Vedenie jednoduchého účtovníctva - výber by AIONiCS

Vedenie jednoduchého účtovníctva v roku 2011

Milí čitatelia,

Časopis

aj v tomto roku sme v rámci bonusového programu Premium 2011 pre pred-

„VEDENIE JEDNODUCHÉHO ÚČTOVNÍCTVA V ROKU 2011“ Ing. Eva Gášpárová

platiteľov produktov vydavateľstva Poradca podnikateľa, s. r. o., pripravili publikáciu Vedenie jednoduchého účtovníctva v roku 2011. Je určená pre fyzické osoby – podnikateľov, ktoré pri zisťovaní základu dane a následne svojej daňovej povinnosti uplatňujú skutočné preukázateľné výdavky z riadne vedeného jednoduchého účtovníctva, sú teda účtovnou jednotkou podľa zákona o účtovníctve. Keďže jednoduché účtovníctvo je účtovníctvom daňovým, je potrebné všetky hospodárske operácie posúdiť v prvom kroku podľa zákona o dani z príjmov a určiť, či ovplyvňujú alebo neovplyvňujú základ dane z príjmov a na základe tejto úvahy správne zaúčtovať účtovné operácie do hlavnej účtovnej knihy jednoduchého účtovníctva – peňažného denníka, do knihy pohľadávok alebo knihy záväzkov a do pomocných účtovných kníh. To predpokladá dokonalú znalosť nielen zákona o účtovníctve a postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve, ale predovšetkým zákona o dani z príjmov. V publikácii nájdete postupy účtovania a daňového posudzovania najčastejšie sa v praxi vyskytujúcich účtovných operácií, venuje sa aj problematike dane z pridanej hodnoty, výdavkom na stravovanie podnikateľa a jeho zamestnancov, odvodovým povinnostiam a mzdovej evidencii. Praktický príklad účtovania je spolu s prílohami ukážkou komplexne spracovaného jednoduchého účtovníctva ukončeného vypracovaním účtovnej závierky. Problematika účtovania je doplnená základnými predpismi pre vedenie jednoduchého účtovníctva, a to zákonom o účtovníctve a postupmi účtovania v jednoduchom účtovníctve v znení platnom od 1. januára 2011. Dana Jánošová

OBSAH Vedenie jednoduchého účtovníctva v roku 2011 1.

Úvod . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3

Povinnosť viesť účtovníctvo . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3

Účtovné doklady . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 4

Účtovné knihy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 5

Účtovanie príjmov zahrnovaných do základu dane . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 12

Účtovanie výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 19

Účtovanie príjmov, ktoré neovplyvňujú základ dane z príjmov . . . . . . . . . . . . . 35

Účtovanie výdavkov, ktoré neovplyvňujú základ dane z príjmov . . . . . . . . . . . 37

Účtovanie v cudzej mene a kurzové rozdiely . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 39

10. Účtovný režim dane z pridanej hodnoty . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 40 11. Účtovanie uzávierkových účtovných operácií . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 43 12. Inventarizácia majetku a záväzkov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 47 13. Účtovná závierka . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 48

vydávaný v jazyku slovenskom Vydavateľ a redakcia: Poradca podnikateľa, spol. s r. o. Martina Rázusa 23A 010 01 Žilina IČO: 31 592 503 tel.: 041/70 53 210, fax: 041/70 53 214 www.poradcapodnikatela.sk Zodpovedná redaktorka: Ing. Dana Jánošová e-mail: janosova@epi.sk tel.: 041/70 53 253, fax: 041/70 53 250 Grafická úprava: Marián Kollár Tlač: Tlačiareň P +M Budovateľská 1672/16 038 53 Turany Inzercia: Martina Rázusa 23A, 010 01 Žilina tel.: 041/70 53 251, 0918 635 305 fax: 041 /70 53 214 e-mail: majercikova@epi.sk Časopis si môžete objednať písomne na adrese vydavateľstva alebo telefonicky: tel.: 041/70 53 222 fax: 041/70 53 343 Služby zákazníkom: tel.: 041/70 53 600 fax: 041/ 70 53 343 e-mail: bonus@epi.sk Telefonické poradenstvo: pracovné dni, z oblasti Dane a účtovníctvo: 9.00 – 12.00 hod.a 13.00 – 15.00 hod. tel.: 0900 211 535 pracovné dni, z oblasti Mzdy, personalistika a pracovné právo: 9.00 – 12.00 hod. a 13.00 – 15.00 hod. tel.: 0900 211 636 Cena hovoru je 0,60 € (18 Sk) s DPH za minútu. Písomné poradenstvo: Poradca podnikateľa, spol. s r. o., Martina Rázusa 23A, 010 01 Žilina fax: 041/70 53 434 e-mail: listaren@epi.sk Bankové spojenie: ČSOB, a. s. č. ú. 184196713/7500 Maloobchodné predajne: Tomášikova 20 832 05 Bratislava tel.: 02/434 268 15 e-mail: batomasikova@epi.sk Tematínska 10 851 05 Bratislava tel.: 02/682 036 55 e-mail: tematinska@epi.sk Fučíkova 269 925 21 Sládkovičovo tel.: 031/78 99 929

14. Príklad . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 49

Veľkoobchod: tel.: 041/70 53 339, 0905 634 637

Úplné znenie zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .67

Sadzba daná do tlače: 31. 1. 2011

Povolenie na podávanie periodických listových zásielok do maximálnej hmotnosti 500 g vo vnútroštátnom styku č. 1/OHP/2006 ISBN: 978-80-89363-49-0

Vedenie jednoduchého účtovníctva v roku 2011

Jednoduché účtovníctvo v roku 2011 Ing. Eva Gášpárová Obsah 1. Úvod 2. Povinnosť viesť účtovníctvo 2.1. Paušálne daňové výdavky podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov 2.2. Daňová evidencia podľa § 6 ods. 14 a 15 zákona o dani z príjmov 2.3. Vedenie jednoduchého účtovníctva 3. Účtovné doklady 4. Účtovné knihy 4.1. Peňažný denník 4.2. Kniha pohľadávok 4.3. Kniha záväzkov 4.4. Pomocné knihy zložiek majetku a záväzkov 4.4.1. Kniha dlhodobého nehmotného a hmotného majetku 4.4.2. Kniha finančného majetku 4.4.3. Kniha zásob 4.4.4. Kniha cenín 4.4.5. Pokladničná kniha 4.4.6. Kniha účet v banke 4.4.7. Kniha rezerv 4.5. Pomocné knihy záväzkov z pracovnoprávnych vzťahov 4.5.1. Kniha mzdových listov 4.5.2. Kniha sociálneho fondu 4.6. Postup pri otváraní a uzatváraní účtovných kníh 5. Účtovanie príjmov zahrnovaných do základu dane 5.1. Predaj tovaru, výrobkov a služieb 5.2. Ostatné príjmy zahrnované do základu dane 6. Účtovanie výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov 6.1. Nákup materiálu a tovaru 6.2. Mzdy 6.3. Poistné a príspevky platené podnikateľom a poistné a príspevky platené zamestnávateľom za zamestnancov 6.3.1. Poistné na zdravotné a sociálne poistenie platené za fyzickú osobu alebo podnikateľa 6.3.2. Poistné na zdravotné a sociálne poistenie platené zamestnávateľom za zamestnancov 6.4. Prevádzková réžia 6.5. Tvorba sociálneho fondu 7. Účtovanie príjmov, ktoré neovplyvňujú základ dane z príjmov 7.1. Príjmy fyzickej osoby, ktoré nie sú predmetom dane 7.2. Príjmy fyzickej osoby, ktoré sú od dane oslobodené 7.3. Príjmy, ktoré sa do základu dane nezahŕňajú 8. Účtovanie výdavkov, ktoré neovplyvňujú základ dane z príjmov 9. Účtovanie v cudzej mene a kurzové rozdiely 10. Účtovný režim dane z pridanej hodnoty 10.1. Registračná povinnosť a zrušenie registrácie 10.2. Účtovanie dane z pridanej hodnoty 11. Účtovanie uzávierkových účtovných operácií 11.1. Zvýšenie príjmov o sumy doteraz nezaúčtované 11.2. Zníženie príjmov, ktoré sa nezahrnujú do základu dane 11.3. Zvýšenie výdavkov o sumy doteraz nezaúčtované 11.4. Zníženie výdavkov o sumy, ktoré sa nezahrnujú do základu dane 12. Inventarizácia majetku a záväzkov 12.1. Inventúra, inventúrny súpis a inventarizačný zápis 12.2. Účtovanie inventarizačných rozdielov 13. Účtovná závierka 14. Príklad

Vedenie jednoduchého účtovníctva v roku 2011

Úvod

Účtovníctvo je sústava odborných ekonomických informácií, ktorá umožňuje zisťovať a vykazovať informácie o finančnej a majetkovej štruktúre účtovnej jednotky a zisťovať efektívnosť jej činnosti. Vedenie účtovníctva je súhrn povinností, ktoré ukladajú právne predpisy podnikateľom. Pri vedení účtovníctva musia účtovné jednotky zohľadniť množstvo zmien, ktoré priniesli novely zákonov s účinnosťou od 1. januára 2011. Sú to predovšetkým: zákon č. 486/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve (s účinnosťou od 31. 12. 2010), n opatrenie Ministerstva financií SR č. MF/25065/2010-74, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie MF SR č. MF/27076/ n 2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek účtovnej závierky pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov, zákon č. 548/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a ktorým sa menia a dopĺňajú n niektoré zákony (napr. zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách), zákon č. 490/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, n zákon č. 494/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 289/2008 Z. z. o používaníelektronickej registračnej pokladn nice a o zmene a doplnení zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (s účinnosťou od 30. 12. 2010), nariadenie vlády SR č. 408/2010 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy pre rok 2011, n opatrenie Ministerstva financií SR č. 482/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú na rok 2011 základné sadzby stravného n v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách, opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 533/2010 Z. z. o sumách stravného, n zákon č. 499/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení n zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve, zákon č. 543/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a o zmene a doplnení n niektorých zákonov (napr. zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení).

Povinnosť viesť účtovníctvo

Povinnosť podnikateľov viesť účtovníctvo ustanovuje § 35 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, a to v rozsahu a spôsobom ustanoveným osobitným predpisom, ktorým je zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Podnikatelia nezapísanív obchodnom registri a fyzické osoby, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje skutočné výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, účtujú v sústave jednoduchého účtovníctva a sú povinní dodržiavať postupy účtovania, ktoré vydalo Ministerstvo financií SR opatrením č. MF/27076/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek účtovnej závierky pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov, v znení neskorších opatrení. Z uvedeného vyplýva, že zákon o účtovníctve a postupy účtovania sa nevzťahujú na daňovníkov, ktorí: n uplatňujú paušálne výdavky v zmysle § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov, n vedú daňovú evidenciu v zmysle § 6 ods. 14 a 15 zákona o dani z príjmov.

2.1.

Paušálne daňové výdavky podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov

Daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, t. j. s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, a daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov, t. j. s príjmami z prenájmu, môže pre účely vyčíslenia základu dane z príjmov uplatniť paušálne výdavky, ak: n nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty alebo je platiteľom len časť zdaňovacieho obdobia, n neuplatní preukázateľné daňové výdavky. S účinnosťou od 1. 1. 2011 je výška paušálnych výdavkov vo výške 40 % z úhrnu príjmov (paušálne výdavky vo výške 60 % z príjmov z vykonávania remeselných živností boli zrušené). V sume paušálnych výdavkov sú zahrnuté všetky daňové výdavky okrem preukázateľne zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť daňovník, ak tieto neboli zahrnuté do daňových výdavkov v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach. Počas uplatňovania paušálnych daňových výdavkov daňovník nie je účtovnou jednotkou, nemusí viesť účtovníctvo. Je však povinný viesť evidenciu o príjmoch v časovom slede, o zásobách a o pohľadávkach. Spôsob a forma vedenia týchto evidencií nie sú ustanovené, daňovník sám rozhodne, akým spôsobom ich zabezpečí.

2.2.

Daňová evidencia podľa § 6 ods. 14 a 15 zákona o dani z príjmov

Daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, t. j. iba s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, môže pre účely vyčíslenia základu dane z príjmov viesť daňovú evidenciu, ak: n podnikanie alebo samostatnú zárobkovú činnosť vykonáva samostatne bez zamestnanca, n v bezprostredne predchádzajúcom zdaňovacom období dosiahol príjmy nepresahujúce sumu 170 000 eur, n uplatňuje preukázateľné daňové výdavky.

Vedenie jednoduchého účtovníctva v roku 2011 Ak daňovník v priebehu zdaňovacieho obdobia nedodrží tieto obmedzenia, môže pokračovať vo vedení daňovej evidencie len do konca zdaňovacieho obdobia, v bezprostredne nasledujúcom zdaňovacom období je povinný viesť účtovníctvo alebo uplatňovať paušálne výdavky podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov. Pri vedení daňovej evidencie daňovník nie je účtovnou jednotkou. Daňovú evidenciu môže viesť aj podnikateľ, ktorý je registrovaný ako platiteľ DPH. Daňovú evidenciu vedie o: príjmoch a daňových výdavkoch v časovom slede vrátane prijatých a vydaných dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účn tovných dokladov, hmotnom a nehmotnom majetku využívanom na podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť, n zásobách, pohľadávkach a záväzkoch. n Daňovník, ktorý zmení spôsob uplatňovania výdavkov, je povinný upraviť základ dane za zdaňovacie obdobie, ktoré predchádzalo tejto zmene v súlade s § 51a zákona o dani z príjmov. Úprava základu dane má zabrániť tomu, aby tie isté výdavky v dôsledku zmeny spôsobu ich uplatňovania neovplyvnili základ dane vo dvoch zdaňovacích obdobiach.

2.3.

Vedenie jednoduchého účtovníctva

Daňovník, ktorý na účely zistenia základu dane z príjmov preukazuje svoje skutočné výdavky, je povinný viesť účtovníctvo v zmysle zákona o účtovníctve a pri účtovaní v sústave jednoduchého účtovníctva dodržiavať postupy účtovania ustanovené Ministerstvom financií SR. Podľa § 2 ods. 2 zákona o účtovníctve predmetom jednoduchého účtovníctva je účtovanie skutočností o: stave a pohybe majetku, pričom zákon o účtovníctve v § 2 ods. 4 písm. a) definuje majetok ako aktíva účtovnej jednotn ky, ktoré sú výsledkom minulých udalostí, je takmer isté, že v budúcnosti zvýšia ekonomické úžitky účtovnej jednotky a dajú sa spoľahlivo oceniť, vykazujú sa v účtovnej závierke vo výkaze o majetku a záväzkoch; majetkom účtovnej jednotky okrem dlhodobého majetku, zásob a peňažných prostriedkov sú aj pohľadávky, stave a pohybe záväzkov, pričom zákon o účtovníctve v § 2 ods. 4 písm. b) definuje záväzok ako existujúcu povinnosť n účtovnej jednotky, ktorá vznikla z minulých udalostí, je pravdepodobné, že v budúcnosti zníži ekonomické úžitky účtovnej jednotky a dá sa spoľahlivo oceniť, vykazuje sa v účtovnej závierke vo výkaze o majetku a záväzkoch, príjmoch, ktoré podľa § 2 ods. 4 písm. f) zákona o účtovníctve predstavujú prírastok peňažných prostriedkov alebo prín rastok ekvivalentov peňažných prostriedkov účtovnej jednotky, výdavkoch, ktoré podľa § 2 ods. 4 písm. g) zákona o účtovníctve predstavujú úbytok peňažných prostriedkov alebo n úbytok ekvivalentov peňažných prostriedkov účtovnej jednotky, výsledku hospodárenia účtovnej jednotky, ktorým je podľa § 2 ods. 4 písm. h) zákona o účtovníctve ocenený efekt n činnosti účtovnej jednotky dosiahnutý v účtovnom období. Účtovná jednotka, ktorou je fyzická osoba, využíva na podnikanie alebo samostatnú zárobkovú činnosť tzv. obchodný majetok, ktorý zákon o dani z príjmov v § 2 písm. m) definuje ako súhrn majetkových hodnôt, a to vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných hodnôt, ktoré fyzická osoba s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti: n má vo vlastníctve, n využíva na dosahovanie, zabezpečenie a udržanie príjmov, n o ktorých účtuje alebo účtovala podľa zákona o účtovníctve a postupov účtovania, eviduje alebo evidovala podľa § 6 ods. 11 alebo 14 zákona o dani z príjmov. Postupy účtovania a oceňovania majetku tvoriaceho obchodný majetok si vysvetlíme v kapitole č. 4 v rámci ich účtovania v účtovných knihách. Účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo ako sústavu účtovných záznamov. Účtovným záznamom sa podľa § 4 ods. 5 zákona o účtovníctve rozumie údaj, ktorý je nositeľom informácie týkajúcej sa predmetu účtovníctva alebo spôsobu jeho vedenia. Účtovnými záznamami sú najmä účtovné doklady, účtovné zápisy, účtovné knihy, odpisový plán, inventúrne súpisy, účtovná závierka. Účtovníctvo počas celého účtovného obdobia musí byť vedené v súlade s § 8 ods. 1 zákona o účtovníctve, t. j. správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov. Správnosť účtovníctva je zabezpečená vedením podľa zákona o účtovníctve, postupov účtovania a ostatných osobitných predpisov. Úplnosť účtovníctva je zabezpečená, ak sú v účtovnom období zaúčtované v účtovných knihách všetky účtovné prípady, ak je zostavená účtovná závierka a sú k dispozícii všetky účtovné záznamy. Preukázateľnosť účtovníctva zabezpečujú preukázateľné účtovné záznamy a vykonanie inventarizácie majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov. Zrozumiteľnosť zabezpečuje schopnosť spoľahlivo určiť obsah účtovných prípadov v súvislosti s použitými účtovnými metódami a zásadami. Trvanlivosť účtovných záznamov je splnená zabezpečením účtovných záznamov po celú dobu ich spracovania a úschovy. Účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka v súlade s § 7 ods. 1 zákona o účtovníctve poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky. Zobrazenie v účtovnej závierke je verné, ak obsah položiek účtovnej závierky zodpovedá skutočnosti a je v súlade s ustanovenými účtovnými zásadami a účtovnými metódami. Zobrazenie v účtovnej závierke je pravdivé, ak sú pri ňom použité účtovné zásady a účtovné metódy, ktoré vedú k dosiahnutiu verného zobrazenia skutočností v účtovnej závierke.

Účtovné doklady

Jednou zo základných zásad účtovníctva je, že každý účtovný prípad musí byť doložený účtovným dokladom (§ 6 ods. 1 zákona o účtovníctve), resp. účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách sa vykoná len na základe účtovných dokladov (§ 6 ods. 2 zákona o účtovníctve). Účtovný doklad v zmysle § 10 ods. 1 zákona o účtovníctve musí obsahovať: n slovné a číselné označenie účtovného dokladu, n obsah účtovného prípadu a označenie jeho účastníkov,

Vedenie jednoduchého účtovníctva v roku 2011 n n n n

peňažnú sumu alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva, dátum vyhotovenia účtovného dokladu, dátum uskutočnenia účtovného prípadu, ak nie je zhodný s dátumom vyhotovenia, podpisový záznam osoby zodpovednej za účtovný prípad v účtovnej jednotke a podpisový záznam osoby zodpovednej za jeho zaúčtovanie.

Účtovný doklad, ktorý je zároveň faktúrou, musí v zmysle § 71 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty obsahovať: meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu, a jeho n identifikačné číslo pre daň, meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne alebo bydliska príjemcu tovaru alebo služby a jeho n identifikačné číslo pre daň, ak mu je pridelené, poradové číslo faktúry, n dátum, kedy bol tovar alebo služba dodaná alebo dátum, keď bola platba prijatá, n dátum vyhotovenia faktúry, n množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby, n základ dane, jednotkovú cenu bez dane, n sadzbu dane alebo údaj o oslobodení od dane a zľavy a rabaty, n uplatnenú sadzbu dane alebo údaj o oslobodení od dane, n výšku dane spolu v eurách. n Účtovný doklad vo forme obchodných listín, zmlúv a pod. musí v zmysle § 3a Obchodného zákonníka obsahovať: obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania, n právnu formu právnickej osoby a jej identifikačné číslo, n označenie registra, ktorý podnikateľa zapísal, a číslo zápisu. n Systém obehu účtovných dokladov, ktorým rozumieme vznik, postupné odovzdávanie, preverovanie, doručovanie, zúčtovanie a uchovávanie účtovných dokladov, by mala mať účtovná jednotka spracovaný v rámci vnútorného predpisu.

Účtovné knihy

V sústave jednoduchého účtovníctva sa v zmysle § 15 ods. 1 zákona o účtovníctve účtuje v týchto účtovných knihách: v peňažnom denníku, n v knihe pohľadávok, n n v knihe záväzkov, n v pomocných knihách. V účtovných knihách sa účtuje v deň uskutočnenia účtovného prípadu, ktorým je podľa § 2 postupov účtovania deň splnenia dodávky, platby záväzku, inkasa pohľadávky, započítania pohľadávky, postúpenia pohľadávky, prevzatia dlhu, poskytnutia a prijatia preddavku, úhrady úveru alebo pôžičky, zistenia manka, schodku, prebytku a škody na majetku, vkladu do obchodnej spoločnosti a družstva, pohybu majetku vo vnútri účtovnej jednotky a deň zistenia ďalších skutočností vyplývajúcich z osobitného predpisu alebo povahy účtovnej jednotky a ktoré v účtovnej jednotke nastali a účtovná jednotka má k dispozícii potrebné doklady, ktoré dokumentujú tieto skutočnosti. Pri nehnuteľnostiach obstaraných na základe zmluvy, pri ktorých sa vlastníctvo nadobúda povolením vkladu do katastra nehnuteľností a do nadobudnutia vlastníctva nadobúdateľ nehnuteľnosť užíva, dňom uskutočnenia účtovného prípadu je deň prevzatia nehnuteľnosti a u predávajúceho je to deň odovzdania nehnuteľnosti. Ak vklad do katastra nehnuteľností nebude povolený, účtovné zápisy sa zrušia.

4.1.

Peňažný denník

Peňažný denník je základnou účtovnou knihou, ktorá v zmysle § 15 ods. 2 zákona o účtovníctve obsahuje údaje najmä o: n stave peňažných prostriedkov účtovnej jednotky v hotovosti a na účtoch v bankách, n príjmoch v účtovnom období a v členení potrebnom na zistenie základu dane z príjmov, n výdavkoch v účtovnom období a v členení potrebnom na zistenie základu dane z príjmov, n priebežných položkách zachytávajúcich pohyb peňažných prostriedkov, ktoré nie sú ešte príjmom alebo výdavkom. V zmysle § 4 ods. 6 postupov účtovania sa v peňažnom denníku uvádza prehľad: n peňažných prostriedkov v hotovosti v členení na príjmy a výdavky, n peňažných prostriedkov na účtoch v bankách v členení na príjmy a výdavky, n priebežných položiek v členení na príjmy a výdavky, n príjmov zahrnovaných do základu dane z príjmov celkom a v členení najmä na: – predaj tovaru, – predaj výrobkov a služieb, – ostatné príjmy, n výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov celkom a v členení najmä na: – nákup materiálu vrátane výdavkov súvisiacich s jeho obstaraním, – nákup tovaru vrátane výdavkov súvisiacich s jeho obstaraním, – mzdy, – poistné a príspevky platené za fyzickú osobou alebo podnikateľa a poistné a príspevky platené zamestnávateľom za zamestnancov,

Vedenie jednoduchého účtovníctva v roku 2011

– prevádzkovú réžiu, – tvorbu sociálneho fondu, n n

príjmov, ktoré podľa zákona o dani z príjmov neovplyvňujú základ dane z príjmov, výdavkov, ktoré podľa zákona o dani z príjmov neovplyvňujú základ dane z príjmov.

Z praktického hľadiska sa peňažný denník člení na: identifikačnú časť, kde sa uvádza: n – poradové číslo – v jednom vzostupnom číselnom rade, – dátum, resp. deň uskutočnenia účtovného prípadu, – číslo dokladu, – popis účtovného prípadu, časť peňažných prostriedkov v závislosti od počtu pokladníc a účtov v banke v členení na príjem, výdaj, zostatok, n príjmovú časť v členení na: n – príjmy zahrnované do základu dane, – príjmy, ktoré nesmú ovplyvniť základ dane, výdavkovú časť v členení na: n – výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, – výdavky, ktoré nesmú ovplyvniť základ dane. Daňová orientácia jednoduchého účtovníctva vyžaduje, aby každá účtovná operácia bola posúdená z hľadiska zákona o dani z príjmov a v peňažnom denníku bola zaúčtovaná tak, aby bolo zrejmé, že ide o príjem a výdavok, ktoré ovplyvňujú základ dane z príjmov, alebo ide o príjem a výdavok, ktoré neovplyvňujú základ dane z príjmov, resp. ktoré sa do základu dane zahrnú alebo nezahrnú. Z uvedeného dôvodu si v kapitolách č. 5 – 8 vysvetlíme účtovanie účtovných prípadov z pohľadu účtovníctva aj z pohľadu zákona o dani z príjmov.

4.2.

Kniha pohľadávok

Pohľadávka je právo, ktoré vzniká jednému účastníkovi právneho vzťahu – veriteľovi, požadovať určité plnenie od druhého účastníka – dlžníka, a to z určitého právneho dôvodu, najbežnejšie v dodávateľsko-odberateľskom vzťahu. Preukaznými dokladmi vzniku pohľadávok sú písomnosti o uskutočnení dodávok vecí, služieb a práv, napr. faktúry, súpisy vykonaných prác, preberacie protokoly, protokoly o škode, zmluvy, rozhodnutia súdu a pod. Na základe týchto písomností sa o pohľadávkach účtuje v účtovníctve, preto musia mať náležitosti účtovného dokladu v zmysle § 10 zákona o účtovníctve. Pri oceňovaní pohľadávok sa uplatňuje rovnaký postup ako pri oceňovaní iného majetku, ocenenie je závislé od spôsobu nadobudnutia pohľadávky a môže ísť o: n ocenenie menovitou hodnotou – používa sa u pohľadávok vzniknutých vlastnou činnosťou, pričom menovitou hodnotou sa rozumie čiastka, na ktorú pohľadávka znie, čiastka uvedená na doklade, ktorý preukazuje vznik pohľadávky, n ocenenie obstarávacou cenou – používa sa pri nadobudnutí pohľadávky postúpením, zahŕňa cenu obstarania a náklady súvisiace s obstaraním, ktorými môžu byť napr. náklady na znalecké ocenenie, provízia poskytnutá sprostredkovateľovi a pod., n ocenenie reprodukčnou obstarávacou cenou – používa sa pri bezodplatnom nadobudnutí pohľadávok, napr. dedením alebo darovaním s výnimkou tých, ktoré sú ocenené menovitou hodnotou. V knihe pohľadávok sa evidujú všetky pohľadávky účtovnej jednotky. Kniha pohľadávok v zmysle § 15 ods. 3 zákona o účtovníctve obsahuje najmä údaje o: n dlžníkoch, n pohľadávkach v peňažnom vyjadrení, n poskytnutých preddavkoch, n poskytnutých úveroch, n pohľadávkach dane z príjmov, n pohľadávkach nepriamych daní, n pohľadávkach voči Sociálnej poisťovni a príslušnej zdravotnej poisťovni. V zmysle § 5 ods. 1 postupov účtovania sa v knihe pohľadávok účtujú: n pohľadávky z obchodných vzťahov za splnené dodávky výrobkov, tovaru a služieb napríklad voči odberateľom, n pohľadávky z finančných vzťahov, napríklad z úveru a pôžičiek bez ohľadu na dobu splatnosti, n pohľadávky voči zamestnancom, napríklad z pracovnoprávnych vzťahov, n pohľadávky z poskytnutých preddavkov. Podkladom pre účtovanie vzniku pohľadávky v knihe pohľadávok sú najčastejšie odberateľské faktúry, ale môžu to byť aj iné doklady, napr. obchodné zmluvy, úverové zmluvy, rozhodnutia súdu a pod. V knihe pohľadávok je vhodné evidovať: n číslo pohľadávky, n názov odberateľa alebo dlžníka, n sumu pohľadávky v členení na sumu bez DPH, sumu DPH a sumu spolu, n dátum vzniku pohľadávky, n dátum splatnosti, n dátum úhrady.

Vedenie jednoduchého účtovníctva v roku 2011 Podkladom pre účtovanie zániku pohľadávky v knihe pohľadávok sú najčastejšie výpisy z bankového účtu a príjmové pokladničné doklady preukazujúce inkaso pohľadávky, ale môžu nimi byť aj iné doklady preukazujúce iný spôsob zániku pohľadávky, napr. dohoda o zápočte, zmluva o postúpení, rozhodnutie súdu a pod.

4.3.

Kniha záväzkov

Záväzok je protipólom pohľadávky a predstavuje povinnosť plnenia dlžníka voči veriteľovi. Pri oceňovaní záväzkov sa uplatňuje rovnaký postup ako pri oceňovaní iného majetku, môže ísť o: ocenenie menovitou hodnotou – používa sa pri ocenení záväzkov pri ich vzniku, pričom menovitou hodnotou sa ron zumie čiastka uvedená na doklade, ktorý preukazuje vznik záväzku, ocenenie obstarávacou cenou – používa sa pri prevzatí záväzku, n ocenenie reprodukčnou obstarávacou cenou – používa sa pri nadobudnutí majetku a záväzkov kúpou podniku alen bo jeho časti. V knihe záväzkov sa evidujú všetky záväzky účtovnej jednotky. Kniha záväzkov v zmysle § 15 ods. 4 zákona o účtovníctve obsahuje najmä údaje o: veriteľoch, n výške záväzku v peňažnom vyjadrení, n prijatých preddavkoch, n prijatých úveroch, n záväzkoch dane z príjmov, n záväzkoch nepriamych daní, n záväzkoch voči Sociálnej poisťovni a príslušnej zdravotnej poisťovni. n V zmysle § 5 ods. 3 postupov účtovania sa v knihe záväzkov účtujú: záväzky z obchodných vzťahov za uskutočnené dodávky výrobkov, tovaru a služieb voči dodávateľom, n záväzky z finančných vzťahov, napríklad z úveru, n záväzky voči zamestnancom z pracovnoprávnych vzťahov, n záväzky z prijatých preddavkov. n Podkladom pre účtovanie v knihe záväzkov sú najčastejšie dodávateľské faktúry, ale môžu to byť aj iné doklady, napr. obchodné zmluvy, rozhodnutia súdu, zápisy o vzniku škody, výkazy poistného a príspevkov do Sociálnej poisťovne, výkazy preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie do zdravotných poisťovní, daňové priznania a pod. V knihe záväzkov je vhodné evidovať: n číslo záväzku, n názov dodávateľa alebo veriteľa, n sumu záväzku v členení na sumu bez DPH, sumu DPH a sumu spolu, n dátum vzniku záväzku, n dátum splatnosti, n dátum úhrady.

4.4.

Pomocné knihy zložiek majetku a záväzkov

V pomocných knihách sa účtuje vtedy, ak ich vedenie je potrebné na preukázanie a vykázanie predmetu účtovníctva. V zmysle § 6 postupov účtovania pomocné knihy o zložkách majetku a záväzkov sú: n kniha dlhodobého majetku, n kniha finančného majetku, n kniha zásob, n kniha cenín, n pokladničná kniha, n kniha účet v banke, n kniha rezerv.

4.4.1. Kniha dlhodobého nehmotného a hmotného majetku V knihe dlhodobého majetku sa v zmysle § 6 ods. 6 postupov účtovania uvádza: n názov alebo popis dlhodobého majetku, prípadne jeho číselné označenie, n názov alebo popis každej jednotlivej oddeliteľnej súčasti dlhodobého majetku, n dátum obstarania, dátum uvedenia do používania, n ocenenie podľa zákona o účtovníctve, odpisový plán účtovných odpisov, ktorý obsahuje odpisovú skupinu, sadzbu odpisov, odpisy a účtovnú zostatkovú cenu, n vstupnú cenu podľa zákona o dani z príjmov, odpisový plán daňových odpisov, ktorý obsahuje odpisovú skupinu, sadzbu daňových odpisov, daňové odpisy, daňovú zostatkovú hodnotu, n dátum a spôsob vyradenia. V knihe dlhodobého majetku sa účtuje o každom dlhodobom nehmotnom a hmotnom majetku zaradenom do podnikania, t. j. o majetku: n nadobudnutom odplatne,

Vedenie jednoduchého účtovníctva v roku 2011 n n n n n

nadobudnutom bezodplatne, vytvorenom vlastnou činnosťou, nadobudnutom formou finančného prenájmu (lízingu), preradenom z osobného užívania do podnikania, novozistenom pri inventarizácii.

Do knihy dlhodobého majetku sa účtuje na základe: dokladu o nadobudnutí majetku alebo o vykonaní technického zhodnotenia majetku, n protokolu o zaradení dlhodobého nehmotného a hmotného majetku do používania, ktorý je interným dokladom, v kton rom je vhodné okrem základnej identifikácie majetku a dátumov uviesť aj údaje potrebné pre výpočet účtovných a daňových odpisov majetku, inventarizačného zápisu, n zápisu o presune alebo zmene umiestnenia, zmene zodpovednej osoby a pod., n rozhodnutia o prerušení odpisovania, ktoré je možné v zmysle § 22 ods. 9 zákona o dani z príjmov, n protokolu o vyradení dlhodobého nehmotného a hmotného majetku z požívania. n Ako dlhodobý nehmotný majetok sa účtujú práva priemyselného vlastníctva, autorské práva alebo práva príbuzné autorskému právu vrátane počítačových programov a databáz, projekty, výrobné a technologické postupy, utajované informácie, lesné hospodárske plány, technické a hospodársky využiteľné znalosti, ktorých vstupná cena je vyššia ako 2 400 eur, majú prevádzkovo-technické funkcie alebo použiteľnosť dlhšiu ako jeden rok a sú obstarané odplatne alebo vytvorené vlastnou činnosťou, aktivované náklady na vývoj a technické zhodnotenie plne odpísaného nehmotného majetku vyššie ako 1 700 eur. Ako dlhodobý nehmotný majetok sa účtuje softvér bez ohľadu na to, či je alebo nie je predmetom autorského práva, ak je kúpený samostatne a nie je súčasťou dodávky hardvéru alebo je vytvorený vlastnou činnosťou. Ako dlhodobý hmotný majetok sa účtujú: pozemky, stavby, byty a nebytové priestory, umelecké diela, zbierky a predmety z drahých kovov, bez ohľadu na ich n ocenenie, samostatné hnuteľné veci, alebo súbory hnuteľných vecí so samostatným technicko-ekonomickým určením s dobou n použiteľnosti dlhšou ako jeden rok a v ocenení vyššom 1 700 eur, pestovateľské celky trvalých porastov s dobou plodnosti dlhšou ako tri roky, n plemenné a chovné zvieratá za účelom hospodárskeho využitia, bez ohľadu na ich obstarávaciu cenu, n hospodársky využiteľné chovy muflónov, danielov, jeleňov, pštrosov, ak ich využiteľnosť v chove je dlhšia ako štyri n roky, otvárky nových lomov, pieskovísk a hlinísk, technická rekultivácia a technické zhodnotenie. n Súčasťou obstarávacej ceny dlhodobého majetku sú najmä náklady na: n prípravu a zabezpečenie výstavby, n prieskumné, geologické, geodetické a projektové práce, n zabezpečovacie a konzervačné práce, n náhrady za nútené obmedzenie užívania nehnuteľností a náhrady nemajetkovej ujmy poskytované vlastníkovi nehnuteľnosti, n úhradu nákladov účelne vynaložených na pripojenie a zabezpečenie dodávky plynu, tepla a vody, n vyvolanú investíciu. Za náklady súvisiace s obstaraním dlhodobého hmotného majetku sa nepovažujú najmä: n penále, pokuty, úroky z omeškania alebo iné sankcie, n náklady na prípravu zamestnancov, n náklady na vybavenie zásobami, n náklady na biologickú rekultiváciu, n náklady súvisiace s prípravou a zabezpečením výstavby, ktoré vznikli po uvedení do používania, n náklady na opravy a udržiavanie, n úroky z úverov, ak do času uvedenia majetku do používania účtovná jednotka nerozhodne, že budú tvoriť súčasť obstarávacej ceny. Daňovým odpisovaním sa rozumie postupné zahrnovanie odpisov z majetku do daňových výdavkov. Postup vymedzuje zákon o dani z príjmov v § 26 až § 28. Postup pri daňovom odpisovaní hmotného majetku je nasledovný: n zaradenie majetku do odpisovej skupiny podľa prílohy č. 1 k zákonu o dani z príjmov a stanovenie doby odpisovania nasledovne:

Odpisová skupina

Doba odpisovania

4 roky

6 rokov

12 rokov

20 rokov

stanovenie vstupnej ceny pre odpisovanie v zmysle § 25 zákona o dani z príjmov,

Vedenie jednoduchého účtovníctva v roku 2011 n

stanovenie spôsobu odpisovania pre každý jednotlivý hmotný majetok osobitne, a to: – rovnomerné odpisovanie v zmysle § 27 zákona o dani z príjmov alebo – zrýchlené odpisovanie v zmysle § 28 zákona o dani z príjmov, výpočet výšky ročného odpisu podľa stanoveného spôsobu odpisovania a výpočet daňovej zostatkovej ceny.

Rovnomerný ročný odpis sa v každom roku odpisovania vypočíta ako podiel vstupnej ceny a doby odpisovania platnej pre príslušnú odpisovú skupinu. Postup výpočtu môže byť vyjadrený aj percentuálne nasledovne: Odpisová skupina

Ročný odpis

Odpisová skupina

% ročného odpisu

1/4

25,00

1/6

16,67

1/12

8,33

1/20

5,00

Pri zrýchlenom odpisovaní hmotného majetku sa odpisovým skupinám priraďujú nasledovné koeficienty: Odpisová skupina

V prvom roku odpisovania

V ďalších rokoch odpisovania

Pre zvýšenú zostatkovú cenu

Ročné odpisy sa vypočítajú takto: v prvom roku odpisovania ako podiel vstupnej ceny a priradeného koeficientu platného v prvom roku odpisovania, n v ďalších rokoch odpisovania ako podiel dvojnásobku zostatkovej ceny a rozdielu medzi priradeným koeficientom n a počtu rokov, počas ktorých sa majetok už odpisoval. V zmysle § 22 ods. 9 zákona o dani z príjmov môže daňovník odpisovanie prerušiť, a to na jedno celé zdaňovacie obdobie alebo na viac zdaňovacích období. V ďalšom zdaňovacom období pokračuje v odpisovaní tak, ako keby odpisovanie prerušené nebolo, pričom celková doba odpisovania sa predlžuje o dobu prerušenia odpisovania. Odpisovanie sa môže prerušiť len pri jednom individuálnom majetku, pri viacerých zložkách majetku alebo aj pri všetkom odpisovanom majetku. O rozsahu prerušenia odpisov rozhoduje daňovník. Zákon o dani z príjmov špecificky neupravuje odpisovanie nehmotného majetku. V zmysle § 22 ods. 8 zákona o dani z príjmov sa nehmotný majetok odpisuje v súlade s účtovnými predpismi, najviac do výšky vstupnej ceny. Dlhodobý nehmotný majetok sa odpisuje na základe odpisového plánu prostredníctvom účtovných odpisov. V zmysle § 28 ods. 4 zákona o účtovníctve sa nehmotný majetok odpisuje počas predpokladanej doby používania majetku zodpovedajúcej spotrebe budúcich ekonomických úžitkov z majetku. Účtovné odpisovanie je súčasťou ocenenia majetku a predstavuje trvalé zníženie hodnoty majetku. Účtovné odpisy sú účtovnou kategóriou, ktorá vyjadruje skutočné opotrebenie majetku v konkrétnych podmienkach jeho využívania. Aj účtovná jednotka účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva je povinná zostaviť účtovný odpisový plán. Pri tvorbe odpisového plánu zohľadňuje: n očakávané využitie majetku a intenzitu jeho využitia, n očakávané fyzické opotrebenie majetku, n technické a morálne zastaranie, n zákonné alebo iné obmedzenia na používanie majetku. Účtovná jednotka, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, si môže v odpisovom pláne účtovných odpisov určiť odpisy podľa zákona o dani z príjmov. Umožňuje jej to § 28 ods. 3 zákona o účtovníctve. V zmysle § 23 zákona o dani z príjmov z odpisovania sú vylúčené: n pozemky, n pestovateľské celky trvalých porastov s dobou plodnosti dlhšou ako tri roky, ktoré nedosiahli plodonosnú starobu, n ochranné hrádze, n umelecké diela, ktoré nie sú súčasťou stavieb a budov, n hnuteľné národné kultúrne pamiatky, n povrchové a podzemné vody, lesy, jaskyne, meračské značky, signály a iné zariadenia vybraných geodetických bodov a tlačové podklady štátnych mapových diel, n predmety múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty, n preložky energetických diel u ich vlastníkov, ak boli financované fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá potrebu tejto preložky vyvolala, n nehmotný majetok vložený ako vklad do obchodnej spoločnosti alebo členský vklad do základného imania družstva, ak ho vkladateľ nadobudol bezodplatne alebo ak podľa podmienok vkladu bolo obchodnej spoločnosti alebo družstvu poskytnuté len právo na používanie bez prevodu vlastníckych práv k nehmotnému majetku a bez možnosti poskytnutia práva na používanie iným osobám, n inventúrne prebytky hmotného a nehmotného majetku zistené pri inventarizácii,

Vedenie jednoduchého účtovníctva v roku 2011 n n

hmotný majetok u veriteľa, ktorý nadobudol vlastnícke právo v dôsledku zabezpečenia záväzku prevodom práva počas zabezpečenia tohto záväzku, hmotný majetok bezodplatne nadobudnutý organizáciou zabezpečujúcou jeho ďalšie využitie, ak výdavky na jeho vybudovanie sú u odovzdávajúceho súčasťou obstarávacej ceny stavby alebo boli zahrnuté pri bezodplatnom odovzdaní do výdavkov.

4.4.2. Kniha finančného majetku V knihe finančného majetku sa účtuje: krátkodobý finančný majetok, napr. krátkodobé cenné papiere (dlhopisy, akcie určené na obchodovanie, zmenky, n ktoré budú v majetku najviac jeden rok), poskytnuté pôžičky a termínované vklady s dobou splatnosti kratšou ako jeden rok, dlhodobý finančný majetok, napr. dlhodobé cenné papiere, podielové cenné papiere, podiely na základnom imaní, tern mínované vklady s dobou splatnosti dlhšou ako jeden rok, poskytnuté pôžičky s dobou splatnosti dlhšou ako jeden rok.

4.4.3. Kniha zásob V knihe zásob sa v zmysle § 6 ods. 8 až 10 postupov účtovania účtujú zásoby podľa jednotlivých druhov zásob a podľa potrieb účtovnej jednotky v jednotkách množstva a v peňažných jednotkách, a to na základe účtovných dokladov, ktorými sú napr. dodacie listy, príjemky zásob, iné doklady o prevzatí zásob alebo výdajky zásob do spotreby. Obsahovú náplň knihy zásob postupy účtovania nevymedzujú. V praxi sa kniha zásob vedie ako súhrn „skladových kariet“. Je vhodné, aby skladová karta obsahovala: názov a popis zásob, n začlenenie podľa druhu zásob, n dátum obstarania – príjem materiálu na sklad, n označenie dokladu, na základe ktorého bol príjem zaevidovaný, n ocenenie podľa zákona o účtovníctve, n mernú jednotku a množstvo, n dátum a spôsob vyradenia – výdaj materiálu, n označenie dokladu, na základe ktorého bol výdaj zaevidovaný, n zostatok zásob, n poznámky pre doplňujúce údaje. n V knihe zásob sa účtuje o všetkých skladovaných zásobách. V prípade, že účtovná jednotka má interný predpis o účtovaní niektorých druhov materiálu priamo do spotreby, napr. kancelárskeho materiálu, čistiacich prostriedkov, takýto materiál sa v knihe zásob neúčtuje. V zmysle § 9 ods. 6 postupov účtovania sa zásoby členia na: n materiál, n vlastnú výrobu, n zvieratá, n tovar. Za materiál sa v zmysle § 11 ods. 2 postupov účtovania považujú: n suroviny – hmoty, ktoré pri výrobnom procese prechádzajú úplne alebo sčasti do výrobku a tvoria jeho podstatu, charakteristická je pre ne jednorazová spotreba, n pomocné látky – hmoty, ktoré prechádzajú priamo do výrobku, netvoria však jeho podstatu, n prevádzkové látky – hmoty, ktoré sú potrebné na prevádzku účtovnej jednotky ako celku, napr. mazadlá, palivá, čistiace prostriedky, n náhradné dielce – predmety určené na uvedenie hmotného majetku do pôvodného stavu alebo prevádzkyschopného stavu bez ohľadu na to, či sa spotrebujú jednorazovo alebo sa budú používať dlhšie ako jeden rok, napr. pneumatiky na motorové vozidlá, n obaly – veci, ktoré slúžia na ochranu a dopravu nakúpeného materiálu, tovaru, vlastných výrobkov, napr. návratné prepravky, nevratné obaly sa dodávajú zákazníkovi alebo sa odovzdávajú vo vnútri účtovnej jednotky spolu s dodaným obsahom, n hmotný majetok, ktorého ocenenie sa rovná sume 1 700 € alebo je nižšie, s dobou použiteľnosti dlhšou ako jeden rok, ktorý nebol zaradený do dlhodobého hmotného majetku. Za vlastnú výrobu sa v zmysle § 11 ods. 3 postupov účtovania považujú: n nedokončená výroba – produkty, ktoré prešli jedným alebo niekoľkými výrobnými stupňami a už nie sú materiálom alebo polotovarom ani hotovými výrobkami, n polotovary vlastnej výroby – osobitne evidované produkty, ktoré ešte neprešli všetkými výrobnými stupňami a v ďalšom výrobnom procese sa dokončia alebo skompletizujú do výrobkov, n výrobky – predmety vlastnej výroby určené na predaj, n zvieratá – najmä mladé chovné zvieratá, zvieratá vo výkrme, ryby, kožušinové zvieratá, včelstvá, kŕdle sliepok, kačíc, moriek, perličiek, husí na výkrm a psy. Za tovar sa v zmysle § 11 ods. 4 postupov účtovania považuje všetko, čo sa obstaráva za účelom predaja, pričom obstaraný tovar sa zachováva v nezmenenej podobe, nepoužíva a neprenajíma sa a nevykonáva sa na ňom technické zhodnotenie.

Vedenie jednoduchého účtovníctva v roku 2011 Úpravu základu dane a z nej vyplývajúce účtovanie je potrebné vykonať v zdaňovacom období, v ktorom nastane účinnosť zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti. Základom dane môže byť kladný alebo záporný rozdiel medzi zaúčtovanými príjmami (dohodnutá kúpna cena, záväzky prevzaté kupujúcim, nevyčerpané rezervy, zostatková hodnoty pasívnej opravnej položky k nadobudnutému majetku) a výdavkami (hodnota záväzkov vzťahujúcich sa na výdavky, ktoré ak by boli uhradené pred predajom, boli by daňovým výdavkom, zostatková cena hmotného a nehmotného majetku, pohľadávky, ktoré by sa pri inkase nepovažovali za zdaniteľný príjem, zostatková hodnota aktívnej opravnej položky k nadobudnutému majetku) v rámci uzávierkových účtovných operácií v súvislosti s predajom jednotlivých zložiek predávaného majetku. n

Výška odpusteného dlhu

Zdaniteľným príjmom z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti je v zmysle § 6 ods. 5 písm. d) zákona o dani z príjmov aj výška odpusteného dlhu alebo jeho časti u dlžníka, ktorá súvisí s jeho obchodným majetkom, pričom výška odpusteného dlhu alebo jeho časti sa zahrnie do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dlh odpustený. Výšku odpusteného dlhu bude potrebné v rámci uzávierkových účtovných operácií zaúčtovať do príjmov zahrnovaných do základu dane v členení ostatný príjem.

Príklad č. 2: Podnikateľ odkúpil od mesta budovu za 215 tis. €. Budovu začal rekonštruovať na penzión. Rekonštrukcia bude vo výške 105 tis. €. Mesto mu odpustilo časť dlhu vo výške rekonštrukcie za predpokladu, že sumu použije výlučne na rekonštrukciu budovy. Podnikateľ musí výšku odpusteného dlhu vo výške 105 tis. € v rámci účtovných uzávierkových operácií zaúčtovať ako príjem ovplyvňujúci základ dane v členení ostatný príjem. n

Odpis pohľadávok

Odpis pohľadávky znamená definitívne vyradenie z majetku a z účtovníctva, a to z iných dôvodov ako inkaso pohľadávky, postúpenie alebo započítanie pohľadávky. Účtovanie odpisu pohľadávky pri trvalom upustení od jej vymáhania upravuje § 14 ods. 2 postupov účtovania, podľa ktorého sa účtuje zánik pohľadávky v knihe pohľadávok a v rámci účtovných uzávierkových operácií sa účtuje príjem zahrnovaný do základu dane v členení ostatný príjem, a to v tom účtovnom období, v ktorom účtovná jednotka rozhodla o upustení od vymáhania pohľadávky. Ak v budúcnosti dôjde k inkasu už odpísanej pohľadávky, účtuje sa príjem neovplyvňujúci základ dane. Pri odpise pohľadávky, ktorá spĺňa podmienky daňového výdavku podľa § 19 ods. 2 písm. h) a i) zákona o dani z príjmov, sa v rámci uzávierkových účtovných operácií neúčtuje, čo vyplýva aj z § 14 ods. 3 postupov účtovania.

Príklad č. 3: Podnikateľ eviduje pohľadávku voči inému podnikateľovi, ktorý už nepodniká. Pohľadávku už nevymáha a rozhodol sa ju odpísať. Pretože uvedená pohľadávka nespĺňa podmienky pre daňový odpis, podnikateľ odpis zaúčtuje v knihe pohľadávok ako zánik pohľadávky a v rámci uzávierkových účtovných operácií musí zaúčtovať úpravu základu dane, t. j. menovitú hodnotu odpísanej pohľadávky zaúčtuje ako príjem ovplyvňujúci základ dane, čím sa mu daňový základ zvýši a pohľadávka sa v podstate zdaní. n

Postúpenie pohľadávok

Postúpenie pohľadávky znamená, že na základe zmluvy o postúpení medzi doterajším veriteľom (postupcom) a treťou osobou (postupníkom) postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku voči dlžníkovi novému veriteľovi, a to odplatne alebo bezodplatne. Postupník sa tak stane novým veriteľom. Postúpenie pohľadávky upravuje § 524 až § 530 Občianskeho zákonníka. Účtovanie postúpenia pohľadávok u postupcu upravuje § 14 ods. 8, 9 a 10 postupov účtovania. Postupca v účtovnom období, v ktorom bola pohľadávka postúpená, dostane príjem z postúpenej pohľadávky, účtuje príjem zahrnovaný do základu dane v členení ostatný príjem v deň prijatia platby a v rámci uzávierkových účtovných operácií zaúčtuje rozdiel medzi príjmom z postúpenej pohľadávky a jej menovitou hodnotou; ak bola pohľadávka postúpená za nižšiu sumu ako menovitá hodnota, doúčtuje príjem zahrnovaný do základu dane v členení ostatný príjem. Postupca v účtovnom období, v ktorom bola pohľadávka postúpená a nedostal príjem z postúpenej pohľadávky, účtuje v rámci účtovných uzávierkových operácií sumu vo výške menovitej hodnoty postúpenej pohľadávky alebo vo výške dohodnutej postupníkom, ak je táto vyššia ako menovitá hodnota pohľadávky, ako príjem zahrnovaný do základu dane v členení ostatný príjem. V nasledujúcom účtovnom období, v ktorom dostane príjem z postúpenej pohľadávky, tento príjem zaúčtuje ako príjem neovplyvňujúci základ dane. Tento postup účtovania nadväzuje na úpravu postúpenia pohľadávok v § 17 ods. 12 zákona o dani z príjmov. V zmysle § 14 ods. 8 postupov účtovania sa u postupcu, ktorý dostal príjem z postúpenej pohľadávky v tom istom v účtovnom období, v ktorom bola pohľadávka postúpená, účtuje: n k zmluvne dohodnutému dňu v knihe pohľadávok zánik pohľadávky z dôvodu postúpenia v menovitej hodnote, n k zmluvne dohodnutému dňu v knihe pohľadávok vznik pohľadávky v ocenení dohodnutom s postupníkom, n príjem z postúpenej pohľadávky v peňažnom denníku v okamihu prijatia ako príjem zahrnovaný do základu dane a v knihe pohľadávok sa účtuje zánik pohľadávky, n v rámci uzávierkových účtovných operácií rozdiel medzi príjmom z postúpenej pohľadávky a jej menovitou hodnotou ako príjem zahrnovaný do základu dane, ak bola pohľadávka postúpená za cenu nižšiu, ako je jej menovitá hodnota.

Príklad č. 4: Podnikateľ eviduje vo svojom účtovníctve pohľadávku v menovitej hodnote 30 tis. €. Podľa zmluvy zo dňa 2. 2. 2011 túto pohľadávku postúpil obchodnej spoločnosti za 10 tis. €. Úhradu dostal dňa 25. 2. 2011. Postup účtovania podnikateľa bude nasledovný:

Vedenie jednoduchého účtovníctva v roku 2011 pohľadávka je zaúčtovaná v knihe pohľadávok od dátumu vzniku pohľadávky v hodnote 30 tis. €, pri postúpení pohľadávky sa táto skutočnosť zaúčtuje ku dňu 2. 2. 2011 ako postúpenie (zánik) pôvodnej pohľadávky vo výške 30 tis. € a zároveň sa zaúčtuje vznik novej pohľadávky voči postupníkovi v cene, za ktorú bola pohľadávka postúpená (predaná), t. j. 10 tis. €, – dňa 25. 2. 2011 sa v peňažnom denníku zaúčtuje príjem z postúpenej pohľadávky vo výške 10 tis. € ako príjem zahrnovaný do základu dane a zároveň v knihe pohľadávok sa zaúčtuje inkaso pohľadávky (zánik pohľadávky voči postupníkovi), – v rámci uzávierkových účtovných operácií k 31. 12. 2011 bude musieť podnikateľ upraviť základ dane účtovaním v peňažnom denníku ako príjem zahrnovaný do základu dane vo výške menovitej hodnoty pohľadávky, t. j. sumu 30 tis. € a ako daňový výdavok hodnotu príjmu z postúpenia pohľadávky, t. j. sumu 10 tis. €. Z uvedeného vyplýva, že do základu dane vstupuje celá hodnota pohľadávky aj v prípade, že pohľadávka sa postúpila za nižšiu cenu, ako je jej nominálna hodnota. –

V zmysle § 14 ods. 9 postupov účtovania sa u postupcu, ktorý príjem z postúpenej pohľadávky v účtovnom období, v ktorom bola pohľadávka postúpená, nedostal, účtuje: k zmluvne dohodnutému dňu v knihe pohľadávok zánik pohľadávky z dôvodu postúpenia v menovitej hodnote, n k zmluvne dohodnutému dňu v knihe pohľadávok vznik pohľadávky v ocenení dohodnutom s postupníkom, n v rámci uzávierkových účtovných operácií v peňažnom denníku príjem zahrnovaný do základu dane vo výške menovin tej hodnoty postúpenej pohľadávky alebo vo výške hodnoty pohľadávky, za ktorú sa postúpila, ak je vyššia ako menovitá hodnota. V zmysle § 14 ods. 10 postupov účtovania postupca, ktorý zaúčtoval postúpenú pohľadávku v predchádzajúcom období a príjem z postúpenej pohľadávky dostal v nasledujúcom účtovnom období, účtuje: príjem z postúpenej pohľadávky v peňažnom denníku v okamihu prijatia ako príjem nezahrnovaný do základu dane, n zánik pohľadávky v knihe pohľadávok z dôvodu jej úhrady. n

Príklad č. 5: Podnikateľ evidoval vo svojom účtovníctve pohľadávku v menovitej hodnote 40 tis. €. Pohľadávku dňa 20. 12. 2010 postúpil za 35 tis. €. Úhradu za postúpenú pohľadávku dostal dňa 17. 1. 2011. Postup účtovania bude nasledovný: Rok 2010: – pohľadávka vo výške 40 tis. € zaúčtovaná v knihe pohľadávok – dňa 20. 12. 2010 sa zaúčtoval jej zánik v dôsledku postúpenia a zároveň sa zaúčtoval vznik novej pohľadávky voči postupníkovi vo výške 35 tis. €, – v rámci uzávierkových účtovných operácií sa zaúčtovala úprava základu dane ako príjem zahrnovaný do základu dane vo výške menovitej hodnoty pohľadávky, t. j. suma 40 tis. €. Rok 2011: – dňa 17. 1. 2011 príjem z postúpenej pohľadávky vo výške 35 tis. € sa v peňažnom denníku zaúčtuje ako príjem, ktorý neovplyvňuje základ dane, – v knihe pohľadávok sa dňa 17. 1. 2011 zaúčtuje zánik z dôvodu inkasa pohľadávky. Účtovanie postúpenia pohľadávok u postupníka upravuje § 14 ods. 11 postupov účtovania. Postupník pri úhrade pohľadávky postupcovi účtuje úhradu ako výdaj neovplyvňujúci základ dane. Pri inkase pohľadávky od dlžníka účtuje príjem zahrnovaný do základu dane v členení ostatný príjem a v rámci účtovných uzávierkových operácií výdavok zahrnovaný do základu dane v členení prevádzková réžia, a to vo výške príjmu. V zmysle § 14 ods. 11 postupov účtovania sa u postupníka v období, v ktorom bola pohľadávka postúpená, účtuje: n k zmluvne dohodnutému dňu: – vznik záväzku voči postupcovi z postúpenej pohľadávky v knihe záväzkov v obstarávacej cene, – vznik pohľadávky voči dlžníkovi v knihe pohľadávok v ocenenídohodnutom s postupcom a zároveň aj v menovitej hodnote, n pri úhrade postupcovi: – úhrada postúpenej pohľadávky postupcovi ako výdavok neovplyvňujúci základ dane, – zánik záväzku v knihe záväzkov, n pri inkase pohľadávky od dlžníka alebo príjmu z postúpenej pohľadávky ako príjem zahrnovaný do základu dane a zároveň výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov do výšky príjmu a v knihe pohľadávok zánik pohľadávky voči dlžníkovi, n v rámci uzávierkových účtovných operácií výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov vo výške zaplatenej obstarávacej ceny v prípade, že ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, nie je pohľadávka dlžníkom zaplatená a spĺňa podmienky ustanovené v § 19 ods. 2 písm. h) prvý až piaty bod zákona o dani z príjmov.

Príklad č. 6: Podnikateľ na základe zmluvy zo dňa 15. 1. 2011 nadobudol pohľadávku v menovitej cene 35 tis. € postúpením v obstarávacej cene vo výške 30 tis. €. Postupcovi uhradil dohodnutú sumu dňa 12. 2. 2011. Od dlžníka vyinkasoval pohľadávku vo výške 35 tis. € dňa 10. 3. 2011. Postup účtovania bude nasledovný: – 15. 1. 2011 v knihe záväzkov vznik záväzku voči postupcovi vo výške 30 tis. €,

Vedenie jednoduchého účtovníctva v roku 2011 –

15. 1. 2011 v knihe pohľadávok vznik pohľadávky voči dlžníkovi v obstarávacej cene 30 tis. € aj v menovitej cene 35 tis. €,

–

12. 2. 2011 úhrada postupcovi vo výške 30 tis. € ako výdavok neovplyvňujúci základ dane,

–

12. 2. 2011 v knihe záväzkov zánik záväzku voči postupcovi vo výške 30 tis. €,

–

10. 3. 2011 v peňažnom denníku inkaso pohľadávky od dlžníka vo výške 35 tis. € ako príjem zahrnovaný do základu dane a zároveň (alebo 31. 12. 2011) ako daňový výdavok vo výške príjmu, t. j. 35 tis. €,

–

10. 3. 2011 v knihe pohľadávok zánik pohľadávky voči dlžníkovi v obstarávacej cene 30 tis. € aj v menovitej cene 35 tis. €.

Započítanie pohľadávok

Započítanie pohľadávok je zánik vzájomne sa kryjúcich pohľadávok rovnakého druhu patriacich vzájomne veriteľovi a dlžníkovi. Ide o formu bezhotovostného vyrovnania. Započítanie pohľadávok upravuje § 580 a § 581 Občianskeho zákonníka a § 358 – § 364 Obchodného zákonníka. Započítanie nastáva okamihom, keď sa pohľadávky vzájomne kryjú, t. j v deň splatnosti tej z pohľadávok, ktorá je splatná neskôr. Následkom započítania je zánik pohľadávok v rozsahu, akom sa vzájomne kryjú. Účtovanie započítania vzájomných pohľadávok upravuje § 14 ods. 7 postupov účtovania. Pri vzájomnom započítanípohľadávok sa účtuje zánik pohľadávky v knihe pohľadávok a zánik záväzku v knihe záväzkov a v rámci uzávierkových účtovných operácií sa účtuje príjem zo započítanej pohľadávky ako príjem zahrnovaný do základu dane v členení ostatný príjem a výdavok zo započítaného záväzku ako výdavok, ktorý ovplyvňuje základ dane v členení podľa druhu výdavku.

Príklad č. 7: Podnikateľ eviduje pohľadávku voči svojmu odberateľovi vo výške 15 tis. € a súčasne voči nemu aj svoj záväzok vo výške 13 tis. €. Po dohode o vzájomnom započítaní bude podnikateľ postupovať nasledovne: –

v zmysle postupov účtovania je pohľadávka odo dňa vzniku evidovaná v knihe pohľadávok a záväzok odo dňa vzniku v knihe záväzkov,

–

k vzájomnému započítaniu môže dôjsť len v rozsahu, v akom sa pohľadávka a záväzok kryjú, t. j. v hodnote 13 tis. €,

–

v deň platnosti dohody o vzájomnom zápočte pohľadávky a záväzku v knihe záväzkov zaúčtuje zánik záväzku a v knihe pohľadávok zánik časti pohľadávky, t. j. vo výške 13 tis. €, pohľadávka vo výške 2 tis. € bude evidovaná naďalej,

–

v rámci uzávierkových účtovných operácií zaúčtuje v peňažnom denníku sumu 13 tis. € do príjmov zahrnovaných do základu dane (zápočet pohľadávky) v druhovom členení a do výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu (zápočet záväzku) v druhovom členení.

Vzájomné započítanie pohľadávok medzi platiteľmi DPH nemá vplyv na vznik daňovej povinnosti ani na uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty. Pri započítaní sa neuskutočňuje zdaniteľné plnenie.

Príklad č. 8: Podnikateľ, platiteľ dane, eviduje voči odberateľovi pohľadávku vo výške 12 tis. € vrátane DPH a súčasne aj záväzok voči nemu v rovnakej výške. Dohodli sa na vzájomnom započítaní pohľadávky a záväzku. V zmysle zákona o DPH sa neuskutoční zdaniteľný obchod a účtovanie bude nasledovné: –

ku dňu započítania sa v knihe pohľadávok zaúčtuje zánik pohľadávky vo výške 12 tis. € a v knihe záväzkov zánik záväzku vo výške 12 tis. €,

–

v rámci uzávierkových účtovných operácií sa do príjmov ovplyvňujúcich základ dane v druhovom členení zaúčtuje zápočet pohľadávky vo výške 10 tis. € (DPH vo výške 2 tis. € bola odvedená pri vzniku daňovej povinnosti) a do výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v druhovom členení zápočet záväzku vo výške 10 tis. € (DPH bola odpočítaná pri vzniku nároku na odpočet).

Rozdelenie príjmov pri združení

Pri spoločnom podnikaní v združení fyzických osôb v priebehu účtovného obdobia o spoločných príjmoch a výdavkoch účtuje jeden účastník združenia. Pri ročnom vyúčtovaní podielov sa zdaniteľné príjmy a daňové výdavky v súlade s § 10 ods. 2 zákona o dani z príjmov zahrnú do základu dane jednotlivých účastníkov združenia rovnakým dielom, ak v zmluve o združení nie je určené inak. Ak v zmluve o združení je určený podiel jednotlivých účastníkov, príjmy aj výdavky sa rozdelia týmto podielom. Účastník poverený vedením účtovníctva si ponechá len príjmy a výdavky vo výške svojho podielu a ostatné príjmy a výdavky v rámci uzávierkových účtovných operácií vystornuje. Ostatní účastníci združenia svoje podiely príjmov a výdavkov vo svojom účtovníctve doúčtujú.

Príklad č. 9: Dvaja podnikatelia podnikajú v združení fyzických osôb. Účtovníctvo vedie jeden z účastníkov združenia. K 31. 12. 2011 vykázal zdaniteľné príjmy spolu 66 154 €. Príjmy (rovnako aj výdavky) si zahrnú do základu dane jednotlivo vo výške 33 077 €. V rámci uzávierkových účtovných operácií k 31. 12. 2011 prvý účastník zaúčtuje storno zdaniteľných príjmov celkom vo výške 33 077 € a v členení podľa jednotlivých druhov príjmu a druhý účastník združenia zaúčtuje zdaniteľné príjmy celkom vo výške 33 077 € a v členení podľa jednotlivých druhov príjmu.

Vedenie jednoduchého účtovníctva v roku 2011 n

Ostatné tržby a iné príjmy

Transakcie, ktoré sa realizujú v rámci obchodných a záväzkových vzťahov, na jednej strane predstavujú výdavok a na druhej strane príjem. Ak tieto príjmy plynú fyzickej osobe v súvislosti s výkonom podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti, je potrebné zahrnúť ich do príjmov podľa § 6 zákona o dani z príjmov a účtovať ako príjmy zahrnované do základu dane v členení ostatné príjmy. Okrem uvedených prípadov môže ísť napríklad o prijaté sprostredkovateľské provízie, zmluvné pokuty, úroky z omeškania, náhrady za spôsobenú škodu a pod.

Účtovanie výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov

Na preukázanie daňovej uznateľnosti výdavkov je potrebné vychádzať z definície daňového výdavku. Zákon o dani z príjmov definuje daňový výdavok v § 2 písm. i) ako výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii podľa § 6 ods. 11 alebo 14 zákona. Z uvedeného vyplýva, že výdavok musí byť: vynaložený v súvislosti s podnikateľskou, resp. inou samostatnou zárobkovou činnosťou a v súvislosti so zdaniteľným príjn mom, t. j. nakúpený materiál, tovar alebo služba musia byť použité na dosahovanie zdaniteľného príjmu; materiál, tovar alebo služby použité napr. na osobnú spotrebu podnikateľa alebo jeho zamestnancov, darované inej fyzickej alebo právnickej osobe, vložené do obchodného imania obchodnej spoločnosti a pod. nie je možné uplatniť do daňových výdavkov, preukázateľne vynaložený, t. j. musí byť doložený účtovným dokladom, ktorý musí spĺňať náležitosti účtovného doklan du vymedzené v § 10 zákona o účtovníctve, zaúčtovaný v účtovníctve podnikateľa, a to v súlade so zákonom o účtovníctve a postupmi účtovania pre jednoduché n účtovníctvo. O výdavkoch vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov sa v peňažnom denníku účtuje na základe účtovných dokladov v deň uskutočnenia účtovného prípadu ako: výdavok peňažných prostriedkov v hotovosti alebo výdavok peňažných prostriedkov na účte v banke n a zároveň výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov celkom v členení: n – nákup materiálu vrátane výdavkov súvisiacich s jeho obstaraním, – nákup tovaru vrátane výdavkov súvisiacich s jeho obstaraním, – mzdy, – poistné a príspevky platené za fyzickú osobu alebo podnikateľa a poistné a príspevky platené zamestnávateľom za zamestnancov, – prevádzková réžia, – tvorba sociálneho fondu. U neplatiteľa dane z pridanej hodnoty sa výdavky účtujú v cenách s DPH. U platiteľa dane z pridanej hodnoty sa výdavky účtujú v cene bez DPH, príslušná DPH, na ktorú vzniká nárok na odpočet, sa účtuje ako výdavok neovplyvňujúci základ dane. Daň z pridanej hodnoty je u platiteľa DPH v zmysle § 19 ods. 3 písm. k) bodov 1 a 2 zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom len vo výške DPH: n ktorú je platiteľ povinný odviesť pri zrušení registrácie s výnimkou odvodu dane, o ktorú upraví vstupnú cenu hmotného a nehmotného majetku (pozri príklad č. 17), n na odpočítanie ktorej nemá nárok alebo vo výške pomernej časti DPH, keď si nárok na odpočítanie uplatňuje koeficientom (pozri kapitolu č. 10.2.). V prípade, že úhrada výdavku znamená úhradu záväzku, napr. úhradu dodávateľskej faktúry, súčasne s účtovaním v peňažnom denníku je potrebné zaúčtovať aj zánik, resp. úhradu záväzku v knihe záväzkov.

6.1.

Nákup materiálu a tovaru

Ako výdavky na nákup materiálu sa účtujú výdavky na obstaranie materiálu definovaného v § 11 ods. 2 postupov účtovania. Ako výdavky na nákup tovaru sa účtujú výdavky na obstaranie tovaru definovaného v § 11 ods. 4 postupov účtovania (pozri kapitolu 4.4.3.). Súčasťou výdavkov na nákup materiálu a tovaru sú aj výdavky súvisiace s ich obstaraním, napr. preprava, poistenie, provízia a pod. Najčastejšie sa vyskytujúcimi výdavkami súvisiacimi s obstaraním sú výdavky na prepravu. Výdavky na prepravu je možné zahrnúť do výdavkov súvisiacich s obstaraním materiálu a tovaru len za prepravu od dodávateľa do miesta prvého uskladnenia v účtovnej jednotke. Preprava materiálu a tovaru medzi prevádzkami v rámci účtovnej jednotky predstavuje výdavky na prevádzkovú réžiu. Celkové výdavky na nákup materiálu a tovaru vrátane výdavkov súvisiacich s ich obstaraním tak predstavujú ocenenie nakúpeného materiálu a tovaru obstarávacími cenami v zmysle § 25 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona o účtovníctve, pričom obstarávacou cenou v zmysle § 25 ods. 6 zákona o účtovníctve je cena, za ktorú sa majetok obstaral a náklady súvisiace s jeho obstaraním. V praxi sa platby za materiál a tovar uskutočňujú ako platby za dodaný a prevzatý materiál a tovar, ale aj ako preddavky na budúcu dodávku materiálu a tovaru. U daňovníka s príjmami podľa § 6 zákona o dani z príjmov sú súčasťou základu dane aj poskytnuté preddavky v tom zdaňovacom období a v takej výške, v akej boli poskytnuté. Výdavky na nákup materiálu a zásob ovplyvňujú hospodársky výsledok, a teda aj základ dane v tom zdaňovacom období, v ktorom bola uskutočnená úhrada za obstarané zásoby.

Vedenie jednoduchého účtovníctva v roku 2011 n

Nákup pohonných látok daňovo uznaných vo výške spotreby podľa zákona o dani z príjmov

Nakupované pohonné látky do motorových vozidiel zaradených do obchodného majetku predstavujú prevádzkové látky, o ktorých sa v zmysle § 11 ods. 2 postupov účtovania účtuje ako o materiáli. Výšku daňovo uznaných výdavkov na nákup pohonných látok ustanovuje zákon o dani z príjmov v § 19 ods. 2 písm. l) v závislosti od uplatnenia výdavkov na spotrebované pohonné látky, a to: a) podľa cien platných v čase nákupu pohonných látok, prepočítaných podľa spotreby uvedenej v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze, pričom výdavky je potrebné preukázať: – spotrebou uvedenou v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze, ak táto spotreba v osvedčení alebo v technickom preukaze sa nezhoduje so skutočnou spotrebou alebo sa tam neuvádza, vychádza sa zo spotreby preukázanej dokladom vydaným osobou, ktorej bolo udelené oprávnenie autorizácie alebo doplňujúcimi údajmi výrobcu alebo predajcu vozidla preukazujúcimi inú spotrebu pohonných látok (ak ide o nákladné automobily alebo pracovné mechanizmy, pri ktorých sa spotreba v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze nezhoduje so skutočnou spotrebou alebo sa tam neuvádza, podľa preukázanej spotreby vrátane spotreby preukázanej vlastným vnútorným predpisom), – dokladmi o nákupe pohonných látok, ktoré preukazujú množstvo nakúpených PHL a cenu v čase nákupu, – evidenciou jázd jednotlivých motorových vozidiel. Pri tomto spôsobe preukazovania výdavkov na spotrebované pohonné látky je kniha jázd, resp. evidencia o prevádzke motorového vozidla základným evidenčným dokladom. Kniha jázd sa môže viesť na bežne dostupných tlačivách, na vlastných tlačivách alebo použitím softvéru. Za účelom preukázania hodnovernosti a opodstatnenosti jázd nie je dôležitá forma, ale obsah evidencie. Evidencia o prevádzke motorového vozidla, resp. o uskutočnených jazdách by mala obsahovať tieto údaje: dátum, n meno vodiča a označenie vozidla (predovšetkým evidenčné číslo), n čas trvania cesty (od – do), n trasa cesty (odkiaľ – kam), n účel cesty, tak aby preukázal súvislosť konkrétnej pracovnej cesty s podnikateľskou činnosťou, napr. obchodné rokon vanie, podpísanie zmluvy, nákup materiálu, rozvoz tovaru a pod., stav tachometra, n najazdené kilometre v členení na jednotlivé režimy, resp. cykly, a to podľa konkrétnej normy spotreby uvedenej v techn nickom preukaze vozidla na nasledovné cykly: – mestský cyklus – jazda iba v meste, s použitím spotreby určenej pre mestský cyklus, – mimomestský cyklus – jazda iba mimo mesta, s použitím spotreby určenej pre mimomestský cyklus, – kombinovaný cyklus – jazda súčasne v meste, cez mesto a mimo mesta, s použitím spotreby pre kombinovaný cyklus, n spotreba v litroch a v eurách v závislosti od odjazdených kilometrov v jednotlivých cykloch jázd, n tankovanie v litroch a v eurách – tento údaj je nevyhnutné odsúhlasiť s dokladmi o nákupe pohonných látok zaúčtovanými v účtovníctve mimo tejto evidencie, n poznámky. Ak je pri tomto spôsobe preukazovania výdavkov na spotrebované pohonné látky vypočítaná spotreba vyššia ako hodnota nakúpených pohonných látok, do daňových výdavkov je možné uplatniť výdavky vo výške dokladovaného nákupu pohonných látok. Ak je vypočítaná spotreba nižšia, do daňových výdavkov je možné uplatniť len výdavky vo výške vypočítanej spotreby. Nespotrebované pohonné látky v nádrži sa prenášajú do nasledujúceho obdobia. V prípade, že ide o nadspotrebu, táto nie je uznaným daňovým výdavkom. Ak sa motorové vozidlo využíva aj na súkromné účely podnikateľa alebo jeho zamestnancov, je potrebné spotrebu pohonných látok za odjazdené kilometre na súkromné účely vylúčiť z daňových výdavkov.

Príklad č. 10: Podľa evidencie jázd bolo na motorovom vozidle zaradenom do obchodného majetku odjazdených v januári 2011 spolu 1 600 km, z toho na súkromné účely 300 km. Spotreba podľa technického preukazu je 6,18 l/100 km. Výdavky na spotrebované pohonné látky sa uplatňujú podľa cien platných v čase nákupu a spotreby v technickom preukaze vozidla. Čerpanie PHL bolo nasledovné: Stav v nádrži k 1. 1. 2011 Nákup 8. 1. 2011

35,0 l

1,26 €/l

44,10 €

Nákup 17. 1. 2011

40,8 l

1,32 €/l

53,86 €

Nákup 28. 1. 2011

39,0 l

1,58 €/l

61,62 €

Nákup spolu: Spotreba za január v litroch Zostatok PHL k 31. 1. 2011 Ocenenie zostatku cenou posledného nákupu Spotreba za január v € Priemerná cena PHL Spotreba na súkromné účely Daňovo uznaná spotreba

12,50 l

114,8 l 6,18 x 1 600 : 100 = 98,88 l 12,50 + 114,80 – 98,88 = 28,42 l 28,42 x 1,58 = 44,90 € 159,58 – 44,90 = 114,68 € 114,68 : 98,88 = 1,16 € 300 km x 6,18 l/100 km x 1,16 €/l = 21,51 € 114,68 € – 21,51 € = 93,17 €

159,58 €

Vedenie jednoduchého účtovníctva v roku 2011

Dátum

Účtovný prípad

14. 1.

VPD č. P/7 Výplata zamestnancom za 12/2010

14. 1.

Účt. zápis 1 389,54

Bankový výpis č. B6 – výdaj z účtu do pokladnice – úhrada sociálneho poistenia za 12/2010: – úhrada zdravotného poistenia za 12/2010:

PD KZ PD

600,00

166,00 + 445,40 = 611,40 35,32 + 88,32 = 123,64

– úhrada preddavku na daň zo závislej činnosti:

143,83

15. 1.

Vyhotovenie daňového priznania k dani z motorového vozidla za rok 2010

112,85

17. 1.

Bankový výpis č. B7 – inkaso FO č. 1/2011

7 308,00

PD KP

816,67 + 163,33 DPH = 980,00

KP KZV

38 x 1,05 = 39,90 + 7,98 DPH = 47,88

PD KZP

PPD č. P/9 Inkaso FO č. 3/2011 v hotovosti

980,00

PD KP

18. 1.

VPD č. P/10 – úhrada dane z mot. vozidla poštovou poukážkou VPD č. P/11 – poštovné

112,85 0,40

PD KZ

19. 1.

Vystavenie FO č. 4/2011 Výroba skrine:

620,83 + 124,17 DPH = 745,00

KP KZV

18. 1. 18. 1. 18. 1.

Vystavenie FO č. 3/2011 Výroba stola a stoličiek VPD č. P/8 Nákup benzínu: 38 l

19. 1.

Prevzatá FD č. 489/2011 – nákup materiálu

19. 1.

PPD č. P/12 Inkaso FO č. 4/2011 v hotovosti

745,00

PD KP

Bankový výpis č. B8 – úhrada FD č. 123654

114,00

PD KZ

19. 1. 20. 1.

KZ KZP

Prevzatá FD č. 6514/11 – nákup zdvíhacieho a manipulačného stroja:

2 184,00

– náklady na obstaranie DHM – nedaňový výdavok

1 820,00

KDM

– DPH s nárokom na odpočet 21. 1.

3 980,00 + 796,00 DPH = 4 776,00

364,00

Prevzatá FD č. 9581 – dopravné za dovoz stroja:

696,00

– náklad súvisiaci s obstaraním DHM – nedaňový výdavok

580,00

KDM

– DPH s nárokom na odpočet

116,00

zaradenie stroja do používania dňa 27. 1. 2011 – pozri prílohu č. 6 21. 1. 21. 1. 26. 1.

Vystavená FO č. 5/2011 Predaj výrobkov Bankový výpis č. B9 – úhrada DPH za 12/2010

– úhrada FD č. 9581

28. 1.

31. 1. 31. 1.

KP KZV

263,51

PD KZ

2 184,00

PD KZ

Bankový výpis č. B10 – úhrada FD č. 6514/11

28. 1.

4 920,00 + 984,00 DPH = 5 904,00

VPD č. P/13 nákup benzínu: 40 l VPD č. P/14 Výdavky na pohostenie pri obchodnom rokovaní nedaňový výdavok v celej výške (nárok na odpočet DPH nie je)

696,00 PD 40 x 1,10 = 44,00 + 8,80 DPH = 52,80 PD 14,95 + 2,99 DPH = 17,94

Bankový výpis č. B11 – úhrada FD č. 489/2011

4 776,00

– inkaso FO č. 5/2011

5 904,00

Prevzatá FD č. 321/11 Nájomné za priestory za 01/2011 VPD č. P/15 312,99 Vyúčtovanie náhrady za použitie súkromného vozidla podnikateľa za mesiac január – pozri prílohu č. 7

PD KZ KP KZ

1 000,00 + 200,00 DPH = 1 200,00 PD

Vedenie jednoduchého účtovníctva v roku 2011

Dátum

Účtovný prípad

Účt. zápis

31. 1.

Výpočet miezd za január 2011 – pozri prílohu č. 8 Novák Dušan

KZ KSF 4,80 €

– hodinová mzda: – odpracoval:

20 dní, 168 hod., v tom 8 hod. nadčas 100 €

– poskytnutá odmena:

50,00 €

– exekučná zrážka na výživné: Kováč Tibor

850,00 €

– mesačná mzda: – odpracoval:

17 dní, 136 hod.

– čerpal dovolenku:

3 dni

– daňový bonus na 1 dieťa Rekapitulácia miezd – pozri prílohu č. 9 31. 1.

Bankový výpis č. B12

– prevod na osobný účet podnikateľa

800,00

– bankové poplatky

7,50

31. 1.

Daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za január 2011 – pozri pomocnú knihu DPH – príloha č. 10

1. 2. 31. 12.

Účtovanie ďalších účtovných prípadov do konca účtovného obdobia (súčet jednotlivých položiek peňažného denníka – riadok 666)

PD KZ KP KC KM KDM KZV

– – – – – – –

peňažný denník kniha záväzkov kniha pohľadávok kniha cenín kniha miezd kniha dlhodobého majetku kniha zásob – výdajka

FO FD PPD VPD KSF KZP

– – – – – –

faktúra odberateľská faktúra dodávateľská príjmový pokladničný doklad výdavkový pokladničný doklad kniha sociálneho fondu kniha zásob – príjemka

Účtovanie uzávierkových účtovných operácií Účt. zápis

Dátum

Účtovný prípad

31. 12.

Prepočet spotreby PHL motorového vozidla zaradeného do obchodného majetku za celé účtovné obdobie: – zaúčtovaný nákup PHL:

1 126,8 litra

1 329,48 €

– spotreba PHL podľa cien platných v čase nákupu PHL prepočítaná podľa spotreby uvedenej v technickom preukaze:

1 119,6 litra

1 271,44 €

7,2 litra

58,04 €

31. 12. 31. 12.

– rozdiel zodpovedá zostatku PHL v nádrži: (v peňažnom denníku účtovať nie je potrebné) Daňové odpisy dlhodobého majetku: na základe údajov z knihy dlhodobého majetku: Tvorba sociálneho fondu: na základe údajov z knihy sociálneho fondu – účtovanie tvorby za celé účtovné obdobie:

480,00 €

PD PD

148,68 €

Uzatváranie účtovných kníh n v peňažnom denníku: súhrnné sumy príjmov a výdavkov k 31. 12. 2011 – pozri riadok 669 v prílohe č. 1 n v knihe pohľadávok stav k 31. 12. 2011: 5 179,32 € – pozri prílohu č. 2 n v knihe záväzkov stav k 31. 12. 2011: 9 256,45 € – pozri prílohu č. 3 n v pomocných účtovných knihách: stav k 31. 12. 2011 n kniha sociálneho fondu: 226,83 € – pozri prílohu č. 4 n kniha cenín: 0,00 € – pozri prílohu č. 5 n kniha zásob: 1 071,00 € n kniha dlhodobého hmotného majetku: obstarávacia cena: 35 410,00 € zostatková cena: 2 400,00 € Zostavenie účtovnej závierky n zostavenie Výkazu o príjmoch a výdavkoch – na základe súhrnných údajov z peňažného denníka – pozri prílohu č. 11, n zostavenie Výkazu o majetku a záväzkoch – na základe súhrnných údajov z účtovných kníh a výkazu z predchádzajúceho účtovného obdobia – pozri prílohu č. 12.

17. 1.

18. 1.

19. 1.

14. 1.

12. 1.

14. 1.

12. 1.

14. 1.

11. 1.

10. 1.

7. 1.

13. 1.

7. 1.

14. 1.

3. 1.

P/12

P/11

P/10

P/9

P/8

P/7

P/6

P/5

P/4

P/3

P/2

Prenos

Výroba skrine

Poštovné

Daň z mot. vozidla

Výr. stola a stoličiek

Nákup benzínu

Predaj výrobkov

Daň mzdy 12/2010

ZP mzdy 12/2010

SP mzdy 12/2010

Výdaj do pokladnice

Mzdy za 12/2010

Príjem z BÚ

Renovácia nábytku

Nákup materiálu

Oprava auta

Strav. lístky zamest.

Strav. pouk. SZČO

ZP SZČO 12/2010

SP SZČO 12/2010

Nákup materiálu

Predaj výrobkov

Nákup benzínu

Za str. lístky – Kováč

Prevod zostatkov

Za str. lístky – Novák

P/1

3. 1.

Doklad Text

Dátum

1. časť – 1. strana

Peňažný denník:

Príloha č. 1:

2 909,40

745,00

980,00

600,00

520,00

32,20

príjem

1 736,37

0,40

112,85

47,88

1 389,54

141,60

44,10

výdaj

v hotovosti

1 611,95

866,95

867,35

980,20

0,20

48,08

1 437,62

837,62

317,62

459,22

503,32

471,12

438,92

zostatok

10 973,20

7 308,00

3 665,20

príjem

9 885,30

143,83

247,80

611,40

600,00

4 920,00

384,00

75,84

44,73

96,90

2 760,80

výdaj

13 214,16

5 906,16

6 049,99

6 297,79

6 909,19

7 509,19

12 429,19

12 813,19

12 889,03

12 933,76

13 030,66

15 791,46

12 126,26

zostatok

v peňažnom ústave

Peňažné prostriedky

600,00

príjem

600,00

výdaj

Priebežné položky

11 040,83

620,83

816,67

6 090,00

433,33

3 080,00

celkom tovar

11 040,83

620,83

816,67

6 090,00

433,33

3 080,00

výrobky

z toho ost. príj.

Príjmy ovplyvňujúce základ dane

Vedenie jednoduchého účtovníctva v roku 2011

31. 1.

31. 12.

668

669

31. 12.

667

666

31. 1.

28. 1.

31. 1.

28. 1.

26. 1.

28. 1.

26. 1.

21. 1.

19. 1.

Dátum

U/2

U/1

B13

P/15

B12

P/14

P/13

B11

B10

Tvorba sociálneho fondu

Odpisy

Bankové poplatky

Osobná spotreba

Náhrada – súkr. voz.

Nákup materiálu

Predaj výrobkov

Pohostenie

Nákup benzínu

Dopravné stroja

Nákup stroja

Odvod DPH 12/2010

Platba za telefón

Prenos

Doklad Text

1. časť – 2. strana

Peňažný denník: pokračovanie

37 589,25

2 909,40

príjem

36 171,96

312,99

17,94

52,80

1 736,37

výdaj

v hotovosti

5 904,00

10 973,20

príjem

7,50

800,00

4 776,00

696,00

2 184,00

263,51

114,00

9 885,30

výdaj

1 856,21 321 325,50 312 292,81

1 228,22

1 541,21

1 559,15

1 611,95

zostatok

21 158,95

10 277,15

10 284,65

11 084,65

15 860,65

9 956,65

10 652,65

12 836,65

13 100,16

13 214,16

zostatok

v peňažnom ústave

Peňažné prostriedky

900,00

600,00

príjem

4 920,00

11 040,83

celkom

900,00 398 124,48

tovar

398 114,92

4 920,00

11 040,83

výrobky

z toho

9,56

ost. príj.

Príjmy ovplyvňujúce základ dane

900,00 398 124,48

600,00

výdaj

Priebežné položky

Vedenie jednoduchého účtovníctva v roku 2011

0,00

96,90

poistné príspev.

75,84

prev. réžia

0,00

sociálny fond

DPH

44,73

75,84

176,00

118,00

4 100,00

143,83

9 513,94

0,40

112,85

39,90

247,80

611,40

1 389,54

96,90

2 320,00

6 496,65

39,90

4 100,00

2 320,00

1 770,16

143,83

70,79

166,00

764,04

177,01

445,40

44,73

483,09

0,40

112,85

118,00

176,00

2 188,17

124,17

163,33

1 218,00

86,67

585,20

5,40

1 389,54

mzdy

z toho

36,75

nákup tovaru

53,60

26,80

ostatné

0,00

sociálny fond

Príjmy neovplyvňujúce ZD

5,40

36,75

nákup materiálu

Výdavky ovplyvňujúce základ dane

Celkom

2. časť – 1. strana

Peňažný denník: pokračovanie

0,00

majetok

0,00

daň z príjmu

1 363,73

7,98

820,00

23,60

64,00

440,80

7,35

DPH

144,00

ostatné

Výdavky neovplyvňujúce základ dane

0,00

soc. fond čerpanie

Vedenie jednoduchého účtovníctva v roku 2011

Vedenie jednoduchého účtovníctva v roku 2010

Úplné znenie opatrenia MF SR č. MF/27076/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek účtovnej závierky pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov, v znení opatrenia MF SR č. MF/24101/2008-74, opatrenia MF SR č. MF/10154/2009-74, opatrenia MF SR č. MF/25454/2009-74 a opatrenia MF SR č. MF/25065/2010-74 Ministerstvo financií Slovenskej republiky podľa § 4 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) ustanovuje:

(4) Účtovné zápisy v účtovných knihách s výnimkou peňažného denníka môžu pokračovať aj v nasledujúcom účtovnom období, ak sa zreteľne oddelia.

Základné ustanovenia §1

§4 Peňažný denník

Týmto opatrením sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania pre a) fyzické osoby, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov, b) podnikateľov, ktorí účtujú v sústave jednoduchého účtovníctva podľa osobitného predpisu,1) c) pozemkové spoločenstvá, ak ich príjmy nedosiahli v predchádzajúcom účtovnom období sumu ustanovenú v § 9 ods. 2 písm. e) zákona.

(1) V peňažnom denníku sa účtujú a) príjmy a výdavky v hotovosti, vrátane prijatých a vydaných šekov a cenín (ďalej len „peňažné prostriedky v hotovosti“), b) príjmy a výdavky na účtoch v bankách alebo pobočkách zahraničných bánk (ďalej len „banka“) vrátane úverov a termínovaných vkladov bez ohľadu na dobu ich splatnosti, c) priebežné položky, d) uzávierkové účtovné operácie, ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. (2) Pohyb peňažných prostriedkov v pokladniciach sa účtuje v peňažnom denníku v prehľade peňažných prostriedkov v hotovosti na základe pokladničných dokladov. Pohyb peňažných prostriedkov na účtoch v bankách sa účtuje v peňažnom denníku v prehľade peňažných prostriedkov na účtoch v bankách podľa výpisov z účtov v bankách. V peňažnom denníku sa účtuje v eurách. (3) Priebežné položky sa účtujú pri prevodoch peňažných prostriedkov medzi pokladnicou a účtom v banke, pri prevodoch medzi pokladnicami a pri prevodoch medzi účtami v bankách. Priebežné položky sa členia na príjem a výdavok. Ako príjem sa účtuje priebežná položka pri výdavku peňažných prostriedkov, pri ktorom nie je účtovný doklad o príjme účtovnej jednotke doručený, ako výdavok sa účtuje priebežná položka pri príjme peňažných prostriedkov, pri ktorom nie je účtovný doklad o výdavku. (4) Kurzové rozdiely podľa § 21 ods. 2 sa účtujú v peňažnom denníku ako posledné položky pred účtovaním uzávierkových účtovných operácií podľa a) odseku 6 písm. e) piateho bodu, ak ide o kurzovú stratu, b) odseku 6 písm. d) tretieho bodu, ak ide o kurzový zisk. (5) V peňažnom denníku sa neúčtujú účtovné prípady, ktorými sa predpisuje povinnosť platieb alebo odvodov. (6) V peňažnom denníku sa uvádza prehľad a) peňažných prostriedkov v hotovosti v členení na príjmy a výdavky, b) peňažných prostriedkov na účtoch v bankách v členení na príjmy a výdavky, c) priebežných položiek v členení na príjmy a výdavky, d) príjmov zahrnovaných do základu dane z príjmov4) celkom, v členení najmä na 1. predaj tovaru, 2. predaj výrobkov a služieb, 3. ostatné príjmy, e) výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie 4) a udržanie príjmov celkom, v členení najmä na 1. nákup materiálu vrátane výdavkov súvisiacich s jeho obstaraním, 2. nákup tovaru vrátane výdavkov súvisiacich s jeho obstaraním, 3. mzdy,

§2 Deň uskutočnenia účtovného prípadu (1) Dňom uskutočnenia účtovného prípadu je deň splnenia dodávky, platby záväzku, inkasa pohľadávky, započítania pohľadávky, postúpenia pohľadávky, prevzatia dlhu, poskytnutia a prijatia preddavku, úhrady úveru alebo pôžičky poskytnutím nového úveru alebo pôžičky, zistenia manka na majetku a záväzkoch, schodku, prebytku majetku, škody na majetku, vkladu do obchodnej spoločnosti a družstva, pohybu majetku vo vnútri účtovnej jednotky a deň zistenia ďalších skutočností vyplývajúcich z osobitných predpisov2) alebo z povahy účtovnej jednotky, ktoré sú predmetom účtovníctva a ktoré v účtovnej jednotke nastali a účtovná jednotka má k dispozícii potrebné podklady, ktoré dokumentujú tieto skutočnosti. (2) Pri nehnuteľnostiach obstaraných na základe zmluvy, pri ktorých sa vlastníctvo nadobúda povolením vkladu do katastra nehnuteľností3) a do nadobudnutia vlastníctva nadobúdateľ nehnuteľnosť užíva, dňom uskutočnenia účtovného prípadu je deň prevzatia nehnuteľnosti. U prevádzajúceho je dňom uskutočnenia účtovného prípadu deň odovzdania nehnuteľnosti. Ak nebude vklad do katastra nehnuteľností povolený, účtovné zápisy sa zrušia.

Obsahové vymedzenie účtovných kníh §3 (1) V účtovníctve účtovnej jednotky sa účtujú skutočnosti, ktoré sú predmetom účtovníctva, v účtovných knihách podľa § 15 ods. 1 zákona. (2) Účtovnými zápismi v účtovných knihách sa preukazuje zaúčtovanie všetkých účtovných prípadov v účtovnom období. (3) Účtovné zápisy v účtovných knihách sa vykonávajú v časovom slede na základe účtovných dokladov podľa § 10 zákona tak, aby účtovnými knihami bolo možné preukázať a) stav majetku a záväzkov ku dňu podľa § 16 ods. 3 zákona, b) mesačne prírastok a úbytok majetku a záväzkov účtovaný priebežne počas účtovného obdobia, c) zostatok a stav majetku a záväzkov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

Postupy účtovania v JÚ 5)

4. poistné a príspevky platené za fyzickú osobu alebo podnikateľa podľa § 1 a poistné a príspevky platené zamestnávateľom za zamestnancov, 5. prevádzkovú réžiu, 6. tvorbu sociálneho fondu, f) príjmov, ktoré podľa osobitného predpisu4) neovplyvňujú základ dane z príjmov, g) výdavkov, ktoré podľa osobitného predpisu4) neovplyvňujú základ dane z príjmov. (7) Príjmy, ktoré sa neuvedú do prehľadu podľa odseku 6 písm. d) prvého bodu alebo druhého bodu sa uvedú v prehľade podľa odseku 6 písm. d) tretieho bodu. (8) Výdavky podľa odseku 6 písm. e) tretieho bodu obsahujú a) čisté mzdy vyplatené zamestnancom vrátane vyplateného da6) ňového bonusu, a to aj z prostriedkov zamestnávateľa, b) poistné a príspevky na zdravotné poistenie a sociálne poiste7) nie, ktoré je povinný platiť zamestnanec, c) daň z príjmu zo závislej činnosti a preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti, d) daňový bonus vrátený správcom dane, účtovaný ako storno. (9) Výdavky, ktoré sa neuvedú do prehľadu podľa odseku 6 písm. e) prvého bodu až štvrtého bodu a šiesteho bodu sa uvedú v prehľade podľa odseku 6 písm. e) piateho bodu. (10) Účtovné zápisy sa v peňažnom denníku vykonávajú tak, aby sa zabezpečila nadväznosť na zostatky jednotlivých účtov v banke alebo zostatky jednotlivých pokladníc.

§5 Kniha pohľadávok a kniha záväzkov (1) V knihe pohľadávok sa účtujú pohľadávky z obchodných vzťahov za splnené dodávky výrobkov, tovaru a služieb napríklad voči odberateľom, pohľadávky z finančných vzťahov napríklad z úveru, pohľadávky voči zamestnancom napríklad z pracovnoprávnych vzťahov. V knihe pohľadávok sa účtujú aj pohľadávky z poskytnutých preddavkov. (2) V knihe pohľadávok sa účtujú pôžičky poskytnuté účtovnou jednotkou bez ohľadu na dobu ich splatnosti a zásoby omylom zaslané inej účtovnej jednotke s uvedením druhu zásob a ich ocenenia. (3) V knihe záväzkov sa účtujú záväzky z obchodných vzťahov za uskutočnené dodávky výrobkov, tovaru a služieb voči dodávateľom, záväzky z finančných vzťahov napríklad z úveru, záväzky voči zamestnancom z pracovnoprávnych vzťahov. V knihe záväzkov sa účtujú aj záväzky z prijatých preddavkov.

§6 Pomocné knihy zložiek majetku a záväzkov (1) V knihách dlhodobého majetku sa účtuje dlhodobý hmotný majetok a dlhodobý nehmotný majetok podľa jednotlivých vecí, súborov vecí a práv vrátane nákladov súvisiacich s jeho obstaraním. Obdobne sa účtuje aj dlhodobý majetok obstaraný vlastnou činnosťou. V knihách dlhodobého majetku sa uvádza aj zľava z ceny, ak je poskytnutá pred zaradením dlhodobého majetku do používania. (2) V knihách dlhodobého majetku sa účtuje dlhodobý nehmotný majetok a dlhodobý hmotný majetok nadobudnutý dodávateľským spôsobom, vlastnou činnosťou, bezodplatne, majetok preradený z osobného užívania do podnikania a podobne. (3) V knihách dlhodobého majetku sa účtuje aj dlhodobý hmotný majetok obstaraný na účely jeho predaja, na ktorom sa bude vykonávať technické zhodnotenie. V knihách dlhodobého majetku sa účtuje aj toto technické zhodnotenie. (4) V knihách dlhodobého majetku sa účtuje aj dlhodobý nehmotný majetok a dlhodobý hmotný majetok novo zistený pri inventarizácii a v účtovníctve doteraz nezachytený. (5) V knihách dlhodobého majetku sa účtuje vyradenie dlhodobého majetku napríklad predajom, likvidáciou, darovaním, vkladom do obchodnej spoločnosti alebo družstva, v dôsledku škody alebo manka, preradením z podnikania do osobného užívania. (6) V knihách dlhodobého majetku sa uvádza a) názov alebo popis dlhodobého majetku, prípadne jeho číselné označenie, b) názov alebo popis každej jednotlivej oddeliteľnej súčasti dl7a) 7b) hodobého majetku v ocenení podľa osobitného predpisu, pričom sa uvedie aj dátum a rozsah zmien jednotlivých oddeliteľných súčastí dlhodobého majetku, údaj o vstupnej cene

a zostatkovej hodnote jednotlivých oddeliteľných súčastí dlhodobého majetku, c) dátum obstarania a dátum uvedenia do používania, d) ocenenie podľa § 25 zákona, odpisový plán účtovných odpisov, ktorý obsahuje sadzbu odpisov, odpisy a účtovnú zostatkovú cenu, e) vstupná cena podľa osobitného predpisu,8) odpisový plán daňových odpisov, ktorý obsahuje odpisovú skupinu, sadzbu daňových odpisov, daňové odpisy, zostatkovú hodnotu po4) dľa osobitného predpisu, f) dátum a spôsob vyradenia. (7) V knihe dlhodobého finančného majetku sa účtuje finančný majetok podľa časového hľadiska, podľa druhu, meny a emitentov. (8) V knihe zásob sa účtujú zásoby podľa jednotlivých produktov alebo ich skupín podľa potrieb účtovnej jednotky v jednotkách množstva a v peňažných jednotkách s výnimkou zásob podľa § 11 ods. 8. Zásoby, ktoré boli poskytnuté ako dar alebo prijaté ako dar sa v knihe zásob osobitne vyznačia. V knihe zásob sa uvádza aj prijatá zľava z ceny k zásobám, ktoré v čase jej prijatia má účtovná jednotka na sklade. (9) V knihe zásob sa zásoby prijaté na sklad a ich výdaj účtuje na základe účtovných dokladov, ktorými sú napríklad dodacie listy, iné doklady o prevzatí zásob alebo výdajky zásob do spotreby. (10) V knihe zásob sa zaznamenáva miesto uloženia zásob odovzdaných účtovnou jednotkou na spracovanie inej účtovnej jednotke, požičané mimo účtovnej jednotky alebo omylom zaslané inej účtovnej jednotke s uvedením druhu zásob a ich ocenenia. (11) V knihe cenín sa účtujú ceniny. Ak sú ceniny určené na priamu spotrebu bezodkladne po ich obstaraní, v knihe cenín sa neúčtujú. (12) V pokladničnej knihe sa účtuje stav a pohyb peňažných prostriedkov v hotovosti s výnimkou cenín. Ak je v účtovníctve otvorených niekoľko pokladníc v eurách a niekoľko pokladníc v cudzej mene, otvorí sa pre každú pokladnicu pokladničná kniha pre každý druh meny. V pokladničnej knihe, otvorenej pre príslušnú menu, sa účtuje v eurách a v cudzej mene. (13) V knihe účet v banke sa účtuje stav a pohyb peňažných prostriedkov na účte v banke. Ak je v účtovníctve otvorených niekoľko účtov v eurách a niekoľko účtov v cudzej mene, otvorí sa pre každý účet kniha účet v banke pre každý druh meny. V knihe účet v banke, otvorenej pre príslušnú menu, sa účtuje v eurách a v cudzej mene. (14) V knihe rezerv sa účtuje tvorba, čerpanie a zrušenie rezerv podľa osobitného predpisu.9)

§7 Pomocné knihy záväzkov z pracovnoprávnych vzťahov (1) Zúčtovanie miezd zamestnancov sa vykonáva v mzdových listoch alebo inej evidencii podľa osobitného predpisu.10) (2) Podkladom na zápisy v mzdových listoch sú písomnosti, z ktorých je zrejmý výpočet a) mzdy, b) odvodov poistného Sociálnej poisťovni a príslušnej zdravotnej poisťovni, c) daňového bonusu a zrážok z miezd vrátane preddavkov na daň z príjmov, d) vyplateného preddavku na mzdu. (3) Tvorba a čerpanie sociálneho fondu11) sa účtuje v knihe sociálneho fondu ako prírastok a úbytok sociálneho fondu. Ak prostriedky sociálneho fondu nie sú uložené na osobitnom účte v banke, tvorba sociálneho fondu sa účtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií podľa § 4 ods. 6 písm. e) šiesteho bodu. Ak prostriedky sociálneho fondu sú uložené na osobitnom účte v banke, tvorba sociálneho fondu sa účtuje v peňažnom denníku ako finančná operácia v priebehu roka podľa § 4 ods. 6 písm. e) šiesteho bodu. Čerpanie sociálneho fondu sa účtuje podľa § 4 ods. 6 písm. g).

Postup pri otvorení a uzavretí účtovných kníh §8 (1) Pri otvorení peňažného denníka sa prevedie konečný zostatok peňažných prostriedkov v hotovosti, peňažných prostriedkov na účtoch v bankách a priebežných položiek z bezprostredne predchádzajúceho účtovného obdobia ako začiatočný stav.

Vedenie jednoduchého účtovníctva v roku 2010 (2) Pri otvorení knihy pohľadávok, knihy záväzkov a pomocných kníh sa prevedie konečný zostatok pohľadávok v členení podľa § 15 ods. 3 písm. a) a c) až g) zákona, konečný zostatok záväzkov v členení podľa § 15 ods. 4 písm. a) a c) až g) zákona a konečný zostatok ostatných zložiek majetku a záväzkov z bezprostredne predchádzajúceho účtovného obdobia ako začiatočný stav. (3) Ak sa v pokladničnej knihe a v knihe účet v banke účtuje v eurách a v cudzej mene, uvedie sa pri ich otvorení začiatočný stav v eurách a v cudzej mene, v ocenení kurzom, ktorým boli pokladničná kniha a účet v banke uzavreté. (4) Pri uzavretí účtovných kníh sa a) v peňažnom denníku 1. účtujú uzávierkové účtovné operácie tak, že sa 1a. zvýšia príjmy o sumy doteraz nezaúčtované v peňažnom denníku, ktoré sa zahrnujú do základu dane z príjmov4) do položky príjmy celkom a do položiek príjmov podľa § 4 ods. 6 písm. d), 1b. znížia príjmy o sumy, ktoré sa nezahrnujú do zákla4) du dane z príjmov do položky príjmov celkom, a do položiek príjmov podľa ich druhového členenia, ak takéto členenie vyplýva z vnútorného predpisu účtovnej jednotky, 1c. zvýšia výdavky o sumy doteraz nezaúčtované v peňažnom denníku, ktoré sa zahrnujú do základu da4) ne z príjmov do položky výdavky celkom a do položiek výdavkov podľa § 4 ods. 6 písm. e), 1d. znížia výdavky o sumy, ktoré sa nezahrnujú do zá4) kladu dane z príjmov do položky výdavkov celkom a do položiek výdavkov podľa ich druhového členenia, ak takéto členenie vyplýva z vnútorného predpisu účtovnej jednotky, 2. uvedú súhrnné sumy príjmov a súhrnné sumy výdavkov v členení podľa § 4 ods. 6, 3. uvedie výsledok hospodárenia za účtovné obdobie, ktorým je rozdiel medzi príjmami a výdavkami po zohľadnení uzávierkových účtovných operácií, b) v knihe pohľadávok, v knihe záväzkov a v pomocných knihách uvedú súhrnné sumy prírastkov a úbytkov a konečný stav, c) označí ukončenie účtovného obdobia, ak sa v účtovných knihách podľa písmena b) bude účtovať aj v nasledujúcom účtovnom období. (5) Pri uzavieraní knihy zásob sa v zásobách vykážu aj zásoby podľa § 6 ods. 10.

Zásady pre členenie majetku a záväzkov §9 (1) Z časového hľadiska sa člení hmotný majetok, nehmotný majetok a finančný majetok na a) dlhodobý majetok, ktorého doba použiteľnosti alebo doba splatnosti je dlhšia ako jeden rok, b) krátkodobý majetok, ktorého doba použiteľnosti alebo doba splatnosti je najviac jeden rok. (2) Dlhodobý majetok sa člení na a) nehmotný majetok, b) hmotný majetok, c) finančný majetok. (3) Dlhodobý finančný majetok sa člení na a) cenné papiere12) a podiely na základnom imaní, b) termínované vklady s dobou splatnosti dlhšou ako jeden rok, c) pôžičky poskytnuté účtovnou jednotkou s dobou splatnosti dlhšou ako jeden rok, d) umelecké diela, zbierky, predmety z drahých kovov a pozemky, ktoré sú obstarané za účelom dlhodobého uloženia voľných peňažných prostriedkov. (4) Cenné papiere sa členia podľa charakteru dosahovaných výnosov z nich na a) dlhové cenné papiere 1. s pevnou úrokovou mierou, 2. s premenlivou úrokovou mierou, ak je jej premenlivosť (variabilita) vopred určená vo vzťahu k úrokovým mieram používaným na trhu k určeným dátumom alebo obdobiam, b) cenné papiere s premenlivým výnosom.

(5) Cenné papiere sa ďalej členia na a) podielové cenné papiere a podiely vyjadrujúce podiel na základnom imaní v obchodných spoločnostiach a v družstvách, b) cenné papiere určené na obchodovanie, s ktorými sa obchoduje na burze cenných papierov alebo inom verejnom trhu. (6) Zásoby sa členia na a) materiál, b) vlastnú výrobu, c) zvieratá, d) tovar. (7) Krátkodobý finančný majetok sa člení na a) peňažnú hotovosť, ceniny, šeky, b) účty v bankách, c) krátkodobé cenné papiere, d) ostatný krátkodobý finančný majetok, napríklad pôžičky poskytnuté účtovnou jednotkou s dobou splatnosti kratšou ako jeden rok, termínované vklady s dobou splatnosti kratšou ako jeden rok. (8) Pohľadávky a záväzky sa členia podľa § 15 ods. 3 písm. a) a c) až g) a § 15 ods. 4 písm. a) a c) až g) zákona. Ak si to vyžaduje charakter činnosti účtovnej jednotky, možno pohľadávky a záväzky členiť podrobnejšie.

Podrobnosti o postupoch účtovania a oceňovania majetku a záväzkov § 10 Dlhodobý nehmotný majetok a dlhodobý hmotný majetok (1) Za dlhodobý nehmotný majetok a dlhodobý hmotný majetok sa na účely účtovania považuje majetok v obstarávaní. Účtuje sa v knihe dlhodobého majetku a jeho úhrada podľa § 4 ods. 6 písm. g). (2) Podmienkou zaradenia dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku do používania nie je jeho úhrada. Uvedením do používania sa rozumie zabezpečenie všetkých technických funkcií tohto majetku potrebných na jeho používanie a splnenie povinností podľa osobitných predpisov.13) Uvedením do používania sa rozumie aj vydanie povolenia na predčasné užívanie stavby13a) alebo rozhodnutia o dočasnom užívaní stavby na skúšobnú prevádzku.13b) (3) Odsek 1 sa vzťahuje aj na technické zhodnotenie majetku. (4) Ako dlhodobý nehmotný majetok sa účtuje majetok podľa 14) osobitného predpisu. (5) Náklady na obstaranie dlhodobého nehmotného majetku vstupujú do obstarávacej ceny iba do času jeho uvedenia do užívania. Prípadné ďalšie výdavky zistené po tomto termíne sa účtujú podľa § 4 ods. 6 písm. e). (6) Ak sa dlhodobý nehmotný majetok vytvára vlastnou činnosťou vo viacerých variantoch, napríklad alternatívne projekty, sú súčasťou ocenenia dlhodobého nehmotného majetku výdavky na všetky alternatívne riešenia. (7) Ak je súčasťou výdavkov súvisiacich s obstaraním dlhodobého nehmotného majetku zhotovenie hnuteľných predmetov, napríklad prototypov, modelov alebo vzoriek, na ktorých sa práce skúšajú a overujú, zreteľne sa tieto predmety v knihe dlhodobého majetku vyznačia. Ak sú tieto hnuteľné predmety pre ďalšie práce nepotrebné, účtujú sa podľa toho ako sa s nimi naloží, napríklad predajú sa, likvidujú sa alebo sa využijú vo vlastnej činnosti. Ak sa využijú vo vlastnej činnosti, účtujú sa po zaradení do používania v knihe dlhodobého majetku alebo v knihe zásob. (8) Ako dlhodobý nehmotný majetok sa účtuje softvér bez ohľadu na to, či je alebo nie je predmetom autorských práv, ak je a) kúpený samostatne, a nie je súčasťou dodávky hardvéru a jeho ocenenia, b) vytvorený vlastnou činnosťou za účelom používania pre potreby účtovnej jednotky alebo na účely obchodovania s ním, ak nejde o softvér na zákazku alebo o súčasť dodávky hardvéru. (9) Ako dlhodobý nehmotný majetok sa neúčtujú výdavky na výskum, ktorým sa rozumie pôvodné a plánované zisťovanie, vykonávané s cieľom získať nové vedecké poznatky alebo technické poznatky. (10) Za nehmotný majetok sa nepovažujú marketingové štúdie a obdobné štúdie a výdavky na

Postupy účtovania v JÚ a) b) c) d) e) f) g) h)

školenia a semináre, prieskum trhu, poradenstvo a odborné posudky, získanie noriem a certifikátov, napríklad ISO normy, prípravu a zábeh výkonov, reklamu, uvedenie výrobkov na trh, reštrukturalizáciu alebo reorganizáciu podniku alebo jeho časti, i) rozšírenie výroby. (11) Nehmotný majetok, ktorého ocenenie nie je vyššie ako suma podľa osobitného predpisu,14) možno zaradiť do dlhodobého nehmotného majetku, ak doba použiteľnosti tohto majetku je dlhšia ako jeden rok. Ak účtovná jednotka takýto nehmotný majetok nezaradí do dlhodobého nehmotného majetku, účtuje sa podľa § 4 ods. 6 písm. e) piateho bodu. (12) Ako dlhodobý hmotný majetok sa účtujú a) pozemky, stavby,15) byty a nebytové priestory,16) umelecké diela,17) zbierky a predmety z drahých kovov, bez ohľadu na ich ocenenie, b) samostatné hnuteľné veci, alebo súbory hnuteľných vecí so samostatným technicko-ekonomickým určením s dobou použiteľnosti dlhšou ako jeden rok a v ocenení vyššom ako je suma ustanovená v osobitnom predpise18) okrem hnuteľných vecí podľa písmena a), 19) c) pestovateľské celky trvalých porastov s dobou plodnosti dlhšou ako tri roky, d) plemenné a chovné zvieratá4) za účelom hospodárskeho využitia, bez ohľadu na ich obstarávaciu cenu, pričom hospodárskym úžitkom sa rozumie najmä narodenie mláďat, produkcia mlieka, vlny, využitie ťažnej sily zvieraťa, e) hospodársky využívané chovy muflónov, danielov, jeleňov, pštrosov, ak ich využiteľnosť v chove je dlhšia ako štyri roky, f) otvárky nových lomov, pieskovní a hlinísk, technická rekulti20) vácia a technické zhodnotenie, ak nie sú súčasťou obstarávacej ceny dlhodobého hmotného majetku; súčasťou technickej rekultivácie môžu byť len stavby, napríklad komunikácie, ktoré svojím charakterom, účelom a rozsahom slúžia na vykonanie rekultivácie, pričom technická rekultivácia nie je dlhodobým hmotným majetkom, ak tak ustanovuje osobitný predpis.21) (13) Do obstarávacej ceny pozemku sa zahrnie hodnota kúpeného lesa, ak sa kúpil za účelom jeho pestovania. Obstarávacia cena kúpeného pozemku vysadeného stromami alebo kríkmi, ktoré nie sú pestovateľským celkom trvalých porastov,19) je cena vrátane výsadby. (14) Ako dlhodobý hmotný majetok sa účtujú umelecké diela a zbierky, ak nie sú súčasťou stavebných objektov, napríklad súbor predmetov zobrazujúci historický alebo technický vývoj v podnikateľskej činnosti, hnuteľné kultúrne pamiatky. (15) Zvieratá sa účtujú podľa jednotlivých kusov tak, aby bola zabezpečená riadna evidencia ich stavu, prírastov a úbytkov. Zvieratá sa účtujú v peňažných jednotkách alebo v jednotkách množstva s uvedením ceny za kus alebo za jednotku hmotnosti. Dospelosť zvierat na účely ich zaradenia do dlhodobého hmotného majetku je určená zootechnickými zásadami ako je spôsobilosť reprodukcie, napríklad spôsobilosť rozmnožovania vlastného druhu, veková hranica. (16) Ocenenie dospelých zvierat obstaraných z vlastného chovu preradených zo zásob do dlhodobého hmotného majetku sa zvýši napríklad o výdavky spojené s preradením, o externé výdavky na veterinárnu kontrolu, dopravu zvierat na iné miesto ustajnenia. (17) Ako dlhodobý hmotný majetok sa účtuje aj príslušenstvo,22) napríklad prídavné alebo výmenné zariadenie, ktoré je súčasťou jeho ocenenia a evidencie. Príslušenstvo je súčasťou dodávky hlavnej veci, alebo sa k hlavnej veci priradí dodatočne. (18) Dlhodobým majetkom je aj technické zhodnotenie20) vykonané na prenajatom majetku a odpisované počas doby nájmu a technické zhodnotenie20) úplne odpísaného dlhodobého majetku. (19) Súčasťou obstarávacej ceny dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku sú najmä náklady na a) prípravu a zabezpečenie výstavby dlhodobého hmotného majetku, napríklad odvody za dočasne odňatie poľnohospodárskej pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, na poskytnutie

záruky v súvislosti s obstaraním, a to do času uvedenia dlhodobého hmotného majetku do užívania, b) prieskumné, geologické, geodetické a projektové práce, a to vrátane variantných riešení, umelecké diela tvoriace súčasť stavebných objektov, náhrady za odstránenie ekonomickej ujmy poľnohospodárskych organizácií, odvody za trvalé odňatie poľnohospodárskej pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, odvody za dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu pre zariadenie staveniska, otvárky nových lomov, pieskovní a hlinísk, technickú rekultiváciu, technické zhodnotenie,20) dopravné, montážne práce a clo, c) zabezpečovacie práce a konzervačné práce, alebo udržovacie práce a dekonzervačné práce, ak sa zastavia práce na obstarávaní dlhodobého hmotného majetku, d) náhrady za nútené obmedzenie užívania nehnuteľností a náhrady majetkovej ujmy poskytnuté vlastníkovi nehnuteľností podľa osobitných predpisov23) a platby za ekologickú ujmu24) v súvislosti s výstavbou, e) úhradu nákladov účelne vynaložených na pripojenie a zabezpečenie požadovaného príkonu alebo požadovanej dodávky plynu, tepla a vody, ako i úhradu vlastníkovi rozvodné25) ho zariadenia za preložku rozvodného zariadenia, f) vyvolanú investíciu, ktorou je obstaranie majetku alebo služby, ktorú nebude účtovná jednotka používať, ale ktorá vznikla podľa osobitného predpisu alebo na základe zmluvy v súvislosti s obstaraním dlhodobého majetku. (20) Súčasťou ocenenia dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku sú zľavy z ceny poskytnuté do termínu uvedenia do užívania, pričom ocenenie dlhodobého majetku sa v knihe dlhodobého majetku o tieto položky upraví. Ocenenie nového osobného motorového vozidla sa zníži o sumu poskytnutej dotácie podľa osobitného predpisu.25a) Za zľavu z ceny sa nepovažuje nepeňažné dodanie iného druhu, ako je prijatý dlhodobý majetok. (21) Zostatková cena stavebného objektu alebo jeho časti, likvidovaného v dôsledku novej stavby vrátane výdavkov na likvidáciu, sa zahrnie do ocenenia novej stavby. Pri čiastočnej likvidácii jednotlivého dlhodobého hmotného majetku sa obstarávacia cena dlhodobého hmotného majetku zníži o doteraz vykonané odpisy k vyradenej časti majetku. Rovnako sa postupuje pri dlhodobom nehmotnom majetku a pri vyradení časti súboru hnuteľných vecí. (22) Pri zrušení prác a trvalom zastavení prác súvisiacich s obstaraním dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku sa suma účtovaná v knihe dlhodobého majetku účtuje ako manko alebo škoda, ak ide o škodu a v ostatných prípadoch podľa § 4 ods. 6 písm. e) piateho bodu. (23) Ocenenie dlhodobého nehmotného majetku alebo dlhodobého hmotného majetku sa zvýši o náklady vynaložené na technické zhodnotenie, ak sa o technické zhodnotenie zvyšuje vstupná cena dlhodobého nehmotného majetku alebo dlhodobého hmotného majetku podľa osobitného predpisu.4) Ak suma technického zhodnotenia pri jednotlivom majetku neprevýši sumu 4) ustanovenú osobitným predpisom, nezvýši sa obstarávacia cena tohto majetku. Ocenenie súboru hnuteľného majetku sa zvyšuje o obstarávaciu cenu vecí dodatočne zaradených do súboru hnuteľného majetku. (24) Ako dlhodobý majetok sa účtuje majetok, ku ktorému má účtovná jednotka vlastnícke právo. Dlhodobý majetok v účtovníctve účtovnej jednotky, ktorá nemá k tomuto majetku vlastnícke právo, sa účtuje, ak ide o a) dlhodobý hnuteľný majetok, ku ktorému vlastnícke právo alebo právo správy prechádza na kupujúceho až úplným zaplatením kúpnej ceny a do nadobudnutia vlastníckeho práva, tento majetok kupujúci užíva, b) dlhodobý nehnuteľný majetok obstaraný na základe písomnej zmluvy, pri ktorej sa vlastnícke právo alebo právo správy nadobúda povolením vkladu do katastra nehnuteľností, ak do nadobudnutia vlastníckeho práva účtovná jednotka nehnuteľnosť užíva, c) technické zhodnotenie prenajatého dlhodobého hmotného majetku, ktoré na základe písomnej zmluvy s vlastníkom odpisuje nájomca za podmienok ustanovených v osobitnom predpise,26) d) technickú rekultiváciu, ktorá nie je súčasťou obstarávacej ceny dlhodobého majetku a vykonáva sa na pozemkoch vo vlastníctve inej osoby ako je účtovná jednotka,

Vedenie jednoduchého účtovníctva v roku 2010 e) dlhodobý hmotný majetok pri prevode vlastníckeho práva z dôvodu zabezpečenia záväzku prevodom práva27) na veriteľa, ak sa pôvodný vlastník (dlžník) písomne dohodne s veri28) teľom na výpožičke tohto majetku počas trvania zabezpečenia záväzku, f) dlhodobý nehmotný majetok, g) dlhodobý majetok obstaraný finančným prenájmom. (25) Hmotný majetok podľa odseku 12 písm. b), ktorého oce18) nenie sa rovná sume podľa osobitného predpisu alebo je nižšie, možno zaradiť do dlhodobého hmotného majetku, ak doba použiteľnosti je dlhšia ako jeden rok. (26) Hmotný majetok podľa odseku 12 písm. b), ktorého oce18) nenie sa rovná sume podľa osobitného predpisu alebo je nižšie, s dobou použiteľnosti dlhšou ako jeden rok, ktorý nebol zaradený do dlhodobého hmotného majetku, sa účtuje ako zásoby. (27) Za náklady súvisiace s obstaraním dlhodobého hmotného majetku sa nepovažujú najmä a) penále, pokuty, úroky z omeškania alebo iné sankcie zo zmluvných vzťahov a peňažné náhrady škôd súvisiacich s obstaraním dlhodobého hmotného majetku, b) náklady na prípravu zamestnancov pre budované prevádzky a zariadenia, c) náklady na vybavenie obstarávaného dlhodobého hmotného majetku zásobami, d) náklady na biologickú rekultiváciu, e) náklady súvisiace s prípravou a zabezpečením výstavby, ktoré vznikli po uvedení obstarávaného dlhodobého hmotného majetku do užívania, f) náklady na opravy a udržiavanie dlhodobého hmotného majetku, pričom opravami sa rozumie odstraňovanie čiastočného fyzického opotrebenia alebo poškodenia za účelom uvedenia do predchádzajúceho alebo prevádzkyschopného stavu; uvedením do prevádzkyschopného stavu sa rozumie vykonanie opravy aj s použitím iných než pôvodných materiálov, náhradných dielcov, súčastí alebo technológií, ak nedôjde k zmene technických parametrov alebo zvýšeniu výkonnosti majetku a ani k zmene účelu použitia; udržiavaním sa rozumie spomaľovanie fyzického opotrebenia, predchádzanie jeho následkom a odstraňovanie drobnejších závad, g) úroky z úverov, ak do času uvedenia tohto majetku do používania účtovná jednotka nerozhodne, že budú tvoriť súčasť obstarávacej ceny. (28) Kurzové rozdiely vznikajúce pri úhrade a postupnej*) úhrade dlhodobého majetku v cudzej mene sa účtujú v rámci uzávierkových účtovných operácií podľa a) § 4 ods. 6 písm. e) piateho bodu, ak ide o kurzovú stratu, b) § 4 ods. 6 písm. d) tretieho bodu, ak ide o kurzový zisk.

§ 11 Zásoby (1) Zásoby sa účtujú v knihe zásob a ich úhrada podľa § 4 ods. 6 písm. e) prvého bodu alebo druhého bodu. (2) Ako materiál sa účtujú najmä suroviny, pomocné látky a prevádzkové látky, náhradné dielce, obaly a majetok podľa § 10 ods. 26, pričom ako a) suroviny sa účtujú hmoty, ktoré pri výrobnom procese prechádzajú úplne alebo sčasti do výrobku a tvoria jeho podstatu, b) pomocné látky sa účtujú hmoty, ktoré prechádzajú priamo do výrobku, netvoria však jeho podstatu, c) prevádzkové látky sa účtujú hmoty, ktoré sú potrebné na prevádzku účtovnej jednotky ako celku, napríklad mazadlá, palivo, čistiace prostriedky, d) náhradné dielce sa účtujú predmety určené na uvedenie hmotného majetku do pôvodného stavu alebo prevádzkyschopného stavu, e) obaly sa účtujú veci, ktoré slúžia na ochranu a dopravu nakúpeného materiálu, tovaru a vlastných výrobkov; a ak sa nevratné obaly dodávajú zákazníkovi alebo odovzdávajú vo vnútri účtovnej jednotky spolu s dodaným obsahom. (3) Ako zásoby vlastnej výroby sa účtujú nedokončená výroba, polotovary vlastnej výroby, výrobky a zvieratá, pričom ako a) nedokončená výroba sa účtujú produkty, ktoré prešli jedným alebo niekoľkými výrobnými stupňami a nie sú už materiálom alebo polotovarom, a nie sú ani hotovými výrobkami; medzi nedokončenú výrobu sa zahŕňajú tiež nedokončené výkony

iných činností, pri ktorých nevznikajú hmotné produkty, napríklad služby súdnych exekútorov alebo architektov, b) polotovary vlastnej výroby sa účtujú osobitne evidované produkty, ktoré ešte neprešli všetkými výrobnými stupňami a v ďalšom výrobnom procese sa dokončia alebo skompletizujú do výrobkov, c) výrobky sa účtujú predmety vlastnej výroby určené na predaj, d) zvieratá sa účtujú najmä mladé chovné zvieratá, zvieratá vo výkrme, ryby, kožušinové zvieratá, včelstvá, kŕdle sliepok, kačíc, moriek, perličiek, husí na výkrm a psy. (4) Ako tovar sa účtuje všetko, čo sa obstaráva za účelom predaja, pričom obstaraný tovar sa zachováva v nezmenenej podobe, nepoužíva a neprenajíma sa a nevykonáva sa na ňom technické zhodnotenie. Tovarom sú aj výrobky vlastnej výroby odovzdané do vlastných predajní. (5) Nakúpené zvieratá sa oceňujú obstarávacou cenou. Zvieratá vlastného chovu, príchovky a prírastky sa oceňujú vlastnými nákladmi. Ak vlastné náklady nie je možné zistiť, ocenia sa zvieratá reprodukčnou obstarávacou cenou. (6) V zásobách sa účtujú aj hnuteľné veci s dobou použiteľnosti najviac jeden rok bez ohľadu na ich obstarávaciu cenu. (7) Úbytok zásob nad normu prirodzených úbytkov, určenú vnútorným predpisom účtovnej jednotky pre príslušné účtovné obdobie, sa účtuje ako storno v rámci uzávierkových účtovných operácií podľa § 4 ods. 6 písm. e) prvého bodu alebo druhého bodu. (8) Zásoby sa neúčtujú v knihe zásob ale priamo do spotreby, ak sú tieto druhy zásob určené vnútorným predpisom účtovnej jednotky. (9) Súčasťou ocenenia zásob sú zľavy z ceny, pričom ocenenie zásob sa v knihe zásob o tieto položky znižuje. (10) Zľava z ceny poskytnutá k už predaným zásobám alebo spotrebovaným zásobám sa účtuje v peňažnom denníku ako zníženie výdavkov na obstaranie zásob v členení, v ktorom boli zásoby pôvodne účtované. (11) Za zľavu z ceny zásob sa nepovažuje nepeňažné dodanie iného druhu, ako je prijatý druh zásoby. (12) Súčasťou ocenenia zásob sú aj výdavky finančného charakteru súvisiace s použitím cudzích zdrojov len vtedy, ak patria do obdobia ich vytvárania, napríklad úroky. (13) Ocenenie zásob sa zvyšuje o sumu výdavkov na externé spracovanie materiálu alebo o výdavky vynaložené na spracovanie materiálu vlastnou činnosťou. (14) Úbytok zásob rovnakého druhu sa môže účtovať v ocenení cenou zistenou váženým aritmetickým priemerom z obstarávacích cien alebo vlastných nákladov alebo spôsobom, keď prvá cena na ocenenie prírastku zásob sa použije ako prvá cena na ocenenie úbytku zásob, ak je tento spôsob ocenenia určený vnútorným predpisom účtovnej jednotky. Vážený aritmetický priemer sa počíta najmenej raz za mesiac.

§ 12 Krátkodobý finančný majetok (1) Ako ceniny sa účtujú najmä poštové známky, kolky, zakúpené stravné lístky do prevádzkární verejného stravovania, telefónne karty a obdobné karty, ak majú hodnotu, z ktorej sa bude môcť čerpať po ich vydaní do užívania. (2) Ceniny sa oceňujú menovitou hodnotou. 12) (3) Ako krátkodobé cenné papiere sa účtujú napríklad dlhopisy, akcie určené na obchodovanie, zmenky, ktoré budú v majetku účtovnej jednotky najviac jeden rok. (4) Pri inkase platobnou kartou sa v peňažnom denníku dodávateľa účtuje priebežná položka na strane príjmu v sume prijatej tržby a v členení podľa § 4 ods. 6 písm. d). Na základe výpisu z banky sa účtuje v deň zúčtovania inkasa príjem na účte v banke, a priebežná položka na strane výdavku. (5) Pri platbe platobnou kartou sa v peňažnom denníku odberateľa účtuje priebežná položka na strane výdavku v sume uhradenej platby a v členení podľa § 4 ods. 6 písm. e) alebo písm. g). Na základe výpisu z banky sa účtuje v deň zúčtovania platby výdavok z účtu v banke a priebežná položka na strane príjmu.

§ 13 Cenné papiere (1) Obstaranie cenných papierov sa účtuje v knihe finančného majetku a v peňažnom denníku podľa § 4 ods. 6 písm. g). Príjem z predaja cenných papierov sa účtuje v peňažnom denníku podľa

Postupy účtovania v JÚ § 4 ods. 6 písm. d) tretieho bodu. V rámci uzávierkových účtovných operácií sa účtuje úbytok predaných cenných papierov podľa § 4 ods. 6 písm. e) piateho bodu podľa podmienok ustanovených osobitným predpisom.4) (2) Cenné papiere sa pri prvotnom účtovaní oceňujú obstarávacou cenou. Jej súčasťou sú priame náklady na obchody spojené s cennými papiermi, ktoré sú účtovnej jednotke pri prvotnom účtovaní známe, napríklad poplatky a provízie maklérom, poradcom, burzám. Súčasťou obstarávacej ceny nie sú úroky z úveru na obstaranie cenného papiera a náklady na jeho držbu. (3) Pri dlhových cenných papieroch držaných do splatnosti sa ich ocenenie postupne zvyšuje o dosahované úrokové výnosy. (4) Za úrokové výnosy sa považujú a) pri dlhopisoch s kupónmi postupne dosahovaný rozdiel (prémia) medzi menovitou hodnotou a čistou obstarávacou cenou, obstarávacou cenou zníženou o už dosiahnutý úrok z kupónu ku dňu obstarania cenného papiera a postupne dosahovaný úrok z kupónu určený v emisných podmienkach, b) pri dlhopisoch bez kupónov a zmenkách postupne dosahovaný rozdiel medzi menovitou hodnotou a obstarávacou cenou (diskont). (5) Reálna hodnota cenného papiera určená kvalifikovaným odhadom sa rovná a) miere podielu účtovnej jednotky na vlastnom imaní v obchodnej spoločnosti, ak ide o akcie a podiely v obchodných spoločnostiach, b) súčasnej hodnote cenného papiera, ak ide o dlhopisy a zmenky. (6) Reálna hodnota cenných papierov sa rovná nule, ak a) emitent cenných papierov je v reštrukturalizácii, b) na majetok emitenta cenných papierov bol vyhlásený konkurz, c) bol zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu emitenta cenných papierov pre nedostatok majetku, d) bol zrušený konkurz z dôvodu, že majetok emitenta cenných papierov nepostačuje ani na úhradu nákladov konkurzného konania. (7) Ak nie sú na účely určenia reálnej hodnoty podielových cenných papierov a podielov k dispozícii údaje o vlastnom imaní obchodnej spoločnosti, v ktorých má účtovná jednotka podiel, možno na účely určenia reálnej hodnoty použiť posledné dostupné údaje z riadnej účtovnej závierky, mimoriadnej účtovnej závierky alebo priebežnej účtovnej závierky, ak nie sú staršie ako dva roky. (8) Podielové cenné papiere, okrem podielových cenných papierov podľa odseku 9, sa oceňujú obstarávacou cenou alebo upravením obstarávacej ceny podielového cenného papiera na hodnotu, ktorá zodpovedná miere účasti účtovnej jednotky na vlastnom imaní obchodnej spoločnosti. Podielové cenné papiere sa oceňujú ku dňu ocenenia podľa § 24 ods. 1 písm. a) zákona obstarávacou cenou. Podielové cenné papiere, okrem podielových cenných papierov podľa odseku 9, sa môžu oceniť ku dňu ocenenia podľa § 24 ods. 1 písm. b) zákona metódou vlastného imania. Ocenenie podielového cenného papiera sa zvýši o podiel na zisku alebo sa zníži o podiel na strate obchodnej spoločnosti. (9) Podielové cenné papiere, ak má účtovná jednotka podiel menej ako 20 % na základnom imaní alebo na hlasovacích právach v obchodnej spoločnosti, sa oceňujú ku dňu ocenenia podľa § 24 ods. 1 písm. b) zákona reálnou hodnotou. (10) Cenné papiere určené na obchodovanie sa ku dňu ocenenia podľa § 24 ods. 1 písm. b) zákona ocenia podľa § 27 ods. 3 až 5 zákona. (11) Ocenenie reálnou hodnotou sa účtuje ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka v knihe finančného majetku.

§ 14 Pohľadávky a záväzky (1) Vznik a zánik pohľadávky sa účtuje ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu podľa § 2. (2) Pri odpise pohľadávky pri trvalom upustení od jej vymáhania sa účtuje zánik pohľadávky v knihe pohľadávok a v rámci uzávierkových účtovných operácií podľa § 4 ods. 6 písm. d) tretieho bodu v tom účtovnom období, v ktorom účtovná jednotka o upustení od jej vymáhania rozhodla. Ak v budúcnosti dôjde k inkasu už odpísanej pohľadávky, účtuje sa príjem podľa § 4 ods. 6 písm. f).

29)

(3) Pri odpise pohľadávok podľa osobitného predpisu, sa účtuje zánik pohľadávky v knihe pohľadávok na základe dokladov preukazujúcich dôvod odpisu pohľadávky. (4) Vznik a zánik záväzku sa účtuje ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu podľa § 2. (5) Pohľadávky a záväzky sa oceňujú podľa § 25 zákona. (6) Pohľadávky a záväzky vyjadrené v cudzej mene sa v knihe pohľadávok a v knihe záväzkov účtujú v eurách aj v cudzej mene. (7) Pri vzájomnom započítaní pohľadávok sa k zmluvne dohodnutému dňu účtuje zánik pohľadávky v knihe pohľadávok a zánik záväzku v knihe záväzkov, najviac však do výšky nižšej sumy pohľadávky. V rámci uzávierkových účtovných operácií sa účtuje príjem zo započítanej pohľadávky podľa § 4 ods. 6 písm. d) a výdavok zo započítaného záväzku podľa § 4 ods. 6 písm. e). Pri započítaní pohľadávky v cudzej mene sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska29a) v deň predchádzajúci dňu vzájomného započítania. (8) Ak postupca v účtovnom období, v ktorom bola pohľadávka postúpená, dostal príjem z postúpenej pohľadávky, účtuje sa a) k zmluvne dohodnutému dňu v knihe pohľadávok zánik pohľadávky z dôvodu postúpenia v menovitej hodnote, b) k zmluvne dohodnutému dňu v knihe pohľadávok vznik pohľadávky v ocenení dohodnutom s postupníkom, c) príjem z postúpenej pohľadávky podľa § 4 ods. 6 písm. d) tretieho bodu v okamihu jeho prijatia a v knihe pohľadávok sa účtuje zánik pohľadávky v ocenení podľa písmena b), d) v rámci uzávierkových účtovných operácií rozdiel medzi príjmom z postúpenej pohľadávky a jej menovitou hodnotou, ak bola pohľadávka postúpená za cenu nižšiu ako je jej menovitá hodnota podľa § 4 ods. 6 písm. d) tretieho bodu. (9) Ak postupca v účtovnom období, v ktorom bola pohľadávka postúpená, príjem z postúpenej pohľadávky nedostal, účtuje sa a) k zmluvne dohodnutému dňu v knihe pohľadávok zánik pohľadávky z dôvodu postúpenia v menovitej hodnote, b) k zmluvne dohodnutému dňu v knihe pohľadávok vznik pohľadávky v ocenení dohodnutom s postupníkom, c) v rámci uzávierkových účtovných operácií podľa § 4 ods. 6 písm. d) tretieho bodu menovitá hodnota postúpenej pohľadávky alebo hodnota pohľadávky v ocenení podľa písmena b), ak je vyššia ako menovitá hodnota. (10) Ak postupca podľa odseku 9 dostal príjem z postúpenej pohľadávky v nasledujúcom účtovnom období, účtuje sa a) príjem z postúpenej pohľadávky podľa § 4 ods. 6 písm. f), b) zánik pohľadávky, ktorej vznik bol účtovaný podľa odseku 8 písm. b) v knihe pohľadávok z dôvodu jej úhrady. (11) V účtovníctve postupníka v účtovnom období, v ktorom mu bola pohľadávka postúpená, účtuje sa a) k zmluvne dohodnutému dňu 1. vznik záväzku voči postupcovi z postúpenej pohľadávky v knihe záväzkov v obstarávacej cene, 2. vznik pohľadávky voči dlžníkovi v knihe pohľadávok v ocenení dohodnutom s postupcom (obstarávacej cene), pričom v knihe pohľadávok sa uvedie aj jej menovitá hodnota, b) pri úhrade postúpenej pohľadávky postupcovi 1. úhrada postúpenej pohľadávky postupcovi podľa § 4 ods. 6 písm. g), 2. zánik záväzku, ktorého vznik bol účtovaný podľa písmena a) prvého bodu, c) pri inkase pohľadávky od dlžníka alebo pri príjme z ďalšieho postúpenia podľa § 4 ods. 6 písm. d) tretieho bodu a v rámci uzávierkových účtovných operácií sa účtuje podľa § 4 ods. 6 písm. e) piateho bodu do výšky tohto príjmu, najviac však do výšky podľa písmena b) prvého bodu; v knihe pohľadávok sa účtuje zánik pohľadávky podľa písmena a) druhého bodu, d) v rámci uzávierkových účtovných operácií výdavok vo výške zaplatenej obstarávacej ceny tejto pohľadávky podľa § 4 ods. 6 písm. e) piateho bodu, ak ku dňu zostavenia účtovnej závierky nie je pohľadávka dlžníkom zaplatená a spĺňa podmienky ustanovené osobitným predpisom.30)

Vedenie jednoduchého účtovníctva v roku 2010 § 15 Rezervy (1) Tvorba a čerpanie rezerv sa účtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií. Tvorba rezervy sa účtuje podľa § 4 ods. 6 písm. e) piateho bodu. Čerpanie rezervy sa účtuje ako storno výdavkov podľa § 4 ods. 6 písm. e) piateho bodu a súčasne ako výdavok v členení podľa § 4 ods. 6 písm. e). (2) Spôsob tvorby a používania rezerv sa uvádza vo vnútornom predpise účtovnej jednotky, pričom rezervy sa môžu použiť len do vytvorenej výšky a na účel, na ktorý boli vytvorený. Zostatky rezerv sa prevádzajú do nasledujúceho účtovného obdobia. (3) Rezervy sú predmetom dokladovej inventúry.

§ 16 Opravná položka k odplatne nadobudnutému majetku (1) V účtovníctve účtovnej jednotky sa účtuje opravná položka k odplatne nadobudnutému majetku, ktorá sa účtuje pri prevode majetku štátu podľa osobitného predpisu31) a pri predaji podniku, ak sa nevykonáva individuálne precenenie jednotlivých zložiek majetku. Opravná položka k odplatne nadobudnutému majetku je rozdiel medzi kúpnou cenou pri predaji alebo cenou dosiahnutou vydražením a hodnotou majetku, ktorou bol ocenený v účtovníctve privatizovaného subjektu alebo predávajúceho. Majetok sa pritom ocení zostatkovou cenou z účtovníctva privatizovaného subjektu alebo predávajúceho. (2) Opravná položka k odplatne nadobudnutému majetku sa účtuje oddelene v knihe dlhodobého majetku určenej na účtovanie opravnej položky k odplatne nadobudnutému majetku, pričom do opravnej položky k odplatne nadobudnutému majetku sa nezahŕňa cena pozemkov, ktoré sa vedú samostatne v dohodnutej cene; ak nie je cena pozemku dohodnutá osobitne, účtujú sa pozemky v ocenení podľa osobitného predpisu. Opravná položka k odplatne nadobudnutému majetku sa účtuje ako aktívna alebo pasívna. Ak sa u nadobúdateľa majetok dodatočne precení na základe kvalifikovaného odhadu do výšky kúpnej ceny dosiahnutej vydražením, o výsledok ocenenia sa upraví opravná položka k odplatne nadobudnutému majetku. Dodatočné precenenie sa vykoná najneskôr do uzavretia účtovných kníh. Ak od nadobudnutia majetku do uzavretia účtovných kníh neuplynú tri mesiace, môže sa vykonať precenenie aj v nasledujúcom účtovnom období, ak sa týka obstarávaného majetku. (3) Opravná položka k odplatne nadobudnutému majetku sa odpisuje pravidelne počas 15 rokov od nadobudnutia dlhodobého majetku. Pri jej úplnom odpísanísa z účtovníctva vyradí. Odpis aktívnej opravnej položky k odplatne nadobudnutému majetku sa účtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií podľa § 4 ods. 6 písm. e) piateho bodu. Odpis pasívnej opravnej položky k odplatne nadobudnutému majetku sa účtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií podľa § 4 ods. 6 písm. d) tretieho bodu.

§ 16a Opravná položka k nadobudnutému majetku (1) V účtovníctve účtovnej jednotky sa účtuje opravná položka k nadobudnutému majetku pri kúpe podniku alebo jeho časti v knihe dlhodobého majetku. Opravná položka k nadobudnutému majetku je rozdiel medzi kúpnou cenou a reálnou hodnotou, ktorou sa majetok ocení v účtovníctve kupujúcej účtovnej jednotky. (2) Opravná položka k nadobudnutému majetku sa účtuje ako aktívna alebo pasívna v knihe dlhodobého majetku určenej na účtovanie opravnej položky k nadobudnutému majetku. (3) Opravná položka k nadobudnutému majetku sa odpisuje rovnomerne počas siedmich rokov. Pri jej úplnom odpísaní sa z účtovníctva vyradí. Odpis aktívnej opravnej položky k nadobudnutému majetku sa účtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií podľa § 4 ods. 6 písm. e) piateho bodu. Odpis pasívnej opravnej položky k nadobudnutému majetku sa účtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií podľa § 4 ods. 6 písm. d) tretieho bodu.

Podrobnosti o postupoch účtovania v osobitných účtovných prípadoch § 17 Finančný prenájom (1) Na účely účtovania finančného prenájmu sa rozumie a) finančným prenájmom obstaranie dlhodobého hmotného majetku na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom

kúpy prenajatej veci za dohodnuté platby počas dohodnutej 32) doby nájmu tohto majetku, b) dohodnutými platbami jednotlivé platby uhrádzané nájomcom prenajímateľovi počas dohodnutej doby finančného pre33) nájmu; súčasťou dohodnutých platieb je aj kúpna cena, za ktorú na konci dohodnutej doby finančného prenájmu prechádza vlastnícke právo k prenajatému majetku z prenajímateľa na nájomcu, c) istinou u nájomcu celková suma dohodnutých platieb znížená o nerealizované finančné náklady (nájomné), pričom suma istiny u nájomcu sa rovná sume istiny u prenajímateľa; nerealizovanými finančnými nákladmi (nájomným) sú budúce finančné náklady, ktoré sú u prenajímateľa nerealizovanými budúcimi výnosmi; nerealizovanými finančnými výnosmi sú budúce finančné výnosy vypočítané prenajímateľom, napríklad metódou efektívnej úrokovej miery a metódou prírastkovej výpožičkovej úrokovej miery. (2) V deň odovzdania majetku nájomcovi sa v knihe pohľadávok prenajímateľa účtuje pohľadávka vo výške istiny. V účtovníctve prenajímateľa sa prenajatý majetok účtuje ako predaj majetku a vyradí sa z účtovníctva. (3) V deň splatnosti dohodnutých platieb sa v knihe pohľadávok prenajímateľa účtuje pohľadávka vo výške splatného finančného výnosu. V peňažnom denníku sa účtuje príjem dohodnutej platby. (4) V deň prevzatia majetku nájomcom sa účtuje v knihe záväzkov a v knihe dlhodobého majetku nájomcu záväzok z finančného prenájmu v ocenení rovnajúcom sa istine u nájomcu. Náklady súvisiace s obstaraním predmetu finančného prenájmu sú súčasťou ocenenia majetku. (5) V deň splatnosti dohodnutých platieb sa v knihe záväzkov nájomcu účtuje záväzok vo výške splatného finančného nákladu. V peňažnom denníku sa účtuje úhrada dohodnutej platby.34) (6) Ak je ocenenie majetku v cudzej mene, prepočíta sa ocenenie majetku, ako aj ocenenie záväzku z istiny v účtovníctve nájomcu na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska29a) v deň predchádzajúci dňu prevzatia majetku nájomcom. V deň splatnosti dohodnutých platieb sa v knihe záväzkov nájomcu účtuje záväzok vo výške splatného finančného nákladu, prepočítaný referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska29a) v deň predchádzajúci dňu splatnosti. V peňažnom denníku sa zaúčtuje úhrada dohodnutej platby v eurách, ktorá sa ocení kurzom príslušnej banky, ak má účtovná jednotka účet vedený v eurách, alebo referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska29a) v deň predchádzajúci dňu úhrady, ak má účtovná jednotka účet vedený v cudzej mene. Kurzové rozdiely, vznikajúce pri jednotlivých splátkach sa účtujú v rámci uzávierkových účtovných operácií. (7) Prijatie majetku prenajímateľom z dôvodu predčasného ukončenia finančného prenájmu sa účtuje v knihe zásob v zostatkovej hodnote istiny, ak prenajímateľ bude tento majetok využívať aj naďalej na obchodovanie. Zánik pohľadávky sa účtuje v knihe pohľadávok prenajímateľa. Prípadné finančné vysporiadanie prenajímateľa s nájomcom sa účtuje v peňažnom denníku prenajímateľa. (8) V deň odovzdania majetku prenajímateľovi z dôvodu predčasného ukončenia finančného prenájmu sa účtuje vyradenie majetku v zostatkovej cene v knihe dlhodobého majetku. V knihe záväzkov nájomcu sa účtuje zánik zostatku záväzku vzniknutého z finančného prenájmu. Prípadné finančné vysporiadanie nájomcu s prenajímateľom sa účtuje v peňažnom denníku nájomcu. (9) V rámci uzávierkových účtovných operácií sa v peňažnom denníku nájomcu účtuje odpis majetku obstaraného finančným prenájmom.4) (10) Majetok obstaraný finančným prenájmom sa v účtovníctve nájomcu odpisuje podľa § 20. (11) Pri účtovaní dane z pridanej hodnoty z majetku obstaraného finančným prenájmom sa v účtovníctve nájomcu postupuje podľa osobitného predpisu.35)

§ 18 Dotácie (1) Poskytnutá dotácia, príspevok a podpora (ďalej len „dotácia“) sa účtuje v knihe záväzkov, ak sa neúčtuje podľa odseku 2.

Postupy účtovania v JÚ V deň splnenia podmienok ustanovených pre poskytnutie dotácie sa účtuje zánik záväzku. (2) Ak podmienkou poskytnutia priznanej dotácie je preukázanie obstarania majetku, v deň obstarania majetku sa účtuje v knihe pohľadávok nárok na poskytnutie dotácie. V deň prijatia dotácie sa účtuje zánik pohľadávky.

§ 19 Daň z pridanej hodnoty (1) V knihe pohľadávok a v knihe záväzkov, prípadne v pomocnej knihe dane z pridanej hodnoty sa účtujú pohľadávky a záväzky z dôvodu uplatňovania dane z pridanej hodnoty v takom usporiadaní, aby bolo možné preukázať vzniknutú daňovú povinnosť dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie, nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, zúčtovanie pohľadávky alebo záväzku dane z pridanej hodnoty, ktorým sa za zdaňovacie obdobie vyjadrí výsledný vzťah voči správcovi dane z pridanej hodnoty. (2) Pri prijatí služby alebo pri nadobudnutí majetku, ktorým je tovar podľa osobitného predpisu,36) pri ktorých nevzniká účtovnej jednotke nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa 37) osobitného predpisu, je daň z pridanej hodnoty súčasťou obstarávacej ceny. (3) Daň z pridanej hodnoty vzťahujúca sa na tovar nadobudnutý za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európ38) skych spoločenstiev sa v deň vzniku daňovej povinnosti účtuje v knihe záväzkov alebo v pomocnej knihe k dani z pridanej hodnoty. Ak vznikne právo odpočítať daň z pridanej hodnoty,37) účtuje sa odpočítateľná daň z pridanej hodnoty v deň vzniku nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v knihe pohľadávok alebo v pomocnej knihe dane z pridanej hodnoty. (4) Rozdiel medzi pomerne odpočítanou daňou z pridanej hodnoty39) v jednotlivých zdaňovacích obdobiach a pomerne odpočítanou daňou z pridanej hodnoty40) vypočítanou po skončení účtovného obdobia sa účtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií podľa a) § 4 ods. 6 písm. e) piateho bodu, ak ide o zvýšenie daňovej povinnosti, b) § 4 ods. 6 písm. d) tretieho bodu, ak ide o zníženie daňovej povinnosti. (5) Pri účtovaní dane z pridanej hodnoty v peňažnom denníku pri čiastočnej úhrade záväzku alebo čiastočnom inkase pohľadávky sa postupuje podľa vnútorného predpisu účtovnej jednotky.

§ 20 Odpisovanie dlhodobého majetku (1) Trvalé zníženie hodnoty dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku sa vyjadruje prostredníctvom účtovných odpisov, ak nejde o škodu. (2) Dlhodobý nehmotný majetok a dlhodobý hmotný majetok sa odpisuje na základe odpisového plánu, v ktorom sa uvádza aj spôsob zaokrúhľovania odpisov. (3) Podľa meniacich sa podmienok používania dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku sa prehodnotí odpisový plán a upraví sa zostatková doba odpisovania alebo sadzby odpisovania. (4) Dlhodobý hmotný majetok a dlhodobý nehmotný majetok s výnimkou výdavkov na vývoj sa odpisuje počas predpokladanej doby používania s ohľadom na očakávané používanie majetku a intenzitu jeho využitia alebo technické a morálne zastaranie. (5) Pri odpisovaní zvierat základného stáda a ťažných zvierat možno postupovať tak, že odpisy sa vyjadria podielom obstarávacej ceny zníženej o predpokladanú tržbu pri brakovaní (čitateľ) a predpokladaného počtu rokov v chove základného stáda (menovateľ). Ťažné zvieratá, dostihové a plemenné kone sa odpisujú individuálne, ostatné zvieratá základného stáda možno odpisovať skupinovo. (6) Ak sa odpisuje dlhodobý nehmotný majetok a dlhodobý hmotný majetok, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve, účtovné odpisy sa vykonávajú zo spoluvlastníckeho podielu každého spoluvlastníka. (7) Technické zhodnotenie dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku sa odpíše takým spôsobom ako dlhodobý nehmotný majetok a dlhodobý hmotný majetok, ku ktorému sa vzťahuje.

(8) Účtovné odpisy dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku sa účtujú v knihách dlhodobého majetku. Odpisy dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku podľa osobitného predpisu4) sa uvádzajú v knihách dlhodobého majetku a v rámci uzávierkových účtovných operácií podľa § 4 ods. 6 písm. e) piateho bodu. (9) Dlhodobý majetok podľa § 10 ods. 14 sa neodpisuje. (10) Dlhodobý majetok sa začne odpisovať v mesiaci, v ktorom bol zaradený do používania, ak účtovná jednotka nepostupuje podľa § 28 ods. 3 zákona.

§ 21 Cudzia mena (1) Pri predaji alebo kúpe cudzej meny za slovenskú menu sa použije kurz, za ktorý boli tieto hodnoty nakúpené alebo predané bankou alebo zmenárňou v deň uskutočnenia účtovného prípadu. Ak sa kúpa alebo predaj uskutoční iným subjektom ako je banka alebo zmenáreň, použije sa referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska29a) v deň predchádzajúci dňu vysporiadania obchodu. (2) Peňažné prostriedky v hotovosti a na účtoch v bankách v cudzej mene sa prepočítajú na eurá ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska29a) v deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Kurzové rozdiely z prepočtu sa účtujú podľa § 4 ods. 4. (3) Pohľadávky a záväzky, ocenené pri vzniku cudzou menou, sa ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu podľa § 2 ocenia referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska29a) v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu. Pohľadávky a záväzky, ocenené pri vzniku cudzou menou, sa ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, ocenia referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska29a) v deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Kurzový rozdiel z ocenenia ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu a ocenenia ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka sa pri pohľadávkach a záväzkoch v peňažnom denníku neúčtuje, s výnimkou kurzového rozdielu podľa § 10 ods. 28 a § 17 ods. 6. (4) Prijaté preddavky alebo poskytnuté preddavky v cudzej mene na zásoby, dlhodobý majetok a služby sa ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka neprepočítajú referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska.29a) V účtovnej závierke sa vykazujú ocenené kurzom, ktorým boli ocenené ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu.

Účtovná závierka § 22 (1) Účtovná závierka sa zostavuje z údajov peňažného denníka, knihy pohľadávok, knihy záväzkov, pomocných kníh a z výsledkov vykonanej inventarizácie majetku a záväzkov. (2) Vzor Výkazu o príjmoch a výdavkoch vrátane vysvetliviek je uvedený v prílohe č. 1. (3) Vzor Výkazu o majetku a záväzkoch vrátane vysvetliviek je uvedený v prílohe č. 2. (4) Zostavená účtovná závierka účtovnej jednotky, na ktorú sa vzťahuje toto opatrenie, sa predkladá v jednom vyhotovení miestne príslušnému daňovému úradu v termíne pre podávanie daňového priznania k dani z príjmov. (5) Pri zostavení prvej účtovnej závierky po vzniku účtovnej jednotky sa vo Výkaze o majetku a záväzkoch údaje v stĺpci 1 nevykazujú. (6) Pohľadávky a záväzky sa vo Výkaze o majetku a záväzkoch vykazujú podľa zostatkovej sumy inkasa alebo úhrady.

Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia § 23 (1) Zľava z ceny prijatej služby sa účtuje ako zníženie výdavkov podľa § 4 ods. 6 písm. e) piateho bodu. Za zľavu z ceny sa nepovažuje nepeňažné dodanie iného druhu, ako je prijatý druh služby. (2) Škoda podľa § 26 ods. 6 zákona sa účtuje v pomocných knihách zložiek majetku a v rámci uzávierkových účtovných operácií.

Vedenie jednoduchého účtovníctva v roku 2010 41)

(3) Nedoplatok z ročného zúčtovania zdravotného poistenia sa účtuje v knihe záväzkov ako záväzok voči príslušnej zdravotnej poisťovni. Úhrada nedoplatku sa účtuje v peňažnom denníku podľa § 4 ods. 6 písm. e) štvrtého bodu. (4) Preplatok z ročného zúčtovania zdravotného poistenia41) sa účtuje v knihe pohľadávok ako pohľadávka voči príslušnej zdravotnej poisťovni. Inkaso preplatku sa účtuje v peňažnom denníku podľa osobitného predpisu.4) (5) Podľa tohto opatrenia sa postupuje po prvýkrát pri zostavení účtovnej závierky za účtovné obdobie roku 2008. (6) Na zostavenie účtovnej závierky za účtovné obdobie roku 2007 sa vzťahuje doterajší predpis. (7) Ak si účtovná jednotka pri dlhodobom hmotnom majetku určí vo vnútornom predpise pri účtovných odpisoch postup podľa § 28 ods. 3 zákona, zaúčtuje sa pri dlhodobom majetku, ktorý sa začal odpisovať v predchádzajúcom účtovnom období, v knihe dlhodobého majetku rozdiel, o ktorý účtovná zostatková cena vykázaná k prvému dňu účtovného obdobia prevyšuje zostatkovú hodnotu vykázanú podľa osobitného predpisu4) ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka tak, aby účtovná zostatková hodnota 4) a zostatková hodnota podľa osobitného predpisu boli vyjadrené v rovnakej sume. (8) Vrátenie príjmu, v súvislosti s dobropisovaním jeho pôvodnej výšky, sa účtuje v peňažnom denníku ako zníženie príjmov v členení podľa § 4 ods. 6 písm. d). Ak účtovná jednotka ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, nevykazuje za účtovné obdobie žiadny príjem zahrnovaný do základu dane, o vrátený príjem upraví v peňažnom denníku výdavky podľa § 8 ods. 4 písm. a) bodu 1c.

§ 23a Osobitné ustanovenia na účely prechodu zo slovenských korún na eurá (1) Príjem eurobankoviek a euromincí z predzásobenia a príjem euromincí v štartovacom balíčku za protihodnotu v slovenských korunách sa účtuje v osobitnej pokladničnej knihe. (2) Príjem eurobankoviek a euromincí z predzásobenia bez protihodnoty v slovenských korunách sa účtuje v osobitnej pokladničnej knihe a v knihe záväzkov. (3) Účtovné knihy sa otvoria k 1. januáru 2009 v eurách a informatívne aj v slovenských korunách. Pri otvorení účtovných kníh sa prevedú konečné zostatky vykázané k 31. decembru 2008 v slovenských korunách po prepočítaní konverzným kurzom na eurá a zaokrúhlení podľa osobitného predpisu42) ako začiatočné stavy s výnimkou podľa odseku 4. (4) Záväzky z prijatých preddavkov a pohľadávky z poskytnutých preddavkov vyjadrené v eurách k 31. decembru 2008 sa vykážu k 1. januáru 2009 v účtovných knihách v hodnote prijatých preddavkov alebo poskytnutých preddavkov v eurách v čase ich prijatia alebo poskytnutia. (5) Kurzové rozdiely z prepočtu a rozdiely zo zaokrúhľovania peňažných prostriedkov v súvislosti s prechodom zo slovenských korún na eurá a v období duálneho hotovostného peňažného obehu sa účtujú podľa § 4 ods. 4. Kurzové rozdiely z prepočtu a rozdiely zo zaokrúhľovania majetku a záväzkov okrem peňažných prostriedkov v súvislosti s prechodom zo slovenských korún na eurá sa účtujú v knihe pohľadávok, v knihe záväzkov a v pomocných knihách.

§ 23b Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 20. marca 2009 (1) Ak sa pri dlhodobom hmotnom majetku, ktorého ocenenie sa rovná sume alebo je nižšie ako suma ustanovená osobitným

14)

predpisom, zahrnie zostatková hodnota podľa osobitného predpisu4) v plnej výške v rámci uzávierkových účtovných operácií do výdavkov podľa § 4 ods. 6 písm. e) piateho bodu, môže sa odpísať jednou sumou v knihe dlhodobého majetku aj jeho účtovná zostatková hodnota, ak účtovná jednotka pri účtovných odpisoch postupuje podľa § 28 ods. 3 zákona. (2) Zostatková hodnota zriaďovacích výdavkov sa zaúčtuje v plnej výške v knihe dlhodobého majetku a v rámci uzávierkových účtovných operácií sa zahrnie do výdavkov podľa § 4 ods. 6 písm. e) piateho bodu. Zriaďovacie výdavky sa vyradia z účtovníctva. (3) Pri dlhodobom nehmotnom majetku, ktorého ocenenie sa rovná sume alebo je nižšie ako suma ustanovená osobitným 14) predpisom, sa môže odpísať účtovná zostatková hodnota jednou sumou v knihe dlhodobého majetku a zahrnúť v rámci uzávierkových účtovných operácií do výdavkov podľa § 4 ods. 6 písm. e) piateho bodu. (4) Ustanovenia tohto opatrenia v znení účinnom od 20. marca 2009 sa použijú pri zostavení účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré sa končí po 28. februári 2009.

§ 23c Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2010 Na odpisovanie opravnej položky k odplatne nadobudnutému majetku podľa § 16 sa vzťahuje doterajší predpis. Odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto opatrenia sa v knihe dlhodobého majetku určenej na účtovanie opravnej položky k odplatne nadobudnutému majetku nové účtovné prípady neúčtujú.

§ 24 Zrušuje sa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky zo 17. decembra 2002 č. 23586/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatne zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov v znení opatrenia z 11. novembra 2003 č. 21378/2003-92 (oznámenie č. 468/2003 Z. z.), opatrenia z 11. decembra 2003 č. 25167/2003-92 (oznámenie č. 560/2003 Z. z.),opatrenia z 24. novembra 2004 č. MF/11158/2004-74 (oznámenie č. 684/2004 Z. z.) a opatrenia z 30. novembra 2005 č. MF/26007/ /2005-74 (oznámenie č. 616/2005 Z. z.).

§ 25 Toto opatrenie nadobúda účinnosť 1. 1. 2008. Opatrenie MF SR č. MF/24101/2008-74 nadobudlo účinnosť 5. 12. 2008 okrem bodov 2, 11, 14 až 20, bodu 22 § 23a ods. 3 až 5 a bodov 23 až 25, ktoré nadobudli účinnosť 1. 1. 2009. Opatrenie MF SR č. MF/10154/2009-74 nadobudlo účinnosť 20. 3. 2009. Opatrenie MF SR č. MF/25454/2009-74 nadobudlo účinnosť 1. 1. 2010. Opatrenie MF SR č. MF/25065/2010-74 nadobudlo účinnosť 1. 1. 2011.

Poznámka redakcie: * Redakčné oznámenie o oprave textu uverejnené vo FS č. 4/2008

Postupy účtovania v JÚ Odkazy a poznámky pod čiarou: 1) 2) 3) 4) 5) 6) 7) 7a) 7b) 8) 9) 10) 11) 12) 13)

13a) 13b) 14) 15) 16) 17) 18) 19)

20) 21) 22) 23)

24) 25) 25a) 26) 27) 28) 29) 29a)

30) 31) 32) 33) 34) 35) 36) 37) 38) 39) 40) 41) 42)

§ 37 Obchodného zákonníka v znení zákona č. 600/1992 Zb. Napríklad Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. § 28 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení zákona č. 255/2001 Z. z. Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Napríklad zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. § 35 ods. 7 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. § 5 ods. 8 zákona č. 595/2003 Z. z. Príloha č. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. § 22 ods. 15 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení zákona č. 60/2009 Z. z. § 25 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Napríklad § 20 ods. 9 písm. b), d) a e) zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. § 39 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov. Zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov. Napríklad zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z., zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov, zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. § 83 zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 229/1997 Z. z. § 84 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov. § 22 ods. 7 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení zákona č. 659/2004 Z. z. Zákon č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Napríklad zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov. § 22 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov. Vyhláška Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 79/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov. § 29 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení zákona č. 659/2004 Z. z. Zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov. Zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Napríklad zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon), v znení neskorších predpisov, zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Napríklad zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov. Zákon č. 656/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. § 7a výnosu Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky z 1. marca 2005 č. 1/2005 o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (oznámenie č. 88/2005 Z. z.) v znení výnosu zo 4. marca 2009 č. 2/2009 (oznámenie č. 80/2009 Z. z.). § 24 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. § 553 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb. § 659 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb. § 19 ods. 2 písm. h) a i) zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. § 28 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení zákona č. 659/2007 Z. z. Čl. 12 ods. 12.1 Protokolu o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (Ú. v. EÚ C 321E, 29. 12. 2006). Čl. 111 ods. 1 až 3 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení (Ú. v. EÚ C 321E, 29. 12. 2006). § 19 ods. 2 písm. h) prvý až piaty bod zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov. § 2 písm. s) druhý bod zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. § 2 písm. s) prvý bod zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. 19 ods. 3 písm. o) zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. § 25 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení zákona č. 659/2004 Z. z. § 8 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení zákona č. 651/2004 Z. z. § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. § 11 a 11a zákona č. 222/2004 Z. z. v znení zákona č. 651/2004 Z. z. § 50 ods. 1 až 3 zákona č. 222/2004 Z. z. § 50 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení zákona č. 523/2004 Z. z. § 19 ods. 11 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 352/2005 Z. z. § 20 ods. 1 vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 75/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú pravidlá vykazovania, prepočtu a zaokrúhľovania peňažných súm v súvislosti s prechodom na menu euro na účely účtovníctva, daní a colné účely.

Príloha č. 1 k opatreniu č. MF/27076/2007-74

Vedenie jednoduchého účtovníctva v roku 2010

Príloha č. 2 k opatreniu č. MF/27076/2007-74

Postupy účtovania v JÚ

Vedenie jednoduchého účtovníctva v roku 2010 Vysvetlivky k výkazu o príjmoch a výdavkoch 1. V jednotlivých riadkoch sa vykazujú údaje z príslušných položiek peňažného denníka. 2. V riadku 08 sa vykazuje aj tvorba sociálneho fondu.

Vysvetlivky k výkazu o majetku a záväzkoch 1. V riadku 01 sa vykazujú údaje z knihy dlhodobého nehmotného majetku v zostatkových účtovných cenách, v tomto riadku sa vykazuje aj dlhodobý nehmotný majetok v obstarávaní. 2. V riadku 02 sa vykazujú údaje z knihy dlhodobého hmotného majetku v zostatkových účtovných cenách, v tomto riadku sa vykazuje aj dlhodobý hmotný majetok v obstarávaní. 3. V riadku 03 sa vykazujú údaje z knihy dlhodobého finančného majetku v ocenení podľa § 25 alebo 27 zákona. Pri dlhodobých termínových vkladoch sa vykazujú údaje z peňažného denníka z prehľadu o peňažných prostriedkoch na účtoch v bankách. Pri dlhodobých pôžičkách sa vykazujú údaje z knihy pohľadávok. 4. V riadku 04 sa vykazuje súčet súm uvedených v riadkoch 05 až 07. 5. V riadkoch 05 až 07 sa vykazujú údaje z knihy zásob v ocenení podľa § 25 zákona. 6. V riadku 08 sa vykazujú údaje z knihy pohľadávok v ocenení podľa § 25 zákona. 7. V riadku 09 sa vykazuje súčet súm uvedených v riadkoch 10 až 12. 8. V riadkoch 10 a 11 sa vykazujú údaje z peňažného denníka z prehľadu o peňažných prostriedkoch v hotovosti a ceninách alebo z prehľadu o peňažných prostriedkoch na účtoch v bankách v ocenení podľa § 25 zákona, okrem peňažných prostriedkov v cudzej mene, ktoré sa vykazujú v ocenení kurzom vyhláseným Národnou bankou Slovenska platným ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. 9. V riadku 12 sa vykazujú údaje o ostatnom krátkodobom finančnom majetku. 10. V riadku 13 sa vykazujú údaje z peňažného denníka z prehľadu o priebežných položkách. Ak je zostatok priebežných položiek ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka v peňažnom denníku v časti „príjem“, vykáže sa v tomto riadku znamienko „+“. Ak je zostatok priebežných položiek ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka v peňažnom denníku v časti „výdaj“, vykáže sa v tomto riadku znamienko „-“. 11. V riadku 14 sa vykazujú údaje z knihy opravnej položky k odplatne nadobudnutému majetku. 12. V riadku 16 sa vykazujú údaje z knihy rezerv. 13. V riadku 17 sa vykazujú údaje z knihy záväzkov a v tomto riadku sa vykazuje aj zostatok sociálneho fondu. 14. V riadku 18 sa vykazuje zostatok nesplateného úveru a nesplatených pôžičiek z knihy záväzkov a mínusový zostatok na kontokorentnom účte. 15. V riadku 19 sa vykazujú údaje z knihy opravnej položky k odplatne nadobudnutému majetku a z knihy opravnej položky k nadobudnutému majetku. 16. V stĺpcoch 1 a 3 výkazu o majetku a záväzkoch účtovnej jednotky, ktorá v bezprostredne predchádzajúcom účtovnom období účtovala v sústave podvojného účtovníctva sa nevykazujú žiadne údaje.