Digitálna gramotnosť 2011 by Brano Frk

DIGITÁLNA

GRAMOTNOSŤ

NA SLOVENSKU

2011

*OÝUJUÞU QSF WFSFKOÏ PUÈ[LZ T QPEQPSPV Wâ[OBNOâDI TQPMPŘOPTUÓ *5 TFLUPSB SFBMJ[VKF PE SPLV VOJLÈUOZ BOBMZUJDLP NPOJUPSPWBDÓ QSPKFLU %JHJUÈMOB HSBNPUOPTƃ OB 4MPWFOTLV LUPSâ NÈ [B DJFű OJFMFO BLBEFNJDLÏ TLÞNBOJF UPIUP OPWÏIP TQPMPŘFOTLÏIP GFOPNÏOV BMF UJFä QPTLZU OÞƃ LWBMJmLPWBOÏ JOGPSNÈDJF QPUSFCOÏ OB QSÓQSBWV TUSBUÏ HJF B QSPKFLUPW QPEQPSVKÞDJDI SP[WPK JOGPSNBŘOFK TQPMPŘ OPTUJ B [OBMPTUOFK FLPOPNJLZ *OGPSNBUJ[ÈDJB TQPMPŘOPTUJ KF Vä OJFLPűLP SPLPW KFEOPV [ IMBWOâDI QSPHSBNPWâDI QSJPSÓU &VSØQTLFK ÞOJF 1SFUP TNF TB SP[IPEMJ śBMFK QPLSBŘPWBƃ W NBQPWBOÓ EJHJUÈMOFK HSBNPUOPTUJ B TÞWJTJBDJDI QSPCMÏNPW BK W SPLV B VESäJBWBƃ UÞUP UÏNV W QP[PSOPTUJ LűÞŘPWâDI BLUÏSPW o QPMJUJLPW [PEQPWFEOâDI ÝUÈUOZDI J WFSFKOâDI JOÝUJUÞDJÓ LPSQPSÈUOFK TGÏSZ OF[JTLPWÏIP TFLUPSB J NÏEJÓ 7 QPSBEÓ Vä ÝUWSUâ SPŘOÓL BOBMZUJDLP NPOJUPSPWBDJFIP QSPKFLUV QSJOÈÝB PEQPWFEF OB PUÈ[LZ  BLâ KF QPEJFM EJHJUÈMOF HSBNPUOâDI B OFHSBNPUOâDI W QPQVMÈDJJ  BLÏ TLÞTFOPTUJ NBKÞ B BLÞ ÞSPWFŵ EPTBIVKÞ QSJ QSÈDJ T JOGPS NBŘOP LPNVOJLBŘOâNJ UFDIOPMØHJBNJ  BLP TB VŘJB B QSJTQÙTPCVKÞ SÙ[OF TPDJÈMOF TLVQJOZ B QSPTUSFEJB  ŘP PWQMZWŵVKF ÞSPWFŵ EJHJUÈMOFK HSBNPUOPTUJ  BLP TB WZWÓKB EJHJUÈMOB HSBNPUOPTƃ W SFHJØOPDI 4MPWFOTLB  LUP TUPKÓ OB PLSBKJ vEJHJUÈMOFK QSJFQBTUJi  BLÏ QSPKFLUZ TB W PCMBTUJ SP[WPKB EJHJUÈMOFK HSBNPUOPTUJ OB 4MPWFOTLV SFBMJ[VKÞ

EJHJHSBN PCBMLB

SPRÁVA Z VÝSKUMU AUTOR: MARIÁN VELŠIC

DIGITÁLNA GRAMOTNOSŤ NA SLOVENSKU

OBSAH Metodológia [3] Digitálna gramotnosť v populácii SR [4] Úroveň digitálnej gramotnosti [7] Digitálne rozdelenie spoločnosti [14] Projekty rozvoja digitálnej gramotnosti [18] Štúdia bola realizovaná v rámci projektu „Digitálna gramotnosť na Slovensku 2011“ s podporou Accenture nadačný fond – Nadácia Pontis Cisco Slovakia HewlettPackard Slovakia Microsoft Slovakia Nadačný fond Slovak Telekom pri Nadácii Intenda Autor: Marián Velšic Jazyková redakcia: Miroslav Kollár Pri citácii diela alebo jeho častí je potrebné uviesť zdroj, t. j. názov diela, meno autora a názov vydavateľa. © Inštitút pre verejné otázky, Bratislava 2011 ISBN 9788089345335

METODOLÓGIA Údaje uvedené v štúdii pochádzajú z reprezenta tívnych sociologických výskumov na tému digitál nej gramotnosti a informatizácie spoločnosti, kto ré realizovalo IVO v rokoch 2005, 2007, 2009 a 2011. 2005 Veľkosť vzorky: 1 345 respondentov Terénny zber údajov: júl – august 2005 2007 Veľkosť vzorky: 1 149 respondentov Terénny zber údajov: júl – august 2007 2009 Veľkosť vzorky: 1 134 respondentov Terénny zber údajov: august 2009 2011 Veľkosť vzorky: 1 138 respondentov Terénny zber údajov: jún 2011 Výskumy sú reprezentatívne pre celú populáciu SR nad 14 rokov z hľadiska pohlavia, veku, vzdelania, národnosti, veľkosti sídla a krajov SR. Terénny zber údajov zabezpečila na základe osob ných (facetoface) rozhovorov zaznamenávaných do dotazníkov agentúra FOCUS. Zozbierané údaje boli spracovávané a analyzova né štandardnými štatistickými metódami a po stupmi pomocou profesionálneho software SPSS.

Čo je digitálna gramotnosť? Digitálna gramotnosť vo všeobecnosti zahŕňa schopnosť porozumieť informáciám a používať ich v rôznych formátoch z rôznych zdrojov prezento vaných prostredníctvom moderných informačných a komunikačných technológií (IKT). Ako sa meria digitálna gramotnosť? Digitálna gramotnosť predstavuje pomerne zložitý jav, ktorý však možno efektívne vyjadriť prostred níctvom syntetizujúceho ukazovateľa – indexu di gitálnej gramotnosti (Digital Literacy Index – DLI). Tento index zahŕňa 28 indikátorov (otázok) mera júcich úroveň práce s modernou informačnou a komunikačnou technikou, jej aplikáciami a služ bami. Respondenti pri každej z nich vyjadrovali svoje zručnosti a schopnosti na stupnici od 1 – „ovládam to veľmi dobre" do 5 – „neovládam to vôbec“. Indikátory sú kvôli prehľadnosti rozdelené do šty roch základných segmentov – ovládanie práce s hardware a software, ovládanie práce s informá ciami vo virtuálnom priestore a schopnosť komu nikácie prostredníctvom IKT. Hodnoty indexov sú uvádzané na bodovej stupnici od 0 = digitálna negramotnosť do 1 = maximálna úroveň digitálnej gramot nosti.

Indikátory digitálnej gramotnosti Ovládanie hardware

Ovládanie software

       

      

práca s PC (desktop) práca s prenosným/vreckovým počítačom tlač dokumentov na PC tlačiarni práca so skenerom zapisovanie údajov na prenosné médium inštalovanie zariadení (hardware) k PC pripojenie počítača k internetu (modem, WiFi...) prenášanie/kopírovanie údajov v sieti LAN

práca s textovým procesorom práca s tabuľkovým procesorom práca s databázovým programom práca s grafickým editorom práca s multimediálnym programom práca s internetovým prehliadačom inštalovanie software a nastavovanie funkcií PC

Práca s informáciami

Schopnosť komunikácie

 

  

    

vyhľadávanie informácií a služieb na internete registrácia prístupu k informáciám a službám na internete používanie internetbankingu nakupovanie tovarov alebo služieb cez internet vyhľadávanie rôznych informácií v LAN vyplňovanie a odosielanie el. tlačív, formulárov download/upload súborov, údajov cez internet

odosielanie a prijímanie e‐mailov komunikácia prostredníctvom chatu/videochatu zasielanie správ z mobilného telefónu/smartfónu (SMS, MMS) telefonovanie prostredníctvom internetu (VoIP) komunikovanie v diskusných skupinách, fórach, fankluboch... komunikovanie v sociálnych sieťach na internete

  

DIGITÁLNA GRAMOTNOSŤ V POPULÁCII SR

Medzinárodný kontext Digitálna gramotnosť slovenskej populácie ako je den z kľúčových indikátorov vývoja v oblasti infor matizácie spoločnosti vyznieva v medzinárodnom meradle pomerne priaznivo. Výskumy európskeho štatistického úradu – Eurostat v rokoch 2005 až 2009 ukázali, že podiel populácie SR s digitálnymi zručnosťami bol vo všetkých sledovaných obdo biach nad priemerom Európskej únie (EÚ 25). Ako dokumentuje graf 1, podiel digitálne gramotných sa pohyboval v rozpätí od 65 % do 71 %, pričom priemer EÚ v jednotlivých sledovaných obdobiach dosahoval maximálne 62 % až 65 %. Napríklad v roku 2009 dosiahlo Slovensko vyšší podiel digi tálne gramotných ako v Belgicku, Bulharsku, ČR, Estónsku, Írsku, Grécku, Španielsku, Taliansku, Lo tyšsku, Litve, Cypre, Maďarsku, Malte, Poľsku, Por tugalsku či v Rumunsku. Výsledky oscilujúce okolo priemeru EÚ 25 dosiahlo Slovensko aj v úrovni digitálnej gramotnosti. 1 V roku 2009 dosiahlo vysokú úroveň zručností 21 %, strednú úroveň 33 % a nízku 17 % slovenskej populácie, pričom priemer EÚ 25 predstavoval po mer 26 % vysokej : 26 % strednej : 13 % nízkej úrovne zručností.

G1: Podiel digitálne gramotnej populácie v SR a priemer EÚ (v %) 71

2009

65 66

2007

SR EÚ

2006

60 71

2005

64 0 10 20 30 40 50 60 70 80 90 100 Zdroj: Eurostat, 2005 ‐ 2009

Podiel digitálne gramotných v roku 2011 Najnovšie údaje z výskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO) z júna 2011 ukázali, že podiel digitál G2: Podiel digitálne gramotných a ne gramotných v populácii SR vo veku nad 14 ro negramotných v populácii SR ‐ 2011 kov sa opäť o niečo zvýšil. Podiel digitálne gramot ných a negramotných predstavuje 76 % : 24 % (graf 2). Treba však poznamenať, že celkový podiel digitálne gramotných v populácii je vypočítaný v prípade Eu rostatu (2005 – 2009) a IVO (2011) z odlišných údajov. Zatiaľ čo údaje Eurostatu sa opierajú 24% o hodnotenie šiestich zručností (pozri poznámku pod čiarou), údaje IVO sú vypočítané až z 28 zruč 76% ností (pozri Indikátory digitálnej gramotnosti v časti Metodológia). Aby boli respondenti považo vaní za digitálne gramotných, museli zvládnuť as poň jednu z uvedených zručností. Respondenti, ktorí neovládali ani jednu z 28 zručností, boli zara dení do kategórie digitálne negramotných. To, aká časť populácie má alebo nemá skúsenos ti/zručnosti s jednotlivými technológiami, znázor digitálne gramotní digitálne negramotní ňuje graf 3. Najväčší podiel zaznamenávajú najmä „bežné“ zručnosti, ako sú práca s počítačom (vrá tane laptopov, tabletov a smartfónov), zasielanie SMS a MMS, emailová komunikácia, práca s textovým procesorom, práca s internetovým prehliadačom, vyhľadávanie informácií a registrácia prístupu k rôznym službám na internete či tlač dokumentov. Tieto zručnosti deklaruje od 64 % do 72 % respondentov. Na druhej strane, oveľa menej respondentov už zvláda sofistikovanejšie technológie. Napríklad prácu s databázami, prácu na sieti (vyhľadávanie, prená

Respondenti v prieskume mali uviesť, koľko z predložených šiestich činností odstupňovaných podľa náročnosti sú schopní vykonať. Išlo o otvorenie programu pomocou myši, skopírovanie či premiestnenie súboru alebo zložky, duplikácia informácií pomocou príkazov „copy“ a „paste“, použitie základných aritmetických úkonov, kompresia súborov a napokon napísanie programu pomocou špecializovaného programovacieho jazyka. Kto neuviedol ani jednu z týchto činností, bol vyhlásený za počítačovo negramotného, naopak 5 až 6 činností znamenalo vysoký, 3 až 4 stredný a 1 až 2 nízky stupeň počítačovej zručnosti.

šanie, kopírovanie údajov v LAN), prácu s grafickým editorom, internetbanking či inštalovanie aplikácií a nastavovanie funkcií PC zvláda iba každý druhý opýtaný. Podiel populácie so skúsenosťami s IKT však automaticky nezaručuje ich bezproblémové ovládanie. To je (ako to ukážu ďalšie údaje o úrovni digitál nej gramotnosti) pomerne diferencované.

G3: Skúsenosti populácie s konkrétnymi IKT ‐ 2011 (v %) má skúsenosti/ovláda práca s PC (desktop)

nemá skúsenosti/neovláda

72 70 70 68 67 66 65 65 64 61 59 59 58 58 58 58 57 56 55 54 54 53 51 50 50 49 48 47

vyhľadávanie informácií a služieb na internete zasielanie správ z mobilného telefónu / smartfónu odosielanie, prijímanie e‐mailov práca s textovým procesorom registrácia prístupu k informáciám a službám na internete práca s prenosným počítačom/smartfónom tlač dokumentov na PC tlačiarni práca s internetovým prehliadačom komunikácia prostredníctvom chatu / videochatu zapisovanie údajov na prenosné médium vyplňovanie a odosielanie el. tlačív, formulárov,.. telefonovanie prostredníctvom internetu práca s tabuľkovým procesorom práca so skenerom komunikovanie v sociálnych sieťach na internete pripojenie počítača k internetu download/upload súborov, údajov cez internet nakupovanie tovarov alebo služieb cez internet práca s multimédialnym programom komunikovanie v diskusných skupinách, fórach,.. inštalovanie zariadení k PC inštalovanie software a nastavovanie funkcií PC používanie internetbankingu práca s grafickým editorom vyhľadávanie rôznych informácií v LAN prenášanie/kopírovanie údajov v sieti LAN práca s databázovým programom

28 30 30 32 33 34 35 35 36 39 41 41 42 42 42 42 43 44 45 46 47 47 49 50 50 51 52 53

90 100

Digitálna gramotnosť a negramotnosť v sociálnych skupinách a prostrediach Napriek tomu, že celková bilancia digitálnych schopností a zručností populácie ako celku je relatívne priaznivá, medzi jednotlivými sociálnymi skupinami a prostrediami boli aj v roku 2011 zistené výrazné rozdiely. Ako ukazuje graf 4, digitálna gramotnosť je typickejšia pre mladšiu, vzdelanejšiu, kvalifikova nejšiu, sociálne silnejšiu a mestskejšiu časť populácie. Naopak, pre menej vzdelanú, nižšie kvalifikovanú, ekonomicky neaktívnu (dôchodcovia, nezamestnaní), sociálne slabšiu a vidiecku časť populácie (obce do 2 000 obyvateľov) je zasa typický (nadpriemerne) vyšší podiel digitálne negramotných. Porovnaním vývoja digitálnej gramotnosti v jednotlivých sociálnodemografických skupinách obyvateľstva v období rokov 2005 – 2011 je však zjavný negatívny trend – Slovensko nadobúda charakter digitálne rozdelenej spoločnosti. V horizonte najbližších rokov sa toto rozdelenie môže stať novým hnacím moto rom chudoby, pretože digitálna negramotnosť znižuje šance na kvalitné vzdelanie; na atraktívne, resp. náročnejšie, a tým aj lepšie ohodnotené zamestnanie; na zvyšovanie kvalifikácie a špecializácie; na ma jetok či vyšší spoločenský status. V konečnom dôsledku je „brzdou“ informatizácie spoločnosti a precho du na typ ekonomiky založenej na znalostiach a vedomostiach.

G4: Digitálne gramotní a negramotní podľa sociálnych skupín a prostredí ‐ 2011 (v %)

78 74

22 26

14 ‐ 17 rokov 18 ‐ 24 rokov 25 ‐ 34 rokov 35 ‐ 44 rokov 45 ‐ 54 rokov 55 ‐ 59 rokov 60 a viac rokov

98 98 93 90 78 65 29

2 2 7 10 22 35 71

ZŠ SŠ bez maturity SŠ s maturitou VŠ

52 75 93 93

48 25 7 7

manuálni pracovníci duševní pracovníci podnikatelia, živnostníci študenti nezamestnaní v domácnosti dôchodcovia

79 98 89 99 75 86 29

21 2 11 1 25 14 71

štátny verejný súkromný družstevný

93 81 90 67

7 19 10 33

veľmi dobre zabezpečená slušne zabezpečená priemerne zabezpečená zle zabezpečená chudobná

90 91 79 55 39

10 9 21 45 61

TYP DOMÁCNOSTI

mladí ľudia mladá domácnosť bežná domácnosť dospelá domácnosť trojgeneračná dom. staršia domácnosť starí ľudia

98 92 92 86 66 73 26

2 8 8 14 34 27 74

do 2 tisíc obyv. 2 ‐ 5 tisíc obyv. 5 ‐ 20 tisíc obyv. 20 ‐ 50 tisíc obyv. 50 ‐ 100 tisíc obyv. nad 100 tisíc obyv.

67 76 82 76 83 84

33 24 18 24 17 16

STATUS DOM.

SEKTOR

ZAMESTNANIE

VZDELANIE

VEK

ROD

muži ženy

digitálne negramotní

SíDLO

digitálne gramotní

100

ÚROVEŇ DIGITÁLNEJ GRAMOTNOSTI Podiel digitálne gramotných a negramotných na jednej strane ukazuje, ako je na tom populácia so zruč nosťami a schopnosťami všeobecne. Teda či má, alebo nemá s ovládaním IKT skúsenosti. Na druhej stra ne však nehovorí nič o tom, aká je úroveň (kvalita) týchto zručností – do akej miery obyvateľstvo prácu s IKT zvláda. Inými slovami, ako „dobre“ či „zle“ im práca s IKT ide. Pre takéto vyjadrenie schopností a zručností slúži tzv. index digitálnej gramotnosti (DLI). Keďže charakteristickým rysom IKT je pomerne dynamický vývoj, teda globálne zmeny technológií vo veľmi krátkom čase, celkom logicky možno očakávať, že pod tlakom zmien budú aj digitálne zručnosti. Kým pred 15 rokmi stačilo zvládnuť jednoduchý textový procesor, tlač dokumentov, prehliadanie interne tu, príp. komunikáciu mailom, v súčasnosti je nutné zvládať oveľa sofistikovanejšie a širšie portfólio har dware, aplikácií a služieb. Preto boli do mapovania digitálnej gramotnosti v roku 2011 zaradené aj také zručnosti, ako sú schopnosť pripojiť počítač k internetu (napríklad pomocou WiFi, modemu, LAN a pod.), vyplňovanie elektronických tlačív, formulárov a dotazníkov, komunikácia prostredníctvom videochatu či komunikácia prostredníctvom sociálnych sietí. Naopak, neobjavila sa už otázka o mobilnom telefonovaní, pretože údaje z rokov 2005 – 2009 potvrdili, že sa stala bežnou zručnosťou pre 90 % populácie.

Vývoj úrovne digitálnych zručností

Nízka Stredná Vysoká

Ako ukazuje graf 5, úroveň digitálnej gramotnosti obyvateľstva sa za posledné dva roky nezmenila. Kým od roku 2005 až do roku 2009 index digitálnej gramotnosti (DLI) kontinuálne stúpal z hodnoty 0,33 bodu až na 0,44 bodu, v roku 2011 zostal na približne rovnakej úrovni ako pred dvoma rokmi – teda 0,43 bo du. Inými slovami, populácia Slovenska nad 14 rokov by za svoju digitálnu gramotnosť dostala 43 zo 100 možných bodov. Pre lepšiu názornosť – ak by sme rozdelili úroveň digitálnej gramotnosti na nízku, strednú a vysokú, G5: Úroveň digitálnej gramotnosti tak v priebehu rokov 2005 až 2011 sa Slovensko (indexy v bodoch) postupne „prepracovalo“ z nízkej na strednú úro 1,00 veň. Údaje z tabuľky 1 presnejšie popisujú, v ktorej ob lasti digitálnych zručností nastali, resp. nenastali 0,67 zmeny. Ako vidno, v ovládaní hardware a software sa situácia v porovnaní s rokom 2009 prakticky ne 0,44 0,43 zmenila. Výnimkou je zlepšenie práce s prenosnými 0,37 zariadeniami, ako sú laptopy, netbooky, tablety či 0,33 smartfóny. Celkovo pozitívny trend od roku 2005 0,33 možno dať do súvislosti s rastúcim záujmom o mobilné zariadenia. Napríklad podľa posledných údajov mobilných operátorov je každý druhý pred aný mobilný telefón z kategórie smartfón.2 0,00 2005 2007 2009 2011 Veľmi mierne zlepšenie tiež nastalo v schopnosti pracovať s informáciami a službami vo virtuálnom priestore internetu, ako napríklad vyhľadávanie in formácií a registrácia služieb, internetbanking, nakupovanie tovarov a služieb cez internet, downlo ad/upload súborov atď. Na druhej strane zhoršenie sa najväčšmi prejavilo v komunikačných zručnostiach. Napríklad v schopnosti pracovať s textovými či multimediálnymi správami prostredníctvom mobilných zriadení alebo v komunikovaní v diskusných skupinách a fórach. Je pravdepodobné, že za takýmto vývojom stojí aj spomínaná zvýšená penetrácia inteligentných mobilných zariadení, s ktorými sa časť nových majiteľov ešte len „zoznamuje“. Naopak, relatívne dobre dopadli zručnosti vo využívaní sociálnych sietí, ktoré sa ako „samostatná položka“ ocitli vo výskume po prvýkrát. Ako ďalej vidno z tabuľky 1, väčšina z 28 digitálnych zručností dosiahla v roku 2011 strednú úroveň. Naj väčšie nedostatky majú respondenti pri „práci na sieti“ (napríklad pri prenášaní a kopírovaní údajov v rámci lokálnej siete, vyhľadávaní rôznych informácií na sieti a pod.), ďalej pri používaní databázových a grafických aplikácií či inštalovaní software (aplikácií) a nastavovaní základných funkcií počítača.

2 Inteligentný mobilný telefón s vlastným operačným systémom, aplikáciami, funkciami a službami podobnými či identickými ako v prípade osobných počítačov.



Ovládanie hardware: práca s PC (desktop) práca s prenosným počítačom/smartfónom tlač dokumentov na PC tlačiarni práca so skenerom zapisovanie údajov na prenosné médium inštalovanie zariadení (hardware) k PC pripojenie počítača k internetu (cez WiFi, modem, LAN...) prenášanie/kopírovanie údajov v sieti LAN Ovládanie software: práca s textovým procesorom práca s tabuľkovým procesorom práca s databázovým programom práca s grafickým editorom práca s multimediálnym programom práca s internetovým prehliadačom inštalovanie software a nastavovanie funkcií PC Práca s informáciami: vyhľadávanie informácií a služieb na internete registrácia prístupu k informáciám a službám na internete používanie internetbankingu nakupovanie tovarov alebo služieb cez internet vyhľadávanie rôznych informácií v LAN vyplňovanie a odosielanie el. tlačív, formulárov, dotazníkov... download/upload súborov, údajov cez internet Schopnosť komunikácie: odosielanie, prijímanie e‐mailov komunikácia prostredníctvom chatu / videochatu zasielanie správ z mobilného telefónu / smartfónu (SMS, MMS) telefonovanie prostredníctvom internetu (VoIP) komunikovanie v diskusných skupinách, fórach, fankluboch,... komunikovanie v sociálnych sieťach na internete

 0,22  0,43  0,27  0,34  0,27  ‐  0,23



 0,43  0,34  0,23  0,26  0,27  0,32  0,26   0,42  0,36  0,19  0,18  0,20  ‐  0,28   0,40  0,27  0,72  0,19  0,25  ‐

      



      



      



     

0,47 0,30 0,45 0,31 0,38 0,30 ‐ 0,28 0,47 0,37 0,25 0,29 0,31 0,37 0,29 0,45 0,40 0,24 0,25 0,24 ‐ 0,32 0,47 0,35 0,73 0,31 0,30 ‐



       



      



      



     

0,52 0,42 0,50 0,38 0,42 0,36 ‐ 0,33 0,49 0,40 0,31 0,33 0,36 0,46 0,35 0,56 0,49 0,35 0,37 0,32 ‐ 0,39 0,56 0,47 0,75 0,47 0,43 ‐

        

       

       

      

2011



2009



 0,46 

2007



nízka stredná vysoká

2005

T1 Vývoj úrovne digitálnych zručností a schopností (indexy v bodoch)

0,54 0,48 0,50 0,41 0,43 0,35 0,40 0,32 0,48 0,39 0,29 0,32 0,35 0,47 0,33 0,57 0,50 0,37 0,41 0,33 0,43 0,41 0,57 0,48 0,59 0,46 0,40 0,46

Príčiny „zamrznutia“ pozitívneho trendu Dôvodov prečo sa pomerne optimistický trend z rokov 2005 – 2009 zastavil, je pravdepodobne niekoľko. Jednou z hypotéz, ktorú podporujú aj zistenia o využívaní počítačov a internetu, by mohla byť istá „nasý tenosť“ IKT v populácii. Inými slovami, tí, ktorí potrebovali alebo chceli, si na jednej strane zabezpečili k IKT prístup, a na druhej strane získali potrebné zručnosti na ich ovládanie. Ďalším vysvetlením je subjek tívne uspokojenie s dosiahnutými digitálnymi zručnosťami, teda istej hranice, za ktorú už nie je dôvod ísť. Ďalšie vysvetlenie treba hľadať v dynamickom vývoji samotných IKT, ktorý vyžaduje neustále, t. j. celo životné zlepšovanie a prispôsobovanie (adaptáciu). Ako je na takýto proces pripravená populácia, ukáza lo porovnanie adaptácie, teda schopnosti učiť sa a prispôsobovať modernej IKT. Grafy 5 a 6 dokumentu jú, že za posledných šesť rokov sa situácia výrazne nezlepšila. Za toto obdobie stúpol podiel tých, čo sa učia a prispôsobujú veľmi ľahko iba o 4 percentuálne body (zo 16 % na 20 %), a tých, čo sa učia skôr ľahko iba o 3 percentuálne body (z 29 % na 32 %). Naopak, za šesť rokov sa prakticky nezmenil podiel tých, čo sa prispôsobujú skôr ťažko alebo veľmi ťažko. Túto skupinu stále tvorí asi pätina obyvateľstva (21 %). Navyše k nej treba pripočítať tých, ktorí sa prispôsobovať odmietajú. Ich podiel síce poklesol z 34 % na 27 %, ale v celkovom vyjadrení tvoria obe skupiny skoro polovicu populácie.

G5: Ako sa prispôsobuje a učí ovládať IKT populácia SR ‐ 2005 16% 34% 29%

G6: Ako sa prispôsobuje a učí ovládať IKT populácia SR ‐ 2011

veľmi ľahko skôr ľahko skôr ťažko veľmi ťažko neučí sa

20%

27%

veľmi ľahko skôr ľahko skôr ťažko veľmi ťažko

neučí sa

32%

17%

Štatistická analýza tiež potvrdila silnú previazanosť úrovne digitálnej gramotnosti a schopnosti adaptácie (prispôsobovania sa). 3 V zásade platí, že ľudia, ktorí sa ľahšie učia a prispôsobujú, dosahujú aj oveľa vyššiu digitálnu gramotnosť a naopak. Ako ukazuje graf 7, za bezproblémovú časť populácie možno po važovať 20 % tých, ktorí tvrdia, že sa prispôsobujú a učia veľmi ľahko. Ich digitálna gramotnosť dosahuje vysoký nadpriemer – 0,86 bodu. Ďalších 32 % zvláda IKT s menšími problémami, ale ich zručnosti sú rovnako nad celoslovenským priemerom (0,65 bodu). Opačný pól tvorí 17 % respondentov, ktorým ide učenie „skôr ťažko“. Tí dosahujú len veľmi nízku úroveň digitálnych zručností (0,27 bodu). Ďalšia skupina 4 % populácie je síce málo početná, zato sa vyznačuje veľkými problémami pri zvládaní IKT – prispôso buje sa veľmi ťažko a jej gramotnosť dosahuje iba 0,11 bodu. Zostávajúcich 27 % obyvateľstva proces zvládania digitálnych zručností úplne ignoruje.

Ako sa prispôsobuje a učí ovládať IKT

G7: Podiely populácie podľa digitálnej gramotnosti a adaptácie na IKT ‐ 2011

20%

veľmi ľahko

32%

skôr ľahko

17%

skôr ťažko

veľmi ťažko

27%

neučí sa

‐0,1

0,1

0,2

0,3

0,4

0,5

0,6

0,7

0,8

0,9

Úroveň digitálnej gramotnosti

K veľmi podobným záverom dospela aj štatistická analýza vzťahu medzi intenzitou využívania internetu a úrovňou digitálnej gramotnosti. Čím intenzívnejší užívateľ internetu, tým vyššia digitálna gramotnosť (pozri graf 12 v závere štúdie).

Prečo niektorí ľudia odmietajú IKT?

Výskum digitálnej gramotnosti sa zaoberal aj dôvodmi, prečo sa niektorí ľudia odmietajú učiť a prispôso bovať IKT. Je to práve tá časť ľudí, ktorá je v celkovom progrese najväčšou „brzdou“. Zo spontánnych odpovedí 27 % respondentov, ktorí sa neučia a neprispôsobujú IKT vyplynulo, že kardinálnym problé mom je ich vnútorná motivácia daná životnou situáciou. Ako naznačuje rozdelenie respondentov v tabuľ ke 2, významným parametrom je predovšetkým vek, pričom štruktúra argumentov „prečo sa neučím alebo odmietam učiť“ je v zásade rovnaká.

Koeficient korelácie Kendall's tau_b dosahuje hodnotu až 0,807. Zo štatistického pohľadu tak ide o veľmi vysokú závislosť.

Ako vidno z údajov, kým pre 56 % respondentov do 60 rokov je hlavným dôvodom nezáujem či nepo trebnosť IKT v bežnom živote a odvolávaním sa na „iné záujmy a priority“, tak u 79 % respondentov nad 60 rokov sú nepotrebnosť alebo nezáujem o IKT často definované ako „zbytočnosť v ich veku“. T2: Dôvody neochoty učiť sa ovládať alebo pracovať s IKT (v %)

Respondenti do 60 rokov

Respondenti nad 60 rokov

nezáujem, nepotrebnosť, má iné záujmy a priority 56 13 nepociťuje tlak na zvládnutie IKT najmä v práci nemá financie/prístup k IKT/možnosť naučiť sa 11

nezáujem, nepotrebnosť, zbytočnosť v danom veku

neschopnosť naučiť sa

nemá dostatok času má iné zdroje nahradzujúce IKT (napríklad TV)

nemá financie/prístup k IKT/možnosť naučiť sa

má iné zdroje nahradzujúce IKT (hlavne rodinu)

neschopnosť naučiť sa najmä kvôli veku

nepozná výhody IKT

nepociťuje tlak okolia na zvládnutie IKT

nepozná výhody IKT

iný dôvod

nemá dostatok času

nevie/neodpovedal/‐a

Životnou situáciou sú ovplyvnené aj ďalšie dôvody. Napríklad respondenti do 60 rokov uvádzajú, že ne pociťujú potrebu učiť sa a zlepšovať, pretože nie sú donútení najmä z pracovných dôvodov (často vyko návajú zamestnanie, ktoré si to nevyžaduje); nemajú dostatok finančných prostriedkov, prístup k IKT alebo možnosť naučiť sa s nimi pracovať; nie sú schopní naučiť sa ovládať IKT; nemajú nedostatok času; IKT nahradzujú inými zdrojmi (napríklad. televíziou, čítaním a pod.). Naopak, respondenti nad 60 rokov uvádzajú, že okrem nedostatku financií, prístupu k IKT či nemožnosti naučiť sa s nimi pracovať, majú iné zdroje, ako IKT využívať. Najčastejšie im funkcie a služby IKT spro stredkúvajú ich najbližší rodinní príslušníci – deti alebo vnuci. Medzi ďalšie dôvody patrí aj neschopnosť naučiť sa pracovať s IKT kvôli pokročilému veku alebo neznalosť jej výhod.

Ako sa prispôsobujú a učia ovládať IKT rôzne sociálne skupiny a prostredia?

Graf 8 uvádza, že adaptácia prudko klesá najmä so stúpajúcim vekom, klesajúcim vzdelaním, klesajúcim sociálnym statusom domácnosti, typom domácnosti i ekonomickou aktivitou. Kým napríklad medzi 14 – 17ročnými sa IKT ľahko prispôsobuje až 90 %, medzi 60 a viac ročnými iba 6 % respondentov. Obdob ne prudko klesá schopnosť adaptácie podľa vzdelania. Medzi ľuďmi s VŠ vzdelaním je takých 83 %, medzi ľuďmi so ZŠ vzdelaním iba 34 %. Významné rozdiely nachádzame aj z hľadiska typu a statusu domác nosti. Napríklad domácnosti mladších ľudí a lepšie finančne zabezpečené domácnosti sú na tom s adaptáciou oveľa lepšie ako domácnosti starších ľudí a zle finančne zabezpečené domácnosti. Tak ako na úrovni celej populácie, aj na úrovni jednotlivých sociálnodemografických skupín sa potvrdil úzky vzťah medzi úrovňou adaptácie a digitálnou gramotnosťou. Inými slovami, čím je schopnosť učiť sa a prispôsobovať sa v danej skupine vyššia (t. j. menej problémová), tým lepšie sú jej digitálne zručnosti. Samozrejme schopnosť a ochota prispôsobovať sa je len jedným z faktorov zvyšovania digitálnej gra motnosti. Už výsledky minulých ročníkov výskumu ukázali, že existujú aj pomerne silné exogénne fakto ry, ako sú napríklad práca alebo škola. Z hľadiska ďalšieho vývoja digitálnej gramotnosti možno z údajov v grafe 8 identifikovať aj tzv. rizikové skupiny. Teda skupiny, u ktorých je predpoklad, že v blízkej budúcnosti (tak ako doposiaľ) budú zápasiť s nadobúdaním digitálnych zručností, prípadne na svoju digitálnu gramotnosť úplne rezignovať. Ako zre teľne vidno, podiely „ťažko prispôsobivých a neprispôsobivých“ sú v niektorých skupinách vysoko nad priemerné (porovnaj s priemerom SR v grafe 6). Ide najmä o ľudí nad 55 rokov, ľudí so základným vzde laním, nezamestnaných, dôchodcov, finančne zle zabezpečené až chudobné domácnosti či domácnosti starších ľudí. Adaptácia obyvateľstva je v tomto pohľade dôležitým parametrom, ktorý sa spolupodieľa na vzniku tzv. digitálnej priepasti v spoločnosti.

G8: Ako sa prispôsobujú a učia ovládať IKT sociálne skupiny a prostredia ‐ 2011 (v %)

55 48

14 ‐ 17 rokov 18 ‐ 24 rokov 25 ‐ 34 rokov 35 ‐ 44 rokov 45 ‐ 54 rokov 55 ‐ 59 rokov 60 a viac rokov

90 86 72 63 41 24 6

ZŠ SŠ bez maturity SŠ s maturitou VŠ

34 40 68 83

manuálni pracovníci duševní pracovníci podnikatelia, živnostníci študenti nezamestnaní v domácnosti dôchodcovia

44 79 63 93 38 67 5

štátny verejný súkromný družstevný

76 59 58 30

veľmi dobre zabezpečená slušne zabezpečená priemerne zabezpečená zle zabezpečená chudobná

71 77 51 28 23

TYP DOMÁCNOSTI

muži ženy

mladí ľudia mladá domácnosť bežná domácnosť dospelá domácnosť trojgeneračná dom. staršia domácnosť starí ľudia

SíDLO

STATUS DOM.

SEKTOR

ZAMESTNANIE

VZDELANIE

VEK

ROD

veľmi + skôr ľahko

do 2 tisíc obyv. 2 ‐ 5 tisíc obyv. 5 ‐ 20 tisíc obyv. 20 ‐ 50 tisíc obyv. 50 ‐ 100 tisíc obyv. nad 100 tisíc obyv.

neučia sa ovládať

25 30

8 2 13 1 10 11 26 49 79

18 26 33 27 15 14 31 21 9 29 18 25 34

10 19 14 50

22 28 20 14

14 10 25 50 65

13 24 22 13 12 20 19 23 20 32

16 20

7 11 9 16 36 37 82 35 28 23 24 24 21

19 24 25 22 10

26 3 12 6 1 14 79

46 53 53 51 54 63

52 30 11 8

28 19

81 69 73 61 44 31 4 14

veľmi + skôr ťažko

100

Regionálny pohľad na digitálnu gramotnosť Často diskutovanou témou v problematike informatizácie spoločnosti sú regionálne nerovnosti. Údaje v mapách 1 – 4 ukazujú, že digitálna gramotnosť patrí medzi tie prvky informatizácie, ktoré Slovensko viac rozdeľujú ako spájajú. Ako vidno z údajov v mapách 1 – 3, pre vývoj v rokoch 2005 až 2009 bol charakteristický priaznivý trend „dobiehania“ Bratislavského regiónu (s nadpriemernou úrovňou digitálnej gramotnosti vo všetkých sledo vaných obdobiach) ostatnými regiónmi Slovenska. V percentuálnom vyjadrení sa tak od roku 2005 do roku 2009 zlepšila úroveň schopností a zručností obyvateľov Trnavského kraja o 57 %; Trenčianskeho kraja o 25 %; Nitrianskeho kraja o 24 %; Banskobystrického kraja o 53 %; Žilinského kraja o 42 %; Prešovského kraja o 42 %; Košického kraja o 38 %. Paradoxne, Bratislavský kraj s najvyššou mierou di gitálnej gramotnosti rástol najpomalšie. Za toto obdobie sa zlepšil iba o 7 %. Ako však naznačujú údaje za posledné dva roky (2009 až 2011), pozitívny trend v regiónoch sa zastavil (porovnaj mapy 3 a 4). Výnimku tvoria iba Bratislavský a Košický kraj, ktoré na jednej strane dosiah li v roku 2011 nadpriemernú úroveň, a na druhej strane si dokázali udržať tempo rastu digitálnych zruč ností.

M1: Digitálna gramotnosť podľa krajov SR – 2005 (indexy v bodoch; priemer SR – 0,33)

 Nadpriemerná  Priemerná  Podpriemerná

M2: Digitálna gramotnosť podľa krajov SR – 2007 (indexy v bodoch; priemer SR – 0,37)

 Nadpriemerná  Priemerná  Podpriemerná

M3: Digitálna gramotnosť podľa krajov SR – 2009 (indexy v bodoch; priemer SR – 0,44)

 Nadpriemerná  Priemerná  Podpriemerná

M4: Digitálna gramotnosť podľa krajov SR – 2011 (indexy v bodoch; priemer SR – 0,43)

 Nadpriemerná  Priemerná  Podpriemerná

V pozadí regionálnych rozdielov všeobecne stoja najmä makroekonomické a sociokultúrne odlišnosti. Predovšetkým ekonomická výkonnosť, ktorá sa prejavuje podielom na HDP, prílevom zahraničného kapi tálu, priemernou mzdou, štruktúrou zamestnanosti, mierou nezamestnanosti atď. Medzi ďalšie kritériá patria napríklad ceny, rozsah a dostupnosť poskytovaných služieb IKT či úroveň rozvinutosti komunikač nej infraštruktúry. Zo sociologického hľadiska je to zasa odlišná úroveň sociálneho kapitálu obyvateľstva, ako vzdelanie, jazyková vybavenosť, kontakt so západnou kultúrou, typ ekonomickej aktivity, úroveň kvalifikácie a pod. Na druhej strane, nadobúdanie schopností a zručností s IKT je celoživotný proces. A ako taký si vyžaduje nielen „vonkajšiu“ motiváciu danú ekonomickými a sociálnymi podmienkami v regiónoch, ale aj vnútornú motiváciu ich obyvateľov učiť sa a vzdelávať. Napríklad, kým na východe Slovenska sa vôbec neučí ovlá dať IKT asi štvrtina jeho obyvateľov, v Trnavskom kraji (s najnižšou úrovňou digitálnej gramotnosti) je takých až jedna tretina. Najčastejším argumentom (70 % prípadov) je pritom práve nezáujem často od ôvodňovaný nepotrebnosťou/zbytočnosťou IKT v ich živote.

DIGITÁLNE ROZDELENIE SPOLOČNOSTI Niekoľkoročné mapovanie problematiky digitálnej gramotnosti odhalilo, že spoločnosť sa začala deliť na tých, ktorí majú prístup k IKT a zodpovedajúcu úroveň digitálnej gramotnosti a tých, ktorí takýto prístup ani gramotnosť nemajú. Ako potvrdili výsledky výskumu, aj v roku 2011 sa vývoj uberá podľa tohto sce nára. Digitálne rozdelenie, alebo pejoratívnejšie „digitálna priepasť“, sa rovnako ako v iných vyspelých krajinách aj u nás, stáva novým typom spoločenského štiepenia.

Graf 9: Digitálne rozdelenie spoločnosti (digital divide) 2011 2009 2007 2005

 staršia generácia

 mladšia generácia  vyššie vzdelaní  vysokokvalifikovaní prac.  študenti a podnikatelia  domácnosti s vyšším príjmom  obyvatelia miest

 nízko vzdelaní  nízkokvalifikovaní prac.  dôchodcovia  nezamestnaní  sociálne slabé domácnosti  obyvatelia malých obcí

Úroveň digitálnej gramotnosti:

nízka

stredná

vysoká

Graf 9 znázorňuje, ako za sledované obdobie šiestich rokov nadobudlo Slovensko charakter digitálne roz delenej spoločnosti. Na jednej strane stojí mladšia, vzdelanejšia, kvalifikovanejšia, sociálne silnejšia a mestskejšia časť populácie. Na druhej strane je to staršia, menej vzdelaná, nižšie kvalifikovaná, eko nomicky neaktívna (dôchodcovia, nezamestnaní), sociálne slabšia a vidiecka časť populácie. Kým tá prvá sa kontinuálne učí a zlepšuje, druhá takpovediac stojí na jednom mieste a nestíha sa prispôsobovať. Po sledné sledované obdobie (2009 – 2011) je však špecifické v tom, že k zlepšovaniu po prvýkrát nedošlo ani u „progresívnych“ skupín obyvateľstva. To však nič nemení na fakte, že digitálna priepasť je stále prí tomná.

Kto stojí na okraji „digitálnej priepasti“?

Aké sú konkrétne rozdiely v jednotlivých skupinách obyvateľstva v roku 2011, resp. kto stojí na okraji „digitálnej priepasti“ a kto mimo nej, názorne dokumentujú údaje v grafe 10.4 Po prvýkrát od roku 2005 sa začala štatisticky významne odlišovať úroveň digitálnej gramotnosti mužov a žien. Zatiaľ čo v roku 2005 predstavoval index digitálnej gramotnosti medzi mužmi 0,34 a ženami 0,31 bodu, v roku 2007 0,39 : 0,35 bodu a v roku 2009 0,47 : 0,42 bodu, tak v roku 2011 bol už tento rozdiel 0,47 bodu : 0,40 bodu. V ďalších sociálnodemografických kategóriách respondentov však zostala digitálna gramotnosť v porov naní s rokom 2009 na približne rovnakej úrovni, prípadne s menším zlepšením/zhoršením. Teda aj v roku 2011 patria medzi digitálne najgramotnejšiu časť populácie ľudia vo veku 14 – 24 rokov; vysokoškolsky vzdelaní a stredoškolsky vzdelaní s maturitou; duševne pracujúci a študenti; pracovníci štátneho sekto ra; finančne a majetkovo dobre zabezpečené domácnosti; domácnosti mladých ľudí; respondenti z veľ kých miest nad 100tis. obyvateľov. Naopak, hlboko podpriemerná úroveň digitálnej gramotnosti, príp. až negramotnosť, je typická pre ľudí nad 55 rokov (v prípade 60 a viac ročných sa reálne blíži k digitálnej negramotnosti); ďalej pre ľudí so základným a stredoškolským vzdelaním bez maturity; manuálne pracujúcich, dôchodcov a nezamestnaných; pracovníkov družstevného sektora; domácnosti starších ľudí; domácnosti s nízkym príjmom a majetkovými pomermi; respondentov z malých obcí (do 2tis. obyvateľov).

Tie sociálnodemografické skupiny, ktorých index digitálnej gramotnosti je štatisticky významne pod priemerom celej populácie SR (0,43 bodu), sú vyznačené svetlošedou farbou.

muži ženy

0,47 0,40

14 ‐ 17 rokov 18 ‐ 24 rokov 25 ‐ 34 rokov 35 ‐ 44 rokov 45 ‐ 54 rokov 55 ‐ 59 rokov 60 a viac rokov

0,70 0,72 0,59 0,53 0,36 0,21 0,07

ZŠ SŠ bez maturity SŠ s maturitou VŠ

0,28 0,33 0,57 0,74

manuálni pracovníci duševní pracovníci podnikatelia, živnostníci študenti nezamestnaní v domácnosti dôchodcovia

0,37 0,67 0,53 0,76 0,33 0,50 0,06

STATUS DOM.

veľmi dobre zabezpečená slušne zabezpečená priemerne zabezpečená zle zabezpečená chudobná

TYP DOMÁCNOSTI

štátny verejný súkromný družstevný

mladí ľudia mladá domácnosť bežná domácnosť dospelá domácnosť trojgeneračná dom. staršia domácnosť starí ľudia

SÍDLO

SEKTOR

ZAMESTNANIE

VZDELANIE

VEK

ROD

G10: Úroveň digitálnej gramotnosti v sociálnych skupinách a prostrediach (indexy v bodoch; priemer SR ‐ 0,43)

do 2 tisíc obyv. 2 ‐ 5 tisíc obyv. 5 ‐ 20 tisíc obyv. 20 ‐ 50 tisíc obyv. 50 ‐ 100 tisíc obyv. nad 100 tisíc obyv.

0,62 0,49 0,49 0,26 0,68 0,64 0,43 0,23 0,19 0,64 0,55 0,59 0,52 0,36 0,29 0,05 0,37 0,40 0,44 0,44 0,49 0,55

Nízka Stredná Vysoká 0,00

0,33

0,67

1,00

Čo ovplyvňuje úroveň digitálnych zručností? Štatistické testovanie závislosti 5 úrovne digitálnej gramotnosti od sociálnodemografických parametrov ukázalo, že digitálna gramotnosť je najtesnejšie previazaná so zamestnaním (resp. typom ekonomickej aktivity), vekom respondenta a typom domácnosti, v ktorej žije (graf 11). Medzi parametre so strednou koreláciou patria vzdelanie respondenta, príjem a sociálnoekonomický status jeho domácnosti. Ako ďalej vidno z grafu 11, ostatné parametre, ako sú sektor hospodárstva (v ktorom respondent pracuje), veľkosť obce/mesta kde žije či národnosť, sú iba málo významné.

G11: Štatistická závislosť medzi digitálnou gramotnosťou a sociálno‐demografickými parametrami populácie (koeficient Eta) 1,00 0,90 0,80 0,70 0,60 0,50 0,40 0,30 0,20 0,10 0,00

0,67

Štatistická závislosť:  vysoká  stredná  nízka

0,63 0,51

0,44

0,43

0,38 0,28 0,16

0,13

Na druhej strane je nutné dodať, že koeficient Eta síce ukazuje silu vzťahu, ale nevysvetľuje príčinu. Teda to, že existuje napríklad silná asociácia medzi digitálnou gramotnosťou a vekom, nie je dôkazom kauzali ty, ale akýmsi „vonkajším“ prejavom. Alebo inak, samotný vek nemusí byť nevyhnutne príčinou toho, ako dobre vieme alebo nevieme narábať s IKT. Môže to byť životný štýl, životná situácia, v ktorej sa v danom veku nachádzame, schopnosť a ochota učiť a prispôsobovať sa novým veciam atď.

Intenzita používania internetu

G12: Podiely populácie podľa digitálnej gramotnosti a používania internetu ‐ 2011 31%

každý deň

20%

niekoľkokrát za týždeň

asi raz za týždeň

2‐3 krát za mesiac

menej často nepoužíva

‐0,1

30% 0,0

0,1

0,2

0,3

0,4

0,5

0,6

0,7

0,8

0,9

1,0

Úroveň digitálnej gramotnosti No vo vzťahu k digitálnej gramotnosti sa ako relevantné ukázali aj iné súvislosti. Napríklad to, že vlast níctvom i vyššou intenzitou používania moderných IKT sa úroveň digitálnej gramotnosti významne zvy šuje. Index digitálnej gramotnosti u tých, ktorí majú v domácnosti PC, je až štyrikrát vyšší ako u tých, ktorí PC v domácnosti nemajú. Obdobný vzťah možno sledovať aj u pravidelných používateľov desktopov,

5 Na meranie sily vzťahu medzi digitálnou gramotnosťou a sociálnodemografickými parametrami bol použitý Eta koeficient (η) t.j. korelačný pomer. Na interpretáciu Eta možno použiť škálu, ktorú zaviedol Cohen v roku 1988, kde korelácia menej ako 0,1 je označená ako triviálna, 0,1 – 0,3 ako nízka, 0,3 – 0,5 ako stredná a nad 0,5 ako vysoká.

prenosných a vreckových počítačov, periférnych zariadení či lokálnych sietí a internetu. Inými slovami, čím intenzívnejší užívateľ, tým väčšia skúsenosť a zručnosť. Graf 12 názorne dokumentuje, u akej veľkej časti populácie stúpa/klesá digitálna gramotnosť v závislosti na intenzite používania internetu. Napríklad medzi takmer tretinou tých, čo používajú internet každý deň dosahuje index digitálnej gramotnosti vyso ký nadpriemer – 0,79 bodu. No, u tých čo používajú internet iba raz za týždeň je digitálna gramotnosť iba priemerná (0,43), a u tých čo ho využívajú iba 23 krát do mesiaca už podpriemerná (0,27).

PROJEKTY ROZVOJA DIGITÁLNEJ GRAMOTNOSTI Výskumné údaje z roku 2009 naznačili, že existuje pomerne veľká časť populácie (61 %), ktorá sa G13: Osobné plány na zdokonaľovanie v blízkej budúcnosti plánuje ďalej vzdelávať digitálnych zručností ‐ 2009 a zdokonaľovať v práci s IKT (graf 13). Otázne však je, akú pozornosť problematike ľudských zdrojov a rozširovaniu digitálnej gramotnosti venuje štát. Ak sumarizujeme projekty za posledné roky, musí 5% me konštatovať, že štát sa orientuje prevažne na podporu v rámci oficiálneho vzdelávacieho systému. Napríklad rezort školstva (Ústav informácií a prog 34% nóz školstva a Ministerstvo školstva, vedy, vý skumu a športu SR) pripravili druhú vlnu projektu 61% Infovek (Infovek 2), v ktorej plánujú zmodernizovať výpočtovú techniku a internetové pripojenie na zá kladných a stredných školách. Do roku 2015 chce rezort zvýšiť rýchlosť internetu, vylepšiť internetové pripojenie na všetkých školách a dobudovať WiFi na vybraných školách. (www.uips.sk) plánuje sa zdokonaľovať Medzi ďalšie projekty patrí napríklad Modernizácia neplánuje sa zdokonaľovať vzdelávacieho procesu na základných a stredných nevie školách, ktorý od roku 2008 realizuje zo zdrojov EÚ a ESF Ústav informácií a prognóz školstva. Základ ným zámerom projektov je pripraviť učiteľov na ak tívnu realizáciu školskej reformy – prispôsobenie vzdelávacieho systému potrebám vedomostnej spoloč nosti. Špecifickými cieľmi projektov je inovovať a modernizovať obsah, metódy a výstupy vyučovacieho procesu pre nové kompetencie práce v Modernej škole 21. storočia. Zároveň je cieľom zvyšovať podiel učiteľov participujúcich na programoch ďalšieho vzdelávania s cieľom získania a rozvoja ich kompetencií potrebných pre vedomostnú spoločnosť. (www.modernizaciavzdelavania.sk) Pre akademickú obec bol ku koncu roku 2009 spustený Národný informačný systém podpory výskumu a vývoja na Slovensku (NISPEZ). K databáze elektronických odborných časopisov, kníh, príručiek, dizer tačných prác, patentov, zborníkov či digitálnych umeleckých diel budú mať užívatelia prístup z akademic kých a vybraných vedeckých knižníc i z domova. (http://nispez.cvtisr.sk) Štátny pedagogický ústav (ŠPÚ) plánuje digitalizáciu obsahu štátnych vzdelávacích programov pre zá kladné a stredné školy. Predmetom zákazky by mala byť dodávka tovarov a služieb súvisiacich s tvorbou, sprístupnením a využívaním digitálneho vzdelávacieho obsahu, zariadení, softvérového vybavenia a slu žieb súvisiacich so zaškolením školských garantov pre jednotlivé regióny Slovenska s následným celo plošným vyškolením pedagogických zamestnancov. Medzi kľúčové projekty v oblasti IKT patrí aj národný projekt Ďalšie vzdelávanie učiteľov základných škôl a stredných škôl v predmete informatika, ktoré v roku 2011 úspešne skončilo 1486 učiteľov. (www.statpedu.sk) Vo februári 2011 bola spustená testovacia prevádzka projektu Testovanie digitálnych učebníc Planéta ve domostí na viac ako 300 základných a stredných školách. Cieľom projektu bolo prostredníctvom vybra ných škôl otestovať využitie digitálnych učebných materiálov vo vyučovacom procese. (www.digitalneucebnice.sk) Do problematiky podpory vzdelávania významne vstupuje tiež korporátny sektor najmä v spolupráci s neziskovými organizáciami a školami. Napríklad spoločnosť Microsoft poskytuje školám prostredníctvom Microsoft IT Academy komplexnú podporu pri výučbe informačných a komunikačných technológií. Medzi ďalšie projekty patrí napríklad projekt Notebook pre každého (žiaka) s cieľom integrovať počítače procesu do vyučovania, či portál Moderný učiteľ zameraný na podporu komunity učiteľov so spoločným záujmom zlepšovať vzdelávanie a učenie pomocou moderného využívania informácií a IKT. Spoločnosť Orange zasa prevádzkuje portál internetovej školy www.oskole.sk, ktorý poskytuje multime diálny obsah určený pre žiakov druhého stupňa základných škôl a pre stredné školy. Ako vidno, problém je v tom, že štát (s pomocou korporátneho a neziskového sektora) síce zabezpečuje nadobúdanie digitálnych zručností najmladšej časti populácie – čo je samozrejme systémové riešenie do budúcnosti, ale dlhodobo neriešenou otázkou zostáva, čo robiť zo zostávajúcou – dospelou časťou popu lácie. Ako vyplynulo z výsledkov výskumu z roku 2009, spomedzi takmer dvoch tretín populácie deklaru júcej ochotu zdokonaľovať sa, takmer 40 % uviedlo, že by mala prebiehať tzv. inštitucionálnou formou.

Napríklad prostredníctvom školení a kurzov, vzdelávaním na pracovisku alebo v škole, či prostredníctvom internetu (elearning). Navyše je tu dlhodobo neriešený problém „zaostávania“ takých skupín populácie, ako sú dôchodcovia, ľudia so základným vzdelaním, nízkokvalifikovaní pracovníci, nezamestnaní, sociálne odkázané domácnosti či obyvatelia najmenších obcí. Jenou z mála aktivít štátu v oblasti vzdelávania dospelých, resp. celoživotného vzdelávania je podpora digitálnej gramotnosti prostredníctvom kurzov (realizovaných zväčša súkromnými firmami) v rámci Úra dov práce sociálnych vecí a rodiny s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť nezamestnaných na trhu práce. Medzi ďalšie aktivity patril (v súčasnosti už ukončený) národný projekt Vzdelávanie zamestnancov vo ve rejnej správe zamerané na získavanie digitálnej gramotnosti a príprava na certifikáciu ECDL prostredníc tvom elektronického vzdelávania. Projekt umožňoval všetkým služobným úradom v Bratislavskom kraji, dopĺňať vzdelávanie svojich pracovníkov v oblasti digitálnej gramotnosti a prípravu na získanie certifikátu ECDL. Od roku 2006 projekt absolvovalo 14 000 zamestnancov verejnej správy. (www.govedu.sk) Naopak, oveľa širšie spektrum projektov zameraných na rozširovanie digitálnej gramotnosti rôznych so ciálnych skupín obyvateľstva realizuje na rozdiel od štátu korporátny sektor v spolupráci s neziskovými organizáciami a školami. Napríklad spoločnosť Slovak Telekom prostredníctvom svojho Nadačného fondu (NFST) podporuje pro jekty jednotlivcov a organizácií zameraných na moderné formy výučby, zvyšujúce digitálnu gramotnosť a zavádzajúce používanie IKT ako bežnú súčasť vzdelávania. (www.fondst.sk) NFST spolu so spoločnosťami HewlettPackard a Microsoft podporili tiež projekt IVO Digitálna [ne]gramotnosť na Slovensku, ktorého výsledkom bol praktický manuál slúžiaci na prípravu projektov organizácií angažujúcich sa v oblasti rozvoja digitálnej gramotnosti a zlepšovania prístupu k moderným IKT znevýhodnených sociálnych skupín obyvateľstva. (www.ivo.sk) Microsoft v spolupráci s neziskovou organizáciou PMAT od roku 2007 realizuje projekt 40UP zameraný na rozširovanie digitálnej gramotnosti ľudí v strednom veku, a ktorý bol v roku 2010 špeciálne zameraný na nezamestnaných a ľudí ohrozených stratou zamestnania. (www.40up.sk) V profesionálnej oblasti už niekoľko rokov beží Sieťový akademický program (NetAcad) spoločnosti Cisco určený na vzdelávanie IT špecialistov. Cieľom programu je predovšetkým rozvoj globálnej vzdelávacej iniciatívy na Slovensku a snaha riešiť problém nedostatku špecialistov, ktorí majú knowhow potrebné na projektovanie, realizáciu a údržbu komunikačných infraštruktúr modernej informačne orientovanej spo ločnosti. (www.netacad.sk) Spoločnosť TSystems Slovakia spolu s Technickou univerzitou a Univerzitou Pavla Jozefa Šafárika v Ko šiciach každoročne organizujú Summer UniversITy – program vzdelávania v IT určený čerstvým absol ventom vysokých škôl a študentom vyšších ročníkov univerzít. (www.tsystems.sk) Na projekty podporujúce neformálne vzdelávanie, ktoré je nad rámec štandardných verejných služieb ga rantovaných štátom sa zameriava aj Grantový program Nadačného fondu Dell v Nadácii Pontis. Hlavným cieľom programu je podporiť rozširovanie počítačových zručností aktívnych mladých ľudí vo veku 15 až 24 rokov. Niekoľko projektov v oblasti elearningu, dištančného či celoživotného IT vzdelávania a rozvoja digitálnej gramotnosti realizuje aj Občianske združenie IT ŠKOLA s podporou významných IT spoločností pôsobia cich na Slovensku. (www.itskola.eu) Projekty rozširovania digitálnej gramotnosti sa realizujú tiež pre hendikepované skupiny obyvateľstva. Napríklad Európska kultúrna spoločnosť a Slovenský zväz sluchovo postihnutých pripravili základy pre otvorenie virtuálneho vzdelávacieho centra Akadémia bez bariér na báze špecializovaných vzdelávacích programov – IKT pre začiatočníkov, IKT pre pokročilých, Pracovné poradenstvo, Web design, Počítačová grafika, Lektor ďalšieho vzdelávania. (http://akademia.exs.sk/) Niekoľko významných IKT projektov zameraných na integráciu nevidiacich a slabozrakých do spoločnosti realizuje Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska. Projekty sú orientované najmä na rozširovanie digi tálnej gramotnosti, elearning, vývoj softvérového prostredia na sprístupnenie digitálneho obsahu či vý voj metód, ktoré umožnia účasť nevidiacich a slabozrakých ľudí aj na takých vzdelávacích programoch, ktoré nie sú určené priamo pre nich. (www.unss.sk) Napokon treba spomenúť aj menšie komunitné a lokálne neziskové organizácie, ktoré realizovali množ stvo mikroprojektov na rozvoj počítačových zručností alebo prístup k moderným IKT z grantovej podpory IT spoločností pôsobiacich na Slovensku alebo z eurofondov.

DIGITÁLNA

GRAMOTNOSŤ

NA SLOVENSKU

2011

EJHJHSBN PCBMLB

SPRÁVA Z VÝSKUMU AUTOR: MARIÁN VELŠIC