesiacov od poskytnutia peĹˆaĹžnĂŠho prĂ­spevku, najneskĂ´r do deviatich mesiacov, ak Ăşpravy nemoĹžno vykonaĹĽ z dĂ´vodov na strane osoby, ktorej predmetom Ä?innosti je vykonĂĄvanie Ăşprav a do 30 dnĂ­ od ukonÄ?enia Ăşpravy vyĂşÄ?tovaĹĽ poskytnutĂ˝ peĹˆaĹžnĂ˝ prĂ­spevok. Ak obÄ?an pred uplynutĂ­m siedmich rokov upravenĂ˝ byt, rodinnĂ˝ dom alebo garĂĄĹž predĂĄ, daruje, prenajme, alebo zmenĂ­ trvalĂ˝ pobyt alebo nevyuŞíva upravenĂ˝ byt, rodinnĂ˝ dom alebo garĂĄĹž, je povinnĂ˝ vrĂĄtiĹĽ poskytnutĂ˝ peĹˆaĹžnĂ˝ prĂ­spevok alebo jeho pomernĂş Ä?asĹĽ. PeĹˆaĹžnĂ˝ prĂ­spevok na úpravu bytu, rodinnĂŠho domu alebo garĂĄĹže podlieha dediÄ?skĂŠmu konaniu v prĂ­padoch ustanovenĂ˝ch zĂĄkonom Ä?. 447/2008 Z. z. Č—U

Č— Č—Ă˜ Ăť Č— Č— Č– Č—Ă•

novinky

PRĂ?LOHA ZDRAVIE 04/2013

' Č—

V tomto Ä?Ă­sle skompletizujeme zostavu na krÄ?nĂş chrbticu. KeÄ?Ĺže sme si minule ukĂĄzali, ako uvoÄžniĹĽ stuhnutĂŠ svalstvo v oblasti ĹĄije, v tomto Ä?Ă­sle vĂĄm poradĂ­me ako posilniĹĽ svaly v oblasti krku, ktorĂŠ majĂş tendenciu ochabnúż a vypovedaĹĽ funkciu.

ObrĂĄzok Ä?. 1A

ObrĂĄzok Ä?. 1B

ObrĂĄzok Ä?. 1D

ObrĂĄzok Ä?. 1C

IzometrickĂŠ posilnenie krÄ?nej chrbtice spredu.

Poloha podobnĂĄ ako pri cviku 1, len si hornĂŠ konÄ?atiny poloŞíme na Ä?elo. NĂĄsledne zatlaÄ?Ă­me Ä?elom do dlanĂ­, nadĂ˝chneme sa, vydrŞíme 7 sekĂşnd. Pri vĂ˝dychu napätie uvoÄžnĂ­me – pohÄžad z boku (obr. Ä?. 2).

Posilnenie medzilopatkovĂŠho svalstva a dolnĂ˝ch ďŹ xĂĄtorov lopatiek.

ObrĂĄzok Ä?. 3A

ObrĂĄzok Ä?. 2

ObrĂĄzok Ä?. 3B

Zaujmeme sprĂĄvny sed, hornĂŠ konÄ?atiny pokrÄ?Ă­me v lakti a nadĂ˝chneme sa (obr. Ä?. 3A). Pri vĂ˝dychu pritiahneme lopatky a ramenĂĄ Ä?o najviac ku chrbtici a dolu, lopatky sa snaŞíme pritiahnuĹĽ do pĂ­smena „V“ (obr. Ä?.

3B). V polohe vydrŞíme niekoĞko sekúnd, nåsledne napätie uvoĞníme.

CelkovĂŠ uvoÄžnenie.

DolnĂŠ konÄ?atiny roznoŞíme, ruky dĂĄme medzi kolenĂĄ. Pomaly zaÄ?neme rolovaĹĽ jeden stavec za druhĂ˝m. ZaÄ?neme uvoÄžĹˆovaĹĽ krÄ?nĂş chrbticu (obr. Ä?.4A), nĂĄsledne hrudnĂş (obr. Ä?. 4B) a driekovĂş a natiahneme sa k zemi (obr. Ä?. 4 C). KonÄ?ekmi prstov sa snaŞíme dotknúż zeme. V polohe chvĂ­Äžu zotrvĂĄme. NĂĄsledne sa postupne zaÄ?Ă­name dvĂ­haĹĽ od driekovej chrbtice, cez hrudnĂş a na koniec narovnĂĄme krÄ?nĂş chrbticu (obr. Ä?.4D). Pri rolovanĂ­ chrbtice musĂ­me precĂ­tiĹĽ, Ĺže sa kaĹždĂ˝ stavec postupne, jeden za druhĂ˝m uvoÄžĹˆuje smerom dolu. To istĂŠ platĂ­ aj pri narovnĂĄvanĂ­ chrbtice.

Č— Č– Č— Adela, 36 rokov: Chcela by som vedieĹĽ, akĂ˝ reĹžim mĂĄ pacient po operĂĄcii krÄ?nej chrbtice. MajĂş mi vymeniĹĽ jednu platniÄ?ku a potrebovala by som vedieĹĽ ako budem po takej operĂĄcii obmedzenĂĄ.

IzometrickĂŠ posilnenie krÄ?nej chrbtice zozadu.

HornĂŠ konÄ?atiny si poloŞíme na zĂĄhlavie. Zasunieme bradu, uvoÄžnĂ­me ramenĂĄ (obr. Ä?. 1A), pohÄžad zboku (obr. Ä?. 1B). ZĂĄhlavĂ­m mierne zatlaÄ?Ă­me do rĂşk, nadĂ˝chneme sa, vydrŞíme 7 sekĂşnd (obr. Ä?. 1C), boÄ?nĂ˝ pohÄžad na cvik (obr. Ä?. 1D). Pri vĂ˝dychu napätie uvoÄžnĂ­me.

Č— Č— EČ—Ă˜

ObrĂĄzok Ä?. 4D

V prvom rade budete musieĹĽ nosiĹĽ Schantzov go0JU =X]DQD +UĂžNRYi lier. PodÄža toho akĂ˝ typ operĂĄcie idete podstĂşpiĹĽ, vĂĄm lekĂĄr operatĂŠr odporuÄ?Ă­ nosenie tohto goliera. VäÄ?ĹĄinou sa nosĂ­ 3 týŞdne stĂĄle cez deĹˆ aj v noci a potom sa zaÄ?ne s postupnĂ˝m skladanĂ­m poÄ?as dĹˆa.

V leŞaní a v sedení po operåcii nebudete nijako obmedzenå. LeŞaż môŞete so zvýťenou podperou pod hlavou, pri spaní budete musież pouŞívaż golier pribliŞne prvÊ dva mesiace. Pri spaní je vhodnÊ pouŞívaż ortopedický vankúť. Spanie na bruchu je v prvých dvoch mesiacoch obmedzenÊ.

Sedenie je moĹžnĂŠ uĹž na druhĂ˝ deĹˆ po operĂĄcii bez obmedzenia. PlatĂ­ prĂ­sny zĂĄkaz fajÄ?iĹĽ. (FajÄ?enie spomaÄžuje proces hojenia operaÄ?nĂŠho miesta!). VeÄ?er po operĂĄcii uĹž zaÄ?nete piĹĽ Ä?aj po dúťkoch. PrvĂ˝ pooperaÄ?nĂ˝ deĹˆ budete maĹĽ tekutĂş stravu, k nej si mĂ´Ĺžete pridaĹĽ jogurty a detskĂŠ výŞivy, z tekutĂ­n pite dŞúsy, neperlivĂŠ nĂĄpoje a Ä?aj, no musia maĹĽ izbovĂş teplotu. DruhĂ˝ pooperaÄ?nĂ˝ deĹˆ uĹž mĂ´Ĺžete kaĹĄovitĂş stravu na odÄžahÄ?enie hltana, ktorĂ˝ bol poÄ?as operĂĄcie mierne odtlaÄ?enĂ˝ a po operĂĄcii Ä?iastoÄ?ne opuchne. Na tretĂ­ deĹˆ uĹž mĂ´Ĺžete postupne prechĂĄdzaĹĽ na normĂĄlnu stravu, len je nutnĂŠ sa vyhĂ˝baĹĽ ĹĽaĹžko strĂĄviteÄžnej strave. V cviÄ?eniach sa odporĂşÄ?ajĂş izometrickĂŠ cviÄ?enia na svalovĂş skupinu ramien, ktorĂ˝mi si uvoÄžnĂ­te stuhnutosĹĽ svalov. Po 6 týŞdĹˆoch od operĂĄcie je moĹžnĂŠ zaÄ?aĹĽ cviÄ?iĹĽ pod odbornĂ˝m vedenĂ­m fyzioterapeuta.

AkĂŠkoÄžvek zaĹĽaĹženie krÄ?nej chrbtice nie je vhodnĂŠ pol roka po operĂĄcii. NeskĂ´r je moĹžnĂŠ dvĂ­hanie a nosenie bremien do vĂĄhy 7 kg a rozloĹženie zĂĄĹĽaĹže do oboch rĂşk.

Pri domĂĄcich prĂĄcach bude nutnĂŠ odstrĂĄniĹĽ neprimeranĂŠ preĹĽaĹženie chrbtice, na zemi v kÄžaku. Ak pracujete s poÄ?Ă­taÄ?om budete vhodnĂŠ upraviĹĽ svoje pracovnĂŠ prostredie – vhodnĂĄ stoliÄ?ka, výťka monitora... Ĺ ofĂŠrovanie auta je moĹžnĂŠ po 3 – 4 týŞdĹˆoch od operĂĄcie. Pri cĂşvanĂ­ autom preferovaĹĽ spätnĂŠ zrkadlĂĄ, na zaÄ?iatku kratĹĄie cesty a vyhĂ˝bajte sa nadmernĂ˝m otrasom. Ĺ porty, ktorĂŠ sĂş vhodnĂŠ po operĂĄcii chrbtice. Po 3 mesiacoch od operĂĄcie je moĹžnĂŠ postupnĂŠ obnovovaĹĽ vĹĄetky pohybovĂŠ aktivity, ale v rekreaÄ?nej miere ( ĹĄporty – plĂĄvanie, najvhodnejĹĄĂ­ znak, nenĂĄroÄ?nĂĄ turistika, jazda na bicykli so sprĂĄvnym drĹžanĂ­m tela v nenĂĄroÄ?nom rovnom terĂŠne na kratĹĄiu vzdialenosĹĽ.

ObrĂĄzok Ä?. 4C

info@zdravachrbtica.sk

Č—U

Č— Č—Ă˜

Ăť Č— Č— Č– Č—Ă•

ObrĂĄzok Ä?. 4A

ObrĂĄzok Ä?. 4B

)Č— U '6 PRĂ?LOHY Č—

NĂ JDETE V NOVINKĂ CH 'Ă• ĖĘ

PREDSTAVUJEME

číslo 12/2013

7

OSOBNOSŤ NOVOHRADU: JURAJ HRAŠKO Vedec, pedagóg, politik, diplomat, bývalý poslanec NR SR, minister životného prostredia SR, veľvyslanec SR vo Švajčiarsku, zakladateľ modernej pedológie v bývalom Československu, ale predovšetkým srdečný príjemný muž, ktorý sa vám pri podaní ruky predstaví slovami: „Ja som Ďurko Hraško z Točnice.“

NLC 1201/13

Profesor Juraj Hraško sa narodil v Točnici, ale život ho zavial na rôzne miesta sveta.

Vďaka profesorovi prírodopisu na gymnáziu geológovi Dr. Molnárovi, sa upísal vede, ktorá na Slovensku dovtedy nemala zázemie. Geológia je síce pekná veda, ale povrchovú vrstvu zeme nikto neskúma, počul neraz od svojho profesora. Rozhodol sa, že on sa stane bádateľom "zemičky" nielen slovenskej, ale aj po celom svete. Vyštudoval na univerzite, kde táto vedná disciplína vznikla. Promoval na fakulte pôdoznalectva a agrochémie ústavu V.V. Dokučajeva v Charkove a je nostrifikovaný inžinier.

Profesná škála Prof. Ing. Juraja Hraška, DrSc, akademika SAV, je rozmanitá a široká. Založil Výskumný ústav pôdoznalectva, organizoval Slovenskú pedologickú spoločnosť SAV. Je autorom či spoluautorom 156 vedeckých prác a viac ako 280 odborných prác doma i v zahraničí. Dnes len s úsmevom spomína, ako si ho za uverejnenie odborného článku v angličtine pozval "na koberec" minister a pobúrený nechápal potešenie autora. Mať publikovanú prácu v zahraničnom časopise bol v tej dobe neskutočný úspech. Keď sa po štúdiách vrátil na Slovensko, využil všetko, čo ho na-

učili. V Nemecku boli pedológovia, ktorí popri uznaní sovietskej vedy išli svojou cestou strednej Európy a tak Juraj Hraško urobil samostatnú pedologickú vedeckú školu. Neskôr mal možnosť zoznámiť sa s americkými kolegami. Vedel, že potrebujú udržiavať kontakty so svetom.

Keď sa naskytla príležitosť robiť medzinárodné konferencie, využil možnosť na dvoch vedcov z krajín RVHP pozvať jedného z ďalšieho sveta.

A aký podarúnok prinesie vedec na konferenciu? No predsa odbornú literatúru, knihu, výsledky svojej práce. Takto prichádzali k nám odborné informácie a knižnica ústavu sa pekne rozrastala. Dnes si mladí hľadajú informácie cez internet a koľko krát ani netušia, že citujú práce, ktoré sa im dostanú cez americkú literatúru, že autorom je našinec, akýsi Juraj Hraško.

Nuž podľa biblického, nebudeš prorokom vo vlasti svojej, fungujú aj tieto veci. Ak robíte dobrú vedu, musíte byť neveriaci, tvrdí Juraj Hraško. Nie čo sa viery týka, ale zvedavý, ako to v skutočnosti je. Podľa pána Juraja, do vedy nech nejde usilovný. Múdry a lenivý, áno. A hneď vysvetľuje svoju teóriu. Sú štyri kategórie ľudí, podľa kombinácie vlastností múdry a sprostý, pracovitý a lenivý. Kombinácia múd-

ri a pracovití-takých ľudí je málo. Múdri a leniví-to je väčšina tvorivých vedeckých pracovníkov. Sprostý a lenivý nie je zlá kombinácia, lebo taký človek sprostostí veľa nenarobí. Ale chráňte sa pred ľuďmi, čo sú sprostí a pracovití! „Ja som urobil kariéru vtedy keď ma mocní odpísali.“ Po odchode z vedeckého života sa stal poslancom, ministrom i diplomatom. Rád si zaspomína na príhody, keď pôsobil ako diplomat. Keď sa minul dezert, ponúkli diplomatom halušky od obeda.

A keď chcel jeden pán veľvyslanec poďakovať kuchárovi, postavil sa pred neho Juraj Hraško a vyvolal všeobecný údiv. Na otázku, ako to, že sa naučil variť odpovedá: „Viete, Hraškovci sa neženili na to, aby im mal kto uvariť. Ženy potrebovali na inšie.

Ako partnerku, samozrejme!“ Juraj Hraško mal komunistickú legitimáciu a bol na to hrdý.

Veď do partaje nevstupoval kvôli kariére, ale ako mladík – septimán, ešte pred Víťazným februárom, z presvedčenia, že každý sa presadí svojím intelektom a výsledkami svojej práce. Spomína aj na obdobie, keď bol kandidátom na prezidenta a na priamy prenos televízneho vysielania. Alebo keď sa vyjadril k priamej voľbe prezidenta a vyhlásili o ňom, že neuznáva demo-

Prof. Ing. Juraj Hraško, DrSc.

kratické princípy. Je čestným predsedom Ekotop filmu. Keď ešte pôsobil vo Švajčiarsku, musel si zobrať dovolenku, lebo za súčasného režimu je najdôležitejšia funkcia predsedu festivalového výboru-musí chodiť bohatých ukecať, aby dali pár groší, aby mohol byť aj ďalší ročník.

Ako priznáva, svoju dcéru a syna veľmi „drezíroval“.

Trval na tom, že každý z nich má ovládať štyri jazyky. Teraz, keď sa stretnú so zaťom i nevestou, sú krásna multikultúrna rodina. Deťom hovorieval: „Nikdy z vás nebudú páni, ale snažte sa žiť tak, aby vás páni potrebovali!“ Juraj Hraško bol jedným z najmladších doktorov vied. „Mám fantastickú pamäť nielen na tváre ale na to, čo prečítam a počujem, lebo ja som sa učieval potichu, mal som fotografickú pamäť a takmer

zbožne a pozorne som počúval múdrych ľudí,“ hovorí.

S úsmevom tvrdí, že všetko sa mu prihodilo náhodou. „Život je o šanciach, ale musíte ich využiť ak na to máte vedomosti. Získať postavenie cez strýčkov a nemať na to vedomosti je zločinom na samom sebe“ hovorí pán akademik. Na „veľký" doktorát nedá dopustiť. Pre neho znamená, že je niekto, kto urobil niečo nové, čo veda predtým nepoznala“. Za profesora vás vymenujú, za akademika vás zvolia, ale doktora vied nedostanete, len tak. A ešte má jeden titul, ktorý mu je blízky.

Teší ho, keď si po večeri zájde s kamarátmi na čapované pivo do miestnej krčmy na kus reči a povedia mu báči Hraško alebo Ďurko báči.

Alena Rezková

8

novinky

ZAUJĂ?MAVOSTI

PĂ LENICA V LUÄŒENCI JE PRIPRAVENĂ NA SEZĂ“NU

ZEMETRASENIA NA SLOVENSKU SA MÔŽU VYSKYTOVAŤ Na Slovensku sa v budĂşcnosti mĂ´Ĺžu Ä?astejĹĄie vyskytovaĹĽ zemetrasenia. NaznaÄ?ujĂş to merania deformĂĄciĂ­ zemskĂŠho povrchu v rĂĄmci eurĂłpskeho projektu CERGOP. PodieÄžajĂş sa naÂ Ĺˆom aj odbornĂ­ci zo Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave. NiektorĂŠ z meranĂ­ prebiehali v uplynulĂ˝ch dĹˆoch. „Na ĂşzemĂ­ Slovenska tlaÄ?ia na seba geologickĂŠ bloky a mĂ´Ĺžeme oÄ?akĂĄvaĹĽ, Ĺže sa na naĹĄom ĂşzemĂ­ budĂş Ä?astejĹĄie vyskytovaĹĽ zemetrasenia. UĹž dnes pozorujeme menĹĄie zemetrasenia, aj preto sme sa rozhodli v rĂĄmci nĂĄrodnĂŠho projektu rozĹĄĂ­riĹĽ sieĹĽ bodov, kde chceme monitorovaĹĽ pohyby zemskĂŠho povrchu,“ povedal Marcel MojzeĹĄ z Katedry geodetickĂ˝ch zĂĄkladov Stavebnej fakulty STU, ktorĂ˝ zastupuje Slovensko v rĂĄmci projektu CERGOP. VedeckĂŠ merania v rĂĄmci eurĂłpskeho projektu tieĹž naznaÄ?ujĂş, Ĺže VysokĂŠ Tatry klesajĂş.

PodĞa posledných meraní je pokles asi jeden milimeter za rok.

V obci GĂĄnovce pod VysokĂ˝mi Tatrami uĹž je pokles väÄ?ĹĄĂ­ – dva milimetre za rok. To, Ä?i budĂş Tatry skutoÄ?ne niŞťie, musia eĹĄte potvrdiĹĽ merania v dlhodobejĹĄom horizonte. KlesĂĄ aj VĂ˝chodoslovenskĂĄ nĂ­Ĺžina.

Naopak, okolie Banskej Bystrice stĂşpa, rovnako tak pohorie Karpaty. V EurĂłpe merania naznaÄ?ujĂş rast v oblasti pohorĂ­ ako Alpy, alebo rast hĂ´r v oblasti Vrancea vo vĂ˝chodnom Rumunsku. Naopak, klesĂĄ ViedenskĂĄ panva a tieĹž pobreĹžnĂŠ

oblasti juĹžnej EurĂłpy. Okrem spoluprĂĄce na projekte CERGOP spúťżajĂş podÄža hovorkyne STU Andrey HajdĂşchovej odbornĂ­ci z univerzity projekt NĂĄrodnĂŠho centra diagnostikovania deformĂĄcie zemskĂŠho povrchu na ĂşzemĂ­ Slovenska, v rĂĄmci ktorĂŠho zahusĹĽujĂş sieĹĽ meracĂ­ch bodov na ĂşzemĂ­ krajiny. V rĂĄmci CERGOP sa od roku 1994 monitoruje niekoÄžko desiatok bodov v 13 krajinĂĄch strednej EurĂłpy. Ide o druĹžicovĂŠ stanice umiestnenĂŠ na povrchu Zeme, z ktorĂ˝ch niektorĂŠ sĂş "permanentnĂŠ", teda sledujĂş zmeny 365 dnĂ­ v roku, niektorĂŠ sĂş "epochovĂŠ", teda merania na nich sa spúťżajĂş v presne urÄ?enom termĂ­ne zĂĄväznom pre vĹĄetky krajiny. TakĂŠto meranie prebiehalo v uplynulĂ˝ch dĹˆoch (od 16. jĂşna do 22. jĂşna). Merania v rĂĄmci nĂĄrodnĂŠho projektu sa budĂş realizovaĹĽ na deviatich bodoch, niektorĂŠ sa zhodujĂş s eurĂłpskym projektom: PartizĂĄnske, B. Bystrica, B. Ĺ tiavnica, R. Sobota, TelgĂĄrt, GĂĄnovce, Liesek, LomnickĂ˝ ĹĄtĂ­t, Kamenica nad Cirochou.

TASR

VLASY PRE PENIAZE

NLC 522/13

MĂĄm 34 rokov a pracujem na veÄžmi dobre platenom mieste. K mĂ´jmu zamestnaniu vĹĄak potrebujem veÄžmi dobrĂ˝ zovĹˆajĹĄok. MĂ´j problĂŠm spoÄ?Ă­va v tom, Ĺže poslednĂŠ dva roky trpĂ­m nadmernĂ˝m vypadĂĄvanĂ­m, respektĂ­ve rednutĂ­m vlasov.Z tohto dĂ´vodu sa bojĂ­m, aby som nepriĹĄiel o svoje miesto. ProsĂ­m VĂĄs, poraÄ?te mi, kde mĂ´Ĺžem u nĂĄs kĂşpiĹĽ naozaj kvalitnĂŠ prĂ­pravky proti tĂ˝mto neduhom.

Peter Z., Zvolen 9HÄ?PL ~ĂžLQQp D RGVN~ĂŁDQp SUtSUDYN\ SURWL Y\SDGiYDQLX YODVRY SUHGiYD Y 65 ÂżUPD .9$752),1 V U R âNDUQLFORYVNi 6NDOLFD 7HO ,GH R ]DKUDQLĂžQĂŞ SUtSUDYRN 6$/21 7(;785(6 D ]DSODWtWH ]DÄ– Âź ĂžR MH YHÄ?PL SULD]QLYi FHQD

Y]KÄ?DGRP QD REURYVN~ NYDOLWX WRKWR YĂŞURENX 6$/21 7(;785(6 VD Gi N~SLĢ SULDPR Y PLHVWH ÂżUP\ D WHUD] VL KR XĂĽ P{ĂĽHWH DM REMHGQDĢ V SUHVQĂŞP QiYRGRP QD GRELHUNX www.vlasovakura.sk

S prĂ­chodom horĂşcich slneÄ?nĂ˝ch dnĂ­ väÄ?ĹĄina ÄžudĂ­ myslĂ­ na opaÄžovanie, nie na pĂĄlenie ... alkoholu. LenĹže prĂĄve v obdobĂ­, keÄ? je "Ä?as slivovice" eĹĄte Ä?aleko, majstri v pĂĄlenici vedia, Ĺže prichĂĄdza sezĂłna vĂ˝nimoÄ?nĂ˝ch a zaujĂ­mavĂ˝ch destilĂĄtov.

DomĂĄca Ä?ereĹĄĹˆovica, malinovica, marhuÄžovica-to je mimoriadne lahodnĂ˝ alkohol, ktorĂ˝ si mĂ´Ĺžete daĹĽ vypĂĄliĹĽ z vlastnĂŠho ovocia.

ď şOpĂ˝tali sme sa Ing. Jaroslava Veselku z pĂĄlenice v LuÄ?enci, kedy sa zaÄ?Ă­na sezĂłna u nich v pĂĄlenici a na prĂ­pravu akĂ˝ch destilĂĄtov je vhodnĂĄ doba?

SezĂłnu pĂĄlenia zaÄ?neme 15. augusta. MomentĂĄlne je aktuĂĄlna doba na prĂ­pravu kvasov z Ä?ereĹĄnĂ­, viĹĄnĂ­ a nĂĄsledne nĂĄs Ä?akĂĄ prĂ­prava kvasov z marhúĞ, rĂ­bezlĂ­, malĂ­n, Ä?ernĂ­c, broskĂ˝Ĺˆ a skorĂ˝ch hruĹĄiek a jabÄşk.

ď şHovorĂ­ sa, Ĺže domĂĄci alkohol je najlepĹĄĂ­, preÄ?o?

DomĂĄcim alkoholom sa v tomto prĂ­pade rozumie Ä?istĂ˝ destilĂĄt z ovocia bez prĂ­davnĂ˝ch lĂĄtok vypĂĄlenĂ˝ v kvalitnom destilaÄ?nom zariadenĂ­ – tĂ˝m je vlastne aj zodpovedanĂĄ otĂĄzka preÄ?o. Ak je tento alkohol navyĹĄe z vlastnĂŠho ovocia (kvasu) mĂĄme o jeden dĂ´vod viac s hrdosĹĽou tvrdiĹĽ, Ĺže je najlepĹĄĂ­.

ď şKeÄ? okrem ovocia a chute maĹĽ vlastnĂ˝ zaujĂ­mavo chutnĂ˝ destilĂĄt nemajĂş Äžudia niÄ?, teda ani skĂşsenosti, ani potrebnĂŠ vybavenie, Ä?o by ste im poradili?

Na ĂşplnĂş informĂĄciu by nestaÄ?ila ani celĂĄ strana. Radi pestovateÄžom poradĂ­me buÄ? priamo, alebo odporuÄ?Ă­me literatĂşru, prĂ­padne internetovĂŠ strĂĄnky.

AktuĂĄlne by som vĹĄak pripomenul, Ĺže s pĂĄlenĂ­m letnĂŠho ovocia netreba otĂĄÄžaĹĽ – preto otvĂĄrame uĹž v polovici augusta. Toto vykvasenĂŠ ovocie treba do doby pĂĄlenia uskladniĹĽ na Ä?o najchladnejĹĄom mieste a vzduchotesne uzavrieĹĽ.

Do kvasov najmä z Ä?ereĹĄnĂ­ a hruĹĄiek je pri prĂ­prave vhodnĂŠ pridaĹĽ potravinĂĄrsku kyselinu citrĂłnovĂş 100 g na 100120 litrov kvasu – do znaÄ?nej

miery obmedzuje prebehnutie octovĂŠho kvasenia.

ď şPredpokladĂĄm, Ĺže okolo LuÄ?enca sa pĂĄli najviac destilĂĄtov zo sliviek a jabÄşk, ale prezraÄ?te, ktorĂ˝ domĂĄci alkohol je mimoriadne vzĂĄcny a zĂĄroveĹˆ chutnĂ˝?

VzĂĄcne je zlato, diamanty ..., lebo je ich mĂĄlo a je veÄžmi prĂĄcne ich zĂ­skaĹĽ. Obdobne je to aj s alkoholom – Ä?istĂ˝ destilĂĄt z drobnĂŠho ovocia, lesnĂŠho ovocia je raritou a nechĂĄva sa v domĂĄcnostiach len na vĂ˝nimoÄ?nĂŠ prĂ­leĹžitosti.

ď şAkĂĄ bola vlaĹˆajĹĄia sezĂłna, Ä?o ukĂĄzali skĂşsenosti so zĂĄkaznĂ­kmi ?

UplynulĂş sezĂłnu hodnotĂ­m pozitĂ­vne najmä z toho hÄžadiska, Ĺže po ĹĄtvorroÄ?nej prestĂĄvke sa k nĂĄm vrĂĄtilo veÄžkĂŠ mnoĹžstvo zĂĄkaznĂ­kov a svoju spokojnosĹĽ prejavili viacnĂĄsobnou nĂĄvĹĄtevou, za Ä?o chcem vĹĄetkĂ˝m poÄ?akovaĹĽ.

ZlĂŠ skĂşsenosti mĂĄme s kvasmi z popadanĂŠho nezrelĂŠho ovocia, zĂĄkaznĂ­kom je takĂŠ-

to ovocie Ğúto vyhodiĹĽ, ale je z toho malĂĄ výżaĹžnosĹĽ a zlĂĄ kvalita. DruhĂ˝m eĹĄte Ä?astejĹĄĂ­m problĂŠmom je nedostatoÄ?ne prekvasenĂŠ ovocie v chladnĂ˝ch mesiacoch – treba zabezpeÄ?iĹĽ dostatoÄ?nĂş teplotu pri kvasenĂ­.

EĹĄte by som rĂĄd upozornil ÄžudĂ­, ktorĂ­ pĂĄlia vo viacerĂ˝ch pĂĄleniciach, aby si ustrĂĄĹžili mnoĹžstvo alkoholu vyrobenĂŠho na osobu a domĂĄcnosĹĽ, lebo pri prekroÄ?enĂ­ limitu 43 litrov absolutu dochĂĄdza k nĂĄslednĂ˝m neprĂ­jemnostiam.

ď şOproti minulĂŠmu roku Ä?akajĂş klientov nejakĂŠ novinky ?

Ceny sluŞby pålenia a doplnkových sluŞieb pre túto sezónu zoståvajú nezmenenÊ.

Pripravujeme súżaĹž o najlepĹĄĂ­ destilĂĄt zo vzoriek vyrobenĂ˝ch v naĹĄej pĂĄlenici, ale aj inĂ˝ch. DegustĂĄcia sa uskutoÄ?nĂ­ po ukonÄ?enĂ­ sezĂłny. Podrobnosti zverejnĂ­me neskĂ´r.

V prípade akýchkoĞvek otåzok nås kontaktujte na tel.

0917 176 143. (msa) , ilustraÄ?nĂŠ foto: (gy)

KRÍŽOVKA/SÚŤAŽ

LÚŠTITE A VYHRAJTE POUKÁŽKU V HODNOTE

RELAX heh

10 €

Ten, kto utiekol

Kultivovaní príslušníci Zlatej hordy

Čaj, po anglicky

In Konkurs

Neodborníci

Sŕkavý zvuk

Mládza

Prométium

Umývala

Preukázal som poctu pohostením

Veľká plocha poľa

1

2

Intrauterine Device Konžské sídlo

Slnko, po maďarsky

Odmorovacie miesto

Na tomto mieste

Vážení čitatelia, pre všetkých, ktorí radi lúštia krížovky a čítajú knihy sme pripravili novinku.

Z korešpondenčných lístkov, pohľadníc, alebo listov so správnym znením tajničky budeme žrebovať výhercu, ktorý dostane poukážku v hodnote 10 eur na nákup knihy podľa vlastného výberu z ponuky kníhkupectva Martinus. Potešiť darčekom v podobe peknej knihy tak môžete nielen seba, ale aj svojich blízkych.

Nikto

Značka čistiaceho prášku

Vylúštenie krížovky posielajte na korešpondenčnom lístku s nalepeným kupónom do 12. 7. 2013 na adresu: 14 news, s. r. o., Tallerova 10, 811 01 Bratislava – Staré mesto

Evidencia záujmových osôb

National Airlines

Comic (skr.)

Dietlova hrdinka

Alebo

Zámedzie dané ocom

Krvný obraz

Máličko (expr.)

Masové zdesenie

Príslušník kmeňa Elamitov

Dupotanie

Valuta (skr.)

Orgán zraku Márie

Ktorý

Vonku

Vrecovitý obal

Sťa

Osobné zámeno

Akže

Číselná lotéria

Africký veľtok

Eigenname

Väčšie odborné články

Časť kozmickej lode Prehra v šachu

LC 12/2013

3 Cudzie mužské meno

Príkaz, rozkaz

Aries (skr.)

Selén Domácke Snemovňa meno Stanislava Osobné zámeno Rádium

Zachráňte, pomôžte

Časť atlasu

Narodeninové koláče

Mužské meno (5. 12.)



kupón NLC 1200/13

krížovka

Domácke meno Emila

– Váš manžel vás podvádza!

– Ste si istá? Podľa mňa ...

Ono

Venuje

Napádaný člen filmo- Šepkala vého štábu

Ľakaj, straš

Prvá žena

POUKÁŽKY VENOVALO KNÍHKUPECTVO MARTINUS.SK

9

Nič, kaz Mäkká hudobná stupnica

Binary Zabávajú

Oslovenie matky

Čože

Arzén

4 Obec v okrese Prievidza

Krížovku dodala redakcia časopisu RELAX.

číslo 12/2013

10

novinky

ŠPORT

SILÁCI Z LUČENCA ZDOLALI SVETOVÉ REKORDY Na konci minulého roka sa prezidentom WPC Slovakia stal športovej verejnosti v Lučenci dobre známy liftér Peter Mihály st. Ten si na majstrovstvách sveta WPC v Las Vegas pripísal desiaty titul majstra sveta a je aj držiteľom svetových rekordov vo všetkých federáciách (AWPC, GPC, WPC).

Mihály st. šéfuje aj klubu Probody & Metalmilitia Lučenec a je trénerom, ktorého zverenci zviditeľňujú nielen náš región, ale aj krajinu vo svete medailovými úspechmi, vytváraním európskych i svetových rekordov. Slovenská asociácia silového trojboja už nie je držiteľom licencie WPC. Viceprezidentom pre západné Slovensko je Ján Orosz, pre stredné Ján Siska ml. a pred západ našej krajiny Michal Berežňák. WPC Slovakia aktuálne združuje 24 klubov a jej vedenie sa môže pochváliť novinkou. „Uzatvorili sme dohodu s našimi maďarskými kolegami. Po prvý raz teda prebiehali majstrovstvá Slovenska a Maďarska ako jedno podujatie. Súťaž to zatraktívnilo a konkurencia medzi súpermi vzrástla.

Maďarskí liftéri sú šikovní

a dosahujú dobré výsledky.

No ani slovenskí za nimi nezaostávajú,“ povedal Mihály st. Šampionát v powerliftingu (silovom trojboji) prebiehal v Maďarsku a dejiskom majstrovstiev v benchpresse (tlaku na lavičke) bolo Zemné.

Na budúci rok sa v silovom trojboji bude súťažiť na Slovensku a v tlaku na lavičke v Maďarsku. Lučenskému trénerovi sa tak podarilo v silovom športe spojiť maďarských a slovenských liftérov.

Na Majstrovstvách Slovenska a Maďarska v tlaku na lavičke, ktoré prebiehali v dňoch 11.- 12. mája v Zemnom, už tradične nechýbali ani siláci z Probody & Metalmilitia Lučenec. Štartovali raw (bez špeciálneho vybavenia) aj v equip (v špeciálnom vybavení). Všetci dosiahli najvyššie méty a to sa

na šampionáte predstavilo skoro 200 liftérov. „Majstrovstvá sa vydarili, športovci sa blysli peknými výkonmi a padli aj svetové rekordy,“ ozrejmil Mihály st. Ten Slovensko reprezentoval tiež v Portugalsku, kde sa konali majstrovstvá Európy WPC. Spolu s ním sa na šampionáte predstavili aj lučenskí borci Erik Susztay, Michal Líška, Gabriel Kováč a Peter Mihály ml. Po návrate spoza hraníc ich čakali siláci ME WUAP, ktorých dejiskom bola v dňoch 12. – 16. júna Trnava. Tam sa ukázala širšia výprava z Novohradu, pretože všetci borci, ktorí sa zúčastnili ME WPC v Zemnom, splnili limity a mali oprávnenie štartovať na tomto podujatí. (cor), foto: archív Peter Mihály st.

BRATOM ZOLDOVCOM SA DARÍ AJ V KICKBOXE Bratia Tomáš a David Zoldovci sú úspešní boxeri z Lučenca. V poslednej dobe sa začali však začali presadzovať aj v kickboxe. Novohrad i Slovensko zviditeľňujú už od žiackych kategórií. Úspechy žali v doraste a darí sa im aj medzi mužmi, kde potvrdzujú svoju dobrú formu v klubových farbách i reprezentačnom drese.

Davidov a Tomášov otec Dado Zold je zároveň aj trénerom.

Tvrdí, že aj keď sa jeho synom v kickboxe darí, prioritou zostáva box. „V slovenskom boxe je teraz situácia zlá. Tento rok neodštartovala slovenská extraliga, muži nemajú kde poriadne boxovať. Prebiehajú len dorastenecké ligy a súťaže začiatočníkov a na to doplácajú samotní boxeri. Vedeli sme, že keď David v minulom roku nezískal titul majstra SR, tak nebude mať možnosť štartovať ani reprezentačne. Tomáš sa majstrom republiky stal, no v jeho prípade by som chcel, aby na mužský ring viacej spevnej a zosilnel, pretože mužské súťaže v medzinárodnom ringu sú už náročnejšie. Ísť do náročného duelu nepripravený môže byť

nebezpečné. Preto sme museli hľadať adekvátnu náhradu zápasov, no a kickbox nám túto možnosť ponúka,“ uviedol Dado Zold, ktorý sa spojil s pánom Balážom z lučenského Kibuda a dohodli sa na vzájomnej spolupráci. Nedávno sa David dokonca predstavil v zápase o profesionálny titul majstra Európy vo full contacte. No už v januári si na súťaži ligy One Energy v Košiciach, počas svojej kickboxerskej premiéry, získali chalani rešpekt súperov a pozornosť košického promotéra. David ho zaujal a potom sa postavil proti obhajcovi titulu, Talianovi Andreovi Cavagnovi.

Profesionálny box však podľa trénera tento rok nehrozí, lebo sú v ňom iné podmienky ako v kickboxe. „Nemôžete boxo-

vať amatérsky a zároveň aj profesionálne. Keď boxer odboxuje zápas v profi ringu, nemôže už nastupovať za amatérov. No a keďže chalani majú ešte nejaké ambície a ciele v amatérskom ringu, tak ten profesionálny zatiaľ neriešime. Do budúcnosti však túto možnosť nezavrhujeme,“ doplnil Zold.

Darí sa aj Tomášovi, ktorý sa začiatkom roka zúčastnil na jednom z najsilnejších medzinárodných turnajov AIBA, na Grand Prix Ústí nad Labem.

Neprešiel síce cez domáceho P. Bilika, no svojím výkonom zaujal trénera BC Ostrava, ktorý ho obsadil vo váhovej kategórii do 69 kg v českej extralige. V júni oboch bratov čakali majstrovstvá Slovenska v kickboxe. David získal zlato, To-

máš tentoraz obišiel bez medaily. „Tiež sa chceme ako oddiel ukázať v posledný júnový víkend v Banskej Bystrici na akcii Slovensko do rukavíc, ktorú organizuje Tomi Kid Kovács.

V blízkej dobe pripravujeme v spolupráci s Free Fight clubom Detva tréningový seminár MMA s kvalifikovaným tréne-

rom tohto moderného bojového športu. Pripravujeme aj tréningy pre ženy a dievčatá, ktoré by si chceli vylepšiť kondíciu alebo zhodiť pár kíl,“ dodal na záver tréner a otec šikovných boxerov a kickboxerov. (cor), foto: archív Dada Zolda

ŠPORT

číslo 12/2013

LUČENEC NESPLNIL ZÁCHRANÁRSKY CIEĽ Cieľom LAFC Lučenec bolo v tejto sezóne 2012/2013 zachrániť sa v 3. lige. Napokon sa im to však nepodarilo a tak vypadli zo súťaže. Jarnú časť od svojho pôsobenia pri mužstve zhodnotil tréner Ladislav Bernáth.

Kouč Lučenca tvrdí, že na začiatku jarnej časti sezóny sa ich snaha o záchranu sľubne vyvíjala. Až neskôr sa ukázalo, že káder je značne oklieštený a tvorilo ho iba 15 hráčov. „Chýbala najmä kvalita a skúsenosti, pretože sme často museli brávať na zápasy dorastencov,“ ozrejmuje Bernáth. Potom prišli duely s Námestovom a Spišskou Novou Vsou, ktoré lučenskí futbalisti nezvládli. Práve to bola hlavná príčina vypadnutia LAFC-u. „Navyše sa nám zranilo veľa hráčov,

LAFC SA PREHROU ROZLÚČIL SO SEZÓNOU V poslednom 30. kole III. ligy Východ sa stretli dve mužstvá z konca tabuľky. Lučenec cestoval do Prešova v oklieštenej zostave, čo sa napokon ukázalo aj na výsledku.

Prešov B – Lučenec 2:0 (1:0) LAFC: Bajzík – Vilhan, Geri, Pipíška, Schvantner – Strelka, Lavrík, Kovanič, Matúška – Kupček, Sarvaš.

To, že sa stretli dve vypadávajúce mužstvá, bolo vidieť aj na ich výkone počas zápasu.

Prešovskí juniori však boli o dva góly lepší. „Mali sme málo hráčov. Bajzík musel nahradiť gólmana Brauneisa.

Káder sme teda doplnili dorastencami,“ ozrejmil tréner

ktorí absentovali v stretnutiach, ale aj počas tréningového procesu. Museli sme preto dopĺňať káder o dorastencov,“ dopĺňa tréner. Tŕňom v päte a najhoršie bolo, že lučenský tím nedoniesol z ihrísk súpera ani jeden bodík.

„Nemôžeme byť preto s našim pôsobením v súťaži spokojní. Čo bude s mužstvom ďalej, na to sa treba už opýtať vedenia LAFC,“ zakončil kormidelník.

Text a foto: (cor)

LAFC-u Ladislav Bernáth.

Lučenec napokon v Prešove inkasoval dvakrát, na konci prvého a druhého polčasu.

Keďže ani raz neskóroval, nemal šancu na lepší výsledok. (cor)

Konečné poradie 1. Pohronie 60, 2. Poprad 51, 3. Lokomotíva Košice 47, 4.

Trebišov 45, 5. Lipany 44, 6. Námestovo 43, 7. Moldava nad Bodvou B 43, 8. Banská Bystrica B 42, 9. Košice B 42, 10. Vranov nad Topľou 41, 11. Kremnička 40, 12. Humenné 39, 13. Martin 38, 14. Prešov B 36, 15. Spišská Nová Ves 32, 16. Lučenec 28

stávkový terminál

SPORTBOX

UŽ AJ V TVOJOM KLUBE!

stav si a my ti dáme viac NLC 1030/13

11

príď na www.doxxbet.sk a získaj bonus až 150 €

12

novinky

ŠPORT

NITRA JE MAJSTER, LUČENEC SKONČIL DRUHÝ STK Lučenec-Kalinovo hostil finále extraligy v stolnom tenise dorastencov. Domáci hráči podali výborné výkony, no na prvé miesto to nestačilo.

Zo základnej časti prichádzali na turnaj domáci hráči s najväčším, trojbodovým ziskom. Oproti favorizovanému ŠOG Nitra A-družstvu mali náskok jedného bodu.

Do finále sa prebojovalo aj nitrianske B-družstvo a dorastenci z Oravanu Námestovo. Do telocvične v ZŠ na Vajanského ulici prišlo hráčov povzbudiť niekoľko desiatok fanúšikov. Domáci stolní tenisti teda nemali núdzu o morálnu podporu.

Námestovo zvládli

V prvej časti turnaja domáci hráči nastúpili proti hráčom Oravanu Námestovo. Vo štvorhre sa dvojici I. Péter – P. Turček z STK Lučenec-Kalinovo

nedarilo. Prehrali 2:3 na sety a prvý bod putoval na stranu hostí. „Predpokladali sme, že súper by mohol byť vo štvorhre najslabší. Žiaľ, mýlili sme sa. Naši hráči nastúpili proti Alexandrovi Valuchovi a Matúšovi Dikovi. Diko zahral vynikajúci zápas. Bol rozhodujúcim činiteľom v tomto stretnutí,“ hovorí Juraj Péter, zástupca hlavného trénera domácich. Ďalej už nasledovali dvojhry. Smolu mal Michal Adámek v dueli s Valuchom. V ďalšom zápase sa ale Ingemarovi Péterovi podarilo poraziť Valucha a získať prvý bod. V ďalších stretnutiach sa Lučenčania polepšili. Vybojovali cenných šesť bodov, kým Námestovo získalo dva.

Náročný súper

Nitrianske B-družstvo si prinieslo z dlhodobej súťaže jeden bod. V druhej časti turnaja nastali pre Lučenčanov nečakané komplikácie. Predpokladane poddajnejší súper poriadne prevetral domáce kádre. „V zá-

pasoch chalani nechali skoro všetky sily. Boli to nesmierne ťažké zápasy. Chvíľu to dokonca vyzeralo na remízu. Na poslednú chvíľu sa nám to podarilo zvrátiť,“ hovorí o ťažkostiach zástupca trénera. Šťastie bolo, že posledný zápas, ktorý Lučenčania prehrali, sa nezapočítaval do výsledkov. Všetky stretnutia druhej časti turnaja sa niesli v mimoriadne vyrovnanom duchu. Oba tímy predviedli mimoriadne divácky atraktívne výmeny.

Boli lepší

„S Nitrou Á-čkom sme už pred tým remizovali. Teraz veríme tiež minimálne v remízu,“ plánoval ešte pred zápasmi Péter. Ukázalo sa, že opak je pravdou. Na duely v tretej časti finále prichádzali Nitrania po hodinovej pauze, kým domáci sa museli zregenerovať za desať minút. „Rozhodujúcim činiteľom bolo, že proti tak silnému súperovi sa začalo hrať bez oddychu,“ myslí si Péter. Zlom na-

Michal Adámek. Foto: M. Rezetka

stal hneď po prvej štvorhre, ktorú domáci prehrali 2:3 na sety.

Odvtedy sa im nedarilo. Jediný bod vybojoval Ingo Péter v zápase s Romanom Rezetkom. Ostatné zápasy sa už hrali v réžii Nitry. K prehre prispelo aj zranenie Petra Turčeka, ktorý si ešte v predchádzajúcich zápasoch natiahol svaly na chrbte a museli ho vystriedať. Výsledok stretnutia medzi STK Lučenec-Kalinovo a ŠOG Nitra „A“ nakoniec znel 1:6 na body.

Majstrami medzi dorastencami sa stalo ŠOG Nitra „A“ s jedenástimi bodmi, za nimi skončili Lučenčania s desiatimi a nitrianske B-družstvo bolo tretie so šiestimi bodmi.

STK Lučenec-Kalinovo skončil druhý. Foto: M. Rezetka

Text: (mha)

Spravodajský dvojtýždenník distribuovaný zdarma do domácností  Vydavateľ: 14 news, s. r. o.  Sídlo spoločnosti: Tallerova 10, 811 01 Bratislava – Staré mesto, Slovenská republika  IČO: 46 903 411  Šéfredaktorka: Marta Svítková  Zástupca šéfredaktorky: Branislav Bucák  Obchodný riaditeľ: Jozef Čičmanec  Grafické spracovanie: Dana Kellichová  Výrobný riaditeľ: Matúš Čačik  Vzor e-mailu na členov vedenia spoločnosti: meno.priezvisko@14news.eu  NOVINKY Lučenec, spravodajský dvojtýždenník  Náklad: 27 800 ks  Distribúcia: zdarma do domácností a firiem, garant distribúcie Slovenská pošta, a. s.  Registračné číslo MK SR: EV 4741/13  Adresa redakcie: Robotnícka ul. 102/6, 974 01 Banská Bystrica, Slovenská republika, e-mail: novinky.lc@14news.eu  Vedúci inzertného oddelenia: Gabriela Moravčíková, t. č.: 0917 77 50 12  Inzertné oddelenie: Vladimír Jezerský  Vzor e-mailu na členov redakcie: meno.priezvisko@14news.eu Copyright: 14 news, spol. s. r. o. Všetky práva, vrátane autorských, sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Rozmnožovanie častí alebo celku textov, fotografií, grafov akýmkoľvek spôsobom, v slovenskom, ale aj v inom jazyku bez písomného súhlasu vydavateľa, je zakázané. Vydavateľ nie je zodpovedný za obsah a pravdivosť uverejnených inzerátov a za prípadne spôsobené škody.