10
Alexander Veľký
Alexander Veľký Macedónsky kráľ v rokoch 336 – 323 pred n. l., syn Filipa II. Na trón nastúpil ako dvadsaťročný a hneď sa porátal s gréckymi štátmi, ktoré sa postavili proti nemu. Alexander túžil ovládnuť celý vtedajší svet, a to nielen vojensky, ale aj kultúrne. Preto roku 334 pred n. l. vyrazil s 35 000 mužmi proti Perzii a onedlho ovládol celú Malú Áziu. Roku 333 pred n. l. sa proti nemu postavilo silné vojsko perzského kráľa Dareia III. pri meste Issos. Alexander zvíťazil a bez väčšieho odporu zabral Sýriu a Egypt, kde v delte Nílu vystaval mesto Alexandria. Roku 331 pred n. l. prekročil rieku Eufrat a dostal sa do srdca Perzskej ríše. Pri Gaugamele sa proti nemu opäť postavil Dareios III., ktorého porazil. Dareiovi sa podarilo utiecť, ale jeden zo strážcov ho zavraždil a jeho ríša sa definitívne zrútila. Babylon, Persepolis a Susy sa vzdali bez boja. V ďalších rokoch sa dostal do Afganistanu a do údolia rieky Indus. Posledné Veľké víťazstvo zaznamenal pri rieke Hydaspés v Pandžábe. Po ňom sa vydal na cestu späť. V Babylone ochorel a vo veku 33 rokov zomrel. Jeho ríšu si postupne rozdelili diadochovia (vojvodcovia).
Príchod Alexandra do Babylonu olejomaľba – Charles Le Brun (1664)
11
Alžbeta I.
Alžbeta I. Patrí medzi najvýznamnejších panovníkov v Anglicku (1558 – 1603). Počas jej vlády dosiahlo Anglicko rozkvet v kultúre, obchode a stalo sa jednou z najväčších námorných veľmocí na svete. Roku 1559 vydala výnos, ktorým anglikánsku cirkev uzákonila ako štátnu, čím ukončila vnútorné a náboženské nepokoje. V zahraničnej politike podporovala Nizozemsko v boji proti Španielom a hugenotov vo Francúzsku. Výrazne oslabila španielsku námornú nadvládu podporou anglických pirátov (Francisa Drakeho, Johna Hawkinsa). Roku 1588 sa jej podarilo odraziť vylodenie španielskeho loďstva v Anglicku, čím vzrástla jej prestíž v celej Európe. Na domácej politickej scéne skoncovala so škótskou kráľovnou Máriou Stuartovou, ktorá si robila nároky na anglický trón. Po odhalení množstva sprisahaní ju dala Alžbeta roku 1587 popraviť. Doba jej vlády sa vďaka kultúrnemu rozmachu nazýva aj alžbetínskou dobou.
Smrť Alžbety I., kráľovnej Anglicka olejomaľba – Hippolyte Delaroche (1828)
Americká občianska vojna
12
Americká občianska vojna Vojna medzi severnými a južnými štátmi USA v rokoch 1861 – 1865. Bola výsledkom vlády USA, neschopnej riešiť problém otroctva, ktorý rozdelil politické strany Únie na dva tábory. Situácia sa vyhrotila, keď sa roku 1860 stal prezidentom Abraham Lincoln a následne jedenásť južných štátov vystúpilo z Únie a založilo Konfederované štáty americké. Priamym impulzom na vypuknutie vojny bolo odmietnutie Lincolna vysťahovať federálnu vojenskú posádku z pevnosti Sumter, ktorú v apríli 1861 napadli vojaci Konfederácie. Prvá bitka medzi oboma stranami sa odohrala v júli 1861 pri Abraham Lincoln Bull Rune v Severnej Virgínii, kde zvíťazili jednotky Kon12. 2 1809 – 15. 4 1865 federácie. Po začiatočných úspechoch južných štátov po16. prezident USA stupne prevzali iniciatívu jednotky Únie. Abraham Lincoln (1861 – 1865) v priebehu vojny rozhodol o zrušení otroctva aj v štátoch Konfederácie (22. 9. 1862) a v tom istom roku vydal aj tzv. Homestead act, ktorým zaručil každému osídlencovi Západu 160 akrov voľnej pôdy. V priebehu roka 1863 začali mať prevahu vojská Únie, ktoré zvíťazili v dôležitej bitke pri Gettysburgu, ktorá sa považuje za zlomový moment v občianskej vojne. Roku 1864 sa vojská Únie dostali do južných štátov (v auguste generál Shermann dobyl Atlantu, v novembri Savannah, generál Grant tiahol na hlavné mesto Konfederácie Richmond). 9. 4. 1865 vojská Konfederácie definitívne kapitulovali. Najničivejšia vojna v amerických dejinách si vyžiadala 618 000 obetí.
13
Americká revolúcia
Americká revolúcia
Vyhlásenie o nezávislosti, maľba – John Trumbull (1795)
Povstanie 13 anglických kolónií proti Británii, ktoré sa skončilo vytvorením Spojených štátov amerických. Po skončení sedemročnej vojny sa Británia rozhodla posilniť moc v kolóniách ponechaním takmer desaťtisícovej armády na americkom kontinente. Tú mali sčasti financovať osadníci, preto sa zaviedli rôzne nepopulárne opatrenia (zákon o kolkovnom, nové clá na dovážaný tovar). Vzniklo silné hnutie proti nakupovaniu britského tovaru, preto Briti odvolali dane a nechali len clo na čaj. V decembri 1773 osadníci v Bostone vyhádzali čaj do mora (bostonské pitie čaju). Británia posilnila svoje vojská na americkom kontinente a zaviedla ďalšie tvrdé opatrenia. V októbri 1774 sa zástupcovia 12 kolónií stretli vo Filadelfii na kontinentálnom kongrese, v máji 1775 sa zišiel druhý kontinentálny kongres. Anglický kráľ Juraj III. odmietol vyjednávanie, preto sa zápas osadníkov zmenil na boj o nezávislosť. Čoraz viac osadníkov bolo za prerušenie kontaktov s Britániou, preto na kongrese vo Filadelfii 4. 7. 1776 prijali Vyhlásenie o nezávislosti a 13 kolónií vytvorilo Spojené štáty americké. V novembri 1777 sa prijala prvá ústava – Konfederačné články. Briti nedokázali potlačiť revolúciu ani vojensky (porážka pri Saratoge roku 1777) a pomocou Francúzov ich donútili kapitulovať aj pri Yorktowne roku 1781. Týmto víťazstvom sa skončila vojna o nezávislosť. Rokovania trvali ešte dva roky a vyvrcholili Parížskym mierom roku 1783.
Anarchizmus
14
Anarchizmus Politické hnutie a smer snažiaci sa zlikvidovať štát. Odmietal akúkoľvek štátnu moc a namiesto nej mali postačiť len slobodné zmluvy. Presadzoval slobodu jednotlivca. Anarchizmus ako politická teória vznikol v období osvietenstva a intenzívnejšie sa začal rozvíjať až v priebehu 19. storočia. Anarchisti pôsobili v mnohých krajinách, kde sa snažili získať podporu verejnosti. V niektorých krajinách sa však začali od seba odlišovať. Roku 1868 ruský anarchista Bakunin založil Sociálnodemokratickú alianciu, ktorá sa snažila získať rozhodujúci vplyv nad I. internacionálou. Roku 1872 založili vlastnú Anarchistickú internacionálu. Anarchisti vystúpili aj počas neúspešnej revolúcie roku 1905 (ruská revolúcia), podobne aj počas puču roku 1917 (revolúcia v Rusku), keď sa snažili mobilizovať robotnícku triedu. Po prvej svetovej vojne sila anarchizmu značne oslabla, jej aktivita ešte vzrástla počas občianskej vojny v Španielsku (1936 – 1939). V druhej polovici 20. storočia sa ešte mnoho teroristických skupín inšpirovalo anarchistickými ideami.
Anglická revolúcia Konflikt medzi kráľom Karolom I. (1625 – 1649) a parlamentnou opozíciou. Spory vypukli prakticky už roku 1628, keď bola vydaná petícia práv, ktorá zakázala vyberať dane bez súhlasu parlamentu, hlásala nedotknuteľnosť osobnej slobody a zákaz zatýkania anglických občanov bez udania dôvodu. Roku 1629 však parlament opäť kritizoval kráľa za výšku dôchodkov pre duchovných. Kráľ hneď nato rozpustil parlament. Proti nemu sa postavili aj Škóti, keď sa do ich krajiny pokúsil zaviesť anglikánsku cirkev. Kráľ opäť zvolal parlament, aby získal peniaze na vedenie vojny. Po troch týždňoch ho však rozpustil (preto dostal názov krátky parlament). Neúspech proti Škótom ho donútil opäť zvolať parlament, ktorý zasadal už 10 rokov (preto dlhý parlament). Napätie medzi kráľom a parlamentom vyvrcholilo, keď kráľ chcel zatknúť vodcu opozície J. Pyma. Karol I. okamžite opustil Londýn a začal zhromažďovať vojsko. Na strane parlamentu v tomto boji stáli puritáni a ich radikálnejšia zložka independenti, druhú skupinu tvorili presbyteriáni. V prvej fáze vojny sa kráľ snažil ovládnuť Londýn. Po vytvorení armády nového typu, ktorú uskutočnil O. Cromwell roku 1645, zvíťazil parlament nad kráľom pri Naseby. Kráľ bol nútený utiecť do Škótska. Karol I. využil nezhody v tábore parlamentu a ušiel na ostrov Wight, kde podpísal spojeneckú zmluvu so Škótmi a začal novú vojnu proti parlamentu. Cromwell ho však definitívne porazil, kráľa zajali a 30. 1. 1649 popravili. Monarchia bola zrušená a v máji 1649 vyhlásili republiku.
15
Anglická revolúcia
Karol I., maľba – Antoon van Dyck (1636)
Anglicko-nizozemské vojny
16
Anglicko-nizozemské vojny Tri námorné vojny v rokoch 1652 – 1654, 1665 – 1667 a 1672 – 1674 medzi Anglickom a Nizozemskom. Prvá vojna vypukla kvôli zákonu o plavbe, ktorý poškodil nizozemský námorný obchod. Po víťazstve Nizozemska pri Dungenesse roku 1652 ovládli v nasledujúcom roku Angličania Lamanšský prieliv. Po tomto neúspechu bolo Nizozemsko ochotné pristúpiť na mierové rokovania. Uznali anglickú suverenitu nad Lamanšským prielivom, poskytli Anglicku kompenzácie za masakru osadníkov roku 1623 a prisľúbili, že nebudú podporovať zvrhnutého kráľa Karola II. V marci 1665 vypukla druhá vojna, ale ešte pred ňou sa Angličania zmocnili nizozemských dŕžav v západnej Afrike a Nového Amsterdamu (dnešný New York) v Amerike. Vojna sa skončila mierom v Brede a upravila navigačné akty v prospech Nizozemska, ktoré získalo aj Surinam. Britom pripadol Delaware a Nové Anglicko v Severnej Amerike. V tretej vojne anglický kráľ Karol II. bojoval po boku Ľudovíta XIV. proti Nizozemsku. Tento konflikt sa skončil roku 1674 uznaním podmienok z Bredy.
Anglikánska cirkev Vznikla v Anglicku za vlády Henricha VIII. (1491 – 1547). Pohnútkou bola žiadosť Henricha VIII. pápežovi o zrušenie zákonitého manželstva s Katarínou Aragónskou, s ktorou sa chcel rozísť. Pápež Klement VII. mu nevyhovel a roku 1534 uznal manželstvo za právoplatné. Anglický parlament na podnet kráľa reagoval vydaním supremačného aktu a ešte v tom roku vyhlásil kráľa za najvyššiu a jedinú hlavu cirkvi v Anglicku. Jeho nástupca Eduard VI. (1537 – 1553) zaviedol určité opatrenia na zavedenie protestantského učenia, ale až za vlády Alžbety I. sa anglikánstvo stalo štátnym náboženstvom. Prijatím tridsiatich deviatich článkov roku 1571 sa určil ciel vybudovať jednotnú cirkev vedenú hlavou cirkvi – panovníkom. Náboženské rozpory viedli neskôr aj k vypuknutiu anglickej revolúcie. Počas vlády Karola II. (1660 – 1685) sa pritvrdil kurz proti odporcom anglikánskej cirkvi a neskoršia prokatolícka politika Jakuba II. (1633 – 1701) zohrala dôležitú úlohu pri slávnej revolúcii. Zákon o tolerancii z roku 1689 zaručil istú obmedzenú náboženskú slobodu. Katolíci však nemohli zastávať úrad a mať volebné právo až do roku 1829. V priebehu 18. storočia sa anglikánska cirkev rozštiepila na tri prúdy. Napriek tomu, že v 19. storočí vznikali snahy o obrodu cirkvi, zostala aj naďalej oficiálnou štátnou cirkvou. V Škótsku stratila toto postavenie roku 1690, v Írsku roku 1871 a vo Walese roku 1920.
17
Anglikánska cirkev
Henrich VIII. (1491 – 1547), maľba – Hans Holbein ml. (1537)
Železná doba
404
Železná doba Etapa v ľudskej spoločnosti, v ktorej sa rozvinulo využívanie železa na výrobu pracovných nástrojov a zbraní. Jej začiatky sú všade rozdielne, na Prednom východe sa železo objavilo už v 3. tisícročí pred n. l., pričom v strednej Európe sa udomácnilo až niekedy v 7. až 6. storočí pred n. l. Objavenie železa ovplyvnilo aj zmenu spoločenskej a hospodárskej štruktúry obyvateľstva. Prejavila sa napríklad častejšími vojenskými stretnutiami a zvýšeným pohybom obyvateľstva. Spoločenský vývoj sa urýchlil v mnohých oblastiach sveta, pretože železo bolo omnoho dostupnejšie ako predtým používaný bronz. Výrobu železa poznali aj Chetiti v 2. tisícročí pred n. l., v Indii sa používalo od začiatku 2. tisícročia pred n. l. V severnom Pričiernomorí ho poznali Skýti, ktorí sa s ním oboznámili vďaka Trákom. Železná doba sa delí na staršiu dobu železnú, ktorá sa v Európe nazýva halštatskou kultúrou, a mladšiu dobu železnú, ktorá sa kryje s činnosťou Keltov, čiže laténskou kultúrou.
Hlinená nádoba s býčími protómami zo staršej doby železnej (kalenderberská kultúra - okolo roku 650/600 pred Kr.), pochádzajúca z mohyly v Dunajskej Lužnej - Nových Košariskách
405
Žobravé rády
Židia Semitské etnikum usadené v Palestíne. Po vpáde morských národov (okolo 1200 pred n. l.) sa stretávame aj s prvou zmienkou o kmeňovom zväze Izrael. Tento bol spočiatku tvorený federáciou dvanástich hebrejských kmeňov, keď na ich čele stáli tzv. sudcovia. Prvá pevnejšia štátna organizácia je spojená s vládou kráľa Saula (1025 – 1005 pred n. l.) a predovšetkým jeho syna Dávida (1010 – 970 pred n. l.), ktorý vytvoril vlastné kráľovstvo. Jeho syn Šalamún (970 – 930 pred n. l.) zreorganizoval vojsko a upevnil obchodné styky hlavne s Feníciou. Po jeho smrti sa štát rozpadol na severnú časť (Izraelské kráľovstvo) a južné kráľovstvo Judsko. Po asýrskej expanzii Sargon II. zničil Izraelské kráľovstvo (722 pred n. l.). Judsko bolo tiež pod asýrskou nadvládou, ale podarilo sa mu čiastočne zachovať samostatnosť. Definitívny koniec Judska nastal roku 587 po porážke babylonským kráľom Nabukadnezarom. V tomto čase sa dostali Židia do babylonského zajatia. Odtiaľ sa ich časť vrátila po ovládnutí Babylonska perzským kráľom Kýrom II. roku 539 pred n. l. Veľa Židov však vďaka hospodárskym výhodám zostalo v Mezopotámii a Egypte. Židia si pod perzskou nadvládou uchovali aj naďalej vnútornú samosprávu, ktorá sa výrazne nezmenila ani za vlády Alexandra Macedónskeho a ani sýrskych Seleukov.
Žobravé rády Začali sa zakladať ako reakcia na vznikajúce kacírske (proticirkevné) hnutia. Medzi najvýznamnejšie rády patrili františkáni a benediktíni. Odmietali bohatstvo nielen pre seba, ale aj pre samotnú rehoľu. Živobytie si mali zadovažovať ručnou prácou a žobraním. Chudoba ich mala ochrániť pred pýchou, pohodlným a bezstarostným životom. Tieto rády väčšinou vyhľadávali mestský život a opierali sa o novorodiacu spoločenskú vrstvu – mešťanov. Žobravé rády mali väčšinou aj tzv. terciárov (tretia rehoľa popri mužskej a ženskej vetve), aby v manželstve žijúcim mužom a ženám dala náhradu za mníšsky život. Tí zostali aj naďalej vo svojom zamestnaní, ale konali skutky na pokyny františkánov. Žobravé rády získali čoskoro veľký vplyv. Pápež Martin IV. im roku 1281 udelil právo kdekoľvek kázať a spovedať. Vďaka svojej obľúbenosti sa dostali do konfliktov s klérom (duchovenstvom). Preto pápež roku 1300 pozmenil predošlý zákon s tým, že môžu kázať len vo svojich kostoloch a na verejných miestach, ale vo farských kostoloch potrebujú súhlas miestneho farára. Po ďalších nezhodách im presné práva a povinnosti vymedzil až tridentský koncil.
406
Použitá literatúra Beneš, Z.: Dějiny středověku. Praha: 1994. Drška, V. – Skřivan, A. – Stellner, F.: Kapitoly z dějin evropské politiky do roku 1648. Praha: 1995. Drška, V. – Skřivan, A. – Stellner, F.: Kapitoly z dějin mezinárodních vztahů 1648 – 1914. Praha: 1994. Dejiny skandinávských států. Praha: 1998. Egyetemes történeti kislexikon. Kora újkor. Budapest: 1996. Encyklopedie Antiky. Praha: 1973. Encyklopedie moderní historie. Praha: 1999. Goff, le J. a kol.: Encyklopedie středověku. Praha: 2002. Hroch, M.: Dějiny novověku. Praha: 1994. Judák, V. – Čekovská, E.: Prehľadné cirkevné dejiny. Bratislava: 1996. Kamenický, M. a kol.: Lexikón svetových dejín. Bratislava: 2001. Kolektív : Dejiny Európy. Bratislava: 1995. Kolektív: Dějiny Byzance. Praha: 1994. Kolektív: Rodinná encyklopédia svetových dejín. Bratislava: 2000. Kronika druhej svetovej vojny. Bratislava: 2000. Kronika ľudstva. Bratislava: 1993. Kuklík, J.: Dějiny 20. století. Praha: 1995. Kvasničková, J.: Rehole včera a dnes – vo svete i u nás. Bratislava: 1995. Moravcová, D. – Bělina, P. – Pečenka, M.: Kapitoly z dějin mezinárodních vztahů 1914 – 1941. Praha: 1994. Maurois, A.: Dějiny Anglie. Praha: 1995. Mejdřická, K. a kol.: Dejiny novoveku I. Praha: 1969. Mejdřická, K. a kol.: Dejiny novoveku II. Praha: 1969. Moulis, V.: Dějiny Ruska. Praha: 1995. Müller, H. a kol.: Dějiny Nemecka. Praha: 1995. Pečírka, J. a kol.: Dějiny pravěku a starověku I. Praha: 1979. Pečírka, J. a kol.: Dějiny pravěku a starověku II. Praha: 1979. Plechanová, B. – Fidler, J.: Kapitoly z dějin mezinárodních vztahů 1941 – 1995. Praha: 1997. Souček, J.: Dějiny pravěku a starověku. Praha: 1995. Teichová, A. a kol.: Dějiny středověku I. Praha: 1968. Teichová, A. a kol.: Dějiny středověku II. Praha: 1968. Tindall, G. – Shi, D.: USA. Dějiny států. Praha: 1994. Zamarovský, V.: Dejiny písané Rímom. Bratislava: 1988. Zamarovský, V.: Bohovia a králi starého Egypta. Bratislava: 1986.
407
Register A Aachenský mier Abbásovci Absolutizmus Actium Adoptívni cisári Africké ríše Agrárna revolúcia Akkadská ríša Alexander Veľký Alžbeta I. Americká občianska vojna Americká revolúcia Anarchizmus Anglická revolúcia Anglicko-nizozemské vojny Anglikánska cirkev Anglosasi Anšlus Rakúska Antigonovská ríša Antika Arabská kultúra Arabská ríša Arabsko-izraelská vojna (prvá) Archaické obdobie Arpádovci Aténsky námorný spolok (prvý) Aténsky námorný spolok (druhý) Atény Atlantická charta Augsburské vierovyznanie Augsburský mier Augustus Avari Avignonské zajatie pápežov Azincourt (bitka pri A.) Aztékovia
4 5 5 6 7 8 9 9 10 11 12 13 14 14 16 16 18 18 19 19 20 20 22 22 23 24 24 25 26 26 27 27 28 28 29 30
B Balkánska vojna (prvá) Balkánska vojna (druhá) Barbarossa Barbarské kráľovstvá Baroková kultúra Bartolomejská noc Benediktíni Berlínska blokáda Berlínsky kongres Bipolárny svet Bismarck, Otto von Bitka o Britániu Blesková vojna (Blitzkrieg) Boj o investitúru Bouvines (bitka pri B.) Boxerské povstanie Brestlitovský mier Brežnevizmus Brežnevova doktrína Briandov-Kelloggov pakt Britská ríša Bronzová doba Budhizmus Bulharská ríša Burgundská vojna Búrske vojny Byzantská kultúra Byzantská ríša
31 31 32 33 34 35 36 36 37 38 38 39 39 40 41 41 42 42 43 43 44 45 45 46 47 47 48 48
C Caesar, Gaius Iulius Cechy Cézaropapizmus Cicero, Marcus Tullius Cisárstvo Napoleona Clunyjská reforma
50 51 51 52 52 54
408 Commonwealth Córdobský kalifát Cromwell, Oliver
54 55 55
Č Čečenská kríza Česká vojna Český štát (začiatky) Čínska revolúcia Čierna smrť Čínske občianske vojny Čínsko-americké vzťahy Čudná vojna
56 57 57 58 58 59 59 60
D Dánska vojna Dánske kráľovstvo (začiatky) Dawesov plán Deklarácia práv človeka a občana Dekolonizácia Delenia Poľska Destalinizácia Détente Dioklecián Direktórium Domestikácia Dominát Dominikáni Drakónove zákony Druhá berlínska kríza Druhý front Druhý vatikánsky koncil
61 62 62 63 63 64 64 65 66 67 67 68 68 69 69 70 71
E Egyptská ríša Eneolit Etruskovia Európska únia Európske hospodárske spoločenstvo
72 74 75 76
(EHS) Európske spoločenstvo (ES) Európske spoločenstvo pre atómovú energiu (EUROATOM) Európske spoločenstvo uhlia a ocele (ESUO) Európske združenie voľného obchodu (EZVO) Expresionizmus F Falcká vojna Faraón Fašizmus Februárový prevrat v Československu Feničania Feudalizmus Filip II. Flaviovská dynastia Francúzska ríša Francúzsko-habsburské súperenie Francúzsko-pruská vojna Francúzsko-švédska vojna Franská ríša Františkáni Fridrich I. Barbarossa Frýgovia G Gaius Marius Garibaldi, Giuseppe Germáni Girondisti Gorbačov, Michail Sergejevič Gotická kultúra Gracchovci Grécka klasická kultúra
77 77 78 78 78 79
80 81 81 82 83 83 84 84 85 86 86 87 88 88 89 89
90 91 92 92 93 94 95 95
409 Grécka kolonizácia Grécke kmene Grécko-perzské vojny
96 96 97
H Habešská vojna Habsburgovci Halštatská doba Hannibal Hanza Harappská kultúra Hastings (bitka pri H.) Heladská kultúra Helenistická kultúra Helenizmus Helsinská konferencia Herodotos Hieroglyfy Hinduizmus Hirošima a Nagasaki Hitler, Adolf Hnutie nezúčastnených Holandská vojna Holokaust Homér Homérske obdobie Hominidi Hominizácia Hospodárska kríza Humanizmus Huni Hus, Jan Husiti Hyksósovia
98 99 100 100 102 103 103 104 104 105 106 106 107 108 109 110 111 111 112 114 114 116 116 117 118 119 120 121 121
CH Chalkolit Chammurapi Chetitská ríša
122 122 123
I Ikonoklazmus Iliada a Odysea Imperializmus Impresionizmus Indicko-pakistanské vojny Indočínska vojna Indoeurópania Informbyro Inkovia Internacionála Iránsko-iracká vojna Islam Islamská revolúcia v Iráne Ivan III. Ivan IV. Hrozný Izolacionizmus
124 125 126 127 128 128 129 130 130 131 131 132 133 134 134 35
J Jakobíni Jaltská konferencia Jana z Arcu Japonsko-čínska vojna Jezuiti Jomkipurská vojna Jozefinizmus Judaizmus Julsko-klaudiovská dynastia Justinián I.
136 138 139 140 141 141 142 143 144 145
K Kalifát Kapetovci Karol Veľký Karolínska renesancia Karolovci Kartágo Katilínovo sprisahanie Kelti (Galovia)
146 146 148 149 149 150 151 151
410 Klasicizmus Kleistenove reformy Klinové písmo Kniha posledného súdu Koloniálna expanzia Kolonizácia Kominterna Komnenovská dynastia Komunizmus Koncentračné tábory Konciliárne hnutie Konfucianizmus Konštantín I. Veľký Kontinentálna blokáda Kontinentálny kongres Konvent Konzervativizmus Konzulát Napoleona Korán Kórejská vojna Kosovská kríza Kresťanstvo Kreščak (bitka pri K.) Križiacke výpravy Krymská vojna Kubánska kríza Kurfirsti Kursk (bitka pri K.) Kyjevská Rus Kykladská kultúra
152 152 153 154 155 155 156 156 157 158 159 159 160 161 161 162 163 163 164 164 165 166 167 168 169 170 170 171 172 172
L Laténska kultúra Latinské cisárstvo Lech (bitka pri L.) Levelleri Liberalizmus Lineárne písmo
173 174 175 175 176 176
Lipsko (bitka pri L.) Locarnská konferencia Longobardská ríša Ľudovít XIV. Luther, Martin Luxemburgovci Lýdske kráľovstvo
177 178 178 179 180 180 181
M Maastrichtská zmluva Macedónska dynastia Macedónska ríša Macedónske vojny Maďari Magadhská ríša Magna charta libertatum Majordómovia Malá dohoda Manufaktúra Mao Ce-tung Maratón (bitka pri M.) Mária Terézia Markomanské vojny Marobudova ríša Marshallov plán Matriarchát Mayovia Megalit Meidži Merkantilizmus Mezolit Mezopotámia Mierová koexistencia Milánsky edikt Minojská civilizácia Mníchovská dohoda Mogulská ríša Mohamed
182 182 183 183 184 185 185 186 186 187 188 189 190 192 192 193 193 194 196 196 197 197 198 199 199 200 201 202 203
411 Mongolská ríša Monroeova doktrína Morské národy Moskovské kniežatstvo Mussolini, Benito Mykénska civilizácia N Náboženské vojny vo Francúzsku Nacionalizmus Nacizmus Nantský edikt Napoleon Bonaparte Napoleon III. Napoleonské vojny Nástupnícke štáty NATO Nemecká druhá ríša Nemecká otázka po 2. svetovej vojne Nemecká revolúcia roku 1848 Nemecká sedliacka vojna Nemecká vojna Neolit Neolitická revolúcia Neskorá ríša Nevoľníctvo Nika (povstanie N.) Nikajské cisárstvo Nizozemska revolúcia Nobilita Nomádi Norimberský proces Normalizácia Normani Nórske kráľovstvo (začiatky) Nová ríša Novoasýrska ríša
203 204 204 205 206 207
208 209 209 210 210 212 212 213 214 215 215 216 216 217 218 218 219 219 220 220 221 222 222 224 225 226 227 227 228
Novobabylonská ríša Novovek
228 229
O Občianska vojna v Rusku Občianska vojna v Španielsku Občiansky zákonník Obdobie rekonštrukcie Odoaker OECD Októbrová revolúcia Olympijské hry Ópiové vojny Optimáti Os Berlín – Rím Osmanská expanzia Osmanská ríša OSN Ostpolitik (východná politika) Ostrakizmus Ostrogótska ríša Osvietenský absolutizmus Osvietenstvo Overlord (operácia O.)
230 231 232 232 233 234 234 236 237 237 228 228 229 240 240 241 241 242 243 244
P Pakt o neútočení Pakt proti Kominterne Pakt troch mocností Paleolit Pápežská schizma Pápežstvo Parížska komúna Parížska mierová zmluva Parížske dohody Parížske mierové zmluvy Parížsky mier (1763) Parížsky mier (1783)
245 246 246 247 248 249 250 251 251 252 252 253
412 Parížsky mier (1814) Partská ríša Patriarchát Patricijovia Pearl Harbor Peisistratovci Peloponézska vojna Perestrojka Pergamské kráľovstvo Perikles Perzská ríša Peter I. Plantagenetovci Plebejci Poitiers (bitky pri P.) Polis Poľské povstanie roku 1956 Poľský štát (začiatky) Ponorková vojna Populári Portugalská ríša Postupimská konferencia Povstanie v Maďarsku roku 1956 Pragmatická sankcia Pravek Pražská jar Presbyteriáni Priemyselná revolúcia Principát Protihitlerovská koalícia Protireformácia Ptolemaiovská ríša Púnske vojny Pyramídy Pyrrhos
253 254 255 255 256 258 258 259 259 260 261 262 262 264 264 265 266 267 268 268 269 270 271 272 272 273 274 274 275 275 276 276 277 278 279
R Rada bezpečnosti Rada Európy Rada vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP) Rakúsko-uhorské vyrovnanie Ramessovci Reformácia Reformácia vo Švajčiarsku Renesancia Renovatio imperii Reštaurácia Karola II. Revolúcia vo Francúzsku Revolúcia v habsburskej monarchii Revolúcia v Nemecku Revolúcia roku 1830 Revolúcia v rokoch 1848 – 1849 Revolúcia v Rusku (1905) Revolúcia v Rusku (február 1917) Revolúcia vo Švajčiarsku Revolúcia v Taliansku Revolučný rok 1989 Rímska doba Rímske kráľovstvo Romanovci Románsky sloh Romantizmus Ropná kríza Rozpad Juhoslávie Rúrska kríza Rusko-japonská vojna Rýnsky spolok Rytierske rády
280 280 281 282 283 284 284 285 286 286 287 288 289 289 290 290 291 291 292 293 294 294 295 296 297 298 298 299 299 300 301
413 S Salamína (bitka pri S.) SALT Samova ríša Sedemročná vojna Seldžukovci Seleukovská ríša Servius Tullius Severná vojna Severonemecký spolok Severovská dynastia Slavkov (bitka pri S.) Slávna revolúcia Slovania Socializmus Solónove reformy Somma (bitka pri S.) Sovietizácia sovietskeho bloku Sovietsko-čínska roztržka Sovietsko-fínska vojna Sovietsko-juhoslovanský konflikt Sovietsky blok Sparta Spartakovo povstanie Spoločnosť národov Sťahovanie národov Stalin, Josif Vissarionovič Stalingrad (bitka pri S.) Stalinizmus Stará ríša Staroasýrska ríša Starobabylonská ríša Starovek Staroveká Čína Staroveká India Staroveká Sýria Starý zákon
302 302 303 303 304 304 305 305 306 306 307 308 309 310 310 311 312 313 314 315 315 316 317 318 319 320 322 323 324 325 325 326 327 328 329 330
Stodňové cisárstvo Storočná vojna Stredná ríša Stredovek Stredoveké mesto Stredoveké poľnohospodárstvo Stuartovci Studená vojna Sudetská kríza Suezská kríza Sullova diktatúra Sumeri Svätá aliancia Svätá ríša rímska
331 332 334 335 336 337 338 339 339 340 341 341 342 343
Š Šesťdňová vojna Šmalkaldská vojna Španielska ríša Španielsky štát Štrnásť bodov Švédska vojna Švédske kráľovstvo
344 345 346 347 348 348 349
T Talianske mestské štáty Taoizmus Teheránska konferencia Tridentský koncil Tridsaťročná vojna Triumvirát Trojdohoda Trójska vojna Trojspolok Trumanova doktrína Tudorovci Tyranida
350 351 352 353 354 355 355 356 357 357 358 359
414 U Umajjovci Ústavodarné národné zhromaždenie Utrechtský mier V Vandali Vanniovo kráľovstvo Varšavská zmluva Veľká francúzska revolúcia Veľká listina slobôd Veľká Morava Verdun (bitka pri V.) Verdunská zmluva Versaillská mierová zmluva Versaillský systém Vestfálsky mier Viedeň (bitka pri V.) Viedenské arbitráže Viedenský kongres Vietnamská vojna Vikingovia Viklef Ján Viktória Viliam I. Dobyvateľ Vizigótska ríša Vojenskí cisári Vojna na Balkáne Vojna na Západe Vojna o Atlantik Vojna o rakúske dedičstvo Vojna o španielske dedičstvo Vojna proti Rusku Vojna ruží Vojna v Afganistane Vojna v Afrike Vojna v Bosne a Hercegovine Vojna v Perzskom zálive
360
Vyhlásenie o nezávislosti Východná schizma Východorímska ríša
388 389 389
W Washingtonská deklarácia Washingtonská konferencia Waterloo (bitka pri W.) Weimarská republika Wormský konkordát
390 390 391 392 392
Y Youngov plán
393
360 361
362 362 363 364 366 366 367 368 369 369 370 371 372 372 373 374 374 375 376 377 377 378 378 379 380 381 382 383 384 385 386 387
Z Zadržiavanie komunizmu Zákon o plavbe Zákon o pôžičke a prenájme Zákon o právach Zákonodarné národné zhromaždenie Zákony dvanástich tabúľ Zákopová vojna Zámorské objavy Zánik ZSSR Západorímska ríša Zikkuraty Zjednotenie Nemecka Zjednotenie Talianska Zlatá horda Ž Železná doba Židia Žobravé rády
394 395 395 395 396 396 397 398 399 400 400 401 402 403
404 405 405