Daňový a účtovný poradca podnikateľa by AIONiCS

Viac vedieť. Viac zažiť. Vaše skúsenosti z podnikania nás inšpirujú. Myslite dopredu a využite poistenie podnikateľov, ktoré spoľahlivo ochráni vaše podnikanie v akejkoľvek oblasti. Príďte sa presvedčiť o jeho výhodách na naše predajné miesta, alebo navštívte www.allianzsp.sk.

Poistenie podnikateľov

EDITORIÁL Vážení čitatelia, dovoľte mi privítať Vás v novom vydavateľskom ročníku nášho (aj Vášho) časopisu. Aj v tomto ročníku je naším cieľom informovať Vás o všetkých zmenách predovšetkým v oblasti daní a účtovníctva a prinášať kvalitne spracované odborné príspevky našich autorov, aby sme uľahčili prácu všetkým, ktorí sa zaujímajú alebo pri svojej práci potrebujú znalosti z oblasti daní a účtovníctva. Hneď v tomto úvodnom čísle nájdete na našich stránkach paragrafové znenie zákona o miestnych daniach, ktorý bol výrazne zmenený v minulom roku novelou č. 460/2011 Z. z., ktorá však nadobúda účinnosť až od 1. 12. 2012. Jednotlivé zmeny sú podrobne vysvetlené aj v komentári k ustanoveniam tohto predpisu. Nezabudnite si prečítať aj krátke príspevky v rubrike Dane a účtovníctvo, ktoré sú venované objasneniu navrhovaných zmien zákona o dani z príjmov od 1. 1. 2013, ktoré sa v čase prípravy časopisu prerokovávajú v našom parlamente. Rovnako by sme chceli upriamiť Vašu pozornosť na príspevok Kurzové rozdiely – účtovný a daňový pohľad, v ktorom sú zhrnuté informácie týkajúce sa prepočítavania majetku a záväzkov v cudzej mene na eurá, používania kurzov na prepočet, vzniku, účtovania a daňových dôsledkov kurzových rozdielov. Tí z Vás, ktorí nás poznajú už dlhšiu dobu, postrehli určite aj vizuálne zmeny na obálke aj vo vnútri časopisu – nájdete tu nové upozornenia, zvýraznenia, navigačné prvky. Týmito zmenami chceme prispieť k informovanosti o ďalších možnostiach, ktoré v našom vydavateľstve môžete využiť. Prajem príjemné čítanie.

Ak máte záujem prispieť k vylepšeniu nášho časopisu, napíšte na e-mail: janosova@epi.sk alebo www.facebook.com/sefredaktorDUPP.

www.pp.sk

OBSAH

AKTUÁLNE Z DANÍ A ÚČTOVNÍCTVA 5

TÉMA MESIACA 11

Kurzové rozdiely – účtovný a daňový pohľad (Ing. Marián Drozd)

Účtovníctvo sa vedie a účtovná závierka sa zostavuje v mene euro, preto účtovným jednotkám vzniká povinnosť prepočítavať majetok a záväzky vyjadrené v iných menách na eurá. Kurzové rozdiely v účtovníctve vznikajú v dôsledku meniaceho sa kurzu eura voči iným menám.

INTERNÉ SMERNICE 49

Oceňovanie majetku a záväzkov vyjadrených v cudzej mene (Ing. Eva Gášpárová)

V internej smernici je účtovná jednotka povinná stanoviť spôsoby oceňovania a kurzy, ktoré bude používať na prepočet majetku a záväzkov vyjadrených v cudzej mene na eurá.

PRÁVNE PREDPISY 57

Úplné znenie zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady

Komentár k úplnému zneniu zákona o miestnych daniach (Ing. Lia Košalová, Ing. Elena Račková, JUDr. Lýdia Pagáčová)

Rozsiahle zmeny zákona o miestnych daniach priniesla novela č. 460/2011 Z. z., ktorá nadobúda účinnosť od 1. decembra 2012 a mení napríklad predmet dane, definíciu daňovníka, vznik a zánik daňovej povinnosti pri dani z motorových vozidiel, podávanie priznania a čiastkového priznania k dani z nehnuteľností, dani za psa, dani za nevýherné hracie automaty, dani za predajné automaty.

DANE A ÚČTOVNÍCTVO DÚPP 1/2013

153

Základné princípy zdaňovania príjmov plynúcich z cezhraničných transakcií (Ing. Jana Neštinová)

Na čo netreba zabudnúť, ak obchodujete so zahraničným odberateľom alebo váš dodávateľ alebo zamestnávateľ je zo zahraničia, aby ste sa vyhli postihom zo strany správcu dane?

165

Príjmy členov volebných komisií podľa pripravovaných zmien zákonov (Ing. Valéria Jarinkovičová)

Informácia o navrhovanej úprave v zákone o dani z príjmov od 1. 1. 2013.

168

Zmeny v zdaňovaní príjmov z duševného vlastníctva (Ing. Valéria Jarinkovičová)

Príjmy autorov by sa mali od roku 2013 zdaňovať dvoma spôsobmi, a to buď zrážkou dane bez možnosti uplatnenia paušálnych výdavkov – daň bude vysporiadaná, alebo prostredníctvom podaného daňového priznania.

173

Sadzba dane, výpočet dane a preddavkov na daň (aj) z príjmov zo závislej činnosti, ďalšie údaje od 1. 1. 2013 (Ing. Valéria Jarinkovičová)

Od roku 2013 sa ruší jedna sadzba dane, dochádza k progresívnemu zdaňovaniu príjmov fyzických osôb dvomi sadzbami dane (19 % a 25 %) a zvyšuje sa sadzba dane pre právnické osoby na 23 %.

178

Ako je to s pančovaným alkoholom? (Peter Šubík)

Ako reálne pančovanie alkoholu funguje, ako prebieha kontrola výroby a distribúcie alkoholu, kde sú medzery v zákonoch a existuje vôbec riešenie tohto stavu?

191

Zostatková cena hmotného majetku (Ing. Iveta Petrovická)

Zostatková cena majetku predstavuje hodnotu majetku zníženú o jeho opotrebovanie. Rozdiely medzi daňovou zostatkovou cenou a účtovnou zostatkovou cenou majú vplyv na základ dane pri vyradení neodpísaného majetku z podnikania.

PRE PLATITEĽOV DPH 217

Nadobudnutie tovaru v rámci spoločenstva EÚ (Ing. Alžbeta Hermanová)

Každý pohyb tovaru v rámci EÚ je potrebné sledovať a zdaniť daňou z pridanej hodnoty v štáte, kde skončí preprava tovaru, a to za predpokladu, že dodávateľ aj odberateľ sú zdaniteľnými osobami identifikovanými pre DPH vo svojich členských štátoch.

231

Metodický pokyn FR SR k registrácii za platiteľa DPH v zmysle zákona č. 246/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o DPH 3

241

Metodický pokyn FR SR k uplatňovaniu zdaňovacieho obdobia podľa § 77 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH účinný od 1. 10. 2012

VEREJNÁ SPRÁVA A NEZISKOVÉ ORGANIZÁCIE 249

Efektívny výber miestnych daní alebo Je nutné siahať po donucujúcich metódach? (Ing. Kamila Bártečková)

Príspevok o možnostiach obcí pri výbere miestnych daní, ktorých sú správcami, a nastavení systému výberu tak, aby bol výnos dostatočný na zabezpečenie ich chodu.

RIEŠIME VAŠE PROBLÉMY 272

Vy sa pýtate – my odpovedáme Na otázky čitateľov odpovedajú naši odborní poradcovia.

INFOBLESK 275

Kalendár podnikateľa od 1. 12. 2012 do 31. 12. 2012

VYHĽADÁVAČ 284

Vyhľadávač DÚPP – ročník 2012

Poradenstvo

Vzdelávanie

Videoškolenie

Úspech zaväzuje. Hlásime sa k spoločenskej zodpovednosti, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou našej firemnej kultúry. V oblasti filantropie sme sa rozhodli zdieľať osudy opustených detí, ktoré nie z vlastnej viny žijú www.rozumacit.sk v detských domovoch. Od roku 1997 sa finančne podieľame z tržieb z predplatného na podpore náhradných rodín, ktoré týmto deťom poskytujú svoj domov, zázemie a istotu, že niekam patria – a umožňujú im prežiť normálne detstvo uprostred milujúcej rodiny.

Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 326/2012 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2013 Účinnosť: od 1. januára 2013 Právny predpis

Účinnosť

Výška minimálnej mzdy hodinová

nar. vlády č. 326/2012 Z. z.

1. 1. 2013

mesačná 337,70 €

1,941 €

Štatistický úrad SR – www.statistics.sk Priemerné ceny pohonných látok v SR v roku 2012 (týždenné) (v eurách za 1 l) Referenčné obdobie

41. týždeň (8. 10. – 14. 10.) 42. týždeň (15. 10. – 21. 10.) 43. týždeň (22. 10. – 28. 10.) 44. týždeň (29. 10. – 4. 11.) 45. týždeň (5. 11. – 11. 11.)

Názov výrobku Benzín natural 95-oktánový 1,586 1,577 1,559 1,551 1,526

Benzín natural 98-oktánový 1,746 1,743 1,669 1,713 1,692

LPG 0,736 0,737 0,738 0,738 0,738

Motorová nafta 1,480 1,473 1,461 1,460 1,450

AKTUÁLNE Z DANÍ A ÚČTOVNÍCTVA

Prešlo Zbierkou zákonov

Finančné riaditeľstvo informuje (www.drsr.sk) Informácia k vydávaniu súhlasu správcu dane so zápisom do obchodného registra V nadväznosti na legislatívnu zmenu Obchodného zákonníka bolo s účinnosťou od 1. 10. 2012 doplnené ustanovenie § 54 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov týkajúce sa vydávania súhlasu správcu dane so zápisom do obchodného registra.

Kto žiada o udelenie súhlasu za účelom založenia spoločnosti a u ktorého správcu dane treba žiadosť podať Žiadateľom o súhlas je každý zakladateľ spoločnosti, t. j. tak fyzická osoba, ako aj právnická osoba. O vydanie písomného súhlasu žiada daňový subjekt. Daňový

DÚPP 1/2013

Podľa § 54 ods. 1 daňového poriadku správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, na žiadosť daňového subjektu vydá do troch pracovných dní od podania žiadosti písomný súhlas so zápisom v obchodnom registri, ak nemá voči daňovému subjektu daňovú pohľadávku a daňový subjekt nemá daňový nedoplatok, ktorého výška v úhrne za všetky dane nepresahuje 170 eur; na tento účel sa za daňový nedoplatok považuje aj daňový nedoplatok postúpený podľa § 86 na Slovenskú konsolidačnú a. s., ktorý v čase vydania potvrdenia nezanikol.

subjekt je osoba, ktorej zákon o správe daní (daňový poriadok) alebo osobitné predpisy ukladajú povinnosti alebo priznávajú práva. Daňovým subjektom je aj zahraničná fyzická alebo právnická osoba, ktorej daňový poriadok alebo osobitné predpisy ukladajú povinnosti alebo priznávajú práva. Daňový subjekt podáva žiadosť u miestne príslušného správcu dane. Miestna príslušnosť správcu dane sa riadi u fyzickej osoby miestom jej trvalého pobytu a u právnickej osoby jej sídlom. Kto žiada o udelenie súhlasu za účelom zmien spoločnosti v obchodnom registri a u ktorého správcu dane V prípade návrhu na zápis zmeny v osobe spoločníka do obchodného registra pri prevode obchodného podielu je spoločnosť s ručením obmedzeným povinná doložiť súhlas správcu dane, ak ide o prevod väčšinového podielu. Väčšinovým obchodným podielom sa rozumie obchodný podiel, ktorý vzhľadom na pomer hodnoty vkladu spoločníka k výške základného imania spoločnosti spoločníkovi priznáva aspoň polovicu všetkých hlasov alebo obchodný podiel, s ktorým spája aspoň polovicu všetkých hlasov spoločenská zmluva. O vydanie písomného súhlasu môže žiadať: p

spoločnosť za spoločníka (prevodcu obchodného podielu), ako aj za nadobúdateľa obchodného podielu,

samostatne spoločník (prevodca obchodného podielu) a samostatne nadobúdateľ obchodného podielu.

Žiadosť je potrebné podať samostatne u miestne príslušného správcu dane spoločníka (prevodcu obchodného podielu) a samostatne u miestne príslušného správcu dane nadobúdateľa obchodného podielu. Aké náležitosti musí žiadosť obsahovať Daňový poriadok nešpecifikuje náležitosti žiadosti pre udelenie súhlasu, preto je potrebné vychádzať z ustanovenia § 13 daňového poriadku. Žiadosť sa posudzuje podľa jej obsahu, pričom z nej musí byť zrejmé, kto ju podáva, v akej veci a čo sa navrhuje. Zo žiadosti musí byť zrejmé, že sa týka udelenia súhlasu v zmysle ustanovenia § 105b, § 115 a § 117 Obchodného zákonníka. K žiadosti nie je potrebné prikladať žiadne prílohy. Ak bude mať žiadosť také nedostatky, pre ktoré nebude spôsobilá na prerokovanie, správca dane vyzve žiadateľa na ich odstránenie podľa § 13 ods. 8 daňového poriadku. Ak žiadateľ nevyhovie výzve v plnom rozsahu a v určenej lehote, bude sa považovať toto podanie za nepodané a správca dane túto skutočnosť žiadateľovi oznámi. V tomto prípade musí žiadateľ podať novú žiadosť o udelenie súhlasu. Ak žiadateľ výzve vyhovie v plnom rozsahu a v určenej lehote, správcovi dane plynie lehota na vydanie súhlasu odo dňa, kedy budú nedostatky, ktoré bránili správcovi dane vybaviť podanie, odstránené.

Aktuálne z daní a účtovníctva Akou formou je možné žiadosť podať Žiadosť môže daňový subjekt podať písomne alebo aj pri osobnej návšteve u správcu dane, t. j. ústne do zápisnice. Ako postupuje správca dane v prípade, ak daňový subjekt má nedoplatok vyšší ako 170 € Správca dane vydá súhlas len vtedy, ak daňový subjekt nemá nedoplatok vyšší ako 170 €, pričom danú skutočnosť skúma ku dňu vydania súhlasu, t. j. v lehote 3 pracovných dní. V opačnom prípade bude správca dane reagovať na žiadosť o vydanie súhlasu oznámením, v ktorom uvedie, že súhlas nevydá z dôvodu nesplnenia podmienok pre jeho vydanie. Po zaplatení daňového nedoplatku je možné podať novú žiadosť o udelenie súhlasu a správca dane bude opätovne na základe novej žiadosti posudzovať podmienky pre vydanie súhlasu v lehote 3 pracovných dní od doručenia žiadosti. V ktorých prípadoch nie je daňový subjekt povinný žiadať o udelenie súhlasu správcu dane Súhlas správcu dane sa nepredkladá, ak dochádza k prevodu obchodného podielu v rámci zrušenia spoločnosti bez likvidácie v dôsledku zániku účasti spoločníka v spoločnosti ani keď spoločnosť nadobudne vlastný väčšinový obchodný podiel alebo ak spoločnosť prevádza vlastný väčšinový podiel. Udelenie súhlasu správcu dane nie je potrebné ani voči zahraničnej osobe za účelom zmien spoločnosti bez ohľadu na to, či je spoločníkom alebo nadobúdateľom obchodného podielu. Vydanie písomného súhlasu správcu dane so zápisom v obchodnom registri nepodlieha správnemu poplatku. Vydalo: Kompetenčné centrum finančných operácií Banská Bystrica, Odbor podpory a služieb pre verejnosť, október 2012

Informácia FR SR k vedeniu a doručovaniu záznamov pri kúpe pozemného motorového vozidla v zmysle zákona o DPH Podľa § 70 ods. 6 a 7 zákona č. 246/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, sa od 1. 10. 2012 ustanovuje pre platiteľov dane povinnosť viesť a doručiť záznamy o každom pozemnom motorovom vozidle kúpenom v inom členskom štáte EÚ, ktoré je alebo bolo vedené v evidencii vozidiel v inom členskom štáte, od zdaniteľnej osoby identifikovanej pre DPH v inom členskom štáte na účely jeho ďalšieho predaja, ak pozemné motorové vozidlo je odoslané alebo prepravené do tuzemska. Uvedená povinnosť sa týka pozemných motorových vozidiel uvedených v § 11 ods. 11 písm. a) zákona o DPH (nových aj ojazdených motorových vozidiel) a vzťahuje sa nielen na platiteľov dane, ktorí prevádzkujú autobazár, ale aj na platiteľov dane, ktorí príležitostne kúpia pozemné motorové vozidlo v inom členskom štáte od zdaniteľnej osoby identifikovanej pre daň v inom členskom štáte s cieľom jeho ďalšieho predaja.

Záznamy o každom kúpenom pozemnom motorovom vozidle musia obsahovať: a) meno a priezvisko predávajúceho alebo názov predávajúceho a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jeho identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte, b) hodnotu tovaru (pozemného motorového vozidla), c) identifikačné číslo vozidla VIN, d) počet najazdených kilometrov, e) dátum prvého uvedenia tovaru do prevádzky, f) dátum vyhotovenia faktúry, g) dátum nadobudnutia tovaru, h) údaj, ktorý je povinný predávajúci uviesť vo faktúre podľa zákona platného v členskom štáte, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru začala, či tovar bol dodaný s oslobodením od dane alebo predávajúci uplatnil osobitnú úpravu uplatňovania dane pri predaji použitého tovaru. Záznamy môžu byť vedené a doručené v akejkoľvek forme, podstatné je, aby obsahovali zákonom stanovené náležitosti a boli doručené daňovému úradu v lehote na podanie daňového priznania za každé zdaňovacie obdobie, v ktorom platiteľ kúpil vyššie uvedené pozemné motorové vozidlo. Ak platiteľ nedoručí záznamy daňovému úradu, doručí záznamy oneskorene alebo uvedie v záznamoch nepravdivé údaje, daňový úrad uloží platiteľovi pokutu do výšky 10 000 eur. Vydalo: Kompetenčné centrum finančných operácií Banská Bystrica, Odbor služieb pre verejnosť, október 2012

Informácie Sociálnej poisťovne (www.socpoist.sk) Od januára 2013 bude nový základ pre výpočet dodatočného dôchodkového poistenia Sociálna poisťovňa upozorňuje na zmeny spôsobu výpočtu vymeriavacích základov poistencov štátu (osobných asistentov a poberateľov peňažného príspevku na opatrovanie) a minimálneho vymeriavacieho základu pre dodatočné zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie. Vymeriavací základ poistenca štátu (osobného asistenta a poberateľa peňažného príspevku na opatrovanie) a minimálny vymeriavací základ pre dodatočné zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie sa mení takto: Od 1. januára 2013 sa mení veličina pre výpočet vymeriavacieho základu štátu, z ktorého platí poistné na dôchodkové poistenie za osobných asistentov a poberateľov peňažného príspevku, zo 44,2 % na 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za

Aktuálne z daní a účtovníctva ktorý sa platí poistné. Za obdobie od 1. januára 2013 bude tento vymeriavací základ v sume 393 eur. Pri výpočte minimálnej hodnoty vymeriavacieho základu pre dodatočné zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie sa taktiež mení veličina pre výpočet tejto minimálnej hodnoty zo 44,2 % na 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa poistné na dôchodkové poistenie dopláca.

Od januára 2013 pribudne nový balík dobrovoľného poistenia Sociálna poisťovňa upozorňuje klientov, že k existujúcim „balíkom“ dobrovoľného sociálneho poistenia (balík dobrovoľného nemocenského, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti, balík samostatného dôchodkového poistenia, balík samostatného poistenia v nezamestnanosti pre samostatne zárobkovo činnú osobu a balík dobrovoľného dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti pre samostatne zárobkovo činnú osobu), ktoré zaviedla novela zákona o sociálnom poistení od 1. februára 2012, pribudne od 1. januára 2013 ďalší „balík“ dobrovoľného sociálneho poistenia. Bude ním kombinácia dobrovoľného nemocenského poistenia a dobrovoľného dôchodkového poistenia. Fyzická osoba môže tento nový „balík“ využiť, ak má záujem byť dobrovoľne nemocensky a dôchodkovo poistená, ale nemá záujem o dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti. Podmienky pre možnosť byť takto dobrovoľne poistený sú nasledovné: dovŕšenie 16 rokov veku, trvalý pobyt, povolenie na trvalý alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky a skutočnosť, že fyzická osoba nemá priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % a ani nie je poberateľom invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku. Takáto fyzická osoba má možnosť sa prihlásiť súčasne na dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľné dôchodkové poistenie od 1. januára 2013, pričom poistné na nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie a do rezervného fondu solidarity bude platiť z ňou určenej sumy vymeriavacieho základu v rozmedzí minimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu (vymeriavací základ v rozmedzí 393 eur až 3 930 eur). Poistné na dobrovoľné nemocenské a dobrovoľné dôchodkové poistenie bude platiť minimálne v sume 130,27 eura a v maximálnej sume 1 302,79 eura. Upozorňujeme, že dobrovoľné poistenie vzniká najskôr dňom podania prihlášky a zaniká najskôr dňom podania odhlášky, t. j. nie je možné spätné prihlásenie ani odhlásenie z dobrovoľného sociálneho poistenia.

Zmeny v platení poistného pre SZČO a dobrovoľne poistenú osobu od 1. januára 2013 Sociálna poisťovňa upozorňuje, že pre povinne poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) a dobrovoľne poistenú osobu budú platiť za obdobie od 1. januára 2013 nové sumy minimálneho (393 eur) a maximálneho vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie (3 930 eur). Nové sumy poistného budú prvýkrát splatné 8. februára 2013. Tá SZČO a dobrovoľne poistená osoba, ktorá k 31. decembru 2012 platí poistné na sociálne poistenie z minimálneho vymeriavacieho základu (339,89 eura), a tá, ktorej skutočný, resp. určený vymeriavací základ je v sume nižšej alebo rovnej 393 eur (teda v rozmedzí 339,90 eura až 393 eur), bude platiť za obdobie od 1. januára 2013 poistné na sociálne poistenie z novej hodnoty minimálneho vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie 393 eur. Tie povinne poistené SZČO, ktoré k 31. decembru 2012 platia poistné na sociálne poistenie z maximálneho vymeriavacieho základu (1 153,50 eura a 3 076 eur) a ich skutočný vymeriavací základ je v sume vyššej ako nový maximálny vymeriavací základ na platenie poistného na sociálne poistenie – 3 930 eur, budú platiť za obdobie od 1. januára 2013 poistné na sociálne poistenie z vymeriavacieho základu 3 930 eur. Tie SZČO, ktoré platili poistné z maximálnych vymeriavacích základov (1 153,50 eura a 3 076 eur), ale ich skutočný vymeriavací základ je nižší ako nový maximálny vymeriavací základ 3 930 eur (teda je v sume do 3 930 eur), budú za obdobie od 1. januára 2013 platiť poistné na sociálne poistenie z ich skutočného vymeriavacieho základu. Tie dobrovoľne poistené osoby, ktoré k 31. decembru 2012 platia poistné na nemocenské poistenie z maximálneho vymeriavacieho základu (1 153,50 eura), ale ich určený vymeriavací základ je 3 076 eur, budú platiť za obdobie od 1. januára 2013 aj poistné na nemocenské poistenie z vymeriavacieho základu 3 076 eur. Tie dobrovoľne poistené osoby, ktoré k 31. decembru 2012 platia poistné na nemocenské poistenie z maximálneho vymeriavacieho základu (1 153,50 eura), ale ich určený vymeriavací základ je v sume nižšej ako 3 076 eur (to znamená, že ich určený vymeriavací základ je v sume v rozmedzí 1 153,51 eura až 3 075,99 eura), budú platiť za obdobie od 1. januára 2013 aj poistné na nemocenské poistenie z určeného vymeriavacieho základu v rozmedzí 1 153,51 eura až 3 075,99 eura. „Minimálne poistné“ pre SZČO bude za obdobie od 1. januára 2013 predstavovať sumu 130,27 eura a „maximálne poistné“ bude v sume 1 302,79 eura. „Minimálne poistné“ pre komplexne dobrovoľne poistenú osobu (nemocensky, dôchodkovo, v nezamestnanosti) bude za obdobie od 1. januára 2013 predstavovať sumu 138,13 eura a „maximálne poistné“ bude v sume 1 381,39 eura. Toto „nové minimálne a maximálne poistné“ je prvýkrát splatné 8. februára 2013. Upozorňujeme tiež na potrebu zmeny trvalého príkazu v banke.

– účtovný a daňový pohľad Cieľom tohto príspevku je poukázať na používanie kurzov pri prepočte cudzej meny, a to z hľadiska účtovných a daňových predpisov, zákona o DPH, zákona o cestovných náhradách, na správny postup pri určení výšky kurzových rozdielov, ich zaúčtovaní a zahrnutí do základu dane. Príspevok reaguje aj na zmeny v zákone o účtovníctve, účinnosť ktorých nastala 1. januára 2012.

TÉMA MESIACA

Kurzové rozdiely

V poslednom období sa v odborných médiách čoraz častejšie hovorí o kurzových rozdieloch, a to najmä v súvislosti s dosahom na výsledok hospodárenia a základ dane podnikateľských subjektov. Dôvodom sú najmä pohyby (nárast alebo pokles) eura voči cudzím menám. A skutočne, kurzové rozdiely môžu mať väčší či menší vplyv na ekonomiku akejkoľvek činnosti. Avšak negatívne následky môže mať chybný (nesprávny) postup účtovnej jednotky pri výpočte kurzových rozdielov, najmä ak túto skutočnosť zistí daňový úrad pri kontrole a následne dorubí daň.

Kedy podnikateľ musí uvažovať o kurzových rozdieloch a čo kurzový rozdiel vlastne predstavuje? Je potrebné si uvedomiť, že od 1. 1. 2009 sa zákonnou menou na území Slovenskej republiky stala mena euro. Z toho dôvodu na menu euro sa musí nazerať ako na vlastnú menu (obdobne ako na slovenskú korunu do 31. 12. 2008). Ostatné meny, napr. USD, CZK, GBP a pod., sa považujú za cudziu menu. Slovenská mena zanikla.

Príklad č. 1: Podnikateľ účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctvaprijal 24. apríla 2012 faktúru od dodávateľa za nákup tovaru v sume 12 000 €. Podnikateľ túto faktúru zaúčtuje v peňažnom denníku v knihe záväzkov v súlade s § 15 ods. 4 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Podnikateľ 10. mája 2012 uhradil faktúru z bežného účtu v sume 12 000 €. Úhradu faktúry zaúčtuje jednak v knihe záväzkov (zánik záväzku) a jednak v peňažnom denníku (úbytok prostriedkov na bežnom účte).

DÚPP 1/2013

Účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo a zostavovať účtovnú závierku v peňažných jednotkách meny euro. Pokiaľ účtovná jednotka účtuje len v mene euro (napr. neobchoduje so zahraničnými partnermi, nemá účet v cudzej mene, neuskutočňuje zahraničné pracovné cesty, nenakupuje cenné papiere v cudzej mene a pod.), kurzové rozdiely u nej neprichádzajú do úvahy. Na takúto účtovnú jednotku sa preto nevzťahujú ustanovenia účtovných či daňových predpisov, ktoré pojednávajú o kurzových rozdieloch.

Podnikateľ mal záväzok v mene euro vo výške 12 000, tento záväzok vyrovnal v mene euro v rovnakej výške, preto žiadny rozdiel pri vzniku a zániku záväzku nevznikol. Podnikateľ teda neúčtuje o kurzových rozdieloch. Za predpokladu, že účtovná jednotka má niektoré účtovné položky, napr. pohľadávky a záväzky, podiely v obchodných spoločnostiach, cenné papiere, deriváty, ceniny a peňažné prostriedky, vyjadrené v cudzej mene, je povinná o nich účtovať v eurách aj v cudzej mene. Táto povinnosť platí aj pri opravných položkách, rezervách a technických rezervách, ak majetok a záväzky, ktorých sa týkajú, sú vyjadrené v cudzej mene. Účtovná jednotka je povinná o jednotlivých položkách majetku a záväzkov účtovať pri každom ich pohybe (obrate). Napríklad pri záväzku účtovná jednotka účtuje prvý raz pri jeho vzniku a druhýkrát pri jeho zániku. Pokiaľ je záväzok vyjadrený v cudzej mene, musí sa teda jeho vznik aj zánik účtovať v cudzej mene, ako aj v eurách. A práve skutočnosť, že záväzok je vyjadrený v cudzej mene (napr. 1 000 USD), znamená, že jeho menovitá hodnota v cudzej mene je rovnaká pri vzniku, ako aj zániku. To však neplatí pri jeho vyjadrení v eurách. Medzi vznikom a zánikom záväzku uplynie určitá doba, počas ktorej sa hodnota meny euro k cudzej mene (napr. k americkému doláru) mení. Z toho dôvodu hodnota záväzku vyjadrená v eurách je iná pri jeho vzniku ako hodnota záväzku pri jeho zániku. Rozdiel medzi týmito hodnotami je označovaný ako kurzový rozdiel. Príklad č. 2: Podnikateľ účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva prijal 24. apríla 2012 faktúru od japonského dodávateľa za nákup tovaru v sume 100 000 000 JPY. K uvedenému dátumu bol kurz japonského jenu k euru 106,51. Podnikateľ túto faktúru zaúčtuje v knihe záväzkov v súlade s § 15 ods. 4 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctvev znení neskoršíchpredpisov, a to vo výške 100 000 000 JPY a súčasne v sume 938 878,98 € (100 000 000 : 106,51). Podnikateľ 9. mája 2012 uhradil fakturovanú sumu 100 000 000 JPY z bežného účtu vedeného v eurách, pričom z účtu mu bola odpísaná suma 1 067 121,97 €. Úhradu faktúry podnikateľ zaúčtuje jednak v knihe záväzkov a jednak v peňažnom denníku (úbytok prostriedkov na bežnom účte). Hoci podnikateľ mal záväzok v eurách zaúčtovaný vo výške 938 878,98 €, pri jeho úhrade „spotreboval“ 1 067 121,97 €, čím vznikol rozdiel 128 242,99 €. Tento rozdiel vlastne predstavuje kurzový rozdiel, pričom vznikol z dôvodu posilnenia japonského jenu voči euru (teda pokles meny euro). Hneď na úvod je potrebné upozorniť, že kurzové rozdiely sa vypočítavajú nielen pri pohybe majetku a záväzkov (ak sú vyjadrené v cudzej mene), ale aj pri účtovnej závierke, t. j. pri uzatváraní účtovných kníh, hoci k žiadnemu pohybu majetku a záväzkov pri účtovnej závierke nedochádza. Príklad č. 3: Podnikateľ účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva prijal 21. decembra 2011 faktúru od českého dodávateľa za nákup tovaru v sume 100 000 CZK. K uvedenému dátumu bol kurz českej koruny k euru

Kurzové rozdiely – účtovný a daňový pohľad 25,491. Podnikateľ túto faktúru zaúčtuje v peňažnom denníku v knihe záväzkov v súlade s § 15 ods. 4 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, a to vo výške 100 000 CZK a súčasne v sume 3 922,95 € (100 000 : 25,491). Podnikateľ do 31. decembra 2011 fakturovanú sumu 100 000 CZK neuhradil. Podnikateľ je v zmysle § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov povinný prepočítať záväzok na eurá kurzom Európskej centrálnej banky platným k 31. 12. 2011. Keďže tento kurz bol 25,787, hodnota záväzku bola k uvedenému dátumu 3 877,92 € (100 000 : 25,787). Kurzový rozdiel predstavuje sumu 45,03 €. Podnikateľ vo výkaze o majetku a záväzkoch (s daňovým priznaním za príslušný rok ho predkladá daňovému úradu) uvedie hodnotu záväzku vo výške 3 877,92 € (nie v sume 3 922,95 €). Z doteraz uvedeného vyplýva, že kurzové rozdiely sa vypočítavajú nielen ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu (napr. inkaso pohľadávky, platba záväzku), ale aj ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Povinnosť vypočítavať kurzové rozdiely sa vzťahuje na všetky účtovné jednotky, ak majú čo len jediný druh majetku alebo záväzok vyjadrený v cudzej mene. To znamená, že táto povinnosť sa vzťahuje nielen na právnické osoby, ale aj na podnikateľov – fyzické osoby, ktorí účtujú v sústave jednoduchého účtovníctva. V tejto súvislosti je potrebné upozorniť, že za majetok v cudzej mene sa nepovažuje napr. tovar obstaraný za cudziu menu. Tovar, hoci bol nakúpený za cudziu menu, sa účtuje vždy len v eurách. V cudzej mene sa účtuje záväzok za úhradu obstaraného tovaru. Je potrebné zdôrazniť, že v cudzej mene je vyjadrený záväzok, nie tovar. Podnikatelia – fyzické osoby, ktorí na účely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov uplatňujú paušálne výdavky vo výške 40 %, nie sú účtovnými jednotkami, preto neúčtujú a ani nevykazujú kurzové rozdiely, a to ani vtedy, ak majú príjmy v cudzej mene. Na daňové účely síce musia prepočítavať príjem v cudzej mene na eurá, ale žiadny kurzový rozdiel z dôvodu posilňovania či oslabovania meny euro im nevzniká. Obdobne kurzové rozdiely nevykazujú fyzické osoby, ktoré vedú tzv. daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 14 zákona č. 595/2003 Z. z. O prepočte cudzej meny na eurá u týchto daňovníkov sa pojednáva v ďalšej časti tohto príspevku.

Zákon o dani z príjmov a kurzové rozdiely

Predmetom dane na účely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 595/2003 Z. z.“) je príjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka. Príjmom sa rozumie peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzhľadom na skutočnosť, že zdaniteľný príjem (peňažné plnenie) môže byť aj v cudzej mene, ale daň sa platí vždy v tuzemskej mene, zákon o dani z príjmov upravuje, ako sa príjem v cudzej mene prepočítava na tuzemskú menu, t. j. na eurá.

Zákon o dani z príjmov v § 31 („Prepočítací kurz“) rieši: p

v odseku 1 použitie kurzu pri prepočte príjmov v cudzej mene na eurá u daňovníka, ktorý je účtovnou jednotkou,

v odseku 2 použitie kurzu pri prepočte príjmov v cudzej mene na eurá u daňovníka, ktorý nie je účtovnou jednotkou (vrátane príjmov zo závislej činnosti),

v odseku 3 prepočet dane z úrokov na účtoch v cudzej mene a vkladových listoch znejúcich na cudziu menu, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43. Rovnaký postup sa použije aj pri ďalších príjmoch podľa § 16, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43,

v odseku 4 použitie kurzu pri zápočte dane zaplatenej v zahraničí.

Kurzový rozdiel je účtovnou kategóriou. Hoci zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov upravuje zahrnovanie kurzových rozdielov do základu dane, tieto už nedefinuje a pri postupe ich vyčíslenia odkazuje na účtovné predpisy. To znamená, že ak daňovník je účtovnou jednotkou, pri výpočte kurzových rozdielov a pri ich uplatnení na daňové účely postupuje v zmysle účtovných predpisov. Výnimku z tohto pravidla uvádza zákon o dani z príjmov v § 17 ods. 17 (pozri kapitolu Nerealizované kurzové rozdiely). Z § 31 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. vyplýva, že na daňové účely sa pri prepočte cudzej meny na eurá použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska (legislatívna skratka „kurz“), ktorý daňovník uplatňuje v účtovníctve, ak zákon neustanovuje inak. To znamená, že ak daňovník je účtovnou jednotkou, a teda pri určení základu dane vychádza z výsledku hospodárenia (podvojné účtovníctvo) alebo z rozdielu medzi príjmami a výdavkami (jednoduché účtovníctvo), potom na daňové účely nemusí osobitne nič prepočítavať, pretože prepočty uplatnené podľa účtovných predpisov sú v plnom rozsahu akceptované aj na účely zákona č. 595/2003 Z. z. Daňovník, ktorý nie je účtovnou jednotkou, na prepočet použije: 1. priemerný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska za kalendárny mesiac, v ktorom bol poskytnutý príjem, alebo 2. kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, platný v deň, v ktorom bol prijatý príjem v cudzej mene alebo bol pripísaný bankou. Daňovník, ktorý teda nie je účtovnou jednotkou, sa môže rozhodnúť, či použije priemerný kurz alebo kurz konkrétneho dňa. Príklad č. 4: Daňovníkovi(fyzickej osobe) dňa 2. mája 2012 bola pripísanána účte vedenom v CZK suma 2 000 000 českých korún za predaj nehnuteľnosti umiestnenej v Slovenskej republike. V nasledujúcej tabuľke je uvedený mesačný prehľad kurzov podľa kurzových lístkov ECB za máj 2012.

Kurzové rozdiely – účtovný a daňový pohľad Dátum

USD

JPY

BGN

CZK

DKK

GBP

CHF

NOK

HRK

RUB

CAD

2. 5. 2012

1,3131

105,31

1,9558

24,903

7,4385

0,81205

1,2018

7,5525

7,4975

38,7000

1,2977

3. 5. 2012

1,3123

105,49

1,9558

24,933

7,4378

0,81125

1,2014

7,5405

7,5170

38,7824

1,2917

4. 5. 2012

1,3132

105,41

1,9558

25,023

7,4378

0,81195

1,2014

7,5610

7,4978

38,8750

1,2986

7. 5. 2012

1,3033

104,19

1,9558

25,025

7,4366

0,80647

1,2012

7,5635

7,5075

39,1819

1,2983

8. 5. 2012

1,3025

104,01

1,9558

25,133

7,4367

0,80645

1,2014

7,5605

7,5075

39,1120

1,2968

9. 5. 2012

1,2950

102,99

1,9558

25,243

7,4350

0,80495

1,2010

7,5630

7,5050

39,3000

1,3007

10. 5. 2012

1,2961

103,31

1,9558

25,162

7,4335

0,80180

1,2013

7,5575

7,5055

39,0370

1,2945

11. 5. 2012

1,2944

103,48

1,9558

25,253

7,4334

0,80330

1,2012

7,5815

7,5027

39,0134

1,2997

14. 5. 2012

1,2863

102,64

1,9558

25,395

7,4333

0,80000

1,2010

7,5915

7,5163

39,0441

1,2911

15. 5. 2012

1,2843

102,65

1,9558

25,515

7,4335

0,80010

1,2010

7,6185

7,5350

39,0452

1,2855

16. 5. 2012

1,2738

102,53

1,9558

25,460

7,4331

0,79925

1,2011

7,6210

7,5440

39,3562

1,2832

17. 5. 2012

1,2682

101,77

1,9558

25,515

7,4328

0,80080

1,2011

7,5802

7,5510

39,5750

1,2858

18. 5. 2012

1,2721

100,95

1,9558

25,333

7,4329

0,80420

1,2012

7,5975

7,5590

39,6685

1,2939

21. 5. 2012

1,2750

101,06

1,9558

25,225

7,4320

0,80750

1,2011

7,6265

7,5615

39,8647

1,3047

22. 5. 2012

1,2768

101,99

1,9558

25,294

7,4317

0,80870

1,2011

7,5715

7,5568

39,7196

1,2977

23. 5. 2012

1,2659

100,59

1,9558

25,495

7,4316

0,80440

1,2011

7,5730

7,5710

39,8984

1,2940

24. 5. 2012

1,2557

99,75

1,9558

25,390

7,4313

0,80095

1,2010

7,5360

7,5758

39,7675

1,2877

25. 5. 2012

1,2546

99,80

1,9558

25,423

7,4310

0,80030

1,2014

7,5510

7,5815

40,0510

1,2890

28. 5. 2012

1,2566

99,75

1,9558

25,309

7,4303

0,80010

1,2019

7,5359

7,5576

40,1160

1,2871

29. 5. 2012

1,2523

99,64

1,9558

25,512

7,4307

0,79940

1,2015

7,5205

7,5700

40,3170

1,2835

30. 5. 2012

1,2438

98,38

1,9558

25,658

7,4312

0,79775

1,2010

7,5145

7,5555

40,5650

1,2784

31. 5. 2012

1,2403

97,66

1,9558

25,693

7,4319

0,79990

1,2010

7,5235

7,5675

41,2975

1,2761

Priemer*

1,279

101,970

1,956

25,313

7,433

0,804

1,201

7,566

7,538

39,559

1,292

* Počet vydaných kurzových lístkov za mesiac: 22

Ak daňovník na prepočet použije priemerný kurz 25,313, jeho príjem z predaja bude vo výške 79 010,78 €. Ak by však na prepočet použil kurz platný v deň, v ktorom prijal príjem v cudzej mene (2. máj 2012), na účely zdanenia by bol príjem vo výške 80 311,61€. Rozdiel predstavuje 1 300,83 €. Je teda logické, že daňovník sa v danom konkrétnom prípade rozhodne použiť priemerný mesačný kurz ECB za mesiac máj. Na dani tak ušetrí 247,16 € (1 300,83 x 19 %). Uvedené kurzy sa môžu použiť aj na príjmy zo závislej činnosti plynúce zo zdrojov v zahraničí, vyplatené v cudzej mene alebo p

sa na tieto príjmy použije ročný priemerný kurz za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie, alebo

sa použije priemer z priemerných mesačných kurzov za kalendárne mesiace, v ktorých daňovník poberal príjmy, za ktoré podáva daňové priznanie. Príklad č. 5: Závislá činnosť Pán Vladimír v mesiacoch február až október 2012 pracoval v Maďarsku, pričom za každý mesiac mu bola na účte v banke pripísaná mzda vo forintoch (v mesiacoch marec až november 2012). Pán Vladimír pri podávaní daňového priznania za rok 2012 sa môže rozhodnúť, že: ã mesačné mzdy bude prepočítavať priemerným mesačným kurzom ECB za kalendárny mesiac, v ktorom zamestnávateľ vykonal prevod prostriedkov na účet alebo ã mesačné mzdy bude prepočítavať kurzom ECB platným v deň, v ktorom mu boli prostriedky pripísané na účet, alebo ã celkovú mzdu za uvedené mesiace prepočíta priemerným kurzom ECB platným za rok 2012, alebo ã celkovú mzdu za uvedené mesiace prepočíta priemerným kurzom ECB vypočítaným z priemerných mesačných kurzov za obdobie marec až november 2012. Je vecou rozhodnutia pána Vladimíra, ktorý spôsob prepočtu si zvolí.

Poznámka: Národná banka Slovenska zverejňuje na svojich webových stránkach okrem denných kurzov aj priemerné mesačné kurzy, priemerný ročný kurz a kumulatívne kurzy podľa kurzových lístkov ECB. Príklad č. 6: Paušálne výdavky Podnikateľ Peter uplatňuje paušálne výdavky v zmysle § 6 ods. 10 zákona č. 595/2003 Z. z. V roku 2012 dosahoval príjmy z podnikania na území SR a v Českej republike. V daňovom priznaní musí zdaniť svoje „celosvetové“ príjmy, teda aj príjmy v českých korunách dosiahnuté pri podnikaní v Českej republike. Na ich prepočet na eurá podnikateľ Peter použije: ã priemerný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou za kalendárny mesiac, v ktorom bol poskytnutý príjem, alebo ã kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou, platný v deň, v ktorom bol prijatý príjem v cudzej mene alebo bol pripísaný bankou. Podnikateľ sa môže rozhodnúť pre ktorýkoľvek z uvedených spôsobov. Z uvedeného ale vyplýva, že na účely použitia príslušného kurzu podnikateľ musí viesť takú evidenciu príjmov, aby bolo možné zistiť dátum ich dosiahnutia. Ustanovenie § 31 ods. 3 zákona o dani z príjmov osobitne upravuje prepočet dane z úrokov na účtoch v cudzej mene a vkladových listoch znejúcich na cudziu menu, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43. Platiteľ úrokov použije kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň pripísania úrokov daňovníkovi. Takto vypočítaná daň sa zaokrúhľuje na

Kurzové rozdiely – účtovný a daňový pohľad eurocenty nadol. Rovnaký postup sa použije aj pri ďalších príjmoch podľa § 16, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 alebo z ktorých sa vykonáva zabezpečenie dane podľa § 44, pričom na prepočet zrazenej dane alebo sumy zrazenej na zabezpečenie dane sa použije kurz platný v deň, v ktorom sa vykonala zrážka.

Poznámka: V prípade účtov znejúcich na cudziu menu sa základ dane určí v cudzej mene, a to bez zaokrúhlenia (§ 43 ods. 4 zákona o dani z príjmov). Príklad č. 7: Úroky na účtoch v cudzej mene Obchodná spoločnosť má v komerčnej banke zriadený účet vedený v českých korunách. V mesiaci máj 2012 banka pripísala na účet obchodnej spoločnosti úrok vo výške 100 CZK. Základom dane pre daň vyberanú zrážkou je suma 100 CZK (neprepočítava sa na eurá). Banka zrazila obchodnej spoločnosti daň 19 CZK (100 x 19 % = 19,00 CZK). Banka odvedie do štátneho rozpočtu daň po zaokrúhlení 0,74 € (19 : 25,693 = 0,7395 €). Pri prepočte dane na eurá použije banka kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou v deň pripísania úrokov na bežný účet (31. 5. 2012).

Poznámka: Banka odvádza zrazenú daň v eurách, čo vyplýva z ustanovenia § 55 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov. Podľa § 31 ods. 4 zákona o dani z príjmov na zápočet dane zaplatenej v zahraničí (na účely § 45 ods. 1) sa použije ročný priemerný kurz Európskej centrálnej banky alebo Národnej banky Slovenska za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie. Toto ustanovenie použije každý daňovník bez ohľadu na to, či je, alebo nie je účtovnou jednotkou. Ak je zdaňovacím obdobím daňovníka iné obdobie ako kalendárny rok, na prepočet sa použije priemer vypočítaný z priemerných mesačných kurzov Európskej centrálnej banky alebo Národnej banky Slovenska za obdobie, za ktoré sa daňové priznanie podáva. Príklad č. 8: Zápočet dane zaplatenej v cudzine Obchodná spoločnosť 3. mája 2012 poskytla na území štátu XY službu, ktorú vyfakturovala obchodnému partnerovi v sume 100 000 USD. Odberateľ za službu uhradil dňa 28. mája 2012, pričom v zmysle daňového zákona platného v štáte XY zrazil daň vo výške 10 000 USD. Slovenská spoločnosť obdržala prostriedky vo výške 90 000 USD. Akú výšku dane v eurách uplatní slovenská obchodná spoločnosť na zápočet dane pri podávaní daňového priznania za rok 2012? Riešenie: Obchodná spoločnosť bude pri účtovaní postupovať v zmysle účtovných predpisov.

€

76 155,66

311AÚ

602

inkaso 90 000 USD kurz ECB z 25. mája 2012: 1,2546

71 736,01

221(USD)

311AÚ

zrazená daň 10 000 USD kurz NBS z 25. mája 2012: 1,2546

7 970,67

341

311AÚ

kurzový rozdiel (zisk) 3 551,02 € (76 156,66 - 71 736,01 - 7 970,67)

3 551,02

311AÚ

663

Účtovanie 3. máj 2012 Vystavená faktúra v hodnote 100 000 USD kurz ECB z 2. mája 2012: 1,3131 28. máj 2012

31. december 2012 Pri podávaní daňového priznania za rok 2012 obchodná spoločnosť na prepočet dane zaplatenej v zahraničí (10 000 USD) použije ročný priemerný kurz Európskej centrálnej banky za rok 2012. Nie je podstatné, že v účtovníctve bola daň prepočítaná kurzom ECB zo dňa 25. mája 2012. Rozdiely z nového prepočtu zaplatenej dane (účet 341) obchodná spoločnosť zaúčtuje podľa charakteru, t. j. zápisom MD 341 a D 663 alebo MD 563 a D 341.

Príklad č. 9: Podiely na zisku vyplatené v cudzej mene Valné zhromaždenie spoločnosti schválilo rozdelenie zisku za rok 2011 spoločníkom, a to v USD. Záväzky voči spoločníkomboli zaúčtované v eurách aj v USD a podľa rozhodnutia valného zhromaždenia boli prepočítané na USD kurzom platným v deň konania tohto zhromaždenia. Platba bola vykonaná prostredníctvom účtu vedeného v USD. Pri zúčtovaní platby vznikla kurzová strata. Je takto vzniknutá kurzová strata považovaná na účely zákona o dani z príjmov za daňový výdavok? Riešenie: Záväzok vyplývajúci z vyplatenia podielov na zisku sa účtuje na súvahových účtoch – neovplyvňuje výsledok hospodárenia. Kurzové straty sa v účtovníctve účtujú do nákladov – znižujú výsledok hospodárenia, z ktorého sa vychádza pri stanovení základu dane. Zákon o dani z príjmov vo svojich ustanoveniach neuvádza, že kurzové straty sú daňovým výdavkom len vtedy, ak sa vzťahujú k nákladom, ktoré sú uznané za daňový výdavok. Podstatné je, že tieto kurzové straty súvisia s činnosťou daňovníka, a preto je daňovník povinný o týchto kurzových rozdieloch účtovať. (Poznámka: Na druhej strane kurzové zisky sú účtovným výnosom a zároveň zdaniteľným príjmom.) Keďže kurzové straty v zmysle účtovných predpisov znižujú výsledok hospodárenia a zákon o dani z príjmochich nelimituje a ani nevylučuje z daňových výdavkov, sú aj v tomto prípade daňovo uznaným výdavkom.

Nerealizované kurzové rozdiely – § 17 ods. 17 Uplatňovanie kurzových rozdielov na daňové účely upravuje aj ustanovenie § 17 ods. 17 zákona č. 595/2003 Z. z. Ustanovenie umožňuje účtovným jednotkám nezahrnúť do základu dane tzv. nerealizované kurzové rozdiely, t. j. kurzové rozdiely zaúčtované pri pohľadávkach a záväzkoch ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná

Kurzové rozdiely – účtovný a daňový pohľad závierka. Ak daňovník uplatní postup podľa § 17 ods. 17 zákona č. 595/2003 Z. z., zahrnie tieto rozdiely do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k inkasu pohľadávky alebo platbe záväzku. Citované ustanovenie ale nemá žiadny vplyv na samotné účtovanie kurzových rozdielov, iba umožňuje účtovným jednotkám nezahŕňať zaúčtované kurzové rozdiely vznikajúce z dôvodu nezrealizovaného inkasa pohľadávok (alebo neuhradených platieb záväzkov) do základu dane. Ide o kurzové rozdiely účtované ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Z podstaty citovaného ustanovenia vyplýva, že sa vzťahuje len na daňovníkov – účtovné jednotky účtujúce v sústave podvojného účtovníctva. Citované ustanovenie sa nevzťahuje na daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva, pretože v peňažnom denníku sa neúčtuje o kurzových rozdieloch z dôvodu nezrealizovaného inkasa pohľadávok alebo neuhradených platieb záväzkov. Príklad č. 10: Nerealizovaný kurzový rozdiel Účtovná jednotka dňa 10. mája 2012 vystavila faktúru za poskytnutú službu v sume 1 000 USD. Podľa faktúry dátum poskytnutia služby pripadá na 10. máj 2012. Príjemca služby dňa 30. mája uhradil 500 USD, zvyšok fakturovanej sumy uhradí 18. januára 2013. Ako bude účtovná jednotka postupovať pri účtovaní a pri podávaní daňového priznania, ak uplatňuje ustanovenie § 17 ods. 17 zákona o dani z príjmov? Riešenie: Účtovná jednotka bude prepočítavať pohľadávku na eurá kurzom ECB zo dňa predchádzajúceho vzniku pohľadávky (9. máj 2012) a ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka (31. december 2012). O kurzových rozdieloch účtuje ku dňu čiastočného inkasa (30. máj 2012), ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, a ku dňu inkasa zostávajúcej časti pohľadávky. €

772,20

311AÚ

602

inkaso 500 USD, t. j. 1/2 pohľadávky kurz NBS z 29. mája 2012: 1,2523

399,27

221(USD)

311AÚ

kurzový rozdiel (zisk) 13,17 € [(772,20 : 2) - 399,27)]

13,17

311AÚ

663

Účtovanie 10. máj 2012 Vystavená faktúra v hodnote 1 000 USD kurz ECB z 9. mája 2012: 1,2950 30. máj 2012

31. december 2012 Aktuálny kurz ECB k 31. decembru 2012 napr.: 1,2323. Skutočná hodnota pohľadávky (500 USD) k uvedenému dátumu po prepočítaní je 405,75 € (500 : 1,2323), jej evidovaná hodnota je však 386,10 €. Kurzový rozdiel (zisk) predstavuje 19,65 € (405,75 - 386,10), ktorý sa zaúčtuje:

19,65

311AÚ

663

Suma 19,65 € predstavuje kurzový zisk z dôvodu nezrealizovaného inkasa pohľadávky (500 USD) k 31. decembru 2012. Daňovník pri podávaní daňového priznania za rok 2012 odpočíta od výsledku hospodárenia sumu 19,65 €. Tento kurzový rozdiel teda nebude ovplyvňovať základ dane za rok 2012. Kurzový zisk vzniknutý k 30. máju 2012 (13,17 €) je kurzovým rozdielom zo zrealizovaného inkasa pohľadávky, preto sa zahŕňa do základu dane za rok 2012. Účtovanie 18. január 2013 inkaso 500 € kurz ECB z 17. januára 2013 napr. 1,2320 (500 : 1,2320) kurzový rozdiel (zisk) 0,09 € (405,84 – 405,75)

€

405,84

221(USD)

311AÚ

0,09

311AÚ

663

Suma 0,09 € predstavuje kurzový zisk z dôvodu zrealizovaného inkasa pohľadávky (500 €), preto sa zahŕňa do základu dane za rok 2013. Navyše daňovník pri podávaní daňového priznania za rok 2013 pripočíta k výsledku hospodárenia sumu 19,65 €, t. j. kurzový zisk vzniknutý a zaúčtovaný k 31. decembru 2012. Kurzový zisk vzniknutý k 31. decembru 2012 bude teda zvyšovať základ dane v roku 2013, pretože k inkasu pohľadávky došlo v roku 2013. Pokiaľ by daňovník neuplatňoval postup podľa § 17 ods. 17 zákona č. 595/2003 Z. z., potom by kurzové zisky zahrnul do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom daňovník o týchto kurzových rozdieloch účtoval (teda v súlade s účtovníctvom). V zdaňovacom období, v ktorom daňovník uplatňujúci postup podľa § 17 ods. 17 zákona č. 595/2003 Z. z. doručí správcovi dane oznámenie o ukončení nezahrnovania týchto kurzových rozdielov do základu dane, zahrnie do základu dane aj kurzové rozdiely vyčíslené v účtovníctve, nezahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach (kurzové zisky pripočíta k základu dane, kurzové straty odpočíta od základu dane). Napr. ak účtovná jednotka uvedená v predchádzajúcom príklade by doručila takéto oznámenie v roku 2013, pri podávaní daňového priznania za rok 2013 by zvýšila základ dane o sumu 19,65 € bez ohľadu na skutočnosť, či by zostatok pohľadávky v sume 500 USD bol v roku 2013 zinkasovaný.

Záver Vzhľadom na to, že pri určení základu dane sa vychádza z riadne vedeného účtovníctva, kurzové rozdiely vstupujú do základu dane v súlade s postupmi účtovania. Ustanovenie § 17 ods. 17 zákona č. 595/2003 Z. z. umožňuje daňovníkovi na základe vlastného rozhodnutia, aby kurzové rozdiely z nerealizovaných pohľadávok a záväzkov (zaúčtovaných k 31. 12.) zahrnul do základu dane v tom období, v ktorom dôjde k ich inkasu alebo zaplateniu. Ak daňovník chce uplatňovať tento postup, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane pred začatím zdaňovacieho obdobia. Napr. ak chce tak postupovať od roku 2013, musí to oznámiť správcovi dane najneskôr do 31. 12. 2012. V zdaňovacom

Kurzové rozdiely – účtovný a daňový pohľad období, v ktorom tento daňovník doručí správcovi dane oznámenie o ukončení nezahrnovania týchto kurzových rozdielov do základu dane, zahrnie do základu dane aj kurzové rozdiely vyčíslené v účtovníctve, nezahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach.

II.

Zákon o účtovníctve a kurzové rozdiely

Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“) problematiku účtovania kurzových rozdielov osobitne nerieši. Ustanovuje však základné princípy, z ktorých účtovná jednotka vychádza pri účtovaní tých účtovných prípadov, ktoré sa týkajú cudzej meny. p

§ 4 ods. 7

Zákon o účtovníctve jednoznačne stanovuje, že účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo a zostavovať účtovnú závierku v peňažných jednotkách meny euro. To znamená, že napr. aj zahraničné subjekty [§ 1 ods. 1 písm. a) druhého bodu zákona o účtovníctve], ktoré podnikajú na území Slovenskej republiky, sú povinné viesť účtovníctvo v eurách. Nič však nebráni tomu, aby hociktorá účtovná jednotka pre svoje potreby viedla účtovníctvo navyše aj v inej mene ako v eurách. V prípade pohľadávok a záväzkov, podielov, cenných papierov, derivátov, cenín a peňažných prostriedkov, ak sú vyjadrené v cudzej mene, je účtovná jednotka povinná účtovať v eurách aj v cudzej mene. Táto povinnosť sa vzťahuje na účtovné jednotky účtujúce v sústave podvojného účtovníctva (ďalej len „PÚ“), ako aj na účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva (ďalej len „JÚ“). To znamená, že ak účtovná jednotka prijme faktúru za nákup tovaru v cudzej mene, je povinná o tomto záväzku účtovať v cudzej mene, ako aj v mene euro. Príklad č. 11: Faktúra v cudzej mene Ako má postupovať účtovná jednotka, ak prijme účtovný doklad v cudzej mene, napr. faktúru za nákup tovaru v českých korunách? Riešenie: Odpoveď dáva ustanovenie § 4 ods. 7 zákona o účtovníctve, z ktorého vyplýva, že ak sú záväzky vyjadrené v cudzej mene, účtovná jednotka je povinná o nich účtovať v eurách aj v cudzej mene. To značí, že účtovná jednotka prijatú faktúru zaúčtuje v eurách a súčasne v českých korunách. O tejto faktúre nemôže účtovať v eurách a napr. v USD, ale iba v eurách a v českých korunách, pretože bola vystavená v tejto cudzej mene. Podvojné účtovníctvo Faktúru v českých korunách, ako aj v eurách zaúčtuje účtovná jednotka ako záväzok na účte 321AÚ. O tovare účtuje (účet 131, 504) len v eurách. Jednoduché účtovníctvo Faktúru v českých korunách, ako aj v eurách zaúčtuje účtovná jednotka v knihe záväzkov.

Rovnako, ako je uvedené v predchádzajúcom príklade, sa postupuje aj pri opravných položkách, rezervách a technických rezervách, ak majetok a záväzky, ktorých sa týkajú, sú vyjadrené v cudzej mene. Napr. ak účtovná jednotka vystaví faktúru za predaj tovaru pre ukrajinského odberateľa v USD, potom aj prípadnú opravnú položku k pohľadávke (tvoria sa iba v PÚ) vytvára v USD a, samozrejme, aj v eurách. p

§ 24 ods. 2

Zákon o účtovníctve súčasne stanovuje, aký kurz na prepočet cudzej meny na eurá má použiť účtovná jednotka (§ 24 ods. 2 až 6). Základným pravidlom je, že majetok a záväzky vyjadrené v cudzej mene prepočítava účtovná jednotka na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, a to: a) v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu alebo v iný deň, ak to ustanovuje osobitný predpis, b) v deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, c) v deň, ktorým je rozhodný deň, ku ktorému sa preberá majetok a záväzky od zahraničnej zanikajúcej právnickej osoby. Zákon o účtovníctve pre referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska používa legislatívnu skratku „referenčný kurz“. Hoci ustanovenie § 24 ods. 2 zákona o účtovníctve uvádza, že sa prepočítava majetok a záväzky, nesmie sa toto ustanovenie vykladať v tom zmysle, že ak účtovná jednotka majetok obstarala v cudzej mene, má povinnosť tento majetok evidovať v eurách a súčasne aj v cudzej mene. Nie je to pravda. Ak účtovná jednotka obstará majetok, napr. tovar, za cudziu menu, eviduje záväzok v cudzej mene a v eurách. O tovare na sklade však účtuje povinne len v eurách. Príklad č. 12: Tovar obstaraný za cudziu menu Účtovná jednotka obstarala 24. augusta 2012 tovar za 10 000 CZK, pričom tento tovar do konca roka nepredala a v nakúpenom množstve je na sklade. Je účtovná jednotka povinná prepočítať hodnotu tovaru referenčným kurzom k 31. 12. 2012, keďže tovar bol nakúpený za CZK? Riešenie: Aj napriek tomu, že tovar bol obstaraný za cudziu menu a účtovná jednotka ho eviduje na sklade v nakúpenom množstve, ku dňu účtovnej závierky nemá povinnosť tento tovar prepočítavať z CZK na eurá aktuálnym kurzom ECB. Uvedené platí tak pre účtovnú jednotku účtujúcu v sústave PÚ, ako aj pre účtovnú jednotku účtujúcu v sústave JÚ.

Prepočet cudzej meny ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu Účtovným prípadom, t. j. predmetom účtovníctva je účtovanie skutočností o stave a pohybe majetku a záväzkov, o rozdiele majetku a záväzkov, o výnosoch,

Kurzové rozdiely – účtovný a daňový pohľad nákladoch, príjmoch, výdavkoch a o výsledku hospodárenia účtovnej jednotky (§ 2 ods. 2 zákona o účtovníctve). Deň, ktorý sa považuje za deň uskutočnenia účtovného prípadu, neupravuje zákon o účtovníctve, ale príslušné postupy účtovania, a to tak v sústave PÚ, ako aj v sústave JÚ. Všeobecne dňom uskutočnenia účtovného prípadu je deň splnenia dodávky, platby záväzku, inkasa pohľadávky, započítania pohľadávky, postúpenia pohľadávky, prevzatia dlhu, poskytnutia a prijatia preddavku, úhrady úveru alebo pôžičky poskytnutím nového úveru alebo pôžičky, zistenia manka na majetku a záväzkoch, schodku, prebytku majetku, škody na majetku, vkladu do obchodnej spoločnosti a družstva, pohybu majetku vo vnútri účtovnej jednotky a deň zistenia ďalších skutočností vyplývajúcich z osobitných predpisov alebo z vnútorných podmienok účtovnej jednotky, ktoré sú predmetom účtovníctva a ktoré v účtovnej jednotke nastali a účtovná jednotka má k dispozícii potrebné podklady, ktoré dokumentujú tieto skutočnosti. Z ustanovenia § 24 ods. 2 zákona o účtovníctve v nadväznosti na príslušné postupy účtovania vyplýva, že napr. pri dodaní tovaru (poskytnutí služby) a požadovaní úhrady v cudzej mene použije účtovná jednotka referenčný kurz zo dňa predchádzajúceho dňu uskutočnenia účtovného prípadu. V praxi sa pomerne často vyskytuje problém správneho určenia dátumu uskutočnenia účtovného prípadu a tým aj správneho stanovenia kurzu, ktorým sa prepočítava cudzia a mena na menu euro. Problém spôsobuje zamieňanie dátumu vyhotovenia príslušného dokladu a dátumu uskutočnenia účtovného prípadu. Postupy účtovania však osobitne nedefinujú deň uskutočnenia účtovného prípadu, ak sa dodanie tovaru alebo služby uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane. Príklad č. 13: Platby nájomného v cudzej mene Účtovná jednotka dlhodobo prenajala v tuzemsku nehnuteľnosť. Podľa zmluvy o nájme je nájomca povinný platiť vopred mesačné nájomné 1 600 USD na účet vedený v USD, a to najneskôr do posledného dňa predchádzajúceho mesiaca, teda do 30. apríla na máj, do 31. mája na jún atď. Účtovná jednotka už nevystavuje faktúry nájomcovi. Aký kurz má použiť účtovná jednotka, ak nájomca platí nájomné nepravidelne? Často sa stane, že nájomca nedodrží termín splatnosti, napr. nájomné za jún nezaplatí do 31. mája, ale až 3. júna? Riešenie: V tomto prípade na účely § 24 ods. 2 zákona o účtovníctve sa za deň dodania služby považuje: ã posledný deň predchádzajúceho mesiaca, ak nájomné nebolo zaplatené v dohodnutej lehote alebo ã deň skutočného zaplatenia, ak nájomné bolo zaplatené v dohodnutej lehote. Podvojné účtovníctvo Účtovná jednotka o mesačnom nájomnom účtuje ako o pohľadávke, teda zápisom MD 311AÚ a D 602. Inkaso pohľadávky zaúčtuje zápisom MD 221 a D 311AÚ. Pokiaľ nájomca uhradí platbu podľa zmluvy, t. j. do konca predchádzajúceho mesiaca, napr. 25. apríla zaplatí nájomné na mesiac máj, účtovná jednotka pri zápise MD 311AÚ a D 602 použije referenčný kurz zo dňa 24. apríla a rovnaký kurz aj pri

účtovaní inkasa pohľadávky (MD 221 a D 311AÚ). Teda účtovná jednotka k 25. aprílu vykoná všetky uvedené účtovné zápisy. V tomto prípade kurzový rozdiel nevznikne. Za predpokladu, že nájomca uhradí nájomné na mesiac máj 3. mája (hoci mal zaplatiť do 30. apríla), účtovná jednotka pri účtovaní pohľadávky k 30. aprílu (MD 311AÚ a D 602) použije referenčný kurz zo dňa 29. apríla a pri účtovaní inkasa pohľadávky referenčný kurz zo dňa 2. mája. V tomto prípade kurzový rozdiel vzniká. Jednoduché účtovníctvo V knihe pohľadávok účtovná jednotka zaúčtuje pohľadávku za nájomné za predpokladu, že nájomca v dohodnutej lehote nájomné nezaplatí. Napr. ak nájomca nezaplatí nájomné na máj do 30. apríla, účtovná jednotka zaúčtuje pohľadávku k 30. aprílu (v sume 1 600 USD), pričom pri prepočte na eurá uplatní referenčný kurz z predchádzajúceho dňa. V peňažnom denníku účtovná jednotka zaúčtuje až inkaso pohľadávky (1 600 USD), pričom na prepočet použije referenčný kurz zo dňa predchádzajúceho dňu pripísania prostriedkov na účet vedený v USD (napr. zo dňa 2. júna, ak platba sa uskutočnila 3. júna). V knihe pohľadávok účtovná jednotka poznamená inkaso pohľadávky. Príklad č. 14: Náhrady cestovných výdavkov v cudzej mene Zamestnanec bol od 23. do 27. apríla na zahraničnej pracovnej ceste (Česká republika), na ktorej mu priebežne vznikal nárok na náhrady cestovných výdavkov. Vyúčtovanie pracovnej cesty v českých korunách zamestnanec predložil zamestnávateľovi dňa 3. mája. Aký kurz má zamestnávateľ použiť pri prepočte cestovných náhrad na eurá? Riešenie: V tomto prípade na účely § 24 ods. 2 zákona o účtovníctve sa za deň uskutočnenia účtovného prípadu považuje deň, v ktorom zamestnanec predložil vyúčtovanie pracovnej cesty. V deň predloženia vyúčtovania zamestnávateľ zistil skutočnosti, ktoré sú predmetom účtovníctva (záväzok voči zamestnancovi). Podvojné účtovníctvo Zamestnávateľ zaúčtuje nárok zamestnanca na cestovné náhrady na základe vyúčtovania pracovnej cesty zápisom MD 512 a D 333. Úhradu cestovných výdavkov účtuje zápisom MD 333 a D 221, 211. Pri prepočte záväzku voči zamestnancovi na eurá uplatní zamestnávateľ referenčný kurz z predchádzajúceho dňa, v ktorom mu zamestnanec vyúčtovanie pracovnej cesty predložil. Pri úhrade záväzku zamestnancovi v českých korunách zamestnávateľ uplatní na prepočet buď referenčný kurz z predchádzajúceho dňa, v ktorom k úhrade záväzku došlo, príp. kurz podľa § 24 ods. 6 zákona o účtovníctve (pozri text k tomuto ustanoveniu). Jednoduché účtovníctvo Záväzok voči zamestnancovi vyplývajúci z vyúčtovania pracovnej cesty zaúčtuje účtovná jednotka v knihe záväzkov. Na prepočet záväzku na eurá uplatní referenčný kurz z predchádzajúceho dňa, v ktorom zamestnanec vyúčtovanie pracovnej cesty predložil. Úhradu záväzku v českých korunách zaúčtuje účtovná jednotka v peňažnom denníku v eurách, pričom na prepočet uplatní referenčný kurz z predchádzajúceho dňa, v ktorom k úhrade záväzku došlo (príp. kurz podľa § 24 ods. 6 zákona o účtovníctve).

Kurzové rozdiely – účtovný a daňový pohľad Prepočet cudzej meny pri nehnuteľnostiach Postupy účtovania v sústave PÚ, ako aj v sústave JÚ osobitne upravujú deň uskutočnenia účtovného prípadu pri prevádzaní (nákupe a predaji) nehnuteľností. Pri nehnuteľnostiach obstaraných na základe zmluvy, pri ktorých sa vlastníctvo nadobúda povolením vkladu do katastra nehnuteľností a do nadobudnutia vlastníctva nadobúdateľ nehnuteľnosť užíva, dňom uskutočnenia účtovného prípadu je deň prevzatia nehnuteľnosti nadobúdateľom. U prevádzajúceho je dňom uskutočnenia účtovného prípadu deň odovzdania nehnuteľnosti. Ak nebude vklad do katastra nehnuteľností povolený, účtovné zápisy sa zrušia. Príklad č. 15: Nehnuteľnosť obstaraná za cudziu menu, úhrada v splátkach Účtovná jednotka na základe kúpnej zmluvy prevzala dňa 25. mája 2012 do užívania administratívnu budovu. Cena stanovená dohodou vo výške 8 000 000 CZK bude zaplatená v troch splátkach, a to 25. júna 2012, 27. júla 2012 a 27. októbra 2012. Vklad do katastra nehnuteľností bol povolený k 26. júnu 2012. Aký kurz má účtovná jednotka použiť pri obstaraní tejto nehnuteľnosti? Riešenie: V tomto prípade na účely § 24 ods. 2 zákona o účtovníctve sa za deň uskutočnenia účtovného prípadu považuje deň prevzatia nehnuteľnosti do užívania. Týmto dňom je 25. máj 2012. Nehnuteľnosť bola obstaraná za 8 000 000 CZK, účtovná jednotka na prepočet záväzku na eurá použije referenčný kurz z predchádzajúceho dňa, t. j. zo dňa 24. mája 2012. Pri kurze 25,390 hodnota administratívnej budovy predstavuje sumu 315 084,68 €. Podvojné účtovníctvo Účtovná jednotka obstaranie administratívnej budovy zaúčtuje zápisom MD 042 a D 321AÚ. Na účte 042 účtuje iba v eurách (315 084,68 €), na účte 321AÚ v eurách a súčasne aj v cudzej mene (8 000 000 CZK). Zaradenie nehnuteľnosti do majetku účtovná jednotka zaúčtuje zápisom MD 021 a D 042. To znamená, že účtovná jednotka bude mať administratívnu budovu zahrnutú v majetku v ocenení 315 084,68 € (nie v CZK). Prípadné kurzové rozdiely vyplývajúce z úhrady záväzku nie sú súčasťou obstarávacej ceny nehnuteľnosti, čo vyplýva napr. z ustanovenia § 35 ods. 2 písm. g) postupov účtovania pre podnikateľov. Jednoduché účtovníctvo Účtovná jednotka v knihe dlhodobého hmotného majetku v zmysle § 6 ods. 6 postupov účtovania (opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 13. decembra 2007 č. MF/27076/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek účtovnej závierky pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov) zaúčtuje obstaranie administratívnej budovy, pričom uvedie jej cenu vo výške 315 084,68 €. Súčasne v knihe záväzkov zaúčtuje k 25. máju 2012 záväzok v cudzej mene (8 000 000 CZK) a súčasne aj v eurách (315 084,68). Prípadné kurzové rozdiely vyplývajúce z úhrady záväzku v eurách už spätne neovplyvňujú obstarávaciu cenu administratívnej budovy.

Prepočet cudzej meny ku dňu zostavenia účtovnej závierky Účtovná jednotka zostavuje účtovnú závierku vždy, keď uzavrie účtovné knihy. To znamená, že k tomuto dňu účtovná jednotka prepočítava majetok a záväzky (ak sú vyjadrené v cudzej mene) aktuálnym referenčným kurzom.

Poznámka: Problematiku zostavenia účtovnej závierky upravuje § 17 zákona o účtovníctve. Prepočítava sa majetok uvedený v § 4 ods. 7 zákona o účtovníctve, t. j. pohľadávky, podiely, cenné papiere, deriváty, ceniny a peňažné prostriedky, ak sú vyjadrené v cudzej mene. Táto povinnosť platí aj pri opravných položkách, rezervách a technických rezervách, ak majetok a záväzky, ktorých sa týkajú, sú vyjadrené v cudzej mene. Z uvedeného teda vyplýva, že napr. pohľadávku v cudzej mene prepočítava účtovná jednotka na eurá nielen ku dňu jej vzniku (t. j. ku dňu splnenia dodávky tovaru alebo služieb), ale ak táto pohľadávka nebola zinkasovaná do konca účtovného obdobia, opätovne ju prepočíta ku dňu účtovnej závierky. Ak pohľadávka bude do konca účtovného obdobia zinkasovaná, účtovná jednotka nevykonáva žiadny prepočet, pretože pohľadávka zanikla ku dňu inkasa. Je potrebné upozorniť, že pri tomto prepočte sa používa referenčný kurz z tohto dňa, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, nie z predchádzajúceho dňa, ako je to pri uskutočnení účtovného prípadu. Ku dňu účtovnej závierky sa neprepočítava napr. dlhodobý hmotný majetok, zásoby (napr. tovar), a to aj napriek tomu, že tento majetok bol obstaraný za cudziu menu.

Postup pri použití kurzu Národnej banky Slovenska a Európskej centrálnej banky Kurzový lístok Podľa oficiálnej webovej stránky NBS po zavedení eura k 1. januáru 2009 prestala táto banka vydávať vlastný kurzový lístok a začala preberať na svoju webovú stránku denný kurzový lístok Európskej centrálnej banky. Kurzový lístok je publikovaný v preklade do slovenského jazyka, čo by mala byť jediná zmena v porovnaní s originálnym kurzovým lístkom ECB. Podstatný rozdiel medzi zverejňovaným kurzovým lístkom NBS do zavedenia eura a súčasným – preberaným z ECB, je ten, že NBS zverejňovala svoj kurzový lístok s platnosťou na nasledujúci deň, zatiaľ čo kurzový lístok ECB je zverejňovaný popoludní – po 14,15 hod. a je vyhlásený na daný deň. Z technického hľadiska je denný kurzový lístok NBS vydávaný v súlade s kurzovým lístkom ECB vo formátoch html, xml, pdf a csv.

Kurzové rozdiely – účtovný a daňový pohľad Ako sa používa kurzový lístok ECB (kurzy ECB) pri účtovných operáciách? Zákon o účtovníctve v znení neskorších predpisov v § 24 ods. 2 ustanovuje, že majetok a záväzky vyjadrené v cudzej mene (napríklad v amerických dolároch) sa prepočítajú na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou (ECB) alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu alebo v iný deň, ak to ustanovuje osobitný predpis (napríklad zákon o bankách). V prípade, že dňom uskutočnenia účtovného prípadu je sobota, nedeľa alebo pondelok, použije sa referenčný výmenný kurz vyhlásený v najbližší skorší deň (teda v piatok), prípadne ak nebol v tento deň (piatok) vyhlásený referenčný výmenný kurz (napríklad ak pre ECB výnimočne na piatok pripadne sviatok), tak sa použije posledný známy vyhlásený referenčný výmenný kurz. Príklad č. 16: Referenčný výmenný kurz bol vyhlásený ECB 16. 7. 2012 (pondelok) po 14,15 hod. Pre účtovné prípady zo dňa 16. 7. 2012 sa však použije najbližší skorší kurz vyhlásený ECB, teda kurz označený dátumom 13. 7. 2012 (piatok). Kurzový lístok Národnej banky Slovenska vybraných cudzích mien voči EUR (ktoré sa neuvádzajú v dennom kurzovom lístku ECB) sa zverejňuje s mesačnou periodicitou vždy k prvému pracovnému dňu daného mesiaca. Všetky výmenné kurzy sú nepriamo kótované voči euru, t. j. koľko jednotiek cudzej meny predstavuje 1 euro. V nadväznosti na preberanie denného kurzového lístka z ECB sú z kurzového lístka NBS vybraných cudzích mien voči EUR vypustené tie meny, ktoré sa nachádzajú v dennom kurzovom lístku. p

§ 24 ods. 3

Ustanovenie § 24 ods. 3 zákona o účtovníctve upravuje použije kurzu na ocenenie prírastku cudzej meny nakúpenej za menu euro (mimo menového derivátu). Ak obsahom účtovného prípadu nie je skutočný prírastok cudzej meny, ustanovenie § 24 ods. 3 zákona o účtovníctve sa nepoužije. V zásade sa dáva účtovnej jednotke možnosť použiť na prepočet: â kurz, za ktorý sa cudzia mena skutočne nakúpila, alebo â referenčný kurz vyhlásený v deň uzavretia obchodu.

Je vecou rozhodnutia účtovnej jednotky, pre ktorý spôsob sa rozhodne. Obdobný postup sa uplatní aj na ocenenie prírastku cudzej meny v mene euro nakúpenej za inú cudziu menu (napr. americké doláre za české koruny). Podľa tohto ustanovenia sa postupuje vtedy, ak účtovná jednotka účtuje o prírastku cudzej meny, t. j. ak nastáva zvýšenie stavu prostriedkov cudzej meny, a to nákupom za eurá alebo za cudziu menu. Nie je podstatné, či sa nákup cudzej meny uskutoční v hotovosti, ale to, či dôjde k „prírastku“ cudzej meny na devízovom účte. Za prírastok cudzej meny nakúpenej za menu euro možno považovať aj prevod peňažných

prostriedkov z bankového účtu vedeného v eurách na bankový účet vedený v cudzej mene (bankový devízový účet). V takomto prípade účtovná jednotka nakupuje cudziu menu za eurá. Príklad č. 17: Prevod prostriedkov z bežného účtu na devízový účet Účtovná jednotka má zriadený „český“ účet v banke, ktorý používa pri obchodovaní s českými partnermi a zároveň má zriadený účet v eurách používaný na bežné úhrady svojich záväzkov voči ostatným dodávateľom. O pohybe prostriedkov na devízovom účte musí účtovná jednotka účtovať tak v českých korunách, ako aj v eurách. Pri prevode prostriedkov z eurového účtu na devízový účet použije na prepočet kurz komerčnej banky, teda kurz, za ktorý boli peňažné prostriedky pripísané na devízový účet. Napr. účtovná jednotka prevedie z bežného účtu 4 000 € – na devízový účet banka pripíše sumu 100 000 CZK. To znamená, že kurz komerčnej banky predstavuje hodnotu 25,000. Ak sa účtovná jednotka rozhodne použiť kurz, za ktorý sa cudzia mena skutočne nakúpila, nevznikajú kurzové rozdiely (pozri predchádzajúci príklad). Za predpokladu, že sa účtovná jednotka rozhodne pre referenčný kurz vyhlásený v deň uzatvorenia obchodu, bude zákonite účtovať o kurzových rozdieloch. Účtovná jednotka použije kurz podľa § 24 ods. 3 zákona o účtovníctve bez ohľadu na skutočnosť, či nakúpi cudziu menu za eurá od subjektu, ktorý je bankou (pobočkou zahraničnej banky), príp. zmenárňou, alebo od subjektu, ktorý nie je bankou (pobočkou zahraničnej banky), príp. zmenárňou. Uvedené platí aj v prípade nákupu cudzej meny za inú cudziu menu. p

§ 24 ods. 4

Ustanovenie upravuje použitie kurzu na ocenenie cudzej meny obstarávanej v rámci menového derivátu. Ku dňu ocenenia účtovná jednotka použije: â kurz banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorá je zmluvnou stranou tohto

menového derivátu, alebo â referenčný kurz.

Ak zmluvnou stranou menového derivátu nie je banka alebo pobočka zahraničnej banky, použije sa na ocenenie cudzej meny referenčný kurz ku dňu ocenenia. p

§ 24 ods. 5

Podľa tohto ustanovenia: a) cenné papiere znejúce na cudziu menu, b) nástroje peňažného trhu ocenené cudzou menou, c) finančné rozdielové zmluvy ocenené cudzou menou, d) podkladové nástroje derivátov ocenených cudzou menou okrem podkladových nástrojov menových derivátov, e) pohľadávky a záväzky spojené s majetkom podľa písmen a) až d), ktoré sú ocenené rovnakou cudzou menou ako tento majetok,

Kurzové rozdiely – účtovný a daňový pohľad prepočíta účtovná jednotka referenčným kurzom vyhláseným v deň uskutočnenia účtovného prípadu, resp. ku dňu ocenenia (nie v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu). p

§ 24 ods. 6

Kým ustanovenie § 24 ods. 3 zákona o účtovníctve rieši ocenenie prírastku cudzej meny nakúpenej za menu euro alebo za inú cudziu menu, ustanovenie odseku 6 upravuje použitie kurzu pri úbytku cudzej meny v hotovosti alebo z devízového účtu. Ustanovenie odseku 6 nadväzuje na odsek 2, ktorý upravuje všeobecný kurz na prepočet cudzej meny na eurá, a to referenčný kurz zo dňa predchádzajúceho dňu uskutočnenia účtovného prípadu. Pri úbytku cudzej meny sa navyše na prepočet môže použiť: â cena zistená váženým aritmetickým priemerom alebo â sa použije spôsob, keď prvá cena na ocenenie prírastku cudzej meny v eurách

sa použije ako prvá cena na ocenenie úbytku cudzej meny v eurách. Ak je úbytok cudzej meny spojený s úhradou záväzku, použije sa tento prepočet aj na prepočet úhrady záväzku z cudzej meny na eurá. Z uvedeného teda vyplýva, že pri úbytku cudzej meny v hotovosti alebo z devízového účtu má účtovná jednotka tri možnosti pri ich prepočte na eurá, a to: â referenčný kurz zo dňa predchádzajúceho dňu uskutočnenia účtovného prí-

padu alebo â vážený aritmetický priemer, alebo â metódu FIFO.

Ustanovenie § 24 ods. 6 zákona o účtovníctve navyše upravuje, že na ocenenie pohľadávky a záväzkov v cudzej mene spojených s účtovaním poskytnutého alebo prijatého preddavku v cudzej mene sa použije kurz v čase prijatia alebo poskytnutia preddavku. Prijatý preddavok je spojený s prírastkom cudzej meny. Ak účtovná jednotka prijme preddavok v cudzej mene, na jeho prepočet použije referenčný kurz zo dňa predchádzajúceho dňu prijatia preddavku – § 24 ods. 2 písm. a) zákona o účtovníctve. Ten istý kurz použije účtovná jednotka aj pri prepočte pohľadávky z dôvodu fakturácie dodaného tovaru či poskytnutej služby, ktoré sa viažu k prijatému preddavku. Poskytnutý preddavok je spojený s úbytkom cudzej meny. Ak účtovná jednotka poskytne preddavok v cudzej mene, na jeho prepočet použije: â referenčný kurz zo dňa predchádzajúceho dňu uskutočnenia účtovného prí-

padu alebo â vážený aritmetický priemer, alebo â metódu FIFO.

Ten istý kurz použije účtovná jednotka aj pri prepočte záväzku z dôvodu došlej faktúry za prijatý tovar či službu viažuce sa k poskytnutému preddavku. Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa nevykonáva prepočet prijatých a poskytnutých preddavkov aktuálnym referenčným kurzom. Táto skutočnosť vyplýva z ustanovenia § 24 ods. 9 zákona o účtovníctve. Príklad č. 18: Prijatý preddavok, vyúčtovanie služby Účtovná jednotka dňa 3. apríla 2012 prijala od zahraničnej osoby preddavok 3 000 USD na dodávku služby. Dňa 29. mája 2012 vystavila faktúru za poskytnutú službu v sume 10 000 USD. Podľa faktúry dátum poskytnutia služby pripadá na 29. mája 2012. Ako bude účtovná jednotka postupovať z pohľadu účtovania? Účtovanie 3. apríl 2012 prijatý preddavok 3 000 USD referenčný kurz k 2. aprílu 2012: 1,3319 (3 000 : 1,3319)

€

2 252,42

221(USD) 324AÚ1

29. máj 2012 vystavená faktúra Celkom 10 000 USD Preddavok 3 000 USD K úhrade 7 000 USD a) pohľadávka celkom 10 000 USD, z toho: 3 000 USD (pôvodný referenčný kurz) 7 000 USD referenčný kurz k 28. máju 2012: 1,2566 (7 000 : 1,2566)

2 252,42 5 570,59

311 311

602 602

b) zúčtovanie preddavku 3 000 USD (pôvodný referenčný kurz)

2 252,42

324AÚ1

311

Poznámka: Na účely zákona o DPH účtovnej jednotke vzniká daňová povinnosť jednak dňom prijatia preddavku (zo sumy 3 000 USD, resp. 2 252,42 €), ako aj dňom poskytnutia služby (zo sumy 7 000 USD, resp. 5 570,59 €). V tieto dni nastali aj účtovné prípady. Prijatý preddavok predstavuje záväzok, ktorý bude prepočítavať na eurá referenčným kurzom určeným a vyhláseným v deň predchádzajúci dňu vzniku daňovej povinnosti (2. apríl 2012). Tento kurz sa použije aj na ocenenie časti pohľadávky prislúchajúcej prijatému preddavku. Pohľadávka z poskytnutej služby vzniká 29. mája 2012. K tomuto dňu sa zúčtuje (vyrovná) aj prijatý preddavok.

Kurzové rozdiely – účtovný a daňový pohľad p

§ 24 ods. 7

Ustanovenie umožňuje účtovnej jednotke zvoliť si metódu používania kurzov, túto však nesmie meniť v priebehu účtovného obdobia a použije ju aj v účtovnej závierke. Napr. účtovná jednotka sa môže rozhodnúť, že pri pohyboch cudzej meny na devízovom účte bude používať referenčný kurz a pri úbytku prostriedkov z valutovej pokladnice bude používať metódu FIFO. Príklad č. 19: Hotovosť v cudzej mene (nákup a výdaj) Účtovná jednotka 2. mája 2012 kúpila v banke v hotovosti 1 000 CZK za kurz 24,000. V zmysle § 24 ods. 3 zákona o účtovníctve zaúčtovala príjem tejto cudzej meny vo výške 41,67 € (kurz, za ktorý bola cudzia mena nakúpená). Dňa 21. mája 2012 opäť nakúpila v hotovosti 1 000 CZK pri kurze 25,000. V zmysle § 24 ods. 3 zákona o účtovníctve zaúčtovala príjem tejto cudzej meny vo výške 40,00 €. Ďalšie nákupy tejto cudzej meny účtovná jednotka nerealizovala, takže k 25. máju 2012 evidovala vo valutovej pokladnici 2 000 CZK, čo v eurách predstavovalo účtovnú hodnotu 81,67 €. Dňa 25. mája 2012 účtovná jednotka poskytla zamestnancovi 1 000 CZK ako preddavok na zahraničnú pracovnú cestu. V akej hodnote účtovná jednotka zaúčtuje úbytok týchto prostriedkov v eurách? Riešenie: Účtovná jednotka sa môže rozhodnúť pre tri alternatívy. V prvom prípade v zmysle § 24 ods. 2 zákona o účtovníctve uplatní referenčný kurz zo dňa 24. mája 2012, t. j. 25,390. V prípade prvej alternatívy účtovná jednotka zaúčtuje úbytok cudzej meny (1 000 CZK) v prepočte na eurá v hodnote 39,39 €. Druhá alternatíva predstavuje rozhodnutie účtovnej jednotky uplatniť postup podľa § 24 ods. 6 zákona o účtovníctve, a to použitím váženého aritmetického priemeru. Pri použití tejto metódy hodnota 1 € predstavuje 24,489 CZK. Účtovná jednotka zaúčtuje poskytnutý preddavok (1 000 CZK) ako úbytok prostriedkov v hodnote 40,83 €. Tretia alternatíva znamená rozhodnutie účtovnej jednotky opäť uplatniť postup podľa § 24 ods. 6 zákona o účtovníctve, avšak spôsobom, keď prvá cena na ocenenie prírastku peňažných prostriedkov sa použije ako prvá cena na ocenenie ich úbytku. V danom prípade prvá cena na ocenenie prírastu bola hodnota 24,000. To znamená, že pri tejto alternatíve účtovná jednotka zaúčtuje poskytnutý preddavok (1 000 CZK) ako úbytok prostriedkov v hodnote 41,67 €. Je na rozhodnutí účtovnej jednotky, ktorú z uvedených troch alternatív uplatní, resp. je na jej zvážení, ktorá metóda vernejšie a pravdivejšie zobrazuje hodnotu poskytnutého preddavku. Príklad č. 20: Prevod prostriedkov z devízového účtu do valutovej pokladnice Účtovná jednotka má zriadený „CZK účet“ v komerčnej banke, na ktorý prijíma prostriedky za prenájom nehnuteľností. Z dôvodu náhrady výdavkov zamestnancov pri zahraničných pracovných cestách „presúva“ tieto prostriedky z účtu do pokladnice. O pohybe prostriedkov na devízovom účte musí účtovná jednotka účtovať v CZK, ako aj v eurách. Aký kurz použije pri prevode prostriedkov z CZK účtu do valutovej pokladnice?

Riešenie: Použitie kurzu pri prevode prostriedkov z devízovéhoúčtu do valutovej pokladnice zákon o účtovníctve osobitne nerieši. Pri dotácii pokladnice z devízovéhobankového účtu nedochádza k úbytku či prírastku majetku účtovnej jednotky, len sa presúvajú prostriedky účtovnej jednotky z banky do pokladnice. Nevzniká pohľadávka ani záväzok, rovnako tak nedochádza k zániku pohľadávky ani záväzku. Nevzniká ani náklad či výnos. Pri dotácii pokladnice ide o pohyb majetku vo vnútri účtovnej jednotky, čo sa tiež považuje za účtovný prípad, pričom dňom uskutočnenia tohto účtovného prípadu je deň, keď k dotácii došlo. Keďže pri dotácii valutovej pokladnice dochádza k úbytku prostriedkov na devízovom účte, pri prepočte úbytku týchto prostriedkov na eurá sa použije kurz podľa § 24 ods. 6 zákona o účtovníctve (pozri komentár k tomuto ustanoveniu). Kurz použitý pri ocenení úbytku prostriedkov na devízovom účte sa použije aj na ocenenie prírastku týchto prostriedkov vo valutovej pokladnici. Dotáciou pokladnice sa tak nemení celková hodnota majetku účtovnej jednotky a nevzniká ani žiadny kurzový rozdiel.

Predaj cudzej meny Do 31. 12. 2011 zákon o účtovníctve v § 24 ods. 3 osobitne upravoval použitie kurzu pri predaji cudzej meny za menu euro. Do uvedeného dátumu sa pri predaji cudzej meny používal kurz, za ktorý bola cudzia mena predaná. Súčasné znenie zákona použitie kurzu pri predaji cudzej meny vôbec nerieši. Vzniká preto otázka, aký kurz má účtovná jednotka vlastne použiť, napr. v prípade predaja USD komerčnej banke, prípadne pri prevode USD z devízového účtu na účet eurový. V oboch prípadoch dochádza k predaju cudzej meny, t. j. v konečnom dôsledku k jej úbytku, preto sa tento úbytok cudzej meny prepočíta na eurá kurzom podľa § 24 ods. 6 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (pozri komentár k uvedenému ustanoveniu). Z uvedeného teda vyplýva, že pri úbytku cudzej meny z dôvodu predaja (v hotovosti alebo z devízového účtu) má účtovná jednotka tri možnosti pri ich prepočte na eurá, a to: p

referenčný kurz zo dňa predchádzajúceho dňu uskutočnenia účtovného prípadu alebo

vážený aritmetický priemer, alebo

metódu FIFO.

Kurz, za ktorý bola cudzia mena predaná, napr. kurz komerčnej banky, sa od 1. januára 2012 teda nepoužije.

III.

Postupy účtovania pre podnikateľov a kurzové rozdiely

Postupy účtovania pre podnikateľov (opatrenie MF SR č. 23 054/2002-92, ktorým sa stanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších zmien a doplnkov) v otázke kurzových rozdielov nadväzujú na zákon o účtovníctve. Zákon o účtovníctve upravuje povinnosť účtovať v mene euro a v stanovených prípadoch aj v cudzej mene, ďalej použitie príslušného kurzu na prepočet majetku a záväzkov

Kurzové rozdiely – účtovný a daňový pohľad vyjadrených v cudzej mene a termíny tohto prepočtu. Postupy účtovania dopĺňajú, ako sa naloží s rozdielmi vyplývajúcimi z tohto prepočtu, t. j. či zvýšia alebo znížia hodnotu majetku a záväzkov alebo sa zahrnú do výnosov ako kurzový zisk alebo do nákladov ako kurzová strata. p

§ 14 ods. 1

Cenné papiere a podiely sa oceňujú pri obstaraní obstarávacou cenou. Obstarávacou cenou sa rozumie cena, za ktorú sa majetok obstaral a náklady súvisiace s obstaraním. Ustanovenie § 14 ods. 1 postupov účtovania len spresňuje, že kurzové rozdiely vzniknuté pri obstaraní cenných papierov nie sú súčasťou obstarávacej ceny. Skutočnosť, že kurzové rozdiely nie sú súčasťou obstarávacej ceny, vyplýva aj z ustanovenia § 24 ods. 1 postupov účtovania, podľa ktorého na účtoch záväzkov sa účtujú kurzové rozdiely vznikajúce v účtovníctve ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu z dôvodu platby záväzkov so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 563 – Kurzové straty alebo v prospech účtu 663 – Kurzové zisky (nie na účet príslušného majetku). Príklad č. 21: Cenné papiere v tuzemskej mene a kurzové rozdiely Účtovná jednotka dňa 3. mája 2012 obstarala cenné papiere (150 akcií v menovitej hodnote 100 €) za celkovú cenu 375 000 CZK. Faktúru za nákup akcií uhradila z eurového účtu dňa 17. mája 2012. Referenčný kurz v deň predchádzajúci dňu nákupu bol 24,903 (t. j. 15 058,43 €) a pri úhrade záväzku banka odpísala z účtu 14 728,99 €. Ako naloží účtovná jednotka s kurzovým rozdielom vzniknutým pri úhrade záväzku? Riešenie: V danom prípade ide o kurzový zisk v sume 329,44 € (15 058,43 - 14 728,99). Kurzový zisk 329,44 € nie je súčasťou vstupnej ceny akcií, ale súčasťou výnosov, preto sa zaúčtuje MD 321AÚ a D 663. Príklad č. 22: Cenné papiere v cudzej mene a kurzové rozdiely Účtovná jednotka dňa 3. mája 2012 obstarala cenné papiere (50 akcií v menovitej hodnote 1 000 CZK) za celkovú cenu 15 000 CZK. Faktúru za nákup akcií uhradila z eurového účtu dňa 17. mája 2012. Referenčný kurz v deň predchádzajúci dňu nákupu bol 24,903 (t. j. 602,34 €) a pri úhrade záväzku banka odpísala z účtu 589,16 €. Ako naloží účtovná jednotka s kurzovým rozdielom vzniknutým pri úhrade záväzku? Riešenie: V danom prípade ide o kurzový zisk v sume 13,18 € (602,34 - 589,16). Kurzový zisk 13,18 € nie je súčasťou vstupnej ceny akcií, ale súčasťou výnosov (a to aj napriek tomu, že ide o cenné papiere vyjadrené v cudzej mene), preto sa zaúčtuje MD 321AÚ a D 663. p

§ 24

Ustanovenie § 24 postupov účtovania upravuje, na akých účtoch sa účtujú vypočítané kurzové rozdiely a dopĺňa zákon o účtovníctve, kedy sa o týchto rozdieloch účtuje.

§ 24 ods. 1

Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 postupov účtovania kurzová strata sa účtuje na ťarchu účtu 563 – Kurzové straty, kurzový zisk v prospech účtu 663 – Kurzové zisky. Na týchto účtoch sa účtuje súvzťažne s účtami pohľadávok (účtová trieda 31), záväzkov (účtová trieda 32), dlhodobého finančného majetku (účtová trieda 06) a krátkodobého finančného majetku (účtová trieda 25). Tieto kurzové rozdiely sa účtujú ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu z dôvodu: a) inkasa pohľadávok, b) platby záväzkov, c) predaja dlhodobého finančného majetku a krátkodobého finančného majetku, d) postúpenia pohľadávky, e) vkladu pohľadávky a f) vzájomného započítania pohľadávky.

ad a) Príklad č. 23: Inkaso pohľadávky v cudzej mne Účtovná jednotka eviduje na účte 311AÚ pohľadávku (z roku 2011) za dodaný tovar v sume 1 000 USD, čo v mene euro predstavuje 772,86. Odberateľ za tovar uhradil na účet vedený v USD 10. mája 2012. V predchádzajúci deň bol referenčný kurz 1,2950. Účtovanie

€

Počiatočný stav pohľadávky (1 000 USD)

772,86

311AÚ

Inkaso pohľadávky (1 000 USD, kurz 1,2950)

772,20

221(USD)

311AÚ

563

311AÚ

Kurzová strata (772,86 - 772,20)

0,66

ad b) Príklad č. 24: Platba záväzku z účtu vedeného v cudzej mene Účtovná jednotka eviduje na účte 321AÚ záväzok (z roku 2011) za prijatú službu v sume 1 000 USD, čo v mene euro predstavuje 772,86. Účtovná jednotka záväzok uhradila z účtu vedeného v USD 10. mája 2012. V predchádzajúci deň bol referenčný kurz 1,2950. Účtovná jednotka na prepočet úbytku prostriedkov cudzej meny používa „aritmetický priemer“, v danom prípade 1,3000. Účtovanie

Počiatočný stav záväzku (1 000 USD)

772,86

Úhrada záväzku (1 000 USD, kurz 1,3000)

769,23

321AÚ

221(USD)

3,63

321AÚ

663

Kurzový zisk (772,86 - 769,23)

€

321AÚ

Kurzové rozdiely – účtovný a daňový pohľad Príklad č. 25: Platba záväzku v cudzej mene z účtu vedeného v eurách Účtovná jednotka eviduje na účte 321AÚ záväzok (z roku 2011) za prijatú službu v sume 1 000 USD, čo v mene euro predstavuje 772,86. Účtovná jednotka záväzok uhradila z účtu vedeného v eurách 10. mája 2012. Banka, v ktorej má účtovná jednotka zriadený účet, pri úhrade záväzku odpísala sumu 780 €. Kurz komerčnej banky pri predaji devíz bol 1,2821. Účtovanie

€

Počiatočný stav záväzku (1 000 USD)

772,86

Úhrada záväzku (1 000 USD, kurz 1,2821)

780,00

Kurzová strata (780,00 - 772,86)

7,14

D 321AÚ

321AÚ

221(€)

563

321AÚ

ad c) Príklad č. 26: Predaj krátkodobého finančného majetku Účtovná jednotka eviduje na účte 251 – Majetkové cenné papiere na obchodovanie 150 akcií v menovitej hodnote 100 USD (celková menovitá hodnota 15 000 USD), ktoré obstarala v 2. januára 2012 za dohodnutú sumu 16 500 USD. Účtovná jednotka 10. apríla 2012 predala všetky akcie za dohodnutú cenu 14 000 €. €

Stav účtu 251 – Majetkové cenné papiere na obchodovanie (150 akcií po 110 USD) celkom 16 500 USD (referenčný kurz 1,2935 zo dňa 2. januára 2012)

12 756,09

251

10. apríl 2012 – tržba za predaj akcií

14 000,00

311AÚ

661

Úbytok predaných akcií v obstarávacej cene 16 500 USD (referenčný kurz 1,3114 zo dňa 10. apríla 2012)

12 581,97

561

251

174,12

563

251

Účtovanie

Kurzová strata (12 756,09 - 12 581,97)

Účtovná jednotka z predaja akcií dosiahla celkový zisk 1 243,91 € (po zohľadnení kurzovej straty vykázanej pri predaji akcií). V danom prípade sa pri nákupe a predaji akcií znejúcich na cudziu menu použije referenčný kurz zo dňa uskutočnenia účtovného prípadu, nie z predchádzajúceho dňa – pozri § 24 ods. 5 zákona o účtovníctve.

ad d) Príklad č. 27: Postúpenie pohľadávky Účtovná jednotka 2. januára 2012 dodala tovar, za ktorý požaduje úhradu 15 750 USD. Keďže dlžník sa „neponáhľal“ so zaplatením, účtovná jednotka pohľadávku predala dňa 10. apríla 2012 za sumu 15 500 USD.

Účtovanie Stav účtu 311AÚ – celkom 15 750 USD (1,2939 referenčný kurz zo dňa 30. 12. 2011*)

€ 12 172,50

MD 311AÚ

10. apríl 2012 – tržba za postúpenie pohľadávky 15 500 USD (1,3068 referenčný kurz zo dňa 5. apríla 2012**) Odpis pohľadávky v menovitej hodnote 15 750 USD (1,3068 referenčný kurz zo dňa 5. apríla 2012) Kurzová strata (12 172,50 - 12 052,34)

11 861,03

315AÚ

646

12 052,34

546

311AÚ

120,16

563

311AÚ

Účtovná jednotka z postúpenia pohľadávky dosiahla celkovú stratu 311,47 € (po zohľadnení kurzovej straty vykázanej pri postúpení pohľadávky). * Keďže ECB nevyhlasovala kurzy dňa 1. januára 2012, použije sa posledný vyhlásený kurz, t. j. zo dňa 30. decembra 2011. ** Keďže ECB nevyhlasovala kurzy dňa 9. apríla 2012, použije sa posledný vyhlásený kurz, t. j. zo dňa 5. apríla 2012.

ad e) Príklad č. 28: Vklad pohľadávky Účtovná jednotka 2. januára 2012 dodala dlhoročnému odberateľovi (spoločnosť s ručením obmedzeným) tovar, za ktorý požaduje úhradu 15 750 USD. Keďže účtovná jednotka mala už dávnejšie záujem kapitálovo vstúpiť do spoločnosti s ručením obmedzeným, dohodla sa s ňou, že pohľadávku vloží do základného imania. Ku kapitalizácii pohľadávky došlo dňa 10. apríla 2012. Účtovanie Stav účtu 311AÚ – celkom 15 750 USD (1,2939 referenčný kurz zo dňa 30. 12. 2011*) 10. apríl 2012 – záväzok na vklad 15 750 USD (1,3068 referenčný kurz zo dňa 5. apríla 2012**) Splatenie vkladu pohľadávkou Kurzová strata (12 172,50 - 12 052,34) Prevod podielu po zápise v obchodnom registri do majetku

€

12 172,50

311AÚ

12 052,34

043

367

12 052,34

367

311AÚ

120,16

563

311AÚ

12 052,34

06.

043

* Keďže ECB nevyhlasovala kurzy dňa 1. januára 2012, použije sa posledný vyhlásený kurz, t. j. zo dňa 30. decembra 2011. ** Keďže ECB nevyhlasovala kurzy dňa 9. apríla 2012, použije sa posledný vyhlásený kurz, t. j. zo dňa 5. apríla 2012.

ad f) Príklad č. 29: Zápočet pohľadávok Účtovná jednotka k 1. januáru 2012 evidovala záväzok voči firme X vo výške 16 000 USD, čo v mene euro predstavuje 12 365,72. Účtovná jednotka 12. januára 2012 dodala firme X tovar, za ktorý

Kurzové rozdiely – účtovný a daňový pohľad požaduje úhradu 16 000 USD. Dňa 12. apríla 2012 sa účtovná jednotka dohodla s firmou X na vzájomnom započítaní pohľadávok vo výške 16 000 USD. Účtovanie

€

Stav účtu 321AÚ – celkom 16 000 USD

12 365,72

321AÚ

12. január 2012 – tržba za predaj tovaru 16 000 USD (1,2718 referenčný kurz zo dňa 11. januára 2012)

12 580,59

311AÚ

604

12. apríl 2012 – zápočet pohľadávok 16 000 USD (1,3131 referenčný kurz zo dňa 11. apríla 2012)

12 184,91

321AÚ

311AÚ

Kurzová strata z pohľadávky (12 580,59 - 12 184,91)

395,68

563

311AÚ

Kurzový zisk zo záväzku (12 365,72 - 12 184,91)

180,81

321AÚ

663

§ 24 ods. 2

Ustanovenie § 24 ods. 2 postupov účtovania upravuje, kedy kurzové rozdiely nevznikajú. Kurzové rozdiely nevznikajú pri dlžníkovi pri zmene veriteľa a pri veriteľovi, ak za dlžníka prevzala plnenie iná osoba. To znamená, že ak napr. veriteľ postúpi pohľadávku na iného veriteľa, dlžník z toho dôvodu nebude prepočítavať záväzok (vyjadrený v cudzej mene) aktuálnym referenčným kurzom. Príklad č. 30: Zmena veriteľa a kurzové rozdiely Účtovná jednotka k 1. januáru 2012 evidovala záväzok voči firme X vo výške 16 000 USD, čo v mene euro predstavuje 12 365,72. Účtovná jednotka dňa 10. apríla 2012 dostala od firmy X oznámenie, že svoju pohľadávku postupuje firme Y. Na základe tohto oznámenia účtovná jednotka poznamená na analytickom účte zmenu v osobe veriteľa. Z dôvodu tejto zmeny však nevypočítavažiadny kurzový rozdiel. Tento bude účtovať bežným spôsobom až pri úhrade záväzku novému veriteľovi (firme Y). Príklad č. 31: Zmena dlžníka a kurzové rozdiely Účtovná jednotka k 1. januáru 2012 evidovala pohľadávku voči firme X vo výške 16 000 USD, čo v mene euro predstavuje 12 365,72. Účtovná jednotka dňa 10. apríla 2007 dostala od firmy X oznámenie, že jej záväzok preberá firma Y. Na základe tohto oznámenia účtovná jednotka poznamená na analytickom účte zmenu v osobe dlžníka. Z dôvodu tejto zmeny však nevypočítava žiadny kurzový rozdiel. Tento bude účtovať bežným spôsobom až pri inkase pohľadávky novým dlžníkom (firmou Y). Kurzové rozdiely nevznikajú ani pri splácaní peňažných vkladov od spoločníka do obchodných spoločností a družstiev. Prípadný rozdiel sa účtuje ako pohľadávka alebo ako záväzok voči vkladateľovi.

Príklad č. 32: Splácanie vkladov a kurzové rozdiely Spoločnosť vytvára základné imanie v eurách. Pri svojom vzniku (3. januára 2012) evidovala pohľadávku voči spoločníkovi za nesplatený vklad vo výške 10 000 USD. Spoločník nesplatený vklad splatil na účet spoločnosti 10. apríla 2012. €

3. január 2012 – pohľadávka za vklad 10 000 USD (1,2935 referenčný kurz zo dňa 2. januára 2012)

7 730,96

353

411AÚ

10. apríl 2012 – splatenie vkladu spoločníkom 10 000 USD (1,3068 referenčný kurz zo dňa 9. apríla 2012)

7 652,28

221(USD)

353

355

353

Účtovanie

Preúčtovanie rozdielu 78,68 € (7 730,96 - 7 652,28)

78,68

Z uvedeného vyplýva, že hoci spoločník uhradil svoj vklad do základného imania v plnej výške, spoločnosť voči nemu naďalej eviduje pohľadávku v sume 78,68 € (účet 355). Spoločnosť teda neúčtuje o kurzovej strate. Spoločník je povinný tento rozdiel voči spoločnosti splatiť. Za predpokladu, že by nastal opačný prípad, t. j. euro by v uvedenom období oslabovalo, pri splatení vkladu by spoločnosti vznikol záväzok voči spoločníkovi. Spoločnosť by neúčtovala o kurzovom zisku (pozri nasledujúci príklad). Príklad č. 33: Splácanie vkladov a kurzové rozdiely Spoločnosť vytvára základné imanie v eurách. Pri svojom vzniku (3. januára 2012) evidovala pohľadávku voči spoločníkovi za nesplatený vklad vo výške 10 000 USD. Spoločník nesplatený vklad splatil na účet spoločnosti 10. apríla 2012. €

3. január 2012 – pohľadávka za vklad 10 000 USD (1,2935 referenčný kurz zo dňa 2. januára 2012)

7 730,96

353

411AÚ

10. apríl 2012 – splatenie vkladu spoločníkom 10 000 USD (1,2000 fiktívny referenčný kurz zo dňa 9. apríla 2012)

8 333,33

221(USD)

353

365

Účtovanie

Preúčtovanie rozdielu 602,37 € (8 333,33 - 7 730,96)

602,37

Z uvedeného vyplýva, že hoci spoločník uhradil svoj vklad do základného imania v stanovenej výške, spoločnosť voči nemu eviduje záväzok v sume 602,37 (účet 365). Spoločnosť teda neúčtuje o kurzovom zisku. Spoločnosť je povinná spoločníkovi uhradiť sumu 602,37€. p

§ 24 ods. 3

Ustanovenie upravuje, kedy sa kurz použitý pri vzniku účtovného prípadu použije aj na ostatné účtovné prípady súvisiace s týmto účtovným prípadom pri účtovaní na týchto účtoch. Ide o účty 314 – Poskytnuté preddavky, 324 – Prijaté preddavky, 475 –

Kurzové rozdiely – účtovný a daňový pohľad Dlhodobé prijaté preddavky, 335 – Pohľadávky voči zamestnancom, 381 – Náklady budúcich období, 384 – Výnosy budúcich období. Obdobne pri zmene záväzku na účte 326 – Nevyfakturované dodávky, ktorý sa ide zaúčtovať na iný účet záväzku, alebo pri zmene pohľadávky účtovanej podľa § 48 ods. 3 postupov účtovania, ktorá sa ide zaúčtovať na iný účet pohľadávky, sa pri prepočte cudzej meny na eurá uplatňuje rovnaký kurz, ako bol použitý pri vzniku nevyfakturovanej dodávky alebo nevyfakturovanej pohľadávky. Príklad č. 34: Prijatý preddavok Účtovná jednotka dňa 3. januára 2012 prijala preddavok 10 000 USD na budúce dodanie tovaru, ktorý bol pripísaný na devízový účet. Tovar v hodnote 10 000 USD účtovná jednotka dodala dňa 3. apríla 2012. €

3. január 2012 – prijatie preddavku 10 000 USD (1,2935 referenčný kurz zo dňa 2. januára 2012)

7 730,96

221(USD)

324

3. apríl 2012 – dodanie tovaru v hodnote 10 000 USD (1,2935 referenčný kurz zo dňa 2. januára 2012*)

7 730,96

311

604

zúčtovanie preddavku*

7 730,96

324

311

Účtovanie

Podľa § 24 ods. 6 zákona o účtovníctvena ocenenie pohľadávky a záväzkov v cudzej mene spojených s účtovaním poskytnutého alebo prijatého preddavku v cudzej mene sa použije kurz v čase prijatia alebo poskytnutia preddavku.

Príklad č. 35: Nevyfakturované dodávky Účtovná jednotka v decembri 2011 prijala službu od českého dodávateľa. Podľa zmluvy cena služby je 100 000 CZK. Do dňa zostavenia účtovnej závierky nemala účtovná jednotka faktúru za dodanú službu. Z toho dôvodu k 31. decembru 2011 bola povinná účtovať o nevyfakturovanej dodávke na účte 326. Faktúru dostala až v marci 2012, ktorú hneď uhradila z eurového účtu. €

31. december 2012 – nevyfakturovaná dodávka 100 000 CZK (25,787 referenčný kurz k 31. decembru 2011)

3 877,92

518

326

marec 2012 – faktúra za prijatú službu 100 000 CZK*

3 877,92

326

321

22. marec 2012 – úhrada záväzku 100 000 CZK z euroúčtu**

4 020,25

321

221

142,33

563

321

Účtovanie

kurzový rozdiel – strata (4 020,25 - 3 877,92)

Aj keď účtovná jednotka prijala faktúru v marci 2012, pri zaúčtovaní záväzku použije rovnaký kurz, ktorý použila pri účtovaní nevyfakturovanej dodávky.

** Pri účtovaní úhrady záväzku použije účtovná jednotka kurz komerčnej banky, t. j. v skutočnosti sumu, ktorá bola odpísaná z eurového účtu. p

§ 24 ods. 4

Ako už bolo uvedené, účtovná jednotka je povinná majetok a záväzky, ak sú vyjadrené v cudzej mene, oceniť aktuálnym referenčným kurzom, a to ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Ide o tento majetok: pohľadávky, záväzky, podiely, cenné papiere, deriváty, ceniny a peňažné prostriedky. Táto povinnosť platí aj pri opravných položkách, rezervách a technických rezervách, ak majetok a záväzky, ktorých sa týkajú, sú vyjadrené v cudzej mene. Postupy účtovania v § 24 ods. 4 upravujú, že vzniknutý kurzový rozdiel sa účtuje výsledkovo, t. j. na ťarchu alebo v prospech príslušného majetkového účtu súvzťažne v prospech účtu 663 – Kurzové zisky alebo na ťarchu účtu 563 – Kurzové straty. Zároveň z tohto ustanovenia v nadväznosti na ustanovenie odseku 5 a 6 vyplýva, že vzniknuté rozdiely sa neúčtujú na účte 663 – Kurzové zisky alebo 563 – Kurzové straty, ak ide o majetok, ktorý sa preceňuje aj z iného dôvodu, napr. podiely, ktoré sa oceňujú metódou vlastného imania. V takomto prípade sa kurzový rozdiel účtuje rovnako ako rozdiel vyplývajúci z ocenenia, t. j. súvahovo alebo výsledkovo. Príklad č. 36: Neuhradený záväzok v cudzej mene Účtovná jednotka dňa 16. apríla 2012 prijala faktúru za prijatú službu v sume 1 000 USD. Podľa faktúry dátum poskytnutia služby pripadá na 10. apríl 2012. Účtovná jednotka faktúru do konca roka neuhradila. Ako bude o tejto faktúre účtovať v mene euro a o kurzových rozdieloch? Riešenie: Účtovná jednotka bude prepočítavať záväzok na eurá referenčným kurzom zo dňa, ktorý predchádza vzniku účtovného prípadu (vzniku záväzku), t. j. 9. apríl 2012, a ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka (31. december 2012). O kurzových rozdieloch účtuje ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Účtovanie

€

765,23

518

321AÚ

31. december 2012 1. alternatíva: 1,4068 fiktívny referenčný kurz k 31. decembru 2012. Hodnota záväzku k uvedenému dátumu je 710,83 (1 000 : 1,4068). Kurzový rozdiel (zisk) predstavuje 54,40 € (765,23 - 710,83), ktorý sa zaúčtuje:

54,40

321AÚ

663

2. alternatíva: 1,2068 fiktívny referenčný kurz k 31. decembru 2012. Hodnota záväzku k uvedenému dátumu je 828,64 € (1 000 : 1,2068). Kurzový rozdiel (strata) predstavuje 63,41 € (828,64 - 765,23), ktorý sa zaúčtuje:

63,41

563

321AÚ

16. apríl 2012 Prijatá faktúra v hodnote 1 000 USD (1,3068 referenčný kurz z 5. apríla 2012*)

Kurzové rozdiely – účtovný a daňový pohľad *

Keďže ECB nevyhlasovala kurzy dňa 9. apríla 2012, použije sa posledný vyhlásený kurz, t. j. zo dňa 5. apríla 2012.

Príklad č. 37: Záväzok v cudzej mene uhradený čiastočne Účtovná jednotka dňa 10. januára 2012 prijala faktúru za prijatú službu v sume 1 000 USD. Podľa faktúry dátum poskytnutia služby pripadá na 2. január 2012. Účtovná jednotka 10. apríla uhradila 500 USD, zvyšok fakturovanej sumy do konca roka neuhradila. Ako bude o tejto faktúre účtovať v mene euro a o kurzových rozdieloch? Riešenie: Účtovná jednotka bude prepočítavať záväzok na eurá referenčným kurzom zo dňa, ktorý predchádza vzniku účtovného prípadu (vzniku záväzku, t. j. 1. január 2012), a ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka (31. december 2012). O kurzových rozdieloch účtuje ku dňu čiastočnej úhrady (10. apríl 2012) a ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Účtovanie

€

10. január 2012 Prijatá faktúra v hodnote 1 000 USD (1,2939 referenčný kurz z 30. 12. 2011*)

772,86

518

321AÚ

10. apríl 2012 úhrada 500 USD z eurového účtu**

387,96

321AÚ

221 (eur'

kurzový rozdiel (strata) [(500 : 1,2888) - (500 : 1,2939)]

1,53

563

321AÚ

31. december 2012 Fiktívny referenčný kurz k 31. decembru 2012 je 1,3100. Hodnota záväzku k uvedenému dátumu po prepočítaní je 381,68 € (500 : 1,3100), evidovaný záväzok je však v sume 386,43 €. Kurzový rozdiel (zisk) predstavuje 4,75 € (386,43 - 381,68), ktorý sa zaúčtuje:

4,75

321AÚ

663

Po tomto zaúčtovaní bude „účtovná“ hodnota záväzku k 31. 12. 2012 vo výške 381,68 €, a teda v súlade s referenčným kurzom. *

Keďže ECB nevyhlasovala kurzy dňa 1. januára 2012, použije sa posledný vyhlásený kurz, t. j. zo dňa 30. decembra 2011.

** Pri účtovaní úhrady záväzku použije účtovná jednotka kurz komerčnej banky, t. j. v skutočnosti sumu, ktorá bola odpísaná z eurového účtu.

Poznámka: Z predchádzajúceho príkladu vyplýva, že účtovná jednotka v súlade s § 24 ods. 1 postupov účtovania o kurzových rozdieloch účtuje aj pri čiastočnom úhrade záväzku. O kurzových rozdieloch sa účtuje „z dôvodu platby záväzkov“, nie je teda podstatné, či ide o úhradu celého záväzku alebo o čiastočnú úhradu.

Príklad č. 38: Pohľadávka v cudzej mene inkasovaná čiastočne Účtovná jednotka dňa 10. januára 2012 vystavila faktúru za poskytnutú službu v sume 1 000 USD. Podľa faktúry dátum poskytnutia služby pripadá na 2. január 2012. Príjemcaslužby dňa 10. apríla uhradil 500 USD, zvyšok fakturovanej sumy však do konca roka neuhradil. Ako bude účtovná jednotka o tejto faktúre účtovať v mene euro a o kurzových rozdieloch? Riešenie: Účtovná jednotka bude prepočítavať pohľadávku na eurá referenčným kurzom k 1. januáru 2012 a ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka (31. december 2012). O kurzových rozdieloch účtuje ku dňu čiastočného inkasa (10. apríl 2012) a ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Účtovanie

€

10. január 2012 Vystavená faktúra v hodnote 1 000 USD (1,2939 referenčný kurz z 30. 12. 2011*)

772,86

311AÚ

602

10. apríl 2012 inkaso 500 USD na devízový účet (1,3068 referenčný kurz zo dňa 9. apríla 2012)

382,61

221(USD)

311AÚ

kurzový rozdiel (strata) [(500 : 1,2939) - (500 : 1,3068)]

3,82

563

311AÚ

31. december 2012 Fiktívny referenčný kurz k 31. decembru 2012 je 1,3100. Skutočná hodnota pohľadávky k uvedenému dátumu po prepočítaní je 381,68 € (500 : 1,3100), jej evidovaná hodnota je však 386,43 €. Kurzový rozdiel (strata) predstavuje 4,75 € (386,43 - 381,68), ktorý sa zaúčtuje:

4,75

563

311AÚ

Po tomto zaúčtovaní bude „účtovná“ hodnota pohľadávky k 31. 12. 2012 vo výške 381,68 €, a teda v súlade s referenčným kurzom. *

Keďže ECB nevyhlasovala kurzy dňa 1. januára 2012, použije sa posledný vyhlásený kurz, t. j. zo dňa 30. decembra 2011.

Poznámka: Z predchádzajúceho príkladu vyplýva, že účtovná jednotka v súlade s § 24 ods. 1 postupov účtovania o kurzových rozdieloch účtuje aj pri čiastočnom inkase pohľadávky. O kurzových rozdieloch sa účtuje „z dôvodu inkasa pohľadávok“, nie je teda podstatné, či ide o inkaso celej pohľadávky alebo o čiastočné inkaso. Príklad č. 39: Prepočet prostriedkov v cudzej mene ku dňu účtovnej závierky Účtovná jednotka dňa 10. januára 2012 vystavila faktúru za poskytnutú službu v sume 1 000 USD. Podľa faktúry dátum poskytnutia služby pripadá na 2. január 2012. Príjemcaslužby dňa 10. apríla uhradil 1 000 USD. Účtovná jednotka mala prijaté doláre uložené na bankovom účte až do 31. 12. 2012.

Kurzové rozdiely – účtovný a daňový pohľad Ako bude účtovná jednotka o tejto faktúre účtovať v mene euro a o kurzových rozdieloch? Riešenie: Účtovná jednotka bude prepočítavať pohľadávku na eurá referenčným kurzom k 1. januáru 2012. Peňažné prostriedky bude prepočítavaťku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka (31. december 2012). O kurzových rozdieloch účtuje ku dňu inkasa pohľadávky (10. apríl 2012) a ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Účtovanie

€

10. január 2012 Vystavená faktúra v hodnote 1 000 USD (1,2939 referenčný kurz z 30. 12. 2011*)

772,86

311AÚ

602

10. apríl 2012 inkaso 1 000 USD na devízový účet (1,3068 referenčný kurz zo dňa 9. apríla 2012)

765,23

221(USD)

311AÚ

kurzový rozdiel (strata) (772,86 - 765,23)

7,63

563

311AÚ

31. december 2012 Fiktívny referenčný kurz k 31. decembru 2012 je 1,3100. Skutočná hodnota peňažných prostriedkov v cudzej mene uložených na účte k uvedenému dátumu po prepočítaní je 763,36 (1 000 : 1,3100), ich evidovaná hodnota je však 765,23 €. Kurzový rozdiel (strata) predstavuje 1,87 € (765,23 - 763,36), ktorý sa zaúčtuje:

1,87

563

221(USD)

Po tomto zaúčtovaní bude „účtovná“ hodnota devíz k 31. 12. 2012 vo výške 763,36 €, a teda v súlade s referenčným kurzom. *

Keďže ECB nevyhlasovala kurzy dňa 1. januára 2012, použije sa posledný vyhlásený kurz, t. j. zo dňa 30. decembra 2011.

Poznámka: Z predchádzajúceho príkladu vyplýva, že účtovná jednotka v súlade s § 24 ods. 4 postupov účtovania o kurzových rozdieloch účtuje ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, aj z dôvodu prepočítania peňažných prostriedkov, a to referenčným kurzom k rovnakému dátumu. Nie je podstatné, či ide prostriedky cudzej meny v hotovosti (v pokladnici) alebo o prostriedky uložené na účte v peňažnom ústave. Počas roka peňažné prostriedky účtovná jednotka neprepočítava, a to aj napriek tomu, že referenčný kurz sa neustále menil. Príklad č. 40: Opravná položka k pohľadávke v cudzej mene Účtovná jednotka eviduje vo svojom účtovníctve (účet 311AÚ) pohľadávku z roku 2011 vo výške 100 000 USD, čo v tuzemskej mene predstavuje 77 285,73 €. K tejto pohľadávke bola k 31. 12. 2011 vytvorená opravná položka (účet 391) vo výške 10 000 USD (7 728,57 €). K 31. 12. 2012 účtovná jednotka predpokladá, že dlžník uhradí len 50 % jej hodnoty. Ako zaúčtuje účtovná jednotka túto skutočnosť ku dňu účtovnej závierky, t. j. k 31. 12. 2012?

Riešenie: Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa kurzový rozdiel z ocenenia majetku a záväzkov podľa § 4 ods. 7 zákona o účtovníctveúčtuje na ťarchu účtu 563 – Kurzové straty alebo v prospech účtu 663 – Kurzové zisky. Rovnako sa postupuje pri účtovaní kurzových rozdielov z opravných položiek a rezerv v cudzej mene. Opravná položka k pohľadávke sa tvorí najmä k pohľadávke, pri ktorej je opodstatnené predpokladať, že ju dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí, k spornej pohľadávke voči dlžníkovi, s ktorým sa vedie spor o jej uznanie. Tvorba a zúčtovanie opravnej položky k pohľadávkam sa účtuje na účte 391 – Opravné položky k pohľadávkam. Tvorba opravnej položky sa účtuje na ťarchu účtu 547 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k pohľadávkam so súvzťažným zápisom v prospech účtu 391 – Opravné položky k pohľadávkam. Zúčtovanie opravných položiek k pohľadávkam z dôvodu vyradenia pohľadávok z účtovníctva sa účtuje na ťarchu účtu 391 – Opravné položky k pohľadávkam so súvzťažným zápisom v prospech vecne príslušného účtu pohľadávok. Za vyradenie pohľadávok sa považuje aj inkaso pohľadávok. Zúčtovanie opravnej položky z dôvodu úplného alebo čiastočného zániku opodstatneného predpokladu trvania zníženia hodnoty majetku sa účtuje v zaniknutej sume na ťarchu účtu 391 – Opravné položky k pohľadávkam so súvzťažným zápisom v prospech účtu 547 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k pohľadávkam (§ 57 ods. 1 postupov účtovania). Účtovanie Počiatočný stav pohľadávky 100 000 USD Počiatočný stav opravnej položky 10 000 USD

€

77 285,73

311AÚ

7 728,57

391

31. december 2012 a) Zvýšenie opravnej položky na 50 percent, t. j. o 40 000 USD. Referenčný kurz (fiktívny) k 31. decembru 2012 je 1,3100. Tvorba opravnej položky vo výške 40 000 USD a v mene euro 30 534,35 (40 000 : 1,3100) sa zaúčtuje:

30 534,35

547

391

b) Kurzový rozdiel z prepočtu pohľadávky (100 000 USD). Referenčný kurz (fiktívny) k 31. decembru 2012 je 1,3100. Skutočná hodnota pohľadávky (účet 311AÚ) k uvedenému dátumu po prepočítaní je 76 335,88 (100 000 : 1,3100), jej evidovaná hodnota je však 77 285,73 €. Kurzový rozdiel (strata) predstavuje 949,85 € (77 285,73 - 76 335,88), ktorý sa zaúčtuje:

949,85

563

311AÚ

c) Kurzový rozdiel z prepočtu opravnej položky v cudzej mene vytvorenej v roku 2011 (10 000 USD). Referenčný kurz (fiktívny) k 31. decembru 2012 je 1,3100. Skutočná hodnota opravnej položky k uvedenému dátumu po prepočítaní je 7 633,59 € (10 000 : 1,3100), jej evidovaná hodnota je však 7 728,57 €. Kurzový rozdiel (zisk) predstavuje 94,98 € (7 728,57 - 7 633,59), ktorý sa zaúčtuje:

94,98

391

663

Predaj cudzej meny a kurzový rozdiel Ako už bolo uvedené, do 31. 12. 2011 sa pri predaji cudzej meny používal na prepočet kurz, za ktorý bola cudzia mena predaná. Teda nevznikali žiadne kurzové rozdiely, pretože ak na jednej strane nastal úbytok povedzme 1 000 USD – čo po

Kurzové rozdiely – účtovný a daňový pohľad prepočte komerčným kurzom predstavuje napr. 810,64 €, na druhej strane nastal skutočný prírastok 810,64 €. Od 1. 1. 2012 pri úbytku cudzej meny z dôvodu predaja (v hotovosti alebo z devízového účtu) má účtovná jednotka tri možnosti pri ich prepočte na eurá, a to: p

referenčný kurz zo dňa predchádzajúceho dňu uskutočnenia účtovného prípadu alebo

vážený aritmetický priemer, alebo

metóda FIFO.

Ak sa účtovná jednotka pri predaji spomínaných 1 000 USD rozhodne pre hociktorý z vyššie uvedených kurzov, vždy vznikne rozdiel v eurách medzi skutočným prírastkom (810,64 €) a úbytkom (napr. 815,00 €). Rozdiel 4,36 € je kurzovým rozdielom, čo vyplýva z ustanovenia § 24 ods. 1 postupov účtovania v nadväznosti na ustanovenie § 17 ods. 10 postupov účtovania, pretože ide o predaj krátkodobého finančného majetku. V danom prípade sa tento kurzový rozdiel zaúčtuje ako kurzová strata (563/221 – Devízový účet, príp. 211 – Valutová pokladnica).

IV.

Zákon o dani z pridanej hodnoty a kurzové rozdiely

Daň z pridanej hodnoty je v členských štátoch Európskej únie harmonizovaná na základe smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Základné zásady zdanenia sa uplatňujú vo všetkých členských štátoch EÚ. V zmysle uvedenej smernice platí všeobecná zásada, že daň sa uplatňuje podľa príslušného zákona toho štátu, kde je tzv. „miesto dodania“. Z tohto dôvodu aj daň sa odvádza do rozpočtu toho štátu, v ktorom je miesto dodania. Otázkou potom už len zostáva, kto je povinný platiť daň – či dodávateľ alebo príjemca tovaru či služby. Smernica túto osobu definuje ako „osobu povinnú platiť daň“. Základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Inak povedané, základom dane je teda tržba (príjem) v zmysle účtovných pojmov. Prepočet protihodnoty vyjadrenej v cudzej mene na menu euro upravuje ustanovenie § 26 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Ak sa požaduje platba pri dodaní tovaru (§ 8), dodaní služby (§ 9) alebo nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu (§ 11) v cudzej mene, prepočíta sa na účely určenia základu dane na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu vzniku daňovej povinnosti. Deň vzniku daňovej povinnosti v zmysle zákona o DPH je spravidla totožný s dňom uskutočnenia účtovného prípadu v zmysle účtovných predpisov. Na účely zákona o DPH sa teda uplatní rovnaký

kurz, ako sa používa na účely účtovania podľa § 24 ods. 2 písm. a) zákona o účtovníctve. Navyše na účely zákona o DPH osoba povinná platiť daň môže používať na prepočet cudzej meny na eurá kurz platný podľa colných predpisov v deň vzniku daňovej povinnosti. Rozhodnutie používať kurz platný podľa colných predpisov sa musí písomne oznámiť daňovému úradu pred jeho prvým použitím a je záväzné počas celého kalendárneho roka. Pokiaľ platiteľ používa referenčný kurz, nemusí nič oznamovať daňovému úradu. Je potrebné však uviesť, že ak sa osoba povinná platiť daň rozhodne používať kurz podľa colných predpisov, na účely účtovania musí naďalej používať kurz podľa účtovných predpisov. Ustanovenie § 26 zákona o DPH rozoberajúce používanie kurzu sa vzťahuje na daňovníkov účtujúcich tak v sústave jednoduchého účtovníctva, ako aj v sústave podvojného účtovníctva. Ako už bolo uvedené, deň vzniku daňovej povinnosti na účely zákona o DPH je spravidla aj dňom účtovného prípadu. Keďže v účtovníctve sa musí uplatňovať referenčný kurz, účtovné jednotky ho spravidla používajú aj na účely zákona o DPH. Z § 26 ods. 1 posledná veta zákona o DPH vyplýva, že pri prípadnej oprave základu dane podľa § 25 zákona o DPH (t. j. pri úplnom alebo čiastočnom zrušení dodávky tovaru alebo služby a pri úplnom alebo čiastočnom vrátení dodávky tovaru; pri znížení ceny tovaru alebo služby po vzniku daňovej povinnosti; pri zvýšení ceny tovaru alebo služby) sa použije kurz, ktorý sa použil pri pôvodnom vzniku daňovej povinnosti. Tento kurz sa použije len na účely zákona o DPH, nie na účely účtovania.

Zákon o cestovných náhradách a kurzové rozdiely

Náhrady v zmysle zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov sa poskytujú aj v inej mene, ako je mena euro. Osoba, ktorej sa poskytujú náhrady podľa tohto zákona, sa označuje ako „zamestnanec“. Zamestnanec je povinný spravidla do desiatich pracovných dní odo dňa skončenia pracovnej cesty alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona predložiť zamestnávateľovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie náhrad a vrátiť nevyúčtovaný preddavok.

Cestovné náhrady a deň uskutočnenia účtovného prípadu Pracovná cesta môže trvať aj dlhšie obdobie. Zamestnanec vo vyúčtovaní pracovnej cesty predkladá doklady preukazujúce výdavky v cudzej mene, pričom tieto doklady boli vystavené v rôznych dňoch. Zamestnávatelia tak stoja pred otázkou, aký kurz majú použiť na prepočet cudzej meny. Teda či musia prepočítavať každý jednotlivý výdavok, alebo môžu použiť pri všetkých dokladoch jeden kurz. Ak áno, tak kurz z ktorého dňa.

Kurzové rozdiely – účtovný a daňový pohľad Ako už bolo uvedené, v zmysle zákona o účtovníctve majetok a záväzky vyjadrené v cudzej mene prepočítava účtovná jednotka na eurá referenčným kurzom určeným a vyhláseným v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu alebo v iný deň, ak to ustanovuje osobitný predpis. Podľa postupov účtovania dňom uskutočnenia účtovného prípadu je deň splnenia dodávky, platby záväzku, inkasa pohľadávky, započítania pohľadávky, postúpenia pohľadávky, prevzatia dlhu, poskytnutia a prijatia preddavku, úhrady úveru alebo pôžičky poskytnutím nového úveru alebo pôžičky, zistenia manka na majetku a záväzkoch, schodku, prebytku majetku, škody na majetku, vkladu do obchodnej spoločnosti a družstva, pohybu majetku vo vnútri účtovnej jednotky a deň zistenia ďalších skutočností vyplývajúcich z osobitných predpisov alebo z vnútorných podmienok účtovnej jednotky, ktoré sú predmetom účtovníctva a ktoré v účtovnej jednotke nastali a účtovná jednotka má k dispozícii potrebné podklady, ktoré dokumentujú tieto skutočnosti. Osobitným predpisom je aj zákon o cestovných náhradách. Vyúčtovanie pracovnej cesty predložené zamestnávateľovi je preukazným podkladom, že nastal účtovný prípad – t. j. vznikol záväzok zamestnávateľa voči zamestnancovi. Aplikačná prax za deň uskutočnenia tohto účtovného prípadu považuje deň, v ktorom zamestnanec predložil zamestnávateľovi vyúčtovanie pracovnej cesty. Ak je vyúčtovanie zamestnanca urobené v súlade so zákonom o cestovných náhradách, potom je nespochybniteľné, že záväzkom zamestnávateľa je výsledná suma uvedená vo vyúčtovaní, napr. 4 800 CZK, 28 000 HUF a pod. Teda zamestnávateľ prepočítava na eurá túto výslednú sumu, pričom na prepočet použije referenčný kurz z predchádzajúceho dňa, v ktorom zamestnanec predložil vyúčtovanie pracovnej cesty. Nie je potrebné prepočítavať na eurá jednotlivé doklady.

Nedoplatok v cudzej mene – úhrada v eurách V zmysle § 36 ods. 12 zákona o cestovných náhradách po dohode so zamestnancom môže zamestnávateľ nedoplatok v cudzej mene alebo jeho časť poskytnúť v inej cudzej mene alebo v eurách. Vznikajú v takomto prípade kurzové rozdiely? Príklad č. 41: Zamestnanec dňa 4. septembra 2012 predložil zamestnávateľovi vyúčtovanie pracovnej cesty, pričom celkové náhrady sú vo výške 35 000 HUF. Zamestnanec nechcel preddavok na cestu. Zamestnávateľ na prepočet záväzku na eurá použije referenčný kurz zo dňa 3. septembra 2012 (284,90). Záväzok v eurách tak predstavuje sumu 122,85 €. Zamestnávateľ sa so zamestnancom dohodol, že cestovné náhrady budú zamestnancovi preplatené nie v maďarských forintoch, ale v eurách. Na základe tejto skutočnosti zamestnávateľ účtuje o záväzku iba v eurách (122,85 €). Žiadny kurzový rozdiel teda nemôže vzniknúť.

Stravné v cudzej mene poskytnuté v eurách Stravné zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi v mene ustanovenej pre jednotlivé krajiny opatrením ministerstva financií. Zamestnávateľ sa v prípade potreby môže so zamestnancom dohodnúť na poskytnutí preddavku na stravné v inej mene, ako je mena ustanovená pre jednotlivú krajinu opatrením ministerstva financií. Pri vyúčtovaní náhrad sa pri prepočte sumy stravného ustanoveného v eurách na cudziu menu a naopak použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktorý je platný k prvému dňu v mesiaci, v ktorom sa zahraničná pracovná cesta alebo iná skutočnosť zakladajúca nárok na stravné začala. Príklad č. 42: Zamestnanec bol vyslaný na trojdňovú pracovnú cestu do Maďarska v dňoch 26. až 28. septembra 2012. Stravné pre Maďarsko ustanovené opatrením ministerstva financií je vo výške 39 €. Zamestnanec sa so zamestnávateľom dohodol, že preddavok na stravné sa vyplatívo forintoch. Referenčný kurz ECB platný k 1. septembru 2012 je vo výške 283,65. Stravné na jeden deň tak predstavuje 11 062,35 HUF (na tri dni 33 187,05 HUF). Je potrebné upozorniť, že tento kurz sa použije len na prepočet stravného v eurách na stravné vo forintoch – nie na účely účtovania. Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi preddavok na stravné vo forintoch napr. 25. septembra 2012 v celkovej sume 33 187,05 HUF, v účtovníctve prepočíta tento preddavok referenčným kurzom zo dňa 24. septembra 2012, nie kurzom zo dňa 1. septembra 2012. Ing. Marián Drozd Daňový poradca – člen Slovenskej komory daňových poradcov, č. osvedčenia 87/92. Znalec – zapísaný v zozname znalcov MS SR, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, ev. číslo 910609. Audítor – člen Slovenskej komory audítorov, licencia č. 894. Daňovému poradenstvu a publikačnej činnosti sa venuje od roku 1992.

Školenia organizované vydavateľstvom Poradca podnikateľa Účtovná závierka za rok 2012 Ing. Mgr. Martin Tužinský, PhD.

5. 12. 2012

Žilina

13. 12. 2012

Bratislava

Daňové priznanie PO za rok 2012 Ing. Mgr. Martin Tužinský, PhD.

16. 1. 2013

Bratislava

Podrobné informácie na www.pp.sk, tel. číslo: + 421 41 70 53 222 alebo e-mail: bonus@pp.sk.

vyjadrených v cudzej mene Účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo a zostavovať účtovnú závierku v peňažných jednotkách meny euro. Majetok a záväzky vyjadrené v cudzej mene musí účtovať v eurách aj v cudzej mene pri uplatnení spôsobov oceňovania v súlade s § 24 zákona o účtovníctve.

INTERNÉ SMERNICE

Interná smernica – Oceňovanie majetku a záväzkov

Prepočet cudzej meny na eurá musí vykonať ku dňu ocenenia, ktorým je: p

deň uskutočnenia účtovného prípadu,

deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka,

iný deň v priebehu účtovného obdobia, ak to vyžaduje osobitný predpis.

Zákon o účtovníctve umožňuje na prepočet použiť nasledovné kurzy: p

referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou,

referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Národnou bankou Slovenska,

kurzy uvádzané v kurzovom lístku komerčnej banky alebo zmenárne – tzv. zmenárenský kurz,

vážený aritmetický priemer – tzv. VAP,

metódu, keď prvá cena na ocenenie prírastku v eurách sa použije ako prvá cena na ocenenie úbytku cudzej meny v eurách – tzv. metóda FIFO.

Všeobecným kurzom na prepočet cudzej meny na eurá je referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený ECB alebo NBS, ktorým sa vykoná prepočet majetku a záväzkov vyjadrených v cudzej mene na eurá: p

v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu,

v deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka,

v deň, ktorým je rozhodný deň, ku ktorému sa preberá majetok a záväzky od zahraničnej zanikajúcej právnickej osoby.

referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený ECB alebo NBS alebo

kurz, za ktorý bola cudzia mena nakúpená – zmenárenský kurz, alebo

hodnotu inej cudzej meny v eurách – ak bola cudzia mena zakúpená za inú cudziu menu.

Na ocenenie úbytku cudzej meny vo valutovej pokladnici aj na devízovom účte môže účtovná jednotka použiť:

DÚPP 1/2013

Na ocenenie prírastku cudzej meny vo valutovej pokladnici aj na devízovom účte môže účtovná jednotka použiť:

referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený ECB alebo NBS alebo

vážený aritmetický priemer – VAP, alebo,

metódu, keď prvá cena na ocenenie prírastku v eurách sa použije ako prvá cena na ocenenie úbytku cudzej meny v eurách – FIFO.

Na ocenenie pohľadávky alebo záväzku v cudzej mene spojených s účtovaním poskytnutého alebo prijatého preddavku v cudzej mene musí použiť kurz použitý v čase prijatia alebo poskytnutia preddavku. Rozdiely vznikajúce pri prepočte majetku a záväzkov vyjadrených v cudzej mene dvoma rôznymi kurzami ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu, resp. ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, predstavujú kurzové rozdiely. Ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu vznikajú kurzové rozdiely pri: p

inkase pohľadávok,

platbe záväzkov,

predaji dlhodobého hmotného majetku,

predaji krátkodobého finančného majetku.

Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, vznikajú kurzové rozdiely z ocenenia majetku a záväzkov, ktoré musí účtovná jednotka účtovať v eurách aj v cudzej mene, t. j. pri: p

základnom imaní, pohľadávkach, záväzkoch, podieloch, cenných papieroch, derivátoch, ceninách a peňažných prostriedkoch,

opravných položkách, rezervách a technických rezervách, ak majetok a záväzky, ktorých sa týkajú, sú vyjadrené v cudzej mene.

Kurzové rozdiely nevznikajú na účtoch, ktoré majú charakter preddavku. Na účely zákona o dani z príjmov daňovník:

zahrnie kurzové rozdiely vznikajúce medzi hodnotou zostatku peňažných prostriedkov v cudzej mene ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, a ich hodnotou zaúčtovanou pri nadobudnutí, tzv. realizované kurzové rozdiely, do základu dane v zdaňovacom období vzniku kurzových rozdielov,

zahrnie kurzové rozdiely vznikajúce z dôvodu zostatku na účte majetku a záväzkov, tzv. nerealizované kurzové rozdiely, do základu dane v zdaňovacom období vzniku kurzových rozdielov v účtovníctve, ak neuplatnil postup podľa § 17 ods. 17 zákona o dani z príjmov,

ak podľa § 17 ods. 17 zákona o dani z príjmov pred začatím zdaňovacieho obdobia doručil správcovi dane oznámenie o nezahrnovaní kurzových rozdielov vznikajúcich v účtovníctve z dôvodu nerealizovaného inkasa pohľadávok alebo neuhradených platieb záväzkov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, do základu dane v období, v ktorom o nich účtuje – zahrnie tieto rozdiely do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k inkasu alebo odpisu pohľadávky alebo platbe alebo odpisu záväzku.

Interná smernica pre oceňovanie v cudzej mene Účtovná jednotka je povinná používať zvolenú účtovnú metódu používania kurzov na všetky účtovné prípady v rámci daného obchodu a na všetky obchody a ich ocenenie v priebehu účtovného obdobia a v účtovnej závierke. Z uvedeného vyplýva, že vzhľadom na rôzne variantné riešenia používania kurzov na prepočet majetku a záväzkov v cudzej mene je povinná v internej smernici stanoviť spôsoby oceňovania a kurzy, ktoré bude používať pri prepočte majetku a záväzkov vyjadrených v cudzej mene na eurá.

Vzor internej smernice Názov smernice: Oceňovanie majetku a záväzkov vyjadrených v cudzej mene Firma:

AB-CD, s. r. o., Košice

Právna forma:

právnická osoba

Sídlo:

Prešovská 13, 040 01 Košice

IČO:

10123321

DIČ:

1011228855

Dátum účinnosti: 1. januára 2013

I. Všeobecné ustanovenia 1. Účel a dôvod vydania smernice Túto smernicu vydávame za účelom: p

stanovenia jednotného postupu pri oceňovaní majetku a záväzkov vyjadrených v cudzej mene,

vytvárania analytických účtov k syntetickým účtom majetku a záväzkov vyjadrených v cudzej mene,

používania kurzov a metód na prepočet cudzej meny na eurá,

zisťovania a účtovania kurzových rozdielov,

zahrnovania kurzových rozdielov do základu dane,

stanovenia zodpovedných osôb za oceňovanie majetku a záväzkov vyjadrených v cudzej mene.

Táto smernica je považovaná za účtovný záznam a je súčasťou účtovnej dokumentácie.

2. Súvisiace predpisy p

zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov,

opatrenie MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších opatrení,

zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

II. Oceňovanie jednotlivých druhov majetku a záväzkov vyjadrených v cudzej mene 1. Analytické účty k majetku a záväzkom vyjadreným v cudzej mene Pri vytváraní analytických účtov k syntetickým účtom majetku a záväzkov vyjadrených v cudzej mene sa zohľadňuje členenie podľa jednotlivých cudzích mien. Samostatné analytické účty podľa jednotlivých mien sa vytvárajú aj k syntetickým účtom opravných položiek a rezerv, ak majetok a záväzky, ktorých sa týkajú, sú vyjadrené v cudzej mene. Analytické účty musia byť súčasťou účtovej osnovy platnej pre príslušné účtovné obdobie. Na analytických účtoch sú vyčíslované a účtované aj vznikajúce kurzové rozdiely.

2. Pokladnice vedené v cudzej mene Pre každú cudziu menu sa vedie samostatná valutová pokladnica. Na prepočet prírastku cudzej meny na eurá sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený ECB alebo NBS v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu, pričom dňom uskutočnenia účtovného prípadu je deň, v ktorý bola cudzia mena zakúpená, alebo deň, v ktorý bola hotovosť v cudzej mene od inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby prevzatá. Aj na prepočet prírastku cudzej meny zakúpenej za inú cudziu menu sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený ECB alebo NBS v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu. Ak ide o prírastok cudzej meny v dôsledku vyúčtovania poskytnutého alebo prijatého preddavku v cudzej mene vo vzťahu k zamestnancom alebo iným fyzickým a právnickým osobám, na prepočet sa použije kurz, ktorý bol použitý pri prijatí alebo poskytnutí preddavku. Na prepočet úbytku cudzej meny na eurá sa použije metóda FIFO – keď prvá cena použitá na ocenenie prírastku cudzej meny v eurách sa použije ako prvá cena na ocenenie úbytku cudzej meny v eurách. Ak ide o úbytok cudzej meny v dôsledku vyúčtovania poskytnutého alebo prijatého preddavku v cudzej mene vo vzťahu k zamestnancom alebo iným fyzickým a právnickým osobám, na prepočet sa použije kurz, ktorý bol použitý pri prijatí alebo poskytnutí preddavku. Zostatok hotovosti vo valutovej pokladnici k poslednému dňu účtovného obdobia sa ocení referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným ECB alebo NBS v deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a rozdiel oproti vykázanému zostatku cudzej meny v eurách sa zaúčtuje ako kurzový rozdiel. V priebehu účtovného obdobia sa na účtoch valutovej pokladnice o kurzových rozdieloch neúčtuje.

Interná smernica pre oceňovanie v cudzej mene 3. Bankové účty vedené v cudzej mene Pre každú cudziu menu sa vedie osobitný bankový devízový účet. Na prepočet prírastku cudzej meny na eurá na devízovom účte sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený ECB alebo NBS v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu, pričom dňom uskutočnenia účtovného prípadu je deň, v ktorý bola cudzia mena na devízový účet pripísaná. Ak ide o prírastok cudzej meny na devízový účet v dôsledku vyúčtovania poskytnutého alebo prijatého preddavku v cudzej mene vo vzťahu k zamestnancom alebo iným fyzickým a právnickým osobám, na prepočet sa použije kurz, ktorý bol použitý pri prijatí alebo poskytnutí preddavku. Na prepočet úbytku cudzej meny na eurá z devízového účtu sa použije metóda FIFO – keď prvá cena použitá na ocenenie prírastku cudzej meny v eurách sa použije ako prvá cena na ocenenie úbytku cudzej meny v eurách. Ak ide o úbytok cudzej meny z devízového účtu v dôsledku vyúčtovania poskytnutého alebo prijatého preddavku v cudzej mene vo vzťahu k zamestnancom alebo iným fyzickým a právnickým osobám, na prepočet sa použije kurz, ktorý bol použitý pri prijatí alebo poskytnutí preddavku. Zostatok cudzej meny na devízovom účte k poslednému dňu účtovného obdobia sa ocení referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným ECB alebo NBS v deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a rozdiel oproti vykázanému zostatku cudzej meny v eurách sa zaúčtuje ako kurzový rozdiel. V priebehu účtovného obdobia sa na účtoch devízových účtov o kurzových rozdieloch neúčtuje.

4. Pohľadávky v cudzej mene Pohľadávky vyjadrené v cudzej mene sa pri ich vzniku prepočítajú na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným ECB alebo NBS v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu, pričom dňom uskutočnenia účtovného prípadu pri pohľadávkach z obchodného styku je deň dodania tovaru alebo služby a pri ostatných pohľadávkach deň uvedený na účtovnom doklade. Pri inkase pohľadávky v cudzej mene sa použije kurz ustanovený pre ocenenie prírastku cudzej meny vo valutovej pokladnici podľa bodu 2 a na devízový účet podľa bodu 3. Pri inkase pohľadávky v cudzej mene na bankový účet vedený v eurách sa použije kurz komerčnej banky uvedený na bankovom výpise. Pri inkase pohľadávky v cudzej mene vzniká kurzový rozdiel ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu v dôsledku iného ocenenia pohľadávky pri jej inkase a iného ocenenia pri jej vzniku a účtuje sa na príslušnom účte pohľadávky. Nevyinkasované pohľadávky vyjadrené v cudzej mene k poslednému dňu účtovného obdobia sa ocenia referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným ECB

alebo NBS v deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a rozdiel oproti oceneniu pri vzniku pohľadávky sa zaúčtuje ako kurzový rozdiel na príslušnom účte pohľadávky.

5. Záväzky v cudzej mene Záväzky vyjadrené v cudzej mene sa pri ich vzniku prepočítajú na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným ECB alebo NBS v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu, pričom dňom uskutočnenia účtovného prípadu pri záväzkoch z obchodného styku je deň dodania tovaru alebo služby a pri ostatných záväzkoch deň uvedený na účtovnom doklade. Pri úhrade záväzku v cudzej mene sa použije kurz ustanovený pre ocenenie úbytku cudzej meny vo valutovej pokladnici podľa bodu 2 a na devízovom účte podľa bodu 3. Pri úhrade záväzku v cudzej mene z bankového účtu vedeného v eurách sa použije kurz komerčnej banky uvedený na bankovom výpise. Pri úhrade záväzku v cudzej mene vzniká kurzový rozdiel ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu v dôsledku iného ocenenia záväzku pri jeho úhrade a iného ocenenia pri jeho vzniku a účtuje sa na príslušnom účte záväzku. Kurzové rozdiely súvisiace s úhradou záväzku za obstaranie majetku nie sú súčasťou obstarávacej ceny majetku. Neuhradené záväzky vyjadrené v cudzej mene k poslednému dňu účtovného obdobia sa ocenia referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným ECB alebo NBS v deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a rozdiel oproti oceneniu pri vzniku záväzku sa zaúčtuje ako kurzový rozdiel na príslušnom účte záväzku.

6. Prijaté a poskytnuté preddavky v cudzej mene Pri prijatí preddavku v cudzej mene sa pri prvotnom zaúčtovaní prijatého preddavku na účtoch 324 – Prijaté preddavky a 475 – Dlhodobé prijaté preddavky použije kurz používaný pre prepočet prírastku cudzej meny na eurá v súlade s bodom 2 a 3. Kurz použitý pri prijatí preddavku sa použije aj pri zúčtovaní prijatého preddavku. Pri poskytnutí preddavku v cudzej mene sa pri prvotnom zaúčtovaní poskytnutého preddavku na účtoch 314 – Poskytnuté preddavky, 335 – Pohľadávky voči zamestnancom a 355 – Ostatné pohľadávky voči spoločníkom a členom použije kurz používaný pre prepočet úbytku cudzej meny na eurá v súlade s bodom 2 a 3. Kurz použitý pri poskytnutí preddavku sa použije aj pri zúčtovaní poskytnutého preddavku. Prijaté a poskytnuté preddavky sa ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, neprepočítavajú. Z dôvodu použitia rovnakého kurzu pri vzniku aj pri zúčtovaní preddavkov v cudzej mene a neprepočítavania preddavkov v cudzej mene ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, na účtoch preddavkov kurzové rozdiely nevznikajú.

Interná smernica pre oceňovanie v cudzej mene 7. Ostatné účty, na ktorých kurzové rozdiely nevznikajú Pri vzniku účtovného prípadu, ktorým je náklad alebo výnos budúceho obdobia v cudzej mene účtovaný na účte 381 – Náklady budúcich období a 384 – Výnosy budúcich období, sa na prepočet použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený ECB alebo NBS v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu. Kurz použitý pri vzniku účtovného prípadu sa použije aj pri ostatných účtovných prípadoch súvisiacich s týmto účtovným prípadom. Z dôvodu použitia rovnakého kurzu pri vzniku aj zúčtovaní a neprepočítavania ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, kurzové rozdiely nevznikajú. Na nevyfakturované dodávky a služby ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, účtované na účte 326 – Nevyfakturované dodávky a nevyfakturované pohľadávky, ak nie je vystavený účtovný doklad pre dlžníka ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, účtované na samostatnom analytickom účte 378 – Iné pohľadávky, sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený ECB alebo NBS v deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Kurz použitý ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa použije aj pri zúčtovaní na účet záväzku alebo pohľadávky. Z dôvodu použitia rovnakého kurzu kurzový rozdiel nevzniká.

8. Opravné položky a rezervy tvorené k majetku vyjadrenému v cudzej mene Ak sa ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, tvoria opravné položky k pohľadávkam vyjadreným v cudzej mene, opravné položky sa tvoria v príslušnej cudzej mene. Na ocenenie v eurách sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený ECB alebo NBS v deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Ak v nasledujúcom účtovnom období trvá opodstatnenosť opravných položiek k pohľadávkam, ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa ocenia referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným ECB alebo NBS v deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, a vzniknutý rozdiel sa zaúčtuje ako kurzový rozdiel. Kurzový rozdiel k opravným položkám k pohľadávkam vzniká ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu – pri inkase pôvodnej pohľadávky v cudzej mene v dôsledku iného ocenenia opravnej položky pri jej zúčtovaní a iného ocenenia pri jej tvorbe a účtuje sa na príslušnom účte opravnej položky. Kurzový rozdiel k opravným položkám k pohľadávkam nevzniká pri vyradení opravnej položky z dôvodu zániku predpokladu zníženia hodnoty pohľadávky, opravná položka sa vyradí v evidovanej výške v eurách aj v cudzej mene. Rezervy tvorené v súlade s internou smernicou pre tvorbu a použitie rezerv na majetok a záväzky vyjadrené v cudzej mene sa tvoria v príslušnej cudzej mene. Rezervy v cudzej mene tvorené v priebehu účtovného obdobia (rezerva na reklamácie a záručné opravy) sa ocenia referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným ECB alebo NBS v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu, pričom dňom uskutočnenia účtovného prípadu je deň tvorby rezervy ustanovený v internej smernici pre tvorbu a použitie rezerv. Zostatok rezerv v cudzej mene k poslednému

dňu účtovného obdobia sa ocení referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným ECB alebo NBS v deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a rozdiel oproti vykázanému zostatku rezerv v eurách sa zaúčtuje ako kurzový rozdiel. Rezervy v cudzej mene tvorené ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka (rezerva na nevyfakturované dodávky a služby), sa ocenia referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným ECB alebo NBS v deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Kurzový rozdiel k rezervám vzniká ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu pri čerpaní rezervy v dôsledku iného ocenenia rezervy pri jej použití a iného ocenenia pri jej tvorbe a účtuje sa na príslušnom účte rezervy. Kurzový rozdiel k rezervám nevzniká pri zrušení rezervy, rezerva sa zruší v evidovanej výške v eurách aj v cudzej mene.

9. Účtovanie kurzových rozdielov a ich zahrnovanie do základu dane Kurzové rozdiely sa účtujú na ťarchu účtu 563 – Kurzové straty alebo v prospech účtu 663 – Kurzové zisky, okrem kurzových rozdielov vznikajúcich pri majetku a záväzkoch oceňovaných reálnou hodnotou a účtujú sa takým istým spôsobom ako zmena reálnej hodnoty a pri podieloch na základnom imaní v obchodných spoločnostiach oceňovaných metódou vlastného imania a účtujú sa ako súčasť ocenenia metódou vlastného imania. Kurzové rozdiely, ktoré vznikli v priebehu účtovného obdobia a ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa zahrnú do základu dane v tom období, v ktorom sa o nich účtuje v účtovníctve, t. j. neuplatní sa postup podľa § 17 ods. 17 zákona o dani z príjmov, ktorý umožňuje nezahrnovať kurzové rozdiely vznikajúce v účtovníctve z dôvodu nerealizovaného inkasa pohľadávok alebo neuhradených platieb záväzkov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, do základu dane v období, v ktorom o nich účtuje, ale až v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k inkasu alebo odpisu pohľadávky alebo platbe alebo odpisu záväzku.

III. Záverečné ustanovenia 1. Spoločnosť je povinná stanovené metódy a zásady používať počas celého účtovného obdobia a v účtovnej závierke. 2. Za účtovanie majetku vyjadreného v cudzej mene v eurách aj v cudzej mene a používanie ustanovených kurzov na prepočet cudzej meny na eurá zodpovedá hlavný účtovník. 3. Nedodržanie tejto smernice sa klasifikuje ako porušenie pracovnej disciplíny. V Košiciach dňa 26. 9. 2012 Vypracoval: ____________________

Schválil: ____________________ Ing. Eva Gášpárová

za komunálne odpady a drobné stavebné odpady Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení zákona č. 733/2004 Z. z., zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 171/2005 Z. z., zákona č. 517/2005 Z. z., zákona č. 120/2006 Z. z., zákona č. 460/2007 Z. z., zákona č. 538/2007 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 535/2008 Z. z., zákona č. 467/2009 Z. z., zákona č. 527/2010 Z. z., zákona č. 406/2011 Z. z., zákona č. 460/2011 Z. z., zákona č. 548/2011 Z. z., zákona č. 68/2012 Z. z., zákona č. 286/2012 Z. z. a zákona č. 343/2012 Z. z.

PRÁVNE PREDPISY

Úplné znenie zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla (3) Miestnou daňou, ktorú môže ukladať vyšší na tomto zákone: územný celok, je daň z motorových vozidiel. §3 Zdaňovacie obdobie §1 Zdaňovacím obdobím miestnych daní uvedených v § 2 ods. 1 písm. a), b), e), f) a h), ods. 3 a poPredmet úpravy Týmto zákonom sa ustanovujú miestne dane platku uvedeného v § 2 ods. 2 je kalendárny rok, ak a miestny poplatok za komunálne odpady a drobné § 90 ods. 3 až 6 neustanovujú inak. stavebné odpady. DRUHÁ ČASŤ DAŇ Z NEHNUTEĽNOSTÍ §2 Druhy miestnych daní §4 (1) Miestnymi daňami, ktoré môže ukladať obec, Daň z nehnuteľností zahŕňa sú: a) daň z pozemkov, a) daň z nehnuteľností, b) daň zo stavieb, b) daň za psa, c) daň z bytov a z nebytových priestorov v bytoc) daň za užívanie verejného priestranstva, 1) vom dome (ďalej len „daň z bytov“). d) daň za ubytovanie, e) daň za predajné automaty, Daň z pozemkov f) daň za nevýherné hracie prístroje, g) daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla §5 v historickej časti mesta, Daňovník h) daň za jadrové zariadenie. (1) Daňovníkom dane z pozemkov, ak v odse(2) Obec ukladá miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (ďalej len ku 2 nie je ustanovené inak, je a) vlastník pozemku, „poplatok“).

DÚPP 1/2013

PRVÁ ČASŤ

(2) Predmetom dane z pozemkov nie sú a) časti zastavaných plôch a nádvorí, ktoré sú zastavané stavbami, ktoré sú predmetom dane zo stavieb alebo dane z bytov, b) pozemky alebo ich časti, na ktorých sú postavené pozemné komunikácie s výnimkou verejných účelových komunikácií, a celoštátne železničné dráhy a regionálne železničné dráhy, c) pozemky alebo ich časti zastavané stavbami, ktoré nie sú predmetom dane zo stavieb podľa § 10 ods. 3. (3) Na zaradenie pozemku do príslušnejskupiny podľa odseku 1 je určujúce zaradenie pozemku podľa katastra, ak v odseku 4 nie je ustanovené inak. Pre zaradenie lesného pozemku do kategórie lesa je určujúci program starostlivosti o lesy. (4) Na účely tohto zákona sa za stavebný pozemok považuje pozemok uvedený v právoplatnom stavebnom povolení až do právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia na stavbu, ktorá je predmetom dane zo stavieb podľa § 10 ods. 2, alebo stavba s bytmi a nebytovými priestormi, ktoré sú predmetom dane z bytov podľa § 14. Celkovú výmeru stavebného pozemku tvoria parcely, ktorých parcelné čísla sú uvedené v právoplatnom stavebnom povolení. (5) Stavebným pozemkom podľa odseku 4 nie je na účely tohto zákona pozemok uvedený v právoplatnom stavebnom povolení na zmenu stavby, najmä ak ide o prístavbu, nadstavbu a stavebnú úpravu. (6) Za ostatné hospodársky využívané vodné plochy podľa odseku 1 písm. d) sa považujú vodné §6 plochy využívané najmä na produkciu vodných žiPredmet dane vočíchov, chov hydiny alebo iných živočíchov, na (1) Predmetom dane z pozemkov sú pozem- produkciu rastlinných alebo iných produktov. ky na území Slovenskej republiky v tomto čle(7) Časti plôch a nádvorí zastavaných stavba9) není: mi, ktoré nie sú stavbami podľa § 10 ods. 2, sa poa) orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, tr- važujú za pozemky podľa odseku 1 písm. c). 7) valé trávnaté porasty, §7 b) záhrady, 7) Základ dane c) zastavané plochy a nádvoria, ostatné plochy, d) lesné pozemky, na ktorých sú hospodárske le(1) Základom dane z pozemkov podľa § 6 ods. 1 sy,8) rybníky s chovom rýb a ostatné hospodár- písm. a) je hodnota pozemku bez porastov určená 2 sky využívané vodné plochy, vynásobením výmery pozemkov v m a hodnoty 2 pôdy za 1 m uvedenej v prílohe č. 1. e) stavebné pozemky. b) správca pozemku vo vlastníctve štátu, správca pozemku vo vlastníctve obce3) alebo správca pozemku vo vlastníctve vyššieho územné4) ho celku zapísaný v katastri nehnuteľností (ďalej len „kataster“). (2) Daňovníkom dane z pozemkov je a) fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej boli pridelené na obhospodarovanie náhradné pozemky vyčlenené z pôdneho fondu užívaného právnickou osobou až do vykonania po5) zemkových úprav, b) nájomca, ak 1.nájomný vzťah k pozemku trvá alebo má trvať najmenej päť rokov a nájomca je zapísaný v katastri, 2.má v nájme pozemky spravované Sloven6) ským pozemkovým fondom, 3.má v nájme náhradné pozemky daňovníka uvedeného v písmene a). (3) Ak nemožno určiť daňovníka podľa odsekov 1 a 2, je daňovníkom osoba, ktorá pozemok skutočne užíva. (4) Ak je pozemok v spoluvlastníctve viacerých daňovníkov, daňovníkom dane z pozemkov je každý spoluvlastník podľa výšky svojho spoluvlastníckeho podielu. Ak sa všetci spoluvlastníci dohodnú, daňovníkov dane z pozemkov zastupuje jeden z nich a ostatní spoluvlastníci za daň ručia do výšky svojho podielu na dani. Ak je pozemok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, daňovníkom dane z pozemkov sú obaja manželia, ktorí ručia za daň spoločne a nerozdielne.

Úplné znenie zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku ... (2) Základom dane z pozemkov podľa § 6 ods. 1 písm. b), c) a e) je hodnota pozemku určená vyná2 sobením výmery pozemkov v m a hodnoty pozem2 kov za 1 m uvedenej v prílohe č. 2, ak v odseku 6 nie je uvedená iná hodnota pozemku podľa § 6 ods. 1 písm. e). (3) Základom dane z pozemkov podľa § 6 ods. 1 písm. d) je hodnota pozemku bez porastov určená 2 vynásobením výmery pozemkov v m a hodnoty 2 pozemku zistenej na 1 m podľa predpisov o stano10) vení všeobecnej hodnoty majetku. (4) Správca dane môže všeobecne záväzným 11) nariadením ustanoviť, že namiesto nulovej hodnoty pozemku uvedenej v prílohe č. 1 sa použije 2 hodnota pozemku za 1 m uvedená vo všeobecne 11) záväznom nariadení, ktorá nesmie presiahnuť 50 % hodnoty pozemku podľa prílohy č. 1 určenej za okres, do ktorého príslušné katastrálne územie patrí. Takto ustanovená hodnota pozemku sa použije len, ak daňovník hodnotu pozemku nepreukáže znaleckým posudkom. (5) Správca dane môže všeobecne záväzným 11) nariadením ustanoviť, že namiesto hodnoty po2 zemku zistenej za 1 m podľa predpisov o stanove10) ní všeobecnej hodnoty majetku sa použije hod2 nota pozemku za 1 m uvedená vo všeobecne zá11) väznom nariadení. Takto ustanovená hodnota pozemku sa použije len, ak daňovník hodnotu pozemku nepreukáže znaleckým posudkom. (6) Správca dane môže všeobecne záväzným 11) nariadením ustanoviť, že namiesto hodnoty pozemku podľa § 6 ods. 1 písm. e) uvedenej v prílohe č. 2 sa použije hodnota pozemku uvedená vo vše11) obecne záväznom nariadení. §8 Sadzba dane (1) Ročná sadzba dane z pozemkov je 0,25 %. (2) Ročnú sadzbu dane z pozemkov podľa odseku 1 môže správca dane všeobecne záväzným 11) nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo v jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území znížiť alebo zvýšiť s účinnosťou od 1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia. Správca dane môže všeobecne záväzným naria11) dením podľa miestnych podmienok v obci alebo

v jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území ustanoviť ročné sadzby dane rôzne pre jednotlivé skupiny pozemkov podľa § 6 ods. 1. Takto ustanovená ročná sadzba dane z pozemkov nesmie presiahnuť 5-násobok najnižšej ročnej sadzby dane z pozemkov ustanovenej správcom dane vo všeobecne záväznom nariadení.11) Ročná sadzba dane za pozemky funkčne spojené so stavbou jadrového zariadenia nesmie presiahnuť 100-násobok ročnej sadzby dane podľa odseku 1. (3) Na účely tohto zákona sa za pozemok funkčne spojený so stavbou jadrového zariadenia považuje pozemok, ktorý je nevyhnutne potrebný na prevádzku jadrového zariadenia a jeho fyzickú 11aaa) ochranu podľa osobitného predpisu. (4) Správca dane môže všeobecne záväzným 11) nariadením na jednotlivé skupiny pozemkov podľa § 6 ods. 1, na ktoré bolo vydané povolenie 11aa) dobývania ložiska nevyhradeného nerastu alebo na ktorých sa nachádza zariadenie na výrobu 11ab) ustanoviť inú elektriny zo slnečnej energie, sadzbu dane ako v odseku 2. Takto ustanovená ročná sadzba dane z pozemkov nesmie presiahnuť 5-násobok najnižšej sadzby dane z pozemkov ustanovenej správcom dane vo všeobecne záväz11) nom nariadení podľa odseku 2. (5) Ak ročná sadzba dane z pozemkov ustanovená podľa odsekov 2 a 4 presiahne 5-násobok najnižšej ročnej sadzby dane z pozemkov ustanovenej správcom dane vo všeobecne zá11) väznom nariadení, uplatní sa ročná sadzba dane z pozemkov podľa odseku 1. § 8a Výpočet dane z pozemkov Daň z pozemkov sa vypočíta ako súčin základu dane podľa § 7 a ročnej sadzby dane z pozemkov podľa § 8. Daň zo stavieb §9 Daňovník (1) Daňovníkomdane zo stavieb je vlastníkstav2) by alebo správca stavby vo vlastníctve štátu, ale3) bo správca stavby vo vlastníctve obce, alebo

správca stavby vo vlastníctve vyššieho územného 4) celku (ďalej len „vlastník stavby“). (2) Pri stavbách spravovaných Slovenským po6) zemkovým fondom, ktoré sú v nájme, je daňovníkom nájomca. (3) Ak nemožno určiť daňovníka podľa odsekov 1 a 2, daňovníkom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá stavbu skutočne užíva. (4) Ak je stavba v spoluvlastníctveviacerých daňovníkov, daňovníkom dane zo stavieb je každý spoluvlastník podľa výšky svojho spoluvlastníckeho podielu. Ak sa všetci spoluvlastníci dohodnú, daňovníkovdane zo stavieb zastupuje jeden z nich a ostatní spoluvlastníci za daň ručia do výšky svojho podielu na dani. Ak je stavba v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, daňovníkom dane zo stavieb sú obaja manželia, ktorí ručia za daň spoločne a nerozdielne.

(2) Predmetom dane zo stavieb sú stavby, ktoré majú jedno alebo viac nadzemných podlaží alebo podzemných podlaží, spojené so zemou pevným základom. Na daňovú povinnosť nemá vplyv skutočnosť, že stavba sa prestala užívať. (3) Predmetom dane zo stavieb nie sú stavby a) s bytmi alebo nebytovými priestormi, ktoré sú predmetom dane z bytov, b) priehrad, vodovodov, kanalizácií, zariadení na ochranu pred povodňami a rozvodov tepelnej energie. (4) Na zaradenie stavby podľa odseku 1 je rozhodujúci účel jej využitia k 1. januáru zdaňovacieho obdobia.

§ 11 Základ dane Základom dane zo stavieb je výmera zastavanej 2 § 10 plochy v m . Zastavanou plochou sa rozumie pôdorys stavby na úrovni najrozsiahlejšej nadzemnej Predmet dane (1) Predmetom dane zo stavieb sú stavby na časti stavby, pričom sa do zastavanej plochy nezapočítava prečnievajúca časť strešnej konštrukcie území Slovenskej republiky v tomto členení: 11a) 11b) a) stavby na bývanie a drobné stavby, ktoré stavby. majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu, b) stavby na pôdohospodársku produkciu, skle§ 12 níky, stavby pre vodné hospodárstvo, stavby Sadzba dane využívané na skladovanie vlastnej pôdohos(1) Ročná sadzba dane zo stavieb je 0,033 eura 2 podárskej produkcie vrátane stavieb na vlast- za každý aj začatý m zastavanej plochy. (2) Ročnú sadzbu dane zo stavieb podľa odseku nú administratívu, c) stavby rekreačných a záhradkárskych chát 1 môže správca dane všeobecne záväzným naria11) dením podľa miestnych podmienok v obci alebo a domčekov na individuálnu rekreáciu, d) samostatne stojace garáže a samostatné jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálstavby hromadných garáží a stavby určené nom území znížiť alebo zvýšiť s účinnosťou od 1. jaalebo používané na tieto účely, postavené mi- nuára príslušného zdaňovacieho obdobia. Správ11) ca dane môže všeobecne záväzným nariadením mo bytových domov, e) priemyselné stavby, stavby slúžiace energeti- podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jedke, stavby slúžiace stavebníctvu, stavby vy- notlivej časti, alebo v jednotlivom katastrálnom užívané na skladovanie vlastnej produkcie území určiť rôzne sadzby dane pre jednotlivé druhy stavieb podľa § 10 ods. 1. Takto určená ročná vrátane stavieb na vlastnú administratívu, f) stavby na ostatné podnikanie a na zárobkovú sadzba dane zo stavieb pri stavbách uvedených činnosť, skladovanie a administratívu súvisia- v § 10 ods. 1 nesmie presiahnuť 10-násobok najcu s ostatným podnikaním a so zárobkovou nižšej ročnej sadzby dane zo stavieb určenej správcom dane vo všeobecne záväznom nariadečinnosťou, 11) g) ostatné stavby neuvedené v písmenách a) ní pre stavby uvedené v § 10 ods. 1, ak § 104f ods. 3 neustanovuje inak. až f).

Úplné znenie zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku ... (3) Pri viacpodlažných stavbách môže správca 11) dane všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo v jej jednotlivej časti určiť príplatok za podlažie v sume najviac 0,33 eura za každé ďalšie podlažie okrem prvého nadzemného podlažia. (4) Podlažie stavby je časť vnútorného priestoru stavby vymedzená podlahou a stropnou konštrukciou. V prípade, že stavba nemá stropnú konštrukciu, za podlažie sa na účely zákona považuje časť stavby vymedzená podlahou a strešnou konštrukciou. (5) Nadzemné podlažie je každé podlažie, ktoré nemá úroveň podlahy alebo jej časť nižšie než 0,80 m pod najvyšším bodom priľahlého terénu v pásme širokom 5,00 m po obvode stavby. (6) Ak stavba slúži na viaceré účely, na ktoré sú určené rôzne sadzby dane podľa odseku 2 a príplatok za podlažie podľa odseku 3, pomerná časť základu dane sa zistí ako pomer podlahovej plochy časti stavby využívanej na jednotlivý účel využitia k celkovej podlahovej ploche stavby. § 12a Výpočet dane zo stavieb (1) Daň zo stavieb sa vypočíta ako súčin základu dane podľa § 11 a ročnej sadzby dane zo stavieb podľa § 12. (2) Ak ide o viacpodlažnú stavbu, daň zo stavieb sa vypočíta ako súčin základu dane podľa § 11 a ročnej sadzby dane zo stavieb podľa § 12 zvýšenej o súčin počtu ďalších podlaží a príplatku za podlažie podľa § 12 ods. 3. Do počtu ďalšíchpodlaží pri výpočte dane zo stavieb v prípade viacpodlažnej stavby sa nezapočítava prvé nadzemné podlažie. (3) Ak stavba slúži na viaceré účely, na ktoré sú určené rôzne sadzby dane podľa § 12 ods. 2 a príplatok za podlažie podľa § 12 ods. 3, daň sa vypočíta ako súčet pomerných častí dane. Pomerná časť dane sa vypočíta ako súčin zastavanej plochy stavby, pomernej časti základu dane a sadzby dane na príslušný účel využitia stavby zvýšenej o súčin počtu ďalších podlaží a príplatku za podlažie podľa § 12 ods. 3.

Daň z bytov § 13 Daňovník (1) Daňovníkom dane z bytov je vlastník bytu alebo nebytového priestoru alebo správca bytu 2) alebo nebytového priestoru vo vlastníctve štátu, správca bytu alebo nebytového priestoru vo vlast3) níctve obce, alebo správca bytu alebo nebytového priestoru vo vlastníctvevyššieho územného cel4) ku (ďalej len „vlastník bytu“). (2) Ak sú byty alebo nebytové priestory v spoluvlastníctve viacerých daňovníkov, daňovníkom dane z bytov je každý spoluvlastník podľa výšky svojho spoluvlastníckeho podielu. Ak sa všetci spoluvlastníci dohodnú, daňovníkov dane z bytov zastupuje jeden z nich a ostatní spoluvlastníci za daň ručia do výšky svojho podielu na dani. Ak je byt alebo nebytový priestor v bytovom dome v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, daňovníkom dane z bytov sú obaja manželia, ktorí ručia za daň spoločne a nerozdielne. § 14 Predmet dane (1) Predmetom dane z bytov v bytovom dome, v ktorom aspoň jeden byt alebo nebytový priestor nadobudli do vlastníctva fyzické osoby alebo právnické osoby, sú byty a nebytové priestory. (2) Byt alebo časť bytu v bytovom dome, ktorý sa k 1. januáru zdaňovacieho obdobia využíva na iný účel ako bývanie, sa na účely tohto zákona považuje za nebytový priestor. § 15 Základ dane Základom dane z bytov je výmera podlahovej 2 plochy bytu alebo nebytového priestoru v m . § 16 Sadzba dane (1) Ročná sadzba dane z bytov je 0,033 eura za 2 každý aj začatý m podlahovej plochy bytu a nebytového priestoru. (2) Ročnú sadzbu dane z bytov za byt alebo nebytový priestor podľa odseku 1 môže správca dane

11)

všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci, jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území znížiť alebo zvýšiť s účinnosťou od 1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia. Takto ustanovená sadzba dane z bytov za byt nesmie presiahnuť 10-násobok najnižšej ročnej sadzby dane z bytov za byt ustanove11) nej vo všeobecne záväznom nariadení, ak § 104f ods. 4 neustanovuje inak. (3) Správca dane môže všeobecne záväzným 11) nariadením podľa miestnych podmienok v obci, jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území ustanoviť rôznu ročnú sadzbu dane z bytov za nebytový priestor určený na rôzne účely v bytovom dome. Takto ustanovená sadzba dane z bytov za nebytový priestor v bytovom dome nesmie presiahnuť 10-násobok najnižšej ročnej sadzby dane z bytov za nebytový priestor v bytovom dome ustanovenej vo všeobecne záväznom nariade11) ní. § 16a Výpočet dane z bytov Daň z bytov sa vypočíta ako súčin základu dane podľa § 15 a ročnej sadzby dane z bytov podľa § 16. Spoločné ustanovenia pre daň z nehnuteľností § 17 Oslobodenie od dane a zníženie dane (1) Od dane sú oslobodené a) pozemky, stavby, byty a nebytové priestory vo vlastníctve obce, ktorá je správcom dane, a pozemky, stavby, byty a nebytové priestory vo vlastníctve alebo v správe mestských častí v Bratislave a Košiciach, b) pozemky a stavby vo vlastníctve iného štátu užívané fyzickými osobami, ktoré požívajú výsady a imunitu podľa medzinárodného práva a nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky, za predpokladu, že je zaručená vzájomnosť, c) pozemky a stavby alebo ich časti vo vlastníctve cirkví a náboženských spoločností registrovaných štátom, ktoré slúžia na vzdelávanie,

na vedeckovýskumné účely alebo na vykonávanie náboženských obradov, d) pozemky a stavby alebo ich časti vo vlastníctve verejných vysokých škôl alebo vo vlastníctve štátu v správe štátnych vysokých škôl slúžiace na vysokoškolské vzdelávanie alebo na vedeckovýskumné účely, e) pozemky a stavby alebo ich časti vo vlastníctve štátu v správe Slovenskej akadémie vied slúžiace na vedeckovýskumné účely, f) pozemky a stavby alebo ich časti vo vlastníctve štátu alebo samosprávnych krajov slúžia11c) ce na stredné vzdelávanie a na vyššie odborné vzdelávanie11c) a slúžiace strediskám praktického vyučovania a ak sú v zriaďovateľskej pôsobnosti štátu alebo samosprávnych krajov, g) pozemky verejne prístupných parkov vo vlastníctve zdravotníckych zariadení poskytujúcich 11d) ústavnú zdravotnú starostlivosť, h) pozemky, stavby a nebytové priestory vo vlastníctve Slovenského Červeného kríža. (2) Správca dane môže všeobecne záväzným 11) nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti ustanoviť zníženie dane z pozemkov alebo oslobodiť od dane z pozemkov a) pozemky vo vlastníctveprávnických osôb, ktoré nie sú založené alebo zriadené na podnika12) nie, b) pozemky, na ktorých sú cintoríny, kolumbáriá, 13) urnové háje a rozptylové lúky, c) močiare, plochy slatín a slancov, rašeliniská, remízky, háje, vetrolamy a pásma hygienickej ochrany vodných zdrojov I. stupňa a II. stup14) ňa, pásma ochrany prírodných liečivých zdrojov I. stupňa a II. stupňa a zdrojov prírodných minerálnych vôd stolových I. stupňa 15) a II. stupňa, d) časti pozemkov, na ktorých sú zriadené meračské značky, signály a iné zariadenia bodov, 16) geodetických základov, stožiare rozvodu 17) elektrickej energie, stĺpy telekomunikačného vedenia a televízne prevádzače, nadzemné časti zariadení na rozvod vykurovacích plynov a pásy pozemkov v lesoch vyčlenené na rozvod elektrickej energie a vykurovacíchplynov,

Úplné znenie zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku ... e) pozemky verejne prístupných parkov, priestorov a športovísk, f) pozemky v národných parkoch, chránených areáloch, prírodných rezerváciách, prírodných pamiatok a vo vyhlásených ochranných pás18) mach s tretím a štvrtým stupňom ochrany, g) pozemky funkčne spojené so stavbami slúžiacimi verejnej doprave, h) pozemky užívané školami a školskými zariadeniami, i) lesné pozemky od nasledujúceho roka po vzniku holiny do roku plánovaného začatia výchovnej ťažby (prvej prebierky), j) pozemky, ktorých hospodárske využívanie je obmedzené vzhľadom na podkopanie, ich umiestnenie v oblasti dobývacích priestorov alebo pásiem hygienickej ochrany vody II. a III. stupňa, ochranu a tvorbu životného prostredia, ich postihnutie ekologickými katastrofami, nadmerným imisným zaťažením, na pozemky rekultivované investičným zúrodňovaním okrem rekultivácií plne financovaných zo štátneho rozpočtu, na rokliny, výmole, vysoké medze s kroviskami alebo kamením, pásma ochrany prírodných liečivých zdrojov II. a III. stupňa a zdrojov prírodných minerálnych vôd stolo14) vých II. a III. stupňa, na genofondové plochy, brehové porasty a iné plochy stromovej a krovinatej vegetácie na nelesných pozemkoch s pôdoochranou, ekologickou alebo krajinotvornou funkciou, k) pozemky, ktorých vlastníkmi sú občania 19) v hmotnej núdzi alebo občania starší ako 62 rokov, ak tieto pozemky slúžia výhradne na ich osobnú potrebu, l) pozemky okrem pozemkov v zastavanej časti obce, na ktorých vykonávajú samostatne hospodáriaci roľníci poľnohospodársku výrobu ako svoju hlavnú činnosť. (3) Správca dane môže všeobecne záväzným na11) riadením podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti ustanoviť zníženie dane alebo oslobodiť od dane zo stavieb alebo od dane z bytov a) stavby alebo byty vo vlastníctve právnických osôb, ktoré nie sú založené alebo zriadené na 12) podnikanie,

b) stavby alebo byty slúžiace školám, školským zariadeniam a zdravotníckym zariadeniam, zariadeniam na pracovnú rehabilitáciu a rekvalifikáciu občanov so zmenenou pracovnou 20) schopnosťou, stavby užívané na účely so20a) ciálnej pomoci a múzeá, galérie, knižnice, divadlá, kiná, amfiteátre, výstavné siene, osvetové zariadenia, c) stavby alebo byty, ktorých využitie je obmedzené z dôvodu rozsiahlej rekonštrukcie, stavebnej uzávery alebo umiestnenia na podkopanom pozemku, d) stavby na bývanie a byty podľa druhej časti tohto zákona vo vlastníctve občanov v hmot19) nej núdzi, občanov starších ako 62 rokov alebo občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, alebo držiteľov preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím, alebo držiteľov preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím s potrebou sprievodcu, ako aj prevažne alebo úplne bezvládnych občanov, ktoré slúžia na ich trvalé bývanie, e) garáže a nebytové priestory v bytových domoch slúžiace ako garáž vo vlastníctve občanov starších ako 62 rokov alebo občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, alebo držiteľov preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím, alebo držiteľov preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím s potrebou sprievodcu, ktoré slúžia pre motorové vozidlo používané na ich dopravu, f) stavby na pôdohospodársku produkciu, skleníky, stavby využívané na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie, stavby pre vodné hospodárstvo okrem stavieb na skladovanie inej ako vlastnej pôdohospodárskej produkcie a stavieb na administratívu. (4) Správca dane môže vo všeobecne záväznom 11) nariadení podľa miestnych podmienok vekovú hranicu občanov uvedenú v odsekoch 2 a 3 zvýšiť. (5) Pri súbehu zníženídane podľa odseku 2 alebo odseku 3 sa uplatní zníženie dane výhodnejšie pre daňovníka. (6) Ak v prípade viacpodlažnej stavby je oslobodená iba časť stavby, pri určení základu dane sa postupuje takto:

a) výmera podlahových plôch časti stavby, ktorá 2 je oslobodená od dane zo stavieb v m , sa vydelí celkovou výmerou podlahovej plochy 2 všetkých podlaží stavby v m vrátane výmery podlahových plôch časti stavby, ktorá je oslobodená od dane zo stavieb, b) podiel vypočítaný podľa písmena a), zaokrúhlený na stotiny nadol, sa odpočíta od čísla 1, c) rozdielom zisteným podľa písmenab) sa vynásobí celková výmera stavbou zastavanej plo2 chy v m . (7) Jednotlivou časťou obce je územne celistvá časť obce, v ktorej je najmenej 5 % daňovníkov dane z nehnuteľností danej obce a ktorá je ustanove11) ná vo všeobecne záväznom nariadení. Ak má daňovník viac nehnuteľností v jednotlivej časti obce, na účely ustanoveného percenta sa považuje za daňovníkalen raz. Jednotlivú časť obce môže tvoriť najmä ulica, vzájomne susediace ulice alebo susediace parcely pozemkov. § 18 Vznik a zánik daňovej povinnosti (1) Daňová povinnosť vzniká 1. januára zdaňovacieho obdobia nasledujúceho po zdaňovacom období, v ktorom sa daňovník stal vlastníkom, správcom, nájomcom alebo užívateľom nehnuteľnosti, ktorá je predmetom dane, a zaniká 31. decembra zdaňovacieho obdobia, v ktorom daňovníkovi zanikne vlastníctvo, správa, nájom alebo užívanie nehnuteľnosti. Ak sa daňovník stane vlastníkom, správcom, nájomcom alebo užívateľom nehnuteľnosti 1. januára bežného zdaňovacieho obdobia, vzniká daňová povinnosť týmto dňom. (2) Na vyrubenie dane z nehnuteľností je rozhodujúci stav k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Na zmeny skutočností rozhodujúcich pre daňovú povinnosť, ktoré nastanú v priebehu zdaňovacieho obdobia, sa neprihliada, ak tento zákon neustanovuje inak. V prípade nadobudnutia nehnuteľnosti 21) vydražením v priebehu roka daňová povinnosť vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni, v ktorom sa vydražiteľ stal vlastníkom nehnuteľnosti alebo prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni schválenia príklepu súdom. Pri zániku vlastníckych práv vydražením daňová povinnosť zaniká

posledným dňom mesiaca, v ktorom zanikli vlastnícke práva k vydraženej nehnuteľnosti. § 19 až § 21 Zrušené. TRETIA ČASŤ DAŇ ZA PSA § 22 Predmet dane (1) Predmetom dane za psa je pes starší ako 6 mesiacov chovaný fyzickou osobou alebo právnickou osobou. (2) Predmetom dane za psa nie je a) pes chovaný na vedecké účely a výskumné účely, b) pes umiestnený v útulku zvierat, c) pes so špeciálnym výcvikom, ktorého vlastní alebo používa občan s ťažkým zdravotným postihnutím, § 23 Daňovník Daňovníkom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je a) vlastníkom psa alebo b) držiteľom psa, ak sa nedá preukázať, kto psa vlastní. § 24 Základ dane Základom dane je počet psov. § 25 Sadzba dane Sadzbu dane určí obec v eurách za jedného psa a kalendárny rok. Takto určená sadzba dane platí za každého ďalšieho psa u toho istého daňovníka. § 26 Vznik a zánik daňovej povinnosti Daňová povinnosť vzniká prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa pes stal predmetom dane podľa § 22 ods. 1, a zaniká posledným dňom mesiaca, v ktorom pes prestal byť predmetom dane.

Úplné znenie zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku ... § 27 Zrušený. § 28 Správa dane Miestne príslušnouobcou je obec, na ktorej území je pes chovaný.

§ 32 Základ dane Základom dane za užívanie verejného priestranstva je výmera užívaného verejného prie2 stranstva v m .

§ 33 Sadzba dane § 29 Sadzbu dane za užívanie verejného priestran2 Splnomocňovacie ustanovenie stva určí obec v eurách za každý aj začatý m osoObec ustanoví všeobecne záväzným nariade- bitne užívaného verejného priestranstva a každý aj 11) ním najmä sadzbu dane, prípadne rôzne sadzby začatý deň. dane podľa určených kritérií spojených s predmetom dane, prípadné oslobodenia od dane alebo § 34 zníženia dane. Vznik a zánik daňovej povinnosti ŠTVRTÁ ČASŤ Daňová povinnosť vzniká dňom začatia osobitDAŇ ZA UŽÍVANIE ného užívania verejného priestranstva a zaniká VEREJNÉHO PRIESTRANSTVA dňom skončenia osobitného užívania verejného priestranstva. § 30 Predmet dane § 34a (1) Predmetom dane za užívanie verejného Oznamovacia povinnosť, priestranstva je osobitné užívanie verejného prievyrubenie dane a platenie dane stranstva. (1) Daňovník je povinný oznámiť svoj zá(2) Verejným priestranstvom na účely tohto zá- mer osobitného užívania verejného priestranstva kona sú verejnosti prístupné pozemky vo vlastníc- správcovi dane najneskôr v deň vzniku daňovej tve obce. Verejným priestranstvom na účely tohto povinnosti. zákona nie sú pozemky, ktoré obec prenajala (2) Obec vyrubí daň rozhodnutím najskôr v deň 22a) podľa osobitného zákona. vzniku daňovej povinnosti. Vyrubená daň je splat(3) Osobitným užívanímverejného priestranstva ná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti sa rozumie umiestnenie zariadenia slúžiaceho na rozhodnutia. Obec môže určiť splátky dane a lehoposkytovanie služieb, umiestnenie stavebného za- tu ich splatnosti v rozhodnutí. riadenia, predajného zariadenia, zariadenia cirku(3) Ak daňová povinnosť zanikne a daňovník su, zariadenia lunaparku a iných atrakcií, oznámi túto skutočnosť správcovi dane do 30 dní umiestnenie skládky, trvalé parkovanie vozidla mi- odo dňa zániku daňovej povinnosti, správca damo stráženého parkoviska a podobne. Osobitným ne vráti pomernú časť dane za zostávajúce dni, užívaním verejného priestranstva nie je užívanie za ktoré bola daň zaplatená. Nárok na vrátenie verejného priestranstva v súvislosti s odstránením pomernej časti dane zaniká, ak daňovník v uveporuchy alebo havárie rozvodov a verejných denej lehote zánik daňovej povinnosti neozná22b) sietí. mi. § 31 § 35 Daňovník Správa dane Daňovníkom je fyzická osoba alebo právnická Miestne príslušnouobcou je obec, na ktorej úzeosoba, ktorá verejné priestranstvo užíva. mí sa užívané verejné priestranstvo nachádza.

§ 36 Splnomocňovacie ustanovenie Obec ustanoví všeobecne záväzným nariade11) ním najmä miesta, ktoré sú verejnými priestranstvami, osobitné spôsoby ich užívania, sadzbu dane, prípadne rôzne sadzby dane podľa určených kritérií, náležitosti oznamovacej povinnosti, prípadné oslobodenia od tejto dane alebo zníženiadane. PIATA ČASŤ DAŇ ZA UBYTOVANIE § 37 Predmet dane Predmetom dane za ubytovanie je odplatné prechodné ubytovanie fyzickej osoby v ubytovacom zariadení, ktorého kategorizáciu určuje osobitný 23) predpis (ďalej len „zariadenie“).

povinnosti platiteľa dane, sadzbu dane, rozsah a spôsob vedenia preukaznej evidencie na účely dane, spôsob vyberania dane, náležitosti potvrdenia o zaplatení dane, lehoty a spôsoby jej odvodu obci, prípadnéoslobodenia od tejto dane alebo zníženia dane. ŠIESTA ČASŤ DAŇ ZA PREDAJNÉ AUTOMATY § 44 Predmet dane Predmetom dane za predajné automaty sú prístroje a automaty, ktoré vydávajú tovar za odplatu (ďalej len „predajné automaty“) a sú umiestnené v priestoroch prístupných verejnosti. Predmetom dane za predajné automaty nie sú automaty, ktoré vydávajú cestovné lístky verejnej dopravy.

§ 38 § 45 Daňovník Daňovník Daňovníkom je fyzická osoba, ktorá sa v zariaDaňovníkom je fyzická osoba alebo právnická dení odplatne prechodne ubytuje. osoba, ktorá predajné automaty prevádzkuje. § 39 Základ dane Základom dane je počet prenocovaní.

§ 46 Základ dane Základom dane je počet predajných automatov.

§ 47 § 40 Sadzba dane Sadzba dane Sadzbu dane určí obec v eurách za jeden preSadzbu dane určí obec v eurách na osobu a predajný automat a kalendárny rok. nocovanie. § 48 § 41 Vznik a zánik daňovej povinnosti Vyberanie dane Daňová povinnosť vzniká prvým dňom kalenPlatiteľom dane je prevádzkovateľ zariadenia, dárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktoktorý odplatné prechodné ubytovanie poskytuje. rom sa predajný automat začal prevádzkovať, a zaniká posledným dňom mesiaca, v ktorom sa § 42 ukončilo jeho prevádzkovanie. Správa dane Miestne príslušnouobcou je obec, na ktorej úze§ 49 mí sa zariadenie nachádza. Zrušený. § 50 § 43 Správa dane Splnomocňovacie ustanovenie Miestne príslušnouobcou je obec, na ktorej úzeObec ustanoví všeobecne záväzným nariade11) mí sa predajné automaty prevádzkujú. ním najmä náležitosti a lehotu oznamovacej

Úplné znenie zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku ... § 51 a zaniká posledným dňom mesiaca, v ktorom sa Splnomocňovacie ustanovenie ukončilo jeho prevádzkovanie. Obec ustanoví všeobecne záväzným nariade11) ním najmä sadzbu dane, prípadne rôzne sadzby § 57 dane podľa určených kritérií, rozsah a spôsob veZrušený. denia preukaznej evidencie na účely dane, spôsob identifikácie predajných automatov, prípadné oslo§ 58 bodenia od tejto dane alebo zníženia dane. Správa dane Miestne príslušnouobcou je obec, na ktorej úzeSIEDMA ČASŤ mí sa nevýherné hracie prístroje prevádzkujú. DAŇ ZA NEVÝHERNÉ HRACIE PRÍSTROJE § 59 § 52 Splnomocňovacie ustanovenie Predmet dane Obec ustanoví všeobecne záväzným nariade11) (1) Predmetom dane za nevýherné hracie prí- ním najmä sadzbu dane, prípadne rôzne sadzby stroje sú hracie prístroje, ktoré sa spúšťajú alebo dane podľa určených kritérií, rozsah a spôsob veprevádzkujú za odplatu, pričom tieto hracie prístro- denia preukaznej evidencie na účely dane, spôje nevydávajú peňažnú výhru a sú prevádzkované sob identifikácie nevýherných hracích prístrojov, v priestoroch prístupných verejnosti (ďalej len „ne- prípadné oslobodenia od dane alebo zníženia dane. výherné hracie prístroje“). (2) Nevýherné hracie prístroje sú: ÔSMA ČASŤ a) elektronické prístroje na počítačové hry, DAŇ ZA VJAZD A ZOTRVANIE b) mechanické prístroje, elektronické prístroje, MOTOROVÉHO VOZIDLA V HISTORICKEJ automaty a iné zariadenia na zábavné hry. ČASTI MESTA § 53 § 60 Daňovník Predmet dane Daňovníkom je fyzická osoba alebo právnic(1) Predmetom dane za vjazd a zotrvanie motoká osoba, ktorá nevýherné hracie prístroje prerového vozidla v historickej časti mesta je vjazd vádzkuje. 24) a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta. § 54 (2) Predmetom dane nie je vjazd a zotrvanie Základ dane Základom dane je počet nevýherných hracích motorového vozidla v historickej časti mesta pri činnostiach spojených s ochranou zdravia, majetprístrojov. ku a verejného poriadku. § 55 § 61 Sadzba dane Daňovník Sadzbu dane určí obec v eurách za jeden nevýDaňovníkom je fyzická osoba alebo právnická herný hrací prístroj a kalendárny rok. 25) osoba, ktorá je držiteľom motorového vozidla. § 56 § 62 Vznik a zánik daňovej povinnosti Základ dane Daňová povinnosť vzniká prvým dňom kalendárZákladom dane je počet dní vjazdu a zotrvania neho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa nevýherný hrací prístroj začal prevádzkovať, motorového vozidla v historickej časti mesta.

§ 63 Sadzba dane (1) Sadzbu dane určí obec v eurách za motorové vozidlo a každý aj začatý deň vjazdu a zotrvania v historickej časti mesta. (2) Sadzba dane sa môže určiť aj paušálnou sumou za vjazd motorovým vozidlom do historickej časti mesta bez ohľadu na počet dní zotrvania v tejto časti mesta.

dane, prípadne rôzne sadzby dane podľa určených kritérií alebo určí paušálnu sumu dane a podmienky vyberania paušálnej sumy dane, náležitosti oznamovacej povinnosti, prípadné oslobodenia od dane alebo zníženia dane.

§ 64 Vznik a zánik daňovej povinnosti Daňová povinnosť vzniká dňom vjazdu motorového vozidla do historickej časti mesta a zotrvania motorového vozidla v historickej časti mesta a zaniká dňom výjazdu motorového vozidla z historickej časti mesta. § 64a Oznamovacia povinnosť, vyrubenie dane a platenie dane (1) Daňovník je povinný oznámiť svoj zámer vojsť motorovým vozidlom do historickej časti mesta a zotrvať motorovým vozidlom v historickej časti mesta správcovi dane, najneskôr v deň vzniku daňovej povinnosti. (2) Obec vyrubí daň rozhodnutím najskôr v deň vzniku daňovej povinnosti. Vyrubená daň je splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Obec môže určiť splátky dane a lehotu ich splatnosti v rozhodnutí. (3) Ak daňová povinnosť zanikne a daňovník oznámi túto skutočnosť správcovi dane do 30 dní odo dňa zániku daňovej povinnosti, správca dane vráti pomernú časť dane za zostávajúce dni, za ktoré bola daň zaplatená. Nárok na vrátenie pomernej časti dane zaniká, ak daňovník v uvedenej lehote zánik daňovej povinnosti neoznámi.

§ 67 Predmet dane Predmetom dane za jadrové zariadenie je jadrové zariadenie, v ktorom prebieha štiepna reakcia v jadrovom reaktore a vyrába sa elektrická ener25a) gia (ďalej len „jadrové zariadenie“), a to aj po časť kalendárneho roka.

DEVIATA ČASŤ DAŇ ZA JADROVÉ ZARIADENIE

§ 68 Daňovník Daňovníkom dane je držiteľ povolenia na uvádzanie jadrového zariadenia do prevádzky a povo25b) lenia na prevádzku jadrového zariadenia na výrobu elektrickej energie. § 69 Základ dane Základom dane je výmera katastrálneho územia 2 obce v m , ktoré sa nachádza v oblasti ohrozenia jadrovým zariadením schválenej Úradom jadrového 25c) dozoru Slovenskej republiky. Na zmenu oblasti ohrozenia jadrovým zariadením v priebehu zdaňovacieho obdobia sa na účely tejto dane neprihliada.

§ 70 Sadzba dane (1) Sadzba dane je v obciach, ktorých zastavané územie alebo jeho časť sa nachádza v oblasti 25c) ohrozenia jadrovým zariadením v Jaslovských § 65 Bohuniciach a v Mochovciach v pásme Správa dane Miestne príslušnouobcou je obec, na ktorej úze- 1. do 1/3 polomeru oblasti ohrozenia 2 (ďalej len „polomer“) 0,0039 eura za m mí sa historické časti nachádzajú. 2. nad 1/3 polomeru 2 do 2/3 polomeru 0013 eura za m § 66 2 3. nad 2/3 polomeru 0,0006 eura za m . Splnomocňovacie ustanovenie (2) Ak sa zastavané územie obce nachádza vo Obec ustanoví všeobecne záväzným nariade11) ním najmä vymedzenie historickej časti, sadzbu viacerých pásmach oblasti ohrozenia jadrovým

Úplné znenie zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku ... zariadením u jedného prevádzkovateľa, použije sa súčet daní za daňovníkov v rôznych pásmach obvyššia sadzba dane pre katastrálne územie obce. lastí ohrozenia jadrovým zariadením. (5) Ak je niekoľko daňovníkov v lokalite jadro§ 71 vých zariadení v Jaslovských Bohuniciach a Mo25d) Vznik a zánik daňovej povinnosti chovciach, ktorým boli Úradom jadrového dozoDaňová povinnosť vzniká dňom začatia skúšob- ru Slovenskej republiky schválené rôzne oblasti nej prevádzky jadrového zariadenia a zaniká dňom ohrozenia jadrovým zariadením, ktoré sa vzájomtrvalého ukončenia výroby elektrickej energie ne čiastočne prekrývajú, správca dane vyrubí každému z nich pomernú časť dane, ktorá sa určí ako v jadrovom zariadení. podiel dane vypočítanej podľa odseku 2 pripadajú§ 72 ci na jednotlivých daňovníkov. Oznamovacia povinnosť (6) Vyrubená daň je splatná do 15 dní odo dňa Daňovník je povinný písomne oznámiť vznik da- nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. ňovej povinnosti správcovi dane do 30 dní odo dňa vzniku daňovej povinnosti a zánik daňovej povin§ 73a nosti do 30 dní odo dňa zániku daňovej povinnosti. Vyrubenie dane podľa pomôcok § 73 (1) Obec písomne vyzve daňovníka,ktorý nesplVyrubenie dane ní oznamovaciu povinnosť o vzniku daňovej povina platenie dane nosti, na jej splnenie v primeranej lehote, ktorá ne(1) Daň vyrubí správca dane rozhodnutím do môže byť kratšia ako osem dní. 31. januára zdaňovacieho obdobia za predchádza(2) Ak daňovník nesplní oznamovaciu povinnosť júci kalendárny rok. ani na základe výzvy podľa odseku 1, obec zistí zá(2) Daň sa vypočíta ako súčin základu dane klad dane a určí daň podľa pomôcok. podľa § 69 a sadzby dane podľa § 70. (3) Obec oznámi daňovníkovi určenie dane (3) Ak sa v rôznych oblastiach ohrozenia jadro- podľa pomôcok, pričom dňom začatia určenia davým zariadením, ktoré sa vzájomne čiastočne pre- ne podľa pomôcok je deň uved7ený v oznámení. krývajú, nachádza zastavané územie obce v rov(4) Na postup obce pri určení dane podľa pomô37a) nakom pásme podľa § 70, správca dane vyrubí cok sa vzťahuje osobitný predpis. každému daňovníkovi pomernú časť dane. Pomer§ 74 ná časť dane sa vypočíta ako podiel dane podľa Zrušený. odseku 2 pripadajúci na jednotlivých daňovníkov, pričom celková daň nesmie prekročiť daň vypočíta§ 75 nú podľa odseku 2 pre toto rovnaké pásmo. Správa dane (4) Ak sa v rôznych oblastiach ohrozenia jadroMiestne príslušnou obcou je obec, ktorej zastavým zariadením, ktoré sa vzájomne čiastočne prekrývajú, nachádza zastavané územie obce v rôz- vané územie alebo jeho časť sa nachádza v oblasti 25c) nych pásmach podľa § 70, správca dane vyrubí ohrozenia jadrovým zariadením. každému daňovníkovi pomernú časť dane. Pomer§ 76 ná časť dane na týchto daňovníkovsa vypočíta ako Splnomocňovacie ustanovenie súčin príslušného koeficientu a dane podľa odseObec ustanoví všeobecne záväzným nariadeku 2 pripadajúcej na daňovníka s najvyššou sadz11) bou dane. Koeficient sa vypočíta ako podiel, v kto- ním najmä sadzbu dane, začlenenie obce do rého čitateli je daň pripadajúca na príslušného da- pásma rozhodujúceho na určenie sadzby dane ňovníka podľa odseku 2 v tejto oblasti ohrozenia podľa § 70, náležitosti oznamovacej povinnosti jadrovým zariadením a v ktorého menovateli je a prípadné oslobodenia od dane.

DESIATA ČASŤ POPLATOK § 77 (1) Poplatok sa platí za komunálne odpady ok26a) rem elektroodpadov a biologicky rozložiteľného 26b) kuchynského a reštauračného odpadu a drobné stavebné odpady, ktoré vznikajú na území obce. (2) Ak ďalej nie je ustanovené inak, poplatok platí poplatník, ktorým je 27) a) fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt ale28) bo prechodný pobyt alebo ktorá je na území obce oprávnená užívať alebo užíva byt, nebytový 29) priestor, pozemnú stavbu alebo jej časť, alebo 30) objekt, ktorý nie je stavbou, alebo záhradu, vi31) 32) 33) nicu, ovocný sad, trvalý trávny porast na iný účel ako na podnikanie, pozemok v zastavanom 34) územíobce okrem lesného pozemku a pozemku, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností 35) ako vodná plocha (ďalej len „nehnuteľnosť“), b) právnická osoba, ktorá je oprávnená užívať alebo užíva nehnuteľnosť nachádzajúcu sa na území obce na iný účel ako na podnikanie, c) podnikateľ, ktorý je oprávnený užívať alebo užíva nehnuteľnosť nachádzajúcu sa na území obce na účel podnikania. (3) Ak má osoba podľa odseku 2 písm. a) v obci súčasne trvalý pobyt a prechodný pobyt, poplatok platí iba z dôvodu trvalého pobytu. Ak má osoba podľa odseku 2 písm. a) v obci trvalý pobyt alebo prechodný pobyt a súčasne je oprávnená užívať alebo užíva nehnuteľnosť na iný účel ako na podnikanie, poplatok platí iba z dôvodu trvalého pobytu alebo prechodného pobytu. Ak má osoba podľa odseku 2 písm. a) v obci trvalý pobyt alebo prechodný pobyt a súčasne je podľa odseku 2 písm. c) fyzickou osobou oprávnenou na podnikanie a miestom podnikania je miesto jej trvalého pobytu alebo prechodného pobytu a v tomto mieste nemá zriadenú prevádzkareň, poplatok platí iba raz z dôvodu trvalého pobytu alebo prechodného pobytu. To neplatí, ak sa na poplatníka vzťahuje množstvový zber v príslušnej časti obce. (4) Poplatníkom nie je osoba, ktorej oprávnenie užívať nehnuteľnosť vyplýva z povahy právneho vzťahu s poplatníkom podľa odseku 2, ak na jeho základe

a) užíva priestory nehnuteľnosti vyhradené na prechodné ubytovanie v zariadení na to určenom, b) je hospitalizovaná v zariadení poskytujúcom služby zdravotnej starostlivosti, c) sa jej poskytuje sociálna služba v zariadení sociálnych služieb pobytovou formou, d) užíva z dôvodu plnenia povinností vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu alebo iného obdobného vzťahu s poplatníkom nehnuteľnosť, ktorú má právo užívať alebo ju užíva aj poplatník, alebo e) v nehnuteľnosti, ktorú má poplatník právo užívať alebo ju užíva, vykonáva pre poplatníka práce alebo mu poskytuje iné služby v rámci výkonu svojej činnosti a pri tejto činnosti produkuje len komunálne odpady alebo drobné stavebné odpady. (5) Ak tak obec ustanoví vo všeobecne záväz11) nom nariadení, poplatok od poplatníka v ustanovenej výške pre obec vyberá a za vybraný poplatok ručí a) vlastník nehnuteľnosti; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov 36) alebo ak ide o bytový dom, poplatok vyberá a za vybraný poplatok ručí zástupca alebo správca určený spoluvlastníkmi, ak s výberom poplatku zástupca alebo správca súhlasí, 37) b) správca, ak je vlastníkom nehnuteľnosti štát, vyšší územný celok alebo obec (ďalej len „platiteľ“). (6) Platiteľ a poplatník sa môžu písomne dohodnúť, že poplatok obci odvedie priamo poplatník; za odvedenie poplatku obci ručí platiteľ. (7) Ak viacero poplatníkov podľa odseku 2 písm. a) žije v spoločnej domácnosti, plnenie povinností poplatníka môže za ostatných členov tejto domácnosti na seba prevziať jeden z nich. Za poplatníka, ktorý nie je spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu, plní povinnosti poplatníka jeho zákonný zástupca, prípadne opatrovník. Povinnosti poplatníka nesmie za iného prevziať alebo plniť osoba, ktorá sa dlhodobo zdržiava mimo územia Slovenskej republiky alebo je nezvestná. Tieto skutočnosti, ako aj ich zmeny je osoba, ktorá za iného plní povinnosti poplatníka, povinná oznámiť obci.

Úplné znenie zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku ... (8) Poplatková povinnosť vzniká dňom, ktorým nastane skutočnosť uvedená v odseku 2, a zaniká dňom, ktorým táto skutočnosť zanikne. § 78 Sadzba poplatku (1) Sadzba poplatku je a) najmenej 0,0033 eura a najviac 0,0531 eura 3 za jeden liter alebo dm komunálnych odpadov alebo drobných stavebných odpadov alebo najmenej 0,0066 eura a najviac 0,1659 eura za jeden kilogram komunálnych odpadov alebo drobných stavebných odpadov, b) najmenej 0,0066 eura a najviac 0,1095 eura za osobu a kalendárny deň, ak v obci nie je zavedený množstvový zber. (2) Sadzba poplatku podľa odseku 1 nesmie byť vyššia ako súčet priemerných nákladov obce na zabezpečenie činností nakladania s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi vrátane nákladov súvisiacich so zabezpečením zberných 3 nádob pripadajúcich na jeden liter, dm alebo kilogram týchto odpadov (pri množstvovom zbere) alebo pripadajúcich na priemerné množstvo komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov vytvorených jedným poplatníkom v obci za jeden kalendárny deň; ak obec zabezpečuje zhodnocovanie týchto odpadov, náklady sa musia znížiť o výnosy obce zo zhodnotenia. (3) Ak obec neustanoví všeobecne záväzným 11) nariadením sadzbu poplatku, platí sa poplatok podľa odseku 1 v najnižšej sadzbe. § 79 Určenie poplatku (1) Ak je v obci zavedený množstvový zber, obec určí poplatok ako súčin frekvencie odvozov, sadzby a objemu zbernej nádoby, ktorú poplatník užíva v súlade so zavedeným systémom zberu komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov. (2) Ak v obci nie je zavedený množstvový zber, obec určí poplatok na zdaňovacie obdobie, ako a) súčin sadzby poplatku a počtu kalendárnych dní v zdaňovacom období, počas ktorých má alebo bude mať poplatník podľa § 77 ods. 2

písm. a) v obci trvalý pobyt alebo prechodný pobyt alebo počas ktorých nehnuteľnosť užíva alebo je oprávnený ju užívať, alebo b) súčin sadzby poplatku, počtu kalendárnych dní v zdaňovacom období a ukazovateľa dennej produkcie komunálnych odpadov, ak ide o poplatníka podľa § 77 ods. 2 písm. b) alebo písm. c). (3) Ukazovateľ produkcie komunálnych odpadov v zdaňovacom období je súčet a) priemerného počtu osôb pripadajúci na zdaňovacie obdobie, ktoré sú v rozhodujúcom období s poplatníkom podľa § 77 ods. 2 písm. b) alebo písm. c) v pracovnoprávnom vzťahu, inom obdobnom vzťahu alebo ktoré sú u poplatníka v štátnozamestnaneckom pomere, alebo ktoré tvoria jeho štatutárny orgán, pričom tieto osoby vykonávajú svoju činnosť v nehnuteľnosti, ktorú poplatník užíva alebo je oprávnený užívať, nachádzajúcej sa v obci; ak je poplatníkom fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, do počtu osôb sa započítava aj táto osoba; do počtu osôb sa nezapočítavajú osoby, ktoré majú v tejto obci trvalý pobyt alebo prechodný pobyt (ďalej len „priemerný počet zamestnancov“), a b) priemerného počtu 1. hospitalizovaných alebo ubytovaných osôb pripadajúci na zdaňovacie obdobie v rozhodujúcom období, ak ide o poplatníka, ktorý v užívanej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci poskytuje zdravotné služby alebo ubytovacie služby; do tohto počtu osôb sa nezapočítavajú osoby, ktoré majú v tejto obci trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, 2. miest určených na poskytovanie služby pripadajúci na zdaňovacie obdobie v rozhodujúcom období, ak ide o poplatníka, ktorý v užívanej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci poskytuje reštauračné, kaviarenské alebo iné pohostinské služby, a ak sa u tohto poplatníka nezapočítava do ukazovateľa produkcie komunálnych odpadov v určenom období priemerný počet podľa prvého bodu.

(4) Ak sa ukazovateľ produkcie komunálnych odpadov v určenom období nevypočíta podľa odseku 3, ukazovateľom produkcie komunálnych odpadov v určenom období je súčet a) priemerného počtu zamestnancov pripadajúcich na určené obdobie neznížený o počet osôb, ktoré majú v obci aj trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, vynásobený koeficientom ustanoveným obcou, pričom koeficient nesmie mať vyššiu hodnotu ako 1, a b) priemerného počtu osôb alebo miest podľa odseku 3 písm. b), (5) Rozhodujúcim obdobím podľa odseku 3 je a) predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom bol poplatník oprávnený vykonávať v nehnuteľnosti, ktorú užíva alebo je oprávnený ju užívať, svoju činnosť, alebo b) ak nie je možné postupovať podľa písmenaa) 1. počet kalendárnych dní v období trvajúcom odo dňa vzniku povinnosti platiť poplatok do konca týždňa, ktorý predchádza týždňu, v ktorom poplatník splní ohlasovaciu povinnosť podľa § 80 o skutočnosti, ktorá má za následok zánik poplatkovej povinnosti, alebo 2. počet kalendárnych dní v období trvajúcom odo dňa vzniku povinnosti platiť poplatok do konca zdaňovacieho obdobia. § 80 Oznamovacia povinnosť (1) Poplatník je povinný v priebehu zdaňovacieho obdobia oznámiť obci vznik poplatkovej povinnosti do 30 dní odo dňa vzniku poplatkovej povinnosti a a) uviesť meno, priezvisko, titul, rodné číslo, adresu trvalého pobytu, adresu prechodného pobytu (ďalej len „identifikačné údaje“); v prípade určeného zástupcu podľa § 77 ods. 7 aj identifikačné údaje za ostatných členov domácnosti, a ak je poplatníkom osoba podľa § 77 ods. 2 písm. b) alebo písm. c), názov alebo obchodné meno alebo dodatok obchodného mena, sídlo alebo miesto podnikania a identifikačné číslo, b) uviesť údaje rozhodujúce na určenie poplatku,

c) ak požaduje zníženie alebo odpustenie poplatku podľa § 82, predložiť aj doklady, ktoré odôvodňujú zníženie alebo odpustenie poplatku. (2) Zmeny skutočnostírozhodujúcich na vyrubenie poplatku a zánik poplatkovej povinnosti v priebehu zdaňovacieho obdobia je poplatník povinný oznámiť obci do 30 dní odo dňa, keď tieto nastali. § 81 Vyrubenie poplatku a splatnosť (1) Poplatok obec vyrubuje každoročne rozhodnutím na celé zdaňovacie obdobie. Vyrubený poplatok je splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak poplatník preukáže, že využíva množstvový zber, obec poplatok nevyrubí rozhodnutím. (2) Ak vznikne poplatková povinnosť v priebehu zdaňovacieho obdobia, obec vyrubí pomernú časť poplatku rozhodnutím, začínajúc dňom vzniku poplatkovej povinnosti až do konca príslušného zdaňovacieho obdobia. (3) Ak poplatníkov žijúcich v spoločnej domácnosti zastupuje jeden z nich, obec vyrubí poplatok rozhodnutím v celkovej sume tomuto zástupcovi podľa odseku 1 alebo odseku 2. (4) Obec môže určiť platenie poplatku v splátkach. Splátky poplatku sú splatné v lehotách určených obcou v rozhodnutí, ktorým sa vyrubuje poplatok. § 81a Vyrubenie poplatku podľa pomôcok (1) Správca dane písomne vyzve poplatníka, ktorý nesplní oznamovaciu povinnosť podľa § 80, na jej splnenie v primeranej lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako osem dní. (2) Ak poplatník nesplní oznamovaciu povinnosť ani na základe výzvy podľa odseku 1, správca dane určí poplatok podľa pomôcok. (3) Správca dane oznámi poplatníkovi určenie poplatku podľa pomôcok, pričom dňom začatia určenia poplatku podľa pomôcok je deň uvedený v oznámení. (4) Na postup správcu dane pri určení poplatku 37a) podľa pomôcok sa vzťahuje osobitný predpis.

Úplné znenie zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku ... o evidencii časť I a osvedčení o evidencii časť § 82 II45aa) je označené ako špeciálne vozidlo.41) Vrátenie, zníženie a odpustenie poplatku (1) Obec vráti poplatok alebo jeho pomernú časť § 85 poplatníkovi, ktorému zanikla povinnosť platiť poDaňovník platok v priebehu zdaňovacieho obdobia a preuká(1) Daňovníkom je fyzická osoba alebo právnicže splnenie podmienok na vrátenie poplatku alebo jeho pomernej časti ustanovených vo všeobecne ká osoba, alebo ich organizačná zložka zapísaná 11) do obchodného registra, ktorá záväznom nariadení. (2) Obec poplatok zníži podľa najnižšej sadzby a) je ako držiteľ vozidla zapísaná v osvedčení alebo odpustí za obdobie, za ktoré poplatník obci o evidencii časť I a osvedčení o evidencii 45aa), 42) ak ide o prenájom vozidla bez preukáže na základe podkladov, ktoré obec určila časť II; 11) predkupného práva, daňovníkom je osoba, ktovšeobecne záväzným nariadením, že viac ako rá je zapísaná v dokladoch vozidla ako vlastník, 90 dní v zdaňovacom období sa nezdržiava alebo b) používa vozidlo, v osvedčení o evidencii časť I sa nezdržiaval na území obce. 45aa) a osvedčení o evidencii časť II, ktorého je (3) Obec môže na základe žiadosti poplatníka na ako držiteľ vozidla zapísaná osoba, ktorá zozmiernenie alebo odstránenie tvrdosti zákona vyrumrela, bola zrušená alebo zanikla, bený poplatok znížiť alebo odpustiť rozhodnutím. c) používa vozidlo, v osvedčení o evidencii časť I 45aa) a osvedčení o evidencii časť II, ktorého je § 83 ako držiteľ vozidla zapísaná osoba, ktorá neSplnomocňovacie ustanovenie používa vozidlo na podnikanie. Obec ustanoví všeobecne záväzným nariade11) (2) Daňovníkom je tiež ním sadzby poplatku, hodnotu koeficientu, pri množstvovom zbere spôsob, formu a miesto na a) zamestnávateľ, ak vypláca cestovné náhra42a) zaplatenie poplatku, podmienky na vrátenie pody zamestnancovi za použitie vozidla; to neplatí, ak zamestnávateľom je vyššíúzemný ceplatku alebo jeho pomernej časti, podklady, ktoré lok, do rozpočtu ktorého plynie daň z motoromá poplatník preukázať pri vrátení poplatku alebo vých vozidiel, jeho pomernej časti podľa § 82 ods. 1 alebo pri zní43) b) stála prevádzkareň alebo iná organizačná žení alebo odpustení poplatku podľa § 82 ods. 2. 43) zložka osoby s trvalým pobytom alebo sídlom v zahraničí. JEDENÁSTA ČASŤ DAŇ Z MOTOROVÝCH VOZIDIEL § 86 Oslobodenie od dane § 84 (1) Od dane z motorových vozidiel je oslobodePredmet dane (1) Predmetom dane z motorových vozidiel né vozidlo je motorové vozidlo a prípojné vozidlo kategórie M, a) v osvedčení o evidencii časť I a osvedčení 38) 38a) 45aa) o evidencii časť II, ktorého je ako držiteľ voN a O (ďalej len „vozidlo“), ktoré je evidované 12) zidla zapísaný vyšší územný celok, do rozpočv Slovenskej republike a používa sa na podnikanie tu ktorého plynie daň z motorových vozidiel, alebo na činnosti, z ktorých plynúce príjmy sú pred39) b) diplomatických misií a konzulárnych úradov, metom dane z príjmov (ďalej len „podnikanie“). ak je zaručená vzájomnosť. (2) Predmetom dane z motorových vozidiel nie (2) Vyšší územný celok môže vo všeobecne záje vozidlo 44) a) používané na skúšobné jazdy, ktoré má pride- väznom nariadení podľa miestnych podmienok 40) znížiť daň na vozidlo používané lené zvláštne evidenčné číslo, 45) b) určené na vykonávanie špeciálnych činností, a) ako vozidlo záchrannej zdravotnej služby, vozidlo banskej záchrannej služby, vozidlo ktoré nie je určené na prepravu a v osvedčení

časť I a osvedčení o evidencii časť II,45aa) osobithorskej záchrannej služby, vozidlo leteckej záchrannej služby a vozidlo požiarnej ochrany, ne pre ťahač a osobitne pre náves; vozidlo sa b) ako vozidlo pravidelnej autobusovej dopravy z hľadiska určenia sadzby dane zaradí do najv rozsahu výkonu vo verejnom záujme, bližšej nižšej daňovej skupiny, než do akej by c) ako vozidlo používané výhradne v poľnohospatrilo podľa hmotnosti uvedenej v osvedčení podárskej výrobe a v lesnej výrobe, o evidencii časť I a osvedčení o evidencii časť 45aa) d) na podnikanie, ktoré spĺňa limity úrovne II, osobitne ťahač a osobitne náves. 45a) EURO 3, EURO 4, EURO 5, EEV a EURO 6. § 89 (3) Pri súbehu znížení dane podľa odseku 2 sa Vznik a zánik daňovej povinnosti uplatní zníženie dane výhodnejšie pre daňovníka. (1) Daňová povinnosť vzniká dňom použitia vo(4) Vozidlo používané podľa odseku 2 môže vyšší územný celok vo všeobecne záväznom nazidla na podnikanie, ak odsek 3 neustanovuje inak. 44) (2) Daňová povinnosť zaniká dňom, ktorým sa riadení podľa miestnych podmienok oslobodiť od dane. vozidlo prestalo používať na podnikanie. (5) Zníženie dane a oslobodenie od dane uplat(3) Daňová povinnosť právneho nástupcu daňuje daňovník v daňovom priznaní. ňovníka, ktorý bol zrušený bez likvidácie, vzniká dňom nasledujúcim po zániku daňovníka, ktorý bol § 87 zrušený bez likvidácie. Základ dane Základom dane pri osobnom automobile je zdvi§ 90 3 hový objem motora v cm a pri úžitkovom vozidle Oznamovacia povinnosť, zdaňovacie obdobie a autobuse ich celková hmotnosť alebo najväčšia a daňové priznanie prípustná celková hmotnosť (ďalej len „hmotnosť“) (1) Daňovník, ktorému zanikne daňová povinv tonách a počet náprav podľa osvedčenia o evi- nosť v priebehu zdaňovacieho obdobia, je povinný 45aa) dencii časť I a osvedčenia o evidencii časť II. oznámiť túto skutočnosť príslušnémusprávcovi dane podľa § 99 ods. 5 alebo ods. 6 do 30 dní odo dňa § 88 zániku daňovej povinnosti okrem daňovníka podľa Sadzba dane § 85 ods. 2 písm. a). (1) Vyšší územný celok môže na svojom území (2) Daňovník je povinný podať daňové priznanie zaviesť daň z motorových vozidiel všeobecne zá- za zdaňovacie obdobie do 31. januára po uplynutí 44) väzným nariadením, v ktorom určí sadzby dane, tohto zdaňovacieho obdobia miestne príslušnému ktoré nesmú byť nižšie ako minimálne sadzby dane správcovi dane a v tejto lehote je daň splatná, ak uvedené v prílohe č. 4 k tomuto zákonu. odseky 3 až 6 neustanovujú inak. (2) Sadzba dane sa určí pre (3) Ak sa daňovník zrušuje bez likvidácie, daňoa) osobný automobil podľa zdvihového obje- vé priznanie za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začí3 mu motora v cm uvedeného v osvedčení na 1. januárom a končí sa dňom, v ktorom daňovo evidencii časť I a osvedčení o evidencii časť ník zanikol bez likvidácie, podáva jeho právny ná45aa) II , stupca do jedného mesiaca po uplynutí tohto zdab) úžitkové vozidlo a autobus podľa hmotnosti ňovacieho obdobia miestne príslušnémusprávcovi a počtu náprav uvedených v osvedčení o evi- dane podľa § 99 ods. 5 alebo ods. 6. V tejto lehote 45aa) dencii časť I a osvedčení o evidencii časť II, je daň splatná. osobitne pre motorové vozidlo a osobitne pre (4) Ak je na daňovníka vyhlásený konkurz, daprípojné vozidlo, ňové priznanie za zdaňovacie obdobie, ktoré sa c) vozidlo používané v rámci návesovej jazdnej začína1. januárom a končí sa dňom predchádzajúsúpravy (ťahač a náves) podľa hmotnosti a poč- cim dňu vyhlásenia konkurzu, podáva správca tu náprav uvedených v osvedčení o evidencii v konkurznom konaní do jedného mesiaca po

Úplné znenie zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku ... uplynutí tohto zdaňovacieho obdobia miestne príslušnému správcovi dane podľa § 99 ods. 5 alebo ods. 6. V tejto lehote je daň splatná. Ak vozidlo daňovníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz, je naďalej predmetom dane počas konkurzu, daňové priznanie podáva správca v konkurznom kona45ab) ní, ktorý postupuje podľa odseku 2. (5) Ak sa daňovník zrušuje likvidáciou, daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína 1. januárom a končí sa dňom predchádzajúcim dňu jeho vstupu do likvidácie, podáva likvidátor do jedného mesiaca po uplynutí tohto zdaňovacieho obdobia miestne príslušnému správcovi dane podľa § 99 ods. 5 alebo ods. 6. V tejto lehote je daň splatná. (6) Ak daňovník zomrie, daňové priznanie je povinný podať dedič alebo podľa dohody jeden z dedičov. Ak sa nedohodnú, kto podá daňové priznanie, určí ho správca dane. Daňové priznanie sa podáva do troch mesiacov odo dňa právoplatnosti osvedčenia o dedičstve alebo rozhodnutia o dedičstve. V tejto lehote je daň splatná. (7) V daňovom priznaní sa uvádza, ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, titul, dodatok obchodného mena, ak takýto má, adresa trvalého pobytu, rodné číslo alebo daňové identifikačné čís45ac) lo, ak ho má pridelené, dátum narodenia, ak ide o právnickú osobu, obchodné meno alebo názov, 45ac) daňové identifikačné číslo a sídlo. Osoby sú povinné vyplniť všetky údaje podľa daňového priznania. Osobné údaje podľa tohto odseku sú chráne22) né podľa osobitného predpisu. § 91 Preddavky na daň a platenie dane (1) Preddavok na daň je platba na daň, ktorú je daňovník povinný platiť v priebehu zdaňovacieho obdobia. (2) Daňovník, ktorého predpokladaná daň u jedného správcu dane presiahne 660 eur a nepresiahne 8 292 eur, je povinný platiť štvrťročné preddavky na daň na bežné zdaňovacie obdobie, a to vo výške jednej štvrtiny predpokladanej dane. Štvrťročné preddavky na daň sú splatné do konca príslušného kalendárneho štvrťroka. (3) Daňovník, ktorého predpokladaná daň u jedného správcu dane presiahne 8 292 eur, je povinný

platiť mesačné preddavky na daň na bežné zdaňovacie obdobie, a to vo výške jednej dvanástiny predpokladanej dane. Mesačné preddavky na daň sú splatné do konca príslušného kalendárneho mesiaca. (4) Daňovník, ktorého predpokladaná daň u jedného správcu dane nepresiahne 660 eur, a daňovník, ktorému vznikne daňová povinnosť v priebehu zdaňovacieho obdobia, preddavky na daň na bežné zdaňovacie obdobie neplatí. (5) Predpokladaná daň je súčet ročnej sadzby dane uvedenej v platnom všeobecne záväznom 44) nariadení za každé vozidlo, ktoré je predmetom dane k 1. januáru bežného zdaňovacieho obdobia a nie je oslobodené od dane. (6) Daňovník podľa odsekov 2 a 3 vyrovná celoročnú daň v lehote na podanie daňového priznania. (7) Pri vzniku a zániku daňovej povinnosti v priebehu zdaňovacieho obdobia a ak vznikne a zanikne daňová povinnosť v jeden deň, je daňovník povinný zaplatiť pomernú časť dane v lehote na podanie daňového priznania. Pomerná časť dane sa vypočíta ako súčin jednej tristošesťdesiatpätiny a v priestupnom roku jednej tristošesťdesiatšestiny ročnej sadzby dane a počtu kalendárnych dní, v ktorých sa vozidlo používalo na podnikanie. (8) Pomernú časť dane vypočítanú ako súčin jednej tristošesťdesiatpätiny a v priestupnom roku jednej tristošesťdesiatšestiny ročnej sadzby dane a počtu kalendárnych dní, v ktorých sa vozidlo používalo na prepravu uskutočnenú mimo výkonu vo verejnom záujme, je daňovník povinný zaplatiť v lehote na podanie daňového priznania. (9) Na platenie preddavkov na daň nemá vplyv zmena predmetu dane, vznik a zánik oslobodenia od dane v priebehu zdaňovacieho obdobia. (10) Ak sa zmení skutočnosť, na základe ktorej bola predpokladaná daň vypočítaná, správca dane môže určiť platenie preddavkov na daň inak, ako je ustanovené v odsekoch 2 a 3. Správca dane môže určiť platenie preddavkov na daň inak aj na základe žiadosti daňovníka. Proti rozhodnutiu správcu dane o platení preddavkov na daň inak na základe žiadosti daňovníka sa nemožno odvolať. (11) Preddavky na daň platí daňovník tomu daňovému úradu, ktorý je miestne príslušný k 1. januáru bežného zdaňovacieho obdobia.

§ 96 (12) Ak daň vypočítaná v daňovom priznaní je Výklad niektorých pojmov vyššia ako zaplatené preddavky na daň, daňovník (1) Úžitkovým vozidlom sa na účely tohto zákoje povinný zaplatiť rozdiel v lehote na podanie daňového priznania. Ak sú zaplatené preddavky na na rozumie vozidlo kategórie M2, M3, N1 až N3 38) daň vyššie ako daň vypočítaná v daňovom prizna- a O1 až O4. (2) Celková hmotnosť vozidla je súčet pohotoní, vzniknutý daňový preplatok sa použije podľa 45b) vostnej a užitočnej hmotnosti. Najväčšia prípustná osobitného predpisu. celková hmotnosť vozidla je uvedená v osvedčení 45aa) Vrátenie dane o evidencii časť I a osvedčení o evidencii časť II. V návesových jazdných súpravách sa celkovou § 92 hmotnosťou jednotlivého vozidla rozumie numerický súčet hmotností pripadajúcich na jednotlivé náZrušený. pravy. § 93 DVANÁSTA ČASŤ Kombinovaná doprava SPOLOČNÉ USTANOVENIA (1) Za vozidlo, ktoré sa použilo v zdaňovacom období najmenej 60-krát v rámci kombinovanej do§ 97 pravy, daňovník uplatní zníženie dane vo výške Vzťah k medzinárodným zmluvám 50 % podaním daňového priznania. Ustanovenia tohto zákona sa nepoužijú, ak me(2) Kombinovaná doprava je doprava, ktorá sa realizuje v počiatočnom alebo konečnom úseku dzinárodná zmluva, ktorá bola ratifikovaná a vyhlá46) prepravnej trasy po pozemnej komunikácii a na sená spôsobom ustanoveným zákonom, ustanoinom úseku prepravnej trasy železnicou alebo vod- vuje inak. nou, alebo námornou dopravou. 46) (3) Použitie pozemných komunikácií pri jednej § 98 prepravnej trase v rámci kombinovanej dopravy Miestnu daň podľa § 2 ods. 1 písm. a), b), e), f) nesmie prekročiť vzdušnou čiarou medzi miestom a h) a miestnu daň podľa § 2 ods. 3 možno zaviesť, naloženia a najbližším terminálom kombinovanej zrušiť, zmeniť sadzby, určiť oslobodenia alebo znídopravy a z terminálu do miesta vyloženia vzdiale- ženia dane len k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. nosť 150 km. Pri poplatku podľa § 2 ods. 2 sa určia alebo môžu (4) Použitie vozidla v rámci kombinovanej do- zmeniť sadzby poplatku, podmienky na vrátenie pravy podľa odseku 1 daňovník preukáže dokla- poplatku alebo jeho pomernej časti a podklady, dom potvrdeným príslušným terminálom kombino- ktoré má poplatník preukázať pri vrátení poplatku vanej dopravy. alebo jeho pomernej časti alebo pri znížení alebo § 94 odpustení poplatku, len k 1. januáru zdaňovacieho Zrušený. obdobia. § 95 Súčinnosť Vyšší územný celok je povinný zaslať Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky jeden výtla44) čok všeobecne záväzného nariadenia, ktorým zaviedol daň z motorových vozidiel alebo zmenil sadzby dane alebo podmienky oslobodenia od dane, do piatich kalendárnych dní odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti.

§ 98a Použitie označenej a neoznačenej platby (1) Daňovník označí platbu miestnej dane a poplatku podľa § 2 ods. 1 a 2 spôsobom, ktorý určí obec rozhodnutím o vyrubení dane a poplatku alebo rozdielu dane a poplatku; ak platbu neoznačí, obec ju použije podľa odseku 2. (2) Obec neoznačenú platbu použije na úhradu daňového nedoplatku, na splátku miestnej

Úplné znenie zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku ... dane a poplatku po lehote splatnosti podľa § 2 ods. 1 a 2 s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby, inak na úhradu exekučných nákladov a hotových výdavkov. Ak existuje viacero daňových nedoplatkov a splátok miestnej dane a poplatku po lehote splatnosti podľa § 2 ods. 1 a 2 s rovnakým dátumom splatnosti, prijatá platba sa použije na ich úhradu v poradí podľa ich výšky vzostupne. (3) Pri použití daňového preplatku miestnej dane a poplatku podľa § 2 ods. 1 a 2 a pri vrátení pomernej časti miestnej dane podľa § 34a ods. 3, § 64a ods. 3 a § 99h a pomernej časti poplatku podľa § 82 sa ustanovenie odseku 2 použije primerane. (4) Ak nemožno použiť neoznačenú platbu podľa odseku 2 alebo postup podľa odseku 3, obec vráti na základe žiadosti neoznačenú platbu, daňový preplatok miestnej dane a poplatku podľa § 2 ods. 1 a 2 alebo ich pomernú časť do 60 dní odo dňa doručenia žiadosti. § 98b Elektronické služby (1) Obec môže poskytovať elektronické služby. (2) Daňovník pri elektronickej komunikácii s obcou má po zadaní prístupových údajov na webovom sídle obce sprístupnenú osobnú internetovú zónu, ktorej obsahom sú najmä a) spis daňovníka v elektronickej forme, b) elektronický výpis z osobného účtu daňovníka, c) prístup na elektronickú podateľňu, d) elektronická osobná schránka, e) katalóg služieb. (3) Elektronickú adresu elektronickej podateľne zverejňuje obec na svojom webovom sídle, ako aj na webovom sídle ústredného portálu verejnej správy. (4) Elektronická osobná schránka je elektronická schránka, ktorá je určená na komunikáciu s obcou. (5) Podrobnosti o elektronickej komunikácii a poskytovaní elektronických služieb ustanoví 11) obec všeobecne záväzným nariadením a uverejní ho na svojom webovom sídle.

§ 99 Správa dane (1) Správu dane z nehnuteľností podľa § 2 ods. 1 písm. a) vykonáva obec, na ktorej území sa nehnuteľnosť nachádza. (2) Správu miestnych daní podľa § 2 ods. 1 písm. b) až h) a poplatku podľa § 2 ods. 2 vykonáva obec, ktorá ich na svojom území zaviedla. (3) Správu miestnych daní podľa § 2 ods. 1 a poplatku podľa § 2 ods. 2 vykonávajú v Bratislave a v Košiciach mestské časti, ak tak ustanoví štatút 46a) mesta. (4) Správou miestnych daní podľa § 2 ods. 1 a poplatku podľa § 2 ods. 2 nie je možné poveriť iné právnické osoby alebo fyzické osoby. (5) Správu dane z motorových vozidiel vykonáva daňový úrad miestne príslušný podľa miesta evidencie vozidla k 31. decembru predchádzajúceho roka. Ak ide o daňovníka podľa § 85 ods. 2 písm. a), správu dane z motorových vozidiel vykonáva daňový úrad miestne príslušný podľa sídla zamestnávateľa. Ak ide o daňovníka podľa § 85 ods. 2 písm. b), správu dane z motorových vozidiel vykonáva daňový úrad miestne príslušný podľa sídla stálej prevádzkarne alebo inej organizačnej zložky na území Slovenskej republiky. Ak vznikne daňová povinnosť v priebehu zdaňovacieho obdobia, správu dane z motorových vozidiel vykonáva daňový úrad miestne príslušný ku dňu vzniku daňovej povinnosti. Na zmenu miestnej príslušnosti v priebehu zdaňovacieho obdobia sa neprihliada. (6) Ak nemožno určiť miestnu príslušnosť správcu dane z motorových vozidiel podľa odseku 5, 46b) postupuje sa podľa osobitného predpisu. (7) Pri zmene miestnej príslušnosti sa na účely vrátenia daňového preplatku na dani z motorových vozidiel, vymáhania daňového nedoplatku na dani z motorových vozidiel a vyrubenia úroku z omeškania na dani z motorových vozidiel považuje za správcu dane ten daňový úrad, u ktorého preplatok na dani z motorových vozidiel alebo nedoplatok na dani z motorových vozidiel vznikol. Pri zmene miestnej príslušnosti je na uloženie pokuty príslušný ten správca dane, ktorému malo byť daňové priznanie podané.

§ 99a Priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje (1) Priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje je daňovník povinný podať príslušnému správcovi dane do 31. januára toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom mu vznikla daňová povinnosť k týmto daniam alebo niektorej z nich podľa stavu k 1. januáru zdaňovacieho obdobia, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. Daňovník nie je povinný podať priznanie k dani z nehnuteľností, ak je pozemok, stavba, byt alebo nebytový priestor v bytovom dome oslobodený od dane podľa § 17 ods. 1 písm. a) a b). (2) Ak vznikne daňová povinnosť k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje v priebehu zdaňovacieho obdobia, daňovník je povinný podať priznanie k tej dani, ku ktorej vznikla daňová povinnosť, najneskôr do 30 dní odo dňa vzniku tejto daňovej povinnosti. (3) Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia daňovník nadobudne nehnuteľnosť vydražením, je povinný podať priznanie k dani z nehnuteľností do 30 dní od vzniku daňovej povinnosti. § 99b Čiastkové priznanie (1) Ak daňovník podal priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje podľa § 99a a stane sa vlastníkom, správcom, nájomcom alebo užívateľom ďalšej nehnuteľnosti alebo dôjde k zmene druhu alebo výmery pozemku, účelu využitia stavby, bytu alebo nebytového priestoru alebo mu zanikne vlastníctvo, správa, nájom alebo užívanie nehnuteľností, je povinný podať čiastkové priznanie k dani z nehnuteľností príslušnému správcovi dane v lehote podľa § 99a ods. 1. (2) Ak daňovník podal priznanie k dani z nehnuteľností,k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje podľa § 99a a daňová povinnosť k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje

alebo niektorej z nich vznikne alebo zanikne v priebehu zdaňovacieho obdobia, je povinný podať čiastkové priznanie k tej dani, ku ktorej vznikne alebo zanikne daňová povinnosť, príslušnému správcovi dane najneskôr do 30 dní odo dňa vzniku alebo zániku daňovej povinnosti. (3) Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia daňovník nadobudne nehnuteľnosť vydražením a už podal priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje podľa § 99a, je povinný podať čiastkové priznanie k dani z nehnuteľnostído 30 dní odo dňa vzniku daňovej povinnosti príslušnému správcovi dane. (4) V čiastkovom priznaní je daňovník povinný uviesť len zmeny oproti dovtedy podanému priznaniu k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje vrátane čiastkového priznania k týmto daniam alebo niektorej z nich. § 99c Opravné priznanie a dodatočné priznanie (1) Pred uplynutím lehoty na podanie priznania k dani z nehnuteľností,k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje alebo niektorej z nich alebo čiastkového priznania k týmto daniam alebo niektorej z nich môže daňovník podať opravné priznanie. Na vyrubenie dane je rozhodujúce posledné podané opravné priznanie, pričom na podané priznanie alebo čiastkové priznanie alebo predchádzajúce opravné priznanie sa neprihliada. (2) Daňovník je povinný podať dodatočné priznanie, ak zistí, že v priznaní k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje alebo niektorej z nich alebo v čiastkovom priznaní k týmto daniam alebo niektorej z nich neuviedol správne údaje na vyrubenie dane najneskôr do štyroch rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje alebo niektorej z nich alebo čiastkové priznanie k týmto daniam alebo niektorej z nich.

Úplné znenie zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku ... § 99d Spoločné ustanovenie k § 99a až 99c (1) Ak je pozemok, stavba, byt alebo nebytový priestor v bytovom dome v spoluvlastníctve viacerých osôb (§ 5 ods. 4, § 9 ods. 4 a § 13 ods. 2), priznanie, čiastkové priznanie, opravné priznanie alebo dodatočné priznanie k dani z nehnuteľností podá každý spoluvlastník do výšky svojho spoluvlastníckeho podielu. Ak sa spoluvlastníci dohodnú, príslušné priznanie podá zástupca, ktorého dohodou určili spoluvlastníci,pričom túto skutočnosť vyznačí v príslušnom priznaní. Ak je pozemok, stavba, byt alebo nebytový priestor v bytovom dome v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, príslušné priznanie podáva jeden z manželov. (2) Daňovník je povinný v príslušnom priznaní uviesť všetky skutočnosti rozhodujúce na vyrubenie dane. Ak príslušné priznanie podáva zástupca, ktorého dohodou určili spoluvlastníci, zníženie dane alebo oslobodenie od dane sa pri vyrubení dane zohľadní tomu spoluvlastníkovi, ktorý spĺňa podmienku na zníženie dane alebo oslobodenie od dane. (3) V priznaní k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje sa uvádza, ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, titul, adresa trvalého pobytu, rodné číslo, ak ide o právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, obchodné meno alebo názov alebo dodatok obchodného mena, ak takýto má, identifikačné číslo a sídlo alebo miesto podnikania. Osoby sú povinné vyplniť všetky údaje podľa priznania k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje. Osobné údaje podľa tohto odseku sú chránené podľa osobitného pred22) pisu. (4) Priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje sa podáva na tlačive, ktorého vzor ustanoví Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom. V tomto tlačive daňovník označí druh priznania, ktorým je čiastkové priznanie, opravné priznanie a dodatočné priznanie. (5) Na príslušné priznanie sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona a ustanovenie osobitného

predpisu47) vzťahujúce sa na daňové priznanie. Priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje podľa § 99a a čiastkové priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje podľa § 99b sa považuje za daňové priznanie, opravné priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje podľa § 99c ods. 1 sa považuje za opravné daňové priznanie a dodatočné priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje podľa § 99c ods. 2 sa považuje za dodatočné daňové priznanie podľa osobitného predpi47) su. § 99e Vyrubenie dane z nehnuteľností, dane za psa, dane za predajné automaty a dane za nevýherné hracie prístroje (1) Daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za predajné automaty a daň za nevýherné hracie prístroje vyrubuje správca dane každoročne podľa stavu k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia na celé zdaňovacie obdobie jedným rozhodnutím, ak odseky 2 až 4, 6 a 7 neustanovujú inak. (2) Pri nadobudnutí nehnuteľností vydražením správca dane vyrubí rozhodnutím pomernú časť dane z nehnuteľností vydražiteľovi, začínajúc mesiacom, v ktorom vznikla daňová povinnosť, až do konca príslušného zdaňovacieho obdobia. Ak správca dane nevyrubil daň vlastníkovi draženej nehnuteľnosti na príslušné zdaňovacie obdobie podľa stavu k 1. januáru, vyrubí rozhodnutím pomernú časť dane z nehnuteľností do konca mesiaca, v ktorom sa vydražiteľ stal vlastníkom nehnuteľnosti. (3) Ak vznikne v priebehu zdaňovacieho obdobia daňová povinnosť k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje, správca dane vyrubí pomernú časť dane rozhodnutím, začínajúc mesiacom, v ktorom vznikla daňová povinnosť, až do konca príslušného zdaňovacieho obdobia. (4) Ak správca dane nevyrubil daň za psa, daň za predajné automaty a daň za nevýherné hracie

prístroje podľa odseku 1 alebo odseku 3 a v priebehu zdaňovacieho obdobia zanikla daňová povinnosť, správca dane vyrubí rozhodnutím pomernú časť dane do zániku daňovej povinnosti podľa § 26, 48, 56. (5) Pri dohode spoluvlastníkovsprávca dane vyrubí daň z nehnuteľností rozhodnutím zástupcovi, ktorý podal príslušné priznanie, a pri bezpodielovom spoluvlastníctve manželov tomu z manželov, ktorý podal príslušné priznanie. (6) Správca dane na základe dodatočného priznania a dodatočného čiastkového priznania vyrubí rozhodnutím rozdiel dane z nehnuteľností, dane za psa, dane za predajné automaty a dane za nevýherné hracie prístroje na zdaňovacie obdobie, ktorého sa dodatočné priznanie týka, a tiež na nasledujúce zdaňovacie obdobia, v ktorých boli daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za predajné automaty a daň za nevýherné hracie prístroje vyrubená aj bez podania priznania k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje alebo niektorej z nich a čiastkového priznania k týmto daniam alebo niektorej z nich, ak sa na nasledujúce zdaňovacie obdobia dodatočné priznanie vzťahuje. (7) Ak daňovník podal dodatočné priznanie na zdaňovacie obdobie, na ktoré už podal priznanie k dani z nehnuteľností,k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje alebo niektorej z nich a čiastkové priznanie k týmto daniam alebo niektorej z nich, a daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za predajné automaty a daň za nevýherné hracie prístroje ešte neboli vyrubené na základe podaného priznania k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje alebo niektorej z nich a čiastkového priznania k týmto daniam alebo niektorej z nich na zdaňovacie obdobie, správca dane vyrubí daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za predajné automaty a daň za nevýherné hracie prístroje alebo niektorú z nich s prihliadnutím na dodatočné priznanie. (8) Včas podané odvolanie proti rozhodnutiu podľa odseku 1 má odkladný účinok v tej časti výroku, ktorá bola odvolaním napadnutá; právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá.

(9) Správca dane môže vo všeobecne záväz11) nom nariadení určiť sumu dane, ktorú nebude vyrubovať podľa tohto ustanovenia, najviac v úhrne do sumy troch eur. § 99f Zánik práva vyrubiť daň Ak daňovník v ďalších zdaňovacích obdobiach nie je povinný podať na zdaňovacie obdobie priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje alebo niektorej z nich a čiastkové priznanie k týmto daniam alebo niektorej z nich a správca dane na toto zdaňovacie obdobie daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za predajné automaty a daň za nevýherné hracie prístroje nevyrubí, právo na vyrubenie dane z nehnuteľností, dane za psa, dane za predajné automaty a dane za nevýherné hracie prístroje na toto zdaňovacie obdobie zaniká po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom sa mali vyrubiť daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za predajné automaty a daň za nevýherné hracie prístroje. § 99g Splatnosť a platenie dane v splátkach (1) Vyrubená daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za predajné automaty a daň za nevýherné hracie prístroje sú splatné do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. (2) Správca dane môže určiť platenie dane z nehnuteľností, dane za psa, dane za predajné automaty a dane za nevýherné hracie prístroje v splátkach. Splátky dane sú splatné v lehotách určených správcom dane v rozhodnutí, ktorým sa vyrubuje daň. § 99h Vrátenie pomernej časti dane Správca dane vráti pomernú časť dane z nehnuteľností, dane za psa, dane za predajné automaty a dane za nevýherné hracie prístroje za zostávajúce mesiace zdaňovacieho obdobia, za ktoré bola daň zaplatená. Nárok na vrátenie pomernej časti dane za psa, dane za predajné automaty a dane za nevýherné hracie prístroje zaniká, ak daňovník

Úplné znenie zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku ... nepodá čiastkové priznanie k týmto daniam alebo tohto zákona prvýkrát s účinnosťou najskôr od niektorej z nich v lehote podľa § 99b ods. 2. 1. januára 2005. (2) Obec môže na rok 2005 zaviesť miestnu daň § 100 podľa tohto zákona, ktorej zdaňovacím obdobím je Rozpočtové určenie miestnych daní kalendárny rok všeobecne záväzným nariadením (1) Výnos z daní podľa § 2 ods. 1 a poplatku najneskôr s účinnosťou od 1. októbra 2005. Ak podľa § 2 ods. 2 vrátane výnosu z pokuty a úroku obec vydá všeobecne záväzné nariadenie po 1. jaz omeškania vzťahujúcich sa k týmto daniam a po- nuári 2005, určí pre rok 2005 primeranú lehotu na platku sú príjmom rozpočtu obce, ktorá je správ- podanie daňového priznania alebo na oznamovacom dane. ciu povinnosť, pričom táto lehota nesmie byť krat(2) Výnos dane podľa § 2 ods. 3 vrátane výnosu šia ako dva mesiace od účinnosti všeobecne zápokuty a úroku z omeškania vzťahujúcich sa k tejto väzného nariadenia obce; vyrubená daň je splatná dani a zaplatený preddavok na daň je príjmom roz- do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, ak počtu vyššieho územného celku, v ktorého územ- správca dane neurčí všeobecne záväzným naria11) nom obvode je sídlo správcu dane. Správca dane dením podľa miestnych podmienok dlhšiu lehotu poukáže tieto výnosy za kalendárny mesiac vyš- splatnosti dane. (3) Miestne dane zavedené podľa odseku 2 sa šiemu územnému celku do 15 dní nasledujúceho platia v lehote určenej podľa odseku 2 a v sume kalendárneho mesiaca. zodpovedajúcej pomernej časti ročnej dane za zostávajúce zdaňovacie obdobie roku 2005. § 101 (4) Výnos z cestnej dane vyberanej daňovými Zaokrúhľovanie (1) Základ dane podľa § 7 sa zaokrúhľuje na eu- úradmi od 1. decembra 2004 vrátane výnosu z pokuty a sankčného úroku vzťahujúcich sa k tejto darocenty nadol. (2) Daň, preddavky na daň z motorových vozi- ni bude príjmom vyššieho územného celku, v ktodiel a poplatok podľa tohto zákona sa zaokrúhľujú rého územnom obvode je vozidlo evidované, a dana eurocenty nadol. Splátky dane podľa tohto zá- ňový úrad poukáže tento výnos vyššiemu územnékona sa zaokrúhľujú tak, aby ich súčet zodpovedal mu celku. (5) Obec môže ustanoviť všeobecne záväzným sume vyrubenej dane po zaokrúhlení. nariadením, že jedným z kritérií pre oslobodenie alebo zníženie miestnej dane, miestneho poplatku § 102 za komunálne odpady a drobné stavebné odpady Postup pri správe miestnych bude vykonávanie dobrovoľníckej činnosti podľa daní a poplatku 47a) Na správu miestnych daní a poplatku sa vzťahu- osobitného predpisu v prospech obce na podpo47) je osobitný predpis, ak tento zákon v § 28, 34a, ru plnenia jej úloh. 35, 41, 42, 50, 58, 64a, 65, 72, 73, 73a, 75, 82, 90, § 104 91, 93, 98a, 98b, 99, 99a až 99h neustanovuje (1) Daňovník dane z nehnuteľností podľa tohto inak. zákona je povinný podať daňové priznanie prvýkrát TRINÁSTA ČASŤ do 28. februára 2005 alebo v lehote určenej správPRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA com dane podľa § 103 ods. 2 okrem daňovníkov, ktorým oslobodenie a úľavy zostávajú v platnosti § 103 podľa odsekov 2 až 4. Daňovníkovi, ktorý má po(1) Obec a vyšší územný celok môžu všeobecne vinnosť podať daňové priznanie do 28. februára záväzným nariadením zaviesť miestnu daň podľa 2005, správca dane vyrubí daň najneskôr do tohto zákona prvýkrát s účinnosťou najskôr od 30. septembra 2005. Takto vyrubená daň je splat1. januára 2005. Obec zavedie poplatok podľa ná do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia.

(2) Oslobodenie od domovej dane podľa vyhlášky Ministerstva financií č. 14/1968 Zb. o úľavách na domovej dani v znení neskorších predpisov zostáva v platnosti až do uplynutia lehoty na oslobodenie. (3) Oslobodenia od dane zo stavieb uplatnené podľa § 9 ods. 1 písm. g) až j) zákona Slovenskej národnej rady č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení neskorších predpisov a oslobodenie od dane z bytov podľa § 11c ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení neskorších predpisov zostávajú v platnosti až do uplynutia lehoty na oslobodenie. (4) Úľavy od dane z pozemkov, ktoré poskytol správca dane podľa § 12 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení neskorších predpisov, zostávajú v platnosti až do uplynutia lehoty určenej správcom dane. (5) V Bratislave a v Košiciach daňové konanie vo veciach dane z nehnuteľností začaté pred 1. januárom 2005 sa dokončí podľa doterajších predpisov. (6) Daňové konanie začaté pred 1. januárom 2005 podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení neskorších predpisov, zákona Slovenskej národnej rady č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 87/1994 Z. z. o cestnej dani v znení neskorších predpisov okrem § 23 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 87/1994 Z. z. o cestnej dani sa dokončí podľa doterajších predpisov. (7) Na daňové povinnosti podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení neskorších predpisov, zákona Slovenskej národnej rady č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 87/1994 Z. z. o cestnej dani v znení neskorších predpisov okrem § 23 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 87/1994 Z. z. o cestnej dani za zdaňovacie obdobie roku 2004 a zdaňovacie obdobia pred rokom 2004 a na skutočnosti, ktoré nastali do účinnosti tohto zákona, sa vzťahujú doterajšie predpisy.

(8) V roku 2005 v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave správu dane z nehnuteľností podľa § 2 ods. 1 písm. a) vykonáva pre správcu da48) ne mestská časť, na ktorej území sa nehnuteľnosť nachádza. Výnos dane z nehnuteľností za rok 2005 vrátane výnosu dane z nehnuteľností za rok 2004 je príjmom rozpočtu príslušnej mestskej časti na rok 2005. Kladný rozdiel medzi výnosom dane z nehnuteľností za rok 2005 a výnosom dane z nehnuteľností podľa doterajších predpisov za rok 2004 príslušná mestská časť poukáže hlavnému mestu Slovenskej republiky Bratislave do 30 dní po lehotách splatnosti dane alebo splátok dane. (9) Ak k 1. januáru 2005 vyšší územný celok zavedie daň z motorových vozidiel, za vozidlá, ktoré sú predmetom dane a ktoré sú k 1. januáru 2005 evidované v územnom obvode tohto vyššieho územného celku, podá daňové priznanie do 31. januára 2005 a zaplatí daň v lehotách a za podmienok uvedených v § 91 fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je daňovníkom podľa § 85. (10) Správca dane je povinný do 31. mája 2005 oznámiť Ministerstvu financií Slovenskej republiky celkovú sumu priznanej dane z nehnuteľností na zdaňovacie obdobie roku 2005 zistenú na základe podaných daňových priznaní podľa stavu k 1. máju 2005. (11) Správca dane je povinný do 31. mája 2006 oznámiť Ministerstvu financií Slovenskej republiky celkovú sumu priznanej dane z nehnuteľností na zdaňovacie obdobie roku 2006 zistenú na základe podaných daňových priznaní podľa stavu k 1. máju 2006. (12) Správca dane je povinný poskytnúť Ministerstvu financií Slovenskej republiky údaje o dani z nehnuteľností, najmä údaje o celkovom počte daňovníkov, o počte daňovníkov podľa druhov pozemkov, stavieb a bytov, o výmere pozemkov podliehajúcich dani z pozemkov, o výmere zastavanej plochy stavieb, podlahovej plochy bytov, údaje o oslobodení od dane z nehnuteľností a znížení dane z nehnuteľností, o vyrubenej dani z nehnuteľností, o zaplatenej dani z nehnuteľností, sankciách a údaje o nedoplatkoch na dani z nehnuteľností. Údaje správca dane predkladá raz ročne do 31. marca po skončení zdaňovacieho

Úplné znenie zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku ... obdobia na tlačive, ktorého vzor ustanoví Ministerstvo financií Slovenskej republiky opatrením. V opatrení Ministerstvo financií Slovenskej republiky ustanoví aj ďalšie podrobnosti o predkladaní a poskytovaní údajov o dani z nehnuteľností. Správca dane poskytuje tieto údaje prvýkrát v roku 2010 za zdaňovacie obdobie roku 2009. 104a (1) Ak daňová povinnosť k miestnym daniam a poplatková povinnosť k poplatku vznikne do 31. decembra 2005, postupuje sa podľa predpisov platných do 30. novembra 2005; to sa vzťahuje aj na splnenie oznamovacej povinnosti. (2) Ak obec, ktorá vykonávala správu dane z nehnuteľností v zdaňovacom období roku 2005, vyrubila daň zo stavieb tak, že do základu tejto dane zahrnula aj prečnievajúcu časť strešnej konštrukcie stavby, zabezpečí súlad s týmto zákonom najneskôr v zdaňovacom období roku 2007. § 104b Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. decembra 2007 (1) Ak daňová povinnosť k miestnym daniam, poplatková povinnosť k poplatku a oznamovacia povinnosť vzniknú do 31. decembra 2007, postupuje sa podľa predpisov účinných do 30. novembra 2007. Daň za jadrové zariadenie sa za rok 2007 vyrubuje podľa predpisov účinných od 1. decembra 2007. (2) Daňovník dane z motorových vozidiel v roku 2008 platí preddavky na daň v súlade s § 91 ods. 1 a 2 v znení účinnom od 1. decembra 2007 tomu správcovi dane, ktorý je miestne príslušný podľa evidencie vozidla k 1. januáru 2008. (3) Daňové priznanie k dani z motorových vozidiel sa podľa § 90 v znení účinnom od 1. decembra 2007 prvýkrát podá v lehote do 31. januára 2009.

účinných do 31. decembra 2008, túto sumu prepočíta konverzným kurzom na eurá a zaokrúhli podľa 49) osobitného predpisu. (2) Ak má správca dane vrátiť miestnu daň alebo poplatok alebo ich pomernú časť zaplatené pred 1. januárom 2009 v eurách v sume vypočítanej podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008, túto sumu prepočíta konverzným kurzom na eurá 49) a zaokrúhli podľa osobitného predpisu. (3) V daňovom priznaní podľa § 90 sa preddavky na daň z motorových vozidiel na rok 2008 uvedú v slovenských korunách a daň z motorových vozidiel za rok 2008 sa vypočíta v slovenských korunách a suma rozdielu dane z motorových vozidiel podľa § 91 ods. 11 sa prepočíta konverzným kurzom na eurá a zaokrúhli podľa osobitného predpi49) su. § 104d Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. decembra 2009 Ak daňová povinnosť k dani za jadrové zariadenie vznikne do 31. decembra 2009, postupuje sa podľa predpisov účinných do 30. novembra 2009. § 104e Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. marca 2011 Ustanovenie § 8 ods. 2 účinné od 1. marca 2011 sa prvýkrát použije na zdaňovacie obdobie roku 2012.

§ 104f Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. decembra 2012 (1) Ak daňová povinnosť k miestnym daniam podľa § 2 ods. 1 písm. a) a ods. 3, poplatková povinnosť k poplatku a oznamovacia povinnosť okrem oznamovacej povinnosti k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje a ohlasovacia povinnosť k poplatku vznik§ 104c ne do 31. decembra 2012, postupuje sa podľa Prechodné ustanovenia predpisov účinných do 30. novembra 2012. k úpravám účinným od 1. januára 2009 (2) Daňovník, ktorý podal daňové priznanie (1) Ak správca dane vyrubí miestnu daň a poplatok po 1. januári 2009 za predchádzajúce zdaňo- k dani z nehnuteľností podľa predpisov účinných vacie obdobia v sume vypočítanej podľa predpisov do 30. novembra 2012, podá čiastkové priznanie

k dani z nehnuteľností do 31. januára príslušného zdaňovacieho obdobia pri vzniku daňovej povinnosti k ďalšej nehnuteľnosti alebo zániku daňovej povinnosti. (3) Ak je najvyššia sadzba dane zo stavieb väčšia ako 10-násobok najnižšej sadzby dane zo stavieb ustanovenej správcom dane podľa predpisov účinných do 30. novembra 2012, správca dane pri každej ďalšej zmene sadzby dane v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach zníži tento násobok; ak správca dane tento násobok nezníži, uplatní sa sadzba dane zo stavieb ustanovená v § 12 ods. 1. (4) Ak je najvyššia sadzba dane z bytov väčšia ako 10-násobok najnižšej sadzby dane z bytov ustanovenej správcom dane podľa predpisov účinných do 30. novembra 2012, správca dane pri každej ďalšej zmene sadzby dane v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach zníži tento násobok; ak správca dane tento násobok nezníži, uplatní sa sadzba dane z bytov ustanovená v § 16 ods. 1. (5) Daňovník, ktorý bol povinný oznámiť vznik daňovej povinnosti k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje a podal oznámenie podľa predpisov účinných do 30. novembra 2012 a vznikne alebo zanikne mu daňová povinnosť k týmto daniam alebo niektorej z nich od 1. decembra 2012, je povinný podať čiastkové priznanie k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje alebo niektorej z nich podľa § 99b. (6) Daňovník, ktorý bol povinný oznámiť vznik daňovej povinnosti k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje a túto povinnosť nesplnil podľa predpisov účinných do 30. novembra 2012, je povinný podať priznanie k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje alebo niektorej z nich podľa § 99a alebo čiastkové priznanie k týmto daniam alebo niektorej z nich podľa § 99b. (7) Daňovníkovi, ktorý bol povinný platiť daň za psa podľa § 27 ods. 3, daň za predajné automaty podľa § 49 ods. 3 a daň za nevýherné hracie prístroje podľa § 57 ods. 3 bez vyrubenia do 31. januára príslušného zdaňovacieho obdobia podľa predpisu účinného do 30. novembra 2012, správca dane vyrubí daň rozhodnutím prvýkrát podľa

predpisu účinného od 1. decembra 2012 na zdaňovacie obdobie roku 2013. (8) Ak obec nevyrubovala poplatok podľa predpisov účinných do 30. novembra 2012, vyrubí poplatok rozhodnutím prvýkrát podľa predpisu účinného od 1. decembra 2012 na zdaňovacie obdobie roku 2013. § 105 (1) Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 3. (2) Ministerstvo financií Slovenskej republiky oznámi Európskej komisii nahradenie cestnej dane daňou z motorových vozidiel. § 106 Zrušovacie ustanovenia Zrušujú sa: 1. zákon Slovenskej národnej rady č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 72/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 317/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 44/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 122/1996 Z. z., zákona č. 219/1999 Z. z., zákona č. 339/2000 Z. z., zákona č. 58/2001 Z. z., zákona č. 223/2001 Z. z., zákona č. 560/2001 Z. z., zákona č. 463/2002 Z. z., zákona č. 24/2004 Z. z. a zákona č. 218/2004 Z. z., 2. zákon Slovenskej národnej rady č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 87/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 159/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 317/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 279/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 205/1996 Z. z., zákona č. 329/1997 Z. z., zákona č. 219/1999 Z. z., zákona č. 493/2001 Z. z. a zákona č. 476/2003 Z. z., 3. zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 87/1994 Z. z. o cestnej dani v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 304/1995 Z. z., zákona Národnej rady

Úplné znenie zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku ... Slovenskej republiky č. 386/1996 Z. z., zákona č. 335/1999 Z. z. a zákona č. 191/2004 Z. z., 4. vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 58/1993 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Slovenskej národnej rady č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení vyhlášky č. 72/1994 Z. z., vyhlášky č. 142/1996 Z. z., vyhlášky č. 74/1997 Z. z., zákona č. 329/1997 Z. z. a vyhlášky č. 546/2003 Z. z. § 107 Účinnosť Tento zákon nadobúda účinnosť 1. novembra 2004 okrem § 106, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2005. Zákon č. 733/2004 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2005. Zákon č. 747/2004 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2005. Zákon č. 171/2005 Z. z. nadobudol účinnosť 1. mája 2005. Zákon č. 517/2005 Z. z. nadobudol účinnosť 1. decembra 2005. Zákon č. 120/2006 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2007.

Zákon č. 460/2007 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2008. Zákon č. 538/2007 Z. z. nadobudol účinnosť 1. decembra 2007. Zákon č. 465/2008 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2009. Zákon č. 535/2008 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2009. Zákon č. 467/2009 Z. z. nadobudol účinnosť 1. decembra 2009. Zákon č. 527/2010 Z. z. nadobudol účinnosť 29. decembra 2010 okrem § 8 ods. 2 , ktorý nadobudol účinnosť 1. marca 2011. Zákon č. 406/2011 Z. z. nadobudol účinnosť 1. decembra 2011. Zákon č. 460/2011 Z. z. nadobudol účinnosť 1. decembra 2012, okrem čl. I bodu 65, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2012. Zákon č. 548/2011 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2012. Zákon č. 68/2012 Z. z. nadobudol účinnosť 1. júla 2012. Zákon č. 286/2012 Z. z. nadobudol účinnosť 1. decembra 2012. Zákon č. 343/2012 Z. z. nadobúda účinnosť 1. januára 2013.

Do budúceho čísla DÚPP pripravujeme odborné príspevky na témy: – Daň z motorových vozidiel v roku 2012 – spolu s príkladmi zameranými na podávanie daňového

priznania k dani z motorových vozidiel za rok 2012 a s upozornením na zmeny v tejto oblasti, ktoré budú platné pre ďalšie zdaňovacie obdobie roka 2013. – Priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za ne-

výherné hracie prístroje na rok 2013 – spoločné priznanie k miestnym daniam, ktoré majú ročné zdaňovacie obdobie a ktoré sa platia dopredu na zdaňovacie obdobie. Táto zmena vyplynula z novely zákona o miestnych daniach č. 460/2011 Z. z. účinnej od 1. 12. 2012.

Poznámky k textu: 1) § 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 151/1995 Z. z. 2) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov. 3) § 6 zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov. 4) Zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení zákona č. 521/2003 Z. z. 5) § 15 ods. 1 a 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov. 6) § 34 zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. 7) Príloha č. 1 k vyhláške Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 461/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov v znení vyhlášky č. 74/2011 Z. z. 8) § 12 písm. c) zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch. 9) § 43 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. 10) Zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. 11) § 6 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. 11a) § 43b ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 237/2000 Z. z. 11aa) § 19 zákona Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov. 11ab) § 2 písm. b) druhý bod zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 11aaa) Zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 11b) § 139b zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov. 11c) § 16 ods. 4 a 5 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 11d) § 7 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 12) § 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. 13) § 17 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky č. 46/1985 Zb. o postupe pri úmrtí a o pohrebníctve. 14) Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon). 15) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov. 16) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení zákona č. 423/2003 Z. z. Zákon č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov. 17) Zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov. 18) Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. 19) Zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Úplné znenie zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku ... 20) Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 20a) Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 21) Napríklad zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov. 22) Zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. 22a) Napríklad Občiansky zákonník, Obchodný zákonník. 22b) Napríklad § 20 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach, § 10 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 10 zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení zákona č. 99/2007 Z. z. 23) § 3 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 277/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú klasifikačné znaky na ubytovacie zariadenia pri ich zaraďovaní do kategórií a tried. 24) § 2 písm. x) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení zákona č. 450/2003 Z. z. 25) § 2 písm. f) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov. 25a) § 2 písm. f) prvý bod zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 25b) § 5 ods. 3 písm. b) a c) a § 19 ods. 1 zákona č. 541/2004 Z. z. 25c) § 4 ods. 1 písm. e) a § 28 ods. 5 zákona č. 541/2004 Z. z. v znení zákona č. 335/2007 Z. z. 25d) Zákon č. 238/2006 Z. z. o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (zákon o jadrovom fonde) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 26) Zrušená. 26a) § 54a ods. 4 zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 733/2004 Z. z. 26b) § 39 ods. 2 zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 343/2012 Z. z. 27) § 3 až 7 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení zákona č. 369/1999 Z. z. 28) Zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky. § 17 až 33 zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 408/2002 Z. z. 29) § 43a ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 237/2000 Z. z. 30) § 9 písm. d) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon). 31) § 9 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. 32) § 9 písm. e) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. 33) § 9 písm. f) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. 34) § 3 zákona č. 326/2005 Z. z. v znení zákona č. 360/2007 Z. z. 35) § 9 písm. h) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. 36) Napríklad § 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. v znení zákona č. 158/1998 Z. z.

37) § 6 ods. 2 zákona č. 446/2001 Z. z. § 1 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov. § 6 zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. 37a) § 48 ods. 3 až 5 a § 49 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 38) § 3 ods. 3 zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 38a) § 114 a 115 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 144/2010 Z. z. 39) § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. 40) § 127 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z. z. 40a) Zrušená. 41) § 3 ods. 1 zákona č. 725/2004 Z. z. 42) Zrušená. 42a) Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov. 43) § 16 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. § 21 Obchodného zákonníka. 44) § 8 zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov. 45) Zákon č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 351/2005 Z. z. 45a) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 367/2006 Z. z. o technických požiadavkách na zníženie emisií zo zážihových motorov a vznetových motorov motorových vozidiel v znení nariadenia vlády č. 179/2007 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 583/2006 Z. z. o technických požiadavkách na zníženie emisií znečisťujúcich látok zo vznetových motorov a zo zážihových motorov poháňaných zemným plynom alebo skvapalneným ropným plynom v znení nariadenia vlády č. 165/2007 Z. z. Vyhláška Ministra zahraničných vecí č. 176/1960 Zb. o Dohode o prijatí jednotných podmienok pre homologáciu (overovanie zhodnosti) a o vzájomnom uznávaní homologácie výstroja a súčastí motorových vozidiel. Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 245/1996 Z. z. o uskutočnení notifikácie sukcesie Slovenskej republiky do Dohody o prijatí jednotných podmienok pre homologáciu (overovanie zhodnosti) a vzájomnom uznávaní homologácie výstroja a súčasti motorových vozidiel. 45aa) § 23 a § 112e ods. 1 zákona č. 725/2004 Z. z. v znení zákona č. 144/2010 Z. z. 45ab) § 159 zákona č. 563/2009 Z. z. 45ac) § 67 zákona č. 563/2009 Z. z. 45b) § 79 zákona č. 563/2009 Z. z. 46) Zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov. 46a) § 30 zákona Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov. § 25 zákona Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb. o meste Košice v znení neskorších predpisov. 46aa) § 48 ods. 3 až 5 a § 49 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení zákona č. 331/2011 Z. z. 46b) § 7 ods. 3 a 4 zákona č. 563/2009 Z. z. 47) Zákon č. 563/2009 Z. z. 47a) Zákon č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 48) Zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov. 49) § 2 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 270/2008 Z. z.

Úplné znenie zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku ... Príloha č. 1 k zákonu č. 582/2004 Z. z.

HODNOTA ORNEJ PÔDY (OP) A TRVALÝCH TRÁVNATÝCH PORASTOV (TTP) Znenie prílohy č. 1 neuverejňujeme z dôvodu rozsahu strán. Úplné znenie zákona o miestnych daniach spolu s prílohami nájdete na www.zakonypreludi.sk.

Príloha č. 2 k zákonu č. 582/2004 Z. z. v znení zákona č. 460/2011 Z. z. Záhrady, zastavané plochy a nádvoria, statné plochy (v eurách/m2)

Stavebné pozemky (v eurách/m2)

do 1 000 obyvateľov

1,32

13,27

od 1 001 do 6 000 obyvateľov

1,85

18,58

od 6 001 do 10 000 obyvateľov

2,12

21,24

od 10 001 do 25 000 obyvateľov

2,65

26,55

nad 25 000 obyvateľov

3,31

33,19

obce, ktoré sú sídlom okresu

4,64

46,47

obce, ktoré sú sídlom kraja

5,31

53,11

Bratislava

5,97

59,74

Obec s počtom obyvateľov k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia

Príloha č. 3 k zákonu č. 582/2004 Z. z.

ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE 1. Smernica Rady č. 1992/106/EHS o stanovení spoločných pravidiel pre určité typy kombinovanej dopravy tovaru medzi členskými štátmi (Úradný vestník Európskych spoločenstiev, L 368/38 zo 17. 12. 1992). 2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/62/ES zo 17. júna 1999 o poplatkoch za používanie určitej dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladnými vozidlami (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 7/zv. 4; Ú. v. ES L 187, 17. 6. 1999) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady

2006/38/ES zo 17. mája 2006 (Ú. v. EÚ L 157, 9. 6. 2006) v znení smernice Rady 2006/103/ES z 20. novembra 2006 (Ú. v. EÚ L 363, 20. 12. 2006).

Príloha č. 4 k zákonu č. 582/2004 Z. z.

MINIMÁLNE SADZBY DANE PRE VOZIDLÁ A. Motorové vozidlá

Počet náprav a maximálna prípustná celková hmotnosť naloženého vozidla (v tonách)

Minimálna

Maximálna

Minimálna sadzba dane (v euro/rok) Hnacia(e) náprava(y) so vzduchovým pružením alebo s ekvivalentným zariadením

Hnacia(e) náprava(y) s inými systémami pruženia

Dve nápravy 12 13 14 15

13 14 15 18

0 31 86 121

31 86 121 274

31 54 111 144 222 222

54 111 144 222 345 345

144 146 228 362 362

146 228 362 537 537

Tri nápravy 15 17 19 21 23 25

17 19 21 23 25 26 Štyri nápravy

23 25 27 29 31

25 27 29 31 32

Úplné znenie zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku ... B. Jazdné súpravy (návesové a prívesové súpravy)

Počet náprav a maximálna prípustná celková hmotnosť naloženého vozidla (v tonách)

Minimálna

Maximálna

Minimálna sadzba dane (v euro/rok) Hnacia(e) náprava(y) so vzduchovým pružením alebo s ekvivalentným zariadením

Hnacia(e) náprava(y) s inými systémami pruženia

Nápravy 2 + 1 12 14 16 18 20 22 23 25

14 16 18 20 22 23 25 28

0 0 0 14 32 75 97 175

0 0 14 32 75 97 175 307

30 70 115 169 204 335 465 465

70 115 169 204 335 465 706 706

370 515

515 700

327 454 628

454 628 929

186 225 336

225 336 535

Nápravy 2 + 2 23 25 26 28 29 31 33 36

25 26 28 29 31 33 36 38 Nápravy 2 + 3

36 38

38 40 Nápravy 3 + 2

36 38 40

38 40 44 Nápravy 3 + 3

36 38 40

38 40 44

PRÁVNE PREDPISY

Komentár k úplnému zneniu zákona o miestnych daniach Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o miestnych daniach“) nadobudol účinnosť 1. 11. 2004. Niekoľkokrát bol novelizovaný. Zákon o miestnych daniach bol zmenený a doplnený zákonom č. 460/2011 Z. z. a zákonom č. 286/2012 Z. z. (ďalej len „novela zákona“) s účinnosťou od 1. 12. 2012. Novela zákona zásadne zmenila a doplnila niektoré ustanovenia zákona o miestnych daniach, a to napr. v časti priznanie, čiastkové priznania, opravné priznanie a dodatočné priznanie na dani z nehnuteľností, dani za psa, dani za predajné automaty a na dani za nevýherné hracie prístroje. Pri niektorých ostatných miestnych daniach bol novelou zákona upravený vznik a zánik daňovej povinnosti, vyrubenie dane, splnomocňujúce ustanovenia a v časti poplatku bola upravená napr. oznamovacia povinnosť, vyrubenie poplatku a splatnosť poplatku, vyrubenie poplatku podľa pomôcok, vrátenie, zníženie alebo odpustenie poplatku. PRVÁ ČASŤ

DÚPP 1/2013

K § 1 – Predmet úpravy Predmetom úpravy sú miestne dane a miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, ktorých správcom je obec, a daň z motorových vozidiel, ktorej správcom je daňový úrad.

K § 2 – Druhy miestnych daní Zákon zaviedol fakultatívne miestne dane, ktoré obec môže ukladať. Sú to daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za užívanie verejného priestranstva, daň za ubytovanie, daň za predajné automaty, daň za nevýherné hracie prístroje, daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta, daň za jadrové zariadenie. Miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady je obligatórny, obec je povinná poplatok vyrubiť a vybrať. Novelou zákona bola zavedená k miestnemu poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady legislatívna skratka „poplatok“, ktorá sa bude používať v celom zákone. Obec ukladá miestne dane všeobecne záväzným nariadením. Daň z motorových vozidiel ukladá na základe všeobecne záväzného nariadenia vyššíúzemný celok.

Všeobecne záväzné nariadenie vydané obcou a vyšším územným celkom nesmie byť v rozpore s/so: 1. Ústavou Slovenskej republiky, 2. ústavnými zákonmi, 3. zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. Ak obec alebo vyšší územný celok schváli všeobecne záväzné nariadenie v rozpore s ustanoveniami zákona o miestnych daniach, proti nezákonnému všeobecne záväznému nariadeniu môže fyzická osoba, ako aj právnická osoba podať podnet na príslušnej prokuratúre podľa zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov. K § 3 – Zdaňovacie obdobie Doterajšie znenie zákona upravovalo zdaňovacie obdobie na dani z nehnuteľností, dani za psa, dani za predajné automaty, dani za nevýherné hracie prístroje, dani za jadrové zariadenie a dani z motorových vozidiel. Novelou zákona bolo zdaňovacie obdobie doplnené aj pri poplatku. Podľa novoupraveného ustanovenia zdaňovacím obdobím na dani z nehnuteľností, dani za psa, dani za predajné

Komentár k úplnému zneniu zákona o miestnych daniach automaty, dani za nevýherné hracie prístroje, dani za jadrové zariadenie a dani z motorových vozidiel je kalendárny rok za podmienky, že § 90 ods. 3 až 6 neustanovujú inak. Predmetné ustanovenia upravujú podávanie daňového priznania na dani z motorových vozidiel, ak sa daňovník zrušuje bez likvidácie, ak je na daňovníka vyhlásený konkurz, ak sa daňovník zrušuje likvidáciou a ak daňovník zomrie.

Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej boli pridelené na obhospodárenie náhradné pozemky vyčlenené z pôdneho fondu užívaného právnickou osobou až do vykonania pozemkových úprav Ak boli fyzickej osobe alebo právnickej osobe pridelené na obhospodárenie náhradné pozemky vyčlenené z pôdneho fondu užívaného právnickou osobou až do vykonania pozemkových úprav v zmysle § 15 ods. 1 a 2 zákona č. 330/1991 Zb. DRUHÁ ČASŤ o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkoDAŇ Z NEHNUTEĽNOSTÍ vého vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách K§4 v znení neskoršíchpredpisov, v uvedenom prípade Daň z nehnuteľností vymedzuje tri druhy daní, a to daňovníkomdane je fyzická osoba alebo právnická daň z pozemkov, daň zo stavieb a daň z bytov osoba, ktorá náhradné pozemky obhospodaruje. a z nebytových priestorov v bytovom dome.

Nájomca

Vlastník pozemku nadobúda vlastnícke práva napr. na základe kúpnej zmluvy, darovacej zmluvy, na základe rozhodnutia súdu o udelení príklepu, rozhodnutím stavebného úradu o vyvlastnení, zo zákona a pod.

Nájomca je daňovníkomdane z pozemkov v týchto prípadoch, ak: ã nájomný vzťah k pozemku trvá alebo má trvať najmenej päť rokov, pričom nájomca je zapísaný aj v katastri nehnuteľností, ã má v nájme pozemky spravované Slovenským pozemkovým fondom podľa § 34 zákona č. 330/1991 Zb. v zneníneskoršíchpredpisov, ã má v nájme pozemky prenajaté od fyzickej alebo právnickej osoby, ktorej boli pridelené na obhospodarovanie náhradné pozemky vyčlenené z pôdneho fondu užívaného právnickou osobou až do vykonania pozemkových úprav podľa § 15 ods. 1 a 2 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách.

Správca pozemku

Užívateľ

Ak štát, obec alebo vyšší územný celok zapísaný v katastri nehnuteľností prenechá pozemok do správy podľa zákona: ã č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu, ã č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, ã č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov, v takomto prípade je daňovníkom dane z pozemkov správca, ktorý v zmysle uvedených zákonov uzatvoril zmluvu o výkone správy s vlastníkom nehnuteľnosti.

V prípade nevysporiadaných pozemkov, pri ktorých nie je možné určiť za daňovníka vlastníka pozemku, správcu pozemku alebo nájomcu pozemku, daňovníkom dane z pozemkov je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá pozemky skutočne užíva.

K § 5 – Daňovník V predmetnom ustanovení je vymedzený daňovník dane z pozemkov. Vychádzajúc zo znenia odseku 1, ak nie je možné určiť daňovníka dane z pozemkov podľa ods. 2 (odsek 2 upravuje daňovníka ako nájomcu), daňovníkom dane z pozemkov je vlastník pozemku alebo správca pozemku zapísaný v katastri nehnuteľností.

Vlastník pozemku

Spoluvlastníctvo Ak pozemok vlastní niekoľko spoluvlastníkov, daňovníkom dane je každý spoluvlastník do výšky svojho spoluvlastníckeho podielu. Zákon umožňuje, aby si spoluvlastníci na základe dohody určili

výmeru stavebného pozemku tvoria parcely, ktorých parcelné čísla sú uvedené v právoplatnom stavebnom povolení. Pretože zámerom zákona je zdaňovať iba tie stavebné pozemky, na ktorých bude postavená stavba, ktorá je vymedzená v predmete dane zo stavieb a v predmete dane z bytov, z uvedeného dôvodu sa za stavebný pozemok považuje pozemok uvedený v právoplatnom stavebnom povolení až do právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia na stavbu, ktorá je predmetom dane zo stavieb K § 6 – Predmet dane Novela zákona od 1. 12. 2012 v predmete dane po- a predmetom dane z bytov. Pri stavebnom pozemnechala tie isté druhy pozemkov, ale zmenila ich ku na účely zákona o miestnych daniach je zároveň vymedzené, čo sa nepovažuje za stavebný zaradenie do nasledovných skupín: a) orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, tr- pozemok. Za stavebný pozemok sa nepovažuje 7) pozemok uvedený v právoplatnom stavebnom povalé trávnaté porasty, volení na zmenu stavby, najmä ak ide o prístavbu, b) záhrady, 7) c) zastavané plochy a nádvoria, ostatné plochy, nadstavbu a stavebnú úpravu. d) lesné pozemky, na ktorých sú hospodárske 8) lesy, rybníky s chovom rýb a ostatné hospo- Lesné pozemky, na ktorých sú hospodárske lesy dársky využívané vodné plochy, Predmetom dane z pozemkov sú lesné pozemky, e) stavebné pozemky. Zároveň boli upravené poznámky pod čiarou k od- na ktorých sú hospodárske lesy. Zákon o katastri nehnuteľností druh lesný pozemok, na ktorom sú kazom 7 a 8. 7) Príloha č. 1 vyhlášky Úradu geodézie, kartografie hospodárske lesy, neeviduje, eviduje iba lesné poa katastra Slovenskej republiky č. 461/2009 Z. z., zemky. ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Sloven- Tento druh pozemku upravuje zákon o lesoch, ktoskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnu- rý člení lesy na hospodárske lesy, lesy osobitného teľností a o zápise vlastníckych a iných práv k ne- určenia a ochranné lesy. Na zaradenie lesného hnuteľnostiam (katastrálny zákon) v zneníneskor- pozemku do kategórie lesa je určujúci program ších predpisov v znení vyhlášky č. 74/2011 Z. z. starostlivosti o lesy, ktorý nahradil lesný hos8) § 12 písm. c) zákona č. 326/2005 Z. z. o le- podársky plán. Odsek 2 vymedzuje, ktoré pozemky nie sú predsoch. Na zaradenie pozemku do príslušnej skupiny je ur- metom dane z pozemkov: čujúci druh pozemku zapísaný v katastri nehnuteľ- ã časti zastavaných plôch a nádvorí, ktoré sú zastavané stavbami, ktoré sú predmetom ností. Výnimku tvorí lesný pozemok, na ktorom sú dane zo stavieb alebo z bytov, hospodárske lesy, a stavebný pozemok, ktorý je ã pozemky alebo ich časti, na ktorých sú postapre účely zákona osobitne vymedzený. vené pozemné komunikácie s výnimkou verejných účelových komunikácií, a celoštátne žeStavebný pozemok lezničné dráhy a regionálne železničné dráhy, Za stavebný pozemok sa považuje pozemok uvedený v právoplatnom stavebnom povolení až do právo- ã pozemky alebo ich časti zastavané stavbami, ktoré nie sú predmetom dane z bytov (patria platnosti kolaudačného rozhodnutia na stavbu, ktorá sem pozemky alebo ich časti, na ktorých sú je predmetom dane zo stavieb podľa § 10 ods. 2, alebyty alebo nebytové priestory, ktoré sú predbo stavbu s bytmi a nebytovými priestormi, ktoré sú metom dane z bytov), predmetom dane z bytov podľa § 14. Celkovú zástupcu. Ak si spoluvlastníci určia zástupcu, ostatní spoluvlastníci za daň ručia do výšky svojho spoluvlastníckeho podielu. Aplikačná prax si vyžiadala jednoznačnú úpravu daňovníka aj v prípade bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Podľa novely zákona, ak je pozemok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, daňovníkom dane z pozemkov sú obaja manželia, ktorí ručia za daň spoločne a nerozdielne.

Komentár k úplnému zneniu zákona o miestnych daniach ã pozemky, na ktorých sú priehrady, vodovody, a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých kanalizácia a zariadenia na ochranu pred po- zákonov a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení vodňami a rozvody tepelnej energie. všeobecnej hodnoty majetku). K § 7 – Základ dane Základ dane z pozemkov bol upravený v nad- Odsek 4: väznosti na vymedzenie jednotlivých druhov Príloha č. 1 určuje hodnotu pozemku pri ornej pôde a trvalých trávnatých porastoch. Ak v prílohe č. 1 je pozemkov v predmete dane nasledovne: uvedená nulová hodnota ornej pôdy a trvalých trávnatých porastov za okres, v takomto prípade Odsek 1: Určenie základu dane z pozemkov pri ornej správca dane môže ustanoviť hodnotu pozemku pôde, chmeľnici, vinici, ovocných sadoch a pri vo všeobecne záväznom nariadení, ktorá nesmie presiahnuť 50 % hodnoty pozemku podľa prílohy trvalom trávnatom poraste Základom dane z pozemkov pri ornej pôde, č. 1 určenej za okres, do ktorého príslušné kataschmeľnici, vinici, ovocných sadoch a pri trvalom trálne územie patrí. trávnatom poraste je hodnota pozemku bez po- Takto ustanovená hodnota pozemku sa použije rastov určená vynásobením výmery pozemkov iba v tom prípade, pokiaľ daňovník túto hodnotu 2 2 v m a hodnoty pôdy za 1 m uvedenej v prílohe pozemku nepreukáže znaleckým posudkom. č. 1 k zákonu.

Odsek 5: Pri lesných pozemkoch, na ktorých sú hospodárske lesy, a rybníkoch s chovom rýb a ostatných hospodársky využívaných vodných plochách sa hodnota pozemku určí podľa zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Správca dane môže ustanoviť všeobecne záväzným nariadením aj hodnotu lesného pozemku, na ktorom sú hospodárske lesy a rybníky s chovom rýb a ostatné hospodársky využívané vodné plochy. Hodnotu pozemku ustanovenú všeobecne Odsek 3: Určenie základu dane pri lesných pozemkoch, záväzným nariadením správca dane použije iba na ktorých sú hospodárske lesy, a rybníkoch v tom prípade, ak daňovník hodnotu pozemku nes chovom rýb a ostatných hospodársky využí- preukáže znaleckým posudkom. vaných vodných plochách Základom dane z pozemkov, pokiaľ ide o lesné po- Odsek 6: zemky, na ktorých sú hospodárske lesy a rybníky Príloha č. 2 určuje hodnotu stavebného pozemku s chovom rýb a ostatné hospodársky využívané v závislosti od počtu obyvateľov k 1. januáru zdavodné plochy, je hodnota pozemku bez porastov ňovacieho obdobia. Novela zákona umožňuje 2 určená vynásobením výmery pozemkov v m správcovi dane, aby namiesto hodnoty stavebné2 a hodnoty pozemku na 1 m podľa platných predpi- ho pozemku uvedenej v prílohe č. 2 ustanovil hodsov o stanovení všeobecnej hodnoty majetku (zá- notu stavebného pozemku všeobecne záväzným kon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch nariadením.

Odsek 2:

Určenie základu dane pri záhradách, zastavaných plochách a nádvoriach, ostatných plochách a stavebných pozemkoch Základom dane z pozemkov pri záhradách, zastavaných plochách a nádvoriach, ostatných plochách a stavebných pozemkoch je hodnota pozemku určená vynásobením výmery pozemkov 2 2 v m a hodnoty pozemkov za 1 m uvedenej v prílohe č. 2. Pri stavebnom pozemku je ponechaná možnosť ustanoviť hodnotu pozemku správcom dane vo všeobecne záväznom nariadení.

K § 8 – Sadzba dane

Odsek 1: Ročná sadzba dane je 0,25 %.

Odsek 2: Podľa novelizovaného ustanovenia § 8 ods. 2 zákona o miestnych daniach správca dane môže ročnú sadzbu dane určenú zákonom, všeobecne záväzným nariadenímznížiť alebo zvýšiť podľa miestnych podmienok v obci alebo v jej jednotlivej časti, alebo v jednotlivom katastrálnom území s účinnosťou od 1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia. Ročná sadzba dane určená správcom dane všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci, v jednotlivej časti obce alebo v jednotlivom katastrálnom území nesmie presiahnuť 5-násobok najnižšej ročnej sadzby dane určenej vo všeobecne záväznom nariadení. V prípade pozemkov funkčne spojených so stavbou jadrového zariadenia ročná sadzba dane nesmie presiahnuť 100-násobok zákonom určenej ročnej sadzby dane, ktorá je 0,25 %. Novelou zákona boli doplnené nové odseky 3, 4 a 5.

nachádza zariadenie na výrobu elektriny zo slnečnej energie, ustanoviť inú sadzbu dane z pozemkov, ako je v ods. 2. V prípade, že správca dane ustanoví inú sadzbu dane na pozemky, na ktoré bolo vydané povolenie dobývania ložiska nevyhradeného nerastu alebo na ktorých sa nachádza zariadenie na výrobu elektriny zo slnečnej energie, v takomto prípade ročná sadzba dane z pozemkov nesmie presiahnuť 5-násobok najnižšej sadzby dane z pozemkov ustanovenej správcom dane vo všeobecne záväznom nariadení podľa odseku 2. K tomuto ustanoveniu bola zavedená poznámka pod čiarou k § 19 zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov a k § 2 písm. b) bod 2 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Odsek 5:

Ak správca dane ustanoví ročnú sadzbu dane z pozemkov všeobecne záväzným nariadením, v takomto prípade ročná sadzba dane z pozemkov nesmie presiahnuť 5-násobok najnižšej ročnej sadzby dane z pozemkov ustanovenej vo všeOdsek 3: obecne záväznom nariadení. V prípade, že tento Odsek 2 predmetného ustanovenia umožňuje násobok bude prekročený, uplatní sa zákonom ursprávcovi dane ustanoviť ročnú sadzbu dane vše- čená sadzba dane z pozemkov vo výške 0,25 %. obecne záväzným nariadením v prípade pozemkov funkčne spojených so stavbou jadrového za- Príklad pre určenie sadzby dane z pozemkov: riadenia. Pozemok funkčne spojený so stavbou Správca dane môže na zdaňovacie obdobie roku jadrového zariadenia zákon o miestnych daniach 2013 určiť sadzby dane z pozemkov vo všeobecne nevymedzoval, z uvedeného dôvodu bolo potreb- záväznom nariadení obce k jednotlivým skupinám né doplniť do zákona, že ide o taký pozemok, ktorý pozemkov napríklad takto: je nevyhnutne potrebný na prevádzku jadrového a) orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, trzariadenia a jeho fyzickú ochranu podľa zákona valé trávnaté porasty... 0,40 % č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej b) záhrady... 0,50 % energie a o zmene a doplnení niektorých zákonov c) zastavané plochy a nádvoria, ostatné plochy... v znení neskorších predpisov. 0,45 % d) lesné pozemky, na ktorých sú hospodárske Odsek 4: lesy, rybníky s chovom rýb a ostatné hospoPodľa ods. 4 správca dane môže na jednotlivé skudársky využívané vodné plochy... 0,55 % piny pozemkov, ktoré sú uvedené v § 6 ods. 1 a na e) stavebné pozemky... 2 % ktoré bolo vydané povolenie dobývania ložiska f) pozemky, na ktorých sa nachádza zariadenie nevyhradeného nerastu alebo na ktorých sa na výrobu elektriny zo slnečnej energie... 1,50 %

Komentár k úplnému zneniu zákona o miestnych daniach V prípade, že správca dane takto ustanovil ročnú sadzbu dane z pozemkov všeobecne záväzným nariadením (najnižšia sadzba dane z pozemkov pre ornú pôdu, chmeľnice, vinice, ovocné sady, trvalé trávnaté porasty je vo výške 0,40 % a najvyššia sadzba dane z pozemkov za stavebné pozemky je vo výške 2 %), postupoval v súlade so zákonom, pretože neprekročil 5-násobok najnižšej ročnej sadzby dane z pozemkov určenej vo výške 0,40 % (0,40 % x 5 = 2 %). K § 8a – Výpočet dane z pozemkov Predmetným ustanovením je upravený výpočet dane z pozemkov. Daň z pozemkov sa vypočíta ako súčin základu dane a ročnej sadzby dane z pozemkov. Príklad: Správca dane určil hodnotu stavebného pozemku na základe všeobecne záväzného nariadenia obce 2 10 € na 1 m a sadzbu dane vo výške 2 %. Výmera 2 stavebného pozemku je 250 m . Výpočet dane z pozemkov: D – daň ZD – základ dane RSD – ročná sadzba dane ZD = HP x V HP – hodnota pôdy V – výmera pôdy 2 2 ZD = 10 €/m x 250 m = 2 500 € RSD – ročná sadzba dane RSD = 2 % D = ZD x RSD D = 2 500 € x 2 % = 50 € K § 9 – Daňovník Daňovníkom dane zo stavieb je predovšetkým vlastník stavby. Vlastnícke právo k stavbe sa nadobúda: a) Od skoršieho vlastníka prevodom alebo prechodom nehnuteľností, napr. kúpnou alebo darovacou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu a pod. V uvedenom prípade ide o nadobudnutie odvodeného vlastníckeho práva. b) Druhým spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva je nadobudnutie pôvodným spôsobom

k novovzniknutej stavbe (napr. novostavba rodinného domu, novostavba administratívnej budovy, novostavba výrobnej prevádzky a pod.), ktorá doteraz nikomu nepatrila. Ak je vlastníkom stavby štát, vyšší územný celok alebo obec a štát, vyšší územný celok alebo obec prenechajú stavbu do správy inej osobe, v uvedenom prípade je daňovníkomdane zo stavieb správca. Nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, obce alebo vyššieho územného celku je možné prenechať do správy podľa osobitných zákonov, ktorými sú napr.: a) zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov Tento zákon upravuje správu majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky vo verejnoprospešnej a nepodnikateľskej sfére, ktorú vykonáva správca majetku štátu. Správcom majetku štátu môže byť štátna rozpočtová organizácia a štátna príspevková organizácia, štátny fond, verejnoprávna inštitúcia alebo iná právnická osoba, ak na základe zákona spravuje majetok štátu; b) zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje postavenie a právne pomery štátneho podniku; c) zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, ktorý ustanovuje, ktoré veci z majetku Slovenskej republiky prechádzajú do vlastníctva obcí a upravuje majetkové postavenie a hospodárenie obcí s ich majetkom; d) zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov. Tento zákon upravuje majetok vyššieho územného celku, ktorým je samosprávny kraj, nakladanie s ním a majetkové postavenie vyššieho územného celku a ustanovuje, ktoré veci z majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky prechádzajú do vlastníctva vyššieho územného celku. Daňovníkom dane zo stavieb je nájomca. Nájomca je daňovníkom iba v prípade, ak je stavba v správe Slovenského pozemkového fondu. Slovenský pozemkový fond je právnická osoba zapísaná do podnikového registra, pričom nie je zriadený na podnikanie. Svoju činnosti vykonáva

podľa § 34 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov. Spravuje poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom a podiely spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu. V prípade, že za daňovníka dane zo stavieb nie je možné určiť vlastníka, správcu ani nájomcu, daňovníkom dane zo stavieb je fyzická alebo právnická osoba, ktorá stavbu skutočne užíva. Ďalej zákon o miestnych daniach v ustanovení, ktoré vymedzuje daňovníka dane zo stavieb, upravuje postavenie, konanie a povinnosti daňovníkov, ktorí sú podielovými spoluvlastníkmi stavby.

Spoluvlastníctvo Vzhľadom na zjednodušenie a racionalizáciu konaní vo veciach miestnych daní daňovníci, ktorí sú podielovými spoluvlastníkmi stavby, sa môžu dohodnúť a spomedzi seba určiť zástupcu, ktorý ich bude zastupovať pri podávaní daňového priznania a pri platení dane. V prípade, že zástupca, ktorého si spoluvlastníci spomedzi seba určili, vyrubenú daň nezaplatí, ostatní spoluvlastníci za daň ručia do výšky svojho podielu na dani. Obdobne ako je upravený daňovník dane z pozemkov v prípade bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je upravený aj daňovník dane zo stavieb. Podľa nového znenia, ak je stavba v bezpodielovom spoluvlastníctvemanželov, daňovníkomdane zo stavieb sú obaja manželia, ktorí ručia za daň spoločne a nerozdielne. K § 10 – Predmet dane Predmet dane zo stavieb v odseku 1 upravuje druhové členenie stavieb nachádzajúcich sa na území Slovenskej republiky. V uvedenom členení sú stavby rozdelené podľa druhu a účelu ich využitia do niekoľkých skupín. Podľa písm. a) sa zaraďujú do predmetu dane zo stavieb stavby na bývanie a drobné stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu. Z dôvodu zabezpečenia jednotného výkladu tohto ustanovenia zákon zaviedol odkaz k poznámke pod

čiarou na § 43b ods. 1 písm. a) a b) a na § 139b zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

Stavby na bývanie Stavbami na bývanie sú bytové budovy vymedzené v § 43b ods. 1 stavebného zákona. Bytové budovy sú stavby, ktorých najmenej polovica podlahovej plochy je určená na bývanie. Medzi bytové budovy patria: a) bytové domy Bytový dom je budova určená na bývanie, pozostávajúca zo štyroch a z viacerých bytov so spoločným hlavným vstupom z verejnej komunikácie. Byt je obytná miestnosť alebo súbor obytných miestností s príslušenstvomusporiadaný do funkčného celku s vlastným uzavretím, určený na trvalé bývanie. b) rodinné domy Rodinný dom je budova určená predovšetkým na rodinné bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie, ktorá má najviac tri byty, dve nadzemné podlažia a podkrovie. c) ostatné budovy na bývanie Patria sem napríklad detské domovy, študentské domovy, domovy dôchodcov a útulky pre bezdomovcov. Pretože zákon o miestnych daniach zaviedol odkaz v poznámke pod čiarou iba na § 43b ods. 1 písm. a) a b) stavebného zákona, z uvedeného dôvodu ostatné budovy na bývanie [uvedené v § 43b písm. c) stavebného zákona] nie je možné zaradiť do predmetu dane zo stavieb ako stavby na bývanie a drobné stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu. Predmetné stavby sa do predmetu dane zo stavieb zaradia ako ostatné stavby neuvedené v písm. a) až f) zákona o miestnych daniach.

Drobné stavby Drobné stavby vymedzuje § 139b v ods. 6 až 8 stavebného zákona. Drobné stavby sú stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu (napr. pre stavbu na bývanie) a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie. Tieto stavby sa delia na:

Komentár k úplnému zneniu zákona o miestnych daniach a) prízemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 5 m Patria sem napr. kôlne, práčovne, letné kuchyne, prístrešky, zariadenia na nádoby na odpadky, stavby na chov drobného zvieratstva, sauny, úschovne bicyklov a detských kočíkov. b) podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha 2 nepresahuje 25 m a hĺbka 3 m Patria sem napr. pivnice, žumpy a pod. Podľa § 10 ods. 1 písm. b) zákona o miestnych daniach sa zaraďujú do predmetu dane zo stavieb stavby na pôdohospodársku produkciu, skleníky, stavby pre vodné hospodárstvo, stavby využívané na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu. Podľa § 10 ods. 1 písm. c) zákona o miestnych daniach sa zaraďujú do predmetu dane stavby rekreačných a záhradkárskych chát a domčekov na individuálnu rekreáciu. Podľa tohto ustanovenia sa zaraďujú aj rekreačné chaty vo vlastníctve podnikateľských subjektov, ak sú ako druh rekreačná chata zapísané v katastri nehnuteľností, a to aj v prípade, že sa využívajú na iné účely. Pri rekreačných chatách až zmena druhu stavby alebo jej časti, ktorú vykoná na základe rozhodnutia stavebný úrad, ovplyvní zmenu zaradenia tejto stavby do predmetu dane zo stavieb podľa skutočného účelu jej využitia. Podľa § 10 ods. 1 písm. d) zákona o miestnych daniach sa zaraďujú do predmetu dane zo stavieb samostatne stojace garáže a samostatné stavby hromadných garáží a stavby určené alebo používané na tieto účely a postavené mimo bytových domov. Ak sa uvedené stavby využívajú na iný účel ako na garážovanie motorových vozidiel, až vydanie rozhodnutia o zmene účelu využitia stavby stavebným úradom podľa osobitného predpisu bude mať vplyv na zmenu zaradenia takejto stavby do predmetu dane zo stavieb. Priemyselné stavby, stavby slúžiace energetike, stavby slúžiace stavebníctvu, stavby využívané na skladovanie vlastnej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu sa do predmetu dane zaraďujú podľa § 10 ods. 1 písm. e) zákona o miestnych daniach.

Podľa § 10 ods. 1 písm. f) zákona o miestnych daniach sa zaradia do predmetu dane zo stavieb stavby na ostatné podnikanie a na zárobkovú činnosť, skladovanie a administratívu súvisiacu s ostatným podnikaním a so zárobkovou činnosťou. Do tejto skupiny sa zaraďujú stavby na ostatné podnikanie a zárobkovú činnosť, ktoré nie je možné zaradiť podľa písm. b) ani podľa písm. e) tohto ustanovenia, napr. stavby slúžiace veľkoobchodným a maloobchodným činnostiam, stavby hotelových a ubytovacích zariadení, bánk a pod. Všetky ostatné stavby, ktoré nie je možné zaradiť do predmetu dane zo stavieb podľa písm. a) až f), pretože nie sú v nich uvedené, zaradia sa podľa § 10 ods. 1 písm. g) zákona o miestnych daniach. Do skupiny ostatných stavieb neuvedených v písm. a) až f) zákona o miestnych daniach sa zaraďujú napr. stavby internátov, domovov mládeže, domovov dôchodcov, útulky pre bezdomovcov, stavby úradov, organizácií nezriadených na podnikanie a pod. Do predmetu dane zo stavieb je možné podľa vyššie uvedeného členenia zaradiť stavbu iba v prípade, ak: ã stavba má jedno alebo viac nadzemných alebo podzemných podlaží, Podlažie stavby je časť vnútorného priestoru stavby vymedzená podlahou a stropnou, prípadne strešnou konštrukciou. Nadzemné podlažie je každé podlažie, ktoré nemá úroveň podlahy alebo jej časť nižšie než 0,80 m pod najvyšším bodom priľahlého terénu v pásme širokom 5,00 m po obvode stavby. ã nadzemné alebo podzemné podlažia sú so zemou spojené pevným základom. Predmetom dane zo stavieb je každá stavba, ktorá spĺňa vyššie uvedené podmienky aj napriek tomu, že sa neužíva napr. z dôvodu rozsiahlej rekonštrukcie, zrušenia prevádzky, z dôvodu nezabezpečenia výrobnej činnosti v prevádzke a pod. Zákon o miestnych daniach okrem stavieb, ktoré podliehajú dani, vymedzuje aj stavby, ktoré nie sú predmetom dane zo stavieb. Takýmito stavbami sú stavby s bytmi a nebytovými priestormi, ktoré podliehajú režimu dane z bytov a stavby priehrad,

vodovodov, kanalizácií a zariadení na ochranu pred povodňami. Vychádzajúc z predmetu dane zo stavieb sú stavby zaradené podľa druhu a účelu v jednotlivých skupinách. Keďže zámerom zákona je zdaňovať stavby podľa ich skutočného účelu využitia, bolo potrebné doplniť predmetné ustanovenie o ods. 4, ktorý upravuje, že na zaradenie stavby do predmetu dane zo stavieb podľa ods. 1 je rozhodujúci účel jej využitia k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. K § 11 – Základ dane Základom dane zo stavieb je výmera zastavanej 2. plochy stavby v m Zastavanou plochou stavby sa rozumie pôdorys stavby na úrovni najrozsiahlejšej nadzemnej časti stavby. Prečnievajúca časť strešnej konštrukcie stavby sa do zastavanej plochy stavby nezapočítava. K § 12 – Sadzba dane Zákon o miestnych daniach určuje ročnú sadzbu dane vo výške 0,033 € za každý aj začatý m2 zastavanej plochy. Zároveň umožňuje správcovi dane túto ročnú sadzbu dane zo stavieb zvýšiť alebo znížiť všeobecne záväzným nariadením, a to najneskôr s účinnosťou od 1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia. Ročnú sadzbu dane môže správca dane určiť rôznu v nadväznosti na odlišné podmienky v obci, pre jednotlivú časť obce, pre katastrálne územie obce alebo pre jednotlivé druhy stavieb podľa členenia upraveného v predmete dane. Ak správca dane využil možnosť určiť všeobecne záväzným nariadením rôzne sadzby dane pre stavby uvedené v predmete dane, najvyššia ročná sadzba dane určená správcom dane nesmie byť vyššia ako 10-násobok najnižšej ročnej sadzby dane zo stavieb ustanovenej správcom dane, pokiaľ ustanovenie § 104f ods. 3 neustanovuje inak. Predmetné ustanovenie upravuje postupnosť znižovania násobku až na 10-násobok, a to v tom prípade, ak správca dane vo všeobecne záväznom nariadení pred účinnosťou novely určil násobok väčší ako 10-násobok. Pri stavbách, ktoré majú viac ako jedno podlažie, môže správca dane všeobecne záväzným nariadením určiť príplatok za podlažie, o ktorý sa zvýši

100

správcom dane určená ročná sadzba dane. Príplatok za podlažie môže správca dane určiť rôzny v závislosti od podmienok v obci alebo v nadväznosti na jednotlivú časť obce. Príplatok za podlažie sa počíta za každé ďalšie podlažie okrem prvého nadzemného podlažia a jeho maximálna výška nesmie presiahnuť 0,33 €. Zákon o miestnych daniach pre účely dane zo stavieb vymedzil podlažie a nadzemné podlažie. Tieto pojmy sú rozhodujúce pri posúdení, či konkrétna stavba spĺňa podmienky predmetu dane zo stavieb. Z uvedeného dôvodu sme tieto pojmy rozobrali v časti „Predmet dane zo stavieb“. Znenie odseku 6 upravuje výpočet pomernej časti základu dane pri stavbách, ktoré slúžia na viaceré účely, na ktoré sú správcom dane určené rôzne sadzby dane. V uvedenom prípade sa pomerná časť základu dane vypočíta ako podiel podlahovej časti stavby využívanej na jednotlivý účel a celkovej plochy stavby. Výpočet sa vzťahuje nielen na jednopodlažné stavby, ale aj na viacpodlažné stavby. K § 12a – Výpočet dane zo stavieb Zákon tak ako na dani z pozemkov, aj na dani zo stavieb upravuje konkrétny spôsob výpočtu dane zo stavieb osobitne pre: 1. jednopodlažné stavby slúžiace na jediný účel (ods. 1), 2. viacpodlažné stavby slúžiace na jediný účel (ods. 2), 3. stavby slúžiace na viaceré účely (ods. 3).

Jednopodlažné (prízemné) stavby slúžiace na jediný účel Ak má stavba iba jedno podlažie a zároveň slúži na jediný účel, daň zo stavieb sa vypočíta vynásobením základu dane (zastavanej plochy stavby) a ročnej sadzby dane (určenej správcom dane vo všeobecne záväznom nariadení pre konkrétny druh stavby alebo účel jej využitia). Príklad: Rodinný dom má výmeru zastavanej plochy 2 200 m a správca dane určil ročnú sadzbu dane pre 2 stavby na bývanie 0,16 €/m . Základom dane zo

Komentár k úplnému zneniu zákona o miestnych daniach 2

stavieb je výmera zastavanej plochy v m , pričom zastavanou plochou stavby sa rozumie pôdorys stavby na úrovni najrozsiahlejšej nadzemnej časti stavby. V uvedenom prípade daň zo stavieb sa vypočíta nasledovne: D = ZD x RSD D – daň ZD – základ dane RSD – ročná sadzba dane 2 2 D = 200 m x 0,16 €/m = 32 €

Viacpodlažné stavby slúžiace na jediný účel Ak má stavba dve a viac nadzemných alebo podzemných podlaží, správca dane môže všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo v jej jednotlivej časti určiť príplatok za podlažie v sume najviac 0,33 € za každé ďalšie podlažie okrem prvého nadzemného podlažia. Ak správca dane určí všeobecne záväzným nariadením príplatok za podlažie, daň zo stavieb sa pre viacpodlažnú stavbu slúžiacu na jediný účel vypočíta vynásobením základu dane a ročnej sadzby dane, pričom ročná sadzba dane sa zvýši o súčin počtu podlaží stavby (okrem 1. nadzemného podlažia) a príplatku za podlažie. Príklad: Trojpodlažný rodinný dom (2 nadzemné podlažia a jedno podzemné podlažie) má výmeru zastava2 nej plochy 200 m . Správca dane určil všeobecne záväzným nariadením ročnú sadzbu dane pre 2 stavby na bývanie 0,16 €/m a príplatok za podlažie vo výške 0,03 €. V uvedenom prípade sa daň zo stavieb vypočíta nasledovne: D = ZD x (RSD + PP x P) D – daň ZD – základ dane RSD – ročná sadzba dane PP – počet podlaží P – príplatok za podlažie 2 2 2 D = 200 m x (0,16 €/m + 2 x 0,03 €) = 200 m x 2 0,22 €/m = 44 €

rôzne účely, pre ktoré správca dane určí všeobecne záväzným nariadením rôzne sadzby dane. Ak správca dane pre jednotlivé účely využitia stavby určil všeobecne záväzným nariadením rôzne ročné sadzby dane a príplatok za podlažie, daň zo stavieb pre viacúčelové stavby sa vypočíta ako súčet pomerných častí dane pre jednotlivé účely využitia. Pomerná časť dane sa vypočíta vynásobením zastavanej plochy stavby, pomernej časti základu dane a ročnej sadzby dane pre konkrétny účel využitia stavby, pričom ročná sadzba dane sa zvýši o súčin počtu podlaží stavby (okrem 1. nadzemného podlažia) a príplatku za podlažie. Pomernú časť základu dane vymedzuje § 12 ods. 6 zákona o miestnych daniach ako pomer podlahovej plochy časti stavby využívanej na jednotlivý účel využitia k celkovej podlahovej ploche stavby. Z uvedeného vyplýva, že pri výpočte dane zo stavieb pri viacúčelových stavbách je potrebné vedieť nielen výmeru zastavanej plochy stavby, ale aj výmeru podlahových plôch priestorov využívaných na rôzne účely. Tento spôsob výpočtu sa uplatní na viacúčelové stavby aj vtedy, ak ide o jednopodlažné stavby alebo ak ide o viacpodlažné stavby, pre ktoré správca dane neurčí všeobecne záväzným nariadením príplatok za podlažie. V takomto prípade sa pri výpočte dane zo stavieb dosadí za príplatok za podlažie a za počet podlaží číslo nula.

Príklad: Trojpodlažná stavba, v ktorej sú maloobchodné 2 predajne a byty, má zastavanú plochu 500 m . Maloobchodné predajne umiestnené na prvých dvoch podlažiach majú výmeru podlahových plôch spolu 2 2 2 900 m (460 m na 1. nadzemnom podlaží a 440 m na 2. nadzemnom podlaží). Byty umiestnené na 3. podlaží majú výmeru podlahových plôch spolu 2 400 m . Správca dane určil ročnú sadzbu dane pre stavby na ostatné podnikanie a na zárobkovú čin2 2 nosť 1 €/m a pre stavby na bývanie 0,16 €/m . Príplatok za podlažie určil pre všetky stavby vo výške Stavby slúžiace na viaceré účely 0,03 €. Stavba slúžiaca na viaceré účely (jednopodlažná V uvedenom prípade sa daň zo stavieb vypočíta aj viacpodlažná) je stavba, ktorá sa využíva na nasledovne:

101

1. určí sa pomerná časť základu dane Pri určení pomernej časti základu dane sa postupuje podľa § 12 ods. 6 zákona o miestnych daniach. Pomerná časť základu dane sa zistí ako pomer podlahovej plochy časti stavby využívanej na jednotlivý účel k celkovej podlahovej ploche stavby. Pomerná časť základu dane pre časť stavby slúžiacu ako predajňa 2 2 PČZDpodn = PPČSpodn : CPPS = 900 m : (900 m + 2 2 2 400 m ) = 900 m : 1 300 m = 0,69230 PČZDpodn – pomerná časť základu dane pre časť stavby slúžiacu ako predajňa PPČSpodn – podlahová plocha časti stavby využívanej ako predajňa CPPS – celková podlahová plocha stavby Pomerná časť základu dane pre časť stavby slúžiacu na bývanie 2 2 PČZDbýv = PPČSbýv : CPPS = 400 m : (900 m + 2 2 2 400 m ) = 400 m : 1 300 m = 0,30769 PČZDbýv – pomerná časť základu dane pre časť stavby slúžiacu na bývanie PPČSbýv – podlahová plocha časti stavby využívanej na bývanie 2. určí sa pomerná časť dane pre jednotlivé účely využitia stavby Pomerná časť dane sa vypočíta ako súčin zastavanej plochy stavby, pomernej časti základu dane a sadzby dane na príslušný účel využitia stavby zvýšenej o súčin počtu ďalších podlaží a príplatku za podlažie. Pomerná časť dane pre časť stavby slúžiacu ako maloobchodné predajne 2 PČDpodn= ZP x PČZDpodn x (RSDpodn + PP x P) = 500 m 2 x 0,69230 x (1 €/m + 2 x 0,03 €) = 366,919 € PČDpodn – pomerná časť dane pre časť stavby slúžiacu ako predajňa ZP – zastavaná plocha stavby RSDpodn – ročná sadzba dane pre stavby na ostatné podnikanie a zárobkovú činnosť PP – počet podlaží stavby P – príplatok za podlažie Pomerná časť dane pre časť stavby slúžiacu na bývanie 2 PČDbýv= ZP x PČZDbýv x (RSDbýv + PP x P) = 500 m 2 x 0,30769 x (0,16 €/m + 2 x 0,03 €) = 33,845 €

102

PČDbýv – pomerná časť dane pre časť stavby slúžiacu na bývanie RSDbýv – ročná sadzba dane pre stavby na bývanie 3. vypočíta sa daň Daň sa vypočíta ako súčet pomerných častí dane pre jednotlivé účely využitia stavby. D = PČDpodn + PČDbýv = 366,919 € + 33,845 € = 400,764 € K § 13 – Daňovník Daňovníkom dane z bytov je vlastník bytu alebo nebytového priestoru, ktorý nadobudol byt alebo nebytový priestor do vlastníctva v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Daňovníkom dane z bytov je aj správca bytu alebo nebytového priestoru vo vlastníctve štátu, správca bytu alebo nebytového priestoru vo vlastníctve obce, správca bytu alebo nebytového priestoru vo vlastníctve vyššieho územného celku.

Spoluvlastníctvo Ak byt alebo nebytový priestor vlastní niekoľko spoluvlastníkov, daňovníkom dane je každý spoluvlastník do výšky svojho spoluvlastníckeho podielu. Zákon umožňuje, aby si spoluvlastníci na základe dohody určili zástupcu a ostatní spoluvlastníci za daň ručia do výšky svojho spoluvlastníckeho podielu. Ak k takejto dohode nedôjde, daňovníkom dane je každý spoluvlastník do výšky svojho podielu na dani. Aj pri dani z bytov novela zákona upravila daňovníkov dane v prípade bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ak je byt alebo nebytový priestor v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, daňovníkom dane z bytov sú obaja manželia, ktorí ručia za daň spoločne a nerozdielne. K § 14 – Predmet dane Predmetom dane z bytov v bytovom dome sú byty alebo nebytové priestory nadobudnuté do vlastníctva v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Režimom dane z bytov sa zdaňujú iba tie byty v bytovom dome, v ktorom aspoň jeden byt alebo nebytový priestor nadobudli do vlastníctva

Komentár k úplnému zneniu zákona o miestnych daniach fyzické osoby alebo právnické osoby. Aplikačná prax preukázala, že byty v bytovom dome slúžia aj na iné účely ako na bývanie. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné novelou zákona doplniť do predmetu dane z bytov, že ak byt alebo jeho časť slúži na iný účel ako na bývanie, takýto byt alebo časť bytu sa na účely tohto zákona bude považovať za nebytový priestor. K § 15 – Základ dane Základom dane z bytov a nebytových priestorov je výmera podlahovej plochy bytu alebo nebytového 2 priestoru v m . Podlahovú plochu bytu vymedzuje § 2 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Podľa predmetného ustanovenia podlahovou plochou bytu je plocha všetkých miestností bytu a miestností, ktoré tvoria príslušenstvo bytu bez lodžií a balkónov. Príslušenstvo bytu vymedzuje Občiansky zákonník, podľa ktorého príslušenstvom bytu sú vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom užívali. Na základe uvedeného sa do podlahovej plochy bytu započíta aj výmera pivnice. K § 16 – Sadzba dane Zákonná ročná sadzba dane z bytov je 0,033 € za 2 m podlahovej plochy bytu a nebytového priestoru.

Sadzba dane za byt

nariadením podľa miestnych podmienok v obci, jej jednotlivej časti alebo jednotlivom katastrálnom území určiť rôzne sadzby dane z bytov za nebytový priestor, ak nebytový priestor slúži na rôzne účely. Takto ustanovená sadzba dane z bytov za nebytový priestor v bytovom dome nesmie presiahnuť 10-násobok najnižšej ročnej sadzby dane z bytov za nebytový priestor v bytovom dome ustanovenej všeobecne záväzným nariadením. K § 16a – Výpočet dane z bytov Podľa predmetného ustanovenia daň z bytov sa vypočíta ako súčin základu dane podľa § 15 a ročnej sadzby dane podľa § 16. Príklad: Správca dane určil sadzbu dane z bytov vo všeobecne záväznom nariadení obce vo výške 3 € za 2 2 1 m , výmera bytu je 121 m . Výpočet dane z bytov: ZD – základ dane RSD – ročná sadzba dane D – daň 2 121 m x 3 € = 363 € Výška daňovej povinnosti na dani z bytov je 363 €. K § 17 – Oslobodenie od dane a zníženie dane Uvedené ustanovenie upravuje pri dani z nehnuteľností dva druhy oslobodení: ã oslobodenie od dane, ktoré je správca dane povinný poskytnúť daňovníkovi podľa zákona o miestnych daniach (§ 17 ods. 1) a ã oslobodenie od dane a zníženie dane, ktoré správca dane poskytne daňovníkovi iba v prípade, ak konkrétne oslobodenie od dane alebo zníženie dane zavedie všeobecne záväzným nariadením (§ 17 ods. 2 a 3).

Správca dane môže ročnú sadzbu dane z bytov za byt všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci, jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území znížiť alebo zvýšiť s účinnosťou od 1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia. Aj v časti sadzby dane z bytov bol novelou zákona znížený 40-násobok najnižšej ročnej sadzby dane na 10-násobok za podmienky, že § 104f ods. 4 neustanovuje inak. Predmetné ustanovenie upravuje postupné znižovanie násobku sadzby dane z bytov Zákonné oslobodenie od dane ustanovenej všeobecne záväzným nariadením podľa Zo zákona sú oslobodené: predpisov účinných do 30. novembra 2012 v nasle- ã pozemky, stavby, byty a nebytové priestory vo dujúcich zdaňovacích obdobiach. vlastníctve obce, ktorá je správcom dane týchto nehnuteľností, Sadzba dane za nebytový priestor ã pozemky, stavby, byty a nebytové priestory vo Okrem ročnej sadzby dane z bytov za byt sa zaviedvlastníctve alebo v správe mestských častí la možnosť pre správcu dane všeobecne záväzným v Bratislave a Košiciach,

103

ã pozemky a stavby vo vlastníctve iného štátu užívané fyzickými osobami, ktoré požívajú výsady a imunitu podľa medzinárodného práva a nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky, za predpokladu, že je zaručená vzájomnosť, ã pozemky a stavby alebo ich časti slúžiace na vzdelávanie alebo na vedecko-výskumné účely vo vlastníctve verejných vysokých škôl alebo vo vlastníctve štátu, v správe štátnych vysokých škôl, ã pozemky a stavby alebo ich časti slúžiace na vedecko-výskumné účely vo vlastníctve štátu a v správe Slovenskej akadémie vied, ã pozemky a stavby alebo ich časti slúžiace na vzdelávanie, na vedecko-výskumné účely alebo na vykonávanie náboženských obradov vo vlastníctve cirkví a náboženských spoločností registrovaných štátom, ã pozemky, stavby alebo ich časti vo vlastníctve štátu alebo samosprávnych krajov slúžiace na stredné vzdelávanie a na vyššie odborné vzdelávanie a slúžiace strediskám praktického vyučovania, ak sú v zriaďovateľskej pôsobnosti štátu alebo samosprávnych krajov, K pojmom „stredné vzdelávanie“ a „vyššie odborné vzdelávanie“ novela zákona zavádza odkaz 11c), ktorý v poznámke pod čiarou odkazuje na § 16 ods. 4 a 5 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. ã pozemky verejne prístupných parkov vo vlastníctve zdravotníckych zariadení poskytujúcich ústavnú zdravotnú starostlivosť, Novela zákona rozšírila zákonom ustanovené oslobodenia o oslobodenie, ktoré sa vzťahuje na pozemky verejne prístupných parkov vo vlastníctve zdravotníckych zariadení. Zároveň v nadväznosti na „zdravotnícke zariadenia poskytujúce ústavnú zdravotnú starostlivosť“ zavádza odkaz 11d), ktorý v poznámke pod čiarou odkazuje na § 7 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých

104

zákonov. Podľa citovaného ustanovenia zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti sú: a) nemocnica (všeobecná a špecializovaná), b) liečebňa, c) hospic, d) dom ošetrovateľskej starostlivosti, e) prírodné liečebné kúpele, f) kúpeľná liečebňa, g) zariadenie biomedicínskeho výskumu. ã pozemky, stavby a nebytové priestory vo vlastníctve Slovenského Červeného kríža. Oslobodenia zavedené zákonom o miestnych daniach je správca dane povinný poskytnúť daňovníkom, ktorí spĺňajú vyššie uvedené podmienky.

Oslobodenia od dane a zníženia dane zavedené všeobecne záväzným nariadením Zákon o miestnych daniach upravuje aj oslobodenia od dane a zníženia dane, ktoré obec poskytne daňovníkom na zdaňovacie obdobie, ak ich zavedie všeobecne záväzným nariadením. Pri týchto oslobodeniach a zníženiach nemôže obec všeobecne záväzným nariadením upraviť ďalšie podmienky, za ktorých ich poskytne. Ak sú oslobodenia od dane alebo zníženia dane viazané na vekovú hranicu občanov, v uvedených prípadoch môže obec všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci zvýšiť vekovú hranicu občanov, na ktorých sa predmetné oslobodenie od dane alebo zníženie dane vzťahuje. Rozsah oslobodenia od dane alebo zníženia dane je povinný určiť správca dane vo všeobecne záväznom nariadení obce, ktoré musí byť účinné k 1. 1. zdaňovacieho obdobia. Novela zákona v § 17 ods. 2 písm. d) pri znížení dane a oslobodení od dane z pozemkov vzťahujúcom sa na časti pozemkov, na ktorých sú stožiare rozvodu elektrickej energie, v odkaze 17) nahrádza pôvodný právny predpis zákonom č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zároveň novela zákona v ustanovení § 17 ods. 3 písm. b) zákona o miestnych daniach, ktoré okrem iného upravuje aj zníženie dane a oslobodenie od dane zo stavieb vzťahujúce sa na stavby užívané

Komentár k úplnému zneniu zákona o miestnych daniach 2

na účely sociálnej pomoci, zavádza nový odkaz P = PPČS : CVPP = 380 m : (360 m + 380 m ) 2 2 20a), ktorý v poznámke pod čiarou odkazuje na zá= 380 m : 740 m = 0,51351 kon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách P – podiel a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. PPČS – podlahové plochy oslobodenej časti o živnostenskom podnikaní v znení neskorších stavby predpisov a zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálCVPP – celková výmera podlahových plôch noprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele stavby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení b) Určí sa rozdiel čísla 1 a podielu vypočítaného neskorších predpisov. podľa písm. a), ktorý sa pred odpočítaním zaV prípade, že daňovníkovi vznikne nárok na znížeokrúhli na stotiny nadol nie dane z niekoľkých znížení,v takomto prípade si R = 1 - P = 1 - 0,51 = 0,49 daňovník uplatní to zníženie dane, ktoré je preňho R – rozdiel výhodnejšie. c) Určí sa základ dane ako súčin rozdielu vypočítaného podľa písm. b) a celkovej zastavanej Určenie základu dane pri viacpodlažných plochy stavby 2 2 stavbách, ktorých časť podlieha ZD = R x ZPS = 0,49 x 400 m = 196 m oslobodeniu od dane ZD – základ dane Odsek 6 upravuje postup určenia základu dane zo ZPS – zastavaná plocha stavby stavieb pri viacpodlažných stavbách, ktoré nepod- V uvedenom prípade sa daň zo stavieb pre časť liehajú oslobodeniu ako celok, ale od dane zo sta- stavby, v ktorej je zriadená predajňa zmiešaného 2 vieb je oslobodená iba časť stavby. tovaru, počíta zo základu dane s výmerou 196 m . Príklad: Spoločnosť vlastní 2-podlažnú budovu so zastava2 nou plochou 400 m . Prízemie s výmerou podlaho2 vej plochy 360 m slúži ako predajňa zmiešaného tovaru. Ďalšie podlažie s výmerou podlahovej plochy 2 380 m slúži na pracovnú rekvalifikáciu občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou v súlade so zákonom č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Obec vo všeobecne záväznom nariadení zaviedla oslobodenie od dane zo stavieb, ktoré slúžia na pracovnú rehabilitáciu a rekvalifikáciu občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou. Ako sa vypočíta základ dane zo stavieb, ak podlažie, ktoré slúži na rekvalifikáciu občanov, podlieha oslobodeniu od dane zo stavieb? Riešenie: Pri viacpodlažnej stavbe, ktorej časť je oslobodená od dane zo stavieb, sa pri určení základu dane postupuje podľa § 17 ods. 6 zákona o miestnych daniach. Postup pri určení základu dane je nasledovný: a) Určí sa podiel podlahových plôch oslobodenej časti stavby a celkovej výmery podlahových plôch stavby

Jednotlivá časť obce Obec môže vo všeobecne záväznom nariadení určiť sadzbu dane z pozemkov, sadzbu dane zo stavieb, sadzbu dane z bytov za byt alebo za nebytový priestor a príplatok za podlažie pre jednotlivú časť obce. Podmienkou pre určenie rôznej sadzby dane alebo príplatku za podlažie v jednotlivej časti obce je vymedzenie jednotlivej časti obce vo všeobecne záväznom nariadení konkrétnym spôsobom. Pretože vymedzenie jednotlivej časti obce podľa doterajšej právnej úpravy spôsobovalo nejednotnú aplikáciu v praxi, novela zákona jednoznačne vymedzuje jednotlivú časť obce ako súvislú časť územia obce určenú všeobecne záväzným nariadením, ktorú tvorí ulica, susediace ulice alebo susediace parcely pozemkov. Zároveň určuje, že vo vymedzenej časti obce musí mať nehnuteľnosti aspoň 5 % daňovníkov obce, čím sa zamedzí účelovému vymedzeniu jednotlivej časti obce len pre jedného daňovníka. Ustanovenie ďalej určuje, že pre výpočet percenta daňovníkov, ktorí sú daňovníkmi v jednotlivej časti obce, sa daňovník, ktorý má vo vymedzenej jednotlivej časti obce viac nehnuteľností, považuje za daňovníka iba raz.

105

Príklad: Obec, ktorá má 1 000 daňovníkov dane z nehnuteľností, ustanovila všeobecne záväzným nariadením jednotlivú časť obce pre vzájomne susediace ulice Šafárikovu, Štefánikovu, Hviezdoslavovu a Sládkovičovu, na ktorých 215 nehnuteľností vlastní 60 daňovníkov. Pre tieto ulice určila obec nižšiu sadzbu dane zo stavieb. V tomto prípade 60 daňovníkov tvorí 6 % zo všetkých daňovníkov v obci. Pretože v uvedenom prípade obec dodržala podmienku, že v jednotlivej časti obce musí mať nehnuteľnosti aspoň 5 % daňovníkov z celkového počtu daňovníkov v obci, všeobecne záväzné nariadenie, ako aj určenie jednotlivej časti obce je v súlade so zákonom o miestnych daniach.

doplnená. Od účinnosti novely zákona k zániku daňovej povinnosti dochádza posledným dňom mesiaca, v ktorom zanikli vlastnícke práva k vydraženej nehnuteľnosti. Odsek 3 upravoval lehotu, v ktorej bola fyzická osoba alebo právnická osoba povinná oznámiť správcovi dane skutočnosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik daňovej povinnosti k dani z nehnuteľností a každú zmenu týchto skutočností do 30 dní odo dňa nasledujúceho po dni, keď tieto skutočnosti alebo zmeny nastali. Novela zákona uvedený odsek zo zákona o miestnych daniach vypúšťa a oznamovaciu povinnosť nahrádza povinnosťou daňovníka podať priznanie alebo čiastkové priznanie. Podávanie priznania a čiastkového priznania upravuje v § 99a a § 99b. K § 18 – Vznik a zánik Uvedené ustanovenia sa zavádzajú v nadväznosti daňovej povinnosti na priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, Ak fyzická osoba alebo právnická osoba nadobud- k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné la v priebehu roka nehnuteľnosť do vlastníctva ale- hracie prístroje. bo ak jej boli prenechané do správy, nájmu alebo K § 19, § 20 a § 21 – Daňové priznanie, užívania nehnuteľnosti, stáva sa k 1. 1. daňovníVyrubenie dane, Platenie dane kom dane z nehnuteľností. (zrušené od 1. 12. 2012) Ak v priebehu roka zanikne vlastníctvo,správa, nájom alebo užívanie nehnuteľnosti, daňová povin- Uvedené ustanovenia sa v súvislosti so zavedením nosť zaniká 31. decembra zdaňovacieho obdobia. priznania k dani z nehnuteľností, k dani za psa, Na vyrubenie dane je rozhodujúci stav k 1. janu- k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné áru zdaňovacieho obdobia. Ak v priebehu zdaňo- hracie prístroje z tejto časti zákona o miestnych davacieho obdobia nastanú zmeny skutočností, ktoré niach vypúšťajú a upravujú sa v dvanástej časti zámajú rozhodujúci vplyv pre daňovú povinnosť, na kona. tieto zmeny sa v priebehu roka neprihliada. Výnimkou z tohto ustanovenia sú nehnuteľnosti, TRETIA ČASŤ ktoré sa nadobúdajú vydražením. DAŇ ZA PSA Ak daňovník nadobudne nehnuteľnosť vydražením, daňová povinnosť vzniká prvým dňom mesiaK § 22 – Predmet dane ca nasledujúceho po dni, v ktorom sa vydražiteľ Predmetom dane za psa je pes chovaný fyzickou stal vlastníkom nehnuteľnosti. alebo právnickou osobou za podmienky, že tento Ak súd schváli udelenie príklepu vydražením podľa pes je starší ako 6 mesiacov. Vek psa je možné ziszákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch tiť z jeho rodokmeňa alebo z oznámenia o držaní a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, psa. daňová povinnosť vzniká prvým dňom mesiaca na- Dani za psa nepodlieha pes, ktorý je chovaný na sledujúceho po dni schválenia príklepu súdom. vedecké a výskumné účely, pes umiestnený v útulDoterajšie znenie zákona o miestnych daniach ku zvierat, pes so špeciálnym výcvikom, ktorého neupravovalo zánik daňovej povinnosti pri vydra- vlastní alebo používa občan s ťažkým zdravotným žení nehnuteľnosti, preto bola chýbajúca úprava postihnutím.

106

Komentár k úplnému zneniu zákona o miestnych daniach K § 23 – Daňovník K § 27 – Oznamovacia povinnosť, vyrubenie dane a platenie dane (zrušený od 1. 12. 2012) Vlastníctvo psa je ťažko preukázať, a preto zákon o miestnych daniach ustanovuje za daňovníka nie- V dôsledku zavedenia priznania k dani z nehnuteľlen vlastníka psa, ale aj držiteľa psa. ností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje sa ustanoveK § 24 – Základ dane nie, ktoré upravovalo oznamovaciu povinnosť, vyPri určení základu dane sa vychádza z počtu psov rubenie dane a platenie dane za psa, zo zákona vypúšťa. Oznamovacia povinnosť o vzniku daňovej chovaných daňovníkom. povinnosti sa nahrádza povinnosťou podať priznanie alebo čiastkové priznanie a oznamovacia poK § 25 – Sadzba dane Uvedené ustanovenie splnomocňuje správcu dane vinnosť o zániku daňovej povinnosti sa nahrádza určiť sadzbu dane za psa všeobecne záväzným na- povinnosťou daňovníka podať čiastkové priznariadením v eurách za jedného psa a kalendárny rok. nie, ktoré upravuje dvanásta časť zákona. Na základe splnomocňovacieho ustanovenia k dani K § 28 – Správa dane za psa správca dane môže určiť aj rôzne sadzby Pri dani za psa sa miestna príslušnosť posudzuje dane podľa kritérií spojených s predmetom dane. Aby zo strany správcov dane nedochádzalo k za- podľa územia obce, na ktorom je pes chovaný. vedeniu rôznych sadzieb dane za psa v nadväznosti napr. na počet psov chovaných daňovníkom, Príklad: zákonom sa zdôrazňuje, že sadzba dane určená Fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt na území všeobecne záväzným nariadením platí aj pre kaž- mesta Trenčín, chová strážneho psa v záhrade, dého ďalšieho psa, ktorého daňovníkom je ten istý ktorá sa nachádza v katastrálnom území obce Drietoma. V tomto prípade je na správu dane vlastník alebo držiteľ. miestne príslušná obec Drietoma, pretože pes je chovaný na jej území. Trvalý pobyt vlastníka psa K § 26 – Vznik a zánik daňovej povinnosti Aby bolo možné jednoznačne určiť začiatok a ko- nie je rozhodujúci. niec povinnosti platiť daň za psa, zákon o miestnych K § 29 – Splnomocňovacie ustanovenie daniach pri dani za psa vymedzuje vznik aj zánik daV nadväznosti na zmenu vymedzenia zániku daňovej povinnosti. K vzniku daňovej povinnosti dochádza prvým dňom nasledujúceho mesiaca, ňovej povinnosti a vypustenie ustanovenia upravuv ktorom sa pes stal predmetom dane, t. j. dosia- júceho oznamovaciu povinnosť, vyrubenie dane a platenie dane za psa, v splnomocňovacom ustahol vek šesť mesiacov. Od účinnosti novely zákona sa precizuje a mení časť novení novela zákona mení aj splnomocňovacie ustanovenia, ktorá upravuje zánik daňovej povin- ustanovenie, ktoré jednoznačne upravuje, čo nosti. Ak daňovník v priebehu zdaňovacieho obdo- môže obec vo všeobecne záväznom nariadení bia prestane byť vlastníkom alebo držiteľom psa upraviť. (napr. pes sa stratí, zahynie, zmení vlastníka alebo Správca dane vo všeobecne záväznom nariadení držiteľa), daňová povinnosť zaniká posledným určí sadzbu dane, ktorá musí byť určená pevnou fidňom mesiaca, v ktorom pes prestal byť pred- nančnou čiastkou v eurách za jedného psa a kalendárny rok. Správca dane môže zaviesť aj rôzne metom dane za psa. sadzby dane za psa podľa vopred určených kritérií (napr. podľa druhu plemena psa), pričom rôznu Príklad: Daňovník vlastnil psa, ktorý uhynie 15. 3. 2013. Daňo- sadzbu dane je možné zaviesť iba v nadväznosti vá povinnosť daňovníkovi zanikne až posledným dňom na predmet dane – psa. Ďalej môže všeobecne zámesiaca, v ktorom pes uhynie – prestane byť predme- väzným nariadením zaviesť oslobodenia od dane, tom dane. Daňová povinnosť zanikne dňa 31. 3. 2013. ako aj zníženia dane za psa.

107

ŠTVRTÁ ČASŤ DAŇ ZA UŽÍVANIE VEREJNÉHO PRIESTRANSTVA

zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach, § 10 zákona č. 656/2004 Z. z. o enerK § 30 – Predmet dane getike a o zmene a doplnení niektorých zákonov Podľa súčasného znenia ustanovenia predme- v znení neskorších predpisov, § 10 zákona tom dane je osobitné užívanie verejného prie- č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení zákona č. 99/2007 Z. z. stranstva.

108

Osobitné užívanie verejného priestranstva

Verejné priestranstvo

Pod osobitným užívaním verejného priestranstva sa rozumie napr. umiestnenie zariadenia slúžiaceho na poskytovanie služieb (stánok s rýchlym občerstvením), umiestnenie stavebného zariadenia (umiestnenie žeriavovej dráhy), predajného zariadenia (novinový stánok), zariadenia cirkusu, lunaparku a iných atrakcií, umiestnenie skládky materiálu (piesku, panelov), trvalé parkovanie vozidla mimo stráženého parkoviska (napr. s vrakom vozidla, obytným prívesom) a podobne. Pretože zákon o miestnych daniach vymedzuje osobitné užívanie verejného priestranstva len niektorými príkladmi, obec je povinná zaviesť všeobecne záväzným nariadením tie konkrétne druhy užívania verejného priestranstva, za ktoré chce daň za užívanie verejného priestranstva vyberať. Vymedzenie osobitného užívania verejného priestranstva príkladmi umožňuje obci vyberanie dane za osobitné užívanie verejného priestranstva rozšíriť aj o ďalšie osobitné užívania za podmienky, že tieto osobitné užívania určí vo všeobecne záväznom nariadení. Bez konkrétneho vymedzenia osobitného užívania verejného priestranstva všeobecne záväzným nariadením nemôže obec túto daň vyberať. Ostatnou novelou zákona sa zavádza aj negatívne vymedzenie osobitného užívania verejného priestranstva, za ktoré sa nepovažuje také užívanie verejného priestranstva, ktoré súvisí s odstránením poruchy alebo havárie rozvodov a verejných sietí, napr. vodovodov, kanalizácie, plynu, tepelných rozvodov, elektrorozvodov a pod., a to vo verejnom záujme. V súvislosti s týmto doplnením sa zavádza odkaz 22b), ktorý v poznámke pod čiarou odkazuje na niektoré právne predpisy v oblasti verejných rozvodov a sietí, napr. § 20

Verejným priestranstvom na účely dane za užívanie verejného priestranstva sa považujú verejnosti prístupné pozemky vo vlastníctve obce. Keďže v praxi dochádza k prenájmu pozemkov vo vlastníctve obce na základe zmluvy iným fyzickým alebo právnickým osobám za odplatu, z uvedeného dôvodu sa zúžilo vymedzenie verejného priestranstva o tie pozemky vo vlastníctve obce, ktoré obec prenajíma podľa osobitného zákona. Zároveň vo väzbe na osobitný zákon bol zavedený odkaz k poznámke pod čiarou na Občiansky zákonník a Obchodný zákonník. Povinnosť určiť názvy ulíc a verejných priestranstiev v obci vyplýva obci z ustanovenia § 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Názvy ulíc a verejných priestranstiev určuje obec s prihliadnutím na históriu obce, na významné nežijúce osobnosti a pod. Zo všetkých ulíc a iných verejných priestranstiev v obci sa na účely zákona o miestnych daniach za verejné priestranstvo považujú všetky verejnosti prístupné pozemky vo vlastníctve obce, ak ich obec konkrétne určí vo všeobecne záväznom nariadení, a to akýmkoľvek spôsobom, ktorý jednoznačne tieto verejné priestory identifikuje. Verejným priestranstvom môže byť napr. cesta, miestna komunikácia, námestie, chodník, trhovisko. Za jednoznačný spôsob určenia verejných priestranstiev sa považuje napr. vymenovanie konkrétnych ulíc (napr. Sládkovičova ulica, Hviezdoslavova ulica), určenie čísel parciel (parcela č. 524/1), vyznačenie verejných priestranstiev na podrobnej mape mesta farebným alebo iným odlíšením a pod. Nepostačuje uviesť vo všeobecne záväznom nariadení, že všetky chodníky, komunikácie, námestia, trhoviská a pod. v obci sú verejným priestranstvom, pretože takéto vymedzenie sa nepovažuje za jednoznačný spôsob určenia verejných priestranstiev.

Komentár k úplnému zneniu zákona o miestnych daniach K § 31 – Daňovník Daň za užívanieverejného priestranstva platí fyzická alebo právnická osoba, ktorá verejné priestranstvo užíva spôsobom vymedzeným vo všeobecne záväznom nariadení obce. K § 32 – Základ dane Podľa súčasného znenia ustanovenia základom dane je výmera užívaného verejného priestranstva 2 vm. K § 33 – Sadzba dane Obec určí všeobecne záväzným nariadením sadzbu dane pre osobitné užívanieverejného priestranstva v konkrétnej výške v eurách za každý aj zača2 tý m osobitne užívaného verejného priestranstva a za každý aj začatý deň. Stanovenie konkrétnej výšky sadzby dane je ponechané výlučne v kompetencii správcu dane. Na základe splnomocňovacieho ustanovenia k dani za užívanie verejného priestranstva správca dane môže všeobecne záväzným nariadením určiť podľa miestnych podmienok aj rôzne sadzby dane, napr. podľa druhu osobitného využívania verejného priestranstva.

Doterajšia právna úprava umožňovala vyrubiť daň za užívanie verejného priestranstva skôr, ako daňovníkovi vznikla samotná daňová povinnosť. Ak daňovník oznámil vznik daňovej povinnosti, správca dane vyrubil daňovníkovi daň rozhodnutím ešte pred vznikom daňovej povinnosti. Ak daňovník vyrubenú daň zaplatil a následne z dôvodov na strane daňovníka k vzniku daňovej povinnosti nedošlo, dochádzalo k problémom s následným vrátením zaplatenej dane. Aby sa v praxi zamedzilo vzniku takýchto prípadov,novela zákona viaže vyrubenie dane najskôr na deň vzniku daňovej povinnosti. Zároveň sa ustanovuje možnosť pre obec určiť splatnosť dane, platenie dane v splátkach a lehoty splatnosti splátok dane priamo v rozhodnutí, ktorým obec vyrubuje daň za užívanie verejného priestranstva.

Príklad: Fyzická osoba oznámi správcovi dane dňa 6. 3. 2013 zámer užívať verejné priestranstvo na Rázusovej ulici z dôvodu predaja tovaru v dňoch od 18. 3. 2013 do 30. 3. 2013. Napriek tomu, že daňovník zámer užívať verejné priestranstvo oznámi správcovi dane cca o 2 týždne skôr, ako ho začne užívať, správca dane je oprávnený podľa novelizoK § 34 – Vznik a zánik daňovej povinnosti Pre vznik aj zánik daňovej povinnosti pri osobitnom vaného ustanovenia vyrubiť daňovníkovi daň najužívaní verejného priestranstva je podstatné urče- skôr v deň začatia užívania verejného priestrannie začiatku (prvého dňa) a konca (posledného stva, t. j. 18. 3. 2013. dňa) osobitného užívania verejného priestranstva. Z uvedeného dôvodu je ustanovenie upravujúce Okrem oznamovacej povinnosti o vzniku daňovej vznik a zánik daňovej povinnosti upravené vo väz- povinnosti, vyrubenia dane a možnosti platenia be na deň začatia osobitného užívania verejného dane v splátkach upravuje zákon aj nárok a zánik priestranstva a deň skončenia osobitného užívania nároku na vrátenie pomernej časti dane. Daňovník, ktorý zaplatil daň za užívanie verejného prieverejného priestranstva. stranstva za viac dní, ako skutočne verejné priestranstvo užíval, má nárok na vrátenie pomernej K § 34a – Oznamovacia povinnosť, časti zaplatenej dane za zostávajúce dni, za ktoré vyrubenie dane a platenie dane Ustanovenie upravuje oznamovaciu povinnosť, vy- bola daň zaplatená. Podmienkou pre vrátenie porubenie dane, splatnosť dane a platenie dane, mernej časti zaplatenej dane je oznámenie zániku možnosť zavedenia splátok dane a zánik nároku daňovej povinnosti správcovi dane v 30-dňovej lehote odo dňa zániku daňovej povinnosti. na vrátenie pomernej časti dane. Daňovník, ktorý chce začať užívať verejné prie- V prípade, že daňovník v zákonom stanovenej lehostranstvo, je povinný oznámiť správcovi dane svoj te túto skutočnosť správcovi dane neoznámi, daňovzámer osobitného užívania verejného priestran- níkovi zaniká nárok na vrátenie pomernej časti zaplatenej dane zo zákona o miestnych daniach. stva najneskôr v deň vzniku daňovej povinnosti.

109

K § 35 – Správa dane Miestne príslušným správcom dane za užívanie verejného priestranstva je obec, na území ktorej sa užívané verejné priestranstvo nachádza. K § 36 – Splnomocňovacie ustanovenie V nadväznosti na zmenu ustanovení upravujúcich daň za užívanie verejného priestranstva sa mení aj splnomocňovacie ustanovenie, v ktorom sa jednoznačne upravuje, ktoré podmienky môže obec upraviť vo VZN. Na základe splnomocňovacieho ustanovenia k dani za užívanie verejného priestranstva je obec oprávnená určiť všeobecne záväzným nariadením spôsoby osobitného užívania verejného priestranstva a miesta, ktoré sú v obci verejnými priestranstvami, sadzbu dane, prípadne rôzne sadzby dane podľa vopred určených kritérií. V kompetencii obce je aj zavedenie a následné poskytnutie oslobodenia od dane alebo zníženia dane a ustanovenie náležitostí oznamovacej povinnosti. PIATA ČASŤ DAŇ ZA UBYTOVANIE K § 37 – Predmet dane Predmetom dane za ubytovanie je odplatné prechodné ubytovanie fyzickej osoby v ubytovacom zariadení, ktorého kategorizáciu určuje osobitný predpis. Osobitným predpisom, na ktorý odkazuje zákon o miestnych daniach, je vyhláška č. 277/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú klasifikačné znaky na ubytovacie zariadenia pri ich zaraďovaní do kategórií a tried (ďalej len „vyhláška“). Táto vyhláška ubytovacie zariadenia, kategórie a triedy ubytovacích zariadení upravuje v § 3. Podľa § 3 vyhlášky sa ubytovacie zariadenia na základe klasifikačných znakov zaraďujú do 9 kategórií nasledovne: ã hotel, garni hotel, horský hotel, kongresový hotel, wellness hotel, kúpeľný hotel, boutique hotel, apartmánový hotel a motel ã botel ã penzión ã apartmánový dom

110

ã ã ã ã ã

turistická ubytovňa chatová osada kemping, minikemping táborisko ubytovanie v súkromí, izba, objekt, prázdninový byt. Pri posúdení, či je naplnený predmet dane za ubytovanie, sa vychádza z podmienok vymedzených v § 37 zákona o miestnych daniach, t. j. z poskytovania odplatného prechodného ubytovania v ubytovacích zariadeniach vymedzených vyhláškou bez ohľadu na to, či prevádzkovateľ prechodného ubytovania má živnostenské oprávnenie na vykonávanie tejto činnosti. Z hľadiska vyberania dane za ubytovanie nie je vydanie živnostenského oprávnenia rozhodujúce. K § 38 – Daňovník Fyzická osoba, ktorá sa za odplatu prechodne ubytuje v ubytovacom zariadení,ktorého kategorizáciu upravuje vyhláška, stáva sa daňovníkom dane za ubytovanie, a to za podmienky, že obec túto daň na svojom území zavedie všeobecne záväzným nariadením. K § 39 – Základ dane Pre určenie základu dane za ubytovanie je dôležitý počet prenocovaní fyzickej osoby v ubytovacom zariadení. Ak sa fyzická osoba v takomto zariadení ubytuje, ale v ňom neprenocuje, prevádzkovateľ zariadenia nemôže daň za ubytovanie od fyzickej osoby vybrať, pretože nebola splnená základná podmienka pre určenie základu dane za ubytovanie. K § 40 – Sadzba dane Sadzbu dane za ubytovanie určí obec všeobecne záväzným nariadením konkrétnou sumou v eurách na osobu a jedno prenocovanie. Zákon o miestnych daniach nestanovuje dolnú ani hornú hranicu sadzby dane a určenie jej výšky ponecháva plne v kompetencii obce. K § 41 – Vyberanie dane Pri dani za ubytovanie daňovníkneplatídaň priamo správcovi dane, ale fyzickej alebo právnickej

Komentár k úplnému zneniu zákona o miestnych daniach osobe, ktorá poskytuje prechodné ubytovanie v ubytovacom zariadení v územnom obvode obce. Poskytovateľ ubytovania v ubytovacom zariadení je v tomto prípade platiteľom dane, ktorý vybratú daň odvádza obci. Obec, ktorá daň za ubytovanie zavedie, je povinná určiť všeobecne záväzným nariadením aj všetky podmienky vyberania dane za ubytovanie (napr. spôsob vedenia evidencie prenocovaných osôb, evidenciu osôb oslobodených od dane, výšku sadzby dane, náležitosti potvrdenia o zaplatení dane, lehotu na odvedenie dane obci a pod.).

ŠIESTA ČASŤ DAŇ ZA PREDAJNÉ AUTOMATY

K § 44 – Predmet dane Predmetom dane za predajné automaty sú prístroje alebo automaty, ktoré po vložení požadovaného množstva mincí, bankoviek alebo po zaplatení platobnou kartou vydávajú zákazníkovi vybraný tovar. Aby mohli byť predajné automaty predmetom dane, musia byť umiestnené v priestoroch, ktoré sú prístupné verejnosti. Zároveň ustanovenie vylučuje z predmetu dane predajné automaty na predaj cestovných lístkov K § 42 – Správa dane verejnej dopravy. Dôvodom, pre ktorý predajné auPri dani za ubytovanie je miestne príslušnou obec, tomaty na predaj cestovných lístkov verejnej dona území ktorej sa ubytovacie zariadenie nachá- pravy nie sú predmetom dane, je skutočnosť, že dza. cestovný lístok vydaný takýmto zariadením nie je tovar, ale spôsob úhrady za prepravnú službu. K § 43 – Splnomocňovacie ustanovenie Zákon o miestnych daniach určuje iba základné K § 45 – Daňovník zásady vyberania dane za ubytovanie. Preto je Fyzická alebo právnická osoba, ktorá predajné prív záujme každej obce vypracovať také všeobecne stroje alebo automaty prevádzkuje, je daňovníkom záväzné nariadenie, ktoré umožní obci využiť všet- dane. ky možnosti dané zákonom o miestnych daniach. Na základe splnomocňovacieho ustanovenia K § 46 – Základ dane k dani za ubytovanie obec je oprávnená vo vše- Na určenie základu dane je rozhodujúci počet preobecne záväznom nariadení určiť sadzbu dane vádzkovaných predajných prístrojov a predajných presnou finančnou čiastkou v eurách na osobu automatov. a jedno prenocovanie. Ďalej je oprávnená určiť rozsah a spôsob vedenia K § 47 – Sadzba dane preukaznej evidencie o ubytovaných osobách na Ako pri všetkých predchádzajúcich druhoch miestúčely tejto dane, spôsob vyberania dane a náleži- nych daní, sadzbu dane za predajné automaty určí tosti potvrdenia o zaplatení dane daňovníkom. Dô- obec vo všeobecne záväznom nariadení obce ležité je aj určiť spôsob a lehotu odvodu vybranej v eurách za jeden predajný automat a kalendárny dane obci a prípadné zavedenie oslobodení od rok. V nadväznosti na splnomocňovacie ustanovedane a znížení dane. nie obec môže určiť aj rôzne sadzby dane podľa Správca dane je oprávnený na základe splno- kritérií určených správcom dane všeobecne záväzmocňovacieho ustanovenia určiť pre platiteľa ným nariadením (napr. pre rôzne druhy predajných dane za ubytovanie vo všeobecne záväznom na- automatov, podľa množstva druhov vydávaných riadení lehotu na splnenie oznamovacej povin- tovarov a pod.). nosti a náležitosti oznamovacej povinnosti, z čoho vyplýva, že každý poskytovateľ odplatnéK § 48 – Vznik a zánik daňovej povinnosti ho prechodného ubytovania v ubytovacom zaria- Z dôvodu zavedenia priznania k dani z nehnuteľdení je povinný splniť oznamovaciu povinnosť ností, k dani za psa, k dani za predajné automaty v lehote určenej správcom dane vo všeobecne a k dani za nevýherné hracie prístroje zákon zjednozáväznom nariadení. cuje aj vznik a zánik daňovej povinnosti k dani za

111

predajné automaty s uvedenými miestnymi daňami, pričom vznik daňovej povinnosti viaže na prvý deň mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa predajný automat začal užívať. Zánik daňovej povinnosti viaže na posledný deň mesiaca, v ktorom sa ukončilo prevádzkovanie predajného automatu.

za jeden predajný automat. Správca dane môže všeobecne záväzným nariadením zaviesť aj rôzne sadzby dane, a to podľa kritérií určených správcom dane (napr. podľa druhu alebo počtu vydávaných tovarov). Ďalej je obec splnomocnená určiť spôsob a rozsah vedenia preukázateľnej evidencie predajných automatov pre účely tejto dane (atesty, prevádzkové knihy predajných automatov), spôsob Príklad: Daňovník začne prevádzkovať predajný automat identifikácie predajných automatov (výrobné čísna cukrovinky 15. 1. 2013 a ukončí jeho prevádz- lo), oslobodenia od dane, ako aj zníženia dane. kovanie 21. 11. 2013. V uvedenom prípade daňovSIEDMA ČASŤ níkovi vznikne daňová povinnosť dňa 1. 2. 2013 DAŇ ZA NEVÝHERNÉ HRACIE PRÍSTROJE a daňová povinnosť zanikne dňa 30. 11. 2013. K § 49 – Oznamovacia povinnosť, vyrubenie dane a platenie dane (zrušený od 1. 12. 2012) V dôsledku zavedenia priznania k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje, ktoré upravujú spoločné ustanovenia zavedené novelou zákona v dvanástej časti zákona, sa ustanovenie, ktoré upravovalo oznamovaciu povinnosť, vyrubenie dane a platenie dane za predajné automaty, zo zákona vypúšťa. Oznamovacia povinnosť o vzniku daňovej povinnosti sa nahrádza povinnosťou podať priznanie alebo čiastkové priznanie a oznamovacia povinnosť o zániku daňovej povinnosti sa nahrádza povinnosťou daňovníka podať čiastkové priznanie.

K § 52 – Predmet dane Dani za nevýherné hracie prístroje podliehajú iba také hracie prístroje, ktoré nevydávajú peňažnú výhru. Ak prístroj nevydáva peňažnú výhru a spúšťa sa alebo prevádzkuje sa za odplatu napr. vložením mincí, bankoviek alebo žetónov, za ktoré hráč vopred zaplatí, je takýto prístroj predmetom dane za nevýherné hracie prístroje. K § 53 – Daňovník Fyzická alebo právnická osoba, ktorá nevýherné hracie prístroje prevádzkuje, je daňovníkom dane. K § 54 – Základ dane Na určenie základu dane je rozhodujúci počet prevádzkovaných nevýherných hracích prístrojov jedným daňovníkom.

K § 50 – Správa dane Pre posúdenie miestnej príslušnosti je určujúce územie obce, na ktorom sa predajné automaty preK § 55 – Sadzba dane vádzkujú. Aj v prípade dane za nevýherné hracie prístroje určí sadzbu dane obec vo všeobecne záväznom nariaK § 51 – Splnomocňovacie ustanovenie dení v eurách za jeden nevýherný hrací prístroj a kaV nadväznosti na zmeny ustanovení zavedených lendárny rok. V nadväznosti na oprávnenie zavedenovelou zákona sa spresňuje aj splnomocňovacie né splnomocňovacím ustanovením k dani za nevýustanovenie, ktoré jednoznačne upravuje, čo herné hracie prístroje správca dane môže zaviesť aj môže obec vo všeobecne záväznom nariadení rôzne sadzby dane podľa podmienok vopred určeupraviť, ak daň za predajné automaty zavedie. ných všeobecne záväzným nariadením. Zákon o miestnych daniach pri dani za predajné automaty určuje iba základné zásady vyberania K § 56 – Vznik a zánik daňovej povinnosti tejto dane. Preto ustanovením § 51 zákon splno- Tak ako pri dani za predajné automaty, aj pri dani mocňuje obec ustanoviť vo všeobecne záväznom za nevýherné hracie prístroje v nadväznosti na zanariadení konkrétnu výšku sadzby dane v eurách vedenie priznania k dani z nehnuteľností, k dani za

112

Komentár k úplnému zneniu zákona o miestnych daniach psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýÔSMA ČASŤ herné hracie prístroje upravené novelou zákona DAŇ ZA VJAZD zjednocuje sa aj vznik a zánik daňovej povinnosti A ZOTRVANIE k dani za nevýherné hracie prístroje s uvedenými MOTOROVÉHO VOZIDLA miestnymi daňami. Daňová povinnosť vzniká prV HISTORICKEJ ČASTI MESTA vým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, K § 60 – Predmet dane v ktorom sa nevýherný hrací prístroj začal prevádzkovať, a k zániku daňovej povinnosti dochádza po- Daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v hissledným dňom mesiaca, v ktorom sa ukončilo jeho torickej časti mesta nemôže zaviesť každá obec na prevádzkovanie. území Slovenskej republiky, ale iba obec vyhlásená za mesto. Podľa zákona č. 369/1990 Zb. K § 57 – Oznamovacia povinnosť, vyrubenie o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov dane a platenie dane (zrušený od 1. 12. 2012) mestami sú obce, ktoré boli za mestá vyhlásené Novelou zákona sa vypúšťa ustanovenie, ktoré podľa platných predpisov predo dňom účinnosti upravovalo oznamovaciu povinnosť, vyrubenie zákona o obecnom zriadení, a obce, ktoré za mesdane a platenie dane za nevýherné hracie prístro- tá vyhlásila Slovenská národná rada na návrh vláje. Vypustenie tohto ustanovenia súvisí so zavede- dy Slovenskej republiky. ním priznania, ktoré upravujú spoločné ustanove- V nadväznosti na motorové vozidlo, ktorého vjazd nia v dvanástej časti zákona. Plnenie oznamovacej a zotrvanie v historickej časti mesta je predmetom povinnosti o vzniku daňovej povinnosti sa nahrá- dane, zákon zaviedol odkaz k poznámke pod čiadza povinnosťou daňovníka podať priznanie alebo rou na § 2 písm. x) zákona č. 315/1996 Z. z. o prečiastkové priznanie a oznamovacia povinnosť mávke na pozemných komunikáciách v znení neo zániku daňovej povinnosti sa nahrádza povin- skorších predpisov. nosťou podať čiastkové priznanie. Uvedený právny predpis bol s účinnosťou od 1. 2. 2009 zrušený a nahradený zákonom K § 58 – Správa dane č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doNa posúdenie miestnej príslušnosti je rozhodujúce plnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o cestúzemie obce, na ktorom sa nevýherné hracie prí- nej premávke“), ktorý motorové vozidlo vymedzuje v § 2 ods. 2 písm. l). stroje prevádzkujú. Podľa uvedeného ustanovenia sa motorovým vozidlom rozumie nekoľajové vozidlo poháňané K § 59 – Splnomocňovacie ustanovenie Zmenou splnomocňovacieho ustanovenia sa jed- vlastným motorom s výnimkou prípadu podľa písnoznačne upravujú kompetencie obce, aby pri ap- mena f) a trolejbus. likácii tohto ustanovenia nedochádzalo k rozdiel- Keďže historickú časť mesta nedefinuje žiadna nym výkladom v tom, čo môže obec vo všeobecne právna úprava, je výlučne v kompetencii mesta vyzáväznom nariadení upraviť, ak daň za nevýherné medziť konkrétnu historickú časť mesta (historické jadro) účinným všeobecne záväzným nariadením, hracie prístroje zavedie. Zákon o miestnych daniach pri dani za nevýherné a to obdobným spôsobom, ako je tomu pri dani za hracie prístroje splnomocňuje správcu dane určiť užívanie verejného priestranstva. všeobecne záväzným nariadením sadzbu dane, Vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej prípadne rôzne sadzby dane. Ďalej je obec opráv- časti mesta, ktoré sú spojené s činnosťami v súvisnená určiť spôsob a rozsah vedenia preukázateľ- losti s ochranou zdravia (vozidlá lekárskej pohotonej evidencie nevýherných hracích prístrojov pre vostnej služby, rýchlej zdravotnej pomoci), majetúčely tejto dane, spôsob identifikácie nevýherných ku (vozidlá hasičského zboru, vodární a kanalizáhracích prístrojov, prípadne oslobodenia od dane cií) a verejného poriadku (vozidlá policajného zboru a pod.), nie sú predmetom dane. a zníženia dane.

113

K § 61 – Daňovník Daňovníka vymedzuje zákon ako fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorá je držiteľom motorového vozidla. V nadväznosti na držiteľa vozidla je zavedený odkaz k poznámke pod čiarou na § 2 písm. f) zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov. Tento zákon bol s účinnosťou od 1. 2. 2009 zrušený a nahradený zákonom o cestnej premávke, ktorý držiteľa vozidla vymedzuje v § 2 ods. 2 písm. c). Podľa uvedeného ustanovenia držiteľom vozidla je osoba zapísaná v osvedčení o evidencii v časti I a v časti II ako držiteľ osvedčenia. K § 62 – Základ dane Zákon vymedzuje základ dane v nadväznosti na vjazd a súčasné zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta. Ak vodič vojde s motorovým vozidlom do historickej časti mesta a zotrvá v nej motorovým vozidlom, pre určenie základu dane je rozhodujúci počet dní zotrvania motorového vozidla v historickej časti mesta.

povinný oznámiť svoj zámer správcovi dane najneskôr v deň vzniku daňovej povinnosti. Dňom vzniku daňovej povinnosti je deň vjazdu a zotrvania motorového vozidla v historickej časti mesta. Doterajšia právna úprava umožňovala vyrubiť daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta skôr, ako daňovníkovi vznikla samotná daňová povinnosť. Ak daňovník oznámil vznik daňovej povinnosti, správca dane vyrubil daňovníkovi daň rozhodnutím ešte pred vznikom daňovej povinnosti. Ak daňovníkvyrubenú daň zaplatil a následne z dôvodov na strane daňovníka k vzniku daňovej povinnosti nedošlo, pre správcu dane bolo obťažné vrátiť zaplatenú daň. Aby sa v praxi zamedzilo vzniku takýchto prípadov, novela zákona viaže vyrubenie dane najskôr na deň vzniku daňovej povinnosti. Zároveň sa ustanovuje splatnosť vyrubenej dane do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, pričom lehotu splatnosti dane správca dane neurčuje ako doposiaľ vo všeobecne záväznom nariadení, ale iba v rozhodnutí, ktorým vyrubuje daň. Ďalej novela zákona ustanovuje možnosť pre obec určiť platenie dane v splátkach, pričom splátky aj lehoty splatnosti splátok dane určí priamo v rozhodnutí.

K § 63 – Sadzba dane V účinnom všeobecne záväznom nariadení obec určí sadzbu dane konkrétnou sumou v eurách za každý aj začatý deň, prípadne paušálnou sumou, Príklad: a to bez ohľadu na počet dní, počas ktorých moto- Daňovník oznámi správcovi dane svoj zámer vojsť a zotrvať motorovým vozidlom v historickej časti rové vozidlo zotrvá v historickej časti mesta. mesta od 5. 4. 2013 do 28. 12. 2013. Správca dane vyrubí daňovníkovi daň rozhodnutím na obdobie K § 64 – Vznik a zánik daňovej povinnosti Vznik daňovej povinnosti viaže zákon o miestnych uvedené v oznámení dňa 10. 4. 2013. V rozhodnudaniach na súčasné splnenie dvoch podmienok, tí zároveň určí možnosť zaplatiť vyrubenú daň a to na vjazd motorového vozidla do historickej časti vo dvoch splátkach, prvú v lehote splatnosti do mesta a zároveň na jeho zotrvanie v tejto časti mes- 15. 5. 2013 a druhú splátku v lehote do 15. 10. ta. K zániku daňovej povinnosti dochádza dňom vý- 2013. jazdu motorového vozidla z historickej časti mesta. K § 64a – Oznamovacia povinnosť, vyrubenie dane a platenie dane Ustanovenie upravuje oznamovaciu povinnosť, vyrubenie dane, splatnosť dane, nárok na vrátenie pomernej časti dane a zánik nároku na vrátenie pomernej časti dane. Daňovník, ktorý sa rozhodne vojsť motorovým vozidlom do historickej časti mesta a zotrvať v nej, je

114

Zákon ďalej upravuje nárok a zánik nároku na vrátenie pomernej časti dane pri zániku daňovej povinnosti. Daňovník, ktorý zaplatil daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta za viac dní, ako skutočne v historickej časti mesta zotrval motorovým vozidlom, má nárok na vrátenie pomernej časti zaplatenej dane za zostávajúce dni, za ktoré bola daň zaplatená, avšak za podmienky, že do 30 dní odo dňa zániku daňovej

Komentár k úplnému zneniu zákona o miestnych daniach povinnosti túto skutočnosť oznámi správcovi dane. V prípade, že daňovník túto skutočnosť v zákonom stanovenej lehote správcovi dane neoznámi, zaniká mu nárok na vrátenie pomernej časti dane podľa zákona o miestnych daniach. K § 65 – Správa dane Ak mesto na svojom území zavedie daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta a vymedzí historickú časť mesta všeobecne záväzným nariadením, potom je aj miestne príslušnou obcou pre vyberanie tejto dane. K § 66 – Splnomocňovacie ustanovenie Aj pri dani za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta zákon upravuje iba všeobecné podmienky vyberania tejto dane. Novelou zákona sa spresňuje splnomocňovacie ustanovenie, na základe ktorého ak obec zavedie túto daň, je povinná ustanoviť vymedzenie historickej časti mesta, sadzbu dane alebo rôzne sadzby dane podľa kritérií určených správcom dane, prípadne paušálnu sumu sadzby dane a podmienky vyberania tejto dane paušálnou sumou, náležitosti oznamovacej povinnosti o vzniku a zániku daňovej povinnosti, ako aj oslobodenia od dane, prípadne zníženia dane.

v ktorom k štiepnej reakcii a výrobe elektrickej energie dochádza aj počas kratšej doby, ako je kalendárny rok. V nadväznosti na jadrové zariadenie je zavedený odkaz 25a), ktorý odkazuje v poznámke pod čiarou na § 2 písm. f) prvého bodu zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa uvedeného ustanovenia sa na účely atómového zákona rozumie jadrovým zariadením súbor civilných stavebných objektov a nevyhnutných technologických zariadení v projektom určenej konfigurácii, určených na výrobu elektrickej energie alebo na výskum v oblasti jadrovej energie, ktorých súčasťou je jadrový reaktor alebo jadrové reaktory, ktoré budú využívať, využívajú alebo využívali riadenú štiepnu reťazovú reakciu. K § 68 – Daňovník Daňovníkom dane za jadrové zariadenie je držiteľ povolenia na uvádzanie jadrového zariadenia do prevádzky a povolenia na prevádzku jadrového zariadenia na výrobu elektrickej energie (ďalej len „držiteľ povolenia“). V nadväznosti na držiteľa povolenia je zavedený odkaz 25b), ktorý v poznámke pod čiarou odkazuje na § 5 ods. 3 písm. b) a c) a § 19 ods. 1 atómového zákona. Podľa uvedených ustanovení povolenie sa vyžaduje na uvádzanie jadrového zariadenia do prevádzky a na prevádzku jadrového zariadenia, pričom uvádzať jadrové zariadenie do prevádzky a prevádzkovať jadrové zariadenie môže len držiteľ povolenia, ktoré vydáva Úrad jadrového dozoru SR.

Príklad: Obec môže historickú časť mesta a sadzbu dane ustanoviť všeobecne záväzným nariadením nasledovne: „Historickú časť mesta pre účely dane za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta tvoria ulice Palárikova, Rázusova, Kalinčiakova a Benkova. Sadzbu dane mesto určuje K § 69 – Základ dane vo výške 0,95 € za každý aj začatý deň vjazdu Základom dane je výmera katastrálneho územia a zotrvania v historickej časti mesta.“ obce, ktorá je viazaná na oblasť ohrozenia schválenú Úradom jadrového dozoru SR. V nadväznosti DEVIATA ČASŤ na Úrad jadrového dozoru SR je zavedený odkaz DAŇ ZA JADROVÉ ZARIADENIE 25c) k poznámke pod čiarou: ã na § 4 ods. 1 písm. e) atómového zákona, K § 67 – Predmet dane podľa ktorého Úrad jadrového dozoru SR Predmetom dane za jadrové zariadenie je jadrové schvaľuje na účely havarijného plánovania veľzariadenie, v ktorom prebieha štiepna reakcia kosť oblasti ohrozenia alebo veľkosť spoločnej v jadrovom reaktore a zároveň sa vyrába elektrická oblasti ohrozenia jadrovým zariadením, a energia. Predmetom dane je aj jadrové zariadenie,

115

ã na § 28 ods. 5 atómového zákona (ktorý bol novelou atómového zákona prečíslovaný na odsek 6). Podľa tohto ustanovenia schvaľuje Úrad jadrového dozoru SR veľkosť oblasti ohrozenia jadrovým zariadenímpre každé jadrové zariadenie na základe žiadosti o udelenie povolenia. Na základe schválenej veľkosti oblasti ohrozenia jadrovým zariadením obvodné úrady v sídlach krajov dotknuté havarijným plánovaním rozhodnutím zaradia obce do oblasti ohrozenia. Ak je jedna osoba žiadateľom o príslušné povolenie vo vzťahu k viacerým jadrovým zariadeniam nachádzajúcim sa na území, pre ktoré bol vypracovaný aj spoločný vnútorný havarijný plán, považujú sa tieto jadrové zariadenia za jedno jadrové zariadenie a oblasť ohrozenia je v takomto prípade iba jedna spoločná. Oblasť ohrozenia vymedzuje § 2 ods. 2 písm. c) vyhlášky č. 533/2006 Z. z. o podrobnostiach o ochrane obyvateľstva pred účinkami nebezpečných látok v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa na účely vyhlášky oblasťou ohrozenia rozumie ohrozené územie, v ktorom pri mimoriadnej udalosti spojenej s únikom nebezpečnej látky môže byť ohrozený život, zdravie alebo majetok. Ďalej zákon o miestnych daniach ustanovuje, že na zmenu veľkosti oblasti ohrozenia, ktorá nastane v priebehu kalendárneho roka, sa nebude prihliadať. Zmena veľkosti oblasti ohrozenia sa zohľadní až v nasledujúcom zdaňovacom období.

jadrovým zariadením, odsek 2 ustanovil použitie vyššej sadzby dane v tom prípade, ak obcou prechádza hranica dvoch susediacich pásiem nachádzajúcich sa v jednej oblasti ohrozenia jadrovým zariadením. K § 71 – Vznik a zánik daňovej povinnosti K vzniku daňovej povinnosti dochádza dňom začatia skúšobnej prevádzky jadrového zariadenia. Podľa atómového zákona sa prevádzkou jadrového zariadenia rozumejú činnosti vykonávané v jadrovom zariadení na dosiahnutie určeného účelu, na ktorý bolo jadrové zariadenie vybudované. Prevádzka jadrového zariadenia sa člení na skúšobnú prevádzku a prevádzku. Súhlas na skúšobnú prevádzku vydáva Úrad jadrového dozoru SR po predložení písomnej žiadosti doloženej správou o vyhodnotení uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky. Tento súhlas je súčasťou súhlasu na dočasné užívanie stavby na skúšobnú prevádzku podľa osobitného zákona, ktorým je stavebný zákon. K zániku daňovej povinnosti dochádza dňom trvalého ukončenia výroby elektrickej energie v jadrovom zariadení.

K § 72 – Oznamovacia povinnosť Daňovník (prevádzkovateľ jadrového zariadenia) je povinný začatie skúšobnej prevádzky jadrového zariadenia alebo ukončenie výroby elektrickej energie v jadrovom zariadení oznámiť správcovi dane najneskôr v lehote 30 dní odo dňa tejto skuK § 70 – Sadzba dane točnosti. Podrobnosti a náležitosti oznámenia Odsek 1 upravil sadzbu dane podľa pásiem. Veľ- o vzniku alebo zániku daňovej povinnosti určí obec kosť pásma závisí od veľkosti oblasti ohrozenia ur- vo všeobecne záväznom nariadení. čenej v rozhodnutí Úradu jadrového dozoru SR. Začlenenie územia konkrétnej obce v rámci oblasti K § 73 – Vyrubenie dane a platenie dane ohrozenia jadrovým zariadením určujú rozhodnu- Ustanovenie upravuje vyrubenie dane, výpočet tím obvodné úrady v sídlach krajov dotknuté hava- dane a splatnosť dane. rijným plánovaním pre potreby ochrany obyvateľ- Daň za jadrové zariadenie sa od účinnosti novely stva. V nadväznosti na vymedzenie oblasti ohroze- zákona vyrubí rozhodnutím. Zmena formy vyrubenia jadrovým zariadením bol zavedený odkaz 25c), nia dane vyplýva zo zmeny procesného zákona. ktorý sme bližšie rozobrali v časti upravujúcej zá- S účinnosťou od 1. 1. 2012 sa zákon o správe daní klad dane. a poplatkov nahradil novým procesným zákonom, Keďže zastavané územia niektorých obcí sa môžu ktorým je zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (danachádzať vo viacerých pásmach oblasti ohrozenia ňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých

116

Komentár k úplnému zneniu zákona o miestnych daniach zákonov. Podľa § 63 ods. 1 daňového poriadku ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, ktorým je aj zákon o miestnych daniach, možno len rozhodnutím. Z uvedeného dôvodu novela zákona o miestnych daniach reaguje na zavedenú zmenu a platobný výmer nahrádza rozhodnutím. Daň za jadrové zariadenie vyrubuje správca dane v lehote do 31. januára zdaňovacieho obdobia za predchádzajúci kalendárny rok, pričom daň sa vypočítavynásobenímzákladu dane a sadzby dane. Odseky 3 a 4 upravujú spôsob výpočtu dane pre daňovníkov, ak sa zastavané územie obce nachádza v tom istom pásme, ale v rôznej oblasti ohrozenia alebo v rôznych pásmach a zároveň v rôznych oblastiach ohrozenia. V oboch prípadoch správca dane vyrubí každému daňovníkovi iba pomernú časť dane. V odseku 5 je upravený spôsob výpočtu dane pre daňovníkov, ktorí sa nachádzajú v tej istej lokalite jadrových zariadení, ale Úradom jadrového dozoru boli pre jednotlivých daňovníkov schválené rôzne oblasti ohrozenia. Aj v tomto prípade správca dane vyrubí daňovníkompomernú časť dane. Zároveň je zavedený odkaz 25d) k poznámke pod čiarou na zákon č. 238/2006 Z. z. o Národnom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (zákon o jadrovom fonde) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V odseku 6 zákon o miestnych daniach rovnako ako pri ostatných miestnych daniach upravuje splatnosť dane za jadrové zariadenie do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. K § 73a – Vyrubenie dane podľa pomôcok Článkom III zákona č. 286/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa s účinnosťou od 1. 12. 2012 mení a dopĺňa aj zákon o miestnych daniach. Touto novelou zákona sa doplnilo nové ustanovenie, ktoré upravuje vyrubenie dane za jadrové zariadenie podľa pomôcok. Podľa uvedeného ustanovenia postupuje správca dane, ak

daňovníkovivznikne daňová povinnosť k tejto dani, ale vznik daňovej povinnosti správcovi dane neoznámi. V takomto prípade správca dane písomne vyzve daňovníka na splnenie oznamovacej povinnosti. Náhradná lehota na splnenie oznamovacej povinnosti, ktorú určí správca dane v oznámení, nesmie byť kratšia ako osem dní. Ak daňovník nesplní oznamovaciu povinnosť ani na základe výzvy správcu dane, obec je oprávnená zistiť základ dane a určiť daň za jadrové zariadenie podľa pomôcok. Aby mohla obec začať proces určenia dane podľa pomôcok, je najprv povinná zaslať daňovníkovi oznámenie o určení dane podľa pomôcok, v ktorom zároveň uvedie deň, ktorý je dňom začatia určenia dane podľa pomôcok. Na ďalší postup správcu dane v procese určenia dane podľa pomôcok sa vzťahuje osobitný predpis, ktorým je zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok). K § 74 Ustanovenie je zrušené zákonom č. 467/2009 Z. z. s účinnosťou od 1. 12. 2009. K § 75 – Správa dane Obec, ktorej zastavané územie alebo jeho časť sa nachádza v oblasti ohrozenia jadrovým zariadením, je miestne príslušnouobcou pre správu dane. V nadväznosti na oblasť ohrozenia je zavedený odkaz 25c), ktorý smebližšie rozobrali v časti upravujúcej základ dane. K § 76 – Splnomocňovacie ustanovenie Vzhľadom na to, že zákon o miestnych daniach určuje v jednotlivých ustanoveniach iba základné zásady vyberania dane za jadrové zariadenie, splnomocňujúce ustanovenie oprávňuje obec určiť vo všeobecne záväznom nariadení konkrétnu sadzbu 2 dane v eurách za m katastrálneho územia obce, začlenenie obce do pásma rozhodujúceho pre určenie sadzby dane, náležitosti oznamovacej povinnosti o vzniku a zániku daňovej povinnosti (identifikačné údaje daňovníka, dátum začatia skúšobnej prevádzky a pod.), ako aj prípadné oslobodenia od dane.

117

DESIATA ČASŤ POPLATOK Z dôvodu zavedenia legislatívnej skratky v § 2 ods. 2 bol zmenený názov desiatej časti na Poplatok. K § 77 Desiata časť zákona upravuje poplatok, ktorý sa platí za komunálne odpady okrem elektroodpadov a od 1. 1. 2013 aj okrem biologicky rozložiteľného kuchynského a reštauračného odpadu a drobné stavebné odpady, ktoré vznikajú na území obce. Poplatníkom miestneho poplatku je: a) fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý alebo prechodný pobyt. Ak fyzická osoba nemá v obci trvalý alebo prechodný pobyt, poplatníkom poplatku je aj osoba, ktorá je oprávnená užívať alebo užíva byt, nebytový priestor alebo jeho časť, objekt, pozemnú stavbu na iný účel ako na podnikanie; b) právnická osoba, ktorá je v obci oprávnená užívať alebo užíva nehnuteľnosť na území obce na iný účel ako na podnikanie. Medzi organizácie, ktoré nie sú založené za účelom podnikania, patria napr. príspevkové organizácie, nadácie, fondy, rozpočtové organizácie a pod.; c) podnikateľ, ktorý je oprávnený užívať alebo užíva nehnuteľnosť nachádzajúcu sa na území obce za účelom podnikania. Podnikateľom podľa Obchodného zákonníka je osoba, ktorá je zapísaná v obchodnom registri, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, na základe iného než živnostenského oprávnenia vydaného podľa osobitných predpisov, a fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu. Zámerom zákona v prípade fyzickej osoby, ktorá má v obci trvalý pobyt a súčasne prechodný pobyt alebo trvalý, alebo prechodný pobyt a súčasne je oprávnená užívať alebo užíva nehnuteľnosť na iný účel ako na podnikanie, je platiť miestny poplatok iba raz. Z uvedeného dôvodu zákon vymedzil, že takýto poplatník platí poplatok iba z dôvodu trvalého alebo prechodného pobytu. Novela zákona z dôvodu zamedzenia platenia poplatku dvakrát v prípade poplatníka – fyzickej osoby, ktorý má v mieste trvalého pobytu alebo

118

prechodného pobytu zriadené aj miesto podnikania, upravila, že ak má fyzická osoba v obci trvalý pobyt alebo prechodný pobyt a súčasne je podnikateľom – fyzickou osobou oprávnenou na podnikanie – a miestom podnikania je miesto jej trvalého pobytu alebo prechodného pobytu a v tomto mieste nemá zriadenú prevádzkareň, poplatok platí iba z dôvodu trvalého pobytu alebo prechodného pobytu. Táto zásada neplatí v prípade, ak sa na poplatníka vzťahuje množstvový zber. Množstvový zber upravuje zákon o odpadoch ako zber komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov, pri ktorom ich pôvodca platí poplatok ustanovený podľa osobitného zákona vo výške, ktorá je priamo úmerná množstvu týchto odpadov vyprodukovaných pôvodcom za daný čas. Osobitným predpisom, na ktorý zákon o odpadoch odkazuje, je zákon o miestnych daniach. Poplatníkom poplatku nie je Z okruhu poplatníkov zákon vylúčil tých poplatníkov, ktorých oprávnenie užívať nehnuteľnosť vyplýva z povahy právneho vzťahu, ak na jeho základe: a) užívajú priestory nehnuteľnosti vyhradené na prechodné ubytovanie v zariadení na to určenom (napr. hostia v hoteloch, študenti v internátoch, zamestnanec v ubytovni alebo v hoteli), b) sú hospitalizovaní v zariadení poskytujúcom služby zdravotnej starostlivosti (napr. pacient v nemocnici), c) užívajú z dôvodu plnenia povinností vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu alebo iného obdobného vzťahu s poplatníkom nehnuteľnosť, ktorú má právo užívať alebo ju užíva aj poplatník (zamestnanec, štátny zamestnanec v pracovnoprávnom vzťahu alebo štátnozamestnaneckom pomere a pod.), d) vykonávajú pre poplatníka práce alebo mu poskytujú služby v rámci výkonu svojej činnosti a pri tejto činnosti v nehnuteľnosti, ktorú má poplatník právo užívať alebo užíva, produkujú len komunálne odpady a drobné stavebné odpady (napr. pri drobných stavebných úpravách v byte vlastníka bytu), e) do okruhu poplatníkov, ktorí nie sú povinní platiť poplatok podľa novely zákona, patria aj tí

Komentár k úplnému zneniu zákona o miestnych daniach poplatníci, ktorým sa poskytuje sociálna služ- Určenie sadzby poplatku ba v zariadení sociálnych služieb pobytovou Ak je v obci zavedený množstvový zber, sadzba formou. poplatku sa určí od 0,0033 € do 0,0531 € za 1 liter 3 alebo 1 dm odpadov. Ak sa množstvo odpadov Plnenie povinností poplatníka meria v kilogramoch, sadzba poplatku sa určí od Zákon osobitne upravuje plnenie povinností po- 0,0066 € do 0,1659 € za 1 kg týchto odpadov. Ak platníka za ostatných členov domácnosti. Ak nie- v obci nie je zavedený množstvový zber, sadzba koľko poplatníkov žije v spoločnej domácnosti, pl- poplatku sa určí od 0,0066 € do 0,1095 € za osobu nenie povinnosti platiť poplatok môže prevziať je- a kalendárny deň. V oboch prípadoch konkrétnu den z nich. Ak ide o poplatníka, ktorý nie je spôso- výšku sadzby poplatku obec určí vo všeobecne zábilý na právne úkony (napr. neplnoleté dieťa, väznom nariadení obce jednotnú pre všetkých poosoba nespôsobilá na právne úkony), plní povin- platníkov (t. j. pre fyzické osoby, právnické osoby nosti zákonný zástupca alebo opatrovník určený a podnikateľov). súdom. V prípade, že poplatník sa dlhodobo zdr- Sadzba poplatku nesmie byť vyššia ako súčet nážiava v zahraničí (z dôvodu študijného pobytu) ale- kladov na jednotlivé činnosti súvisiace s nakladabo ak ide o osobu, ktorá je nezvestná, takáto oso- ním s odpadmi a nákladov na zabezpečenie zberba nemôže na seba prevziať povinnosti poplatníka. ných nádob. Poplatková povinnosť vzniká dňom, ktorým nastane skutočnosť uvedená v ods. 2 citovaného usta- Náklady na činnosti súvisiace s nakladaním novenia. Pretože predmetné ustanovenie upravuje s odpadmi iba vznik poplatkovej povinnosti, bolo potrebné do- Nákladmi na činnosti súvisiace s nakladaním s odplniť novelou zákona aj zánik poplatkovej povin- padmi sú: nosti. Podľa predmetného ustanovenia poplatko- ã náklady na zber odpadov; Zber odpadov je zhromažďovanie, triedenie alevá povinnosť zaniká dňom skutočnosti uvedenej bo zmiešavanie odpadov na účel ich prepravy. v ods. 2, napr. z dôvodu prihlásenia sa k trvalému pobytu v inej obci, zániku oprávnenia užívať ne- ã náklady na prepravu odpadov; ã náklady na zhodnocovanie odpadov; hnuteľnosť a pod. Zhodnocovanie odpadov sú činnosti vedúce k využitiu fyzikálnych, chemických alebo bioloK § 78 – Sadzba poplatku gických vlastností odpadov (napr. recyklácia, Sadzba poplatku sa určuje v závislosti od toho, či spätné získavanie komponentov, využitie, v obci je alebo nie je zavedený množstvový zber. úprava a výmena odpadov). Ak obec zabezAk obec na svojom území alebo jeho časti zavedie pečuje zhodnocovanie odpadov, náklady na množstvový zber, je povinná v zmysle § 39 zákona odpady je obec povinná znížiť o výnosy obce č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení zo zhodnotenia odpadov. niektorých zákonov v znení neskorších predpisov umožniť pôvodcom komunálnych odpadov indivi- ã náklady na zneškodňovanie odpadov vrátane starostlivosti o miesto zneškodňovania odpaduálne určenie intervalu odvozu komunálnych oddov. Zneškodňovanie odpadov je také naklapadov a výber veľkosti zbernej nádoby aspoň danie s nimi, ktoré nespôsobuje poškodzovaz troch možností. Ak na území obce nie je zavedenie životného prostredia alebo ohrozovanie ný množstvový zber, obec je povinná zaviesť zdravia ľudí (napr. uloženie do zeme alebo na množstvový zber na základe žiadosti u takej právpovrchu, úprava pôdnymi procesmi a pod.). nickej osoby alebo podnikateľa, ktorý preukáže, že ním vyprodukované množstvo komunálnych odpadov je merateľné a odpady sú až do ich odvozu Náklady na zabezpečenie zberných nádob vhodne zabezpečené pred stratou, odcudzením Ak je v obci zavedený množstvový zber, nákladmi na zabezpečenie zberných nádob sú náklady, alebo iným nežiaducim únikom.

119

ktoré pripadajú na 1 liter, 1 dm alebo 1 kg týchto odpadov. Ak v obci nie je zavedený množstvový zber, náklady na zabezpečenie zberných nádob sú náklady, ktoré pripadajú na priemerné množstvo odpadov vytvorených v obci jedným poplatníkom za jeden kalendárny deň. Keďže náklady na zabezpečenie zberných nádob sa započítavajú do celkových nákladov, z ktorých sa vypočíta sadzba poplatku, z uvedeného dôvodu správca poplatku nemôže žiadať od poplatníka úhradu nákladov za pridelenie zbernej nádoby. Výpočet sadzby poplatku je obec povinná sprístupniť verejnosti v súlade so zákonom č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov. K § 79 – Určenie poplatku Určenie poplatku, ak je v obci zavedený množstvový zber Ak je v obci zavedený množstvový zber, poplatok za odpady sa pre všetkých poplatníkovurčí ako súčin frekvencie odvozov, sadzby poplatku a objemu zbernej nádoby, ktorú poplatník užíva. I.

v zdaňovacom období a ukazovateľa dennej produkcie komunálnych odpadov. Sadzbu poplatku (v eurách na osobu a kalendárny deň) určí správca poplatku vo všeobecne záväznom nariadení. Dĺžku zdaňovacieho obdobia určil zákon v § 3. Ukazovateľ produkcie komunálnych odpadov v zdaňovacom období (ďalej „ukazovateľ produkcie“) určí správca poplatku z údajov rozhodujúcich na určenie poplatku, ktoré je poplatník povinný ohlásiť obci najneskôr v lehote jedného mesiaca od vzniku poplatkovej povinnosti alebo do jedného mesiaca od skončenia zdaňovacieho obdobia. Údajmi rozhodujúcimi na určenie poplatku sú: a) priemerný počet zamestnancov znížený o počet zamestnancov s trvalým alebo prechodným pobytom alebo priemerný počet zamestnancov neznížený o počet tých zamestnancov, ktorí majú v obci trvalý alebo prechodný pobyt, b) priemerný počet hospitalizovaných alebo ubytovaných osôb, ak poplatník poskytuje ubytovacie alebo zdravotnícke služby, c) priemerný počet miest na poskytovanie reštauračných, kaviarenských alebo iných pohostinských služieb, ak poplatník takéto služby poskytuje. Spôsoby určenia ukazovateľa produkcie vymedzuje § 79 ods. 3 a 4 zákona o miestnych daniach.

II. Určenie poplatku, ak v obci nie je zavedený množstvový zber Ak v obci nie je zavedený množstvový zber, poplatok za odpady sa určí na zdaňovacie obdobie rozdielne pre poplatníka – fyzickú osobu, a rozdielne pre poplatníka – právnickú osobu a podnikateľa. Spôsoby určenia ukazovateľa produkcie a) pre fyzickú osobu Pre fyzickú osobu, ktorá je ako poplatník vy- 1. Ukazovateľ produkcie určený ako súčet priemerného počtu zamestnancov [ods. 3 medzená v § 77 ods. 2 písm. a) zákona písm. a)] a priemerného počtu hospitalizoo miestnych daniach, sa poplatok za odpady vaných alebo ubytovaných osôb [ods. 3 na zdaňovacie obdobie určí ako súčin sadzby písm. b) bod 1] poplatku za odpady a počtu kalendárnych dní, Ak poplatník poskytuje v obci zdravotnícke počas ktorých má alebo bude mať poplatník tralebo ubytovacie služby, ukazovateľ produkvalý alebo prechodný pobyt alebo počas ktocie na zdaňovacie obdobie sa určí ako súčet rých nehnuteľnosť užíva, alebo je oprávnený priemerného počtu zamestnancov v rozhodunehnuteľnosť užívať. júcom období a priemerného počtu hospitalib) pre právnickú osobu a podnikateľa zovaných alebo ubytovaných osôb v rozhoduPre právnickú osobu a podnikateľa, ktorí sú júcom období. ako poplatníci vymedzení v § 77 ods. 2 Tento spôsob určenia ukazovateľa produkcie písm. b) a c) zákona o miestnych daniach, sa sa použije napr. pri nemocniciach s lôžkovou poplatok na zdaňovacie obdobie určí ako súčasťou, ubytovniach a pod. čin sadzby poplatku, počtu kalendárnych dní

120

Komentár k úplnému zneniu zákona o miestnych daniach Do priemerného počtu zamestnancov pripapre určenie ukazovateľa priemerný počet hosdajúcich na zdaňovacie obdobie (ďalej len pitalizovaných alebo ubytovaných osôb. „priemerný počet zamestnancov“) sa započíDo priemerného počtu zamestnancov v rozhotavajú osoby, ktoré sú v rozhodujúcom období dujúcom období sa započítavajú osoby tak, ako s poplatníkom v pracovnoprávnom vzťahu je to uvedené v komentári pod nadpisom Spô(napr. zamestnanec podľa Zákonníka práce), soby určenia ukazovateľa produkcie, bod 1. inom obdobnom vzťahu, v štátnozamestnaDo priemerného počtu miest na poskytovanie neckom pomere (napr. podľa zákona reštauračných, kaviarenských alebo iných poč. 400/2009 Z. z. o štátnej službe) alebo tvoria hostinských služieb v rozhodujúcom období jeho štatutárny orgán (osoby oprávnené konať sa započítavajú všetky miesta na sedenie urv mene spoločnosti). Do priemerného počtu čené pre návštevníkov reštaurácií, kaviarní osôb sa započítava aj poplatník, ktorým je fya iných pohostinských zariadení. zická osoba – podnikateľ. Uvedené osoby sa 3. Ukazovateľ produkcie určený ako súčet do priemerného počtu zamestnancov započípriemerného počtu zamestnancov, neznížetavajú iba v prípade, ak vykonávajú svoju činný o osoby s trvalým alebo prechodným ponosť v nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na úzebytom, vynásobený koeficientom [ods. 4 mí obce, ktorú užíva alebo je oprávnený užívať písm. a)] a priemerného počtu osôb alebo poplatník. Osoby, ktoré majú v tejto obci trvalý miest [ods. 3 písm. b) bod 1 alebo bod 2] alebo prechodný pobyt, sa do priemerného Ak ide o poplatníka, u ktorého sa pri určení počtu zamestnancov nezapočítavajú. ukazovateľa produkcie v zdaňovacom období Do priemerného počtu hospitalizovaných alenepoužije priemerný počet podľa § 79 ods. 3 bo ubytovaných osôb sa započítavajú osoby zákona o miestnych daniach, určí sa ukazovahospitalizované v nehnuteľnosti poskytujúcej teľ produkcie ako súčet priemerného počtu zazdravotnú starostlivosť alebo osoby ubytovamestnancov neznížený o počet osôb s trvalým né v nehnuteľnosti poskytujúcej ubytovacie alebo prechodným pobytom vynásobený koslužby, ak tieto služby poskytuje poplatník eficientom a priemerného počtu osôb alebo v užívanej nehnuteľnosti. Ubytované alebo miest. Tento spôsob určenia ukazovateľa prohospitalizované osoby, ktoré majú v obci trvalý dukcie je možné použiť ako alternatívny spôalebo prechodný pobyt, sa do priemerného sob určenia ukazovateľa produkcie za podpočtu ubytovaných alebo hospitalizovaných mienky, že pre určenie ukazovateľa sa nepoosôb nezapočítavajú. užil prvý alebo druhý spôsob. 2. Ukazovateľ produkcie určený ako súčet Ďalej je možné tento spôsob určenia ukazovapriemerného počtu zamestnancov [ods. 3 teľa produkcie použiť pre poplatníkov,ktorí užípísm. a)] a priemerného počtu miest na povajú alebo sú oprávnení užívať nehnuteľnosť skytovanie reštauračných, kaviarenských na iný účel ako na podnikanie (napr. súdy, proalebo iných pohostinských služieb [ods. 3 kuratúry, školy, rôzne úrady a pod.), a pre popísm. b) bod 2] platníkov, ktorí užívajú alebo sú oprávnení užíAk poplatník poskytuje v obci reštauračné, kavať nehnuteľnosti na podnikanie (výrobné previarenské alebo iné pohostinské služby, ukazovádzky, obchody a pod.). V uvedených prípavateľ produkcie komunálnych odpadov v zdadoch sa pri určení ukazovateľa pripočíta za ňovacom období sa určí ako súčet priemerného priemerný počet ubytovaných osôb alebo počtu zamestnancov v rozhodujúcom období miest na poskytovanie služby číslo nula. a priemerného počtu miest v rozhodujúcom obDo priemerného počtu zamestnancov sa zapodobí určených na poskytovanie uvedených slučítavajú všetci zamestnanci, pričom priemerný žieb. Takýmto spôsobom je možné určiť ukazopočet zamestnancov sa neznižuje o počet tých vateľ produkcie iba v prípade, ak sa nepoužije zamestnancov, ktorí majú v obci trvalý alebo

121

prechodný pobyt. Koeficient, ktorým sa vynásobí priemerný počet zamestnancov, ustanoví obec vo všeobecne záväznom nariadení. Hodnota koeficientu nesmie byť vyššia ako 1. Do priemerného počtu hospitalizovaných alebo ubytovaných osôb a do priemerného počtu miest na poskytovanie reštauračných, kaviarenských a iných pohostinských služieb sa započítavajúosoby a miesta tak, ako je to uvedené v komentári pod nadpisom Spôsoby určenia ukazovateľa produkcie, bod 1 a 2.

Rozhodujúce obdobie a spôsoby jeho určenia Podstatnou skutočnosťou pre určenie ukazovateľa produkcie komunálnych odpadov v zdaňovacom období je stanovenie rozhodujúceho obdobia. Zákonom o miestnych daniach boli zavedené tri spôsoby stanovenia rozhodujúceho obdobia. 1. spôsob Prvý spôsob určuje za rozhodujúce obdobie predchádzajúci kalendárny rok. Predchádzajúci kalendárny rok sa použije u poplatníka – právnickej osoby alebo podnikateľa, ktorý počas predchádzajúceho kalendárneho roku bol oprávnený vykonávať svoju činnosť v nehnuteľnosti, ktorú užívaalebo je oprávnený užívať. 2. spôsob Ak poplatníkovi v priebehu zdaňovacieho obdobia vznikla aj zanikla poplatková povinnosť, použije sa druhý spôsob určenia rozhodujúceho obdobia. Za rozhodujúce obdobie sa považuje počet kalendárnych dní, ktoré sa počítajú odo dňa vzniku povinnosti platiť poplatok až do konca týždňa, ktorý predchádza týždňu, v ktorom poplatník ohlásil zánik poplatkovej povinnosti. 3. spôsob Pri poplatníkovi, ktorému v priebehu zdaňovacieho obdobia vznikla poplatková povinnosť a trvá aj v nasledujúcom zdaňovacom období, použije sa tretí spôsob určenia rozhodujúceho obdobia. Za rozhodujúce obdobie sa považuje počet kalendárnych dní odo dňa vzniku poplatkovej povinnosti do konca zdaňovacieho obdobia.

122

K § 80 – Oznamovacia povinnosť Pôvodné znenie ustanovenia, ktoré upravovalo ohlasovaciu povinnosť, bolo novelou zákona nahradené novým ustanovením, ktoré upravuje oznamovaciu povinnosť. Podľa predmetného ustanovenia poplatník je povinný splniť oznamovaciu povinnosť pri vzniku poplatkovej povinnosti, pri zmene skutočností rozhodujúcich pre vyrubenie poplatku a pri zániku poplatkovej povinnosti. Ak poplatníkovi vznikne poplatková povinnosť, je povinný do 30 dní odo dňa jej vzniku uviesť meno, priezvisko, titul, rodné číslo, adresu trvalého pobytu, adresu prechodného pobytu. V prípade, že ide o poplatníka – právnickú osobu, alebo poplatníka – podnikateľa, je povinný uviesť názov alebo obchodné meno, alebo dodatok obchodného mena, sídlo alebo miesto podnikania a identifikačné číslo. Ak žije v spoločnej domácnosti viacero poplatníkov a jeden z nich prevzal na seba plnenie povinností za ostatných členov domácnosti, je povinný ako zástupca oznámiť správcovi poplatku aj identifikačné údaje osôb žijúcich v spoločnej domácnosti. Poplatník je zároveň povinný uviesť údaje rozhodujúce na určenie poplatku. Ak požaduje zníženie alebo odpustenie poplatku, je povinný predložiť aj doklady, ktoré odôvodňujú zníženie alebo odpustenie poplatku, ktoré správca poplatku ustanoví vo všeobecne záväznom nariadení. Ak nastanú zmeny skutočností rozhodujúcich na vyrubenie poplatku na strane poplatníka alebo zanikne poplatková povinnosť, je povinný ich oznámiť v lehote 30 dní odo dňa, kedy tieto skutočnosti nastali. Príklad: Poplatník sa prihlásil k trvalému pobytu dňa 3. 1. 2013. Prihlásením sa k trvalému pobytu vznikla poplatníkovi poplatková povinnosť. Poplatník je povinný v lehote do 30 dní odo dňa vzniku poplatkovej povinnosti splniť oznamovaciu povinnosť. Lehota pre splnenie oznamovacej povinnosti začne plynúť nasledujúcim dňom, t. j. od 4. 1. 2013 do 2. 2. 2013. V prípade, že poplatník zastupuje aj ostatných členov domácnosti, je povinný uviesť okrem svojich identifikačných údajov aj identifikačné údaje ostatných členov domácnosti.

Komentár k úplnému zneniu zákona o miestnych daniach Príklad: Poplatník vlastní v obci nehnuteľnosť, v ktorej vykonáva podnikateľskú činnosť. Podľa zákona účinného do 30. novembra 2012 si poplatník splnil ohlasovaciu povinnosť. Poplatník ukončil podnikateľskú činnosť dňa 10. 1. 2013. Zánikom podnikateľskej činnosti zanikla poplatníkovi aj poplatková povinnosť. V lehote 30 dní odo dňa zániku poplatkovej povinnosti (od 11. 1. 2013 do 9. 2. 2013) je povinný oznámiť zánik poplatkovej povinnosti. K § 81 – Vyrubenie poplatku a splatnosť Ustanovenie, ktoré upravovalo vyrubenie poplatku a spôsob platenia poplatku, novela zákona nahradila novým znením. Podľa predmetného ustanovenia obec vyrubuje poplatok každoročne rozhodnutím na celé zdaňovacie obdobie, ak poplatníknevyužíva množstvový zber. Vyrubený poplatok je splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Pri množstvovom zbere sa poplatok rozhodnutím nevyrubí. Novela zákona upravila aj vyrubenie pomernej časti poplatku rozhodnutím v tých prípadoch, ak v priebehu zdaňovacieho obdobia vznikne poplatková povinnosť. V prípade vzniku poplatkovej povinnosti v priebehu zdaňovacieho obdobia správca dane pomernú časť poplatku vyrubí začínajúc dňom vzniku poplatkovej povinnosti až do konca zdaňovacieho obdobia. Ak žije v spoločnej domácnosti viacero poplatníkov a jeden z nich zastupuje ostatných poplatníkov, v takomto prípade obec vyrubí rozhodnutím poplatok zástupcovi v celkovej sume. V rozhodnutí je obec oprávnená určiť splátky poplatku, ako aj lehotu na ich zaplatenie. Príklad: Poplatník sa prihlásil k trvalému pobytu dňa 25. 1. 2013. Z dôvodu vzniku poplatkovej povinnosti (dňa 25. 1. 2013) je povinný splniť oznamovaciu povinnosť v lehote 30 dní odo dňa jej vzniku. Ak poplatník splní poplatkovú povinnosť v lehote od 26. 1. 2013 do 24. 2. 2013, správca poplatku vyrubí poplatníkovi pomernú časť poplatku za obdobie od vzniku poplatkovej povinnosti až do konca zdaňovacieho obdobia (od 25. 1. 2013 do 31. 12. 2013).

K § 81a – Vyrubenie poplatku podľa pomôcok Podľa doterajšej úpravy poplatník pri vzniku poplatkovej povinnosti bol povinný splniť ohlasovaciu povinnosť, na základe ktorej správca poplatku vyrubil poplatok platobným výmerom alebo rozhodnutím. Pretože vo väčšine prípadov si túto povinnosť poplatníci nesplnili, z uvedeného dôvodu bolo potrebné novelou zákona doplniť nové ustanovenie, ktoré upravuje vyrubenie poplatku podľa pomôcok. Podľa nového ustanovenia, ak poplatníkovi vznikne poplatková povinnosť a poplatník si nesplní oznamovaciu povinnosť, obec písomne vyzve poplatníka na jej splnenie. Vo výzve určí lehotu na splnenie, ktorá nesmie byť kratšia ako osem dní. Ak v lehote určenej vo výzve poplatník nesplní oznamovaciu povinnosť, je správca poplatku oprávnený určiť poplatok podľa pomôcok. Na to, aby obec mohla určiť poplatok podľa pomôcok, je povinná zaslať oznámenie poplatníkovi o určení poplatku podľa pomôcok, v ktorom bude uvedený deň začatia určenia poplatku podľa pomôcok. Na postup určenia poplatku podľa pomôcok sa vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu, ktorým je daňový poriadok. K § 82 – Vrátenie, zníženie a odpustenie poplatku Novelizované ustanovenie upravuje vrátenie poplatku alebo jeho pomernej časti v tých prípadoch, ak v priebehu zdaňovacieho obdobia dôjde k zániku poplatkovej povinnosti. Pri zániku poplatkovej povinnosti obec je povinná vrátiť poplatok alebo jeho pomernú časť iba v tom prípade, ak poplatník preukáže splnenie podmienok na vrátenie poplatku alebo jeho pomernej časti, ktoré obec ustanoví vo všeobecne záväznom nariadení. Znížiť poplatok podľa najnižšej sadzby alebo odpustiť poplatok je obec povinná v tom prípade, ak sa poplatník nezdržiava alebo nezdržiaval v obci viac ako 90 dní v zdaňovacom období. Obec podľa predmetného ustanovenia poplatok zníži podľa najnižšej sadzby poplatku alebo odpustí poplatok bez žiadosti poplatníka, na základe predložených podkladov, ktoré si sama ustanoví vo všeobecne záväznom nariadení.

123

Príklad: Pri znížení poplatku podľa najnižšej sadzby alebo odpustení poplatku správca poplatku môže ustanoviť vo všeobecne záväznom nariadení nasledovné podklady, ktoré poplatník je povinný preukázať: napr. potvrdenie zamestnávateľa, ak poplatník pracuje v inej obci a zároveň je v predmetnej obci aj ubytovaný, potvrdenie o návšteve školy, ak poplatník študuje v inej obci a zároveň je aj ubytovaný. Novelou zákona bola zavedená nová možnosť zníženia alebo odpustenia poplatku poplatníkoviz dôvodu zmiernenia alebo odstránenia tvrdosti zákona na základe žiadosti poplatníka. Ak obec zváži, že dôvod uvedený v žiadosti poplatníka je dôvodom na zmiernenie alebo odstránenie tvrdosti zákona, v takom prípade zníži alebo odpustí poplatok rozhodnutím. K § 83 – Splnomocňovacie ustanovenie Podľa splnomocňujúceho ustanovenia je obec povinná ustanoviť všeobecne záväzným nariadením sadzby poplatku, hodnotu koeficientu, pri množstvovom zbere spôsob, formu a miesto na zaplatenie poplatku, podmienky na vrátenie poplatku alebo jeho pomernej časti a podklady, ktoré má poplatník preukázať pri vrátení poplatku alebo jeho pomernej časti alebo pri znížení, alebo odpustení poplatku. JEDENÁSTA ČASŤ DAŇ Z MOTOROVÝCH VOZIDIEL K § 84 – Predmet dane Predmetom dane je motorové vozidlo a prípojné vozidlo (ďalej len vozidlo), ktoré spĺňa súčasne tri podmienky: 1. vozidlo možno zaradiť do kategórie M, N a O v zmysle § 3 zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplneníniektorých zákonov v znení neskorších predpisov, 2. je evidované v SR v zmysle § 114 a § 115 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 144/2010 Z. z.,

124

3. používa sa na podnikanie podľa § 2 Obchodného zákonníka alebo na činnosti, z ktorých plynúce príjmy sú predmetom dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmovv zneníneskoršíchpredpisov. Kategórie vozidiel, ktoré sú predmetom dane: ã kategória M sa člení na: M1 (osobný automobil), M2 a M3 (autobusy), ã kategória N sa člení na: N1 až N3 (nákladné vozidlá), ã kategória O sa člení na: O1 až O4 (prípojné vozidlá). Do predmetu dane nepatria dopravné prostriedky: ã kategórie L (motocykel, trojkolka, štvorkolka), ã kategórie T, C (kolesové a pásové traktory), ã kategórie R (prípojné vozidlo za traktor), ã kategórie S (ťahaný vymeniteľný stroj za T, C), ã kategórie P (pracovný stroj), ã kategórie V (ostatné vozidlá). Na účely zákona o miestnych daniach za podnikanie sa považuje používanie vozidla na podnikanie podľa § 2 Obchodného zákonníka alebo na činnosti, z ktorých plynúce príjmy sú predmetom dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ide o príjmy z podnikania a príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti, napr. súdnych znalcov, exekútorov, športovcov, hercov, tlmočníkov a pod.). Z dôvodu zamedzenia platenia dane za vozidlo vo viacerých členských štátoch od 1. januára 2013 sa táto daň vyberá v súlade s čl. 5 Smernice č. 1999/62/ES len za tie vozidlá, ktoré sú evidované v SR. Takáto právna úprava zabránila zdaneniu toho istého vozidla na území SR a súčasne aj na území iného štátu. To znamená, že predmetom dane z motorových vozidiel od 1. januára 2013 je každé vozidlo, ktoré je evidované v SR, používa sa na podnikanie a zároveň patrí do kategórie M, N alebo O, bez ohľadu na to, že sa používa na podnikanie na území SR alebo v zahraničí. Príklad Podnikateľ používa vozidlo, ktoré má evidenčné číslo pridelené v ČR, na podnikanie v SR. Ak daňovník používa vozidlo na podnikanie v SR s českým evidenčným číslom, vozidlo nie je

Komentár k úplnému zneniu zákona o miestnych daniach predmetom dane na území SR, aj keď sa vozidlo že sú špeciálnymi vozidlami, pretože sú určené aj na prepravu. bude používať na podnikanie na území SR. Príklad: Slovenský podnikateľ používa vozidlo, ktoré má pridelené evidenčné číslo v SR, na podnikanie v Maďarsku. Ak daňovník používa vozidlo evidované v SR na podnikanie mimo územia SR, vozidlo je predmetom dane z motorových vozidiel, pretože je evidované v SR. Príklad: Daňovník používa na podnikanie v SR prenajaté vozidlo z Rakúska. Ak podnikateľ na území SR použije na podnikanie prenajaté vozidlo z Rakúska, vozidlo (s rakúskym evidenčným číslom) nie je predmetom dane z motorových vozidiel.

K § 85 – Daňovník Daňovníkom je fyzická osoba alebo právnická osoba, alebo ich organizačná zložka zapísaná do obchodného registra, ktorá: ã je zapísaná v osvedčení o evidencii – časť I a v osvedčení o evidencii – časť II (ďalej „osvedčenie o evidencii“) ako držiteľ vozidla, ã je zapísaná v osvedčení o evidencii ako vlastník vozidla – pri prenájme vozidla bez predkupného práva, ã používa vozidlo, v dokladoch ktorého je ako držiteľ vozidla zapísaná osoba, ktorá zomrela, bola zrušená alebo zanikla, ã používa vozidlo, v dokladoch ktorého je ako držiteľ vozidla zapísaná osoba, ktorá nepoužíva vozidlo na podnikanie. Daňovníkom dane je aj zamestnávateľ vtedy, ak vypláca cestovné náhrady zamestnancovi za použitie vozidla na pracovné cesty. Daňovníkom dane nie je zamestnávateľ, ktorým je vyšší územný celok, do rozpočtu ktorého plynie daň z motorových vozidiel. Daňovníkom dane z motorových vozidiel je aj osoba s trvalým pobytom alebo sídlom v zahraničí, ktorej patrí stála prevádzkareň alebo iná organizačná zložka.

Zákon o miestnych daniach negatívne vymedzuje predmet dane v týchto prípadoch: ã pri používaní vozidla na skúšobné jazdy (ide o vozidlá s prideleným zvláštnym evidenčným číslom obsahujúcim písmeno M podľa § 127 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), ã pri používaní vozidla, ktoré je v dokladoch vozidla označené ako špeciálne vozidlo a záro- Poznámka: veň je určené len na vykonávanie špeciálnych Podľa § 112e zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienčinností, a to bez možnosti prepravy. kach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektoPodľa prílohy č. 5 vyhlášky MDPaT SR č. 169/2010 rých zákonov v znení zákona č. 140/2010 Z. z. Z. z. o technickom osvedčení vozidla špeciálnymi ã osvedčenie o evidencii vozidla vydané pred vozidlami, ktoré nie sú určené na prepravu nákla1. marcom 2005 sa považuje za osvedčenie du, sú najmä: obytný automobil (SA), samohybo evidencii – časť I, ný žeriav (SF), ostatné vozidlá na špeciálne ã technický preukaz vozidla vydaný pred 1. marúčely (SG), napr. čerpadlo betónu, drvič kameňa, com 2005 sa považuje za osvedčenie o evikaroséria hasičská, pojazdná dielňa, pojazdná dencii – časť II, predajňa atď. ã osvedčenia o evidencii vydané pred 1. júnom Nákladné vozidlá špeciálne s druhom karosérie 2010 môžu výrobcovia a zástupcovia výrob(BA) sú určené na prepravu, a teda sú predmecov vystavovať a vydávať najneskôr do tom dane z motorových vozidiel. 30. júna 2010. Pri prihlasovaní vozidla do eviPredmetom dane sú aj pancierové (SB), pohrebdencie vozidiel orgán Policajného zboru vydá né (SD) a sanitné (SC) vozidlá, a to i napriek tomu, nové osvedčenie o evidencii – časť II.

125

Kedy je daňovníkom dane z motorových vozidiel organizačná zložka právnickej alebo fyzickej osoby? Pre účely zákona o miestnych daniach organizačná zložka právnickej alebo fyzickej osoby je daňovníkom dane vtedy, ak je zapísaná do obchodného registra, a to aj napriek tomu, že organizačná zložka nemá právnu subjektivitu (nie je subjektom práva). V prípade organizačnej zložky právnickej alebo fyzickej osoby zapísanej v obchodnom registri nie je možné alternatívne určiť za daňovníka osobu, ktorej organizačná zložka patrí.

Kedy je daňovníkom dane z motorových vozidiel vlastník vozidla? Daňovníkomdane z motorových vozidiel je vlastník vozidla zapísaný v osvedčení o evidencii pri prenájme vozidla bez predkupného práva (tzv. operatívny lízing), pričom nie je rozhodujúce, že vozidlo je prenajaté v SR alebo v zahraničí.

Príklad: Fyzická osoba – podnikateľ, prenajala svoje vozidlo, ktorého je vlastníkom, na základe zmluvy o prenájme inému podnikateľovi. Kto je daňovníkom dane z motorových vozidiel? Daňovníkom dane z motorových vozidiel je prenaPríklad: jímateľ vozidla, ktorý je v osvedčení o evidencii zaOrganizačná zložka právnickej osoby je zapísaná písaný ako vlastník vozidla (v uvedenom prípade do obchodného registra a používa vozidlo na pod- prenajímateľ vykonáva podnikateľskú činnosť pronikanie. Organizačná zložka nemá pridelené DIČ. stredníctvom prenájmu). Kto je daňovníkom dane? Právnická osoba alebo organizačná zložka? Kedy je daňovníkom dane z motorových Daňovníkom dane je organizačná zložka zapísaná vozidiel užívateľ vozidla? v obchodnom registri, a to napriek skutočnosti, že Ak sa používa na podnikanie vozidlo evidované nemá pridelené DIČ (DIČ má pridelené právnická v SR, ktorého je držiteľom osoba, ktorú nemožno osoba, ktorej organizačná zložka patrí). určiť za daňovníka, daňovníkom je užívateľ vozidla. Zákon o miestnych daniach taxatívne určuje Kedy je daňovníkom dane z motorových užívateľa za daňovníka v nasledovných prípavozidiel držiteľ vozidla? doch: Daňovníkom dane z motorových vozidiel je držiteľ ã ak sa používa na podnikane vozidlo, v osvedvozidla zapísaný v osvedčení o evidencii vtedy, ak čení o evidencii ktorého je ako držiteľ vozidla používavozidlo evidované v SR na podnikanie, prizapísaná fyzická osoba, ktorá zomrela, čom nie je rozhodujúce, či vozidlo na podnikanie ã ak sa používa na podnikane vozidlo, v osvedpodnikateľ použije na území SR alebo v zahraničí čení o evidencii ktorého je ako držiteľ vozidla (pod pojmom „používanie vozidla na podnikanie“ zapísaná právnická osoba, ktorá bola zrušená sa chápe podnikanie podľa § 2 Obchodného záalebo zanikla, konníka alebo dosahovanie príjmov z podnikania ã ak sa používa na podnikane vozidlo, v osveda z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 čení o evidencii ktorého je ako držiteľ vozidla ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov zapísaná osoba, ktorá nepoužíva vozidlo na v znení neskorších predpisov). podnikanie. Od 1. január a 2013, v nadväznosti na nové vyPríklad: medzenie predmetu dane, podnikateľ už nie je Fyzická osoba – podnikateľ, ktorá je v osvedčení daňovníkom v prípade používania vozidla na o evidencii vyznačená ako držiteľ, používa vozidlo podnikanie, v dokladoch ktorého je ako držiteľ zana podnikanie v ČR. písaná osoba s trvalým pobytom alebo sídlom Daňovníkom dane z motorových vozidiel je držiteľ, v zahraničí (napr. pri prenájme vozidla zo zahraktorý používa vozidlo evidované v SR na podnika- ničia vozidlo nie je predmetom dane, pretože nie nie. je evidované v SR).

126

Komentár k úplnému zneniu zákona o miestnych daniach Príklad: Syn používa vozidlo na podnikanie. Držiteľom vozidla je jeho otec (nepodnikateľ). Daňovníkom dane z motorových vozidiel je syn, ktorý používa vozidlo na podnikanie. V danom prípade ide o vozidlo, ktorého je držiteľom fyzická osoba – nepodnikateľ a ktoré používa na podnikanie iná osoba.

cestovné náhrady, nie je držiteľom vozidla. Daňovníkom dane v tomto prípade je zamestnávateľ.

Kedy je daňovníkom dane z motorových vozidiel stála prevádzkareň alebo iná organizačná zložka osoby so sídlom v zahraničí? Podľa zákona o miestnych daniach daňovníkom dane z motorových vozidiel je aj stála prevádzkareň podľa § 16 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo iná organizačná zložka podľa § 21 Obchodného zákonníka (podnikanie zahraničnej osoby, ktorá má na území SR organizačnú zložku), ktorá patrí osobe so sídlom v zahraničí.

Príklad: Daňovník si prenajal vozidlo z Maďarska za účelom jeho používania na podnikanie v SR. Ak podnikateľ na území SR použije na podnikanie prenajaté vozidlo z Maďarska, vozidlo v zdaňovacom období r. 2013 už nie je predmetom dane z motorových vozidiel, pretože vozidlo nie je evidované v SR. Príklad: Organizačná zložka zahraničnej osoby používa na Kedy je daňovníkom dane z motorových podnikanie vozidlo, ktoré má pridelené evidenčné vozidiel zamestnávateľ? číslo v SR. Daňovníkom dane z motorových vozidiel je za- V uvedenom prípade daňovníkom dane z motoromestnávateľ vtedy, ak vypláca cestovné náhrady vých vozidiel je organizačná zložka zahraničnej zamestnancovi podľa zákona č. 283/2002 Z. z. osoby na území SR. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov za použitie vozidla na pracovné cesty. K § 86 – Oslobodenie od dane Od 1. januára 2013 je v zákone o miestnych da- Zákon o miestnych daniach upravuje oslobodeniach odstránená podmienka, že zamestnanec, nie od dane, pričom rozlišuje oslobodenie zo ktorý používa vozidlo pre zamestnávateľa, musí zákona a oslobodenie, ktoré je možné si uplatbyť držiteľom vozidla zapísaným v dokladoch vo- niť prostredníctvom všeobecne záväzného nazidla. Na základe uvedeného, ak v zdaňovacom riadenia. období r. 2013 zamestnávateľ vypláca zamestnan- Zo zákona je oslobodené vždy také vozidlo, ktorécovi cestovné náhrady za použitie vozidla na pra- ho držiteľom je vyšší územný celok, do rozpočtu covné cesty, je daňovníkom dane z motorových ktorého plynie daň z motorových vozidiel. Zo zákovozidiel bez ohľadu na to, kto je držiteľom vozidla na sú oslobodené aj vozidlá diplomatických misií zapísaným v osvedčení o evidencii. a konzulárnych úradov, ak je zaručená vzájomnosť. Príklad: Vyššie územné celky môžu vo všeobecne záväzZamestnanec firmy používa na služobné cesty vo- nom nariadení oslobodiť alebo znížiť daň pri vozidzidlo, ktorého držiteľom je jeho manželka. Zamest- lách: nancovi zamestnávateľ vypláca cestovné náhrady ã záchrannej zdravotnej služby, podľa zákona č. 283/2002 Z. z. v znení neskorších ã banskej záchrannej služby, predpisov. ã horskej záchrannej služby, V uvedenom prípade ide o používanie vozidla za- ã leteckej záchrannej služby, mestnancom na služobné cesty, ktoré podlieha ã požiarnej ochrany, dani z motorových vozidiel, a to bez ohľadu na to, ã pravidelnej autobusovej dopravy v rozsahu že zamestnanec, ktorému zamestnávateľ vypláca výkonu vo verejnom záujme,

127

ã používaných výhradne v poľnohospodárskej výrobe a lesnej výrobe, ã ktoré spĺňajú limity úrovne EURO 3, EURO 4, EURO 5, EEV a EURO 6. Od 1. januára 2013, t. j. v zdaňovacom období r. 2013 môže vyšší územný celok znížiť daň alebo oslobodiť vozidlo od dane aj v prípade vozidla, ktoré spĺňa limity úrovne EEV a EURO 6. Ak dôjde k súbehu znížení dane, t. j. ak je možné zníženie dane uplatniť na vozidlo viackrát, uplatní sa vždy jedno zníženie dane, a to zníženie výhodnejšie pre daňovníka. Príklad: Vyšší územný celok znížil daň vo všeobecne záväznom nariadení o 20 % na vozidlo, ktoré sa používa výhradne v poľnohospodárskej výrobe a lesnej výrobe a o 30 % na vozidlo, ktoré spĺňa limity úrovne EURO 3, EURO 4, EURO 5, EEV a EURO 6. Podnikateľ používa vozidlo na podnikanie výhradne v poľnohospodárskej výrobe, ktoré zároveň spĺňa aj limity úrovne EURO 5. Daňovník si uplatní zníženie dane preňho výhodnejšie, a to zníženie dane na vozidlo, ktoré spĺňa limity úrovne EURO 5, a to o 30 %. K § 87 – Základ dane Základ dane pri osobnom automobile sa určuje 3 podľa zdvihového objemu motora v cm . Pri úžitkovom vozidle a autobuse sa základ dane určuje podľa celkovej hmotnosti alebo najväčšej prípustnej celkovej hmotnosti vozidla v tonách a počtu náprav podľa osvedčenia o evidencii – časť I alebo osvedčenia o evidencii – časť II (podľa § 23 a § 112e ods. 1 zákona č. 725/2004 Z. z. v znení zákona č. 144/2010 Z. z.). K § 88 – Sadzby dane Sadzby dane určuje vyšší územný celok vo všeobecne záväznom nariadení, ktoré nesmú byť nižšie ako minimálne sadzby dane uvedené v prílohe č. 4 k zákonu o miestnych daniach. Sadzba dane sa určuje pre osobný automobil 3 podľa zdvihového objemu motora v cm uvedeného v osvedčení o evidencii.

128

Sadzba dane pre úžitkové vozidlo a autobus sa určuje podľa hmotnosti a počtu náprav uvedených v osvedčení o evidencii, osobitne pre motorové vozidlo a osobitne pre prípojné vozidlo. Sadzba dane pre vozidlo používané v rámci návesovej jazdnej súpravy (ťahač a náves) sa určuje podľa hmotnosti a počtu náprav uvedených v osvedčení o evidencii, a to osobitne pre ťahač a osobitne pre náves. Pri návesovej jazdnej súprave sa vozidlo z hľadiska určenia sadzby dane zaradí vždy do najbližšej nižšej daňovej skupiny, než do akej by patrilo podľa celkovej hmotnosti uvedenej v osvedčení o evidencii, osobitne pre ťahač a osobitne pre náves. Príklad: V osvedčení o evidencii sú uvedené údaje: Pri ťahači: ã na riadku č. 32 je uvedená najväčšia prípustná celková hmotnosť 18 000 kg ã na riadku č. 33 je uvedená najväčšia prípustná hmotnosť pripadajúca na nápravu 7 100/11 500 kg Pri návese: ã na riadku č. 32 je uvedená najväčšia prípustná celková hmotnosť 34 000 kg ã na riadku č. 33 je uvedená najväčšia prípustná hmotnosť pripadajúca na nápravu 3 x 8 000 kg V osvedčení o evidencii (technický preukaz vydaný pred 1. marcom 2005) sú uvedené údaje: Pri ťahači na riadku č. 6 d) ã predná náprava stredná – zadná v kg 7 100/11 500 kg Pri návese na riadku č. 6 d) ã predná náprava stredná – zadná v kg 3 x 8 000 kg Ktorý údaj je rozhodujúci na určenie sadzby dane z motorových vozidiel? Pre určenie sadzby dane pre vozidlo používané v rámci návesovej jazdnej súpravy sa vychádza z dokladov vozidla. Rozhodujúcim údajom pre určenie sadzby dane v osvedčení o evidencii – časť I pre ťahač, ako aj pre náves je údaj uvedený na riadku č. 33 osvedčenia, kde sa uvádza „Najväčšia prípustná hmotnosť pripadajúca na nápravu“.

Komentár k úplnému zneniu zákona o miestnych daniach Rozhodujúcim údajom pre určenie sadzby dane v osvedčení o evidencii (technický preukaz vydaný pred 1. marcom 2005) pre ťahač, ako aj pre náves je údaj uvedený na riadku 6 d), kde sa uvádza numerický súčet hmotností pripadajúcich na jednotlivé nápravy. Ťahač aj náves sa zaradia do najbližšej nižšej daňovej skupiny, než do akej by patrili podľa celkovej hmotnosti uvedenej v dokladoch vozidla. K § 89 – Vznik a zánik daňovej povinnosti Od 1. januára 2013, t. j. v zdaňovacom období 2013 daňová povinnosť vzniká dňom použitia vozidla na podnikanie. Daňová povinnosť právneho nástupcu daňovníka, ktorý bol zrušený bez likvidácie, vzniká dňom nasledujúcim po zániku daňovníka, ktorý bol zrušený bez likvidácie. Daňová povinnosť zaniká dňom, ktorým sa vozidlo prestalo používať na podnikanie.

daňovej povinnosti. Oznamovacia povinnosť sa nevzťahuje na daňovníka, ktorým je zamestnávateľ, ktorý vypláca cestovné náhrady zamestnancovi za použitie vozidla (bez ohľadu na to, či v osvedčení o evidencii je ako držiteľ zapísaný zamestnanec alebo iná osoba). Príklad: Daňovník začne používať vozidlo na podnikanie 5. mája. Dňa 25. septembra daňovník predá toto vozidlo (prestane používať vozidlo na podnikanie). Daňová povinnosť v danom prípade vznikne 5. mája. Pretože daňovník dňa 25. septembra prestal používať vozidlo na podnikanie, došlo k zániku daňovej povinnosti k tomuto dňu. Daňovník je povinný oznámiť miestne príslušnému správcovi dane zánik daňovej povinnosti do 30 dní odo dňa zániku daňovej povinnosti. Daňovník vznik daňovej povinnosti správcovi dane neoznamuje. Zároveň do 31. januára nasledujúceho zdaňovacieho obdobia je daňovník povinný podať daňové priznanie.

Príklad: Daňovník začne používať vozidlo na podnikanie Daňové priznanie 1. januára a ďalšie 5. mája. Daňová povinnosť v prvom prípade vznikne 1. ja- Daňovník je povinný podať daňové priznanie a zaplatiť daň za zdaňovacie obdobie, ktorým je kalennuára a v druhom prípade 5. mája. dárny rok, do 31. januára po uplynutí tohto zdaňovacieho obdobia miestne príslušnému správcovi Príklad: Dňa 25. septembra daňovník prestal používať vo- dane. V tejto lehote je daň aj splatná. zidlo na podnikanie. Týmto dňom dôjde aj k zániku daňovej povinnosti. Príklad: Daňová povinnosť k dani z motorových vozidiel vznikne v zdaňovacom období dňa 15. mája K § 90 – Oznamovacia povinnosť, a 15. augusta. Kedy je daňovník povinný podať dazdaňovacie obdobie a daňové priznanie ňové priznanie? Daňovník je povinný podať daňové priznanie za Oznamovacia povinnosť Od 1. januára 2013, t. j. v zdaňovacom období všetky vozidlá miestne príslušnému správcovi 2013 sa oznamovacia povinnosť zúžila len na zá- dane po uplynutí zdaňovacieho obdobia, a to do nik daňovej povinnosti k dani z motorových vozi- 31. januára. Daňovník nemá povinnosť písomne diel. To znamená, že daňovník, ktorému vznikne oznámiť správcovi dane vznik daňovej povinnosti. daňová povinnosť v priebehu zdaňovacieho obdobia, už nie je povinný túto skutočnosť oznamovať Od 1. januára 2013, t. j. v zdaňovacom období správcovi dane. Naopak, ak daňovníkovi zanikne 2013 zákon o miestnych daniach osobitne upravudaňová povinnosť v priebehu zdaňovacieho obdo- je podávanie daňového priznania: bia, je povinný túto skutočnosť oznámiť príslušné- ã za daňovníka, ktorý sa zrušuje bez likvidácie, mu správcovi dane do 30 dní odo dňa zániku ã za daňovníka, ktorý sa zrušuje likvidáciou,

129

ã za daňovníka, na ktorého bol vyhlásený kon- Podávanie daňového priznania za daňovníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz kurz, V prípade daňovníka, na ktorého je vyhlásený konã pri úmrtí daňovníka. kurz, zdaňovacie obdobie začína 1. januára a konPodávanie daňového priznania za čí dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurdaňovníka, ktorý sa zrušuje bez likvidácie zu. Podať daňové priznanie a zaplatiť daň je povinV prípade daňovníka, ktorý sa zrušuje bez likvidá- ný správca v konkurznom konaní, a to do jedného cie, zdaňovacie obdobie začína 1. januára a končí mesiaca po uplynutí tohto zdaňovacieho obdobia dňom, v ktorom daňovník zanikol bez likvidácie. miestne príslušnému správcovi dane. V tejto lehoPodať daňové priznanie a zaplatiť daň je povinný te je daň splatná. jeho právny nástupca, a to do jedného mesiaca po Ak vozidlo daňovníka, na ktorého bol vyhlásený uplynutí tohto zdaňovacieho obdobia miestne prí- konkurz, je naďalej predmetom dane počas konslušnému správcovi dane. V tejto lehote je daň kurzu, daňové priznanie za obdobie odo dňa vyhlásplatná. senia konkurzu vrátane do konca zdaňovacieho obdobia, resp. do dňa zániku daňovej povinnosti je povinný podať správca v konkurznom konaní do Príklad: Spoločnosť zanikla bez likvidácie ku dňu 30. júna. 31. januára po uplynutí tohto zdaňovacieho obdoPrávny nástupca, ktorý je daňovníkom dane z mo- bia miestne príslušnémusprávcovi dane. V tejto letorových vozidiel, je povinný podať daňové prizna- hote je daň aj splatná. nie za zdaňovacie obdobie, ktoré začína 1. januára a končí 30. júna, t. j. dňom, v ktorom daňovník za- Príklad: nikol bez likvidácie. Daňové priznanie je povinný Na daňovníka ku dňu 1. marca bol vyhlásený konpodať právny nástupca do jedného mesiaca po kurz. Vozidlo počas konkurzu sa naďalej používa uplynutí tohto zdaňovacieho obdobia miestne prí- na podnikanie, a to až do 31. decembra. slušnému správcovi dane, t. j. do 30. júla a taktiež Zdaňovacie obdobie v danom prípade začína plyje povinný v tejto lehote daň aj zaplatiť. núť 1. januára a končí 28. februára, t. j. dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu. Správca Podávanie daňového priznania za v konkurznom konaní je povinný podať daňové pridaňovníka, ktorý sa zrušuje likvidáciou znanie a zaplatiť daň do 28. marca, t. j. do jedného V prípade daňovníka, ktorý sa zrušuje likvidáciou, mesiaca po uplynutí tohto zdaňovacieho obdobia zdaňovacie obdobie začína 1. januára a končí miestne príslušnému správcovi dane. V tejto lehodňom predchádzajúcim dňu jeho vstupu do likvidá- te je daň splatná. cie. Podať daňové priznanie a zaplatiť daň je povin- Keďže vozidlo daňovníka, na ktorého bol vyhlásený likvidátor do jedného mesiaca po uplynutí tohto ný konkurz, je naďalej predmetom dane počas zdaňovacieho obdobia miestne príslušnému konkurzu, daňové priznanie za obdobie odo dňa správcovi dane. V tejto lehote je daň splatná. vyhlásenia konkurzu vrátane (t. j. od 1. marca) do konca zdaňovacieho obdobia (t. j. do 31. decembra) je povinný podať správca v konkurznom konaPríklad: ní do 31. januára po uplynutí tohto zdaňovacieho Spoločnosť vstúpila do likvidácie 15. júna. V danom prípade zdaňovacie obdobie začína 1. ja- obdobia miestne príslušnému správcovi dane. nuára a končí 14. júna, t. j. dňom, ktorý predchádza V tejto lehote je daň aj splatná. dňu, kedy vstúpila spoločnosť do likvidácie. Podať daňové priznanie a zaplatiť daň je povinný likvidá- Podávanie daňového priznania pri úmrtí tor do 14. júla, t. j. do jedného mesiaca po uplynutí daňovníka tohto zdaňovacieho obdobia miestne príslušnému V prípade daňovníka, ktorý zomrel, je daňové priznanie povinný podať dedič alebo podľa dohody správcovi dane. V tejto lehote je daň splatná.

130

Komentár k úplnému zneniu zákona o miestnych daniach jeden z dedičov. V prípade, ak sa dedičia nedohodnú, kto podá daňové priznanie, určí ho správca dane. Daňové priznanie sa podáva do troch mesiacov odo dňa právoplatnosti osvedčenia o dedičstve alebo rozhodnutia o dedičstve. V tejto lehote je daň splatná. Príklad: Osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť dňa 30. septembra. Daňové priznanie je povinný podať dedič alebo podľa dohody jeden z dedičov do 30. decembra miestne príslušnému správcovi dane. V prípade, ak sa dedičia nedohodnú, kto podá daňové priznanie, určí ho správca dane.

Uvádzanie údajov v daňovom priznaní V daňovom priznaní sa uvádza, ak ide o fyzickú osobu: meno, priezvisko, titul, dodatok obchodného mena, ak takýto má, adresa trvalého pobytu, rodné číslo alebo daňové identifikačné číslo, ak má pridelené, dátum narodenia; ak ide o právnickú osobu: obchodné meno alebo názov, daňové identifikačné číslo a sídlo. Osoby sú povinné vyplniť všetky údaje podľa daňového priznania. Osobné údaje podľa tohto odseku sú chránené podľa osobitného predpisu. K § 91 – Preddavky na daň a platenie dane Preddavok na daň je platba na daň, ktorú je daňovník povinný platiť v priebehu zdaňovacieho obdobia. Preddavky na daň sa platia štvrťročne alebo mesačne, pričom štvrťročné preddavky na daň sú splatné do konca príslušného kalendárneho štvrťroka a mesačné preddavky na daň sú splatné do konca príslušného kalendárneho mesiaca. Povinnosť platiť štvrťročné preddavky na daň z motorových vozidiel vo výške jednej štvrtiny predpokladanej dane má daňovník vtedy, ak jeho predpokladaná daň k 1. januáru bežného zdaňovacieho obdobia u jedného správcu dane presiahne 660 € a nepresiahne 8 292 €. Ak predpokladaná suma dane na bežné zdaňovacie obdobie u jedného správcu dane presiahne 8 292 €, daňovník platí mesačné preddavky na daň vo výške jednej dvanástiny predpokladanej dane.

Za predpokladanú daň sa považuje súčet ročnej sadzby dane uvedenej v platnom všeobecne záväznom nariadení za každé vozidlo, ktoré je predmetom dane k 1. januáru bežného zdaňovacieho obdobia a nie je oslobodené od dane (u jedného správcu dane). Daňovník, ktorý je povinný platiť preddavky na daň, vyrovná celoročnú daň v lehote na podanie daňového priznania. Daňovník, ktorý nie je povinný platiť preddavky na daň, zaplatí daň v lehote na podanie daňového priznania. Ak daň vypočítaná v daňovom priznaní je vyššia ako zaplatené preddavky na daň, daňovník je povinný zaplatiť rozdiel v lehote na podanie daňového priznania. Ak sú zaplatené preddavky na daň vyššie ako daň vypočítaná v daňovom priznaní, použijú sa podľa § 79 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1. januára 2012 (ďalej „daňový poriadok“). To znamená, že ak zaplatené preddavky na daň sú vyššie ako výška daňovej povinnosti v daňovom priznaní, vzniká daňovníkovi preplatok na dani, ktorý správca dane vráti na základe žiadosti daňovníka v súlade s § 79 daňového poriadku. Žiadosť o vrátenie daňového preplatku je súčasťou daňového priznania k dani z motorových vozidiel.

Aký je postup pri podaní dodatočného daňového priznania k dani z motorových vozidiel Ak daňový subjekt zistí, že daň má byť vyššia, ako je uvedené v podanom daňovom priznaní,je povinný podať správcovi dane dodatočné daňové priznanie do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení s uvedením obdobia, ktorého sa dodatočné daňové priznanie týka. V rovnakej lehote je dodatočne priznaná daň splatná. Daňový subjekt je oprávnený podať dodatočné daňové priznanie okrem iného aj vtedy, ak zistí, že daň uvedená v podanom daňovom priznaní má byť nižšia a aj vtedy, ak daňové priznanie neobsahuje správne údaje. Na základe uvedeného podaním dodatočného daňového priznania je možné okrem výšky dane

131

opraviť aj údaj na riadku č. 52 daňového priznania, na ktorom sa uvádza výška predpokladanej dane na účely platenia preddavkov na daň. Ak teda dôjde k nesprávnemu určeniu výšky predpokladanej dane v riadnom daňovom priznaní, t. j. údaj na riadku č. 52 nie je uvedený v správnej výške (čo môže mať za následok zmenu výšky platenia preddavkov na daň), tento nedostatok môže daňovník napraviť podaním dodatočného daňového priznania v príslušnom zdaňovacom období. Zmenu výšky predpokladanej dane, ak jej výška v pôvodnom daňovom priznaní presiahla 660 eur, správca dane zohľadní pri platení tých preddavkov na daň, ktoré v čase podania dodatočného daňového priznania ešte neboli splatné. Výšku preddavkov na daň, ktoré v čase podania dodatočného daňového priznania už boli splatné, nie je možné podaním dodatočného daňového priznania upraviť. Dodatočné daňové priznanie k dani z motorových vozidiel sa podáva na rovnakom tlačive ako pôvodné daňové priznanie s tým, že sa vyznačídruh priznania, t. j. že ide o dodatočné daňové priznanie. V dodatočnom daňovom priznaní sa vyznačujú rozdiely na riadkoch č. 19 až 21 v III. oddiele pre každé vozidlo osobitne. Pri sumarizácii dane na riadkoch č. 54 až 57 v V. oddiele sa uvedú údaje za všetky vozidlá. Príklad: Daňovník v zdaňovacom období r. 2012 používal na podnikanie 20 vozidiel. V roku 2013 naďalej používa vozidlá na podnikanie, t. j. k 1. januáru 2013 vozidlá sú predmetom dane. Výška dane za vozidlá podľa všeobecne záväzného nariadenia na rok 2013 predstavuje sumu 8 000 €. Daňovník v zdaňovacom období r. 2013 má povinnosť platiť štvrťročné preddavky na daň vo výške 2 000 € (4 x 2 000 €), pretože súčet ročnej sadzby dane za každé vozidlo, ktoré bolo predmetom dane k 1. januáru 2013, u jedného správcu dane (t. j. predpokladaná daň) presiahol sumu 660 € a nepresiahol sumu 8 292 €. Preddavky na daň budú splatné vždy do konca príslušného kalendárneho štvrťroka.

Kedy daňovník preddavky na daň neplatí?

nepresiahne 660 €, daňovník preddavky na daň neplatí. Vznik daňovej povinnosti v priebehu zdaňovacieho obdobia (okrem 1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia) nemá vplyv na platenie preddavkov na daň v bežnom zdaňovacom období. Príklad: Daňovník v zdaňovacom období r. 2012 používal na podnikanie 2 vozidlá. V roku 2013 naďalej používa vozidlá na podnikanie. Súčet ročnej sadzby dane za každé vozidlo predstavuje sumu 500 €. Ak predpokladaná daň k 1. januáru 2013 u jedného správcu dane je nižšia ako 660 €, daňovník preddavky na daň neplatí. Daňovník za zdaňovacie obdobie 2013 zaplatí daň v celej sume v lehote na podanie daňového priznania.

Aký vplyv má na platenie preddavkov na daň zmena predmetu dane? Zmena predmetu dane v priebehu zdaňovacieho obdobia (napr. zmena počtu vozidiel, vznik daňovej povinnosti, zánik daňovej povinnosti) u vozidla, na ktoré daňovník platí preddavky na daň, ani zmena miestnej príslušnosti nemá vplyv na platenie preddavkov na daň. To znamená, že pre účely platenia preddavkov na daň sa na uvedené skutočnosti neprihliada. Ak daňovník chce z dôvodu týchto zmien, ktoré nastali v priebehu zdaňovacieho obdobia, platiť preddavky na daň v inej výške, t. j. chce, aby uvedené zmeny boli zohľadnené pri platení preddavkov na daň, musí požiadať správcu dane o určenie platenia preddavkov na daň inak. Správca dane môže na základe žiadosti daňovníka, ale aj z úradnej moci rozhodnutím znížiť alebo zvýšiť výšku platenia preddavkov na daň. Daňovník môže platiť preddavky na daň v inej výške iba na základe rozhodnutia správcu dane. Daňovník preddavky na daň platí tomu daňovému úradu, ktorý je miestne príslušný k 1. januáru zdaňovacieho obdobia.

Príklad: Ak predpokladaná daň na bežné zdaňovacie ob- Daňovník v zdaňovacom období 2013 bude platiť dobie u jedného správcu dane k 1. januáru mesačné preddavky na daň za 15 vozidiel. Vo

132

Komentár k úplnému zneniu zákona o miestnych daniach februári dôjde k zániku daňovej povinnosti u 5 vozi- b) Ako sa budú platiť preddavky na daň v nadiel. V máji daňovník kúpi ďalších 10 vozidiel, ktoré sledujúcom zdaňovacom období? začne používať na podnikanie. Daňovník v zdaňovacom období r. 2014 bude Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia, v ktorom platiť preddavky na daň vtedy, ak jeho predpodaňovník platí preddavky na daň, dôjde k zániku kladaná daň k 1. januáru 2014 presiahne daňovej povinnosti alebo k vzniku daňovej pou správcu dane v Prešove alebo u správcu vinnosti, daňovník platí naďalej preddavky na dane v Nitre sumu 660 €. Ak jeho predpokladaň vo výške určenej na začiatku zdaňovacieho daná daň k 1. januáru 2014 presiahne u správobdobia (k 1. januáru príslušného zdaňovacieho cu dane v Prešove aj v Nitre sumu 660 €, daobdobia), pretože zánik daňovej povinnosti ani ňovník bude platiť preddavky na daň každému vznik daňovej povinnosti nemá vplyv na platenie z nich. V prípade, ak predpokladaná daň prepreddavkov na daň. Daňovník môže požiadať siahne sumu 660 € iba u jedného z nich, dasprávcu dane o určenie platenia preddavkov na ňovník platí preddavky len tomuto správcovi daň inak. dane, resp. ak výška predpokladanej dane neDaňovník v uvedenom prípade má povinnosť presiahne túto sumu ani u jedného správcu oznámiť príslušnému správcovi dane zánik daňodane, daňovník v roku 2014 preddavky na daň vej povinnosti do 30 dní odo dňa jej zániku. Celoneplatí. ročnú daň daňovník vysporiada do 31. januára nasledujúceho zdaňovacieho obdobia. Ako sa vypočíta celoročná daň pri vzniku

Aký vplyv má na platenie preddavkov na daň zmena miestnej príslušnosti správcu dane? Príklad: Daňovník v zdaňovacom období r. 2013 platí štvrťročné preddavky na daň za 10 vozidiel miestne príslušnému správcovi dane v Prešove. V priebehu zdaňovacieho obdobia dôjde k zmene miesta evidencie vozidla z dôvodu zmeny sídla daňovníka, t. j. k zmene miestnej príslušnosti správcu dane z Prešova do Nitry u 5 vozidiel. a) Aký vplyv má táto zmena na platenie preddavkov na daň v zdaňovacom období r. 2013? Ani zmena miestnej príslušnosti správcu dane v priebehu zdaňovacieho obdobia nemá vplyv na platenie preddavkov na daň v zdaňovacom období r. 2013, t. j. daňovník platí naďalej preddavky na daň vo výške určenej na začiatku bežného zdaňovacieho obdobia na základe predpokladanej dane, ktorá pozostáva zo súčtu ročnej sadzby dane za každé vozidlo, ktoré je predmetom dane k 1. januáru 2013 a nie je oslobodené od dane.

a zániku daňovej povinnosti v priebehu zdaňovacieho obdobia? Ak vznikne alebo zanikne daňová povinnosť v priebehu zdaňovacieho obdobia, daňovník v lehote do 31. januára nasledujúceho zdaňovacieho obdobia zaplatí príslušnému správcovi dane pomernú časť dane za obdobie, za ktoré vozidlo podliehalo dani. To znamená, že vznik aj zánik daňovej povinnosti v priebehu zdaňovacieho obdobia sa zohľadní pri určení pomernej časti dane za príslušné zdaňovacie obdobie. Výška pomernej časti dane sa vypočíta ako súčin jednej tristošesťdesiatpätiny a v priestupnom roku jednej tristošesťdesiatšestiny ročnej sadzby dane a počtu kalendárnych dní, v ktorých sa vozidlo používalo na podnikanie. Pomernú časť dane je daňovník povinný zaplatiť v lehote na podanie daňového priznania. Príklad: V zdaňovacom období r. 2013 daňovník začne používať vozidlo na podnikanie 5. mája (daňová povinnosť vznikne 5. mája 2013). Dňa 25. septembra 2013 daňovník predá toto vozidlo, a teda prestane používať vozidlo na podnikanie (daňová povinnosť zanikne 25. septembra 2013). Sadzba dane za vozidlo je 120 €.

133

Daňovník v zdaňovacom období r. 2013 je povinný oznámiť príslušnému správcovi dane zánik daňovej povinnosti, a to do 30 dní odo dňa jej zániku. Za zdaňovacie obdobie r. 2013 je daňovník povinný podať daňové priznanie v lehote na podanie daňového priznania a v tejto lehote zaplatiť pomernú časť dane. Pomernú časť dane vypočíta nasledovne: 120 : 365 x 144 (daňovník 144 dní používal vozidlo na podnikanie) = 47,34 €. Možnosť oslobodenia alebo zníženia dane vyšším územným celkom vo všeobecne záväznom nariadení sa vzťahuje aj na vozidlá pravidelnej autobusovej dopravy v rozsahu výkonu vo verejnom záujme. V prípade použitia vozidiel pravidelnej autobusovej dopravy aj na prepravu uskutočnenú mimo výkonu vo verejnom záujme sa pomerná časť dane za tieto vozidlá vypočíta ako súčin jednej tristošesťdesiatpätiny a v priestupnom roku jednej tristošesťdesiatšestiny ročnej sadzby dane a počtu kalendárnych dní, v ktorých sa vozidlo používalo na prepravu uskutočnenú mimo výkonu vo verejnom záujme. Príklad: Vyšší územný celok vo všeobecne záväznom nariadení oslobodil od dane aj vozidlá pravidelnej autobusovej dopravy v rozsahu výkonu vo verejnom záujme. Daňovník v zdaňovacom období r. 2013 použije vozidlo pravidelnej autobusovej dopravy aj na prepravu uskutočnenú mimo výkonu vo verejnom záujme (na zájazdy) nasledovne: ã v januári v dňoch od 15. – 20., t. j. 6 dní, ã v marci v dňoch od 12. – 15., t. j. 4 dni. Celoročná sadzba za vozidlo je 850 €. V uvedenom prípade sa pomerná časť dane vypočíta ako súčin jednej tristošesťdesiatpätiny ročnej sadzby dane a počtu kalendárnych dní, v ktorých sa vozidlo používalo na prepravu uskutočnenú mimo výkonu vo verejnom záujme, t. j.: 850 : 365 x 10 (počet dní, v ktorých sa vozidlo používalo na prepravu uskutočnenú mimo výkonu vo verejnom záujme) = 23,287, po zaokrúhlení pomerná časť dane predstavuje sumu 23,28 €.

134

K § 93 – Kombinovaná doprava Kombinovaná doprava je doprava, ktorá sa realizuje v počiatočnom alebo konečnom úseku prepravnej trasy po pozemnej komunikácii a na inom úseku prepravnej trasy železničnou, vodnou alebo námornou dopravou. Použitie pozemných komunikácií pri jednej prepravnej trase v rámci kombinovanej dopravy nesmie prekročiť vzdušnou čiarou medzi miestom naloženia a najbližším terminálom kombinovanej dopravy a z terminálu do miesta vyloženia vzdialenosť 150 km. Pri používaní vozidla v príslušnom zdaňovacom období najmenej 60-krát v rámci kombinovanej dopravy zákon o miestnych daniach upravuje 50 % zníženie dane v daňovom priznaní podanom po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Príklad: Daňovník podal daňové priznanie k dani z motorových vozidiel, v ktorom si uplatnil 50 % zníženie dane z dôvodu použitia vozidla v rámci kombinovanej dopravy. V uvedenom prípade išlo o prevoz tovaru z miesta nakládky do riečneho prístavu, kde bolo vozidlo s nákladom odvážené a následne náklad bol preložený z vozidla do zásobníkov v plavidle, t. j. loďou sa prepravoval iba náklad bez motorového vozidla (motorové vozidlo, náves alebo príves s tovarom neboli prepravované loďou a pri preprave tovaru nebol použitý ani kontajner, ktorý by bol preložený na loď). Takýto spôsob prepravy bol realizovaný niekoľkokrát v priebehu celého zdaňovacieho obdobia. V rámci kombinovanej dopravy náklad – tovar, umiestnený v nákladovej jednotke je po celý čas aj pri zmene druhu dopravy prepravovaný v tej istej nákladovej jednotke (kontajner, výmenná nadstavba, cestné vozidlo – súprava). Pretože v uvedenom prípade tovar bol preložený z cestných vozidiel do zásobníkov v plavidle, t. j. nebol ďalej prepravovaný v cestnom vozidle – súprave, na plavidle, uvedená preprava sa nepovažuje za kombinovanú dopravu a daňovník v danom prípade si uplatnil 50 % zníženie dane neoprávnene.

Komentár k úplnému zneniu zákona o miestnych daniach DVANÁSTA ČASŤ SPOLOČNÉ USTANOVENIA K § 98 Podľa spoločného ustanovenia daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za predajné automaty, daň za nevýherné hracie prístroje, daň za jadrové zariadenie je možné zaviesť, zrušiť, zmeniť sadzby dane, určiť oslobodenia od dane alebo zníženia dane len k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Podľa novelizovaného ustanovenia, ktoré sa dotklo poplatku, obec môže určiť alebo zmeniť sadzby poplatku, určiť podmienky na vrátenie poplatku alebo jeho pomernej časti, v prípade zníženia alebo odpustenia poplatku podklady na jeho zníženie alebo odpustenie všeobecne záväzným nariadením len k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Podľa splnomocňujúceho ustanovenia daň z motorových vozidiel je možné zaviesť, zrušiť, zmeniť sadzby dane, určiť oslobodenia od dane alebo zníženia dane len k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. K § 98a a § 98b Na správu miestnych daní sa vzťahuje osobitný predpis, ktorým je daňový poriadok. Pretože ustanovenia daňového poriadku, ktoré upravujú použitie platieb a elektronické služby, sa nevzťahujú na správcu dane, ktorým je obec, bolo potrebné ich osobitne upraviť v zákone o miestnych daniach. Z uvedeného dôvodu sa článkom III zákona č. 286/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, s účinnosťou od 1. 12. 2012 mení a dopĺňa aj zákon o miestnych daniach, ktorý v § 98a upravuje použitie označenej a neoznačenej platby a v § 98b upravuje elektronické služby. K § 98a – Použitie označenej a neoznačenej platby Nové ustanovenie § 98a upravuje označovanie platieb, použitie neoznačených platieb, daňového preplatku miestnej dane a poplatku a pomernej časti miestnej dane a poplatku. Ustanovením sa zavádza pre daňovníka povinnosť označiť platbu konkrétnej miestnej dane a poplatku alebo rozdielu

dane a poplatku spôsobom, ktorý obec určí daňovníkovi v rozhodnutí o vyrubení dane alebo poplatku alebo v rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane alebo poplatku. Ak daňovníkplatbu takejto miestnej dane alebo poplatku neoznačí spôsobom určeným v rozhodnutí správcu dane, v takom prípade sa poukázaná platba považuje za neoznačenú platbu. Pre použitie neoznačenej platby zavádza novela zákona jednoznačné pravidlá. Podľa uvedeného ustanovenia správca dane neoznačenú platbu použije najprv na úhradu daňového nedoplatku, potom na úhradu splátky miestnej dane alebo poplatku, ktorá je po lehote splatnosti s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby. Ak nie je možné použiť neoznačenú platbu na úhradu daňového nedoplatku miestnej dane alebo poplatku ani na úhradu splatnej splátky dane alebo poplatku, použije sa na úhradu exekučných nákladov a hotových výdavkov na dani z nehnuteľností, dani za psa, dani za užívanie verejného priestranstva, dani za ubytovanie, dani za predajné automaty, dani za nevýherné hracie prístroje, dani za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta, dani za jadrové zariadenie a poplatku. Ak správca dane eviduje u daňovníka viacero daňových nedoplatkov a splátok miestnych daní a poplatku po lehote ich splatnosti, ktoré majú rovnaký dátum splatnosti, správca dane použije neoznačenú platbu na ich úhradu v poradí podľa ich výšky vzostupne, teda od najnižšej po najvyššiu. Ak ide o: ã daňový preplatok na dani z nehnuteľností, dani za psa, dani za užívanie verejného priestranstva, dani za ubytovanie, dani za predajné automaty, dani za nevýherné hracie prístroje, dani za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta, dani za jadrové zariadenie a poplatku, ã pomernú časť dane za užívanie verejného priestranstva, dane za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta, ktorých vrátenie je viazané na splnenie oznamovacej povinnosti (v lehote 30 dní odo dňa zániku daňovej povinnosti), ã pomernú časť dane z nehnuteľností, dane za psa, dane za predajné automaty a dane za

135

nevýherné hracie prístroje, ktorých vrátenie je viazané na podanie čiastkového priznania k týmto daniam alebo niektorej z nich (do 30 dní odo dňa zániku daňovej povinnosti k týmto daniam alebo niektorej z nich), ã pomernú časť poplatku, ktorého vrátenie je viazané na splnenie podmienok určených správcom poplatku vo VZN a zároveň na predloženie podkladov ustanovených tiež vo VZN, aj v týchto prípadoch sa použije poradie ako u neoznačenej platby upravené v § 98a ods. 2 zákona o miestnych daniach (t. j. daňový preplatok na miestnej dani a poplatku a pomerná časť miestnej dane a poplatku sa použije na daňový nedoplatok, na splátku miestnej dane alebo poplatku s najstarším dátumom splatnosti, na úhradu exekučných nákladov a hotových výdavkov a pri rovnakej lehote splatnosti v poradí podľa výšky vzostupne). V takých prípadoch, keď nie je možné použiť neoznačenú platbu, daňový preplatok miestnych daní a poplatku a pomernú časť miestnych daní a poplatku podľa vyššie uvedeného, správca dane je oprávnený neoznačenú platbu, daňový preplatok uvedených miestnych daní a poplatku alebo ich pomernú časť vrátiť daňovníkovi na základe žiadosti v lehote do 60 dní odo dňa jej doručenia správcovi dane. K § 98b – Elektronické služby Nové ustanovenie upravujúce elektronické služby sa zavádza v rámci rozvoja elektronickej komunikácie spoločnosti a umožňuje obci poskytovať elektronické služby. V podstate ide o elektronickú komunikáciu daňovníkaso správcom dane, ktorým je obec. Daňovník pri elektronickej komunikácii so správcom dane zadá prístupovékódy na webovom sídle obce, čím sa sprístupní jeho osobná internetová zóna, ktorá obsahuje: ã spis daňovníka v elektronickej forme (napr. priznania, čiastkové priznania, opravné priznania, dodatočné priznania, ktoré daňovník podal, žiadosti a iné podania daňovníka), ã elektronický výpis z osobného účtu daňovníka, ã prístup na elektronickú podateľňu, ã elektronickú osobnú schránku, ã katalóg služieb (napr. všeobecne záväzné nariadenie, ktorým obec zaviedla miestne dane

136

a upravila v ňom tie podrobnosti vyberania miestnych daní a poplatku, na ktoré ju splnomocňuje zákon o miestnych daniach). Ak sa obec rozhodne poskytovať elektronické služby, elektronickú adresu elektronickej podateľne zverejní na svojom webovom sídle a zároveň aj na webovom sídle ústredného portálu verejnej správy. Ústredný portál verejnej správy (ÚPVS) je informačný systém verejnej správy na poskytovanie služieb a informácií verejnosti prostredníctvom spoločného prístupového miesta v sieti internet podľa zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy. ÚPVS je prístupný na adrese: www.portal.gov.sk. Správca dane okrem elektronickej adresy elektronickej podateľne zverejní na svojom webovom sídle aj podrobnosti o elektronickej komunikácii a poskytovaní elektronických služieb, ktoré je povinný ustanoviť vo VZN. K § 99 – Správa dane Miestna príslušnosť správcu dane z motorových vozidiel sa riadi nasledovne: 1. podľa miesta evidencie vozidla k 31. decembru predchádzajúceho roka (predchádzajúcim rokom sa rozumie rok, ktorý predchádza zdaňovaciemu obdobiu, za ktoré sa daňové priznanie podáva), 2. podľa sídla zamestnávateľa, ak je daňovníkom zamestnávateľ, 3. podľa sídla stálej prevádzkarne alebo inej organizačnej zložky na území SR. Miestnu príslušnosť na správu dane z motorových vozidiel pre daňovníka, ktorým je: ã držiteľ vozidla, ã vlastník vozidla pri prenájme vozidla bez predkupného práva, ã užívateľ vozidla – pri používanívozidla na podnikanie, v osvedčení o evidencii ktorého je ako držiteľ vozidla zapísaná osoba, ktorá zomrela, bola zrušená alebo zanikla, ã užívateľ vozidla – pri používanívozidla, v osvedčení o evidencii ktorého je ako držiteľ vozidla zapísaná osoba, ktorá nepoužíva vozidlo na podnikanie, vykonáva daňový úrad miestne príslušný podľa miesta evidencie vozidla k 31. decembru predchádzajúceho roka.

Komentár k úplnému zneniu zákona o miestnych daniach Predchádzajúcim rokom je rok, ktorý tesne predchádza roku, za ktorý sa podáva daňové priznanie. Od 1. januára 2012 daňový úrad vykonáva pôsobnosť v územnom obvode príslušnéhokraja. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov v znení zákona č. 331/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. V nadväznosti na uvedený právny predpis pri určení miestnej príslušnosti daňovník musí skúmať, na ktorom dopravnom inšpektoráte v rámci príslušného kraja je jeho vozidlo evidované. Ak vozidlá daňovníka sú evidované v rámci kraja na rôznych dopravných inšpektorátoch, miestnu príslušnosť na správu dane z motorových vozidiel vykonáva daňový úrad, ktorý sa nachádza v územnom obvode tohto kraja, t. j. miestnu príslušnosť vykonáva daňový úrad, v územnom obvode ktorého sú vozidlá evidované na príslušných dopravných inšpektorátoch. Daňovník môže daňové priznanie podať na ktorejkoľvek organizačnej zložke daňového úradu. ã Miestna príslušnosť pre daňovníka, ktorým je zamestnávateľ, sa určí podľa sídla zamestnávateľa (bez ohľadu na evidenciu vozidla na dopravnom inšpektoráte). ã Ak je daňovníkom osoba s trvalým pobytom alebo sídlom v zahraničí, ktorej patrí stála prevádzkareň alebo iná organizačná zložka v SR, miestna príslušnosť sa určí podľa sídla stálej prevádzkarne alebo inej organizačnej zložky na území SR. Pri určení miestnej príslušnosti podľa sídla daňovníka je potrebné skúmať, v územnom obvode ktorého kraja je sídlo daňovníka. V uvedenom prípade miestnu príslušnosť na správu dane z motorových vozidiel vykonáva daňový úrad, ktorý sa nachádza v územnom obvode toho kraja, kde je sídlo daňovníka.

číslom, ktoré používa na podnikanie. Vozidlo je prenajaté od nepodnikateľa. Táto právnická osoba je zároveň aj daňovníkom dane z motorových vozidiel ako zamestnávateľ [§ 85 ods. 2 písm. a) zákona o miestnych daniach]. V prvom prípade ide o vozidlo s krupinským evidenčným číslom, ktoré bolo pridelené dopravným inšpektorátom nachádzajúcim sa v územnom obvode Banskobystrického kraja. Daňovníkom dane je právnická osoba v zmysle § 85 ods. 1 písm. c) zákona o miestnych daniach (používa vozidlo, v dokladoch ktorého je ako držiteľ zapísaná osoba, ktorá nepoužíva vozidlo na podnikanie). Daňovník je povinný podať daňové priznanie v lehote na jeho podanie, pričom na správu dane je miestne príslušný Daňový úrad Banská Bystrica (miestna príslušnosť sa zisťuje podľa evidenčného čísla vozidla prideleného krupinským dopravným inšpektorátom, ktorý sa nachádza v Banskobystrickom kraji). V druhom prípade ide o vozidlo zamestnanca, pri ktorom miestna príslušnosť správcu dane sa určuje podľa sídla zamestnávateľa. Pretože sídlo zamestnávateľa je v Martine (ktorý sa nachádza v Žilinskom kraji), na správu dane z motorových vozidiel je miestne príslušný Daňový úrad Žilina. Podanie môže daňovník predložiť v ktorejkoľvek organizačnej zložke daňového úradu.

Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia dôjde k zmene miestnej príslušnosti, na túto skutočnosť sa neprihliada. Ak vznikne daňová povinnosť v priebehu zdaňovacieho obdobia, správu dane z motorových vozidiel vykonáva daňový úrad miestne príslušný ku dňu vzniku daňovej povinnosti. Pre účely zákona o miestnych daniach za zmenu miestnej príslušnosti, na ktorú sa v priebehu zdaňovacieho obdobia neprihliada, sa považuje zmena miesta evidencie vozidla iba v prípade, ak dôjde k zmene sídla daňovníkaa zároveň nedošlo k zmene osoby daňovníka (v takomto prípade miestna príslušnosť sa určí podľa miesta evidencie vozidla k 31. decembru predchádzajúceho roka). Ak k zmene miesta evidencie vozidla došlo z dôvoPríklad: Právnická osoba (podnikateľ) so sídlom v Martine du zmeny osoby daňovníka(napr. pri predaji vozidmá v prenájme vozidlo s krupinským evidenčným la), takáto zmena miesta evidencie vozidla sa

137

nepovažuje za zmenu miestnej príslušnosti, na ktorú sa v priebehu zdaňovacieho obdobia neprihliada (v takomto prípade miestna príslušnosť správcu dane u kupujúceho daňovníka sa určuje podľa miesta evidencie vozidla v čase vzniku daňovej povinnosti). Príklad: Vozidlo k 31. decembru 2012 je evidované na Dopravnom inšpektoráte v Nitre. Daňovník v roku 2013 naďalej používa toto vozidlo na podnikanie. Daňovník podá daňové priznanie za zdaňovacie obdobie r. 2013 daňovému úradu, ktorý je miestne príslušný podľa miesta evidencie vozidla k 31. decembru 2012, t. j. v danom prípade na Daňový úrad Nitra. Príklad: Držiteľom vozidla evidovaného na Dopravnom inšpektoráte v Nitre je právnická osoba X, ktorá používala vozidlo na podnikanie aj k 31. decembru 2012, t. j. vozidlo je k 31. decembru 2012 predmetom dane z motorových vozidiel. V priebehu zdaňovacieho obdobia (dňa 31. januára 2013) sa zmení miesto evidencie vozidla do Košíc z dôvodu jeho predaja podnikateľovi Y so sídlom v Košiciach. Predávajúci daňovník X (z Nitry) za zdaňovacie obdobie r. 2013 je povinný podať daňové priznanie v lehote na podanie daňového priznania (za január) daňovému úradu podľa miesta evidencie vozidla k 31. decembru 2012, t. j. v danom prípade na Daňový úrad Nitra. Kupujúci daňovník Y (z Košíc) za zdaňovacie obdobie r. 2013 je povinný podať daňové priznanie v lehote na podanie daňového priznania (za február až december) daňovému úradu podľa miesta evidencie vozidla ku dňu vzniku daňovej povinnosti, t. j. v danom prípade na Daňový úrad Košice. V uvedenom prípade platí, že zmena miesta evidencie vozidla sa považuje za zmenu miestnej príslušnosti, na ktorú sa v priebehu zdaňovacieho obdobia prihliada.

inšpektoráte v Nitre je právnická osoba, ktorá používala vozidlo na podnikanie aj k 31. decembru 2012, t. j. vozidlo bolo k 31. decembru 2012 predmetom dane z motorových vozidiel. V priebehu zdaňovacieho obdobia (dňa 31. januára 2013) došlo k zmene miesta evidencie vozidla do Košíc z dôvodu zmeny sídla daňovníka. Daňovník za zdaňovacie obdobie r. 2013 je povinný podať daňové priznanie v lehote na podanie daňového priznania (za celé zdaňovacie obdobie) daňovému úradu podľa miesta evidencie vozidla k 31. decembru 2012, t. j. v danom prípade na Daňový úrad Nitra. V uvedenom prípade platí, že zmena miesta evidencie vozidla sa považuje za zmenu miestnej príslušnosti, na ktorú sa v priebehu zdaňovacieho obdobia neprihliada. Príklad: Držiteľom vozidla evidovaného na Dopravnom inšpektoráte v Nitre je právnická osoba X. Vozidlo k 31. decembru 2012 nebolo predmetom dane z motorových vozidiel. Daňová povinnosť vznikla až v marci 2013. Následne v máji 2013 došlo k zmene miesta evidencie vozidla do Košíc z dôvodu jeho predaja podnikateľovi Y. Predávajúci daňovník X (z Nitry) za zdaňovacie obdobie r. 2013 je povinný podať daňové priznanie v lehote na podanie daňového priznania a zaplatiť pomernú časť dane daňovému úradu podľa miesta evidencie vozidla pri vzniku daňovej povinnosti, t. j. v danom prípade na Daňový úrad Nitra. Kupujúci daňovník Y (z Košíc) za zdaňovacie obdobie r. 2013 je povinný podať daňové priznanie v lehote na podanie daňového priznania a zaplatiť pomernú časť dane daňovému úradu taktiež podľa miesta evidencie vozidla pri vzniku daňovej povinnosti, t. j. v danom prípade na Daňový úrad Košice. V uvedenom prípade platí, že zmena miesta evidencie vozidla sa považuje za zmenu miestnej príslušnosti, na ktorú sa v priebehu zdaňovacieho obdobia prihliada.

Príklad: Príklad: Držiteľom vozidla evidovaného na Dopravnom inDržiteľom vozidla evidovaného na Dopravnom špektoráte v Nitre je právnická osoba. Vozidlo

138

Komentár k úplnému zneniu zákona o miestnych daniach k 31. decembru 2012 nebolo predmetom dane z motorových vozidiel. Daňová povinnosť vznikla až v marci 2013. Následne v máji 2013 došlo k zmene miesta evidencie vozidla do Košíc z dôvodu zmeny sídla právnickej osoby. Daňovník za zdaňovacie obdobie r. 2013 podá daňové priznanie v lehote na podanie daňového priznania a zaplatí celoročnú daň daňovému úradu podľa miesta evidencie vozidla pri vzniku daňovej povinnosti, t. j. na Daňový úrad Nitra. V uvedenom prípade platí, že zmena miesta evidencie vozidla sa považuje za zmenu miestnej príslušnosti, na ktorú sa v priebehu zdaňovacieho obdobia neprihliada.

príslušný podľa miesta evidencie vozidla k 31. decembru 2012, t. j. v danom prípade na Daňový úrad v Nitre a vyrovná celoročnú daň.

Príklad: Vozidlo je k 31. 12. 2012 evidované na Dopravnom inšpektoráte vo Zvolene. Dňa 15. apríla 2013 Dopravný inšpektorát v Krupine vykonal zmenu miesta evidencie vozidla na základe žiadosti daňovníka z dôvodu zmeny jeho sídla. Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia dôjde k zmene miestnej príslušnosti, na túto skutočnosť sa neprihliada. To znamená, že za zdaňovacie obdobie r. 2013 daňovník podá daňové priznanie v lehote na jeho podanie. Na správu dane z motorových vozidiel je miestne príslušný Daňový úrad Banská Bystrica (pretože Dopravný inšpektorát Zvolen, kde bolo vozidlo k 31. 12. 2012 evidované, sa nachádza v územnom obvode Banskobystrického kraja). Daňové priznanie môže daňovník predložiť v ktorejkoľvek organizačnej zložke daňového úradu. V uvedenom prípade platí, že zmena miesta evidencie vozidla sa považuje za zmenu miestnej príslušnosti, na ktorú sa v priebehu zdaňovacieho obdobia neprihliada.

Ktorý daňový úrad vymáha daňový nedoplatok, vráti daňový preplatok na dani, resp. vyrubí úrok z omeškania na dani z motorových vozidiel pri zmene miestnej príslušnosti v priebehu zdaňovacieho obdobia?

Príklad: Vozidlá boli k 31. 12. 2012 evidované na Dopravnom inšpektoráte v Nitre. U daňovníka v roku 2013 dôjde k zmene evidencie vozidla z Nitry do Košíc (zmena sídla daňovníka). Daňovník za zdaňovacie obdobie r. 2013 podá daňové priznanie v lehote na podanie daňového priznania daňovému úradu, ktorý je miestne

Ak nemožno určiť miestnu príslušnosť správcu dane: ã podľa miesta evidencie vozidla k 31. decembru predchádzajúceho roka, ã podľa sídla zamestnávateľa, ak je daňovníkom zamestnávateľ alebo ã podľa sídla stálej prevádzkarne alebo inej organizačnej zložky na území SR, miestna príslušnosť správcu dane sa riadi podľa daňového poriadku.

Pri zmene miestnej príslušnosti sa na účely vrátenia daňového preplatku na dani z motorových vozidiel, vymáhania daňového nedoplatku na dani z motorových vozidiel a vyrubenia úroku z omeškania na dani z motorových vozidiel považuje za správcu dane ten daňový úrad, u ktorého preplatok na dani z motorových vozidiel alebo nedoplatok na dani z motorových vozidiel vznikol. Pri zmene miestnej príslušnosti je na uloženie pokuty príslušný ten správca dane, ktorému malo byť daňové priznanie podané. Správu dane z nehnuteľností vykonáva obec, na ktorej území sa nehnuteľnosť nachádza. Správu dane za psa, dane za užívanie verejného priestranstva, dane za ubytovanie, dane za predajné automaty, dane za nevýherné hracie prístroje, dane za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta, dane za jadrové zariadenie a poplatku vykonáva obec, ktorá ich na svojom území zaviedla. Novelou zákona bolo ustanovenie o správe miestnych daní a poplatku v hlavnom meste Bratislave vypustené. Správu miestnych daní a poplatku v Bratislave a v Košiciach vykonávajú mestské časti, ak tak ustanoví štatút mesta.

139

Keď správa miestnych daní a poplatku patrí do výlučnej právomoci obce, zákonom je upravené, že správou miestnych daní a poplatku nie je možné poveriť iné právnické osoby alebo fyzické osoby.

od dane z nehnuteľností podľa § 17 odsekov 2 a 3 zákona o miestnych daniach. Daňovník v spoločnom priznaní uvedie okrem identifikačných údajov len základné údaje potrebné na vyrubenie dane (základ dane – výmera pozemku, zastavaná plocha stavby, podlahová plocha bytu, počet psov, predajných automatov a nevýherných hracích prístrojov a pod.). Daňovník daň nevypočíta, ale vypočíta ju správca dane na základe údajov uvedených daňovníkom v podanom priznaní a vyrubí uvedené miestne dane jedným rozhodnutím. Ustanovenie § 99a upravuje: a) podávanie priznania k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje v lehote do 31. januára zdaňovacieho obdobia so stavom k 1. januáru zdaňovacieho obdobia, b) podávanie priznania k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje v priebehu zdaňovacieho obdobia, c) podávanie priznania k dani z nehnuteľností pri nadobudnutí nehnuteľnosti vydražením v priebehu zdaňovacieho obdobia.

K § 99a – Priznanie k dani za nehnuteľností, dani za psa, dani za nevýherné hracie prístroje a dani za predajné automaty Doterajšia právna úprava upravovala podávanie daňového priznania iba k dani z nehnuteľností. Pri ostatných miestnych daniach bola zavedená oznamovacia povinnosť a pri poplatku ohlasovacia povinnosť. Na základe odporúčaní z hodnotenia Slovenskej republiky, ktoré vypracovala Európska komisia za Európsku úniu, Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a Svetová banka v spolupráci so spoločnosťou PricewaterhouseCoopers (PwC), bolo potrebné zabezpečiť zníženie administratívnej záťaže na strane daňovníkov, ako aj na strane správcu dane a vytvoriť spoločné priznanie k miestnym daniam. Spoločné priznanie podáva daňovník k tým miestnym daniam, ktoré majú ročné zdaňovacie obdobie a platia sa na zdaňovacie obdobie, t. j. dopredu. Nadobudnutím účinnosti zákona č. 460/2011 Z. z., ktorým sa a) Priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za mení a dopĺňa zákon o miestnych daniach, nebudú nevýherné hracie prístroje, ktoré sa podáva podávať priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za do 31. januára zdaňovacieho obdobia so psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýstavom k 1. januáru zdaňovacieho obdobia herné hracie automaty (tzv. spoločné priznanie) Ustanovenie § 99a ods. 1 upravuje povinnosť všetci daňovníci, tak ako tomu bolo pri zavedení podať spoločné priznanie pre takého daňovnízákona o miestnych daniach počnúc zdaňovacím ka, ktorému daňová povinnosť k týmto daniam obdobím roku 2005, ale iba tí daňovníci, ktorým pralebo niektorej z nich vznikne k 1. januáru zdavýkrát vznikne daňová povinnosť k uvedeným daňovacieho obdobia. Ak daňová povinnosť niam alebo niektorej z nich za účinnosti tejto novely k týmto daniam alebo niektorej z nich vznikne zákona. k 1. januáru zdaňovacieho obdobia, daňovník Priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, je povinný podať spoločné priznanie v lehote k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné do 31. januára toho zdaňovacieho obdobia, hracie prístroje pozostáva z obálky priznania osov ktorom vznikla daňová povinnosť. Spoločné bitne pre fyzickú osobu a osobite pre právnickú priznanie sa nepodáva, ak sú: osobu, oddielov pre jednotlivé druhy daní (II. až ã pozemky, stavby, byty a nebytové prieIV. oddiel – priznanie k dani z nehnuteľností, V. odstory vo vlastníctve obce, ktorá je správdiel – priznanie k dani za psa, VI. oddiel – priznanie com dane z nehnuteľností, k dani za predajné automaty a VII. oddiel – priznaã pozemky, stavby, byty a nebytové prienie k dani za nevýherné hracie prístroje), rekapitustory vo vlastníctve alebo správe mestlácie osobitne pre fyzickú a osobitne pre právnickú ských častí v Bratislave a Košiciach, osobu a prílohy k zníženiu dane alebo oslobodeniu

140

Komentár k úplnému zneniu zákona o miestnych daniach ã pozemky a stavby vo vlastníctve iného štátu užívané fyzickými osobami, ktoré používajú výsady a imunitu podľa medzinárodného práva a nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky za predpokladu, že je zaručená vzájomnosť.

vznikla alebo zanikla, a to v lehote do 30 dní od vzniku alebo zániku tejto daňovej povinnosti. Príklad: Právnická osoba kúpi na stráženie podnikateľského objektu 4 psov starších ako 6 mesiacov dňa 4. 2. 2013. Do účinnosti novely zákona právnická osoba nebola daňovníkom dane z nehnuteľností, dane za psa, dane za predajné automaty ani dane za nevýherné hracie prístroje. Daňová povinnosť daňovníkovi vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa pes stal predmetom dane (1. 3. 2013) a spoločné priznanie, v ktorom vyplní oddiel k dani za psa, je povinná podať do 30 dní odo dňa vzniku daňovej povinnosti (do 31. 3. 2013).

Príklad: Fyzická osoba nadobudla do vlastníctva stavebný pozemok na výstavbu rodinného domu v decembri 2012. Daňová povinnosť k dani z nehnuteľností vznikne daňovníkovi 1. januára 2013. Pretože pri dani z nehnuteľností sa na zmeny skutočností, ktoré nastanú v priebehu zdaňovacieho obdobia, neprihliada a fyzická osoba do účinnosti novely zákona nebola daňovníkom dane z nehnuteľností, dane za psa, dane za predajné automaty ani dane za nevýherné c) Priznanie k dani z nehnuteľností pri nadohracie prístroje, je povinná prvýkrát podať spoločné budnutí nehnuteľnosti vydražením, ktoré sa priznanie k dani z nehnuteľností do 31. 1. 2013. podáva v priebehu zdaňovacieho obdobia Daňová povinnosť k dani z nehnuteľností vznib) Priznanie k dani za psa, k dani za predajné ká spravidla k 1. januáru zdaňovacieho obdoautomaty, k dani za nevýherné hracie príbia nasledujúceho po zdaňovacom období, stroje, ktoré sa podáva v priebehu zdaňov ktorom sa daňovník stal vlastníkom, správcom, nájomcom alebo užívateľom nehnuteľvacieho obdobia nosti, ktorá je predmetom dane. Výnimku tvoPri dani za psa, dani za predajné automaty ria nehnuteľnosti nadobudnuté vydražením, a dani za nevýherné hracie prístroje daňová popri ktorých daňová povinnosť vzniká prvým vinnosť vzniká prvým dňom kalendárneho medňom mesiaca nasledujúceho po dni, v ktorom siaca po mesiaci, v ktorom sa pes stal predmesa vydražiteľ stal vlastníkom nehnuteľností, tom dane, v ktorom sa predajný automat alebo alebo prvým dňom mesiaca nasledujúceho po nevýherný hrací prístroj začal prevádzkovať, dni schválenia príklepu súdom. Ak daňovník a zaniká posledným dňom mesiaca, v ktorom nadobudne nehnuteľnosť v priebehu zdaňovapes prestal byť predmetom dane alebo v ktocieho obdobia vydražením, je povinný podať rom sa ukončilo prevádzkovanie predajného priznanie k tejto dani v priebehu zdaňovacieho automatu alebo nevýherného hracieho prístroobdobia, a to v lehote do 30 dní od vzniku daja. Aby bolo možné vyrubiť pri uvedených daňovej povinnosti. niach pomernú časť dane, prípadne vrátiť pomernú časť zaplatenej dane, novela zákona upravuje okrem podávania priznania k 31. janu- Príklad: áru zdaňovacieho obdobia so stavom k 1. janu- Právnická osoba do účinnosti novely zákona neboáru aj povinnosť podať priznanie v priebehu la daňovníkom dane z nehnuteľností. Na území zdaňovacieho obdobia. Ak daňová povinnosť obce nadobudla vlastnícke práva k vydraženej k dani za psa, k dani za predajné automaty stavbe ku dňu udelenia príklepu (23. 6. 2013). a k dani za nevýherné hracie prístroje vznikne Právnickej osobe vzniká daňová povinnosť prvým alebo zanikne v priebehu zdaňovacieho obdo- dňom mesiaca nasledujúceho po dni, v ktorom sa bia, daňovník je povinný podať spoločné prizna- stala vlastníkom nehnuteľnosti (1. 7. 2013) a sponie k tej dani, ku ktorej daňová povinnosť ločné priznanie, v ktorom vyplní oddiel daň zo

141

stavieb, je povinná podať do 30 dní od vzniku daňovej povinnosti (do 31. 7. 2013). K § 99b – Čiastkové priznanie Podľa novely zákona čiastkové priznanie podáva daňovník, ktorý už podal priznanie k dani z nehnuteľností,k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje alebo niektorej z nich a v priebehu zdaňovacieho obdobia alebo v niektorom z nasledujúcich zdaňovacích období daňovníkovi vznikne ďalšia daňová povinnosť, zmenia sa skutočnosti, ktoré majú podstatný vplyv na daňovú povinnosť, alebo daňová povinnosť k týmto daniam alebo niektorej z nich zanikne. Ustanovenie § 99b upravuje: a) podávanie čiastkového priznania k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje v lehote do 31. januára zdaňovacieho obdobia so stavom k 1. januáru zdaňovacieho obdobia, b) podávanie čiastkového priznania k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje v priebehu zdaňovacieho obdobia, c) podávanie čiastkového priznania k dani z nehnuteľností pri nadobudnutí nehnuteľnosti vydražením v priebehu zdaňovacieho obdobia.

dani z nehnuteľností sa na zmeny skutočností, ktoré nastanú v priebehu zdaňovacieho obdobia, neprihliada, čiastkové priznanie sa podáva so stavom k 1. 1. zdaňovacieho obdobia v lehote do 31. januára príslušného zdaňovacieho obdobia. Príklad: Fyzická osoba podá spoločné priznanie prvýkrát v lehote do 31. januára 2013, v ktorom uvedie v II. 2 oddiele druh pozemku záhrada s výmerou 1 000 m a v III. oddiele (stavba slúžiaca na jeden účel) stavbu 2-podlažnej rekreačnej chaty so zastavanou 2 plochou s výmerou 40 m . Na základe podaného priznania správca dane vyrubí fyzickej osobe na zdaňovacie obdobie roku 2013 daň z nehnuteľností rozhodnutím. V marci 2013 táto fyzická osoba nadobudne do vlastníctva 2-izbový byt s výmerou podlahovej plo2 chy 54 m . Pretože nadobudnutím bytu vznikne fyzickej osobe ďalšia daňová povinnosť k 1. 1. 2014, bude povinná v lehote do 31. 1. 2014 podať čiastkové priznanie k dani z nehnuteľností. Čiastkové priznanie pozostáva z obálky priznania, na ktorej fyzická osoba ako daňovník označí krížikom, že ide o čiastkové priznanie a do obálky vloží vyplnený IV. oddiel – daň z bytov. V júni 2014 fyzická osoba predá rekreačnú chatu, v dôsledku čoho jej zanikne daňová povinnosť k dani zo stavieb k tejto stavbe dňa 31. 12. 2014. V uvedenom prípade bude daňovník povinný podať čiastkové priznanie k dani z nehnuteľností do 31. 1. 2015. Čiastkové priznanie pozostáva z obálky priznania, na ktorej daňovník označí krížikom, že ide o čiastkové priznanie so zánikom daňovej povinnosti a do obálky vloží vyplnený III. oddiel – daň zo stavieb.

a) Podávanie čiastkového priznania k dani z nehnuteľností v lehote do 31. januára zdaňovacieho obdobia Čiastkové priznanie k dani z nehnuteľností podáva daňovník, ktorý už podal priznanie a následne nadobudne ďalšiu nehnuteľnosť – stane sa vlastníkom, správcom, nájomcom alebo užívateľom nehnuteľnosti, alebo dôjde k takým zmenám, ktoré spôsobia zmenu oproti dovtedy podanému priznaniu, napr. dôjde b) Podávanie čiastkového priznania k dani za psa, dani predajné automaty a dani za nek zmene druhu pozemku, k zmene výmery povýherné hracie prístroje zemku, účelu využitia stavby, bytu alebo nebyČiastkové priznanie k dani za psa, dani za pretového priestoru a pod. Čiastkové priznanie dajné automaty a dani za nevýherné hracie k dani z nehnuteľností daňovník podáva aj prístroje podáva ten daňovník, ktorý už podal v prípade, ak podal priznanie a následne prespoločné priznanie a následne mu vznikne stane byť vlastníkom, správcom, nájomcom alebo zanikne daňová povinnosť k týmto alebo užívateľom nehnuteľnosti. Pretože pri

142

Komentár k úplnému zneniu zákona o miestnych daniach daniam alebo k niektorej z nich. Na podané povinná podať do 30 dní od vzniku daňovej povinnosčiastkové priznanie, ktorým daňovník deklaru- ti, t. j. do 31. 3. 2013. je zánik daňovej povinnosti k týmto daniam K § 99c – Opravné priznanie a dodatočné alebo niektorej z nich, je viazané vrátenie popriznanie mernej časti dane upravené v § 99h zákona o miestnych daniach. Doterajšie znenie zákona o miestnych daniach neupravovalo podávanie opravného a dodatočnéPríklad: ho priznania, preto sa pri ich podávaní uplatňoval Daňovník kúpi v roku 2013 psa, za ktorého v tom postup upravený v § 16 daňového poriadku. Od istom roku podá priznanie. V priznaní vyplní V. od- nadobudnutia účinnosti novely zákona podávanie diel – daň za psa. V priebehu mesiaca august 2014 opravného priznania a dodatočného priznania daňovník daruje psa inej fyzickej osobe, čím dôjde k dani z nehnuteľností,k dani za psa, k dani za prek 31. 8. 2014 k zániku daňovej povinnosti k dani za dajné automaty a k dani za nevýherné hracie prípsa. Z dôvodu zániku daňovej povinnosti je daňov- stroje alebo niektorej z nich upravuje § 99c zákona ník povinný podať čiastkové priznanie k dani za o miestnych daniach. psa do 30 dní od zániku daňovej povinnosti (do Ak daňovník podal priznanie k dani z nehnuteľnos30. 9. 2014). tí, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje alebo čiastc) Podávanie čiastkového priznania pri nado- kové priznanie k týmto daniam alebo niektorej budnutí nehnuteľnosti vydražením v prie- z nich a následne zistí, že údaje, ktoré v nich uviebehu zdaňovacieho obdobia dol, nie sú správne, môže podať opravné priznaDaňovník, ktorý už podal spoločné priznanie nie do lehoty na podanie priznania alebo čiasta v priebehu zdaňovacieho obdobia nadobud- kového priznania. Ak daňovník podá opravné prine nehnuteľnosť vydražením, je povinný podať znanie a v lehote na podanie opravného priznania miestne príslušnému správcovi dane čiastko- opätovne zistí, že ani v opravnom priznaní neuvievé priznanie k tejto dani v priebehu zdaňova- dol správne údaje, môže do lehoty na podanie pricieho obdobia, a to v lehote do 30 dní od vzni- znania alebo čiastkového priznania podať opätovku daňovej povinnosti. Daňová povinnosť pri ne opravné priznanie. Správca dane pri vyrubení nadobudnutí nehnuteľnosti vydražením vzniká dane vychádza z posledného podaného opravnéprvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni, ho priznania, pričom na dovtedy podané priznanie, v ktorom sa vydražiteľ stal vlastníkom nehnu- čiastkové priznanie alebo predchádzajúce opravteľnosti, alebo prvým dňom mesiaca nasledu- né priznanie neprihliada. júceho po dni schválenia príklepu súdom. Okrem možnosti podať opravné priznanie novela zákona upravuje aj povinnosť podať dodatočné Príklad: priznanie. Dodatočné priznanie je daňovníkpovinPrávnická osoba vlastní na území obce stavbu slú- ný podať, ak zistí po uplynutí lehoty na podanie prižiacu na oddych a regeneráciu pracovnej sily svojich znania alebo čiastkového priznania, že v priznaní zamestnancov, ku ktorej podá spoločné priznanie alebo čiastkovom priznaní k dani z nehnuteľností, k dani z nehnuteľností do 31. 1. 2013. Začiatkom roka k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani 2013 nadobudne právnická osoba nehnuteľnosť vy- za nevýherné hracie prístroje alebo niektorej z nich dražením, ku ktorej jej vzniknú vlastnícke práva ku neuviedol správne údaje. Dodatočné priznanie dňu udelenia príklepu (3. 2. 2013). Daňová povinnosť k uvedeným daniam alebo k niektorej z nich je dak vydraženej nehnuteľnosti vznikne právnickej osobe ňovník povinný podať najneskôr do štyroch rokov prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni, v ktorom od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať sa stane vlastníkom nehnuteľnosti, t. j. 1. 3. 2013, priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, a čiastkové priznanie k dani z nehnuteľností bude k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné

143

hracie prístroje alebo niektorej z nich alebo čiastkové priznanie k týmto daniam alebo niektorej z nich. Druh priznania (opravné priznanie alebo dodatočné priznanie) vyznačí daňovník na obálke priznania krížikom. Príklad: Daňovníkovi z dôvodu nadobudnutia pozemku v priebehu roka 2013 vznikne daňová povinnosť k 1. 1. 2014 a v lehote na podanie priznania (do 31. 1. 2014) aj podá spoločné priznanie k dani z nehnuteľností. Po uplynutí lehoty na podanie pri2 znania zistí, že v priznaní namiesto 10 000 m uvie2 dol iba 1 000 m . Po tomto zistení je daňovník povinný podať dodatočné priznanie a skutočnosť, že ide o dodatočné priznanie, vyznačiť na obálke priznania krížikom. Príklad: Daňovník podá spoločné priznanie k dani z nehnuteľností v lehote do 31. 1. 2013 k dvom stavbám. Z dôvodu nadobudnutia vlastníckych práv vydražením mu vznikne nová daňová povinnosť k dani z nehnuteľností dňa 1. 6. 2013. V lehote do 1. 7. 2013 bude povinný podať čiastkové priznanie k dani z nehnuteľností, ktoré aj podá správcovi dane, na území ktorého sa nehnuteľnosť nachádza. V čiastkovom priznaní zaradí stavbu podľa toho, ako je zapísaná v katastri nehnuteľností. Následne sa dozvie, že podľa súčasného znenia zákona o miestnych daniach sa stavby zaraďujú podľa skutočného účelu ich využitia. Pretože ešte neuplynula lehota na podanie čiastkového priznania, daňovník podá dňa 26. 6. 2013 opravné priznanie k dani z nehnuteľností, v ktorom stavbu zaradí v súlade so zákonom o miestnych daniach. V uvedenom prípade správca dane pri vyrubení dane bude vychádzať z opravného priznania a na predtým podané čiastkové priznanie nebude prihliadať. K § 99d – Spoločné ustanovenie k § 99a až § 99c Ustanovenia § 99a až § 99c zavedené novelou zákona upravujú všeobecné podmienky podávania priznania a čiastkového priznania k dani

144

z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje alebo niektorej z nich a podávania opravného a dodatočného priznania k uvedeným daniam alebo niektorej z nich. Spoločné podmienky podávania týchto priznaní upravuje § 99d. Vo väčšine prípadov je daňovníkom dane z nehnuteľností vlastník nehnuteľnosti. Nie všetky nehnuteľnosti sú vo výlučnom vlastníctve fyzických alebo právnických osôb, niektoré nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve,iné sú v bezpodielovom spoluvlastníctvemanželov. Aby bolo jednoznačné, kto a za akú časť nehnuteľnosti je v takýchto prípadoch povinný podať priznanie, čiastkové priznanie, opravné priznanie a dodatočné priznanie, zákon túto povinnosť jednoznačne upravuje. Ak je nehnuteľnosť (pozemok, stavba, byt alebo nebytový priestor v bytovom dome) v spoluvlastníctve viacerých osôb, priznanie k dani z nehnuteľností je povinný podať každý zo spoluvlastníkov do výšky svojho spoluvlastníckeho podielu. Ak sa všetci spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti dohodnú, priznanie za celú nehnuteľnosť môže za nich podať zástupca. Zástupca, ktorý podá priznanie, zároveň skutočnosť o dohode spoluvlastníkov vyznačí v príslušnom priznaní. Osobitná úprava pre podávanie priznania platí aj pri nehnuteľnostiach, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Ak je nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, príslušné priznanie za nehnuteľnosť podáva len jeden z manželov. V tomto prípade sa dohoda manželov v priznaní nevyznačuje, vyznačí sa iba skutočnosť, že ide o nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Daňovník, ktorý podáva priznanie, je povinný v príslušnom priznaní uviesť podľa predtlače všetky skutočnosti, ktoré majú podstatný vplyv na vyrubenie dane. Ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých osôb a daňovníci sa dohodli na tom, že priznanie za nich podá zástupca, zástupca určený dohodou spoluvlastníkov je povinný uplatniť zníženie dane alebo oslobodenie od dane u toho spoluvlastníka, na ktorého sa príslušné zníženie dane alebo oslobodenie od dane vzťahuje a ktoré správca dane pri vyrubení dane zohľadní.

Komentár k úplnému zneniu zákona o miestnych daniach Ak príslušné priznanie podáva fyzická osoba, je povinná v priznaní uviesť meno, priezvisko, titul, adresu trvalého pobytu a rodné číslo. Ak priznanie podáva právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ, v príslušnom priznaní uvádza obchodné meno alebo názov a ak má dodatok obchodného mena, tak aj dodatok obchodného mena, ďalej identifikačné číslo organizácie a sídlo alebo miesto podnikania. Okrem týchto údajov je osoba, ktorá podáva priznanie k dani z nehnuteľností, k dani z psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje, povinná vyplniť všetky údaje uvedené v priznaní. Osobné údaje, ktoré daňovník uvádza v priznaní, sú chránené podľa zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. Vzor priznania k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje ustanovilo Ministerstvo financií Slovenskej republiky oznámením v Zbierke zákonov č. 260/2012 Z. z. a zverejnilo opatrením z 20. 8. 2012 č. MF/020058/2012-722, ktoré je zverejnené vo Finančnom spravodajcovi č. 7/2012. V priznaní daňovník vyznačí, o aký druh priznania ide – priznanie, čiastkové priznanie, opravné priznanie alebo dodatočné priznanie. Na priznanie, čiastkové priznanie, opravné priznanie a dodatočné priznanie sa vzťahujú ustanovenia zákona o miestnych daniach a ustanovenia daňového poriadku, ktoré upravujú daňové priznanie. Priznanie upravené v § 99a, ako aj čiastkové priznanie upravené v § 99b sa považuje za daňové priznanie upravené v daňovom poriadku. Opravné priznanie upravené v § 99c ods. 1 sa považuje za opravné daňové priznanie a dodatočné priznanie upravené v § 99c ods. 2 sa považuje za dodatočné daňové priznanie. K § 99e – Vyrubenie dane z nehnuteľností, dane za psa, dane za predajné automaty a dane za nevýherné hracie prístroje V nadväznosti na podávanie priznania k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje, čiastkového priznania, opravného priznania a dodatočného priznania bolo doplnené nové ustanovenie,

ktoré upravuje vyrubenie dane z nehnuteľností, dane za psa, dane za predajné automaty a dane za nevýherné hracie prístroje.

Odsek 1: Podľa novelizovaného ustanovenia daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za predajné automaty a daň za nevýherné hracie prístroje správca dane vyrubuje každoročne podľa stavu k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia na celé zdaňovacie obdobie jedným rozhodnutím, pokiaľ ods. 2 až 4, 6 a 7 neustanovujú inak. Príklad: Daňovníkovi v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach vznikla daňová povinnosť k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje. Daňovník podal daňové priznanie k dani z nehnuteľností a pri ostatných miestnych daniach si splnil oznamovaciu povinnosť. Správca dane vyrubí daňovníkovi na celé zdaňovacie obdobie roku 2013, ktorým je kalendárny rok, jedným rozhodnutím daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za predajné automaty a daň za nevýherné hracie prístroje podľa stavu k 1. januáru 2013. Ak nedôjde k zmenám skutočností pri vyššie uvedených daniach v priebehu ďalších zdaňovacích období, správca dane vyrubí jedným rozhodnutím daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za predajné automaty a daň za nevýherné hracie prístroje podľa stavu k 1. januáru zdaňovacieho obdobia aj v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach.

Odsek 2: Výnimkou podľa predmetného ustanovenia je vyrubenie pomernej časti dane z nehnuteľností pri nadobudnutí nehnuteľností vydražením v priebehu zdaňovacieho obdobia. Ak daňovníkovi v priebehu zdaňovacieho obdobia vznikne daňová povinnosť pri nadobudnutí nehnuteľností vydražením, v takomto prípade správca dane vyrubí rozhodnutím pomernú časť dane z nehnuteľností začínajúc mesiacom, v ktorom vznikla daňová povinnosť, až do konca zdaňovacieho obdobia.

145

Príklad: Daňovník nadobudol dňa 26. 4. 2013 nehnuteľnosť vydražením na základe rozhodnutia súdu o schválení príklepu. V lehote do 30 dní odo dňa vzniku daňovej povinnosti (daňová povinnosť vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol schválený príklep, t. j. dňa 1. 5. 2013) je povinný podať priznanie. Správca dane na základe podaného priznania vyrubí daňovníkovi pomernú časť dane za obdobie od 1. 5. 2013 do 31. 12. 2013. V prípade, že správca dane nevyrubil daň vlastníkovi draženej nehnuteľnosti podľa stavu k 1. januáru zdaňovacieho obdobia a v priebehu zdaňovacieho obdobia bola nehnuteľnosť vydražená, v takomto prípade vyrubí pôvodnému vlastníkovi nehnuteľnosti pomernú časť dane z nehnuteľností od 1. januára zdaňovacieho obdobia do konca mesiaca, v ktorom nehnuteľnosť bola vydražená.

vyrubí pomernú časť dane rozhodnutím od 1. januára zdaňovacieho obdobia do zániku daňovej povinnosti. Príklad: Daňovník je vlastníkom jedného psa od roku 2010. Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia roku 2013 zanikne daňovníkovi daňová povinnosť dňa 9. 5. 2013 a správca dane do uvedenej lehoty daň nevyrubil, rozhodnutím vyrubí pomernú časť dane za psa za obdobie od 1. 1. 2013 do 31. 5. 2013.

Odsek 5: Pri podielovom spoluvlastníctve správca dane vyrubí rozhodnutím daň z nehnuteľností tomu daňovníkovi, ktorého si spoluvlastníci na základe dohody určili ako zástupcu. V prípade bezpodielového spoluvlastníctva manželov správca dane vyrubí rozhodnutím daň z nehnuteľností tomu z manželov, ktorý podal priznanie.

Odsek 3: Ak daňovníkovi vznikne v priebehu zdaňovacieho obdobia daňová povinnosť k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje,správca dane vyrubípomernú časť dane rozhodnutím začínajúc mesiacom, v ktorom vznikla daňová povinnosť, až do konca príslušného zdaňovacieho obdobia. Príklad: V prípade, že daňovník nadobudne 15. 10. 2013 psa staršieho ako šesť mesiacov (a nie je daňovníkom dane na území obce), je povinný z dôvodu vzniku daňovej povinnosti podať priznanie k dani za psa. Na základe podaného priznania správca dane vyrubí daňovníkovi rozhodnutím pomernú časť dane za psa začínajúc mesiacom, v ktorom vznikla daňová povinnosť, až do konca zdaňovacieho obdobia, t. j. za obdobie od 1. 11. 2013 do 31. 12. 2013.

Odsek 4: Ak správca dane nevyrubil daň za psa, daň za predajné automaty a daň za nevýherné hracie prístroje a v priebehu zdaňovacieho obdobia zanikne daňová povinnosť k niektorej z týchto daní,

146

Odsek 6: Ak daňovník v priebehu zdaňovacieho obdobia podá dodatočné priznanie a dodatočné čiastkové priznanie, správca dane vyrubí rozdiel dane z nehnuteľností, dane za psa, dane za predajné automaty a dane za nevýherné hracie prístroje na zdaňovacie obdobie, ktorého sa dodatočné priznanie týka. Správca dane rozdiel dane vyrubí aj v tých prípadoch, ak sa dodatočné priznanie a dodatočné čiastkové priznanie týka aj nasledujúcich zdaňovacích období, v ktorých bola daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za predajné automaty a daň za nevýherné hracie prístroje vyrubená aj bez podania priznania k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístrojealebo niektorej z nich a čiastkového priznania k týmto daniam alebo niektorej z nich, ak sa na nasledujúce zdaňovacie obdobie dodatočné priznanie vzťahuje. Príklad: Daňovník je držiteľom dvoch psov a prevádzkovateľom desiatich predajných automatov. V roku 2012 nadobudol nehnuteľnosť, ktorej vklad bol povolený dňa 14. 10. 2012. V lehote do 31. 1. 2013

Komentár k úplnému zneniu zákona o miestnych daniach daňovník podal čiastkové priznanie k dani z nehnuteľností a správca dane vyrubil jedným rozhodnutím daň z nehnuteľností, daň za psa a daň za predajné automaty. Ak daňovník v roku 2013 podá dodatočné čiastkové priznanie k dani z nehnuteľností, pretože okrem vyššie uvedenej nehnuteľnosti nadobudol v roku 2012 ešte jednu nehnuteľnosť na základe osvedčenia o dedičstve, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15. 12. 2012, správca dane na základe podaného dodatočného čiastkového priznania vyrubí rozdiel dane z nehnuteľností.

Odsek 8: Ak daňovník proti rozhodnutiu, ktorým bola vyrubená daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za predajné automaty a daň za nevýherné hracie prístroje, podá odvolanie, v takomto prípade iba odvolaním napadnutý výrok rozhodnutia napr. na dani z nehnuteľností bude mať odkladný účinok. Vo zvyšnej časti rozhodnutie nadobudne právoplatnosť.

Odsek 9: Novela zákona umožňuje správcovi dane ustanoviť vo všeobecne záväznom nariadení, že daň v úhrne do 3 eur nebude vyrubovať.

Odsek 7: Ak daňovník podal priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje a následne podal dodatočné priznanie k týmto daniam alebo k niektorej z nich alebo dodatočné čiastkové priznanie k týmto daniam alebo niektorej z nich a správca dane nevyrubil daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za predajné automaty a daň za nevýherné hracie, v takomto prípade vyrubí daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za predajné automaty a daň za nevýherné hracie prístroje alebo niektorú z nich s prihliadnutím na podané dodatočné priznanie.

K § 99f – Zánik práva vyrubiť daň Novela zákona doplnila aj zánik práva vyrubiť daň v tých prípadoch, ak daňovník, ktorý nie je povinný podať v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje alebo čiastkové priznanie k týmto daniam a správca dane na toto zdaňovacie obdobie daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za predajné automaty a daň za nevýherné hracie prístroje nevyrubí, právo na vyrubenie pri týchto daniach zaniká uplynutím piatich rokov od konca roka, v ktorom sa mali tieto dane vyrubiť. Príklad: V ostatných prípadoch zánik práva vyrubiť daň Daňovník je prevádzkovateľom predajných auto- upravuje daňový poriadok. matov a nevýherných hracích prístrojov, za ktoré si splnil oznamovaciu povinnosť v predchádzajúcich K § 99g – Splatnosť a platenie dane zdaňovacích obdobiach. Zároveň je vlastníkom v splátkach nehnuteľnosti, ktorú nadobudol v roku 2008 podľa Podľa novelizovaného ustanovenia daň z nehnupredpisov účinných do 30. novembra 2012. V prie- teľností, daň za psa, daň za predajné automaty behu zdaňovacieho obdobia roku 2012 daňovník a daň za nevýherné hracie prístroje vyrubená nadobudol ďalšie dve nehnuteľnosti, za ktoré bol rozhodnutím je splatná do 15 dní odo dňa nadopovinný podať čiastkové priznanie do 31. 1. 2013. budnutia právoplatnosti rozhodnutia. V rozhodnutí Daňovník čiastkové priznanie nepodal. Dňa 10. 4. správca dane môže určiť platenie dane v splát2013 podá dodatočné čiastkové priznanie k týmto kach, ako aj lehotu splatnosti jednotlivých splátok. dvom nehnuteľnostiam. Keďže správca dane ku dňu podania dodatočného K § 99h – Vrátenie pomernej časti dane čiastkového priznania daň nevyrubil, vyrubí na Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia dôjde k zánizdaňovacie obdobie roku 2013 jedným rozhodnu- ku daňovej povinnosti k dani z nehnuteľností, tím daň z nehnuteľností, daň za nevýherné hracie k dni za psa, k dani za predajné automaty prístroje a daň za predajné automaty s prihliadnu- a k dani za nevýherné hracie prístroje, správca tím na čiastkové priznane. daní je povinný vrátiť daňovníkovi pomernú časť

147

zaplatenej dane za zostávajúce mesiace zdaňovacieho obdobia, za ktoré bola daň zaplatená. Nárok na vrátenie pomernej časti zaplatenej dane za psa, dane za predajné automaty a dane nevýherné hracie prístroje je viazaný na podanie čiastkového priznania v lehote 30 dní odo dňa zániku daňovej povinnosti. Ak daňovník v uvedenej lehote nepodá čiastkové priznanie, zaniká mu tento nárok. Príklad: Správca dane vyrubil daňovníkovi daň za štyroch psov na zdaňovacie obdobie roku 2013 a dňa 10. 3. 2013 jeden pes uhynie. Daňovník je povinný podať čiastkové priznanie k dani za psa z dôvodu zániku daňovej povinnosti v lehote do 30 dní odo dňa zániku daňovej povinnosti. Ak daňovník nepodá čiastkové priznanie v tejto lehote, nárok na vrátenie pomernej časti dane mu zaniká. K § 100 – Rozpočtové určenie miestnych daní Predmetné ustanovenie upravuje, že výnos z dane z nehnuteľností, dane za psa, dane za užívanie verejného priestranstva, dane za ubytovanie, dane za predajné automaty, dane za nevýherné hracie prístroje, dane za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta, dane za jadrové zariadenie a poplatku, pokuty a sankčného úroku je príjmom rozpočtu obce, ktorá je správcom týchto daní. Výnos dane z motorových vozidiel vrátane výnosu z pokuty a úroku z omeškania vzťahujúcich sa k tejto dani a zaplatený preddavok na daň je príjmom rozpočtu vyššieho územného celku, v územnom obvode ktorého je sídlo správcu dane. Správca dane poukáže tieto výnosy za kalendárny mesiac vyššiemu územnému celku do 15 dní nasledujúceho kalendárneho mesiaca. K § 101 – Zaokrúhľovanie Daň a preddavky na daň z motorových vozidiel sa zaokrúhľujú na eurocenty nadol. Základ dane z pozemkov sa zaokrúhľuje na eurocenty nadol. K § 102 – Postup pri správe daní a poplatku Od 1. 12. 2012 zákon konkrétne vymedzuje ustanovenia zákona o miestnych daniach, podľa

148

ktorých správca dane bude postupovať pri správe daní a poplatku podľa zákona o miestnych daniach. V ostatných prípadoch pri správe daní a poplatku sa bude postupovať podľa daňového poriadku. TRINÁSTA ČASŤ PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA K § 103 Prvýkrát v zmysle zákona o miestnych daniach obec mohla zaviesť: ã daň z nehnuteľností, ã daň za psa, ã daň za užívanie verejného priestranstva, ã daň za ubytovanie, ã daň za predajné automaty, ã daň za nevýherné hracie prístroje, ã daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta a ã daň za jadrové zariadenie a vyšší územný celok: ã daň z motorových vozidiel všeobecne záväzným nariadením najskôr 1. 1. 2005. Ak správca dane zaviedol miestne dane všeobecne záväzným nariadením po 1. 1. 2005, bol povinný určiť nielen lehotu na podanie daňového priznania, ale aj n a oznamovaciu povinnosť. Táto lehota nesmela byť kratšia ako dva mesiace odo dňa účinnosti všeobecne záväzného nariadenia. Vyrubená daň bola splatná do 15 dní odo dňa doručenia platobného výmeru, pričom daňovník bol povinný zaplatiť pomernú časť ročnej dane za obdobie odo dňa nadobudnutia účinnosti všeobecne záväzného nariadenia za zostávajúce zdaňovacie obdobie. Zákon č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov doplnil v § 103 ods. 5, podľa ktorého obec môže ustanoviť všeobecne záväzným nariadením, že jedným z kritérií pre oslobodenie alebo zníženie miestnej dane alebo poplatku bude vykonávanie dobrovoľníckej činnosti podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o dobrovoľníctve, v prospech úloh obce a na podporu plnenia jej úloh.

Komentár k úplnému zneniu zákona o miestnych daniach K § 104 Týmto ustanovením bola osobitne pre rok 2005 upravená lehota na podanie daňového priznania k dani z nehnuteľností, a to do 28. 2. 2005 za podmienky, že obec zaviedla daň z nehnuteľností všeobecne záväzným nariadením s účinnosťou od 1. 1. 2005. Toto ustanovenie zároveň doplnilo aj lehotu na vyrubenie dane pre správcu dane a lehotu splatnosti dane. Podľa odseku 3 a 4, ak si daňovník v daňovom priznaní uplatnil nárok na oslobodenie od dane zo stavieb a dane z bytov alebo úľavu na dani z pozemkov podľa zákona č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení neskorších predpisov, nebol povinný podľa zákona o miestnych daniach podávať daňové priznanie k dani z nehnuteľností. Tieto oslobodenia a úľava zostávajú v platnosti až do uplynutia lehôt na oslobodenie a na úľavu. Podľa zákona o dani z nehnuteľností účinného do 31. 12. 2004 vykonávali správu dane z pozemkov, dane zo stavieb a dane z bytov podľa zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky a podľa zákona č. 401/1990 Zb. o meste Košice príslušné mestské časti. V prípade, ak sa daňové konanie (napr. o úľave) vo veci dane z nehnuteľností začalo najneskôr 31. 12. 2004, dokončí konanie príslušná mestská časť podľa doterajších predpisov. Odsek 6 upravuje postup správcu dane a správcu poplatku, ak daňové konanie začalo pred 1. januárom 2005 vo veci dane z nehnuteľností podľa zákona č. 317/1992 Zb., miestnych poplatkov podľa zákona č. 544/1990 Zb. a cestnej dane podľa zákona č. 87/1994 Z. z. s výnimkou § 23. V uvedenom prípade sa daňové konanie dokončí podľa doterajších predpisov. To isté platí aj na daňové povinnosti a skutočnosti, ktoré nastali do 31. 12. 2004. Odsek, ktorý upravoval nárok daňovníka na vrátenie pomernej časti zaplatenej dane z nehnuteľností, ak v priebehu zdaňovacieho obdobia dôjde k zmene vlastníctva vydražením, je od 1. 12. 2012 zo zákona vypustený. Zákon upravuje povinnosť správcu dane do 31. marca po skončení zdaňovacieho obdobia poskytovať Ministerstvu financií SR raz ročne údaje o dani z nehnuteľností, pričom prvýkrát tieto údaje

správca dane poskytne v roku 2010 za zdaňovacie obdobie roku 2009. Údaje sa týkajú celkového počtu daňovníkov dane z pozemkov, dane zo stavieb a dane z bytov, výmery pozemkov, zastavanej plochy stavieb a podlahovej plochy bytov a nebytových priestorov. Ďalej sú to údaje v členení podľa jednotlivých druhov dane z nehnuteľností, a to o oslobodení od dane, o znížení dane, o sume vyrubenej dane, o sume zaplatenej dane, o sankciách a o nedoplatkoch na dani z nehnuteľností. Ministerstvo financií SR je zároveň novelou zákona splnomocnené ustanoviť opatrením vzor tlačiva a ďalších podrobností o predkladaní a poskytovaní údajov o dani z nehnuteľností. K § 104a Zákon v predmetnom ustanovení zároveň upravuje aj postup správcu dane a správcu poplatku, ak daňová povinnosť k miestnym daniam a poplatková povinnosť k poplatku vznikla do 31. decembra 2005. V uvedenom prípade správca dane a správca poplatku postupuje podľa predpisov platných do 30. novembra 2005. To isté platí aj na splnenie oznamovacej povinnosti. V prípade, že obec, ktorá vykonávala správu dane z nehnuteľností, v zdaňovacom období roku 2005 vyrubila daň zo stavieb a do základu dane zahrnula aj prečnievajúcu časť strešnej konštrukcie stavby, v takomto prípade mala zabezpečiť súlad s týmto zákonom najneskôr v zdaňovacom období roku 2007. K § 104b – Prechodné ustanovenia k úpravám účinným do 1. decembra 2007 V prechodných a záverečných ustanoveniach sa upravuje postup správcu dane a správcu poplatku, ak daňová povinnosť a poplatková povinnosť vznikla do 1. decembra 2007. Podľa predmetného ustanovenia, ak daňová povinnosť k miestnym daniam, poplatková povinnosť k poplatku a oznamovacia povinnosť vznikne do 31. decembra 2007, postupuje sa podľa predpisov platných do 30. novembra 2007. Daň za jadrové zariadenie sa na rok 2007 vyrubuje podľa predpisov platných od 1. decembra 2007.

149

K § 104c – Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2009 Ak správca dane bude vyrubovať miestnu daň alebo poplatok po 1. januári 2009 zo skutočností, ktoré nastali v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, pričom hodnota pozemku, sadzby dane alebo poplatku boli určené v slovenských korunách, daň alebo poplatok sa vypočíta v slovenských korunách podľa zákona o miestnych daniach platného do 31. decembra 2008 a výsledná suma sa prepočíta konverzným kurzom a zaokrúhli sa podľa § 2 zákona č. 659/2007 Z. z., ktorý je zavedený ako odkaz k poznámke pod čiarou k ustanoveniam § 104c ods. 1 a 2 zákona o miestnych daniach. Ak má správca dane vrátiť miestnu daň alebo poplatok, alebo ich pomernú časť zaplatené pred 1. januárom 2009 v slovenských korunách v sume vypočítanej podľa predpisov platných do 31. decembra 2008, túto sumu prepočíta konverzným kurzom na eurá a zaokrúhli podľa osobitného predpisu. Z dôvodu zavedenia meny euro v Slovenskej republike od 1. januára 2009 sa v celom texte zákona slová slovenské koruny, ktoré platili do 31. 12. 2008, nahradzujú slovami eurá. K § 104d – Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. decembra 2009 Novela zákona v prechodných a záverečných ustanoveniach doplnila nové ustanovenie § 104d, ktoré upravuje použitie konkrétneho hmotnoprávneho predpisu. Ak daňová povinnosť na dani za jadrové zariadenie vznikne do 31. decembra 2009, bude sa v konaniach postupovať podľa predpisov účinných do 30. novembra 2009. K § 104e – Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. marca 2011 Novelou zákona bolo v prechodných a záverečných ustanoveniach vložené nové ustanovenie § 104e, ktoré upravuje prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. marca 2011. Keďže všeobecne záväzné nariadenie, ktorým správca dane určí sadzby dane z pozemkov, musí podľa § 98 zákona o miestnych daniach nadobudnúť účinnosť najneskôr 1. 1. zdaňovacieho obdobia, pričom

150

ustanovenie § 8 ods. 2 zákona nadobudne účinnosť 1. marca 2011, z uvedeného dôvodu sa 5-násobok najnižšej ročnej sadzby dane z pozemkov určenej správcom dane vo všeobecne záväznom nariadení môže prvýkrát použiť až v zdaňovacom období roku 2012. K § 104f – Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. decembra 2012 Ustanovenie § 104f upravuje prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. decembra 2012.

Odsek 1: Podľa predpisov účinných do 30. novembra 2012 sa bude postupovať v tých prípadoch, ak daňovníkovi vznikla daňová povinnosť k dani z nehnuteľností a k dani z motorových vozidiel, oznamovacia povinnosť k dani z nehnuteľností, k dani za užívanie verejného priestranstva, k dani za ubytovanie, k dani za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta, k dani za jadrové zariadenie, k dani z motorových vozidiel a ohlasovacia povinnosť k poplatku do 30. 12. 2012. Príklad: Daňovník nadobudol nehnuteľnosť v roku 2010, v lehote 30 dní odo dňa nasledujúceho po dni, keď došlo k vzniku daňovej povinnosti, bol povinný oznámiť vznik daňovej povinnosti. Daňovník oznamovaciu povinnosť nesplnil a ani v lehote do 31. 1. 2011 nepodal daňové priznanie k dani z nehnuteľností podľa predpisov účinných do 30. novembra 2012. Ak správca dane zistí túto skutočnosť v roku 2013, vyzve daňovníka na splnenie oznamovacej povinnosti a na podanie daňového priznania podľa zákona účinného do 30. novembra 2012. Príklad: Poplatníkovi vznikla poplatková povinnosť z dôvodu oprávnenia užívania nehnuteľnosť v priebehu roku 2011. Poplatník ohlasovaciu povinnosť nesplnil v lehote 30 dní odo dňa vzniku poplatkovej povinnosti. Ak správca poplatku zistí túto skutočnosť v roku 2013, vyzve poplatníka na splnenie ohlasovacej povinnosti podľa predpisov účinných do 30. novembra 2012.

Komentár k úplnému zneniu zákona o miestnych daniach Ak daňová povinnosť k dani z motorových vozidiel daňovník na základe darovacej zmluvy previedol vznikne do 31. decembra 2012, postupuje sa garáž na dcéru, ktorá doteraz nevlastnila žiadnu podľa predpisov účinných do 30. novembra 2012. nehnuteľnosť. Z dôvodu zániku daňovej povinnosti (ku garáži) je daňovník povinný podať čiastkové priznanie k dani Príklad: Dňa 5. decembra 2012 daňovník kúpil vozidlo, kto- z nehnuteľností do 31. 1. 2013 a dcéra je povinná v lehote do 31. 1. 2013 podať priznanie k dani z neré začal používať aj na podnikanie. Daňová povinnosť vznikla 6. decembra 2012, t. j. hnuteľností z dôvodu nadobudnutia garáže do nasledujúcim dňom po dni použitia vozidla na pod- vlastníctva, pretože ide o prvé vlastníctvo k nehnunikanie. Daňovník je povinný oznámiť vznik daňo- teľnosti. vej povinnosti do 30 dní od vzniku daňovej povinOdseky 3 a 4: nosti. Napriek skutočnosti, že v čase vzniku daňovej po- Novela zákona znížila 40-násobok sadzby dane vinnosti je už účinná novela zákona o miestnych zo stavieb a sadzby dane z bytov na 10-násobok. daniach, vzhľadom na prechodné ustanovenia je Podľa prechodných ustanovení je správca dane pri aplikácii zákona o miestnych daniach pri vzniku tento násobok povinný znížiť iba pri každej ďalšej daňovej povinnosti do 31. decembra 2012, t. j. do zmene sadzby dane v nasledujúcich zdaňovacích konca zdaňovacieho obdobia r. 2012, potrebné obdobiach. Ak správca dane tento násobok nepostupovať podľa predpisov účinných do 30. no- zníži, uplatní sa zákonná sadzba dane vo výške 0,25 %. vembra 2012.

Odsek 2:

Odsek 5:

Predmetné ustanovenie upravuje podávanie čiastkového priznania u tých daňovníkov, ktorí podali daňové priznanie podľa predpisov účinných do 30. novembra 2012. Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia roku 2012, prípadne v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach vznikne daňovníkovi daňová povinnosť k ďalšej nehnuteľnosti alebo daňová povinnosť zanikne pri niektorej z nehnuteľností, je povinný podať čiastkové priznanie do 31. januára príslušného zdaňovacieho obdobia.

Pri vzniku daňovej povinnosti k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje bol daňovník povinný podať oznámenie podľa predpisov účinných do 30. novembra 2012. Ak daňovník podal oznámenie a následne mu vznikne alebo zanikne daňová povinnosť od 1. decembra 2012 k týmto daniam, je povinný podať čiastkové priznanie k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje alebo niektorej z nich, tak ako to upravuje ustanovenie o podávaní čiastkového priznania.

Príklad: Daňovník v roku 2009 nadobudol záhradu, za ktorú podal daňové priznanie k dani z nehnuteľností do 31. 1. 2010. V roku 2012 nadobudol do vlastníctva byt a garáž. V lehote do 31. 1. 2013 je povinný z dôvodu vzniku daňovej povinnosti podať čiastkové priznanie k dani z nehnuteľností za byt a za garáž. Príklad: Daňovník je vlastníkom rodinného domu, záhrady a garáže, ktoré nadobudol v roku 2006. V lehote do 31. 1. 2007 podal daňové priznanie k dani z nehnuteľností za predmetné nehnuteľnosti. V roku 2012

Príklad: Daňovník podal oznámenie o vzniku daňovej povinnosti na dani za predajné automaty v roku 2009. Dňa 13. 1. 2013 daňovník nadobudol ďalšie tri predajné automaty, ktoré začne prevádzkovať dňa 30. 1. 2013. Daňovníkovi vznikne daňová povinnosť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom začal automaty prevádzkovať, t. j. 1. 2. 2013. V lehote do 30 dní odo dňa vzniku daňovej povinnosti je povinný podať čiastkové priznanie k dani za predajné automaty.

151

Odsek 6: Ak daňovník k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje podľa predpisov účinných do 30. novembra 2012 nepodal oznámenie o vzniku daňovej povinnosti k týmto daniam, v takomto prípade je povinný podať priznanie.

Odsek 7: Daň za psa, daň za predajné automaty a daň za nevýherné hracie prístroje boli daňovníci podľa predpisov účinných do 30. novembra 2012 povinní v ďalších zdaňovacích obdobiach zaplatiť bez vyrubenia do 31. januára príslušnéhozdaňovacieho obdobia. Od 1. decembra 2012, t. j. od účinnosti novely zákona, správca dane vyrubí tieto dane rozhodnutím prvýkrát na zdaňovacie obdobie roku 2013.

Odsek 8: Zákon účinný do 30. novembra 2012 upravoval vyrubenie poplatku platobným výmerom a v určenom období roku 2012 rozhodnutím, ak v obci nebol zavedený množstvový zber. V prípade, že obec tento poplatok nevyrubovala platobným výmerom a rozhodnutím v predchádzajúcich určených obdobiach, je povinná podľa novely zákona prvýkrát

vyrubiť tento poplatok rozhodnutím na zdaňovacie obdobie roku 2013. K prílohe č. 1: Súčasťou zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady sú aj prílohy. Príloha č. 1 upravuje hodnotu ornej pôdy a trvalých trávnatých porastov v eurách. Podľa novely zákona sa v prílohe č. 1 k zákonu o miestnych daniach slovo trávnych porastov nahrádza slovom trávnatých porastov z dôvodu prílohy č. 1 vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 461/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov v znení vyhlášky č. 74/2011 Z. z. K prílohe č. 2: Príloha č. 2 upravuje hodnotu pozemku v eurách 2 na m pri záhradách, zastavaných plochách a nádvoriach, ostatných plochách a stavebných pozemkoch. V prílohe č. 2 v časti obec s počtom obyvateľov k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia boli v tabuľke vypustené slová „kúpeľné miesta“.

Ing. Lia Košalová (komentár k § 84 až § 91, § 93, § 98, § 99, § 101, § 104f) JUDr. Lýdia Pagáčová (úvod, komentár k § 1 až § 16a, § 77 až § 83, § 98, § 99, § 99e až § 99h, § 100 až § 104f, k prílohám č. 1 a č. 2) Ing. Elena Račková (komentár k § 17 až § 76, § 98a, § 98b, § 99a až § 99d)

152

plynúcich z cezhraničných transakcií Dnešný životný trend otvára priestory pre podnikanie nielen v rámci jedného uzatvoreného štátneho celku, ale ponúka tiež príležitosti dosahovať príjmy v celosvetovom meradle. V tejto súvislosti však daňovníkom vznikajú daňové povinnosti nielen v štáte svojej rezidencie, ale aj v štáte, v ktorom realizujú svoje podnikateľské aktivity. Pri transakciách presahujúcich hranice Slovenskej republiky je v súvislosti so zdaňovaním príjmov plynúcich z týchto transakcií potrebné posudzovať nasledovné právne predpisy: 1. zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“),

DANE A ÚČTOVNÍCTVO

Základné princípy zdaňovania príjmov

2. príslušnú bilaterálnu zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia (ďalej len „zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia“), ak takáto s daným štátom existuje, 3. právne predpisy EÚ, ak cezhraničná transakcia smeruje do členského štátu EÚ.

Zákon o dani z príjmov

Tento zákon je základným vnútroštátnym právnym predpisom upravujúcim zdaňovanie príjmov fyzických a právnických osôb, ako aj spôsob platenia a vyberania dane. Daňovník s neobmedzenou daňovou povinnostou (rezident Slovenskej republiky) zdaňuje na tomto území svoje „celosvetové“ príjmy, t. j. nielen príjmy plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky (ďalej len „SR“), ale aj zo zdrojov v zahraničí. Dvojitému zdaneniu príjmov plynúcich zo zahraničia sa na území SR zamedzí metódou vyňatia príjmov alebo zápočtu dane v súlade so zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia a zákonom o dani z príjmov.

Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia

Len príjem, ktorý je zdaniteľný aj v súlade so zákonom o dani z príjmov a aj v súlade so zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia, môže byť naozaj zdanený. Ak príjem rezidenta SR plynúci zo zahraničia je zdaniteľným príjmom na území SR, avšak príslušná zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia dáva právo na zdanenie daného príjmu

DÚPP 1/2013

SR má v súčasnosti viac ako 60 platných a účinných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia. Ich úlohou je vymedziť štát, ktorý má právo na zdanenie určitého príjmu pri cezhraničných transakciách za účelom zabránenia dvojitého zdanenia, resp. dvojitého nezdanenia príjmu. Tieto zmluvy sú medzinárodnými zmluvami schválenými, ratifikovanými a vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, ktoré v súlade s Ústavou SR majú prednosť pred vnútroštátnymi právnymi predpismi.

153

druhému zmluvnému štátu, nemôže byť tento príjem v SR zdanený. V tejto súvislosti je tiež dôležité podotknúť, že zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia nemôže zakladať ťaživejšie zdanenie ako domáci právny predpis a naopak. V prípade neexistencie zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia sa príjem zdaňuje výlučne podľa slovenských vnútroštátnych právnych predpisov. Príklad č. 1: Česká spoločnosť vykonáva na území SR stavebné práce v trvaní 8 mesiacov. V ktorom štáte budú príjmy českej spoločnosti plynúce z týchto prác zdanené? V súlade so zákonom o dani z príjmov stavenisko, miesto vykonávania stavebných projektov a montážnych projektov sa považuje za stálu prevádzkareň, len ak výkon činnosti na nich presiahne 6 mesiacov. To znamená, že česká spoločnosť spĺňa podmienky vzniku tzv. stavebnej stálej prevádzkarne na území SR v súlade so slovenským vnútroštátnym právnym predpisom. Zmluva o zamedzenídvojitého zdanenia s Českou republikou však v článku 5 vymedzuje vznik stavebnej stálej prevádzkarne až po uplynutí 12 mesiacov. Keďže ani zmluva, ani vnútroštátny právny predpis nesmú zakladať ťaživejšie zdanenie, v uvedenom prípade českej spoločnosti stála prevádzkareň na území SR nevzniká, a teda príjem dosahovaný zo stavebnej činnosti vykonávanej na území SR je zdaniteľný v Českej republike. Príklad č. 2: Česká spoločnosť poskytuje poradenské služby v oblasti personálneho manažmentu rôznym klientom na území SR v úhrne 12 mesiacov. Poradenstvo poskytuje vždy v priestoroch klientov, nemá na území SR trvalé miesto na výkon týchto poradenských činností. V súlade so zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia s Českou republikou by českej spoločnosti vznikla na území SR stála prevádzkareň z titulu poskytovania poradenských služieb, a teda príjmy prisúditeľné tejto stálej prevádzkarni by boli zdaniteľné na území SR. Zákon o dani z príjmov však nevymedzuje vznik stálej prevádzkarne samotným uplynutím času pri poskytovaní služieb na území SR (bez existencie trvalého miesta na výkon činností). Z uvedeného dôvodu nie sú príjmy českej spoločnosti zdaniteľné v SR. Príklad č. 3: Spoločnosť, ktorá je rezidentom Lichtenštajnska, prenajala slovenskej spoločnosti špecializované výrobné zariadenie prostredníctvom operatívneho prenájmu. Ako odmenu za právo na použitie tejto technológie vypláca slovenská spoločnosť rezidentovi Lichtenštajnska licenčné poplatky. Ktorý štát má právo na ich zdanenie? Keďže SR nemá uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia s Lichtenštajnskom, t. j. ide o tzv. nezmluvný štát, pri zdaňovaní predmetného príjmu sa postupuje výlučne podľa zákona o dani z príjmov. Slovenská spoločnosť zdaní platby licenčných poplatkov na území SR zrážkovou daňou vo výške 19 %.

Právne predpisy EÚ

Zoznam preberaných právne záväzných aktov EÚ v oblasti priamych daní je vymedzený v prílohe č. 2 zákona o dani z príjmov. Uvedené predpisy boli do zákona

154

Základné princípy zdaňovania príjmov z cezhraničných transakcií o dani z príjmov implementované v súvislosti so vstupom SR do EÚ. Najčastejšie v praxi dochádza k uplatňovaniu smerníc týkajúcich sa: p

výplaty úrokov plynúcich fyzickým osobám (Smernica Rady 2003/48/ES z 3. júna 2003 o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplat úrokov),

výplaty úrokov a licenčných poplatkov plynúcich zahraničnej závislej osobe (Smernica Rady 2003/49/ES z 3. júna 2003 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom na výplaty úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami rôznych členských štátov),

výplaty dividend medzi materskými a dcérskymi spoločnosťami (Smernica Rady 2011/96/EÚ z 30. novembra 2011 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch). Príklad č. 4: Materská spoločnosť so sídlom v Poľsku poskytla pôžičku slovenskej dcérskej spoločnosti na obdobie 5 rokov. Začiatok splácania pôžičky spolu s úrokmi je 1. 1. 2012 (predpokladáme, že dohodnutá úroková sadzba zodpovedá nezávislej cene). Poľská spoločnosť má priamy podiel na základnom imaní slovenskej spoločnosti od 1. 1. 2009 vo výške 90 %. V uvedenom prípade ide o výplatu úrokov medzi zahraničnými závislými osobami v rámci EÚ, a preto je okrem zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia nevyhnutné brať do úvahy aj právne predpisy EÚ (Smernica Rady 2003/49/ES) a ustanovenia zákona o dani z príjmov, v ktorých sú tieto predpisy EÚ transponované [§ 13 ods. 2 písm. f) zákona o dani z príjmov]. Podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s Poľskom sú úroky vyplácané rezidentovi Poľska zo zdrojov na území SR zdaniteľné v SR. Daň takto uložená nepresiahne 10 % hrubej sumy úrokov. Avšak v predmetnom prípade budú úroky oslobodené od dane na území SR, pretože všetky podmienky oslobodenia vymedzené v Smernici Rady 2003/49/ES a v § 13 ods. 2 písm. f) zákona o dani z príjmov sú v predmetnom prípade splnené: ã úroky vypláca slovenská právnická osoba inej právnickej osobe, ktorá je daňovníkom členského štátu EÚ (Poľsko) a ktorá je aj konečným príjemcom týchto príjmov, ã do dňa výplaty príjmu (1. 1. 2012) počas obdobia najmenej 24 mesiacov bezprostredne nasledujúcich po sebe konečný príjemca úrokového príjmu (poľská spoločnosť) má najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní vyplácajúcej spoločnosti (slovenská spoločnosť). Z uvedeného vyplýva, že úroky z poskytnutej pôžičky vyplácané slovenskou spoločnosťou poľskej materskej spoločnosti sú oslobodené od zdanenia na území SR aj napriek skutočnosti, že zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia umožňuje predmetný úrok na našom území zdaniť. Príklad č. 5: Vychádzame zo znenia príkladu č. 4, avšak poľská materská spoločnosť má priamy podiel na základnom imaní slovenskej spoločnosti vo výške 50 % až od 1. 1. 2011. Úroky v tomto prípade nebudú v roku 2012 od dane oslobodené z dôvodu, že podmienka na oslobodenie z titulu existencie podielu na základnom imaní slovenskej spoločnosti dlhšie ako 24 mesiacov pred výplatou úrokov nie je splnená.

155

Príklad č. 6: Slovenská banka vypláca fyzickej osobe, rezidentovi Nemecka, úrokový príjem z vkladu na bežnom účte. Keďže je výplata úrokov fyzickým osobám v rámci EÚ upravená Smernicou Rady 2003/48/ES, je nevyhnutné brať do úvahy povinnosti z nej vyplývajúce (úprava v § 49a ods. 7 zákona o dani z príjmov). Tieto úroky budú zdanené na území Nemecka, slovenská banka je však v tomto prípade vyplácajúcim zástupcom, ktorý je povinný oznámiť každoročne do 31. marca po uplynutí kalendárneho roka správcovi dane meno, priezvisko, trvalý pobyt tejto fyzickej osoby a jej daňové identifikačné číslo pridelené v štáte, v ktorom je daňovníkoms neobmedzenou daňovou povinnostou, t. j. v uvedenom prípadev Nemecku, alebo ak jej daňové identifikačné číslo nebolo pridelené, dátum, miesto narodenia a sumu tohto príjmu za predchádzajúci kalendárny rok. Ak bol úrokový príjem pripísaný na účet fyzickej osoby zriadený v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, v oznámení sa uvedie aj číslo tohto účtu a názov banky alebo pobočky zahraničnej banky; ak úrokový príjem nebol pripísaný na účet fyzickej osoby, v oznámení sa uvedie spôsob jeho poukázania alebo pripísania. Príklad č. 7: Zahraničná spoločnosť, ktorá sídli v Luxembursku, vypláca slovenskej fyzickej osobe úroky z vkladu na bežnom účte. Na uvedenú situáciu sa rovnako vzťahujú ustanovenia Smernice Rady 2003/48/ES. Luxembursko je však na zozname štátov (uvedený v prílohe č. 3 zákona o dani z príjmov), ktoré v súlade so Smernicou Rady 2003/48/ES v rámci prechodného obdobia neuplatňujú automatickú výmenu informácií o úrokových príjmoch dosiahnutých nerezidentmi na ich území, avšak počas tohto prechodného obdobia uplatňujú na dané platby úrokov zrážkovú daň (od 1. 7. 2011 do ukončenia prechodného obdobia vo výške 35 %). V Luxembursku bude teda z úrokovej platby zrazená daň vo výške 35 %. SR zamedzí dvojitému zdaneniu tohto úrokového príjmu metódou zápočtu dane, t. j. daň sa započíta na daňovú povinnosť v SR. Ak takto zrazená daň z úrokového príjmu je vyššia ako celková daňová povinnosť daňovníka,rozdiel sa považuje za daňový preplatok.

Základné princípy zdaňovania príjmov plynúcich z obchodných vzťahov so zahraničným daňovníkom

Obchodné vzťahy rezidenta SR so zahraničným daňovníkom môžu mať rôzne formy, a teda aj rôzne spôsoby zdanenia a z toho vyplývajúce povinnosti na území SR. Nižšie uvádzame základné princípy zdaňovania príjmov z takýchto transakcií vo vzťahu k štátom, s ktorými SR má uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia. Pri nezmluvných štátoch sú príjmy zdaňované len v súlade s vnútroštátnou legislatívou príslušného štátu.

4.1

Poskytovanie služieb

Jednou z najčastejšie sa vyskytujúcich foriem cezhraničnej transakcie rezidentov SR je poskytovanie služieb v zahraničí. V prípade štátov, s ktorými SR má uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, je základným princípom zdaňovania príjmu

156

Základné princípy zdaňovania príjmov z cezhraničných transakcií plynúceho rezidentovi SR z poskytovania služieb zahraničnému daňovníkovi zdanenie v štáte rezidencie daňovníka poskytujúceho služby, v uvedenom prípade v SR. Právo na zdanenie v štáte poskytnutia služby vzniká iba v prípade, ak sú služby v zahraničí poskytované prostredníctvom stálej prevádzkarne tam umiestnenej. Pod pojmom stála prevádzkareň sa vo všeobecnosti rozumie trvalé miesto na podnikanie, prostredníctvom ktorého podnik vykonáva úplne alebo čiastočne svoju činnosť (ide najmä o miesto vedenia, pobočku, kanceláriu, dielňu). Podstatným faktorom vzniku stálej prevádzkarne je (geografická a časová) stálosť výkonu činností v zahraničí. V prípade jednorazovo vykonávanej činnosti sa miesto na podnikanie považuje za trvalé, ak doba poskytovania služby presiahne 6 mesiacov. Pri stavebných a montážnych projektoch sa toto obdobie líši v rozmedzí od šiestich do dvanástich mesiacov v jednotlivých zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia. Stálou prevádzkarňou je aj osoba, ktorá koná v mene zahraničného daňovníka, nerezidenta SR, a sústavne alebo opakovane prerokováva alebo uzatvára v jeho mene zmluvy na základe splnomocnenia. Príklad č. 8: Fyzická osoba, rezident SR, poskytuje účtovnícke služby pre rôzne subjekty na území SR. Rozhodne sa rozšíriť svoje pôsobenie aj do Českej republiky, kde si na tento účel prenajme kanceláriu. V ktorom štáte budú zdanené príjmy z činností vykonávaných v Českej republike? V tomto prípade sa zriadenie kancelárie v Českej republike považuje za indikátor stálosti (či už geografickej, alebo časovej) výkonu činností na tomto území. Kancelária zakladá vznik stálej prevádzkarne slovenskému daňovníkovi v Českej republike a príjmy plynúce zo služieb poskytovaných prostredníctvom nej sú zdaniteľné v Českej republike, a to podľa českých právnych predpisov. Príklad č. 9: Slovenská spoločnosť poskytuje účtovnícke služby na území SR pre rôzne subjekty. Má však aj klienta v Českej republike, ktorého pravidelne navštevuje zamestnanec slovenskej spoločnosti za účelom prevzatia účtovných podkladov. Zakladá táto činnosť na území Českej republiky stálu prevádzkareň slovenskej spoločnosti? V predmetnom prípade nie sú zamestnancovi slovenskej spoločnosti priestory českého klienta k dispozícii na poskytovanie účtovníckych služieb, a preto ani nie sú považované za trvalé miesto, prostredníctvom ktorého by slovenská spoločnosť vykonávala svoje činnosti v Českej republike, t. j. stála prevádzkareň nevzniká. Príjmy slovenskej spoločnosti plynúce od českého klienta sú zdaniteľné na území SR. Príklad č. 10: Rezident SR uzatvoril s českým dodávateľom zmluvu na realizáciu stavebného projektu na území SR v trvaní 10 mesiacov. Z dôvodu technických problémov a nútenej prestávky kvôli nepriaznivému počasiu sa však dĺžka trvania stavebných prác na území SR predĺžila na 13 mesiacov. V zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia s Českou republikou je uvedené, že stavebné činnosti zakladajú stálu prevádzkareň, ak tieto trvajú dlhšie ako 12 mesiacov. Aj napriek skutočnosti, že zákon o dani z príjmov ustanovuje kratšiu dobu výkonu činností potrebnú pre vznik tzv. stavebnej stálej

157

prevádzkarne (6 mesiacov), berie sa do úvahy dlhšie obdobie vymedzené v zmluve o zamedzenídvojitého zdanenia (menej ťaživé). Pri posudzovaní dĺžky trvania stavebných prác sa berú do úvahy aj prestávky z dôvodu sezónnosti, technických problémov, nepriaznivého počasia. Českému dodávateľovi teda na území SR vzniká stála prevádzkareň, a to momentom začatia prác. Príjmy z nej plynúce budú zdanené v SR. Príklad č. 11: Rakúska spoločnosť vyfakturovala slovenskej spoločnosti za poradenské a konzultačné služby. Kde sa zdaňujú príjmy rakúskej spoločnosti? V uvedenom prípade je pre posúdenie práva na zdanenie uvedeného príjmu potrebné skúmať miesto poskytnutia služieb, dĺžku ich trvania, ako aj skutočnosť, či išlo o jednorazovú alebo opakovanú činnosť. Bez poznania týchto skutočností nie je možné posúdiť vznik stálej prevádzkarne na území SR, a teda ani štát, ktorý má právo na zdanenie príjmov. Napríklad predpokladáme, že rakúska spoločnosť vykonávala predmetné služby priamo u slovenskej spoločnosti vo vyčlenenej kancelárii, ktorú mala rakúska spoločnosť neustále k dispozícii a slovenská spoločnosť si ju najala na konzultácie v súvislosti s implementáciou softvérového programu v trvaní 3 mesiacov. V takomto prípade nie je splnený časový test trvania jednorazového projektu, a preto sú príjmy rakúskej spoločnosti zdaniteľné v Rakúsku.

4.2

Úroky a licenčné poplatky

Ďalším relatívne rozšíreným typom platieb vo vzťahu k zahraničiu je výplata úrokov a licenčných poplatkov. Rezident SR môže byť v pozícii: p

príjemcu úrokového príjmu alebo licenčného poplatku plynúceho zo zahraničia,

platiteľa úrokového príjmu alebo licenčného poplatku do zahraničia.

Úroky a licenčné poplatky sú vo všeobecnosti zdaňované v štáte rezidencie príjemcu. Vybrané zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia umožňujú zdanenie aj v štáte zdroja, t. j. v štáte, v ktorom je platiteľ úroku alebo licenčného poplatku rezidentom, avšak zmluva ďalej určuje maximálnu sadzbu dane, ktorá môže byť v štáte zdroja uplatnená. Príklad č. 12: Slovenská spoločnosť poskytla pôžičku poľskej spoločnosti a z tejto plynú slovenskej spoločnosti úrokové príjmy zo zdrojov v Poľsku (v uvedenom prípade ide o nezávislé osoby). Ktorý štát má právo na zdanenie úrokov? V súlade so zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia uzatvorenou s Poľskom má právo na zdanenie predmetných úrokov Poľsko ako štát zdroja príjmu, avšak daň takto uložená nepresiahne 10 % hrubej sumy úrokov. Z uvedeného vyplýva, že slovenská spoločnosť dostane vyplatené úroky znížené o 10 % sumu dane zaplatenej v Poľsku, ktorú si následne započíta na úhradu dane na území SR v podanom daňovom priznaní. Príklad č. 13: Slovenská spoločnosť si prenajala od českej spoločnosti technologickú linku formou operatívneho

158

Základné princípy zdaňovania príjmov z cezhraničných transakcií prenájmu, za čo českej spoločnosti plynú príjmy zo zdrojov v SR. Ktorý štát má právo na zdanenie týchto príjmov? Predmetné príjmy z operatívneho prenájmu hnuteľných vecí sú považované za licenčné poplatky a spadajú do rámca článku 12 zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s Českou republikou. Licenčné poplatky platené za použitie alebo právo na použitie priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia, ktorých zdroj je na území SR, sú zdaniteľné na tomto území. Avšak v súlade s príslušnou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia daň nesmie presiahnuť 10 % hrubej sumy licenčných poplatkov. V uvedenom prípadeslovenská spoločnosť je povinná zraziť daň vo výške 10 % z platby licenčného poplatku pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaníúhrady v prospech českej spoločnosti. Rovnako je slovenská spoločnosť ako platiteľ dane povinná zrazenú daň odviesť správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac. Súčasne je povinná predložiť správcovi dane oznámenie o zrazení a odvedení dane.

4.3

Závislá činnosť

Pri riešení spôsobu zdanenia rôznych typov príjmov vznikajúcich v cezhraničných situáciách je potrebné spomenúť aj zdaňovanie príjmov rezidentov SR zo závislej činnosti za prácu vykonávanú v zahraničí. Všeobecným pravidlom pri zamestnaní v zahraničí je zdanenie v štáte výkonu zamestnania. Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia však ustanovujú aj výnimku z takéhoto pravidla, na základe ktorej sa môžu mzdy zamestnanca za prácu vykonanú v zahraničí zdaniť v štáte rezidencie tohto zamestnanca, t. j. v SR. Musia však byť splnené všetky 3 podmienky uvedené v zmluve: a) príjemca sa nezdržiava v druhom štáte počas príslušného kalendárneho roka dlhšie ako 183 dní a b) mzdy sa vyplácajú osobou alebo za osobu, ktorá nemá bydlisko či sídlo v tomto druhom štáte a c) mzdy nejdú na ťarchu stálej prevádzkarne, ktorú má osoba, ktorá mzdy platí, v tomto druhom štáte. Príklad č. 14: Slovenská spoločnosť vykonáva na území Nemecka stavebné práce počas 16 mesiacov prostredníctvom svojich zamestnancov – rezidentov SR. Títo zamestnanci sa na stavbe striedajú a v konečnom dôsledku sa na území Nemecka ani jeden z nich nezdržiava počas predmetného obdobia dlhšie ako 183 dní. Na základe všeobecného pravidla zdanenia príjmov zo závislej činnosti by zamestnanci slovenskej spoločnosti mali byť zdaňovaní v Nemecku, pretože prácu vykonávajú na tomto území. Avšak z dôvodu, že sa títo v Nemecku zdržiavali v kalendárnom roku kratšie ako 183 dní [podmienka uvedená pod písmenom a) vyššie je splnená], môžeme skúmať splnenie aj zostávajúcich dvoch podmienok, po splnení ktorých by príjmy zamestnancov mohli byť zdanené v SR. Odmeny za stavebné činnosti im vypláca slovenský zamestnávateľ, ktorý je rezidentom SR, a teda aj druhá podmienka uvedená pod písmenom b) vyššie je splnená. Keďže slovenskej spoločnosti v uvedenom prípade vznikla v Nemecku tzv. stavebná stála prevádzkareň (práce trvali dlhšie ako 12 mesiacov), posledná podmienka uvedená

159

pod písmenom c) nie je splnená, a teda príjmy zamestnancov slovenskej spoločnosti za práce vykonávané na stavbe v Nemecku budú zdanené v Nemecku.

4.4

Zabezpečenie dane

Zabezpečenie dane na území SR vykonáva platiteľ príjmu, ak: p

správca dane rozhodne, aby platiteľ príjmu (fyzická alebo právnická osoba) pri peňažnom plnení poskytnutom inému daňovníkovi zrážal na zabezpečenie dane sumu zodpovedajúcu 9,5 % z peňažného plnenia alebo

platiteľ príjmu vypláca, poukazuje alebo pripisuje úhrady v prospech daňovníka s obmedzenou daňovou povinnostou (okrem daňovníka členského štátu EÚ) zo zdaniteľných príjmov vo výške 19 %.

Zabezpečenie dane sa však nevykoná: p

z príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou,

z príjmov zo závislej činnosti, z ktorých sa zráža preddavok na daň,

ak daňovník predloží potvrdenie od správcu dane, že platí preddavky na daň podľa § 34 alebo § 42 zákona o dani z príjmov.

Sumy na zabezpečenie dane sa odvádzajú do pätnásteho dňa každého kalendárneho mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac príslušnému správcovi dane. Túto skutočnosť platiteľ príjmu rovnako oznamuje miestne príslušnému správcovi dane daňovníka. Zároveň je v prípade správne zabezpečenej dane možné na základe rozhodnutia správcu dane považovať daňovú povinnosť za splnenú, ak daňovník nepodá daňové priznanie. Príklad č. 15: Zahraničný daňovník, rezident Nórska, vlastní na území SR nehnuteľnosť, ktorú predáva slovenskému daňovníkovi za 100 000 €. Je z úhrady slovenského daňovníka potrebné zabezpečiť daň? Podmienkou uplatnenia zabezpečenia dane je, aby: ã platiteľ príjmu vyplácal tento príjem rezidentovi nečlenského štátu EÚ, ã tento príjem bol zdaniteľným príjmom na území SR (vymedzený v § 16 zákona o dani z príjmov a v zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia), ã príjem nepodliehal zrážkovej dani ani sa z neho neplatili preddavky na daň. V § 16 zákona o dani z príjmov je vymedzené, že príjmom nerezidenta SR je aj príjem z prevodu, nájomného a z iného využitia nehnuteľnosti umiestnenej na území SR, t. j. predmetný príjem je zdaniteľný v súlade so slovenskou vnútroštátnou legislatívou. Tento príjem je rovnako zdaniteľný na území SR v súlade s príslušnou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia (zdanenie v štáte, v ktorom sa nehnuteľnosť nachádza). Predpokladáme tiež, že z daného príjmu z predaja nehnuteľnosti sa neplatili preddavky na daň. Slovenský daňovník ako platiteľ príjmu je v tomto prípade povinný odviesť sumu zabezpečenej dane vo výške 19 000 € svojmu miestne príslušnému správcovi dane do pätnásteho dňa mesiaca

160

Základné princípy zdaňovania príjmov z cezhraničných transakcií nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola dohodnutá cena vyplatená. Zahraničnému daňovníkovi tak bude vyplatená suma 81 000 €. Príklad č. 16: Zahraničný daňovník, rezident Českej republiky, je vlastníkom nehnuteľnosti umiestnenej na území SR, ktorú prenajíma slovenskému daňovníkovi. Je z platieb za nájomné potrebné zabezpečiť daň? V súlade s § 16 zákona o dani z príjmov sú platby nájomného za nehnuteľnosť umiestnenú na území SR plynúce nerezidentovi SR zdaniteľným príjmom na území SR. Aj v súlade so zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia uzatvorenou s Českou republikou má právo na zdanenie predmetného príjmu SR. Avšak pretože daňovník, ktorému plynie tento príjem, je rezidentom členského štátu EÚ, nie je možné z platieb nájomného v uvedenom prípade zraziť sumu na zabezpečenie dane.

4.5

Zamedzenie dvojitého zdanenia

V súvislosti s daňovými povinnosťami rezidentov SR pri vyššie popísaných cezhraničných transakciách je potrebné bližšie sa venovať aj spôsobu zamedzenia dvojitého zdanenia príjmov plynúcich zo zahraničia na území SR. Dvojitému zdaneniu sa zamedzí prostredníctvom dvoch metód: p

metódou vyňatia príjmov,

metódou zápočtu dane,

ktoré sú upravené v § 45 zákona o dani z príjmov. Rezident SR podlieha na území SR zdaneniu z celosvetových príjmov, t. j. z príjmov plynúcich zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí. K dvojitému zdaneniu príjmov, ktoré už boli zdanené v zahraničí, však nedôjde práve uplatnením jednej z vyššie uvedených metód. To, ktorá z metód sa na daný typ príjmu uplatní, určuje príslušná zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia. Pri metóde vyňatia príjmov sa vynímajú príjmy (základy dane) zdanené v zahraničí, t. j. v uvedenom prípade nevzniká rezidentovi SR žiadna dodatočná daňová povinnosť na území SR. Pri metóde zápočtu dane sa daň zaplatená v zahraničí započíta na daňovú povinnosť v SR najviac sumou, ktorá môže byť v zahraničí vyberaná v súlade so zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia. Zápočet dane sa vykoná najviac v sume dane pripadajúcej na príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí. Percento dane na účely zápočtu sa počíta ako pomer príjmov (základov dane) zo zahraničia k celkovému základu dane rezidenta SR. Ak má štát zdroja príjmu nižšie daňové zaťaženie v porovnaní so SR, resp. ak štát zdroja v súlade so zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia má nárok na zdanenie príjmu iba v určitej výške (napr. 10 %), uzná sa rezidentovi SR na zápočet iba daň v takejto výške.

161

Zákon o dani z príjmov vymedzuje navyše situácie, pri ktorých sa môže uplatniť metóda vyňatia príjmov. Ide o prípady, ak rezidentovi SR plynú príjmy zo závislej činnosti: p

za prácu vykonávanú pre EÚ a jej orgány, ktoré boli preukázateľne zdanené v prospech všeobecného rozpočtu EÚ alebo

zo zdrojov v zahraničí zo štátu, s ktorým SR nemá uzavretú zmluvu a tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľne zdanené,

zo zdrojov v zahraničí zo štátu, s ktorým SR má uzavretú zmluvu a tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľne zdanené, ak je tento postup pre daňovníka výhodnejší (aj ak zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia ukladá povinnosť použiť metódu zápočtu dane). Príklad č. 17: Rezident SR poberá príjmy zo závislej činnosti vykonávanej na území Českej republiky. Tieto príjmy sú zdanené v Českej republike. Má daňovník povinnosť uviesť príjmy v daňovom priznaní v SR a ako sa zamedzí ich dvojitému zdaneniu? Pretože daňovník v uvedenom prípade je rezidentom SR, musí predmetné príjmy plynúce zo zdrojov v Českej republike uviesť v podanom daňovom priznaní na území SR. Aj napriek skutočnosti, že podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia sa na elimináciu dvojitého zdanenia v štáte rezidencie daňovníka má uplatniť metóda zápočtu dane, zákon o dani z príjmov umožňuje takémuto daňovníkovi vyňať predmetné príjmy zo zdanenia v SR, ak ã tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľne zdanené a ã je tento postup pre daňovníka výhodnejší. Príklad č. 18: Rezidentovi SR plynú nasledovné typy príjmov z Rakúska: ã licenčné poplatky z operatívneho prenájmu obrábacieho zariadenia poskytnutého rakúskemu daňovníkovi, ã z predaja nehnuteľnosti umiestnenej na území Rakúska, ã úroky z poskytnutej pôžičky rakúskej spoločnosti. Ako sa zamedzí dvojitému zdaneniu na území SR? Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia uzatvorená s Rakúskom umožňuje použiť obidve metódy na zamedzenie dvojitého zdanenia. Všeobecnou metódou je metóda vyňatia príjmov, avšak pri dividendách, licenčných poplatkoch, tantiémach a príjmoch umelcov a športovcov sa uplatňuje metóda zápočtu dane. Rezident SR tak v podanom daňovom priznaní postupuje nasledovne: ã Licenčné poplatky vyplatené z Rakúska za použitie alebo za právo na použitie priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia sú v súlade so zmluvou zdaniteľné v štáte zdroja, teda v Rakúsku, najviac však vo výške 5 % hrubej sumy licenčných poplatkov. Rezident SR si môže daň vo výške 5 % započítať na daňovú povinnosť na území SR.

162

Základné princípy zdaňovania príjmov z cezhraničných transakcií ã Príjmy z predaja nehnuteľnosti umiestnenej v Rakúsku sú zdaniteľné v Rakúsku podľa rakúskych vnútroštátnych daňových predpisov. Rezident SR je však povinný uviesť tieto príjmy v daňovom priznaní na území SR, avšak následne ich vyjme zo zdanenia. ã Úroky vyplácané z Rakúska rezidentovi SR sú v súlade so zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia zdaniteľné v štáte rezidencie príjemcu úrokovej platby, t. j. v SR. V tomto prípade sa teda neuplatňuje žiadna z metód zamedzenia dvojitého zdanenia, pretože v Rakúsku príjmy nie sú zdaniteľné, a teda k dvojitému zdaneniu nedôjde. Rezident SR ich zdaňuje na území SR v súlade so slovenskou vnútroštátnou legislatívou.

4.6

Registračná a oznamovacia povinnosť

Registračné a oznamovacie povinnosti pre daň z príjmov ustanovuje od 1. januára 2012 § 49a zákona o dani z príjmov.

Registrácia Základnou registračnou povinnosťou fyzickej alebo právnickej osoby je registrácia u správcu dane v prípade získania povolenia na podnikanie alebo oprávnenia na podnikanie, a to do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom získala povolenie alebo oprávnenie na podnikanie. Fyzická osoba, ktorá nie je registrovaná na základe vyššie uvedenej skutočnosti a začala vykonávať na území SR inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo tu prenajala nehnuteľnosť okrem pozemku, je povinná sa registrovať do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom táto skutočnosť nastala. Fyzickej osobe alebo právnickej osobe nezaregistrovanej podľa vyššie uvedených skutočností, ktorá zráža daň alebo preddavky na daň, vzniká povinnosť registrovať sa ako platiteľ dane do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom jej vznikla povinnosť zrážať preddavky na daň alebo daň. Ak fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je registrovaná na základe vyššie uvedených skutočností, vznikla na území SR stála prevádzkareň, je povinná požiadať správcu dane o registráciu do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla stála prevádzkareň.

Oznámenie Ak už daňovník je registrovaný na základe niektorej z vyššie uvedených skutočností, musí správcovi dane oznámiť skutočnosť, že: p

sa stal platiteľom dane,

mu vznikla na území SR stála prevádzkareň,

došlo k zmenám skutočností zakladajúcich povinnosť registrácie podľa zákona o dani z príjmov, najmä ak mu zanikne daňová povinnosť.

163

Oznamovacia povinnosť vzniká tiež: p

fyzickej a právnickej osobe, ktorá má príjmy z podnikateľskej činnosti, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu a ktorá v rámci tejto činnosti uskutočnila úhradu zdaniteľného príjmu v hotovosti fyzickej osobe neevidovanú v elektronickej registračnej pokladnici tejto fyzickej osoby a z úhrady nezrazila alebo nevybrala preddavok na daň alebo daň, ak celková suma takýchto úhrad tej istej fyzickej osobe presiahne za kalendárny rok sumu 5 000 €. Oznámenie je potrebné zaslať v lehote do 31. marca roka nasledujúceho po roku, v ktorom takúto úhradu v hotovosti uskutočnila;

daňovníkovi s trvalým pobytom alebo so sídlom na území SR a daňovníkovi, ktorý má na území SR stálu prevádzkareň, ak uzatvorí zmluvu s daňovníkom so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, na základe ktorej môže tomuto daňovníkovi vzniknúť na území SR stála prevádzkareň alebo daňová povinnosť zamestnancov, a to do pätnástich dní po uzatvorení takej zmluvy;

fyzickej osobe alebo právnickej osobe vrátane stálej prevádzkarne, ktorá vypláca, poukazuje alebo pripisuje úrokový príjem fyzickej osobe, ktorá je daňovníkom členského štátu EÚ, závislého územia uvedeného v prílohe č. 4 alebo územia tretieho štátu uvedeného v prílohe č. 5 (bližšie v príklade č. 6 a 7).

4.7

Zjednodušený postup rezidenta SR, ak dosahuje príjem zo zahraničia

1. Zistiť existenciu zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. 2. Správne kvalifikovať typ príjmu, ktorý plynie z cezhraničnej transakcie. 3. Určiť štát, ktorý má právo na zdanenie v súlade so zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia, zákonom o dani z príjmov, príp. právnymi predpismi EÚ. 4. Ak je tento príjem zdanený v zahraničí, daňovník je z titulu rezidencie na území SR povinný uviesť tento príjem tiež v daňovom priznaní v SR. 5. Zamedziť dvojitému zdaneniu (metóda zápočtu dane alebo metóda vyňatia príjmov).

4.8

Zjednodušený postup rezidenta SR, ak vypláca príjem do zahraničia

1. Zistiť existenciu zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. 2. Správne kvalifikovať typ príjmu, ktorý vypláca do zahraničia. 3. Určiť štát, ktorý má právo na zdanenie v súlade so zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia, zákonom o dani z príjmov, príp. právnymi predpismi EÚ. 4. Ak je tento príjem zdaniteľný v SR daňou vyberanou zrážkou, slovenský daňovník musí splniť povinnosti platiteľa dane, t. j. zraziť daň vo výške uvedenej v zmluve (resp. v domácom právnom predpise, ak táto sadzba by bola nižšia), zrazenú daň odviesť správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac, predložiť správcovi dane oznámenie o zrazení a odvedení dane. Ing. Jana Neštinová odborníčka na daň z príjmov

164

podľa pripravovaných zmien zákonov V tomto príspevku svoju pozornosť sústredíme na príjmy členov volebných komisií z aspektu zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZDP“), ako aj ďalších právnych noriem. V parlamente je pripravený po prvom čítaní návrh novely ZDP. V 1. bode navrhovanej novely ZDP nejde o žiadnu vecnú zmenu v ZDP a v nadväznosti na to ani v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSP“), ani v zákone č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“), v podstate sa len nepriamo spresňuje, že z príjmov člena volebnej komisie sa naďalej: p

nebude platiť poistné na sociálne poistenie (čl. II tohto zákona) a na druhej strane sa naďalej

bude platiť poistné na zdravotné poistenie (čl. III tohto zákona). Ide len o technickú úpravu.

DANE A ÚČTOVNÍCTVO

Príjmy členov volebných komisií

V dôvodovej správe sa k tomuto bodu uvádza: „Na základe zásadnej pripomienky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR boli v rámci § 5 zákona (príjmy zo závislej činnosti) vyčlenené niektoré špecifické druhy týchto príjmov, ktoré zostávajú zdaniteľnými príjmami, ale nevstupujú do vymeriavacích základov na sociálne poistenie.“ Poznámka: Ide napr. o príjmy podľa § 52 ods. 4 zákona č. 303/2001 Z. z. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov a o doplnení Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov. V zmysle § 52 „Nároky členov volebných komisií“ tohto zákona funkcia člena volebnej komisie je čestná funkcia. Člen volebnej komisie nesmie byť pre výkon svojej funkcie obmedzený v právach a nárokoch vyplývajúcich z jeho pracovného pomeru alebo z obdobného pracovného vzťahu; predovšetkým má nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy, prípadne ak ide o samostatne zárobkovo činnú osobu, na náhradu, ktorá sa rovná pomernej časti minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou. Zamestnávateľ, ktorý vyplatil náhradu mzdy podľa odseku 1, má nárok na úhradu vyplatenej sumy. Člen a zapisovateľ okrskovej volebnej komisie má nárok na odmenu za výkon funkcie v čase, keď nemá nárok na náhradu mzdy podľa odseku 1.

V ZDP sa v § 5 (Príjmy zo závislej činnosti) odsek 1 dopĺňa písmenami j) a k), ktoré znejú: „j) odmena za výkon funkcie predsedu, člena a zapisovateľa volebnej komisie, predsedu, člena a zapisovateľa komisie pre referendum a sčítacieho komisára,

DÚPP 1/2013

Podrobnejšie k tejto problematike:

165

k) nepeňažné plnenie poskytnuté od bývalého zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, poberateľovi predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku, poberateľovi výsluhového dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku podľa osobitného predpisu21) alebo osobe, na ktorú prešlo právo na tieto plnenia.“ Z § 5 ods. 1 písm. d) ZDP sa vyčleňujú príjmy člena volebnej komisie do samostatného nového písmena j), takže tento príjem už nie je obsiahnutý v poznámke pod čiarou k odkazu 5 uvedenému v § 3 ods. 1 písm. a) ZSP, preto sa na ciele ZSP nepovažuje za príjem zo závislej činnosti (ďalej aj „ZČ“) a nevstupuje do vymeriavacieho základu. Zo znenia § 3 ods. 1 písm. a) ZSP naďalej vyplýva, že do vymeriavacieho základu nepatria ani nepeňažné príjmy z predchádzajúceho právneho vzťahu, ktorý zakladal právo na príjem zo závislej činnosti. Zároveň čl. II tohto zákona tvorí novela ZSP. V § 4 ods. 2 sa vypúšťajú slová „a člena volebnej komisie“ ako nadbytočné. Poznámka: Ustanovenia § 4 ods. 1, 2 a nasledujúce ZSP sa novelou č. 252/2012 Z. z. významne menia (ide napr. o dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru), ale s účinnosťou až od 1. 1. 2013. § 4 ZSP – Zamestnanec (1) Zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe. (2) Zamestnanec na účely dôchodkového poistenia je aj fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe (vypúšťajú sa slová „a člena volebnej komisie“). Napriek tomu tieto príjmy nevstupujú do vymeriavacieho základu pre SP, keďže zmenou ZDP – vyčlenením tohto príjmu z § 5 ods. 1 písm. d) a zaradením do nového písmena j) – nie je tento príjem v poznámke k odkazu 5, takže nejde o príjem zo ZČ uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) ZSP a v nadväznosti na § 14 a § 15 ZSP sa poistné z tohto príjmu neplatí. § 3 ZSP – Zárobková činnosť (1) Zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis4) alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá a) právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu,5) okrem nepeňažného príjmu z predchádzajúceho právneho vzťahu, ktorý zakladal právo na príjem zo závislej činnosti podľa 5) osobitného predpisu, poskytnutého z prostriedkov sociálneho fondu, b) dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu.6)

166

Príjmy členov volebných komisií (2) Zárobková činnosť je aj činnosť podľa odseku 1, z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov podľa oso7) bitného predpisu preto, že tak ustanovujú predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia. (3) Zárobková činnosť je aj činnosť podľa odseku 1, z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov podľa osobitného predpisu,7) ak na fyzickú osobu, ktorá túto zárobkovú činnosť vykonáva, sa v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu4) alebo sa uplatňuje medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Podľa § 6 ods. 1 ZSP poistenec je fyzická osoba, ktorá je nemocensky poistená, dôchodkovo poistená alebo poistená v nezamestnanosti podľa tohto zákona. V zmysle § 14 ods. 1 ZSP povinne nemocensky poistení sú tí zamestnanci, ktorí sú uvedení v § 4 ods. 1 ZSP a v zmysle § 15 ods. 1 povinne dôchodkovo poistení sú tí zamestnanci, ktorí sú uvedení v § 4 ods. 1 a 2 ZSP.

K čl. II – k zákonu o zdravotnom poistení v nadväznosti na bod 1 novely: Tieto príjmy člena volebnej komisie naďalej vstupujú do vymeriavacieho základu. Podľa § 13 ods. 1 vymeriavací základ zamestnanca tvorí plnenie podľa § 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 až 4 zákona o zdravotnom poistení, pričom v § 10b ods. 1 písm. a) je pri práve na príjem zo ZČ uvedený odkaz 18: V poznámke pod čiarou k odkazu 18 sú po tejto novelizácii uvedené príjmy: § 5 ods. 1 písm. a) až h), j) a k) a ods. 2 a 3 ZDP. Príklad: Pán Veselý je časť zdaňovacieho obdobia nezamestnaný. Predpokladajme, že – tak ako občas v uplynulom období – bude členom volebnej komisie. V zmysle § 52 ods. 4 zákona č. 303/2001 Z. z. člen a zapisovateľ okrskovej volebnej komisie má nárok na odmenu za výkon funkcie. Z týchto príjmov sa poistné na sociálne poistenie neplatí, ale vyplácajúci subjekt zrazí a odvedie poistné na zdravotné poistenie a v súlade s § 35 ZDP preddavok na daň z príjmov. Potvrdenie o tomto príjme priloží buď k žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania, alebo k daňovému priznaniu. Podľa § 5 ZDP príjmami zo závislej činnosti o. i. sú aj odmeny za výkon funkcie členov volebných komisií a zapisovateľov komisií pre referendum. V ustanovení § 5 ods. 2 ZDP je o. i. uvedené: „Príjmami podľa odseku 1 sú bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia daňovníkovi s týmito príjmami (ďalej len „zamestnanec“) od platiteľa týchto príjmov (ďalej len „zamestnávateľ“) alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti.“ Na ciele ZDP sa teda za zamestnávateľa považuje aj taký subjekt, ktorý nie je zamestnávateľom podľa Zákonníka práce. Na tohto zamestnávateľa sa vzťahujú všetky práva a povinnosti platiteľa dane vyplývajúce zo ZDP, napr. povinnosť zdaňovať vyplácané sumy (§ 35, resp. § 43 ZDP), vykonať za ustanovených podmienok ročné zúčtovanie (§ 38), vystaviť potvrdenia podľa § 39 ods. 5 ZDP atď. Ing. Valéria Jarinkovičová odborníčka na daň z príjmov FO

167

DANE A ÚČTOVNÍCTVO

Zmeny pri zdaňovaní príjmov z duševného vlastníctva V tomto príspevku rozoberieme problematiku príjmov z duševného vlastníctva z aspektu zmien zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZDP“), ako aj ďalších právnych noriem. V parlamente je po prvom čítaní návrh novely ZDP, ktorá by mala byť schválená koncom novembra a má nadobudnúť účinnosť 1. 1. 2013. Príjmy z duševného vlastníctva patria k príjmom z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2 ZDP. Práva duševného vlastníctva môžeme rozdeliť na: p

práva priemyselného vlastníctva (patentové, právo ochranných známok, právo na úžitkové vzory, topografie polovodičových výrobkov, priemyselné vzory, zlepšovacie návrhy, know-how, označenia pôvodu výrobkov a pod.). Patentové prihlášky, prihlášky ochranných známok atď. sa predkladajú Úradu priemyselného vlastníctva SR, Banská Bystrica;

autorské práva autorov literárnych a iných umeleckých diel, vedeckých diel, počítačových programov a práva súvisiace s autorským právom, teda práva výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov, výrobcov zvukovo-obrazových záznamov, rozhlasových a televíznych vysielateľov, zhotoviteľov databáz. Tieto práva sú upravené autorským zákonom – zákonom č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom, ktorý bol už viackrát novelizovaný.

DÚPP 1/2013

Svoju pozornosť sústredíme najmä na zmeny pri zdaňovaní príjmov vo forme autorských honorárov.

168

Navrhované zmeny súvisia s viacerými skutočnosťami, napr. s obmedzením uplatňovania percentuálnych výdavkov zmenou znenia § 6 ods. 10 ZDP od 1. 1. 2013, ďalej napr. s tým, že už od roku 2011 sa začali výhodnejším spôsobom zdaňovať aktívne príjmy v porovnaní s pasívnymi príjmami, že už v daňových priznaniach za rok 2011 nebolo možné uvádzať príjmy zdanené zrážkou podľa § 43 ZDP (pričom výnimku predstavovali len príjmy vymenované v § 43 ods. 6 ZDP), že z príjmov z duševného vlastníctva patriacich do § 6 ods. 2 písm. a) ZDP sa od 1. 1. 2012 časť presunula do nového ustanovenia § 6 ods. 4 ZDP (ako pasívne príjmy). V neposlednom rade navrhované zmeny vyplývajú aj z požiadavky Ministerstva kultúry SR, aby sa pre autorov príspevkov do novín, časopisov, rozhlasu a televízie zaviedla možnosť výberu jedného z dvoch spôsobov zdanenia týchto príjmov.

Zmeny pri zdaňovaní príjmov z duševného vlastníctva

Ako sa tieto príjmy zdaňovali doposiaľ

Do konca roku 2011 boli v § 6 ods. 2 písm. a) ZDP uvedené príjmy z použitia alebo z poskytnutia práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva vrátane autorských práv a práv príbuzných autorskému právu, a to vrátane príjmov z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych a iných diel na vlastné náklady. Zákonom z 1. 12. 2011 boli s účinnosťou od 1. 1. 2012 príjmy z autorských práv rozdelené na dva okruhy, a to na aktívne a na pasívne príjmy: p

v § 6 ods. 2 písm. a) ZDP medzi aktívnymi príjmami naďalej ostali príjmy dosiahnuté na základe zmluvy o vytvorení diela podľa § 39 autorského zákona, ako aj príjmy za umelecké výkony (v zmysle § 71 ods. 1 autorského zákona sa aj ustanovenie § 39 primerane vzťahuje na výkonného umelca a na jeho umelecký výkon), pričom do § 6 ods. 2 písm. a) naďalej patria príjmy z použitia alebo z poskytnutia práv z priemyselného vlastníctva,

do § 6 ods. 4 ZDP boli ako pasívne príjmy presunuté príjmy za použitie už vytvoreného diela a umeleckého výkonu dosiahnuté na základe licenčnej zmluvy uzatvorenej podľa § 40 autorského zákona.

Toto rozčlenenie má po prvý raz vplyv na základ dane za rok 2012. Príjmy z duševného vlastníctva sa vyplácajú nezdanené (pričom z príjmov autorov podľa autorského zákona sa zrazí príspevok do umeleckých fondov) a príjemca si ich po skončení zdaňovacieho obdobia uvedie za podmienok určených v § 32 ZDP v daňovom priznaní. Z príjmov autorov za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu, televízie s výnimkou umeleckých výkonov sa daň vyberá zrážkovým spôsobom podľa § 43 ods. 3 písm. h) ZDP. V zmysle § 43 ods. 5 písm. b) základom dane pre daň vyberanú zrážkou z príjmov uvedených v ods. 3 písm. h) je príjem znížený o 40 %. Platiteľ dane teda najprv od príjmu odpočíta paušálne 40 % výdavky a až potom ho zdaní sadzbou 19 %. Na doplnenie: Podľa § 2 zákona č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon), ktorým bol zrušený zákon č. 81/1966 Zb. v znení neskorších predpisov, periodická tlač sú noviny, časopisy alebo iná tlač vydávaná pod rovnakým názvom, s rovnakým obsahovým zameraním a v jednotnej grafickej úprave najmenej dvakrát v kalendárnom roku. V súlade s § 11 Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky eviduje periodickú tlač zápisom do zoznamu, zmenou zápisu v zozname a výmazom zápisu zo zoznamu. Jednotlivým časopisom je pridelené ISSN, na druhej strane knihy nepatria medzi periodickú tlač a majú pridelené ISBN. Zákon č. 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel v znení neskorších predpisov upravuje povinnosť vydavateľa periodických publikácií, vydavateľa neperiodických publikácií

169

a výrobcu rozmnoženín audiovizuálnych diel odovzdať výtlačok periodickej publikácie, neperiodickej publikácie a rozmnoženiny slovenského audiovizuálneho diela určeným právnickým osobám. Autorské odmeny (honoráre) za príspevky do časopisov zdaňuje vyplácajúci subjekt zrážkou podľa § 43 ZDP, na druhej strane autorom kníh vydavateľ vyplatí autorské honoráre nezdanené a autori ich musia uviesť v daňovom priznaní.

170

Čo sa podľa návrhu novely od 1. 1. 2013 zmení

Možnosť uplatniť si výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 ZDP síce ostáva zachovaná, ale pre sumu takto uplatnených výdavkov sa zavádza limit vo výške 5 040 eur ročne.

V § 6 ods. 2 písm. a) ZDP sa za slovo „výkonu “ vkladajú o. i. slová: „vrátane príjmov z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady“. Ustanovenie § 6 ods. 2 písm. a) sa teda (znovu) dopĺňa o príjmy za diela, ktoré nie sú vytvárané na základe konkrétnej objednávky (nebola vopred uzavretá ani zmluva o vytvorení diela, ani licenčná zmluva), ale dielo vzniklo na základe vlastného rozhodnutia (inšpirácie) a na vlastné náklady autora, umelca. Uvedená úprava bola v ZDP obsiahnutá aj do 31. 12. 2011. Tieto príjmy si umelci (napr. maliari, sochári, spisovatelia a pod.) uvádzajú v daňovom priznaní ako príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZDP a keďže ide o tzv. aktívne príjmy, môžu si uplatniť aj nezdaniteľné časti základu dane, nárok na daňový bonus a pod.

V § 6 ods. 2 písm. a) ZDP sa za uvedené slová vkladajú aj slová „a príjmov autorov za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu a televízie [§ 43 ods. 3 písm. h)], pri ktorých daňovník využil postup uvedený v § 43 ods. 15“. Príjmy autorov za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu alebo televízie podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZDP sa budú zdaňovať dvomi spôsobmi: daň sa z nich nevyberie zrážkou podľa § 43 odseku 3 písm. h), ak sa o tom vopred písomne dohodne platiteľ dane s autorom. V tomto prípade ich autor zdaní po skončení zdaňovacieho obdobia prostredníctvom podaného daňového priznania. Ak sa príjmy zdania zrážkou, budú tým definitívne zdanené a nebude ich možné uvádzať v daňovom priznaní (tak ako aj vlani). Možnosť zdanenia autorských honorárov prostredníctvom podaného daňového priznania sa zavádza na základe požiadavky Ministerstva kultúry SR predloženej po skúsenostiach z podávania daňových priznaní za rok 2011, keď mnohí autori boli nespokojní s tým, že príjem zdanený zrážkou za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu a televízie už nemožno uvádzať v daňovom priznaní, a teda nemožno si uplatniť niektoré výhody, napr. nezdaniteľné časti základu dane.

Týka sa to len tých príjmov autorov za uvedené príspevky, ktoré sú vyplácané na základe zmluvy o vytvorení diela, resp. zmiešanej zmluvy (zmluva o vytvorení diela spolu s licenčnou zmluvou), z ktorej nie je zrejmá presná odmena za vytvorenie diela a za použitie diela, ale je dohodnutá úhrnná odmena. Príjmy za príspevky na

27)

Zmeny pri zdaňovaní príjmov z duševného vlastníctva základe licenčnej zmluvy patriace do § 6 ods. 4 ZDP sa budú zdaňovať (naďalej) zrážkovým spôsobom podľa § 43 ods. 3 písm. h) ZDP. p

Pred vybratím dane zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. h) ZDP vyplácajúci subjekt už nebude môcť uplatniť percentuálne výdavky, ale len zrazený príspevok vo výške 2 % do Literárneho fondu. Navrhované zrušenie uplatňovania paušálnych výdavkov súvisí s tým, že podľa novelou meneného § 6 ods. 10 ZDP sa obmedzuje suma paušálnych výdavkov maximálne do výšky 5 040 eur ročne; platiteľ dane by si prakticky v momente vyplatenia zdaniteľného príjmu a zrazenia dane objektívne nemohol overiť, či by odpočítaním paušálnych výdavkov nedošlo u príjemcu k prekročeniu ustanovenej celoročnej maximálnej sumy výdavkov (5 040 eur).

Aj keď sa príjmy fyzických osôb budú zdaňovať progresívnym spôsobom, dvomi sadzbami dane, pre príjmy zdaňované zrážkou sa ponecháva sadzba 19 % – ide aj o riešenie z racionálnych dôvodov podobných, ako sú uvedené v predchádzajúcom texte – platiteľ dane v momente vyplatenia zdaniteľného príjmu nemôže vedieť, aký vysoký bude celoročný základ dane daňovníka.

K príjmom autorov za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu alebo televízie

Výhody zrážkovej dane (najmä): p

autor nemá žiadne povinnosti,

výška týchto príjmov – keďže nevstupujú do základu dane – nemá vplyv na progresiu zdanenia celoročných príjmov,

na autora sa nevzťahuje registračná povinnosť v súlade s § 49a ods. 4 ZDP,

z týchto príjmov sa neplatí poistné na zdravotné poistenie v súlade s § 10b ods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZZP“) a ani poistné na sociálne poistenie podľa § 5 a nasl. ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSP“).

Nevýhody zrážkovej dane (najmä): p

príjem je definitívne zdanený, pričom sa pri zrážke uplatní ako výdavok už len zrazený príspevok do umeleckého fondu, teda 2 % do Literárneho fondu – paušálne výdavky 40 % od 1. 1. 2013 už nemožno uplatniť,

pri zrážke dane sa neuplatňovali a neuplatňujú ani nezdaniteľné časti základu dane a tie si nemožno uplatniť ani dodatočne, keďže tento príjem sa v daňovom priznaní už uvádzať nemôže,

nemožno si uplatniť ani nárok na daňový bonus, keďže príjem nevstupuje do základu dane daňovníka.

171

Tento spôsob zdanenia je teda vhodný pre tých daňovníkov, ktorí majú okrem týchto príjmov vysoké iné príjmy (napr. zo závislej činnosti alebo z podnikania), takže majú si od čoho odpočítať nezdaniteľné časti základu dane, príjmy zdanené zrážkou im nezvýšia daňové zaťaženie (progresiu zdanenia), resp. nechcú platiť poistné na ZP a SP. Pri uplatnení možnosti zdanenia príspevkov podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZDP prostredníctvom daňového priznania vzniká aj registračná povinnosť, aj povinnosť platiť za určených podmienok poistné na zdravotné a sociálne poistenie. Je to vhodné riešenie pre tých, ktorí si na základe uvedenia príspevkov do daňového priznania môžu uplatniť nezdaniteľné časti základu dane, daňový bonus, neohrozuje ich progresia zdanenia, navyše si odpočítajú daňové výdavky (napr. 40 %) a nemajú problém s platením poistného na ZP a SP. Je tu teda možnosť uplatniť si výdavky – aj paušálne výdavky; v takomto prípade bude už daňovník platiť aj poistné na sociálne a zdravotné poistenie. Uvedené rozhodovanie sa však týka príjmov za tie príspevky autorov, ktoré sú vyplácané na základe zmluvy o vytvorení diela; rovnako by sa to mohlo využiť aj v prípade, ak by bola uzavretá zmluva o vytvorení diela spolu s licenčnou zmluvou, pričom by bola dohodnutá len jedna suma ako odmena aj za vytvorenie diela, aj za jeho následné použitie, t. j. takýto príjem by sa považoval za príjem podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZDP (postup uplatňovaný aj do konca roku 2012). Ak ide o príspevky na základe licenčnej zmluvy podľa § 6 ods. 4 ZDP – zdania sa jedine zrážkovým spôsobom s tým, že sa neuvedú v daňovom priznaní. Príklad: Platiteľ dane sa 11. 3. 2013 s autorom príspevku do časopisu písomne dohodne, že z príjmu, ktorý mu vyplatí, nevyberie daň zrážkou. Túto dohodu platiteľ dane oznámi daňovému úradu najneskôr do 15. januára 2014. Príjem si uvedie autor v daňovom priznaní za rok 2013 ako príjem podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZDP. Navrhuje sa tiež zrušiť možnosť uplatnenia paušálnych výdavkov (40 %) pred zrazením dane platiteľom dane aj v prípade vyplácania príjmov do zahraničia daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou, daňovým nerezidentom SR, za umeleckú a športovú činnosť vykonávanú na území SR. V súlade s § 43 ods. 6 ZDP si tieto príjmy možno po skončení zdaňovacieho obdobia uviesť v daňovom priznaní, pričom sa uplatnia výdavky percentom z príjmov v súlade s § 6 ods. 10 ZDP alebo preukázateľne vynaložené výdavky. Ing. Valéria Jarinkovičová odborníčka na daň z príjmov FO

Potrebujete vyriešiť konkrétny problém? Naši odborní poradcovia sú tu pre Vás na tel. čísle +421 900 211 535 alebo píšte na listaren@pp.sk

172

zo závislej činnosti, ďalšie údaje od 1. 1. 2013 Národnej rade SR bol predložený návrh novely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZDP“) – je po prvom čítaní a koncom novembra by novela mala byť – po prípadných úpravách a doplneniach – schválená s tým, že účinnosť by mala nadobudnúť dňa 1. 1. 2013. Hlavné zmeny v zdaňovaní príjmov, ktoré by mali od 1. 1. 2013 nastať: p

obmedzenie možnosti uplatnenia paušálnych výdavkov v maximálnej výške 5 040 eur ročne, resp. 420 eur mesačne a zároveň zrušenie možnosti uplatňovania paušálnych výdavkov pri prenájme nehnuteľností,

zmeny pri zdaňovaní autorských honorárov,

zavedenie progresívneho zdaňovania príjmov fyzických osôb s dvomi sadzbami dane (19 % a 25 %) a zavedenie osobitnej sadzby dane vo výške 5 % pre vybraných ústavných činiteľov,

zvýšenie sadzby dane pre právnické osoby na 23 %,

úprava zdanenia podielov na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobia do 31. decembra 2003 a vyplácaných po 31. decembri 2012.

DANE A ÚČTOVNÍCTVO

Sadzba dane, výpočet dane a preddavkov na daň (aj) z príjmov

K výpočtu dane za rok 2013

Podľa návrhu novely ZDP sa má zaviesť progresívna sadzba dane z príjmov fyzickej osoby v nadväznosti na výšku základu dane. Z tej časti základu dane, ktorá presiahne 176,8-násobok platného životného minima, bude daň predstavovať 25 %. Suma životného minima bola opatrením MPSVaR SR č. 181/2012 Z. z. s účinnosťou od 1. júla 2012 zvýšená zo 189,83 eura na 194,58 eura. Táto suma je k 1. 1. 2013 platným životným minimom pre ciele ZDP. 176,8-násobok platného životného minima činí 34 401,744 eura, t. j. 34 401,74 eura. Od životného minima 194,58 eura sa odvíjajú aj ďalšie sumy nevyhnutné pri výpočte dane, teda aj: b) nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) – § 11 ZDP, c) zdaniteľný príjem pre vznik povinnosti podať daňové priznanie – § 32 ZDP, d) minimálna výška dane – § 46 ZDP.

DÚPP 1/2013

a) nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka – (ďalej aj „NČZDD“) – § 11 ZDP,

173

Ad a) Výpočet NČZDD za rok 2013 19,2 x 194,58 = 3 735,936 eura, po zaokrúhlení podľa § 47 ZDP je to 3 735,94 eura. Ak základ dane daňovníka za rok 2013 nepresiahne sumu 19 458 eur, v súlade s § 11 ZDP uplatní si NČZDD vo výške 3 735,94 eura. Ak základ dane túto sumu presiahne, NČZDD sa vypočíta vo dvoch krokoch: 44,2-násobok životného minima = 44,2 x 194,58 eura = 8 600,436 eura NČZDD = 8 600,436 eura - (základ dane : 4) Ad b) Maximálne v tejto výške si bude možné uplatniť za určených podmienok aj nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela), a to v prípade, ak základ dane daňovníka nepresiahne sumu (tiež) 176,8-násobku platného životného minima, t. j. 34 401,74 eura a jeho manželka nedosiahne žiadne príjmy. Dodajme, že na účely § 11 ods. 3 ZDP sa od 1. 1. 2013 bude považovať za manželku (manžela), na ktorú si môže daňovník uplatniť NČZD, manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti, ktorá v príslušnom zdaňovacom období: p

sa starala o vyživované (§ 33 ods. 2) maloleté dieťa – podľa zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov – žijúce s daňovníkom v domácnosti alebo

poberala peňažný príspevok na opatrovanie, alebo

bola vedená na príslušnom úrade práce v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

Dodajme, že polovica tejto sumy predstavuje 1 867,97 eura, takže: Ad c) Zdaniteľný príjem pre vznik povinnosti podať daňové priznanie za rok 2013 predstavuje 1 867,97 eura. Ad d) Minimálna výška dane za rok 2013 podľa § 46 ZDP: Daň sa v súlade s § 46 ZDP neplatí a nevyrubí, ak nepresiahne 16,60 eura alebo ak celkové zdaniteľné príjmy fyzickej osoby nepresiahnu 50 % NČZDD, t. j. v zdaňovacom období roku 2013 sumu 1 867,97 eura. Príklad č. 1: Predpokladajme, že daňovníčkapani Veselá bude mať za rok 2013 základ dane podľa § 4 ZDP vo výške 46 000 €. Výpočet dane: 1. 46 000 € - 34 401,74 € = 11 598,26 € 2. 19 % z 34 401,74 € = 6 536,3306 €, 3. 25 % zo sumy 11 598,26 € = 2 899,565 €

174

Sadzba dane, výpočet dane a preddavkov na daň (aj) z príjmov 4.

daň celkom = 9 435,8956 €

Daň bude po zaokrúhlení predstavovať 9 435,89€. Príklad č. 2: Pán Šťastný, slobodný a bezdetný, podniká popri zamestnaní a dosahuje aj príjmy z prenájmu nehnuteľnosti. Predpokladajme, že v roku 2013 dosiahne čiastkový základ dane zo závislej činnosti 8 000 €, z podnikania 9 000 €, z prenájmu stratu 3 000 € (teda vynaložené výdavky presiahnu príjmy o 3 000 €), ale na tento rozdiel sa neprihliada. Predpokladajme tiež, že v roku 2013 dosiahne aj zdaniteľný príjem z predaja záhrady so záhradnou chatou (bez súvislosti s podnikaním)nadobudnutej kúpou v roku 2010, pričom čiastkový základ dane z § 8 bude vo výške 30 000 €. Daňovník pán Šťastný najprv vypočíta úhrn čiastkových základov dane z aktívnych príjmov vo výške 17 000 € a zníži ho o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka vo výške 3 735,94 € (môže ju uplatniť v plnej výške), takže úhrn po zníženíčiní 13 264,06 €. Celkový základ dane podľa § 4 ZDP predstavuje 43 264,06 € (13 264,06 + 30 000). Výpočet dane: 1. 43 264,06 € - 34 401,74 € = 8 862,32 € 2. 19 % z 34 401,74 € = 6 536,3306 € 3. 25 % zo sumy 8 862,32 € = 2 215,58 € 4. daň celkom = 8 751,9106 € Daň pána Šťastného za rok 2013 bude po zaokrúhlení predstavovať 8 751,91€.

K výpočtu preddavkov na daň z príjmov zo ZČ

V ustanovení § 35 ZDP v ods. 2 prvej vete sa na konci pripájajú tieto slová: „zo základu dane nepresahujúceho 1/12 sumy 176,8-násobku platného životného minima a 25 % zo základu dane presahujúceho túto sumu“. Do parlamentu bol predložený pozmeňovací návrh tohto znenia: „Preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy zaokrúhlenej podľa § 47, zúčtovanej a vyplatenej za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie je 19 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá nepresiahne 1/12 sumy 176,8-násobku platného životného minima vrátane, a 25 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá presiahne 1/12 sumy 176,8-násobku platného životného minima. Tento preddavok na daň sa zníži o sumu zodpovedajúcu sume daňového bonusu podľa § 33 ods. 1.“ 1/12 zo sumy 34 401,744 predstavuje 2 866,812 eura, po zaokrúhlení 2 866,81 eura. Zároveň musíme mať na zreteli, že 1/12 NČZDD predstavuje 311,32 eura. Príklad č. 3: Predpokladajme, že pani Tichá dosiahne za mesiac apríl 2013 zo závislej činnosti hrubý príjem po znížení o poistné (základ dane) vo výške 4 000€. NČZDD za rok 2013 za podmienok určených v § 11 bude predstavovať, ako už bolo uvedené, mesačne 311,32 €.

175

Výpočet: 1. ZM ....... 4 000 € - 311,32 € = 3 688,68 € ZM 3 688,68 € presahuje sumu 2 866,81 € o 821,87 €, takže ďalší výpočet: 2. 19 % z 2 866,81 € = 544,6939 € 3. 25 % z 821,87 € = 205,4675 € 4. preddavok na daň = 750,1614 €, po zaokr. (nadol) = 750,16 €. Preddavok na daň bude predstavovať 750,16 €. Je potrebné skonštatovať, že aj bez pozmeňovacieho návrhu by sme vypočítali rovnakú sumu, ale za podmienky, že NČZDD odpočítame od tej časti ZD, ktorá presahuje sumu 2 866,81 €. 4 000 € - 2 866,81 € = 1 133,19 € - 311,32 € = 821,87 €, z tejto sumy 821,87 € činí 25 % ... 205,4675 € zo sumy 2 866,81 € činí 19 % ... 544,6939 € preddavok na daň spolu ... 750,1614 € po zaokrúhlení ... 750,16 € Je to rovnaký výsledok ako pri prvej alternatíve „s pozmeňovacím návrhom“.

K plateniu preddavkov na daň

Podľa § 34 ods. 1 ZDP preddavky na daň platí v priebehu preddavkového obdobia daňovník, ktorého posledná známa daňová povinnosť presiahla 1 659,70 eura. Národnej rade SR bol predložený pozmeňovací návrh, aby sa táto suma zvýšila na 2 500 eur. Preddavkové obdobie začína prvým dňom po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie (t. j. za predchádzajúci kalendárny rok) a končí uplynutím posledného dňa lehoty na podanie daňového priznania v nasledujúcom zdaňovacom období. Bežne teda trvá od 1. 4. do 31. 3. nasledujúceho roka. Rozlišujeme dvojaké preddavky: štvrťročné a mesačné. Pojem posledná známa daňová povinnosť vymedzuje § 34 ods. 5 ZDP. V preddavkovom období od 1. 4. 2012 (ak nebola predĺžená lehota na podanie daňového priznania) do konca marca 2013 sa platia preddavky na daň vypočítané zo základu dane uvedeného v daňovom priznaní za rok 2011, a to:

176

zo základu dane uvedeného na r. 80 (resp. r. 80 - r. 87 v prípade uplatnenia metódy vyňatia príjmov) tlačiva daňového priznania typu B za rok 2011,

zníženého o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDP platnú v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky, t. j. o 3 644,74 eura,

Sadzba dane, výpočet dane a preddavkov na daň (aj) z príjmov p

pri použití sadzby dane uvedenej v § 15 ZDP, platnej v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky, t. j. (zatiaľ) 19 %;

takto vypočítaná daň sa zníži o: â zápočet dane zaplatenej v zahraničí (za predchádzajúce zdaňovacie obdo-

bie), t. j. sumy z riadka 94 a 98 tlačiva typu B za rok 2011, â daňový bonus uplatnený v priznaní za predchádzajúce zdaňovacie obdobie

(r. 100 tlačiva typu B za rok 2011), â daň vybranú podľa § 43 ZDP (ak je príjem zahrnutý do základu dane za pred-

chádzajúce zdaňovacie obdobie, teda daň sa považuje za preddavok na daň), t. j. údaj z riadka 107 a 108 tlačiva typu B za rok 2011. Čo sa týka sadzby dane: Má sa použiť sadzba dane uvedená v § 15 ZDP, platná v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky na daň. Do konca roku 2012 ide jednoznačne o sadzbu 19 %. Aj keď sa od 1. 1. 2013 sadzba dane mení, nemalo by to mať vplyv na preddavky splatné do konca tohto preddavkového obdobia, t. j. do konca marca 2013 (je to logickejšie a daňovo spravodlivejšie), ale až na preddavky platené v novom preddavkovom období od 1. 4. 2013. Túto problematiku v návrhu novely ZDP prechodné ustanovenia (zatiaľ) neupravujú, ale do parlamentu bol predložený pozmeňovací návrh, ktorý tento problém v tomto zmysle rieši.

Ďalšie dôležité údaje pre rok 2013

Podľa nariadenia vlády SR č. 326/2012 Z. z. z 10. októbra 2012 sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2013 na 337,70 eura za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou. Od sumy minimálnej mzdy sa odvíja výška príjmov pre nárok na daňový bonus, ako aj výška zamestnaneckej prémie a súvisiace údaje. Suma 6-násobku sumy minimálnej mzdy 337,70 eura predstavuje 2 026,20 eura. Minimálne taký musí byť celoročný zdaniteľný príjem daňovníka z § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2 ZDP v roku 2013, pričom musí vykázať základ dane, aby mal nárok na celoročnú sumu daňového bonusu. Na druhej strane, polovica minimálnej mzdy činí 168,85 eura – minimálne taký musí byť zdaniteľný príjem daňovníka s príjmami podľa § 5 ZDP za jednotlivé mesiace roku 2013, aby mal nárok na daňový bonus. Výška daňového bonusu od januára 2013 predstavuje 21,03 eura mesačne. Aby daňovníkovi s príjmami zo závislej činnosti vznikol nárok na zamestnaneckú prémiu, o. i. musí mať splnenú podmienku výšky zdaniteľných príjmov – jeho celoročné posudzované príjmy musia predstavovať aspoň 6-násobok minimálnej mzdy, t. j. v roku 2013 aspoň 2 026,20 eura. Ing. Valéria Jarinkovičová odborníčka na daň z príjmov FO

177

DANE A ÚČTOVNÍCTVO DÚPP 1/2013

178

Ako je to s pančovaným alkoholom? Už niekoľko týždňov je česká, ale i slovenská verejnosť postavená zoči-voči takémuto nezodpovednému a trestuhodnému konaniu, ktoré má neuveriteľne tragické následky. Aj čo do počtu mŕtvych alebo trvalo zmrzačených ľudí, ktorý ešte nemusí byť konečný.

Tvrdý alkohol alebo liehovina? To, čo sa udialo v Českej republike, dotýka sa nepriamo i Slovenskej republiky, nemožno si však odpustiť poznámku, že pravdepodobne ide o fatálne zlyhanie orgánov susedného štátu a hlavne jeho kontrolných mechanizmov, pričom ale dôsledky tohto zlyhania na základe princípu voľného pohybu tovarov v rámci EÚ môžu teoreticky ohroziť aj obyvateľov iných krajín. Triumf slávil diletantizmus, najavo vyšla hlboká neznalosť práva EÚ i národnej legislatívy spotrebných daní, došlo k vzájomnému miešaniu sa do kompetencií príslušných orgánov a zvolené postupy riešenia, ako aj niektoré informácie médií napáchali ďalšie škody. I keď viac ekonomického charakteru, hoci tieto sú v porovnaní so zmarenými ľudskými životmi a trvalým poškodením zdravia postihnutých druhoradé, aj keď nie zanedbateľné. Nie inak tomu bolo aj na Slovensku, o čom svedčia nie celkom presvedčivé reakcie a opatrenia slovenských zainteresovaných orgánov a rovnako aj „kvalifikované“ informácie médií. Dennodenne počúvame a čítame o akomsi „tvrdom alkohole,“ hoci v žiadnej legislatíve sa takýto pojem nevyskytuje a neexistuje k nemu ani protipól v podobe slovného spojenia „mäkký alkohol“, pritom na trhu sa dokonca vyskytujú napríklad niektoré vína, ktoré majú vyšší obsah alkoholu v objeme než niektoré liehoviny. Ani český zákon č. 61/1997 Sb. o lihu a o změně a doplnění zákona č. 455/1991 Sb. o živnostenském podnikání ve znění pozdějších předpisů a zákona České národní rady č. 587/1992 Sb. o spotřebních daních ve znění pozdějších předpisů a ani slovenský zákon č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení neskorších predpisov nijaký pojem „tvrdý alkohol“ legislatívne neupravujú. Ak sa budeme držať iba slovenskej legislatívy, potom v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 písm. c) citovaného zákona je potrebné aspoň v odbornej praxi používať jednoslovný a hlavne jednoznačný pojem liehovina, ktorou sa rozumie „kvapalina obsahujúca etylalkohol, určená na priamu ľudskú spotrebu alebo na výrobu iných požívatín; má špecifické organoleptické vlastnosti a množstvo etylalkoholu najmenej 15 objemových percent okrem vaječných likérov a likérov s vajcom s dovoleným množstvom etylalkoholu najmenej 14 objemových percent; liehovina sa môže vyrábať destiláciou, maceráciou alebo zmiešaním“. A práve toto posledné slovo upravujúce jeden z možných spôsobov výroby liehovín naznačuje, ktorý druh liehovín je terčom „útoku“ falšovateľov a pančovateľov.

Ako je to s pančovaným alkoholom? Kto má záujem, môže si podrobnosti o požadovaných vlastnostiach liehovín, názvosloví, prípustných a neprípustných látkach a pod. pozrieť na nasledovnej stránke, kde je uverejnená Tridsiata hlava Potravinového kódexu Slovenskej republiky upravujúca lieh a liehoviny: http://www.svssr.sk/dokumenty/legislativa/1010_2004.pdf Jedným z hlavných dôvodov falšovania a pančovania liehovín je predovšetkým snaha profitovať na obrovskom rozdiele medzi cenou nezdaneného a zdaneného liehu. Nasledovný prehľad porovnáva aktuálne sadzby spotrebnej dane z liehu v eurách na hektoliter čistého alkoholu vzájomne susediacich krajín EÚ: Česko Maďarsko

1 145,59 984,38

Nemecko Poľsko Rakúsko Slovensko

1 303,00 1 132,03 1 000,00 1 080,00

Sadzby dane sú relatívne porovnateľné, preto by v rámci uvedených krajín nemali spôsobovať významnú „nákupnú turistiku“, pokiaľ v niektorej z týchto krajín nedôjde k extrémnemu zvýšeniu sadzby dane. Netreba snáď pripomínať, že pre súkromné nákupy tovarov podliehajúcich spotrebným daniam v rámci EÚ neplatia žiadne množstvové obmedzenia, podmienkou je len ich vlastná preprava a použitie pre vlastnú potrebu. Napriek vyššie uvedeným sadzbám dane sú niektorí slovenskí ekonómovia neustále presvedčení, že na Slovensku je priestor na zvyšovanie nepriamych daní, a teda i spotrebných daní. Za zvyšovanie spotrebných daní, najmä v prípade alkoholických nápojov a tabakových výrobkov, sa neraz a veľmi často prihovárajú aj zdravotníci a iní aktivisti bez hlbších vedomostí z oblasti problematiky spotrebných daní, avšak v naivnej predstave, že vyššie dane potlačia ich spotrebu. Potlačia, ale bohužiaľ iba tých legálnych. Pre ilustráciu uvádzame výšku sadzby dane vo Švédsku, ktorá je v rámci EÚ „nedostižne“ najvyššia, je to až 5 474,39 eura za hektoliter čistého alkoholu! Aktuálne sadzby spotrebných daní na všetky druhy alkoholických nápojov si možno pozrieť na nasledovnej stránke: http://ec.europa.eu/taxation_customs/resourčes/documents/taxation/excise_duties/ alcoholic_beverages/rates/excise_duties-part_i_alcohol_en.pdf Keďže výroba samotného liehu, jeho skladovanie, distribúcia a ďalšie použitie sú pod kontrolou štátu (verme, že sú), normálne by sa nemal dostať do obehu lieh, ktorý ešte nebol zdanený. Preto sa hľadajú spôsoby, ako získať nezdanený lieh, a to buď jeho krádežou, čo je pochopiteľne kriminálnym činom vrátane jeho ďalšieho použitia na nelegálnu výrobu liehovín a ich následnú distribúciu, avšak ani v takomto prípade ešte nemožno hovoriť o pančovaní alkoholu. Tu je potrebné uviesť, že lieh má všestranné použitie, ale na výrobu liehovín, iných požívatín, farmaceutík, kozmetických

179

prostriedkov, ako aj na ďalšie použitie v zdravotníctve je možné v súlade s ustanovením § 2 ods. 2 písm. j) citovaného slovenského zákona použiť výlučne rafinovaný lieh, nemôže to teda byť nerafinovaný lieh a už vôbec nie syntetický lieh! Pod pojmom pančovanie treba rozumieť taký proces, pri ktorom dochádza k riedeniu pôvodnej homogénnej tekutiny inou tekutinou, takže ak je výsledný roztok prezentovaný ako pôvodná tekutina, musí byť považovaný za menej kvalitný, dokonca až pokazený, z právneho hľadiska ide o falšovanie. Je len samozrejmé, že za pančovanie alkoholu nemožno považovať miešanie alkoholických nápojov navzájom alebo aj s nealkoholickými nápojmi, avšak vždy s vedomím spotrebiteľa a na jeho požiadanie (rôzne miešané alkoholické nápoje v baroch, vínny strek a pod.). Ak však ale dochádza k vedomému pančovaniu nápojov toxickými látkami, potom to možno smelo nazvať travičstvom! Práve to sa stalo v Českej republike a je preto na príslušných orgánoch Českej republiky, aké z toho vyvodia dôsledky. A nielen voči samotným aktérom, ale aj nevyhnutné legislatívne konzekvencie. Podľa doterajších zverejnených a známych informácií išlo jednoznačne o vedomé primiešavanie metylalkoholu do liehu v snahe zväčšiť jeho objem za účelom dosiahnutia čo najväčšieho zisku, pričom ale neboli zverejnené žiadne podrobné informácie, akého pôvodu bol samotný lieh. Je tiež absurdné, keď jedným z postihnutých v Českej republike je samotný majiteľ pohostinského zariadenia, ako vyplýva z informácií českých médií, ktorý sa priotrávil liehovinou z vlastného pohostinstva, je teda viac ako isté, že vedome nakupoval nelegálne liehoviny a podieľal sa tak na ich ďalšej distribúcii. Na základe značného cenového rozdielu medzi nezdaneným a zdaneným liehom sa hľadajú aj rôzne iné možnosti, ako získať akýkoľvek lacný lieh s cieľom použiť ho na nelegálnu výrobu liehovín. Preto dochádza často k použitiu syntetického liehu, prípadne aj kvasného liehu, avšak nerafinovaného alebo aj rafinovaného, avšak technického liehu a tiež aj denaturovaného liehu s viac-menej odstránenou denaturačnou látkou. Ako je naznačené vyššie, takýto lieh sa potom najčastejšie používa na nelegálnu výrobu liehovín zmiešavaním liehu a rôznych vonných a chuťových látok, ktoré bežne a v súlade s legislatívou používajú aj legálni výrobcovia liehovín. Je to však najjednoduchší a najrýchlejší spôsob výroby liehovín, ktoré je potom aj možné relatívne veľmi rýchlo, hoci aj nelegálne uviesť do obehu. Nelegálnu výrobu liehovín destiláciou nemožno dlhodobo utajiť, je náročná na čas, príslušnú technológiu, energie a vstupné suroviny a vždy „rozváňa“ široko ďaleko, podobne to platí aj v prípade výroby liehovín maceráciou (vylúhovanie silíc a iných účinných látok z čerstvých alebo sušených rastlín dlhodobým pôsobením rozpúšťadiel za studena, v tomto prípade liehu), tá je ale náročná časovo a priestorovo. Okrem toho v prípade výroby liehovín maceráciou je presné zloženie zmesi bylín a iných surovín použitých pri takomto spôsobe výroby liehovín zväčša prísne chráneným tajomstvom. Oba spôsoby výroby liehovín, čiže destilácia a macerácia, sú náročné aj z finančného hľadiska, preto je len veľmi malá pravdepodobnosť nelegálnej výroby takýchto liehovín. Okrem toho destiláciou a maceráciou sa vyrábajú predovšetkým značkové liehoviny plnené v atypicky tvarovaných,

180

Ako je to s pančovaným alkoholom? často v patentovo chránených fľašiach, ktoré sú pre iných než samotných výrobcov nedostupné. Takže v prípade výroby liehovín vyrábaných studenou cestou, teda jednoduchým miešaním, ide vždy o bežné konzumné alebo tzv. „výčapné“ liehoviny ako rum, vodka, borovička a pod., ktoré na seba nepútajú pozornosť svojou prípadnou výnimočnosťou, sú plnené do bežných valcovitých, aj keď nie do vratných typizovaných fliaš a keďže ide o tie najbežnejšie liehoviny, majú aj veľmi jednoduché etikety, ktoré je potom tiež veľmi jednoduché falšovať.

Kolky alebo kontrolné známky? Teoretickou prekážkou by ale mohli byť kontrolné známky, ktoré široká verejnosť a médiá nazývajú kolkami alebo ochrannými známkami a inými ďalšími nelogickými kombináciami slov, čo je ale v ich prípade odpustiteľné. Nie však v prípade zainteresovaných štátnych úradníkov, dobre platenými hovorcami počnúc a príslušnými ministrami končiac, najmä pokiaľ ide o rezorty financií. Aspoň ministri financií, či už český alebo slovenský, by mali vedieť, že v agende ich rezortov sú i kolky, ktoré sú ceninou s nominálnymi hodnotami a ktoré slúžia v zmysle príslušnej legislatívy na úhradu správnych poplatkov a tiež aj kontrolné známky (v Čechách „kontrolní pásky“), ktoré slúžia práve na kontrolné účely v prípade niektorých tovarov podliehajúcich spotrebným daniam. Tieto kontrolné prvky však nemajú a ani nemôžu mať nominálnu hodnotu napr. vo výške plnej alebo časti sadzby dane prislúchajúcej na výrobok podliehajúci spotrebnej dani, ktorý tejto dani podlieha. Kontrolné známky sa odoberajú vždy len za cenu polygrafického výrobku, vždy v predstihu a vždy do zásoby, aby ich nedostatok neobmedzoval distribúciu alebo voľný pohyb tovarov v rámci vlastnej krajiny, ale ani v rámci EÚ. Ak by sa mala platiť spotrebná daň alebo jej časť už pri ich odbere, s čím uvažujú niektorí „odborníci“, potom by vlastne platba dane predchádzala vzniku daňovej povinnosti, čo by bolo v rozpore s ustanovením článku 7 smernice Rady č. 2008/118/ES o všeobecnom systéme spotrebných daní a o zrušení smernice 92/12/EHS (Ú. v. EÚ L 9, 14. 1. 2009, s. 12) alebo: http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CONSLEG:2008L0118:201 00227:SK:PDF Podľa uvedeného článku 7 daňová povinnosť k spotrebnej dani vzniká v čase uvedenia tovaru do daňového voľného obehu z režimu pozastavenia dane. Ak by sa zaplatenie dane vyžadovalo vopred už nákupom kontrolných známok za cenu vrátane spotrebnej dane, potom by takáto povinnosť úplne negovala režim pozastavenia dane a súčasne aj postavenie daňového subjektu ako daňového skladu, resp. oprávneného príjemcu. Daň by sa tak platila vopred, pred vznikom daňovej povinnosti, ba v niektorých prípadoch dokonca ešte aj pred vyrobením samotného predmetu dane. A čo je najhoršie, postihlo by to práve tieto subjekty, ktoré pred svojou registráciou museli splniť rôzne zákonom vymedzené povinnosti preukazujúce ich bezúhonnosť a daňovú spoľahlivosť, okrem toho museli ešte pred registráciou zložiť aj zábezpeku na úhradu daňovej povinnosti. Taká povinnosť vyplýva z ustanovenia článku 16

181

ods. 2 písm. a) uvedenej smernice č. 2008/118/ES. Na rozdiel od gaunerov, ktorí rozvíjajú svoje aktivity v oblasti nelegálnej výroby a distribúcie takého alkoholu a ktorí nemajú ani ten najmenší úmysel platiť daň, to platí aj v prípade iných spotrebných daní. Používanie kontrolných známok upravuje ustanovenie článku 39 uvedenej smernice, nie je však obligatórne, a preto niektoré členské štáty kontrolné známky vôbec nepoužívajú, ako napríklad susedné Rakúsko. Jednoducho majú v spotrebných daniach iný poriadok, i keď sa tiež nemôžu sťažovať, že by nedochádzalo aj u nich k daňovým únikom. Je to však skôr otázka pašovania než nelegálna výroba tovarov podliehajúcich spotrebným daniam. Ak by sa teda spotrebná daň vyberala v predstihu na základe odberu kontrolných známok ešte pred štandardným vznikom samotnej daňovej povinnosti uvedením tovaru do daňového voľného obehu a keďže v niektorých členských štátoch neexistuje povinnosť používať kontrolné známky, vytvorili by sa v rámci spoločného trhu nerovnaké podmienky pre podnikateľov. Samozrejme, aj výroba, distribúcia, použite a konečné zúčtovanie kontrolných známok sú kontrolované. Ale ak sa na nelegálne vyrobených a distribuovaných liehovinách objavujú pravé kontrolné známky, potom táto kontrola zlyháva, v prípade, ak sa na takýchto liehovinách objavujú falzifikáty kontrolných známok, potom je vždy potrebné hľadať ich zdroj. A už vôbec neobstoja akékoľvek argumenty a tvrdenia o tom, že dochádza k odlepovaniu a opätovnému použitiu kontrolných známok, takýmto tvrdením sa alibisticky zakrýva neschopnosť kontrolovať ich výrobu a distribúciu. Súčasne to poukazuje aj na neznalosť príslušnej legislatívy, preto takéto tvrdenia patria skôr do ríše rozprávok. Možno by stálo za to usporiadať verejnú súťaž v počte úspešne odlepených kontrolných známok, aby sa jednoznačne vyvrátila takáto hlúpa fáma. Ako totiž vyplýva z českej vyhlášky č. 149/2006 Sb., kterou se provádí zákon č. 676/2004 Sb., o povinném značení lihu a o změně zákona č. 586/1992 Sb., o daních z příjmů, ve znění pozdějších předpisů, ve znění zákona č. 545/2005 Sb., najmä z jej ustanovenia § 4 ods. 2 a 3, „lepidlo použité k nalepení kontrolní pásky na spotřebitelské balení lihu musí mít takové vlastnosti, aby nedošlo k odlepení kontrolní pásky bez jejího porušení, a to ani vlivem povětrnostních nebo jiných vnějších vlivů. Kontrolní páska musí být na spotřebitelském balení lihu umístěna tak, aby nebylo možné bez jejího poškození spotřebitelské balení lihu otevřít nebo použít jeho obsah. U vratných lahví se před novým plněním odstraní levá i pravá část pásky, která zůstala na hrdle obalu v místě pod uzávěrem.“ Podobne i zatiaľ stále platné ustanovenie § 10 ods. 6 zákona č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov upravuje, že „kontrolná známka sa nalepí na spotrebiteľské balenie cez miesto určené na otvorenie tak, aby pri otvorení spotrebiteľského balenia bola kontrolná známka pretrhnutá. Kontrolná známka sa nesmie dať odlepiť bez jej pretrhnutia alebo iného viditeľného poškodenia. Ak sa miesto na otvorenie spotrebiteľského balenia prekrýva priehľadnou ochrannou fóliou, kontrolná známka musí byť nalepená pod touto fóliou;

182

Ako je to s pančovaným alkoholom? v odôvodnených prípadoch môže colné riaditeľstvo na základe žiadosti odberateľa kontrolných známok povoliť nalepenie kontrolnej známky na ochrannú fóliu; prvá veta a druhá veta tým nie sú dotknuté.“ Ak nie sú splnené tieto podmienky, či už podľa českej alebo slovenskej legislatívy, potom by teoreticky bolo možné tieto kontrolné prvky odlepovať a následne použiť na krytie nelegálnych liehovín. Nepochybne však ide o mizivé množstvo, ktoré nijako nemôže „uspokojiť“ potrebu nelegálnej výroby liehovín, navyše by išlo o krádež z legálne vyrobených a do obehu uvedených liehovín, ktoré by tak nebolo možné predávať. Treba si tiež povšimnúť, že ani česká a ani slovenská legislatíva nehovorí o žiadnom kolku, aj keď je drobný rozdiel v názve tohto kontrolného prvku. Pripomíname tiež, že nové ustanovenie § 51 zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov upravujúce označovanie spotrebiteľského balenia liehu kontrolnou známkou nadobudne účinnosť až 1. januára 2014. Treba zdôrazniť, že pokiaľ nefunguje efektívne kontrola výroby, distribúcie, použitia a zúčtovania kontrolných známok, potom ide iba o zbytočnú administratívnu a finančnú záťaž a jediný, kto na tom stopercentne profituje, je samotný výrobca kontrolných známok. Význam kontrolných známok je však preceňovaný, nemožno sa totiž spoľahnúť iba na ich prítomnosť, ktorá ešte nezaručuje etiketou a príslušnými dokladmi deklarovaný obsah spotrebiteľského balenia liehu, nemôže preto fungovať výlučne ako jedinečný kontrolný prvok bez použitia ďalších kontrolných mechanizmov. I keď sa z rôznych dôvodov v určitých intervaloch obmieňa vzor kontrolnej známky, behom krátkej doby dochádza aj k jej falzifikácii. V tejto súvislosti si treba tiež položiť otázku, prečo Slovenská republika od svojho vzniku v r. 1993 nebola schopná doteraz zriadiť štátnu tlačiareň cenín?

Bola to naozaj „prohibícia“? Keďže počet otrávených liehovinami pančovanými metylalkoholom v Českej republike dosiahol takpovediac obludné rozmery, rozhodli české orgány najprv o čiastočnom obmedzení predaja konkrétnych druhov liehovín, ktoré boli jednoznačne identifikované ako zdroj týchto otráv a napokon o celoplošnom obmedzení distribúcie, predaja a tiež exportu všetkých druhov liehovín. Na scéne sa síce objavilo slovo prohibícia, význam tohto slova odvodeného z latinčiny (prohibitio – zakazovať) však spočíva v absolútnom zákaze výroby, distribúcie a predaja alkoholických nápojov, na ktoré sa najčastejšie prohibícia vzťahuje, môže sa však týkať aj iných komodít. Prohibícia v prípade alkoholu historicky nikdy nič pozitívne nevyriešila, je to jednoducho alibistický a najprimitívnejšíprístup štátu k problému alkoholizmu. Akékoľvek prohibičné opatrenia nikdy neuhasia neustály „smäd“ po alkohole. Naopak, je to štát, ktorý najviac stráca na prohibícii, kým iní na tom nelegálne profitujú. Príkladov z histórie je viac než dosť. K zákazu výroby však v tomto prípade nedošlo, tá sa v niektorých prípadoch akosi prirodzeným spôsobom utlmila sama na základe zákazu odbytu a predaja liehovín, najmä aby nedošlo k výrobe na preplnené sklady. Celoplošné obmedzenie distribúcie a predaja všetkých druhov liehovín s obsahom alkoholu nad 20 %, hoci v tom

183

čase už bol identifikovaný pôvod otravy a aj konkrétne značky pančovaných liehovín, poškodilo predovšetkým samotných českých výrobcov. Rovnako to ale postihlo aj importérov liehovín z iných členských štátov vrátane tých slovenských, ako aj importérov liehovín z tretích štátov. Ako je uvedené vyššie, terčom útokov falšovateľov liehovín sú predovšetkým tie najbežnejšie konzumné liehoviny práve pre nenápadnosť, jednoduchosť obalov a etikiet a ako ukazuje prax, ani kontrolné známky pre nich nepredstavujú nijakú prekážku. Treba si uvedomiť, že na trhu sú liehoviny svetoznámych renomovaných výrobcov, ktoré boli vyrobené pred mnohými rokmi alebo dokonca pred desiatkami rokov a ktorých hodnota vysoko prekračuje výšku spotrebnej dane zaťažujúcu tieto liehoviny, teda i výška samotnej dane z pridanej hodnoty v takomto prípade vysoko prekračuje výšku spotrebnej dane! Okrem toho sú takéto liehoviny plnené v jedinečných tvarovaných, patentovo chránených fľašiach, ktoré sú bežne nedostupné a sú na nich etikety s niektorými ochrannými a kontrolnými prvkami, o ktorých netuší ani štát požadujúci predpísané kontrolné známky. Podobným spôsobom sú chránené aj obaly renomovaných výrobcov cigariet, ktoré sú tiež veľmi častým terčom útokov falšovateľov. V mnohých takýchto značkových liehovinách sa nachádza jedna jediná kvapka tzv. bioindikačnej látky, ktorá nijako nemení ich senzorické vlastnosti, takýmto spôsobom chránia svoje výrobky napríklad aj výrobcovia luxusných parfumov. Veľmi jednoduchým spôsobom a v priebehu pár sekúnd je potom na základe prítomnosti tejto bioindikačnej látky overiteľné, či ide o vlastný výrobok alebo falzifikát. Z uvedeného tiež vyplýva, že mnohí renomovaní výrobcovia luxusných tovarov spoliehajú viac na svoje kontrolné prvky než na štátom požadované, tieto im súčasne umožňujú v prípade potreby vyvrátiť, že na trhu nachádzajúce sa falzifikáty sú ich výrobkom. Z tohto hľadiska je možné považovať postup českých orgánov, mierne povedané, za unáhlený. Postup slovenských orgánov z hľadiska obmedzenia distribúcie českých liehovín je ako tak logický, avšak spôsob, akým k tomu došlo, vzbudzuje dojem, že nešlo ani tak o ochranu slovenských spotrebiteľov, ako o využite situácie na dočasné potlačenie konkurencie, najmä ak sa tak stalo na verejne publikovaný podnet niektorých slovenských výrobcov liehovín. Kto pozorne sleduje médiá, urobí si na to vlastný názor. V jednom zo slovenských denníkov, ktorý rozhodne nemožno považovať za bulvárny, redaktor celkom otvorene napísal, že „niet lepšej príležitosti, ako pristrihnúť českým exportérom krídelká, než ponúka alkoholová aféra“. Otázka teda znie, či naozaj išlo o ochranu slovenských spotrebiteľov alebo iba o strihanie krídeliek a nakoľko potom môžu slovenskí spotrebitelia dôverovať slovenským orgánom a ich opatreniam? Alkohol, ako aj všetky iné tovary sa do zahraničia dodávajú vždy bez daní, pretože sa na základe princípu krajiny určenia zdania v tých krajinách, kam sú vyvážané. Takže, aký záujem môžu mať českí alebo akýkoľvek iní zahraniční výrobcovia liehovín dodávať trebárs aj na Slovensko pančovaný alkohol, dokonca pančovaný aj metylalkoholom? Rozdiel medzi zdanenými a nezdanenými liehovinami v tom nie je, to má vždy zmysel iba v tej krajine, kde sa také čosi deje a celkom určite v tom nie je ani snaha českých výrobcov liehovín priotráviť slovenských konzumentov! Obmedzenie z hľadiska ochrany

184

Ako je to s pančovaným alkoholom? spotrebiteľov bolo na základe vzniknutej situácie v danom momente odôvodniteľné, a preto aj v súlade s právom EÚ avšak dlhodobo a pod rôznymi zámienkami neudržateľné. Verejné nabádanie na „strihanie krídeliek“ tiež hraničí s porušením ustanovenia článku 34 Zmluvy o fungovaní EÚ, v tomto ustanovení zmluvy je upravené, že množstvové obmedzenia dovozu a všetky opatrenia s rovnocenným účinkom sú medzi členskými štátmi zakázané: http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUri Serv.do?uri=OJ:C:2010:083:0047:0200:SK:PDF A čo sú opatrenia s rovnocenným účinkom, to je podrobne špecifikované v Príručke pre uplatňovanie ustanovení zmluvy upravujúcich voľný pohyb tovaru: http://ec.europa.eu/enterprise/policies/single-market-goods/files/goods/docs/art34-36/ new_guide_sk.pdf Tie by si mal veľmi podrobne preštudovať predovšetkým minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky a jeho poradcovia, ktorí sa vo veci angažujú, hoci ide o agendu rezortov zdravotníctva a financií. Obmedzenie na Slovensku vydal Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky rozhodnutím č. OLP1686812012 z 18. septembra 2012, podľa tohto opatrenia sa na území Slovenskej republiky dočasne zakázalo uvádzať do obehu, predávať a používať liehoviny s obsahom etanolu od 20 % objemových vyrobené na území Českej republiky: http://www.uvzsr.sk/docs/info/tb/Rozhodnutiezakaz.pdf Z historických skúseností vieme, že „dočasne“ môže trvať aj viac ako dvadsať rokov, rovnako by bolo zaujímavé vedieť, kto mal skontrolovať zákaz používať takéto liehoviny v domácnostiach, keďže na základe uvedeného rozhodnutia bolo zakázané české liehoviny s obsahom alkoholu viac ako 20 % predávať, a preto ich logicky nebolo možné ani používať na verejných, a teda kontrolovateľných miestach. Samotnému rozhodnutiu predchádzalo i tvrdenie ministra pôdohospodárstva o tom, že sa na Slovensko valia z Čiech kamióny s liehovinami, ktoré tam na základe zákazu nebolo možné predávať práve z tohto dôvodu. To svedčí o zjavnej absencii znalosti pohybu tovarov podliehajúcich spotrebným daniam v rámci EÚ, ktorý sa medzi členskými štátmi uskutočňuje v režime pozastavenia dane a výlučne na základe elektronického sprievodného dokumentu. Prepravu možno začať vždy až na základe elektronického sprievodného dokumentu schváleného colným úradom odosielateľa, pričom oznámenie o potvrdení elektronického sprievodného dokumentu sa v rovnakom momente objaví cestou počítačovej siete aj na colnom úrade príjemcu, teda netreba vyčkávať niekde na ceste a už vôbec nie na hraničných priechodoch, či sa tam neobjaví náhodou nejaký kamión s českými liehovinami a ak aj áno, potom s liehovinami označenými len slovenskou kontrolnou známkou. A nemohol by sa tam objaviť ani kamión s českými liehovinami už uvedenými do daňového voľného obehu v Čechách, keďže také sú označené českou kontrolnou známkou. Také liehoviny by sa na Slovensku považovali za neoznačené, a teda jednoznačne nelegálne dopravené na slovenské územie, navyše také liehoviny sú zaťažené českou spotrebnou daňou.

185

Ako sa kontroluje preprava Používanie elektronického sprievodného dokumentu vyplýva z rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1152/2003/ES o informatizácii prepravy a kontroly výrobkov podliehajúcich spotrebnej dani: http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=DD:09:01:32003D1152:SK:PDF ďalej už vyššie spomenutej smernice Rady č. 2008/118/ES a Nariadenia komisie (ES) č. 684/2009, ktorým sa implementuje smernica Rady 2008/118/ES, pokiaľ ide o elektronické postupy pri preprave tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime pozastavenia dane http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2009:197:0024:0064:SK:PDF Používanie elektronického sprievodného dokumentu podrobne upravujú ustanovenia § 17 až § 33 zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov, tieto ustanovenia a postupy z nich vyplývajúce platia rovnako vo všetkých členských štátoch EÚ. Použitie elektronického sprievodného dokumentu*

186

Ako je to s pančovaným alkoholom? 1

– dodávateľ tovaru predloží návrh elektronického sprievodného dokumentu svojmu colnému úradu; 2 – colný úrad dodávateľa schváli návrh elektronického sprievodného dokumentu a odošle ho späť dodávateľovi vrátane referenčného kódu; 3 – dodávateľ odošle tovar podliehajúci spotrebnej dani; 4 – colný úrad dodávateľa odošle elektronický sprievodný dokument členskému štátu určenia; 5 – členský štát určenia odošle elektronický sprievodný dokument odberateľovi; 6 – tovary podliehajúce spotrebnej dani sa prepravia na miesto určenia; 7 – odberateľ predloží svojmu colnému úradu správu o prijatí tovaru; 8 – členský štát určenia schváli správu o prijatí a pošle ju elektronicky späť odberateľovi; 9 – členský štát určenia odošle správu o prijatí tovaru členskému štátu odoslania; 10 – členský štát odoslania elektronicky odošle odosielateľovi správu o prijatí tovaru odberateľom. * Použitý graf je prevzatý zo stránky:

http://ec.europa.eu/taxation_customs/taxation/excise_duties/circulation_control/emcs_practice/ index_en.htm

Okrem toho minister pôdohospodárstva tvrdil, že dovozcovia českých liehovín mali v úmysle rozpredávať liehoviny za nízke ceny, aby sa zbavili zásob týchto liehovín, to sú však štandardné obchodné praktiky všade na svete. Napriek tomu ale na Slovensku platí ustanovenie § 10 ods. 35 a 36 zákona č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu... podľa týchto ustanovení bez povolenia colného úradu je zakázaný predaj spotrebiteľského balenia a liehu zo spotrebiteľského balenia za cenu nižšiu, ako je súčet dane zodpovedajúcej objemu a objemovej koncentrácii liehu v spotrebiteľskom balení a sumy 0,86 eura na jeden liter liehoviny, zvýšený o daň z pridanej hodnoty vzťahujúcu sa na tento súčet; to neplatí, ak ide o predaj v pozastavení dane. V prípade, ak ide o predaj liehu v spotrebiteľskom balení s objemom 0,5 l a nižším, je bez povolenia colného úradu zakázaný predaj takého spotrebiteľského balenia za cenu nižšiu, ako je súčet dane zodpovedajúcej objemu a objemovej koncentrácii liehu v tomto spotrebiteľskom balení a sumy 0,99 eura na jeden liter liehoviny, zvýšený o daň z pridanej hodnoty vzťahujúcu sa na tento súčet; to neplatí, ak ide o predaj v pozastavení dane. Ak predávajúci poskytuje kupujúcemu v priamej alebo nepriamej súvislosti s predajom liehu v spotrebiteľskom balení akékoľvek plnenia, najmä ak platí reklamné a im podobné poplatky a odplaty, poplatky a odplaty za využitie distribučnej siete kupujúceho, poplatky a odplaty za umiestnenie spotrebiteľského balenia v priestoroch kupujúceho, ak poskytuje dary, zľavy, bonusy, skontá alebo rabaty, je predaj liehu v spotrebiteľskom balení zakázaný za cenu nižšiu, ako je cena určená podľa predchádzajúcej vety, zvýšená o takéto alebo iné plnenia poskytované predávajúcim kupujúcemu. Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá chce predať spotrebiteľské balenie za cenu nižšiu, ako je cena uvedená vyššie, predloží colnému úradu žiadosť o povolenie na predaj, v ktorej uvedie množstvo spotrebiteľského balenia, ktoré chce za takúto cenu predať a uvedie dôvody.

187

K žiadosti priloží doklad o nadobudnutí preukázateľne zdaneného liehu podľa osobitného predpisu. Colný úrad preverí údaje v žiadosti a v prílohe a ak žiadateľ preukázal dôvody na predaj spotrebiteľského balenia za takúto cenu, môže vydať povolenie na predaj. Každý, kto by postupoval v súlade s týmito uvedenými ustanoveniami zákona, nič by teda neporušil. Napokon Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky vydal dňa 9. októbra 2012 pod č. OLP 1735612012 nové opatrenie, ktoré je viac ako za vlasy pritiahnuté a ktoré len potvrdzuje, že nejde o nič iné, ako čo najdlhšie zdržať, prípadne vyradiť aspoň časť českých liehovín z predaja na slovenskom predvianočnom trhu: http://www.uvzsr.sk/docs/info/tb/Opatrenie_k_liehovinam_z_CR_09102012.pdf V opatrení je síce citovaná aj príslušná legislatíva EÚ, avšak s nepresne uvedeným názvom, presný názov, tak ako je uverejnené v Úradnom vestníku EÚ, je Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 764/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa ustanovujú postupy týkajúce sa uplatňovania určitých vnútroštátnych technických pravidiel na výrobky, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi uvedené na trh v inom členskom štáte, a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 3052/95/ES (text s významom pre EHP): http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2008:218:0021:0029:SK:PDF Podľa tohto nariadenia je možné zakázať uvedenie výrobku alebo typu výrobku na trh, resp. prikázať stiahnutie výrobku alebo typu výrobku z trhu (článok 2), avšak podľa ustanovenia článku 7 tak možno urobiť, len ak predmetný výrobok alebo typ výrobku predstavuje za bežných alebo rozumne predvídateľných podmienok používania vážne riziko pre bezpečnosť a zdravie užívateľov. To však musí preukázať členský štát, ktorý takéto opatrenia vydáva, ako vyplýva z bodu 3.3.4. Vnútroštátne zákazy určitých výrobkov/látok vyššie uvedenej Príručky pre uplatňovanie ustanovení zmluvy upravujúcich voľný pohyb tovaru vydanej k aplikácii ustanovenia článku 34 Zmluvy o fungovaní EÚ! Nijaké kontroly českých liehovín na Slovensku však nepreukázali takéto riziko! Bolo by zaujímavé vedieť, či Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky postupoval jednoznačne a v súlade so všetkými ustanoveniami nariadenia č. 764/2008, na ktoré sa v opatrení odvoláva, a teda predovšetkým, či o svojom postupe vopred informoval dotknuté subjekty a tiež Európsku komisiu a napokon, či svoj postup v oznámení Komisii doplnil o príslušné odôvodnenie?

Ani Slovensko nie je imúnne Rozporuplné je aj ustanovenie týkajúce sa už načatých spotrebiteľských balení ku dňu vydania opatrenia č. OLP/6868/20l2 zo dňa 18. 9. 2012. Takéto liehoviny musia byť bezpečne odstránené tak, že nebudú použité na ľudskú spotrebu, pričom takéto odstránenie musí byť zdokumentované oficiálnym dokladom a musí byť oznámené príslušnému orgánu úradnej kontroly. V opatrení sa však neuvádza, kto vydá oficiálny doklad a kto má byť tým príslušným orgánom úradnej kontroly. Tu už nejde o české

188

Ako je to s pančovaným alkoholom? liehoviny, tu ide o jednoznačné poškodzovanie slovenských podnikateľských subjektov, pretože tie liehoviny riadne nakúpili a zaplatili za ne vrátane spotrebnej dane! Ak ale majú byť liehoviny zlikvidované, potom je morálnou povinnostou štátu vrátiť spotrebnú daň, aj keď len alikvotnú časť v závislosti od množstva liehovín nachádzajúcich sa už v otvorených spotrebiteľských baleniach liehu. Najmä, ak od daňových subjektov v prípade daňových nedoplatkov štát tieto vymáha do posledného centa vrátane príslušných sankcií. No a povinnosť označiť české liehoviny vyrobené v období od 1. januára 2012 do 21. septembra 2012 zelenou nálepkou s číslom šarže, dátumom výroby a identifikačným číslom protokolu akreditovaného laboratória je absolútnym nezmyslom, ktorý nič nerieši. Je to obyčajné hádzanie polien pod nohy všetkým podnikateľským subjektom, ktoré sa „opovážili“ na Slovensko dovážať, ďalej distribuovať a predávať konečným spotrebiteľom české liehoviny. Nemožno sa ubrániť dojmu, že postup slovenských orgánov sa niekomu vymkol z rúk! Reálna možnosť otravy pančovaným českým alkoholom existovala v období pred vypuknutím celej aféry, ak si takýto alkohol objednal niekto cez internet a hlavne na základe súkromného inzerátu, čo je napríklad prípad priotrávených z východného Slovenska, ktorý našťastie neskončil tragicky. Rovnako sa mohli slovenskí občania priotráviť českým alkoholom v takom prípade, ak si neoznačený alkohol s nejasným pôvodom nakúpili u pochybných predajcov na trhoviskách v pohraničnej oblasti v Čechách. Vzhľadom na množiace sa prípady otráv a široká publicita také prípady vylúčila a ak aj tak nakúpili, nepochybne sa podozrivého alkoholu zbavili. Zákaz vývozu liehovín z Čiech a naopak zákaz ich dovozu na Slovensko urobili svoje, čomu nepochybne pomohli aj kontroly cestujúcich vykonávané v pohraničí. Médiá, ale aj niektorí politici sa v tomto prípade vyjadrovali o „colných kontrolách“, zrejme im ani po ôsmich rokoch nášho členstva v EÚ stále nedošlo, že Európska únia je súčasne aj colnou úniou a že sa medzi členskými štátmi neuplatňujú nijaké clá, a teda nemôžu v tomto prípade existovať colné kontroly v zmysle colných predpisov. A to aj napriek skutočnosti, že tieto kontroly vykonávali colníci. Colné kontroly sa vykonávajú napr. na slovensko-ukrajinskej hranici. Všetky subjekty, ktoré na Slovensku uvádzajú do obehu, distribuujú a predávajú spotrebiteľské balenie liehu, čiže predovšetkým liehoviny (môže to byť aj konzumný lieh napr. na domácu výrobu rôznych likérov), musia mať na to príslušné oprávnenie v zmysle zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov a jeho ustanovenia § 54 s názvom Predaj spotrebiteľského balenia v daňovom voľnom obehu. Zoznam takýchto subjektov je uverejnený na základe ustanovenia ods. 25 citovaného paragrafu zákona na stránke Finančného riaditeľstva: http://www.colnasprava.sk/wps/portal/!ut/p/.cmd/cs/.ce/7_0_A/.s/7_0_3DF/_th/J_0_9D/ _s.7_0_A/7_0_129/_s.7_0_A/7_0_3DF, pričom subjekty sú špecifikované na držiteľov oprávnení na distribúciu a na držiteľov povolenia na predaj spotrebiteľského balenia liehu. Nie sú medzi nimi nijaké colné sklady, ako sme si opakovane vypočuli z úst „odborníkov“, ktorí ani netušia, aký je

189

rozdiel medzi daňovým skladom a colným skladom. Zverejnenie zoznamu držiteľov oprávnenia na distribúciu a držiteľov povolenia na predaj umožňuje predovšetkým im samotným verifikovať dodávateľov a odberateľov. Ustanovenie § 54 je pomerne rozsiahle a podrobný výklad jeho jednotlivých ustanovení je na samostatný príspevok. Zjednodušene povedané, ide teda o akúsi licenciu na obchodovanie s liehovinami, ktorá umožňuje sledovať, kto komu dodáva alebo kto od koho odoberá liehoviny a v akom množstve a akého druhu. Akákoľvek distribúcia a predaj liehovín osobami, ktoré nie sú uvedené v tomto zozname, znamená nelegálne obchodovanie s liehovinami. Tento systém kontroly predaja alkoholu v Českej republike zatiaľ absentuje. Avšak ani Slovensko nie je imúnne voči nelegálnej výrobe a následnej distribúcii liehovín, občas sa v médiách objavia informácie o zistených nelegálnych výrobniach liehovín „garážového typu“ alebo v starších priemyselných objektoch. Tieto informácie sú vždy kusé, nikdy sme sa nedozvedeli presné informácie, aký tam bol nájdený lieh, fľaše, etikety a napokon aj kontrolné známky a či v ich prípade išlo o falzifikáty alebo nelegálne získané kontrolné známky. Aj keby tam neboli nájdené nijaké kontrolné známky, liehoviny vyrábané takýmto spôsobom sa tak či tak distribuujú hlavne do výčapov pohostinských zariadení hlavne v okrajových mestských štvrtiach, na vidieku alebo do iných miest, kde je veľmi malá pravdepodobnosť kontroly. Kto kontroluje rôzne masové podujatia v teréne, kde sa bežne čapuje alkohol bohvieakého pôvodu a kde sa rovnako bežne nepoužívajú registračné pokladnice? Na tomto mieste je potrebné vrátiť sa ku kontrolným známkam, o ktorých sme už uviedli, že samy osebe nie sú nijakou zárukou zdanenia či pravosti liehovín. Občas sa objavia návrhy vyrábať kontrolné známky s „tajným neviditeľným kódom“ alebo dokonca s elektronickým čipom a vždy sa preto treba mať na pozore pred takýmito návrhmi, najmä kto s nimi prichádza a v koho mene a či mu nejde len o čím skoršie rozbehnutie výroby takých kontrolných známok. Pri počte miliónov a miliónov kusov kontrolných známok už ide o celkom zaujímavý kšeft. Kontrolné známky nemajú výlučnú a už vôbec nie spasiteľskú funkciu, pokiaľ nemá štát pod kontrolou aj pohyb ceninového papiera, výrobcov sklenených obalov, výrobcov a dodávateľov uzáverov fliaš (koruniek) a tiež aj tlačiarne, v ktorých by bolo možné tlačiť falzifikáty etikiet. To sú kontrolné mechanizmy, ktoré využívajú vyspelé členské štáty a nie iba kontrolné známky, ak ich vôbec používajú. Kontroluje takéto veci na Slovensku niekto? Neustále zmeny vzoru kontrolných známok spôsobujú administratívne problémy poctivým a daňovo spoľahlivým podnikateľom, rozhodne nie falzifikátorom, tí dokážu falšovať peniaze a kontrolné známky sú pre nich hračkou. Aj keby mali obsahovať akékoľvek neviditeľné kódy, tie predsa musí niekto kontrolovať, a to nebude jeden človek. Kde je záruka, že sa z utajených kódov nestane napokon „verejné tajomstvo“? Peter Šubík Pracoval takmer štyridsať rokov v rezorte financií v oblasti nepriamych daní. Je odborníkom na spotrebné dane. Publikoval vo viacerých odborných periodikách a má za sebou aj lektorskú činnosť v oblasti spotrebných daní.

190

hmotného majetku Zostatková cena majetku je predovšetkým účtovnou kategóriou. Vyjadruje zníženú cenu (hodnotu) dlhodobého majetku o jeho opotrebenie. Opotrebenie je postupné znižovanie úžitkovej hodnoty majetku, pričom hodnota opotrebenia dlhodobého majetku za určité časové obdobie vyjadrená v peňažných jednotkách sa nazýva odpis. Hodnota trvalého zníženia majetku vyjadrená v odpisoch ku koncu účtovného obdobia alebo ku dňu vyradenia majetku z účtovníctva znižuje nadobúdaciu cenu majetku na jeho zostatkovú cenu. V účtovnej jednotke účtujúcej v sústave podvojného účtovníctva trvalé zníženie ocenenia dlhodobého majetku zodpovedajúce miere jeho opotrebenia, technickému a morálnemu zastaraniu predstavujú oprávky k dlhodobému hmotnému majetku. Oprávky sa vytvárajú vo výške odpisov dlhodobého hmotného majetku a účtujú sa mesačne v prospech účtu oprávok k hmotnému majetku v účtovej skupine 08 (účty 081, 082, 085, 086, 089) a súvzťažne do nákladov na ťarchu účtu 551 – Odpisy dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku.

DANE A ÚČTOVNÍCTVO

Zostatková cena

Kým odpisy predstavujú zníženie ocenenia dlhodobého majetku za účtovné obdobie, oprávky vyjadrujú znižovanie ocenenia odpisovaného dlhodobého majetku počas celej doby používania dlhodobého majetku, t. j. od jeho uvedenia do užívania až do úplného odpísania alebo do jeho vyradenia. Rozdiel medzi nadobúdacou cenou dlhodobého majetku a sumou vytvorených oprávok predstavuje zostatkovú cenu dlhodobého majetku. Po uplynutí doby odpisovania a zahrnutí odpisov vo výške oprávok do nákladov je zostatková cena nulová. Aj keď je zostatková cena nulová, hmotný majetok môže naďalej plniť svoj pôvodný účel. Sú však aj prípady, keď majetok je fyzicky a morálne tak opotrebovaný, že nemôže ďalej slúžiť svojmu účelu, t. j. nemôže byť ďalej využívaný.

V jednoduchom účtovníctve sa trvalé zníženie hodnoty dlhodobého hmotného majetku vyjadruje iba prostredníctvom účtovných odpisov. Účtujú sa v knihách dlhodobého majetku a neovplyvňujú základ dane z príjmov účtovnej jednotky.

DÚPP 1/2013

Stav majetku je každý podnikateľský subjekt povinný overovať inventarizáciou. Povinnosť inventarizácie ustanovuje zákon o účtovníctve. Je zároveň nevyhnutné, aby podnikateľský subjekt mal formou internej smernice vypracované postupy pre účtovanie, oceňovanie, evidovanie, zaraďovanie, vyraďovanie a inventarizovanie hmotného majetku.

191

Účtovné odpisy Podľa § 28 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“) hmotný majetok okrem zásob odpisuje účtovná jednotka počas predpokladanej doby používania zodpovedajúcej spotrebe budúcich ekonomických úžitkov z majetku. V tejto súvislosti treba uviesť, že pozemky, predmety z drahých kovov a majetok vymedzený osobitnými predpismi sa neodpisujú. Podľa § 20 postupov účtovania v podvojnom účtovníctve (opatrenie MF SR č. 23 054/2002-92 v znení neskorších zmien a doplnkov) a v § 20 postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve (opatrenie MF SR č. MF/27076/2007-74 v znení neskorších zmien a doplnkov) dlhodobý hmotný majetok sa odpisuje na základe odpisového plánu. Odpisovanie si určí účtovná jednotka vo svojom odpisovom pláne tak, aby zodpovedalo miere fyzického opotrebovania v bežných podmienkach jeho používania alebo technickému a morálnemu zastaraniu. Postupy účtovania zároveň ukladajú účtovnej jednotke prehodnotiť odpisový plán podľa meniacich sa podmienok a upraviť zostatkovú dobu odpisovania alebo sadzby odpisovania, tzn. prispôsobiť odpisovanie reálnym podmienkam. Keďže účtovné odpisy na jednej strane (v podvojnom účtovníctve cez oprávky) trvale znižujú hodnotu majetku, na druhej strane vo forme odpisov cez náklady (výdavky) ovplyvňujú výsledok hospodárenia (resp. rozdiel medzi príjmami a výdavkami) a kalkuláciu vlastných nákladov (výrobnú cenu) výrobkov a služieb, je žiaduce, aby účtovná jednotka pri zostavovaní odpisového plánu objektívne posúdila všetky faktory pôsobiace na využívanie majetku vrátane ekonomických úžitkov z majetku a tomu prispôsobila postup odpisovania, napr. podľa predpokladanej doby používania a intenzity využívania majetku, veľkosti dosahovaných výkonov (počet výrobkov alebo podobných jednotiek). Je možné použiť aj postupy odpisovania ustanovené zákonom o dani z príjmov, avšak len vtedy, ak vyhovujú vlastným podmienkam a požiadavkám odpisovania majetku v účtovnej jednotke. Účtovná jednotka, ktorá má k majetku vlastnícke právo, právo správy alebo účtuje o majetku v užívaní, začne odpisovať dlhodobý hmotný majetok odo dňa jeho uvedenia do užívania. Podľa § 33 ods. 1 postupov účtovania v podvojnom účtovníctve a § 10 ods. 2 postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve uvedením do užívania sa rozumie zabezpečenie všetkých technických funkcií majetku potrebných na jeho užívanie a splnenie povinností podľa osobitných predpisov, napr. zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov, zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov. Uvedením do užívania sa rozumie aj vydanie povolenia na predčasné užívanie stavby podľa § 83 stavebného zákona alebo rozhodnutia o dočasnom užívaní stavby na skúšobnú prevádzku podľa § 84 stavebného zákona.

192

Zostatková cena hmotného majetku Účtovné odpisy si môže účtovná jednotka stanoviť niekoľkými spôsobmi: p

sadzby účtovných odpisov si určí percentom z obstarávacej ceny (reprodukčnej obstarávacej ceny, vlastných nákladov) dlhodobého hmotného majetku v závislosti od doby životnosti – ide o časové odpisy stanovené rovnomernou alebo variabilnou metódou odpisovania;

výšku účtovných odpisov si môže určiť podľa dosiahnutých výkonov v príslušnom roku k celkovým predpokladaným výkonom, ktoré očakáva od dlhodobého hmotného majetku v priebehu jeho životnosti – ide o výkonové odpisy stanovené podľa objemu výkonu alebo podľa odpracovanej doby.

Daňová zostatková cena Zostatková cena hmotného majetku je aj daňovou kategóriou. Podľa § 25 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) zostatkovou cenou na účely tohto zákona je rozdiel medzi vstupnou cenou hmotného majetku a celkovou výškou odpisov z tohto majetku zahrnutých do daňových výdavkov [§ 19 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov]. Zostatková cena sa teda mení s časom a hodnotou uplatnených odpisov v danom časovom okamihu a pohybuje sa v rozmedzí medzi vstupnou cenou a nulou. Odpisovanie majetku spravidla končí vtedy, keď celková suma uplatnených odpisov dosiahne hodnotu vstupnej ceny, t. j. po uplynutí doby odpisovania. V tomto prípade v poslednom roku odpisovania je treba porovnať vypočítanú výšku odpisov a zostatkovú cenu, pretože ak presiahne vypočítaná výška odpisov zostatkovú cenu, odpis možno uplatniť len do výšky zostatkovej ceny. Odpisovanie sa môže skončiť aj v priebehu doby odpisovania, a to v prípade, ak majetok z rôznych dôvodov daňovník vyradí z užívania, to znamená, že sa prestane používať na zabezpečenie zdaniteľných príjmov. V takýchto prípadoch sa do daňových výdavkov zahrnie zostatková cena hmotného majetku. Podmienky pre zahrnutie daňovej zostatkovej ceny do daňových výdavkov určujú ustanovenia § 19 ods. 3 písm. b), c), d), g), e) a § 21 ods. 2 písm. f) zákona o dani z príjmov, v ktorých sa uvádza, kedy a do akej výšky je daňová zostatková cena majetku pri jeho vyradení z používania uznaným daňovým výdavkom. V tejto súvislosti treba pamätať aj na ustanovenie § 22 ods. 11 zákona o dani z príjmov, ktoré neumožňuje uplatniť odpis v zdaňovacom období, v ktorom sa majetok vyraďuje. Ako daňový výdavok sa teda posudzuje len daňová zostatková cena vyčíslená k 1. 1. príslušného zdaňovacieho obdobia. Výnimkou je zostatková cena majetku odpisovaného podľa § 26 ods. 6 až 8 zákona o dani z príjmov.

193

Postup pri výpočte daňovej zostatkovej ceny Ako už bolo naznačené, daňovník pri výpočte zostatkovej ceny vychádza z § 25 ods. 3 a z § 22 ods. 11 a 12 zákona o dani z príjmov. V zásade platí, že daňovník pri vyradení z používania v priebehu zdaňovacieho obdobia: a) nemá nárok na uplatnenie žiadneho odpisu z hmotného majetku odpisovaného podľa § 27 a § 28 zákona o dani z príjmov. Táto skutočnosť vyplýva z § 22 ods. 11 zákona o dani z príjmov, kde sa uvádza, že daňovník môže uplatniť ročný odpis z hmotného majetku len za podmienky, že hmotný majetok účtuje (eviduje) v majetku k 31. 12. príslušného zdaňovacieho obdobia, resp. ho účtuje (eviduje) k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia; b) má nárok na uplatnenie pomernej časti z ročného odpisu, ak ide o majetok odpisovaný podľa § 26 ods. 6 až 8 zákona o dani z príjmov, a to vo výške zodpovedajúcej počtu celých mesiacov, počas ktorých daňovník majetok používal na dosiahnutie zdaniteľných príjmov. Táto skutočnosť vyplýva z § 22 ods. 12 zákona o dani z príjmov, podľa ktorého má daňovník právo uplatniť odpis vo výške pripadajúcej na počet celých mesiacov, počas ktorých daňovník majetok účtoval alebo evidoval v majetku podľa tohto ustanovenia.

Daňové odpisy Odpisovaním sa podľa § 22 ods. 1 zákona o dani z príjmov na účely tohto zákona rozumie postupné zahrnovanie odpisov z hmotného majetku do daňových výdavkov. Aby bolo možné začať s odpisovaním podľa zákona o dani z príjmov, musí byť majetok: p

účtovaný v súlade s účtovnými predpismi, t. j. uvedený do užívania podľa účtovných predpisov alebo evidovaný podľa § 6 ods. 11 alebo 14 zákona o dani z príjmov,

používaný na zabezpečenie zdaniteľných príjmov – hmotný a nehmotný majetok musí súvisieť s predmetom činnosti, t. j. musí sa využívať v súvislosti s podnikateľskou činnosťou,

odpisovaný vlastníkom, resp. daňovníkom, ktorý nie je vlastníkom, ak o hmotnom majetku účtuje z dôvodu jeho užívania (§ 24 ods. 1 zákona o dani z príjmov).

Podľa § 24 ods. 4 zákona o dani z príjmov pri odpisovaní hmotného majetku, ktorý je iba sčasti používaný na zabezpečenie zdaniteľného príjmu, sa do daňových výdavkov zahŕňa len pomerná časť odpisov. Nemožno preto uplatňovať plné daňové odpisy z majetku slúžiaceho na činnosť, z ktorej príjmy sú oslobodené od dane alebo dokonca vôbec nie sú predmetom dane z príjmu, čo je typickým prípadom tzv. neziskových organizácií. Táto situácia môže nastať aj pri majetku fyzickej osoby (osobné

194

Zostatková cena hmotného majetku auto, časť domu vyčlenená na podnikanie atď.), pokiaľ je hmotný majetok používaný podnikajúcou fyzickou osobou popri podnikaní aj pre osobnú potrebu. V takomto prípade je potrebné odpisy podľa vhodného kritéria krátiť. Daňové odpisy sa vypočítajú podľa § 26, § 27 a § 28 zákona o dani z príjmov, pričom na rozdiel od účtovných odpisov nie je veľmi čo vyberať. V prvom roku odpisovania, ktorý však nemusí byť vždy prvým rokom užívania, resp. evidovania daného hmotného majetku, zaradí daňovník hmotný majetok do jednej zo štyroch odpisových skupín uvedených v prílohe č. 1 zákona o dani z príjmov, a to podľa Klasifikácie produkcie alebo Klasifikácie stavieb. Hmotný majetok, ktorý nemožno zaradiť do odpisovej skupiny podľa prílohy č. 1 a ktorého doba použiteľnosti nevyplýva z iných predpisov, sa na účely odpisovania zaradí do odpisovej skupiny 2. Výnimkou sú špecifické kategórie hmotného majetku, ktoré sú daňovo odpisované režimom samostatne upraveným v § 26 ods. 6 až 8 zákona o dani z príjmov. Spôsob odpisovania stanoví daňovník pre každý novoobstaraný hmotný majetok s výnimkou daňovníkov, ktorí musia podľa § 22 ods. 13 a 14 zákona o dani z príjmov pokračovať v odpisovaní začatom pôvodným vlastníkom. Zvolený spôsob odpisovania (rozdielne od účtovníctva) nemožno zmeniť po celú dobu jeho odpisovania. Odpisovanie je povolené aj v daniach pochopiteľne len do daňového ocenenia, čím sa rozumie vstupná cena, prípadne zvýšená o technické zhodnotenie alebo pri zrýchlenom odpisovaní zvýšená zostatková cena. Uplatňovanie daňových odpisov pri hmotnom majetku možno podľa § 22 ods. 9 zákona o dani z príjmov aj prerušiť, a to len na jedno celé zdaňovacie obdobie alebo viac celých zdaňovacích období a v ďalšom zdaňovacom období pokračovať v odpisovaní tak, ako by nebolo prerušené, pričom celková doba sa predlžuje o dobu prerušenia odpisovania. Zákon o dani z príjmov pozná dva základné spôsoby odpisovania hmotného majetku: p

rovnomerné odpisovanie podľa § 27 a

zrýchlené odpisovanie podľa § 28.

Špecifické kategórie majetku uvedené v § 26 ods. 6 až 8 zákona o dani z príjmov (otvárky nových lomov, pieskovní, hlinísk, technická rekultivácia, dočasné stavby, formy, modely, šablóny a majetok prenajatý formou finančného prenájmu) uplatňujú pri odpisovaní: p

časovú metódu odpisovania, pri ktorej sa ročný odpis určí ako podiel vstupnej ceny a určenej doby trvania,

výkonovú metódu odpisovania, pri ktorej sa ročný odpis určí ako podiel vstupnej ceny a určeného počtu vyrobených odliatkov alebo výliskov.

195

Dôsledky rozdielu medzi účtovnými a daňovými odpismi Daňové odpisy, na rozdiel od účtovných odpisov, sa neúčtujú v účtovníctve a ich kvantifikácia je potrebná len pre uplatnenie v daňových výdavkoch. Podľa § 19 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov sú totiž daňovým výdavkom len daňové odpisy hmotného majetku, t. j. odpisy vypočítané podľa § 22 až § 29 tohto zákona. Ak účtuje účtovná jednotka v podvojnom účtovníctve a účtovné odpisy sú stanovené tak, aby zobrazovali skutočný stav majetku, vzniká v mnohých prípadoch rozdiel medzi daňovými a účtovnými odpismi. Pri zistení základu dane z príjmov potom tento rozdiel zvyšuje alebo znižuje výsledok hospodárenia. Ak sú uplatnené účtovné odpisy vyššie ako daňové, rozdiel je položkou zvyšujúcou výsledok hospodárenia, ak sú uplatnené účtovné odpisy nižšie ako daňové, rozdiel sa od výsledku hospodárenia odpočíta. Úpravy sa vykonávajú neúčtovne až pri zostavovaní daňového priznania. Účtovná jednotka musí zároveň z rozdielov daňových a účtovných odpisov vyhodnotiť odloženú daňovú povinnosť. V jednoduchom účtovníctve účtovná jednotka neúčtuje do výdavkov účtovné odpisy, tieto sa účtujú iba v knihách dlhodobého majetku. Do daňových výdavkov sa zahŕňajú v rámci účtovných uzávierkových operácií len daňové odpisy, ktoré uvádza účtovná jednotka v knihách dlhodobého majetku. Pri zistení základu dane u daňovníka účtujúceho v jednoduchom účtovníctve sa teda neupravuje rozdiel medzi príjmami a výdavkami o rozdiel medzi účtovnými a daňovými odpismi. Príklad č. 1: Obchodná spoločnosť obstarala v roku 2011 do majetku počítač v obstarávacej cene 1 800 €. Podľa odpisového plánu sa počítač odpisuje 3 roky (ide o predpokladanú dobu životnosti, a to vzhľadom na rýchle zastarávanie výpočtovej techniky). Výpočet mesačného odpisu: 1 800 : 3 = 600 € ročný odpis 600 : 12 = 50 € mesačný odpis Majetok bol uvedený do užívania v marci 2011. Pre stanovenie daňového odpisu účtovná jednotka zvolila zrýchlenú metódu odpisovania. Počítač je zaradený do prvej odpisovej skupiny, bude teda daňovo odpisovaný štyri roky. Výpočet ročného odpisu:

196

rok 2011

1 800 : 4

= 450 €

ZC 1 350 €

rok 2012

(1 350 x 2) : (5 - 1)

= 675 €

ZC 675 €

rok 2013

(675 x 2) : (5 - 2)

= 450 €

ZC 225 €

rok 2014

( 225 x 2) : (5 - 3)

= 225 €

ZC 0 €

Zostatková cena hmotného majetku Vplyv na základ dane: Rok

2011

2012

2013

2014

Daňové odpisy

450

675

450

225

Účtovné odpisy

10 x 50 = 500

12 x 50 = 600

2 x 50 = 100

+ 50 základ dane bude zvýšený o + 50

- 75 základ dane bude znížený o - 75

+ 150 základ dane bude zvýšený o + 150

- 125 základ dane bude znížený o - 125

Vplyv na základ dane

Rozdiely medzi daňovými a účtovnými odpismi počítača sú v jednotlivých zdaňovacích obdobiach súčasťou úpravy na riadku 150 a 250 daňového priznania.

Dôsledky rozdielu medzi účtovnou a daňovou zostatkovou cenou Vzhľadom na to, že existuje rozdiel medzi účtovnými a daňovými odpismi majetku a tento rozdiel ovplyvňuje základ dane z príjmov, je zrejmé, že pri vyradení majetku počas jeho odpisovania vznikne rovnaká situácia. Ak sú totiž rozdielne odpisy, bude rozdielna aj zostatková cena. Pri vyradení majetku z účtovníctva účtovnej jednotky daňovým výdavkom je vždy daňová zostatková cena. Ak je zostatková cena vyradeného majetku zúčtovaná do nákladov iná ako daňová zostatková cena, vzniknutý rozdiel medzi zostatkovými cenami ovplyvňuje základ dane. Pri zistení základu dane z príjmov teda tento rozdiel zvyšuje alebo znižuje výsledok hospodárenia. Ak je zostatková cena zaúčtovaná do nákladov vyššia ako daňová zostatková cena, rozdiel je položkou zvyšujúcou výsledok hospodárenia, ak je zostatková cena zaúčtovaná do nákladov nižšia ako daňová zostatková cena, rozdiel sa od výsledku hospodárenia odpočíta. Úpravy sa vykonávajú neúčtovne až pri zostavovaní daňového priznania. Príklad č. 2: Obchodná spoločnosť obstarala v roku 2011 do majetku počítač v obstarávacej cene 1 800 €. Podľa odpisového plánu sa počítač odpisoval 3 roky (predpokladaná doba životnosti vzhľadom na rýchle zastarávanie výpočtovej techniky). Pre stanovenie daňového odpisu účtovná jednotka zvolila zrýchlenú metódu odpisovania. Počítač je zaradený do prvej odpisovej skupiny, bude teda daňovo odpisovaný štyri roky. Pri uplatnení daňových a účtovných odpisov vo výške vypočítanej v predchádzajúcom príklade účtovná jednotka 28. 9. 2012 počítač predala. Rok

2011

2012

predaj majetku

Daňové odpisy

450 €

–

zostatková cena daňová 1 800 € - 450 € = 1 350 €

Účtovné odpisy

10 x 50 = 500 €

9 x 50 = 450 €

zostatková cena účtovná 1 800 € - (500 € + 450 €) = 850 €

Vplyv na základ dane Účtovanie

+ 50 €

+ 450 €

551/082 500 €

551/082 450 €

- 500 € 541/082 850 €

082/022 1 800 €

197

Z uvedenej tabuľky vyplýva, že zohľadnenie rozdielu medzi účtovnou a daňovou zostatkovou cenou prebieha rovnako ako zohľadnenie rozdielu medzi účtovnými a daňovými odpismi. V roku, v ktorom sa majetok predáva, sa vypočíta účtovný odpis ako násobok mesačného odpisu a počtu mesiacov, počas ktorých bol v roku predaja používaný. Daňový odpis sa v roku vyradenia majetku (predaja) neuplatní. Zákon o dani z príjmov totiž v § 22 ods. 11 umožňuje k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia uplatniť do daňových výdavkov iba odpis vo výške vypočítaného ročného odpisu z hmotného majetku účtovaného alebo evidovaného k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia. Keďže účtovná jednotka k 31. 12. 2012 nemá počítač v majetku (predaj 28. 9. 2012), daňový odpis z tohto majetku sa v roku 2012 neuplatní. Neuplatnený odpis sa premietne do daňových výdavkov ako súčasť daňovej zostatkovej ceny. Zároveň je teda v roku predaja potrebné vypočítať zostatkovú cenu daňovú a účtovnú. Algoritmus je jasný, od obstarávacej ceny sa odpočítajú odpisy uplatnené po dobu používania (v podvojnom účtovníctvesuma oprávok). Vzhľadom na to, že predaný majetok sa musí z účtovníctva vyradiť, je potrebné do nákladov zaúčtovať zostatkovú cenu. Vzniknutý rozdiel medzi daňovou a účtovnou zostatkovou cenou bude zohľadnený v základe dane z príjmov. Keďže v jednotlivých zdaňovacích obdobiach je rozdiel v odpisoch pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia (účtovné odpisy sú vyššie ako daňové odpisy), v zdaňovacom období, v ktorom dochádza k vyradeniu majetku, sa tento dočasný rozdiel medzi odpismi prejaví ako rozdiel medzi zostatkovými cenami (účtovná zostatková cena je nižšia ako daňová zostatková cena), ktorý sa premietne do základu dane odpočítaním od výsledku hospodárenia.

Vyradenie odpisovaného majetku Dlhodobý hmotný majetok môže účtovná jednotka vyradiť z účtovníctva z rôznych dôvodov. Je potrebné, aby podnikateľský subjekt mal formou internej smernice vypracované postupy aj pre vyraďovanie a inventarizovanie hmotného majetku. V internej smernici je vhodné ustanoviť: p

aby v rámci inventarizácie, riadnej alebo mimoriadnej, inventarizačná komisia posúdila aj stav využívania a opotrebovania majetku a vykázala aj: â prebytočný majetok – majetok, ktorý už účtovná jednotka nepoužíva a je pred-

poklad, že používať ani nebude, â neupotrebiteľný majetok – majetok, ktorý je fyzicky alebo morálne opotrebo-

vaný alebo poškodený v takom rozsahu, že už nemôže slúžiť svojmu pôvodnému účelu a navrhla takýto majetok vyradiť, prípadne aj spôsob vyradenia, p

aby hmotne zodpovedná osoba za majetok alebo vedúci organizačnej zložky mali možnosť podať návrh na vyradenie hmotného majetku aj v priebehu účtovného obdobia.

Návrh na vyradenie dlhodobého majetku by mal obsahovať predovšetkým: p

198

inventárne číslo,

Zostatková cena hmotného majetku p

názov alebo označenie a umiestnenie majetku,

nadobúdaciu a zostatkovú cenu,

dôvod a spôsob vyradenia.

O možnosti a spôsobe vyradenia a zodpovednej osobe za vyradenie rozhodne štatutárny orgán podnikateľského subjektu alebo iná osoba v závislosti od kompetencií určených v internej smernici, pracovnom poriadku alebo organizačnom poriadku. Najčastejšie sa hmotný majetok vyraďuje: p

predajom,

likvidáciou,

bezodplatným prevodom (darovaním),

vkladom do inej obchodnej spoločnosti či družstva,

v dôsledku škody alebo manka,

preradením z podnikania do osobného užívania,

prevodom na základe právnych predpisov.

Vzhľadom na to, že v podvojnom účtovníctve sa odpisovanie dlhodobého hmotného majetku účtuje nepriamo prostredníctvom účtu oprávok, znamená to, že odpisovaný majetok je v účtovníctve na dvoch účtoch a z týchto dvoch účtov sa pri vyradení musí odúčtovať. Môžu nastať dve situácie pri vyradení odpisovaného dlhodobého hmotného majetku: p

majetok je plne odpísaný (má nulovú zostatkovú cenu),

majetok nie je plne odpísaný (má určitú zostatkovú cenu).

Ak je majetok pri vyradení už odpísaný, účtuje sa iba o účtovnom vyradení majetku. V prípade neodpísaného majetku sa musí navyše vysporiadať aj zostatková cena. Podmienky, za ktorých zostatková cena hmotného majetku, resp. obstarávacia cena hmotného majetku (pri neodpisovanom majetku) je pri jeho vyradení z účtovníctva uznaným daňovým výdavkom, prípadne je uznaným daňovým výdavkom v určitej výške, upravuje zákon o dani z príjmov v § 19 ods. 3 písm. b), c), d), e), g) a v § 21 ods. 2 písm. f) zákona o dani z príjmov. Hmotný majetok odpisovaný sa na účely zákona o dani z príjmov vyraďuje z používania v daňovej zostatkovej cene, hmotný majetok neodpisovaný (§ 23 zákona o dani z príjmov) sa na účely zákona o dani z príjmov vyraďuje z používania v obstarávacej (vstupnej) cene.

199

Zostatková cena pri predaji majetku Podľa § 68 ods. 1 postupov účtovania v podvojnom účtovníctve sa účtovná zostatková cena odpisovaného hmotného majetku vyúčtuje v prípade jeho predaja na ťarchu účtu 541 – Zostatková cena predaného dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku so súvzťažným zápisom v prospech účtu účtovej skupiny 08 – Oprávky k dlhodobému majetku. Ak účtovná jednotka účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, pri predaji majetku majetok vyradí z knihy dlhodobého majetku. Daňová zostatková cena predaného hmotného majetku, ktorý možno daňovo odpisovať, je podľa § 19 ods. 3 písm. b) zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom bez akéhokoľvek obmedzenia. Na jej daňovú účinnosť nemá vplyv dohodnutá predajná cena, výnimkou nie je ani značne stratový predaj. Netreba však v tomto prípade zabudnúť na dve tzv. protišpekulatívne ustanovenia v daňových zákonoch, a to na zásadu o materiálnej pravde [§ 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov], podľa ktorej má v daniach väčšiu váhu skutočnosť než formálny právny úkon, a pravidlo o ocenení príjmu na účely dane z príjmov cenami bežne používanými v mieste a čase plnenia [§ 2 písm. c) zákona o dani z príjmov]. Účtovná zostatková cena sa v prípade hnuteľných vecí uplatňuje do nákladov zásadne za obdobie splnenia dodávky, a to podľa dodania v zmysle súkromnoprávnych predpisov, bez ohľadu na prechod vlastníckych práv (napr. pri výhrade vlastníctva vlastnícke právo na kupujúceho prechádza až úplným zaplatením kúpnej ceny). Pri predaji nehnuteľností podliehajúcich vkladu do katastra nehnuteľností je určujúcim dátumom uskutočnenia účtovného prípadu dátum povolenia vkladu do katastra nehnuteľností. Ak by však išlo o nehnuteľnosť, ktorú kupujúci užíva do nadobudnutia vlastníctva, zostatková cena sa u predávajúceho zaúčtuje do nákladov dátumom odovzdania nehnuteľnosti na užívanie kupujúcemu, bez ohľadu na dátum nadobudnutia vlastníctva kupujúcim. Postupy účtovania totiž ukladajú povinnosť účtovať o takomto majetku účtovným jednotkám, ktoré tento majetok nadobúdajú. Táto povinnosť vyplýva z ustanovenia § 32 ods. 2 písm. a) a b) postupov účtovania v podvojnom účtovníctve a § 10 ods. 24 písm. a) a b) postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve, podľa ktorých sa v účtovníctve účtovnej jednotky účtuje aj o dlhodobom majetku, ku ktorému nemá vlastnícke právo alebo právo správy, ak ide o:

200

dlhodobý hnuteľný majetok, ku ktorému vlastnícke právo alebo právo správy prechádza na kupujúceho až úplným zaplatením kúpnej ceny alebo dohodnutej odplaty a do nadobudnutia vlastníckeho práva alebo práva správy tento majetok kupujúci alebo nadobúdateľ užíva,

dlhodobý nehnuteľný majetok obstaraný na základe zmluvy, pri ktorej sa vlastnícke právo alebo právo správy nadobúda povolením vkladu do katastra nehnuteľností,

Zostatková cena hmotného majetku ak do nadobudnutia vlastníckeho práva alebo práva správy účtovná jednotka nehnuteľnosť užíva. Na túto úpravu v postupoch účtovania nadväzuje aj zákon o dani z príjmov. Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 písm. b) a c) zákona o dani z príjmov takýto hmotný majetok možno odpisovať aj daňovo, a to za podmienky, že daňovník, ktorý nemá vlastnícke právo k tomuto majetku, o tomto majetku účtuje (eviduje) a do nadobudnutia vlastníctva tento majetok skutočne aj užíva. To znamená, že v období, v ktorom kupujúci zaúčtuje alebo zaeviduje tento majetok a začne ho účtovne a daňovo odpisovať, predávajúci tento majetok vyraďuje z účtovníctva. Príklad č. 3: Predaj so ziskom Spoločnosť Alfa, s. r. o., v roku 2010 kúpila v štyroch splátkach s dohodnutou výhradou vlastníctvapredajný nápojový automat za 4 000 €. Účtovne boli uplatňované odpisy 5 % za kalendárny mesiac už od mesiaca prevzatia, t. j. 200 € za mesiac, daňovo automat patrí do prvej odpisovej skupiny s dobou odpisovania 4 roky, v roku uvedenia do užívania sa začal automat odpisovať zrýchlene. V roku 2012 našla spoločnosť Alfa, s. r. o., firmu Beta, s. r. o., ktorá prejavila záujem o kúpu použitého automatu za 1 800 €. Opäť bola dohodnutá výhrada vlastníctva a kúpna cena bola rozložená do troch mesačných splátok. (ZD – základ dane z príjmov) Dátum

Popis účtovného/daňového prípadu

Čiastka v€

10/2010 Uzavretie kúpnej zmluvy, dodanie automatu

4 000

042

321

–

10/2010 Nainštalovanie a uvedenie automatu do užívania

4 000

022

042

4 000

10/2010 Prvá splátka

1 000

321

221

3 800

–

11/2010 Druhá splátka

1 000

321

221

3 600

–

12/2010 Tretia splátka

1 000

321

221

3 400

–

600

551

082

3 400

–

12/2010 Účtovný odpis za tri mesiace roku 2010

Účtovná ZC v €

Daňová ZC v €

12/2010 Daňový odpis za rok 2010

1 000

–

3 000

ZD 2010 Zníženie výsledku hospodárenia o rozdiel medzi daňovými a účtovnými odpismi

- 400

–

01/2011 Štvrtá, posledná splátka

1 000

321

221

3 200

–

12/2011 Účtovný odpis za rok 2011

2 400

551

082

1 000

–

12/2011 Daňový odpis za rok 2011

1 500

–

1 500

ZD 2011 Zvýšenie výsledku hospodárenia o rozdiel medzi účtovnými a daňovými odpismi

+ 900

–

2/2012

Dohodnutá kúpna cena, predaj automatu

1 800

311

641

1 000

1 500

2/2012

Účtovný odpis za rok 2012

200

551

082

800

1 500

2/2012

Doúčtovanie účtovnej ZC

800

541

082

–

1 500

2/2012

Vyradenie nápojového automatu z účtovníctva

4 000

082

022

–

1 500

201

Dátum

Popis účtovného/daňového prípadu

Čiastka v€

Účtovná ZC v €

Daňová ZC v €

2/2012

Prvá splátka

600

221

311

–

8/2012

Druhá splátka

600

221

311

–

12/2012 Daňový odpis za rok 2012

–

1 500

ZD 2012 Zvýšenie výsledku hospodárenia o rozdiel medzi účtovnými a daňovými odpismi

+ 200

–

Zníženie výsledku hospodárenia o rozdiel medzi daňovou a účtovnou ZC

- 700

–

600

221

311

–

01/2013 Tretia (posledná) splátka

–

Súčasťou základu dane v roku 2012 je aj dohodnutá kúpna cena zaúčtovaná na účte 641 vo výške 1 800 €. Príklad č. 4: Predaj so stratou Podnikateľ pán Novák účtujúci v sústave podvojného účtovníctva sa zaoberá zásielkovou službou. V roku 2010 kúpil kvalitný, na zákazku zostavený bicykel za 2 500 €. Účtovne ho odpisoval rovnomerne po 50 € mesačne, daňovo bicykel patrí do prvej odpisovej skupiny a podnikateľ ho začal odpisovať zrýchlene. V roku 2012 mal však pracovný úraz, preto predal bicykel cez inzerát za 700 €. Dátum

Popis účtovného/daňového prípadu

Čiastka v€

2 500

022

12/2010 Účtovný odpis za 10 mesiacov roka 2010

500

12/2010 Daňový odpis za rok 2010

625

03/2010 Obstaranie bicykla na účely podnikania

ZD 2010 Zníženie VH o rozdiel medzi daňovými a účtovnými odpismi (625 - 500) 12/2011 Účtovný odpis za rok 2011 12/2011 Daňový odpis za rok 2011

Daňová ZC

211

2 500

551

082

2 000

–

1 875

- 125

–

600

551

082

1 400

–

938

–

937

ZD 2011 Zníženie VH o rozdiel medzi daňovými a účtovnými odpismi (938 - 600)

- 338

–

08/2012 Predaj bicykla za dohodnutú kúpnu cenu

700

211

641

1 400

937

08/2012 Účtovný odpis za 8 mesiacov roka 2012

400

551

082

1 000

–

08/2012 Doúčtovanie účtovnej ZC

1 000

541

082

–

937

08/2012 Vyradenie bicykla z účtovníctva

2 500

082

022

–

937

–

937

+ 400

–

+ 63

–

12/2012 Daňový odpis za rok 2012 ZD 2012 Zvýšenie VH o rozdiel medzi účtovnými a daňovými odpismi (400 - 0) Zvýšenie výsledku hospodárenia o rozdiel medzi účtovnou a daňovou ZC (1 000 - 937)

202

Účtovná ZC

Zostatková cena hmotného majetku Súčasťou základu dane v roku 2012 je dohodnutá kúpna cena bicykla zaúčtovaná na účte 641 vo výške 700 € a v plnej výške 937 € aj daňová zostatková cena. Strata z predaja bicykla je teda daňovo uznaná, a to v súlade s § 19 ods. 3 písm. b) zákona o dani z príjmov. Príklad č. 5: Podnikateľ účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva kúpil v roku 2010 obrábací stroj v sume 6 000 €, zaradil ho do 2. odpisovej skupiny a odpisoval rovnomerným odpisom. Účtovne ho odpisoval rovnomerne vo výške 125 € mesačne. Účtovný aj daňový odpis uvádza v knihe dlhodobého majetku. V roku 2012 obrábací stroj predal za sumu 2 700 €. V rámci účtovných uzávierkových operácií uplatnil podnikateľ v roku 2010 do daňových výdavkov daňový odpis vo výške 1 000 € (6 000 : 6) a v roku 2011 daňový odpis vo výške 1 000 € (6 000 : 6). V roku 2012 daňovník neuplatní žiadny odpis (ročný odpis sa podľa § 22 ods. 11 ZDP uplatní iba z majetku účtovaného k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia a polročný odpis neexistuje), preto zostatková cena pri predaji je v sume 4 000 € (stav k 1. 1. 2012). Do výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v členení prevádzková réžia zahrnie podnikateľ v roku predaja v rámci účtovných uzávierkových operácií daňovú zostatkovú cenu vo výške 4 000 €, príjem z predaja vo výške 2 700 € uvedie v peňažnom denníku do príjmov zahrnovaných do základu dane z príjmov v členení ostatné príjmy. Strata z predaja obrábacieho stroja je v súlade s § 19 ods. 3 písm. b) zákona o dani z príjmov daňovo uznaná.

Zostatková cena pri likvidácii majetku Zbaviť sa nepotrebného dlhodobého majetku možno prirodzene nielen predajom, ale aj likvidáciou, to znamená zámerným fyzickým znehodnotením hmotného majetku. V takomto prípade môže byť daňová kontrola nedôverčivá a bude požadovať dôkazné prostriedky o likvidácii majetku. Dôvodom je, že likvidáciou sa môže zastierať skutočný stav (opäť treba upozorniť na § 3 ods. 6 daňového poriadku), ktorým mohlo byť napríklad obdarovanie niekoho blízkeho takto vyradeným majetkom alebo zakamuflovanie krádeže alebo manka, alebo aj škody, čo sú daňovo prísnejšie sledované prípady. V prípade vyradenia dlhodobého hmotného majetku likvidáciou bude preto vždy potrebné doložiť tento akt hodnovernými dôkazmi (napr. potvrdením o bezpečnom uložení na skládke, potvrdením zberných surovín, u vyšších zostatkových cien napr. posudok znalca a iné), tiež bude vhodné uviesť, prečo sa podnikateľ rozhodol pre likvidáciu namiesto predaja (typické pri nepredajnom majetku z dôvodu zastarania, schátrania, veľkých prevádzkových nákladov, ekologickej závadnosti, zvýšenia hlučnosti atď.) alebo prečo nebol majetok opravený alebo zmodernizovaný (nepomer nákladov oproti prínosu, technologické medze, koniec životnosti). Pri hodnotnejších položkách by mal byť pravidlom protokol o likvidácii podpísaný zodpovednými osobami, na ktorý sa možno pri daňovej kontrole odvolať. Pritom podpis manželky podnikateľa alebo len konateľa môže mať nižšiu dôkaznú silu ako osôb nezávislých a bez vplyvu na ďalší osud majetku.

203

Likvidáciou sa pritom rozumie zámerné fyzické znehodnotenie dlhodobého hmotného majetku (či už svojpomocne, alebo prostredníctvom dodávateľskej špecializovanej firmy). Za likvidáciu rozhodne nemožno považovať len samotné premiestnenie majetku z firemného majetku do súkromia majiteľa alebo spoločníka ani bezodplatné vypožičanie. Uvedený majetok by po likvidácii nemal byť ďalej hospodársky využívaný v existujúcej podobe, iba ako východisková surovina alebo náhradné diely. Účtovná zostatková cena sa v prípade likvidácie dlhodobého hmotného majetku účtuje na vrub účtu 551 – Odpisy dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku. Z pohľadu daňovej zostatkovej ceny je na tom likvidácia rovnako ako predaj, t. j. aj tu ide o plne daňovo uznaný náklad [§ 19 ods. 3 písm. b) zákona o dani z príjmov]. S rozdielom medzi účtovnou zostatkovou cenou a daňovou zostatkovou cenou sa zaobchádza rovnako ako pri predaji, to znamená, že pri zistení základu dane sa v daňovom priznaní upraví výsledok hospodárenia smerom hore alebo dole. Jedinou výnimkou je vyradenie existujúcich stavieb alebo ich častí v dôsledku novej výstavby, kedy zostatková cena vyradených stavieb alebo ich častí tvorí súčasť nákladov na výstavbu. Účtovné ocenenie nových stavieb sa tak zvýši okrem iného aj o účtovnú zostatkovú cenu likvidovaných stavieb s novou výstavbou vecne súvisiacich. Typicky ide o situáciu, kedy sa rozhodne, že na mieste schátralej výrobnej haly sa postaví hala nová, potom budú náklady na zbúranie starej haly a jej účtovná zostatková cena zvyšovať účtovné ocenenie haly novej. Zákon o dani z príjmov tiež vylučuje z daňovej účinnosti daňovú zostatkovú cenu stavebného diela (dom, budova, stavba) likvidovaného úplne alebo sčasti v súvislosti s výstavbou nového stavebného objektu alebo jeho technickým zhodnotením. Ak sa teda rozhodne o prístavbe objektu (t. j. o jeho technickom zhodnotení), pričom sa musí zbúrať priľahlá garáž, nemožno daňovú zostatkovú cenu garáže uznať ako daňový výdavok. V tejto súvislosti by sa mohla vynoriť otázka, ktorá zostatková cena likvidovanej stavby má byť zahrnutá do vstupnej ceny novej stavby, či účtovná alebo daňová, prípadne či nedôjde k rozdielu medzi účtovnou obstarávacou cenou stavby a jej daňovou vstupnou cenou, a to práve z dôvodu zohľadnenia rozdielnych zostatkových cien likvidovanej stavby. Je opodstatnené sa domnievať, že vzhľadom k odkazom na účtovné ocenenie pri daňovej vstupnej cene v § 25 ods. 1 zákona o dani z príjmov vyplýva, že do vstupnej ceny novej stavby (a to ako účtovnej, tak aj daňovej) vstupuje výhradne účtovná zostatková cena likvidovanej stavby. Jej daňová zostatková cena sa nebude brať do úvahy, aj keď tento postup môže byť výhodný v prípade, keď je daňová zostatková cena nižšia, ako je účtovná zostatková cena, a naopak, ak bude daňová zostatková cena vyššia, pôjde o daňovo nevýhodný, ale zrejme jediný možný spôsob. Uvedená výnimka sa dotýka len stavebných diel likvidovaných v súvislosti s výstavbou či technickým zhodnotením iných stavebných diel. Nevzťahuje sa na hnuteľné

204

Zostatková cena hmotného majetku veci (napr. zostatková cena likvidovaného strojného vybavenia nahradzovaného novou technológiou bude účtovným a daňovým nákladom) ani na prípady, kedy likvidácia stavby priamo nesúvisí s prebiehajúcou či plánovanou novou výstavbou. Tu opäť bude potrebné mať k dispozícii argumenty vyvracajúce predpoklad súvisiacich prác, napr. ak by bolo likvidované oplotenie len preto, že architektonicky neladí s novovybudovanou stavbou, alebo bude zbúraná neďaleko stojaca samostatná garáž z dôvodu, že ju plne nahradzuje novopristavená garáž. Príklad č. 6: Vyradenie stroja Spoločnosť Gama, s. r. o., má vo svojom majetku účtovne neodpísaný tvarovací stroj. V roku 2012 sa rozhodla nahradiť tento stroj konkurenčným výrobným zariadením s lepšími parametrami. Pretože doterajší stroj z dôvodov zmeny výrobných postupov už nebude mať uplatnenie a o jeho kúpu nebol záujem, bude zlikvidovaný rozobratím a sčasti uložený na skládke a sčasti predaný zberným surovinám. Uvedené kroky likvidácie potvrdili svojimi podpismi členovia likvidačnej komisie firmy. Dátum

Popis účtovného/daňového prípadu

Čiastka v€

Účtovná ZC v €

Daňová ZC v €

10 800

022.1

–

2 550

3 600

551

082.1

2 550

–

082.1

2 550

–

03/2012

Účtovné ocenenie tvarovacieho stroja

03/2012

Účtovný odpis stroja za 2 mesiace

03/2012

Stav oprávok (účtovných odpisov) stroja

03/2012

Obstaranie nového zariadenia

15 600

042

321

–

03/2012

Zaradenie nového zariadenia do užívania

15 600

022.2

042

15 600

03/2012

Doúčtovanie účtovnej ZC tvarovacieho stroja

551

082.1

–

3 600

03/2012

Vyradenie tvarovacieho stroja likvidáciou

082.1 022.1

–

03/2012

Poplatok za uloženie odpadu na skládku

150

518

211

–

03/2012

Príjem z predaja časti stroja zberným surovinám

170

211

648

–

12/2012

Účtovný odpis za rok 2012 (10 mesiacov á 2 %)

3 120

551

082.2

12 480

15 600

12/2012

Daňový odpis za rok 2012 nového stroja

3 250

–

12 480

12 350

ZD 2012 Zníženie VH o rozdiel odpisov (3 250 - 3 120)

- 130

–

Zvýšenie VH o rozdiel odpisov tvarovacieho stroja

+ 430

Zníženie VH o rozdiel ZC vyradeného stroja (3 600 - 2 550)

- 1 050

–

430 8 250

2 550 10 800

Príklad č. 7: Likvidácia stavby z dôvodu novej výstavby Spoločnosť sa v roku 2012 rozhodla z dôvodov zlej statiky a schátralej konštrukcie zbúrať existujúci sklad a na jeho mieste postaviť nový sklad. Pretože nová stavba bude spĺňať prísne bezpečnostné kritériá a jej stráženie zabezpečí elektronika, bol z dôvodov nadbytočnosti zbúraný aj strážny domček. Jeho likvidácia priamo súvisela s novou výstavbou, čo nemožno povedať o vybúraní roky nevyužívanej

205

odstavnej betónovej plochy v odľahlej časti areálu. Všetky práce budú zabezpečené dodávateľsky, sutiny budú odvezené na skládku a odstavná plocha bude vysadená zeleňou. Dátum

Popis účtovného/daňového prípadu

03/2012 Účtovné ocenenie starého skladu 03/2012 Účtovný odpis skladu za 2 mesiace

Účtovná ZC v €

Daňová ZC v €

16 000

021.1

–

4 000

7 000

551

082.1

4 000

–

03/2012 Stav oprávok (odpisov) starého skladu

12 000

–

081.1

4 000

7 000

03/2012 Účtové ocenenie strážneho domčeka

6 000

021.2

–

2 000

1 500

03/2012 Účtovný odpis domčeka za 2 mesiace

551

082.1

2 000

–

03/2012 Stav oprávok (odpisov) strážneho domčeka 03/2012 Záloha dodávateľovi na stavbu nového skladu 03/2012 Faktúra za zbúranie skladu a domčeka 03/2012 Platba za odvoz a uloženie sutín na skládku 03/2012 Zvýšenie ocenenia o účtovnú ZC starého skladu 03/2012 Vyradenie starého skladu z účtovníctva

140

4 000

–

081.2

2 000

1 500

20 000

052

221

–

1 800

042

321

–

700

042

211

–

4 000

042

081.1

7 000

16 000

081.1

021.1

–

03/2012 Zvýšenie ocenenia o účtovnú ZC domčeka

2 000

042

081.2

1 500

03/2012 Vyradenie strážneho domčeka z účtovníctva

6 000

081.2

021.2

–

2 500

042

211

–

36 000

042

321

–

03/2012 Platba za projekt nového skladu 08/2012 Faktúra za dodávku nového skladu na kľúč 08/2012 Zúčtovanie poskytnutej zálohy oproti faktúre

20 000

321

052

–

08/2012 Uvedenie nového skladu do užívania

47 000

021.4

042

47 000

08/2012 Účtovné ocenenie spevnenej plochy

3 000

021.3

–

600

500

08/2012 Stav oprávok (odpisov) spevnenej plochy

2 400

–

081.3

600

500

08/2012 Faktúra za likvidáciu spevnenej plochy

1 000

518

321

–

600

551

081.3

500

081.3

021.3

–

518

211

–

08/2012 Doúčtovanie účtovnej ZC zlikvidovanej plochy 08/2012 Vyradenie spevnenej plochy likvidáciou

3 000

08/2012 Výsadba bývalej spevnenej plochy zeleňou

500

08/2012 Vyrovnanie všetkých dodávateľských faktúr

18 800

321

221

–

2 350

551

081.4

44 650

47 000

–

44 650

46 020

12/2012 Účtovný odpis nového skladu (5 mesiacov x 1 %) 12/2012 Daňový odpis skladu – zrýchlený: (47 000 : 20) : 12 mesiacov x 5 mesiacov

206

Čiastka v€

980

ZD 2012 Zvýšenie VH o rozdiel odpisov nového skladu za rok 2012 (2 350 - 980)

+ 1 370

Zvýšenie VH o rozdiel odpisov starého skladu a strážneho domčeka [(140 + 40) - 0]

+ 180

Zvýšenie VH o rozdiel ZC zlikvidovanej spevnenej plochy (600 - 500)

+ 100

Zostatková cena hmotného majetku Účtovná zostatková cena starého skladu (4 000 €) a strážneho domčeka (600 €) zvýšila obstarávaciu (vstupnú) cenu nového skladu. Rozdiel medzi daňovou zostatkovou cenou starého skladu a účtovnou zostatkovou cenou starého skladu (7 000 - 4 000) a strážneho domčeka (500 - 600) je bez vplyvu na základ dane.

Zostatková cena pri nepeňažnom vklade Účtovná jednotka sa môže rozhodnúť využiť dlhodobý majetok aj ako predmet vkladu do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva. Za vloženú majetkovú hodnotu získa cenný papier (akciu) alebo podiel, tieto sa v súlade s § 25 ods. 1 písm. a) oceňujú obstarávacou cenou. Jej tvorbu vymedzuje § 25 ods. 6 zákona o účtovníctve tak, že súčasťou obstarávacej ceny cenného papiera a podielu sú tiež náklady súvisiace s obstaraním, napr. poplatky maklérom, poradcom, burzám. Je teda zrejmé, že účtovná zostatková cena vloženého dlhodobého majetku bude súčasťou obstarávacej ceny takto nadobudnutých akcií, resp. podielov. Pri vyradení majetku sa v účtovníctve vkladateľa nepeňažného vkladu postupuje nasledovným spôsobom: p

z účtovníctva sa vyradia jednotlivé zložky majetku v účtovnej hodnote so súvzťažným zápisom na účet 367 – Záväzky z upísaných a nesplatených cenných papierov a vkladov,

rozdiel medzi uznanou hodnotou vkladu a účtovnou hodnotou vkladaného majetku sa účtuje podľa charakteru na ťarchu účtu 568 – Ostatné finančné náklady alebo v prospech účtu 668 – Ostatné finančné výnosy,

suma uznanej hodnoty vkladu sa účtuje na príslušný účet účtovej skupiny 06 – Dlhodobý finančný majetok so súvzťažným zápisom v prospech účtu 367 – Záväzky z upísaných a nesplatených cenných papierov a vkladov.

Na účely dane z príjmov je vkladateľ nepeňažného vkladu povinný postupovať podľa § 17b alebo § 17d zákona o dani z príjmov. Pri ocenení vkladaného majetku reálnou hodnotou (§ 17b) rozdiel medzi uznanou hodnotou vkladu a účtovnou hodnotou vkladaného majetku účtovaný na účte 568 alebo 668 zahrnie daňovník do základu dane jednorazovo alebo postupne až do jeho úplného zahrnutia, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške 1/7 ročne, a to počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu. Rozdiel medzi účtovnou zostatkovou cenou vkladaného odpisovaného majetku a jeho daňovou zostatkovou cenou zvyšuje alebo znižuje výsledok hospodárenia pri zistení základu dane v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu.

207

Príklad č. 8: Nepeňažný vklad V januári 2012 právnická osoba splatila automobilom svoj nepeňažný vklad do základného imania s. r. o. v hodnote započítanej na vklad spoločníka 30 000 €. Popis účtovného/daňového prípadu Účtovné ocenenie automobilu

Čiastka v€

Účtovná ZC v €

Daňová ZC v €

40 000

022

–

25 000

30 000

Stav oprávok (účtovných odpisov) automobilu

15 000

–

082

25 000

30 000

Záväzky z upísaného a nesplateného vkladu do s. r. o. (ide o podiely s rozhodujúcim vplyvom)

30 000

043

367

–

Splatenie vkladu vo výške zostatkovej ceny automobilu

25 000

367

082

–

Vyradenie automobilu z používania z dôvodu splatenia nepeňažného vkladu do s. r. o.

40 000

082

022

–

Zúčtovanie rozdielu medzi uznanou hodnotou vkladu a účtovnou hodnotou vkladaného majetku

5 000

367

668

–

Zaradenie podielu v obstarávacej cene do dlhodobého finančného majetku po zápise vkladu do základného imania v obchodnom registri

30 000

062

043

–

ZD 2012 Rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou nepeňažného vkladu zistenou v účtovníctve vo výške 5 000 € (30 000 € - 25 000 €): – pri jednorazovom zahrnutí do základu dane

VH sa neupravuje

– pri postupnom zahrnutí do základu dane v r. 2012, napr. 1 000 €

VH sa zníži o 4 000 €

Rozdiel medzi daňovou zostatkovou cenou a účtovnou zostatkovou cenou vo výške 5 000 € (30 000 € - 25 000 €)

VH sa zníži o 5 000 €

Postup uvedený na strane vkladateľa v § 17b primerane použije aj daňovník, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo daňovník, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11, alebo 14 zákona o dani z príjmov a zisťuje základ dane z rozdielu medzi príjmami a výdavkami. Ak vkladateľom nepeňažného vkladu je fyzická osoba, ktorá o majetku neúčtuje, pri ocenení nepeňažného vkladu uplatní postup podľa § 8 ods. 2 zákona o dani z príjmov. Úprava základu dane o rozdiel medzi zostatkovou cenou zistenou v účtovníctve a daňovou zostatkovou cenou vkladaného majetku u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva neprichádza do úvahy. Ak sa nepeňažný vklad na účely dane z príjmov oceňuje pôvodnými cenami podľa § 17d zákona o dani z príjmov, pri vklade hmotného majetku prijímateľ majetok oceňuje vstupnou cenou zistenou u vkladateľa a pokračuje v odpisovaní. V takomto prípade nie je teda dôvod na úpravu základu dane o rozdiel v ocenení nepeňažného vkladu alebo o rozdiel v zostatkových cenách.

208

Zostatková cena hmotného majetku

Zostatková cena majetku vyradeného z dôvodu škody Podnikateľský život je niekedy poznamenaný aj nepríjemnosťami a starosťami. Občas dôjde k nehode, krádeži, živelnej pohrome a pod., ktorými je postihnutý aj dlhodobý hmotný majetok. Jeho poškodenie môže byť natoľko veľké, že nebude mať význam majetok opravovať, ale bude vhodnejšie takýto majetok vyradiť. Vyradenie hmotného majetku z dôvodu škody predpokladá správne posúdenie škody. Škodu definuje ustanovenie § 26 ods. 6 zákona o účtovníctve ako neodstrániteľné poškodenie, zničenie, odcudzenie alebo stratu majetku a je záväzné aj na daňové účely. V súvislosti s vymedzením škody je potrebné dôsledne rozlišovať odstrániteľné a neodstrániteľné poškodenie majetku. Ak totiž dôjde k poškodeniu majetku, ktoré účtovná jednotka opravou odstráni, predmetom účtovania nie je účtovanie o škode, ale účtovanie o oprave. Podľa postupov účtovania v podvojnom účtovníctve sa o škodách na dlhodobom hmotnom majetku účtuje na účte 549 – Manká a škody a na účte 582 – Škody. Na ťarchu účtu 549 sa účtujú škody na dlhodobom hmotnom majetku, ak došlo k úplnému zničeniu, neodstrániteľnému poškodeniu, odcudzeniu alebo strate dlhodobého majetku. Na ťarchu účtu 582 – Škody sa účtujú škody vzniknuté na majetku z príčin pre účtovnú jednotku celkom mimoriadnych, napríklad v dôsledku živelnej pohromy. Čo je mimoriadny charakter, účtovné postupy nevysvetľujú. Napríklad škody vzniknuté z dôvodu krádeže už v dnešnej dobe tak mimoriadne nie sú, možno sa teda prikloniť k názoru, že tieto škody sa budú účtovať do prevádzkových nákladov (účet 549). Ak však účtovná jednotka rozhodne, že aj tieto prípady bude účtovať na účet 582 a nie na účet 549, zrejme nemožno tento postup považovať za nedodržanie účtovných postupov. Podľa § 23 ods. 2 postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve účtovné jednotky, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov, škody účtujú v pomocných knihách o zložkách majetku a v peňažnom denníku v rámci uzávierkových účtovných operácií. Všeobecne teda platí, že škoda, ktorá predstavuje v jednoduchom účtovníctve úbytok niektorej zložky majetku, sa účtuje len v pomocnej knihe (kniha dlhodobého majetku). Prípadný vplyv na základ dane z príjmov sa vyjadrí priamo v účtovníctve pri úpravách v rámci uzávierkových účtovných operácií. Z daňového pohľadu sú pri vyradení hmotného majetku v dôsledku škody relevantné tieto ustanovenia: p

§ 19 ods. 3 písm. d) zákona o dani z príjmov, podľa ktorého daňovým výdavkom je zostatková cena hmotného majetku do výšky príjmov z náhrad zahrnovaných do základu vrátane prijatých úhrad z predaja vyradeného majetku, s výnimkou uvedenou v § 19 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov,

209

v § 19 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov, podľa ktorého je daňovým výdavkom zostatková cena hmotného majetku v plnej výške, ak ide o škodu nezavinenú daňovníkom: 1.

vzniknutú v dôsledku živelnej pohromy, napríklad zemetrasenia, povodne, krupobitia, lavíny alebo blesku,

spôsobenú neznámym páchateľom v zdaňovacom období, v ktorom bola táto skutočnosť potvrdená políciou.

Pretože sa v praxi spravidla odlišuje účtovná a daňová zostatková cena, treba si uvedomiť, že daňovo relevantnou je vždy daňová zostatková cena, a to podľa povahy plne alebo len výšky náhrady škody. Ak daňovník v zdaňovacom období, v ktorom účtuje o škode na dlhodobom hmotnom majetku, nemá k dispozícii potvrdenie polície o tom, že páchateľ je neznámy, pri zistení základu dane je potrebné o zúčtovaný náklad zvýšiť výsledok hospodárenia. V prípade, že sa v roku vzniku škody účtovalo aj o náhrade škody, je škoda (daňová zostatková cena) v tomto roku daňovým výdavkom do výšky zúčtovanej náhrady podľa § 19 ods. 3 písm. d) zákona o dani z príjmov a položkou zvyšujúcou základ dane je len rozdiel, o ktorý zúčtovaný náklad prevyšuje zúčtovanú náhradu. V zdaňovacom období, v ktorom daňovník obdrží od polície potrebné potvrdenie, bude tento rozdiel do výšky daňovej zostatkovej ceny daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov, ktorý sa do základu dane premietne ako položka znižujúca výsledok hospodárenia. Uvedený postup sa použije u daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva. Obdobne sa postupuje aj u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva, pričom rozdiel medzi náhradou od poisťovne a škodou (daňovou zostatkovou cenou) sa vysporiada v rámci uzávierkových účtovných operácií. Príklad č. 9: Škoda na dlhodobom majetku Obchodná spoločnosť v roku 2012 utrpela dve škody na dlhodobom majetku, ktorý musela z dôvodu neopraviteľnosti vyradiť z majetku: ã povodeň celkom zničila nepoistený osobný automobil, ã zamestnanec neodborným zásahom zničil nepoistený stroj. Dátum

Popis účtovného/daňového prípadu

Čiastka v€

05/2012 Účtovné ocenenie auta

20 000

022.1

–

8 000

10 000

05/2012 Stav oprávok (účtovných odpisov) auta

12 000

–

082.1

8 000

10 000

8 000

582

082.1

10 000

20 000

082.1

022.1

–

05/2012 Uplatnenie účtovnej ZC auta do nákladov 05/2012 Vyradenie auta z účtovníctva

210

Účtovná Daňová ZC v € ZC v €

Zostatková cena hmotného majetku Popis účtovného/daňového prípadu

Čiastka v€

05/2012 Výnos z predaja vraku zberným surovinám

400

211

688

Dátum

Účtovná Daňová ZC v € ZC v € –

–

ZD 2012 Zníženie VH o rozdiel medzi daňovou a účtovnou ZC (10 000 - 8 000)

2 000

–

8 000

10 000

09/2012 Účtovné ocenenie stroja

3 000

022.2

–

800

600

09/2012 Stav oprávok (účtovných odpisov) stroja

2 200

–

082.2

800

600

549

082.2

–

082.2

022.2

–

335

648

–

+ 200

–

800

600

+ 300

–

09/2012 Účtovná ZC poškodeného stroja 09/2012 Vyradenie stroja z účtovníctva 09/2012 Pohľadávka voči zamestnancovi z titulu náhrady škody ZD 2012 Zvýšenie VH o rozdiel medzi účtovnou a daňovou ZC (800 - 600) Zvýšenie o rozdiel medzi daňovou ZC a náhradou (600 - 300)

800 3 000 300

Škoda na aute bola zapríčinená živelnou pohromou, preto je zostatková cena zúčtovaná na účte 546 daňovým výdavkom v plnej výške podľa § 19 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov aj napriek tomu, že nebola poskytnutá náhrada od poisťovne (automobil nebol poistený proti živelnej pohrome). V prípade nepoisteného stroja nejde o škodu spôsobenú živelnou pohromou ani o škodu spôsobenú neznámym páchateľom, preto nie je možné v danom prípade zostatkovú cenu stroja zahrnúť do daňovo uznaných výdavkov v plnej výške. V tomto prípade bude daňovník vychádzať z § 19 ods. 3 písm. d) ZDP a do daňových výdavkov zahrnie zostatkovú cenu stroja vyradeného z dôvodu škody do výšky prijatej náhrady od zamestnanca (600 € - 300 €). Rozdiel medzi daňovou zostatkovou cenou a dosiahnutým výnosom v sume 300 € (600 - 300) zvýšený o rozdiel medzi účtovnou zostatkovou cenou a daňovou zostatkovou cenou v sume 200 € (800 - 600) bude pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia. Príklad č. 10: Podnikateľ – fyzická osoba, účtujúci v jednoduchom účtovníctve mal vo svojom majetku osobný automobil v obstarávacej cene 28 000 €. Vo februári 2012 došlo ku krádeži automobilu. Automobil bol poistený a poisťovňa vyplatila v máji 2012 náhradu škody vo výške 12 000 €. Podnikateľ v roku 2012 obdržal od políciepotvrdenie, že páchateľ je neznámy. Účtovná zostatková cena a daňová zostatková cena automobilu v čase vzniku škody bola vo výške 14 000 €. Vzhľadom na to, že škoda bola nahlásená polícii a páchateľ nebol zistený, daňová zostatková cena automobilu je podľa § 19 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom v plnej výške, a to bez ohľadu na výšku poskytnutej náhrady od poisťovne (12 000 €). Škoda spôsobená podľa potvrdenia polície neznámym páchateľom je daňovým výdavkom v zdaňovacom období, v ktorom túto skutočnosť polícia potvrdí. Keďže polícia potvrdila, že páchateľ je neznámy, v roku 2012, do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane sa v roku 2012 v rámci uzávierkových účtovných operácií zaúčtuje daňová zostatková cena v plnej výške 14 000 €. Výšku poistného plnenia v sume 12 000 € zahrnie daňovník v roku 2012 do príjmov ovplyvňujúcich základ dane.

211

Zostatková cena darovaného majetku Ďalším spôsobom vyradenia dlhodobého hmotného majetku je jeho darovanie. Podľa postupov účtovania v podvojnom účtovníctve sa o poskytnutých daroch účtuje na účte 543 – Dary. Do nákladov na účet 543 bude preúčtovaná aj zostatková cena darovaného dlhodobého hmotného majetku, jeho vyradenie z účtovnej evidencie sa potom u odpisovaného majetku bude účtovať tak ako pri ostatných tituloch vyradenia, t. j. na ťarchu účtu oprávok a súvzťažne v prospech majetkového účtu. Ak účtovná jednotka účtuje v jednoduchom účtovníctve, pri darovaní iba vyradí hmotný majetok z knihy dlhodobého majetku, pričom zostatková cena tohto majetku nie je uznaným daňovým výdavkom. Z pohľadu zákona o dani z príjmov daňová zostatková cena hmotného majetku pri jeho vyradení z dôvodu darovania nie je podľa § 21 ods. 2 písm. f) daňovo uznaným výdavkom. Výnimku tvorí iba hmotný majetok bezodplatne darovaný organizácii zabezpečujúcej jeho ďalšie využitie, pri ktorom sa zostatková cena tohto majetku považuje za daňový výdavok v súlade s § 19 ods. 3 písm. c) zákona o dani z príjmov. Na príslušný účet vymedzený pre dary bude potrebné zaúčtovať aj daň z pridanej hodnoty, pokiaľ poskytnutie daru účtovnou jednotkou podlieha zdaneniu na výstupe. Platitelia DPH účtujú daň z pridanej hodnoty na základe vyhotoveného dokladu ako daňovú povinnosť v prospech účtu 343 so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 543. Bezodplatné dodanie tovaru sa v zmysle § 8 ods. 3 zákona o DPH považuje za dodanie tovaru za protihodnotu. Pri darovaní hmotného majetku odpisovaného vzniká teda platiteľovi daňová povinnosť. Základom dane je v zmysle § 22 ods. 5 zákona o DPH zostatková cena majetku zistená podľa ustanovení zákona o dani z príjmov. Hodnotou daru nemusí byť však zostatková cena hmotného majetku, tou je skôr ocenenie v zmysle vyhlášky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov. V prípade daru z kategórie odpisovaného hmotného majetku netreba zabudnúť, že v roku darovania, resp. vyradenia majetku nie je možné v súlade s § 22 ods. 11 zákona o dani z príjmov uplatniť daňový odpis. O to bude prirodzene vyšší nepriaznivý vplyv na základ dane, resp. o to viac bude daňovo neúčinnej zostatkovej ceny. Príklad č. 11: Dar Obchodná spoločnosť v roku 2012 poskytla nasledujúce dary hmotného majetku: ã daňovo odpísaný počítač školskému zariadeniu, ã účtovne odpísanýosobný automobil synovi konateľa spoločnosti pre jeho súkromnú zubnú prax.

212

Zostatková cena hmotného majetku Dátum

Popis účtovného/daňového prípadu

Čiastka v€

Účtovná ZC v €

Daňová ZC v €

01/2012

Účtovné ocenenie počítača

1 800

022.1

–

200

01/2012

Stav oprávok (účtovných odpisov) počítača

1 600

–

082.1

200

01/2012

Darovanie počítača školskému zariadeniu

200

543.1 082.1

–

01/2012

Vyradenie počítača z účtovníctva

1 800

082.1 022.1

–

07/2012

Účtovné ocenenie auta

17 000

022.2

–

4 250

07/2012

Stav oprávok (účtovných odpisov) auta

17 000

–

082.2

4 250

07/2012

Darovanie auta súkromnému zubárovi

–

4 250

07/2012

Vyradenie auta z účtovníctva

–

07/2012

DPH na výstupe z titulu daru osobného auta

ZD 2012

Zvýšenie VH o účtovnú ZC počítača Zvýšenie VH o DPH z daňovej ZC počítača Zvýšenie VH o DPH z daňovej ZC automobilu

– 17 000 850

082.2 022.2 543.2

343

–

+ 200

–

+ 50

–

+ 850

–

Zostatková cena pri preradení majetku do osobného užívania Podnikajúce fyzické osoby účtujúce v sústave podvojného účtovníctva sú z účtovného a daňového pohľadu v dvojakom postavení, kedy, obrazne povedané, po vstupe do kancelárie, podniku či na stavbu sa zo súkromných osôb stávajú podnikatelia a zo súkromných vecí prevažne veci v obchodnom majetku. Aj keď z právneho pohľadu všetok majetok – súkromný aj určený na podnikanie – patrí jednej a tej istej osobe, účtovne a daňovo je táto kategória odlišná. Podnikajúce fyzické osoby tak môžu vyradiť podnikateľský majetok špecifickým spôsobom – preradením z podnikania do osobného (súkromného) užívania. Právne teda nejde o žiadny prevod majetku, ten je vylúčený už z princípu, pretože osoba „vkladateľa“ je totožná s osobou „nadobúdateľa“, a teda nemôže vzniknúť platný právny vzťah vyžadujúci minimálne dva rozdielne právne subjekty. Ide čisto o účtovnú operáciu, ktorá však má významné daňové dosahy. Všeobecne platí, že majetok vedený ako súčasť obchodného majetku má u fyzických osôb dlhšie lehoty pre oslobodenie príjmu z prípadného predaja takéhoto majetku od dane z príjmov. Na druhej strane má však začlenenie majetku do obchodného majetku tú výhodu, že priamo či nepriamo bude zvyšovať daňovo uznané výdavky (náklady) a tým znižovať daňový základ. Niekedy závisí výhodnosť takéhoto úkonu na konkrétnych okolnostiach. Tak je tomu napríklad pri výdavkoch spojených s prevádzkou auta, respektíve nemožno jednoznačne povedať, či je výhodnejšie preradiť automobil do súkromného majetku a „preplácať si“ náhrady za opotrebenie a pohonné látky, alebo ho ponechať v obchodnom majetku a odpisovať. Dlhodobý hmotný majetok, ktorý podnikateľ (fyzická osoba) preraďuje z podnikania do osobného užívania, sa vyúčtuje v podvojnom účtovníctve na ťarchu účtu 491 –

213

Vlastné imanie fyzickej osoby – podnikateľa a v prospech príslušných majetkových účtov (02x, 03x). Podnikateľ (fyzická osoba) účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva pri preradení majetku spravidla vystavuje protokol o vyradení hmotného majetku z používania s uvedením dátumu a dôvodu vyradenia z obchodného majetku a vyradenie zaúčtuje v knihe dlhodobého majetku. Pri preradení z obchodného majetku do súkromného užívania nie je možné pochopiteľne uznať daňovú zostatkovú cenu ako daňový náklad. V roku preradenia sa opäť neuplatní ani daňový odpis, čomu bráni ustanovenie § 22 ods. 11 zákona o dani z príjmov, podľa ktorého možno v danom roku odpísať len majetok účtovaný alebo evidovaný k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia. Pokiaľ by boli následne hnuteľné veci alebo nehnuteľnosti predané v dobe do piatich rokov od ich vyradenia z obchodného majetku, pôjde o ostatný príjem podľa § 8 ods. 1 písm. b) a c) zákona o dani z príjmov. Proti tomuto príjmu možno v súlade s § 8 ods. 5 písm. c) uplatniť daňovú zostatkovú cenu, avšak len do výšky príjmu. Po uplynutí časového testu piatich rokov bude už príjem z predaja týchto hnuteľných vecí a nehnuteľností oslobodený od dane z príjmu podľa § 9 ods. 1 písm. a) a c) zákona o dani z príjmov. Platitelia DPH musia posúdiť, či nejde o zdaniteľné plnenie v zmysle § 8 ods. 3 zákona o DPH, pretože pri preradení do osobného užívania je vždy povinnosť vrátiť daň, ak v čase obstarania majetku bola daň na vstupe odpočítaná. Zdaniteľné plnenie sa považuje za uskutočnené dňom vyradenia z obchodného majetku a základom dane je daňová zostatková cena. Príklad č. 12: Preradenie do osobného užívania Pán Novotný (vedie podvojné účtovníctvo, nie je platiteľom DPH) sa rozhodol preradiť z podnikania do osobného užívania: ã osobný automobil a počítač, ktoré hneď nasledujúci rok predal, ã nábytok, ktorý predal až po šiestich rokoch od preradenia. Popis účtovného/daňového prípadu

Čiastka v€

Účtovná ZC v €

Daňová ZC v €

15 000

022.1

–

6 800

7 500

8 200

–

082.1

6 800

7 500

6 800

491

082.1

–

7 500

15 000

082.1

022.1

–

6 800

7 500

Osobný automobil Účtovné ocenenie firemného auta Stav oprávok (účtovných odpisov) auta Preradenie auta do osobného užívania – zúčtovanie zostatkovej ceny – vyradenie v obstarávacej cene

Z účtovného pohľadu nemá preradenie dosah na výsledkové účty. Predaj súkromného auta po roku od vyradenia

214

4 000

Zostatková cena hmotného majetku Popis účtovného/daňového prípadu ZD podľa § 8 ZDP v roku predaja (príjem - daňová ZC = 4 000 - 7 500)

Čiastka v€ 0

1 750

022.1

–

1 000

875

750

–

082.1

1 000

875 875

–

D –

Účtovná ZC v € –

Daňová ZC v € –

Počítač Účtovné ocenenie firemného počítača Stav oprávok (účtovných odpisov) počítača Preradenie počítača do osobného užívania – zúčtovanie zostatkovej ceny

1 000

491

082.1

–

– vyradenie v obstarávacej cene Predaj súkromného počítača po roku od vyradenia

1 750

082.1

022.1

–

900

–

1 000

875

–

Účtovné ocenenie firemného nábytku

3 500

022.3

–

350

700

Stav oprávok (účtovných odpisov) nábytku

3 150

–

082.1

350

700

500

491

082.1

–

700

3 500 800 –

082.1 – –

022.1 – –

– 350 –

– 700

ZD podľa § 8 ZDP v roku predaja (príjem - daňová ZC = 900 - 875) Nábytok

Preradenie nábytku do osobného užívania – zúčtovanie zostatkovej ceny – vyradenie v obstarávacej cene Predaj súkromného nábytku po piatich rokoch od vyradenia Príjem je oslobodený od dane z príjmov

Zostatková cena pri prevode majetku na základe právnych predpisov Účtovná jednotka vyraďuje majetok aj v situácii, keď jej osobitné predpisy ukladajú povinnosť bezodplatne odovzdať majetok do vlastníctva organizácie zabezpečujúcej jeho ďalšie využitie. Od 1. januára 2004 daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov je aj zostatková cena alebo obstarávacia cena hmotného majetku bezodplatne odovzdaného do vlastníctva organizácie zabezpečujúcej jeho ďalšie využitie podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom sú: p

zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, od 1. 9. 2012 zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách v znení neskorších predpisov,

zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (cestný zákon).

215

Ide o energetické zariadenia a prípojky, vodovodné a kanalizačné prípojky a účelové komunikácie, ktoré účtovná jednotka bezodplatne odovzdá organizácii zabezpečujúcej ich ďalšie využitie. Zostatková cena, resp. obstarávacia cena dlhodobého hmotného majetku na strane odovzdávajúceho sa účtuje na ťarchu účtu 551 – Odpisy dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku a v prospech účtu oprávok (081, 082). Z pohľadu dane z príjmov je daňová zostatková cena alebo obstarávacia cena takto bezodplatne odovzdaného majetku podľa § 19 ods. 3 písm. c) zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom v plnej výške v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k bezodplatnému odovzdaniu. U preberajúcej organizácie je tento majetok vylúčený z odpisovania podľa § 23 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov. Príklad č. 13: Prevod elektrickej prípojky Spoločnosť v roku 2012 rozširovala výrobu a na tento účel musela vybudovať novú prípojku na dodávku elektrickej energie. Dodávateľ energie dodávku podmienil bezodplatným prevodom prípojkydo jeho vlastníctvapo uvedení prípojky do užívania. Výdavky na vybudovanie prípojky v sume 40 000 € uhradila spoločnosť. V roku bezodplatného odovzdania prípojky je v spoločnosti obstarávacia (vstupná) cena vo výške 40 000 € daňovým výdavkom. U preberajúcej organizácie je prípojka na účely zákona o dani z príjmov vylúčená z odpisovania podľa § 23 ods. 2 písm. e) tohto zákona. Dátum

Popis účtovného/daňového prípadu

08/2012 08/2012 08/2012 08/2012

Faktúra za dodávku prípojky Úhrada faktúry za dodávku prípojky Uvedenie prípojky do užívania Zúčtovanie zostatkovej (obstarávacej) ceny pri bezodplatnom odovzdaní prípojky Vyradenie prípojky z účtovníctva

08/2012 ZD 2012

Zostatková, resp. obstarávacia cena zaúčtovaná na účte 551 je daňovým výdavkom – VH sa neupravuje

Čiastka v€ 40 000 40 000 40 000 40 000 40 000 –

D 321 221 042 081

Účtovná ZC v € – – 40 000 –

Daňová ZC v € – – 40 000 –

042 321 031 551 081 –

031 –

– –

Pozor však treba dať na prípady, keď sa robia preložky energetických diel, preložky verejných vodovodov a kanalizácií a preložky pozemných komunikácií. Náklady na preložky sú súčasťou obstarávacej ceny budovanej investície u tých daňovníkov, ktorí potrebu preložky vyvolali a zahrnú sa do daňových výdavkov prostredníctvom odpisov. Ing. Iveta Petrovická odborníčka na daň z príjmov

216

v rámci spoločenstva EÚ Každý pohyb tovaru v rámci európskeho spoločenstva je potrebné sledovať a zdaniť daňou z pridanej hodnoty v štáte, kde skončí jeho preprava. Uvedené platí za podmienky, že tak dodávateľ, ako aj odberateľ sú zdaniteľné osoby identifikované pre daň vo svojich členských štátoch. O nadobudnutí tovaru ustanovuje jednak § 11 – Nadobudnutie tovaru z iného členského štátu, § 11a – Nadobudnutie tovaru v sklade – call off stock, § 17 – Miesto nadobudnutia tovaru, § 19 ods. 3 písm. e) – Opakovane dodávaný tovar, § 20 – Vznik daňovej povinnosti, § 23 – Základ dane pri nadobudnutí tovaru, § 26 – Prepočet cudzej meny, § 44 – Oslobodenie od dane pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu, § 69 ods. 6.

PRE PLATITEĽOV DPH

Nadobudnutie tovaru

Vznik daňovej povinnosti a uvádzanie v daňovom priznaní Nadobudnutie tovaru je predmetom dane v tuzemsku, ak: p

je dodávateľom zdaniteľná osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte,

odberateľom je zdaniteľná osoba identifikovaná pre daň v tuzemsku,

miestom nadobudnutia tovaru je tuzemsko (ak preprava tovaru skončila v tuzemsku, pokiaľ nejde o prípad uvedený v § 17 ods. 2),

tovar je prepravený do tuzemska z iného členského štátu a osoba, ktorá tovar prijala, má právo disponovať s tovarom ako vlastník.

Deň nadobudnutia predstavuje vznik daňovej povinnosti pre odberateľa, z čoho vyplýva, že z protihodnoty stanovenej dodávateľom z iného členského štátu vypočíta tuzemskú DPH v eurách zo základu dane, ktorý neobsahuje DPH iného členského štátu za podmienky, že ide o dodanie tovaru v eurách. Pokiaľ by boli dodávky tovaru v inej mene ako v eurách, prepočíta tuzemský odberateľ cudziu menu v deň predchádzajúci vzniku daňovej povinnosti v zmysle § 26 ods. 1 na eurá referenčným výmenným kurzom vyhláseným Európskou centrálnou bankou – pozri § 26 zákona o DPH. Za deň nadobudnutia by sa nemal považovať deň vyhotovenia faktúry, ak je vystavená za účelom prijatia platby vopred a k nadobudnutiu a preprave tovaru dôjde napr. až o niekoľko mesiacov.

DÚPP 1/2013

Za deň nadobudnutia tovaru z iného členského štátu sa považuje v zmysle § 20 zákona o DPH buď 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, kedy bol tovar dodaný, alebo deň vystavenia faktúry, ak je vystavená pred 15. dňom nasledujúceho obdobia, ako bol tovar dodaný.

217

Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa považuje za uskutočnené, ak by takýto tovar bol považovaný za dodaný v tuzemsku. Deň uskutočnenia nadobudnutia tovaru je určujúcim dňom pre 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené nadobudnutie tovaru. Podľa vyjadrenia Európskeho súdneho dvora v prípade Teleos môže k nadobudnutiu tovaru vnútri spoločenstva a k uplatneniu oslobodenia dodávky vnútri spoločenstva od dane dôjsť len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku tejto prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania. Až keď je uskutočnená preprava tovaru z jedného členského štátu do iného členského štátu, je možné posudzovať vznik daňovej povinnosti pri nadobudnutí tovaru. Ak odberateľ tovaru aj získal právo nakladať s tovarom nachádzajúcim sa v inom členskom štáte ako vlastník, nemôže mu vzniknúť daňová povinnosť podľa § 20 zákona o DPH, ak tovar zostal v členskom štáte dodávateľa a nebol prepravený do tuzemska alebo do členského štátu iného, ako je členský štát dodania.

Vyhotovenie faktúry pred uskutočnením prepravy tovaru do tuzemska V prípade, ak je faktúra vyhotovená pred uskutočnením prepravy, je možné deň vystavenia faktúry v zmysle § 20 ods. 1 písm. b) považovať za deň nadobudnutia tovaru z iného členského štátu iba v prípade, ak v rámci podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie, kedy bola vystavená faktúra, bol tovar prepravený do tuzemska a právo nakladať s tovarom ako vlastník mal tuzemský odberateľ – platiteľ dane. Na základe „fakturačnej“ smernice EÚ č. 2010/45/EÚ, ktorá je zakomponovaná do zákona o DPH s účinnosťou od 1. 1. 2013 novelou zákona o DPH č. 246/2012 Z. z., nie je potrebné vyhotovovať faktúru v prípade prijatej platby vopred pri dodaní tovarov, ktoré sú prepravené do iného členského štátu a ktoré sú oslobodené od dane podľa článku 138 Smernice 2006/112 a článku 220 upraveného vo fakturačnej smernici.

Faktúra vystavená dodávateľom z iného členského štátu pred prepravou v podmienkach EXW Poznámka: Ex Works (EXW), po slovensky zo závodu, je častá obchodná doložka, ktorá sa podľa Incoterms 2000 sa vykladá takto: Predávajúci splní svoju povinnosť, keď odovzdá tovar kupujúcemu vo svojich skladovacích priestoroch. Riziko prechádza na kupujúceho po prevzatí tovaru. – Dovozné platí kupujúci. – Balenie platí kupujúci. – Colné prejednanie – export aj import zabezpečí kupujúci. – Poistenie nie je povinné.

218

Nadobudnutie tovaru v rámci spoločenstva EÚ Príklad č. 1: Dodávateľ – osoba identifikovaná pre daň v Estónsku – dodal tovar tuzemskému platiteľovi v podmienkach EXW, t. j. vystavil faktúru, pretože vyskladnil tovar zo svojho skladu a tovar čakal na prepravu. Faktúra bola vystavená 14. 1. 2013 v hodnote 100 000 EEK (estónskych korún). Prepravu zabezpečoval dodávateľ na náklady tuzemského platiteľa. Preprava bola vykonaná 2. 2. 2013 a odberateľ si tovar prevzal 3. 2. 2013. Bez ohľadu na to, či tuzemský platiteľ mal právo disponovať s tovarom ako vlastníkuž dňom vyskladnenia tovaru, sú splnené všetky podmienky na to, aby sa za deň dodania (nadobudnutia) mohol považovať deň, kedy bola vystavená faktúra, teda 14. 1. 2013, v zmysle § 20 ods. 1 písm. b) zákona o DPH. Do podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie január 2013 bola vykonaná preprava tovaru a platiteľ mal právo disponovať s tovarom ako vlastník. Daňová povinnosť mu vzniká 14. 1. 2013, ale vzhľadom na to, že estónsky dodávateľ uviedol cenu v estónskych korunách, je odberateľ z tuzemska povinný prepočítať túto menu na eurá kurzom ECB zo dňa 13. 1. 2013. Ak predpokladáme, že kurz 1 EEK voči euru by bol napr. 0,0639 €, potom po prepočte by táto čiastka bola v hodnote 6 390 € (100 000 EEK x 0,0639 €). Tuzemský platiteľ uvedie nadobudnutie tovaru v tuzemsku v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie január 2013 v r. 07, t. j. čiastku 6 390 €, a daň v riadku 08 v čiastke 1 278 €. Ak by táto preprava nebola vykonaná do podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie január 2013, potom by sa na vystavenie faktúry neprihliadalo a dňom nadobudnutia by bol 15. deň nasledujúceho mesiaca, ako bola vykonaná fyzická preprava tovaru, t. j. 15. 3. 2013.

Faktúra vystavená dodávateľom z iného členského štátu pred prepravou bez podmienok EXW Príklad č. 2: Český dodávateľ identifikovaný pre daň v ČR vystavil pre slovenského odberateľa – osobu identifikovanú pre daň – dňa 19. 1. 2013 faktúru v hodnote 100 000 CZK. Tovar bol do tuzemska prepravený na náklady dodávateľa až 27. 2. 2013. Týmto dňom mal odberateľ právo nakladať s tovarom ako vlastník. Tuzemský odberateľ podal daňové priznanie za január 2013 dňa 25. 2. 2013 a v tomto daňovom priznaní neuviedol nadobudnutie tovaru v tuzemsku v r. 07 a 08. Platiteľ postupoval správne, pretože do podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie január 2013 ešte nesplnil podmienku, že má právo nakladať s tovarom ako vlastník a zároveň nebola splnená ani fyzická preprava tovaru. Keďže nie je možné za deň nadobudnutia považovať deň vystavenia faktúry, pristúpi platiteľ na určenie dňa dodania podľa § 20 ods. 1 písm. a), t. j. dňom nadobudnutia bude 15. deň nasledujúceho mesiaca, ako bol tovar dodaný a fyzicky prepravený, t. j. 15. 3. 2013. Hoci je deň nadobudnutia 15. 3. 2013, prepočíta sa čiastka 100 000 CZK na eurá výmenným referenčným kurzom dňom 14. 3. 2013 – pozri podobný postup prepočtu ako v predchádzajúcom príklade.

Faktúra vystavená dodávateľom až po uskutočnení prepravy do tuzemska Tak ako to vyplýva z predchádzajúceho textu, deň vystavenia faktúry sa berie do úvahy aj v prípade, ak je faktúra vystavená v období, kedy dochádza k dodaniu tovaru

219

a jeho fyzickej preprave, pokiaľ však nie je vystavená až po 15. dni nasledujúceho mesiaca, ako bol tovar dodaný a prepravený. Príklad č. 3: Poľský dodávateľ identifikovaný pre daň v Poľsku odoslal tovar na základe objednávky slovenského platiteľa a na svoje náklady do SR dňa 27. 2. 2013. Faktúru za dodanie tovaru vystavil 5. 3. 2013 na základe oznámenia tuzemského odberateľa, že tovar obdržal. Aké podmienky musí tuzemský platiteľ dodržať (rovnako aj zahraničný dodávateľ), aby sa považoval tovar za nadobudnutý za zdaňovacie obdobie, kedy bola vystavená faktúra? ã K tovaru musí mať tuzemský odberateľ právo nakladania – to je dodržané, ã musí byť tovar prepravený – to je dodržané, ã ak je faktúra vystavená pred 15. dňom nasledujúceho mesiaca, ako bol tovar dodaný, je dňom dodania (nadobudnutia) deň vystavenia faktúry – týmto dňom je v danom prípade 5. 3. 2013. Tuzemský platiteľ priznáva daň za zdaňovacie obdobie marec 2013, pričom postupuje tak, že ak je hodnota na faktúre vyjadrená v eurách, prizná daň v eurách ku dňu 5. 3. 2013 a pokiaľ je vyhotovená v inej mene ako v eurách, postupuje tak, ako je uvedené v predchádzajúcich príkladoch,t. j. daň prepočítava predchádzajúci deň výmenným referenčným kurzom vyhláseným ECB alebo NBS, t. j. 4. 3. 2013. Ak by poľský podnikateľ vyhotovil faktúru až po 15. dni nasledujúceho mesiaca, ako bol tovar dodaný a prepravený – napr. 17. 3. 2013, potom sa na deň faktúry neprihliada a za deň dodania sa považuje 15. deň v zmysle § 20 ods. 1 písm. a), t. j. 15. 3. 2013.

Faktúra na prijatie platby vopred pred dodaním tovaru a jeho prepravou Ak vyhotoví faktúru dodávateľ z iného členského štátu za účelom prijatia platby pred dodaním tovaru a jeho prepravou, na takúto faktúru sa neprihliada. Pokiaľ by aj došlo po jej vystavení k dodaniu tovaru a jeho preprave, pričom dodávateľ by inú faktúru už nevystavil (takýchto prípadov je veľa), potom sa rovnako na dátum jej vystavenia neprihliada a za deň dodania sa považuje až 15. deň nasledujúceho mesiaca, ako bol tovar dodaný a prepravený. Príklad č. 4: Poľský dodávateľ – identifikovaný pre daň v Poľsku – požiadal tuzemského platiteľa, aby mu pred dodaním tovaru zaplatil celú čiastku tovaru na základe faktúry, ktorá bola vystavená 15. 1. 2013. Poľský dodávateľ – identifikovaný pre daň v Poľsku – odoslal tovar na základe objednávky slovenského platiteľa a na svoje náklady do SR dňa 27. 2. 2013, kedy si tuzemský odberateľ tovar prevzal. Aké podmienky musí tuzemský platiteľ dodržať (rovnako aj zahraničný dodávateľ), aby sa považoval tovar za nadobudnutý v príslušnom zdaňovacom období? ã K tovaru musí mať tuzemský odberateľ právo nakladania – to je dodržané, ã musí byť tovar prepravený – to je dodržané,

220

Nadobudnutie tovaru v rámci spoločenstva EÚ ã ak je faktúra vystavená pred 15. dňom nasledujúceho mesiaca, ako bol tovar dodaný, je dňom dodania (nadobudnutia) deň vystavenia faktúry – nie je dodržané, lebo nebola vystavená faktúra za dodanie tovaru, ale len z titulu prijatia platby vopred a bola vystavená v inom zdaňovacom období, ako došlo k preprave.

Premiestnenie tovaru z iného členského štátu a deň nadobudnutia V zmysle § 11 ods. 8 je osoba povinná priznať daň pri premiestnení tovaru z iného členského štátu do tuzemska. Takýto prípad môže nastať napr. vtedy, ak sa tovar dovezie z tretieho štátu do iného členského štátu, ako je tuzemsko, v ktorom má právo nakladať s tovarom ako vlastník tuzemský platiteľ. Miestom dovozu tovaru (z tretieho štátu) je členský štát, na ktorého území sa tovar nachádza v čase, keď vstupuje na územie EÚ, a to v zmysle § 18 ods. 1 zákona o DPH, z čoho vyplýva, že je tam prepustený do colného režimu voľný obeh. V zmysle § 69 ods. 8 je pri dovoze povinná platiť daň osoba, ktorá je dlžníkom podľa colných predpisov. Aby sa dovozca, ktorý doviezol tovar do príslušného členského štátu, pričom tovar mieni premiestniť do tuzemska, nemusel registrovať v členskom štáte, kde bol tovar prepustený do colného režimu voľný obeh, môže využiť inštitút daňového zastúpenia v zmysle obdobného ustanovenia, ako je § 69a zákona o DPH. Daňový zástupca teda vykoná všetky úkony spojené s podaním daňového priznania, súhrnného výkazu voči správcovi dane príslušného členského štátu, ktorý sa považuje za miesto dovozu tovaru za podmienky, že ide o oslobodenie od dane podľa § 48 ods. 3 zákona o DPH, t. j. colný úrad príslušného členského štátu nevymeria DPH v prípade, ak je tovar (dovezený z tretieho štátu) po ukončení colných opatrení následne premiestnený do iného členského štátu, kde bude priznané jeho nadobudnutie. Príklad č. 5: Tuzemský platiteľ A kúpil tovar od spoločnosti v USA, pričom tovar bol prepravený loďou do Nemecka, kde sa tovar prepúšťa do colného režimu voľný obeh. Faktúra od americkej spoločnosti bola vystavená dňa 1. októbra 2013. Tovar bol vyložený z lode v Hamburgu dňa 25. 10. 2013, kedy bol prepustený do voľného obehu. Keďže miestom dovozu je Nemecko a tuzemský platiteľ A plánuje tovar premiestniť do tuzemska, obrátil sa na osobu identifikovanú pre daň v Nemecku – firmu B, aby ho „daňovo zastúpila“ s cieľom oslobodenia od platenia DPH v Nemecku a s cieľom neregistrovať sa z uvedeného dôvodu v Nemecku. Tovar bol následne dňa 25. 10. 2013 naložený na prepravu do tuzemska, kde platiteľ A prizná daň v zmysle § 11 a § 20 zákona o DPH. Daňový zástupca – firma B identifikovaná pre daň v Nemecku – vykoná všetky úkony voči nemeckému finančnému úradu vo veci podania daňového priznania, súhrnného výkazu a vedenia záznamov o dovoze tovaru a jeho následnom dodaní do iného členského štátu, v ktorých uvedie za firmu A oslobodenie od dane podľa obdobného ustanovenia, ako je ustanovenie slovenského zákona o DPH – § 43.

221

Tuzemský platiteľ A je povinný priznať nadobudnutie tovaru, ktorý bol premiestnený z územia Nemecka do tuzemska. Daňová povinnosť mu vzniká podľa § 20 zákona o DPH. Ako podklad na priznanie dane z nadobudnutia by mu mala slúžiť faktúra od dodávateľa z iného členského štátu, z ktorej je možné určiť výšku daňovej povinnosti. Je však potrebné upozorniť, že o daňovom zastúpení sa v slovenskom zákone o DPH pojednáva v § 69a v prípadoch, ak sa nechá zahraničná osoba v tuzemsku zastúpiť tuzemským platiteľom pri dovoze tovaru z tretieho štátu, ktorý je vo vlastníctve zahraničnej osoby, pričom tovar smeruje do ďalšieho členského štátu, z čoho ďalej vyplýva, že povinnosti daňového zástupcu o vedení záznamov, podaní daňového priznania a súhrnného výkazu vychádzajú z predpokladu, že iné národné zákony o DPH majú podobne stanovené povinnosti daňového zástupcu. Vystavenie faktúry pri premiestnení tovaru pre zastúpeného dovozcu by malo byť v súlade s fakturačnou smernicou, ktorá upravuje článok 220 Smernice 2006/112. Keďže tuzemský platiteľ A si prizná nadobudnutie tovaru dovezeného z USA do Nemecka s jeho následným premiestnením do tuzemska podľa § 20, má aj právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 2 písm. c) a podľa § 51 ods. 1 písm. c) zákona o DPH, pričom má platiteľ A toto právo možnosť uplatniť za podmienky, že má faktúru na premiestnenie tovaru. V súlade s upraveným článkom 220 Smernice 2006/112 je možné faktúru na premiestnenie tovaru vystaviť tuzemským platiteľom A, pričom ako podklad pre určenie daňovej povinnosti mu bude slúžiť faktúra od dodávateľa z USA. Pokračovanie príkladu č. 5: Keďže tuzemský platiteľ nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník vyloženímtovaru v Hamburgu (na základe dodacích podmienok dohodnutých s americkým dodávateľom), môže tuzemský platiteľ vyhotoviť faktúru na premiestnenie tovaru s dátumom napr. 25. 10. 2013, kedy bol tovar v Hamburgu naložený na ďalšiu prepravu do tuzemska. Keďže faktúra na premiestnenie tovaru by mala mať náležitosti faktúry v zmysle § 74 novelizovaného zákona o DPH, nebude mať tuzemský platiteľ problém priznať daň z nadobudnutia tovaru, pretože bude mať ako podklad k dispozícii faktúru od americkej spoločnosti, ktorá mu bude slúžiť na výpočet základu dane, vrátane výdavkov, ktoré tvoria súčasť základu dane. Ak by sa za deň vzniku daňovej povinnosti brala faktúra o premiestnení tovaru z Nemecka do tuzemska, potom platiteľovi A vzniká daňová povinnosť z nadobudnutia tovaru dňom vystavenia faktúry na premiestnenie tovaru, teda 25. 10. 2013. Faktúru o premiestnenítovaru by mal mať k dispozíciiaj daňový zástupca – firma B v Nemecku – pretože týmto dokladom preukáže premiestnenie tovaru do iného členského štátu oslobodené od dane. Keďže sú splnené podmienky na priznanie nadobudnutia tovaru: ã tovar je prepravený do tuzemska od osoby identifikovanej pre daň z iného členského štátu (DE) – 25. 10. 2013, ã vlastnícke právo má tuzemský platiteľ ešte pred prepravou,

222

Nadobudnutie tovaru v rámci spoločenstva EÚ ã faktúra je vystavená pred 15. dňom nasledujúceho mesiaca, ako bola vykonaná preprava (deň vystavenia je totožný s prepravou), potom za deň dodania sa bude považovať deň vystavenia faktúry o premiestnení tovaru, t. j. 25. 10. 2013, a tuzemský platiteľ prizná nadobudnutie za zdaňovacie obdobie október 2013. Prepočítavať bude inú menu ako eurá (USD), a preto postupuje tak, ako je uvedené v predchádzajúcich príkladoch, t. j. daň prepočítava predchádzajúci deň výmenným referenčným kurzom vyhláseným ECB alebo NBS, t. j. 24. 10. 2013.

Opakované dodávky tovaru z iného členského štátu a vznik nadobudnutia tovaru Novela zákona o DPH č. 246/2012 Z. z. prináša s účinnosťou od 1. 1. 2013 určenie dňa dodania pri opakovaných plneniach dodávok tovarov v rámci EÚ. Podľa § 19 ods. 3 písm. e), ak sa opakovane dodáva tovar s oslobodením od dane podľa § 43 počas obdobia dlhšieho ako kalendárny mesiac, považuje sa tovar za dodaný posledným dňom každého kalendárneho mesiaca, až kým sa dodanie tovaru neskončí. Ide o transpozíciu čl. 1 bod 2 smernice 2010/45/EÚ. Na základe tohto článku smernice sa do § 19 ods. 3 zákona zavádza písmeno e), teda pravidlo týkajúce sa dňa dodania pri cezhraničných dodaniach tovaru do iného členského štátu, ktoré prebiehajú nepretržite počas obdobia dlhšieho ako jeden kalendárny mesiac (t. j. opakovane). V takýchto prípadoch je deň dodania posledný deň každého kalendárneho mesiaca, až kým sa dodanie tovaru neskončí. V súvislosti s § 19 ods. 3 písm. e) sa deň dodania posledný deň v kalendárnom mesiaci pri opakovaných plneniach intrakomunitárnych dodávok vzťahuje aj na nadobudnutie tovaru z iného členského štátu. Zároveň však platí § 20 ods. 1, že daňová povinnosť vzniká buď: a) 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, keď sa uskutočnilo nadobudnutie tovaru, alebo b) dňom vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pre nadobúdateľa tovaru pred 15. dňom podľa písm. a). Príklad č. 6: Český dodávateľ – osoba identifikovaná pre daň v ČR – má s odberateľom – tuzemským platiteľom, zmluvne dohodnuté dodávky pekárskych výrobkov počas roku 2013. Dodávateľ – pekáreň v ČR – denne dodáva tieto výrobky do SR počas mesiaca január 2013. Ide o opakované zdaniteľné plnenie, takže za deň dodania sa pri opakovanom plnení bude považovať vždy posledný deň kalendárneho mesiaca. Za deň dodania v prípade opakovaného dodania pekárskych výrobkov považujeme 31. 1. 2013. Český dodávateľ vyhotovil súhrnnú faktúru 5. 2. 2013.

223

V zmysle § 20 ods. 1 skúmame splnenie podmienok nadobudnutia tovaru: ã tovar bol v januári dodaný do SR pre osobu identifikovanú pre daň (dodaný = právo nakladať s tovarom ako vlastník), ã tovar bol prepravený do SR v januári 2013. Za deň vzniku daňovej povinnosti z nadobudnutia tovaru považujeme 15. február v prípade, ak do tohto termínu nie je vystavená faktúra. Keďže faktúra bola vystavená 5. 2., za deň vzniku daňovej povinnosti považujeme 5. 2. Deň vzniku daňovej povinnosti v súvislosti s uvedením do daňového priznania je rovnako deň 5. 2. 2013. Ak by bola faktúra vystavená na celú dodávku skôr ako 5. 2., napr. 31. 1., za deň vzniku daňovej povinnosti by sa považoval deň 31. 1. 2013, t. j. do daňového priznania by sa dodávka uviedla za zdaňovacie obdobie január 2013, resp. za prvý kvartál 2013 v prípade, ak by išlo o štvrťročné zdaňovacie obdobie.

Miesto nadobudnutia tovaru a jeho následné zdanenie pri obchodovaní medzi členskými štátmi Správne určiť miesto nadobudnutia tovaru ustanovuje § 17 za podmienky, že ide o dodanie tovaru, resp. jeho nadobudnutie z iného členského štátu a nie tretieho štátu, to znamená, že pokiaľ by si napr. tuzemský platiteľ objednal tovar zo Švajčiarska (tretieho štátu, ktorý nie je členským štátom EÚ), nevzniká mu zatiaľ povinnosť zdanenia tak ako pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu, pretože daň vyberie colný úrad za podmienok uvedených v § 48 vo väzbe na § 18 zákona o DPH. Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 je miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu miesto, kde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho odoslania alebo prepravy smerom k nadobúdateľovi. Príklad č. 7: Tuzemský platiteľ – registrovaný pre daň v ČR – si objedná pod svojím českým IČ DPH dodanie tovaru z Poľska priamo do ČR. Miesto nadobudnutia je tam, kde skončila preprava tovaru, t. j. miestom nadobudnutia je ČR. Keďže slovenský platiteľ je registrovaný v ČR, nemá problém s priznaním dane v ČR a zároveň jej odpočítaním, keďže tovar použije na účely podnikania v ČR.

Miesto nadobudnutia tovaru od osoby identifikovanej v inom členskom štáte, ak je tovar objednaný pod IČ DPH iného členského štátu, ako skončí preprava tovaru Podľa ustanovenia § 17 ods. 2 – ak si nadobúdateľ objednal tovar pod IČ DPH, ktoré mu pridelil členský štát iný, ako je členský štát, v ktorom skončí odoslanie alebo preprava tovaru, za miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu sa považuje členský štát, ktorý nadobúdateľovi pridelil IČ DPH za podmienky, že nadobúdateľ nepreukáže zdanenie nadobudnutia v členskom štáte, v ktorom skončila preprava tovaru, pričom odsek 1 nie je týmto dotknutý. Z uvedeného vyplýva, že daň sa prizná v štáte, pod ktorého číslom IČ DPH bol tovar objednaný a zároveň musí byť priznaná daň v štáte, kde skončila preprava tovaru.

224

Nadobudnutie tovaru v rámci spoločenstva EÚ Judikatúra: Podľa rozsudku ESD C-536/08 a C-539/08, ak platiteľovi vznikla povinnosť priznať daň z nadobudnutia tovaru v štáte, ktorý mu pridelil IČ DPH a pod ktorým si tovar objednal, pričom preprava tohto tovaru skončila v inom členskom štáte, nemá právo na odpočítanie tejto dane v štáte, v ktorom priznal daň z nadobudnutia. Podľa bodu 35 tohto rozsudku musí byť zaručené zdanenie nadobudnutia tovaru v rámci spoločenstva v tom štáte, kde skončila preprava tovaru a kde došlo ku konečnej spotrebe. Podľa bodu 40 tohto rozsudku jednou z podmienok na odpočítaniedane je podmienka, že nadobudnutý tovar bude využitý pre účely zdaniteľných plnení platiteľa. Podľa bodu 41 tohto rozsudku, ak platiteľ dane zdanil nadobudnutie tovaru v štáte, ktorý mu pridelil IČ DPH a pod ktorým tovar objednal, pričom preprava tovaru skončila v inom členskom štáte, potom z tohto postupu vyplýva, že tovar v skutočnosti nebol dovezený do štátu, kde bola priznaná daň z nadobudnutia. Podľa bodu 42 tohto rozsudku, ak tovar nebol prepravený do štátu, kde bola priznaná daň z nadobudnutia, nie je možné prijať záver, že bude použitý na účely zdaniteľných plnení v tomto štáte. Podľa bodu 44 tohto rozsudku, ak by sa právo na odpočet dane priznalo v štáte, kde neskončila preprava tovaru, mohlo by to viesť k narušeniu potrebného účinku zákona, keďže zdaniteľná osoba (platiteľ), ktorej by sa priznalo právo na odpočítanie dane, by už nebola motivovaná preukázať zdanenie nadobudnutia tovaru v členskom štáte, kde skončila preprava tovaru. Také riešenie by mohlo nakoniec ohroziť uplatnenie základného pravidla, podľa ktorého sa, pokiaľ ide o nadobudnutie tovaru v rámci spoločenstva, miesto zdanenia nachádza v členskom štáte ukončenia odoslania alebo prepravy, teda v členskom štáte konečnej spotreby. Z vyššie uvedeného rozsudku vyplýva, že pri objednávke tovaru z iného členského štátu od osoby identifikovanej pre daň treba brať do úvahy aj miesto skončenia tejto prepravy tovaru, pretože ak skončí v inom členskom štáte, ako je tuzemsko, je povinnosť priznať daň aj v tomto členskom štáte. Aby sa tuzemský platiteľ vyhol problémom so zdaňovaním, nemal by tovar objednávať pod svojím IČ DPH prideleným v tuzemsku, pokiaľ je objednaný tovar z iného členského štátu určený do miesta v inom členskom štáte, ako je tuzemsko, ale mal by sa registrovať v členskom štáte, kde skončí preprava tohto tovaru smerom k nadobúdateľovi – tuzemskému platiteľovi, za podmienky, že následne vykoná v tomto členskom štáte predmet dane – pozri príklad. V takom prípade jeho registrácia v členskom štáte nadobudnutia tovaru (miesto, kde skončila preprava tovaru) zaručuje bezproblémové priznanie dane z nadobudnutia s následným odpočítaním dane. Ak by nastala situácia, že tuzemský platiteľ, ktorý si objednal tovar z iného členského štátu od osoby identifikovanej pre daň pod svojím tuzemským IČ DPH, pričom tovar nadobudol (jeho preprava skončila) v inom členskom štáte, ako je tuzemsko, môže opraviť svoju pôvodnú daňovú povinnosť z nadobudnutia v tuzemsku podľa § 25 primerane za podmienky, že vie správcovi dane preukázať zaplatenie dane v inom členskom štáte.

225

Príklad č. 8: Tuzemský platiteľ (s mesačným zdaňovacímobdobím) si objednal pod svojím slovenským IČ DPH tovar z Veľkej Británie od osoby identifikovanej pre daň. Zároveň sa však dohodli, že tovar sa vyloží v Poľsku priamo u následného odberateľa – občana z Poľska. Tovar bol prepravený 26. 7. 2013 a faktúra bola vystavená 30. 7. 2013. Anglická osoba identifikovaná pre daň fakturuje dodanie tovaru slovenskému platiteľovi, pričom na faktúre uvedie slovenské IČ DPH. Zároveň prizná oslobodenie od dane v súhrnnom výkaze, kde uvedie slovenské IČ DPH. Z tohto dôvodu, ale aj z dôvodu dodržania ustanovenia § 17 ods. 2 musí tuzemský platiteľ priznať daň z nadobudnutia na Slovensku. Keďže však nie je dotknutý odsek 1, považuje sa za miesto nadobudnutia miesto, kde skončila preprava tovaru – teda Poľsko. Slovenský platiteľ následne fakturuje dodanie tovaru občanovi do Poľska napr. 1. 8. 2013. Dňom nadobudnutia bude pre slovenského platiteľa deň vystavenia faktúry anglického subjektu, t. j. 30. 7. 2013. Slovenský platiteľ prizná nadobudnutie tovaru v SR, ale nebude mať právo na odpočítanie dane, pretože tovar nevyužije pre účely podnikania s miestom plnenia v tuzemsku. (Tým, že tovar skončil v Poľsku, kde bol následne predaný občanovi Poľska, je miestom dodania Poľsko a nie tuzemsko, preto musí tento predaj podliehať poľskej DPH.) Pokiaľ vzniká povinnosť zdanenia aj v Poľsku – 1. 8. 2013 – došlo by k dvojitému zdaneniu za podmienky, že by tuzemský platiteľ priznal daň aj v Poľsku. Na základe uvedeného môže preto tuzemský platiteľ podať riadne daňové priznanie za mesiac august 2013, kde v riadku 26, 27 a 28 opraví základ dane a daň z nadobudnutia v tuzemsku, pričom ako doklad k oprave základu dane mu bude slúžiť doklad o priznaní dane v Poľsku (napr. podané daňové priznanie v Poľsku, ak je v Poľsku povinnosť registrácie pri dodaní tovaru v tomto štáte).

Oslobodenie od dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu (§ 44 zákona o DPH) Od dane je oslobodené nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu za nasledovných podmienok: a) ak by dodanie tovaru v tuzemsku bolo oslobodené od dane, b) ak by dovoz takého tovaru bol oslobodený od dane, c) ak je tento tovar určený na bezprostredné ďalšie dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu a toto dodanie je oslobodené od dane s možnosťou odpočítania dane. K písmenu a): Dodanie tovaru je v tuzemsku oslobodené napr. podľa § 42, t. j. vtedy, ak bol tovar používaný výlučne na činnosti oslobodené od dane podľa § 29 až § 41 alebo pri kúpe tohto tovaru nebolo právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 7 písm. a) zákona platného do 1. 1. 2010.

226

Nadobudnutie tovaru v rámci spoločenstva EÚ Príklad č. 9: Tuzemský platiteľ nakúpil ojazdené motorové vozidlo od osoby identifikovanej v ČR. Český podnikateľ ako osoba identifikovaná pre daň (nejde o predajcu vozidiel, ale o bežného podnikateľa) pôvodne obstaral osobný automobil bez nároku na odpočítanie DPH, a preto uplatnil pri jeho predaji tuzemskému platiteľovi oslobodenie od DPH. Následne tuzemský platiteľ, ktorý toto vozidlo priviezol do tuzemska, nemusí priznať DPH z jeho nadobudnutia. Príklad č. 10: Rakúska banka – osoba identifikovaná pre daň – predala do tuzemska platiteľovi dane staršie počítače. Pri kúpe týchto počítačov nemala rakúska banka právo na odpočítanie dane. Pri ich predaji teda uplatnila oslobodenie od dane. V danom prípade nie je povinnosť priznať daň z nadobudnutia, pretože ak by tento počítačkúpil platiteľ v tuzemsku napr. od slovenskej banky, rovnako by bol oslobodený od dane. K písmenu b): Dovoz tovaru je oslobodený od dane podľa § 48. Ak by teda išlo o nadobudnutie tovaru z iného členského štátu, ktorý by bol pri dovoze oslobodený od dane, nemusí napr. tuzemský platiteľ priznať jeho nadobudnutie. Príklad č. 11: Farmaceutická firma nadobudla od osoby identifikovanej pre daň v Slovinsku farmaceutické výrobky, ktoré budú použité výlučne na medzinárodné športové podujatia. Takéto farmaceutické výrobky sú oslobodené pri dovoze, a preto nie je potrebné priznať daň z ich nadobudnutia. Príklad č. 12: Poľnohospodárske družstvo nadobudlo osivá na obrábanie pôdy od osoby identifikovanej pre daň v Rumunsku. Podľa colných predpisov je druh týchto osív oslobodený od cla aj dane. Čiže – ak by si predmetný druh osív doviezlo družstvo do tuzemska z tretieho štátu – bol by oslobodený od dane, preto nie je predmetom dane ani pri nadobudnutí tohto tovaru z iného členského štátu. K písmenu c): Ak ide o nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu od osoby identifikovanej pre daň, pričom tento tovar je určený na jeho bezprostredné dodanie do ďalšieho členského štátu alebo tretieho štátu a toto následné dodanie je oslobodené od dane, potom nie je potrebné priznať daň z nadobudnutia tohto tovaru. Príklad č. 13: Platiteľ dane nadobúda tovar z Litvy od osoby identifikovanej pre daň. Tovar bude dodaný na územie Švajčiarska. V tuzemsku sa tovar preloží z nákladného auta na železničný vagón a je prepravený mimo územia ES. Vzhľadom na to, že v čase kúpy tovaru od litovského podnikateľa mal platiteľ dane dohodnutý kontrakt s podnikateľom zo Švajčiarska, slovenský platiteľ dane nezdaní nadobudnutie tovaru z Litvy a uplatní oslobodenie od dane podľa ustanovenia § 44 písm. c) zákona o dani z pridanej hodnoty. Údaj o nadobudnutí

227

tovaru z iného členského štátu oslobodeného od dane v tuzemsku platiteľ dane neuvádza v daňovom priznaní.

Nadobudnutie tovaru z iného členského štátu zdaniteľnou osobou registrovanou podľa § 7a Zdaniteľná osoba, ktorá prijala alebo poskytla služby s miestom dodania podľa § 15 ods. 1, sa musí registrovať podľa § 7a zákona o DPH. Ak je takáto osoba registrovaná podľa § 7a, nemá postavenie platiteľa. Ak zdaniteľná osoba registrovaná podľa § 7a nadobudne tovar z iného členského štátu pod hranicu hodnoty bez DPH 13 941,45 €, postupuje v zmysle článku 4 nariadenia č. 282/2011. Toto nariadenie s účinnosťou od 1. 7. 2011 umožňuje zdaniteľnej osobe registrovanej podľa § 7a sa rozhodnúť, či nakúpi tovar v inom členskom štáte pod prideleným IČ DPH, kedy by tento tovar dodávateľ – osoba registrovaná pre daň z iného členského štátu, oslobodil od dane a zdaniteľná osoba by musela priznať daň v tuzemsku alebo pri svojom nákupe v inom členskom štáte nepoužije svoje IČ DPH a vtedy dodávateľ z iného členského štátu tovar zdaní, pričom v tuzemsku už zdaniteľná osoba nemusí priznať daň. Príklad č. 14: Podnikateľ (technický inžinier), ktorý dodáva poradenské služby pre českú osobu identifikovanú pre daň, sa zaregistroval podľa § 7a zákona o DPH od 15. 2. 2011. Dňa 10. 11. 2012 nakúpil v ČR prístroj v hodnote 10 000 € bez DPH, ktorý bude využívať pri svojej podnikateľskej činnosti. Českému dodávateľovi sa nepreukázal svojím IČ DPH, na základe čoho český dodávateľ – osoba identifikovaná pre daň v ČR, tento tovar zdanil českou DPH. Tuzemský odberateľ – osoba registrovaná podľa § 7a, nie je povinný priznať daň v tuzemsku. Príklad č. 15: Podnikateľ (technický inžinier), ktorý dodáva poradenské služby pre českú osobu identifikovanú pre daň, sa zaregistroval podľa § 7a zákona o DPH od 15. 2. 2011. Dňa 10. 11. 2012 nakúpil v ČR prístroj v hodnote 10 000 € bez DPH, ktorý bude využívať pri svojej podnikateľskej činnosti. Českému dodávateľovi sa preukázal svojím IČ DPH, na základe čoho český dodávateľ – osoba identifikovaná pre daň v ČR, tento tovar nezdanil českou DPH. Tuzemský odberateľ – osoba registrovaná podľa § 7a, je povinný priznať daň v tuzemsku. Ak by však hodnota tovaru dosiahla čiastku 13 941,45 €, potom zdaniteľná osoba registrovaná podľa § 7a má povinnosť zdanenia v tuzemsku z nadobudnutia tovaru v každom prípade. Príklad č. 16: Podnikateľ (technický inžinier), ktorý dodáva poradenské služby pre českú osobu identifikovanú pre daň, sa zaregistroval podľa § 7a zákona o DPH od 15. 2. 2011. Dňa 10. 11. 2012 nakúpil v ČR prístroj

228

Nadobudnutie tovaru v rámci spoločenstva EÚ v hodnote 16 000 € bez DPH, ktorý bude využívať pri svojej podnikateľskej činnosti. Českému dodávateľovi sa preukázal svojím IČ DPH, na základe čoho český dodávateľ – osoba identifikovaná pre daň v ČR, tento tovar nezdanil českou DPH. Tuzemský odberateľ – osoba registrovaná podľa § 7a, je povinný priznať daň v SR, a to aj v prípade, ak by český dodávateľ tento tovar zdanil v ČR napr. z dôvodu, že slovenská zdaniteľná osoba registrovaná pre daň podľa § 7a dostatočne nepreukázala, že tovar prepravuje do SR. Podľa § 7 ods. 4 novelizovaného zákona o DPH účinného od 1. 10. 2012, ak je zdaniteľná osoba registrovaná podľa § 7a a nadobudne tovar v hodnote 13 941,45 € bez DPH alebo vyššej, nemá povinnosť registrácie podľa § 7 zákona o DPH.

Nadobudnutie tovaru z iného členského štátu osobou registrovanou pre daň podľa § 7 Ak zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom, alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, nadobúda v tuzemsku tovar z iného členského štátu, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň pred nadobudnutím tovaru, ktorým celková hodnota tovaru bez dane nadobudnutého z iných členských štátov dosiahne v kalendárnom roku 13 941,45 €. V súvislosti s týmto ustanovením je potrebné mať na zreteli, že nadobudnutie tovarov z iných členských štátov od osôb identifikovaných pre daň si zdaniteľná osoba (podnikajúci subjekt) sleduje v rámci kalendárneho roka a že ide o tovar, ktorého hodnota sa posudzuje bez DPH. Tým, že zo zákona vyplýva povinná registrácia z nadobudnutých tovarov z iných ČŠ ešte pred dosiahnutím sledovanej hranice 13 941,45 €, je potrebné každé takéto nadobudnutie tovaru z iného ČŠ prepočítavať kurzom ECB, pokiaľ bol tovar dodaný v inej mene ako v eurách. Zdaniteľná osoba nie je povinná sa registrovať podľa § 7, ak nadobúda tovar od zdaniteľných osôb, ktoré nemajú pridelené IČ DPH v inom členskom štáte. Príklad č. 17: Slovenský podnikateľ sa zaoberá nákupom a predajom českej literatúry. Tieto knihy v ČR nakupuje od osôb identifikovaných pre daň. Každý nákup prepočítava kurzom ECB (§ 26). Hneď ako sa začne blížiť k čiastke 13 941,45 € bez DPH, by mal požiadať ešte pred dosiahnutím tejto čiastky o registráciu podľa § 7. Je pochopiteľné, že český dodávateľ literatúry predáva tovar s českou DPH, pretože sa náš subjekt nemohol preukázať IČ DPH. Prepočet kurzom ECB odberateľ však vykoná bez českej DPH! Po registrácii podľa § 7 sa v ČR preukazuje svojím IČ DPH, takže ďalší nákup literatúry bude už v ČR oslobodený od DPH a slovenský podnikateľ registrovaný pre daň samozdaňuje literatúru v tuzemsku, pričom nemá právo odpočítania tejto dane, keďže nemá postavenie PLATITEĽA. Samozdanenie vykoná cez podané daňové priznanie k DPH v riadku 5 a 6 za podmienky, že ide o knihy so zníženou sadzbou dane. Daňové priznanie podáva do 25. nasledujúceho mesiaca a len vtedy, keď mu vznikne povinnosť platiť daň (§ 78 ods. 3). Daňovú povinnosť musí k 25. dňu nasledujúceho mesiaca aj uhradiť.

229

Právo na odpočítanie dane mu nevzniká, pretože nemá štatút platiteľa dane. Je len osobou registrovanou pre daň. Na webovej stránke MF SR je zverejnené metodické usmernenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/9147/2011-73 pre právnické osoby, ktoré nie sú zdaniteľnými osobami a sú registrované pre daň z pridanej hodnoty podľa § 7 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, kde je presne zadefinovaný postup právnických osôb, ktoré nie sú zdaniteľnými osobami, pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu. Príklad č. 18: Štátna rozpočtová organizácia sa v zmysle uznesenia vlády SR č. 137/2011 dobrovoľne zaregistrovala pre DPH na príslušnomDÚ, a to podľa ustanovenia § 7 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. Objednala si tovar z ČR, pričom faktúra vyhotovená 29. 11. 2012 neobsahovala DPH a bola v hodnote 800 €, došla dňa 10. 12. 2012. Tovar obdržala 30. 11. 2012. Je povinnosť vykonať samozdanenie a daň si vypočítať? Podľa akého ustanovenia postupovať? Osoba registrovaná podľa § 7 zákona o DPH je pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu povinná platiť daň podľa § 69 ods. 6 zákona o DPH, pričom jej daňová povinnosť vznikne podľa § 20 zákona o DPH. Keďže tovar bol prepravený 30. 11. a faktúra bola vyhotovená 29. 11., za deň dodania sa považuje deň vystavenia faktúry, t. j. 29. 11. 2012. Na čiastku 800 € sa napočíta 20 % DPH, t. j. 160 €. Základ dane a daň sa uvedú v riadku 07 a 08 daňového priznania k DPH. V zmysle § 78 ods. 3 zákona o DPH je táto osoba povinná podať daňové priznanie do 25 dní po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikla daňová povinnosť, a v tej istej lehote zaplatiť daň. Nárok na odpočítanie dane jej nevzniká, pretože nemá postavenie platiteľa, len osoby registrovanej pre daň. Daňové priznanie podáva len za obdobie, kedy jej daňová povinnosť vznikla. Inak daňové priznanie nemusí podávať. Ing. Alžbeta Hermanová Dosiahla vysokoškolské vzdelanie ekonomického smeru. V daňovej sprá ve pracuje od r. 1995, pričom hneď od začiatku sa zaoberala daňou z pridanej hodnoty. Pracovala na oddelení kontroly, na oddelení odvolacieho konania a v súčasnosti na oddelení styku s verejnosťou ako metodik DPH a ERP, s orientáciou na riešenie dopytov daňových subjektov. Publikuje v odbornej literatúre, venuje sa prednáškovej činnosti pre širokú podnikateľskú verejnosť zameranej na zmeny v zákone o DPH a ERP.

Školenia organizované vydavateľstvom Poradca podnikateľa Novela zákona o DPH od 1. 10. 2012 a 1. 1. 2013 a riešenie problémov v oblasti služieb Ing. Vladimír Ozimý

4. 12. 2012

Bratislava

Podrobné informácie na www.pp.sk, tel. číslo: + 421 41 70 53 222 alebo e-mail: bonus@pp.sk.

230

v zmysle zákona č. 246/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o DPH Zákonom č. 246/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon o DPH“), sa od 1. 10. 2012 upravuje proces registrácie na DPH v súvislosti s bojom proti daňovým podvodom a únikom na DPH. Rozširuje sa okruh povinnej registrácie, spresňuje sa proces registrácie a zavádza sa nový inštitút – zábezpeka na daň. Tým sa sprísňujú podmienky pre registráciu za platiteľa dane pre subjekty, ktoré v súčasnosti alebo v minulosti vlastnili alebo riadili spoločnosti, ktoré majú alebo mali nedoplatky na DPH voči daňovému úradu.

PRE PLATITEĽOV DPH

Metodický pokyn FR SR k registrácii za platiteľa DPH

Registračná povinnosť je v zákone o DPH upravená v ustanoveniach § 4 až § 7a. Ustanovenie § 4 zákona o DPH upravuje postup zdaniteľnej osoby, ako i daňového úradu pri zákonnej aj dobrovoľnej registrácii za platiteľa dane. Registráciou viacerých zdaniteľných osôb – skupiny pre DPH – sa zaoberá ustanovenie § 4a a § 4b zákona o DPH. Registrácia zahraničných osôb v tuzemsku prebieha v zmysle § 5 zákona o DPH a v prípade, že zahraničná osoba dodáva tovar do tuzemska formou zásielkového predaja, registruje sa v zmysle § 6 zákona o DPH. Nadobúdateľ tovaru v tuzemsku z iného členského štátu postupuje pri registrácii v zmysle § 7 zákona o DPH a príjemca služby od zahraničnej osoby z iného členského štátu, pri ktorej je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 3, alebo poskytovateľ služby, pri ktorej je miesto dodania podľa § 15 ods. 1 v inom členskom štáte a osobou povinnou platiť daň je príjemca služby, sa registruje podľa § 7a zákona o DPH.

K § 4 ods. 6 zákona o DPH

Zákonom č. 246/2012 Z. z. sa rozširuje povinná registrácia za platiteľa dane, a to v ustanovení § 4 ods. 6 zákona o DPH. Od 1. 10. 2012 sa platiteľom dane stáva aj zdaniteľná osoba, ktorá dodá stavbu alebo jej časť, alebo stavebný pozemok, alebo prijme platbu pred ich dodaním, ak sa z dodania má dosiahnuť obrat na povinnú registráciu za platiteľa dane. Platiteľom dane sa zdaniteľná osoba stáva dňom, ktorý nastane skôr, okrem dodania stavby, jej časti alebo stavebného pozemku, ktoré sú od dane oslobodené podľa § 38 ods. 1 zákona o DPH, to znamená, že sú oslobodené od dane z dôvodu, že uplynulo 5 rokov od prvej kolaudácie predávanej stavby alebo jej

DÚPP 1/2013

231

časti. Zdaniteľná osoba sa nestane platiteľom dane v prípade, ak pôjde o príležitostný predaj stavby alebo jej časti. Príklad č. 1: Developerská firma postavila polyfunkčný dom, ktorý predáva po častiach. Byty predáva fyzickým osobám a nebytové priestory firmám. Dňa 10. októbra 2012 dostane preddavok na kúpu nebytových priestorov vo výške 50 % dohodnutej ceny 40 000 €. Dňom prijatia platby, aj keď ňou neprekročí obrat na povinnú registráciu pre daň, sa developerská firma stáva platiteľom dane, pretože z dodania časti stavby má dosiahnuť obrat vyšší ako 49 790 €. Developerská firma sa stala platiteľom dane dňom prijatia platby a vzniká jej už z prijatého preddavku daňová povinnosť podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH. Developerská firma je povinná skutočnosť, na základe ktorej sa stala platiteľom dane, oznámiť daňovému úradu do desiatich dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti. V prípade prechodu na novú právnu úpravu sa bude postupovať výlučne podľa novej právnej úpravy vtedy, keď obe skutočnosti, platba aj dodanie stavby, jej časti alebo stavebného pozemku, nastanú po 1. 10. 2012. Na druhej strane, ak bude poskytnutá platba na dodanie stavby, jej časti alebo stavebného pozemku pred účinnosťou zákona č. 246/2012 Z. z. a samotné dodanie sa uskutoční po účinnosti zákona č. 246/2012 Z. z., potom zdaniteľná osoba postupuje v zmysle § 4 ods. 1 zákona o DPH, to znamená, že pri dosiahnutí obratu za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň do 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahla obrat 49 790 eur. V prípade viacerých platieb pred dodaním stavby, jej časti alebo stavebného pozemku sa postup podľa novej právnej úpravy vzťahuje na platby po dni účinnosti zákona č. 246/2012 Z. z. Príklad č. 2: Stavebná firma prijme platbu na predaj stavebného pozemku na 4-krát. Prvá platba je prijatá dňa 15. septembra 2012, druhá platba dňa 3. októbra 2012, tretia platba 15. októbra 2012 a štvrtá platba 30. októbra 2012, kedy dôjde aj k dodaniu stavebného pozemku. Výška platieb je rovnaká a celková suma presiahne obrat na povinnú registráciu pre daň. Keďže platby aj dodanie stavebného pozemku sa uskutočnilo po účinnosti zákona č. 246/2012 Z. z., dňom 3. októbra 2012 sa zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane. Počnúc druhou platbou vznikne platiteľovi dane daňová povinnosť. Skutočnosť, že prvá platba nepodlieha zdaneniu, má vplyv na odpočítanie dane. Ak platiteľ dane nezdaní celú protihodnotu predanej nehnuteľnosti, potom nemá nárok na odpočítanie dane na vstupe v plnej výške. Ak si platiteľ dane chce zachovať odpočítanie celej dane na vstupe, potom musí zdaniť celú protihodnotu predávanej nehnuteľnosti. V prípade dodania viacerých nehnuteľností sa pre účely § 4 ods. 6 zákona o DPH posudzuje obrat každej z nich samostatne a ak by sa z jednotlivých nehnuteľností nedosiahol obrat 49 790 eur, pri posúdení povinnej registrácie sa postupuje podľa § 4 ods. 1 zákona o DPH.

232

Metodický pokyn k registrácii za platiteľa DPH

II.

K § 4 ods. 5 a k § 4c zákona o DPH – zábezpeka na daň

V zmysle nového znenia § 4 ods. 5 zákona o DPH sa podstata registrácie pre daň nemení, kladie sa dôraz na to, že právnická alebo fyzická osoba, ktorá žiada o registráciu pre daň, či už zo zákona alebo dobrovoľne, musí byť predovšetkým zdaniteľnou osobou. Nová právna úprava sa bude aplikovať na žiadosti o registráciu pre daň podané daňovému úradu po 1. 10. 2012, či už pôjde o zákonnú alebo dobrovoľnú registráciu pre daň. Do podmienok registrácie pre daň vstupuje v určitých prípadoch nový prvok – zloženie zábezpeky na daň. V prípade dobrovoľnej žiadosti o registráciu sa zábezpeka na daň stáva podstatným prvkom priamo ovplyvňujúcim registráciu pre daň. Zábezpeka na daň sa zavádza v procese registrácie pre daň na základe článku 273 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme DPH. Zábezpeka na daň sa vzťahuje iba na registráciu zdaniteľnej osoby, ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku. V prípade registrácie zahraničnej osoby pre daň podľa § 5 a rovnako podľa § 6 zákona o DPH sa ustanovenia o zložení zábezpeky na daň nepoužijú. Povinnosť zložiť zábezpeku na daň sa týka zdaniteľnej osoby, ktorá podala žiadosť o registráciu pre daň podľa § 4 ods. 1 – 4 zákona o DPH a vzťahuje sa na registráciu povinnú aj dobrovoľnú. V zmysle nového znenia § 4 ods. 5 zákona o DPH, ak právnická alebo fyzická osoba, ktorá podala žiadosť o registráciu pre daň podľa odsekov 1 až 4, je zdaniteľnou osobou podľa § 3 a nie je dôvod na zamietnutie žiadosti podľa § 4c ods. 5 (pri dobrovoľnej žiadosti o registráciu pre daň zdaniteľná osoba zábezpeku na daň nezloží alebo ju zloží v nižšej čiastke), daňový úrad ju zaregistruje, vydá jej osvedčenie o registrácii pre daň a pridelí jej identifikačné číslo pre daň. Registráciu vykoná daňový úrad najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň a najneskôr do 60 dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň v prípade, ak zdaniteľná osoba je povinná zložiť zábezpeku na daň podľa § 4c ods. 1. Pri prijatí žiadosti musí daňový úrad overiť, či sa na registráciu zdaniteľnej osoby vzťahuje lehota 30 dní alebo 60 dní. a) 30-dňová lehota sa týka zdaniteľných osôb, ktoré: â dosiahli zákonom stanovený obrat, žiadajú o povinnú registráciu pre daň a nie

sú z okruhu osôb definovaných v § 4c ods. 1 zákona o DPH, â nedosiahli zákonom stanovený obrat, avšak evidentne vykonávajú zdaniteľné

obchody a žiadajú o dobrovoľnú registráciu pre daň a nie sú z okruhu osôb definovaných v § 4c ods. 1 zákona o DPH. b) 60-dňová lehota sa týka zdaniteľných osôb, ktoré spadajú do okruhu osôb definovaných v § 4c ods. 1 zákona o DPH, pričom nie je rozhodujúce, či ide o registráciu

233

dobrovoľnú alebo zo zákona. Uvedená 60-dňová lehota bola zavedená do zákona z dôvodu, aby v rámci nej zdaniteľná osoba bola schopná zložiť zábezpeku na daň. Pritom musí daňový úrad vydať rozhodnutie o zložení zábezpeky na daň, doručiť ho a po jej zložení vydať a doručiť osvedčenie o registrácii pre daň. Na základe uvedeného, ak je zdaniteľná osoba povinná zložiť zábezpeku na daň bez ohľadu na to, či ide o povinnú alebo dobrovoľnú registráciu pre daň, má žiadateľ na zloženie zábezpeky v zmysle § 4c ods. 2 zákona o DPH 20 dní od doručenia rozhodnutia o zložení zábezpeky na daň. Lehota na doručenie rozhodnutia o zložení zábezpeky a 20-dňová lehota na zloženie zábezpeky plynie v rámci 60-dňovej lehoty, ktorú daňovému úradu ukladá zákon o DPH na registráciu zdaniteľnej osoby. Z uvedeného vyplýva, že daňový úrad by mal pri registrácii s povinnosťou zložiť zábezpeku čo najskôr vydať rozhodnutie o zložení zábezpeky na daň, a to predovšetkým pri dobrovoľnej registrácii pre daň, kedy je zloženie zábezpeky na daň priama podmienka registrácie pre daň. V deň uvedený v osvedčení o registrácii pre daň sa zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane, pritom podľa novej právnej úpravy tento deň už nemusí byť najneskôr 31. deň od doručenia žiadosti o registráciu pre daň. Povinnosť zložiť zábezpeku na daň predstavuje povinnosť zložiť peňažné prostriedky na účet daňového úradu alebo predložiť bankovú záruku poskytnutú bankou bez výhrad na obdobie 12 mesiacov v prospech daňového úradu vo výške požadovanej zábezpeky a v lehote do 20 dní od doručenia rozhodnutia o zložení zábezpeky na daň. Zloženie zábezpeky na daň možno v zmysle § 55 ods. 2 písm. a) daňového poriadku vykonať na príslušný účet vedený v Štátnej pokladnici a v zmysle ods. 12 citovaného ustanovenia sa za deň platby pri bezhotovostných prevodoch z účtu v banke považuje deň, keď bola platba odpísaná z účtu zdaniteľnej osoby a pri platbe v hotovosti deň, keď pošta hotovosť prijala. Banka je podľa ods. 13 citovaného ustanovenia povinná oznámiť správcovi dane deň, keď došlo k odpísaniu platby z účtu daňového subjektu. Pri bankovej záruke bez výhrad sa za dodržanie 20-dňovej lehoty na zloženie zábezpeky na daň bude považovať situácia, keď platnosť bankovej záruky začne plynúť v 20-dňovej lehote. Zloženie zábezpeky na daň je povinné v prípade, ak zdaniteľná osoba žiadajúca o registráciu pre daň: a) je fyzickou osobou, ktorá je alebo bola konateľom alebo spoločníkom právnickej osoby:

234

ktorá má alebo mala ku dňu zániku nedoplatky na dani 1 000 € a viac, ktoré vznikli v období, v ktorom táto fyzická osoba bola konateľom alebo spoločníkom tejto právnickej osoby a ktoré ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň neboli zaplatené,

ktorej bola zrušená registrácia pre daň podľa § 81 ods. 4 písm. b) druhého bodu a skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zrušenie registrácie pre daň,

Metodický pokyn k registrácii za platiteľa DPH nastali v období, v ktorom táto fyzická osoba bola konateľom alebo spoločníkom tejto právnickej osoby, b) má konateľa alebo spoločníka fyzickú osobu, ktorá má nedoplatky na dani 1 000 € a viac, ktoré ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň neboli zaplatené, alebo ktorej bola zrušená registrácia pre daň podľa § 81 ods. 4 písm. b) druhého bodu, c) má konateľa alebo spoločníka fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorá je alebo bola konateľom alebo spoločníkom inej právnickej osoby: â ktorá má alebo mala ku dňu zániku nedoplatky na dani 1 000 € a viac, ktoré

vznikli v období, v ktorom táto fyzická osoba alebo právnická osoba bola jej konateľom alebo spoločníkom a ktoré ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň neboli zaplatené, â ktorej bola zrušená registrácia pre daň podľa § 81 ods. 4 písm. b) druhého

bodu a skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zrušenie registrácie pre daň, nastali v období, v ktorom táto fyzická osoba alebo právnická osoba bola jej konateľom alebo spoločníkom, d) neuskutočňuje v čase podania žiadosti o registráciu pre daň dodanie tovarov alebo služieb, ale vykonáva len prípravnú činnosť na podnikanie. Posudzované nedoplatky na dani sa vzťahujú len na DPH, nevzťahujú sa na iné dane ani sankcie. Príklad č. 3: Fyzická osoba žiadajúca registráciu pre daň je spoločníkom právnickej osoby (v. o. s.), ktorá má nedoplatok na DPH vo výške 5 000 €, z toho v čase, v ktorom bola táto fyzická osoba spoločníkom právnickej osoby, sa nedoplatok na DPH zvýšil zo 4 000 € na 5 000 €. Na fyzickú osobu sa vzťahuje povinnosť zložiť zábezpeku na daň. Príklad č. 4: Fyzická osoba žiadajúca registráciu pre daň je spoločníkom právnickej osoby (komanditná spoločnosť), ktorá má nedoplatok na DPH vo výške 990 €. Na fyzickú osobu sa povinnosť zložiť zábezpeku na daň nevzťahuje, ak nespĺňa ďalšie kritériá na povinné zloženie zábezpeky na daň. Príklad č. 5: Fyzická osoba žiadajúca registráciu pre daň bola konateľom zaniknutej právnickej osoby. Daňový úrad neeviduje u zaniknutej právnickej osoby nedoplatok na DPH, avšak zaniknutej právnickej osobe bola zrušená registrácia pre daň podľa § 81 ods. 4 písm. b) druhého bodu zákona o DPH a skutočnosti, ktoré boli dôvodom na zrušenie jej registrácie pre daň, nastali v inom období, ako bolo obdobie, keď posudzovaná fyzická osoba bola konateľom zaniknutej právnickej osoby. Preto sa na fyzickú osobu povinnosť zložiť zábezpeku na daň nevzťahuje. Príklad č. 6: Fyzická osoba žiadajúca registráciu pre daň je konateľom právnickej osoby (s. r. o.), ktorá má

235

nedoplatok na DPH ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň fyzickou osobou vo výške 1 100 €, ale počas pôsobenia fyzickej osoby ako konateľa v právnickej osobe tento nedoplatok nevznikol, lebo existoval v rovnakej výške už pred jej pôsobením v tejto právnickej osobe. Preto sa na fyzickú osobu povinnosť zložiť zábezpeku na daň nevzťahuje. Príklad č. 7: Zadanie príkladu ako v príklade č. 6 s tým, že ak nedoplatok 1 100 € vznikol tak, že v čase konateľstva fyzickej osoby poklesol z počiatočných 3 000 € na 1 100 €, potom nie je naplnené, že nedoplatok 1 100 € vznikol v období, kedy fyzická osoba bola konateľom tejto právnickej osoby a na fyzickú osobu sa povinnosť zložiť zábezpeku na daň nevzťahuje. Príklad č. 8: Zadanie príkladuako v príkladeč. 6 s tým, že ak by počiatočný nedoplatok právnickej osoby predstavoval 600 € a v čase konateľstva fyzickej osoby by vzrástol na sumu 1 100 €, ktorý je nedoplatkom v čase žiadosti o registráciu fyzickej osoby pre daň, potom neplatí pre fyzickú osobu povinnosť zložiť zábezpeku na daň, pretože nedoplatok 1 100 € nevznikol v sume 1 000 € a viac v období, v ktorom táto fyzická osoba bola konateľom právnickej osoby. Príklad č. 9: Právnická osoba žiadajúca o registráciu pre daň si prenajíma priestory, v ktorých má zámer vykonávať ekonomickú činnosť. Nakupuje materiál, stroje a zariadenia za účelom výroby svojich výrobkov. Pretože právnická osoba vykonáva prípravnú činnosť na podnikanie, je povinná zložiť zábezpeku na daň. Zdaniteľná osoba žiadajúca o registráciu pre daň, ktorá neuskutočňuje zdaniteľné obchody, ale sa pripravuje na uskutočňovanie dodávok tovarov alebo služieb, z ktorých bude dosahovať príjmy, má povinnosť deklarovať svoj zámer uskutočňovať zdaniteľné obchody objektívnymi prvkami nasvedčujúcimi budúcemu vykonávaniu činností a tiež zložiť zábezpeku na daň. V prípade takej zdaniteľnej osoby, ktorá už určité obdobie vykonávala ekonomickú činnosť a nedosiahla obrat na povinnú registráciu a napríklad sa rozhodne požiadať o registráciu pre daň, sa povinnosť zloženia zábezpeky na daň nevzťahuje, ak nespĺňa podmienky v súvislosti s nedoplatkami a zrušením registrácie inej osoby. Zábezpeka na daň má za cieľ zabezpečiť zabránenie prípadnému zneužitiu systému DPH ako takému a zabránenie prípadnému zneužívaniu neoprávnenej dobrovoľnej registrácie pre daň. Daňový úrad určí zábezpeku na daň v zmysle zákona o DPH v takej výške, ktorá bude zodpovedať potenciálnej miere zneužitia systému DPH. Dolná hranica zábezpeky je 1 000 € a horná hranica 500 000 €. Podporne na tento účel bude využívaná osobitná aplikácia DM4, ktorá čerpá údaje z dátového skladu. Daňový úrad po zadaní identifikácie žiadateľa o registráciu pre daň prostredníctvom aplikácie získa informácie o tom, či žiadateľovi má byť zábezpeka uložená a v akej výške. Vypočítaná zábezpeka sa bude zaokrúhľovať na celé tisíce nadol. Daňový úrad nie je oprávnený výšku zábezpeky meniť.

236

Metodický pokyn k registrácii za platiteľa DPH Zloženie zábezpeky na daň predstavuje: p

zloženie peňažných prostriedkov na účet daňového úradu alebo

banková záruka poskytnutá bankou bez výhrad

na obdobie 12 mesiacov v prospech daňového úradu vo výške požadovanej zábezpeky. Keďže zloženie peňažných prostriedkov na účet daňového úradu vyžaduje, aby zdaniteľná osoba mala aktuálne k dispozícii voľné peňažné prostriedky, je pravdepodobné, že častým spôsobom zloženia zábezpeky na daň bude banková záruka poskytnutá bankou bez výhrad. Je potrebné upozorniť na skutočnosť, že kombinovať 2 druhy zábezpeky na daň, to znamená, že časť sumy uvedenej v rozhodnutí o zložení záruky na daň sa zloží peňažnými prostriedkami na účet daňového úradu a časť sumy sa pokryje bankovou zárukou bez výhrad, zákon o DPH nepripúšťa. Zákon o DPH sa odvoláva na § 2 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého banka ako právnická osoba so sídlom na území SR založená ako akciová spoločnosť predovšetkým prijíma vklady a poskytuje úvery, má na tieto činnosti udelené bankové povolenie a ktorá môže vykonávať aj ďalšie činnosti v zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia, medzi iným aj písm. f) – poskytovanie záruk s odvolávkou na § 313 až § 322 Obchodného zákonníka. V zmysle Obchodného zákonníka banková záruka vzniká písomným vyhlásením banky v záručnej listine, že uspokojí veriteľa (daňový úrad) do výšky určitej peňažnej sumy podľa obsahu záručnej listiny, ak určitá tretia osoba – dlžník, nesplní určitý záväzok alebo sa splnia iné podmienky určené v záručnej listine. V prípade bankovej záruky vstupujú do vzťahu tri subjekty: 1. veriteľ – daňový úrad, 2. dlžník – platiteľ dane a 3. banka. Tento komplexný vzťah pozostáva jednak z primárneho základného vzťahu, t. j. vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom, a jednak sekundárneho vzťahu medzi veriteľom a bankou. Ďalším rozhodujúcim aspektom pre bankovú záruku je vzťah banka a dlžník. Banková záruka má obsahovať identifikáciu banky, ktorá vystavuje v prospech identifikovaného daňového úradu ako veriteľa bankovú záruku v uvedenej výške eur, čím sa zaväzuje zaplatiť daňovému úradu nedoplatok na DPH, ak vznikne po zaregistrovaní identifikovanej zdaniteľnej osoby za platiteľa DPH. Pretože ide o bankovú záruku bez výhrad, banka sa musí pre uvedený účel zaviazať bez námietok zaplatiť prípadný nedoplatok na DPH po doručení písomnej výzvy daňového úradu. Banková záruka bez výhrad, aby boli splnené podmienky určené zákonom o DPH, musí byť platná 12 mesiacov od vystavenia bankovej záruky. Vzor náležitostí bankovej záruky bez výhrad je v prílohe tohto metodického pokynu.

237

Pre bankovú záruku je typické, že sa aktivizuje už na prvú výzvu a bez námietok. Uvedené však musí byť zakotvené v záručnej listine. Potom je banka povinná plniť svoje povinnosti už na písomné požiadanie veriteľa. Banka nemôže uplatňovať námietky voči veriteľovi, ku ktorým je inak oprávnený dlžník. Na základe uvedeného vznik právneho vzťahu bankovej záruky, ktorú na seba preberá banka voči veriteľovi (daňovému úradu), je podmienený písomným vyhlásením banky v záručnej listine o prevzatí záruky. Inštitucionálnym základom takéhoto vzťahu je zmluva uzavretá medzi bankou a dlžníkom. V podstate ide o mandátnu zmluvu, preto náležitosti a obsah záručnej listiny sa odvíjajú od mandátnej zmluvy. Záručná listina obsahuje vyhlásenie, že banka uspokojí veriteľa (daňový úrad) do výšky určitej peňažnej sumy, a to v prípade, keď určitá presne označená tretia osoba (dlžník) nesplní určitý záväzok. Záručná listina môže obsahovať aj iné podmienky, pri splnení ktorých sa aktivizuje banková záruka. Banka ručí za splnenie zabezpečeného záväzku do výšky sumy a za podmienok určených v záručnej listine. V prípade bankovej záruky pre účely zákona o DPH je prípustná iba banková záruka bez námietok (bez výhrad), čo musí byť výslovne uvedené v záručnej listine. Banka je povinná plniť svoje povinnosti, keď ju o to písomne požiada veriteľ. Pretože je doba platnosti v záručnej listine obmedzená, banková záruka zanikne, ak veriteľ neoznámi banke písomne svoje nároky z bankovej záruky počas jej platnosti. Daňový úrad určí žiadateľovi o registráciu pre daň rozhodnutím výšku zábezpeky na daň. Zábezpeka na daň môže byť najmenej 1 000 € a najviac 500 000 €, pri určení zábezpeky na daň daňový úrad prihliada na riziko vzniku nedoplatku na dani zdaniteľnej osoby. Žiadateľ o registráciu pre daň má povinnosť zložiť zábezpeku do 20 dní od doručenia rozhodnutia o zložení zábezpeky na daň. Proti rozhodnutiu o zložení zábezpeky na daň môže žiadateľ podať odvolanie do ôsmich dní od doručenia rozhodnutia o zložení zábezpeky na daň, avšak odvolanie nemá odkladný účinok. V prípade, že žiadateľ, ktorý povinne žiada o registráciu pre daň, nezloží v zákonom určenej lehote zábezpeku na daň alebo ju zloží v nižšej čiastke, daňový úrad ho zaregistruje a zábezpeka bude predmetom vymáhania exekúciou v zmysle § 88 až § 153 daňového poriadku. Ak žiadateľ, ktorý žiada o dobrovoľnú registráciu pre daň, nezloží v zákonom určenej lehote zábezpeku na daň alebo ju zloží v nižšej čiastke, daňový úrad žiadosť o registráciu pre daň zamietne a bezodkladne vráti žiadateľovi zábezpeku na daň alebo jej časť zloženú peňažnými prostriedkami na účet daňového úradu. Pri vrátení zábezpeky zloženej oneskorene alebo zloženej v nižšej čiastke daňový úrad nemôže pristúpiť k preúčtovaniu na žiaden nedoplatok.

238

Metodický pokyn k registrácii za platiteľa DPH Zábezpeka na daň sa použije na úhradu nedoplatku na DPH, ktorý vznikol po zaregistrovaní zdaniteľnej osoby za platiteľa. Bez toho, aby daňový úrad vyzýval platiteľa na úhradu nedoplatku na DPH, daňový úrad vydá rozhodnutie o použití zábezpeky na daň alebo jej časti. Proti rozhodnutiu je možné podať odvolanie, avšak odvolanie nemá odkladný účinok. Preúčtovanie zábezpeky na daň na nedoplatky DPH sa uskutoční k dátumu vzniku nedoplatku DPH. Pri použití zábezpeky alebo jej časti na nedoplatok na DPH sa nebude od platiteľa požadovať doplatenie zábezpeky na sumu určenú rozhodnutím daňového úradu o zložení zábezpeky na daň. Ak sa suma zábezpeky alebo jej časť vyčerpá na nedoplatky, nebude po uplynutí 12 mesiacov daňovému subjektu vrátená alebo sa vráti len jej zostávajúca časť. Počas plynutia 12 mesiacov odo dňa zloženia zábezpeky na daň môže byť táto použitá len na úhradu prípadných nedoplatkov na DPH. Avšak, ak zábezpeka na daň zložená vo forme peňažných prostriedkov na účet daňového úradu nebola počas tohto obdobia použitá, resp. bola na úhradu nedoplatkov na DPH použitá čiastočne, potom pred vrátením peňažnej zábezpeky alebo jej časti daňový úrad primerane uplatní postup podľa § 79 ods. 1 daňového poriadku. Až následne daňový úrad zostávajúcu sumu zábezpeky na daň vráti do 30 dní odo dňa, kedy uplynulo 12 mesiacov odo dňa zloženia zábezpeky na daň. Zábezpeka zložená peňažnými prostriedkami na účet daňového úradu musí byť po 12 mesiacoch v zostávajúcej časti vrátená do 30 dní od uplynutia 12 mesiacov od zloženia zábezpeky. Daňový úrad do 30 dní preúčtuje zábezpeku alebo jej časť na prípadné ostatné nedoplatky a vráti zábezpeku alebo jej časť daňovému subjektu. Preúčtovanie peňažnej zábezpeky na celkové nedoplatky platiteľa dane sa uskutoční k 1. dňu 30-dňovej lehoty určenej zákonom na vrátenie zábezpeky na daň. Pri vrátení peňažnej zábezpeky alebo jej časti DÚ nevydáva rozhodnutie. Príklad č. 10: Zdaniteľná osoba zložila zábezpeku na daň peňažnými prostriedkami na účet daňového úradu dňa 3. 12. 2012 a bola registrovaná za platiteľa dane. Zábezpeka na daň nebola použitá na úhradu nedoplatku na DPH a ani na úhradu iných nedoplatkov, pretože ich platiteľ dane nemá. Daňový úrad eviduje zloženú zábezpeku 12 mesiacov, t. j. do 3. 12. 2013 a do 30 dní má povinnosť ju platiteľovi dane vrátiť. Iný prístup bude v prípade bankovej záruky bez výhrad, ktorá bude platiť 12 mesiacov a daňový úrad nebude mať možnosť preúčtovať akúkoľvek sumu z bankovej záruky na celkové nedoplatky. Banková záruka prestane platiť posledným dňom 12. mesiaca. Platiteľ dane nemá podľa zákona o DPH nárok na úroky zo zloženej zábezpeky na daň. Ing. Daniel Čech, generálny riaditeľ sekcie daňovej (zdroj: www.drsr.sk)

239

Príloha: Vzor náležitostí bankovej záruky bez výhrad PRÍLOHA Vzor náležitostí bankovej záruky bez výhrad Banková záruka č. ..................................... 1. Banka alebo pobočka zahraničnej banky: obchodné meno: ................................................. sídlo: ................................................................... IČO: .................................................................... IČ DPH:................................................................ zastúpená……………………………………………….. (ďalej len „banka“) vystavuje v prospech .......................................................................................(ďalej len daňový úrad) podľa § 313 až § 322 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov bankovú záruku vo výške EUR ......................... slovom: EUR ................................................................, čím sa zaväzuje zaplatiť daňovému úradu nedoplatok dane z pridanej hodnoty, ktorý vznikne po zaregistrovaní zdaniteľnej osoby za platiteľa DPH: obchodné meno/meno a priezvisko: ................................................................... sídlo/trvalé bydlisko: ............................................. IČO/rodné číslo: ................................................ (ďalej len „platiteľ DPH“) 2. Banka sa zaväzuje bez námietok zaplatiť nedoplatok DPH do 10 kalendárnych dní po doručení písomnej výzvy daňového úradu na zaplatenie, a to na účet uvedený v písomnej výzve daňového úradu. Daňový úrad v písomnej výzve na zaplatenie uvedie výšku nedoplatku DPH, platiteľa DPH a číslo bankovej záruky. 3. Každým plnením z tejto bankovej záruky na základe výzvy daňového úradu sa výška bankovej záruky automaticky zníži o sumu zaplatenú daňovému úradu. 4. Platnosť bankovej záruky je od ........................ do ...................... (t. j. 12 mesiacov od vystavenia bankovej záruky). Banka je povinná plniť, ak je výzva banke doručená. Písomná výzva daňového úradu musí byť banke doručená na adresu jej sídla najneskôr v posledný deň platnosti bankovej záruky. V ................................... dňa .................... ............................................. Odtlačok pečiatky banky Meno, priezvisko osoby konajúcej za banku Podpis ........................................................................ Odtlačok pečiatky a podpis zdaniteľnej osoby Bankovú záruku prijal DÚ……………………. dňa …………

240

podľa § 77 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH účinný od 1. 10. 2012 Zákonom č. 246/2012 Z. z. z 26. júla 2012, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), sa okrem iného novelizovalo aj ustanovenie týkajúce sa zdaňovacieho obdobia platiteľov dane. Zámerom novely zákona o DPH bolo prijať legislatívne opatrenia, ktoré efektívne potlačia možnosti podvodných aktivít niektorých daňových subjektov a zabránia ich ďalšiemu rozširovaniu a ktoré súčasne nebudú predstavovať administratívne prekážky rozvoja podnikateľských aktivít legálne podnikajúcich daňových subjektov.

PRE PLATITEĽOV DPH

Metodický pokyn FR SR k uplatňovaniu zdaňovacieho obdobia

Kalendárny mesiac – základné zdaňovacie obdobie Od 1. 10. 2012 je v zmysle § 77 ods. 1 zákona o DPH základným zdaňovacím obdobím platiteľa dane kalendárny mesiac okrem prípadov uvedených v § 77 ods. 2 tohto zákona. Hlavným zámerom nového znenia § 77 ods. 1 zákona o DPH je, aby všetci noví platitelia dane registrovaní pre DPH po 1. 10. 2012 mali najmenej 12 kalendárnych mesiacov od registrácie mesačné zdaňovacie obdobie, a to bez ohľadu na výšku dosahovaného alebo predpokladaného obratu.

Kalendárny štvrťrok – výnimka zo základného zdaňovacieho obdobia

časová podmienka – platiteľ dane splní časovú podmienku, ak je registrovaný pre DPH po dobu viac ako 12 kalendárnych mesiacov od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bol registrovaný. Začiatok lehoty sa počíta od posledného dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom sa stal platiteľom dane. Časová podmienka je teda

DÚPP 1/2013

Platiteľ dane sa v zmysle § 77 ods. 2 zákona o DPH môže rozhodnúť pre zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok, ak uplynulo viac ako 12 kalendárnych mesiacov od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom sa stal platiteľom dane (časová podmienka), a za 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov nedosiahol obrat 100 000 eur (obratová podmienka). To znamená, že ak sa platiteľ dane rozhodne pre zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok, musí splniť tieto dve podmienky. Pre jednoduchšie porozumenie vyššie uvedeným podmienkam je ich bližšia špecifikácia nasledovná:

241

splnená až k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí dvanásteho kalendárneho mesiaca. Ak bol platiteľ registrovaný 1. novembra 2012, začiatok lehoty je 30. novembra 2012, uplynutie 12 kalendárnych mesiacov 30. novembra 2013. Časová podmienka viac ako 12 kalendárnych mesiacov bude splnená v prvý deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca – 1. decembra 2013; p

obratová podmienka – platiteľ dane splní obratovú podmienku, ak nedosiahol obrat 100 000 eur za 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. To znamená, že platiteľ dane, ktorý dosiahol obrat 95 000 eur napríklad v období od decembra 2013 do novembra 2014, spĺňa obratovú podmienku k 1. decembru 2014, keďže až v tomto mesiaci nastala tá skutočnosť, že za 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov nedosiahol obrat vo výške 100 000 eur. To znamená, že splnenie obratovej podmienky neposudzujeme v poslednom 12. kalendárnom mesiaci, ale až v 13. mesiaci, lebo znenie § 77 ods. 2 uvádza „za 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov“. Ide o presný gramatický výklad zákona, pričom podobne sa postupuje aj pri povinnej registrácii podľa § 4 zákona o DPH, kedy zdaniteľná osoba, ktorá dosiahla za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat 49 790 eur, je povinná podať žiadosť o registráciu hneď nasledujúci mesiac po dvanástom kalendárnom mesiaci, pričom posudzované obdobie je 12 celých kalendárnych mesiacov. Aj v tomto prípade sa posúdenie splnenia podmienok uskutoční v 13. kalendárnom mesiaci, čo však neznamená, že registrácia sa uskutoční hneď k 1. dňu 13. kalendárneho mesiaca.

„Noví platitelia dane“ – registrovaní pre účely zákona o DPH po 1. 10. 2012

Hlavným cieľom úpravy zdaňovacieho obdobia je, aby všetci noví platitelia dane registrovaní pre DPH po 1. 10. 2012 mali najmenej 12 kalendárnych mesiacov od registrácie mesačné zdaňovacie obdobie. Pre zmenu zdaňovacieho obdobia sa môžu novoregistrovaní platitelia dane rozhodnúť až v prípade, ak uplynulo viac ako 12 kalendárnych mesiacov od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom sa stali platiteľmi dane (časová podmienka), a za 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov nedosiahli obrat 100 000 eur (obratová podmienka).

1.1

Zmena zdaňovacieho obdobia z kalendárneho mesiaca na kalendárny štvrťrok (§ 77 ods. 2 – dobrovoľná zmena)

V prípade, že platiteľ dane spĺňa časovú a obratovú podmienku, môže sa rozhodnúť pre zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok v zmysle § 77 ods. 2 zákona o DPH.

242

Metodický pokyn k uplatňovaniu zdaňovacieho obdobia Zmena zdaňovacieho obdobia platiteľa dane z kalendárneho mesiaca na kalendárny štvrťrok môže nastať len k prvému dňu kalendárneho štvrťroka nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom platiteľ dane splnil vyššie uvedené podmienky (časovú podmienku a obratovú podmienku). Tu je potrebné si uvedomiť, ktorý mesiac je ten, v ktorom platiteľ dane splnil uvedené podmienky. Ide o mesiac bezprostredne predchádzajúci prvému dňu nasledujúceho kalendárneho štvrťroka. Ak teda splníme časovú podmienku a obratovú podmienku v mesiaci február a zmena zdaňovacieho obdobia môže nastať len k aprílu, ak by sme za relevantný mesiac považovali február, mohlo by sa stať, že napr. v marci by došlo k prekročeniu obratu 100 000 eur. Z tohto dôvodu je potrebné sledovať splnenie podmienok vždy v mesiaci bezprostredne predchádzajúcom začiatku kalendárneho štvrťroka. Ak sa platiteľ dane rozhodne pre zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok, je povinný túto zmenu oznámiť daňovému úradu do 25 dní od skončenia kalendárneho mesiaca, v ktorom splnil podmienky. Vzhľadom na to, že zákon o DPH bližšie nešpecifikuje spôsob a formu podania oznámenia o zmene zdaňovacieho obdobia z kalendárneho mesiaca na kalendárny štvrťrok, bude platiteľ dane pri podaní oznámenia o zmene zdaňovacieho obdobia postupovať v zmysle § 13 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“). Príklad č. 1 – Zmena zdaňovacieho obdobia z kalendárneho mesiaca na kalendárny štvrťrok Platiteľ dane registrovaný pre DPH k 15. októbru 2012 bude mať zo zákona určené zdaňovacie obdobie kalendárny mesiac. Platiteľ dane je z hľadiska výšky dosahovaného obratu malým podnikateľom a chcel by mať zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok. Platiteľ dane splní časovú podmienku najskôr 1. novembra 2013, pretože až vtedy uplynulo viac ako 12 kalendárnych mesiacov od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom sa stal platiteľom dane. Keďže platiteľ dane sa môže rozhodnúť pre zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok, iba ak splní súčasne obe podmienky ustanovené v § 77 ods. 2 zákona o DPH, musí osobitne skúmať aj obratovú podmienku. Platiteľ dane dosiahol za 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov (od 1. novembra 2012 do 31. októbra 2013) obrat vo výške 60 000 eur. Splnenie obratovej podmienky sa považuje za splnené k 1. novembru 2013. Platiteľ dane sa bude môcť v tomto prípade rozhodnúť pre zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok najskôr od 1. januára 2014. Keďže zmena zdaňovacieho obdobia na kalendárny štvrťrok môže nastať len k prvému dňu kalendárneho štvrťroka nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom platiteľ dane splnil podmienky, rozhodujúce bude, či v decembri 2013 bude stále spĺňať obratovú podmienku. Ak platiteľ dane dosiahol ku koncu novembra 2013 obrat 75 000 eur, v decembri splní obratovú podmienku (za 12 predchádzajúcich kalendárnych mesiacov obrat nepresiahol 100 000 eur), môže sa rozhodnúť, že od 1. januára 2014 bude mať zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok. Platiteľ dane je povinný oznámiť daňovému úradu najneskôr do 25. januára 2014 zmenu zdaňovacieho obdobia. Ak by nastala situácia, že by platiteľ dane nedosiahol od 1. decembra 2012 do 30. novembra 2013 obrat vo výške 100 000 eur (a teda by v decembri splnil podmienku obratu), ale v mesiaci december 2013

243

by vystavil faktúry, ktorými by presiahol obrat vo výške 110 000 eur, tak by sa nemal od 1. januára 2014 rozhodnúť pre zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok v zmysle § 77 ods. 2 zákona o DPH, pretože by ho musel už po prvom kalendárnom mesiaci prebiehajúceho štvrťročného zdaňovacieho obdobia skončiť (prestal by plniť podmienku obratu). Príklad č. 2 – Zmena zdaňovacieho obdobia z kalendárneho mesiaca na kalendárny štvrťrok Platiteľ dane, ktorý bol registrovaný pre DPH k 1. januáru 2013, má zdaňovacie obdobie kalendárny mesiac. Platiteľ dane dosiahol ku koncu decembra 2015 obrat vo výške 95 000 eur. Môže sa takýto platiteľ dane rozhodnúť pre zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok od 1. januára 2016? Platiteľ dane v tomto prípade spĺňa časovú podmienku, pretože sa sleduje uplynutie viac ako 12 kalendárnych mesiacov od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bol platiteľ dane registrovaný, to znamená podmienka uplynutia viac ako 12 kalendárnych mesiacov od 31. januára 2013 je splnená 1. februára 2014. Obratovú podmienku splní až 1. januára 2016. To znamená, že takýto platiteľ dane sa bude môcť rozhodnúť pre zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok najskôr k 1. aprílu 2016. Rozhodujúcim mesiacom pre zmenu zdaňovacieho obdobia z mesiaca na kalendárny štvrťrok bude splnenie obratovej podmienky v marci 2016, a teda dosiahnutý obrat k 28. februáru 2016. Platiteľ dane ku koncu februára 2016 nepresiahol obrat 100 000 eur a rozhodol sa pre zmenu zdaňovacieho obdobia. To znamená, že od 1. apríla 2016 má tento platiteľ dane štvrťročné zdaňovacie obdobie. Túto zmenu je povinný oznámiť daňovému úradu najneskôr do 25. apríla 2016.

1.2

Zmena zdaňovacieho obdobia z kalendárneho štvrťroka na kalendárny mesiac (§ 77 ods. 3 tretia veta – povinná zmena)

Ak platiteľ dane, ktorý sa po účinnosti novely zákona o DPH dobrovoľne stal štvrťročným platiteľom dane, prestane plniť obratovú podmienku a prekročí obrat 100 000 eur v priebehu zdaňovacieho obdobia, musí ukončiť prebiehajúce štvrťročné zdaňovacie obdobie kalendárnym mesiacom, v ktorom prestal plniť podmienku obratu. To znamená, že od nasledujúceho kalendárneho mesiaca bude mať takýto platiteľ dane zdaňovacie obdobie kalendárny mesiac. Takáto zmena zdaňovacieho obdobia je pre platiteľa dane povinná. Platiteľ dane pri povinnej zmene zdaňovacieho obdobia (z kalendárneho štvrťroka na kalendárny mesiac) nemusí oznámiť túto zmenu daňovému úradu. Z novelizovaného znenia ustanovenia § 77 zákona o DPH bol vypustený odsek 4, ktorý umožňoval platiteľovi dane so štvrťročným zdaňovacím obdobím napriek tomu, že stále spĺňal podmienku pre štvrťročné zdaňovacie obdobie, aby si zvolil zdaňovacie obdobie kalendárny mesiac. Keďže od 1. 10. 2012 je v zmysle § 77 ods. 1 zákona o DPH základným zdaňovacím obdobím platiteľa dane kalendárny mesiac a štvrťročné zdaňovacie obdobie platiteľa dane je dobrovoľné, štvrťročný platiteľ dane sa preto vždy môže vrátiť k zdaňovaciemu obdobiu kalendárny mesiac, a to aj v prípade, ak stále spĺňa obratovú podmienku pre štvrťročné zdaňovacie obdobie. Zmena zdaňovacieho obdobia platiteľa dane v takomto prípade môže nastať len k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho

244

Metodický pokyn k uplatňovaniu zdaňovacieho obdobia po poslednom dni kalendárneho štvrťroka, v ktorom sa platiteľ dane rozhodol pre zmenu zdaňovacieho obdobia z kalendárneho štvrťroka na kalendárny mesiac. Platiteľ dane nie je povinný takúto zmenu zdaňovacieho obdobia oznámiť daňovému úradu. Ak by následne platiteľ dane chcel opätovne uplatňovať zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok, musí splniť podmienky uvedené v § 77 ods. 2 zákona o DPH. Príklad č. 3 – Zmena zdaňovacieho obdobia z kalendárneho štvrťroka na kalendárny mesiac v prípade, ak platiteľ dane prestal spĺňať podmienky podľa § 77 ods. 2 zákona o DPH Platiteľ dane sa rozhodol, že od apríla 2014 bude mať zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok, pretože splnil podmienky ustanovené v § 77 ods. 2 zákona o DPH. Platiteľ dane ale následne zistil, že od 1. augusta 2013 do 31. júla 2014 dosiahol obrat vo výške 140 000 eur, to znamená, že v mesiaci august 2014 prestal plniť podmienky pre štvrťročné zdaňovacie obdobie. Keďže platiteľ dane prestal plniť podmienky v zmysle § 77 ods. 2 zákona o DPH, skončí sa prebiehajúce zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok v mesiaci august 2014. Takýto platiteľ dane bude mať už od septembra 2014 zdaňovacie obdobie kalendárny mesiac. To znamená, že platiteľ dane podá dve daňové priznania. Prvé daňové priznanie podá v lehote do 25. septembra 2014 za prebiehajúce štvrťročné zdaňovacie obdobie, ktoré mu skončí v auguste 2014. Toto daňové priznanie platiteľ dane označí ako štvrťročné napriek tomu, že bude v podstate pozostávať len z dvoch kalendárnych mesiacov tretieho štvrťroka 2014. Druhé daňové priznanie za mesiac september už platiteľ dane podá v lehote do 25. októbra 2014 a v priznaní vyznačí kalendárny mesiac – september 2014. Príklad č. 4 – Dobrovoľná zmena zdaňovacieho obdobia z kalendárneho štvrťroka na kalendárny mesiac v prípade, ak platiteľ dane naďalej spĺňa podmienky podľa § 77 ods. 2 zákona o DPH pre štvrťročné zdaňovacie obdobie Platiteľ dane má od apríla 2014 zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok, pretože splnil podmienky ustanovené v § 77 ods. 2 zákona o DPH. Platiteľ dane sa ale v marci 2015 rozhodol, napriek tomu, že spĺňa podmienky pre štvrťročné zdaňovacie obdobie, že by chcel prejsť späť na zdaňovacie obdobie kalendárny mesiac. Platiteľ dane si bude môcť vybrať zdaňovacie obdobie kalendárny mesiac k 1. aprílu 2015. Ak by sa napríklad platiteľ dane rozhodol už vo februári 2015, že chce prejsť na zdaňovacie obdobie kalendárny mesiac, bude musieť dokončiť prebiehajúce zdaňovacie obdobie prvý kalendárny štvrťrok 2015 a na mesačné zdaňovacie obdobie bude môcť prejsť k 1. aprílu 2015.

„Starí platitelia dane“ – registrovaní pre účely zákona o DPH pred 1. 10. 2012, ktorí majú zdaňovacie obdobie kalendárny mesiac

V rovnakej situácii ako v 1. časti sa nachádzajú platitelia dane, ktorí boli registrovaní pred 1. 10. 2012 a majú zdaňovacie obdobie kalendárny mesiac. Ak by sa takýto platiteľ dane chcel rozhodnúť pre zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok, bude rovnako musieť splniť obe podmienky – časovú aj obratovú podmienku zároveň, a to v súlade s § 77 ods. 2 zákona o DPH účinného od 1. 10. 2012. Zmena zdaňovacieho obdobia v prípade, ak platiteľ dane splní obe podmienky, bude môcť nastať najskôr k prvému

245

dňu kalendárneho štvrťroka nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom splnil obe podmienky. To znamená, že ak platiteľ dane splnil podmienky napríklad v decembri 2014, tak na zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok bude môcť prejsť najskôr od januára 2015. Túto zmenu zdaňovacieho obdobia bude povinný platiteľ dane oznámiť daňovému úradu najneskôr do 25. januára 2015. Príklad č. 5 – Zmena zdaňovacieho obdobia z kalendárneho mesiaca na kalendárny štvrťrok v prípade, ak platiteľ dane splnil podmienky podľa § 77 ods. 2 zákona o DPH pre štvrťročné zdaňovacie obdobie Platiteľ dane registrovaný pre DPH k 1. januáru 2010 má v súčasnosti zdaňovacie obdobie kalendárny mesiac. V roku 2012 mu však výrazne poklesli tržby a v sledovanom období od 1. októbra 2011 do 30. septembra 2012 dosahuje výšku obratu 60 000 eur. Spĺňa platiteľ dane v tomto prípade obe podmienky pre zmenu zdaňovacieho obdobia na kalendárny štvrťrok? Môže takýto platiteľ dane od 1. októbra 2012 prejsť na zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok? V takomto prípade platiteľ dane spĺňa časovú podmienku, ale nebude sa môcť rozhodnúť pre zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok už k 1. 10. 2012, pretože platiteľ dane začal spĺňať obratovú podmienku až v októbri 2012. Platiteľ dane preto bude musieť počkať až do decembra 2012 a v tomto mesiaci skontrolovať splnenie podmienky obratu za 12 predchádzajúcich kalendárnych mesiacov (1. december 2011 až 30. november 2012). Platiteľ dane nepresiahne výšku obratu ani k 30. novembru 2012. Preto sa k 1. januáru 2013 bude môcť rozhodnúť pre zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok. Platiteľ dane oznámi túto zmenu daňovému úradu najneskôr do 25. januára 2013. Príklad č. 6 – Zmena zdaňovacieho obdobia z kalendárneho mesiaca na kalendárny štvrťrok v prípade, ak platiteľ dane nesplnil podmienky podľa § 77 ods. 2 zákona o DPH pre štvrťročné zdaňovacie obdobie Platiteľ dane registrovaný pre DPH k 1. júlu 2012 má zdaňovacie obdobie kalendárny mesiac. K 30. septembru 2012 dosahuje výšku obratu 90 000 eur. Môže sa takýto platiteľ dane rozhodnúť, že od 1. 10. 2012 bude mať zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok? Takýto platiteľ dane sa nemôže rozhodnúť, že od 1. 10. 2012 bude mať zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok, pretože nespĺňa časovú a ani obratovú podmienku. Mesačný platiteľ dane registrovaný pred 1. 10. 2012 musí skúmať obe podmienky, aby sa mohol rozhodnúť pre zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok. Tento platiteľ dane splní časovú podmienku najskôr v auguste 2013.

„Starí platitelia dane“ – registrovaní pre účely zákona o DPH pred 1. 10. 2012, ktorí majú k 30. septembru 2012 zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok (prechodné ustanovenie § 85ka)

Zákon o DPH účinný od 1. 10. 2012 v prechodnom ustanovení § 85ka upravuje postup platiteľov dane registrovaných pred účinnosťou novely zákona o DPH ako

246

Metodický pokyn k uplatňovaniu zdaňovacieho obdobia štvrťročných platiteľov dane. Z dôvodu, aby títo platitelia dane, ktorí majú k 30. septembru 2012 štvrťročné zdaňovacie obdobie, neboli vystavení náhlym zmenám v určovaní zdaňovacieho obdobia a s tým súvisiacim povinnostiam, umožňuje zákon o DPH pokračovať v zdaňovacom období kalendárny štvrťrok, najviac však do konca kalendárneho štvrťroka, v ktorom prestanú plniť podmienky § 77 ods. 2 zákona o DPH. Berúc do úvahy, že zámerom novely zákona o DPH bola zvýšená kontrola nových platiteľov dane, ktorí musia mať prvých 12 kalendárnych mesiacov mesačné zdaňovacie obdobie, aj keď prechodné ustanovenie odkazuje na splnenie podmienok podľa § 77 ods. 2 zákona o DPH, je potrebné zdôrazniť, že u platiteľa dane, ktorý má k 30. septembru 2012 zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok, ide len o splnenie jednej podmienky, a to tzv. obratovej podmienky. Z tohto vyplýva, že štvrťročný platiteľ dane nesleduje splnenie časovej podmienky (teda či je registrovaný už napríklad 14 kalendárnych mesiacov alebo iba 2 kalendárne mesiace), ale len splnenie obratovej podmienky. Po prekročení obratu 100 000 eur platiteľ dane dokončí zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok bez ohľadu na to, v ktorom mesiaci z tohto kalendárneho štvrťroka dosiahne, respektíve prekročí stanovený obrat 100 000 eur. To znamená, že zdaňovacie obdobie kalendárny mesiac bude mať až od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho štvrťroka, v ktorom presiahol obrat 100 000 eur. Zavedením prechodného ustanovenia pre štvrťročných platiteľov dane registrovaných pred účinnosťou novely zákona o DPH vzniká istá disproporcia medzi takýmito platiteľmi dane a štvrťročnými platiteľmi dane registrovanými po účinnosti novely zákona o DPH. Rozdiel je teda v tom, že ak „starý platiteľ dane“, ktorý má zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok, prestane plniť v rámci prebiehajúceho kalendárneho štvrťroka obratovú podmienku, tak v takom prípade dokončí prebiehajúce zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok. To znamená, že podá daňové priznanie za štvrťrok a po ukončení tohto štvrťroka bude mať zdaňovacie obdobie kalendárny mesiac. „Nový platiteľ dane“ bude musieť ukončiť prebiehajúce zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok hneď v kalendárnom mesiaci, v ktorom prestal plniť obratovú podmienku (príklad č. 3). Tak ako sme už spomínali, je to hlavne z dôvodu, aby títo platitelia dane, ktorí majú štvrťročné zdaňovacie obdobie a boli registrovaní pred účinnosťou novely zákona o DPH, neboli vystavení náhlym zmenám v určovaní zdaňovacieho obdobia a s tým súvisiacim povinnostiam. Príklad č. 7 – Zmena zdaňovacieho obdobia z kalendárneho štvrťroka na kalendárny mesiac v prípade, ak platiteľ dane prestal spĺňať obratovú podmienku v zmysle § 77 ods. 2 zákona o DPH pre štvrťročné zdaňovacie obdobie Platiteľ dane registrovaný pre DPH k 1. januáru 2010 má k 30. septembru 2012 zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok. Tomuto platiteľovi dane umožňuje zákon o DPH pokračovať v zdaňovacom období kalendárny štvrťrok, najviac však do konca kalendárneho štvrťroka, v ktorom prestane plniť obratovú podmienku podľa § 77 ods. 2 zákona o DPH. Platiteľ dane spĺňa obratovú podmienku aj po 1. 10. 2012, to znamená, že naďalej môže pokračovať vo štvrťročnom zdaňovacom období. Od 1. januára 2012 do

247

31. decembra 2012 dosiahol obrat vo výške 140 000 eur. To znamená, že v tomto prípade platiteľ dane prestal v januári 2013 plniť obratovú podmienku a dokončí prebiehajúce zdaňovacie obdobie prvý kalendárny štvrťrok 2013, pričom od apríla 2013 bude mať zdaňovacie obdobie kalendárny mesiac. Platiteľ dane podá daňové priznanie za prvý štvrťrok 2013 a potom bude podávať daňové priznanie za každý kalendárny mesiac. Príklad č. 8 – Zmena zdaňovacieho obdobia z kalendárneho štvrťroka na kalendárny mesiac v prípade, ak platiteľ dane prestal spĺňať obratovú podmienku v zmysle § 77 ods. 2 zákona o DPH pre štvrťročné zdaňovacie obdobie Platiteľ dane registrovaný pre DPH k 1. januáru 2012 má k 30. septembru 2012 zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok. Tomuto platiteľovi dane umožňuje zákon o DPH pokračovať v zdaňovacom období kalendárny štvrťrok, najviac však do konca kalendárneho štvrťroka, v ktorom prestane plniť obratovú podmienku podľa § 77 ods. 2 zákona o DPH. Platiteľ dane spĺňa obratovú podmienku aj po 1. 10. 2012, to znamená, že naďalej môže pokračovať vo štvrťročnom zdaňovacom období. Od 1. februára 2012 do 31. januára 2013 dosiahol obrat vo výške 180 000 eur. To znamená, že v tomto prípade prestal plniť obratovú podmienku vo februári 2013 a dokončí prebiehajúce zdaňovacie obdobie prvý kalendárny štvrťrok, pričom od apríla 2013 bude mať zdaňovacie obdobie kalendárny mesiac. Platiteľ dane podá daňové priznanie za prvý štvrťrok 2013 a potom bude podávať daňové priznanie za každý kalendárny mesiac. Príklad č. 9 – Zmena zdaňovacieho obdobia z kalendárneho štvrťroka na kalendárny mesiac v prípade, ak platiteľ dane presiahol obratovú podmienku k 30. septembru 2012 Platiteľ dane registrovaný pre DPH k 1. júnu 2010 má k 30. septembru 2012 zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok. Platiteľ dane ale od 1. októbra 2011 do 30. septembra 2012 dosiahne obrat vo výške 180 000 eur. Má takýto platiteľ dane povinnosť zmeniť zdaňovacie obdobie už k 1. 10. 2012? Nie, pretože platiteľ dane prestal plniť obratovú podmienku k 1. októbru 2012. Platiteľ dane dokončí prebiehajúce zdaňovacie obdobie štvrtý kalendárny štvrťrok 2012. Platiteľ dane bude povinný zmeniť zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok na kalendárny mesiac až od 1. januára 2013. Odseky 5 a 6 § 77 zákona o DPH účinného do novely zákona o DPH upravujúce postup platiteľa dane, na ktorého bol právoplatne vyhlásený konkurz, zostávajú nezmenené. Dochádza iba k prečíslovaniu uvedených odsekov na odseky 4 a 5. K uvedeným odsekom sa aplikuje doteraz vydaná metodika Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky.

Ing. Daniel Čech, generálny riaditeľ sekcie daňovej (zdroj: www.drdsr.sk)

248

alebo Je nutné siahať po donucujúcich metódach? Príspevok začneme mottom daniarov: „Výber daní je prostriedok, spokojný občan je náš cieľ“, ktoré by mali mať na pamäti aj správcovia obecných daní.

Ako dosiahnuť, aby výber daní tomuto heslu zodpovedal, a teda bol taký, aby z neho mali dobrý pocit obe strany (tak daňový subjekt, ako i správca dane), priblížime týmto článkom. V článku sú uvedené osobné skúsenosti, ktoré autorka získala na základe dlhoročnej práce v danej oblasti. Výber daní by mal spočívať predovšetkým vo vzájomnej spolupráci oboch strán. A to nielen preto, že o úzkej súčinnosti medzi správcom dane a daňovým subjektom pojednávajú základné zásady daňového konania uvedené v ustanovení § 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“), ktoré sú, dá sa povedať, takým „daniarskym desatorom“. Vzájomnou úzkou spoluprácou a správnymi procesnými postupmi sa dá pri výbere daní dosiahnuť viac, a to pri menších finančných nákladoch a výdaji energie, ako pri použití donucovacích a sankčných opatrení, ktoré obe strany pripravujú o peniaze, vzácny čas a energiu. Faktory ovplyvňujúce výber daní môžeme rozdeliť do nasledujúcich kategórií: 1. Všeobecné poznatky 2. Všeobecne záväzné nariadenie

VEREJNÁ SPRÁVA A NEZISKOVÉ ORGANIZÁCIE

Efektívny výber miestnych daní

3. Proces (pomôcky, odôvodnenie, doručovanie) 4. Sankcie (pokuty, úrok z omeškania) Vplyv každej z týchto kategórií si teraz jednotlivo vysvetlíme:

Všeobecné poznatky

Starosta, volený občanmi, má často zviazané ruky. Každý starosta by si mal ale uvedomiť, že jeho snaha zavďačiť sa voličom nemusí byť obci a v konečnom dôsledku ani jej občanom na osoh. Nevyberaním daní, na ktoré má obec po ich zavedení zákonný nárok, alebo ich bezdôvodným odpúšťaním nad rámec zákona dosiahne, že obec

DÚPP 1/2013

Účinnosť výberu daní ovplyvňuje skutočnosť, že výber tejto dane zabezpečujú obce a nie daňové úrady. Tento fakt, ktorý by mal byť pozitívom vo veci, je skôr na škodu, ako ukazuje prax.

249

bude síce plná spokojných, dane neplatiacich občanov (voličov), avšak obecná pokladnica bude zívať prázdnotou. Darmo sa občan potom bude domáhať nových chodníkov, detského ihriska alebo osvetlenia. Tak prepotrebné financie na realizáciu obecných projektov skrátka nebudú. Daňové úrady nezaťažené príbuzenskými a susedskými vzťahmi by túto daň vybrali efektívnejšie. Takýto stav nie je, našťastie, všade. Je veľa starostov, ktorí majú dobre zvládnutú prácu s daňovými subjektmi, na daniach vyberú dostatočný objem finančných prostriedkov a popritom požívajú aj rešpekt a vážnosť. Všetko je závislé od toho, ako sú starosta spolu s poslancami zastupiteľstva schopní nastaviť v obci daňovú disciplínu a obyvateľom obce vysvetliť nielen dôležitosť výberu daní, ale zároveň prezentovať výsledky tohto procesu a ukázať, čo všetko obec za vybrané peniaze pre občanov zrealizovala. Výber daní by mal byť nastavený tak, aby možnosti, ktoré obciam poskytuje zákon, boli využité, avšak s ohľadom na miestne podmienky v obci, na čo zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o miestnych daniach“) na viacerých miestach poukazuje. Za účelnú a ani morálnu totiž nemožno považovať snahu niektorých obcí doslova „zdrať“ časť svojich daňovníkov (najmä stavebníkov, podnikateľov, záhradkárov a chatárov) z kože. Je dobré mať aj v takých chvíľach na pamäti, že každá palica má dva konce a takýto prístup sa obci nepríjemným spôsobom vráti. Dôležité je taktiež, aby boli daňovníci dostatočne informovaní o povinnostiach, ktoré im vyplývajú zo zákona. Nie každý z nich má možnosť sledovať legislatívu (ruku na srdce – občas v nej máme pri tom množstve, ktorým nás NR Slovenskej republiky „zásobuje“, chaos všetci), nie každý má dostatočné schopnosti jej porozumieť... Nemôžeme sa preto čudovať, že občania postihy po nesplnení zákonných povinností vnímajú ako nespravodlivosť a krivdu. Lebo akosi samozrejme očakávajú od „svojej“ obce, že sa k nim bude správať ako k „svojim“ a nebude s nimi hrať hru na mačku a myš. Za korektný a, dá sa povedať, aj preventívny preto možno považovať taký prístup, keď vopred, rôznymi spôsobmi, obec informuje daňovníkov o ich povinnostiach. Možnosti informovania občanov: a) na obecnej tabuli, b) miestnym rozhlasom, c) tlačeným občasníkom, resp. periodikom, d) na webovej stránke obce, e) (notifikačnou) e-mailovou správou pre občanov registrovaných na webstránke obce, f) letákmi do schránky, g) osobnou návštevou, hlavne u starších obyvateľov obce – napr. pred podávaním daňových priznaní spolu s ich roznáškou a pomocou pri vypĺňaní (upozornenie:

250

Efektívny výber miestnych daní daňovník je povinný si daňové priznanie, resp. priznanie vyplniť sám). Táto možnosť, samozrejme, nie je veľmi využiteľná v mestách.

Všeobecne záväzné nariadenie

Tým, čo sú pre dom pevné základy, je pre výber daní dobre formulované všeobecne záväzné nariadenie. Skutočne. Je veľmi ťažké v rámci odvolacieho konania pracovať so zle napísaným všeobecne záväzným nariadením. Z nadhľadu a z pohľadu hmotného zákona je možné skonštatovať, že obec je v konkrétnom prípade v práve. Avšak v dôsledku nepresných a doslova nešťastných formulácií použitých vo všeobecne záväznom nariadení je potvrdenie odvolaním napadnutého rozhodnutia obce často veľmi problematické a nemožné. Preto je časť článku venovaná aj tomuto aspektu pri efektívnom výbere daní. Správne formulované všeobecne záväzné nariadenie nemá byť plné citácií zákona, ako je tomu vo väčšine všeobecne záväzných nariadení. Opisovaním celých statí zo zákona stráca totiž na prehľadnosti. Naopak, všeobecne záväzné nariadenie má byť napísané jasne, stručne a jednoznačným spôsobom, ktorý v daňových subjektoch evokuje pocit právnej istoty a „fair play hry“ zo strany správcu dane. V tejto chvíli je vhodné opätovne spomenúť skutočnosť, ktorá bola uvedená už v časti týkajúcej sa všeobecných poznatkov, a to, že sa mnoho obcí snaží mať obecnú kasu naplnenú za každú cenu. Ako prostriedok na dosiahnutie tohto cieľa im však nepomáha dobré gazdovanie s obecnými financiami, ale aby získali dostatok finančných prostriedkov na pokrytie veľkých výdavkov, sa namiesto šetrenia snažia „dostať teľa z jalovej kravy“. Objem vybraných daní sa často snažia dosiahnuť závratnou výškou hodnoty pôdy a pozemkov (hlavne stavebných) alebo sadzieb dane, ktoré sú často hlavne pre majiteľov stavebných pozemkov a podnikateľské subjekty likvidačné. Opätovne je preto potrebné zdôrazniť, že formulácia „podľa miestnych podmienok“ použitá v splnomocňovacích ustanoveniach zákona je v nich uvedená práve preto, lebo sa zákonodarca spoliehal nielen na znalosť miestnych podmienok zo strany správcov dane, ale aj na to, že miestne podmienky sa pri tvorbe všeobecne záväzného nariadenia zohľadnia a splnomocňovacie ustanovenia nezneužijú na neadekvátne stanovené hodnoty a sadzby. Splnomocňovacie ustanovenia by mali byť pre správcu dane pri tvorbe všeobecne záväzného nariadenia základným vodidlom. Je v nich jasne formulovaná povinnosť, resp. možnosť správcu dane vo všeobecne záväznom nariadení niečo ustanoviť. Je zaujímavé si uvedomiť, že za v súčasnosti platného znenia zákona o miestnych daniach je daň z nehnuteľností možné vyberať aj bez určenia ďalších rozsiahlych náležitostí – stačí ju všeobecne záväzným nariadením zaviesť a v súlade s ustanovením § 98b ods. 1 zákona o miestnych daniach určiť spôsob označenia platby dane. Ďalšie náležitosti obec môže, ale nie je povinná ustanoviť.

251

Ostatné miestne dane a taktiež miestny poplatok za odpady a drobné stavebné odpady (ďalej len „miestny poplatok za odpad“) sú odkázané nielen na ich zavedenie všeobecne záväzným nariadením (miestny poplatok za odpad je obec povinná uložiť), ale aj na ustanovenie ďalších náležitostí. Zákon o miestnych daniach je poprepletaný splnomocňovacími ustanoveniami, avšak niektoré možnosti alebo povinnosti, ktoré dáva správcom dane pri tvorbe všeobecne záväzného nariadenia, sú uvádzané aj mimo nich. Súčasťou článku sú prehľadné tabuľky, ktoré je možné využiť ako pomôcku pri tvorbe všeobecne záväzných nariadení. Je v nich na jednom mieste všetko, čo sa môže, resp. musí všeobecne záväzným nariadením ustanoviť. Tabuľky sú spracované pre daň z nehnuteľností, ostatné miestne dane, miestny poplatok za odpad a daň z motorových vozidiel (ktorú môže zaviesť vyšší územný celok, avšak je spravovaná daňovými úradmi). V tabuľkách sú uvedené náležitosti, ktoré správca dane môže alebo je povinný vo všeobecne záväznom nariadení ustanoviť. Pre znenie zákona o miestnych daniach platné v roku 2012 sú to tabuľky označené písmenom „a“, pre znenie zákona o miestnych daniach platné v roku 2013 sú to tabuľky označené písmenom „b“. Upozornenie k tabuľke č. 1b – k § 7 ods. 5 zákona o miestnych daniach: V prípade, ak obec má na svojom území lesné pozemky, na ktorých sú hospodárske lesy, rybníky s chovom rýb a ostatné hospodársky využívané vodné plochy, je potrebné vo všeobecne záväznom nariadení stanoviť hodnotu týchto pozemkov, hoci zákon správcom dane túto povinnosť neukladá. Problém totiž nastane v prípade, kedy daňovník nepreukáže hodnotu týchto pozemkov znaleckým posudkom. Keďže správca dane môže daň vyrubiť iba na základe hodnoty pozemku zistenej 2 za 1 m podľa predpisov o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, to znamená na základe hodnoty pozemkov uvedenej v znaleckom posudku, musel by za účelom vyrubenia dane znalecký posudok zabezpečiť sám, teda na vlastné náklady. Tabuľky týkajúce sa všeobecne záväzného nariadenia platného v roku 2012: a) daň z nehnuteľností – označenie: Tab. č. 1a – DzN r. 2012, b) ostatné miestne dane – označenie: Tab. č. 2a – Ostatné MD r. 2012, c) poplatok za odpad – označenie: Tab. č. 3a – Popl. za odpad r. 2012, d) daň z motorových vozidiel – označenie: Tab. č. 4a – DzMV r. 2012. Tabuľky pre tvorbu všeobecne záväzného nariadenia platného od roku 2013: a) daň z nehnuteľností – označenie: Tab. č. 1b – DzN r. 2013, b) ostatné miestne dane – označenie: Tab. č. 2b – Ostatné MD r. 2013, c) poplatok za odpad – označenie: Tab. č. 3b – Popl. za odpad r. 2013, d) daň z motorových vozidiel – označenie: Tab. č. 4b – DzMV r. 2013.

252

stavebné pozemky pozemky

§ 7 ods. 6

§ 8 ods. 2

vymedzenie jednotlivej časti obce

možnosť

–

§ 17 ods. 7

možnosť možnosť

zníženie dane, oslobodenie od dane

možnosť

možnosť /povinnosť

§ 17 ods. 4 pozemky, stavby, byty zvýšenie vekovej hranice uvedené v § 17 ods. 2 a 3 vo vlastníctve občanov nad 62 rokov

§ 17 ods. 3 stavby a byty uvedené v § 17 ods. 3 písm. a) až f)

zo stavieb a bytov

zníženie dane, oslobodenie od dane

rôzne ročné sadzby dane

§ 16 ods. 3 nebytové priestory

§ 17 ods. 2 pozemky uvedené v § 17 ods. 2 písm. a) až l)

zníženie, zvýšenie ročnej sadzby dane

príplatok za podlažie za každé ďalšie podlažie okrem prvého nadzemného podlažia

§ 12 ods. 3 viacpodlažné stavby

§ 16 ods. 2 byty, nebytové priestory

zníženie, zvýšenie ročnej sadzby dane, určenie rôznych sadzieb

§ 12 ods. 2 stavby

zníženie, zvýšenie ročnej sadzby dane, určenie rôznych sadzieb

že sa namiesto hodnoty pozemku uvedenej v prílohe č. 2 použije hodnota pozemku uvedená vo VZN

lesné poz., na kt. sú hosp. že hodnota pozemku zistená podľa predpisov o stanovení lesy, rybníky s chovom všeobecnej hodnoty majetku sa nahradí hodnotou pozemrýb, ostat. hospod. využ. ku uvedenou vo VZN vodné plochy

§ 7 ods. 5

že nulová hodnota pozemku uvedená v prílohe č. 1 sa nahradí hodnotou pozemku uvedenou vo VZN

OP, chmeľnice, vinice, ovocné sady, TTP

obec vo VZN určí

§ 7 ods. 4

druh nehnuteľnosti

z pozemkov

z bytov

zo stavieb

z pozemkov

daň ustanovenie z nehnuteľností zákona (môžezaviesťobec)

Tab č. 1a – DzN r. 2012

dá sa určiť ulicou, zoznamom ulíc, súborom všetkých pozemkov, ktoré sa v tejto časti nachádzajú

najvyššia ročná sadzba dane určená vo VZN nesmie presiahnuť 10-násobok najnižšej ročnej sadzby dane určenej vo VZN

najvyššia ročná sadzba dane určená vo VZN nesmie presiahnuť 40-násobok najnižšej ročnej sadzby dane určenej vo VZN

maximálne 0,33 eura za každé ďalšie podlažie okrem prvého nadzemného podlažia

najvyššia ročná sadzba dane určená vo VZN nesmie presiahnuť 40-násobok najnižšej ročnej sadzby dane určenej vo VZN

denia nesmie presiahnuť 100-násobok ročnej sadzby podľa § 8 ods. 1 zákona

– pri pozemkoch funkčne spojených so stavbou jadrového zaria-

5-násobok najnižšej ročnej sadzby dane určenej vo VZN

– najvyššia ročná sadzba dane určená vo VZN nesmie presiahnuť

nesmie sa použiť, ak daňovník hodnotu pozemku preukáže znaleckým posudkom

nesmie presiahnuť 50 % hodnoty pozemku podľa prílohy č. 1 určenej za okres, do ktorého príslušné katastrálne územie patrí

obmedzenie

Efektívny výber miestnych daní

253

254 – –

–

§ 98b ods. 1

§ 98d ods. 5

§ 103 ods. 5

za predajné automaty

za ubytovanie

za užívanie verejného priestranstva

za psa

oslobodenia od dane alebo zníženia dane

§ 51

oslobodenia od dane alebo zníženia dane podrobnosti k § 44 až § 49, najmä sadzbu dane, prípadne rôzne sadzby dane podľa určených kritérií, spôsob vyberania dane, rozsah a spôsob vedenia preukaznej evidencie na účely dane, jej náležitosti a spôsob identifikácie predajných automatov, podrobnosti a náležitosti oznamovacej povinnosti

§ 43

§ 51

podrobnosti k § 37 až § 41, najmä náležitosti a lehotu oznamovacej povinnosti platiteľa dane, sadzbu dane, rozsah a spôsob vedenia preukaznej evidencie na účely dane, spôsob vyberania dane, náležitosti potvrdenia o zaplatení dane, lehoty a spôsoby jej odvodu obci

oslobodenia od dane alebo zníženia dane, splátky dane a lehotu splatnosti splátok dane

§ 36

§ 43

podrobnosti k § 30 až § 34a, najmä sadzbu dane, prípadne rôzne sadzby dane podľa určených kritérií, miesta, ktoré sú verejnými priestranstvami, osobitné spôsoby ich užívania, podrobnosti, náležitosti a lehotu oznamovacej povinnosti, spôsoby vyberania dane

oslobodenia od dane alebo zníženia dane a spôsob vyberania dane

§ 36

možnosť

povinnosť

možnosť

povinnosť

možnosť

povinnosť

možnosť

povinnosť

možnosť /povinnosť

– elektr. adresu elektr. podateľne zverejní na svojej webstránke a na webstránke ústredného portálu verejnej správy

Upozornenie: VZN o poskytovaní elektronických služieb je obec povinná zverejniť na svojej webstránke,

obmedzenie

§ 29

možnosť

povinnosť

možnosť

možnosť /povinnosť

podrobnosti k § 22 až § 27, najmä sadzbu dane, prípadne rôzne sadzby dane, splátky dane, lehotu splatnosti splátok dane, spôsoby preukazovania vzniku a zániku daňovej povinnosti, podrobnosti a náležitosti oznamovacej povinnosti Pozor na obmedzenie: kritériá pri určení rôznych sadzieb dane musia byť spojené s predmetom dane

obec vo VZN určí

že jedným z kritérií pre oslobodenie alebo zníženie dane bude vykonávanie dobrovoľníckej činnosti podľa zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v prospech obce na podporu plnenia jej úloh

v prípade, že poskytuje elektronické služby, podrobnosti o elektronickej komunikácii, poskytovaní elektronických služieb a vzor dohody o doručovaní písomností elektronickými prostriedkami, ktoré nebudú podpísané zaručeným elektronickým podpisom

spôsob označenia platby

platenie dane z nehnuteľností v splátkach

že daň nižšiu ako 3 eurá nebude vyrubovať ani vyberať

obec vo VZN určí

§ 29

daň ustanovenie (môže zaviesť obec) zákona

Tab. č. 2a – Ostatné MD r. 2012

– –

§ 21 ods. 2

druh nehnuteľnosti

§ 20 ods. 6

daň ustanovenie z nehnuteľností zákona (môžezaviesťobec)

oslobodenia od dane alebo zníženia dane, splátky dane a lehotu splatnosti splátok dane

§ 66

možnosť možnosť

možnosť

oslobodenia od dane a podmienky uplatnenia oslobodenia od dane v prípade, že poskytuje elektronické služby, podrobnosti o elektronickej komunikácii, poskytovaní elektronických služieb a vzor dohody o doručovaní písomností elektronickými prostriedkami, ktoré nebudú podpísané zaručeným elektronickým podpisom (Upozornenie: VZN o poskytovaní elektronických služieb je obec povinná zverejniť na svojej webstránke)

§ 76

§ 98d

§ 103 ods. 5 že jedným z kritérií pre oslobodenie alebo zníženie dane bude vykonávanie dobrovoľníckej činnosti podľa zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v prospech obce na podporu plnenia jej úloh

miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (obec je povinná ho uložiť)

daň

§ 82 ods. 4

– či poplatok zníži podľa najnižšej sadzby alebo odpustí za obdobie, za ktoré poplatník obci preukáže, že sa dlhodobo zdržiava alebo zdr- povinnosť

§ 82 ods. 1

prípady, v ktorých na zmiernenie alebo odstránenie tvrdosti zákona poplatok zníži aj pod najnižšiu sadzbu podľa § 78 alebo poplatok odpustí

– podklady, ktorými poplatník obci zákonný nárok na zníženie poplatku podľa najnižšej sadzby alebo odpustenie poplatku preukáže

žiaval v zahraničí,

§ 77 ods. 5

možnosť

obec vo VZN určí

ustanovenie zákona

možnosť /povinnosť

povinnosť

možnosť

podrobnosti k § 67 až § 74, najmä sadzbu dane, začlenenie obce do pásma rozhodujúceho pre určenie sadzby dane podľa § 70, podrobnosti a náležitosti oznamovacej povinnosti

§ 76

podrobnosti k § 60 až § 64a, najmä vymedzenie historickej časti, sadzbu dane, prípadne rôzne sadzby dane podľa určených kritérií a spôsob vybera- povinnosť nia dane alebo paušálnu sumu dane a podmienky vyberania paušálnej sumy dane, podrobnosti, náležitosti a lehotu oznamovacej povinnosti

§ 66

možnosť

oslobodenia od dane alebo zníženia dane, splátky dane a lehotu splatnosti splátok dane

§ 59

povinnosť

možnosť /povinnosť

podrobnosti k § 52 až § 57, najmä sadzbu dane, prípadne rôzne sadzby dane podľa určených kritérií, spôsob vyberania dane, rozsah a spôsob vedenia preukaznej evidencie na účely dane, jej náležitosti, podrobnosti a náležitosti oznamovacej povinnosti, spôsob identifikácie nevýherných hracích prístrojov

obec vo VZN určí

§ 59

Tab. č. 3a – Popl. za odpad r. 2012

všetky ostatné miestne dane zavedené obcou

za jadrové zariadenie

za vjazd a zotrvanie mot. vozidla v historic. časti mesta

za nevýherné hracie prístroje

daň ustanovenie (môže zaviesť obec) zákona

Efektívny výber miestnych daní

255

256

§ 103 ods. 5

§ 98d

§ 83

ustanovenie zákona

a zániku poplatkovej povinnosti, splatnosť poplatku, hodnoty koeficientu (Upozornenie: koeficient nesmie mať vyššiu hodnotu ako 1),

oslobodenie od dane na vozidlo používané ako a) vozidlo záchrannej zdravotnej služby, vozidlo banskej záchrannej služby, vozidlo horskej záchrannej služby, vozidlo leteckej záchrannej služby a vozidlo požiarnej ochrany, b) vozidlo pravidelnej autobusovej dopravy v rozsahu výkonu vo verejnom záujme, c) vozidlo používané výhradne v poľnohospodárskej výrobe a v lesnej výrobe, d) na podnikanie, ktoré spĺňa limity úrovne EURO 3, EURO 4, EURO 5

– sadzby dane Pozor na obmedzenie: sadzby dane nesmú byť nižšie ako minimálne sadzby dane uvedené v prílohe č. 4 k zákonu

§ 86 ods. 4

§ 88 ods. 1

Upozornenie: povinnosť zaslať Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky jeden výtlačok VZN, ktorým bola zavedená daň z motorových vozidiel alebo zmenené sadzby dane, alebo podmienky oslobodenia od dane, a to do piatich kalendárnych dní odo dňa nadobudnutia účinnosti VZN

§ 86 ods. 2

z motorových vozidiel (môže zaviesť vyšší územný celok)

vyšší územný celok vo VZN určí

že jedným z kritérií pre oslobodenie alebo zníženie miestneho poplatku bude vykonávanie dobrovoľníckej činnosti podľa zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v prospech obce na podporu plnenia jej úloh

– pri množstvovom zbere spôsob, formu, miesto na zaplatenie poplatku, – prípady, keď možno žiadať zníženie alebo odpustenie poplatku a spôsob a lehotu na uplatnenie zníženia alebo odpustenia, – ďalšie nevyhnutné náležitosti vyberania poplatku

ustanovenie zákona

§ 95

možnosť /povinnosť

povinnosť

možnosť

možnosť /povinnosť

možnosť

– sadzbu poplatku, dĺžku obdobia, na ktoré určuje poplatok, vznik a zánik povinnosti platenia poplatku, ohlasovaciu povinnosť o vzniku povinnosť

obec vo VZN určí

daň

Tab. č. 4a – DzMV r. 2012

miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (obec je povinná ho uložiť)

daň

z pozemkov

druh nehnuteľnosti

zníženie, zvýšenie ročnej sadzby dane, určenie rôznych sadzieb

§ 8 ods. 2 pozemky

nesmie sa použiť, ak daňovník hodnotu pozemku preukáže znaleckým posudkom

leckým posudkom

– nesmie sa použiť, ak daňovník hodnotu pozemku preukáže zna-

možnosť

Upozornenie: Ak ročná sadzba dane presiahne 5-násobok najnižšej ročnej sadzby dane z pozemkov ustanovenej správcom dane vo VZN, uplatní sa ročná sadzba dane z pozemkov § 8 ods. 1 zákona

ročná sadzba dane z týchto pozemkov nesmie presiahnuť 5-násobok najnižšej sadzby dane z pozemkov ustanovenej správcom dane vo VZN

Upozornenie: Ak ročná sadzba dane presiahne 5-násobok najnižšej ročnej sadzby dane z pozemkov ustanovenej správcom dane vo VZN, uplatní sa ročná sadzba dane z pozemkov § 8 ods. 1 zákona

denia nesmie presiahnuť 100-násobok ročnej sadzby podľa § 8 ods. 1 zákona

– pri pozemkoch funkčne spojených so stavbou jadrového zaria-

možnosť – najvyššia ročná sadzba dane určená vo VZN nesmie presiahnuť 5-násobok najnižšej ročnej sadzby dane určenej vo VZN

možnosť

že sa namiesto hodnoty pozemku uvedenej v prílohe č. 2 použije hodnota pozemku uvedená vo VZN

§ 7 ods. 6 stavebné pozemky

inú sadzbu dane § 8 ods. 4 pozemky, na ktoré bolo vydané povolenie dobývania ložiska nevyhradeného nerastu alebo na ktorých sa nachádza zariadenie na výrobu elektriny zo slnečnej energie

obmedzenie

možnosť – nesmie presiahnuť 50 % hodnoty pozemku podľa prílohy č. 1 určenej za okres, do ktorého príslušné katastrálne územie patrí

možnosť /povinnosť

možnosť

že nulová hodnota pozemku uvedená v prílohe č. 1 sa nahradí hodnotou pozemku uvedenou vo VZN

obec vo VZN určí

§ 7 ods. 5 lesné poz., na kt. sú hosp. že hodnota pozemku zistená podľa predpisov o stanovení všeobecnej hodnoty majetku sa nahradí hodnotou pozemlesy, rybníky s chovom rýb, ostat. hospod. využ. ku uvedenou vo VZN vodné plochy

§ 7 ods. 4 OP, chmeľnice, vinice, ovocné sady, TTP

ustanovenie daň z nehnuteľností zákona (môže zaviesť obec)

Tab. č. 1b – DzN r. 2013

Efektívny výber miestnych daní

257

258 sediace parcely pozemkov

– môže ju tvoriť najmä ulica, vzájomne susediace ulice alebo su-

možnosť – musí ísť o územne celistvú časť obce, v ktorej je najmenej 5 % daňovníkov dane z nehnuteľností danej obce, pričom ak má daňovník viac nehnuteľností v jednotlivej časti obce, na účely ustanoveného percenta sa považuje za daňovníka len raz

17 ods. 7

vymedzenie jednotlivej časti obce

možnosť

zvýšenie vekovej hranice § 17 ods. 4 pozemky, stavby, byty uvedené v § 17 ods. 2 a 3 vo vlastníctve občanov nad 62 rokov –

možnosť

najvyššia ročná sadzba dane určená vo VZN nesmie presiahnuť 10-násobok najnižšej ročnej sadzby dane určenej vo VZN

§ 17 ods. 3 stavby a byty uvedené zníženie dane, oslobodenie od dane v § 17 ods. 3 písm. a) až f)

možnosť

najvyššia ročná sadzba dane určená vo VZN nesmie presiahnuť 10-násobok najnižšej ročnej sadzby dane určenej vo VZN, ak § 104f ods. 4 zákona neustanovuje inak

maximálne 0,33 eura za každé ďalšie podlažie okrem prvého nadzemného podlažia

najvyššia ročná sadzba dane určená vo VZN nesmie presiahnuť 10-násobok najnižšej ročnej sadzby dane určenej vo VZN, ak § 104f ods. 3 zákona neustanovuje inak

obmedzenie

zo stavieb a bytov

zníženie dane, oslobodenie od dane

rôzne ročné sadzby dane

§ 16 ods. 3 nebytové priestory

možnosť

možnosť /povinnosť

§ 17 ods. 2 pozemky uvedené v § 17 ods. 2 písm. a) až l)

zníženie, zvýšenie ročnej sadzby dane

príplatok za podlažie za každé ďalšie podlažie okrem prvého nadzemného podlažia

§ 12 ods. 3 viacpodlažné stavby

§ 16 ods. 2 byty, nebytové priestory

zníženie, zvýšenie ročnej sadzby dane, určenie rôznych sadzieb

obec vo VZN určí

§ 12 ods. 2 stavby

druh nehnuteľnosti

z pozemkov

z bytov

zo stavieb

ustanovenie daň z nehnuteľností zákona (môže zaviesť obec)

– –

§ 99e ods. 9

§ 103 ods. 5

za ubytovanie

za užívanie verejného priestranstva

za psa

možnosť

najviac v úhrne do sumy troch eur

oslobodenia od dane alebo zníženia dane

najmä náležitosti a lehotu oznamovacej povinnosti platiteľa dane, sadzbu dane, rozsah a spôsob vedenia preukaznej evidencie na účely dane, spôsob vyberania dane, náležitosti potvrdenia o zaplatení dane, lehoty a spôsoby jej odvodu obci oslobodenia od dane alebo zníženia dane

§ 43

oslobodenia od dane alebo zníženia dane

§ 36

§ 43

najmä miesta, ktoré sú verejnými priestranstvami, osobitné spôsoby ich užívania, sadzbu dane, prípadne rôzne sadzby dane podľa určených kritérií, náležitosti oznamovacej povinnosti

§ 36

možnosť

povinnosť

možnosť

povinnosť

možnosť

povinnosť

možnosť /povinnosť

a na webstránke ústredného portálu verejnej správy

– elektr. adresu elektr. podateľne zverejní na svojej webstránke

Pozor na obmedzenie: kritériá pri určení rôznych sadzieb dane musia byť spojené s predmetom dane

sadzbu dane, prípadne rôzne sadzby dane podľa určených kritérií

obmedzenie

možnosť Upozornenie: VZN o poskytovaní elektronických služieb je obec povinná zverejniť na svojej webstránke,

možnosť /povinnosť

obec vo VZN pre rok 2013 určí

sumu dane, ktorú nebude vyrubovať

v prípade, že poskytuje elektronické služby, podrobnosti o elektronickej komunikácii a poskytovaní elektronických služieb

obec vo VZN určí

§ 99e ods. 9 suma dane, ktorú nebude vyrubovať (najviac v úhrne do sumy troch eur)

§ 29

daň ustanovenie (môže zaviesť obec) zákona

Tab. č. 2b – Ostatné MD r. 2013

–

druh nehnuteľnosti

§ 98b ods. 5

ustanovenie daň z nehnuteľností zákona (môže zaviesť obec)

Efektívny výber miestnych daní

259

260 oslobodenia od dane alebo zníženia dane

§ 51

oslobodenia od dane alebo zníženia dane

§ 59

že poplatok od poplatníka vyberá a za vybraný poplatok ručí platiteľ, t. j. vlastník nehnuteľnosti, zástupca alebo správca určený spoluvlastníkmi (Upozornenie: zástupca alebo správca musia s výberom poplatku súhlasiť), správca nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, vyššieho územného celku alebo obce či poplatok zníži podľa najnižšej sadzby alebo odpustí za obdobie, za ktoré poplatník obci preukáže, že sa viac ako 90 dní v zdaňovacom období nezdržiava alebo sa nezdržiaval na území obce prípady, v ktorých na zmiernenie alebo odstránenie tvrdosti zákona poplatok zníži aj pod najnižšiu sadzbu podľa § 78 alebo poplatok odpustí

ustanovenie zákona

§ 77 ods. 5

§ 82 ods. 2

§ 82 ods. 4

daň

miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (obec je povinná ho uložiť)

možnosť

povinnosť

možnosť

možnosť /povinnosť

možnosť

obec vo VZN pre rok 2013 určí

možnosť

povinnosť

možnosť

povinnosť

možnosť

povinnosť

možnosť

povinnosť

možnosť /povinnosť

§ 98b ods. 5 v prípade, že poskytuje elektronické služby, podrobnosti o elektronickej komunikácii a poskytovaní elektronických služieb (Upozornenie: VZN o poskytovaní elektronických služieb je obec povinná zverejniť na svojej webstránke, elektronickú adresu elektronickej podateľne zverejní na svojej webstránke a na webstránke ústredného portálu verejnej správy)

najmä sadzbu dane, začlenenie obce do pásma rozhodujúceho na určenie sadzby dane podľa § 70 zákona, náležitosti oznamovacej povinnosti oslobodenia od dane

§ 76

oslobodenia od dane alebo zníženia dane

§ 66

§ 76

najmä vymedzenie historickej časti, sadzbu dane, prípadne rôzne sadzby dane podľa určených kritérií alebo určí paušálnu sumu dane a podmienky vyberania paušálnej sumy dane, náležitosti oznamovacej povinnosti

§ 66

§ 99e ods. 9 suma dane, ktorú nebude vyrubovať (najviac v úhrne do sumy troch eur)

najmä sadzbu dane, prípadne rôzne sadzby dane podľa určených kritérií, rozsah a spôsob vedenia preukaznej evidencie na účely dane, spôsob identifikácie nevýherných hracích prístrojov

§ 59

§ 99e ods. 9 suma dane, ktorú nebude vyrubovať (najviac v úhrne do sumy troch eur)

najmä sadzbu dane, prípadne rôzne sadzby dane podľa určených kritérií, rozsah a spôsob vedenia preukaznej evidencie na účely dane, spôsob identifikácie predajných automatov

obec vo VZN pre rok 2013 určí

§ 51

Tab. č. 3b – Popl. za odpad r. 2013

všetky ostatné miestne dane zavedené obcou

za jadrové zariadenie

za vjazd a zotrvanie mot. vozidla v historic. časti mesta

za nevýherné hracie prístroje

za predajné automaty

daň ustanovenie (môže zaviesť obec) zákona

§ 83

miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (obec je povinná ho uložiť)

z motorových vozidiel (môže zaviesť vyšší územný celok)

daň

– sadzby dane Pozor na obmedzenie: sadzby dane nesmú byť nižšie ako minimálne sadzby dane uvedené v prílohe č. 4 k zákonu Upozornenie: povinnosť zaslať Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky jeden výtlačok VZN, ktorým bola zavedená daň z motorových vozidiel alebo zmenené sadzby dane alebo podmienky oslobodenia od dane, a to do piatich kalendárnych dní odo dňa nadobudnutia účinnosti VZN

§ 88 ods. 1

§ 95

§ 86 ods. 4

zníženie dane na vozidlo používané ako a) vozidlo záchrannej zdravotnej služby, vozidlo banskej záchrannej služby, vozidlo horskej záchrannej služby, vozidlo leteckej záchrannej služby a vozidlo požiarnej ochrany, b) vozidlo pravidelnej autobusovej dopravy v rozsahu výkonu vo verejnom záujme, c) vozidlo používané výhradne v poľnohospodárskej výrobe a v lesnej výrobe, d) na podnikanie, ktoré spĺňa limity úrovne EURO 3, EURO 4, EURO 5, EEV a EURO 6 oslobodenie od dane na vozidlo používané ako a) vozidlo záchrannej zdravotnej služby, vozidlo banskej záchrannej služby, vozidlo horskej záchrannej služby, vozidlo leteckej záchrannej služby a vozidlo požiarnej ochrany, b) vozidlo pravidelnej autobusovej dopravy v rozsahu výkonu vo verejnom záujme, c) vozidlo používané výhradne v poľnohospodárskej výrobe a v lesnej výrobe, d) na podnikanie, ktoré spĺňa limity úrovne EURO 3, EURO 4, EURO 5, EEV a EURO 6

vyšší územný celok vo VZN pre rok 2013 určí

§ 86 ods. 2

ustanovenie zákona

Tab. č. 4b – DzMV r. 2013

povinnosť

možnosť

možnosť /povinnosť

možnosť

§ 103 ods. 5 že jedným z kritérií pre oslobodenie alebo zníženie miestneho poplatku bude vykonávanie dobrovoľníckej činnosti podľa zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v prospech obce na podporu plnenia jej úloh

povinnosť

možnosť /povinnosť

možnosť

sadzby poplatku, hodnotu koeficientu (Upozornenie: koeficient nesmie mať vyššiu hodnotu ako 1), pri množstvovom zbere spôsob, formu a miesto na zaplatenie poplatku, podmienky na vrátenie poplatku alebo jeho pomernej časti, podklady, ktoré má poplatník preukázať pri vrátení poplatku alebo jeho pomernej časti podľa § 82 ods. 1 zákona, podklady, ktoré má poplatník preukázať pri znížení alebo odpustení poplatku podľa § 82 ods. 2 zákona spôsob označenia platby dane

– – – – – –

obec vo VZN pre rok 2013 určí

§ 98a

ustanovenie zákona

daň

Efektívny výber miestnych daní

261

Vo veľkej miere spôsobuje problémy aj formulácia názvu všeobecne záväzného nariadenia, kde obce s obľubou (našťastie už menej často) uvádzajú aj rok, na ktorý bolo všeobecne záväzné nariadenie prijaté, napr.: Všeobecne záväzné nariadenie obce XY č. 4/2010 o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady na rok 2011. Podľa názoru jednej prokuratúry (iná prokuratúra môže mať na vec iný pohľad), ak obec neprijme nové všeobecne záväzné nariadenie, ktoré by malo byť platné od 1. januára 2012, tak aj v roku 2012 platí to „staré“, lebo nebolo novým nariadením zrušené. Čistejšie a vhodnejšie je v názve všeobecne záväzného nariadenia neuvádzať rok. Tak je platnosť všeobecne záväzného nariadenia nespochybniteľná. Kvôli tejto „drobnosti“ malo totiž zopár obcí problém s výberom dane.

Proces

Veľmi dôležitým aspektom pri efektívnom vyrubovaní dane je dodržanie procesných postupov, ktoré sú ustanovené daňovým poriadkom. Väčšinou je práve procesný postup Achillovou pätou obcí a má za následok zrušovanie ich rozhodnutí a vrátenie veci na ďalšie konanie, hoci z hmotného hľadiska by mohlo byť rozhodnutie odvolacím orgánom potvrdené. Ďalšie konanie samozrejme navyšuje finančné prostriedky použité v procese vyrubenia dane (papier, obálka, tlač, energia, poštovné...), čím sa znižuje efekt z vybranej dane a zbytočne oberá pracovníkov úradu o čas a osobnú energiu. Úskalia procesného postupu je možné rozdeliť do nasledujúcich podskupín: a) daňové priznanie Už pri samotnom prijímaní podaných daňových priznaní môže správca dane pozitívne ovplyvniť úspešnosť procesu vyrubovania dane. Po prijatí daňového priznania je potrebné skontrolovať jeho úplnosť (nezabudnúť na podpis daňovníka), prípadne aj pravdivosť údajov v ňom uvedených. Za súčasne platného znenia zákona si musí daňovník daň aj sám vypočítať (často sú vyplnené iba, aj to sporé, údaje o nehnuteľnostiach). Od budúceho roku by sa v zmysle prijatých noviel mali v priznaní uvádzať už iba údaje o predmete dane a daň by si daňovník už nemal počítať sám. Ak správca dane zistí, že podané daňové priznanie vykazuje nedostatky, je povinný postupovať podľa ustanovenia § 17 daňového poriadku a vyzvať daňový subjekt na ich odstránenie. b) vyrubenie dane 1.

262

V prípade, že daňový subjekt splní oznamovaciu povinnosť (ostatné miestne dane), podá ohlásenie (miestny poplatok za odpad, od 1. decembra sa má termín „ohlásenie“ konečne zjednotiť s ostatnou terminológiou použitou v zákone a zmeniť na „oznamovacia povinnosť“) alebo daňové priznanie

Efektívny výber miestnych daní (daň z nehnuteľností) podané daňovým subjektom nemá nedostatky, ide celý proces hladko a správca dane vyrubí daň v súlade s nimi. Upozornenie: Od 1. decembra 2012 sa vzhľadom na doteraz vydané novely zákona o miestnych daniach v prípade dane z nehnuteľností, dane za psa, dane za predajné automaty a dane za nevýherné hracie prístroje má podávať jedno priznanie nazvané „Priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje“, pričom oznamovacia povinnosť v prípade uvedených daní zanikne a budú fungovať v režime daňového priznania. 2.

Opačná situácia nastane v prípade, keď podané daňové priznanie má nedostatky alebo si daňový subjekt nesplní vyššie uvedené povinnosti (oznamovacia povinnosť, ohlásenie). Správca dane v takom prípade nemôže postupovať tak, že daň svojvoľne vyrubí v ním určenej sume. Aj keby z hľadiska hmotného zákona (zákona o miestnych daniach) mal stokrát pravdu, čo sa týka správnosti zdanenia a výšky určenej dane, v dôsledku nedodržania procesu takéto rozhodnutie v rámci možného odvolacieho konania neobstojí.

Proces vyrubenia dane v tomto prípade má svoje pravidlá, ktoré sú uvedené v ustanovení: p

§ 98a zákona o miestnych daniach, ktorého text je účinný od 1. januára 2012 (novela č. 548/2011 Z. z.) do 1. decembra 2012 a § 73a zákona o miestnych daniach, ktorého text je účinný od 1. decembra 2012. Ak daňovník nesplní oznamovaciu povinnosť o vzniku daňovej povinnosti, obec ho písomne vyzve na jej splnenie v primeranej lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako osem dní. Až v prípade, ak daňovník nesplní oznamovaciu povinnosť ani na základe výzvy správcu dane, obec zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok. Zároveň je správca dane povinný určenie dane podľa pomôcok daňovníkovi oznámiť, dňom začatia určenia dane podľa pomôcok je deň uvedený v oznámení. Pri určení dane podľa pomôcok správca dane postupuje podľa § 48 – § 49 daňového poriadku.

Upozornenie: Ustanovenie § 98a zákona o miestnych daniach bolo novelizované zákonom č. 460/2011 Z. z. a jeho nové znenie malo byť platné od 1. decembra 2012. Ďalšou novelou, zákonom č. 286/2012 Z. z., bol však jeho text úplne zmenený a vyrubenie dane podľa pomôcok bolo presunuté za § 73 vložením nového ustanovenia § 73a, ktorý bude účinný od 1. decembra 2012.

263

§ 81a zákona o miestnych daniach v prípade miestneho poplatku za odpad, ktorého text bude účinný od 1. decembra 2012 (novela č. 460/2011 Z. z.). Poplatníka, ktorý nesplní oznamovaciu povinnosť podľa § 80 zákona o miestnych daniach, správca dane písomne vyzve na jej splnenie v primeranej lehote, nie kratšej ako osem dní. Až v prípade, že poplatník nesplní oznamovaciu povinnosť ani na základe výzvy, správca dane určí poplatok podľa pomôcok (§ 48 – § 49 daňového poriadku).

§ 17 daňového poriadku pojednávajúceho o výzve na odstránenie nedostatkov daňového priznania. Ak má správca dane pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti podaného daňového priznania alebo jeho príloh, alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi tieto pochybnosti daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Určí mu na to primeranú lehotu na vyjadrenie, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní a poučí ho o následkoch spojených s neodstránením pochybností alebo nedodržaním určenej lehoty. A opätovne, iba v prípade, ak daňový subjekt neodstráni v určenej lehote nedostatky v podanom daňovom priznaní, správca dane: â vykoná u daňového subjektu daňovú kontrolu (§ 44 – § 47 daňového po-

riadku) alebo â určí daň podľa pomôcok (§ 48 – § 49 daňového poriadku).

V tomto momente je potrebné upozorniť na skutočnosť, že obciam ako správcom dane bola odobratá výhoda pri určovaní dane podľa pomôcok, kedy správca dane nebol povinný vyhotovovať protokol o dani určenej podľa pomôcok a pomôcky, ktoré boli použité, ako aj určenie dane stačilo uviesť v odôvodnení rozhodnutia. Podľa ustanovenia § 49 daňového poriadku je protokol o určení dane podľa pomôcok povinná od 1. januára 2012 vyhotovovať aj obec. Je dobré mať tiež na pamäti, že pri určení dane podľa pomôcok je správca dane povinný prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené. Aj keby správca dane nezistil žiadne takéto okolnosti (samozrejme za predpokladu, že ich zisťoval), je potrebné to v protokole uviesť, aby bolo daňovníkovi a tiež odvolaciemu orgánu (pri prípadne podanom odvolaní) zrejmé, že splnil aj túto zákonnú podmienku pri určovaní dane podľa pomôcok. Stačí, ak v protokole o určovaní dane podľa pomôcok uvedie, že zisťoval, avšak nezistil žiadne okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, ktoré ním neboli uplatnené. Aby malo rozhodnutie právnu váhu, musí obsahovať správne formulovanú kompetenčnú časť, výrok, odôvodnenie i poučenie o opravných prostriedkoch.

264

Efektívny výber miestnych daní Pomôcka: V mnohých prípadoch ako pomôcka slúžia vzory rozhodnutí vydané Ministerstvom financií Slovenskej republiky, ktoré sú zverejnené na jeho webstránke (v časti Materiály a dokumenty – Vzory tlačív – Vzory ostatných tlačív – Vzory rozhodnutí k miestnym daniam a miestnemu poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady platné od 1. 1. 2012) a sú prístupné po kliknutí na nasledujúci odkaz: http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=8108 Kameňom úrazu v rozhodnutiach býva jeho odôvodnenie. Daňovníci ako dôvod podania odvolania často uvádzajú nepreskúmateľnosť rozhodnutia, k čomu dochádza buď celkovou absenciou odôvodnenia, alebo v dôsledku nedostatočne vypracovaného odôvodnenia. Pozor na zmenu znenia (oproti zneniu v § 30 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov) ustanovenia o odôvodnení: Podľa ustanovenia § 63 ods. 5 daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení správca dane uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiada sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, uvedie, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a tiež právne normy, na základe ktorých rozhodoval. Aj v prípade vyrubenia dane podľa pomôcok rozhodnutie musí obsahovať odôvodnenie! Nestačí iba obcami tak obľúbený odkaz na protokol o určení dane podľa pomôcok. c) doručovanie Jedným z najčastejších dôvodov na zrušenie rozhodnutia, ktoré v podaných odvolaniach daňové subjekty namietajú, je nesprávne doručenie rozhodnutia. Aj v prípade nesprávneho doručenia výzvy na podanie daňového priznania, prípadne na odstránenie nedostatkov podaného daňového priznania býva problém, pretože jej nesprávne doručenie (zvyčajne obyčajnou listovou zásielkou namiesto doručenia do vlastných rúk) má negatívny vplyv na rozhodnutie vydané na jej základe (podmienky pre možnosť určenia dane podľa pomôcok nie sú splnené). Doručovanie písomností je upravené ustanoveniami § 30 až § 35 daňového poriadku. Chceme vás upozorniť na doručovanie do vlastných rúk [§ 31 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku]. Hlavne prípad uvedený pod písmenom „b“ býva problémový. Z uvedeného ustanovenia pre správcov dane vyplýva povinnosť do vlastných rúk doručiť písomnosti, ktorých deň doručenia je rozhodujúci pre stanovenie začiatku plynutia lehoty, ktorej nesplnenie by mohlo byť pre adresáta spojené s právnou ujmou. Ľudsky povedané sú to prípady, kedy správca dane vyzýva daňový subjekt napr. na podanie daňového priznania, resp. splnenie oznamovacej

265

povinnosti alebo podanie ohlásenia, na odstránenie nedostatkov v podanom daňovom priznaní alebo keď mu zasiela rozhodnutie, ktorým mu vyrubuje daň (je ním určená lehota plnenia a lehota na podanie opravného prostriedku), skrátka vždy, keď sa k písomnosti viaže nejaká lehota, ktorú je daňovník povinný dodržať. Poznámka: K možnosti doručiť písomnosť prostredníctvom poskytovateľa poštových služieb, prostredníctvom zamestnancov správcu dane (čo využívajú obce, ale aj niektoré mestá) alebo verejnou vyhláškou pribudla v zákone možnosť doručovania písomností elektronickými prostriedkami (§ 32 daňového poriadku).

Sankcie

Tak ako v bežnom živote, aj pri správe daní nie je postačujúce, keď sa ochota spolupracovať prejavuje iba z jednej strany. Takže, keď ste ako správcovia dane, majúc na pamäti základné zásady daňového konania, použili všetky zákonné možnosti na to, aby daň bola určená na základe úzkej spolupráce s daňovníkom, ale daňový subjekt aj napriek vašim snahám ostáva hluchý a nemý, nezostáva vám nič iné, ako voči nemu použiť donucovacie prostriedky.

Pokuty Tieto nepopulárne opatrenia využívajú z obcí hlavne mestá. Malé obce k nim vzhľadom na okolnosti, ktoré boli uvedené vo všeobecných poznatkoch, pristupujú v malej miere, hoci formulácia „uloží“ použitá v ustanovení § 155 daňového poriadku dáva správcom dane povinnosť pokutu uložiť (zmena z „možnosti“ podľa zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov na „povinnosť“ podľa daňového poriadku). Niekedy až sankcie zvýšia daňovú disciplínu daňových subjektov. Daňovým poriadkom bola upravená aj horná hranica ukladaných pokút (maximálne do výšky dane alebo poplatku), čo je potešujúce. Niektoré obce totiž ukladali pokuty v sume aj niekoľkonásobne prevyšujúcej daňovú povinnosť, bez ohľadu na to, že pri ukladaní pokuty boli a sú (§ 155 ods. 3 daňového poriadku) povinné prihliadať na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu. Upozornenie na ustanovenie § 154 ods. 2 daňového poriadku: Zodpovednosti za porušenie povinnosti, ktoré sú správnym deliktom podľa ustanovenia § 154 ods. 1 daňového poriadku, sa fyzická osoba, ktorá nemá oprávnenie na podnikanie, zbaví, ak preukáže, že zo závažných zdravotných dôvodov alebo v dôsledku iných okolností hodných osobitného zreteľa, ktoré nemohla ovplyvniť svojím konaním, nemohla splniť povinnosti, ktorých porušenie je správnym deliktom podľa ustanovenia § 154 ods. 1 daňového poriadku. O dôvodoch uloženia pokút, t. j. o správnych deliktoch pojednáva ustanovenie § 154 daňového poriadku. Keďže nie všetky časti tohto ustanovenia sa týkajú obcí, sú

266

Efektívny výber miestnych daní uvádzané spolu s pokutami podľa ustanovenia § 155 daňového poriadku, ktoré je správca dane, ktorým je obec, povinný uložiť. Obec uloží pokutu podľa: I.

§ 155 ods. 1 písm. a) daňového poriadku od 5 eur do 3 000 eur, najviac do výšky vyrubenej dane, za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. a) prvého a druhého bodu daňového poriadku, ktorého sa dopustí ten, kto nepodá daňové priznanie v: p

ustanovenej lehote,

lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 15 ods. 1 daňového poriadku;

II. § 155 ods. 1 písm. b) daňového poriadku od 10 eur do 6 000 eur, najviac do výšky vyrubenej dane, za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. a) tretieho bodu daňového poriadku, ktorého sa dopustí ten, kto nepodá daňové priznanie v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 15 ods. 2 daňového poriadku; Upozornenie: Ak správca dane uloží pokutu podľa § 155 ods. 1 písm. b) daňového poriadku, pokuta podľa ustanovenia § 155 ods. 1 písm. a) daňového poriadku sa neuloží. III. § 155 ods. 1 písm. d) daňového poriadku od 5 eur do 3 000 eur, najviac do výšky vyrubenej dane alebo poplatku, za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. c) daňového poriadku, ktorého sa dopustí ten, kto nesplní oznamovaciu povinnosť v ustanovenej lehote; IV. § 155 ods. 1 písm. e) daňového poriadku od 5 eur do 1 500 eur, najviac do výšky vyrubenej dane alebo poplatku, za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. d) a j) daňového poriadku, ktorého sa dopustí ten, kto: p

nesplní povinnosť uloženú rozhodnutím správcu dane,

nesplní niektorú z povinností nepeňažnej povahy podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov, pričom nejde o správny delikt podľa ustanovenia § 154 ods. 1 písmena a) až i) daňového poriadku. V tomto prípade možno pokutu uložiť v rovnakej výške aj opakovane, ak jej uloženie neviedlo k náprave a pokiaľ protiprávny stav trvá;

V. § 155 ods. 1 písm. f) daňového poriadku vo výške rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a sumy: p

o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím podľa § 68 daňového poriadku daň uvedenú v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní, alebo zaplatenú podľa osobitných predpisov bez podania daňového priznania, za

267

správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) a f) daňového poriadku, ktorého sa dopustí ten, kto: 1. uvedie v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní daň, ktorá je nižšia ako daň, ktorú mal v daňovom priznaní uviesť, 2. zaplatí podľa osobitných predpisov bez podania daňového priznania daň, ktorá je nižšia ako daň, ktorú mal skutočne zaplatiť, p

o ktorú správca dane znížil uplatnený nárok podľa osobitných predpisov, za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g) daňového poriadku, ktorého sa dopustí ten, kto si uplatní nárok podľa osobitných predpisov vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa osobitných predpisov,

dane určenej správcom dane podľa pomôcok za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. h) daňového poriadku, ktorého sa dopustí ten, kto zapríčinísvojím konaním podľa § 48 ods. 1 daňového poriadku určenie dane podľa pomôcok.

Pri ukladaní tejto pokuty sa uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia rozhodnutia podľa § 68 daňového poriadku. Pomôcka: Aktuálna základná úroková je uverejnená na www.nbs.sk. Pre zistenie aktuálnej základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky kliknite na nasledujúci odkaz: http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/udajove-kategorie-sdds/urokove-sadzby/ urokove-sadzby-ecb/ Ako pomôcky môžu slúžiť tie, ktoré boli na uvedenej stránke dostupné v čase písania článku: Platné od

Hlavné refinančné operácie

11. 7. 2012

0,75 %

14. 12. 2011

1,00 %

9. 11. 2011

1,25 %

13. 7. 2011

1,50 %

13. 4. 2011

1,25 %

13. 5. 2009

1,00 %

8. 4. 2009

1,25 %

11. 3. 2009

1,50 %

21. 1. 2009

2,00 %

1. 1. 2009

2,50 %

Sadzba hlavné refinančné operácie (obchody) sa považuje za základnú úrokovú sadzbu ECB. Ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10 %, pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 10 % zo sumy podľa § 155 ods. 1 písm. f) daňového poriadku.

268

Efektívny výber miestnych daní Ak bola novým právoplatným rozhodnutím suma rozdielu dane alebo suma nároku podľa osobitných predpisov upravená, táto pokuta sa upraví alebo sa zruší z úradnej moci, pričom novým rozhodnutím o pokute sa pôvodné rozhodnutie zrušuje. VI. § 155 ods. 1 písm. g) daňového poriadku vo výške rovnajúcej sa súčinu 1,5-násobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a rozdielu medzi sumou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v daňovom priznaní za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. i) daňového poriadku, ktorého sa dopustí ten, kto uvedie v dodatočnom daňovom priznaní sumu, ktorá v porovnaní so sumou uvedenou v daňovom priznaní predstavuje zvýšenie dane. Ak nastane prípad, že daňový subjekt podá ďalšie dodatočné daňové priznania, pokuta sa vypočíta spôsobom z rozdielu medzi sumou uvedenou v poslednom dodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v predchádzajúcom dodatočnom daňovom priznaní. Pri ukladaní tejto pokuty sa uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň podania daňového priznania alebo dodatočného daňového priznania. Ak 1,5-násobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 5 %, pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 5 % z rozdielu medzi sumou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v daňovom priznaní podľa § 155 ods. 1 písm. g) daňového poriadku. Pre všetky uvedené pokuty platí, že obec pokutu neuloží, ak nepresiahne 3 eurá. Pokutu nemožno uložiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom: p

sa daňový subjekt dopustil správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. a) až d), i) a j) daňového poriadku,

nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie správcu dane, ak sa daňový subjekt dopustil správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. e) až h) daňového poriadku.

Nakoniec je ešte vhodné pripomenúť, že podľa ustanovenia § 155 ods. 13 daňového poriadku uložením pokuty nezanikajú povinnosti, za porušenie ktorých bola pokuta uložená (ak daňový poriadok neustanovuje inak). „Delikvent“ je teda povinný aj po uložení pokuty povinnosť splniť. Príklad: Správca dane, obec Dúhovce, vyzval Vladimíra Mokrého na podanie daňového priznania k dani z nehnuteľností na rok 2012. Vladimír Mokrý daňové priznanie v lehote stanovenej správcom dane vo výzve nepodal, preto mu obec vyrubila pokutu podľa ustanovenia § 155 ods. 1 písm. a) daňového poriadku v sume 5 €. Uloženie pokuty správca dane odôvodnil správnym deliktom podľa § 154 ods. 1 písm. a) druhého bodu daňového poriadku. Správca dane v rozhodnutí o uložení pokuty nielenže odôvodnil oprávnenosť uloženej pokuty, ale aj určenie jej výšky na spodnej hranici, keďže pri jej vyrubení

269

zohľadnil závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu. Vladimír Mokrý sa voči rozhodnutiu o uložení pokuty odvolal. Podanie odvolania odôvodnil tým, že síce v obci kúpil stavebný pozemok, ale vklad do katastra nehnuteľností bol povolený v priebehu roka 2012 a daňovníkom dane z nehnuteľnostísa preto stane až od roku 2013. Iné nehnuteľnosti na územíobce nevlastní. Odvolací orgán rozhodnutie o uložení pokuty napriek skutočnosti, že Vladimírovi Mokrému vznikne daňová povinnosť až 1. januára 2013, potvrdil ako správne. Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 daňového poriadku je totiž daňové priznanie povinný podať každý, koho na to správca dane vyzve, i keby mal vykázať nulovú daňovú povinnosť.

Úrok z omeškania Až do konca roku 2011, t. j. počas platnosti zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov sme túto sankciu nazývali sankčným úrokom. Tento druh sankcie je obcami viac využívaný ako pokuty, aj keď ani v tomto prípade to neplatí plošne o všetkých obciach. Úrok z omeškania obec vyrubí, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške, alebo v lehote, alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane: p

daň alebo rozdiel dane,

splátku dane.

Úrok z omeškania sa vyrubí z dlžnej sumy za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia daňového preplatku; pri podaní dodatočného daňového priznania správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy do dňa podania dodatočného daňového priznania. Úrok z omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy môže správca dane vyrubiť aj priebežne a počíta sa najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou. Úrok z omeškania nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom daňový subjekt bol povinný zaplatiť daň, rozdiel dane, splátku dane. Pri jeho výpočte sa použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň: p

vzniku daňového nedoplatku alebo

nasledujúci po dni, v ktorom mala byť splátka dane zaplatená.

Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15 %, pri výpočte úroku z omeškania sa použije ročná úroková sadzba 15 %. Ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie daň alebo rozdiel dane v ustanovenej lehote, alebo v ustanovenej výške, alebo v lehote, alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane, avšak výška úroku z omeškania nepresiahne 3 eurá, úrok z omeškania sa nevyrubí. Rovnako je tomu v prípade, keď túto sumu nepresiahne súčet úrokov z omeškania za všetky splátky na dani podľa osobitného predpisu, pričom poznámka pod čiarou odkazuje pri osobitnom predpise iba na ustanovenia § 77

270

Efektívny výber miestnych daní až § 83 zákona o miestnych daniach, t. j. na ustanovenia týkajúce sa miestneho poplatku za odpad. Upozornenie: Ak daň alebo rozdiel dane vyrubený rozhodnutím správcu dane boli novým právoplatným rozhodnutím znížené, zníži sa z úradnej moci aj úrok z omeškania podľa § 156 ods. 1 písm. a) daňového poriadku. Príklad: Daňovníkovi, Vladimírovi Suchému, bola obcou Slnečná vyrubená daň z nehnuteľností v sume 401 €, ktorú bol povinný zaplatiť vo dvoch splátkach: v sume 200 € do 31. marca 2012 a v sume 201 € do 30. júna 2012. Vladimír Suchý zaplatil splátky dane oneskorene. Prvú uhradil až 15. júna 2012 (t. j. 76 dní po lehote) a druhú 15. júla 2012 (t. j. 15 dní po lehote). Správca dane preto Vladimírovi Suchému vyrubil úrok z omeškania, ktorý vypočítal ako súčet čiastkových úrokov z omeškania za jednotlivé splátky dane. Pri výpočte použil štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň nasledujúci po dni, v ktorom mala byť splátka dane zaplatená. Sadzbu Európskej centrálnej banky zistil na stránke NBS: Platné od

Hlavné refinančné operácie

11. 7. 2012

0,75 %

14. 12. 2011

1,00 %

Pre výpočet úroku z omeškania v prípade prvej splátky použil sadzbu 15 %, keďže 4-násobok 1,00 % sadzby, platnej k 1. aprílu 2012 (deň po dni splatnosti prvej splátky dane), nedosiahol 15 %. Pri výpočte druhej čiastkovej sumy úroku z omeškania postupoval rovnako, pretože 1,00 % sadzba platila až do 11. júla 2012, a teda aj k 1. júlu 2012 (deň po dni splatnosti druhej splátky dane). Výpočet úroku z omeškania bol nasledovný: ÚzO1 = (200 € × 15,00 % × 76 dní) ÷ 365 dní = 6,246 €, ÚzO2 = (201 € × 15,00 % × 15 dní) ÷ 365 dní = 1,239 €. Celkovo úrok z omeškania predstavoval sumu 7,485 €, po zaokrúhlení v zmysle zákona 7,48 €.

Ing. Kamila Bártečková V daňovej správe pôsobí od roku 1991, pričom na problematiku miestnych daní sa špecializuje od roku 2000. Pôsobí ako odborný pracovník pre daňové konanie na Finančnom riaditeľstve Slovenskej republiky, oddelenie daňového konania Košice. Autorka prispieva odbornými článkami do publikácií adresovaných miestnej samospráve, ale aj širokej verejnosti.

271

RIEŠIME VAŠE PROBLÉMY

Vy sa pýtate – my odpovedáme l Provízia a základ dane l Daňový výdavok po ukončení podnikania l Darovanie finančných prostriedkov l

Otázka č. 1: Provízia a základ dane Obchodná spoločnosť sa zaoberá predajom tovaru spôsobom multilevel-marketingu. Každý zaregistrovaný člen, tzv. distribútor, získava pri svojom nákupe tovaru, ako aj pri nákupe tovaru ľudí vo „svojej sieti“ body, resp. províziu, ktorú si môže podľa zmluvných podmienok spoločnosti čerpať buď formou vyplatenia na účet, alebo uplatnenia zľavy na tovare. V druhom prípade sa táto provízia odpočítava z ceny tovaru na faktúre tak, že vchádza do základu dane, čím sa znižuje aj suma DPH na výstupe. Môže byť takto získaná provízia za nákup tovaru (odmena) považovaná za „zľavu na tovare“, a teda môže byť zahrnutá do základu dane alebo sa musí odpočítať z celkovej fakturovanej sumy za tovar? Distribútor získava províziu ako odmenu za svoju službu. Táto služba je predmetom DPH podľa § 2 ods. 1 písm. b) a § 9 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Predmetom DPH je aj predaj tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. To znamená, že v uvedenom prípade dochádza k dvom samostatným zdaniteľným obchodom – k dodaniu tovaru a k dodaniu služby. Skutočnosť, akú formu realizácie svojej odmeny si distribútor zvolí (výplatu na účet alebo zľavu z ceny tovaru, ktorý nakupuje), nemôže ovplyvniť základ dane predávaného tovaru. Ak si zvolí možnosť uplatnenia zľavy na tovare namiesto vyplatenia provízie na účet, znamená to v podstate to, ako keby mu pri nákupe tovaru bola provízia

DÚPP 1/2013

vyplatená a zároveň došlo k zápočtu s cenou nakupovaného tovaru.

272

To znamená, že v uvedenom prípade nedochádza k zníženiu základu DPH predávaného tovaru podľa § 25 zákona o DPH. Základ dane predávaného tovaru sa určí podľa základného pravidla § 22 ods. 1 zákona o DPH.

Vy sa pýtate – my odpovedáme

Otázka č. 2: Daňový výdavok po ukončení podnikania Občan prenajíma vlastnú nehnuteľnosť. Výdavky si uplatňuje paušálom. Po súdnom rozhodnutí musel uhradiť v marci 2012 väčšiu sumu Sociálnej poisťovni – nedoplatok na sociálnom poistení z r. 2010, keď mal ešte príjem z podnikania (podľa osobitných predpisov). Podnikanie však ukončil už v roku 2010. Do akého riadka daňového priznania typu B oddiel VI za rok 2012 zapísať tento výdavok na zaplatené sociálne poistenie? Ide to do riadka 3 stĺpec 2 (výdavky) – aj keď už nepodniká a nemá príjem z podnikania? V súlade s § 32 ods. 12 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ak daňovník po skončení podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu (§ 17 ods. 9) dodatočne prijme zdaniteľné príjmy súvisiace s týmito činnosťami alebo v súvislosti s týmito činnosťami dodatočne zaplatí výdavky, ktoré by boli uznané za daňové výdavky vynaložené na tieto činnosti, o tieto prijaté alebo zaplatené sumy zvýši príjmy alebo daňové výdavky za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie, inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenájom (§ 17 ods. 9). Podľa uvedeného o nedoplatok na sociálne poistenie za rok 2010 uhradený v roku 2012 zvýši výdavky v dodatočnom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, kedy skončil podnikanie, t. j. za rok 2010.

Otázka č. 3: Darovanie finančných prostriedkov Je možné, aby s. r. o. darovala v neobmedzenej výške svoje finančné prostriedky (hotovostné, z bežného účtu) osobe blízkej – deťom, príp. príbuzným alebo iným – nepríbuzným? Nevyplýva obdarovaným prijatím daru žiadna povinnosť – keďže daň z darovania sa zatiaľ neplatí? Áno, spoločnosť s ručením obmedzeným môže darovať svoje finančné prostriedky tretej osobe. Treba mať však na pamäti, že darovanie finančných prostriedkov môže mať pre spoločnosť vážne následky v súvislosti s existenciou pohľadávok veriteľov. Existencia povinnosti obdarovaného v súvislosti s prijatím daru závisí od toho, kto je obdarovanou osobou a na aký účel jej bol dar poskytnutý. V zmysle § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sa dar nebude považovať za daňový výdavok. Znamená to, že účtovný zisk sa darovaním finančných prostriedkov zníži, avšak daňový základ nie, t. j. daň bude musieť spoločnosť zaplatiť i zo sumy darovaných peňazí. Oslobodenie príjmu získaného darovaním upravuje § 3 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov nasledovne: predmetom dane nie je prijatá náhrada oprávnenej osoby podľa osobitných predpisov, príjem získaný vydaním, darovaním alebo dedením

273

nehnuteľnosti, bytu, nebytového priestoru alebo ich častí (ďalej len „nehnuteľnosť“) alebo hnuteľnej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty okrem príjmu z neho plynúceho a okrem darov poskytnutých v súvislosti s výkonom činnosti podľa § 5 alebo § 6 zákona. Z poslednej časti tohto ustanovenia vyplýva, že od dane nie je oslobodený príjem získaný darom poskytnutým v súvislosti s výkonom závislej činnosti (§ 5 zákona o dani z príjmov, t. j. zamestnancovi spoločnosti) a príjem získaný darom poskytnutým v súvislosti s výkonom podnikateľskej, inej samostatnej zárobkovej činnosti, prenájmu a použitia diela a umeleckého výkonu (§ 6 zákona o dani z príjmov). Napríklad by išlo o dar poskytnutý SZČO, ktorý mu slúži na výkon jeho podnikania. Oslobodenie od dane z príjmu získaného darovaním by ako obdarované nespĺňali predtým uvedené subjekty. Darovanie finančných prostriedkov spoločnosťou s ručením obmedzeným blízkym osobám, resp. i iným tretím osobám (nemusia byť spriaznené osoby) v prípade, ak má spoločnosť neuhradené záväzky, sa môže považovať za odporovateľný právny úkon v zmysle ustanovenia § 42a a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, a teda za konanie v snahe ukrátiť veriteľov. Právo odporovať takémuto právnemu úkonu by veriteľ mohol uplatniť proti spoločnosti žalobou. Za splnenia zákonných podmienok by mohlo dôjsť aj k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania veriteľa podľa § 239 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona.

Videoškolenia vydavateľstva Poradca podnikateľa Novela zákona o DPH od 1. 10. 2012 a 1. 1. 2013 lektor: Ing. Vladimír Ozimý, daňový poradca DPH – miesto dodania v EÚ lektor: Ing. Vladimír Ozimý, daňový poradca

Videoškolenie si môžete objednať aj na DVD nosiči. Viac informácií získate nawww.pp.sk v sekcii Videoškolenia, kde si môžete pozrieť aj ukážku z vami vybraného školenia, alebo na tel. čísle: + 421 41 70 53 222, e-mail: bonus@pp.sk

Nenašli ste odpoveď na svoju otázku? Volajte našich odborných poradcov na tel. čísle +421 900 211 535 alebo píšte na listaren@pp.sk

274

od 1. 12. 2012 do 31. 12. 2012 Termín zákonnej povinnosti do 3 dní

Charakteristika zákonnej povinnosti

INFOBLESK

Kalendár podnikateľa

Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne pracovný úraz, ktorý si vyžiadal lekárske ošetrenie alebo dočasnú pracovnú neschopnosť. Predložiť pobočke Sociálnej poisťovne evidenciu na účely sociálneho poistenia pri uplatnení nároku na dôchodkovú dávku alebo pri skončení pracovného pomeru. Po 10. dni trvania dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca odstúpiť pobočke tlačivo, ktorým sa preukazuje dočasná pracovná neschopnosť.

do 3 pracovných Po dni vzniku daňovej povinnosti podať colnému úradu daňové priznanie k spotrebnej dní dani z alkoholických nápojov. Po dni vzniku daňovej povinnosti odvod spotrebnej dane z alkoholických nápojov. do 5 pracovných Po dni vzniku daňovej povinnosti podať colnému úradu daňové priznanie k spotrebnej dani z minerálneho oleja, z tabakových výrobkov, z alkoholických nápojov, ak daňová podní vinnosť nevznikla dňom prevzatia na daňovom území. Po dni vzniku daňovej povinnosti odvod spotrebnej dane z minerálneho oleja, z tabakových výrobkov, z alkoholických nápojov, ak daňová povinnosť nevznikla dňom prevzatia na daňovom území. do 7 dní

Od nadobudnutia nového dopravného prostriedku (§ 11 ods. 12 zákona o DPH) z iného členského štátu podať daňové priznanie k DPH. V rovnakej lehote zaplatiť daň.

do 10. 12. 2012 (namiesto soboty 8. 12. 2012)

Odvod preddavku na verejné zdravotné poistenie za november 2012 za samostatne zárobkovo činné osoby uvedené v § 11 ods. 1 písm. b) zákona a za osoby uvedené v § 11 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, ktoré nie sú zamestnancami, SZČO ani osobami, za ktoré platí poistné štát, s uvedením variabilného, konštantného a špecifického symbolu platiteľa preddavku na verejné zdravotné poistenie podľa vyhlášky MZ SR č. 130/2012 Z. z. Odvod poistného na nemocenské a dôchodkové poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity, ako aj poistného na poistenie v nezamestnanosti za november 2012 povinne poistenými a dobrovoľne poistenými fyzickými osobami s uvedením variabilného a špecifického symbolu podľa § 142 ods. 7 zákona. Odvod poistného na dôchodkové poistenie za zamestnancov s nepravidelným príjmom uvedených v § 4 ods. 2 zákona s uvedením variabilného a špecifického symbolu podľa § 142 ods. 7 zákona, ak boli príjmy vyplatené v novembri 2012. Oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu svojho názvu, sídla, bydliska, identifikačného čísla, čísla bankového účtu a zmenu dňa, ktorý je určený na výplatu príjmov. Oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu alebo vznik platiteľa poistného; skutočnosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik povinnosti štátu platiť zaňho poistné; zmenu mena, priezviska, rodného čísla a trvalého pobytu; skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia a vrátiť preukaz poistenca; skutočnosti rozhodujúce pre zmenu sadzby poistného. Písomne vykázať výšku preddavku na poistné svojej zdravotnej poisťovni pri vzniku povinnosti platiť poistné ako SZČO. Táto povinnosť sa týka aj SZČO, ktoré si splnili povinnosť registrácie na jednotnom kontaktnom mieste pri získaní oprávnenia na podnikanie.

DÚPP 1/2013

do 8 dní

275

Termín zákonnej povinnosti do 8 dní

Charakteristika zákonnej povinnosti Oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni, že fyzická osoba vykonáva činnosť zamestnanca v cudzine a je tam aj zdravotne poistená; vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť v cudzine a je tam aj zdravotne poistená; sa dlhodobo zdržiava v cudzine a je tam aj zdravotne poistená a na území SR nie je zamestnaná ani nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť. Poistenec je povinný oznámiť zdravotnej poisťovni vznik skutočností uvedených v § 11 ods. 7 písm. g), j), k), l) zákona o zdravotnom poistení (keď platiteľom poistného začína, resp. prestáva byť štát). Oznámiť zamestnávateľovi zmenu zdravotnej poisťovne; údaje rozhodujúce pre určenie, či je alebo nie je poistencom štátu (PN, RP, poberateľ dôchodku a pod.); údaje rozhodujúce pre zmenu sadzby poistného na verejné zdravotné poistenie. Písomne oznámiť na tlačive určenom Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vznik platiteľa podľa § 11 ods. 5 zákona.

do 8 pracovných dní

Písomne oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu platiteľa poistného: zamestnávatelia podaním „Oznámenia zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie“ za zamestnancov, ostatní podaním „Oznámenia poistenca/platiteľa poistného“. Ak má zamestnávateľ najmenej 3 zamestnancov, je povinný túto zmenu oznamovať príslušnej ZP výlučne elektronicky.

do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného

Písomne oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni skutočnosť, kedy platiteľom poistného začína, resp. prestáva byť štát: zamestnávatelia podaním „Oznámenia zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie“ za zamestnancov, ostatní podaním „Oznámenia poistenca/platiteľa poistného“. Ak má zamestnávateľ najmenej 3 zamestnancov, je povinný túto zmenu oznamovať príslušnej ZP výlučne elektronicky.

do 8 dní

Prihlásiť sa na NP a DP v pobočke Sociálnej poisťovne, v rovnakej lehote sa z týchto poistení odhlásiť. Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne prerušenie NP a DP. Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne zmenu mena, priezviska, trvalého pobytu a zrušenie povolenia na trvalý pobyt alebo povolenia na prechodný pobyt. Prihlásiť sa do registra zamestnávateľov vedeného Sociálnou poisťovňou a v rovnakej lehote sa z registra zamestnávateľov odhlásiť. Oznámiť prerušenie NP, DP a poistenia v nezamestnanosti zamestnanca. Oznámiť Sociálnej poisťovni začiatok a skončenie čerpania materskej a rodičovskej dovolenky. Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne zmenu svojho názvu, sídla a dňa určeného na výplatu príjmov. Oznámiť Sociálnej poisťovni zmenu mena a priezviska zamestnanca. Predkladať Sociálnej poisťovni záznam o pracovnom úraze a výsledky vyšetrovania pracovných úrazov a hlásenia o zistení chorôb z povolania.

Prihlásiť zamestnanca na NP, DP a poistenie v nezamestnanosti (pracovná zmluva) a pripred vznikom poistenia a vznikom hlásiť zamestnanca na účely úrazového a garančného poistenia (dohody) v pobočke Sopracovnoprávneho ciálnej poisťovne. Zamestnávateľ je povinný túto zmenu oznamovať výlučne elektronicky. vzťahu Odhlásiť zamestnanca z poistenia – NP, DP, poistenie v nezamestnanosti (pracovná deň nasledujúci po zániku poistenia zmluva) a úrazové, garančné poistenie (dohody) – v pobočke Sociálnej poisťovne. Zamestnávateľ je povinný túto zmenu oznamovať výlučne elektronicky. a po zániku pracovnoprávneho vzťahu

276

Kalendár podnikateľa od 1. 12. 2012 do 31. 12. 2012 Termín zákonnej povinnosti

Charakteristika zákonnej povinnosti

do 8 dní

Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne platobnú neschopnosť zamestnávateľa.

do 10 dní

Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne všetky informácie súvisiace s poskytnutím dávky garančného poistenia. Súčasne predložiť aj potvrdenie o nárokoch zamestnanca z pracovného pomeru.

do výplatného termínu

Odvod preddavku na verejné zdravotné poistenie plateného zamestnancom a zamestnávateľom z príjmov za november 2012 s uvedením variabilného, konštantného a špecifického symbolu platiteľa preddavku na verejné zdravotné poistenie podľa vyhlášky MZ SR č. 130/2012 Z. z. Odvod poistného na nemocenské, dôchodkové, úrazové a garančné poistenie, odvod poistného na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity plateného zamestnancom a zamestnávateľom z príjmov za november 2012 s uvedením variabilného a konštantného symbolu podľa § 142 ods. 7 zákona. V lehote splatnosti predložiť pobočke SP výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. Zamestnávateľ je povinný odosielať mesačné výkazy a výkazy príspevkov výlučne elektronicky. Tvorba sociálneho fondu vo výške stanovenej zákonom zo súhrnu hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za mesiac november 2012.

Prevod finančných prostriedkov sociálneho fondu na osobitný účet (najneskôr do konca kado 5 dní po výplatnom termíne lendárneho mesiaca). Odvod preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti zamestnancov z príjmov za november 2012. do 17. 12. 2012 (namiesto soboty 15. 12. 2012)

Odvod dane z príjmov vyberanej zrážkou z príjmov vyplatených, poukázaných alebo pripísaných v prospech daňovníka v novembri 2012. Oznámenie tejto skutočnosti správcovi dane. Odvod preddavku na zabezpečenie dane v prípade úhrady vykonanej v novembri 2012 v prípade daňovníkov, ktorí nemajú na území SR trvalý pobyt, sídlo ani sa tu obvykle nezdržujú, vo výške sadzby dane podľa § 15. Oznámenie tejto skutočnosti správcovi dane. Oznámiť Colnému úradu Bratislava podľa zahraničných zástupcov množstvo predaného alkoholického nápoja v litroch za november 2012, celkové množstvo predaného alkoholického nápoja v litroch od začiatku kalendárneho roka do konca novembra 2012 (prevádzkovateľ daňového skladu pre zahraničných zástupcov – § 33 ods. 2 zákona č. 530/2011 Z. z.).

do 20. 12. 2012

Predložiť žiadosť o registráciu platiteľa DPH v prípade, ak obrat za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov dosiahne sumu 49 790 € (zdaniteľná osoba – § 4 zákona č. 222/2004 Z. z.). Platí pre zdaniteľnú osobu, ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku a ak nemá také miesto, ale má bydlisko v tuzemsku alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava.

pred prijatím služby

Predložiť žiadosť o registráciu platiteľa DPH v prípade, ak zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom, je príjemcom služby, pri ktorej je povinná platiť daň podľa § 69 ods. 3 zákona (zdaniteľná osoba – § 7a zákona č. 222/2004 Z. z.).

pred dodaním služby

Predložiť žiadosť o registráciu platiteľa DPH v prípade, ak zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom a ktorá má v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, dodáva službu, pri ktorej je miesto dodania podľa § 15 ods. 1 zákona v inom členskom štáte a osobou povinnou platiť daň je príjemca služby (zdaniteľná osoba – § 7a zákona č. 222/2004 Z. z.).

277

Termín zákonnej povinnosti do 20. 12. 2012

Charakteristika zákonnej povinnosti Podať elektronicky súhrnný výkaz dane z pridanej hodnoty za november 2012 pre platiteľov DPH, ktorí uskutočňujú intrakomunitárne dodávky v rámci Európskej únie, ak hodnota dodaných tovarov v príslušnom štvrťroku a v predchádzajúcich 4 kalendárnych štvrťrokoch presiahla hodnotu 100 000 € (registrovaný platiteľ DPH – § 80 zákona č. 222/2004 Z. z.). Podať elektronicky súhrnný výkaz dane z pridanej hodnoty za november 2012 za zastúpených dovozcov Daňovému úradu Bratislava (daňový zástupca – § 69a ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z.).

do 27. 12. 2012 (namiesto sviatku 25. 12. 2012)

Podať daňové priznanie k DPH za november 2012 (ak je zdaňovacím obdobím kalendárny mesiac). Podáva sa i negatívne daňové priznanie. Platiteľ registrovaný podľa § 5 a § 6 (zahraničná osoba) nie je povinný podať DP, ak mu nevznikla daňová povinnosť alebo právo na odpočítanie dane, s výnimkou platiteľa, ktorý v zdaňovacom období dodal tovar oslobodený od dane podľa § 43 alebo § 47 alebo dodal tovar podľa § 45. Doručiť daňovému úradu záznamy vedené podľa § 70 ods. 6 zákona za november 2012 (ak je zdaňovacím obdobím kalendárny mesiac) pri nadobudnutí pozemného motorového vozidla z iného členského štátu, ktoré je alebo bolo v evidencii vozidiel v inom členskom štáte, na účely jeho ďalšieho predaja. Zaplatiť daňovú povinnosť DPH za november 2012. Podať colnému úradu daňové priznanie k spotrebnej dani z minerálneho oleja, z tabakových výrobkov za november 2012. Podáva sa aj za obdobie, v ktorom nevznikla daňová povinnosť. Ak daňová povinnosť platiteľa spotrebnej dane z minerálneho oleja nepresiahne 5 €, nie je povinný predložiť daňové priznanie ani zaplatiť daň (§ 14). Zaplatiť spotrebnú daň z minerálneho oleja, z tabakových výrobkov za november 2012. Podať colnému úradu daňové priznanie k spotrebnej dani z alkoholických nápojov za november 2012 (osoba povinná platiť daň – § 12 ods. 2 zákona č. 530/2011 Z. z.). Podáva sa aj za obdobie, v ktorom nevznikla daňová povinnosť. Na platiteľa dane, ktorému vzniká daňová povinnosť z tichého vína alebo tichého fermentovaného nápoja a súčasne mu nevzniká daňová povinnosť zo šumivého vína alebo šumivého fermentovaného nápoja, sa povinnosť podať daňové priznanie nevzťahuje. Zaplatiť spotrebnú daň z alkoholických nápojov za november 2012 (osoba povinná platiť daň – § 12 ods. 2 zákona č. 530/2011 Z. z.). Podať colnému úradu daňové priznanie k spotrebnej dani z alkoholických nápojov za november 2012 (malý samostatný pivovar – § 66 ods. 6 zákona č. 530/2011 Z. z.). Zaplatiť spotrebnú daň z alkoholických nápojov za november 2012 (malý samostatný pivovar – § 66 ods. 6 zákona č. 530/2011 Z. z.). Podať daňové priznanie k spotrebnej dani z alkoholických nápojov za november 2012 (prevádzkovateľ liehovarníckeho závodu na pestovateľské pálenie ovocia – § 49 ods. 10 zákona č. 530/2011 Z. z.). Prílohou daňového priznania je zoznam pestovateľov s uvedením vyrobeného a skutočne prevzatého množstva liehu, s uvedením dátumu výroby liehu a kópia žiadosti o výrobu destilátu. Zaplatiť spotrebnú daň z alkoholických nápojov za november 2012 (prevádzkovateľ liehovarníckeho závodu na pestovateľské pálenie ovocia – § 49 ods. 10 zákona č. 530/2011 Z. z.).

278

Kalendár podnikateľa od 1. 12. 2012 do 31. 12. 2012 Termín zákonnej povinnosti do 27. 12. 2012 (namiesto sviatku 25. 12. 2012)

Charakteristika zákonnej povinnosti Oznámiť colnému úradu množstvo cigariet uvedených do daňového voľného obehu na daňovom území za kalendárny mesiac november 2012 v členení podľa obchodného názvu cigariet, ceny cigariet uvedenej na kontrolnej známke a podľa počtu kusov cigariet. Podať daňové priznanie colnému úradu k spotrebnej dani z elektriny, z uhlia, zo zemného plynu za november 2012. Ak daňová povinnosť platiteľa spotrebnej dane z elektriny, uhlia a zemného plynu nepresiahne 3,31 €, nie je povinný podať daňové priznanie ani zaplatiť daň, to neplatí, ak daňová povinnosť pri spotrebnej dani z uhlia vznikne podľa § 21 ods. 2 písm. a). Odvod spotrebnej dane z elektriny, z uhlia, zo zemného plynu za november 2012.

do 31. 12. 2012

Úhrada preddavkov na daň z príjmov právnických osôb (mesačné preddavky) za mesiac december 2012 vo výške 1/12 poslednej známej daňovej povinnosti pri použití platnej sadzby dane podľa § 15 zákona o dani z príjmov. Úhrada preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb (mesačné preddavky) za mesiac december 2012 vo výške 1/12 poslednej známej daňovej povinnosti zo základu dane zníženého o nezdaniteľné časti podľa § 11 platné v roku 2012 a pri použití sadzby dane podľa § 15 zákona o dani z príjmov. Úhrada preddavkov na daň z príjmov právnických osôb (štvrťročné preddavky) za 4. štvrťrok 2012 vo výške 1/4 poslednej známej daňovej povinnosti pri použití platnej sadzby dane podľa § 15 zákona o dani z príjmov. Úhrada preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb (štvrťročné preddavky) za 4. štvrťrok 2012 vo výške 1/4 poslednej známej daňovej povinnosti zo základu dane zníženého o nezdaniteľné časti podľa § 11 platné v roku 2012 a pri použití sadzby dane podľa § 15 zákona o dani z príjmov.

do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po podaní daňového priznania

Termín na vyrovnanie rozdielu medzi zaplatenými preddavkami na daň z príjmov právnických osôb, ak zaplatené preddavky sú nižšie ako preddavky vyplývajúce z podaného daňového priznania.

do 31. 12. 2012

Odvod mesačného preddavku na daň z motorových vozidiel vo výške 1/12 predpokladanej dane, ak celková predpokladaná daň presiahne 8 292 €. Odvod štvrťročného preddavku na daň z motorových vozidiel vo výške 1/4 predpokladanej dane za 4. štvrťrok 2012, ak predpokladaná daň presiahne 660 € a nepresiahne 8 292 €. Samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príslušná zdravotná poisťovňa nevykonala ročné zúčtovanie podľa § 19 ods. 1 písm. b) zákona, je povinná písomne vykázať príslušnej zdravotnej poisťovni do konca kalendárneho roka výšku preddavkov na poistné na obdobie od 1. januára do 31. decembra 2013. Predloženie prehľadu o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse za november 2012. Odvod preddavku na verejné zdravotné poistenie plateného zamestnancom a zamestnávateľom z príjmov za november 2012, ak nie je pevne stanovený termín výplat a boli vyplatené do 31. 12. 2012, s uvedením variabilného, konštantného a špecifického symbolu platiteľa preddavku na verejné zdravotné poistenie podľa vyhlášky MZ SR č. 130/2012 Z. z.

279

Termín zákonnej povinnosti do 31. 12. 2012

Charakteristika zákonnej povinnosti Odvod poistného na nemocenské, dôchodkové, úrazové a garančné poistenie, odvod poistného na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity plateného zamestnancom a zamestnávateľom s uvedením variabilného a konštantného symbolu podľa § 142 ods. 7 zákona z príjmov za november 2012, ak nie je pevne stanovený termín výplat a boli vyplatené do 31. 12. 2012. Uhradiť platby za služby verejnosti poskytované RTVS, ak sa úhrada platí mesačne. Pre výšku úhrady je rozhodujúci počet zamestnancov k prvému dňu obdobia, za ktoré sa táto úhrada platí. Termín na vypracovanie a predloženie regionálnemu úradu verejného zdravotníctva informácie o výsledkoch hodnotenia zdravotných rizík a opatreniach vykonaných na ich zníženie alebo odstránenie na pracoviskách, na ktorých zamestnanci vykonávajú rizikové práce.

najneskôr v deň prvého použitia vozidla

Povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu a uhradiť povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

pred začatím podnikateľskej činnosti

Písomne požiadať colný úrad o vydanie povolenia na predaj (veľkoobchod, maloobchod, ponúkanie na predaj) spotrebiteľského balenia liehu v daňovom voľnom obehu v rámci podnikateľskej činnosti. Colný úrad vydá povolenie do 30 dní od podania žiadosti.

do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca

Po uplynutí mesiaca, v ktorom bolo získané povolenie alebo oprávnenie na podnikanie; v ktorom sa začala vykonávať iná samostatná zárobková činnosť alebo v ktorom bola prenajatá nehnuteľnosť, požiadať správcu dane o registráciu. Po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla povinnosť zrážať daň z príjmov alebo preddavky na daň, alebo daň z príjmov vyberať, požiadať správcu dane o registráciu ako platiteľ dane. Po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla povinnosť zrážať daň z príjmov alebo preddavky na daň, alebo daň z príjmov vyberať, oznámiť miestne príslušnému správcovi dane zmeny v registrácii – skutočnosť, že registrovaná fyzická alebo právnická osoba sa stala platiteľom dane. Po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla stála prevádzkareň, požiadať správcu dane o registráciu. Po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla stála prevádzkareň, oznámiť miestne príslušnému správcovi dane vznik stálej prevádzkarne. Po uplynutí mesiaca, v ktorom nastali zmeny, oznámiť správcovi dane zmenu oznámených a zaregistrovaných údajov, najmä zánik daňovej povinnosti. Po uplynutí mesiaca, v ktorom došlo k zrušeniu registrácie, oznámiť správcovi dane zrušenie registrácie. Do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia o zrušení registrácie vrátiť správcovi dane osvedčenie o registrácii.

do 15 dní

Oznámiť správcovi dane uzatvorenie každej zmluvy s daňovým subjektom so sídlom alebo bydliskom v zahraničí, na základe ktorej môže vzniknúť na území SR prevádzkareň alebo daňová povinnosť zamestnancov alebo osôb preňho pracujúcich na území SR. Oznámiť živnostenskému úradu ustanovenie zodpovedného zástupcu, ako aj ukončenie výkonu jeho funkcie. Oznámiť colnému úradu zmenu údajov v žiadosti o zaradenie do evidencie užívateľských podnikov a v žiadosti o vydanie odberného poukazu.

280

Kalendár podnikateľa od 1. 12. 2012 do 31. 12. 2012 Termín zákonnej povinnosti do 15 dní

Charakteristika zákonnej povinnosti Oznámiť colnému úradu zmenu skutočností a údajov v žiadosti o registráciu a vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu (prevádzkovateľ daňového skladu – § 15 ods. 7 zákona č. 530/2011 Z. z.). Oznámiť colnému úradu zmenu údajov uvedených v žiadosti o registráciu a vydanie povolenia prijímať alkoholický nápoj z iného členského štátu v pozastavení dane opakovane a v žiadosti o príležitostný príjem alkoholického nápoja z iného členského štátu v pozastavení dane (oprávnený príjemca – § 19 ods. 14 zákona č. 530/2011 Z. z.). Oznámiť colnému úradu zmenu údajov v žiadosti o registráciu a vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu a v žiadosti o registráciu a vydanie povolenia prijímať tabakové výrobky z iného členského štátu v pozastavení dane. Oznámiť colnému úradu zmenu údajov v žiadosti o vydanie povolenia na predaj spotrebiteľského balenia liehu v daňovom voľnom obehu v rámci podnikateľskej činnosti. Oznámiť colnému úradu nesplnenie podmienok, ktoré určujú malý samostatný pivovar a uplatniť základnú sadzbu dane na pivo vyrobené v kalendárnom roku. Od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia uhradiť vyrubenú daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za predajné automaty, daň za nevýherné hracie prístroje a poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.

do 30 dní Podať „priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty od vzniku a k dani za nevýherné hracie prístroje“, ak vznikne daňová povinnosť v priebehu zdaňodaňovej povinnosti vacieho obdobia. do 30 dní od vzniku alebo zániku daňovej povinnosti

Podať „čiastkové priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje“, ak vznikne alebo zanikne daňová povinnosť v priebehu zdaňovacieho obdobia, na ktoré už daňovník priznanie podal.

Oznámiť správcovi dane vznik daňovej povinnosti k dani za užívanie verejného priestranv deň vzniku daňovej povinnosti stva a k dani za vjazd a zotrvanie motorovým vozidlom v historickej časti mesta. do 30 dní od vzniku Oznámiť správcovi dane vznik daňovej povinnosti k dani za jadrové zariadenie. daňovej povinnosti do 30 dní od zániku Oznámiť správcovi dane skutočnosti rozhodujúce pre zánik daňovej povinnosti: daň za užídaňovej povinnosti vanie verejného priestranstva, daň za vjazd a zotrvanie motorovým vozidlom v historickej časti mesta, daň za jadrové zariadenie. Oznámiť zánik daňovej povinnosti k dani z motorových vozidiel príslušnému správcovi dane [okrem daňovníka podľa § 85 ods. 2 písm. a) zákona č. 582/2004 Z. z.]. do 30 dní od vzniku Oznámiť obci skutočnosti rozhodujúce pre vznik a zánik poplatkovej povinnosti za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. alebo zániku daňovej povinnosti do 30 dní

Od schválenia účtovnej závierky predložiť riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku do zbierky listín obchodného registra.

do 7 mesiacov

Po uplynutí účtovného obdobia predložiť riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku do zbierky listín obchodného registra.

pred nadobudnutím tovaru v hodnote 13 941,45 € bez DPH

Registrácia na platenie dane z intrakomunitárneho nadobudnutia tovaru. Registračná povinnosť na DPH pre povinnú osobu, ak nadobúda v tuzemsku tovar z iného členského štátu. Povinnosť vzniká pred nadobudnutím tovaru, ak celková hodnota tovaru bez dane dosiahne v kalendárnom roku 13 941,45 €. Bibiána Špániková ekonomicko-účtovná poradkyňa

281

INFOBLESK

Kurzový lístok ECB – október 2012 Štát

Mena 1. 10.

USA

USD

1,2877

Japonsko

JPY

100,42 101,02

Bulharsko

BGN

1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558

ČR

CZK

Dánsko

DKK

7,4554 7,4554 7,4566 7,4556 7,4556 7,4569 7,4575 7,4582 7,4588 7,4589 7,4591 7,4594

V. Británia

GBP

0,7983 0,8006 0,80085 0,80395 0,80325 0,8084 0,8079 0,80495 0,80525 0,8065 0,80745 0,8097

Maďarsko

HUF

285,13 285,56 286,15 285,61 282,75 283,75

Litva

LTL

3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528

Lotyšsko

LVL

0,6962 0,6963 0,6961 0,6962 0,6961 0,6962 0,6963 0,6961 0,6961 0,6961 0,6962 0,6962

Poľsko

PLN

4,1057 4,1031 4,0909 4,0866 4,0735

25,08

2. 10.

3. 10.

25,06 25,033 24,957 24,915

4,5223 4,5241 4,5337

Švédsko

8,4731 8,5326

Švajčiarsko CHF Nórsko

5. 10.

8. 10.

9. 10.

10. 10. 11. 10. 12. 10. 15. 10. 16. 10.

101,1 101,88 102,02 101,45 101,35 100,94 101,26

Rumunsko RON SEK

4. 10.

1,293 1,2904 1,2951 1,3002 1,2958 1,2953 1,2889 1,2918

24,9 24,936

24,95

24,94

283,4 282,15 281,85

4,078 4,0777 4,0825

4,548 4,5782 4,5723 4,5675

7,373 7,4115 7,4285 7,3935

1,211 1,2111

102,1 102,94

24,95 24,931 24,875

281,4 278,53 278,51

4,571 4,5703 4,5648

4,092

4,574 4,5783

8,683 8,6591 8,6274

1,211 1,2087 1,2093 1,2091 1,2091

NOK

7,378

Chorvátsko HRK

7,4255

7,446 7,4625

7,482

Rusko

RUB

40,223

40,16 40,177

40,29 40,252 40,3506 40,274

Turecko

TRY

2,3117

2,317 2,3127 2,3386 2,3375 2,3494

Austrália

AUD

1,2431 1,2531 1,2625 1,2673 1,2682 1,2721 1,2663 1,2574 1,2573 1,2654 1,2661 1,2693

Brazília

BRL

2,6098 2,6174 2,6148 2,6179 2,6258 2,6348 2,6289 2,6199 2,6339 2,6428 2,6459 2,6534

Kanada

CAD

1,2667 1,2693 1,2727 1,2783

Čína

CNY

8,0926 8,1779 8,1707

Hongkong

HKD

Indonézia

IDR 12334,98 12388,38 12374,75 12418,81 12467,96 12438,19 12445,44 12385,19 12389,32 12438,76 12455,29 12515,85

7,481

7,402

101,7

4,091 4,0978 4,0868

8,609 8,6099 8,5728 8,6057 8,6117 8,6068 8,6627

1,2095 1,2102 1,2104 1,2123 1,2112

1,297 1,2971 1,3046

7,405 7,3985 7,3825 7,4005

7,48 7,4865

7,41

7,391

7,492 7,5225 7,5223 7,5085 7,5148 40,09 40,1155

40,2 40,1885 40,281

2,349 2,3375 2,3407 2,3437 2,3463 2,3585

1,275 1,2683 1,2632 1,2594 1,2645 1,2678 1,2682

8,209 8,2226 8,1498 8,1465

1,287

8,121 8,1086 8,1267 8,1318 8,1728

9,985 10,0266 10,0073 10,0432 10,0805 10,0476 10,0422 9,9922 10,0148 10,0541 10,054 10,1116

Izrael

ILS

5,0357

India

INR

67,487 67,747 67,443 67,002 67,422 68,184 68,2779 68,315

5,021 4,9948

5,014 5,0144 5,0045

4,997 4,9775 4,9776 4,9619 4,9512 4,9636 68,02 68,506 68,766 68,955

DÚPP 1/2013

Južná Kórea KRW 1435,49 1438,56 1437,89 1441,73 1444,13 1442,02 1439,28 1436,57 1438,56 1441,35 1439,82 1443,9

282

Mexiko

MXN 16,5824 16,5813 16,5952 16,5643 16,5844 16,6357 16,5661 16,5624 16,6904 16,6949 16,6288 16,6848

Malajzia

MYR

3,9433 3,9462 3,9499 3,9599 3,9691 3,9813 3,9805 3,9623 3,9622 3,9658 3,9671 3,9789

Nový Zéland NZD

1,5533 1,5521 1,5709 1,5788 1,5775 1,5854

Filipíny

PHP

53,731 53,758

Singapur

SGD

1,5827 1,5885 1,5896

Thajsko

THB

39,648

Juhoafr. rep. ZAR 10,7321

1,577 1,5732 1,5796 1,5815 1,5895 1,6023

53,63 53,779 53,831 53,748 53,646

53,47 53,548 53,744

53,71 53,896

1,591 1,5951 1,5951 1,5913 1,5833 1,5857 1,5834 1,5838 1,5928

39,63 39,564 39,617 39,721 39,785 39,701 39,582 39,671

39,74 39,782 40,012

10,8 10,8852 11,0599 11,1983 11,577 11,3321 11,1516 11,2664 11,1779 11,3632 11,368

Kurzový lístok ECB – október 2012 Štát

Mena 17. 10.

18. 10.

19. 10. 22. 10.

23. 10.

24. 10.

25. 10.

26. 10.

29. 10.

30. 10.

31. 10.

USA

USD

1,312

1,3118

1,3035

1,3063

1,3005

1,2942

1,2993

1,2908

1,2898

1,2962

1,2993

Japonsko

JPY

103,23

104,01

103,27

104,27

103,84

103,33

104,15

103,15

102,69

103

103,78

Bulharsko

BGN

1,9558

ČR

CZK

24,794

24,756

24,823

24,899

24,908

24,973

24,901

24,9

25,021

25,022

25,064

Dánsko

DKK

7,4592

7,4593

7,459

7,4588

7,4586

7,4592

7,4588

7,4592

7,4597

7,4598

V. Británia

GBP

0,8115

0,8119 0,81275

0,8145 0,81365

0,8083

0,8049

0,8012 0,80455

0,8062 0,80645

Maďarsko

HUF

279

277,19

279,3

279,57

281,77

280,89

279,72

281,99

285,13

284,58

284,05

Litva

LTL

3,4528

Lotyšsko

LVL

0,6962

0,6961

0,6963

0,6964

0,6963

0,6961

0,6962

0,6961

0,6962

Poľsko

PLN

4,1029

4,1027

4,107

4,1058

4,1342

4,1357

4,14

4,1503

4,1489

4,1305

4,139

Rumunsko RON

4,5777

4,5803

4,5833

4,577

4,5785

4,5765

4,566

4,5598

4,5486

4,5403

4,542

Švédsko

SEK

8,6587

8,5843

8,5717

8,5924

8,6174

8,6558

8,6883

8,673

8,6219

8,6155

8,6

Švajčiarsko CHF

1,2106

1,2094

1,2085

1,2097

1,2098

1,21

1,2097

1,209

1,2087

1,2085

1,2076

NOK

7,396

7,377

7,384

7,3865

7,417

7,435

7,4615

7,4675

7,452

7,438

7,3855

Chorvátsko HRK

7,5405

7,543

7,5425

7,5605

7,563

7,564

7,553

7,538

7,5375

7,5295

7,527

Rusko

RUB

40,288 40,3022 40,1888 40,4252

40,615

40,625

40,585

Turecko

TRY

2,3629

2,357

2,3445

2,3449

2,3437

2,3365

2,3369

2,3288

2,3237

2,3307

2,3312

Austrália

AUD

1,269

1,2632

1,2586

1,2657

1,2662

1,2526

1,251

1,2486

1,2455

1,2489

1,2528

Brazília

BRL

2,6676

2,6631

2,644

2,6498

2,6373

2,6213

2,6345

2,6148

2,6169

2,6334

2,6389

Kanada

CAD

1,2915

1,2843

1,2885

1,2987

1,2961

1,2807

1,2884

1,2865

1,2895

1,2961

1,3005

Čína

CNY

8,2059

8,2006

8,1514

8,1705

8,1308

8,0858

8,1102

8,0661

8,053

8,0884

8,1041

Hongkong

HKD 10,1704 10,1671 10,1029 10,1242 10,0791 10,0304 10,0701 10,0041

Indonézia

IDR 12577,46 12599,42 12526,16 12552,67 12505,13 12437,74 12482,86 12448,82 12389,97 12463,11 12481,56

Izrael

ILS

4,9809

4,99

4,9842

4,9871

4,9848

4,9917

5,0107

5,0046

5,0117

5,0459

5,0403

India

INR

69,359

70,047

70,18

69,854

69,921

69,669

69,61

69,359

69,759

69,951

69,92

Nórsko

Južná Kórea KRW 1450,48 1448,93 1439,17 1441,87 1434,96 1428,48 1425,37

40,615 40,5871

40,645 40,7049

9,9963 10,0457 10,0697

1416,9 1416,13 1414,71 1417,18

Mexiko

MXN 16,8231 16,7891 16,7871 16,8251 16,8471 16,7825 16,8077 16,8304

16,829 16,9152 16,9685

Malajzia

MYR

3,9769

3,9843

3,9435

3,9487

3,956

Nový Zéland NZD

1,6009

Filipíny

PHP

53,896

Singapur

SGD

Thajsko

THB

Juhoafr. rep. ZAR

3,9785

3,9868

3,9754

3,9619

3,9545

3,9597

1,5983

1,591

1,5972

1,6002

1,5887

1,5775

1,574

1,5717

1,5765

1,581

54,078

53,921

53,982

53,792

53,613

53,588

53,392

53,219

53,384

53,527

1,5954

1,5972

1,5914

1,5962

1,5929

1,5832

1,5845

1,5774

1,5754

1,5808

1,5853

40,187

40,207

40,044

40,156

39,99

39,758

39,876

39,679

39,636

39,78

39,876

11,3669 11,3305 11,2411 11,2708 11,3724 11,3602 11,3116 11,2745 11,2009 11,1852 11,2692

(zdroj:www.nbs.sk)

283

VYHĽADÁVAČ

Vyhľadávač DÚPP ročník 2012 Vysvetlivky: Z – zákon, nariadenie, opatrenie Oblasť Cestovné náhrady

Daň z pridanej hodnoty

K – komentár

Č – článok

Názov príspevku Cestovné náhrady podnikateľa Cestovné náhrady zamestnancov

13/2012

11-12/2012

x x

14/2012

13/2012

113

Koncoročné povinnosti platiteľa DPH

2-3/2012

139

1/2012

301

Nepeňažný vklad a zákon o DPH

11-12/2012

Oprava základu DPH

11-12/2012 111

Osoby povinné platiť DPH v SR

6-7/2012

Posledné zmeny zákona o DPH (od 1. 1. 2012)

4-5/2012

154

9/2012

Pripravovaná novela zákona o DPH 2012 – 2014

11-12/2012 106

Registrácia zdaniteľnej osoby a určenie zdaňovacieho obdobia – zmeny od 1. 10. 2012

15/2012

Uplatňovanie DPH subjektmi verejnej správy a neziskovými organizáciami (1. časť)

10/2012

120

Uplatňovanie DPH subjektmi verejnej správy a neziskovými organizáciami (2. časť)

11-12/2012 175

Uplatňovanie DPH v cestovných kanceláriách

11-12/2012 125

Aktívne a pasívne príjmy fyzických osôb od roku 2012

2-3/2012

191

Barterový obchod

13/2012

11-12/2012

15/2012

11-12/2012

K odpočtu daňových strát Krádež majetku v daňových a účtovných súvislostiach Nepeňažný vklad a základ dane z príjmov

DÚPP 1/2013

Dodanie tovaru do členských štátov EÚ a do tretích štátov

Predaj podniku a uplatňovanie DPH

284

Str.

Sumy stravného od 1. 9. 2012

Lehota na vrátenie nadmerného odpočtu

Daň z príjmov

DÚPP č.

V – vzor (počet)

Nezdaniteľné časti základu dane v roku 2012

8/2012

119

Odpisovanie majetku po novelizácii ZDP

9/2012

126

Platenie preddavkov na daň z príjmov FO

6-7/2012

Podpora dobrovoľníctva v zákone o dani z príjmov

2-3/2012

180

Poistenie pohľadávky – účtovné a daňové súvislosti

13/2012

Predaj podniku v zákone o dani z príjmov

9/2012

Preddavky na daň z príjmov PO v roku 2012

6-7/2012

Príjmy z príležitostných činností FO, spôsob ich zdanenia a platenie poistného na zdravotné poistenie z týchto príjmov

10/2012

Vyhľadávač DÚPP – ročník 2012 Oblasť Daň z príjmov

Názov príspevku

DÚPP č.

Str.

Stanovenie základu dane u podnikajúcej fyzickej osoby za rok 2011

4-5/2012

164

Stručne k novele zákona o DPH z aspektu účtovníctva a dane z príjmov

15/2012

Stručne k schválenej novele zákona o dani z príjmov od 1. 1. 2013

14/2012

298

Vstupná cena hmotného majetku

15/2012

Vyradenie odpísaného hmotného majetku

9/2012

131

Zamedzenie dvojitého zdanenia, daňový bonus a poistné v zahraničí

10/2012

Zákon o liekoch z pohľadu zdanenia prijatých plnení

2-3/2012

184

Záväzky – niektoré (najmä) daňové aspekty záväzkov

6-7/2012

8/2012

107

1/2012

262

Zdaňovanie príjmov z výkonu činnosti osobného asistenta fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím

15/2012

x x

Exekúcia zrážkami zo mzdy Cestovné náhrady

Miestne dane

Mzdy

Zdaňovanie príjmov fyzických a právnických osôb z prenájmu a z predaja nehnuteľností

Interné smernice

Medzinárodné zdaňovanie

Zdaňovanie kapitálového majetku u fyzických osôb

Exekúcie

Jednoduché účtovníctvo

9/2012

172

11-12/2012

Tvorba a použitie sociálneho fondu

15/2012

Zásady tvorby transferových cien

14/2012

336

Dlhodobý nehmotný majetok v jednoduchom účtovníctve

15/2012

x x

Kurzové rozdiely v podvojnom a jednoduchom účtovníctve

9/2012

104

Účtovanie platieb platobnými kartami v sústave jednoduchého účtovníctva

1/2012

290

Účtovanie pri prechode zo sústavy JÚ do sústavy PÚ a naopak

14/2012

317

Účtovné doklady v jednoduchom účtovníctve

8/2012

148

Zmeny v postupoch účtovania v JÚ od 1. 1. 2012

6-7/2012

176

Zostavenie účtovnej závierky za rok 2011 v jednoduchom účtovníctve

2-3/2012

Zásady tvorby transferových cien podniku

13/2012

Zdaňovanie licenčných poplatkov

13/2012

Daň z motorových vozidiel v roku 2011

2-3/2012

157

Predmet dane z MV, správa dane a oznamovacia povinnosť

8/2012

143

Všeobecne záväzné nariadenie k miestnym daniam a miestnemu poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady

15/2012

113

Minimálna mzda od 1. januára 2012

4-5/2012

224

1/2012

309

Ochrana osobných údajov v personálnej a mzdovej agende (III.) Použitie sociálneho fondu (daňové hľadisko)

15/2012

Povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca na dani z príjmov zo závislej činnosti

14/2012

302

Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za rok 2011

6-7/2012

11-12/2012

9/2012

11-12/2012 142

Úprava súm životného minima k 1. 7. 2012 – vplyv na veličiny používané v mzdovom účtovníctve Obchodné právo

Zmluva o predaji podniku z právneho hľadiska

Podnikanie

Podnikanie cestovných kancelárií a cestovných agentúr

285

Oblasť Podvojné účtovníctvo

Poistenie a odvody

Pracovné právo

Právne predpisy

Názov príspevku Individuálna účtovná závierka zostavená k 31. decembru 2011

104

Zlúčenie, splynutie, rozdelenie spoločností z pohľadu účtovníctva

10/2012

Zmeny v PÚ podnikateľov v roku 2012

6-7/2012

165

Zostavovanie účtovnej závierky podnikateľov – zmeny v poznámkach (pracovná pomôcka)

6-7/2012

112

Platenie poistného zárobkovo činnými osobami do 1. januára 2012

4-5/2012

232

Podrobne o ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia za rok 2011

10/2012

142

Ročné zúčtovanie poistného na zdravotné poistenie za rok 2011

6-7/2012

196

Delené pracovné miesto, zákaz konkurencie, felxikonto

8/2012

159

Možnosti doručovania kópií rozhodnutí zamestnávateľa (úkonov zamestnávateľa) svojim zamestnancom

13/2012

145

Prekážky v práci

13/2012

148

Zástupcovia zamestnancov u zamestnávateľa

10/2012

165

Metodické usmernenie MF SR č. MF/8690/2012-73 k oslobodeniu od dane z pridanej hodnoty pri poskytnutí služby spočívajúcej v obhospodarovaní portfólií cenných papierov

8/2012

106

Oznámenie MF SR č. MF/28672/2011-72 – výpočet 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka v roku 2012

2-3/2012

195

Oznámenie MF SR o zvýšení sumy daňového bonusu v nadväznosti na opatrenie MPSVaR SR č. 181/2012 Z. z. o úprave súm životného minima povinnými osobami

13/2012

Služby zdravotnej starostlivosti – metodický pokyn FR SR k § 29 zákona o DPH

9/2012

144

Úplné znenie zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (1. 10. 2012 a 1. 1. 2013)

14/2012

Úplné znenie zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní ERP

8/2012

Úplné znenie zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve (k 1. 1. 2012 a 1. 1. 2013)

9/2012

Úplné znenie zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)

1/2012

4-5/2012

8/2012

x x x

Daňová kontrola a sankcie z nej vyplývajúce

10/2012

Elektronické doručovanie podaní

4-5/2012

180

8/2012

135

13/2013

Vecná a miestna príslušnosť správcu dane, delegovanie

286

9/2012

Odklad podania daňového priznania, opravné a dodatočné daňové priznanie

Účtovníctvo VS a NO

2-3/2012

Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 282/2011

Účtovníctvo VS a NO

Str.

Kurzové rozdiely v podvojnom a jednoduchom účtovníctve

Úplné znenie zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (k 1. 1. 2012) Správa daní

DÚPP č.

Náklady v neziskových organizáciách (1. časť) Náklady v neziskových organizáciách (2. časť)

11-12/2012 165 13/2012

134

x x

Príjmy (výnosy) v neziskových organizáciách

10/2012

111

Účtovná závierka neziskových účtovných jednotiek účtujúcich v podvojnom účtovníctve za rok 2011

4-5/2012

186

Účtovníctvo neziskových účtovných jednotiek – zmeny pre rok 2012

9/2012

162

Vznik a registrácia neziskových organizácií

1/2012

326

Vyhľadávač DÚPP – ročník 2012 Oblasť Z webových stránok FR SR, MF SR a SP

Názov príspevku

DÚPP č.

Str.

Daň z emisných kvót – metodický pokyn FR SR k uplatňovaniu § 51b zákona č. 595/2003 Z. z.

10/2012

Druhý dôchodkový pilier v Sociálnej poisťovni – vstup a výstup poistenca

14/2012

Dôležité zmeny v platení daní

2-3/2012

Elektronické podávanie daňových priznaní v roku 2012

2-3/2012

Informácia k novele zákona o DPH od 1. 12. 2011

2-3/2012

Informácia FR SR k podávaniu žiadostí o vrátenie dane zahraničnou osobou z iného ČŠ za to isté obdobie vrátenia dane

14/2012

Informácia FR SR k zákonu o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach

14/2012

Informácia FR SR k zverejneniu zoznamu osôb, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie v zmysle zákona o DPH

15/2012

Informácia FR SR o zrušení účtov štátnych príjmov zriadených pred 1. 1. 2012

15/2012

Informácia k uplatneniu DPH pri dodaní fotovoltaickej elektrárne zahraničným dodávateľom

2-3/2012

Metodický pokyn FR SR k postupu v prípade úmrtia fyzickej osoby, platiteľa dane, v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení zákona č. 246/2012 Z. z.

15/2012

Minimálne a maximálne vymeriavacie základy a preddavky na zdravotné poistenie v roku 2013

10/2012

Oznámenie o zdaňovaní úrokov, výhier a iných výnosov plynúcich z vkladov FO za zdaňovacie obdobie 2011

6-7/2012

Oznamovacia povinnosť FO a PO o uskutočnení úhrad v hotovosti

6-7/2012

8/2012

Povinná identifikácia platieb od 1. marca 2012 Povinnosti SZČO voči Sociálnej poisťovni od 1. júla 2012

11-12/2012

Upozornenie pre zahraničné osoby registrované pre DPH v SR podľa § 5 zákona o DPH

15/2012

Usmernenie FR SR k posúdeniu dodania služby, ktorou je poskytnutie zamestnancov v súvislosti s rozsudkom ESD C-218/10

13/2012

Užívanie motorového vozidla aj na súkromný účel a správne uplatňovanie zákona o DPH

8/2012

Vymeriavacie základy na platenie poistného na sociálne poistenie od 1. 1. 2012

2-3/2012

Základné číselné údaje súvisiace s podaním DP k dani z príjmov FO za rok 2011

6-7/2012

Zmena pre zamestnávateľov a SZČO od 1. marca 2012

8/2012

Zmena vo vyjadrovaní skutočného obsahu alkoholu v pive na účely výpočtu SD z alkoholického nápoja, ktorým je pivo, podľa zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov

8/2012

Zmeny podľa novely zákona o sociálnom poistení k 1. 9. 2012

14/2012

287

Školenia organizované vydavateľstvom Poradca podnikateľa Novela zákona o DPH od 1. 10. 2012 a 1. 1. 2013 a riešenie problémov v oblasti služieb Ing. Vladimír Ozimý

4. 12. 2012

Bratislava

Novela Zákonníka práce doc. JUDr. Marta Thurzová, CSc.

11. 1. 2013

Žilina

24. 1. 2013

Bratislava

Účtovná závierka za rok 2012 Ing. Mgr. Martin Tužinský, PhD.

5. 12. 2012

Žilina

13. 12. 2012

Bratislava

Koniec a začiatok roka v mzdovej učtárni a zmeny od 1. 1. 2013 Júlia Pšenková

11. 12. 2012

Žilina

14. 12. 2012

Košice

18. 12. 2012

Bratislava

Daň z príjmov zo závislej činnosti za rok 2012 a zmeny v roku 2013 29. 1. 2013 Ing. Viera Mezeiová

Bratislava

30. 1. 2013

Žilina

31. 1. 2013

Košice

16. 1. 2013

Bratislava

Daňové priznanie PO za rok 2012 Ing. Mgr. Martin Tužinský, PhD.

viac na www.pp.sk

tel. číslo: + 421 41 70 53 222 alebo e-mail: bonus@pp.sk © Časopis mesačník „DAŇOVÝ A ÚČTOVNÝ PORADCA PODNIKATEĽA“ vydávaný v jazyku slovenskom Vydavateľ a redakcia: Poradca podnikateľa, spol. s r. o. Martina Rázusa 23A 010 01 Žilina IČO: 31 592 503 tel.: 041/7053 210, fax: 041/7053 214 www.pp.sk Šéfredaktorka: Ing. Dana Jánošová e-mail: janosova@epi.sk tel.: 041/7053 253, fax: 041/7053 250 Grafická úprava: Miriam Škulcová Tlač: Tlačiareň P+M Budovateľská 1672/16, 038 53 Turany Spolupracovníci redakcie: Ing. Marián Drozd, Ing. Eva Gášpárová, Ing. Jarmila Strählová Inzercia: Rázusova 23A, 010 01 Žilina tel.: 041/7053 251, 0918 635 305

fax: 041/7053 214 e-mail: majercikova@epi.sk Časopis si môžete objednať písomne na adrese vydavateľstva alebo telefonicky: tel.: 041/7053 222, fax: 041/7053 343 e-shop: www.pp.sk Predplatné na ročník 2013 s 10 % zľavou do 31. 12. 2012 je vo výške 86,51 € s DPH.

Služby zákazníkom: tel.: 041/7053 600, fax: 041/7053 343 e-mail: bonus@pp.sk

Telefonické poradenstvo: prac. dni, z oblasti Dane a účtovníctvo: 9.00 – 12.00 hod. a 13.00 – 15.00 hod. tel.: 0900 211 535 pracovné dni, z oblasti Mzdy, personalistika a pracovné právo: 9.00 – 12.00 hod. a 13.00 – 15.00 hod. tel.: 0900 211 636 Cena hovoru je 0,60 € za 1 minútu. Cena hovoru je uvedená s DPH.

Písomné poradenstvo: Poradca podnikateľa, spol. s r. o. Martina Rázusa 23A, 010 01 Žilina

fax: 041/7053 434 e-mail: listaren@pp.sk Bankové spojenie: ČSOB, a. s., Žilina č. ú. 184196713/7500 Maloobchodné predajne: Tomášikova 20, 832 05 Bratislava tel.: 02/4342 6815 e-mail: batomasikova@epi.sk Tematínska 10, 851 05 Bratislava tel.: 02/6820 3655 e-mail: tematinska@epi.sk Fučíkova 269, 925 21 Sládkovičovo tel.: 031/78 99 929 Kováčska 26, 040 75 Košice tel.: 055/6220 478 email: kosice@eurokodex.sk Sadzba dodaná do tlače: 19. 11. 2012 Povolenie na podávanie periodických listových zásielok do maximálnej hmotnosti 500 g vo vnútroštátnom styku č. 1/OHP/2006 Evidenčné číslo: EV 3315/09 ISSN 1335-0897

www.dupp.sk 288

Poistenie podnikateľov