C20 Sprievodca architektúrou Trenčianskych Teplíc
C20 Sprievodca architektúrou Trenčianskych Teplíc
EDITORIÁL
Trenčianske Teplice sú v mnohých ohľa doch neobyčajným bodom na mape Slovenska. Už po stáročia sú známym miestom vyvierania blahodarnej ter málnej vody. Tú poznali už rímske légie počas výpadov za hranicu Rímskej ríše. Poznali ju roľníci a obľúbila si ich aj uhorská šľachta. Posledných 200 rokov sa kúpele rozvíjali v duchu rýchlo sa me niacej doby. Jednotlivé dekády ilustrujú zmeny spoločnosti, ich potrieb, ale aj kultúrnych preferencií. Vďaka týmto zmenám sú Trenčianske Teplice otvo renou knihou, z ktorej je možné čítať príbeh zrodu moderného človeka tak, ako ho chápeme dnes. Minulé, 20. sto ročie (C20), tu zanechalo najvýraznej šiu stopu a navždy zapísalo Trenčianske Teplice do histórie ako miesto, kde sa rodili a testovali nové formy a obsahy architektúry nazývanej funkcionalizmus. Tento sprievodca je reakciou skupiny mladých ľudí, ktorí dlhodobo navštevo vali mesto pri príležitosti známeho fil mového festivalu Art Film Fest a od roku 2011 aktívne pracovali s pamäťou mesta v rámci projektu Opustená (re)kreácia.
Martin Zaiček a Andrea Kalinová
Práve stav architektúry, ktorá presahuje svojou kvalitou, umeleckým a historic kým významom hranice Slovenska, bol dôvodom na hľadanie odpovedí, prečo je verejnosť k týmto hodnotám ľaho stajná. Roky výskumu, sledovania zmien a vývoja architektúry, vyústili do tohto sprievodcu, ktorý má ambíciu sprostred kovať každému zvedavému návštevníkovi Trenčianskych Teplíc zážitok z miestnej architektúry, ktorou je toto mesto pre slávené aspoň tak, ako svojimi liečivými prameňmi. Sprievodca je rozdelený do štyroch peších trás podľa farebných ka pitol. Každá z častí: „Artúr Szalatnai“, „Park“, „Za mestom“ a „Neskorý mo dernizmus“ obsahuje stavby, ktoré by nemali ostať nepovšimnuté. Dúfame, že s týmto sprievodcom objavíte miesta a nové poznanie, ktoré obohatí váš kú peľný pobyt. Nezabúdajte, že kúpele sú miestom oddychu, kde čas nehrá rolu. Preto tempo vašej prehliadky pamia tok 20. storočia Trenčianskych Teplíc by malo byť správne kúpeľné. Nechajte architektúre čas na vás zapôsobiť.
TRASA 1
PO STOPÁCH ARTÚRA SZALATNAIA‑SLATINSKÉHO Meno architekta Artúra Szalatnaia ‑Slatinského je s mestom Trenčian ske Teplice veľmi úzko späté. Nielen, že pre toto malé kúpeľné mesto navrhol mnoho malých liečebných domov a rad stavieb kúpeľnej in fraštruktúry, architekt židovského pôvodu navyše pochádza z obce Sla tina nad Bebravou, ktorá sa nachá dza priamo za kopcom Machnáč. Podľa mena svojho rodiska si po 2. svetovej vojne z titulu svojho pôvodu zmenil meno na Slatinský. Súpis významnej architektúry 1. po lovice 20. storočia v Trenčianskych Tepliciach obsahuje toľko stavieb jedného architekta, že z toho nevy hnutne vyplýva potreba samostat nej architektonickej trasy venova nej jeho dielu.
Kúpeľné mesto sa po rozpade Rakúsko‑Uhorska ocitlo v situá cii, ktorá veľmi nepriala rozvoju kúpeľnej turistiky, nakoľko sa pretrhli ekonomické a sociálno‑politické väzby na zaniknutú monarchiu a jej uhorské centrum Budapešť, ktorá do veľkej miery generovala klientelu prosperujúcim kúpeľom prvej de‑ kády 20. storočia. Po období stagnácie prešli vlastnícke vzťahy na novovzniknutú Československú akciovú spoločnosť. V roku 1930 sa stal riaditeľom kúpeľov Jan Topinka. Dnes vieme, že s jeho osobou je spojené jedno z najvýznamnejších období, aké kúpele Trenčianske Teplice vo svojej dlhej histórii prežili. Oprášil ducha kúpeľov, priniesol so sebou významné osobnosti, a čo je dodnes viditeľné – inicioval vznik nových stavieb sta‑ vaných v duchu moderného štýlu funkcionalizmu. Predstavou riaditeľa kúpeľov bolo premeniť starosvetské kúpeľné mestečko na moderné centrum balneoterapie a rekreácie. Architektom, ktorý začal napĺňať myšlienky tejto transformácie bol aj Artúr Szalatnai‑Slatinský. Tento, v Bratislave pôsobiaci architekt, mal v tom čase za sebou už viacero významných realizácií ako Ortodoxnú synagógu na Heydukovej ulici (1926), bytový dom na Mickiewiczowej ulici (1926– 1927) a radu rodinných domov. Do Trenčianskych Teplíc vstúpil stavbou liečebného domu Esculap, presnejšie jeho adaptáciou z pôvodne staršieho objektu. Aj keď túto realizáciu nemôžeme nazývať funkciona‑ lizmom, je tu nepochybne vidieť dobovú tendenciu uvažova‑ nia o novom tvarosloví, kde strohosť a vecnosť jednoznačne odprevádzajú ornament a zdobnosť na pohrebisko dejín. Táto architektúra vecnosti je medzistupňom vývoja architektúry stojacej na neodvratnej ceste smerom k funkcionalizmu. Jedinečnosť Trenčianskych Teplíc tak spočíva práve v obraze vývoja architektúry, kde na malom mieste je možné čítať príbeh od historizmu cez vecnosť až k monumentom vrcholného funkcionalizmu svetového významu ako liečebný dom Machnáč a kúpalisko Zelená žaba. Je možné domnievať sa, že práve dielo Artúra Szalatnaia‑Slatinského je tým dôležitým medzníkom, ktorý v Trenčianskych Tepliciach dláždil cestu k vzniku týchto stavieb. Zrkadlisko Sina patrí nepochybne k výnimočnej eu‑ rópskej architektúre a v tomto prípade aj k dielam ukážkového funkcionalizmu, ktorý sa tu navyše spája s jedinečným účelom, pre ktorý stavba vznikla.
Keď sa človek vznáša nahý v prameni teplej vody vyvierajúcej z hĺbky pod ním, ktorá obklopuje celé telo a zakrýva kožu malými bublinkami, môže ľahko nadobudnúť pocit, že miesto kde sa nachádza, je odrazu stredom jeho vlastného ve‑ smíru. Zrkadlisko Sina je práve takýmto miestom. Keď v roku 1929 bolo rozhodnuté, že starý okto‑ gonálny pavilón, ktorý nepostačoval kapacitne pre vzmáhajúce sa moderné kúpele, bol návrhom nového pavilónu poverený Artúr Szalatnai ‑Slatinský. Objekt, ktorý navrhol, je zjednotením spirituality a telesnosti miesta, na ktorom stojí. Pozícia v bezprostrednej blízkosti romantického Hammamu z roku 1888 si vyžadovala špeciálny prístup. Artúr Szalatnai‑Slatinský ako presved‑ čený modernista v duchu hesla „forma nasleduje funkciu“ vytvoril architektúru, ktorej význam tkvie vo vnútri a nie v zovňajšku. Dnes sa archi‑ tektúra Hammamu v rešpektujúcom kontraste snúbi s čistou vecnosťou plnej tehlovej fasády a obdĺžnikového, na dvanásť častí rozdeleného, okna Siny. Pôvodný čistý obklad stien z modras‑ tých glazovaných obdĺžnikových kachlíc komu‑ nikoval s interiérom modrého Hammamu. Steny sa z blankytnej lagúny prameňa vtedy, tak ako aj dnes, vzpínali do odvetrávacieho komína vysoko nad úrovňou prameňa. Zasklenie dvanásťdiel‑ neho okna cez luxféry lámalo svetlo dopadajúce na protiľahlú stenu. Pôvodne priestor delila proti sebe schodovito sa zostupujúca dvojica zástien pánskeho a dámskeho vstupu. V 70. rokoch tieto geometrické hmoty nahradila keramická mozaika. Pri tejto rekonštrukcii vystriedali modré kachlice novými žltkastými. Dnes po 85 rokoch od posta‑ venia prešla Sina ďalšou rekonštrukciou, pri kto‑ rej opäť prišlo k zmene farby interiéru. Dnešný čisto biely interiér, kontrastujúci s modrou hla‑ dinou zrkadliska, je do istej miery zhmotnením snahy modernistov dvadsiatych rokov 20. storočia,
S1 ZRKADLISKO SINA
Artúr Szalatnai
‑Slatinský 1929
ktorí túžili po čistote ako nástroji na ozdravenie a presvetlenie životného prostredia pre ľudí. Pravdou však ostáva, že rigidná sterilita v tomto prípade nechtiac potláča jemné napätie a spojenie medzi telom a duchom, ktoré nastáva v momente vstupu do horúcej vody. Sina nepochybne patrí k najvýznamnejším dielam modernizmu v Trenčianskych Tepliciach. Aj na‑ priek viacnásobným rekonštrukciám boli rešpek‑ tované priestorové zásady navrhnuté pôvodným autorom a návštevník má tak aj dnes možnosť zažiť chvíle oddychu vo funkcionalistickom kú‑ peli, ktorý v čase svojho vzniku pútal pozornosť aj za hranicami ČSR.
* Adolf Loos, Ornament a zločin (HYPERLINK “http://en.wikipedia.org / wiki / Ornament_and_Crime”Ornament and Crime)
Na okraji kúpeľného parku, pri ceste na Omšenie, stojí liečebný dom Esplanade, ktorý v období svojho vzniku začiatkom 30. ro‑ kov doplnil chýbajúcu modernú ubytovaciu kapacitu kúpeľov. Napriek funkcionalistickej povahe objektu mu však nemožno pripísať avantgardné tvarovanie ako neďalekému a známejšiemu Machnáču. Artúr Szalatnai ‑Slatinský tu novým jazykom moderny reaguje na jestvujúcu zástavbu pitoreskných, starších kúpeľných víl na promenáde pozdĺž potoku Tepličky, ktorým je symbolicky otočený chrbtom. Napriek tomu návštevník vníma Esplanade, pri pohľade od parku, ako súčasť historickej kompozície. Liečebný dom stojí na pôdoryse klasicizujúceho paláca s dvomi výrazne vystupujúcimi rizalitmi na okrajoch, ktoré sú znížené v prospech strešných terás. Vchod je umiestnený na konci schodiska s terasou na centrálnej osi domu. Zábradlia, ako aj povrch terás, sú zo spišského traver‑ tínu, kľúčového materiálu slovenskej funkcio‑ nalistickej architektúry. Izby sú na druhom a treťom podlaží presvetlené „francúzskymi“ oknami, ktoré v čase diskusií o podobe novej architektúry modernizmu boli považované za zaznávanú alternatívu k pásovým oknám. To napovedá aj o použití tradičnej stavebnej technológie bez uplatnenia železobetónového skeletu. Výrazne modernistickým prvkom sú terasy striech s pergolami, ktoré svojím návštevníkom poskytovali možnosť slnečnej terapie a nerušeného oddychu s výhľadom na vrcholce stromov kúpeľného parku.
S3 SANATÓRIUM ESPLANADE
Artúr Szalatnai
‑Slatinský 1933 – 34
Drobnou architektúrou pred priečelím historickej Kúpeľnej dvorany je Hudobný pavilón. Ide o subtílny betónový disk podopieraný rovnako tenkými betonovými stĺpmi na zvýšenej podeste. Táto drobná stavba je hmot‑ ným dedičstvom čias, kedy sa ľudia radi zabávali a tešili zo živej hudby ako ne‑ oddeliteľnej súčasti kúpeľného života. Pavilón postavili začiatkom 30. rokov podľa návrhu architekta, ktorý v tom čase v meste projektoval niekoľko vyššie spomínaných stavieb. Architekt použil na stvárnenie hudobného pavi‑ lónu vyslovene funkcionalistický jazyk, čiže minimalizoval všetky prvky stavby na nevyhnutné minimum. Skromný pavilón, ktorý stojí v pôvodnej podobe na svojom mieste dodnes, pôsobí aj napriek svojej subtílnosti v priestore Kúpeľnej dvorany vznešene.
S4 / P3 HUDOBNÝ PAVILÓN Artúr Szalatnai‑Slatinský 1931
Nenápadný objekt malého liečebného domu Esculap bol postavený na pre‑ lome dvadsiatych a tridsiatych rokov. Pôvodný názov tohto liečebného domu bol Aeskulap, podľa starogréckeho boha lekárstva Asklépia, syna boha Apolóna. Objekt pôvodne uzatváral ulicu, kde po oboch stranách stáli nízke objekty liečebného zázemia kaštieľa a pošty. Obe historické stavby sa niesli v duchu klasicizujúcej architektúry. Nový objekt liečebného domu s predsadeným porti‑ kusom bol symbolicky vzdialeným pri‑ podobnením antického chrámu „in an‑ tis“. Dnes však tento nenápadný chrám novej architektúry Trenčianskych Teplíc stojí v okraji záujmu. Je však vzác‑ nou pamiatkou, počiatočným bodom zrodu modernej architektúry v tomto kúpeľnom meste. Objekt nemožno považovať za čisto funkcionalistický, je však reprezentantom takzvanej vecnej architektúry, ktorá bola obzvlášť v na‑ šich slovenských končinách chápaná ako nevyhnutný prechodný most medzi tradíciou minulého a víziou budúceho. Prvky ako čistá biela fasáda, rovná strecha a jasne komponované priečelie s balkónom s pôvodne tromi osami okien, tak otvorili dvere novej výstavbe, pre ktorú bol Artúr Szalatnai‑Slatinský kľúčovou tvorivou postavou.
S5 LIEČEBNÝ DOM ESCULAP Artúr Szalatnai‑Slatinský okolo roku 1930
TRASA 2
PARK
Ku každým kúpeľom patrí neodmysliteľne kúpeľný park. Tento spravidla anglický typ záhrady dopĺňal balneologické služby kúpeľov a inak tomu nebolo ani v Trenčianskych Tepliciach. Dnes je tento rozsiahly park zdan livým pokračovaním lesa, ako zo strany Grófovca, tak aj zo strany Klepáča. Park je kultivovaným prí kladom snahy človeka o začlenenie prírody do svojho života v čase ro mantizmu 19. storočia. O rozlohe 18 hektárov sa rozprestiera na dne doliny pozdĺž toku riečky Teplička. Jeho začiatok je na východe ohra ničený jazierkom na Baračke a na západe okrajom centrálnej mest skej zóny. Aj napriek historickej povahe úze mia, ktorému dominujú okázalé
realizácie z prelomu 19. a 20. storo čia, ako napríklad bývalý liečebný dom Lipa, Salvator, Hubertus, rezidenčné vily Venezia a v nepo slednom rade budova samotnej Kúpeľnej dvorany, je táto časť mesta bohatá aj na pamiatky architektúry moderny. Formálne značne odlišné domy postavené v štýle funkciona lizmu, ako je Vila Ria, hudobné pa vilóny a kostol, sú súčasťou skupiny architektúr v parku, ktorej kraľuje jedna z najväčších pamiatok sloven skej architektúry vôbec: liečebný dom Machnáč. Nechajte sa unášať pokojnou ale najmä rekreačnou at mosférou kúpeľného parku. Týchto neveľa zastávok trasy Park si vychut návajte a doprajte si priestor a čas pre náležité preskúmanie detailov modernej architektúry.
Vila Ria aj napriek svojej nenápadnosti patrí medzi najlepšie príklady modernej archi‑ tektúry v Trenčianskych Tepliciach. Rozvoj kúpeľov a čulý spoločenský život kúpeľného parku a okolia Kúpeľnej dvorany isto zlákalo pôvodných majiteľov postaviť na tomto mieste dom s prechodným lukratívnym ubytovaním. Architektúra domu svojimi detailmi a prvkami výrazne odkazuje na tradíciu moderny repre‑ zentovanú viedenským architektom Adolfom Loosom. Zdanlivo symetrická kompozícia s vystupujúcou strednou časťou s loggiou na prvom poschodí je jemne narušená zapuste‑ ným vstupom na pravej strane, ktorý po pre‑ konaní pár schodov vyzýva návštevníka spoči‑ núť na vstavanej terazzovej sedílii. Odsadený vstup vyvažuje rovnako od osi odstupujúce okno na ľavej strane, ktoré je jediným otvo‑ rom čelnej fasády bez balkóna. Pozornosť si zaslúžia najmä okenné výplne, ktorých masívnosť a rigidné trojité členenie zjemňuje lyrická farebnosť zeleno‑bieleho rámu. Jemné tvarovanie hmoty a detailov fasády je vidi‑ teľné najmä striedaním svetla a tieňa počas slnečných dní. Dom je zachovaný vo svojom pôvodnom stave s pôvodnými oknami ako aj oplotením a udržiavanou záhradou, ktorá dodáva architektúre ucelený ráz.
P1 VILA RIA staviteľ Josef Lešák okolo roku 1930
P2
KÚPEĽNÁ DVORANA Kúpalisko Zelená žaba nie je jedinou stavbou Bohuslav Fuchs v Trenčianskych Tepliciach, ktorú navrhol 1935 brniansky architekt Bohuslav Fuchs. Kúpeľná dvorana, pôvodná stavba postavená v 2. polovici 19. storočia v maurskom štýle, ktorá dodávala záveru kúpeľnej promenády nádych orientálneho romantizmu, v 30. rokoch postupne strácala na význame a bolo potrebné vyjsť v ústrety novým formám zábavy a spoločenského oddychu. Objekt dvorany už predtým postihol zničujúci požiar. Nová budova z dielne Bohuslava Fuchsa mala po‑ stupne nahradiť starý objekt a stať sa tak novým reprezentačným centrom kúpeľného života. Dnes ostalo z pôvodne zamýšľaných veľkých konceptov len malé torzo. Keď ku dvorane prichádzate sme‑ rom od kúpeľnej promenády, môže sa vám zdať táto stavba nenápadná aj napriek svojím výraz‑ ným prvkom. Vďaka okrúhlym oknám a zvláštne zaoblenou rímsou pôsobí s pôvodnou dvoranou harmonicky. Naplno zaujme až pri pohľade na ľavé priečelie otočené k bývalému liečebnému domu Lipa. Z tejto strany už objekt nezaprie mo‑ dernistické modelovanie. Vystupujúca časť s verti‑ kálnym členením pomocou stĺpov dáva spoločen‑ skému významu objektu nový rozmer. Hlavnou náplňou objektu je Kino Prameň a výstavný priestor na poschodí prednej časti s krytými tera‑ sami. Zaujímavosťou je aj vitrína citujúca typický prvok funkcionalistickej architektúry – pásové okná. Návštevník má možnosť využiť aj dnes ponuku premietania filmov a spoznať tak interiér, ktorý aj napriek zmenám naďalej slúži svojmu pôvodnému účelu. Nemenej zaujímavá je aj odvrátená fasáda otočená do kúpeľného parku. Tej dominuje dvojica okrúhlych okien v štýle „lodnej“ estetiky. Nárožné okno na treťom podlaží spolu s pešou slávobránou vystupujúcou z priečelia na prízemí vytvára vyváženú kompozíciu.
Secesná budova malej vodnej elektrárne je na prvý pohľad v tomto katalógu architektúry funkcionalizmu kúpeľov Trenčianske Teplice tak trochu navyše. Je pravda, že forma ani stvár‑ nenie tejto stavby nepatrí do kategórie archi‑ tektonickej moderny, avšak svojou funkciou jej patrí miesto v histórii vývoja miestnej architek‑ túry. Na prelome 19. a 20. storočia boli Teplice obľúbenou destináciou uhorskej strednej triedy z veľkých miest. Hostia v kúpeľoch vždy požado‑ vali štandard mestských služieb bez ohľadu na veľkosť kúpeľného mesta, preto bolo v roku 1909 nevyhnutné vybudovať pouličné osvetlenie. Malá vodná elektráreň v kúpeľnom parku tak plnila účel výroby energie pre osvetlenie mesta. Za krátko sa však vodný náhon prameniaci na Baračke údajne zaniesol a elektráreň sa stala nefunkčnou, od tej doby slúžila hlavne ako kultúrny stánok – pavilón v parku. Jej architek‑ túra je nemenej zaujímavá – napriek tomu, že ide o secesnú stavbu, ornament je redukovaný na minimum. Ba čo viac, okná presvetľujúce turbínovú sieň sú zasklené zaujímavým geomet‑ ricky tvarovaným oknom, ktoré nemá ďaleko k tvarosloviu kubistickej architektúry. Priečeliu dominujú štyri stĺpy lemujúce hrany lichobéžni‑ kovo vystupujúceho rizalitu. Stĺpy sú koruno‑ vané pseudoegyptskými lotosovými hlavicami s malými vloženými morskými mušľami, ktoré zdobia aj horizontálny vlys rímsy. Vodné prvky neboli použité náhodne, ale priamo odkazujú na funkciu tejto drobnej stavby. Navyše súčas‑ ťou priečelia bola aj vstavaná fontána – sym‑ bolické vyústenie kanálu – viaduktu. Dnes, po sto rokoch od postavenia, je stavba opustená, neslúži už ani náhradnému kultúrnemu účelu. Je však vzácnou súčasťou architektonickej kom‑ pozície parku spolu s evanjelickým kostolom a liečebným domom Machnáč.
P4 MALÁ VODNÁ ELEKTRÁREŇ autor neznámy 1909 Národná kultúrna pamiatka
Malý kostolík stojí nenápadne na okraji parku. Jeho posadenie medzi liečebný dom Machnáč a budovu malej vodnej elektrárne však predznamenáva príbeh v pozadí. Stavba vznikla pravde‑ podobne v súbehu s výstavbou susedného sanatória. Klasická kompozícia malej kaplnky s ve‑ žou stojacou na osi vstupu nie je avantgardnou formou, avšak jej čistá biela fasáda a použitie úzkych zvislých okien a kru‑ hových stĺpov podopierajúcich rizalit s pásovým oknom, ktoré vytvárajú zároveň nartex kosto‑ líka, jednoznačne odkazujú na dobovú tendenciu funkciona‑ listickej architektúry. Kostolík dodnes slúžil potrebám veriacich evanjelickej cirkvi. Architekt tejto stavby nie je známy, v niektorých zdrojoch je však jeho autorstvo pripisované miestnemu stavite‑ ľovi Adamcovi, avšak jeho forma môže poukazovať aj smerom za rieku Moravu. Dnes stále funkčný kostolík vytvára jedinečnú archi‑ tektonickú kompozíciu malých objektov na konci parku, ktoré tvoria spoločnosť dominantnému liečebnému domu Machnáč.
P5 KOSTOL EVANJELICKEJ CIRKVI Autor nezistený staviteľ Gustáv Dohnanyi 1931 Národná kultúrna pamiatka
Je len málo stavieb na Slovensku, pri ktorých je možné v plnej miere obdivovať princípy a filo‑ zofiu funkcionalistickej architektúry tak ako pri liečebnom dome Machnáč. Jeho výstavbu si objednala Pojišťovna soukromých úředníku v Prahe, podľa ktorej niesol v 30. rokoch aj meno. Autor Jaromír Krejcar sa k zákazke dostal na základe víťazstva v súťaži architektonických návrhov v roku 1929. Pôvodný zámer architekta však nebol zďaleka tak progresívnou stavbou, akú môžeme obdivovať dnes. Umiestenie na okraji parku a nie ideálne smerovanie k svetovým stranám, viedli architekta k odklonu od pôvodnej predstavy trojtraktového monobloku otočeného dlhšou stranou k parku a k rozložitejšiemu tvaru nepravidelného pôdorysu písmena T. Noha písmena bola celá vyčlenená pre umiestenie spoločenskej časti, kuchyne v suteréne, reštau‑ rácie na prízemí, kaviarne a čitárne na poschodí a slnečnej terasy na streche. V horizontálnej hlave písmena T tak ostal priestor pre oddychovú časť s izbami s bezprostredným kontaktom s parkom, do ktorých sa vchádza z priestrannej chodby presvetlenej pásovými oknami. Práve pásové okná, strešné terasy, použitie železobe‑ tónového nosného skeletu umožňujúce voľné rozmiestnenie dispozície a veľkoplošné zasklenia predstavujú ucelenú ukážku princípov modernej architektúry definovanej svetoznámym architek‑ tom Le Corbusierom. Balkóny izieb vytvárajú na východnom priečelí dnes už ikonickú kompozíciu. Balkón a okno tu nie sú už len funkciou, ale aj znakom architektúry, a miestom, ktoré každému oku návštevníka umožňuje cestovanie do neko‑ nečných zákutí parku. Machnáč nie je len stavbou, je manifestom architektúry Jaromíra Krejcara. Jeho politické presvedčenie sa tu prenieslo do podoby domu. Rampa umožňuje rovnocenne vstup každému →→
P6 LIEČEBNÝ DOM MACHNÁČ Jaromír Krejcar súťaž 1929 realizácia 1932 Národná kultúrna pamiatka
návštevníkovi, spoločenské priestory pre zábavu a stravovanie podnecujú sociálnu interakciu hostí a malé izby otvorené do nekonečného vonkaj‑ šieho priestoru sú dostatočne veľké na regenerá‑ ciu tela a odpočinok. A napokon slnečné terasy po celej streche domu, kde sa nahí návštevníci liečili slnkom, sú oslobodením od spoločen‑ ských noriem sveta okolo. Celý dom nesie znaky estetiky zaoceánskych lodí a parníkov. Svojich návštevníkov po celé obdobie svojho fungovania niesol do nového sveta budúcnosti. Machnáč je oslavou pokroku, ako technologického, tak najmä spoločenského a zhmotnením autorovej predstavy humanizmu. Machnáč bol v čase svojho vzniku jednou z najdrahších stavieb v Československu. Vysoký štandard technického vybavenia a použitých materiálov vidno dodnes. Posuvno‑sklápacie okná z bratislavskej firmy Kraus dokázali každú izbu v momente premeniť na priestrannú lodžiu. Modernosť domu zvýrazňovala aj farebnosť, dnes skrytá pod nánosmi vrstiev novších náterov. Pôvodne však dom žiaril pestrými farbami. Modré rámy okien a červený náter zábradlí kon‑ trastovali na bielej fasáde. V interiéri akcentovali moderné gumené podlahy, minimálny chró‑ mový nábytok a farebné žlté liatinové radiátory. Schodisko lemovali mosadzné zábradlia, ktoré však už v liečebnom dome chýbajú. Architektonickú hodnotu stavby podčiarkuje aj fakt, že dom bol zaradený do vôbec prvého súpisu pamiatok v Československu realizova‑ nom v roku 1969, necelých 37 rokov od svojho otvorenia. Národnou kultúrnou pamiatkou SR sa LD Machnáč stal v roku 1996. Žiaľ, o päť rokov neskôr, v roku 2001, bol liečebný dom zatvorený a odvtedy napriek svojej nevyčísliteľnej technic‑ kej a pamiatkovej hodnote chátra. Je otvorený nepriaznivým vplyvom počasia a čo je horšie, →
aj ľuďom, ktorí znehodnocujú jeho hodnotu a pôvodné vybavenie. Jeho prípadná necitlivá a násilná rekonštrukcia však rovnako nesie riziko nenahraditeľnej straty originálu a histo‑ rickej hodnoty, ktorá ďaleko presahuje hranice Slovenska. Podobný osud ako LD Machnáč postihol aj samotného autora Jaromíra Krejcara. Mladý a slávny architekt plný sily a obdivu, upadol v zá‑ vere svojho krátkeho života do zabudnutia. Jeho ďalšie významné dielo – Pavilón Československa – získal Zlatú medailu za architektúru na Svetovej výstave v Paríži v roku 1937. Oproti, na dru‑ hom brehu Seiny, v kontraste s modernosťou Krejcarovej architektúry ocele a skla už trónili nové tendencie sovietskeho socialistického realizmu a monumentality Speerovej architektúry Tretej ríše. Krejcar bol ako ľavicový intelektuál v čase vojny v nemilosti a bol nútený emigrovať do Londýna, kde krátko pôsobil na svetoznámej škole architektúry AA. Neskôr sa presunul do Izraela, kde svojou tvorbou prispieval k budova‑ niu nového štátu. Zomrel vo veku 54 rokov. Dnes je jeho meno znovu objavované odbornou verej‑ nosťou a jeho dielo vysoko vyzdvihované ako prí‑ klad európskeho funkcionalizmu. LD Machnáč v jeho tvorbe vysoko vyčnieva, čo z neho robí jednu z najhodnotnejších stavieb architektúry 20. storočia v Európe.
Z3_LIEČEBNÝ DOM NEMOCENSKEJ POKLADNICE ŠTÁTNYCH ŽELEZNÍC
S2_VILA IREN Z4_STANICA ELEKTRICKEJ ŽELEZNICE
Z5_VILA SANSSOU M1_KÚPEĽNÝ HOTEL JALTA / SLOVAKIA
M2_LIEČEBNÝ ÚSTAV KRYM
Z6_
S1_ZRKADLISKO Z2_VILA NA ČERVENÝCH KOPANICIACH
M3_LIEČEBNÝ DOM PA
M5_STRAVOVACIE STREDISKO KÚPEĽOV
M4_PRAMENNÝ DVOR S5_LIEČEBNÝ DOM ESCULAP P6_LIEČEBNÝ DOM MACHNÁČ
P5_KOSTOL EVANJELICKEJ CIRKVI
Z1_DOMOV SPEVÁCKEHO ZBORU SLOVENSKÝCH UČITEĽOV
NE (SMREK)
UCI / LUXOR / POŠTA
Z8_KÚPALISKO ZELENÁ ŽABA
S3_SANATÓRIUM ESPLANADE
_VILA VRANKA
O SINA
AX
P1_VILA RIA
P3 / S4_HUDOBNÝ PAVILÓN
P4_MALÁ VODNÁ ELEKTRÁREŇ
Z7_VILA JENA
P2_KÚPEĽNÁ DVORANA
TRASA 3
ZA MESTOM
Červená trasa sprievodcu architek túrou Trenčianskych Teplíc prepája významné stavby I. polovice 20. sto ročia, ktoré sa nachádzajú mimo bežných trás návštevníkov kúpe ľov. Zo všetkých trás je najdlhšia. Ukrýva však mnoho zaujímavého, poznaného aj nepoznaného. Trasa začína pri Dome speváckeho zboru slovenských učiteľov, prezývaného Učiteľák. Trasu symbolicky otvára stavba, kto rej architekt Milan Michal Harminc stojí na pomedzí historického a moderného ponímania architek túry. Ďalej pokračuje po hlavnej ceste smerom k potoku Teplička, tu sa napája na trať električky, ktorá pred viac ako 100 rokmi doniesla do kúpeľov moderného ducha. Nemocnica, stanica električky,
drobné, ale aj veľké stavby na pa ralelnej ulici s hlavnou kúpeľnou promenádou sú pre mnohých náv števníkov nepoznanou architektú rou Trenčianskych Teplíc. Jej ná zov preto symbolicky nesie meno „Za mestom“. Táto trasa končí na mieste, ktoré je pre dejiny archi tektúry 20. storočia na Slovensku priam legendárne. Kúpalisko Zelená žaba je povinná zastávka každého milovníka kvalitnej ar chitektúry, ale aj mnohých, ktorí na tomto mieste prežili nezabud nuteľné chvíle. Dnes je kúpalisko v rekonštrukcii, na ktorú čakalo opustené viac ako dekádu. Iba ďal šie desaťročia ukážu, či tento histo rický krok Zelenej žabe pomohol, alebo ju navždy poznačil.
V čase svojho vzniku stál dom SZSU na okraji mesta, sám v poli. Úzka parcela na úpätí vrchu Klepáč a zároveň vysoké požiadavky na kapacitu objektu viedli architekta Harminca ku komponovaniu značne viacpodlažného objektu. Táto stavba je jedinou, ktorú architekt Harminc realizoval v Trenčianskych Tepliciach. Je zároveň jednou z mála stavieb, ktoré vytvo‑ ril vo viac‑menej čistom duchu architektúry moderny. Hlavnou črtou priečelia je portál s nástupným schodiskom a presahujúcou markízou. Na I. a II. podlaží sú spoločenské priestory jedálne a klubovne zboru. Na vyšších podlažiach je rozmiestnená ubytovacia ka‑ pacita rôzneho štandardu, čo sa odráža aj na nepravidelnom členení samotnej hmoty objektu. Dom bol postavený a dodnes slúži pre potreby speváckeho zboru – rekreácie a sústredení jeho členov. Zaujímavou súčas‑ ťou objektu je areál športovísk a záhrada za domom v stúpajúcom svahu Klepáča. Svah je s domom prepojený mostíkom ponad obslužný dvor, ktorý ale vznikol pravdepodobne neskôr súčasne s kotolňou. Záhradné úpravy v terasách zabezpečené múrmi z nahrubo opracovaných kamen‑ ných blokov navodzujú spolu s vysokou zeleňou dobovú atmosféru. Cesta záhradou vedie až k opustenému plaveckému bazénu, odkiaľ sa ponúka pekný výhľad na údolie s mestom.
Z1 DOMOV SPEVÁCKEHO ZBORU SLOVENSKÝCH UČITEĽOV Milan Michal Harminc projekt 1930 realizácia 1931– 1933
Kolektív architektov okolo skúseného Gustava Kulhavého navrhol v roku 1928 jednu z prvých funkcionalistických stavieb v meste. V čase, keď ešte nebola architektonická moderna v Tepliciach veľmi rozšírená. Pôvodný liečebný dom sprvu poskytoval kúpeľnú starostlivosť v 75 dvojlôžkových izbách poistencom – pracovníkom československých železníc. V 40. rokoch sa však objekt transformoval podobne ako mnoho iných podobných účelových stavieb nemocenských pois‑ ťovní na oblastnú nemocnicu. V roku 1942 tu bolo zriadené klinické reuma‑ tologické centrum, čo dokladá pamätná tabuľa na fasáde objektu. Dnes objekt chátra a čaká na ďalšie využitie. Pôvodný objekt je aj napriek zdanlivým funkcio‑ nalistickým znakom skôr variáciou na dobový vývoj architektúry. Je rozpozna‑ teľné, že autori študovali, resp. tvorili ešte v časoch doznievajúcich tendencií histo‑ rizmu. Vo výraze je totiž kladený dôraz na rytmizáciu okien, prácu s detailom ríms a okenných parapetov, ako aj používanie tehlového muriva s citom pre zdobnosť fasády. Ale predsa je možné čítať výrazný prvok funkcionalizmu: pochôdzne strechy – terasy. Pred prestavbou pre účely nemocnice bola nad reštauráciou v uličnom krídle veľká strešná terasa. Po dostavaní nových podlaží tak objekt stra‑ til architektonickú ľahkosť a vyváženosť. Pri pohľade z ulice upúta najmä dovnútra zaoblené nárožie so vstupom do obchod‑ ných prevádzok na prízemí, korunované vysoko týčiacou sa vlajkoslávou.
Z3 LIEČEBNÝ DOM NEMOCENSKEJ POKLADNICE ŠTÁTNYCH ŽELEZNÍC autori: Gustav Kulhavý J. Tkalců M. Fikr projekt 1928 realizácia 1930
Vysoké Tatry alebo Korytnica. Nie je veľa kúpeľných lokalít, ktoré sa v histórii tešili takej obľube, aby k nim bola priamo vystavaná želez‑ nica. V roku 1909 sa nimi stali aj Trenčianske Teplice a od neďalekej hlavnej trate v Teplej bola postavená unikátna úzkokoľajová elek‑ trická železnica, ktorá viedla priamo do centra kúpeľného mesta. V roku 1941 bola podľa projektu z roku 1939 slávnostne otvorená nová koncová budova stanice postavená podľa ná‑ vrhu Emanuela Adamca. Podobná stavba sa na‑ chádza v neďalekom Trenčíne a má aj podobné prvky, ako napríklad použitie hnedých glazo‑ vaných obkladov na fasáde objektu. Stanica električky je napriek svojím rozmerom vskutku veľkolepou stavbou. Električka končila svoju krátku trať z Teplej na hlavnom prestrešenom nástupišti. Markíza spočíva na sérii stĺpoch a v priestore koľajiska je ukončená elegantnou krivkou. Na opačnej strane nástupište ústi priamo do hlavnej čakárne – jednopriestorovej haly, ktorá je presvetlená pomocou stropných svetlíkov zasklených sklobetónovými tvárni‑ cami. Na stavbe je čitateľná inšpirácia v ar‑ chitektúre talianskeho racionalizmu. Svetlé, priam až biele steny pôvodne kontrastovali s ebenovým odtieňom glazovaného keramic‑ kého obkladu. Zo strany mesta stavba púta dvojposchodovou kubusovou hmotou zázemia stanice s bytom prednostu z ktorej na severe vystupuje elegantne tvarovaná markíza nad vstupom do stanice. Do bytu prednostu stanice vedie schodisko umiestnené v úzkom vertikál‑ nom objeme, ktoré dominuje východnej fasáde, obložený keramickým obkladom s vysokým jednodielnym oknom a korunovaný vlajkoslá‑ vou. Od roku 2011 je stanica z dôvodu ukon‑ čenia prevádzky železnice zatvorená a čaká na svoje ďalšie využitie.
Z4 STANICA ELEKTRICKEJ ŽELEZNICE Emanuel Adamec projekt 1939 realizácia 1939 – 1941 Národná kultúrna pamiatka
Budovu pošty navrhol v roku 1931 u nás nie veľmi známy architekt židovského pôvodu Jaques Oblatt, ktorý pôsobil v rokoch 1919 – 45 najmä vo Viedni. Jeho tvorba zo začiatku storočia bola poznačená secesiou a eklektizmom a jeho názorový obrat k moderne nastal až po roku 1930. Na Slovensku okrem Trenčianskych Teplíc realizoval napríklad levickú synagógu. Vo Viedni je autorom postsecesnej vily, v kto‑ rej dnes sídli Nórske veľvyslanectvo, či vily na Hohe Warte. Teplická pošta niesla od svojho vzniku niekoľko pomenovaní a prešla čiastočnou zmenou funkcie. Aj napriek tomu je dnes táto budova zachovalým príkladom funk‑ cionalistického štýlu architektúry 30. rokov. Pôvodne hotel Sanssouci vznikol začiatkom 30. rokov na objednávku dr. Bélu Papa. Už ako hotel Luxor hostil veľkú štátnu náv‑ števu, prezidenta Edvarda Beneša, ktorý za‑ vítal do kúpeľného mesta v septembri 1936. Istý čas nahrádzal hotelové služby asano‑ vaného Grandhotelu, ktorý stál na mieste dnešného LD Krym. Na prízemí sa už vtedy nachádzal poštový a telegrafný úrad. Jeho hlavnou črtou je zdanlivo historizu‑ júce tvaroslovie troch výrazných vertikál‑ nych pylónov nad vstupom, pretínajúce tri rady balkónov, ktoré pôvodne na svojom vrchole zdobili vlajkoslávy. Dom dopĺňa kompozíciu drobnej uličnej architektúry za riekou Tepličkou. Jeho biela fasáda a čle‑ nenie upúta už z diaľky. Pôvodné strešné terasy s drevenými pergolami sa dnes, žiaľ, už nevyužívajú. Výraznou funkcionalistic‑ kou figúrou domu je polkruhové zakonče‑ nie haly so schodiskom, ktoré dnes prepája dve podlažia pošty.
Z5 VILA SANSSOUCI / LUXOR / POŠTA Jaques Oblatt projekt 1931 realizácia prvá polovica 30‑tych rokov Národná kultúrna pamiatka
V lese nad mestom sa nachádza jedno z najkraj‑ ších európskych kúpalísk. Osobné dielo archi‑ tekta Bohuslava Fuchsa. Prírodné osadenie, bralo starého kameňolomu a zvlnená vrstevnica lesnej čistiny dali vzniknúť konceptu kúpaliska, ktoré sa len ťažko dá s niečím zrovnávať. V roku 1935 inicioval riaditeľ kúpeľov Jan Topinka architek‑ tonickú súťaž na nové kúpalisko ako náhradu za postupne zaniknuté lido na Baračke. Bohuslav Fuchs prišiel s myšlienkou neumiestňovať nové rekreačné zariadenie do doliny, ale naopak nad mesto, na južné, slnkom presvetlené svahy masívu vrchu Grófovec. Ako to pri jedinečných architektonických konceptoch už býva, autor ako jediný zo súťažiacich vykročil z radu a sám v presvedčení bojoval za netradičnú polohu pre nové kúpalisko v starom kameňolome, neďa‑ leko horského prameňa Zelená žaba. Architekt netradičného riešenia však našiel zanieteného partnera v osobe riaditeľa Topinku a stavba sa tak mohla realizovať. Sloboda v navrhovaní pomohla zrodu jedinečnej stavby. Navrhnutie kú‑ paliska Zelená žaba bolo azda jedným z prvých počinov architekta Fuchsa, známeho a úspeš‑ ného brnianskeho architekta, ktorý nenápadne odchádza z prísneho geometricky ortogonál‑ neho funkcionalizmu k lyrickejším formám a použitiu kriviek. Zatiaľ čo hlavná, pôdorysná krivka, dáva charakter celej stavbe. Tvoria ju dve poschodia prezliekacích kabínok, ktoré sa jemne zakrivujú po vrstevnici okraja lesa. Nie krajina tu ustupuje stavbe, ale naopak budova prírode. Modernistická farebnosť použitia modrej, červe‑ nej a žltej v prvých rokoch fungovania dopĺňala paletu farieb zeleného pozadia lesa. Zelená žaba tak svojou farebnosťou nebola pôvodne zelená, tou sa stala až neskoršími premaľbami fasád. Samotný betónový bazén architekt umiestnil do vyvýšeného podstavca osadeného v lone →
Z8 KÚPALISKO ZELENÁ ŽABA Bohuslav Fuchs projekt 1935 realizácia 1937 Národná kultúrna pamiatka
kameňolomu. Bazén bol vo svojom čase jedným z prvých v Európe s nočným osvetlením, pre ktorého údržbu je okolo bazéna vybudovaná podzemná chodba. Zelená žaba má ďaleko od typológie mestského kúpaliska. Jeho funkciou nebolo poskytovať rekreáciu pracujúcim, ale radosť a zážitok z kúpania sa a zábavy v krajine. Preto jeho súčasťou, ba možno aj rovnocennou funkciou, je budova zázemia kúpaliska, v ktorej návštevníci po desaťročia prevádzky pôvodného objektu, od roku 1937 do roku 2001, mohli využívať služby vinárne, kaviarne a reštaurácie na najvyššom poschodí. Výsuvné presklené steny reštaurácie umožňovali otvoriť celý interiér do nekonečných diaľav a výhľadov do údolia Tepličky. Architektúra tu opäť umožňovala ľuďom rekreáciu nielen pre telo, ale aj ducha. Rozostavaný objekt navštívil v roku 1936 aj prezident Edvard Beneš. Po svojom otvorení bola Zelená žaba dlhé desaťročia obľúbeným miestom rekreantov a patrila nepochybne medzi najznámejšie kúpaliská na Slovensku. Duch nostalgie a krásnych zážitkov mladosti však prekryl aj fakt, že architektúra tohto miesta patrí medzi to najhodnotnejšie, čo v strednej Európe 20. storočia vzniklo. V roku 2014 a 2015 prebehla plánovaná rekonštrukcia kúpaliska, kde pôvodný objekt ustupuje dobovému trendu adaptácie pre účely moderného turistického ruchu. Veríme, že napriek kompromisom pri pamiatkovej obnove poskytne rekonštrukcia Zelenej žabe druhý život, ktorý bude aspoň tak šťastný a úspešný ako ten prvý.
TRASA 4
NESKORÝ MODERNIZMUS
Krátka trasa „Neskorý moder nizmus“ vás zavedie na stopu dávno zabudnutých vízií, ktoré mali zmeniť tvár Trenčianskych Teplíc. Po znárodnení veľkých podnikov a nástupe komunis tickej vlády dochádzalo v kúpeľoch postupne aj ku zmene zamera nia kúpeľnej starostlivosti. Tento trend postihol všetky kúpeľné lokality v Československu. Kým 50. roky sa niesli v duchu luxusu a buržoázneho pohodlia pre pracu júcich, zakrátko vysokí štátni úrad níci pochopili, že okrem masovej a inštitucionalizovanej kúpeľnej starostlivosti pre pracujúcu triedu, je možné využiť bohatstvo balneo terapie aj ako zdroj zahraničných príjmov.
V 60. rokoch sa tak v čase politického a ideologického odmäku spojeného s reformami kúpeľníctvo opäť dostáva do popredia. Koncom 60. rokov pre nedostatok ubytovacích kapacít v Tren‑ čianskych Tepliciach prichádza k architektonicko‑urbanistickej súťaži na nové usporiadania mesta. Vízia zmeny spočívala v úplne novej výstavbe na mieste pô‑ vodnej osady medzi kaštieľom a kostolom, dnes známej ako Kúpeľné námestie. V súčasnosti fungujúce veľké liečebné domy Krym, Jalta (Slovakia) a najstarší z nich Pax, mala podľa tohto plánu doplniť kompletná ubytovacia, kultúrna a balneologická vybavenosť. Aj napriek možno utopistickej povahe zámeru je dnes možné vidieť fragmenty týchto plánov. Kým Jalta a Krym boli plne zrealizované v intenciách výsledkov súťaže, druhá strana ulice stojí zdanlivo nepoškodená. Za malým parkom pri kaštieli sa však nachádza dnes už rekonštrukciou značne znehodnotený objekt zázemia zamestnancov kúpeľov – jedáleň. Tento objekt mal priamo nadväzovať na komplex nových lie‑ čebných domov osadených v mierne stúpajúcom svahu s tera‑ sovito stupňovanými podlažiami. Spoločenskú infraštruktúru kúpeľov mal doplniť v susedstve obchodného domu nový kul‑ túrny dom s viacerými sálami a kongresovým zázemím. Z tohto plánovaného uceleného urbanistického usporiadania dnes stoja dva veľké liečebné domy, ktoré sú hodnotným príkladom slovenskej architektúry druhej polovice 20. storočia z obdobia slovenského neskorého modernizmu. Aj napriek svojej mierke sa stali neodmysliteľnou súčasťou centra mesta.
Pri letmom pohľade pôsobí dnešný hotel Slovakia ako menšia sestra susedného Liečebného ústavu Krym. Fasáda je po‑ dobne horizontálne členená priebežným parapetom, ktorý tu však obopína budovu zo štyroch strán. Štvorcový pôdorys s ob‑ služným jadrom v strede umožnil oriento‑ vať izby pre stoosemdesiat hostí na všetky strany. Štyri podlažia hotelovej časti, rovnako ako pri Kryme, pyramidálne ustu‑ pujú, avšak v opačnom smere. Vzniká tu tak zaujímavá kompozícia objektov, ktoré akoby viedli spolu dialóg. Dnešná Slovakia niesla pôvodne meno Jalta, čo nezaprie ďalšiu súvislosť so susedným Krymom. Oba začali vznikať koncom 60. rokov, avšak Jaltu odovzdali do užívania neskôr, možno práve pre absenciu lekárskej a balneotera‑ peutickej časti, ktorá je pre chod kúpeľov kľúčová. Architekt Fašang použil na stavbu netradičnú technológiu prefabrikovaných nosných prvkov, ktoré vystupujú na fasádu v podobe konzol nesúcich obvodovú lodžiu. Betónové parapety a industriálny ráz prefabrikovanej konštrukcie vyvažuje prízemná jednopodlažná podesta so spo‑ ločenskou časťou hotela, ktorá je obložená bielym vápencom. Do priestoru námestia a kúpeľnej promenády hotel komunikuje priestrannou letnou terasou.
M1 KÚPEĽNÝ HOTEL JALTA / SLOVAKIA Vladimír Fašang projekt 1969 realizácia 1979
Liečebný ústav Krym stojí dnes čiastočne na mieste, kde stával Hotel Grand, ktorý svojou secesnou architektúrou dodával centru kúpe‑ ľov po desaťročia romantický pôvab. Kapacitne a staticky však už nevyhovoval požiadavkám modernej kúpeľnej starostlivosti. Koncom 60. ro‑ kov bolo rozhodnuté o vybudovaní moderného objektu, ktorý zvýši kapacitu a kvalitu liečeb‑ nej starostlivosti. V tom čase projektový ústav Zdravoprojekt riešil mnohé zadania naprieč republikou, v ktorých sa väčšina kúpeľov kon‑ frontovala s rovnakým problémom. Dôsledkom bol zrod odbornej architektonickej a lekárskej diskusie o podobe modernej balneoterapie. Liečebný ústav Krym mal plniť nielen ubytovacie, ale aj balneoterapeutické služby. Zahŕňa bazén Krym, ktorý je napájaný priamo z prameňov, čím rozširuje kapacitne vyťažené okolité zrkadliská. Architekt Milan Šavlík, pracovník spomínaného Zdravoprojektu, naprojektoval v skutku impo‑ zantnú stavbu, ktorá nezaprie v sebe priamu citáciu estetiky námorných parníkov. Je tak evolučným nasledovníkom neďaleko kotveného prvorepublikového parníka LD Machnáč. Krym vytvára svojimi výraznými horizontálnymi pásmi mierne ustupujúcich parapetov, obloženými bielym vápencom a pyramidálne zvažovanou „provou“, tektoniku výletnej lode. Tá je umoc‑ nená aj samotnými užívateľmi, ktorí počas letnej sezóny obsadzujú slnečné terasy. Tento moment bol podporený dnes žiaľ už neexistujúcou ná‑ stupnou rampou, vedúcou na prvé spoločenské podlažie s jedálňami. Rampa, so svojou symboli‑ kou spoločenskej prístupnosti stavby a formálne ponášajúca sa na kotvisko prístavu, ustúpila pragmatickému argumentu nevyužiteľnosti. Sklenené steny prízemia a prvého podlažia oto‑ čené do námestia vynášajú hmotu hotelovej časti do výšky, čím ju elegantne odľahčujú a zároveň →
M2 LIEČEBNÝ ÚSTAV KRYM Milan Šavlík projekt 1969‑73 realizácia 1975
vyčnievajúca konzola prvej paluby ubytovacej časti kryje parter pred dažďom, čím vytvára akúsi kúpeľnú kolonádu. Dom aj napriek svojím architektonickým a funkčným kvalitám len ťažko zápasí o pochopenie verejnosti a návštev‑ níkov. Jeho moderný a nadčasový ráz len ťažko konkuruje predstave romantických kúpeľov.
Pramenný dvor je meno liečebného domu, pôvodnej ubytovacej kapacity v závere slepej ulice Ľudovíta Štúra. Historická budova s klasickým trojtraktom s centrálnou priebež‑ nou chodbou bola obľúbenou typológiou liečebných domov a ubytovacích kapacít na prelome 19. a 20. storočia. Podobné vnútorné usporiadanie nájdeme aj vo vile Viktória alebo Pavla na rovnakej ulici. V 60. rokoch s potrebou nárastu užívateľského komfortu a rovnako aj skvalitnenia liečebnej starostli‑ vosti bolo potrebné vybudovať priamy prístup na vyššie poschodia liečebného domu. V tom čase vrcholil diskurz o vízií bezbariérových komunikačných trás, ktoré umožnia klien‑ tom bezpečný, a v čo najväčšej miere krytý prechod z ubytovania do prevádzok ambulan‑ cií, spoločenských priestorov, k procedúram. Začali sa budovať nadúrovňové chodbové prepojenia, ktorých centrálnou križovat‑ kou bol neďaleký PAX. Pramenný dvor bol prepojený so susedným Esculapom mostí‑ kom na I. nadzemnom podlaží a na opačnej strane vnútornej chodby bližšie k hotelu Pax pristavili malý ale o to zaujímavejší pavilón, ktorý dodnes nesie nápis Pramenný dvor. Táto zdanlivo banálna stavba ukrýva scho‑ disko a výťah, avšak jej formálne stvárnenie, so zaoblenými nárožiami posadené medzi pôvodný Pramenný dvor a Vilu Slávia jasne odkazuje na prvorepublikový funkcionaliz‑ mus neďalekého LD Machnáč. K smutnému prerušeniu tohto vzťahu došlo len nedávno, kedy kúpele na bielu vertikálu moderného Pramenného dvora inštalovali šikmú strechu s výrazne červenou keramickou krytinou. To, čo pôvodný autor citlivo osadil do priestoru tak bolo potupne znehodnotené.
M4 PRAMENNÝ DVOR autor neznámy realizácia po r. 1965
S1_ZRKADLISKO SINA
S4 / P3_HUDOBNÝ PAVILÓN
Artúr Szalatnai‑Slatinský
Artúr Szalatnai‑Slatinský
1929
1931
S2_VILA IRENE (SMREK)
S5_LIEČEBNÝ DOM ESCULAP
pravdepodobne
Artúr Szalatnai‑Slatinský
Artúr Szalatnai‑Slatinský
okolo roku 1930
okolo roku 1930
P1_VILA RIA staviteľ Josef Lešák S3_SANATÓRIUM ESPLANADE Artúr Szalatnai‑Slatinský 1933– 1934
okolo roku 1930
P2_KÚPEĽNÁ DVORANA
P6_LIEČEBNÝ DOM MACHNÁČ
Bohuslav Fuchs
Jaromír Krejcar
1935
súťaž 1929, realizácia 1932 Národná kultúrna pamiatka
P4_MALÁ VODNÁ ELEKTRÁREŇ autor neznámy, 1909 Národná kultúrna pamiatka Z1_DOMOV SPEVÁCKEHO ZBORU SLOVENSKÝCH UČITEĽOV Milan Michal Harminc projekt 1930, realizácia 1931– 1933
P5_KOSTOL EVANJELICKEJ CIRKVI Autor nezistený, staviteľ Gustáv Dohnanyi, 1931 Národná kultúrna pamiatka Z2_VILA NA ČERVENÝCH KOPANICIACH
Eugen Kramár, Štefan Lukačovič 1943
Z3_LIEČEBNÝ DOM NEMOCENSKEJ
Z6_VILA VRANKA
POKLADNICE ŠTÁTNYCH ŽELEZNÍC
okolo roku 1930
autori: Gustav Kulhavý, J. Tkalců, M. Fikr
projekt 1928, realizácia 1930
Z7_VILA JENA 1929 Z4_STANICA ELEKTRICKEJ ŽELEZNICE
Emanuel Adamec projekt 1939, realizácia 1939 – 1941 Národná kultúrna pamiatka
Z8_KÚPALISKO ZELENÁ ŽABA Bohuslav Fuchs projekt súťaž: 1935 realizácia 1937 Z5_VILA SANSSOUCI / LUXOR / POŠTA
Jaques Oblatt projekt 1931, realizácia prvá polovica 30‑tych rokov Národná kultúrna pamiatka
Národná kultúrna pamiatka
M1_KÚPEĽNÝ HOTEL JALTA /
M4_PRAMENNÝ DVOR
SLOVAKIA
autor neznámy
Vladimír Fašang
realizácia po r. 1965
projekt 1969, realizácia 1979
M2_LIEČEBNÝ ÚSTAV KRYM Milan Šavlík projekt 1969– 1973, realizácia 1975
M5_STRAVOVACIE STREDISKO KÚPEĽOV autor neznámy po roku 1965
M3_LIEČEBNÝ DOM PAX Alexander Bartsch projekt 1958, realizácia 1966 – 1968
Použitá literatúra: Dulla, M., Moravčíková, H. Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava: Slovart, 2002. 512s. ISBN 80‑7145‑684‑5 Foltýn, Ladislav. Slovenská architektúra a česká avantgarda 1918‑1939. Bratislava: Spolok Architektov Slovenska, 1993. 238s. ISBN 80‑900483‑6‑6 Hanušin, Ján. Trenčianske Teplice na starých pohladniciach. Bratislava: Dajama, 2010. 96s. ISBN 978‑80‑89226‑87‑0 Szalay, Peter., Pilný, Ivan. In: Architektúra a Urbanizmus. Roč. XLIV, 2010. č. 3‑4, str. 326‑345 ISSN 0044 8680 Bahna, J. M. In: Fórum architektúry. Roč. XI, 2012, č. 3, str. 14, ISSN 1336 – 0264
C20: SPRIEVODCA ARCHITEKTÚROU TRENČIANSKYCH TEPLÍC koncepcia: Andrea Kalinová, Martin Zaiček Opustená (re)kreácia text: Martin Zaiček fotografie: Peter Kuzmin archívne fotografie: archív Opustenej (re)kreácie dizajn a grafická úprava: Magdaléna Sheryová jazyková korektúra: Filip Németh, Barbora Kalinová editorka: Andrea Kalinová poďakovanie: Vlado Fiala, Daniela Majzlanová 1. vydanie, náklad 1000 ks Všetky práva vyhradené. Žiadna časť tejto publikácie nemôže byť rozširovaná bez písomného súhlasu autorov. copyright © Opustená (re)kreácia, 2015 www.abandonedrecreation.com
Partneri: Mesto Trenčianske Teplice
S finančnou podporou: