Nvk 11 2013 web

10 000 ks

Dvojtýždenník do domácností a firiem

Príloha

zdravie Ročník: III. číslo. 11/2013 Dátum vydania: 13. 6. 2013

Veľký Krtíš

Zemetrasenie prekvapilo

Žaloba na obce

Čo robiť pri evakuácii?

Karatistom sa darilo

str. 2 V stredu 5. júna o 20.45 hod. došlo podľa Národnej siete seizmických staníc k zemetraseniu s predbežnou magnitúdou 4,1.

str. 5 Advokát Róbert B. z Bratislavy podal na 200 obcí v Banskobystrickom kraji žalobu a požaduje preplatenie súdnych trov – 300 eur od každej dediny.

str. 7 Prečítajte si o základných pravidlách pri evakuácii a o tom, čo v súvislosti s povodňami a možnou evakuáciou radí Ministerstvo vnútra SR.

str. 12 Veľkokrtíšania si z majstrovstiev Slovenska detí, mládeže a seniorov v karate a kobudo odniesli sedem medailí.

POĽOVNÍK OPATRUJE JELENČEKA Milan Gáfrik, poľovník z Gregorovej Viesky, poskytol nateraz domov malej jelenici, ktorá takmer zahynula na ceste vedľa svojej matky.

NVK 1029/13

Mláďa jelenice našlo u poľovníka domov pred troma týždňami. Doniesli mu ho kamaráti až z východu Slovenska, kde mu auto zrejme zrazilo matku. „Našli ho triasť sa na ceste pri mŕtvej jelenici, keby som sa ho neujal, zrejme by uhynulo,“ hovorí Gáfrik. Dva – tri dni jelenča nechcelo nič žrať, malo krvavú nôžku, očko a okolo 20 kliešťov.

Záchranca Milan ho ošetril a napokon aj naučil piť kravské mliečko. To mu dáva priamo z detskej fľašky. „Z obchodu mlieko v krabici vôbec nechce.

Keď mu ho ponúknem, iba otočí hlavu,“ smeje sa poľovník, ktorého vnučky pomenovali mláďatko Nájdenka.

Dokonca na svoje meno už aj reaguje. Divé zvieratko býva spolu s dvoma ovečkami a naučilo sa už kŕmiť aj trávičkou a senom. Hoci si Gáfrik jelenča veľmi obľúbil, vie, že si ho nemôže nechať navždy a hľadá mu teraz vhodný domov. Návrat do prírody by totiž

Nájdenka so svojimi zvieracími kamártmi.

zrejme neprežilo. „Bol by som rád, keby sa ho ujali v zoologickej záhrade alebo v zvernici. Hlavne, aby bolo v dobrých rukách,“ želá si poľovník, ktorý pred dvoma rokmi zachránil myšiaka

hôrneho. Vtáka sa podarilo adaptovať do prírody a teraz niekde zrejme voľne poletuje. Ochranári však upozorňujú, aby ľudia nebrali mláďatá divých zvierat so sebou domov. Najlepšie je ich ne-

chať v lese a ak sa neobjaví ich matka, treba zavolať poľovnícky zväz, políciu alebo pracovníkov národných parkov.

Text a foto: (cor)

2

novinky

SPRAVODAJSTVO

HUSĽOVÝ VIRTUÓZ VYSTÚPIL VO VEĽKEJ ČALOMIJI

Svetoznámy huslista z Maďarskej republiky Zoltán Mága predvietol svoje umenie na Juniálese. Organizátorom akcie, ktorá sa konala 2. júna bol Csemadok oblastný výbor Veľký Krtíš. Podujatie zahajovalo sezónu Csemadoku, takže sa predstavili takmer všetky súbory z tohto združenia. Dohromady program tvorilo 10 kolektívov a viac jako 100 účinkujúcich. Boli to: Folklórna skupina Aranyesö – Kosihy nad Ipľom, Folklórna skupina Szivárvány – Olováry, Spevácky zbor Bušince, Spevácky zbor Nenince, Folklórna skupina Bukréta – Balog nad Ipľom, Spevácky súbor Opatovská Nová Ves, Spevácky súbor Sečianky, Spevácky súbor Kiarov, Citaro-

vá skupina Nenince, Rimóci Gábor citarista – Veľká Čalomija, Bolerac Poljak Ljubka – Srbské ľudové piesne. Najväčším ťahákom bol určite Zoltán Mága, ktorý prilákal aj najviac ľudí. Všetkých prekvapil, keď sa vybral z pódia medzi divákov a hral medzi nimi. Dychberúce predstavenie tohoto famózneho virtuóza nenechalo nikoho na pochybách o jeho talente. Zaslúžil si spomedzi účinkujúcich najväčší potlesk a najväčšie uznanie publika.

Po vydarenej akcii zahajujúcej začiatok sezóny sa súbory a skupiny patriace pod Csemadok predstavia na rôznych kultúrnych podujatiach.

Text a foto: (ivk)

ZEMETRASENIE PREKVAPILO OBYVATEĽOV OKRESU lana z Plachtiniec šlo o silný otras: „Zažil som už pred tým zemetrasenia, kde sa cinkli poháre v skrini o seba. Tentoraz to však bolo oveľa silnejšie, triasol sa nám celý dom.“ Geofyzikálny ústav Slovenskej akadémie vied v Bratislave teraz bude analyzovať záznamy seizmických staníc, ako aj údaje o pozorovaných účinkoch zemetrasenia. Ľudí, ktorí jeho účinky pocítili, prosí preto o vyplnenie dotazníkov.

V stredu 5. júna o 20.45 hod. došlo podľa Národnej siete seizmických staníc k zemetraseniu s predbežnou magnitúdou 4,1. Hoci epicentrum sa nachádzalo blízko maďarskej obceÉrsekvadkert, približne 50 km severne od Budapešti, otrasy zacítili aj obyvatelia Slovenska. Medzi prvými práve v našom okrese a to v obciach: Veľká nad Ipľom, Želiezovce, Želovce, Sklabiná, Čebovce, Opatovská Nová Ves, Dolné Plachtince či Dolná Strehová. Správa sa začal šíriť medzi ľuďmi aj na soci-

álnych sieťach. Na niektorých miestach boli otrasy silnejšie, inde slabšie. Podľa Mi-

Text a foto: (ivk)

FIRMA BEGOKON OHLÁSILA HROMADNÉ PREPÚŠŤANIE Známy producent vajec na Slovensku patriaci medzi najväčších dodávateľov tohto tovaru sa potýka s problémami.

Približne pred rokom, v apríli 2012, museli čeliť strate 4 500 sliepok, ktoré uhoreli vo výrobnej hale. Teraz je však problém ešte hlbší, podľa serveru TVMarkíza dostane v najbližšej dobe výpoveď približne 300 ľudí len vo veľkokrtíšskom okrese. Výrobca bol pritom obľúbeným aj v sieťach hypermarketov, nedávno renovoval haly a taktiež sa podieľa na spoluorganizovaní festivalu HrkoFest. Vo firme panuje dusná atmosféra, nikto už neverí, že zníženie produkcie je len dočasné. Z hy-

dinárskych fariem predávajú nosnice za pár desiatok centov a pred bránami stoja kolóny áut. Objavili sa tiež informácie, že sliepky nedostávajú potravu. Podľa veterinára Jozefa Sliackeho dochádza u vysokoprodukčných nosníc v ta-

komto prípade ku kanibalizmu.

Pre okres Veľký Krtíš, ktorý sa umiestňuje v tabuľkách nezamestnanosti na popredných priečkach, je každá strata pracovného miesta veľkou ranou.

Text a foto: (ivk)

SPEKTRUM

číslo 11/2013

3

KÚPALISKO V DOLNEJ KVET KULTÚRY STREHOVEJ JE UŽ OTVORENÉ PRE ŠTEFÁNIU SELSKÚ Deň detí 1. júna lákal na kúpalisko bohatým programom a darčekmi pre každého.

Hoci oficiálne otvorili brány vonkajšej časti termálneho kúpaliska už 25. mája, najviac pozornosti pútal práve Deň detí. Okrem toho, že všetky deti mali vstup zdarma, určite ich potešil aj darček čakajúci na každého jedného z nich.

NVK 1013/13

Hoci predpovede počasia robili organizátorom vrásky na čele, deň bol slnečný s jemným vetrom. Program otvorili animátori, na ktorých nadviazali predstavením programu chodúlisti.

Doobeda sa malí návštevníci mohli zapojiť do rôznych súťaží, spolu s animátormi nacvičiť tanec, či vyskúšať umeleckú dielňu. Veľkú pozornosť detí upútala aj divadelná hra Janko Hraško v podaní Divadla z domčeka. Atrakcia, ktorá oslovila okrem detí aj dospelých – chodenie po vode v priesvitnej lopte, takzvaný Aquazorbing – sa tešila obrovskej popularite. Popri nej sa rozohrala minidisco s maskotom Macom Lacom a súťaže o voľné vstupy do Aquathermalu KUPKO a rôzne vecné ceny.

Sprievodným podujatím bolo aj maľovanie na tvár. To si našlo mnohých priaznivcov a areál sa tak zapĺňal pestrofarebnou hrou, ktorá patrí k letu. Popoludní kúpalisko navštívili medzi deťmi veľmi populárni policajti aj so psíkmi, aby deťom previedli rôzne nacvičené situácie. Psíkov si deti mohli pohladkať a zapojiť sa do trénin-

gu s nimi. Nadšenie detí bolo obrovské, a tak „schladiť“ ho prišlo tiež obrovské hasičské auto. Síce len húkačkou, ale každému zaimponovala možnosť si vo vozidle posedieť a pohmatať si hasičskú výbavu. Tí odvážnejší si mohli vyskúšať aj prilbu. Hasiči vysvetlili deťom aké následky môže mať požiar či dopravná nehoda. Možnosť pustiť si húkačku bola pre deti už len bonbónikom po vydarenom dni plnom zábavy a dobrodružstiev. Podľa organizátorov, plnému obsadeniu kúpaliska bránila len predpoveď počasia, a tak snáď neodradí návštevníkov v tohtoročnej sezóne. Nie vždy je totiž pravdivá. (ivk)

Tohtoročné odovzdávanie cien Kvet kultúry, ktoré sa uskutočnilo 17. mája v Divadle J. G. Tajovského vo Zvolene, pozná svojich ocenených. Ceny si prevzalo osem jednotlivcov a dva kolektívy. Z nášho okresu si toto vzácne ocenenie prevzala Štefánia Selská za dlhoročnú aktívnu prácu pri rozvoji záujmovej umeleckej činnosti v oblasti folklóru, divadla

a tradičných ľudových remesiel. Župan Maňka na doskách Divadla J. G. Tajovského vyjadril obdiv a úctu každému z ocenených „za svoju prácu v kultúre v dobe, ktorá pre kultúru nie je priaznivá.“ Štefánii Selskej pre jej zásluhy v tejto oblasti patrí obrovská vďaka a veľký rešpekt.

Štefánia Selská (prvá zľava) spolu s ďalšími ocenenými. Foto: BBSK

(ivk)

novinky

TÉMA

ANKETA

4

CHODIEVATE SA V LETE KÚPAŤ?

S letným obdobím je neodmysliteľne spojené aj kúpanie. Kúpaliská a priehrady nám však okrem oddychu môžu „venovať“ aj niečo nechcené.

Reč je o kožných a zažívacích chorobách. Opýtali sme sa ľudí, či sa v prírode kúpu bez starostí?

Daniela, 19 rokov Na kúpaliská nechodím, pretože sa mi to zdá nehygienické.

V minulosti som z takéhoto kúpania mala zdravotné problémy. Odvtedy sa tomu vyhýbam.

ZDRAVOTNÉ RIZIKÁ KÚPANIA Hrozba vzniku ochorení z kúpania vo verejných bazénoch číha hlavne tam, kde sa nedostatočne dbá na dezinfekciu vody a zanedbáva čistenie bazéna. Na prenose nákazy majú podiel aj ľudia, ktorí sa napriek prenosnému ochoreniu kúpu v spoločnom bazéne. Na otázky o kožných chorobách spôsobených kúpaním vo verejných kúpaliskách odpovedala MUDr. Tatiana Pavlusová, ktorá sa venuje dermatovenerológii – liečbe kožných a pohlavných chorôb viac ako 20 rokov.

Andrea, 28 rokov Vyhľadávam skôr vodné nádrže, kde voda nie je chemicky upravovaná. Verejné kúpaliská sa mi nepozdávajú. Bojím sa, že by som tam mohla ochorieť. Okrem toho som v minulosti po kúpaní v chlórovej vode mala dosť vysušenú pokožku.

Monika, 44 rokov Kúpaliskám sa vyhýbam, mám radšej priehrady s čistou vodou. Podľa mňa je tam viac súkromia, nemám rada veľa ľudí pohromade. Tiež sa obávam, že by som tam mohla niečo „chytiť“.

Aneta, 30 rokov Už dávno som sa nebola nikde okúpať. Ale rada na kúpalisko zájdem a zaplávam si. Páči sa mi všade, kde je čistá voda.

Linda, 25 rokov Zvyknem sa kúpať aj vo verejných kúpaliskách, aj v priehradách. Špeciálne obľúbené miesta nemám. Kožné problémy z kúpania som nemala a radšej na ne nemyslím a užívam si vodu.

Bibiana, 41 rokov Nechodievam sa kúpať ani na kúpaliská, ani do priehrad.

Viem, že napríklad voda v priehrade pri Lučenci bola nevyhovujúca na kúpanie. Nechcem riskovať ochorenie.

Dana, 38 rokov Väčšinou chodievam na kúpalisko. Prírodné kúpanie sa mi nepáči, podľa mňa je tam špinavá voda.

Zatiaľ som žiadne zdravotné problémy z takéhoto kúpania nemala.

Text a foto: (mha)

Akými kožnými ochoreniami môžu sa ľudia nakaziť pri kúpaní?

Pokiaľ je voda vyhovujúca a je dobrá celková imunita človeka, infekcia sa neprejaví. Musí byť v poriadku aj imunitný systém kože a slizníc. Ak tomu tak nie je, ľudia sa môžu nakaziť infekciou spôsobenou baktériami, hubami, ale aj vírusmi.

Infekcie prenikajú do kože aj cez drobné rany.

Ktoré z nich sú najzávažnejšie?

Z infekčných ochorení sú to najčastejšie plesne nechtov, medziprstových priestorov, slizníc močovopohlavného systému, ale aj vírusové bradavice.

Nemožno vylúčiť ani bakteriálne infekcie. Závažnosť závisí od druhu vyvolávateľa a od odolnosti hostiteľa. Prenášajú sa zvyčajne priamym kontaktom alebo infikovanými šupinami. V prípade plesní ide o vláknité huby a rôzne druhy kvasiniek. Papilomavírusy bradavíc sa často prenášajú šupinami na rozmokvanú, porušenú pokožku.

Je liečba takýchto ochorení náročná? Môžu skončiť aj hospitalizáciou?

Liečba takýchto ochorení je zvyčajne lokálna, v prípade rozsiahlejšieho nálezu aj celková. Volí sa podľa druhu vy-

volávateľa a viditeľných príznakov. Zvyčajne nevyžaduje hospitalizáciu.

Sú niektorí ľudia náchylnejší na kožné ochorenia z vody?

Na kožné infekčné ochorenia sú náchylní pacienti s ekzémami resp. s oslabenou imunitou kože. Tiež s potlačenou celkovou imunitou spôsobenou napríklad imunosupresívnou liečbou pri liečbe rakoviny, alebo inak podmienenou nedostatočnou imunitou kožnej bariéry.

Je možné sa chrániť pred takýmto ochorením?

Určite áno. Jedna možnosť je nenavštevovať verejné kúpaliská. Ak má pacient sklon napríklad k opakovaným hubovým ochorenia nôh, je vhodné si ich umyť pod tečúcou vodou, dobre osušiť a natrieť krémom alebo roztokom s protihubovým účinkom.

Aké hygienické zásady je potrebné dodržiavať pred a po kúpaní?

V prvom rade by na verejné kúpaliská nemali chodiť ľudia, ktorí majú napríklad bradavice na koži, alebo pleseň na nechtoch nôh. Osobne som ich videla veľmi veľa a nikto ich nekontroloval. Kúpali sa spolu s ostatnými, ktorých samozrejme ohrozovali. Podobná

situácia je aj v kúpeľoch. Naopak ľudia s psoriázou, či atopickým ekzémom, ktorí majú na koži možno nie najkrajšie fľaky nie sú infekční. Akurát ich koža na pohľad nevyzerá ako u ostatných. Ľudia ich zbytočne odsudzujú a oni sú z toho nešťastní, hoci za to nemôžu.

V súčasnosti je dosť moderné chodievať na kúpalisko aj s malými deťmi do troch rokov.

Je to správne?

Dojčatá sú rizikovou skupinou. Majú slabšiu imunitu ako dospelé deti. Určite by sa nemali kúpať na verejných kúpaliskách.

Komu by ste neodporučili navštevovať verejné kúpaliská?

Všetci zdraví ľudia môžu navštevovať kúpaliská. Iný prípad sú termálne kúpaliská s teplou vodou a iné s vodou upravenou chlórom. V teplej vode sa môžu prenášať aj kvasinkové infekcie do oblasti močovo-pohlavného systému a vyššie spomenuté infekcie aj napriek tomu, že vodu dezinfikujú. Voda dezinfikovaná chlórom viac vysušuje, preto nie je vhodné dlhé kúpanie u ľudí so suchou kožou alebo atopickým ekzémom. (mha), ilustračné foto: TASR/Milan Kapusta

SPRAVODAJSTVO

číslo 11/2013

5

ADVOKÁT Z BRATISLAVY PODAL ŽALOBY NA 200 OBCÍ V KRAJI Obce majú na krku žaloby. Starostovia v Banskobystrickom kraji sú rozhorčení. Ani vo sne by im totiž nezišlo na um, že keď neodpíšu na e-mail, ktorý nevedia otvoriť, skončia na súde. Advokát Róbert B. z Bratislavy totiž na 200 obcí podal žalobu a požaduje preplatenie súdnych trov – 300 eur od každej dediny. Žiadosť o poskytnutie informácií pre Centrum ekologických informácií poslal advokát ešte vo februári 505 obciam a mestám. Otázky boli v prílohe, ktorú ale skoro nikto na úradoch nedokázal otvoriť. Podľa starostu Lovinobane Mariana Lenharda, zákon neurčuje, akou technikou majú disponovať starostovia. Dediny nemajú programové vybavenie na takej úrovni ako mestá. Prvý muž obce si myslel, že mu niekto zaslal vírus, lebo mu zamrzol celý počítač, keď chcel prílohu otvoriť. Napokon však aspoň odpísal Róbertovi B., že prílohu nevedia otvoriť. Advokát mu na jeho e-mail nereagoval. K obsahu prílohy sa neskôr niekto-

rí starostovia dostali a odpísali na to. „Žiadal odpovede k trom otázkam – koľko obyvateľov má obec, jej rozlohu, počet a zoznam chránených území Ramsarským dohovorom o mokradiach. Tieto veci by si pritom našiel aj na internete,“ myslí si starosta Mýtnej Pavel Greksa.

Dvesto starostov na advokátov e-mail nereagovalo, zažaloval ich a žiada od každej obce takmer 300 eur za súdne trovy konania. Lenhard sa domnieva, že ide o podvod a zneužitie zákona o prístupe k informáciám. Keby mal Róbert B. seriózny záujem, odpovedal by na e-mail, alebo by zatelefonoval.

Na krajskom súde v Banskej Bystrici teraz evidujú 200

Starosta Budinej Marian Čerpák (vľavo) a starosta Mýtnej Pavel Greksa informácie o obci advokátovi zaslali a preto na nich nepodal žalobu na súd.

žalôb na dediny a pojednávania sú predbežne vytýčené na jún. Ako uviedol Bruno Konečný zo Združenia miest a obcí Slovenska, žiadosť o informácie nebola doručená v súlade zo zákonom, keďže nebola doručená technicky vykonateľným spôsobom. Nemohlo teda dôjsť

k plynutiu lehoty na vybavenie žiadosti, ani k fiktívnemu rozhodnutiu. Advokát si však myslí niečo iné. „Pri podávaní žiadosti o sprístupnenie informácií postupoval môj klient v súlade s platnou právnou úpravou. Na súd sa rozhodol obrátiť v tých prípadoch, kedy obce nereagovali

zákonom predpísaným spôsobom, čo predstavovalo odhadom 50 % z obcí, ktorým bola žiadosť zaslaná. Zvyšok riadne reagoval a požadované informácie sprístupnil tak, ako to ukladá zákon,“ zakončil Róbert B. Text a foto: (cor)

EXPLÓZIA STÁNKU VYSTRAŠILA ĽUDÍ V centre Veľkého Krtíša vybuchol zmrzlinový stánok. Majiteľ Jozef Lavrík hovorí, že mu vznikla škoda 20-tisíc eur, no podnikanie s ľadovou maškrtou zabaliť nemieni.

V piatok 7. júna nadránom došlo na Nemocničnej ulici k požiaru zmrzlinového stánku.

Ohňu však predchádzal mohutný výbuch, ktorý vystrašil najmä ľudí, bývajúcich blízko

predajne. Policajti po príchode na miesto zabezpečili nevyhnutné opatrenia na odvrátenie hroziaceho nebezpečenstva výbuchu, keďže sa v stánku nachádza prívod plynu. Takisto

zabezpečili odpojenie mestskej elektrickej rozvodne, ktorá je v jeho bezprostrednej blízkosti. „Pri obhliadke miesta činu boli nájdené iniciátory požiaru, a teda zavinenie cudzou osobou

sa nám potvrdilo. V súvislosti s prípadom už začal vyšetrovateľ trestné stíhanie vo veci zločinu všeobecného ohrozenia,“ doplnila hovorkyňa polície Petra Vašková. Keďže sa stánok nachádza v blízkosti obytných domov a iných budov, jeho požiar mohol mať oveľa vážnejšie následky, a teda mohol vážne ohroziť život a zdravie občanov, v neposlednom rade mohol spôsobiť aj neporovnateľne vyššie škody na majet-

ku. Páchateľovi takéhoto zločinu hrozí trest odňatia slobody na 4 až 10 rokov. Majiteľ stánku ostal z výbuchu šokovaný a aj mierne vystrašený. Podnikať však plánuje aj naďalej, veď zmrzlináreň prevádzkoval 18 rokov. „Mám tip, kto by to mohol urobiť, ale nechcem nič konkretizovať,“ dodal.

Podľa Veľkokrtíšanov ide zrejme o konkurenčný boj. (cor), foto: autor, pz

6

novinky

SPEKTRUM

SÚŤAŽ V�N VINFEST VO VINICI POZNà V�ŤAZOV NVK 671/13

Presne 55 vĂ˝robcov vĂ­n z celĂŠho Slovenska, 51 druhov vĂ­n a 247 vzoriek. TakĂĄ je bilancia poslednĂŠho VinFestu. Akciu organizovalo ObÄ?ianske zdruĹženie Nekvinum z Vinice v spoluprĂĄci s obcou Vinica, Nagy KenyĂŠr, s. r. o., predajĹˆou Gazdabolt – AgropredajĹˆa a Agrovinicou Kelemen Attila.

VLASY AJ V STAROBE

NVK 475/13

UĹž dlhĹĄĂ­ Ä?as sledujem v mĂŠdiĂĄch prezentĂĄciu vlasovej kozmetiky SALON TEXTURES proti vypadĂĄvaniu vlasov. Ăšplne vĹĄetci v rodine vĂ˝robky pouŞívajĂş a sĂş s nimi veÄžmi spokojnĂ­, jednoducho super. Ide vĹĄak o moje deti a vnĂşÄ?atĂĄ, ktorĂŠ sĂş zhruba o 30rokov mladĹĄie ako ja. Chcel by som vedieĹĽ, Ä?i tieto prĂ­pravky mĂ´Ĺžu pomĂ´cĹĽ Ä?loveku, ktorĂ˝ mĂĄ 76 rokov. pĂĄn Olin z HumennĂŠho 9ODVRYi OLHĂžHEQi NR]PHWLND 6$/21 7(;785(6 VD WHĂŁt YHÄ?NHM REÄ?XEH X Ä?XGt NWRUt ERMXM~ V SUREOpPDPL QDGPHUQpKR Y\SDGiYDQLD YODVRY SUHWRĂĽH QDR]DM SRPiKD -HGHQ ~ĂžLQQĂŞ SUtSUDYRN VWRMt ÂźD DNR LVWH YLHWH WRYDU MH PRĂĽQp REMHGQDĢ YUiWDQH QiYRGX DM QD GRELHUNX Ă˝R VD WĂŞND 9iĂŁKR YHNX RGSRU~ĂžDPH 9iP REUiWLĢ VD SULDPR QD ÂżUPX NWRUi

WLHWR YêUREN\ Y 65 SUHGiYD 3UL YlÞãtFK ĢDüNRVWLDFK V YODVPL VD RGSRU~ÞD SRXüLĢ DVSRĖ GYD WLHWR SUtSUDYN\ ]D VHERX .9$752),1 V U R âNDUQLFORYVNi 6NDOLFD 7HO

ZZZ YODVRYDNXUD VN

PoÄ?as celĂŠho podujatia bolo poÄ?uĹĽ o stĂĄle sa zlepĹĄujĂşcej kvalite vĂ­n z nĂĄĹĄho regiĂłnu a tieĹž o napredovanĂ­ menĹĄĂ­ch vinĂĄrov. Ich produkty sa lepĹĄie presadzujĂş a odnĂĄĹĄajĂş si tieĹž mnohĂŠ ocenenia. Na VĂ­nFeste sa hodnotilo v 5-tich kategĂłriĂĄch, priÄ?om kaĹždĂĄ mala vlastnĂş degustaÄ?nĂş komisiu.

KategĂłrie: I. vĂ­na tichĂŠ biele suchĂŠ (0 – 4 g/l redukujĂşcich cukrov), II. vĂ­na tichĂŠ biele ostatnĂŠ (nad 4 g/l redukujĂşcich cukrov), III. vĂ­na tichĂŠ ruĹžovĂŠ, IV. vĂ­na tichĂŠ Ä?ervenĂŠ suchĂŠ (0 – 4 g/l redukujĂşcich cukrov), V. vĂ­na tichĂŠ Ä?ervenĂŠ ostatnĂŠ (nad 4 g/l redukujĂşcich cukrov). ÄŒlenovia komi-

siĂ­ brali pri hodnotenĂ­ ohÄžad na senzorickĂŠ vlastnosti – Ä?Ă­rosĹĽ, vzhÄžad, jemnosĹĽ, intenzitu a kvalitu vĂ´ne, jemnosĹĽ, intenzitu, perzistenicu a kvalitu

chuti ako aj celkovĂş harmĂłniu.

PouĹžili pri tom 100 bodovĂş metĂłdu. Podujatie malo prĂ­nos aj v porovnanĂ­ kvality a chute naĹĄich miestnych vĂ­n s najlepĹĄĂ­mi z inĂ˝ch regiĂłnov. TaktieĹž poskytlo priestor na vĂ˝menu informĂĄciĂ­ pre pestovateÄžov, ale aj producentov vĂ­n, Ä?asto ÄžudĂ­ v jednej osobe. Ale nevyhlo sa ani tĂŠmam o distribĂşcii vĂ­n a podpore vinĂĄrstva v rĂĄmci poÄžnohospodĂĄrskej vĂ˝roby. PrĂ­jemnĂ˝ dojem z podujatia umocnilo hudobnĂŠ duo Orion dotvĂĄrajĂşc skvelĂ˝ hudobnĂ˝ doprovod. (ivk), ilustraÄ?nĂŠ foto: TASR/Radovan Stoklasa

VĂ˝sledky súżaĹže VinFest 2013: Ĺ ampiĂłni: biele suchĂŠ – ELESKO, a. s., Bratislava – PĂĄlava 2012, vĂ˝ber hrozna, biele ostatnĂŠ – Ing. Jozef KĂŠpes, Kosihovce – DevĂ­n 2006, hrozienkovĂ˝ vĂ˝ber, Ä?ervenĂŠ suchĂŠ – Agro-Movino, s. r. o., V. KrtĂ­ĹĄ – Alibernet 2012, neskorĂ˝ zber, Ä?ervenĂŠ ostatnĂŠ – VinĂĄrske zĂĄvody TopoÄžÄ?ianky, Frankovka modrĂĄ 2012, ÄžadovĂŠ vĂ­no rosĂŠ – SANVIN, s. r. o., Bratislava – Cabernet sauvignon rosĂŠ 2011. ÄŽaĞťie ocenenia: Cena OZ NEKVINUM – Vinohrady a pivnice Zsigmond – Rizling rĂ˝nsky 2011, ÄžadovĂ˝ zber, Cena Nagy – KenyĂŠr – JĂłsef Nagy, Vinica CuvĂŠ 2012, Cena starostu obce Vinica – Peter HalkĂł, Vinica – RulandskĂŠ biele 2012, Cena Ing. Karola ZaviaÄ?iÄ?a – Agro-Movino, s. r. o., Cabernet sauvignon 2011, bobuÄžovĂ˝ vĂ˝ber. TĂşto cenu venovali organizĂĄtori pamiatke znĂĄmeho vinĂĄra a folklĂłristu Ing. Karola ZaviaÄ?iÄ?a pre najvyĹĄĹĄie ohodnotenĂŠ Ä?ervenĂŠ vĂ­no z nĂĄĹĄho okresu. Okrem tĂ˝chto ocenenĂ­ porota udelila 38 zlatĂ˝ch, 89 striebornĂ˝ch a 88 bronzovĂ˝ch medailĂ­.

Kvalitu naĹĄich producentov vĂ­na budete maĹĽ moĹžnosĹĽ ochutnaĹĽ najbliŞťie na 2. roÄ?nĂ­ku KoĹĄtovky na hrade v Modrom Kameni 15. jĂşna 2013.

Ä?Ă­slo 08/2013

zdravie

1

TÉMA

RoÄ?nĂ­k: I. Ä?Ă­slo. 03/2013 DĂĄtum vydania: 13. 6. 2013

6 Č— eh 6 Č—

' U E Č—U Č– Ăœ V predchĂĄdzajĂşcej prĂ­lohe sme spomĂ­nali, Ä?o vĹĄetko naĹĄu chrbticu mĂ´Ĺže postihnúż.

Vysvetlili sme si nĂĄzvy ako sĂş hernia, protrĂşzia, spondylartrĂłza a inĂŠ. ÄŒo ale tieto zmeny na chrbtici spĂ´sobuje?

Za najpodstatnejĹĄie faktory zmien v oblasti krÄ?nej, driekovej, ale aj hrudnej chrbtice sĂş povaĹžovanĂŠ najmä postupne sa zhorĹĄujĂşci spĂ´sob a stupeĹˆ výŞivy tkaniva platniÄ?ky, obmedzenĂ˝ pohyb, nefyziologickĂŠ drĹžanie tela v neprimeranĂ˝ch polohĂĄch, telesnĂĄ hmotnosĹĽ, dlhodobĂŠ sedenie. NiektorĂ­ lekĂĄri a vedci sa priklĂĄĹˆajĂş k nĂĄzoru, Ĺže existuje aj urÄ?itĂĄ rodinnĂĄ predispozĂ­cia. Ako Ä?lovek starne, tak starnĂş aj platniÄ?ky a postupne sa menĂ­ konzistencia tekutiny v platniÄ?ke. KeÄ? si lekĂĄr otvorĂ­ MR-ko, tak vidĂ­ Ä?i je v platniÄ?ke dosĹĽ tekutiny alebo Ä?i je tej tekutiny mĂĄlo a platniÄ?ka je uĹž niŞťia a „vysychĂĄâ€œ. Opotre-

bovanie a zmenu tvaru platniÄ?ky spĂ´sobuje aj nadvĂĄha. ÄŒĂ­m je Ä?lovek ĹĽaŞťí, tĂ˝m chrbtica musĂ­ niesĹĽ viac a viac kilogramov. Ak celĂ˝ Ä?as sedĂ­te v prĂĄci s predklonenou hlavou, nesprĂĄvne sa zaĹĽaĹžujĂş platniÄ?ky v krÄ?nej chrbtici.

Pri dlhodobom sedenĂ­ naprĂ­klad aj na gauÄ?i pred telkou, sa neprimerane zaĹĽaĹžuje driekovĂĄ chrbtica.

ÄŽalĹĄie faktory, ovplyvĹˆujĂşce ochorenie chrbtice Okrem uĹž spomĂ­nanĂ˝ch prĂ­Ä?in, ktorĂŠ pĂ´sobia na chrbticu, Ä?alĹĄie rizikovĂŠ faktory ovplyvĹˆujĂşce ochorenie mĂ´Ĺžeme rozdeliĹĽ do troch skupĂ­n: biologickĂŠ, faktory

pråce a pracovnÊho prostredia a psychosociålne faktory.

K biologickĂ˝m faktorom patrĂ­ genetickĂĄ predispozĂ­cia, vek pacienta, veÄžkĂ˝ poÄ?et chorĂ´b u Ä?loveka (polymorbidita) a nadvĂĄha. Do tejto skupiny mĂ´Ĺžeme zaradiĹĽ aj nesprĂĄvnu ĹživotosprĂĄvu, ktorej nĂĄsledkom bĂ˝va nadvĂĄha.

V strave sa zanedbĂĄva ovocie a zelenina, hlavne listovĂĄ zelenina, ktorĂĄ obsahuje veÄžkĂŠ mnoĹžstvo vitamĂ­nov skupiny B. V prĂ­prave potravĂ­n sĂş viac preferovanĂŠ polotovary, ktorĂŠ obsahujĂş veÄžkĂŠ mnoĹžstvo emulgĂĄtorov, ochutenĂŠ minerĂĄlne vody a veÄžkĂŠ mnoĹžstvo sladkostĂ­. Vplyv emulgĂĄtorov na Ä?loveka je znĂĄmy, urÄ?ite ovplyvĹˆuje aj spĂ´sob

výŞivy medzistavcovej platniÄ?ky. Medzi emulgĂĄtory zaraÄ?ujeme aj kyselinu citrĂłnovĂş, ktorĂĄ pri zvýťenom mnoĹžstve uŞívania pĂ´sobĂ­ na elastĂ­n. ElastĂ­n mĂĄ elastickĂş vlastnosĹĽ, je zĂĄkladnou zloĹžkou niektorĂŠho typu väziva. VeÄžkĂŠ mnoĹžstvo elastĂ­nu sa vyskytuje v cievach, v koĹži, väzoch a ťlachĂĄch.

Z faktorov prĂĄce a pracovnĂŠho prostredia najviac vplĂ˝vajĂş na ochorenie chrbtice: dlhodobĂŠ sedenie v aute, v prĂĄci, dvĂ­hanie ĹĽaĹžkĂ˝ch bremien, nadmernĂĄ flexia a rotĂĄcia v trupe, pracovnĂŠ zaradenie a fyzikĂĄlne, chemickĂŠ a ergonomickĂŠ faktory pracovnĂŠho prostredia (chlad, teplo, stĂĄly prievan, vlhkosĹĽ, nesprĂĄvna obuv a obleÄ?enie, zlĂŠ osvetlenie, nefyziologickĂĄ poloha pri prĂĄci).

K pracovným zaradeniam so zvýťenou nåchylnosżou

na ochorenia chrbtice patria murĂĄri, profesionĂĄlni vodiÄ?i, predavaÄ?ky, robotnĂ­ci v pĂĄsovej vĂ˝robe a administratĂ­vni pracovnĂ­ci.

K psychosociĂĄlnym faktorom priraÄ?ujeme typ osobnosti, spracovanie zĂĄĹĽaĹžovĂ˝ch situĂĄciĂ­, depresĂ­vne ladenie, nedostatoÄ?nĂş psychohygienu, podporu rodinnĂŠho a pracovnĂŠho prostredia a stres.

NajväÄ?ĹĄie problĂŠmy s ochorenĂ­m chrbtice majĂş mladĂ­ Äžudia 30 aĹž 40-roÄ?nĂ­, ktorĂ­ ĹžijĂş v ustaviÄ?nom strese a nemajĂş Ä?as na relax a uvoÄžnenie. Pri depresĂ­vnych ochoreniach spojenĂ˝ch s poklesom energie, nadmernou ĂşnavnosĹĽou, nezĂĄujmom a vyhĂ˝banĂ­m sa aktivitĂĄm sa pridruĹžia aj telesnĂŠ prĂ­znaky. Medzi prvĂ˝mi prĂ­znakmi je bolesĹĽ rĂ´znych Ä?astĂ­ tela aj chrbtice. www.zdravachrbtica.sk

novinky

PRĂ?LOHA ZDRAVIE 03/2013

6 Č— Č— EČ—Ă˜ Č— Č—

CviÄ?ebnĂĄ zostava pre deti ObÄ?ianske zdruĹženie Za zdravĹĄĂ­ Ĺživot v rĂĄmci projektu ZdravĂ˝ chrbĂĄtik prinĂĄĹĄa cviÄ?ebnĂş zostavu pre deti.

Na DVD nĂĄjdete 20 minĂşt cviÄ?enia na posilnenie chrbtice, nĂĄcvik sprĂĄvneho drĹžania tela a krĂĄtku rozcviÄ?ku pĂştavou formou.

Do naĹĄej poradne nepĂ­ĹĄu len Äžudia, ktorĂ­ potrebujĂş poradiĹĽ. ÄŒasto sa objavĂ­ email alebo list, v ktorom Ä?lovek, pacient chce porozprĂĄvaĹĽ svoj prĂ­beh, vyĹžalovaĹĽ sa a podeliĹĽ sa s druhĂ˝mi o radosĹĽ aj zo svojich maliÄ?kĂ˝ch Ăşspechov.

Ten osudnĂ˝ deĹˆ si pamätĂĄm, ako by to bolo vÄ?era.

Mal som dokonalĂ˝ch dvadsaĹĽtri rokov, za sebou vĂ˝poveÄ? v prĂĄci a pred sebou roÄ?nĂş brigĂĄdu. DestinĂĄcia Izrael, sÄžubovanĂ˝ plat vyĹĄĹĄĂ­ neĹž plat vtedajĹĄieho primĂĄtora v naĹĄom malom meste, cĂ­til som, Ĺže budem krĂĄÄž. Bolo prĂĄve tretieho januĂĄra 2003. OdletieĹĽ som mal v polovici februĂĄra. IbaĹže, Ä?lovek mieni, Ĺživot menĂ­. V mojom prĂ­pade mĂ´Ĺžem poÄ?akovaĹĽ „Perinbabe“, resp. eĹĄte predÂ Ĺˆou „MrĂĄzikovi“. Ten totiĹž dĂ˝chol na chodnĂ­k v meste a tĂĄ teta, ktorĂĄ nemala ani v rozprĂĄvke niÄ? inĂŠ na prĂĄci iba spaĹĽ a sneĹžiĹĽ v ten osudnĂ˝ deĹˆ veru nespala.

Klasika. Ĺ mykol som sa, krĂ­Ĺžami capol rovno na hranu obrubnĂ­ka a aby som to nenaĹĽahoval, po niekoÄžko hodinovom ochkanĂ­ som skonÄ?il na pohotovosti, nĂĄsledne hospitalizĂĄcia, po nekoneÄ?nom Ä?akanĂ­ a po żaĹžkĂ˝ch kilometroch s francĂşzskou barlou dokonca operĂĄcia platniÄ?ky. TĂĄ priĹĄla pribliĹžne tri mesiace od onoho stretu mĂ´jho takmer zadku s obrubnĂ­kom.

Som dieĹĽa ĹĄĹĽasteny. PreleĹžal som sa cez tri malĂŠ nemocnice, pohadzovali si ma ako horĂşci zemiak, mal som moĹžnosĹĽ posĂşdiĹĽ niekoÄžko nemocniÄ?nĂ˝ch kuchĂ˝Ĺˆ aĹž som skonÄ?il na stole. OperaÄ?nom samozrejme. Roky plynuli a ja, i keÄ? odÄžahÄ?enĂ˝ o kĂşsok tej neposluĹĄnej platniÄ?ky, fungoval som na plnĂŠ obrĂĄtky. Teda, najbliŞťích sedem rokov. ObÄ?as zabolelo, obÄ?as pichlo, posudkovĂ˝ lekĂĄr povedal, Ĺže mne niÄ? nemĂ´Ĺže byĹĽ a ja som zdravĂ˝, tak som sa podÄža toho aj sprĂĄval. DlhĂŠ hodiny za volantom, stres, nekoneÄ?nĂĄ Ăşnava

a nahĂĄĹˆaÄ?ky o preĹžitie. Moje mladĂŠ kosti, Ä?i skĂ´r tie neposluĹĄnĂŠ vankúťe medzi nimi sa prihlĂĄsili uĹž v roku 2010, naplno v roku 2011. Bolesti nohy, ĹĽahanie, neschopnosĹĽ v predklone Ä?okoÄžvek zodvihnúż, Ä?i neskutoÄ?nĂŠ bolesti v rozkroku, ktorĂŠ by iste nezniesol ani ten najväÄ?ĹĄĂ­ masochista. „PlatniÄ?kĂĄrom“ asi vysvetÄžovaĹĽ nemusĂ­m. SpoÄ?iatku som ignoroval, prehliadal, snaĹžil sa viac hĂ˝baĹĽ sa, plĂĄvaĹĽ. BohuĹžiaÄž.

SĂĄm sebe som naordinoval nĂĄvĹĄtevu lekĂĄra a dĂşfal, Ĺže sa to vyrieĹĄi. Lieky od bolesti jem iba vo vĂ˝nimoÄ?nĂ˝ch prĂ­padoch. Tu som ich vĹĄak hltal dychtivejĹĄie ako Ä?erstvĂŠ hranolky. Bez „tatarky“ samozrejme. PrvĂ­ dvaja neurolĂłgovia a jeden ortopĂŠd ma poslali do „p...reÄ?“ s receptom na lieky od bolesti. ZaÄ?al som sa vzdelĂĄvaĹĽ, vraj vĹĄetko je na webe. Hej, je! DiskusnĂŠ fĂłra s odporĂşÄ?anĂ­m tĂ˝ch najlepĹĄĂ­ch lekĂĄrov, nemocnĂ­c, aĹž po mĂşdre hlavy lieÄ?iace si chrbtice kdesi v Thajsku u akĂŠhosi ĹĄa-

Č— IČ– Č— , 6 Zoznam chorĂ´b sa pre potreby zavĂĄdzania novĂŠho spĂ´sobu odmeĹˆovania nemocnĂ­c tzv. DRG systĂŠmu zmenĂ­. Prezident SR Ivan GaĹĄparoviÄ? totiĹž podpĂ­sal novelu zĂĄkona o zdravotnej starostlivosti z dielne ĹĄĂŠfa zdravotnĂ­ckeho vĂ˝boru Richarda RaĹĄiho (Smer-SD). PrĂĄvna norma mĂĄ od septembra rozĹĄĂ­riĹĽ doteraz pouŞívanĂ˝ zoznam chorĂ´b. Upravuje aj medicĂ­nsku terminolĂłgiu podÄža sĂşÄ?asnĂ˝ch ĹĄtandardov a zvyklostĂ­.

DVD si budete môcż objednaż na strånke

www.zdravachrbtica.sk

RaĹĄi pripomenul, Ĺže na Slovensku sa nerobila revĂ­zia MedzinĂĄrodnej ĹĄtatistickej klasifikĂĄcie chorĂ´b a prĂ­buznĂ˝ch zdravotnĂ˝ch problĂŠmov (MKCH-10) od roku 1993. Od roku 2011 preto prebiehala revĂ­zia pouŞívanej verzie a jej rozĹĄĂ­renie o novĂŠ diagnĂłzy alebo skupiny diagnĂłz. "Podstatou tejto zmeny je hlbĹĄia diferenciĂĄcia MKCH-10 s cieÄžom presnejĹĄieho zaradenia hospitalizaÄ?nĂ˝ch prĂ­padov v klasifikaÄ?nom systĂŠme DRG a s tĂ˝m

súvisiacou primeranou úhradou za poskytnutú zdravotnú starostlivosż," konťtatoval predkladateĞ.

PrĂ­prava zavedenia novĂŠho spĂ´sobu odmeĹˆovania nemocnĂ­c nejde podÄža pĂ´vodnĂŠho plĂĄnu, zavedenie sa tak oÄ?akĂĄva v roku 2016. Od DRG systĂŠmu, ktorĂ˝ sa mĂĄ realizovaĹĽ podÄža nemeckĂŠho modelu, sa oÄ?akĂĄva, Ĺže umoĹžnĂ­ meranie produkcie nemocnice, Ä?o by sa vyuĹžilo ako zĂĄklad pre úhradu zdravotnej starostlivosti. PriniesĹĽ tieĹž mĂĄ

spravodlivĂŠ a transparentnĂŠ odmeĹˆovanie za poskytnutĂş zdravotnĂş starostlivosĹĽ, ako aj definovanie pravidiel v diagnostickom a terapeutickom procese. Tzv. platbu za diagnĂłzu, presnejĹĄie platbu za skupiny diagnĂłz, nemĂĄ v EurĂłpskej Ăşnii v ústavnej zdravotnej starostlivosti zavedenĂş iba Slovensko.

Hlava ĹĄtĂĄtu podpĂ­sala aj zĂĄkon o NĂĄrodnom zdravotnĂ­ckom informaÄ?nom systĂŠme (NZIS), ktorĂ˝ mĂĄ posunúż Ä?alej elektronizĂĄciu zdravotnĂ­c-

novinky

Č– Č— mana. ZatiaÄž Ä?o jeden tvrdĂ­ v Şiadnom prĂ­pade neoperovaĹĽ, inĂ˝ opak. ÄŒert aby sa v tom vysomĂĄril. Po dlhom ĹĄpekulovanĂ­ som sa rozhodol zavolaĹĽ si a objednaĹĽ sa na konzultĂĄciu na jedno neurochirurgickĂŠ pracovisko. TamojĹĄia neurochirurgia mala, mĂĄ a dnes viem, Ĺže ak to niekto z vyĹĄĹĄĂ­ch miest nepokaĹĄle, eĹĄte dlho maĹĽ bude vynikajĂşci cveng. Po prvej konzultĂĄcii mi lekĂĄr oznĂĄmil, Ĺže moje krĂ­Ĺže si pĂ˝tali kov a nĂĄhradnĂş platniÄ?ku nuĹž a keÄ?Ĺže je krĂ­za, sĂşhlasil som a nechal som ĹĄtĂĄt investovaĹĽ do mĂ´jho tela drahĂŠ kovy. TĂ˝ch sa vraj krĂ­za netĂ˝ka a ja len dĂşfam, Ĺže raz v tomto ĹĄtĂĄte nebude tak zle, Ĺže nĂĄm ich vĹĄetkĂ˝m „zoskrutkovanĂ˝m“ zaÄ?nĂş vyberaĹĽ. Ĺ˝artujem samozrejme.

OperĂĄciu som absolvoval zaÄ?iatkom oktĂłbra 2011.

Po operĂĄcii chvĂ­Äžku trvalo kĂ˝m som sa zdvihol z postele, chvĂ­Äžu trvalo kĂ˝m som sa rozchodil. TýŞdne po operĂĄcii ubehli rĂ˝chlo a s kaĹždĂ˝m pribĂşdajĂşcim dĹˆom

PRĂ?LOHA ZDRAVIE 03/2013

Č—

Č— U

Č—U

Č— Č—Ă˜

Ăť Č— Č— Č– Č—Ă•

bolo samozrejme lepĹĄie a lepĹĄie. ProblĂŠmy ktorĂŠ ma pred operĂĄciou obmedzovali uĹž natoÄžko, Ĺže som Ä?asto krĂĄt nedokĂĄzal sadnúż do auta zmizli a dnes, rok po operĂĄcii mĂ´Ĺžem povedaĹĽ iba jedinĂŠ...LekĂĄr urobĂ­ svoju prĂĄcu ako najlepĹĄie vie, no ak ja nepriloŞím ruku k dielu, celĂĄ snaha je zbytoÄ?nĂĄ.

PS: Ak raz zaÄ?nete maĹĽ s chrbticou problĂŠm, zabudnite na babskĂŠ rady a recepty tetky korenĂĄrky. Hrnúż sa do operĂĄcie nie je iste sprĂĄvne, ale na druhej strane, Ĺžiadny lekĂĄr vĂĄm ju ani neurobĂ­ pokiaÄž nie je potrebnĂĄ. Vlastnou ÄžahostajnosĹĽou a neÄ?innosĹĽou totiĹž nepridĂĄte iba viac roboty operatĂŠrovi.

Za kratĹĄĂ­ povraz budete ĹĽahaĹĽ vy. Som rĂĄd, Ĺže som ten kratĹĄĂ­ povraz opustil. Dnes viem, Ĺže Şiadny lekĂĄr zĂĄzrak nevykonĂĄ, Ĺže stav mojej chrbtice ovplyvĹˆujem do veÄžkej miery ja sĂĄm. Dnes viem Ĺže stres s chrbticou kamarĂĄt nikdy nebude a viem, Ĺže kaĹždĂ˝ deĹˆ musĂ­m na svoju

VÄ?aka cukrom dokĂĄĹžeme dlhodobo zredukovaĹĽ svoju hmotnosĹĽ 0JU =X]DQD +UĂžNRYi

chrbticu myslieĹĽ. Moje problĂŠmy s chrbticou odĹĄtartoval Ăşraz. ZĂĄmerne hovorĂ­m odĹĄtartoval a za tie roky, ktorĂŠ sa „trĂĄpim“, som postretĂĄval uĹž mnoho ÄžudĂ­, ktorĂ­ by si tak ako ja mohli pred meno pĂ­saĹĽ titul „neuro-pacient“. DrvivĂĄ väÄ?ĹĄina z nich prichĂĄdza do nemocnĂ­c s otĂĄzkou:“ ÄŒo sa mi to stalo?“ OdpoveÄ? nie je aĹž takĂĄ zloĹžitĂĄ: “Asi sme sa o tie naĹĄe chrbtice nestarali tak, ako by sme sa mali“.

PravidelnĂŠ a hlavne sprĂĄvne cviÄ?enie, sprĂĄvne vykonĂĄvanie pohybov pri zĂĄĹĽaĹži. Kto chce hÄžadĂĄ spĂ´sob, kto naopak nie, hÄžadĂĄ dĂ´vod.

Peter, 33 rokov

NVK 972/13

ĹžiadaĹĽ nĂĄklady 1,2 miliĂłna eur, tie by sa mali vyuĹžiĹĽ na licenÄ?nĂŠ pokrytie prevĂĄdzkovateÄža eHealth, podporu legislatĂ­vneho tĂ­mu a nĂĄklady na prevĂĄdzkovanie NZIS pred jeho nasadenĂ­m. PrevĂĄdzka NZIS si okrem toho

.Hć VD UR]KRGQHPH VFKXGQ~Ģ D VSĂŞWDM~ VD QiV DNp SRWUDYLQ\ QiP EXG~ FKĂŞEDĢ QDMYLDF ĂžR QDMĂžDVWHMĂŁLH RGSRYLHPH" 3UHGVD FKOLHE D PDĂŁNUW\ NWRUp V~ QDMĂžDVWHMĂŁLH VODGNHM FKXWL 1XĂĽ ĂžR DOH URELĢ NHć V~ QiP PDOp QLHOHQ ULĂ€H DOH XĂĽ DM WRSiQN\ÂŤ 5R]KRGQHPH VD VFKXGQ~Ģ D WDN RE\ĂžDMQH MHPH YHÄ?D ELHONRYtQ N WRPX ]HOHQLQRYĂŞ ĂŁDOiW D VQtYDPH R SUtORKH $ RQR MH WR QDRSDN 7R R ĂžRP VQtYDPH Pi E\Ģ ]iNODGRP QDĂŁHM VWUDY\ 6SUiYQH ]ORĂĽHQLH VWUDY\ VD VWDOR WpPRX PQRKĂŞFK NQtK D YĂŞVNXPRY 9ĂŁHWN\ VD ]KRGXM~ Y WRP ĂĽH QDĂŁH WHOR SRWUHEXMH HQHUJLX D VWDYHEQp NDPHQH NWRUĂŞPL V~ ELHONRYLQ\ WXN\ D FXNU\ D WLHĂĽ PLQHUiO\ YLWDPtQ\ HQ]ĂŞP\ D YOiNQLQX YR Y]iMRPQHM Y\YiĂĽHQRVWL 9 QDĂŁRP WHOH SUHELHKD PQRKR SRFKRGRY NWRUp VL Y\ĂĽDGXM~ SUtVXQ HQHUJLH

ZZZ ]GUDYDFKUEWLFD VN

Zdrojom energie sú tuky, bielkoviny a cukry

Č– Č— Č— Č—

tva. Poistenci by naprĂ­klad mali od zdravotnĂ˝ch poisĹĽovnĂ­ do konca roku 2015 dostaĹĽ preukaz s elektronickĂ˝m Ä?ipom. To mĂĄ umoĹžniĹĽ elektronickĂş identifikĂĄciu obÄ?ana.

Elektronizåcia zdravotníctva by si v tomto roku mala vy-

v tomto roku vyĹžiada 3,9 miliĂłna eur, v nasledujĂşcom roku 9,3 miliĂłna a v roku 2015 a 2016 to mĂĄ byĹĽ 9,5 miliĂłna eur. Na Ä?innosĹĽ NZIS majĂş prispievaĹĽ zdravotnĂŠ poisĹĽovne.

Hlavnou sĂşÄ?asĹĽou zavĂĄdzania eHealth sĂş projekty eSO, ktorĂ˝ch cieÄžom je implementĂĄcia NZIS. Na tento krok je vyÄ?lenenĂ˝ch 40 miliĂłnov z eurofondov v rĂĄmci operaÄ?nĂŠho programu informatizĂĄcie spoloÄ?nosti.

Od elektronizĂĄcie sa zĂĄroveĹˆ oÄ?akĂĄvajĂş Ăşspory, prvĂŠ v roku 2014, a to vo výťke 11,4 miliĂłna eur. Pre roky 2015 a 2016 sĂş predpokladanĂŠ výťky Ăşspor 35,2 miliĂłna eur a 59,2 miliĂłna eur.

TASR

7XN\ V~ HQHUJHWLFN\ YHÄ?PL YĂŞKRGQp GRGDM~ WHOX PQRKR HQHUJLH 6 LFK SUtMPRP V~ DOH VSRMHQp YHÄ?Np UL]LNi -H YHÄ?PL Ä?DKNp Ă„SUHGiYNRYDĢ³ VD 7XN\ KODYQH QDVĂŞWHQp VD Y WRPWR SUtSDGH VWiYDM~ KODYQĂŞP IDNWRURP Y]QLNX ]iYDĂĽQĂŞFK RFKRUHQt 'RNiĂĽX VD Y WHOH XNODGDĢ R ĂžRP YHGLD QDĂŁH ERN\ VWHKQi ]DGRN SiV DOH DM YQ~WRUQp RUJiQ\ %LHONRYLQ\ VL WHOR QHGRNiĂĽH XORĂĽLĢ GR ]iVRE PXVt LFK YĂŁHWN\ ]PHWDEROL]RYDĢ 3UL LFK WUiYHQt HQHUJLX ]tVNDYDPH DOH ]iURYHÄ– DM VWUiFDPH ,FK PHWDEROL]PXV MH WDNĂŞ ]ORĂĽLWĂŞ ĂĽH VD WUiYLD DM V SRPRFRX JO\NRJpQX MH WR ]iVREQĂŞ FXNRU XORĂĽHQĂŞ Y SHĂžHQL 6SORGLQDPL LFK PHWDEROL]PX MH YHÄ?D WR[LFNĂŞFK OiWRN NWRUp SUL RGFKRGH ] WHOD ]DĢDĂĽXM~ REOLĂžN\ D SHĂžHÄ– 6WUDYD ERKDWi QD ELHONRYLQ\ KODYQH ĂĽLYRĂžtĂŁQHKR S{YRGX YHGLH N SRUXFKH PLQHUiOQHKR KRVSRGiUHQLD D N SUHN\VOHQLX WHOD =DORĂĽLĢ GLpWQH RSDWUHQLD QD QDGE\WNX ELHONRYtQ RUJDQL]PX QHSURVSLHYD

&XNU\ V~ UĂŞFKO\P ]GURMRP HQHUJLH MHGQRGXFKp FXNU\ D GLVDFKDULG\ VD GRNiĂĽX YHÄ?PL UĂŞFKOR YVWUHEDĢ GR NUYL 7iWR UĂŞFKORVĢ MH YĂŁDN SUH QiV SULUĂŞFKOD 0\ SRWUHEXMHPH SO\QXOĂŞ D QHXVWiO\ WRN JOXNy]\ GR NUYL 0HWDEROL]PXV FXNURY Pi QD VWDURVWL KRUPyQ LQ]XOtQ D SRNLDÄ? KODGLQD FXNUX VW~SQH UĂŞFKOR LQ]XOtQ RNDPĂĽLWH ]DVLDKQH 1HUD] VD Y\SODYt Y QDGE\WNX D P\ VL PiUQH VÄ?XEXMHPH ĂĽH WRWR MH SRVOHGQĂŞ ERQEyQ 0\ SRWUHEXMHPH DE\ VPH LQ]XOtQ Ă„QHQDKQHYDOLÂł DE\ SUtVXQ JOXNy]\ GR NUYQpKR ULHĂžLãĢD ERO SRPDOĂŞ 7RWR GRNiĂĽX ]ORĂĽHQp FXNU\ SRO\VDFKDULG\ 7LHWR FXNU\ PDM~ ]ORĂĽLWp Yl]E\ D WDN LFK RUJDQL]PXV UR]NODGi D SULYiG]D GR NUYQpKR ULHĂžLãĢD SRVWXSQH 1iĂŁ RUJDQL]PXV FXNRU WDN SRWUHEXMH ĂĽH VL KR XNODGi GR ]iVRE 7DNĂŞWR ]iVREQĂŞ FXNRU VD QD]ĂŞYD JO\NRJpQ =GURMRP SRO\VDFKDULGRY V~ RELOQLQ\ ]HOHQLQD D VWUXNRYLQ\ 3RNLDÄ? WDNpWR SRWUDYLQ\ NRQ]XPXMHPH DNR NRPSOHWQp PiPH SRVWDUDQp DM R GRGiYNX PLQHUiORY YLWDPtQRY HQ]ĂŞPRY D YOiNQLQ\ $ ĂžR WR Pi VSRORĂžQp V FKXGQXWtP" 9HÄ?D Ă˝R QiV YODVWQH Q~WL DE\ VPH YHÄ?D MHGOL" 1iĂŁPX WHOX QHGRGiYDPH WR ĂžR SRWUHEXMH 3RNLDÄ? MHPH UDÂżQRYDQp SRWUDYLQ\ FKĂŞED QiP YOiNQLQD D PXVtPH WDN YHÄ?D ]MHVĢ DE\ VPH PDOL SRFLW QDVĂŞWHQLD 1HUD] VD QiP VWDQH ĂĽH KÄ?DGiPH ĂžR E\ VPH HĂŁWH ]MHGOL 7HOR MH P~GUH 1HGRGDOL VPH PX GRVWDWRN PLQHUiORY D YLWDPtQRY D WDN VL SRYLH Ă„ 5DGĂŁHM EXGHP WXĂžQp EH] PLQHUiORY D YLWDPtQRY QHP{ĂĽHP IXQJRYDĢ³ $ QiV Ă„QDSiGDM~Âł U{]QH FKXWH .Hć MH QiĂŁ MHGiOQ\ OtVWRN KDUPRQLFN\ QDVWDYHQĂŞ D WHOX GRGiPH YĂŁHWNR ĂžR SRWUHEXMH WDN ]LVWtPH ĂĽH QHSRWUHEXMHPH MHVĢ NDĂĽG~ FKYtÄ?X 1LH MH G{OHĂĽLWp NRÄ?NR SUHVQH NDOyULt REVDKXMH QiĂŁ FKRG MH RYHÄ?D G{OHĂĽLWHMĂŁLH ĂžL VSOQLO SRWUHE\ WHOD $QQD 6YUĂžNRYi SRUDGFD SUH YĂŞĂĽLYX D ZHOOQHVV

ZZZ PLOXMVYRMHWHOR VN

novinky

PRĂ?LOHA ZDRAVIE 03/2013

' Č—

„MĂĄm stuhnutĂ˝ krk a stuhnutĂŠ ramenĂĄâ€œ, urÄ?ite tento pocit poznĂĄte a zaĹžili ste ho.

ZacviÄ?te si s nami cviÄ?enia zameranĂŠ na uvoÄžnenie tuhĂ˝ch svalov v oblasti ramien, ktorĂŠ sa volajĂş trapĂŠzovĂŠ svaly.

W Č— EČ—

Ih 6 Č—W 6 Č— [ Č— Č– Ăœ Som vlastnĂ­k preukazu ZŤP a rĂĄd by som sa opĂ˝tal akĂŠ sĂş podmienky pre zĂ­skanie kompenzaÄ?nĂŠho prĂ­spevku na kĂşpu automobilu, na akĂş sumu mĂĄm nĂĄrok, zaujĂ­majĂş ma vĹĄetky nĂĄleĹžitosti tĂ˝kajĂşce sa tohto prĂ­spevku.

Tibor

ObrĂĄzok Ä?. 1A

ObrĂĄzok Ä?. 1B

Cvik 1

CieÄžom cviku je uvoÄžnenie trapĂŠzovĂŠho svalu a zvýťenie Ăşklonu. Ä˝avou rukou sa chytĂ­me stoliÄ?ky alebo si ruku prisadneme. Hlavu uklonĂ­me k pravĂŠmu ramenu a pravĂş ruku si poloŞíme na hlavu (pred ucho). Hlavou jemne zatlaÄ?Ă­me do pravej ruky, pozrieme hore a nadĂ˝chneme sa. Tlak je jemnĂ˝, nesmieme pociĹĽovaĹĽ bolesĹĽ. Napätie udrŞíme 5 sekĂşnd.

NĂĄsledne hlavu uvoÄžnĂ­me, veÄžmi jemne ju pritiahneme k pravĂŠmu ramenu. ZaÄ?neme voÄžne dĂ˝chaĹĽ a udrŞíme hlavu 15 sekĂşnd v tejto polohe. Ťah je jemnĂ˝, cĂ­time uvoÄžnenie svalu. Ak pociĹĽujeme bolesĹĽ, ĹĽah treba povoliĹĽ. Cvik opakujem 3x na jednu, 3x na druhĂş stranu (obr.

1A, obr. 1B).

Cvik 2

CieĞom cviku je automobilizåcia a uvoĞnenie ceviko-kraniålneho prechodu.

Zaujmeme polohu ako pri cviku 1. Pozrieme sa na jedno rameno, nadĂ˝chneme sa a pri vĂ˝dychu kmitĂĄme hlavou v malom rozsahu hore dolu. V oblasti pod uchom a lebkou cĂ­time mierne pnutie a nĂĄslednĂş úĞavu. Hlavu otoÄ?Ă­me na druhĂş stranu a cvik opakujeme (obr. 2A).

ObrĂĄzok Ä?. 2A

Cvik 3

CieÄžom cviku je uvoÄžnenie vzpriamovaÄ?ov krÄ?nej chrbtice a zvýťenie pohyblivosti do predklonu.

PredklonĂ­me hlavu. HK si poloŞíme na zĂĄhlavie. Mierne zatlaÄ?Ă­me hlavou do rĂşk, nadĂ˝chneme sa a v napätĂ­ zotrvĂĄme 5 sekĂşnd. CĂ­time zvýťenĂŠ napätie v oblasti ĹĄije.

Pri výdychu pritiahneme hlavu o kúsok viacej ku hrudníku, voĞne dýchame a zotrvåme 15 sekúnd. Precítime natiahnutie ťije a jej nåslednÊ uvoĞnenie. Cvik opakujeme 3x.

Pozor: cvik nesmie provokovaĹĽ bolesĹĽ. Ak ĂĄno, menej napĂ­najte, resp. menej priĹĽahujte hlavu (obr. 3A, obr. 3B).

NĂĄrok na zĂ­skanie tohto prĂ­spevku mĂĄte, ak budete podÄža komplexnĂŠho posudku uznanĂ˝ za osobu odkĂĄzanĂş na individuĂĄlnu prepravu osobnĂ˝m motorovĂ˝m vozidlom. V praxi to znamenĂĄ, Ĺže musĂ­te splniĹĽ tri zĂĄkladnĂŠ podmienky zo zĂĄkona, a to Ĺže nie ste schopnĂ˝ premiestniĹĽ sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy a späż, alebo nedokĂĄĹžete nastupovaĹĽ do vozidla verejnej hromadnej dopravy a udrĹžaĹĽ sa vÂ Ĺˆom, Ä?i prĂ­padne z neho vystupovaĹĽ, alebo patrĂ­te k osobĂĄm, ktorĂŠ cestovanie v hromadnej doprave nezvlĂĄdajĂş z dĂ´vodu rĂ´znych duĹĄevnĂ˝ch porĂşch, trpĂ­te zĂĄvratmi, stratou konÄ?atĂ­n atÄ?.

SplniĹĽ musĂ­te tieĹž Ä?alĹĄie kritĂŠriĂĄ: MusĂ­te byĹĽ zamestnanĂ˝ alebo preukĂĄzaĹĽ, Ĺže zamestnanĂ˝ budete, prĂ­padne musĂ­te preukĂĄzaĹĽ, Ĺže navĹĄtevujete sociĂĄlne zariadenia, v ktorĂ˝ch sĂş vĂĄm poskytovanĂŠ sociĂĄlne sluĹžby, alebo musĂ­te preukĂĄzaĹĽ, Ĺže navĹĄtevujete ĹĄkolskĂŠ zariadenie, Ä?i dokĂĄzaĹĽ, Ĺže ho navĹĄtevovaĹĽ budete.

PreukĂĄzaĹĽ tieĹž musĂ­te, Ĺže vozidlo budete vyuŞívaĹĽ na uvedenĂŠ Ä?innosti minimĂĄlne dvakrĂĄt týŞdenne. Peniaze vĂĄm Ăşrad po schvĂĄlenĂ­ vyplatĂ­ buÄ? na zĂĄklade predfaktĂşry, alebo priamo faktĂşry za automobil. PeĹˆaĹžnĂ˝ prĂ­spevok mĂ´Ĺžete vyuĹžiĹĽ na kĂşpu automobilu maximĂĄlne 5 rokov starĂŠho.

Na príspevok vťak nemåte nårok v Şiadnom prípade, ak våť príjem prevyťuje päżnåsobok sumy ŞivotnÊho minima.

PokiaÄž ide o výťku prĂ­spevku, maximĂĄlna moĹžnĂĄ suma pre auto s manuĂĄlnou prevodovkou je 6 638,79 eur a pre auto s automatickou prevodovkou je to 8 298,48 eur. Pre auto s automatickou prevodovkou vĹĄak potrebujete odporĂşÄ?anie odbornĂŠho lekĂĄra, ktorĂŠ preukĂĄĹže, Ĺže takĂŠto auto je pre vĂĄs nevyhnutnosĹĽ. Ăšrad pri vyplĂĄcanĂ­ prĂ­spevku zohÄžadnĂ­ vĹĄak iba maximĂĄlnu moĹžnĂş celkovĂş sumu za auto, a tou je 13 277,57 eur.

O Ä?alĹĄĂ­ prĂ­spevok na kĂşpu automobilu mĂ´Ĺžete poĹžiadaĹĽ nĂĄsledne najskĂ´r po siedmich rokoch. Ĺ˝iadosĹĽ o priznanie peĹˆaĹžnĂŠho prĂ­spevku na kĂşpu osobnĂŠho motorovĂŠho vozidla sa podĂĄva pĂ­somne na prĂ­sluĹĄnom Ăşrade prĂĄce, sociĂĄlnych vecĂ­ a rodiny, ktorĂ˝m je Ăşrad prĂĄce, sociĂĄlnych vecĂ­ a rodiny podÄža miesta trvalĂŠho pobytu fyzickej osoby, ktorĂĄ Ĺžiada o priznanie peĹˆaĹžnĂŠho prĂ­spevku na kĂşpu osobnĂŠho motorovĂŠho vozidla.

Auto musĂ­te zakĂşpiĹĽ najneskĂ´r do troch mesiacov od schvĂĄlenia prĂ­spevku. V prĂ­pade, Ĺže zakĂşpenĂ˝ automobil predĂĄte skĂ´r ako po siedmich rokoch, ste povinnĂ˝ vrĂĄtiĹĽ Ăşradu pomernĂş Ä?asĹĽ prĂ­spevku. Č—U

Č— Č—Ă˜ Ăť Č— Č— Č– Č—Ă•

ZZZ ]GUDYDFKUEWLFD VN

ObrĂĄzok Ä?. 3A

ObrĂĄzok Ä?. 3B

NabudĂşce pokraÄ?ujeme

)Č— U '6 PRĂ?LOHY Č—

NĂ JDETE V NOVINKĂ CH 'Ă• Ä–Ä—

PORADŇA

číslo 11/2013

7

PRI EVAKUÁCII TREBA RÝCHLO OPUSTIŤ PRIESTOR OHROZENIA V prípade vyhlásenia evakuácie musia občania dodržiavať zásady pre opustenie ohrozeného priestoru, rešpektovať pokyny členov evakuačnej komisie alebo krízového štábu a okamžite sa presunúť na vytipované miesto, ktoré nebude zaplavené vodou, radí v súvislosti s povodňami a možnou evakuáciou Ministerstvo vnútra SR (MV).

Okrem zabezpečenia príbytku proti povodniam a umiestnenia cenných vecí zo suterénu do vyšších poschodí je potrebné najmä si pripraviť evakuačnú batožinu, ktorá by v prípade dospelého nemala vážiť viac ako 25 a v prípade detí viac ako 15 kilogramov. Obsahovať by mala najmä stravu a vodu na dva až tri dni, osobné lieky a cennosti, dôležité doku-

menty, ale aj najnutnejšie oblečenie a prikrývku alebo spací vak. Pre deti je potrebné pribaliť hračku.

V prípade, že chcete rýchlo opustiť priestor ohrozenia a nachádzate sa v uzatvorených priestoroch, najdôležitejšie je uzavrieť prívod plynu, vody a elektriny, uzamknúť byt či dom a skontrolovať, či o vzniknutej situácii vedia susedia. MV

SR zároveň odporúča, že ak sa v okolí nachádzajú deti bez dozoru, starí alebo nevládni ľudia, treba im pomôcť. Taktiež pomôžu pokyny miestneho rozhlasu alebo orgánov vykonávajúcich evakuáciu. Dôležité je priestor opúšťať najkratšou cestou, podľa možností kolmo na smer vetra. Ak odchádzate k príbuzným alebo známym, nezabudnite po príchode na-

Ilustračné foto: TASR/Henrich Mišovič

hlásiť svoj pobyt na príslušných úradoch. Varovanie obyvateľstva sa vykonáva varovným signálom, pre ohrozenie vodou je to šesťminútový stály tón sirén. Koniec ohrozenia alebo ko-

niec pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti sa vyhlasuje dvojminútovým stálym tónom sirén bez opakovania.

TASR

RADÍME: DÔLEŽITÉ ČÍSLA V CHORVÁTSKU

NVK 365/13

Pred cestou na letnú dovolenku do Chorvátska je dobré mať v mobilnom telefóne uložených niekoľko dôležitých telefónnych čísel.

Chorvátske turistické združenie (CHTZ) dáva do pozornosti najmä jednotné európske číslo pre tiesňové volania 112 a ďalej informuje, že záchranná zdravotná služba má číslo 194, hasiči 193 a polícia 192. „Ak spozorujete prírodnú alebo technicko-technologickú hrozbu alebo nehodu, ktorá ohrozuje život a zdravie ľudí, majetok alebo životné prostredie, volajte 112. Číslo, na ktoré možno bezplatne volať 24 hodín denne z ktoréhokoľvek telefónneho prístroja v Chorvátskej republike,“ informuje CHTZ. Na 112 je podľa CHTZ možné v Chorvátsku volať aj v slovenskom, českom, maďarskom, anglickom, nemeckom a talianskom jazyku.

V prípade problémov na mori treba vytočiť 112 alebo číslo 195, ktoré patrí Národnému centru pre koordináciu pátrania a záchrany na mori. Prostredníctvom 112 sa turisti dovolajú aj pomoci horskej záchrannej služby. Chorvátsky autoklub

(HAK) má číslo 1987. Ak však volajúci telefonuje zo zahraničia alebo z mobilného telefónu, treba zadať +385 1 1987.

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Záhrebe má podľa údajov na internetovej stránke Ministerstva zahraničných vecí číslo +385 1 4877 070, číslo telefónu na konzulárne oddelenie je +385 1 4877 073 a v naliehavých prípadoch núdze v mimopracovnom čase treba volať +385 98 278 182.

Tak ako po minulé roky budú počas tohtoročného júla a augusta v Chorvátsku dve hliadky slovenských policajtov, dostupné budú na telefónnych číslach +385 99 7201 001 a +385 99 7201 002.

TASR

NOVÝ INFORMAČNÝ PORTÁL PRE NÁVŠTEVNÍKOV BANSKEJ BYSTRICE Od začiatku nového roka sa Oblastná organizácia cestovného ruchu Stredné Slovensko návštevníkom prezentuje aj prostredníctvom svojho webového portálu www.centralslovakia.eu. Nový informačný portál v podobnej grafike postupne spúšťa aj najväčší člen OOCR – Banská Bystrica. Viac o www. visitbanskabystrica.sk porozprával riaditeľ VISIT BB Roman Neradný.

V súčasnej dobe, keď sa najviac informácií šíri elektronicky, najmä prostredníctvom internetu, je nevyhnutné, aby sa aj Banská Bystrica prezentovala a lákala turistov prostredníctvom vlastnej webovej stránky orientovanej predovšetkým na návštevníka. Samozrejme, aj pred vznikom tohto portálu existovali (a stále existujú) stránky, ktoré po-

skytujú informácie pre turistov. Stránka www.banskabystrica.sk je vynikajúcou stránkou pre občana, ale poskytuje predovšetkým komunálne informácie, ktoré turistov nezaujímajú. Má síce sekciu pre návštevníka, ale informácie na nej nie sú dostatočné. PKO na svojej stránke prezentuje najmä svoju činnosť a kultúrne akcie, na ktorých sa podieľa.

Najucelenejší a najaktuálnejší servis poskytuje návštevníkom stránka www.icbb.sk.

Foto: Igor Staudinger

Všetky tieto stránky sú však komunálne, čiže komerčný predaj priestoru na nich je obmedzený a možnosti marketingovej propagácie sú minimálne. Portál visitbanf

23°, Jasno

informačné centrum: Vyhľadávanie...

+421 (0)48/415 50 85 MESTO A OKOLIE

KULTÚRA

AKTIVITY A VOĽNÝ ČAS

PODUJATIA

GASTRO

UBYTOVANIE

KONTAKT

ZÁKLADNÉ INFO OKOLIE DOPRAVA MULTIMÉDIÁ UŽITOČNĚ INFORMÁCIE NA STIAHNUTIE

Víta Vás Banská Bystrica ---Objavte mesto v srdci Slovenska v objatí hôr!

Zaujímavosti ----

Sprievodca ----

OOCR Stredné Slovensko ----

Atrakcie a kuriozity, ktoré by ste rozhodne mali vidieť a spoznať.

Objednajte si sprievodcu Banskou Bystricou

Mesto Banská Bystrica je členom oblastnej organizácie Stredné Slovensko

skabystrica.sk ráta aj s touto aktivitou a na jej stránkach bude možné poskytovať priestor aj komerčným subjektom. Z financií získaných touto formou môžeme potom propagovať stránku a s ňou aj Banskú Bystricu stále širšej skupine ľudí. Úlohou nového webového portálu je tieto stránky spojiť do jednej a poskytnúť tak turistom všetky informácie, ktoré hľadajú, tou najpriamejšou formou. Cieľom bolo vytvoriť stránku, ktorá by bola pre návštevníkov ušitá na mieru. Samozrejme, svoje si na stránke nájdu aj

Banskobystričania, ktorých zaujíma, čo sa v našom meste deje.

Aké informácie teda nájdeme na portáli?

Stránka má viacero úloh. Prostredníctvom nej sa snažíme všetkým potenciálnym návštevníkom zo Slovenska, ale aj zo zahraničia ukázať, aké krásne mesto je Banská Bystrica a že sa ju oplatí navštíviť. Preto sú na stránke základné informácie o meste a jeho okolí, pamiatkach a kultúrnych inštitúciách, ale aj tipy na strávenie voľného času. Tiež sa snažíme Ban-

NVK 1036/13

Čo viedlo k vzniku portálu www. visitbanskabystrica.sk?

visitbb.sk

Aj to je Banská Bystrica NOVÝ INFORMAČNÝ PORTÁL KLIKNITE, SKÔR NEŽ VYRAZÍTE

skú Bystricu predstaviť ako mesto, kde sa stále niečo deje.

Pod heslom Podujatia zhromažďujeme aktivity v meste, organizované mestskými, štátnymi, ale aj súkromných subjektmi, snažíme sa návštevníkom poskytnúť čo najširšiu paletu podujatí, ktoré sa v našom meste budú konať. A možno práve niektoré z nich bude dôvodom na návštevu Banskej Bystrice.

Okrem toho turisti na stránke nájdu všetky užitočné informácie, ktoré potrebujú: informácie o mene, počasí, spôsoboch dopravy a kontakty na služby, ktoré sa s turizmom spájajú – ubytovanie, gastronómia, požičovne áut a pod.

NVK 1036/13

Na stránke pod logom Visit Banská Bystrica svieti BETA verzia. Čo to znamená?

Keďže chceme turistom poskytnúť skutočne kvalitný informačný portál, ktorý by spĺňal všetky ich požiadavky a bol konkurencieschopný v pretlaku podobných portálov, stále na ňom musíme pracovať. Našou snahou je,

aby obsahoval čo najviac informácií, ktoré súvisia s cestovným ruchom. A to nielen o väčších podujatiach pod záštitou mesta, ale aj o lokálnych produktoch, menších akciách neziskových organizácií či podnikateľských subjektov. V súčasnosti preto pracujeme na oslovovaní subjektov pôsobiacich v cestovnom ruchu v meste a jeho okolí a snažíme sa s nimi nadviazať spoluprácu. Ďalším krokom budú jazykové mutácie stránky minimálne do troch svetových jazykov. Jazykové mutácie majú nezastupiteľný význam pre portál, ktorý sa venuje cestovnému ruchu. Pre ich realizáciu sme však v súčasnosti obmedzení finančnými možnosťami. Už aj teraz sú však na stránke k dispozícii viaceré materiály na stiahnutie v rôznych jazykoch.

Od júna sme spustili rozosielanie pravidelného newslettra s výberom najzaujímavejších podujatí, ktoré sa budú v danom mesiaci v meste konať. Chceli by sme, aby sa tieto informácie dostali priamo k čo najväč-

člen Oblastnej organizácie cestovného ruchu

šiemu počtu ľudí. Prvý newsletter bol odoslaný na 1 490 adries. Aby sa toto číslo neustále zväčšovalo, spustili sme tiež kampaň Zaregistruj sa a vyhraj, v ktorej každý, kto sa zaregistruje na odber newslettrov (na homepage www.visitbanskabystrica. sk) môže vyhrať nový tablet Prestigio.

Povedzte nám niečo viac o tejto kampani a samotnej propagácii portálu.

Webová adresa je uvedená na všetkých printových materiáloch, ktoré mesto aktu-

álne vydáva, na letákoch, v inzercii, ale aj na citylightoch a billboardoch. Okrem toho sme spravili letákovú kampaň na gastrofestivale Grilliada, kde bolo rozdaných 15 000 letákov. Tento mesiac tiež prebieha masívna citylightová kampaň po celom Slovensku. Samozrejme, plánujeme aj internetovú PPC kampaň. Informácie o meste šírime aj prostredníctvom sociálnych sietí.

Na facebooku je založený a pravidelne aktualizovaný účet, ktorý prináša všetky zaujímavosti, ktoré sa v meste dejú, samozrejme, s pre-

klikmi na stránku. S portálom bude kompatibilná aj mobilná aplikácia pre Androidy a iPhony, na ktorej tiež intenzívne pracujeme.

Bude obsahovať všetky dôležité informácie, ktoré sú na stránke – tak, aby ich mali návštevníci vždy po ruke.

Momentálne funguje v skúšobnej prevádzke. O jej oficiálnom spustení budeme návštevníkov informovať samostatnou kampaňou.

(mt), foto: archív redakcie

novinky Krížovku dodala redakcia časopisu RELAX.

KRÍŽOVKA/SÚŤAŽ

10

LÚŠTITE A VYHRAJTE POUKÁŽKU V HODNOTE

10 €

NA NÁKUP KNIHY V KNÍHKUPECTVÁCH MARTINUS.SK

Vylúštenie krížovky posielajte na korešpondenčnom lístku s nalepeným kupónom do 28. 6. 2013 na adresu: 14 news, s. r. o., Tallerova 10, 811 01 Bratislava – Staré mesto

Výherca z Noviniek 9/2013:

krížovka



kupón

Berta Macejková, Veľký Krtíš

VK 11/2013

NVK 1008/13

FOLKLÓRNE PODUJATIE Folklórny festival Východná je najstarším a najväčším podujatím, kde dominuje ľudová hudba, tance a remeslá.

Už 59. ročník tohto podujatia sa uskutoční v dňoch 5. až 7. júla v amfiteátri Východná.

Program sa začína už vo štvrtok 4. júla na námestí v Liptovskom Mikuláši Pozvánkou do Východnej, kde vystúpia folklórne súbory Váh, Vŕbové Prútie, Lúčan a Ľudová hudba z Východnej. V trojdňovej ponuke podujatí od piatka 5. júla sú Tanečnô humno, Bou bi ten Jánošík..., Zbojníckym chodníčkom, Malá veľká krajina alebo Popýšme sa vlastným perím,

Roztancované črievičky, Od vrkoča po čepiec či záverečný galaprogram Nazbíjanô. Vystúpi aj SĽUK s programom Tanec medzi črepinami. Sprievodnými podujatiami budú prezentácia salašníctva a ovčiarskych prác spojená s ochutnávkou výrobkov pod názvom Koliba, Tradičná kuchyňa (kuchárky z Liptova i Hontu pred očami návštevníkov uvaria tradičné dobroty zo svojich obcí), kde návštevník dostane možnosť ochutnať, porozprávať sa i získať recept, jarmok remesiel a už tradičný sprievod obcou.

TASR

ŠPORT

číslo 11/2013

11

TACHTY ZMIETLI BANÍKOV Na zápas 25. kola 4. ligy Juh cestovali Baníci k silnému súperovi do Tácht. Počas celého duelu pôsobili nanajvýš oddane, čo domáci využili a poriadne im naložili.

Tachty – Veľký Krtíš 6:0 (4:0) Baníci: Kaczorek – Horn, Ondrejkov Daniel, Lendvai, Bernáth – Pixiades, Horváth, Berecz, Ondrejkov Ján – Sabó, Šár (Šiket, Kukolík, Takáč).

Ilustračné foto: archív redakcie

VEĽKOKRTÍŠANIA HRALI PRÍLIŠ ZAKRÍKNUTO Baníci nezvládli hlavne prvý polčas v 24. kole 4. ligy Juh. Do zápasu proti Kováčovej nastúpili zakríknuto, čo sa prejavilo aj na výsledku.

Kováčová – Veľký Krtíš 1:0 (0:0) Baník: Kaczorek – Horn, Horváth, Ondrejkov Daniel, Pixiades – Šár, Lendvai, Ondrejkov Ján, Berecz – Kukolík, Sabó (Šiket).

Podľa vedúceho mužstva Tibora Krnáča Veľkokrtíšania

prvú časť duelu doslova prešustrovali. Domáci na nich vyvíjali poriadny nátlak a oni pôsobili veľmi zakríknuto. Šancu na prvý gól mal v 30. min Sabó, ale domáci brankár jeho strelu vyrazil na roh.

Naopak, o 13 minút neskôr sa už tešili domáci, keď nedorozumenie v súperovej obrane využil na skórovanie útočník

Kováčovej. Po priemernom prvom polčase sa už ďalšia časť niesla v znamení hostí, ktorým sa však nedarilo v záverečnej fáze. „Naopak, takmer hrozil druhý gól domácich, ich hráč sa sám rútil na Kaczoreka, ale pálil nad bránu,“ dodal Krnáč.

Tachty sa ujali vedenia po hlavičke už v 9. minúte.

Navrch však mali počas celého zápasu a darilo sa im premieňať všetky šance. V 22. minúte zvýšili znova hlavičkou na 2:0. O pár minút sa

(cor)

Poradie: 1. Badín 56, 2. Fiľakovo 44, 3. Žarnovica 42, 4. Tachty 40, 5.

Poltár 39, 6. Málinec 35, 7. Štiavnické Bane 32, 8. Revúca 30, 9. Divín 27, 10. Kováčová 26, 11. Podlavice 26, 12.

Veľký Krtíš 26, 13. Čierny Balog 25, 14. Jesenské 24

(cor)

stávkový terminál

SPORTBOX

UŽ AJ V TVOJOM KLUBE!

stav si a my ti dáme viac NVK 1027/13

tešili z gólu po peknej akcii.

Do prestávky skórovali ešte raz. „V tomto momente už bolo pre nás po zápase. Domáci hrali aj druhý polčas svoju hru. My sme boli veľmi odovzdaným súperom, čo Tachty dokonale využili,“ ozrejmil vedúci mužstva Baníka Tibor Krnáč. Dodal, že ďalší gól do brány Veľkého Krtíša padol v 68. minúte a posledný dali po 11-tke.

príď na www.doxxbet.sk a získaj bonus až 150 €

12

novinky

ŠPORT

KARATISTOM Z VEĽKÉHO KRTÍŠA SA DARILO Slovenská federácia karate a bojových umení v spolupráci s karate klubom Seipai Martin organizovala 26. mája v Martine majstrovstvá Slovenska detí, mládeže a seniorov v karate a kobudo. Veľkokrtíšania si z nich odniesli sedem medailí.

Po súťaži Pohára Federácie sa cvičenci klubu Michal Bartko, Vladimír Ivan, Dominika Mináriková, Igor Rusnák, Hanka Suchánska, Michal Suchánsky a Andrea Šimunová zaradili medzi postupujúcich pretekárov na majstrovstvá Slovenska. Z rodinných a zdravotných dôvodov sa majstrovstiev nezúčastnili Zuzana Hečková, Terézia Kričková a Adam Rusnák, ktorí si aj tento rok udržali dobrú formu a istotne by patrili medzi favoritov súťaže. „Náš tím pretekárov si v silnej konkurencii vybojoval celkom sedem medailí. Z toho titul majstra Slovenska a zlaté medaily si domov doniesli Dominika Mináriková v kategórii kobudo dievčatá 12 – 13 r. dlhé zbrane a Andrea Šimunová v kategórii kobudo dievčatá 14 – 17 r. dlhé

zbrane. Andrea ešte získala 2. miesto v kategórii kata dievčatá 14 – 17 r. a 2. miesto v kobudo mix chlapci – dievčatá 14 – 17 r. krátke zbrane,“ ozrejmil tréner Karate klubu Veľký Krtíš Maroš Hečko. Ďalším úspešným medailistom bol Igor Rusnák, ktorý získal dve bronzové medaily v kategóriách kata chlapci 10 – 13 r. a kobudo chlapci 10 – 13 r. dlhé zbrane. Pochvala patrí aj najmladším účastníkom z veľkokrtíšskeho Karate klubu. „Šesťročný Michal Bartko sa v kategórii kata chlapci 6 – 9 r. umiestnil na peknom siedmom mieste a ako hovoria Miškovi rodičia, jeho čas ešte príde. Sedemročná Hanka Suchánska sa prebojovala do finálového kola a skončila na zaslúženom 4. mieste.

Hankinmu staršiemu brato-

vi Michalovi prvé kolo vyšlo, ale malé zaváhanie a chybička pri vystúpení v druhom kole, ho odsunuli až na 8. miesto. Vladimír Ivan sa na týchto majstrovstvách z osobných dôvodov rozlúčil s karate,“ doplnil tréner. Dodal, že aj keď na tejto súťaži Vlado medailové umiestnenie nedosiahol, netreba zabudnúť na jeho najlepšie dosiahnuté úspechy. V apríli 2011 na X. ročníku Európskeho pohára v karate a kobudo – Ronic CUP – Dabrowa Górnicza v Poľsku, v kategórii jednotlivcov kata žiaci 6 – 9 r. obsadil 1. miesto a spoločne so súrodencami Adamom a Igorom Rusnákovcami v kategórii kata družstvá 7 – 12 r. open získal tiež 1. miesto. Na majstrovstvách Európy v karate, ktoré sa konali v maďarskom Gy-

Pretekári KK Veľký Krtíš, zľava: Vladimír Bajo, Samuel Pavlovkin, Igor Rusnák, Vladimír Ivan, Andrea Šimunová, Alexandra Povalačová, Zuzana Hečková, Sofia Datková, Martina Rigóová, čupiac Dominika Mináriková a Terézia Kričková.

őri v októbri 2011 federácie WUKF – World Union of Karate-Do Federations sa mu najlepšie darilo v športovom zápase kumite, kde svoj prvý zápas vyhral 4:0. „Ďakujeme Vladkovi za dosiahnuté výsledky a prezentáciu klubu na verejnosti.

Poďakovanie patrí aj Vladkovým rodičom za ich všestrannú podporu a vynikajúcu spoluprácu. V poslednom období náš klub opustili aj ďalší šikovní pretekári: Vaneska Celengová, Lucia Košeláková, Alexandra Povalačová, Ľubomír Račák a Martina Rigóová, ktorí klub úspešne reprezentovali na slovenskej aj medzinárodnej úrovni. Touto cestou patrí

poďakovanie všetkým pretekárom za ich súťažnú činnosť ako aj ich rodičom, ktorí takto napomáhajú šíriť dobré meno okinawského karate. Veľa výdrže a pekných zážitkov na ceste karate vám prajú tréneri,“ uviedol kauč. Na záver dodal, že karate projekt súťažná činnosť detí a vzdelávacie semináre v karate a kobudo bol zrealizovaný s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja, Mestského úradu vo Veľkom Krtíši a súkromných darcov, za čo im Karate klub Veľký Krtíš ďakuje. (cor)

BRATOM ZOLDOVCOM SA DARÍ AJ V KICKBOXE Bratia Tomáš a David Zoldovci sú úspešní boxeristi z Lučenca. V poslednej dobe sa začali však začali presadzovať aj v kickboxe. Novohrad i Slovensko zviditeľňujú už od žiackych kategórií. Úspechy žali v doraste a darí sa im aj medzi mužmi, kde potvrdzujú svoju dobrú formu v klubových farbách i reprezentačnom drese.

Davidov a Tomášov otec Dado Zold je zároveň aj trénerom. Tvrdí, že aj keď sa jeho synom v kickboxe darí, prioritou zostáva box. „V slovenskom boxe je teraz situácia zlá. Tento rok neodštartovala slovenská extraliga,

muži nemajú kde poriadne boxovať. Konajú sa len dorastenecké ligy a súťaže začiatočníkov a na to doplácajú samotní boxeri. Vedeli sme, že keď David v minulom roku nezískal titul majstra SR, tak nebude mať možnosť

štartovať ani reprezentačne.

Tomáš sa majstrom republiky stal, no v jeho prípade by som chcel, aby na mužský ring viacej spevnel a zosilnel, pretože mužské súťaže v medzinárodnom ringu sú už náročnejšie. Ísť do náročného duelu nepripravený môže byť nebezpečné. Preto sme museli hľadať adekvátnu náhradu zápasov, no a kickbox nám túto možnosť ponúka,“ uviedol Dado, ktorý sa spojil s pánom Balážom z lučenského Kibuda a do-

hodli sa na vzájomnej spolupráci. Nedávno sa David dokonca predstavil v zápase o profesionálny titul majstra Európy vo full contacte. No už v januári si na súťaži ligy One Energy v Košiciach, počas svojej kickboxerskej premiéry, získali chalani rešpekt súperov a pozornosť košického promotéra. David ho zaujal a potom sa postavil proti obhajcovi titulu, Talianovi Andreovi Cavagnovi.

Profesionálny box však podľa trénera tento rok nehrozí,

lebo sú v ňom iné podmienky ako v kickboxe. „Nemôžete boxovať amatérsky a zároveň aj profesionálne. Keď boxer odboxuje zápas v profi ringu, nemôže už nastupovať za amatérov. No a keďže chalani majú ešte nejaké ambície a ciele v amatérskom ringu, tak ten profesionálny zatiaľ neriešime. Do budúcnosti však túto možnosť nezavrhujeme,“ doplnil Zold. (cor)

Spravodajský dvojtýždenník distribuovaný zdarma do domácností  Vydavateľ: 14 news, s. r. o.  Sídlo spoločnosti: Tallerova 10, 811 01 Bratislava – Staré mesto, Slovenská republika  IČO: 46 903 411  Šéfredaktorka: Marta Svítková  Zástupca šéfredaktorky: Branislav Bucák  Obchodný riaditeľ: Jozef Čičmanec  Grafické spracovanie: Dana Kellichová  Vedúci vydania: Janka Kršiaková  Výrobný riaditeľ: Matúš Čačik  Vzor e-mailu na členov vedenia spoločnosti: meno.priezvisko@14news.eu  NOVINKY Veľký Krtíš, spravodajský dvojtýždenník  Náklad: 10 000 ks  Distribúcia: zdarma do domácností a firiem, garant distribúcie Slovenská pošta, a. s.  Registračné číslo MK SR: EV 3725/09  Adresa redakcie: Robotnícka ul. 102/6, 974 01 Banská Bystrica, Slovenská republika, e-mail: novinky.vk@14news.eu  Vedúci inzertného oddelenia: Gabriela Moravčíková, t. č.: 0917 77 50 12  Inzertné oddelenia: Helena Šiandorová, t. č.: 0917 77 50 22  Vzor e-mailu na členov redakcie: meno.priezvisko@14news.eu Copyright: 14 news, spol. s. r. o. Všetky práva, vrátane autorských, sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Rozmnožovanie častí alebo celku textov, fotografií, grafov akýmkoľvek spôsobom, v slovenskom, ale aj v inom jazyku bez písomného súhlasu vydavateľa, je zakázané. Vydavateľ nie je zodpovedný za obsah a pravdivosť uverejnených inzerátov a za prípadne spôsobené škody.