Nlm 12 2013 web

16 000 ks

Dvojtýždenník do domácností a firiem

Príloha

zdravie Ročník: I. číslo. 02/2013 Dátum vydania: 4. 7. 2013

Liptovský Mikuláš

Nový študijný odbor

Letné policajné Ovčia akcie bryndza

Ondrašovská horička

str. 2 SOŠ polytechnická požiadala Žilinský samosprávny kraj o urýchlené zaradenie študijného odboru mechanik strojov a zariadení do výuky.

str. 5 Počas leta policajti v záujme bezpečnosti zvýšia dohľad na frekventovaných miestach so zvýšeným pohybom osôb.

str. 12 Preteky Ondrášovská horička sa uskutočnili v Liptovskej Ondrašovej v nedeľu 16. júna, jubilejného ročníka sa zúčastnilo 230 pretekárov.

str. 6 Aká má byť a ako sa vyrába ovčia bryndza hovoríme s predsedníčkou Cechu výrobcov ovčieho syra v Turci MVDr. Blankou Krčíkovou.

JUNIORSKÉ MAJSTROVSTVÁ SVETA VO VODNOM SLALOME OD 17. JÚLA Liptovskému Mikulášu sa už dvakrát podarilo do mesta dotiahnuť preteky európskeho významu. Majstrovstvá sveta juniorov a pretekárov do 23 rokov vo vodnom slalome budú jediným svetovým podujatím olympijských športov, ktoré sa tohto roku na Slovensku uskutočnia.

NLM 1226/13

Počas piatich dní od 17. do 21. júla sa v Liptovskom Mikuláši stretne svetová juniorská slalomárska elita. Svoje želiezka v ohni bude mať aj domáci Kanoe Tatra Klub. „Už sme usporiadali preteky európskej úrovne. Teraz bude konkurencia silnejšia, ale dúfame, že sa nám podarí získať aspoň päť alebo šesť medailí,“ povedal Ivan Cibák, prezident Slovenského zväzu kanoistiky na divokej vode.

Hlavným partnerom organizátorov majstrovstiev sveta je mesto. Podujatie podporí aj ekonomicky. „Podarilo sa nám dohodnúť vysielanie pretekov vo verejnoprávnej televízii. Chceme tak docieliť, aby tento šport dostal dostatočný priestor pred slovenskou ve-

rejnosťou,“ prízvukuje primátor mesta Alexander Slafkovský. Podľa jeho slov majstrovstvá pritiahnu do mesta viac ako 650 pretekárov zo 43 krajín. „Pre región a mesto je dobré a aj ekonomicky zaujímavé organizovať takéto preteky. V priamej súvislosti

s majstrovstvami bude realizovaných v Liptovskom Mikuláši a okolí viac ako 10-tisíc nocľahov. Ekonomický prínos, spolu s investíciami do organizácie pretekov, znamená odhadom 450-tisíc eur minutých v našom meste,“ dodal A. Slafkovský.

Slávnostné otvorenie majstrovstiev sveta sa uskutoční v utorok 16. júla na Námestí osloboditeľov. V programe vystúpi mikulášsky spevák Martin Harich. (ply), foto: TASR/Dušan Hein

2

novinky

SPRAVODAJSTVO

OPRAVILI KOLLÁROVU ULICU Cestu vedúcu z hlavného ťahu mestom k areálu vodného slalomu konečne opravili. Správa ciest Žilinského samosprávneho kraja v druhej polovici júna odfrézovala starý povrch a položila nový koberec.

V MESTE OTVORIA ŠTUDIJNÝ ODBOR PRE STROJÁROV Stredná odborná škola polytechnická požiadala svojho zriaďovateľa, Žilinský samosprávny kraj, o urýchlené zaradenie študijného odboru mechanik strojov a zariadení do výuky.

Informoval o tom riaditeľ školy Drahomír Krčmárek na stretnutí, ktoré inicioval primátor Alexander Slafkovský so zástupcami škôl v meste a strojárskych firiem z regiónu.

„Som rád, že moja komunikácia s krajom bola úspešná.

Cesta si už vyžadovala opravu v celej šírke vozovky. Teší ma, že krajskí cestári sa pustili do práce pred majstrovstvami sveta juniorov vo vodnom slalome, ktoré sa uskutočnia v našom meste už v polovici

júla. Ich účastníci i diváci tak budú môcť na preteky jazdiť po novej ceste. Verím, že poteší aj obyvateľov sídliska Nábrežie,“ povedal primátor Alexander Slafkovský. (pel)

Ilustračné foto: TASR/Pavol Remiaš

mátor Alexander Slafkovský to komentoval slovami: „Mal som spätnú väzbu z podnikateľského prostredia, ktoré na tieto návštevy reagovalo veľmi pozitívne. Žiaci sa sami presvedčili, že strojní pracovníci robia v oveľa lepších podmienkach, ako sa domnievali.

Verím, že ďalšími opatreniami, ktoré sme rozbehli, dospejeme k stanovenému cieľu.“ Ako iniciátor perspektívnej spolupráce škôl a strojárskych firiem je zatiaľ s vývojom spokojný. Vzájomná spolupráca fi-

riem a škôl na území mesta už v malej miere prebieha. Od budúceho roka by sa však mala rozrásť. „Naša firma je pripravená aj formou finančnej dotácie, napriklad preplácaním cestovných nákladov, zabodovať u mladých ľudí. Už dnes žiakov finančne odmeňujeme, sú to súčasní druháci a študenti nadstavbového štúdia,“ ozrejmil prebiehajúcu spoluprácu Karol Babic zo spoločnosti Creamer Slovakia. (pel)

MESTO ZÍSKALO PRE DÔCHODCOV STOTISÍC NA VZDELÁVANIE

ODKAZY PRE BUDÚCNOSŤ Približne 200 návštevníkov sa zišlo v poslednú júnovú sobotu na nízkotatranskom vrchole Chopok, aby zanechali odkazy v časovej kapsule. V nej zostanú zatvorené 20 rokov. Vložiť odkaz do nej môže každý turista, ktorý zavíta do tejto prekrásnej prírody. Oficiálnu obálku s ceruzkou a odznakom, vďaka ktorému si jeho držiteľ bude môcť v budúcnosti správu prečítať, nájdu návštevníci strediska v Infocentre na Bielej Púti v Jasnej.

Snahou vedenia mesta je, aby mali miestne firmy kvalifikovanú pracovnú silu z Liptova a nemuseli potrebných pracovníkov dovážať až z Ukrajiny. „Žiaci plánovaného odboru by mali dostať všeobecný základ a v rámci odborného výcviku v jednotlivých firmách ich zaškolia na konkrétnu pozíciu,“ hovorí riaditeľ polytechnickej školy Drahomír Krčmárek. Nový odbor, ktorého absolventi získajú výučný list a maturitu, by mali otvoriť od septembra 2014. Na stretnutí sa diskutovalo o potrebných krokoch vedúcich k zvýšeniu záujmu mládeže o strojárske odvetvia. Prvým z nich – na základe predošlých stretnutí riaditeľov škôl a podnikateľov na pôde mestského úradu-boli návštevy žiakov základných a stredných škôl v strojárskych spoločnostiach. Exkurzie absolvovali priamo vo výrobných halách a mali možnosť vidieť prácu strojárov. Pri-

Šanca zanechať niečo po sebe v časovej schránke je možná len do 30. novembra 2013 na výstupnej stanici lanovky Funitel. Následne bude jej obsah slávnostne zapečatený jedinečným vekom so symbolom draka, ktorý znázorňuje nezničiteľnosť v čase. Drak Deminán je odvekým symbolom Demänovskej doliny a nemým, ale pozorným strážcom jej tajomstiev. (šu)

Mikulášsky mestský úrad získal z eurofondov viac ako stotisíc eur na vzdelávacie aktivity pre ľudí v dôchodcovskom veku. Vzdelávacie kurzy rozšíria vedomosti účastníkov v oblasti práce s počítačmi, zvýšia ich právne povedomie, dajú príležitosť zdokonaliť sa v cudzích jazykoch či získať informácie o zdravom životnom štýle.

Projekt vzdelávania sa má začať v októbri a je určený pre takmer sto dôchodcov. „V jeho prípravnej fáze sme zorganizovali pracovné stretnutie so zástupcami seniorov a zástupcami občianskych združení pôsobiacich na území mesta. Prejavili jednoznačný záujem o realizáciu projektu. Sami si navrhli jednotlivé aktivity, ktorých sa chcú zúčastniť,“ približuje

prednostka úradu Anna Rašiová. V rámci vzdelávacieho projektu získajú účastníci základné poznatky o zdravom životnom štýle, zdokonalia sa v práci s počítačom na úrovni začiatočník a pokročilý. Budú môcť absolvovať kurzy z anglického, ruského a nemeckého jazyka, zúčastňovať sa krúžkov pohybových či hudobných aktivít, pripravené sú aj kurzy, ktoré pomôžu dôchod-

com po ich absolvovaní orientovať sa lepšie v systéme verejnej správy. Získajú aj dôležité informácie, ktoré rozšíria ich finančné a právne povedomie. „Chceme, aby si naši seniori zvýšili aj základy finančnej gramotnosti a nestávali sa obeťami podvodníkov a nekalých praktík,“ vysvetľuje primátor mesta Alexander Slafkovský. (pel)

SPRAVODAJSTVO

číslo 2/2013

LETNÚ SEZÓNU V MESTE OTVORILI STOLIČNÉ DNI

BOHATÝ PROGRAM CEZ PRÁZDNINY POKRAČUJE

Predposledný júnový víkend patril tradičnému predprázdninovému jarmoku. Stoličné dni priniesli bohatý program.

Jeho súčasťou bola aj spomienka na zbojníka Juraja Jánošíka. Tohto roku uplynulo tristo rokov od jeho popravy.

Sprievod mestom v dobových kostýmoch, predstavenie Posledná noc Juraja Jánošíka, výstava v múzeu o jánošíkovských tradíciách – to všetko bolo súčasťou tohtoročných Stoličných dní. Ľudovému hrdinovi však celé podujatie nepatrilo. V bohatom programe vystúpili skupiny Peter Bič Project, Le Payaco i Ploštín Punk. Počas soboty organizátori podujatia zaradili do programu po prvýkrát majstrovstvá sveta vo varení a jedení halušiek. V súťaži o majstra krajiny sa stretli dve

Aj tohto roku pripravil Dom kultúry spolu s radnicou program na oba prázdninové mesiace. Budúcu stredu 10. júla odohrá promenádny koncert Mestský dychový orchester. Už tradične pri fontáne Metamorfózy v pešej zóne.

desiatky tímov z Maďarska, Česka, Srbska a domáceho Slovenska. „Každé družstvo malo za úlohu zo zemiakov, múky a ďalších ingrediencií pripraviť tri litre halušiek s bryndzou a slaninou. Pri-

znám sa, nevedel som, že halušky sa dajú pripraviť na toľko spôsobov a toľkých chutí,“ povedal člen poroty Marián Székely.

Dátovo neobmedzený Internet na doma DSL teraz iba za 5,99 Eur mesačne na 6 mesiacov Spýtajte sa nás v značkovej predajni Orange Slovensko pri Hypernove v Liptovskom Mikuláši na najvýhodnejšiu ponuku internetu.

Tel.č.: 0905 446 644 www.orange.sk NLM 1222/13

3

(ply)

Víkend od piatku 12. júla bude patriť rozprávkam. Na Námestí osloboditeľov predstavia tri divadelné súbory klasické rozprávky vo vlastnom prevedení. V utorok 16. júla zahrá na tom istom námestí spevák Martin Harich.

Jeho vystúpenie bude súčasťou otvorenia juniorských majstrovstiev sveta vo vodnom slalome. O deň neskôr oživí pešiu zónu pri fontáne Art Septet Nicolaus. Orchester zahrá známe evergreeny vo vlastnej úprave. Počas víkendu od 19. do 21. júla bude žiť mesto džezom. Deviaty ročník Mikulášskeho jazzové-

ho festivalu prinesie koncerty skladateľa a klaviristu Petra Breinera, gitaristu Michala Bugalu či skupiny AMC Trio.

Od 21. do 25. júla sa v meste zastaví Bažant kinematograf. Na Námestí osloboditeľov bude zadarmo každý večer premietať úspešné slovenské a české filmy. Diváci sa môžu tešiť na klasiku Samotáři, novinku Lóve či film s Bolkom Polívkom U mne dobrý. Posledný júlový víkend na námestí zaznie folk. Organizátori privezú skupiny Spod Budína, Tymián a Louziana. (pel)

4

novinky

SPRAVODAJSTVO

A. SLAFKOVSKÝ JE VICEPREZIDENTOM ÚNIE MIEST Jedným z trojice viceprezidentov organizácie reprezentujúcej slovenské mestá sa stal mikulášsky primátor Alexander Slafkovský. Delegáti snemu Únie miest Slovenska ho do tejto funkcie zvolili na svojom ostatnom zasadnutí. „Únia miest Slovenska je významná organizácia, ktorá pomáha presadzovať dlhodobé záujmy najmä stredných a väčších miest, či už v legislatívnej alebo ekonomickej oblasti. Členstvo nášho mesta v únii nemožno nazvať nijako inak ako prospešné a som rád, že sa aktivít únie môžem zúčastňovať aj z tejto novej pozície,“ povedal Alexander Slafkovský. Delegáti počas snemu vyzvali vládu, aby v príprave partnerskej dohody Slovenskej republiky s Európskou úniou na roky 2014 až 2020 navýšila prostriedky na integrovaný regionálny operačný program aspoň na dve miliardy eur. (pel)

PARK IVANA LAUČÍKA BUDE NA NÁBREŽÍ Na počesť básnika Ivana Laučíka pomenujú v meste park. Nachádzať sa bude na sídlisku Nábrežie Dr. Aurela Stodolu medzi mostom do Ploštína a radovými garážami oproti areálu vodného slalomu.

Rozhodli o tom poslanci mestského zastupiteľstva vo štvrtok 27. júna.

Ivan Laučík sa narodil v roku 1944 v Liptovskom Mikuláši. Spolu s ďalšími dvoma významnými slovenskými básnikmi Ivanom Štrpkom a Petrom Repkom bol členom literárnej skupiny Osamelí bežci. Pracoval ako pedagóg, na sklonku života učil na Gymnáziu M. M. Hodžu.

Okrem pôvodnej tvorby sa venoval aj prekladom, z gréčtiny prebásnil dve diela Odys-

seasa Elytisa. Jeho poslednou básnickou zbierkou bol Havránok. (pel)

ČO HOVORIA ČÍSLA O OBYVATEĽOCH KRAJA Na území Žilinského kraja žilo na konci minulého roka 690 121 obyvateľov, čo ho radí na tretie miesto v rámci Slovenska za Prešovský (817 382) a Košický kraj (794 025). Najviac ľudí žilo v okrese Žilina (155 084) a najmenej v okrese Turčianske Teplice (16 306).

Narodilo sa menej detí

Ženy tvorili 51 percent obyvateľstva Žilinského kraja, keď na 1000 mužov pripadalo 1037 žien, pričom ženy početne prevládali v desiatich okresoch kraja. „V roku 2012 sa v Žilinskom kraji narodilo 7208 detí, 3741 chlapcov a 3467 dievčat. Oproti roku 2011 sa narodilo o 593 detí menej. Najvyššia pôrodnosť bola v okrese Námestovo 14,63 promile, najnižšia v Turčianskych Tepliciach 8,39 promile,“ uviedla Katarína Holienčíková z pracoviska Štatistického úradu (ŠÚ) SR v Žiline.

šiu populáciu a nízku pôrodnosť. Najnižšie hodnoty boli v okresoch Tvrdošín 6,93 promile a Námestovo 6,96, vplyvom mladšej vekovej štruktúry obyvateľov. Prirodzený prírastok obyvateľov zaznamenali v siedmich okresoch.

Najvyšší v regióne Oravy-v Námestove 7,66 promile, Tvrdošíne 5,29 a Dolnom Kubíne 2,31 promile. Najvyšší prirodzený úbytok na 1000 obyvateľov bol v Turčianskych Tepliciach -5,27, v okresoch Bytča, Liptovský Mikuláš a Ružomberok bola jeho hodnota menej ako -1 promile,“ doplnila Holienčíková.

Turčianske starnú

Najviac ľudí sa odsťahovalo z Ružomberka

Teplice

V minulom roku zomrelo v Žilinskom kraji 6469 ľudí-3395 mužov a 3074 žien, čo je o 124 viac ako v roku 2011. „V prepočte počtu úmrtí na 1000 obyvateľov stredného stavu daného okresu bola najvyššia hodnota úmrtnosti 13,65 promile v Turčianskych Tepliciach, ktoré majú star-

Tretí rok po sebe zaznamenal Žilinský kraj úbytok obyvateľov sťahovaním po predchádzajúcom päťročnom období prírastkov zo sťahovania.

V roku 2012 kraj stratil sťahovaním 219 ľudí. Prisťahovalo sa 2073 ľudí, z toho 1032 mužov a 1041 žien. Zo zahraničia to bolo 500 ľudí, z toho

282 mužov a 218 žien. Zo Žilinského kraja sa vysťahovalo 2292 obyvateľov, 1035 mužov a 1257 žien. Z toho do zahraničia odišlo 159 ľudí, z toho 62 mužov a 97 žien. Z nich si 90 ľudí (40 mužov a 50 žien) zvolilo Českú republiku.

Kým okresy Žilina, Liptovský Mikuláš, Turčianske Teplice a Bytča nových obyvateľov sťahovaním získali, z ostatných okresov sa viac osôb vysťahovalo ako prisťahovalo.

Najväčší úbytok na 1000 obyvateľov zaznamenali v Ružomberku (-2,56 promile) a Tvrdošíne (-2,45 promile).

Celkový prírastok obyvateľov dosiahol v roku 2012 v Žilinskom kraji 520 ľudí, čo predstavuje 0,75 promile na 1000 obyvateľov. Od roku 2001 Žilinský kraj zaznamenáva celkový prírastok obyvateľov s rôznymi absolútnymi hodnotami. Hranicu 1000 osôb prekročil v rokoch 2009 a 2011.

TASR, foto: TASR/Pavol Remiaš

KULTÚRA

číslo 2/2013

PREDSTAVÍ SA 1 200 ÚČINKUJÚCICH ZO ŠTYROCH ŠTÁTOV

KURZ O CIVILNO VOJENSKEJ SPOLUPRÁCI

Na 51. ročníku medzinárodného folklórneho festivalu Jánošíkove dni v Terchovej sa od 25. do 28. júla 2013 predstaví na štyroch pódiách takmer 1 200 účinkujúcich zo Slovenska, Srbska, Poľska a Českej republiky. Festival sa v tomto roku bude niesť v znamení 300. výročia smrti Juraja Jánošíka. Informoval o tom šéfdramaturg Jánošíkových dní Peter Cabadaj.

Festival má podľa neho už vyše dvadsať rokov medzinárodný charakter a za ten čas sa na ňom predstavilo niekoľko tisíc účinkujúcich z vyše 30 krajín sveta. „Jánošíkove dni 2013 budú trvať štyri dni a organizátori pripravili tradične bohatý a pestrý program. Popri dominantnom folklóre nebude chýbať ani prezentácia iných hudobných žánrov, vernisáže výstav (Zbojníckym chodníčkom, Muchovci), prezentácia ľudových remesiel, razenie dukáta s motívom Jánošíka, špeciálna prehliadka Jánošíkovej expozície, ohňostroj a iné sprievodné akcie. Po dobrých skúsenostiach z uplynulých dvoch rokov sa opätovne uskutoční samostatný detský program a Tanečný dom,“ povedal Cabadaj.

Neodmysliteľnou zložkou záverečného dňa Jánošíkových dní býva od roku 1968 divácky atraktívny konský vozový sprievod s hrdými krojovanými furmanmi a hrajúcimi muzikantmi na vozoch. „Ide o erbové podujatie Jánošíkových dní v Terchovej. Veľkú pozornosť púta i nedeľňajšia svätá omša za nositeľov ľudových tradícií s aktívnou účasťou krojovaných muzikantov a spevákov z domova i zo sveta. Nezabudnuteľné zážitky a iskrivú atmosféru sľubuje už tradične piatkový terchovský večer, tentoraz s názvom Veď

Katedra bezpečnosti a obrany v koordinácii s Centrom vzdelávania Akadémie ozbrojených síl (AOS) v Liptovskom Mikuláši realizovala pre 16 profesionálnych vojakov Ozbrojených síl SR v dňoch 25. až 27. júna kurz zameraný na civilno-vojenskú spoluprácu CIMIC-Civil-Military Cooperation.

Jeho cieľom bolo informovať príslušníkov štábov brigád a práporov o poslaní, význame a úlohách CIMIC v operáciách. Pripraviť ich na spoluprácu s príslušníkmi skupín CIMIC a v neposlednom rade precvičiť ich v riešení možných situácií v oblasti CIMIC. Uviedla pre Novinky hovorkyňa AOS Alena Haragová. Účastníci kurzu sa zoznámili s aktuálnou bezpečnostnou situáciou vo svete. Zaoberali sa základnými pojmami, úlohami CIMIC, analy-

Minulý rok vystúpilo aj niekoľko detských súborov. Foto: TASR/Pavol Ďurčo

je tá Terchová telia jako Viedeň, v rámci ktorého sa predstaví folklórny výkvet Jánošíkovho kraja a jeho okolia,“ uviedol šéfdramaturg Jánošíkových dní.

Sobotňajší program

Doplnil, že sobotňajší galaprogram v amfiteátri Nad bôrami otvorí program OĽUN-nu so špičkovými sólistami a zaujímavými hosťami. „V druhej časti sobotňajšieho večera sa napríklad predstavia renomované zoskupenia zo Srbska (KUD Abrasević 1905), Poľ-

5

ska (Rzoz), Českej republiky (cimbalovka Břeclavan) a monumentálny Terchovský symfonický orchester. Jánošíkove dni vyvrcholia v nedeľu 28. júla originálnym predstavovaním furmanov a muzík a záverečným programom v amfiteátri Nad bôrami Jánošík je sloboda a sloboda je večná! pod záštitou predsedu Žilinského samosprávneho kraja Juraja Blanára. V programe budú účinkovať folklórne súbory a skupiny z Terchovej, severného Považia, Oravy, Kysúc, Turca a Liptova a hudobné skupiny Kysucká muzika, Arzén a Zuzana Smatanová,“ dodal Cabadaj. Hlavnými organizátormi 51. ročníka Medzinárodného folklórneho festivalu Jánošíkove dni v Terchovej, ktoré sa konajú pod záštitou ministra kultúry SR Mareka Maďariča, sú Obec Terchová, Žilinský samosprávny kraj – Krajské kultúrne stredisko v Žiline a mesto Žilina.

TASR

zovali doktríny a služobné pomôcky. Okrem iného im predstavili skúsenosti z pôsobenia CIMIC v operáciách medzinárodného krízového manažmentu, zaoberali sa komunikačnými metódami CIMIC. V kurze prednášali nielen učitelia odborných katedier AOS (katedry bezpečnosti a obrany, katedry spoločenských vied a jazykov), ale aj príslušníci oddelenia CIMIC z Veliteľstva PS Trenčín. (šu)

LETNÉ POLICAJNÉ AKCIE V ZÁUJME BEZPEČNOSTI Počas letnej turistickej sezóny, v júli a v auguste, je na cestách zaznamenávaná zvýšená intenzita cestnej premávky. Jej súčasťou je aj vznik kolíznych situácií v premávke, ktoré následne vyúsťujú do vzniku dopravných nehôd. „Počas minuloročných letných prázdnin sme zaznamenali v Žilinskom kraji 350 dopravných nehôd. Pri nich zahynulo šesť osôb, ťažko sa zranilo 24 osôb a ľahké zranenia utrpelo 119 osôb.

S cieľom znižovať nehodovosť a ochrániť čo najviac životov a zdravie, aj Krajské riaditeľstvo Policajného zboru (KR PZ) v Žiline pripravilo opatrenia počas letnej turistickej sezóny,“ informoval hovorca KR PZ Radko Moravčík. Polícia vyzýva vodičov, aby zvýšili pozornosť na miestach, kde je možné predpokladať pohyb detí a jazdili mimoriadne opatrne.

Počas leta policajti v záujme

bezpečnosti zvýšia dohľad najmä na miestach kultúrno-spoločenských podujatí, v okolí kúpalísk, letovísk, priechodov pre chodcov, zastávok hromadnej dopravy, železničných staníc, detské ihrísk, parkov i ďalších miest so zvýšeným pohybom osôb. Polícia bude informovať o dopravných, či iných obmedzeniach. „Polícia apeluje na všetkých účastníkov cestnej premávky, aby dodržiavali dopravné predpisy a aj vlastnou zodpovednosťou prispeli k bezpečnosti na cestách,“ uzatvoril R. Moravčík. (šu)

6

novinky

ROZHOVOR

VÝROBCOVIA NAHRÁDZAJÚ OVČÍ SYR KRAVSKÝM Zákazníci majú pri kúpe typického slovenského produktu, bryndze, na výber množstvo druhov ako aj miest predaja. Často však môžu naraziť na „bryndzu“, ktorá má od pravého produktu ďaleko. Jej základ tvorí predovšetkým kravský syr, zatiaľ čo nevyhnutná ovčia hrudka je zastúpená len minimálne. O tejto problematike sme sa porozprávali s predsedníčkou Cechu výrobcov ovčieho syra v Turci MVDr. Blankou Krčíkovou.

Z čoho sa vyrába pravá ovčia bryndza? Ako prebieha jej priemyselná produkcia?

Ovčia bryndza sa vyrába z vyzretého ovčieho hrudkového syra (OHS) s jeho 100-percentým obsahom. Neviem, či je vhodne používať slovo pravá, lebo už v názve použité slovo ovčia v zmysle PK-SR vyjadruje, že je to výrobok zo 100 % syra. Priemyselná výroba prebieha zhodne ako spracovávanie na salaši, myslím tým technologický postup.

Výrobcovia označujú za bryndzu aj produkt, kde je aj nízky podiel ovčieho syra. Umožňujú to potravinárske normy? Nejde o zavádzanie zákazníkov?

PK-SR defi nuje bryndzu ako ovčiu bryndzu, výrobok zo 100 % OHS. Výrobok Slovenská bryndza pripúšťa aj 50-percentný obsah OHS a vtedy sa výrobok označuje ako „bryndza plnotučná“. Iné varianty obsahu OHS PK-SR neuznáva. Výrobky s nižším obsahom OHS sú produktom rôznych výrobcov, ktorí zavádzajú zákazníkov.

gistrovaným logom vyobrazeným zeleným obdĺžnikom v strede s bielym trojlístkom.

Produkt je vyrobený zo surového ovčieho mlieka, získaného na salaši.

Čím sa odlišuje „Ovčia bryndza salašnícka“ od inej bryndze?

Predchádzajúcu odpoveď ešte spresním, že priemyselne vyrobený výrobok s názvom bryndza môže byť vyrobený aj z pasterizovaného ovčieho mlieka.

V registri ochranných známok je zapísané pomenovanie – Ovčia bryndza salašnícka. Čo to znamená pre kupujúceho?

V obchodoch sme zaznamenali aj výrobok Tatranská bryndza, který pochádza z Poľska. Nejde o marketingový podvod?

Názov výrobku „Ovčia bryndza salašnícka“ znamená pre zákazníkov, že výrobok je vyprodukovaný na salaši zo 100 % obsahom OHS. Pomenovanie je doplnené re-

Výrobok „Tatranská bryndza“ nepoznám a nekupujem, preto by som sa nerada k tejto kauze vyjadrovala. Môj názor je, že keď sa nazýva „tatranská“, mala by mať špecifické vlastnosti, ktoré by mali byť uvedené na obale.

Môžete charakterizovať prospešnosť bryndze pre ľudských organizmus?

Sú jej účinky pozitívnejšie ako v tabletkách podávané probiotiká?

Tradičná výroba ovčieho syra.

Prospešnosť bryndze pre ľudský organizmus je známa a môžem ju označiť ako klasickú biopotravinu s probiotickými vlastnosťami. Na ich tvorbe sa podieľa fermentácia mliečnymi baktériami a kvasinkami.

Pri porovnaní bryndze so zakysanými mliečnymi produktmi, ktoré sa vyrábajú z pasterizovaného mlieka do ktorého sa pridávajú vyšľachtené mliečne baktérie,a spracujú mlieko na príslušný

lahodný výrobok, na rozdiel od nich, sa bryndza vyrába zo surového, nepasterizovaného mlieka. Na jej výrobe a chuťových vlastnostiach sa zúčastňujú pôvodne v prírode sa vyskytujúce mikroorganizmy, mliečne baktérie.

Mliečnym baktériám je pričítané, že sa vyznačujú nielen antimikrobiálnou, ale aj antioxidačnou aktivitou. Literárne pramene uvádzajú, že nielen znižujú krvný tlak, ale aj redukujú obsah cholesterolu. Vďaka probiotickým vlastnostiam aj napriek vysokému obsahu tuku, bryndzu zaraďujú odborníci na zdravú výživu do skupiny odporúčaných potravín v protisklerotickej výžive a k prevencii niektorých civilizačných ochorení vrátane osteoporózy. K porovnaniu účinkov s probiotikami v tabletkách sa nebudem vyjadrovať.

Zmes dobre premiešame a dáme do uzatvárateľnej nádoby, skladujeme pri teplote +2 až +6°C. Doba spotreby bryndze je podľa podmienok skladovania 6-8 dní.Recepty sú dostupné aj v kuchárskych knihách a na internete.

Je možné hovoriť o nejakých minimálnych denných dávkach konzumácie bryndze?

Číslo, ktoré uvediem, nebude objektívne. Z celkového počtu salašov na Slovensku značný počet získava len ovčie mlieko, ktoré predáva priemyselným spracovateľom. Niektoré nemajú vytvorené podmienky na výrobu bryndze. Salašov, ktoré majú schválenie na tuto činnosť je málo. Z nich 14 výrobcov označuje výrobok týmto názvom, spojeným s ochranou známkou. Uživateľov hygienickej príručky na tento výrobok je v SR 29. V poslednom období prejavujú záujem o získanie oprávnenia na používanie názvu s ochranou známkou výrobcovia združení v ZCHOK – Zväzu chovateľov oviec a kôz.

Čo sa týka denného dávkovania, tak asi toľko, že nie je známe, že by denná konzumácia bryndze v ľubovoľnom množstve niekomu poškodila zdravie.

Ako je možné vyrobiť bryndzu doma, v kuchyni? Môžete uviesť recept?

Recept na výrobu ovčej bryndze: Dobre vyzretý ovčí hrudkový syr (teplota zrenia 13-15 °C), pred spracovaním povrch dobre odkvôríme. Syr pokrájame na kúsky, ktoré pomelieme a do masy pridáme kuchynskú soľ v maximálnom množstve 2,5 % a rozpustenú v pitnej vode.

Salaše a výroba ovčieho syra je pod neustálou veterinárnou kontrolou.

Ako hodnotíte hygienu na salašoch?

Nakoľko v súčasnosti nevykonávam hygienické kontroly, môžem len na základe mojich poznatkov z niektorých zariadení konštatovať, že podmienky na salašoch sa výrazne zlepšili a to po stránke stavebného vybavenia, ale aj po stránke hygienických podmienok, čo s tým súvisí.

Koľko výrobcov už používa označenie Salašníckia bryndza?

Text a foto: Tibor Šuľa

číslo 08/2013

zdravie

1

TÉMA

Ročník: I. číslo. 04/2013 Dátum vydania: 4. 7. 2013

6 ȗ eh 6 ȗ

ȗ e 6 ȗ

Ih

W ȗUȗ Ȗ ȗÜ Ochorenie chrbtice sa môže prejavovať rôznymi príznakmi, môžeme ich rozdeliť podľa delenia chrbtice.

Chrbtica sa začína krčnou chrbticou a jej poškodenie môžeme rozdeliť do dvoch skupín: cervikraniálny syndróm a cervikobrachiálny syndróm.

Cervikokraniálny syndróm, v skratke CC syndróm ġDåNê Qi]RY V ĐDKNêP Y\VYHWOHQtP MH WR V\QGUyP NWRUê VD SUHMDYXMH EROHVĢRX KODY\ Y\YRODQRX ] PLHVWD SUHFKRGX NUþQHM FKUEWLFH D OHEN\ %ROHVĢ MH VS{VREHQi GUiåGHQtP KODYRYêFK QHUYRY 9WHG\ PiPH VWXKQXWp VYDO\ Y REODVWL NUNX ]KRUãHQ~ SRK\EOLYRVĢ NUNX D VLOQ~ Y\UiåDM~FX EROHVĢ KODY\ 7iWR EROHVĢ P{åH E\Ģ MHGQRVWUDQQi DOHER RERMVWUDQQi ]R ]iKODYLD SR FHORP REYRGH KODY\ DNR REUXþ Då SR þHORY~ REODVĢ %ROHVĢ QLHNHG\ Y\UiåD ]R]DGX ]D XFKR Då QD WYiU D Då N RNX ýDVWR QHYLHPH þL MH EROHVĢ VS{VREHQi ]R ]iSDOX SUtQRVRYêFK GXWtQ DOHER ]R ]iSDOX VWUHGQpKR XFKD 3UL && V\QGUyPH P{åX E\Ģ VSULHYRGQp SUt]QDN\ ]iYUDWH ]YUDFDQLH SRFLW QD YUDFDQLH þORYHN Pi SRFLW DNR NHE\ VD V QtP ÄWRþLO FHOê VYHW³

Ako tento hrôzostrašný syndróm vzniká? && V\QGUyP Y]QLNi SUL QHSULPHUDQHM ]iĢDåL NUþQHM FKUEWLFH þL Xå SUL QHGRVWDWRþQHM DNWLYLWH DOH DM SUL SUHĢDåRYDQt 7RWR RFKRUHQLH MH W\SLFNp SUH NXOWXULVWRY D SUH YHĐPL DNWtYQ\FK ãSRUWRYFRY NWRUt SRVLĐĖXM~ EH] DNpKRNRĐYHN YHGHQLD D Y\QHFKiYDM~ UR]FYLþHQLH 7DN LVWR WHQWR V\QGUyP QiV P{åH SRVWLKQ~Ģ SUL GOKRGREHM VWUQXOHM SRORKH NUþQHM FKUEWLFH VSRMHQHM V SULHYDQRP DOHER V NOLPDWL]iFLRX 7HUD] VL LVWH YHĐD

CC syndróm

ĐXGt SRYLH ³ SUHVQH WR VRP PDO NHć VPH VD YUiWLOL ] GRYROHQN\ ãRIpURYDO VRP KRGtQ V GRNRUiQ RWYRUHQêPL RNQDPL D SR GRYROHQNH QDPLHVWR SRFLWX ]UHOD[RYDQLD D RGG\FKX VRP VL XåtYDO EROHVĢ KODY\ D VWDY DNR NHE\ VRP ERO RSLWê ³ 3UHVQH WRPX VD WUHED Y\KêEDĢ D Y\YDURYDĢ

Cervikobrachiálny syndróm (CB syndróm) MH WR V~ERU SUt]QDNRY Y\YRODQêFK GUiåGHQtP QHUYRY Y GROQHM þDVWL NUþQHM FKUEWLFH 9 SRSUHGt V~ EROHVWL Y\VWUHĐXM~FH ] NUþQHM FKUEWLFH GR SOHFD UDPHQD P{åH Y\VWUHĐRYDĢ Då GR MHGQRWOLYêFK SUVWRY QD UXNH %ROHVĢ VD ]YêãL Xå SUL PLQLPiOQRP SRK\EH KODYRX WODNRP QD WHPHQR KODY\ ED GRNRQFD DM SUL NDãOL D NêFKQXWt 3UL &% V\QGUyPH EêYD REPHG]HQi SRK\EOLYRVĢ KODY\ D DM Y UDPHQQRP NĎEH 7HQWR V\QGUyP VD SUHMDYXMH DM SRUXFKRX FLWOLYRVWL PUDYþHQtP Y SUVWRFK Då GRNRQFD NĚþPL

3Ut]QDN\ QHWUHED ]DQHGEDĢ &% V\QGUyP EêYD YlþãLQRX MHGQRVWUDQQê D þDVWR VD RSDNXMH

Y UXNiFK 7LHWR SRVOHGQp SUt]QDN\ QHWUHED ]DQHGEDĢ &% V\QGUyP EêYD YlþãLQRX MHGQRVWUDQQê D þDVWR VD RSDNXMH

Ako vzniká CB syndróm?

'HJHQHUDWtYQH ]PHQ\ QD SODWQLþNiFK NUþQHM FKUEWLFH NWRUp VPH Xå VSRPtQDOL Y SUHGFKiG]DM~FLFK GLHORFK SUtORK\ VD SUHMDYXM~ SUiYH WêPWR V\QGUyPRP .WRUi SODWQLþND MH SRVWLKQXWi VD ]LVWt SRGĐD SUt]QDNRY OHER ~WODN QD VSLQiOQ\ NDQiO NUHVOt VYRMX W\SLFN~ NUHVEX 7iWR NUHVED VD YROi GHUPDWyP &HOê Qiã RUJDQL]PXV SRþQ~F PR]JRP FH] PLHFKX D PLH- 'HUPDWyP ± GUiK\ NUþQêFK PLHFKRYêFK QHUYRY FKRYp QHUY\ MH MHGHQ ~åDVQê VR¿VWLNRYDQê V\VWpP LQêPL VS{VREPL R NWRUêFK VWH . GHJHQHUDWtYQHPX SRãNRGH- VD PRKOL GRþtWDĢ SUiYH Y PLQXQLX NUþQHM FKUEWLFH VD GRSUDFX- OHM SUtORKH Ďalšie pokračovanie témy MHPH QHSULPHUDQêP SUHĢDåRYDnájdete v septembrových QtP Y WHMWR REODVWL GOKRGREêP číslach noviniek.

SUHGNORQRP KODYQH SUL VHGDYRP ]DPHVWQDQt D PQRKêPL ZZZ ]GUDYDFKUEWLFD VN

II

novinky

PRĂ?LOHA ZDRAVIE 04/2013

, ' Č– ,

Č—

h Č— Č— Č— U6 h

CviÄ?ebnĂĄ zostava pre deti ObÄ?ianske zdruĹženie Za zdravĹĄĂ­ Ĺživot v rĂĄmci projektu ZdravĂ˝ chrbĂĄtik prinĂĄĹĄa cviÄ?ebnĂş zostavu pre deti.

Na DVD nĂĄjdete 20 minĂşt cviÄ?enia na posilnenie chrbtice, nĂĄcvik sprĂĄvneho drĹžania tela a krĂĄtku rozcviÄ?ku pĂştavou formou.

Aj keÄ? v dneĹĄnej dobe nie je nĂşdza o dobrĂŠ nĂĄpady, no nĂĄjsĹĽ spoloÄ?nosĹĽ, ktorĂĄ vĂĄĹĄ dobrĂ˝ nĂĄpad podporĂ­ a pomĂ´Ĺže vĂĄm ho zrealizovaĹĽ je neskutoÄ?ne nĂĄroÄ?nĂŠ aĹž nereĂĄlne. Na zaÄ?iatku vĹĄetkĂŠho je vĹždy nadĹĄenie a entuziazmus ÄžudĂ­, no ak to nemĂĄ vĂ­ziu a podporu veÄžmi rĂ˝chlo nadĹĄenie pominie a zostane len pri veÄžkĂ˝ch snoch a plĂĄnoch. Ale nĂĄĹĄ sen sa stal realitou za to mĂ´Ĺžeme poÄ?akovaĹĽ spoloÄ?nosti MONDI SCP RuĹžomberok a Prvej stavebnej spoloÄ?nosti, a. s., za podporu.

DVD si budete môcż objednaż na strånke

www.zdravachrbtica.sk

YLH D VDGQXWtP QD VWDFLRQiUQ\ ELF\NHO PRKOL Y\SHGiORYDĢ ÂżQDQĂžQ~ SRGSRUX WRKWR SURMHNN WX 7URFKRX SRWX D GULQ\ QD ELF\NOL ]DPHVWQDQFL SRPRKOL VYRMLP GHĢRP D WĂŞP ]DEH]SHĂžLOL ]DN~SHQLH ÂżWO{SW SUH YĂŁHWWUHWt URN VD XVNXWRĂžQLOD N\ ]iNODGQp ĂŁNRO\ Y RNUHVH 5XY VSRORĂžQRVWL 021', 6&3 ĂĽRPEHURN 2G VHSWHPEUD EXG~ GREURYRÄ?Qi DNWLYLWD 'HÄ– ]PH- YĂŁHWN\ GHWL Y\XĂĽtYDĢ WLHWR ÂżWQ\ NWRUi VO~ĂĽL QD SURSDJiFLX ORSW\ D WĂŞP VL XĂĽ RG SUYHM WULHEH]SHĂžQRVWL SUiFH ]GUDYpKR G\ Y ĂŁNROVNHM ODYLFL SRVLOÄ–RYDĢ ĂŁWĂŞOX VSUiYQHKR SRK\EX D SRG- VYRM FKUEiWLN SRU\ U{]Q\FK DNWLYtW 3UiYH 7RXWR FHVWRX VD FKFHPH SRWHQWR URN VD UR]KRGOD VSRORĂž- ćDNRYDĢ SUH]LGHQWRYL 021QRVĢ ĂĽH SRGSRUt QiĂŁ SURMHNW ', 6&3 5RPDQRYL 6HQHFNp=GUDYĂŞ FKUEiWLN 3UiYH XUR- PX ]D MHKR QDGĂŁHQLH D SRGSRUX EHQtP QLHĂžRKR SUH VYRMH ]GUD- SURMHNWX WDN LVWR SiQRYL 3HW-

URYL -DNXEtNRYL D SDQL .DWDUtQH %HQGtNRYHM ]D LFK SRPRF D SRGSRUX 1HFKFHPH ]DEXGQ~Ģ DQL QD ćDOãtFK NWRUt QiP SRPRKOL SRGSRULĢ SURMHNW 9 SUYRP UDGH 3UY~ VWDYHEQ~ VSRORÞQRVĢ D V NWRUi SRGSRULOD ]DN~SHQLH G\QDPLFNêFK SRGVHGiNRY SUH MHGQX WULHGX Y GYRFK ]iNODGQêFK ãNROiFK Y RNUHVH 5XüRPEHURN D ]DULDGHQLH MHGQHM WULHG\ Y MHGQHM ]iNODGQHM ãNROH VSLQiOQ\PL VWROLÞNDPL 0JU =X]DQD +UÞNRYi PDQDüHU SURMHNWX

novinky

PRĂ?LOHA ZDRAVIE 04/2013

'

Č–

W Č— EČ—

Park v centre RuĹžomberka sa 17. jĂşna predpoludnĂ­m premenil na rehabilitaÄ?nĂş telocviÄ?Ĺˆu detskĂ˝ch chrbtĂ­c. Stovky Ĺžiakov z dolnoliptovskĂ˝ch materskĂ˝ch a zĂĄkladnĂ˝ch ĹĄkĂ´l (ZĹ ) si na podujatĂ­ v rĂĄmci projektu ZdravĂ˝ chrbĂĄtik nadĹĄene rozchytali obrovskĂş pyramĂ­du novĂ˝ch fitlĂ´pt a zacviÄ?ili si pod vedenĂ­m odbornĂ˝ch inĹĄtruktorov. Ă„6pULD RULHQWDĂžQĂŞFK Y\ĂŁHWUHQt SULDPR Y ĂŁNROVNĂŞFK ]DULDGHQLDFK QiP MDVQH SRWYUGLOD ĂĽH DĂĽ YLDF DNR GYH WUHWLQ\ GHWt PDM~ RFKRUHQLD FKUEWLFH Y SRĂžLDWRĂžQRP ĂžL UR]YLQXWHMĂŁRP ĂŁWiGLX 2NUHP NRQNUpWQHM SRPRFL FKFHPH WRXWR IRUPRX XSR]RUQLĢ ĂĽH FHOi VSRORĂžQRVĢ VD EXGH PXVLHĢ ]DPHUDĢ QD WHQWR SUREOpP NWRUĂŞ XĂĽ ]iYDĂĽQRVĢRX GRELHKD LQp FLYLOL]DĂžQp FKRURE\ Âł XYLHGRO SUH 7$65 SUHGVHGD RUJDQL]iWRUVNpKR REĂžLDQVNHKR ]GUXĂĽHQLD =D ]GUDYĂŁt ĂĽLYRW QHXURFKLUXUJ 5yEHUW 5XVQiN Ă„9ĂŁHWFL VPH W~WR VNYHO~ DNFLX NWRUHM KODYQĂŞP FLHÄ?RP MH QH]LĂŁWQi SRPRF MHGQR]QDĂžQH SULYtWDOL $ODUPXM~FD VLWXiFLD NHć SUREOpP\ V FKUEWLFRX Pi ĂžRUD] YLDF GHWt QiV XĂĽ WDNPHU SUHG URNRP PRWL-

YRYDOD QD ]ULDGHQLH J\PQDVWLFNHM WHORFYLĂžQH 6WDUp ÂżWORSW\ VD Y QHM SUDYLGHOQĂŞP FYLĂžHQtP ULDGQH RSRWUHERYDOL WLHWR QRYp VD QiP SUHWR QiUDPQH KRGLD Âł NYLWRYDO ULDGLWHÄ? UXĂĽRPEHUVNHM =â =DUHY~FD 0LFKDO /D]iU

III

'R RNROLWĂŞFK ĂŁN{O SRSXWXMH RNUHP LQĂŁWUXNWiĂĽQ\FK YLGHRQRVLĂžRY V FYLĂžHQLDPL FHONRP ÂżWO{SW 6DGX ĂŁSHFLiOQ\FK VSLQiOQ\FK VWROLĂžLHN ]tVNDOD PDORWULHGQD =â Y /XGURYHM NGH GR QLFK ]DVDGQ~ SUYiFL Ă„9HUtPH ĂĽH WR SULQHVLH SULD]QLYĂŞ ~ĂžLQRN &KUEWLFH GQHĂŁQĂŞFK GHWt WUSLD GOKĂŞPL KRGLQDPL VWUiYHQĂŞPL Y\VHGiYDQtP SUL SRĂžtWDĂžRFK 6NXWRĂžQH VPH YHÄ?PL UDGL ĂĽH VPH VD PRKOL ]~ĂžDVWQLĢ WRKWR YHÄ?PL XĂĽLWRĂžQpKR SURMHNWX Âł GRGDOD ULDGLWHÄ?ND =â Y /XGURYHM 6RÄ–D )LULFRYi

7$65

Som invalidnĂĄ dĂ´chodkyĹˆa a dopoÄ?ula som sa, vraj mĂĄm moĹžnosĹĽ poĹžiadaĹĽ si o prĂ­spevok na prerobenie kĂşpeÄžne. S mojou mobilitou je to stĂĄle horĹĄie, som po viacerĂ˝ch operĂĄciĂĄch chrbtice a povedzme uĹž len samotnĂ˝ vstup do vane mi robĂ­ veÄžkĂŠ problĂŠmy.

ZÂ dĂ´chodku vĹĄak nemĂĄm ani najmenĹĄiu ĹĄancu zabezpeÄ?iĹĽ si prispĂ´sobenie...

RenĂĄta PeĹˆaĹžnĂ˝ prĂ­spevok na úpravu bytu, rodinnĂŠho domu alebo garĂĄĹže moĹžno podÄža § 37 zĂĄkona Ä?. 447/2008 Z. z. o peĹˆaĹžnĂ˝ch prĂ­spevkoch na kompenzĂĄciu ĹĽaĹžkĂŠho zdravotnĂŠho postihnutia a o zmene a doplnenĂ­ niektorĂ˝ch zĂĄkonov v znenĂ­ neskorĹĄĂ­ch predpisov poskytnúż fyzickej osobe s żaĹžkĂ˝m zdravotnĂ˝m postihnutĂ­m, ktorĂĄ je podÄža komplexnĂŠho posudku odkĂĄzanĂĄ na predmetnĂş Ăşpravu a mĂĄ v byte alebo v rodinnom dome trvalĂ˝ pobyt alebo je vlastnĂ­kom garĂĄĹže alebo garĂĄĹž je sĂşÄ?asĹĽou nĂĄjomnĂŠho bytu. KomplexnĂ˝ posudok vypracovĂĄva oddelenie posudkovĂ˝ch Ä?innostĂ­ miestne prĂ­sluĹĄnĂŠho Ăşradu prĂĄce, sociĂĄlnych vecĂ­ a rodiny podÄža miesta trvalĂŠho pobytu obÄ?ana na zĂĄklade doloĹženĂ˝ch odbornĂ˝ch lekĂĄrskych nĂĄlezov a sociĂĄlneho ĹĄetrenia v domĂĄcnosti obÄ?ana. Je potrebnĂŠ pĂ­somne poĹžiadaĹĽ prĂ­sluĹĄnĂ˝ Ăşrad prĂĄce, sociĂĄlnych vecĂ­ a rodiny o uvedenĂ˝ peĹˆaĹžnĂ˝ prĂ­spevok (tlaÄ?ivĂĄ dostane obÄ?an na úrade, resp. sĂş na web strĂĄnke Ăşradov a ústredia prĂĄce, sociĂĄlnych vecĂ­ a rodiny) a doloĹžiĹĽ ostatnĂŠ doklady, ktorĂŠ sĂş podkladom na rozhodnutie o peĹˆaĹžnom prĂ­spevku – najmä prĂ­jmovĂŠ pomery obÄ?ana a spoloÄ?ne posudzovanĂ˝ch osĂ´b za predchĂĄdzajĂşci kalendĂĄrny rok, vyhlĂĄsenie o majetku, potvrdenie o trvalom pobyte a Ä?alĹĄie doklady podÄža usmernenia Ăşradu.

V prĂ­pade, Ĺže obÄ?anovi bude v komplexnom posudku navrhnutĂĄ poĹžadovanĂĄ Ăşprava, je potrebnĂŠ predloĹžiĹĽ predfaktĂşru – rozpoÄ?et nĂĄkladov na úpravu, z ktorej Ăşrad bude vychĂĄdzaĹĽ pri stanovenĂ­ výťky peĹˆaĹžnĂŠho prĂ­spevku a ktorĂĄ by mala obsahovaĹĽ len materiĂĄl a prĂĄce, ktorĂŠ bezprostredne sĂşvisia s navrhnutou Ăşpravou podÄža komplexnĂŠho posudku, vyhotovenĂş osobou, ktorĂĄ mĂĄ podÄža ĹživnostenskĂŠho registra oprĂĄvnenie na vykonĂĄvanie Ăşprav (napr. murĂĄrske prĂĄce, vodoinĹĄtalaÄ?nĂŠ prĂĄce, elektrikĂĄrske prĂĄce a pod.).

Výťka peĹˆaĹžnĂŠho prĂ­spevku sa urÄ?Ă­ percentuĂĄlnou sadzbou podÄža prĂ­jmu fyzickej osoby s żaĹžkĂ˝m zdravotnĂ˝m postihnutĂ­m a podÄža Opatrenia ministerstva prĂĄce Ä?. 6/2008 Z. z., ktorĂ˝m sa ustanovuje zoznam stavebnĂ˝ch prĂĄc, stavebnĂ˝ch materiĂĄlov a zariadenĂ­ a maximĂĄlne zohÄžadĹˆovanĂŠ sumy z ich ceny. Ăšrady prĂĄce mĂ´Ĺžu spolupracovaĹĽ pri tĂ˝chto ĂşpravĂĄch aj s odbornĂ­kmi z oblasti stavebnĂ­ctva a prizvaĹĽ ich ku konaniu o peĹˆaĹžnom prĂ­spevku. Je potrebnĂŠ upozorniĹĽ, Ĺže s úpravou moĹžno zaÄ?aĹĽ aĹž po nadobudnutĂ­ prĂĄvoplatnosti rozhodnutia o priznanĂ­ peĹˆaĹžnĂŠho prĂ­spevku. PeĹˆaĹžnĂ˝ prĂ­spevok nemoĹžno poskytnúż na úpravy vykonanĂŠ pred dĹˆom vypracovania komplexnĂŠho posudku.

ObÄ?an je povinnĂ˝ vykonaĹĽ Ăşpravu do ťiestich mesiacov od poskytnutia peĹˆaĹžnĂŠho prĂ­spevku, najneskĂ´r do deviatich mesiacov, ak Ăşpravy nemoĹžno vykonaĹĽ z dĂ´vodov na strane osoby, ktorej predmetom Ä?innosti je vykonĂĄvanie Ăşprav a do 30 dnĂ­ od ukonÄ?enia Ăşpravy vyĂşÄ?tovaĹĽ poskytnutĂ˝ peĹˆaĹžnĂ˝ prĂ­spevok. Ak obÄ?an pred uplynutĂ­m siedmich rokov upravenĂ˝ byt, rodinnĂ˝ dom alebo garĂĄĹž predĂĄ, daruje, prenajme, alebo zmenĂ­ trvalĂ˝ pobyt alebo nevyuŞíva upravenĂ˝ byt, rodinnĂ˝ dom alebo garĂĄĹž, je povinnĂ˝ vrĂĄtiĹĽ poskytnutĂ˝ peĹˆaĹžnĂ˝ prĂ­spevok alebo jeho pomernĂş Ä?asĹĽ. PeĹˆaĹžnĂ˝ prĂ­spevok na úpravu bytu, rodinnĂŠho domu alebo garĂĄĹže podlieha dediÄ?skĂŠmu konaniu v prĂ­padoch ustanovenĂ˝ch zĂĄkonom Ä?. 447/2008 Z. z. Č—U

Č— Č—Ă˜ Ăť Č— Č— Č– Č—Ă•

novinky

PRĂ?LOHA ZDRAVIE 04/2013

' Č—

V tomto Ä?Ă­sle skompletizujeme zostavu na krÄ?nĂş chrbticu. KeÄ?Ĺže sme si minule ukĂĄzali, ako uvoÄžniĹĽ stuhnutĂŠ svalstvo v oblasti ĹĄije, v tomto Ä?Ă­sle vĂĄm poradĂ­me ako posilniĹĽ svaly v oblasti krku, ktorĂŠ majĂş tendenciu ochabnúż a vypovedaĹĽ funkciu.

ObrĂĄzok Ä?. 1A

ObrĂĄzok Ä?. 1B

ObrĂĄzok Ä?. 1D

ObrĂĄzok Ä?. 1C

IzometrickĂŠ posilnenie krÄ?nej chrbtice spredu.

Poloha podobnĂĄ ako pri cviku 1, len si hornĂŠ konÄ?atiny poloŞíme na Ä?elo. NĂĄsledne zatlaÄ?Ă­me Ä?elom do dlanĂ­, nadĂ˝chneme sa, vydrŞíme 7 sekĂşnd. Pri vĂ˝dychu napätie uvoÄžnĂ­me – pohÄžad z boku (obr. Ä?. 2).

Posilnenie medzilopatkovĂŠho svalstva a dolnĂ˝ch ďŹ xĂĄtorov lopatiek.

ObrĂĄzok Ä?. 3A

ObrĂĄzok Ä?. 2

ObrĂĄzok Ä?. 3B

Zaujmeme sprĂĄvny sed, hornĂŠ konÄ?atiny pokrÄ?Ă­me v lakti a nadĂ˝chneme sa (obr. Ä?. 3A). Pri vĂ˝dychu pritiahneme lopatky a ramenĂĄ Ä?o najviac ku chrbtici a dolu, lopatky sa snaŞíme pritiahnuĹĽ do pĂ­smena „V“ (obr. Ä?.

3B). V polohe vydrŞíme niekoĞko sekúnd, nåsledne napätie uvoĞníme.

CelkovĂŠ uvoÄžnenie.

DolnĂŠ konÄ?atiny roznoŞíme, ruky dĂĄme medzi kolenĂĄ. Pomaly zaÄ?neme rolovaĹĽ jeden stavec za druhĂ˝m. ZaÄ?neme uvoÄžĹˆovaĹĽ krÄ?nĂş chrbticu (obr. Ä?.4A), nĂĄsledne hrudnĂş (obr. Ä?. 4B) a driekovĂş a natiahneme sa k zemi (obr. Ä?. 4 C). KonÄ?ekmi prstov sa snaŞíme dotknúż zeme. V polohe chvĂ­Äžu zotrvĂĄme. NĂĄsledne sa postupne zaÄ?Ă­name dvĂ­haĹĽ od driekovej chrbtice, cez hrudnĂş a na koniec narovnĂĄme krÄ?nĂş chrbticu (obr. Ä?.4D). Pri rolovanĂ­ chrbtice musĂ­me precĂ­tiĹĽ, Ĺže sa kaĹždĂ˝ stavec postupne, jeden za druhĂ˝m uvoÄžĹˆuje smerom dolu. To istĂŠ platĂ­ aj pri narovnĂĄvanĂ­ chrbtice.

ObrĂĄzok Ä?. 4D

ObrĂĄzok Ä?. 4C

ObrĂĄzok Ä?. 4A

ObrĂĄzok Ä?. 4B

Č— Č– Č— Adela, 36 rokov: Chcela by som vedieĹĽ, akĂ˝ reĹžim mĂĄ pacient po operĂĄcii krÄ?nej chrbtice. MajĂş mi vymeniĹĽ jednu platniÄ?ku a potrebovala by som vedieĹĽ ako budem po takej operĂĄcii obmedzenĂĄ.

IzometrickĂŠ posilnenie krÄ?nej chrbtice zozadu.

HornĂŠ konÄ?atiny si poloŞíme na zĂĄhlavie. Zasunieme bradu, uvoÄžnĂ­me ramenĂĄ (obr. Ä?. 1A), pohÄžad zboku (obr. Ä?. 1B). ZĂĄhlavĂ­m mierne zatlaÄ?Ă­me do rĂşk, nadĂ˝chneme sa, vydrŞíme 7 sekĂşnd (obr. Ä?. 1C), boÄ?nĂ˝ pohÄžad na cvik (obr. Ä?. 1D). Pri vĂ˝dychu napätie uvoÄžnĂ­me.

Č— Č— EČ—Ă˜

V prvom rade budete musieĹĽ nosiĹĽ Schantzov go0JU =X]DQD +UĂžNRYi lier. PodÄža toho akĂ˝ typ operĂĄcie idete podstĂşpiĹĽ, vĂĄm lekĂĄr operatĂŠr odporuÄ?Ă­ nosenie tohto goliera. VäÄ?ĹĄinou sa nosĂ­ 3 týŞdne stĂĄle cez deĹˆ aj v noci a potom sa zaÄ?ne s postupnĂ˝m skladanĂ­m poÄ?as dĹˆa.

V leŞaní a v sedení po operåcii nebudete nijako obmedzenå. LeŞaż môŞete so zvýťenou podperou pod hlavou, pri spaní budete musież pouŞívaż golier pribliŞne prvÊ dva mesiace. Pri spaní je vhodnÊ pouŞívaż ortopedický vankúť. Spanie na bruchu je v prvých dvoch mesiacoch obmedzenÊ.

Sedenie je moĹžnĂŠ uĹž na druhĂ˝ deĹˆ po operĂĄcii bez obmedzenia. PlatĂ­ prĂ­sny zĂĄkaz fajÄ?iĹĽ. (FajÄ?enie spomaÄžuje proces hojenia operaÄ?nĂŠho miesta!). VeÄ?er po operĂĄcii uĹž zaÄ?nete piĹĽ Ä?aj po dúťkoch. PrvĂ˝ pooperaÄ?nĂ˝ deĹˆ budete maĹĽ tekutĂş stravu, k nej si mĂ´Ĺžete pridaĹĽ jogurty a detskĂŠ výŞivy, z tekutĂ­n pite dŞúsy, neperlivĂŠ nĂĄpoje a Ä?aj, no musia maĹĽ izbovĂş teplotu. DruhĂ˝ pooperaÄ?nĂ˝ deĹˆ uĹž mĂ´Ĺžete kaĹĄovitĂş stravu na odÄžahÄ?enie hltana, ktorĂ˝ bol poÄ?as operĂĄcie mierne odtlaÄ?enĂ˝ a po operĂĄcii Ä?iastoÄ?ne opuchne. Na tretĂ­ deĹˆ uĹž mĂ´Ĺžete postupne prechĂĄdzaĹĽ na normĂĄlnu stravu, len je nutnĂŠ sa vyhĂ˝baĹĽ ĹĽaĹžko strĂĄviteÄžnej strave. V cviÄ?eniach sa odporĂşÄ?ajĂş izometrickĂŠ cviÄ?enia na svalovĂş skupinu ramien, ktorĂ˝mi si uvoÄžnĂ­te stuhnutosĹĽ svalov. Po 6 týŞdĹˆoch od operĂĄcie je moĹžnĂŠ zaÄ?aĹĽ cviÄ?iĹĽ pod odbornĂ˝m vedenĂ­m fyzioterapeuta.

AkĂŠkoÄžvek zaĹĽaĹženie krÄ?nej chrbtice nie je vhodnĂŠ pol roka po operĂĄcii. NeskĂ´r je moĹžnĂŠ dvĂ­hanie a nosenie bremien do vĂĄhy 7 kg a rozloĹženie zĂĄĹĽaĹže do oboch rĂşk.

Pri domĂĄcich prĂĄcach bude nutnĂŠ odstrĂĄniĹĽ neprimeranĂŠ preĹĽaĹženie chrbtice, na zemi v kÄžaku. Ak pracujete s poÄ?Ă­taÄ?om budete vhodnĂŠ upraviĹĽ svoje pracovnĂŠ prostredie – vhodnĂĄ stoliÄ?ka, výťka monitora... Ĺ ofĂŠrovanie auta je moĹžnĂŠ po 3 – 4 týŞdĹˆoch od operĂĄcie. Pri cĂşvanĂ­ autom preferovaĹĽ spätnĂŠ zrkadlĂĄ, na zaÄ?iatku kratĹĄie cesty a vyhĂ˝bajte sa nadmernĂ˝m otrasom. Ĺ porty, ktorĂŠ sĂş vhodnĂŠ po operĂĄcii chrbtice. Po 3 mesiacoch od operĂĄcie je moĹžnĂŠ postupnĂŠ obnovovaĹĽ vĹĄetky pohybovĂŠ aktivity, ale v rekreaÄ?nej miere ( ĹĄporty – plĂĄvanie, najvhodnejĹĄĂ­ znak, nenĂĄroÄ?nĂĄ turistika, jazda na bicykli so sprĂĄvnym drĹžanĂ­m tela v nenĂĄroÄ?nom rovnom terĂŠne na kratĹĄiu vzdialenosĹĽ. info@zdravachrbtica.sk

Č—U

Č— Č—Ă˜

Ăť Č— Č— Č– Č—Ă•

SPEKTRUM

číslo 2/2013

7

PRVÚ POMOC OVLÁDA MÁLO ĽUDÍ Poskytovanie prvej pomoci ovláda len päť až desať percent Slovákov a v tomto ukazovateli zaostávame za viacerými vyspelými krajinami. Upozornil na to lekár a záchranár Doc. MUDr. Viliam Dobiáš, PhD., ktorý je odborným garantom projektu Krajina záchrancov. „Do osvety poskytovania prvej pomoci investujeme málo. Napríklad v autoškolách je povinný osemhodinový kurz prvej pomoci, ale nie všetky sú kvalitné. Navyše, keď si ľudia myslia, že absolvovali

kurz v autoškole ako 18-roční a teraz budú vedieť poskytovať prvú pomoc do smrti, tak to je tragický omyl,“ upozornil Dobiáš. Medzinárodné odporúčania totiž podľa jeho slov sú, aby každý po dvoch

Študenti ošetrujú figurantku, ktorá sa fiktívne popálila na opekačke v prírode počas súťaže v poskytovaní prvej pomoci. Foto: TASR/ Radovan Stoklasa

Žiaci základných škôl v Žiline vlani súťažili v zdravotníckej pripravenosti. Foto: TASR/Pavol Ďurčo

až piatich rokoch absolvoval „občerstvovací“ kurz.

Dobiáš tvrdí, že v porovnaní s inými krajinami sme pozadu aj v schopnosti poskytnúť prvú pomoc. „Napríklad v Rakúsku ju ovláda 50 až 60 percent ľudí, v Nórsku až 80 percent. Vo vyspelých krajinách je poskytovanie prvej pomoci považované za takú samozrejmosť, ako mať vodičský preukaz, ovládať cudzí jazyk či počítač. Napríklad v niektorých štátoch USA ak chce niekto robiť opatrovateľku detí, musí mať potvrdenie o absolvovaní kurzu prvej pomoci,“ povedal.

Na prezentácii v NR SR 27. júna si ako prvý resuscitáciu na figuríne vyskúšal primátor Košíc a exminister zdravotníctva Richard Raši (Smer-SD). Zároveň priznal, že človeka resuscitoval naposledy asi pred piatimi rokmi, keď bolo zrazené malé dieťa. Podarilo sa ho oživiť, ale zomrelo neskôr počas operácie. „Každý človek, ak dokáže urobiť tri základné veci, môže zachrániť ľudský život. Prvá vec je zistiť stav vedomia a ak je človek v bezvedomí, uvoľniť dýchacie cesty. Následne začíname s resuscitáciou stláčaním

hrudníka a umelým dýchaním v pomere 30:2,“ vysvetlil.

Aké sú schopnosti v poskytovaní prvej pomoci medzi ostatnými poslancami, Raši nezisťoval. Je však presvedčený, že sú rovnaké, ako vo zvyšku populácie, teda že ju ovláda päť až desať percent poslancov.

Projekt Krajina záchrancov bol spustený pred štyrmi mesiacmi a vyvolal veľký ohlas. Stránku www.prvapomoc.sk navštívilo takmer 25 000 ľudí, e-learningového kurzu sa zúčastnilo 2 400, 500 ľudí získalo diplom.

TASR

KVALITA POTRAVÍN SA NEZLEPŠUJE Kvalita u potravinárov pokrivkáva, a to najmä mimo pracovnej doby. Počas májových kontrol to zistili inšpektori Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS) SR. Najviac nedostatkov našli v stredne veľkých predajniach, a to viac ako 57 %. V menších prevádzkach bolo nedostatkov približne 40 %. „Obchodné reťazce ako by si stále nedali povedať, pretože starostlivosť o predajné miesta, o predávané potraviny, je stále v niektorých prípadoch na úrovni banánovej krajiny,“ povedal minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Ľubomír Jahnátek.

Najhoršie dopadol reťazec Metro. „Percento nedostatkov z celkových kontrol Metra je až 60 %. Také číslo Metro nikdy nezaznamenalo. Na druhom mieste z hľadiska výšky nedostatkov sa objavil reťazec Carrefour so 40 %, hoci zaznamenal od minulosti po-

kles. Veľmi vysoké percento nedostatkov sme zaznamenali v reťazci Tesco Stores, a to 28,3 %. Podobne je to v Kauflande 21,38 % a v Bille 27,52 %. Najnavštevovanejšie obchodné reťazce majú teda veľmi vysoký podiel nedostatkov," informoval minister.

Inšpektori ŠVPS SR v máji urobili celkom 4350 kontrol, nedostatkov našli viac ako 15 %. Preverovali prvovýrobcov, prepravcov, distribútorov, aj obchodné domy. Niektorí dostali aj rekordné pokuty. Celkom v hodnote 433 000 eur.

Naopak, u dovozcov a prepravcov potravín sa situácia

výrazne zlepšila. Pri 6 celoslovenských kontrolách bolo na cestách 252 hliadok. Skontrolovali 911 zásielok, čo pred-

stavuje 1528 ton tovaru. Pochybenia zistili v 123 prípadoch, čo je 13,5 %. Najhoršie dopadlo Poľsko, nedostatkov bolo síce

menej, ako v minulosti, ale stále viac ako 15 %.

(MPRV)

LÚŠTITE A VYHRAJTE POUKÁŽKU V HODNOTE

RELAX heh

10 €

Vážení čitatelia, pre všetkých, ktorí radi lúštia krížovky a čítajú knihy sme pripravili novinku.

Z korešpondenčných lístkov, pohľadníc, alebo listov so správnym znením tajničky budeme žrebovať výhercu, ktorý dostane poukážku v hodnote 10 eur na nákup knihy podľa vlastného výberu z ponuky kníhkupectva Martinus. Potešiť darčekom v podobe peknej knihy tak môžete nielen seba, ale aj svojich blízkych.

Vylúštenie krížovky posielajte na korešpondenčnom lístku s nalepeným kupónom do 19. 7. 2013 na adresu: 14 news, s. r. o., Tallerova 10, 811 01 Bratislava – Staré mesto

Ten, kto utiekol

Kultivovaní príslušníci Zlatej hordy

Čaj, po anglicky

In Konkurs

Veľká plocha poľa

1

Prvá žena

Alebo

Konžské sídlo

Slnko, po maďarsky

Odmorovacie miesto

Na tomto mieste

Zámedzie dané ocom

Krvný obraz

Máličko (expr.)

Masové zdesenie

Príslušník kmeňa Elamitov

Dupotanie

Nikto

Značka čistiaceho prášku

Evidencia záujmových osôb

National Airlines

Comic (skr.)

Dietlova hrdinka

Valuta (skr.)

Orgán zraku Márie

Ktorý

Vonku

Vrecovitý obal

Sťa

Akže

Číselná lotéria

Eigenname

Väčšie odborné články

3



Cudzie mužské meno

Príkaz, rozkaz

Aries (skr.)

Selén Domácke Snemovňa meno Stanislava Osobné zámeno Rádium

Zachráňte, pomôžte

Časť atlasu

Narodeninové koláče

Mužské meno (5. 12.)

POUKÁŽKY VENOVALO KNÍHKUPECTVO MARTINUS.SK

Domácke meno Emila

– Váš manžel vás podvádza!

– Ste si istá? Podľa mňa ...

Prehra v šachu

Venuje

Napádaný člen filmo- Šepkala vého štábu

Intrauterine Device

Časť kozmickej lode

kupón

Prométium

Umývala

2

Ono

NLM 1213/13

Mládza

Ľakaj, straš

Africký veľtok

LM 12/2013

Sŕkavý zvuk

Preukázal som poctu pohostením

Osobné zámeno

krížovka

Neodborníci

Nič, kaz Mäkká hudobná stupnica

Binary Zabávajú

Oslovenie matky

Čože

Arzén

4 Obec v okrese Prievidza

Krížovku dodala redakcia časopisu RELAX.

novinky

SÚŤAŽ/KRÍŽOVKA

8

PORADŇA

číslo 2/2013

9

PRED DOVOLENKOU SI ZISTITE VŠETKY CESTOVNÉ OBMEDZENIA Ešte pred samotným odchodom na dovolenku je dobré zistiť si cestovné obmedzenia v cieľovej krajine, aby sa z vytúženého oddychu nestala nočná mora.

Odporúčania pre jednotlivé krajiny zverejňuje Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ) SR na svojej internetovej stránke. Pravidelne ich aktualizuje.

Podľa riaditeľa konzulárneho odboru MZVaEZ Vladimíra Jakabčina sa údaje o podmienkach cestovania do zahraničia, aktuálny vývoj situácie v rizikových oblastiach, rôzne upozornenia, ako aj ďalšie užitočné informácie dozvedia ľudia aj v Stredisku pre pomoc a služby občanom. To funguje v pracovných dňoch od 8. do 18. hodiny na telefónnych číslach 02/59785978, 0906/075978. Po 18. hodine a počas voľna zabezpečuje funkcie strediska diplomatická služba ministerstva na rovnakom telefónnom čísle.

Kam radšej nechodiť

Ministerstvo neodporúča návštevu Bahrajnu, ako aj Jemenu z dôvodu častých násilností, kmeňových nepokojov, konfliktov a pre hrozby teroristických útokov. Vysoké riziko únosov a teroristických útokov hrozí aj v Mauretánii, najmä na severe a východe krajiny.

Vyhýbať sa treba Sýrii a niektorým častiam Pakistanu, predovšetkým jeho severozápadným oblastiam a provincii Balučistán. Z veľkých miest sú najrizikovejšie Pešavár, Quetta a Karáči, kde je vysoká kriminalita, dochádza k teroristickým útokom a únosom. Cestu si treba rozmyslieť aj v prípade Iraku, Afganistanu, niektorých oblastí Iránu.

V iránskej provincii Sistan – Balučistan sa neodporúča pohyb na východ od mesta Bam, smerom k pakistanským a afganským hraniciam. Rizikové sú pohraničné časti s Irakom. V Indonézii trvá zvýšené nebezpečenstvo teroristických útokov a náboženských incidentov v provinciách Aceh (severná Sumatra), Papua a Západná Papua. Na Filipínach sú vážnym vnútropolitickým problémom prejavy islamského separatizmu v južných provinciách na ostrovoch Mindanao a Palawan. Na Haiti je naďalej zlá bezpečnostná situácia, zvlášť v hlavnom meste Port-au-Prince. Vzhľadom na vysoký stupeň kriminality v krajine MZVaEZ SR odporúča

Ilustračné foto: TASR/Michal Svítok

cestovať na Haiti len v nevyhnutných prípadoch. Turisti by sa mali pohybovať minimálne vo dvojici. V Peru obnovila aktivitu protivládna povstalecká skupina hnutia Svetlý chodník.

Jej aktivity sú obmedzené na horské oblasti a pralesnú časť krajiny, ktoré vyhľadávajú „batohoví“ turisti. Známe sú prípady, kedy za unesených požadovali vysoké výkupné. K najnavštevovanejším destináciám Slovákov patria okrem susedných krajín Turecko, Chorvátsko, Grécko, Egypt, Taliansko, Bul-

harsko, Tunisko, Španielsko a Francúzsko. Bezpečnostná situácia v tuniských letoviskách je v súčasnosti dobrá. Rezort diplomacie ale neodporúča cestovať do odľahlých oblastí, predovšetkým do hraničných regiónov s Líbyou a Alžírskom. V prípade Egypta Jakabčin upozornil na mimoriadnu opatrnosť a rešpektovanie pokynov bezpečnostných orgánov pri pohybe v turistickom centre Taba. Neodporučil cestovať do oblasti severného Sinaja, ale aj všetkých prihraničných oblastí.

NEBERTE MALÉ DETI NA EXOTICKÉ DOVOLENKY Rodičia chystajúci sa na dovolenku do exotických či vzdialených krajín by mali zodpovedne zvážiť, či sa na takúto cestu vydajú so svojimi malými deťmi. Ohrozené rôznymi rizikami na takýchto cestách sú najmä deti do dvoch rokov. „Dlhý let v lietadle s klímou môže prekážať aj dospelému, nieto ešte malému bábätku. V krajine s tropickou klímou môže veľmi ľahko dôjsť k jeho dehydratácii,“ upozorňuje Katarína Janáková z Allianz – Slovenskej poisťovne. Malé dieťa podľa nej nemá plne vybudovaný imunitný systém a nemôže ani absolvovať všetky preventívne očkovania, ktoré sú niekedy vhodné do takýchto krajín.

Rodičia si niekedy mylne myslia, že s modernými vymoženosťami sú takéto cesty a pobyty pre deti bezproblémové. Poisťovňa podľa Janákovej pred pár rokmi riešila prípad, keď počas letu na Seychely začali asi polročnému dieťatku dýchacie problémy. Lietadlo muselo preto núdzovo pristáť a bábätko previezli do nemocnice. „Dieťa je jednoducho krehkejší organizmus. A môj

osobný názor je, že tak malé dieťa si tú dovolenku nebude pamätať, ani si ju nevychutná,“ konštatovala. Varovania podčiarkol tragický prípad úmrtia šesťmesačného kojenca zo začiatku tohto roka, ktorého českí rodičia vzali na dovolenku do Thajska. Lekári označili ako príčinu smrti septický šok, ktorý spôsobil zlyhanie orgánov.

TASR

Ilustračné foto: TASR/AP

Pri ceste do Grécka netreba so sebou určite voziť mak.

Ten je tam totiž považovaný za ľahkú drogu. Nôž a slzotvorný plyn v príručnej batožine zase polícia kvalifikuje ako nedovolené ozbrojovanie. Vyhnúť sa treba pohraničným oblastiam Turecka v blízkosti Sýrie a regiónu juhovýchodného Turecka. Ministerstvo radí zvážiť nevyhnutnosť cestovania do Čadu, Pakistanu, Líbye, Saudskej Arábie a Sudánu.

TASR

10

novinky

ZAUJÍMAVOSTI

VYSOKÉ TATRY KLESAJÚ Na Slovensku sa v budúcnosti môžu častejšie vyskytovať zemetrasenia. Naznačujú to merania deformácií zemského povrchu v rámci európskeho projektu CERGOP. Podieľajú sa na ňom aj odborníci zo Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave. Niektoré z meraní sa konali minulý týždeň. „Na území Slovenska tlačia na seba geologické bloky a môžeme očakávať, že sa na našom území budú častejšie vyskytovať zemetrasenia. Už dnes pozorujeme menšie zemetrasenia, aj preto sme sa rozhodli v rámci národného projektu rozšíriť sieť bodov, kde chceme monitorovať pohyby zemského povrchu,“ povedal Marcel Mojzeš z Katedry geodetických základov Stavebnej fakulty STU, ktorý zastupuje Slovensko v rámci projektu CERGOP. Vedecké merania v rámci európskeho projektu tiež naznačujú, že Vysoké Tatry klesajú. Podľa posledných meraní je pokles asi jeden milimeter za rok.

V obci Gánovce pod Vysokými Tatrami už je pokles väčší – dva milimetre za rok.

To, či budú Tatry skutočne

nižšie, musia ešte potvrdiť merania v dlhodobejšom horizonte. Klesá aj Východoslovenská nížina. Naopak, okolie Banskej Bystrice stúpa, rovnako tak pohorie Karpaty. V Európe merania naznačujú rast v oblasti pohorí ako Alpy, alebo rast hôr v oblasti Vrancea vo východnom Rumunsku. Naopak, klesá Viedenská panva a tiež pobrežné oblasti južnej Európy.

Okrem spolupráce na projekte CERGOP spúšťajú podľa hovorkyne STU Andrey Hajdúchovej odborníci z univerzity projekt Národného centra diagnostikovania deformácie zemského povrchu na území Slovenska, v rámci ktorého zahusťujú sieť meracích bodov na území krajiny. V rámci CERGOP sa od roku 1994 monitoruje niekoľko desiatok bodov v 13 krajinách strednej

Cestou k Chate pod Rysmi v Mengusovskej doline vo Vysokých Tatrách. Foto: TASR/Radovan Stoklasa

Európy. Ide o družicové stanice umiestnené na povrchu Zeme, z ktorých niektoré sú „permanentné“, teda sledujú zmeny 365 dní v roku, niektoré sú „epochové“, teda merania na nich sa spúšťajú v presne určenom termíne záväznom pre všetky krajiny. Takéto meranie prebieha práve v týchto dňoch (od 16. júna do 22. júna). Merania v rámci národného projektu sa budú realizovať na devia-

tich bodoch, niektoré sa zhodujú s európskym projektom: Partizánske, Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Rimavská Sobota, Telgárt, Gánovce, Liesek, Lomnický štít, Kamenica nad Cirochou. Banská Štiavnica podľa Hajdúchovej pribudla, pretože leží v caldere starej sopky, ktorú je nevyhnutné sledovať najmä z dôvodu včasného varovania v záujme ochrany obyvateľov, ako aj historic-

kých pamiatok. Tento bod už v minulosti geodeti sledovali, nezistili nijaké stopy aktivity sopky. Zahustenie meracích bodov je v súčasnosti cieľom celej Európy. Zemský povrch totiž zaťažuje viacero vplyvov a merania sú nevyhnutné, aby sa predišlo katastrofám. Posuny povrchu sa dejú nielen vertikálne, ale aj horizontálne.

TASR

SLOVENSKÝ ANTIPLAGIÁTORSKÝ SYSTÉM OCENILA EURÓPSKA KOMISIA Slovenský projekt ANTIPLAG, ktorý od apríla 2010 preveruje plagiátorstvo v prácach vysokoškolákov, ocenila Európska komisia. Cenu si prevzali minulý týždeň v írskom Corku zástupcovia slovenského Centra vedecko-technických informácií (CVTI SR), ktoré projekt na Slovensku zastrešuje. Jej súčasťou bola aj finančná odmena vo výške 100 000 eur.

Tieto peniaze budú podľa centra slúžiť predovšetkým na ďalší rozvoj systému ANTIPLAG. Antiplagiátorský systém zabezpečuje zhromažďovanie bakalárskych, diplomových, dizertačných, rigoróznych a habilitačných prác v Centrálnom registri záverečných prác. Originalitu každej z nich porovnáva s prácami uloženými v centrálnom registri, ako aj ďalšími dokumentmi, predovšetkým z vybraných internetových zdrojov. ANTIPLAG ohodnotila medzinárodná porota zložená z nezávislých expertov z verejného, akademického a podnikateľského prostre-

dia ako jeden z troch najlepších v rámci kategórie Iniciatívy pre vzdelávanie a výskum.

Do finále prvého ročníka súťaže Európska cena za inováciu vo verejnej správe postúpilo v rámci tejto kategórie šesť projektov, z ktorých zvíťazili tri. Prezentácie šiestich finalistov sa uskutočnili koncom apríla priamo v Bruseli a slovenské CVTI tam zastupoval Július Kravjar. „Pre mňa a kolegov to bol doslova deň D a hodina H. Prezentácia projektu prebiehala pred očami odbornej poroty a tiež organizátorov z Európskej komisie. Prínosy ANTIPLAG-u

Ilustračné foto: TASR/Radovan Stoklasa

a unikátnosť implementácie minimálne v celoeurópskom priestore porotu presvedčili,“ povedal Kravjar. Na slávnostnom oceňovaní 6. júna si zástupcovia centra prevzali cenu z rúk eurokomisárky pre výskum, inovácie a vedu Máire Geoghegan-Quinn. Úspech Slovenska je podľa Kravjara výsledkom vzájomnej spolupráce s ministerstvom školstva, ktoré sa rozhodlo reali-

zovať systém na odhaľovanie plagiátov na podnet Slovenskej rektorskej konferencie. Dodáva, že k úspechu prispeli aj poslanci NR SR, ktorí dali zelenú vysokoškolskej novele, či firma, ktorá vyvinula softvérové vybavenie. ANTIPLAG funguje od apríla 2010, v súčasnosti sa v centrálnom registri podľa ministerstva školstva nachádza 287 000 záverečných prác a v porovnávacom korpuse je

uložených viac ako päť miliónov dokumentov. „Toto ocenenie je úspechom, ktorý uľahčí prácu našich univerzít a zároveň dokazuje, že spojenie teórie s praxou v sebe prináša konkrétnu pridanú hodnotu. A tá je napokon spečatená medzinárodným úspechom,“ zhodnotil šéf rezortu školstva Dušan Čaplovič (Smer-SD).

TASR

ŠPORT

číslo 2/2013

11

NOVÚ HOKEJOVÚ HALU ZAČNÚ STAVAŤ UŽ NA KONCI LETA Výstavbou novej tréningovej haly pre hokejistov sa vyrieši dostupnosť ľadovej plochy v meste. Vďaka spolupráci radnice a spoločnosti JL aréna vznikne nová kapacita ľadu aj pre amatérske hokejové tímy či krasokorčuľovanie. Výhodou investície je, že nevyžaduje peniaze z mestskej pokladne a zároveň oproti súčasným nákladom na prevádzku mestského štadióna prinesie mestu úsporu minimálne 55-tisíc eur ročne.

Po odovzdaní haly do prevádzky sa hokejová sezóna v meste predĺži z ôsmich na desať až jedenásť mesiacov. „Pre mládež bude k dispozícii tisíc hodín ľadovej plochy zadarmo,“ tvrdí spolumajiteľ investujúcej spoločnosti Ján Laco. Reprezentačný hokejový brankár je odchovancom Liptovského Mikuláša a rozhodol sa podporiť rozvoj športu v meste takýmto spôsobom.

Po ťahaniciach v mestskom zastupiteľstve, kedy časť poslancov síce schválila zámer spolupráce medzi mestom a investorom, ale vzápätí nepodporila samotnú realizáciu zmluvných vzťahov, je

termín začatia výstavby novej tréningovej haly pre hokejistov jasný. V marci sa nakoniec našlo dostatok poslancov podporujúcich rozvoj športu v meste a zmluvu s JL arénou schválili, následne ju podpísal primátor Alexander Slafkovský.

Až po tomto momente mohla investujúca spoločnosť na čele s reprezentačným brankárom Jánom Lacom podstúpiť potrebné administratívne kroky. Dnes má v ruke územné rozhodnutie a predstavitelia JL arény predpokladajú, že po získaní stavebného povolenia začnú s prácami po letných prázdninách.

„Vydaniu územného rozhodnutia, ktoré máme od konca mája, predchádzali viaceré úpravy projektu, pretože sme vyšli v ústrety niektorým pripomienkam budúcich susedov,“ vysvetľuje Ján Laco. „Hľadali sme kompromisné riešenia vyhovujúce všetkým zainteresovaným, vyžiadalo si to však svoj čas.“ Kompromis znamenal čiastočne zmeniť tvar a umiestnenie haly a upraviť projektovú dokumentáciu.

Práve preto dochádza k zmene časového harmonogramu výstavby oproti pôvodne zamýšľanému.

Prvým krokom bude položenie základov budúcej haly.

Ilustračné foto: TASR/Martin Baumann

Pôvodne sa malo začať s výmenou chladiaceho zariadenia na susediacom mestskom štadióne, ktorý má slúžiť aj novej hale. „Novú strojovňu osadíme až na jar,“ popísal postup prác zástupca investora Martin Lobodáš.

K budúcnosti mestského šta-

stávkový terminál

SPORTBOX

UŽ AJ V TVOJOM KLUBE!

NLM 1196/13

stav si a my ti dáme viac príď na www.doxxbet.sk a získaj bonus až 150 €

dióna povedal nové informácie primátor A. Slafkovský. „Budúce leto sa na ňom uskutočnia viditeľnejšie úpravy vrátane výmeny mantinelov a výmeny osvetlenia,“ povedal. (pel)

12

novinky

ŠPORT

JUBILEJNÁ ONDRAŠOVSKÁ HORIČKA (1948) z LK Opalisko zo Závažnej Poruby. Vo svojej kategórii ženy nad 60 rokov bežela ešte s Tatianou Dzuroškovou

(1948) z LK Liptovský Mikuláš, ktorá skončila ako druhá. (šu), foto: S. Kellová

VÝSLEDKY:

Už 30 rokov má za sebou cezpoľný beh pod názvom Ondrašovská horička. Preteky sa uskutočnili v Liptovskej Ondrašovej v nedeľu 16. júna, jubilejného ročníka sa zúčastnilo 230 pretekárov z rôznych kútov Slovenska.

Cezpoľný beh Ondrašovská horička patrí k neodmysliteľným bežeckým amatérskym akciám na Slovensku. „Každoročnou podporou tohto podujatia sa snažíme podporovať aktívny život najmladších aj tých starších vekových kategórií. Bola to opäť krásna oslava najprirodzenejšieho pohybu človeka,“ povedal zástupca liptovskomikulášskeho primátora Jozef Repaský.

Miesto cieľa a štartu cezpoľného behu v L. Ondrašovej sa stal

tamojší športový areál. Zápolenie pripravili Bežecký oddiel SBS ŠK Kriváň L. Ondrašová, mesto Liptovský Mikuláš.

Organizujú ho predovšetkým ako masovú akciu pre širokú verejnosť. Preto nechýbali ani kategórie pre najmenšie deti, školákov. O čom svedčí aj veľký záujem vo všetkých vekových kategóriách.

Organizátorov na čele s Rudolfom Dorniakom potešilo, že na štart sa postavilo 20 škôlkárov, ale aj 11 bežcov vo veku

šesť a sedem ročných. V hlavnej kategórii – muži do 39 rokov ( 5560 m) bol najrýchlejšie 19-ročný Tomáš Kubej, ktorý reprezentoval Katolícku univerzitu v Ružomberku. Najstarším bežcom bol Daniel Paško (1935) z TATRACON Poprad, ktorý zvládol trať dlhú 3140 m ako piaty.

Prvé miesto si na nej v rovnakej vekovej kategórii vybojoval Július Ľupták (1942) SKI travel Štrbské Pleso. Najstaršou pretekárkou bola Anna Staroňová

Juniori (3140 m): 1. Benčo (L. Ondrašová) 11:43.

Juniorky (3140 m): 1. Smerčiaková (KBL Jasná L. Mikuláš) 13:37.

Muži do 39 rokov – hlavná kategória (5560 m): 1. Kubej (ŠK KU Ružomberok) 23:33, 2. Hrnčiar (L. Mikuláš – Podbreziny) 26:25, 3. Piechočák (Malinô SkiAlp team Ružomberok) 27:15.

Muži do 49 rokov (5560 m): 1. Bíreš (Ružomberok) 24:57, 2. Porubjak (ŠK Copy servis L. Mikuláš) 25:55, 3. M. Mikuštiak (Likavka) 26:3.

Muži do 59 rokov (5660 m): 1. Faško (Horná Lehota) 27:45. 2. Vician (L. Sliače) 28:10, 3. J. Pavlík (HK Iskra L. Mikuláš) 30:33.

Muži do 69 rokov (3140 m): 1. Urbanovič (Čierne Kľačany) 13:15, 2. J. Mikuštiak (Maestro SCP Ružomberok) 13:36, 3. Ondrejka (L. Sliače) 13:57.

Muži nad 70 rokov (3140 m): 1. J. Lupták (Štrbské Pleso) 14:25, 2. Seman (Kriváň L. Ondrašová) 16:55, 3. Kutnár (KTK L. Mikuláš) 18:14. Ženy do 34 rokov (3140 m): 1. Nemcová (L. Mikuláš) 15:21. Ženy do 49 rokov (3140 m): 1. Hanulová (Ružomberok) 15:09. Ženy do 59 rokov (3140 m): 1. Mláková (L. Sliače) 17:22. Ženy nad 60 rokov (3140 m): 1. Staroňová (LK Opalisko Z. Poruba) 15:54

LIPTÁCI PREZENTOVALI NATURE&SPORTS EURO´MEET Prezentácia 2. ročníka európskeho stretnutia Nature&Sports Euro’Meet 2013 a regiónu Liptov bola hlavnou témou tlačových konferencií, ktoré zorganizovala Slovenská agentúra pre cestovný ruch (SACR) v Krakove a v Prahe.

Cieľom bolo sprostredkovať informácie o tomto významnom európskom podujatí a informovať poľské a české médiá o možnostiach účasti na konferencii, ktorá sa uskutoční 2.-4. októbra tohto roku na Slovensku. Hlavným usporiadateľom Nature&Sports Euro’Meet 2013 bude mesto Liptovský Mikuláš a región Liptov, ktorý bol vybra-

ný spomedzi troch kandidátov (regióny Bas-Rhin (Francúzsko, Nemecko, Švajčiarsko) a Pau-Pyrénées (Francúzsko, Španielsko). Partnerom podujatia je SACR. Ako uviedla Nina Obžutová, projektová manažérka Euro´Meet 2013, začiatkom októbra sa zíde v meste pod Tatrami okolo päťsto odborníkov a záujemcov o outdooro-

vé športy a voľno-časové aktivity v prírode. Pripomenula, že poplatok spojený s účasťou na Nature&Sports Euro’Meet 2013 môže byť financovaný z jedného z fondov EU – Gruntdvik, ktorý je k dispozícii v každej krajine. „Bude to vynikajúca príležitosť predstaviť mesto, región Liptov, Tatry a celé Slovensko ako zaujímavú turistickú destináciu,“ zdôraznila Darina Bartková, riaditeľka OOCR Región Liptov.

Miroslav Parobek – vedúci marketingu pre Euro’Meet 2013 informoval, že hlavným centrom

diania Nature&Sports Euro’Meet 2013 bude mestská multifunkčná hala Liptov Aréna a kongresové centrum Tatralandia. Na predstavenie jednotlivých športových aktivít v rámci pracovných seminárov využijú aj ďalšie strediská – Areál vodného slalomu Ondreja Cibáka, Liptovská Mara, Jasná-Nízke Tatry a Vysoké Tatry. Novinári v oboch krajinách sa zaujímali hlavne o organizačné zabezpečenie stretnutia Euro’Meet 2013, možnosti účasti zástupcov masmédií, odbornej verejnosti a študentov z Poľska a Čes-

ka na podujatí. Otázky sa týkali aj tohtoročných letných noviniek a investícií v regióne Liptov. Nature&Sports Euro’Meet 2013 je ojedinelý projekt prezentácie športov v prírode (outdoor sports) a voľno-časových aktivít. Sedem národných ročníkov s medzinárodnou účasťou sa konalo vo Francúzsku a úvodný medzinárodný ročník sa uskutočnil 5.-8. októbra 2011 v Annecy (Francúzsko), partnerskom meste Liptovského Mikuláša.

SACR

Spravodajský dvojtýždenník distribuovaný zdarma do domácností  Vydavateľ: 14 news, s. r. o.  Sídlo spoločnosti: Tallerova 10, 811 01 Bratislava – Staré mesto, Slovenská republika  IČO: 46 903 411  Šéfredaktorka: Marta Svítková  Zástupca šéfredaktorky: Branislav Bucák  Obchodný riaditeľ: Jozef Čičmanec  Vedúci vydania: Janka Kršiaková  Výrobný riaditeľ: Matúš Čačik  Vzor e-mailu na členov vedenia spoločnosti: meno.priezvisko@14news.eu  NOVINKY Nitra, spravodajský dvojtýždenník  Náklad: 16 000 ks  Distribúcia: zdarma do domácností a firiem, garant distribúcie Slovenská pošta, a. s.  Registračné číslo MK SR: EV 4463/11  Vzor e-mailu na členov redakcie: meno.priezvisko@14news.eu  Vedúci inzertného oddelenia: Jozef Čičmanec, t. č.: 0917 77 50 09  E-mail redakcie: novinky.lm@14news.eu Copyright: 14 news, spol. s. r. o. Všetky práva, vrátane autorských, sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Rozmnožovanie častí alebo celku textov, fotografií, grafov akýmkoľvek spôsobom, v slovenskom, ale aj v inom jazyku bez písomného súhlasu vydavateľa, je zakázané. Vydavateľ nie je zodpovedný za obsah a pravdivosť uverejnených inzerátov a za prípadne spôsobené škody.