B-Univerzum 10sPDF_57-112 17.1.2011 14:47 Stránka 57
Babušek František Baal
Baarová Lída
Babenbergovci
(vl. m. Ludmila Babková) ães. hereãka, * 1914, † 2000; v 30. rokoch prijala ponuku na nakrúcanie v Nem., po 1945 pre obvinenie z kolaborácie väznená, 1948 emigrovala. Z filmov: Barkarola Baalbek (1935), Panenství m. v libanonskom údolí Bekaa; BAAL miska (14. – 12. stor. (1937), Ohnivé 20-tis. obyv. (2005). Cestovn˘ zlatá pred n. l.) v parížskom Louvre léto (1939), ruch. Ant. Heliopolis zal. FeniDarmo‰ºapi (1953). ãanmi, 1. stor. pred n. l. okupovan˘ Rím. rí‰ou. Baalbecké terasy; súãasÈ svet. Baba dopravne v˘zn. sedlo v hl. chrbte Mal˘ch kult. dediãstva UNESCO. Sãasti zachované: hl. chrám Jupitera, Merkúra a VeKarpát (527 m n. m.); stred. zimnej nu‰e (1. – 3. stor.), centrálny chrám a letnej turistiky. a Bakchov chrám. [hebr. vlastník, pán] boh plodnosti predizraelsk˘ch obyv. Kanaánu a Fenície; pôv. titul boha búrky Adada. SúãasÈou jeho kultu boli ºudské obete aj sakrálna prostitúcia. Starozákonní proroci B. kult odmietali.
nem. panovnícky rod pôv. z Bavorska. Prvá zmienka 976, vymrel po meãi 1246. Babia hora
(poº. Babia Góra) najvy‰. vrch Oravsk˘ch Besk˘d na sl.-poº. hranici; 1 725 m n. m. RozloÏit˘ pieskovcov˘ masív s vrcholov˘mi skaliskami. NPR Babia hora (530,3 ha, vyhl. 1974) s hust˘mi lesn˘mi porastmi, na poº. strane Babiogórski NP (vyhl. 1954). babie leto
ºud. názov pre skoré jesenné obd. suchého a jasného poãasia (denné tepl. okolo 20 °C). Babiná
obec v Banskobystrickom kraji na okraji Plie‰ovskej kotliny; 452 obyv. (2009). Pôv. ako banské sídlo mala mest. v˘sady (1254), neskôr poddanské mesteãko. Kostol s rom. veÏou a ãasBAALBEK Èou muriva z 13. stor., got. zvyšky chrámu zvon (1358); od 2000 pamiatková zóna. Babjak Martin
sl. opern˘ spevák (barytonista), * 1960; od 1989 sólista SND, venuje sa aj MARTIN BABJAK koncertnému spevu. Operné postavy: Marcello v Bohéme, Onegin v Eugenovi Oneginovi, Escamillo v Carmen a i. bábkové divadlo
druh div., kt. v˘razov˘m prostriedkom je bábka ovládaná hercom. DoloÏené uÏ v staroveku (âína, Egypt, India, Gréc.); rozkvet v Eur. od 12. stor. na dvoroch aj trhoviskách (témy: Biblia, antika, legendy, povesti) aÏ do obd. romantizmu. V jednotl. krajinách vznikli charakt. komické typy (Ga‰parko, Guignol). Prvé stále b. d. vzniklo v Lond˘ne 1573. PrevaÏne na detské publikum sa b. d. zameralo aÏ od konca
B
19. stor. V 20. stor. kombinácia bábok a Ïivého herca (alternatívne div.). Bábky: na motúzoch al. drôtoch (marionety), na prstoch rúk (maÀu‰ky), na paliãkách (javajky). Priekopníkom b. d. na Sl. bol v 2. pol. 19. stor. J. StraÏan s prv˘m koãujúcim divadlom. babôčkovité
(Nymphalidae) ãeº. BÁBKOVÉ DIVADLO str. veºhosťujúca bábka z Augsburgu k˘ch na festivale v Mníchove aÏ veºk˘ch denn˘ch mot˘ºov s pestro sfarben˘mi krídlami; húsenice sa Ïivia listami drevín a bylín. Známych je vy‰e 2-tis. druhov, u nás 44 druhov. V˘zn. druhy: babôãka pávooká (Inachis io), p⁄hºavová (Aglais urticae) a brestová (Nymphalis polychloros); babôãka admirálska (Vanessa atalanta) a bodliaková (V. cardui) sú sÈahovavé mot˘le. Bábur
[perzsky lev] (vl. m. Zahíruddín Muhammad) zakl. rí‰e Veºk˘ch Mogulov v Indii, * 1483, † 1538; potomok Timúra. Babušek František
sl. hud. skladateº a dirigent, * 1905, † 1954; od 1942 ‰éf bratislavského rozhl. orchestra, spolupráca so SF. Z diela: BABIA HORA
57