DÚPP 6-7/2011 by AIONiCS

www.o2mojafirma.sk

Čím viac voláte, tým menej platíte S O2 Moja Firma môžete telefonovať na Slovensku aj do ďalších 6 krajín v Európe už od 0,12 € za minútu a čím viac voláte, tým je vaša cena za minútu automaticky nižšia.

O2_Business_DUPP_148x206_M2.indd 1

11.2.11 11:14

Z REDAKČNÉHO PERA

Milí čitatelia, hlavnou témou tohto čísla DÚPP sú preddavky. V rubrike Téma mesiaca sa venujeme preddavkom na daň z príjmov právnických a fyzických osôb. Povinnosť platiť preddavky vzniká osobám v prípade dosiahnutia daňovej povinnosti vo výške 1 659,70 eura. Ak daňovníkova posledná známa daňová povinnosť presiahne hodnotu 16 596,96 eura, je povinný platiť preddavky štvrťročne, ak presiahne sumu 1 659,70 eura a nepresiahne 16 596,96 eura, platí preddavky štvrťročne. V príspevkoch sa dočítate, ako sa zistí posledná daňová povinnosť na výpočet preddavkov, akým spôsobom sa vyrovná daňová povinnosť, aké preddavky sa platia do podania daňového priznania, v akej výške po podaní daňového priznania, v ktorých prípadoch je iný postup pre určenie výšky preddavkov, kedy sa preddavky neplatia alebo kedy môže správca dane určiť ich platenie iným spôsobom. V rubrike V mzdovej učtárni sa venujeme ročnému vysporiadaniu preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti a ročnému vysporiadaniu preddavkov na zdravotné poistenie za predchádzajúci rok. Obe ročné vysporiadania za rok 2010 sa musia vykonať v termíne do 31. marca 2011. Od 1. januára 2011 platia v slovenskom právnom poriadku nové pravidlá pre uzatváranie zmlúv, v ktorých jedným z účastníkov je subjekt verejnej správy, ktorý hospodári s verejnými prostriedkami. Každá takáto zmluva nadobudne svoje právne účinky najskôr dňom, ktorý nasleduje po dni, kedy bude zverejnená na webovom sídle obce alebo vyššieho územného celku (toto platí aj pre právnické osoby založené alebo zriadené obcou a vyšším územným celkom) alebo v Centrálnom registri zmlúv (platí pre zvyšnú verejnú správu), výnimku tvoria len zmluvy uzavreté na účely odstránenia následkov mimoriadnej udalosti bezprostredne ohrozujúcej život, zdravie, majetok alebo životné prostredie a rovnako sa nezverejňujú časti zmluvy, ktoré obsahujú osobné údaje (podľa zákona o ochrane osobných údajov). Bližšie sa k tejto téme dočítate v rubrike Verejná správa a neziskové organizácie. S pozdravom

Vydavateľstvo Poradca podnikateľa, spol. s r. o., Žilina venuje 1 % z ceny svojich produktov nadácii Rozum a Cit na podporu opustených detí v pestúnskych rodinách. Za 14 rokov svojej činnosti nadácia podporila takmer 663 pestúnskych rodín čiastkou 510 281 € a v rodinách našlo domov viac než 860 detí.

6-7/2011

OBSAH

JEDNODUCHÉ ÚČTOVNÍCTVO Z obsahu pre vás, daňovníkov účtujúcich v sústave JÚ, vyberáme:

+ +

Rubrika: Téma mesiaca Platenie preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby, str. ................ 22

Rubrika: Dane a účtovníctvo Predĺženie lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov, str. .................................................................................... 50 Pokyn DR SR na postup pri prechode z preukázateľných výdavkov v rozsahu daňovej evidencie na iný spôsob uplatňovania výdavkov a naopak, str. .............................................. 62 Rubrika: V mzdovej učtárni Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za rok 2010, str. ................................................................. 110 Ročné zúčtovanie poistného na verejné zdravotné poistenie za rok 2010 zamestnanca a zamestnávateľa, str. .......................... 170

Rubrika: Listáreň: Predplatné v jednoduchom účtovníctve, str. ................................... 205 Prenájom spoločnej nehnuteľnosti, str. .......................................... 209 Fakturácia medzi manželmi, str. ..................................................... 210

Z REDAKČNÉHO PERA .......................................................

AKTUÁLNE Z DANÍ A ÚČTOVNÍCTVA .......................................................

TÉMA MESIACA Preddavky na daň z príjmov právnickej osoby v roku 2011 (Ing. Martina Oravcová) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 8 Platenie preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby (Ing. Valéria Jarinkovičová) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 22

DANE A ÚČTOVNÍCTVO Transferové oceňovanie v teórii a praxi – 2. časť (Ing. Dalila Kutišová Luknárová) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 34 Zdaňovanie príjmov plynúcich z transakcií realizovaných v telekomunikáciách v kontexte aktualizácie Modelovej daňovej zmluvy o príjmoch a o majetku OECD z júla 2010 (Ing. Dana Slivková) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 41 Predĺženie lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov (Ing. Yvetta Veselá) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 50

OBSAH

6-7/2011

Odložená daň z príjmov(Ing. Viera Kaletová) . . . . . . . . . . . . . . . . . . 53 Pokyn DR SR na postup pri prechode z preukázateľných výdavkov v rozsahu daňovej evidencie na iný spôsob uplatňovania výdavkov a naopak . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 62

PRE PLATITEĽOV DPH Zmeny zákona o DPH v roku 2011(Ing. Vladimír Ozimý) . . . . . . . . . . 76 Pravidlá pre vrátenie dane z pridanej hodnoty (Ing. Yvetta Veselá) . . . . 90 Informácia DR SR k uplatňovaniu základnej sadzby DPH. . . . . . . . 99

DPH

VEREJNÁ SPRÁVA A NEZISKOVÉ ORGANIZÁCIE Nové pravidlá pri uzatváraní zmlúv s verejnou správou (JUDr. Ondrej Beracka) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 104

V MZDOVEJ UČTÁRNI Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za rok 2010 (Ing. Dagmar Piršelová) . . . . . . . . 110 Ročné zúčtovanie poistného na verejné zdravotné poistenie za rok 2010 zamestnanca a zamestnávateľa (Ing. Jolana Strýčková). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 170

TIP Z manažérskeho časopisu ZISK . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 199

TIP

LISTÁREŇ l Predaj bytov l Príspevky zo sociálneho fondu a platenie poistného na zdravotné a sociálne poistenie l Zmena sadzby DPH l Predplatné v jednoduchom účtovníctve l Daň z motorových vozidiel l Registračná pokladnica a pokladničná kniha l Účtovanie zľavy l Prenájom spoločnej nehnuteľnosti l Fakturácia medzi manželmi l Stavebné práce l Dodanie tovaru na prepracovanie v inom štáte EÚ l Účtovanie spotového obchodu l Účtovanie forwardových obchodov l Obec a cestovné náhrady l Dodanie náhradných dielov l Tlač poukážok ako podpora predaja, účtovanie a DPH l Cestovné náhrady l Predaj kovového šrotu a farebných kovov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 201

INFOBLESK

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 223

VYHĽADÁVAČ .....................................................

230

AKTUÁLNE Z DANÍ A ÚČTOVNÍCTVA

Prešlo Zbierkou zákonov ä Redakčné oznámenie o oprave chyby v zákone č. 222/2004 Z. z. (čiastka 15/2011 Z. z.)

[V § 48 ods. 4 majú byť namiesto slov „v akom bol vyvezený osobou“ uvedené slová „v akom bol vyvezený, osobou“.]

Finančný spravodajca č. 1/2011 ä Audit a kontrola

Zásady odborného vzdelávania vládnych audítorov ä Problematika daňová

Oznámenie MF SR č. MF/7114/ 2011-732 o uverejnení vzoru daňového priznania, dodatočného daňového priznania, žiadosti o vrátenie spotrebnej dane z minerálneho oleja a dodatočnej žiadosti o vrátenie spotrebnej dane z minerálneho oleja, ktorý je prílohou vyhlášky MF SR č. 553/2010 Z. z., ktorou sa ustanovuje vzor daňového priznania, dodatočného daňového priznania, žiadosti o vrátenie spotrebnej dane z minerálneho oleja a dodatočnej žiadosti o vrátenie spotrebnej dane z minerálneho oleja a poučenia na vyplnenie daňového priznania, dodatočného daňového priznania, žiadosti o vrátenie spotrebnej dane z minerálneho oleja a dodatočnej žiadosti o vrátenie spotrebnej dane z minerálneho oleja podľa zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov ä Problematika účtovnícka Oznámenie o oprave textu v opatrení MF SR z 1. decembra 2010 č. MF/24975/2010-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení niektorých položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania ä Problematika cenová – Rozhodnutia vyšších územných celkov o určených maximálnych cenách tovarov miestneho významu Bratislavský samosprávny kraj – cenový výmer č. 1/2010

Štatistický úrad SR – www.statistics.sk PRIEMERNÉ CENY POHONNÝCH LÁTOK V SR V ROKU 2011 (v eurách za 1 l)

Referenčné obdobie

Názov výrobku Benzín natural 95-oktánový

Benzín natural 98-oktánový

LPG

Motorová nafta

1. týždeň (3. 1. – 9. 1.)

1,372

1,531

0,703

1,247

2. týždeň (10. 1. – 16. 1.)

1,376

1,539

0,690

1,261

3. týždeň (17. 1. – 23. 1.)

1,391

1,556

0,703

1,282

4. týždeň (24. 1. – 30. 1.)

1,395

1,555

0,707

1,285

5. týždeň (31. 1. – 6. 2.)

1,409

1,574

0,685

1,285

DÚPP 6-7/2011

AKTUÁLNE Z DANÍ A ÚČTOVNÍCTVA

Daňové riaditeľstvo SR – www.drsr.sk Základné číselné údaje súvisiace s podaním daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2010 Sadzba dane z príjmov je 19 %. Daňové priznanie – povinnosť podať, ak zdaniteľné príjmy za rok 2010 presiahli sumu 2 012,85 eura. Suma životného minima k 1. 1. 2009 bola 178,92 eura mesačne (táto suma sa použije aj na výpočet nezdaniteľných častí základu dane za rok 2010). Nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka: ä ak je základ dane daňovníka rovný alebo je nižší ako 15 387,12 eura

(86-násobok sumy platného životného minima 178,92 eura) p

4 025,70 eura (22,5-násobok sumy platného životného minima 178,92 eura);

ä ak je základ dane daňovníka vyšší ako 15 387,12 eura p

rozdiel medzi sumou 7 872,48 (44-násobok sumy platného životného minima 178,92 eura) a jednej štvrtiny základu dane daňovníka; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka sa rovná nule.

Nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela): ä ak je základ dane daňovníka rovný alebo nižší ako 31 489,92 eura (176-násobok

sumy platného životného minima) p

4 025,70 eura, ak manželka (manžel) nemala žiadny vlastný príjem,

rozdiel medzi sumou 4 025,70 a vlastným príjmom manželky (manžela), ak manželka (manžel) mala vlastný príjem nepresahujúci sumu 4 025,70 eura,

nula, ak manželka (manžel) mala vlastný príjem presahujúci sumu 4 025,70 eura;

ä ak je základ dane daňovníka vyšší ako 31 489,92 eura p

rozdiel medzi sumou 11 898,18 eura (66,5-násobok platného životného minima 178,92 eura) a jednej štvrtiny základu dane daňovníka, ak manželka (manžel) nemala žiadny vlastný príjem; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule;

rozdiel medzi sumou 11 898,18 eura a jednej štvrtiny základu dane daňovníka zníženej o vlastný príjem manželky (manžela), ak manželka (manžel) mala vlastný príjem; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule.

AKTUÁLNE Z DANÍ A ÚČTOVNÍCTVA Za vlastný príjem manželky (manžela) sa považuje vlastný príjem manželky (manžela) znížený o zaplatené poistné a príspevky, ktoré manželka (manžel) v roku 2010 bola (bol) povinná zaplatiť. Do vlastného príjmu manželky (manžela) sa nezahŕňa: é zamestnanecká prémia podľa § 32a zákona o dani z príjmov, é daňový bonus podľa § 33 zákona o dani z príjmov, é zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, é štátne sociálne dávky (príspevok pri narodení dieťaťa, príplatok k príspevku pri na-

rodení dieťaťa, príspevok rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá alebo viac detí súčasne, príspevok na pohreb, rodičovský príspevok, prídavok na dieťa, príplatok k prídavku na dieťa, vianočný príspevok dôchodcom, príplatok k dôchodku politickým väzňom), é štipendium poskytované študujúcim sústavne sa pripravujúcim na budúce povolanie

Ďalšie nezdaniteľné časti základu dane ä v úhrne najviac do výšky 398,33 eura (úhrn príspevkov na doplnkové dôchodkové

sporenie, finančné prostriedky na účelové sporenie a poistné na životné poistenie vo výške preukázateľne zaplatenej od 1. 1. 2010 do 31. 12. 2010). Suma minimálnej mzdy v roku 2010 bola 307,70 eura mesačne. Daňový bonus za rok 2010 – 240,12 eura (január – jún 2010 bol 20 eur mesačne, júl – december 2010 bol 20,02 eura mesačne). Na uplatnenie daňového bonusu za rok 2010: ä výška zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti musí byť aspoň 1 846,20 eura

(6-násobok minimálnej mzdy 307,70 eura), ä výška zdaniteľných príjmov u daňovníka s príjmami z podnikania (§ 6) musí byť as-

poň 1 846,26 eura a vykázanie základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6. Zamestnanecká prémia za rok 2010 – 157,04 eura ročne. Na uplatnenie zamestnaneckej prémie za rok 2010: ä výška zdaniteľných (posudzovaných) príjmov zo závislej činnosti uvedených v § 5

ods. 1 písm. a) a f) vykonávanej len na území SR musí byť v úhrnnej výške aspoň 1 846,20 eura (6-násobok minimálnej mzdy 307,70 eura) Daň vyberaná zrážkou: z úhrnnej sumy najviac 165,97 eura za kalendárny mesiac z príjmov zo závislej činnosti od zamestnávateľa, ak si daňovník neuplatnil nezdaniteľnú časť základu dane a daňový bonus. DÚPP 6-7/2011

AKTUÁLNE Z DANÍ A ÚČTOVNÍCTVA Suma životného minima k 1. 1. 2010 bola 185,19 eura mesačne. Príjmy oslobodené od dane: ä do výšky 925,95 eura (5-násobok sumy platného životného minima 185,19 eura),

ide o úhrn príjmov z prenájmu (§ 6 ods. 3) a z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí podľa § 8 ods. 1 písm. a) (ak takto vymedzené príjmy neznížené o výdavky sumu 925,95 eura presiahnu, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad túto ustanovenú sumu); ä do výšky 925,95 eura, ide o úhrn príjmov z prevodu opcií, z prevodu cenných pa-

pierov obstaraných od 1. januára 2004, z prevodu účasti (podielu) na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo členských práv družstva obstaraných od 1. januára 2004 (ak takto vymedzené príjmy znížené o výdavky sumu 925,95 eura presiahnu, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad túto ustanovenú sumu). Pri súčasnom dosiahnutí príjmov z prenájmu a z príležitostných činností neznížených o výdavky a príjmov z prevodu opcií, z prevodu cenných papierov, z prevodu podielu na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo členských práv družstva znížených o výdavky sa uplatní oslobodenie najviac v úhrnnej výške 925,95 eura (zdaňuje sa nad uvedenú sumu). Výdavky percentom z príjmov: ä 40 % (u daňovníka s príjmami z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti

a z prenájmu – § 6 ods. 10) ä 60 % [u živnostníka, ktorý vykonáva remeselné živnosti (príloha č. 1 k živnosten-

skému zákonu) – § 6 ods. 10] ä 25 % (u daňovníka s príjmami z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného

a vodného hospodárstva – § 8 ods. 9) Minimálna výška dane Daň sa nevyrubí a neplatí, ak za zdaňovacie obdobie nepresiahne sumu 16,60 eura alebo celkové zdaniteľné príjmy daňovníka v zdaňovacom období roku 2010 nepresiahli sumu 2 012,85 eura, ak si daňovník neuplatňoval nárok na daňový bonus. Daň sa neplatí, ak daň na úhradu vypočítaná v daňovom priznaní nepresiahne sumu 3,32 eura.

Vypracovalo: Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica, Sekcia metodiky daní, Odbor služieb pre verejnosť, január 2011

TÉMA MESIACA

Preddavky na daň z príjmov právnickej osoby v roku 2011 Ing. Martina Oravcová

Preddavok je povinná platba na daň, ktorú je povinný platiť daňovník dane z príjmov právnických osôb v priebehu zdaňovacieho obdobia, keď ešte nie je známa skutočná výška dane za toto obdobie. Po skončení zdaňovacieho obdobia sa rozdiel medzi priznanou daňou a zaplatenými preddavkami vysporiada. Príspevok obsahuje komplexný výklad príslušných zákonných ustanovení k tejto problematike sa vzťahujúcich.

Právna úprava

Všeobecná úprava platenia preddavkov je obsiahnutá v § 66 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej „zákon o správe daní“). Podľa tohto ustanovenia daňovník platí určený preddavok na daň ä v prípadoch určených týmto zákonom alebo osobitným predpisom v lehotách a výš-

ke v nich ustanovených, ä na základe rozhodnutia správcu dane.

Osobitným predpisom, ktorý upravuje platenie preddavkov, je zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o dani z príjmov“). Platenie preddavkov na daň z príjmov právnických osôb je upravené v § 42 zákona o dani z príjmov. Uvedeného ustanovenia sa dotkla novela zákona o dani z príjmov vykonaná zákonom č. 548/2010 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2011.

Výpočet výšky preddavkov

Podľa § 42 ods. 1 zákona o dani z príjmov daňovník, ktorého daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie presiahla 16 596,96 eura, je povinný platiť počnúc prvým mesiacom nasledujúceho zdaňovacieho obdobia mesačné preddavky na daň vo výške 1/12 dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie. Daňovník, ktorého daň v predchádzajúcom zdaňovacom období presiahla 1 659,70 eura a nepresiahla 16 596,96 eura, platí štvrťročné preddavky na daň na bežné zdaňovacie obdobie, a to výške 1/4 dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie (§ 42 ods. 2 zákona). DÚPP 6-7/2011

Preddavky na daň z príjmov právnickej osoby Vypočítaný preddavok sa v súlade s § 47 ods. 1 zákona o dani z príjmov zaokrúhli na eurocenty nadol. Preddavky na daň neplatí daňovník, ktorého daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie nepresiahla 1 659,70 eura, s výnimkou prípadu, ak daňový úrad určí platenie preddavkov inak v súlade s § 42 ods. 11 zákona o dani z príjmov. Daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie je definovaná v § 42 ods. 6 zákona o dani z príjmov ako daň vypočítaná zo základu dane zníženého o daňovú stratu, uvedeného v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie bezprostredne predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, na ktoré sú platené preddavky na daň, pri použití sadzby dane podľa § 15 platnej v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky na daň, znížená o úľavy vyplývajúce z tohto zákona, zápočet dane zaplatenej v zahraničí a o daň vybranú podľa § 43, odpočítavanú ako preddavok na daň. Pri výpočte preddavkov na daň na zdaňovacie obdobie roka 2011 sa vychádza zo základu dane z daňového priznania za rok 2010 uvedeného na riadku 500, prenásobeného sadzbou dane 19 % (r. 510). Suma vypočítanej dane sa zníži o úľavu na dani podľa zákona o dani z príjmov uvedenú na riadku 610, o zápočet dane zaplatenej v zahraničí uvedený na riadku 710 a o sumu dane vybranej zrážkou, považovanej za preddavok na daň uvedenú na riadku 830. Výška dane na účely určenia výšky preddavkov na daň sa uvedie na riadku 910 tlačiva daňového priznania za rok 2010 (č. MF SR č. 024134/2010-72).

Príklad č. 1: Obchodná spoločnosť v daňovom priznaní za rok 2010 vykázala na r. 500 základ dane 117 380,26 €, daň po prepočte sadzbou 19 % vo výške 22 302,24 €, zápočet dane zaplatenej v zahraničí na r. 710 vo výške 14 219,47 €, zrazenú daň na r. 830 vo výške 30,40 €. Výpočet dane na účely určenia výšky preddavkov na r. 910 priznania: 22 302,24 € - 14 219,47 € - 30,40 € = 8 052,37 €. Pretože daň po prepočte je v rozpätí od 1 659,70 € do 16 596,96 €, spoločnosť bude platiť v roku 2011 preddavky štvrťročne vo výške 2 013,09 €. Výpočet: 8 052,37 € : 4 = 2 013,0925 €, po zaokrúhlení na eurocenty nadol 2 013,09 €. Ak sa daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie týkala len časti zdaňovacieho obdobia, je daňovník povinný podľa § 42 ods. 5 zákona o dani z príjmov na účely platenia preddavkov vypočítať si daňovú povinnosť za celé predchádzajúce zdaňovacie obdobie. Výpočet sa vykoná tak, že daň za časť predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia sa vydelí počtom mesiacov odo dňa vzniku daňovníka do konca tohto zdaňovacieho obdobia a vynásobí sa dvanástimi.

Príklad č. 2: Obchodná spoločnosť vznikla 1. 5. 2010. Do 31. 3. 2011 podala daňové priznanie, v ktorom vykázala po prepočte podľa § 42 ods. 6 zákona daň vo výške 18 380,86 €. Priznanú daň je povinná prepočítať na celoročnú povinnosť takto: 18 380,86 € : 8 mesiacov x

TÉMA MESIACA 12 mesiacov = 27 571,29 €. Podľa výšky prepočítanej dane vznikne spoločnosti povinnosť platiť preddavky mesačne. Výpočet: 27 571,29 € : 12 = 2 297,6075 €, po zaokrúhlení na eurocenty nadol 2 297,60 €.

Splatnosť preddavkov

Podľa § 42 ods. 1 a ods. 2 zákona o dani z príjmov sú mesačné preddavky splatné do konca príslušného mesiaca a štvrťročné preddavky do konca príslušného kalendárneho štvrťroka. Ak pripadne koniec lehoty na zaplatenie preddavku na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je v súlade s § 13 ods. 4 zákona o správe daní najbližší nasledujúci pracovný deň.

Príklad č. 3: Právnická osoba má povinnosť mesačného platenia preddavkov v roku 2011. Preddavok na apríl je splatný 30. 4. 2011. Pretože v tento deň je sobota, posledným dňom na zaplatenie preddavku je 2. máj 2011. Preddavok na júl je splatný 31. júla 2011, v tento deň je nedeľa, preto posledným dňom na zaplatenie júlového preddavku bude 1. august 2011. Obdobne sa presunie splatnosť preddavku na december 2011, kedy bude preddavok na december a súčasne IV. štvrťrok 2011 splatný 2. januára 2012.

Platenie preddavkov do lehoty na podanie priznania

Pretože daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, ktorá je rozhodujúca pre určenie výšky preddavkov, je známa až podaním daňového priznania, je osobitne upravený postup daňovníkov pri platení preddavkov do lehoty na podanie priznania v § 42 ods. 7 zákona. Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie sa podľa § 49 ods. 2 zákona o dani z príjmov podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia – s výnimkou prípadov, ak sa táto lehota predĺži v súlade s § 49 ods. 3 zákona. Podľa § 49 ods. 3 zákona o dani z príjmov si môže daňovník na základe oznámenia podaného miestne príslušnému správcovi dane do 31. marca 2011 predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania najviac o tri celé kalendárne mesiace. Ak súčasťou príjmov daňovníka sú príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, daňovník môže mať predĺženú lehotu najviac o šesť celých kalendárnych mesiacov, t. j. najdlhšie do 30. 9. 2011. V oznámení daňovník uvedie novú lehotu, ktorá musí byť koniec kalendárneho mesiaca, a v tejto novej lehote je daň aj splatná. Do lehoty na podanie priznania platí daňovník preddavky na daň vypočítané z poslednej známej daňovej povinnosti uvedenej v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie pred bezprostredne predchádzajúcim zdaňovacím obdobím. Pri výpočte poslednej známej daňovej povinnosti sa postupuje rovnako ako pri výpočte dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie vrátane použitia sadzby dane platnej v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky. DÚPP 6-7/2011

Preddavky na daň z príjmov právnickej osoby Pri platení preddavkov na daň zdaňovacieho obdobia roku 2011 sa do lehoty na podanie priznania vychádza z daňovej povinnosti uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roka 2009. Ak je táto povinnosť vyššia ako 16 596,96 eura, platí daňovník preddavky mesačne. Ak je daňová povinnosť od 1 659,70 eura do 16 596,96 eura vrátane tejto sumy, platí daňovník štvrťročné preddavky. Povinnosť platenia preddavkov do lehoty na podanie priznania nevzniká daňovníkovi s daňovou povinnosťou nižšou ako 1 659,70 eura. V prípade predĺženia lehoty na podanie daňového priznania sa platia preddavky na daň z daňovej povinnosti roka 2009 až do uplynutia tejto predĺženej lehoty. Uvedené lehoty platia aj v prípade podania daňového priznania pred zákonnou, resp. predĺženou lehotou na jeho podanie.

Príklad č. 4: Daňovník vykázal v daňovom priznaní za rok 2009 na riadku 910 daň na účely určenia výšky preddavkov vo výške 18 957,77 €. Z tejto sumy vypočítal mesačné preddavky vo výške 1 579,81 € (18 957,77 € : 12, zaokrúhlenie na eurocenty nadol). Lehotu na podanie daňového priznania za rok 2010 si predĺžil na základe oznámenia podaného miestne príslušnému daňovému úradu do 2. 5. 2011. Podľa uvedenej výšky dane mu vzniká povinnosť platiť mesačné preddavky za január, február, marec a apríl 2011 po 1 579,81 €. Daňové priznanie za rok 2010, v ktorom daňovník vykázal stratu, bolo podané 21. apríla 2011. Daňovník je povinný napriek vykázanej strate zaplatiť aj aprílový preddavok vo výške 1 579,81 € – s výnimkou prípadu, ak by mu daňový úrad určil preddavky inak podľa § 42 ods. 11 zákona. Zaplatené preddavky sa vysporiadajú postupom podľa nasledujúceho bodu 5. V súlade s § 42 ods. 11 zákona o dani z príjmov môže daňový úrad určiť platenie preddavkov inak aj na obdobie do lehoty na podanie daňového priznania. U daňovníka, ktorý v predchádzajúcom zdaňovacom období vznikol splynutím alebo rozdelením a pri zlúčení, sa popísaný postup platenia preddavkov do lehoty na podanie priznania neuplatňuje, pretože tento daňovník nemá poslednú známu daňovú povinnosť. Postup platenia preddavkov u tohto daňovníka je upravený novelou zákona o dani z príjmov vykonanou zákonom č. 548/2010 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2011. Podľa § 42 ods. 7 posledná veta zákona sa preddavky do lehoty na podanie daňového priznania platia spôsobom a vo výške podľa § 42 ods. 4 písm. b) až d), t. j. títo daňovníci pokračujú v platení preddavkov, ktoré vypočítali pri zmene v kalendárnom roku, v ktorom došlo k splynutiu, rozdeleniu alebo k zlúčeniu. Výpočet preddavkov je uvedený v bode 6.3 tohto príspevku a v príslušných príkladoch na výpočet preddavkov pri splynutí, zlúčení a rozdelení.

Poznámka: Do novely sa preddavok do lehoty na podanie daňového priznania u daňovníkov, ktorí vznikli splynutím a ktorí sa zlúčili s iným daňovníkom, platil vo výške určenej na

TÉMA MESIACA základe predpokladanej dane. V zákone absentovala úprava platenia preddavkov u daňovníkov vzniknutých rozdelením a taktiež termín na nahlásenie predpokladanej dane.

Vysporiadanie preddavkov po lehote na podanie priznania

Počínajúc mesiacom (štvrťrokom) nasledujúcim po lehote na podanie daňového priznania platí daňovník preddavky z dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie. Ak bude daňovník podávať daňové priznanie za rok 2010 v lehote do 31. marca 2011, platí preddavky z dane uvedenej v daňovom priznaní za rok 2010 od apríla, resp. II. štvrťroka 2011. Súčasne je povinný vysporiadať rozdiel medzi už zaplatenými preddavkami v roku 2011 a výškou preddavkov vypočítaných z dane za zdaňovacie obdobie roka 2010. Podľa § 42 ods. 9 zákona o dani z príjmov, ak zaplatené preddavky na daň sú nižšie, ako vyplývajú z výpočtu podľa priznania, v ktorom je uvedená daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, daňovník je povinný zaplatiť rozdiel vzniknutý na zaplatených preddavkoch na daň od začiatku zdaňovacieho obdobia do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po lehote na podanie priznania. Ak bude daňovník podávať daňové priznanie za rok 2010 v lehote do 31. marca 2011, rozdiel do výšky preddavkov vyplývajúcich z daňového priznania za rok 2010 je povinný doplatiť najneskôr do 2. mája 2010. Ak boli zaplatené preddavky na daň vyššie, použijú sa na budúce preddavky alebo sa na základe žiadosti daňovníkovi vrátia.

Poznámka: Ustanovenie § 42 ods. 9 zákona o dani z príjmov je od 1. januára 2011 novelizované zákonom č. 548/2010 Z. z. Podľa predchádzajúcej právnej úpravy sa mal rozdiel na preddavkoch vysporiadať do 30 dní po lehote na podanie priznania, po novele do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca po lehote na podanie priznania.

Príklad č. 5: Daňovník v daňovom priznaní za rok 2009 vykázal stratu. V daňovom priznaní za rok 2010 podanom do 31. marca 2011 vykázal na riadku 910 daň 15 101,16 €. Preddavky na rok 2011 bude platiť takto: é do 2. 5. 2011 3 775,29 € é do 30. 6. 2011 3 775,29 € é do 30. 9. 2011 3 775,29 € é do 2. 1. 2012 3 775,29 € Do lehoty na podanie daňového priznania za rok 2010 daňovník preddavky neplatí, pretože jeho daňová povinnosť za rok 2009 je nulová, nemá poslednú známu daňovú povinnosť. Po podaní priznania doplatí preddavok za I. štvrťrok 2011 vo výške DÚPP 6-7/2011

Preddavky na daň z príjmov právnickej osoby 3 775,29 € (15 101,16 € : 4 = 3 775,29 €) v termíne do 2. mája 2011 a ďalej bude platiť štvrťročné preddavky do konca príslušného štvrťroka.

Príklad č. 6: Z poslednej známej daňovej povinnosti z daňového priznania za rok 2009 vypočítal daňovník mesačné preddavky vo výške 1 812,25 €. Do 31. marca 2011 podal daňové priznanie za rok 2010, v ktorom na riadku 910 vykázal daň po prepočte 10 380,86 €. Preddavky na rok 2011 je povinný platiť takto: 1 812,25 € é do 31. 1. 2011 1 812,25 € é do 28. 2. 2011 1 812,25 € é do 31. 3. 2011 2 595,21 € é do 30. 6. 2011 2 595,21 € é do 30. 9. 2011 2 595,21 € é do 2. 1. 2012 Do lehoty na podanie daňového priznania za rok 2010 platí daňovník mesačné preddavky z daňového priznania za rok 2009. Po lehote na podanie priznania za rok 2010 platí štvrťročné preddavky z dane uvedenej v tomto priznaní (10 380,86 € : 4 = 2 595,21 €). Rozdiel medzi už zaplatenými preddavkami za prvé tri mesiace (5 436,75 €) a prepočtom preddavku z daňového priznania za rok 2010 (štvrťročný preddavok 2 595,21 €), t. j. suma 2 841,54 €, sa môže použiť na úhradu preddavku na II. štvrťrok 2011, resp. časti preddavku na III. štvrťrok 2011 alebo ju daňový úrad na žiadosť daňovníka vráti. Ak preddavky do lehoty na podanie daňového priznania boli určené daňovým úradom inak v súlade s § 42 ods. 11 zákona o dani z príjmov, povinnosť vysporiadania takto určených preddavkov do výšky, ktorá zodpovedá preddavkom vypočítaným z dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, vznikne, len ak daňový úrad v rozhodnutí o určení preddavkov inak túto povinnosť výslovne uviedol. Ak v rozhodnutí daňového úradu táto povinnosť nie je uvedená, preddavky určené rozhodnutím do lehoty na podanie priznania inak nepodliehajú vysporiadaniu. Zákon v § 42 ods. 9 ukladá povinnosť vysporiadania len tých preddavkov, ktoré boli vypočítané na základe poslednej známej daňovej povinnosti.

Postupy pri platení preddavkov v osobitných prípadoch

Zo základnej zásady pri platení preddavkov uvedenej v § 42 ods. 1 a ods. 2 zákona o dani z príjmov sú v špecifických prípadoch výnimky.

6.1

Daňovník podáva v roku 2011 daňové priznanie prvýkrát

Daňovník, ktorý vznikol v roku 2010 a ide prvýkrát podávať daňové priznanie za toto zdaňovacie obdobie, postupuje pri platení preddavkov podľa § 42 ods. 8 zákona o dani z príjmov, ak nejde o prípad vzniku v posledných troch mesiacoch tohto roka, kedy sa

TÉMA MESIACA postupuje podľa § 42 ods. 5 zákona. Tento daňovník nemá poslednú známu daňovú povinnosť, lebo nepodával daňové priznanie za rok 2009, preto v zdaňovacom období, v ktorom má byť podané daňové priznanie, t. j. v roku 2011, neplatí do lehoty na podanie priznania preddavky na daň. Sumu preddavkov splatných za obdobie do lehoty na podanie daňového priznania za rok 2010 si daňovník vypočíta z dane uvedenej v daňovom priznaní za tento rok a vyrovná do 31. marca 2011, resp. do predĺženej lehoty na podanie daňového priznania. Pretože u tohto daňovníka sa daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie týka len časti zdaňovacieho obdobia, je povinný dopočítať si daňovú povinnosť tak, akoby sa týkala celého zdaňovacieho obdobia spôsobom, ktorý je popísaný v § 42 ods. 5 zákona.

Príklad č. 7: Daňovník vznikol 1. júla 2010, za rok 2010 vykázal daň vypočítanú podľa § 42 ods. 6 zákona vo výške 9 825,66 €. Daňové priznanie podal v lehote do 31. 3. 2011. Pretože uvedená daň sa týka obdobia od 1. 7. do 31. 12. 2010, t. j. 6 mesiacov, daňovník musí daň na účely platenia preddavkov prepočítať na celé zdaňovacie obdobie. Výpočet: 9 825,66 € : 6 mesiacov x 12 mesiacov = 19 651,32 €. Túto daň uvedie na r. 910 daňového priznania za rok 2010. Daňovník bude v roku 2011 platiť mesačné preddavky vo výške 1 637,61 € (19 651,32 € : 12 mesiacov = 1 637,61 €). Preddavky splatné do lehoty na podanie priznania 4 912,83 € (1 637,61 x 3 mesiace) je daňovník povinný uhradiť do 31. 3. 2011. V ďalších mesiacoch platí mesačné preddavky vo výške 1 637,61 € v termíne do posledného dňa príslušného mesiaca.

6.2

Daňovník vznikol v posledných troch mesiacoch roka 2010

Postup pri platení preddavkov, ak daňovník existoval v predchádzajúcom zdaňovacom období menej ako 3 mesiace, je upravený v § 42 ods. 5 zákona. V tomto ustanovení došlo k zmene, ktorá je účinná od 1. januára 2011. Podľa § 42 ods. 5 zákona o dani z príjmov v znení pred novelou bol daňovník, ktorý vznikol v dobe od 1. októbra do 31. decembra predchádzajúceho roka, povinný platiť preddavky na daň na základe predpokladanej dane, výšku ktorej mal povinnosť nahlásiť daňovému úradu do konca tretieho mesiaca zdaňovacieho obdobia, na ktoré sú platené preddavky na daň. Podľa § 42 ods. 5 zákona o dani z príjmov v znení od 1. januára 2011, ak daňovník existoval vo svojom prvom zdaňovacom období menej ako tri mesiace, v nasledujúcom zdaňovacom období platí preddavky na daň na toto zdaňovacie obdobie na základe predpokladanej dane uvedenej v priznaní. Tento údaj sa uvedie na r. 910 tlačiva priznania k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2010, ako vyplýva z poučenia na vyplnenie daňového priznania. DÚPP 6-7/2011

Preddavky na daň z príjmov právnickej osoby Príklad č. 8: Daňovník vznikol 15. 10. 2010. V daňovom priznaní za rok 2010 podanom v termíne do 31. 3. 2011 uviedol na riadku 910 predpokladanú daň na rok 2011 vo výške 10 356 €. Preddavky na rok 2011 bude platiť takto: 2 589 € é do 31. 3. 2011 2 589 € é do 30. 6. 2011 2 589 € é do 30. 9. 2011 2 589 € é do 2. 1. 2012 Pretože daňovník existoval v predchádzajúcom zdaňovacom období menej ako 3 mesiace, má povinnosť uviesť predpokladanú daň v daňovom priznaní za toto obdobie a doplatiť splatné preddavky do termínu na podanie daňového priznania. Podľa prepočtu bude daňovník platiť preddavky štvrťročne (10 356 € : 4 = 2 589 €). Ak by daňovníkovi podľa výšky predpokladanej dane na rok 2011 vyplývala povinnosť platenia mesačných preddavkov a nepredĺžil si oznámením termín na podanie daňového priznania za rok 2010, v termíne do 31. 3. 2011 doplatí preddavky za mesiace január – marec 2011 a ďalšie mesačné preddavky zaplatí do konca príslušného mesiaca.

6.3

Daňovník vznikol v roku 2011

Podľa § 42 ods. 4 zákona o dani z príjmov daňovník, ktorý vznikol počas kalendárneho roka iným spôsobom ako zlúčením, splynutím alebo rozdelením, neplatí preddavky na daň za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikol. Z toho vyplýva, že v prípade vzniku v priebehu roka 2011 nevznikne zo zákona daňovníkovi povinnosť platenia preddavkov. Povinnosť platenia preddavkov by novému daňovníkovi vznikla len v prípade, ak by mu správca dane rozhodnutím určil platenie preddavkov inak podľa § 42 ods. 11 zákona z vlastného podnetu alebo na základe jeho žiadosti. Daňovník vyrovná celoročnú daňovú povinnosť v lehote na podanie daňového priznania za rok 2011.

Príklad č. 9: Daňovník vznikol 1. marca 2011. Po celý rok nemá povinnosť platiť preddavky. Daňové priznanie za rok 2011 podá v lehote do 2. 4. 2012 a vykáže v ňom daň 1 620,52 €. Daň uhradí daňovému úradu do 2. 4. 2012. Ak daňovník počas roka zmenil právnu formu, v súlade s § 42 ods. 4 písm. a) zákona o dani z príjmov pokračuje v platení preddavkov na daň vo výške vypočítanej z dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zmene právnej formy.

Príklad č. 10: Akciová spoločnosť zmení k 1. septembru 2011 právnu formu na spoločnosť s ručením obmedzeným. V daňovom priznaní za rok 2010 uviedla akciová spoločnosť daň na účely určenia výšky preddavkov na riadku 910 vo výške 12 374 €. Spoločnosť s ručením

TÉMA MESIACA obmedzeným pokračuje v platení štvrťročných preddavkov vo výške 3 093,50 € (12 374 € : 4), ktoré je povinná zaplatiť v termínoch do 30. 9. 2011 a 2. 1. 2012. Daňovník, ktorý počas roka vznikol splynutím, platí v súlade s § 42 ods. 4 písm. b) zákona preddavky na daň vo výške vypočítanej zo súčtu dane daňovníkov zaniknutých splynutím za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zániku daňovníkov.

Príklad č. 11: Dňom 1. júla 2011 vznikne spoločnosť C splynutím spoločností A a B, ktoré k tomuto dňu zaniknú. Spoločnosť A vykázala v daňovom priznaní za rok 2010 daň na účely určenia výšky preddavkov vo výške 10 329 € a spoločnosť B daň vo výške 13 716 €. Spoločnosť C bude platiť preddavky v roku 2011 vypočítané zo súčtu dane za rok 2010 spoločnosti A a spoločnosti B, t. j. zo sumy 24 045 € (10 329 + 13 716). Novovzniknutá spoločnosť C bude mesačným platiteľom preddavkov vo výške 2 003,75 € (24 045 € : 12), a to počnúc preddavkom na júl 2011, ktorý bude splatný 1. augusta 2011. Preddavok vo výške 2 003,75 € zaplatí spoločnosť C aj v roku 2012 do termínu na podanie daňového priznania za rok 2011. Daňovník, ktorý sa počas roka zlúčil s iným daňovníkom, platí podľa § 42 ods. 4 písm. c) zákona preddavky na daň vo výške vypočítanej zo súčtu dane daňovníka zaniknutého zlúčením a daňovníka, s ktorým sa zlúčil zaniknutý daňovník, a to za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zániku, resp. zlúčeniu.

Príklad č. 12: Spoločnosť A sa k 1. júnu 2011 zlúči so spoločnosťou B, pričom spoločnosť A k tomuto dátumu zanikne a spoločnosť B sa stane jej právnym nástupcom. Spoločnosť A vykázala v daňovom priznaní za rok 2010 na riadku 910 daň na účely určenia výšky preddavkov vo výške 2 397 € a spoločnosť B vo výške 8 060 €. Spoločnosť B bude platiť preddavky z dane, ktorá bola uvedená v jej daňovom priznaní, zvýšenej o daň vykázanú spoločnosťou A, t. j. zo sumy 10 457 €. Spoločnosť B bude štvrťročným platiteľom preddavkov vo výške 2 614,25 € (10 457 : 4) počnúc II. štvrťrokom 2011. Ak bude spoločnosť B podávať daňové priznanie za rok 2011 v lehote do 2. apríla 2012, zaplatí v uvedenej výške aj preddavok na I. štvrťrok 2012. Daňovník, ktorý počas roka vznikol rozdelením, platí preddavky na daň v pomernej výške vypočítanej z dane daňovníka zaniknutého rozdelením za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zániku daňovníka, zodpovedajúcej pomeru vlastného imania zaniknutého daňovníka prevzatého daňovníkom vzniknutým rozdelením [§ 42 ods. 4 písm. d) zákona].

Príklad č. 13: Obchodná spoločnosť zanikla rozdelením k 1. 9. 2011. Jej právnymi nástupcami sú dve novozaložené obchodné spoločnosti A a B. Za rok 2010 vykázala zaniknutá spoločnosť daň na účely určenia výšky preddavkov 19 280,15 €, z ktorej zaplatí naposledy DÚPP 6-7/2011

Preddavky na daň z príjmov právnickej osoby mesačný preddavok za august 2011 vo výške 1 606,67 €. Vlastné imanie zaniknutej spoločnosti si rozdelili nástupnícke spoločnosti v pomere: spoločnosť A 35 % a spoločnosť B 65 %. V rovnakom pomere sa rozdelí aj daň za rok 2010, z ktorej si vypočítajú výšku preddavkov nástupnícke spoločnosti. Výpočet preddavkov: Spoločnosť A 35 % z 19 280,15 € = 6 748,05 €, preddavok 562,33 € (6 748,05 : 12) Spoločnosť B 65 % z 19 280,15 € =12 532,10 €, preddavok 1 044,34 € (12 532,10 : 12). Spoločnosť A bude platiť prvýkrát na mesiac september 2011 preddavok vo výške 562,33 € a spoločnosť B vo výške 1 044,34 €. Obe spoločnosti budú uvedenú výšku preddavkov platiť aj v roku 2012 do termínu na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie.

6.4

Daňovník zmenil zdaňovacie obdobie

Zákon o dani z príjmov osobitne neupravuje platenie preddavkov pri zmene zdaňovacieho obdobia z kalendárneho roka na hospodársky rok alebo naopak. Pri platení preddavkov sa postupuje podľa príslušných odsekov paragrafu 42, ktoré upravujú platenie preddavkov do lehoty na podanie daňového priznania a po tejto lehote. Pri zmene účtovného obdobia z kalendárneho roka na hospodársky rok sa mení aj zdaňovacie obdobie daňovníka. Podľa § 41 ods. 11 zákona o dani z príjmov sa obdobie od začiatku kalendárneho roka do dňa predchádzajúceho zmene zdaňovacieho obdobia na hospodársky rok považuje za samostatné zdaňovacie obdobie. Ďalším zdaňovacím obdobím je hospodársky rok. Do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie od 1. januára do dňa predchádzajúceho zmene zdaňovacieho obdobia sa pri platení preddavkov postupuje podľa § 42 ods. 7 zákona o dani z príjmov. Preddavok sa vypočíta z poslednej známej daňovej povinnosti. Po lehote na podanie daňového priznania sa vychádza pri výpočte preddavkov z dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, pričom daňová povinnosť vykázaná za obdobie od začiatku kalendárneho roka do dňa predchádzajúceho zmene zdaňovacieho obdobia na hospodársky rok sa neprepočítava podľa § 42 ods. 5 zákona, pretože táto daň sa týka celého zdaňovacieho obdobia. Pokiaľ suma preddavkov vypočítaných na základe dane uvedenej v priznaní za zdaňovacie obdobie od začiatku kalendárneho roka do dňa predchádzajúceho zmene zdaňovacieho obdobia na hospodársky rok nezodpovedá predpokladanej výške dane, na ktorú sú preddavky platené, môže správca dane na základe žiadosti daňovníka alebo z vlastného podnetu určiť platenie preddavkov inak podľa § 42 ods. 11 zákona o dani z príjmov.

Príklad č. 14: Obchodná spoločnosť zmenila účtovné obdobie na hospodársky rok od 1. 8. 2011. Obdobie od 1. 1. 2011 do 31. 7. 2011 je samostatným zdaňovacím obdobím, za ktoré daňovník podá daňové priznanie do 31. 10. 2011. V tomto priznaní uvedie daň na účely určenia výšky preddavkov na daň na riadku 910 vo výške 20 613,42 €. V daňovom priznaní za rok 2010 vykázal daň na účely určenia výšky preddavkov vo výške 30 671,18 €. Daňovník je povinný platiť preddavky nasledovne:

TÉMA MESIACA é za august až október 2011 z daňovej povinnosti za rok 2010 podľa § 42 ods. 7 záko-

na (posledná známa daňová povinnosť), mesačný preddavok 2 555,93 € (30 671,18 : 12, zaokr. na eurocenty nadol), é za november 2011 až júl 2012 vypočítané z dane za predchádzajúce zdaňovacie

obdobie (1. 1. – 31. 7. 2011) v mesačnej výške 1 717,78 € (20 613,42 : 12, zaokr. na eurocenty nadol). Súčasne v súlade s § 42 ods. 9 zákona vysporiada preddavky platené za august až október 2011. Za toto obdobie malo byť zaplatené na preddavkoch vychádzajúc z dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie 5 153,34 € (1 717,78 x 3 mesiace), bolo zaplatené 7 667,79 € (2 555,93 x 3 mesiace). Preddavky boli zaplatené vyššie, ako vyplývajú z dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, rozdiel 2 514,45 € sa môže použiť na budúce preddavky alebo ho daňový úrad na základe žiadosti daňovníka vráti.

6.5

Daňovník využil úľavu na dani

V daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2010 môže daňovník využiť tieto úľavy na dani: ä podľa § 35 a § 35a zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších

predpisov (ďalej „zákon č. 366/1999 Z. z.“), ä podľa § 35b a § 35c zákona č. 366/1999 Z. z., ä podľa § 30a a § 30b zákona o dani z príjmov.

Na daňovníka, ktorý uplatňuje úľavu podľa § 35 a § 35a zákona č. 366/1999 Z. z., sa v nadväznosti na § 52 ods. 3 zákona o dani z príjmov nevzťahujú ustanovenia o platení preddavkov na daň. Výnimku tvoria prípady, ak správca dane do 31. júla roku, v ktorom je podané daňové priznanie, písomne namieta plnenie podmienok čerpania daňového úveru. Ak daňovník písomne nepreukáže do 31. augusta roku, v ktorom bolo podané daňové priznanie, splnenie podmienok pre čerpanie daňového úveru, počnúc mesiacom september, v ktorom bolo podané daňové priznanie, vzniká povinnosť daňovníkovi platiť preddavky na daň podľa § 42 zákona o dani z príjmov. Preddavky splatné do septembra vyrovná do konca mesiaca september. Primerane sa postupuje i v prípadoch, ak má daňovník zdaňovacie obdobie hospodársky rok. Tento postup vyplýva z § 35 ods. 8 a § 35a ods. 2 zákona č. 366/1999 Z. z. Príjemcovia investičných stimulov, ktorí uplatňujú úľavy na dani podľa § 35b a § 35c zákona č. 366/1999 Z. z. v nadväznosti na § 52 ods. 4 zákona o dani z príjmov, nemajú zvlášť upravené platenie preddavkov. Rovnako nie je osobitne upravené platenie preddavkov u príjemcov investičnej pomoci podľa § 30a zákona o dani z príjmov a prijímateľov stimulov podľa § 30b zákona o dani z príjmov. Títo daňovníci platia preddavky podľa § 42 zákona o dani z príjmov. DÚPP 6-7/2011

Preddavky na daň z príjmov právnickej osoby

Preddavky určené daňovým úradom

7.1

Určenie platenia preddavkov inak

Podľa § 42 ods. 11 zákona o dani z príjmov môže daňový úrad určiť platenie preddavkov na daň inak, ako to vyplýva z iných ustanovení § 42 zákona, a to v prípadoch: ä ak ide o platenie na základe predpokladanej dane, Podľa § 42 ods. 5 zákona platí preddavky na základe predpokladanej dane daňovník, ktorý existoval v predchádzajúcom zdaňovacom období menej ako 3 mesiace. ä ak ide o prípady, kedy daňovník zo zákona nemá povinnosť platiť preddavky (§ 42 ods. 3, ods. 4 prvá veta zákona), ä ak daň uvedená v daňovom priznaní, na základe ktorej sú platené preddavky, bola zmenená rozhodnutím správcu dane alebo dodatočným daňovým priznaním, ä ak suma preddavkov na daň nezodpovedá predpokladanej výške dane (očakávanej daňovej povinnosti), na ktorú sú preddavky platené. Pretože na platenie preddavkov sa vzťahuje aj ustanovenie § 66 zákona o správe daní, správca dane môže určiť platenie preddavkov na daň aj z iných dôvodov, ako je uvedené v zákone o dani z príjmov. Podľa ustanovenia § 66 ods. 3 zákona o správe daní sa v tomto prípade vyžaduje spolu so žiadosťou predloženie analýzy finančnej a ekonomickej situácie, ktorá bude preukazovať aj dôvod požadovaného spôsobu platenia preddavkov na daň. Ustanovenie § 66 ods. 3 zákona o správe daní o stanovení preddavkov inak môže správca dane uplatniť aj v prípadoch, ak výška daňovej povinnosti je vyššia ako možnosť pre čerpanie štátnej pomoci formou úľavy na dani u daňovníka uplatňujúceho si daňový úver podľa § 35 a § 35a zákona č. 366/1999 Z. z., ak nejde o prípady krátenia daňového úveru z dôvodu zlúčenia daňovníka s ekonomicky prepojeným daňovníkom, ktorý si daňový úver neuplatňuje. Správca dane môže určiť platenie preddavkov inak na základe žiadosti daňovníka alebo aj z vlastného podnetu. Na stanovenie preddavkov inak nemá daňovník právny nárok. Správca dane stanovuje preddavky inak rozhodnutím, a to tie preddavky, splatnosť ktorých ešte nenastala.

7.2

Určenie preddavkov daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou

V § 42 ods. 10 zákona o dani z príjmov je riešené platenie preddavkov stálymi prevádzkarňami daňovníkov so sídlom v zahraničí, ktoré vznikli na území Slovenskej republiky z vykonávania stavebnej alebo montážnej činnosti podľa § 16 ods. 2 zákona o dani z príjmov. Povinnosť platiť preddavky vzniká týmto daňovníkom len v prípade, ak tak určí správca dane. Ak takýto daňovník preddavky neplatí, zo zdaniteľných príjmov stálej prevádzkarne zabezpečuje daň platiteľ dane podľa § 44 zákona o dani z príjmov [s výnimkou daňovníkov členského štátu Európskej únie podľa § 2 písm. t) zákona o dani z príjmov, u ktorých sa v súlade s § 44 ods. 2 zákona daň nezabezpečuje].

TÉMA MESIACA

Kedy právnická osoba neplatí preddavky na daň Zo zákona nie je právnická osoba povinná platiť preddavky na daň v týchto prípadoch:

ä podľa § 42 ods. 3 písm. a) zákona, ak daň za predchádzajúce zdaňovacie obdo-

bie vypočítaná podľa § 42 ods. 6 nepresiahla 1 659,70 eura; ä podľa § 42 ods. 3 písm. b) zákona, ak ide o daňovníka v likvidácii alebo v kon-

kurze v zdaňovacom období podľa § 41 ods. 4 a 6 (od vstupu do likvidácie alebo do konkurzu do skončenia likvidácie alebo zrušenia konkurzu, resp. do 31. 12. druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie alebo v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz); ä podľa § 42 ods. 3 písm. c) zákona, ak ide o daňovníka podľa § 42 odsekov 8 a 10.

Podľa týchto ustanovení daňovník, ktorý podáva daňové priznanie prvýkrát, neplatí preddavky do lehoty na jeho podanie a daňovník so sídlom v zahraničí vykonávajúci v SR činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne platí preddavky, len ak ich určí správca dane; ä podľa § 42 ods. 4 zákona, ak ide o daňovníka, ktorý vznikol počas kalendárneho

roka iným spôsobom ako zlúčením, splynutím alebo rozdelením. Tento daňovník neplatí preddavky na daň za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikol.

Vysporiadanie preddavkov po podaní daňového priznania

Po podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie, na ktoré boli platené, sa zaplatené preddavky započítajú na úhradu dane. Na riadku 810 tlačiva daňového priznania sa uvedie suma preddavkov zaplatených daňovníkom podľa § 42 zákona o dani z príjmov. Do tejto sumy sa započítajú aj preddavky, ktoré daňovník uhradil po skončení zdaňovacieho obdobia, najneskôr do lehoty na podanie daňového priznania. Do sumy uvedenej na riadku 810 priznania sa uvádzajú preddavky vzťahujúce sa k daňovej povinnosti za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa priznanie podáva. Rovnako súčasťou tejto sumy je aj preplatok použitý na úhradu preddavkov podľa § 63 zákona o správe daní. Preddavky zaplatené na budúce zdaňovacie obdobie sa do tejto sumy nezapočítajú. Ak daňovník platil v priebehu zdaňovacieho obdobia preddavky na daň, v lehote na podanie daňového priznania, resp. do predĺženej lehoty uhradí rozdiel medzi priznanou daňou a zaplatenými preddavkami, ak priznaná daň je vyššia ako zaplatené preddavky. Ak na preddavkoch bolo zaplatené viac, ako je priznaná daňová povinnosť, prevyšujúca suma je daňovým preplatkom, ktorý sa vysporiada podľa § 63 zákona o správe daní, t. j. použije sa na úhradu splatného preddavku na daň, na úhradu prípadného nedoplatku alebo sa na základe žiadosti daňovníkovi vráti, ak je väčší ako 3,31 eura. Správca dane vráti preplatok do jedného mesiaca od doručenia žiadosti, najskôr po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania, najneskôr do 40 dní odo dňa vzniku preplatku. DÚPP 6-7/2011

Preddavky na daň z príjmov právnickej osoby Príklad č. 15: Daňovník platil v priebehu roka 2010 preddavky na daň z príjmov štvrťročne 7 620,50 €, na preddavkoch spolu zaplatil 30 482 €. V daňovom priznaní za rok 2010 podanom 22. 3. 2011 vykázal daňovú povinnosť 28 742,50 €. Pretože daňová povinnosť je nižšia ako zaplatené preddavky, vznikol daňovníkovi preplatok vo výške 1 739,50 eura (30 482 € - 28 742,50 €). Z daňového priznania za rok 2010 mu po prepočítaní dane na účely platenia preddavkov vznikla povinnosť platiť preddavky mesačne 2 395,20 €. Pretože daňovník nemá daňové nedoplatky, môže správca dane použiť vzniknutý preplatok na úhradu časti preddavku na apríl 2011 alebo preplatok na základe žiadosti daňovníka vráti.

10.

Preddavky na daň z emisných kvót

V zákone o dani z príjmov je od 1. januára 2011 zavedená daň z emisných kvót v § 1 ods. 1 písm. c). Spôsob platenia dane upravuje nový § 51b zákona. Daňovníkom tejto dane je povinný účastník schémy obchodovania. Predmetom dane sú zapísané emisné kvóty v rokoch 2011 a 2012. Daň vo výške 80 % sa vypočíta zo základu dane zisteného zo súčtu prevedených emisných kvót v jednotlivých kalendárnych mesiacoch prenásobených ich priemernou trhovou cenou za mesiac predchádzajúci mesiacu, v ktorom sa uskutočnil prevod, a nespotrebovaných emisných kvót prenásobených ich priemernou trhovou cenou za príslušný kalendárny rok. V priebehu roka 2011 bude platiť daňovník preddavky na daň polročne do 30. júna a do 31. decembra 2011 vo výške jednej polovice predpokladanej dane. Túto daň vypočíta sadzbou dane 80 % z násobku priemernej trhovej ceny za rok 2010 a zapísaných emisných kvót na rok 2011 znížených o skutočne spotrebované emisné kvóty v roku 2010. Na rok 2012 bude platiť polročné preddavky vo výške jednej polovice daňovej povinnosti z daňového priznania za rok 2011. Daňové priznanie podá miestne príslušnému správcovi dane do 30. júna po skončení príslušného kalendárneho roka a v tejto lehote je daň aj splatná.

11.

Sankcie

Ak preddavok na daň nebol zaplatený v lehote alebo vo výške podľa zákona o dani z príjmov, vyrubí správca dane daňovému subjektu sankčný úrok podľa § 35b ods. 1 písm. e) zákona o správe daní. Sankčný úrok sa vyrubí až do dňa platby vrátane, najdlhšie však do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania. Výška sankčného úroku sa vypočíta z dlžnej sumy vo výške štvornásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky (ECB) platnej v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený, začínajúc dňom nasledujúcim po dni splatnosti. Pri výpočte sa použije sadzba ECB najmenej 15 %. Sankčný úrok sa nevyrubí, ak nepresiahne v jednotlivom prípade 16,60 eura.

TÉMA MESIACA

Platenie preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby Ing. Valéria Jarinkovičová

Do konca marca 2011 je potrebné podať za určených podmienok daňové priznanie k dani z príjmov za predchádzajúci rok 2010, ak lehota na jeho podanie nie je predĺžená. Z § 38 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSD“) vyplýva, že prílohu daňového priznania tvorí účtovná závierka podľa zákona o účtovníctve (ak ide o účtovnú jednotku) a doklady uvedené v príslušnom tlačive daňového priznania. V tejto lehote na podanie daňového priznania je daňový subjekt povinný vypočítanú daň aj zaplatiť. Do konca marca sú splatné aj preddavky na daň.

Právna úprava V zmysle § 66 ZSD daňovník platí preddavok na daň (ďalej aj „preddavok“)

a) v prípadoch určených ZSD alebo osobitným predpisom, b) na základe rozhodnutia správcu dane. Po skončení zdaňovacieho obdobia sa preddavky na daň započítavajú na úhradu dane. Platenie preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby je špecificky upravené v § 34 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“). Citované ustanovenie bolo novelami viackrát zmenené a doplnené. Podľa § 34 ods. 1 ZDP preddavky na daň platí v priebehu preddavkového obdobia daňovník, ktorého posledná známa daňová povinnosť presiahla 1 659,70 eura (50 000 Sk). Pojem posledná známa daňová povinnosť vymedzuje § 34 ods. 5 ZDP.

Štvrťročné a mesačné preddavky na daň

Rozlišujeme dvojaké preddavky: štvrťročné a mesačné. Ak posledná známa daňová povinnosť fyzickej osoby presiahla 1 659,70 eura a nepresiahla 16 596,96 eura, musí platiť štvrťročné preddavky na daň, a to vo výške 1/4 poslednej známej DÚPP 6-7/2011

Platenie preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby daňovej povinnosti. Štvrťročné preddavky na daň sú splatné do konca každého kalendárneho štvrťroka. Ak posledná známa daňová povinnosť daňovníka presiahla 16 596,96 eura (500 000 Sk), daňovník je povinný platiť mesačné preddavky na daň, a to vo výške 1/12 poslednej známej daňovej povinnosti. Tieto preddavky sú splatné do konca každého kalendárneho mesiaca.

Preddavkové obdobie

Preddavkové obdobie začína prvým dňom po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie (t. j. za predchádzajúci kalendárny rok) a končí uplynutím posledného dňa na podanie daňového priznania v nasledujúcom zdaňovacom období. Bežne teda trvá od 1. 4. do 31. 3. nasledujúceho roka, napr. od 1. 4. 2011 do 31. 3. 2012.

Príklad č. 1: Na základe oznámenia podaného v súlade s § 49 ZDP dňa 28. marca 2011 bude daňovníkovi – pánovi Milému – predĺžená lehota na podanie daňového priznania za rok 2010 do konca apríla 2011. V tomto prípade daňovník musí daň za rok 2010 zaplatiť do konca apríla 2011. Preddavkové obdobie mu začína 1. 5. 2011 a končí 31. 3. 2012 (ak opäť nedôjde k predĺženiu lehoty na podanie daňového priznania, a to za rok 2011). V tejto súvislosti dodajme: ak v priebehu roku 2010 pán Milý nebol povinný platiť preddavky na daň a z daňového priznania za rok 2010 mu vyplynie povinnosť platiť štvrťročné preddavky na daň, prvý preddavok zaplatí do konca júna 2011; ak mu vznikne povinnosť platiť mesačné preddavky na daň, prvý preddavok zaplatí do konca mája 2011. Ak v priebehu roku 2010 platil štvrťročné preddavky na daň vo výške napr. 650 eur, v tej istej výške zaplatí aj preddavok splatný 31. 3. 2011; ďalší štvrťročný preddavok splatný počas nového preddavkového obdobia dňa 30. 6. 2011 zaplatí už z poslednej známej daňovej povinnosti vypočítanej z daňového priznania za rok 2010 (ak mu nevznikne povinnosť platiť mesačné preddavky na daň – v tom prípade by prvý mesačný preddavok na daň musel zaplatiť už do konca mája 2011). Ak v priebehu roku 2010 platil mesačné preddavky na daň napr. vo výške 1 220 eur, v tej istej výške zaplatí preddavky na daň splatné do konca januára, februára, marca a apríla 2011. Nové preddavkové obdobie mu začína 1. 5. 2011. Ak je znovu povinný platiť mesačné preddavky na daň, a to napr. vo výške 780 eur, po prvý raz preddavok na daň v tejto výške zaplatí do konca mája 2011, a potom ich bude platiť počas preddavkového obdobia vždy do konca mesiaca. Ak mu však vznikne povinnosť platiť štvrťročné preddavky na daň, a to napr. vo výške 550 eur, po prvý raz túto sumu uhradí do konca júna 2011 a potom vždy do konca každého ďalšieho kalendárneho štvrťroka. Na úhradu dane za zdaňovacie obdobie sa započítavajú zaplatené preddavky na daň splatné v zdaňovacom období. Totiž podľa § 34 ods. 1 ZDP po skončení

TÉMA MESIACA zdaňovacieho obdobia sa preddavky na daň zaplatené na toto zdaňovacie obdobie započítajú na úhradu dane za toto zdaňovacie obdobie. Konkrétne na úhradu dane za rok 2010 je potrebné započítať zaplatené preddavky na daň splatné v priebehu roku 2010, t. j. od 1. 1. 2010 do 31. 12. 2010; táto suma sa uvádza na riadku 103 tlačiva daňového priznania typu B za rok 2010.

Výpočet preddavkov na daň na rok 2011

4.1

Posledná známa daňová povinnosť

Poslednou známou daňovou povinnosťou na tento cieľ sa rozumie „fiktívna“ daň vypočítaná: ä zo základu dane uvedeného v poslednom daňovom priznaní, teda konkrétne

v r. 69 tlačiva daňového priznania typu B za rok 2010 (v prípade použitia metódy vyňatia na zamedzenie dvojitého zdanenia vychádzame zo základu dane zníženého o vyňaté príjmy, teda z údaja na r. 80), ä zníženého o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2

písm. a) ZDP platnú v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky, t. j. o 3 559,30 eura, ä pri použití sadzby dane uvedenej v § 15 ZDP platnej v zdaňovacom období, na kto-

ré sú platené preddavky, t. j. 19 %; ä takto vypočítaná daň sa zníži o p

zápočet dane zaplatenej v zahraničí (za predchádzajúce zdaňovacie obdobie), t. j. sumy z riadka 86 a 90 tlačiva typu B za rok 2010,

daňový bonus uplatnený v priznaní za predchádzajúce zdaňovacie obdobie (r. 92 tlačiva typu B za rok 2010),

daň vybranú podľa § 43 ZDP (ak je príjem zahrnutý do základu dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, teda daň sa považuje za preddavok na daň), t. j. údaj z riadka 99 tlačiva typu B za rok 2010.

Pri výpočte poslednej známej daňovej povinnosti sa „nová“ nezdaniteľná časť základu dane podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDP odpočítava v plnej výške 3 559,30 eura zodpovedajúcej 19,2-násobku sumy platného životného minima, bez ohľadu na to, či si daňovník v poslednom daňovom priznaní mohol vzhľadom na výšku vykázaného základu dane uplatniť plnú sumu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Na uvedený cieľ je teda podstatné, či daňovníkovi na predmetnú nezdaniteľnú časť základu dane vzniká nárok. Analogicky od výšky dosiahnutého základu dane musíme abstrahovať aj v prípade poberateľov dôchodkov. Zaujíma nás to, kedy im bol priznaný dôchodok a aká je jeho celoročná výška. DÚPP 6-7/2011

Platenie preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby V prípade poberateľov dôchodkov uvedených v § 11 ods. 7 ZDP, napr. dôchodku starobného, ktorým nevzniká nárok na predmetnú nezdaniteľnú časť základu dane (len na prípadný rozdiel, ak ich ročný dôchodok je nižší než 3 559,30 eura), sa teda pri výpočte poslednej známej daňovej povinnosti z daňového priznania za rok 2010: ä ak už k 1. 1. 2010 je poberateľom dôchodku, základ dane za rok 2010 zníži o sumu

zodpovedajúcu (len) kladnému rozdielu medzi „novou“ základnou nezdaniteľnou časťou platnou v zdaňovacom období roka 2011 (3 559,30 eura) a úhrnnou sumou dôchodku, ktorá im bola vyplatená v roku 2010, pričom nie je podstatné, aká úhrnná suma dôchodku bude daňovníkovi vyplatená v roku 2011 – dodajme, že úhrnnú sumu dôchodku musí uviesť (práve kvôli preddavkom na daň) v r. 30 tlačiva daňového priznania za rok 2010, keďže už k 1. 1. 2010 je poberateľom dôchodku, ä ak daňovník k 1. 1. 2010 ešte nebol poberateľom dôchodku a dôchodok mu nebol

priznaný ani spätne k začiatku roka 2010, ale až v priebehu roku 2010, r. 30 nevyplní a na cieľ výpočtu poslednej známej daňovej povinnosti základ dane za rok 2010 zníži o nezdaniteľnú časť základu dane podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDP platnú na rok 2011 v plnej výške. Na tento cieľ (platenie preddavkov na rok 2011) je teda rozhodujúci stav k 1. 1. 2010. Ak sa daňovník stal poberateľom dôchodku až v roku 2011, napr. k 2. 2. 2011, r. 30 v tlačive daňového priznania za rok 2010 nevyplní a na tento cieľ základ dane za rok 2010 zníži o nezdaniteľnú časť základu dane podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDP platnú na rok 2011 v plnej výške.

4.2

Konkrétny príklad

Príklad č. 2: Daňovník – pán Smrek – mal v roku 2010 viac druhov príjmov. Podal daňové priznanie typu B. Uviedol v ňom príjmy zo závislej činnosti (§ 5 ZDP), z podnikania (§ 6 ZDP), z kapitálového majetku (konkrétne úrokové výnosy zo zahraničia – § 7 ZDP), ako aj ostatné príjmy podľa § 8 ZDP. Ešte v roku 2008 vykázal z podnikania stratu; časť z nej umoril už v daňovom priznaní za rok 2009 a celý zvyšok 2 000 eur mieni umoriť už v daňovom priznaní za rok 2010. Je ženatý. Jeho manželka prišla o prácu, jej posledný zamestnávateľ sa stal platobne neschopným a pani Smrekovej bola zo Sociálnej poisťovne v roku 2010 vyplatená dávka garančného poistenia v celkovej výške 3 660 eur. Je to príjem od dane oslobodený, ale do vlastných príjmov pani Smrekovej patrí. Iné príjmy nedosiahla. Spoločne sa starajú o dve vlastné deti, jedno skončilo sústavnú prípravu na povolanie pred dvomi rokmi (už sa nepovažuje za nezaopatrené), jedno ukončilo stredoškolské štúdium maturitou v júni 2010 a od 10. augusta je zamestnané, takže daňový bonus si daňovník uplatnil a zamestnávateľ mu ho priznal za 8 mesiacov roku 2010 (v celkovej výške 160,04 eura). Daňovník nepoberá žiadny z dôchodkov

TÉMA MESIACA uvedených v § 11 ods. 7 ZDP. V daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2010 o. i. uviedol: (v eurách) r. 31

Vlastné príjmy manželky (dávka garančného poistenia)

3 660,00

r. 37

Čiastkový základ dane z príjmov podľa § 5

8 720,00

r. 44

Čiastkový základ dane z príjmov podľa § 6

6 620,00

r. 48

Čiastkový základ dane z príjmov podľa § 7

50,00

r. 51

Čiastkový základ dane z príjmov podľa § 8

9 300,00

r. 66

Úhrn čiastkových základov dane z príjmov podľa § 6 – § 8 po znížení o uplatňovanú stratu

13 970,00

r. 69

Základ dane

22 690,00

r. 70

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka

2 199,98

r. 71

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku daňovníka

365,70

r. 74

Poistné na životné poistenie

200,00

r. 77

Základ dane znížený o NČZD

r. 78

Daň

r. 90

Daň uznaná na zápočet podľa Smernice Rady č. 2003/48/ES

r. 92

Nárok na daňový bonus

r. 99

Suma preddavku vybraná podľa § 43 ZDP

r. 100

Suma preddavku vybraná pri vrátení podielového listu obstaraného pred 1. 1. 2004

r. 101

Suma preddavku na daň vybraná podľa § 35 z príjmov podľa § 5

r. 102

Preddavky na daň zaplatené podľa § 34 ZDP

r. 105

Daň na úhradu

19 924,32 3 785,62 7,50 160,04 1,52 76,00 890,20 2 400,00 410,40

Výpočet poslednej známej daňovej povinnosti ovplyvnia len sumy na riadkoch 69, 90, 92 a 99. na r. 69

Základ dane

na r. 90

Daň uznaná na zápočet podľa Smernice Rady č. 2003/48/ES

na r. 92

Nárok na daňový bonus

na r. 99

Suma preddavku vybraná podľa § 43 ZDP

22 690,00 7,50 160,04 1,52

DÚPP 6-7/2011

Platenie preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby Výpočet preddavkov na daň: 22 690 - 3 559,30 = 19 130,70 x 0,19 = 3 634,833 € 3 634,83 - 7,50 - 160,04 - 1,52 = 3 465,77 € Keďže posledná známa daňová povinnosť pána Smreka v sume 3 465,773 € presiahla 1 659,70 € a nepresiahla 16 596,96 €, musí platiť štvrťročné preddavky na daň, a to vo výške 1/4 poslednej známej daňovej povinnosti, t. j.: 3 465,77 : 4 = 866,4425 €, pričom v konečnom dôsledku len vo výške polovice z vyčíslenej sumy, keďže mu plynuli aj príjmy zo závislej činnosti, pričom tento čiastkový základ dane nepresiahol polovicu celkového základu dane: 866,4425 : 2 = 433,221 €, po zaokrúhlení na eurocenty nadol 433,22 €.

Poznámka: V súlade s § 47 ZDP by sa pri výpočtoch nemalo zaokrúhľovať postupne vo viacerých stupňoch. Tieto preddavky sú splatné do konca každého kalendárneho štvrťroka, t. j.: é do konca júna 2011, é do konca septembra 2011, é do konca decembra 2011 a é do konca marca 2012.

Počas celého preddavkového obdobia, teda od 1. 4. 2011 až do konca marca 2012, musí pán Smrek platiť štvrťročné preddavky vo výške 433,22 eura. To, že medzitým do konca marca 2012 podá daňové priznanie za rok 2011, nemá na túto skutočnosť žiadny vplyv. Zo základu dane uvedeného v priznaní za rok 2011 vypočíta a bude uhrádzať preddavky až v období od 1. 4. 2012 do 31. 3. 2013. Dodajme, že výšku tohto preddavku na daň už neovplyvní ani prípadné dodatočné daňové priznanie za rok 2010, resp. vyrubenie dane správcom dane v inej výške (či sa nám to zdá byť dostatočne spravodlivé alebo nie, ale tak to vyplýva zo ZDP). Faktom však je, že za určených podmienok môžu byť preddavky určené v inej výške – podrobnejšie neskôr. Ešte poznamenajme, že štvrťročný preddavok na daň splatný 31. 3. 2010 daňovník, ako vieme, zaplatil ešte podľa poslednej známej daňovej povinnosti vypočítanej z priznania za rok 2008 podaného v roku 2009. V zmysle § 34 ods. 1 ZDP po skončení zdaňovacieho obdobia preddavky na daň zaplatené na toto (v tomto) zdaňovacie obdobie sa započítajú na úhradu dane za toto zdaňovacie obdobie. Táto formulácia nadväzuje na § 66 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

TÉMA MESIACA Príklad č. 3: Na úhradu dane pána Smreka za rok 2011, ak prvý kvartálny preddavok predstavoval napr. 350 €, sa započítajú zaplatené preddavky: 350 + 433,22 + 433,22 + 433,22 = 1 649,66 €. Štvrťroky

1. Q 2011 2. Q 2011 3. Q 2011 4. Q 2011 1. Q 2012

Preddavky platené v preddavkovom období v € Započítanie na úhradu dane za rok 2011 v €

350

433,22

Zmena poslednej známej daňovej povinnosti

Zároveň z § 34 ods. 5 vyplýva, že preddavky na daň splatné do začiatku (nového) preddavkového obdobia sa nemenia, takže ak pán Smrek zaplatil preddavok splatný 31. 3. 2011 vo výške 350 eur (vypočítaný z daňového priznania za rok 2009), pričom od 1. 4. 2011 má platiť preddavky vo vyčíslenej výške 433,22 eura (vypočítané z priznania za rok 2010), preddavok zaplatený 31. 3. 2011 sa nemení, teda nemusí nič doplatiť.

Príklad č. 4: Ak by pán Smrek zaplatil preddavok splatný 31. 3. 2011 vo výške 800 eur, pričom od 1. 4. 2011 by mal platiť preddavky vo výške 433,22 eura (vypočítané z priznania za rok 2010), teda v nižšej sume, rozdiel 366,78 eura (800 - 433,22) sa započíta na úhradu ďalších preddavkov na daň platených po tejto zmene, ak daňovník o vrátenie tohto rozdielu nepožiada. Pokiaľ teda pán Smrek o vrátenie tohto rozdielu nepožiada, v takomto prípade nebude musieť zaplatiť preddavok splatný 30. 6. 2011 vo výške 433,22 eura, ale len vo výške 66,44 eura (433,22 - 366,78). Celkovo bude mať uhradenú správnu sumu 866,44 eura. Štvrťroky

1. Q 2011 2. Q 2011 3. Q 2011 4. Q 2011 1. Q 2012

Preddavky platené v preddavkovom období v € Započítanie na úhradu dane za rok 2011 v €

800

66,44

433,22

66,44

433,22

Na úhradu dane pána Smreka za rok 2011, ak prvý kvartálny preddavok predstavoval 800 eur, sa započítajú zaplatené preddavky: 800 + 66,44 + 433,22 + 433,22 = 1 732,88 eura.

Poznámka: Druhá časť § 34 ods. 5 ZDP bola desiatou novelou ZDP z 28. 10. 2005 zmenená. Vyplýva z nej, že pri zmene poslednej známej daňovej povinnosti z podaného daňového priznania v bežnom zdaňovacom období k začiatku preddavkového obdobia sa preddavky na daň splatné do začiatku tohto preddavkového obdobia nemenia. Ak preddavky na daň zaplatené do tejto zmeny sú vyššie ako preddavky DÚPP 6-7/2011

Platenie preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby vypočítané z podaného daňového priznania, suma preddavkov z poslednej známej daňovej povinnosti prevyšujúca sumu preddavkov vypočítaných z podaného daňového priznania sa započíta na úhradu ďalších preddavkov na daň platených po tejto zmene alebo sa na základe žiadosti daňovníkovi vráti. Na rozdiel od právneho stavu pred 1. 1. 2006 tento rozdiel správca dane (miestne príslušný daňový úrad) daňovníkovi vráti, ak o to on požiada.

Príklad č. 5: Ak by pán Smrek zaplatil preddavok splatný 31. 3. 2011 vo výške 200 eur, pričom od 1. 4. 2011 by mal platiť preddavky vo vyčíslenej výške 433,22 eura (vypočítané z priznania za rok 2010), preddavok zaplatený 31. 3. 2011 nemusí meniť (doplatiť).

Príklad č. 6: Ak pán Smrek zaplatil preddavok splatný 31. 3. 2011 vo výške 800 eur, pričom od 1. 4. 2011 by mal platiť preddavky vo vyčíslenej výške 433,22 eura (vypočítané z priznania za rok 2010), rozdiel 366,78 eura (800 - 433,22) sa započíta na úhradu ďalších preddavkov na daň platených po tejto zmene, ak daňovník o vrátenie tohto rozdielu nepožiada. Pán Smrek v takomto prípade teda nebude musieť zaplatiť preddavok splatný 30. 6. 2011 vo výške 433,22 eura, ale len 66,44 eura. Štvrťroky

1. Q 2011 2. Q 2011 3. Q 2011 4. Q 2011 1. Q 2012

Preddavky platené v preddavkovom období v € Započítanie na úhradu dane za rok 2011 v €

800

433,22

66,44

433,22

Na úhradu dane pána Smreka za rok 2011, ak prvý kvartálny preddavok predstavoval 800 eur, sa započítajú zaplatené preddavky: 800 + 66,44 + 433,22 + 433,22 = 1 732,88 eura.

Iné platenie preddavkov na daň

6.1

Preddavky na daň inak

V súlade s § 34 ods. 4 ZDP v odôvodnených prípadoch môže správca dane na žiadosť daňovníka určiť preddavky na daň inak, ak suma preddavkov nezodpovedá predpokladanej výške dane, na ktorú sú platené. Oprávnenie správcu dane rozhodnúť o platení preddavkov vyplýva aj z § 66 ZSD.

6.2

Platenie preddavkov daňovníkom s príjmami podľa § 5

Podľa § 34 ods. 6 ZDP daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou (daňový rezident SR) s príjmami zo závislej činnosti (§ 5) od zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane ani zahraničným platiteľom dane podľa § 48, platí preddavky na daň miestne príslušnému správcovi dane vo výške vypočítanej z príjmu vyplateného (resp. poukázaného alebo pripísaného na účet daňovníka) v príslušnom

TÉMA MESIACA kalendárnom mesiaci spôsobom podľa § 35 (v citovanom ustanovení je upravený spôsob výpočtu mesačných preddavkov na daň zo zdaniteľnej mzdy). Tieto preddavky sú splatné do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom daňovníkovi bol takýto príjem vyplatený, poukázaný alebo pripísaný na účet. Začatie poberania tohto príjmu je povinný daňovník oznámiť miestne príslušnému správcovi dane do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom mu po prvýkrát bol takýto príjem vyplatený, poukázaný alebo pripísaný. Ak teda „náš“ daňový rezident SR vykonáva závislú činnosť na našom území pre zamestnávateľa, ktorý nemá povinnosti platiteľa dane, o. i. povinnosť v priebehu roka vyplácané sumy riadne zdaňovať, musí si sám platiť preddavky na daň. Začatie poberania tohto príjmu je povinný daňovník oznámiť miestne príslušnému správcovi dane do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom mu po prvýkrát bol takýto príjem vyplatený, poukázaný alebo pripísaný.

Príklad č. 7: Zamestnanec istej českej s. r. o. (právnickej osoby so sídlom v Českej republike), ktorá u nás nemá stálu prevádzkareň, daňový rezident SR, pán Pokojný, vykonáva na našom území závislú činnosť na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej na dobu piatich mesiacov. Tieto príjmy sú u nás zdaniteľné (daňový rezident SR vykonáva závislú činnosť na území SR). Keďže jeho český zamestnávateľ tu nemá stálu prevádzkareň (ide len o prieskum trhu na našom území) ani tu nezamestnáva osoby viac ako 183 dní, nestáva sa zahraničným platiteľom dane v zmysle § 48 ZDP a daňovník si sám musí platiť preddavky na daň a po skončení roka podať daňové priznanie. V nasledujúcom odseku 7 je upravené platenie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti v prípade daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (daňového nerezidenta SR) s príjmami podľa § 16 ods. 1 písm. b) ZDP (zo závislej činnosti vykonávanej na našom území), ak pracuje u zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane ani zahraničným platiteľom dane. Tento daňovník, nerezident SR, platí preddavky na daň z týchto príjmov zo závislej činnosti miestne príslušnému správcovi dane vypočítané z príjmu vyplateného, poukázaného alebo pripísaného na účet daňovníka v príslušnom kalendárnom mesiaci, zníženého o pomernú časť nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 1 písm. a), pri použití sadzby dane podľa § 15, platných v zdaňovacom období, za ktoré boli príjmy vyplatené, poukázané alebo pripísané. Tieto preddavky sú splatné do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol daňovníkovi takýto príjem vyplatený, poukázaný alebo pripísaný na účet. Začatie poberania tohto príjmu je povinný daňovník oznámiť miestne príslušnému správcovi dane do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom mu po prvýkrát bol takýto príjem vyplatený, poukázaný alebo pripísaný. Ak zo zmluvy, na základe ktorej tento daňovník poberá príjmy a) vyplýva, že na území Slovenskej republiky sa bude zdržiavať viac ako 183 dní, platí preddavky na daň od začiatku svojho pobytu na území Slovenskej republiky, DÚPP 6-7/2011

Platenie preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby b) nevyplýva, že na území Slovenskej republiky sa bude zdržiavať viac ako 183 dní, platí preddavky na daň až za kalendárny mesiac nasledujúci po uplynutí 183 dní pobytu na území Slovenskej republiky.

Príklad č. 8: Francúzska firma vyslala na naše územie svojho zamestnanca, pána Schneidera, aby pre slovenského zákazníka tejto spoločnosti, istú s. r. o. so sídlom v Košiciach, vykonal montáž technologického zariadenia. Podľa zmluvy doba pobytu pána Schneidera na našom území mala predstavovať 8 mesiacov. Podľa čl. 5 ods. 3 príslušnej medzinárodnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia (č. 73/1975 Zb.) francúzskej spoločnosti u nás stála prevádzkareň nevznikla. Ak by zamestnanec vykonával závislú činnosť u nás menej ako 183 dní, tento príjem by u nás nebol zdaniteľný (čl. 15 ods. 2 zmluvy), podliehal by zdaneniu len vo Francúzsku. Keďže však ide o obdobie dlhšie než 183 dní, nie je splnená jedna z podmienok podľa čl. 15 ods. 2 zmluvy a príjem podlieha zdaneniu u nás. Akým spôsobom sa má príjem zdaniť? Príjem vypláca subjekt, ktorý nie je naším platiteľom dane. Je potrebné skúmať, či sa stáva zahraničným platiteľom dane podľa § 48 ZDP – nemá u nás stálu prevádzkareň, zamestnáva tu osobu viac ako 183 dní, ale ide o poskytovanie služieb v zmysle § 16 ods. 1 písm. c) ZDP. Takže francúzska spoločnosť sa nestáva zahraničným platiteľom dane a pán Schneider je povinný oznámiť začatie poberania tohto príjmu miestne príslušnému správcovi dane do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom mu po prvýkrát bol takýto príjem vyplatený (resp. poukázaný alebo pripísaný) a začať si sám platiť preddavky na daň.

Ukončenie platenia preddavkov na daň

Do 31. 12. 2007 v súlade s § 34 ods. 8 ZDP platilo: Ak daňovník prestal (prestane) vykonávať činnosť alebo poberať zdaniteľné príjmy, nevzťahuje sa naňho povinnosť platiť preddavky, a to od nasledujúceho splatného preddavku. Tieto skutočnosti oznámi správcovi dane. Takáto dikcia citovaného ustanovenia prinášala v praxi problémy najmä v situácii, keď daňovník pozastavil alebo prerušil živnosť, ale naďalej mu plynuli zdaniteľné príjmy. Preto bolo s účinnosťou od 1. 1. 2008 toto ustanovenie spresnené. Ak daňovník skončil podnikanie, inú samostatnú zárobkovú činnosť, prenájom v zmysle § 17 ods. 9 ZDP a výkon závislej činnosti a poberanie príjmov (§ 5 ZDP), z ktorých sa platia preddavky na daň podľa § 34 ods. 6 a 7, nie je povinný platiť preddavky na daň, a to od platby preddavku, ktorá je splatná po dni, v ktorom došlo k zmene rozhodujúcich skutočností. V zmysle § 17 ods. 9 ZDP sa za skončenie podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu považuje zánik oprávnenia, osvedčenia alebo iného rozhodnutia na výkon činnosti, prerušenie alebo pozastavenie a neobnovenie podnikania

TÉMA MESIACA do lehoty na podanie daňového priznania (s výnimkou sezónnych činností) alebo skončenie poberania príjmov z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo poberania príjmov z prenájmu. Ak daňovník napr. podniká na základe živnostenského oprávnenia a na jeho žiadosť z októbra 2010 mu živnostenský úrad v súlade s § 58 ods. 2 písm. c) zákona č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov pozastaví živnosť do konca júna 2011, takže je zrejmé, že činnosť neobnoví do lehoty na podanie daňového priznania (za rok 2010), ide podľa § 17 ods. 9 ZDP o skončenie podnikania a v súlade s § 34 ods. 8 ZDP daňovník prestáva byť povinný platiť preddavky na daň. Túto skutočnosť však musí oznámiť daňovému úradu. Ak by okrem príjmov z podnikania poberal aj príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP, z ktorých mu zamestnávateľ zrážal preddavky na daň podľa § 35 ZDP, alebo príjmy z kapitálového majetku podľa § 7 ZDP, alebo ostatné príjmy podľa § 8 ZDP, alebo ich kombináciu, táto skutočnosť nemá vplyv na uplatnenie ustanovenia § 34 ods. 8 zákona ZDP. Napríklad, ak daňovník, ktorý podnikal popri zamestnaní, ukončí podnikanie, už nemá povinnosť platiť ďalšie preddavky na daň podľa § 34 ZDP, aj keď príjmy zo závislej činnosti mu naďalej plynú. Daňovník vykonávajúci závislú činnosť na území SR u zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane a ani zahraničným platiteľom dane podľa § 48 ZDP, je povinný, ako už bolo uvedené, odvádzať preddavky podľa § 34 ods. 6, resp. 7 ZDP (taktiež sa naňho vzťahuje povinnosť podať daňové priznanie). Ak tento daňovník ukončí vykonávanie závislej činnosti a poberanie týchto príjmov, neplatí preddavky na daň podľa § 34 ods. 8 ZDP, a to od preddavku, ktorý je splatný po dni, v ktorom došlo k ukončeniu výkonu závislej činnosti alebo poberania príjmov, z ktorých sa platili preddavky na daň podľa odsekov 6 a 7. V prípade, ak daňovník dosahuje príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, resp. z prenájmu (§ 6) a zároveň dosahuje aj príjmy zo závislej činnosti podľa § 5, z ktorej ale sám platí preddavky podľa § 34 ods. 6 a 7 ZDP a skončí len jednu z uvedených činností, naďalej je povinný platiť preddavky podľa § 34 ZDP. Ak daňovníkovi plynie niekoľko druhov príjmov patriacich do § 6 ZDP, napr. príjmy zo živnosti (§ 6 ods. 1) i príjmy z prenájmu nehnuteľnosti (§ 6 ods. 3), ukončenie živnostenského podnikania v tomto prípade nespôsobuje skončenie platenia preddavkov na daň. Daňovník naďalej poberá zdaniteľné príjmy z prenájmu.

Kto neplatí preddavky na daň Preddavky na daň neplatí daňovník:

ä ktorého posledná známa daňová povinnosť nepresiahla 1 659,70 eura (50 000 Sk), ä ktorý poberal v predchádzajúcom zdaňovacom období len príjmy: p

uvedené v § 7 (z kapitálového majetku) alebo DÚPP 6-7/2011

Platenie preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby p

§ 8 (ostatné príjmy), alebo

z ktorých sa vyberá daň zrážkovým spôsobom (§ 43), alebo

zo závislej činnosti zdaňované preddavkovým spôsobom podľa § 35 ZDP.

Z tejto pôvodnej formulácie § 34 ods. 9 ZDP zároveň nepriamo vyplývalo, že preddavky nemusí platiť ani ten subjekt, ktorý má kombináciu uvedených príjmov, napr. príjmy z kapitálového majetku (§ 7) a príjmy z predaja nehnuteľnosti (§ 8). Kvôli jednoznačnosti bolo znenie citovaného ustanovenia desiatou novelou ZDP z 28. 10. 2005 spresnené.

Príklad č. 9: Pani Malá je zamestnaná. Okrem príjmov zo závislej činnosti (§ 5 ZDP) dosiahla v roku 2010 aj príjem zdaňovaný zrážkovým spôsobom podľa § 43 ZDP (úroky z prostriedkov na sporožírovom účte) a príjem z predaja záhradnej chatky (kúpenej v roku 2008) patriaci do § 8 ZDP. Nie je povinná platiť preddavky na daň. V zmysle § 34 ods. 10 ZDP sa špecifickým spôsobom prihliada na skutočnosť, že daňovník okrem iných druhov príjmov dosahuje aj príjmy zo závislej činnosti (zdaňované už v priebehu roku vyplácajúcim subjektom). Ak čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti predstavuje 50 % a menej, preddavky na daň sa platia v polovičnej výške; pokiaľ však tento čiastkový základ dane tvorí viac ako 50 % z celkového základu dane, daňovník nie je povinný preddavky na daň platiť. Je potrebné podotknúť, že vypočítaný percentuálny podiel sa nijako nezaokrúhľuje. Ak čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti predstavuje napr. 50,12 %, daňovník nie je povinný preddavky na daň platiť. Zaokrúhlenie na 50 % by viedlo k chybnému záveru, že daňovník má platiť preddavky na daň (v polovičnej výške).

Príklad č. 10: Pán Šťastný popri zamestnaní podniká. Okrem príjmov zo závislej činnosti a z podnikania dosiahol v roku 2010 aj príjem z prenájmu garáže podliehajúci zdaneniu. Jeho posledná známa daňová povinnosť vyčíslená zo základu dane za rok 2010 predstavuje 1 800 eur. Ak z daňového priznania vyplýva, že čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti predstavuje napr. 34 % z celkového základu dane, vzťahuje sa naňho povinnosť platiť preddavky na daň v polovičnej výške. Od 1. 4. 2011 bude pán Šťastný uhrádzať štvrťročné preddavky na daň vo výške 225 eur. Výpočet: 1 800 eur : 4 = 450 eur; 450 eur : 2 = 225 eur. Čo dodať na záver: Je potrebné zdôrazniť najmä to, že daňovníci by mali venovať tejto problematike primeranú pozornosť. Správca dane totiž nie je povinný daňovníka upozorniť na to, že mu vznikla povinnosť platiť preddavky na daň.

DANE A ÚČTOVNÍCTVO

Transferové oceňovanie v teórii a praxi – 2. časť Ing. Dalila Kutišová Luknárová

Tento príspevok je už druhým zo seriálu článkov venovaných problematike transferového oceňovania. V predchádzajúcej časti sme si vysvetlili podstatu a význam transferového oceňovania, úlohu princípu nezávislého vzťahu, oboznámili sme sa s druhmi transakcií nadnárodných spoločností a s politikou tvorby transferových cien. Ďalej sme sa dozvedeli, akú úlohu zohráva článok 9 – Prepojené podniky Modelovej zmluvy OECD o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku (ďalej len „Modelová zmluva OECD“) a Smernica o transferovom oceňovaní pre nadnárodné spoločnosti a správy daní (ďalej len „Smernica o transferovom oceňovaní“.). V tejto časti si vysvetlíme, ako ovplyvňuje transferová cena základ dane z príjmov a na ktoré osoby sa vzťahujú pravidlá transferového oceňovania.

Vplyv transferovej ceny na základ dane z príjmov

Podľa § 17 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) súčasťou základu dane zahraničnej závislej osoby je aj rozdiel, o ktorý sa ceny pri vzájomných obchodných vzťahoch zahraničných závislých osôb vrátane cien za poskytnuté služby, pôžičky a úvery líšia od cien používaných medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných vzťahoch, pričom tento rozdiel znížil základ dane. Pri určení rozdielu sa použije postup podľa § 18 zákona o dani z príjmov. Toto ustanovenie vytvára právny priestor na vykonanie primárnej úpravy základu dane podľa článku 9 ods. 1 Modelovej zmluvy OECD. Ak je zmluvnou stranou kontrolovanej transakcie rezident štátu, s ktorým Slovenská republika uzatvorila zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, pri úprave základu dane sa postupuje aj podľa článku 9 – Prepojené podniky príslušnej zmluvy. Pri praktickej aplikácii príslušných zákonných ustanovení je však potrebné využívať aj výkladovú základňu, ktorú poskytuje Smernica o transferovom oceňovaní. Keďže smernica podlieha priebežným aktualizáciám, pri jej aplikácii treba prihliadať na znenie platné v čase plánovania a uskutočnenia transakcie. Primárnu úpravu je však možné vykonať, aj keď je zmluvnou stranou transakcie osoba, ktorá je rezidentom nezmluvného štátu. V takomto prípade postupujeme len podľa vnútroštátneho daňového predpisu. DÚPP 6-7/2011

Transferové oceňovanie v teórii a praxi Primárnou úpravou sa základ dane vždy len zvyšuje. Zníženie základu dane je možné vykonať v rámci korešpondujúcich úprav. Na tom je založená celá filozofia transferového oceňovania. Primárna úprava môže byť vyvolaná buď znížením ceny prijatej služby, nakupovaného tovaru a iných druhov nakupovaných aktív, znížením úroku z prijatej pôžičky alebo úveru uplatnených zahraničnou závislou osobou pri transakciách s inými členmi nadnárodnej skupiny, alebo zvýšením ceny poskytovanej služby, predávaného tovaru a iných druhov predávaných aktív, zvýšením úroku z poskytnutej pôžičky alebo úveru uplatnených zahraničnou závislou osobou pri transakciách s inými členmi nadnárodnej skupiny, ak sa tieto ceny líšia od porovnateľnej nezávislej trhovej ceny. Túto neúčtovnú úpravu základu dane si vykoná daňovník v daňovom priznaní alebo správca dane pri daňovej kontrole. Ak sú transferové ceny stanovené tak, že zohľadňujú princíp nezávislého vzťahu a takto sa premietajú do výsledku hospodárenia daňovníka, nie je potrebné vykonať úpravu základu dane v daňovom priznaní.

Osoby, na ktoré sa vzťahujú pravidlá transferového oceňovania v Slovenskej republike

Povinnosť oceňovať transakcie v súlade s princípom nezávislého vzťahu sa vzťahuje len na zahraničné závislé osoby. Článok 9 ods. 1 Modelovej zmluvy OECD v plnom rozsahu prenecháva definíciu závislých osôb na vnútroštátne predpisy zmluvných štátov. S ohľadom na vyššie uvedené sú medzi jednotlivými štátmi výrazné rozdiely v definícii zahraničných závislých osôb. To môže mať za následok buď dvojité ekonomické zdanenie, alebo dvojité ekonomické nezdanenie konkrétneho príjmu. Tento faktor je potrebné zohľadňovať pri praktickej aplikácii problematiky transferového oceňovania.

Príklad č. 1: Spoločnosť ALFA X má 49 % podiel na základnom imaní spoločnosti ALFA Y. Spoločnosť ALFA X je rezidentom štátu X, v ktorom je vlastníctvo viac ako 25 % majetkového podielu na základnom imaní obchodnej spoločnosti rozhodujúcim kritériom pre posudzovanie závislých osôb. Spoločnosť ALFA Y je rezidentom štátu Y, v ktorom je vlastníctvo viac ako 50 % majetkového podielu na základnom imaní obchodnej spoločnosti rozhodujúcim kritériom pre posudzovanie závislých osôb. V takomto prípade v transakciách medzi ALFA X a ALFA Y štát X bude nazerať na tieto transakcie ako na transakcie uskutočňované medzi zahraničnými závislými osobami (bude teda požadovať, aby cena kontrolovanej transakcie bola stanovená v súlade s princípom nezávislého vzťahu) a štát Y na tieto transakcie bude nazerať ako na transakcie uskutočňované medzi nezávislými osobami (v prípade primárnej úpravy vykonanej v štáte X zrejme nepovolí vykonať korešpondujúcu úpravu v štáte Y). V Slovenskej republike sú osoby, na ktoré sa vzťahujú pravidlá transferového oceňovania, zadefinované v § 2 písm. n) až r) zákona o dani z príjmov. Podľa § 2 písm. n) závislými osobami sú osoby blízke alebo ekonomicky, personálne alebo inak prepojené osoby. Blízkymi osobami v zmysle § 116 a 117 Občianskeho zákonníka sú

DANE A ÚČTOVNÍCTVO predovšetkým príbuzní v priamom rade (t. j. dieťa, rodič, prarodič), súrodenec a manžel. Pre účely transferového oceňovania sa berie do úvahy len vzťah tuzemských fyzických osôb alebo právnických osôb k zahraničným fyzickým osobám alebo právnickým osobám, kedy hovoríme o „zahraničných závislých osobách“ [§ 2 písm. r) zákona o dani z príjmov]. Podľa § 2 písm. o) zákona o dani z príjmov ekonomickým alebo personálnym prepojením je účasť jednej osoby na majetku, kontrole alebo vedení druhej osoby, ako aj vzťah medzi „sesterskými spoločnosťami“, ktoré sú pod spoločnou kontrolou alebo vedením tretej osoby (fyzickej alebo právnickej) alebo v ktorých má táto tretia osoba priamy alebo nepriamy majetkový podiel. Ide vždy o obojsmerný vzťah. Závislou osobou je teda materská spoločnosť, ktorá má vklad v dcérskej spoločnosti a rovnako aj dcérska spoločnosť, v ktorej má táto materská spoločnosť vklad. Účasťou na majetku alebo kontrole sa rozumie: ä viac ako 25 % priamy podiel jednej osoby na základnom imaní alebo na hlasova-

cích právach inej právnickej osoby alebo ä viac ako 25 % nepriamy podiel jednej osoby na základnom imaní alebo na hlasova-

cích právach inej právnickej osoby, alebo ä viac ako 25 % nepriamy odvodený podiel jednej osoby na základnom imaní alebo

na hlasovacích právach inej právnickej osoby. Nepriamy podiel sa vypočíta súčinom percentuálnej výšky priamych podielov vydelených stami a takto vypočítaný výsledok sa vynásobí stami.

Príklad č. 2: Spoločnosť ALFA SK – rezident Slovenskej republiky, poskytla spoločnosti ALFA CZ – rezidentovi Českej republiky, službu. Chceme zistiť, či ocenenie tejto transakcie podlieha pravidlám transferového oceňovania. Preto musíme preveriť, či spoločnosti ALFA SK a ALFA CZ sú zahraničnými závislými osobami. Spoločnosť ALFA SK má 51 % priamy podiel na základnom imaní spoločnosti ALFA PL a zároveň spoločnosť ALFA PL má 51 % priamy podiel na základnom imaní spoločnosti ALFA CZ. V takomto prípade spoločnosť ALFA SK má v spoločnosti ALFA CZ nepriamy podiel vo výške 26 %. Spoločnosti ALFA SK a ALFA CZ sú zahraničnými závislými osobami. 51 % ALFA SK

51 % ALFA PL

ALFA CZ

Príklad č. 3: Spoločnosť ALFA SK poskytla spoločnosti ALFA NL úver s úrokovou sadzbou 3 M EURIBOR + 0,75 % p. a. Otázkou je, či výška úroku z poskytnutého úveru podlieha pravidlám transferového oceňovania. DÚPP 6-7/2011

Transferové oceňovanie v teórii a praxi Spoločnosť ALFA SK má 24 % podiel na základnom imaní spoločnosti ALFA NL. Zmluvne však bolo dohodnuté, že bude vykonávať väčšinu (51 %) hlasovacích práv. S ohľadom na znenie § 2 písm. o) 1. bod zákona o dani z príjmov sú spoločnosti ALFA SK a ALFA NL zahraničnými závislými osobami (51 % podiel na hlasovacích právach). Preto sa pravidlá transferového oceňovania na uvedenú transakciu vzťahujú. Nepriamy odvodený podiel sa vypočíta súčtom nepriamych podielov. Použije sa na výpočet výšky účasti jednej osoby (napr. osoby A1) na majetku alebo kontrole inej osoby (napr. osoby A4), ak táto jedna osoba (t. j. osoba A1) má účasť na majetku alebo kontrole niekoľkých osôb (napr. osoby A2 a osoby A3), z ktorých každá (t. j. osoba A2 a rovnako aj osoba A3) má účasť na majetku alebo kontrole tej istej inej osoby (t. j. osoby A4).

Príklad č. 4: Spoločnosť BETA SK – rezident Slovenskej republiky, poskytla službu spoločnosti BETA CZ – rezidentovi Českej republiky. Chceme zistiť, či ocenenie tejto transakcie podlieha pravidlám transferového oceňovania. Preto musíme preveriť, či spoločnosti BETA SK a BETA CZ sú zahraničnými závislými osobami. Spoločnosť BETA SK má 26 % priamy podiel na základnom imaní spoločnosti BETA H a táto má 51 % priamy podiel za základnom imaní spoločnosti BETA CZ. Zároveň spoločnosť BETA SK má 26 % priamy podiel na základnom imaní spoločnosti BETA D a táto má 49 % priamy podiel na základnom imaní spoločnosti BETA CZ. Spoločnosti BETA SK a BETA CZ sú závislými osobami, pretože spoločnosť BETA SK má v spoločnosti BETA CZ 13,26 % nepriamy podiel prostredníctvom spoločnosti BETA H a zároveň má v nej aj ďalší 12,74 % nepriamy podiel prostredníctvom spoločnosti BETA D. V úhrne má teda spoločnosť BETA SK v spoločnosti BETA CZ 26 % nepriamy odvodený podiel. Tieto spoločnosti sú aj zahraničnými závislými osobami, pretože spoločnosť BETA SK je rezidentom Slovenskej republiky a spoločnosť BETA CZ je rezidentom Českej republiky. 26 %

BETA SK

26 % BETA D

BETA H 51 %

BETA CZ

49 %

Ak výška nepriameho odvodeného podielu presahuje 50 %, všetky osoby, prostredníctvom ktorých bola jeho výška počítaná, sú ekonomicky prepojené bez ohľadu na skutočnú výšku ich podielu. Z uvedeného dôvodu aj nižšie majetkové podiely, ako je 25 % podiel, podmienku vzájomnej prepojenosti osôb v takomto prípade spĺňajú. Ide o veľmi dôležité vnútroštátne obranné ustanovenie zamerané na zabránenie daňového úniku, pretože „nepodchytením“ takéhoto „slabého miesta“ by sa v daňovom zákone vytvoril priestor na jeho zneužívanie.

DANE A ÚČTOVNÍCTVO Príklad č. 5: Spoločnosť GAMA SK – rezident Slovenskej republiky, poskytla službu spoločnosti GAMA D – nemeckému rezidentovi. Chceme zistiť, či ocenenie tejto transakcie podlieha pravidlám transferového oceňovania. Preto musíme preveriť, či spoločnosti GAMA SK a GAMA D sú zahraničnými závislými osobami. Spoločnosť GAMA CZ má 100 % podiel na spoločnosti GAMA H a zároveň má 100 % podiel aj v spoločnosti GAMA D. Pritom spoločnosť GAMA H má 99 % podiel v spoločnosti GAMA SK a spoločnosť GAMA D má len 1 % podiel v spoločnosti GAMA SK. V tomto prípade všetky spoločnosti (t. j. GAMA CZ, GAMA H, GAMA D a GAMA SK) sú závislými osobami. Je to logické, lebo v skutočnosti spoločnosť GAMA CZ je 100 % nepriamym vlastníkom spoločnosti GAMA SK, čo je vypočítané cez nepriamy odvodený podiel. Prostredníctvom spoločnosti GAMA H má v nej 99 % nepriamy podiel a prostredníctvom spoločnosti GAMA D má v nej 1 % nepriamy podiel. Z uvedeného teda vyplýva, že spoločnosti GAMA SK a GAMA D sú zahraničnými závislými osobami, preto sa na ocenenie predmetnej transakcie vzťahujú pravidlá transferového oceňovania.

100 %

GAMA CZ

100 % GAMA D

GAMA H 99 %

GAMA SK

Pri určení výšky podielu sa rovnako zohľadňujú aj majetkové podiely a hlasovacie práva, ktoré sú v rukách blízkych osôb v zmysle § 116 a § 117 Občianskeho zákonníka. Do úvahy sa teda berú podiely príbuzných v priamom rade (t. j. detí, rodičov, prarodičov), ale aj súrodencov alebo manželov.

Príklad č. 6: Pán Procházka – rezident Českej republiky, odkúpil od spoločnosti DELTA SK ojazdený osobný automobil. Chceme zistiť, či sa pravidlá transferového oceňovania vzťahujú aj na túto transakciu. Pán Procházka – rezident Českej republiky, má 13 % podiel v slovenskej spoločnosti DELTA SK. Jeho manželka pani Procházková – rovnako rezident Českej republiky, má taktiež 13 % podiel na základnom imaní tejto spoločnosti. Potom obidvaja manželia majú spolu 26 % podiel na základnom imaní spoločnosti DELTA SK. V tomto prípade manželia Procházkovci a spoločnosť DELTA SK sú zahraničnými závislými osobami. Na predmetnú transakciu sa teda pravidlá transferového oceňovania vzťahujú. Účasť na riadení alebo kontrole znamená zaangažovanosť osôb na podnikovom riadení obchodnej spoločnosti alebo družstva, účasť v predstavenstve a v dozornej DÚPP 6-7/2011

Transferové oceňovanie v teórii a praxi rade tejto spoločnosti. Štatutár alebo konateľ spoločnosti ako osoba oprávnená zastupovať spoločnosť sa vždy považuje za osobu zúčastňujúcu sa na riadení a kontrole. Ak je fyzická osoba, ktorá je rezidentom Slovenskej republiky, zároveň aj konateľom zahraničnej právnickej osoby, FO a PO sú navzájom zahraničnými závislými osobami. Uvedené platí samozrejme aj v prípade zahraničného konateľa v slovenskej právnickej osobe.

Príklad č. 7: Spoločnosť HAIR DRYER SK je výrobcom sušičov na vlasy v Slovenskej republike. Tieto sušiče predáva nezávislému distributérovi v cene 20 € za kus. Desať kusov z týchto sušičov predala pánovi Janotkovi – konateľovi materskej spoločnosti HAIR DRYER DISTRIBUTION CZ, ktorý je rezidentom v Českej republike, v cene 9 € za kus. Táto transakcia môže byť predmetom transferového oceňovania, pretože spoločnosť HAIR DRYER SK a pán Janotka – konateľ spoločnosti HAIR DRYER DISTRIBUTION CZ, sú zahraničné závislé osoby. Pán Janotka sa zúčastňuje na riadení spoločnosti HAIR DRYER DISTRIBUTION CZ a spoločnosti HAIR DRYER SK a HAIR DRYER DISTRIBUTION CZ sú ekonomicky prepojené spoločnosti. Iným prepojením je vzťah osôb, ktoré síce nespĺňajú vyššie uvedené požiadavky ekonomického alebo personálneho prepojenia, ale vytvorili medzi sebou obchodný alebo finančný vzťah prevažne za účelom zníženia základu dane. Toto ustanovenie sa využije predovšetkým v prípade, ak tuzemská fyzická alebo právnická osoba uskutočňuje transakcie s osobou sídliacou v daňovom raji alebo v niektorej z krajín so zvýhodneným daňovým režimom, ktoré nezodpovedajú štandardným podmienkam princípu nezávislého vzťahu.

Príklad č. 8: Spoločnosť HAIR DRYER SK je výrobcom sušičov na vlasy v Slovenskej republike. Tieto sušiče predáva nezávislej spoločnosti Q so sídlom na Britských panenských ostrovoch v cene 6 € za kus. Pritom výrobné náklady na zhotovenie jedného sušiča sú 10 €. Nezávislým odberateľom tie isté sušiče predáva za 18 € za kus. Napriek tomu, že spoločnosti HAIR DRYER SK a Q nie sú ekonomicky ani personálne prepojené, transakcia medzi HAIR DRYER SK a Q môže byť predmetom kontroly zameranej na transferové oceňovanie. V takomto prípade bude musieť spoločnosť HAIR DRYER SK preukázať, že cena 6 € za sušič je cenou stanovenou v súlade s princípom nezávislého vzťahu. Za vzťah zahraničných závislých osôb sa považuje vzťah medzi daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a jeho stálou prevádzkarňou umiestnenou na území Slovenskej republiky a rovnako aj vzťah daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou a jeho stálymi prevádzkarňami v zahraničí [§ 2 písm. r) zákona o dani z príjmov].

Príklad č. 9: Spoločnosť HAIR DRYER SK (rezident Slovenskej republiky) si zriadila dve organizačné zložky – jednu v Poľsku a druhú v Maďarsku. Obidve sú zároveň stálymi prevádzkarňami tak podľa vnútroštátnych daňových prepisov, ako aj podľa relevantných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia. V takomto prípade všetky vnútropodnikové transakcie, ktoré

DANE A ÚČTOVNÍCTVO sa uskutočňujú medzi spoločnosťou DELTA SK (zriaďovateľom stálej prevádzkarne) a jeho organizačnou zložkou v Maďarsku (stála prevádzkareň) alebo jeho organizačnou zložkou v Poľsku (stála prevádzkareň), podliehajú pravidlám transferového oceňovania. Podľa platnej slovenskej daňovej legislatívy problematika transferového oceňovania sa nevzťahuje na tuzemské závislé osoby. Dôvodom na to je predovšetkým fakt, že pri úprave základu dane závislých osôb ide vždy o úpravu vykonávanú najmenej u dvoch daňových subjektov, pričom ak sa jednému daňovníkovi upraví základ dane smerom nahor, u druhého daňovníka je potrebné vykonať korešpondujúcu úpravu, a to smerom nadol. V opačnom prípade by došlo k ekonomickému dvojitému zdaneniu. Dvojité zdanenie znamená, že ten istý príjem sa zahrnie do základu dane viac ako v jednej daňovej správe, pričom je ten istý príjem zdanený buď u dvoch rôznych daňovníkov (ekonomické dvojité zdanenie spoločností v rámci nadnárodnej skupiny), alebo ak je ten istý príjem zdanený v tom istom právnom subjekte (právne dvojité zdanenie v prípade stálych prevádzkarní). Takáto úprava dvoch základov dane vo vnútri jedného štátu pri jednotnej sadzbe dane by vo väčšine prípadov nemala mať výrazný dosah na príjmovú stránku štátneho rozpočtu, aj keď treba pripomenúť, že toto nie je vždy pravdou. U tuzemských majetkovo alebo personálne prepojených osôb sa vykonáva úprava základu dane bežným spôsobom pri daňovej kontrole tak ako u nezávislých osôb. Iný pohľad na vec je však v medzinárodnom kontexte, kde pri zvýšení základu dane ekonomicky alebo personálne prepojenému daňovníkovi v jednom štáte by mal druhý štát vykonať korešpondujúcu úpravu a znížiť základ dane u svojho daňovníka. V tejto súvislosti je vhodné pripomenúť, že v mnohých vyspelých štátoch sa metodika transferového oceňovania uplatňuje aj pri transakciách vo vnútri štátu, čím sa okrem iného rieši aj otázka nediskriminácie postavenia tuzemských a zahraničných osôb.

Príklad č. 10: Spoločnosť HAIR DRYER SK (rezident Slovenskej republiky ) je výrobcom sušičov na vlasy. Hotové sušiče predáva svojej dcérskej spoločnosti HAIR DRYER DISTRIBUTION CZ, ktorá je rezidentom Českej republiky. Predajná cena hotového sušiča je 15 €. Predajná cena hotového sušiča bude predmetom transferového oceňovania, pretože ide o transakciu uskutočnenú zahraničnými závislými osobami. Spoločnosť HAIR DRYER SK však predáva hotové sušiče na vlasy aj svojej sesterskej spoločnosti HAIR DRYER DISTRIBUTION SK, ktorá je taktiež rezidentom Slovenskej republiky. V tomto prípade predajná cena hotového sušiča je len 12 € za kus. Táto predajná cena nebude predmetom transferového oceňovania, pretože nejde o transakciu uskutočnenú zahraničnými závislými osobami [takáto transakcia však môže byť za určitých okolností posudzovaná podľa § 2 písm. c) zákona o dani z príjmov].

Záver

V budúcom pokračovaní seriálu článkov venovaných transferovému oceňovaniu sa čitateľ dozvie, ako sa využíva transferová cena na daňové plánovanie a kde leží hranica medzi škodlivým a pre správcu dane „akceptovateľným“ daňovým plánovaním. Oboznámi sa s vnútroštátnou daňovou legislatívou transferového oceňovania a s praktickým využitím jednotlivých zákonných ustanovení. DÚPP 6-7/2011

Zdaňovanie príjmov z transakcií v telekomunikáciách

Zdaňovanie príjmov plynúcich z transakcií realizovaných v telekomunikáciách v kontexte aktualizácie Modelovej daňovej zmluvy o príjmoch a o majetku OECD z júla 2010 Ing. Dana Slivková

Cieľom tohto príspevku je informovať o zmene v súvislosti so zdaňovaním príjmov plynúcich z transakcií realizovaných v telekomunikáciách, ku ktorej došlo aktualizáciou Komentára k Modelovej daňovej zmluve o príjmoch a o majetku (ďalej len „modelová zmluva“) v júli 2010. Aktualizovaný Komentár k Modelovej zmluve v roku 2010 rieši v súvislosti so zdaňovaním príjmov plynúcich z transakcií realizovaných v telekomunikáciách nasledovné problémy: ä zdaňovanie príjmov z prenájmu transponderov; ä zdaňovanie roamingových platieb; ä zdaňovanie príjmov plynúcich z využitia káblov a potrubia umiestnených pod hladi-

nou mora; ä zdaňovanie platieb sa spektrálnu licenciu.

Zdaňovanie príjmov z prenájmu transponderov

Podľa typických nájomných zmlúv, predmetom ktorých je prenájom transponderov, spoločnosť, ktorá prevádzkuje satelit, prenajme jeden alebo viac transponderov (satelit má obvykle 12 až 24 transponderov) inej spoločnosti, ktorá môže prenášať dáta do oblasti pokrytia týmto satelitom. Nájomca prenesie dáta cez ústredňu a satelit potom prenesie tieto dáta naspäť do oblasti pokrytia, kde sú tieto dáta prijaté prostredníctvom

DANE A ÚČTOVNÍCTVO prijímača inými konečnými užívateľmi alebo podnikmi, ktoré poskytnú tieto dáta konečným užívateľom iným spôsobom (napr. káblom, anténou atď.). Tento systém je používaný pre televízne vysielanie, internet, telefónne spojenie, prenos rôznych iných častí jedného podniku a na iné obchodné a osobné použitie, ako je napr. GPRS systém pre nákladné autá. V tejto súvislosti je potrebné riešiť problémy súvisiace s aplikáciou zmlúv vo vzťahu ku kvalifikácii príjmov za prenájom transponderov a či satelit môže prenajímateľovi alebo nájomcovi zakladať vznik stálej prevádzkarne.

1.1

K otázke kvalifikácie príjmov za prenájom transponderov

Na účely zdaňovania predmetných príjmov je potrebné posúdiť, či príjmy za prenájom transponderov sú považované za licenčné poplatky (článok 12 zmluvy) alebo za služby (článok 7 zmluvy). Hoci platby získané ako odplata za použitie alebo za právo na použitie akéhokoľvek priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia boli vylúčené z definície licenčných poplatkov v súlade s článkom 12 Modelovej zmluvy OECD, v súlade s politikou niektorých členských zmluvných štátov (vrátane Slovenskej republiky) a niektorých nečlenských zmluvných štátov predmetné príjmy sú obsahom definície licenčných poplatkov podľa článku 12 príslušných bilaterálnych zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia. Kvalifikácia predmetných platieb podľa zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia, ktoré v definícii licenčných poplatkov obsahujú platby získané ako odplata za použitie alebo za právo na použitie akéhokoľvek priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia, závisí od rozsahu podmienok súvisiacej zmluvy. Podľa predmetných zmluvných podmienok prenajímateľ skôr prenajíma nájomcovi určitú kapacitu transponderov a neumožní nájomcovi prístup, vlastníctvo alebo právo priamo prevádzkovať transponder. Tiež je obvyklé, že podľa zmluvných podmienok, ak sa vyskytne porucha transpondera, prenajímateľ poskytne nájomcovi kapacitu na inom transponderi s rovnakým pokrytím. Podľa uvedeného podľa takejto typickej zmluvy nájomca nemá právo na použitie transpondera, ale platí za získanie kapacity prenosu dát transpondera, teda platí za službu (aplikujú sa podmienky článku 7 zmluvy) a nie za právo použiť časť zariadenia (neaplikujú sa podmienky článku 12 zmluvy). V praxi sa tiež zriedka vyskytujú iné prípady, kedy vlastník satelitu poskytne nájomcovi právo na prevádzku satelitu a iné práva na jeho vlastné použitie tohto satelitu, resp. mu poskytne právo poskytnúť kapacitu prenosu dát tretej strane. V týchto prípadoch sú predmetné platby posudzované ako odplata za použitie alebo za právo na použitie akéhokoľvek priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia a spadajú do definície licenčných poplatkov podľa vybraných bilaterálnych zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia. Na účely kvalifikácie predmetných platieb je odporúčané posudzovať nasledovné skutočnosti: DÚPP 6-7/2011

Zdaňovanie príjmov z transakcií v telekomunikáciách ä či nájomca fyzicky prevádzkuje zariadenie; ä či nájomca kontroluje zariadenie; ä či nájomca má podstatný ekonomický alebo vlastnícky záujem vo vzťahu k zariade-

niu; ä či prenajímateľ neznáša akékoľvek riziká, ktoré podstatne ovplyvňujú zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov, ak podľa obsahu zmluvy neprevádzkuje zariadenia; ä či prenajímateľ nevyužíva zariadenie súčasne na poskytovanie služieb nezávislým entitám; ä či celková suma príjmov za obdobie platnosti zmluvy nepresahuje hodnotu nájomného za počítačové zariadenie.

1.2

K otázke vzniku stálej prevádzkarne

Podľa aktualizovaného znenia Komentára k článku 5 Modelovej zmluvy vznik stálej prevádzkarne v zmluvnom štáte je podmienený existenciou určitého miesta výkonu činnosti, ktoré je umiestnené na území tohto štátu. Pri riešení otázky, či satelit v rozsahu jeho geostacionárneho orbitu môže založiť vznik stálej prevádzkarne pre satelitného operátora, je potrebné vyriešiť, ako ďaleko zasahuje územie štátu v priestore. Žiadna krajina nesúhlasí s tým, že podľa aplikovateľných pravidiel medzinárodného práva lokalizácia takýchto satelitov môže byť súčasťou územia zmluvného štátu, takže stála prevádzkareň na tomto území nemôže vzniknúť. Tiež určité územie, na ktorom môže byť prijatý satelitný signál, nemôže byť považované za miesto, ktoré má k dispozícii satelitný operátor, toto územie nie je miesto výkonu činnosti tohto satelitného operátora.

Zdaňovanie roamingových platieb

Roaming je poskytnutie telekomunikačného spojenia účastníkovi na mieste mimo krajiny, v ktorej má účastník zaregistrované telekomunikačné služby. V praxi to znamená, že ak sa účastník domovskej mobilnej siete nachádza mimo územia krajiny, kde jeho mobilný operátor poskytuje svoje služby so svojím pokrytím, mobilný telefón takéhoto účastníka začne vyhľadávať najsilnejší dostupný signál a zaregistruje sa v sieti. Je potrebné, aby domovský mobilný operátor mal s operátorom, ktorého služby chce tento účastník využívať, uzatvorenú platnú roamingovú zmluvu. Roaming pracuje na odovzdaní informácií od vášho domovského poskytovateľa služieb danému operátorovi o službách, ktoré vám v plnom rozsahu dodá. Ak vo vašej domovskej sieti využívate služby ako SMS, MMS, GPRS, tieto služby budú prístupné taktiež aj u vybraného roamingového partnera v nezmenenom rozsahu. V tomto prípade sú rozdielne len ceny za ich poskytovanie, ktoré vyúčtuje domovský mobilný operátor. V tejto súvislosti je potrebné riešiť problémy súvisiace s aplikáciou zmlúv vo vzťahu ku kvalifikácii príjmov plynúcich v súlade s roamingovou zmluvou zahraničnému

DANE A ÚČTOVNÍCTVO operátorovi siete od domovského operátora siete a či domovskému operátorovi siete môže vzniknúť stála prevádzkareň v štáte zahraničného operátora siete vo vzťahu k poskytovaným službám svojim zákazníkom, ktorí môžu využívať sieť zahraničného operátora.

2.1

K otázke kvalifikácie príjmov za využívanie siete zahraničného operátora

Posudzovanie predmetných príjmov podľa zmluvy je podobné ako posudzovanie príjmov za prenájom transpondera. Podľa zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia, ktoré v definícii licenčných poplatkov obsahujú platby získané ako odplata za použitie alebo za právo na použitie akéhokoľvek priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia, platby platené v súlade s roamingovou zmluvou nie sú považované za platby za použitie alebo za právo na použitie siete zahraničného operátora (neaplikuje sa článok 12 zmluvy). Podľa typickej roamingovej zmluvy domovský operátor siete iba transformuje hovor do siete zahraničného operátora siete, ale túto sieť neprevádzkuje a nemá právo na fyzický prístup do siete. Takže je možné konštatovať, že podstata predmetných platieb má skôr charakter platieb za poskytnutie telekomunikačných služieb zahraničného operátora siete (aplikuje sa článok 7 zmluvy).

2.2

K otázke vzniku stálej prevádzkarne

V týchto prípadoch domovský operátor siete jedného zmluvného štátu uzatvorí roamingovú zmluvu so zahraničným operátorom s účelom umožniť svojim používateľom spojenie s telekomunikačnou sieťou zahraničného operátora. Podľa takejto zmluvy užívateľ, ktorý sa nachádza mimo geografického pokrytia siete domovského operátora, môže automaticky prijať hovor, poslať a prijať dáta alebo má prístup k iným službám prostredníctvom použitia zahraničnej siete. Zahraničný operátor siete následne vyúčtuje domovskému operátorovi poskytnuté služby. Podľa typickej roamingovej zmluvy domovský operátor siete iba pošle hovor do siete zahraničného operátora, ale túto neprevádzkuje ani nemá osobný prístup do tejto siete. Podľa uvedeného akékoľvek miesto, na ktorom je lokalizovaná zahraničná sieť, nemôže byť považované za miesto k dispozícii domovskému operátorovi siete, a preto nemôže toto miesto zakladať vznik stálej prevádzkarne tohto operátora.

Zdaňovanie príjmov plynúcich z využitia káblov a potrubia umiestnených pod hladinou mora

V súvislosti so zdaňovaním príjmov plynúcich z využitia káblov a potrubia umiestnených pod hladinou mora je potrebné riešiť otázku, či tieto káble umiestnené v priestoroch teritoriálnych vôd patriacich k územiu určitého štátu, v priestoroch exkluzívnej ekonomickej zóny, môžu zakladať vznik stálej prevádzkarne na území tohto štátu. DÚPP 6-7/2011

Zdaňovanie príjmov z transakcií v telekomunikáciách Podobné otázky je potrebné riešiť v súvislosti s potrubím. Tiež je potrebné riešiť kvalifikáciu platieb za prenájom časti, resp. celého kábla, resp. potrubia.

3.1

K otázke kvalifikácie platieb za prenájom časti, resp. celého kábla, resp. potrubia

Posudzovanie platieb za prenájom alebo nákup určitej kapacity káblov na presun elektrickej energie alebo na komunikáciu (napríklad na základe zmluvy o nedotknuteľnom práve na použitie takejto kapacity), alebo za prenájom, alebo nákup určitej kapacity potrubia (napríklad na prepravu plynu alebo ropy) je podobné ako posudzovanie príjmov za prenájom transpondera. Takže je možné konštatovať, že podstata predmetných platieb má skôr charakter platieb za poskytnutie služieb (aplikuje sa článok 7 zmluvy).

3.2

K otázke vzniku stálej prevádzkarne

Pretože nie je možné pri zdaňovaní predmetných príjmov aplikovať článok 6, je potrebné posúdiť, či v tejto súvislosti vzniká podľa článku 5 príslušných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia stála prevádzkareň. Samotný kábel, resp. potrubie má charakter trvalého miesta. Avšak je potrebné posúdiť, či tento kábel, resp. potrubie má k dispozícii podnik pre účely posúdenia, či tento podnik prostredníctvom tohto trvalého miesta vykonáva úplne alebo čiastočne svoju činnosť, či činnosť, ktorú tento podnik vykonáva prostredníctvom tohto miesta, nespadá do rámca článku 5 odsek 4 zmluvy (pomocná a podporná činnosť). V tejto súvislosti je potrebné rozlišovať rôzne prípady. Ak vlastník káblov, resp. potrubia prenajme tieto káble, resp. potrubie inej osobe za účelom výkonu vlastnej podnikateľskej činnosti tejto osoby, potom môže tejto osobe vzniknúť stála prevádzkareň podľa článku 5 odsek 1 zmluvy, pretože je možné konštatovať, že jej vzniká trvalé miesto, prostredníctvom ktorého vykonáva činnosť. Avšak ak podnik využíva káble, resp. potrubie iba na prepravu vlastného majetku (elektriny, ropy, plynu), stála prevádzkareň podľa článku 5 odsek 4 písmeno a) zmluvy nemôže vzniknúť. V inej situácii, kedy podnik využíva káble, resp. potrubie na prepravu majetku, ktorý vlastní tretia strana, článok 5 odsek 4 písmeno a) zmluvy sa neaplikuje a stála prevádzkareň môže vzniknúť. V tejto situácii je však potrebné riešiť otázku, či káble, resp. potrubie zakladajú vznik stálej prevádzkarne pre prijímateľa predmetných služieb. Napríklad podniku, ktorého majetok je prepravovaný z jedného miesta na druhé, je iba poskytovaná služba od prevádzkovateľa káblov, resp. potrubia. V tomto prípade je možné konštatovať, že tento podnik má k dispozícii tieto káble, resp. potrubia, takže tomuto podniku stála prevádzkareň nevzniká.

DANE A ÚČTOVNÍCTVO

Zdaňovanie platieb za spektrálnu licenciu

Držiteľ spektrálnej licencie má právo prenášať mediálne pokrytie v rámci rozsahu vyhradenej frekvencie. Použitie frekvenčného pásma elektromagnetického spektra je v mnohých štátoch regulované štátom. Pretože rôzne pásma vedú rôzne signály, t. j. video a audio signál, digitálny a analógový signál, úzkopásmový a širokopásmový signál, podliehajú tieto pásma rôznym licenciám. Spektrálne licencie obyčajne udeľuje vládna agentúra, ktorá má právo udeľovať licenciu na použitie limitujúcich zdrojov rádio-frekvenčného spektra a tiež implementuje vládnu politiku pre vlastníctvo médií. V tejto súvislosti je potrebné riešiť problémy súvisiace s aplikáciou zmlúv vo vzťahu ku kvalifikácii príjmov plynúcich za spektrálne licencie. Podľa aktualizovaného znenia Komentára k článku 12 Modelovej zmluvy platby za použitie alebo za právo na použitie niektorých alebo všetkých častí rádiofrekvenčného spektra (napríklad tzv. „spektrálnej licencie“) sa nepovažujú za platby za použitie alebo za právo na použitie majetku alebo informácií, ktoré spadajú do rozsahu definície pojmu „licenčné poplatky“, ktorý je vymedzený v článku 12 ods. 2. Tento záver sa aplikuje aj pri interpretácii zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia, ktoré v definícii licenčných poplatkov obsahujú platby získané ako odplata za použitie alebo za právo na použitie akéhokoľvek priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia, pretože predmetné platby nie sú za použitie alebo za právo na použitie žiadneho zariadenia.

Príklad č. 1: Telekomunikačná spoločnosť M, ktorá je považovaná za rezidenta Maďarskej republiky, uzatvorila „roamingovú“ zmluvu s telekomunikačnou spoločnosťou S, ktorá je považovaná za rezidenta Slovenskej republiky. Podľa uvedenej zmluvy zákazníci spoločnosti M majú právo využívať mobilnú sieť prevádzkovanú spoločnosťou S pri mobilných hovoroch realizovaných na území Slovenskej republiky. Spoločnosť M fakturuje dodatočné poplatky za tieto hovory svojim zákazníkom a spoločnosť S fakturuje spoločnosti M poplatky za každý hovor realizovaný medzi mobilnou sieťou prevádzkovanou spoločnosťou S a mobilnou sieťou prevádzkovanou spoločnosťou M. Spoločnosť M nemá na území Slovenskej republiky kanceláriu ani personál. Otázky: 1. Môžu byť platby platené na základe uvedenej „roamingovej“ zmluvy považované za licenčné poplatky? 2. Môže spoločnosti M vzniknúť na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň vo vzťahu k využívaniu mobilnej siete zákazníkmi spoločnosti M na území Slovenskej republiky? K otázke č. 1 (kvalifikácia príjmov): Pri zdaňovaní predmetných príjmov je potrebné vychádzať z ustanovení Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení DÚPP 6-7/2011

Zdaňovanie príjmov z transakcií v telekomunikáciách daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku č. 80/1996 Z. z. (ďalej len „zmluva“) a zo zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“). Na účely zdaňovania predmetných príjmov je potrebné posúdiť, či platby platené spoločnosti M za využívanie jej mobilnej siete sú považované za licenčné poplatky (článok 12 zmluvy) alebo za služby (článok 7 zmluvy). Napriek skutočnosti, že zmluva v definícii licenčných poplatkov obsahuje platby získané ako odplata za použitie alebo za právo na použitie akéhokoľvek priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia (článok 12 ods. 3 zmluvy), platby platené v súlade s predmetnou (a tiež vo všeobecnosti s typickou) roamingovou zmluvou nie sú považované za platby za použitie alebo za právo na použitie siete slovenskej spoločnosti S (neaplikuje sa článok 12 zmluvy). Podľa predmetnej roamingovej zmluvy maďarská spoločnosť M iba transformuje hovor do siete slovenskej spoločnosti S, ale túto sieť neprevádzkuje a nemá právo na fyzický prístup do siete. Takže je možné konštatovať, že podstata predmetných platieb má skôr charakter platieb za poskytnutie telekomunikačných služieb (aplikuje sa článok 7 zmluvy). Podľa článku 7 zmluvy zisky maďarského podniku sa môžu zdaniť iba v Maďarskej republike, pokiaľ tento podnik nevykonáva svoju činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená. Slovenská republika môže zisky maďarského podniku zdaniť iba v rozsahu, v akom ich možno pripočítať tejto stálej prevádzkarni. K otázke č. 2 (vznik stálej prevádzkarne): Pri posudzovaní, či maďarskej spoločnosti môže vzniknúť na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň, je potrebné vychádzať z ustanovenia § 16 ods. 2 zákona o dani z príjmov a z ustanovení článku 5 zmluvy. Všeobecnými podmienkami pre vznik stálej prevádzkarne sú nasledovné tri podmienky: existencia a dispozícia miesta (zariadenia), ktoré je geograficky a časovo stále (trvalé) a vykonávanie činností prostredníctvom tohto miesta (zariadenia). V predloženom prípade je pre účely posúdenia vzniku stálej prevádzkarne relevantné posúdiť, či maďarský podnik vykonáva prostredníctvom tohto miesta (zariadenia) úplne alebo čiastočne svoju činnosť. V tomto prípade maďarský operátor siete uzatvoril roamingovú zmluvu so slovenským operátorom siete s účelom umožniť svojim používateľom spojenie s telekomunikačnou sieťou slovenského operátora. Podľa takejto zmluvy užívateľ, ktorý sa nachádza mimo geografického pokrytia siete maďarského operátora, môže automaticky prijať hovor, poslať a prijať dáta alebo má prístup k iným službám prostredníctvom použitia siete slovenského operátora. Slovenský operátor siete následne vyúčtuje maďarskému operátorovi poskytnuté služby. Podľa všeobecných podmienok, ktoré sú obsahom roamingovej zmluvy, maďarská spoločnosť M iba pošle hovor do siete slovenského operátora (v tomto prípade prevádzkovanej spoločnosťou S), ale túto neprevádzkuje ani nemá osobný prístup do tejto siete. Podľa uvedeného akékoľvek miesto, na ktorom je lokalizovaná mobilná sieť

DANE A ÚČTOVNÍCTVO spoločnosti S, nemôže byť považované za miesto k dispozícii maďarskej spoločnosti, a preto nemôže toto miesto zakladať vznik stálej prevádzkarne tejto maďarskej spoločnosti.

Príklad č. 2: Spoločnosť N, ktorá je považovaná za rezidenta Nemeckej spolkovej republiky, poskytuje telekomunikačnú kapacitu na satelite, ktorý je prevádzkovaný v rámci geostacionárneho orbitu. Svojim zákazníkom poskytuje služby, ktoré umožňujú prenos hlasu, dát a televíznych programov. Zákazníkmi spoločnosti N sú telekomunikačné a televízne spoločnosti, ktoré sú považované aj za rezidentov Slovenskej republiky. Všetky zariadenia sú vlastnené a kontrolované spoločnosťou N z územia mimo Slovenskej republiky a na území Slovenskej republiky nie je prítomný žiadny personál spoločnosti N. Podľa bežne používanej zmluvy o prenájme transponderov spoločnosť N zabezpečuje pre svojich zákazníkov prenos hlasu, dát a televíznych programov z a do rôznych miest. Signály sú prijímané a vysielané prostredníctvom 20 transponderov na každom satelite. Transpondery sú schopné zmeniť frekvenciu signálu a zosilnieť intenzitu signálov prijatých predtým, ako sú znovu prenášané. Proces prevádzky transpondera nie je tajný. Technológia prevádzky transponderov je zaznamenaná v dostupnej literatúre. Spoločnosť N poskytla jednému zákazníkovi – spoločnosti S, ktorý je považovaný za rezidenta Slovenskej republiky, určitú kapacitu prenosu. Podľa nájomnej zmluvy medzi spoločnosťou N a spoločnosťou S má spoločnosť S právo neprerušeného použitia transpondera, avšak prevádzku satelitu a transponderov ďalej zabezpečuje spoločnosť N a vyhradzuje si právo výmeny určitého transpondera, ktorý využíva spoločnosť S. Jeden z komunikačných satelitov, ktoré vlastní spoločnosť N, má v prenájme vysielacia spoločnosť B, ktorá je považovaná za rezidenta Slovenskej republiky. Tento satelit má spoločnosť B právo prevádzkovať a používať. Tento satelit je umiestnený v geostacionárnom orbite nad rovníkom. Otázky: 1. Môžu byť platby prijaté od spoločnosti S v súlade s nájomnou zmluvou považované za licenčné poplatky? 2. Môžu byť platby prijaté od spoločnosti B v súlade s nájomnou zmluvou považované za licenčné poplatky? K otázke č. 1: Pri zdaňovaní predmetných príjmov je potrebné vychádzať z ustanovení Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Spolkovou republikou Nemecka o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku č. 18/1984 Zb. (ďalej len „zmluva“) a zo zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“). Na účely zdaňovania predmetných príjmov je potrebné posúdiť, či platby platené spoločnosti N za prenájom transponderov sú považované za licenčné poplatky (článok 12 zmluvy) alebo za služby (článok 7 zmluvy). DÚPP 6-7/2011

Zdaňovanie príjmov z transakcií v telekomunikáciách Napriek skutočnosti, že zmluva v definícii licenčných poplatkov obsahuje platby získané ako odplata za použitie alebo za právo na použitie akéhokoľvek priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia (článok 12 ods. 3 zmluvy), podľa predmetných zmluvných podmienok prenajímateľ (v tomto prípade spoločnosť N) skôr prenajíma spoločnosti S (nájomcovi) určitú kapacitu transponderov a neumožní spoločnosti S prístup, vlastníctvo alebo právo priamo prevádzkovať transponder. Tiež ak sa vyskytne porucha transpondera, spoločnosť N (prenajímateľ) podľa zmluvných podmienok poskytne spoločnosti S (nájomcovi) kapacitu na inom transponderi s rovnakým pokrytím. Podľa uvedeného podľa tejto zmluvy spoločnosť S nemá právo na použitie transpondera, ale platí za získanie kapacity prenosu dát transpondera, teda platí za službu (aplikujú sa podmienky článku 7 zmluvy) a nie za právo použiť časť zariadenia (neaplikujú sa podmienky článku 12 zmluvy). K otázke č. 2: V druhom prípade spoločnosť N poskytla spoločnosti B právo na prevádzku satelitu a iné práva na jeho vlastné použitie tohto satelitu. V týchto prípadoch sú predmetné platby posudzované ako odplata za použitie alebo za právo na použitie akéhokoľvek priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia a spadajú do definície licenčných poplatkov, čiže do rámca článku 12 zmluvy. Príjmom daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou zo zdrojov na území Slovenskej republiky je podľa § 16 ods. 1 písm. e) bod 4 zákona o dani z príjmov aj nájomné alebo príjmy plynúce z iného využitia hnuteľných vecí umiestnených na území Slovenskej republiky. Predmetný príjem je od 1. 1. 2007 zdaňovaný daňou vyberanou zrážkou podľa § 43 zákona o dani z príjmov, pričom sa použije modifikovaná sadzba dane podľa zmluvy vo výške 5 %. Pri zdaňovaní predmetných príjmov je podľa ustanovenia § 43 ods. 6 zákona o dani z príjmov účinného od 1. januára 2010 vybraním dane zrážkou splnená daňová povinnosť, ak je vybraná platiteľom dane za daňovníka, ktorým je daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý na území Slovenskej republiky nepodniká prostredníctvom stálej prevádzkarne alebo podniká prostredníctvom stálej prevádzkarne, a pritom preukázateľne ide o príjmy, ktoré nie sú spojené s touto stálou prevádzkarňou, s výnimkou daňovníka členského štátu Európskej únie a daňovníka, ktorý má neobmedzenú daňovú povinnosť v ďalších štátoch tvoriacich Európsky hospodársky priestor. Keďže predmetné príjmy plynú daňovníkovi členského štátu Európskej únie, daňovník (spoločnosť N) takto vybranú daň môže odpočítať od dane ako preddavok v podanom daňovom priznaní podľa § 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov. Daňovník (spoločnosť N) má možnosť pri podaní daňového priznania znížiť predmetné príjmy o skutočne vzniknuté výdavky súvisiace s predmetnými príjmami a daň vybranú zrážkou odpočítať od dane ako preddavok na daň.

DANE A ÚČTOVNÍCTVO

Predĺženie lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov Ing. Yvetta Veselá

V zmysle § 49 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov je daňovník povinný podať daňové priznanie do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak tento zákon neustanovuje inak. V lehote na podanie daňového priznania je daňovník povinný daň aj zaplatiť. Zdaňovacím obdobím býva spravidla kalendárny rok. Zdaňovacím obdobím môže byť aj hospodársky rok, ktorý sa nemusí kryť s kalendárnym. V tomto prípade je termín na podanie daňového priznania do troch kalendárnych mesiacov po skončení hospodárskeho roka. Zákonom č. 504/2009 Z. z. z 22. októbra 2009 bol novelizovaný § 49 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Od 1. 1. 2010 sa daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote podľa odseku 2, predĺži lehota na základe oznámenia podaného príslušnému správcovi dane. Právnické osoby mohli túto možnosť využiť už pri podaní daňového priznania za rok 2009, fyzické osoby si môžu na základe oznámenia predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania prvýkrát v daňovom priznaní za rok 2010. Predtým musel daňovník o predĺženie lehoty na podanie daňového priznania požiadať, žiadosť musela byť podaná najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania podľa odseku 2. Správca dane o predĺžení lehoty vydal rozhodnutie, proti ktorému nebolo možné podať odvolanie. Daňovník si môže predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. 3 písm. a), b) a c) zákona o dani z príjmov. Podľa § 49 ods. 3 písm. a) bude daňovník postupovať v prípade, ak chce predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania najviac o tri celé kalendárne mesiace, okrem daňovníka v konkurze alebo v likvidácii. Daňovník v oznámení uvedie novú lehotu, ktorou bude koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie a v tejto novej lehote daň aj zaplatí. Daňovník, ktorý platil mesačné alebo štvrťročné preddavky na daň, musí platiť preddavky až do nového termínu podania daňového priznania. Podľa § 49 ods. 3 písm. b) bude daňovník postupovať v prípade, ak súčasťou jeho príjmov sú príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, s výnimkou daňovníka v konkurze DÚPP 6-7/2011

Predĺženie lehoty na podanie daňového priznania alebo v likvidácii, v tomto prípade sa lehota na podanie daňového priznania predĺži najviac o šesť celých kalendárnych mesiacov. Daňovník musí tieto skutočnosti uviesť v oznámení aj s novou lehotou, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie a v tejto lehote musí daň aj zaplatiť. Ak v podanom daňovom priznaní daňovník neuvedie príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, správca dane uplatní postup podľa osobitného predpisu (§ 35 a § 35b zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov). Daňovník, ktorý platil mesačné alebo štvrťročné preddavky na daň, musí platiť preddavky až do nového termínu podania daňového priznania. Podľa § 49 ods. 3 písm. c) môže daňovník v konkurze alebo v likvidácii podať žiadosť o predĺženie lehoty na podanie daňového priznania najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania podľa odseku 2. Správca dane rozhodne o žiadosti a rozhodnutím môže predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania najviac o tri kalendárne mesiace, pričom proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať. Daňovník, ktorý platil mesačné alebo štvrťročné preddavky na daň, musí platiť preddavky až do nového termínu podania daňového priznania. Oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania musí daňovník doručiť miestne príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, t. j. do 31. 3. 2011. Oznámenie o predĺžení lehoty nemá predpísanú formu. Oznámenie musí obsahovať tieto náležitosti: ä názov daňovníka (meno a priezvisko pri FO), ä adresa jeho sídla (bydliska pri FO), ä IČO, DIČ (rodné číslo pri FO – nepodnikateľovi), ä zdaňovacie obdobie, ktorého sa oznámenie týka, ä novú lehotu, v ktorej podá daňové priznanie, ktorá má byť koniec kalendárneho me-

siaca, ä pokiaľ má daňovník príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, musí to uviesť do ozná-

menia. Vzory oznámenia, ktoré môžu fyzické a právnické osoby využiť, zverejnilo na svojej stránke Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky (www.drsr.sk). Správca dane predĺži lehotu na podanie daňového priznania automaticky na základe podaného oznámenia, ak bude spĺňať tieto náležitosti určené zákonom: 1. bude podané najneskôr do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. 2 zákona o dani z príjmov, t. j. najneskôr do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, 2. daňovník v oznámení uvedie novú lehotu na podanie daňového priznania, v ktorej bude daň aj splatná, 3. daňovník uvedie skutočnosť, že súčasťou jeho príjmov sú príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí. V prípade, že daňovník zašle chybné neúplné oznámenie, správca dane mu pošle výzvu na odstránenie nedostatkov. Ak daňovník na výzvu reaguje a odstráni nedostatky v lehote určenej správcom dane vo výzve, správca dane lehotu automaticky predĺži.

DANE A ÚČTOVNÍCTVO Ak daňovník neopraví oznámenie, nedoplní potrebné údaje v lehote určenej správcom dane vo výzve, správca dane lehotu nepredĺži. V prípade, že daňovník uvedie v oznámení, že si predlžuje lehotu napríklad do 15. júna, správca dane mu zašle oznámenie, že lehota na podanie sa mu predlžuje do 30. júna 2010, teda vždy ku koncu mesiaca.

Príklady: 1. Daňovník má zdaňovacie obdobie kalendárny rok. Na daňový úrad doručí dňa 15. 3. 2011 oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania za rok 2010 do 31. 5. 2011 v zmysle § 49 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Správca dane automaticky predĺži lehotu na podanie daňového priznania do 31. 5. 2011. 2. Súčasťou príjmov daňovníka sú príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí. Dňa 31. 3. 2011 podá na príslušný daňový úrad oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania za rok 2010 v zmysle § 49 ods. 3 písm. b) zákona o dani z príjmov do 30. 9. 2011. Oznámenie musí obsahovať skutočnosť, že daňovník má príjmy plynúce zo zahraničia a správca dane automaticky predĺži jeho lehotu na podanie daňového priznania o šesť mesiacov. 3. Daňovník podá na príslušný daňový úrad dňa 21. 3. 2011 oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania za rok 2010, neuvedie ale novú lehotu na podanie daňového priznania. Správca dane ho vyzve na doplnenie oznámenia. Daňovník výzve správcu dane vyhovie a doplní potrebné údaje v lehote určenej správcom dane vo výzve. Správca dane lehotu automaticky predĺži. 4. Daňovník podá na príslušný daňový úrad oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania dňa 1. 4. 2011. Správca dane lehotu nepredĺži, pretože daňovník nedoručil oznámenie do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania. Lehota uplynula 31. 3. 2011. 5. Daňovník v konkurze podá na príslušný daňový úrad dňa 11. 3. 2011 žiadosť o predĺženie lehoty na podanie daňového priznania do 31. júla 2011. Správca dane vydá rozhodnutie, v ktorom lehotu predĺži najviac o tri kalendárne mesiace, t. j. do 30. 6. 2011. Proti rozhodnutiu o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania sa nemožno odvolať. 6. Daňovník podá príslušnému daňovému úradu dňa 31. 3. 2011 oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania za rok 2010 do 20. júna 2011. Správca dane mu zašle oznámenie o predĺžení lehoty do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom sa nachádza lehota uvedená daňovníkom v oznámení, t. j. do 30. júna 2011. 7. Daňovník podá na príslušný daňový úrad dňa 31. 3. 2011 oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania. Neuvedie zdaňovacie obdobie, ktorého sa oznámenie týka a neuvedie novú lehotu na podanie daňového priznania. Správca dane ho vyzve na odstránenie nedostatkov podania, daňovník výzve nevyhovie a údaje nedoplní v lehote určenej správcom dane vo výzve. Správca dane bude na takéto podanie hľadieť, akoby nebolo podané a lehotu na podanie daňového priznania nepredĺži. DÚPP 6-7/2011

Odložená daň z príjmov

Odložená daň z príjmov Ing. Viera Kaletová

Pojem odložená daň z príjmov môže viesť k domnienke, že ide o pojem daňový. V podstate však ide o pojem čisto účtovný. Odložená daň z príjmov slúži v podvojnom účtovníctve na priradenie nákladu alebo výnosu súvisiaceho s povinnosťou platenia dane z príjmov do správneho účtovného obdobia. Účtovanie o odloženej dani vychádza zo základných účtovných zásad, ktorými sú: ä princíp časovej súvislosti (akruálny princíp), ä zásada verného a pravdivého zobrazenia skutočností v účtovnej závierke, ä zásada opatrnosti.

Podľa § 10 ods. 5 opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú postupy účtovania pre podnikateľov účtujúcich v podvojnom účtovníctve (ďalej len PÚP), povinnosť účtovania o odloženej dani z príjmov majú všetky účtovné jednotky, na ktoré sa vzťahuje povinnosť auditu podľa § 19 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len ZÚ). Ak účtovným jednotkám zanikne povinnosť auditu, o odloženej dani z príjmov musia účtovať aj po zániku povinnosti auditu. Účtovné jednotky, ktoré nemajú povinnosť auditu, môžu účtovať o odloženej dani z príjmov podľa vlastného rozhodnutia.

Výpočet a účtovanie odloženej dane z príjmov

1.1

Vznik odloženej dane z príjmov

Odložená daň z príjmov sa účtuje pri: a) dočasných rozdieloch medzi účtovnou hodnotou majetku a účtovnou hodnotou záväzkov vykázaných v súvahe a ich daňovou základňou, b) možnosti umorovať daňovú stratu v budúcnosti, čím sa rozumie možnosť odpočítať daňovú stratu od základu dane v budúcnosti, c) možnosti previesť nevyužité daňové odpočty a iné daňové nároky do budúcich období. Daňovou základňou pre účely účtovania o odloženej dani z príjmov je hodnota majetku a záväzkov zistená podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZDP).

DANE A ÚČTOVNÍCTVO

1.2

Dočasné rozdiely

V § 10 PÚP je výpočet odloženej dane upravený tzv. záväzkovou metódou súvahového princípu (pozri IAS 12 – Dane zo zisku). Táto metóda vychádza z tzv. dočasných rozdielov, ktoré vznikajú medzi daňovou hodnotou aktív a záväzkov stanovených pre daňové účely a ich účtovnou hodnotou vykazovanou v účtovnej závierke. Daňovou hodnotou aktív je hodnota aktív, ktorá v budúcnosti ovplyvní základ dane vo vzťahu k ekonomickému úžitku, ktorý účtovná jednotka v budúcnosti realizuje. Pri záväzkoch je daňová základňa vyjadrená ich účtovnou hodnotou zníženou o položky, ktoré budú v budúcnosti odpočítateľné od základu dane.

Príklad č. 1: Spoločnosť A vykazuje okrem iného v súvahe aj tieto položky: 1. výrobné zariadenie v obstarávacej cene účtovné odpisy zostatková cena účtovná 4 000 – 650 =

4 000 € 650 € 3 350 €

2. tovar v obstarávacej hodnote

1 400 €

vytvorená opravná položka k zásobám

240 €

zostatková cena účtovná 1 400 – 240 = 1 160 € 3. záväzok z titulu povinnosti úhrady úroku z omeškania vo výške 830 € (podľa § 17 ods. 19 ZDP úroky z omeškania sú daňovým výdavkom až po zaplatení) Daňová hodnota aktív je ich hodnota, ktorá bude v budúcnosti odpočítateľná pre daňové účely: 1. Pri stroji bude daňovou hodnotou zostatková cena daňová daňové odpisy podľa inventárnej karty = 1 000 € zostatková cena daňová = 4 000 – 1 000 = 3 000 € prechodný rozdiel = 3 350 – 3 000 = 350 € 2. Pri tovare dôjde v budúcnosti k realizácii zdaniteľných výnosov pri jeho predaji. Pre daňové účely bude v budúcnosti uplatnená celá obstarávacia cena v sume 1 400 €. Pri porovnaní s účtovnou hodnotou 1 160 je prechodný rozdiel vo výške vytvorenej opravnej položky, t. j. 240 €. Daňová základňa záväzkov (pasív) sa rovná ich účtovnej hodnote zníženej o sumy, ktoré budú z týchto záväzkov v budúcnosti znižovať základ dane z príjmov. 3. Záväzok z titulu zaplatenia úrokov z omeškania ovplyvní v dobe úhrady úrokov (v budúcnosti) základ dane z príjmov v celej sume úrokov 830 €. Súčasná daňová základňa záväzku je nula, a preto je celá suma záväzku 830 € prechodným rozdielom. DÚPP 6-7/2011

Odložená daň z príjmov Z vecného hľadiska môžu mať dočasné rozdiely charakter: a) zdaniteľných dočasných rozdielov, b) odpočítateľných prechodných rozdielov. Rozdiely, ktoré vznikajú v prípade dočasného nesúladu medzi daňovou a účtovnou hodnotou aktíva, možno znázorniť: Daňová hodnota aktíva

Účtovná hodnota aktíva

Odložený daňový záväzok

Daňová hodnota aktíva

Účtovná hodnota aktíva

Odložená daňová pohľadávka

Daňová hodnota aktíva

Účtovná hodnota aktíva

Žiaden rozdiel nevzniká

1.3

Výpočet odloženej dane z príjmov

Výška odloženej dane z príjmov sa vypočíta ako súčin dočasného rozdielu a budúcej sadzby dane (platnej v účtovnom období, v ktorom sa prechodný rozdiel zdaní). Odložená daň = prechodný rozdiel x sadzba dane Odložená daň z príjmov sa účtuje na účte 481 – Odložený daňový záväzok a odložená daňová pohľadávka. Odložená daň z príjmov sa vykazuje v rámci výsledku hospodárenia alebo v rámci vlastného imania. Odložená daň z príjmov vykazovaná v rámci výsledku hospodárenia sa účtuje a vykazuje prostredníctvom nákladov a výnosov ovplyvňujúcich výšku výsledku hospodárenia na účtoch: 592 – Odložená daň z príjmov z bežnej činnosti, 594 – Odložená daň z príjmov z mimoriadnej činnosti, s výnimkou: ä transakcií a udalostí, o ktorých sa účtuje priamo vo vlastnom imaní, ä transakcií a udalostí, o ktorých sa predtým účtovalo vo vlastnom imaní, ä podnikových kombinácií.

Základným predpokladom správneho výpočtu odloženej dane je správne vyčíslenie dočasných rozdielov v súlade s účtovníctvom. Podľa charakteru dočasného rozdielu a jeho vplyvu na budúcu daňovú povinnosť účtovnej jednotky zakladajú ä zdaniteľné dočasné rozdiely účtovanie o odloženom daňovom záväzku, ä odpočítateľné dočasné rozdiely účtovanie o odloženej daňovej pohľadávke.

DANE A ÚČTOVNÍCTVO Schéma účtovania dane z príjmov splatnej a odloženej Popis účtovného prípadu

Účtovanie MD

DAL

Daň odložená z dočasných rozdielov pri účtov- z príjmov z bežnej činnosti: ných prípadoch účtovaných na účtoch nákladov 1. odložený daňový záväzok alebo výnosov 2. odložená daňová pohľadávka

592 481

481 592

z príjmov z mimoriadnej činnosti: 1. odložený daňový záväzok 2. odložená daňová pohľadávka

594 481

481 594

414, 415, 416 428, 429, 015

481

Daň odložená z dočasných rozdielov pri účtovných 1. odložený daňový záväzok prípadoch účtovaných na účty vlastného imania

Vykazovanie odloženej dane v rámci vlastného imania Pri účtovných prípadoch, ktoré sa neúčtujú ako náklad alebo výnos, ale priamo v prospech alebo na ťarchu účtov vlastného imania napríklad na účte 414 – Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov, 416 – Oceňovacie rozdiely z precenenia pri zlúčení, splynutí a rozdelení, 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov, 429 – Neuhradená strata z minulých rokov, sa aj odložená daň účtuje priamo na ťarchu alebo v prospech týchto účtov.

1.4

Zdaniteľné dočasné rozdiely – odložený daňový záväzok

Zdaniteľné dočasné rozdiely sú také, ktoré v budúcich účtovných obdobiach budú tvoriť zdaniteľné sumy pri určovaní základu dane z príjmov. Zdaniteľné dočasné rozdiely spôsobia zvýšenie základu dane v budúcnosti a zakladajú povinnosť účtovať o odloženom daňovom záväzku (MD 592 / DAL 481). Vznikajú v prípadoch: 1. Účtovná zostatková hodnota dlhodobého odpisovaného hmotného majetku je vyššia než jeho daňová zostatková hodnota. Ide o dôsledok rozdielnych účtovných a daňových odpisov. 2. Účtovná hodnota pohľadávky je vyššia než jej daňová základňa. Ide o pohľadávky zo zmluvných pokút, poplatkov z omeškania a úrokov z omeškania, ktoré podľa ZDP budú zdanené až po zaplatení. Napríklad pohľadávky z úrokov z omeškania, zmluvných pokút a pod., ktoré sú podľa § 17 ods. 19 ZDP súčasťou základu dane z príjmov až po zaplatení. Vykázanie odloženého daňového záväzku môže zabrániť nadmernej výplate dividend či podielov zo zisku, ktorá by v budúcnosti, v období zvýšenej daňovej povinnosti, mohla byť príčinou ekonomických problémov účtovnej jednotky. DÚPP 6-7/2011

Odložená daň z príjmov Odložený daňový záväzok sa vzťahuje na zdaniteľné dočasné rozdiely. O odloženom daňovom záväzku sa účtuje vždy.

1.5

Odpočítateľné dočasné rozdiely – odložená daňová pohľadávka

Odpočítateľné dočasné rozdiely sú také, ktoré v budúcich obdobiach budú tvoriť odpočítateľné sumy pri určovaní základu dane z príjmov. Odpočítateľné dočasné rozdiely spôsobia v budúcnosti zníženie základu dane z príjmov a zakladajú povinnosť účtovať o odloženej daňovej pohľadávke. Zobrazenie odloženej dane z príjmov vo forme odloženej daňovej pohľadávky zohľadňuje majetok vyjadrujúci úsporu na dani z príjmov v budúcich účtovných (zdaňovacích) obdobiach, čo môže mať význam pri posudzovaní ekonomickej a finančnej situácie účtovnej jednotky a tým aj budúcej hodnoty podniku. Odložená daňová pohľadávka vykazovaná v rámci výsledku hospodárenia sa účtuje: MD 481 / DAL 592, 594. Odložená daňová pohľadávka sa vzťahuje na: 1. odpočítateľné prechodné rozdiely, 2. možnosť umorovať daňovú stratu v budúcnosti, pod ktorou sa rozumie možnosť odpočítať daňovú stratu od základu dane v budúcnosti, 3. možnosti previesť nevyužité daňové odpočty a iné daňové nároky do budúcich období. Účtuje sa v prípadoch: 1. Účtovná hodnota dlhodobého odpisovaného hmotného majetku je nižšia než jeho daňová zostatková hodnota. Ide o dôsledok rozdielnych účtovných a daňových odpisov. 2. Účtovná hodnota pohľadávky je nižšia než jej daňová základňa. Napríklad: p

bola vytvorená opravná položka k pohľadávke a tento rozdiel bude v budúcnosti daňovo uznaný (napríklad podľa § 20 ods. 2 ZDP, § 52 ods. 18 ZDP),

pohľadávka zúčtovaná do výnosov, ktorá bude zdanená až po zaplatení (napríklad § 17 ods. 19 ZDP).

Príklad č. 2: Účtovná jednotka eviduje k 31. 12. 2010 nezaplatenú pohľadávku zo zmluvnej pokuty vo výške 120 €. Podľa § 17 ods. 19 ZDP pohľadávky zo zmluvných pokút sa zahrnú do základu dane z príjmov u veriteľa až po prijatí úhrady. Výpočet odloženého daňového záväzku: é účtovná hodnota pohľadávky = 120 € é daňová hodnota pohľadávky = 0 € é dočasný zdaniteľný rozdiel = (120 – 0) = 120 € é odložený daňový záväzok = 120 x 19 % = 22,80 €

MD 592 / DAL 481

DANE A ÚČTOVNÍCTVO V účtovnom období, v ktorom bude pohľadávka zaplatená, sa odložený daňový záväzok zúčtuje účtovným zápisom MD 481 / DAL 592. 3. Účtovná hodnota zásob je nižšia než ich daňová základňa, napríklad bola vytvorená opravná položka k zásobám a tento rozdiel bude v budúcnosti daňovo uznaný. Podľa súčasnej platnej daňovej legislatívy opravná položka k zásobám nie je daňovým výdavkom. Rozdiel medzi účtovnou hodnotou a daňovou hodnotou z titulu tvorby opravnej položky pri zásobách je prechodným rozdielom preto, lebo podľa zákona o dani z príjmov je strata z predaja zásob daňovo uznaná.

Príklad č. 3: Spoločnosť A má k 31. 12. 2010 na sklade zásoby tovaru – kozmetických výrobkov, v obstarávacej cene 2 000 eur. Pri inventarizácii spoločnosť zistí, že koncom februára 2011 skončí respiračná doba niektorým druhom výrobkov, ktorých hodnota v účtovníctve je 1 000 eur a predpokladá, že ich do konca roka nepredá. Po vykonaní inventarizácie spoločnosť rozhodla, že úžitková hodnota týchto kozmetických výrobkov je nižšia a ku dňu zostavenia účtovnej závierky (31. 12. 2010) vytvorí opravnú položku k týmto zásobám vo výške 50 % ich hodnoty, čo predstavuje sumu 500 eur. V nasledujúcom roku v mesiaci február 2011 uvedené výrobky spoločnosť odpredá spolu za cenu 1 750 eur. Vplyv na základ dane: Rok 2010: V dôsledku zaúčtovania opravnej položky ku kozmetickým výrobkom si spoločnosť zníži účtovný výsledok hospodárenia, pretože opravná položka k zásobám v sume 500 eur zaúčtovaná na účet 505 nie je daňovým výdavkom [podľa § 21 ods. 2 písm. j) v nadväznosti na § 20 ZDP]. Rok 2011: Z titulu predaja kozmetických výrobkov účtovná jednotka zruší opravnú položku. Zrušená opravná položka bude daňovým výdavkom v súlade s § 17 ods. 23 ZDP. Mimoúčtovne v tlačive daňového priznania bude tvoriť položku znižujúcu výsledok hospodárenia. Účtovanie: Suma v €

Vytvorenie opravnej položky ku dňu zostavenia účtovnej závierky na kozmetické výrobky vo výške 50 % (z hodnoty 1 000 EUR)

500

505

196

Odložená daňová pohľadávka z titulu opravnej položky 500 x 19 %

481

592*

1 750

311

604

500

196

132

Zúčtovanie predaného tovaru do spotreby

1 500

504

132

Zúčtovanie odloženej daňovej pohľadávky

500

592*

481

Rok 2010 Rok 2010

Rok 2011 Faktúra za predaj kozmetických výrobkov Zrušenie opravnej položky

* účet 592 do výsledku hospodárenia pre výpočet základu dane nevstupuje DÚPP 6-7/2011

Odložená daň z príjmov 4. Účtovná hodnota záväzku je vyššia než jeho daňová základňa. Napríklad: p

záväzky daňovo uznané až po zaplatení podľa p

§ 17 ods. 19 ZDP – zmluvné pokuty, poplatky a úroky z omeškania,

§ 19 ods. 4 ZDP – nájomné, provízie za sprostredkovanie, a to aj ak ide o sprostredkovanie na základe mandátnych zmlúv alebo podobných zmlúv uhrádzané fyzickej osobe, sa zahrnú do daňových výdavkov v zdaňovacom období, v ktorom boli zaplatené,

rezervy tvorené na ťarchu nákladov, ktorých tvorba je uznaným daňovým výdavkom až pri použití rezervy podľa § 17 ods. 23 ZDP. 5. O odloženej daňovej pohľadávke sa účtuje aj z možnosti umorovať daňovú stratu v budúcnosti podľa § 30 ZDP. Pri účtovaní o odloženej daňovej pohľadávke sa uplatňuje zásada opatrnosti. O odloženej daňovej pohľadávke sa účtuje vtedy, ak je pravdepodobné, že základ dane, voči ktorému bude možné vyrovnať sumy odloženej daňovej pohľadávky z odpočítateľných dočasných rozdielov, je dosiahnuteľný. Za dosiahnuteľný sa základ dane považuje vtedy, ak voči tomu istému daňovému úradu u tohto istého daňovníka existujú dostatočné zdaniteľné dočasné rozdiely, ktorých krytie sa v budúcnosti očakáva: a) v rovnakom období ako sa očakáva krytie odpočítateľných dočasných rozdielov alebo b) v obdobiach, v ktorých môže byť umorená daňová strata, ku ktorej sa táto odložená daňová pohľadávka vzťahuje. Odložené daňové pohľadávky, o ktorých sa doteraz z titulu dodržania zásady opatrnosti neúčtovalo, sa posudzujú ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, a účtujú v takej výške, v akej je pravdepodobné, že budúci základ dane z príjmov umožní ich vyrovnanie. Pri zaúčtovanej odloženej daňovej pohľadávke sa ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, preveruje jej zaúčtovaná hodnota v prípade, ak sa zistí, že je nepravdepodobné, že v budúcich účtovných obdobiach bude dosiahnutý dostatočný základ dane, ktorý by umožnil vyrovnanie časti alebo celej odloženej daňovej pohľadávky, zníži sa účtovná hodnota odloženej daňovej pohľadávky.

Prvé účtovanie o odloženej dani

V účtovnom období, v ktorom účtovná jednotka začína prvýkrát účtovať o odloženej dani, musí odloženú daň vykázať zo všetkých (akumulovaných) prechodných rozdielov. Na účtoch účtovej skupiny 59 sa účtuje len tá časť odloženej dane, ktorá sa vyčísli z prechodných rozdielov vzťahujúcich sa na bežné účtovné obdobie. Časť odloženej dane, ktorá sa vzťahuje na minulé účtovné obdobia, sa zaúčtuje na účty nerozdelených výsledkov hospodárenia minulých účtovných období.

DANE A ÚČTOVNÍCTVO Príklad č. 4: Spoločnosť AB vznikla v priebehu roku 2007. V roku 2009 začala prvýkrát účtovať o odloženej dani. K 31. 12. 2009 zistila tieto skutočnosti: 1. Odpisovaný dlhodobý hmotný majetok (ODHM) é zostatková hodnota účtovná k 31. 12. 2009 je oproti daňovej zostatkovej hodnote vyššia 800 € é zostatková hodnota účtovná k 31. 12. 2008 bola oproti daňovej zostatkovej hodnote vyššia 400 € 1 200 € 300 € 500 € 180 €

2. Účtovná hodnota tovaru é opravná položka k tovaru v roku 2009 3. Bola vytvorená nedaňová rezerva na reklamácie v roku 2009 4. Pohľadávky z titulu zmluvných pokút z roku 2008 5. Spoločnosť vykázala v roku 2007 daňovú stratu, ktorú si môže umorovať (§ 30 ZDP) Výpočet dočasných rozdielov Text

Zdaniteľný dočasný rozdiel Odložený daňový záväzok

1. Zostatková účtovná hodnota ODHM je vyššia ako zostatková daňová hodnota

800 x 0,19 = 152

Odpočítateľný dočasný rozdiel Odložená daňová pohľadávka

2. Opravná položka k tovaru

300 x 0,19 = 57

3. Nedaňová rezerva

500 x 0,19 = 95

4. Pohľadávky z titulu zmluvných pokút

180 x 0,19 = 34,20

Spolu

980 x 0,19 = 186,20

1 620 €

Suma odloženej dane Účtovanie Bežné účtovné Minulé účtovné obdobie obdobia 76 76 592 / 481 429 /481 57 481 / 592 95 481 / 592 34,20 429 / 481

800 x 0,19 = 152

Schéma účtovania odloženej dane k 31. 12. 2009 Súvzťažný účet DAL

481 – Odložený daňový záväzok a odložená daňová pohľadávka MD

Súvzťažný účet MD

DAL

592 – Odložená daň z príjmov z bež- 2. 57 nej činnosti

1. 76

429 – Neuhradená strata minulých rokov

592 – Odložená daň z príjmov z bež- 3. 95 nej činnosti

1. 76

592 – Odložená daň z príjmov z bežnej činnosti

4. 34,20

429 – Neuhradená strata minulých rokov

152

186,20

Zostatok na účte 481 = odložený daňový záväzok 186,20 – 152 = 34,20

DÚPP 6-7/2011

Odložená daň z príjmov V priebehu roku 2010 nastali tieto skutočnosti: 1. Rozdiel zostatkovej hodnoty účtovnej oproti daňovej pri ODHM bol 1 200 €. 2. Pohľadávka z titulu zmluvnej pokuty z roku 2008 v sume 180 bola zaplatená. 3. Bol predaný tovar v hodnote 800 , opravná položka v sume 300 bola zúčtovaná. 4. Rezerva na reklamácie bola použitá v sume 400 , zostatok rezervy bol zrušený. Výpočet odloženej dane a účtovanie odloženej dane 1. Zostatková hodnota účtovná zostatková hodnota daňová Účtovanie: k 31. 12. 2010 1 200 € k 31. 12. 2009 800 € rozdiel 400 x 0,19 = 76 €

MD 592 / D 481 A.

2. Zrušenie odloženej dane zo zmluvnej pokuty v sume 34,20 € MD 481 / D 592 B. 3. Zrušenie odloženej dane z é opravnej položky k tovaru v sume

57 €

é nedaňovej rezervy na reklamácie v sume

95 €

Spolu zúčtovanie odloženej daňovej pohľadávky 152

MD 592 / D 481 C.

Schéma účtovania odloženej dane k 31. 12. 2010 Súvzťažný účet DAL

481 – Odložený daňový záväzok a odložená daňová pohľadávka MD

Súvzťažný účet MD

DAL Začiatočný stav 701 – Začiatočný účet súvahový 34,20

592 – Odložená daň z príjmov z bežnej činnosti

Obrat MD

A. 76

592 – Odložená daň z príjmov z bežnej činnosti

C. 152

592 – Odložená daň z príjmov z bežnej činnosti

262,20

Obrat DAL

B. 34,20

34,20

Zostatok na účte 481 = odložený daňový záväzok 262,20 – 34,20 = 228

DANE A ÚČTOVNÍCTVO

Pokyn DR SR na postup pri prechode z preukázateľných výdavkov v rozsahu daňovej evidencie na iný spôsob uplatňovania výdavkov a naopak Pri zisťovaní základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) daňovník uplatňuje výdavky jedným z nasledovných spôsobov: ä preukázateľné daňové výdavky, pričom p

účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, p účtuje v sústave podvojného účtovníctva, p vedie podľa § 6 ods. 14 zákona o dani z príjmov daňovú evidenciu o príjmoch a daňových výdavkoch v časovom slede vrátane prijatých a vydaných dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov, o hmotnom majetku a nehmotnom majetku využívanom na podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť, o zásobách, pohľadávkach a záväzkoch (ďalej len „daňová evidencia“), ä výdavky percentom z úhrnu týchto príjmov (ďalej len „percentuálne výdavky“),

pričom podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov vedie evidenciu o príjmoch v časovom slede, o zásobách a o pohľadávkach.

Poznámka: Ak daňovník pri zisťovaní základu dane za príslušné zdaňovacie obdobie uplatní niektorý z vyššie uvedených spôsobov uplatňovania výdavkov, nemôže tento spôsob zmeniť prostredníctvom dodatočného daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie. Postup pri prechode z uplatňovania preukázateľných výdavkov v rozsahu daňovej evidencie na iný spôsob uplatňovania výdavkov a naopak je upravený v § 51a ods. 1 až 3 a 7 zákona o dani z príjmov. DÚPP 6-7/2011

Pokyn DR SR – prechod na daňovú evidenciu Ustanovenie § 51a ods. 1 a 2 bolo do citovaného zákona doplnené s účinnosťou od 1. marca 2009 zákonom č. 60/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Na zabezpečenie jednotného postupu pri vyčíslení základu dane z príjmov fyzickej osoby v súlade s § 51a ods. 1 zákona o dani z príjmov vydalo Ministerstvo financií SR usmernenie č. MF/011092/2009-72 na postup pri prechode z evidencie podľa § 6 ods. 10 citovaného zákona na daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 14 a 15 citovaného zákona a z daňovej evidencie podľa § 6 ods. 14 a 15 citovaného zákona na evidenciu podľa § 6 ods. 10 citovaného zákona (ďalej len „usmernenie č. MF/011092/2009-72“), ktoré sa v nadväznosti na jeho tretí bod použilo po prvýkrát za celé zdaňovacie obdobie roka 2009. Usmernenie je uverejnené vo Finančnom spravodajcovi č. 7/2009. Na zabezpečenie jednotného postupu pri vyčíslení základu dane z príjmov fyzickej osoby v súlade s § 51a ods. 2 zákona o dani z príjmov vydalo Ministerstvo financií SR usmernenie č. MF/011087/2009-721 na postup pri prechode zo sústavy podvojného účtovníctva na daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 14 a 15 citovaného zákona a z daňovej evidencie vedenej podľa § 6 ods. 14 a 15 citovaného zákona do sústavy podvojného účtovníctva (ďalej len „usmernenie č. MF/011087/2009-721“). Podľa § 3 citovaného usmernenia sa toto usmernenie použilo po prvýkrát za celé zdaňovacie obdobie roka 2009. Usmernenie je uverejnené vo Finančnom spravodajcovi č. 7/2009. Odseky 3 a 7 boli do § 51a zákona o dani z príjmov doplnené zákonom č. 504/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 1. januára 2010. V súlade s prechodným ustanovením § 52h ods. 3 citovaného zákona sa tieto ustanovenia použili už pri podávaní daňového priznania po 1. januári 2010 za zdaňovacie obdobie končiace v roku 2009. Pôvodný spôsob uplatňovania výdavkov ¯ Nový spôsob uplatňovania výdavkov

Právna úprava

Metodický pokyn časť/strana

jednoduché účtovníctvo ¯ daňová evidencia

§ 51a ods. 3 a 7 a § 52h ods. 3 zákona o dani z príjmov

I./3

daňová evidencia ¯ jednoduché účtovníctvo

§ 51a ods. 3 a § 52h ods. 3 zákona o dani z príjmov

II./5

podvojné účtovníctvo ¯ daňová evidencia

§ 51a ods. 2 a 7 a § 52h ods. 3 zákona o dani z príjmov § 1 a § 3 usmernenia č. MF/011087/2009-721

III./6

DANE A ÚČTOVNÍCTVO Pôvodný spôsob uplatňovania výdavkov ¯ Nový spôsob uplatňovania výdavkov

Právna úprava

Metodický pokyn časť/strana

daňová evidencia ¯ podvojné účtovníctvo

§ 51a ods. 2 a § 52h ods. 3 zákona o dani z príjmov § 2 a § 3 usmernenia č. MF/011087/2009-721

IV./9

evidencia podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov ¯ daňová evidencia

§ 51a ods. 1 a 7 a § 52h ods. 3 zákona o dani z príjmov 1. a 3. bod usmernenia č. MF/011092/2009-72

V./11

daňová evidencia ¯ evidencia podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov

§ 51a ods. 1 a § 52h ods. 3 zákona o dani z príjmov 2. a 3. bod usmernenia č. MF/011092/2009-72

VI./12

I. časť Prechod z jednoduchého účtovníctva na uplatňovanie preukázateľných výdavkov v rozsahu daňovej evidencie Účtovné hľadisko K 31. 12. kalendárneho roka predchádzajúceho zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom začne daňovník viesť daňovú evidenciu, t. j. k poslednému dňu účtovného obdobia, účtovná jednotka ä podľa § 16 ods. 6 písm. a) zákona o účtovníctve uzavrie účtovné knihy [§ 8 ods. 4

opatrenia MF SR č. MF/27076/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek účtovnej závierky pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov (ďalej len „Postupy účtovania v JÚ“)]; ä v súvislosti so zostavením účtovnej závierky vykoná inventarizáciu podľa § 29 zá-

kona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Inventarizačný rozdiel zaúčtuje do účtovného obdobia, za ktoré sa inventarizáciou overuje stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov; ä po vykonaní inventarizácie, zaúčtovaní inventarizačného rozdielu, vykonaní ostat-

ných uzávierkových operácií a uzavretí účtovných kníh v nadväznosti na § 17 ods. 6 zákona o účtovníctve zostaví riadnu účtovnú závierku k 31. 12. DÚPP 6-7/2011

Pokyn DR SR – prechod na daňovú evidenciu K 1. 1. zdaňovacieho obdobia, počas ktorého sa daňovník rozhodol viesť daňovú evidenciu, daňovník preberie informácie z uzavretého účtovníctva v rozsahu potrebnom na účely vedenia daňovej evidencie podľa zákona o dani z príjmov z nasledovných účtovných kníh: Údaje z jednoduchého účtovníctva

Údaje pre daňovú evidenciu

Kniha dlhodobého majetku Iné pomocné knihy o zložkách majetku

Daňová evidencia o hmotnom majetku a nehmotnom majetku využívanom na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť

Kniha zásob

Daňová evidencia o zásobách

Kniha pohľadávok

Daňová evidencia o pohľadávkach

Kniha záväzkov

Daňová evidencia o záväzkoch

Je možné akceptovať aj taký postup, keď daňovník pokračuje vo vedení záznamov jednoduchého účtovníctva s označením, že ide o daňovú evidenciu. Od prvého dňa zdaňovacieho obdobia, v ktorom daňovník uplatní preukázateľné výdavky v rozsahu daňovej evidencie, prestáva byť účtovnou jednotkou (podľa § 1 ods. 1 zákona o účtovníctve účtovnou jednotkou je fyzická osoba, ktorá podniká alebo vykonáva inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazuje svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov podľa zákona o dani z príjmov, s výnimkou fyzických osôb, ktoré vedú daňovú evidenciu podľa citovaného zákona).

Daňové hľadisko V súlade s § 51a ods. 3 zákona o dani z príjmov daňovník v zdaňovacom období, v ktorom začne viesť daňovú evidenciu, základ dane zvýši o zostatky vytvorených rezerv podľa § 20 ods. 9 písm. b), d) až f) zákona o dani z príjmov, a to podľa stavu zisteného k začiatku zdaňovacieho obdobia, v ktorom začne viesť daňovú evidenciu.

Poznámka: Účtovná jednotka účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva tvorí rezervy, ktoré sú uznaným daňovým výdavkom podľa § 20 zákona o dani z príjmov: é rezerva na lesnú pestovnú činnosť [§ 20 ods. 9 písm. b) citovaného zákona], é rezerva na uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládok po ich uzavretí [§ 20 ods. 9 písm. d) citovaného zákona], é rezerva na nakladanie s odovzdaným elektroodpadom z domácností [§ 20 ods. 9 písm. e) citovaného zákona], é účelová finančná rezerva tvorená podľa zákona č. 514/2008 Z. z. o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov [§ 20 ods. 9 písm. f) citovaného zákona].

DANE A ÚČTOVNÍCTVO Daňovník, ktorý vedie daňovú evidenciu, nie je účtovnou jednotkou, nemá možnosť tvoriť a čerpať rezervy, je preto potrebné o zostatky rezerv vytvorených v prechádzajúcich účtovných obdobiach upraviť (zvýšiť) základ dane. V súlade s § 51a ods. 7 zákona o dani z príjmov, ak daňovník v účtovných obdobiach zaúčtoval opravnú položku k nadobudnutému majetku, zahrnuje túto opravnú položku do daňových výdavkov alebo príjmov v súlade s účtovnými predpismi aj počas vedenia daňovej evidencie.

Poznámka: Opravná položka k odplatne nadobudnutému majetku je definovaná v § 16 ods. 1 Postupov účtovania v JÚ. Je to rozdiel, ktorý vznikne medzi kúpnou cenou pri predaji (alebo cenou dosiahnutou vydražením) a hodnotou majetku, ktorou bol ocenený v účtovníctve predávajúceho (alebo privatizovaného subjektu), pričom sa nevykoná individuálne precenenie jednotlivých zložiek majetku. Ak v minulosti účtovná jednotka kúpila podnik (alebo privatizovala), mohla za tento podnik zaplatiť viac alebo menej, ako bol majetok ocenený v účtovníctve predávajúceho. Majetok v účtovníctve kupujúceho je ocenený zostatkovou cenou. Táto opravná položka (aktívna alebo pasívna podľa toho, či bola kúpna cena vyššia alebo nižšia oproti zostatkovej hodnote majetku) sa odpisuje počas 15 rokov a do základu dane sa zahŕňa podľa § 20 ods. 13 zákona o dani z príjmov v súlade s účtovníctvom, takže sa do výdavkov alebo príjmov dostane celá suma, ktorú účtovná jednotka zaplatila za podnik. Od 1. januára 2010 dochádza k doplneniu § 16a Postupov účtovania v JÚ nadväznosti na novelu § 25 ods. 1 písm. c) prvého bodu zákona o účtovníctve, ktorým sa s účinnosťou od 1. januára 2010 mení oceňovanie majetku a záväzkov nadobudnutých kúpou podniku alebo jeho časti. Oceňovanie majetku a záväzkov nadobudnutých kúpou podniku alebo jeho časti reálnou hodnotou sa od 1. 1. 2010 vzťahuje aj na účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva. Od 1. 1. 2010 tak môže pri kúpe podniku alebo jeho časti vzniknúť len „nová“ opravná položka k nadobudnutému majetku podľa § 16a Postupov účtovania v JÚ, ktorou je rozdiel medzi kúpnou cenou a reálnou hodnotou, ktorou sa majetok ocení v účtovníctve kupujúcej účtovnej jednotky. Opravná položka sa odpisuje rovnomerne počas 7 rokov a ovplyvňuje základ dane v nadväznosti na § 20 ods. 13 zákona o dani z príjmov. Eviduje sa v knihe dlhodobého majetku určenej na účtovanie opravnej položky k nadobudnutému majetku. V nadväznosti na prechodné ustanovenie § 52h ods. 3 zákona o dani z príjmov daňovník, ktorý v zdaňovacom období roka 2008 účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva a v zdaňovacom období roka 2009 sa rozhodol uplatniť preukázateľné výdavky v rozsahu daňovej evidencie, postupoval v súvislosti s touto zmenou nasledovne: ä základ dane za zdaňovacie obdobie roka 2009 zvýšil o zostatky vytvorených rezerv

podľa § 20 ods. 9 písm. b), d) až f) zákona o dani z príjmov podľa ich stavu zisteného k 1. januáru 2009, DÚPP 6-7/2011

Pokyn DR SR – prechod na daňovú evidenciu ä ak v predchádzajúcich účtovných obdobiach zaúčtoval opravnú položku k nado-

budnutému majetku, pokračuje v zahrnovaní tejto opravnej položky do daňových výdavkov alebo príjmov v súlade s účtovnými predpismi aj počas vedenia daňovej evidencie.

II. časť Prechod z uplatňovania preukázateľných výdavkov v rozsahu daňovej evidencie na jednoduché účtovníctvo Účtovné hľadisko Pri prechode z daňovej evidencie na jednoduché účtovníctvo sa daňovník stáva účtovnou jednotkou od zdaňovacieho obdobia nasledujúceho po zdaňovacom období, v ktorom viedol daňovú evidenciu. Analogicky, ako je ustanovené v usmernení MF SR č. MF/11087/2009-721, je potrebné, aby daňovník k prvému dňu zdaňovacieho obdobia, v ktorom začal účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva, vykonal inventúru podľa § 30 zákona o účtovníctve. Na základe inventúry sa vyčíslia stavy majetku a záväzkov, ktoré budú tvoriť začiatočné stavy jednotlivých účtovných kníh. V súlade s § 51a ods. 7 zákona o dani z príjmov daňovník počas uplatňovania výdavkov v rozsahu daňovej evidencie zahrnoval opravnú položku k nadobudnutému majetku do daňových výdavkov alebo príjmov v súlade s účtovnými predpismi, predmetná opravná položka preto podlieha inventúre a jej konečný stav je začiatočným stavom účtovnej knihy k dlhodobému majetku určenej na účtovanie opravnej položky k nadobudnutému majetku. Účtovná jednotka podľa § 16 ods. 3 písm. b) zákona o účtovníctve otvorí účtovné knihy, pričom postupuje podľa § 8 Postupov účtovania v JÚ. Stav z daňovej evidencie

Začiatočný stav v účtovníctve

Daňová evidencia o hmotnom majetku a nehmotnom majetku využívanom na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť

V knihách dlhodobého majetku sa uvedie stav dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku z daňovej evidencie po jeho zatriedení podľa obsahovej náplne do jednotlivých zložiek podľa Postupov účtovania v JÚ a ostatné údaje podľa § 6 ods. 6 Postupov účtovania v JÚ.

Daňová evidencia o zásobách

V knihe zásob sa uvedie stav majetku vykazovaný ako zásoby v daňovej evidencii po jeho zatriedení podľa obsahovej náplne do jednotlivých zložiek podľa Postupov účtovania v JÚ a ostatné údaje podľa § 6 ods. 8 až 10 Postupov účtovania v JÚ.

Daňová evidencia o pohľadávkach

V knihe pohľadávok sa uvedie stav pohľadávok z daňovej evidencie po ich zatriedení podľa § 9 ods. 8 Postupov účtovania v JÚ.

Daňová evidencia o záväzkoch

V knihe záväzkov sa uvedie stav záväzkov z daňovej evidencie po ich zatriedení podľa § 9 ods. 8 Postupov účtovania v JÚ.

DANE A ÚČTOVNÍCTVO Stav peňažných prostriedkov v hotovosti a na bankovom účte ku dňu prechodu na jednoduché účtovníctvo prevedie daňovník ako začiatočné stavy do peňažného denníka, knihy účet v banke, ako aj do pokladničnej knihy.

Daňové hľadisko V súlade s § 51a ods. 3 zákona o dani z príjmov daňovník, ktorý začne účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva bezprostredne po období, v ktorom viedol daňovú evidenciu, základ dane neupravuje. V nadväznosti na prechodné ustanovenie § 52h ods. 3 zákona o dani z príjmov daňovník, ktorý v zdaňovacom období roka 2009 uplatnil preukázateľné výdavky v rozsahu daňovej evidencie a v zdaňovacom období roka 2010 účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, v súvislosti s touto zmenou základ dane za zdaňovacie obdobie roka 2009 (ani za zdaňovacie obdobie roka 2010) neupravuje.

III. časť Prechod z podvojného účtovníctva na uplatňovanie preukázateľných výdavkov v rozsahu daňovej evidencie Účtovné hľadisko K 31. 12. kalendárneho roka predchádzajúceho zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom začne viesť daňovú evidenciu, t. j. k poslednému dňu účtovného obdobia, účtovná jednotka: ä podľa § 16 ods. 6 písm. a) zákona o účtovníctve uzavrie účtovné knihy [§ 8 opatre-

nia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov (ďalej len „Postupy účtovania v PÚ“)]; ä v nadväznosti na § 17 ods. 6 zákona o účtovníctve, keď účtovná jednotka uzavrie

účtovné knihy k poslednému dňu účtovného obdobia, zostaví riadnu účtovnú závierku. K 1. 1. zdaňovacieho obdobia, počas ktorého sa daňovník rozhodne viesť daňovú evidenciu, preberie informácie z uzavretého účtovníctva v rozsahu potrebnom na účely vedenia daňovej evidencie podľa zákona o dani z príjmov z nasledovných účtov: Údaje z podvojného účtovníctva z jednotlivých účtových skupín

Údaje potrebné pre daňovú evidenciu

02 – Dlhodobý hmotný majetok – odpisovaný

Daňová evidencia o hmotnom majetku využívanom na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť

03 – Dlhodobý hmotný majetok – neodpisovaný 08 – Oprávky k dlhodobému hmotnému majetku

DÚPP 6-7/2011

Pokyn DR SR – prechod na daňovú evidenciu Údaje z podvojného účtovníctva z jednotlivých účtových skupín

Údaje potrebné pre daňovú evidenciu

01 – Dlhodobý nehmotný majetok

Daňová evidencia o nehmotnom majetku využívanom na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť

07 – Oprávky k dlhodobému nehmotnému majetku 097 – Opravné položky k nadobudnutému majetku

Daňová evidencia o hmotnom majetku a nehmotnom majetku využívanom na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť Poznámka: Podľa § 51a ods. 7 zákona o dani z príjmov daňovník, ktorý vedie daňovú evidenciu, zahrnuje opravnú položku k nadobudnutému majetku do daňových výdavkov alebo príjmov v súlade s účtovnými predpismi, preto je potrebné, aby viedol evidenciu aj o tejto opravnej položke.

11 – Materiál

Daňová evidencia o zásobách

12 – Zásoby vlastnej výroby 13 – Tovar 05 – Poskytnuté preddavky na dlhodobý majetok

Daňová evidencia o pohľadávkach

31 – Pohľadávky 33 – Zúčtovanie so zamestnancami a orgánmi sociálneho poistenia a zdravotného poistenia 336 – Zúčtovanie s orgánmi sociálneho poistenia a zdravotného poistenia 34 – Zúčtovanie daní a dotácií 35 – Pohľadávky voči spoločníkom a združeniu 358 – Pohľadávky voči účastníkom združenia 37 – Iné pohľadávky a iné záväzky 371 – Pohľadávky z predaja podniku 373 – Pohľadávky a záväzky z pevných termínovaných operácií 374 – Pohľadávky z nájmu 375 – Pohľadávky z vydaných dlhopisov 376 – Nakúpené opcie 378 – Iné pohľadávky

DANE A ÚČTOVNÍCTVO Údaje z podvojného účtovníctva z jednotlivých účtových skupín

Údaje potrebné pre daňovú evidenciu

23 – Bežné bankové úvery

Daňová evidencia o záväzkoch

24 – Iné krátkodobé finančné výpomoci 32 – Záväzky 33 – Zúčtovanie so zamestnancami a orgánmi sociálneho poistenia a zdravotného poistenia 336 – Zúčtovanie s orgánmi sociálneho poistenia a zdravotného poistenia 34 – Zúčtovanie daní a dotácií 36 – Záväzky voči spoločníkom a združeniu 368 – Záväzky voči účastníkom združenia 37 – Iné pohľadávky a iné záväzky 372 – Záväzky z kúpy podniku 373 – Pohľadávky a záväzky z pevných termínovaných operácií 377 – Predané opcie 379 – Iné záväzky 46 – Bankové úvery 47 – Dlhodobé záväzky

Poznámka: Ak v účtovníctve daňovníka sú zaúčtované záväzky (pohľadávky) voči bývalým zamestnancom, je potrebné tieto údaje previesť do daňovej evidencie.

Daňové hľadisko V súlade s § 1 usmernenia č. MF/11087/2009-721, ak sa daňovník vykonávajúci podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť bezprostredne po zdaňovacom období, v ktorom účtoval v sústave podvojného účtovníctva, rozhodne viesť daňovú evidenciu, potom za zdaňovacie obdobie, v ktorom začne viesť daňovú evidenciu: ä zníži základ dane o zostatky zistené v podvojnom účtovníctve, a to o: p

cenu nespotrebovaných zásob, cenu nespotrebovaných cenín a cenu krátkodobého finančného majetku, p náklady budúcich období, ktoré sa zahrnujú do základu dane, DÚPP 6-7/2011

Pokyn DR SR – prechod na daňovú evidenciu p p p p

príjmy budúcich období, ktoré boli v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach zahrnuté do základu dane, hodnotu neuhradených pohľadávok, ktoré boli v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach zahrnuté do základu dane, platené preddavky vzťahujúce sa k plneniam zahrnovaným do základu dane, kurzové rozdiely (nákladové), ktoré neboli zahrnované do základu dane z dôvodu doručenia oznámenia správcovi dane o nezahrnovaní kurzových rozdielov do základu dane, sumu záväzkov zahrnutých do základu dane podľa § 17 ods. 29 zákona o dani z príjmov,

ä zvýši základ dane o zostatky zistené v podvojnom účtovníctve, a to o: p p p p p

p p

výdavky budúcich období, ktoré boli v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach zahrnuté do základu dane, výnosy budúcich období, ktoré sa zahrnujú do základu dane, hodnotu neuhradených záväzkov, ktoré boli v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach zahrnuté do základu dane, prijaté preddavky vzťahujúce sa k plneniam zahrnovaným do základu dane, kurzové rozdiely (výnosové), ak neboli zahrnované do základu dane z dôvodu doručenia oznámenia správcovi dane o nezahrnovaní kurzových rozdielov do základu dane, zostatok rezerv, ktoré boli zahrnované do základu dane, zostatok opravných položiek, ktoré v čase tvorby boli uznaným daňovým výdavkom, s výnimkou opravnej položky k nadobudnutému majetku.

Úprava základu dane sa vykoná zo stavu jednotlivých položiek zisteného k začiatku zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa začne viesť daňová evidencia (t. j. začiatočné, resp. konečné stavy súvahových účtov). Podľa § 51a ods. 7 zákona o dani z príjmov, ak daňovník v účtovných obdobiach zaúčtoval opravnú položku k nadobudnutému majetku, zahrnuje ju do daňových výdavkov alebo príjmov v súlade s účtovnými predpismi aj počas vedenia daňovej evidencie. V súlade s § 3 usmernenia č. MF/11087/2009-721 a § 52h ods. 3 zákona o dani z príjmov sa postup podľa citovaných ustanovení uplatnil už pri zmene spôsobu uplatňovania výdavkov na prelome rokov 2008 a 2009. Ak teda daňovník v zdaňovacom období roka 2008 účtoval v sústave podvojného účtovníctva a v zdaňovacom období roka 2009 uplatnil preukázateľné výdavky v rozsahu daňovej evidencie, potom bol povinný základ dane za zdaňovacie obdobie roka 2009 upraviť v súlade s § 1 usmernenia č. MF/11087/2009-721. Ak daňovník v prechádzajúcich účtovných obdobiach zaúčtoval opravnú položku k nadobudnutému majetku, zahrnuje do daňových výdavkov alebo príjmov túto opravnú položku v súlade s účtovnými predpismi aj počas vedenia daňovej evidencie.

DANE A ÚČTOVNÍCTVO

IV. časť Prechod z uplatňovania preukázateľných výdavkov v rozsahu daňovej evidencie na podvojné účtovníctvo Účtovné hľadisko V súlade s § 2 ods. 1 usmernenia č. MF/11087/2009-721, ktoré MF SR vydalo podľa § 51a ods. 2 zákona o dani z príjmov, k prvému dňu zdaňovacieho obdobia, v ktorom daňovník začal účtovať v sústave podvojného účtovníctva, sa vykoná inventúra podľa § 30 zákona o účtovníctve a vyčíslia sa súhrnné stavy majetku a záväzkov, ktoré budú tvoriť začiatočné stavy jednotlivých účtov hlavnej knihy podľa Postupov účtovania v PÚ. Účtovné knihy sa otvoria podľa § 7 Postupov účtovania v PÚ, t. j. začiatočné stavy súvahových účtov sa pri otvorení účtovných kníh účtujú účtovnými zápismi na ťarchu účtu 701 – Začiatočný účet súvahový a v prospech príslušných novootvorených účtov záväzkov a účtovnými zápismi v prospech účtu 701 a na ťarchu príslušných novootvorených účtov majetku. Údaje z daňovej evidencie

Údaje pre podvojné účtovníctvo na účty jednotlivých účtových skupín

Stav nehmotného majetku z daňovej evidencie nehmotného majetku po jeho roztriedení na jednotlivé zložky dlhodobého nehmotného majetku podľa obsahovej náplne jednotlivých účtov dlhodobého nehmotného majetku a vytvorených analytických účtov k syntetickým účtom dlhodobého nehmotného majetku neupravené o súčet odpisov od začiatku odpisovania dlhodobého nehmotného majetku

01 – Dlhodobý nehmotný majetok

Stav hmotného majetku z daňovej evidencie hmotného majetku po jeho roztriedení na jednotlivé zložky dlhodobého hmotného majetku podľa obsahovej náplne jednotlivých účtov dlhodobého hmotného majetku a vytvorených analytických účtov k syntetickým účtom dlhodobého hmotného majetku neupravené o súčet odpisov od začiatku odpisovania dlhodobého hmotného majetku

02 – Dlhodobý hmotný majetok – odpisovaný 03 – Dlhodobý hmotný majetok – neodpisovaný

Súčet odpisov po ich roztriedení podľa jednotlivého nehmotného majetku a hmotného majetku doposiaľ uplatnených na účely zákona o dani z príjmov alebo účtovníctva (ak bol daňovník v minulosti účtovnou jednotkou) v minulých účtovných obdobiach a tiež po roztriedení podľa jednotlivých účtov oprávok a vytvorených analytických účtov k syntetickým účtom oprávok k dlhodobému nehmotnému majetku a k dlhodobému hmotnému majetku

07 – Oprávky k dlhodobému nehmotnému majetku 08 – Oprávky k dlhodobému hmotnému majetku

DÚPP 6-7/2011

Pokyn DR SR – prechod na daňovú evidenciu Údaje z daňovej evidencie

Údaje pre podvojné účtovníctvo na účty jednotlivých účtových skupín

Opravná položka k nadobudnutému majetku

097 – Opravná položka k nadobudnutému majetku

Stav zásob z daňovej evidencie po ich roztriedení podľa vytvorenej analytickej evidencie, analytických účtov k jednotlivým syntetickým účtom účtovej triedy 1 – Zásoby

1– Zásoby 11 – Materiál 12 – Zásoby vlastnej výroby 13 – Tovar

Stav pohľadávok z daňovej evidencie po ich roztriedení podľa vytvorenej analytickej evidencie, analytických účtov k jednotlivým syntetickým účtom pohľadávok

05 – Poskytnuté preddavky na dlhodobý majetok 31 – Pohľadávky 33 – Zúčtovanie so zamestnancami a orgánmi sociálneho poistenia a zdravotného poistenia 34 – Zúčtovanie daní a dotácií 35 – Pohľadávky voči spoločníkom a združeniu 37 – Iné pohľadávky a iné záväzky

Stav záväzkov z daňovej evidencie po ich roztriedení podľa vytvorenej analytickej evidencie, analytických účtov k jednotlivým syntetickým účtom záväzkov

23 – Bežné bankové úvery 24 – Iné krátkodobé finančné výpomoci 32 – Záväzky 33 – Zúčtovanie so zamestnancami a orgánmi sociálneho poistenia a zdravotného poistenia 34 – Zúčtovanie daní a dotácií 36 – Záväzky voči spoločníkom a združeniu 37 – Iné pohľadávky a iné záväzky 46 – Bankové úvery 47 – Dlhodobé záväzky

Stav peňažných prostriedkov v hotovosti a na bankovom účte ku dňu prechodu na podvojné účtovníctvo daňovník prevedie ako začiatočné stavy na príslušné finančné účty (211 – Pokladnica, 221 – Bankové účty).

Daňové hľadisko V súlade s § 2 ods. 2 usmernenia č. MF/11087/2009-721, ak daňovník vykonávajúci podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť [§ 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov] bezprostredne po zdaňovacom období, v ktorom viedol daňovú evidenciu, sa rozhodne účtovať v sústave podvojného účtovníctva, za zdaňovacie obdobie, v ktorom začne účtovať v sústave podvojného účtovníctva:

DANE A ÚČTOVNÍCTVO ä zníži základ dane o p

neuhradené záväzky, ktorých úhrada sa považuje za daňový výdavok podľa § 19 zákona o dani z príjmov, p prijaté preddavky, ak prijatie preddavku bolo uznané na daňové účely ako príjem zahrnovaný do základu dane, p prijatú dotáciu, ak prijatie dotácie bolo uznané na daňové účely ako príjem zahrnovaný do základu dane a súvisiace výdavky neboli zahrnuté do základu dane, ä zvýši základ dane o p

neuhradené pohľadávky, ktoré sa v sústave podvojného účtovníctva pri ich vzniku účtujú na účet výnosov, p poskytnuté preddavky, ak poskytnutie preddavku bolo uznané na daňové účely ako výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, p cenu nespotrebovaných zásob. Uvedená úprava základu dane sa vykoná zo stavu jednotlivých položiek zisteného k začiatku zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa začne účtovať v sústave podvojného účtovníctva.

V. časť Prechod z percentuálnych výdavkov na preukázateľné daňové výdavky v rozsahu daňovej evidencie V súlade s prvým bodom usmernenia č. MF/011092/2009-72 daňovník, ktorý sa bezprostredne po zdaňovacom období, v ktorom uplatňoval percentuálne výdavky, rozhodne viesť daňovú evidenciu, v zdaňovacom období, v ktorom začne viesť daňovú evidenciu, neupravuje základ dane o cenu nespotrebovaných zásob ani o výšku pohľadávok. Pri prechode z evidencie podľa § 6 ods. 10 zákona na daňovú evidenciu daňovník: ä konečný zostatok zásob zistený z evidencie podľa § 6 ods. 10 zákona o dani

z príjmov k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia, v ktorom uplatnil percentuálne výdavky, uvedie ako začiatočný stav zásob v daňovej evidencii v bezprostredne nasledujúcom zdaňovacom období, ä konečný zostatok pohľadávok z evidencie podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príj-

mov zistený k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia, v ktorom uplatnil percentuálne výdavky, prevedie ako začiatočný stav pohľadávok v daňovej evidencii v bezprostredne nasledujúcom zdaňovacom období. Ak daňovník zaúčtoval v predchádzajúcich účtovných obdobiach opravnú položku k nadobudnutému majetku, o jej prípadný zostatok sa pri zmene spôsobu uplatňovania výdavkov základ dane neupravoval. Túto opravnú položku daňovník, ktorý zmení spôsob uplatňovania výdavkov z percentuálnych výdavkov na preukázateľné daňové výdavky v rozsahu daňovej evidencie, zahrnuje v súlade s § 51a ods. 7 zákona o dani z príjmov aj počas vedenia daňovej evidencie do daňových výdavkov alebo príjmov v súlade s účtovnými predpismi. DÚPP 6-7/2011

Pokyn DR SR – prechod na daňovú evidenciu V súlade s tretím bodom usmernenia č. MF/011092/2009-72 a § 52h ods. 3 zákona o dani z príjmov daňovník, ktorý v roku 2008 uplatnil percentuálne výdavky a v roku 2009 uplatnil preukázateľné výdavky v rozsahu daňovej evidencie, postupoval nasledovne: ä základ dane za zdaňovacie obdobie roka 2009 neupravoval o cenu nespotrebova-

ných zásob ani o výšku pohľadávok, ä konečný zostatok zásob a konečný zostatok pohľadávok z evidencie podľa § 6

ods. 10 zákona o dani z príjmov zistený k 31. decembru 2008 uviedol k 1. januáru 2009 ako začiatočný stav zásob a začiatočný stav pohľadávok v daňovej evidencii, ä ak v predchádzajúcich účtovných obdobiach zaúčtoval opravnú položku k nado-

budnutému majetku podľa zákona o účtovníctve, pokračuje v zahrnovaní tejto opravnej položky do daňových výdavkov alebo príjmov v súlade s účtovnými predpismi aj počas vedenia daňovej evidencie.

VI. časť Prechod z preukázateľných výdavkov v rozsahu daňovej evidencie na percentuálne výdavky Podľa druhého bodu usmernenia č. MF/011092/2009-72 daňovník, ktorý sa bezprostredne po zdaňovacom období, v ktorom viedol daňovú evidenciu, rozhodne uplatniť percentuálne výdavky, neupravuje základ dane v zdaňovacom období, v ktorom uplatní percentuálne výdavky, o cenu nespotrebovaných zásob, výšku záväzkov ani o výšku pohľadávok. Údaje z daňovej evidencie prevedie tento daňovník do evidencie podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov tak, že: ä konečný zostatok zásob zistený k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia, v kto-

rom daňovník viedol daňovú evidenciu, uvedie ako začiatočný stav zásob v bezprostredne nasledujúcom zdaňovacom období v evidencii podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov, ä konečný zostatok pohľadávok zistený k poslednému dňu zdaňovacieho obdo-

bia, v ktorom daňovník viedol daňovú evidenciu, prevedie ako začiatočný stav pohľadávok v evidencii podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov v bezprostredne nasledujúcom zdaňovacom období.

Vypracovalo: Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica, Sekcia metodiky daní, Odbor metodiky daní, december 2010

DPH

PRE PLATITEĽOV DPH

Zmeny zákona o DPH v roku 2011 Ing. Vladimír Ozimý

Zákonom č. 490/2010 Z. z. sa s účinnosťou od 1. 1. 2011 mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Zámerom novely zákona o dani z pridanej hodnoty je prebrať do slovenskej právnej úpravy niektoré zmeny vyplývajúce z novelizácie smernice 2006/112/ES (ďalej len „smernica DPH“) o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v rámci Európskej únie. Keďže zmeny smernice by mohli mať značný dosah na rozpočet jednotlivých členských štátov, niektoré zmeny sa mali vykonať postupne – článok 3 smernice Rady 2008/8/ES z 12. februára 2008, ktorým sa dopĺňa smernica DPH. Ďalším zámerom zmeny zákona o DPH je opatrenie na zníženie deficitu verejných financií, čo sa v novele zákona odzrkadlilo zvýšením základnej sadzby z 19 % na 20 % a zrušením zníženej sadzby 6 % na tzv. predaj „z dvora“. Do novely zákona sa implementovala aj smernica Rady 2009/69/ES z 25. júna 2009, ktorá vymedzuje boj proti daňovým únikom pri dovoze tovaru a následného vyvezenia do iného členského štátu. Prebrala sa aj smernica Rady 2009/162/EÚ. Zákon sa zameral aj na sprísnenie odpočítania dane pri investičnom majetku definovanom v § 54 ods. 2 písm. b) a c) zákona o DPH. Novela zákona o DPH je zameraná na tieto okruhy: 1. zmena sadzby dane (§ 27), 2. zmena miesta dodania pri kultúrnych, umeleckých, športových, vedeckých, vzdelávacích, zábavných a podobných služieb (§ 16 ods. 3), 3. nárok na odpočítanie (§ 49, § 54a), 4. oslobodenie od dane pri dovoze tovaru (§ 48 ods. 3), 5. oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu a nadobudnutie tovaru z iného členského štátu (§ 43), 6. problematika dodávky a dovozu tepla a chladu, 7. vrátenie dane zahraničným osobám, Európskej únii a medzinárodným organizáciám (§ 62a, § 85j ods. 4), 8. vznik daňovej povinnosti pri opakovaných a čiastkových dodaniach služieb a tovarov (§ 19 ods. 3), DÚPP 6-7/2011

Zmeny zákona o DPH v roku 2011

DPH

9. nárok a zánik nároku na vrátenie nadmerného odpočtu (§ 79 ods. 4), 10. zmena osoby povinnej platiť daň (§ 69).

Zmena sadzby DPH

Od 1. 1. 2011 sa do ustanovenia § 27 zákona o DPH doplnila odvolávka na § 85j, ktorý definuje prechodné ustanovenia účinné k 1. 1. 2011. V ods. 1 sa uvádza, že na obdobie od 1. 1. 2011 až do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje o tom, že aktuálny schodok verejnej správy SR je menej ako 3 %, je základná sadza dane na tovary a služby 20 % zo základu dane. Zo zákona teda nie je presne určené obdobie platnosti zvýšenej sadzby dane. Preto na základe údajov Eurostatu vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzné nariadenie, kde určí skončenie uplatňovania tejto zvýšenej sadzby dane. V § 27 ods. 1 zákona o DPH sa vypúšťa tretia veta, ktorá umožňovala uplatňovať 6 % daň pri predaji „z dvora“. Preto s účinnosťou od 1. 1. 2011 sa na takýto predaj bude vzťahovať základná sadzba DPH. Ďalej sa do § 27 zákona o DPH dopĺňa ods. 3, ktorý má jednoznačne usmerniť platiteľa, ako má postupovať v prípade, ak dôjde k zmene sadzby DPH. Platiteľ uplatní vždy sadzbu dane platnú v deň vzniku daňovej povinnosti.

Upozornenie: Pri oprave základu dane sa pri zmene sadzby dane vychádza z ustanovenia § 25 ods. 7 zákona o DPH. Platiteľ uplatní sadzbu dane platnú v čase vzniku daňovej povinnosti pri zdaniteľnom obchode, na ktorý sa oprava základu dane vzťahuje.

Príklad č. 1: Platiteľ poskytujúci ubytovacie služby prijal zálohu na ubytovanie hostí dňa 15. 12. 2010 vo výške 100 % hodnoty ubytovania – 1 190 €. Ubytovanie sa uskutoční v dňoch 29. 12. – 2. 1. 2011. Platiteľ vystavil faktúru na prijatú platbu dňa 20. 12. 2010, kde uviedol daň 190 € (19 % sadzba dane). V tomto prípade vznikla platiteľovi povinnosť odviesť daň prijatím platby, t. j. daňová povinnosť vznikla za december 2010, kedy je platná sadzba 19 %. Napriek tomu, že ukončenie služby bude až v roku 2011, platiteľovi už nevznikne daňová povinnosť, pretože tá vznikla v plnej výške prijatím platby v decembri 2010.

Príklad č. 2: Platiteľ poskytujúci ubytovacie služby prijal zálohu na ubytovanie hostí dňa 15. 12. 2010 vo výške 80 % hodnoty ubytovania – 1 190 €. Ubytovanie sa uskutoční v dňoch 29. 12. – 2. 1. 2011. Platiteľ vystavil faktúru na prijatú platbu dňa 20. 12. 2010, kde uviedol daň 190 € (19 % sadzba dane). V tomto prípade vznikla platiteľovi povinnosť odviesť daň prijatím platby, t. j. daňová povinnosť vznikla za december 2010, kedy je platná sadzba 19 %. Po ukončení ubytovania platiteľ vystavil faktúru, kde uviedol, že celková cena ubytovania je 1 487,50 € vrátane dane. Zaplatená záloha bola vo výške 1 190 €. V tomto prípade bude tvoriť základ dane doplatok, ktorý sa požaduje od

DPH

PRE PLATITEĽOV DPH

kupujúceho, znížený o daň, t. j. (1 487,50 - 1 190) : 1,2 = 247,92 €. DPH bude vo výške 49,58 €. Pre tento doplatok sa použije sadzba dane vo výške 20 %, pretože na doplatok vznikla daňová povinnosť už v roku 2011, t. j. dodaním služby.

Príklad č. 3: Platiteľ poskytujúci ubytovacie služby prijal zálohu na ubytovanie hostí dňa 15. 12. 2010 vo výške 1 190 €. Ubytovanie sa uskutoční v dňoch 29. 12. – 2. 1. 2011. Platiteľ vystavil faktúru na prijatú platbu dňa 20. 12. 2010, kde uviedol daň 190 € (19 % sadzba dane). V tomto prípade vznikla platiteľovi povinnosť odviesť daň prijatím platby, t. j. daňová povinnosť vznikla za december 2010, kedy je platná sadzba 19 %. Po skončení ubytovania však platiteľ zistil, že hodnota dodaných ubytovacích služieb bola 1 000 €. Preto v januári 2011 vystavil doklad o oprave základu dane na sumu 190 €, kde uviedol základ dane 159,66 € a daň 30,34 €. V tomto prípade sa aplikuje § 25 ods. 7 zákona a platiteľ použije sadzbu dane platnú v čase vzniku daňovej povinnosti, na ktorú sa viaže doklad o oprave základu dane, v tomto prípade teda 19 %.

Príklad č. 4: Platiteľ dodal v októbri 2010 tovar v hodnote 1 190 €, z čoho daň bola 190 €. Na základe reklamácie platiteľ vystavil v januári 2011 doklad o oprave základu dane podľa § 25 zákona na dodávku tovaru z októbra 2010. Dátum vystavenia dokladu je januárový a platiteľ uvedie tento doklad do zdaňovacieho obdobia za január 2011. Na doklade však uvedie sadzbu dane 19 %, pretože podľa § 25 ods. 7 zákona sa má na doklade o oprave základu dane uviesť sadzba dane, ktorá bola platná v čase vzniku daňovej povinnosti pri zdaniteľnom obchode, na ktorý sa oprava základu dane viaže.

Upozornenie: Pri dodaní tovaru a služby môže vzniknúť daňová povinnosť len raz, a to buď samotným dodaním, alebo prijatím platby pred dodaním tovaru alebo služby. To znamená, že ak je prijatá platba pred dodaním tovaru alebo služby, daňová povinnosť vzniká už len na doplatok a nie na celú dodávku. Preto môže v súčasnosti nastať situácia, kedy časť dodávky je zdanená 19 %, a to pri prijatí platby a časť dodávky zdanená 20 % ako doplatok, t. j. rozdiel medzi hodnotou dodávky a prijatou platbou (situácia môže nastať v prípade, ak záloha je prijatá v roku 2010 a dodávka sa uskutoční po 1. 1. 2011).

Zmena miesta dodania služby pri kultúrnych, umeleckých, športových, vedeckých, vzdelávacích, zábavných a podobných službách dodávaných zdaniteľnej osobe

Od 1. 1. 2011 sa upravilo ustanovenie § 16 ods. 3 zákona o DPH, ktoré znie: „Miestom dodania kultúrnych, umeleckých, športových, vedeckých, vzdelávacích, zábavných a podobných služieb, ako napríklad služieb na výstavách a veľtrhoch, DÚPP 6-7/2011

Zmeny zákona o DPH v roku 2011

DPH

vrátane ich organizovania a s nimi súvisiacich doplnkových služieb a vstupu na tieto podujatia, ak sú tieto služby dodané osobe inej ako zdaniteľnej osobe, je miesto, kde sa tieto služby fyzicky vykonajú. Miestom dodania služieb v súvislosti so vstupom na kultúrne, umelecké, športové, vedecké, vzdelávacie, zábavné a iné podobné podujatia, ako sú výstavy a veľtrhy, a doplnkových služieb súvisiacich s týmto vstupom, ak sú tieto služby dodané zdaniteľnej osobe, je miesto, kde sa tieto podujatia skutočne konajú.“ Uvedená zmena § 16 ods. 3 vyplýva z aplikácie článku 3 smernice Rady 2008/8/ES, ktorá doplnila a novelizovala smernicu Rady 2006/112/ES. Kultúrne, umelecké, športové, vedecké, vzdelávacie, zábavné a podobné služby a s nimi súvisiace doplnkové služby, ak sa budú dodávať zdaniteľným osobám, budú mať miesto dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH tam, kde je sídlo zdaniteľnej osoby, miesto podnikania zdaniteľnej osoby, prípadne kde má prevádzkareň zdaniteľná osoba, ak boli služby dodané tejto prevádzkarni. Podľa § 16 ods. 3 zákona (miesto dodania podľa toho, kde sa služby fyzicky poskytujú) sa bude určovať miesto dodania len v takom prípade, že pôjde o dodanie služby inej ako zdaniteľnej osobe (občan, orgány verejnej moci) a služby v súvislosti so vstupom na podujatia (vyberanie vstupného) a doplnkových služieb súvisiacich so vstupom (šatňa, toalety). Vstupom na účely zákona treba vnímať právo vstupu na kultúrne (divadlo), umelecké (galéria), športové (športový zápas), vedecké (konferencie), vzdelávacie (semináre), zábavné (lunapark) a podobné služby.

Príklad č. 5: Slovenská spoločnosť si objednala od českej spoločnosti, ktorá poskytuje vzdelanie v oblasti riadenia firiem, kurz pre svojich manažérov. Zamestnancov vyslala na školenie do ČR v budove spoločnosti, ktorá školenie uskutočňuje. Ide o vzdelávacie služby poskytnuté zdaniteľnej osobe. V tomto prípade sa miesto dodania služby určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, t. j. tam, kde je sídlo zdaniteľnej osoby. Miesto dodania služby je v tuzemsku. Česká vzdelávacia spoločnosť vystaví faktúru bez DPH a slovenská spoločnosť je osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 3 zákona a zároveň si daň nárokuje podľa § 49 až § 51 zákona o DPH.

Poznámka: Do 31. 12. 2010 by bolo miesto dodania služby v ČR a česká spoločnosť by musela fakturovať dodanú službu s českou daňou.

Príklad č. 6: Slovenská spoločnosť organizuje školenie v oblasti miezd a personalistiky. Na toto školenie je stanovený poplatok 40 € (vstupné). Školenie sa uskutočňuje v Bratislave. V tomto prípade bez ohľadu na to, kto si zakúpi vstup na seminár, miesto dodania bude tam, kde sa služba fyzicky vykonáva, t. j. tuzemsko, slovenská spoločnosť, platiteľ, vystaví faktúru vrátane slovenskej dane.

DPH

PRE PLATITEĽOV DPH

Príklad č. 7: Slovenská vzdelávacia spoločnosť, platiteľ DPH, poskytuje kurz angličtiny. Na kurz sa prihlásili aj občania Českej republiky. Keďže ide o iné ako zdaniteľné osoby, určí sa miesto dodania služby podľa § 16 ods. 3 zákona o DPH, t. j. tam, kde sa predmetné služby poskytujú. Ide o tuzemské plnenie a platiteľ vystaví faktúru so slovenskou daňou.

Príklad č. 8: Maďarská spoločnosť, platiteľ DPH v Maďarsku, zakúpila vstupenky na veľtrh, ktorý sa bude konať v Nitre. Miesto dodania služby sa určí v tomto prípade podľa § 16 ods. 3 zákona, t. j. miesto dodania je tam, kde sa služby poskytujú. Slovenská spoločnosť predávajúca vstupenky vystaví faktúru so slovenskou daňou.

Príklad č. 9: Slovenská spoločnosť usporiada koncert slovenskej kapely v Prahe. Slovenská kapela, platiteľ DPH, požaduje úhradu honoráru vrátane DPH. Postupuje správne, pretože miesto dodania služby je tam, kde je sídlo odberateľa služby, v tomto prípade tuzemsko, a to bez ohľadu na to, kde sa služba fyzicky poskytuje.

Príklad č. 10: Slovenská spoločnosť, platiteľ DPH, prevádzkuje šatňu na úschovu kabátov na výstave. Bez ohľadu na to, kto si za túto službu zaplatí, slovenská spoločnosť musí predmetnú dodávku služby zdaniť slovenskou daňou, pretože ide o dodanie doplnkovej služby podľa § 16 ods. 3 zákona o DPH, t. j. miesto dodania.

Nárok na odpočítanie dane

3.1

Investičný majetok (§ 49 ods. 5, § 49a, § 54a)

Od 1. 1. 2011 sa sprísňuje nárok na odpočítanie dane pri investičnom majetku uvedenom v § 54 ods. 2 písm. b) a c) zákona o DPH – budovy, stavebné pozemky, byty a nebytové priestory, nadstavby, prístavby a stavebné úpravy, ktoré si vyžadujú stavebné povolenie podľa stavebného zákona (ďalej len „investičný majetok“). Do zákona sa zaviedol nový paragraf 49a a § 54a, ktoré vychádzajú z povinnej aplikácie článku 1 bodu 12 smernice Rady 2009/162/ES. Zákon touto zmenou sprísňuje prístup platiteľa k nároku na odpočítanie dane. Pri obstaraní investičného majetku už nemôže platiteľ postupovať v súlade s § 49 ods. 5 zákona o DPH, kedy štát umožňoval platiteľovi pri odpočítavaní dane sa rozhodnúť, že neodpočíta časť dane, ktorá zodpovedá rozsahu použitia hmotného majetku na iný účel ako na podnikanie. Nehnuteľný investičný majetok bol z ustanovenia tohto paragrafu vylúčený a od 1. 1. 2011 sa riadime výlučne § 49a. V praxi to znamenalo, že ak platiteľ odpočítal celú daň z investičného majetku a došlo k použitiu tohto majetku aj na súkromné účely, mohol postupovať podľa § 9 ods. 2 zákona o DPH. Z dôvodu úpravy DÚPP 6-7/2011

Zmeny zákona o DPH v roku 2011

DPH

zákona a odpočítania dane pri nehnuteľnom investičnom majetku sa doplnilo do § 9 ods. 2 zákona o DPH, že uvedené ustanovenie sa pri tomto druhu majetku nepoužije. Od 1. 1. 2011 zákon prísnejšie posudzuje investičný majetok a platiteľ musí už pri nároku na odpočítanie dane posúdiť, v akom rozsahu ide o použitie na podnikanie a v akom rozsahu na súkromné účely. Platiteľ odpočíta daň len v rozsahu použitia tohto investičného majetku na podnikanie. Táto skutočnosť má následne aj vplyv na tú skutočnosť, čo je predmetom dane z pohľadu zákona o DPH. Zákon definuje, že predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. To znamená, že pri aplikácii § 49a, ak platiteľ posúdi, že časť investičného majetku využíva na súkromné účely, potom pri jeho dodaní nebude konať ako zdaniteľná osoba a dodanie nebude predmetom dane z pohľadu zákona o DPH. Ustanovenie § 54a následne upravuje postup platiteľa pri zmene rozsahu použitia tohto investičného majetku. Podstata úpravy je prenesená z § 54 a jej princíp sa zachováva, t. j. úprava sa vykoná v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, kedy dôjde k zmene účely použitia investičného majetku. Mení sa však doba, počas ktorej sa sleduje zmena účelu použitia investičného majetku, a to na dvadsať rokov. Táto zmena sa týka aj § 54 zákona o DPH, t. j. týka sa celého investičného majetku uvedeného v § 54 ods. 2 zákona o DPH. Platiteľ pri úprave odpočítanej dane postupuje podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 1, t. j. rovnako ako pri investičnom majetku uvedenom v § 54 zákona o DPH. § 54a zákona o DPH sleduje zmenu pomeru medzi účelom použitia na podnikanie a iným účelom ako na podnikanie (súkromný účel). V prípade, ak ide stále o podnikanie, ale mení sa len skladba dodávaných tovarov a služieb, t. j. zmena účelu použitia definovaná v § 54 ods. 3, ale zmena nastáva v rámci podnikania, potom platiteľ bude postupovať pri investičnom majetku stále podľa § 54 zákona o DPH. Ustanovenie § 54a teda deklaruje len vzťah využitia na podnikanie a na súkromné účely. Zákon presne stanovuje hodnoty, ktoré je potrebné zadať do vzorca pri zmene pomeru na účely použitia investičného majetku: Vzorec: DV x (A – B) DD = ––––––––––– x R 20 DD – výsledok úpravy odpočítanej dane DV – daň vzťahujúca sa k obstarávacej cene investičného majetku alebo vlastné náklady investičného majetku A – číslo, ktoré vyjadruje percento dane odpočítanej pri nadobudnutí alebo vytvorení investičného majetku uvedeného v § 54 ods. 2 písm. b) a c) vydelené stami B – vyjadruje percento zmeneného rozsahu použitia investičného majetku uvedeného v § 54 ods. 2 písm. b) a c) vydelené stami

DPH

PRE PLATITEĽOV DPH R – počet kalendárnych rokov, ktoré zostávajú do skončenia obdobia na úpravu odpočítanej dane vrátane roku, kedy došlo k zmene účelu použitia investičného majetku Ustanovenie § 54a ods. 4 následne definuje:

a) ak sa v priebehu obdobia na úpravu odpočítanej dane (20 rokov) dodá investičný majetok, pričom sa uplatní daň, potom sa posudzuje tento majetok, akoby bol používaný len na podnikanie, b) ak sa v priebehu obdobia na úpravu odpočítanej dane (20 rokov) dodá investičný majetok, pričom sa neuplatní daň, potom sa posudzuje tento majetok, akoby nebol používaný na podnikanie. V praxi to znamená, že ak si platiteľ odpočíta daň pri obstaraní investičného majetku a počas obdobia na úpravu odpočítanej dane dodá tento majetok s daňou, potom nemusí postupovať podľa § 54a zákona o DPH. Ak by však platiteľ odpočítal daň pri obstaraní investičného majetku a počas obdobia na úpravu odpočítanej dane pri dodaní nehnuteľného investičného majetku uplatní § 38 zákona o DPH, potom sa zákon na platiteľa pozerá, akoby využíval majetok na iný účel ako na podnikanie a musí v poslednom zdaňovacom období upraviť odpočítanie dane podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 1. V tomto prípade teda platiteľ bude do vzorca za písmeno A dosadzovať percento odpočítanej dane pri nadobudnutí a za písmeno B zmenu rozsahu použitia investičného majetku. Ak bol investičný majetok nadobudnutý alebo vytvorený do 31. 12. 2010, platiteľ je naďalej povinný aplikovať § 9 ods. 2 zákona platného do 31. 12. 2010. V prípade, že sa vykonala jedna alebo viacero úprav odpočítania dane na investičnom majetku počas rokov 2004 až 2010, platiteľ postupuje podľa zákona platného do 31. 12. 2010, to znamená, že v takomto prípade platí stále pôvodná lehota, počas ktorej sa sleduje zmena účelu použitia investičného majetku, a to 10 rokov a nie 20 rokov. Vyplýva to z § 85j ods. 3 zákona o DPH.

Upozornenie: Podmienkou, aby mohol platiteľ používať § 54 zákona o DPH platný do 31. 12. 2010 (10-ročnú lehotu), je, aby sa v rokoch 2004 až 2010 aplikoval. V prípade, že sa tak nestalo (t. j. nedošlo k zmene účelu použitia majetku), potom je platiteľ od 1. 1. 2011 povinný postupovať podľa zákona platného od 1. 1. 2011, podľa ktorého sa bude sledovať zmena účelu použitia investičného majetku 20 rokov, t. j. bude sa aplikovať § 54 účinný od 1. 1. 2011.

Príklad č. 11: Slovenská spoločnosť, mesačný platiteľ DPH, obstarala nehnuteľnosť vo februári 2011 od platiteľa, ktorý dodanie fakturoval s DPH. Obstarávacia cena nehnuteľnosti bez DPH bola 190 000 € a daň 38 000 €. Platiteľ plánuje využívať nehnuteľnosť na 80 % na podnikanie. Preto si v zdaňovacom období február uplatnil odpočítanie dane vo výške 30 400 €. Zákon teda od 1. 1. 2011 neumožňuje odpočítať celú daň a následne DÚPP 6-7/2011

Zmeny zákona o DPH v roku 2011

DPH

aplikovať § 9 ods. 2 zákona o DPH. V novembri však prehodnotil svoje plány a rozhodol sa, že bude využívať na podnikanie len 78 %. V poslednom zdaňovacom období musí platiteľ vykonať úpravu odpočítanej dane podľa § 54a zákona o DPH. Platiteľ v roku 2011 používal nehnuteľnosť na zdaniteľné obchody, t. j. pri ktorých má nárok na odpočítanie dane. V tomto prípade si treba uvedomiť, že nejde o koeficient, ale o pomer medzi využívaním investičného majetku na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie. Koeficient sa počíta, ak sa investičný majetok používa na podnikanie, ale menia sa dodania služieb alebo tovarov na zdaniteľné obchody alebo dodania oslobodené od dane. Do vzorca platiteľ dosadí: 38 000 x (0,8 - 0,78) DD = ––––––––––––––––– x 20 = 760 € 20 V poslednom zdaňovacom období roku 2011 zníži daň na odpočítanie o hodnotu 760 €. V tomto prípade si treba uvedomiť, že zákon nelimituje spodnú hranicu zmeny, ako to je v prípade zmeny koeficientu. To znamená, že ak sa zmení účel použitia na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie čo i len o 1 %, musí sa táto zmena zohľadniť v poslednom zdaňovacom období a upravenú daň buď odpočítať, alebo vrátiť. V roku 2012 platiteľ prenajal časť nehnuteľnosti fyzickej osobe – nepodnikateľovi, nájomné mu fakturoval bez DPH. Zmena účelu medzi podnikaním a iným účelom nenastala. V roku 2012 však vyšiel platiteľovi koeficient 0,88. V tomto prípade nebude platiteľ postupovať podľa § 54a zákona o DPH, ale podľa § 54 ods. 3 a následne ods. 4 zákona o DPH. V poslednom zdaňovacom období dosadí do vzorca nasledovné hodnoty: (38 000 x 0,78) x (1 - 0,88) DD = ––––––––––––––––––––––– x 19 = 3 378,96 € 20 V poslednom zdaňovacom období platiteľ zníži odpočítateľnú daň v daňovom priznaní o hodnotu 3 378,96 €. Pri výpočte treba vychádzať zo skutočnosti, že podnikateľ využíval na podnikanie nehnuteľnosť, a to v rozsahu 78 %. V tomto rozsahu je daň, ktorú si nárokoval od štátu, vo výške 29 640 €. Je to daň, ktorú nekrátil koeficient, pretože v roku 2012 prenajíma 78 % nehnuteľnosti len platiteľom, pričom nájom zaťažuje DPH. Preto nemá dôvod upravovať daň z dôvodu koeficientu. Preto odpočítaná daň je na účely zákona uplatnená v plnej výške, t. j. v celom rozsahu zo 78 % nehnuteľnosti, ktorá sa používala na podnikanie. Preto pre účely výpočtu za písmeno A bola dosadená 1, t. j. plný nárok na odpočítanie dane. V roku 2013 sa rozhodol použiť celú nehnuteľnosť na podnikanie (100 %), pričom počas roku 2013 prenajal časť nehnuteľnosti ďalším fyzickým osobám, nepodnikateľom, čím musel v súlade s § 38 zákona o DPH oslobodiť dodanie tejto služby. Za rok 2013 vyšiel platiteľovi koeficient 0,65. Preto musí postupovať aj v súlade s § 54a, keďže došlo k zmene pomeru medzi účelom na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie a zároveň musí postupovať v súlade s § 54, pretože došlo k zmene účelu použitia

DPH

PRE PLATITEĽOV DPH

investičného majetku, koeficient sa zmenil o viac ako 0,1 [vyplýva to z § 54 ods. 3 písm. c)]. Výpočet bude nasledovný: 38 000 x (0,78 - 1) DD = –––––––––––––––– x 18 = - 7 524 € 20 Z dôvodu zmeny pomeru medzi účelom na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie vznikol platiteľovi nárok odpočítať si v roku 2013 daň vo výške 7 524 € a o túto hodnotu navýšiť v daňovom priznaní odpočítateľnú daň podľa § 49 až § 51 zákona o DPH. Ďalej však musí vypočítať zmenu účelu použitia investičného majetku podľa § 54 ods. 3 písm. c). Výpočet bude nasledovný: (38 000 x 0,78) x (0,88 - 0,65) 6 817,20 DD = ––––––––––––––––––––––––– x 18 = ––––––––– x 18 = 6 135,48 € 20 20 7 524 x (1 - 0,65) 2 633,40 DD = –––––––––––––––––– x 18 = ––––––––––– x 18 = 2 370,06 € 20 20 Keďže došlo k zmene účelu použitia (t. j. zmenil sa pomer medzi zdaniteľnými obchodmi a dodaniami oslobodenými od dane, na ktoré sa nehnuteľnosť využíva), musí platiteľ podľa § 54 ods. 4 zákona o DPH urobiť úpravu odpočítanej dane. V tomto prípade vzniká povinnosť vrátiť daň v hodnote 8 505,54 € (súčet 6 135,48 + 2 370,06) a o túto hodnotu zníži odpočítateľnú daň podľa § 49 až § 51 zákona o DPH v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka. Konečný výsledok v roku 2013 bude teda taký, že v poslednom zdaňovacom období si hodnotu 7 524 € bude platiteľ nárokovať na vrátenie, ale zároveň bude musieť vrátiť časť dane vo výške 8 505,54 € z dôvodu zmeny koeficientu platiteľa. V roku 2014 sa rozhodol platiteľ, že predmetnú nehnuteľnosť predá. Od prvej kolaudácie uplynulo viac ako päť rokov (v roku 2011 nekupoval platiteľ novú budovu), a preto sa rozhodol uplatniť pri predaji postup podľa § 38 ods. 1 zákona o DPH a dodanie nehnuteľnosti oslobodiť od dane. V tomto prípade bude platiteľ postupovať podľa § 54a ods. 4 zákona o DPH a pri úprave odpočítanej dane v poslednom zdaňovacom období sa bude na nehnuteľnosť pozerať tak, akoby bola používaná na iný účel ako na podnikanie. Výpočet bude nasledovný: 38 000 x (0,8 - 0) DD = –––––––––––––––– x 17 = 25 840 € 20 V poslednom zdaňovacom období upraví platiteľ svoju daňovú povinnosť o sumu 25 840 €, pretože dochádza k zmene rozsahu použitia investičného majetku, a to podľa § 54a ods. 4 zákona o DPH. V tomto prípade sa už § 54 zákona o DPH aplikovať nebude, pretože zákon deklaruje, že sa máme na investičný majetok pozerať ako na majetok, ktorý nepoužívame na podnikanie a § 54 sa aplikuje len na majetok, ktorý sa na podnikanie používa. DÚPP 6-7/2011

Zmeny zákona o DPH v roku 2011

3.2

DPH

Rozšírenie okruhu dodávok, pri ktorých nevzniká nárok na odpočítanie dane (§ 49 ods. 3)

Do 31. 12. 2010 § 42 zákona o DPH nebol zahrnutý do dodávok, pri ktorých nevzniká nárok na odpočítanie dane. Od 1. 1. 2011 sa okruh dodávaných tovarov a služieb, pri ktorých nie je možné odpočítať daň podľa § 49 ods. 3 zákona o DPH, rozšíril práve o tento paragraf.

Oslobodenie od dane pri dovoze tovaru, ktorého odoslanie alebo preprava skončí v inom členskom štáte (§ 48 ods. 3)

V praxi často dochádzalo k zlej aplikácii ustanovenia § 48 ods. 3 zákona o DPH. Správca dane (colný orgán) z dôvodu nepreukázateľnosti vyruboval DPH na vstupe napriek tomu, že správne malo byť aplikované oslobodenie od dane podľa vyššie spomínaného ustanovenia. Správca dane sa bránil tým, že chce zabrániť daňovým únikom. Preto došlo od 1. 1. 2011 k spresneniu podmienok, za ktorých sa môže uplatniť oslobodenie od dane pri dovoze tovaru z tretích štátov v prípade, že tento tovar skončí v inom členskom štáte. Do zákona sa spresnilo, za akých podmienok správca dane oslobodí takýto tovar od dane. Platiteľ v čase dovozu alebo jeho zástupca musí poskytnúť colnému orgánu najmenej tieto informácie: a) svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku alebo osobitné identifikačné číslo pre daň daňového zástupcu, ktorý zastupuje dovozcu vo veci uplatnenia oslobodenia od dane podľa § 69a zákona o DPH, b) identifikačné číslo pre daň zákazníka pridelené v inom členskom štáte alebo svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v členskom štáte, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru skončí, c) dôkaz, že dovážaný tovar má byť odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu, najmä zmluvu o preprave tovaru alebo prepravný doklad. Tieto požiadavky nadväzujú na smernicu Rady 2009/69/ES, ktorá definuje stratégiu boja proti daňovým podvodom v oblasti nepriameho zdaňovania. Do zákona sa teda zaviedli minimálne limity, ktoré musí platiteľ pri dovoze tovaru splniť, aby mohol aplikovať ustanovenie § 48 ods. 3 zákona o DPH. Samozrejme, v praxi budú nastávať nové problémy, a to najmä s predkladaním dôkazov, ktorými má platiteľ preukázať prepravu do iného členského štátu, najmä ak bude vykonávať prepravu sám a dohoda bola uzavretá ústne. V takom prípade predpokladáme, že colný orgán predmetnú dodávku zdaní. Preto platiteľ bude musieť dopredu uvažovať pri aplikácii tohto ustanovenia, aby mal písomnú zmluvu o preprave alebo jednoznačný prepravný doklad, kde bude miesto určenia v inom členskom štáte. Ďalej sa § 48 ods. 5 zákona o DPH rozširuje okruh osôb, pre ktoré je dovoz tovaru z tretích krajín oslobodený od dane.

DPH

PRE PLATITEĽOV DPH

Okruh sa rozšíril o nasledovné inštitúcie: Európska únia, Európske spoločenstvo pre atómovú energiu a orgány nimi zriadené, Európska centrálna banka, Európska investičná banka, medzinárodné organizácie, vrátane ich pracovníkov. Následne sem patria inštitúcie, ktorým to vyplýva z medzinárodných zmlúv, napr. Dohody medzi vládou SR a Komisiou ES.

Oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu (§ 43)

Novelou zákona sa nemení podstata uplatňovania § 43 zákona o DPH, v ods. 6 sa upravil okruh osôb, ktoré aplikujú oslobodenie podľa tohto paragrafu. Ide opäť o inštitúcie medzinárodného charakteru, prípadne to vyplýva z dohôd medzi vládou SR a komisiou ES. Vo väzbe na zmenu § 43 ods. 6 zákona o DPH sa doplnil aj § 11 ods. 9 zákona o DPH, kde sa rozšíril okruh pre oblasť nadobudnutia tovaru z iného členského štátu.

Dodávky a dovoz tepla a chladu a dodávky a dovoz plynu a elektriny [§ 13 ods. 1 písm. e) a f), § 16 ods. 17 písm. g), § 48 ods. 9]

Problematika dodávky a dovozu tepla a chladu sa bude riadiť rovnakým princípom ako dodávky a dovoz plynu a elektriny. Na účely zákona o DPH sa plyn, elektrina, teplo a chlad považujú za tovar. Miesto dodania je teda špecifikované v § 13 zákona o DPH a základným parametrom je, či predmetná dodávka je pre obchodníka alebo pre zákazníka, ktorý nie je obchodníkom. Vo všeobecnosti platí, že ak je tento druh tovaru dodaný obchodníkovi, potom miesto dodania sa určí podľa sídla, miesta podnikania alebo prevádzkarne obchodníka. Ak je dodávka uskutočnená pre zákazníka, ktorý nie je obchodníkom, miesto dodania sa určí podľa miesta spotreby tohto tovaru. Ak zákazník tovar nespotrebuje, potom miesto dodania sa určí podľa jeho sídla, miesta podnikania alebo prevádzkarne, prípadne bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava. Takýto postup určenia miesta dodania tovaru sa vzťahuje na sústavy (plyn) a siete (elektrina, teplo, chlad), ktoré sa nachádzajú na území Európskej únie. Osobitná úprava pre miesto zdanenia dodávok plynu cez rozvodné siete sa rozšírila aj na plynovody, ktoré nepatria do distribučnej siete. Dovoz plynu a elektriny sa v § 48 ods. 9 zákona o DPH rozšíril o teplo a chlad a takisto o dovoz plynu prostredníctvom plavidiel. Rovnako sa osobitná úprava týka aj služieb súvisiacich s poskytovaním prístupu ku všetkým sústavám alebo sieťam plynu a elektriny, ako aj teplárenským a chladiarenským sieťam [§ 16 ods. 17 písm. g)]. DÚPP 6-7/2011

Zmeny zákona o DPH v roku 2011

DPH

Vrátenie dane zahraničným osobám, Európskej únii a medzinárodným organizáciám (§ 62a, § 85j ods. 4)

Do zákona bol doplnený nový § 62a. Ustanovenie tohto paragrafu definuje nárok na vrátenie dane z vnútroštátnych nákupov a tovarov pre Európsku úniu, Európske spoločenstvo pre atómovú energiu a orgány nimi zriadené, Európsku centrálnu banku a Európsku investičnú banku v rozsahu a za podmienok ustanovených medzinárodnou zmluvou, ak je hostiteľským štátom ich orgánov Slovenská republika. V § 55d ods. 2 zákona o DPH sa určil deň doručenia pre dodatočné informácie, ktoré si vyžiadal Daňový úrad Bratislava I. Ide o prípady, kedy informácie v podanej žiadosti boli nedostatočné. V tomto prípade sa informácie budú považovať za doručené v deň odoslania dátovej správy na elektronickú adresu žiadateľa uvedenú v žiadosti o vrátenie dane, na elektronickú adresu príslušných orgánov členských štátov alebo elektronickú adresu iných osôb. Nadväzne na čl. 9 ods. 2 smernice Rady 2008/9/ES sa do povinných údajov žiadosti o vrátenie dane, ktorú podáva zdaniteľná osoba v inom členskom štáte EÚ, dopĺňa údaj bližšie určujúci tovar a služby, pri ktorých žiada vrátenie dane, a to podľa nariadenia Komisie č. 1174/2009. Keďže v § 55f zákona o DPH sa uvádza, že na žiadosť o vrátenie dane v inom členskom štáte sa primerane vzťahuje § 55b ods. 2 až 4 zákona, tento údaj bude mať povinnosť vypĺňať aj platiteľ registrovaný podľa § 4 alebo § 4b (tuzemský platiteľ). V prechodných ustanoveniach v § 85j ods. 4 sa predĺžila lehota na podanie žiadosti o vrátenie dane za rok 2009 pre zahraničné osoby (§ 55a ods. 1), ale aj pre tuzemské zdaniteľné osoby (§ 55f ods. 1) až do 31. 3. 2011. Dôvodom prijatia tejto predĺženej lehoty bola skutočnosť, že na úrovni portálov niektorých členských štátov sa vyskytli vážne problémy. Preto bola prijatá smernica Rady 2010/66EÚ, ktorou sa táto lehota predĺžila do 31. 3. 2011. Smernica bola síce účinná od 1. 10. 2010, avšak do nášho zákona sa transponovala až od 1. 1. 2011. Daňové riaditeľstvo však nepozastavilo prijímanie týchto žiadostí ani po 30. 9. 2010. Treba upozorniť, že táto predĺžená lehota platí však len na rok 2009, t. j. pre rok 2010 platí lehota stanovená zákonom, a to do 30. 9. 2011.

Vznik daňovej povinnosti pri opakovaných a čiastkových dodaniach služieb a tovarov (§ 19 ods. 3)

Od 1. 1. 2011 sa do § 19 ods. 3 zákona o DPH znova doplnilo slovíčko „najneskôr“, čím sa ustanovenie paragrafu vrátilo do pôvodného stavu platného pred 1. 1. 2010. Daňová povinnosť pri dodaní opakovaných alebo čiastkových plnení bude vznikať najneskôr posledným dňom obdobia, na ktoré sa vzťahuje platba, s výnimkou

DPH

PRE PLATITEĽOV DPH

podľa písm. a) a d). Dôvodom zmeny tohto paragrafu bol problém so zlou aplikáciou v praxi, kedy predmetný paragraf zvyšoval byrokratickú záťaž platiteľov.

Príklad č. 12: Slovenská spoločnosť, platiteľ DPH, prenajíma v roku 2011 nehnuteľnosť inému platiteľovi v tuzemsku. Požaduje od neho platbu mesačne, pričom sa dohodli s nájomcom, že za nájom bude platiť najneskôr do 15. dňa predchádzajúceho mesiaca. Spoločnosť vystavila dňa 5. februára faktúru na prenájom za mesiac marec. Vo faktúre uviedla vznik daňovej povinnosť dňom vyhovenia faktúry. Keďže zákon od 1. 1. 2011 znova definuje podmienku vzniku daňovej povinnosti najneskôr posledným dňom obdobia, platiteľ pri vystavovaní faktúry postupoval správne.

Poznámka: Ak by bola zachovaná právna norma platná do 31. 12. 2010, musel by platiteľ vystaviť najskôr zálohovú faktúru a až následne na základe prijatej platby vystaviť faktúru k prijatej faktúre, čo v praxi práve viedlo k administratívnym problémom. Aj naďalej platí § 71 ods. 3 písm. a) zákona o DPH, kde je uvedené, že za faktúru sa považuje aj dohoda o platbách nájomného, ktorá je súčasťou nájomnej zmluvy, pričom musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v § 71 ods. 2 zákona. To znamená, že poskytovatelia nájomného si môžu odbúrať administratívnu náročnosť tým, že vystavia dohodu o platbách nájomného (splátkový kalendár), kde zadefinujú všetky náležitosti faktúry. Následne na základe takejto dohody si bude nájomca odpočítavať daň v súlade so zákonom a prenajímateľ bude osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH.

Nárok a zánik nároku na vrátenie nadmerného odpočtu (§ 79 ods. 4)

Do 31. 12. 2010 § 79 ods. 4 zákona o DPH definoval lehotu na vrátenie nadmerného odpočtu, ak sa začala daňová kontrola. Vo všeobecnosti to bola lehota 10 dní. Zákon nijakým spôsobom nepostihoval platiteľa, ak robil obštrukcie s výkonom daňovej kontroly, pričom zákon jasne stanovil, že nadmerný odpočet sa vráti do desiatich dní od skončenia daňovej kontroly. Od 1. 1. 2011 sa ponechala lehota na vrátenie nadmerného odpočtu, t. j. desať dní po skončení daňovej kontroly, v paragrafe sa však špecifikovalo, že sa vráti nadmerný odpočet zistený daňovým úradom. V prípade, že platiteľ napadne takto určený nadmerný odpočet a v odvolacom konaní sa mu prizná vyšší nadmerný odpočet, daňový úrad vráti tento kladný rozdiel do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak platiteľ neumožní vykonať daňovú kontrolu do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia (deň začatia daňovej kontroly je definovaný v § 15 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov), nárok na vrátenie nadmerného odpočtu zaniká posledným dňom šiesteho mesiaca. DÚPP 6-7/2011

Zmeny zákona o DPH v roku 2011

DPH

Lehota na zánik podľa § 79 ods. 4 zákona o DPH sa nevzťahuje na nadmerné odpočty uplatnené za zdaňovacie obdobia, ktoré končia najneskôr do 31. 12. 2010, t. j. nadmerné odpočty uplatnené za štvrtý kvartál alebo december roku 2010.

10.

Zmena osoby povinnej platiť daň (§ 69)

Podľa doterajšej praxe ustanovenie § 69 zákona o DPH robilo problémy. Problém bol v rozpore medzi § 69 ods. 1 a ods. 3. Odsek 1 definoval, že platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň. Platiteľom však môže byť aj zahraničná osoba registrovaná podľa § 5 zákona o DPH. A tu vznikal rozpor s odsekom 3, ktorý ukladal tuzemskej zdaniteľnej osobe odviesť daň za prijatú službu s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 zákona za zahraničnú osobu z iného členského štátu alebo tretích krajín, pričom zákon neriešil skutočnosť, či zahraničná osoba je alebo nie je registrovaná v tuzemsku za platiteľa. V praxi sa ustálil názor, že odsek 3 má prednosť pred odsekom 1 a podľa tohto všeobecného názoru sa aj postupovalo. Od 1. 1. 2011 sa aj legislatívne upravil § 69 ods. 1 zákona o DPH o fakt, že tento odsek sa použije v prípade, ak tento zákon neustanovuje inak. To znamená, že sa od 1. 1. 2011 legislatívne upravil právny stav, ktorý sa používal aj do platnosti tohto zákona. Ďalej sa v § 69 ods. 12 rozšíril okruh tzv. tuzemského „reverse charge“, t. j. prenosu daňovej povinnosti na príjemcu tovaru a služby. Pri dodaní kovového odpadu a kovového šrotu a pri prevode emisných kvót skleníkových plynov v tuzemsku je povinný platiť daň platiteľ, ktorému je tento tovar alebo služba dodaná.

Príklad č. 13: Slovenská spoločnosť, platiteľ DPH, predala emisné kvóty slovenskej spoločnosti, platiteľovi DPH, dňa 5. 2. 2011. Platiteľ vystavil faktúru podľa § 71 zákona o DPH a na faktúru uviedol odkaz na § 69 ods. 12. Vyplýva to z § 71 ods. 7 zákona o DPH. Platiteľ predmetnú dodávku neuvedie do daňového priznania. Príjemca emisných kvót ako osoba povinná platiť daň uvedie túto službu do riadka 9 a 10 daňového priznania.

Upozornenie: Je veľmi dôležité, aby platitelia vystavovali faktúry v súlade so zákonom a uvádzali na ne odkazy na jednotlivé ustanovenia paragrafov, ktoré prenášajú daňovú povinnosť na príjemcu tovaru alebo služby. Uľahčuje to prácu osobe, ktorá je povinná platiť daň.

Príklad č. 14: Slovenská spoločnosť, platiteľ DPH, predala kovový šrot inej slovenskej spoločnosti, neplatiteľovi dane, vo februári 2011. V tomto prípade nie je možné preniesť daňovú povinnosť na príjemcu tovaru podľa § 69 ods. 12, pretože príjemcom tovaru nie je platiteľ DPH. Preto dodávateľ zaťaží predmetnú dodávku daňou z pridanej hodnoty a uvedie ju do daňového priznania.

Upozornenie: Prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 je možné len na iného platiteľa podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH.

DPH

PRE PLATITEĽOV DPH

Pravidlá pre vrátenie dane z pridanej hodnoty Ing. Yvetta Veselá

Cieľom nových pravidiel vrátenia dane zahraničným osobám z iných členských štátov je zjednodušiť proces vrátenia dane s využitím moderných technológií, harmonizáciou pravidiel vo všetkých členských štátoch, skrátením lehoty na vrátenie dane a znížením administratívneho bremena kladeného na zdaniteľné osoby, ktoré žiadajú o vrátenie dane v inom členskom štáte. Nové pravidlá tiež ukladajú povinnosť členskému štátu vrátenia dane zaplatiť úroky, ak daň vráti po stanovenej lehote. V súvislosti s novými pravidlami vrátenia dane z pridanej hodnoty zahraničným podnikateľom, ktoré platia v Európskej únii od 1. januára 2010, bola prijatá novela č. 471/2009 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o DPH. Jednou zo zmien je zmena pravidiel pre vrátenie dane z pridanej hodnoty pre zdaniteľné osoby, ktoré nie sú usadené v členskom štáte vrátenia dane, ale ktoré sú usadené v inom členskom štáte. Pravidlá boli prevzaté zo Smernice Rady 2008/9/ES z 12. februára 2008, ktorou sa ustanovujú podrobné pravidlá pre vrátenie dane z pridanej hodnoty ustanovené v smernici Rady 2006/112/ES. Pri vrátení dane z pridanej hodnoty dochádza k podstatnej zmene najmä v tom smere, že žiadosť o vrátenie dane z pridanej hodnoty medzi členskými štátmi Európskej únie je možné podať len elektronicky v štáte usadenia žiadateľa. Uvedené sa vzťahuje na žiadosti podané po 31. 12. 2009. Pretože nový systém vrátenia DPH medzi štátmi Európskeho spoločenstva si vyžaduje dlhší čas na zabezpečenie plynulosti fungovania systému, bola prijatá Smernica Rady 2010/66/ES zo 14. októbra 2010, ktorou sa predlžuje lehota na podanie žiadostí za rok 2009. Žiadosti o vrátenie DPH za rok 2009 sa podávajú najneskôr do 31. 3. 2011.

Vrátenie dane zahraničnej osobe z iného členského štátu

Zahraničná osoba, ktorá má v inom členskom štáte sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v inom členskom štáte obvykle zdržiava a žiada o vrátenie dane (ďalej len „žiadateľ“), má nárok na vrátenie dane z tovaru a služby, ktoré jej DÚPP 6-7/2011

Pravidlá pre vrátenie dane z pridanej hodnoty

DPH

dodal platiteľ v tuzemsku, a nárok na vrátenie dane vyrubenej pri dovoze tovaru v tuzemsku.

1.1

Splnenie podmienok u žiadateľa o vrátenie dane

Žiadateľ má nárok na vrátenie dane, ak: ä je identifikovaný pre daň v členskom štáte, v ktorom má sídlo, miesto podnikania,

prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava, ä v období, za ktoré podáva žiadosť o vrátenie dane, nemal v tuzemsku sídlo, miesto

podnikania, prevádzkareň ani bydlisko a ani sa v tuzemsku obvykle nezdržiaval, ä v období, za ktoré podáva žiadosť o vrátenie dane, nedodal tovar ani službu v tu-

zemsku s výnimkou dodania: 1. prepravných služieb a s nimi súvisiacich doplnkových služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 47 ods. 6, 8, 10 a 12 a § 48 ods. 8, 2. služby a tovaru s inštaláciou alebo montážou, ak je osobou povinnou platiť daň príjemca podľa § 69 ods. 2 a 3, 3. zemného plynu a elektriny, ak je osobou povinnou platiť daň osoba, ktorej je tento tovar dodaný podľa § 69 ods. 9 [od 1. 1. 2011 sa slová „zemného plynu a elektriny“ nahrádzajú slovami „tovaru podľa § 13 ods. 1 písm. e) a f)“ – novela č. 490/2010 Z. z. z 30. novembra 2010], 4. tovaru z tuzemska do iného členského štátu, ktorý bol dovezený z tretieho štátu žiadateľom, ktorý bol zastúpený daňovým zástupcom podľa § 69a, 5. tovaru v rámci trojstranného obchodu podľa § 45, na ktorom sa zúčastnil ako prvý odberateľ a osobou povinnou platiť daň je druhý odberateľ.

1.2

Nárok na vrátenie dane

Podľa § 55a ods. 3 zákona o DPH má žiadateľ nárok na vrátenie dane, ak uskutočňuje zdaniteľné obchody, pri ktorých vzniká právo na odpočítanie dane v členskom štáte, v ktorom má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava. Ak žiadateľ uskutočňuje v členskom štáte, v ktorom má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava, zdaniteľné obchody, pri ktorých môže odpočítať daň, a súčasne zdaniteľné obchody, pri ktorých nemôže odpočítať daň, má nárok na vrátenie pomernej výšky dane, ktorú vypočíta podľa pravidiel platných v členskom štáte, v ktorom má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava. V zmysle § 49 ods. 7 zákona o DPH účinného do 31. 12. 2009 platiteľ nemohol odpočítať daň pri kúpe a nájme osobného automobilu v kategórii M1, taktiež nemohol odpočítať daň pri kúpe príslušenstva osobného automobilu vrátane jeho montáže. Zákon č. 563/2009 Z. z. účinný od 1. 1. 2010 odstraňuje obmedzenie odpočítania dane pri

DPH

PRE PLATITEĽOV DPH

nákupe a nájme osobného automobilu v kategórii M1 a tiež odstraňuje obmedzenie odpočítania dane pri nákupe príslušenstva vrátane jeho montáže. V § 49 ods. 7 zákona o DPH účinného od 1. 1. 2010 ostalo obmedzenie odpočítania dane pri kúpe tovarov a služieb na účely pohostenia a zábavy a pri prechodných položkách podľa § 22 ods. 3.

Príklad č. 1: Zahraničná osoba z Českej republiky si prenajala od platiteľa dane osobné motorové vozidlo v kategórii M1 v novembri 2009, v januári, februári a v marci 2010 si tiež prenajala motorové vozidlo v tej istej kategórii. Keby zahraničná osoba žiadala vrátiť daň z nájmu automobilu realizovaného v novembri 2009, Daňový úrad Bratislava I by tejto žiadosti nevyhovel z dôvodu, že táto daň nebola v roku 2009 odpočítateľná. Ak zahraničná osoba podá žiadosť o vrátenie dane z nájmu automobilu za január, február a marec 2010 (ak spĺňa ostatné podmienky), Daňový úrad Bratislava I daň vráti, pretože podľa zákona o DPH účinného od 1. 1. 2010 je táto daň odpočítateľná. Žiadateľ nemá nárok na vrátenie dane, ktorú dodávateľ neuplatnil v súlade so zákonom o DPH, a dane uplatnenej pri tovare, ktorý je alebo môže byť oslobodený od dane podľa § 43 alebo § 47 ods. 2. Ak žiadateľ uplatňuje osobitnú úpravu uplatňovania dane pre cestovné kancelárie, nemá nárok na vrátenie dane pri službách cestovného ruchu.

1.3

Žiadosť o vrátenie dane

Žiadateľ uplatňuje nárok na vrátenie dane podaním žiadosti o vrátenie dane v elektronickej forme. Žiadosť je podaná prostredníctvom elektronického portálu v členskom štáte, v ktorom má žiadateľ sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava, najneskôr do 30. septembra kalendárneho roka, ktorý nasleduje po období, za ktoré sa podáva žiadosť o vrátenie dane. Daňový úrad Bratislava I bezodkladne oznámi elektronickými prostriedkami žiadateľovi dátum prijatia žiadosti o vrátenie dane. Za dátum podania žiadosti sa považuje deň podania žiadosti v elektronickej forme na elektronickom portáli zriadenom v členskom štáte usadenia žiadateľa. Členský štát usadenia má 15-dňovú lehotu na zaslanie žiadosti do členského štátu vrátenia dane. Dňom prijatia žiadosti z iného členského štátu Daňovým úradom Bratislava I prostredníctvom elektronickej podateľne začínajú pre správcu dane, t. j. Daňový úrad Bratislava I, plynúť lehoty určené zákonom o DPH v oblasti vrátenia dane. 1.3.1

Náležitosti žiadosti

Žiadosť o vrátenie dane musí podľa § 55b ods. 2 zákona o DPH obsahovať základné identifikačné údaje žiadateľa, vrátane jeho kontaktných údajov, ktorými sú: a) priezvisko a meno alebo názov žiadateľa a adresa jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava, DÚPP 6-7/2011

Pravidlá pre vrátenie dane z pridanej hodnoty

DPH

b) elektronická adresa žiadateľa, c) opis podnikateľskej činnosti žiadateľa, pre ktorú tovar alebo služby nadobudol, uvedením zodpovedajúceho číselného kódu podľa Nariadenia Rady (EHS) č. 3037/90 z 9. októbra 1990 o štatistickej klasifikácii ekonomických činností v Európskom spoločenstve (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 2/zv. 4; Ú. v. ES L 293, 24. 10. 1990) v platnom znení, d) obdobie, na ktoré sa žiadosť vzťahuje, e) vyhlásenie žiadateľa, že spĺňa podmienku podľa § 55a ods. 2 písm. c) zákona o DPH, t. j. že za obdobie, za ktoré podáva žiadosť, nedodal tovar ani službu v tuzemsku s výnimkami uvedenými v tomto ustanovení, f) identifikačné číslo pre daň žiadateľa alebo jeho daňové registračné číslo pridelené v inom členskom štáte, g) údaje o bankovom účte žiadateľa vrátane medzinárodného bankového čísla účtu (IBAN) a medzinárodného kódu banky (BIC). Okrem nevyhnutných vyššie uvedených základných náležitostí žiadosť o vrátenie dane musí podľa § 55b ods. 3 zákona o DPH obsahovať údaje z každej faktúry o dodaní tovaru alebo služby a z každého dovozného dokladu, z ktorých žiada žiadateľ z iného členského štátu vrátiť daň. Ide o nasledovné údaje: ä priezvisko a meno alebo názov dodávateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava, ä identifikačné číslo pre daň dodávateľa pridelené v tuzemsku s výnimkou dovozu tovaru, ä dátum vyhotovenia faktúry, číslo faktúry a dátum a číslo dovozného dokladu, ä základ dane a sumu dane v eurách, ä výška odpočítateľnej dane, prípadne pomerná výška odpočítateľnej dane, ak žiadateľ vykonáva činnosť, pri ktorej má nárok na odpočítanie dane, a činnosť, pri ktorej nemá nárok na odpočítanie dane a táto pomerná výška je vyjadrená v %, ä číselný kód, ktorým je určený nadobudnutý druh tovaru a služby. Z dôvodu zjednotenia a zjednodušenia postupov v oblasti vrátenia dane v rámci členských štátov boli prijaté číselné kódy pre nadobudnutý tovar a služby, ktoré boli transponované do § 55b ods. 4 zákona o DPH nasledovne: a) pohonná látka – číselný kód 1, b) nájom dopravných prostriedkov – číselný kód 2, c) výdavky týkajúce sa dopravných prostriedkov s výnimkou tých, ktoré súvisia s tovarom a službami podľa písmen a) a b) – číselný kód 3, d) poplatky za užívanie ciest a diaľnic – číselný kód 4, e) cestovné náklady týkajúce sa osobnej dopravy – číselný kód 5, f) ubytovacie služby – číselný kód 6, g) jedlá, nápoje a reštauračné služby – číselný kód 7, h) vstupné na veľtrhy a výstavy – číselný kód 8,

DPH i) j)

PRE PLATITEĽOV DPH výdavky na luxusné predmety, pohostenie, zábavu a reprezentáciu – číselný kód 9, iné tovary a služby, ako sú uvedené v písmenách a) až i) – číselný kód 10.

V prípade číselného kódu 10 je potrebné uviesť druh tovaru a služby v jazyku štátu vrátenia dane, t. j. v slovenskom jazyku. Od 1. 1. 2011 sa do povinných údajov žiadosti o vrátenie dane dopĺňa údaj bližšie určujúci tovar a službu, pri použití číselného kódu 9 má žiadateľ povinnosť uviesť aj bližšie určujúci kód – § 55b ods. 3 písm. h) (zákon č. 490/2010 Z. z. z 30. novembra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty). Ak je základ dane vo faktúre alebo dovoznom doklade 1 000 eur a viac alebo vo faktúre o kúpe pohonných látok 250 eur a viac, je žiadateľ povinný spolu so žiadosťou o vrátenie dane elektronickými prostriedkami predložiť kópiu faktúry alebo dovozného dokladu. 1.3.2

Obdobie, za ktoré sa žiadosť podáva

Žiadosť o vrátenie dane sa podáva za obdobie najviac jedného kalendárneho roka a suma dane, ktorej vrátenie sa žiada, musí byť najmenej 50 eur. Žiadosť sa môže podať aj za obdobie kratšie ako jeden kalendárny rok, ale nie kratšie ako tri kalendárne mesiace, ak suma dane, ktorej vrátenie sa žiada, je najmenej 400 eur. Vrátenie dane sa môže vzťahovať aj na obdobie kratšie ako tri kalendárne mesiace, ak toto obdobie predstavuje zvyšok kalendárneho roka a suma dane, ktorej vrátenie sa žiada, je najmenej 50 eur. 1.3.3

Lehota na vrátenie dane

Daňový úrad Bratislava I oznámi žiadateľovi rozhodnutie o žiadosti o vrátenie dane do štyroch mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Ak vzniknú odôvodnené pochybnosti o správnosti uplatňovania nároku na vrátenie dane, Daňový úrad Bratislava I požiada žiadateľa, príslušné orgány členského štátu, v ktorom má žiadateľ sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava, alebo inú osobu o dodatočné informácie. Ak Daňový úrad Bratislava I žiada o dodatočné informácie, oznámi žiadateľovi rozhodnutie o žiadosti o vrátenie dane do dvoch mesiacov od prijatia požadovaných informácií a ak nedostal požadované informácie, oznámi rozhodnutie do dvoch mesiacov od uplynutia lehoty podľa § 55d ods. 4 zákona o DPH. Ak dvojmesačná lehota na oznámenie rozhodnutia uplynie skôr, ako uplynie šesť mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, Daňový úrad Bratislava I oznámi rozhodnutie najneskôr do šiestich mesiacov od prijatia žiadosti. V zmysle § 55d ods. 7 zákona o DPH, ak Daňový úrad Bratislava I rozhodne o vrátení dane, vráti daň najneskôr do desiatich pracovných dní od uplynutia lehoty na oznámenie rozhodnutia o žiadosti o vrátenie dane. V prípade, že Daňový úrad Bratislava I rozhodne o žiadosti o vrátenie dane tak, že zamietne vrátenie dane alebo zamietne vrátenie časti dane, rozhodnutie o zamietnutí DÚPP 6-7/2011

Pravidlá pre vrátenie dane z pridanej hodnoty

DPH

musí obsahovať odôvodnenie. Proti rozhodnutiu o zamietnutí vrátenia celej dane alebo časti dane sa môže žiadateľ odvolať spôsobom a v lehote podľa § 46 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov, t. j. písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje.

Príklad č. 2: Rakúsko ako členský štát vrátenia na základe rozhodnutia uznalo slovenskému platiteľovi len čiastočný nárok na vrátenie DPH na základe jeho žiadosti. Platiteľ s rozhodnutím nesúhlasí, podľa jeho názoru spĺňa podmienky pre plný nárok na odpočítanie DPH. Jeho ďalší postup bude taký, že podá písomné odvolanie priamo na príslušný finančný úrad do Rakúska. 1.3.4

Zastupovanie žiadateľa

Žiadosť o vrátenie dane môže podať za žiadateľa aj jeho zástupca. Zástupcom môže byť fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má bydlisko alebo sídlo v tuzemsku alebo v zahraničí. Zastupovanie je upravené v § 9 a § 10 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. Plnomocenstvo môže byť udelené písomne s úradne overeným podpisom alebo ústne do zápisnice u správcu dane. Úradne preložená plná moc sa predkladá v písomnej forme Daňovému úradu Bratislava I. V splnomocnení musí byť uvedené, že zástupca je splnomocnený na doručovanie žiadostí o vrátenie dane elektronickými prostriedkami. V prípade, že Daňový úrad Bratislava I v súvislosti so žiadosťou o vrátenie dane požaduje dodatočné informácie, koná vo veci so zástupcom žiadateľa. Od 1. 1. 2011 sa § 55b zákona o DPH dopĺňa odsekom 7 (zákon č. 490/2010 Z. z. z 30. novembra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty), podľa ktorého, ak sa žiadateľ dá zastupovať zástupcom, na zástupcu sa nevzťahuje ustanovenie osobitného predpisu (§ 10 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov).

Podanie žiadosti platiteľom dane o vrátenie dane v inom členskom štáte

Podanie žiadosti o vrátenie dane v inom členskom štáte upravujú ustanovenia § 55f a § 55g zákona o DPH, ktoré riešia podmienky pri podávaní žiadostí platiteľmi dane, ktorí žiadajú o vrátenie dane v inom členskom štáte. Slovenský platiteľ dane registrovaný podľa § 4 alebo § 4b zákona o DPH si bude uplatňovať nárok na vrátenie dane v členskom štáte, v ktorom mu boli dodané tovary a služby alebo do ktorého doviezol tovar tak, že vyplní a podá žiadosť o vrátenie dane na Slovensku elektronicky cez portál Daňového riaditeľstva SR, najneskôr do 30. septembra kalendárneho roka,

DPH

PRE PLATITEĽOV DPH

ktorý nasleduje po období, za ktoré sa uplatňuje nárok na vrátenie dane (za rok 2009 sa predĺžila lehota na podanie žiadosti o vrátenie dane do 31. 3. 2011). Aby platiteľ mohol podať žiadosť o vrátenie dane elektronickými prostriedkami, musí byť autorizovaný na využívanie automatizovaných elektronických služieb. Je potrebné použiť zaručený elektronický podpis. Po prihlásení sa cez overené prístupové práva na portál daňovej správy vyplní platiteľ, resp. jeho zástupca globálnu žiadosť o vrátenie dane. Globálna žiadosť znamená, že platiteľ v rámci jednej žiadosti vyplní jednotlivé žiadosti do príslušných členských krajín, v ktorých žiada o vrátenie dane. Daňové riaditeľstvo SR bezodkladne elektronicky odošle platiteľovi dane potvrdenie o prijatí žiadosti a následne po preverení odošle žiadosť príslušnému členskému štátu vrátenia dane prostredníctvom Daňového úradu Bratislava I, ktorý je na to kompetentný.

2.1

Podmienky podania žiadosti

Žiadosť o vrátenie dane môže platiteľ dane podať, ak v členskom štáte, v ktorom žiada vrátenie dane, nemá sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v ňom obvykle nezdržiava.

Príklad č. 3: Platiteľ dane v SR poskytuje služby – opravy, v roku 2009 uskutočnil nákupy tovarov v Poľsku, hodnota DPH bola vo výške 200 eur. V decembri 2009 si zriadil v Poľsku prevádzkareň. Zriadením prevádzkarne nespĺňa jednu z podmienok pre vrátenie DPH. Slovenská republika ako členský štát usadenia skontroluje, či je žiadateľ platiteľom dane a či nevykonáva len dodania tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane bez nároku na odpočítanie dane – to sú podmienky vyplývajúce z § 55g ods. 2 zákona o DPH, ktoré musí žiadateľ spĺňať. Ak tieto podmienky nie sú splnené, žiadosť o vrátenie dane nebude odoslaná do členského štátu, ktorému je žiadosť určená. Členský štát usadenia (SR) oznámi žiadateľovi elektronickými prostriedkami, že neodoslal žiadosť do členského štátu vrátenia dane. Pokiaľ sú podmienky splnené, žiadosť o vrátenie dane je v lehote 15 dní odoslaná do členského štátu, ktorému je určená.

Príklad č. 4: Platiteľ dane v SR, ktorý vykonáva len oslobodené činnosti – finančné služby podľa § 39 zákona o DPH, nakúpil v roku 2009 v Českej republike tovar. Aj keď splnil podmienky, že v Českej republike nie je usadený a za obdobie, za ktoré by žiadal vrátenie dane, bol platiteľom, nemá nárok na vrátenie dane, pretože v tuzemsku vykonával výlučne činnosti oslobodené od dane bez nároku na odpočítanie dane. DÚPP 6-7/2011

Pravidlá pre vrátenie dane z pridanej hodnoty

DPH

Členský štát vrátenia dane následne oznámi prijatie žiadosti o vrátenie dane priamo platiteľovi alebo zástupcovi, ktorý koná za platiteľa dane. V zmysle smernice 2008/9/ES a jej článku 10 členský štát vrátenia dane môže požadovať od platiteľa, aby spolu so žiadosťou o vrátenie dane elektronicky predložil kópiu faktúry alebo dovozného dokladu, ak je základ dane vo faktúre alebo dovoznom doklade alebo jeho ekvivalent v národnej mene 1 000 € alebo viac. Ak sa faktúra týka pohonnej látky, stanovený prah je 250 € alebo jeho ekvivalent v národnej mene. 2.1.1

Náležitosti žiadosti

Na obsah žiadosti o vrátenie dane podanej platiteľom sa primerane vzťahuje § 55b ods. 2 až 4 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. V prípade, ak niektoré náležitosti platiteľ nevyplní, napr. neuvedie adresu elektronickej pošty, prípadne bude žiadať o vrátenie nižšej sumy dane, ako je uvedené v § 55c zákona o DPH, platiteľ bude upozornený na to, že nie je možné takúto žiadosť odoslať. Žiadosť o vrátenie dane musí podľa § 55b ods. 2 zákona o DPH obsahovať základné identifikačné údaje platiteľa, vrátane jeho kontaktných údajov, ktorými sú napr. priezvisko a meno alebo názov platiteľa a adresa jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava; elektronickú adresu platiteľa; opis podnikateľskej činnosti žiadateľa, pre ktorú tovar alebo služby nadobudol, s uvedením zodpovedajúceho číselného kódu podľa Nariadenia Rady (EHS) č. 3037/90 z 9. októbra 1990 o štatistickej klasifikácii ekonomických činností v Európskom spoločenstve (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 2/zv. 4; Ú. v. ES L 293, 24. 10. 1990) v platnom znení; obdobie, na ktoré sa žiadosť vzťahuje a pod. 2.1.2

Obdobie, za ktoré sa žiadosť podáva

Žiadosť o vrátenie dane môže platiteľ podať za obdobie najviac jedného kalendárneho roka a suma dane, ktorej vrátenie žiada, musí byť najmenej 50 eur. Žiadosť o vrátenie dane môže podať žiadateľ aj za obdobie kratšie ako jeden kalendárny rok, ale nie kratšie ako tri kalendárne mesiace, ak suma dane, ktorej vrátenie sa žiada, je najmenej 400 eur. Vrátenie dane sa môže vzťahovať na obdobie kratšie ako tri kalendárne mesiace, ak toto obdobie predstavuje zvyšok kalendárneho roka a suma dane, ktorej vrátenie sa žiada, je najmenej 50 eur.

Príklad č. 5: Platiteľ dane v SR, ktorý vykonáva obchodnú činnosť (t. j. činnosť s nárokom na odpočítanie dane), kúpil v roku 2009 v Rakúsku PHL s výškou DPH 48 €. Platiteľ nemá nárok na vrátenie tejto dane, pretože jej výška nedosahuje minimálny stanovený limit 50 €. 2.1.3

Lehota na vrátenie dane

V zmysle článku 19 ods. 2 smernice (§ 55d ods. 1 zákona o DPH) členský štát vrátenia dane oznámi žiadateľovi svoje rozhodnutie o schválení alebo zamietnutí žiadosti

DPH

PRE PLATITEĽOV DPH

o vrátenie dane do štyroch mesiacov od jej doručenia tomuto členskému štátu. Ak členský štát usúdi, že nemá všetky potrebné informácie na prijatie rozhodnutia, môže elektronicky požiadať o dodatočné informácie, v dôsledku čoho sa lehota na prijatie rozhodnutia predlžuje na šesť, resp. osem mesiacov. Ak sa žiadosť o vrátenie dane schváli, členský štát vrátenia dane vráti schválenú sumu v zmysle článku 22 smernice, a to najneskôr do 10 pracovných dní po skončení lehoty na vybavenie žiadosti. 2.1.4

Zastupovanie platiteľa

Zastupovanie upravuje § 9 a § 10 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov. V zmysle § 9 ods. 3 zákona o správe daní daňový subjekt sa môže dať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí a ktorý koná v rozsahu plnomocenstva udeleného písomne s úradne overeným podpisom alebo ústne do zápisnice u správcu dane. Plnomocenstvo sa predkladá u miestne príslušného správcu dane. Plnomocenstvo na zastupovanie sa udeľuje dvoma spôsobmi, a to písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane. Písomné plnomocenstvo musí mať úradne overený podpis (notárom, prípadne matrikou), pričom sa overuje podpis zastupovaného, t. j. daňového subjektu. Pokiaľ daňový subjekt udelí plnú moc ústne, daňový úrad spíše o tomto úkone zápisnicu, ktorá musí mať náležitosti uvedené v § 11 zákona o správe daní. V tomto prípade sa už overenie podpisu nevyžaduje. 2.1.5

Vrátenie pomernej časti dane

Ak platiteľ uplatňuje odpočítanie pomernej časti dane podľa § 49 ods. 4 zákona o DPH, uplatňuje si aj pomernú sumu vrátenia dane v inom členskom štáte, a to podľa koeficientu vypočítaného v zmysle § 50 zákona o DPH. V žiadosti o vrátenie dane uvádza platiteľ výšku koeficientu v percentuálnej hodnote ku každej faktúre, ktorá predstavuje nákup tovarov a služieb, ktoré platiteľ použije na účely zdaňovaných transakcií s nárokom na odpočítanie dane a súčasne oslobodených transakcií bez nároku na odpočítanie dane. Po prepočítaní ročného koeficientu, ak sa upraví odpočítateľná časť dane, je platiteľ povinný opraviť sumu dane, o vrátenie ktorej žiadal, alebo sumu dane, ktorá sa mu už vrátila z iného členského štátu.

Príklad č. 6: Platiteľ dane v SR predáva tovar a zároveň poskytuje prenájom nehnuteľnosti s oslobodením od dane. V roku 2009 sa v Rakúsku zúčastnil vzdelávacieho kurzu so zameraním na zvýšenie efektívnosti podnikania, cena fakturovanej služby bola 3 600 €, z toho DPH 600 €. Pretože ide o službu prijatú za účelom využitia na činnosť s nárokom na odpočítanie a zároveň aj na činnosť bez nároku na odpočítanie dane, môže žiadať o vrátenie pomernej časti DPH, t. j. po zohľadnení ročného koeficientu za rok 2009 (jeho výška bola 0,98). Suma DPH, ktorú platiteľ uvedie v žiadosti, je 588 eur. DÚPP 6-7/2011

Informácia DR SR k uplatňovaniu základnej sadzby DPH

DPH

Informácia DR SR k uplatňovaniu základnej sadzby DPH Daňové riaditeľstvo SR vydáva túto informáciu s cieľom usmernenia platiteľov DPH, pretože medzi podnikateľskou verejnosťou eviduje na prelome rokov 2010 – 2011 nesprávne výklady uplatňovania základnej sadzby DPH. S účinnosťou od 1. 1. 2011 došlo k dočasnému zvýšeniu základnej sadzby DPH z 19 % na 20 %. Pri používaní sadzby DPH je potrebné vychádzať z ustanovenia § 27 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o DPH), ktoré znie: pri zmene sadzby DPH sa použije pri každom vzniku daňovej povinnosti sadzba DPH platná v deň vzniku daňovej povinnosti. To znamená, že pre správne uplatnenie sadzby DPH je potrebné v prvom rade správne stanoviť deň vzniku daňovej povinnosti, pretože ak daňová povinnosť vznikla v roku 2010, uplatní platiteľ 19 % sadzbu DPH, pokiaľ daňová povinnosť vzniká v roku 2011, uplatní platiteľ 20 % sadzbu DPH. Daňová povinnosť pri dodaní tovaru, resp. služby je upravená v § 19 zákona o DPH. V najčastejších prípadoch v praxi daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru (§ 19 ods. 1 zákona o DPH), resp. dňom dodania služby (§ 19 ods. 2 zákona o DPH), resp. dňom prijatia zálohy – preddavku na budúcu dodávku (§ 19 ods. 4 zákona o DPH). Daňovú povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu rieši § 20 zákona o DPH.

Príklad č. 1: Platiteľ DPH dodal tovar, podliehajúci základnej sadzbe DPH, svojmu odberateľovi dňa 30. 12. 2010. Faktúru za dodávku tovaru vyhotovil 5. 1. 2011. Je povinný uplatniť k dodávke 20 % sadzbu DPH, keďže faktúru vyhotovuje už v roku 2011? Odpoveď: Daňová povinnosť vznikla platiteľovi DPH v súlade s § 19 ods. 1 zákona o DPH dňom dodania tovaru, t. j. 30. 12. 2010, a teda k dodávke uplatní 19 % sadzbu DPH. Na uvedené nemá vplyv skutočnosť, že faktúra je vyhotovená v roku 2011. Platiteľ DPH je povinný v súlade s § 71 ods. 1 zákona o DPH vyhotoviť faktúru do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti, t. j. v uvedenom prípade najneskôr 14. 1. 2011.

DPH

PRE PLATITEĽOV DPH

Príklad č. 2: Hotel, platiteľ DPH, poskytol ubytovacie a stravovacie služby zákazníkovi v období od 27. 12. 2010 do 15. 1. 2011. Zákazník zaplatil pri odchode dňa 15. 1. 2011. Uplatní sa na služby dodané do 31. 12. 2010 (od 27. 12. do 31. 12. 2010) 19 % sadzba DPH a na služby dodané v roku 2011 (od 1. 1. 2011 do 15. 1. 2011) 20 % sadzba DPH? Odpoveď: V uvedenom prípade vzniká daňová povinnosť v súlade s § 19 ods. 2 zákona o DPH dňom dodania služby, t. j. 15. 1. 2011. To znamená, že hotel uplatní k celkovej cene dodaných služieb základnú sadzbu DPH platnú v čase vzniku daňovej povinnosti vo výške 20 %.

Príklad č. 3: Cestovná kancelária si v hoteli, ktorý je platiteľom DPH, objednala pobyt v období od 27. 12. 2010 do 15. 1. 2011. Cestovná kancelária dňa 15. 12. 2010 zaplatila 100 % zálohu na celý pobyt. Je hotel povinný pri ukončení pobytu odviesť do štátneho rozpočtu rozdiel DPH vo výške 1 % vyplývajúci z rozdielu sadzby dane? Odpoveď: V prípade, ak hotel prijal platbu pred poskytnutím služby vo výške 100 % ceny dohodnutej za službu, vzniká mu daňová povinnosť podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH dňom prijatia platby vo výške 100 % ceny za budúce poskytnutie služby, t. j. ak bola prijatá platba v roku 2010, platiteľ na prijatú platbu uplatní 19 % sadzbu DPH a na prijatú platbu vyhotoví faktúru do 15 dní od vzniku tejto daňovej povinnosti. Následne pri poskytnutí služby dňa 15. 1. 2011 platiteľovi DPH už nevzniká daňová povinnosť, pretože mu vznikla v roku 2010 prijatím platby v 100 % výške ceny služby. V súlade s § 71 ods. 1 zákona o DPH je platiteľ DPH povinný vyhotoviť faktúru najneskôr do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti. Vzhľadom na to, že platiteľovi DPH poskytnutím služby už nevzniká žiadna daňová povinnosť, nemá ani dôvod vyhotoviť faktúru na účely DPH. Platiteľ vyhotoví len účtovný doklad, v ktorom vyúčtuje dodanú službu a odpočíta prijatú zálohu. V účtovnom doklade uvedie DPH v 19 % sadzbe DPH, pretože v takejto sadzbe mu vznikla aj daňová povinnosť. Hotel nemá povinnosť odvodu 1 % DPH z titulu zmeny sadzby DPH.

Príklad č. 4: Spoločnosť A, platiteľ DPH, si dňa 15. 9. 2010 objednala výrobu špeciálnych oceľových konštrukcií od spoločnosti B, platiteľa DPH. Tovar bude vyrobený a dodaný vo februári 2011. V rámci zmluvných podmienok boli dohodnuté nasledovné platby – zálohy: 30 % pri objednaní tovaru a 60 % v decembri 2010; doplatok ceny pri dodaní tovaru vo februári 2011. Kedy vzniká daňová povinnosť pri dodaní tovaru a aká sadzba DPH sa uplatní pri konečnom vyúčtovaní tovaru vo februári 2011? Odpoveď: V uvedenom príklade vzniká daňová povinnosť v roku 2010 z titulu prijatia platieb pred dodaním tovaru a v roku 2011 z titulu dodania tovaru. Spoločnosť B zdaní v septembri DÚPP 6-7/2011

100

Informácia DR SR k uplatňovaniu základnej sadzby DPH

DPH

2010 prijatú zálohu vo výške 30 % z dohodnutej ceny za dodanie tovaru sadzbou DPH 19 % a v decembri 2010 zdaní prijatú zálohu vo výške 60 % z dohodnutej ceny za dodanie tovaru sadzbou DPH 19 %. Na prijaté zálohové platby je spoločnosť B povinná vyhotoviť faktúry do 15 dní od prijatia jednotlivých platieb. Pri dodaní oceľových konštrukcií vo februári 2011 urobí vyúčtovanie, t. j. vyhotoví faktúru, v rámci ktorej odpočíta zaplatené zálohy, ktoré už boli zdanené 19 % sadzbou DPH a 20 % sadzbou DPH zdaní už len zostávajúcich 10 % z dohodnutej ceny za dodanie tovaru, ktorá zostáva k úhrade.

Príklad č. 5: Spoločnosť A, platiteľ DPH, zaplatila dňa 28. 12. 2010 nájomné za I. polrok 2011 spoločnosti B, platiteľovi DPH, ktorej platba nabehla na účet 30. 12. 2010. V zmluve o prenájme sa spoločnosti dohodli, že nájom bude zdaňovaný podľa § 38 ods. 5 zákona o DPH. Spoločnosť B 10. 1. 2011 vystavila faktúru za nájomné na I. polrok 2011. K cene prenájmu uplatnila 20 % sadzbu DPH, pretože od 1. 1. 2011 došlo k zvýšeniu sadzby DPH a služba prenájmu sa týka obdobia od 1. 1. 2011 do 30. 6. 2011. Postupovala správne? Odpoveď: Spoločnosť B nepostupovala správne. Daňová povinnosť v uvedenom prípade vznikla v súlade s § 19 ods. 4 zákona o DPH dňom prijatia platby, t. j. 30. 12. 2010. Spoločnosť B bola povinná do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti vyhotoviť faktúru s tým, že k cene nájmu mala uplatniť 19 % sadzbu DPH. Uvedené neovplyvňuje skutočnosť, že prenájom sa týka obdobia I. polroka 2011 a k zvýšeniu sadzby DPH došlo s účinnosťou od 1. 1. 2011.

Príklad č. 6: Spoločnosť A, platiteľ DPH, si od špedičnej spoločnosti B, platiteľa DPH, objednala prepravu tovaru z Košíc do Bratislavy. Spoločnosť B objednala prepravu tovaru u dopravcu – spoločnosti C, platiteľa DPH. Preprava bola uskutočnená 27. 12. 2010. Dopravca vyhotovil faktúru za uskutočnenú prepravu tovaru s uplatnením 19 % sadzby DPH dňa 10. 1. 2011. Špedičná spoločnosť dostala faktúru 14. 1. 2011. Dňa 24. 1. 2011 vyhotovila faktúru pre zákazníka – spoločnosť A, s uplatnením 19 % sadzby DPH, pretože preprava bola uskutočnená v roku 2010. Postupovala správne? Odpoveď: Špedičná spoločnosť obstarala prepravu tovaru vo svojom mene pre inú osobu a v súlade s § 9 ods. 4 zákona o DPH platí, že službu sama prijala a sama dodala. Pri takomto obstaraní služby sa služba považuje za dodanú v zmysle § 19 ods. 6 zákona o DPH dňom vyhotovenia faktúry, ktorou obstarávateľ požaduje úhradu za službu, a ak faktúra nie je vyhotovená do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná, daňová povinnosť vzniká posledným dňom tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná. V uvedenom prípade vznikla špedičnej spoločnosti daňová povinnosť dňa 24. 1. 2011, t. j. dňom vyhotovenia faktúry. To znamená, že k cene prepravnej služby mala špedičná spoločnosť uplatniť sadzbu DPH vo výške 20 %.

101

DPH

PRE PLATITEĽOV DPH

Príklad č. 7: Spoločnosť s r. o., platiteľ DPH, kúpila od osoby identifikovanej pre daň v Holandsku tovar, ktorý bol z Holandska na Slovensko prepravený v mesiaci december 2010. Spoločnosť prijala tovar na sklad 28. 12. 2010. Holandský dodávateľ vyhotovil faktúru dňa 26. 1. 2011 a spoločnosť dostala faktúru 31. 1. 2011. Spoločnosť zdanila tovar v zdaňovacom období december 2010 sadzbou DPH 19 %. Postupovala správne? Odpoveď: Spoločnosť nepostupovala správne. Daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu vzniká v súlade s § 20 zákona o DPH buď 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, keď sa uskutočnilo nadobudnutie tovaru, alebo dňom vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pre nadobúdateľa tovaru pred týmto 15. dňom. V uvedenom prípade vznikla spoločnosti A daňová povinnosť 15. 1. 2011. To znamená, že spoločnosť mala tento nákup zahrnúť do zdaňovacieho obdobia január 2011 a uplatniť 20 % sadzbu DPH.

Príklad č. 8: Platiteľ DPH kúpil od osoby identifikovanej pre daň v Nemeckej spolkovej republike tovar, ktorý bol na Slovensko prepravený v mesiaci december 2010. Platiteľ prevzal tovar na sklad 30. 12. 2010. Dodávateľ vyhotovil faktúru dňa 29. 12. 2010, ktorá prišla spolu s tovarom. Platiteľ DPH zdanil tovar v zdaňovacom období december 2010 s uplatnením sadzby DPH 19 %. Postupoval správne? Odpoveď: Platiteľ DPH postupoval správne. Daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu vzniká v súlade s § 20 zákona o DPH buď 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, keď sa uskutočnilo nadobudnutie tovaru, alebo dňom vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pre nadobúdateľa tovaru pred týmto 15. dňom. V uvedenom prípade vznikla daňová povinnosť dňom vyhotovenia faktúry, t. j. 29. 12. 2010, a platiteľ bol povinný zdaniť nadobudnutie tovaru z iného členského štátu v tuzemsku s uplatnením 19 % sadzby DPH. V prípade, že dochádza k úplnému alebo čiastočnému zrušeniu dodávky tovaru alebo služby, úplnému alebo čiastočnému vráteniu tovaru, resp. dochádza k zníženiu ceny po vzniku daňovej povinnosti alebo zvýšeniu ceny tovaru alebo služby, ide o opravu základu dane, a to v súlade s § 25 zákona o DPH. Pri oprave základu dane sa v súlade s § 25 ods. 7 zákona o DPH použije sadzba DPH, ktorá bola platná v čase vzniku daňovej povinnosti pri zdaniteľnom obchode, na ktorý sa oprava základu dane vzťahuje.

Príklad č. 9: Zákazník si dňa 15. 12. 2010 kúpil topánky. Platbu uskutočnil v hotovosti. Obchodník, platiteľ DPH, uplatnil k predajnej cene topánok sadzbu DPH 19 %. V dôsledku nekvality materiálu došlo k obmedzeniu funkčnosti topánok a zákazník ich v januári 2011 reklamoval a topánky vrátil. Po prešetrení bola reklamácia uznaná vo DÚPP 6-7/2011

102

Informácia DR SR k uplatňovaniu základnej sadzby DPH

DPH

februári 2011 a zákazníkovi bola vrátená plná cena topánok. Ako má správne postupovať obchodník pri oprave základu dane? Odpoveď: Pri úplnom vrátení tovaru dochádza k oprave základu dane v súlade s § 25 zákona o DPH. Pri oprave základu dane sa použije sadzba DPH, ktorá bola platná v čase vzniku daňovej povinnosti pri zdaniteľnom obchode, na ktorý sa oprava základu dane vzťahuje. To znamená, že obchodník pri oprave základu dane uplatní 19 % sadzbu DPH, ktorá bola platná v čase dodania – v decembri 2010.

Príklad č. 10: Spoločnosť A, platiteľ DPH, kúpila od spoločnosti B, platiteľa DPH, kancelársky nábytok v mesiaci november 2010. Faktúra za dodanie tovaru bola vyhotovená 26. 11. 2010 s uplatnením 19 % sadzby DPH. Vo februári 2011 bola spoločnosťou B uznaná reklamácia 2 ks stoličiek a jednej policovej skrine a došlo k vráteniu tohto tovaru. Spoločnosť B vystavila 10. 2. 2011 dobropis k pôvodnej dodávke a vrátila alikvotnú časť hodnoty plnenia. Pri oprave základu dane použila sadzbu DPH 20 % z dôvodu, že k vráteniu tovaru došlo v čase platnosti tejto základnej sadzby DPH. Postupovala správne? Odpoveď: Spoločnosť B nepostupovala správne. U uvedenom prípade došlo k čiastočnému vráteniu dodávky tovaru. V tejto súvislosti dochádza k oprave základu DPH, a preto je potrebné v zmysle § 25 ods. 7 použiť sadzbu DPH, ktorá bola platná v čase vzniku daňovej povinnosti, t. j. 19 % sadzbu DPH. Spoločnosť A je v zmysle § 53 ods. 1 zákona o DPH povinná opraviť odpočítanú DPH v zdaňovacom období, v ktorom platiteľ DPH dostal doklad o oprave základu dane.

Príklad č. 11: Dodávateľ tovaru (napr. elektrina, voda, plyn), platiteľ DPH, na základe zmluvy účtuje odberateľovi presne odobraté množstvo tovaru za obdobie od 1. 11. 2010 do 31. 1. 2011. Odberateľ neplatil žiadne zálohové platby. S akou sadzbou DPH má dodávateľ vyfakturovať danú dodávku tovaru? Môže dodávateľ pomerne rozdeliť fakturované množstvo dodaného tovaru do 31. 12. 2010 a uplatniť 19 % sadzbu DPH a množstvo dodaného tovaru od 1. 1. 2011 do 31. 1. 2011 a uplatniť 20 % sadzbu DPH? Odpoveď: Platiteľ DPH dodáva v tuzemsku opakovane tovar za určité časové obdobie, ktoré začalo v roku 2010 a končí v roku 2011. Deň dodania tovaru určený v súlade s § 19 ods. 3 zákona o DPH je posledný deň daného obdobia, t. j. 31. 1. 2011. Platiteľ DPH v danom prípade uplatní k dodávke tovaru 20 % sadzbu DPH, ktorá je platná v čase vzniku daňovej povinnosti. Daňová povinnosť vzniká podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH v deň dodania tovaru, t. j. 31. 1. 2011. Vypracovalo: Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica, Sekcia metodiky daní, Odbor služieb pre verejnosť, február 2011

103

VEREJNÁ SPRÁVA A NEZISKOVÉ ORGANIZÁCIE

Nové pravidlá pri uzatváraní zmlúv s verejnou správou JUDr. Ondrej Beracka

Slovenský zákonodarca prijal nové opatrenia pri kreovaní zmluvných vzťahov, ktoré sa dotýkajú celého spektra podnikateľských subjektov vstupujúcich s verejnou správou do rozmanitých vzťahov a je nevyhnutné si jednotlivé zmeny pri uzatváraní zmlúv predstaviť a objasniť nové pravidlá. Článok zachytáva právny stav platný a účinný od 1. januára 2011.

Nová zákonná úprava Národná rada Slovenskej republiky prijala zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník, Obchodný zákonník a zákon o slobodnom prístupe k informáciám (zákon NR SR č. 211/2000 Z. z.), a to spôsobom, ktorý v základných bodoch mení uzatváranie zmluvných vzťahov s orgánmi verejnej správy. Celá norma bola publikovaná 30. decembra 2010 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 546/2010. Tým vznikol zároveň krátky časový úsek na oboznámenie sa s novými pravidlami, pretože nastavená účinnosť od 1. januára 2011 na to nedávala veľmi priestor. Pokiaľ ste sa ešte s novinkami pri uzatváraní zmlúv s verejnou správou nestretli, je vhodné teraz si predstaviť jednotlivé prvky celého mechanizmu vytvárania dohody dvoch zmluvných partnerov, teda zmluvy. V našom článku budeme používať pojem verejná správa a budeme tým myslieť okruh nasledovných subjektov: štátne orgány (ministerstvá, obvodné alebo krajské úrady atď.), obce a vyššie územné celky, ďalej právnické osoby, ktoré boli zriadené štátnymi orgánmi, obcami alebo vyššími územnými celkami (to sú napríklad príspevkové a rozpočtové organizácie). Do nášho širokého okruhu treba zaradiť aj súkromné spoločnosti (spoločnosti zakladané podľa Obchodného zákonníka), ktorých zriaďovateľom sú štátne orgány, obce alebo vyššie územné celky. DÚPP 6-7/2011

104

Nové pravidlá pri uzatváraní zmlúv s verejnou správou

Nové podmienky pri vytváraní zmluvných vzťahov Pojem zmluva a jej široký výklad Zákonodarca sa vybral cestou úpravy všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré majú vytvoriť transparentný verejný sektor, a to vrátane zmluvných vzťahov. Ako prvé si musíme uvedomiť, že použitý termín zmluva nie je iba akt, ktorý má v hlavičke takýto názov. Tento pojem je nutné vykladať v súlade s § 34 Občianskeho zákona, podľa ktorého ide o všetky právne úkony, ktorými vznikajú, menia sa alebo zanikajú práva a povinnosti (to sú napríklad zmluvy, dohody, nepomenované zmluvy, zmiešané zmluvy, dohody o novácii, dohody o zrušení záväzku, dohody o odpustení dlhu, záložné zmluvy a ďalšie dohody, vrátane všeobecných podmienok, ak sú súčasťou zmluvy).

Účinky zmluvy To, čo budete riešiť ako prvé, sú účinky každej zmluvy s verejnou správou. Každá zmluva nadobudne svoje právne účinky najskôr dňom, ktorý nasleduje po dni, kedy bude zverejnená na webovom sídle obce alebo vyššieho územného celku (toto platí aj pre právnické osoby založené alebo zriadené obcou a vyšším územným celkom) alebo v Centrálnom registri zmlúv (platí pre zvyšnú verejnú správu). Každé právo alebo povinnosť, ktorú si v zmluve dohodnete, môžete uplatňovať alebo vyžadovať jej plnenie najskôr v deň, ktorý bezprostredne nasleduje po zverejnení zmluvy. Zákonodarca pamätal tiež na situáciu, že verejná správa nezabezpečí zverejnenie zmluvy (či už na webovom sídle, alebo v Centrálnom registri zmlúv). Pokiaľ sa tak nestane do 7 dní odo dňa jej uzavretia (teda podpisu), môžete sa ako účastník obrátiť na Obchodný vestník, ktorý zmluvu uverejní (bezodplatne), a tým môžu nastúpiť jej účinky. Na dohode zmluvných strán je však ponechaná možnosť dohodnúť si neskorší termín nadobudnutia účinkov zmluvy, ako ho určil zákonodarca. Ak sa pre tento krok rozhodnete, je iba na vašej dohode s verejnou správou, aký termín si zvolíte. Publikácia zmluvy však musí nasledovať aj v tomto prípade. Jedna z dvoch možností, kedy sa zmluva nezverejňuje, resp. jej účinky nastanú aj bez potreby ju zverejniť, je v prípadoch mimoriadnej udalosti (živelná pohroma, zemetrasenie atď.), kedy musí napríklad obec zabezpečiť dodávku určitej služby (pitná voda). V tomto prípade bude zmluva platne uzatvorená a jej účinky nastanú aj bez zverejnenia.

Príklad č. 1: Ako sme už spomínali v texte vyššie, obec postihne povodeň a z dôvodu odstraňovania jej následkov musí starosta pristúpiť na objednanie služby (dodávka pitnej vody pre občanov). Zmluva, ktorá bude v tejto súvislosti uzatvorená, sa na webovom sídle obce (alebo v Obchodnom vestníku) uverejniť nemusí a napriek tomu sa na jej základe dodáva pitná voda a obec môže uhradiť faktúru za jej dodanie.

105

VEREJNÁ SPRÁVA A NEZISKOVÉ ORGANIZÁCIE Druhá situácia, kedy sa nezverejňuje časť zmluvy, je vtedy, ak obsahuje údaj alebo údaje, ktoré sa nesprístupňujú. Najlepším príkladom je ochrana osobných údajov, ktoré sa v zmluve môžu nachádzať. Ak teda má prísť k zverejneniu zmluvy, osobné údaje sa nesprístupnia a napriek tomu bude zmluva platná aj v časti, ktorá zverejnená nebola.

Príklad č. 2: Vaša spoločnosť si chce prenajať nebytový priestor, ktorý je vo vlastníctve Slovenskej republiky a v správe Ministerstva vnútra SR. Pri dodržaní zákonných podmienok nakladania s majetkom štátu uzatvoríte nájomnú zmluvu s ministerstvom, pričom jej účinky si dohodnete na deň, ktorý nasleduje po dni, kedy sa končí existujúci nájomný vzťah k danému priestoru, ktorý má iná osoba. Na účely presnej identifikácie daného objektu si do zmluvy okrem údajov z katastra nehnuteľností vsuniete aj odkaz na už existujúcu nájomnú zmluvu a tiež uvediete fyzickú osobu s jej identifikáciou, ktorá daný priestor ešte stále užíva. Tento údaj, ktorý presne identifikuje danú fyzickú osobu, podlieha ochrane, preto sa nezverejní, no ostane súčasťou zmluvy a bude považovaný za platný. Účinky zmluvy sú dôležité, pretože je s nimi spojený začiatok napĺňania práv a povinností každej zmluvy. Úrad vlády (ak sa to týka zmlúv uverejňovaných v Centrálnom registri zmlúv) alebo príslušná obec a vyšší územný celok vám musí vydať potvrdenie o tom, kedy bola daná zmluva zverejnená. Tiež si musíte pamätať, že hneď ako sa rozhodnete suplovať verejnú správu a budete zasielať zmluvu na uverejnenie do Obchodného vestníka vy, je vašou úlohou zabezpečiť súlad tlačenej verzie zmluvy s tou, ktorá bude v Obchodnom vestníku, rovnako musíte dohliadnuť na ochranu údajov, ktoré sa nezverejňujú (napríklad osobné údaje).

Zánik zmluvy „ex lege“ Zákonodarca rovnako pamätal na situáciu, ktorá môže vzniknúť napríklad nečinnosťou vás ako podnikateľského subjektu alebo tiež nečinnosťou verejnej správy. Na publikáciu zmluvy je určený časový úsek troch mesiacov a pokiaľ to do stanoveného termínu nestihnete (nech je dôvod akýkoľvek), platí domnienka, že k uzatvoreniu zmluvy neprišlo. I keď sa môže javiť trojmesačný úsek dostatočne dlhý, je vhodné si kontrolovať publikáciu zmluvy a pokiaľ máte pochybnosti o tom, či to verejná správa stihne, máte možnosť využiť Obchodný vestník (bezodplatne).

Predlžovanie zmlúv dojednaných na dobu určitú Ďalšia obmedzujúca podmienka je stanovená v § 490 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „Ak zákon neustanovuje inak, neplatné je ustanovenie zmluvy podľa § 47a, podľa ktorého zmluva uzavretá na dobu určitú trvá aj po uplynutí tejto doby.“ Pritom § 47a je tým novým ustanovením, o ktorom sme doteraz hovorili, ktoré nadobudlo účinnosť od 1. januára 2011 a prináša povinnosti spojené s publikovaním zmlúv. Čo teda v praxi znamená zmena v § 490 Občianskeho zákonníka? DÚPP 6-7/2011

106

Nové pravidlá pri uzatváraní zmlúv s verejnou správou Zákonodarca sa rozhodol, že zmluvy, pri ktorých ste si pôvodne dohodli určitú dobu ich trvania (napríklad na 3 alebo 5 rokov), bude možné uzatvárať aj naďalej. Pokiaľ ste okrem doby určitej nastavili ďalšiu podmienku a tou je automatické predĺženie trvania zmluvy o určité obdobie (spravidla rovnaká doba ako pôvodne dohodnutá), v prípade, že jedna zo strán zmluvu v určenom časovom predstihu nevypovie, bude takáto dohoda v zmluve neplatná.

Príklad č. 3: Máte ako podnikateľ uzatvorenú zmluvu o poskytovaní služieb (dodávka plynu), pričom tieto služby poskytujete verejnej správe. Zmluvu ste uzatvorili na 2 roky s tým, že ak jedna zo zmluvných strán zmluvu nevypovie najneskôr jeden mesiac pred uplynutím dohodnutej doby (2 roky), jej platnosť sa predlžuje o ďalší jeden rok. Vyššie uvádzané dojednanie je veľmi časté a platí tak na dodávku tovarov, ako aj služieb. V prípade, ak je však vaším zmluvným partnerom verejná správa, dohoda o automatickom predĺžení platnosti zmluvy od 1. januára 2011 nie je možná. Ak si ju dojednáte, bude takéto ustanovenie neplatné a každé plnenie, ktoré na tomto základe prijmete (napríklad pošlete faktúru a tá vám bude uhradená), založí na vašej strane bezdôvodné obohatenie, ktoré budete musieť vrátiť. Najjednoduchším riešením, ako sa takejto situácii vyhnúť, je dohoda zmluvných strán o predĺžení platnosti zmluvy. Čiže namiesto predlžovania cez nečinnosť zmluvných strán musíte vyvolať rokovanie a podpísať dodatok k zmluve, ktorý predĺži platnosť pôvodnej kmeňovej zmluvy.

Nepredlžujte výpovednú dobu nad zákonom stanovenú hranicu Presne v tomto zmysle má znieť upozornenie, ktoré sa týka ďalšej povinnosti, resp. skôr obmedzenia pri uzatváraní zmlúv s verejnou správou. Začneme so situáciou, kedy v zmluve úplne vylúčite uplatnenie nejakej výpovednej doby. Toto ustanovenie bude opäť neplatné a váš zmluvný partner bude môcť využiť zákonnú úpravu na vypovedanie zmluvy (ak taká existuje). Ak takéto ustanovenie nie je zákonom upravené, môže využiť všeobecnú výpovednú dobu, ktorá je platná pre zmluvy na dobu neurčitú. V tomto prípade musí ísť o záväzok na nepretržitú činnosť (napríklad nájom nebytového priestoru) alebo opakovanú činnosť (napríklad dodávanie služieb v opakujúcich sa intervaloch). Všeobecná výpovedná doba je ustanovená v § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka a podľa nej môžete zmluvu na neurčitý čas vypovedať v trojmesačnej lehote ku koncu kalendárneho štvrťroka. Druhá situácia je spojená s už spomínaným zákazom predlžovania výpovednej doby, ktorá je ustanovená v § 582 ods. 1 (tri mesiace ku koncu kalendárneho štvrťroka). Pokiaľ by ste sa v zmluve dohodli, že výpovedná doba bude napríklad deväť mesiacov, bude takáto dohoda neplatná pre rozpor so zákonom. Môže však nastať

107

VEREJNÁ SPRÁVA A NEZISKOVÉ ORGANIZÁCIE situácia, že iný zákon umožňuje dlhšiu výpovednú dobu, ako je ustanovená v § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tak je tomu napríklad pri nájme poľnohospodárskej pôdy podľa zákona NR SR č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Dojednanie kratšej výpovednej doby samozrejme možné je. Ako vidíte, hľadanie cesty na udržanie verejnej správy v určitom zmluvnom vzťahu je od 1. januára 2011 zložitejšie a každý takýto pokus zákonodarca „sankcionuje“ neplatnosťou.

Príklad č. 4: Verejnej správe chcete prenajať nebytové priestory na účely zriadenia vysunutého pracoviska úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Vy ako prenajímateľ dojednáte takú podmienku v zmluve, ktorá stanovuje výpovednú dobu na 12 mesiacov. Podľa toho, čo sme si doteraz uviedli, by sa mohla posudzovať platnosť takejto dohody v zmluve, pretože výpovedná doba presahuje tú, ktorá je určená v § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zároveň však platí, že pri nájmoch nebytových priestorov na dobu neurčitú je výpovedná doba tri mesiace, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak. Z toho plynie, že by sa dala akceptovať aj dlhšia výpovedná doba. No odporúčame pridŕžať sa zákonných ustanovení a v tomto konkrétnom prípade by ste mali dohodnúť výpovednú dobu na tri mesiace (prípadne kratšiu). Druhým riešením je uzatvorenie zmluvy na dobu určitú (niekoľko rokov), čím si poistíte existenciu zmluvného vzťahu na strane jednej, no vytvoríte horšiu situáciu na jej ukončenie na strane druhej (bude vo väčšine prípadov potrebná dohoda zmluvných strán).

Príklad č. 5: S mestom (územnou samosprávou) uzatvárate nájomnú zmluvu, ktorej predmetom je poľnohospodárska pôda (vinice) za účelom pestovania hrozna. Na tento osobitný nájomný vzťah sa aplikuje okrem všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka tiež už spomínaný zákon NR SR č. 504/2003 Z. z., kde je v § 6 ustanovená nasledovná výpovedná doba: „Zmluvu o nájme pozemku na poľnohospodárske účely dohodnutú na neurčitý čas možno vypovedať k 1. novembru. Výpovedná lehota je jeden rok, ak sa nedohodne inak.“ Pokiaľ ponecháte aj v zmluve takéto ustanovenie, resp. ho do zmluvy vôbec nedáte (keďže vyplýva zo zákona), bude možné použiť dlhšiu výpovednú dobu, ako určuje § 581 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Toto platí aj na iné právne vzťahy, kde zákon určuje dlhšiu výpovednú dobu, ako je tri mesiace ku koncu kalendárneho štvrťroka.

Obchodné tajomstvo po novom Veľmi dôležitá zmena prichádza od 1. januára 2011 v súvislosti s obchodným tajomstvom a dôvernými informáciami, ktoré ste do zmluvy vsunuli. Novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám (zákon NR SR č. 211/2000 Z. z.) ustanovuje, že pokiaľ DÚPP 6-7/2011

108

Nové pravidlá pri uzatváraní zmlúv s verejnou správou sa má zmluva zverejniť a zároveň obsahuje údaje, ktoré sú obchodným tajomstvom, nie je porušením ani ohrozením obchodného tajomstva to, že sa zmluva zverejní. V praxi to znamená iba jediné, ak v zmluve obchodné tajomstvo ponecháte, zmluva bude zverejnená spolu s ním a každý bude mať k takejto informácii prístup. Ak by ste si aj chceli uplatniť náhradu škody voči verejnej správe, ktorá zmluvu publikovala, vždy sa dostanete do konfliktu s tým, že takýto postup je v súlade so zákonom a čo je dôležitejšie, nezakladá nárok na akýkoľvek postih. Zverejnenie obchodného tajomstva v tomto prípade totiž nie je jeho porušením ani ohrozením. Postih voči tretej osobe, ktorá takýto údaj zneužila, samozrejme, možný je. Rovnako, dôverné informácie, ktoré ste si tak v zmluve označili, sa podľa § 271 ods. 2 Obchodného zákonníka nebudú považovať za dôverné. Teda budú opäť zverejnené a v prípade ich zneužitia nemáte možnosť si nárokovať prípadnú náhradu škody od verejnej správy. V obidvoch prípadoch (obchodné tajomstvo a tiež dôverné informácie) dávajte preto zvýšený pozor na to, čo v zmluve potrebujete mať a čo nie. Hneď ako takto citlivý údaj v zmluve bude, nie je možné ho vymazať a publikovať zmluvu bez neho (ako v prípade osobných údajov). Hlavne následky, ktoré môžu vzniknúť (napríklad niekto citlivý údaj využije vo svoj prospech), sú problém a z vašej strany musí vzniknúť iniciatíva na ochranu vašich záujmov (náhrada škody, poškodzovanie dobrého mena, parazitovanie na povesti atď.) voči tretej osobe, ktorá publikovaný údaj zneužila. Za iných okolností (zmluva by sa nepublikovala) by sa totiž k obchodnému tajomstvu alebo dôvernej informácii nedostal tretí subjekt.

Všetko platí od 1. januára 2011 Zákonodarca nepristúpil k stanoveniu žiadnej retroaktivity, čiže všetky zmluvné vzťahy, ktoré vznikli pred 1. januárom 2011, ostávajú v režime, ktorý platil do tohto času. Nové pravidlá a podmienky sa budú uplatňovať na zmluvy, ktoré boli uzavreté (teda podpísané) po 1. januári 2011. To, na čo však zákonodarca myslel, je možnosť obchádzania týchto ustanovení cez právny poriadok iného štátu (či už v rámci Európskej únie, alebo mimo nej). Ak by ste si aj chceli dohodnúť použitie iného právneho poriadku ako slovenského (napríklad ste zahraničná spoločnosť, ktorá pôsobí na Slovensku), nič vám v tom nebráni, ale uplatnenie nových pravidiel nedokážete vylúčiť, pretože to zákon nepripúšťa.

Záver Ako ste sa mohli presvedčiť, nové pravidlá v niektorých aspektoch menia doterajšie pravidlá pri uzatváraní zmluvných vzťahov s verejnou správou. Najpodstatnejšia zmena popri publikácii zmlúv je spojená s obchodným tajomstvom a dôvernými informáciami, ktoré sa stávajú verejne dostupnými, a preto opätovne kladieme dôraz na ich ochranu. V nových podmienkach kreovania zmluvných vzťahov to znamená minimalizovanie ich uvádzania v zmluvách.

109

V MZDOVEJ UČTÁRNI

Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za rok 2010 Ing. Dagmar Piršelová

Jednou z významných povinností zamestnávateľov po skončení roka je vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti (ďalej len „ročné zúčtovanie preddavkov“). Platí to aj po skončení roku 2010. Ide o vyrovnanie daňovej povinnosti zamestnancov za predchádzajúci rok v prípade, ak mali len príjmy zo závislej činnosti zo zdrojov na území SR. Ak ide o cudzinca, tento mohol mať aj príjmy zo zdrojov v zahraničí, na ktoré sa u nás neprihliada (zdaní si ich doma). Ďalej budeme vychádzať z predpokladu, že o ročné zúčtovanie preddavkov žiada náš daňový rezident. Ak mal zamestnanec príjmy zo závislej činnosti zdanené zrážkou dane, na tieto sa v ročnom zúčtovaní preddavkov neprihliada v prípade, ak zamestnanec takúto možnosť nevyužije. V takom prípade sú daňovo vyrovnané. Ak sa zamestnanec rozhodne, aby daň vybratá zrážkou bola považovaná za preddavok na daň, možno aj takto zdanené príjmy do ročného zúčtovania preddavkov za rok 2010 naposledy započítať. Zamestnanec sa však môže rozhodnúť, že takto zdanené príjmy si dobrovoľne uvedie do daňového priznania spolu s ostatnými zdaniteľnými príjmami (vtedy ročné zúčtovanie preddavkov na daň nemožno vykonať). Ide o alternatívu. Pri ročnom zúčtovaní preddavkov za rok 2010 vychádzame z podmienok ustanovených najmä v § 38 a § 43 ods. 7 (posledná veta) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení platnom do konca roku 2010 (ďalej len „ZDP“). Bude sa vykonávať podľa podobných podmienok ako za rok 2009 s tým, že sa valorizoval len daňový bonus. K valorizácii nezdaniteľných súm základu dane oproti roku 2009 nedošlo. Keďže sa však zvýšila minimálna mzda v roku 2010 oproti roku 2009, zmenila sa aj podmienka na dodatočné uplatnenie daňového bonusu (dosiahnutie zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy) a zamestnaneckej prémie (uvedieme neskôr). Druhým spôsobom vyrovnania daňovej povinnosti fyzickej osoby je podanie daňového priznania. Platí stále zásada, že by sa mala aplikovať len jedna z týchto možností. DÚPP 6-7/2011

110

Ročné zúčtovanie preddavkov na daň Ak sa zamestnancovi už vykonalo ročné zúčtovanie preddavkov a on sa neskôr predsa len rozhodne podať daňové priznanie, v takom prípade sa vykonané ročné zúčtovanie preddavkov dáva na úroveň prvého podaného daňového priznania (§ 32 ods. 9 ZDP). Skutočne podané daňové priznanie si potom musí zamestnanec označiť ako „opravné“ (ak ho podá do 31. marca) alebo ak ho podá neskôr, označí ho ako „dodatočné“ v zmysle zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov... (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“). Môže však mať problém, pretože ročné zúčtovanie preddavkov sa mu vykonalo na základe jeho vyhlásenia s tým, že nebol povinný podať priznanie.

Len na žiadosť Ročné zúčtovanie preddavkov sa vykonáva len dobrovoľne, ak zamestnanec oň príslušného zamestnávateľa načas požiada na tlačive určenom MF SR a ak nie je povinný podať daňové priznanie. Ani v jednom prípade nie je povinný o jeho vykonanie požiadať. Je to len jeho možnosť. Ak mal zamestnanec za rok 2010 len zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti zo zdrojov na území SR vyššie ako 2 012,85 €, musí sa do 15. februára 2011 rozhodnúť buď pre ročné zúčtovanie preddavkov, alebo daňové priznanie. Pri príjmoch nižších túto povinnosť nemá. Má však túto možnosť, ktorú môže vo väčšine prípadov vo vlastnom záujme využiť (za účelom vrátenia zrazených preddavkov na daň a dane vybratej zrážkou). Suma 2 012,85 € = 50 % zo základnej nezdaniteľnej sumy základu dane platnej pre rok 2010 (50 % zo 4 025,70 €). Do uvedenej sumy nezapočítavame na tieto účely tie príjmy, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov (napr. úver, dividenda), príjmy od dane oslobodené (napr. dôchodok, cena a výhra do 165,97 €) a príjmy zdanené zrážkou dane.

Akých príjmov a zamestnávateľov sa týka Ročné zúčtovanie preddavkov sa týka všetkých preddavkovo zdanených príjmov zo závislej činnosti od všetkých zamestnávateľov, od ktorých zamestnanec dostával tieto príjmy v priebehu roku 2010, bez ohľadu na to, za ktoré obdobie mu plynuli. Týka sa napr. aj doplatkov mzdy za predchádzajúce roky, náhrad za stratu zdaniteľného príjmu za predchádzajúce roky, doplatkov miezd za rok 2009 a skoršie roky a pod. Nezáleží na tom, či išlo o príjmy od jedného zamestnávateľa, od viacerých postupne po sebe alebo ak plynuli zamestnancovi i súčasne v jednom čase (ale nie zdanených daňou). Z príjmov zdanených zrážkou dane sa do úvahy zoberú len tie, ktoré sa zamestnanec tak dobrovoľne rozhodne priznať. Nezáleží na výške týchto príjmov (minimálnej ani maximálnej) a ani na tom, či mal zamestnanec podpísané vyhlásenie na zdanenie týchto príjmov alebo nie, alebo len u niektorých z nich. To bude mať vplyv až na konečnú výšku daňovej povinnosti. Počítať treba so všetkými, nielen vyplatenými, ale i v nepeňažnej forme poskytnutými zdaniteľnými príjmami zo závislej činnosti.

111

V MZDOVEJ UČTÁRNI Dodatočne sa v ročnom zúčtovaní preddavkov dodania tie nepeňažné príjmy zo závislej činnosti, ktoré neboli zdanené preddavkom na daň vôbec alebo len čiastočne [§ 35 ods. 3 písm. a) ZDP]. Peňažné a nepeňažné príjmy zo závislej činnosti sú rovnocenné.

Ďalšie druhy príjmov Zamestnancovi sa vykoná ročné zúčtovanie preddavkov aj v prípade, ak mal v roku 2010 súčasne aj rôzne iné druhy príjmov, avšak len tie, ktoré boli zdanené zrážkou podľa § 43 ZDP [napr. úroky alebo iné výnosy z úsporných vkladov v banke alebo v sporiteľni, peňažné výhry z lotérií, stávok a iných podobných hier, z verejných a úzkych súťaží, ak nešlo o príjem od dane oslobodený, dávky z DDS (po zníženío zaplatené poistné), za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu alebo televízie atď.]. Na tieto príjmy sa nebude v ročnom zúčtovaní preddavkov prihliadať. Všetko platí za predpokladu, že zamestnanec ešte ďalšie druhy zdaniteľných príjmov nemal, t. j. že nie je povinný podať daňové priznanie (napr. ak podniká alebo mal príjmy ako osobný asistent zdravotne ťažko postihnutej osoby).

Ak zamestnanec podnikal V prípade „podnikajúceho“ zamestnanca sú v zásade tri možnosti: ä Ak zamestnanec v roku 2010 podnikal alebo vykonával inú samostatnú zárobkovú

činnosť, tak bez ohľadu na výšku príjmov z tejto činnosti plynúcich ročné zúčtovanie preddavkov mu nie je možné vykonať. Daňové priznanie však bude povinný podať len v prípade, ak jeho všetky zdaniteľné hrubé príjmy (zo závislej činnosti preddavkovo zdanené a aj z podnikania) budú vyššie ako 2 012,85 €. Inak ho môže podať dobrovoľne. Do úvahy neberieme len tie príjmy z podnikania, ktoré boli zdanené zrážkou dane (napr. príspevky do novín...). ä Ak podnikajúci zamestnanec vykáže daňovú stratu, bude musieť podať daňové

priznanie a ročné zúčtovanie preddavkov sa mu tiež nebude môcť vykonať. Bude musieť podať daňové priznanie bez ohľadu na výšku celkových zdaniteľných brutto príjmov, t. j. i v prípade, ak všetky jeho zdaniteľné príjmy za rok 2010 budú nižšie ako 2 012,85 € (§ 32 ods. 1 ZDP). ä Ak však takýto zamestnanec nemal z podnikateľskej činnosti žiadne príjmy (ani

úroky na podnikateľskom účte!), okrem tých, ktoré boli zdanené zrážkou dane, a ani výdavky z podnikania, hoci je napr. vlastníkom živnostenského oprávnenia alebo iného oprávnenia alebo povolenia, t. j. v skutočnosti nevykonával v roku 2010 žiadnu podnikateľskú činnosť, ročné zúčtovanie preddavkov mu bude môcť byť vykonané. Živnostenský list alebo iné oprávnenie mal len formálne. Zákon „neviaže“ podanie daňového priznania na vlastníctvo takéhoto oprávnenia, ale na dosiahnutie príjmov (resp. vynaloženie výdavkov, ak sa uplatňuje strata). DÚPP 6-7/2011

112

Ročné zúčtovanie preddavkov na daň

Ktorému zamestnancovi nemožno ročné zúčtovanie preddavkov vykonať Ročné zúčtovanie preddavkov nemôže zamestnávateľ vykonať napríklad tomu zamestnancovi, ktorý a) bude povinný podať za rok 2010 daňové priznanie (§ 32 ZDP), b) nepožiada o jeho vykonanie do 15. februára 2011, c) nastúpil k nemu napr. do pracovného pomeru, resp. začal poberať zdaniteľné príjmy od 1. januára 2011 alebo neskôr, d) je povinný zvýšiť základ dane z dôvodu, že neboli splnené podmienky na uplatnenie nezdaniteľnej sumy do 12 000 Sk/398,33 € za predchádzajúce roky (to je možné len v daňovom priznaní – postupne alebo naraz, naposledy za rok 2010), e) mal okrem príjmov zo závislej činnosti aj iné druhy zdaniteľných príjmov (napr. z podnikania), okrem tých, ktoré boli zdanené zrážkou dane, f) mal príjmy zo závislej činnosti plynúce zo zdrojov v zahraničí alebo od zamestnávateľa so sídlom alebo bydliskom v zahraničí, ktorý nemá v SR stálu prevádzkareň (netýka sa to cudzincov), g) mal príjmy zo závislej činnosti, z ktorých nebolo možné zraziť preddavok na daň (napr. išlo o nepeňažné príjmy), vtedy, ak nepožiadal o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov, h) mal príjmy zo závislej činnosti a preddavky na daň si platil sám (§ 34 ods. 6 a 7 ZDP) alebo i) požiadal síce o vykonanie, ale nepredložil súčasne potvrdenia o zdaniteľných príjmoch od všetkých ďalších zamestnávateľov, od ktorých mal príjmy zdanené preddavkami na daň, tiež najneskôr do 15. februára 2011.

Kto je povinný podať daňové priznanie za rok 2010 Ak je zamestnanec povinný podať daňové priznanie, nie je možné mu vykonať ročné zúčtovanie preddavkov. Na povinné podanie daňového priznania je potrebné v prvom rade dosiahnutie požadovanej výšky zdaniteľných príjmov a ich štruktúra. Všeobecne platí, že daňové priznanie musí podať ten daňovník (fyzická osoba), ktorý dosiahol za rok 2010 zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % základnej nezdaniteľnej sumy, t. j. sumu 2 012,85 €. Ak však pôjde o daňovníka, ktorý vykázal daňovú stratu (podnikateľ), tento bude musieť podať daňové priznanie aj v prípade dosiahnutia príjmov v nižšej sume. Do tejto sumy (2 012,85 €) zdaniteľných príjmov sa na tieto účely nezapočítajú: ä príjmy, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov, ä príjmy od dane oslobodené a ä príjmy, z ktorých sa daň vybrala zrážkou.

113

V MZDOVEJ UČTÁRNI Keďže ide o pomerne širokú množinu príjmov, uvedieme aspoň tie základné (ktoré sa na účely ročného zúčtovania preddavkov a ani daňového priznania do úvahy neberú): Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov fyzických osôb Patria medzi ne napríklad tieto príjmy (§ 3 ods. 2 a § 5 ods. 5 ZDP): ä náhrady oprávnenej osoby podľa osobitných predpisov (rehabilitácie, príspevky

politickým väzňom atď.); ä príjmy získané vydaním, dedením a darovaním (okrem darov poskytnutých v súvis-

losti s výkonom závislej činnosti alebo s podnikaním a prenájmom); ä úvery a pôžičky;

Potrebné je dať pozor na to, že pri poskytnutí bezúročnej pôžičky zamestnancovi od zamestnávateľa je predmetom dane zvýhodnenie zamestnanca z toho dôvodu, že z poskytnutej pôžičky nemusí zaplatiť žiaden úrok (ako je to „bežné“). Pri poskytnutí pôžičky s úrokom nižším, ako je bežný, je predmetom dane zvýhodnenie (nepeňažný príjem) vo výške rozdielu medzi bežnou výškou úroku a výškou úroku, za ktorú zamestnávateľ poskytol zamestnancovi pôžičku. Ak však zamestnávateľ zamestnancovi splácanie pôžičky odpustí, v tomto prípade ide o „dar“ v súvislosti s výkonom závislej činnosti, ktorý je predmetom dane z príjmov. Zdaniť sa musí nesplatený (odpustený) zostatok. Podobne sa postupuje, ak by išlo o tzv. nenávratnú pôžičku alebo poskytnutú sociálnu výpomoc v takejto forme (ktorú zamestnanec nemusí vrátiť). ä podiely na zisku (dividendy) vyplácané po zdanení obchodnou spoločnosťou alebo

družstvom, alebo obdobnou právnickou osobou v zahraničí, určené na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní alebo členom štatutárneho a dozorného orgánu, vyrovnací podiel, podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva a podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi; ä podiely členov pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na výnosoch

a na majetku určenom na rozdelenie atď. Okrem týchto „všeobecných“ príjmov ďalej nie sú predmetom dane aj ďalšie druhy príjmov, ktoré sa týkajú len príjmov zo závislej činnosti, napr. cestovné náhrady v nárokovej výške atď. v zmysle § 5 ods. 5 ZDP.

Príjmy od dane oslobodené V § 9 ZDP sú uvedené tie druhy príjmov od dane oslobodené, ktoré sa všeobecne vzťahujú pre všetky fyzické osoby. Ďalšie príjmy od dane oslobodené sa vzťahujú len na zamestnancov – uvedené sú § 5 ods. 7 ZDP. Medzi najčastejšie sa vyskytujúce príjmy od dane oslobodené patria (osobitné postupy sú v súvislosti s podnikaním a ďalšie, ktoré neuvádzame): DÚPP 6-7/2011

114

Ročné zúčtovanie preddavkov na daň ä príjmy z predaja bytu alebo obytného domu najviac s dvoma bytmi vrátane súvi-

siacich pozemkov, ak v ňom mal predávajúci trvalý pobyt najmenej po dobu dvoch rokov bezprostredne pred jeho predajom (pri dedení a pri zmluvách o budúcom predaji je osobitný postup), nemusel byť dva roky súčasne aj vlastníkom; ä z predaja ostatných nehnuteľností (dom, pozemok, garáž, záhrada, pôda...),

a to po uplynutí piatich rokov odo dňa ich nadobudnutia (pri dedení a pri zmluvách o budúcom predaji je osobitný postup); ä príjmy z predaja hnuteľných vecí, napr. auto, okrem cenných papierov; ä príjmy z predaja nehnuteľností a hnuteľných vecí oprávnenej osobe vydaných

podľa osobitných predpisov bez ďalších podmienok (reštitúcie); ä vybrané tzv. „príležitostné“ príjmy (resp. rozdiel medzi príjmami a výdavkami) do

výšky 925,95 € (päťnásobok životného minima platného k 1. 1. 2010, t. j. 5 x 185,19 €);

ä -dávky, podpory a služby z verejného zdravotného poistenia, sociálneho pois-

tenia [napr. nemocenské dávky (nemocenské, ošetrovné, vyrovnávacia dávka, materské), dôchodkové dávky (starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský dôchodok), úrazové dávky (úrazový príplatok, úrazová renta, náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia), náhrady nákladov spojených s pohrebom, dávky z garančného poistenia a dávky v nezamestnanosti, dávky z nemocenského zabezpečenia a úrazového zabezpečenia (policajti, vojaci atď.)] a plnenia z povinného zahraničného poistenia rovnakého druhu; ä dávky a príspevky na zabezpečenie základných životných podmienok a riešenia

hmotnej núdze, sociálne služby, peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, peňažné príspevky za opatrovanie, štátne dávky a štátne sociálne dávky upravené osobitnými predpismi (napr. rodičovský príspevok, prídavky na deti, príspevky pri narodení detí, zaopatrovací príspevok, príspevok na pohreb, príspevky v rámci pestúnskej starostlivosti) a ďalšie sociálne dávky; ä príplatky k náhrade príjmu, k nemocenskému (10 dní PN), k podpore pri ošetro-

vaní člena rodiny, k peňažnej pomoci v materstve a k dôchodku podľa príslušných predpisov; ä plnenia v rámci aktívnej politiky trhu práce (netýka sa platieb prijatých v súvislosti

s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti); ä jednorazový príspevok za výkon mimoriadnej služby poskytovaný podľa zákona

č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti; ä dávky výsluhového zabezpečenia a služby sociálneho zabezpečenia prísluš-

níkov ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov, Národného bezpečnostného úradu, Hasičského a záchranného zboru, Horskej

115

V MZDOVEJ UČTÁRNI záchrannej služby a SIS, poskytované podľa osobitných predpisov, sú od dane oslobodené, avšak okrem výsluhového príspevku, odchodného a rekreačnej starostlivosti; ä vecné alebo peňažné dary príslušníkom Hasičského a záchranného zboru, za-

mestnancom a členom hasičských jednotiek a fyzickým osobám pri záchrane života; ä plnenia z poistenia osôb (netýka sa plnení pre prípad dožitia určitého veku alebo

DDS podľa zákona č. 650/2004 Z. z., ktoré sa zdaňujú zrážkou dane); ä prijaté náhrady škôd, náhrady nemajetkovej ujmy, plnenia z poistenia majetku

a z poistenia zodpovednosti za škodu, okrem straty zdaniteľného príjmu (dávky zo sociálneho poistenia a úrazového zabezpečenia a príplatky sú však od dane oslobodené), pričom osobitný postup je aj pri podnikaní a inej samostatnej zárobkovej činnosti a pri príjmoch z prenájmu; ä štipendiá zo štátneho rozpočtu alebo poskytované vysokými školami, vrátane

doktorandského štipendia a obdobných plnení zo zahraničia, podpory a príspevky z prostriedkov nadácií a občianskych združení, neziskových organizácií a neinvestičných fondov, vrátane nepeňažného plnenia, podpory a príspevky z prostriedkov ŠR, rozpočtov obcí, vyšších územných celkov a štátnych fondov (všeobecne sa netýka platieb prijatých ako náhrada za stratu príjmu alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti, alebo s podnikaním a prenájmom); ä úroky z preplatkov na dani zapríčinených správcom dane; ä výhry v lotériách a iných podobných hrách prevádzkovaných na základe povole-

nia podľa zákona o hazardných hrách a obdobné výhry zo zahraničia; ä iné peňažné alebo nepeňažné ceny alebo výhry v hodnote do 165,97 € za cenu

alebo výhru (okrem cien zo športových súťaží prijatých daňovníkmi, ktorých športová činnosť je inou samostatnou zárobkovou činnosťou), vrátane cien vyhlásených zamestnávateľom svojim zamestnancom; ä daňový bonus na vyživované deti; ä peňažné náhrady z Fondu ochrany vkladov a z Garančného fondu investícií; ä príjem z predaja podielového listu do výšky aktuálnej ceny podielového listu plat-

nej v deň jeho predaja, okrem predaja podielového listu osobe so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí; ä výnosy zo štátnych dlhopisov SR vydaných a registrovaných v zahraničí do 29. feb-

ruára 2009; ä prijatá náhrada za vyvlastnenie pozemkov a stavieb vo verejnom záujme vyplate-

ná napr. podľa § 141 zákona č. 50/1976 Zb.; ä finančné prostriedky plynúce z grantov poskytovaných na základe medzinárod-

ných zmlúv, ktorými je SR viazaná; DÚPP 6-7/2011

116

Ročné zúčtovanie preddavkov na daň ä hmotné zabezpečenie žiakov stredných odborných škôl a žiakov odborných uči-

líšť poskytované podľa § 13 ods. 2 zákona č. 184/2009 Z. z. a ä peňažné alebo nepeňažné plnenie poskytované FNM SR fyzickej osobe pri bezod-

platnom prevode zaknihovaných cenných papierov. Okrem týchto príjmov sú ešte osobitne v rámci príjmov zo závislej činnosti vyčlenené v § 5 ods. 7 a § 52 ods. 30 ZDP ďalšie druhy príjmov, ktoré sú od dane oslobodené a ktoré zamestnávatelia v priebehu roka nezdaňovali [napr. nepeňažné príspevky na stravovanie zamestnancov, podiely na zisku vyplatené obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancom bez účasti na ich základnom imaní (pozor: nie v štátnych podnikoch a nie podiely na zisku podnikateľov) atď.].

Zrážka dane Ide o príjmy, ktoré plynú zo zdrojov na území SR, ktoré sú vysporiadané, ak sa daňovník nerozhodne dobrovoľne ich uviesť do daňového priznania, resp. ak ide o vybrané príjmy zo závislej činnosti, tak do ročného zúčtovania preddavkov. Tieto príjmy sú uvedené v § 43 ZDP. V niektorých prípadoch musíme rozlíšiť, ktorému daňovníkovi plynú, resp. koho sa týkajú. Osobitne sú takto zdaňované niektoré príjmy daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou [cudzinci, bližšie pozri § 2 písm. e) a g) ZDP]. Týmto sa nevenujeme. Ak ide o daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou a neobmedzenou daňovou povinnosťou (t. j. týka sa všetkých daňovníkov – fyzických osôb), boli napríklad nasledovné príjmy v roku 2010 zdanené zrážkou: ä úrok, výhra alebo iný výnos plynúci z vkladov na vkladných knižkách, z peňažných

prostriedkov bežných účtov, z účtov stavebných sporiteľov a z vkladových účtov; ä výnos z podielových listov, z vkladových certifikátov, depozitných certifikátov

a z vkladových listov s výnimkou, ak je príjemcom výnosu podielový fond a doplnkový dôchodkový fond; ä peňažná výhra v lotérii alebo inej podobnej hre nad 165,97 € (ak hra alebo lotéria

nie je prevádzkovaná na základe povolenia, kedy ide o príjem od dane oslobodený bez ohľadu na výšku); ä peňažná výhra z reklamnej súťaže a žrebovania (do 165,97 € za cenu alebo výhru

ide o príjem od dane oslobodený); Ak ide o nepeňažnú zdaniteľnú výhru alebo cenu nad 165,97 €, jej hodnotu je potrebné uviesť do daňového priznania. ä ostatné peňažné ceny (okrem cien od dane oslobodených do 165,97 €); ä dávky z DDS po znížení o vklady; ä plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku po znížení o vklady; ä príjem autorov za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu alebo televízie, ak ne-

jde o umelecký výkon (bez ohľadu na výšku tohto príjmu), po zníženío 40 % paušál;

117

V MZDOVEJ UČTÁRNI ä výnos z dlhopisov a pokladničných poukážok plynúci fyzickým osobám a ä príjmy zo závislej činnosti do 165,97 € za stanovených podmienok po znížení

o povinné poistné (netýka sa obslužného a preplatkov z poistného vrátených zamestnávateľom zamestnancom); ä poistné (preplatok) zo zaplateného poistného na verejné zdravotné poistenie

z ročného zúčtovania poistného vyplatené zdravotnou poisťovňou, ak bol príslušný príjem znížený o zaplatené preddavky na toto poistné; ä náhrada za stratu na zárobku vyplatená zamestnancovi podľa príslušného pred-

pisu (tzv. svedočné), ak sa na účely jej výpočtu nevychádza z priemerného mesačného čistého zárobku zamestnanca podľa Zákonníka práce atď. Ak platiteľ niektorý z týchto príjmov nezdanil, on je dlžníkom. Nie je preto daňovník – príjemca – povinný takýto príjem uviesť do daňového priznania za účelom jeho zdanenia.

Ktorý zamestnávateľ vykoná ročné zúčtovanie preddavkov Ročné zúčtovanie preddavkov sa týka v podstate všetkých „typov“ zamestnávateľov, ktorí v roku 2010 vyplácali akékoľvek príjmy zo závislej činnosti, ak boli tzv. platiteľmi dane (registrovaní na daňovom úrade atď.) a ak ich o to zamestnanec požiada. Zamestnávateľ vykoná ročné zúčtovanie preddavkov za rok 2010 len tomu zamestnancovi, ktorý ho o to do 15. februára 2011 písomne požiada. Zamestnanec požiada buď: ä svojho jediného zamestnávateľa, od ktorého mu plynuli v roku 2010 príjmy zo

zdrojov na území SR (ak mal zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti len od neho), bez ohľadu na to, či si uňho uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus (ďalej len „podpísané vyhlásenie“) alebo nie, alebo ä ak mal zamestnávateľov zo zdrojov na území SR viac (postupne po sebe alebo aj

súčasne v jednom čase), tak toho z nich, u ktorého mal naposledy podpísané vyhlásenie, alebo ä ak mal viac zamestnávateľov zo zdrojov na území SR a u žiadneho vyhlásenie pod-

písané nemal, tak ktoréhokoľvek z nich. Ak bol zamestnanec v priebehu roka nezamestnaný a poberal podporu v nezamestnanosti, to nie je zdaniteľný príjem zo závislej činnosti. Platiteľ (príslušný úrad) nebol zamestnávateľom na daňové účely. Tento príjem sa do ročného zúčtovania preddavkov nemôže započítať! Ak príslušný zamestnávateľ zanikol, tak zamestnanec môže požiadať o vykonanie ročného zúčtovania jeho právneho nástupcu. Ak právneho nástupcu niet, tak bude musieť zamestnanec podať daňové priznanie (povinne pri hrubých zdaniteľných príjmoch vyšších ako 2 012,85 € atď.). DÚPP 6-7/2011

118

Ročné zúčtovanie preddavkov na daň

Cudzinec Ročné zúčtovanie preddavkov sa rovnako týka daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou, ako aj s obmedzenou daňovou povinnosťou (cudzinci). Cudzincovi pri prepočtoch zamestnávateľ vykonáva výpočet konečnej daňovej povinnosti rovnakým spôsobom ako „našim“ zamestnancom. Je to na nich, i keď v mnohých prípadoch by bolo pre nich výhodnejšie podať daňové priznanie, vzhľadom na preukázateľnosť zaplatenia dane v štáte svojej rezidencie. U nich je výnimka v tom, že oni mohli mať v roku 2010 aj príjmy zo zahraničia, pretože u nás zdaňujú príjmy len zo zdrojov na našom území. Celosvetové príjmy si zdania doma. Pozor sa u nich musí dať ďalej pri uplatnení daňového bonusu, manželky ako vyživovanej osoby a pri nezdaniteľnej sume do 398,33 €, pretože nárokovať si tieto daňové úľavy môže len ten daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorého úhrn zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR je aspoň 90 % z jeho celosvetových príjmov (rieši sa to vyhlásením v žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania). Osobitne sa postupuje v prípade existencie medzinárodných zmlúv, napr. o zamedzení dvojitého zdanenia alebo ak ide o daňovníka, ktorý je rezidentom Európskej únie (ktorý musí požívať rovnaké daňové úľavy ako „náš“ zamestnanec, ak spĺňa podmienky).

Zamestnanec na daňové účely Na účely ročného zúčtovania preddavkov nezáleží na tom, či ide o zamestnanca v pracovnom pomere, na dohodu podľa Zákonníka práce, či spoločníka s. r. o., študenta, člena družstva, člena štatutárneho orgánu právnickej osoby, dôchodcu atď., ale na tom, či mali zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti (pozri § 5 ods. 1 a 2 ZDP). U členov štatutárnych a ďalších orgánov obchodných spoločností a družstiev je potrebné posúdiť, aký druh príjmu im v roku 2010 plynul. Ak im boli vyplatené príjmy zo závislej činnosti formou podielov na zisku po zdanení (napr. tantiémy členov dozornej rady a predstavenstva akciovej spoločnosti), je potrebné myslieť na to, že tieto príjmy sa do ročného zúčtovania preddavkov nezahrnú, pretože nie sú predmetom dane z príjmov. U nich sa zdanili len tie odmeny za výkon funkcie, ktoré boli hradené z nákladov týchto obchodných spoločností a družstiev. Tie sa zahrnú aj do ročného zúčtovania preddavkov, resp. budú súčasťou bežného potvrdenia o príjmoch zo závislej činnosti.

Vyhlásenie na zdanenie príjmov Na účely ročného zúčtovania preddavkov nie je podstatné, či zamestnanec mal alebo nemal u zamestnávateľov podpísané vyhlásenie na zdanenie príjmov zo závislej činnosti. Nezdaniteľné sumy a daňový bonus si daňovník môže uplatniť dodatočne čiastočne alebo v plnej výške u toho zamestnávateľa, ktorého požiada o vykonanie

119

V MZDOVEJ UČTÁRNI ročného zúčtovania (§ 36 ods. 5 ZDP). Na základnú nezdaniteľnú sumu má nárok automaticky každá fyzická osoba (ak nejde o dôchodcu, kedy je osobitný postup). Podpísané vyhlásenie má význam len v prípade, ak mal zamestnanec v rovnakom čase príjmy naraz od viacerých zamestnávateľov, kedy požiada o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov toho, u koho mal toto vyhlásenie podpísané.

Žiadosť a vyhlásenie Ročné zúčtovanie preddavkov za rok 2010 môže zamestnávateľ vykonať len na písomnú žiadosť zamestnanca do 15. februára 2011 a na základe ním podpísaného vyhlásenia, a to len na tlačive, ktorého vzor vydalo MF SR vo Finančnom spravodajcovi č. 12/2010 (§ 38 ods. 4 ZDP). Pre rok 2010 je toto tlačivo rovnaké ako za rok 2009. V rámci tohto vyhlásenia si zamestnanec môže uplatniť nárok: a) na zníženie čiastkového základu dane (ďalej „ČZD“) z príjmov zo závislej činnosti: p uplatnením zaplateného poistného, ktoré si zaplatil sám a p o preukázateľne zaplatené úhrady za ďalšie vzdelávanie, ktoré sa týka zdravotníckeho zamestnanca; b) na zníženie nezdaniteľnej časti základu dane: p na daňovníka (jej časť), ak bol zamestnanec celý rok 2010 poberateľom starobného alebo predčasného starobného dôchodku, alebo obdobného dôchodku zo zahraničia, alebo výsluhového dôchodku (ďalej len „dôchodok“), alebo ak ho začal síce poberať v roku 2010, ale bol mu priznaný spätne k 1. 1. 2010; p na vyživovanú manželku/manžela a p nezdaniteľnú sumu do 398,33 €; c) na účely zníženia dane: p daňový bonus alebo jeho časť, ktorý nebol realizovaný v priebehu roka 2010 a d) na zamestnaneckú prémiu. Bližšie k jednotlivým nárokom uvedieme v rámci komentára na vyplnenie platného tlačiva žiadosti.

Základné podmienky na vykonanie Ročné zúčtovanie preddavkov za rok 2010: a) týka sa všetkých zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti, ktoré boli zamestnancovi zdanené preddavkami na daň (aj ak bol nulový) a len dobrovoľne tých príjmov zo závislej činnosti, ktoré boli zdanené zrážkou (do 165,97 € mesačne). Iné druhy príjmov doňho nemožno započítať, ani keby boli platené tým istým zamestnávateľom; b) netýka sa všeobecne ostatných príjmov zdanených zrážkou dane podľa § 43 ZDP. Daň z týchto príjmov (napr. z úrokov v sporiteľni) je možné vrátiť len v daňovom DÚPP 6-7/2011

120

Ročné zúčtovanie preddavkov na daň priznaní. Ak sa zamestnanec nerozhodne uviesť ich do priznania, sú považované za daňovo vysporiadané. Pozor však treba dať na to, že podľa § 32a ods. 1 písm. a) ZDP pri nároku na zamestnaneckú prémiu by sa do výšky tzv. posudzovaných príjmov zo závislej činnosti mali započítať všetky zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, ktoré berieme do úvahy, bez ohľadu na spôsob ich zdanenia! Uvádzame aj túto skutočnosť, keďže na ňu existujú aj iné názory; c) týka sa len zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti, ktoré plynuli zamestnancovi zo zdrojov na území SR. Ak bol zamestnanec zamestnaný v zahraničí, musí si podať daňové priznanie aj v prípade, ak sú tieto príjmy vyňaté zo zdanenia. Týka sa to však len našich daňových rezidentov (ktorí mali na našom území trvalý pobyt atď.), táto podmienka sa netýka cudzincov; d) neuvažuje sa s príjmami od dane oslobodenými (nemocenské dávky, úrazová renta a pod.), ďalej s príjmami, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov (pôžičky); uviedli sme ich bližšie v predchádzajúcej časti; e) zamestnanec nemôže požiadať o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov v prípade, ak je povinný zvýšiť základ dane z dôvodu, že nesplnil podmienky na zníženie základu dane uplatnením nezdaniteľnej sumy v predchádzajúcich rokoch (do 12 000 Sk/398,33 €). To si musí spraviť v daňovom priznaní sám. V prípade zvýšenia základu dane u zdravotníckeho zamestnanca, ktorý nesplnil podmienky ďalšieho vzdelávania a znížil si v predchádzajúcom období z dôvodu jeho úhrady ČZD z príjmov zo závislej činnosti, sa ročné zúčtovanie preddavkov môže vykonať (problém môže byť pri zamestnaneckej prémii pri príjmoch do 12-násobku minimálnej mzdy – pozri ďalej text); f) základným podkladom a podmienkou na vykonanie ročného zúčtovania je, okrem žiadosti, zamestnancom podpísaná žiadosť a vyhlásenie (jedno tlačivo), z ktorého sú pre zamestnávateľa známe všetky rozhodujúce skutočnosti potrebné na jeho vykonanie a predloženie príslušných dokladov. V podstate ide o potvrdenia o zdaniteľných príjmoch od všetkých zamestnávateľov (okrem zamestnávateľa, ktorý ročné zúčtovanie preddavkov vykonáva, pretože tento má podklady na mzdovom liste), ďalej je to napr. doklad o úhrne vyplatených dôchodkov, sobášny list, doklady na daňový bonus; g) najneskorší termín na vykonanie ročného zúčtovania preddavkov za rok 2010 je 31. marec 2011. Zo zákona nevyplýva žiadna možnosť predĺženia tohto termínu a h) zamestnanec si môže v žiadosti uplatniť nárok na vyplatenie zamestnaneckej prémie.

Zamestnanecká prémia Nárok na zamestnaneckú prémiu za rok 2010 si môže uplatniť len ten zamestnanec, ktorý splní všetky ďalej uvedené podmienky:

121

V MZDOVEJ UČTÁRNI 1. Za rok 2010 musel dosiahnuť zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti len podľa § 5 ods. 1 písm. a) a f) ZDP za prácu (závislú činnosť) vykonávanú len na území SR; ďalej sú v zákone tieto príjmy uvádzané skratkou „posudzované príjmy“. To konkrétne znamená, že za rok 2010 zamestnanec mohol mať len tieto zdaniteľné príjmy: p príjmy zo súčasného alebo predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo obdobného vzťahu, v ktorom bol zamestnanec pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať jeho pokyny alebo príkazy, príjmy za prácu žiakov a študentov v rámci praktického vyučovania a príjmy zo sociálneho fondu. Iné zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti zamestnanec nemohol mať. 2. Uvedené posudzované príjmy musel zamestnanec mať v úhrnnej výške aspoň 6-násobku minimálnej mzdy (t. j. za rok 2010 aspoň vo výške 1 846,20 € a viac), pričom nie je vymedzený spôsob zdanenia týchto príjmov (preddavkom na daň alebo daňou). Ak mal zamestnanec posudzované príjmy v nižšej sume, nárok na zamestnaneckú prémiu nemá. Ide o zdaniteľné príjmy zúčtované a vyplatené od 1. 1. 2010 do 31. 1. 2011, ak sa týkali roku 2010. 3. Posudzované príjmy musel zamestnanec poberať aspoň šesť kalendárnych mesiacov. Tieto mesiace nemuseli ísť po sebe, nie je stanovené, v akej výške a ani skutočnosť, že by predmetné príjmy musel zamestnanec poberať celý mesiac. Do tohto počtu mesiacov sa nezapočítajú mesiace, v ktorých mal zamestnanec príjmy len na dohodu o vykonaní práce alebo dohodu o pracovnej činnosti, alebo dohodu o brigádnickej práci študentov (resp. v kombinácii). Ak mal zamestnanec v niektorom kalendárnom mesiaci príjem na dohodu a súčasne (alebo postupne) aj napr. na základe pracovného pomeru, bez ohľadu na počet dní poberania príjmov, tento mesiac sa do potrebného minimálneho počtu (6) mesiacov započíta. 4. Zamestnanec si nebude môcť uplatniť vrátenie zrazenej dane z príjmov (podľa § 43 ZDP), okrem dane z takto zdanených príjmov zo závislej činnosti do 165,97 € pri nepodpísanom vyhlásení, ktorú je možné vrátiť aj v rámci ročného zúčtovania preddavkov. Pozor, možnosť vrátenia dane v ročnom zúčtovaní preddavkov sa nevzťahuje na obslužné, vrátené poistné z ročného zúčtovania zdravotného poistenia zdravotnou poisťovňou a svedočné. 5. Zamestnanec nemohol mať v roku 2010 súčasne niektoré vymedzené druhy príjmov. Uvedené sú v § 32a ods. 1 písm. a) body 4 a 5 ZDP. Ide napr. o tieto príjmy: p príjmy, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov [napr. podiely na zisku (dividendy) zo zisku po zdanení obchodnej spoločnosti alebo družstva určené osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní, podiely na zisku členov štatutárnych a dozorných orgánov týchto právnických osôb (aj bez podielu na základnom imaní), podiely členov pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na výnosoch a na majetku], DÚPP 6-7/2011

122

Ročné zúčtovanie preddavkov na daň p p p p

p p p p p p

príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b) až e), g) a h), § 5 ods. 3 a § 5 ods. 7 písm. i) ZDP: za prácu likvidátora, prokuristu, núteného správcu, člena družstva, ako spoločník a konateľ s. r. o., komanditista komanditnej spoločnosti, príjmy ústavných činiteľov SR, verejného ochrancu práv, poslancov Európskeho parlamentu, vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy SR, odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy a v orgánoch iných právnických osôb (členovia štatutárnych a dozorných orgánov) alebo spoločenstiev, odmeny obvinených vo väzbe a odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody, príjmy v súvislosti s výkonom závislej činnosti, obslužné, príjem plynúci z toho, že zamestnanec mal poskytnuté motorové vozidlo zamestnávateľa na služobné a súkromné účely, poskytnuté zamestnanecké opcie na nákup zamestnaneckých akcií a podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva (netýka sa štátnych podnikov a fyzických osôb, ktoré takéto podiely zamestnancom vyplatia),

Upozornenie: Vrátené poistné zo zaplateného poistného napr. z ročného zúčtovania zdravotného poistenia medzi týmito príjmami v zákone uvedené nie je. Tento príjem nie je uvedený ani medzi príjmami zo závislej činnosti, ktoré zamestnanec môže poberať [§ 32a ods. 1 písm. a)] a ani medzi príjmami, ktoré poberať nemôže [§ 32a ods. 1 písm. a) bod 4]. Je to nezrovnalosť ZDP. Podľa Informácie DR SR k nároku na zamestnaneckú prémiu z januára 2010 (www.drsr.sk) sa posudzované príjmy majú o vrátené poistné očistiť. Tento postup je však čiastočne otázny, pretože nevyplýva zo zákona a nakoniec vrátené poistné môže súvisieť s príjmom na základe pracovného pomeru v minulosti. p zdaniteľné príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, z kapitálového majetku a ostatné príjmy, okrem tých, ktoré boli zdanené zrážkou dane (úroky z vkladov atď.) a súčasne ktoré si nebude nárokovať vrátiť.

Poznámka: Od dane oslobodené uvedené príjmy (napr. ceny a výhry do stanovenej hranice atď.) mať zamestnanec mohol. 6. Zamestnanec na účely zamestnaneckej prémie nemohol byť v roku 2010 dôchodcom (k 1. 1. alebo ak bol priznaný spätne k tomuto alebo aj k skoršiemu dátumu). 7. Vypočítaná suma zamestnaneckej prémie bude musieť byť kladné číslo (t. j. ČZD z príjmov zo závislej činnosti vyjde nižší, ako je základná nezdaniteľná suma).

123

V MZDOVEJ UČTÁRNI Ak vyjde záporné číslo, nárok automaticky zaniká. V takomto prípade by sa mohlo zamestnancovi vykonať „bežné“ ročné zúčtovanie preddavkov. 8. Na zamestnaneckú prémiu nebude mať nárok ten zamestnanec, na ktorého bol poskytnutý príspevok na podporu udržania v zamestnaní podľa § 50a zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení zákona č. 139/2008 Z. z. Ide o príspevok na zamestnancov s nízkymi príjmami, ktorí boli prijatí do pracovného pomeru z evidencie uchádzačov o zamestnanie, ktorý je určený: p na úhradu preddavkov na poistné na zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie, príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ na týchto zamestnancov a p na úhradu preddavkov na poistné na zdravotné poistenie a poistné na sociálne poistenie, ktoré platí zamestnanec. Poskytuje sa, ak hrubá mesačná mzda zamestnanca, ktorý pracuje na plný pracovný úväzok, dosahuje najviac 50 % z priemernej mesačnej mzdy za 1. až 3. štvrťrok predchádzajúceho kalendárneho roka atď. Iných druhov príspevkov podľa zákona o zamestnanosti sa uvedené netýka! 9. Nárok na zamestnaneckú prémiu nevzniká ani vtedy, ak je zamestnanec povinný zvýšiť základ dane z dôvodu, že neboli splnené podmienky na uplatnenie nezdaniteľnej sumy základu dane (poistky, doplnkové dôchodkové sporenie, účelové sporenie). Je to logické, pretože sa s nezdaniteľnými sumami pri zamestnaneckej prémii „nepracuje“. Ak zamestnanec nesplní aspoň jednu z uvedených podmienok, nárok na zamestnaneckú prémiu nebude mať. Daň je pri zamestnaneckej prémii nulová. Neuplatňujú sa v tomto prípade nezdaniteľné sumy základu dane.

Výpočet zamestnaneckej prémie za rok 2010 Zamestnanecká prémia sa počíta dvoma spôsobmi, ktoré závisia od výšky dosiahnutých posudzovaných príjmov zo závislej činnosti zamestnanca [od 6-násobku minimálnej mzdy (MM) do jej 12-násobku a pri vyššom príjme]. a) Príjmy od 1 846,20 € do 3 692,40 € Ak zamestnanec dosiahne za rok 2010 posudzované zdaniteľné príjmy v úhrne od 6-násobku MM do 12-násobku MM, t. j. od 1 846,20 € do 3 692,40 € (nie vrátane), zamestnanecká prémia sa vypočíta podľa vzorca: 19 % z rozdielu (4 025,70 – ČZD z príjmov zo závislej činnosti vypočítaný z 12-násobku MM) 19 % z (4 025,70 - 3 199,20*) = 157,035, po zaokrúhlení: 157,04 € Zaokrúhlenie sa vykoná na eurocenty nahor. * Tento údaj pre rok 2009 MF SR uviedlo v poznámke na konci tabuľky Ročné zúčtovanie. DÚPP 6-7/2011

124

Ročné zúčtovanie preddavkov na daň Vypočítaná suma zamestnaneckej prémie sa zaokrúhli na eurocenty nahor, t. j. 157,04 €. V takejto, resp. v plnej maximálnej výške (157,04 €) zamestnanecká prémia bude platiť za rok 2010 za predpokladu, ak zamestnanec poberal posudzované príjmy zo závislej činnosti celý rok 2010 (12 mesiacov). Ak zamestnanec poberal v roku 2010 posudzované príjmy len časť roka (od 6 do 11 mesiacov), bude mať nárok len na pomernú časť vypočítanej zamestnaneckej prémie. Vypočíta sa za kalendárne mesiace, za ktoré poberal tieto príjmy (pozri príklad na konci). Zaokrúhli sa až konečný výsledok na eurocenty nahor! b) Príjmy od 12-násobku MM (od 3 692,40 € vrátane a viac) Ak zamestnanec dosiahol za rok 2010 posudzované zdaniteľné príjmy v úhrne od 3 692,40 € a viac, zamestnanecká prémia sa vypočíta: 19 % z (4 025,70 – skutočný ČZD z príjmov zo závislej činnosti) Skutočný ČZD sa vypočíta bežným spôsobom, t. j.: 1)

Úhrn hrubých zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti 2)

povinné poistné

uplatnená úhrada za ďalšie vzdelávanie v žiadosti o ročné zúčtovanie lekárom, 3) zubným lekárom, zdravotnou sestrou alebo pôrodnou asistentkou

zvýšenie základu dane u zdravotníckeho zamestnanca4)

bez ohľadu na to, akým spôsobom boli zdanené, od všetkých zamestnávateľov,

ide o povinné poistné na zdravotné poistenie a sociálne poistenie/zabezpečenie zrazené všetkými zamestnávateľmi, prípadne navýšené o zaplatené poistné zamestnancom, uplatnené v žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania – napr. nedoplatok poistného vyplývajúci z ročného zúčtovania zdravotného poistenia za rok 2009 zdravotnej poisťovni

v zmysle § 5 ods. 8 písm. a) ZDP

pri nesplnení podmienok zdravotníckeho zamestnanca, ktorý si uplatnil úhradu za ďalšie vzdelávanie za roky 2008 a 2009 znížením ČZD z príjmov zo závislej činnosti a nesplnil podmienky (§ 5 ods. 9 ZDP)

V plnej výške zamestnanecká prémia bude platiť aj v tomto prípade len za predpokladu, ak zamestnanec posudzované príjmy poberal celý rok (12 mesiacov). Ak zamestnanec poberal tieto príjmy len časť roka (od 6 do 11 mesiacov), bude mať nárok len na pomernú časť zamestnaneckej prémie. Vypočíta sa za kalendárne mesiace, za ktoré poberal tieto príjmy, t. j.: [vypočítaná zamestnanecká prémia (bez zaokrúhlenia) : 12] x počet mesiacov. Výsledné číslo sa zaokrúhli na eurocenty nahor. Konkrétny výpočet uvádzame neskôr na príkladoch aj na platných tlačivách.

125

V MZDOVEJ UČTÁRNI Keďže sa ročné zúčtovanie preddavkov za rok 2010 bude vykonávať dvoma spôsobmi (bežný a zamestnanecká prémia), avšak tlačivá sú univerzálne, na pochopenie konečného výsledku uvádzame schémy výpočtov. A.

Schéma výpočtu dane v „bežnom“ ročnom zúčtovaní preddavkov za rok 2010 (t. j. pri neuplatnení zamestnaneckej prémie)

ä Čiastkový základ dane z príjmov zo ZČ od všetkých zamestnávateľov, vrátane

zamestnávateľa, ktorý ročné zúčtovanie vykonáva (vrátane príjmov zo ZČ zdanených zrážkou dane – len dobrovoľne!) -

Nezdaniteľná suma vo výške 4 025,70 € alebo vo výške rozdielu medzi 4 025,70 € a ročnou sumou poberaných dôchodkov

Nezdaniteľná suma na manželku/manžela

Zaplatené príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (DDS), účelové sporenie a životné poistenie najviac 398,33 €

= Ročný znížený čiastkový základ dane (so zaokrúhlením na eurocenty nadol) 19 % daň z tohto základu dane (so zaokrúhlením na eurocenty nadol) -

Nárok na ročný daňový bonus (20 €/20,02 € x počet mesiacov splnenia podmienok na každé vyživované dieťa) bez ohľadu na to, či bol alebo nebol v priebehu roka 2010 uplatňovaný

Znížená daň (o daňový bonus)

+ Daňový bonus už uplatnený (vyplatený) v priebehu roka 2010

Preddavky na daň (vypočítané pred znížením o uplatnený daňový bonus)

Zrazená daň z dobrovoľne uvedených príjmov

Rozdiel +/- (nedoplatok alebo preplatok na dani vrátane daňového bonusu)

Schéma ročného zúčtovania preddavkov za rok 2010 (pri uplatnení zamestnaneckej prémie) Daň = 0 (§ 32a ods. 8 ZDP) + Zamestnanecká prémia (vypočítaná podľa výšky posudzovaných príjmov) + Zrazené preddavky na daň a daň + Nárok na daňový bonus za rok 2010 (20 €/20,02 € x počet mesiacov splnenia podmienok na každé vyživované dieťa) bez ohľadu na to, či bol alebo nebol v priebehu roka 2010 uplatňovaný a realizovaný -

Daňový bonus už vyplatený v roku 2010

= Rozdiel +/- (preplatok/nedoplatok na dani vrátane zamestnaneckej prémie a daňového bonusu) (znamienka +/- sú uvedené z pohľadu zamestnanca) DÚPP 6-7/2011

126

Ročné zúčtovanie preddavkov na daň Bližšie k jednotlivým položkám uvádzame ďalej v komentároch na vyplnenie platných tlačív:

Tlačivo – Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania Toto tlačivo musí vyplniť zamestnanec. Tento komentár slúži aj jemu ako pomôcka. Ide o povinné tlačivo, ktoré MF SR vydalo vo FS 12/2010 a je rovnaké, aké platilo za rok 2009. Komentár na vyplnenie: V záhlaví musí uviesť rok 2010 a vyznačiť identifikačné údaje zamestnanca. Údaje o manželke/manželovi (ďalej len „manželka“) zamestnanec uvedie len v prípade, ak si ju/jeho (ďalej len „ju“) uplatňuje súčasne ako vyživovanú osobu (v časti VII bod 2) a ak v bode V nežiada o priznanie zamestnaneckej prémie. Vtedy na nezdaniteľnú sumu na vyživovanú manželku nárok nemá. Pred vyplnením ďalších častí tlačiva žiadosti odporúčame najprv vyznačiť v bode V, či zamestnanec žiada alebo nežiada o priznanie a vyplatenie zamestnaneckej prémie. Podľa toho, či si zamestnanec uplatní alebo neuplatní nárok na zamestnaneckú prémiu, sa potom vo vyplnení žiadosti ďalej postupuje. Vzhľadom na to, že ide o univerzálne tlačivo, pokračovať budeme tak, že označíme, v ktorých prípadoch je potrebné údaje vyplniť a kedy to nemá praktický význam (v súvislosti s uplatnením alebo neuplatnením zamestnaneckej prémie). Z uvedeného dôvodu: ä písmenom „A“ označíme tých zamestnancov, ktorí si neuplatňujú nárok na za-

mestnaneckú prémiu (tým sa vykoná „bežné“ ročné zúčtovanie preddavkov) a ä písmenom „B“ tých, ktorí si tento nárok uplatňujú.

Časť I Zamestnanec vyhlasuje, že žiada o vykonanie ročného zúčtovania..., čo je podstatná informácia pre zamestnávateľa, aby ho vykonal a vybral si zo žiadosti potrebné informácie. Časť II písm. a) Ak zamestnanec poberal v roku 2010 zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti aj od ďalších (iných) zamestnávateľov, okrem zamestnávateľa, ktorého žiada o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov, vyznačí ich počet. Súčasne zamestnanec vyhlasuje, že prikladá od všetkých uvedených zamestnávateľov potvrdenia o príjmoch. Túto povinnosť má rovnako do 15. februára 2011. Ak tieto potvrdenia nepredloží, ročné zúčtovanie preddavkov nebude môcť zamestnávateľ vykonať.

127

V MZDOVEJ UČTÁRNI Ak z príslušného potvrdenia vyplynie, že boli zamestnancovi vyplatené aj príjmy zdanené zrážkou, zamestnanec musí vyplniť aj časť VI, v ktorej vyznačí, či si uplatňuje alebo neuplatňuje vrátenie zrazenej dane a v akej výške. Ak o vrátenie dane nebude žiadať, potvrdenie o príjme nepredkladá a ani takéhoto zamestnávateľa do uvedeného počtu nezapočíta. Platí to v prípadoch, ak mal od tohto zamestnávateľa všetky príjmy zdanené zrážkou dane. Ak mal od zamestnávateľa niektoré príjmy zdanené preddavkami na daň a niektoré zrážkou dane, do predmetného počtu zamestnávateľov ho zahrnúť musí. Osobitný postup je pri uplatnení zamestnaneckej prémie – uvádzame ďalej. Ak mal zamestnanec len jedného zamestnávateľa a toho žiada o vykonanie ročného zúčtovania, nevyplní túto časť alebo uvedie nulu. A.

Ak si zamestnanec neuplatňuje nárok na zamestnaneckú prémiu: Musí vyznačiť všetkých tých ďalších zamestnávateľov, od ktorých mal príjmy zdanené preddavkami na daň (aj keď boli nulové). Potvrdenia o príjmoch priloží od všetkých. Zamestnávateľov, od ktorých mal príjmy zo závislej činnosti, ktoré boli zdanené zrážkou dane, vyznačí len dobrovoľne a súčasne priloží aj od nich potvrdenia o príjmoch. V časti VI súčasne musí vyznačiť: ä písm. a), či si uplatňuje alebo neuplatňuje vrátenie zrazenej dane s uvedením výš-

ky takto zdanených príjmov od zamestnávateľa, ktorý mu vykonáva ročné zúčtovanie preddavkov, ak mal aj od neho takto zdanené príjmy a ä písm. b), či si uplatňuje alebo neuplatňuje vrátenie zrazenej dane z príjmov takto

zdanených od ďalších zamestnávateľov (ktorí sú uvedení v časti II) a ich výšku. Ak si zamestnanec nebude uplatňovať vrátenie zrazenej dane, tak vyznačí, že si vrátenie dane v oboch prípadoch [a) aj b)] neuplatňuje.

Upozornenie: Zamestnanec medzi ďalších zamestnávateľov v časti II písm. a) a ani do časti VI nemôže uviesť ako ďalšieho zamestnávateľa príslušnú zdravotnú poisťovňu, ak mu vyplatila preplatok poistného z ročného zúčtovania zdravotného poistenia za rok 2009, z ktorého bola zrazená daň. Vrátenie tejto dane si môže uplatniť len v daňovom priznaní. Platí to rovnako aj pri výplate tzv. svedočného, keď sa náhrada za stratu príjmu počítala z hrubého priemerného zárobku zamestnanca. B.

Ak si zamestnanec uplatňuje nárok na zamestnaneckú prémiu: V zmysle § 32a ods. 1 písm. a) ZDP musí na účely zamestnaneckej prémie do úvahy zamestnanec zobrať všetky posudzované zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti zo zdrojov na území SR (úhrn ktorých musí byť aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy atď.), t. j. bez ohľadu na to, akým spôsobom boli zdanené. DÚPP 6-7/2011

128

Ročné zúčtovanie preddavkov na daň Z uvedeného dôvodu by mal tento zamestnanec uviesť v časti II písm. a) všetkých ďalších zamestnávateľov, to znamená aj tých, od ktorých mal príjmy zdanené zrážkovou daňou (nielen dobrovoľne). Je to dôležité, pretože od výšky úhrnu posudzovaných príjmov bude závisieť spôsob výpočtu a konečná suma zamestnaneckej prémie. Ak zamestnanec príjmy od niektorého zamestnávateľa neuvedie, vyjde mu vyššia zamestnanecká prémia, čím dôjde v podstate ku kráteniu dane (aj keď v opačnom slova zmysle) s príslušným postihom. Vyplnenie časti VI je v takomto prípade v podstate otázne, resp. zamestnanec by v nej mal vyznačiť z príjmov zo závislej činnosti, z ktorých bola daň vybratá zrážkou, všetky takto zdanené príjmy. Mal by to byť aj jeho záujem, pretože v rámci zamestnaneckej prémie má nárok na vrátenie zrazených preddavkov na daň (§ 32a ods. 5 ZDP). Pri použití § 43 ods. 7 cit. zákona sa daň z týchto príjmov pretransformuje na preddavok na daň. Automaticky príjmy, ktoré boli zdanené preddavkami na daň, musí aj tento zamestnanec uviesť od všetkých ďalších zamestnávateľov. Časť II písm. b) Týka sa všetkých zamestnancov (A a B). Zamestnanec vyhlasuje, že ak mal aj iné príjmy, z ktorých bola daň vybratá zrážkou (napr. úroky z úspor), tak si neuplatňuje vrátenie dane v daňovom priznaní. Pre zamestnanca je týmto daň z nich vyrovnaná. Časť II písm. c) Zamestnanec vyhlasuje, že nie je povinný zvýšiť základ dane z titulu zaplatenia príspevkov na DDS, účelové sporenie a poistného na životné poistenie v rokoch 2005 až 2009 pri uplatnení nezdaniteľnej sumy do 12 000 Sk/398,33 €, ak nesplnil podmienky. Ak je povinný zvýšiť základ dane z uvedeného dôvodu, zamestnávateľ mu nemôže vykonať ročné zúčtovanie preddavkov a nemá vtedy ani nárok na zamestnaneckú prémiu. V rámci poslednej vety v II. časti zamestnanec vyhlasuje, či bol alebo nebol poberateľom príslušného dôchodku k 1. 1. 2010. Ak mu bol priznaný dôchodok v priebehu roka 2010 a spätne k tomuto dátumu, tak sa považuje za poberateľa dôchodku. Ak ho spätne priznaný nemal, tak sa za rok 2010 za dôchodcu na daňové účely nepovažuje. Ak bol zamestnanec poberateľom dôchodku, nemôže si uplatniť nárok na zamestnaneckú prémiu. Uňho sa vykoná „bežné“ ročné zúčtovanie preddavkov.

Poznámka: Na druhej strane, ak hrubé zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti dôchodcu za rok 2010 sú do výšky 2 012,85 €, na výšku dôchodku sa neprizerá, pretože automaticky daňovník potom neplatí žiadnu daň (pozri § 46 ZDP, ktorý sa týka minimálnej výšky dane). Do tejto výšky príjmov musí však povinne započítať všetky zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, ktoré boli zdanené preddavkami na daň, a dobrovoľne tie, z ktorých bola daň vybratá zrážkou (spolu však najviac do uvedenej sumy). Z uvedeného dôvodu je u dôchodcu dôležitá časť II a časť VI.

129

V MZDOVEJ UČTÁRNI Upozorňujeme, že podľa novelizovaného § 46 ZDP s účinnosťou od 1. 1. 2011 platí, že daň sa v uvedených prípadoch neplatí len vtedy, ak je vypočítaná v daňovom priznaní (ak nepresiahne 3,32 €). Časť III Teoreticky sa týka všetkých zamestnancov (A a B). Táto časť sa týka len lekárov, zubných lekárov, zdravotných sestier a pôrodných asistentiek (ďalej len „zdravotnícky zamestnanec“). Vyznačia, či žiadajú alebo nežiadajú o zvýšenie základu dane o sumu, o ktorú znížili neoprávnene základ dane za roky 2008 a 2009 (o úhrady za ich ďalšie vzdelávanie – ak nesplnili podmienky – napr. prestali študovať). Ak zamestnanec žiada o zvýšenie základu dane z uvedeného dôvodu, je to možné aj v ročnom zúčtovaní preddavkov. Túto časť môže vyplniť aj zamestnanec, ktorý si uplatňuje zamestnaneckú prémiu. Má to však význam len v prípade, ak jeho posudzované príjmy sú aspoň vo výške 3 692,40 € a viac (12-násobok minimálnej mzdy), pretože pri výpočte zamestnaneckej prémie sa vtedy vychádza zo skutočného základu dane, t. j. zo zvýšeného aj o uvedenú sumu. Pri posudzovaných príjmoch vo výške od 1 846,20 € do 3 692,40 € je tento postup otázny. Bolo by vecne správne, ak by zamestnanec o predmetnú sumu zvýšil posudzované príjmy, a potom by sa ďalej postupovalo pri výpočte zamestnaneckej prémie z takto navýšených príjmov. Časť IV Táto časť sa týka len cudzincov, ak si chcú uplatniť nezdaniteľnú sumu základu dane na manželku, nezdaniteľnú sumu do 398,33 € a daňový bonus. Ide o daňovníkov (fyzické osoby) s obmedzenou daňovou povinnosťou [pozri § 2 písm. e) ZDP]. Títo daňovníci majú na uvedené odpočty (daňové úľavy) nárok len vtedy, ak za rok 2010 úhrn ich zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR (§ 16 ZDP) tvorí aspoň 90 % z celosvetových príjmov. Uvedené platí však len vtedy, ak z medzinárodnej zmluvy (napr. o zamedzení dvojitého zdanenia) nevyplýva iný postup a ak ide o príslušníka EÚ (nárok na uvedené odpočty majú aj bez tejto podmienky, nemusia ani túto časť vyplniť). Cudzincov, ktorí si uplatňujú nárok na zamestnaneckú prémiu, sa to prakticky týka len pri uplatnení daňového bonusu. Časť V Týka sa všetkých zamestnancov (A a B). Zamestnanec vyznačí, či žiada alebo nežiada o priznanie a vyplatenie zamestnaneckej prémie. Je súčasne vyhlásením o splnení podmienok. Ak zamestnanec o ňu nežiada, vykoná sa mu „bežné“ ročné zúčtovanie preddavkov. Časť VI sa vyplní v súvislosti s časťou II. DÚPP 6-7/2011

130

Ročné zúčtovanie preddavkov na daň A.

Ak si zamestnanec neuplatňuje zamestnaneckú prémiu

V takom prípade zamestnanec vyznačí, ak mu zamestnávateľ, ktorý vykonáva ročné zúčtovanie preddavkov, vyplatil v roku 2010 príjmy, z ktorých bola daň vybratá zrážkou [písm. a)] a ak mal takéto príjmy od ďalších zamestnávateľov [písm. b)], či si uplatňuje vrátenie zrazenej dane – s uvedením výšky príjmov, ktorých sa týka alebo nie. Uvedené údaje musia vyplývať aj z potvrdení od ostatných zamestnávateľov. Uplatnenie sa u tejto skupiny zamestnancov robí dobrovoľne. Táto časť sa netýka preplatkov poistného vyplatených príslušnou zdravotnou poisťovňou a svedočného. Týka sa len príjmov zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až g) ZDP, z ktorých sa vybrala daň zrážkou. Ak si zamestnanec uplatňuje vrátenie dane z nižšieho príjmu, ako vyplýva z priloženého potvrdenia, pri zápočte dane z tohto príjmu na celkovú daňovú povinnosť je potrebné vypočítať pomernú sumu pripadajúcu na znížený príjem. B.

Ak si zamestnanec uplatňuje zamestnaneckú prémiu

Táto časť je preňho v podstate nevýznamná, pretože zamestnanec je povinný – v zmysle § 32a ods. 1 písm. a) ZDP – všetky takto zdanené príjmy uviesť do ročného zúčtovania preddavkov za účelom výpočtu a výplaty zamestnaneckej prémie. Automaticky má súčasne nárok na vrátenie zrazenej dane. Odporúčame zamestnancom vyznačiť toto uplatnenie zo všetkých takto zdanených príjmov zo závislej činnosti. Nemôžu uviesť len dobrovoľne časť z nich, ako sa to často prezentuje. Takýto názor nemá oporu v zákone. Časť VII Bod 1 1. Uplatnenie nároku na daňový bonus Týka sa všetkých zamestnancov (A a B). Daňový bonus si zamestnanec môže dodatočne uplatniť v ročnom zúčtovaní preddavkov alebo v daňovom priznaní (§ 36 ods. 4 a 5 ZDP). Platí to bez ohľadu na to, či si uplatňuje alebo neuplatňuje zamestnaneckú prémiu. Zamestnanec uvedie mená a priezviská vyživovaných a dodatočne uplatňovaných detí, s dátumami ich narodenia a s konkrétnymi kalendárnymi mesiacmi, za ktoré si ich uplatňuje. Musí ísť o vyživované deti zamestnanca, ktoré žili s ním v roku 2010 v uvedenom čase v spoločnej domácnosti. Zamestnanec je povinný zamestnávateľovi predložiť súčasne potrebné doklady, ak ich už nepredložil v priebehu roka 2010 a ak sú naďalej platné. To sa týka napr. prípadov, ak bol zamestnanec v priebehu roka chorý. O ktoré doklady ide a bližšie podmienky na uplatnenie daňového bonusu pozri v § 33 a § 37 ZDP.

131

V MZDOVEJ UČTÁRNI Automaticky má na daňový bonus nárok zamestnanec, ktorý má neobmedzenú daňovú povinnosť (daňový rezident), t. j. ktorý má na území SR trvalý pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt, alebo sa tu obvykle zdržiava atď. U cudzincov platí osobitný režim. Na tento účel musia vyplniť časť IV, ako sme už uviedli. Zamestnanec si uplatňuje dodatočne nárok len na ten daňový bonus, ktorý v priebehu roka 2010 nemal realizovaný (aj keď mal podpísané vyhlásenie na tento účel). To znamená, že keď si nárok plne uplatňoval a mal ho aj vyplatený, neuvedie sem žiaden údaj. Podmienkou na dodatočné uplatnenie daňového bonusu je, že zamestnanec za rok 2010 dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti aspoň vo výške 1 846,20 € (6-násobok minimálnej mzdy). Do úvahy sa zoberú na tento účel všetky zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, bez ohľadu na to, akým spôsobom boli zdanené (preddavkovo a aj zrážkou dane). Ak ide o zamestnanca, ktorý v pracovnom pomere mal pracovnú zmluvu na kratší úväzok, tomu sa mesačná minimálna mzda prepočíta podľa počtu hodín a následne aj jej 6-násobok bude úmerne v nižšej sume. Ďalej sa touto alternatívou nebudeme zaoberať. Ak si zamestnanec nárok na daňový bonus uplatňoval celý rok 2010, ale v niektorom mesiaci (mesiacoch) nemal príjem aspoň vo výške polovice minimálnej mzdy (153,85 €), aj v takomto prípade si môže uplatniť nezohľadnenú časť daňového bonusu, ak spĺňa podmienku výšky príjmov. Bez dodatočného uplatnenia daňový bonus automaticky nedostane doplatený. Ak si zamestnanec ide uplatniť dodatočne nárok na celý ročný daňový bonus, uvedie čísla 1. – 12. Ak podmienky neboli splnené celý rok (napr. narodenie dieťaťa, ukončenie štúdia), uvedú sa číselné údaje za konkrétne kalendárne mesiace (nielen počet), za ktoré podmienky splnené boli. Ide jednak o kontrolu podľa dokladov, za ktoré mesiace sa nárok uplatňuje a aby sa dodatočne uplatnená suma počítala v správnej výške (20 € za mesiace január až jún a od júla do konca roku 2010 vo výške 20,02 € mesačne na každé vyživované dieťa). Celoročný nárok za rok 2010 = 240,12 € na každé vyživované dieťa pri splnení podmienok celý rok. Vyplnenie tejto časti žiadosti neznamená automaticky, že zamestnanec dostane uplatňovaný daňový bonus aj skutočne zaplatený. Ak nesplní podmienku dostatočnej výšky hrubých zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti za rok 2010 (aspoň 1 846,20 €), tak nemá naň nárok. Ak mal však tento zamestnanec priznaný daňový bonus v niektorých kalendárnych mesiacoch, tak síce nebude mať nárok na jeho „zvyšnú“ časť, ale nestráca nárok na už priznaný daňový bonus, t. j. pri výpočte dane v ročnom zúčtovaní preddavkov sa mu už uplatnený daňový bonus uvedie ako nárokový. DÚPP 6-7/2011

132

Ročné zúčtovanie preddavkov na daň Ak dôjde k takejto situácii, môže si zvyšnú časť daňového bonusu uplatniť len druhá oprávnená osoba (za mesiace neuplatnenia) – pozri § 33 ods. 4 ZDP. Zaplatené povinné poistné a príspevky A. Ak si zamestnanec neuplatňuje nárok na zamestnaneckú prémiu Do tejto časti zamestnanec uvedie výšku poistného na sociálne poistenie/zabezpečenie a zdravotné poistenie, ktoré sám zaplatil ako zamestnanec a ktoré súviselo s príjmami zo závislej činnosti (nie prostredníctvom zamestnávateľa). Poistné sa môže týkať napríklad: p dobrovoľného poistného do Sociálnej poisťovne (pozri usmernenie MF SR uverejnené vo FS č. 2/2004, ktoré sa týka platenia poistného, ktoré je povinná platiť dobrovoľne poistená osoba s príjmami zo závislej činnosti a aj z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktoré sa pri zisťovaní príslušného základu dane z príjmov môže odpočítať, resp. zahrnúť do daňových výdavkov) – pozor, týka sa to len poistného na sociálne poistenie, nie aj zdravotného poistenia a p nedoplatku poistného, ak si zamestnanec sám robil ročné zúčtovanie zdravotného poistenia za rok 2009 a zaplatil ho sám do príslušnej zdravotnej poisťovne. O zaplatení musí zamestnanec predložiť vierohodný doklad.

Upozornenie: Nemožno však do úvahy zobrať doklad o zaplatení zdravotného poistenia napr. v čase, kedy bol zamestnanec dobrovoľne nezamestnaný, pretože tento výdavok (poistné) nesúvisel v tom čase so zdaniteľnými príjmami zo závislej činnosti. Bolo by to v rozpore s § 5 ods. 8 ZDP. Zásada – na daňové účely možno „uznať“ len taký výdavok, ktorý súvisí so zdaniteľným príjmom! B. Ak si zamestnanec uplatňuje nárok na zamestnaneckú prémiu Vyplniť túto časť má význam len u zamestnanca, u ktorého hrubé posudzované zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti sú aspoň vo výške 3 692,40 € a viac, pretože vtedy sa zamestnanecká prémia počíta zo skutočného základu dane. Ak sú posudzované príjmy zamestnanca do uvedenej výšky, nemá význam túto časť vyplniť, pretože zamestnanecká prémia sa v takomto prípade bude počítať z fiktívneho čiastkového základu dane z príjmov (z 12-násobku minimálnej mzdy – zo sumy 3 199,20 €) – bez ohľadu na výšku zaplateného povinného poistného a príspevkov. Zaplatená suma na ďalšie vzdelávanie zdravotníckeho zamestnanca A. Ak si zamestnanec neuplatňuje nárok na zamestnaneckú prémiu Ak si zdravotnícky zamestnanec v priebehu roku 2010 preukázateľne sám uhradil platbu za ďalšie vzdelávanie, tak si túto skutočnosť vyznačí s uvedením úhrnnej výšky. O predmetnú sumu zamestnávateľ zníži ČZD z príjmov zo závislej činnosti. O tejto skutočnosti musí zamestnanec predložiť zamestnávateľovi doklad o tom, že

133

V MZDOVEJ UČTÁRNI úhrada bola realizovaná len za príslušné špecializačné štúdium a z vlastných prostriedkov v priebehu roku 2010. Bližšie podmienky pozri aj v pokyne DR SR v uvedenej veci, ktorý je uverejnený na internetovej stránke www.drsr.sk. B. Ak si zamestnanec uplatňuje nárok na zamestnaneckú prémiu Vyplniť túto časť má význam len u zamestnanca, u ktorého hrubé posudzované zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti sú aspoň vo výške 3 692,40 € a viac, pretože vtedy sa zamestnanecká prémia bude počítať zo skutočného základu dane. Ak posudzované zdaniteľné príjmy zamestnanca budú do uvedenej výšky, nemá význam túto časť vyplniť, pretože zamestnanecká prémia sa v takomto prípade bude počítať z fiktívneho čiastkového základu dane z príjmov (počítaného z 12-násobku minimálnej mzdy – zo sumy 3 199,20 €) – bez ohľadu na výšku zaplateného povinného poistného a príspevkov. 2. Nezdaniteľná suma na manželku A. Ak si zamestnanec neuplatňuje nárok na zamestnaneckú prémiu Táto časť sa týka len zamestnancov, ktorým sa bude robiť bežné ročné zúčtovanie preddavkov. Ak si zamestnanec uplatňuje nárok na nezdaniteľnú sumu na vyživovanú manželku, musí v tejto časti vyznačiť potrebné skutočnosti. Prehlasuje, že žili spolu v roku 2010 v spoločnej domácnosti a výšku jej vlastného príjmu, ktorý sa na tieto účely berie do úvahy. Doklady o príjmoch sa nepredkladajú, stačí toto vyhlásenie. Zamestnanec musí vyznačiť, či mala alebo nemala manželka vlastné príjmy. Ak prečiarkne písm. a), tak ich mala a vyplní súčasne tabuľku pod písmenom b). Ak prečiarkne písm. b), tak nemala vlastné príjmy a v nasledovnej tabuľke len vyznačí počet mesiacov. Počet mesiacov musí vyznačiť v každom prípade, aby pri výpočte tejto nezdaniteľnej sumy bolo jasné, či sa bude počítať plná alebo pomerná suma (podľa počtu mesiacov žitia v domácnosti a trvania manželstva). Ako doklad zamestnanec predkladá len doklad o existencii manželstva. Ak ho už zamestnanec predložil tomuto zamestnávateľovi v minulosti, netreba, ak trvá manželstvo naďalej. Ak sa zamestnanec oženil v roku 2010, je tento doklad dôležitý aj z toho dôvodu, aby bolo z neho jasné, od ktorého mesiaca sa táto nezdaniteľná suma bude počítať. Počíta sa od prvého dňa nasledujúceho mesiaca. Vlastné príjmy manželky sa aj v takýchto prípadoch berú do úvahy za celý rok. V prípade, ak manželka mala vlastné príjmy, ktoré sa berú do úvahy, tieto sa znížia o zaplatené povinné poistné (na zdravotné poistenie a sociálne poistenie/zabezpečenie). Ak bola zamestnaná, tak ide o poistné, ktoré zamestnávateľ zrážal z príjmov v priebehu roku 2010, a ak ide o samostatne zárobkovo činnú osobu, tak rovnaké druhy poistenia, ktoré si platila ako podnikateľka (SZČO) sama. DÚPP 6-7/2011

134

Ročné zúčtovanie preddavkov na daň Do vlastných príjmov je potrebné zahrnúť všetky brutto príjmy mínus poistné bez ohľadu na to, či ide o príjmy zdaniteľné alebo nie (aj príjmy od dane oslobodené a tie, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov, sa do úvahy berú). Nezapočítajú sa len tie, ktoré taxatívne vyplývajú z § 11 ods. 5 ZDP v znení platnom do konca roku 2010 [zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, štátne sociálne dávky (napr. prídavky na deti, rodičovský príspevok, vianočný príspevok, príspevok na pohreb, príspevky pri narodení detí atď.), štipendium poskytované študujúcim sústavne sa pripravujúcim na budúce povolanie (doktorandské štipendium sa do príjmov počíta), daňový bonus a zamestnanecká prémia]. Ďalšie podmienky na uplatnenie tejto nezdaniteľnej sumy základu dane pozri v § 11 ZDP. B. Ak si zamestnanec uplatňuje nárok na zamestnaneckú prémiu Jeho sa táto časť netýka, pretože nemá nárok na žiadnu nezdaniteľnú sumu základu dane (daň je nula). 3. Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka (dôchodca) A. Ak si zamestnanec neuplatňuje nárok na zamestnaneckú prémiu Táto časť sa týka len tých zamestnancov, ktorým sa bude robiť bežné ročné zúčtovanie preddavkov. Ide o poberateľov už uvedených dôchodkov, ak ich poberali celý rok 2010 alebo ak ich začali poberať v priebehu roku 2010 a boli im priznané spätne k 1. 1. 2010 alebo aj ku skoršiemu dátumu. Ak niektorý z uvedených dôchodkov začal dôchodca poberať v priebehu roku 2010 a nebol mu priznaný spätne k 1. 1. 2010 alebo ku skoršiemu dátumu, jeho sa táto časť netýka, pretože ešte posledný rok má nárok na základnú nezdaniteľnú sumu podľa rovnakých pravidiel ako daňovníci v preddôchodkovom veku. Môže si aj uplatniť nárok na zamestnaneckú prémiu. Ide o to, že dôchodca poberajúci dôchodok celý rok 2010, resp. k 1. januáru 2010, má nárok na túto nezdaniteľnú sumu len vo výške rozdielu medzi 4 025,70 € a vyplatenou sumou dôchodku. Z uvedeného dôvodu v tejto časti musí zamestnanec uviesť úhrnnú sumu dôchodku a súčasne aj túto skutočnosť preukázať príslušným dokladom [§ 37 ods. 1 písm. b) ZDP]. Ak základ dane dôchodcu za rok 2010 bol vyšší ako 15 387,12 € (86-násobok sumy životného minima platného k 1. 1. 2009), tak sa najprv vykoná krátenie sumy 4 025,70 € a až z vypočítanej nižšej sumy sa odpočíta výška dôchodku. Ak dôchodca plní podmienky na uplatnenie minimálnej výšky dane, výška dôchodku nie je podstatná (daň je uňho nula). Odporúčame mu podať radšej daňové priznanie vzhľadom na novelizovanie § 46 ZDP s účinnosťou od 1. januára 2011. B. Ak si zamestnanec uplatňuje nárok na zamestnaneckú prémiu Jeho sa táto časť netýka.

135

V MZDOVEJ UČTÁRNI Časť VIII A. Ak si zamestnanec neuplatňuje nárok na zamestnaneckú prémiu Zamestnanec vyhlasuje, že spĺňa podmienky na uplatnenie nezdaniteľnej sumy základu dane za preukázateľne zaplatené príspevky na DDS, finančné prostriedky vynaložené na účelové sporenie a poistné na životné poistenie. Pri uvedených jednotlivých formách sporenia uvedie súčasne úhrnnú výšku platby realizovanej v roku 2010 (od 1. 1. do 31. 12. 2010), pretože ide o sumu platieb uskutočnených v roku 2010 (nie za rok 2010). Pri DDS predloží doklad v prípade, ak si príspevky platil sám. Ak ich platil prostredníctvom zamestnávateľa (ktorý vykonával zrážky z čistej mzdy a odvádzal príspevky do príslušnej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti), tak stačí ako podklad mzdový list, ak ročné zúčtovanie preddavkov vykoná tento zamestnávateľ, alebo potvrdenie o zdaniteľných príjmoch zo závislej činnosti od iného zamestnávateľa, z ktorého táto skutočnosť vyplýva (riadok 09). Pri úhradách na účelové sporenie a na životné poistenie musí o zaplatení predložiť súčasne doklad od príslušnej inštitúcie. Zamestnanec uvedie na kontrolné účely plné uhradené sumy (aj keď spolu pôjde o sumu vyššiu ako 398,33 €). Krátenie do uvedenej hranice vykoná až zamestnávateľ pri výpočte ročného zúčtovania preddavkov. Ak ide o cudzinca, jeho sa týka súčasne vyplnenie časti IV. Bližšie k tejto nezdaniteľnej časti základu dane pozri § 11 ZDP. B. Ak si zamestnanec uplatňuje nárok na zamestnaneckú prémiu Táto časť sa takéhoto zamestnanca netýka. Časť IX A. Ak si zamestnanec neuplatňuje nárok na zamestnaneckú prémiu Táto časť sa týka len tých zamestnancov, ktorí žiadajú o bežné ročné zúčtovanie preddavkov. Zamestnanec môže v rámci tejto časti tlačiva požiadať o vystavenie potvrdenia o zaplatení dane za rok 2010 na účely použitia 2 % dane na osobitné účely. Zamestnávateľ bude potom povinný vystaviť mu ho. Má to však význam len vtedy, ak podiel zaplatenej dane (2 %) zamestnanca vyjde aspoň 3,32 €, čo zodpovedá dani vo výške 165,97 €. Pripomíname, že zo zákona nevyplýva, že zamestnanec musí zamestnávateľa o vystavenie potvrdenia o zaplatení dane na uvedený účel požiadať do 15. februára nasledujúceho roka v rámci žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov. To znamená, že ak zamestnanec túto časť vôbec nevyplní alebo nebude žiadať o jeho vystavenie teraz a požiada oň neskôr (najneskôr však do konca apríla 2011), potom ak bude daň s ním vysporiadaná, tak zamestnávateľ mu ho bude musieť vystaviť aj tak. DÚPP 6-7/2011

136

Ročné zúčtovanie preddavkov na daň B. Ak si zamestnanec uplatňuje nárok na zamestnaneckú prémiu Jeho sa táto časť netýka (daň je nula). Časť X Týka sa všetkých zamestnancov (A a B). Zamestnanec svojím podpisom potvrdí, že všetky uvedené údaje sú pravdivé a úplné, čím berie na seba za ne zodpovednosť. Ak tomu tak nie je, sankciu za krátenie dane bude niesť on (nie zamestnávateľ). Pokiaľ ide o dátum, najneskorší by mal byť 15. februára 2011. Pozri tlačivo žiadosti (vyhlásenia) na konci tohto príspevku v rámci príkladov.

Tabuľka výpočtov „Ročné zúčtovanie...“ Túto tabuľku MF SR vydalo vo FS 12/2010. Vecne je podobná, aká platila pre rok 2009, avšak na konci sú aktualizované údaje platné pre rok 2010. Tabuľka slúži na výpočet konečnej daňovej povinnosti vyplývajúcej z ročného zúčtovania preddavkov za rok 2010 (nedoplatok alebo preplatok na dani alebo zamestnanecká prémia). Je opäť spoločným tlačivom pre oba spôsoby vykonania ročného zúčtovania preddavkov, t. j. pre „bežné“ a aj pre priznanie zamestnaneckej prémie. Z uvedeného dôvodu je potrebné zobrať do úvahy pri jednotlivom spôsobe len tie riadky, ktoré sa ho týkajú. Pri každom spôsobe je výpočet iný. Niektoré riadky sú spoločné a niektoré sa týkajú len príslušného typu zúčtovania. Opäť si označíme zamestnancov „A“ a „B“ podľa typu ročného zúčtovania preddavkov, aké sa im bude vykonávať. Upozorňujeme, že toto tlačivo nie je povinné. Má to byť len pomôcka. Spracuje ho zamestnávateľ na základe predloženej žiadosti zamestnanca o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov, mzdového listu, potvrdení o zdaniteľných príjmoch zo závislej činnosti od ostatných zamestnávateľov a ďalších potrebných dokladov. Vychádza sa zo ZDP v znení platnom do konca roku 2010 (dôležité pri odvolávkach na konkrétne ustanovenia). Komentár k jednotlivým riadkom: V záhlaví je potrebné uviesť rok 2010 a v ďalšej časti identifikačné údaje zamestnanca. Riadok 00 Uvedie sa úhrn zúčtovaných a vyplatených (najneskôr do konca januára 2011) zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti od všetkých zamestnávateľov za rok 2010 uvedených v časti II žiadosti a od zamestnávateľa, ktorý ročné zúčtovanie preddavkov vykonáva. Podkladom je mzdový list zamestnanca, žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania (ďalej len „žiadosť“) a potvrdenia o príjmoch od ostatných zamestnávateľov.

137

V MZDOVEJ UČTÁRNI A. Ak si zamestnanec neuplatňuje nárok na zamestnaneckú prémiu Povinne sa uvedú príjmy od každého zamestnávateľa (vrátane zamestnávateľa, ktorý ročné zúčtovanie preddavkov vykonáva), u ktorého boli tieto príjmy zdanené preddavkami na daň a z príjmov zdanených zrážkovou daňou len tie, ktoré zamestnanec uviedol v časti VI žiadosti (dobrovoľne). Preplatky z ročného zúčtovania zdravotného poistenia za rok 2009 vyplatené zdravotnou poisťovňou sú daňovo vysporiadané, tie sa do ročného zúčtovania preddavkov za rok 2010 nemôžu zahrnúť. Daň z nich zrazenú je možné vrátiť len v daňovom priznaní. Platí to aj na vyplatenie tzv. svedočného. B. Ak si zamestnanec uplatňuje nárok na zamestnaneckú prémiu Uvedie sa úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zamestnanca od všetkých zamestnávateľov, bez ohľadu na to, akým spôsobom boli zdanené. Rovnako sa neberú do úvahy preplatky z ročného zúčtovania zdravotného poistenia vyplatené zdravotnou poisťovňou a tzv. svedočné.

Poznámka: Podľa Informácie k nároku na zamestnaneckú prémiu, ktorú vydalo DR SR na internete v januári 2010, sa tzv. posudzované príjmy zamestnanca majú očistiť o sumu zamestnávateľom vráteného poistného zo zaplateného poistného, o ktoré si daňovník znížil ČZD z príjmov v predchádzajúcich obdobiach. Je to však otázne vo vzťahu k nároku na zamestnaneckú prémiu, pretože toto vrátené poistné je príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. i) ZDP a podľa § 32a ods. 1 písm. a) nárok na zamestnaneckú prémiu má zamestnanec, ak dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti len podľa § 5 ods. 1 písm. a) a f) tohto zákona. Na druhej strane tento príjem nie je uvedený ani medzi príjmami, ktoré zamestnanec poberať nemohol. Vzhľadom na túto nezrovnalosť zákona, ktorá nebola odstránená poslednou jeho novelou, uvedený postup budú zrejme správcovia dane akceptovať. Na druhej strane, ak takto zamestnávateľ nebude postupovať, nemal by byť postihovaný. Predpokladom je, že zamestnanec poberal v roku 2010 len uvedené tzv. posudzované príjmy, t. j. príjmy len v zmysle § 5 ods. 1 písm. a) a f) ZDP a ich výška je aspoň 1 846,20 (6-násobok minimálnej mzdy). Nie je dôležité, akým spôsobom boli zdanené [§ 32a ods. 1 písm. a) ZDP]. To by malo vyplývať už zo žiadosti, zo mzdového listu a potvrdení o príjmoch (pozri posledný riadok v tlačive Potvrdenie o príjmoch). Ak takéto príjmy zamestnanec poberal, nárok na zamestnaneckú prémiu nemá (napr. podiel na zisku...). Do uvedeného úhrnu príjmov by sa mali započítať aj tie príjmy zo závislej činnosti, ktoré zamestnanec poberal na dohody v zmysle Zákonníka práce aj za mesiace, ktoré sa na účely splnenia podmienok na zamestnaneckú prémiu do úhrnu potrebného počtu mesiacov (aspoň šesť) nezapočítali. Tam išlo len o test na uplatnenie nároku. Aj na DÚPP 6-7/2011

138

Ročné zúčtovanie preddavkov na daň tento problém je viac názorov. Pri nezahrnutí aj týchto príjmov do úhrnu posudzovaných príjmov vyjdú neoprávnene vyššie sumy zamestnaneckých prémií. Pre všetkých zamestnancov (A a B) platí, že sa sem nezahrnú príjmy, ktoré: ä boli zúčtované do zdaňovacieho obdobia roku 2010 alebo aj do skoršieho obdobia,

ale neboli do 31. januára 2011 vyplatené (poskytnuté); ä boli vyplatené v januári 2011, ale sa týkajú už roku 2011, napr. januárová výplata, ä nie sú predmetom dane z príjmov a ä príjmy, ktoré sú od dane oslobodené.

Písm. a) a b) Oba tieto riadky sa týkajú: ä tých zamestnancov, ktorí nežiadajú o vyplatenie zamestnaneckej prémie (A) a ä z tých zamestnancov, ktorí o ňu žiadajú (B), len tých, ktorých zdaniteľné posudzo-

vané príjmy zo závislej činnosti sú od 3 692,40 € a viac (pretože sa v tomto prípade na účely výpočtu zamestnaneckej prémie bude vychádzať zo skutočného základu dane).

Ak posudzované príjmy zamestnanca sú do 3 692,40 €, na tieto údaje sa pri výpočte zamestnaneckej prémie nebude prihliadať. a) Poistné a príspevky Zamestnávateľ uvedie výšku tzv. povinného poistného, ktoré zamestnancovi zrážali z príjmov všetci zamestnávatelia (na zdravotné poistenie a sociálne poistenie/zabezpečenie), vrátane nedoplatkov poistného z ročného zúčtovania zdravotného poistenia za rok 2009 (zrazené zamestnávateľom alebo zaplatené zamestnancom). b) Zdravotnícky zamestnanec Ak si zdravotnícky zamestnanec sám zaplatil v roku 2010 úhradu za ďalšie vzdelávanie a uplatnil si túto platbu v žiadosti, uvedie sa vo výške, ktorá vyplýva z príslušného dokladu a v nadväznosti na príslušný predpis (§ 5 ods. 8 ZDP). Ak bola táto úhrada realizovaná prostredníctvom zamestnávateľa (zrážkou z čistej mzdy), údaj sa zoberie zo mzdového listu, ak zrážku realizoval zamestnávateľ, ktorý vykonáva ročné zúčtovanie preddavkov, alebo z potvrdenia o príjmoch zo závislej činnosti za rok 2010 (riadok 10), ak ide o iného zamestnávateľa. Údaje na riadku 00 sú bez zaokrúhlenia! Riadok 01 A. Ak si zamestnanec neuplatňuje nárok na zamestnaneckú prémiu Uvedie sa rozdiel medzi riadkom 00 (úhrn príjmov) a poistným a príspevkami [písm. a)] a sumou uhradenou zdravotníckym zamestnancom za ďalšie vzdelávanie [písm. b)]. Tento údaj sa zaokrúhli na eurocenty nadol.

139

V MZDOVEJ UČTÁRNI B. Ak si zamestnanec uplatňuje nárok na zamestnaneckú prémiu Týka sa zamestnanca v prípade, ak hrubé zdaniteľné príjmy v riadku 00 sú aspoň 3 692,40 € a viac. Pre tých, ktorí majú príjmy nižšie, je tejto údaj bezvýznamný. Riadok 02 A. Ak si zamestnanec neuplatňuje nárok na zamestnaneckú prémiu Ak si zdravotnícky zamestnanec za roky 2008 a 2009 znížil ČZD z príjmov zo závislej činnosti o sumu úhrady za ďalšie vzdelávanie a nesplnil v roku 2010 požadované podmienky (napr. prestal študovať pred ukončením), povinný je zvýšiť základ dane za rok 2010 o predmetnú sumu. B. Ak si zamestnanec uplatňuje nárok na zamestnaneckú prémiu Tento riadok sa ho týka len v prípade, ak jeho hrubé zdaniteľné príjmy v riadku 00 sú aspoň vo výške 3 692,40 € a viac. Ak má zamestnanec príjmy nižšie ako 3 692,40 €, nárok na zamestnaneckú prémiu v takomto prípade nemá, musí sa mu urobiť bežné ročné zúčtovanie preddavkov. Dôvod je ten, že v takomto prípade sa nepočíta pri výpočte zamestnaneckej prémie skutočný základ dane (ale fiktívny z 12-násobku minimálnej mzdy). Nie je teda čo zvýšiť. Základ dane bude možné reálne zistiť len v rámci „bežného“ ročného zúčtovania alebo v „bežnom“ daňovom priznaní. Pri nízkych príjmoch však pôjde aj tak len o formalitu, pretože po zohľadnení nezdaniteľnej sumy základu dane daň nevyjde žiadna (ak nejde o dôchodcu). Postup zo ZDP nie je jednoznačný. Riadok 03 Tento riadok je súčtom riadka 01 a 02. Týka sa zamestnancov v rovnakých prípadoch, ako je uvedené pri riadkoch 01 a 02. Suma sa zaokrúhli na eurocenty nadol. Riadok 04 (vrátane riadkov 04a až 04f) A. Ak si zamestnanec neuplatňuje nárok na zamestnaneckú prémiu Tento riadok sa týka len zamestnancov, ktorí si neuplatňujú nárok na zamestnaneckú prémiu. Riadok 04a Sumu vo výške 4 025,70 € uvedie zamestnávateľ každému zamestnancovi, okrem poberateľov dôchodkov, ktorého základ dane (r. 03) je do výšky 15 387,12 € (86 x 178,92 €). Nižšia suma ako 4 025,70 € sa uvedie v prípade, ak základ dane je vyšší ako uvedená hranica. Pri základe dane vyššom ako 15 387,12 € sa táto nezdaniteľná suma vypočíta podľa vzorca: (44 x 178,92) - (základ dane : 4). Takýto postup sa použije aj u toho zamestnanca, ktorý začal príslušný dôchodok poberať v priebehu roku 2010 a nebol mu priznaný spätne k 1. 1. 2010 (alebo aj ku skoršiemu dátumu). DÚPP 6-7/2011

140

Ročné zúčtovanie preddavkov na daň Vypočíta sa rozdiel medzi 4 025,70 € (resp. sumou po krátení pri vyššom základe dane) a úhrnnou sumou vyplateného dôchodku za rok 2010. Zamestnávateľ túto sumu zistí v žiadosti a porovná ju s predloženým dokladom. Suma nižšia ako 4 025,70 €, resp. po znížení pri vyššom základe dane ako 15 387,12 €, sa uvedie aj tomu zamestnancovi, ktorý bol celý rok 2010 poberateľom príslušného dôchodku a zamestnancovi, ktorý ho začal poberať v priebehu roku 2010 a bol mu priznaný spätne k 1. 1. 2010. Tento postup sa použije aj u toho zamestnanca, ktorý bol k 1. 1. 2010 poberateľom predmetného dôchodku, ale sa ho v priebehu roku 2010 vzdal. Do výšky dôchodkov sa nezapočítava vianočný príspevok. Žiadnu sumu zamestnávateľ neuvedie (resp. uvedie nulu) tomu zamestnancovi, ktorý bol celý rok 2010 poberateľom dôchodku alebo ho začal poberať v priebehu roku 2010 a bol mu priznaný spätne k 1. 1. 2010, ak úhrnná suma vyplateného príslušného dôchodku bola vo výške 4 025,70 € (resp. skrátená suma pri vyššom základe dane) a viac. Zaokrúhlenie tejto nezdaniteľnej sumy sa vykoná na eurocenty nahor (§ 47 ods. 1 ZDP). Ak zamestnanec vyznačil v žiadosti, že je poberateľom dôchodku a neuviedol jeho výšku, resp. si nenárokuje na predmetný odpočet v tejto žiadosti, tak automaticky uvedený riadok nevyplní alebo sa uvedie nula. Bližšie k dôchodcom pozri § 11 ZDP. Riadok 04b Ak si zamestnanec v rámci žiadosti (časť VII bod 2) uplatňuje nárok na nezdaniteľnú sumu na manželku, potom na základe údajov tam uvedených a výšky jeho základu dane (r. 03) predmetná nezdaniteľná suma sa vypočíta nasledovne. Suma vo výške 4 025,70 € sa uvedie v prípade, ak: ä základ dane zamestnanca (riadok 03) je do 31 489,92 € (176 x 178,92 €) a súčasne ä ak boli splnené podmienky celý rok (12 mesiacov) a súčasne ä ak manželka nemala v roku 2010 žiadne vlastné príjmy, ktoré sa berú do úvahy.

Ak táto manželka mala vlastné príjmy, suma 4 025,70 € sa musí znížiť o výšku príjmov. Ak zamestnancovi vyšiel v riadku 03 základ dane vyšší ako 31 489,92 €, kráti sa suma 4 025,70 € podľa vzorca: [(66,5 x 178,92) - (základ dane : 4)] - vlastné príjmy. Uvedené výpočty platia za predpokladu, ak boli splnené podmienky celý rok. Ak podmienky neboli splnené celý rok (vznik alebo zánik manželstva v priebehu roku 2010 alebo úmrtie), musí sa počítať pomerná suma zodpovedajúca 1/12 tejto

141

V MZDOVEJ UČTÁRNI nezdaniteľnej časti základu dane za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené podmienky na jej uplatnenie. Žiadnu sumu zamestnávateľ neuvedie (resp. uvedie nulu) v prípade, ak si zamestnanec v žiadosti neuplatňuje manželku ako vyživovanú osobu alebo ak nie sú splnené podmienky (jej vlastné príjmy sú vyššie ako 4 025,70 €, resp. ako krátená suma z titulu vyššieho základu dane daňovníka atď.). Riadok 04c Zamestnávateľ zo žiadosti odpíše sumu príspevkov na DDS, ktoré si platil zamestnanec (na základe dokladu, ak nebolo platenie realizované prostredníctvom zamestnávateľa, kedy sa vychádza zo mzdového listu).

Poznámka: Súčasťou nie sú príspevky platené zamestnávateľom za zamestnanca. To je zdaniteľný príjem zo závislej činnosti, ktorý mal byť v čase plnenia zdaňovaný (má byť súčasťou riadka 00). Riadok 04d Zamestnávateľ zo žiadosti odpíše sumu zamestnancom zaplatených finančných prostriedkov na účelové sporenie (na základe dokladu). Riadok 04e Zamestnávateľ zo žiadosti odpíše sumu zamestnancom zaplateného poistného na životné poistenie (na základe dokladu). Riadok 04f Do tohto riadka zamestnávateľ spočíta sumy z riadkov 04c, 04d a 04e. Ak vyjde suma nižšia ako 398,33 €, tak napíše výsledok a ak vyjde suma vyššia, napíše sumu 398,33 €. Spolu r. 04a + 04b + 04f Spočítaním týchto riadkov vyjde celková nezdaniteľná časť základu dane zamestnanca za rok 2010, ktorý si neuplatňuje zamestnaneckú prémiu. Riadok 05 A. Tento riadok sa týka len tých zamestnancov, ktorí si neuplatňujú zamestnaneckú prémiu. Do tohto riadka sa z riadka 03 (základ dane) odpočíta suma z riadka 04 (nezdaniteľná časť), čím dostaneme základ dane znížený o nezdaniteľnú časť základu dane (podľa tlačiva ide o „zdaniteľnú mzdu“). DÚPP 6-7/2011

142

Ročné zúčtovanie preddavkov na daň Riadok 06 A. Ak si zamestnanec neuplatňuje nárok na zamestnaneckú prémiu Vypočíta sa daň (19 % zo sumy uvedenej v riadku 05) so zaokrúhlením na eurocenty nadol.

Poznámka: Ak ide o dôchodcu, u ktorého príjmy v riadku 00 sú do 2 012,875 €, daň = 0 (pozri § 46 ZDP – s účinnosťou od 1. 1. 2011 dôchodcom sa v takomto prípade daň vráti len v prípade, ak podajú daňové priznanie). B. Ak si zamestnanec uplatňuje nárok na zamestnaneckú prémiu Daň = 0. Riadok 07 A. Ak si zamestnanec neuplatňuje nárok na zamestnaneckú prémiu Tohto zamestnanca sa tento riadok netýka. B. Ak si zamestnanec uplatňuje nárok na zamestnaneckú prémiu Vypočíta sa základ dane podľa výšky posudzovaných príjmov uvedených v riadku 00 nasledovne: a) Ak sú posudzované príjmy zo závislej činnosti od 1 846,20 € do 3 692,40 € (od 6-násobku minimálnej mzdy do jej 12-násobku – nie vrátane), tak sa uvedie základ dane vypočítaný z 12-násobku minimálnej mzdy – napíše sa číslo 3 199,20 € (stanovilo MF SR – pozri predposledný riadok na druhej strane tohto tlačiva). b) Ak sú tieto príjmy od 3 692,40 € (vrátane) a viac, vypočíta sa skutočný základ dane (= riadok 03). Riadok 08 A. Ak si zamestnanec neuplatňuje nárok na zamestnaneckú prémiu Tohto zamestnanca sa riadok netýka. B. Ak si zamestnanec uplatňuje nárok na zamestnaneckú prémiu Uvedie sa počet mesiacov, v ktorých boli splnené podmienky na uplatnenie zamestnaneckej prémie – podkladom je mzdový list a potvrdenia o príjmoch od ostatných zamestnávateľov, z ktorých táto skutočnosť vyplýva. Môže byť uvedené číslo od 6 do 12. Ak je počet mesiacov 5 a menej, nárok na zamestnaneckú prémiu nie je a zamestnancovi sa vykoná „bežné“ ročné zúčtovanie preddavkov.

143

V MZDOVEJ UČTÁRNI Riadok 09 A. Ak si zamestnanec neuplatňuje nárok na zamestnaneckú prémiu Tohto zamestnanca sa riadok netýka. B. Ak si zamestnanec uplatňuje nárok na zamestnaneckú prémiu Vypočíta sa zamestnanecká prémia podľa vzorca, ktorý je tam uvedený, t. j. {[(4 025,70 - r. 07) x 19 %] : 12} x r. 08. Výsledok sa zaokrúhli na eurocenty nahor. Riadky 10, 11, 12 a 13 Týkajú sa všetkých zamestnancov (A a B), ak si uplatňujú (alebo v priebehu roka uplatňovali) nárok na daňový bonus. Riadok 10 Uvedie sa nárok na ročný daňový bonus – bez ohľadu na to, či bol alebo nebol v priebehu roka 2010 uplatňovaný. Ak si zamestnanec uplatňuje v žiadosti dodatočne nárok na daňový bonus (plný alebo len za niektoré mesiace), potom ak splnil podmienku minimálnej výšky príjmov, t. j. aspoň 6-násobok minimálnej mzdy (suma na riadku 00 je aspoň vo výške 1 846,20 €) a sú k dispozícii potrebné doklady, uvedie sa plná suma. Plná suma sa uvedie aj u zamestnanca, ktorý si daňový bonus celý rok 2010 uplatňoval a aj ho mal realizovaný. Ak zamestnanec nemá dostatočne vysoké príjmy a v priebehu roka 2010 mu bol daňový bonus v niektorých mesiacoch priznaný, napíše sa do tohto riadka ako nárokový len do tejto výšky. Na dodatočne uplatnený daňový bonus nárok nemá. Pripomíname, že za mesiace január až jún 2010 daňový bonus mesačne je 20 € na každé vyživované dieťa a za mesiace júl až december 2010 vo výške 20,02 €. Za celý rok 2010, pri splnení podmienok za 12 mesiacov, je daňový bonus vo výške 240,12 € na každé vyživované dieťa. Riadok 11 Uvedie sa zo mzdového listu zamestnanca a z potvrdení od ostatných zamestnávateľov výška daňového bonusu, ktorý bol už priznaný a vyplatený všetkými zamestnávateľmi v priebehu roku 2010 na všetky vyživované deti. Riadok 12 Ak sa zamestnancovi ide vyplatiť dodatočne uplatnený daňový bonus (spravidla uplatnený v žiadosti, ale môže ísť aj o opravu), tak sa napíše suma na vyplatenie. Ide o prípad, kedy je nárokový daňový bonus (r. 10) vyšší ako už priznaný a vyplatený zamestnancovi v priebehu roku 2010. DÚPP 6-7/2011

144

Ročné zúčtovanie preddavkov na daň Riadok 13 Ak sa stalo, že suma nárokového daňového bonusu (r. 10) je nižšia ako suma priznaného a už vyplateného v priebehu roku 2010 (r. 11), zamestnanec rozdiel bude musieť vrátiť, ide o daňový bonus na vybratie. Riadok 14 Týka sa všetkých zamestnancov (A a B). Uvedie sa úhrn preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, ktoré boli vypočítané pred zníženímo daňový bonus. Ide o preddavky na daň od všetkých zamestnávateľov – vrátane zamestnávateľa, ktorý ročné zúčtovanie preddavkov vykonáva. Tí zamestnanci, ktorí si uplatňujú nárok na zamestnaneckú prémiu, dostanú zrazené preddavky na daň automaticky vrátené v plnej výške. Riadok 15 A. Ak si zamestnanec neuplatňuje nárok na zamestnaneckú prémiu Uvedie sa suma dane vybranej zrážkou z príjmov, ktoré zamestnanec dobrovoľne uviedol v žiadosti (časť VI). Ďalej je podkladom mzdový list zamestnanca a potvrdenia o príjmoch. B. Ak si zamestnanec uplatňuje nárok na zamestnaneckú prémiu Uvedie sa suma dane zrazenej z príjmov zo závislej činnosti v plnej výške (predpokladom je uvedenie všetkých aj takto zdanených príjmov zo závislej činnosti). Problémom je, že z povinného tlačiva žiadosti to jednoznačne nevyplýva. Podstatné je však znenie v § 32a ZDP. Riadok 16 A. Ak si zamestnanec neuplatňuje nárok na zamestnaneckú prémiu Uvedie sa kladný rozdiel medzi riadkom 06 (daň) a riadkami 14 (preddavky na daň) a 15 (zrazená daň). Ide o nedoplatok na dani neupravený o daňový bonus. B. Ak si zamestnanec uplatňuje nárok na zamestnaneckú prémiu Keďže daň u takéhoto zamestnanca sa rovná nule, výsledok vyšší ako nula uňho teoreticky neprichádza do úvahy. Riadok 17 Tento riadok sa môže týkať všetkých zamestnancov, u ktorých vyjde preplatok dane neupravený o daňový bonus, t. j. ak vyjde číslo menšie ako nula z rozdielu medzi riadkom 06 (daň) a riadkami 14 a 15. Odporúčame napísať číslo v absolútnej hodnote (bez znamienka mínus), pretože inak v riadku 18, keďže číslo z riadka 17 sa odpočítava, by nevyšiel správny výsledok (matematicky: „mínus“ mínus „mínus“ = „plus“).

145

V MZDOVEJ UČTÁRNI Riadok 18 Tento riadok sa týka všetkých zamestnancov (A a B). Ak vyjde číslo väčšie ako nula (+), tak ide o nedoplatok na dani (daň na úhradu) a ak vyjde číslo nižšie ako nula (-), vyšiel preplatok na dani (ktorý sa zamestnancovi musí vyplatiť). Tieto výsledky sú vrátane daňového bonusu a zamestnaneckej prémie. Matematicky by mal byť vo vzorci výpočtov riadok 17 uvedený ako „plus“, keďže vo vzorci v riadku 17 je záporné číslo (+ - = -). Na túto skutočnosť je potrebné pamätať, inak nevyjde ten správny výsledok. Na záver prvej strany zamestnávateľ uvedie svoje identifikačné údaje a podpis. Dátum by mal byť najneskôr do konca marca 2011.

Poznámka: V poslednom riadku na prvej strane je poznámka, ktorá nie je aktuálna, pretože toto tlačivo nemôže nahrádzať potvrdenie o príjmoch zo závislej činnosti. Nemôže ísť nad rámec zákona! Zamestnávateľ potvrdenie o príjmoch zo závislej činnosti musí vystaviť každému zamestnancovi v zmysle § 39 ods. 5 a 6 ZDP. Tieto potvrdenia sú dokladmi o súhrnných údajoch uvedených na mzdovom liste zamestnanca, prípadne evidencii. Tlačivo ročné zúčtovanie preddavkov obsahuje aj iné údaje (aj od ďalších zamestnávateľov a dodatočne uplatnené nároky). Z ustanovenia § 39 ods. 5 ZDP vyplýva, že aj zamestnancovi, ktorému zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie preddavkov, musí vystaviť a doručiť potvrdenie o príjmoch do konca apríla nasledujúceho roka. Tento problém sa každý rok opakuje. II. časť Táto časť tlačiva sa týka všetkých zamestnancov (A a B), ktorým zamestnávateľ už vykonal ročné zúčtovanie preddavkov za rok 2010, v prípade, ak sa napriek tomu rozhodnú podať daňové priznanie. Ak požiadajú tohto zamestnávateľa o vystavenie potvrdenia o príjme (ak ho už nemajú), tak je zamestnávateľ povinný vystaviť im ho do desiatich dní od obdržania žiadosti. Z uvedeného dôvodu vyznačí deň jej doručenia. V nasledovnej tabuľke vyznačí podľa predtlače jednotlivé sumy zrazených nedoplatkov a preplatkov s príslušnými dátumami a zostatky, ktoré ešte nebudú v tom čase so zamestnancom vysporiadané. Bližšie pozri poznámku 5 v tomto tlačive. Keďže by nemalo ísť o štandardnú situáciu (zamestnanec svojím podpisom v žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov prehlasuje, že iné príjmy nemal, t. j. že nie je povinný podať daňové priznanie), problematike sa ďalej nevenujeme. Pozri tlačivo v rámci príkladov. DÚPP 6-7/2011

146

Ročné zúčtovanie preddavkov na daň

Tlačivo Potvrdenie o zaplatení dane Ak zamestnanec, ktorému bolo vykonané ročné zúčtovanie preddavkov, požiada tohto zamestnávateľa o potvrdenie o zaplatení dane na účely použitia 2 % dane na osobitné účely, zamestnávateľ je povinný vystaviť mu ho. Má to však význam len vtedy, ak podiel zaplatenej dane (2 %) zamestnanca je aspoň 3,32 €, čo zodpovedá dani vo výške 165,97 € (§ 39 ods. 7 ZDP). Toto potvrdenie je povinnou prílohou vyhlásenia podaného daňovníkom na uvedený účel správcovi dane. Daň musí byť vysporiadaná najneskôr do konca apríla 2011. Vo vyhlásení môžu zamestnanci uviesť len jedného prijímateľa (právnickú osobu), s uvedením príslušnej sumy, podobne ako pri podaní daňového priznania aj ostatní daňovníci. Vzor tlačiva vyhlásenia o poukázaní sumy do výšky 2 % zaplatenej dane pre rok 2010 vydalo MF SR tiež vo Finančnom spravodajcovi č. 12/2010. Ide o rovnaký vzor tlačiva, aký platil pre rok 2009. Toto tlačivo vypĺňa zamestnanec a priloží k nemu tlačivo potvrdenia o zaplatení dane. Odovzdá ich spolu najneskôr do konca apríla svojmu správcovi dane (daňovému úradu podľa miesta trvalého pobytu). Za zaplatenú daň na tento účel sa považuje u fyzických osôb daň znížená o daňový bonus. Možných prijímateľov za rok 2010 je možné nájsť v centrálnom registri prijímateľov uvedenom Notárskou komorou SR a na internetovej stránke www.rozhodni.sk. Tlačivo o zaplatení dane vyplní zamestnávateľ podľa vyznačených riadkov z tabuľky Ročné zúčtovanie. Uvádzame ho v rámci príkladu.

Vysporiadanie preplatkov a nedoplatkov na dani Preplatky na dani Ak vznikne z ročného zúčtovania preddavkov preplatok na dani, zamestnávateľ je povinný zamestnancovi vyplatiť ho bez žiadosti najneskôr pri zúčtovaní mzdy za apríl 2011. Môže tak spraviť aj skôr. Platí to aj na vyplatenie zamestnaneckej prémie. O vrátený rozdiel z ročného zúčtovania preddavkov zníži zamestnávateľ odvod zrazených preddavkov na daň (dane) najneskôr do konca roka 2011 alebo ak musel z vlastných prostriedkov zaplatiť zamestnancom dodatočne uplatňovaný daňový bonus, požiada o vrátenie dlžnej sumy v rámci štvrťročného prehľadu a správca dane do 15 pracovných dní mu žiadané prostriedky vráti (§ 35 ods. 7 ZDP). Ďalšou „výhodnou“ možnosťou je požiadať o vrátenie predmetnej sumy podľa § 40 ods. 8 ZDP. Správca dane do jedného mesiaca od doručenia žiadosti prostriedky vráti. Uvedené sa týka rovnako aj zamestnaneckej prémie. Nedoplatky na dani Ak vznikne z ročného zúčtovania nedoplatok na dani, zamestnávateľ ho môže zamestnancovi zrážať z príjmov až do konca roku 2011. Platí to však len vtedy, ak je tento nedoplatok na dani vyšší ako 3,32 €. Nedoplatok 3,32 € a nižší musí zamestnávateľ

147

V MZDOVEJ UČTÁRNI zamestnancovi zraziť z príjmu v prípade, ak si tento zamestnanec dodatočne uplatňoval nárok na daňový bonus a v prípade, ak sa rozhodol alebo rozhodne, aby 2 % ním zaplatenej dane boli použité na osobitné účely. Ak bude zamestnanec posielať na svoj daňový úrad vyhlásenie na tento účel spolu s potvrdením o zaplatení dane, zamestnávateľ mu nedoplatok na dani (aj keď je nižší ako 3,32 €) zrazí z príjmov najneskôr do 30. apríla 2011. Zamestnávateľ nedoplatok na dani (resp. jeho časť alebo daňový bonus neoprávnene vyplácaný v priebehu roka) zrazí zamestnancovi z príjmu a odvedie správcovi dane v najbližšom termíne na odvod preddavkov na daň. Odvod preddavkov na daň zníži o prípadné zaplatené daňové bonusy. Môže sa však stať, že zamestnanec, ktorému vyšiel nedoplatok na dani z ročného zúčtovania preddavkov, už od zamestnávateľa príjmy zo závislej činnosti nepoberá alebo mu nie je možné podľa osobitných predpisov zrážku vykonať. V takom prípade nedoplatok na dani vyberie od zamestnanca príslušný správca dane (podľa jeho trvalého pobytu). Zamestnávateľ má povinnosť do 30 dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala alebo ju zistil, zaslať tomuto správcovi dane na uvedený účel všetky potrebné doklady. Túto oznamovaciu povinnosť zamestnávateľ má len v prípade, ak je nedoplatok vyšší ako 3,32 €, resp. aj pri nižšom nedoplatku v prípade, ak sa zamestnanec rozhodne podať na daňový úrad vyhlásenie o použití dane na osobitné účely. O tejto skutočnosti však zamestnávateľ musí byť oboznámený. Zamestnanec bude povinný nedoplatok na dani uhradiť miestne príslušnému správcovi dane rovnako do konca roku 2010.

Príklady vykonania ročného zúčtovania preddavkov Na záver uvádzame typické názorné príklady na ročné zúčtovanie preddavkov za rok 2010 aj na platných tlačivách. Uvádzame len vymyslené mená a priezviská zamestnancov, ostatné identifikačné údaje a ani mená (názvy) zamestnávateľov neuvádzame. Uvedieme dva príklady na ročné zúčtovanie „bežné“ (preplatok/nedoplatok na dani) a dva príklady na zamestnaneckú prémiu (podľa výšky posudzovaných príjmov).

Príklad č. 1: Zamestnanec Ján Bežný mal v roku 2010 príjem na základe pracovného pomeru len od jedného zamestnávateľa („D“), u ktorého mal príjmy zdaňované preddavkami na daň. V niektorých mesiacoch mal príjem aj na dohodu o vykonaní práce. Príjmy boli zdaňované spolu mesačnými preddavkami na daň. Dva mesiace bol práceneschopný (jún a júl). Celý rok 2010 mal u tohto zamestnávateľa podpísané vyhlásenie na zdanenie príjmov zo závislej činnosti za účelom uplatnenia nezdaniteľnej sumy základu dane a od septembra 2010 aj uplatnenia daňového bonusu na jedno dieťa, ktoré sa mu narodilo 13. septembra 2010. Túto skutočnosť oznámil zamestnávateľovi vo vyhlásení na zdanenie príjmov zo závislej činnosti spolu s predložením dokladu až v priebehu mesiaca DÚPP 6-7/2011

148

Ročné zúčtovanie preddavkov na daň októbra 2010. Z uvedeného dôvodu mu bolo možné mesačný daňový bonus aplikovať prvýkrát až za mesiac november 2010. Okrem toho mal príjem od ďalšieho zamestnávateľa na dohodu o pracovnej činnosti s odmenou vždy do 165,97 €, ktorá bola zdaňovaná zrážkou dane. V žiadosti o ročné zúčtovanie preddavkov u zamestnávateľa „D“ za rok 2010 si dodatočne uplatňuje nárok na daňový bonus za mesiace september a október 2010 (2 x 20,02 = 40,04 €). Uplatňuje si manželku ako vyživovanú osobu (vlastné príjmy mala vo výške 4 000 €). Žiada súčasne o vystavenie potvrdenia o zaplatení dane na osobitné účely. Nebol poberateľom dôchodku. Zo mzdového listu zamestnávateľa vyplývajú nasledovné číselné údaje: Hrubé príjmy: 25 000 € Povinné poistné: 2 782,40 € Preddavky pred znížením o daňový bonus: 3 602,60 € Realizovaný daňový bonus za mesiace XI. a XII. 2010 vo výške spolu 40,04 € (2 x 20,02) Výpočet ročného zúčtovania za rok 2010 (pozri tlačivo Ročné zúčtovanie): r. 00 Úhrn príjmov 25 000 € a) Poistné 2 782,40 € r. 01 Základ dane 22 217,60 € (25 000 - 2 782,40) € r. 03 Základ dane upravený 22 217,60 € r. 04 04a Nezd. suma na daňovníka 2 318,08 €*) 04b na manželku 25,70 € (4 025,70 - 4 000) Spolu nezd. sumy 2 343,78 € r. 05 Zdaniteľná mzda 19 873,82 € (22 217,60 - 2 343,78) r. 06 Daň 3 776,02 € r. 10 Nárok na daňový bonus 80,08 € (4 x 20,02) r. 11 Daňový bonus priznaný 40,04 € (2 x 20,02) r. 12 Daňový bonus na vyplatenie 40,04 € (80,08 - 40,04) r. 14 Úhrn preddavkov na daň 3 602,60 € r. 16 Nedoplatok na dani neupravený 173,42 € (3 776,02 - 3 602,60) r. 18 Nedoplatok konečný + 133,38 € (173,42 - 40,04) *) Z dôvodu, že základ dane tohto zamestnanca bol vyšší ako 15 387,12 €, bolo potrebné základnú nezdaniteľnú sumu krátiť, vypočíta sa nasledovne: (44 x 178,92) - (22 217,60 : 4) = 7 872,48 - 5 554,40 = 2 318,08 € K nedoplatku na dani došlo z dôvodu krátenia ročnej nezdaniteľnej sumy na daňovníka, ktorý si ju uplatňoval vo výške 1/12 ročnej sumy v priebehu roka 10 mesiacov.

149

V MZDOVEJ UČTÁRNI Tento nedoplatok bol zmiernený o dodatočne uplatnený daňový bonus za dva mesiace neuplatnenia (september a október). Keďže zamestnanec požiadal o vystavenie potvrdenia o zaplatení dane na použitie 2 % na osobitné účely, zamestnávateľ ho vystaví. Podiel 2 % dane (zamestnanec napíše do vyhlásenia) = 73,92 € (2 % z 3 695,94 €) (3 776,02 - 80,08 = 3 695,94) Zaokrúhlenie sa vykoná na dve desatinné miesta (§ 47 ods. 2 ZDP). Pozri tlačivá – Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania, tabuľku Ročné zúčtovanie a potvrdenie o zaplatení dane (príloha č. 1, str. 154).

Príklad č. 2: Zamestnanec Peter Predbežný mal v roku 2010 príjmy zo závislej činnosti od troch zamestnávateľov. U zamestnávateľa „A“ (od 1. 1. 2010 do 30. 4. 2010) a aj u zamestnávateľa „B“ (od 1. 5. 2010 do 30. 11. 2010) mal podpísané vyhlásenie za účelom uplatnenia nezdaniteľnej sumy základu dane a daňového bonusu na jedno dieťa po celý čas trvania pracovného pomeru. V septembri 2010 mal celý mesiac neplatené voľno, kedy nemal zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti a ani vyplatený daňový bonus. Od zamestnávateľa „C“ mal od 1. 1. 2010 do 30. júna 2010 pravidelne vyplácaný príjem na základe dohody o pracovnej činnosti vo výške 100 € mesačne, ktorý bol zdaňovaný zrážkou dane. Počas mesiaca decembra 2010 bol evidovaný na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, mal vyplatenú podporu v nezamestnanosti. V roku 2010 nebol poberateľom žiadneho dôchodku. O ročné zúčtovanie preddavkov za rok 2010 požiadal zamestnávateľa „B“ do 15. februára 2010, podpísal preňho vyhlásenie na tlačive vydanom MF SR. Pozri tlačivo na konci. Iné zdaniteľné príjmy (okrem úrokov z úspor pripísaných v banke) nemal. Vyhral v lotérii 2 300 €, ale to je príjem od dane oslobodený. V ročnom zúčtovaní preddavkov na uvedené príjmy, ako ani na nemocenské dávky a podporu v nezamestnanosti nebudeme prihliadať. Príjmy od zamestnávateľa „C“ sú síce daňovo vyrovnané, ale zamestnanec sa rozhodol dobrovoľne ich zahrnúť do ročného zúčtovania preddavkov. Z uvedeného dôvodu zrazená daň sa mu započíta ako preddavok na daň. V žiadosti si tento zamestnanec dodatočne uplatňuje nárok na: é daňový bonus na jedno dieťa za mesiace september (mal neplatené voľno) a de-

cember 2010 (bol nezamestnaný), kedy nemal zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti (20,02 x 2 = 40,04 €), DÚPP 6-7/2011

150

Ročné zúčtovanie preddavkov na daň é nezdaniteľnú sumu na vyživovanú manželku, s ktorou žil v domácnosti celý rok

2010 a ktorá mala vlastné príjmy vo výške 3 500 € (príjmy zo zamestnania po znížení o zaplatené povinné poistné, peňažný príspevok za opatrovanie), k čomu zamestnanec predložil sobášny list a é nezdaniteľnú sumu z titulu zaplatenia 250 € na životné poistenie (o čom predložil

doklad). Súčasne zamestnanec požiadal o vystavenie potvrdenia o zaplatení dane na účely vyhlásenia o použití 2 % dane na osobitné účely. Predložil načas potvrdenie o zdaniteľnom príjme od zamestnávateľov „A“ a „C“. Z potvrdenia od zamestnávateľa „A“ vyplývajú nasledovné údaje: Príjmy boli zúčtované a vyplatené za mesiace: I. až IV. Hrubé príjmy: 2 000 € Povinné poistné: 264 € Preddavky na daň pred znížením o daňový bonus: 93,56 € Vyplatený daňový bonus: 80 € (4 x 20 €) Z potvrdenia od zamestnávateľa „C“ vyplývajú nasledovné údaje: Príjmy boli zúčtované a vyplatené za mesiace: I. až VI. 2010 Hrubé príjmy: 600 € Daň vybratá zrážkou: 114 € Pozri tlačivá potvrdení. Podklady zo mzdového listu tohto zamestnanca u zamestnávateľa „B“, ktorý vykonáva ročné zúčtovanie preddavkov, sú nasledovné (zúčtované za mesiace V. – VIII. a X. – XI. 2010): Hrubé príjmy: 2 400 € Povinné poistné: 318 € Preddavky na daň pred znížením o daňový bonus: 13,14 € Vyplatený daňový bonus: 120,08 € [(20 x 2) + (20,02 x 4)] Výpočet ročného zúčtovania za rok 2010 (pozri tlačivo Ročné zúčtovanie): r. 00 Úhrn príjmov 5 000 € (2 000 + 2 400 + 600) a) Poistné 582 € (264 + 318) r. 01 Základ dane 4 418 € (5 000 - 582) r. 03 Základ dane upravený 4 418 € r. 04 04a Nezd. suma na daňovníka 4 025,70 € 04b Na manželku 525,70 € (4 025,70 - 3 500) 04e Životné poistenie 250 € 04f Nezd. suma do 398,33 € 250 €

151

V MZDOVEJ UČTÁRNI Spolu nezd. sumy r. 05 Zdaniteľná mzda r. 06 Daň r. 10 Nárok na daňový bonus r. 11 Daňový bonus priznaný r. 12 Daňový bonus na vyplatenie r. 14 Úhrn preddavkov na daň r. 15 Suma dane vybratej zrážkou r. 17 Preplatok na dani neupravený r. 18 Preplatok konečný K preplatku na dani došlo z dôvodu:

4 801,40 € 0 € (4 418 - 4 801,40) 0€ 240,12 € (celoročný) 200,08 € 40,04 € (240,12 - 200,08) 106,70 € (93,56 + 13,14) 114 € - 220,70 € (0 - 106,70 - 114) - 260,74 €

é uplatnenia plnej ročnej nezdaniteľnej sumy základu dane (na daňovníka), t. j. aj za

dva mesiace neuplatnenia (september a december), é dodatočného uplatnenia daňového bonusu za dva mesiace, é uplatnenia nezdaniteľnej sumy na manželku a é platenia príspevkov na životné poistenie.

Potvrdenie o zaplatení dane zamestnávateľ nevystaví, pretože nie sú splnené podmienky (daň po znížení o daňový bonus nie je aspoň 3,32 €). (Vyplnené tlačivá – príloha č. 2, str. 158)

Príklad č. 3: Zamestnanec František Prémiový si v ročnom zúčtovaní za rok 2010 uplatňuje nárok na zamestnaneckú prémiu. Posudzované zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti mal vo výške 3 500 € (na základe pracovného pomeru). Poberal ich sedem mesiacov (II. – VIII.) od jedného zamestnávateľa (F). Uplatňoval si uňho nárok na daňový bonus na dve maloleté deti. Mal ho aj realizovaný spolu vo výške 280,08 €. V žiadosti o ročné zúčtovanie si uplatňuje doplatenie daňového bonusu za zvyšné mesiace (I., IX. – XII.), t. j. v sume 200,16 €. Preddavky na daň pred znížením o daňový bonus boli nulové. Podmienky spĺňa. Postup pri posudzovaných príjmoch zo závislej činnosti v rozpätí od 1 846,20 € do 3 692,40 € Výpočet ročného zúčtovania za rok 2010 (pozri tlačivo Ročné zúčtovanie): r. 00 Úhrn príjmov 3 500 € r. 06 Daň 0 1) r. 07 Základ dane 3 199,20 € r. 08 Počet mesiacov 7 (II. – VIII.) 2) r. 09 Zamestnanecká prémia 91,61 € r. 10 Nárok na daňový bonus 480,24 € (240,12 x 2 deti) DÚPP 6-7/2011

152

Ročné zúčtovanie preddavkov na daň 280,08 €

r.11 Daňový bonus už vyplatený r. 12 Daňový bonus na vyplatenie r.18 Preplatok

200,16 € (480,24 - 280,08) - 291,77 € (0 - 91,61 - 200,16)

Ide o základ dane vypočítaný z 12-násobku minimálnej mzdy – suma 3 199,20 € je stanovená MF SR (pozri pomôcku na konci tejto tabuľky Ročné zúčtovanie). Dôvod – hrubé zdaniteľné posudzované príjmy zo závislej činnosti mal tento daňovník v rozpätí od 1 846,20 € do 3 692,40 € (od 6-násobku MM do 12-násobku MM).

{[(4 025,70 - 3 199,20) x 19 %] : 12} x 7 = [(826,50 x 19 %) : 12] x 7 = (157,035 : 12) x 7 = 13,0862 x 7 = 91,61 €

[(5 x 20) + (2 x 20,02)] x 2 deti = (100 + 40,04) x 2 = 140,04 x 2 = 280,08 €

Preplatok na dani vyšiel z dôvodu vyplatenia zamestnaneckej prémie a dodatočne uplatneného daňového bonusu. (Vyplnené tlačivá – príloha č. 3, str. 163)

Príklad č. 4: Zamestnanec Marek Zamestnanecký si v ročnom zúčtovaní za rok 2010 uplatňuje nárok na zamestnaneckú prémiu. Posudzované zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti mal vo výške 3 700 € (na základe pracovného pomeru). Poberal ich osem mesiacov (I. – VIII.) od jedného zamestnávateľa (ABC). Neuplatňoval si uňho nárok na daňový bonus. Zrazené preddavky na daň predstavovali uňho sumu spolu vo výške 99,60 €. Podmienky spĺňa. Postup pri posudzovaných príjmoch zo závislej činnosti vyšších ako 3 692,40 € Výpočet ročného zúčtovania za rok 2010 (pozri tlačivo Ročné zúčtovanie): r. 00 Úhrn príjmov

3 700 €

a) Poistné

495 €

r. 01 Základ dane

3 205 €

r. 03 Základ dane upravený

3 205 €

r. 06 Daň r. 07 Základ dane r. 08 Počet mesiacov r. 09 Zamestnanecká prémia r. 14 Preddavky na daň r. 17 Preplatok dane neupravený r.18 Preplatok 1)

0€ 3 205€ 8 (I. – VIII.) 103,96 €

99,60 € 99,60 € (0 - 99,60) - 203,56 € (0 - 99,60 - 103,96)

{[(4 025,70 - 3 205) x 19 %] : 12} x 8 = [(820,70 x 19 %) : 12 ] x 8 = (155,933 : 12) x 8 = 12,9944 x 8 = 103,9552, po zaokrúhlení: 103,96 €

Pozri tlačivá – žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania a tabuľka Ročné zúčtovanie (príloha č. 4, str. 167).

153

V MZDOVEJ UČTÁRNI Príloha č. 1 (k príkladu č. 1):

DÚPP 6-7/2011

154

Ročné zúčtovanie preddavkov na daň

155

V MZDOVEJ UČTÁRNI

DÚPP 6-7/2011

156

Ročné zúčtovanie preddavkov na daň

157

V MZDOVEJ UČTÁRNI Príloha č. 2 (k príkladu č. 2):

DÚPP 6-7/2011

158

Ročné zúčtovanie preddavkov na daň

159

V MZDOVEJ UČTÁRNI

DÚPP 6-7/2011

160

Ročné zúčtovanie preddavkov na daň

161

V MZDOVEJ UČTÁRNI

DÚPP 6-7/2011

162

Ročné zúčtovanie preddavkov na daň Príloha č. 3 (k príkladu č. 3):

163

V MZDOVEJ UČTÁRNI

DÚPP 6-7/2011

164

Ročné zúčtovanie preddavkov na daň

165

V MZDOVEJ UČTÁRNI

DÚPP 6-7/2011

166

Ročné zúčtovanie preddavkov na daň Príloha č. 4 (k príkladu č. 4):

167

V MZDOVEJ UČTÁRNI

DÚPP 6-7/2011

168

Ročné zúčtovanie preddavkov na daň

169

V MZDOVEJ UČTÁRNI

Ročné zúčtovanie poistného na verejné zdravotné poistenie za rok 2010 zamestnanca a zamestnávateľa Ing. Jolana Strýčková

RZZP za rok 2010 sú platitelia poistného povinní vykonať podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZZP“) a vyhlášky MZ SR č. 10/2011 Z. z. (ďalej len „novela vyhlášky“), ktorou sa s účinnosťou od 15. 1. 2011 mení a dopĺňa vyhláška MZ SR č. 239/2006 Z. z. o podrobnostiach o vykazovaní preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie, o ročnom zúčtovaní poistného a povinnostiach pri ročnom zúčtovaní poistného a o vzoroch tlačív ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie (ďalej len „vyhláška“). Vyhláška je vykonávacím predpisom k § 19 ods. 22 ZZP a § 20 ods. 7 ZZP.

Zmeny podľa novely vyhlášky Do vyhlášky sa dopĺňa iba:

ä § 7 ods. 4, podľa ktorého sa upresňuje zaokrúhľovanie, ktoré bolo ustanovené ešte

v Sk, na zaokrúhľovanie na najbližší eurocent nadol a ä § 13e, podľa ktorého sa upravuje vymeriavací základ pre platiteľa poistného podľa

§ 11 ods. 2 ZZP (samoplatiteľa) pre rok 2010 nasledovne: Do vymeriavacieho základu platiteľa podľa § 11 ods. 2 ZZP sa na účely RZZP za rok 2010 zahŕňa: a) príjem zo závislej činnosti podľa zákona o dani z príjmu vyplatený a zúčtovaný platiteľom príjmu v rozhodujúcom období, v ktorom ani jeden deň nebol zamestnancom, samostatne zárobkovo činnou osobou a ani osobou podľa § 11 ods. 8 písm. n) ZZP (osoba, ktorá poberá náhradu príjmu pri dočasnej PN, nemocenské, ošetrovné alebo materské, ktorej zanikol nárok na nemocenské po uplynutí podporného obdobia podľa zákona o sociálnom poistení, ktorej zanikol nárok na ošetrovné po DÚPP 6-7/2011

170

Ročné zúčtovanie poistného na verejné zdravotné poistenie uplynutí 10. dňa potreby ošetrovania alebo starostlivosti podľa zákona o sociálnom poistení a trvá potreba ošetrovania alebo starostlivosti), b) príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnutý v rozhodujúcom období, ktorý podlieha dani z príjmov podľa zákona o dani z príjmov, okrem vyňatých príjmov podľa § 13 ods. 20 ZZP dosiahnutých v rozhodujúcom období. Novela vyhlášky obsahuje oproti minulému roku iba zmeny v tlačivách ročného zúčtovania: ä rok 2009 sa zmenil na rok 2010, ä zaktualizovali sa čísla v tlačivách tak, aby korešpondovali s rokom 2010 (suma mi-

nimálnej mzdy, vymeriavací základ pre samoplatiteľov a poistencov štátu atď.). V roku 2010 sa určuje maximálny mesačný a maximálny ročný vymeriavací základ z priemernej mzdy v hospodárstve SR za rok 2008. Pri vykonaní RZZP za rok 2010 je potrebné zohľadňovať tieto sumy: ä maximálny mesačný vymeriavací základ v sume 2 169,09 € (723,03 x 3) a ä maximálny ročný vymeriavací základ v sume 26 029,08 €/rok (723,03 x 36).

Podstata RZZP

RZZP musí podať štát a každý poistenec, ktorý bol v roku 2010 čo len jeden deň prihlásený v príslušnej zdravotnej poisťovni ako SZČO, pričom nie je podstatné, či dosiahol zisk alebo stratu. Zamestnávateľ a ostatní poistenci – zamestnanci, samoplatitelia a poistenci štátu, musia podať RZZP iba v prípade, ak u nich vznikli skutočnosti, na základe ktorých sú v zmysle ZZP povinní RZZP vykonať. SZČO a samoplatitelia vykonajú RZZP sami. Za zamestnanca môže pri splnení podmienok ustanovených v ZZP vykonať RZZP jeho posledný zamestnávateľ za rok 2010, ak je v čase podania žiadosti o vykonanie RZZP stále jeho zamestnancom. Príjmy, ktoré je potrebné v rámci RZZP zúčtovať, sú započítateľné príjmy, ktoré platiteľ poistného dosiahol za rozhodujúce obdobie, a to za rok 2010. Ide o: ä príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) a ä príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ZDP.

Do započítateľných príjmov nepatria: ä vyňaté príjmy a ä príjmy, ktoré platiteľ poistného dosiahol mimo územia SR.

171

V MZDOVEJ UČTÁRNI Vyňaté príjmy Vyňaté príjmy sa do vymeriavacieho základu na účely platenia poistného nezahŕňajú. Vyňaté príjmy od 1. 1. 2008 ustanovuje § 13 ods. 20 ZZP. Za vyňaté príjmy sa považujú: ä príjmy z výkonu činnosti osobného asistenta podľa § 58 zákona č. 195/1998 Z. z., ä príjmy z prenájmu podľa § 6 ods. 3 ZDP, ä príjmy, z ktorých sa vyberá daň zrážkou podľa § 43 ZDP okrem príjmu zo závislej

činnosti, pri ktorom sa neuplatňujú nezdaniteľné časti základu dane a daňový bonus podľa § 43 ods. 3 písm. j) ZDP a ide o príjem nepresahujúci 165,97 €/mesiac, ä príjmy z dohôd o vykonaní práce, o brigádnickej práci študentov a o pracovnej čin-

nosti u osôb uvedených v § 11 ods. 8 písm. a) až m), o) až r) a u) ZZP. Sú to osoby, za ktoré platí poistné na zdravotné poistenie štát. Započítateľné príjmy tvoria vymeriavací základ poistenca. Od 1. 1. 2009 sa podľa § 13 ods. 13, § 16 ods. 1 a § 19 ods. 9 ZZP vymeriavací základ a preddavky na poistné na zdravotné poistenie zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol. Vymeriavací základ sa obmedzuje minimálnou a maximálnou výškou. Jeho sumy sú pre rok 2010 určené nasledovne: Minimálne mesačné vymeriavacie základy v roku 2010

€/mesiac

Minimálny mesačný vymeriavací základ zamestnanca

307,70

Minimálny mesačný vymeriavací základ SZČO

319,57

Minimálny mesačný VZ samoplatiteľa v roku 2010

206,60

Minimálne ročné vymeriavacie základy v roku 2010

€/rok

Minimálny ročný vymeriavací základ zamestnanca

3 692,40

Minimálny ročný vymeriavací základ SZČO

3 834,84

Minimálny ročný VZ samoplatiteľa v roku 2010

2 479,20

Maximálny mesačný vymeriavací základ zamestnanca

2 169,09

Maximálny ročný vymeriavací základ zamestnanca, SZČO a samoplatiteľa

26 029,08

Minimálne a maximálne preddavky na poistné

€/mesiac

Minimálny preddavok zamestnanca Minimálny preddavok zamestnanca zo ZP Maximálny preddavok zamestnanca Minimálny preddavok zamestnávateľa za zamestnanca Minimálny preddavok zamestnávateľa za zamestnanca zo ZP Maximálny preddavok zamestnávateľa za zamestnanca

12,30 6,15 86,76 30,77 15,38 216,90

DÚPP 6-7/2011

172

Ročné zúčtovanie poistného na verejné zdravotné poistenie Minimálne a maximálne preddavky na poistné

€/mesiac

Minimálny preddavok SZČO Minimálny preddavok SZČO zo ZP Maximálny preddavok SZČO

44,73 22,36 303,67

Minimálny preddavok samoplatiteľa Minimálny preddavok samoplatiteľa zo ZP Maximálny preddavok samoplatiteľa

28,92 14,46 303,67

Oslobodenie poistencov od povinnosti vykonať a podať RZZP Podľa § 19 ods. 1 ZZP sa povinnosť podať RZZP nevzťahuje na poistenca, ktorý:

a) počas celého kalendárneho roka 2010 nebol SZČO a súčasne: p v čase, keď bol poistencom štátu a nebol zamestnancom, úhrn jeho vymeriavacích základov nepresiahol úhrn minimálnych základov samoplatiteľa, a to sumu 2 479,20 €/rok okrem vyňatých príjmov, p v čase, keď bol samoplatiteľom, jeho príjem samoplatiteľa nepresiahol úhrn minimálnych základov samoplatiteľa, a to sumu 2 479,20 €/rok okrem vyňatých príjmov a p v čase, keď bol zamestnancom, jeho príjmy zamestnanca vo všetkých mesiacoch u všetkých zamestnávateľov jednotlivo nepresiahli 2 169,09 €/mesiac a nemal príjmy podliehajúce dani z príjmov podľa § 6 ZDP okrem vyňatých príjmov; b) počas roka 2010 nebol SZČO a súčasne počas celého kalendárneho roka 2010 bol zamestnancom a jeho príjmy zamestnanca vo všetkých mesiacoch u všetkých zamestnávateľov jednotlivo presiahli 2 169,09 €/mesiac a nemal príjmy podliehajúce dani z príjmov podľa § 6 ZDP okrem vyňatých príjmov.

Sadzba poistného Podľa § 12 ZZP je sadzba poistného pre:

a) zamestnanca 4 % z vymeriavacieho základu; ak je zamestnanec osoba so zdravotným postihnutím, sadzba poistného je 2 %, b) zamestnanca 14 % z vymeriavacieho základu (zamestnanec, ktorý nie je SZČO a má príjmy podľa § 6 ZDP okrem vyňatých príjmov); ak je zamestnanec osoba so zdravotným postihnutím, sadzba poistného je 7 %, c) SZČO 14 % z vymeriavacieho základu, ak je SZČO so zdravotným postihnutím, sadzba poistného je 7 %,

173

V MZDOVEJ UČTÁRNI d) zamestnávateľa 10 % z vymeriavacieho základu; ak zamestnáva osoby so zdravotným postihnutím, sadzba poistného je za tieto osoby 5 %, e) samoplatiteľa 14 % z vymeriavacieho základu, ak je poistenec osoba so zdravotným postihnutím, sadzba poistného je 7 %, f) štát 4 % z vymeriavacieho základu (podľa prechodných ustanovení ZZP štát platí nasledovne: podľa § 31i ZZP bola sadzba poistného pre štát v roku 2010 vo výške 4,78 % z vymeriavacieho základu).

Termíny vykonania RZZP za rok 2010 Termíny vykonania RZZP za rok 2010 sú podľa § 19 ZZP ustanovené takto:

ä do 7. februára 2011 je lehota, dokedy musí zamestnávateľ vydať zamestnancovi

(ak o to požiadal) doklad o príjmoch a zaplatených preddavkoch, resp. ak zamestnanec požiada neskôr o vydanie dokladu, tak zamestnávateľ je povinný ho vydať do 15 kalendárnych dní; ä do 15. februára 2011 je lehota, dokedy môže zamestnanec písomne požiadať po-

sledného zamestnávateľa (v roku 2010), ak je v čase žiadosti jeho zamestnanec, o vykonanie RZZP za rok 2010. Ak mal poistenec v rozhodujúcom období súčasne viacerých posledných zamestnávateľov, môže požiadať ktoréhokoľvek z nich o vykonanie RZZP z úhrnnej sumy príjmov od všetkých zamestnávateľov. K tomu predloží doklad s údajmi od všetkých ostatných zamestnávateľov. Zamestnanec nemôže požiadať o vykonanie RZZP svojho bývalého zamestnávateľa; ä do 31. marca 2011 je lehota, dokedy sa musí vykonať a na príslušnom tlačive podať

RZZP v zdravotnej poisťovni, v ktorej boli platitelia poistení v roku 2010; ä do 31. marca 2011 je lehota, dokedy musí zamestnávateľ oznámiť zamestnancovi

výsledok (preplatok/nedoplatok) z RZZP za rok 2010, pokiaľ dosiahol sumu najmenej 3 eurá; ä do 30. apríla 2011 je lehota, dokedy musí poistenec alebo zamestnávateľ, ktorý vy-

konal RZZP, oznámiť ostatným platiteľom poistného výsledok (preplatok/nedoplatok) z RZZP za rok 2010, pokiaľ dosiahol sumu najmenej 3 eurá; ä do 31. mája 2011 je lehota na odovzdanie tlačiva „Oznámenie zamestnávateľa

o preplatkoch a nedoplatkoch“, kde zamestnávateľ uvedie výsledný preplatok alebo nedoplatok zamestnávateľa za zamestnancov konkrétnej zdravotnej poisťovne; ä do 30. júna 2011 je lehota, dokedy platitelia poistného zaplatia zdravotnej poisťov-

ni nedoplatok z RZZP za rok 2010 a zdravotná poisťovňa vráti platiteľom preplatky z RZZP za rok 2010, ak ich výška dosiahla sumu najmenej 3 eurá. V tomto termíne je zdravotná poisťovňa povinná vykonať RZZP za rok 2010 so štátom (za poistencov štátu) na základe údajov z centrálneho registra poistencov a podať DÚPP 6-7/2011

174

Ročné zúčtovanie poistného na verejné zdravotné poistenie ho MZ SR. K RZZP priloží skutočný denný počet poistencov štátu za predchádzajúci kalendárny rok. Po uplynutí lehoty na podanie RZZP poistenec alebo zamestnávateľ, ktorý vykonáva RZZP za zamestnanca, je povinný podať dodatočné RZZP, ak zistí, že nedoplatok alebo preplatok platiteľa poistného je iný, ako bol uvedený v RZZP. Nedoplatok alebo preplatok z dodatočného ročného zúčtovania poistného je splatný do 3 mesiacov odo dňa podania dodatočného RZZP. Podľa § 19 ods. 20 ZZP od 1. 1. 2009 platí, že ak má platiteľ poistného na základe rozhodnutia daňového úradu predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, je povinný vykonať a podať ročné zúčtovanie poistného najneskôr v deň podania daňového priznania. Rozhodnutie daňového úradu o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania je platiteľ poistného povinný predložiť zdravotnej poisťovni najneskôr v deň určený na podanie RZZP.

Typy tlačív pre vykonanie RZZP za rok 2010

Typ tlačiva

Použijú títo poistenci:

Typ A

zamestnanec, ak vykoná RZZP sám zamestnávateľ, ak vykoná RZZP za zamestnanca

Typ B

SZČO

Typ C

samoplatiteľ

Typ tlačiva

Listy tlačiva pri súbehu*

Použijú títo poistenci:

Typ S

s listom SA

zamestnanec, ak vykoná RZZP sám zamestnávateľ, ak vykoná RZZP za zamestnanca

s listom SB

SZČO

s listom SC

samoplatiteľ

s listom SD

poistenec, ktorý sa v roku 2010 považoval za zamestnanca, nepovažoval sa za SZČO a mal v roku 2010 príjmy podľa § 6 ZDP okrem vyňatých príjmov

s listom XA

zamestnanec, ak vykoná RZZP sám zamestnávateľ, ak vykoná RZZP za zamestnanca

s listom XB

SZČO

s listom XC

samoplatiteľ

s listom XD

poistenec, ktorý sa v roku 2010 považoval za zamestnanca, nepovažoval sa za SZČO a mal v roku 2010 príjmy podľa § 6 ZDP okrem vyňatých príjmov

Typ X **

175

V MZDOVEJ UČTÁRNI Použite typov tlačív B, S a X pre poistenca, ktorý bol SZČO Typ tlačiva

Listy tlačiva pri súbehu*

Typ B Typ S

Typ X**

SZČO a súbeh iného poistenia v roku 2010 SZČO, ktorá bola celý rok iba SZČO, nemala inú kategóriu poistenca

s listom SB a SA

SZČO, ktorá bola aj zamestnanec

s listom SB a SC

SZČO, ktorá bola aj samoplatiteľ

s listom XB a XA

SZČO, ktorá bola aj zamestnanec

s listom XB a XC

SZČO, ktorá bola aj samoplatiteľ

Listy sa použijú pri súbehu podľa toho, k akej kombinácii poistenia v roku 2010 došlo. Napr.: SA a SA, SA a SB, SA a SD atď., XA a XA, XA a XB, XA a XD atď.

** Typ X použije každý poistenec, u ktorého počas roka 2010 došlo k zmene sadzby poistného a úhrn jeho vymeriavacích základov za rok 2010 bol nižší ako 3 692,40 €.

Ak bola SZČO v roku 2010 aj zamestnancom alebo ak si zamestnanec vykoná RZZP sám, tak sa použijú aj tieto tlačivá: ä ŽIADOSŤ za rok 2010 o vystavenie dokladu o výške príjmu a o zaplatených pred-

davkoch na verejné zdravotné poistenie za rok 2010 ä Doklad o výške príjmu a o preddavkoch na poistné za rok 2010 ä Oznámenie o nedoplatku alebo preplatku zamestnanca za rok 2010 ä Oznámenie o nedoplatku alebo preplatku zamestnávateľa za rok 2010

Vymeriavací základ zamestnanca a zamestnávateľa

Na zamestnanca sa podľa § 13 ods. 15 ZZP vzťahuje minimálny základ, ktorý je odvodený od platnej minimálnej mzdy podľa zákona o minimálnej mzde, ktorá je platná k 1. januáru kalendárneho roka, za ktorý sa platí poistné. Počas celého roka 2010 to bola suma 307,70 €/mesiac. Podľa zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde (ďalej len „ZMM“), ktorý nadobudol účinnosť 1. 2. 2008, sa už u zamestnancov so zdravotným postihnutím a mladistvých zamestnancov neurčuje minimálny základ zamestnanca zníženou sumou. Od 1. 1. 2010 do 31. 12. 2010 je minimálny vymeriavací základ zamestnanca podľa § 13 ods. 15 a 16 ZZP ustanovený takto: a) súčin 1,768 €/hod. a počtu hodín, ktoré mal zamestnanec podľa rozvrhu pracovného času za mesiac odpracovať, ak ide o zamestnanca, ktorého ustanovený DÚPP 6-7/2011

176

Ročné zúčtovanie poistného na verejné zdravotné poistenie týždenný pracovný čas je 40 hodín, ak ustanovený týždenný pracovný čas je nižší ako 40 hodín, uvedená suma sa úmerne zvýši, b) 307,70 €/mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, c) sumy uvedené v písmenách a) a b) sa krátia o časť zodpovedajúcu poskytnutému pracovnému voľnu bez náhrady mzdy, ktoré je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi podľa Zákonníka práce (napríklad podľa § 136, § 139 až § 141), d) sumy uvedené v písmenách a) a b) sa krátia o časť zodpovedajúcu neprítomnosti v práci z dôvodu výkonu trestu odňatia slobody alebo výkonu väzby, e) sumy uvedené v písmenách a) a b) sa nekrátia o časť zodpovedajúcu neospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci a o časť zodpovedajúcu poskytnutému pracovnému voľnu bez náhrady mzdy, ktoré zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť podľa Zákonníka práce a poskytne ho zamestnancovi na jeho žiadosť, f) pri krátení minimálneho základu podľa písmen c) a d) v prípade zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou sa suma uvedená v písmene b) kráti v pomere pracovných dní (prípadne hodín) neprítomnosti zamestnanca za mesiac a celkového počtu pracovných dní (prípadne hodín), ktoré mal zamestnanec odpracovať za mesiac.

Príklad č. 1: Mesačná odmena napr. konateľa, spoločníka s. r. o., ústavného činiteľa, poslanca obecného zastupiteľstva, ale napríklad i osoby vo výkone väzby môže byť nižšia ako minimálny vymeriavací základ, ktorý bol pre celý rok 2010 ustanovený v sume 307,70 €/mesiac. V prípade konateľa, ktorý si vykoná RZZP sám a požiada zamestnávateľa o vystavenie dokladu o príjmoch a o preddavkoch za rok 2010, zamestnávateľ zapíše v jednotlivých mesiacoch do úhrnu príjmov vyplatenú odmenu. Do minimálneho základu zapíše 0 – nulu.

Príklad č. 2: Zamestnanec z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti od 1. 1. 2010 do 31. 3. 2010 pracoval v roku 2010 iba 9 mesiacov. Minimálny vymeriavací základ na účely výpočtu poistného na zdravotné poistenie je v takomto prípade jeho alikvotná časť, a to suma 2 769,30 €/rok (307,70 €/mesiac x 9 mesiacov). Zamestnanec, ktorý nie je SZČO, ale má príjmy podľa § 6 ZDP Ak zamestnancovi, ktorý nie je SZČO podľa § 11 ods. 4 ZZP, plynú príjmy podliehajúce dani z príjmov podľa § 6 ZDP, okrem vyňatých príjmov, má povinnosť platiť poistné aj z týchto príjmov. Vymeriavací základ sa určí tak, že sa súčet základu dane z príjmu podľa § 6 ZDP okrem vyňatých príjmov a výdavkov na poistné na zdravotné poistenie, o ktoré sa znížil základ dane, vydelí číslom 2,14. (Základ dane + výdavky na poistné, o ktoré sa znížil základ dane) VZ = –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– 2,14

177

V MZDOVEJ UČTÁRNI Týmto výpočtom sa zabezpečuje správne určenie výšky poistného z vymeriavacieho základu bez ohľadu na to, aké preddavky na poistné na zdravotné poistenie boli zaplatené počas roka a zúčtované do nákladov.

Príklad č. 3: Ak zamestnancovi plynuli príjmy podľa § 6 ZDP okrem vyňatých príjmov (napríklad mal v roku vyplatené honoráre podľa autorského zákona, ktoré bol povinný uviesť do daňového priznania), tak v takomto prípade nemôže požiadať zamestnávateľa o vykonanie RZZP za rok 2010. Je povinný podať RZZP sám na type tlačiva S s listami SA a SD. Vymeriavací základ zamestnávateľa Vymeriavacím základom zamestnávateľa pre platbu poistného za zamestnanca je upravený vymeriavací základ každého zamestnanca podľa § 13 ods. 10 ZZP. Ak mal zamestnanec v rozhodujúcom období postupne alebo súbežne viac platiteľov poistného, do vymeriavacieho základu zamestnávateľa v rozhodujúcom období sa započíta pomerná časť vymeriavacieho základu poistenca. Vymeriavací základ sa podľa § 13 ods. 13 ZZP zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.

Povinnosť zamestnanca vykonať RZZP

Zamestnancovi nevzniká povinnosť podať RZZP za rok 2010, ak bol len zamestnancom a nebol v roku 2010 ani jediný deň SZČO, nebol samoplatiteľom (ak ním bol, jeho príjmy nepresiahli úhrn minimálnych základov samoplatiteľa) a nemal žiadne príjmy zdanené podľa § 6 ZDP okrem vyňatých príjmov a ä jeho príjmy zo závislej činnosti vo všetkých mesiacoch u všetkých zamestnávateľov

jednotlivo nepresiahli 2 169,09 €/mesiac a nemal príjmy podliehajúce dani z príjmov podľa § 6 ZDP okrem vyňatých príjmov,

ä mal každý mesiac započítateľný príjem maximálne vo výške 2 169,09 €/mesiac, ä jeho príjmy zo závislej činnosti vo všetkých mesiacoch u všetkých zamestnávateľov

jednotlivo presiahli 2 169,09 €/mesiac a nemal príjmy podliehajúce dani z príjmov podľa § 6 ZDP okrem vyňatých príjmov (v takomto prípade by mal vo svojom záujme podať RZZP, vznikol mu preplatok, pretože v úhrne zaplatil počas roka preddavky na poistné z vyššej sumy, ako je maximálny vymeriavací základ za rok, t. j. 26 029,08 €/rok).

V ostatných prípadoch musí podať RZZP za rok 2010 sám alebo ak splní podmienky ustanovené v ZZP, požiada o vykonanie RZZP zamestnávateľa. Zamestnancovi nevzniká povinnosť podať RZZP za rok 2010, ak bol časť roka zamestnancom, v jednotlivých mesiacoch mal ako zamestnanec príjmy, ktoré nepresiahli sumu 2 169,09 €/mesiac, a časť roka bol samoplatiteľom, pričom ako samoplatiteľ mal príjmy, ktoré v období, keď bol samoplatiteľ, nepresiahli úhrn minimálnych základov samoplatiteľa (206,60 €/mesiac). Rovnako to platí, ak bol časť roka zamestnanec a časť roka poistenec štátu. DÚPP 6-7/2011

178

Ročné zúčtovanie poistného na verejné zdravotné poistenie V ostatných prípadoch musí podať RZZP za rok 2010 sám alebo ak splní podmienky ustanovené v ZZP, požiada o vykonanie RZZP zamestnávateľa. RZZP musí povinne vykonať zamestnanec, ktorý: ä v roku 2010 bol čo len jediný deň prihlásený v zdravotnej poisťovni ako SZČO. Pri-

tom je jedno, či bol prihlásený ako SZČO súbežne so zamestnaním alebo či ako SZČO dosiahol zisk alebo stratu; ä mal aj iné príjmy okrem príjmov zo zamestnania zdanené podľa § 6 ZDP, okrem

vyňatých príjmov, bez ohľadu na to, či bol alebo nebol v zdravotnej poisťovni prihlásený ako SZČO. Ide napríklad o príjmy podľa autorského zákona, príjmy sprostredkovateľov sporenia a poistenia atď.; ä mal čo len v jednom mesiaci v roku 2010 započítateľný príjem vyšší ako

2 169,09 €/mesiac;

ä mal vo všetkých mesiacoch, počas ktorých bol zamestnancom, príjem vyšší ako

2 169,09 €/mesiac, ale nebol zamestnancom počas 12 kalendárnych mesiacov;

ä bol zamestnancom počas 12 kalendárnych mesiacov a mal príjem vyšší ako

2 169,09 €/mesiac v každom mesiaci s výnimkou jedného a viac mesiacov (napríklad: v 6/2010 nedosiahol príjem vyšší ako 2 169,09 €/mesiac, ale inak v každom mesiaci mal príjem vyšší ako 2 169,09 €/mesiac);

ä mal vo všetkých mesiacoch v roku 2010 započítateľný príjem vyšší ako

2 169,09 €/mesiac, nebol v roku 2010 ani jeden deň považovaný za SZČO, ale mal príjmy zdanené podľa § 6 ZDP okrem vyňatých príjmov (napríklad príjem z honorárov, z ktorého nebola vybraná daň zrážkou).

Ak poistenec nie je v čase podania žiadosti zamestnancom ani u jedného z posledných zamestnávateľov, má povinnosť vykonať a podať RZZP sám. Zamestnanec je povinný vykonať a podať RZZP sám, ak: ä nepredloží zamestnávateľovi, ktorého požiadal o vykonanie RZZP, požadované

doklady, ä nemôže požiadať o vykonanie RZZP z dôvodu zániku zamestnávateľa bez právne-

ho nástupcu alebo nie je v čase vykonania RZZP zamestnancom svojho posledného zamestnávateľa v roku 2010, ä nemôže požiadať o vykonanie RZZP zamestnávateľa, ale v zmysle ZZP musí

RZZP vykonať sám, napríklad ak: p nemôže požiadať o vykonanie RZZP, pretože bol v roku 2010 SZČO, p nemôže požiadať o vykonanie RZZP, pretože bol v roku 2010 samoplatiteľom s príjmom vyšším, ako je úhrn minimálnych základov samoplatiteľa, p nemôže požiadať o vykonanie RZZP, pretože bol v roku 2010 poistencom štátu a jeho vymeriavací základ podľa § 13 ods. 1 až 8 ZZP presiahol minimálny

179

V MZDOVEJ UČTÁRNI základ samoplatiteľa, za celý mesiac je to suma 206,60 €/mesiac (prípadne alikvotnú časť, a to za časť mesiaca) a za celý rok je to suma 2 479,20 €/rok. Zamestnanec predloží zamestnávateľovi písomnú Žiadosť o vystavenie dokladu o výške príjmu a o preddavkoch za rok 2010. Na tomto základe mu zamestnávateľ vydá najneskôr do 15 kalendárnych dní Doklad o výške príjmu a o preddavkoch na poistné za rok 2010 a Oznámenie o nedoplatku alebo preplatku zamestnávateľa za rok 2010. Do tlačiva typu S poistenec vyplní a vloží toľko listov SA, koľko mal v roku 2010 zamestnávateľov. Ak mal jediného zamestnávateľa, tak jeden list SA. Ak mal napríklad troch zamestnávateľov počas roka 2010, tak vyplní tri listy SA. Na každom liste SA uvedie údaje týkajúce sa jedného zamestnávateľa, príjmov dosiahnutých v tomto zamestnaní, zaplatených preddavkov v tomto zamestnaní. Podobne to platí pre tlačivo typu X. Poistenec vyplní a vloží toľko listov XA, koľko mal v roku 2010 zamestnávateľov. Ak výsledkom RZZP zamestnanca je preplatok alebo nedoplatok jeho zamestnávateľa 3 € a viac, oznámi ho zamestnávateľovi najneskôr do 30. 4. 2011. Ak výsledkom RZZP zamestnanca je nedoplatok zamestnanca 3 € a viac, uhradí ho príslušnej zdravotnej poisťovni do 30. 6. 2011. Ak výsledkom RZZP zamestnanca je preplatok zamestnanca 3 € a viac, uhradí ho príslušná zdravotná poisťovňa do 30. 6. 2011 priamo zamestnancovi spôsobom, aký vyznačí v príslušnom oddiele tlačiva, na ktorom podal RZZP. Poistenec, ktorý bol v roku 2010 len zamestnanec, podá RZZP na jednom z týchto typov tlačív: ä na type tlačiva A v prípade, ak mal zamestnanec iba jedného zamestnávateľa, ä na type tlačiva S s listami SA v prípade, ak mal zamestnanec viacerých zamest-

návateľov a počas roka 2009 nedošlo uňho k zmene sadzby poistného, ä na type tlačiva X s listami XA v prípade, ak mal zamestnanec viacerých zamest-

návateľov a počas roka 2010 došlo uňho k zmene sadzby poistného. Prílohou tlačiva, na ktorom podá RZZP, je Doklad o výške príjmu a o preddavkoch na poistné za rok 2010, ktoré mu vystavil zamestnávateľ. Ak mal v roku 2010 viac zamestnávateľov, tak doklady, ktoré mu vystavili všetci jeho zamestnávatelia.

Postup a povinnosti zamestnávateľa pri vykonaní RZZP za zamestnanca a zamestnávateľa

Zamestnanci a zamestnávatelia platili počas roka preddavky na poistné vypočítané z príjmov zo závislej činnosti, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca na účely platenia poistného podľa § 13 ZZP. V prípade, ak príjem zamestnanca ani v jednom mesiaci neprekročil maximálny mesačný vymeriavací základ, teda sumu 2 169,09 €/mesiac, tak preddavky na poistné sa rovnajú poistnému, a to pod DÚPP 6-7/2011

180

Ročné zúčtovanie poistného na verejné zdravotné poistenie podmienkou, že zamestnanec mal za rok 2010 iba tieto príjmy zo závislej činnosti a nemal žiadne iné príjmy, ktoré sú vymeriavacím základom podľa § 13 ZZP. Ak však v niektorom mesiaci príjem zamestnanca presiahol sumu 2 169,09 €/mesiac alebo ak mal aj iné príjmy, ktoré sú vymeriavacím základom na účely platenia poistného, tak poistné za rok 2010 je vyššie ako preddavky a je potrebné RZZP za rok 2010 podať. V ročnom zúčtovaní takéhoto zamestnanca sa zosumarizujú jeho celoročné započítateľné príjmy, poistné sa vypočíta najviac zo sumy 26 029,08 €/rok. Podmienky, za ktorých môže zamestnanec požiadať o vykonanie RZZP zamestnávateľa Zamestnanec, ktorému vzniká povinnosť vykonať RZZP, môže požiadať o vykonanie RZZP v zmysle § 19 ods. 2 ZZP svojho posledného zamestnávateľa, u ktorého naposledy pracoval v roku 2010, ak je v čase podania žiadosti o vykonanie RZZP stále jeho zamestnancom. Ak mal zamestnanec v roku 2010 súčasne viacerých posledných zamestnávateľov, tak môže požiadať o vykonanie RZZP ktoréhokoľvek z nich vtedy, ak: ä bol len zamestnancom, ä v roku 2010 nebol ani jeden deň SZČO, ä nemal žiadne iné príjmy zdanené podľa § 6 ZDP s výnimkou vyňatých príjmov, ä nebol samoplatiteľom.

Zamestnanec môže požiadať o vykonanie RZZP zamestnávateľa aj vtedy, ak: ä bol časť roka zamestnancom postupne alebo súbežne vo viacerých zamestna-

niach a druhú časť roka bol poistencom štátu a ako poistenec štátu buď nemal žiaden príjem, alebo príjem najviac do výšky úhrnu minimálnych základov v sume 206,60 €/mesiac (za každý jeden celý kalendárny mesiac, prípadne alikvotnú časť za časť mesiaca). V takýchto prípadoch je povinný vykonať a podať RZZP a uhradiť prípadný nedoplatok z RZZP za zamestnanca zamestnávateľ, ktorý vykonal RZZP. Uhradený nedoplatok predstavuje pohľadávku zamestnávateľa voči zamestnancovi a vrátený preplatok predstavuje záväzok zamestnávateľa voči zamestnancovi. Zamestnanec podaním vyplnenej a podpísanej Žiadosti za rok 2010 požiada zamestnávateľa: ä buď o vykonanie RZZP za rok 2010, ä alebo o vystavenie dokladu o výške príjmu a o preddavkoch za rok 2010.

Zamestnávateľ vykoná a podá RZZP za rok 2010 za poistenca – zamestnanca, ktorý mal len príjmy zo závislej činnosti a písomne požiadal zamestnávateľa o vykonanie RZZP za rok 2010, nasledovne: 1. Do 7. 2. 2011 musí zamestnávateľ vydať zamestnancovi (ak o to požiada) doklad o príjmoch a zaplatených preddavkoch.

181

V MZDOVEJ UČTÁRNI 2. Ak zamestnanec predloží zamestnávateľovi do 7. 2. 2011 písomnú Žiadosť (príloha č. 15 vyhlášky), v ktorej krížikom označí, že žiada o vystavenie dokladu o výške príjmu a o preddavkoch za rok 2010, zamestnávateľ tomuto zamestnancovi RZZP nevykoná. Tomuto zamestnancovi vystaví najneskôr do 7. 2. 2011 tlačivo Doklad o výške príjmu a o preddavkoch na poistné za rok 2010 (príloha č. 16 vyhlášky), súčasťou ktorého je aj Oznámenie o nedoplatku alebo preplatku zamestnávateľa za rok 2010 (príloha č. 17 vyhlášky). O tento doklad by mali zamestnávateľa požiadať zamestnanci, ktorí boli jeho zamestnancami v roku 2010 a RZZP si musia podať alebo chcú podať sami, alebo o RZZP budú žiadať iného zamestnávateľa. Ak zamestnanec doručí zamestnávateľovi žiadosť o vystavenie dokladu o príjmoch a o zaplatených preddavkoch po 7. 2. 2011, zamestnávateľ je povinný mu doklad vydať do 15 kalendárnych dní od doručenia žiadosti.

Poznámka: Doklad o výške príjmu a o preddavkoch na poistné zamestnávateľ nevystavuje zamestnancom, ktorí uňho pracovali počas roka na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru. Poistenci – samoplatitelia, ktorí v RZZP zúčtovávajú príjem z dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru, ako prílohu k RZZP neprikladajú toto tlačivo. Doklad predkladajú iba v prípade kontroly, ktorú vykoná príslušná zdravotná poisťovňa. Pre kontrolu stačia výplatné lístky alebo Potvrdenie o príjmoch zo závislej činnosti za rok 2010 (v takom prípade musí byť z potvrdenia zrejmé, že ide iba o príjem z dohôd). 3. Ak zamestnanec predloží zamestnávateľovi do 15. 2. 2011 písomnú žiadosť, tlačivo Žiadosť (príloha č. 15 vyhlášky), v ktorej krížikom označí, že žiada o vykonanie ročného zúčtovania poistného za rok 2010, zamestnávateľ tomuto zamestnancovi vykoná RZZP, ak splní ďalšie podmienky ustanovené v ZZP. Zamestnanec môže požiadať o vykonanie RZZP iba posledného zamestnávateľa, u ktorého bol zamestnaný v roku 2010, ak je v čase podania žiadosti stále jeho zamestnancom a ak splní podmienky ustanovené v ZZP. Ak mal zamestnanec viacerých zamestnávateľov, je povinný predložiť písomný doklad o výške príjmu a o preddavkoch od iných zamestnávateľov, ak u nich mal príjmy, z ktorých sa platili preddavky na poistné na zdravotné poistenie. Ak doklady od iných zamestnávateľov nepredloží, zamestnanec je povinný vykonať RZZP sám, v takomto prípade je zamestnávateľ povinný vykonanie RZZP odmietnuť. Žiadosť (príloha č. 15 vyhlášky) sa používa súčasne aj ako žiadosť o vystavenie dokladu o výške príjmu a o preddavkoch na poistné za rok 2010. Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania poistného za rok 2010 podanú po 15. 2. 2011 zamestnávateľ nemusí akceptovať. 4. RZZP za rok 2010 vykoná zamestnávateľ do 31. 3. 2011 na tlačive typu A, typu S alebo typu X a doručí ich do príslušných zdravotných poisťovní. Súčasťou tlačiva S sú listy SA, rovnako ako súčasťou tlačiva X sú listy XA od iných zamestnávateľov. DÚPP 6-7/2011

182

Ročné zúčtovanie poistného na verejné zdravotné poistenie

Zamestnávateľ, ktorého softvér na vedenie mzdového účtovníctva umožňuje vytvorenie a export ročných zúčtovaní v elektronickej podobe (elektronická dávka vo formáte v zmysle usmernenia MZ SR), môže RZZP podať elektronicky. Do 31. 3. 2011 je povinný zamestnávateľ, ktorý vykonal RZZP za zamestnanca, oznámiť tomuto zamestnancovi výšku jeho nedoplatku alebo preplatku, ak bol najmenej 3 €, a to na tlačive Oznámenie o nedoplatku alebo preplatku zamestnanca za rok 2010 (príloha č. 18 vyhlášky). Zamestnávateľ podá RZZP za zamestnanca na jednom z týchto typov tlačív: p na type tlačiva A v prípade, ak mal zamestnanec iba jedného zamestnávateľa; p na type tlačiva S s listami SA v prípade, ak mal zamestnanec viacerých zamestnávateľov a počas roka 2010 nedošlo uňho k zmene sadzby poistného. Súčasťou tlačiva typu S je toľko listov SA, koľko mal zamestnanec zamestnávateľov v roku 2010; p na type tlačiva X s listami XA v prípade, ak mal zamestnanec viacerých zamestnávateľov a počas roka 2010 došlo uňho k zmene sadzby poistného. Súčasťou tlačiva typu X je toľko listov XA, koľko mal zamestnanec zamestnávate ľov v roku 2010. Poistenec alebo zamestnávateľ, ktorý vykonáva RZZP, písomne oznámi do 30. 4. 2011 ostatným platiteľom poistného za poistenca preplatky alebo nedoplatky dosahujúce sumu najmenej 3 € a viac (ide o prípady, ak zamestnávateľ vykonával RZZP svojim zamestnancom, ktorí mali aj iných zamestnávateľov). Ak niektorý zamestnanec mal aj iného zamestnávateľa a nedoplatok alebo preplatok iného zamestnávateľa je suma 3 € a viac, zamestnávateľ, ktorý vykonal RZZP za zamestnanca, je povinný oznámiť inému zamestnávateľovi jeho nedoplatok alebo preplatok na tlačive Oznámenie o nedoplatku alebo preplatku zamestnávateľa za rok 2010 (príloha č. 17 vyhlášky). Do 31. 5. 2011 zamestnávateľ zosumarizuje jednotlivé preplatky a nedoplatky za jednotlivých zamestnancov a doručí vyplnené tlačivo Oznámenie zamestnávateľa o preplatkoch a nedoplatkoch za jednotlivých zamestnancov za rok 2010 a Prílohu – Zoznam zamestnancov, za ktorých bolo vykonané ročné zúčtovanie poistného (príloha č. 14 vyhlášky), do miestne príslušnej pobočky príslušnej zdravotnej poisťovne. V prílohe zamestnávateľ uvádza: p zamestnancov, za ktorých vykonal RZZP, u ktorých vypočítal preplatky a nedoplatky za zamestnanca a zamestnávateľa vo výške aspoň 3 € a viac, preplatky a nedoplatky nižšie ako 3 € sa upravia na 0 €, p preplatky a nedoplatky za zamestnávateľa vo výške aspoň 3 € a viac, ktoré mu boli oznámené inými zamestnávateľmi, p preplatky a nedoplatky za zamestnávateľa vo výške aspoň 3 € a viac, ktoré mu boli oznámené zamestnancami, ktorí si vykonali RZZP sami. Výsledný preplatok alebo nedoplatok za zamestnávateľa, a to v prípade, že je nižší ako 3 €, sa na riadku 25 v II. oddiele Oznámenia zamestnávateľa o preplatkoch

183

V MZDOVEJ UČTÁRNI a nedoplatkoch za jednotlivých zamestnancov za rok 2010 upraví na nulu. Zamestnávateľ, ktorého softvér na vedenie mzdového účtovníctva umožňuje vytvorenie a export oznámení zamestnávateľa zdravotnej poisťovni v elektronickej podobe (elektronická dávka vo formáte v zmysle usmernenia MZ SR), môže oznámenie zamestnávateľa podať elektronicky. 9. Do 30. 6. 2011 zamestnávateľ vyrovná preplatky alebo nedoplatky s príslušnými zdravotnými poisťovňami svojich zamestnancov. Preplatky a nedoplatky zamestnávateľ zrazí zamestnancom, ktorým vykonal RZZP, najneskôr v lehote do 30. 6. 2011. Toto neplatí, ak výška nedoplatku alebo preplatku nedosiahne najmenej 3 €. Do tohto termínu musí uhradiť zamestnávateľ zdravotnej poisťovni svoj výsledný nedoplatok vyplývajúci z oznámenia zamestnávateľa zdravotnej poisťovni. Ak výsledkom ročného zúčtovania za rok 2010 je preplatok zamestnávateľa, príslušná zdravotná poisťovňa po zúčtovaní vzájomných pohľadávok a záväzkov vráti preplatok zamestnávateľovi. Ak zamestnávateľ zanikol bez právneho nástupcu a takýto zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie poistného za svojho zamestnanca a výsledkom ročného zúčtovania poistného je preplatok alebo nedoplatok 3 € a viac, tak podľa § 19 ods. 14 ZZP: p pri nedoplatku zamestnanca si príslušná zdravotná poisťovňa uplatní nárok na nedoplatok voči tomuto zamestnancovi, p pri preplatku zamestnanca príslušná zdravotná poisťovňa vráti preplatok tomuto zamestnancovi. V súlade s novelou ZZP sa od 1. 1. 2008 do vymeriavacieho základu podľa ZZP nezapočítava preplatok z RZZP. Preplatok z RZZP za rok 2009, vyplatený zamestnancovi v 10/2010, sa nezahrnie do úhrnu príjmov v prípade, ak zamestnávateľ vykoná RZZP za rok 2010 tomuto zamestnancovi. V prípade, že tento zamestnanec požiada o vystavenie dokladu o príjmoch a o preddavkoch za rok 2010, zamestnávateľ preplatok z RZZP za rok 2009 nezahrnie do úhrnu príjmov za rok 2010. Povinnosť oznámiť nedoplatok alebo preplatok Ak zamestnanec vykoná RZZP sám alebo za zamestnanca, ktorý mal viacerých zamestnávateľov, vykoná RZZP jeden z jeho zamestnávateľov, tak po vykonaní RZZP je povinný ten, kto RZZP vykonal, do 30. 4. 2011 oznámiť zamestnávateľovi na tlačive „Oznámenie o nedoplatku alebo preplatku zamestnávateľa za rok 2010“ výšku vypočítaného preplatku alebo nedoplatku zamestnávateľa iba v tom prípade, ak ide o sumu 3 € a viac. Toto oznámenie zasiela zamestnanec svojmu zamestnávateľovi alebo zamestnávateľ inému zamestnávateľovi. Ak zamestnávateľ vykoná RZZP zamestnancovi, tak po vykonaní RZZP je zamestnávateľ povinný do 31. 3. 2011 oznámiť zamestnancovi na tlačive „Oznámenie o nedoplatku alebo preplatku zamestnanca za rok 2010“ výšku vypočítaného preplatku alebo nedoplatku zamestnanca iba v tom prípade, ak ide o sumu 3 € a viac. Toto oznámenie zasiela zamestnávateľ zamestnancovi, ktorému vykonal RZZP. Nedoplatok alebo preplatok zúčtuje zamestnávateľ do 30. 6. 2011. DÚPP 6-7/2011

184

Ročné zúčtovanie poistného na verejné zdravotné poistenie

10.

Vykonanie RZZP na type tlačiva A, type tlačiva S s listami SA a SD a na type tlačiva B

Príklad č. 1:

Podanie RZZP na tlačive typu A (Príloha č. 1)

Zamestnanec, pán Slovák, mal uzatvorený pracovný pomer v roku 2010 so zamestnávateľom Dellta, s. r. o. a zároveň vykonával v tejto spoločnosti aj funkciu konateľa s. r. o. Jeho úhrn príjmov bol za rok 2010 nižší ako maximálny ročný vymeriavací základ v sume 26 029,08 €/rok, ale v jednom mesiaci jeho príjem spolu s odmenou konateľa, ktorá bola vyplatená ako príjem zo závislej činnosti (z nákladov, nie zo zisku), presiahol maximálny mesačný vymeriavací základ, a to sumu 2 169,09 €/mesiac, takže mu vznikol nedoplatok poistného. V roku 2010 mal aj príjmy z dohôd o vykonaní práce u iného zamestnávateľa v úhrne 423 €. Príjmy z dohôd nie sú uňho predmetom RZZP, pretože mu plynuli v čase, keď bol zamestnancom. Ak započítateľný príjem čo len v jednom mesiaci roka presiahne maximálny mesačný vymeriavací základ v sume 2 169,09 €/mesiac, poistenec je povinný: ä buď vykonať RZZP na tlačive typu A sám do 31. 3. 2011. V takomto prípade je po-

vinný predložiť zamestnávateľovi Žiadosť o vystavenie dokladu o výške príjmu a o preddavkoch za rok 2010. Na základe tejto žiadosti zamestnávateľ vystaví zamestnancovi Doklad o výške príjmu a o preddavkoch na poistné za rok 2010 do 7. 2. 2011 alebo po tomto termíne do 15 kalendárnych dní od doručenia žiadosti. Tento doklad je prílohou k tlačivu typu A; ä alebo do 15. 2. 2011 predloží zamestnávateľovi Žiadosť o vykonanie ročného zúč-

tovania poistného za rok 2010 a požiada tak svojho zamestnávateľa, aby mu RZZP vykonal. Zamestnávateľ vykoná RZZP taktiež na tlačive typu A. Doklad o výške príjmu a o preddavkoch na poistné za rok 2010 v takomto prípade zamestnávateľ neprikladá ako prílohu. V tomto prípade vykonal RZZP za zamestnanca zamestnávateľ.

Príklad č. 2:

Podanie RZZP na tlačive typu S s listami SA a SD (Príloha č. 2)

Zamestnanec, pán Horovský, mal uzatvorený pracovný pomer v roku 2010 so zamestnávateľom ADB, a. s., ktorý mu vyplácal príjmy zo závislej činnosti. Jeho úhrn príjmov bol za rok 2010 nižší ako 26 029,08 €/rok, ale v troch mesiacoch v roku 2010 jeho príjem presiahol maximálny mesačný vymeriavací základ, a to sumu 2 169,09 €/mesiac, takže mu vznikol nedoplatok poistného za zamestnanca. V roku 2010 mal aj príjem podľa autorského zákona, plynuli mu príjmy z publikačnej činnosti podľa § 6 ZDP za honoráre, ktoré uviedol v daňovom priznaní. Počas roka neplatil preddavky na poistné, nebol v zdravotnej poisťovni prihlásený ako SZČO. V daňovom priznaní za rok 2010 vykázal základ dane z príjmov podľa § 6 ZDP.

185

V MZDOVEJ UČTÁRNI Tento zamestnanec je povinný vykonať a podať RZZP sám, pretože mu plynuli príjmy podľa § 6 ZDP, vznikol mu nedoplatok poistného. RZZP vykoná na type tlačiva S, súčasťou ktorého budú listy SA a SD. Ako prílohu k RZZP priloží tlačivo Doklad o výške príjmu a o preddavkoch na poistné za rok 2010, ktoré mu zamestnávateľ vystaví do 7. 2. 2011 na základe jeho žiadosti alebo po tomto termíne do 15 kalendárnych dní od doručenia žiadosti. Keďže úhrn príjmov podľa § 5 a § 6 ZDP presiahol sumu 26 029,08 €/rok, sú pomocou koeficientu K max upravené vymeriavacie základy v listoch SA a SD. Výsledkom RZZP je nedoplatok zamestnávateľa vo výške 545,35 € a nedoplatok poistenca (zamestnanca, ktorý mal v roku 2010 zároveň aj príjem podľa § 6 ZDP) vo výške 768,41 €. Sumu nedoplatku je zamestnanec povinný oznámiť zamestnávateľovi do 30. 4. 2011 (lebo presiahol sumu 3 €) a nedoplatok v sume 768,41 € uhradiť zdravotnej poisťovni do 30. 6. 2011.

Príklad č. 3:

Podanie RZZP na tlačive typu B (Príloha č. 3)

Pani Petrovská podniká ako SZČO od roku 2008. V daňovom priznaní za rok 2010 vykázala základ dane v sume 9 589,68 €. Preddavky na zdravotné poistenie zaplatila počas roka vo výške 689,50 €. Výdavky na poistné na zdravotné poistenie si v daňovom priznaní uplatnila vo výške 705,70 €, v ktorých sú zahrnuté všetky platby preddavkov na poistné a nedoplatok z RZZP za rok 2009. Okrem príjmu z podnikania nemala žiadne iné príjmy. Vyplnené tlačivo typu B je povinná SZČO do 31. 3. 2011 zaslať do zdravotnej poisťovne. Výsledkom RZZP je v tomto prípade preplatok v sume 15,98 €, ktorý je zdravotná poisťovňa povinná vrátiť do 30. 6. 2011. Podľa ZZP je povinná každá SZČO, ktorá v roku 2010 vykonávala podnikateľskú činnosť čo len jeden deň, podať RZZP bez ohľadu na výšku dosiahnutého príjmu a bez ohľadu na to, či SZČO vznikla povinnosť podať daňové priznanie. Vypĺňanie riadkov 26, 27, 28 a 29 tlačiva typu B Riadok 26 – zapíše sa suma uhradených preddavkov SZČO za rok 2010. Započítajú sa tu všetky uhradené preddavky za rok 2010, ktoré SZČO uhradila najneskôr v deň, kedy podáva RZZP. Započítavajú sa tu len zaplatené preddavky za rok 2010, nezapočítavajú sa iné platby na zdravotné poistenie, napríklad platby starých dlhov, zaplatené penále, zaplatené nedoplatky z RZZP za predchádzajúce roky. Riadok 27 – zapíše sa základ dane podľa § 6 ZDP za rok 2010. Je to riadok 44 zo VI. oddielu daňového priznania typu B znížený o vyňaté príjmy. Strata z minulých rokov sa odpočítava od základu dane iba na daňové účely v daňovom priznaní, poistenec ju neodpočítava od základu dane pri výpočte vymeriavacieho základu na účely platenia poistného. DÚPP 6-7/2011

186

Ročné zúčtovanie poistného na verejné zdravotné poistenie Ak SZČO ä nepodáva v roku 2010 daňové priznanie alebo podáva daňové priznanie typ A,

uvedie tu hodnotu 0 (nula); ä ukončila podnikanie v roku 2010 a v súlade s § 17 ZDP si upravila základ dane

(riadky 42 a 43 v VI. oddiele daňového priznania typu B), tak tieto sumy sú zahrnuté v základe dane na riadku 44 daňového priznania alebo v strate na riadku 45 daňového priznania, o tieto sumy základ dane alebo stratu pri vykonaní RZZP SZČO neupravuje; ä za predchádzajúce roky v podnikaní dosiahla stratu, o ktorú si v daňovom priznaní

znížila základ dane, o tieto sumy základ dane alebo stratu pri vykonaní RZZP neupravuje; ä podáva za rok 2010 daňové priznanie typ B, uvedie tu základ dane z riadka 44

(VI. oddiel daňového priznania typ B). Ak SZČO dosiahla stratu, uvedie tu sumu straty (so záporným znamienkom) z riadka 45 daňového priznania; ä v daňovom priznaní za rok 2010 uvádzala aj príjmy z prenájmu (VI. oddiel daňové-

ho priznania typ B, riadok 10), tak základ dane z riadka 44 daňového priznania, prípadne stratu z riadka 45 daňového priznania upraví o príjem z prenájmu a o výdavky k príjmu z prenájmu (je potrebné odpočítať príjem z prenájmu a pripočítať výdavky k prenájmu); ä v roku 2010 dosiahla aj príjmy za činnosť osobnej asistencie, tak základ dane z riad-

ka 44 daňového priznania, ak bola dosiahnutá strata, tak stratu z riadka 45 daňového priznania, upraví o príjem z činnosti osobného asistenta a výdavky z činnosti osobného asistenta. Riadok 28 – zapíše sa suma výdavkov na poistné, o ktoré sa znížil základ dane z príjmov fyzických osôb podľa ZDP. Ide o daňovo uznané výdavky na zdravotné poistenie, teda o sumu zahrnutú do výdavkov v daňovom priznaní za rok 2010, ktorá súvisí s platbami na zdravotné poistenie. Ak daňovník uplatňoval výdavky percentom alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP, je to: ä suma preukázateľne zaplateného poistného a preddavkov na poistné, ktoré boli

uhradené počas roka 2010. Ak daňovník účtoval v podvojnom účtovníctve, je to: ä suma všetkých platieb na zdravotné poistenie za rok 2010 uhradená najneskôr do

31. 1. 2011. Ide hlavne o preddavky za rok 2010 uhradené najneskôr 31. 1. 2011, nedoplatok z RZZP za rok 2009 uhradený najneskôr do 31. 1. 2011, ä suma platieb na zdravotné poistenie za predchádzajúce roky, ktorá nebola zahrnu-

tá do daňových výdavkov v predchádzajúcich rokoch z dôvodu, že platby neboli zrealizované do 31. 1. nasledujúceho roka.

187

V MZDOVEJ UČTÁRNI Ak daňovník účtoval v jednoduchom účtovníctve alebo uplatňoval paušálne výdavky, je to: ä suma všetkých platieb na zdravotné poistenie zaplatených v čase od 1. 1. 2010 do

31. 12. 2010. Ide hlavne o preddavky za rok 2009 uhradené až v roku 2010, preddavky za rok 2010 uhradené najneskôr 31. 12. 2010, nedoplatok z RZZP za rok 2009, ak bol uhradený najneskôr do 31. 12. 2010. Prípadné nedoplatky poistného za predchádzajúce obdobie zaplatené v čase od 1. 1. 2010 do 31. 12. 2010. Riadok 29 – ak je vymeriavací základ záporný, uvedie sa 0 – nula. IX. oddiel tlačiva typu B – Výpočet preddavku od 1. 1. 2012 do 31. 12. 2012 ZZP je od 1. 1. 2011 novelizovaný zákonom č. 499/2010 Z. z. (ďalej len „novela ZZP“), ktorý ustanovuje pre obdobie roka 2011 viaceré zmeny. Jednou z nich je aj zmena v platení preddavkov SZČO. Preddavok vypočítaný v RZZP za kalendárny rok 2010 bude SZČO platiť až od 1. 1. 2012. Suma minimálneho preddavku bude pre rok 2012 určená z vymeriavacieho základu, ktorý bude vychádzať z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej ŠÚ SR za rok 2010. Ak SZČO vyjde preddavok nižší, bude povinná od 1. 1. 2012 upraviť ho na sumu minimálneho preddavku. Spôsob výpočtu preddavkov sa od 1. 1. 2011 nemení. Od 1. 1. 2011 sa za všetky mesiace roka budú platiť preddavky vypočítané v RZZP za rok 2009. Povinnosť odvádzať preddavky na poistné netrvá po dobu, počas ktorej sú SZČO poistencami, za ktorých platí poistné štát podľa § 11 ods. 7 písm. m) ZZP, t. j. po dobu poberania nemocenského. Ak SZČO nevykonávala samostatnú zárobkovú činnosť v roku 2009, preddavky na rok 2011 si určí sama v rozmedzí minimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu (14 %, prípadne 7 %, ak ide o osobu so zdravotným postihnutím, minimálne zo sumy 329,06 €/mesiac a maximálne zo sumy 2 233,50 €/mesiac). Minimálny preddavok predstavuje sumu 46,06 €/mesiac a maximálny preddavok predstavuje sumu 312,69 €/mesiac. SZČO, ktorá nemala povinnosť vykonať RZZP za predchádzajúci rok, platí preddavky v nasledujúcom kalendárnom roku vo výške vypočítanej najmenej z minimálneho základu, najviac z maximálneho mesačného základu. SZČO, ktorej výpočtom vyšiel preddavok nižší ako minimálny, je podľa § 16 ods. 8 písm. b) a c) a ods. 9 ZZP povinná si preddavok upraviť na minimálnu výšku, ktorá bude platná od 1. 1. 2012. SZČO, ktorá je súčasne zamestnancom alebo poistencom, za ktorého platí poistné štát, platí preddavok v takej výške, v akej jej vyšiel v RZZP. Úprava maximálnej výšky preddavku však platí aj pre túto SZČO. Ak je vypočítaný preddavok nižší ako 3 €/mesiac, nemusí preddavok platiť vôbec. DÚPP 6-7/2011

188

Ročné zúčtovanie poistného na verejné zdravotné poistenie Príloha č. 1:

189

V MZDOVEJ UČTÁRNI

DÚPP 6-7/2011

190

Ročné zúčtovanie poistného na verejné zdravotné poistenie

191

V MZDOVEJ UČTÁRNI Príloha č. 2:

DÚPP 6-7/2011

192

Ročné zúčtovanie poistného na verejné zdravotné poistenie

193

V MZDOVEJ UČTÁRNI

DÚPP 6-7/2011

194

Ročné zúčtovanie poistného na verejné zdravotné poistenie

195

V MZDOVEJ UČTÁRNI Príloha č. 3:

DÚPP 6-7/2011

196

Ročné zúčtovanie poistného na verejné zdravotné poistenie

197

V MZDOVEJ UČTÁRNI

DÚPP 6-7/2011

198

TIP

Z manažérskeho časopisu ZISK

Zníženie základného imania s. r. o. a povinnosti konateľov Základným imaním spoločnosti s ručením obmedzeným je peňažné vyjadrenie súhrnu peňažných a nepeňažných vkladov spoločníkov do spoločnosti. Spoločnosť s ručením obmedzeným povinne vytvára základné imanie pri jej založení. Hodnota základného imania musí byť minimálne 5 000 €. Jeho výška a rozsah splatenia sa povinne zapisuje do obchodného registra. Výška základného imania nie je nemenná Počas existencie spoločnosti sa môže zvýšiť alebo znížiť. Jeho hodnota však nikdy nemôže klesnúť pod zákonom stanovenú hranicu. K zníženiu základného imania môže dôjsť napríklad v prípade vylúčenia spoločníka zo spoločnosti. Obchodný podiel vylúčeného spoločníka sa stáva voľným a spoločnosť ho môže previesť na iného spoločníka, prípadne na tretiu osobu alebo môže do šiestich mesiacov odo dňa, keď bol spoločník vylúčený, rozhodnúť o znížení základného imania o jeho vklad do spoločnosti. Ďalším prípadom je smrť alebo zánik spoločníka, ktorého obchodný podiel neprechádza na dediča alebo právneho nástupcu. Bez ohľadu na to, či zanikla účasť niektorého spoločníka v spoločnosti, sa môžu spoločníci dohodnúť, že znížia základné imanie v spoločnosti. Na prijatie tohto rozhodnutia sa vyžaduje súhlas kvalifikovanej dvojtretinovej väčšiny hlasov všetkých spoločníkov, ak spoločenská zmluva neurčuje vyššie hlasovacie kvórum. Uznesenie valného zhromaždenia o znížení základného imania musí obsahovať určenie výšky, o ktorú sa základné imanie zníži, ďalej spôsob, akým sa spoločnosť rozhodla znížiť základné imanie, t. j. znížením nominálnej hodnoty vkladov alebo znížením počtu vkladov spoločníkov a v neposlednom rade informáciu, ako sa naloží s čiastkou získanou znížením základného imania. Záujmy veriteľov V záujme ochrany práv a oprávnených záujmov veriteľov (keďže zníženímzákladného imania sa zhoršuje vymožiteľnosť ich pohľadávok), zákon ukladá konateľom spoločnosti notifikačnú povinnosť vo vzťahu k veriteľom. Podľa § 147 Obchodného zákonníka sú konatelia povinní zverejniť zníženie základného imania a jeho výšku do 15 dní po rozhodnutí dvakrát po sebe s časovým odstupom 30 dní. V oznámení vyzvú veriteľov spoločnosti, aby prihlásili svoje pohľadávky v lehote do 90 dní po poslednom oznámení. Spoločnosť je povinná veriteľom, ktorí včas prihlásia svoje pohľadávky, poskytnúť primerané zabezpečenie ich pohľadávok alebo tieto pohľadávky uspokojiť. V prípade, že by veriteľ nestihol prihlásiť svoju pohľadávku, neznamená to, že by ju „strácal“, len sa nemôže domáhať jej priameho uspokojenia, resp. primeraného zabezpečenia. Zníženie základného imania nadobúda účinky zápisom do obchodného registra. K návrhu na zápis zníženého základného imania do obchodného registra konatelia prikladajú rozhodnutie valného zhromaždenia o znížení základného imania (zápisnica o valnom zhromaždení) a doklady preukazujúce splnenie zákonných povinností, a to zverejnenie zníženia základného imania a jeho výšky v Obchodnom vestníku a doklady, z ktorých je zrejmé, že veriteľom, ktorí včas prihlásili svoje pohľadávky, poskytla spoločnosť primerané zabezpečenie ich pohľadávok alebo tieto pohľadávky uspokojila. (časopis ZISK č. 1/2011)

199

TIP

Z manažérskeho časopisu ZISK

Skončenie pracovnoprávneho vzťahu dočasne prideleného zamestnanca V prvom rade je dôležité mať na pamäti, že pracovnoprávny vzťah dočasne prideleného zamestnanca na výkon práce u iného zamestnávateľa je právny vzťah, v ktorom vystupujú traja účastníci, t. j. zamestnávateľ, zamestnanec a užívateľský zamestnávateľ. Jeho založenie predpokladá tri právne úkony: ä pracovnú zmluvu medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ä dohodu o dočasnom pridelení medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ktorá môže byť súčasťou pracovnej zmluvy alebo dodatkom k pracovnej zmluve, ä dohodu o dočasnom pridelení medzi zamestnávateľom a užívateľským zamestnávateľom. Bez súhlasu zamestnanca nemožno dočasné pridelenie zamestnanca k inému zamestnávateľovi uskutočniť. Ide o dobrovoľný súhlas zamestnanca, pretože jeho dočasné pridelenie na výkon práce k inému zamestnávateľovi predstavuje veľmi závažný zásah do jeho pracovných podmienok. Dočasným pridelením zamestnanca k užívateľskému zamestnávateľovi nezaniká pôvodný pracovný pomer so zamestnávateľom, ten ostáva zachovaný, pretože zamestnanec je jednak účastníkom pracovného pomeru so zamestnávateľom a zároveň účastníkom pracovnoprávneho vzťahu sui generis s užívateľským zamestnávateľom. Užívateľský zamestnávateľ nemôže vykonávať právne úkony voči zamestnancovi počas dočasného pridelenia, rovnako ako nemôže skončiť pracovný pomer so zamestnancom. Podstatou dočasného pridelenia je, že ide o nástroj ako predísť prepúšťaniu zamestnancov pre prevádzkové dôvody zamestnávateľa, preto dočasné pridelenie by malo byť vždy dohodnuté na určitú dobu. V prípade, že by zamestnávateľ uzavrel pracovnú zmluvu výlučne len za účelom jeho dočasného pridelenia k inému zamestnávateľovi, k takejto činnosti potrebuje povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania od Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Jednou z podstatných náležitostí dohody o dočasnom pridelení zamestnanca by mala byť aj dohoda o skončení pracovnoprávneho vzťahu pred uplynutím dojednanej doby. Podľa Zákonníka práce môžu dočasné pridelenie zamestnanca predčasne ukončiť zamestnanec so zamestnávateľom na základe vzájomnej dohody. Pri jednostrannom skončení tohto pracovnoprávneho vzťahu Zákonník práce predpokladá, že sa zmluvné strany dohodnú na jeho spôsobe a podmienkach. Účastníci pracovného pomeru by si preto mali dohodnúť podmienky, za ktorých je zamestnanec alebo užívateľský zamestnávateľ oprávnený jednostranne skončiť dočasné pridelenie pred uplynutím dohodnutej doby, napr. zo zdravotných dôvodov alebo výpoveďou z akéhokoľvek dôvodu. Zánikom pracovnoprávneho vzťahu dočasného pridelenia nezanikne pracovný pomer. Ten trvá naďalej a ukončiť ho možno len spôsobom uvedeným v Zákonníku práce. (časopis ZISK č. 12/2010) Autorka: JUDr. Katarína Bystrická – konateľ, Právne centrum, s. r. o. DÚPP 6-7/2011

200

Vy sa pýtate – my odpovedáme

Vy sa pýtate – my odpovedáme l Predaj bytov l Príspevky zo sociálneho fondu a platenie poistného na zdravotné a sociálne poistenie l Zmena sadzby DPH l Predplatné v jednoduchom účtovníctve l Daň z motorových vozidiel l Registračná pokladnica a pokladničná kniha l Účtovanie zľavy l Prenájom spoločnej nehnuteľnosti l Fakturácia medzi manželmi l Stavebné práce l Dodanie tovaru na prepracovanie v inom štáte EÚ l Účtovanie spotového obchodu l Účtovanie forwardových obchodov l Obec a cestovné náhrady l Dodanie náhradných dielov l Tlač poukážok ako podpora predaja, účtovanie a DPH l Cestovné náhrady l Predaj kovového šrotu a farebných kovov

( Otázka č. 17:

Predaj bytov

Spoločnosť s ručením obmedzeným v roku 2007 zakúpila rodinný dom s pozemkom na ďalšiu rekonštrukciu. Na dome sa urobila nadstavba, čím sa získali 4 byty a nebytové priestory – suterén. Byty boli skolaudované v 1/2009, kedy boli aj zaradené do majetku účtovným zápisom MD 042 / D 021 v hodnote 200 000 €. Odpisované v roku 2009 neboli. V 6/2010 boli skolaudované aj nebytové priestory a zaúčtované do majetku zápisom MD 042 / D 021 v hodnote 71 295 €. Pozemok, na ktorom je dom a prístupová cesta, je zatiaľ účtovaný na účte 031. 1. Postupovala spoločnosť správne pri účtovaní? 2. Ako má spoločnosť účtovať fakturáciu bytov a pozemkov v 12/2010? Ide o fakturáciu občanovi EÚ, ktorý má prechodný pobyt na Slovensku. 3. Ako to bude pri predaji bytov z hľadiska dane z pridanej hodnoty? 4. Podnikateľ – FO, si za rok 2010 uplatňuje na daňové účely paušálne výdavky vo výške 60 %. Platí riadne odvody do zdravotnej poisťovne a dobrovoľne aj poistné na nemocenské poistenie. Môže si toto poistné zahrnúť do daňových výdavkov?

K bodu 1 Kúpa rodinného domu a jeho rekonštrukcia za účelom ďalšieho predaja sa účtuje ako nedokončená výroba. Dom, resp. po ukončení rekonštrukcie jednotlivé byty, sú z účtovného hľadiska hotovými výrobkami (účet 123). Z účtovného, ako aj daňového hľadiska nejde o dlhodobý hmotný majetok, ale o výrobky (zásoby). Aj samotné

201

LISTÁREŇ obstaranie rodinného domu odplatným spôsobom sa účtuje ako nákup služieb na ťarchu účtu 518 – Ostatné služby (MD 518 / D 321), ktoré sa následne zahrnú do nedokončenej výroby zápisom na ťarchu účtu 121 – Nedokončená výroba a v prospech účtu 611 – Zmena stavu nedokončenej výroby. Obdobne sa účtujú aj ostatné náklady súvisiace s rekonštrukciou. Po ukončení rekonštrukcie, t. j. po kolaudácii, sa účtuje zníženie nedokončenej výroby zápisom MD 611 / D 121 a súčasne zvýšenie hotových výrobkov zápisom MD 123 / D 613. Pozemky sa účtujú na účte 031 – Pozemky. Kúpa pozemku sa teda účtuje zápisom MD 031 / D 321. K bodu 2 Vystavenú faktúru za predané byty spoločnosť zaúčtuje o ako zníženie stavu hotových výrobkov, a to zápisom MD 613 / D 123 a o ako pohľadávku voči kupujúcemu, t. j. vykoná zápis MD 311 / D 601, 343. Predaj zastavaného pozemku spoločnosť zaúčtuje ako o úbytok pozemkov zápisom v prospech účtu 031 – Pozemky a na ťarchu účtu 541 – Zostatková cena predaného dlhodobého nehmotného a hmotného majetku a o ako pohľadávku voči kupujúcemu, t. j. vykoná zápis MD 311 / D 641, 343. K bodu 3 Na účely zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov miesto dodania tovaru (t. j. domu, resp. bytov) je v SR. Z toho dôvodu sa pri predaji uplatní daňový režim v zmysle zákona o DPH platného v SR. Predávajúci je povinný uplatniť daň, ak nejde o oslobodený predaj. Oslobodené od DPH je dodanie stavby alebo jej časti vrátane dodania stavebného pozemku, na ktorom stavba stojí, ak je dodanie uskutočnené po piatich rokoch od prvej kolaudácie stavby alebo jej časti, na základe ktorej bolo povolené užívanie stavby alebo jej časti, alebo po piatich rokoch odo dňa začatia prvého užívania stavby alebo jej časti. Platiteľ sa môže rozhodnúť, že dodanie uvedenej nehnuteľnosti nebude oslobodené od dane. Byty a nebytové priestory sa na účely oslobodenia od dane podľa predchádzajúcej vety považujú za časť stavby. To znamená, že aj dodanie bytov sa považuje za dodanie stavby. Aj pri predaji zrekonštruovanej stavby (časti stavby) sa na účely oslobodenia berie do úvahy päťročné obdobie od prvej kolaudácie stavby alebo od prvého začatia užívania stavby, t. j. kolaudácia po rekonštrukcii stavby nie je rozhodujúcim faktorom. Uvedené sa v danom prípade vzťahuje aj na predávané byty. Ak spoločnosť predá zrekonštruované byty s oslobodením od dane (t. j. po uplynutí päťročnej lehoty od pôvodnej – prvej kolaudácie) a pri rekonštrukcii uplatňovala odpočítanie dane, musí odpočítanú daň vzťahujúcu sa na rekonštrukciu upraviť podľa § 54 zákona o DPH. Aj v prípade, že od pôvodnej kolaudácie uplynula päťročná lehota, spoločnosť sa môže rozhodnúť, že dodanie bytov nebude oslobodené od dane. Spoločnosť predaj bytov zdaní v zmysle § 22 zákona o DPH, pričom nebude upravovať odpočítanú daň podľa § 54 zákona o DPH. DÚPP 6-7/2011

202

Vy sa pýtate – my odpovedáme K bodu 4 Ak daňovník na účely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov uplatní paušálne výdavky, v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky daňové výdavky daňovníka okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je daňovník povinný platiť. Toto poistné a príspevky si môže daňovník uplatniť vo výdavkoch v preukázanej výške. Teda daňové výdavky tvorí súčet sumy 60 % z príjmov a sumy poistného a príspevkov. Pod pojmom poistné a príspevky sa rozumie poistné na verejné zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, poistné na sociálne zabezpečenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu alebo poistné a príspevky na zahraničné poistenie rovnakého druhu. Ak sa daňovník dobrovoľne prihlásil na nemocenské poistenie, potom je povinný toto poistné platiť. Sme toho názoru, že potom aj toto poistné sa zahrnie do daňových výdavkov v preukázanej výške.

( Otázka č. 18:

Príspevky zo sociálneho fondu a platenie poistného na zdravotné a sociálne poistenie

V decembri 2010 zamestnávateľ poskytol svojim zamestnancom relaxačné poukážky, ktoré boli financované z prostriedkov sociálneho fondu. Vstupuje nepeňažný príjem poskytnutý zo sociálneho fondu do vymeriavacieho základu na zdravotné a sociálne poistenie? Je nevyhnutné, aby bol zápis o poskytnutí poukážky uvedený na mzdovom liste a výplatnej páske?

Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov okrem iného zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk, môže prispievať do sociálneho fondu prídelmi z použiteľného zisku. Podľa § 138 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a § 13 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení platných a účinných do konca roka 2010 sa do vymeriavacieho základu zamestnanca nezahŕňali okrem iného aj príspevky zo sociálneho fondu a plnenia poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení, okrem podielu na zisku vyplateného obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní. Ak bol zamestnancom do konca roka 2010 poskytnutý nepeňažný príjem zo sociálneho fondu vo forme relaxačných poukážok, bolo potrebné ho započítať do zdaniteľného príjmu zamestnanca [§ 5 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov]. Preddavky na zdravotné poistenie a poistné na sociálne poistenie sa z takéhoto plnenia neplatili. Upozorňujeme, že od 1. 1. 2011 sa poistné na zdravotné a sociálne poistenie vzťahuje už aj na príspevky poskytované zo sociálneho fondu s výnimkou príspevkov poskytnutých na:

203

LISTÁREŇ o

doškoľovanie zamestnancov, o ošatenie zamestnancov, o stravu poskytovanú zamestnávateľom zamestnancovi, o stravovanie vo forme finančných príspevkov (len u zamestnancov, ktorí predložili zamestnávateľovi lekárske potvrdenie, že zo zdravotných dôvodov nemôžu využiť žiadny zo spôsobov stravovania zabezpečených zamestnávateľom), o nealkoholické nápoje poskytované zamestnancom na spotrebu na pracovisku, o použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia (vo vlastníctve zamestnávateľa alebo zmluvne prenajatého) poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný v zmysle § 39 ods. 1 a 4 zákona o dani z príjmov viesť pre zamestnancov mzdové listy, výplatné listiny vrátane ich rekapitulácie za každý kalendárny mesiac aj za celé zdaňovacie obdobie. Mzdový list musí na daňové účely obsahovať okrem iného aj úhrn vyplatených zdaniteľných miezd za každý kalendárny mesiac bez ohľadu na to, či ide o peňažné plnenie alebo o nepeňažné plnenie. Ak zamestnávateľ nevedie pre zamestnancov, ktorí poberajú len nepeňažné príjmy, mzdové listy (výnimka zákona), je povinný viesť evidenciu (zoznam) obsahujúcu meno a priezvisko zamestnanca, a to aj predchádzajúce, jeho rodné číslo, adresu trvalého pobytu, údaj o trvaní pracovnej činnosti a úhrn nepeňažných príjmov.

( Otázka č. 19:

Zmena sadzby DPH

Účtovná jednotka, ktorá účtuje v sústave podvojného účtovníctva, prijala v roku 2010 zálohu na tovar. Do 15 dní vystavila k prijatej platbe daňový doklad s 19 % sadzbou DPH. Tovar, ktorého sa záloha týkala, účtovná jednotka dostala a následne dodala zákazníkovi až v roku 2011. S akou sadzbou dane z pridanej hodnoty má vystaviť vyúčtovaciu faktúru?

S účinnosťou od 1. 1. 2011 vstúpil do platnosti zákon č. 490/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Touto novelou sa zvýšila sadzba dane z doterajších 19 % na 20 %. Zároveň bol do § 27 zákona doplnený odsek č. 3, ktorý znie: „Pri zmene sadzby dane sa použije pri každom vzniku daňovej povinnosti sadzba dane platná v deň vzniku daňovej povinnosti“. Dňom vzniku daňovej povinnosti je v tomto prípade deň prijatia platby. Platba bola prijatá v roku 2010, kedy platila 19 % sadzba dane. Ak po dodaní tovaru v roku 2011 nedošlo k zmene celkovej ceny za tovar, z hľadiska dane z pridanej hodnoty platiteľ nemá povinnosť vystavovať „vyúčtovaciu faktúru“, pretože nedošlo k zmene základu dane a tým ani k zmene daňovej povinnosti. DÚPP 6-7/2011

204

Vy sa pýtate – my odpovedáme Výsledkom vyúčtovacej faktúry môže byť: a) k úhrade nula – ak platiteľ aj v tomto prípade vystaví vyúčtovaciu faktúru, vtedy sa základ dane a v tom období platná 19 % DPH uvádza na faktúre len informatívne, ako aj dátum dodania, ktorý ostáva pôvodný, teda december 2010. Odberateľ, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, si nemôže druhýkrát uplatniť z tohto dokladu odpočítanie dane, b) nedoplatok – základom dane bude rozdiel medzi zálohou a celkovou cenou tovaru. Platiteľ uplatní 20 % DPH, pretože daňová povinnosť z tohto rozdielu vznikla až po dodaní tovaru, čo bolo v roku 2011. Uplatní teda postup podľa § 27 ods. 3 zákona, c) preplatok – na rozdiel sa uplatní 19 % DPH, pretože platiteľ týmto opravuje pôvodnú výšku dane, kedy sa použije sadzba dane platná v čase vzniku daňovej povinnosti pri zdaniteľnom obchode, na ktorý sa oprava základu dane vzťahuje (§ 25 ods. 7 zákona o dani z pridanej hodnoty).

( Otázka č. 20:

Predplatné v jednoduchom účtovníctve

Podnikateľ – fyzická osoba, účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva. V roku 2010 zaplatil predplatné odborného časopisu na rok 2011. Bude zaplatené predplatné daňovým výdavkom roku 2010 alebo je potrebné predplatné časovo rozlíšiť? Je potrebné v jednoduchom účtovníctve zaplatené preddavky časovo rozlišovať?

Predplatné odborného časopisu na rok 2011 zaplatené v roku 2010 je v jednoduchom účtovníctve daňovým výdavkom zdaňovacieho obdobia 2010. V jednoduchom účtovníctve sa účtuje o výdavkoch v tom období, v ktorom boli vynaložené. Podľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov sa pri zisťovaní základu dane u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva vychádza z rozdielu medzi príjmami a výdavkami. Súčasne sa podľa § 17 ods. 2 písm. a) zákona zvýši rozdiel medzi príjmami a výdavkami o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov. Do 31. decembra 2007 podľa § 17 ods. 12 písm. b) dovtedy platného zákona o dani z príjmov platilo, že súčasťou základu dane neboli poskytnuté alebo prijaté preddavky, kým nebola splnená dodávka tovaru, služby alebo iného plnenia, na úhradu ktorých boli tieto preddavky prijaté alebo poskytnuté. Na základe uvedeného sa do 31. 12. 2007 preddavky v jednoduchom účtovníctve zúčtovávali a zahŕňali do základu dane v tom zdaňovacom období, kedy došlo k splneniu dodávky tovaru alebo služby. Týmto ustanovením sa malo zamedziť daňovým únikom, najmä ak išlo o poskytnutie alebo prijatie preddavku medzi subjektmi, ktoré uplatňovali rozdielny spôsob účtovania. Podľa prechodných ustanovení zákona sa o poskytnuté alebo prijaté preddavky,

205

LISTÁREŇ pri ktorých nedošlo k splneniu dodávky tovaru, služby alebo iných plnení, na ktoré boli preddavky poskytnuté alebo prijaté, do skončenia zdaňovacieho obdobia roka 2008, upravil základ dane najneskôr do 31. 12. 2008. Od 1. 1. 2008 bolo pôvodné znenie § 17 ods. 12 písm. b) zákona o dani z príjmov zo zákona vypustené. V súčasnosti sa teda pri preddavkoch postupuje tak, ako to vyplýva z postupov účtovania pre jednoduché účtovníctvo, t. j. poskytnutý alebo prijatý preddavok na tovar, služby alebo iné plnenia bude ovplyvňovať základ dane v čase, keď bude zaplatený alebo prijatý. V jednoduchom účtovníctve sa časovo rozlišuje už len nájomné zaplatené fyzickej osobe, ktoré sa do daňových výdavkov za príslušné zdaňovacie obdobie v súlade s § 19 ods. 4 zákona o dani z príjmov uzná najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie. Nájomné zaplatené právnickej osobe sa časovo nerozlišuje. Ak fyzická osoba účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva zaplatí právnickej osobe nájomné, postupuje sa podľa princípov jednoduchého účtovníctva, t. j. zaplatené nájomné sa časovo nerozlišuje, ale je daňovým výdavkom v plnej výške v tom zdaňovacom období, v ktorom bolo uhradené.

( Otázka č. 21:

Daň z motorových vozidiel

V decembri 2009 daňovník oznámil daňovému úradu, že prestal používať vozidlo na podnikanie 15. 12. 2009. V roku 2010 daň za predmetné vozidlo neplatil, pretože ho nepoužíval na podnikanie. Uvedené vozidlo daňovník nevyradil z evidencie a stále má pridelené evidenčné číslo. V tlači bolo uvedené, že platenie dane je možné obísť vyradením vozidla z evidencie firmy. Tento úkon stojí 6 €. Dopravca musí na úrade odovzdať evidenčné číslo auta. Je uvedený názor správny?

Ustanovenie § 85 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku vymedzuje daňovníka dane z motorových vozidiel. Ustanovenie § 84 zákona č. 582/2004 Z. z. vymedzuje predmet dane. Predmetom dane z motorových vozidiel je motorové vozidlo a prípojné vozidlo kategórie M, N, O, ktoré sa používa na podnikanie v Slovenskej republike (pod pojmom „používanie vozidla na podnikanie“ sa chápe podnikanie podľa § 2 Obchodného zákonníka alebo dosahovanie príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov). Z uvedeného je zrejmé, že pre platenie dane z motorových vozidiel sa vozidlo musí používať na podnikanie, t. j. nie je podmienkou, že vozidlu musí byť odobraté evidenčné číslo (vozidlo sa môže používať na iné účely ako na podnikanie). Ponechanie evidenčného čísla vozidlu nie je podmienkou pre platenie dane z motorových vozidiel. Daňovník postupoval správne, keď v decembri 2009 oznámil daňovému úradu zánik daňovej povinnosti z toho dôvodu, že vozidlo prestal používať na podnikanie. V roku DÚPP 6-7/2011

206

Vy sa pýtate – my odpovedáme 2010, ak nepoužíval vozidlo na podnikanie, nebol povinný oznámiť daňovému úradu nič a ak by v roku 2011 začal používať predmetné vozidlo na podnikanie, tak len oznámi daňovému úradu vznik daňovej povinnosti (do 30 dní odo dňa vzniku daňovej povinnosti).

( Otázka č. 22:

Registračná pokladnica a pokladničná kniha

Účtovná jednotka účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva, platiteľ DPH, podniká od 1. 11. 2010 a vlastní novú registračnú pokladnicu EURO 500. Údajne, podľa pokynov predajcu registračnej pokladnice, daňovník nemusí viesť tržby ERP do zošita, ktorý je súčasťou ERP a nemusí odkladať denné uzávierky. Taktiež už nerobí mesačné uzávierky pokladníc. Aké povinnosti vyplývajú daňovníkovi s používaním ERP EURO 500? Nastali nejaké zmeny?

Podľa zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa rozumie elektronickou registračnou pokladnicou: 1. elektronické registračné zariadenie vybavené prevádzkovou pamäťou, vstavaným registračným programom, fiskálnou pamäťou, zobrazovacím zariadením pre zákazníka, hodinami, klávesnicou s tlačiarňou, ktoré tvoria jeden funkčný celok, 2. počítač s vlastným registračným programom a so samostatnou fiskálnou tlačiarňou. Fiskálnou pamäťou sa rozumie technické zariadenie umožňujúce jednorazový a trvalý zápis údajov z dennej uzávierky. Keďže nová registračná pokladnica ukladá všetky údaje do fiskálnej pamäte a umožňuje na požiadanie vytlačiť potrebné údaje, nie je povinný daňovník viesť tržby ERP do zošita (resp. ako prílohu knihy pokladnice) tak, ako tomu bolo dosiaľ podľa vyhlášky č. 55/1994 Z. z. o spôsobe vedenia evidencie tržieb ERP v znení neskorších predpisov.

( Otázka č. 23:

Účtovanie zľavy

Obchodná spoločnosť (s. r. o) realizuje predaj tovaru. Dodanie tovaru sa fakturuje na konkrétnych odberateľov. V rámci obchodnej siete sú tzv. poradkyne, ktoré aj kupujú tovar a takisto vnášajú do systému nových odberateľov. Dá sa povedať, že si vytvárajú pod sebou istú obchodnú sieť. Jednotliví odberatelia sú motivovaní odmeňovaním (sprostredkovateľská odmena), a to podľa obratu, resp.

207

LISTÁREŇ aktivity svojej siete, ktorú vytvorili. Spoločnosť sa rozhodla podľa výšky sprostredkovateľskej odmeny rozdeliť poradkyne do 2 kategórií: 1. Poradkyňa so sprostredkovateľskou odmenou do 50 € bude mať odmeňovanie riešené formou tovarovej zľavy na dodávateľskej faktúre, t. j. znížením ceny na faktúre pre poradkyňu [zníženie tržieb (-) účtová trieda 6]. 2. Poradkyňa so sprostredkovateľskou odmenou nad 50 € bude fakturovať svoju sprostredkovateľskú odmenu a táto im bude uhrádzaná [zvyšovanie nákladov (+) účtová trieda 5]. Pri tej istej aktivite zo strany poradkyne je spôsob realizácie odmeňovania rozdielny. Je uvedená metóda správna z hľadiska účtovníctva a zákona o dani z príjmov?

Z hľadiska účtovného Postup popísaný v otázke z pohľadu účtovného považujeme za správny. Zároveň uvádzame ustanovenia z postupov účtovania pre podnikateľov, ktoré danú problematiku riešia u dodávateľa aj u odberateľa. Účtovanie zľavy z ceny u odberateľa Podľa § 22 ods. 6 postupov účtovania súčasťou ocenenia zásob sú zľavy z ceny. Zľava z ceny poskytnutá k už predaným alebo spotrebovaným zásobám sa účtuje ako zníženie nákladov na predané alebo spotrebované zásoby. Za zľavu z ceny sa nepovažuje nepeňažné dodanie iného druhu, ako je prijatý tovar, výrobok alebo služba, ktorý sa účtuje podľa § 33 ods. 4 alebo podľa § 78 ods. 4 postupov účtovania. Podľa § 33 ods. 4 postupov účtovania sa dlhodobý nehmotný majetok a dlhodobý hmotný majetok nadobudnutý bezodplatne účtuje na ťarchu účtu účtovej skupiny 04 – Obstaranie dlhodobého majetku so súvzťažným zápisom v prospech účtu 384 – Výnosy budúcich období a účet časového rozlíšenia sa rozpúšťa do výnosov vo vecnej a časovej súvislosti so zaúčtovaním odpisov rovnakým spôsobom ako v § 56 ods. 12 postupov účtovania (dotácie na obstaranie dlhodobého majetku sa rozpúšťajú do výnosov v časovej a vecnej súvislosti so zaúčtovaním odpisov z dlhodobého hmotného majetku, na obstaranie ktorého bola dotácia poskytnutá, od doby zaradenia tohto majetku do užívania). Bezodplatne nadobudnutý dlhodobý hmotný majetok, o ktorom sa účtuje v účtovej skupine 03, sa účtuje so súvzťažným zápisom v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti. Podľa § 78 ods. 4 postupov účtovania v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti sa účtuje bezodplatne nadobudnutý majetok so súvzťažným zápisom na ťarchu vecne príslušného účtu majetku. Účtovanie zľavy z ceny u dodávateľa Podľa § 74 ods. 2 postupov účtovania zľava z ceny je súčasťou tržieb a účtuje sa ako zníženie ceny za účelom poskytnutia zvýhodnených podmienok pre odberateľa, DÚPP 6-7/2011

208

Vy sa pýtate – my odpovedáme napríklad zľava z ceny za odobraté množstvo, zľava z ceny z dôvodu urýchlenej platby, zľava z ceny z dôvodu podieľania sa na reklame výrobku, tovaru alebo služby. Za zľavu z ceny sa nepovažuje nepeňažné dodanie iného druhu, ako je poskytovaný tovar, výrobok alebo služba, napríklad tovar zdarma, a prezentačné akcie. Vyfakturovaná sprostredkovateľská odmena je u odberateľa nákladom, ktorý sa účtuje na ťarchu účtu 518 – Ostatné služby a v prospech účtu 321 – Dodávatelia. U dodávateľa služby je táto sprostredkovateľská odmena výnos, ktorý sa účtuje v prospech účtu 602 – Tržby z predaja služieb a na ťarchu účtu 311 – Odberatelia. Z hľadiska dane z príjmov K bodu 1 Keďže zľava z ceny je súčasťou tržieb (účtuje sa ako zníženie ceny za účelom poskytnutia zvýhodnených podmienok pre odberateľa), je aj súčasťou základu dane, a to v súlade s § 17 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. K bodu 2 Vyfakturovaná sprostredkovateľská odmena fyzickou osobou zúčtovaná na účte 518 je uznaným daňovým výdavkom až po zaplatení. Vyplýva to z § 19 ods. 4 zákona o dani z príjmov, podľa ktorého odplaty (provízie) za sprostredkovanie, a to aj ak ide o sprostredkovanie na základe mandátnych zmlúv alebo podobných zmlúv, uhrádzané fyzickej osobe sa zahrnú do daňových výdavkov v zdaňovacom období, v ktorom boli zaplatené.

( Otázka č. 24:

Prenájom spoločnej nehnuteľnosti

Dve fyzické osoby vlastnia spolu nehnuteľnosť v rovnakom pomere. Časť nehnuteľnosti prenajímajú. Všetky nájomné zmluvy sú uzatvorené len s jedným spoluvlastníkom, ktorý si zároveň do daňových výdavkov uplatňuje odpisy budovy. Je možné príjmy z prenájmu a tiež daňové výdavky rozdeliť medzi obidvoch vlastníkov?

Áno, postup uvedený v otázke je možný. Vyplýva to z § 10 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Podľa tohto príjmy dosiahnuté spoločne dvoma alebo viacerými daňovníkmi z dôvodu spoluvlastníctva k veci alebo zo spoločných práv a spoločné výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie sa zahŕňajú do základu dane jednotlivých daňovníkov podľa ich spoluvlastníckych podielov, ak nie je právnym predpisom ustanovený alebo účastníkmi dohodnutý iný podiel. Spoluvlastníci si príjem z prenájmu nehnuteľnosti, ako aj daňové výdavky môžu rozdeliť v pomere podľa spoluvlastníckych podielov alebo podľa vzájomnej dohody.

209

LISTÁREŇ Pri príjmoch z prenájmu nehnuteľností si daňovník môže uplatniť výdavky buď v preukázateľnej výške podľa § 19 zákona o dani z príjmov, alebo výdavky v paušálnej výške 40 % z úhrnu týchto príjmov podľa § 6 ods. 10 tohto zákona. Daňovník s príjmami z prenájmu nehnuteľností môže tiež využiť oslobodenie od dane z príjmov podľa § 9 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov, a to až do výšky päťnásobku sumy životného minima. Pre zdaňovacie obdobie roku 2010 je to suma 925,95 €; pre zdaňovacie obdobie roku 2011 je suma 500 €.

( Otázka č. 25:

Fakturácia medzi manželmi

Manželka (v súčasnosti platiteľka DPH) podniká od roku 2008, manžel podniká od roku 2010 a nie je platiteľom DPH. 1. Môže manželka predať svojmu manželovi niektoré stroje a zariadenia, ktoré mala zahrnuté v obchodnom majetku? 2. Je takáto možnosť vzhľadom na bezpodielové spoluvlastníctvo manželov?

Jeden z manželov alebo obaja manželia môžu podnikať aj pri štandardnom bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Žiadny právny predpis nezakazuje fakturáciu medzi manželmi, ak sú podnikateľmi, a to aj v prípade štandardného bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pokiaľ obaja manželia sú podnikateľmi, je nutné ich považovať za samostatných daňovníkov v zmysle zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Zároveň sa považujú za samostatné zdaniteľné osoby v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Na účely zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov sa podnikajúci manželia považujú za samostatné účtovné jednotky. Presuny obchodného majetku z jednej účtovnej jednotky do majetku druhej účtovnej jednotky sa musia, samozrejme, zaznamenať v účtovníctve oboch manželov. Naopak, pokiaľ by fakturácia vykonaných dodávok tovarov a služieb medzi podnikajúcimi manželmi nebola vykonaná, účtovníctvo by nebolo verné a pravdivé. V prípade, že manželia by nemohli medzi sebou obchodovať, ak obaja podnikajú samostatne, išlo by o diskrimináciu. Pokiaľ manželka je platiteľkou DPH, fakturuje manželovi predané stroje a zariadenia s DPH bez ohľadu na skutočnosť, či pri ich obstaraní bola alebo nebola platiteľkou DPH.

( Otázka č. 26:

Stavebné práce

FO – SZČO zo SR – neplatiteľ DPH, bude vykonávať pomocné stavebné práce, výkopové práce, montážne práce, poskytovanie pracovníkov, dovoz a odvoz DÚPP 6-7/2011

210

Vy sa pýtate – my odpovedáme pracovníkov na pracovisko žiadateľa, a to na území SR. Objednávateľ prác je s. r. o. z ČR registrovaná pre daň v ČR. Práce sa budú vykonávať na výstavbe solárnych systémov na území SR pre konečného odberateľa. Je povinná FO – SZČO, registrovať sa za platiteľa DPH, keď služby budú vykonávané na nehnuteľnosti v SR? Vlastníkom nehnuteľnosti nie je česká firma, ktorá si objednala pomocné práce aj poskytnutie niekoľkých pracovníkov od FO zo SR. Česká firma len vykonáva svoje služby – elektromontážne práce pre zabudované solárne systémy pre konečného odberateľa. Ako bude potom vyzerať fakturácia FO – zatiaľ neplatiteľa – pre objednávateľa, českú s. r. o., za práce a služby vykonané v SR?

Fyzickej osobe – SZČO, t. j. na účely zákona o DPH zdaniteľnej osobe, môže vzniknúť registračná povinnosť v SR, ak uskutočňuje zdaniteľné obchody (dodanie tovarov a dodanie služieb), pričom z týchto dodávok: o dosiahne obrat za 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov vo výške 49 790 € – vyplýva to z § 4 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, alebo o je dodávateľom, resp. príjemcom služby pre zdaniteľnú osobu z iného členského štátu, pri ktorej sa miesto dodania určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH – vyplýva to z § 7a zákona o DPH (v tomto prípade nie je rozhodujúca výška obratu). Pre stanovenie toho, či je uvedená FO povinná sa v SR registrovať pre DPH, je teda podstatné určiť miesto dodania služieb, ktoré poskytuje pre českého odberateľa. Pri uvedených stavebných, výkopových, montážnych prácach súvisiacich s nehnuteľnosťou sa miesto dodania určí podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH – t. j. nachádza sa tam, kde sa nachádza samotná nehnuteľnosť, ku ktorej sa tieto práce vzťahujú. Miesto dodania služieb, ktoré poskytuje FO, sa teda neurčí podľa § 15 ods. 1 zákona, čo znamená, že FO nevzniká povinnosť registrovať sa podľa § 7a. V predmetnom prípade je síce miesto dodania uvedených prác v SR, ale pokiaľ FO nedosiahla obrat vo výške 49 790 €, nie je povinná sa registrovať na DPH (registrácia podľa § 4 zákona o DPH). Pretože FO je neplatiteľ DPH, vyhotoví faktúru pre českú firmu bez DPH. Slovenská FO sa však môže registrovať pre DPH dobrovoľne – umožňuje to ustanovenie § 4 ods. 4 zákona o DPH, teda bez toho, aby dosiahla obrat pre registráciu. V prípade takejto dobrovoľnej registrácie by vyhotovila pre českú firmu faktúru s DPH. V prípade českej firmy, ktorá uskutočňuje dodanie služby – tiež sú to práce, ktoré sa vzťahujú k nehnuteľnosti v SR, t. j. uskutočňuje činnosť, ktorá je predmetom DPH v SR, platí podľa § 5 ods. 1 zákona o DPH povinnosť registrácie v SR. Ide o registráciu,

211

LISTÁREŇ ktorá sa vzťahuje na zahraničné osoby, ktoré na území SR nemajú miesto podnikania ani prevádzkareň (nie sú v SR etablované), ale uskutočnili v SR činnosť, ktorá je tu predmetom DPH. Registráciu je povinná česká firma vykonať na Daňovom úrade Bratislava I, a to ešte predtým, ako dodá predmetné práce. Faktúru pre konečného odberateľa potom vyhotoví so slovenskou DPH. To znamená, že pre českú firmu by bolo výhodnejšie, ak by slovenská FO, ktorá jej dodáva služby, bola v SR tiež platiteľom DPH (na základe dobrovoľnej registrácie), teda by fakturovala svoje práce s DPH, pretože túto DPH by si česká firma (tiež platiteľ DPH v SR) mohla odpočítať v rámci svojho daňového priznania podaného v SR.

( Otázka č. 27:

Dodanie tovaru na prepracovanie v inom štáte EÚ

Slovenská spoločnosť, platiteľ DPH, nakupuje v Maďarsku materiál (žulové a iné kvádre) na výrobu náhrobných kameňov. Spracováva ich v Maďarsku, a potom na základe objednávok ich predáva buď maďarským, alebo slovenským klientom. Na kamenné kvádre, ktoré nakupuje od platiteľa DPH v Maďarsku, dostáva faktúry bez DPH. Na Slovensku tieto faktúry „samozdaňuje“. Spracovaný kameň (v Maďarsku) dovezie pre slovenského klienta, vystavuje faktúru s DPH. Je správny postup, že spracovaný kameň (v Maďarsku) pre maďarského klienta fakturuje bez DPH, pretože tovar a služby predáva platiteľovi DPH? Pretože slovenská spoločnosť má miesto dodania týchto kameňov v Maďarsku, mala by sa registrovať ako platiteľ DPH aj v Maďarsku? Aký vplyv v praxi to má na slovenské účtovanie DPH tejto slovenskej spoločnosti? Aké povinnosti má potom v Maďarsku?

V danom prípade je podstatná skutočnosť, že nakúpený materiál v Maďarsku nie je hneď premiestnený do SR, ale zostáva v Maďarsku, kde je spracovávaný, t. j. sú na ňom vykonávané určité operácie, až následne je buď premiestnený do SR, alebo priamo predaný v Maďarsku. Na základe tejto skutočnosti potom neboli splnené podmienky pre oslobodenie od DPH pri dodaní kameňa maďarským dodávateľom, pretože nemôže preukázať, že kameň (tovar) bol fyzicky prepravený z Maďarska do SR. Jeho dodanie malo byť teda zdanené maďarskou DPH. Skutočnosť, že hneď po predaji kameňa slovenská spoločnosť nebude vykonávať jeho premiestnenie do SR, však mala byť oznámená touto slovenskou spoločnosťou dodávateľovi. Pokiaľ bol už opracovaný kameň premiestnený do SR, znamená to, že ide už o iný tovar. Pre slovenskú spoločnosť to znamená, že DÚPP 6-7/2011

212

Vy sa pýtate – my odpovedáme uskutočňuje dodanie tovaru z Maďarska do SR, t. j. v Maďarsku má predmet DPH (dodanie tovaru), čo znamená, že sa mala v Maďarsku registrovať pre DPH. Následný predaj opracovaného kameňa do SR, pokiaľ by odberateľ v SR bol platiteľom DPH, by bol oslobodený od dane – to by uviedla spoločnosť v daňovom priznaní podanom v Maďarsku. Zároveň má povinnosť vyhotoviť súhrnný výkaz. Slovenský platiteľ – odberateľ, vykoná samozdanenie tohto tovaru v SR. Ak by zákazník v SR nebol identifikovaný pre DPH (nemá pridelené IČ DPH v SR), potom musí dodanie tohto tovaru byť zdanené maďarskou DPH. Rovnako tá skutočnosť, že slovenská spoločnosť vykonáva predaj opracovaného kameňa (t. j. už iného tovaru, ako pôvodne kúpila od maďarského dodávateľa) maďarským odberateľom, znamená, že z hľadiska DPH slovenská spoločnosť uskutočňuje dodanie tovaru s miestom dodania v Maďarsku. Aj z titulu týchto predajov jej teda vzniká registračná povinnosť v Maďarsku. Slovenská spoločnosť pri uskutočňovaní uvedených aktivít s miestom dodania tovaru z Maďarska je z hľadiska DPH povinná postupovať v zmysle maďarského zákona o DPH, ktorý stanovuje lehoty pre registráciu, postup registrácie, finančný úrad, kde sú registrovaní zahraniční podnikatelia a pod. Princípy dodania tovaru z jedného členského štátu do druhého, určenie miesta dodania a miesta nadobudnutia tovaru, tak ako boli už uvedené, sú rovnaké vo všetkých členských štátoch a sú záväzné, pretože to vyplýva zo smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH. V maďarskom zákone o DPH sú tieto princípy rovnaké ako v ustanoveniach slovenského zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH (§ 2, § 5, § 11, § 13, § 43).

( Otázka č. 28:

Účtovanie spotového obchodu

Obchodná spoločnosť dňa 7. 7. 2010 dohodla s bankou spotový obchod HUF/USD, t. j. konverzia forintov (230 000 000) na doláre, pri spotovom kurze 225,00. Obchod sa zrealizoval v ten istý deň. Ako má spoločnosť účtovať o tomto obchode? Aké kurzy má pri účtovaní použiť? Vzniká kurzový rozdiel alebo zisk (strata) z tohto obchodu? Hodnota 230 000 000 forintov je evidovaná v účtovníctve vo výške 809 859,15 €.

Ak zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov neustanovuje inak, majetok a záväzky vyjadrené v cudzej mene prepočítava účtovná jednotka na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu. V danom prípade je to kurz zo dňa 6. 7. 2010: o HUF 284,85 o USD 1,2579

213

LISTÁREŇ Účtovanie: Účtovný prípad

EUR

USD

HUF

7. 7. 2010 1

Výpis z HUF účtu

807 442,51

Výpis z USD účtu

812 641,88

Rozdiel

230 000 000,00 1 022 222,22

261

221 Ft

221 $

261

668

5 199,37

Spoločnosť pri účtovnom zápise č. 1 použije kurz ECB 284,85. Pri účtovnom zápise č. 2 použije kurz ECB 1,2579. Rozdiel vzniknutý na účte 261 zúčtuje ako výnos z tohto spotového obchodu. Rozdiel v eurách vyplývajúci z ocenenia HUF (rozdiel medzi účtovným stavom a kurzom pri predaji), t. j. 2 416,64 € predstavuje kurzovú stratu (809 859,15 - 807 442,51), ktorú spoločnosť zaúčtuje zápisom MD 563 D 221(Ft). Celý tento účtovný prípad môže spoločnosť zaúčtovať aj zjednodušene, pričom výsledok z tohto obchodu bude rovnaký: Účtovný prípad

EUR

USD

HUF

7. 7. 2010 1

Výpis z HUF účtu

809 859,15

Výpis z USD účtu

812 641,88

Rozdiel

( Otázka č. 29:

230 000 000,00 1 022 222,22

261

221 Ft

221 €

261

668

2 782,73

Účtovanie forwardových obchodov

Ako má účtovná jednotka účtovať o forwardových obchodoch?

Derivát ako finančný nástroj je právny vzťah, na základe ktorého vzniká finančné aktívum jednej zmluvnej strany a finančný záväzok druhej zmluvnej strany. Tieto obchody sa označujú ako deriváty z toho dôvodu, že ich hodnota sa odvodzuje (derivuje) od kurzu určitého aktíva, napr. akcie, akciového indexu, meny, komodity apod. Forward je najstarším typom derivátov. Predstavuje záväzok kupujúceho kúpiť určité predmetné aktívum (napr. cudziu menu) k dohodnutému dňu za vopred stanovenú cenu (realizačnú cenu). Dohoda (zmluva) je záväzná pre obe strany, preto aj predávajúci musí predať aktívum. Podmienky zmluvy sú špecifické, jedinečné pre každý jednotlivý obchod.

Príklad: Účtovná jednotka dňa 8. januára 2010 zinkasovala na devízový účet pohľadávku v sume 1 mil. USD, čo v eurách predstavuje sumu 699 105,15 (kurz ECB zo dňa DÚPP 6-7/2011

214

Vy sa pýtate – my odpovedáme 7. januára 2010 – 1,4304). Dňa 12. januára 2010 účtovná jednotka uzavrela s bankou zmluvu, v ktorej sa zaviazala, že dňa 12. apríla 2010 banke predá 1 000 000 USD za kurz 1,400. Dňa 12. januára 2010 účtovná jednotka na podsúvahovom účte poznamená záväzok na predaj 1 000 000 USD. Podľa § 24 ods. 3 a 4 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov vyplýva, že pri kúpe a predaji cudzej meny za menu euro použije účtovná jednotka kurz, za ktorý boli tieto hodnoty nakúpené alebo predané. Nie je podstatné, kedy sa účtovná jednotka dohodla na kúpe alebo predaji cudzej meny. V danom prípade to bude kurz 1,400. Účtovanie 12. apríla 2010 teda bude nasledovné: Účtovný prípad

EUR

USD

12. 4. 2010 1

Výpis z USD účtu

714 285,71

Výpis z EUR účtu

714 285,71

1 000 000,00

261

221 $

221 €

261

Rozdiel v eurách vyplývajúci z ocenenia USD (rozdiel medzi účtovným stavom a kurzom pri predaji), t. j. 15 180,56 € predstavuje zisk (699 105,15 - 714 285,71), ktorý spoločnosť zaúčtuje zápisom MD 221($) a D 667. Celý tento účtovný prípad môže účtovná jednotka zaúčtovať aj zjednodušene, pričom výsledok z tohto obchodu bude rovnaký: Účtovný prípad

EUR

USD

12. 4. 2010 1

Výpis z USD účtu

699 105,15

Výpis z EUR účtu

Rozdiel

1 000 000,00

261

221 $

714 285,71

221 €

261

15 180,56

261

667

Zároveň účtovná jednotka na podsúvahovom účte odúčtuje záväzok na predaj USD.

( Otázka č. 30:

Obec a cestovné náhrady

Obec vysiela do zahraničia na nadviazanie spolupráce svojich poslancov obecného zastupiteľstva a podnikateľov obce. 1. Vzťahuje sa ustanovenie § 2 ods. 2 písm. a) až c) zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov aj na subjekty verejnej správy, napr. na obec? 2. Má obec povinnosť preplatiť poslancom stravné? Ak áno, o ktoré konkrétne ustanovenie zákona o cestovných náhradách sa má oprieť? Musí sa stravné dohodnúť v nejakej zmluve alebo postačuje to len vyznačiť na cestovnom príkaze?

215

LISTÁREŇ 3. Má obec povinnosť preplatiť podnikateľom stravné? Ak áno, o ktoré konkrétne ustanovenie zákona o cestovných náhradách sa má oprieť? Musí sa stravné dohodnúť v nejakej zmluve alebo postačuje to len vyznačiť na cestovnom príkaze?

K bodu 1 Obec je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky; združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt. Zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení výslovne uvádza, že obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami. Z uvedeného vyplýva, že obec je samostatným právnym subjektom a z toho dôvodu sa aj na obec vzťahuje zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov vrátane ustanovenia § 1 ods. 2 písm. a) až c). Na účely tohto zákona obec vystupuje ako zamestnávateľ. K bodu 2 Orgánmi obce sú a) obecné zastupiteľstvo, b) starosta obce. Funkcia poslanca obecného zastupiteľstva je nezlučiteľná s funkciou zamestnanca obce, v ktorej bol zvolený. V zmysle § 1 ods. 2 písm. b) zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov cestovné náhrady sa poskytujú aj osobám, ktoré sú vymenované alebo zvolené do orgánov právnickej osoby a nie sú k právnickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu. Keďže poslanci obecného zastupiteľstva sú osobami zvolenými do orgánu právnickej osoby a funkcia poslanca obecného zastupiteľstva je nezlučiteľná s funkciou zamestnanca obce, to potom znamená, že poslancom obecného zastupiteľstva patrí stravné v zmysle § 1 ods. 2 písm. b) zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov. Poskytovanie stravného na základe citovaného ustanovenia nie je potrebné vopred dohodnúť. Na účely zákona o cestovných náhradách sú poslanci považovaní za zamestnancov obce. K bodu 3 Pokiaľ ide o podnikateľov obce, sme toho názoru, že v danom prípade ich nemožno (z pohľadu obce) zahrnúť medzi osoby podľa § 1 ods. 2 zákona o cestovných náhradách, a to ani podľa písm. c). Predpokladáme, že podnikatelia účasťou na zahraničnej ceste sledujú svoje podnikateľské aktivity, preto tento prípad je potrebné posúdiť tak, že hoci podnikatelia sú na pracovnej ceste, ide o ich bežnú pracovnú cestu súvisiacu s podnikaním – uplatnia postup podľa § 19 ods. 2 písm. d) alebo e) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. DÚPP 6-7/2011

216

Vy sa pýtate – my odpovedáme Za predpokladu, že táto pracovná cesta podnikateľov obce nesúvisí s ich podnikateľskou činnosťou (len pre záujmy obce), potom medzi obcou a podnikateľmi jednoznačne dochádza k právnemu vzťahu, t. j. na účely zákona o cestovných náhradách budú podnikatelia s obcou „v inom právnom vzťahu“. To znamená, že v danom prípade podnikatelia nie sú z pohľadu obce osobami podľa § 1 ods. 2 písm. a) až c) zákona o cestovných náhradách.

( Otázka č. 31:

Dodanie náhradných dielov

Platiteľ DPH v SR poskytuje služby (montáž plastových výrobkov – skladanie zdravotníckych pier) obchodnému partnerovi – platiteľovi DPH v Nemecku, ktorý je zároveň aj spoločníkom slovenskej firmy. Obchodný partner presunul zo svojej firmy z Nemecka stroje, ktoré používa platiteľ pri montáži výrobkov, tieto stroje nie sú vo vlastníctve slovenskej firmy ani nie sú v prenájme. Slovenská firma má zabezpečiť ich opravu s tým, že nemecký obchodný partner jej náklady – nakúpené náhradné diely, preplatí. Z nákupu náhradných dielov v SR (cena celkom 38,08 €, základ dane 32 €, DPH 6,08 €) si slovenský platiteľ odpočíta DPH 6,08 €, následnú refakturáciu do Nemecka vykoná bez DPH v cene 38,08 €. Je z hľadiska DPH takýto postup správny, keď miesto dodania služby sa určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH? Firma účtuje nasledovne: MD D Nákup náhradných dielov 32,00 € 501 DPH 19 % 6,08 € 343 Spolu 38,08 € 321 DPH si uplatní, je platiteľ DPH. Následne vystaví faktúru do Nemecka na dohodnutú cenu: Prefakturácia hodnoty náhradných dielov 38,08 € MD 311 / D 648... Je tento postup z hľadiska postupov účtovania správny? Je to správne aj z hľadiska dane z príjmov?

Z hľadiska DPH Z uvedených skutočností nevyplýva, že slovenská firma refakturuje nemeckej firme opravu stroja. Slovenská firma kúpila náhradné diely – z hľadiska DPH tovar a tento tovar následne fakturuje vlastníkovi stroja, pričom k preprave tovaru (náhradných dielov) nedochádza, pretože stroj, do ktorého sú náhradné diely montované, sa naďalej nachádza v SR. To znamená, že keď slovenská firma ako platiteľ DPH nakúpila náhradné diely vo svojom mene s tým, že ich následne bude fakturovať vlastníkovi stroja, potom postupovala správne, keď si pri ich nákupe odpočítala DPH vo výške 6,08 €. Následne

217

LISTÁREŇ pri fakturácii náhradných dielov nemeckému partnerovi dochádza k fakturácii za dodanie tovaru, pričom tento tovar nie je fyzicky premiestnený zo SR, teda nedochádza k dodaniu oslobodenému od DPH podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov, ide o dodanie tovaru, pri ktorom vzniká daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH. Preto je potrebné na faktúre pre nemeckého obchodného partnera uplatniť DPH 19 % (t. j. základ dane 32 €, DPH 6,08 €). V danom prípade teda – ako vyplýva z textu faktúr, nedochádza k dodaniu služby a k určeniu miesta dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, ale k nákupu a dodaniu tovaru. Z hľadiska účtovného V § 63 postupov účtovania pre podnikateľov je ustanovené, že v účtovej triede 5 sa účtujú prvotné náklady alebo druhotné náklady. Na jednotlivé účty tejto účtovej triedy sa účtujú účtovné prípady narastajúcim spôsobom od začiatku účtovného obdobia časovo rozlíšené. Ak vo vyúčtovaniach za prijaté služby alebo v nákladoch zaúčtovaných podľa iných účtovných dokladov budú zahrnuté tiež sumy, ktoré nepatria do nákladov účtovnej jednotky, napríklad náklady na súkromné telefonické hovory, prepravné, nájomné, elektrickú energiu, možno pri účtovaní postupovať takto: a) ak sa zistia pred zaúčtovaním príslušných účtovných dokladov nároky, ktoré majú napríklad zamestnanci, spoločníci alebo členovia účtovnej jednotky uhradiť, sumy takých nárokov sa zaúčtujú priamo na príslušné účty v účtovej triede 3 – Zúčtovacie vzťahy, b) ak sa nezistia tieto sumy pred účtovaním príslušných účtovných dokladov, účtujú sa tieto sumy na príslušné účty v účtovej triede 5; o dodatočne prijaté náhrady alebo vyúčtované nároky na ne na účtoch v účtovej triede 3 sa znížia zachytené náklady v účtovej triede 5, c) v účtovných jednotkách, ktoré poskytujú služby, napríklad v cestovných kanceláriách, vo verejnom stravovaní sa v nákladoch v účtovej triede 5 účtujú celé sumy faktúr alebo iných dokladov a tržby za poskytnuté služby sa účtujú v účtovej triede 6. Na základe uvedeného, ak pôjde o náhradu nákladov (prefakturácia) v jednom účtovnom období, účtovná jednotka bude účtovať danú sumu stornom nákladov alebo na stranu Dal príslušného účtu nákladov (501). Ak pôjde o náhradu nákladov z predchádzajúceho účtovného obdobia, účtovať sa bude vo výnosoch (648). Toto účtovanie vyplýva v § 5 ods. 2 postupov účtovania pre podnikateľov (náhrady vynaložených nákladov predchádzajúcich účtovných období sa účtujú do výnosov bežného účtovného obdobia). Ak účtovná jednotka nebude účtovné prípady účtovať do nákladov, faktúru za opravu môže zaúčtovať na stranu Má dať účtu 315 a na stranu Dal účtu 321. Obdržanie finančných prostriedkov potom zaúčtuje na stranu Má dať účtu 211 alebo 221 a na stranu Dal účtu 315, teda náklad, ktorý jej nepatrí, bude účtovať mimo triedy 5 – Náklady. DÚPP 6-7/2011

218

Vy sa pýtate – my odpovedáme Z hľadiska dane z príjmov Keďže správne zaúčtovanie uvedeného prípadu neovplyvňuje výsledok hospodárenia, v súlade s § 17 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov neovplyvňuje ani základ dane.

( Otázka č. 32:

Tlač poukážok ako podpora predaja, účtovanie a DPH

Spoločnosť sa zaoberá predajom tovaru konečnému spotrebiteľovi na území SR. V rámci podpory predaja výrobkov vydala nákupné poukážky s logom firmy s rôznymi nominálnymi hodnotami, ktoré si zákazníci môžu zakúpiť. Poukážky môžu zákazníci použiť na nákup tovaru alebo služieb v sieti predajní spoločnosti podľa vlastného výberu – bez časového ohraničenia. Má spoločnosť predaj poukážky zákazníkovi zdaniť DPH? V prípade, že zdaní predaj poukážky, kedy nastal dátum dodania pre DPH? Ako má spoločnosť účtovať uplatnenie poukážky zákazníkom?

Z hľadiska DPH Predmetom DPH je podľa § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov dodanie tovaru a dodanie služby s miestom dodania v tuzemsku zdaniteľnou osobou za protihodnotu. Zakúpenie nákupnej poukážky zákazníkom ešte nepredstavuje dodanie tovaru ani dodanie služby. Zákazník zaplatí určitú sumu, pričom až neskôr sa rozhodne, čo si za túto platbu vyberie – ktorý konkrétny tovar, resp. službu. To znamená, že prijatie platby vo výške nominálnej hodnoty poukážky spoločnosťou nemožno považovať za dôvod pre vznik daňovej povinnosti z titulu prijatia platby pred dodaním tovaru alebo služby podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH z dôvodu, že v čase prijatia platby nie je zrejmé, na aký konkrétny tovar alebo službu sa platba bude vzťahovať. Spoločnosti vznikne daňová povinnosť až vtedy, keď zákazník poukážku skutočne použije na nákup konkrétneho tovaru alebo služby, t. j. pri odovzdaní tovaru, resp. poskytnutí služby po predložení poukážky. Z hľadiska účtovného Náklad na tlač poukážok sa zúčtuje do nákladov na účet 501, 518 alebo na účet 548. Vyhotovené poukážky bude účtovná jednotka evidovať ako prísne zúčtovateľné tlačivá buď formou analytickej evidencie, v pomocnej evidencii, alebo na podsúvahových účtoch – je na rozhodnutí účtovnej jednotky. „Predaj“ poukážok zákazníkom účtovná jednotka zaúčtuje ako prijatý preddavok: MD 211, 221 / D 324. Zúčtovanie poukážok pri predaji tovaru predložené zákazníkmi namiesto peňazí: MD 315 / D 604, zúčtovanie preddavku: MD 324 / D 315, prípadne priamo: MD 324 / D 604, pokiaľ

219

LISTÁREŇ takúto súvzťažnosť pripustí softvér na vedenie účtovníctva. Neuplatnené poukážky zákazníkmi účtovná jednotka zúčtuje do výnosov: MD 324 / D 648.

( Otázka č. 33:

Cestovné náhrady

Firma – platiteľ DPH, má sídlo v Košiciach, zamestnanca má vysunutého v Bratislave. Každý mesiac sa mu preplatí cesta, ale sú v tom aj faktúry za ubytovanie a cestovné, na ktorých je DPH. Môže si odpočítať DPH? Na faktúrach z hotela je DPH riadne vyčíslená. Na cestovnom lístku za vlak je uvedená hotovosť vrátane DPH a nie je tam vyčíslená DPH samostatne. Môže ju firma sama vyčísliť a odpočítať? Ako to zaúčtovať?

Z hľadiska DPH V predmetnom prípade ide o posúdenie práva na odpočítanie dane v súvislosti s výdavkami na pracovnej ceste zamestnanca uskutočnenej na účely podnikania platiteľa – zamestnávateľa. o Ak ide o výdavky za ubytovanie (ale napr. aj parkovné a podobné náklady) súvisiace s pracovnou cestou, s výnimkou stravovania (ak výdavok nie je zúčtovaný prostredníctvom tzv. cestovného vyúčtovania) – nárok na odpočítanie dane vzniká, ak má zamestnávateľ faktúru (môže byť aj doklad z ERP) vyhotovenú v zmysle § 71 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, a to od iného platiteľa. o Výdavky, ktoré sú zúčtované prostredníctvom vyúčtovania pracovnej cesty v zmysle zákona o cestovných náhradách (teda aj cestovný lístok za vlak), sú výdavkami zamestnanca za tovary a služby, ktoré tretia osoba dodala zamestnancovi. Z uvedeného dôvodu v zmysle ustáleného výkladu nevzniká platiteľovi (zamestnávateľovi) právo na odpočítanie DPH, pretože v tomto prípade ide zo strany zamestnávateľa o náhradu výdavkov zamestnanca za tovary alebo služby, ktoré neboli dodané platiteľovi, ale zamestnancovi. Pre posúdenie odpočtu dane podľa ustálenej judikatúry ESD je potrebné skúmať, či sú splnené podmienky vzniku a rozsahu práva na odpočet DPH, ktorými sú: o plnenie je poskytnuté platiteľovi (v danom prípade zamestnávateľovi) inou zdaniteľnou osobou (iným platiteľom DPH), pričom za zdaniteľnú osobu – platiteľa, sa nepovažuje zamestnanec zdaniteľnej osoby, o platiteľ musí mať faktúru alebo dokument slúžiaci ako faktúra, ktorý mu bol vystavený iným platiteľom. Ak uvedené podmienky nie sú splnené, nemôže si zamestnávateľ uplatniť právo na odpočet DPH. To znamená, že ak je objednávateľom služby alebo tovaru (ktoré sú cestovnými výdavkami) zamestnanec, právo na odpočítanie DPH zamestnávateľovi DÚPP 6-7/2011

220

Vy sa pýtate – my odpovedáme nevzniká, pretože nie sú splnené uvedené podmienky pre odpočítanie dane podľa § 49 až § 51 zákona o DPH. Zamestnávateľ si môže uplatniť právo na odpočet DPH z cestovných výdavkov v prípade, ak je sám zamestnávateľ objednávateľom služby alebo tovaru (t. j. je v právnom vzťahu s poskytovateľom služby alebo dodávateľom tovaru, ktorí sú platiteľmi DPH) a dodávateľ služby alebo tovaru vyhotoví faktúru pre zamestnávateľa. Z hľadiska účtovného Náhrady výdavkov pri tuzemských a zahraničných pracovných cestách poskytované podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách sa účtujú na účte 512 – Cestovné. Ide o náhrady preukázaných výdavkov na dopravu hromadnými dopravnými prostriedkami (autobusy, vlaky, lietadlá) vrátane výdavkov za použitie taxislužby, náhrady nutných vedľajších výdavkov vynaložených na pracovnej ceste (parkovné, telefón, pobytový poplatok), náhrady preukázaných výdavkov za ubytovanie, stravné a vreckové, náhrady za používanie motorových vozidiel zamestnanca vrátane náhrady za spotrebované PHL atď.

( Otázka č. 34:

Predaj kovového šrotu a farebných kovov

Spoločnosť s r. o. – neplatiteľ DPH, realizuje obchody s farebnými kovmi a kovovým šrotom. Obchody sa prevažne realizujú do nečlenských štátov, ale čiastočne aj v tuzemsku a členských štátoch. Ako je to pri predaji farebných kovov – hliník a meď a kovový šrot z pohľadu DPH? Spoločnosť sa chce z dôvodu presiahnutia stanoveného obratu zaregistrovať ako platiteľ DPH. Údajne obchod s predajom kovového šrotu a farebných kovov nepodlieha DPH.

Ak spoločnosť – na účely DPH zdaniteľná osoba, dosiahla obrat vo výške 49 790 € za predchádzajúcich dvanásť kalendárnych mesiacov, vznikla jej podľa § 4 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov registračná povinnosť na DPH. Znamená to, že do 20. dňa nasledujúceho mesiaca po dosiahnutí uvedeného obratu je povinná podať žiadosť o registráciu miestne príslušnému daňovému úradu. Platitelia DPH pri tuzemských obchodoch vo všeobecnosti uplatňujú tzv. bežný režim zdaňovania, pri ktorom pri predaji tovaru a služieb uplatňujú DPH. S účinnosťou od 1. 4. 2009 bol však zavedený tzv. tuzemský prenos daňovej povinnosti (tuzemské sektorové „samozdanenie“), čo znamená, že povinnosť platiť daň je z dodávateľa tovaru prenesená na príjemcu tovaru, ak je platiteľom DPH. Vyplýva to z ustanovenia § 69 ods. 12 zákona o DPH. V tomto ustanovení sa tiež uvádza, čo sa na účely DPH rozumie kovovým odpadom a kovovým šrotom – je to kovový odpad a šrot z výroby alebo z mechanického opracovania kovov a kovové predmety ďalej už nepoužiteľné

221

LISTÁREŇ vzhľadom na ich zlomenie, rozrezanie, opotrebenie alebo z podobných dôvodov – nebude daň odvádzať dodávateľ týchto tovarov alebo služieb v tuzemsku, ale osoba, ktorej bol uvedený tovar predaný. Uvedený prenos daňovej povinnosti (t. j. fakturácia bez DPH) sa teda vzťahuje len na prípady, kedy odberateľom je iný platiteľ DPH v SR a predmetom predaja je kovový odpad a šrot v zmysle uvedenej definície (nevzťahuje sa to teda všeobecne na predaj farebných kovov). V prípade, ak platiteľ dodá uvedený tovar, neuplatní DPH, ale na faktúre je povinný uviesť odkaz na § 69 ods. 12 zákona o DPH alebo na článok 198 ods. 2, alebo článok 199 ods. 1 písm. d) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, alebo informáciu, že osobou povinnou platiť daň je osoba, ktorej je tovar alebo služba dodaná. Prenos daňovej povinnosti (fakturácia bez DPH) sa neuplatní pri predaji kovového odpadu a šrotu neplatiteľom DPH v SR. V takýchto prípadoch – pri predaji, vznikne povinnosť fakturácie s 19 % DPH. V prípade dodania uvedeného tovaru (ale platí to všeobecne na tovar) platiteľom DPH do iných členských štátov dochádza k tzv. intrakomunitárnemu dodaniu tovaru, kedy platí, že dodanie tovaru je oslobodené od DPH v zmysle § 43 zákona o DPH, t. j. na faktúre sa daň neuvedie, zdanenie vykoná platiteľ v inom členskom štáte (ide o prenos daňovej povinnosti do zahraničia). Okrem toho je platiteľ – predávajúci, povinný uviesť takéto dodanie tovaru do súhrnného výkazu [v zmysle § 80 ods. 1 písm. a)]. V prípade dodania tovaru do tretieho štátu – dochádza k vývozu tovaru, platí oslobodenie od DPH podľa § 47 zákona o DPH, t. j. na faktúre sa daň neuvedie. Z uvedeného vyplýva, že na účely správneho postupu uplatnenia DPH je dôležité pri predaji v SR iným platiteľom DPH určiť, či skutočne ide o kovový odpad alebo šrot v zmysle uvedenej definície. Napr. v prípade predaja medi rozdrvenej na medené granule (po získaní z odrezkov z autokáblov) predmetné granule sú z rafinovanej medi – nejde o medený odpad a šrot (vyplýva to z kombinovanej colnej nomenklatúry – Colný sadzobník). Rafinovaná meď uvedenej položky môže byť vo forme granúl, ktoré sú prevažne používané na zlievarenské účely. Nejde o medený odpad a šrot položky HS 7404 a nemožno v danom prípade aplikovať poznámku č. 8 a) k XV. triede, ktorá definuje odpad a šrot XV. triedy. Nie je teda správne konštatovanie, že obchod s predajom kovového šrotu a farebných kovov nepodlieha DPH. Uvedené tovary nie sú vylúčené z predmetu DPH, ako bolo uvedené, môže však z určitých podmienok dôjsť k prenosu daňovej povinnosti z dodávateľa na odberateľa (vtedy na faktúre dodávateľ neuplatní DPH) alebo môže byť dodanie do iného členského štátu alebo do tretieho štátu oslobodené od DPH (na faktúre dodávateľ neuplatní DPH). DÚPP 6-7/2011

222

Kalendár podnikateľa – marec 2011

Kalendár podnikateľa od 1. 3. 2011 do 31. 3. 2011 Vysvetlivky: NP = nemocenské poistenie, DP = dôchodkové poistenie (starobné poistenie a invalidné poistenie) Termín zákonnej povinnosti

Charakteristika zákonnej povinnosti

do 3 dní

Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne pracovný úraz, ktorý si vyžiadal lekárske ošetrenie alebo dočasnú pracovnú neschopnosť. Predložiť pobočke Sociálnej poisťovne evidenciu na účely sociálneho poistenia pri uplatnení nároku na dôchodkovú dávku alebo pri skončení pracovného pomeru. Po 10. dni trvania dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca odstúpiť pobočke tlačivo, ktorým sa preukazuje dočasná pracovná neschopnosť.

do 5 pracovných dní

Po dni vzniku daňovej povinnosti podať colnému úradu daňové priznanie k spotrebnej dani z minerálneho oleja, z vína, z liehu, z tabakových výrobkov, z piva, ak daňová povinnosť nevznikla dňom prevzatia na daňovom území.

do 5 pracovných dní

Po dni vzniku daňovej povinnosti odvod spotrebnej dane z minerálneho oleja, z vína, z liehu, z tabakových výrobkov, z piva, ak daňová povinnosť nevznikla dňom prevzatia na daňovom území.

do 7 dní

Od nadobudnutia nového dopravného prostriedku (§ 11 ods. 12 zákona o DPH) z iného členského štátu podať daňové priznanie k DPH. V rovnakej lehote zaplatiť daň.

do 8. 3. 2011

Odvod preddavku na verejné zdravotné poistenie za február 2011 za samostatne zárobkovo činné osoby uvedené v § 11 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení.

do 8. 3. 2011

Odvod poistného na nemocenské a dôchodkové poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity, ako aj poistného na poistenie v nezamestnanosti dobrovoľne poistenými osobami za február 2011 za samostatne zárobkovo činné osoby.

do 8. 3. 2011

Odvod poistného na dôchodkové poistenie za zamestnancov s nepravidelným príjmom uvedených v § 4 ods. 2, ak boli príjmy vyplatené vo februári 2011.

do 8 dní

Oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu svojho názvu, sídla, bydliska, identifikačného čísla, čísla bankového účtu a zmenu dňa, ktorý je určený na výplatu príjmov.

do 8 dní

Oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu alebo vznik platiteľa poistného, skutočnosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik povinnosti štátu platiť zaňho poistné, zmenu mena, priezviska, rodného čísla a trvalého pobytu, skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia a vrátiť preukaz poistenca, skutočnosti rozhodujúce pre zmenu sadzby poistného.

do 8 dní

Písomne vykázať výšku preddavku na poistné svojej zdravotnej poisťovni pri vzniku povinnosti platiť poistné. Táto povinnosť sa týka aj SZČO, ktoré si splnili povinnosť registrácie na jednotnom kontaktnom mieste pri získaní oprávnenia na podnikanie.

do 8 dní

Poistenec je povinný oznámiť zdravotnej poisťovni vznik skutočností uvedených v § 11 ods. 7 písm. g), j), k), l) zákona o zdravotnom poistení.

do 8 dní

Písomne oznámiť na určenom tlačive vznik platiteľa podľa § 11 ods. 5 zákona.

do 8 pracovných dní

Písomne oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu platiteľa poistného: zamestnávatelia podaním „Oznámenia zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie“ za zamestnancov, ostatní podaním „Oznámenia poistenca/platiteľa poistného“.

223

INFOBLESK Termín zákonnej povinnosti

Charakteristika zákonnej povinnosti

do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného

Písomne oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni skutočnosť, kedy platiteľom poistného začína, resp. prestáva byť štát: zamestnávatelia podaním „Oznámenia zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie“ za zamestnancov, ostatní podaním „Oznámenia poistenca/platiteľa poistného“.

do 8 dní

Prihlásiť sa na NP a DP v pobočke Sociálnej poisťovne, v rovnakej lehote sa z týchto poistení odhlásiť. Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne prerušenie NP a DP. Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne zmenu mena, priezviska, trvalého pobytu a zrušenie povolenia na trvalý pobyt alebo povolenia na prechodný pobyt. Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne zmenu štátu a štát, na ktorého území vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť.

do 8 dní

Prihlásiť sa do registra zamestnávateľov vedeného Sociálnou poisťovňou a v rovnakej lehote sa z registra zamestnávateľov odhlásiť. Oznámiť prerušenie NP, DP a poistenia v nezamestnanosti zamestnanca. Oznámiť Sociálnej poisťovni začiatok a skončenie čerpania materskej a rodičovskej dovolenky. Oznámiť Sociálnej poisťovni zmenu štátu, na území ktorého zamestnanec vykonáva prácu.

do 8 dní

Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne zmenu svojho názvu, sídla a dňa určeného na výplatu príjmov. Oznámiť Sociálnej poisťovni zmenu mena a priezviska zamestnanca. Predkladať Sociálnej poisťovni záznam o pracovnom úraze a výsledky vyšetrovania pracovných úrazov a hlásenia o zistení chorôb z povolania.

pred vznikom poistenia a vznikom pracovnoprávneho vzťahu

Prihlásiť zamestnanca na NP, DP a poistenie v nezamestnanosti (pracovná zmluva) a prihlásiť zamestnanca na účely úrazového a garančného poistenia (dohody) v pobočke Sociálnej poisťovne.

deň nasledujúci po zániku poistenia a po zániku pracovnoprávneho vzťahu

Odhlásiť zamestnanca z poistenia – NP, DP, poistenie v nezamestnanosti (pracovná zmluva) a úrazové, garančné poistenie (dohody) v pobočke Sociálnej poisťovne.

do 8 dní

Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne platobnú neschopnosť zamestnávateľa.

do 10 dní

Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne všetky informácie súvisiace s poskytnutím dávky garančného poistenia. Súčasne predložiť aj potvrdenie o nárokoch zamestnanca z pracovného pomeru.

do 10. 3. 2011

Vystaviť a doručiť zamestnancovi doklad o súhrnných údajoch uvedených na mzdovom liste, ak podáva za rok 2010 daňové priznanie.

do výplatného termínu

Odvod preddavku na verejné zdravotné poistenie plateného zamestnancom a zamestnávateľom z príjmov za február 2011.

do výplatného termínu

Odvod poistného na nemocenské, dôchodkové, úrazové a garančné poistenie, odvod poistného na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity plateného zamestnancom a zamestnávateľom z príjmov za február 2011. Predložiť pobočke SP výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.

do výplatného termínu

Tvorba sociálneho fondu vo výške stanovenej zákonom zo súhrnu hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za mesiac február 2011.

do 5 dní po výplatnom termíne

Prevod finančných prostriedkov sociálneho fondu na osobitný účet (najneskôr do konca kalendárneho mesiaca).

do 5 dní po výplatnom termíne

Odvod preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti zamestnancov z príjmovza február 2011.

DÚPP 6-7/2011

224

Kalendár podnikateľa – marec 2011 Termín zákonnej povinnosti

Charakteristika zákonnej povinnosti

do 15. 3. 2011

Odvod dane z príjmov vyberanej zrážkou z príjmov vyplatených, poukázaných alebo pripísaných v prospech daňovníka vo februári 2011. Oznámenie tejto skutočnosti správcovi dane.

do 15. 3. 2011

Odvod preddavku na zabezpečenie dane v prípade úhrady vykonanej vo februári 2011, v prípade daňovníkov, ktorí nemajú na území SR trvalý pobyt, sídlo ani sa tu obvykle nezdržujú, vo výške sadzby dane podľa § 15. Oznámenie tejto skutočnosti správcovi dane.

do 21. 3. 2011 (namiesto nedele 20. 3. 2011)

Predložiť žiadosť o registráciu platiteľa DPH v prípade, ak obrat za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov dosiahne sumu 49 790 €. Platí pre zdaniteľnú osobu, ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku a ak nemá také miesto, ale má bydlisko v tuzemsku alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava.

pred prijatím služby

Predložiť žiadosť o registráciu platiteľa DPH v prípade, ak zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom, je príjemcom služby, pri ktorej je povinná platiť daň podľa § 69 ods. 3 zákona.

pred dodaním služby

Predložiť žiadosť o registráciu platiteľa DPH v prípade, ak zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom a ktorá má v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, dodáva službu, pri ktorej je miestom dodania podľa § 15 ods. 1 zákona v inom členskom štáte a osobou povinnou platiť daň je príjemca služby.

do 21. 3. 2011 (namiesto nedele 20. 3. 2011)

Podať elektronicky súhrnný výkaz dane z pridanej hodnoty za február 2011 pre platiteľov DPH, ktorí uskutočňujú intrakomunitárne dodávky v rámci Európskej únie, ak hodnota dodaných tovarov v príslušnom štvrťroku a v predchádzajúcich 4 kalendárnych štvrťrokoch presiahla hodnotu 100 000 €. Povinnosť platí od 1. januára 2010 aj pre platiteľa registrovaného podľa § 7 a § 7a zákona č. 222/2004 Z. z.

do 25. 3. 2011

Podať daňové priznanie k DPH za február 2011 (ak je zdaňovacím obdobím kalendárny mesiac). Podáva sa i negatívne daňové priznanie. Platiteľ registrovaný podľa § 5 a § 6 (zahraničná osoba) nie je povinný podať DP, ak mu nevznikla daňová povinnosť alebo právo na odpočítanie dane, s výnimkou platiteľa, ktorý je povinný platiť preddavok na daň pri predaji tovaru na trhovom mieste podľa § 78a.

do 25. 3. 2011

Zaplatiť daňovú povinnosť DPH za február 2011.

posledný pracovný deň predchádzajúci dňu začatia predaja na trhovom mieste

Zaplatiť preddavok na DPH pripadajúcu na tovar predávaný na trhovom mieste vo výške 50 % z dane za príslušné zdaňovacie obdobie, najmenej vo výške 165,97 €.

do 25. 3. 2011

Podať colnému úradu daňové priznanie k spotrebnej dani z minerálneho oleja, z vína, z liehu, z tabakových výrobkov, z piva za február 2011. Podáva sa aj za obdobie, v ktorom nevznikla daňová povinnosť. Ak daňová povinnosť platiteľa spotrebnej dane z minerálneho oleja nepresiahne 33,19 €, nie je povinný predložiť daňové priznanie ani zaplatiť daň (§ 14).

do 25. 3. 2011

Odvod spotrebnej dane z minerálneho oleja, z vína, z liehu, z tabakových výrobkov, z piva za február 2011.

do 25. 3. 2011

Podať daňové priznanie k spotrebnej dani z liehu za február 2011. Prílohou daňového priznania je zoznam pestovateľov s uvedením vyrobeného a skutočne prevzatého množstva liehu, s uvedením dátumu výroby liehu a kópia žiadosti o výrobu destilátu. Zaplatiť spotrebnú daň z liehu za február 2011.

do 25. 3. 2011

Oznámiť elektronicky colnému úradu údaje, o ktorých je povinnosť viesť evidenciu podľa § 44a ods. 15 zákona o spotrebnej dani z liehu.

225

INFOBLESK Termín zákonnej povinnosti

Charakteristika zákonnej povinnosti

do 25. 3. 2011

Podať daňové priznanie colnému úradu k spotrebnej dani z elektriny, z uhlia, zo zemného plynu za február 2011. Ak daňová povinnosť platiteľa spotrebnej dane z elektriny, uhlia a zemného plynu nepresiahne 3,31 €, nie je povinný podať daňové priznanie ani zaplatiť daň, to neplatí, ak daňová povinnosť pri spotrebnej dani z uhlia vznikne podľa § 21 ods. 2 písm. a).

do 25. 3. 2011

Odvod spotrebnej dane z elektriny, z uhlia, zo zemného plynu za február 2011.

do 31. 3. 2011

Výpočet dane a ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti za rok 2010. Termín na priznanie a vyplatenie zamestnaneckej prémie.

do 31. 3. 2011

Odvod poplatku za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou na celkovom počte svojich zamestnancov.

do 31. 3. 2011

Úhrada preddavkov na daň z príjmov právnických osôb (mesačné preddavky) za mesiac marec 2011 vo výške 1/12 poslednej známej daňovej povinnosti pri použití platnej sadzby dane podľa § 15 zákona o dani z príjmov.

do 31. 3. 2011

Úhrada preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb (mesačné preddavky) za mesiac marec 2011 vo výške 1/12 poslednej známej daňovej povinnosti zo základu dane zníženého o nezdaniteľné časti podľa § 11 platné v roku 2011 a pri použití sadzby dane podľa § 15 zákona o dani z príjmov.

do 31. 3. 2011

Úhrada preddavkov na daň z príjmov právnických osôb (štvrťročné preddavky) za 1. štvrťrok 2011 vo výške 1/4 poslednej známej daňovej povinnosti pri použití platnej sadzby dane podľa § 15 zákona o dani z príjmov.

do 31. 3. 2011

Úhrada preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb (štvrťročné preddavky) za 1. štvrťrok 2011 vo výške 1/4 poslednej známej daňovej povinnosti zo základu dane zníženého o nezdaniteľné časti podľa § 11 platné v roku 2011 a pri použití sadzby dane podľa § 15 zákona o dani z príjmov.

do 31. 3. 2011

Podať daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb za rok 2010. Podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2010.

do 31. 3. 2011

Zaplatiť daň z príjmov právnických osôb za rok 2010. Zaplatiť daň z príjmov fyzických osôb za rok 2010.

do 31. 3. 2011

Odvod mesačného preddavku na daň z motorových vozidiel vo výške 1/12 predpokladanej dane, ak celková predpokladaná daň presiahne 8 292 €.

do 31. 3. 2011

Odvod štvrťročného preddavku na daň z motorových vozidiel vo výške 1/4 predpokladanej dane za 1. štvrťrok 2011, ak predpokladaná daň presiahne 660 € a nepresiahne 8 292 €.

do 31. 3. 2011

Termín na vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie za predchádzajúci kalendárny rok 2010.

do 31. 3. 2011

Odvod preddavku na verejné zdravotné poistenie plateného zamestnancom a zamestnávateľom z príjmov za február 2011, ak nie je pevne stanovený termín výplat a boli vyplatené do 31. marca 2011.

do 31. 3. 2011

Odvod poistného na nemocenské, dôchodkové, úrazové a garančné poistenie, odvod poistného na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity plateného zamestnancom a zamestnávateľom z príjmov za február 2011, ak nie je pevne stanovený termín výplat a boli vyplatené do 31. marca 2011.

do 31. 3. 2011

Uhradiť platby za služby verejnosti poskytované STV a Sro, ak sa úhrada platí mesačne. Pre výšku úhrady je rozhodujúci počet zamestnancov k prvému dňu obdobia, za ktoré sa táto úhrada platí.

do 31. 3. 2011

Predloženie hlásenia o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti, o zrazených preddavkoch na daň a o daňovom bonuse za rok 2010.

pred začatím podnikateľskej činnosti

Písomne požiadať colný úrad o vydanie povolenia na predaj (veľkoobchod, maloobchod, ponúkanie na predaj) spotrebiteľského balenia liehu v daňovom voľnom obehu v rámci podnikateľskej činnosti. Colný úrad vydá povolenie do 30 dní od podania žiadosti.

DÚPP 6-7/2011

226

Kalendár podnikateľa – marec 2011 Termín zákonnej povinnosti

Charakteristika zákonnej povinnosti

do 15 dní

Požiadať daňový úrad o registráciu pri vzniku povinnosti zrážať daň z príjmov alebo preddavky na daň, alebo daň z príjmov vyberať.

do 15 dní

Oznámiť daňovému úradu zmenu oznámených a zaregistrovaných údajov, najmä zánik daňovej povinnosti pri niektorej dani.

do 15 dní

Oznámiť daňovému úradu ukončenie podnikania alebo ukončenie poberania príjmov a vrátiť osvedčenie o registrácii.

do 15 dní

Oznámiť správcovi dane uzatvorenie každej zmluvy s daňovým subjektom so sídlom alebo bydliskom v zahraničí, na základe ktorej môže vzniknúť na území SR stála prevádzkareň alebo daňová povinnosť zamestnancov na území SR.

do 15 dní

Oznámiť colnému úradu zmenu údajov v žiadosti o vydanie odberného poukazu na odber vína oslobodeného od dane, povolenia na prevádzkovanie daňového skladu, povolenia prijímať víno z iného členského štátu v pozastavení dane.

do 15 dní

Oznámiť colnému úradu zmenu údajov v žiadosti o vydanie odberného poukazu na odber liehu oslobodeného od dane, povolenia na prevádzkovanie daňového skladu, povolenia prijímať lieh z iného členského štátu v pozastavení dane, zmenu údajov podľa § 44a ods. 7 zákona.

do 15 dní

Oznámiť colnému úradu zmenu údajov uvedených v žiadosti o vydanie povolenia na predaj spotrebiteľského balenia liehu v daňovom voľnom obehu. Ide o zmenu údajov v žiadosti uvedených v § 44 ods. 4 písm. a) a ods. 5 písm. a), b) a c).

do 15 dní

Oznámiť colnému úradu zmenu údajov v žiadosti o vydanie odberného poukazu na odber tabakových výrobkov oslobodených od dane, povolenia na prevádzkovanie daňového skladu, povolenia prijímať tabakové výrobky z iného členského štátu v pozastavení dane.

do 15 dní

Oznámiť colnému úradu zmenu údajov v žiadosti o vydanie odberného poukazu na odber piva oslobodeného od dane, povolenia na prevádzkovanie daňového skladu, povolenia prijímať pivo z iného členského štátu v pozastavení dane.

do 15 dní

Oznámiť colnému úradu nesplnenie podmienok, ktoré určujú malý samostatný pivovar a uplatniť základnú sadzbu dane na pivo uvedené do daňového voľného obehu v kalendárnom roku.

do 15 dní

Splatnosť dane odo dňa nadobudnutia právoplatnosti platobného výmeru: daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za užívanie verejného priestranstva, daň za predajné automaty, daň za nevýherné hracie prístroje, daň za vjazd a zotrvanie motorovým vozidlom v historickej časti mesta, daň za jadrové zariadenie.

do 30 dní

Oznámiť správcovi dane skutočnosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik daňovej povinnosti: daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za užívanie verejného priestranstva, daň za predajné automaty, daň za nevýherné hracie prístroje, daň za vjazd a zotrvanie motorovým vozidlom do historickej časti mesta, daň za jadrové zariadenie, daň z motorových vozidiel [okrem daňovníka podľa § 85 ods. 2 písm. a)].

do 30 dní

Odo dňa získania povolenia alebo oprávnenia na podnikateľskú činnosť alebo od začiatku vykonávania inej zárobkovej činnosti alebo prenajímania nehnuteľnosti registrovať sa u miestne príslušného správcu dane. Oznámiť správcovi dane zriadenie stálej prevádzkarne. Zrušenie prevádzkarne oznámiť do 30 dní pred jej zrušením.

pred nadobudnutím tovaru v hodnote 13 941,45 € bez DPH

Registrácia na platenie dane z intrakomunitárneho nadobudnutia tovaru. Registračná povinnosť na DPH pre povinnú osobu, ak nadobúda v tuzemsku tovar z iného členského štátu. Povinnosť vzniká pred nadobudnutím tovaru, ak celková hodnota tovaru bez dane dosiahne v kalendárnom roku 13 941,45 €.

Kalendár podnikateľa spracovala: Bibiána Špániková, ekonomicko-účtovná poradkyňa

227

INFOBLESK Kurzový lístok ECB – január 2011 Štát

Mena

3. 1.

USA

USD

1,3348 1,3421 1,3213 1,3091 1,2961 1,2903 1,2948 1,2973 1,3199 1,3349 1,3311

Japonsko

JPY

108,7

Bulharsko

BGN

1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558

ČR

CZK

25,088 24,888 24,875

Dánsko

DKK

7,4531 7,4533 7,4527 7,4517 7,4503 7,4494

Izrael

ILS

4,7278 4,7301 4,6814 4,6635

V. Británia

GBP

0,86131 0,85875 0,8483 0,8445 0,8383 0,8318 0,8319 0,83155 0,83575 0,8422 0,8361

Maďarsko

HUF

278,39 275,85 277,05 275,95 277,27 280,42 279,24 275,57 274,61

Litva

LTL

3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528

Lotyšsko

LVL

0,7098 0,7098 0,7063 0,7015 0,7009 0,7006 0,7011 0,7009 0,7012 0,7019 0,7019

Poľsko

PLN

3,9578 3,9403 3,8973 3,8553 3,8768 3,9047 3,8882 3,8425 3,8656

Rumunsko

RON

4,2725 4,2676

Švédsko

SEK

8,937

Švajčiarsko

CHF

1,2465 1,2669 1,2617 1,2677 1,2512 1,2459 1,2538 1,2622 1,2823 1,2915 1,2854

Nórsko

NOK

Chorvátsko

HRK

7,3845 7,3895

Rusko

RUB

40,7891 40,9015 40,4227 40,033 39,8538 39,675 39,5927 39,3615 39,68 40,1143 39,8748

Turecko

TRY

2,0807 2,0744

Austrália

AUD

1,3085 1,3298 1,3215 1,3138

Brazília

BRL

2,2068 2,2192

Kanada

CAD

1,3232

1,2839 1,2784 1,3052

1,33

1,3139

Čína

CNY

8,7959 8,8697 8,7457 8,6748 8,5906 8,5646 8,5716 8,5671 8,7174

8,797

8,7759

Hongkong

HKD

10,3712 10,4253 10,2692 10,1777 10,0738 10,034 10,0702 10,0858 10,2613 10,3796 10,3517

Indonézia

IDR

11979,69 12053,57 11862,2 11778,06 11703,25 11738,82 11756,42 11715,84 11967,43 12030,62 12085,48

India

INR

Južná Kórea

KRW

1500,68 1502,39 1489,33 1466,14 1458,71 1459,3 1455,86 1445,89 1469,15 1493,78 1484,14

Mexiko

MXN

16,4314 16,3642 16,1978 15,9448 15,8369 15,8223 15,8001 15,6831 15,9292 16,25 16,0125

Malajzia

MYR

4,0905 4,1129 4,0565

Nový Zéland

NZD

1,7183 1,7483 1,7281 1,7269 1,7112 1,7011 1,7064 1,7113 1,7153 1,7396 1,7189

Filipíny

PHP

58,436 58,516 57,896 57,496 57,455 57,308

Singapur

SGD

1,7148 1,7244 1,7066 1,6939 1,6824 1,6802 1,6768 1,6754 1,6986 1,7222 1,7136

Thajsko

THB

40,151 40,337 39,877 39,568 39,423

Juhoafr. rep.

ZAR

8,8196 8,9185 8,9071 8,8589 8,8673 8,8717 8,8723 8,8815 9,0312 9,2959 9,2223

7,78

4. 1.

110,2

5. 1.

1,333

7. 1.

10. 1.

11. 1.

12. 1.

108,72 108,92 108,29 107,17 107,61 108,17

4,27

8,9545 8,9295

7,809

6. 1.

24,71

2,049

2,2

4,648

7,45

109,5

14. 1.

17. 1.

110,71 109,91

24,39

24,37

24,384 24,335

7,4496

7,45

7,4498

7,45

4,745

4,7242

4,6192 4,5914 4,5968 4,7036

276,6

3,88

274,74

3,873

4,2575 4,2583 4,2638

4,258

4,2525 4,2583 4,2652 4,2588

8,921

8,874

8,8435 8,9005 8,9765

7,7895 7,7475 7,398

24,565 24,648 24,553

13. 1.

8,9378 8,9205

7,726

7,7085

7,726

7,706

7,797

7,85

8,916

7,786

7,3995 7,4035 7,4023 7,4055 7,4015 7,3985 7,3985 7,3955

2,0251 2,0344 2,0524 2,0465 2,0377 2,0455 1,306

2,073

2,0554

1,3037 1,3134 1,3098 1,3203 1,3528 1,3371

2,2042 2,1917 2,1818 2,1866 2,1812 2,2054 2,2524 2,2369

1,3218 1,3011 1,2867

59,58 60,4481 59,98 59,2825 58,92

4,017

1,285

58,754

58,48

58,505 59,611 60,6595 60,625

3,9784 3,9748 3,9744 3,9734

39,65

57,19

39,504

4,033

4,0886 4,0672

57,017 58,275 59,202 59,227

39,4

40,164 40,687 40,685

DÚPP 6-7/2011

228

Kurzový lístok ECB – január 2011 Štát

Mena

18. 1.

19. 1.

20. 1.

21. 1.

24. 1.

25. 1.

26. 1.

27. 1.

28. 1.

31 1.

USA

USD

1,3371

1,3506

1,3472

1,3521

1,3571

1,3596

1,3681

1,3716

1,371

1,3692

Japonsko

JPY

110,29

110,85

110,93

111,87

112,46

112,08

112,47

113,9

112,76

112,49

Bulharsko

BGN

1,9558

ČR

CZK

24,285

24,258

24,42

24,285

24,219

24,222

24,219

24,24

24,248

24,223

Dánsko

DKK

7,4509

7,4513

7,4518

7,4533

7,453

7,4539

7,4523

7,4538

7,454

7,4544

Izrael

ILS

4,725

4,7737

4,8753

4,9117

4,9168

4,9189

4,9341

5,004

5,0348

5,084

V. Británia

GBP

0,83565

0,8433

0,8436

0,84825

0,8516

0,862

0,86325 0,85955

0,8609

Maďarsko

HUF

272,6

272,4

275

274,24

274,02

275,22

274,23

272,9

271,7

273,85

Litva

LTL

3,4528

Lotyšsko

LVL

0,702

0,7029

0,7035

0,703

0,7028

0,704

0,7055

0,7049

0,703

Poľsko

PLN

3,8707

3,8658

3,9132

3,8748

3,877

3,8755

3,873

3,8985

3,9161

3,9362

Rumunsko

RON

4,258

4,2595

4,2681

4,2628

4,2665

4,2605

4,27

4,267

4,2574

4,259

Švédsko

SEK

8,9203

8,9325

8,949

8,959

8,953

8,9074

8,8585

8,8452

8,853

8,867

Švajčiarsko

CHF

1,2812

1,2964

1,2873

1,3013

1,2989

1,2871

1,2922

1,294

1,2942

1,2891

Nórsko

NOK

7,82

7,826

7,8745

7,892

7,883

7,848

7,8665

7,923

7,933

7,927

Chorvátsko

HRK

7,3925

7,3915

7,3935

7,3945

7,395

7,4093

7,4115

7,412

7,423

7,4171

Rusko

RUB

39,995

40,2625 40,4225 40,5013

40,52

40,7

40,6428

40,713

40,795

Turecko

TRY

2,0545

2,0792

2,1278

2,1309

2,1262

2,1294

2,1589

2,166

2,1859

2,1972

Austrália

AUD

1,3416

1,3425

1,3583

1,3666

1,369

1,3724

1,3725

1,3845

1,3751

1,3763

Brazília

BRL

2,2391

2,2543

2,2511

2,2605

2,2697

2,2734

2,2821

2,2892

2,2982

2,2962

Kanada

CAD

1,3182

1,3388

1,3463

1,3475

1,3498

1,3595

1,363

1,3651

1,3644

1,3679

Čína

CNY

8,802

8,8902

8,8719

8,9013

8,9315

8,9498

9,0062

9,0279

9,0431

9,0299

Hongkong

HKD

10,398

10,5045

10,485

10,5301

10,581

10,5967 10,6511

10,685

10,6776 10,6762

Indonézia

IDR

India

INR

60,805

Južná Kórea

KRW

1487,21 1500,81 1513,54 1515,18 1523,05 1524,95 1528,28 1525,37 1527,75 1534,05

Mexiko

MXN

16,0036 16,2268 16,3188 16,3146 16,3505 16,4593 16,4896 16,4574 16,5103 16,6417

Malajzia

MYR

4,0882

4,1227

4,1231

4,1374

4,1513

4,1536

4,1748

4,1847

4,1877

4,1891

Nový Zéland

NZD

1,7326

1,7377

1,7684

1,7844

1,7871

1,781

1,7834

1,7738

1,7643

1,7763

Filipíny

PHP

59,527

59,736

60,043

60,127

60,531

60,624

60,606

60,499

60,457

60,7

Singapur

SGD

1,7162

1,7293

1,7338

1,7363

1,7417

1,7442

1,7523

1,755

1,7542

1,7534

Thajsko

THB

40,768

41,133

41,164

41,506

42,019

42,1

42,146

42,266

42,515

42,295

Juhoafr. rep.

ZAR

9,2165

9,4201

9,5302

9,652

9,5862

9,6065

9,7168

9,7097

9,7381

9,8458

12103,98 12228,87 12209,23 12251,25 12319,03 12305,86 12365,11 12391,33 12379,37 12401,38 61,3172

61,48

61,682

61,92

62,3037 62,5308

62,553

62,744

62,857

229

VYHĽADÁVAČ DÚPP

Vyhľadávač DÚPP 2011 Predkladáme vám vyhľadávač, alebo vecný register, publikovaných článkov v našom časopise. Túto službu môžete využívať aj telefonicky na čísle: 041/70 53 222. Vysvetlivky: Z – zákon, V – vzor (počet), Oblasť

K – komentár, T – tlačivo (počet)

Č – článok,

P – príklad (počet), Č

137

2-3/2011

217

Ročné zúčtovanie DPH v roku 2010

2-3/2011

192

Daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2010

4-5/2011

Daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2010

4-5/2011

124

Nezdaniteľné časti základu dane z príjmov fyzických osôb

4-5/2011

353

Zdaňovanie nepeňažných príjmov

2-3/2011

252

Jednoduché účtovníctvo

Účtovná závierka v JÚ za rok 2010

2-3/2011

Medzinárodné účtovné štandardy

Podnikové kombinácie v otázkach a odpovediach (v zmysle revidovaného IFRS 3)

1/2011

109

Miestne dane

Daň z motorových vozidiel v roku 2010

1/2011

Podávanie daňových priznaní k dani z nehnuteľností na zdaňovacie obdobie roku 2011

1/2011

Tvorba všeobecne záväzných nariadení

1/2011

147

Minimálna mzda pre rok 2011

4-5/2011

389

Povinnosti zamestnávateľa na prelome zdaňovacích období 2010 a 2011

2-3/2011

123

Individuálna účtovná závierka podnikateľov účtujúcich v sústave PÚ zostavovaná k 31. 12. 2010

2-3/2011

1/2011

2-3/2011

226

Daň z pridanej hodnoty

Daň z príjmov

Mzdy

Podvojné účtovníctvo

Názov príspevku

DÚPP č.

Str.

Elektronicky dodávané služby a uplatňovanie DPH

1/2011

Nájom nehnuteľnosti a povinnosti vyplývajúce zo zákona o DPH

Vybrané účty z účtovej triedy 5 – Náklady a ich daňové posúdenie Zásoby v sústave podvojného účtovníctva

DÚPP 6-7/2011

230

Vyhľadávač DÚPP 2011 Oblasť

Názov príspevku

DÚPP č.

Str.

Poistné a odvody

Platenie poistného na zdravotné a sociálne poistenie od 1. januára 2011

4-5/2011

396

Právne predpisy

Opatrenie MF SR č. 482/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú na rok 2011 základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách

4-5/2011

348

Opatrenie MPSVR SR č. 533/2010 Z. z. o sumách stravného

4-5/2011

351

Oznámenie MF SR č. MF/28979/2010-721 na zabezpečenie jednotného postupu pri výpočte 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane

4-5/2011

306

Úplné znenie zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov

4-5/2011

196

Sociálny fond ako zdroj financovania sociálnej politiky podniku - čerpanie sociálneho fondu

2-3/2011

168

Sociálny fond ako zdroj financovania sociálnej politiky podniku – tvorba sociálneho fondu

1/2011

118

Sociálny fond

Transferové oceňovanie

Transferové oceňovanie v teórii a praxi – 1. časť (význam TO, tvorba transferových cien, princíp nezávislého vzťahu...)

4-5/2011

369

Účtovníctvo verejnej správy a neziskových organizácií

Účtovná závierka neziskových účtovných jednotiek účtujúcich v podvojnom účtovníctve za rok 2010

4-5/2011

413

1/2011

154

Usmernenia DR SR a Colnej správy SR

Informácia DR SR o novele zákona o používaní ERP

4-5/2011

380

Informácia DR SR k novele zákona o DPH od 1. 1. 2011

4-5/2011

384

Informácia k uplatňovaniu zákona o DPH pre výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energie

2-3/2011

Metodické usmernenie DR SR k určeniu dňa dodania služby poskytnutej advokátom, ktorého súd ustanovil „za obhajcu ex offo“

4-5/2011

Pokyn DR SR k zdaňovaniu fotovoltaických elektrární podľa zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov

4-5/2011

Upozornenie na zmeny v zákone č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu týkajúce sa predaja spotrebiteľského balenia liehu

1/2011

Účtovanie zbierkových predmetov v štátnych príspevkových organizáciách

231

OBJEDNÁVKA CHCEM, ABY SOM MAL KOMPLETNÉ INFORMÁCIE Z OBLASTÍ DANÍ A ÚČTOVNÍCTVA, A PRETO si záväzne objednávam predplatné časopisu jednotlivé čísla : Ročník 2011

2-3

4-5

6-7

v počte ........ ks od čísla ........ .

11-12

počet ks

Odosielateľ: Meno a priezvisko: Firma: Ulica:

Obec:

PSČ:

Telefón:

IČO:

IČ DPH:

Číslo účtu:

E-mail:

Súhlasím, aby údaje o mojej osobe boli spracované v informačnom systéme vedenom vydavateľstvom a so zasielaním bezplatných e-mailových informácií o produktoch a službách vydavateľstva. Dátum:

Podpis (pečiatka):

Predplatné na ročník 2011 s 5 % zľavou je vo výške 90,55 € / 2 727,91 Sk s DPH. Konverzný kurz: 1 € = 30,1260 Sk. © Časopis mesačník „DAŇOVÝ A ÚČTOVNÝ PORADCA PODNIKATEĽA“ vydávaný v jazyku slovenskom Vydavateľ a redakcia: Poradca podnikateľa, ® spol. s r. o. Martina Rázusa 23A 010 01 Žilina IČO: 31 592 503 tel.: 041/7053 210 fax: 041/7053 214 www.poradcapodnikatela.sk

fax: 041/7053 434 e-mail: listaren@epi.sk Bankové spojenie: ČSOB, a. s., Žilina č. ú. 184196713/7500

Časopis si môžete objednať písomne na adrese vydavateľstva alebo telefonicky: tel.: 041/7053 222 fax: 041/7053 343

Tlač: Tlačiareň P+M Budovateľská 1672/16 038 53 Turany

Maloobchodné predajne: Tomášikova 20 832 05 Bratislava tel.: 02/4342 6815 e-mail: batomasikova@epi.sk Tematínska 10 Služby zákazníkom: 851 05 Bratislava tel.: 041/7053 600 tel.: 02/6820 3655 fax: 041/7053 343 e-mail: tematinska@epi.sk e-mail: bonus@epi.sk Fučíkova 269 Telefonické poradenstvo: 925 21 Sládkovičovo prac. dni, z oblasti Dane a účtovníctvo: tel.: 031/78 99 929 9.00 – 12.00 hod. a 13.00 – 15.00 hod. Veľkoobchod: tel.: 0900 211 535 pracovné dni, z oblasti Mzdy, persona- tel.: 041/7053 339, 0905 634 637 listika a pracovné právo: Sadzba dodaná do tlače: 21. 2. 2011 9.00 – 12.00 hod. a 13.00 – 15.00 hod. tel.: 0900 211 636 Povolenie na podávanie periodických lisCena hovoru je 0,60 € (18,00 Sk) za tových zásielok do maximálnej hmotnosti 1 minútu. Cena hovoru je uvedená 500 g vo vnútroštátnom styku s DPH. č. 1/OHP/2006

Spolupracovníci redakcie: Ing. Marián Drozd, Ing. Viera Kaletová, Ing. Dagmar Piršelová

Písomné poradenstvo: Poradca podnikateľa, spol. s r. o. Martina Rázusa 23A, 010 01 Žilina

Šéfredaktorka: Ing. Dana Jánošová e-mail: janosova@epi.sk tel.: 041/7053 253 fax: 041/7053 250 Grafická úprava: Miriam Škulcová

232

Inzercia: Rázusova 23A, 010 01 Žilina tel.: 041/7053 251, 0918 635 305 fax: 041/7053 214 e-mail: majercikova@epi.sk

Evidenčné číslo: EV 3315/09 ISSN 1335-0897

www.o2mojafirma.sk

O2_Business_DUPP_148x206_M2.indd 1

11.2.11 11:14