HLAS L'UDU
/mnt/tmp/rs/131108151917-
6370aff7ccd64bc0c21475b609d09f22/original.file 08/11/13 Autor
Hlavný redaktor
Jazykový red.
Korektor
Daktylograf
Odovzdané dňa
Značka
KNIHY V ROKU ŽIVOTNÉHO JUBILEA ETELY FARKAŠOVEJ Úvahy o čase a poézii Každý deň, ak nepracujem na inom, poprechádzam sa po svojom imaginárnom literárnom záhone; predstavujem si ho ako malú slovenskú knižnú záhradku, do ktorej sa rada ponáram. Často sa v nej objavia nové knihy našich autorov, ktorých mám rada... Na mojej „čitateľskej“ verande je skutočne niekedy tesno, je tam poriadna kôpka kníh pripravených na čítanie, aj na recenzovanie, tie, ktoré si zaslúžia moju pozornosť, najmä tie, čo sú mi vzácne a milé. Kým listujem v ich obsahu a plne sa im venujem, z dvorovej záhrady vanie ku mne opojný závan ruží, levandule, letničiek, petúnií, muškátov a pestrých poľných kvetov. Je to krása, ktorá nejednému človeku počarí. Mne počarila už dávno – hádam ešte vtedy, keď som bola bacuľa a sedela som pred záhonmi ruží (pamätám sa na to iba z fotky!) v lone mojej starej po otcovi matere. Nuž dnes pozerajúc sa do záhrady a vdychujúc tie nádherné vône, človek veru nevie, čo je krajšie – či sa pokochať v prelievaní farieb, započúvať sa do bzukotu včiel a osí, ktoré neúnavne zbierajú nektár, alebo sa nadýchnuť presýteného, zatiaľ však ešte ako-tak dýchateľného vzduchu. A o tom, a o všeličom duchovnom, poetickom, filozoficko-úvahovom, ale najmä životnom, prehodnocujúc z knihy do knihy návraty k sebe, píše práve v najnovšej zbierke básní Medzi záhradou a básňou spisovateľka Etela Farkašová, ktorá má v mojom literárnom záhone vysunuté miesto... Sediac pri knihe zo záhrady privievajú vône jesene, a preto ma poľahky, i keď virtuálne, prenesú do ktorejkoľvek knižnej „záhrady“, akou je aj táto Etely Farkašovej. Jej poézia je reflexívna, plná melancholických, možno až príliš strohých úvah, drobných zápisov o premenách času a prírody. Je to zbierka básní 1