Netradičné prázdniny a relax v spoločnosti kamzíkov
Keď je predátorom človek
Nezávislá nezisková organizácia Biosphere expeditions začiatkom augusta už po tretí raz zavítala na Slovensko do Nízkych Tatier, aby pomohla v spolupráci s dobrovoľníkmi v sčítaní a pozorovaní kamzíkov a ich potenciálnych predátorov, ako sú medveď a vlk.
DOBROVOĽNÍCI MALI ZA ÚLOHU ZISTIŤ koľko kamzíkov a ich lovcov dokáže žiť na jednom území a či predátory škodia prirodzenej populácii kamzíkov, alebo či za ich úbytok môžu iné faktory. Keďže biotopy, kde žijú kamzíky, sú ťažko dostupné, na pomoc prichádza aj Land Rover s terénnymi vozidlami Defender a Discovery, ktoré hravo zdolávajú veľmi náročný terén Nízkych Tatier. Miestami sa zdá, že na niektoré miesta sa autom ani nedá dostať, ale Defender bez problémov vyvezie ľudí aj do takých lokalít.
V dnešnom svete je veľkou vzácnosťou pozháňať dobrovoľníkov, ktorí sú ochotní za vlastné peniaze v rámci dovolenky zúčastňovať sa akcií zameraných na ochranu prírody. Prichádzajú aj spoza „veľkej mláky“ ako vývojár čipov Jim z Kalifornie. Nemci, Angličania, Španieli, Francúzi žijúci vo Švédsku, Švajčiari žijúci pre zmenu v Ma-
12 GEO 11/08
ďarsku, všetci sa dali zlákať na netradičné prázdniny a relax v spoločnosti kamzíkov.
Po úvodných dňoch, keď sa oboznamujeme s logistikou celého výskumu, prichádzajú na rad terénne práce. Na to, aby sme zistili, čím sa živia predátory ako vlk a medveď, sa rozdeľujeme do skupín, ktoré majú na starosti jediné – zbierať exkrementy týchto zvierat.
Analýzou zvyškov potravy sa dá určiť, na čom si vlky pochutnávajú. Okrem tradičnej potravy ako diviak, jeleň či srna, ale aj hlodavce a hmyz, sa vo výkaloch našli aj stopy po psoch. Zisťujeme, že chodník na Bosorky je vlčou „tepnou“, stôp tu po sebe zanechali dosť. Keďže vlčia svorka má veľké teritórium, nie je pre vlky problém prekonávať aj hre-
Skalnaté štíty obývajú aj svište. Len zriedkakedy sa podarí zazrieť plachého rysa. Medveďov je dosť, najmä v nižších oblastiach.
beň Nízkych Tatier, pri potulkách za potravou môžu prejsť aj vyše 100 km. Zákonite sa tak dostávajú aj na územie kamzíkov. Z doterajších
výskumov v rokoch 2004 – 2006 sa nepotvrdilo, že by si vlk pochutnal aj na týchto zvieratách.
Hoci v období, keď sa robil výskum (3. – 16. august) sa medveď väčšinou pasie na lesných plodoch, teoretická šanca, že by si pochutnal na kamzíkovi, je najmä na jar, keď by mohol nájsť uhynutého kamzíka strhnutého lavínou. Hoci sa o medveďovi hovorí ako o našej najväčšej mäsožravej šelme, živí sa prevažne lesnými plodmi, larvami hmy-
Tomáš Hulík (TEXT a FOTO)
zu a hmyzom, alebo sa pasie na tráve. Potvrdzuje to aj výskum
Biosphere expeditions – pri rozbore výkalov zistili najmä zvyšky čučoriedok, malín, brusníc či ôs a mravcov.
NASLEDUJÚCICH PÁR DNÍ TRÁVIME NA HREBENI NÍZKYCH TATIER. Jedna skupina sa adrenalínovou jazdou vyvezie Defenderom k horskej útulni Ďurková, druhá pokračuje s Discovery na Chopok. Našou výskumnou základňou sa na dva dni stáva Kamenná chata na Chopku. Sme plní očakávania, či uvidíme kamzíky. Hneď prvé popoludnie sa usmeje na všetkých šťastie a kamzíky niektorí vidíme v ďalekohľadoch, iní sa s nimi stretávajú zoči-voči. Kamzík vrchovský tatranský je dnes už neodmysliteľnou súčasťou fauny Národného parku Nízke Tatry. Stabilná populácia 100 – 120 jedincov pochádza z rokov 1969 – 1972, keď postupne z Vysokých a Belianskych Tatier previezli 30 jedincov a vypustili v Lomnistej doline.
Ďalší deň máme veľké šťastie a vidíme približne 86 zvierat. Po celodenných túrach, ktoré sme absolvovali, pri zaslúženom relaxe však zbadáme, ako sa turistickým chodníkom ku Kamenke blíži stádo asi ôsmich zvierat. Cez deň sa kamzíky sťahujú
z hrebeňa do nižších polôh, kde sú menej rušené turistami. Ešte väčšie prekvapenie prichádza ráno pri východe slnka, keď sú kamzíky priamo pri chate. „To je Mišo,“ hovorí chatárka, ktorá sa práve poberá na svoj raňajší beh. „Je tu každé ráno.“
Výskumníci sa domnievali, že stavy kamzíkov znižovali vlky a medvede. V posledných rokoch však zistili, že to nie je tak. Vo výkaloch týchto predátorov za posledné štyri roky vedci nenašli žiadne zvyšky zožratých kamzíkov. Pokles počtu kamzíkov podľa názoru vedcov z Biosphere expeditions zapríčiňuje turizmus a stavebná činnosť v tejto oblasti. Kamzíky sú stresované, nedokážu sa kŕmiť.
BIOSPHERE EXPEDITIONS V SPOLUPRÁCI SO SPOLOČNOSŤOU LAND ROVER robí veľmi záslužnú prácu. V súčasnom uponáhľanom svete nájsť dostatok ľudí, ktorým nie je ľahostajný osud kriticky ohrozených zvierat či zhoršujúce sa životné prostredie a ktorí sa dobrovoľne vyberú na týždeň či na dlhšie do divočiny pomáhať vedcom, je viac ako bravúrny výkon.
Na pomoc prišiel Land Rover s terénnym vozidlom Discovery, aby sa výskumníci dostali aj na ťažko dostupné miesta, kde žijú kamzíky.
Kamzík vrchovský tatranský (Rupicapra rupicapra tatrica) je samostatný endemický poddruh žijúci vo Vysokých Tatrách, jeho umelá populácia bola vytvorená ako záložná v rokoch 1969 – 1972 aj v Nízkych Tatrách.
Dĺžka jeho tela dosahuje až 110 cm, výška v kohútiku 95 cm a hmotnosť takmer 50 kg. Jeho letná srsť je hrdzavohnedá s tmavým pozdĺžnym pásom na chrbte, v zime je dlhá, čiernohnedá. Žltobiele sfarbenie hlavy s tmavými pásmi cez oči vytvára typickú masku. Rožky majú aj kamzice, ale nie také zahnuté ako samce.
Ozývajú sa mečaním a ostrým hvízdaním najmä pri nebezpečenstve.
Kamzíky sa živia predovšetkým rôznymi horskými bylinami a trávami. Obývajú vysokohorské lúky a strmé skalné terény nad hranicou lesa a dožívajú sa 15 –20 rokov. Sú spoločenskými zvieratami, žijú v čriedach, ktoré sú aktívne cez deň. Len staré samce sú samotári a pridávajú sa v období ruje k čriedam samíc s dospievajúcimi jedincami.
Teritóriá jednotlivých skupín sú pomerne velké. Označujú si ich sekrétom pachových žliaz za rožkami. Ruja sa uskutočňuje v novembri – decembri, je sprevádzaná súbojmi a naháňačkami capov. Kamzice sú gravidné 26 týždňov a koncom mája či začiatkom júna sa rodia 1 – 2 mláďatá, ktoré cicajú asi pol roka. Už v prvom roku im začínajú rásť rožky. Pohlavne dospievajú ako dvojročné, ale do reprodukcie sa zapájaju až v 3. – 4. roku. Kamzík je celoročne chránený kriticky ohrozený druh so spoločenskou hodnotou 150 000 Sk.