DAU leden 2011 by AIONiCS

Rocník

ODBORNÉ PORADENSTVO

mesačník vydávaný v slovenskom jazyku

Prostredníctvom renomovaných odborníkov z praxe zabezpečujeme pre svojich zákazníkov odborné služby vo forme: • telefonického poradenstva, kde v pracovných dňoch denne v čase 9.00 – 12.00 hod. a 13.00 – 15.00 hod. odborníci radia z oblastí: dane a účtovníctvo – na tel. čísle 0900 211 535 mzdy, personalistika a pracovné právo – na tel. čísle 0900 211 636 • písomného poradenstva, kde odborníci zašlú písomnú odpoveď na otázku z akejkoľvek oblasti fax: 041/705 34 34 e-mail: listaren@epi.sk korešpondenčná adresa: Poradca podnikateľa, spol. s r. o. Martina Rázusa 23A/8336, 010 01 Žilina (Cena hovoru s DPH je 0,60 € / 18 Sk za 1 minútu.)

Tlač: BTO print, s. r. o. Martina Rázusa 23A/8336 010 01 Žilina

Daň z príjmov 1

Podvojné účtovníctvo Účtovná závierka za rok 2010 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . (Ing. Mária Cvečková, CA)

Daň z pridanej hodnoty Doprava a zasielateľstvo – problémy z praxe z hľadiska DPH . . . . . . . . . . (Ing. Beáta Jarošová, PhD.)

Miestne dane Daňové priznanie k dani z nehnuteľností podávané na rok 2011 . . . . . . . . (Ing. Kamila Bártečková)

Verejná správa Účtovná závierka obcí a VÚC za rok 2010 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . (Ing. Miriam Majorová, PhD., Ing. Terézia Urbanová)

Spolupracovníci redakcie: Ing. Marián Drozd Ing. Beáta Jarošová Ing. Dagmar Piršelová Bibiána Špániková Inzercia: Martina Rázusa 23A, 010 01 Žilina tel.: 041/70 53 243, 0905 800 925 fax: 041/70 53 214 Časopis si môžete objednať písomne na adrese vydavateľstva alebo telefonicky tel.: 041/70 53 222 fax: 041/70 53 343

Jednoduché účtovníctvo Účtovná závierka za rok 2010 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . (Ing. Jana Marková)

Šéfredaktorka: Stella Machová e-mail: machova@epi.sk tel./fax: 041/70 53 250 Grafická úprava: Marián Kollár

Obsah čísla 1/2011 podľa rubrík

Zvýšenie minimálnej mzdy vo vzťahu k dani z príjmov v roku 2011 . . . . . (Ing. Dagmar Piršelová)

Vydavateľ a redakcia: Poradca podnikateľa, spol. s r. o. Martina Rázusa 23A 010 01 Žilina IČO: 31 592 503 tel.: 041/70 53 210 fax: 041/70 53 214 www.poradcapodnikatela.sk

Služby zákazníkom: tel.: 041/70 53 600 fax: 041/70 53 343 e-mail: bonus@epi.sk Telefonické poradenstvo: pracovné dni, z oblasti Dane a účtovníctvo: 9.00 – 12.00 hod. a 13.00 – 15.00 hod. tel.: 0900 211 535 pracovné dni, z oblasti Mzdy, personalistika a pracovné právo: 9.00 – 12.00 hod. a 13.00 – 15.00 hod. tel.: 0900 211 636 Cena hovoru je 0,60 € (18 Sk) za minútu. Cena hovoru je uvedená s DPH. Písomné poradenstvo: Poradca podnikateľa, spol. s r. o. Martina Rázusa 23A, 010 01 Žilina fax: 041/70 53 434 e-mail: listaren@epi.sk Bankové spojenie: ČSOB, a. s. č. ú. 184196713/7500

Ostatné Možnosti a podmienky pokračovania v podnikaní podľa živnostenského zákona v prechodnom období roka 2010 a po jeho skončení . . . . . . . . . . . (JUDr. Ladislav Kopál)

Vrcholový manažment a financie Náklady podniku, ako ich nepoznáme, alebo náklady ako na dlani... . . . . (doc. Ing. Katarína Teplická, PhD.)

Maloobchodné predajne: Tomášikova 20 832 05 Bratislava tel.: 02/434 268 15 e-mail: batomasikova@epi.sk Tematínska 10 851 05 Bratislava tel.: 02/682 03 655 e-mail: tematinska@epi.sk Fučíkova 269 925 21 Sládkovičovo tel.: 031/78 99 929

Z judikatúry SR Príjmy z reklamnej činnosti v hokejovom klube . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . (Ing. Jaroslava Betáková) Priemerné ceny pohonných látok v SR . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Vyhľadávač DaÚ 2010 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Kurzy peňažných prostriedkov v cudzej mene za november 2010 Kalendár podnikateľa január 2010

Veľkoobchod: tel.: 041/70 53 339, 0905 634 637

95 99

Sadzba daná do tlače: 16. 12. 2010 Cena predplatného na ročník 2011 s 5 % zľavou od 1. 1. 2011 je 78,34 €/2 360 Sk

Vydavateľstvo Poradca podnikateľa, spol. s r. o., Žilina, venuje 1 % z ceny svojich produktov nadácii Rozum a Cit na podporu opustených detí v pestúnskych rodinách. Za 12 rokov svojej činnosti nadácia podporila takmer 620 pestúnskych rodín čiastkou 504 556 € a v rodinách našlo domov viac než 860 detí.

Konverzný kurz: 1 €/30,1260 Sk Povolenie na podávanie periodických listových zásielok do maximálnej hmotnosti 500 g vo vnútroštátnom styku č. 1/OHP/2006 Evidenčné číslo: EV 3313/09 ISSN: 1336-426X

1 1/2011

Daň z príjmov

Na výšku odmeny zamestnancov na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov) nemá výška minimálnej mzdy vplyv, pretože tu spodná hranica nie je stanovená a naviazaná na tento ukazovateľ. Odmena závisí od dohody zúčastnených strán (zamestnávateľa a zamestnanca). Podobne to platí aj v prípade odmeňovania spoločníkov a konateľov s. r. o. a ďalších subjektov majúcich vyplácané príjmy zo závislej činnosti.

Daň z príjmov Zvýšenie minimálnej mzdy vo vzťahu k dani z príjmov v roku 2011 S účinnosťou od 1. januára 2011 sa zvýši mesačná minimálna mzda na sumu 317 €. Vychádzame z nariadenia vlády SR č. 408/2010 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy. Dôjde k jej zvýšeniu o 9,30 € (z 307,70 €). Výška minimálnej mzdy platí povinne pre zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou. Za každú odpracovanú hodinu predstavuje minimálna mzda sumu 1,822 €. Minimálna mzda je ekonomický ukazovateľ, ktorý nie je podstatný len na odmeňovanie zamestnancov v pracovnom pomere, ale vplýva aj na niektoré ukazovatele v oblasti zdaňovania príjmov fyzických osôb. Napríklad ide o podmienky na uplatnenie daňového bonusu a zamestnaneckej prémie.

A. Daňový bonus Týka sa to všetkých zamestnancov (majúcich zdaniteľné príjmy aj na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, spoločníkov, konateľov s. r. o., študentov, dôchodcov atď.). Všetci musia v priebehu roka na účely mesačného daňového bonusu dosiahnuť zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti v príslušnom mesiaci aspoň vo výške polovice minimálnej mzdy.

Napríklad: Na porovnanie uvádzame zdanenie mesačného zdaniteľného príjmu zo závislej činnosti u zamestnanca v pracovnom pomere za mesiac december 2010 a január 2011, ktorý si na účely daňového bonusu uplatňuje jedno dieťa ako vyživovanú osobu. Zmena výšky čistého príjmu pri rovnakom hrubom príjme všeobecne vyplýva najmä zo zmeny (zníženia) sumy mesačnej nezdaniteľnej sumy (príklad č. 1). Len pri nízkych príjmoch (okolo polovice minimálnej mzdy) vidíme vplyv aj zvýšenej minimálnej mzdy (príklad č. 2). Poistné je len ilustračné. Ak by išlo napr. o príjem na dohodu mimo pracovného pomeru, nebolo by žiadne. ČZD = mesačný čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti

Po zvýšení minimálnej mzdy sa v roku 2011 zmenia podmienky na uplatnenie daňového bonusu. Zamestnanec má naň nárok, okrem iného, v prípade, ak dosiahne požadovanú minimálnu výšku príjmu. Vychádzame pritom najmä z § 33, § 35 a § 52 ods. 48 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“).

Mesačný daňový bonus

Po zvýšení minimálnej mzdy budú od januárovej výplaty v roku 2011 platiť nové podmienky na uplatňovanie mesačného daňového bonusu. Zamestnanec v priebehu roka bude musieť za mesiac „zarobiť“ úmerne viac (vo výške aspoň polovice zvýšenej mesačnej minimálnej mzdy) a následne na to za rok 2011 sa bude vychádzať pri ročných príjmoch zo 6-násobku vyššej minimálnej mzdy. Všeobecne platí, že v priebehu roka má zamestnanec nárok na mesačný daňový bonus pri splnení ostatných podmienok (podpísané vyhlásenie, príslušné doklady) len v prípade, ak jeho hrubé zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti v príslušnom kalendárnom mesiaci sú aspoň vo výške polovice platnej mesačnej minimálnej mzdy. Táto suma v roku 2010 predstavovala všeobecne 153,85 € (307,70 : 2) a od 1. 1. 2011 je to suma vo výške 158,50 € (317 : 2). Len u zamestnancov v pracovnom pomere na kratší pracovný úväzok sa najprv musí spraviť prepočet minimálnej mzdy podľa počtu hodín a až z neho sa vypočíta polovica ako základňa potrebnej minimálnej výšky príjmov na uvedené účely. Zamestnanec s nižším brutto príjmom v príslušnom mesiaci nárok na mesačný daňový bonus nemá. Ak je napríklad celý mesiac práceneschopný, nárok v tom mesiaci stráca, pretože nemocenské dávky sú príjmom od dane oslobodeným. Do úvahy sa na tento účel berú všetky zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti od príslušného zamestnávateľa, vrátane príjmov zo sociálneho fondu a ďalších príjmov tohto druhu (aj ktoré nie sú mzdou na účely Zákonníka práce, t. j. aj odmeny na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru atď. – bližšie príjmy zo závislej činnosti pozri v ustanovení § 5 ods. 1 ZDP). Neberieme do úvahy len tie príjmy zo závislej činnosti, ktoré sú od dane oslobodené (napr. nepeňažné príspevky na stravovanie, nemocenské dávky, vyplatená zamestnanecká prémia atď.), a príjmy, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov (napr. náhrady nárokových cestovných výdavkov atď.). Je to logické, pretože uvedené príjmy nie sú zdaniteľnými príjmami.

Daň z príjmov 2 Príklad č. 1: December 2010

§ 33 ods. 1 až 3 zákona č. 595/2003 Z. z.

Január 2011

Hrubý príjem

500 €

Poistné

– 67 €

= ČZD

433 €

= 433 €

– 335,47 €

– 296,60 €*

97,53 €

= 136,40 €

– Nezdaniteľná suma = Zdaniteľná mzda

18,53 €

25,91 €

– 20,02 €

1,49 €

Znížený preddavok 5,89 €

434,49 € (500 – 67 + 1,49)

427,11 € (500 – 67 – 5,89)

Preddavok na daň – Daňový bonus Daňový bonus na výplatu Čistý príjem

*platí za podmienok platných do konca roku 2010 V tomto prípade vplyv zvýšenia minimálnej mzdy nie je, pretože hrubý zdaniteľný príjem zamestnanca je vyšší ako potrebných 153,85 € (v roku 2010), resp. 158,50 € (v roku 2011). Vplyv zvýšenej minimálnej mzdy je pri „hraničnom“ príjme. To znamená, že v roku 2010 stačilo zarobiť aspoň 153,85 € a v roku 2011 to bude musieť byť viac o 4,65 €. Pozri príklad č. 2 pri príjme 155 €.

2 Príklad č. 2: December 2010

Január 2011

155 €

15 €

– Poistné

– 20,70 €

= ČZD

134,30 €

= 134,30 €

– 335,47 €

– 296,60 €*

Hrubý príjem

– Nezdaniteľná suma = Zdaniteľná mzda Preddavok na daň – Daňový bonus

20,02 €

Daňový bonus na výplatu

154,32 € (155 – 20,70 + 20,02)

Čistý príjem

(1) Daňovník, ktorý v zdaňovacom období mal zdaniteľné príjmy podľa § 5 aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy alebo ktorý mal zdaniteľné príjmy podľa § 6 aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy a vykázal základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6, môže si uplatniť daňový bonus v sume 19,32 eura mesačne na každé vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom; prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti nemá vplyv na uplatnenie tohto daňového bonusu. O sumu daňového bonusu sa znižuje daň. (2) Za vyživované dieťa daňovníka, a to vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a dieťa druhého z manželov, sa považuje nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu. (3) Daňovník, ktorý je rodič dieťaťa alebo u ktorého ide vo vzťahu k dieťaťu o starostlivosť nahrádzajúcu starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, ak dieťa s ním žije v domácnosti, môže si uplatniť daňový bonus po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak manžel (manželka) tohto dieťaťa nemá za toto zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy presahujúce sumu podľa § 11 ods. 2 písm. a).

134,30 € (155 – 20,70)

*platí za podmienok platných do konca roku 2010 V tomto prípade vidíme vplyv zvýšenia minimálnej mzdy na čistý príjem zamestnanca (o výšku daňového bonusu). Výška nezdaniteľnej sumy nie je podstatná.

Ročný daňový bonus

Výška minimálnej mzdy má vplyv aj na uplatnenie „plného“ ročného daňového bonusu. Zamestnanec má naň nárok pri splnení ostatných podmienok len v prípade, ak dosiahne za príslušný rok zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy. Za rok 2010 je to aspoň vo výške 1 846,20 € (307,70 x 6). V roku 2011 pôjde o sumu 1 902 € (317 x 6). U zamestnancov v pracovnom pomere na kratší úväzok to bude opäť úmerne menej. Pôjde o šesťnásobok minimálnej mzdy prepočítanej podľa pracovného úväzku. Do potrebnej výšky príjmov na uvedený účel sa po skončení roka započítajú zdaniteľné príjmy zamestnanca od všetkých zamestnávateľov, a to bez ohľadu na spôsob ich zdanenia v priebehu roka (t. j. nielen príjmy zdanené preddavkami na daň, ale aj tie, z ktorých bola daň vybratá zrážkou – do 165,97 € mesačne pri nepodpísanom vyhlásení na zdanenie príjmov zo závislej činnosti). Zoberú sa do úvahy aj príjmy zo závislej činnosti zo zahraničia.

Ak zamestnanec za niektoré mesiace príslušného zdaňovacieho obdobia (kalendárneho roka) nemá vyplatený mesačný daňový bonus (napr. pre chorobu alebo je nezamestnaný), dodatočne sa mu vyplatí za tieto mesiace len v prípade, ak dosiahne požadovanú výšku ročných zdaniteľných príjmov (zo závislej činnosti alebo z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti). Do úvahy sa zoberú napr. aj preplatky poistného z ročného zúčtovania zdravotného poistenia alebo zo sociálneho poistenia/zabezpečenia atď.

3 1/2011

Daň z príjmov § 32a ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. Zamestnanecká prémia (1) Nárok na zamestnaneckú prémiu za príslušné zdaňovacie obdobie daňovníkovi a) vzniká, ak 1. dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti uvedené v § 5 ods. 1 písm. a) a f), vykonávanej len na území Slovenskej republiky (ďalej len „posudzované príjmy“), v úhrnnej výške aspoň 6-násobku minimálnej mzdy, 2. poberal posudzované príjmy aspoň šesť kalendárnych mesiacov, 3. neuplatnil postup podľa § 43 ods. 7 pri príjmoch, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43, okrem príjmov uvedených v § 43 ods. 3 písm. j), 4. nepoberal príjmy uvedené v § 3 ods. 2 písm. c) a d), § 5 ods. 1 písm. b) až e), g) a h), § 5 ods. 3 a § 5 ods. 7 písm. i), 5. nepoberal iné zdaniteľné príjmy (§ 6 až 8) okrem príjmov uvedených v treťom bode, 6. nie je na začiatku príslušného zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodku (§ 11 ods. 7) alebo dôchodok nebol tomuto daňovníkovi priznaný spätne k začiatku príslušného zdaňovacieho obdobia a 7. suma vypočítaná podľa odseku 3 je kladné číslo, b) nevzniká, ak sú splnené všetky podmienky uvedené v písmene a), ale ide o zamestnanca, na ktorého podporu udržania v zamestnaní sa v príslušnom zdaňovacom období poskytol príspevok podľa osobitného predpisu. (2) Ak zamestnanec dosiahol posudzované príjmy za kalendárny mesiac len na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, tento mesiac sa do obdobia uvedeného v odseku 1 písm. a) druhom bode nezapočíta.

Samostatne zárobkovo činné osoby musia pri uplatňovaní daňového bonusu (v daňovom priznaní) dosiahnuť rovnakú ročnú výšku hrubých zdaniteľných príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti (aspoň 6-násobok minimálnej mzdy) s tým, že súčasne musia vykázať čiastkový základ dane z uvedených príjmov. Pri vykázaní daňovej straty nárok na daňový bonus podnikatelia stratia (aj keď budú mať príjmy vyššie ako 6-násobok minimálnej mzdy). Ak je zamestnancovi v priebehu roku uplatnený mesačný daňový bonus len v niektorých kalendárnych mesiacoch a za rok nedosiahne potrebnú výšku zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti (a ani z podnikania), ponechá sa mu len daňový bonus, ktorý už mal realizovaný, resp. vyplatený (t. j. nezoberie sa mu). Na plnú ročnú výšku však nárok dodatočne mať nebude. Vychádzame z § 33 ods. 7 ZDP. „Zostávajúcu“ časť si bude môcť v takýchto prípadoch uplatniť dodatočne po skončení roka len druhá oprávnená osoba (napr. manželka). Bude však musieť dosiahnuť požadovanú výšku zdaniteľných príjmov (zo závislej činnosti alebo z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti). Ak takejto osoby niet, daňový bonus, resp. jeho neuplatnená časť „prepadne“. Na tieto skutočnosti sa musí pamätať pri dodatočnom uplatňovaní daňových bonusov v ročnom zúčtovaní preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti alebo pri podávaní daňových priznaní. Pripomíname, že mesačný daňový bonus od začiatku roku 2010 bol do konca júna vo výške 20 € na každé vyživované dieťa a po zvýšení životného minima od 1. júla 2010 je vo výške 20,02 €. V nadväznosti na to ročný daňový bonus na rok 2010 je v sume 240,12 €.

B. Zamestnanecká prémia Zamestnanci, ktorí splnia požadované podmienky, si môžu aj po skončení roka 2010 uplatniť nárok na vyplatenie zamestnaneckej prémie. Jednou z podmienok je nutnosť dosiahnuť posudzované zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti ročne minimálne vo výške 6-násobku minimálnej mzdy. Bližšie k podmienkam pozri § 32a ZDP. Spôsob výpočtu zamestnaneckej prémie sa vykonáva podľa výšky príjmov zamestnanca. Odlišne sa počíta pri príjmoch vo výške od 6-násobku minimálnej mzdy do jej 12-násobku a odlišne pri príjmoch vyšších ako jej 12-násobok. Odlišnosť spočíva vo výpočte čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti za sledované obdobie, ktorý sa odpočíta od základnej nezdaniteľnej sumy. V prípade dosiahnutých príjmov vo výške od 6-násobku minimálnej mzdy do jej 12-násobku sa vychádza z fiktívneho čiastkového základu dane (počíta sa z 12-násobku minimálnej mzdy). V prípade dosiahnutých príjmov vyšších ako 12-násobok minimálnej mzdy sa vychádza zo skutočného čiastkového základu dane. V roku 2010 ide o zdaniteľné posudzované príjmy zo závislej činnosti v rozpätí od 1 846,20 € (307,70 x 6) do 3 692,40 € (307,70 x 12). V roku 2011 to bude v rozpätí od 1 902 € (317 x 6) do 3 804 € (317 x 12). Vidíme, že na účely zamestnaneckej prémie bude musieť zamestnanec v roku 2011 zarobiť oproti roku 2010 viac o 55,80 € (1 902 – 1 846,20). Tu ide o spodnú hranicu posudzovaných zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti. Hranica príjmov vo výške 12-násobku minimálnej mzdy na účely výpočtu zamestnaneckej prémie sa zvýši o 111,60 € (3 804 – 3 692,40). Na záver je potrebné pripomenúť, že všetko uvedené platí pre rok 2011 za podmienky a predpokladu, že nedôjde v pripravovanej novele ZDP alebo v inom všeobecne platnom právnom predpise k zmenám týkajúcim sa uvedenej oblasti. Spracovala: Ing. Dagmar Piršelová

Podvojné účtovníctvo

Podvojné účtovníctvo Legislatívne zmeny upravujúce účtovnú závierku podnikateľov Účtovná závierka v podvojnom účtovníctve za rok 2010 Právne predpisy upravujúce zostavenie účtovnej závierky k 31. 12. 2010: l zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, l opatrenie MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, v znení neskorších predpisov (ďalej len „Postupy účtovania, resp. PÚ“), l opatrenie MF SR č. 4455/2003-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky a rozsahu údajov určených z individuálnej účtovnej závierky na zverejnenie pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, v znení neskorších predpisov (ďalej len „opatrenie na zostavenie ÚZ“). Novela zákona o účtovníctve v znení zákona č. 504/2009 Z. z. sa dotýka nasledovných problematík: 1. nadväzuje na ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“) v § 69, § 69a, § 69aa týkajúce sa – zrušenia obchodných spoločností (alebo družstva) bez likvidácie, zlúčením, splynutím, rozdelením tak v rámci tuzemských subjektov, ako aj v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru (cezhraničné); – ocenenia majetku a záväzkov takto zrušených právnických osôb; 2. upravuje ustanovenia týkajúce sa nepeňažných vkladov, konkrétne – oceňovanie majetku a záväzkov pri kúpe a vklade podniku alebo jeho časti; 3. obsahuje nové ustanovenia týkajúce sa – účtovného zobrazenia tzv. PPP projektov; 4. ostatné úpravy týkajúce sa: – zmien v súvislosti s povinnosťou overovania účtovnej závierky audítorom; zmien týkajúcich sa uloženia účtovnej závierky do zbierky listín a niekoľkých legislatívnych úprav.

I. 1.

Zmeny v zákone o účtovníctve ustanovené zákonom č. 504/2009 Z. z. Úpravy a doplnenia týkajúce sa zrušenia obchodných spoločností bez likvidácie zlúčením, splynutím alebo rozdelením

n § 4 ods. 3 Každé zrušenie právnickej osoby bez likvidácie sa má riadiť vopred vypracovaným „scenárom“, ktorý má mať podobu zmluvy alebo projektu o zlúčení, splynutí alebo rozdelení. Zásadnou náležitosťou takéhoto dokumentu pre účely účtovníctva je určenie tzv. rozhodného dňa, t. j. dňa, od ktorého sa úkony zanikajúcej obchodnej spoločnosti (alebo družstva) považujú za úkony vykonané na účet nástupníckej obchodnej spoločnosti v súlade s § 69 ods. 6 písm. d) OBZ. Rozhodný deň môže byť stanovený predo dňom zrušenia bez likvidácie, môže byť identický s dňom zrušenia bez likvidácie a pripúšťa sa jeho stanovenie

Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve prešiel v roku 2009 viacerými novelizáciami. Konkrétne v roku 2009 bol zákon o účtovníctve (ďalej len „ZoÚ“) novelizovaný zákonom č. 61/2009 Z. z., zákonom č. 492/2009 Z. z. a napokon zákonom č. 504/2009 Z. z., účinnosť ktorého nastala od 1. 1. 2010. Pre účtovné závierky zostavené k 31. 12. 2010 (ak je kalendárny rok účtovným obdobím) ho teda budeme plne aplikovať.

SPEKTRUM Bratislava 12. decembra (SITA) – Domácnosti zaplatia od nového roka za dodávku zemného plynu v priemere o 4,47 % viac ako v tomto roku. Od začiatku budúceho roka sa taktiež zvýši priemerná cena plynu určeného na výrobu tepla pre domácnosti, a to o 6,12 %. Podľa šéfa regulačného úradu Jozefa Holjenčíka sa cena plynu musí zvýšiť hlavne pre oslabenie kurzu eura voči americkému doláru.

§ 4 ods. 3 zákona č. 431/2002 Z. z. (3) Účtovná jednotka, ktorá je právnickou osobou a zrušuje sa bez likvidácie, vedie účtovníctvo do dňa, ktorý predchádza rozhodnému dňu. Rozhodný deň na účely účtovníctva je deň určený podľa osobitného predpisu, ktorý nesmie byť neskorší ako deň nadobudnutia účinkov zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia. Od rozhodného dňa skutočnosti, ktoré sú predmetom účtovníctva zanikajúcej právnickej osoby, sú súčasťou účtovníctva a účtovnej závierky účtovnej jednotky, ktorá sa stane právnym nástupcom (ďalej len „nástupnícka účtovná jednotka”). Ak táto ešte nevznikla, vedie účtovníctvo a zostavuje účtovnú závierku za nástupnícku účtovnú jednotku, a to do dňa nadobudnutia účinkov splynutia alebo rozdelenia zanikajúca právnická osoba. Od rozhodného dňa sa vedie účtovníctvo tak, aby bolo možné jednoznačne vyčísliť majetok, záväzky a výsledok hospodárenia zanikajúcej právnickej osoby, ak nenastanú účinky zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia.

5 1/2011

Podvojné účtovníctvo § 16 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. (2) K rozhodnému dňu otvorí účtovné knihy nástupnícka účtovná jednotka. Ak táto ešte nevznikla, zostaví otváraciu súvahu a otvorí účtovné knihy za nástupnícku účtovnú jednotku zanikajúca právnická osoba. Pri zlúčení nástupnícka účtovná jednotka pokračuje vo vedení svojich účtovných kníh po doplnení účtov z podkladov otváracej súvahy.

§ 17 ods. 6 zákona č. 431/2002 Z. z. (6) Účtovná jednotka zostavuje účtovnú závierku vždy, keď uzavrie účtovné knihy podľa § 16. Pri zlúčení nástupnícka účtovná jednotka neuzavrie účtovné knihy, pričom zisťuje konečné stavy účtov na účely zostavenia otváracej súvahy. Ak uzavrie účtovné knihy k poslednému dňu účtovného obdobia, zostavuje účtovnú závierku ako riadnu, v ostatných prípadoch uzavretia účtovných kníh uvedených v § 16 zostavuje účtovnú závierku ako mimoriadnu. Ak deň, ku ktorému sa zostavuje riadna účtovná závierka alebo mimoriadna účtovná závierka, je totožný s dňom priebežnej účtovnej závierky, priebežná účtovná závierka sa nezostavuje. Ak deň, ku ktorému sa zostavuje mimoriadna účtovná závierka, je totožný s dňom riadnej účtovnej závierky, zostavená účtovná závierka sa považuje aj za riadnu účtovnú závierku.

§ 17 ods. 7 zákona č. 431/2002 Z. z. (7) Účtovná jednotka zostavuje otváraciu súvahu a) ku dňu svojho vzniku, s výnimkou účtovnej jednotky, ktorej otváracia súvaha bola zostavená k rozhodnému dňu, b) ku dňu vstupu do likvidácie, c) ku dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu, d) k rozhodnému dňu.

§ 25 ods. 1 písm. f) zákona č. 431/2002 Z. z. (1) Z jednotlivých zložiek majetku a záväzkov, ak tento zákon neustanovuje inak, sa oceňuje f) reálnou hodnotou určenou podľa § 27 ods. 1 písm. d) majetok a záväzky prevzaté nástupníckou účtovnou

aj po dni zrušenia bez likvidácie. Jeho určenie po dni, kedy zmluva alebo projekt o zlúčení, splynutí alebo rozdelení nadobudne účinky, sa nepripúšťa. n

§ 16 ods. 1 písm. e) – nadväzujúce doplnenie napr. pre nástupnícku spoločnosť Účtovná jednotka, ktorá je právnickou osobou, otvorí účtovné knihy vždy k rozhodnému dňu. n

§ 16 ods. 4 písm. c) Účtovná jednotka, ktorá je právnickou osobou, uzavrie účtovné knihy vždy ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu. Otvorenie a uzatvorenie účtovných kníh v zanikajúcej a nástupníckej spoločnosti upravujú ďalej nižšie uvedené odseky § 16. V zmysle ich znenia zanikajúca spoločnosť uzatvorí svoje účtovné knihy a zostaví mimoriadnu účtovnú závierku ku dňu, ktorý predchádza rozhodnému dňu, v súlade s § 16 ods. 4 písm. c) a nástupnícka spoločnosť k rozhodnému dňu otvorí svoje účtovné knihy podľa § 16 ods. 1 písm. e). n

§ 16 ods. 2 V prípade zrušenia spoločnosti bez likvidácie splynutím alebo rozdelením sa môže stať, že k rozhodnému dňu nástupnícka spoločnosť ešte nebude existovať. Pre zanikajúcu spoločnosť to znamená povinnosť v zmysle § 16 ods. 2 zostaviť otváraciu súvahu a otvoriť účtovné knihy za nástupnícku spoločnosť až do dňa jej vzniku. Ak zanikajúcich spoločností je viac, týmito povinnosťami sa určí jedna z nich. n

§ 17 ods. 6 (čiastočná úprava) Ustanovenie § 17 spresnením znenia ods. 6 deklaruje, že nástupnícka spoločnosť pri zlúčení pokračuje vo vedení svojich účtovných kníh bez ich uzatvárania, musí ich však doplniť o konečné stavy účtov majetku a záväzkov zaniknutej spoločnosti tak, aby bola schopná zostaviť svoju otváraciu súvahu. Následne odo dňa svojho vzniku pokračuje vo vedení účtovníctva. Novelizované znenie tohto ustanovenia upravuje povinnosti zanikajúcich spoločností pri zostavovaní účtovných závierok v prípadoch zhody hraničných dátumov. Ak má zanikajúca spoločnosť účtovné obdobie kalendárny rok a 31. december by zároveň bol dňom, ktorý predchádza rozhodnému dňu, priebežná účtovná závierka by sa nemusela zostavovať, pretože tento deň je totožný s dňom riadnej, prípadne mimoriadnej účtovnej závierky. Môžu nastať viaceré situácie, napríklad účtovné obdobie zanikajúcej spoločnosti je kalendárny rok a rozhodný deň je určený na 1. 1. Spoločnosť zostaví mimoriadnu účtovnú závierku z dôvodu zániku zlúčením, a to k dátumu 31. 12., podľa § 17 ods. 6 sa takáto účtovná závierka považuje zároveň aj za riadnu účtovnú závierku. Ak by rozhodný deň bol určený spätne k 1. 1., riadna účtovná závierka by bola síce zostavená, ale nebola schválená, môže účtovná jednotka aplikovať § 16 ods. 10 a otvoriť účtovné knihy za účelom úpravy ocenenia reálnou hodnotou a následne zostaviť mimoriadnu účtovnú závierku. V prípade, že by zostavená účtovná závierka bola aj schválená, deň 1. 1. sa spätne nemôže stanoviť za rozhodný deň. n

§ 17 ods. 7 (úplne nový) Vzhľadom na vyššie uvedené zmeny a doplnenia týkajúce sa spôsobu pokračovania vo vedení účtovníctva pri zániku spoločnosti bez likvidácie zákon doplnil okolnosti, pri ktorých účtovná jednotka zostavuje otváraciu súvahu. Pre obchodné spoločnosti a družstvá zanikajúce bez likvidácie platí povinnosť oceniť jednotlivé zložky majetku a záväzkov ku dňu, ktorý predchádza rozhodnému dňu, trhovou cenou, kvalifikovaným odhadom alebo posudkom znalca, t. j. reálnou cenou, a to v súlade s § 27 ods. 1 písm. d). Novela č. 504/2009 Z. z. poňala tento problém komplexnejšie a doplnila ustanovenia § 24 a § 25 nasledovne: n

§ 25 ods. 1 písm. f) Nástupnícka spoločnosť preberá do svojej otváracej súvahy a účtovných kníh majetok a záväzky zanikajúcej spoločnosti ocenené reálnou hodnotou.

Podvojné účtovníctvo n

§ 24 ods. 2 doplnené písm. c) Ak tento zákon neustanovuje inak, majetok a záväzky vyjadrené v cudzej mene prepočítava účtovná jednotka na eurá referenčným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň, ktorým je rozhodný deň, ku ktorému sa preberá majetok a záväzky od zahraničnej zanikajúcej právnickej osoby. Ustanovenie sa aplikuje v prípade, ak zanikajúca spoločnosť je zahraničnou spoločnosťou (alebo družstvom) a jej majetok a záväzky sú vyjadrené v inej mene ako v mene euro. Prepočet reálnej hodnoty majetku a záväzkov sa vykoná kurzom ECB (príp. NBS) v rozhodný deň. n

§ 25 ods. 2 V súvislosti so zánikom zahraničnej obchodnej spoločnosti (alebo družstva) sa doplnilo ustanovenie, ako má postupovať nástupnícka spoločnosť vtedy, ak majetok a záväzky tejto zahraničnej spoločnosti by neboli ocenené reálnou hodnotou. Ocenenia reálnou hodnotou musí vykonať nástupnícka spoločnosť.

Úpravy a doplnenia týkajúce sa ocenenia majetku a záväzkov pri kúpe a vklade podniku alebo jeho časti

§ 25 ods. 1 písm. e) (doplnenie) V tomto bode sa ustanovuje oceňovanie majetku a záväzkov u FO – podnikateľa, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva a ktorý kupuje podnik alebo jeho časť. Prijímaný majetok a záväzky pri kúpe podniku alebo jeho časti oceňuje nadobúdateľ v reálnej hodnote. V tomto smere boli doplnené PÚ pre jednoduché účtovníctvo v § 16a.

Úpravy týkajúce sa PPP projektov

n § 25 ods. 1 písm. d) bod 6 Rozširuje sa aplikácia reprodukčnej obstarávacej ceny na majetok obstaraný verejným obstarávateľom bezodplatne od koncesionára za plnenie vo forme koncesie na stavebné práce podľa osobitného predpisu (odkaz na osobitný predpis je § 15 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 503/2009 Z. z.). n § 25 ods. 1 písm. g) (1) Z jednotlivých zložiek majetku a záväzkov, ak tento zákon neustanovuje inak, sa oceňuje: g) reálnou hodnotou určenou podľa § 27 ods. 2 písm. d) nehmotný majetok účtovaný u koncesionára pri koncesii na stavebné práce podľa osobitného predpisu [odkaz na osobitný predpis je detto ako pri písmene d)]; takýto nehmotný majetok účtuje koncesionár, ak v prevažnej miere preberá riziko dopytu a verejný obstarávateľ nadobúda vlastnícke právo na začiatku realizácie diela alebo jeho uvedením do užívania. n

§ 27 ods. 2 písm. d) (2) Na účely tohto zákona sa reálnou hodnotou rozumie: d) hodnota zhotoveného diela poskytnutá koncesionárom verejnému obstarávateľovi, za ktorú koncesionár nadobúda nehmotný majetok uvedený v § 25 ods. 1 písm. g). Vyššie uvedené tri ustanovenia boli do ZoÚ doplnené v súvislosti s realizáciou tzv. PPP projektov a ocenenia majetku obstaraného prostredníctvom týchto projektov. Majetok obstaraný verejným obstarávateľom bezodplatne od koncesionára za plnenie vo forme koncesie na stavebné práce v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní sa oceňuje reprodukčnou obstarávacou cenou. Nehmotný majetok účtovaný u koncesionára pri koncesii na stavebné práce podľa zákona o verejnom obstarávaní sa oceňuje reálnou hodnotou. O nehmotnom majetku účtuje koncesionár v prípade, že v prevažnej miere preberá riziko dopytu a verejný obstarávateľ nadobúda vlastnícke právo na začiatku realizácie diela

jednotkou od obchodnej spoločnosti alebo družstva zanikajúcich bez likvidácie.

§ 25 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. (2) Nástupnícka účtovná jednotka ocení reálnou hodnotou podľa tohto zákona preberaný majetok a záväzky od zahraničnej zanikajúcej obchodnej spoločnosti alebo družstva, ak ho zanikajúca obchodná spoločnosť alebo družstvo nemá takto ocenený.

§ 25 ods. 1 písm. e) bod 1 a 2 zákona č. 431/2002 Z. z. (1) Z jednotlivých zložiek majetku a záväzkov, ak tento zákon neustanovuje inak, sa oceňuje e) reálnou hodnotou podľa § 27 ods. 2 1. majetok a záväzky nadobudnuté kúpou podniku alebo jeho časti, 2. majetok a záväzky nadobudnuté vkladom podniku alebo jeho časti a majetok a záväzky nadobudnuté zámenou s výnimkou účtovnej jednotky účtujúcej v sústave jednoduchého účtovníctva a účtovnej jednotky, ktorá nie je založená alebo zriadená na účel podnikania,

SPEKTRUM Ceny potravín v SR rástli v novembri najrýchlejšie za posledné dva roky Bratislava 13. decembra (TASR) – Ceny tovarov a služieb na Slovensku vzrástli v novembri 2010 v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka o 1 %. Medziročný nárast inflácie ovplyvnili najmä vyššie ceny potravín a nealka, ktoré oproti novembru 2009 zdraželi o 5,1 %. Ide tak o ich najrýchlejší rast za posledné dva roky. Viac ako vlani si spotrebitelia zaplatili aj za vzdelávanie, a to v priemere o 4,5 %. Alkohol a tabak zdraželi oproti novembru 2009 o 2 %. Naopak, naďalej pokračoval medziročný pokles cien nábytku, a to o 2,7 %. Oproti októbru 2010 sa ceny tovarov a služieb zvýšili medzimesačne o 0,3 %. V priemere za prvých 11 mesiacov tohto roka rástla inflácia na Slovensku v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka 0,9-% tempom.

7 1/2011

Podvojné účtovníctvo LEGISLATÍVA Finančný spravodajca č. 10/2010 uverejnil:

alebo jeho uvedením do používania. Reálnou hodnotou sa rozumie hodnota zhotoveného diela poskytnutá koncesionárom verejnému obstarávateľovi, za ktorú koncesionár nadobúda nehmotný majetok.

Ostatné úpravy

Problematika rozpočtová 35. Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 29. októbra 2010 č. MF/025825/2010-421, ktorým sa mení opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 8. decembra 2004 č. MF/010175/2004-42, ktorým sa ustanovuje druhová klasifikácia, organizačná klasifikácia a ekonomická klasifikácia rozpočtovej klasifikácie v znení neskorších predpisov 36. Metodický výklad pojmov k zákonu č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Problematika daňová 37. Oznámenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/27383/ 2010-721 o vydaní vzorov potvrdení o podaní daňového priznania k dani z príjmov Problematika cenová – Rozhodnutia vyšších územných celkov o určených maximálnych cenách tovarov miestneho významu 38. Košický samosprávny kraj (Cenový výmer č. 8 – 9/2010) 39. Prešovský samosprávny kraj (Cenový výmer č. 3/2010)

n § 17a ods. 1 (doplnenie) Do ods. 1 sa medzi účtovné jednotky, ktoré zostavujú svoju účtovnú závierku podľa osobitných predpisov, doplnila platobná inštitúcia s odkazom na § 63 zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. n § 17a ods. 2 písm. b) (doplnenie) Pojem čistý obrat sa v praxi nechápal jednotne, preto novela ZoÚ pre účely testovania povinnosti zostaviť účtovnú závierku podľa IFRS spresnila tento pojem nasledovne: b) čistý obrat presiahol 165 969 594,40 eura, pričom čistým obratom na tento účel sú výnosy dosiahnuté z predaja výrobkov, tovarov, poskytnutých služieb a iné výnosy súvisiace s bežnou činnosťou účtovnej jednotky po odpočítaní zliav. n

§ 17a ods. 4 – odkaz na poznámku pod čiarou 22ac) Odkaz v poznámke pod čiarou bol aktualizovaný z dôvodu revízie IAS 27 (bod 38) a IAS 28 a 31, ako aj nového nariadenia (ES) č. 1126/2008 v platnom znení, ktoré sa týka oceňovania a vykazovania cenných papierov a podielov v individuálnych účtovných závierkach spoločností vo väzbe na ods. 4. n

§ 18 ods. 6 (doplnenie) V ustanovení ide o spresnenie požiadaviek na vykazovanie a zosúladenie niektorých používaných pojmov v súvislosti s audítorskými službami so zákonom č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu v aktuálnom znení. n § 19 ods. 1 [zmena v prvej vete v písm. a)] Novelizované znenie ZoÚ účinné od 1. 1. 2010 zrušilo povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom pre akciové spoločnosti v tom prípade, ak nespĺňajú veľkostné kritériá uvádzané v zákone (upravené predchádzajúcou novelou č. 61/2009 Z. z. účinnou od 1. marca 2009). Znamená to, že akciové spoločnosti od roku 2010 budú musieť mať overenú svoju účtovnú závierku audítorom iba vtedy, ak za bežné a bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie splnia aspoň dve z podmienok uvedených v § 19 ods. 1 písm. a) zákona o účtovníctve. n

§ 19 ods. 1 písm. b) Riadnu (príp. mimoriadnu) účtovnú závierku musí mať overenú audítorom aj: b) obchodná spoločnosť a družstvo, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu.

§ 18 ods. 6 zákona č. 431/2002 Z. z. (6) V poznámkach sa uvedie aj vymedzenie a suma vzniknutých nákladov voči audítorovi alebo audítorskej spoločnosti (ďalej len „audítor“) za účtovné obdobie v členení na náklady za a) overenie účtovnej závierky, b) uisťovacie audítorské služby s výnimkou overenia účtovnej závierky, c) súvisiace audítorské služby, d) daňové poradenstvo, e) ostatné neaudítorské služby.

§ 20 ods. 6 písm. f) Doplnenie sa týka obsahu osobitnej časti výročnej správy spoločností, ktorých akcie boli prijaté na obchodovanie, ktorou je vyhlásenie o správe a riadení uvedené pod písmenami a) – g), pričom bod f) je doplnený nasledovne: informácie o zložení a činnosti orgánov spoločnosti a ich výborov. Pôvodne uvedený riadiaci orgán „predstavenstvo“ nepokrýval alternatívne (napr. jednostupňové) formy riadenia aplikované pri európskych formách spoločností (a družstiev), a preto MS SR navrhlo všeobecnejšiu formuláciu. n

§ 20 ods. 7 písm. e) Vo výročnej správe účtovná jednotka, ktorej cenné papiere boli prijaté na obchodovanie, nemusí zverejňovať údaje o spôsobe kontroly systému zamestnaneckých akcií, ak práva spojené s týmito akciami nie sú uplatňované priamo zamestnancami. Jednotlivé náležitosti takejto výročnej správy uvedené pod písmenami f) – k) sú teraz označené pod písmenami e) – j).

Podvojné účtovníctvo n

§ 21 ods. 1 Zverejňovanie údajov Usporiadanie znenia ustanovenia nadväzuje na novelizované ustanovenie § 40 ods. 2 OBZ, ktorý ukladá obchodným spoločnostiam, družstvám a štátnym podnikom povinnosť uložiť do zbierky listín aj (valným zhromaždením alebo členskou schôdzou) neschválené účtovné závierky (vrátane výročnej správy), a to v lehote do 30 dní od márneho uplynutia trojmesačnej lehoty. n

§ 28 ods. 4 Znenie ustanovenia bolo poslednými dvomi novelizáciami zásadne zmenené. V roku 2009 boli z nehmotného majetku vypustené zriaďovacie náklady; novelou účinnou od 1. 1. 2010 sa upúšťa od povinnosti účtovnej jednotky odpísať goodwill (resp. záporný goodwill) do piatich rokov od jeho obstarania. Doba odpisovania goodwillu (resp. záporného GW), ktorý vznikne od 1. 1. 2010, sa ponechala na rozhodnutí účtovnej jednotky. Zmena v prístupe k problematike goodwillu nadväzuje na článok 37 smernice Rady 78/660/EHS v platnom znení. Pokiaľ však ide o goodwill (resp. záporný GW) zistený a vykázaný do 31. 12. 2009, použije sa nasledovné prechodné ustanovenie. n

§ 39g ods. 1 Na odpisovanie goodwillu alebo záporného goodwillu, ktorý vznikol do 31. decembra 2009, sa použijú ustanovenia zákona v znení účinnom do 31. decembra 2009. n

§ 36 (celý nový) Účtovné záznamy, ktoré sa týkajú správneho konania, trestného konania, občianskeho súdneho konania alebo iného konania, ktoré sa neskončilo, uchováva účtovná jednotka do konca účtovného obdobia nasledujúceho po účtovnom období, v ktorom sa skončila lehota na ich preskúmanie. Účtovné záznamy, podľa ktorých sa zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, sa uchovávajú v lehote podľa tohto zákona, najmenej však v lehote na zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane podľa osobitného predpisu (odkaz napr. na zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov). Znenie § 36 bolo celé prepracované a doplnené o lehoty na uchovávanie účtovných záznamov, ktoré sú podkladom na zisťovanie alebo preverenie správnosti základu dane v súlade s platnými daňovými zákonmi.

II. Zmeny v postupoch účtovania pre podnikateľov Dňa 3. decembra 2009 s účinnosťou od 31. 12. 2009 bolo prijaté opatrenie MF/26312/2009-74, ktoré mení nižšie uvedené ustanovenia postupov účtovania pre podnikateľov: n

§ 25 ods. 1 (zmena v texte) V dôsledku vylúčenia zriaďovacích nákladov z nehmotného majetku sa za slovom „vkladov“ vypúšťa slovo „zriaďovacie náklady“. Tento pojem bol pôvodne v štruktúre textu súvisiaceho s vykazovanými položkami v otváracej súvahe akciovej spoločnosti. Vo výkaze Súvaha riadok 004 (položka 011 a 071) pre rok 2010 slúži len pre uvedenie údaja za predchádzajúce obdobie. n § 26 Účtovanie pri zlúčení, splynutí a rozdelení (vložený celý nový paragraf) K ods. 1 a 2: Majetok a záväzky účtovnej jednotky, ktorá zaniká zlúčením, splynutím alebo rozdelením, sa oceňuje reálnou hodnotou, a to ku dňu, ktorý predchádza rozhodnému dňu. Účtovné hodnoty majetku a záväzkov pre účely ich porovnania s reálnou hodnotou sú hodnoty na netto báze, t. j. ak ide o:

§ 21 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z. Zverejňovanie údajov (1) Riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku povinne ukladajú do zbierky listín obchodného registra samostatne alebo ako súčasť výročnej správy tieto účtovné jednotky: a) akciová spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným, družstvo a štátny podnik, a to do 30 dní po schválení účtovnej závierky alebo do lehoty ustanovenej osobitným predpisom, b) Exportno-importná banka Slovenskej republiky, a to do 30 dní po schválení účtovnej závierky, c) verejná obchodná spoločnosť a komanditná spoločnosť, a to do siedmich mesiacov po uplynutí účtovného obdobia.

§ 28 ods. 4 zákona č. 431/2002 Z. z. (4) Hmotný majetok okrem zásob a nehmotný majetok okrem pohľadávok odpisuje účtovná jednotka počas predpokladanej doby používania zodpovedajúcej spotrebe budúcich ekonomických úžitkov z majetku. Nehmotný majetok, ktorým sú náklady na vývoj, musí účtovná jednotka odpísať najneskôr do piatich rokov od jeho obstarania. Ak neboli náklady na vývoj úplne odpísané, môže účtovná jednotka vyplácať dividendy, podiely a tantiémy iba vtedy, ak úhrnná výška výsledku hospodárenia a fondov tvorených zo zisku určeného na vyplácanie je vyššia ako celková výška neodpísaných nákladov na vývoj. Nehmotný majetok vytvorený vlastnou činnosťou sa neaktivuje okrem softvéru a nákladov na vývoj, ktoré sa aktivujú v súlade s postupmi účtovania.

§ 26 opatrenia č. MF/23054/20002-92 Účtovanie pri zlúčení, splynutí a rozdelení (1) Pri zrušení bez likvidácie sa v účtovníctve zanikajúcej účtovnej jednotky ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu rozdiely vzniknuté medzi reálnou hodnotou majetku a záväzkov podľa § 27 ods. 1 písm. d) zákona a účtovnou hodnotou majetku a záväzkov účtujú a) na účet opravných položiek podľa § 18, ak je reálna hodnota majetku nižšia ako účtovná hodnota tohto

9 1/2011

Podvojné účtovníctvo majetku, pričom pri ich účtovaní sa odhadujú ekonomické úžitky z majetku v účtovnej jednotke, ktorá sa stane právnym nástupcom (ďalej len „nástupnícka účtovná jednotka“), b) na účet rezerv; tvorba a zrušenie rezerv sa účtuje podľa § 19 a zohľadňuje sa tvorba rezerv v nástupníckej účtovnej jednotke, c) výsledkovo alebo na účet 414 – Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov, ak ide o majetok a záväzky podľa § 14 a 16, pri ktorých sa účtuje zmena reálnej hodnoty z dôvodu zostavenia účtovnej závierky, d) v ostatných prípadoch neuvedených v písmenách a) až c) na účet 416 – Oceňovacie rozdiely z precenenia pri zlúčení, splynutí a rozdelení; pred účtovaním oceňovacieho rozdielu sa zúčtuje opravná položka podľa § 18 ods. 14. (2) V účtovníctve sa účtovnou hodnotou podľa odseku 1 rozumie hodnota majetku po zohľadnení odpisov vytvorených ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, ocenenie metódou vlastného imania pri cenných papieroch a podieloch oceňovaných metódou vlastného imania ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, alebo hodnota majetku po zohľadnení opravných položiek vytvorených ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie, a rezerv vytvorených ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie. (3) V otváracej súvahe nástupníckej účtovnej jednotky sa oceňujú majetok a záväzky podľa § 25 ods. 1 písm. f) zákona v zanikajúcej právnickej osobe alebo podľa § 25 ods. 2 zákona. Pri zlúčení sa preberajú konečné stavy účtov nástupníckej účtovnej jednotky podľa § 17 ods. 6 zákona. (4) Zostatok účtu 416 – Oceňovacie rozdiely z precenenia pri zlúčení, splynutí a rozdelení vzniknutý podľa odseku 1 písm. d), sa v otváracej súvahe nástupníckej účtovnej jednotky vykazuje na účtoch účtovej skupiny 41 – Základné imanie a kapitálové fondy a účtovej skupiny 42 – Fondy tvorené zo zisku a prevedené výsledky hospodárenia, a to v súlade so zmluvou o zlúčení, splynutí alebo rozdelení. (5) V otváracej súvahe nástupníckej účtovnej jednotky sa vzniknuté rozdiely

odpisovaný majetok, účtovnú hodnotu tvorí ich: a) hodnota pri obstaraní (napr. ich obstarávacia cena), b) mínus kumulované oprávky (účtovné) ku dňu, ktorý predchádza rozhodnému dňu, c) mínus hodnota opravných položiek vytvorených ku dňu zostavenia ÚZ za predchádzajúce účtovné obdobie; l iný ako odpisovaný majetok, účtovnú hodnotu tvorí: a) hodnota pri obstaraní, b) mínus hodnota opravných položiek vytvorených ku dňu zostavenia ÚZ za predchádzajúce účtovné obdobie; l cenné papiere a podiely v dcérskych spoločnostiach a v spoločnostiach s podstatným vplyvom, účtovnú hodnotu tvorí: a) ocenenie metódou vlastného imania ku dňu, ktorý predchádza rozhodnému dňu; l záväzky, účtovnú hodnotu tvorí: a) hodnota záväzkov v ocenení podľa ZoÚ vrátane rezerv (ako záväzkov) vytvorených ku dňu zostavenia ÚZ za predchádzajúce účtovné obdobie. Všeobecne možno zhrnúť nasledovné účtovné zápisy, ktorými sa rozdiely medzi reálnou hodnotou a účtovnou hodnotou v zanikajúcej účtovnej jednotke zaúčtujú: l tvorba opravnej položky k majetku podľa § 18 PÚ v prípade, ak jeho odhadované budúce predpoklady dosahovania ekonomických úžitkov sú nižšie, ako je jeho účtovná hodnota ku dňu, ku ktorému sa zostavuje ÚZ; l zaúčtovanie kladného rozdielu medzi reálnou a účtovnou hodnotou majetku na ťarchu účtu príslušného majetku a v prospech účtu 416; l tvorba rezervy (záväzku) v prípade, ak reálna hodnota záväzku je vyššia ako jeho účtovná hodnota v súlade s § 19 PÚ (záväzok nebol zaúčtovaný v skutočnej výške); l zaúčtovanie kladného rozdielu medzi účtovnou a reálnou hodnotou záväzku na ťarchu účtu záväzku a v prospech účtu 416 (záväzok bol zaúčtovaný vo vyššej hodnote, ako je reálna hodnota); l zaúčtovanie rozdielu z ocenenia majetku a záväzkov z dôvodu zostavenia ÚZ podľa § 2a (závierkové, príp. uzávierkové účtovné prípady) podľa § 14, § 16 a § 30a. Pri tvorbe opravných položiek a rezerv v zanikajúcej účtovnej jednotke sa postupuje z pohľadu nástupníckej účtovnej jednotky. l

K ods. 3: Nástupnícka spoločnosť preberá do svojej otváracej súvahy majetok a záväzky ocenené reálnou hodnotou tak, ako ich ocenila k dátumu mimoriadnej účtovnej závierky zanikajúca spoločnosť. Ak zanikajúca spoločnosť je zahraničným subjektom a ocenenie reálnou hodnotou nevykonala, musí ho vykonať nástupnícka spoločnosť. K ods. 4: Do otváracej súvahy nástupníckej spoločnosti pribudne zostatok účtu 416 ako výsledok z precenenia majetku a záväzkov zanikajúcej spoločnosti. Nástupnícka spoločnosť ho vykáže v rámci účtovej skupiny 41 alebo 42, resp. ponechá na účte 416 podľa svojho rozhodnutia uvedeného v zmluve alebo projekte o zlúčení. K ods. 5: Postup pri vylučovaní vzájomných pohľadávok a záväzkov vrátane rezerv, ako aj účtov časového rozlíšenia pri zlúčení, splynutí a rozdelení spoločností nie je totožný. Iný režim platí pri zlúčení a iný pri splynutí a rozdelení. Pri zlúčení spoločností sa vzájomné pohľadávky a záväzky vrátane rezerv a účtov časového rozlíšenia vykážu v otváracej súvahe v plnom rozsahu tak, ako boli zaúčtované. Vylúčia sa až po zlúčení a prípadné rozdiely z ich zúčtovania sa účtujú výsledkovo na účty nákladov a výnosov podľa ich charakteru.

Podvojné účtovníctvo Pri splynutí a rozdelení sa vzájomné pohľadávky a záväzky vrátane rezerv a účtov časového rozlíšenia vylúčia priamo v otváracej súvahe a vzniknuté rozdiely sa zúčtujú na účtoch 428 alebo 429 v závislosti od charakteru rozdielu. K ods. 6: Štruktúra položiek otváracej súvahy v nástupníckej spoločnosti závisí od toho, či zúčastnené účtovné jednotky majú alebo nemajú medzi sebou majetkové podiely, resp. podiely na vlastnom imaní. Ak zúčastnené strany nebudú žiadnym spôsobom majetkovo prepojené, otváracia súvaha bude obsahovať: (ÚH = účtovná hodnota, RH = reálna hodnota) Otváracia súvaha nástupníckej spoločnosti Aktíva

Pasíva

Majetok zanikajúcej spoločnosti ocenený RH

Vlastné imanie zanikajúcej aj nástupníckej spoločnosti

Majetok nástupníckej spoločnosti ocenený ÚH

Záväzky zanikajúcej spoločnosti ocenené RH

Aktíva celkom

Pasíva celkom

Záväzky nástupníckej spoločnosti ocenené ÚH

Ak zúčastnené strany budú ekonomicky prepojené, štruktúra otváracej súvahy bude nasledovná: Otváracia súvaha nástupníckej spoločnosti pri zlúčení Aktíva

Pasíva

Majetok zanikajúcej spoločnosti ocenený RH

Vlastné imanie zanikajúcej spoločnosti upravené o hodnotu pripadajúcu na vylúčený podiel

Majetok nástupníckej spoločnosti ocenený ÚH, Vlastné imanie nástupníckej spoločnosti upravený o vylúčený podiel v zanikajúcej spoločnosti (06x) Goodwill (rozdiel...) alebo záporný goodwill

Záväzky zanikajúcej spoločnosti ocenené RH Záväzky nástupníckej spoločnosti ocenené ÚH

Aplikácia postupov pri zostavení otváracej súvahy v prípade bez majetkového prepojenia aj pri existencii majetkového prepojenia spoločností je ilustrovaná na príkladoch nižšie. K ods. 7: V ods. 7 uvádzajú PÚ postup pre zostavenie otváracej súvahy nástupníckej spoločnosti v prípade, ak medzi spoločnosťami existuje majetkové prepojenie, zanikajúca spoločnosť vlastní podiely v nástupníckej spoločnosti. Napr. MS vlastní podiel v DS a práve táto dcérska spoločnosť bude nástupníckou spoločnosťou. Otváracia súvaha nástupníckej spoločnosti pri zlúčení, keď vznikajú vlastné akcie alebo podiely Aktíva

Pasíva

Majetok zanikajúcej spoločnosti ocenený RH Vlastné imanie zanikajúcej spoločnosti (matka), upravený o podiel v nástupníckej Vlastné akcie alebo podiely (– 252) spoločnosti (06x) V hodnote GW suma na účte 428 alebo 429 Majetok nástupníckej spoločnosti ocenený ÚH Goodwill alebo záporný goodwill

Vlastné imanie nástupníckej spoločnosti Záväzky zanikajúcej spoločnosti ocenené RH Záväzky nástupníckej spoločnosti ocenené ÚH

MS pôvodne vlastnila akcie alebo podiely vo svojej DS. Pri zlúčení, v ktorom je nástupníckou spoločnosťou „dcéra“, akcie alebo podiely „matky“ zanikajú a vykazuje ich „dcéra“, a to ako vlastné akcie alebo podiely v súlade s PÚ. Pre túto situáciu sa nepoužije § 37 ods. 1 písm. a) pre úpravu GW alebo záporného GW. Všetky uvedené odseky § 27 aplikujeme na nasledujúcich príkladoch s uvedením odkazu na príslušný odsek tohto širokého ustanovenia.

z dôvodu vylúčenia vzájomných pohľadávok a záväzkov vrátane rezerv a účtov časového rozlíšenia medzi účtovnými jednotkami zúčastnenými na splynutí a rozdelení vykazujú na účte 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov alebo na účte 429 – Neuhradená strata minulých rokov. Pri zlúčení sa vzájomné pohľadávky a záväzky vrátane rezerv a účtov časového rozlíšenia medzi účtovnými jednotkami zúčastnenými na zlúčení vylúčia po zlúčení, a vzniknuté rozdiely z dôvodu vylúčenia vzájomných pohľadávok a záväzkov vrátane účtov časového rozlíšenia a rezerv, sa účtujú na príslušné účty nákladov alebo výnosov v účtovníctve nástupníckej účtovnej jednotky. (6) V otváracej súvahe nástupníckej účtovnej jednotky sa vykazujú majetok, záväzky a vlastné imanie jednotlivých účtovných jednotiek zúčastnených na zlúčení, splynutí a rozdelení, ak zúčastnená účtovná jednotka nemá podiel v inej zúčastnenej účtovnej jednotke. Ak jedna zúčastnená účtovná jednotka má podiel v inej zúčastnenej účtovnej jednotke, vykazujú sa hodnoty v otváracej súvahe nástupníckej účtovnej jednotky po vylúčení podielov, ktoré sa účtujú na účtoch účtovej skupiny 06 – Dlhodobý finančný majetok a hodnoty vlastného imania pripadajúceho na tieto podiely. Hodnota goodwillu alebo záporného goodwillu sa vykazuje podľa § 37 ods. 8 až 11. (7) Ak podľa osobitného predpisu vznikajú pri zlúčení vlastné akcie alebo vlastné obchodné podiely, v otváracej súvahe sa vykazuje a) majetok, záväzky a vlastné imanie nástupníckej účtovnej jednotky, b) majetok, záväzky a vlastné imanie zanikajúcej právnickej osoby, a to vrátane vlastných akcií alebo vlastných obchodných podielov, c) goodwill alebo záporný goodwill, ktorého suma sa vypočíta ako rozdiel medzi hodnotou finančnej investície tvoriacej podiel v nástupníckej účtovnej jednotke a hodnotou vlastného imania nástupníckej účtovnej jednotky pripadajúcou na tento podiel, d) v hodnote goodwillu alebo záporného goodwillu suma na účte 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov alebo na účet 429 – Nerozdelená strata minulých rokov. Pokračovanie na str. 15

11 1/2011

Podvojné účtovníctvo 2 Príklad č. 1: Zlúčenie dcérskej (DS) a materskej spoločnosti (MS) Spoločnosť A vlastní spoločnosť B na 100 %. Hodnota finančnej investície MS v DS je 50. MS vypracovala projekt zlúčenia, čím jej DS (B) zanikne bez likvidácie zlúčením. Povinnosťou MS v oblasti účtovníctva je zistiť stav svojho majetku, záväzkov, vlastného imania a výsledku hospodárenia ku dňu, ktorý predchádza rozhodnému dňu. Zanikajúca spoločnosť B má povinnosť oceniť svoj majetok, záväzky a vlastné imanie na reálnu hodnotu, a to k rovnakému dňu. Konečné zostatky účtov majetku, záväzkov a vlastného imania spoločnosti A ku dňu, ktorý predchádza rozhodný deň (MS) Dlhodobý nehmotný majetok

90 Základné imanie

Dlhodobý hmotný majetok

100

160 Kapitálové fondy

Finančná investícia v spoločnosti B

50 Výsledky minulých rokov

Zásoby

20 112

Výsledok hospodárenia priebežný

Pohľadávky

35 Záväzky

Finančný majetok

10 Rezervy

Ostatné aktíva

8 Odložený daňový záväzok

Ostatné pasíva Majetok spolu

398 Vlastné imanie a záväzky spolu

398

DS bude postupovať podľa ods. 1 nasledovne: Súvaha dcérskej spoločnosti B ku dňu, ktorý predchádza rozhodný deň – ocenenie v reálnej hodnote: Majetok

Účtovná hodnota*

DHM

Úprava na reálnu hodnotu**

Reálna hodnota

Odkaz

105

130

(a)

6,65

8,65

(b)

Zásoby

–6

(c)

Pohľadávky

– 21

48 9

Goodwill Odložená daňová pohľadávka

Vlastné imanie a záväzky

Účtovná hodnota*

Základné imanie

Ostatné kapitálové fondy

Fond z precenenia majetku (účet 416)

20,25

Ziskové fondy

Ostatné aktíva

221

4,65

225,65

Reálna hodnota

Odkaz

(f)

(g)

20,25

(h)

(i)

VH minulých rokov

(j)

(d)

VH bežného obdobia

11,65

(k)

(e)

Záväzky

(l)

Rezervy

Odložený daňový záväzok Majetok spolu

Úprava na reálnu hodnotu**

VI a záväzky spolu

221

– 28,35

(m)

4,75

(n)

4,65

225,65

* účtovná hodnota definovaná v § 26 ** reálna hodnota definovaná v § 27 ods. 1

Odkazy: (a), (n)

Dlhodobý hmotný majetok precenený v zmysle § 27 ods. 1 písm. d). Z precenenej hodnoty vzniká odložený daňový záväzok (v účtovníctve pri použití súvahového princípu výpočtu odloženej dane). Celkový oceňovací rozdiel na účte 416 tvorí hodnota z precenenia majetku pri zlúčení znížená o odložený daňový záväzok (25 – 4,65 = 20,25).

Súvisiace účtovné zápisy (súvahové): (a)

úprava DHM na reálnu hodnotu

(n)

odložený daňový záväzok z precenenia

25,00

02x/416

4,75

416/481

(h)

oceňovací rozdiel z precenenia DHM

(c), (d) a (m)

Znamenajú úpravy položiek majetku v súlade s § 27 ods. 1 písm. a) a b), ktoré sa týkajú aplikácie opravných položiek a rezerv v zanikajúcej spoločnosti ku dňu, ktorý predchádza rozhodnému dňu.

20,25

zostatok na účte 416

Súvisiace účtovné zápisy (výsledkové): (c)

tvorba opravnej položky k zásobám

(d)

tvorba opravnej položky k rizikovým pohľadávkam

(m)

tvorba rezervy (s použitím pre nástupcu)

6,00

505/19x

21,00

547/391

8,00

5xx/323

Podvojné účtovníctvo (b)

Odložená daňová pohľadávka je vyčíslená z dočasných rozdielov medzi účtovným a daňovým vplyvom, konkrétne z opravných položiek k zásobám, pohľadávkam a tvorbou rezerv. Číselne: 19 % zo súčtu korekcie na opravných položkách a rezervy (6 + 21 + 8).

Súvisiaci účtovný zápis (výsledkový): (b)

odložená daňová pohľadávka

6,65

481/592

(k)

Výsledok hospodárenia bol upravený vplyvom výsledkových účtovných zápisov, t. j. tvorby opravných položiek, zaúčtovania rezervy a odloženej daňovej pohľadávky. Súčet nákladov, ktoré boli zaúčtované v súlade s ods. 1, upravil výsledok hospodárenia o stratu vo výške 28,35 (ako súčet hodnôt 6 + 21 + 8 – 6,65).

(e), (f), (g), (i), (j) a (l)

boli v dcérskej spoločnosti k rozhodnému dňu bez úprav

Otváracia súvaha nástupníckej spoločnosti – spoločnosti A k rozhodnému dňu: Majetok

MS „A“ nástupca

DS „B“ Otvorenie zanikajúca účtov nástupcu

DNM

DHM

160

Goodwill (záporný GW) Finančné investície

Vlastné imanie a záväzky

(1)

Ostatné kapitálové fondy

MS „A“ nástupca

DS „B“ zanikajúca

Otvorenie účtov nástupcu

Odkaz

90 130

-122,90*

290 -122,90

Eliminácia FI*

Odložená daňová pohľadávka

Odkaz

Základné imanie

100

(2) 8,65

8,65

Eliminácia podielu na vlastnom imaní DP*

Fond z precenenia majetku (účet 416) Ziskové fondy

(3)

Zásoby

VH minulých rokov

112

Pohľadávky

VH bežného obdobia

Finančný majetok

Záväzky

Rezervy

Ostatné aktíva

Ostatné pasíva Odložený daňový záväzok Majetok spolu

225,10

225,65

450,75

VI a záväzky spolu

4,75

16,75

398,00

52,75

450,75

* Vyfarbené polia vrátane položky GW znamenajú elimináciu finančnej investície MP s podielom na čistej hodnote majetku v DP s vyčísleným rozdielom, ktorým je záporný goodwill (odkazy 1, 2 a 3).

Pri vyčísľovaní hodnôt otváracej súvahy je podstatná majetková prepojenosť materskej (A) a dcérskej (B) spoločnosti. Hodnota podielu spoločnosti A na reálnej hodnote majetku a záväzkov (t. j. na vlastnom imaní) v spoločnosti B činí číselne: hodnota finančnej investície materskej spoločnosti

50,00

mínus čistá hodnota majetku dcérskej spoločnosti vypočítaná ako rozdieljej majetku a záväzkov, t. j. 225, 65 – (30 + 18 + 4,75)

– 172,90

záporný goodwill

– 122,90

Záporný goodwill spoločnosti A je vyčíslený v súlade s § 37 ods. 9 PÚ a znamená, že spoločnosť A pri zlúčení získala vyššiu hodnotu, než akú vložila vo forme finančnej investície v minulosti. Takto vyčíslený záporný goodwill sa už nebude upravovať, keďže spoločnosť A z nášho zadania neidentifikovala žiadny nehmotný majetok, ktorý by spoločnosť B vytvorila vo vlastnej réžii a ktorý by mohol vstúpiť do súvahového vykazovania spoločnosti A ako nástupcu. Záporný goodwill sa v súlade s ods. 9 PÚ zúčtuje, resp. odpíše do výnosov zápisom 075/551. Ak by v našom príklade zanikajúca spoločnosť vytvorila vlastnou činnosťou nehmotné aktívum, ktoré by podľa platných PÚ účtovala do nákladov, bol by takto vytvorený nehmotný majetok identifikovaný, spoľahlivo ocenený a vykázaný u nástupníckej spoločnosti a zároveň by znížil výšku vykázaného goodwillu (alebo zvýšil výšku záporného GW) podľa § 37 ods. 12 písm. a) PÚ.

2 Príklad č. 2: Splynutie dvoch spoločností bez majetkového prepojenia Spoločnosti A a B zanikajú bez likvidácie splynutím, vznikne teda úplne nová spoločnosť. Pre obe spoločnosti platí ustanovenie § 27 ods. 1, podľa ktorého ocenia svoj majetok a záväzky ku dňu, ktorý predchádza rozhodnému dňu, reálnou hodnotou. V príklade sú uvedené položky majetku a záväzkov oboch spoločností v ich účtovnej hodnote, úpravy na reálnu hodnotu, reálna hodnota a odkaz obsahujúci vysvetlenie postupu. Hodnoty uvedené v príklade platia pre účtovníctvo vzhľadom na skutočnosť, že pre účely dane z príjmu sa ocenenie majetku a záväzkov nemení.

13 1/2011

Podvojné účtovníctvo Súvaha spoločnosti A ku dňu, ktorý predchádza rozhodný deň – ocenenie v reálnej hodnote Majetok

Účtovná hodnota*

DHM

Úprava na reálnu hodnotu**

180

Reálna hodnota

Odkaz

270

Odložená daňová pohľadávka Zásoby Pohľadávky Ostatné aktíva

8,74

– 16

100

– 30

17,74

Majetok spolu

370

52,74

Účtovná hodnota*

(Aa)

Základné imanie

Ostatné kapitálové fondy

(Ab)

Fond z precenenia majetku (účet 416)

Goodwill Finančné investície

Vlastné imanie a záväzky

(Ac)

(Ad)

(Ae)

(Af)

422,74

Úprava na reálnu hodnotu**

Reálna hodnota

72,9

Odkaz

(Ag)

(Ah)

72,9

(Ai)

Ziskové fondy

(Aj)

VH minulých rokov

(Ak)

VH bežného obdobia

22,74

(Al)

Záväzky

(Am)

Rezervy

(An)

Odložený daňový záväzok

17,1

28,1

(Ao)

370

52,74

422,74

VI a záväzky spolu

– 37,26

Odkazy: (Aa) a (Ao)

Dlhodobý hmotný majetok precenený v zmysle § 27 ods. 1 písm. d). Z precenenej hodnoty vzniká odložený daňový záväzok (v účtovníctve pri použití súvahového princípu výpočtu odloženej dane). Z týchto dvoch položiek je zároveň vyčíslený oceňovací rozdiel z precenenia majetku pri zlúčení.

Súvisiace účtovné zápisy (súvahové): (Aa)

úprava DHM na reálnu hodnotu

90,00

02x/416

(Ao)

odložený daňový záväzok z precenenia

17,10

416/481

(Ai)

oceňovací rozdiel z precenenia DHM

72,90

zostatok na účte 416

(Ad) a (Ae)

Znamenajú úpravy položiek majetku v súlade s § 27 ods. 1 písm. a) a b), ktoré sa týkajú aplikácie opravných položiek v zanikajúcej spoločnosti ku dňu, ktorý predchádza rozhodnému dňu.

Súvisiace účtovné zápisy (výsledkové): (Ad)

tvorba opravnej položky k zásobám

16,00

505/19x

(Ae)

tvorba opravnej položky k rizikovým pohľadávkam

30,00

547/391

(Ac)

Odložená daňová pohľadávka je vyčíslená z dočasných rozdielov medzi účtovným a daňovým vplyvom, konkrétne z opravných položiek k zásobám, pohľadávkam. Číselne: 19 % zo súčtu korekcie na opravných položkách (16 + 30).

Súvisiaci účtovný zápis (výsledkovo): (Ac)

odložená daňová pohľadávka

8,74

481/592

(Al)

Výsledok hospodárenia bol upravený vplyvom výsledkových účtovných zápisov, t. j. tvorby opravných položiek a odloženej daňovej pohľadávky. Súčet nákladov, ktoré boli zaúčtované v súlade s ods. 1, upravil výsledok hospodárenia o stratu vo výške 37,26 (ako súčet hodnôt 16 + 30 – 8,74).

ostatné

bez úprav

Súvaha spoločnosti B ku dňu, ktorý predchádza rozhodný deň – ocenenie v reálnej hodnote Majetok

DHM

Účtovná hodnota* 357

Úprava na reálnu hodnotu** 125

Reálna hodnota 482

Odkaz

(Ba)

Vlastné imanie a záväzky Základné imanie

Goodwill

Ostatné kapitálové fondy

Finančné investície

Fond z precenenia majetku (účet 416)

Odložená daňová pohľadávka Zásoby Pohľadávky

16,15

(Bb)

Ziskové fondy VH minulých rokov

145 70

– 25

145

(Bc)

(Bd)

VH bežného obdobia

Účtovná hodnota*

Úprava na reálnu hodnotu**

120 33

Reálna hodnota

Odkaz

120

(Bf)

(Bg)

101,25

(Bh)

(Bi)

200

(Bj)

– 13,85

(Bk)

101,25

– 68,85

Podvojné účtovníctvo Súvaha spoločnosti B ku dňu, ktorý predchádza rozhodný deň – ocenenie v reálnej hodnote Majetok

Účtovná hodnota*

Ostatné aktíva

Úprava na reálnu hodnotu**

Reálna hodnota

Majetok spolu

Odkaz

602

116,15

(Be)

718,15

Vlastné imanie a záväzky

Účtovná hodnota*

Záväzky

Úprava na reálnu hodnotu**

Reálna hodnota

Odkaz

(Bl)

Rezervy

104

(Bm)

Odložený daňový záväzok

23,75

43,75

(Bn)

602

116,15

718,15

VI a záväzky spolu

Odkazy: všetky úpravy sú postupom identické s úpravami vykonanými v spoločnosti A. Majetok DHM

RH „A“

RH „B“

270

482

RH „C“

Vlastné imanie a záväzky

RH „A“

RH „C“

Úpravy

120

200

Goodwill

Ostatné kapitálové fondy

Finančné investície

Fond z precenenia majetku (účet 416)

72,9

101,25

174,15

Odložená daňová pohľadávka

17,74

16,15

Zásoby

145

Pohľadávky

Ostatné aktíva

752 Základné imanie

RH „B“

33,89 Ziskové fondy VH minulých rokov 195 VH bežného obdobia

422,74

718,15

200

290

8,89

298,89

– 13,85

8,89

– 8,89

115 45 Záväzky

150

Rezervy

104

134

28,1

43,75

71,85

422,74

718,15

1 140,89

Odložený daňový záväzok Majetok spolu

90 22,74

1 140,89 VI a záväzky spolu

Úpravy hodnôt vo vlastnom imaní na účte 416 závisia ďalej od rozhodnutia spoločnosti. Suma precenenia sa môže previesť napr. na účet 413 – Ostatné kapitálové fondy, môže sa použiť na nepeňažné zvýšenie základného imania alebo ponechať na pôvodnom účte (ods. 4). n

§ 27a Účtovanie nepeňažných vkladov (vložený celý nový paragraf)

Doplnené ustanovenie § 27a Postupov účtovania pre podnikateľov nadväzuje na ustanovenia OBZ týkajúce sa nepeňažných vkladov do obchodnej spoločnosti. Vklad spoločníka (§ 59 ods. 1 OBZ) je súhrnom peňažných prostriedkov a iných oceniteľných hodnôt, ktoré spoločník vkladá do spoločnosti a podieľa sa nimi na výsledku hospodárenia obchodnej spoločnosti. Peňažné vyjadrenie súhrnu peňažných a nepeňažných vkladov všetkých spoločníkov tvorí základné imanie. Pre nepeňažný vklad je určené, že ním môže byť iba majetok, ktorého hodnota sa dá určiť, t. j. nemôžu ním byť napríklad záväzky vykonať práce alebo poskytnúť službu, tieto sa priamo v § 59 ods. 2 zakazujú. Ak je predmetom vkladu spoločníka nepeňažný vklad, jeho hodnota započítaná na vklad musí byť uvedená v zakladateľských listinách obchodných spoločností a schválená ostatnými spoločníkmi. Hodnota nepeňažného vkladu musí byť: 1. určená v peňažných jednotkách, 2. určená znaleckým posudkom podľa § 59 ods. 3 OBZ, a to pre a. s. a s. r. o., 3. nepeňažný vklad musí byť splatený pred zápisom výšky základného imania do obchodného registra. OBZ však priamo uvádza aj výnimky, keď hodnota nepeňažného vkladu nemusí byť určená znalcom. Sú to nasledovné situácie: a) nepeňažný vklad bol znalcom ocenený najviac pred obdobím šiestich mesiacov pred splatením tohto vkladu a je istota, že ku dňu splatenia sa jeho

§ 26 opatrenia č. MF/23054/20002-92 Pokračovanie zo str. 11 (8) V otváracej súvahe nástupníckej účtovnej jednotky sa majetok a záväzky, ktoré sa preberajú od zahraničnej právnickej osoby v ocenení podľa § 25 ods. 2 zákona, vykazujú prepočítané podľa § 24 ods. 2 písm. c) zákona. (9) V nástupníckej účtovnej jednotke, ktorá v otváracej súvahe vykázala vlastné akcie alebo vlastné obchodné podiely a účtuje zánik vlastných akcií alebo obchodných podielov z dôvodu zníženia základného imania, sa rozdiel medzi účtovnou hodnotou vlastných akcií alebo vlastných obchodných podielov a menovitou hodnotou znižovaného základného imania účtuje podľa charakteru na účte 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov alebo na účte 429 – Neuhradená strata minulých rokov.

15 1/2011

Podvojné účtovníctvo § 27a opatrenia č. MF/23054/20002-92 Účtovanie nepeňažných vkladov (1) Pri nepeňažnom vklade, ktorým je podnik alebo časť podniku (ďalej len „vklad podniku“), sa v účtovníctve prijímateľa vkladu podniku účtujú prijímané jednotlivé zložky majetku a záväzkov tvoriace vklad podniku na vecne príslušné účty v ocenení podľa § 27 ods. 2 zákona. Identifikovaný a spoľahlivo oceniteľný dlhodobý nehmotný majetok vytvorený vlastnou činnosťou vkladateľa sa u prijímateľa vkladu podniku účtuje na príslušný účet dlhodobého nehmotného majetku. (2) V účtovníctve prijímateľa vkladu podniku sa rozdiel medzi reálnou hodnotou jednotlivých zložiek majetku a záväzkov tvoriacich vklad podniku a hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka (ďalej len „uznaná hodnota vkladu“), účtuje podľa charakteru ako goodwill alebo ako záporný goodwill na účet 015 – Goodwill. (3) V účtovníctve vkladateľa vkladu podniku sa vyradia z účtovníctva jednotlivé zložky majetku a záväzkov v účtovnej hodnote so súvzťažným zápisom na účet 367 – Záväzky z upísaných a nesplatených cenných papierov a vkladov. Rozdiel medzi uznanou hodnotou vkladu a účtovnou hodnotou vkladaných jednotlivých zložiek majetku a záväzkov sa účtuje podľa charakteru na ťarchu účtu 568 – Ostatné finančné náklady alebo v prospech účtu 668 – Ostatné finančné výnosy. Suma uznanej hodnoty vkladu sa účtuje na príslušný účet účtovej skupiny 06 – Dlhodobý finančný majetok so súvzťažným zápisom v prospech účtu 367 – Záväzky z upísaných a nesplatených cenných papierov a vkladov. (4) V účtovníctve vkladateľa nepeňažného vkladu, ktorým sú jednotlivé zložky majetku, sa z účtovníctva vyradí majetok v účtovnej hodnote so súvzťažným zápisom na účet 367 – Záväzky z upísaných a nesplatených cenných papierov a vkladov. Rozdiel medzi uznanou hodnotou vkladu a účtovnou hodnotou vkladaného majetku sa účtuje podľa charakteru na ťarchu účtu 568 – Ostatné finančné náklady alebo v prospech účtu 668 – Ostatné finančné výnosy. Suma uznanej hodnoty vkladu sa Pokračovanie na str. 19

hodnota výrazne nezmenila, resp. nie sú známe skutočnosti, ktoré by indikovali výraznú zmenu jeho hodnoty, b) základom pre určenie hodnoty nepeňažného vkladu pre každý samostatný vklad je riadna účtovná závierka za predchádzajúce účtovné obdobie, ktorá bola overená audítorom a bola bez výhrad. K ods. 1 a 2: Účtovanie nepeňažného vkladu sa v novom vloženom ustanovení posudzuje z hľadiska prijímateľa a z hľadiska vkladateľa a ďalej z pohľadu predmetu vkladu, t. j. či je predmetom vkladu podnik alebo jeho časť, alebo jednotlivé zložky majetku a záväzkov. Odseky 1 a 2 dávajú návod na účtovanie podniku alebo jeho časti ako predmetu nepeňažného vkladu na strane prijímateľa. Prijímateľ preberá zložky majetku a záväzkov tvoriace vklad podniku alebo jeho časť v reálnych hodnotách, pričom porovná a zisťuje rozdiel medzi reálnou hodnotou a uznanou hodnotou vkladu tak, ako ju definuje OBZ. V prípade vzniku rozdielu medzi týmito oceneniami klasifikuje goodwill (prípadne záporný goodwill), ktorý vypovedá o tom, či oproti uznanej hodnote vkladu získal majetok vo vyššej alebo nižšej reálnej hodnote. Ak získal podnik (alebo jeho časť) vo vyššej reálnej hodnote, vzniká záporný goodwill, ak získal podnik v nižšej reálnej hodnote, vzniká goodwill. V poslednej vete ods. 1 nájdeme výrazné priblíženie k medzinárodným účtovným štandardom, konkrétne k ponímaniu nehmotného majetku vytvoreného vlastnou činnosťou účtovnej jednotky. U prijímateľa sa stáva takýto majetok súčasťou vkladu za predpokladu jeho jednoznačnej identifikácie a možnosti spoľahlivého ocenenia. Dôvodom je skutočnosť, že nadobúdateľ deklaruje jeho schopnosť prinášať v budúcnosti ekonomické úžitky a je ochotný zahrnúť ho do majetku, za ktorý poskytol protihodnotu, resp. priznal ho ako súčasť uznanej hodnoty vkladu. K ods. 3 a 4: Postup účtovania u vkladateľa upravujú odseky 3 a 4. Vkladateľ pracuje s dvomi oceneniami, svoj majetok musí zo svojho účtovníctva vyradiť v účtovných hodnotách, ale zároveň musí tieto hodnoty porovnávať s hodnotou uznanou pre vklad. Majetok (a záväzky), ktoré vkladá, sa „preklasifikujú“ na finančnú investíciu ocenenú v hodnote uznanej pre vklad. Ustanovenia OBZ dbajú na splnenie záväzku vyplývajúceho z nepeňažného vkladu a zaväzujú vkladateľa vyrovnať hodnotu vkladu alebo nahradiť ho peňažným vkladom v prípade, ak by prijímateľ nenadobudol vlastnícke právo k nepeňažnému vkladu do dňa zápisu do OR alebo ak by uznaná hodnota vkladu výrazne poklesla. Rozdiel medzi účtovnou hodnotou vkladu u vkladateľa a jeho uznanou hodnotou sa prejaví výsledkovo, a to zúčtovaním rozdielu do finančných nákladov/výnosov na účty 568 alebo 668. K ods. 5: Ustanovenie dopĺňa a nadväzuje na kroky vyplývajúce z OBZ vo veci dohody spoločníkov, deklarované v spoločenskej alebo zakladateľskej zmluve. Prehľad ustanovení jednotlivých právnych predpisov riešiacich otázku nepeňažného vkladu: Problematika nepeňažného vkladu § 25 ods. 1 písm. e) 1. bod § 25 ods. 1 písm. e) 2. bod

Ustanovenia OBZ § 58 Základné imanie § 59 ods. 1 vklad spoločníka § 59 ods. 2 nepeňažný vklad § 59 splatenie vkladu § 59 ods. 3 hodnota vkladu započítaná na vklad

Ustanovenia ZoÚ § 27 ods. 2

Ustanovenia Postupov účtovania § 27a Účtovanie nepeňažných vkladov § 37 GW § 59 (ods. 8 vypustený)

Podvojné účtovníctvo 2 Príklad č. 3: Vklad podniku – zobrazenie u vkladateľa majetok a záväzky vkladateľa v účtovnej hodnote (stĺpec ČÚH) = 240 majetok vkladateľa v ČÚH neobsahuje dlhodobý nehmotný majetok vykázaný vo vlastnej réžii = 6 uznaná hodnota vkladu podľa spoločenskej zmluvy = 200 ČÚH je oproti UHV vyššia, t. j. rozdiel u „neuznanej“ hodnoty je pre vkladateľa nákladom na účte 568.

Položka majetku

Čistá účtovná hodnota (ČÚH)

Uznaná hodnota vkladu vkladateľa (UHV)

Dlhodobý nehmotný majetok

–

Oceniteľné právo vytvorené vo vlastnej réžii*

–

Dlhodobý hmotný majetok

Rozdiel ČÚH a UHV

Položka majetku

Zmena štruktúry majetku u vkladateľa po realizácii vkladu podniku

– – – –

260

Budova (účet 021)

Pozemok (účet 031)

200

Obežný majetok

Zásoby

Pohľadávky

Účtovná hodnota netto celkom

290

Cudzie zdroje krytia obchodného majetku

Záväzky z obchodného styku

Iné záväzky

Účtovné hodnoty u vkladateľa po vklade

Dlhodobý finančný majetok (06x)

200

Záväzok z vkladu

240

Rozdiel (ČÚH > UHV)

– 40

Čistá účtovná hodnota majetku (ČÚH)

240

200

Rozdiel ČÚH a UHV

– 40

Hodnota uznaná na nepeňažný vklad podľa znaleckého posudku v prípade, ak sa posudok znalca požaduje

Účtovné zobrazenie u vkladateľa: Účtovný prípad

Suma

MD/D

Hodnota podniku uznaná na nepeňažný vklad

200

06x/367

Splácanie nepeňažného vkladu

290

367/081, 031, účty triedy 1, účty pohľadávok (311)

Splácanie záväzkov z obchodného styku

účty záväzkov/367

Splácanie iných záväzkov

379/367

Rozdiel medzi ČÚH a UHV

568/367

Použité účty vychádzajú z platnej rámcovej účtovej osnovy pre podnikateľov. Zobrazenie u prijímateľa: – Prijímateľ prevzal vklad podniku v reálnych hodnotách podľa § 27 ods. 2 ZoÚ. – Prijímateľ identifikoval dlhodobý nehmotný majetok vytvorený vlastnou činnosťou u vkladateľa – oceniteľné právo, ktoré je identifikovateľné a spoľahlivo oceniteľné, preto je uznané ako súčasť hodnoty vkladu. – Prijímateľ zaznamenal pohyb (zníženie) reálnej hodnoty pozemkov oproti uznanej hodnote majetku, zároveň pohyb (zvýšenie) reálnej hodnoty záväzkov z dôvodu ich nevykázania u vkladateľa, čím celkový rozdiel reálnej hodnoty vkladu a jeho uznanou hodnotou je vo výške 5; táto suma je vykázaná ako GW. Položka majetku

Čistá účtovná Uznaná hodnota hodnota vkladu vkladateľa (ČÚH) (UHV)

Dlhodobý nehmotný majetok

–

Oceniteľné právo vytvorené vo vlastnej réžii*

–

Dlhodobý hmotný majetok

260

250

Budova (účet 021)

Pozemok (účet 031)

200

210

Reálna hodnota vkladu

Komentár k rozdielom ocenemia

6 identifikovanie spoľahlivo oceniteľného dlhodobého nehmotného 6 majetku, ktorý prijímateľ obstaral „kúpou“ – analógia s IFRS 3 PK; IAS 38; aplikácia § 37 ods. 12 písm. a) 245 40 205 reálna hodnota daná trhom je v tomto momente nižšia ako UHV

17 1/2011

Podvojné účtovníctvo Položka majetku

Čistá účtovná Uznaná hodnota hodnota vkladu vkladateľa (ČÚH) (UHV)

Reálna hodnota vkladu

Komentár k rozdielom ocenemia

Obežný majetok

Zásoby

Pohľadávky

290

263

Cudzie zdroje krytia obchodného majetku

Záväzky z obchodného styku

53 Reálna hodnota vyššia – identifikované nezaúčtované záväzky

Iné záväzky

240

200

195

Účtovná hodnota netto celkom

Čistá účtovná hodnota majetku (ČÚH)

5 258 Reálna hodnota majetku nižšia o 32 oproti účtovnej hodnote

Goodwill

5 rozdiel medzi reálnou hodnotou vkladu a UHV, pričom RH < UHV

* nehmotný majetok vytvorený vo vlastnej réžii sa v danej účtovnej jednotke nevykazuje Účtovné zobrazenie u prijímateľa vkladu: Účtovný prípad

Suma

MD/D

Pohľadávka prijímateľa na vklad podniku

200

353/419

Splácanie pohľadávky vkladateľom

258

014, 021, 1xx,311/353

Splácanie záväzkov ako súčasti RH

353/321, 379

015/353

Rozdiel uznanej hodnoty vkladu oproti reálnej hodnote,identifikovaný goodwill

Vo vzájomnom vzťahu hodnoty nepeňažného vkladu započítanej na vklad a hodnoty určenej znaleckým posudkom platí nasledovné: Hodnota nepeňažného vkladu započítaného na vklad sa bude rovnať (nemusí) hodnote na základe znaleckého posudku alebo bude nižšia. Prevyšovať hodnotu stanovenú znalcom nemôže. Problémom môže byť daň z pridanej hodnoty. Môžu nastať dve situácie. Buď sa hodnota uznaná na vklad bude považovať za hodnotu bez DPH a túto si vkladateľ a prijímateľ vyrovnajú, alebo sa hodnota vkladu bude považovať za hodnotu uznanú vrátane DPH, v tom prípade sa DPH u vkladateľa odvedie na výstupe.

2 Príklad č. 4: Vklad jednotlivého majetku – nehnuteľnosť a) Účtovná hodnota = 50, UHV = 70 vrátane DPH Účtovanie u prijímateľa vkladu: 1.

Pohľadávka prijímateľa na vklad nehnuteľnosti

70,00

353/419

Splatenie vkladu v UHV bez DPH

58,20

031/353

Uplatnenie DPH na odpočte

11,80

343/353

Účtovanie u vkladateľa: 1.

Hodnota vkladu započítaná na nepeňažný vklad

70,00

06x/367

Splatenie nepeňažného vkladu

50,00

367/031

DPH na výstupe z UHV

11,80

367/343

Vysporiadanie rozdielu medzi UHV a ČÚH

8,20

367/668

b) Účtovná hodnota = 50, UHV = 70 bez DPH: Účtovanie u prijímateľa vkladu: 1.

Pohľadávka prijímateľa na vklad nehnuteľnosti

58,20

353/419

Splatenie vkladu v UHV bez DPH

58,20

031/353

Uplatnenie DPH na odpočte

11,80

343/379

Finančné vyrovnanie DPH

11,80

379/221

Účtovanie u vkladateľa: 1.

Hodnota vkladu započítaná na nepeňažný vklad

58,20

06x/367

Splatenie nepeňažného vkladu

50,00

367/031

DPH na výstupe z UHV

11,80

378/343

Vysporiadanie rozdielu medzi UHV a ČÚH

8,20

367/668

Finančné vyrovnanie DPH

11,20

221/378

Podvojné účtovníctvo n

§ 37 Účtovanie dlhodobého nehmotného majetku (doplnenie ods. 12, 13 a 14) Vo väzbe na § 26, ktorý pojednáva o účtovaní pri zlúčení, splynutí a rozdelení, kde v otváracej súvahe nástupníckej spoločnosti môže vznikať goodwill alebo záporný goodwill ako rozdiel medzi reálnymi a účtovnými hodnotami majetku a záväzkov, doplnený § 37 o vyššie uvedené odseky podrobne opisuje postup, ktorým sa prvotne vykázaný goodwill (príp. záporný goodwill) upraví v závislosti od konkrétnych skutočností na konečnú hodnotu. Opäť je možno skonštatovať, že novelizovaný postup je značne ovplyvnený ponímaním goodwillu v medzinárodných účtovných štandardoch. Prvotne vykázaný goodwill ako rozdiel reálnych a účtovných hodnôt majetku a záväzkov sa môže upraviť v dôsledku nasledovných skutočností: a) ak v zanikajúcej spoločnosti existoval dlhodobý nehmotný majetok vytvorený vlastnou činnosťou a bol účtovaný výsledkovo, ktorý však nástupnícka spoločnosť vie identifikovať, spoľahlivo oceniť a bude jej prinášať ekonomický úžitok, vykáže ho na vecne príslušnom účte a o jeho reálnu hodnotu zníži výšku prvotne vykázaného GW (alebo zvýši výšku záporného GW), pričom účtuje 01x/015; táto úprava sa však netýka prípadu, ak nástupníckou spoločnosťou by v prípade zlúčenia bola dcérska spoločnosť (§ 26 ods. 7); b) ak v zanikajúcej spoločnosti existoval nerozdelený výsledok hospodárenia minulých rokov, ktorý vznikol od nadobudnutia podielu nástupníckej spoločnosti, táto ho prevezme do svojej otváracej súvahy a upraví oň prvotne vykázaný GW zápisom 428/015 (zníženie prvotne vykázaného GW) alebo ak ide o stratu 015/429 (zvýšenie prvotne vykázaného GW); c) ak nástupnícka spoločnosť mala zaúčtované sumy ako oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov, tieto zruší zápisom 414/015 alebo 015/414; d) existencia GW navodzuje úvahy, či a v akej výške sa v budúcnosti zvýšia ekonomické úžitky alebo v súvislosti so záporným GW sa znížia. Tieto úvahy slúžia na určenie tej výšky GW alebo záporného GW, ktorý by sa mal odpísať spôsobom v ods. 13. n

§ 52 ods. 8 (doplnenie) Ustanovenie upravuje dve situácie: l postup platiteľa DPH pri zmene pôvodného účelu využitia majetku a následne zmenu pôvodne aplikovaného režimu dane z pridanej hodnoty. Pre vznik daňovej povinnosti, resp. práva na odpočítanie dane podľa § 54 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH sa použijú účty 548, resp. 648; l pri zrušení registrácie platiteľa dane z pridanej hodnoty a vzniku daňovej povinnosti podľa § 81 zákona č. 222/2004 Z. z. zavádzajú novelizované PÚ účtovanie uvedených dosahov výsledkovo na účet 548 a v prospech účtu 343 ako daňový záväzok. Obstarávacia cena majetku, resp. zásob ostane nezmenená a odvedená daň vstupuje do nákladov v tom období, v ktorom došlo k zrušeniu registrácie. n

§ 59 Účtovanie vlastného imania (vypustený ods. 8, zmena číslovania odsekov z doterajších 9 – 16 na 8 – 15) Vzhľadom na zmenené postupy účtovania pri rozdiele medzi uznanou hodnotou vkladu a účtovnou hodnotou podľa novelizovaného § 27a ods. 3 došlo od 1. 1. 2010 k úprave obsahovej náplne účtu 415 – Oceňovacie rozdiely z kapitálových účtov. T. j. na účte 415 sa použije už iba pri vyradení podielov, ku ktorým bol vytvorený oceňovací rozdiel pred účinnosťou novelizovaných PÚ, t. j. pred 1. 1. 2010. Pri ich rozpustení sa bude postupovať podľa § 86g – Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. 1. 2010. n

§ 59 ods. 8 (posledná veta) Rozdiel medzi reálnou hodnotou a účtovnou hodnotou podľa § 26 ods. 1 písm. d) sa účtuje na vecne príslušný účet majetku alebo záväzkov so súvzťažným zápisom na účet 416 – Oceňovacie rozdiely z precenenia pri zlúčení, splynutí a rozdelení. Týmto doplnením sa spresňuje obsahová náplň účtu 416 vo väzbe na obsah § 26 PÚ.

§ 27a opatrenia č. MF/23054/20002-92 Pokračovanie zo str. 16 účtuje na príslušný účet účtovej skupiny 06 – Dlhodobý finančný majetok so súvzťažným zápisom v prospech účtu 367 – Záväzky z upísaných a nesplatených cenných papierov a vkladov. (5) V účtovníctve prijímateľa nepeňažného vkladu, ktorým sú jednotlivé zložky majetku, sa účtuje na jednotlivé vecne príslušné účty majetku majetok v uznanej hodnote vkladu.

§ 37 ods. 12, 13, 14 opatrenia č. MF/23054/20002-92 (12) V účtovníctve nástupníckej účtovnej jednotky sa účtuje úprava hodnoty goodwillu alebo záporného goodwillu vykázaného v otváracej súvahe podľa § 26 o sumu a) identifikovateľného spoľahlivo oceniteľného dlhodobého nehmotného majetku vytvoreného vlastnou činnosťou v zanikajúcej právnickej osobe do nadobudnutia podielu v zanikajúcej účtovnej jednotke, okrem zlúčenia podľa § 26 ods. 7, ktorý sa v účtovníctve nástupníckej účtovnej jednotky zaúčtuje na účtoch dlhodobého nehmotného majetku, b) nerozdelených ziskov alebo neuhradených strát účtovaných na účtoch vlastného imania, ktoré pripadajú zúčastnenej účtovnej jednotke od nadobudnutia príslušného podielu v zúčastnenej účtovnej jednotke, c) účtovanú na účte 414 – Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov vytvorenej k zaniknutému podielu v zúčastnenej účtovnej jednotke, d) odpisu goodwillu alebo záporného goodwillu na základe zistenia výšky zvýšenia ekonomických úžitkov v súvislosti s goodwillom a zníženia ekonomických úžitkov v súvislosti so záporným goodwillom podľa odseku 11. (13) Hodnota záporného goodwillu po úprave podľa odseku 12 sa účtuje na ťarchu účtu 075 – Oprávky ku goodwillu so súvzťažným zápisom v prospech účtu 551 – Odpisy dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku. Hodnota goodwillu sa odpisuje na ťarchu účtu 551 – Odpisy dlhodobého

19 1/2011

Podvojné účtovníctvo nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku so súvzťažným zápisom v prospech účtu 075 – Oprávky ku goodwillu, na základe opodstatneného predpokladu zvýšenia ekonomických úžitkov v súvislosti s goodwillom. (14) Goodwill vytvorený vlastnou činnosťou sa neaktivuje.

§ 52 ods. 8 opatrenia č. MF/23054/20002-92 (8) Rozdiel medzi pomerne odpočítanou daňou z pridanej hodnoty v jednotlivých zdaňovacích obdobiach a pomerne odpočítanou daňou z pridanej hodnoty vypočítanou po skončení účtovného obdobia, sa účtuje podľa charakteru v prospech účtu alebo na ťarchu účtu 343 – Daň z pridanej hodnoty so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť alebo v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti. Daň z pridanej hodnoty pri zmene účelu využitia majetku podľa osobitného predpisu sa účtuje podľa charakteru na ťarchu účtu alebo v prospech účtu 343 – Daň z pridanej hodnoty so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť alebo v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti. Pri zrušení registrácie pre daň z pridanej hodnoty podľa osobitného predpisu sa účtuje daň z pridanej hodnoty na ťarchu účtu 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť.

§ 86g opatrenia č. MF/23054/20002-92 Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2010 (1) Na účet 415 – Oceňovacie rozdiely z kapitálových účastín sa účtuje rozpustenie oceňovacieho rozdielu podľa ustanovenia § 59 ods. 8 v znení účinnom do 31. decembra 2009. (2) Pri účtovaní a odpisovaní goodwillu alebo záporného goodwillu, ktorý vznikol do 31. decembra 2009, sa postupuje podľa tohto opatrenia v znení účinnom do 31. decembra 2009.

§ 86g Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2010 Prechodné ustanovenia upravujú použitie predchádzajúcich PÚ na upravené oblasti a účinnosť novelizovaných postupov. K účtu 415 sme uviedli postup pri komentári k § 59 ods. 8. Pokiaľ ide o goodwill, ktorý vznikol do 31. 12. 2009, použije sa postup podľa § 37 ods. 13 PÚ v znení účinnom do 31. 12. 2009, t. j. odpíše sa do 5 rokov účtovnými zápismi 551/075 vo väzbe na § 28 ods. 4 ZoÚ (v znení účinnom do 31. 12. 2009); na zúčtovanie záporného goodwillu sa použije § 37 ods. 14 PÚ v znení účinnom do 31. 12. 2009, t. j. účtovným zápisom 075/015. Zmena v Prílohe č. 1 (Rámcová účtová osnova) Do rámcovej účtovej osnovy bol doplnený účet 711 – Začiatočný účet nákladov a výnosov.

III. Účtovná závierka podnikateľov pre rok 2010 Zostavenie účtovnej závierky je v účtovnej jednotke náročný proces, ktorý kladie na všetkých zainteresovaných pracovníkov zvýšené pracovné nároky, a to tak na jednotlivcov, ako aj na celý tím. Predpokladá dobrú znalosť platnej legislatívy a overí aj účinnosť kvalitnej prípravy manažmentom. Z tejto myšlienky vyplýva zásadná informácia, že účtovná závierka vrátane prípravných a uzávierkových prác v žiadnom prípade nie je pracovnou náplňou iba účtovníckych pracovných pozícií (napr. hlavného účtovníka), ale vyžaduje adekvátnu súčinnosť ostatných pracovníkov, predovšetkým manažérskych (organizácia, kontrola), výkonných (výroba, obchod, technika, správa), prípadne ďalších špecializovaných (právnik, znalec). Výsledkom adekvátnej kooperácie má byť splnenie účelu účtovnej závierky v zmysle § 7 ZoÚ, t. j. poskytnúť verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva (t. j. o stave a pohybe majetku a záväzkov, o rozdiele majetku a záväzkov, o výnosoch a nákladoch, o príjmoch a výdavkoch, o výsledku hospodárenia a o finančnej situácii účtovnej jednotky). Tieto informácie majú slúžiť všetkým užívateľom účtovnej závierky tak, aby im dali správny základ pre pochopenie a posúdenie majetkovej, ako aj produkčnej schopnosti účtovnej jednotky v porovnaní dvoch účtovných období – bežného a bezprostredne predchádzajúceho.

Prípravné práce pred zostavením účtovnej závierky

Zostaveniu účtovnej závierky predchádza celý rad prípravných a tzv. uzávierkových prác, ktorými sa zabezpečujú kvalitatívne charakteristiky účtovnej závierky, predovšetkým správnosť, úplnosť a preukázateľnosť účtovníctva, ktoré dávajú základ požiadavke prezentácie verného obrazu. Zároveň sú tieto práce nevyhnutným predpokladom overenia opodstatnenosti, správnosti zostatku každej analytickej účtovnej položky (účtu), ktorá následne „dvakrát podčiarknutá“ bude vstupovať z účtovných kníh do účtovných výkazov určených pre užívateľov. Je teda zrejmé, že tieto práce budú časovo výrazne predchádzať samotné zostavenie ÚZ.

1.1 Organizačné zabezpečenie inventarizácie Z logickej postupnosti procesov smerujúcich k zostaveniu účtovnej závierky označím prvú časť prípravných prác ako prácu organizačnú. Organizácia bude závisieť od vnútornej štruktúry účtovnej jednotky, jej veľkosti, členenia, personálneho zloženia a spôsobu komunikácie medzi riadiacimi, manažérskymi a výkonnými pozíciami. Čo všetko môžeme označiť ako organizáciu prípravných prác? Odhliadnuc od vnútornej štruktúry po formálnej stránke vlastník (malé účtovné jednotky) alebo ekonomický manažment musí vydať príkaz na vykonanie inventarizácie majetku, záväzkov a účtov vlastného imania tak, aby jeho súčasťou boli rozdelené úlohy formou čiastkových inventarizačných komisií pre jednotlivé oblasti majetku alebo záväzkov, hlavnej inventarizačnej komisie pre komplexné spracovanie výsledkov za celú účtovnú jednotku, časový harmonogram usporiadaný tak, aby rešpektoval s dostatočným predstihom hraničné

Podvojné účtovníctvo termíny potrebné pre vysporiadanie zistených skutočností, ako aj pre účtovné spracovanie záverov inventarizácie v zmysle zákona a postupov účtovania. Poverení zamestnanci preberajú na seba zodpovednosť za zabezpečenie pravdivých údajov o skutočnom stave majetku a záväzkov a odovzdanie týchto údajov pre vykonanie samotnej inventarizácie.

1.2 Stanovenie termínu na uzatvorenie účtovných kníh Ďalší dôležitý termín, ktorý si účtovná jednotka musí stanoviť sama, je jej interný termín na uzatvorenie účtovných kníh, t. j. dátum, do ktorého sa musia zaúčtovať všetky účtovné prípady, transakcie a udalosti, ktoré sa týkajú bežného účtovného obdobia, t. j. roku 2010. Tieto termíny sa môžu viazať na lehoty, v rámci ktorých účtovná jednotka vysporiadava svoju daňovú povinnosť ako platiteľ dane z pridanej hodnoty za posledné zdaňovacie obdobie roka (mesačné za december, štvrťročné za október – december 2010); v iných prípadoch, napr. v ekonomicky prepojených účtovných jednotkách to môžu byť termíny určené materskou spoločnosťou z dôvodu skupinového vykazovania (zostavovanie konsolidovanej účtovnej závierky), prípadne iné okolnosti. Do stanoveného dátumu sa musia zaúčtovať všetky účtovné prípady, ktoré vyplývajú z externých aj interných účtovných dokladov, spracovať podklady a zaúčtovať uzávierkové účtovné prípady podľa stavu ku dňu, ku ktorému sa ÚZ zostavuje, t. j. k 31. 12. 2010. Ak účtovná jednotka zistí informácie v období zostavovania účtovnej závierky, ale súvisia so stavom k 31. 12. 2010, premietne ich do ÚZ formou tzv. upravujúcich uzávierkových účtovných prípadov v súlade s § 2a ods. 1 písm. b) PÚ.

1.3 Overenie bilančnej kontinuity v súlade s § 16 ods. 12 Vykonanie kontroly bilančnej kontinuity účtovná jednotka zvyčajne vykoná hneď po prechode na nové účtovné obdobie, t. j. po uzatvorení účtovných kníh ukončeného účtovného obdobia. Nadväznosť začiatočných zostatkov súvahových účtov k 1. 1. 2010 na konečné stavy súvahových účtov k 31. 12. 2009 sa doloží výpismi zo závierkových účtov 702 – Konečný účet súvahový a 701 – Začiatočný účet súvahový. Tieto by mali mať pridelené prvé číslo z daného číselného radu interných dokladov. Do súvahových začiatočných zostatkov vchádza výsledok hospodárenia za predchádzajúce účtovné obdobie z účtu 710 – Účet ziskov a strát, ktorý sa k 1. 1. nového účtovného obdobia prevedie na účet 431 – Výsledok hospodárenia v schvaľovacom konaní a je súčasťou vlastných zdrojov krytia obchodného majetku spoločnosti. V prípade, ak sa táto kontrola z akýchkoľvek dôvodov nevykonala, nevyhnutne ju treba vykonať ako prvú z počtu uzávierkových účtovných prác. Overovanie bilančnej kontinuity sa vykonáva na úrovni analytických účtov. Prípadná zmena číslovania analytických účtov alebo doplnenie analytických účtov nesmie mať vplyv na princíp bilančnej kontinuity.

Uzávierkové práce pred zostavením účtovnej závierky

Priebeh inventarizácie má byť v súlade s pravidlami a postupmi, ktoré si ustanovila účtovná jednotka do svojej internej smernice v súlade s § 29 a § 30 ZoÚ. Povinnosť vykonania inventarizácie nepozná výnimku z dôvodu veľkosti účtovnej jednotky ani z dôvodu malého počtu vlastníkov. Je predpokladom správneho vykázania majetku, záväzkov a vlastného imania, jeho existencie, využívania vlastníkom (opodstatnenosti), ako aj správneho ocenenia.

Ak je interný dátum na uzatvorenie účtovných kníh ovplyvnený (alebo priamo určený) materskou spoločnosťou, treba čiastočne rozlišovať zostavenie tzv. konsolidačných balíkov pre potreby materskej spoločnosti, obsahujúcich vyšší podiel účtovných odhadov, od uzávierkových prác na účely riadnej účtovnej závierky danej účtovnej jednotky, napr. pre účely vypracovania daňového priznania pre daň z príjmov PO. Konsolidované balíky informácií pre materské spoločnosti sa zostavujú častokrát bezprostredne po dátume 31. 12., a to v prvej polovici januára. Tieto údaje nemusia byť úplne identické s riadnou účtovnou závierkou pre „lokálne“ účely, pretože finálne spracovanie riadnej účtovnej závierky môže zahrnúť presnejšie informácie získané v období do dátumu odovzdania daňového priznania 31. marca. Spôsob reportovania rozdielov v balíku oproti RÚZ je predmetom dohodnutých pravidiel medzi materskou a dcérskou spoločnosťou.

2.1 Overenie úplnosti účtovných prípadov realizovaných cez pokladnicu Pred uzatvorením pokladnice je dôležité zabezpečiť doručenie všetkých účtovných dokladov, ktorými sa môžu vyúčtovať rôzne poskytnuté zálohy a preddavky poskytnuté zamestnancom, napríklad na pracovné cesty, drobné nákupy a pod. Všetky prevody medzi bankovými účtami a pokladnicou nemusia byť k 31. 12. vždy vysporiadané, preto účet 261 – Peniaze na ceste môže vykazovať opodstatnený zostatok. Keďže SR prijala od 1. januára 2009 menu euro, počet valutových pokladníc sa v spoločnostiach značne znížil a najčastejšie sa z cudzích mien vyskytuje CZK, USD, príp. GBS. Na prepočet cudzej meny na menu euro platia ustanovenia § 24 ods. 2 písmená a) a b) ZoÚ, podľa ktorých sa pri prepočte vychádza primárne z referenčných výmenných kurzov určených a vyhlásených Európskou centrálnou bankou (ďalej len „ECB“); výmenné kurzy NBS sa použijú iba v prípade, ak ECB kurz pre danú menu nevyhlasuje. Pri používaní kurzov ECB vzniká jeden technický rozdiel oproti minulosti, keďže ECB vyhlasuje kurzy popoludní v daný deň a platia pre deň nasledujúci.

V tejto súvislosti odporúčam aj kontrolu správnosti používaných účtov v súlade s platnou rámcovou účtovou osnovou, aby v hlavnej knihe neostali neplatné účty (väzba na zmeny v PÚ).

Zásady oceňovania cudzej meny v hotovosti ostávajú nezmenené: – pri kúpe a predaji cudzej meny za menu euro sa použije kurz, za ktorý

21 1/2011

Podvojné účtovníctvo boli tieto hodnoty nakúpené alebo predané (§ 24 ods. 3 ZoÚ), – pri úbytku cudzej meny v hotovosti sa použije metóda váženého aritmetického priemeru z nákupných cien aktualizovaná na mesačnej báze alebo sa použije metóda FIFO, alebo sa použije identický kurz, ktorým sa cudzia mena nakúpila. Voľba účtovnej metódy musí byť ukotvená v internej smernici účtovnej jednotky a použije sa pre všetky transakcie rovnakého druhu.

POZNÁMKA Ak účtovná jednotka čerpá úver, rovnako prax potvrdzuje kontrolu správnosti výpočtu úrokov aj zo strany účtovných jednotiek, prípadne iných poplatkov, ku ktorým ju úverová zmluva zaväzuje. Aj banka sa môže zmýliť. Napokon účtovnou jednotkou potvrdený zostatok či už na bankovom účte, alebo zostatok úveru by nemal byť len formálnym úkonom. V prípade auditu je potvrdzovanie zostatkov, ako aj získavanie ostatných bankových informácií pre audítora osobitnou procedúrou. Na záver k tejto časti kontrol je ešte užitočné spomenúť overenie úrokov (prijatých či platených) aj z hľadiska akruálneho princípu.

2.2 Overenie zúčtovania všetkých pohybov na bankových účtoch, kontokorentných úveroch, bankových úveroch Overujeme súlad zaúčtovaných účtovných prípadov na bankových účtoch s jednotlivými výpismi a odsúhlasujeme zostatok. Je potrebné venovať pozornosť účtu 261 – Peniaze na ceste z dôvodu prevodov medzi bankovými účtami a pokladnicou. Overíme, či sa niektorá platba v čase úhrady/inkasa neoznačila ako „neznáma“, a to vo väzbe na aktuálne saldokonto dodávateľov alebo odberateľov. Rovnako je užitočné overiť doručenie prvotných dokladov z bezhotovostných platieb majiteľmi bankových kariet k účtom, napr. za nákupy PHL, úhrady ubytovania, platenia reprezentačných výdavkov a mnoho iných. Odporúčam tiež na konci účtovného obdobia odsúhlasiť, či bankové poplatky sú v súlade so Zmluvou o vedení účtu, prípadne či sú správne vyčíslené úroky z vkladov na viazaných alebo termínovaných účtoch a vykonať všetky podobné kontroly správnosti účtovania. Porovnateľne nie je zanedbateľné urobiť kontrolu súladu uhradených poplatkov z poskytnutia alebo prolongácie kontokorentných úverov, kde sa podmienky mohli v priebehu roka zmeniť, čo mohlo ujsť našej pozornosti. Prípadné nedodržanie úverových podmienok zo strany účtovnej jednotky by mohlo mať sankčné dosahy.

2.3 Účtovnou jednotkou vystavené účtovné doklady Vystavené faktúry sa vo väčšine prípadov viažu na hlavnú činnosť (výrobnú, obchodnú, služby atď.), termíny a čiastky vyplývajú zo zmluvných podmienok, prípadne objednávok. Faktúry za ukončené práce a služby vykonané v roku 2010 je potrebné vystaviť najneskôr do interne určeného dátumu (súlad s povinnosťami platiteľa DPH), pričom sa zároveň uzatvoria aj knihy vystavených faktúr pre rok 2010 a všetky vystavené faktúry s plnením v roku 2010 sa do roku 2010 musia aj zaúčtovať.

2 Príklad č. 5: Účtovná jednotka vystavuje faktúru za dodanie služby 31. 12. 2010. Faktúru vystavuje v lehote 15 dní, t. j. 15. 1. 2011, vystavená faktúra je zaevidovaná do KVF roku 2010, dátum účtovania je síce január 2011 rovnako ako deň vystavenia, časovo a vecne však výkon súvisí s rokom 2010. FO 2010xx

Predpokladom úplnosti vystavenia aj zaúčtovania vystavených faktúr sú však informácie, resp. podklady získané od jednotlivých zodpovedných zamestnancov, ktorí poznajú detaily zmluvných podmienok s obchodnými partnermi, ktoré zahŕňajú prípadné zľavy, bonusy, skontá, výšku zádržného (pri stavebných zmluvách), prípadne výšku zmluvných alebo sankčných pokút.

Niet masky, čo by zakrývala pokrivenú tvár MEREDIN

Poskytnutie plneniav roku 2010 podľa zmluvy

311

602

DPH

311

343

FO 2010xx – doklad bude zahrnutý do roku 2010 a bude mu priradené číslo z číselného radu vyšlých faktúr roku 2010. xx – interné číslovanie firmy

2 Príklad č. 6: Účtovná jednotka vykonala služby, ktoré v roku 2010 neboli fakturované. Výška sumy nie je v čase zostavovania ÚZ presne známa, účtovná jednotka vychádza z odhadu tejto čiastky na základe porovnateľnej zákazky. Ak existujú práce alebo služby, na ktoré do dňa zostavenia ÚZ nebol vystavený účtovný doklad, keďže nie je známa výška čiastky, účtovná jednotka postupuje v súlade s § 48 ods. 3 Postupov účtovania a účtuje sa odhad výšky pohľadávky a výnosu na základe zmluvy alebo obdobného plnenia. Interný doklad

ZRNKO MÚDROSTI

Vystavená 15. 1. 2011

Vystavený 20. 1. 2011

Odhad plnenia za službuvykonanú v roku 2010

311xx odhad

6xx

Takýto účtovný zápis považujeme za závierkový účtovný prípad.

2.4 Účtovnou jednotkou prijaté účtovné doklady Na prelome účtovných období je nevyhnutné venovať zvýšenú pozornosť rovnako došlým faktúram za nakúpený majetok, služby a rôzne iné plnenia. Prvým

Podvojné účtovníctvo kritériom na správne zaradenie došlej faktúry do správneho obdobia je vecný obsah. Ak sa predmet faktúry identifikuje ako plnenie za rok 2010, zaeviduje sa do knihy došlých faktúr roku 2010 a priradí sa mu príslušné číslo. Zároveň však treba rozlíšiť, či faktúry v sebe neobsahujú aj časť plnenia, ktoré bude v režime predplatenia, čo sa musí prejaviť v spôsobe účtovného spracovania. Faktúry, ktorých vecný obsah už jednoznačne súvisí s rokom 2011, nebudú spadať do prác spojených s účtovnou závierkou roku 2010, priradí sa im číslo z nového číselného radu pre rok 2011 a zúčtujú sa štandardným spôsobom v novom roku. Plnenia, ktoré sa týkajú roku 2010, ale účtovná jednotka k nim nemá účtovný doklad, účtuje cez interné účtovné zápisy formou interných dokladov cez účty 326 – Nevyfakturované dodávky, 323 – Krátkodobé rezervy, 4xx – Dlhodobé rezervy, prípadne použije účty časového rozlíšenia v rámci závierkových účtovných prípadov. Za dôležité považujem, že použitie uvedených účtov neznamená účtovanie bez účtovného dokladu. Rozdiel oproti bežným fakturovaným záväzkom je len v tom, že na odhad výšky sumy sa použije záznam z podpornej evidencie, ako sú napríklad uzatvorené zmluvy, objednávky, dodávky obdobného charakteru v minulosti, prípadne iné.

2.5 Overenie úplnosti registra zmlúv a úplnosti účtovného zobrazenia všetkých zmluvných vzťahov Ako samostatný okruh prípravných prác, ktorý úzko súvisí s dokladovou inventúrou, považujem overenie registra zmlúv účtovnej jednotky, t. j. revíziu úplnosti uzatvorených zmlúv so všetkými obchodnými partnermi. Register zmlúv má obsahovať nielen súpis všetkých zmlúv podľa určitého vecného členenia (napr. nájomné, mandátne, služby, predaj majetku a rôzne iné), ale aj platnosť a účinnosť zmluvy, prípadne poznámku ohľadom fakturácie alebo iných platobných podmienok. Účelom má byť overenie úplnosti zaúčtovania všetkých pohľadávok a záväzkov (nielen z obchodného vzťahu), ale aj prípadných sankčných – pokuty a penále, vyhodnotenie priznaných bonusov, zliav, rabatov, provízií na jednej strane a na strane druhej overenie dodržania akruálneho princípu účtovníctva vzhľadom na možnú rôznu frekvenciu niektorých platieb. Možno pozabudnúť na platby medzi účtovnou jednotkou a fyzickými osobami, kde frekvencia platieb je zväčša ročná a platba môže byť platbou vopred aj pozadu, prípadne platba na viac rokov vopred alebo pozadu. Zároveň z interného overenia zmluvných vzťahov možno identifikovať prípadné súdne spory, t. j. tento okruh prípravných prác má svoje nadviazanie na participáciu právneho oddelenia.

2.6 Prehľad súdnych sporov vypracovaný právnym oddelením Právne oddelenie účtovnej jednotky by malo pre účely účtovnej závierky vypracovať prehľad o existujúcich aj potenciálnych súdnych sporoch, a to tak aktívnych (potenciálne pohľadávky), ako aj predovšetkým pasívnych (potenciálne záväzky), na ktoré nadväzuje povinnosť účtovnej jednotky tvoriť rezervu podľa § 19. Význam takto spracovaných informácií ocení účtovná jednotka pri zostavovaní ÚZ aj pri spracovaní poznámok k ÚZ. Rovnako je dôležitá informácia o právnom stave vymáhaných pohľadávok po splatnosti, pretože na základe týchto informácií sa môže kvalifikovane odhadnúť výška opravnej položky k sporným, pochybným alebo nevymáhateľným pohľadávkam, a to nielen z hľadiska účtovníctva, ale aj z hľadiska dane z príjmov PO.

2.7 Overenie správnosti a úplnosti zaúčtovaných úverov a pôžičiek Ďalším okruhom na kontrolné overenie sú záväzky vyplývajúce z poskytnutých úverov, lízingových zmlúv, pôžičiek, kde treba najčastejšie overiť správnosť zostatku nesplatenej istiny, správnosť časového rozlíšenia úrokov, prípadne poistných platieb. Podkladom sú úverové a lízingové zmluvy, splátkové kalendáre, prípadne iné.

2.8 Overenie zaúčtovaných odpisov a zostatkových cien Suma zaúčtovaných odpisov sa musí rovnať prírastku oprávok za ročné obdobie. Prvotný rozdiel môže vzniknúť v prípade, ak sa okrem odpisov účtovalo súvzťažne s účtami oprávok (07x a 08x) vyradenie majetku predajom, darovaním

LEGISLATÍVA Zbierka zákonov uverejnila: Čiastka 162: Zákon č. 433/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Účinnosť: od 1. decembra 2010 Zákon č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Účinnosť: od 1. januára 2011 Zákon č. 435/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Účinnosť: od 1. januára 2011 Vyhláška Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 436/2010 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 416/2008 Z. z., ktorou sa vydáva Program štátnych štatistických zisťovaní na roky 2009 až 2011 v znení vyhlášky č. 540/2009 Z. z. Účinnosť: od 1. januára 2011 Výnos Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 437/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa výnos Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 424/2009 Z. z. o podrobnostiach výpočtu platového koeficientu na účely zahraničného funkčného platu. Účinnosť: od 17. novembra 2010 Opatrenie Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 438/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o charakteristikách, základných znakoch a štruktúre zisťovaných údajov a vydáva vzor sčítacieho tlačiva pri sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2011. Účinnosť: od 20. novembra 2010 Čiastka 163 Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 439/2010 Z. z. o uzavretí Protokolu o strategickom environmentálnom hodnotení k Dohovoru o hodnotení vplyvu na životné prostredie presahujúceho štátne hranice. Platnosť: od 17. novembra 2010

23 1/2011

Podvojné účtovníctvo Čiastka 164 Zákon č. 440/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe v znení neskorších predpisov. Účinnosť: od 1. decembra 2010 Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 441/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 67/2007 Z. z. o monitorovacom a informačnom systéme pre námornú plavbu. Účinnosť: od 1. decembra 2010 Oznámenie Národnej banky Slovenska č. 442/2010 Z. z. o vydaní pamätných obehových euromincí v nominálnej hodnote 2 eurá pri príležitosti 20. výročia vzniku Vyšehradskej skupiny. Platnosť: od 17. novembra 2010 Pokračovanie na str. 26

Kontrola zostatkov hlavnej knihy: – či súvahové aktívne účty nevykazujú záporné zostatky a naopak, či súvahové pasívne účty nevykazujú kladné zostatky, – či kalkulačné účty k zásobám (111 – Obstaranie materiálu, 131 – Obstaranie tovaru) majú zostatok, – či výsledok hospodárenia za predchádzajúce účtovné obdobie na účte 431 – Výsledok hospodárenia v schvaľovacom konaní bol preúčtovaný na nerozdelené výsledky minulých rokov alebo inak vysporiadaný (rozdelený medzi spoločníkov) v súlade s rozhodnutím valného zhromaždenia a má teda nulový zostatok, – či niektoré položky nákladov alebo výnosov s označením „ostatné“ neprekročili svojím obratom štandardnú 10 % úroveň z obratu syntetického účtu (ak sa tak stalo, zrejme nie je dostatočný stupeň analytického členenia príslušných účtov, čo je dôvod na úpravu),

alebo v dôsledku manka alebo škody. K sume odpisov potom pripočítame aj uvedené zostatkové ceny na účtoch 541, 543 alebo 549 a súčet musí byť identický ako prírastok na účtoch oprávok. Pri kontrolných prácach s majetkom je zároveň užitočné vygenerovať zostavu zostatkových cien účtovných aj daňových ako podklad pre výpočet odloženej daňovej povinnosti použitím súvahového princípu (pozri nižšie). Zároveň je možné odporučiť kontrolu správnosti zaúčtovaných poistných udalostí pri dlhodobom majetku, usporiadanie DPH a podobné súvislosti.

2.9 Overenie súladu mzdovej evidencie so zostatkami hlavnej knihy Okruh miezd býva často účtovaný automatickými účtovnými zápismi. Ich presnosť závisí od softvérových nastavení účtovnej jednotky. V oblasti bežných mzdových nákladov a zúčtovacích vzťahov voči poisťovniam, prípadne so zrážkami zamestnancov nevzniká v praxi problém. Overenie je užitočné vykonať v oblasti rezerv v mzdovej oblasti, mzdy na nevyčerpanú riadnu dovolenku vrátane odvodov, rezerv na odmeny a tiež rezerv na odstupné, odchodné. Čerpanie, prípadne zrušenie týchto rezerv nie je vždy automatizované, preto sa tu vyžaduje komunikácia medzi oddelením mzdovej učtárne a finančným účtovníkom. Ďalším dôvodom sú ročné zúčtovania, prehľady, hlásenia, ktoré môžu niesť chyby alebo nepresné údaje a je dobré ich včas zistiť a odstrániť. Kópie výkazov, resp. hlásení voči jednotlivým poisťovniam, prípadne daňovému úradu by mali byť prílohami dokladových inventúr účtov v rámci skupiny 33, resp. 36.

2.10 Predbežná kontrola zostatkov hlavnej knihy Je užitočné na začiatku uzávierkových prác preveriť zostatky hlavnej knihy po logickej stránke, aby sa eliminovali chyby, ktoré vznikli z nepozornosti. Medzi ďalšie príklady prípravných prác môžeme zaradiť aj nasledovné: l overenie tvorby a použitia sociálneho fondu v súlade so zákonom č. 152/1994 Z. z., l vysporiadanie nepeňažných plnení voči zamestnancom, prípadne spoločníkom, štatutárom, napr. z titulu používania služobných áut na súkromné účely, používania mobilných telefónov na súkromné účely a iné za zvyšok roka, l overiť skutočnosti, ktoré sa podľa PÚ sledujú v podsúvahovej evidencii, napríklad odpísané pohľadávky. l overiť vrátenie podpísaných zápočtových listov druhou stranou, prípadne vystavenie alebo získanie opisov faktúr, ak je to potrebné.

Závierkové účtovné prípady

Závierkové účtovné prípady sa účtujú ku dňu, ku ktorému sa zostavuje ÚZ.

3.1 Účtovanie o časovom rozlíšení (§ 5 ods. 4 a 6 PÚ) Jedným zo základných princípov účtovníctva je účtovanie výsledkových účtovných prípadov do obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia, bez ohľadu na reálny dátum úhrady alebo inkasa danej transakcie. Základným kritériom použitia účtov časového rozlíšenia je jednoznačná identifikácia troch okolností: účel (vecný obsah), suma a obdobie, ktorého sa týkajú. Účty časového rozlíšenia podliehajú dokladovej inventúre, posudzuje sa ich výška, odôvodnenosť existencie a podľa požiadaviek vykazovania sa rozlišujú z časového hľadiska na krátkodobé a dlhodobé. Na účte 381 – Náklady budúcich období sa najčastejšie rozlišujú náklady, ktoré sa týkajú viacerých účtovných období, tzv. predplatené náklady. Pozornosť treba venovať najčastejšie službám plateným vopred, napr. nájomné, poistenie, predplatné, úroky pri úverových zmluvách vrátane lízingu. Účet 382 – Komplexné náklady budúcich období má rovnaké použitie, ide však o situácie, keď pri rozlíšení nejde o jeden druh nákladu, ale o skupinu rôznych druhových nákladov. Na účte 383 – Výdavky budúcich období účtuje účtovná jednotka také náklady bežného účtovného obdobia, ktoré sa výdavkami stanú až v ďalšom období. V praxi ich označujeme tiež ako náklady platené pozadu. Použitie tohto účtu

Podvojné účtovníctvo obmedzilo zavedenie účtu 326 – Nevyfakturované dodávky, ktoré majú obdobné použitie. Účet 383 je možné odporučiť použiť v prípade, keď účtovná jednotka časovo rozlišuje náklady od subjektov, ktoré svoje služby nefakturujú (napr. nájomné zo zmlúv voči fyzickým osobám). Na účte 384 – Výnosy budúcich období účtujeme vopred prijaté príjmy, ktoré budú výnosmi vo viacerých účtovných obdobiach. Vecnou náplňou tohto účtu je aj účtovanie dotácií na obstaranie DM, ktoré sa rozpúšťajú do výnosov bežného účtovného obdobia v časovej a vecnej súvislosti so zaúčtovaním odpisov DM, na ktorý bola dotácia poskytnutá. Účtujeme tu aj dotácie na nákup pozemkov, ktorých poskytnutie je podmienené výstavbou na tomto pozemku. Pozemok je majetok, ktorý sa neodpisuje, suma dotácie sa pripočíta k hodnote stavby a rozpúšťa sa do výnosov v účtovných obdobiach počas určenej doby odpisovania stavby. Na účte 385 – Príjmy budúcich období sa účtujú výnosy patriace do bežného obdobia, ktoré sa na príjmy premenia až v nasledujúcom účtovnom období. Príkladom použitia účtu 385 sú práce alebo služby, ktoré neboli ukončené úplne alebo podľa zmluvy budú fakturované až po úplnom dokončení (t. j. v roku 2011 alebo ešte neskôr). Aplikáciu nájdeme v stavebných spoločnostiach účtujúcich podľa § 30 PÚ o zákazkovej výrobe.

3.2 Účtovanie o odloženej daňovej povinnosti Účtovanie o odloženej dani má za cieľ reflektovať súčasné alebo budúce daňové výhody, ktoré účtovná jednotka – daňovník, v danom čase využíva alebo bude využívať. Vzhľadom na to, že ide o väzbu na daňový základ, zisťuje sa vplyv nedaňových nákladov, resp. nezdaňovaných výnosov v danom zdaňovacom období s následným premietnutím na výšku súčasnej, resp. budúcej daňovej povinnosti, ktorá ako nákladová položka skupiny 59x má priamy vplyv na výšku vykázaného disponibilného výsledku hospodárenia ako najpodstatnejšieho vlastného zdroja obchodného majetku. Povinnosť aplikovať § 10 PÚ majú primárne účtovné jednotky, ktoré podliehajú povinnosti auditu podľa § 19 ZoÚ. Ak však takáto povinnosť v minulosti už vznikla, nemení na nej nič ani zánik povinnosti auditu. V súčasnosti to môže byť otázka niektorých menších, zväčša súkromných akciových spoločností, ktoré boli z povinnosti auditu vyňaté.

– či v hlavnej knihe neostali účty, ktoré nie sú v súlade s platnou rámcovou účtovou osnovou, – či sa štruktúra použitých účtov v rámci účtového rozvrhu nezmenila tak, že by sa nedodržali ustanovenia § 4 PÚ na vytváranie analytických účtov k účtom syntetickým, – či sú premietnuté prírastky/úbytky na účtoch v podsúvahovej evidencii.

Dobrovoľná aplikácia ustanovení o odloženej dani je použiteľná v akejkoľvek účtovnej jednotke. V praxi sa často používa tzv. výsledková metóda na výpočet odloženej daňovej povinnosti, ktorá testuje nedaňové náklady (dočasné), prípadne dočasne nezdanené výnosy. Keďže metodika účtovania má svoj zdroj v medzinárodnom účtovníctve v IAS 12 – Dane zo zisku, správnejšie je aplikovať súvahovú metódu, resp. kombináciu oboch metód na zistenie odloženej daňovej povinnosti. Často sa v praxi pri zavedení súvahovej metódy odhalili pri účtovaní o odloženej dani chyby minulých období.

2 Príklad č. 7: Výpočet odloženej daňovej povinnosti VÝSLEDKOVÝ PRINCÍP Účtovný odpis, Daňový odpis, resp. náklad resp. náklad

Rozdiel ÚN – DN

Sadzba dane

Odložená daň (+ pohľadávka, – záväzok)

Účtovanie

Suma

19,00 % Dlhodobý majetok odpisovaný

279 406,68

285 476,52

– 6 069,84

– 1 153,27

592/481

1 153,27

Opravné položky k pohľadávkam

2 530,00

0,00

2 530,00

480,70

481/592

480,7

Celková odložená daň

– 672,57

SÚVAHOVÝ PRINCÍP ZC účtovná

ZC daňová

Rozdiel ZCÚ – ZCD, resp. ZCÚ – ZCD

Sadzba dane

Odložená daň (+ pohľadávka, – záväzok)

Účtovanie

Suma

19 % ZS ODZ pri DHM

– 56 580,53

ZS ODP pri OP

701/481

0,00

56 580,53 0,00

Dlhodobý majetok odpisovaný

4 086 616,37

3 782 754,01

303 862,36

19,00 %

– 57 733,85

592/481

1 153,32

Pohľadávky z obchodného styku*

7 470,00

10 000,00

2 530,00

19,00 %

480,70

481/592

480,70

* k pohľadávkam vo výške 10 000 boli vytvorené OP vo výške 2 530, ktoré nie sú daňovo uznané v roku 2010

25 1/2011

Podvojné účtovníctvo Rekapitulácia súvahového princípu výpočtu: Každá spoločnosť má mať v sústave svojich vnútroorganizačných smerníc smernicu o inventarizácii majetku, záväzkov a ich rozdiele, ktorej súčasťou má byť každoročný príkaz štatutárneho orgánu na vykonanie inventarizácie, ako aj ustanovené inventarizačné komisie a harmonogram vykonania inventúr, samozrejme aj výsledná záverečná správa o celkových zisteniach.

LEGISLATÍVA Pokračovanie zo str. 24 Čiastka 165 Zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní. Účinnosť: od 1. januára 2011 Čiastka 166 Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 444/2010 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška úhrady za užívanie vymedzených úsekov diaľnic a rýchlostných ciest pre motorové vozidlá a jazdné súpravy. Účinnosť: od 1. januára 2011 Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 445/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 294/2005 Z. z. o meradlách. Účinnosť: od 1. júna 2011 Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 446/2010 Z. z. o uzavretí Dohody o založení Svetového zverenského fondu pre diverzitu plodín. Platnosť: od 20. novembra 2010 Čiastka 167 Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 447/2010 Z. z. sp. zn. PL. ÚS 23/06 z 2. júna 2010 vo veci vyslovenia nesúladu ustanovenia § 13 ods. 2 písm. j) v časti „na náklady podniku“ v spojení s ustanovením § 56 ods. 2 v časti „§ 13 ods. 2 písm. j) alebo“ zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Platnosť: od 23. novembra 2010 Čiastka 168 Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 448/2010

Začiatočný stav odloženého daňového záväzku k 1. 1. 2010 Konečný stav odloženého daňového záväzku k 31. 12. 2010 Zmena stavu na doúčtovanie Začiatočný stav odloženej daňovej pohľadávky k 1. 1. 2010 Konečný stav odloženej daňovej pohľadávky k 31. 12. 2010 Zmena stavu na doúčtovanie

56 580,53 57 733,85 1 153,32 0,00 480,70 480,70

Rekapitulácia výsledkového princípu výpočtu: Účtovné odpisy DHM za rok 2010 Daňové odpisy k 31. 12. 2010 Odložený daňový záväzok z rozdielu ÚO a DO x sadzba dane Opravná položka ako účtovný náklad Opravná položka ako daňovo neuznaný náklad Odložená daňová pohľadávka

279 406,68 285 476,52 1 153,32 2 530,00 0,00 480,70

Vzhľadom na fakt, že naša legislatíva už dlhšiu dobu obsahuje v jednotlivých ustanoveniach ZoÚ a následne PÚ možnosti účtovania zmien ocenenia dlhodobého majetku cez účty vlastného imania, dotýka sa táto skutočnosť aj účtovania o odloženej dani. Všeobecne platí, že ak sa účtovné prípady neúčtujú výsledkovo, ale s vplyvom na vlastné imanie, aj prípadná odložená daň sa bude z tejto okolnosti účtovať súvahovo. Možnosti súvzťažností pri odloženej daňovej pohľadávke: 481/592, 594, 414, 415*, 416, 428, 429 a 015* Možnosti súvzťažností pri odloženom daňovom záväzku: 592, 594, 414, 415*, 416, 428, 429 a 015*/481 Skutočnosti s vplyvom na odloženú daň týkajúce sa * označených účtov sa zúčtujú na tie transakcie, ktoré vznikli pred 1. 1. 2010, pretože novelizované postupy účtovania sa dotkli účtovania na účte 415, ako aj 015 tak, ako je uvedené vyššie.

3.3 Inventarizácia a účtovanie o inventarizačných rozdieloch (§ 11 PÚ) Celá 5. časť zákona o účtovníctve je venovaná inventarizácii majetku, záväzkov a ich rozdielu, t. j. účtom vlastného imania. Napriek tomu sa táto najpodstatnejšia časť uzávierkových prác veľmi často v praxi spoločností nedoceňuje alebo priamo podceňuje. Inventarizáciou sa má preukázať skutočný a reálny stav majetku, záväzkov a zostatkov účtov vlastného imania. Do bežného účtovníctva sa môže počas účtovného obdobia dostať množstvo nepresných údajov, rôzne priebežné odhady, funguje prirodzená chybovosť ľudského faktora, striedanie účtovníkov alebo iné vonkajšie aj vnútorné vplyvy spoločnosti. Pred vykonaním myslenej hrubej čiary pod zostatkom každého účtu je treba overiť, z čoho sa tento zostatok skladá, resp. čo ho tvorí. Často sa pojmy inventúra a inventarizácia v praxi nepoužívajú správne. Inventúra je fyzická činnosť, ktorou sa zisťuje skutočný stav majetku hmotnej povahy počítaním, vážením, meraním alebo matematickými metódami prepočtu (dlhodobý hmotný majetok, zásoby, cenné papiere v listinnej podobe, pokladnica, ceniny). Preto sa teda inventúra ako činnosť člení na fyzickú a dokladovú. Dokladová inventúra sa vykonáva pri všetkých ostatných položkách majetku, záväzkov a účtov vlastného imania, ktoré nemajú hmotnú podstatu, overovaním relevantných dokladov preukazujúcich zostatok, t. j. dlhodobý nehmotný majetok, finančné investície (vklady, pôžičky, cenné papiere v zaknihovanej podobe), bankové účty, krátkodobý finančný majetok, pohľadávky, účty časového rozlíšenia, záväzky, rezervy, úvery, finančné výpomoci, základné imanie, fondy kapitálové a ziskové, účty precenenia, účty časového rozlíšenia. Treba uviesť aj inventúru podsúvahových účtov, na ktorú sa často zabúda. Inventarizácia je činnosť, ktorou sa porovnáva zistený skutočný a účtovný stav jednotlivých položiek a vyčísľujú sa inventarizačné rozdiely. Tieto sa prvotne posudzujú ako rozdiely, ktoré je možné ešte dohľadať, až sekundárne sa vyčíslia prípadné manká (schodok) a prebytky. Zákon o účtovníctve uvádza periodicitu, v ktorej minimálne sa inventúra a následne inventarizácia majú vykonať.

Podvojné účtovníctvo Prehľad o periodicite a termínoch vykonania inventúr v súlade s požiadavkami zákona: Kategória majetku, záväzku alebo položky vlastného imania Dlhodobý nehmotný majetok Dlhodobý hmotný majetok

Vykonanie Periodicita podľa ustanovení zákona o účtovníctve raz ročne k 31. 12. 2010

Úprava

Druh inventúry D = dokladová F = fyzická K = kombinovaná D, príp. K*

Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 205/2004 Z. z. o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Účinnosť: od 1. decembra 2010

raz za dva roky; október – decem- stav zistený fyzicber 2010 alebo ja- kou inventúrou, dostav k 31. 12. plnený o prírastky nuár 2011 a úbytky k 31. 12. Finančné investície raz ročne k 31. 12. 2010 Zásoby raz ročne kedykoľvek o prírastky a úbytky v roku k 31. 12., resp. od 1. 1. do dňa skončenia fyzickej inventúry v januári 2011 Pohľadávky raz ročne k 31. 12. 2010 úprava na základe konfirmácií Krátkodobý finanč- raz ročne k 31. 12. 2010 ný majetok Bankové účty raz ročne k 31. 12. 2010 Pokladnice 4-krát ročne priebežne Ceniny 4-krát ročne priebežne Účty časového roz- raz ročne k 31. 12. 2010 líšenia aktív Základné imanie raz ročne k 31. 12. 2010 Fondy (kapitálové raz ročne k 31. 12. 2010 a ziskové) Nerozdelené výsled- raz ročne k 31. 12. 2010 ky minulých rokov Záväzky (obchodné, raz ročne k 31. 12. 2010 obchodné (fakuldaňové, zamestnatatívne) na záklanecké, skupinové, de konfirmácií bankové, iné) krátkodobé aj dlhodobé Odložená daňová raz ročne k 31. 12. 2010 povinnosť k 31. 12. 2010 Rezervy (krátkodo- raz ročne bé aj dlhodobé) Účty časového roz- raz ročne k 31. 12. 2010 líšenia pasív Podsúvahové účty raz ročne k 31. 12. 2010

F, príp. K**

Čiastka 169 D, príp. K*** F

D D, príp. K*** D F F D D D D D

Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 449/2010 Z. z. o uzavretí Medzinárodnej zmluvy o rastlinných genetických zdrojoch pre výživu a poľnohospodárstvo Príloha k čiastke 169 – k oznámeniu č. 449/2010 Z. z. Platnosť: od 25. novembra 2010 Čiastka 170 Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 450/2010 Z. z. o uzavretí Protokolu medzi Slovenskou republikou a Holandským kráľovstvom, ktorým sa mení a dopĺňa Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Holandským kráľovstvom o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmu a z majetku a protokol k nej. Príloha k čiastke 170 – k oznámeniu č. 450/2010 Z. z.

D D D D

kombinovaná iba ak by nehmotný majetok bol uložený na technických nosičoch ** kombinovaná napríklad v prípade pozemkov cez listy vlastníctva *** kombinovaná iba ak by niektoré cenné papiere boli v listinnej podobe O vykonaní každej čiastkovej inventúry majetku, záväzkov a vlastného imania sa vyhotovuje: l inventúrny súpis. Náležitosti inventúrneho súpisu uvádza § 30 ods. 2 ZoÚ; do pozornosti dávam bod h) uvedeného ustanovenia, podľa ktorého súčasťou inventúrneho súpisu majú byť aj „odporúčania na posúdenie reálnosti ocenenia majetku a záväzkov k dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, zistené pri vykonávaní inventúry na účely úpravy ocenenia majetku a záväzkov podľa § 26 a § 27, ak sú takéto skutočnosti známe osobám, ktoré inventúru vykonali“. Zmyslom inventúry nie je len poznať objem, množstvo a umiestnenie majetku, ale zistiť aj využiteľnosť majetku a potvrdiť schopnosť prinášať ekonomické úžitky v budúcnosti. Je zrejmé, že tieto posúdenia vyžadujú odbornosť inventarizačnej komisie alebo kooperáciu manažmentu. Častým príkladom sú zastarané zásoby alebo nevyužívaný hmotný majetok. Zistenia takéhoto charakteru sú základom na kvalifikovaný prístup pri tvorbe opravných položiek k majetku.

Platnosť: od 26. novembra 2010 Čiastka 171 Oznámenie Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. 451/2010 Z. z. o vydaní výnosu, ktorým sa mení a dopĺňa výnos Ministerstva obrany Slovenskej republiky z 18. decembra 2008 č. SEOPMVL-91-168/2008-OdL o podrobnostiach výpočtu platového koeficientu na účely určenia zahraničného platu profesionálneho vojaka v znení výnosu zo 17. decembra 2009 č. SEOPMVL-20-62/2009-OdL. Platnosť: od 1. decembra 2010 Čiastka 172 Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 452/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 582/2006 Z. z. o bezpečnostných požiadavkách na osobné lode. Účinnosť: od 1. januára 2011 Pokračovanie na str. 29

27 1/2011

Podvojné účtovníctvo Niektoré skutočnosti, na ktoré by sa pri vykonaní inventúry nemalo zabudnúť (nižšie uvedený súpis nie je vyčerpávajúci, je skôr návodom alebo inšpiráciou). Dlhodobý nehmotný majetok: – platnosť licencií, skutočné využívanie Dlhodobý hmotný majetok: – posúdenie technického stavu, návrh na opravy alebo vyradenie, prípadne predaj a iné Zásoby: – možnosť využitia náhradných dielov nakupovaných v minulosti; využiteľnosť zásob v danom podnikaní; vývoj cien porovnateľných zásob na trhu v súčasnosti; poškodenie zásob; spôsob skladovania a jeho vplyv na zachovanie úžitkových vlastností a pod. Pohľadávky: – v období 4. štvrťroka má účtovná jednotka pripraviť listy na potvrdzovanie, t. j. konfirmácie a zaslať ich svojim dlžníkom. Na konfirmácii účtovná jednotka vyznačí svojho obchodného partnera, jeho adresu, číslo vystavenej faktúry, výšku pohľadávky a jej splatnosť. Dlžník má obratom zaslať konfirmáciu späť s potvrdeným súhlasom alebo opravou podľa jeho účtovnej dokumentácie. Ak je výška pohľadávky odsúhlasená a pohľadávka je ešte v lehote splatnosti, považuje sa za inventúrou overenú. Ak ju dlžník neuzná vôbec alebo neuzná v plnej výške, stáva sa rizikovou alebo pochybnou a je to indikátor na tvorbu opravnej položky podľa § 18. Ak dlžník neodpovie písomne, treba ho kontaktovať telefonicky alebo e-mailom. Zlým indikátorom je aj skutočnosť, ak konfirmácia nenájde adresáta. Súčasťou inventarizácie pohľadávok je ich usporiadanie podľa bonity. Účty vlastného imania: – súlad s výpisom z obchodného registra, podklady k oceňovacím rozdielom, tvorba fondov, rozhodnutia VZ o rozdelení výsledkov hospodárenia za jednotlivé účtovné obdobia (ak sa nerozdelili).

Skutočný stav majetku, záväzkov a vlastného imania uvedený v inventúrnych súpisoch sa porovnáva s účtovným stavom. Následne sa vyhotoví: l inventarizačný zápis, ktorý obsahuje všetky výsledky porovnania skutočného a účtovného stavu majetku, záväzkov a vlastného imania. Povinné náležitosti inventarizačného zápisu uvádza § 30 ods. 3 ZoÚ. Prvotne zistený rozdiel medzi skutočným a účtovným stavom majetku a záväzkov však obvykle nepovažuje účtovná jednotka za inventarizačný rozdiel. Najskôr sa zisťujú príčiny rozdielu, ktoré môžu byť viaceré: bežné chyby v účtovaní, chýbajúci účtovný zápis, zámena skladových položiek v sortimente, sčítacie chyby a podobne. Ak však aj po odstránení vyššie uvedených rozdielov nie je skutočný a účtovný stav identický, vznikajú: l inventarizačné rozdiely, ktoré sú zároveň predmetom účtovníctva v roku, v ktorom sa zistili. Účtujú sa výsledkovo, s výnimkou schodku v pokladnici v prípade existencie hmotnej zodpovednosti zamestnanca v súlade so Zákonníkom práce, keď sa účtuje pohľadávka voči hmotne zodpovednej osobe.

3.4 Účtovanie o zmene reálnej hodnoty cenných papierov a podielov § 27 ods. 1 písm. a) ZoÚ uvádza, že cenné papiere sa k vyššie uvedenému dňu oceňujú trhovou cenou, t. j. reálnou hodnotou. Zároveň však vymenúva všetky tie druhy cenných papierov, ktoré tomuto pravidlu nepodliehajú. Rozdelenie cenných papierov v závislosti od aplikácie/neaplikácie precenenia reálnou hodnotou (RH) Reálnou hodnotou sa preceňujú: 1. majetkové cenné papiere určené na obchodovanie (účet 251) 2. dlhové cenné papiere určené na obchodovanie (účet 253) 3. realizovateľné cenné papiere (účet 257) 4. majetkové cenné papiere, ktoré tvoria podiel v obchodných spoločnostiach menší, ako je 20 % ich základného imania (účet 063) Majetkové a dlhové CP určené na obchodovanie (1) a (2) patria medzi krátkodobý finančný majetok a účtovná jednotka ich obstaráva za účelom dosiahnutia zisku z ich predaja v krátkodobom horizonte. Účtovanie nárastu alebo poklesu ich reálnej hodnoty prebieha výsledkovo tak, ako je zobrazené v tabuľke nižšie. Postup pri položkách (3) a (4) závisí od skutočnosti, či bola preukázaná vyššia reálna hodnota v minulosti zaúčtovaná súvahovým spôsobom cez účet 414 – Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov. V prípade, ak by došlo k poklesu aktuálnej reálnej hodnoty oproti obstarávacej cene, pokles ich hodnoty, resp. znehodnotenie sa účtuje tvorbou opravnej položky výsledkovo s výnimkou, ak by existoval už predtým vytvorený oceňovací rozdiel. Pred účtovaním výsledkovo by sa najskôr znížil, resp. vynuloval práve tento oceňovací rozdiel, tak ako je to naznačené v ďalšej tabuľke. Účtovné zobrazenie Krátkodobé cenné papiere

Zmena hodnoty k 31. 12. 2010

Zvýšenie hodnoty

Zníženie hodnoty

251 – MCP na obchodo- výsledkovo vanie

251a/664a

564a/251a

§ 27 ods. 1 ZoÚ

253 – DCP na obchodo- výsledkovo vanie

253a/666a

566a/253a

§ 27 ods. 1 ZoÚ

výnimka z § 27 ods. 1 ZoÚ

061a/414a

414a/061a

§ 27 ods. 9 ZoÚ – použitie metódy vlastného imania

256 – DCP so splat- nepreceňované nosťou do jedného roka držané do splatnosti

Poznámka

257 – Ostatné realizova- aplikácia reálnej hodnoty teľné CP Dlhodobé cenné papiere 061 – Podielové CP súvahovo a podiely v dcérskej účtovnej jednotke

Podvojné účtovníctvo Krátkodobé cenné papiere

Zmena hodnoty k 31. 12. 2010

062 – Podielové CP súvahovo a podiely v spoločnosti s podstatným vplyvom

zvýšenie hodnoty

zníženie hodnoty

062a/414a

414a/062a

Poznámka

v dcérskej spoločnosti metódou vlastného imania 1.

063 – Realizovateľné aplikácia reálnej hodnoty CP a podiely 065 – Dlhové CP držané nepreceňované do splatnosti

výnimka z § 27 ods. 1 ZoÚ

Aplikácia § 18 ods. 2 a 3 – opravné položky k CP: Účet

257 063

RH > ÚH k 31. 12. 2009

Pokles RH k 31. 12. 2010 do výšky precenenia v minulom roku

Pokles RH k 31. 12. 2010 nad výšku precenenia v minulom roku (ak existuje)

257a/414a

414a/257a

565a/291a

063a/414a

414a/063a

RH = OC k 31. 12. 2009 257a

565a/291a

063

063a

565a/096a

RH < ÚH k 31. 12. 2009 Nárast RH k 31. 12. 2010 do Nárast RH k 31. 12. 2010 nad pôvodnej výšky ocenenia pôvodnú výšku ocenenia 257

565a/291a

291a/565

257a/414a

063

565a/096a

096a/565a

063a/414a

Reálna cena sa neaplikuje na: a) cenné papiere držané do splatnosti (účet 065 a 256), b) cenné papiere obstarané v primárnych emisiách, neurčené na obchodovanie, c) podiely na základnom imaní v spoločnostiach, pre ktoré je účtovná jednotka materským podnikom alebo v ktorých má podstatný vplyv, t. j. najmenej 20 % na ZI (účty 061 a 062).

3.5 Účtovanie o tvorbe a rozpúšťaní opravných položiek (§ 18 PÚ) Opravné položky k ostatným druhom aktív: Testovanie na zníženie hodnoty – zisťujeme, či:

Skupiny:

01x, 02x

predpokladané ekonomické úžitky z používania (príp. z predaja po odpočítaní nákladov na predaj) (1) sú nižšie, ako je jeho účtovná hodnota (po odpočítaní oprávok a už skôr vytvorených opravných položiek) (2) ak NIE:

§ 18 ods. 4

OP netvoríme

ak ÁNO: OP tvoríme vo výške rozdielu (2) – (1) Účtovanie tvorby:

553/091, 092

Ilustrácia: Spoločnosť v priebehu roka 2010 v dôsledku zmien vo vlastníckej štruktúre zastavila výrobu kŕmnych zmesí. Zastavenie výroby sa dotklo výrobnej linky. K 31. 12. 2010 má manažment informáciu o predaji tejto výrobnej linky; tržba z predaja po odpočítaní nákladov na predaj bude 5 000, pričom jej zostatková cena v účtovníctve ku dňu vyradenia bude 7 200. Za ekonomické úžitky možno považovať tržby z predaja, ktoré sú však nižšie ako účtovná hodnota majetku (netto = ZC). Výška OP bude vo výške rozdielu ÚH a tržieb z predaja, t. j. 2 200. Interný doklad*

Tvorba opravnej položky k nevyužívanej výrobnej linke vo výške kladného rozdielu účtovnej hodnoty a tržieb z predaja

2 200

553/092

* tvorbu OP z hľadiska preukaznosti doložíme rozhodnutím o predaji, príp. ďalšími podkladmi Dlhodobý majetok neodpisovaný Skupiny:

03x

predpokladané ekonomické úžitky z používania (príp. z predaja po odpočítaní nákladov na predaj) (1) sú nižšie, ako je jeho účtovná hodnota (po odpočítaní už skôr vytvorených opravných položiek) (2) ak NIE:

§ 18 ods. 4

OP netvoríme

Základné imanie dcérskej 1 480 030,00 € spoločnosti

Nominálny podiel na ZI

1 450 400,00 €

Stav účtu 061

1 740 000,00 €

Podiel na ZI v % (1 450 400/1 480 030) x 100

Vlastné imanie dcérskej 1 880 000,00 € spoločnosti k 31. 12. 2010

98,00 % podiel na vlast- 1 842 362,65 € nom imaní Oceňovací rozdiel (6. – 3.)

98,00 €

102 362,65 €

565a/096a Pokles RH k 31. 12. 2010

257

Dlhodobý majetok odpisovaný

2 Príklad č. 8: Ocenenie podielu

ak ÁNO: OP tvoríme vo výške rozdielu (2) – (1) Účtovanie tvorby:

553/092

LEGISLATÍVA Pokračovanie zo str. 27 Opatrenie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 453/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú vzory žiadostí o poskytnutie dotácie na rozvoj bývania. Účinnosť: od 1. januára 2011 Oznámenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 454/2010 Z. z. o vydaní opatrenia, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/20414/2007-31, ktorým sa ustanovuje usporiadanie, obsahové vymedzenie, spôsob, termín a miesto predkladania informácií z účtovníctva a údajov potrebných na účely hodnotenia plnenia rozpočtu verejnej správy v znení opatrenia č. MF/027059/ 2008-31 a opatrenia č. MF/23989/ 2009-31. Platnosť: od 7. decembra 2010 Čiastka č. 173 Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 455/2010 Z. z. o zrušení Vojenského obvodu Javorina. Účinnosť: od 1. januára 2011 Čiastka 174 Oznámenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 456/2010 Z. z. o vydaní opatrenia, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky zo 14. novembra 2007 č. MF/24342/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a účtovej osnove pre účtovné jednotky, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania v znení neskorších predpisov. Platnosť: od 9. decembra 2010

29 1/2011

Podvojné účtovníctvo Oznámenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 457/2010 Z. z. o vydaní opatrenia, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky zo 14. decembra 2005 č. MF/22933/2005-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní a označovaní položiek individuálnej účtovnej závierky, obsahovom vymedzení týchto položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie pre zdravotné poisťovne v znení neskorších predpisov. Platnosť: od 9. decembra 2010 Oznámenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 458/2010 Z. z. o vydaní opatrenia, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 13. decembra 2007 č. MF/27076/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek účtovnej závierky pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov v znení neskorších predpisov.

predpokladané ekonomické úžitky z majetku (príp. z realizačnej ceny pri predaji po odpočítaní nákladov na predaj) (1) sú nižšie, ako je jeho účtovná hodnota (po odpočítaní už skôr vytvorených opravných položiek) (2)

Zásoby Skupiny:

01x

ak NIE: § 18 ods. 5

OP netvoríme

Účtovanie tvorby:

Platnosť: od 9. decembra 2010 Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 460/2010 Z. z. o prijatí zmien Dohovoru o medzinárodnej železničnej preprave (COTIF) v znení Protokolu 1999 o zmene Dohovoru o medzinárodnej železničnej preprave z 9. mája 1980. Platnosť: od 9. decembra 2010 Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 461/2010 Z. z. o prijatí Zmien a doplnkov priložených predpisov k Európskej dohode o medzinárodnej preprave

553/092

Ilustrácia: Spoločnosť pri fyzickej inventúre zásob zistila objem zásob, ktoré od poslednej fyzickej inventúry k 31. 12. 2009 nezaznamenali žiadny pohyb. Dôvodom je ich dočasná nepoužiteľnosť vo výrobe, sú teda nepotrebné, nie je možné ich ani predať. Tieto zásoby sú vo výške 1 000. Keďže zásoby neprinášajú spoločnosti momentálne žiaden ekonomický úžitok, vytvorí sa OP vo výške ich účtovnej (obstarávacej ceny)*. * súčasťou fyzickej inventúry zásob má byť okrem vyčíslenia zásob v naturálnych jednotkách aj posúdenie ich použiteľnosti pre spoločnosť Interný doklad*

Tvorba opravnej položky k nepoužiteľným (bezobrátkovým) zásobám

1 000

505a/191, 196

* tvorbu OP z hľadiska preukaznosti doložíme stanoviskom inventarizačnej komisie a záznamom zo skladovej evidencie potvrdzujúcim nulový pohyb minimálne za posledné 12-mesačné obdobie predpokladané ekonomické úžitky z majetku (1) sú nižšie, ako je jeho účtovná hodnota (po odpočítaní už skôr vytvorených opravSkupiny: 25x, účty 063 – 069 ných položiek) (2) Finančný majetok

ak NIE: § 18 ods. 6

OP netvoríme

ak ÁNO: OP tvoríme vo výške rozdielu (2) – (1) Účtovanie tvorby:

Skupiny:

565/291, 096

tvorba je opodstatnená, ak sa predpokladá, že pohľadávku dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí alebo sa vedie spor o jej uznanie

Pohľadávky z obchodného styku 311, 314, 315, 378

ak NIE: § 18 ods. 7

OP netvoríme

Platnosť: od 9. decembra 2010 Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 459/2010 Z. z. o ukončení platnosti dohôd o vzdelaní s Afganskou demokratickou republikou, Bulharskou ľudovou republikou, Indickou republikou, Irackou republikou, Mongolskou ľudovou republikou, Socialistickou federatívnou republikou Juhosláviou, Ukrajinou a Zväzom sovietskych socialistických republík.

ak ÁNO: OP tvoríme vo výške rozdielu (2) – (1)

ak ÁNO: OP tvoríme vo výške rozdielu medzi účtovnou hodnotou a predpokladaným inkasom Účtovanie tvorby:

547/391

Dlhodobé neúročené pôžičky v prípade poskytovania bezúročných pôžičiek, prípadne pôžičiek ako pohľadávky s nižším úrokom, ako je obvyklý v mieste a čase, tvoríme OP z dôvodu časovej hodnoty peňazí Skupiny: 311, 314, 315, 378 ak NIE: § 18 ods. 8

OP netvoríme

ak ÁNO: OP tvoríme vo výške rozdielu medzi účtovnou hodnotou a predpokladaným inkasom Účtovanie tvorby:

Opravné položky k ostatným účtom (§ 18 ods. 11 PÚ)

Účtovné zobrazenie tvorby OP

Účtovné zobrazenie zúčtovania OP

547/391

Účtovné zobrazenie zrušenia OP

vyradenie majetku pre- zánik dôvodov na tvorbu dajom OP 041, 042

553/093, 094

093, 094/041, 042

093, 094/553

05x

553/095

095/05x

095/553

12x

61x/192, 193, 194, 195 192, 193, 194, 195/12x 192, 193, 194, 195/61x

3.6 Úprava záväzkov (§ 18 ods. 15 PÚ) Záväzky sa upravujú pri ich inventarizácii v prípade, že ich skutočná výška je odlišná od sumy v účtovníctve. Na záväzky sa opravné položky netvoria. Ich zvýšenie alebo zníženie na základe zistených skutočností sa upraví priamo na účte záväzkov, v prípade ich zvýšenia súvzťažne na ťarchu nákladov (prípadne majetku), v prípade ich zníženia súvzťažne v prospech výnosov alebo v prospech nákladov. Najčastejšie sa vyskytuje dôvod na doúčtovanie úrokov z omeškania alebo penále (544, 545/32x).

Podvojné účtovníctvo 3.7 Tvorba a použitie rezerv (§ 19 PÚ) Vo všeobecnosti sú rezervy druhom záväzkov, oproti bežným záväzkom však majú osobitosti, ktoré sú z hľadiska účtovnej závierky významné. ZoÚ v § 26 ods. 5 definuje rezervy ako záväzky s neistým časovým vymedzením alebo výškou; vznikli v dôsledku minulých udalostí, vyplynuli z právnych predpisov alebo zmluvných dojednaní a je pravdepodobné, že pri ich plnení dôjde k zníženiu ekonomických úžitkov. § 19 PÚ uvádza taxatívny výpočet možných rezerv, ktoré účtovná jednotka tvorí v závislosti od svojich potrieb. Rezervy môžeme rozčleniť na niekoľko skupín, a to v závislosti od kritérií nasledovne: a) rezervy podľa účelu (§ 19), b) rezervy z hľadiska času ich použitia (krátkodobé a dlhodobé), c) rezervy z hľadiska daňovej uznateľnosti na účely dane z príjmu PO (daňovo uznané, daňovo neuznané). Kritériá b) a c) je potrebné začleniť aj do účtového rozvrhu účtovnej jednotky tak, aby boli splnené požiadavky na analytické sledovanie tejto kategórie záväzkov. Účtovanie rezerv: Tvorba sa účtuje na ťarchu vecne príslušného účtu nákladov: 50x, 51x, 52x, 54x, 53x/323, 451, 459 Použitie sa účtuje pri vzniku daného nákladu, na ktorý bola rezerva vytvorená, nasledovne: 323, 451, 459/32x, 33x, 34x, 36x, 37x, 47x Zrušenie sa účtuje v prípade nepoužitia rezervy, prípadne jej časti, a to opačným zápisom, ako bola vytvorená: 323, 451, 459/50x, 51x, 52x, 54x, 53x V spôsobe účtovania platí jedna výnimka, ktorá sa týka rezervy na bonusy, skontá a rabaty, ktoré sa účtovne zachytávajú úpravou tržieb z predaja výrobkov, služieb a tovaru nasledovne: Tvorba: 601, 602, 604/323 Použitie: 323/311, 325 Zrušenie: 323/601, 602, 604 Rozlišujeme dve základné skupiny kurzových rozdielov: 1. realizované – ich vznik a účtovanie je priamo spojené s: a) úhradou záväzkov a inkasom pohľadávok znejúcich na cudziu menu; vznikajú na účtoch pohľadávok, záväzkov, dlhodobého a krátkodobého finančného majetku ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu z dôvodu alebo v dôsledku inkasa pohľadávok, postúpenia, vkladu pohľadávky do základného imania alebo vzájomného započítania pohľadávok, úhrady záväzkov alebo predaja dlhodobého alebo krátkodobého finančného majetku; b) prepočtom finančných prostriedkov či už na účtoch, alebo aj v hotovosti pri ich kúpe a použití. Realizované kurzové rozdiely sa účtujú výsledkovo, a to na účty 563 – Kurzové straty alebo 663 – Kurzové zisky (súvzťažne s príslušným majetkovým alebo záväzkovým účtom) a sú súčasťou základu dane pre daň z príjmov. Výsledkovo

– pri úbytku dlhodobého, resp. krátkodobého FM

– pri úhrade záväzku, zápočte, kapitalizácii

Súvzťažne 06x, 25x

– pri inkase pohľadávok vrátane postúpenia, vkladu, zápočtu

31x, 335, 35x, 37x 563, 663 32x, 33x, 36x, 37x, 47x

– pri splátke úverov a finančných výpomocí – pri inkase dlhodobých pôžičiek Kurzové rozdiely z prepočtu peňažných prostriedkov v cudzej 563, 663 mene kurzom ECB, resp. NBS vyhláseným v deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka

Platnosť: od 9. decembra 2010 Oznámenie Úradu pre reguláciu železničnej dopravy č. 462/2010 Z. z. o vydaní výnosu o určení úhrad za prístup k železničnej infraštruktúre. Platnosť: od 9. decembra 2010 Čiastka 175 Rozhodnutie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 463/2010 Z. z. o vyhlásení nových volieb do orgánov samosprávy obcí. Platnosť: od 9. decembra 2010

Z poňatia rezerv sú teda podstatné skutočnosti, že nie je isté obdobie, v ktorom sa budú čerpať, môžeme ho len predpokladať; nepoznáme presnú výšku záväzku; stanovujeme ju iba odhadom. Poznáme však účel, na ktorý vyčleňujeme zo zisku odhadovanú čiastku tým, že zaúčtujeme príslušný druh nákladu na výdavok, ktorý očakávame, a to vždy na konci účtovného obdobia v rámci závierkových účtovných prípadov.

2 Príklad č. 9: Tvorba rezervy

3.8 Účtovanie o kurzových rozdieloch (§ 24 ods. 3 PÚ)

Kurzové rozdiely vznikajúce v priebehu roka

nebezpečného tovaru po vnútrozemských vodných cestách.

23x, 24x, 46x 066, 067 21x, 22x, 26x

na záručné opravy Spoločnosť poskytuje služby v oblasti softvérových riešení. Po odovzdaní softvéru klientom a po jeho uvedení do používania klientom sa môžu objavovať chyby, ktoré nebolo možné odhaliť počas testovania produktu. V zmysle zmluvy je spoločnosť povinná v rámci dohodnutej záručnej doby tieto chyby odstrániť. V tejto súvislosti vznikajú spoločnosti dodatočné náklady, ktoré už nie sú pokryté výnosmi. Tieto skutočnosti sú dôvodom na tvorbu rezervy na záručné opravy. Výška rezervy môže byť stanovená len odhadom, a to na základe interného sledovania chybových hlásení v záručnej dobe, odhadu počtu hodín a zamestnancov (osobohodín), ktorí sa na záručných opravách podieľajú, a to buď v sídle spoločnosti, alebo priamo u klienta. Dobrým spôsobom na potvrdenie správnosti odhadovanej čiastky je aj medziročné porovnanie vývoja skutočných nákladov na „opravy“ výkonov u jednotlivých klientov.

31 1/2011

Podvojné účtovníctvo 2 Príklad č. 10: Na základe vyjadrenia právneho oddelenia spoločnosti sa vytvorila rezerva na pasívne súdne spory, ktorá sa v rámci závierkových účtovných prípadov k 31. 12. 2010 zaúčtovala vo výške 200. Vo februári 2011 sa súdny spor ukončil a skutočná výška záväzku, ktorý účtovná jednotka musí uhradiť, je významne vyššia, a síce 500. Dátumom platnosti súdneho rozhodnutia, t. j. február 2011 (eliminujeme odvolacie konanie), sa na základe interného dokladu doúčtuje upravujúci uzávierkový účtovný prípad – úprava vo výške 300. ÚZ bude prezentovať takmer skutočnú výšku rezervy, ktorá sa v roku 2011 pravdepodobne bude musieť protistrane uhradiť.

LEGISLATÍVNE SPRÁVY V Zbierke zákonov vyšlo pod číslom 444/2010 Z. z. nariadenie vlády SR, ktorým sa ustanovuje výška úhrady za užívanie vymedzených úsekov diaľnic a rýchlostných ciest pre motorové vozidlá a jazdné súpravy. Ide o zvýšenie cien diaľničných nálepiek avizované už v predchádzajúcich Správach pre podnikateľov. Podľa uvedeného nariadenia je úhrada za užívanie vymedzených úsekov diaľnic a rýchlostných ciest označených dopravnými značkami za dvojstopové motorové vozidlá alebo jazdné súpravy s celkovou hmotnosťou do 3,5 t vrátane: – 50 eur na jeden kalendárny rok, – 14 eur na jeden mesiac, – 7 eur na jeden týždeň. Úhrada za užívanie vymedzených úsekov diaľnic a rýchlostných ciest označených dopravnými značkami dvojstopovými jazdnými súpravami nad 3,5 t tvorenými motorovým vozidlom kategórie M1, N1, M1G a N1G za prípojné vozidlá kategórií O1 a O2 je: – 50 eur na jeden kalendárny rok, – 14 eur na jeden mesiac, – 7 eur na jeden týždeň. Nariadením sa zrušuje doteraz platné nariadenie vlády SR č. 427/2008 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška úhrady za užívanie vymedzených úsekov diaľnic a ciest pre motorové vozidlá pre vozidlá do 3,5 t v znení nariadenia vlády SR č. 201/2010 Z. z.

2. nerealizované – vznikajú pri: a) prepočte majetku a záväzkov znejúcich na cudziu menu [okrem bodu 1b)] ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka; účtujú sa výsledkovo do finančnej časti výsledku hospodárenia na účty 563 alebo 663; b) ocenení majetku a záväzkov reálnou hodnotou podľa § 27 ods. 1 zákona o účtovníctve; tieto kurzové rozdiely sú súčasťou ocenenia reálnou hodnotou a účtujú sa tiež výsledkovo, ale na iné druhové nákladové a výnosové účty: 564, 566, 664, 666 alebo 414. Ak sa reálna hodnota nepoužije z dôvodu, že je zhodná s účtovnou hodnotou, kurzové rozdiely sa účtujú opäť na účty 563 a 663; c) ocenení podielov obchodnej spoločnosti (a družstva) metódou vlastného imania. V takomto prípade sú kurzové rozdiely opäť súčasťou tohto ocenenia a účtujú sa na účte 414.

3.9 Účtovanie upravujúcich uzávierkových prípadov (§ 2a PÚ) Významom upravujúcich uzávierkových prípadov je účtovné zachytenie významných skutočností, ktoré účtovná jednotka zistila do dňa zostavenia ÚZ a súvisia s položkou majetku, záväzku, nákladu alebo výnosu obdobia, ku ktorému sa zostavuje ÚZ.

3.10 Účtovanie o nevyfakturovaných dodávkach (§ 50 ods. 6 PÚ) Na konci účtovného obdobia sa môže vyskytnúť prípad, že k prijatému plneniu, napr. obstaranému majetku, zásobe alebo službe, nebol do dňa zostavenia ÚZ doručený účtovný doklad. Účtovná jednotka však pozná výšku záväzku, a to buď zo zmluvy, z podobného plnenia v minulosti, alebo z iného podkladu. V takýchto prípadoch sa neúčtuje o záväzku ani o rezerve, ale použijeme účet 326 – Nevyfakturované dodávky (v prípade dohodnutej doby splatnosti do 1 roka) alebo účet 476 – Dlhodobé nevyfakturované dodávky (v prípade dohodnutej splatnosti dlhšej ako jeden rok). Faktúra, ktorá príde po zostavení ÚZ, sa zúčtuje s vyššie uvedenými účtami spôsobom: 326, resp. 476/321.

3.11 Účtovanie pohľadávok a záväzkov podľa zostatkovej doby splatnosti Zostatková doba splatnosti je doba odo dňa, ku ktorému sa zostavuje ÚZ, do dňa splatnosti pohľadávky alebo záväzku. Pohľadávky a záväzky splatné do jedného roka odo dňa, ku ktorému sa zostavuje ÚZ, sa vykazujú v súvahe ako krátkodobé; pohľadávky a záväzky splatné neskôr ako do jedného roka sa vykazujú v súvahe ako dlhodobé. Nesprávne vykázanie môže mať vplyv aj na hodnoty ukazovateľov finančnej analýzy.

Možnosť otvorenia účtovných kníh pred schválením účtovnej závierky v súlade s § 16 ods. 10 ZoÚ

Uvedené ustanovenie zákona umožňuje otvoriť účtovné knihy do schválenia účtovnej závierky v prípade, že otvorenie a následná oprava alebo úprava zabezpečí pravdivý a verný obraz účtovníctva tak, ako to ustanovuje § 7 zákona. V prípade, ak sa zistí chyba v účtovnej závierke až po jej schválení, opraví sa v tom účtovnom období, keď sa zistila, a vysvetľujúca informácia musí byť súčasťou poznámok k účtovnej závierke. Pri posudzovaní chyby sa berie do úvahy ustanovenie § 7 ods. 9 (kvalitatívne charakteristiky účtovnej závierky: užitočnosť, významnosť, zrozumiteľnosť, porovnateľnosť a spoľahlivosť informácií).

Otvorenie uzavretých účtovných kníh v prípade neschválenia účtovnej závierky

§ 16 ods. 10 ZoÚ upravuje možnosť otvorenia uzavretých účtovných kníh v prípade, ak zostavená účtovná závierka nebola schválená a do 31. 12. 2010 boli zistené také skutočnosti, transakcie alebo udalosti, prípadne chyby k dátumu 31. 12. 2010, ktoré neboli do pôvodne zostavenej účtovnej závierky zahrnuté, pričom majú zásadný vplyv na verný a pravdivý obraz účtovníctva v zmysle § 7 ZoÚ. Ak sa teda účtovná jednotka rozhodne za týchto okolností účtovné knihy otvoriť,

Podvojné účtovníctvo môže zaúčtovať účtovné prípady s dátumom 31. 12. 2010, a to vrátane závierkových, ako aj upravujúcich závierkových účtovných prípadov.

Nové nariadenie vlády nadobúda účinnosť 1. januára 2011.

Oprava chýb minulých účtovných období

Diaľničné nálepky platia od začiatku tohto roka už len osobné automobily do 3,5 tony. Nákladné automobily nad 3,5 tony a autobusy uhrádzajú od začiatku roka elektronické mýto za využívanie spoplatnených úsekov diaľnic, rýchlostných ciest a ciest prvej triedy.

Spôsob opravy zistených chýb v účtovníctve závisí od dvoch zásadných okolností: 1. „veľkosť“ chyby, a to tak v kvalitatívnom, ako aj kvantitatívnom význame, t. j. významnosť, 2. obdobie, v ktorom sa chyba zistila. Prvá okolnosť, t. j. významnosť zistenej chyby je relatívna a jej hladinu, resp. úroveň si stanoví každá účtovná jednotka sama, a to na základe prostredia, v ktorom podniká, a vo vzťahu k výške svojho majetku, záväzkov, vykázaného výsledku hospodárenia, obratu atď. Dôležité je, aby kritériá pre stanovenie tejto úrovne vedela v prípade potreby objektívne preukázať voči tretím stranám. Všeobecne možno aplikovať myšlienku, či zistená chyba ovplyvní alebo neovplyvní zásadným spôsobom vypovedaciu schopnosť zostavenej účtovnej závierky, či môže mať vplyv na nesprávne rozhodnutie prípadných užívateľov účtovnej závierky, ktorí však, samozrejme, musia byť primerane odborne zdatní na jej porozumenie. Opravy zistené neskôr možno zhrnúť nasledovne: Opravy chýb vzniknutých v roku 2010 od zostavenia ÚZ do schválenia za po schválení ÚZ za rok 2010 rok 2010 významné

podľa § 16 ods. 10 otvorením účtov- na účty nerozdelených výsledkov minuných kníh a zaúčtovaním na vecne prí- lých období: 428 alebo 429 ako ÚP slušné účty ako ÚP roku 2010 2011

nevýznamné

na vecne príslušné účty v období, kedy na vecne príslušné účty v roku 2011 sa chyba zistila

ÚP = účtovný prípad

Uzatváranie účtovných kníh v podvojnom účtovníctve podľa § 8 ods. 2 PÚ

a) Smerovanie konečných zostatkov nákladov v prospech nákladových účtov na ťarchu účtu 710 – Účet ziskov a strát (ÚZS) a zároveň, b) smerovanie konečných zostatkov výnosov na ťarchu výnosových účtov a v prospech účtu 710 – ÚZS, c) zistenie výsledku hospodárenia pred zdanením, d) z účtovného výsledku hospodárenia sa transformuje mimo účtovný systém daňový základ, e) výpočet splatnej a odloženej dane podľa § 10, f) vyčíslenie výsledku hospodárenia po zdanení (disponibilného), g) smerovanie konečných zostatkov súvahových účtov aktívnych v ich prospech a na ťarchu účtu 702 – Konečný účet súvahový (KÚS), h) zostatky súvahových účtov pasívnych na ich ťarchu a v prospech účtu 702 – KÚS, i) výsledok hospodárenia po zdanení v prospech účtu 702 – KÚS (+ zisk, – strata).

Zostavenie riadnej účtovnej závierky k 31. 12. 2010

Účtovná závierka je finálnym produktom bežného účtovníctva za dané účtovné obdobie. Je obrazom stavu obchodného majetku a záväzkov účtovnej jednotky k poslednému dňu kalendárneho roka, a to v časovom horizonte od svojho vzniku, keďže nesie v sebe kumulované stavy súvahových účtov, ako aj obrazom finančnej výkonnosti v podobe vykázaného zisku alebo straty za dané účtovné obdobie. § 17 v ods. 1 označuje ÚZ ako „štruktúrovanú prezentáciu skutočností, ktoré sú predmetom účtovníctva, poskytovanú osobám, ktoré tieto informácie využívajú”.

POZNÁMKA Z § 17 ods. 9 ZoÚ: Informácie v ÚZ musia byť pre používateľa užitočné, posudzujú sa z hľadiska ich významnosti a musia byť zrozumiteľné, porovnateľné a spoľahlivé. Informácia sa považuje za významnú, ak by jej neuvedenie v ÚZ alebo jej chybné uvedenie mohlo ovplyvniť úsudok alebo rozhodovanie používateľa.... Úplnosť informácií v ÚZ sa zabezpečuje dodržaním významnosti a so zohľadnením nákladov na ich získanie. Chyby, ktoré sa stanú alebo sa zistia do zostavenia ÚZ, sa opravia prostredníctvom interného dokladu, kde sa zdokumentujú, doložia preukaznými prílohami a zaúčtujú do vecne správnych druhových nákladov, výnosov alebo na účty majetku a záväzkov podľa vecného charakteru opravy účtovného prípadu.

Vaša účtovná závierka musí mať okrem svojho vecného obsahu aj dôležité všeobecné náležitosti (§ 17 ods. 2), a to aj v tom prípade, keď sa na jej zostavenie aplikujú ustanovenia medzinárodných účtovných štandardov a formálne je usporiadaná v súlade s IAS 1. ÚZ musí byť teda identifikovateľná uvedením obchodného mena a sídla PO (príp. mena a adresy bydliska fyzickej osoby – individuálni podnikatelia), IČO, dôležité dátumy – deň, ku ktorému sa zostavuje, deň jej zostavenia, označenie obdobia, za ktoré sa zostavuje, a podpisové záznamy štatutárneho orgánu, zodpovednej osoby za zostavenie ÚZ a zodpovednej osoby za vedenie účtovníctva. Pripojením všetkých uvedených podpisov sa účtovná závierka považuje za zostavenú.

33 1/2011

Podvojné účtovníctvo Niekoľko drobných rád: Obsah: A. Informácie o účtovnej jednotke B. Informácie o členoch štatutárnych orgánov, dozorných orgánov a iných orgánov účtovnej jednotky C. Informácie, či je účtovná jednotka súčasťou konsolidovaného celku A – C: platné údaje o spoločnosti v súlade s obchodným registrom D. Informácie o E – L nasledovne: E. Informácie o použitých účtovných zásadách a účtovných metódach (§ 7 ods. 3) Odporúčam zvážiť, či sa skutočne niektorá metóda alebo zásada nezmenila, ak áno, treba vyčísliť vplyv zmeny alebo inak vysvetliť dôvody a dosah. F. Informácie o údajoch vykázaných na strane aktív súvahy G. Informácie o údajoch vykázaných na strane pasív súvahy H. Informácie o výnosoch I. Informácie o nákladoch J. Informácie o dani z príjmov F – J: zdroje sú súvaha a výkaz ziskov a strát, konečná hlavná kniha, daňové priznanie. K. Informácie o údajoch na podsúvahových účtoch: operatívna evidencia L. Informácie o iných aktívach a iných pasívach M. Informácie o príjmoch a výhodách členov štatutárnych orgánov, dozorných orgánov a iných orgánov účtovnej jednotky: získavať priebežne, resp. s časovým predstihom N. Informácie o ekonomických vzťahoch účtovnej jednotky a spriaznených osôb: spracovať osobitne v predstihu O. Informácie o skutočnostiach, ktoré nastali po dni, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, do dňa zostavenia ÚZ: vyžaduje sa vyjadrenie manažmentu alebo vlastníka, účtovník tieto informácie nemusí poznať P. Prehľad o zmenách vlastného imania R. Prehľad peňažných tokov S. Prehľad peňažných tokov pri použití priamej metódy (označenie usporiadania položiek)

Účtovná závierka v sústave podvojného účtovníctva obsahuje tieto rovnocenné súčasti: a) súvahu, b) výkaz ziskov a strát, c) poznámky. Obsahové vymedzenie súvahy upravuje § 18 ods. 3 ZoÚ. V súvahe sa vykazujú informácie o majetku, záväzkoch a rozdiele majetku a záväzkov účtovnej jednotky ku dňu, ku ktorému sa zostavuje ÚZ, a ku dňu, ku ktorému sa zostavuje ÚZ za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie. Obsahové vymedzenie výkazu ziskov a strát upravuje § 18 ods. 4 ZoÚ. Vo výkaze ziskov a strát sa vykazujú náklady, výnosy a výsledok hospodárenia za účtovné obdobie a bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie. Pri vypracovaní výkazu ziskov a strát dbáme na správne vymedzenie výsledku hospodárenia z bežnej činnosti (prevádzkové výnosy a náklady kumulované v účtových triedach 60 – 65, 50 – 55; finančné výnosy a náklady kumulované v účtových triedach 66 – 67, 56 – 57) a výsledku z mimoriadnej činnosti (výnosy 68, náklady 58, ktoré však majú značne limitované použitie). Výnosy a náklady vznikajú počas roka kumulovaným spôsobom. V dôsledku úpravy účtovania rušenia rezerv, opravných položiek, prípadne niektorých účtov (záporný GW) účtovaním nákladu na stranu dal účtu môžu niektoré druhové náklady vykazovať „kladný“ zostatok, resp. zostatok na strane „má dať“. Do výkazu ziskov a strát budú uvedené tieto záporné hodnoty. Skupinu 59 ovplyvňuje až výsledok hospodárenia po zdanení. Údaje na zostavenie výkazu ziskov a strát sa čerpajú zo syntetických účtov, s výnimkou účtu 665 – Výnosy z dlhodobého finančného majetku, ktorý sa uvádza v analytickom členení. Z vysvetliviek k výkazom upozorňujem na dve: položky výkazov v nulovej hodnote za bežné a bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie sa nevypĺňajú, t. j. hodnoty „0“ sa do výkazov neuvádzajú; kód SK NACE sa vypĺňa podľa vyhlášky Štatistického úradu SR č. 306/2007 Z. z., ktorou sa vydáva Štatistická klasifikácia ekonomických činností. Obsahové vymedzenie poznámok upravuje § 18 ods. 5 ZoÚ. V poznámkach sa uvádzajú informácie, ktoré vysvetľujú a dopĺňajú údaje v súvahe a výkaze ziskov a strát, prípadne ďalšie výkazy a údaje, ktoré ich vysvetľujú a dopĺňajú. V poznámkach sa uvádzajú aj informácie, ktoré sa týkajú použitia účtovných zásad a účtovných metód a ďalšie informácie podľa požiadaviek ustanovených týmto zákonom. V poznámkach uvedie účtovná jednotka tiež informácie o skutočnostiach, ktoré ku dňu, ku ktorému sa zostavuje ÚZ, nevykazuje v ostatných súčastiach ÚZ, ale ich dôsledky menia významným spôsobom pohľad na finančnú situáciu účtovnej jednotky. V súlade so zákonom č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu sa do povinne zverejňovaných informácií pridali aj tie, ktoré sú uvedené v § 18 ods. 6, pričom ide o vymedzenie a sumy nákladov voči audítorovi za účtovné obdobie v členení na náklady za overenie ÚZ, uisťovacie audítorské služby, súvisiace audítorské služby, daňové poradenstvo a ostatné neaudítorské služby.

Vypracovanie poznámok (Príloha č. 3) k opatreniu 4455/2003-92 Vypracovanie poznámok ako plnohodnotnej súčasti účtovnej závierky vyžaduje čas a množstvo pripravených informácií, prípadne aktuálnych podkladov. Výhodou by mohlo byť, že všetky číselné údaje (miestami aj komentáre) týkajúce sa bezprostredne predchádzajúceho obdobia môžeme do poznámok zapracovať komfortne skôr, t. j. pred náročným finále zostavovania výkazov, prípadne daňového priznania. Pre rok 2010 platí pre zostavenie ÚZ opatrenie MF SR č. 4455/2003-92 v znení neskorších predpisov v nezmenenom obsahu oproti minulému obdobiu, keďže viaceré odlišnosti a spresnenia vo vykazovaní sa udiali v roku 2009, ktorý bol prvým rokom vykazovania ÚZ v mene euro. Uvedené opatrenie obsahuje tiež vzory účtovných výkazov, ktoré platia pre rok 2010 v nezmenenej podobe ako minulý rok. Vzhľadom na to, že porovnateľným obdobím pre rok 2010 bude rok 2009,

Podvojné účtovníctvo nebude potrebné vykonať ani iné úpravy (reklasifikácie alebo posuny riadkov) za predpokladu, že účtovná závierka v roku 2009 bola zostavená správne a v súlade s platnou legislatívou. Podľa § 17 ods. 5 ZoÚ je účtovná jednotka povinná zostaviť ÚZ najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje (ak osobitný predpis neustanovuje inak).

Povinnosť vypracovania výročnej správy podľa § 20 ZoÚ

Účtovné jednotky, ktorých účtovná závierka podlieha overeniu audítorom, majú zákonnú povinnosť vypracovať výročnú správu v súlade s § 20 ZoÚ. Jej obsah je uvedený v ods. 1 písm. a) – h). Výročná správa musí byť pred zverejnením overená audítorom, a to najneskoršie do jedného roka od skončenia účtovného obdobia (§ 20 ods. 3). Audítor overuje predovšetkým informácie ekonomického charakteru a súlad výročnej správy s auditovanou účtovnou závierkou, ktorá musí byť jej súčasťou.

T. Prehľad peňažných tokov pri použití nepriamej metódy (označenie usporiadania položiek) U. Informácie účtovnej jednotky podľa § 21 ods. 9 ZoÚ V. Informácie účtovnej jednotky podľa § 21 ods. 9 ZoÚ o finančných vzťahoch medzi orgánom verejnej moci a účtovnou jednotkou W. Dodatočné informácie účtovnej jednotky, ktorej bolo udelené poskytovať služby vo verejnom záujme.

Schválenie účtovnej závierky

Podľa § 40 ods. 1 druhej vety Obchodného zákonníka príslušný orgán akciovej spoločnosti, spoločnosti s ručením obmedzeným, družstva a štátneho podniku je povinný predložiť riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu ÚZ na schválenie do šiestich mesiacov po uplynutí účtovného obdobia. Príslušný schvaľujúci orgán je: l v akciovej spoločnosti – valné zhromaždenie, l v s. r. o. – valné zhromaždenie, l v družstve – členská schôdza, l v štátnom podniku – zakladateľ. Predkladajúci orgán je: l v a. s. – predstavenstvo, l v s. r. o. – konateľ, l v družstve – predstavenstvo, l v štátnom podniku – menovaný generálny riaditeľ a dozorná rada.

10. Overenie účtovnej závierky audítorom Po zákonných úpravách povinnosti overenia účtovnej závierky audítorom v priebehu roka 2009 platia pre rok 2010 v zmysle § 19 ods. 1 ZoÚ nasledovné podmienky. Audítorom overenú účtovnú závierku musia mať: a) obchodné spoločnosti, ktoré povinne vytvárajú základné imanie, a družstvá, ak k 31. 12. 2010 a k 31. 12. 2009 majú splnené aspoň dve z nasledovných podmienok: 1. celková suma ich majetku presiahla 1 000 000 eur, pričom sumou majetku sa rozumie suma zistená zo súvahy, neupravená o položky podľa § 26 ods. 3 (t. j. hodnota majetku brutto), 2. čistý obrat presiahol 2 000 000 eur, pričom čistým obratom na tento účel sú výnosy z predaja výrobkov, tovarov, služieb a iné súvisiace s bežnou činnosťou účtovnej závierky po odpočítaní zliav, 3. priemerný prepočítaný počet zamestnancov v jednom účtovnom období presiahol 30; b) obchodná spoločnosť a družstvo, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu; c) účtovné jednotky, ktorým túto povinnosť ustanovuje osobitný predpis; d) účtovná jednotka, ktorá zostavuje účtovnú závierku podľa § 17a, t. j. podľa medzinárodných štandardov pre finančné vykazovanie. Účtovná závierka musí byť audítorom overená do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa zostavuje. V súčasnosti prebiehajú rôzne diskusie na medzinárodnej úrovni, okrem iného aj či obdobie jedného roka nie je príliš

DAŇOVÉ RIADITEĽSTVO INFORMUJE Informácia k uplatňovaniu zákona o DPH pre výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energie V zmysle § 3 zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o podpore OZE“) podpora výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpora výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa zabezpečuje okrem iného prostredníctvom tzv. doplatku. Výrobca elektriny, ktorý spĺňa podmienky na získanie podpory v súlade so zákonom o podpore OZE a má právo na doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona o podpore OZE, si tento doplatok nárokuje u prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy (ďalej len „prevádzkovateľ RDS“). V roku 2010 výrobcovia elektriny z obnoviteľných zdrojov energie pri úhrade doplatku plateného prevádzkovateľom RDS v zmysle zákona o podpore OZE uplatňujú k doplatku DPH. Dodanie elektrickej energie je v zmysle § 8 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) dodaním tovaru. Vzhľadom na skutočnosť, že prevádzkovateľ RDS je povinný výrobcovi doplatok uhradiť bez ohľadu na reálny odber elektrickej energie, je potrebné úhradu doplatku posudzovať

35 1/2011

Podvojné účtovníctvo ako samostatnú transakciu, ktorá sa však nepovažuje za dodanie tovaru. Poskytovanie služieb za protihodnotu, ktoré je predmetom dane v zmysle § 9 zákona o DPH, predpokladá existenciu priameho spojenia medzi poskytnutou službou a odmenou za túto službu. Úhrada doplatku výrobcovi prevádzkovateľom RDS nezahŕňa spotrebu a vyplatením doplatku prevádzkovateľ RDS nenadobúda žiaden profit, ktorého protihodnotou by mohol doplatok byť. Doplatok je vyplácaný vo všeobecnom záujme spočívajúcom v podpore výroby elektriny v súlade so zákonom o podpore OZE. Ministerstvo financií SR pri posúdení doplatku v kontexte zákona o DPH vyjadrilo názor, že úhrada doplatku prevádzkovateľom RDS výrobcovi elektriny z obnoviteľných zdrojov nie je protihodnotou za dodanie tovaru v zmysle § 8 zákona o DPH ani protihodnotou za dodanie služby v zmysle § 9 zákona o DPH. To znamená, že výrobcovia elektriny pri nárokovaní doplatku od prevádzkovateľov RDS nemajú k doplatku uplatňovať DPH. Daňové riaditeľstvo SR v súlade s výkladom Ministerstva financií SR upozorňuje dotknutých výrobcov elektriny o nutnosti aplikovať uvedený postup s účinnosťou od 1. 1. 2011. Postup výrobcov elektriny a prevádzkovateľov RDS pri uplatňovaní zákona o DPH vo vzťahu k doplatku v období od 1. 1. 2010 do 31. 12. 2010 nebudú daňové orgány pozastavovať. Vypracovalo: Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica, december 2010 Odbor služieb pre verejnosť

zdĺhavé a či by nebolo vhodné poznať názor audítora na ÚZ z pozície užívateľov významne skôr. Povinnosť overenia ÚZ audítorom sa vzťahuje aj na právnické osoby vymedzené v § 50 zákona č. 595/2003 Z. z., ktorých suma ročného podielu prijatej dane je vyššia ako 33 193,92 eura, a to za účtovné obdobie, v ktorom boli tieto finančné prostriedky použité. ÚZ musí byť overená audítorom do jedného roka od skončenia účtovného obdobia. Povinnosť overenia audítorom sa nevzťahuje na priebežné účtovné závierky (individuálnu ani konsolidovanú), ak to nevyžaduje iná okolnosť. Audítor účtovnej jednotky musí byť schválený, prípadne odvolaný valným zhromaždením alebo členskou schôdzou, resp. jeho navrhovanie patrí do kompetencie výboru pre audit v tých účtovných jednotkách, kde je takýto výbor zriadený (§ 19 a § 19a).

11. Ukladanie a zverejnenie individuálnej alebo konsolidovanej účtovnej závierky Povinnosť uloženia riadnej (a mimoriadnej) individuálnej ÚZ do zbierky listín obchodného registra samostatne alebo ako súčasť výročnej správy akciová spoločnosť spoločnosť s ručením obmedzeným

do 30 dní po schválení ÚZ alebo do lehoty ustanovenej v § 40 ods. 2 OBZ*

družstvo štátny podnik Exportno-importná banka SR

do 30 dní po schválení ÚZ

verejná obchodná spoločnosť

do 7 mesiacov po uplynutí účtovného obdobia

komanditná spoločnosť

* Ak príslušný orgán uvedených spoločností neschváli účtovnú závierku, ukladá sa do zbierky listín obchodného registra neschválená účtovná závierka, a to do 30 dní od márneho uplynutia trojmesačnej lehoty. Povinnosť zverejnenia neúplnej účtovnej závierky v Obchodnom vestníku účtovné jednotky, na ktoré sa vzťahuje po- do 30 dní po schválení ÚZ vinnosť overenia ÚZ audítorom podľa § 19 ods. 1 písm. a), b) a d) ZoÚ

Neúplná účtovná závierka = Súvaha a Výkaz ziskov a strát z riadnej (alebo mimoriadnej) individuálnej ÚZ Ak by správa audítora obsahovala skutočnosti, ktoré audítor iba v správe zdôrazňuje, ale svoj názor nemodifikuje, musia sa tieto skutočnosti uviesť ako súčasť informácií na zverejnenie. Povinnosť uloženia riadnej (a mimoriadnej) konsolidovanej ÚZ do zbierky listín obchodného registra samostatne alebo ako súčasť výročnej správy účtovné jednotky, na ktoré sa vzťahuje po- do 1 roka od skončenia účtovného obdobia vinnosť zostavovať KÚZ podľa § 22 ZoÚ Povinnosť zverejnenia neúplnej účtovnej závierky v Obchodnom vestníku

Napríklad: „V zmysle § 21 ZoÚ Vám v prílohe predkladáme na zverejnenie v Obchodnom vestníku neúplnú riadnu individuálnu ÚZ zostavenú ku dňu 31. 12. 2010, overenú audítorom a schválenú valným zhromaždením, ktorú tvorí Súvaha a Výkaz ziskov a strát. Správa audítora o overení riadnej individuálnej ÚZ obsahuje nepodmienený názor na ÚZ”.

účtovné jednotky, na ktoré sa vzťahuje po- do 1 roka od skončenia účtovného obdobia vinnosť zostavovať KÚZ podľa § 22 ZoÚ

Obdobne sa zverejňuje informácia o tom, aký názor obsahuje správa audítora, prípadne skutočnosti, ktoré audítor vo svojej správe zdôrazňuje. Účtovná jednotka vykazujúca podľa IAS/IFRS (§ 17a) okrem vyššie uvedených povinností zverejňuje svoju úplnú ÚZ aj na internete v rovnakej lehote, ako má byť uložená do zbierky listín OR a v Obchodnom vestníku oznámi internetovú adresu, na ktorej je jej ÚZ zverejnená. Zverejňovanie údajov z účtovnej závierky sa týka ďalej účtovných jednotiek, ktorých činnosť je zaradená do kategórie „D” priemyselnej výroby (podľa vyhlášky Štatistického úradu SR č. 552/2002 Z. z., ktorou sa vydáva štatistická

Podvojné účtovníctvo odvetvová klasifikácia ekonomických činností). Tieto účtovné jednotky predkladajú ministerstvu svoju výročnú správu a záznamy z valných zhromaždení uskutočnených za účtovné obdobie, za ktoré sa predkladá výročná správa. Lehota na predloženie uvedených dokumentov je do piatich dní odo dňa ich prerokovania, najneskôr do konca ôsmeho mesiaca po skončení daného účtovného obdobia. Ministerstvo predkladá Európskej komisii výročnú správu účtovnej jednotky, ako aj záznamy z jej valných zhromaždení za dané účtovné obdobie, a to do konca deviateho mesiaca nasledujúceho po skončení účtovného obdobia, za ktoré sa výročná správa predkladá.

IV. Účtovná závierka 2010 – ilustratívny príklad Spoločnosť EURO, s. r. o., bola založená spoločníkmi a zároveň zapísaná do obchodného registra dňa 1. júla 2010. Hlavným predmetom podnikania je stavebná výroba a inžinierska projekčná činnosť. Spoločnosť sa zaregistrovala za dobrovoľného platiteľa DPH podľa § 4 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH. Podľa § 17 odseku 7 písm. a) zostavila k dátumu svojho vzniku otváraciu súvahu v nasledovnej štruktúre: Aktíva

Pasíva Účet

Suma v €

Účet

Suma v €

221

8 000,00

411

8 000,00

Spolu:

8 000,00

Spolu:

8 000,00 Suma €

1. Obstaranie stavebnej mechanizácie formou dodávateľského úveru s dobou splácania 2 roky (dve splátky vždy k 31. 12.)

042

6 200,00

343

1 178,00

2. Zaradenie mechanizácie do používania v OC

022

321

7 378,00

042

6 200,00

321

4 955,02

501

4 955,02

343

941,45

4. Prijatá finančná výpomoc od iného (zahraničného) podnikateľa na obdobie 36 mesiacov; 30 000 USD, kurz ECB 1,3544 €/USD (ku dňu prijatia platby)

221

479

22 150,03

5. Vystavená faktúra za stavebné práce na základe zmluvy, plnenie v tuzemsku

311

6. Nákup kancelárskych potrieb do projekčnej kancelárie

20 468,00 602

17 200,00

343

3 268,00

321

3 272,50

501

2 750,00

343

522,50

7. Úhrada faktúry za materiál českému dodávateľovi z euro účtu, kurz banky v deň úhrady 25,258 CZK/€ (ÚP 3)

321

221

8. Kurzový rozdiel – kurzový zisk (ÚP 3, 7)

563

321

191,86

321

30 821,00

9. Obstaranie pozemku v OC kúpou a) cena obstarania

031

b) DPH

343

K ÚP č. 7: Suma v cudzej mene

Kurz ku vzniku záväzku

Prepočet na € ku dňu vzniku záväzku

130 000 CZK

ECB 26,236 CZK/EUR

4 955,02

Kurz Záväzok preku dňu úhrady počítaný na € záväzku ku dňu úhrady

Denník účtovných prípadov spoločnosti za rok 2010

3. Obstaranie materiálu od českého dodávateľa (platiteľ DPH), intrakomunitárne plnenie, t. j. faktúra je bez DPH; 130 000 CZK (kurz ECB ku dňu uskutočnenia dodávky 26,236 CZK/EUR)

K ÚP č. 1: Dodávateľský úver sa splatí dvomi splátkami v rovnakej výške 3 100 €, a to k 31. 12. 2010 a k 31. 12. 2011. Úroky sú splatné mesiac po úhrade dohodnutej časti istiny úveru. K ÚP č. 4: Suma finančnej výpomoci sa bude splácať polročne, prvá splátka je k 31. 12. 2010; v roku 2011 budú dve splátky a posledná k 30. 6. 2012. V zmysle zmluvy úhrada úrokov sa uskutoční až po úplnom splatení pôžičky, a to v mene euro.

5 146,88

25 900,00 4 921,00

10. Vystavenie faktúry za vypracovanie projektovej dokumentácie podľa zadania pre českého klienta

311

602

30 000,00

11. Nepeňažný vklad do inej obchodnej spoločnosti – pozemok; uznaná hodnota vkladu je 32 000 € vrátane DPH

061

367

32 000,00

12. Splatenie nepeňažného vkladu (v ÚH)

367

031

25 900,00 5 109,24

13. Vysporiadanie DPH z uznanej hodnoty vkladu

367

343

14. Rozdiel v ocenení medzi ÚH a uznanou hodnotou vkladu

367

668

990,76

15. Inkaso pohľadávky odberateľom za projekčné práce

221

311

25 000,00

komerčný 25,258 CZK/EUR

5 146,88

Kurzový rozdiel strata 191,86

K ÚP č. 11 a 14: Ocenenie nepeňažného vkladu podľa § 27a odsek 4 PÚ. K ÚP č. 17 a 18: Suma v cudzej mene

Kurz ku vzniku záväzku

Prepočet na € ku dňu vzniku záväzku

7 500 USD

ECB 1,3544 EUR/USD

5 537,51

Kurz Záväzok preku dňu úhrady počítaný na € záväzku ku dňu úhrady komerčný 1,3212 EUR/USD

5 676,66

Kurzový rozdiel 139,15

K ÚP č. 21: Dobu ekonomickej životnosti stavebnej mechanizácie si spoločnosť stanovila na 5 rokov, mesačný odpis premietnutý na júl – december 2010 bol 620. Pre daňové účely je majetok zaradený do 2. odpisovej skupiny s dobou odpisovania 6 rokov, t. j. ročný daňový odpis je 1 033 € (pri výpočte boli eliminované centové rozdiely). Rozdiel daňových a účtovných odpisov (1 033 – 620) je súčasnou daňovou výhodou, resp. odpočítateľnou položkou od základu dane pre rok 2010 vo výške 413. K ÚP č. 22: Pôvodný podiel získaný v dcérskej spoločnosti nepeňažným vkladom vo výške 80 % vzrástol

37 1/2011

Podvojné účtovníctvo Suma €

k 31. 12. 2010 v dôsledku zvýšenia vlastného imania ovládanej spoločnosti. Metódou vlastného imania bol tento nárast vyčíslený vo výške 3 000 €.

Denník účtovných prípadov spoločnosti za rok 2010

16. Splátka dodávateľského úveru (1. splátka k 31. 12. 2010)

321

221

3 100,00

17. Splátka finančnej výpomoci podľa zmluvy 7 500 USD, úhrada v mene euro; kurz banky 1,3212 €/USD

479

221

5 676,66

K ÚP č. 27: * alternatívne účtovanie je použitie účtu 479A (krátkodobé záväzky)

18. Kurzový rozdiel z čiastkovej úhrady finančnej výpomoci

563

479

139,15

19. Predpis úroku z dodávateľského úveru k 31. 12. 2010

562

321

89,00

K ÚP č. 28:

20. Úhrada faktúry za kancelárske potreby (ÚP 6)

321

221

3 272,50

21. Odpis stroja – účtovný (júl – december 2010)

551

082

620,00

22. Zaúčtovanie výnosov zo zákazkovej výroby na základe metódy percenta dokončenia k 31. 12. 2010 (podklady: rozpočet zákazky)

385K

602

25 000,00

23. Úroky z finančnej výpomoci za rok 2010 (po splatení istiny, t. j. v roku 2012)

562

479

3 660,00

24. Zúčtovanie rozdielu z precenenia podielu metódou vlastného imania

061

414

3 000,00

25. Tvorba rezervy na záručné opravy v zmysle zmluvných podmienok (stanovená kvalifikovaným odhadom)

518

323

1 200,00

26. Tvorba opravnej položky k spornej pohľadávke (odberateľ neuznal časť fakturovanej čiastky 5 000)

547

391

5 000,00

27. Preúčtovanie krátkodobej časti dlhodobého záväzku podľa zostatkovej doby splatnosti záväzkov

479

249*

11 353,32

28. Kurzový rozdiel z finančnej výpomoci k 31. 12. 2010:

563

249

278,30

563

479

139,15

Účet

Suma v cudzej mene

Kurz Prepočet ku vzniku na € ku dňu záväzku vzniku záväzku 249 15 000 USD ECB 1,3544 11 075,01 479* 7 500 USD ECB 1,3544 5 537,51 Kurz ECB Záväzok preKurzový k 31. 12. 2010 počítaný na € rozdiel (nereaku dňu úhrady lizovaný) ECB 1,3212 11 353,32 strata 278,30 € ECB 1,3212 5 676,66 strata 139,15 €

Prepočtu podlieha iba finančná výpomoc prijatá v USD, úroky budú platené v € (pozri Poznámku k ÚP č. 4).

a) z krátkodobej časti splatnej do 31. 12. 2011 (249) b) z dlhodobej časti splatnej k 30. 6. 2012

LEGISLATÍVA Finančný spravodajca č. 11/2010 uverejnil: Problematika daňová 40. Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 12. novembra 2010 č. MF/023817/2010-72, ktorým sa ustanovujú vzory daňových priznaní k dani z príjmov 41. Oznámenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/27342/2010-721 o vydaní poučení na vyplnenie daňových priznaní k dani z príjmov 42. Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 18. novembra 2010 č. MF/24261/2010-731, ktorým sa ustanovuje vzor daňového priznania k dani z pridanej hodnoty 43. Oznámenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/27407/2010-73 o vydaní poučenia na vyplnenie daňového priznania k dani z pridanej hodnoty

ÚH – účtovná hodnota; ÚP – účtovný prípad; 385K = Príjmy budúcich období – krátkodobé Upravujúce závierkové účtovné prípady: Denník účtovných prípadov spoločnosti

29. Úprava výšky opravnej položky k pohľadávke

547

391

Suma – 3 000,00

Konečné zostatky súvahových účtov boli preúčtované na účet 702 – Konečný účet súvahový. Konečné stavy výsledkových účtov boli preúčtované na účet 710 – Účet ziskov a strát a zároveň bol vyčíslený výsledok hospodárenia pred zdanením. 702 – Konečný účet súvahový (pred zdanením) 022

6 200,00

(6 200)

411

8 000,00

082

– 620,00

(– 620)

414

3 000,00

(8 000) (3 000)

061

35 000,00

(35 000)

321

35 188,00

(35 188)

221

37 953,99

(37 954)

323

1 200,00

(1 200)

311

25 468,00

(25 468)

343

1 755,74

(1 756)

391

– 2 000,00

(– 2 000)

249

11 353,32

(11 353)

385

25 000,00

(25 000)

479

8 919,20

(8 919)

Spolu

127 001,99

(127 002)

Spolu

69 416,26

(69 416)

zisk

57 585,73

(57 586)

(127 002)

Spolu

127 001,99

(127 002)

VH pred zdanením: Spolu

127 001,99

710 – Účet ziskov a strát (pred zdanením)

Štátne výkazníctvo 44. Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 29. novembra 2010 č. MF/24301/2010-31, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 8. novembra 2007 č. MF/20414/ 2007-31, ktorým sa ustanovuje usporiadanie, obsahové vymedzenie, spôsob, termín a miesto predkladania informácií z účtovníctva a údajov

501

7 705,02

(7 705)

602

72 200,00

(72 200)

518

1 200,00

(1 200)

668

990,76

(991)

547

2 000,00

(2 000)

Spolu:

73 190,76

(73 191)

Spolu:

73 190,76

(73 191)

551

620,00

(620)

562

3 749,00

(3 749)

331,01

(331)

Spolu:

563

15 605,03

(15 605)

VH – zisk:

57 585,73

(57 586)

Spolu:

73 190,76

(73 191)

Podvojné účtovníctvo Účtovný výsledok hospodárenia bol transformovaný na daňový základ nasledovne: ÚČTOVNÝ SYSTÉM

DAŇOVÝ SYSTÉM

57 585,73 à

VH účtovný (pred zdanením)

57 585,73

ÚPRAVY Daňovo neuznané náklady

547 + 2 000,00

Daňová výhoda: DO > ÚO

551

DAŇOVÝ ZÁKLAD Sadzba dane

59 172,73 19,00 %

Daň z príjmov PO Daň z príjmov PO

(–)

11 242,82

VH po zdanení (disponibilný)

46 342,91

– 413,00

11 242,82

Denník účtovných prípadov spoločnosti

30. Zaúčtovanie dane z príjmu právnických osôb

591

341

Suma € 11 242,82

702 – Konečný účet súvahový (po zdanení) 022

6 200,00

(6 200)

411

8 000,00

(8 000)

082

– 620,00

(– 620)

414

3 000,00

(3 000)

061

35 000,00

(35 000)

321

35 188,00

(35 188)

221

37 953,99

(37 954)

323

1 200,00

(1 200)

311

25 468,00

(25 468)

343

1 755,74

(1 756)

391

– 2 000,00

(– 2 000)

249

11 353,32

(11 353)

385

25 000,00

(25 000)

479

8 919,20

(8 919)

341

11 242,82

(11 243)

Spolu

80 659,08

(80 659)

Zisk

46 342,91

(46 343)

Spolu

127 001,99

(127 002)

Spolu

127 001,99

(127 002)

VH pred zdanením: Spolu

127 001,99

(127 002)

710 – Účet ziskov a strát (po zdanení) 501

7 705,02

(7 705)

602

72 200,00

(72 200)

518

1 200,00

(1 200)

668

990,76

(991)

547

2 000,00

(2 000)

551

620,00

(620)

562

3 749,00

(3 749)

563

331,01

(331)

591

11 242,82

(11 243)

Spolu:

26 847,85

(26 848)

Spolu:

73 190,76

(73 191)

VH – zisk:

46 342,91

(46 343)

Spolu:

73 190,76

(73 191)

Spolu:

73 190,76

(73 191)

Denník účtovných prípadov spoločnosti

31. Výsledok hospodárenia p zdanení (disponibilný) – zisk

710

702

Suma € 46 342,91

Spracovala: Ing. Mária Cvečková, CA PARTNER AUDIT, s. r. o.

potrebných na účely hodnotenia plnenia rozpočtu verejnej správy v znení neskorších predpisov 45. Metodické usmernenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 29. novembra 2010 č. MF/28090/2010-31 k postupu pri aplikácii § 2 opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky z 8. novembra 2007 č. MF/20414/2007-31, ktorým sa ustanovuje usporiadanie, obsahové vymedzenie, spôsob, termín a miesto predkladania informácií z účtovníctva a údajov potrebných na účely hodnotenia plnenia rozpočtu verejnej správy v znení neskorších predpisov Problematika účtovnícka 46. Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 30. novembra 2010 č. MF/25065/2010-74, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 13. decembra 2007 č. MF/27076/ 2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek účtovnej závierky pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov v znení neskorších predpisov 47. Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 26. novembra 2010 č. MF/25000/2010-74, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky zo 14. novembra 2007 č. MF/24342/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a účtovej osnove pre účtovné jednotky, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania v znení neskorších predpisov 48. Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 26. novembra 2010 č. MF/25054/2010-74, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky zo 14. decembra 2005 č. MF/22933/2005-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní a označovaní položiek individuálnej účtovnej závierky, obsahovom vymedzení týchto položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie pre zdravotné poisťovne v znení neskorších predpisov

39 1/2011

Podvojné účtovníctvo

41 1/2011

Podvojné účtovníctvo

43 1/2011

Podvojné účtovníctvo

45 1/2011

Jednoduché účtovníctvo

Zákon o účtovníctve upravuje rozsah, spôsob a preukázateľnosť vedenia účtovníctva fyzických osôb, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov. Ak fyzické osoby spĺňajú tieto podmienky, považujeme ich za účtovné jednotky, ktoré sú povinné dodržiavať zákon o účtovníctve a postupy účtovania. Účtovné jednotky počas účtovného obdobia a aj v rámci závierkových účtovných prípadov účtujú do peňažného denníka príjmy a výdavky ovplyvňujúce alebo neovplyvňujúce základ dane. Účtovná závierka v sústave jednoduchého účtovníctva je preto špecifická tým, že pri uzatváraní peňažného denníka je vyčísľovaný základ dane podľa zákona o dani z príjmov. Na základe tejto skutočnosti možno povedať, že jednoduché účtovníctvo je účtovníctvo daňové.

Jednoduché účtovníctvo Zostavenie účtovnej závierky za rok 2010 v jednoduchom účtovníctve Medzi základné povinnosti účtovných jednotiek podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov patrí uzatvorenie účtovných kníh a zostavenie účtovnej závierky. Obsahom tohto príspevku bude sprehľadnenie prác vykonávaných pred zostavením účtovnej závierky, uzatváranie účtovných kníh a samotné zostavenie účtovných výkazov so zameraním na fyzické osoby – podnikateľov. V príspevku ich nájdeme vždy pod pojmom „účtovná jednotka“. Predmetom príspevku bude najčastejší prípad zostavenia účtovnej závierky, a to k poslednému dňu účtovného obdobia, čo u fyzických osôb účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva môže byť iba kalendárny rok. Riadna účtovná závierka za účtovné obdobie roka 2010 bude zostavená ku dňu 31. 12. 2010.

Právnu úpravu účtovnej závierky pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva tvorí: l

zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o účtovníctve“);

opatrenie č. MF/27076/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek účtovnej závierky pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov (ďalej „postupy účtovania“);

zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o dani z príjmov“).

PARLAMENT PRIPRAVUJE Zmena postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve V rámci legislatívneho procesu sa v štádiu rokovania v Národnej rade SR nachádza návrh opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/24975/201074, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení niektorých položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania. V návrhu opatrenia boli zohľadnené osobitosti hospodárenia organizácií, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania a účtujú v sústave jednoduchého účtovníctva, spolu so zapracovaním zmien vyplývajúcich z právnych predpisov. Súčasne boli doplnené a spresnené ustanovenia súvisiace s poznatkami získanými z praxe.

Právna úprava účtovnej závierky za rok 2010

1.1 Zmeny v zákone o účtovníctve Novelou č. 504/2009 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, boli prijaté nasledovné zmeny týkajúce sa jednoduchého účtovníctva: l

Do § 9 ods. 2 písm. c) boli doplnené poľovnícke organizácie ako účtovné jednotky, ktoré môžu viesť účtovníctvo v sústave jednoduchého účtovníctva, a to v nadväznosti na zmenu zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého sa občianske združenia registrované na výkon práva poľovníctva podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov stanú od 1. septembra 2009 poľovníckou organizáciou. Ide o organizácie svojím rozsahom menšie, ktoré môžu viesť jednoduché účtovníctvo, ak nepodnikajú a ak ich príjmy za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie nedosiahli 200 000 €.

V § 25 ods. 1 písm. e) prvého bodu sa ustanovuje oceňovanie majetku a záväzkov u fyzickej osoby – podnikateľa, účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva, ktorý kupuje podnik alebo jeho časť. Prijímaný majetok a záväzky pri kúpe podniku alebo jeho časti oceňuje nadobúdateľ v reálnej hodnote. V nadväznosti na uvedenú zmenu boli doplnené aj postupy účtovania v sústave jednoduchého účtovníctva, a to § 16a.

Jednoduché účtovníctvo 1.2 Zmeny v postupoch účtovania Zmeny v postupoch účtovania vyplývajúce z opatrenia Ministerstva financií SR z 3. decembra 2009 č. MF/25454/2009-74, ktoré ovplyvňujú účtovnú závierku zostavenú za účtovné obdobie roka 2010: n

§ 10 ods. 21 – doplnenie ustanovenia

V uvedenom ustanovení sa spresnilo zahŕňanie zostatkovej ceny likvidovanej časti stavby do ocenenia novej stavby. V prípade, ak sa s novou stavbou likviduje iba časť dlhodobého hmotného majetku, jeho zostatková cena navýši obstarávaciu cenu nadobúdaného dlhodobého hmotného majetku a zároveň sa o túto hodnotu zníži obstarávacia cena doteraz odpisovaného majetku. n

§ 10 ods. 28 – spresnenie ustanovenia

Podľa nového znenia platného od 1. 1. 2010 je možné účtovať kurzové rozdiely vzniknuté nielen pri postupnej úhrade dlhodobého majetku v cudzej mene, ale aj pri úhrade záväzku vzniknutého v cudzej mene jednou sumou. Kurzový rozdiel sa zaúčtuje až v rámci uzávierkových účtovných operácií v peňažnom denníku, a to kurzová strata v časti výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov – prevádzková réžia. Kurzový zisk naopak predstavuje v peňažnom denníku príjem zahrnovaný do základu dane – ostatné.

2 Príklad č. 1: Účtovnej jednotke bola 20. septembra 2010 dodaná linka na výrobu nápojov z Českej republiky. Kúpna cena linky bola 450 000 Kč, prepravu zabezpečoval dodávateľ linky v sume 20 000 Kč. Linka bola po prevzatí zaradená do dlhodobého hmotného majetku, odpisová skupina 1 – Stroje na výrobu nápojov (odpisovanie 4 roky). Dodávateľská faktúra bola uhradená 14. októbra 2010. Účtovná jednotka využila možnosť uvedenú v § 28 ods. 3 zákona o účtovníctve, pričom si v odpisovom pláne určila odpisy v súlade so zákonom o dani z príjmov (účtovné odpisy = daňové odpisy). Kurz CZK/EUR k 19. septembru 2010 =

24,675

Kurz CZK/EUR k 13. októbru 2010 =

24,470 19 047,62 €

Kniha dlhodobého majetku:

rovnomerné odpisy rok 2010

Kniha záväzkov:

vznik záväzku voči dodávateľovi z ČR

19 047,62 €

zánik záväzku voči dodávateľovi z ČR

19 207,19 €

Dátum Účtovný doklad

obstarávacia cena 470 000 CZK/24,675

Text

4 762,00 €

Peňažný denník Peňažné prostriedky Príjem

20. 10. Výpis z BÚ Úhrada faktúry 31. 12. IÚD

ÚUO – Kurzový zisk

31. 12. IÚD

ÚUO – Odpisy r. 2010

Príjmy

Výdavky

Výdaj 19 207,19

19 207,19 NV DHM 159,57 ZP ostatné

§ 10 ods. 21 opatrenia č. MF/27076/2007-74 (21) Zostatková cena stavebného objektu alebo jeho časti, likvidovaného v dôsledku novej stavby vrátane výdavkov na likvidáciu, sa zahrnie do ocenenia novej stavby. Pri čiastočnej likvidácii jednotlivého dlhodobého hmotného majetku sa obstarávacia cena dlhodobého hmotného majetku zníži o doteraz vykonané odpisy k vyradenej časti majetku. Rovnako sa postupuje pri dlhodobom nehmotnom majetku a pri vyradení časti súboru hnuteľných vecí.

§ 10 ods. 28 opatrenia č. MF/27076/2007-74 (28) Kurzové rozdiely vznikajúce pri úhrade a postupnej úhrade dlhodobého majetku v cudzej mene sa účtujú v rámci uzávierkových účtovných operácií podľa a) § 4 ods. 6 písm. e) piateho bodu, ak ide o kurzovú stratu, b) § 4 ods. 6 písm. d) tretieho bodu, ak ide o kurzový zisk.

4 762 DV prevádzková réžia

NV – výdavky nezahrnované do základu dane (nedaňové výdavky); DV – výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu (daňový výdavok); ZP – príjmy zahrnované do základu dane (zdaniteľný príjem); NP – príjmy nezahrnované do základu dane (nedaňové príjmy); ÚUO – účtovná uzávierková operácia, IÚD – interný účtovný doklad n

Účtovná závierka podľa tohto opatrenia sa zostavuje po prvýkrát za rok 2011. V účtovnej jednotke, ktorá uplatňuje účtovné obdobie, ktoré je hospodárskym rokom, sa postupuje podľa tohto opatrenia od účtovného obdobia, ktoré začína najskôr 1. januárom 2011 a pri zostavovaní účtovnej závierky podľa tohto opatrenia po prvýkrát v roku 2012. Vydaním uvedeného opatrenia sa ruší doterajšie opatrenie.

§ 12 ods. 5 – doplnenie ustanovenia

Keďže platobnou kartou môže byť uhradený aj nákup dlhodobého majetku a tento výdavok nevstupuje do daňových výdavkov priamo, ale cez odpisy majetku, do ustanovenia bolo doplnené písm. g), na základe ktorého sa bude úhrada

§ 12 ods. 5 opatrenia č. MF/27076/2007-74 (5) Pri platbe platobnou kartou sa v peňažnom denníku odberateľa účtuje priebežná položka na strane výdavku v sume uhradenej platby a v členení podľa § 4 ods. 6 písm. e) alebo písm. g). Na základe výpisu z banky sa účtuje v deň zúčtovania platby výdavok z účtu v banke a priebežná položka na strane príjmu.

47 1/2011

Jednoduché účtovníctvo § 13 ods. 1 opatrenia č. MF/27076/2007-74 (1) Obstaranie cenných papierov sa účtuje v knihe finančného majetku a v peňažnom denníku podľa § 4 ods. 6 písm. g). Príjem z predaja cenných papierov sa účtuje v peňažnom denníku podľa § 4 ods. 6 písm. d) tretieho bodu. V rámci uzávierkových účtovných operácií sa účtuje úbytok predaných cenných papierov podľa § 4 ods. 6 písm. e) piateho bodu podľa podmienok ustanovených osobitným predpisom.

§ 16a opatrenia č. MF/27076/2007-74 Opravná položka k nadobudnutému majetku (1) V účtovníctve účtovnej jednotky sa účtuje opravná položka k nadobudnutému majetku pri kúpe podniku alebo jeho časti v knihe dlhodobého majetku. Opravná položka k nadobudnutému majetku je rozdiel medzi kúpnou cenou a reálnou hodnotou, ktorou sa majetok ocení v účtovníctve kupujúcej účtovnej jednotky. (2) Opravná položka k nadobudnutému majetku sa účtuje ako aktívna alebo pasívna v knihe dlhodobého majetku určenej na účtovanie opravnej položky k nadobudnutému majetku. (3) Opravná položka k nadobudnutému majetku sa odpisuje rovnomerne počas siedmich rokov. Pri jej úplnom odpísaní sa z účtovníctva vyradí. Odpis aktívnej opravnej položky k nadobudnutému majetku sa účtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií podľa § 4 ods. 6 písm. e) piateho bodu. Odpis pasívnej opravnej položky k nadobudnutému majetku sa účtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií podľa § 4 ods. 6 písm. d) tretieho bodu.

SPEKTRUM Zvýšenie cien diaľničných nálepiek, ktoré je už odsúhlasené, v priemere zaťaží podnikateľov a občanov 40,4 % rastom ich nákladov. Vláda SR chce týmto krokom dostať do rozpočtu takmer 16,11 milióna eur. Podľa vládneho návrhu nariadenia SR, ktorým sa zvýšenie súm za nálepky ustanovilo, sa nedá presne vyčísliť počet ovplyvnených

nákupu dlhodobého majetku účtovať v peňažnom denníku ako výdavok neovplyvňujúci základ dane z príjmov.

2 Príklad č. 2: Účtovná jednotka kúpila 25. apríla 2010 kopírovacie zariadenie v sume 1 750 €, pričom jeho nákup bol uhradený platobnou kartou. Zariadenie bolo na základe výšky obstarávacej ceny zaradené do dlhodobého hmotného majetku. Kniha dlhodobého majetku: obstarávacia cena 1 750 €, odpisová skupina 1 (4 roky, rovnomerné odpisovanie, účtovné odpisy = daňové odpisy) Dátum

Účtovný doklad

Text

Peňažný denník Peňažné prostriedky Priebežné položky príjmy

20. 4.

Výpis z ter- Platba minálu, do- kartou klad o kúpe

30. 4.

Výpis z BÚ Platba kartou

výdavky

príjmy

Príjmy

1 750

Výdavky

výdavky 1 750 NV DHM

1 750

n § 13 ods. 1 – legislatívno-technická úprava Ustanovenie bolo doplnené o odkaz na zákon o dani z príjmov, účtovanie nebolo zmenené. Obstarávacia cena cenných papierov sa účtuje podľa § 4 ods. 6 písm. g) – výdavky neovplyvňujúce základ dane. Obstarávacia cena cenných papierov sa zahrnie do daňových výdavkov do výšky úhrnu príjmu z ich predaja v zdaňovacom období, keď dôjde k ich predaju. n § 16a – Opravná položka k nadobudnutému majetku – nové ustanovenie Nové ustanovenie nadväzuje na zmeny v § 25 ods. 1 písm. e) zákona o účtovníctve, ktoré sa týkajú oceňovania majetku a záväzkov nadobudnutých kúpou podniku alebo jeho časti. Majetok a záväzky nadobudnuté kúpou podniku sa od 1. 1. 2010 oceňujú reálnou hodnotou. Reálna hodnota sa stanoví v súlade s § 27 ods. 2 najčastejšie ako trhová cena alebo ako ocenenie zistené kvalifikovaným odhadom alebo posudkom znalca. Ak pri kúpe podniku alebo jeho časti vznikne rozdiel medzi kúpnou cenou a jeho reálnou hodnotou, v účtovníctve kupujúcej účtovnej jednotky sa účtuje opravná položka k nadobudnutému majetku. V prípade, ak účtovná jednotka získa podnik alebo jeho časť za vyššiu cenu, ako je jeho reálna hodnota, vznikne aktívna opravná položka; ak účtovná jednotka získa podnik alebo jeho časť za nižšiu cenu, ako je jeho reálna hodnota, vznikne pasívna opravná položka.

2 Príklad č. 3: Účtovná jednotka – FO, kúpila v auguste 2010 pekáreň v dohodnutej kúpnej cene 60 000 €. Prevzatý majetok a záväzky boli ocenené v reálnej cene: Prevzatý majetok a záväzky v reálnej hodnote

€

Dlhodobý hmotný majetok (budova, stroje, pozemok)

70 000

Kniha dlhodobého hmotného majetku – prírastok

3 000

Kniha dlhodobého nehmotného majetku – prírastok

Dlhodobý nehmotný majetok (softvér)

Účtovná kniha účtovnej jednotky

Zásoby

5 000

Kniha zásob – prírastok

Pohľadávky (odberatelia)

4 000

Kniha pohľadávok – prírastok

Majetok celkom

82 000

Záväzky voči dodávateľom

20 000

Záväzky voči zamestnancom

7 000

Záväzky spolu

27 000

Majetok – záväzky

55 000

Kniha záväzkov – prírastok Kniha záväzkov z pracovnoprávnych vzťahov – prírastok Reálna hodnota podniku

Jednoduché účtovníctvo Reálna hodnota prevzatého podniku je nižšia ako jeho kúpna cena, účtovná jednotka účtuje o aktívnej opravnej položke vo výške 5 000 € v účtovnej knihe – Opravná položka k nadobudnutému majetku. Dátum

Účtovný doklad

Text

Peňažný denník Peňažné prostriedky príjmy

August 2010

Výpis z BÚ (zmluva o kúpe)

Zaplatenie kúpnej ceny

31. 12.

IÚD

ÚUO – Odpis 1/7 opravnej položky

Príjmy

Výdavky

výdavky 60 000

60 000 NV ostatné 715 DV prevádzková réžia

§ 23 ods. 8 – nový odsek Účtovná jednotka prijme platbu od odberateľa ako príjem zahrnovaný do základu dane z príjmov, pričom v nasledujúcich účtovných obdobiach vystaví na tento príjem dobropis a prijatú platbu vráti odberateľovi. Vrátenie príjmu na základe dobropisu zaúčtuje ako zníženie príjmu zahrnovaného do základu dane z príjmov v členení, ako bol tento príjem v príslušnom účtovnom období zaúčtovaný. Ak účtovná jednotka nemá zaúčtovaný v bežnom účtovnom období príjem, ktorý by mohla o dobropis znížiť, o vrátenú platbu zvýši výdavky zahrnované do základu dane z príjmov.

2 Príklad č. 4: Účtovná jednotka 20. septembra 2010 vystavila dobropis vo výške 700 € za nesprávne vyfakturované opravárenské služby, ktoré boli fakturované a zahrnuté do zdaniteľných príjmov v účtovnom období roka 2009. Dobropis bol uhradený dňa 25. septembra z jej bežného účtu. Kniha záväzkov: zvýšenie o vystavený dobropis 700 € Dátum Účtovný doklad

Text

Peňažný denník Peňažné prostriedky príjmy

25. 9.

Výpis z BÚ

Dobropis

Príjmy – 700 ZP predaj výrobkov a služieb

§ 23c – Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2010 Nové prechodné ustanovenie sa týka odpisovania opravnej položky k odplatne nadobudnutému majetku podľa § 16 postupov účtovania platného do 31. 12. 2009, pričom sa doodpisuje podľa predpisov platných do 31. 12. 2009, tzn. doodpisuje sa v rámci 15 rokov od nadobudnutia tohto majetku.

§ 23 ods. 8 opatrenia č. MF/27076/2007-74 (8) Vrátenie príjmu, v súvislosti s dobropisovaním jeho pôvodnej výšky, sa účtuje v peňažnom denníku ako zníženie príjmov v členení podľa § 4 ods. 6 písm. d). Ak účtovná jednotka ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, nevykazuje za účtovné obdobie žiadny príjem zahrnovaný do základu dane, o vrátený príjem upraví v peňažnom denníku výdavky podľa § 8 ods. 4 písm. a) bodu 1c.

Výdavky

výdavky 700

domácností, a to pre chýbajúce údaje. V prípade domácnosti, ktorá si zakúpi celoročnú nálepku za 50 eur, sa výdavky zvýšia o 13,5 eura. Tento rast predstavuje 2,7 % výdavkov súkromných domácností na prevádzku prostriedkov osobnej dopravy, a to podľa štatistiky rodinných účtov vykazovaných Štatistickým úradom SR. Ceny ročnej nálepky porastú o 13,50 eura na 50 eur. Hodnota mesačnej sa zvýši o 4,10 eura na 14 eur. Týždenná úhrada za používanie vybraných úsekov diaľnic a rýchlostných ciest bude od januára budúceho roka stáť 7 eur, vzrastie tak o 2,10 eura.

Prípravné práce pred zostavením účtovnej závierky

Účtovná jednotka je povinná vykonávať účtovné zápisy na základe účtovných dokladov v priebehu účtovného obdobia priebežne (§ 11 ods. 2 zákona o účtovníctve) a v časovom slede (§ 3 ods. 3 postupov účtovania). Medzi základné prípravné práce pred zostavením účtovnej závierky patrí: l kontrola účtovných prípadov zaúčtovaných v účtovných knihách na základe preukazných účtovných dokladov v priebehu účtovného obdobia a doúčtovanie účtovných prípadov, ktoré sa účtujú pred uzávierkovými účtovnými prípadmi, l inventarizácia majetku a záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov.

2.1 Kurzové rozdiely Pred účtovnými uzávierkovými operáciami sa v peňažnom denníku zaúčtujú kurzové rozdiely, ktoré vznikli pri prepočte cudzej meny na funkčnú menu euro v pokladničnej knihe alebo v knihe účet v banke. Ak vedie účtovná jednotka

§ 23c opatrenia č. MF/27076/2007-74 Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2010 Na odpisovanie opravnej položky k odplatne nadobudnutému majetku podľa § 16 sa vzťahuje doterajší predpis. Odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto opatrenia sa v knihe dlhodobého majetku určenej na účtovanie opravnej položky k odplatne nadobudnutému majetku nové účtovné prípady neúčtujú.

Účtovná jednotka musí zabezpečiť úplnosť účtovníctva – zaúčtovaním všetkých účtovných prípadov, preukaznosť – preukázateľnými účtovnými dokladmi a inventarizáciou majetku a záväzkov, správnosť účtovníctva – dodržaním zákona o účtovníctve a postupov účtovania a správnosť vyčíslenia daňového základu – v nadväznosti na ustanovenia zákona o dani z príjmov.

49 1/2011

Jednoduché účtovníctvo

Kurzové rozdiely vzniknuté z dôvodu inkasa pohľadávky alebo úhrady záväzku sa uvádzajú iba v knihe pohľadávok alebo záväzkov, neúčtujú sa v peňažnom denníku a neovplyvňujú výsledok hospodárenia.

v priebehu účtovného obdobia viac pokladničných kníh a kníh účet v banke v cudzej mene, vypočíta kurzový rozdiel k 31. 12. z každej z týchto kníh, a to prepočtom na eurá referenčným výmenným kurzom, ktorý je vyhlásený Európskou centrálnou bankou (prípadne Národnou bankou Slovenska). Kurzová strata sa účtuje podľa § 4 ods. 6 písm. e) piateho bodu – prevádzková réžia (daňové výdavky). Kurzový zisk sa účtuje podľa § 4 ods. 6 písm. d) tretieho bodu – ostatné príjmy (zdaniteľný príjem).

2.2 Inventarizácia a účtovanie inventarizačných rozdielov Ak nie je možné vykonať fyzickú inventúru hmotného majetku okrem zásob ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, možno ju vykonať v posledných troch mesiacoch účtovného obdobia, prípadne v prvom mesiaci nasledujúceho účtovného obdobia. Fyzická inventúra zásob môže byť vykonaná kedykoľvek v priebehu účtovného obdobia. Účtovná jednotka však musí vždy vedieť preukázať stav hmotného majetku k 31. 12. (úprava o prírastky a úbytky od vykonania fyzickej inventúry).

Účtovné jednotky pri inventarizácii postupujú podľa ustanovení § 29 a § 30 zákona o účtovníctve, ktoré upravujú inventarizáciu majetku a záväzkov a vzniknuté inventarizačné rozdiely. Inventarizácia sa vykonáva vždy ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Inventarizáciu hmotného majetku okrem zásob a peňažných prostriedkov v hotovosti môže účtovná jednotka vykonať aj v inej lehote, ktorá nesmie prekročiť dva roky. Peňažné prostriedky v hotovosti musí inventarizovať štyrikrát za účtovné obdobie. Zoznam majetku a záväzkov a zoznam rozdielu majetku a záväzkov sa uvedie v inventúrnom súpise. Stav majetku, záväzkov a ich rozdielu z inventúrneho súpisu sa porovnáva s ich stavom v účtovníctve. Výsledky tohto porovnania sa uvedú v inventarizačnom zápise.

Účtovanie inventarizačných rozdielov

2 Príklad č. 6: Účtovná jednotka zistila v rámci vykonanej inventarizácie prebytok zásob v sume 300 €, pričom nezistila chybu v účtovaní o zásobách. Kniha zásob: zvýšenie stavu zásob 300 € V peňažnom denníku sa z dôvodu prebytku zásob neúčtuje. Prebytok zásob sa zaeviduje iba v knihe zásob v ocenení reprodukčnou obstarávacou cenou (za ktorú by obstaral majetok v čase, keď sa o ňom účtuje). Prebytok zásob ovplyvní základ dane až pri predaji týchto zásob.

Dlhodobý majetok

2 Príklad č. 7: V rámci inventarizácie dlhodobého majetku bol zistený chýbajúci stroj v zostatkovej cene 2 300 €. Kniha dlhodobého majetku: zníženie stavu majetku 2 300 € V knihe dlhodobého majetku účtujeme zníženie stavu o zostatkovú cenu chýbajúceho majetku a jeho vyradenie. Vo výkaze o majetku a záväzkoch sa tento majetok nemôže vykazovať. V peňažnom denníku o manku dlhodobého majetku neúčtujeme, pretože zostatková cena tohto majetku neovplyvňuje základ dane.

Účtovná jednotka môže zistiť pri inventarizácii inventarizačné rozdiely: l

manko, ak zistený skutočný stav majetku je nižší ako stav v účtovníctve a ak ho nemožno preukázať účtovným záznamom, pri peňažných prostriedkoch a ceninách sa označuje ako schodok;

prebytok, ak zistený skutočný stav je vyšší ako stav v účtovníctve a ak ho nemožno preukázať účtovným záznamom.

Zistené inventarizačné rozdiely musia byť zaúčtované v príslušných účtovných knihách v účtovnom období, kedy boli zistené, a tiež ako uzávierkové účtovné operácie v peňažnom denníku. Účtovanie a aj daňový dosah si ukážeme na príkladoch č. 5 až 10:

Zásoby

2 Príklad č. 5: Účtovná jednotka zistila manko na zásobách – tovare, vo výške 456,80 €. Účtovná jednotka má vypracovanú internú účtovnú smernicu, v ktorej má stanovenú normu na základe ekonomicky odôvodnených noriem úbytkov tovaru (v dôsledku úbytku hmotnosti vysychaním) vo výške 230 €. Voči zodpovednému pracovníkovi nebola vyvodená hmotná zodpovednosť za manko. Kniha zásob: Dátum

Účtovný doklad

zníženie stavu zásob 456,80 € Text

Peňažný denník Peňažné prostriedky príjmy

31. 12. Inventarizačný zápis

Manko zásob nad normu

Príjmy

Výdavky

výdavky – 226,80 DV nákup tovaru

Keďže nebola vyvodená hmotná zodpovednosť za manko a nebola prijatá žiadna náhrada, výška manka nad normu (okrem stratného) nie je daňovým výdavkom. Účtovná jednotka zaúčtuje zníženie daňových výdavkov ako storno daňových výdavkov v druhovom členení nákup tovaru. Zistené manko sa zaúčtuje v knihe zásob v celej výške.

Vysvetlivky: NP = nemocenské poistenie, DP = dôchodkové poistenie (starobné poistenie a invalidné poistenie) Kalendár spracovala: Bibiána Špániková, ekonomicko-účtovná poradkyňa Termín zákonnej povinnosti

Charakteristika zákonnej povinnosti

Povinná osoba a zákon v platnom znení

Sankcie za nedodr anie termínu zákonnej povinnosti

do 3 dní

Oznámi poboèke Sociálnej pois ovne pracovný úraz, ktorý si vy iadal lekárske ošetrenie alebo Zamestnávate¾ doèasnú pracovnú neschopnos . § 231 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Predlo i poboèke Sociálnej pois ovne evidenciu na úèely sociálneho poistenia pri uplatnení nároku na dôchodkovú dávku alebo pri skonèení pracovného pomeru. Po 10. dni trvania doèasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca odstúpi poboèke tlaèivo, ktorým sa preukazuje doèasná pracovná neschopnos .

do 5 pracovných dní

Po dni vzniku daòovej povinnosti poda colnému úradu daòové priznanie k spotrebnej dani: – z minerálneho oleja, – z vína, – z liehu, – z tabakových výrobkov, – z piva, ak daòová povinnos nevznikla dòom prevzatia na daòovom území.

do 5 pracovných dní

Po dni vzniku daòovej povinnosti odvod spotrebnej dane: – z minerálneho oleja, – z vína, – z liehu, – z tabakových výrobkov, – z piva, ak daòová povinnos nevznikla dòom prevzatia na daòovom území.

do 7 dní

Od nadobudnutia nového dopravného prostriedku (§ 11 ods. 12 zákona o DPH) z iného èlen- Osoba, ktorá nie je registrovaná pre DPH ského štátu poda daòové priznanie k DPH. § 78 zákona è. 222/2004 Z. z. o DPH V rovnakej lehote zaplati daò.

do 10. 1. 2011 (namiesto soboty 8. 1. 2011)

Odvod preddavku na verejné zdravotné poistenie za december 2010 za samostatne zárobkovo Samostatne zárobkovo èinná osoba èinné osoby uvedené v § 11 ods. 4 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení. § 17 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení

do 10. 1. 2011 (namiesto soboty 8. 1. 2011)

Odvod poistného na nemocenské a dôchodkové poistenie, poistného do rezervného fondu soli- Samostatne zárobkovo èinná osoba Penále vo výške 0,05 % za ka dý deò omeškania, maxidarity, ako aj poistného na poistenie v nezamestnanosti dobrovo¾ne poistenými osobami za de- § 143 ods. 1 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení málne do výšky dl nej sumy poistného (do 3,32 € sa nevyrubí). cember 2010 za samostatne zárobkovo èinné osoby.

do 10. 1. 2011 (namiesto soboty 8. 1. 2011)

Pri zmene zdravotnej pois ovne písomne vykáza výšku preddavku na poistné svojej novej Samostatne zárobkovo èinná osoba pois ovni. § 20 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení

Pokuta a do výšky 3 319 € udelená Úradom pre doh¾ad nad zdravotnou starostlivos ou.

do 10. 1. 2011 (namiesto soboty 8. 1. 2011)

Pri zmene zdravotnej pois ovne vráti preukaz poistenca svojej pôvodnej zdravotnej pois ovni. Poistenec Ak mal vydaný aj európsky zdravotný preukaz, vráti aj ten. § 7 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení

Pokuta a do výšky 165 € udelená Úradom pre doh¾ad nad zdravotnou starostlivos ou.

do 8 dní

Oznámi príslušnej zdravotnej pois ovni zmenu svojho názvu, sídla, bydliska, identifikaèného Platite¾ poistného – zamestnávate¾ alebo samostatne záèísla, èísla bankového úètu a zmenu dòa, ktorý je urèený na výplatu príjmov. robkovo èinná osoba § 23 ods. 8 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení Oznámi príslušnej zdravotnej pois ovni: Poistenec (fyzická osoba) – zmenu platite¾a poistného, § 23 ods. 1 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení – skutoènosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik povinnosti štátu plati zaòho poistné, – zmenu mena, priezviska a trvalého pobytu, – skutoènosti rozhodujúce pre zmenu alebo zánik verejného zdravotného poistenia a vráti preukaz poistenca, príp. aj európsky preukaz, ak mu ho ZP vydala. Písomne vykáza výšku preddavku na poistné svojej zdravotnej pois ovni pri vzniku povinnosti Samostatne zárobkovo èinná osoba plati poistné. Táto povinnos sa týka aj SZÈO, ktoré si splnili povinnos registrácie na jed- § 20 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení notnom kontaktnom mieste pri získaní oprávnenia na podnikanie. Poistenec je povinný oznámi zdravotnej pois ovni vznik skutoèností uvedených v § 11 ods. 8 Poistenec (fyzická osoba) písm. a), b), d) a h), r), s) a u) zákona o zdravotnom poistení, keï platite¾om poistného zaèína, § 23 ods. 3 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení resp. prestáva by štát. Písomne oznámi na urèenom tlaèive vznik platite¾a pod¾a § 11 ods. 5 zákona. Zamestnávate¾ § 24 písm. k) zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení

Pokuta vo výške 331 € za nesplnenie oznamovacej povinnosti.

do 8 dní

Pokuta a do výšky 16 596,95 €.

Daòový dl ník Pokuta vo výške najmenej 33,19 €, ak ide o fyzickú oso§ 31 ods. 7 zákona è. 98/2004 Z. z. (spotrebná daò z mi- bu, alebo 66,38 €, ak ide o právnickú osobu, a do výšky 16 596,95 €. nerálneho oleja) § 27 ods. 7 zákona è. 104/2004 Z. z. (spotrebná daò z vína) § 33 ods. 6 zákona è. 105/2004 Z. z. (spotrebná daò z liehu) § 29 ods. 7 zákona è. 106/2004 Z. z. (spotr. daò z tabak. výrob.) § 28 ods. 7 zákona è. 107/2004 Z. z. (spotrebná daò z piva) Sankèný úrok vo výške 4-násobku základnej úrokovej Daòový dl ník § 31 ods. 7 zákona è. 98/2004 Z. z. (spotrebná daò z mi- sadzby Európskej centrálnej banky za ka dý deò omeškania, najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou. Sankèný nerálneho oleja) § 27 ods. 7 zákona è. 104/2004 Z. z. (spotrebná daò z vína) úrok sa nevyrubí, ak nepresiahne 16,60 €. § 33 ods. 6 zákona è. 105/2004 Z. z. (spotrebná daò z liehu) § 29 ods. 7 zákona è. 106/2004 Z. z. (spotr. daò z tabak. výrob.) § 28 ods. 7 zákona è. 107/2004 Z. z. (spotrebná daò z piva) Pokuta vo výške najmenej 33,19 €, ak ide o fyzickú osobu, alebo 66,38 €, ak ide o právnickú osobu, a do výšky 16 596,95 €. Sankèný úrok vo výške 4-násobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky za ka dý deò omeškania, najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou. Sankèný úrok sa nevyrubí, ak nepresiahne 16,60 €. Úrok z omeškania vo výške 2,5-násobku základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska platnej v deò splatnosti preddavku za ka dý deò omeškania.

Pokuta vo výške 331 € za nesplnenie oznamovacej povinnosti.

Pokuta do výšky 3 319 € za nesplnenie povinností.

Pokuta vo výške 331 € za nesplnenie oznamovacej povinnosti. Pokuta vo výške 331 € za nesplnenie oznamovacej povinnosti.

Písomne oznámi príslušnej zdravotnej pois ovni zmenu platite¾a poistného: – zamestnávatelia podaním „Oznámenia zamestnávate¾a o poistencoch pri zmene platite¾a poistného na verejné zdravotné poistenie“ za zamestnancov, ostatní podaním „Oznámenia poistenca/platite¾a poistného“.

Zamestnávate¾, samostatne zárobkovo èinná osoba ale- Pokuta do výšky 3 319 € za nesplnenie povinností. bo platite¾ poistného pod¾a § 11 ods. 2 zákona è. 580/2004 Z. z. § 24 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení

do konca kalendárneho Písomne oznámi príslušnej zdravotnej pois ovni skutoènos , kedy platite¾om poistného zaèímesiaca nasledujúceho na, resp. prestáva by štát: po mesiaci, v ktorom do- – zamestnávatelia podaním „Oznámenia zamestnávate¾a o poistencoch pri zmene platite¾a šlo k zmene platite¾a popoistného na verejné zdravotné poistenie“ za zamestnancov, ostatní podaním „Oznámenia istného poistenca/platite¾a poistného“. Prihlási sa na NP a DP v poboèke Sociálnej pois ovne, v rovnakej lehote sa z týchto poistení oddo 8 dní hlási . Oznámi poboèke Sociálnej pois ovne prerušenie NP a DP. Oznámi poboèke Sociálnej pois ovne zmenu mena, priezviska, trvalého pobytu a zrušenie povolenia na trvalý pobyt alebo povolenia na prechodný pobyt. Predlo i poboèke Sociálnej pois ovne dodatoèné daòové priznanie, ktoré má vplyv na vznik a zánik NP a DP. Prihlási sa do registra zamestnávate¾ov vedeného Sociálnou pois ovòou a v rovnakej lehote sa do 8 dní z registra zamestnávate¾ov odhlási . Oznámi prerušenie NP, DP a poistenia v nezamestnanosti zamestnanca. Oznámi Sociálnej pois ovni zaèiatok a skonèenie èerpania materskej a rodièovskej dovolenky.

do 8 pracovných dní

Samostatne zárobkovo èinná osoba § 228 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení

Pokuta a do výšky 16 596,95 €.

Zamestnávate¾ § 231 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení

Pokuta a do výšky 16 596,95 €.

Kalendár podnikateľa – 1 1/2011

Termín zákonnej povinnosti

Charakteristika zákonnej povinnosti

Povinná osoba a zákon v platnom znení

Sankcie za nedodr anie termínu zákonnej povinnosti

Oznámi poboèke Sociálnej pois ovne zmenu svojho názvu, sídla a dòa urèeného na výplatu príj- Zamestnávate¾ mov. § 231 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Oznámi Sociálnej pois ovni zmenu mena a priezviska zamestnanca. Predklada Sociálnej pois ovni záznam o pracovnom úraze a výsledky vyšetrovania pracovných úrazov a hlásenia o zistení chorôb z povolania.

Pokuta a do výšky 16 596,95 €.

pred vznikom poistenia Prihlási zamestnanca na NP, DP a poistenie v nezamestnanosti (pracovná zmluva) a prihlási Zamestnávate¾ a vznikom pracovnopráv- zamestnanca na úèely úrazového a garanèného poistenia (dohody) v poboèke Sociálnej § 231 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení pois ovne. neho vz ahu

Pokuta a do výšky 16 596,95 €.

deò nasledujúci po zániku Odhlási zamestnanca z poistenia – NP, DP, poistenie v nezamestnanosti (pracovná zmluva) Zamestnávate¾ poistenia a po zániku pra- a úrazové, garanèné poistenie (dohody) v poboèke Sociálnej pois ovne. § 231 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení covnoprávneho vz ahu

Pokuta a do výšky 16 596,95 €.

do 8 dní

Oznámi poboèke Sociálnej pois ovne platobnú neschopnos zamestnávate¾a.

do 10 dní

Oznámi poboèke Sociálnej pois ovne všetky informácie súvisiace s poskytnutím dávky garanè- Zamestnávate¾, predbe ný správca konkurznej podstaty, Pokuta a do výšky 16 596,95 €. ného poistenia. resp. správca konkurznej podstaty Súèasne predlo i aj potvrdenie o nárokoch zamestnanca z pracovného pomeru. § 234 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení

do výplatného termínu

Odvod preddavku na verejné zdravotné poistenie plateného zamestnancom a zamestnávate¾om Zamestnávate¾ z príjmov za december 2010. § 17 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení

do výplatného termínu

Odvod poistného na nemocenské, dôchodkové, úrazové a garanèné poistenie, odvod poistného Zamestnávate¾ Penále vo výške 0,05 % za ka dý deò omeškania, maxina poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity plateného zamest- § 143 ods. 2 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení málne do výšky dl nej sumy poistného (do 3,32 € sa nenancom a zamestnávate¾om z príjmov za december 2010. V lehote splatnosti predlo i poboèvyrubí). ke SP výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.

do výplatného termínu

Tvorba sociálneho fondu vo výške stanovenej zákonom zo súhrnu hrubých miezd alebo platov Zamestnávate¾ Pokuta a do výšky 16 596,95 €. zúètovaných zamestnancom na výplatu za mesiac december 2010. § 6 ods. 2 zákona è. 152/1994 Z. z. v znení zákona è. 591/2007 Z. z.

Zamestnávate¾, predbe ný správca konkurznej podstaty, Pokuta a do výšky 16 596,95 €. resp. správca konkurznej podstaty § 234 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení

Úrok z omeškania vo výške 2,5-násobku základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska platnej v deò splatnosti preddavku za ka dý deò omeškania.

Pokuta a do výšky 16 596,95 €. do 5 dní po výplatnom ter- Prevod finanèných prostriedkov sociálneho fondu na osobitný úèet (najneskôr do konca kalen- Zamestnávate¾ dárneho mesiaca). míne § 6 ods. 2 zákona è. 152/1994 Z. z. v znení zákona è. 591/2007 Z. z. do 5 dní po výplatnom ter- Odvod preddavkov na daò z príjmov zo závislej èinnosti zamestnancov z príjmov za december Zamestnávate¾ míne 2010. § 35 ods. 6 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov

Sankèný úrok vo výške 4-násobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky za ka dý deò omeškania, najdlhšie do dòa vykonania roèného zúètovania preddavkov na daò. Sankèný úrok sa nevyrubí, ak nepresiahne 16,60 €.

do 17. 1. 2011 (namiesto soboty 15. 1. 2011)

Odvod dane z príjmov vyberanej zrá kou z príjmov vyplatených, poukázaných alebo pripísaných Platite¾ dane – fyzická a právnická osoba v prospech daòovníka v decembri 2010. § 43 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov Oznámenie tejto skutoènosti správcovi dane.

Sankèný úrok vo výške 4-násobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky za ka dý deò omeškania, najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou. Sankèný úrok sa nevyrubí, ak nepresiahne 16,60 €. Pokuta vo výške najmenej 66,38 € a najviac 3 319,39 €.

do 17. 1. 2011 (namiesto soboty 15. 1. 2011)

Odvod preddavku na zabezpeèenie dane v prípade úhrady vykonanej v decembri 2010, v prípa- Platite¾ dane – fyzická a právnická osoba de daòovníkov, ktorí nemajú na území SR trvalý pobyt, sídlo ani sa tu obvykle nezdr ujú, vo výške § 44 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sadzby dane pod¾a § 15. Oznámenie tejto skutoènosti správcovi dane.

do 17. 1. 2011 (namiesto soboty 15. 1. 2011)

Odvod zrá kovej dane z príjmov za prenájom nebytových priestorov, spoloèných èastí domu Spoloèenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov, a spoloèných zariadení domu vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorý je príjmom fondu príp. iná fyzická alebo právnická osoba prevádzky, údr by a opráv vrátane prijatých sankèných úrokov a pokút súvisiacich s týmto prená- § 43 ods. 3 písm. g) a ods. 14 zákona è. 595/2003 Z. z. jmom za rok 2010.

Sankèný úrok vo výške 4-násobku základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska za ka dý deò omeškania, najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou, sankèný úrok sa nevyrubí, ak nepresiahne 16,60 €.

do 17. 1. 2011 (namiesto soboty 15. 1. 2011)

Doruèi banke alebo poboèke zahraniènej banky, v ktorej má obchodná spoloènos ulo ený vklad, Právnická osoba písomné oznámenie, èi musí alebo nemusí ma úètovnú závierku overenú audítorom. § 26 ods. 5 zákona è. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov

Vklad spoloènosti nie je chránený pod¾a zákona o ochrane vkladov.

do 20. 1. 2011

Predlo i iados o registráciu platite¾a DPH v prípade, ak obrat za najviac 12 predchádzajúcich Zdanite¾ná osoba po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov dosiahne sumu 49 790 €. § 4 zákona è. 222/2004 Z. z. o DPH Platí pre zdanite¾nú osobu, ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareò v tuzemsku a ak nemá také miesto, ale má bydlisko v tuzemsku alebo sa v tuzemsku obvykle zdr iava.

Pokuta vo výške najmenej 66,38 € a najviac 3 319,39 €, ak vykoná registráciu DÚ, pod¾a § 31 ods. 12 zákona è. 511/1992 Zb. pokuta najmenej 100 € a najviac 20 000 € (platí od 1. 4. 2009).

pred prijatím slu by

Predlo i iados o registráciu platite¾a DPH v prípade, ak zdanite¾ná osoba, ktorá nie je platite- Zdanite¾ná osoba ¾om, je príjemcom slu by, pri ktorej je povinná plati daò pod¾a § 69 ods. 3 zákona. § 7a zákona è. 222/2004 Z. z. o DPH

pred dodaním slu by

Predlo i iados o registráciu platite¾a DPH v prípade, ak zdanite¾ná osoba, ktorá nie je platite- Zdanite¾ná osoba ¾om a ktorá má v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareò, bydlisko alebo sa v tuzem- § 7a zákona è. 222/2004 Z. z. o DPH sku obvykle zdr iava, dodáva slu bu, pri ktorej je miestom dodania pod¾a § 15 ods. 1 zákona v inom èlenskom štáte a osobou povinnou plati daò je príjemca slu by.

do 20. 1. 2011

Poda elektronicky súhrnný výkaz dane z pridanej hodnoty za december 2010 pre platite¾ov Registrovaný platite¾ DPH DPH, ktorí uskutoèòujú intrakomunitárne dodávky v rámci Európskej únie, ak hodnota dodaných § 80 zákona è. 222/2004 Z. z. o DPH tovarov v príslušnom štvr roku a v predchádzajúcich 4 kalendárnych štvr rokoch presiahla hodnotu 100 000 €. Hodnota dodaných tovarov sa nesleduje za štvr roky roku 2009, ale a od januára 2010. Povinnos platí od 1. januára 2010 aj pre platite¾a registrovaného pod¾a § 7 a § 7a zákona è. 222/2004 Z. z.

Pokuta vo výške najmenej 331,93 €.

do 20. 1. 2011

Poda elektronicky súhrnný výkaz dane z pridanej hodnoty za 4. štvr rok 2010 pre platite¾ov Registrovaný platite¾ DPH DPH, ktorí uskutoèòujú intrakomunitárne dodávky v rámci Európskej únie, ak hodnota dodaných § 80 zákona è. 222/2004 Z. z. o DPH tovarov v príslušnom štvr roku a v predchádzajúcich 4 kalendárnych štvr rokoch nepresiahla hodnotu 100 000 €. Hodnota dodaných tovarov sa nesleduje za štvr roky roku 2009, ale a od januára 2010. Povinnos platí od 1. januára 2010 aj pre platite¾a registrovaného pod¾a § 7 a § 7a zákona è. 222/2004 Z. z.

Pokuta vo výške najmenej 331,93 €.

do 20. 1. 2011

Vykona inventarizáciu zásob plynového oleja oznaèeného pod¾a predpisov platných do 31. de- U ívate¾ský podnik Pokuta vo výške najmenej 66,38 € a najviac 3 319,39 €. cembra 2010 pod¾a stavu k 15. januáru 2011. Obchodník s minerálnym olejom § 46g ods. 4 a 7 zákona è. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja

do 25. 1. 2011

Poda daòové priznanie a v rovnakej lehote zaplati daò z minerálnych olejov pod¾a inventarizá- U ívate¾ský podnik cie zásob oznaèeného plynového oleja vykonanej k 15. januáru 2011. Obchodník s minerálnym olejom § 46g ods. 5 a 7 zákona è. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja

Kalendár podnikateľa – 2

Termín zákonnej povinnosti

Charakteristika zákonnej povinnosti

Povinná osoba a zákon v platnom znení

Sankcie za nedodr anie termínu zákonnej povinnosti

do 25. 1. 2011

Poda daòové priznanie k DPH za december 2010 (ak je zdaòovacím obdobím kalendárny me- Registrovaný platite¾ DPH s mesaèným aj štvr roèným Pokuta vo výške najmenej 33,19 €, ak ide o fyzickú ososiac) a za 4. štvr rok 2010 (ak je zdaòovacím obdobím kalendárny štvr rok). Podáva sa i nega- zdaòovacím obdobím bu, alebo 66,38 €, ak ide o právnickú osobu, a do výšky tívne daòové priznanie. 16 596,95 €. § 78 zákona è. 222/2004 Z. z. o DPH Platite¾ registrovaný pod¾a § 5 a § 6 (zahranièná osoba) nie je povinný poda DP, ak mu nevznikla daòová povinnos alebo právo na odpoèítanie dane, s výnimkou platite¾a, ktorý je povinný plati preddavok na daò pri predaji tovaru na trhovom mieste pod¾a § 78a. do 25. 1. 2011 Zaplati daòovú povinnos DPH za december 2010. Registrovaný platite¾ DPH s mesaèným aj štvr roèným Sankèný úrok vo výške 4-násobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky za ka dý deò omeškazdaòovacím obdobím Zaplati daòovú povinnos DPH za 4. štvr rok 2010. nia, najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou. Sankèný § 78 zákona è. 222/2004 Z. z. o DPH úrok sa nevyrubí, ak nepresiahne 16,60 €. posledný pracovný deò Zaplati preddavok na DPH pripadajúcu na tovar predávaný na trhovom mieste vo výške 50 % Registrovaný platite¾ DPH pod¾a § 5 a § 6 (zahranièná Sankèný úrok vo výške 4-násobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky za ka dý deò omeškapredchádzajúci dòu zaèa- z dane za príslušné zdaòovacie obdobie, najmenej vo výške 165,97 €. osoba) nia, najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou. Sankèný tia predaja na trhovom § 78a zákona è. 222/2004 Z. z. o DPH úrok sa nevyrubí, ak nepresiahne 16,60 €. mieste do 25. 1. 2011

do 25. 1. 2011

Poda colnému úradu daòové priznanie k spotrebnej dani: – z minerálneho oleja, – z vína, – z liehu, – z tabakových výrobkov, – z piva za december 2010. Podáva sa aj za obdobie, v ktorom nevznikla daòová povinnos . Ak daòová povinnos platite¾a spotrebnej dane z minerálneho oleja nepresiahne 33,19 €, nie je povinný predlo i daòové priznanie ani zaplati daò (§ 14). Odvod spotrebnej dane: – z minerálneho oleja, – z vína, – z liehu, – z tabakových výrobkov, – z piva za december 2010.

Daòový dl ník zákon è. 98/2004 Z. z. (spotr. daò z miner. oleja) zákon è. 104/2004 Z. z. (spotrebná daò z vína) zákon è. 105/2004 Z. z. (spotrebná daò z liehu) zákon è. 106/2004 Z. z. (spotr. daò z tabak. výrob.) zákon è. 107/2004 Z. z. (spotrebná daò z piva)

Pokuta vo výške najmenej 33,19 €, ak ide o fyzickú osobu, alebo 66,38 €, ak ide o právnickú osobu, a do výšky 16 596,95 €.

Prevádzkovate¾ liehovarníckeho závodu na pestovate¾ské pálenie ovocia § 19 ods. 10 zákona è. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu

Pokuta ulo ená colným úradom do výšky 165,96 € za uvedenie nesprávnych údajov v daòovom priznaní. Sankèný úrok vo výške 4-násobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky za ka dý deò omeškania, najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou. Sankèný úrok sa nevyrubí, ak nepresiahne 16,60 €.

do 25. 1. 2011

Poda daòové priznanie k spotrebnej dani z liehu za december 2010. Prílohou daòového priznania je zoznam pestovate¾ov s uvedením vyrobeného a skutoène prevzatého mno stva liehu, s uvedením dátumu výroby liehu a kópia iadosti o výrobu destilátu. Zaplati spotrebnú daò z liehu za december 2010.

do 25. 1. 2011

Pokuta ulo ená colným úradom od 165,96 € do výšky Oznámi elektronicky colnému úradu údaje, o ktorých je povinnos vies evidenciu pod¾a § 44a Osoba oprávnená na distribúciu ods. 15 zákona o spotrebnej dani z liehu. § 44a ods. 17 zákona è. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani 1 659,69 €. z liehu

do 25. 1. 2011

Oznámi colnému úradu stav zásob liehu zistený inventarizáciou k 31. 12. 2010 v èlenení po- Právnická alebo fyzická osoba d¾a obchodného názvu, èiarového kódu EAN, objemu spotrebite¾ského balenia a objemovej § 51j ods. 2 zákona è. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani koncentrácie. z liehu Poda daòové priznanie colnému úradu k spotrebnej dani: Daòový dl ník – z elektriny, § 12, § 24 a § 36 zákona è. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu – z uhlia, – zo zemného plynu za december 2010. Ak daòová povinnos platite¾a spotrebnej dane z elektriny, uhlia a zemného plynu nepresiahne 3,31 €, nie je povinný poda daòové priznanie ani zaplati daò, to neplatí, ak daòová povinnos pri spotrebnej dani z uhlia vznikne pod¾a § 21 ods. 2 písm. a). Odvod spotrebnej dane: Daòový dl ník – z elektriny, § 12, § 24 a § 36 zákona è. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu – z uhlia, – zo zemného plynu za december 2010.

Pokuta ulo ená colným úradom od 165,96 € do výšky 1 659,69 €.

do 31. 1. 2011 (namiesto nedele 30. 1. 2011)

Oznámenia správcovi dane o platbách fyzickým osobám, ak vyplatená a nezdanená suma za rok Právnická a fyzická osoba 2010 presiahla výšku 3 319,39 € a nejde o platby formou úhrady na bankový úèet alebo úhrady § 32 ods. 5 zákona è. 511/1992 Zb. cez elektronickú registraènú pokladnicu.

Pokuta vo výške najmenej 66,38 €.

do 31. 1. 2011

Úhrada preddavkov na daò z príjmov právnických osôb (mesaèné preddavky) za mesiac január Právnická osoba, ktorej posledná známa daòová povin- Sankèný úrok vo výške 4-násobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky za ka dý deò omeš2011 vo výške 1/12 poslednej známej daòovej povinnosti pri pou ití platnej sadzby dane pod¾a nos bola vyššia ako 16 596,96 € kania, najdlhšie do uplynutia lehoty na podanie daòové§ 15 zákona o dani z príjmov. § 42 zákona è. 595/2003 Z. z. ho priznania. Sankèný úrok sa nevyrubí, ak nepresiahne 16,60 €. Úhrada preddavkov na daò z príjmov fyzických osôb (mesaèné preddavky) za mesiac január Fyzická osoba, ktorej posledná známa daòová povinnos Sankèný úrok vo výške 4-násobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky za ka dý deò omeš2011 vo výške 1/12 poslednej známej daòovej povinnosti zo základu dane zní eného o nezda- bola vyššia ako 16 596,96 € kania, najdlhšie do uplynutia lehoty na podanie daòovénite¾né èasti pod¾a § 11 platné v roku 2011 a pri pou ití sadzby dane pod¾a § 15 zákona o dani § 34 zákona è. 595/2003 Z. z. ho priznania. Sankèný úrok sa nevyrubí, ak nepresiahne z príjmov. 16,60 €.

do 25. 1. 2011

do 31. 1. 2011

Poda daòové priznanie k dani z motorových vozidiel za zdaòovacie obdobie roka 2010.

do 31. 1. 2011

Lehota na zaplatenie dane z motorových vozidiel za rok 2010, resp. lehota na vyrovnanie celoroè- Daòovník dane z motorových vozidiel nej dane z motorových vozidiel za rok 2010 v prípade, ak boli platené preddavky na daò. § 91 zákona è. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady

do 31. 1. 2011

Pokuta vo výške najmenej 33,19 €, ak ide o fyzickú osoDaòovník dane z motorových vozidiel § 90 ods. 1 zákona è. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach bu, alebo 66,38 €, ak ide o právnickú osobu, a do výšky a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné sta- 16 596,95 €. vebné odpady

do 31. 1. 2011

Pokuta vo výške najmenej 33,19 €, ak ide o fyzickú osobu, alebo 66,38 €, ak ide o právnickú osobu, a do výšky 16 596,95 €.

Sankèný úrok vo výške 4-násobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky za ka dý deò omeškania, najdlhšie do uplynutia lehoty na podanie daòového priznania. Sankèný úrok sa nevyrubí, ak nepresiahne 16,60 €. Odvod mesaèného preddavku na daò z motorových vozidiel vo výške 1/12 predpokladanej Daòovník dane z motorových vozidiel Sankèný úrok vo výške 4-násobku základnej úrokovej dane, ak celková predpokladaná daò presiahne 8 292 €. § 91 zákona è. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach sadzby Európskej centrálnej banky za ka dý deò omeša miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné sta- kania, najdlhšie do uplynutia lehoty na podanie daòového priznania. Sankèný úrok sa nevyrubí, ak nepresiahne vebné odpady 16,60 €. Úrok z omeškania vo výške 2,5-násobku základnej úroOdvod preddavku na verejné zdravotné poistenie plateného zamestnancom a zamestnávate¾om Zamestnávate¾ kovej sadzby Národnej banky Slovenska platnej v deò z príjmov za december 2010, ak nie je pevne stanovený termín výplat a boli vyplatené do 31. ja- § 17 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení splatnosti preddavku za ka dý deò omeškania. nuára 2011. Penále vo výške 0,05 % za ka dý deò omeškania, maxiOdvod poistného na nemocenské, dôchodkové, úrazové a garanèné poistenie, odvod poistného Zamestnávate¾ na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity plateného zamest- § 143 ods. 2 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom po- málne do výšky dl nej sumy poistného (do 3,32 € sa nevyrubí). nancom a zamestnávate¾om z príjmov za december 2010, ak nie je pevne stanovený termín vý- istení plat a boli vyplatené do 31. januára 2011.

Kalendár podnikateľa – 3 1/2011

Termín zákonnej povinnosti

Charakteristika zákonnej povinnosti

Povinná osoba a zákon v platnom znení

Sankcie za nedodr anie termínu zákonnej povinnosti

do 31. 1. 2011

Plni povinnosti ustanovené v § 24 zákona o zdravotnom poistení, písomne oznámi prísluš- Osoby vykonávajúce zárobkovú èinnos pod¾a § 10b zákona Pokuta vo výške 331 € za nesplnenie oznamovacej ponej zdravotnej pois ovni zmeny platite¾a poistného pod¾a prechodných ustanovení zákona § 36 ods. 4, 5 a 6 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom vinnosti. úèinného od 1. januára 2011. poistení

do 31. 1. 2011

Termín na zúètovanie prostriedkov sociálneho fondu za kalendárny rok 2010. Nevyèerpaný zo- Zamestnávate¾ statok fondu sa prevádza do nasledujúceho roka. § 6 ods. 3 zákona è. 152/1994 Z. z.

Pokuta a do výšky 16 596,95 €.

do 31. 1. 2011

Uhradi platby za slu by verejnosti poskytované STV a Sro, ak sa úhrada platí mesaène, Platite¾ úhrady štvr roène, polroène aj roène. Pre výšku úhrady je rozhodujúci poèet zamestnancov k prvému § 7 zákona è. 68/2008 Z. z. o úhrade za slu by verejnosti dòu obdobia, za ktoré sa táto úhrada platí. poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov Predlo enie preh¾adu o zrazených a odvedených preddavkoch na daò a dani vyberanej pod¾a Zamestnávate¾ § 43 z príjmov zo závislej èinnosti, o zamestnaneckej prémii a o daòovom bonuse za 4. štvr rok § 49 zákona o dani z príjmov è. 595/2003 Z. z. 2010. Daòové priznanie k dani z nehnute¾ností (podáva iba daòovník, ktorému vznikla daòová povinnos Daòovník dane z nehnute¾ností alebo u ktorého nastali zmeny skutoèností rozhodujúcich na vyrubenie dane z nehnute¾ností). § 19 zákona è. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady

Pokuta vo výške najmenej 33,19 € a do výšky 165,96 €.

do 31. 1. 2011

Zaplati obci: – daò za psa, daò za predajné automaty, daò za nevýherné hracie prístroje.

Daòovník – fyzická alebo právnická osoba § 27, § 49 a § 57 zákona è. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady

Pokuta vo výške 66,38 €, ak daòový subjekt nepredlo í preh¾ad ani v lehote urèenej vo výzve správcu dane, pokuta vo výške 132,77 €. Pokuta vo výške najmenej 6,63 €, ak ide o fyzickú osobu, alebo 66,38 €, ak ide o právnickú osobu, a do výšky 16 596,95 €. Sankèný úrok vo výške 4-násobku základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska za ka dý deò omeškania, najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou, sankèný úrok sa nevyrubí, ak nepresiahne 3,32 €.

pred zaèatím podnikate¾- Písomne po iada colný úrad o vydanie povolenia na predaj (ve¾koobchod, maloobchod, ponú- Právnická osoba alebo fyzická osoba v rámci podnikania Pokuta ulo ená colným úradom vo výške najmenej skej èinnosti kanie na predaj) spotrebite¾ského balenia liehu v daòovom vo¾nom obehu v rámci podnikate¾- § 44 ods. 1 zákona è. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani 331,93 € a najviac 3 319,39 €. skej èinnosti. Colný úrad vydá povolenie do 30 dní od podania iadosti. z liehu Oznámi colnému úradu mno stvo spotrebite¾ských balení cigariet uvedených do daòového vo¾né- Odberate¾ kontrolných známok Pokuta vo výške najmenej 66,38 € a najviac 3 319,39 €. do 31. 1. 2011 ho obehu na daòovom území za posledných šes kalendárnych mesiacov predchádzajúceho roka. § 9 zákona è. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov do 31. 1. 2011 do 15 dní do 15 dní do 15 dní do 15 dní

do 15 dní

Oznámi colnému úradu predpokladanú roènú výrobu piva v hektolitroch a preukáza splnenie Fyzická alebo právnická osoba podmienok pod¾a ods. 1 pre zaradenie do kategórie „malý samostatný pivovar“. § 5 ods. 3 zákona è. 107/2004 Z. z. Po iada daòový úrad o registráciu pri vzniku povinnosti zrá a daò z príjmov alebo preddavky Platite¾ dane na daò, alebo daò z príjmov vybera . § 31 ods. 4 zákona è. 511/1992 Zb. Oznámi daòovému úradu zmenu oznámených a zaregistrovaných údajov, najmä zánik daòovej Daòový subjekt – fyzická a právnická osoba povinnosti pri niektorej dani. § 31 ods. 7 zákona è. 511/1992 Zb. Oznámi daòovému úradu ukonèenie podnikania alebo ukonèenie poberania príjmov a vráti Daòový subjekt – fyzická a právnická osoba osvedèenie o registrácii. § 31 ods. 7 zákona è. 511/1992 Zb. Oznámi správcovi dane uzatvorenie ka dej zmluvy s daòovým subjektom so sídlom alebo Daòový subjekt (rezident aj nerezident) bydliskom v zahranièí, na základe ktorej mô e vzniknú na území SR stála prevádzkareò alebo § 32 ods. 14 zákona è. 511/1992 Zb. daòová povinnos zamestnancov na území SR. Oznámi colnému úradu zmenu údajov v iadosti o vydanie U ívate¾ský podnik, prevádzkovate¾ daòového skladu a oprávnený príjemca – odberného poukazu na odber vína oslobodeného od dane, § 8, § 17 a § 21 zákona è. 104/2004 Z. z. o spotrebnej – povolenia na prevádzkovanie daòového skladu, dani z vína – povolenia prijíma víno z iného èlenského štátu v pozastavení dane.

Zánik práva pou íva zní enú sadzbu dane pod¾a § 7 zákona o spotrebnej dani z piva è. 107/2004 Z. z. Pokuta vo výške najmenej 66,38 € a najviac 3 319,39 €. Pokuta vo výške najmenej 66,38 € a najviac 3 319,39 €. Pokuta vo výške najmenej 66,38 € a najviac 3 319,39 €. Pokuta vo výške najmenej 66,38 € a najviac 3 319,39 €.

Pokuta vo výške najmenej 66,38 € a najviac 3 319,39 €.

Oznámi colnému úradu zmenu údajov v iadosti o vydanie – odberného poukazu na odber liehu oslobodeného od dane, – povolenia na prevádzkovanie daòového skladu, – povolenia prijíma lieh z iného èlenského štátu v pozastavení dane, pod¾a § 44a ods. 7 zákona. Oznámi colnému úradu zmenu údajov uvedených v iadosti o vydanie povolenia na predaj spotrebite¾ského balenia liehu v daòovom vo¾nom obehu. Ide o zmenu údajov v iadosti uvedených v § 44 ods. 4 písm. a) a ods. 5 písm. a), b) a c).

U ívate¾ský podnik, prevádzkovate¾ daòového skladu Pokuta vo výške najmenej 66,38 € a najviac 3 319,39 €. a oprávnený príjemca § 11, § 23 a § 27 zákona è. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu

Oznámi colnému úradu zmenu údajov v iadosti o vydanie – odberného poukazu na odber tabakových výrobkov oslobodených od dane, – povolenia na prevádzkovanie daòového skladu, – povolenia prijíma tabakové výrobky z iného èlenského štátu v pozastavení dane. Oznámi colnému úradu zmenu údajov v iadosti o vydanie – odberného poukazu na odber piva oslobodeného od dane, – povolenia na prevádzkovanie daòového skladu, – povolenia prijíma pivo z iného èlenského štátu v pozastavení dane.

U ívate¾ský podnik, prevádzkovate¾ daòového skladu Pokuta vo výške najmenej 66,38 € a najviac 3 319,39 €. a oprávnený príjemca § 8, § 18 a § 23 zákona è. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov

Pokuta ulo ená colným úradom vo výške od 165,96 € do Dr ite¾ povolenia na predaj § 44 ods. 7 zákona è. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani 1 659,69 €. z liehu

U ívate¾ský podnik, prevádzkovate¾ daòového skladu Pokuta vo výške najmenej 66,38 € a najviac 3 319,39 €. a oprávnený príjemca § 9, § 18 a § 22 zákona è. 107/2004 Z. z. o spotrebnej dani z piva

Oznámi colnému úradu nesplnenie podmienok, ktoré urèujú malý samostatný pivovar a uplat- Fyzická alebo právnická osoba vyrábajúca pivo ako malý ni základnú sadzbu dane na pivo uvedené do daòového vo¾ného obehu v kalendárnom roku. samostatný pivovar § 5 zákona è. 107/2004 Z. z. o spotrebnej dani z piva Splatnos dane odo dòa nadobudnutia právoplatnosti platobného výmeru: do 15 dní Daòovník – fyzická alebo právnická osoba – daò z nehnute¾ností, § 21, § 27, § 34a, § 49, § 57, § 64 a § 73 zákona è. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplat– daò za psa, ku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady – daò za u ívanie verejného priestranstva, – daò za predajné automaty, – daò za nevýherné hracie prístroje, – daò za vjazd a zotrvanie motorovým vozidlom v historickej èasti mesta, – daò za jadrové zariadenie. Oznámi správcovi dane skutoènosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik daòovej povinnosti: do 30 dní Daòovník – fyzická alebo právnická osoba – daò z nehnute¾ností, § 18, § 27, § 34a, § 49, § 57, § 64a, § 72, § 90 zákona è. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplat– daò za psa, ku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady – daò za u ívanie verejného priestranstva, – daò za predajné automaty, – daò za nevýherné hracie prístroje, – daò za vjazd a zotrvanie motorovým vozidlom do historickej èasti mesta, – daò za jadrové zariadenie, – daò z motorových vozidiel [okrem daòovníka pod¾a § 85 ods. 2 písm. a)]. Odo dòa získania povolenia alebo oprávnenia na podnikate¾skú èinnos alebo od zaèiatku vyko- Daòový subjekt – fyzická a právnická osoba do 30 dní návania inej zárobkovej èinnosti alebo prenajímania nehnute¾nosti registrova sa u miestne § 31 ods. 1 a 3 zákona è. 511/1992 Zb. príslušného správcu dane. Oznámi správcovi dane zriadenie stálej prevádzkarne. Zrušenie prevádzkarne oznámi do 30 dní pred jej zrušením. pred nadobudnutím tovaru Registrácia na platenie dane z intrakomunitárneho nadobudnutia tovaru. Registraèná povinnos Zdanite¾ná osoba – neplatite¾ DPH. v hodnote 13 941,45 € na DPH pre povinnú osobu, ak nadobúda v tuzemsku tovar z iného èlenského štátu. Povinnos Právnická osoba, ktorá nie je zdanite¾nou osobou vzniká pred nadobudnutím tovaru, ak celková hodnota tovaru bez dane dosiahne v kalendárnom § 7 a § 11 zákona è. 222/2004 Z. z. o DPH bez DPH roku 13 941,45 €. do 15 dní

Kalendár podnikateľa – 4

Pokuta vo výške najmenej 66,38 € a najviac 3 319,39 €.

Pokuta vo výške najmenej 6,63 €, ak ide o fyzickú osobu, alebo 66,38 €, ak ide o právnickú osobu, a do výšky 16 596,95 €.

Pokuta vo výške najmenej 66,38 € a najviac 3 319,39 €.

Jednoduché účtovníctvo 2 Príklad č. 8:

Peňažné prostriedky

2 Príklad č. 9: V účtovnej jednotke bolo zistené manko (schodok) peňažných prostriedkov v pokladnici vo výške 1 300 €. Hmotne zodpovedná pracovníčka zistené manko v roku 2010 zaplatila, a to vo výške 1 000 € (jej hmotná zodpovednosť je do výšky 1 000 €). Kniha pohľadávok: vznik pohľadávky pri zistení manka zvýšenie 1 000 € zánik pohľadávky pri úhrade manka zníženie 1 000 € Pokladničná kniha: zníženie peňažných prostriedkov 300 € Dátum

Účtovný doklad

Text

Peňažný denník Peňažné prostriedky príjmy

december Inventarizačný zápis

Zistené manko v pokladnici

december Príjmový PD

Úhrada manka

Príjmy

Výdavky

výdavky 1 300

1 000

1 000 DV 300 NV 1 000 ZP ostatné

Hmotná zodpovednosť je stanovená do výšky 1 000 €, preto sa v tejto sume zaúčtuje pohľadávka voči hmotne zodpovednej osobe. Prijatá náhrada manka predstavuje zdaniteľný príjem a manko do výšky prijatej náhrady je daňovým výdavkom. Manko prevyšujúce prijatú náhradu nie je daňovým výdavkom.

2 Príklad č. 10: V pokladnici bol zistený prebytok peňažných prostriedkov vo výške 200 €. V súvislosti s kontrolou knihy pohľadávok išlo o nezaúčtovaný príjem za hotovostný predaj tovaru. Kniha pohľadávok: zníženie stavu pohľadávok 200 € Pokladničná kniha: zvýšenie stavu peň. prostriedkov 200 € Dátum

Účtovný doklad

Text

Peňažný denník Peňažné prostriedky príjmy

december Inventarizačný zápis

Zistený prebytok v pokladnici

200

Príjmy

Výdavky

výdavky 200 ZP predaj tovaru

Uzatvorenie účtovných kníh

3.1 Peňažný denník Peňažný denník predstavuje základnú účtovnú knihu v jednoduchom účtovníctve, ktorá sa vedie samostatne v každom účtovnom období. Pri uzatváraní peňažného denníka účtovná jednotka postupuje podľa § 8 ods. 4 písm. a) postupov účtovania: 1. v peňažnom denníku zaúčtuje uzávierkové účtovné operácie, 2. uvedie súhrnné sumy príjmov a výdavkov v členení podľa § 4 ods. 6 postupov účtovania, 3. uvedie výsledok hospodárenia za účtovné obdobie, ktorým je rozdiel medzi príjmami a výdavkami po zohľadnení uzávierkových účtovných operácií.

3.2 Uzávierkové účtovné operácie Účtovné zápisy uzávierkových operácií uzatvárajú účtovanie v peňažnom denníku a predstavujú predovšetkým aplikáciu ustanovení zákona o dani z príjmov. Rozdeľujeme ich na štyri skupiny podľa toho, akým spôsobom ovplyvňujú základ dane z príjmov. V ďalšej časti si uvedieme príklady účtovania uzávierkových operácií.

V rámci inventarizácie dlhodobého majetku bol zistený prebytok – stroj, ktorý nebol evidovaný v knihe dlhodobého majetku. Kniha dlhodobého majetku: zvýšenie stavu majetku = 2 200 € (reprodukčná OC) Novozistený dlhodobý hmotný majetok musí byť zaevidovaný v knihe dlhodobého majetku v ocenení reprodukčnou obstarávacou cenou. Účtovná jednotka o novozistenom majetku v peňažnom denníku neúčtuje, pretože tento majetok nemôže daňovo odpisovať (neovplyvní základ dane). V knihe dlhodobého majetku môže účtovať účtovné odpisy v prípade, ak sa nerozhodne pre možnosť rovnosti účtovných a daňových odpisov.

SPEKTRUM Navrhované zmeny v zdravotných odvodoch ešte nie sú isté. Vládna koalícia pred blížiacou sa decembrovou parlamentnou schôdzou údajne ustupuje od zámeru, aby sa platili zdravotné odvody z dividend či prenájmu nehnuteľností. Obe opatrenia sú súčasťou vládnej novely zákona o zdravotnom poistení a návrhu budúcoročného štátneho rozpočtu, o ktorých začne parlament rokovať o dva týždne. Verejnosťou kritizované plánované platenie zdravotných odvodov z dividend, prenájmu nehnuteľností, odchodného a odstupného podľa informácií TA3 padá. Podľa podpredsedníčky KDH Márie Sabolovej je ťažko ukontrolovať ľudí, ktorí by mali platiť. Musí sa to riešiť ako celý koncept, nielen pre zdravotné odvody a musí to byť zo zákona vypustené. Zároveň potvrdila, že jej strana, ktorá má rezort zdravotníctva na starosti, odmieta aj návrh razantne znížiť sadzbu poistného plateného štátom za študentov či penzistov. Žiada, aby platba za poistencov štátu bola na úrovni 4,68 %. Bez tejto úpravy nie je vraj možné nastaviť zdravotníctvo na reálny režim. Podľa návrhu, ktorý už schválila vláda a bude o ňom rokovať parlament, sa sadzby zdravotného poistenia za poistencov štátu majú znížiť z terajších 4,78 % na 4,32 % v budúcom roku a 4 % v roku 2012.

51 1/2011

Jednoduché účtovníctvo SPEKTRUM Bratislava 12. decembra (SITA) – Všetky zmluvy týkajúce sa nakladania s peniazmi štátu alebo verejným majetkom budú inštitúcie verejnej správy od 1. januára 2011 povinne zverejňovať na internete. Vyplýva to z novely Občianskeho zákonníka, ktorú vo štvrtok schválil parlament. Zmluvy podľa právnej normy nadobudnú účinnosť deň po ich zverejnení.

Prijatie dotácie na dlhodobý hmotný majetok odpisovaný sa v peňažnom denníku účtuje ako príjem nezahrnovaný do základu dane v druhovom členení – dotácie. V rámci uzávierkových účtovných operácií sa rozpustí pomerná časť dotácie (1/4 poskytnutej dotácie) v závislosti na uplatnených daňových odpisoch v súlade s § 17 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov. Rozpustenie časti dotácie sa zaúčtuje ako zvýšenie príjmov, ktoré sa zahrnujú do základu dane. Účtovná jednotka zaúčtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií daňové odpisy vo výške 1/4 obstarávacej ceny ako daňový výdavok v druhovom členení prevádzková réžia.

3.2.1 Zvýšenie príjmov o doteraz nezaúčtované sumy, ktoré sa zahrnujú do základu dane z príjmov Dotácia na nákup dlhodobého majetku Pri účtovaní dotácie sa všeobecne uplatňuje princíp, aby dotácia neovplyvňovala základ dane u daňovníka. V prípade účtovania poskytnutej dotácie, ktorá bola poskytnutá na časť dlhodobého odpisovaného majetku, je potrebné rozpustiť časť dotácie pripadajúcej na zaúčtované daňové odpisy z tohto majetku.

2 Príklad č. 11: Účtovná jednotka obdržala 20. septembra dotáciu na nákup stroja vo výške 2 000 €. Stroj bol obstaraný 1. októbra v obstarávacej cene 3 000 €. Faktúra bola uhradená 15. októbra. V odpisovom pláne v knihe dlhodobého majetku sú uvedené daňové odpisy pripadajúce na rok 2010 vo výške 750 € (1/4 z OC). Kniha záväzkov: 20. september vznik záväzku z poskytnutej dotácie 2 000 € 1. október vznik záväzku – dodávateľská faktúra 3 000 € 1. október zánik záväzku z poskytnutej dotácie 2 000 € 15. október zánik záväzku – dodávateľská faktúra 3 000 € Kniha dlhodobého majetku: 1. október majetok v obstarávaní 3 000 € Dátum

Účtovný doklad

Text

Peňažný denník Peňažné prostriedky príjmy

20. 9.

Výpis z BÚ

Prijatie dotácie

15. 10.

Výpis z BÚ

Úhrada faktúry

31. 12.

IÚD

UÚO – Odpisy

31. 12.

IÚD

UÚO – Rozpustenie dotácie

Príjmy

Výdavky

výdavky

2 000

2 000 NP dotácie 3 000

3 000 NV DHM 750 DV prevádzková réžia 500 ZP ostatné

Postúpenie pohľadávky

Účtovná jednotka – postupca, účtuje v súlade s § 14 ods. 8 písm. d) uzávierkovú účtovnú operáciu, ktorou zahrnie do základu dane rozdiel medzi príjmom z postúpenej pohľadávky a jej menovitou hodnotou, keďže bola pohľadávka postúpená za nižšiu cenu, ako je jej menovitá hodnota. Zaúčtovaním uzávierkovej účtovnej operácie sa základ dane zvýši o celú menovitú hodnotu postúpenej pohľadávky v súlade s § 17 ods. 12 písm. a) zákona o dani z príjmov. V prípade, ak postupca príjem z postúpenej pohľadávky neobdržal v účtovnom období, v ktorom bolo o postúpení pohľadávky účtované, účtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií menovitú hodnotu podľa § 4 ods. 6 písm. d) tretieho bodu (príjem zahrnovaný do základu dane), a to aj v prípade postúpenia pohľadávky za cenu nižšiu, ako bola menovitá hodnota.

Pri postúpení pohľadávky sa u postupcu účtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií rozdiel medzi príjmom z postúpenej pohľadávky a jej menovitou hodnotou, ak bola postúpená pohľadávka za nižšiu cenu, ako je jej menovitá hodnota.

2 Príklad č. 12: Účtovná jednotka dňa 1. 9. 2010 postúpila vlastnú pohľadávku v menovitej hodnote 2 000 €. V zmluve sa s postupníkom dohodla, že pohľadávka bude postúpená v sume 1 500 €. Postúpená pohľadávka bola postupníkom uhradená 10. 10. 2010. Kniha pohľadávok: 1. 9. zníženie stavu pohľadávok 2 000 € 1. 9. zvýšenie stavu pohľadávok 1 500 € 10. 10. zníženie stavu pohľadávok 1 500 € Dátum

Účtovný doklad

Text

Peňažný denník Peňažné prostriedky príjmy

10. 10. Výpis z BÚ

Úhrada postúpenej pohľadávky

31. 12. IÚD

UÚO – Rozdiel z postúpenej pohľadávky

1 500

Príjmy

Výdavky

výdavky 1 500 ZP ostatné príjmy 500 ZP ostatné príjmy

Odpis pohľadávky Odpis pohľadávky účtuje účtovná jednotka v prípade, ak trvale upustí od jej vymáhania, čiže nepredpokladá, že v budúcnosti dostane príjem za pohľadávku. Podľa § 14 ods. 2 postupov účtovania účtuje o zániku pohľadávky v knihe

Jednoduché účtovníctvo pohľadávok a v rámci uzávierkových účtovných operácií podľa § 4 ods. 6 písm. d) tretieho bodu – ostatné príjmy (zvyšuje zdaniteľný príjem). O tejto skutočnosti účtuje v účtovnom období, v ktorom sa rozhodne upustiť od jej vymáhania. Ak by v budúcnosti došlo k inkasu už odpísanej pohľadávky, príjem z nej by sa zaúčtoval podľa § 4 ods. 6 písm. f) – príjmy, ktoré neovplyvňujú základ dane z príjmov.

2 Príklad č. 13: Účtovná jednotka eviduje v knihe pohľadávok pohľadávku voči odberateľovi v menovitej hodnote 1 000 €, ktorá nebola zaplatená ani po viacerých urgenciách. Účtovná jednotka nepredpokladá, že pohľadávka bude uhradená, a preto sa rozhodla vyradiť pohľadávku z účtovníctva a účtovať o jej odpise.

Ak by vyradená pohľadávka splnila niektorú z podmienok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h) bod 1 až 5 a písm. i) zákona o dani z príjmov, účtovná jednotka by nebola povinná zvyšovať základ dane o menovitú hodnotu pohľadávky. Pohľadávku by len vyradila z knihy pohľadávok, a to bez vplyvu na základ dane.

Kniha pohľadávok: zníženie stavu pohľadávok 1 000 € Dátum

Účtovný doklad

Text

Peňažné prostriedky príjmy

31. 12. IÚD

UÚO – Vyradenie pohľadávky

SPEKTRUM

Peňažný denník Príjmy

Výdavky

výdavky 1 000 ZP ostatné príjmy

Účtovanie uzávierkovej účtovnej operácie je v súlade s § 17 ods. 12 písm. b) zákona o dani z príjmov, podľa ktorého sa základ dane zvýši pri vyradení pohľadávky z účtovníctva o sumu vo výške odpisu menovitej hodnoty pohľadávky.

Zníženie daňovej povinnosti DPH Rozdiel medzi pomerne odpočítanou DPH v jednotlivých zdaňovacích obdobiach a pomerne odpočítanou DPH vypočítanou po skončení účtovného obdobia sa účtuje podľa § 19 ods. 4 postupov účtovania. V prípade zníženia daňovej povinnosti účtujeme v rámci uzávierkových účtovných operácií podľa § 4 ods. 6 písm. d) tretieho bodu – ostatné príjmy. Opačným spôsobom ovplyvní základ dane zvýšenie daňovej povinnosti DPH, ktoré sa zaúčtuje podľa § 4 ods. 6 písm. e) piateho bodu – prevádzková réžia.

3.2.2 Zníženie zdaniteľných príjmov o sumy, ktoré sa nezahrnujú do základu dane z príjmov Patria sem predovšetkým nesprávne zaúčtované zdaniteľné príjmy. Oprava sa vykoná znížením zdaniteľných príjmov, čiže znamienkom „–“ v časti príjmov zahrnovaných do základu dane v druhovom členení.

3.2.3 Zvýšenie výdavkov o sumy doteraz nezaúčtované v peňažnom denníku, ktoré sa zahrnujú do základu dane z príjmov Daňové odpisy Najbežnejším účtovným prípadom na zvýšenie výdavkov, ktoré sa zahrnujú do základu dane z príjmov v rámci uzávierkových účtovných operácií, je účtovanie o daňových odpisoch. Výdavky na obstaranie dlhodobého majetku nie sú daňovým výdavkom v čase jeho obstarania, ale postupne prostredníctvom odpisov na základe daňového odpisového plánu zostaveného podľa zákona o dani z príjmov.

2 Príklad č. 14: Účtovná jednotka v roku 2010 uviedla do používania budovu, ktorej súčasťou je klimatizačné zariadenie a rozvody počítačových sietí. Vstupná cena budovy je 130 000 €, z toho vstupná cena klimatizačného zariadenia je 3 000 € a vstupná cena počítačových rozvodov je 9 600 €. Účtovná jednotka sa rozhodla na účely odpisovania vyčleniť z budovy klimatizačné zariadenie a počítačové rozvody.

Zamestnávatelia združení v Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ) zásadne nesúhlasia s novelou Zákonníka práce, ktorá upravuje podmienky zamestnávania pracovníkov po návrate z rodičovskej dovolenky. Znenie novely pracovného kódexu, ktoré schválila vláda, je podľa zamestnávateľov nad rámec požiadaviek Európskej únie a v prípade jej schválenia Národnou radou SR sa opätovne zníži konkurencieschopnosť firiem podnikajúcich na Slovensku. Novela Zákonníka práce okrem iného upravuje podmienky zamestnávania po návrate z rodičovskej dovolenky tak, aby zamestnankyňa či zamestnanec boli po návrate z rodičovskej dovolenky odmeňovaní za rovnakých alebo lepších podmienok než v čase ich odchodu na dovolenku. Takýto návrh podľa zamestnávateľov významne zníži konkurencieschopnosť slovenských firiem a môže dokonca podporovať skrytú diskrimináciu žien. Napríklad v prípade viacerých detí môže rodičovská dovolenka trvať až 9 rokov, čo je veľmi dlhý časový úsek v živote firmy – upozorňuje RÚZ. V niektorých odvetviach, ako je sektor informačno-komunikačných technológií, je podľa zamestnávateľskej únie vývoj taký dynamický, že povinnosť odmeňovať zamestnanca po návrate z dovolenky za rovnakých či lepších podmienok vytvára neúmerné náklady a neistotu v živote firmy. Podľa RÚZ to nepriamo povedie k zníženej ochote zamestnávať slobodné a bezdetné ženy, lebo takýto typ zamestnanca bude pre firmy predstavovať riziko zvýšených nákladov v budúcnosti a neistoty v plánovaní a riadení ľudských zdrojov. Stratí sa tiež flexibilita zamestnávania a vzrastie administratívna náročnosť pri evidencii zamestnancov.

53 1/2011

Jednoduché účtovníctvo

Každá jednotlivá oddeliteľná súčasť, ktorej vstupná cena je vyššia ako 1 700 €, sa odpisuje ako samostatná hnuteľná vec. Súčet vstupných cien komponentov sa musí rovnať vstupnej cene dlhodobého hmotného majetku (§ 25 ods. 8 zákona o dani z príjmov). V prípade budov a stavieb zákon o dani z príjmov umožňuje vyčleniť na samostatné odpisovanie len 4 druhy jednotlivých oddeliteľných súčastí, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 zákona o dani z príjmov.

Kniha dlhodobého majetku: názov a popis jednotlivej oddeliteľnej súčasti dlhodobého majetku v ocenení podľa zákona o dani z príjmov

Budova (4. odpisová skupina) Počítačové rozvody (2. odpisová skupina) Klimatizačné zariadenie (3. odpisová skupina) Spolu Dátum

Účtovný doklad

31. 12. IÚD

Text

Vstupná cena 117 400 3 000 9 600 130 000

Počet rokov Ročný daňový odpisovania odpis 20 5 870 6 500 12 800 – 7 170

Peňažný denník Peňažné prostriedky Príjmy príjmy výdavky

Daňové odpisy

Výdavky 7 170 DV prevádzková réžia

Daňová zostatková cena dlhodobého majetku Účtovná jednotka postupuje v nadväznosti na ustanovenie § 19 ods. 3 písm. b) zákona o dani z príjmov, ktoré upravuje zahrnutie daňovej zostatkovej ceny do daňových výdavkov. Hmotný majetok bol predaný v nižšej sume, ako bola jeho daňová zostatková cena. V zmysle § 19 ods. 3 písm. b) zákona o dani z príjmov nie je zahrnutie zostatkovej ceny do daňových výdavkov vo vyššej sume limitované príjmom z predaja tohto majetku.

SPEKTRUM Väčšina podnikateľských subjektov pôsobí na Slovensku bez primeraného poistenia. Podľa odhadov Allianz-Slovenskej poisťovne je poistených zhruba 30 % z nich. V tomto roku eviduje Allianz výrazný niekoľkonásobný nárast poistných udalostí v rámci živelných katastrof. Bolo ich približne 50-tisíc s vyplateným plnením takmer 40 mil. eur, z čoho len asi 1 400 tvorili škody spôsobené v rámci podnikateľského poistenia. Z toho možno dedukovať, že tých škôd v rámci podnikateľského segmentu bolo oveľa viac, no tieto subjekty nemali uzatvorené adekvátne poistenie. Podnikatelia si častokrát neuvedomujú možné riziká, ktoré im môžu vzniknúť. Neznalosť sa najčastejšie objavuje pri malých podnikateľoch, z ktorých najväčšiu časť tvoria živnostníci. Často pritom ide o živnostníkov „z donútenia”, ktorí naďalej vykonávajú tú istú činnosť v podniku, ako to bolo aj počas zamestnaneckého pomeru. Svoje profesijné poistenie by si tak mal uzatvoriť každý individuálne, pretože zodpovednosť nesie živnostník a nie firma, ktorá ho „zamestnáva“.

2 Príklad č. 15: Účtovná jednotka predala 20. novembra baliaci stroj zaradený v obchodnom majetku vo vstupnej cene 20 000 € od roku 2009. Faktúra za predaj stroja bola uhradená na bankový účet dňa 12. decembra 2010 vo výške 13 000 €. Daňová zostatková cena je k 20. novembru vo výške 15 000 €. Kniha dlhodobého majetku: 20. november vyradenie stroja v zostatkovej cene 15 000 € Kniha pohľadávok: 20. november zvýšenie stavu 13 000 € 12. december zníženie stavu 13 000 € Dátum

Účtovný doklad

Text

12. 12. Výpis z BÚ

Úhrada faktúry

31. 12. IÚD

ÚUO – Zúčtovanie daňovej zostatkovej ceny

Peňažný denník Peňažné prostriedky Príjmy príjmy výdavky 13 000 13 000 ZP ostatné

Výdavky

15 000 DV prevádzková réžia

Obstarávacia cena pohľadávky nadobudnutej postúpením u postupníka V účtovníctve postupníka sa ku dňu postúpenia pohľadávky účtuje vznik záväzku vo výške dohodnutej obstarávacej ceny v knihe záväzkov a zánik tohto záväzku, keď obstarávaciu cenu uhradí postupcovi. Úhrada postúpenej pohľadávky – výdavok vo výške obstarávacej ceny pohľadávky postupcovi, sa u postupníka účtuje podľa § 4 ods. 6 písm. g) – výdavky neovplyvňujúce základ dane.

2 Príklad č. 16: Účtovná jednotka nadobudla pohľadávku na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá bola uzatvorená 20. 8. 2010. Pohľadávka má menovitú hodnotu 20 000 €, účtovná jednotka ako postupník ju nadobudla za obstarávaciu cenu 18 000 €. Obstarávacia cena bola uhradená postupcovi 1. 9. 2010. Dlžník uhradil celú menovitú hodnotu pohľadávky dňa 12. 12. 2010. Kniha záväzkov: 20. 8. vznik záväzku z postúpenej pohľadávky 18 000 € 1. 9. úhrada postupcovi, zánik záväzku 18 000 € Kniha pohľadávok: 20. 8. pohľadávka voči dlžníkovi OC 18 000 € menovitá hodnota 20 000 € 12. 12. zánik pohľadávky v obstarávacej cene 18 000 € menovitá hodnota 20 000 €

Jednoduché účtovníctvo Dátum

Účtovný doklad

Text

Peňažný denník Peňažné prostriedky príjmy

1. 9.

Výpis z BÚ

Úhrada postupcovi

12. 12. Výpis z BÚ

Úhrada od dlžníka

31. 12. IÚD

ÚUO – Zúčtovanie obstarávacej ceny

Príjmy

Výdavky

výdavky 18 000

20 000

18 000 NV ostatné 20 000 ZP ostatné 18 000 DV prevádzková réžia

Základ dane sa zníži o obstarávaciu cenu pohľadávky nadobudnutej postúpením, ktorá bola uhradená od dlžníka v súlade s § 17 ods. 12 písm. d) zákona o dani z príjmov. Základ dane môže byť znížený najviac do výšky úhrady od dlžníka.

Zaplatená obstarávacia cena postúpenej pohľadávky sa môže stať daňovým výdavkom: – v prípade inkasa pohľadávky od dlžníka, a to do výšky tohto inkasa, – v prípade príjmu z ďalšieho postúpenia pohľadávky, a to do výšky tohto príjmu, – pri vyradení pohľadávky obstaranej postúpením z účtovníctva, a to pri splnení podmienok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h) prvom až piatom bode a písm. i) zákona o dani z príjmov.

Tvorba rezervy Tvorba a čerpanie rezerv v jednoduchom účtovníctve sa vždy účtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií. Spôsob tvorby a používania rezerv účtovná jednotka uvedie vo vnútornom predpise. Rezervy v jednoduchom účtovníctve sa tvoria v súlade s § 20 ods. 9 zákona o dani z príjmov na: l lesnú pestovnú činnosť vykonávanú podľa osobitného zákona, l uzatvorenie, rekultiváciu a monitorovanie skládok po ich uzavretí, l nakladanie s odovzdaným elektroodpadom z domácností, l účelovú finančnú rezervu podľa osobitného zákona.

3.2.4 Zníženie výdavkov o sumy, ktoré sa nezahrnujú do základu dane z príjmov Zníženie výdavkov v peňažnom denníku v rámci uzávierkových účtovných operácií predstavuje zvýšenie daňového základu účtovej jednotky. V praxi ide výdavky, ktoré sú limitované zákonom o dani z príjmov alebo inými predpismi (Zákonník práce, zákon o sociálnom fonde, zákon o cestovných náhradách a pod.).

Tvorba rezervy sa účtuje v súlade s § 15 ods. 1 postupov účtovania podľa § 4 ods. 6 písm. e) piateho bodu – prevádzková réžia (výdavok zahrnovaný do základu dane), v rámci uzávierkových účtovných operácií a čerpanie rezervy sa účtuje ako storno výdavkov podľa § 4 ods. 6 písm. e) piateho bodu – prevádzková réžia (výdavok zahrnovaný do základu dane).

2 Príklad č. 17: Účtovná jednotka – fyzická osoba, má v priebehu účtovného obdobia zaúčtované výdavky na svoje stravovanie v celkovej výške 1 350 €, pričom vie preukázať, že v roku 2010 odpracovala 300 kalendárnych dní. Dátum

Účtovný doklad

Text

Peňažný denník Peňažné prostriedky príjmy

V priebehu Výdavkový Úhrady za stravovanie roka pokladničný doklad 31. 12.

IÚD

UÚO – Stravné1 350 – (300 dní x 3,60)

Príjmy

Výdavky

výdavky 1 350

1 350 DV prevádzková réžia – 270 DV prevádzková réžia

Čerpanie rezervy

2 Príklad č. 18: Účtovná jednotka tvorila v účtovnom období roka 2009 zákonnú rezervu na nakladanie s odovzdaným elektroodpadom z domácností vo výške 2 000 €. V účtovnom období roka 2010 postupne účtovala výdavky v súvislosti s odovzdaným elektroodpadom vo výške 300 €. Kniha rezerv: 31. december 2009 zvýšenie stavu tvorba 2 000 € 31. december 2010 zníženie stavu čerpanie 300 €

Fyzická osoba si môže uplatniť stravné za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku, najviac v rozsahu a vo výške ustanovenej pre pásmo 5 až 12 hodín podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov, čo predstavuje pre rok 2010 sumu 3,60 € na každý odpracovaný kalendárny deň. Uplatnenie stravného nie je obmedzené na pracovné dni v roku a môže byť uplatnené aj 365 dní v roku. Výdavky nie je možné zaúčtovať do daňových výdavkov paušálne, ale musia byť zdokladované dokladmi o nákupe stravy. Ak jednotlivé nákupy stravy sú nižšie ako stravné vo výške 3,60 €, je možné si uplatniť iba výšku stravného napr. z bločku z registračnej pokladnice z reštaurácie.

55 1/2011

Jednoduché účtovníctvo Dátum

Výsledok hospodárenia sa zistí ako rozdiel medzi príjmami zahrnovanými do základu dane a výdavkami zahrnovanými do základu dane. Po zaúčtovaní všetkých uzávierkových operácií tento rozdiel predstavuje základ dane, ktorý uvedie v daňovom priznaní.

31. 12. 2009

Účtovný doklad

Interný účtovný doklad V priebehu Dodáv. účt. obd. faktúry 2010 31. 12. IÚD 2010

Text

Peňažný denník Peňažné prostriedky Príjmy príjmy výdavky

Tvorba rezervy – UÚO Výdavky na elektroodpad ÚUO – Čerpanie rezervy

Výdavky 2 000 DV prevádzková réžia 300 DV prevádzková réžia – 300 DV prevádzková réžia

3.3 Výsledok hospodárenia a základ dane Obsah aj forma obidvoch výkazov je záväzne stanovená postupmi účtovania. Vzor výkazov platných pre účtovnú závierku zostavenú za rok 2010 je prílohou opatrenia, ktoré upravuje postupy účtovania. Účtovná závierka by mala byť zostavená do 6 mesiacov od dátumu, ku ktorému sa zostavuje. Keďže zostavená účtovná závierka tvorí prílohu k daňovému priznaniu, je potrebné, aby bola zostavená najneskôr dňa 31. 3. 2011. Výkazy je možné vyplniť aj na internetovej stránke www.drsr.sk, kde sú nastavené základné súčtové kontroly. V tlačenej forme sa dajú zakúpiť v špecializovaných predajniach.

Po zaúčtovaní všetkých uzávierkových účtovných operácií účtovná jednotka uvedie v peňažnom denníku súhrnné sumy príjmov a súhrnné sumy výdavkov v členení podľa § 4 ods. 6 postupov účtovania.

3.4 Uzatvorenie knihy pohľadávok a knihy záväzkov V knihe pohľadávok a v knihe záväzkov sa účtuje o všetkých pohľadávkach a záväzkoch (o vzniku aj o ich úhrade). Uvedené knihy sa uzatvoria zistením súhrnných stavov prírastkov, úbytkov a konečných stavov. V obidvoch knihách sa zreteľne označí ukončenie účtovného obdobia. V knihe pohľadávok a v knihe záväzkov sa môže po tomto označení pokračovať aj v nasledujúcom účtovnom období. Konečný stav pohľadávok a záväzkov k 31. 12. 2010 sa preberie do výkazu o majetku a záväzkoch (r. 08 Pohľadávky a r. 17 Záväzky).

3.5 Uzatvorenie ostatných pomocných kníh Účtovná jednotka v otvorených pomocných knihách zistí súhrnné sumy prírastkov a úbytkov a konečný stav. Vo všetkých pomocných knihách môže pokračovať v nasledujúcom účtovnom období po zreteľnom označení ukončenia účtovného obdobia. Údaje z týchto kníh sa preberajú do jednotlivých riadkov výkazu o majetku a záväzkoch.

SPEKTRUM Poberatelia predčasného starobného, riadneho starobného a plného invalidného dôchodku od začiatku budúceho roka už nebudú môcť byť dobrovoľne nemocensky poistení. Podľa ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jozefa Mihála je neodôvodnené, aby inštitút dobrovoľného nemocenského poistenia využíval poberateľ jedného z týchto troch foriem dôchodku – je predsa zabezpečený dôchodkom. Tento inštitút podľa neho penzisti zneužívali. Prihlásili sa na dobrovoľné nemocenské poistenie, zaplatili si deväť mesiacov poistenia, a potom mohli rok čerpať veľmi vysokú dávku. Znemožnenie dobrovoľného nemocenského poistenia pre predčasných starobných, riadnych starobných a invalidných dôchodcov podľa Mihála predložia do parlamentu koaliční poslanci vo forme pozmeňovacieho návrhu k vládnemu návrhu novely zákona o sociálnom poistení.

Zostavenie účtovnej závierky

Účtovná závierka sa zostavuje z údajov peňažného denníka (po zaúčtovaní uzávierkových účtovných operácií), z knihy pohľadávok, z knihy záväzkov, pomocných kníh a z výsledkov vykonanej inventarizácie majetku a záväzkov. Účtovná závierka v sústave jednoduchého účtovníctva obsahuje: l

výkaz o príjmoch a výdavkoch,

výkaz o majetku a záväzkoch.

4.1 Výkaz o príjmoch a výdavkoch Vo výkaze o príjmoch a výdavkoch sa uvádzajú všeobecné údaje o účtovnej jednotke, ktoré vychádzajú z § 17 ods. 2 zákona o účtovníctve a údaje o príjmoch a výdavkoch uzatváraného účtovného obdobia. Údaje o príjmoch a výdavkoch sa čerpajú z peňažného denníka, a to z konečných súčtov jednotlivých stĺpcov za celé účtovné obdobie po zaúčtovaní uzávierkových účtovných operácií. V stĺpci 1 sa uvádzajú údaje o príjmoch za bežné účtovné obdobie v členení, ako sú uvedené v peňažnom denníku. Príjmy celkom v riadku č. 4 zostavovaného výkazu musia byť rovnaké ako príjmy uvedené v peňažnom denníku v stĺpci Príjmy zahrnované do základu dane – celkom. V stĺpci 2 sa uvádzajú výdavky za bežné účtovné obdobie taktiež v členení, ako boli uvedené v peňažnom denníku. Výdavky celkom v riadku č. 10 zostavovaného výkazu musia byť rovnaké ako výdavky uvedené v peňažnom denníku v stĺpci Výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu – celkom.

Jednoduché účtovníctvo Rozdiel príjmov a výdavkov uvedený na riadku 11 by mal byť totožný so základom dane v daňovom priznaní dane z príjmov fyzických osôb (príp. čiastkovým základom dane).

4.2 Výkaz o majetku a záväzkoch Vo výkaze o majetku a záväzkoch sa uvádzajú všeobecné údaje o účtovnej jednotke a údaje o majetku a záväzkoch uzatváraného účtovného obdobia. Údaje o majetku a záväzkoch sa čerpajú z peňažného denníka, z knihy pohľadávok, knihy záväzkov a z jednotlivých pomocných kníh, pričom sa zapisujú do stĺpcov 2 a 4 výkazu. Súčasťou prílohy č. 2 sú aj vysvetlivky k výkazu o majetku a záväzkoch, ktoré vysvetľujú náplň jednotlivých riadkov.

Výkaz o majetku a záväzkoch na rozdiel od výkazu o príjmoch a výdavkoch obsahuje aj bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie (stĺpce 1 a 3), tieto údaje sa preberajú z výkazov zostavených v predchádzajúcom účtovnom období. Ak účtovná jednotka vznikla v roku 2010 alebo k 1. 1. 2010 prechádzala z podvojného účtovníctva na jednoduché účtovníctvo, údaje v stĺpci 1 a 3 nevykazuje.

Komplexný príklad

Fyzická osoba p. Nový podniká v oblasti výroby pečiatok. Popri tejto činnosti predáva kancelárske potreby. Pán Nový je účtovnou jednotkou podľa § 1 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona o účtovníctve, pretože sa rozhodol preukazovať svoje výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov fyzických osôb. Pán Nový zamestnáva 2 zamestnancov. V odpisovom pláne určil účtovné odpisy v súlade so zákonom o dani z príjmov (účtovné odpisy = daňové odpisy). Stav majetku na začiatku účtovného obdobia k 1. 1. 2010: Dlhodobý nehmotný majetok (softvér) v zostatkovej účtovnej cene: Dlhodobý hmotný majetok (2 stroje) v zostatkovej účtovnej cene: Finančný prenájom automobilu na 36 mesiacov, automobil bol zaradený do majetku v marci 2009, v obstarávacej cene 14 400 €, zostatková cena: Dlhodobý hmotný majetok tvorí budova, ktorá bola uvedená do užívania v roku 2009 na základe rozhodnutia o dočasnom užívaní stavby, v zostatkovej účtovnej cene: Zásoby materiálu: Zásoby tovaru: Vyrobené výrobky: V knihe pohľadávok eviduje pohľadávky: Pokladničná kniha v €: Pokladničná kniha v CZK: Bežný účet v €: Kniha sociálneho fondu: Stav záväzkov k 1. 1. 2010: Evidované záväzky v knihe záväzkov

1 200 € 5 200 € 10 400 € 152 000 € 2 600 € 5 000 € 200 € 10 400 € 12 000 € 5 000 CZK 32 540,40 € 132 € 2 000 €

5.1 Vybrané účtovné prípady účtovného obdobia roka 2010 5.1.1 Poskytnutie úveru Pán Nový si vybavil úver na rozšírenie výroby (nákup ďalšieho stroja) vo výške 4 000 €. Peňažné prostriedky prišli na bežný účet dňa 16. 3. 2010. V splátkovom kalendári má uvedené nasledovné splátky v eurách v roku 2010: l 16. 6. 2010 splátka úveru 333, úrok 96 l 16. 9. 2010 splátka úveru 333, úrok 90 l 16. 12. 2010 splátka úveru 333, úrok 81 Účtovanie v priebehu roka: Kniha záväzkov: 16. 3. zvýšenie záväzkov o poskytnutý úver 4 000 € zníženie záväzkov = zaplatenie splátok podľa splátkového kalendára

SOCIÁLNA POISŤOVŇA INFORMUJE Informácia o zvýšení dôchodkových dávok a sociálneho dôchodku v roku 2011 Dôchodkové dávky a sociálny dôchodok sa v roku 2011 zvyšujú podľa zásad určených ustanovením § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. 1. Percento zvýšenia dôchodkov Dôchodky sa v roku 2011 zvyšujú – o 1,8 % mesačnej sumy dôchodku, na ktorú má poistenec nárok ku dňu, od ktorého sa dôchodok zvyšuje. Percento zvýšenia je určené opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 404/2010 Z. z., ktorým sa ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky v roku 2011. 2. Dôchodky, ktoré sa zvyšujú Z dôchodkov priznaných pred 1. januárom 2012 sa v roku 2011 zvyšuje: – starobný dôchodok, – predčasný starobný dôchodok, – invalidný dôchodok, – vdovský a vdovecký dôchodok, – sirotský dôchodok a – sociálny dôchodok. 3. Odkedy sa dôchodky zvyšujú – od 1. januára 2011, ak boli priznané pred týmto dňom, alebo – odo dňa priznania dôchodku, ak sa priznajú od 1. januára 2011 do 31. decembra 2011. 4. Nezvyšujú sa – vdovský a vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok, ak boli vymerané zo starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo

57 1/2011

Jednoduché účtovníctvo invalidného dôchodku už zvýšeného o 1,8 % mesačnej sumy dôchodku, – dôchodok manželky a – dôchodok pre bezvládnosť. 5. Dôchodok upravený z dôvodu jediného zdroja príjmu Suma zvýšenia dôchodku upraveného z dôvodu jediného zdroja príjmu sa určí z mesačnej sumy dôchodku po odpočítaní zvýšenia z dôvodu jediného zdroja príjmu, a nie z mesačnej sumy, ktorá sa vypláca. 6. Dôchodok, ku ktorému sa poskytuje príspevok za účasť v národnom boji za oslobodenie Ak sa spolu s dôchodkom vypláca aj príspevok za účasť v národnom boji za oslobodenie podľa zákona č. 285/2009 Z. z. v sume 20 € mesačne alebo 10 € mesačne, suma zvýšenia dôchodku sa určí z mesačnej sumy dôchodku po odpočítaní tohto príspevku, a nie z mesačnej sumy, ktorá sa vypláca. 7. Súbeh nároku na výplatu dvoch alebo viac dôchodkov Nárok na zvýšenie každého z dôchodkov, ktoré sa vyplácajú, sa posudzuje samostatne. Postup zvýšenia a výplata zvýšených dôchodkov – Sociálna poisťovňa, ústredie, zvýši vyplácané dôchodky bez žiadosti. Zvýšené dôchodky pošta vyplatí po prvý raz vo výplatnom termíne dôchodku za mesiac január 2011 a súčasne vyplatí doplatok zvýšenia dôchodku od 1. januára 2011 do posledného dňa pred výplatným termínom za mesiac január 2011. Ak sa dôchodok vypláca na účet zriadený v banke, dôchodok patriaci za január 2011 vo zvýšenej sume bude pripísaný na účet, v rovnaký deň bude pripísaný na účet aj doplatok zvýšenia dôchodku od 1. januára 2011 do posledného dňa pred výplatným termínom dôchodku. – O vykonanom zvýšení dostanú poberatelia dôchodkov písomné rozhodnutie v priebehu mesiaca január 2011. – Informácie súvisiace so zvýšením dôchodkov poskytnú na požiadanie zamestnanci pobočiek Sociálnej poisťovne alebo Sociálnej poisťovne, ústredie.

Peňažný denník: l zvýšenie peňažných prostriedkov Bežný účet a príjmy nezahrnované do základu dane v druhovom členení Úvery, pôžičky, dotácie 4 000 €, l splátky úveru a úroku – výdavok peňažných prostriedkov z Bežného účtu, z toho splátka úveru ako výdavok nezahrnovaný do základu dane v druhovom členení Úvery, pôžičky, dotácie a splátka úroku ako výdavok zahrnovaný do základu dane v druhovom členení Prevádzková réžia. Uzávierková účtovná operácia: Nie je potrebné účtovať o žiadnej uzávierkovej účtovnej operácii.

5.1.2 Nákup dlhodobého hmotného majetku Poskytnutý úver bol použitý na nákup stroja v hodnote 4 000 €. Stroj bol dodaný 20. 3. 2010 a uvedený do prevádzky 15. 4. 2010. Dodávateľská faktúra za nákup stroja došla 22. 3. 2010, faktúra za dopravu stroja došla 23. 3. 2010 v sume 25 €. Faktúry boli uhradené 1. 4. 2010. Účtovanie v priebehu roka: Kniha dlhodobého majetku: obstarávacie náklady stroja obstarávacie náklady zaradenie do užívania v OC ročné rovnomerné daňové odpisy (2. odpisová skupina)

4 000 € 25 € 4 025 € 671 €

Kniha záväzkov: 22. 3. zvýšenie záväzkov o dodávateľskú faktúru 23. 3. zvýšenie záväzkov o dodávateľskú faktúru 1. 4. zníženie záväzkov z dôvodu ich úhrady

4 000 € 25 € 4 025 €

Peňažný denník: 1. 4. zníženie peňažných prostriedkov Účet v banke výdavky a výdavky nezahrnované do základu dane v druhovom členení DHM. Uzávierková účtovná operácia: Zaúčtuje daňové odpisy v súlade s daňovým odpisovým plánom.

5.1.3 Nákup zásob a dodatočná zľava Pán Nový nakúpil dňa 15. 5. 40 ks materiálu, dodávateľská faktúra bola vystavená v sume 440 € a uhradená dňa 30. 5. 2010. Materiál bol spotrebovaný v priebehu mesiaca jún. Po zistení odberu za 1. polrok mu bola poskytnutá zľava vo výške 2 % z dovtedy odobraných výrobkov vo výške 60 € (vystavením dobropisu dňa 1. 8. 2010). Pánovi Novému bol dobropis uhradený dňa 3. 8. 2010. Účtovanie v priebehu roka: Kniha zásob: 15. 5. zvýšenie stavu materiálu 40 ks x 11 € jún – spotreba materiálu 40 ks x

440 € 11 €

Kniha záväzkov: 15. 5. zvýšenie stavu záväzkov 30. 5. zníženie stavu záväzkov

440 € 440 €

Kniha pohľadávok: 1. 8. zvýšenie stavu pohľadávok – dobropis 3. 8. zníženie stavu pohľadávok – dobropis

60 € 60 €

Peňažný denník: 30. 5. 2010 výpis z BÚ zníženie peňažných prostriedkov Účet v banke výdavky a výdavky zahrnované do základu dane v druhovom členení Nákup materiálu 440 €; l 3. 8. 2010 výpis z BÚ zvýšenie peňažných prostriedkov Účet v banke výdavky a zníženie výdavkov zahrnovaných do základu dane v druhovom členení Nákup materiálu 60 €. l

Jednoduché účtovníctvo Uzávierková účtovná operácia: Nie je potrebné účtovať o žiadnej uzávierkovej účtovnej operácii.

Uzávierková účtovná operácia:

5.1.4 Poskytnutá dotácia z úradu práce Pán Nový obdržal dňa 13. 10. 2010 dotáciu z úradu práce vo výške 1 500 € v rámci zamestnávania absolventov školy. Na úhradu mzdových nákladov použil v tomto roku 1 000 €. Peňažné prostriedky musia byť použité v priebehu dvoch rokov, inak ich bude povinný vrátiť poskytovateľovi dotácie. Účtovanie v priebehu roka: Kniha záväzkov: 13. 10. 2010 poskytnutá dotácia – zvýšenie záväzku splnenie podmienok dotácie – zníženie záväzku

Pán Nový do príjmov zahrnovaných do základu dane zaúčtoval celú výšku poskytnutej dotácie, pričom nepoužil celú jej výšku na výdavky zahrnované do základu dane. Na základe ustanovenia § 17 ods. 3 písm. h) bod 2 zákona o dani z príjmov zaúčtuje 500 € ako storno príjmov zahrnovaných do základu dane.

1 500 € 1 000 €

Peňažný denník: l výpis z BÚ – zvýšenie peňažných prostriedkov Účet v banke príjmy, príjem ovplyvňujúci základ dane v druhovom členení Ostatné príjmy 1 500 €; l výpisy z BÚ v priebehu roka – vyplatené mzdové náklady z poskytnutej dotácie, výdavky zahrnované do základu dane v druhovom členení Mzdy zamestnancov 1 000 €.

5.1.5 Finančný lízing – predčasné ukončenie lízingu Keďže p. Nový mal možnosť výhodne kúpiť nové motorové vozidlo, rozhodol sa v novembri 2010 predčasne ukončiť lízingovú zmluvu. Lízingová spoločnosť predčasne ukončila lízing motorového vozidla ku dňu 22. novembra 2010. Za obdobie trvania finančného prenájmu si uplatnil do daňových výdavkov odpisy podľa § 26 ods. 8 zákona o dani z príjmov vo výške: Rok 2009 daňové odpisy: 4 000 € Účtovanie v priebehu roka: Peňažný denník: Výpis z BÚ – splátka lízingu peňažné prostriedky výdaj a: l mesačná časť istiny ako výdavok nezahrnovaný do základu dane na obstaranie dlhodobého majetku, l poistné, poistenie a DPH ako výdavok ovplyvňujúci základ dane – prevádzková réžia. Kniha dlhodobého majetku: 22. november 2010 vyradenie majetku v zostatkovej cene 10 400 €. Kniha záväzkov: Zánik záväzku z finančného prenájmu (nezaplatené splátky podľa splátkového kalendára) po vysporiadaní zmluvnej pokuty s lízingovou spoločnosťou.

5.1.6 Zakúpenie motorového vozidla Pán Nový sa rozhodol zakúpiť si osobné motorové vozidlo, faktúra bola vystavená na sumu 13 500 € a bola uhradená 21. decembra 2010. Vozidlo mu bolo odovzdané dňa 22. 12. 2010, kedy mu bola pridelená dočasná „prenosná“ značka, s ktorou môže vozidlo používať na cestných komunikáciách. Účtovanie v priebehu roka: Kniha dlhodobého majetku: 20. 12. 2010 obstaranie dlhodobého majetku 13 500 € odpisová skupina 1 (4 roky odpisovania, rovnomerné ročné daňové odpisy vo výške 3 375 €) Kniha záväzkov: 20. 12. 2010 dodávateľská faktúra – zvýšenie záväzku 13 500 € 21. 12. 2010 úhrada dodávateľskej faktúry – zníženie záväzku 13 500 € Peňažný denník: 30. 5. 2010 výpis z BÚ – zníženie peňažných prostriedkov Účet v banke výdavky a výdavky nezahrnované do základu dane v druhovom členení DHM 13 500 €

Uzávierková účtovná operácia: Z daňového hľadiska prišlo k porušeniu podmienok finančného prenájmu pred skončením doby, na ktorú bola zmluva o finančnom prenájme uzatvorená, pričom sa neposudzuje, či k porušeniu podmienok došlo zavinením alebo bez zavinenia nájomcu. Účtovná jednotka je povinná uplatniť postup podľa § 17 ods. 24 písm. a) zákona o dani z príjmov, podľa ktorého musí upraviť základ dane o rozdiel odpisov uplatnených v rámci finančného lízingu (mesačných rovnomerných odpisov rozvrhnutých na dohodnutý čas finančného lízingu) a odpisov podľa § 27 alebo § 28 zákona o dani z príjmov, ktoré by si uplatnila ako vlastník dlhodobého majetku. Nájomné (úrok), ktoré bolo uplatnené v daňových výdavkoch do doby predčasného ukončenia finančného lízingu, sa dodatočne neupravuje. Účtovná jednotka taktiež nemôže uplatniť daňové odpisy z predmetu prenájmu v roku, kedy bol finančný lízing predčasne ukončený. Podľa § 22 ods. 11 zákona o dani z príjmov je možné daňovo uplatniť len odpis majetku, o ktorom je účtované k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia.

Uzávierková účtovná operácia: Z dôvodu nákupu dlhodobého hmotného majetku odpisovaného budú účtované odpisy v súlade s daňovým odpisovým plánom.

59 1/2011

Jednoduché účtovníctvo Uzávierková účtovná operácia: Keďže neprišlo k úhrade postúpenej pohľadávky v rovnakom účtovnom období, ako bola postúpená, musí p. Nový – postupca, zaúčtovať menovitú hodnotu postúpenej pohľadávky podľa § 14 ods. 9 písm. c) postupov účtovania, a to ako príjem zahrnovaný do základu dane v druhovom členení ostatné príjmy. Ak by bola s postupníkom (ten, ktorý odkupuje pohľadávku) dohodnutá vyššia hodnota pohľadávky, zaúčtuje sa do príjmov zahrnovaných do základu dane táto vyššia hodnota.

Uzávierková účtovná operácia: Pri vzájomnom započítaní pohľadávok nedochádza k hotovostnej úhrade, v peňažnom denníku sa rámci uzávierkových účtovných operácií účtuje príjem zo započítanej pohľadávky podľa § 4 ods. 6 písm. d) – príjmy zahrnované do základu dane, a výdavok zo započítaného záväzku podľa § 4 ods. 6 písm. e) – výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. O uzávierkovej účtovnej operácii účtujeme však s ohľadom na to, či ide pri započítaní pohľadávky o príjem zahrnovaný do základu dane alebo započítaný záväzok, jeho „úhradu“ by sme účtovali ako daňový výdavok. Pri účtovaní uzávierkovej účtovnej operácie je preto potrebné skúmať daňový dosah pohľadávky a záväzku. O položke, ktorá bola započítaná a nemá daňový dosah, sa v rámci účtovnej závierky neúčtuje.

Uzávierková účtovná operácia: Pán Nový nemôže účtovať zostatkovú cenu ukradnutého dlhodobého majetku do daňových výdavkov, pretože v roku jeho krádeže nemá potvrdenie od polície. V prípade, ak získa toto potvrdenie v roku 2011, uplatní si zostatkovú cenu tohto majetku do daňových výdavkov cez uzávierkové účtovné operácie v roku 2011 [§ 19 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov].

Uzávierková účtovná operácia: Pán Nový nebude k uvedenej stavbe účtovať daňové odpisy v rámci uzávierkových účtovných operácií, pretože je povinný

5.1.7 Postúpenie pohľadávky Pán Nový postúpil vlastnú pohľadávku v menovitej hodnote 2 200 € (hodnota pohľadávky evidovaná v knihe pohľadávok). Pohľadávka bola postúpená 20. decembra 2010 v sume 1 900 €. Do konca zdaňovacieho obdobia neprišlo k úhrade pohľadávky od postupníka. Účtovanie v priebehu roka: Kniha pohľadávok: 20. 12. zníženie o menovitú hodnotu pohľadávky 20. 12. zvýšenie o hodnotu postúpenej pohľadávky

2 200 € 1 900 €

5.1.8 Vzájomné započítanie pohľadávok a záväzkov Pán Nový eviduje v knihe pohľadávok pohľadávku voči spoločnosti Beta, s. r. o., za predaný tovar vo výške 2 000 € a súčasne aj záväzok voči tejto spoločnosti v hodnote 1 500 € za nakúpený materiál. Pán Nový uzatvoril zmluvu o započítaní pohľadávok dňa 15. novembra 2010, pričom sa podľa zmluvy vzájomne započítajú pohľadávky v hodnote 1 500 €. Spoločnosť Beta, s. r. o., uhradila zvyšnú časť pohľadávky 30. novembra. Účtovanie v priebehu roka: Kniha pohľadávok: 15. 11. započítanie pohľadávky 1 500 € 30. 11. úhrada pohľadávky 500 € Kniha záväzkov: 15. 11. započítanie záväzku 1 500 € Peňažný denník: 30. 11. výpis z BÚ – zvýšenie peňažných prostriedkov Účet v banke príjmy a príjmy zahrnované do základu dane v druhovom členení Predaný tovar 500 €

5.1.9 Odcudzenie dlhodobého majetku Pánovi Novému bol 15. decembra odcudzený počítač v zostatkovej hodnote 1 500 €. Počítač nebol poistený. V roku 2010 nebol páchateľ krádeže zistený a p. Nový neobdržal potvrdenie od polície, že krádež bola spôsobená neznámym páchateľom. Účtovanie v priebehu roka: Kniha dlhodobého majetku: úbytok majetku v zostatkovej hodnote 1 500 €

5.1.10 Odcudzené zásoby Pánovi Novému boli pri krádeži odcudzené aj zásoby tovaru v skladovej cene 1 200 €. Zásoby tovaru boli poistené, poistné plnenie nebolo v roku 2010 vyplatené. Pán Nový nemá potvrdenie o tom, že krádež bola spôsobená neznámym páchateľom. Účtovanie v priebehu roka: Kniha zásob: úbytok zásob 1 200 € Uzávierková účtovná operácia: Pri predpoklade, že odcudzené zásoby boli účtované v čase ich obstarania ako výdavok zahrnovaný do základu dane, z dôvodu odcudzenia zásob musí účtovať storno daňových výdavkov vynaložených na nákup tovaru. V prípade, že obdrží v roku 2011 potvrdenie od polície, že krádež bola spôsobená neznámym páchateľom, zahrnie si výdavky na nákup tovaru do daňových výdavkov cez uzávierkovú účtovnú operáciu v roku 2011.

5.1.11 Dočasné užívanie stavby Pánovi Novému bolo vydané povolenie na dočasné užívanie stavby do 30. 5. 2010. V roku 2010 neprišlo k predĺženiu dočasného užívania stavby a taktiež nebola stavba skolaudovaná. Účtovanie v priebehu roka: O tejto skutočnosti sa v priebehu účtovného obdobia neúčtuje.

5.1.12 Darovanie zásob Pán Nový sa rozhodol darovať vybraný tovar v sume 300 € školskému zariadeniu.

Jednoduché účtovníctvo Účtovanie v priebehu roka: Kniha zásob tovaru: úbytok tovaru v skladovej cene 300 € Uzávierková účtovná operácia: V prípade, ak účtovná jednotka daruje zásoby – bez ohľadu na to, komu a na aký účel – bude musieť v rámci uzávierkových operácií realizovať účtovnú operáciu vo forme storna výdavkov, ak tieto zásoby boli v priebehu účtovného obdobia zaúčtované ako daňové výdavky. To znamená, že v peňažnom denníku sa v príslušnom druhovom členení, t. j. v stĺpci daňových výdavkov, v ktorom bol pôvodný nákup zásob zaúčtovaný, zapíše mínusovým znamienkom hodnota darovaných zásob, čím sa z daňových výdavkov vyjmú zásoby, ktoré neboli použité na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov a o túto sumu sa zvýši základ dane. Interný účtovný doklad je potrebné doložiť zoznamom zásob, ktoré boli darované, spolu s uvedením ich ocenenia.

5.1.13 Spotreba pohonných látok Pán Nový si v priebehu roka vyplatil z pokladnice výdavky za nákup pohonných látok v celkovej výške 800 €, pričom viedol knihu jázd. Pri uplatňovaní daňových výdavkov za nákup pohonných látok sa rozhodol pre možnosť „normovanej“ spotreby uvedenej v osvedčení o evidencii vozidla. Po prepočte normovanej spotreby jeho výdavky na pohonné látky predstavujú 780 €. Účtovanie v priebehu roka: Peňažný denník: doklady z ERP pokladníc z čerpacích staníc ako výdavky zahrnované do základu dane v druhovom členení prevádzková réžia Uzávierková účtovná operácia: Pán Nový si zníži výdavky zahrnované do základu dane v druhovom členení prevádzková réžia, pretože spotreba vyčíslená podľa § 19 ods. 2 písm. l) bod 1., t. j. podľa cien platných v čase nákupu pohonných látok a podľa spotreby uvedenej v osvedčení o evidencii, bola nižšia ako dovtedy uplatnené výdavky zahrnované do základu dane v peňažnom denníku.

5.1.14 Inventarizácia majetku a záväzkov V rámci vykonanej inventarizácie boli zistené nasledovné inventarizačné rozdiely: Manko na tovare: 200 € (charakter zásob neumožňuje manko zásob do normy) Prebytok pohľadávok: 340 € (z dôvodu chybného zaúčtovania v knihe pohľadávok) Manko odpisovaného majetku: 2 000 € (zostatková cena stroja) Kniha zásob: zníženie stavu zásob o zistené manko na základe inventarizačného zápisu Kniha pohľadávok: úprava stavu pohľadávok o chybne účtovanú pohľadávku Kniha dlhodobého majetku: zníženie stavu o zostatkovú cenu stroja Uzávierková účtovná operácia: Chýbajúce zásoby nad normu prirodzených úbytkov zásob sa zaúčtujú ako storno výdavkov na obstaranie týchto zásob. Manko odpisovaného dlhodobého majetku základ dane z príjmov neovplyvní (zostatková cena tohto majetku nie je daňovým výdavkom). Ak v prípade chybne účtovanej pohľadávky neprišlo k chybnému zaúčtovaniu príjmov zahrnovaných do základu dane v peňažnom denníku, chybne účtovaná pohľadávka taktiež neovplyvní základ dane z príjmov.

5.1.15 Kurzové rozdiely vo valutovej pokladnici V priebehu účtovného obdobia boli účtované pohyby vo valutovej pokladni vedenej v CZK. Pri inventarizácii tejto pokladnice bolo zistené, že účtovný zostatok v cudzej mene je rovnaký ako stav zistený inventúrou, a to v sume 3 000 CZK. Účtovný stav v eurách je vo valutovej pokladnici 122,79 €. Kurz vyhlásený Európskou centrálnou bankou k 31. 12. 2010 je 24,682 CZK/EUR.

podľa § 22 ods. 9 odpisovanie budovy prerušiť. Ak vydá stavebný úrad v roku 2011 kolaudačné rozhodnutie, môže pokračovať v odpisovaní ako v druhom roku odpisovania (prvý rok bol 2009, kedy bolo vydané povolenie na dočasné užívanie).

PARLAMENT PRIPRAVUJE Zmena Zákonníka práce V novembri vláda schválila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Navrhnutou tzv. malou novelou Zákonníka práce sa upresňujú a dopĺňajú ustanovenia týkajúce sa rovnakého zaobchádzania, agentúrneho zamestnávania, práv zamestnancov v súvislosti s čerpaním materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky, práv zamestnancov na nadnárodné informácie a na prerokovanie. Predpokladá sa pozitívny vplyv navrhovanej novely na práva a postavenie zamestnancov po návrate z materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky. Ustanovenia týkajúce sa rovnakého zaobchádzania – navrhuje sa upraviť výnimku z aplikácie zásady rovnakého zaobchádzania. Zákonník práce bude výslovne uvádzať ďalšie dôvody, kedy sa zakazuje diskriminácia v pracovnoprávnych vzťahoch, pričom základné definície a prípustné výnimky (prípustné rozdielne zaobchádzanie) sa budú spravovať ustanoveniami antidiskriminačného zákona. V nadväznosti na požiadavku o vykonaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania sa navrhuje doplniť Zákonník práce o nové dve oprávnenia: – navrhuje sa, aby zamestnanec a zamestnankyňa boli zamestnávateľom zaradení späť do práce za takých podmienok, ktoré pre nich nebudú menej priaznivé ako podmienky, ktoré mali v čase, keď nastúpili na materskú dovolenku. Nevylučujú sa ani dojednania o lepších pracovných podmienkach (resp. viac priaznivých podmienkach);

61 1/2011

Jednoduché účtovníctvo Uzávierková účtovná operácia: Kurzové rozdiely z dôvodu prepočtu hotovosti vo valutovej pokladnici alebo bankového účtu vedeného v cudzej mene sa účtujú ako posledná účtovná operácia v peňažnom denníku pred účtovaním uzávierkových účtovných operácií.

PARLAMENT PRIPRAVUJE Pokračovanie zo str. 61 – navrhuje sa, aby zamestnanec a zamestnankyňa mali právo na prospech z akéhokoľvek zlepšenia, ktoré by vo vzťahu k ich pracovným podmienkam nastalo, ak by nenastúpili na materskú alebo rodičovskú dovolenku (napr. môže ísť o započítanie obdobia materskej dovolenky do výpočtu obdobia, ktoré je rozhodujúce pre získanie „seniority“ v podniku). Dopĺňa sa aj ustanovenie, ktoré upresňuje deň, kedy sa končí rodičovská dovolenka, doplňujú sa oznamovacie povinnosti voči zamestnávateľovi pre ženu a muža, ktorí nastupujú na materskú a rodičovskú dovolenku. Novela Zákonníka práce upravuje aj právo zamestnancov na nadnárodné informácie a na prerokovanie. Toto právo zamestnancov členských štátov EÚ sa realizuje prostredníctvom európskej zamestnaneckej rady a prostredníctvom iného postupu informovania zamestnancov a prerokovania s nimi. Schválený návrh na novelizáciu Zákonníka práce upravuje zriadenie, zloženie a činnosť európskych zamestnaneckých rád. Navrhuje sa stanoviť zodpovednosť ústredného vedenia za vytvorenie podmienok a prostriedkov, ktoré sú potrebné na zriadenie európskej zamestnaneckej rady alebo iného postupu informovania zamestnancov a prerokovania s nimi. Do Zákonníka práce sa má tiež zaviesť právo európskej zamestnaneckej rady na stretnutie s ústredným vedením, a to najmenej raz do roka. Na tomto stretnutí má byť európska zamestnanecká rada na základe správy vypracovanej ústredným vedením informovaná o výsledkoch podnikania, ako aj o ďalšom predpokladanom vývoji u zamestnávateľa. Vymedzuje sa rozsah nadnárodného informovania a prerokovania s cieľom

Účtovanie v priebehu roka: Pokladničná kniha vedená v CZK: zaúčtovanie kurzového rozdielu = 1,24 (kurzová strata 3 000/24,682 – 122,79) Peňažný denník: zaúčtovanie kurzového rozdielu ako zníženie výdavkov zahrnovaných do základu dane v druhovom členení prevádzková réžia.

5.1.16 Tvorba sociálneho fondu Pán Nový má prostriedky sociálneho fondu uložené na svojom bežnom účte. Sociálny fond tvorí vo výške 0,6 % z úhrnu hrubých miezd, a to vo výške 86,40 €. Kniha sociálneho fondu: zvýšenie stavu sociálneho fondu 86,40 € Uzávierková účtovná operácia: Ak prostriedky sociálneho fondu nie sú uložené na osobitnom účte v banke, tvorba sociálneho fondu sa účtuje v súlade s § 7 ods. 3 postupov účtovania v rámci uzávierkových účtovných operácií podľa § 4 ods. 6 písm. e) šiesteho bodu – tvorba sociálneho fondu. Čerpanie fondu sa účtuje podľa § 4 ods. 6 písm. g) – výdavky, ktoré neovplyvňujú základ dane. Účtovné uzávierkové operácie v peňažnom denníku: UÚO

Účtovný doklad

Text

Časť peňažného denníka Príjmy zahrnované Výdavky na dosiahnutie, do základu dane zabezpečenie a udržanie príjmu

5.1.2

IÚD

Odpisy stroja

671 prevádzková réžia

5.1.4

IÚD

Dotácia

5.1.5

IÚD

Porušenie podmienok lízingu – úprava odpisov (4 000 – (14 400/4)

– 400 prevádzková réžia

5.1.6

IÚD

Odpisy vozidla

3 375 prevádzková réžia

5.1.7

IÚD

Postúpenie pohľadávky

2 200 ostatné príjmy

5.1.8

IÚD

Vzájomné započítanie pohľadávky a záväzku

1 500 predaný tovar

5.1.10

IÚD

Odcudzené zásoby

– 1 200 nákup tovaru

5.1.12

IÚD

Darované zásoby

– 300 nákup tovaru

5.1.13

IÚD

Spotreba PHL

5.1.14

Inv. zápis

Manko zásob

5.1.16

IÚD

Tvorba sociálneho fondu

– 500 ostatné príjmy

1 500 nákup materiálu

– 20 prevádzková réžia – 200 nákup tovaru 86,40 tvorba SF

5.2 Uzatvorenie účtovných kníh Po skontrolovaní všetkých zaúčtovaných účtovných prípadov a zaúčtovaní uzávierkových účtovných operácií môže p. Nový uzatvoriť účtovné knihy. Účtovné knihy majú nasledovný zostatok: Peňažný denník (zjednodušený) Peňažné prostriedky v hotovosti príjmy

výdavky

1. 1. 31. 12.

na účtoch v bankách zostatok

príjmy

výdavky

12 188,87 8 228,00

6 715,40

13 701,47

zostatok 32 540,40

81 171,10

69 305,40

44 406,10

Jednoduché účtovníctvo Príjmy zahrnované do základu dane celkom

predaj tovaru

predaj výrobkov ostatné a služieb

89 399,10 12 125,70

76 820,40

Výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu celkom

nákup materiálu

453,00 74 008,40 34 235,20

nákup tovaru

mzdy

9 800,30 14 400,00

Pán Nový účtoval v peňažnom denníku ešte výdavky nezahrnované do základu dane vo výške 2 012,40 €.

Zistenie výsledku hospodárenia Výsledok hospodárenia tvorí v jednoduchom účtovníctve rozdiel medzi príjmami zahrnovanými do základu dane a výdavkami na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu. Výsledok hospodárenia predstavuje základ dane p. Nového, ktorý uvedie v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roka 2010. Príjmy – výdavky = 89 399,10 – 74 008,40 = 15 390,70 (základ dane)

Uzatvorenie ostatných účtovných kníh Pán Nový uzatvorí ostatné účtovné knihy v súlade s ustanovením § 8 ods. 4 písm. b) postupov účtovania. V knihe pohľadávok, v knihe záväzkov a v pomocných knihách uvedie súhrnné sumy prírastkov a úbytkov a konečný stav. Pre zostavenie výkazu o majetku a záväzkoch potrebujeme konečný stav v eurách k 31. 12. 2010 v účtovných knihách: Kniha dlhodobého nehmotného majetku:

1 000,00 (zostatková cena)

Kniha dlhodobého hmotného majetku:

169 179,00 (zostatková cena)

Kniha zásob – materiálu:

poistné prevádzková tvorba a príspevky réžia sociálneho fondu 5 616,00

9 870,50

86,40

PARLAMENT PRIPRAVUJE Pokračovanie zo str. 62 zabezpečiť, aby sa týmto postupom prerokovali len otázky, ktoré majú nadnárodnú povahu a nie výlučne národnú povahu, definujú sa nadnárodné otázky. Novela Zákonníka práce neprináša zásadné vecné zmeny pre podniky (zamestnávateľov), prispieva však k zjednodušeniu legislatívneho rámca, spresňuje niektoré ustanovenia za účelom zlepšenia pôsobenia európskych zamestnaneckých rád. Navrhuje sa dátum nadobudnutia účinnosti 1. apríla 2011, okrem novelizačných bodov týkajúcich sa práva na nadnárodné informácie a na prerokovanie, ktoré majú nadobudnúť účinnosť 6. júna 2011.

1 785,80

Kniha zásob – nedokončenej výroby a výrobkov:

249,00

Kniha zásob tovaru:

2 674,60

Kniha pohľadávok:

12 320,30

Kniha záväzkov:

9 820,70 (z toho 3 001 zostatok nesplateného úveru)

Knihy pokladníc:

13 701,47

Kniha účet v banke:

44 406,10

Kniha sociálneho fondu:

101,40

5.3 Zostavenie výkazov Výkaz o príjmoch a výdavkoch Všetky údaje potrebné na zostavenie výkazu o príjmoch a výdavkoch sa nachádzajú v peňažnom denníku. Do peňažného denníka sa zapisujú koncové súčty príjmov zahrnovaných do základu dane a výdavkov zahrnovaných do základu dane.

Výkaz o majetku a záväzkoch Pre zostavenie výkazu o majetku a záväzkoch sú potrebné údaje zo všetkých účtovných kníh, ktoré boli v priebehu účtovného obdobia vedené. Údaje musia byť overené vykonanou inventarizáciou. Údaje sa vo výkaze uvádzajú v celých eurách, to znamená, že ich pred zápisom do výkazu je potrebné matematicky zaokrúhliť. Spracovala: Ing. Jana Marková

SPEKTRUM Ministerstvo hospodárstva SR chce administratívne zaťaženie podnikateľov znížiť aspoň o 25 %. Ministerstvo hospodárstva (MH) SR podľa slov jeho šéfa Juraja Miškova pokladá v tomto volebnom období v oblasti hospodárstva za jednu z priorít zlepšovanie podnikateľského prostredia na Slovensku. MH SR si podľa Miškova za jeden zo základných cieľov stanovilo znížiť administratívne zaťaženie podnikateľov o viac ako 25 %. Podnikateľské prostredie sa rezort hospodárstva snaží v spolupráci s rezortom práce a sociálnych vecí v prvej polovici budúceho roku zlepšiť napríklad „spružnením Zákonníka práce”. Výrazná novela pracovného kódexu má napríklad zaviesť nové modely týkajúce sa pracovného času, ktoré sú zavádzané aj v západných krajinách. Podnikateľské prostredie by od januára 2011 malo zlepšiť aj zavedenie 3. fázy tzv. jednotných kontaktných miest pre podnikateľov, teda výraznejšia elektronizácia štátnej a verejnej správy.

63 1/2011

Jednoduché účtovníctvo

65 1/2011

Daň z pridanej hodnoty 2 Príklad č. 1: Slovenský zasielateľ (platiteľ SK1) si na základe objednávky slovenského podnikateľa objedná u slovenského dopravcu (platiteľ SK2) prepravu tovaru v Chorvátsku (t. j. na území tretieho – nečlenského štátu EÚ). Miesto dodania služby podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH sa nachádza v štáte príjemcu služby (objednávateľa), t. j. v SR. To znamená, že dopravca fakturuje túto prepravu tovaru uskutočnenú na území tretieho štátu (Chorvátsko) so slovenskou DPH zasielateľovi a zasielateľ fakturuje svoju službu slovenskému podnikateľovi (zdaniteľná osoba). V rámci oboch zmluvných vzťahov je miesto dodania služby v SR. V daňovom priznaní si zasielateľ odpočíta daň z prijatej služby od dopravcu v riadku 21 a následne uvedie dodanie služby objednávateľovi prepravy do riadka 03 a 04.

2 Príklad č. 2: Ak si tú istú prepravu objedná u zasielateľa český platiteľ (s IČ DPH v ČR), pričom pre zasielateľa dopravu vykoná slovenský dopravca, podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH sa miesto dodania služby dopravcom nachádza v SR (v SR je predmetom dane) – preto vyhotoví faktúru so slovenskou DPH. Miesto dodania služby zasielateľom sa nachádza v ČR (tiež podľa § 15 ods. 1). Táto služba nie je predmetom DPH v SR, ale v ČR, kde český platiteľ vykoná samozdanenie. V daňovom priznaní si zasielateľ odpočíta daň z prijatej služby od dopravcu v riadku 21. Dodanie služby s miestom dodania v ČR neuvádza do daňového priznania, ale službu uvedie v súhrnnom výkaze.

2 Príklad č. 3: Slovenský zasielateľ (platiteľ SK1) si na základe objednávky poľského platiteľa objedná u českého dopravcu (platiteľ v ČR) prepravu tovaru z ČR do Poľska. Miesto dodania služby českým dopravcom sa podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH sa nachádza v štáte príjemcu služby, t. j. v SR. To znamená, že dopravca fakturuje túto prepravu tovaru bez DPH, slovenský

Daň z pridanej hodnoty Doprava a zasielateľstvo – problémy z praxe z hľadiska DPH Uvádzanie prepravných (zasielateľských) služieb do daňového priznania Pri uvádzaní údajov do daňového priznania pre daň z pridanej hodnoty všeobecne platí (nielen pri zasielateľských a prepravných službách), že platitelia v SR do daňového priznania podávaného v SR uvádzajú tie zdaniteľné obchody, ktorých miesto dodania sa nachádza v SR, pretože len tieto zdaniteľné obchody sú predmetom DPH v SR podľa § 2 ods. 1 zákona o DPH č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Pre správne vyplnenie daňového priznania je teda nevyhnutné pri fakturácii najskôr určiť miesto dodania služby, až následne posudzovať, či ide o službu od dane oslobodenú (ak je spojená s vývozom tovaru alebo dovozom tovaru), alebo je potrebné ju zdaniť slovenskou DPH.

Miesto dodania prepravnej služby Od 1. 10. 2010 pre určenie miesta dodania služby prepravy tovaru nie je podstatné, kde je fyzicky preprava vykonávaná, podstatné je, či je vykonávaná pre zdaniteľnú osobu, alebo pre nezdaniteľnú osobu (nepodnikateľa). Ak je poskytovaná pre nezdaniteľnú osobu, je potrebné vedieť, či ide o prepravu tovaru medzi členskými štátmi, alebo inú prepravu. To znamená, že: l

pokiaľ je príjemca služby zdaniteľná osoba (z členského alebo nečlenského štátu EÚ), miesto dodania sa určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH – t. j. nachádza sa v štáte príjemcu služby. Pokiaľ je príjemcom zdaniteľná osoba z iného členského štátu, dodávateľ služby je povinný uviesť dodanie v súhrnnom výkaze – vyplýva to z § 80 ods. 1 písm. d) zákona o DPH (služby, ktorých miesto dodania sa určí podľa § 15 ods. 1 a v členskom štáte príjemcu sú oslobodené od DPH, sa neuvádzajú do súhrnného výkazu); ak je príjemca služby prepravy tovaru nezdaniteľná osoba (napr. občan, nadácia) a ide o prepravu tovaru medzi členskými štátmi EÚ, miesto dodania služby sa nachádza podľa § 16 ods. 5 zákona o DPH tam – v tom štáte, kde sa preprava tovaru začína; ak je príjemca služby prepravy tovaru nezdaniteľná osoba a nie je to preprava medzi členskými štátmi, miesto dodania služby je podľa § 16 ods. 6 zákona o DPH tam, kde sa preprava skutočne vykonáva, t. j. územie štátov prepravnej trasy, pomerne podľa prejdených kilometrov.

Prepravné služby spojené s vývozom tovaru Podľa § 47 ods. 6 sú oslobodené od dane prepravné a s nimi súvisiace doplnkové služby, ktoré sú priamo spojené s vývozom tovaru a s tovarom pod colným opatrením podľa § 18 ods. 2 zákona o DPH. Služby vrátane prepravných a s nimi súvisiacich doplnkových služieb, ktoré sú priamo spojené s vývozom tovaru a s tovarom pod colným opatrením podľa § 18 ods. 2 zákona o DPH, sú oslobodené od dane s nárokom na odpočítanie dane. Tovarom pod colným opatrením sa rozumie umiestnenie tovaru do slobodného colného pásma alebo do slobodného colného skladu, alebo ak má dovážaný tovar pri jeho vstupe na územie spoločenstva postavenie dočasne uskladneného tovaru, alebo ak je prepustený do colného režimu uskladňovanie v colnom sklade, do

Daň z pridanej hodnoty colného režimu aktívny zušľachťovací styk, do colného režimu dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla alebo do colného režimu vonkajší tranzit, alebo vpustený do teritoriálnych vôd.

Prepravné služby spojené s dovozom tovaru Pri preprave tovaru súvisiacej s dovozom tovaru do SR z tretích štátov platí, že táto preprava je oslobodená od DPH podľa § 48 ods. 8 zákona o DPH za podmienky, že bola zahrnutá do základu dane samotného tovaru. Podľa § 24 ods. 2 písm. b) sa totiž do základu dane pri dovoze tovaru majú zahrnúť aj všetky súvisiace náklady, t. j. aj preprava do miesta určenia. (Príklady č. 1 – 7)

Služby spojené s dovozom tovaru – oslobodenie od dane Služby, ktoré súvisia s dovozom tovaru do SR, sú oslobodené od dane podľa § 48 ods. 8 zákona o DPH za podmienky, že ich hodnota je zahrnutá do základu dane dovážaného tovaru. Podľa § 24 ods. 2 sa do základu dane pri dovoze tovaru zahŕňajú aj dane, clá, platby v zahraničí splatné pri dovoze tovaru, súvisiace náklady (provízia, balné, náklady na prepravu, poistné) vzniknuté do prvého miesta určenia v SR. (Príklady č. 8 – 10)

Preprava na území SR ako časť medzinárodnej prepravy Ak prepravca vykonáva prepravu tovaru na území tuzemska, ktorá je súčasťou medzinárodnej prepravy tovaru, t. j. vzťahuje sa na tovar, ktorý je vyvážaný do tretieho štátu, je aj úsek vykonaný v SR oslobodený od dane. Prepravca, ktorý vykonal prepravu v tuzemsku, musí mať dôkaz o tom, že ním poskytnutá preprava bola súčasťou medzinárodnej prepravy tovaru do tretieho štátu. Prepravné služby, ktoré sú priamo spojené s vývozom tovaru, sú oslobodené od dane. Ak by sa na tieto služby uplatnila DPH, túto daň nie je možné považovať za odpočítateľnú daň a rovnako nemôže byť predmetom refundácie pre zahraničného podnikateľa. Právo odpočítať daň zo služby v tuzemsku vzniká platiteľovi dane v deň, keď pri tejto službe vznikla daňová povinnosť. V danom prípade daňová povinnosť nevzniká. Zákon o DPH taxatívne nestanovuje, aké preukazné doklady pre oslobodenie od dane pri dodaní prepravných služieb súvisiacich s vývozom tovaru na územie tretieho štátu má mať platiteľ dane k dispozícii. Dodávateľ prepravných služieb by mal žiadať od svojho odberateľa prehlásenie, že tovar prepravovaný na území tuzemska je určený na dodanie do tretieho štátu, ktorým by preukazoval oprávnenosť fakturácie bez dane. (Príklad č. 11)

Služby súvisiace s vývozom tovaru Službou priamo spojenou s vývozom tovaru, oslobodenou od dane sú napríklad colno-deklarantské služby pri vývoze tovaru, poradenstvo a konzultácia týkajúca sa konkrétneho colného problému v súvislosti s vývozom tovaru. Fakturácia uvedených služieb je bez DPH. V prípade poskytnutia služby – poradenskej a konzultačnej, ktorá je všeobecného charakteru a nie je spojená s konkrétnym vývozom tovaru, nie je splnená podmienka oslobodenia. (Príklady č. 12 – 13)

CMR – kto ho vystavuje, aký má význam z hľadiska DPH CMR je dohoda o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej doprave. Vzťahuje sa na každú zmluvu pri cestnej preprave zásielok za úhradu realizovanú v rámci medzinárodnej kamiónovej dopravy, ak miesto prevzatia zásielky a miesto dodania zásielky je vo dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden je zmluvným štátom Dohody CMR. Dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy je nákladný list. V prípade, ak nákladný list chýba alebo sa stratí, prípadne má nedostatky, platia naďalej všetky ustanovenia konkrétnej prepravnej zmluvy. Ak treba zásielku naložiť na niekoľko vozidiel alebo ak ide o rôzne druhy alebo samostatné časti zásielky, má

zasielateľ je povinný v SR odviesť DPH (§ 69 ods. 3), t. j. vykoná samozdanenie a zároveň odpočítanie priznanej dane. Dodanie služby zasielateľom pre poľského platiteľa má miesto dodania podľa § 15 ods. 1 v Poľsku. Dodanie služby zasielateľom teda nie je predmetom DPH v SR, ale v Poľsku. V daňovom priznaní zasielateľ uvedie prijatie služby od českého dopravcu – vykoná samozdanenie v riadku 11 a 12, odpočítanie dane v riadku 21. Dodanie služby objednávateľovi prepravy do Poľska neuvádza v daňovom priznaní, ale len v súhrnnom výkaze.

2 Príklad č. 4: Slovenský zasielateľ (platiteľ SK1) si na základe objednávky slovenského platiteľa objedná u slovenského dopravcu (platiteľ SK2) prepravu tovaru zo SR na Ukrajinu. Miesto dodania služby dopravcom sa podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH sa nachádza v štáte príjemcu služby, t. j. v SR. Zároveň platí, že ide o službu spojenú s vývozom tovaru do tretieho štátu, preto ide o službu oslobodenú od dane podľa § 47 zákona o DPH. To znamená, že dopravca fakturuje túto prepravu zasielateľovi bez DPH a zasielateľ fakturuje svoju službu slovenskému podnikateľovi rovnako bez DPH. V rámci oboch zmluvných vzťahov je miesto dodania služby v SR a uplatní sa oslobodenie od dane. V daňovom priznaní zasielateľ uvedie dodanie služby do riadka 17.

2 Príklad č. 5: Slovenský zasielateľ (platiteľ SK1) si na základe objednávky českého platiteľa objedná u švajčiarskeho dopravcu prepravu tovaru z Rakúska do ČR. Miesto dodania služby dopravcom sa podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH nachádza v štáte príjemcu služby, t. j. v SR. Zasielateľ ako príjemca služby je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH. To znamená, že švajčiarsky dopravca fakturuje túto prepravu zasielateľovi bez DPH a zasielateľ vykoná samozdanenie prijatej služby, priznanú daň si zároveň odpočíta. Následne fakturuje svoju službu českému platiteľovi

67 1/2011

Daň z pridanej hodnoty bez DPH, pretože miesto dodania sa nenachádza v SR, ale v ČR (v ČR je služba predmetom dane), český platiteľ vykoná samozdanenie. V daňovom priznaní zasielateľ uvedie samozdanenie prijatej služby v riadku 11 a 12, odpočítanie v riadku 21. Dodanie služby českému platiteľovi neuvádza v daňovom priznaní, ale len v súhrnnom výkaze.

2 Príklad č. 6: Slovenský zasielateľ (platiteľ SK1) si na základe objednávky iného slovenského platiteľa objedná u švajčiarskeho dopravcu prepravu tovaru zo Švajčiarska do SR. V tomto prípade ide o prepravu tovaru spojenú s jeho dovozom z tretieho štátu. Miesto dodania tovaru pri dovoze tovaru sa podľa § 18 ods. 1 zákona o DPH nachádza v členskom štáte, v ktorom je tovar prepustený do colného režimu voľný obeh – predpokladáme, že je to v SR. Dovozca tovaru zahrnie cenu služby obstarania dopravy pri colnom prerokovaní tovaru do základu DPH pre dovážaný tovar. Miesto dodania služby dopravcu podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH je v SR, miesto dodania služby zasielateľa je tiež v SR. Dopravca vyhotoví faktúru bez DPH, nedochádza k samozdaneniu, pretože služba je oslobodená od DPH podľa § 48 ods. 8 zákona o DPH, z rovnakého dôvodu aj zasielateľ vyhotoví faktúru bez DPH. V daňovom priznaní zasielateľ uvedie dodanie služby v riadku 17.

2 Príklad č. 7: Slovenský zasielateľ (platiteľ SK1) si na základe objednávky slovenského podnikateľa objedná u ukrajinského dopravcu prepravu tovaru zo SR na Ukrajinu. Miesto dodania služby ukrajinského dopravcu (zdaniteľnej osoby z tretieho štátu) sa nachádza podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH v SR – v SR je služba dopravcu predmetom dane. Pretože ide o prepravu spojenú s vývozom tovaru, t. j. oslobodenú od dane, zasielateľ nevykonáva samozdanenie z prijatej faktúry od dopravcu. Dodanie zasielateľskej služby je fakturované bez DPH, pretože sa uplatní oslobodenie podľa § 47 zákona.

odosielateľ alebo dopravca právo žiadať o vystavenie toľkých nákladných listov, koľko vozidiel sa má použiť alebo koľko druhov alebo samostatných častí zásielky sa má nakladať. Nákladný list CMR sa vystavuje v troch kópiách. Prvá – červená (vrchná) časť je pre odosielateľa, druhá – modrá časť je určená pre príjemcu a tretiu – zelenú časť si nechá dopravca. Prípadné ďalšie kópie (čierne) sú určené colným orgánom, zasielateľom a pod. Na prvej nakládke má vodič nechávať len prvú – červenú časť CMR u odosielateľa. Na účely DPH má CMR veľký význam pri preukazovaní oslobodenia pri dodaní tovaru do iného členského štátu. Podľa § 43 ods. 5 písm. a) zákona o DPH je platiteľ povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane kópiou faktúry a ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom (teda napr. aj CMR) alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia.

Tovar ako náklad súvisiaci s prepravou tovaru 2 Príklad č. 14: Zasielateľ registrovaný pre DPH v SR sprostredkuje prepravu tovaru na území EÚ a tiež do tretích krajín pre nemeckého klienta (platiteľa DPH v Nemecku), dopravca je platiteľ z ČR. Nemecký klient fakturuje (bez DPH) zasielateľovi ochranné rohy, ktoré dopravca obdržal pri nakládke tovaru. Tieto ochranné rohy zasielateľ následne fakturuje českému dopravcovi. Uvedené ochranné rohy (na účely DPH tovar) súvisia s prepravou predmetného tovaru pre nemeckého klienta, ktorý ich v súvislosti s prepravou jeho tovaru odovzdal dopravcovi, ale pretože má zmluvný vzťah so zasielateľom, faktúru za ochranné rohy zaslal zasielateľovi. Teda dodanie ochranných rohov síce priamo súvisí s prepravou tovaru, ale na rozdiel od dodávania služby prepravy, kedy dopravca dodáva zasielateľovi a zasielateľ dodáva klientovi, je v prípade dodania tovaru opačný vzťah – t. j. klient dodáva zasielateľovi a zasielateľ dodáva dopravcovi. To znamená, že zmluvné vzťahy v súvislosti s fakturáciou ochranných rohov musia byť posúdené samostatne, pričom je potrebné vychádzať z toho, kde sa nachádza miesto dodania tohto tovaru. V zmysle § 13 ods. 1 písm. c) zákona o DPH platí, že pri odovzdaní tovaru sa miesto dodania nachádza tam, kde bol tovar odovzdaný – v danom prípade bol odovzdaný v Nemecku. V súvislosti s uvedenou faktúrou nedochádza u zasielateľa k nadobudnutiu tovaru v SR v zmysle § 11 zákona o DPH, nevzniká mu preto ani povinnosť samozdanenia tohto tovaru. Pretože predmet DPH v súvislosti s dodaním ochranných rohov sa nachádza v Nemecku – tam, kde boli dodané (pri nakládke tovaru), nemecký klient ich mal fakturovať s nemeckou DPH (ktorá by potom mohla byť predmetom žiadosti o vrátenie – refundáciu dane zo strany slovenského zasielateľa podľa § 55f a § 55g). Avšak vzhľadom na to, že následne zasielateľ (ktorý nadobudol dispozičné právo disponovať s ochrannými rohmi v Nemecku) previedol toto dispozičné právo k ochranným rohom na dopravcu – rovnako v Nemecku, uskutočnil v Nemecku dodanie tovaru, a preto mu vznikla v Nemecku registračná povinnosť. Fakturácia ochranných rohov pre dopravcu by teda mala byť s nemeckou DPH. V uvedenom prípade, aby nemuselo dôjsť k registrácii zasielateľa v Nemecku, by bolo vhodnejším riešením zníženie ceny fakturovanej služby prepravy tovaru pre klienta o cenu ochranných rohov, ktoré klient sám poskytol. Pretože fakturácia ochranných rohov bola vykonaná z dôvodu, že zabezpečenie tovaru ochrannými rohmi je povinnosťou dopravcu (je to náklad jeho služby), potom v podstate dochádza k zníženiu ceny fakturovanej služby – prepravy tovaru. To znamená, že dopravca by mal v cene fakturácie prepravy zohľadniť dodanie

Daň z pridanej hodnoty ochranných rohov, takto zníženú cenu by fakturoval zasielateľovi a ten následne klientovi. Podobne v prípade, ak by išlo o vývoz alebo dovoz tovaru, nárok klienta na úhradu ochranných rohov, ktoré zabezpečil, by mal mať za následok zníženie fakturovanej ceny dopravy.

Nákup PHL dopravcom – nájomcom – na základe tankovacích kariet 2 Príklad č. 15: Platiteľ DPH – vlastník nákladných automobilov, tieto automobily nevyužíva na uskutočňovanie dopravy, ale ich prenajíma dopravcovi – platiteľovi DPH. Na čerpanie pohonných látok, platenie diaľničných poplatkov a vykonané služby súvisiace s čerpaním pohonných látok na základe písomnej zmluvy dal prenajímateľ nájomcovi k dispozícii tankovacie karty. Nájomca môže tieto karty využívať bez obmedzenia a podľa svojho uváženia. Prenajímateľ vždy k poslednému dňu mesiaca refakturuje čerpanie pohonných látok a platenie diaľničných poplatkov týmito kartami nájomcovi. Spoločnosť, ktorá tankovacie karty vydala, vystavuje každý mesiac faktúru s vyčíslenou DPH prenajímateľovi ako vlastníkovi týchto kariet. Má prenajímateľ automobilov – ktorý ich sám nevyužíva na uskutočňovanie dopravy, nárok na odpočítanie DPH z uvedených faktúr, keď tieto PHL a diaľničné poplatky následne každý mesiac refakturuje nájomcovi s uplatnením DPH? Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH dodaním tovaru na účely DPH je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník. Skutočnosť, že vlastníkom tankovacej karty je prenajímateľ automobilov, neznamená, že je zároveň dodávateľom tovaru – PHL pre nájomcu, ktorý prostredníctvom tankovacej karty čerpá PHL na účely svojho podnikania – prepravy tovaru. Nájomca nakupuje tovar – PHL na čerpacej stanici, ktorá je dodávateľom tohto tovaru v zmysle citovaného ustanovenia zákona o DPH. Príslušná čerpacia stanica odvedie DPH z predaja pohonných látok a na základe dokladu, ktorý vydá, si kupujúci (nájomca) uplatní DPH. V zmysle uvedeného na základe faktúr vyhotovovaných mesačne pre prenajímateľa nákladných automobilov v súvislosti s nákupom PHL prostredníctvom tankovacej karty nevznikol prenajímateľovi nárok na odpočítanie DPH, plnenie podľa tejto fakturácie nie je predmetom DPH. Rovnako následná refakturácia vykonaná prenajímateľom pre nájomcu nie je predmetom DPH (dodaním tovaru), na základe týchto faktúr preto prenajímateľovi nevznikla daňová povinnosť v zmysle zákona o DPH. V súvislosti s uplatnením DPH nad rámec zákona (vyhotovenie faktúry za plnenie, ktoré nie je predmetom DPH) platí v zmysle § 71 ods. 6 zákona o DPH povinnosť túto daň odviesť. Následne tiež nájomcovi z faktúry vyhotovenej prenajímateľom (s DPH uplatnenou nad rámec zákona) nevznikne nárok na odpočítanie DPH. Nárok na odpočítanie DPH podľa § 49 zákona o DPH vzniká platiteľovi, ak nakúpi tovar, resp. službu na účely svojho podnikania a príslušná DPH bola voči nemu uplatnená. Dodaním tovaru (teda aj PHL) na účely DPH podľa § 8 ods. 1 písm. a) je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník. Prenajímateľ v skutočnosti PHL nevyužíva na účely svojho podnikania, nenadobúda k PHL dispozičné právo, pretože PHL čerpá a využíva nájomca na účely svojho podnikania. Pri konkrétnom nákupe sa teda zákazník – nájomca, samostatne rozhoduje, aký druh tovaru (PHL) kúpi, samostatne rozhoduje o množstve tovaru, o mieste a čase nákupu, t. j. nenadobúda dispozičné právo k tovaru (PHL).

V daňovom priznaní zasielateľ uvedie dodanie služby v riadku 17.

2 Príklad č. 8: Slovenský zasielateľ má zabezpečiť pri slovenského klienta vystavenie dokladu T2, vybavenie colných dokladov v súvislosti s dovozom tovaru do SR (predmetom DPH je služba – vybavenie colných formalít). O vykonanie tejto služby požiada zasielateľ dopravcu – slovenského platiteľa. Miesto dodania služby – vybavenia colných dokladov súvisiacich s dovozom tovaru, sa nachádza podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH v SR. Pretože ide o službu priamo súvisiacu s dovozom tovaru, má byť zahrnutá do základu dane tovaru, a preto sa uplatní oslobodenie od DPH podľa § 48 ods. 8 zákona o DPH, a to u dopravcu a následne aj u zasielateľa. V daňovom priznaní zasielateľ uvedie dodanie služby do riadka 17.

2 Príklad č. 9: U slovenského zasielateľa si objednal obstaranie prepravy tovaru český platiteľ (registrovaný v ČR), ide o prepravu zo Švajčiarska do ČR. Český platiteľ žiadal od zasielateľa zabezpečenie vybavenia colných dokladov. Zasielateľ zabezpečil vybavenie colných dokladov u švajčiarskej firmy (zdaniteľnej osoby). Švajčiarska firma fakturuje vykonanie tejto služby zasielateľovi, následne zasielateľ túto službu fakturuje spolu s obstaraním prepravy objednávateľovi z ČR. Zasielateľ je teda príjemca služby (ide o službu súvisiacu s dovozom tovaru do ČR) od švajčiarskej zdaniteľnej osoby. Miesto dodania služby sa určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, t. j. nachádza sa v SR. Pretože táto služba súvisí s dovozom tovaru, je oslobodená od dane, ale za podmienky, že bude DPDPHzahrnutá do základu dane pri dovoze tovaru, t. j. pri jeho preclení, napr. v ČR má byť hodnota uvedenej služby zdanená spolu s tovarom. Pretože ide o službu oslobodenú od dane podľa § 48 ods. 8 zákona, zasielateľ nevykonáva v SR jej samozdanenie. Miesto dodania tejto služby zasielateľom pre objednávateľa z ČR sa určí tiež podľa § 15 ods. 1

69 1/2011

Daň z pridanej hodnoty zákona o DPH, v tomto prípade sa nachádza v ČR, kde je tiež oslobodené od dane. Pokiaľ ide o samotné obstaranie prepravy tovaru – zákazníkom je zdaniteľná osoba z ČR, podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH je miesto dodania tejto služby v ČR, preprava sa neuvádza do daňového priznania v SR, je predmetom dane v ČR. Rovnako táto služba prepravy má byť zahrnutá do základu dane pri dovoze tovaru, následne sa v ČR uplatní oslobodenie od DPH.

2 Príklad č. 10: Slovenský platiteľ S2 fakturoval prekládku tovaru, ktorý bol dovážaný do SR z Ukrajiny, pre slovenskú firmu S1. Firma S2 faktúry vyhotovovala bez DPH, uviedla ich v riadku 17 daňového priznania. Firma S1, ktorá tovar dovážala, nezahrnula cenu prekládky tovaru do základu dane pri dovoze tovaru, až dodatočne na colnom úrade začalo prebiehať vyrubovacie konanie, na základe ktorého bol vyrubený rozdiel DPH pri dovoze tovaru. Vyrubovacie konanie CÚ bolo ukončené vydaním rozhodnutia, ktorým bol vyrubený rozdiel DPH pri dovoze tovaru, pretože CÚ zistil, že na základe písomných colných vyhlásení nebola správne stanovená colná hodnota dovážaného tovaru, čím došlo k nevyrubeniu DPH zo sumy nákladov na prekládku tovaru, rozdiel DPH bol preto rozhodnutím vyrubený. Colný dlh vznikol prepustením tovaru do voľného obehu prijatím colného vyhlásenia [podľa článku 201 ods. 1 písm. a) a ods. 2 Colného kódexu], suma zostávajúca na vybratie bola preto CÚ dodatočne vymeraná. Na základe § 21 ods. 1 písm. a) citovaného zákona o DPH daňová povinnosť pri dovoze tovaru vzniká prepustením tovaru do colného režimu voľný obeh, a to dňom prijatia colného vyhlásenia, ako vyplýva z ods. 2 citovaného ustanovenia. I keď náklady vzniknuté na prekládku dovážaného tovaru boli do základu dane pri dovoze tovaru zahrnuté až dodatočne – na základe rozhodnutia CÚ, ktorým povolil vykonať opravu rozhodnutia v colnom konaní, dodatočne vymeral colný dlh a vyrubil rozdiel dane, nezanikol nárok na oslobodenie od DPH v predmetnom

Fakturácia márneho nájazdu V prípade, ak klient stornuje svoju objednávku, čím dôjde k porušeniu zmluvných podmienok (odstúpenie od zmluvy), zasielateľ stornuje objednávku u dopravcu. V takomto prípade nedochádza k uskutočneniu prepravnej služby, t. j. nedochádza k uskutočneniu zdaniteľného obchodu, ktorý by bol predmetom DPH. Požadovanie finančnej náhrady od klienta má sankčný charakter.

2 Príklad č. 16: Nemecký klient stornoval objednávku, z toho dôvodu slovenský zasielateľ stornoval objednávku u slovenského dopravcu, ktorý mal prepravu tovaru vykonať. Keďže slovenský dopravca na nakládke bol, fakturuje slovenskému zasielateľovi márny nájazd s DPH. Táto fakturácia nie je správna, pretože nedošlo k uskutočneniu prepravy tovaru. Suma, ktorú dopravca požaduje, má sankčný charakter, ide teda len o finančné vysporiadanie, pri fakturácii ktorého nemá byť uplatnená DPH. Ak napriek tomu dopravca vyhotovil faktúru s DPH, zasielateľ na základe tejto faktúry nemá nárok na odpočítanie dane. Podmienkou odpočítania je totiž vznik daňovej povinnosti a tá v tomto prípade nevznikla. Na druhej strane dopravca (ak faktúru neopraví) je povinný uplatnenú daň odviesť v zmysle § 71 ods. 6 a § 69 ods. 5 zákona. Ide teda o povinnosť odviesť nesprávne uplatnenú daň, nejde o vznik daňovej povinnosti z titulu zdaniteľného plnenia. V prípade, ak by dopravca nesprávne vyhotovenú faktúru opravil, t. j. stornoval by DPH uplatnenú nad rámec zákona o DPH, bol by to dôvod na podanie dodatočného daňového priznania k zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom túto daň uplatnil a priznal.

Fakturácia stojného Pri fakturácii stojného dochádza k nárokovaniu finančnej sumy zo strany dopravcu za prestoj spôsobený rôznymi dôvodmi, najčastejšie tým, že nebola v dohodnutom čase vykonaná nakládka tovaru, vykládka alebo iná manipulácia s tovarom. Fakturácia stojného teda môže súvisieť so skutočne vykonanou prepravou (na rozdiel od márneho nájazdu) alebo môže nastať prípad, že preprava vykonaná nie je. Skutočnosť, či preprava bola, alebo nebola vykonaná, má vplyv na to, či príslušná finančná náhrada je alebo nie je predmetom DPH.

2 Príklad č. 17: Slovenský dopravca čaká na vykládku tovaru, ktorý prepravoval 8 hodín, potom je tovar vyložený. Dopravca fakturuje zasielateľovi, s ktorým má zmluvný vzťah, prepravu + stojné. Stojné je súčasťou základu dane samotnej prepravy, je to náklad, ktorý priamo s prepravou súvisí, stojné ako súčasť základu dane prepravy teda podlieha DPH. Dochádza teda v podstate k zvýšeniu ceny prepravy o sumu stojného, na faktúre môže byť osobitne v rámci kalkulácie ceny vyčíslené stojné.

2 Príklad č. 18: Slovenský dopravca čaká na nakládku tovaru 6 hodín. K nakládke tovaru nedôjde, pretože tovar vo výrobe nestihli pripraviť. Slovenský dopravca fakturuje slovenskému zasielateľovi stojné (bez prepravy). V tomto prípade k preprave tovaru vôbec nedošlo, dopravca teda neuskutočnil službu, ktorá bola uňho objednaná. Pretože sa tak stalo bez jeho pričinenia, fakturuje sumu predstavujúcu náhradu za ušlý zisk zasielateľovi, s ktorým má zmluvný vzťah. Faktúru vyhotoví bez DPH, pretože táto finančná náhrada nie je predmetom DPH (služba nebola dodaná). Následne tiež zasielateľ fakturuje náhradu škody klientovi bez DPH (rovnako nie je predmetom dane).

Daň z pridanej hodnoty Meškanie vozidla dopravcu Ak dopravca oneskorene pristaví vozidlo na dohodnutom mieste u klienta v súvislosti s nakládkou tovaru, t. j. následne sa preprava uskutoční, v týchto prípadoch si klient nárokuje určitú finančnú sumu, túto sumu fakturuje zasielateľovi, s ktorým má zmluvný vzťah. Následne zasielateľ túto náhradu prenesie na dopravcu, ktorý zapríčinil meškanie vozidla. Na uvedenú fakturáciu náhrady za meškanie vozidla je potrebné z hľadiska DPH hľadieť tak, že klient neposkytuje službu, ktorá by bola predmetom DPH, zasielateľovi a následne zasielateľ neposkytuje službu, ktorá by bola predmetom DPH, dopravcovi, práve naopak – službu prepravy tovaru poskytuje dopravca zasielateľovi a službu obstarania dopravy poskytuje zasielateľ klientovi.

2 Príklad č. 19: Slovenský dopravca vlastnou vinou meškal na vykládku. Nemecký klient fakturuje slovenskému zasielateľovi meškanie vozidla vo výške 100 €. Táto fakturácia nepredstavuje vznik zdaniteľného plnenia, nedochádza k dodaniu služby, predmet DPH nevzniká ani v Nemecku, ani v SR. Slovenský zasielateľ teda nemá dôvod vykonať samozdanenie podľa § 69 ods. 3 zákona. Rovnako následná refakturácia uvedenej sumy od zasielateľa dopravcovi nie je predmetom DPH, faktúru vyhotoví preto zasielateľ bez DPH. Alternatívnym riešením uvedeného prípadu by mohlo byť zníženie dohodnutej ceny dopravy o sumu predstavujúcu meškanie na základe dohody uvedených zmluvných partnerov. V takom prípade by v podstate dopravca vo výške ceny za dopravu zohľadnil ním spôsobené meškanie, teda poskytol by zľavu z ceny svojej služby. Podľa § 22 ods. 4 zákona o DPH, ak je v čase dodania služby poskytnutá zľava z ceny, základ dane sa zníži o túto zľavu. V konečnom dôsledku by potom zasielateľ a následne klient zaplatili nižšiu sumu.

Zahraničný dopravca s prevádzkou v SR 2 Príklad č. 20: Slovenský platiteľ DPH (PO) dostal faktúru za prepravu tovaru od firmy z ČR, ktorá má prevádzku v SR. Na faktúre za prepravu z ČR do SR bola uplatnená česká DPH. Ako má slovenský platiteľ postupovať pri tejto faktúre z hľadiska DPH? V danom prípade je podstatné, z akého miesta bola fakticky preprava uskutočnená, t. j. či dopravca využil dopravné prostriedky zo svojej prevádzky v SR, alebo využil dopravné prostriedky, ktoré sú zahrnuté v majetku firmy v ČR. V prípade, ak by k vykonaniu prepravy boli použité dopravné prostriedky z prevádzky v SR, t. j. prepravu by poskytol platiteľ DPH v SR pre objednávateľa tiež zo SR, potom bola povinnosť vyhotoviť faktúru so slovenskou DPH a s IČ DPH prideleným v SR, pretože predmet DPH je v SR a osobou povinnou platiť daň je podľa § 69 ods. 1 dodávateľ služby. Ak by bola služba prepravy tovaru poskytnutá z miesta materskej firmy v ČR (na faktúre by bolo české IČ DPH), potom podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH sa miesto dodania služby (a teda aj predmet dane) nachádza v SR – v štáte sídla odberateľa služby. Podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH je osobou povinnou platiť DPH príjemca služby. T. j. v tomto prípade vykoná slovenská PO samozdanenie prijatej služby, zároveň jej v súlade s § 49 ods. 2 až 4 zákona vznikne nárok na odpočítanie priznanej DPH. V danom prípade je teda potrebné prehodnotiť správnosť predmetnej faktúry, ktorá bola vyhotovená s českou DPH a jej vystavovateľ by ju mal opraviť. Spracovala: Ing. Beáta Jarošová, PhD.

zdaňovacom období vzťahujúci sa na fakturovaný poplatok za prekládku ako službu súvisiacu s dovozom tovaru (ak by sa nemal priznať nárok na oslobodenie zo služby prekládky, došlo by k dvojitému zdaneniu).

2 Príklad č. 11: Zasielateľ vo vlastnom mene na účet objednávateľa prepravy – slovenského podnikateľa, obstaráva prepravu tovaru zo Žiliny do USA. Tovar bol prepustený do režimu vývoz v Bratislave. Prepravu tovaru zo Žiliny do Bratislavy vykonal pre špeditéra slovenský dopravca, miesto dodania služby sa podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH nachádza v SR. Dopravca vykonanú prepravu pre špeditéra fakturuje v cene bez dane, pretože ide o prepravu tovaru priamo spojenú s vývozom tovaru, ktorá je oslobodená od dane. Dopravca si musí zabezpečiť dôkaz o tom, že ním vykonaná preprava bola súčasťou medzinárodnej prepravy tovaru do tretieho štátu, napr. kópia leteckého nákladného listu; kópia CMR; prehlásenie špeditéra o tom, že preprava tovaru na úseku Žilina – Bratislava bola súčasťou medzinárodnej prepravy tovaru vyvezeného do USA a pod. Špeditér vyfakturuje objednávateľovi prepravy prepravu tovaru zo Žiliny do USA oslobodenú od dane z dôvodu, že je priamo spojená s vývozom tovaru.

2 Príklad č. 12: Objednávateľ (platiteľ SK1) služby prepravy tovaru zo SR do Ruska si objedná u zasielateľa (platiteľ SK2) zo SR vybavenie colných formalít spojených s týmto vývozom tovaru. Zasielateľ poskytuje službu, ktorá je predmetom DPH v SR (§ 15 ods. 1), pretože priamo súvisí s vývozom tovaru, je oslobodená od DPH.

2 Príklad č. 13: Slovenský podnikateľ SK1 požiada zasielateľa v SR – SK2, o poskytnutie poradenskej činnosti týkajúcej sa jeho budúcich obchodných aktivít spojených s medzinárodným obchodom. Na faktúre za poskytnutie uvedenej služby je zasielateľ povinný uplatniť DPH 19 %, pretože táto služba nie je spojená s konkrétnym vývozom tovaru.

71 1/2011

Miestne dane 2 Príklad č. 1: V súčasnosti sa začíname v praxi stretávať s fotovoltaickými elektrárňami. Pracujú na princípe fotoelektrického javu – priamej premeny slnečnej energie na elektrickú energiu. Slnečné žiarenie dopadajúce na polovodičový fotovoltaický článok vyrobený na báze kremíka produkuje jednosmerný elektrický prúd. Pretekajúci jednosmerný prúd závisí od intenzity slnečného žiarenia, čiže množstva dopadajúcich fotónov (odtiaľ názov fotovoltaický), a veľkosti článkov, ktorých je v paneli umiestnených niekoľko. Fotovoltaický systém elektrárne sa skladá z troch hlavných komponentov: fotovoltaických modulov, meničov, ktoré menia jednosmerný prúd na striedavý, a spojovacích káblov. Moduly sú obvykle umiestnené na strechách rodinných domov, garáží, na dobre orientovaných pozemkoch a na prvý pohľad sa veľmi podobajú na solárne kolektory. Práve v prípadoch, keď sú moduly umiestnené na nosných konštrukciách (pevných alebo naklápateľných), nachádzajúcich sa na vhodne (t. j. slnečne) orientovaných pozemkoch, dochádza pri ich zdaňovaní k omylom. Častokrát sú, hlavne zo strany správcov dane, zaraďované a zdaňované daňou zo stavieb, čo je v rozpore so zákonom o miestnych daniach. Totiž nie všetky stavby, ktoré sú stavbami v zmysle stavebného zákona, sú za stavby považované aj pre účely zákona o miestnych daniach. Podľa ustanovenia § 10 ods. 2 zákona o miestnych daniach sú predmetom dane zo stavieb stavby, ktoré majú jedno alebo viac nadzemných podlaží alebo podzemných podlaží, spojené so zemou pevným základom. Podľa ustanovenia § 12 ods. 4 zákona o miestnych daniach je podlažím stavby časť vnútorného priestoru stavby vymedzená podlahou a stropnou konštrukciou. V prípade, že stavba nemá stropnú konštrukciu, za podlažia sa na účely zákona o miestnych daniach považuje časť stavby vymedzená podlahou a strešnou konštrukciou. Keďže v tomto prípade nie je naplnená definícia predmetu dane zo stavieb („stavba“ elektrárne je umiestnená na konštrukcii a nemá vnútorný priestor ohraničený podlahou a stropnou alebo strešnou konštrukciou), nie je takáto elektráreň predmetom dane zo stavieb. Pozemok, ktorý zaberá, je preto zdaňovaný v zmysle ustanovenia § 6 ods. 3 zákona o miestnych daniach, teda podľa toho, ako je pozemok evidovaný v katastri nehnuteľností.

Miestne dane Daňové priznanie k dani z nehnuteľností podávané na rok 2011 Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o miestnych daniach“) bol naposledy novelizovaný zákonom č. 467/2009 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. decembra 2009. Touto novelou zákona sa spresnili ustanovenia zákona týkajúce sa dane za jadrové zariadenie, a to definícia predmetu dane, špecifikácia daňovníka, zmenil sa základ dane (oblasť ohrozenia schvaľuje Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky), sadzba dane je viazaná na polomer oblasti ohrozenia, spresnil sa zánik daňovej povinnosti (dňom trvalého ukončenia výroby elektrickej energie v jadrovom zariadení) a spresnilo sa ustanovenie týkajúce sa vyrubenia a platenia dane. Novela zároveň priniesla správcom dane povinnosť predkladať Ministerstvu financií Slovenskej republiky údaje o dani z nehnuteľností, a to najmä údaje o celkovom počte daňovníkov, o počte daňovníkov podľa druhov pozemkov, stavieb a bytov, o výmere pozemkov podliehajúcich dani z pozemkov, o výmere zastavanej plochy stavieb, podlahovej plochy bytov, údaje o oslobodení od dane z nehnuteľností a znížení dane z nehnuteľností, o vyrubenej dani z nehnuteľností, o zaplatenej dani z nehnuteľností, sankciách a údaje o nedoplatkoch na dani z nehnuteľností. Tieto údaje má správca dane povinnosť predkladať raz ročne do 31. marca po skončení zdaňovacieho obdobia na tlačive, ktorého vzor ustanovilo Ministerstvo financií Slovenskej republiky opatrením č. MF/26600/2009-72 uverejneným vo Finančnom spravodajcovi č. 15/2009 pod poradovým číslom 90. V opatrení MF SR ustanovilo aj ďalšie podrobnosti o predkladaní a poskytovaní údajov o dani z nehnuteľností. Správca dane mal v zmysle novely poskytnúť tieto údaje Ministerstvu financií Slovenskej republiky prvýkrát v roku 2010 za zdaňovacie obdobie roku 2009. Ďalším zákonom, ktorý sa dotkol zákona o miestnych daniach, je zákon č. 117/2010 Z. z., ktorý s účinnosťou od 1. mája 2010 zmenil a doplnil zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov. Konkrétne sa zmena dotkla pojmu „lesný hospodársky plán“, ktorý bol v celom texte zákona o lesoch nahradený slovami „program starostlivosti o lesy“ v príslušnom gramatickom tvare. S uvedeným pojmom sa v zákone o miestnych daniach stretneme v ustanovení § 6 ods. 3, v ktorom je definované, že pre zaradenie lesného pozemku do kategórie lesa je určujúci lesný hospodársky plán. V zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 písm. d) zákona o miestnych daniach nie sú totiž predmetom zdanenia všetky lesné pozemky, ale iba tie, na ktorých sú hospodárske lesy. O aký les v konkrétnom prípade ide, je zrejmé práve z lesného hospodárskeho plánu, t. j. po novom z programu starostlivosti o lesy. Dve vyššie uvedené novely zákona o miestnych daniach a zmeny, ktoré so sebou priniesli, sa premietnu do života správcov dane z nehnuteľností a taktiež daňových subjektov už pri podávaní daňových priznaní na rok 2011. Ticho okolo zákona o miestnych daniach v roku 2010 je len zdanlivé. V čase prípravy článku (november 2010) sa do druhého čítania posunul návrh novely zákona o miestnych daniach, číslo parlamentnej tlače 99, ktorá by mala nadobudnúť účinnosť 1. januára 2011. Návrh novely zákona zjednocuje rozsah sadzieb dane, ktoré môže správca dane (na základe splnomocnenia ustanovením § 8 ods. 2, § 12 ods. 2, § 16 ods. 2 a ods. 3 zákona o miestnych daniach) určiť vo všeobecne záväznom nariadení. Namiesto 20-násobku v prípade ročnej sadzby dane z pozemkov, 40-násobku v prípade ročnej sadzby dane zo stavieb a dane z bytov za byt a 10-násobku ročnej sadzby dane z bytov za nebytový priestor by v zmysle návrhu zákona mohol správca dane vo všeobecne záväznom nariadení určiť najvyššiu ročnú sadzbu dane ako 5-násobok najnižšej ročnej sadzby dane určenej vo všeobecne

Miestne dane záväznom nariadení. Zmena by sa nemala dotknúť iba ročnej sadzby dane za pozemky funkčne spojené so stavbou jadrového zariadenia, ktorá podľa súčasne platného znenia zákona o miestnych daniach nesmie presiahnuť 100-násobok ročnej sadzby dane podľa ustanovenia § 8 ods. 1 zákona o miestnych daniach (t. j. 100 x 0,25 %). Článkom I ods. 1 až 4 navrhovanej novely zmenené ustanovenia by mali v zmysle návrhu novely nadobudnúť účinnosť až 1. decembra 2011 s tým, že by sa mali prvýkrát použiť na zdaňovacie obdobie roku 2012. Je to preto, aby správcovia dane mali dostatočný časový priestor pre premietnutie zmien v zákone do všeobecne záväzných nariadení. V čase písania tohto článku je už rozbehnutá práca na ďalšej novele zákona, ktorá by sa mala do praxe premietnuť v zdaňovacom období roku 2012. Touto novelou zákona by mali byť do zákona o miestnych daniach premietnuté zistenia Európskej komisie, odporúčajúcej nám znížiť záťaž súvisiacu s výberom dane tak na strane správcu dane, ako i na strane daňového subjektu. Daň by sa mala platiť jednou sumou a daňové priznanie by malo byť zjednotené. Uvedené by sa nemalo týkať všetkých daní a poplatkov, ktoré sú predmetom zákona o miestnych daniach, ale spoločné daňové priznanie by sa podávalo na daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za predajné automaty a daň za nevýherné hracie prístroje. Hlavnou ideou odporúčanej zmeny je názor, že daňový subjekt nemusí byť zaťažovaný poznaním obsahu zákona ani všeobecne záväzného nariadenia, v spoločnom daňovom priznaní by preto vypĺňal iba identifikačné údaje a časť týkajúcu sa predmetu dane (bez jej výpočtu), čo by uľahčilo život daňovému subjektu (nemusel by študovať zákon a zháňať platné všeobecne záväzné nariadenie) a taktiež správcovi dane (odstránili by sa procesné problémy a zvyšovanie nákladov na poštovné pri vyrubovaní dane v prípade zmien všeobecne záväzných nariadení). Pri všetkých uvedených daniach by mali byť použité rovnaké princípy (napr. počítanie lehôt), mala by byť zrušená oznamovacia povinnosť pri vzniku daňovej povinnosti pri dani z nehnuteľností a daňový subjekt by mal mať možnosť podávať daňové priznanie buď celé, alebo čiastkové. Prechod na tento spôsob podávania daňových priznaní by mal byť plynulý, bez plošnej povinnosti podať spoločné daňové priznanie v roku 2012. Ak by teda daňový subjekt v roku 2011 nezaznamenal žiadne zmeny týkajúce sa predmetu dane, nemal by v roku 2012 povinnosť podať spoločné daňové priznanie (na rozdiel od roku 2005, keď bol po zmene zákona zo zákona č. 317/1992 Zb. na zákon o miestnych daniach každý daňový subjekt povinný podať daňové priznanie).

2 Príklad č. 2: V roku 2010 prežíval pán Martin Sklársky hektické obdobie. V októbri sa mu konečne podarilo dostavať a skolaudovať jednoposchodový podpivničený dom na Vaječnej ulici v Michalovciach, kam sa presťahoval spolu so svojou zdravotne postihnutou manželkou. Stavbu domu financoval hypotekárnym úverom zabezpečeným záložným právom banky na byt manželov Sklárskych, z ktorého sa odsťahovali. Aby boli schopní splácať úverové splátky, byt od decembra prenajali. Údaje dôležité pre vyplnenie daňového priznania: – z výpisu z LV vyplýva, že pozemok na parc. č. 558/13, ktorý je zastavaný domom, zapísaný v katastri nehnuteľností ako zastavané plochy a nádvorie, má výmeru 75 m2 a záhrada okolo domu na pozemku na parc. č. 558/12 má výmeru 450,80 m 2, – hodnota pozemku v kultúre záhrada (podľa Prílohy č. 2 k zákonu o miest2 nych daniach) je 4,64 €/m , – správca dane vo všeobecne záväznom nariadení určil pre druh pozemku záhrady ročnú sadzbu dane 0,50 %, – pre stavby na bývanie bola vo všeobecne záväznom nariadení stanovená roč2 ná sadzba dane 0,200 €/m , za každé ďalšie podlažie okrem prvého nadzemného podlažia určil správca dane príplatok za podlažie v sume 0,09 €/m2, – pre byty bola vo všeobecne záväznom nariadení stanovená ročná sadzba 2 dane 0,200 €/m ,

Daňový subjekt Sun for us, s. r. o., v roku 2010 vybudoval na svojich pozemkoch v extraviláne mesta Košice, nachádzajúcich sa na parcelách č. 826/1 a 826/2, zapísaných v katastri nehnuteľností ako zastavané plochy a nádvoria, fotovoltaickú elektráreň zaberajúcu plochu 1 807 m 2. Údaje dôležité pre vyplnenie daňového priznania: – z výpisu z listu vlastníctva (ďalej len „LV“) vyplýva, že parc. č. 826/1 má výmeru 1 200 m2 a parc. č. 826/2 má výmeru 607 m2, – hodnota pozemku (podľa Prílohy č. 2 k zákonu o miestnych daniach) je 5,31 €/m2, – správca dane vo všeobecne záväznom nariadení určil pre druh pozemku zastavané plochy a nádvoria ročnú sadzbu dane 0,75 %. Poznámky k vypĺňaniu tlačiva a výpočtu dane: – Podľa ustanovenia § 6 ods. 7 zákona o miestnych daniach časti plôch a nádvorí zastavaných stavbami, ktoré nie sú stavbami podľa ustanovenia § 10 ods. 2 zákona o miestnych daniach (nie je u nich naplnená definícia predmetu dane zo stavieb), sa považujú za pozemky podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm. f) zákona o miestnych daniach, t. j. za zastavané plochy a nádvoria. II. oddiel – Daň z pozemkov: – riadok č. 01 – IČO = 30 444 123, – riadok č. 03 – obec = Košice, – riadok č. 04 – názov katastrálneho územia = Košice – Kavečany, – riadok č. 05 – číslo parcely = 826/1 (ďalšie parcelné čísla pozemkov, v danom prípade 826/2, sa uvedú v poznámke), – riadok č. 06 – druh pozemku = F, – riadok č. 07 – popis pozemku = zastavaná plocha a nádvorie, nachádza sa na ňom fotovoltaická elektráreň, – riadok č. 08 – právny vzťah = vlastník, – riadok č. 13 – výmera pozemku je súčtom výmer parciel č. 826/1 a 826/2, t. j. 1 200 m2 + 607 m2 = 2 1 807 m , – riadok č. 15 – výmera pozemku pod2 liehajúca dani = 1 807 m , – riadok č. 16 – hodnota pozemku = 5,31 €/m2, – riadok č. 17 – základ dane = riadok č. 15 × riadok č. 16 = 1 807 m2 × 5,31 €/m2 = 9 595,1700 €,

73 1/2011

Miestne dane – riadok č. 18 – základ dane po zaokrúhlení – daň z pozemkov sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol = 9 595,17 €, – riadok č. 19 – ročná sadzba dane v % = 0,75, – riadky č. 20 a č. 23 – daň/daň na úhradu – je v tlačive uvádzaná rozsahovo na dve desatinné miesta, hoci nejde o konečnú daňovú povinnosť. S uvedenou nezrovnalosťou, ktorá nie je žiadnym spôsobom upravená v poučení na vyplnenie daňového priznania, sa vysporiadame v rámci zákonných možností a suma dane uvádzaná v riadku č. 20, vypočítaná ako súčin základu dane po zaokrúhlení a ročnej sadzby dane (9 595,17 € × 0,75 %) v sume 71,9637 €, bola zaokrúhlená v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. na celé eurocenty nadol, t. j. na sumu 71,96 €. V. oddiel – Sumarizácia: – riadok č. 01 – počet pozemkov = 2, – riadok č. 02 – daň z pozemkov = 71,96 €, – riadok č. 07 – daň z nehnuteľností celkom = 71,960 €, – riadok č. 08 – daň z nehnuteľností zaokrúhlená na eurocenty nadol – daň zaokrúhlime na sumu 71,96 €. Poznámky k vypĺňaniu tlačiva a výpočtu dane: V zmysle ustanovenia § 6 ods. 4 zákona o miestnych daniach sa na účely tohto zákona za stavebný pozemok považuje pozemok uvedený v právoplatnom stavebnom povolení až do právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia na stavbu, ktorá je predmetom dane zo stavieb podľa ustanovenia § 10 ods. 2 zákona o miestnych daniach alebo predmetom dane z bytov podľa ustanovenia § 14 zákona o miestnych daniach. Celkovú výmeru stavebného pozemku tvoria parcely, ktorých parcelné čísla sú uvedené v právoplatnom stavebnom povolení. Keďže sa v stavebnom povolení výmery pozemkov (parciel) neuvádzajú a na zdanenie je rozhodujúci stav k 1. januáru zdaňovacieho obdobia (§ 18 ods. 2 zákona o miestnych daniach), výmery pozemkov sú zrejmé z katastra nehnuteľností podľa stavu k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia. Pozemok sa prestáva zdaňovať ako stavebný v roku nasledujúcom po nadobudnutí právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia, ale pozor, aj v prípade, že stavebné povolenie stratilo platnosť, t. j. v prípade,

–

z rámca zákonom povolených prípadov oslobodení a znížení dane (uvedených v ustanovení § 17 zákona o miestnych daniach) správca dane v platnom všeobecne záväznom nariadení zakotvil zníženie dane o 30 % pre stavby na bývanie a byty vo vlastníctve občanov v hmotnej núdzi, občanov starších ako 70 rokov a zdravotne ťažko postihnutých občanov, ktoré slúžia na ich trvalé bývanie.

II. oddiel – Daň z pozemkov: –

riadok č. 02 – rodné číslo = 670501/1234,

–

riadok č. 03 – obec = Michalovce,

–

riadok č. 04 – názov katastrálneho územia =

–

riadok č. 05 – číslo parcely = 558/12,

–

riadok č. 06 – druh pozemku = C,

–

riadok č. 07 – popis pozemku = záhrada,

–

riadok č. 08 – právny vzťah = vlastník,

–

riadok č. 09 – spoluvlastníctvo = bezpodielové,

–

riadok č. 13 – výmera pozemku = výmera pozemku na parc. č. 558/12 po2 dľa údajov z katastra nehnuteľností k 1. januáru 2011 = 450,80 m ,

–

riadok č. 15 – výmera pozemku podliehajúca dani = 450,80 m ,

–

riadok č. 16 – hodnota pozemku = 4,64 €/m ,

–

riadok č. 17 – základ dane = riadok č. 15 × riadok č. 16 = 450,80 m × 4,64 €/m2 = 2 091,7120 €,

–

riadok č. 18 – základ dane po zaokrúhlení – daň z pozemkov sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol = 2 091,71 €,

–

riadok č. 19 – ročná sadzba dane v % = 0,50,

–

riadky č. 20 a č. 23 – daň/daň na úhradu – je v tlačive uvádzaná rozsahovo na dve desatinné miesta, hoci nejde o konečnú daňovú povinnosť. S uvedenou nezrovnalosťou, ktorá nie je žiadnym spôsobom upravená v poučení na vyplnenie daňového priznania, sa vysporiadame v rámci zákonných možností a suma dane uvádzaná v riadku č. 20 vypočítaná ako súčin základu dane po zaokrúhlení a ročnej sadzby dane (2 091,71 € × 0,50 %) v sume 10,4585 € bola zaokrúhlená v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. na celé eurocenty nadol, t. j. na sumu 10,45 €.

III. oddiel – Daň zo stavieb – stavba slúžiaca na jeden účel: –

riadok č. 02 – rodné číslo = 670501/1234,

–

riadok č. 03 – obec = Michalovce,

–

riadok č. 04 – ulica a číslo domu = Vaječná 14,

–

riadok č. 05 – číslo súpisné = 7172/12,

–

riadok č. 06 – názov katastrálneho územia = Michalovce,

–

riadok č. 07 – číslo parcely = 558/13,

–

riadok č. 08 – právny vzťah = vlastník,

–

riadok č. 09 – spoluvlastníctvo = bezpodielové,

–

riadok č. 13 – popis stavby = jednoposchodový podpivničený rodinný dom,

–

riadok č. 15 – stavba na cudzom pozemku = nie,

Miestne dane 2

–

riadok č. 16 – výmera zastavanej plochy stavby v m = 75,00 m ,

–

riadok č. 20 – základ dane v m = 75,00

–

riadok č. 21 – ročná sadzba dane = 0,200 €/m ,

–

riadok č. 22 – počet nadzemných a podzemných podlaží okrem prvého nadzemného podlažia = 2,

–

riadok č. 23 – príplatok za podlažie = 0,09 €/m ,

–

riadok č. 24 – daň = 75 m × [0,20 €/ m + (2 × 0,09 €/ m )] = 28,500 €,

–

riadok č. 26 – zníženie dane (o 30 % – ZŤP v zmysle platného všeobecne záväzného nariadenia) = 30 % z 28,500 € = 8,550 €,

–

riadok č. 27 – daň na úhradu = daň – zníženie dane = 28,500 € – 8,550 € = 19,950 € (pozn.: Zníženie dane o 30 % z dôvodu ZŤP),

IV. oddiel – Daň z bytov – príloha č. 1: –

riadok č. 02 – rodné číslo = 670501/1234,

–

riadok č. 03 – obec = Michalovce,

–

riadok č. 04 – ulica a číslo domu = Biela 8,

–

riadok č. 05 – číslo súpisné = 7258/1,

–

riadok č. 06 – názov katastrálneho územia = Michalovce,

–

riadok č. 07 – číslo parcely = 815/3,

–

riadok č. 08 – číslo bytu = 16,

–

riadok č. 09 – právny vzťah = vlastník,

–

riadok č. 10 – spoluvlastníctvo = bezpodielové,

–

riadok č. 13 – popis bytu = 4-izbový byt s príslušenstvom, loggia, pivnica,

–

riadok č. 15 – výmera podlahových plôch v m = 82,00 m ,

–

riadok č. 17 – výmera podlahových plôch podliehajúcich dani v m = 82,00 m2,

–

riadok č. 19 – ročná sadzba dane za byt = 0,200 €/m ,

–

riadok č. 23 – zníženie dane (o 30 % – ZŤP v zmysle platného všeobecne záväzného nariadenia) = nemajú nárok, byt neslúži na trvalé bývanie ZŤP manželky, je prenajatý,

–

riadok č. 24 – daň na úhradu = 82 m × 0,200 €/m = 16,400 €.

V. oddiel – Sumarizácia: –

riadok č. 01 – počet pozemkov = 1,

–

riadok č. 02 – daň z pozemkov = 10,45 €,

–

riadok č. 03 – počet stavieb = 1,

–

riadok č. 04 – daň zo stavieb = 19,950 €,

–

riadok č. 05 – počet bytov = 1,

–

riadok č. 06 – daň z bytov = 16,400 €,

–

riadok č. 07 – daň z nehnuteľností celkom = 46,800 €,

–

riadok č. 08 – daň z nehnuteľností zaokrúhlená na eurocenty nadol – daň zaokrúhlime na sumu 46,80 €. Spracovala: Ing. Kamila Bártečková

kedy sa stavať nezačalo do 2 rokov odo dňa právoplatnosti stavebného povolenia, pokiaľ stavebný úrad v odôvodnených prípadoch neurčil na začatie stavby dlhšiu lehotu [§ 67 ods. 2 zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)]. Keďže manželia Sklárski skolaudovali dom v októbri 2010 a kolaudačné rozhodnutie nadobudlo v novembri 2010 právoplatnosť, pozemky na parcelách č. 558/12 a 558/13, ktoré boli uvedené v právoplatnom stavebnom povolení, sa už v roku 2010 nebudú zdaňovať ako stavebný pozemok. Pozemok na parc. č. 558/13 zastavaný stavbou rodinného domu, ktorý je od roku 2011 predmetom dane zo stavieb, nebude predmetom dane z pozemkov [§ 6 ods. 2 písm. a) zákona o miestnych daniach] a pozemok na parc. č. 558/12 sa v roku 2011 zdaní podľa toho, ako je k 1. januáru 2011 zapísaný v katastri nehnuteľností (§ 6 ods. 3 zákona o miestnych daniach), t. j. ako záhrady. V prípade rodinného domu, ktorý slúži na trvalé bývanie zdravotne ťažko postihnutej manželky pána Sklárskeho, si môžu manželia Sklárski uplatniť v podanom daňovom priznaní nárok na zníženie dane zo stavieb o 30 %, pretože po zakotvení oslobodenia alebo zníženia dane vo všeobecne záväznom nariadení obce a po splnení podmienok uvedených v rámci príslušnej úľavy zo strany daňového subjektu nadobúda oslobodenie alebo zníženie dane obligatórny charakter, t. j. daňovému subjektu naň vzniká právny nárok. V prípade bytu, ktorý už na trvalé bývanie pani Sklárskej neslúži (byt prenajali na bývanie podnájomníkom), si však nárok na zníženie dane uplatniť nemôžu, lebo im naň právny nárok nevznikol. Pri zdaňovaní stavby domu sa v zmysle zákona zohľadňuje i jeho podlažnosť. V danom prípade je predmetom zdanenia jednoposchodový podpivničený rodinný dom. Ide teda o 3-podlažný dom: prvé nadzemné podlažie = prízemie, druhé nadzemné podlažie = prvé poschodie a tretie (podzemné) podlažie = pivnica. V daňovom priznaní sa preto v časti III. oddiel – daň zo stavieb, stavba slúžiaca na jeden účel, v riadku č. 22 – počet nadzemných a podzemných podlaží okrem prvého nadzemného podlažia uvedie číslo 2.

75 1/2011

Vzor vyplneného daňového priznania k príkladu č. 1

Miestne dane

Vzor vyplneného daňového priznania k príkladu č. 2

Miestne dane

1/2011

Miestne dane

79 1/2011

Verejná správa Legislatíva k zostaveniu účtovnej závierky: – opatrenie Ministerstva financií SR č. MF/16786/2007-31 z 8. augusta 2007, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy, obce a vyššie územné celky, v znení opatrenia č. MF/25189/2008-311 a opatrenia č. MF/24240/ 2009-31 (ďalej aj „postupy účtovania“); – opatrenie Ministerstva financií SR z 5. decembra 2007 č. MF/25755/ 2007-31, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky, termíny a miesto predkladania účtovnej závierky pre rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy, obce a vyššie územné celky, v znení opatrenia č. MF/25189/ 2008-311 a opatrenia č. MF/24240/2009-31. Proces zostavovania účtovnej závierky v účtovných jednotkách štátnej správy a samosprávy Vykonávané činnosti v účtovnej jednotke v súvislosti s účtovnou závierkou môžeme rozdeliť na: – závierkové činnosti, – uzatvorenie účtovných kníh, – zostavenie účtovnej závierky. Zostaveniu závierky predchádzajú tieto závierkové činnosti: – inventarizácia, – kontrola bilančnej kontinuity, – kontrola nadväznosti analytických účtov a analytickej evidencie na syntetické účty, – tvorba rezerv, – tvorba a zúčtovanie opravných položiek, – zaúčtovanie časového rozlíšenia nákladov a výnosov, – kontrola zaúčtovania odpisov, – kontrola zaúčtovania transferov, – doúčtovanie účtovných prípadov bežného účtovného roka, účtovanie nevyfakturovaných dodávok, – zúčtovanie účtovných prípadov na účtoch, ktoré nesmú mať konečný zostatok, – účtovanie kurzových rozdielov, prepočet majetku a záväzkov v cudzej mene na slovenskú menu,

Verejná správa Účtovná závierka obcí a VÚC za rok 2010 Cieľom účtovnej závierky je poskytnúť verný a pravdivý obraz o účtovných prípadoch, ktoré boli uskutočnené v priebehu účtovného obdobia, a o stave aktív a pasív účtovnej jednotky ku dňu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje. Účtovnú závierku vo všeobecnosti upravuje zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o účtovníctve“). Účtovnú závierku definuje zákon o účtovníctve ako štruktúrovanú prezentáciu skutočností, ktoré sú predmetom účtovníctva, poskytovanú osobám – používateľom, ktoré tieto informácie využívajú. V súvislosti s účtovnou závierkou je dôležité vymedzenie: l

dňa uskutočnenia účtovného prípadu,

dňa, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka,

dňa zostavenia účtovnej závierky.

Deň uskutočnenia účtovného prípadu Kedy účtovná jednotka účtuje o majetku, záväzkoch, nákladoch a pod., závisí od toho, kedy nastane deň uskutočnenia účtovného prípadu. Deň uskutočnenia účtovného prípadu nie je definovaný priamo v zákone o účtovníctve, ale v postupoch účtovania. Dňom uskutočnenia účtovného prípadu je deň, v ktorom dôjde k: l

vzniku pohľadávky a záväzku,

platbe záväzku,

inkasu pohľadávky,

postúpeniu pohľadávky,

vkladu pohľadávky,

poskytnutiu preddavku alebo prijatiu preddavku,

prevzatiu dlhu,

výplate hotovosti alebo prevzatiu hotovosti,

nákupu alebo predaju peňažných prostriedkov v cudzej mene alebo cenných papierov, pripísaniu cenných papierov na účet,

dohodnutiu a vyrovnaniu obchodu s cennými papiermi, devízami,

splneniu dodávky,

zisteniu manka, schodku majetku, prebytku majetku, škody na majetku,

pohybu majetku vo vnútri účtovnej jednotky,

k ďalším skutočnostiam vyplývajúcim z osobitných predpisov alebo vnútorných podmienok účtovnej jednotky, ktoré sú predmetom účtovníctva a ktoré v účtovnej jednotke nastali, alebo o ktorých sú k dispozícii doklady, ktoré dokumentujú tieto skutočnosti,

prevzatiu nehnuteľnosti nadobúdateľom do užívania k dátumu uvedenému v zmluve alebo v inom doklade o odovzdaní nehnuteľnosti do užívania pri nehnuteľnosti obstaranej na základe zmluvy, kde sa vlastníctvo nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností,

odovzdaniu nehnuteľnosti predávajúcim pri nehnuteľnosti obstaranej na základe zmluvy, kde sa vlastníctvo nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností.

Verejná správa Deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka Deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, je pri zostavení riadnej účtovnej závierky účtovnými jednotkami samosprávy posledný deň kalendárneho roka. Subjekty verenej správy (teda okrem iných aj obce a vyššie územné celky) si nemôžu uplatniť účtovné obdobie, ktoré je hospodárskym rokom, takže účtovným obdobím je pre ne vždy kalendárny rok, ktorý je zároveň zhodný aj s rozpočtovým rokom.

Deň zostavenia účtovnej závierky Deň zostavenia účtovnej závierky nasleduje až po dni, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, a je to deň pripojenia podpisových záznamov ku všeobecným náležitostiam účtovnej závierky a k jej jednotlivým súčastiam – súvahe, výkazu ziskov a strát a poznámkam.

Miesto predkladania účtovnej závierky l

Obce predkladajú účtovnú závierku daňovému úradu.

Vyššie územné celky predkladajú účtovnú závierku Ministerstvu financií Slovenskej republiky.

Termíny predkladania podľa riadnej individuálnej účtovnej závierky l

Riadnu (ročnú) účtovnú závierku predkladajú účtovné jednotky do 1. februára nasledujúceho roka.

Mimoriadnu účtovnú závierku predkladajú účtovné jednotky do 30 kalendárnych dní odo dňa, ku ktorému sa zostavuje.

Ďalšie povinnosti účtovných jednotiek v súvislosti s účtovnou závierkou, ktoré definujú právne predpisy: l

overenie účtovnej závierky audítorom,

vypracovanie výročnej správy.

Podmienky, za ktorých sa tieto povinnosti vzťahujú na účtovné jednotky samosprávy, sú stanovené v § 19 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Pre účtovné jednotky samosprávy túto povinnosť upravujú okrem uvedeného zákona aj nasledovné predpisy: l

Povinnosť auditu účtovnej závierky pre obce ustanovuje § 9 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení.

Povinnosť auditu účtovnej závierky pre vyššie územné celky ustanovuje § 9 zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov.

Zákon o účtovníctve v § 20 stanovuje účtovným jednotkám v súvislosti s povinnosťou overenia účtovnej závierky audítorom aj ďalšiu povinnosť, a to vyhotovenie výročnej správy, ktorej súlad s účtovnou závierkou musí byť taktiež overený audítorom. Povinnosťami audítora podľa § 16 ods. 3 zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy sú okrem iného aj: l

overenie hospodárenia obcí a vyšších územných celkov podľa ich rozpočtov v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy,

kontrola hospodárenia s ostatnými finančnými prostriedkami,

stav a vývoj dlhu,

dodržiavanie pravidiel používania návratných zdrojov financovania.

V prípade porušenia povinností vyplývajúcich zo zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy je audítor povinný písomne oznámiť tieto skutočnosti Ministerstvu financií Slovenskej republiky v súlade s § 16 ods. 4 zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy.

– výpočet výsledku hospodárenia, – výpočet a zaúčtovanie splatnej dane z príjmov, – uzatvorenie účtovných kníh.

§ 16 ods. 1 až 5 zákona č. 583/2004 Z. z. Záverečný účet obce, záverečný účet vyššieho územného celku (1) Po skončení rozpočtového roka obec a vyšší územný celok údaje o rozpočtovom hospodárení súhrnne spracujú do záverečného účtu obce a záverečného účtu vyššieho územného celku. (2) Obec a vyšší územný celok finančne usporiadajú svoje hospodárenie vrátane finančných vzťahov k zriadeným alebo založeným právnickým osobám a fyzickým osobám – podnikateľom a právnickým osobám, ktorým poskytli prostriedky svojho rozpočtu; ďalej usporiadajú finančné vzťahy k štátnemu rozpočtu, štátnym fondom, rozpočtom iných obcí a k rozpočtom vyšších územných celkov. (3) Obec a vyšší územný celok sú povinní dať si overiť účtovnú závierku podľa osobitného predpisu. Pri overovaní účtovnej závierky audítor overuje tiež hospodárenie podľa ich rozpočtov v súlade s týmto zákonom, hospodárenie s ostatnými finančnými prostriedkami, stav a vývoj dlhu a dodržiavanie pravidiel používania návratných zdrojov financovania. (4) Ak audítor pri overovaní podľa odseku 3 zistí porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, je povinný tieto skutočnosti písomne oznámiť ministerstvu financií; ministerstvo financií alebo ním poverená správa finančnej kontroly je oprávnená tieto skutočnosti preveriť, pričom postupuje primerane podľa osobitného predpisu. (5) Záverečný účet obce a záverečný účet vyššieho územného celku obsahuje najmä a) údaje o plnení rozpočtu v členení podľa § 10 ods. 3 v súlade s rozpočtovou klasifikáciou, b) bilanciu aktív a pasív, c) prehľad o stave a vývoji dlhu, d) údaje o hospodárení príspevkových organizácií v ich pôsobnosti, e) prehľad o poskytnutých zárukách podľa jednotlivých príjemcov, f) údaje o nákladoch a výnosoch podnikateľskej činnosti, g) hodnotenie plnenia programov obce a programov vyššieho územného celku.

81 1/2011

Verejná správa Špecifické účtovné operácie, ktoré súvisia so závierkovými činnosťami Účtovanie inventarizačných rozdielov Účtovanie inventarizačných rozdielov v účtovej skupine 01 – Dlhodobý nehmotný majetok Text účtovného prípadu Inventarizačný rozdiel – prebytok Prebytok dlhodobého nehmotného majetku zistený pri inventarizácii majetku, v účtovníctve doteraz nezaúčtovaný. Novozistený dlhodobý nehmotný majetok je ocenený reprodukčnou obstarávacou cenou Účtovné odpisy novozisteného DNM Vo vecnej a časovej súvislosti s odpismi sa účtuje zúčtovanie novozisteného DNM do výnosov Prebytok drobného dlhodobého nehmotného majetku zistený pri inventarizácii majetku, v účtovníctve doteraz nezaúčtovaný. Novozistený drobný dlhodobý nehmotný majetok je ocenený reprodukčnou obstarávacou cenou Text účtovného prípadu Účtovné odpisy novozisteného drobného dlhodobého nehmotného majetku Vo vecnej a časovej súvislosti s odpismi sa účtuje zúčtovanie novozisteného drobného dlhodobého nehmotného majetku do výnosov Inventarizačný rozdiel – manko Vyradenie dlhodobého nehmotného majetku v dôsledku manka zisteného pri inventarizácii, ktorý nie je plne odpísaný Vyradenie drobného dlhodobého nehmotného majetku v dôsledku manka zisteného pri inventarizácii, ktorý nie je plne odpísaný

01x

384

551 384 018

07x 648 384

MD 551 384

D 078 648

549 07x 549 078

07x 01x 078 018

021

384

551 384 02x

081 648 384

551 384 028

08x 648 384

551 384

088 648

549 081 549 08x 549 088

081 021 08x 02x 088 028

031 031

648 355

Účtovanie inventarizačných rozdielov v účtovej skupine 02 – Dlhodobý hmotný majetok Text účtovného prípadu Inventarizačný rozdiel – prebytok Novozistená stavba ocenená reprodukčnou obstarávacou cenou. Prebytok zistený pri inventarizácii majetku. Stavba, ktorú ÚJ podľa listu vlastníctva z katastra nehnuteľností vlastní, v účtovníctve doteraz nezaúčtovaná Účtovné odpisy novozisteného DHM Vo vecnej a časovej súvislosti s odpismi sa účtuje zúčtovanie novozisteného DHM do výnosov Prebytok odpisovaného dlhodobého hmotného majetku zistený pri inventarizácii majetku, v účtovníctve doteraz nezaúčtovaný. Novozistený dlhodobý hmotný majetok je ocenený reprodukčnou obstarávacou cenou Účtovné odpisy novozisteného DHM Vo vecnej a časovej súvislosti s odpismi sa účtuje zúčtovanie novozisteného DHM do výnosov Prebytok odpisovaného drobného dlhodobého hmotného majetku zistený pri inventarizácii majetku, v účtovníctve doteraz nezaúčtovaný. Novozistený drobný dlhodobý hmotný majetok je ocenený reprodukčnou obstarávacou cenou Účtovné odpisy novozisteného drobného DHM Vo vecnej a časovej súvislosti s odpismi sa účtuje zúčtovanie novozisteného drobného DHM do výnosov Inventarizačný rozdiel – manko Vyradenie budovy v dôsledku manka, ktorá nie je plne odpísaná Vyradenie dlhodobého hmotného majetku v dôsledku manka zisteného pri inventarizácii, ktorý nie je plne odpísaný Vyradenie drobného dlhodobého hmotného majetku v dôsledku manka zisteného pri inventarizácii, ktorý nie je plne odpísaný

Účtovanie inventarizačných rozdielov v účtovej skupine 03 – Dlhodobý hmotný majetok neodpisovaný Text účtovného prípadu Inventarizačný rozdiel – prebytok Novozistený pozemok ocenený reprodukčnou obstarávacou cenou – prebytok zistený pri inventarizácii majetku podľa listu vlastníctva z katastra nehnuteľností, v účtovníctve doteraz nezaúčtovaný – v obci, v príspevkovej organizácii – v rozpočtovej organizácii

Verejná správa Text účtovného prípadu Prebytok neodpisovaného dlhodobého hmotného majetku zistený pri inventarizácii majetku, v účtovníctve doteraz nezaúčtovaný. Novozistený neodpisovaný dlhodobý hmotný majetok je ocenený reprodukčnou obstarávacou cenou – v obci, v príspevkovej organizácii – v rozpočtovej organizácii Inventarizačný rozdiel – manko Vyradenie pozemku v dôsledku manka Vyradenie neodpisovaného dlhodobého hmotného majetku v dôsledku manka zisteného pri inventarizácii

03x 03x

648 355

549 549

031 03x

Text účtovného prípadu

Zmarená investícia – odpis nákladov pri trvalom zastavení prác súvisiacich s obstaraním DNM – v prípade škody – v ostatných prípadoch

549 548

041 041

Manko na nedokončenom DNM

549

041

Prebytok na nedokončenom DNM

041

384

Zmarená investícia – odpis nákladov pri trvalom zastavení prác súvisiacich s obstaraním DHM – v prípade škody – v ostatných prípadoch

549 548

042 042

Účtovanie inventarizačných rozdielov v účtovej skupine 04 – Obstaranie dlhodobého majetku

Manko na nedokončenom DHM

549

042

Prebytok na nedokončenom odpisovanom DHM

042

384

112 112

501 648

Manko zistené pri inventarizácii materiálu

549

112

Skutočný úbytok zásob, ak je preukázateľné, že došlo k chybnému účtovaniu

501

112

112 112

501 648

549

501

Prebytok pokladničnej hotovosti zistený pri inventarizácii pokladnice

211

668

Prebytok cenín zistený pri inventarizácii cenín

213

668

Schodok pokladničnej hotovosti zistený pri inventarizácii pokladnice

335

211

Schodok cenín zistený pri inventarizácii cenín

335

213

Účtovanie inventarizačných rozdielov v účtovej skupine 11 – Materiál pri spôsobe A Text účtovného prípadu Inventarizačný rozdiel – prebytok Prebytok zistený pri inventarizácii materiálu – ak došlo k chybnému účtovaniu pri vyskladnení zásob – ak sa nepreukáže chybné účtovanie Inventarizačný rozdiel – manko

Účtovanie inventarizačných rozdielov v účtovej skupine 11 – Materiál pri spôsobe B Text účtovného prípadu Inventarizačný rozdiel – prebytok Prebytok zistený pri inventarizácii materiálu – ak došlo k chybnému účtovaniu pri vyskladnení zásob – ak sa nepreukáže chybné účtovanie Inventarizačný rozdiel – manko Manko zistené pri inventarizácii materiálu

Účtovanie inventarizačných rozdielov v účtovej skupine 21 – Peniaze Text účtovného prípadu Inventarizačný rozdiel – prebytok

Inventarizačný rozdiel – schodok

83 1/2011

Verejná správa Účtovanie nevyčerpaných prostriedkov z roku 2010 Text účtovného prípadu Suma v € MD D Účtovanie k 31. 12. 2010 Prevod nevyčerpaných prostriedkov podľa § 16 ods. 6 na osobitný účet podľa § 16 ods. 7 – výpis zo základného bežného účtu 40 000 261 221 Prevod nevyčerpaných prostriedkov podľa § 16 ods. 6 na osobitný účet podľa § 16 ods. 7 – výpis z osobitného účtu 40 000 221 261 Začiatočný stav k 1. 1. 2011 Nevyčerpané prostriedky za rok 2010 na účte 701 – Začiatočný účet súvahový k 1. 1. 2011 40 000 701 357 Účtovanie v bežnom účtovnom období 2011 A. Bežný transfer zo ŠR Nevyčerpané prostriedky z predchádzajúceho roka 2010 zo ŠR – výpis zo základného bežného účtu (zapojenie do rozpočtu KZ 131A RK 453) 10 000 221 RK 261 10 000 261 221 – výpis z osobitného účtu FA od dodávateľa za služby 10 000 518 321 Vo vecnej a časovej súvislosti s nákladmi sa účtuje zúčtovanie bežného transferu zo ŠR do výnosov 10 000 357 693 Úhrada FA za služby z bankového účtu KZ 131A 10 000 321 221 RK B. Kapitálový transfer zo ŠR Nevyčerpané prostriedky z predchádzajúceho roka 2010 zo ŠR – výpis zo základného bežného účtu (zapojenie do rozpočtu KZ 131A RK 453) 10 000 221 RK 261 – výpis z osobitného účtu 10 000 261 221 FA od dodávateľa za DHM 10 000 042 321 Úhrada FA za DHM z bankového účtu KZ 131A 10 000 321 221 RK Zúčtovanie kapitálového transferu zo ŠR do výnosov budúcich období vo výške výdavkov (po použití 10 000 357 384 prostriedkov) Zaradenie majetku do používania na základe zaraďovacieho protokolu, protokolu o zaradení do užívania... 10 000 02x 042 Účtovné odpisy DHM (doba odpisovania 4 roky) 2 500 551 08x Vo vecnej a časovej súvislosti s odpismi k DHM sa účtuje zúčtovanie kapitálového transferu zo ŠR do 2 500 384 694 výnosov Vrátenie nevyčerpaných prostriedkov zriadenej RO, PO Účtovanie v bežnom účtovnom období 2011 Nevyčerpané prostriedky z predchádzajúceho roka 2010 zo ŠR – výpis zo základného bežného účtu (zapojenie do rozpočtu KZ 131A RK 453) 20 000 221 RK 261 221 – výpis z osobitného účtu 20 000 261 Vrátenie nevyčerpaných prostriedkov zriadenej RO 10 000 357 221 Vrátenie nevyčerpaných prostriedkov zriadenej PO KZ 131A 10 000 357 221 RK

Účtovanie miezd za mesiac december 2010 v obci Vlastné prostriedky Text účtovného prípadu Rok 2010 Hrubé mzdy zamestnancov Záväzky zo sociálneho a zdravotného poistenia hradené zamestnávateľom Záväzky zo sociálneho a zdravotného poistenia hradené zamestnancami Preddavky na daň z príjmov zamestnancov Daňový bonus Ostatné zrážky z miezd – sporenia, pôžičky... Zákonné zrážky z miezd na základe súdnych rozhodnutí Povinný prídel do sociálneho fondu Rok 2011 Prevod peňažných prostriedkov na účet sociálneho fondu – výpis z bankového účtu Prevod peňažných prostriedkov na účet sociálneho fondu – výpis z bankového účtu sociálneho fondu

Suma v €

10 000 3 495 1 340 1 200 200 1 000 1 000 100

521 524 331 331 342 331 331 527

331 336 336 342 331 379 379 472

100

261

221 AÚ RK 100 221 AÚ 261

Verejná správa Suma v € 5 660 3 495 1 340 1 000 1 000 1 000

MD 331 336 336 342 379 379

D 221 RK 221 RK 221 RK 221 RK 221 RK 221 RK

Text účtovného prípadu Suma v € Rok 2010 Prevod peňažných prostriedkov na účet cudzích prostriedkov – výpis z BÚ 200 Prevod peňažných prostriedkov na účet cudzích prostriedkov – výpis z účtu osobitných prostriedkov 200 Hrubé mzdy zamestnancov zúčtované na základe zúčtovacích a výplatných listín alebo iných dokla130 dov (vrátane odmien, príplatkov...) Vo vecnej a časovej súvislosti s nákladmi sa účtuje zúčtovanie bežného transferu zo ŠR do výnosov 130 Záväzky zo sociálneho a zdravotného poistenia hradené zamestnávateľom v zmysle zákonných predpisov 70 Vo vecnej a časovej súvislosti s nákladmi sa účtuje zúčtovanie bežného transferu zo ŠR do výnosov 70 Záväzky zo sociálneho a zdravotného poistenia hradené zamestnancami 16 Preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti zamestnancov 25 Ostatné zrážky z miezd – sporenia, pôžičky... 10 Rok 2011 Výplata miezd zamestnancom z bankového účtu 79 Úhrada záväzkov zo sociálneho a zdravotného poistenia hradených zamestnávateľom v zmysle zákon70 ných predpisov Úhrada záväzkov zo sociálneho a zdravotného poistenia hradených zamestnancami 16 Úhrada preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti zamestnancov 25 Úhrada ostatných zrážok – sporenia, pôžičky... 10

261 221 521

221 RK 261 331

357 524 357 331 331 331

693 336 693 336 342 379

331 336

221 221

336 342 379

221 221 221

563 563 563

321 31x RÚ

710

563

Text účtovného prípadu Výplata miezd zamestnancom z bankového účtu Úhrada záväzkov zo sociálneho a zdravotného poistenia hradených zamestnávateľom Úhrada záväzkov zo sociálneho a zdravotného poistenia hradených zamestnancami Úhrada preddavkov na daň z príjmov zamestnancov Úhrada ostatných zrážok z miezd – sporenia, pôžičky... Úhrada zákonných zrážok z miezd na základe súdnych rozhodnutí

Prostriedky štátneho rozpočtu

Účtovanie kurzových rozdielov Kurzové straty Text účtovného prípadu Účtovanie kurzovej straty, napr.: – pri úhrade záväzku voči dodávateľom – pri inkase pohľadávky – pri prepočte majetku a záväzkov v cudzej mene kurzom ECB alebo kurzom NBS ku dňu, ku ktorému sa zostavuje ÚZ Prevod konečného stavu účtu 563 pri uzavieraní účtovných kníh na účet 710

Kurzové zisky Text účtovného prípadu MD Účtovanie kurzového zisku v priebehu roka, napr. 321 (RÚ) – pri úhrade záväzku voči dodávateľom Účtovanie kurzového zisku v priebehu roka, napr. 31x (RÚ) – pri inkase pohľadávky z obchodného styku Účtovanie kurzového zisku pri prepočte majetku a záväzkov v cudzej mene kurzom ECB alebo kurzom NBS ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka 22x – bankových devízových účtov 211 – peňažných prostriedkov 213 – cenín RÚ – záväzkov RÚ – pohľadávok 231, 461 – bankových úverov Prevod konečného stavu účtu 663 pri uzavieraní účtovných kníh na účet 710 663

D 663 663

663 663 663 663 663 663 710

85 1/2011

Verejná správa Účtovanie rezervy na nevyčerpanú dovolenku – prostriedky zo štátneho rozpočtu Text účtovného prípadu Zrušenie nepoužitej ostatnej rezervy k 31. 12. 2010 Vo vecnej a časovej súvislosti s rezervou sa účtuje zúčtovanie bežného transferu zo ŠR znížením výnosov Tvorba rezerv k 31. 12. 2010 Tvorba ostatnej rezervy na nevyčerpané dovolenky Tvorba ostatnej rezervy, napr. na zákonné sociálne a zdravotné poistenie Vo vecnej a časovej súvislosti s rezervou sa účtuje zúčtovanie bežného transferu zo ŠR do výnosov Bežné účtovné obdobie 2011 Prijatý bežný transfer zo ŠR Hrubé mzdy zamestnancov, v tom čerpanie dovolenky – 60 Záväzky zo sociálneho a zdravotného poistenia hradené zamestnávateľom, v tom čerpanie poistného – 30 Vo vecnej a časovej súvislosti s nákladmi sa účtuje zúčtovanie bežného transferu zo ŠR do výnosov Text účtovného prípadu Zúčtovanie ostatnej rezervy na krytie mzdových nákladov za nevyčerpané dovolenky (použitie rezervy) Zúčtovanie ostatnej rezervy na krytie zákonného sociálneho a zdravotného poistenia (použitie rezervy) Vo vecnej a časovej súvislosti s rezervou sa účtuje zúčtovanie bežného transferu zo ŠR znížením výnosov

MD 323 693

D 653 357 AÚ

553 553 357 AÚ

323 323 693

221 357 AÚ 521 331 524 336 357 AÚ 693 MD D 323 653 323 653 693 357 AÚ

Účtovanie opravných položiek k pohľadávkam Text účtovného prípadu Zúčtovanie OP v bežnom účtovnom období 2010 a k 31. 12. 2010 Zníženie alebo zrušenie opravných položiek k pohľadávkam a) zákonných opravných položiek b) ostatných opravných položiek Tvorba opravnej položky k 31. 12. 2010 Tvorba opravnej položky k pohľadávkam a) zákonnej opravnej položky b) ostatnej opravnej položky Bežné účtovné obdobie 2011 Inkaso pohľadávky z nedaňových príjmov Zrušenie opravnej položky k pohľadávke

391 391

657 658

557 558

391 391

221 391

318 658

381

221

501

381

568 381 379

379 379 221

568

381

221 RK

357

Účtovanie časového rozlíšenia N a V – účet 381 Vlastné prostriedky Text účtovného prípadu Účtovanie v bežnom roku Zaplatené predplatné odbornej tlače, právnych predpisov a pod. na nasledujúce účtovné obdobie Účtovanie v budúcom roku Zúčtovanie nákladov budúcich období do nákladov bežného účtovného obdobia Účtovanie v bežnom roku Poistné platené vopred na nasledujúce účtovné obdobie od 1. 11. do 31. 10. (365 dní) – 61 dní – náklady bežného obdobia – 304 dní – náklady budúceho obdobia – zaplatené poistné Účtovanie v budúcom roku Zúčtovanie nákladov budúcich období do nákladov bežného účtovného obdobia

Prostriedky ŠR Text účtovného prípadu Účtovanie v bežnom roku Prijatý bežný transfer zo ŠR na činnosť obce na bankový účet

Verejná správa Text účtovného prípadu Zaplatené predplatné odbornej tlače, právnych predpisov a pod. na nasledujúce účtovné obdobie Zúčtovanie bežného transferu zo ŠR vo výške nespotrebovaných prostriedkov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka Účtovanie v budúcom roku Zúčtovanie nákladov budúcich období do nákladov bežného účtovného obdobia Zúčtovanie výnosov budúcich období do výnosov bežného účtovného obdobia. Vo vecnej a časovej súvislosti s nákladmi sa účtuje zúčtovanie bežného transferu zo ŠR do výnosov

MD 381 357

D 221 384

501 384

381 693

385

648

221

385

648

318 318 221

385 648 318

Účtovanie časového rozlíšenia N a V – účet 385 Text účtovného prípadu Účtovanie v bežnom roku Nájomné prijaté pozadu patriace do výnosov bežného obdobia, ktoré bude prijaté v nasledujúcom účtovnom období na základe zmluvy. Napr. nájomné prijaté pozadu za október – december v januári Účtovanie v budúcom roku Zúčtovanie príjmov budúcich období v nasledujúcom roku pri uskutočnení prijatej sumy na základe FA na bankový účet Účtovanie v bežnom roku Nájomné prijaté pozadu patriace do výnosov bežného obdobia, ktoré bude prijaté v nasledujúcom účtovnom období na základe zmluvy. Napr. nájomné prijaté pozadu za november – január v sume 600 € v januári Účtovanie v budúcom roku Zúčtovanie príjmov budúcich období v nasledujúcom roku pri uskutočnení prijatej sumy na základe FA Výnosy bežného roka Prijaté nájomné na bankový účet

Účtovanie hospodárskeho výsledku za rok 2009 Text účtovného prípadu

Zúčtovanie kladného výsledku hospodárenia počas účtovného obdobia

431

428

Zúčtovanie záporného výsledku hospodárenia počas účtovného obdobia

428

431

Zúčtovanie nevysporiadaného kladného výsledku hospodárenia k 31. 12.

431

428

Zúčtovanie nevysporiadaného záporného výsledku hospodárenia k 31. 12.

428

431

553

323

FA za služby – napr. audit

518

321

Použitie rezervy – cena vyfakturovanej služby – zúčtovanie nepoužitej rezervy

323 323

653 653

Úhrada FA za služby

321

221

553

323

502

321

Účtovanie rezerv Nevyfakturované služby a energie Text účtovného prípadu Vlastné prostriedky Tvorba rezerv k 31. 12. 2010 Tvorba ostatnej rezervy na nevyfakturované služby (napr. audit) Bežné účtovné obdobie 2011

Tvorba rezerv k 31. 12. 2010 Tvorba ostatnej rezervy na nevyfakturované dodávky energie Bežné účtovné obdobie 2011 FA od dodávateľa za externé dodávky elektrickej energie

87 1/2011

Verejná správa Text účtovného prípadu

Zúčtovanie ostatnej rezervy po vyfakturovaní dodávok energie dodávateľmi – použitie (čerpanie) ostatnej rezervy – cena vyfakturovanej dodávky

323

653

Zrušenie nepoužitej rezervy na nevyfakturované dodávky energie v zmysle vnútorného predpisu

323

653

04x

323

321

323 04x

04x 323

112 111

111 323

323

321

323 112

112 323

518

383

383 321

321 221

518

383

357

693

383 321

321 221

221

384

648

Nevyfakturované dodávky dlhodobého majetku a materiálu Text účtovného prípadu Vlastné prostriedky Tvorba rezerv k 31. 12. 2010 Tvorba ostatnej rezervy na nevyfakturované dodávky dlhodobého majetku Bežné účtovné obdobie 2011 Zúčtovanie ostatnej rezervy na nevyfakturované dodávky dlhodobého majetku po obdržaní faktúry od dodávateľa a) cena vyúčtovanej dodávky b) zúčtovanie rozdielu vyúčtovanej dodávky oproti vytvorenej rezerve – ak je vytvorená rezerva vyššia (5 500 €) – ak je vytvorená rezerva nižšia (4 500 €) Tvorba rezerv k 31. 12. 2010 Prevzatie materiálu na sklad Tvorba ostatnej rezervy na nevyfakturované dodávky materiálu Bežné účtovné obdobie 2011 Zúčtovanie ostatnej rezervy po obdržaní faktúry od dodávateľa a) cena vyúčtovanej dodávky b) zúčtovanie rozdielu vyúčtovanej dodávky oproti vytvorenej rezerve: – ak je vytvorená rezerva vyššia (5 500 €) – ak je vytvorená rezerva nižšia (4 500 €)

Účtovanie časového rozlíšenia N a V – účet 383 Vlastné prostriedky Text účtovného prípadu Účtovanie v bežnom roku Nájomné a iné služby, ak sa uhrádzajú na základe zmluvy pozadu. Zaúčtovanie nájomného do nákladov bežného roka. Napr. nájomné platené za október – december v januári Účtovanie v budúcom roku Zúčtovanie výdavkov budúcich období v nasledujúcom roku pri uskutočnení výdavku na základe FA. Úhrada FA z bankového účtu

Prostriedky ŠR Text účtovného prípadu Účtovanie v bežnom roku Nájomné a iné služby, ak sa uhrádzajú na základe zmluvy pozadu. Zaúčtovanie nájomného do nákladov bežného roka. Napr. nájomné platené za október – december v januári Vo vecnej a časovej súvislosti s nákladmi sa účtuje zúčtovanie bežného transferu zo ŠR do výnosov Účtovanie v budúcom roku Zúčtovanie výdavkov budúcich období v nasledujúcom roku pri uskutočnení výdavku na základe FA Úhrada FA z bankového účtu

Účtovanie časového rozlíšenia N a V – účet 384 Text účtovného prípadu Účtovanie v bežnom roku Nájomné prijaté vopred na nasledujúce účtovné obdobie na základe zmluvy a na základe FA. Napr. nájomné prijaté na január – marec na bankový účet Účtovanie v budúcom roku Zúčtovanie výnosov budúcich období do výnosov bežného účtovného obdobia

Spracovali: Ing. Miriam Majorová, PhD., Ing. Terézia Urbanová

Ostatné

Ostatné Možnosti a podmienky pokračovania v podnikaní podľa živnostenského zákona v prechodnom období roka 2010 a po jeho skončení V súvislosti s blížiacim sa koncom tohto roka chceme dať do pozornosti informáciu, ktorá je dôležitá pre viacerých podnikateľov. Týka sa lehoty ukončenia prechodného 6-mesačného obdobia, v ktorom mohli dotknuté fyzické a právnické osoby vykonávať podnikateľskú činnosť na základe a za podmienok ustanovených v právnom rámci prijatého zákona č. 136/2010 Z. z. o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov. K zmenám v možnostiach a podmienkach pokračovania v podnikaní jednotlivých fyzických a právnických osôb došlo v zásade dvojakým spôsobom v závislosti od právneho režimu, v ktorom vykonávali činnosť pred nadobudnutím účinnosti novely živnostenského zákona. Pre fyzické a právnické osoby, ktoré nadobudli živnostenské oprávnenie do 31. mája 2010 na činnosti, ktoré zostali živnosťou aj po 1. júni 2010, platí, že mohli a naďalej môžu pokračovať v doterajšom prevádzkovaní živnosti bez časového obmedzenia, bez ohľadu na to, či došlo pri novej právnej úprave k sprísneniu podmienok prevádzkovania dotknutých živností, alebo nie. V tomto zmysle zostali zachované v platnosti aj všetky doklady o živnostenskom oprávnení vydané do účinnosti novely zákona bez ohľadu na to, že označenie dovtedajších preukazov o živnostenskom oprávnení – „Koncesná listina“ a „Živnostenský list“ – už živnostenský zákon neupravuje (za súčasného právneho stavu preukazom živnostenského oprávnenia je „Osvedčenie o živnostenskom oprávnení“). Osobitným spôsobom riešila novela živnostenského zákona možnosti a podmienky ďalšieho pokračovania v podnikaní osôb, ktoré nadobudli oprávnenie na podnikanie – v činnostiach, ktoré sa od júna 2010 stali živnosťami – na základe iného ako živnostenského zákona. Prechodné ustanovenia živnostenského zákona neriešia jednotným ani rovnakým spôsobom možnosť pokračovania v podnikaní v činnostiach, ktoré sa stali od 1. júna 2010 novými živnosťami. Odlišnosti v možnom pokračovaní v podnikateľskej činnosti vyplývajú z individuálneho spôsobu úpravy vylúčenia dotknutých činností z pôsobnosti osobitných zákonov, ktoré dovtedy upravovali možnosti a podmienky podnikania dotknutého okruhu osôb. V tomto zmysle bolo a naďalej je treba individuálne – v súlade so súčasne vykonanou úpravou dotknutých osobitných zákonov – posudzovať možnosti a podmienky pokračovania v podnikaní osobitne od 1. júna 2010 do 31. decembra 2010 a následne osobitne od 1. januára 2011 u živností: – Sprostredkovanie zamestnania za úhradu a – Vývoj, výroba a predaj zabezpečovacích systémov alebo poplachových systémov a systémov a zariadení umožňujúcich sledovanie pohybu a konania osoby v chránenom objekte, na chránenom mieste alebo v ich okolí (ďalej „Vývoj, výroba a predaj zabezpečovacích alebo poplachových systémov“). Pre pokračovanie v podnikaní platí v prechodnom období spoločná aj odlišná právna úprava. Pre reguláciu možného pokračovania v podnikaní u oboch novokonštituovaných živností v prechodnom období od 1. januára 2010 do 31. decembra 2010 vyplýva pre všetky tie podnikateľské subjekty, ktoré legitímnym spôsobom vykonávali podnikateľskú činnosť v uvedených činnostiach na základe iného ako živnostenského oprávnenia, právny záver o tom, že môžu kontinuálne pokračovať v podnikaní v limitnom čase do 31. decembra 2010

Ako je už známe, týmto zákonom došlo s účinnosťou od 1. júna 2010 k novelizácii viacerých osobitných zákonov, medzi nimi aj k novelizácii zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej „živnostenský zákon“), ktorý diferencovaným spôsobom upravil možnosti a podmienky ďalšieho pokračovania v podnikaní pre jednotlivé druhy podnikateľských činností.

§ 80s zákona č. 455/1991 Zb. Prechodné ustanovenia účinné od 1. júna 2010 (1) Živnostenské listy a koncesné listiny vydané do 31. mája 2010 zostávajú v platnosti. (2) Tam, kde sa v osobitných predpisoch používa názov „živnostenský list“ alebo názov „koncesná listina“, rozumie sa tým „osvedčenie o živnostenskom oprávnení“. (3) Podnikatelia, u ktorých bolo do 31. mája 2010 rozhodnuté o pozastavení prevádzkovania živnosti, upravia svoje právne vzťahy v súlade s § 57 ods. 6 do troch rokov od účinnosti tohto zákona, inak im uplynutím tejto doby pozastavené živnostenské oprávnenie zanikne. (4) V činnostiach vývoj, výroba a predaj zabezpečovacích systémov alebo poplachových systémov a systémov a zariadení umožňujúcich sledovanie pohybu a konania osoby v chránenom objekte, na chránenom mieste alebo v ich okolí, ktoré sa stávajú od 1. júna 2010 živnosťami, môžu fyzické osoby a právnické osoby pokračovať do skončenia platnosti licencie udelenej na tieto činnosti podľa osobitných predpisov, najneskôr do 31. decembra 2010. (5) Sprostredkovanie zamestnania za úhradu, ktoré sa stáva od 1. júna 2010 živnosťou, môžu fyzické osoby a právnické osoby, ktoré oprávnenie na túto činnosť získali podľa osobitného predpisu do 31. mája 2010, vykonávať do 31. decembra 2010.

89 1/2011

Ostatné

Z hľadiska kvalifikácie charakteru podnikateľskej činnosti treba uviesť, že od 1. júna 2010 ide už o prevádzkovanie živnosti, čo je významné z právneho, a tým aj z praktického hľadiska na účely objasnenia právneho režimu, v ktorom dotknuté fyzické a právnické osoby podnikajú v súčasnom prechodnom období. Osobitne však treba posudzovať niektoré individuálne odlišné možnosti a podmienky výkonu činnosti a osobitný spôsob preukazovania sa oprávnením na podnikanie v prechodnom období.

Zároveň v prechodnom období je treba vziať na zreteľ zmenu vecnej príslušnosti orgánov autorizovaných na kontrolu dodržiavania podmienok a povinností podnikateľov, na vydávanie nových dokladov o živnostenskom oprávnení a na osobitný spôsob preukazovania oprávnenia na podnikanie v prechodnom období.

Sprostredkovanie zamestnania za úhradu mohla vykonávať právnická osoba alebo fyzická osoba za podmienok ustanovených zákonom č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o zamestnanosti“), ak mala na túto činnosť osobitné povolenie udelené Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny. Sprostredkovanie zamestnania za úhradu malo v tomto význame charakter podnikania podľa iného ako živnostenského oprávnenia na základe osobitného predpisu [§ 2 ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka].

SPEKTRUM Smerujeme k trojrýchlostnej Európe? Vzhľadom na veľkú neistotu bude ECB možno nútená pristúpiť k plánu B Bratislava 13. decembra 2010 – Podľa ekonomickej prognózy spoločnosti Ernst & Young Eurozone Forecast (EEF) mapujúcej zimné obdobie sa v budúcom roku napriek prudkému zvýšeniu výkonu, ktorý zaznamenala

bez toho, aby k 1. júnu 2010 potrebovali nadobudnúť osobitné živnostenské oprávnenie.

Sprostredkovanie zamestnania za úhradu

Sprostredkovanie zamestnania za úhradu je regulovanou živnosťou Ide o ohlasovaciu viazanú živnosť uvedenú v prílohe živnostenského zákona pod č. 28. Tým, že sa sprostredkovanie zamestnania za úhradu stalo od 1. júna 2010 regulovanou živnosťou, v praxi to znamenalo viacero zmien a právnych dôsledkov, osobitne pre doterajších podnikateľov. Popri zásadnej zmene, ktorá sa týka nového právneho režimu a s ním spojeného prechodu na nové podmienky a povinnosti pri výkone činnosti sprostredkovania zamestnania za úhradu, treba vziať do úvahy niektoré osobitosti spojené jednak s priamym uplatnením niektorých inštitútov zákona pri výkone činnosti, jednak s rešpektovaním niektorých záväzkov pôvodnej právnej úpravy, ktorá sa vzťahuje na podnikateľov aj po zmene právneho režimu podnikania po 1. júni 2010.

Dôsledky zmien v právnom režime sú osobitne odlišné pre doterajších a nových podnikateľov Zásadné zmeny v právnom režime (možnostiach a podmienkach) sprostredkovávania zamestnania za úhradu vykonávaného podnikateľským spôsobom generovala zmena charakteru činnosti a postavenia osoby, ktorá túto službu poskytuje. Dôsledky prijatých zmien sú diferencované v závislosti od toho, či ide o osobu, ktorá túto činnosť už vykonávala do 31. mája 2010 na základe povolenia získaného podľa zákona o zamestnanosti, alebo ide o osobu, ktorá po 1. júni 2010 iba začala podnikať v tejto oblasti. U osoby, ktorá túto činnosť vykonávala do 31. mája 2010, treba osobitne ešte rozlíšiť, či ide o osobu, ktorá získala povolenie podľa predchádzajúcich právnych predpisov do 30. apríla 2008 alebo (až) v období od 1. mája 2008 do 31. mája 2010.

Osobitné výnimky z režimu živnostenského zákona platia pri pozastavení a zrušení podnikateľského oprávnenia Pre okruh osôb, ktoré nadobudli oprávnenie na sprostredkovanie zamestnania za úhradu na základe predchádzajúcich právnych predpisov do 31. mája 2010, platí, že v prípade záujmu o pozastavenie činnosti sprostredkovateľa do 31. decembra 2010 nepostupujú podľa osobitnej úpravy pozastavenia prevádzkovania živnosti podľa živnostenského zákona, ale podľa osobitnej (naďalej platnej) úpravy zákona o zamestnanosti. Rovnako to pre uvedený okruh osôb platí v čase od 1. júna do 31. decembra 2010 aj v prípade ich záujmu o zrušenie oprávnenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu.

Povolenia na sprostredkovanie práce za úhradu strácajú platnosť 31. decembra 2010 Pre okruh osôb, ktoré nadobudli oprávnenie na sprostredkovanie zamestnania za úhradu na základe predchádzajúcich predpisov do 31. mája 2010, zároveň platí, že na základe tohto oprávnenia môžu pokračovať v podnikaní iba do 31. decembra 2010. V prípade záujmu o ďalšie pokračovanie v činnosti sprostredkovateľa zamestnania aj po 31. decembri 2010 musia získať osobitné živnostenské oprávnenie za podmienok ustanovených živnostenským zákonom s poukazom na to, že povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu vydané Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny do 31. mája 2010 strácajú platnosť 31. decembra 2010. Nový doklad o živnostenskom oprávnení musia získať v prípade záujmu o pokračovanie v podnikaní aj po 1. januári 2011 najneskôr do 31. decembra 2010.

Ostatné V prechodnom období treba rozlíšiť deň vzniku živnostenského oprávnenia odo dňa podania žiadosti alebo dňa vydania dokladu o novom živnostenskom oprávnení Osoby, ktoré získali povolenie na sprostredkovanie zamestnania za úhradu podľa predchádzajúcich právnych predpisov, sa považujú v prechodnom období za osoby, ktoré podnikajú na základe živnostenského oprávnenia, aj napriek tomu, že sa preukazujú povolením vydaným iným oprávneným orgánom, ako je živnostenský (obvodný) úrad. Preukazovať toto oprávnenie iným dokladom, ako je osvedčenie o živnostenskom oprávnení, môžu až do posledného dňa lehoty prechodného obdobia aj napriek tomu, že požiadajú v prechodnom období o získanie nového (živnostenského) oprávnenia. V uvedenej súvislosti treba upozorniť, že podaním žiadosti o vydanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení v priebehu 2. polovice roka 2010 nevzniká dotknutej osobe živnostenské oprávnenie dňom jej podania. Účinky vzniku živnostenského oprávnenia v týchto prípadoch nastávajú až dňom 1. januára 2011. Do 31. decembra 2010 zostávajú naďalej v platnosti povolenia vydané Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny do 31. mája 2010 za podmienok ustanovených predchádzajúcimi osobitnými predpismi.

Podmienky na získanie živnostenského oprávnenia sa diferencujú v závislosti od času nadobudnutia oprávnenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu V súvislosti s ustanovenými podmienkami na získanie živnostenského oprávnenia na sprostredkovanie práce za úhradu treba osobitne rozlišovať medzi osobami, ktoré nadobudli oprávnenie na vykonávanie tejto činnosti podnikateľským spôsobom pred a po 1. júni 2010. V prípade osôb, ktoré získali povolenie podľa predchádzajúcich právnych predpisov do 31. mája 2010, osobitne treba ešte rozlíšiť osoby, ktoré získali povolenie do 30. apríla 2008 alebo (až) v období od 1. mája 2008 do 31. mája 2010. Zatiaľ čo pre nových záujemcov o vykonávanie sprostredkovania zamestnania za úhradu podnikateľským spôsobom od 1. júna 2010 i pre časť podnikateľov, ktorí mienia pokračovať v podnikaní v tejto oblasti aj po 31. decembri 2010, platia podmienky odbornej spôsobilosti, ktoré osobitne – v súlade s platným zákonom o zamestnanosti – ustanovuje živnostenský zákon, osobitne treba postupovať v prípade fyzických a právnických osôb, ktoré nadobudli povolenie na sprostredkovanie zamestnania za úhradu v čase do 30. apríla 2008.

Na sprostredkovanie zamestnania za úhradu sa vyžaduje splnenie osobitnej podmienky odbornej spôsobilosti S poukazom na to, že ide o novokoncipovanú ohlasovaciu viazanú živnosť, odbornú spôsobilosť určuje príloha živnostenského zákona č. 2, ktorú musí splniť fyzická osoba alebo ním ustanovená osoba zodpovedného zástupcu. U právnickej osoby musí tieto podmienky splniť osoba zodpovedného zástupcu. Podmienkou odbornej spôsobilosti podľa tejto úpravy je vysokoškolské vzdelanie najmenej prvého stupňa.

Odlišnosti pri preukazovaní plnenia podmienky odbornej spôsobilosti V spojitosti s novoustanovenou podmienkou odbornej spôsobilosti treba pripomenúť, že ešte v právnom rámci novely zákona o službách zamestnanosti (§ 72d ods. 1) účinnom od 1. mája 2008 došlo k prijatiu úpravy, podľa ktorej fyzická osoba, ktorá do 30. apríla 2008 vykonávala sprostredkovanie zamestnania za úhradu, a fyzická osoba, ktorá do 30. apríla 2008 konala v mene právnickej osoby vykonávajúcej sprostredkovanie zamestnania za úhradu podľa predpisov platných do 30. apríla 2008 a nespĺňa podmienku dosiahnutého vysokoškolského vzdelania najmenej prvého stupňa, môže uvedenú činnosť vykonávať najdlhšie do 31. decembra 2013 a ak začala do 31. decembra 2013 štúdium, ktorého absolvovaním získa vysokoškolské vzdelanie najmenej prvého stupňa, až do skončenia tohto štúdia, najdlhšie do 31. decembra 2019.

ekonomika eurozóny počas väčšiny roku 2010, očakáva spomalenie, pričom rast HDP dosiahne len 1,4 %. Vývoj samotného rastu v rámci 16 krajín bude veľmi nerovnomerný. Európska centrálna banka (ECB) musí byť v dôsledku naznačujúcich sa rizík poklesu pripravená v prípade vzniku krízy implementovať významné dodatočné opatrenia, aby tak podporila európsku ekonomiku. Podľa odhadu na rok 2010 tempo rastu HDP v eurozóne dosiahne 1,7 %, čo je mierne vyššia úroveň, ako sa očakávala v rámci doterajších tohtoročných prognóz EEF. Pohľad na štruktúru rastu však neprináša veľké uspokojenie. Príčinou spomalenia v roku 2011, ktoré sa podľa EEF odhaduje na viac než 1 % HDP, bude najmä sprísnenie fiškálnej politiky. Slovenská republika Podľa predbežných údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky rast HDP sa v treťom štvrťroku 2010 spomalil a tento trend má pokračovať. Medziročný rast, ktorý v druhom štvrťroku zaznamenal 4,7 %, klesol v treťom štvrťroku na 3,7 % pravdepodobne z dôvodu nižšieho nárastu čistého exportu (chýbal však rozpis HDP podľa výdavkov). V súčasnosti očakávame, že rast HDP dosiahne v roku 2010 3,9 % a v roku 2011 2,8 %. Pokles rastu produkcie ovplyvnil očakávania v oblasti využitia kapacity, ktorá v poslednom štvrťroku klesla na 56,7 %. Preto po 10,5 % poklese zaznamenanom v roku 2009 predpovedáme na tento rok opätovný pokles investícií o 0,1 %. V roku 2011 však predpokladáme postupné oživenie a v rokoch 2012 – 2013 by mali investície opäť dosiahnuť takú úroveň ako pred krízou, keďže výrobcovia automobilov plánujú v roku 2012 značne rozšíriť svoju produkciu. Miera nezamestnanosti v septembri stúpla tretí mesiac za sebou na 14,6 %, pričom za posledné mesiace sa spotrebiteľská dôvera výrazne oslabila a dosiahla úroveň z roku 2009. V roku 2011 vďaka klesajúcej nezamestnanosti a silnejšiemu oživeniu aktivít v polovici roka 2011 však spotreba bude rásť a podľa očakávaní by mala dosiahnuť 2,1 %. V roku 2011 sa výrazne zvýši inflácia z dôvodu jednopercentného nárastu DPH a v dôsledku toho sa zníži rast

91 1/2011

Ostatné

V takomto prípade treba vziať osobitne do úvahy dobu platnosti vydaného povolenia. Povolenie vydané na dobu určitú musí byť platné aj k 1. 1. 2011 a zároveň musí zodpovedať dobe, na ktorú sa osvedčí vznik a existencia živnostenského oprávnenia.

V spojitosti s novou reguláciou výkonu činnosti treba tiež pripomenúť, že na vykonávanie sprostredkovania zamestnania za úhradu sa (subsidiárne) vzťahuje zákon o službách na vnútornom trhu v nasledovnom rozsahu: na postup podávania žiadostí o oprávnenie na sprostredkovanie zamestnania za úhradu (na ohlásenie živnosti), na rozhodovanie o udelení oprávnenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu a na výkon dozoru nad sprostredkovateľmi zamestnávania za úhradu (v právnom rámci § 3 až § 8 a § 10 až § 16 zákona č. 136/2010 Z. z. o službách na vnútornom trhu). V tomto právnom rámci sa na záujemcov o vykonávanie sprostredkovania zamestnania za úhradu vzťahuje aj možnosť využitia služieb JKM prostredníctvom živnostenských úradov.

POZNÁMKA Technickou službou do 31. mája 2010 bol vývoj, výroba, predaj, projektovanie, montáž, údržba, revízia alebo oprava zabezpečovacích systémov alebo poplachových systémov a systémov a zariadení umožňujúcich sledovanie pohybu a konania osoby v chránenom objekte, na chránenom mieste alebo v ich okolí.

SPEKTRUM Pokračovanie zo str. 91 reálnych príjmov. Vysoká miera nezamestnanosti však spomaľuje vznik rizík ako sekundárneho efektu zvýšenia DPH a očakáva sa, že základné cenové tlaky zostanú nevýrazné. Podľa prognóz preto priemerná inflácia, ktorá v roku 2010 zaznamenala 1,0 %, dosiahne v roku 2011 2,5 % a v roku 2012 2,4 %. Vývoj rizík môže byť v rámci krátkodobej prognózy skreslený predpokladaným

U osôb, ktoré získali povolenie do 30. apríla 2008, netreba preukazovať pred živnostenským úradom splnenie podmienky odbornej spôsobilosti Ak sa doterajší podnikateľ rozhodne pokračovať v podnikaní aj po 31. decembri 2010, potom musí živnostenský úrad – pri posudzovaní plnenia podmienok odbornej spôsobilosti – osobitne rozlišovať, či u osôb, ktoré nadobudli oprávnenie na sprostredkovanie zamestnania za úhradu do 31. mája 2010 – ide o osobu, ktorá získala povolenie do 30. apríla 2008 alebo (až) v období od 1. mája 2008 do 31. mája 2010. V prvom prípade nemusia tieto osoby pri ohlásení živnosti preukazovať živnostenskému úradu splnenie zákonom stanovenej podmienky VŠ vzdelania najmenej prvého stupňa. K tomu im stačí preukázať živnostenskému (obvodnému) úradu iba doklad (povolenie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny), ktorý tieto osoby nadobudli do 30. apríla 2008.

Osvedčenia o živnostenskom oprávnení sa vydajú na dobu určitú Od požiadavky na objasnenie (preukázanie) doby, kedy bolo povolenie na sprostredkovanie zamestnania za úhradu vydané a na akú dobu, sa odvíja aj požiadavka na limitovanie doby existencie živnostenského oprávnenia. V súvislosti treba vziať do úvahy, že živnostenské úrady majú za povinnosť zohľadniť v konaní túto skutočnosť u tohto okruhu osôb a podmieňovať vydanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení na dobu určitú. Za daných okolností buď do 31. decembra 2013, alebo s prípadnou (neskôr) preukázanou možnosťou dodatočnej zmeny do 31. decembra 2019, čo je v súlade s verejnoprávnym poslaním konania živnostenského úradu, ktorým je osvedčovať splnenie všeobecných a osobitných odborných alebo iných podmienok spôsobilosti prevádzkovateľa živnosti.

II. Vývoj, výroba a predaj zabezpečovacích alebo poplachových systémov Pokiaľ ide o vývoj, výrobu a predaj uvedených zabezpečovacích a poplachových systémov a zariadení, prednostne treba uviesť, že podľa obsahu činností a právneho režimu ide o činnosti, ktoré až do 31. mája 2010 mali charakter čiastkových, tzv. technických služieb, ktoré osobitne reguloval zákon č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) v znení neskorších predpisov. Podľa tohto zákona mohli do 31. mája 2010 uvedené segmenty technických služieb poskytovať fyzické a právnické osoby na základe licencie udelenej príslušným krajským riaditeľstvom PZ.

Vývoj, výroba a predaj zabezpečovacích a poplachových systémov a zariadení má charakter voľnej živnosti Vývoj, výroba a predaj zabezpečovacích systémov alebo poplachových systémov a systémov a zariadení umožňujúcich sledovanie pohybu a konania osoby v chránenom objekte, na chránenom mieste alebo v ich okolí majú s účinnosťou od 1. júna 2010 charakter voľnej živnosti. Doterajší podnikatelia môžu túto činnosť vykonávať v prechodnom období v čase od 1. júna do 31. decembra 2010 bez toho, aby v tomto čase museli získať osobitné živnostenské oprávnenie. Preukazom podnikateľského oprávnenia v tejto prechodnej dobe zostáva licencia udelená príslušným krajským riaditeľstvom PZ podľa zákona o súkromnej bezpečnosti platného do 31. mája 2010.

Projektovanie, montáž, údržba, revízia alebo oprava zabezpečovacích a poplachových systémov a zariadení sú vylúčené z pôsobnosti živnostenského zákona Projektovanie, montáž, údržba, revízia alebo oprava zabezpečovacích systémov alebo poplachových systémov a systémov a zariadení umožňujúcich sledovanie pohybu a konania osoby v chránenom objekte, na chránenom mieste alebo v ich okolí zostávajú naďalej vylúčené z pôsobnosti živnostenského zákona. Tento okruh činností je možné naďalej (aj po 31. máji 2010, aj po 1. januári

Ostatné 2011) vykonávať výlučne v právnom rámci zákona o súkromnej bezpečnosti na základe licencie udelenej príslušným krajským riaditeľstvom PZ.

Vývoj, výroba a predaj, projektovanie, montáž, údržba, revízia alebo oprava mechanických zámkov s menej ako trojbodovým uzamykacím mechanizmom z jedného miesta a prenosných trezorov bola a zostáva voľnou živnosťou Právny režim zákona o súkromnej bezpečnosti sa nevzťahuje na vývoj, výrobu a predaj, projektovanie, montáž, údržbu, revíziu alebo opravy mechanických zámkov s menej ako trojbodovým uzamykacím mechanizmom z jedného miesta a prenosných trezorov. Okruh týchto činností s uvedeným obsahom má charakter ohlasovacej voľnej živnosti aj po 31. máji 2010, ako aj po 1. januári 2011.

Osoby, ktoré chcú pokračovať vo vývoji, výrobe a predaji zabezpečovacích a poplachových systémov, musia požiadať o vydanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení do 31. 12. 2010 V prípade záujmu o pokračovanie v podnikaní v oblasti vývoja, výroby a predaja uvedených zabezpečovacích a poplachových systémov a zariadení aj po 1. januári 2011 osobami, ktoré nadobudli podnikateľské oprávnenie do 31. mája 2010, dotknutý okruh osôb musí požiadať miestne príslušný živnostenský (obvodný) úrad o vydanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení. S poukazom na to, že živnostenský zákon neustanovuje s prevádzkovaním uvedených živností požiadavku na splnenie osobitnej odbornej spôsobilosti, k žiadosti o vydanie dokladu o živnostenskom oprávnení netreba preukazovať splnenie osobitných podmienok.

Vzťah inštitútu JKM k poskytovaniu technických (i bezpečnostných) služieb Z pôsobnosti zákona o službách sú vylúčené (iba) bezpečnostné služby, ktorými treba rozumieť strážne a detektívne služby a odbornú prípravu a poradenstvo v oblasti bezpečnostných služieb. Z pôsobnosti zákona (a smernice) o službách nie sú vylúčené tzv. technické služby v celom rozsahu, ako ich vymedzoval zákon o súkromnej bezpečnosti do 31. mája 2010. S poukazom na to, aby oprávnené fyzické a právnické osoby mohli na získanie oprávnenia na poskytovanie technických služieb na území SR uplatňovať (zvýhodnené) možnosti a postupy prijatého zákona o službách, osobitne možnosti využitia služieb JKM prostredníctvom živnostenských úradov, musí byť táto možnosť zvlášť upravená v zákone o súkromnej bezpečnosti. Za súčasného právneho stavu platí, že do zákona o súkromnej bezpečnosti nebol premietnutý obsah smernice, v dôsledku čoho nie je v zákone o súkromnej bezpečnosti upravený postup uplatnenia a využitia služieb prostredníctvom živnostenských úradov v postavení JKM v oblasti poskytovania súčasných technických služieb: projektovanie, montáž, údržba, revízia alebo oprava zabezpečovacích systémov alebo poplachových systémov a systémov a zariadení umožňujúcich sledovanie pohybu a konania osoby v chránenom objekte, na chránenom mieste alebo v ich okolí, čo sú činnosti vylúčené z pôsobnosti živnostenského zákona. V súlade so zásadou, že službám JKM (povinne) podliehajú fyzické osoby, ktoré mienia podnikať na základe živnostenského oprávnenia, a fakultatívnym spôsobom aj právnické osoby, platí, že služby JKM prostredníctvom živnostenských úradov sa uplatňujú (iba) pri činnostiach, ktoré (už) majú charakter živnosti, a to v tejto súvislosti: vývoj, výroba a predaj zabezpečovacích systémov alebo poplachových systémov a systémov a zariadení umožňujúcich sledovanie pohybu a konania osoby v chránenom objekte, na chránenom mieste alebo v ich okolí. Na uvedený okruh činnosti sú už povinné uplatniť služby JKM prostredníctvom živnostenských úradov fyzické osoby (právnické osoby fakultatívne), ktoré boli oprávnené vykonávať vývoj, výrobu a predaj zabezpečovacích systémov alebo poplachových systémov podľa zákona o súkromnej bezpečnosti, v prípade, ak majú záujem o pokračovanie v podnikaní v týchto činnostiach aj po 1. januári 2011. Spracoval: JUDr. Ladislav Kopál

zhoršením podmienok, keďže kombinovaný vplyv konsolidačných opatrení v eurozóne redukuje výdavky spotrebiteľov na domácich i vývozných trhoch a negatívne vplýva na slovenský vývoz a rast. Konkurenčné trhy práce na Slovensku a jeho strategická poloha mu však s najväčšou pravdepodobnosťou pomôžu v nasledujúcich rokoch znovu získať svoju atraktívnosť a záujem zo strany investorov. Preto očakávame, že Slovensko v strednodobom horizonte zase dosiahne svoj stabilný rast na približnej úrovni 4,0 %. Obavy na trhu práce Rozdielne ekonomické podmienky badať najmä na pracovných trhoch v eurozóne, pričom súčasná miera nezamestnanosti sa pohybuje v rozpätí od 4,3 % v Rakúsku do 20,5 % v Španielsku. Očakáva sa, že tieto rozdiely v miere nezamestnanosti pretrvajú na vysokých úrovniach ešte niekoľko rokov. V miere zamestnanosti v periférnych krajinách by v najlepšom prípade nemali nastať výrazné zmeny, tlmiť ich bude znižovanie pracovných miest vo verejnom sektore a negatívny vplyv sprísnených vládnych rozpočtov pre oblasť súkromného sektora. Na druhej strane sa očakáva mierne zlepšenie rastu zamestnanosti v ostatných častiach eurozóny v priebehu roku 2011. Vo všeobecnosti však tieto rozdielne podmienky potvrdzujú, že miera nezamestnanosti v eurozóne ako celku s najväčšou pravdepodobnosťou v budúcom roku či rokoch neklesne. Podľa prognózy EEF sa neočakáva, že by počet nezamestnaných v regióne klesol pod 15 miliónov skôr ako v roku 2013. Ťažké časy predo dvermi z dôvodu naďalej vysokého rizika poklesu Rast zaznamenaný v roku 2010 pravdepodobne nebude pokračovať aj v budúcom roku, pretože riziká poklesu zostávajú vysoké. Predpokladá sa ďalšie zhoršenie už existujúcich nepokojov na dlhopisových trhoch eurozóny vzhľadom na pretrvávajúce obavy týkajúce sa verejných financií a bankového sektora. Ak by to viedlo k neschopnosti štátov splácať svoje dlhy, eurozóna by pravdepodobne opäť upadla do recesie. Spracované podľa tlačovej správy Ernst & Young

93 1/2011

Vrcholový manažment a financie Na úvod Akákoľvek činnosť, proces, operácia v podniku je spojená so vznikom nákladov, resp. výdavkov, nie vždy si to však uvedomujeme. Vrátnik, ktorý stráži náš objekt, svetlo na vstupe na fotobunku, čisté chodby a priestory, nová kancelária, vybavenie počítačom, teplo a svetlo, stroje vo výrobnej hale, zamestnanci v pracovnej zmene, mzda na našom účte, chutný obed na našom stole, výrobok u nášho odberateľa, materiál u nášho dodávateľa. Každá takáto aktivita si vyžaduje vznik nákladov v podniku, ktoré predstavujú ekonomickú kategóriu, ktorá ovplyvňuje tvorbu našej pridanej hodnoty a tvorbu zisku. Náklady vnímame rôzne a každý z nás má iný pohľad na ich vznik, sledovanie, vyhodnocovanie. A práve preto sa budeme venovať nákladom podniku z rôznych pohľadov, tak ako ich mnohí nevidíme, aby sme získali prehľad o tom, ako ich môžeme evidovať, analyzovať, vyhodnocovať a riadiť, pretože manažment nákladov je dôležitým nástrojom predchádzania problémov vo finančnej aj prevádzkovej oblasti podniku. Systémový proces, v ktorom podnik využíva nákladové účtovníctvo ako nástroj evidencie a kontroly všetkých druhov nákladov, ktoré vznikajú v rámci uskutočnenia podnikateľskej činnosti, označujeme ako manažment nákladov (cost management). Okrem toho manažment nákladov obsahuje procesy dokumentovania, účtovania, plánovania, kalkulovania, rozpočtovania a kontroly nákladov v podniku, pričom náklady predstavujú základný ukazovateľ ekonomickej efektívnosti a hospodárnosti podniku.

Pri posudzovaní efektívnosti by sa mali brať do úvahy nielen finančné ukazovatele, ale aj nefinančné ukazovatele, ako napr. miera spokojnosti zákazníkov, miera inovácie produktov, rast trhového podielu a pod. Efektívnosť sa vo veľkej miere vyjadruje prostredníctvom výsledku hospodárenia podniku. Celková úroveň efektívnosti by sa mala premietnuť v naplnení podnikových cieľov, ktoré vedú k zvyšovaniu objemu produkcie a tým nárastu tržieb a k úspore nákladov dosiahnutých pri výrobe alebo inej činnosti podniku vo vzťahu k objemu produkcie.

Vrcholový manažment a financie Náklady podniku, ako ich nepoznáme, alebo náklady ako na dlani... Je predsa dôležité vedieť, za čo utrácate svoje peniaze! Náklady predstavujú dôležité kritérium úspešnosti podniku a sú dôležitým nástrojom rozhodovania. Z hľadiska celkového rozmiestnenia nákladov možno ich vznik pripisovať každej organizačnej jednotke podniku, každému procesu, každej činnosti, každému pracovníkovi a pod. Manažment nákladov predstavuje systémový prístup k riadeniu nákladov podniku. Sleduje vznik nákladov na jednotlivých strediskách podniku, pri rôznych podnikových činnostiach, sleduje náklady prostredníctvom účtovnej evidencie a prostredníctvom integrovaných systémov. Manažment nákladov sleduje základný cieľ podniku, t. j. dosahovanie zisku a prosperity podniku cestou maximálnej hospodárnosti – úspornosti a účinnosti riadenia nákladov a dosahovania ekonomickej efektívnosti vo forme zisku. Manažment nákladov sleduje vznik nákladov a ich toky v rámci celého podniku. Dnes už existujú systémy, ktoré do detailov riadia podnikové náklady a na základe sledovania nákladov odhaľujú slabé miesta podniku, miesta, kde dochádza k ich neúčelnému vynakladaniu. Plánovanie nákladov

Účtovanie nákladov podniku

Náklady ex ante

Náklady ex post

Manažment nákladov

Priame náklady výkonu Nepriame náklady výkonu

Celkové náklady podniku

Priame náklady výkonu Nepriame náklady výkonu

Predbežná kalkulácia výkonu

Rozpočet nákladov podniku

Výsledná kalkulácia

Kontrola a porovnávanie

Ekonomická efektívnosť a hospodárnosť nákladov

Ako sa prejaví ekonomická efektívnosť v riadení nákladov podniku? Podmienkou rozvoja podniku je rast efektívnosti jeho činnosti. Ekonomickú efektívnosť je možné definovať ako dosiahnutie maximálnej úrovne výnosov pri vynaložení minimálnych nákladov. Okrem toho môžeme efektívnosť vnímať aj vo dvoch rovinách – užitočnosti a hospodárnosti využívania ekonomických zdrojov podniku. Efektívnosť je merateľná veličina prevažne na základe relácie medzi výstupmi vytvorenými činnosťou podniku a príslušnými vstupmi – výrobnými faktormi. Vyjadruje mieru naplnenia stanovených cieľov podniku a ich plnenie v budúcnosti. Ak by sme mali vyjadriť efektívnosť vo vzťahu k riadeniu nákladov, môžeme povedať, že ide predovšetkým o ich minimalizáciu na každej úrovni riadenia, v každej položke, pri každom ekonomickom zdroji. Ak chceme dosiahnuť efektívnosť v podobe ZISKU, musíme sa snažiť minimalizovať Náklady podniku.

Vrcholový manažment a financie Vzhľadom na to, že v podniku sa stretávame s rôznymi kategóriami nákladov a rôznym členením nákladov, je potrebné v rámci manažmentu nákladov poznať ich klasifikáciu, pretože každá kategória nákladov si vyžaduje iný prístup pri ich riadení. Základné hľadiská členenia nákladov v podniku môžeme prezentovať nasledovne:

Užitočnosť (max. užitočnosť – max. využitie ekonomických zdrojov pri min. nákladoch)

Všeobecná klasifikácia nákladov v podniku Podľa druhu

Náklady hospodárskej Podľa spôsobu činnosti ich zachytenia Náklady finančnej činnosti Náklady mimoriadnej činnosti

Podľa kalkulačného Priame náklady vzorca Nepriame náklady

Prvotné náklady Druhotné náklady

Podľa časového hľadiska

Náklady bežného obdobia Náklady budúcich období

Podľa vzťahu k objemu vyrobenej produkcie

Variabilné náklady Fixné náklady

Podľa účelu

Náklady na operácie Náklady na činnosti Náklady na procesy Náklady na technológie

Podľa spôsobu zostavovania

Úplné náklady Neúplné náklady

Podľa rozhodovania

Relevantné náklady Irelevantné náklady Implicitné náklady Explicitné náklady

Podľa viazanosti k výrobnému procesu

Technologické náklady Náklady obsluhy Náklady riadenia

Podľa efektívnosti

Efektívne náklady Neefektívne náklady Neproduktívne náklady

Podľa fáz transformačného procesu

Náklady obstarania Náklady výroby Náklady realizácie

Podľa budúceho vývoja

Plánované náklady Predpokladané náklady Strategické náklady

Podľa daňového hľadiska

Náklady daňovo uznané Podľa charakteru Náklady daňovo neuznané činností

Náklady hlavnej činnosti Náklady vedľajšej činnosti Náklady pomocnej činnosti Náklady pridruženej činnosti Náklady správnej činnosti

Podľa vzťahu k životnému prostrediu

Náklady na ochranu život- Podľa fáz výrobného procesu ného prostredia Náklady súvisiace s poškodzovaním životného prostredia

Náklady predvýrobnej etapy Náklady výrobnej etapy Náklady povýrobnej etapy

Podľa vzťahu ku kvalite

Podľa vzťahu Náklady na prevenciu k logistickým kvality Náklady na posudzovanie činnostiam kvality Náklady na nekvalitu

Náklady na zásobovanie Náklady na skladovanie Náklady na dopravu Náklady na manipuláciu Náklady na balenie Náklady na distribúciu

Podľa vzťahu k marketingu

Náklady na reklamu Náklady na propagáciu Náklady na public relation Náklady na podporu predaja Náklady na prieskum trhu

Náklady na bezpečnosť Náklady na ochranu zdravia pri práci Náklady na hodnotenie rizík

Podľa vzťahu k bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci

Aké je využitie nákladov v podniku, kde náklady rozhodujú, prečo sú dôležité? Náklady využívame pri (1) posudzovaní efektívnosti podnikateľskej činnosti a tvorbe podnikateľského plánu. Podnikateľ pritom musí vychádzať z predpokladanej celkovej výšky nákladov vynaložených na podnikateľskú činnosť a z celkových predpokladaných výnosov z tejto činnosti, resp. z celkového kapitálu vloženého do podnikania. Cieľom musí byť dosiahnutie čo najlepšieho zhodnotenia vložených prostriedkov, čo najvyššia rentabilita. Voľné finančné prostriedky by mal podnikateľ vkladať iba do takých projektov, ktoré zabezpečujú výnosy minimálne v takej výške, ako sú úroky z vkladov.

Účelnosť (racionálne vynakladanie ekonomických zdrojov – min. náklady) Účelovosť (vynaloženie ekonomických zdrojov vo vzťahu k predmetu činnosti podniku)

Efektívnosť (max. ZISK – max. výnosy – min. náklady)

Hospodárnosť (max. miera využitia ekonomických zdrojov)

Úspornosť (max. výnosy pri min. nákladoch)

Účinnosť (max. výnosy pri stanovenej úrovni nákladov)

Náklady vyjadrujú spotrebu a opotrebenie výrobných faktorov v podniku v hodnotovom vyjadrení. Hovoria o účelnom a účelovom vynakladaní výrobných faktorov v podniku, ale aj o spôsobe hospodárenia s výrobnými faktormi podniku. Náklady nie je možné stotožňovať s pojmom výdavky, pretože tie vyjadrujú úbytok peňažných prostriedkov za obstaranie alebo spotrebu výrobných faktorov.

ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR PRIEMERNÉ CENY POHONNÝCH LÁTOK V SR (v Eur za 1 l) PODĽA MESIACOV Rok 2009 január február marec apríl máj jún júl august september október november

Názov výrobku Benzín Benzín LPG automobilový automobilový 95 oktánový 98 oktánový 1,176 1,180 1,223 1,253 1,278 1,265 1,273 1,262 1,251 1,257 1,266

1,301 1,287 1,342 1,331 1,443 1,431 1,420 1,413 1,430 1,427 1,407

0,463 0,484 0,501 0,499 0,481 0,486 0,497 0,505 0,502 0,505 0,523

Motorová nafta 1,128 1,011 1,040 1,098 1,126 1,123 1,132 1,130 1,124 1,127 1,141

95 1/2011

Vrcholový manažment a financie PRIEMERNÉ CENY POHONNÝCH LÁTOK V SR V ROKU 2010 (TÝŽDENNÉ) (v EUR za 1 l) Názov výrobku Referenčné Benzín Benzín LPG obdobie automobilový automobilový 2010 95 oktánový 98 oktánový

Motorová nafta

1. týždeň

1,176

1,310

0,462

1,140

2. týždeň

1,176

1,336

0,472

1,140

3. týždeň

1,173

1,245

0,476

1,138

4. týždeň

1,178

1,311

0,443

1,141*

5. týždeň

1,177

1,339

0,494

1,026

6. týždeň

1,176

1,312

0,472

1,012

7. týždeň

1,173

1,243

0,476

1,003

8. týždeň

1,192

1,254

0,495

1,002

9. týždeň

1,210

1,351

0,501

1,014

10. týždeň

1,226

1,360

0,501

1,030

11. týždeň

1,231

1,370

0,499

1,049

12. týždeň

1,226

1,288

0,502

1,065

13. týždeň

1,246

1,389

0,504

1,086

14. týždeň

1,245

1,311

0,502

1,091

15. týždeň

1,257

1,323

0,503

1,103

16. týždeň

1,260

1,307

0,503

1,105

17. týždeň

1,258

1,327

0,484

1,104

18. týždeň

1,279

1,416

0,483

1,127

19. týždeň

1,279

1,431

0,479

1,127

20. týždeň

1,279

1,465

0,477

1,128

21. týždeň

1,273

1,461

0,483

1,120

22. týždeň

1,272

1,423

0,484

1,119

23. týždeň

1,266

1,415

0,484

1,120

24. týždeň

1,244

1,451

0,489

1,120

25. týždeň

1,278

1,435

0,488

1,134

26. týždeň

1,280

1,452

0,490

1,136

27. týždeň

1,275

1,434

0,492

1,133

28. týždeň

1,271

1,361

0,502

1,129

29. týždeň

1,270

1,428

0,502

1,132

30. týždeň

1,268

1,426

0,501

1,132

31. týždeň

1,268

1,427

0,504

1,132

32. týždeň

1,269

1,427

0,504

1,135

33. týždeň

1,262

1,455

0,506

1,131

34. týždeň

1,250

1,341

0,505

1,123

35. týždeň

1,250

1,433

0,504

1,125

36. týždeň

1,250

1,409

0,502

1,125

37. týždeň

1,246

1,435

0,502

1,122

38. týždeň

1,259

1,443

0,500

1,124

39. týždeň

1,257

1,417

0,500

1,125

40. týždeň

1,252

1,442

0,499

1,124

41. týždeň

1,253

1,409

0,500

1,124

42. týždeň

1,256

1,447

0,501

1,126

43. týždeň

1,268

1,420

0,523

1,136

44. týždeň

1,268

1,453

0,526

1,138

45. týždeň

1,262

1,358

0,527

1,134

46. týždeň

1,271

1,455

0,526

1,146

47. týždeň

1,262

1,362

0,511

1,145

48. týždeň

1,271

1,427

0,513

1,149

údaj bol revidovaný z dôvodu aktualizácie

Ďalšie použitie nákladov sa premietne pri zisťovaní výšky nákladov na kalkulačnú jednotku. Význam (2) kalkulácie nákladov spočíva najmä v tom, že podnikateľ pozná výšku nákladov individuálnych výrobkov a môže posúdiť, či cena, za ktorú sa výrobok predáva, pokrýva jeho náklady na daný výrobok a prináša aj určitý očakávaný zisk. Kalkulácia nákladov umožňuje podnikateľovi zistiť a posúdiť hospodárnosť vo vynakladaní prostriedkov na konkrétny výrobok nielen voči konkurencii, ale aj z časového hľadiska, t. j. voči predchádzajúcemu obdobiu, plánovanej výške nákladov. Náklady sú dôležitým ukazovateľom aj pri (3) cenotvorbe. Pre stanovenie ceny musí podnikateľ poznať výšku nákladov svojich výrobkov, pretože ak je cena realizácie nižšia ako vlastné náklady, podnikateľ nemá reálne šance uspieť na trhu. Cena by mala pokrývať všetky náklady súvisiace s výrobou výrobku, pričom náklady sú limitnou hodnotou ceny výrobku, pod ktorú by sa cena nemala znížiť. Realizovaná cena – predajná cena, prináša firme cieľový zisk a zabezpečuje rozvojové aktivity. Náklady sa využívajú aj pri rozhodovaní podnikateľa o preferencii, redukcii alebo eliminácii určitého výrobku alebo sortimentu výrobkov. V prípade rozhodovania o výbere vhodného výrobku sa podnikateľ najčastejšie riadi ukazovateľom rentability nákladov a tržieb. Za najvýhodnejší výrobok sa považuje ten, ktorý dosahuje najvyššie hodnoty ukazovateľa rentability. Vyššiu vypovedaciu schopnosť má ukazovateľ príspevku na úhradu režijných nákladov a tvorby zisku. Ide o tzv. (4) sortimentnú analýzu, pri ktorej využívame jednotkové náklady výrobku. Najčastejšie sa náklady využívajú pri (5) stanovení minimálneho objemu výroby, kde sa náklady rozdeľujú do dvoch kategórií – na variabilné a fixné, čo umožňuje podniku zistiť jeho kritický objem výroby, pri ktorom nie je ziskový ani stratový – tzv. nulový bod – bod zvratu. V prípade, že sa mu nepodarí zrealizovať toto kritické množstvo výroby, dosahuje stratu. Ak zrealizuje vyšší objem výroby, dosahuje ziskové pole, ktoré s rastom objemu produkcie rastie. Významnú úlohu dnes zohráva aj sledovanie (6) nákladov na kvalitu, resp. nekvalitu. Táto kategória nákladov umožňuje sledovať náklady na chyby vo výrobe, náklady na reklamácie, náklady súvisiace s kvalitou daného výrobku, resp. poskytovanej služby. Tieto náklady vo výraznej miere ovplyvňujú priebeh výrobného procesu, ale aj povýrobných aktivít zameraných na záručný a pozáručný servis. Neoddeliteľnou súčasťou je aj sledovanie (7) nákladov na životné prostredie, t. j. nákladov, ktoré vznikajú z dôvodu poškodzovania životného prostredia, náklady súvisiace so vznikom odpadov, emisií, imisií, nákladov, ktoré je potrebné sledovať v podniku, pretože ich tvorba súvisí so vznikom negatívnych vplyvov na životné prostredie. Plánovanie nákladov a nákladových druhov v podniku je predpokladom tvorby (8) rozpočtu nákladov v podniku. Na základe rozpočtov, t. j. plánovaných hodnôt, riadime finančné toky a ovplyvňujeme vývoj finančnej situácie podniku. Prostredníctvom rozpočtu nákladov sledujeme ich spotrebu počas podnikateľskej činnosti a porovnávame plánované hodnoty so skutočnými, stanovujeme odchýlky, ktoré nám umožňujú určiť nápravné opatrenia. Náklady sú dôležitým ukazovateľom, ktorý hodnotí výsledky podniku a jeho výkonnosť na strategickej úrovni. Takto vnímané náklady používame pri (9) hodnotení výkonnosti podniku prístupom strategického riadenia, napr. využitím Balance Scorecard. V tomto hodnotení využívame náklady ako meradlá alebo ciele, ktoré sa majú dosiahnuť. Zároveň náklady využívame aj v oblasti (10) rozhodovacích stratégií a pri optimalizácii procesov alebo operácií v podniku. Môžeme ich využívať pri optimalizácii procesov zásobovania, obsluhy, obnovy alebo pri rozhodovaní a voľbe vhodnej alternatívy riešenia, v oblasti teórie hier a finančného investovania. „Náklady v podniku vznikali, vznikajú a budú vznikať, ale my musíme nájsť spôsob, ako ich minimalizovať.“

ceny Správou štátnych hmotných rezerv

Zdroj: www.statistics.sk

Spracovala: doc. Ing. Katarína Teplická, PhD. (projekt VEGA č. 1/0002/08)

Z Judikatúry Slovenskej republiky

Z Judikatúry Slovenskej republiky Príjmy z reklamnej činnosti v hokejovom klube Právoplatný rozsudok Najvyššieho súdu SR (č. k. 3Sžf 43/2009 zo 16. 1. 2009) Právny základ: Zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (ZDZP) l § 18 ods. 4 Predmetom dane daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, sú príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, a to vrátane príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov a príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou. l § 18 ods. 5 Daňovníkmi podľa ods. 4 sú záujmové združenia právnických osôb, ak majú tieto združenia právnu subjektivitu, profesijné komory, občianske združenia vrátane odborových organizácií, politické strany a politické hnutia, štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, organizácie, ktorých nezisková činnosť vyplýva z osobitného predpisu, na ktorého základe vznikli,... l § 19 ods. 1 písm. a) Od dane sú oslobodené príjmy daňovníkov uvedených v § 18 ods. 5 plynúce z činnosti, na ktorej účel daňovník vznikol, ak táto činnosť nezakladá cenovú konkurenciu voči iným osobám, a ktorá je ich základným poslaním vymedzeným osobitným predpisom s výnimkou príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou,... Skutkový stav: Správca dane vyrubil rozdiel dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie 2003 hokejovému klubu (vznikol ako občianske združenie registrované Ministerstvom vnútra SR). Správca dane predpísal daň z dôvodu, že daňovník nezdanil príjmy z reklamy. Správca dane vychádzal z toho, že daňovník vznikol ako subjekt nezaložený na podnikanie so základným poslaním vymedzeným v stanovách združenia, pričom všetka ostatná činnosť, okrem základného poslania, je činnosť, ktorá podlieha zdaneniu daňou z príjmov z právnických osôb. Teda príjmy a výdavky je potrebné podľa správcu dane rozlišovať na tie, ktoré súvisia s činnosťou združenia, teda s činnosťou zdaňovanou. Reklamná činnosť podľa správcu dane nie je činnosťou, za účelom ktorej hokejový klub vznikol. Príjmy z reklamnej činnosti patria medzi príjmy z ostatných zdaňovaných činností. Správca dane pri kontrole posudzoval príjmy z hľadiska predmetu dane, to znamená, či príjem je predmetom dane podľa § 18 ods. 4 ZDP, alebo nie je, a nie z hľadiska dosahovania zisku, ako sa nesprávne domnieval hokejový klub. Náklady správca dane posudzoval z pohľadu toho, či boli vynaložené na činnosť, za účelom ktorej daňovník vznikol, alebo na dosiahnutie zdaniteľných príjmov. Hokejový klub bol názoru, že príjem z reklamy by mal byť predmetom zdanenia len vtedy, ak je splnená aj tretia definícia podnikania podľa Obchodného zákonníka – t. j. účel, ktorým je dosiahnutie zisku. V prípade subjektov nezriadených na podnikanie nejde o naplnenie znakovej podstaty definície podnikania, pretože účelom šírenia reklamy v tomto prípade nie je dosahovanie zisku, ale získavanie finančných prostriedkov na financovanie celospoločenských záujmov a priorít, ktorými je rozvoj telesnej kultúry a športu. Predmetom dane v tomto prípade by mal byť len dosiahnutý kladný rozdiel medzi zdrojom príjmov a účelovo preukázateľne vynaloženými výdavkami na zabezpečenie činnosti, pre ktorú bol predmetný subjekt zriadený. Odvolací orgán rozhodnutie správcu dane v odvolacom konaní potvrdil. Proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu podal hokejový klub žalobu na krajský súd.

Rozsudok krajského súdu Krajský súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, lebo preskúmavané rozhodnutie žalovaného je pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť nepreskúmateľné. Vyrubený rozdiel dane sa týkal konkrétnych zistení jednak na strane výnosov a jednak na strane nákladov. Podľa krajského súdu bolo potrebné vyriešiť základnú otázku, či príjmy – finančné prostriedky získané prostredníctvom reklamy, sú príjmami oslobodenými od dane v zmysle § 19 ods. 1 písm. a) ZDP. Poukázal na stanovy žalobcu, ktoré vymedzujú základné poslanie žalobcu, a teda príjmy a výdavky, ktoré súvisia s činnosťou, za účelom ktorej žalobca vznikol, účelom činnosti klubu je najmä: starať sa o rozvoj hokeja na danom území v celej šírke, s osobitným zreteľom na rozvoj mládežníckeho hokeja, zastupovať záujmy členov klubu a priaznivcov hokejového hnutia, spracovávať koncepciu rozvoja miestneho hokeja a jeho úspešnej reprezentácie, spolupracovať so štátnymi orgánmi a inými právnickým a fyzickými osobami a organizáciami v danom meste a celej SR..., získavať prostriedky na zabezpečenie činnosti klubu, športovú prípravu družstiev a na ekonomickú podporu, na základnú športovú činnosť ďalších členov klubu, podieľať sa na činnosti umožňujúcej získanie ekonomických zdrojov v prospech rozvoja klubu. Pod uvedené možno podľa súdu zaradiť aj finančné prostriedky získané prostredníctvom reklamy, ktorými žalobca zabezpečoval prostriedky na svoju činnosť a ciele, pre ktoré bol zriadený.

97 1/2011

Z Judikatúry Slovenskej republiky Ak žalovaný vo svojom rozhodnutí bez náležitého odôvodnenia uvádza, že príjmy z reklamnej činnosti patria medzi príjmy z ostatných zdaňovaných činností a nesúvisia s činnosťou, za účelom ktorej žalobca vznikol, je takého rozhodnutie pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť nepreskúmateľné.

Odvolanie žalovaného proti rozsudku krajského súdu Podľa žalovaného v jeho rozhodnutí boli uvedené dôvody, prečo reklamná činnosť nemôže byť základným poslaním žalobcu – a to je hľadisko predmetu dane. Totiž žiadna činnosť, ktorá je predmetom dane z príjmov, nemôže byť základným poslaním občianskeho združenia a tento rozhodujúci dôvod záverov daňových orgánov je v odôvodnení rozhodnutia uvedený, práve z tohto hľadiska sa žalovaný vysporiadaval aj s námietkami žalobcu. Podľa žalovaného sa žalobca snaží o to, aby činnosť zodpovedajúca predmetu dane (reklamná činnosť) u týchto daňovníkov sa stala činnosťou zabezpečujúcou účel vzniku a táto činnosť bola ich základným poslaním (a tak príjmy z tejto činnosti by boli oslobodené), a to spôsobom – vniesť do základného poslania združenia reklamnú činnosť. Nie je to však správne, lebo reklamná činnosť je jednoznačne predmetom dane u týchto subjektov a súčasne je aj činnosťou, ktorou sa dá zisk dosiahnuť. Žalovaný navrhoval odvolaciemu súdu rozsudok krajského súdu zrušiť.

Rozsudok Najvyššieho súdu SR Najvyšší súd SR ako odvolací súd rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Skutkový stav nebol medzi účastníkmi konania sporný, spornými boli právne východiská účastníkov konania k aplikácii § 18 ods. 4 a 5 ZDP vo vzťahu k § 19 ods. 1 písm. a) ZDP. NS SR sa stotožnil so žalobcom, že príjem občianskeho združenia je predmetom dane práve z hľadiska dosahovania zisku. To explicitne vyplýva z § 18 ods. 4 ZDP, podľa ktorého predmetom dane daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, sú príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, a to vrátane príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov a príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou. Podľa názoru súdu interpretačne nesprávne východisko žalovaného spočíva v tom, že z tohto ustanovenia zákona vyvodzuje, že pomenované zdroje príjmov (z predaja majetku, z nájomného, z reklám, členských príspevkov a príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou) sa už a priori považujú za príjmy, ktorými sa dosahuje zisk. Táto skutočnosť sa však dá zistiť až a posteriori po skončení zdaňovacieho obdobia, kedy bude známa výška vynaložených nákladov (definícia zisku). Teda správcom dane apriórne rozlišovanie príjmov a s tým súvisiace vecné rozlišovanie činnosti športového klubu na samostatnú podnikateľskú časť a samostatnú neziskovú časť nemá oporu v § 18 ods. 4 ZDP a ani v zákone o združovaní občanov. Občianske združenia nemôžu vykonávať zárobkovú činnosť, t. j. činnosť za účelom dosiahnutia zisku v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Rozčleňovanie činnosti občianskych združení na zárobkovú, z pohľadu správcu dane na podnikateľskú zdaňovanú činnosť a hlavnú nezdaňovanú činnosť, je preto v rozpore s § 1 ods. 3 písm. b) zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov. NS konštatuje, že činnosť občianskeho združenia je jednotná a nemôže by v žiadnom prípade zárobková. Práve toto ustanovenie zákona o občianskych združeniach predpokladá, že získavať peňažné prostriedky združenie môže iba do rozsahu, aby pokrylo vlastnú činnosť podľa stanov a na účel, na ktorý vzniklo. Inak môže byť združenie rozpustené. To, či sa dá dosiahnuť zisk, možno aplikovať iba a posteriori po skončení zdaňovacieho obdobia, kedy bude známa výška vynaložených nákladov na činnosť, za účelom ktorej žalobca vznikol. Uvedené ustanovenie umožňuje správcovi dane posúdiť vecnú súvislosť vynaložených výdavkov so získaním príjmu. Príjmy športového klubu z reklamy patria do daňového režimu § 18 ods. 4 ZDP. To však neznamená, že reklama je ipso facto činnosť, ktorou sa dosahuje zisk alebo dá dosiahnuť zisk. Predmetom dane môže byť len dosiahnutý kladný rozdiel medzi príjmom z reklamy a účelovo preukázateľne vynaloženými výdavkami na zabezpečenie športovej činnosti, pre ktorú bol žalobca zriadený. Podľa § 19 ods. 1 písm. a) ZDP od dane sú oslobodené príjmy daňovníkov uvedených v § 18 ods. 5 ZDP plynúce z činnosti, na ktorej účel daňovník vznikol, ak táto činnosť nezakladá cenovú konkurenciu voči iným osobám, a ktorá je ich základným poslaním vymedzeným osobitným predpisom s výnimkou príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou. Ustanovenie § 19 ods. 1 ZDP upravuje oslobodenie od dane z príjmov plynúcich z činnosti, za účelom ktorej športový klub vznikol. Príjmy z reklamy pod toto ustanovenie nepatria, neplynú zo športovej činnosti. Oslobodenými príjmami takto môžu byť príjmy zo vstupného na hokejové zápasy, príjmy z „predaja“ hráčov, príjmy z televíznych a rozhlasových prenosov zápasov hokejového klubu a pod. Keďže ide o oslobodený príjem podľa zákona o DZP, nie je možné k týmto príjmom priraďovať daňové výdavky. Preto postup správcu dane, keď posudzoval výdavky z pohľadu toho, či boli vynaložené na činnosť, za účelom ktorej daňovník vznikol, alebo na dosiahnutie zdaniteľných príjmov, nie je v súlade s § 19 ods. 1 písm. a) ZDP. Súd poukazuje na to, že ZDP termín používaný správcom dane „nezdaňované náklady“ nepozná a takéto náklady nie je možné priraďovať k príjmom, ktoré sú od dane oslobodené. Predmetom dane z príjmov sú iba príjmy od dane neoslobodené a k týmto príjmom sa viažu náklady. Predmetom dane je len dosiahnutý kladný rozdiel medzi zdrojom príjmov a účelovo preukázateľne vynaloženými výdavkami na zabezpečenie činnosti, pre ktorú bol predmetný subjekt zriadený. Podľa § 23 ods. 1 ZDP základom dane je rozdiel medzi príjmami s výnimkou príjmov, ktoré nie sú predmetom dane, príjmov oslobodených od dane a daňovými výdavkami, a to pri rešpektovaní ich vecnej a časovej súvislosti v danom zdaňovacom období. Ak daňové výdavky presahujú príjmy, rozdiel je daňovou stratou. Spracovala: Ing. Jaroslava Betáková

Vyhľadávač Vyhľadávač DaÚ 2010 Rubrika Daň z príjmov

DPH

Číslo/strana

Príklad/vzor

Daňová evidencia 5. – Postup pri prechode z PÚ na DE a naopak

Názov článku

1/20

2/0

Daňová evidencia 6. – prechod z vedenia evidencie a z JÚ na DE a naopak

2/74

4/0

Daňová evidencia 7. – komplexný príklad

3/42

1/0

Novela zákona o dani z príjmov vo vzťahu k právnickým osobám

2/2

12/0

Daň z príjmov za rok 2009 a ročné zúčtovanie zdravotného poistenia za rok 2008

2/16

2/0

Daňové priznanie PO za rok 2009

2/19

1/1

Daňové priznanie FO za rok 2009

2/42

23/2

Hlásenie o vyúčtovaní dane za rok 2009

3/2

1/1

Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov za rok 2009

3/11

2/4

Platenie preddavkov na daň z príjmov PO v roku 2010

3/26

17/0

Platenie preddavkov na daň z príjmov FO v roku 2010

3/34

8/0

Nový prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň, o dani a o daňovom bonuse

5/2

1/1

Následky chýb pri vysporiadaní daňovej povinnosti k dani z príjmov

5/11

12/0

Zdaňovanie sociálnych dávok, daňového bonusu a zamestnaneckej prémie vyplácaných na území SR aj zo zahraničia

6/2

12/0

Príjem z predaja a prenájmu nehnuteľností (vybrané problémy)

6/13

5/0

Daňová evidencia a ukončenie podnikania

6/17

5/0

Služobné vozidlo používané na súkromné účely a daňové výdavky zamestnávateľa

6/22

6/0

Zdaňovanie príspevkov poskytovaných v rámci aktívnej politiky trhu práce

7/2

4/1

Daňové problémy pri oceňovaní nepeňažného majetku

7/7

30/0

Zvýšenie životného minima od 1. 7. 2010 – vplyv na daň z príjmov

8/2

3/0

Konkurz, zrušenie, zánik obchodnej spoločnosti

8/6

9/0

Použitie vlastného zariadenia zamestnávateľa a prenajatého zariadenia

8/18

7/0

Pôžička poskytnutá spoločnosti spoločníkom

8/20

6/0

Založenie a vznik s. r. o. z účtovného a daňového pohľadu

9/2

13/0

Výdavky na reklamu a propagáciu

9/25

11/0

Zdaňovanie autorských honorárov

9/30

10/0

Príjem z predaja cenných papierov

9/37

9/0

Postúpenie pohľadávok z daňového a účtovného pohľadu

10/2

11/2

Uzatváranie účtovného a zdaňovacieho obdobia roku 2010 a príprava na účtovnú závierku

11/2

1/0

Hromadné prepúšťanie, vyplatenie odstupného a odchodného z daňového hľadiska

11/57

6/0

Novinky v zákone o DPH od 1. 1. 2010

1/2

31/0

Ročné zúčtovanie odpočítanej DPH – komplexný príklad

1/13

1/1

Vrátenie DPH – refundácia dane od 1. 1. 2010

2/80

0/0

Miesto dodania služieb po novom

5/21

23/0

Intrakomunitárne nadobudnutie tovaru v jednoduchom účtovníctve

5/31

3/4

Exekútor a DPH

7/17

3/0

DPH v doprave a zasielateľstve v roku 2010

8/27

33/0

Uplatňovanie DPH v rámci reťazových obchodov a trojstranného obchodu

9/44

9/0

Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu

10/12

19/0

Prijatie platby vopred z hľadiska DPH

10/18

15/0

Jednoduché účtovníctvo

Uzatvorenie účtovných kníh a účtovná závierka v sústave JÚ

1/28

10/2

Podvojné účtovníctvo

Individuálna účtovná závierka podnikateľov účtujúcich v sústave PÚ

1/50

15/0

Lízing v účtovníctve a v zákone o dani z príjmov

4/2

19/0

Zmena právnej formy s. r. o. na akciovú spoločnosť

4/22

10/0

Účtovné smernice: Vnútroorganizačné účtovníctvo

4/33

1/1

Účtovné smernice: Zásady pre účtovanie nákladov a výnosov

4/35

1/1

Zmeny v účtovníctve od 1. 1. 2010

5/39

6/0

Oceňovanie dlhodobého majetku v účtovníctve

7/20

11/0

Vysporiadanie výsledku hospodárenia v účtovnej jednotke

8/43

17/0

Účtovanie koncesie u koncesionára

9/50

3/0

99 1/2011

Vyhľadávač Rubrika

Mzdy a odvody

Názov článku

Číslo/strana

Príklad/vzor

Zásoby v podvojnom účtovníctve podnikateľov

10/26

11/0

Manká a škody v daniach a účtovníctve

10/47

16/0

Oprava chýb minulých účtovných období

11/25

15/0

Pohľadávky v účtovníctve a daniach

11/35

34/0

Zmena minimálneho vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie od 1. 1. 2010

3/49

0/0

3/52

9/7

Ročné zúčtovanie preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie Odvody poistného od 1. 1. 2010, od 1. 7. 2010

3/73, 7/37

0/0

Dávka garančného poistenia (daňové hľadisko)

6/29

3/2

Zmeny v Zákonníku práce od 1. 3. 2010

7/30

18/0

Poskytovanie zdravotnej starostlivosti a jej úhrada v členských štátoch EÚ

8/61

3/0

Úrazová renta a náhrada straty na zárobku

9/60

6/0

Podpora zamestnanosti a ďalšie zmeny od 1. 1. 2011

10/51

2/0

Invalidita a podmienky nároku na invalidný dôchodok po 1. januári 2010

11/61

26/0

Správa daní

Novinky v správe daní a poplatkov od 1. januára 2010

5/54

16/0

Verejná správa

Rozpočtové opatrenia a osobitosti rozpočtového hospodárenia

1/87

0/0

Daňové priznanie samosprávy za rok 2009

2/82

3/1

Konsolidácia štátnej správy a samosprávy v praxi – otázky a odpovede

6/34

25/0

Príjmy neziskových organizácií

7/53

19/0

Outsourcing – nástroj na úsporu nákladov firmy

1/98

0/0

Benchmarking – metóda porovnávania

3/84

0/0

Štýl vedenia ľudí v práci manažéra – faktor zvyšovania konkurencieschopnosti

4/70

0/0

Vrcholový manažment a financie

Judikatúra

Internet marketing ľahko a rýchlo

4/75

1/0

Podnikový dizajn – tvár firmy

5/69

0/0

Ako žiadať o podnikateľský úver

6/63

1/1

Doručovanie písomností zamestnancom do vlastných rúk na pracovisku

7/74

1/0

Profesia manažéra a osobnosť manažéra

8/79

0/0

Ako uzavrieť obchod s veľkou spoločnosťou

9/72

0/0

Ako stanoviť cenu, ktorá prinesie zisk

9/74

4/0

Poskytovanie úverov nebankovým spôsobom

10/81

1/0

Možnosti nárokovania plnenia z ústnych dohôd

10/84

5/0

Štýly vedenia podľa situácie ovplyvňujúcej rozhodovanie vedúceho

11/78

–

Spochybnenie vývozu tovaru – váha dôkazov

2/106

–

Určenie DPH podľa pomôcok

4/78

–

Uplatnenie fikcie doručenia

4/80

–

Sankčný úrok za neoprávnene zadržiavaný nadmerný odpočet

5/73

–

Pokuta za porušenie záznamovej povinnosti uloženej správcom dane

6/69

–

Nepriznané daňové výdavky u právnickej osoby

6/70

–

Odpočet DPH z preddavku

7/76

–

Zdanenie garáže

10/88

–

Neoprávnený daňový výdavok Ostatné

100

9/76, 10/89

–

Prekvalifikovanie príjmov z podnikateľskej činnosti na príjmy zo závislej činnosti

11/82

–

Stravovanie zamestnancov a fyzických osôb – podnikateľov

4/38

55/0

Postup pre reštrukturalizáciu fyzickej osoby

4/59

0/0

Ochrana spotrebiteľa – postup pri uplatňovaní a vybavovaní reklamácie

5/63

1/0

Porovnanie českého a slovenského zdaňovania biopalív

4/66

0/0

Čo priniesol zákon o službách na vnútornom trhu do podnikateľského prostredia

6/45

5/0

Čo priniesla veľká novela ŽZ do podnikateľského prostredia na Slovensku

7/60

0/0

Služby JKM pre podnikateľov i záujemcov o podnikanie na území SR

8/69

1/0

Poskytovanie služieb na území SR cezhraničným spôsobom zahraničnými firmami z členských štátov EÚ

9/63

3/0

Správa a údržba bytového fondu

9/67

1/0

Účinky zániku živnostenského oprávnenia

9/70

2/0

Používanie elektronických registračných pokladníc

10/69

16/0

Transformácia akciovej spoločnosti na spoločnosť s ručením obmedzeným

11/72

3/0

Priemerné ceny pohonných látok v SR

11/75

–