Slovenskykras 1961 slovenskykras 1962

K RA S

••

­ . ' •

{ y.

­v:., v­

SLOVENSKÝ KRAS S B O R N Í K M Ú Z E A S L O V E N S K É H O K R A S U V ' L I P T . M I K U L Á Š I , 5 L.

­ v " '

IV

f ... *

3 f

1 9 6 1 ­ 1 9 6 2

1 9 6 3

VYDALO VYDAVATEĽSTVO OSVETA, N. P.,BRATISLAVA, POBOČNÝ ZÁVOD MARTIN, PRE MOZEUM SLOVENSKÉHO KRASU V LIPT. MiKULÄŠI

­

si o víh sííyvutsronmlkjihgfedcaZYVUTSRQPONMLKJIHEDCA ifom m m ^

k MStíkUftSTVA LIPTOVSff MIKULÁŠ Wr.íítlo: : Pflvod Íóšt, S MOPa J Lipt. Mikuláš

49505A03194

vymna/:

í yzvusronkjhedcaYTRPONMLKIHGEDCA

IEHm ô. Štvrtý ročník S L O V E N S K É H O K R A S U venovaný

i T O R O Č N I C I S L O V E N S K É H O M Ú Z E J N l C T V A 1 8 6 3 ­ 1 9 6 3

LkM. W k u J á i

R e d a k č n á

r a d a

PROF DR. VOJTECH BUDINSKÝ­KRIČKA, DR., C. SC. JURAJ ^ V ^ M I ^ ^ J DROPPA INŽ. SVÄTOPLUK KÄMEN, DOC. DR. LADISLAV KORBEL, JÚLIUS LENKCJ n n r DR SC MICHAL MAHEL, DOC. DR., C. SC. EMIL MAZUR, DR.. C. SC. JAN ' MICHILKO, DR., C. ŠC. JÄN OTRUBA, DR. ANTON PORUBSKY Z o s t a v o v a t e ľ VOJTECH BENICKÝ Obálku navrhol JÄN ANDEL (c) Vydavateľ stvo Osveta, 1963

PRÍSPEVOK K POZNANIU KRASU STRÁŽOVSKEJ HORNATINY SO ZVLÁŠTNYM ZRETEĽOM NA MOJTÍNSKU KRASOVÚ OBLASŤ P A V O L J A N Ä Č I K M ú z e u m s l o v e n s k é h o k r a s u , L i p t . M i k u l á š

Strážovská hornatina, presnejšie jej stredná časť východne od Pov. Bystrice, stala sa v auguste 1960 predmetom komplexného speleologického výskumu. Na výskume organizovanom MSK zo speleologického hľadiska veľmi zaujímavej krasovej oblasti sa zúčastnili viacerí dobrovoľní jasky­ niari. Vzhľadom na krátkosť času, v ktorom bolo potrebné urobiť výskum, ako sa ukázalo v rozsiahlej a nad očakávanie bohatej na povrchové i pod­ zemné formy krasu, oblasti, podarilo sa nám preskúmať takmer všetky doteraz známe jaskyne a časť z povrchových foriem v okolí Mojtína.

Vymedzené územie: Strážovská hornatina, ako ju ohraničil J. Hro­ mádka (22), je široké horské pásmo budované prevažne mezozoickými útvarmi a kryštalickým jadrom masívov Suchého (1026 m) a Malej Ma­ gury (1146 m), patriace k vysokotatranskému oblúku jadrových pohorí.

Na západe susedí s Bielymi Karpatmi a Javorníkmi cez Trenčiansku, Ilavskú a Bytčiansku kotlinu, na severe s Kysuckou vrchovinou (hranicou je údolie Váhu), na V s Malou Fatrou, od ktorej ju oddeľuje Žilinská a Rajecká kotlina, Žiarom a Vtáčnikom. Južne od Fačkova vedie hranica medzi Strážovskou hornatinou a Malou Fatrou najprv úzkym údolím Rajčianky a od ohybu Pred vráty po úpätí južných svahov Košiarky (1107 m) popri ceste vedúcej do Kľačna až po vyústenie potoka z doliny Ráztoka na záp. svahu Revana (1204,1 m) asi 2,2 km na Z od kóty 651 m na hradskej, kde odbočuje nepomenovaným údolím smeru VSV až JJV k sedlu s kótou 801,8 m pod Revanom. Odtiaľto pokračuje JV smerom údolím horného toku Nitry popri ceste až ku Kľačnu (ohraničenie ne­ súvisí s geologickým). Od Žiaru a Vtáčnika delí Strážovskú hornatinu kotlina hornej Nitry. Dosť výrazné je a j ohraničenie na­juhu, oproti Po­ važskému Inovcu, kde hranica prebieha, začínajúc kótou 269,7 m, na ktorej stojí Trenčiansky hrad, po úpätí Z svahu masívu Kozí vrch (379 m) údolím Turnianskeho potoka. Ďalej pokračuje v JaStrabskom sedle pod triangulačným bodom s výškou 437,7 m, popri kóte 329,2 m pri Bánov­ ciach n. Bebravou, údolím Svinice ústiacim do doliny Bebravy, ktorú sleduje popri ceste z Bánoviec do Chynorian, kde končí.

Celkový smer Strážovskej hornatiny je JJZ—SSV. Pôdorys pohoria má tvar pravidelného kosodlžnika. Dĺžka pohoria v smere JJZ—SSV

3

(v strede) je približne 65 km; šírka (stredná) 30 km. Najväčšej širky 41,5 km dosahuje pri juž. ohraničení, medzi kótou 269,7 m (Trenčiansky hrád) a Zem. Kostoľanmi. Takto vymedzené územie možno charakteri­ zovať ako hornatinu bez výrazného jednotného, väčšieho ústredného hor­ ského pásma (30). Celé územie sa delí na niekoľko horských skupín, zložených väčšinou z vápencov a dolomitov oddelených hlbokými a širo­ kými údoliami a kotlinami vyerodovanými v mäkších nekrasových horni­ nách (sliene, bridlice a i.). Najväčšou je skupina Strážova, kde dosahuje pohorie výšky 1213,2 m (najvyšší bod), približne v strede pohoria. Na severe začína Strážovská hornatina Kradiskom (641,2 m ) ; smerom na juh pokračuje masívom Brady (816 m) a Roháča (802,7 m) Hoľazným (Havrania skala 835,2 m), maninskou skupinou (Veľký Mani n 812 m), Ho­ ľazným (794,2 m), Žibridom (866,8 m), skupinou Skaliek (778 m) pri Rajeckých Tepliciach, Homôlkou (1063 m), ďalej Stavnou (600,7 m) me­ dzi Pov. Bystricou, Púchovom a Belušou, Stráňami (835,7 m), Ostrou Malenicou (909 m), skupinou Lungača (658,5 m), Javorinou (1009,5 m), Vápeča (955,8 m) a Hrubou Kačkou (1037 m). Na JZ končí pohorie Ostrým (747,4 m) a skupinou Baske (954,8 m). Akýmsi spojovacím článkom medzi touto skupinou a južným výbežkom so skupinami Rokoša (1009 m), Ostrého (460,7 m) a Drieňového vrchu (615,8 m) je skupina Kňažieho stola (637,1 m). K Strážovskej hornatine patria a j masívy Malá Magura (Magura 1146 m) a Suchý (1025,3 m), ktoré boli v starších prá­ cach pokladané za samostatné geografické jednotky.

Skúmané územie sa nachádza z väčšej časti v skupine Ostrej Male­ nice a z časti Hoľazného a Hrubej Kačky, v priestore medzi Úvozcm (685,8 m) na S, Hrubá Kačka na V, s kótou 865,9 m asi 1,8 km ZSZ od Mojtína.

Geologické pomery: Strážovská hornatina geologicky patrí, ako som sa už zmienil, k vysokotatranskému oblúku kryštalicko­druhohorných jadrových pohorí. Dlhý vývin pohoria odzrkadľuje sa v pestrom geolo­ gickom zložení z hornín od staršieho paleozoika až po neogén, usade­ ných v rozlične hlbokom mori, a preto rozličnej facie a geomorfologickej hodnoty, a zložitej tektonike.

Stavebné jednotky — elementy vnútorného bradlového pásma, — mezozoic^é pásmo veporíd s ostrovmi paleogénu v nadloží, — kryštalinikum v masívoch Suchého a Malej Magury.

1. Kryštalické jadro sa skladá z kryštalických bridlíc (rúl) a žúl.

Vystupuje v masívoch Malej Magury a Suchého.

V nadloží je vyvinutá sedimentárna séria tatríd so sústavou šupín a šošoviek označovaných v minulosti ako „šipruňská séria". Začína spod­ notriasovými kremencami, nasledujú pieskovce a kvarcitické arkózy a verfénske bridlice. Menšie šošovky opisuje Maheľ (30) z Magury, na Z svahu Končiny (826,2 m). Ďalej nasledujú stredotriasové dolomity sivej alebo tmavosivej farby, rôznofarebné keuperské bridlice a kremence.

šošovky dolomitu uvádza Maheľ z Vlčieho vrchu, Valaskej Belej a i.

Celé súvrstvie je miestami hrubé až 200 m a vytvára súvislý pruh lemu­ júci okraje kryštalinika. Súvrstvie v nadloží z pieskovcov, bridlíc, slieňov a piesčitých, alebo krinoidových vápencov (grestenské vrstvy) je j u r ­ ského veku. Pruh slienitých bridlíc a vápencov nad grestenskými vrstva­ mi začleňuje Maheľ už do spodnej kriedy.

2. Najväčšiu časť územia Strážovskej hornatiny budujú komplexy presunuté medzi cenomancm a spodným eocénom (ponad jadro Su­ chého a Malej Magury) a zložené do dvoch subtatranských príkrovov (37) mezozoických hornín, označovaných ako veporidy, ktoré sa zacho­ vali vo viac alebo menej úplnom slede najmä na S svahoch.

Spodný krížňanský príkrov s veľmi komplikovanou tektonickou stav­ bou začína sa spravidla stredotriasovým tmavým guttensteinským vápen­ com (anis). Jeho rozšírenie je pcmerne malé. Vystupuje napr. SV od Valaskej Belej. Omnoho väčšie rozšírenie majú dolomity (ladin) v nad­ loží vápencov, ktoré budujú obyčajne jadrá antiklinál a spolu s vrstvami neokomu sú kostrou celého príkrovu. Nasledujú šošovky z hnedožltých sľudnatých pieskovcov a tmavých bridlíc (lunzské vrstvy), ktoré odde­ ľujú dolomity stredného triasu od tzv. hlavného dolomitu, náležiacemu vrchnému triasu (karn). Ďalším členom príkrovu js súvrstvie keuperu (nor). Jura začína tzv. grestenskými vrstvami z tmavých bridlíc, pies­ kovcov, slieňov a tmavých oolitických vápencov. Pásma tvorené gresten­ skými vrstvami zodpovedajú v teréne depresiám. Nad nimi bývajú vy­ vinuté polohy krinoidových vápencov, budujúce výrazné skalné bralá.

Podľa Maheľa ide o najvyššie polohy grestenských vrstiev. Nad gresten­ skými vrstvami sa nachádza komplex škvrnitých slieňov a vápencov liasu, prechádzajúci do rohovcov doggeru. Najtypickejšími pre krížňanský prí­ krov vývinu dogger­malmu sú šedé rohovcové vápence a lavice rohov­ cov a červenkastých vápencov. Mocné súvrstvie slieňov a slienitých vá­ pencov v nadloží patrí neokomu. V spodných polohách sú vyvinuté biele, alebo červenkasté vápence, na ktoré sa viažu miestami (Javorinka, Vápeni­ ca a i.) skalné rady a bralá. Súvrstvie aptu tvoria sliene a vápence. Vápence vystupujú ako skalné bralá napr. na Úplaze, v okolí Zliechova, Valaskej Belej a Mráznice. Najmladší člen príkrovu alb sa skladá z bridlíc s vlož­ kami pieskovcov a vápencov, ktoré majú na Hrádku až 100 m hrúbku (36).

Chočský príkrov začína sa svetlými a sivými až červenkastými masív­ nymi vápencami stredného triasu (anis). Veľmi sa podobajú wetterstein­ ským vápencom, zastupujú polohy tmavých guttensteinských vápencov.

Vyskytujú sa v okolí Čičmian, Strážova, Mojtína, na Javorine a inde.

Vystupujú tiež ako skalné rady a bralá. Miestami sú v nich polohy čier­ nych vápencov, podobných guttensteinským. Kostrou príkrovu je tzv. chočský dolomit (31), ktorý niekde tvorí a j bázu príkrovu. Zväčša je bielej farby. Podľa Andrusova (2) ide o organogénny dolomitizovaný vápenec. Zaberá najväčšiu časť príkrovu. Nasledujú lunzské vrstvy, opo­ 5

nické vápence s vložkami pestrých ílov a bridlíc a hlavný dolomit vrch­ ného triasu (karn); tmavé — hnedožlté a oolitické vápence a bridlice, z ktorých sú zložené šošovky na Z svahu Stráž ova, v Suchej doline, na Javorine a inde. Pestré krinoidové vápence dosahujúce značnej moc­ nosti patria liasu a spodnému doggeru; celistvé zelené vápence s vlož­ kami rohovcov a hľuznatých červenkastých vápencov (Strážov, Javorina, Suchá dolina, pri Rohatej skale, Mojtíne a i.) vrchnému doggeru.

Novšie výskumy ukázali, že svetlosivé až biele vápence s polohami dolomitov, vyčleňované ako tretí strážovský príkrov, sú tiež členom chočského príkrovu. Je to podľa Maheľa (37) jedna zo štruktúr choč­ ského príkrovu s menšími faciálnymi odchýlkami. Vápence budujú široký pruh tiahnúci sa od Sadeckého vrchu (976,9 m) na Z k Javorinkám a Mojtínu. Na juh od tohto súvislého pruhu sa vyskytuje niekoľko menších alebo väčších krýh ďalšieho, dnes už rozrušeného pásma. Sem patria kryhy vrcholu Strážova, Čierneho vrchu, Malej Slezajny a kryhy pri Mojtíne.

Nezávisle od podložia niektorého z členov chočského príkrovu vy­ skytujú sa na viacerých miestach ostrovy sedimentov paleogénneho mora. Vo vývine paleogénu možno rozlíšiť dve súvrstvia: spodné, ktoré začína bazálnymi hrubo alebo jemnozrnnými vápnitými zlepencami, svet­ losivej alebo bielej farby. Vo vrchných polohách bývajú vystriedané po­ lohami brekcií a vložkami numulitových vápencov. — Vrchné súvrstvie je zväčša zo sivých slienitých bridlíc až slienitých pieskovcov. Takýto veľký ostrov nachádza sa medzi obcami Ovčiarsko — Podskalie. Viac malých ostrovčekov je pri vých. a záp. okraji Mojtína. Na bázu paleogén­ nych zlepencov je viazaný tuná výskyt bauxitu.

Pri presunovaní subtatranských príkrovov vznikli v obalových sé­ riách (tatridy) antiklinály, pretvorené postupne na ležaté vrásy, ktoré boli postupujúcimi príkrovmi odtrhnuté od podkladu a prevlečené na sever, pričom boli stlačené a vyvalcované.

Krížňanský príkrov sa vyznačuje tiež zložitou tektonikou, zdigitova­ ním na lehotskú, gápelskú, vápenickú digitáciu a digitáciu Homôlky (30).

Podľa Maheľa ide o digitácie voľné, vytvorené bez tlaku vyššieho prí­ krovu, alebo digitácie vynútené z plastických hornín neokomu, ktoré nekládli väčší odpor tlaku zhora, ktorých vznik súvisel s presunom vyš­ šieho príkrovu.

Tektonika chočského príkrovu je pomerne jednoduchá až na SZ časť Strážovskej hornatiny. Jeho mocné, neplastické hmoty nasunulj sa po­ dľa Maheľa približne v horizontálnej rovine na digitácie krížňanského príkrovu. V SZ časti pohoria s komplikovanejšou tektonikou, ktorá sa prejavila ako u predošlého príkrovu vo vzniku digitácií, rozlíšil Maheľ 1 4 digitácie — Čierneho vrchu, Malenice a 2 menšie digitácie Rohatej 1 Na základe nových podrobnejších s t r a t i g r a f i c k ý c h štúdií vyčlenil z krížňanského príkrovu novú osobitnú j e d n o t k u (spodnú časť ), k t o r ú pomenoval Z á p a d o k a r p a t s k o u .

6

skaly. Charakteristickou je značná rozloha chočského príkrovu. Okol­ nosť, že tu nepodľahol natoľko erózii ako v susedných pohoriach, vy­ svetľuje Maheľ (30) tým, že príkrovy v Strážovskej hornatine pri presu­ novaní vnikli do synklinály, a preto predeocénna erózia nešla tak hlboko. Ďalšia fáza vrásnenia na rozhraní paleogénu a neogénu, rázu mier­ neho germanotypného vrásnenia sa prejavila vo vyzdvihnutí jadier a tým a j zväčšení sklonu nadložných súvrství, vzniku vrás a priečnych zlomo­ vých porúch. Vrásy, antiklinály a synklinály už nedosahujú rozmerov predpaleogénnych antiklinál a synklinál. Smer priečnych zlomových po­ rúch je viac­menej kolmý na priebeh súvrství a tektonických jednotiek; prevláda smer SZ — JV a S — J. Geomorfologické pomery: Základy dnešného reliéfu boli položené popaleogénnym vrásnením, ktoré sa prejavilo v miernom zvlnení a vy­ tvorení synklinál a antiklinál, a vznikom priečnych zlomových porúch.

Geomorfologický charakter pohoria závisí totiž od geologických pome­ rov, t. j. litologických vlastností hornín zúčastňujúcich sa na stavbe, a štruktúry, podmienenej horotvornými pochodmi. Nimi predurčená tvár­ nosť pohoria prešla v priebehu neogénu a pleistocénu pod vplyvom pôso­ benia exogénnych síl a klímy zložitým vývojom. Morfológia Strážovskej hornatiny ukazuje tak na úzku súvislosť s tektonickou predispozíciou a mineralogicko­petrografickým zložením prevažne z mezozoických hor­ nín. V prostredí rozlične odolných súvrství hornín došlo diferenciáciou intenzity erózie a transportu materiálu k napasovaniu tvarov povrchu na geologickú stavbu. Rozsah a charakter článku, ale hlavne nedostatok vlastných poznatkov z terénu, nedovoľujú mi zaoberať sa podrobnejšie problematikou morfológie územia, ako napr. o priebehu morfologických procesov vo vzťahu k mladým tektonickým pohybom a klimatickým zme­ nám v geologickej minulosti, klimatických vplyvov na priebeh modelácie pôvodných hrubých foriem pohoria a pod. Čitateľa odkazujem na pri­ pravovanú publikáciu E. Mazúra.

Prehľad o doterajších výskumoch: Pomerne bohatá literatúra o Strá­ žovskej hornatine svedčí, že toto územie priťahovalo prírodovedcov, najmä geológov už koncom 19. storočia. Za prvé práce pojednávajúce o geologických pomeroch Strážovskej hornatiny sa pokladajú štúdie Foetterleho (1864), Stacheho (1865), Hauera (1869) a D. Štúra (1860).

Z obdobia prvých rokov dvadsiateho storočia pochádzajú zmienky o stav­ be od viedenských geológov Uhliga (1903) a Vettersa (1910). Počas prvej svetovej vojny mapovacie práce tu vykonali Toborffy (1914), Roth V. Telegd (1917), Kulcsár (1915, 1916, 1919) a i.

Z generácie súčasných geológov tu pracovali Andrusov (1932—1936 a 1959), ktorý, možno povedať, prvý načrtol stavbu Strážovskej hornatiny na základe nových názorov o príkrovovej stavbe jadrových pohorí, Matéjka (1931) a Koutek (1938) v okolí Mojtína a Pružiny a ďalší. Od r. 1946 tu sústavne pracuje Maheľ (1946, 1948, 1951, 1955, 1957, 1958, 1959, 1960, 7

1961), ktorý napísal už niekoľko článkov a prác. V nich podáva autor najúplnejší výklad o geologických pomeroch a opiera sa o najnovšie po­ znatky modernej geológie. Z autorov ďalších geologických prác treba ešte uviesť M. Kuthana (1947), Szorényiho (1957), Kullmanovú (1959), Varčekovú (1958) a Kochanovú (1960).

Ako vidieť z uvedeného prehľadu, existuje o geologických pomeroch množstvo menších i obsiahlejších prác, ale literatúra o morfológii územia je veľmi chudobná. Okrem stručných zmienok o geomorfologickom charak­ tere pohoria v starších geologických štúdiách a článkoch možno nájsť poznámky o „Súľovskej vrchovine" v práci Machatschka a Danzera. Vo viacerých štúdiách sa o geomorfologických pomeroch Strážovskej horna­ tiny a priľahlých území zmieňuje Hromádka (20, 21, 22), Vitásek (1940), Andrusov (1, 2, 3), Lukniš (28, 29), Maheľ (30) a v prítomnosti Mazur (29, 41). ' t o isté treba konštatovať a j pri hodnotení speleologických prác.

Speleologickú literatúru predstavujú iba stručné zmienky v geologických a geografických prácach (20, 22, 30, 41 a i.), zprávy a články (6, 8, 12, 33) v rozličných publikáciách a časopisoch. Medzi najstaršie známe za­ znamy tohto druhu patrí zmienka K. Schilberského (1892) a K. Brančíka (1894—5) o Pružinskej jaskyni, doložená plánkom jaskyne, ďalej stať o niektorých krasových formách z okolia Mojtína (1889) 2 a opisy Ma­ nínskej úžiny od K. Horná (1912) a S. Schmidta (1913).

V povojnových rokoch a počas druhej svetovej vojny vyšlo niekoľko článkov a zpráv týkajúcich sa krasu priamo, alebo len nepriamo. Sem patria floristická črta o Manínskej úžine a Súľovských skalách od J. Fu ­ táka (1932), Retkovského štúdia o travertínoch v Bojniciach (1933), od J. Babora o Bojnickom paleolite (1936) a Papánkova o pravekých ohnis­ kách v Jánošíkovskej jaskyni v Súľovských skalách (1937). Ďalej sú to články J. Kováčika o krase a jaskyniach v okolí Slatinky n. B. (1943), J. Halašu o Pružinskej jaskyni (1943) a V. Benického o jaskyniach v okolí Rajca (1943). Posledné tri články majú charakter informatívnych opisov.

Významným medzníkom v histórii speleologických výskumov v Strá­ žovskej hornatine je rok 1946. Kým predošlé boli viac­menej náhodilými akciami, robené príležitostne, po roku 1946 sú súčasťou plánovaného, komplexného výskumu územia, uskutočňovaného viacerými vedeckými ústavmi a inštitúciami. Sem patrí predovšetkým geologický (od r. 1946) a geomorfologický výskum (od r. 1955) územia Strážovskej hornatiny (3, 30—39, 29, 41). Na ne naväzuje náš komplexný speleologický vý­ skum (1960). Pri výskume sme sa opierali tiež o výsledky predošlých

2 Na zaujímavú stať o k r a s e okolia Mojtína v učebnici pre 3. t r i e d u ľ udových škôl, písanú po maď arsky (25), ma upozornil V. Bukovinský.

8

akcií prieskumu a výskumu — paleontologický a archeologický výskum Jánošíkovskej jaskyne v Súľove v uskutočnený F. Paukom (1946), vý­ skum Slatinského krasu (od r. 1948) uskutočnený dobrovoľnými jas­ kyniarmi pod vedením J. Špačka, J. Kováčika a M. Sahuľa a prieskum okolia Trenčianskych Teplíc a Slatinky n. B. pracovníkmi POJ Turistu, n. p., v Bratislave pod vedením S. Šrola (1953) a V. Bukovinského, ktorý preskúmal jaskyne pri Zemianskej Závade a v okolí Mojtína (v máji 1961).

Z ďalších výskumných akcií osobitnú zmienku si zaslúži preskúmanie jas­ kyne Dúpnej diery v Slatinke n. B. J. Bártom (1952), výskum kvartéru Prepoštskej jaskyne v Bojniciach F. Prošekom a V. Ložekom (1951, 2, 4), mikrofaunistický výskum jaskyne Dúpnej diery J. Paclom (1957) a pre­ skúmanie jaskyne na Ilavskej rovni Petrovským­Šichmanom (1957).

Výskum uskutočnený v auguste 1960 bol začiatkom komplexného vý­ skumu krasu Strážovskej hornatiny, ktorý mienime za pomoci našich externých spolupracovníkov a dobrovoľných jaskyniarov urobiť v nasle­ dujúcich rokoch. Informatívny výskum krasu v okolí Trenčianskych Tep­ líc a Omšenia v septembri 1961 bol ďalším krokom k uskutočneniu tejto náročnej úlohy.

Názvoslovie: Názvoslovie povrchových foriem (vrchov, dolín, potokov a pod.), o ktorých sa zmieňujem v článku, sem prevzal z nových vojen­ ských topografických máp (1:25 000) až na málo výnimiek, keď pre ne­ dostatok názvov na mape, pri presnejšom lokalizovaní opisovaného javu, som bol nútený použiť miestneho názvu (napr. závrty na Rovni atď.).

Kedže sa mnohé názvy opakujú (napr. sú dva masívy označované ako Hoľazné, Suchá dolina atď.), doplňujem názvy výškovými údajmi, alebo miestnym názvom v zátvorke (napr. pri Suchej doline neďaleko Mojtína uvádzam miestny názov Hluchá), prípadne ak sa podobajú (Biely potok, Biely jarok, Javorina, Javorinka atď.), uvádzam tiež obec, pri ktorej sa na­ chádzajú. Tejto zásady sa pridržiavam a j pri označovaní jaskýň. Jaskyne uvádzam pod zaužívaným názvom, doplneným (aby nedošlo k zámene) u podobných názvov (napr. Dúpna diera pri Slatinke n. B. a Dúpna jaskyňa pri Pružine, Šarkania diera pri Súľove) označením podľa obce, vrchu alebo doliny, kde sa nachádzajú (napr. Pružinská dúpna jaskyňa, Súľovská šarkania diera), alebo charakteru jaskyne (Veľká temná jasky­ ňa, Malá temná jaskyňa, Mojtínska priepastná jaskyňa), a j keď k také­ muto označovaniu jaskýň boli vyslovené námietky (7). Miestne názvy (Šarkania dzura), alebo podvojné názvy (napr. u Súľovskej šarkanej diery tiež Jánošíkova jaskyňa) uvádzam v zátvorkách, za vlastným ná­ zvom jaskyne. Od označenia novoobjavenej jaskyne pri Mojtíne s pra­ covným, dočasným názvom „Jaskyňa na Rovni" ako Májová priepasť a ďalších názvov pre túto jaskyňu upúšťam ako od umelých, nič nehovo­ riacich a navrhujem najpriliehavejší názov Mojtínska priepastná jas­ kyňa.

9

Rozšírenie krasu a podmienky vývoja krasových

íoriem

Krasové javy v Strážovskej hornatine a j napriek značnému rozšíre­ niu v podobe povrchových i podzemných foriem a ešte vo väčšej miere krasových hornín viažu sa spravidla na stredotriasový (anis), svetlý, masívny vápenec (najspodnejší člen chočského príkrovu), alebo svetlo­ sivý až biely wettersteinský vápenec (tiež chočského príkrovu), bazálny, paleogénny vápnitý zlepenec (súľovský, stredoeocénny), prípadne tmavý stredotriasový (anis), guttensteinský vápenec (krížňanského príkrovu) a tmavé rétické vápence (chočského príkrovu). Pestrá zmes ďalších dru­ hov vápencov, dolomitických vápencov a dolomitov rôzneho veku (trias, jura, krieda) má ako krasová hornatina menšiu hodnotu a zo speleologic­ kého hľadiska len podradný význam. Je to predovšetkým ich minera­ logicko­petrografické zloženie (nečisté), malá rozloha a mocnosť, úložné pomery a tektonická predispozícia, ktoré ich robia menej kvalitným ma­ teriálom.

Zo štúdia geologických pomerov územia vyplýva záver, že krasové horniny sú s výnimkou okrajov pohoria na SZ, JV a S viac­menéj rovno­ merne rozšírené. Časť tohto územia zaberajú však priestory zložené z menej rozpustných druhov krasových hornín, s polohami nekrasových hornín, alebo malej mocnosti, zvrásnené a s veľkým sklonom vrstiev.

Kedysi (vrchný eocén, oligocén) jednotná pravdepodobne mierne na­ klonená plocha bola postupne počas 'neogénu rozčlenená horotvornými pochodmi (vrásnením a poklesmi alebo vyzdvihnutím pozdĺž zlomov) a eróziou riek od konca miocénu. Výsledkom tejto rušivej činnosti je roz­ rušenie a rozdelenie pôvodného povrchu na množstvo väčších alebo menších celkov, horských skupín a masívov, ako boli vymedzené v úvode článku. Postupným zarezávaním sa konsekventných a subsekventných v tom čase väčšinou krasových tokov, miestami až do podložia z nekra­ sových hornín, bola rozdelená tiež súvislá krasová oblasť na samostatné krasové územia s odlišným ďalším vývinom, a preto dnes rozličným cha­ rakterom a stupňom skrasovatenia a vekom.

Od severu na juh možno tu vymedziť tieto väčšie, charakteristické oblasti. Prvou a najväčšou je krasová oblasť medzi obcami Ovčiarsko, Podskalie a Lietava. Ako krasová hornina tu prevláda bazálny, paleo­ génny tzv. súľovský zlepenec, svetlosivej až bielej farby. Materiál, va­ lúniky sú z hornín podložných členov príkrovov, zväčša dolomitov, wettersteinských, alebo im podobných svetlých, prípadne i tmavých guttensteinských vápencov stredného triasu, stmelené vápnitým alebo dolomitickým tmelom. Popri veľmi ľahkej rozpustnosti sú prestúpené množstvom puklín, pozdĺž ktorých snadno zvetrávajú. Prevládajú v nich povrchové formy krasu. Z podzemných foriem sú známe tri menšie jas­ kyne (Súľovská, Veľká a Malá temná jaskyňa).

Západne od tejto oblasti medzi Považskou Teplou a Považskou Bystri­ 10

cou sa nachádza ďalšia menšia krasová oblasť, manínska. Z krasových hor­ nín ju budujú prevažne tvrdé jurské vápence (jadrá bradiel), vystupujúce ako skalné bralá a hrebene s drsným povrchom, mäkšie horniny kriedo­ vého obalu, ktorým odpovedajú v teréne znížené a ploché formy, a sú­ ľovské vápnité zlepence. Geologicky náleží táto oblasť vnútornému brad­ lovému pásmu. Krasové formy sú zastúpené rôznymi skalnými útvarmi, vyvieračkami a známou Manínskou tiesňavou.

Na začiatku ohraničené, preskúmané územie v okolí Pružiny a Moj­ tína sa zhruba kryje s druhou, pomerne rozsiahlou krasovou oblasťou.

Na stavbe sa z krasových hornín podieľajú stredotriasové, tmavé gutten­ steinské vápence, hrubolavicovité s množstvom žiliek kalcitu, a svetlosivé až biele masívne alebo hrubolavicovité wettersteinské a im podobné svetlé vápence, tmavé alebo hnedožlté vápence a miestami tiež oolitické vápence rhaetické. Ďalšie, ako napr. tmavosivé reiflingské vápence s hľúzami ro­ hovcov, jemnozrnné biele, oponické vápence a iné, majú len nepatrný význam. Z povrchových foriem vytvorené sú tu škrapy, závrty, vyvierač­ ky a ponory a krasové údolia. Podzemné formy sú zastúpené jaskyňami Pružinskou, Mojtínskou, Mojtínskou priepastnou jaskyňou, Babirátkou, jaskynkou v Bobekovej skale a nepomenovanou priepasťou a jaskyňou v masíve Strážova a na Sadeckom vrchu (976,9 m).

Tretia a rozsahom druhá najväčšia oblasť slatinského krasu, zaberá priestor medzi Ilávkou, Kolačínom, Hor. Motešicami a Čiernou Lehotou.

Krasovateniu tu podľahli okrem vyššie uvedených sivé až tmavosivé, masívne neokomské vápence (alb) s polohami krinoidových vápencov, biele, miestami červenkasté celistvé vápence (tithon­vallang), vápence organogénne (apt) so šošovkami gravelových vápencov, krinoidové vá­ pence tmavosivej alebo červenkastej farby a škvrnité alebo sivé celistvé jurské vápence. V nich sa vytvorili škrapy (škrapové polia na Lieští, Úkovci, Čákovci, pod Česanou horou a i.), závrty (napr. na Grófovci 557,2 m, Drieňovej a lúke JV od kóty 693 m v skupine Lungáča, v závere doliny Jamy, na juž. strane masívu Baske, kde ich bolo napočítaných do 50 na ploche 2 km 2 (15), a na lúkách vo vrcholovej partii Žíhľavníka a Baského, o priemere 5—10 m a hĺbke okolo 8 m, ale a j 20—23 m prie­ meru a 12—18 m hĺbky), vyvieračky (slatinská vyvieračka vo Vrchovišti 80—100 l/s, vyvieračka vých. od Slatiny nad B. tiež asi 80 l/s, vyvieračky pri Dol. Motešiciach, Omšení (na S svahu Baske) 20—60 l/s a v okolí Trenčianskych Teplíc (v údolí Kamenice a i.), krasové údolia (na sev. i juž. svahoch Baskeho), priepasti (Kamenica, priepasť na Veľkých lú­ kách v rútenom závrte o priemere približne 4 m a hĺbke okolo 40 m) a jaskyne (Dúpna diera, Jaskyňa pod Jeleňom, priepastná jaskynka na Remate a viac nepreskúmaných pod Čákovcom v tzv. Vieške a ďalšie.

Založené bývajú na tektonických puklinách rozličných smerov a končia sa po niekoľkých metroch obyčajne v zúžených úsekoch puklín (niektoré majú pomerne bohatú výzdobu). Najmenej známou a preskúmanou je krasová oblasť v južnej časti skupiny Rokoša, siahajúca tiež do skupiny 11

Kňažieho stola a Drieňového vrchu. Z väčšej časti ju budujú veľmi tvrdé, tmavé, hnedočervené s drobnými hnedožltými škvrnami celistvé zlepence, podľa Matéjku (40) vrchnokriedové (tzv. gosauské) s ložiskami bauxitu a vápencami vrchného triasu. Známe sú vyvieračky (Kočnárka pri Va­ laskej Belej), ponory, suché žľaby a jaskyne (Košútova jaskyňa v Havra­ nej skale, jaskyňa na kóte Podskalie pri Ješkovej Vsi, Drieňovská jas­ kyňa na JV svahu Jelenice a i.).

Okrem spomínaných krasových oblastí možno tu vymedziť ešte ďalšie, ktoré v podobe akýchsi väčšich­menších ostrovov, nachádzajú sa tu a tam v pohorí, spravidla s málo vyvinutým krasom. Zložené sú pre­ važne z dolomitov alebo dolomitických vápencov, prípadne menej roz­ pustných vápencov. Jeden takýto väčší ostrov je v skupine Skaliek, sev. od Rajeckých Teplíc. Skupina 5 menších krasových ostrovčekov nachádza sa medzi Ilavou a Košeckým Podhradím v sev. časti skupiny Lungača.

Dva rozsiahlejšie ostrovy tvoria najzápadnejší (pri Trenčíne) a najvý­ chodnejší výbežok pohoria (Mníchova Lehota). Súvislý, úzky pás spre­ vádzaný množstvom ďalších, menších krasových ostrovčekov sa tiahne medzi Timoradzou, Valaskou Belou a Gáplom.

Najlepšie preskúmaný je prvý, v skupine Skaliek, odkiaľ sú známe Rajecká jaskyňa, Jaskyňa Pod bukom a i. (9) a niekoľko polokrasových prameňov.

Podmienky vývinu krasu: Najkvalitnejšie čo do rozpustnosti su svetlosivé až biele wettersteinské vápence. Bývajú masívne alebo hrubo­ lavicovité s cukornatou štruktúrou. Chemicky čisté a dobre rozpustné sú a j im podobné svetlé až biele masívne vápence a hrubolavicovité alebo masívne, tmavé guttensteinské vápence s množstvom žiliek kalcitu. Ďalej sú to hrubozrnné, prípadne i jemnozrnné, bazálne vápnité (súľovské) zlepence a tmavé rhaetické vápence.

Okrem dobrej rozpustnosti, mocnosti (až 100, 200 i viac m) a veľkosti plochy, spôsobe uloženia (masívne alebo hrubolavicovité s pomerne veľ­ kým sklonom vrstiev), priaznivej štruktúry (hrubozrnná alebo jemno­ zrnná cukornatá štruktúra) vyznačujú sa1 uvedené horniny spravidla a j priaznivou tektonickou predispozíciou. Pretkané bývajú množstvom puk­ lín, ktoré sú s vrstevnými škárami miestami najväčšej rozpustnosti.

Z klimatických činiteľov sú to predovšetkým teploty a zrážky, ktoré priamo alebo nepriamo ovplyvňujú krasovatenie. Podľa Atlasu podnebí ČSR z r. 1958 väčšia časť územia Strážovskej hornatiny je charakterizo­ vaná ako mierne teplá, vlhká (Bs) až veľmi vlhká (Bio) oblasť vrchovinná s priemernou ročnou teplotou 7—8 °C a priemerným ročným úhrnom zrážok 700—800 mm, s maximami v letných mesiacoch (júl—august + 18° až +19 °C a 80—100 mm zrážok) a miminami v januári až februári ( 0 _ 2 ° až —3 °C a priemerným mesačným úhrnom zrážok okolo 40 mm).

Menšia časť, vrcholové partie najvyšších masívov (Strážova, Suchého Malej Magury, Baske a Žibridu a i.), patrí k oblastiam s podnebím mierne chladným (Ci) s nižšou priemernou teplotou ( + 5 ° až + 6 °C) a 12

väčším množstvom zrážok (priemerný ročný úhrn 800—900 mm). Tep­ lotné a zrážkové pomery, ale a j vlhkosť vzduchu a sila vetra sa menia s výškou, ktorá je daná hranicami 210 m (Trenčín) a 1213,2 m (Strážov) a to tak, že s pribúdaním výšky ubúda teplota približne takto: Výška v m 2000 1000 500 200

Priemer ročný °C —1 až —2 3 až 3,5 6,5 až 7,0 8,5 až 9,5

Priemer januárový °C

Priemer júlový °C

—8 až —11 —5 až — 7 —3 až — 7 —2 až — 3

6 až 8 13 až 14 17 až 18 19 až 20

Zrážok, vlhkosti vzduchu a sily vetra, naopak, pribúda.

Pre modeláciu najmä povrchových foriem krasu dôležitá je a j sne­ hová prikrývka (hrúbka, vodná hodnota). Hrúbka snehovej prikrývky sa pohybuje podľa Atlasu podnebí ČSR na rozličných miestach pohoria priemerne od 20 do 40 cm. So stúpajúcou nadmorskou výškou pribúda výška snehovej prikrývky a predlžuje sa dĺžka jej trvania priemerne až na 140 dní. Pôsobí jednak priamo, mechanicky a jednak nepriamo, najmä v jarných mesiacoch, keď sa topí.

O pôdnej a vegetačnej prikrývke (asi 75 % plochy krasových oblastí je zalesnené), ktorej súvislosť je narušená iba vo vrcholových partiách pohoria, skalných stenách a bralách a kaňonovitých údoliach, možno vo všeobecnosti konštatovať, že je to činiteľ, ktorý nepriaznivo pôsobí na vznik a vývoj krasových foriem.

Mojtínska

kotlina

Bývalá vysokopoložená synklinála je jadrom krasovej oblasti, ktorú som označil ako mojtínsku podľa obce Mojtín (najvyššie položenej v Strážovskej hornatine, vo výške 610—733 m), nachádzajúcej sa pri­ bližne uprostred kotliny. Výška hrany ohraničujúcej na J, Z a V, po­ merne rovné od JV na SZ mierne klesajúce plateau so strmými, na mno­ hých miestach až kolmými svahmi, sa pohybuje v medziach od 40 m do 350 m až 470 m. Kotlina má tvar rovnoramenného trojuholníka, predĺže­ ného od juhu na sever (dĺžka 3,2 km, šírka 3,3 km), o ploche vyše 6 km 2 . Zúžený severný okraj vyčnievajúci nad okolím z mäkších podlož­ ných členov je vypreparovaný riečnou eróziou a svahovou modeláciou.

Takmer celá kotlina pozostáva zo svetlosivýčh alebo žltkastých stredo­ triasových vápencov, podobných wettersteinským, wettersteinských a tmavých až čiernych vápencov, podobných guttensteinským, dolomitov a vápnitých, súľovských zlepencov, ktoré sa tu zachovali ako malé ostrovčeky (napr. uprostred obce pri kostole), vďaka synklinálnej po­ vahe plošiny (30). Dnes je kotlina silne zahlinená. Prikrývka, ktorej hrúbka sa mení od okrajov smerom do stredu kotliny, je tvorená jednak 13

z materiálu miestneho pôvodu a jednak splaveného z okolia (svahové hliny, sutiny). Skoro celá plocha kotliny je poľnohospodársky obrábaná, alebo zužitkovaná ako záhrady na pestovanie ovocia a zeleniny. Oblasť charakterizuje nedostatok povrchových tokov a suchosť i v dolinách po obvode planiny. I voda pritekajúca tu z okolia mizne v ponoroch alebo závrtoch, ktorých je tu okolo 20. Usporiadané sú v skupinách na mierne sklonených svahoch Lopušnej a pod Borovou, alebo sa vyskytujú osa­ mele (v obci). Ide o závrty znížené zväčša v nánosoch, misovito­lieviko­ vité, vytvorené povrchovými ronovými vodami (denudáciou a koróziou), splavením nánosu do trhlín a puklín, ktorými je prestúpená materská hornina (vápence). Niektoré majú na dne otvory po rútení (využívané ako odpadové jamy). Priemer závrtov sa pohybuje okolo_ 12 m, hĺbka 7 m. Zarastené sú trávou, alebo kríkmi a stromami. Že ide o vý­ znamnú tektonickú poruchu, na ktorú sú viazané závrty, svedčí výron teplého vzduchu v jednom z nich, označovanom miestnym názvom „dú­ chádlá". 3 Všetky závrty sú suché.

Kolý kras vystupuje iba miestami, po okraji kotliny ako osamotené vápencové pahorky kupovitého tvaru (humy) so škrapovými poľami.

Odvodňovanie kotliny sa deje len podzemnými tokmi. Voda vyviera na povrch v krasových prameňoch po obvode plošiny vo dvoch horizon­ toch. Pramene prvého horizontu vo výške asi 610—680 m zodpovedajú vysokcpoloženým senilným úsekom dolín zarezaných vo svahoch plošiny a niektoré miznú už na krátku vzdialenosť v nepozorovateľných pono­ roch. K tomuto horizontu patria napr. pramene napájajúce potok Pod­ hradie a Biely jarok. Druhému horizontu, zodpovedajúcemu mladšiemu krasovému cyklu, s poklesnutou hladinou krasových vôd, patrí vyvie­ račka pri mlyne Uhliská (465 m) a ďalšie.

Vo vývine kotliny (plošiny) možno pozorovať niekoľko štádií. Prvé štádium vlastného vzniku kotliny spadá do obdobia predeocénnej denu­ dácie. Do tohto obdobia treba klásť a j najstarší, prvý krasový cyklus, ktorý sa prejavil vo vzniku povrchových foriem krasu (škrapy, závrty a i.). Niektoré zo závrtov tohto cyklu podmienili podľa Andrusova (3) vznik viacerých ložísk bauxitu na lokalitách Borová a Lopušná. V eocéne bolo územie Mojtínskej kotliny zaplavené morom, v ktorom sa usadili vrstvy flyšu (bazálny paleogén) s neúplným vývinom, podľa Maheľa (30) pre vysokú polohu synklinály. Po regresii paleogénneho mora nasleduje tretie štádium rozrušenia a denudácie paleogénnej prikrývky sedimen­ tov, najintenzívnejšie prebiehajúce v miestach postihnutých paleogén­ nou tektonikou. Toto štádium sa prekrýva pravdepodobne s druhým kra­ sovým cyklom. Podľa paralelizácie s inými krasovými oblasťami (23, 28, 52) spadá do obdobia vrchného miocénu­pliocénu, alebo pravdepodob­

3 V z á v r t e si v chladnom počasí zohrievajú nohy. V zime podľa informácií n e z a ­ padne snehom a nezamŕza a okolo býva často hmla.

14

nejšie vrchného pliocénu a zodpovedajú mu zvyšky jaskýň (Mojtínska a i.) a humy.

Najmladšie štádium, tretí krasový cyklus, začína sa pravdepodobne v pleistocéne a trvá dodnes. V tomto období vznikli závrty, dnes v po­ kročilom štádiu zrelosti, a dosiaľ ešte len sčasti známe podzemné prie­ story objavené (14) zo dna jedného zo závrtov na Rovni, Mojtínska prie­ pastná jaskyňa.

Povrchové formy krasu: Sú hojne rozšírené na celom území Strážov­ skej hornatiny. Najjednoduchšie a najrozšírenejšie škrapy sa vyskytujú na ojedinelých vápencových, dolomitových alebo zlepencových skalách a skalných bralách. Väčšie škrapové polia boli opísané (15) z okolia Sla­ tinky n. B. v Lieští, na Úkovci, Čákovci, pod Česanou horou a i. Niekoľko škrapových polí s dokonale vyvinutými tvarmi sa nachádza na Mojtínskej plošine. Prevládajú žliabkovité a dierkovité škrapy, ktoré dosahujú až 15 cm hĺbky.

Menej a nepravidelne rozšírenými formami sú závrty. Na preskúma­ nom území sa nachádza množstvo roztratených (okolo 20) menších i väč­ ších závrtov v obci Mojtín a na blízkom okolí. Takmer u všetkých pre­ važuje kruhový tvar a hĺbka nad priemerom, veľký sklon svahov (40 až 45°), čo svedčí o rýchlom pohlcovaní povrchovej vody zo zrážok a to­ piaceho sa snehu. Vznikli tu na mierne naklonených svahoch (asi 5°) a zväčša v hlinito­štrkovom materiáli. Vyskytujú sa väčšinou samostatne, alebo v menších skupinách (2—5). Niektoré sú recentné, väčšinou sú však staršieho pôvodu (pleistocén­holocén). Ďalšími lokalitami sú Grófovec, na ktorého juž. svahoch sa nachádza rad roztratených závrtov až vyše 20 m priemeru a 18 m hĺbky, niektoré majú čerstvé prelomy na dne.

Všetky majú tvar misovito­lievikovitý. Zahĺbené sú v mocnej vrstve sva­ hových hlín a v sutinovom materiáli a sčasti v materskej hornine. Usporia­ dané sú v skupinách (3—4), alebo v líniách, sledujúc tektonické poruchy.

Podobné týmto sú a j závrty na Drieňovej lúke a lúke JV od kóty 698,1 m v skupine Lungača, v závere doliny Jamy, kde približne na 2 km 2 ploche ich bolo napočítané do 50, a ďalej na lúkách vo vrcholovej partii Žíhľav­ níka a Baske. Tu dosahujú rozmery 5—10 m priemeru a kolo 8 m hĺbky.

I tuná sa podarilo miestnym jaskyniarom preniknúť jedným zo závrtov, komínom na dne až do 45 m hĺbky. Usporiadané sú v skupinách (3—5), alebo líniách, sledujúc tektonické poruchy.

Najcharakteristickejšími a najhojnejšími formami krasu Strážovskej hornatiny sú ponory a vyvieračky, alebo polokrasové pramene. Vyskytujú sa vo všetkých opisovaných krasových oblastiach dosť rovnomerne roz­ ložené po ich obvode ako puklinové, vrstevné alebo i sutinové (z dolo­ mitov) pramene, s veľmi rozdielnou výdatnosťou (od 5 až do 100 1,/s).

Náležia trom horizontom podzemných vôd. Jednotlivé horizonty približne zodpovedajú trom hydrogeologickým jednotkám rozlíšených Maheľom (30).

Hodno spomenúť vyvieračku v doline Suchá (Hluchá) na vých. svahoch Mojtínskej plošiny, ktorá v minulosti poháňala mlyn Uhliská, s výdat­ 15

nosťou až 100 l/s (odhad) a teplotou okolo 7 °C (11. 8. 1960), a vyvieračka vo Vrchovišti pri Slatinke n. B., na dne jazera, rozmerov 150 m (dĺžka) X 10 (šírka), v nadmorskej výške 310 m, o výdatnosti okolo 80 l/s.

Z ďalších treba uviesť ešte vyvieračky pri Dol. Motešiciach, Omšení s vý­ datnosťou okolo 50 l/s, zachytené pre vodovod, a množstvo vyvieračiek o výdatnosti 20—70 l/s v okolí Trenčianskych Teplíc, najmä v údolí Ka­ menice a Slatinky n. B. Najmohutnejšia je tu vyvieračka na Kališti.

Takmer všetky sú zachytené pre teplický vodovod. Väčšiu výdatnosť vy­ kazuje a j vyvieračka Kočnárka pri Valaskej Belej.

Z veľkého množstva ponorov nie je mi známy ani jeden, ktorý by som mohol uviesť ako typický. Zrážková voda v potokoch sa ponára pozvoľne, na dne riečneho koryta, takmer na nepozorovateľných mies­ tach, alebo v závrtoch. Kým prvá forma ponorov nami zistených napr. v doline Bieleho potoka a na dne koryta Pružinky a ponory opísané z doliny Jamy, potoka Machnáč a Čertíže (15) je takmer neznáma a ne­ preskúmaná, závrty v okolí Mojtína, na Žíhľavníku a Grófovci stali sa predmetom pozornosti miestneho obyvateľstva už v dávnejšej minulosti (13, 15). Svedčia o tom rôzne dodnes zachované povesti v Mojtíne, Tren­ čianskych Tepliciach, Omšení a okolitých obciach. Podľa výsledkov vý­ skumu je možné uvažovať na súvislosť mojtínskych závrtov s vyvierač­ kou pri mlyne Uhliská, závrtov na Baske a vyvieračiek pri Omšení a medzi závrtmi na Grófovci a vyvieračkami v údolí Kamenice neďaleko Trenčianskych Teplíc.

Aj suché občas zaplavované doliny a suché údolné úseky a kaňono­ vité doliny sú hojne zastúpené. Takýto charakter majú žľaby Z od Va­ laskej Belej na sev. a juž. strane masívu Baske, v okolí Mojtína, Slatinky n. B., Šipkova a i. Typickým kaňonom je Manínska úžina, vyhĺbená v tvr­ dých jurských vápencoch bradiel s kolmými až previsnutými skalnými ste­ nami, na dne s prúdmi, prahmi, vodopádmi a obrími hrncami a množ­ stvom dier a komínov v stenách. Podobný fáz má tiež úsek medzi Záskalím a Kostelcom, vyerodovaný Manínskym potokom uprostred Drieňovky (639,3 m), ktorý je pekným príkladom na domovú epigenézu.

Kratšie alebo dlhšie kaňonovité úseky sa nachádzajú a j v dolinách Slatinského potoka (Podhradie), potoka Hradné (v hornom a strednom úseku), Domanížanky, v čičmianskej doline na viacerých úsekoch, potoka Podhradie (0,5 km na SZ od Mojtína), Bieleho potoka (na viacerých úsekoch) a doline Suché pažite, Radotine nad Predhorím, Rovnianskej do­ line (v hornom úseku), hornom úseku Strednej doliny a i.

Jaskyne a priepasti Pomerne veľké množstvo známych jaskýň na území Strážovskej hor­ natiny je len nepatrným zlomkom predpokladaného bohatstva, ktoré dá­ vajú tušiť masy krasových hornín a nespočetné množstvo povrchových foriem (závrtov, vyvieračiek a ponorov). Aj väčšina znápiych a preskú­ 16

maných jaskýň je iba časťou rozsiahlejších podzemných priestorov. Ob­ javy z posledných rokov jednak nových, dosiaľ neznámych priestorov v skúmaných jaskyniach a jednak vchodov do dávnejšie tušených j a s ­ kýň, prípadne časti jaskýň (zo závrtu na Veľkých lúkách asi 40 m chodby a v závrte na Mojtínskej plošine dosiaľ cca 70 m hlbokú prie­ pastnú jaskyňu), len potvrdzujú tento predpoklad. Takmer všetky zná­ me jaskyne sa nachádzajú v mojtínskej a teplicko­slatinskej, prípadne súľovskej krasovej oblasti.

V prvej súľovskej krasovej oblasti sú známe tri väčšie jaskyne: Sú­ ľovská šarkania diera, Veľká a Malá jaskyňa a niekoľko menších, ako nepomenovaná jaskyňa v Suchom jedľovníku, doline Čierneho potoka (44) a i.

Súľovská šcrkania diera, známa pod miestnym názvom ako Šarkania dzura alebo Jánošíkovská jaskyňa, nachádza sa asi 2,5 km na SV od Sú­ ľova na západnom svahu Roháča (802,7 m) v skupine skalných stien, brán a veží obklopujúcich na severe súľovskú kotlinu. Jaskyňa bola do­ siaľ viackrát preskúmaná a existuje o nej pomerne bohatá literatúra (8, 43, 44). Ťažko prístupný vchod o rozmeroch asi 10 m (výška) X 6,5 m (šírka) je vo výške 590 m n. m. v skalnej stene zo súľovských vápni­ tých zlepencov, v blízkosti skalného brala pripomínajúceho ľudskú po­ stavu. Podľa miestneho názvu tejto skaly bola pomenovaná Jánošíkov­ skou jaskyňou. Chodba smeru VJV—ZSZ je viazaná na tektonickú puklinu, ktorej vplyv badať a j na celkovom tvare jaskyne veľmi jedno­ duchom. Na tejto poruche vznikli nad vchodom tri otvory, ktorými vniká do jaskyne svetlo. Pod jaskyňou vpravo vznikla na tejto pukline ďalšia podružná jaskynka. Celková dĺžka dostupnej, preskúmanej časti jaskyne, je 60 m. Príkro stúpajúce dno smerom od vchodu dnu sa v tejto dĺžke takmer dotýka stropu a chodba sa tu končí približne vodorovnou, neprí­ stupnou štrbinou. Podľa F. Pauka (44) jaskyňa vyúsťovala na tomto konci do blízkej doliny nad ňou vchodom, ktorý bol zasypaný oddrobe­ ným, sutinovým materiálom. V stenách je množstvo dier po oddrobených balvanoch. Na týchto miestach sa vytvorili tu a tam sintrové povlaky.

Dno je prikryté nerovnomerne hrubou vrstvou sutinového materiálu; v strednej časti dosahuje až 3,4 m hrúbky. Materiál sa skladá zväčša zo zlepencových obliačikov oddrobených zo stropu a stien, premiešaných s jemnejšími časticami zvetralého materiálu, prípadne a j väčších, zrú­ tených kusov zlepenca. Pri výskume jaskynných sedimentov boli získané cenné paleontologické a archeologické nálezy (43, 49). V najspodnejšej a najhrubšej štvrtej vrstve (Wi?) boli zistené kosti jaskynného med­ veďa (najmä lebky a dlhké kosti rozlične starých jedincov), nad ňou (v t r e t e j ) okrem kostí jaskynného medveďa vyskytovali sa hojne kosti drobných cicavcov (hlodavcov) a vtákov. Vo vrchnej, druhej (20—40 cm) kultúrnej vrstveztsnmihecYWVTSRPOLKJIEA (W2, W3), bolo nájdených asi 5 ohníšt (popol a uhlíky), množstvo rozličných nástrojov (čepele nožov z kremeňa, jaspisu a pazú­ rika, 2 hlinené praslene, opracovaná kostená rúrka) a odpadkov (črepy

2

17

m úz eu;: sl o ven sk éh o

í^ su

m O Y S K t HíKULÁŠ

SÚĽOVSKÁzyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA

nádob, kosti z diviaka a jeleňa, veľké množstvo zvie­ ŠARKANIA DIERA racích kostí umele prevŕtaných a kus bronzu). Podľa J. Eisnera (44) 4 kultúrna vrstva pochádza z obdobia konca doby kamennej ­ neolitu až bronzu (lengyelská kultúra), teda podľa novších výsledkov archeologic­ kého výskumu s použitím nových metód (Ci4 a i.) z obdobia pred vyše 3000 r. pred n. 1. Kultúrnu vrstvu prikrýva recentná, sypká vrstva (5­10 cm) valúnov a jemnejších zvetralín so zriedkavými kosťami drobnej recentnej fauny. Vek tejto vrstvy odhaduje Pauk na 4000 rokov (44). Vzhľadom na to treba vek kultúrnej vrstvy, odhadnutý asi na 3000 rokov pr. n. 1., posu­ núť hodne vyššie, a to äsi na 2000 rokov pr. n. L, do obdobia subboreálu, so značne otmsdzenou sedimen­ táciou. Do tohto obdobia možno klásť a j začiatok zá­ sutenia druhého (?), horného vchodu v spomínanom údolí.

S určením veku jaskynnej výplne natíska sa otáz­ ka celkového veku jaskyne, ktorý by, ak zoberie m 3 do Z am er ai úvahy a j genézu jaskyne, sa javil pomerne nízky. Jas­ J. Bár t a, 1951 kyňa vďačí totiž za svoj vznik tektonickej pukline, ktorú sleduje po celej dĺžke, a procesom zvetrávania za spoluúčinkovania zrážkovej vody presakujúcej puklinou. Postupným rozpúšťaním a uvoľ­ ňovaním vápnitého tmelu a zvetrávaním zlepencového materiálu vytvoril sa po pukline najskôr výklenok a postupne jaskyňa dnešných rozmerov.

Keby bolo dno jaskyne horizontálne, vek dutiny by zhruba súhlasil s ve­ kom výplne, jaskynnými sedimentmi a začiatok tvorenia sa jaskyne by bolo možné klásť niekde do konca rissu (fts?). Vzhľadom na prikry svah pred vchodom do jaskyne a značný sklon dna, treba rátať s tým, ze tu chýba materiál z obdobia, keď sa začala jaskyňa tvoriť, prípadne ze značná časť materiálu i v spodnej vrstve pochádza z povrchu (horným vchodom). Preto je potrebné uvažovať prinajmenšom o staršom pleisto­ céne, glaciále M (mindel) pred asi 430 000 rokmi pr. n. 1.

Veľká temná

jaskyňa

Vytvorená je taktiež vo vápnitých zlepencoch po tektonických puk­ linách. Nenápadný, nízky vchod (0,85 m) široký 2,70 m je vo výške 585 m n. m. (odčítaná z mapy), na úpätí asi 30 m skalnej steny, na SV svahu

4 Publikované v článku P a m i a t k y z Jánošíkovskej j a s k y n e od neznámeho a u t o r a s k r a t k o u ­ k ­ v novinách A­Zet, Žilina z 18. 9. 1938 ako výť ah z práce J. Eisnera.

18

Ovozu (685 m). Jaskyňu preskúmali a zamerali dňa 10. 8. 1960 účastníci výskumu S. Šrol a P. Jezný.

Už na začiatku nízka chodba VSV smeru (290°) sa pri ohybe za bo­ dom 1 postupne znižuje na 0,7 až 0.4 m a pri bode 5 až na 0,2 m. Šírka chodby v tejto časti jaskyne sa pohybuje okolo 3,5 m až na úsek 3 m za bodom 2 po bod 5, kde sa zužuje približne až na 0,5 m (pri bode 4 a 5).

Za bodom 2 pokračuje chodba po výraznej tektonickej pukline jednak do vnútra (SV smsrom) skalného masívu, kde sa končí v troch vedľajších chodbičkách s výškou okolo 0,2 m a 0,5—0,3 m širokých, a jednak smerom na povrch. Vchod, a j na povrchu badateľný, na tomto mieste je dnes vy­ plnený sutinovým materiále m s hrubou vrstvou humusu a porastený t r á ­ vou. Hlavná chodba má pokračovanie v odbočke pred bodom 3, sprvoti ešte úzkom ( 0 1 , 3 m) a nízkom (0,8 m), približne 5 m dlhom sifóne, vyúsť ujú­ com pri bode 6 do priestrannej, ústrednej časti jaskyne. Tu vľavo (južne) asi 6 m od bodu 6 sa nachádzal kedysi vlastný vchod do jaskyne, miesto, kadiaľ vyvierala po puklinách v zlepencoch prenikajúca zrážková voda a z roztopeného snehu na styku s podložím (mezozoikum). Dnes je podobne ako predošlý vyplnený sutinovým materiálom na povrchu s vyvinutým pôdnym profilom a zarastený trávou a v tesnej blízkosti i stromami (buky, duby). V ďalšom priebehu sleduje chodba až do konca výraznú tektonickú poruchu smeru zhruba 295° (ZSZ). Chodba je široká od 2 do 5 m ( 0 4,5 m), vysoká 2 až 3,3 m ( 0 2,5 m). Pri bode 7 ústi do hlavnej chodby z ľa­ vej strany malá nízka chodbička. Napravo od bodu sa chodba rozvet­ vuje na dve časti. Asi po 5 m na konci, kde sa chodby zase spájajú, jaskyňa sa dosť nápadne zužuje až na 2,5 m a hneď zasa rozširuje na 6 m úseku na 4,5 až 7 m, na priečnej pukline hneď na začiatku priestoru, tvaru akejsi miestnosti s dvoma komorovitými výklenkami. Vytvorená je, ako vidieť z plánu jaskyne, v mieste, kde sa križujú tektonické pukliny — pozdĺžne s priečnou. Jednoduchý a dosť pravidelný tvar jaskyne v prieč­ nom reze trojuholníka so zaokrúhlenými vypuklými stenami je naru­ šený v blízkosti bodu 9 štyrmi bočnými, veľmi úzkymi (0,6—0,2 m) pukli­ novými chodbami v pravej stene, končiac v sifóne okolo 0,5 m priemeru za bodom 10. Celková dĺžka jaskyne (po bod 10) je 98 m.

Strop a steny jaskyne sú okrem niektorých miest hladké, jemne vymodelované a bez výzdoby, tu a tam s jazierkami vo výklenkoch. Cel­ ková jednotvárnosť je iba kde­tu narušená stopami po oddrobení väčšich balvanov, alebo rútení a v úseku asi 45 m kvapľovou výzdobou tmavo­ hnedej alebo tmavosivej až čiernej farby (pravdepodobne od dymu zo spáleného lístia vo vstupnej časti). 5 Okrem stalaktitov a stalagmitov je 5 Názor S. Šrola. Domnienka V. Bukovinského, že začadenie kvapľ ovej výzdoby pochádza z osídlenia j a s k y n e v p r e d h i s t o r i c k e j dobe, sa zdá pravdepodobnejšia. Nazdá­ vam sa, že správne sú oba predpoklady, t e d a že „sfarbenie" j e od ohňov predhistorického človeka­lovca, a j od dymu zo spaľ ovaného lístia v s ú č a s n e j dobe (horármi, poľ ovníkmi a i. príležitostnými n á v š t e v n í k m i ) .

19

Slovenské múzeum o c h r a n y prírody

e jaskyniarstva 031 01 Liptovský MikuláS

TEMNÄ JASKYŇA (VEĽKÁ) I. HORNÝ MOŠTENEC, OKR. POV. BYSTRICA

tu takmer po celej dĺžke súvislá vrstva zo sintrového náteku Dno jas­ kyne az na koniec, s nepatrným stúpaním, je prikryté skoro po celei nehlbokou vrstvou oddrobeného alebo rúteného materiálu Zväčša su to okruhliaky uvoľnené zo stropu a stien po rozpustení alebo rozru­ šení (zvetrávaním) vápnitého tmelu. Miestami možno nájsť a j väčšie kusy rúteného materiálu. Na začiatku jaskyne je prikrytý tenkou, nesú­ vislou vrstvou čiernej humusovitej pôdy a lístia. Jemnejší materiál pri­ krývajúci dno v úseku za bodom 8 vytvára u návštevníka dojem, akobv bolo posypané guľôčkami. Na označenom mieste bola vyhĺbená pokusná sonda, ktorej obsah nie je známy. V pravom výklenku dómu pred bodom ysnlkjfeda f " a S i e l v ­ B u k ovinský množstvo črepov určených L. Petrovským ako kultura púchovská (latén). Kosti, ktoré sme tu našli (zatiaľ neurčené) su z vacsej časti holocénne a sčasti recentné. Teplota jaskyne meraná na konci vo vyske 1 m bola 11 °C; teplota vody v jazierkach 7,5 °C. Malá temná

jaskyňa

Na pláne označená pracovným názvom ako Temná II., je od predošlej vzdialená asi 50 m na SV a 10 m vyššie, t. j. 595 m n. m. (odčítaní P V ý r a z n e j t e k t o n i c k e ° . Í P a l i n e smeru z h S ľ . i n o T ^ f ľ " ' ľ znrubd 310 (SZ) v tej istej skalnej stene chemickou rozpúšťacou a ero­ zívnou činnosťou zrážkovej vody a procesmi zvetrávania, na účinok k t o ­ rých poukazuje najmä charakter rozmernej vstupnej časti jaskyne Dal­,

T J f i š S r S P U ­ k l í n ' k t 0 r é S l e d U j e j a s k y ň a ' m a J ú Približne 220° (JZ) a 80 (VSV). Najvacsiu šírku (3,5 m) a výšku (2,35 m) má vchod Od S l í T ľ ľ ^ 2 ? Š I r k y 1 V ý Š k y a Ž P 0 b o d 3 ' P r e d ktorým dosa­ huje chodba iba 1,1 m sirku a 0,6 m výšku v úseku asi 2 m Väčšie roz­ ľ í L S U o ? 6 V Č a S " C h ° d b y m e d z i b o d m i 3 a 4 . ktorá má charakter dómu­ o sirke 2 5 m a vyske 2,1 m. Od bodu 4 v otvore výčnelku, ktorý ako šírku H " ' ľ ^ 1 8 f amI Š 6 j Č a S t Í ' m á C h 0 d b a "ž približne rovnakú

( 1,5 v sku f " , i ?t í ' ) . až zasa za bodom 6 výška klesá na 1,1 m e n e j e V t 0 m Ž e t á t 0 j a s k y ň a v d r u h e choZdtv klukata. ST V " k ysmeruje ' j polová chodby Jaskyňa k susednej Veľkej temnej jaskyni, spo­

dlhá 2 V ľ ŕ a ľ " T í f i l 0 Z Í S t Í t K ° n Í e C j a s k y n e tvorí sienka d ô l m. dlha, 2,5 m siroka a do 2,4 m vysoká, zakončená kvapľovým vodopádom ' \ stupňa cast askyne je tiež bez výzdoby až po bod 3. OdtLl má pľ­' Z Z n T ^ Z r ŕ 7 Z ä 0 b U ­ S Í n t r ° V é n á " e k y P° cenách i ľ a dne, mohutne stalaktity a stalagmity kde­tu zrastené až na stalagnáty, kvap­ h n e l ľ t r ^ ! a r b y W e l e ­ > žltkastej až tmavohnedej aleto sivo­ hnedej. Mlada, drobná výzdoba najmä v úseku pri bodoch 6, 6a a 7 je poškodená olamovaním príležitostnými návštevníkmi jaskyne V pova e a stenách jaskyne je množstvo kcmínovitých otvorov/výklenkov r o z l č ­ nej velkosti sčasti vyplnených vodou (jazierka) po uvoľnení väčších va­ a e v o r z n ý c h hrncov (na začiatku jaskyne), vyerodovaných skon­ centrovaným tokom vytekajúcej vody na styku s podložím, do ktorého 21

JASKYŇA TEMNÁ II. HORNÝ MOŠTENEC, OKR. POV. BYSTRICA

tsS to

Legenda

skalná sTeno hhnito­Hrkový a'Ohm inoteriil í í l j J kvapľ ovú výzdoba školné dno ' nestabilizované boay profily

MSK/ PJ ­ 8. 1960

puklina nesiaha. Dno jaskyne je prikryté (nesúvisle) oddrobeným a r ú t e ­ ným materiálom rozličnej veľkosti autochtónneho pôvodu, na povrchu (po bod 3) s tenkou vrstou jemnejšieho kamenito­hlinitého.

V sonde vykopanej pred vchodom o rozmeroch 1,5 m (dĺžka) X 0,5 m (šírka) X 1,2 m (hĺbka) podarilo sa nájsť V. Bukovinskému úlomky ná­ dob určených ako púchovská kultúra.

Celková dĺžka jaskyne je 47 m. Teplota nameraná v zadu vo výške 1 m bola (10. 8. 60) 11 °C, teplota vody v jazierkach 7,5 °C. fsa rozdiel od Súľovskej šarkanej diery, pri vytváraní ktorej pravde­ podobne prevládalo ako hlavný modelačný činiteľ zvetrávanie, u oboch jaskýň pokladám za prvoradého činiteľa modelácie jaskýň eróznu a che­ mickú rozpúšťaciu činnosť zrážkovej vody (existencia evorzných hrncov).

Zvetrávanie malo okrem začiatku len druhoradý, podradný význam.

Vzhľadom na to, že nebol urobený výskum jaskynných sedimentov, možno si utvoriť predstavu o veku jaskýň len na základe porovnania so Súľovskou jaskyňou. Zo zhodných pomerov výškových (590, 585, 595 m), geologických a fyzicko­geografických, v postaté podobnej genézy a m a ­ lej vzdialenosti (okolo 16 km), dá sa usudzovať a j o rovnakom pleisto­ cénnom veku jaskýň, glaciále mindel (M) okolo 430 000 rokov.

K jaskyniam sa viaže povesť, že sa v nich po francúzskej revolúcii (pravdepodobne ide o revolúciu z roku 1789—99) ukrýval akýsi jezuita, ktorý tu mal zanechať veľký zlatý poklad.

Pružinská dúpna jaskyňa V literatúre označovaná len ako Dúpna jaskyňa (7), alebo Pružinská jaskyňa (18), patrí medzi najstaršie známe jaskyne Strážovskej horna­ tiny, ako na to poukazuje skutočnosť, že bola preskúmaná a opísaná už r. 1892 a 1894 (18, 53), a nápis z r. 1848, kedy sa v nej skrývali pravde­ podobne slovenskí dobrovoľníci.

Vchod do jaskyne o rozmeroch 3,5 m (šírka) je vo výške 590 m n. m. (odčítané z mapy), asi 100 m nad údolím Rečice, v skalnom brale na sev. svahu Čierneho vrchu (937,0 m), zo svetlých wettersteinských vápencov. Je to tiež puklinová jaskyňa s puklinami smerov okolo 220° (ZSZ) a 315° (SZ), na ktorých je založená pravdepodobne najspodnejšia časť, zvyšok kedysi rozsiahlejších jaskynných priestorov v štádiu seni­ lity, zániku postupným oddrobovaním a rútením materiálu zo stien a povaly, mocnej už iba niekoľko metrov (bralo, v ktorom sa nachádza, je troskou wettersteinských vápencov). Je to vlastne jedna hlavná chodba, široká od 2 m (vchod) až do 20 m (pri bode 3 a 5) a 1,2 m až 5,5 m výšky, s troma bočnými krátkymi chodbičkami na pravej strane, z ktorých prvá vyúsť uje na povrch. Táto je zasutená hrubou vrstvou su­ tinového materiálu, nakopeného s lístím z povrchu. Ďalšie dve sa končia slepo v puklinách rozšírených na konci v akési výklenky vyzdobené sintro­ 23

vými nátekmi. V týchto miestach za bodom 2 sa smer chodby mení takmer v pravom uhle zo SZ na JJZ. Jednoduchý priebeh jaskyne je málo na­ rušený ešte jedným ohybom za bodom 5, kde sa rozvetvuje na dve menšie chodby končiace slepo vo výplni z kamenitého materiálu. V ste­ nách a povale jaskyne je množstvo komínových otvorov, evorzných hrncov a malých výklenkov. Až po bod 3 výzdoba takmer chýba, iba miestami po stenách a dvoch už opísaných chodbičkách vidno sintrové povlaky. Od bodu 3 výzdoby (stalaktity, stalagmity rozličnej veľkosti a tvarov, tiež stalagnáty a sintrové náteky) postupne pribúda, najprv len po stenách a za bodom 4 je už vyzdobená celá chodba. Kvaple sú veľkos­ ti i vyše 1 m a až okolo 0,5 m priemeru. Prevláda biela farba, ale tu a tam vidieť a j iné sfarbenie žltohnedého a tmavohnedého tónu. Najbohatšie a najkrajšie vyzdobená je zadná časť jaskyne (mnoho stalagmitov­oštiep­ kov). Je však, najmä podlahová výzdoba, znečistená bahnom z netopie­ rieho guána, ktorého je tu veľké množstvo po celej dĺžke jaskyne. Dno jaskyne na začiatku s okolo 30° stúpaním a postupne od 20° až skoro horizontálne je z väčšej časti bez prikrývky (skalné). Na začiatku, pri vchode a chodbe smerujúcej na povrch, je nesúvislá vrstva sutinového materiálu s množstvom väčších zrútených balvanov a hliny, premieša­ ného lístím. Na miestach, kde vystupuje (bod 2 a 3) holé skalné dno, alebo podlahový sinter, vystupujú zo dna tvary podobné terasám (tera­ sovité pole). Podľa toho, že sa vyskytujú v mieste najväčšieho sklonu a zväčša v podlahovom sintri, usudzujem, že vznikli nerovnomerným rozpúšťaním materiálu dna za účasti silného erozívneho pôsobenia vody (tlakom) a vymieľania pomocou vlečeného materiálu. Na konci chodby sa nachádza a j hrubší neutriedený, na kratšiu vzdialenosť dovlečený mate­ riál, čiastočne už zasintrovaný. Jaskyňa je v štádiu zániku. Celková dĺžka jaskyne je 93 m; teplota 14 °C (9. 8. 1960).

Ide pravdepodobne o zvyšok podzemného paleotoku, odvodňujúceho väčšiu zbernú oblasť so závrtmi a ďalšími povrchovými formami, ktorými bola zrážková voda odvádzaná sústavou puklín a „kanálmi" do tohto podzemného toku, vyúsťujúceho na povrch v dnešnom vchode do jas­ kyne, na styku s nepriepustným podložím. Zo spomenutého výkladu vzniku a vývoja jaskyne vyplýva, že vek jaskyne bude od predošlých troch vyšší. Ak vychádzame pri odvodzovaní veku jaskyne (výskum jaskynných sedimentov nebol uskutočnený) z predpokladu, že dnešná po­ vrchová riečna sieť je približne pliócénneho veku a zo stupňa rozrušenia a denudácie nadložných súvrství s prihliadnutím na smery tektonických puklín, ktoré jaskyňa sleduje (zhodné so smormi popaleogénnych prieč­ nych zlomových porúch), treba klásť vznik do druhej polovice neogénu — panónu až pontu (asi pred 9 mil. r.). Pri vykopávkach bola na konci jaskyne v pravom výklenku nájdená lebka jaskynného medveďa (18) a v t r e t e j bočnej chodbe na začiatku množstvo kostí recentných zvierat, pravdepodobne kún, zajacov a líšok. Nad vchodom jaskyne z vonkajšej

24

PRUŽINSKÁ (DÚPNA) JASKYŇA, PRUŽINA, OKRES POV. BYSTRICA Zam er al : P. Jan áči k

LEGENDA

ohranič. školnou stenou pravdepodob. ohranič sla!. stenou skalne stupienky skalne dno EŕmľW^ oddrobenýa ru'tený materiáJ, WSy^Snl nezameraní balvany i"1"7 °23,il nestabilizovaní body twňttia hlinito­Srkovltý moteritl /2­j judnovŕ bahno kvapľoví výzdoba 123 jMrmé náteky a käty itaíaqmity.sialognätT 0 2 Z I oznaíenie pozdĺž, profilu označenie prieí. profilu

0 2

4lto

10

20m

11,75 rsjoysnlkjfedaVTMHCA >lftím

i vnútornej strany sa zachovali latinsky písané nápisy. Text nápisov nebol zatiaľ rozlúštený: Podľa údajov z nápisu na vnútornej strane vcho­ du, ide o udalosť z r. 1848, keď viaceré jaskyne slúžili ako úkryt sloven­ ským dobrovoľníkom. V Slovenskom národnom povstaní r. 1944 (pred a po zatlačení povstalcov do hôr) sa tu skrývali partizáni a časť obyva­ teľstva z okolia. Na konci druhej svetovej vojny, pri prechode frontu (1945) v jaskyni bolo ukryté takmer všetko obyvateľstvo Predhoria.

Mojtínska

jaskyňa

Geologickým zložením ostrovčeka, v ktorom je vymodelovaná a ge­ nézou príbuznou predošlej, je Mojtínska jaskyňa na sev. svahoch Javo­ rinky asi 0,8 km SV od Mojtína. Vchod do jaskyne o rozmeroch 3,2 m (šírka) X 1,9 m (výška) je v jednom zo skalných brál na pravej strane kaňonovitého údolia, asi vo výške 40 m a 520 m n. m. (odčítané z ma­ py). Známa prístupná časť jaskyne pozostáva z dvoch na seba kolmých priestranných chodieb smerov 270° (Z) a 345° (SSZ). Vstupná časť má charakter dómu podoby trojuholníka. Šírka je až 6 m a výška do 8 m (v strede) a mení sa od vchodu smerom dovnútra. V dĺžke 23,5 m končí sa slepo v malcm výklenku. Druhá, hlavná chodba je širšia (8 m), ale už nižšia ( 0 2 m). Dĺžka po miesto, kde končí v blokovisku zo zrúteného materiálu, je 24 m. Chudobnú výzdobu tvoria sintrové povlaky, ktoré možno vidieť na niekoľkých miestach po stenách jaskyne. Steny jaskyne sú dokonale vyhladené erozívnou činnosťou vody. Dno je prikryté hlinito­ sutinovým materiálom a lístím. Hĺbku vrstvy jaskynných sedimentov sme nezistili. Ako som sa už zmienil, jaskyňa vznikla podobne ako predchá­ dzaj úca, chemickou rozpustnou a erozívnou činnosťou vody zo zrážok, pohltenej z povrchu systémom puklín vo vápencoch, po tektonických po­ ruchách. Aj vek jaskyne pokladám za zhodný s vekom Pružinskej jas­ kyne, teda pliocénny. Ostáva zatiaľ otvorená otázka súvislosti jaskyne v štádiu zániku a krasom Mojtíns'kej kotliny v štádiu zrelosti s formami pleistocénneho a holocénneho veku.

Pamiatkou o najstaršom dokázanom osídlení jaskyne je soška ne­ určeného veku, uložená v Mojtínskom kostole. Jaskyňa mala slúžiť v dáv­ nej minulosti ako miesto, kde sa vykonávali náboženské obrady; je to u nás ojedinelý prípad. Staršie osídlenie nebolo dokázané. Podľa polohy jaskyne, ľahko prístupnej, usudzujem, že podobne ako ostatné na okolí, bola osídlená od najstarších čias (neolitu).

V Slovenskom národnom povstaní a počas druhej svetovej vojny pri prechode frontu slúžila jaskyňa ako úkryt partizánom a miestnym ob­ čanom. Z tohto obdobia pochádza asi 1 m vysoký val (zvyšok) pred vchodom jaskyne.

25

MOJTÍNSKA JASKYŇA, MOJTI'N, OKR. POV. BYSTRICA

to cn

MSK/yvutsronmlkjihgfedcaZYVUTSRQPONMLKJIHEDCA PJ­B.1900.

Jaskyňa

Babirätka

Poslednou preskúmanou jaskyňou je Babirátka. Je to vlastne pre­ dĺžené abri v doline Bieleho jarku, asi 2 km záp. od Predhoria, v ľavom brehu a 2 m nad potokom. Vytvorené je v tmavých vápencoch podobných guttensteinským vo výške 415 m n. m. (odčítané z mapy). Šírka chodby sa postupne mení z 11 m pri bode 1 na 3 m vo vchode, až na 0,5 m na konci. Tak isto výška, ktorá sa pohybuje od 4 m do 0,4 m. Dĺžka je 19 m.

Chodba sa končí v sifóne v priemere necelých 0,5 m. Na vytváraní jas­ kynky, najmä neúmerne veľkého vchodu, sa v podstatnej miere podieľalo zvetrávanie. Primárny činiteľ, voda, mal len druhoradý význam pri rozširovaní pukliny smeru 80°. Výzdoba chýba. Temer horizontálne dno je prikryté hlinou a oddrobeným materiálom z povaly. Podľa charakteru rozmerného vchodu usudzujem, že ide o jaskynku, ktorá vznikla v ob­ dobí tzv. ústupu jaskynných vchodov, v strednom pleistocéne (mindel­ riss), t. j. asi pred 300 000 rokmi pred n. 1.

Kras Strážovskej hornatiny a problém morfologicko­krasového

cyklu

Pôvodne jednotné, prípadne málo členité krasové územie bolo roz­ členené v neogéne na viac menších krasových oblastí. Kras Strážovskej hornatiny tvorí tak 6 väčších izolovaných ostrovov a rad menších (pás ostrovčekov medzi Trenčínom, Valaskou Belou a Rajeckými Teplicami), akoby vsadených na územie s formami normálneho riečneho reliéfu. Roz­ členenie bolo podmienené popaleogénnou tektonikou a vznikom (pravde­ pobodne koncom miocénu) riečnej siete. Na miestach, kde súvrstvie kra­ sových hornín bolo plytké, proces krasovatenia bol o krátky čas ukončený normálnou riečnou eróziou, ktorou bolo jednotné krasové územie roz­ rušené a rozdelené na množstvo izolovaných ostrovov a ktorá ich zatlačila na pásma, kde krasové horniny boli do podložia najhlbšie vovrásnené.

Vzniklo tak viac väčších alebo menších krasových ostrovov s odlišným ďalším vývinom, a preto dnes rozličným charakterom a stupňom skraso­ vatenia a vekom krasových foriem.

Podrobné štúdium podzemných foriem skúmanej oblasti oprávňuje k názoru, že patria dvom, prípadne trom ekvivalentným fázam kraso­ vatenia, ktoré boli stanovené v iných krasových územiach (23, 28, 52), a to pravdepodobne vrchnopliocénnej (I.) a pleistocénno­holocénnej.

Existencia tretej, najstaršej (paleocén?), je predbežne problematickou pre nedostatok dôkazov. Možno o nej usudzovať zatiaľ iba z existencie ložísk bauxitu na uvedených dvoch lokalitách Mojtínskej kotliny, prav­ depodobne v bývalých predeocénnych závrtoch.

Dôležitý je a j záver, že podobne ako krasové ostrovy sú iba zvyš­ kami rozsiahleho krasového územia, a j krasové formy sú sčasti len zvyškami (napr. Pružinská, Mojtínska jaskyňa a i.) v štádiu zrelosti až zániku.

27

JASKYŇA BABIRATKA, PRU2 INA­ PREDHORIE

MSK ­ 8. 1960

Kras tu nezaniká podľa teórií krasového cyklu (Cvijič, Grund a i.) zhora, ale podobným spôsobom, ako uvádza Lukniš (28) zo Stratenskej hornatiny, zatlačovaním skalných stien zo strán riečnou eróziou.

Výskum ďalej ukázal, že jaskyne Veľká a Malá temná, vytvorené vo vápnitých súľovských zlepencoch, nie sú riečneho pôvodu, za aké boli pokladané (12), ale že vznikli na puklinách rozpustnou činnosťou zráž­ 28

Maxim. výška chodby Maxim. šírka chodby

Dĺžka

Nadmor. výška

Názov jaskyne

Expozícia vchodu

Prehľ ad najdôležitejších údajov a charakteristík jaskýň Strážovskej hornatiny Profil s t ú p a j ú c i klesajúci (výšk. rozd).

Druh krasovej horniny

Typ jaskyne podľa gsnézy puklinovä, korozívnou a eroz. činnos­ ťou zrážkovej vody a zvet­ rávaním

kosti jaskyn. medveďov a i., ohništia, n á ­ stroje, odpad­ ky (neolit.­ bronz) fosilné i r e ­ puklinovä. cent. kosti koroz. a eroz. rôzn. zvierat, činnosťou zráz. úlomky pú­ vody a zvetráv chovskej k e r a ­ pr. miky (latén) fosilné i r e ­ puklinovä, csntné kosti koroz. a eroz. rôznych zvie­ činnosťou zráž. rat, úlomky vody a zvet­ púchovskej ráv. pr. keramiky

Súľovská š a r k a ­ nia, diera Jánošíkovská jasxyŕiíi)

Z

590 m 60 m

10 m 6,5 m (vch.)

s t ú p a j ú c i

súľovské váonité zlepence

Veľká t e m n á jaskyňa

S 585 m 98 m

3,3 m 7,0 m

s t ú p a j ú c i

súľovské váonité zlepence

Malá t e m n á jaskyňa

S 595 m 47 m

2 35 m 3,5 m (vch.)

stúoajúci (0,5 m)

súľovské vápnité zlepence

z

5,5 m

s t ú p a j ú c i

w e t t e r s t . vápence

puklinovä, zvyšok po;l­ zem. paleoto­ ku

na začiatku w e t t e r s t .

4 m klesajúci, vápence na konci stúpajúci

puklinovä, zvyšok pod­ zem. paleoto­ ku

Pružinská dúpna jaskyňa (Dúpaa jaskyňa)

590 m 93 m

Mojtínska jaskyňa

SZ 520 m 47 m

Jaskyňa Babirátka

s

115 m 19 m

8 m

4 m (vch.)

20 m

3 m

s t ú p a j ú c i

tmavé váp. podobné gutten­ stein.

Nálezy paleon­ tologické, a r ­ cheologické

po pukline predĺžené abri

Vek jaskyne

glaciál mindel (M), + 4 3 0 000 r.

glaciál mindel (M), ±4 3 0 000 r.

glaciál mindel (M), + 4 3 0 000 r.

kosti iaskyn. medveď a a r e ­ centnej fauny

pliocén, + 9 mil. rokov

soška nezná­ meho veku

pliocén, + 9 mil. rokov

—

interglaciál mindel­riss (M/R) + 300 000 rokov

kovej vody a topiaceho sa snehu, vápnitého tmelu, ale a j valúnikov za spolupráce procesov zvetrávania. Takými nie sú ani Dúpna a Mojtínska jaskyňa, zvyšky niekdajších podzemných ciest tokov, ktoré odvádzali krasové vody, pravdepodobne zo zbernej oblasti Javoriny (1009,5 m), prípadne až Strážova (Mojtínska jaskyňa) a Hrubej Kačky (1037,0 m — Dúpna jaskyňa a ďalšie dosiaľ nepreskúmané, alebo ešte neznáme jaskyne tejto oblasti). Z uvedeného vyplýva, že na preskúmanom území s vý­ nimkou Mojtínskej kotliny, je možno objaviť ešte ďalšie, ale len menšie jaskyne oboch typov. Na Mojtínskej plošine dá sa predpokladať existen­ cia ďalších (ako na to poukazujú objavy v Mojtínskej priepastnej jas­ kyni) a j väčších (najviac však do 2—3 km), bohatých na kvapľovú vý­ zdobu.

Z informatívneho výskumu v susednej oblasti slatinského krasu vyplýva, že obdobnými ako Mojtínska kotlina sú plošiny vo vrcholových partiách skupiny Lungáča a Baske. Z veľkej rozlohy a výškovej členi­ tosti týchto území dá sa usudzovať na rozsiahlejšie jaskynné priestory typu priepastných jaskýň.

Názor jaskyniarov, ktorí mali možnosť pracovať v krase Strážovskej hornatiny, že mojtínska a slatinská krasová oblasť sú najsľubnejšími na objavy v celom pohorí, je správny.

Záver: Kras Strážovskej hornatiny patrí a j napriek tomu, že sú tu nie vyvinuté všetky krasové formy, medzi naše najtypickejšie a najväčšie krasové územia s veľkým množstvom povrchových i podzemných fo­ riem. Zvlášť zložitá tektonická stavba jednotiek obalu z hornín mezo­ zoika presunutého v subtatranských príkrovoch i miestneho pôvodu, časté striedanie súvrství s polohami menej rozpustných alebo neroz­ pustných hornín, zvräsneme a pomerne vysoká poloha krasových oblastí sú hlavnou príčinou, prečo sa tu nevyvinul kras rovnocenný juhosloven­ skému alebo moravskému s rozsiahlymi jaskynnými systémami. Je pre­ chodným typom medzi planinovým a tzv. horským krasom s neúplne ­ y xutsrponmlkj a • vyvinutými formami. ^ ^ .„....„.• LITERATÚRA 1. Andrusov D.: Geologické studia v pohorí Veterních holí. Vestník SGÚ VIII, P r a h a 1932 2 Andrusov D.: S u b t a t r a n s k é pfíkrovy Západních K a r p a t . Carpatica I., Praha 19.51 3. Andrusov D.: Bauxitové ložiská pri Mojtíne. Poznámky k exkurzii. Geologický sborník I, 2, 3, 4, Bratislava 1951 4. Kolektív: Atlas podnebí Československej republiky. ÚSGK P r a h a 1958. Str. 9; mapové listy 1 J. ­ 4 , A.: 1—5, 11­13, III—13, III—19, Časopis III—20 uč. spol. Šafaŕíkovy X, B r a t í ­ 5. Babor O paleolitu v Bojnicích. slava 1936 6. Bárta J.: Jaskyňa Dúpna diera v Slatinke n. Bebravou. Zpráva o výskume v r u ­ kopise. Archív Múzea slovenského krasu, 1952 7. B á r t a J.: Príspevok k názvosloviu slovenských jaskýň. Krásy Slovenska XXX, 8, Bratislava 1953 8. Bárta J.: Jaskyňa Šarkania dzura, Súľov. Plán j a s k y n e z r. 1951. Archív MSK.

30

9. Benický V.: Rajecká jaskyňa. Príloha plánu jaskyne od ban. merača R. Ambróza.

Krásy Slovenska XXII, 6, 7, 8, Martin 1943—1944 10. Benický V.: Z činnosti SSS. Krásy Slovenska XXXVII, 9, Bratislava 1951 11. Benický V.: Mojtínsky kras, perla Strážovskej hornatiny. Sborník Slovenský k r a s III, Liptovský Mikuláš 1959—60, s t r . 125—S ­ 12. Bukovinský V.: Jaskyne pri Zemianskej Závade. Krásy Slovenska XXXI, 11, Bratislava 1954 13. Bukovinský V.: Mojtín. Krásy Slovenska XXXVIII, 2, Bratislava 1961 14. Bukovinský V.: Objav p r i e p a s t n e j jaskyne v Mojtíne. Krásy Slovenska XXXVIII, 12, Bratislava 1961

15. Cvacho A.: Nové krasové územie na Slovensku. Príroda V, 3, Bratislava 1949 16. F u t á k J.: O k v e t e n e Manínskeho priesmyku a Súľovských skál. Sborník MSS XXVI, Martin 1932, s t r . 131—5 17. Grund A.: Der geographische Zyklus im K a r s t . Z e i t s c h r i f t d. Ges. f Erdk z.

Berlín 1914 18. Halaša J.: Pružínska jaskyňa. Krásy Slovenska XXII, 6, 7, 8, Bratislava 1913—4.

(Spracované podľa článku K. Brančíka v ročenke P r í r o d o v e d e c k e j spoločnosti bývalej Trenčianskej stolice roku 1894—95) 19. Horn K. L . : ' V á n d o r g y u l é s i kirándulások. Turistaság és Alpinizmus II. Buda­ pest 1912, s t r . 174—5 20. Hromádka J.: Všeobecný zemepis Slovenska. SAVU Bratislava 1943, s t r . 23—27 21. Hromádka J.: Morfologický vývoj Slovenska. ČSL. vlastiveda díl I Príroda P r a h a 1929 22. Hromádka J.: Tŕídéní povrchových t v a r ú Slovenska na podklade jejich vývoje.

Sborník prírodoved. odboru Slovenského vlastivedného múzea v Bratislave 1924—1931 23. Kemény A.: Geomorfologické pomery planiny Koniar. Geoqrafickv časopis XIII xutsrponm 2, Bratislava 1961 24. Kováčik J.: Kvapľ ové j a s k y n e v Slatinke n. Bebravou pri Trenč. Tepliciach.

Krásy Slovenska XXII, 6, 7, 8, Martin 1943—1944 25. Kosztka M.—Orbók M.: Trencsénvármegye f o l d r a j z a (učebnica pre 3. t r i e d u ľ ud. škôl). Vydal F. K. Wigand, Bratislava 1889 26. Lobotka V.: Trenčianske Teplice. Krásy Slovenska XXXIV, 10, Bratislava 1957 27. Ložek V.: Nález plže Iphigenia l e t e s t r i a t a A. Sch. (Clausiliidae) v Bojnickém holocénu. Českoslov. k r a s 7, Speleologický klub v Brne, 1954, s t r . 6š—S 28. Lukniš M.: Príspevok ku geomorfológii povrchového k r a s u Z t r a t e n s k e j h o r n a ­ tiny (Slov. r a j ) . Sborník prác Prír. f a k u l t y SU, Bratislava 1945 29. Lukniš M.—Mazúr E.: Súčasný stav a novšie výsledky geomorfologického vý­ s k u m u Slovenska. Geografický časopis VIII, 3—4, Bratislava 1956 30. Maheľ M.: Geológia s t r e d n e j časti Strážovskej hornatiny. Práce ŠGÚ, zošit 14 Bratislava 1956 31. Maheľ M.: Geológia okolia Trenčianskych Teplíc. P r á c e ŠGÚ, zošit 17 B r a ­ tislava 1948 32. Maheľ M.: Tektonika územia medzi s t r e d n ý m t o k o m Váhu a hornou Nitrou.

P r á c e ŠGÚ, zošit 18, Bratislava 1948 33. Maheľ M.: Strážovské pohorie. Poznámky k exkurzii. Geologický sborník I 2, 3, 4, SAV, Bratislava 1951 34. Maheľ M.: Úvahy o príkrovovej stavbe Centrálnych K a r p á t . Geologické práce Zprávy 3., SAV, Bratislava 1955 35. Maheľ M.: Príspevok k chápaniu tektonického zmyslu m a k r o š t r u k t ú r a m e g a ­ š t r u k t ú r k r i ž a n s k e j j e d n o t k y v Strážovskej hornatine. Geografické práce, Zprávy 3, SAV, Bratislava 1955 36. Maheľ M.: Vápence v albe „ n o v e j " série v Strážovskej hornatine. Geologické práce, Zprávy 14, GÚDŠ, Bratislava 1958.

31

37. Maheľ M.: Nová j e d n o t k a v Z á p a d n ý c h K a r p a t o c h . S t r á ž o v s k á h o r n a t i n a . G e o ­ logické práce, Zošit 51, GÚDŠ, B r a t i s l a v a 1959 38. Maheľ M.: Nové p o z n a t k y š i r š i e h o v ý z n a m u z m e z o z o i k a c e n t r á l n y c h K a r p á t .

Z p r á v y 21, GÚDŠ, B r a t i s l a v a 1961 39. Maheľ M.: Nové p o z n a t k y z n i e k t o r ý c h „kľ účových ú z e m í " v S t r á ž o v s k e j h o r ­ n a t i n e . Geologické práce, Z p r á v y 21, GÚDŠ, B r a t i s l a v a 1961 40. M a t é j k a A.: Výskyt b a u x i t i c k ý c h h o r n í n od Drienovce n a j i ž n í m Slovensku.

V e s t n í k OÚG XXXIII, P r a h a 1958, s. 278—281 41. Mazúr E.: Z p r á v a o g e o m o r f o l o g i c k o m v ý s k u m e s e v e r n e j č a s t i S t r á ž o v s k e j h o r n a t i n y . G e o g r a f i c k ý časopis VII, 3—4, B r a t i s l a v a 1955 42. Pacl J.: Collembola z k v a p ľ o v e j j a s k y n e D ú p n a diera v S t r á ž o v s k ý c h v r c h o c h .

P r í r o d o v e d n é p r á c e slovenských m ú z e í III, 2, T r n a v a 1957 43. P a p á n e k F.: Štúdia o s l o v e n s k ý c h lesoch v dobe ľ a d o v e j . D e n d r o l o g i c k é p r e ­ s k ú m a n i e p r a v e k ý c h o h n í š t v J á n o š í k o v e j j a s k y n i , v Súľ ovských s k a l á c h . Časopis Uč. spol. Š a f a ŕ í k o v y XI, B r a t i s l a v a 1937 44. P a u k F . ; O dislokační j e s k y n i v Súľ ovských s k a l á c h na Slovensku. V e s t n í k SGÚ XXI, 3, 6, P r a h a 1946, s. 255—261 45. P e t r o v s k ý — Š i c h m a n : Žilinský k r a j v p r a v e k u . V l a s t i v e d n ý s b o r n í k Žilinského k r a j a I, Osveta M a r t i n p r e K r a j s k é m ú z e u m v Žiline, 1957 46. P r o š e k F.: P r e p o š t s k é j e s k y n é v Bojnicích na Slovensku. Archeologické r o z ­ hledy IV, SAÚ P r a h a 1952, s. 3—9 47. P r o š e k — L o ž e k : Z p r á v a o v ý z k u m u k v a r t é r u paleolotického s í d l i š t é v B o j n i ­ cích. V e s t n í k CÚG XXVI, P r a h a 1951, s. 104—7 48. ftetkovský R.: E u t h e r m y a t r a v e r t í n y v B o j n i c k ý c h k ú p e ľ o c h . Sborník MSS, zv. 27—8, M a r t i n 1933—1, s t r . 226—234 49. Sahuľ M.: Šípkovská s t u d ň a . K r á s y Slovenska XXX, 5, B r a t i s l a v a 1953 50. Sahuľ M.: H r k ľ a v é j a z e r o . K r á s y Slovenska XXX, 6, B r a t i s l a v a 1933 51. Sekyra J.: V e l e h o r s k ý k r a s Bélských T a t e r . ČSAV, P r a h a 1954 52. Seneš J.: Výsledky speleologického a g e o m o r f o l o g i c k é h o v ý s k u m u H a č a v s k e j j a s k y n e v Slovenskom k r a s e . G e o g r a f i c k ý časopis IX, 1, B r a t i s l a v a 1957 53. Schilberszky K.: U j b a r l a n g o k T r e n c s á n m e g y é b e n . T e r m é s z e t t u d o m á n y i Kozlôny XXIV, 1892, s t r . 613 54. Schmidt S.: Sasfészek. T u r i s t a s á g és Alpinizmus IV, B u d a j e s t 1913, s t r a n a 160 55. Špaček J.: K r a s o v é z j a v y v o k r e s e Bánovce n. B e b r a v o u . K r á s y Slovenska XXV, M a r t i n 1947, s t r . 241.

56. Vodička J.: Rozlišování z á v r t o v ý c h t v a r ú podlé v z n i k u . Č e s k o s l o v e n s k ý k r a s VII, Speleologický klub v B r n é 1954, s t r a n a 186—190

BEITRAG ZUR KENNTNIS DES KARSTGEBIETES IM STRÁŽOV­BERGLAND MIT BESONDERER BERÚCKSICHTIGUNG DES MOJTÍNER KARSTGEBIETES Pavol Janáčik M u s e u m des Slowakischen K a r s t e s Z u s a m m e n f a s s u n g Das S t r á ž o v ­ B e r g l a n d ist ein b r e i t e r G e b i r g s s t r e i f e n in d e r W e s t s l o w a k e i , e t w a zwischen Žilina im Norden, T r e n č í n im Súden u n d W e s t e n u n d Bojnice im Osteň, d e r n a c h der h ô c h s t e n E r h e b u n g d e m Berg S t r á ž o v (1213,2 m ) b e n a n n t ist.

Die K a r s t e r s c h e i n u n g e n dieses Gebietes zeigen sich hier h a u p s ä c h l i c h in K a l k e n d e r m i t t l e r e n Trias u n d in v e r k a l k t e n K o n g l o m e r a t e n des P a l e o g ä n s . Aus d e m e i n s t m a l s oligozänen einheitlichen P l a t e a u bildeten sich z u r Zeit des N e o g e n s u n d d e s P l e i s t o z ä n s d u r c h g e b i r g s b i l d e n d e P r o z e s s e und d u r c h Erosion d e r F l ú s s e m e h r e r e k l e i n e r e s e l b ­ s t ä n d i g e K a r s t g e b i e t e . V e r s c h i e d e n e r C h a r a k t e r u n d u n t e r s c h i e d l i c h e r V e r k a r s t u n g s g r a d

32

der einzelnen Gebiete sind die Folge einer weiteren abweichenden Entwicklung. Im e r s t e n (grofiten) K a r s t g e b i e t wurden drei kleinere Hohlen d u r c h f o r s c h t : Súľovská š a r k a n i a diera (60 m lang), Veľká t e m n á (98 m ) und Malá t e m n á jaskyňa (47 m ) . Alle drei Hohlen wurden in verkalkten Konglomeraten durch die zersetzende Tätigkeit des Niederschlagswassers auf t e k t o n i s c h e n Rissen und durch V e r w i t t e r u n g s p r o z e s ; e gebildet.

Es wurde f e s t g e s t e l l t , dafi Menschen z u r Zeit des Neolithikums, der Bronzezeit und z u r La­Téne­Zeit in den Hohlen h a u s t e n . Im zweiten Karstgebiet, dem Mojtíner K a r s t ­ gebiet, w u r d e n aufler einer Menge oberflächlicher K a r s t f o r m a t i o n e n sieben Hohlen u n d Abgrunde e r f o r s c h t : Die Hohlen Pružinská dúpna jaskyňa (93 m lang), Mojtínska j a s ­ kyňa (47 m ) , in der eine kleine S t a t u e von bisher noch nicht b e s t i m m t e n Alters g e ­ f u n d e n w u r d e (die wahrscheinlich f u r religiôse Handlungen diente, die nach iiberliefer­ t e n Sagen angeblich in der Hôhle vorgenommen w u r d e n ) und Babiratka (19 m ) . Alle diese Hohlen sind aus Kalkstein der m i t t l e r e n Triassperiode. Weiters wurde n f e s t ­ gestellt und nachträglich r e g i s t r i e r t : die Mojtíner Klammhôhle, die Hôhle im Bobek­ Eelsen, ein u n b e k a n n t e r Abgrund im Strážov­Massiv, eine Hôhle auf dem Hugel Sadecký vrch, die Hôhle Dúpna diera bei Slatinka a/B und weitere (die letzten im d r i t t e n K a r s t ­ gebiet von Teplice Slatina).

Es w u r d e auch der Mojtíner Kessel (eine Karsthochebene) d u r c h f o r s c h t , der d e r Rest einer hochgelegenen Synklinale mit einer Menge von schôn entwickelten T r i c h ­ tern, K a r r e n f e l d e r n an den Ränden und Sprudeln ist. In der Entwicklung des Kessels kann man vier Stadien unterscheiden, die sich mit zwei Karstzyklen decken; das vierte Štádium (Beginn des d r i t t e n Karstzyklus) d a u e r t vom Pleistozän bis heute.

Der Karst des Strážov­Berglandes ist eine U b e r g a n g s f o r m vom K a r s t t y p der Kessel zum sogen. Bergtyp mit seinen unvollkommen entwickelten K a r s t f o r m e n . Der Bericht ist eine Z u s a m m e n f a s s u n g der Ergebnisse einer komplexen speläologischen D u r c h ­ f o r s c h u n g des Strážov­Berglandes, d*e im August 1961 vom Musaum des Slowakischen K a r s t e s in Liptovský Mikuláš in Z u s a m m e n a r b e i t mit weiteren wissenschaftlichen I n s t i ­ t u t i o n e n organisiert wurde.

3

PRÍSPEVOK K POZNANIU HYDROLOGICKÝCH POMEROV MURÁNSKEHO A TISOVSKÉHO KRASU SVÄTOPLUK K ' M ľ N P r i e m y s l o v á š k o l a h u t n í c k a . T i s o v e c

Charakteristikým sprievodným zjavom každého krasového územia okrem povrchových a podzemných krasových útvarov je a j všeobecný nedostatok vody a zvláštne hydrologické pomery.

Zrážkové vody a vody z topiaceho sa snehu z veľkej časti sa strá­ cajú a pretekajú celou sústavou krasových puklin, dutín, komínov, jas­ kýň a závrtov a objavia sa na vzdialenejších miestach v podobe vyvie­ račiek. Vody v týchto krasových systémoch sú len občasné, alebo sú prepadové, a to vtedy, keď je podzemná hladina zvýšená.

V tisovskom a muránskom krase môžeme nájsť vyvieračky, ktoré majú väčšiu výdatnosť, pretože majú veľkú zbernú oblasť. Obyčajne vy­ vierajú na nepriepustnom podloží. Potom sú tu krasové pramone, ktoré majú obyčajne menšiu zbernú oblasť a vyvierajú často len na jar v čase väčších dažďov. Napokon sú to periodické vyvieračky, ktoré v určitom ča­ sovom intervale menia prietokové množstvo vody (lit. 11).

Väčšina vyvieračiek je spojená s podzemným tokom s vyššie polo­ ženými ponormi, kde sa väčšie potoky a prúdy tratia do podzemia. Podľa mohutnosti vyvieračiek a krasových prameňov, podľa veľkosti zbernej oblasti a ich nadmorskej výšky možno usudzovať pri jaskyniarskom prie­ skume o podzemných cestách vôd. Znalosť hydrologických pomerov je dobrým vodidlom pre speleologický prieskum. Veľkým pumocníkom pri poznávaní podzemnej cesty krasových vôd sú pravidelné pozorovania a merania výdatnosti, teploty vody a tiež farbiace pokusy, ktoré dokazujú priamu spojitosť ponorov a vyvieračiek.

Jaskyniarsky prieskum v tisovskom a muránskom krase dokázal, že v študovanej oblasti nemožno predpokladať veľké podzemné systémy, hoci a j tu bola dokázaná spojitosť mnohých vyvieračiek s ponormi, a tým objasnené podzemné cesty vody.

Na základe týchto poznatkov je potom možné robiť ďalší jaskyniar­ sky prieskum. Na mape 1 vidíme, že celá krasová oblasť je odvodňovaná na juhu riečkou Rimavou a Muráňkou a na severe riekou Hron. Vyvie­ račky a krasové pramene sú najčastejšie na južnom okraji vápencového masívu, menej na severnom okraji a ojedinele na náhornej planine. Nad­ morská výška vyvieračiek je rozličná, a svedčí o hrúbke vápencovej dos­ ky, ktorou pretekajú.

Mohutnosť jednotlivých zdrojov vody prezrádza zase veľkosť zber­ nej oblasti.

34

Hoci na študovanom území je pomerne málo vody, nepôsobí kras dojmom suchoty, vďaka hustému zalesneniu celej oblasti. Husté lesy tvoria prirodzený rezervoár zrážkovej vody a akumulujú jej prebytky tak,^ že pramenné oblasti netrpia nedostatkom vlahy. Lesný porast za­ braňuje a j odplavovaniu humusu a nedovolí vytváral: holokras.

VYVIERACKY

Pri hydrologickom prieskume krasovej oblasti boli očíslované jed­ notlivé vyvieračky číslami od 1 do 50 a krasové pramene od čísla 51 vyššie.ztsnmihecYWVTSRPOLKJIEA V priloženej tabuľke 1 je prehľad všetkých doteraz zisten ých a skúmaných vyvieračiek s uvevdením ich priemernej výdatnosti a teploty vody.

Najmohutnejšou vyvieračkou v oblasti Tisovca je Teplica (1). Odvod­ ňuje oblasť štátnej prírodnej rezervácie Suché doly a jej vydieranie bolo y minulých rokoch zachytené pre vodovod. Neskoršie pozorovania ukázali, že jej vody sú značne znečistené, preto nebola už na tento cieľ použitá.

Spomínaná vyvieračka leží v rovnomennej dolinke, asi 4 km od Tisovca po ceste na Brezno. Jej tok sa vlieva do riečky Furmanec pod železnič­ ným mostom. Výdatnosť Teplice je značne premenlivá, pohybuje sa prie^ merne okolo 20 l/sek., no v čase veľkých dažďov a jarných povodní do­ sahuje až 300 l/sek.

Vyvieračka reaguje na veľké dažde cca po 24 hodinách a býva v tom čase značne zakalená. V stati o farbiacich pokusoch sú uvedené a j j e j známe spojitosti s ponormi a dokázaný podzemný tok. ^ Periodická vyvieračka (2) leží pri t e j istej hradskej, asi o 700 m južnejšie, hneď pri ceste. Jej pramenište bolo v minulom roku zachytené pre vodovod mesta Tisovec (lit. 1, 2, 3, 4). Vyvieračka je v našej repub­ like prírodnou zvláštnosťou, pretože je^j prietokové množstvo sa mení pomerne pravidelne. Je zásobovaná vodou z blízkej Jazernej jaskyne, kde sú tri podzemné jazerá, až 30 m hlboké. Prítoky vody do jazier doteraz neboli zistené.

Spojenie medzi vyvieračkou a prameňom je pravdepodobne sifóno­ vité. V sifónovitom kolene sa zadržuje vzduch do určitej výšky podzem­ nej hladiny jazier a po zväčšení tlaku vody sa vzduchový uzáver zadr­ žaný v kolene pretláča a voda odchádza do pramenišťa. Vo vyvieračke voda vyteká troma prameňmi. Prameň I má trvalý prietok 6 1 za sek. a pramene II a III fungujú len v čase zvýšenej činnosti. Pri maxime sa zvýši množstvo pretekajúcej vody až na 10­násobok trvalého prietoku.

Doba periódy v normálnych pomeroch trvá 25—30 minút, v čase veľ­ kého sucha až 1 hodinu. Počas topenia snehu a za enormných zrážok pracuje vyvieračka len svojím vrcholom­maximom a jei kolísanie ie ne­ patrné (lit. 1, 2, 3, 4).

Aby tento vzácny prírodný jav bol prístupný verejnosti a j po vybu­ 35

dovaní vodovodu, bola pri stavbe zachytenia prameňa vybudovaná oso­ bitná chodba pre turistov. Prameň bude oddelený priehľadnou stenouysnlkjfedaVTM a na limigrafe bude možné pozorovať stúpanie a klesanie hladiny vody.

Okolo vápencového brala Hradová, ktoré sa vypína nad mestečkom Tisovec, je ešte niekoľko prameňov menšieho významu (3, 4, 5) najmä v meste a na južnom úpätí Hradovej, ale s trvalým prietokom (tab. I).

Podľa južného okraja vápencových brál smerom na Muráň ležia blízko za horárňou zv. Paseky ďalšie dve silné vyvieračky — Paseky I (6) a Paseky II (7). Prvá je zachytená pre skupinový vodovod, druha je po ľavej strane cesty smerom na Muráň, kde vytvára malé jazierko.

Zaujímavý je a j tok potoka Javorníkovej doliny (vyv. 8), asi 2 km pred Muráňom po ľavej strane cesty. Pramení nad skalnými stenami ka­ ňonu, tvorí niekoľko vodopádov a na svojej ceste sa šesť ráz tratí V skalnej sutine. Posledný ponor je pred vyústením z doliny. Doteraz „ebolo zistené, kde sa vody objavujú, pravdepodobne v potoku nad Mu­ ránskou Lehotou (lit. 6).

V mestečku Muráň nájdeme tiež niekoľko pekných a mohutných vyvieračiek. Hneď za novostavbou MNV a kult. domu je vybetónovaná nádrž, v ktorej je zachytená vyvieračka 9. Medzi domami je ešte niekoľko menších vyvieračiek rôznej výdatnosti (10), ktoré patria k povodiu toho istého podzemného toku. (Pozri stať o farbení potokov.)

Keď pokračujeme podľa južného okraja krasu po ceste na Červenú Skalu, nájdeme za Muráňom veľkú tzv. Hradnú vyvieračku (13). Je za­ chytená tiež pre skupinový vodovod a jej ponory neboli doteraz zistené.

Predpokladá sa, že odvodňuje časť oblasti Veľká lúka a masív Cigánky.

Podľa starých povestí vraj studňa na hrade Muráň dosahovala až hladinu tejto vyvieračky. To by znamenalo, že studňa je hlboká skoro 500 m, čo je iste nepravdepodobné. Je zrejmé, že hradná studňa (jestvuje dodnes) narazila v určitej hĺbke na podzemný tok tejto vyvieračky, prí­ padne na podzemné jazero a tým mal hrad zabezpečenú vodu v každom čase.

Na úpätí Šancov nájdeme a j mohutnú Bielu vyvieračku (14 ) v zá­ vere kaňonovitej dolinky. Vyvieračka má dosť premenlivé množstvo vody a odvodňuje zrejme určitú časť Veľkej lúky. (Veľká lúka je úvala, vy­ tvorená vo výške cca 900 m n. m. spojením mnohých závrtov.)

Za sedlom nad Muránskou Hutou sú dve silné vyvieračky — Bobačka (16) vytekajúca z rovnomennej jaskyne a tvoriaca nad dedinou vodopád (lit. 5) a vyvieračka 15 pod cestou, ktorá je pravdepodobne spojená s kra­ sovým prameňom na lúke Bombová (60) a s ponormi hneď pri pra­ meni.

• Pod sedlom zv. Javoriny je vyvieračka 17; vyteká zo starej stolne (najchladnejšia voda tejto oblasti 4,6 °C). Vodu dostáva pravdepodobne z dvoch ponorov, položených priamo v sedle, po pravej strane hradskej, kde sú dve slepé údolia na hranici tektonickej línie. Voda prichádza z málo výdatných prameňov z nekrasovej oblasti.

36

'LA TNO

MURÁNSKY

A TI SOVSKY

HYDROLOGICKÉ

KRAS

POMERY SKUTOV/

KLA T NA

Župkov p

L opus!.é ŠINGLIARKA 1103

.^TUDNA VEL.CIGAN

%

123 5

'~KĹA~K­

f/M STO Z K:

Í1UR HÚTA

1408

WEL.STOZKA

i w ^ ­ ' .,BODOLOVA

OSTRÁ *

|Łpv>/>,

1222 , ,'< <

MACOV V.

HUS. LEHOTA

\riUJR.DL.LUKA

LEGENDA

LESNÍ

DOMČEK

.CHATA

HORÁREŇ JASKYŇA STOJATÉ

VOOR,

KRAS.JAZERÁ

KRAS.PRAMENE

/ PORADÍIS./

PONORY VYVIERAČKY

IPORAĎ.ČÍS.I

VÝŠKOVÉ

BODY

ŽELEZNICE HLAVNÉ LESNÉ

rilERKA Tisom:

VENA

Jlejkov

TOK

DOKÁZANÝ

POTOKY

A

SKALNÉ

BRALA

HLAVNÉ

CER

^

PREDPOKLADANÝ TOK

, Sít tRADO VA » Í

CESTY CESTY

FF.RB.

POTOKA POKUSOM

RIEKY A

HREBENE

STENY

Ďalšie mohutné vyvieračky ležia blízko železničného mosta pri Čer­ * venej Skale. Niekoľko prameňov vyviera po ľavej strane cesty a najväčší z nich je opatrený betónovým múrikom a strieškou (20). Menšia vy­ vieračka (21) je oproti píle pod železnicou. Obidve vyvieračky odvodňujú vápencový výbežok kóty 943 m.

Opísané vyvieračky možno pokladať za hlavné odtokové cesty južnej časti krasovej oblasti a svojou výdatnosťou a stálosťou dobre odpove­ dajú geologickej stavbe muránskeho krasu. Vápencová doska je sklonená na juhozápad a väčšie množstvo podzemných vôd je odvádzané po spod­ ných nepriepustných horninách uvedeným smerom. Sú to najmä wer­ fénske vrstvy, po ktorých sa dostáva voda na okraji krasu na povrch.

Iseď sledujeme severný okraj krasu od východu na západ, môžeme zistiť, že je tu menej vyvieračiek a krasových prameňov s menšou vý­ datnosťou.

Severná línia vyvieračiek sa začína pri Zlatne, kde pod masívom Kremaniny vyvierajú hneď pri Hrone dve silné vyvieračky. Doteraz ne­ bolo zistené, či ide o vyvieračky súvisiace s ponormi v Zlatníckej doline alebo o bočné ponory Hrona, ktorý sa zarezal pod vápencový masív Kremeniny. Sú to vyvieračky 26 a. 27 (lit. 13).

V doline Zlatnice, nad rovnomennou jaskyňou je menšia vyvieračka tvoriaca potok so značne nevyrovnaným spádom, ktorý sa tratí asi v po­ lovici doliny v štrkových nánosoch (29).

Väčšie vyvieračky sú a j vo vyústení doliny Havraník. Je tu vyvie­ račka Havraník I (30), ktorá pramení v štrkových nánosoch a odvod­ ňuje dolinku Za Pacerom a vyvieračka Havraník II (31) pod skalnou stenou kóty 1052,3 m. V najvyššej časti dolinky Za Pacerom sú dve ďalšie vyvieračky (32 a 33), ktoré tvoria zo začiatku slabý potôčik, neskoršie prechádzajú do silného toku a 60 m vysokého vodopádu. Pod vodopádom sa voda tratí v ponore a vyviera pravdepodobne v Havraníku I (30).

Severná časť Veľkej Stožky a Kľaku je odvodňovaná len málo vý­ datným krasovým prameňom Sitárkou (72), Rakovým potokom (78) a silnou vyvieračkou Klátna (34). Klátna pramení silným tlakom spod skal­ nej steny a vynáša mnoho štrku a piesku z podzemného, doteraz nezná­ meho toku. Je pravdepodobne spojená s jaskyňou Machnatá, položenou bezprostredne nad ňou. Menší krasový prsmeň medzi Veľkou a Malou itožkou (77) odvodňuje celý mohutný masív Stožky.

Po zistení vyvieračiek na severnom okraji krasu obráťme pozornosť a j na vyvieračky položené vysoko, na samej planine.

Línia vedená približne stredom krasu od Hrdzavej doliny po Trsten­ skú dolinu má málo krasových prameňov všeobecne s malou výdatnos­ ťou.

V závere Hrdzavej doliny je vyvieračka Hrdzavá (12) v nadmorskej výške 1100 m. Voda sa vlieva do Hrdzavého potoka a preteká na juh cez obec Muráň a vlieva sa do Muráňky.

37

GRAFICKÉ ZNÁZORNENIE NADMORSKÝCH VÝŠOK VYVIERAČIEK A KRASOVÝCH PRAMEŇOV NA ÚSEKU MURÁŇ­ ČERVENÁ SKALA Južný okraj m uránskeho krasu Severný okraj m ur. krasu St redná Hnia

vyvieračiek

Na Vohanoch, vo výške cca 1000 m n. m. sú málo výdatné a len občasné pramene (73). Len pri horárni Studňa je pcmerne trvalý pra­ meň (76) a niekoľko občasných bočných prameňov. V dolinke Bodolovej (1120 m n. m.) je pramenisko síce trvalé, ale málo výdatné. Voda preteká válovmi na napájanie dobytka a zveri. Potok sa tratí v skalnej sutine a vyviera v Dolinskom potoku. Pri žrebčíne je ďalšia vyvieračka (36) a ponory, ktorá má vodu len za vlhkého leta. V suchých obdobiach sa voda tratí. Vyvieračky tchto ponoru neboli doteraz zistené, predpokladá sa, že vody vyvierajú v Bielej vyvieračke (14).

Posledná vysokopoložená vyvieračka je na dne krasového „polja" zv. Lopušná (35) v nadmorskej výške 1050 m. Podlhovastá misovitá prie­ hlbeň nezodpovedá celkom názvu „polje" — no je zo všetkých s.rán ohraničená, dĺžka skoro 1 km, šírka 0,5 km. Vyvieračka má a j ponory a voda sa stráca pravdepodobne na sever od vyvieračiek Za Pacerom (32, 33).

V Trstenskej doline, severovýchodne od Lopušnej, nás upúta viac vyvieračiek, ktoré sa začínajú pri prameňoch Trstenského potoka a tiahnú sa až po jeho vyústenie pri osade Červená Skala. V doline je celkom 5 prameňov (61 — 65), zväčša občasných, a dve vyvieračky 22 a 23.

Všetky odvodňujú pretiahly hrebeň Vysokého vrchu (1104,6) — (lit. 14).

38

Okrem opísaných vyvieračiek je v študovanej oblasti ešte niekoľko menej významných a zväčša občasných krasových prameňov s malou výdatnosťou vody, ktoré majú len lokálne zberné oblasti.

INa mapke sú graficky znázornené jednotlivé vyvieračky a pramene podľa nadmorskej výšky, a to pre líniu južnú, vedúcu od Muráňa po Červenú Skalu, pre líniu severnú od Červenej Skaly po Malú Stožku a líniu vedenú približne stredom krasovej oblasti od JZ a SV.

FARBIACE POKUSY

Veľkým pomocníkom pri zisťovaní podzemných tokov krasových vôd sú farbiace pokusy. V uvedenej oblasti bolo urobené niekoľko farbiacich pokusov floresceinom, ktoré dokázali spojitosť ponorov a vyvieračiek.

Podľa času prietoku farbiva a intenzity zafarbenia vody vo vyvieračkách dá sa usudzovať na veľkosť podzemných ciest vody, veľkosť zbernej oblasti a pod. (lit. 8).

Dôkazy urobené farbením sú dobrým ukazovateľom pri otváraní jas­ kynných systémov proti toku. V tab. IÍI sú uvedené výsledky a dôkazy š udaním času prietoku, relatívneho rozdielu ponoru a vyvieračky a pred­ pokladané dĺžky podzemného toku.

Aby mal farbiaci pokus úspech, musí sa dobre pripraviť. Treba ob­ sadiť všetky vyvieračky v okolí, kde možno predpokladať, že sa farbivo objaví. Pri každej vyvieračke sa musí vybudovať tábor obsadený aspoň troma pozorovateľmi, ktorí sledujú v polhodinových intervaloch pre­ tekajúcu vodu a odoberajú vzorky do pripravených skúmaviek. Pred za­ čatím farbenia sa odoberie do prvej skúmavky vzorka čistej vody.

V priazrývom prípade sa objaví voda vo vyvieračke sfarbená do zelena s opalizujúcim nádychom. Pretože sa odber robí tak dlho, kým sa ne­ objaví zafarbená voda, teda a j v noci, je potrebné skúmavky odkladať až na rannú kontrolu.

Pri veľkom zriedení sa zafarbenie najľahšie zistí pod svetlom hor­ ského slnka, a to porovnaním vzorkovej vody so zafarbenou. Zafarbená voda pod lampou jasne opalizuje a j pri najväčšom zriedení. Pretože skú­ mavky sú očíslované a opatrené záznamom o čase zachytenia, možno s do­ statočnou presnosťou zistiť čas prietoku farbiva. Farbivo preteká pod­ zemím často mnoho desiatok hodín, preto treba pravidelne kontrolovať výsledky vo všetkých táboroch (pri všetkých obsadených vyvieračkách).

V niektorých prípadoch bolo a j viacdňové čakanie bezvýsledné a farbivo v predpokladaných vyvieračkách nevyšlo. V tom prípade sa f a r ­ bivo alebo natoľko rozriedilo, že ho nebolo možné zistiť (pri dlhom pod­ zemnom toku alebo veľkých podzemných jazerách), alebo vyvieračky boli omnoho vzdialenejšie, ako sa predpokladalo. Takéto prípady sme zistili pri farbení potoka v Kešeľovej diere (vernársky kras, jaskyniarsky týž­ 39

deň MSK 1959), pri farbení ponorov Za Pacerom (muránsky kras 1960), kde i napriek malej vzdialenosti cca 500 m nevyšlo farbivo ani za 48 hodín, a pri niekoľkých menších ponoroch.

V tab. IV sú uvedené predpokladané podzemné toky známych pono­ rov alebo vyvieračiek, ktoré sa budú ešte v budúcnosti dokazovať far­ bením. Sú však a j také prípady, že k známej vyvieračke sme doteraz nezistili žiadne ponory. V takých prípadoch ide pravdepodobne o vyvie­ račky sťahujúce vody širšieho zberného územia. Ďalším sprievodným zjavom v krase sú a j stojace vody na dne upchatých závrtov. Dažďová voda postupne splavuje hlinu a drobný ma­ teriál do lievikovitých závrtov, upcháva ich dná a v týchto miestach sa potom vytvárajú jazierka s trvalou alebo občasnou vodnou hladinou.

Takéto jazierko nájdeme v oblasti Suchých dolov pri Tisovci, hlboké asi pol metra, na dne zarastené trstinou a vodnými trávami. Dve väčšie ja­ zierka ležia asi 1 km na západ od vrchu Havranová (1116,2) v murán­ skom krase. Ich priemer je 10—15 m a hĺbka asi jeden meter. Jazierko na Škutovej 1,6 km západne od Vysokého vrchu (1104,6) má vodu po celý rok, vyše metra hlbokú a vytvára jazierko o priemere 10 m. Na Mokrej poľane pri vyvieračke 19 je na konci slepého údolia jazierko s premenlivou hladinou vody a na Priehybke medzi Tatričkami a Dlhým vrchom — 3 km na východ od Červenej Skaly — sú dve jazierka na­ pájané z prameňa 70. Všetky jazierka sú závislé na množstve zrážok.

ZÁVER

Podrobný prieskum hydrologických pomerov je práca pomerne ťažká a dlhotrvajúca. Treba postupne lokalizovať všetky vyvieračky a krasové pramene, pravidelne ich sledovať a robiť z poznatkov správne závery.

Podľa doteraz zistených faktov možno povedať, že oblasť tisovského a muránskeho krasu nemá typický znak väčšiny pravých krasových úze­ mí, t. j. suchotu. Aj keď výdatnosť mnohých prameňov a vyvieračiek je malá, predsa nemožno hovoriť o nedostatku vody. Povrch krasu nemá stepný charakter.

Husté porasty ihličnatého lesa chránia povrch vápencov pred od­ plavovaním hliny a humusu, ktorý sa tu vytvára. Akumulačná činnosť lesov sa tu výrazne prejavuje postupným uvoľňovaním vody v pramen­ ných oblastiach (lit. 9, 10).

Keď porovnávame nadmorské výšky vyvieračiek na severe a juhu krasu, vidíme, že väčšia časť vody sa sťahuje k juhu až k juhovýchodu, čo potvrdzuje sklon vápencovej dosky. Na str. 38 je graf znázorňujúci nad­ morské výšky vyvieračiek a prameňov a dokazujúci, že sila vápencovej dosky je najväčšia pri Muráni a smerom na SV sa zmenšuje. Výdatnos­ ťou sú mohutnejšie vyvieračky smerujúce na juh, zatiaľ čo na severe odvodňujú len menšiu časť krasu (lit. 7, 12).

40

Tab. č. I. Prehľ ad, Čís.

Názov

vyvieračiek

Nadm. výš.

Výdatnosť l/sek.

Teol. °C 8—9

Podľa mer. zariadenia

8—9

Zachytená na vodovod

10,6

Zachytená

1.

Teplica

470

2.

Periodická v.

462

Poznámka

3.

Tisovec v m e s t e

420

20—300 5—40 (min.­ max.)

15

4.

Pod Hradom

520

10—12

5.

Hlboký j a r o k

440

3—5

6.

Paseky II

433

70

8,8

Zachytená

7.

Paseky I

423

300

8,6

Jazierko pri ceste

8.

Javorníková

825

53

9.

V Muráni I

335

40

10.

V Muráni II

386

40

8,4

4 vývery

11.

Hrdzavá dolina

565

15

8,4

Pod Odštiepenou skalou

12.

Hrdzavá

13.

Hradná vyv.

1100

14.

Biela vyv.

8—10 125 L03 (max. 5000) 550 60—70

15.

Muránska Huta

640

16.

Bobačka

770

17.

Javorina

835

7—8 6"— 1 00 (max. 500 3—5

18.

Mokrá Poľ ana I

885

8—10

19.

Mokrá Poľ ana II

895

10

20.

Červená Skala I

775

25—30

21.

Červená Skala ľ

770

8—10

22.

T r s t e n s k á I

765

60

23.

T r s t e n s k á II

820

10

24.

Ztračaník

830

250—1000

23.

Homoľa

830

26.

Pri JRD Občasná

6 ponorov Zachytená

7,4

V závere doliny Zachytená pre vodovod V závere kaňonu Pod m o s t o m

7,6

Zachytená pre vodovod Zo štôlne Tratí sa do ponorov

4,6

Tratí sa do ponorov Pri žel. m o s t e — 3 výv.

Pri píle

5,0

Pri horárni V kaňone pri ceste

6, 4 6,6

9 výv. pri žel. m o s t e Pri Hrone

Zlatno I

737

30

Pravdepod. bočný ponor

27.

Zlatno II

736

30

Pri Hrone

28.

U Márnikovej

740

29.

Zlatnica

975

20—25

Šumiacky k r a s

30.

Havraník I

774

103—200

31.

Havraník II

770

35—40

32.

Za Pacerom I

950

5—6

33.

Za Pacerom II

952

3 + 5

34.

Klátna

875 100—300 max.

35.

Viac ponorov V š t r k o v o m nánose V skal. s t e n e 2 vývery V š t r k o v o m nánose

Lopušná

1050

5—8

Na dne polja

36.

Žrebčín

905

1—2

Zachytený

37.

Veľká Lúka

870

—

41

Studňa na lúke

I i i­ V V ä i ­J W' 'i 3i\Ľ •• i í??IOVSKÝ Miriu

Tab. č. II. Prehľ ad krasových Názov

Čís.

prameňov Poznámka

Nadm. v ý í k a

51.

Pod Hradovou I

425

Zachytený v m e s t e Tisovec

52.

Pod Hradovou II

420

Zachytený — Malinovského ul.

53.

Pod Krivou

435

Zachytený — školský vodovod

54.

Pod Hradom

Nad kravinom JRD

55.

Martincova dolina

Občasný

56.

Dažd'ovica

Občasný, válovy

57.

Voliarska lúka

Nad Priehalinou, málo výdatný

58.

Priehalina

805

V Macovej doline

59.

Pod Hradom

825

Horáreň M u r á ň ­ h r a d

60.

Bombová

870

P r a m e ň a blízke ponory

61.

T r s t e n s k á

755

Pri lome v Červenej Skale

62.

T r s t e n s k á

810

Na Salašnej

63.

T r s t e n s k á

835

Nad mostom v závere

64.

T r s t e n s k á

8:0

V močarisku pod vodopádom

65.

T r s t e n s k á

1050

P r a m e n e T r s t e n s k é h o potoka

66.

Slaniniarka

67.

Sviniarka

68.

Kucharová

69.

Za Tatričkami

Válovy

73.

Priehybka

Málo výdatný, prm. nezamŕza

71.

Havranie

950

Pod c h a t a m i

72.

Sitárka

960

Pod skalnou vežou

73.

Na Vohane

950

Válovy — málo v ý d a t n ý

74.

Bodolová

75.

Kľak

76.

Studňa

77.

Medzi Stožkami

825

Pri ceste

78.

Rakov potok

950

Pod hor. Studňa — pramene potoka

930

Pod Škutovou Pri Červenej Skale — občasný

840

1120

Pri chate K u c h a r o v e j

Válovy, viac výverov Pod chatou

1135

42

Pri h o r á r n i — 2 vývery

Tab. III. Výsledky

P o r . ČÍ3.

Názov p o n o r u v m n. m.

farbiacich

Názov v y v i e r a č k y v m n. m.

pokusov

R e l a t . rozdiel v m

Dĺžka podzem. t o k u v m

Doba p r i e t . f a r i e b

1

Michňová 589

Teplica 470

119

1600

23h 30 min.

2

D a x n e r I—II, 575

Teplica 470

105

1900

22h 50 min.

3

Suchý dol 445

V Muráni 385

60

2300

23h 30 min.

4

M o k r á P o ľ a n a 885

J a s k . Bobačka 770

115

700

lOh 10 min.

5

Z t r a č a n í k 855

800

2h 05 min.

Za P a c e r o m 952

P r i železnici č. 24, 830 H a v r a n í k I 774

25

6

178

50 D

n e g a t í v n y

7

Homoľ a 955

P r i H r o n e č. 25 830

126

1300

36h 35 min. /

Tab. IV. Predpokladané

P o r . čís.

Názov p o n o r u v m n. m.

podzemné

P r e d p o k l a d , v y v i e r a č k a v m n. m.

toky

Relat. rpzdiel. v m

Približná dĺžka p o d ­ z e m n é h o t o k u v m

1.

Bodolová 960

Za P i e c k a m i 630

330

600

2.

J. N e t o p i e r o v 587

Teplica 470

117

2300

3.

J a v o r i n y 880

č. 17 — Štôlňa 835

45

500

4.

S t u d ň a hor. 1135

V Muráni 385

753

7500

5.

P r i e h a l i n a č. 58 805

P a s e k y I 420

385

1700

6.

Veľ ká L ú k a 870

Biela vyv. 550

320

1E0D

7.

Bombová 870

Mur. H u t a č. 15 640

230

500

8.

Žrebčín č. 36 — 905

Biela vyv. 550

355

2200

9.

L o p u š n á 1050

Za P a c e r o m 950

100

1300

J a v o r n í k o v á 470

Mur. L e h o t a ?

n e z n á m e

povodie

11.

P e r i o d i c k á vyv. 462

n e z n á m e

povodie

12.

Z l a t n o I—II, 737—736

n e z n á m e

povodie

13.

H r a d n á výv. 425

n e z n á m e

povodie

10.

43

Doteraz známe podzemné toky dokazujú niekoľko samostatných pod­ zemných systémov menšieho rozsahu. Nemožno tu však očakávať dlhšie podzemné toky, ani väčšie podzemné systémy dutín. Z tohto poznatku vyplýva, že pod muránskym a tisovským krasom možno objaviť jaskynné priestory v najväčšej dĺžke 1 — 3 km, no v žiadnom prípade nemožno predpokladať dlhší jaskynný systém. Znalosť vodných pomerov uľahčuje a j prácu pri otváraní jednotlivých systémov proti toku. Najvýhodnejšie sú vyvieračky s veľkou výdatnosťou prameniace pod skalnými stenami bez väčších skalných sutín. Takéto vyvieračky sú Teplica, Biela vyvie­ račka, Bobačka, Stračaník a Klátna.

Celkove je v opísanej oblasti 37 vyvieračiek a 28 krasových prame­ ňov, okrem malého počtu menej významných zdrojov vody.

LITERATÚRA 1. Kámen S.: Jazerná jaskyňa s periodickou vyvieračkou, ČS1 k r a s ­ B r n o 1951 2. Kámen S.: Periodická vyvieračka a J a z e r n á jaskyňa Geografický čas. SAV s t r .

90 a d'al., Bratislava 1953 3. Kámen S.: Periodická vyvieračka, Ochrana prírody III/č. 6, P r a h a 1953 4. Kámen S.: O periodickej vyvieračke, Krásy Slovenska XXXI/č. 3, Bratislava 1954 5. Kámen S.: Osud jaskyne Bobačka, Ochrana prírody X/č. 8, P r a h a 1954 6. Kámen S.: Javorníková dolina, Krásy Slovenska 1958/č. 5, Bratislava 1958 7. Kámen S.: Muránsky a tisovský kras, Slov. Kras, sborník MSK I, s t r . 99 a 120, Martin 1958 8. Kámen S.: Poku s s f a r b e n í m Teplice, Slov. kras, sborník MSK, s t r . 115, M a r ­ tin 1958 9. Kámen S.: Jaskyňa Dlhý vrch (Muránsky k r a s ) , Slov. kras, sborník MSK, s t r . 82, Martin 1960­ 10. Kámen S.: Š t á t n a prírodná rezervácia Suché doly, Teplice a Periodická vyvie­ račka, Ochrana prírody, sborník KSŠPSOP, s t r . 126, B. Bystrica, 1960 11. Lukniš M.: Tisovský kras, Csl. kras, Brno 1948 12. Pouba Z.: Geologie s t r e d n í části mur. plošiny, Vestník ÚÚG/XVIII, s t r . 273—289, P r a h a 1951 13. Stárka V.: Za neznámymi k r á s a m i doliny Zlatnice, Krásy Slovenska c. 11, s t r .

432—34, Bratislava 1959 14. Skŕivánek F.: Krasové zjevy SV výbežku m u r á n s k e h o krasu, Krasový sborník I­Spol. Nár. m ú z e a ­ P r a h a 1958 BEITRAG ZUR KENNTNIS DER HYDROLOGISCHEN VERHÄLTNISSE DES KARST­ GEBIETES VON MURÄŇ UND TISOVEC Svätopluk

Kámen

Z u s a m m e n f a s s u n g Der Autor befafit sich in seinem Artikel mit den hydrologischen Verhältnissen im Karstgebiet von Muráň und Tisovec. Er beschreibt grôfiere Sprudel und Karstquellen wie auch periodische Sprudel und b e r u f t sich dabei auf die beigefugte Karte. Die ein­ zelnen Sprudel und Karstquellen sind so n u m m e r i e r t wie ihre É r f o r s c h u n g und inre Beo­

/

44

bachtung d u r c h g e f u h r t wurden. Der V e r f a s s e r vergleicht Ergiebigkeit und Dauer der W a s ­ s e r l ä u f e der einzelnen Sprudel in siidlicher Linie, von der Gemeinde Muráň ausgehend längs der Grenze der t e k t o n i s c h e n Linie uber die O r t s c h a f t Červená Skala, er verfolgt die Ergiebigkeit der Sprudel am N o r d r a n d des M u r á ň ­ K a r s t e s und die Ergieb.g^eit der Sprudel und Quellen an den hôchstgelegenen Stellen des Karstes.

Die Hôhe uber dem Meeresspiegel und die Ergiebigkeit der Sprudel beweisen klar, wie mächtig die geneigte K a l k s t e i n p l a t t e ist, die den M u r á ň ­ K a r s t bildet. Der Autor veranschaulicht graphisch die Hohe der drei Abfluftwege.

Im weiteren Teil beschreibt er die F ä r b u n g s v e r s u c h e und deren Ergebnisse, die den Z u s a m m e n h a n g der einzelnen Ponoren und Sprudel bewiesen. Der Artikel wird e r g ä n z t durch eine Obersicht der Sprudel, der Karstquellen, einer Ubersichtstafel der d u r c h g e f i i h r t e n Färbungsversuche, einer Tafel der v o r a u s g e . e t z e n unterrirdischen Wasserläufe und einer graphischen Darstellung der Hôhe uber dem Meeresspiegel der Sprudel.

Zum Schlufl verweist der Autor auf den Unterschied zwischen dem typischen Karstgebiet und dem mit Wald bedeckten Karstgebiet und faflt die Ergebnisse der hydrologischen Beobachtung, besonders vom S t a n d p u n k t der späleologiscben Forschung aus z u s a m m e n .

A CONTRIBUTION TO OUR KNOWLEDGE OF THE HYDROLOGICAL CONDITIONS IN THE MURÄN AND TISOV KARST

By Svätopluk

Kámen

S u m m a r y The a u t h o r deals in his a r t i c l e with t h e hydrological conditions in t h e Tisov and Muráň k a r s t . He describes t h e larger springs and k a r s t channels, as well as periodical springs, with r e f e r e n c e to t h e accompanying map. The springs and k a r s t channels a r e n u m b e r e d in t h e o r d e r in which they were investigated and observed. The a u t h o r c o m ­ pares t h e copiousness and p e r m a n e n c e of t h e channels along t h e f r a c t u r e running south f r o m t h e village of Muráň t o t h e hamlet of Červená Skala; f u r t h e r , he observes t h e copiousness of the springs along t h e edge of t h e Muráň k a r s t and of t h e springs and channels in t h e highest p a r t s of t h e k a r s t .

The a l t i t u d e above sea level and t h e copiousness of t h e springs clearly indicate what an immense, inclined s t r a t u m of limestone rock f o r m s t h e Muráň k a r s t . A dia­ g r a m shows h e i g h t s of t h e main drainage channels along t h e t h r e e lines of investi­ gation.

The a u t h o r t h e n proceeds t o describe t h e e x p e r i m e n t s carried out in colouring t h e w a t e r , by which m e a n s it was possible t o ascertain t h e connections between t h e d i f f e ­ r e n t channels and springs. The article is supplemented by a survey of t h e springs and k a r s t channels, a diagram showing t h e colouring e x p e r i m e n t s and a diagram of t h e p r e s u m e d t o p o g r a p h y of t h e u n d e r g r o u n d channels, with t h e graphic indication of t h e a l t i t u d e of t h e springs above sea level.

In conclusion, t h e a u t h o r points to t h e difference between a typical k a r s t región and a wooded región, and s u m s up t h e r e s u l t s of hydrological observations, especially f r o m t h e point of view of speleological investigation.

45

KRASO VÉ JAVY V O KO LÍ LIP TO VSKEJ TEP LIČKY

A N T O N D R O P P A G e o g r a f i c k ý ú s t a v S l o v e n s k e j a k a d é m i e v i e d , v ý s k u m j a s k ý ň . L i p t o v s k ý M i k u l á š

V okolí Liptovskej Tepličky na severnej strane Nízkych Tatier vy­ stupuje séria karbonátových hornín, v ktorých sa objavujú krasové javy, ako závrty, ponory, krasové vyvieračky, suché údolné úseky a jaskyne.

V literatúre o týchto krasových formách niet dosiaľ zmienky. Nespomína ich ani R. Kettner (1937), ktorý tu robil r. 1936 geologické mapovanie.

Na podnet tamojších pracovníkov horára M. Kóndulu a dr. J. Mikulu, obvodného lekára, zorganizovalo Okresné vlastivedné múzeum v Poprade v dňoch 5.—9. 5. 1962 komplexný regionálny výskum katastra obce Lip­ tovská Teplička za spolupráce Múzea slovenského krasu, Lesného závodu v Liptovskej Tepličke a ďalších záujmových zložiek. Výskumu sa zúčast­ nili a j členovia vlastivedného krúžku pri Okresnom múzeu v Poprade pod vedením R. Kovalčíka. V rámci tohto výskumu pracovníci Geografického ústavu SAV, speleologické oddelenie v Liptovskom Míkuláši (dr. A. Drop­ pa a A. Chovan), vykonali za pomoci zúčastnených geomorfologic'ký vý­ skum krasových foriem spojený so zameriavaním, ktorého výsledky po­ dáva táto predbežná práca.

Krasový terén sa rozprestiera južne od Liptovskej Tepličky a zahrnuje doliny Čierneho Váhu, Veľkého Brunova, Malého Brunova, Zatračanskú dolinu a Ždiarsku dolinu. Na západe je zhruba ohraničený horskou ráz­ sochou Panskej hole (1429,1) a na východe priečnym chrbtom Úplazu (1554,6), čím dosahuje plošnej rozlohy okolo 75 km 2 . Povrchové toky tečúce spomenutými dolinami pramenia v kryštalickom pásme na sever­ ných svahoch Kráľovej hole (1943) a prerezávajú krasový terén naprieč v hlbokých pomerne úzkych údoliach. Niektoré z nich sa pri vstupe do vá­ pencovo­dolomitového pásma ponárajú v otvorených ponoroch (Zatračan­ ský potok a sčasti Velký Brunov) a vytvárajú tak v spodnej časti údolia suché údolné úseky. Tieto bývajú zaplavované len pri vyššom vodnom stave (pri jarnom topení snehu a silnejších zrážkach).

Geologicky je výskyt krasových javov v okolí Liptovskej Tepličky viazaný na polohy svetlosivých dolomitov stredného triasu (ladin). Do­ lomity sú zreteľne vrstevnaté (v Širokej doline so sklonom 50° na SZ, v Ždiarskej doline 32° na V) a miestami prestúpené dislokáciami. Budujú významnejšie vrcholy, ako Mogilu (1367,8), Opáleno (1302,5), Kolibiská (1387,5) a Záturňu (1301,6) a po stránke tektonickej tvoria krížňanskú jednotku (Kettner 1937, Maheľ 1959). Dolomity ležia priamo na spodno­ triasových kremencoch (werfén) obalovej série kryštalinika Kráľovej 46

i

ORIENTAČNÁ

LI PT O

H APA

OKOLIA

TEPLI ČKY 500

1000

1500m

O ZÓvrfy P Zavrtovi ponory T Ponory ô B Pramene a vyittraEk Suché údolia zyxw .TV. Jaskyne

'jaskyňa 'Panská\

hoľa

H Bruno</~ Kr Brvno*/

Glé/duroi/a

,Jaskyŕia Šmdharka­ ÍDzurovo•

Andrejcová

Tfro/ovo /> o' \

hole. Na rozčliel od ostatných častí Nízkych Tatier chýbajú tu modrosivé guttensteinské vápence (anis), ktorých nepatrný odkryv bol pozorovaný len v závrtovom ponore v Zatračanskej doline, kde vystupujú so sklo­ nom 32° na východ. Vrstvové škáry a najmä tektonické pukliny v dolo­ mitoch predisponovali vznik krasových foriem nielen na povrchu, ale i vo vnútri. Koróziou atmosferických vôd a eróziou ponorných vôd vy­ tvorili sa v nich závrty, ponory, vyvieračky i jaskynné dutiny.

Závrty predstavujú typ zrútených závrtov. Niektoré z nich majú aktívne ponory na dne. Najvýznamnejšie sú závrty na Hudákovej lúke v Zatračanskej doline. Na dne údolia povyše lesnej škôlky sa nachádzajú vedľa seba dva veľké závrty o rozmeroch 30 X 25 m a hĺbke 5 m. Obidva 47

sú vytvorené v riečnych nánosoch zložených z kryštalických bridlíc a kremencov. Skalné dno tvorené sivomodrými v á p e n c a m i j e odkryté len v západnejšom závrte, na dne ktorého sa ponára potok Široká, priteka­ júci z kryštalinika zo severných svahov Strednej hole (1875,6). V čase nášho výskumu (7. V. 1962) ponáral sa potok o 50 m južnejšie vo výške 1135 m, no pozorovateľné ponory sa prejavovali ešte vyššie (na pláne označený 1). Pri vyššom vodnom stave, keď horné ponory nestačia po­ hltiť všetku vodu, mizne voda na dne závrtu v rozšírenom komíne po­ zdĺž sklonu vápencových 32° na V. Pri zanesení komína vyplní voda celý závrt, ba prebytočná sa prelieva cez jeho spodný okraj a pokračuje dolu suchým údolím. Údolie Širokej tak nadobúda typické znaky poloslepého údolia. V súčasnosti nevidieť za spodným okrajom závrtu nijaké stopy po riečnej erózii. Celá dolná časť údolia až po vyústenie do Zatračan­ ského potoka je porastená hustým ihličnatým stromovím. Medzi stro­ mami možno pozorovať ešte jeden misovitý závrt v priemere 10 m a hĺbke 2 m, vyplnený tiež riečnymi nánosmi. Treba spomenúť a j celkom čerstvo prepadnutý závrt po ľavej strane lesnej cesty južne od škôlky v priemere 2 m a hĺbke 1 m, do ktorého sa prepadol okolo idúci vôl (podľa informácií horára K. Šebestu). Ponorným je a j Zatračanský potok, ktorý sa za normálneho stavu vody celý ponára na dne riečiska asi 150 m západne od drevených domčekov pod Holicou. Za ponorom ostáva v let­ nom období koryto úplne suché. Pri väčšom stave vody sa prejavujú pono­ ry povyše horárne Zatračano a len výnimočne je zvlažované po celej dĺžke do Čierneho Váhu. Keďže nikde v Zatračanskej doline sa neobjavujú vyvieračky ani krasové pramene, treba predpokladať, že všetky ponorné vody využívajú v podzemí sklon vápencových a dolomitových vrstiev na východ a pravdepodobne vyvierajú v mohutnej vyvieračke Malý Brunov na východnom svahu Kolibiska (1387,5) v údoly Čierneho Váhu. Výdat­ nosť tejto vyvieračky okolo 300 l/sek. sa rovná súčtu výdatnosti všetkých ponorných vôd v Zatračanskej doline. Dokázať kontinuitu týchto vôd farbiacimi pokusmi (pomocou manganistanu draselného) sa nám nepo­ darilo.

Závrtové ponory sa objavujú a j v údolí Ždiarskeho potoka. V prie­ store Glejdúrovej na severnom svahu Holíče (1617) sa nachádzajú vo výške 1224 m dva závrty o rozmeroch 13 X 20 m a hĺbke 3 m. Skalné steny závrtov budujú svetlosivé dolomity. Do obidvoch závrtov vteká slabší jarček od juhu ponárajúci sa na ich dne. V sýčasnosti majú za­ nesené dno riečky štrkmi (kryštalickými bridlicami). Podľa informácií horára M. Kondulu mal vyššie položený závrt na dne komínový otvor, do ktorého hodil zahynutú jelenicu. Ponorné vody z obidvoch závrtov prav­ depodobne vyvierajú v krasových prameňoch na lúke pod Glejdúrovou na pravom svahu Ždiarskeho potoka (kontinuitu treba preveriť farbe­ ním). Dva závrty sa nachádzajú a j v priestore Šindliarky v hornej časti Zdiarskej doliny, z ktorých jeden tvorí vchod do jaskyne. Podrobnejšie o nich sa dozvieme ďalej. Dva závrty vo fluvioglaciálnych nánosoch som 48

Predpokladaný

tok podzemných

v$d

­ smer

flalý

Brunov

ZÁVRTOV E PONOR Y V ZATRACANOM­ LI PT O

10

20

TEPLI ČKA

Ponor 2

30m

Ponor 1

POZDĹŽNY

REZ

Zimtrtb

ér A Or*ff

9­frtMf

úito SA ť

Imijem2

pozoroval a j v dolino Veľký Brunov pri potoku naproti opustenej kolibe vo výške 1085 m. Majú lievikovitý tvar v priemere 6 m a hĺbke 2 m.

Predstavujú bývalé ponory potoka Veľký Brunov, ktorý pramení v kryš­ taliniku v ľadovcovom kotle na severnej strane Strednej hole (1875,6).

Zrútený závrt lievikovitého tvaru sa nachádza i na juhozápadnom svahu Záturne (1301,6), na plošinatej lúke pri okraji lesa vo výške 1205 m. Dosahuje v priemere 8 m šírky a 3 m hĺbky. Je vytvorený na rozhraní verfénskych kremencov a svetlosivých dolomitov. Podobný zá­ vrt sa objavuje a j na severnej strane Záturne vo výške 1095 m tesne nad vyvieračkou Veľký Brunov, čo robí okolo 80 m nad údolím Čierneho Váhu. Má tiež lievikovitý tvar v priemere 12 m a hĺbke 8 m. Je vytvorený v svetlosivých dolomitoch. Menší závrt sa objavuje tesne nad vyvierač­ kou Veľký Brunov v priemere 6 m a hĺbke 2 m. Obidva závrty sa vy­ tvorili zrútením povaly podzemných priestorov, ktorých existenciu po­ tvrdzuje a j silná vyvieračka pod nimi.

Z krasových vyvieračiek sú najmohutnejšie a najvýznamnejšie tri: Veľký Brunov, Malý Brunov a Macová.

Vyvieračka Veľký Brunov vyviera spod ľavého brehu Čierneho Váhu 350 m východnejšie od vyústenia dolinky rovnakého mena. Svojsu vý­ datnosťou vyše 100 l/sek. núti k predpokladu, že odvodňuje nielen se­ verné svahy Záturne (1301,6), ale priberá a j časť poporných vôd Veľkého Brunova, na čo poukazuje a j pomerne hízka teplota +4,9 °C. Podobný charakter má a j vyvieračka Malý Brunov, vyvierajúca pri vyústení bočnej dolinky Malého Brunova vo výške 995 m. Dosahuje vý­ datnosť okolo 300 l/sek. Ako sme už predtým spomenuli, je výtokom ponorných vôd v Zatračanskej doline. Menší krasový prameň vyviera vo vzdialenosti 70 m severne v t e j fstej úrovni o výdatnosti 5 l/sek. Teplota vody bola 4,8 °C pri vonkajšej teplote 8,5 °C, čo poukazuje na spojitosť s hlavnou vyvieračkou. Podobné krasové pramene vyvierajú na údolnej nive Čierneho Váhu povyše robotníckych domčekov. Jeden z nich vo výške 988 m vyviera z dolomitovej sutiny a je zákryty drevenou stríežkou.

Dosahuje výdatnosti 2 l/sek. a jeho teplota je 6,3 °C pri vonkajšej tep­ lote 8,6 °C. Severne od Malého Brunova pod pamätným hájom vyvierajú na lúke vo výške 965 m tri pramene o celkovej výdatnoáti 15 l/sek. Tep­ lota vyvierajúcich vôd bola 5,7 °C pri vonkajšej teplote 9,4 °C. Pravde­ podobne odvodňujú východný svah Kolibiska (1387,5) a ich kontinuitu s ponornými vodami v Zatračanom sa nám nepodarilo dokázať.

V Zdiarskej doline je najväčšia vyvieračka Macová. Nachádza sa v svahovej dolinke rovnakého mena pri horárni Ždiar. Jej vody vyvie­ rajú na svahu spod dolomitovej sutiny vo výške 1045 m o výdatnosti okolo 100 l/sek. Teplota vody bola dňa 7. mája 1962 +5,4 °C pri tep­ lote vzduchu 12,6 °C. Nad vyvieračkou vo vzdialenosti 16 m sa na­ chádza zrútený závrt v priemere 12 m a hĺbke 5 m, ktorý sa vytvoril zrútením podzemnej dutiny. Kedže v severnejšej Hlbokej dolinke neboli pozorované nijaké ponory, možno predpokladať, že vyvieračka Macová 50

ZD/ ARSKE

JASKYNE

V OPÁLENOM

LI PTOVSKÁ Q

?

4

TEPLI ČKA Q

«

10m

JAS K Y NA c. f 1136,

Y NA c. 2

POZDĹŽNE

REZY REZ

JA S KYŇOU

c.1

ňmtrti t ym><« de A Drtfft n Otmt, Gtfrtfirt/ ufe

zbiera svoje vody v dolomitovom chrbte vybiehajúcom z Panskej hole (1429,1) na východ. Menšie vyvieračky sa nachádzajú a j západne od Liptovskej Tepličky, vyvierajúce tiež v dolomitoch.

Tabuľka

vyvieračiek

a krasových

prameňov

južne

T e ­ l o t a v °C

od Lipt.

Tepličky

Absolútna výška v m

Výdatnosť v 1 za sek.

vody

vzduchu

100

5,4

12,6

1045

Merané dňa

T r o j i t ý prameň pod pamätným h á j o m

15

5,7

9,4

965

7. 5. 1962

P r a m e ň pri rob. dome

10

6,3

8,6

988

"

Malý Brunov

300

4.8

8,5

995

••

Veľký Brunov

100

4,9

12,4

1015

Názov p r a m e ň a

Macová

(Merané dňa 8. 5. 1962)

Výdatnosť krasových vyvieračiek a prameňov je udaná približne (od­ íiauuin;. „ . ,, Z jaskýň v krasovom teréne južne od Liptovskej Teplicky su zatiai známe dve menšie Zdiarske jaskyne v masíve Opálené (1302,5) a prie­ pasťová jaskyňa v priestore Šindliarka v Ždiarskej doline.

Zdiarske jaskyne sa nachádzajú na severozápadnom svahu Opále­ ného (1302,5) v Ždiarskej doline oproti priečnej dolinke Hlbokej. Vchod do nich tvoria dva vedľa seba zrútené závrty. Z nich severnejší o roz­ meroch 10 X 8 m leží vo výške 1138 m n. m., čo robí okolo 70 m nad údolím Zdiarskeho potoka. Otvor jaskyne č. 1 leží v strede severnejšieho závrtu pod zráznou dolomitovou stenou. Dosahuje šírky 3 m a výšky 1 5 m. Jaskyňa pozostáva z dvoch sieňovitých dutín o celkovej dĺžke U m. Do jaskyne sa vstupuje 1,5 m hlbokým skalným stupňcm, za kto­ rým smerom na JV klesá sieňovitý priestor o šírke 6 m, výške 3 m a dĺžke 7 m. Jeho dno pokrýva ostrohranná dolomitová sutina. Tesne pod skalným stupňom pri vchode sa otvára druhá sieň prudko klesajúca na SV o šírke 3 m, výške 2 m a dĺžke 4 m, kde sa končí zatarasená sutinou.

Obidve siene sú bez kvapľovej výzdoby a nejavia nijaké stopy po kvap­ ľových nátekoch. Vytvorili sa koróziou presakujúcich atmosferických vôd po sklone dolomitových vrstiev, ktoré tu vystupujú sklonom 75° na juh. K zväčšeniu priestorov hodne prispelo oddrobovanie zo stien a po­ valy pod vplyvom mechanického zvetrávania. Ždiarska jaskyňa 2 sa nachádza 11 m na JZ od jaskyne 1. Vchod do nej tvorí tiež zrútený závrt o rozmeroch 9 X 6 m. Do jaskyne sa zo­ stupuje komínovým otvorom na dne závrtu o šírke 0,8 m, ležiacom vo 52

výške 1135 m n. m. Jaskynná dutina pozostáva z puklinovej chodby o dĺžke 13 m. Jej dno tvorené dvoma skalnými stupňami o hĺbke 2 m prudko klesá na JV, kde je zatarasené oddrobenou sutinou. Šírka chodby vpredu dosahuje 3 m a ku koncu sa zúži až na 0,5 m. Na rozdiel od jaskyne 1 objavujú sa v tejto na povale tenšie stalaktity a biele brká a na stenách a j kvapľové náteky. Jaskyňa 2 je založená na tektonickej pukline smeru 110° kolmého sklonu, pozdĺž ktorej presakovala atmosfe­ rická voda a korozívne ju rozširovala. Predná časť jaskyne bola zväčšená oddrobovaním po sklone dolomitových vrstiev, ktoré tu vystupujú sklo­ nom 60° na JV. Kedže obidve jaskyne sú v najbližších miestach neprie­ dušne utesnené, predstavujú z hľadiska prúdenia vzduchu typ statických jaskýň. Povrchové závrty sa vytvorili zrútením tenkých jaskynných po­ vál, sú preto geologicky mladšie ako jaskynné dutiny.

Závrtové otvory v Opálenom boli známe tamojšiemu horárovi už od r. 1945, ktorý narazil na ne pri svojich pochôdzkach. Na jeho podnet obidve jaskyne preskúmali až na jar 1961 dobrovoľní jaskyniari z Lip­ tovskej Tepličky a okolia (inž. M. Láska, dr. J. Mikula, horár K. Šebest, P. Vácha, Št. Matejka, R. Kovalčík a iní). Pre množstvo oddrobeného ma­ teriálu sa do ďalších častí nedostali.

Jaskyňa Šindliarka sa nachádza v hornej časti Ždiarskej doliny v priestore rovnakého mena, podľa čoho dostala a j pomenovanie. Na pravom svahu Zdiarskeho potoka sa objavujú dva zrútené závrty, z kto­ rých západnejší tvorí vchod do jaskyne. Závrt má lievikovitý tvar v prie­ mere 20 m a hĺbke 4 m. Jeho spodný okraj leží vo výške 1285 m n. m. (merané výškomerom), čo robí okolo 58 m nad údolím. Východne od neho vo vzdialenosti 22 m leží druhý závrt o rozmeroch 15 X 12 m a hĺbke 4 m, ktorého dno i svahy sú porastené trávou a svrčinami. Do prvého závrtu vteká od juhu menší jarček, ktorý si udrží svoju výdatnosť (okolo 10 1 za sek.) po celý rok. Na dne závrtu sa prepadá otvoreným ponorom, ktorý tvorí vchod do jaskyne. V hĺbke 2 m sa rozširuje sieňový priestor zvažujúci sa prudko smerom na východ. V dĺžke 10 m zatarasuje ho sutina. V smere na SV pomedzi zrútené balvany možno prejsť do suti­ novej chodby prudko sa zvažujúcej juhovýchodným smerom. Po dĺžke 8 m chodba sa končí zúženým otvorom, za ktorým pokračuje v smere na východ nízky, sotva 80 cm vysoký kanál. Na jeho dne v dĺžke 6 m sa objavuje priepasťový otvor o šírke 1 m. Týmto otvorom možno zostúpiť po povraze do hĺbky 15 m na skalnú terasu s bočnou sieňou. Z terasy vedie smerom na západ 5 m hlboký skalný stupeň, za ktorým sa rozkladá priestranná chodba orientovaná na pukline v smere Z—V. Dosahuje 4 až 5 m šírky a výšky od 5 — 10 m. Jej západnú časť tvorí sutinový kužeľ prudko stúpajúci až po jaskynný závrt, po ktorom priteká do jaskyne v závrte sa prepadajúci potôčik. Na hlinitom dne chodby vytvára menšie jazierko a odteká z neho pod stenu severným smerom. Východnú časť chodby pokrýva tiež sutinový kužeľ, na ktorom boli nájdené tri zhnité koše pletené z liesky. Dva z nich sú nasunuté na seba a tretí leží stra­ 53

JASKYŇA

S/ NDLI ARKA

LI PTOVSKÁ O

5

TEPLI ČKA 10

Pr/totzyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSR /ffr&ŕc

zyvutsrponmlkjihfedcbaZYWVUTSRPONMLKJIHGFEDCBA

15 m

1215

• 12B0

­12/5

•

12/0

Hĺbka 34m ­12155

­1260

•1255 Pn'tok /arčeJr. Načrtol dr. A Droppa, Gttgraficliý ústor S/W 6.mi/t 1962,

nou (pozri pripojený plánok). Pri našej expedícii dňa 6. 5. 1962 sa poda­ rilo dr. J. Mikulovi za pomoci s. Bídu z Michaloviec prehĺbiť odtok t r a ­ tíacich sa vôd a dos.ať sa do ďalšej siene zakončenej sutinou. Výtok podzemných vôd z jaskyne je zatiaľ neznámy a ani v údolí neboli pozo­ rované krasové pramene. Na stenách a v puklinách vidno kvapľové n á ­ teky bielej farby.

Jaskyňa Šindliarka má charakter priepasťovej jaskyne s dvoma kol­ mými stupňami o celkovej hĺbke od povrchu 34 m. Je vytvorená v svetlo­ sivých brekciovitých dolomitoch, ktoré sú silne rozpukané a pod vplyvom mechanického zvetrávania sa drobia v ostrohrannú sutinu. Na vzniku jaskyne má okrem korózie atmosferickej vody veľkú zásluhu erózia po­ norného potôčika, ktorý využíval sklon dolomitových vrstiev 20° na JV a vytvoril v nich rúrovité kanále. K rozšíreniu jaskynných priestorov prispelo v nemalej miere i rútenie zo stien a povaly pod vplyvom mra­ zového zvetrávania, čo sa najviac prejavuje vo vstupných častiach jas­ kyne, kde v zimnom období sa vytvárajú i ľadové útvary (6. 5. 1962).

Ponorový závrt v Šindliarke bol známy tamojšiemu horárovi M. Kon­ dulovi už od r. 1942, keď zo zvedavosti vnikol do jeho horných častí až po zúženinu. Na jeho upozornenie preskúmal jaskyňu dr. J. Mikula z Liptovskej Tepličky a za pomoci Košeckého, Bohunčáka, Knapa a Rus­ ňáka zliezol po povraze dňa 5. 8. 1961 obidva stupne. Dostal sa k jazierku na dne jaskyne, kde ho upútali zhnité lieskové koše. Pravdepodobne boli splavené potôčikcm, keď ich predtým hodil horár Kondula do ponoru.

Speleologické možnosti v okolí Liptovskej Tepličky sa najsľubnejšie javia v Zatračanskom ponore. Ponorný potok vyvierajúci v nekrasovom teréne prináša so sebou tvrdý žulový a kremencový materiál, ktorým v podzemí eroduje rozsiahlejšie podzemné dutiny. Rovnako guttesteín­ ské vápence sú náchylnejšie ku skrasovateniu ako nadložné dolomity.

Pracovná energia ponorného potoka je tu zvýšená nielen množstvom vody s tvrdým materiálom, ale a j pomerne veľkým spádom, ktorý od ponoru po vyvieračku na vzdialenosť 1,7 km dosahuje relatívnu h b k u 132 m, teda 77,6 %o. Tieto fakty predpokladajú existenciu väčších jaskynných dutín. Podobný charakter má a j ponor v závrte Šindliar­ ka v Ždiarskej doline. Avšak menšie množstvo vody ponárajúcej sa v dolomitoch nepredpokladá existenciu väčších dutín ako Zatračanský ponor. Speleologické možnosti sa ukazujú a j vo vyvieračke Veľký Brunov, o čom svedčia zrútené závrty nad ňou.

Krasový terén v okolí Liptovskej Tepličky budovaný strednotriaso­ vými dolomitmi nemá výrazných krasových plošín so škrapami, ale len pretiahle horské hrebene. Z krasových foriem sa tu vyskytujú len ponory a vyvieračky a menšie jaskyne založené na puklinách. Tým nadobúda charakter s.redohorského krasu, podobne ako severozápadne ležiaci Va­ žecký kras (Droppa A. 1962).

55

LITERATÚRA Droppa A.: Speleologický výskum Važeckého k r a s u . Geografický časopis, roč. 14, s t r . 235—242, Bratislava 1962 K e t t n e r R.: Geologická stavba severního svahu Královy Hole — okolí Liptovské Tepličky (Nízke T a t r y ) . Rozprava II. t ŕ . ČSA, roč. 47, P r a h a 1937

KARSTERSCHEINUNGEN IN DER UMGEBUNG VON LIPTOVSKÁ TEPLIČKA Anton

r

Droppa

Z u s a m m e n f a s s u n g

'

•

^

Das Karstgebiet in der Umgebung von Lipt. Teplička an der Nordseite der Niede­ ren T a t r a wird aus hellgrauem Dolomit der m i t t l e r e n Triaszeit auf einer Fläche von 75 km 2 gebildet. Allochthone Wasserläufe, die aus dem kristallinischen Gestein der Nie­ deren Tatra sprudeln, zerschnitten das Gebiet in a u s g e d e h n t e Bergrucken. Deshalb fehlen hier die typischen K a r s t p l a t t f o r m e n mit K a r r e n f e l d e r n und Trichtern. Es finden sich hier nur K a r s t f o r m a t i o n e n wie K a t a v o t h r e n t r i c h t e r , Ponoren, Sprudel und kleinere Hohlen an Berglehnen. Im Tal Zatračansk á dolina befinden sich die g r ô ň t e n Trichter, die K a t a v o t h r e n t r i c h t e r sind und deren Ausmafie 30 X 25 m betragen. In einem von ihnen verschwindet der Bach Široká, der im mächtigen Malý Brunov­Sprudel im Tal d e r Schwarzen Waag wieder hervorbricht. Sudlich davon befindet sich unterhalb des Iinken Ufers der Schwarzen Waag der b e d e u t e n d e Sprudel Veľký Brunov, der r u n d 100 l/sek s t a r k ist. Im benachbarten Tal Ždiarska dolina ist der grofíte Sprudel der Macová­Sprudel. Von Hohlen sind bisher zwei kleinere b e k a n n t : die Ždiarska j a s k y ň a im Opáleno­Massiv und die Klammhohle Šindliarka im Tal Ždiarska dolina.

PONICKÝ KRAS MIROSLAV SLAVKAY G e o l o g i c k ý p r i e s k u m , n , p . , Ž i l i n a

Krasové územie, o ktorcm sa zmieňujem, leží juhovýchodne od Ban­ skej Bystrice v banskobystrickej pahorkatine. Táto oblasť je bohatá na rozličné krasové útvary. V článku sa nezaoberám celým krasovým kom­ plexom, ale len časťou, v ktorej sme robili geologický prieskum a ktorá je v značnej miere overená prieskumnými prácami. Územie leží medzi kótami Farbište 675 m n. m., Rušenovo 565 m n. m., 600 m n. m., 593 m n. m., Borovia 504 m n. m., 554 m n. m.

1. GEOLOGICKÉ POMERY A TEKTONIKA

Opisované územie patrí k chočskej sérii, ktorá je vyvinutá od ver­ fénu po ladin. Verfén tvoria pestrofarebné bridlice, pieskovce, kremence a vápence, ktoré sa navzájom striedajú. Vo verféne vystupujú telesá vy­ vrených hornín zodpovedajúce kremitým porfýrom a v severovýchodnej časti melafýrom. Ďalším členom tejto série je aníz zastúpený svetlo­ sivými až tmavosivými vápencami. Najvrchnejším členom je ladin vy­ tvorený svetlosivými až bielymi dolomitmi silne rozpukanými a vápen­ cami.

V anízkych vápencoch som našiel faunu vo vrte D — 5 v hĺbke 85 m.

Sú to druhy: Spirigera cf. quadriplecta Munster (anis), Spirigera trigo­ nella Schl. (anis), Spiriferina (Mentzelia) mentzeli Dunk (anis), ktoré určil r. 1960 A. Biely.

Horniny chočskej série sú v tomto území sčasti zakryté neogénnymi sedimentmi, väčšinou štrkmi, no na niektorých miestach, najmä v juho­ východnej časti územia a j pyroklastickým materiálom. Tieto sedimenty majú pomerne malú mocnosť. Vrstvy chočskej série sú silne zvrásnené, čo môžeme pozorovať vo verfénskych vrstvách. Orientácia osi vrások prebieha v rozmedzí 220° — 270° so sklonom 5° — 20°. Na styku verfénu s anízom sa pri vrásnení vytvorila mylonitová zóna veľmi premenlivej mocnosti (na niektorých miestach úplne chýba, no väčšinou kolíše od 5 do 80 m). Maximálna mocnosť vápencov je 260 m.

Tvar vápencového masívu bol podmienený najmä tektonikou vrá­ sovou, ktorú môžme indentifikovať ako najstaršiu. Pri vrásnení, keď silne pôsobili sily tangenciálne, boli vrstvy chočskej série porušené po­ četnými prešmykmi a posunmi, čo bolo dokázané, vrtnými a banskými prácami. Tieto poruchy prebiehajú v smere SV — JZ so sklonom 40°—70° 57

na JV. Celá stavba je však skomplikovaná mladšou tektonikou, ktorá spôsobila poklesnú tie jednotlivých častí a j o niekoľko desiatok metrov, pričom maximálna amplitúda poklesov dosahuje cca 130 m. Caikový prehľad o priebehu tektonických línií a trhlín v celej opisovanej oblasti poskytuje kartodiagram, ktorý som vyhotovil na základe 183 meraní štruktúrnych prvkov vo vápencoch a dolomitoch. Najmarkantnejšie sa prejavuje smer 145° so sklonom 70° — 90° na ZJZ a j VSV, s ktorým súhlasí a j priebeh niekoľkých údolí a rad závrtov na Drienku. Druhým dôležitým smerom je smer 10° so skloncm 70° — 93° na V a Z. teda smer S—J, ktorý reprezentuje najrozšírenejší priebeh mladej poklesovej tektoniky, podobne ako smer 115° (80° — 90° na SSV a JJZ). Tieto smery sú totožné so smermi niektorých údolí a línií závrtov. O poruchách smoru SV—JZ so skloncm 40°—70° na JV a SZ som sa už zmienil vyššie.

Je možné, že niektoré údaj? sú skreslené priebehom vrstevnatosti, lebo až na niektoré prípady, nemožno ju odlíšiť od trhlín vystupujúcich vo vápencoch. Vzhľadom na to, že sú horniny tohto územia silne zvrásnené, vrstevnatosť sa mení kontinuitne. Z miesta na miesto a v kartodŕagrame vrstevnatosti verfénskych vrstiev (priameho podložia vápencov) sú jed­ notlivé merania skoro pravidelné po celej jeho ploche. Len smer 240° (20°—40° na SZ a JV) mierne vystupuje z grafu, čo zodpovedá osi vrások.

Na základe porovnania týchto poznatkov s priebehom doteraz známych krasových útvarov môžme vyvodiť záver, že krasové útvary, či už po­ vrchové alebo podzemné, využili pre svoj vznik práve miesta oslabené tektonikou.

2. CHEMIZMUS KARBONÄTOVÝCH HORNÍN A JEHO VPLYV NA VÝVOJ KRASOVÝCH ÚTVAROV

Krasové útvary sú vyvinuté v horninách vápenec­dolomit. Viaceré pozorovania a chemické analýzy poukazujú na pribúdanie MgO s hĺbkou.

Ale v niektorých miestach a j vápence vystupujú v značných hĺbkach uprostred vápnitých dolomitov až dolomitov. Najvrchnejšie partie tvoria vápence, ktoré miestami dosahujú mocnosť až 150 m. Majú najväčší vý­ znam pre kras, lebo v nich je najviac krasových javov. Väčšinou sú nad úrovňou stojatých krasových vôd a vytvárajú vlastne zónu vertikálnej cirkulácie. Pod vápencami vystupujú dolomiiické vápence, ktoré sa vi­ zuálne takmer nedajú od vápencov odlíšiť. Vápnité dolomity a dolomity sa až po určitej praxi dajú odlíšiť od vápencov a dolomicických vápencov a j makroskopický. V mnohých prípadoch je hranica medzi vápencami až dolomitickými vápencami a vápnitými dolomitmi až dolomitmi ostrá.

V týchto horninách sa často vyskytujú polohy hnedých piesčitých vá­ pencov, ktoré sú v mnohých prípadoch silne vyluhované a v dutinách je častý hnedeľ. Niektoré miesta sú silne prestúpené žilkami kalcitu a dolomitu. Často vytvárajú kryštáliky romboedrického, krátko prizmatic­ kého a skalenoedrického habitu. Dutiny, ktoré sa vyskytujú v dolomi­ 59

toch, vznikli dvojakým spôsobom. Koróziou vo vápencových polohách, ktoré sa vyskytujú v dolomitoch, a eróziou v dolomitoch, a to najmä v dobe, keď ešte horniny neboli postihnuté poklesovou tektonikou, teda keď sa nachádzali nad úrovňou stojatých krasových vôd a boli vystavené rušivým vplyvom podzemných tokov krasových vôd. Chemizmus hornín rady vápenec—dolomit vyplýva z chemických analýz uvádzaných v t a ­ buľke. Údaje sú uvedené v percentách.

MgO

Si0 2

Ti0 2

s t r . žíh.

spolu

st. st.

st. st.

43,84 43,21

99,80 99,49

0,32 1,74

0,31 0,30

st. st.

44,45 43,68

93,95 99,72

A1 2 0 3 Fe 2 0 3

Hornina

vzorka

CaO

Vápenec

DP­3 DP­5

54,47 54,61

0,70 0,74

0,33 0,67

0,46 0,26

Dolomit. vápenec

DP­10 DP­18

46,72 44,05

7,82 5,59

0,33 0,36

V

CaO

MgO

Pb

Zn

Cu

s t r . žíh.

spolu

Vápnitý dolomit

D24/45 D24/48

32,66 35,57

18.41 15.42

0,11 0,05

0,36 0,22

st. st.

45,92 44,88

97,46 96 14

Dolomit

D24/42 D24/47

30,96 30,95

20,03 19,75

0,10 0,03

0,23 0,14

st. st.

46,28 45,92

Ł­7, CO 96,/­

KARTOD IAGRAM PO RÚCH A TRHLÍN V PO N I CK O M KRASE

•

R^

60

,

'­3

Doplnky do 100 % tvoria neanalyzované prvky. Nepravidelnosti v niektorých analýzach sú spôsobené prítomnosťou rôznych minerálov.

Sú to najmä galenit, sfalerit, pyrit, markazit, tenantit, kalcit, dolomit, aragonit, anglezit, ceruzit, malachit, azurit, medená čerň, hnedeľ a i.

Pri vzniku sekundárnych krasových útvarov sa v značnej miere uplat­ nila migrácia katiónov vyššie spomínaných minerálov, najmä Cu, Zn, v malej miere a j Pb. 3. HYDROLOGICKÉ POMERY

Opisované krasové územie patrí do povodia Hrona. Odvodňujú ho tri potoky — Ponický, Môlčanský a Driekyňa. Orografické rozvodie medzi Driekyňou a Ponickým potokom prechádza kótami 673 (Skália) a 652 (Žiar) SV od Ponickej Lehôtky. Rozvodie hydrologické sa s orografickým nestotožňuje. Je to spôsobené geologickou pozíciou vápencov a podlož­ ných verfénskych bridlíc. Styk bridlíc a vápencov v oblasti vyvieračky V­6 a ponoru P­6 je cca 20 m pod povrchom (600 m n. m.) uklonený na JZ, t. j. k Ponikám a SV od kóty 673 a 652 vystupuje na povrch (ryhy 26/8, 26/10) približne 400 m na SV od orografického rozvodia. Vody in­ filtrované v tejto oblasti (medzi orografickým a hydrologickým) sú od­ vádzané po nepriepustnom podloží do povodia Ponického potoka, kde vyvierajú malé pramene medzi Ponickou Lehôtkou a orografickým roz­ vodím v nadmorskej výške 550—575 m. Orografické rozvodie medzi Po­ nickým a Môlčanským potokom prebieha kótami 598 m n. m., 651 m n. m. (Ziareč), sedlcm 300 m na JZ od kóty 677 m n. m. a 600 m n. m.

Ani tu sa nestotožňuje s hydrologickým, ktoré prebieha západne od oro­ grafického, čo je spôsobené taktiež geologickou pozíciou verfénskeho súvrstvia a nadložných vápencov a tektonickými líniami. Teda povodie Ponického potoka je zásobované čiastočne vodami infiltrovanými v po­ vodiach Môlčanského potoka a Driekyne.

Driekyňa sa vlieva do Hrona pri Slovenskej Ľupči, Môlčanský potok medzi Šalkovou a Banskou Bystricou, Ponický potok do Zolnej, ktorá pod Holým vrchom sa steká s Hučavou, pri Môťovej tok sa vlieva do Slatiny a táto pri Zvolene do Hrona. Vodné zrážky sú v tomto území dosť hojné. Obraz o nich si môžeme utvoriť z hodnôt päťdesiatročných pozo­ rovaní (1900—1950) pre kotliny. Ročný súhrn zrážok je 794—760 mm, letný ( 4 . ­ 9 . ) 484—467 mm a zimný (10.—3.) 310—293 mm (V. Briedoň, 1961).

V území sa vyskytuje viacej ponorov a vyvieračiek. Najlepšie vy­ vinutý a stále napájaný je ponor P ­ l , 515 m n. m.; leží na SZ okraji vá­ pencového masívu, SZ od kóty 606 m n. m. Voda do ponoru vteká v množstve od 5 do 50 l/sek. Najmä v jarných mesiacoch, keď nastáva topenie snehu je tento ponor veľmi výdatne napájaný. Je vytvorený vo vápencoch cca 50 m od styku vápencov s verfénskym súvrstvím a zá­ roveň je ukončením poloslepého údolia. Voda prepadáva na jeho dne, 61

ktoré je na severnej strane ohraničené zvislou stenou, silne korodova­ nou, vysokou cca 6 m. V s:ene je viacej otvorov. Suché otvory sú nad úrovňou dnešného dna a svedčia o jeho stálom znižovaní. Dnes je dno zakončené niekoľkými otvormi o veľkosti až 30 X 50 cm, ktoré sú mies­ tami zanesené sedimentmi. Predpokladám, žo po ods.ránení usadenín dalo by sa touto cestou vniknúť do podzemných priestorov, ktoré sú tu vyvinuté. Vrtom vzdialeným od ponoru cca 20 m prevŕtali sme kavernu vysokú 5,8 m (v hĺbke 11—16,8 m), ktorá je vlastne podzemným kory­ tom potôčika strácajúceho sa v ponore. Korózia v ponore pôsobí najmä po t r h l i n á c h , ktoré v hojnom počte prestupujú skalnú stenu. Najvýznač­ nejšie sú trhliny 25°/9j°, 50°, 55° JV, 15785° Z, 15755° V a vrstevnatosť , ktorú tu mcžno identifikovať, je 20750° ZSZ. V čase intenzívnych vodných zrážok ponor P­2 pohlcuje veľké množstvo vody (až 50 l/sek.). Ponor je len občasný, lebo potôčik v čase menších zrážok je pohlcovaný ponorom P­4 a v čase sucha skoro úplne vysýcha. Ponor P­2 je spojený s podzemnými priestormi otvorom na SZ strane a trhlinou 80775° S, ktorej mocnosť dosahuje 5 — 20 cm. Okrem týchto trhlín sa uplatňujú a j trhliny 150780° VSV a ZJZ. Závrt je orien­ tovaný približne kolmo na smer trhlín a vznikol na trhline 80775° S. Jeho ďalšie zväčšovanie pokračuje dvoma smermi, ktoré zodpovedajú spomínaným trhlinám.

Dôležitý je ponor P­5 o výdatnosti 25—30 l/sek, ktorý odvádza potok a tečie ďalej údolím Jelšina na západ. Pohlcuje, podobne ako ponor P ­ l , najväčšie množstvo vody. Nad ponorom je vytvorené jazierko. Pri veľkom prívale vôd nestačí ponor odvádzať všetku vodu do podzem­ ných tokov. Voda 200 m od ponoru stráca sa v závrte, ktorý je pokra­ čovaním údolia.

Najväčšia a najznámejšia vyvieračka v tomto území je Oravecké žriedlo ( V ­ l ) na južnom úpätí Drienku, vzdialená od Poník JZ smerom asi 1 km. Jej výdatnosť je veľmi premenlivá a kolíše v medziach 20—85 l/sek. Teplota vody pohybuje sa v rozmedzí 8,5 °C až 10 °C. Veľmi citlivo reaguje na zrážky. Už pri slabých dažďoch zvyšuje svoju výdatnosť, pri­ čcm sa voda zakaľuje. Pri zemných prácach v potôčiku, ktorý sa stráca v ponore P ­ l nastalo zakalenie vody, ktoré sa prejavilo a j vo vyvieračke, hoci je vzdialená od ponoru 1700 m. Je to priamy dôkaz spojitosti týchto dvoch útvarov podzemnými tokmi a veľkej rýchlosti prietoku, teda a j strmého spádu (ponor P ­ l 515 m n. m., vyvieračka V ­ l 457 m n. m.).

Tieto činitele podmieňujú najmä silnú erozívnu činnosť podzemných to­ kov. O väčších jaskynných priestoroch môže svedčiť najmä fakt, že vy­ vieračka vyniesla na povrch kmeň borovice dlhý 2,1 m.

Vyvieračka je prístupná do 10 m. Jej úscie bolo umele rozšírené.

Prístupnosť ďalších partií podzemných tokov cez vyvieračku je znemož­ nená sifónom.

Vyvieračka V­2 (467 m n. m.) je vzdialená od Oraveckého žriedla asi 500 m na západ. Vyviera na styku verfénskych vrstiev a anízkymi 62

vápencami. Výdatnosť je pomerne malá a kolíše v medziach od 5 do 20 l/sek. Voda sa však po daždi nezakaľuje. Teplota vody 8,5° — 9,8 °C. Vyvieračka V­3 (490 m n. m.) je juhovýchodne od Poník za športo­ vým ihriskom. Jej výdatnosť nemožno úplne zmerať, lebo sa odvádza ako pitná voda pre vodovod v Ponikách. Voľne odteká asi 40 l/sek Teplota vody je 8,5° — 9,8 °C. Vyvieračka V­4 (510 m n. m.) s malou výdatnosťou do 1 l/sek. je medzi Ponikami a Ponickou Lehôtkou v dolomitických vápencoch Tep­ lota vody je 8° — 9,5 °C. V závrte východne od kóty 674 m n. m. (Skália) vzdialenom 400 m sú dve vyvieračky (V­6), vzdialené od seba 50 m. Jedna z nich má vý­ datnosť 3 l/sek., druhá 1 l/sek. Ich toky sú krátke a zanikajú v ponore P­6 uprostred závrtu. Treba ešte spomenúť vyvieračky V­5, SV od P. Lehôtky vzdialené cca 2 km. Ich výdatnosť kolíše v medziach 1 — 5 l/sek!

Okrem opisovanej oblasti je dôležitá vyvieračka vzdialená 500 m na SV od predchádzajúcich.

Na území sa vyskytuje a j viac prameňov s pomerne malou výdatnos­ ťou. Z nich treba spomenúť pramienky v údolí SV od Oraveckého žriedla, ktorých výdatnosť je malá a v lete často vysýchajú. Prameň VSV od kóty 652 (Ziar) vzdialený 350 m s výdatnosťou do 1 l/sek. Tok sa stráca skôr, než dôjde do najbližšieho závrtu. Ďalej sú to pramene na severnom okraji P. Lehôtky s výdatnosťou cca 1 l/sek. a prameň SV od P. Lehôtky 300 m vzdialený, umele zachytený. Ďalšie pramienky sú vo verfénskych vrstvách, z ktorých pretekajú na karbonátové horniny a svoje vody od­ vádzajú do podzemných a povrchových krasových vodných tokov.

Hodno spomenúť a j pramene na JZ okraji vápencového masívu na juh od kóty 651 (Ziareč) 350 m s výdatnosťou 20 l/min. a teplotou vody 8,5 °C pri teplote vzduchu 26 °C, a prameň SZ od predošlého s výdat­ nosťou 45 l/min. a teplotou vody 8,5 °C. Tento prameň je tektonický.

Vývoj krasu bol závislý na kolísaní hladiny podzemných vôd a na pohyboch erozivnej bázy. Podľa geologickej situácie doteraz známej mô­ žeme usudzovať na intenzívne pohyby hornín, ktoré vystupujú v tejto oblasti. V mezozoiku (vrchná krieda) to boli pohyby spôsobené silami tangencialnymi ­ vrásy a prešmyky, resp. posuny. V neogéne hrala velku ulohu poklesová tektonika. Táto najviac vplývala na kolísanie ero­ zívnej bazy, na jej znižovanie, čo spôsobilo stále znižovanie hladiny pod­ zemných vod, a horizontálna cirkulácia podmieňovala tvorenie nových dutm, tvorenie jednotlivých podzemných priestorov krasového systému Mocnosť zóny vertikálnej cirkulácie je premenlivá, podmienená najmä morfologiou vápencových hornín. Na Drienku dosahuje miestami až 170 m mocnosci, naproti tomu nad P. Lehôtkou len do 50 m. Činnosťou vôd zóny vertikálnej cirkulácie vznikli na trhlinách krasové komíny, ktoré spájajú jednotlivé poschodia vytvorené pôsobením vôd zóny horizo'ntálnei J cirkulácie.

Geologická pozícia vápencového masívu a podložia verfénskeho sú­ 63

vrstvia tvorí vhodné prostredie pre vznik stojatých vôd. Kombináciou tangenciálnych a radiálnych porúch vznikli prirodzené vodné nádrže, v ktorých je zhromaždené stojaca voda. Sklon nepriepustného podložia a jeho nadmorská výška určuje smer podzemných vodných krasových tokov, ktoré tečú na hranici medzi vodou stojacou a zónou vertikálnej cirkulácie. Podzemné krasové toky sú tu značne vyvinuté. Potvrdili to výsledky získané pri čerpacích pokusoch, keď v mnohých vrtoch po značnom množstve odčerpanej vody sa nepodarilo hladinu znížiť (vrty D­22, D­23, D­19, D­56).

Dutiny nad hladinou stojacich podzemných vôd slúžia ako prieto­ kové kanály, po ktorých je odvádzaná voda zrážková a voda potôčikov tečúcich na krasové územie do podzemných krasových vodných tokov.

Existujú a j dutiny, ktoré sa vodou ľahko naplnia, ale odtok majú len slabý. Je to v prípadoch, keď ich pošvu tvoria nepriepustné hliny. Na smer toku okrem uvedeného môžeme usudzovať a j z polohy vyvieračiek a ponorov.

Antiklinála verfénskych vrstiev, ktorá vystupuje cca 350 m severne od kóty 651 m n. m. (Ziareč), a sklon jej ramien v kombinácii s pre­ šmykovou tektonikou, tvoria prekážku pohybu podzemných tokov sme­ rom k Oraveckému žriedlu. Podzemné toky tečú na sever od antiklinály, kde po 600 m toku sa spájajú s vodami stekajúcimi z vyššej kryhy sme­ rom na V. Ich spoločný tok tečie SV smerom, priberá vody z ponorov P_l ; p_2, p­3, P­4 a v miestach ponoru P­3 sa stáča na JJV a preteká poď suchým údolím na severnej strane, ktoré je tvorené na južnej strane radom najmarkantnejších závrtov na tomto území. Preteká tu vo veľmi poklesnutej časti (až 130 m) medzi protiklonnými tektonickými líniami smeru 145° so sklonom v medziach 70°—90° na ZJZ a VSV až k vyvie­ račke Oravecké žriedlo.

Vyvieračka V­2 a prameň ZJZ smerom od nej sú napájané vodami, ktoré stekajú z južného ramena antiklinály. Je to menšie množstvo vôd, čo sa odráža a j v ich výdatnosti. Vody z oblasti Rušenova tečú pod veľký závrt východne od kóty 606 a pokračujú na juh k Oraveckému žriedlu.

Východne od Poník, z oblasti ponoru P­5, podzemné toky tečú JZ sme­ rom a pri Ponikách sa stáčajú na juh.

Severne od Ponickej Lehôtky, od kóty 673 (Skálie), smerujú vodné toky na východ k vyvieračkám V­6, v miestach ponoru P­6 sa stáčajú na juh a vytekajú v prameňoch SV od Ponickej Lehôtky. Nakoľko ero­ zívna báza Ponického potoka je veľmi nízka, je táto časť krasu značne odvodnená. Od kóty Ziar (652 m n. m.) tečú krasové podzemné vody SV smercm, kde asi po 1 km toku vyvierajú vo viacerých vyvieračkách a pra­ meňoch.

Z opísaného vyplýva, že podzemné krasové vody, ktoré patria do povodia Zolnej, majú smer toku. podobne ako toky povrchové, na juh.

Vody patriace povodiu Driekyne na severovýchod.

Okrem Oraveckého žriedla sú vody všetkých opisovaných prameňov 64

a vyvieračiek vhodné ako vody pitné. Je preto dôležité čo najviac za­ medziť ich znečisťovaniu. Bude preto treba uvažovať a odporúčať čistenie vôd znečistených v banských priestoroch. Okrem toho je potrebné, aby obyvatelia obcí, ktoré ležia na tomto území, dodržiavali základné hygie­ nické opatrenia a nepoužívali závrty ako jamy na smeti, odpadky, do­ konca ako miesta, kde dávajú uhynuté domáce zvieratá.

4. POVRCHOVÉ KRASOVÉ JAVY

Z povrchových krasových javov najmarkantnejšie sú vyvinuté škrapy a závrty. V juhozápadnej časti, t. j. v okolí Drienku pripadá na 1 km 2 15 závrtov. Obdobný počet pripadá na tú istú plochu a j v okolí severne od Ponickej Lehôtky. Závrty vznikali a vznikajú na vyššie opísaných štruktúrach. Existujú a j závrty, ktoré sú nepravidelne usporiadané a neprejavujú príslušnosť k žiadnemu systému porúch a trhlín. Tvar zá­ vrtov je vo väčšine prípadov symetrický. Ich obvod je kruhový až elip­ sovitý. Priemer závrtov býva rozličný. Niektoré závrty majú priemer len niekoľko metrov (do 50 m), iné zas väčší, jeden z nich má až 800 m Hĺbka kolíše od miernych priehlbenín až do 15 m. Priemerná hĺbka zá­ vrtov je 6 m. Steny závrtov majú rozličný sklon. Pri hlbokých závrtoch su strmé, až do 40°, pri plytkých max. 10°. Ich dná sú rovné a vyplnené reziduálnymi hlinami a kvartérnymi sedimentmi, v JV časti andezito­ vými tufmi, tufitmi a hlinami, ktoré z nich vznikli (Andrusov D Borza K., Martíny E., Pospíšil A., 1958). Sú to najmä závrty miskovité. Vyvinuté su a j lievikovité závrty. Dná niektorých sú zakončené otvorom spojujú­ cim povrch s podzemnými priestormi. Tieto závrty sa tiež zapĺňajú sedi­ mentmi a teraz je prístupný už len jeden v dĺžke 3 m od otvoru dna Na tomto území môžeme pozorovať a j závrty asymetrické. Ich obvod je viac­menej nepravidelný, a podobne ako pri symetrických závrtoch dosahuju značné rozmery. Tvar týchto závrtov je podmienený priebehom vrstevnatosti trhlín a puklín. Ako príklad uvádzam závrt, ktorý leží SV od obce Ponická Lehôtka, na spojnici kót Žiar a Skálie. Strmšia stena závrtu je vysoká cca 12 m s priemerným sklonom 45°. Jej smer je to­ tožný so smerom vrstevnatosti, sklon protiklonný. Plocha vrstevnatosti totožná s miernejšou stenou závrtu, ktorá dosahuje sklon max 20° podmienila j e j priebeh. Asymetrické závrty sa vyskytujú a j na styku vápencov s verfénskym súvrstvím, kde sú vyvinuté najtypickejšie Na SZ okraji Drienku sa tiahne rad závrtov až k Ponikám. Mocnosť sedimentov, ktoré vyplňujú závrty, kolíše v medziach 4 ­ 18 m Jeden z týchto závrtov (P­2) v čase dažďov a topenia snehu pôsobí ako ponor (hltač) a pohlcuje cca 40 ­ 50 1 vody za sek. Kapacita pohlcovania vôd u jednotlivých závrtov je rozličná. Väčšinou sú to závrty, ktoré pohlcujú velke kvantá vody, takže nedochádza k záplavom závrtov a dolín, v kto­ rých vystupujú a ktoré tvoria. No nájdu sa závrty, najmä miskovité 5

65

ktoré nestačia zrážkovú vodu odviesť hlavne v jarných mesiacoch pri intenzívnom topení snehu, vtedy sa zaplavujú a voda z nich len pomaly uniká. Okrem početných suchých údolí sú vyvinuté dve údolia poloslepé, ktoré prebiehajú približne paralelne vedľa seba. Dĺžka tokov v nekraso­ vých horninách je cca 650 m. Južnejší potôčik sa stráca v priepustných sedimentoch asi 100 m pred hranicou verfénskych vrstiev s vápencami a do podzemných priestorov prechádza ponorom, dnes už pod 18 m skrývkou sedimentov. Druhý, cca 650 m dlhý tok potôčika po prietoku hranice s karbonátovými horninami sa stráca v ponore P ­ l , ktorý je v t e j oblasti najlepšie vyvinutý. Západne od Poník je na tomto území najväčší závrt dlhý cca 800 m a široký do 200 m. Na jeho dne sú vyvi­ nuté mladšie závrty.

Južne od ponoru P­5 je skupina šiestich náplavových závrtov, ktoré dosahujú maximálne hĺbky 1 m a ich priemer je až 3 m. Vystupujú v neo­ génnych sedimentoch, ktoré tvoria skrývku na vápencoch o malej moc­ nosti. Škrapové polia sú rozsiahlejšie najmä na Drienku, ktorý nemá vyšší porast. Škrapy vytvárajú najrozmanitejšie tvary. Korózia sa uplatnila intenzívne a využívala najmä miesta oslabené puklinami a trhlinami.

Kalcitové a dolomitové žilky, ktorými sú vápence prestúpené najmä v SV časti Drienku, sú odolnejšie, preto ich často nachádzame vypreparované až do výšky 2 cm.

Najčastejšie sú vyvinuté všeobecné škrapy rôznych tvarov. Veľmi hojné sú škrapy dierkovité, pri ktorých diery dosahujú max. 70 cm hĺbku a priemer až 1 m. Ich dná sú vyplnené červenou hlinou. Vyskytujú sa a j škrapy žliabkovité, no tie nie sú typické a vystupujú len na nie­ ktorých miestach.

Dôležité je zmieniť sa o geologických organoch, ktoré sú tu značne vyvinuté, ako a j o rôznych dutinách vyplnených sedimentárnym mate­ riálom, podobne ako závrty. Táto skutočnosť bola overená početnými plytkými prieskumnými prácami.

5. PODZEMNÉ KRASOVÉ JAVY

Vo vápencovom masíve sa veľmi hojne vyskytujú podzemné dutiny rozličných rozmerov. V prístupných častiach jaskyne Štrbina v štôlni G. S. Titova na Drienku bola nameraná dĺžka 20 m. Vrtmi bolo doteraz zistených asi 100 kaverien rozličnej veľkosti v rozmedzí 0,5 — 13 m, ktoré sú nepravidelného tvaru a vyskytujú sa prevažne vo vápencoch Drienku. Prítomné sú a j krasové komíny s peknou výzdobou v štôlni I (zmáhanie) na Drienku vo veľkom lome. Spomínané dutiny, či už vo vápencoch alebo dolomitoch, sú vyprázdnené, nezaplnené a úplne zapl­ nené. Výplň je alochtónna a j autochtónna. Pri ich vzniku hrala dôležitú úlohu tektonika, korózia a erózia. Pri styku verfénskych vrstiev s vá­ 66

pencami nadobudli tieto činitele značnú intenzitu najmä preto, lebo spád vody je tu pomerne vysoký a rýchly. Úlomky hornín, nesené vodou za týchto podmienok, veľmi napomáhajú eróziu. Tým si môžeme vysvetliť teda a j existenciu krasových dutín v dolomitických vápencoch až dolo­ mitoch nad úrovňou podzemných krasových tokov. V týchto horninách sa však vyskytujú dutiny a j pod úrovňou stojacich vôd, kde dosahujú značné mocnosti (až 10 m). Tak v jednom prípade (vrt P­9) 80 m pod úrovňou stojacich krasových vôd je v dolomitoch dutina vysoká 1,5 m.

Dolomity boli silne drvené a pukliny vyplnené kalcitom. Dnes sú kalci­ tové žilky na stenách kaverny vypreparované. Došlo tu k vylúhovaniu dclomitov.

V dolomitoch vystupujú a j rozlične nepravidelné polohy vápencov, ktoré sú čiastočne alebo úplne korodované a tvoria tak dutiny v dolomi­ toch. Kaverny v blízkosti styku s verfénskymi vrstvami, najmä na SZ okraji, sú často vyplnené alochtónnym materiálom, a to valúnkami ver­ fénskych bridlíc, kremencov a vápencov, ktoré dosahujú veľkosti až 5 cm a sú tmelené piesčitou hlinou červenohnedej farby, v iných prípa­ doch kalcitom.

Autochtónnu výplň tvoria najmä úlomky vápencov a sekundárne krasové útvary, ktoré tvoria výzdobu jaskýň. Sekundárne krasové javy, hoci v malom rozsahu, sú pekne vyvinuté. Sú to najmä stalaktity, závesy, vodopády, brčká, sintrové povlaky a pod. Na stenách sa vyskytujú a j kryštáliky kalcitu, ktoré svojimi pyramidálnymi a romboedrickými v r ­ cholmi vyčnievajú do vnútra dutiny a sú čiastočne korodované. Erozívna a akumulačná činnosť sa tu viackrát zopakovala. Svedčia o tom najmä nánosy v jaskyniach, ktoré sú znovu erodované a vyplavované.

V jaskyni v štôlní G. S. Titova na Drienku môžeme pozorovať jedi­ nečný jav — jemnú eróziu odumretých stalaktitov. Jaskyňa vznikla na trhlinách 65°/65° SSZ, 155°/80° VSV a 80°/5° J. Neskoršie sa v nej utvorili sekundárne krasové útvary, najmä stalaktity, závesy, vodopády a pod.

Vývoj ďalšej výzdoby bol prerušený zaplavením jaskyne vodou. V t e j dobe sa vytvorili vhodné podmienky pre sedimentáciu a celú jaskyňu vyplnil jemný piesčitý sediment. Znižovanie erozívnej bázy spôsobilo zníženie hladiny stojacich vôd a zvýšenie prietokovej rýchlosti jaskyňou.

To spôsobilo nielen čiastočné vyplavenie sedimentu, ale a j značnú eróziu stalaktitov, ktorá sa prejavuje najmä jemnými a j hlbšími žliabkami a hrebeňovitými útvarmi. V dnešnej dobe jaskyňou voda vôbec nepreteká, lebo je vysoko nad úrovňou stojacich podzemných vôd. V jednej časti sa znovu tvoria sintrové povlaky, stalaktity, stalagmity dosahujúce max.

15 cm dĺžku a iné formy krasovej výzdoby, druhá časť je odumretá, a pretu sa v nej zachovali opísané zjavy erózie (M. Slavkay, 1962).

V podzemných priestoroch je pomerne silné prúdenie vzduchu, čo svedčí o spojení celého systému alebo len jeho časti s povrchom viace­ rými otvormi. Spojenie je sprostredkované prirodzenými a j umelými cestami. Tieto jaskyne zaraďujeme k dynamickým.

67

Treba sa ešte zmieniť o trhline, nafáranej štôlňou G. S. Titova pri vrte D­5, ktorej pravá mocnosť kolíše v rozmedzí 0,3—1,5 m a ktorá má nepravidelný priebeh. Táto trhlina, otvorená na ploche cca 200 m 2 , využila pre svoj vznik vrstevnatosť a priečne trhliny (tektonické), po ktorých sa puklina rozstúpila. Má subhorizontálny až horizontálny prie­ beh. Jej otvorenie bolo podmienené zrútením stropu jaskyne, ktorá bola nafáraná šachtou na vrte D­5 cca 6 m pod trhlinou a ktorej výška do­ sahuje 10 m. Je vyplnená hlinou, v ktorej sú zatlačené celé bloky pre­ padnutého stropu jaskyne a výzdoby.

6. ZÁVER

Kras v opisovanom území sa zaraďuje k merokarstu. Značne sú vy­ vinuté povrchové a j podzemné krasové javy. Hlboké kaňonovité údolia sa v tejto oblasti nevyskytujú. Jedinečným javom je existencia poljí, z ktorých polje Pôlč (V. Lenčo, 1957) je vyvinuté najlepšie. Polje sev. od Ponickej Lehôtky je porušené spätnou eróziou Driekyne. Skrasovatené vápence a dolomity (škrapy a geologické organy), ktoré sú vyplnené červenohnedou často čiernou hlinou, sú miestami skryté neogénnymi sedimentmi — štrkmi a tufitmi. Z toho možno usudzovať, že krasova­ tenie hornín tohto územia začalo sa už pred neogénom, resp. v neogéne, ešte pred sedimentáciou uvedených sedimentov. Teda možno len po­ tvrdiť domnienku V. Náprstka o predneogénnom krase (V. Náprstek, 1958). Na starý vek krasu upozorňujú a j odumreté stalaktity v opisova­ nej jaskyni, ktoré sú značne erodované.

Toto územie je dôležité nielen ako územie krasové, ale a j ako zdroj nerastných surovín.

Touto cestou ďakujem prom. geológovi D. Kubínymu za rady a pri­ pomienky, ktoré mi poskytol.

POUŽITÁ LITERATÚRA Andrusov D., Borza K., Martíny E., Pospíšil A.: O pôvode a dobe vzniku tzv. „ t e r r a rosy" južného a s t r e d n é h o Slovenska. Geologický sborník IX, č. 1, 1958 Andrusov D.: Geológia československých Karpát, 1958 Briedoň V.: Príspevok k závislosti zrážok od n a d m o r s k e j výšky v čs. oblasti K a r ­ pát (1961) Kotásek J.: Predbežná zpráva o mapovaní v okolí Poník na JV od B. Bystrice.

Geolog. práce č. 1, 1954 Lenčo V.: Ponický, Môlčanský a Lehotský kras, Ochrana Prírody XI. 1. (1956) Lenčo V.: Krasový ú t v a r „polje" v krasovom území c h o t á r a Slovenská Ľupča.

Krásy Slovenska 6, 1957 Náprstek V.: Výsledky geologického mapování mezi Slovenskou Ľupčou a Poniky.

Geolog. práce, zprávy 14, 1958

68

K r a v j a n s k ý I., Potméšil O., Sluka J., Slavkay M.: Geologická mapa okolia Poník 1 : 1 0 000 (nepublikované) Slavkay M.: Jaskyne v ponickom krase. Krásy Slovenska, 11, 1962

PONICKÝ KARST

By Miroslav

zyxwvutsrponmlkjihgfedcbaZWVUTSRQPONM

Slavkay

S u m m a r y K a r s t f o r m a t i o n s of t h e Ponický Karst were developed primarily in t h e Middle­ Triassic calcareous rocks of t h e Chočska series and t o a lesser e x t e n t also in Neokom m a r í limestones of t h e Križňanská series. Rocks of t h e limestone­dolomite series reach m a x i m u m thickness of 260 m e t e r s and a r e greatly a f f e c t e d by t h e tectonics which in a considerable degree m a d e possible t h e development of t h e Karst f o r m a t i o n s . These consist of f a u l t s in t h e NE — SW direction exhibiting declines of 40° to 70°, but also declines in SE of NW and NE whith m a x i m u m a m p l i t ú d e of 130 m pitch. One p a r t of t h e k a r s t e d limestones and dolomites is covered with Neogene gravels and t u f f i t e s , which points out t o a P r e ­ N e o g e n e development of t h e K a r s t .

The described Karst landscape belongs to the Hron River w a t e r basin drained off by t h e Ponický, t h e Môlčanský and t h e Driekyňa brooks. The orographic w a t e r s h e d s a r e not identical with t h e hydrological ones, which has been caused by m u t u a l k a r s t and n o n ­ k a r s t conditions of t h e rocks. This f a c t is also responsible f o r t h e direction of t h e u n d e r g r o u n d waters, which in t h e Zolna w a t e r systém flow s o u t h ­ ward and in t h e Driekyňa w a t e r s y s t é m t o w a r d s North East.

The s u r f a c e k a r s t phenomena a r e primarily r e p r e s e n t e d by potholes, channels, w a t e r s i n k s and outflows. The largest pothole m e a s u r e s 800 m in diameter. F r e q u e n t a r e a s y m e t r i e holes especially t h o s e occuring at contact of t h e Middle Triassic l i m e s t o ­ nes with Verfén s t r a t a . Here one can find several w a t e r s i n k s and outflows, among which t h e P ­ l w a t e r s i n k is c o n n e c f . d t h r o u g h s u b t e r r a n e a n k a r s t s t r e a m s with t h e g r e a t e s t outflow — Oravecké žriedlo (V­l) yielding 20—85 litres per second. T e m p e ­ r a t u r e of t h e w a t e r in t h e o u t f l o w s and in t h e sources f l u c t u a t e s between 8,5'C and 10°C. A unique phenomenon h e r e is t h e existence of „poljes" among which t h e best developed is t h e Polč polje.

In t h e limestones and dolomites t h e r e a r e n u m e r o u s cavities reaching h e i g t h s u p t o 13 m e t r e s , which h a s been verified by boring and mining operations. They a r e void, unfilled or completely filled up with allochtone materials. During mining operations caves were discovered a m o n g which one can observe in t h e Štrbina a r a t h e r i n t e r e s t i n g phenomenon — a fine erosion of inactive s t a l a c t i t e s . The caves a r e dynamic with r e l a ­ tively s t r o n g air e u r r e n t s .

The k a r s t in t h e described a r e a belongs t o Merokarst. The area is i m p o r t a n t not merely as a k a r s t región but at t h e same t i m e as a source of minerál r a w m a t e r i a l s .

JASKYŇA MACHNATÄ SVÄTOPLUK K 4 M E N P r i e m y s l o v á š k o l a h u t n í c k a , T i s o v e c

Na severnom okraji muránskeho krasu pod skalnou stenou Kľaku leží jaskyňa Machnatá, ľudové zvaná „Zbojnícka".

Jaskyňa je známa už od nepamäti a možno ju označiť ako jednu z prvých, ktoré upútali pozornosť miestnych obyvateľov a boli navšte­ vované. Obyvatelia okolia ich neobjavili z vedeckého hľadiska, ale v kaž­ dej priepasti, trhline a diere hľadali Jánošíkove poklady, ktoré podľa povestí a zpráv mali byť v nich skryté.

Jaskyňa Machnatá bola tiež údajne sídlom zbojníkov, ktorí tajnými chodníčkami prichádzali k vtedy jedinej vozovej ceste z Tisovca cez sedlo Burda do Závadky nad Hronom. Táto cesta je dnes opustená a za­ nedbaná. Kedysi skutočne spájala dolinu Rimavy s Horehroním. Vchod do jaskyne začali hľadať obyvatelia podľa zachovanej písomnej zprávy, podľa ktorej od vchodu jaskyne vidieť vežu kostola v Závadke. Je možné, že v minulosti, keď lesný porast nebol ešte taký ako dnes, to tak bolo.

Najväčší záujem o poklady a ich objavenie mala rodina obyvateľa zo Šumiaca — Bošeľu­Kosáka. Poklady v jaskyni hľadali asi pred 40 rokmi a údajne celá rodina pri sondovacích prácach prišla o majetok. Stopy a zvyšky ich sondovacích prác sa skutočne v jaskyni zachovali podnes a pri opise jaskyne na ne upozorníme.

Prvá novinová zpráva o prieskume opisovanej jaskyne jaskyniarskou skupinou z Tisovca (Smena X. 1960) mala nečakaný ohlas až v Kanade.

Uvedený článok Smeny prevzali v plnom znení krajanské noviny „Ľudové zvesti" v Toronte a v krátkom čase sa prihlásil autorovi tohto článku krajan, žijúci dlhé roky v Kanade — Frank Samo, pôvodom zo Závadky.

Frank Samo za mladi pochodil celý muránsky kras, hľadal a dokonca pestoval na skalách rozličné liečivé rastliny a poznal niekoľko jas­ kýň. Svoje vedomosti ochotne opísal v niekoľkých listoch a podľa nich sme robili a j ďalší prieskum severných stien muránskeho krasu.

LOKALIZÁCIA

Jaskyňa Machnatá leží 550 m severne od kóty 1408,3 — Kľak, pod skalným bralom severného okraja muránskeho krasu, v nadmorskej výške 1260 m. Je to jedna z najvyššie položených jaskýň v študovanom krasovom území. Vchod je obrátený na severovýchod, má tvar portálu, 70

3 m vysokého, ktorý prechádza do vstupnej chodby. Malá hálňa pred portálom dokazuje, že bol umele rozšírený a prehádzaný. Jaskyňa sa vytvorila v svetlých triasových vápencoch so silnými vložkami dolomitu.

Predná časť jaskyne až po stropné okno je vytvorená na tektonických puklinách, spodné časti tiež sledujú hlavné tektonické línie, sú však na mnohých miestach dodatočne rozšírené a vymodelované eróziou.

HISTÓRIA PRIESKUMU

Jaskyňa je známa od nepamäti. Prvými „prieskumníkmi" boli prav­ depodobne spomínaní Bošeľovci zo Šumiaca. Asi r. 1955 navštívili jaskyňu a j obyvatelia Závadky, medzi nimi a j Cyril Brucháč, žiak lesníckej školy, ktorý sa zúčastnil a j posledného prieskumu a podal nám niektoré infor­ mácie. V uvedenom roku jaskyňu zliezol asi do polovice. V dňoch 24. a 25. septembra 1960 urobila jaskyniarska skupina z Tisovca detailný prie­ skum a meranie celej jaskyne. Na prieskume sa zúčastnili: inž. S. Kámen, ved. skupiny, Ján Šalát a J. Veselko z jaskyniarskej skupiny z Brezna, Cyril Brucháč zo Závadky a žiaci Priem, školy hutníckej z Tisovca, J. Svarinský, J. Vlček, K. Veleba, Nišponský a Mesároš. Prieskum mal veľkú podporu zo strany Lesného závodu v Muráni, ktorý vďaka hl. inž.

D. Kriškovi, poskytol potrebné povozy na dovezenie materiálu autom na hor. Studňu a koňmi k jaskyni a zapožičal chatu na Kľaku pre účely výpravy.

OPIS JASKYNE

Portálový vchod 3 m vysoký prechádza do „Vstupnej chodby", ktorej povala sa postupne znižuje. Povala je puklinovitá a dno je vyplnené hlinou a úlomkami. Za mer. bodom 3, kde sa chodba veľmi zužuje a znižuje, odbočuje severným smerom krátka chodbička. Hlavná chodba sa ďalej rozširuje a sleduje JZ smer. Ploché dno mierne stúpa a je pokryté hlinou a úlomkami skál. „Vstupná chodba" sa končí na dne rozšírenej pukliny a meria cca 25 m. Pri bode 4 sa povala zvyšuje a pre­ chádza do komína, ktorý je hore otvorený a vytvára skalné okno, ktorým preniká denné svetlo na dno pukliny. Komín je 12 m vysoký a skalné dno má asi 7 X 4 m. Dno menšej sály, ktorá sa vytvorila na križovatke puk­ lín, je vyplnené oddrobenou skalnou sutinou a niekoľkými veľkými skal­ nými blokmi. Pod východnou stenou sály je strmý hlinitý osyp.

Do spodnej časti jaskyne sa dá preniknúť otvorom medzi skalnými blokmi a tu nachádzame a j prvé stopy po „hľadačoch pokladov". Je to 6 m dlhý rebrík opretý do úzkeho komína nad chodbičkou. Tu sa treba zabezpečiť už lanom a tak pokračovať od mer. b. 5 do vnútornej časti jaskyne. Sklon dna sa prudko zvažuje až pod 45° uhlom do chodby sme­ rujúcej k JVV. Povala nesleduje sklon dna, ale stúpa a tak sa vytvára 71

PÔDORYS

JASKYŇA

,

t i ACH N ATA ZAMERAL

A SPRACOVAL

S JASKYNIARSKOU

INZ.S.KAMEN SKUPINOU

V

V ROKU

1260.

1960

zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA

TISOVCI

5 10m MIERKA ° . . . . ztsnmihecYWVTSRPOLKJIEA

> '

1

\

LEGENDA• .

hlina merný I ^

stará

Jtp

stupne

a piesok

no dne

bod výdreva,rebríky jaskynného

zrútené

dna

balvany.skaly

obrys

komína

obrys

skalného

skalný

masív

okna v

rtze

pomerne vysoká chodba. Steny a j povala sú erodované a dno je vyplnené šmykľavou červenou hlinou. Pri mer. b. 8 sa chodba prudko stáča k JZ, ale svoj spád dna si zachováva. Po 10 m sa rozdeľuje na dve chodbičky, kde bočná chodba má smer JV a po 9 m sa končí. Dno bočnej chodby je vyplnené skalami a sutinou. Opísaná časť hlavnej chodby dostala meno „Veľká sála" podľa pomerne najväčších rozmerov z celej jaskyne a po­ kračuje až po m. b. 10, kde je lievikovité ústie priepasti, nazvanej „Pre­ padlé".

Zostup do spodnej časti „Prepadlého" — asi 8 m hlboko — je dosť nebezpečný, a j keď je lezec uviazaný stále na lane. V tomto mieste vybudovali „zlatokopi" drevenú bariéru, za ktorú navŕšili všetok mate­ riál, padajúci z hornej časti jaskyne. Zostup je možný po starom, veľmi zhnitom rebríku po zabezpečení ostatných členov výpravy. Aj tu je však nebezpečie, že pohybom lana sa uvoľnia skaly a materiál nad bariérou zasype prieskumníka. Dno „Prepadlého" je pokryté skalnou sutinou a väč­ šími skalami. V južnej stene priepasti je nízky otvor, ktorým jaskyňa pokračuje 5 m dlhou chodbou k JZ po tzv. „Bošeľov komín". „Bošeľov komín" nezmeranej výšky je tiež vyplnený zhnitou konštruk­ ciou s drevenými podlažiami a rebríkmi. Tu sa snažili hľadači pokladov preniknúť do ťažko prístupných horných častí komína, kde tiež hľadali poklady. Dnes sa treba veľmi opatrne pretiahnuť pod celou spleťou hrád a rebríkov, aby sa nezrútili.

Od komína chodba stúpa nad uhlom 50° až po b. 16, zachováva si rovnakú šírku 1,5 m a nad bodom sa povala znižuje až na 1,2 m. Zacho­ váva smer SZ a j e j dno je vyplnené hladkou červenkastou hlinou. Za mer. b. 16 chodba zas prudko klesá až k bodu 18, kde je asi 2 m vysoký stupeň so starým rebríkom. Pod rebríkom je úzka meandrovitá chod­ bička, ktorou sa treba pretiahnuť. Bola vytvorená eróziou v pôvodnej výplni jaskyne a neskoršie bola zasintrovaná. Od mer. b. 19 sa chodba výrazne stáča na východ a dostala podľa toho a j svoje pomenovanie „Vý­ chodná chodba".

Celková šírka posledného úseku chodby sa pohybuje od 2 do 3 m, jej dno je vyplnené hlinou a menšími skalami. Spád chodby je skoro vyrov­ naný s miernym sklonom ku koncu jaskyne. Len u mer. b. 20 je nízky stupeň, vytvorený zasintrovaním zvyškov pôvodnej výplne dna. V závere jaskyne, pod skalnou stenou sú stopy po kutacích prácach, ktoré boli prerušené.

Podľa charakteru nánosov a výplne dna chodby ide o uzavretý sifón, ktorým by sa dalo preniknúť po uvoľnení do nižších partií jaskyne.

ZÁVER

Podrobný prieskum celej jaskyne a okolia dokázal, že jaskyňa patrí k povodiu vyvieračky zv. Klátna. Vyvieračka pramení v závere kaňono­ vitej dolinky cca 400 m nižšie, ako je vstup do jaskyne a odvodňuje celú 73

severnú časť vrchu Kľak. V j e j pramenisku je množstvo štrku, ktorý každoročne vynáša z dosiaľ neznámeho podzemia. Výdatnosť 100—300 l/sek. svedčí tiež o mohutnom podzemnom toku a väčšej zbernej oblasti.

Sama jaskyňa sa vytvorila na dvoch skoro rovnobežných puklinách sledujúcich zhruba smer JV—SZ a na pukline kolmej na tento smer.

Na rovnobežných puklinách sa vytvorili: „Vstupná chodba" a „Východná chodba" a kolmú puklinu nachádzame vo „Veľkej sále" a „Prepadlom".

Erozívne tvary na stenách a povale jaskyne, najmä v j e j vnútornej časti svedčia o tom, že jaskyňou v minulosti pretekala voda pomerne silným prúdom a tlakom. Nánosy hliny a štrku v spodných chodbách poukazujú a j na obdobia jednotlivých stupňov zaplňovania a vyprázdňo­ vania jaskyne. Najpeknejší príklad vidíme pri mer. b. 19, kde pôvodne zaplnená chodba do výšky asi 1,5 m erozívnou činnosťou vody bola roz­ delená úzkym meandrom a po skončení odplavovania výplňového materiálu jej povrch zarástol sintrom. Aj záver jaskyne s upchatým sifónom svedčí o tomto štádiu vývoja jaskyne.

Výzdoba jaskyne je celkom nepatrná, až na ojedinelé náteky bielej a slabo ružovej farby a slabo vyvinuté kvaple v spodnom poschodí jas­ kyne. Na niektorých miestach sú stopy po väčších útvaroch, tie však boli predchádzajúcimi návštevníkmi zničené.

Celková dĺžka jaskyne je 154 m a relatívna hĺbka od vchodu cca 80 m.

DIE MACHNATÄ­HOHLE Ing. S. Kámen,

Tisovec

Z u s a m m e n f a s s u n g Der Autor beschreibt eine der hôchstgelegenen Hohlen im Muráner Karst, 1260m uber dem Meeresspiegel, die den Orstbewohnern schon längst bekannt war. Vor 40 Jahren suchten einige Leute aus der Umgebung in der Hohle „Schätze", die hier a n ­ geblich versteckt waren. Die Forschung wurde hauptsächlich durch die alten von den Schatzsuchern hinterlassenen Hollzkonstruktionen und Barrieren e r s c h w e r t , die h e u t e v e r m o r d e r t sind und einzustiirzen drohen.

Die Hôhle geht vom Eingangsportal fast horizontál bis u n t e r ein Felsfenste? in der Dečke, 4 X 7 grófi, und fällt dann rapid zum „Prepadlé" ( E i n s t u r z ) , von wo sie durch einen niedrigen Gang u n t e r h a l b des Kamins mit einer alten holzernen K o n ­ s t r u k t i o n bis zum Ton­Siphon am Abschlufi fiihrt.

Sie wurde auf zwei paralellen Rissen in Richtung SO—NW und auf dem Verbin­ dungsrifi, senkrecht zur angegebenen Richtung und s p ä t e r durch Erosion gebildet. Sie ist ohne bssonderen Schmuck. Zwischen dem Abschlufisiphon und dem Klátna­Sprudel. der 400m t i e f e r liegt, lassen sich grofiere Hôhlenräume voraussetzen. Die Gesamtlänge der Hohle b e t r ä g t 154m und die Tiefe 80m.

74

PRÍSPEVOK K POZNANIU FAUNY KRASOVEJ OBLASTI STRÁŽOVSKEJ HORNATINY IVO Z A J O N C K a t e d r a z o o l ó g i e V Š P , N i t r a

Podkladom t e j t o práce bol materiál, ktorý som získal pri zoologic­ kom prieskume podzemných a čiastočne a j povrchových lokalít krasového územia Strážovskej hornatiny v okolí obce Pružina, ležiacej juhovýchodne od Považskej Bystrice. Moja činnosť bola súčasťou programu komplex­ ného prieskumu zmieneného územia, ktorý tu v čase od 8. do 12.

7. 1981 uskutočnili pracovníci Múzea slovenského krasu z Liptovského Mikuláša.* Cieľom mojej práce je predovšetkým rozšíriť chudobné poznatky o podzemnej faune slovenských jaskýň, a to najmä z hľadiska kmeňa červov a článkonožcov. Na povrchových lokalitách som si bližšie všímal len čeľade dážďoviek (Lumbricidae).

Charakteristika

lokalít

Z podzemných biotopov som uskutočnil výskum v nasledujúcich jaskyniach: 1. Pružinská jaskyňa (9. 7. 1960) Jaskyňa je v juhovýchodnom svahu údolia, východne od obce Pru­ žina—Predhorie; nadmorská výška 800 m. Začína sa širokým vchodom a má domový charakter. Dno stúpa smerom od vstupnej časti a je na začiatku hlinité, uprostred vlhké s množstvom guána, na konci sú na­ kopené väčšie balvany. Jaskyňa je bez výzdoby. Materiál bol pozbieraný v blatistých mlákach, vytvorených v guáne uprostred jaskyne a na jej konci v malej jamke s vodou, vytvorenej v priehlbinke balvana a a j na ostatnom povrchu suchšieho charakteru. Teplota na konci jaskyne 1 m nad povrchom +14 °C. Výsledok chemického rozboru pôdy zo strednej časti jaskyne:

* Vedeniu t o h t o ú s t a v u vyslovujem vď aku za to, že mi svojou podporou umožnilo urobiť prieskum.

75

pH CaC03 K2O P2O5 humus

4,5 0,8 % 18,1 mg/100 g <20,0 mg/100 g 11,0 %

2.zyxwvutsrponmlkjihgfedcbaZWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA Malá jaskyňa pri Zemianskej Závade (10. 7. 1960) Menšia jaskyňa v nadmorskej výške asi 700 m n. m., juhozápadne od obce Zemianska Závada. Veľmi nízky a úzky vchod vedie do úzkej jaskyne chodbového charakteru s rovným dnom a chudobnou kvapľovou výzdobou, zväčša zničenou. V poslednej časti slabé vrstvy červenej hliny.

Dve menšie vodné nádržky s vodou uprostred a pri konci jaskyne. Tep­ lota vzduchu na konci jaskyne 1 m nad povrchom + 1 1 °C, teplota vody + 7,5 °C. Výsledok chemického rozboru pôdy z koncovej časti jaskyne: pH CaC03 K2O P2O5 humus

7,6 25,5 % 8,8 mg/100 g <20,0 mg/100 g 0,8 %

3. Veľká jaskyňa pri Zemianskej Závade (10. 7. 1960) Vstupný otvor a vstupná chodba sú veľmi úzke a asi 50 m juho­ západne vzdialené od vchodu do predchádzajúcej jaskyne. Hlavnú časť jaskyne tvorí chodba asi 2 m široká, s tou istou výškou, priameho priebehu s rovným dnom. Kvapľová výzdoba chýba. Na dne je vrstva čiernej pôdy s množstvom drobných kamienkov. V stenách chodby malé nádržky vody. Teplota na konci jaskyne 1 m nad zemou + 11 °C, teplota vody +7,5 °C. Povrchové lokality, na ktorých boli zbierané dážďovky: 1. Pri Pružinskej jaskyni (9. 8. 1960) Prudko spadajúci juhovýchodný svah s bukovým porastom v skal­ natom teréne. Suchá, silno humózna pôda s množstvom drobných kame­ ňov a vrstvou listovej hrabanky, bylinný pokryv slabý. Nadmorská výška 800 m. Zbierané pod kameňmi a prekopávaním pôdy.

2. Pri Pružinskej vyvieračke (12. 8. 1960) Okolie potoka v skalnatom teréne, východne od obce Pružina­Pred­ horie, nadmorská výška 650 m. Humózna pôda tmavej farby, miestami 76

silne kamenitá a kde­tu so spásaným lúčnym porastom. Vlhko. Zbierané pod kameňmi, zvyškami dreva a v pôde.

3.zyxwvutsrponmlkjihgfedcbaZWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA Okolie ­potoka medzi Rietkou a Mojtínom (11. 8. 1960) Údolie potoka s lúčnym porastom a so skupinami vlhkomilných dre­ vín. V okolí zmiešaný bukovo­smrekový les. Pôda hlinitá so zvyškami roz­ kladajúceho sa dreva a rastlín, vlhká. Nadmorská výška okolo 400 m.

Zbierané pod kameňmi a drevom.

Systematický

prehľad druhov zistených na podzemných

lokalitách

kmeň: Vermes — červy podkmeň: Ahnelida trieda: Oligochaeta rad: Neoligochaeta čeľaď: Enchytreidae Enchytreus bucholzi (V e j d o v s k ý, 1875) Drobné, 5—10 mm dlhé červy belavej farby, ktoré U d e (1929) označuje za živočíchov žijúcich v rozkladajúcich sa stromoch a v bari­ nách. Tento druh uvádza a j M ú h l m a n n (1942) z nemeckých jaskýň.

Zistil som ho v malej priehlbinke so stojacou vodou vo vápencovom bal­ vane i na dne malej mláky v guánovej pôde, kde bol veľmi hojný.

Nálezisko: Pružinská jaskyňa 17 exemplárov. čeľaď: Lumbricidae Dendrobaena rúbida (S a v i g n y, 1826) Najčastejší obyvateľ jaskýň z radov dážďoviek, ktorý bol uvádzaný už Muhlmannom (1942) a bol zistený a j na Slovensku v Domici ( Z a j o n c in litt.­a). Na povrchových lokalitách je hojný v pôde bohatej na zvyšky dreva a na vlhkosť.

Nálezisko: Malá jaskyňa pri Zemianskej Závade 1 ex. kmeň: Mollusca — mäkkýše trieda: Gastropoda rad: Pulmonata čeľaď: Zonitidae Oxychilus glaber (F é r u s s a c, 1822) V Slovenských Karpatoch na vápencových pôdach podľa L o ž e k a (1956) bežný, obýva najmä skryté miesta lesných sutín. V Pružinskej 77

jaskyni som na okrajoch malých jazierok na vápencových balvanoch našiel len prázdne ulity tohto a nasledujúceho druhu.

Nálezisko: Pružinská jaskyňa 2 ex.

Oxychitus cellcrius ( M u l l e r , 1774) Žije najmä vo vlhkejšom prostredí pod skalami, vyskytuje sa tiež a j na kultúrnych pôdach ( L o ž e k , 1956). Tento druh uvádza a j M ú h 1­ m a n n (1942) z nemeckých jaskýň.

Nálezisko: Pružinská jaskyňa 4 ex. kmeň: Arthropoda — článkonožce podkmeň: Chelicerata trieda: Arachnoidea rad: Opilionidea čeľaď: Phalangidae Mitopus morio ( F a b r i c i u s , 1779) Obyčajný druh, žijúci v najrozličnejšom prostredí, nadmorskej výške a zemepisnej šírke ( Š i l h a v ý , 1956) Nálezisko: Pružinská jaskyňa 1 ex. rad: Aranidea čeľaď: Tetragnathidae Tetragnatha montana ( Š i m o n ) Častý v lesoch a na tienistých miestach.

Nálezisko: Malá jaskyňa pri Zemianskej Závade 1 ex. čeľaď: Araneidae Meta merianea (S c o p.)

Obľubuje vlhké miesta, z toho dôvodu mu vyhovujú a j jaskyne (C r o m e 1957). M u h l m a n n (1942) uvádza z nemeckých jaskýň prí­ buzný druh Meta menardi L a t r.

Nálezisko: Pružinská jaskyňa 1 ex.

Araneidea gen. sp.

Juvenilný exemplár.

Nálezisko: Pružinská jaskyňa 1 ex. rad: Acarina čeľaď: Ixodidae 78

Obr. č. 1. Kliešť Ixodes vespertilionis K o c h ( s k u t o č n á dĺžka t e l a 4,3 m m ) Obr. č. 2. Chrobák zyxwvutsrponmlkjihgfedcbaZWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA Rosalia alpina (L.); a — krovky e x e m p l á r a s kresbou abe­ rácie multisignata Č e p. (na ľ avej polo­ vici) a s kresbou alebrácie miltimaculata T h. P i c. (na p r a v e j polovici); b — krovky typickej formy

Ixodes vespertilionis

(K o c h)

Kliešte, žijúce podľa S c h u l z e h o (1928) len u netopierov. Tento druh je nápadný dlhými nohami. Dva exempláre boli nájdené na balva­ noch jaskyne.

Nálezisko: Pružinská jaskyňa 2 ex. podkmeň: Tracheata trieda: Diplopoda rad: Opisthospermophora čeľaď­.Blaniulidae gen. sp.

trieda: Insecta rad: Collembola čeľaď: Onychiuridae Onychiurus armatus (Tullb., 1869) Vyskytoval sa hojne na hladine malých jazierok spolu s inými druh­ mi. H a n d s c h i n (1929) uvádza, že ide o kozmopolitný druh a zmieňuje sa a j o jeho výskyte v jaskyniach. M u h l m a n n (1942) ho pokladá za troglofila; zistil ho v nemeckých jaskyniach.

Sbvenské múzeum ochrany prírody e jaakymststva zyvutsrponmlk 031zyvutsrponmlkjihfecaZYVUTSR 01 Liptovský MikuláS

Náleziská: Pružinská jaskyňa 1 ex., Malá jaskyňa pri Zemianskej Závade 1 ex. čeľaď:zyxwvutsrponmlkjihgfedcbaZWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCB Brachystomellidae Odontella pseudolamelltfera

St. 1949

Sivomodrý druh, ktorý sa vyskytoval tiež na vodnej hladine drob­ ných nádrží.

Náleziská: Pružinská jaskyňa 1 ex., Malá jaskyňa pri Zemianskej Závade 17 ex., Veľká jaskyňa pri Zemianskej Závade 3 ex. čeľaď: Tomoceridae Tomocerus minutus (T u 11 b e r g, 1876) Bol zo zistených druhov chvostoskokov najvzácnejší, vyskytol sa len na jednej z troch lokalít. Je nápadný dlhými tykadlami a mukrom s 5 zúbkami. Získané exempláre som zozbieral tiež na vodnej hladine.

H a n d s c h i n (1929) uvádza, že jaskyne patria medzi typické biotopy tohto druhu. M u h l m a n n (1942) zistil v nemeckých jaskyniach prí­ buzný druh Tomocerus minor ( L u b . 1862).

Nálezisko: Pružinská jaskyňa 3 ex. rad: Lepidoptera čeľaď: Geometridae Triphosa dubitata (L i n n a e u s, 1758) Nenápadne sfarbený motýľ s ostrými vlnitými zárezmi na zadnom okraji krídel. V jaskynných priestoroch prezimuje ( K r a t o c h v í l et coauct., 1959).

Nálezisko: Veľká jaskyňa pri Zemianskej Závade 2 ex. rad: Diptera čeľaď: Helomyzidae Helomyza serrata (L i n n a e u s, 1761) Larvy týchto múch sú špecializovanými saprofágami a vyskytujú sa pravidelne okrem hniezd cicavcov a vtákov a j v jaskyniach. Žijú v exe­ krementoch netopierov (H e n n n ig, 1952). M u h l m a n n (1942) ich po­ kladá za troglofila a uvádza rad ich nálezov z jaskýň a banských diel v Nemecku. S c h n e i d e r (1864) sa zmieňuje o nálezoch tohto druhu v jaskyniach Kraňska a Istrie. V jaskyni pri Zemianskej Závade sa tieto muchy vyskytovali hojne na stenách, boli zistené a j v Pružinskej jaskyni, ale v menšom množstve.

80

Náleziská: Pružinská jaskyňa 1 ex., Veľká jaskyňa pri Zemianskej Závade 5 ex. (imaga).

čeľaď:zyxwvutsrponmlkjihgfedcbaZWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA Borboridae Borborus niger (M e i g e n, 1830) Larvy sú bez výnimky saprofágne, živia sa z rozkladajúcich rastlin­ ných i živočíšnych materiálov. Podľa Múhlmanna (1942) ide o druh trogloxenný, ktorý bol v jaskyniach už viackrát zistený.

Nálezisko: Pružinská jaskyňa 1 ex. (imago). kmeň: Chordata — strunatce podkmeň: Vertebrata trieda: Mcmmalia rad: Chiroptera čeľaď: Rhinolophidae Rhynolophus euryale (B 1 a s i u š, 1853) Podľa V a c h o l d a (1956) ide o pomerne vzácny druh, ktorý bol doteraz zistený len v Juhoslovenskom a Muránskom krase. Jediný exem­ plár sme získali v jaskyni domového charakteru, kde bol prichytený na klenbe, teda v podobných podmienkach, aké uvádza V a c h o 1 d.

Nálezisko: Pružinská jaskyňa 1 ex.

Systematický

prehľad dážďoviek (Oligochaeta, Lumbricidae) zistených na povrchových lokalitách

Eiseniella tetraedra (S a v i g n y, 1826) Takmer kozmopolitný druh, typický pre okraje vodných nádrží, u nás bežný.

Nálezisko: Pri Pružinskej vyvieračke 1 ex.

Dendrobaena alpina ( R o s a , 1884) Doteraz bola u nás zbieraná len vo vyšších polohách nad 1000 m n. m. (Zajonc in litt.­b), vždy vo vlhkom prostredí. Areálom jej roz­ šírenia je južná Európa, Sýria a Kréta.

Nálezisko: Pri Pružinskej vyvieračke 2 ex.

Dendrobaena platyura depressa ( R o s a , 1893) Veľká dážďovka, vyskytuje sa najmä v naplavenej pôde v okolí po­ tokov. Žije v Európe na juh od čiary maximálneho diluviálneho zaľad­ 6

81

nenia. U nás pomerne častá v horských údoliach, na Slovensku známa z viacerých miest.

Nálezisko: Okolie potoka medzi Rietkou a Mojtínom 1 ex.

Dendrobaena octaedra (S a v i g n y, 1826) Druh, špecializovaný na povrchovo uložené vrstvy rozkladajúcich sa rastlinných materiálov, u nás veľmi častý v lesných oblastiach.

Náleziská: Pri Pružinskej jaskyni 2 ex., pri Pružinskej vyvieračke 17 ex., okolie potoka medzi Rietkou a Mojtínom 1 ex.

Prehľad druhového

zastúpenia

dážďoviek

na povrchových Počet získaných jedincov na lokalitách

Druh

lok. č. 1 Eiseniella

( S a v i g n y )

tetraedra alpina

Dendrobaena ( R o s a )

platyura

Dendrobaena

octaedra

Dendrobaena

rubida

Allolobophora ( S a v i g n y ) Allolobophora

1

—

( S a v i g n y )

caliginosa rosea

—

depressa 2

( S a v i g n y )

( S a v i g n y ) ( O e r l e y )

Octolasium

lacteum

Octolasium

traspadanum

17 ­

Počet druhov

rozšírenie

Rozšírenie

spolu

1

kozmopolitný d r u h

2

Sýria, Kréta, J u h o ­ slávia, Rumunsko, Maď arsko, ČSSR Rakúsko, Š v a j č i a r ­ sko, Taliansko Rakúsko, M a i a r s k o , Rumunsko, ČSSR

1

1

1

20

kozmopolitný d r u h

16

kozmopolitný d r u h

—

16

—

11

2

13

kozmopolitný druh

—

3

2

5

kozmopolitný d r u h

75

8

»37

kozmopolitný d r u h

2

2

4

( R o s a )

Lumbricus rubellus (H o f f m e i s t e r )

a ich

lok. č. 3

2

( R o s a )

Dendrobaena

lok. č. 2

lokalitách

—

1

9

7

17

3

0

7

1.C6

Malá Äzia, Ukrajina, Rumunsko, B u l h a r ­ sko, Maď arsko, ČSSR Rakús'ío, sev. Talian­ sko, Malta, Švajč. kozmopolitný d r u h

Dendrobaena rubida ( S a v i g n y , 1826) Po ekologickej a zoogeografickej stránke sa zhoduje s predchádza­ júcim druhom, u nás je menej častý.

Nálezisko: Pri Pružinskej vyvieračke 16 ex.

82

Allolobophora caliginosazyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONML ( S a v i g n y , 1826) Kozmopolitný, u nás silno rozšírený euryekný druh, veľmi častý najmä na obrábaných pôdach.

Náleziská: Pri Pružinskej vyvieračke 11 ex., okolie potoka medzi Rietkou a Mojtínom 2 ex.

Allolobophora rosea ( S a v i g n y , 1826) Veľmi rozšírený druh, obdobných vlastností ako predchádzajúci.

Náleziská: Pri Pružinskej vyvieračke 3 ex., okolie potoka medzi Riet­ kou a Mojtínom 2 ex.

Octolasium Iccteum ( O e r l e y , 1885) Euryekný, zvlášť na vápencovom podklade veľmi častý druh, ktorý v našich zberoch predstavoval viac ako 50 % získaného materiálu dážďo­ viek. Je rozšírený po celom svete.

Náleziská: Pri Pružinskej jaskyni 4 ex., pri Pružinskej vyvieračke 75 ex., okolie potoka medzi Rietkou a Mojtínom 8 ex.

Octolasium transpadanum ( R o s a , 1884) Druh obmedzený na južnú Európu, u nás prebiehajú severné hranice jeho rozšírenia. V minulosti bol spájaný s druhom Octolasium compla­ natum ( D u g e s ) ( Č e r n o s v i t o v , 1935). Na Slovensku bol doteraz zistený na niekoľkých miestach v Nízkych Tatrách a tiež v okolí Nitry (Z a j o n c, in litt.­b).

Nálezisko: okolie potoka medzi Rietkou a Mojtínom 2 ex.

Lumbricus rubellus ( H o f f m e i s t e r , 1843) Pravidelný obyvateľ povrchových vrstiev vlhkej pôdy, pokrytej hra­ bankou, rozšírený takmer po celom svete, u nás známy z viacerých miest.

Náleziská: Pri Pružinskej jaskyni 1 ex., pri Pružinskej vyvieračke 9 ex., okolie potoka medzi Rietkou a Mojtínom 7 ex.

Záver Pri prieskume fauny Pružinskej jaskyne a dvoch jaskýň južne od obce Zemianska Závada v Strážovskej hornatine bolo zistených spolu 17 druhov živočíchov z kmeňov červov, mäkkýšov, článkonožcov a chor­ dátov. Ani jeden z nich nie je však typickým troglobiontom, ktorý bol obmedzený len na podzemné biotopy, no celý rad ich patrí k troglofilom, 83

ktorí v jaskyniach nachádzajú výhodné podmienky pre život, a preto sa tu s nimi pravidelne stretávame.

Prieskum fauny dážďoviek na povrchových lokalitách v oblasti krasu Strážovskej hornatiny zistil 10 druhov (pozri tab.), z ktorých vzácnejší je horská dážďovkazyxwvutsrponmlkjihgfedcbaZWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA (Dendrobaena clpina ( R o s a ) a juhoeurópsky ele­ ment Octolasium transpadanum ( R o s a ) .

LITERATÚRA C r o m e V.: Arachnida — S p i n n e n t i e r e , in: S t r e s e m a n n : E x k u r s i o n s f a u n a , W i r b e l ­ lose I., p. 289—361, Berlín 1957 Č e r n o s v i t o v L.: M o n o g r a f i e čsl. dešť ovek. Archív p r o p ŕ í r . v ý s k u m Čech 19, 61. pp.

86, P r a h a 1935 H a n d s c h i n E.: Protura, Collembola, Diplura u. Thysanura. i n : D a h l : Die T i e r w e l t D e u t s c h l a n d s , T. 16, pp. 150, J e n a 1929 Hennig W.: Die L a r v e n f o r m e n d e r Dipteren. T. 3. pp. 628, Berlín 1952 H e y r o v s k ý L.: TesaHkovití.

F a u n a ČSR sv. 5., pp. 346, P r a h a 1955 K r a t o c h v i l J. e t c o a u c t . : Klíč zvírený ČSR III. pp. 870, P r a h a 1959 Ložek V.: Klíč č e s k o s l o v e n s k ý c h m é k k ý š u , pp. 437, B r a t i s l a v a 1956 M u h l m a n n H.: Die r e z e n t e M a t a z o e n f a u n a d e r H a r z e r Hohlen u n d B e r g w e r k e . Z o o ­ g e o g r a p h i c a 4:2:187—251, J e n a 1942 S c h i n e r J. R.: Die Fliegen (Diptera). F a u n a A u s t r i a c a . II. pp. 658, Wien 1864 Schulze P..: Zecken, Ixodes. Die T i e r w e l t M i t t e l e u r o p a s , Bd. 3, Lief. 4/'X, pp. 10, Leipzig 1928 Šilhavý V.: Sekáči. F a u n a ČSR sv. 7., pp. 272­X, P r a h a 1956 Ude H., Oligochaeta, in: D a h l : Die T i e r w e l t D e u t s c h l a n d s , T. 15, pp. 132, J e n a 1929 Vachold J.: K o t á z k e v ý s k y t u a r o z š í r e n i a n e t o p i e r o v (Chiroptera) n a Slovensku.

Biologické p r á c e zv. II., zoš. 4, pp. 68, B r a t i s l a v a 1956 Z a j o n c I.: Dážď ovky (Oligochaeta, Lumbricidae) j a s k y n e Domica, in l i t t . ­ a Z a j o n c J.: Dážď ovky (Oligochaeta, Lumbricidae) B a n s k o b y s t r i c k é h o k r a j a , in l i t t . ­ b .

CTATtfl, 3HAK0MHnjAfl C (DAyiIOH KA.PCTOBO0 OEJIACTM CTPAJKEBCKOfl B03Bi>IHIEHH0CrH II eo dauoHif P e 310 m e l i p u h i y i o h i n 3 3 v i ! , f n c k . t f i

( J i a y a u Í I p y r K U H i ' K O í n e : m p j h « B y x n e n e p ,

3 a b i ( a

h a

C p i k e 3 o k 3 i

b o í b . l a i e u h o c t h

j i s j K a m n x k » k h o 3

( c j i o b a k a n )

ď l i j i o

c e j i a

o . h a p y a e h o

B",1PO 1/ Bil (O B ŽKKB3 H J X H3 T lilOB 'I3p3CÍ, MOJIJI 0CK0B, ilJie.lllC OHOľílX 11 XOp/JOBblX. H u 0 ( 1 h h i h h H j HBMiTCH T H l á l H . i l t p 3 j i ) j h o h ľ o i , k o Op >ih o . paHH'IMBa/TCÍl 6hl t o j i i k o no ( 3 e í h .iviíi 6 a o ; o a a í 0 , h o n e . ľ j ä pn ( H3 h h x n p . m a i j i c k h t k Tpoľ Jioífm.'iam, k o o p : i i 3 b r n m e p a x h a x o a h h ? b . i i o i h . i ^ y c j i o p ^ h a j i h c b o j i o c y . i i e c t ľ o b a h j h u n o 3 i o ­ My ni>i 3.i3Cb c h j m h p j i y j i a p H O Borne ne . i c h .

H p i m y i e i . i . i { j > a y i jH 4 0 k u b ,ixxutsrponmlkjifedcbaZXVTSRPOMLKJHDCBA 'tepBO í , B e r p e i a o n H x c f i Ha r o B o p x H o c ľ i i KapcTOBOT

o j j i a c r 1 c r p . í k > b c f o i b d í b , i j i 9 l a a i c f á ,

ó m j i o

o m a p y n e . n

1 0 b h i o b ( c í . t i u í i ­ i h .i

1 ) ,

H3 KDr ap j c pa (K3 B c r p s i i i íx n r o p i ,iS H O K p n i ä 'ij pB , D a n l r o b a a m a al p i n a ( Rosa) h 10 k h 3 ­ 0 j p 3 j 3 j c k a í b . q Oat olasiu m t r an sp ad an u m ( Rosa) .

84

BEITRAG ZUR KENNTNIfi DER FAUNA IM KARSTGEBIET DES STRÄŽOV­BERGLANDES Ivo

Zajonc

Z u s a m m e n f a s s u n g Bei der D u r c h f o r s c h u n g der Fauna Pružina­Hohle und zweier a n d e r e r Hôhlen siidlich von Zemianska Závada im Strážov­Bergland (Slowakei) wurde n insgesamt 17 T i e r a t e n u. zw. hauptsächlich der Ordnungen Wurmer, Weichtiere, Gliedertiere und Chordaten f e s t g e s t e l l t . Wir haben keinen typischen Troglobionten g e f u n d e n ; der grôfite Teil der Arten gehort zu den Troglophilen, die in den Hohlen g u t e Lebensbedingungen g e f u n d e n haben, und deshalb t r e f f e n wir sie hier regelmäfiig an.

Die D u r c h f o r s c h u n g der R e g e n w u r m e r ­ F a u n a auf den oberflächlichen Lokalitäten g e n a n n t e n Gebietes b r a c h t e die F e s t s t e l l u n g von 10 Arten mit sich (siehe Tafel 1 im T e x t ) , von denen Dendrobaena alpina (Rosa) zu den B e r g a r t e n und Octolasium trans­ padanum zu den siideuropäischen Elementen gehoren, die in der Tschechoslowakei s e l t e n e r sind.

ZPRÁVY

ZPRÁVA O PRIESKUME BABSKEJ DIERY NA SILICKEJ PLANINE

Ján Majko Priepasť Babská diera nachádza sa asi 300 m na S od Silickej ľad­ nice. Pred začatím sondovacích prác priepasť bola 5 m hlboká s prie­ merom 2 m. Dno bolo prikryté oddrobeným materiálom. Zo severnej strany dalo sa do nej zostúpiť po skalných výstupkoch. R. 1934 urobil som v nej sondu rozmerov 1X1,5 m do hĺbky 1 m. V sonde som zistil mierny prievan, znak, že priepasť má pokračovanie. Sám som v práci pokračovať nemohol. Znova som sa dostal k nej až v júni 1959 pri príle­ žitosti prieskumu záp. časti Silickej planiny (okolia Gombaseckej jas­ kyne) v rámci úlohy prieskumnej skupiny Turista PCR v Bratislave.

Po niekoľkodennom sondovaní, na ktorom sa pod vedením F. Jirmera zúčastnili A. Žeranský, M. Fiačan a autor, v 8,5 m hĺbke našli sme medzi skalnou sutinou rôzne kosti, medzi nimi i ľudskú spodnú čeľusť. Na druhý deň sme v hĺbke 10 m narazili na chodbičku 1X1,5 m, v ktorej sme našli 4 úlomky lebečných kostí, rebier, končatín, menšiu hornú ľud­ skú čeľusť, kľúčne kosti a časť lebky. Nálezy sme odovzdali Archeologic­ kému ústavu SAV v Nitre. V 9 m hĺbke sme objavili menšiu priepasť.

Priepasť sa končí v 12 m hĺbke dvoma chodbičkami. Ľavá je bohato vyzdobená kvapľami rozličnej veľkosti. V pravej, v 16 m hĺbke bol úzky otvoru, z ktorého bolo cítiť silný prievan. Po rozšírení otvoru objavili sme 18 m hlbokú priepasť. Priestor na dne v hĺbke 34 m vyplňuje pekná kvapľová výzdoba. Pred závalmi sme zabezpečili priepasť výdrevou.

V júli 1959 sme pokračovali v sondovaní pravej priepasti. Po odstrá­ není sutinového materiálu objavili sme v 10,5 m hĺbke chodbičku 7 m dlhú, 1 m širokú a 1,8 m vysokú. Zo stropu visí luster s 50 cm dlhými stalaktitmi o priemere 5 cm. Dno chodby je zanesené hlinou. V ďalších dňoch sme v „južnej" pukline postúpili do 40 m hĺbky (celková hĺbka je 45 m). Z pukliny V smeru cítiť silný prievan; skala hodená do priepasti a ozvena v nej naznačujú, že ide o väčšie priestory v tomto smere.

Rozhodli sme sa, že budeme pokračovať v sondovaní šikmo asi v 0,6 m širokej pukline. Pre zadymenie po odpálených náložiach sme museli pre­ rušiť prácu. Bude potrebné dokončiť sondovanie pomocou výbušnín a kompresora; sú tu predpoklady pre objav nových jaskynných priestorov.

86

V „JZ" chodbičke sme sa, dostali do hĺbky 12,8 m. Pri tejto práci sa zúčastnili a j L. Blaha, V. Mora, F. Sobolit a J. Katrič. Ide o sondu, ktorá si vyžaduje ešte mnoho namáhavej práce, ale je predpoklad získať ďalšie objavy.

DESAŤ ROKOV SPELEOARCHEOLOGICKEJ ČINNOSTI ARCHEOLOGICKÉHO ÚSTAVU SAV J U R A J B Ä R T A A r c h e o l o g i c k ý ú s t a v SAV, N i t r a

Slovensko svojím bohatstvom krasových území a jaskýň o'sídlených v praveku má v rámci strednej Európy významené postavenie a j v speleo­ archeológii. Systematická speleoarcheológia, ktorá dnes pri výskume po­ užíva komplexnú metódu, je na Slovensku však pomerne mladou vedec­ kou disciplínou. Prvý speleoarcheologický záujem o jaskyne datuje sa do čias uhorskej éry. R. 1871 (K. Krcsméry), r. 1874 (B. Majláih) a r. 1876 (L. Lóczy) bola jaskyňa pri Liskovej predmetom prvého vedec­ kejšieho výskumu. R. 1874 skúmali jaskyne pri Haligovciach (M. Badányi), r. 1878 pri Poráči (S. Roth) a Jasove (E. Nyári a L. Tallóczy), r. 1879—1880 pri Ružíne (S. Roth), r. 1884 pri Blatnici (P. Križko), r. 1894 pri Pružine (K. Brancsik), r. 1910 pri Chvalovej (E. Nyári), r. 1912 pri Plaveckom Mikuláši (J. Hillebrand), r. 1914 pri Harmanci (T. Kormos), r. 1914 pri Demänovej (H. Horusitzký). Ide tu o nálezy v mnohých prípadoch dodnes sporné pre nedostačujúcu metodiku výskumu so zreteľom na vtedajší stupeň vývoja archeológie.

V období medzi svetovými vojnami zásluhou J. Eisnera a jeho na­ sledovníkov vytvárali sa prvé modernejšie chronologické základy sledu pravekých kultúr nä Slovensku. Systematickejší výskum jaskýň vykonal J. Eisner so spolupracovníkmi v r. 1924—25 v Jasovských jaskyniach a r. 1926 v Bojniciach, r. 1931 A. Liebus v Harmanci, r. 1932—33 J. Bohm v Kečove, Ardove a Silici, r. 1934 V. Budaváry v Omastinej, r. 1935 v Sla­ tinke n. Bebr. a r. 1936 F. Pauk v Súľove. Väčšina spomenutých výsku­ mov nebola dosiaľ súborne vyhodnotená. Ostatné archeologické pamiatky, ako napr. z jaskýň pri Sásovej (J. Miklosi r. 1924), z Ružína, Slavca— Gombaseku (R. Gajda a J. Kukla r. 1924), z jaskýň Slovenského r a j a (B. Hajts r. 1925), zo Silickej Jablonice (J. Kryl r. 1926), z Dubnice nad Váhom, osada Lieskovec (J. Mádl r. 1928), z Blatnice (J. Silnický r. 1931), zo Silice (J. Majko 1932), z Raj. Teplíc (V. Benický r. 1941), zo Silickej Brezovej (J. Majko r. 1948), získali sa prevažne pri speleologic­ kých prieskumoch a turistických úpravách v jaskyniach (B. Hajts, J. Sil­ nický, V. Benický, J. Majko) a zo zámerných amatérskych výkopov bez dokumentácie (R. Gajda, J. Kukla, J. Miklosi, J. Kryl, J. Mádl), potrebujú teda chronologické zatriedenie a celkové vyhodnotenie v rámci pravekého osídlenia Slovenska.

87

Všeobecný pokrok v metóde archeologického bádania, ktorý sa opiera predovšetkým o výdobytky prírodovedné, hlavne kvartérnogeologické disciplíny, nastolil najmä po druhej svetovej vojne potrebu zjednotenia speleoarcheologického výskumu. Pre mnohé nejasnosti najmä v otázke najstaršieho osídlenia Slovenska vyskytla sa potreba vykonať vo väčšine spomenutých jaskýň revízne výskumy zamerané predovšetkým na prob­ lémy stratigrafické. Pre nedostatok vlastných odborníkov pri výskume staršej doby kamennej vo vtedajšom Štátnom archeologickom ústave v Martine poskytol bratskú pomoc pražský archeologický ústav, ktorý vyslal na Slovensko F. Proška. Tento mladý vynikajúci český výskumník za spoluúčasti autora tohto príspevku vykonal od februára do mája 1950 neobyčajne dôležitý revízny výskum jaskyne (Dzeravej) Deravej skaly pri Plaveckom Mikuláši, na základe ktorého sa prvý raz v strednej Európe vy­ vrátila platnosť francúzskej Mortilletovej periodizácie paleolitu. V auguste toho istého roku revíznym výskumom Prepoštskej jaskynky v Bojniciach dokázal F. Prošek na Slovensku bezpečnú prítomnosť stredného paleolitu.

Pamiatky z tohto obdobia skúmal v r. 1955 — 1958 a j na spišských t r a ­ vertínoch v Gánovciach, Hôrke­Ondreji a Beharovciach. Predčasná smrť r. 1958 znemožnila mu spomenuté výskumy monograficky vyhodnotiť.

Od r. 1951 ešte v rámci bývalého Štátneho archeologického ústavu v Martine a od r. 1953 po včlenení tohto ústavu do Slovenskej akadémie vied a premiestení do Nitry, poverený bol dr. Juraj Bárta funkciou refe­ renta pre výskum jaskýň. Speleoarcheologická činnosť Archeologického ústavu SAV spočíva predovšetkým v registrovaní a presnejšom poloho­ pisnom určovaní jaskýň známych z literárnych údajov. Niektoré zasypané a krovím zarastené jaskyne nepodarilo sa identifikovať. Novšia ustálená prax prednostne rešpektuje staré pôvodné pomenovanie jaskýň v ľudo­ vom dialekte (Dzeravá skala, Čertova dzura) oproti umelým a za uhor­ skej éry módnym pomenovaniam po žijúcich osobnostiach (Pálffyho jaskyňa, Takácsova jaskyňa), ktoré s vlastným výskumom mali veľmi málo spoločného. Rešpektujú sa len názvy osobností (jaskyňa Aksamitka, Jánošíkova, Oplentová, Svoradova, Benediktova), a len výnimočne za zá­ sluhy o speleológiu akceptovali sa staré názvy po osobnostiach (Rotho­ va — Veľká ružínska jaskyňa, Dekretova jaskyňa, Majkova jaskyňa, Be­ níkova jaskyňa, Majda — Hraškova jaskyňa) a názvy po bližšie nezná­ mych údajne v novoveku v jaskyniach žijúcich indivíduách, prípadne starších pravdepodobných objaviteľoch (Markova skala, Kostrmanka, Kubčovie izbička, Homološova diera, Antonova jaskyňa, Tomášova diera, Dorina diera, Martinova diera, Bobákova diera a pod.). Je celkom priro­ dzené, že pri polohopisnom prieskume, keď vopred nemožno vedieť, či jaskyňa je zo speleologického hľadiska nádejná, získajú sa iba poloho­ pisné poznatky, ktoré sú významné len pre vlastnú­registráciu sústredenú v Múzeu slovenského krasu v Lipt. Mikuláši, kde sa deponuje a j všetok materiál z archeologických výskumov. Okrem registrácie prikročil Ar­ cheologický ústav SAV v posledných desiatich rokoch tiež k revíznym, 88

M APA PAM IATOK M ATERIÁLNEJ KULTÚRY V SLO VEN SKÝCH JA SKYN IA CH Zostavil J. Bárta

Datované p a m i a t k y m a t e r i á l n e j k u l t ú r y

Nedatované pamiatky m a t e r i á l n e j kultúry

Kultúrnohistorické a e t n o g r a f i c k é pramene

zisťovacím a systematickým výskumom, o ktorých predpokladáme v chro­ nologickom slede v kocke zhrnuté základné údaje v nasledujúcej časti.

Pod polohopisným prieskumom rozumieme zemepisné situovanie, pod speleologickým prieskumom preniknutie do jaskyne a jej geologicko­geo­ morfologické zhodnotenie, ktoré sa vykonávalo predovšetkým vtedy, ak bola jaskyňa z hľadiska archeologického beznádejná. Pod speleoarcheo­ logickým prieskumom rozumieme vyhĺbenie zisťovacej alebo revíznej son­ dy. Speleorcheologický výskum je systematický, plošnejší odkryv jaskyn­ ných sedimentov. Ak bol vyhotovený náčrt pôdorysu, uvádza sa tento údaj; rovnako sa uvádza, ak bola jaskyňa zameraná alebo fotografovaná.

Rok 1951 L e v i c e , Štiavnické pohorie, j a s k y ň a v lome na Vápniku (Siklósi), speleologický prieskum. 3. V. B r e k o v, okr. Humenné, Ondavská vrchovina, jaskyne Veľká a Malá A r t a j a m a , speleoarcheologicky prieskum, n a č r t n u t é , f o t o g r a f o v a n é . 21.—22. VIII. K a v e č a n y , okr. Košice, Slovenské rudohorie, jaskyňa v Dzurovej, speleoarcheo­ logicky negatívna, n a č r t n u t á . 24. VIII. S o k o l ' , okr. Košice, Slovenské rudohorie, j a s k y ň a pod Bielou skalou, polohopisný prieskum, zameraná, f o t o g r a f o v a n á . 27. VIII. S o k o ľ, okr. Košice, Veľká a Malá sokoľ ská jaskyňa, SDeleoarcheologický prie­ skum, archeologicky negatívna, zameraná, f o t o g r a f o v a n á . 28.—30. VIII. S o k o ľ, okr. Košice, Previsová jaskyňa na Kozích rohoch, speleoarcheologický prieskum, zameraná, f o t o g r a f o v a n á . 29.—30. VIII. S o k o l ' , okr. Košice, Krížová jaskyňa na Kozích rohoch, čiastočne umelo vytesaná, polohopisný prieskum, n a č r t n u t á , f o t o g r a f o v a n á . 29.—30. VIII. S o k o l ' , okr. Košice, j a s k y ň a na Hrádku, speleoarcheologický prieskum, archeo­ logicky negatívna, zameraná, f o t o g r a f o v a n á . 29. VIII. R u ž í n, okr. Prešov, Slovenské rudohorie, Rothova Veľká ružínska jaskyňa, speleo­ archeologický prieskum, osídlená v neolite, zameraná, f o t o g r a f o v a n á . 1.—6. IX. R u ž í n, okr. Prešov, Malá ružínska jaskyňa, polohopisný prieskum, archeologicky n á d e j n á , f o t o g r a f o v a n á . 3. IX. K y s a k, okr. Prešov, Slovenské rudohorie, j a s k y ň a v kameňolome na vrchu Hora, speleologický prieskum, archeologicky negatívna, avšak speleologický pre živú bohatú kvapľ ovú výzdobu n á d e j n á . 7. IX. Ž e h r a, okr. Spiš. Nová Ves, Spišská kotlina, jaskyňa Strecha, speleologický prie­ skum, osídlená v eneolite, s t a r š e j a m l a d š e j dobe bronzovej, h a l l š t a t t e a stredoveku, zameraná, f o t o g r a f o v a n á . 10.—12. IX. Z e h r a, okr. Spiš. Nová Ves, Puklinová j a s k y ň a (prv Pleky), speleoarcheologický prieskum, osídlená v neolite, f o t o g r a f o v a n á . 9.—12. IX. Ž e h r a, okr. Spiš. Nová Ves, Ľadová jaskyňa, speleologický prieskum, f o t o g r a ­ fovaná. 9. IX. Ž e h r a, okr. Spiš. Nová Ves, P o d h r a d s k á jaskyňa, polohopisný prieskum. 9. IX. P o r á č, okr. Spiš. Nová Ves, Slovenské rudohorie, jaskyňa Šarkanova diera, speleo­ archeologický prieskum, osídlená v neolite, zameraná, f o t o g r a f o v a n á . 13.—16. IX. P o r á č, okr. Spiš. Nová Ves, Jaskyňa Chyža, speleoarcheologický prieskum, osíd­ lená v neolite, zameraná, f o t o g r a f o v a n á . 15. IX. H a 1 i g o v c e, okr. Poprad, Pieniny, j a s k y ň a Aksamitka, speleoarcheologický prie­ skum, osídlená v paleolite, neolite a stredoveku, f o t o g r a f o v a n á . 18. IX. H a l i g o v c e , okr. Poprad, jaskyňa Jožuvka (Mliečna d i e r a ? ) , speleologický prieskum, pre n e d o s t a t o k sedimentov archeologicky málo nádejná, 19. IX. S p i š s k é T o m á š o v e e, okr. Spiš. Nová Ves, Slovenský r a j , jaskyňa Čertova

89

diera ( d z u r a ) , speleoarcheologický prieskum, osídlená v neolite, s t a r š e j dobe bronzovej, h a l l š t a t t s k e j a rímskej, zameraná, f o t o g r a f o v a n á . 17.—20. X. S p i š s k é T o m á š o v e e, okr. Spiš. Nová Ves, Ružová jaskyňa, polohopisný prieskum, archeologicky nádejná, osídlená v stredoveku. 21. X. S p i š s k é T o m á š o v e e, okr. Spiš. Nová Ves, Vtáčia jaskyňa, s p e l e o a r c h e o ­ logický prieskum, archeologicky negatívna, n a č r t n u t á . 24. X. L e t a n o v c e , okr. Spiš. Nová Ves, Slovenský r a j , jaskyňa Tunel ( D u f a r t ) , speleo­ archeologický prieskum, osídlená v eneolite, dobe bronzovej, h a l l š t a t t e a stredoveku, zameraná, f o t o g r a f o v a n á . 22. 23. X. V y š n é R u ž b a c h y , okr. Poprad, Spiš. Magura, jaskyňa v Cube, speleoarcheo­ logický prieskum, archeologicky negatívna, n a č r t n u t á . 26. X. S 1 o v i n k y, okr. Spiš. Nová Ves, Slovenské rudohorie, jaskyňa Homolosova diera, speleoarcheologický prieskum, osídlená v eneolite a v s t r e d o v e k u , zameraná, f o t o g r a ­ fovaná. 29. 30. X. „ ­ , S t r a t e n á , okr. Rožňava, S t r a t e n s k á hornatina, Veľká j a s k y ň a pod Havranou skalou, speleoarcheologický prieskum, archeologicky negatívna, zameraná, f o t o g r a f o ­ vaná. S1.—2. , . , prieskum, . . , t r a t eXI. n á , okr. Rožňava, jaskyňa pod Hanisejom, speleoarcheologický archeologicky negatívna, zameraná. 3. XI. P r e d a j n á , okr. Ban. Bystrica, Nízke Tatry, jaskyňa na Hrádku, speleoarcheo­ logický prieskum, archeologicky negatívna, zameraná, f o t o g r a f o v a n á . 4 . ­ 5 . XI. N e m e c k á , okr. Banská Bystrica, Nízke Tatry, Jaskyňa Vlčia jama, speleoarcheo­ logický prieskum, archeologicky negatívna, zameraná, f o t o g r a f o v a n á . 6. XI. S á s o v á, okr. Banská Bystrica, Nízke Tatry, jaskyňa Kaplnka, speleoarcheologický prieskum, osídlená v dobe rímskej, zameraná, f o t o g r a f o v a n á . 7.—.9. XI. S á s o v á, okr. Banská Bystrica, Netopierska jaskyňa (Čierna j a s k y ň a ) , s p e l e o ­ . archeologický 'prieskum, osídlená v dobe rímskej, zameraná, f o t o g r a f o v a n á . 9 . ­ 1 1 . XI. H o r n ý H a r m a n e c , okr. Ban. Bystrica, Veľká F a t r a , Jaskyň a Horná Tufna, speleoarcheologický prieskum, paleolitické osídlenie naď alej sporné, zameraná, f o t o g r a ­ fovaná. 12.—14. XI. H o r n ý H a r m a n e c , okr. Ban. Bystrica, jaskyňa Dolná Tufna, speleoarcheo­ logický n áBan. d e j n á Bystrica, pre živú Dekretova kvapľ ovú jaskyňa, výzdobu. speleoarcheologický 13. XI H oprieskum, r n ý H a rspeleologický m a n e c , okr. prieskum, archeologicky negatívna. 15. XI. _ B l a t n i c a , okr. Martin, Veľká F a t r a , Jaskyňa Remová (Mervová), polohopisné určenie, osídlená v dobe brénzovej, f o t o g r a f o v a n á . 26. XI. B l a t n i c a , okr. Martin, j a s k y n k a v D u p n e j skale, polohopisné určenie. 26. XI. R a j e c k é T e p l i c e , okr. Žilina, Strážovská hornatina, jaskyňa Puklina v Skáli, speleoarcheologický prieskum, jaskyňa osídlená v dobe rímskej , f o t o g r a f o v a n á . 4. XII. R a j e c k é T e p l i c e , okr. Žilina, j a s k y ň a Pod bukom v Skálí, polohopisný p r i e ­ skum. S 5. . , . ú ľ XII. o v , okr. Žilina, Súľovské skaly, Šarkanova diera ( d z u r a ) , speleoarcheologický prieskum osídlená v neolite, zameraná, f o t o g r a f o v a n á . 6. XII. P r u ž i n a okr. Pováž. Bystrica, Strážovská hornatina, j a s k y ň a Dupná, speleo­ archeologický prieskum, osídlená v neolite, h a l l š t a t t e a dobe slovanskej, f o t o g r a f o ­ vaná. 7 . ­ 9 . XII. D u b n i c a n a d V á h o m — Lieskovec, okr. Pováž. Bystrica, Strážovská h o r n a ­ tina, jaskynka Pod Iliavskou rovnou (Pod Pupačkou), polohopisný prieskum, zamerana.

1 1

X

S 1 a t i n k a n a d B e b r a v o u , okr. Prievidza, Strážovská hornatina, jaskyňa Dupná diera, polohopisný a speleologický prieskum, f o t o g r a f o v a n á . 12. XII. S l a t i n k a n a d B e b r a v o u , okr. Prievidza, Havrania jaskyňa, speleoarcheo­ logický prieskum zberom, osídlená v stredoveku. 12. XII. ; O m a s t i n á, okr. Prievidza, Strážovská hornatina, jaskyňa Vlčí dol, polohopisný prieskum, f o t o g r a f o v a n á . 13. XII.

90

S m o 1 e n i c e, okr. Trnava, Malé Karpaty, jaskyňa Driny, polohopisný prieskum, archeologicky zatiaľ negatívna, f o t o g r a f o v a n á . 18. XII. S m o 1 e n i c e, okr. Trnava, previs Pod Orechom, polohopisný prieskum, osídlený v neolite, f o t o g r a f o v a n ý . 18. XII. S m o I e n i c e, okr. Trnava, previsy Pod Zavesenou a Pod Horštúnskou skalou, polohopisný prieskum, osídlené v neolite, f o t o g r a f o v a n é . 18. XII. D o b r á V o d a , okr. Trnava. Malé K a r p a t y , jaskyňa Slopy, polohopisný prieskum, nález stredovekých pamiatok. 19. XII. Rok 1952 B o r i n k a , okr. Bratislava, Malé Karpaty, Zbojnícka jaskyňa, speleoarcheologický prieskum, archeologicky negatívna, zameraná, f o t o g r a f o v a n á 8. I. B l a t n i c a , okr. Martin, Veľká F a t r a , previs vo svahu Žíhľ avnej, polohopisný prieskum, f o t o g r a f o v a n ý . 1. VII. B l a t n i c a , okr. Martin, previs vo V r á t n e j doline, polohopisný prieskum, f o t o ­ g r a f o v a n ý . 1. VII. B l a t n i c a , okr. Martin, previs vo východnom svahu Vápennej doliny, poloho­ pisný prieskum, f o t o g r a f o v a n ý . 2. VII. B l a t n i c a , okr. Martin, jaskyňa Dolná stĺpová na Tlstej, polohopisný prieskum, f o t o g r a f o v a n á . 2. VII. N i t r a , Tríbečské pohorie, jaskyňa na S t r a č e j ceste, speleologický prieskum, n a ­ č r t n u t á , f o t o g r a f o v a n á . 12.—13. VII. N i t r a , Zvislá jaskyňa v lome pod Kalváriou, speleologický prieskum. 17. VII N i t r a , j a s k y n k a v Drevenom lome pod Kalváriou, speleologický prieskum. 17. VII. N i t r a , Svoradova jaskynka, polohopisný prieskum, f o t o g r a f o v a n á . 17. VII. N i t r a , j a s k y ň a Pod Nitrianskym hradom, speleoarcheologický prieskum, osídlená v paleolite, zameraná, f o t o g r a f o v a n á . 9., 11.—14. VIII. • S l a t i n k a n a d B e b r a v o u , okr. Prievidza, Strážovská hornatina, závrtová j a s k y ň a na Jamách, speleologický prieskum, f o t o g r a f o v a n á . 17. VIII. S l a t i n k a n a d B e b r a v o u , okr. Prievidza, jaskyňa Dupná diera, speleoarcheo­ logický prieskum zberom, osídlená v neolite, eneolite, h a l l š t a t t e a v stredoveku, z a m e ­ r a n á , f o t o g r a f o v a n á . 18.—22. VIII. L i s k o v á, okr. Lipt. Mikuláš, Chočské pohorie, Liskovská jaskyňa, speleoarcheo­ logický prieskum zberom, osídlená vo viacerých sporných dobách praveku, f o t o g r a f o ­ vaná 29. VIII. L i s k o v á, okr. Lipt. Mikuláš, Kostnica (Kostrová j a s k y ň a ) , polohopisný prie­ skum. 29. VIII. Rok 1953 Ž a s k o v, okr. Dolný Kubín, Chočské pohorie, jaskyňa pod Hrdošnou skalou, speleo­ archeologický prieskum, archeologicky negatívna, zameraná, f o t o g r a f o v a n á . 24.—27. IV. Ž a š k o v, okr. Dolný Kubín, j a s k y ň a v Stríželnej skale, speleologický prieskum, z a m e r a n á . 27. IV. Ž a š k o v . okr. Dolný Kubín, Kačacia j a s k y n k a v Majde lieští, speleologický prie­ skum, zameraná, f o t o g r a f o v a n á . 28. IV. Ž a š k o v , okr. D. Kubín, Chočské pohorie, jaskyňa pod Hrdošnou skalou, speleo­ prieskum, zameraná, f o t o g r a f o v a n á . 28. IV. Ž a š k o v , okr. Dolný Kubín, Spodná jaskynka v Majde lieští, speleoarcheologický prieskum, archeologicky negatívna, zameraná, f o t o g r a f o v a n á . 29. IV. D e m ä n o v á , okr. Lipt. Mikuláš, Nízke Tatry, previs v Čiernej dolinke, speleo­ logický prieskum, osídlený v h a l l š t a t t e a stredoveku, zameraný, f o t o g r a f o v a n ý . 4.—5. V. D e m ä n o v á , okr. Lipt. Mikuláš, previsy Repiská, polohopisný prieskum, f o t o g r a ­ fované. 6. V. D e m ä n o v á , okr. Lipt. Mikuláš, jaskyňa Okno a jaskyňa Za Oknom, speleo­ logický prieskum. 6. V.

91

L u č i v n á, okr. Poprad, Vysoké Tatry, j a s k y ň a v P r e d n o m Kolembergu, speleo­ logický prieskum, f o t o g r a f o v a n á . 7. V. L u č i v n á, okr. Poprad, Vysoké Tatry, jaskynka v P r o s t r e d n o m Kolembergu, speleologický prieskum, n a č r t n u t á . 7. V. L u č i v n á, okr. Poprad, j a s k y n k a v P r o s t r e d n o m Kolombergu, speleologický prieskum, n a č r t n u t á . 7. V. B l a t n i c a , okr. Martin, Malá F a t r a , Jaskyňa Mažarná, speleoarchelogický prie­ skum, osídlená v eneolite, zameraná, f o t o g r a f o v a n á . 15.—22., 26.—29. V., 6.—3., 13.—15., 2 4 . ­ 2 5 . VI. B l a t n i c a , okr. Martin, jaskyňa Dolná stlpová na Tlstej, speleologický prieskum, f o t o g r a f o v a n á . 26. VI. * B l a t n i c a , okr. Martin, jaskyňa na Vyhni v Konskom dole, polohopisný prieskum, osídlená v eneolite a v dobe rímskej , f o t o g r a f o v a n á . 26. VI. B l a t n i c a , okr. Martin, jaskyňa v Havranovej, polohopisný prieskum, a r c h e o ­ logicky n á d e j n á . 26. VI. D o b r á V o d a , okr. Trnav.a, Malé Karpaty, jaskyňa Markov k ú t , polohopisný prieskum, osídlená v neolite. 29. VIII. D o b r á V o d a , okr. Trnava, ponor Hlboký dol, polohopisný prieskum. 29. VIII. D o b r á V o d a , okr. Trnava, ponor P r e d n é uhlisko, speleoarcheologický prieskum.

29. VIII. D o b r á V o d a , okr. Trnava, Previsy pod Slopami, polohopisný prieskum. 29. VIII. Z á d i e 1, okr. Košice, Juhoslovenský kras, jaskynky I—III na pravom brehu Zá­ dielskeho kaňonu, speleoarcheologický prieskum, osídlené v praveku, f o t o g r a f o v a n é .

5. IX. D r i e n o v e c , okr. Košice, Juhoslovenský kras, Drienovská jaskyňa (Piť ko), speleoarcheologický prieskum zberom, osídlená v neolite a dobe h a l l š t a t t s k e j , f o t o ­ grafovaná. 6. IX. , J a s o v , okr. Košice, Juhoslovenský kras. Jasovská jaskyňa, polohopisný prieskum, f o t o g r a f o v a n á . 6. IX. J a s o v , okr. Košice, jaskynky F a j k a a Oblúková, polohopisný prieskum, f o t o g r a ­ fované. 6. IX. Rok 1954 P o d h o r a n y (prv Mechenice), okr. Nitra, Tríbečské pohorie, Skryšná diera (Bujó lyuk), speleologický priesum, n a č r t n u t á , f o t o g r a f o v a n á , 29. V. C h v a 1 o v á, okr. Rim. Sobota, Slovenské rudohorie, Chvalovská jaskyňa, speleo­ archeologický prieskum, osídlená v neolite, dobe h a l l š t a t t s k e j a v s t r e d o v e k u , zameraná, f o t o g r a f o v a n á . 16.—24. XI. Rok 1955 K r e m n i č k a , okr. Banská Bystrica, Kremnické pohorie, Líščia skala, polohopisný prieskum. 25. IV. H o r n é P r š a n y , okr. Ban. Bystrica, j a s k y n k a Do Kremenia, polohopisný p r i e ­ skum, n a č r t n u t á , f o t o g r a f o v a n á . 26. IV. S t a r á B a š t a , okr. Rim. Sobota, Fiľ akovská vrchovina, I—III vulkanické pseu­ dojaskynky na Pohanskom hrade, speleoarcheologický prieskum, osídlené v dobe hall­ š t a t t s k e j a stredoveku, f o t o g r a f o v a n á . 27.—28. IV. T i s o v e c , okr. Rim. Sobota, Muránsky kras, jaskynky a previsy v Hradovej, polohopisný prieskum. 29. IV. M u r á ň, okr. Rim. Sobota, Muránsky kras, vyvieračka pri M u r á n s k e j Huti, speleo­ logický prieskum. 29. V. T i s o v e c , okr. Rim. Sobota, Muránsky kras, Zbojská jaskyňa, speleologický prieskum, archeologicky negatívna, f o t o g r a f o v a n á . 30. IV., 1. V. M u r á ň , okr. Rim. Sobota, Muránsky kras, Líščia diera pod P a j t o u , speleologický prieskum, archeologicky negatívna, f o t o g r a f o v a n á . 2. a 3. V. J e l š a v s k á T e p l i c a , okr. Rožňava, Juhoslovenský kras, j a s k y n k a v Zízel­

92

nom, speleoarcheologický prieskum, osídlená v stredoveku, zameraná, f o t o g r a f o v a n á .

4. V. J e l š a v s k á T e p l i c a , okr. Rožňava, jaskynka v Bušu, speleoarcheologický prieskum, osídlená v neolite a dobe h a l l š t a t t s k e j , zameraná, f o t o g r a f o v a n á . 5. V. J e l š a v s k á T e p l i c a , okr. Rožňava, jaskynka v Mútenom, speleoarcheologický prieskum, osídlená v dobe h a l l š t a t t s k e j , n a č r t n u t á , f o t o g r a f o v a n á . 6. V. S k e r e š o v o , okr. Rim. Sobota, Slovenské rudohorie, jaskyňa v Stenacom v ŕ š k u (Kôlyôk p a r t ) , speleoarcheologický prieskum, osídlená v dobe h a l l š t a t t s k e j , zameraná, f o t o g r a f o v a n á . 8.—9. V. D r i e n č a n y , okr. Rim. Sobota, Slovenské rudohorie, Veľká drienčanská jaskyňa, speleoarcheologický prieskum, zameraná, f o t o g r a f o v a n á . 11.—13. V. D r i e n č a n y , okr. Rim. Sobota, Malá drienčanská jaskyňa, speleologický prieskum, f o t o g r a f o v a n á . 13. V. S l i z k é , okr. Rim. Sobota, Slovenské rudohorie, jaskyňa v Drienku, speleologický prieskum. 5. VI. H r k á č, okr. Rim. Sobota, Slovenské rudohorie, jaskynka v pravom brehu Turca. polohopisný prieskum, f o t o g r a f o v a n á . 6. VI. K e č o v o, okr. Rožňava, Juhoslovenský kras, Čertova diera (Ordôg lyuk), a r c h e o ­ logický prieskum zberom, osídlená v neolite, dobe h a l l š t a t t s k e j a stredoveku, f o t o g r a ­ fovaná. 6. VI. K e č o v o. okr. Rožňava, Líščia diera (Róka lyuk), speleoarcheologický prieskum, osídlená v stredoveku, f o t o g r a f o v a n á . 6. VI. K e č o v o, okr. Rožňava, jaskyňa na Kečovských lúkách, polohopisný prieskum,­ osídlená v neolite, f o t o g r a f o v a n á . 7. VI. S i l i c k á B r e z o v á , okr. Rožňava, Juhoslovenský kras, priepasť Malá ľadnica, polohopisný prieskum, f o t o g r a f o v a n á . 7. VI. S i l i c k á J a b I o n i c a, okr. Rožňava, Juhoslovenský kras, Zbojnícka jaskyňa pod Sokolím hradom, speleoarcheologický prieskum, osídlená v neolite a dobe hall­ š t a t t s k e j , n a č r t n u t á , f o t o g r a f o v a n á . 8. VI. S i l i c a , okr. Rožňava, Juhoslovenský kras, Majkova jaskyňa, speleoarcheologický prieskum zberom, osídlená v dobe h a l l š t a t t s k e j , f o t o g r a f o v a n á . 8. VI. S i l i c a , okr. Rožňava, M a j d a ­ H r a š k o v a jaskynná priepasť (Kllsnczfa), speleo­ archeologický prieskum zberom, osídlená v dobe h a l l š t a t t s k e j , f o t o g r a f o v a n á . 9. VI. S i l i c a , okr. Rožňava, Silická ľ adnica, speleoarcheologický prieskum zberom, osídlená v neolite, dobe h a l l š t a t t s k e j a laténskej. 9. VI. S i a v e c — osada Gombasek, okr. Rožňava, Juhoslovenský kras, jaskyňa Ľudmila (Leontina), speleoarcheologický prieskum zberom, osídlená v neolite, dobe h a l l š t a t t s k e j , dobe l a t é n s k e j a stredoveku, f o t o g r a f o v a n á . 9. VI. S l a v e c , okr. Rožňava, jaskyňa Kamenná maštaľ (Istállókô), speleoarcheologický prieskum, osídlená v dobe h a l l š t a t t s k e j , zameraná, f o t o g r a f o v a n á . 9. VI. S 1 a v e c, okr. Rožňava, Pstružia jaskyňa (Pisztráng barlang), archeologický prie­ s k u m zberom, osídlená v neolite a dobe h a l l š t a t t s k e j , f o t o g r a f o v a n á . 10. VI. A r d o v o, okr. Rožňava, Juhoslovenský kras. Ardovská jaskyňa, speleoarcheo­ logický prieskum zberom, osídlená v neolite, dobe h a l l š t a t t s k e j a laténskej, f o t o g r a f o ­ vaná. 10. VI. B r e t k a, okr. Rožňava, Juhoslovenský kras, jaskyne I—III v Maši, speleoarcheo­ logický prieskum, osídlené v dobe h a l l š t a t t s k e j , f o t o g r a f o v a n é . 11. VI. Z á d i e 1, okr. Košice, Juhoslovenský kras, Kostrova jaskyňa, speleoarcheologický prieskum zberom, osídlená v neolite a v dobe h a l l š t a t t s k e j , zameraná, f o t o g r a f o v a n á .

12. VI. Z á d i e 1, okr. Rožňava, Kráľ ovská jaskyňa, speleoarcheologický prieskum, osídlená v neolite, dobe h a l l š t a t t s k e j , dobe r í m s k e j a v stredoveku, zameraná, f o t o g r a f o v a n á .

12. VI. T u r ň a n a d B o d v o u , okr. Košice, Juhoslovenský kras, jaskyňa Žihľavová diera (Csalány lyuk), speleoarcheologický prieskum, osídlená v neolite, dobe h a l l š t a t t ­ s k e j a r í m s k e j , zameraná, f o t o g r a f o v a n á . 13. VI.

93

J a s o v , okr. Košice, Juhoslovenský kras, Jasovská jaskyňa, komisionálna o b ­ hliadka speleoarcheologického prieskumu dr. O. F e j t a r a a dr. V. Lôžka. 14. VI. R u ž í n, okri Prešov, Antonova jaskyňa, speleoarcheologický prieskum, osídlená v neolite a dobe slovanskej, zameraná. 16. VI. L i p o v e c, okr. Prešov, Branisko, Lipovská j a s k y ň a (Zlá dzira), speleoarcheo­ logický prieskum, f o t o g r a f o v a n á . 17. VI. V a ž e c , okr. Lipt. Mikuláš, Nízke Tatry, Važecká jaskyňa, speleoarcheologický prieskum. 19. VI­ L i p t . J á n , okr. Lipt. Mikuláš, Nízke Tatry, jaskyňa v Sokole, speleologický prieskum. 20. VI. L i p t . J á n , okr. Lipt. Mikuláš, Stanišovská jaskyňa, speleoarcheologický p r i e ­ skum, osídlená v stredoveku, f o t o g r a f o v a n á . 20. VI. P a r t i z á n s k a Ľ u p č a, okr. Lipt. Mikuláš, Nízke Tatry, j a s k y ň a v Balnom speleologický prieskum. 21.­ VI. J a s e ň o v á , okr. Dolný Kubín, Chočské pohorie, jaskyňa v Jazvinách, speleo­ archeologický prieskum, f o t o g r a f o v a n á . 23. VI. Š"u m i a c, okr. Banská Bystrica, Nízke Tatry, Dudlavá skala, účasť na komisii pri speleoarcheologickom výskume dr. V. Lôžka, f o t o g r a f o v a n á . 7. IX. Rok 1956 K e č o v o, okr. Rožňava, Juhoslovenský kras, jaskyňa Čertova diera (Ordôg lyuk), speleoarcheologický prieskum, prechod z Čertovej diery do Domice. 23. IV. K e č o v o, okr. Rožňava, jaskyňa Domica, záchranný výskum po záplave, osídlená v neolite, okrem toho speleologický prieskum, nové poznatky o rozsahu neolitického osídlenia, f o t o g r a f o v a n á a filmovaná. 24. IV.—4. V. K e č o v o, ­okr. Rožňava, jaskyňa Čertova diera ( 0 r d 5 g lyuk), speleologický prie­ skum, osídlená (pozri skoršie ú d a j e ) . 28. IV. O c h t i n á, okr. Rožňava, Slovenské rudohorie, Ochtinská aragonitová jaskyňa, speleologický prieskum. 1. V. Ž i r a n y, okr. Nitra, Tríbečské pohorie, Zvislá j a s k y ň a na Žibrici, speleologický prieskum, n a č r t n u t á , f o t o g r a f o v a n á . 29. VII. Rok 1957 S k a l a , okr. Trenčín, Biele Karpaty, Benediktova jaskyňa na Skale, polohopisný prieskum. 18. VIII. D u b n i c a n a d V á h o m — Lieskovec, okr. Pov. Bystrica, Strážovská hornatina, Zbojnícka jaskyňa I a II, speleologický prieskum, n a č r t n u t á , f o t o g r a f o v a n á . 11. XI. D u b n i c a n a d V á h o m — Lieskovec, okr. Pov. Bystrica, jaskynka v Sovej skale, polohopisný prieskum. 11. XI. S 1 a v e c — Gombasek, okr. Rožňava, Juhoslovenský kras, jaskyňa Ľudmila ( L e o n ­ t í n a ) , záchranný speleoarcheologický výskum, pretože jaskyňa mala byť zničená k o m o ­ rovým odstrelom pri rozšírení kameňolomu, osídlená (pozri skoršie ú d a j e ) , zameraná, fotografovaná. 30.XI.—5. XII. A r d o v o, okr. Rožňava, Juhoslovenský kras, Ardovská jaskyňa, speleoarcheo­ logický prieskum zberom, osídlená (pozri skoršie ú d a j e ) , zisť ovanie rozsahu osídlenia.

7. XII. V y š e . h r a d n é , okr. Prievidza, Žiar, jaskyňa na svahu Polenky, speleoarcheo­ logický prieskum zberom, osídlená v stredoveku, f o t o g r a f o v a n á . 12. XII. Rok 1958 R a d o š i n á, okr. Topoľčany, Inovec, j a s k y ň a Čertova pec, speleoarcheologický výskum, osídlená v paleolite, neolite, dobe h a l l š t a t t s k e j a s t r e d o v e k u , zameraná, f o t o ­ grafovaná, filmovaná. 8. VII.—30. X. N i t r. B l a t n i c a , okr. Topoľčany, Inovec, jaskynka pod Visiacou skalou, s p e l e o ­ logický prieskum. 3. VIII.

94

P r a š n í k — U F a j n o r o v , okr. Trnava, Malé Karpaty, jaskyňa Oplentová, speleo­ logický prieskum. 10. VIII. V r š a t e c k é P o d h r a d i e , okr. Pov. Bystrica, Biele Karpaty, jaskyňa na hrebeni Lysej nad Váhom, polohopisné určenie, p r e vertikálny c h a r a k t e r archeologicky bezvý­ znamná. 17. VIII. V r š a t e c k é P o d h r a d i e , okr. Pov. Bystrica, vertikálna jaskyňa Za Vrchom, polohopisné určená, f o t o g r a f o v a n á . 17. VIII. V r š a t e c k é P o d h r a d i e , okr. Pov. Bystrica, Ľadová jaskyňa vo Zvonových, polohopisné určenie, f o t o g r a f o v a n á . 17. VIII. Č e r v e n ý K a m e ň , okr. Pov. Bystrica, Biele Karpaty, jaskyňa v z á p a d n e j časti P r e d n ý c h Babiek, polohopisný prieskum. 17. VIII. Č e r v e n ý K a m e ň , okr. Pov. Bystrica, Puklinová jaskyňa vo východnom svahu Predných Babiek, speleologický prieskum, f o t o g r a f o v a n á . 17. VIII. P r a š n í k (prv osada obce Vŕbové), okr. Trnava, Malé Karpaty, jaskyňa Veľká pec, speleoarcheologický prieskum, osídlená v paleolite a zatiaľ bližšie neurčenom ob­ dobí, zameraná, f o t o g r a f o v a n á . 25.—27. VIII. M o r a v a n y n a d V á h o m , okr. Trnavja, Inovec, Veľká jaskyňa v Dolnom Sokole (Nad Výtokom), speleoarcheologický prieskum, osídlená v neolite, zameraná, f o t o g r a ­ fovaná. 2 6 . ­ 2 9 . VIII. M o r a v a n y n a d V á h o m , okr. Trnava, Malá jaskyňa v Dolnom Sokole, poloho­ pisný prieskum, f o t o g r a f o v a n á . 29. VIII. B r h 1 o v c e, okr. Levice, Štiavnické pohorie, I—IV, umelé jaskyne Za Viniciami, polohopisný prieskum, f o t o g r a f o v a n é . 6. IX. B z i n c e p o d J a v o r i n o u , okr. Trenčín, Malé Karpaty, jaskyňa v Žľaboch pod Rovenskom, speleologický prieskum. 7. IX. Rok 1959 B o j n i c e , okr. Prievidza, Strážovská hornatina, Jaskynka Podmrežia, speleo­ archeologický prieskum, archeologicky negatívna, f o t o g r a f o v a n á . 23. V. R a d o š i n á, okr. Topoľ čany, jaskyňa Čertova pec, speleoarcheologúký výskum, osídlená (pozri skoršie ú d a j e ) , f o t o g r a f o v a n á , filmovaná, zameraná. 6. VIi.—29. IX. R a d o š i n á, okr. Topoľčany, Stoličková jaskyňa, speleoarcheologický prieskum, osídlená v s t r e d o v e k u , f o t o g r a f o v a n á , 8. VII. N i t r i a n s k a B l a t n i c a , okr. Topoľčany, Inovec, ponor, polohopisný prieskum.

25. VIII. M o r a v a n y n a d V á h o m , okr. Trnava, Inovec, vertikálna Mačacia jaskyňa v Hornom Sokole, speleoarcheologický prieskum zberom, osídlená v stredoveku, n a ­ č r t n u t á , f o t o g r a f o v a n á . 25. VIII. M o r a v a n y n a d V á h o m , okr. Trnava, jaskynka v Hornom Sokole, speleo­ archeologický prieskum zberom, osídlená v stredoveku, f o t o g r a f o v a n á . 25. VIII. M o r a v a n y n a d V á h o m , okr. Trnava, j a s k y n k a Pod dubom v Dolnom Sokole, polohopisný prieskum, f o t o g r a f o v a n á . 25. VIII. M o r a v a n y n a d V á h o m , okr. Trnava, jaskyňa v Zlatom údolí, speleologický prieskum, f o t o g r a f o v a n á . 25. VIII. K r i v o k 1 á t, okr. Pov. Bystrica, Biele Karpaty, Dračia jaskyňa, polohopisný prie­ skum, f o t o g r a f o v a n á . 18. IX. K r i v o k 1 á t, okr. Pov. Bystrica, jaskyňa Kukliška v Drieňovej, polohopisný prieskum. 18. IX. P l a v e c k é P o d h r a d i e , okr. Senica, Malé K a r p a t y , jaskyňa Pod hradom, speleologický Rok 1960 prieskum. 2. XII. L ú č k y , okr. Lipt. Mikuláš, Chočské pohorie, t r a v e r t í n y , Skálie (Za cmiterom), Zápoly, Skalicky ( Š t v r t k y ) , archeologický prieskum, t r a v e r t í n y Za cmiterom, osídlené v paleolite, f o t o g r a f o v a n é . 2. V.

95

B o h u n i c e , okr. Pov. Bystrica, Biele Karpaty, j a s k y ň a v Bábine, polohopisný prieskum. 18. VIII. R a d o š i n á , okr. Topoľ čany, Inovec, jaskyňa Čertova pec, speleoarcheologický výskum, osídlená (pozri skoršie ú d a j e ) , f o t o g r a f o v a n á . 11. IX.—28. X. Rok 1961 C a c h t i c e, okr. Trenčín, Malé K a r p a t y , jaskyňa Čertova pec, archeologicky n á ­ dejná, polohopisný prieskum. 13. I. . , „ ­ , .

•„ i,„ H r u š o v o, okr. Rim. Sobota, Slovenské rudohorie, j a s k y n k a v Maruskmom jarku, polohopisný prieskum, f o t o g r a f o v a n á . 15. IV. D r i e n č a n y , okr. Rim. Sobota, Slovenské rudohorie, ponor v j a r k u pri Rydzo­ ňovci, polohopisný prieskum, f o t o g r a f o v a n ý . 15. IV. _ . , R a d o š i n á , okr. Topoľčany, Inovec, jaskyňa Čertova pec, dokončenie speleo­ archeologického výskumu, osídlená (pozri skoršie ú d a j e ) . 4 . ­ 1 5 . . VII. _ H ô r k a O n d r e j okr. Poprad, Spišská kotlina, t r a v e r t í n o v á Smrecanyiho skala, archeologický výskum, osídlená v paleolite, zameraná, f o t o g r a f o v a n á . 20. V I I . ­ 6 V I I I .

V i t k o v c e , okr. Spišská Nová Ves, Spišská kotlina, previs Chrasť na Medzi, speleoarcheologický archeologicky 27. VII. S t a n k o v a n y prieskum, ­ Rojkov, okr. Lipt. negatívny.

Mikuláš, Veľká F a t r a , j a s k y ň_ a na vrchu Kopa, polohopisný prieskum, 4. III. _„ K o n s k é , okr. Martin, Veľká F a t r a , š k r a p y s ľ udskou stopou pod Susnatinom, polohopisný prieskum. 4. VIII. .

M o j t í n, okr. Pov. Bystrica, Strážovská hornatina, Mojtínska jaskyňa Na Dzuro­ ščovie, speleologický prieskum, archeologicky n á d e j n á . 13. VIII.

V uvedenom desaťročnom prehľade speleoarcheologickej činnosti Archeologického ústavu SAV v Nitre je zaregistrované 174 jaskynných lokalít, z ktorých 81 bolo osídlených. V 93 jaskyniach okrem sídliskovo nevhodných je ešte časť jaskýň, ktoré sú archeologicky nádejné, ale ne­ bol v nich ešte vykonaný speleoarcheologický prieskum. Z uvedeného počtu zameral autor 43 jaskýň. Aj keď uvedená činnosť vykazuje vý­ razný pokrok v poznaní slovenských jaskýň, jestvuje ešte vyše 250 jas­ kýň, ktorých existencia je známa len z počutia alebo literárnych údajov.

Ich speleoarcheologickú hodnotu treba ešte overiť a pokračovať v syste­ matických speleoarcheologických výskumoch, ktoré sú súčasťou pracov­ nej náplne spomenutého ústavu.

ZEHN JAHREN SPELÄOARCHÄOLOGISCHER TÄTIGKEIT DES ARCHÄOLOGISCHEN INSTITUTES DER SLOWAKISCHEN AKADEMIE DER WISSENSCHAFTEN Juraj Bärta Archäologisches I n š t i t ú t der SAV zu Nitra Z u s a m m e n f a s s u n g Die Slowakei n i m m t im Rahmen Mitteleuropas mit ihrem K a r s t g e b i e t r e i c h t u m und mit den darin in der Urzeit existierenden besiedelten Hohlen auch eine b e d e u t e n d e Stellung in der Speläoarchäologie ein. Nach der einleitenden historischen Ubersicht u b e r die bisherigen speläoarchäologischen Forschungen, von denen viele F u n d e bis h e u t e w e ­

96

gen ungenugender damaliger Grabungsmethodik strittig sind, folgt die Aufzählunq der zehnjahrigen s y s t e m a t i j c h e n speläoarchäologischen Tätigkeit des Archäologischen I n ­ der SA ^ ™ N.tra. Von 174 besuchten Hôhlen fanden sieh auf 81 Lokalitäten li archaologische Denkmaler. Im Rest der 93 Hôhlen ist ausser den f u r Siedlungen unge­ eigneten noch ein Teil von Hôhlen da, welche archäologisch hoffnungsvoll sind in denen » o c h \ k e m e speläoarehäologisehe Durgrabung durchgefuhrt worden ist. Von der a n g e f u h r t e n Zahl sind vom Autor 43 Hôhlen vermessen worden. Wenn aučh die n ľ h í n

eit ľ T , e n t S C h i e d e n e n F 0 r t s c h r i t t i m E r k — « der slowak schen • S l n d . , d o c h n o c h a b e r 2 3 0 hôhlen da, deren Existenz lediglich vom Horensagen oder aus alteren literarischen Angaben bekannt ist. Ihr speläoarchäologische™ m f 3 e r s t beglaubigt werden, wobei ausser Probegrabungen auch in den begonne­ nen systemat.scl.en speläoarchäologischen Durchforschung fortgezetzt werden muss.

Hôrinc,

ľ

10 YEARS OF THE SPELEOARCHAEOLOGICAL WORK OF THE ARCHAEOLOGICAL INŠTITÚTE OF THE SLOVÁK ACADEMY OF SCIENCES

By Juraj Bárta Archaeological Inštitúte of SAV in Nitra S u m m a r y k a r S t f o r m a t i o n s w i t h r e m o f e ľ S l f ° U n d Í n 9 caves t h a t had been inhabited in t h e emotest times, occup.es an important position in Central Európe also as reqards s p e ­ ocaht.es. There still remain 93 caves unsuitable for habitation aud a number of to the present t.me many finds of which, however, are still questionable owinq to unsuitable methods of t h e f o r m e r investigations, t h e r e follows the enumeraUon of en­year, more systematic speleoarchaeological work carried out by the Archaeo oqical arch S ľiľs T h e r e r a s t m ° m ^ ^ ^ ­ o l o g i c a l f J s were found ľ n 8 locaht.es. There still rema.n 93 caves unsuitable for habitation and a number of archaeolog.cally hopeful caves that were, however, not yet investioated f r o m T h e spe­ leoarchaelog.cal aspect. Among the above­mentioned number of caves 43 w e r ľ m e a s u r e d

5 . ™ *zyxwvutsrponmlkjihgfedcbaZWVUTSRPONMLKJIHGFEDCBA

Ł l m 3 e l f ' E V a n Í f t h e Í n d Í C a t e d w o r k s h o w s a d e c i d e d p r o g r e ľ s ta t h e know­ known L l ľ T 6 8 ' t h 6 r e 3 r e S t l 1 1 m ° r e t h a " 2 5 0 c a v e s t h e existence of which " s known only f r o m hearsay or from recent literary data. Their speleoarchaeological i m ! portance w.l have to be verified and, at the same time, it is necessary to conľinue t h e so f a r ínitiated speleoarcheological investigations in addition to f u r t h e r e l p l o r a t i o n

SPELEOLOGICKÁ A OBECNÉ KRASOVÁ PERIODIKA VE SVETE

František

Skŕivánek

l P t P n h P e n l e h l 0 9 Í i \ j a k ° V é d a n e b ° Z á j m 0 v á č i n n 0 s t ' n a b ý v á v posledních letech nebyvaleho rozmachu. Charakteristickým rysem je, že ie zatla­ covana radou védních disciplín, které mají společné j e n t o . Te predm"­ tem jejich zkoumání je kras s jeskynémi. Tak jsou to geologové, kteŕí Z Ä ľ T " a d e n U d a Č n í p r 0 C e s y v k r a s u a jejich závislost m geo­ logické stavbe, petrografii a tektonice vápencových území; mineralogové, a l n ^ t P e T p u s o h n o s t i v e sledování minerálni paragenese krasu; geomorfologove, kteŕí studují vápencový reliéf a procesy vedoucí ké vzniku krasových tvaru, jak podzemních tak i povrchových. Zcela oddé­ 7

97

leným odvetvím, které ŕeší mnohé problémy vývoje, datování, klimatic­ kých zmén a príčin, které je pusobí, je kvarterní geologie, která se bez jeskynních a krasových sedimentú neobejde. Vedie anorganických véd je na život v krasu specialisována „biospeleologie". Tato zkoumá živý obsah jeskyní a faunu a flóru vázanou na vápencové prostredí. Ohromný význam má kras s jeskynémi pro archeologii a kvarterní paleontologii, které téží z podzemí nepreberné množství výtečné konzervovaných ná­ lezu. Uplatňují se však i vedy technické a hospodáŕské. Kras je pro né tvrdým, ale pri tom vdéčným objektem. Reší se pri tom problémy vo­ daŕské, mnohoúčelová stavební díla i moderní agrotechnika, zemédélské a lesní hospodáŕství.

Současné s touto odbornou a vedeckou činností je kras s jeskynémi pŕedméíem sportovního a turistického zájmu. Pro podzemní alpinismus se v současné dobé razí název odlišný od speleologie: speleismus. Na rozdíl od horolezectví je však speleismus tésnéji spjat s vedeckým zkou­ máním. Jeho cílem obyčejne nebývá dosáhnout fyzicky nejobtížnejší ces­ tou konce jeskynního systému, či dna hluboké propasti, ale prozkou­ mat neznámé a dosud neobjevené podzemní prostory — „bílá místa pod mapou". Proto i prostý speleista musí byt mnohdy i velmi dúkladne se­ známen s geologickými poméry, tektonikou, vodním režimem a pod.

Z téchto duvodú presahuje tato činnost rámec sportovní a radí se k čin­ nosti pruzkumné­odborné, která má­li vésti k cíli, musí pevné stát na vedeckých poznatcích.

Dnes již na svete existuje jen málo štátu, kde by alespoň nekte­ ré z výše vyjmenovaných oboru nebyly nejakým zpusobem organizo­ vány. Organizační komitéty svetových speleologických kongresu, které se konají každé čtyŕi roky, mají registrováno kolem 1000 institucí, spo­ Iečností a klubu, zabývajících se krasem a jeskynémi.

Celá tato rozsáhlá činnost je nemyslitelná bez pŕedávání poznatku a zkušeností, kterým je tisk. Každá vétší organizace vydává periodickou publikaci. Je pochopitelné, že odborná úroveň je velmi rozdílná. Vysky­ tuj! se vedie více méné sportovné založených žurnálu, vysoce védecké sborníky, nejčastéjší je kombinace obou smerú, kde zájmová sportovní činnost je vedená k tomu, aby napomáhala védeckovýzkumným cílúm.

Nejlépe vybavenými stŕedisky, kde se vétšina téchto publikaci, jak vý­ menou, tak i koupí soustŕeď uje jsou knihovny: „Verband ôsterreichischer Hohlenforscher" ve Vídni, „Rassegna speleologica italiana" v Como a „National Speleological Society" v Pittsburghu. Vlastní výménnou službu, jejímž cílem je získat co možná nejkompletnéjší soubor speleologických periodík má každá vetší organizace. Študoval jsem knihovny nékterých z nich a podlé toho jsem sestavil niže uvedený seznam periodicky vy­ dávaných publikaci, až vyslovených časopisu. Za současného stavu je prakticky nemožné získat veškeré údaje. Vétšina souboru, ročníku je fragmentárni, proto uvádím vždy jen svazky, ročníky a čísla skutečné zjišténá. Stejné tak panuje až zarážející nejednotnosť v označování sérií, 98

ročníku, svazku a čísel. Jen velmi málo periodík vychází pravidelné, časté jsou i nekolikaleté prestávky. Seznam je sestaven tak, že na prv­ ním místé je název periodika, dále instituce, či organizace, která je vydává a pokud je zjišténo její sídlo. Následuje údaj o zjišténých vý­ tiscích: serie, svazek (sv.), ročník (r.), číslo (č.); zpusob tiskú: tisk (T), rotaprint (R) a zaméŕení: vedecké (v), sportovné pruzkumné (s), nebo kombinace obou smeru (vs).

A n g 1 i e C a v e S c i e n c e , Britisch Speleological Associatjon (Settle), 1946—1948: r. 1., č. 1—6, 1952—1954: r. 3., č. 20—24, 1954—1962: r. 4., č. 25—31, pokr. (R, vs) J o u r n a l o f t h e C r a v e n P o t h o l e ' C l u b (Skipton, ( ? ) , R. s) N e w s l e t t e r , Cave Research Group of Great Britain (Bekhamsted), 1958: č. 78, 1959: č. 79—80, 81, 1960—1962: č. 82—34, (R, vs) N e w s l e t t e r , Devon Speleological Society ( ?), (R, vs) N e w s l e t t e r , London Speleological Group, (London), 1948—: č. 1— (R. vs) O c c a s s i o n a l P u b l i c a t i o n s , Cave Group of Great Britain (Church, S t r e t t o n ) , 1961: č. 5, 1962: č. 6, 7 — R, v) P u b l i c a t i o n , Cave Research Group of Great Britain ( B e r k h a m s t e d ) , 1951—1958: č. 1—3, 1959—1963: č. 9—12, (R. v.)

P r o c e e d i n g s of t h e Speleological Society, Bristol University Speleological So­ ciety (Bristol), 1946—1952: r. 6, č. 1—3, 1953—1956: r. 7, č. 1—3, 1956—1958: r. 8, č. 1—3, 1959—1962: r. 9, č. 1—3, pokr. (T, v) T h e B r i t i s h C a v e r, nakl. G. P l a t t e n (New Milton), 1958: č: 30, (T, vs) T h e T r a n s l a c t i o n s , Cave Research Group of Great Britain ( B e r k h a m s t e d ) , 1951—1961—: r. 1—6—, (R, v) A u s t r á l i e

<

C o m m u n i c a t i o n s , Sydney Speleological Society, (Sydney), 1960: r. 5, č. 1—12, 1961: r. 6, č. 1—12, 1962—: pokr. (R, vs) C. S. A. R e p o r t s, Cooranbong Speleological Association, (Cooranlog), 1957: r. 1, (R, s) N e w s l e t t e r , Australian Speleological Federation, (Sydney), 1956—1958: č. 1—4, (R, vs) O c c a s i o n a l p a p e r s , Victorian Cave exploration Society, ( ? ) , 1957: č. 1, ( ? ) .

S. U. S. S. Sydney University Speleological Society, (Sydney), 1950—1961—: r. 1—6—, (R, vs) B e 1 g i e A n n a 1 e s, Laboratoire s o u t e r r a i n de H a n ­ s u r ­ L e s s e , Centre national des recherche s scientifiques s o u t e r r a i n e s (Liége), 1960—1961—: r. 1—2—, (T, v) B u l l e t i n du Spéléo Club de Belgique (Bruxelles), 1959: č. 1—2, 1960: č. 1—2, pokr., (R, vs) B u l l e t i n d e l ' É q u i p e de Bruxelles (Bruxelles), 1959: č. 5, 1961: č. 6, (R, vs) B u l l e t i n d ' i n f o r m a t i o n , Fédération spél. Belgique (Liége), 1959: č. 1—3, 1961: č. 1—3 L e s T r o g l o d y t e s , Société Spéléologique de N a m u r ( N a m u r ) ( ? ) 1958 M é m o i r e s d u C o 11 o q u i u m i n t e r n a t i o n a l de Spéléologie, Fédération Spé­ léologique de Belgique (Bruxelles), 1958, (R, v) B u l h a r s k o I z v e s t i a, Balgarsko p e š t e r n o družestvo (Sofia), 1936—1940: r. 1—2, nevych. (T, v)

99

Č S S R Č e s k o s l o v e n s k ý k r a s , Speleologický klub v Brne (Brno) 1948—1954: r. 1—7, Československá akademie ved ( P r a h a ) 1955—1962—: r. 8—12—, pokr. (T, v) S l o v e n s k ý k r a s , Múzeum slovenského kras u (Liptovský Mikuláš) 1958—1961—: r. 1—3—, (T, v) K r a s v Č e s k o s l o v e n s k u , Speleologický klub (Brno), 1959: č. 1—2, 1980: č. 1—2,.

(R, vs) K r a s o v ý s b o r n í k, Krasová sekce Společnosti Národního múzea ( P r a h a ) , 1953: r. 1, 1960: r. 2, pokr. (R, v) S t u d i e z o b o r u v š e o b e c n é k r a s o v é n á u k y (Brno), 1933—1941, nevych.

(T, v) F r a n c i e A c t e s d u p r e m i e r c o n g r é s i n t e r n a t i o n a l de spéléologie ( P a r i s ) , Société spéléologique de France, 1953: sv. 1—4, (T, v), uzavŕeno.

A c t e s d e l a p r e m i é r e r é u n i o n i n t e r g r o u p e s de spéláologie du s u d ­ o u e s t , (Bordeaux), Société spéléologique Bordeaux, 1954, (T, vs), uzavŕeno.

A c t e s d e s e c o n d c o n g r é s regional de spéléologie, Société spéléologique s u d ­ ouest, (Bordeaux), 1955, (T, vs), uzavŕeno.

A c t e s d u t r o i s i é m e c o n g r é s national de spéléologie, n a v a z u j e Spelunca 4e série, mémorie 1, 1961, (T, v) A c t e s d u XHIe c o n g r é s des associations de ľ est, Spéléo Club de Dijon, (Dijon), 1958, (T, vs), uzavŕeno.

A c t e s d u q u a t r i é m e c o n g r é s régional de spéléologie, región s u d ­ o u e s t , F é ­ deration société spéléologique s u d ­ o u e s t , (Cahors), 1958 (T, v), uzavŕeno.

A n n a 1 e s d u g r o u p e C a s t e r e t , Société spéléologique de F r a n c e (Canne et G r a s s e j , 1954, nevychází, (T, vs) ' A n n a l e s d e s p é l é o l o g i e , Société spéléologique de F r a n c e et Comité national spéléologique (Paris), 1946—1958: r. 1—13, r e j s t ŕ í k , 1959—1962—: r. 14—17 — po­ kračování vydává Centre National de la r e c h e r c h e scientifique, Laboratoire s o u ­ t e r r a i n — Moulis, (T, v) B u l l e t i n t r i m e s t r i e l de ľ association spéléologique de ľ e s t (Vescoul) ?

B u l l e t i n S. S. F., Société spéléologique de F r a n c e (Paris), 1935—1938, 1947—1960, nevychází p o k r a č u j e SpeJunca 4 serie. (T, vs) B u l l e t i n S. C. F., Spéléo Club de F r a n c e ( P a r i s ) , 1933—1935, nevycházi, (T, vs) B u l l e t i n d e l a s e c t i o n C. A. F. Languedoc, Club Alpin frangaise, 1959: č. 72, 1960: č. 73—74— (R, vs) B u l l e t i n d e l a s o c i é t é s p é l é o l o g i q u e e t p r é h i s t o r i q u e (Bor­ deaux), 1949—1959—: r. 1—10— pokr. (R, v).

B u l l e t i n d u S p é l é o C l u b de l'Aude et Ariége, 1958 ( ? ) .

B u l l e t i n d u S p é l é o C l u b sud Áviation (Toulouse), 1957—1959—: č. 1—4—, pokrač. (R, vs) B u l l e t i n

d u S p é l é o C l u b M o n t p e l i e r

(Montpelier), 1961: č. 2—, pokrač.

( ? ) C a u s s e s & c e v e n n e s , revue du Club Génevol, 1959: č. 4—, ( ? ) C o m p t e ­ r e n d u d u XVe c o n g r é s de ľ association spéléologique de ľ est, (Céry.

Doubs), 1960, uzavŕen, (R, vs) E c h o d e s c a v e r n e s , Spéléo Club St. Claude, 1960: č. 9, 1962: č. 11—pokrač. (R, s) G r o t t e s e t G o u f f r e s , Spéléo Club de Paris, 1957—1961—: č. 1—29— pokrač. s) Bulletin d ' i n f o r m a t i o n s du Spéléo Club de la Seine, (Poris, Ľ l s l e Adam) 1962: Ľ a (R, v e n, č. 1—3 —pokrač. (R, sv) L e p e t i t M i n o u , Groupe spéléo­prehistorique Vosgien (Epinal), 1958: č. 29—30, 1959: č. 31—32—pokrač. (R, sv)

100

Ľ i n c o n n u s o u t e r r a i n , Spéléo Club de Lutéce (Paris), 1959—1961—: č. 1—18— pokrač. (R, vs) M é m o ­ i r e s d e l a S o c ­ i é t é d e s p é l é o l o g i e (Paris), 1893—1900: r. 1—4, č. 1—24, nevycházi N o s c a v e r n e s , Groupe spéléologique du Doubs (Besancon) ( ? ) (R) N o t e s b i o s p é l é o l o g i q u e s , Faculté des sciences, Laboratoire s o u t e r r a i n de Moulis (Toulou:e), 1946—1958: r. 1—13 uzavŕeno n a v a z u j e Annales de spéléologie, (T, v) R e c h e r c h e s , Camping club de France, groupe spéléo­archeologique (Paris), 1959— 1961: č. 19—28—pokrač. (R, s ) S p é l é o l o g i e , Speleo Club du Nice (Nice), 1961: č. 29—30—pokrač. (R, s) S p é l é o o p e r a t i o n s , Spéléo Club de Marseille (Marseille), 1953—1931: č. 41—54, nová serie 1961: č. 1—5 pokrač. (R, sv) S p é 1 é o s d e D o r d o g n e , Spéléo Club de Dordogne, 1958: č. 1—4, 1959: č. 1—2, pokrač. (R, sv) S p e l u n c a le s é r i e , Spéléo Club de F r a n c e (Paris), 1895—1913: 1—73, uzavŕeno, (T, sv) S p e l u n c a 2« s é r i e , Spéláo Club de F r a n c e (Paris), 1930—1943, uzavŕeno, (T, v) S p e l u n c a 3 e s é r i e , Annales de spéléologie (Moulis, Arišge (Centre national de la Recherches scientifique, Laboratoire souterrain, 1946—1958: r. 1—13, č. 1—39, u z a ­ vŕeno n a v a z u j e Annales de spéléologie. (T, v) S p e l u n c a 4 e s é r i e — Mémoires, Comité national de Spéléologie (Paris) 1961: č. 1—4— pokrač. (T, v) S p e l u n c a 4 e s é r i e — Bulletin, Comité national de spéléologie et Société spéléo­ logique de France, (Paris), 1961—1962: r. 1—2— pokrač. (T, v) S o u s l e P I a n c h e r, Spéléo Club de sous le Plancher (Dijon), 1958: č. 1—6, 1961: č. 1—4—pokrač. (R, sv) S o u s t e r r e , Groupe spéléo c a m e u r s d'Alsace (Mulhouse), 1959: č. 8, 1961: č. 10— pokrač. (R, s ) S p é 1 é o s, Groupe spéléologique Valentinois (Valence Drome), 1959—1961: č. 27—35— pokrač. (R, s ) I t á l i e A t t i d e l l ' V I I c o n g r e s s o nazionale di speleologia (Sardegna), Societa speleo­ logica Italiana, Rassegna speleologica Italiana, (Como), 1955, uzavŕeno (T, v) A t t i d e 1 ľ VIII c o n g r e s o nazionale di speleologia, vydavatel s t e j n ý j a k o u p ŕ e d ­ chozího, 1958: sv. 1—2, uzavŕeno, (T, v) G r o t t e , Gruppo Speleologico Piemontais, (Torino), 1959—1961: č. 8—16, pokr., (T, s ) L e g r o t t e d'I t a 1 i a, Rivista d e l ľ l n s t i t u t o italiano di speleologia, (Postumia, Bo­ logna), 1941—1944: serie 2, r. 5, 1955—1956: serie 3, r. 1, 1957—1958: serie 3, r. 2, pokrač., (T, v) M e m o r i e d e ľ l n s t i t u t o i t a l i a n o di speleologia ( T e r s t ) , 1931, nevycházi, (T, v) N o t i z i a r o , Circolo Speleologico Romano, (Roma), 1950—1958: r. 1—8— pokrač., (T, vs) ­ R a s s e g n a S p e l e o l o g i c a I t a l i a n a , Societa Speleologica Italiana, Rassegna Speleologica Italiana (Como), 1948—1962: r. 1—14— pokrač., (T, v) R i c e r c h e sulla morfologia e idrografia carsica. I n s t i t u t o italiano di Speleologia (Bo­ logna), 1948: č. 1—, (T. v )

J i h o a f r i c k á

u n i e

B u l l e t i n of t h e South Afričan Speleological Association (Capetown), 1957, (T, s v )

101

J u g o s l a v i e B i l t e n j a m a r s k e

s e k c i j e ,

P l a m e n i n s k o d r u š t v o Ž e l e z n i č a r ( L j u b l j a n a ) , 1963:

B u U e t i n ' d l la Société de Spéléologie, ( L j u b l j a n a ) , 1935: č. 22, nevychází, (T, v ) N a š e j a m e , Speleološko d r u š t v o , ( L j u b l j a n a ) , ( ? ) , ( ? ) P o r o č i l a ­ A c t a c a r s o l o g i c a , Slovenska a k a d é m i a z n a n o s t i in u m e n o s t i , ( L j u ­ b l j a n a ) , 1955: r. 1, 1959: r . 2, pokrač., (T, v ) „ P r v i i u g ­ o s l a v s k i s p e l e o l o š k i k o n g r e s ( P o s t o j n a ) , 1954, u z a v r e n o (T v ) S p e l e o l o g , Speleološka sekcia p l a n i n s k o g d r u š t v a Ž e l e z n i č a r ( Z a g r e b ) , 1 9 o 3 ­ 1 9 b O . r . 1—8— pokrač., (T, R, s v ) K o n g o L a v o i x

ľ o r y c t e r o p e

­

B u l l e t i n ,

Section spéléologique d u Cercle d e la

P a n d a , (Jadotville, K a t a n g a ) ( ? ) , (R, v s ) K u b a R e v i s t a de la Sociedad c i e n t i f i c a de Espeleologia d e Cuba, ( H a b a n a ) , 1 9 5 8 ­ 1 9 5 9 , (T, v ) L i b a n o n A ľ o u a t ­ B u l l e t i n , Spéléo Club du Liban, ( B e y r o u t h ) , ( ? ) , R, s ) L u c e m b u r s k o

L a v i e s o u t e r r a i n e, G r o u p e spéléologique de L u x e m b o u r g ( L u x e m b o u r g ) , 1961: • Č. 1—2— pokrač., (R, s v ) M a ď a r s k o B a r l a n g k u t a t á s , A M a g y a r b a r l a n g k u t a t ó t á r s u l a t ( B u d a p e s t ) , 1 9 1 3 ­ 1 9 2 7 : r . 1 ­ 1 6 . , B a r l a n g v i l á g — 1 9 2 7 — 1 9 3 9 : r . 1 ­ 9 . , 1 9 4 0 , 1 9 5 6 , ( R T , s v ) B a r l a n g k u t a t á s , A M a g y a r K a r s z t ­ é s b a r l a n g k u t a t ó B i z o t t s a g , ( B u d a p e s t ) 19O7,

1939 p o k r a č (T v ) K a r s t ­ é s b a r U n g k u t a t á s i T á j é k o z t a t ó , k u t a t ó Bizottság, ( B u d a p e s t ) , 1961, (R, v )

M a g y a r

K a r s t ­ é s

barlang­

M a r o k o G h a r, Spéléo Club de Casablanca ( C a s a b l a n c a ) , 1954, nevychází, (R, s ) N e m e c k o ( p r e d II. s v e t . v á l k o u ) Z e i t s c h r i f t t u r K a r s t u n d H o h l e n k u n d e , p o z d é j i M i t t e i l u n g e n u b e r H o h 1 e n u n d K a r s t f o r s c h u n g, (Berlin), 1 9 2 4 ­ 1 9 4 1 , nevychazi, (T, v ) N e m e c k á J a h r s h e f t e f u r K a r s t

s p o 1k o v á r e p u b 1 i k a

u n d H o h l e n k u n d e , V e r b a n d d e r d e u t s c h e n Hôhlen

u n d K a r s t f o r s c h e r ( M U n c h e n ) , 1 9 6 0 : r . 1, 1 9 6 1 : r . 2 ­ p o k r a č . ( T , v ) M i t t e i l u n g e n , V e r b a n d d e r d e u t s c h e n H ô h l e n u n d K a r s t f o r s c h e r , ( M u n c h e n ) .

1 9 5 4 — 1 9 6 1 : r . 1 — 7 — p o k r a č . , ( R , s v ) . , V e r b a n d s n a c h r i c h t e n , V e r b a n d d e r d e u t s c h e n H ô h l e n u n d K a r s t f o r s c h e r , ( M u n c h e n ) , 1 9 5 4 — 1 9 6 0 : r . 1 — 6 — p o k r a č . , ( R , s v )

102

N o v á Q u i n e a — P a p u a B u l l e t i n , The P o r t h Moresby Speleological Society, ( P o r t h Moresby), 1961: č. 1— pokrač. (R. sv) P o 1 s k o G r o t o 1 a z, Polski klub grotolazov, sekcia polskego t o v a r y š s t v a turisticznego, ( K r a ­ ków), 1955—1957: č. 1—5, (R, sv) S p e l e o l o g i a , Speleoklub (Warszava), 1959—1960: r. 1—2— pokrač. (R, vs) R a k o u s k o B e i t r ä g e z u r a l p i n e n K a r s t f o r s c h u n g , Speläologisches I n š t i t ú t beim Bundesministerium f u r L a n d ­ und F o r s t w i r t s c h a f t , (Wien), 1948—1960—pokrač.

(T, v) B e r i c h t e d e r s t a a t l i c h e n H ô h l e n k o m m i s s i o n , Staatliche Hôhlenkommi­ sion, (Wien), 1920—1923: r. 1—4. nevychází, (T. v) D i e H o h 1 e, Verband osterreichischer Hohlenforscher, (Wien), 1949—1962: r. 1—13— pokrač. (T, v) H ô h l e n k u n d l i c h e M i t t e i l u n g e n , Landesverein niederôsterreichischer Hoh­ l e n f o r s c h e r (Wien), 1945: č. 1. nevycházl, (R, sv) I n t e r n a t i o n a l e B i b l i o g r a f i e f u r Speläologie, Verband osterreichischer Hohlenforscher, (Wien), 195C—1955— pokrač. (T, v) M i t t e i l u n g e n des Vereins f u r Hôhlenkunde in Čsterreich (Graz), 1908—1919: r. 1—18. nevychází, n a v a z u j e Mitteilungen f u r Hôhlenkunde, 1937: r. 1. nevychází.

(RT, sv) M i t t e i l u n g e n d e r H ô h l e n k o m m i s s i o n beim Bundesministerium f u r L a n d ­ und F o r s t w i r t s c h a f t (Wien), 1952—1957—pokrač. (T, v) M i t t e i l u n g e n d e r S e k t i o n f u r H ô h l e n k u n d e , Čsterreichischen Touris­ t e n Club (Wien), 1882, 1883—1888. nevycházi (T, s) P r o t o k o l l d e r N o : . . . ordentlich Vollversammlung der Hôhlenkommission beim Bundesministerium f u r L a n d ­ und F o r s t w i r t s c h a f t (Wien), 1945—1951: č. 1—6. n e ­ vycházi, (RT, v) . \ S p e l ä o l o g i s c h e s J a h r b u c h , Speläologisches I n š t i t ú t beim Bundesministerium f u r Land­ und F o r s t w i r t s c h a f t (Wien), 1920—1936: r. 1—17, nevycházi, (RT, v ) S p e l ä o l o g i s c h e M i t t e i l u n g e n , Bläter fiir K a r s t ­ und Hôhlenkunde, ( ? ) , 1946: č. 1, nevycházi (R, sv) W i s s e n s c h a f t l i c h e B e i h e f t e , príloha časopisu Die Hôhle, Verband o s t e r ­ reichischer Hohlenforscher, (Wien), ? — 1954: č. 1—2, (RT, v) R e c k o B u l l e t i n de la Société Spéléologique de Gréce, (Athénes), 1954—1961: r. 1—6— pokrač., (R, vs) Š p a n é l s k o M e m o r i a d e l a a s a m b l e a r e g i o n a l de espeleologia, (Carranza), 1959. ( ? ) S p e k o n , I n s t i t u t o de geologie aplicada (Ovieddó), 1949—1962: r. 1—13, (T, v) f _

S S S R

G i d r o g e o l o g i a i k a r s t o v e d e n i j e , G o s u d a r s t v e n n y j universitet ( P e r m ) , 1962: sv. 1—2, (T, v) K a r s t o v e d e n i e , t r u d y molotovfekoj k a r s t o v o j konferencii, Molotovskij g o s u d a r ­ s t v e n y j universitet, ( P e r m ) , 1948: č. 4, uzavŕeno, (T, v)

103

T e z i s y d o k l a d o v karstovo­speleologičeskoj konferencii, Molotovskij g o s u d a r ­ s t v e n y j universitet, ( P e r m ) , 1946—1947, uzavŕeno (T, v) T e z i s y d o k l a d o v na náučnom sovščanii po izučeniju k a r s t a , Otdelenie geol. geo­ graf. náuk akadémii náuk SSSR, (Moskva), 1956: č. 1—16, (T, v) p P e š č e r y , občestvo ochrany prírody, Geograf, občestvo, gosud. universitet ( P e r m ) , 1962: sv. 1, 1963; sv. 2, (T, v) ^ S p e l e o l o g i č e s k i j b j u 11 e t e n, G o s u d a r s t v e n y j universitet ( P e r m ) , 1947: č. 1. nevychází., (T, v) Š v é d s k o A r k i v f ô r g r o ť t f o r s k i n g, vydáva C e n t r o c o m m e r c e L. Telí, 1961—1962: č. 1—2— pokrač., (T, v)

(Norrkôping),

Š v ý c a r s k o

C a v e r n e s , Spéléo Club des Montagnes Neuchateloises, (Sion), 1959—1961: č. 1—4— pokrač. (R, sv) J u r a s o u t e r r a i n , Section J u r a de la Société Suise de Spéléologie, (Moutier), 1947: č. 1— pokrač. (R, sv) F l e d e r m ä u s e P o s t , Ostschweizerische Gssselschaft fiir Hohlenforschung, (Zurich), 1957: č. 1— pokrač. (R, sv) y S t a l a c t i t e , Société Suise de Spéléologie, (Sion, Zurich), 1951—1963: r. 1—4— pokrač. (T,v) B u l l e t i n i n t e r n e de la Section de Genéve, Section de Genéve de la Société Suise de Spéléologie. (Genéve), 1961: č. 1— pokrač. (TR, sv) 1/ B u l l e t i n d'i n f o r m a t i o n de la S. S. S., Société Suise de Spéléologie, Comité centrál, (Sion), 1959: č. 1—3, (R, sv) zyxwvutsrponmlkjihgfedcbaZWVUTSRQPONMLKJIHGFE 2­ D i e H ô h l e n p o s t , Ostschweizerische Gesellschaft fiir Hohlenforschung, ( W i n t e r ­ t h u r ) , 1959: č. 1— pokrač., (R, sv.) Ľ e c h o M o n t a g n a r d , Oryan oficiel de la Société Suisse de Spéléologie, (Genéve), 1950—1951, nevychází, (R, s) U. S. A. A m e r i c a n C a v e r , National Speleological Society, (New J e r s e y ­ T r e n t o n ) , 1955— 1956, pokrač., (T, sv) B a l t i m o r e g r o t t o n e w s , Baltimore Grotto­Club, (Baltimore), 1958—1960: r.

1—3— pokrač., (R, sv) B l o o m i n g t o n i n d. g r o t t o n e w s l e t t e r , Bloomington Grotto, (Blooming­ ton), 1958—1959: r. 1—2—pokrač., (R, s) B o s t o n g r o t t o c a v e f i l e , Boston Grotto­Club, (Cambridge), 1958—1959— pokrač., (R, s) B u l l e t i n o f t h e N a t i o n a l S p e l e o l o g i c a l S o c i e t y , (Alexandria), 1939— 1962: r. 1—24— pokrač, (T, v) B u l l e t i n M. A. R., Mid­Appalachian región of t h e NationaL Speleological society, (West Homestead), 1958—1960: č. 1—5—pokrač. (R, sv) C a l i f o r n i a c a v e r , California región, ( F r e s n o ) , 1958—1959: r. 1—2—pokrač., (R, s) C a v a 1 i er c a v e r , Society of the­University of Virginia (Charlotesville), 1958—1959: r. 1—2—pokrač. (R, sv) C a v e n o t e s , Cave Research Association (California, Berkeley) ( ? ) C. I. G. N e w s l e t t e r , Central Indiana G r o t t o ­ C l u b ( P a r k w a y ) , 1957—1959: r. 1—3— pokrač. (R, s ) C l e v e ­ o ­ g r o t t o n e w s , Cleveland G r o t t o (Ohio­Cleveland), 1953—1959: r. 1—6— pokrač. (R, s) ,

104

C o l o r a d o S p e l e o g r a m , Colorado G r o t t o Society (Golden), 1953—1959: r. 1—5— pokrač. (R, sv) C. O. G. s q u e a k s, Central Ohio G r o t t o ­ C l u b (Columbus), 1958: r. 1, č. 3—14, 1959: č. 9—12— pokrač., (R, vs) F l o r i d a s p e l e o l o g i s t , Florida Speleological Society (Gainesville), 1957: č. 1, 1958: č. 2—4, 1959: r. 2, č. 1— pokrač., (R, sv) F o r e s i g h t , L i t t l e D i x i e S p e l o l o g i s t s (Columbia), 1958—1959: r. 1—2— pokrač., (R, s) G e o r g i a s p e l u n k e r , Atlanta G r o t t o (Georgia, Atlanta), 1957—1959: r. 1—3— pokrač., (R, s) I o w a C a v e B o o k , Iowa G r o t t o (Cedar Rapids), 1959—pokrač., (R, s) J o u r n a l o f Y a l e S p e l e o l o g i c a l S o c i e t y , Yale G r o t t o (Yale Station), 1958—1959: r. 1—2—pokrač., (R, sv) M. E. T. G r o t t o n e w s, M. E. T. G r o t t o (New York, Ossining), 1958—1960: r. 8—10— pokrač., (R, s) M i s s o u r i s p e l e o l o g y , Missouri Speleological Survey (Columbia), 1953—1960: r. 1—2—pokrač., (RT, v) M. M. S. n e w s n o t e s , Mid­ Missouri Speleological Club ( J e f f e r s o n City), 1958—1960: r. zyxwvutsrponmlkjihgfedcbaZWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA l—Z— pokrač., (R, sv) M. S. S. N e w s l e t t e r , Missouri Speleological Survey (Columbia), 1957—1958: r. 2— 3—pokrač., (R, sv) T h e N e t h e r w o r l d n e w s , T e c h ­ e x p l o r e r s Club, National Speleological Society, ( P i t t s b u r g h ) , 1958—1960: r. 7—8—pokrač., (R, sv) N. S. S. n e w s , National Speleological Society (Trenton), 1942—1962: r. 1—20—pokrač., (T, v) N i t t a n y g r o t t o n e w s l e t t e r , N i t t a n y G r o t t o (St. College), 1957—1960: r. 7—3— pokrač., (R, sv) N. R. O. B u l l e t i n , N o r t h e a s t e r n Región (Yale Station), 1957: č. 3, 1958: č. 4—5, 1959: č. 6— pokrač., (R, sv) O b s e r v a t i o n s , W e s t e r n Speleological I n š t i t ú t e . (Nevada S t a t e Museum), 1956— 1958: č. 1—4— pokrač., (R, v) O c c a s i o n a l p a p e r s , East Tennesse Grotto, ( ? ) , 1958: č. 2—pokrač., (R, sv) O c c a s i o n a l p a p e r s, National Speleological Society (Trenton), 1954: č. 1—2— pokrač., (T, sv) P o t o m a c c a v e r , P o t o m a c Speleological Club (Virginia, Arlington), 1958—1959: r. 1—2, č. 1—12, pokrač., (R, sv) S p e l e o ­ d i g e s t , National Speleological Society ( P i t t s b u r g h ) , 1956—1959—pokrač.

(R. v) S p e l e o g r a p h , National Speleological Society (Virginia, Fals Church), 1945—1959: r. 1—15—pokrač., (R, sv) S p e l e o t h e m e s , N o r t h e r n New Jersey G r o t t o ( R u t h e f o r d ) , 1959: r. 7, č. 1—3— pokrač. (R, sv) S p e l u n k e r , Quint City G r o t t o (Iowa, Davenport), 1958: r. 3— pokrač., (R, s) S p e l u n k j u n k , South Colorado G r o t t o (Colorado Springs), 1958—1959: r. 1—2— pokrač., (R, s ) ­ .

S p e l u n k i n g , Quint City G r o t t o (Iowa, Davenport), 1959: r. 2, č. 1—4—pokrač., (R, s) S o u t h e a s t e r n c a v e r , S o u t h e a s t e r n Regional Association (Alabama, N o r t h p o r t ) , 1958—1959: r. 3—4— pokrač., (R, s ) S o u t h e r n I n d i a n a S u b t e r r a n e a n S e n t i n e l (Washington), 1958: r. 1, č. 1—2—pokrač., (R, sv) T e x a s c a v e r , Texas Región (Austin), 1958—1959: r. 3—4—pokrač., (R, s) T e x a s c a v e s u r v e y , Dallas G r o t t o (Texas, Dalas), 1958: r. 1, č. 1—7—pokrač., (R, v )

105

T h e u n d e r g r o u n d , Mid. Mississippi Valley G r o t t o (Indiana, Webster Groves), 1958: r. 1, č. 1—3— pokrač., (R, s) Y o r k g r o t t o n e w s l e t t e r , York G r o t t o Club (Pennsylvania, Windsor), 1959: r. 1, č. 1—5— pokrač., (R, s)

ČO HOVORIA STARÉ UČEBNICE ZEMEPISU O KRASOVÝ JAVOCH NA ÚZEMÍ BÝVALEJ TRENČIANSKEJ ŽUPY

Vojtech

Bukovinský

Dňa 3. 2. 1961 sa mi dostala do ruky drobná, po maďarsky napísaná učebnica zemepisu pre 3. triedu ľudových škôl: „Trencsénvármegye rôvid fôldrajza (Krátky zemepis Trenčianskej župy) od Márie Benes­Varjuovej, manželky dr. Jenó Benesa, školského inšpektora, ktorý toto 24­stránkové dielko, ako z titulnej stránky vidieť, zrevidoval. Knižka vyšla r. 1913 v Žiline nákladom Samu Glasela.

Prvá myšlienka, ktorá mi pri pohľade na spomenutú knižočku prišla na um, patrila Mojtínskemu krasu. Zalistoval som v nej, a na str. 16 v stati 0 Ilavskcm okrese som skutočne našiel zmienku o Mojtíne a jeho krase: „Medzi pozoruhodnosti (Kegyesmajtény) patrí kvapľová jaskyňa, 25 zemných dier, ktoré dažďovú a povodňovú vodu za niekoľko minút do seba zhltnú. Jedna z týchto zemných dier vydychuje zo seba teplo na veľkú radosť pastierov. Počas chladného zimného obdobia sa sem pri­ chodia zohriať."

Od uvedeného dňa stále som mal na mysli, či autorka knižky cito­ vanú stať o Mojtíne neprevzala z dajakého staršieho prameňa. Dňa 30. apríla 1961 sa mi pošťastilo nájsť inú, ešte staršiu učebnicu. Bola to opäť učebnica zemepisu pre 3. triedu ľudových škôl: „Trenscénvármegye fôldrajza". Knihu zostavil Kosztka Mihály a Orbók Mór. Publikácia o roz­ sahu 72 strán vyšla v Trenčíne r. 1895 vo vydavateľstve Gansel Lipót ako „druhé, opravené vydanie". Na zadnej strané titulného listu je v ná­ padnej úprave vysádzaná výstraha: „Všetky práva vyhradené". To opráv­ ňuje predpokladať, že šlo o dielo pôvodné.

Je otázka: v ktorom roku vyšlo prvé vydanie spomínanej učebnice?

Toto tajomstvo sa mi podarilo rozlúštiť až 5. 9. 1961, a to v matič­ nej knižnici (Martin), kde som konečne našiel kýžené prvé vydanie tejto učebnice. Titul tohto prvého vydania znie: „Trenscénmegye fôldrajza".

Knižka vyšla vo vydavateľstve F. K. Wigand, Pozsony (Bratislava) roku 1889. — Okrem tejto knižky sa mi v matičnej knižnici dostalo do rúk 1 ďalšie milé prekvapenie. Bolo to slovenské vydanie tejto učebnice. Pre­ klad bol dielom Ľ. V. Riznera. Slovenská verzia vyšla v tom istom vydava­ teľstve a dokonca tiež r. 1889. — Keďže Riznerov preklad oplýva jazykovými zvláštnosťami, hodno tu odcitovať na ukážku aspoň stať o Mojtíne: 106

„Mojtín leží v kotline vysokými vrchami otočenej. K pamätihodnos­ tiam tejto obce prislúcha kvapeľcová jaskyňa, v ktorej z kvapkajúceho vápenicového „mlieka" rozličné podoby (kazateľnica, krokodíl atď.) sa ukazujú. Je tu vidieť 25 menších­väčších otvorov (dier), ktoré všetku vodu častejších tu lejakov pohlcujú. Z jedného takéhoto otvoru i teplota vystupuje, kde si pastieri v chladnom počasí nohy ohrievajú. Čiastka obyvateľstva vedie podomové kupectvo. Podnebie obce je chladné."

Učebnica na str. 63 uvádza ďalšie údaje o krasových javoch na území opisovanej oblasti: „Vo vrchoch sa nachodí a j viacero jaskýň. Sú to: Dedová jaskyňa pri Tuto­Tridvoroch; Trstianska jaskyňa, Mojtínska kvapľová jaskyňa, v pružinskom chotári je to kvapľová jaskyňa Dúpna, napokon Maloslatin­ ská jaskyňa a jaskyňa na Skalke".

Ide tu o súhrnný prehľad v učebnom texte knihy už spomínaných jaskýň. — O veľkej vyvieračke v Košeci sa na str. 37 píše: „Medzi po­ zoruhodnosti obce patrí v jej katastri sa nachodiace morské oko, ktorého voda ani v zime nezamŕza."

Z uvedených údajov je pre nás opis Mojtínskeho krasu najcennejšou staťou. Zvláštny krasový lievik, ktorý sa v súvislosti s výskytom ďalších 25 lievikov (závrtov) spomína, nazýva okolitý ľud „Dúchadlá". Nájdeme ich na severozápadnom okraji brál Rohatína vo výške približne 600 m n. m. Dnes je tento komínovitý lievik takmer po úroveň okolitého terénu zaplnený kamením a činnosť teplých prievanov už nebadať.

III. MEZINÄRODNI SPELEOLOGICKÝ KONGRES V RAKOUSKU V R. 1961

František

Skrivánek

Ve dnech 15. až 30. 9. 1961 probéhl ve Vídni, Salzburgu a Ober­ traunu tretí mezinárodní speleologický kongres, kterého se účastnilo zhruba 300 delegátu z 22 štátu. Vedie poŕadatele Rakouska to byli: Anglie, Belgie, ČSSR, Rumunsko, Maďarsko, Jugoslavie, Polsko, Švýcarsko, NSR, Francie, Španélsko, Portugalsko, Švédsko, Recko, Itálie, Norsko, USA, Maroko, Japonsko a Kongo. Tento kongres byl prvním ze svetových speleologických setkání, kterého se účastnili oficielní zástupci ČSSR. Po jednom delegátu vyslalo ministerstvo školství a kultury (prom. geol.

F. Skrivánek) a ČSAV (prom. geogr. O. Štelcl).

Po pŕedsjezdových exkursích, zameŕených na kras stŕedního Štýr­ ska, byl sjezd zahájen dne 18. 9. ve Vídni. Čestným pŕedsedou kongresu byl ŕeditelem rakouského speleologického institutu dr. R. Saar, výkonným pŕedsedou dr. H. Strouhal, generálním sekretáŕem a hlavním organizáto­ rem byl dr. H. Trimmel, predseda Svazu rakouských jeskynních badatelu.

Kongresová jednání byla rozdelená do 4 sekcí, 4 tematických krouž­ ku a dvou komisí: 107

I. sekce: fyzická speleologie. Prední místo v této nejpočetnéjí za­ stoupené sekci mšly referáty pojednávající o morfologii, mineralógii krápnikové výzdoby, speleologii regionálni a jeskynních sedimentech.

Nejvíce referátu a diskusních príspevku bylo pŕedneseno k tématu ' o vztazích mezi povrchovými a podzemními krasovými jevy: F. Bauer (Rak.), J. Korbel (Francie), W. H. Bôgli (Švýc.), Mrs. M. Sweeting (An­ gie) aj. Aragonitové výzdobe v jeskyních se vénovaly príspevky F. Skŕi­ vánka (ČSSR), A. Alker (Rak.) a K. Aubrecht (Rak.). Chemismem a mi>­ neralogickým obsahem jeskynních sedimentu se zabývali W. H. Bogli (Švýc.), A. Eraso (Špaň.), H. Frank (NSR), I. Gams (Jug.), M. Kirch­ mayer (Rak.) a Z. Wojcik (Polsko). Krasovou hydrografií, vzhledem k regionálnímu rozšírení krasu se zabývali C. Ek (Belgie), a referát in mem. J. Petrochilos (Recko). Zajímavou studii o pseudokrasovýeh je­ vech a zkrasovéní kvarterních vápencú v okolí Salerna pŕednesl F. Anelli (Itálie). Nové poznatky z krasu Alp pŕednesli R. Bernasconi (Švýc.), E. Arnbergr (Rak.), M. Andébat (Švýc.), z Dinarského krasu J. Baučíč a W. Bohinac (Jugosl.); z Transylvánských Alp D. Coman (Rum.), a z ni­ válního krasu ve Švédsku L. Telí (Švédsko).

II. sekce: recentní jeskynní fauna a flóra. Významné místo v této sekci zaujímaly referáty o tazích, osídlení a migraci netopýru v krasu.

Pŕednášeli zejména F. Balcells (Francie), H. Frank (NSR) a J. Vo­ natcher (Rak.). Všeobecné o jeskynní faune z regionálního a bio­ logického hlediska pŕednášeli: F. Auciaux de Faveuax (Kongo), A. Cho­ dorowski (Francie), M. Ceruti (Itálie) a K. Lindberg (Švédsko). Pŕíspé­ vek A. Williamse a J. M. Turnbulla (Anglie) pojednával o bakteriích a rasách zjišténých v nickamínku. O mikroflóre jeskynních sedimentu dis­ kutovali V. Caumartin a A. Gount (Francie), jeskynní mykofloŕe A. M. Wiliams (Anglie), temnostní malakofauné J. Bole (Jug.) a hydrobiológii jeskynních vod R. Givet (Francie).

III. Sekce: paleontologická a prehistorická speleologie. Referáty zde prednesené pojednávaly o paleontologickém obsahu jeskynních sedimentu: J. Chaline (Francie), F. Heller (NSR), J. A. Petrochilos (Recko) a jiní.

Mimoŕádnou pozornost vzbudil referát R. Pirkera (Rak.), který vypraco­ val pokus o tŕídéní jeskynních maleb z francouzského mladšiho pleisto­ cénu na základe motivace.

IV. sekce: praktická speleologie. Vedie nékolika pŕednášek o orga­ nisaci a vybavení jeskynních expedicí, zde byly prednesený dva velmi cenné príspevky o ochrane krasu a jeskyní. E. Kiesling seznámil účast­ níky kongresu se zpusoby ochrany a využívání jeskyní pro vedu v Ra­ kousku a G. T. Warwick pŕednášel o ochrane jeskyní v Anglii.

Vedie sekci zasedaly ješlé tématické kroužky: a) metódy datování jeskyní a jeskynních sedimentu, b) krasová hydrografie, c) vztahy mezi podzemními a povrchovými krasovými jevy a d) osídlení jeskyní v plei­ stocénu (společné s III. sekci).

Béhem kongresu se dále sešla komise pro vypracování jednotné spe­ 108

leologické terminológie, komise pro datování jeskynních sedimentu a zvláštni komise pro vypracování statutu kongresu. Kongresu bylo pŕi­ hlášeno 156 referátu. Z ČSSR to byly: A. Droppa: Paralelisace ŕíčních terás a vodorovných jeskynních chodeb, F. Skŕivánek: Výskyt aragonitu v československých jeskyních a O. Stelcl: Jeskynní úrovne Suchého žlebu a jejich vztah v povrchovým tvarúm. Vétšina prednesených referátu méla vysokou vedeckou úroveň a pŕinesla mnoho nových, dosud nepubli­ kovaných poznatku. Témeŕ všechny referáty byly doprovázeny diaposi­ tivy, z nichž vétšina byla barevná. Jednacími jazyky kongresu byly rušti­ na, angličtina, francouština, italština, nemčina a španšlština. Referáty nebyly do téchto jazyku tlumočeny, což kládlo velké jazykové požadavlcy na všechny účastníky.

Po skončení zasedání ve Vídni se účastníci kongresu presunuli zvláštním vlakem do Obertraunu. Ďalší prúbéh mél spíše exkursní cha­ rakter. Byly navštívený jeskyné Kopenbrúllerhohle, obe dachsteinské jeskyné, výzkumná stanice vídeňského speleologického institutu na Dachsteinské plošine a rada jiných významných lokalit.

Závér kongresu byl v Salzburgu. Byly prednesený žprávy jednotli­ vých komisí a rozhodnuto, že pŕíští kongres bude r. 1965 v Jugoslavii.

Vedie odborné náplné se členové kongresu účastnili rady kulturné osve­ tových akcí. Z nich nejvýznamnéjší byla oslava 50. výročí objevu Dach­ steinských jeskyní a 50. výročí založení speleologické organisace v Salz­ burgu.

Na kongres dále navazovaly posjezdové exkurse do jeskyné Eisrie­ senwelt, na Grossglockner a do jeskyné Lamprechsofen.

III. mezinárodní speleologický kongres byl pŕehlídkou krasových vý­ zkumú téméŕ z celého svéta. Srovnáme­li úroveň speleologie v ČSSR s úrovní svetovou, múžeme být hrdi na to, že nikterak nezústáváme po­ zadu v krasové morfologii, hydrologii, mineralógii, výzkumu jeskynních sedimentu, paleontologii a archeologii. Zejména komplexnost výzkumu jeskynních sedimentu predčí mnohdy svétový prúmér. Nicméne však zaostávame v biospeleologii a nedostatečné jsou u nás studovány procesy vedoucí ke vzniku krasových tvarú.

Závérem možno hodnotit III. speleologický kongres jako nejlépe vydarený ze všech tŕí dosud konaných. Vedie vzorné organizace je treba vyzdvihnout to, že byly poŕádány společenské a kulturní akce, pri kte­ rých se účastníci v pŕijemném prostredí poznali a prodiskutovali své problémy. Celé jednání probéhlo ve velmi pŕátelském duchu, v ovzduší mírové spolupráce a vzájemné úcté bez ohledu na rasovou či politickou pŕíslušnost.

109 M Ú Z E U ' Í L O . c ^ A , : ; ^ • i i P i O V S K Ý

M & w

Z P R Ä V A O ČINNOSTI M Ú Z E A S L O V E N S K É H O K R A S U Z A R O K Y 1961—1962

V.zyxwvutsrponmlkjihgfedcbaZWVUTSRQPONMLKJIHGFE Benický Roku 1961 sa vedeckovýskumná činnosť venovala otázkam koncepcie jaskyniarstva na Slovensku a systematickému výskumu krasových javov za účelom ich registrácie a spracúvania jeho výsledkov. Na poli vedeckej osvetovej práce bolo ťažisko v zbierkach, výstavách a publikačnej čin­ nosti.

Vedeckovýskumná činnosť. Roku 1961 riaditeľ Benický podieľal sa na prípravných prácach na jednotnej koncepcii jaskyniarstva na Sloven­ sku. Pre poradný sbor pre záležitosti jaskýň a krasových javov vypraco­ val s kolektívom konkrétny návrh organizácie jaskyniarstva ako jed­ notného komplexu so schémou organizačného začlenenia ako a j personálneho vybavenia. Vypracoval štatút Múzea slovenského krasu, ktorý bol 18. 10. 1961 schválený Radou MsNV v Lipt. Mikuláši. Pripravil podklady pre hodnotenie 40­ročného jubilea Demänovskej jaskyne Slo­ body a slovenskej speleológie. Zúčastnil sa celoštátneho seminára štátnej ochrany prírody o problémoch ochrany prírody v rekreačných oblastiach v Tatr. Lomnici, vedeckej konferencie o teoretických problémoch geo­ grafie v Bratislave, zasadnutia Slovenskej muzeálnej rady o príprave zákona o múzeách a galériách v Bratislave. Na nich predniesol diskusné príspevky, v ktorých kliesnil myšlienku jaskýň ako prírodovedných múzeí, a odporúčal ich komplexné využitie. Zúčastnil sa speleologicko­potápač­ ských výskumov riečnych sifónov podzemných tokov Silickej planiny, ktoré usporiadal Turista za spolupráce múzea a ďalších zainteresova­ ných zložiek, a príprav vyzdvihnutia „odtlačkov" ľudských šľapají (zvané Jánošíkove) vo vápencovej hornine v Konskom pri Sučanoch, ktoré vzbudili veľký záujem archeológov a antropológov, pre múzeum.

Odborný asistent Janáčik dokončil geornorfologickú štúdiu Príspevok k poznaniu krasu Strážovskej hornatiny s osobitným zreteľom na Moj­ tínsku krasovú oblasť a zameranie Medvedej jaskyne v Stratenskej hor­ natine. Knihovníčka Jurkovičová sledovala zahraničnú speleologickú li­ teratúru, prekladala z nej a informovala pracovníkov múzea a pracoviská akadémie o medzinárodných speleologických novinkách. Tradičný jasky­ niarsky týždeň plánovaný na Dolný vrch do Obrej jaskyne a Vápenice sa pre nedostatok rozpočtových prostriedkov neuskutočnil.

Osvetová a popularizačná činnosť. Vo Vydavateľstve Osveta v Mar­ tine vyšiel sborník Slovenský kras III, ktorý vydáva Múzeum slovenského krasu v rámci svojej publikačnej starostlivosti o jaskyne Slovenska a výmeny zahraničnej speleologickej literatúry. Múzeum vydalo za spolu­ práce ONV­odboru školstva a kultúry v Lipt. Mikuláši publikáciu 40 rokov Demänovskej jaskyne Slobody v náklade 1500 výtlačkov. Vý­ stavné zbierky a príležitostné výstavy 10 rokov PŠS, 40 rokov KSČ (kniž­ ná produkcia), navštívilo spolu 16 256 osôb (z toho na výstavách 5559 osôb). 172 hromadným výpravám bolo poskytnuté 145 odborných 110

výkladov. Z kultúrno­osvetových akcií (besedy, prednášky, exkurzie), ktorých bolo 18, treba spomenúť slávnostný speleologický večer z príle­ žitosti 40. výročia objavu Demänovskej jaskyne Slobody a speleologický večer o speleologických výskumoch v Strážovskej hornatine.

Dokumentácia. Zbierkové predmety vzrástli o 37 kusov, dokumen­ tačný archív o 285 dokumentov, archív negatívov o 23 kusov, knižnica o 225 zväzkov a register krasových javov o 118 jaskýň. Zo zbierok bola vyčlenená tzv. Vlastivedná zbierka (táto zbierka, ktorá vznikla v r.

1904—1949, pochádzala zo zbierok Liptovskej zbierky, ako prvej ná­ rodnej zbierky Liptova (1904 — 1918), Prírodopisného kabinetu miku­ lášskeho gymnázia (1919 — 1928) a Kuratória MSK (1928 — 1948).

Vlastivedná zbierka z Mikovského domu vo Vrbici a z ONV bola preve­ zená v r. 1949 a r. 1950 do Múzea slovenského krasu. MSK zbierky roz­ triedilo a zaevidovalo a odovzdalo novozriadenému Literárno­historic­ kému múzeu Janka Kráľa, Obrazárni P. M. Bohúňa, Národopisnému múzeu v Lipt. Hrádku a Okresnému vlastivednému múzeu Liptovskému v Ru­ žomberku, aby takto lepšie plnili v nových zariadeniach svoje poslanie.

Ostatnú činnosť pracovného kolektívu múzea (organizačná, metodická a hospodárska) zahrnuje rokovací protokol, ktorý r. 1981 dosiahol 1042 rokovacích čísel. Výnosy z vlastnej činnosti vyniesli 15 077,— Kčs. Za­ ostala jedine inštalácia paleolitu v dioráme Čertova pec pre oneskorené dodanie libreta. Výstavné miestnosti na prízemí zaujal Okresný archív.

Roku 1962 sa vedeckovýskumná a osvetová činnosť múzea ďalej roz­ víjala napriek niektorým ťažkostiam, ktoré v priebehu roka vznikli.

Zbierky múzea navštívilo r. 1962 10 210 osôb. Hromadným výpravám, ktorých bolo 220 (z toho školských 96), poskytlo sa 176 odoorných výkladov. Pracovníci múzea publikovali v odbornej a dennej tlači 24 článkov a zpräv zameraných na popularizáciu slovenského krasu a jeho jaskýň. Okrem troch speleologických večerov vykazovaných v čin­ nosti Speleologickej odbočky SZS múzeum usporiadalo 13. 8. prednášku dr. S. Curl­a z USA o jaskyniach a krase Spojených štátov severoame­ rických, ktorú doprevádzal s nádhernými farebnými diapozitívmi, ria­ diteľ prednášal v rámci tribúny aktualít Spoločnosti pre šírenie po­ litických a vedeckých poznatkov o jednotnej koncepcii jaskyniarstva na Slovensku a odbor, asistent 3 prednášky o slovenskom • krase v rámci kultúrnych a školských zariadení v L. Mikuláši. Z príležitosti osláv 10. výročia objavu Demänovskej jaskyne Mieru múzeum usporiadalo výstav­ ku dokumentačného materiálu tohto prekrásneho a mohutného jaskyn­ ného labyrintu. Taktiež zúčastnilo sa svojimi pracovnými výsledkami — výstavkou odborných fotozáberov — na IX. sjazde čsl. geografov v Tep­ liciach (v Čechách) v dňoch 16.—22. 6. 1962. Pracovníci múzea mali 25 be­ sied s domácimi a zahraničnými návštevníkmi zaujímajúcich sa o kras a jaskyne Slovenska a 5 exkurzií do krasových dolín Nízkych Tatier.

Z vedeckovýskumnej činnosti treba uviesť: Vypracovanie návrhov na novú organizáciu jaskyniarstva na Slovensku (V. Benický), dokončenie 111

STARÁ DOMICA S OBJAVNÝM VCH OD OM

1:250

zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA

0 1 2 3 4 5m

l/chod

Veko d

­ '" gT^ Relal

úroveň hradskej

Relat. hĺbka objav, vchodu W/ / / A

masív!

hlina a jemný x­ ­ ­y pozostatky \••"•.• guáno.kvaple

štrk

sintr

dlažby ­—smerspádu Zam er al Z, Hen t z , 1948

geomorfologického výskumu Medvedej jaskyne v Stratenskej hornatine, jaskyne Axamitky v Pieninách a priepasti Zvonice v Komjatnej v Choč­ skom pohorí (P. Janáčik).

Zbierkové predmety vzrástli o 17 kusov, dokumentačný archív o 345 kusov dokumentov, archív negatívov o 53 kusov, knižnica o 270 zväz­ kov a register krasových javov o 33 jaskýň, ktoré boli zaevidované do evidenčných listov. Bola urobená distribúcia sborníka Slovenský kras III., ktorá vyniesla a j so vstupným a ostatných výnosov z vlastnej činnosti spolu 22 495,— Kčs. Ostatnú činnosť zahrnuje rokovací protokol, ktorý r. 1962 dosiahol 955 rokovacích čísel.

Z P R Ä V A O Č I N N O S T I SO SZS ZA ROKY 1961 — 1962

Vojtech

zyxwvutsrponmlkjihgfedcbaZW

Benický

Speleologická odbočka Slovenskej zemepisnej spoločnosti pri SAV v Lipt. Mikuláši usporiadala vo funkčnom období 1960—1962 (15. 10. 1960 až 9. 6. 1962): 7 prednáškových večerov na speleologické témy, na ktorých pred­ nášali: Peter Droppa o medzinárodnej výprave do bulharských jaskýň (9. 2. 1961), Pavol Janáčik o nových metódach speleologického výskumu, dr. A. Droppa o študijnom zájazde do Rumunských Karpát (29. 3. 1961), Vojtech Benický o slovenskej speleológii a jej výsledkoch za uplynulých 40 rokov z príležitosti jubilejných osláv jaskyne Slobody (_2. 8. 1961), dr. J u r a j Bárta o archeologických výskumoch v jaskyni Čertova pec v Radošinej, inž. O. Gorgoň o najnovších speleologických výskumoch v Moravskom krase (10. 11. 1961), Peter Droppa a Stanislav Šrol o objave Demänovskej jaskyne Mieru z príležitosti 10. výročia objavu (26. 1. 1952), František Skrivánek o III. medzinárodnom speleologickom kongrese vo Viedni (9. 3. 1962) a Vojtech Benický o jednotnej koncepcii jaskyniarstva na Slovensku (27. 4. 1962).

5 exkurzií: do Demänovskej jaskyne Slobody z príležitosti zakladajú­ ceho valného zhromaždenia Speleologickej odbočky (16. 10. 1960) pod vedením dr. A. Droppu; do neprístupných častí jaskyne Slobody a do jaskyne Mieru z príležitosti osláv 40. výročia objavenia jaskyne Slobody ( 3 . ­ 4 . 8. 1961); výskumné exkurzie do Komjatnej ( 7 . ­ 8 . 10. 1961) a exkurzia do jaskyne Mieru z príležitosti 10. výročia objavu (27. 2. 1962), všetky pod vedením Petra Droppu a Stanislava Šrola.

Zahraničné styky: Odbočka prijala delegáciu bulharských speleológov na čele s prof. Dinevom (28. 6. 1961); delegáciu Inštitútu pre výskum a projektovanie pri Komitéte architektúry a výstavby miest zo Sofie na čele s inž. Vakrilom Kalinčevom (27. 11. 1960); návštevu prof. Márie Sweetingovej z katedry geografie Oxfordskej univerzity (19.—23. 3.

113 *

1962); prof. dr. Webera z Nemeckej demokratickej republiky; prof. Laar­ sona zo Štokholmu; výpravu maďarských speleológov vedenú Balázs Dénesom, tajomníkom Maďarskej spoločnosti pre výskum krasu a jaskýň (16. 8. 1961), a ďalších. Funkcionári odbočky ukázali hosťom slovenský kras, jaskyne a naše krasové múzeum.

Inž. Kámen navštívil Poľsko, kde nadviazal spoluprácu s tamojšími speleológmi (7.—10. 8. 1961); Peter Droppa zúčastnil sa medzinárodnej výpravy do bulharských jaskýň (2. 11. — 3. 12. 1980); dr. Anton Droppa a Peter Droppa zúčastnili sa na pozvanie wroclawských speleológov vý­ pravy do jaskyne Czarnej v Poľských Tatrách (6.—10. 2. 1962); zájazdu Slovenskej zemepisnej spoločnosti do NDR zúčastnili sa 2 členovia: Pavel Cuker a Anna Hlavienková.

Odbočka sa aktívne zapojila do ankety SNR o jednotnej koncepcii jaskyniarstva na Slovensku a do usporiadania osláv 40. výročia objavenia jaskyne Slobody a 10. výročia jaskyne Mieru. 6 členov zúčastnilo sa kon­ ferencie o teoretických problémoch geografie v Bratislave. Členovia počas príležitostných návštev konzultovali so sprievodcami jaskýň a poskytovali im odborné rady.

Výbor zasadal sedemkrát; predseda a tajomník zúčastnili sa trikrát zasadania Ústredného výboru ČSZS v Prahe, Výboru SZS v Bratislave, porady na Podnikovom riaditeľstve Turistu v Bratislave o pláne na úseku jaskyniarstva a ďalších konzultácií a porád týkajúcich sa výskumu, ochra­ ny a iných speleologických otázok.

Zprávu o činnosti predsedníctva a výboru odbočky doplňuje bohatá exkurzná činnosť členstva.

Z ČINNOSTI J A S K Y N I A R S K E J S K U P I N Y V DOLNOM K U B Í N E

zyxwvutsrponmlkjihg

Ján Brodňanský Skupina jaskyniarov na Orave sa r. 1951 preorientovala na pracovné exkurzie v južnej časti Oravy v Chočskom pohorí. Všímala si najmä vyvieračiek v severnej oblasti Choča okolo Drepáča pod priepastnou jas­ kyňou Kostrmankou, tlakovú vyvieračku v oblasti Brestovskej jaskyne poniže vyvieračky Štefkovského potoka a tlakovú vyvieračku na začiatku Zázrivskej doliny.

Cieľom exkurzie bolo preskúmať kapacitu pretekajúcej vody v roz­ ličných ročných obdobiach a zisťovať smer podzemných tokov. V jeseni roku 1961 sa mal uskutočniť výskum priepasti vo Zvonici pri Komjatnej. Žiaľ, mikulášski jaskyniari sa na miesto nedostavili, no a j tak si zúčast­ není odniesli nové speleologické poznatky. (Výskum sa uskutočnil r. 1962.)

Brestovská jaskyňa čaká na ďalší výskum; najmä posledný sifón je veľkou prekážkou v postupe proti prúdu vody. Občania Zuberca opäť urobili priehradu nad ponorom do Brestovskej jaskyne a odvádzajú tak 114

vodu z Roháčskeho potoka cez jaskyňu na pílu v Zuberci. Postup pomo­ cou skafandrov bol by najľahší a najistejší.

Vstup do priestorov hlavného kanála ponoru, ktorý tvorí ponornú jaskyňu, je opäť zatarasený veľkou hromadou zemnej sutiny a balvanov.

Výsledky prác po spracovaní budú odoslané Múzeu slovenského krasu v Lipt. Mikuláši.

Z ČINNOSTI J A S K Y N I A R S K E J S K U P I N Y V Ž I L I N E

Vojtech

Bukovinský

Amatérske podujatie našej skupiny — 2. malofatranský speleo­ logický týždeň sa konal od 14. do 27. júna 1960 v Stráňavskej doline (sonda pod Polomou). Pre cezpoľných účastníkov sme zabezpečili nú­ dzové ubytovanie v podstreší hospodárskych budov blízkej horárne. Stra­ vovali sme sa v závodnej kuchyni kameňolomu na Polome, kde sme sa vyvážali podnikovým plošinovým výťahom.

Po nevyhnutnom zlikvidovaní povrchového toku Stráňavského potoka zapustením jeho vôd do nanovo vyčistených ponorov v hornom úseku doliny, prikročili sme 17. 6. k vysúvaniu sedimentov zo sondy. V sonde sme osadili telefónny kábel pre uľahčenie dorozumievania sa s povrchom zeme. V sondovacích prácach sme pokračovali tým spôsobom, že výsun zemín sa robil na dvakrát. To je, pravda, postup zdĺhavý a krajne ne­ hospodárny. 18. 6. zavítal medzi nás (na dva dni) riaditeľ MSK Vojtech Benický. Sfáral s nami do sondy a aktívne sa zapojil do výsunového relé v priestore Tretej studne. 19. 6. dostavili sa na naše pracovisko piati občania zo Stráňav: Ján Špalek, Emil Daňo, Peter Mičík, Ján Vereš a Jo­ zef Vrabec. Ich obetavosť hodno obdivovať, lebo na brigádu do sondy nastúpili hneď po skončení nočnej smeny vo vápencovom lome na Polo­ me, kde všetci pracujú ako robotníci. Dňa 21. 6. náš kolektív vykonal celodennú exkurziu na vrchol Polomy a do sedla Javorinka (slávne bo­ jište z II. svetovej vojny). Vo večerných hodinách 23. 6. sme v Stráňa­ vách premietli pre tamojšiu verejnosť filmy s krátkym výkladom o kra­ sových javoch a technike speleologických výskumov. Výskumné práce sme ukončili 27. júna. Počas odsunu pracovných potrieb z horárne pod Polomou došlo nad Malou Fatrou k prietrži mračien. Stráňavský potok sa rýchlo rozvodnil a pred vchodom do sondy rozrušil a bez zvyšku od­ plavil dolný diel kamennej škarpy, ktorá celé uplynulé desaťročie odolá­ vala náporom vodného živlu. Do sondy sa voda predsa nedostala. Zo sondy sme vysunuli dovedna 205 gumených vriec sedimentov (r. 1959 sme zaznamenali výkon 485 vriec). Na tejto práci sa dvanásť spolupra­ covníkov podieľalo takto: V. Bukovinský 205, Ivan Guga 105, Alexander Jakab 100, Rudolf Pauer 80, Gabriela Bukovinská 60, Peter Paur 52, Ján Spalek, Emil Daňo, Peter Mičík, Ján Vereš, Jozef Vrabec, všetci po 38, 115

a Vojtech Benický 25. Dosiahnuté pracovné výsledky boli oproti minulo­ ročnému podujatiu slabšie, lebo výskum zemín sa robil tentoraz sústavne zo vzdialenosti väčšej ako 50 m od vstupných vrát a tiež preto, lebo v posledných dňoch pracovného nasadenia poklesol počet výskumníkov z potrebných piatich na troch.

Dňa 21. mája 1961 sme v katastri obce Mojtín, diel Roveň, osada Rúbanka, prenikli cez perforáciu jedného z tamojších siedmich závrtov do jaskynného systému (Mojtínska priepastná jaskyňa, pozn. redakcie), ktorý sme neskoršie pomenovali pracovným názvom Májová priepasť (pozri Krásy Slovenska roč. 1961, str. 457—459 a roč. 1962, str. 360, oprava; ďalej Rozkvet Považia, noviny Považskobystrického okresu, roč.

X. 1981, čís. 22, 25, 26, 27, 30/31, 40 a 41). Výskum tejto priepasti nám zabral toľko času, že sme sa rozhodli v tejto sezóne výskumy v Malej Fatre nekonať. Iba na výslovné prianie spolupracovníkov R. Paura a A. Jakaba sa rozhodlo, že 3. malofatranský speleologický týždeň začne 17. 8. 1961.

Zvýšený stav Stráňavského potoka si vynútil zmenu pracoviska.

Rozhodnutie padlo na starú višňovskú vyvieračku (je to suchá výtoková jaskyňa). V stanovenom čase sme sa na spomenuté pracovisko dostavili len dvaja. Z trápnej situácie nám pomohla višňovská školská mládež, ktorá sa ochotne zapojila do výskumného podujatia. Tak sme potom z výto­ kovej partie vyvieračky vysunuli na povrch zeme od 17. do 19. 8. 180 vreciek sedimentov. Predstavovali váhu asi dvoch ton. Tým sme vstupnú chodbu vyčistili až po prvý skalný blok. Ďalší voľný čas sme venovali prehlbovaniu úspešného objavu v Májovej priepasti, ktorá sa znezrady stala stredobodom výskumnej činnosti našej skupiny. Už teraz možno povedať, že a j v budúcnosti zameriame svoje pracovné úsilie prednostne na výskum mojtínskeho krasu, pred ktorým sa črtá veľmi sľubná bu­ dúcnosť. zzyvutsrponmlkjihfecaZYVUTSRPONMLKJIHGFEDCBA ČINNOSTI J A S K Y N I A R S K E J S K U P I N Y V LIPT. MIKULÁŠI

zyxwvutsrponmlkji

Stanislav Šrol Prevažná časť práce skupiny bola v r. 1961—1962 podobne ako v mi­ nulých rokoch zameraná na prieskum a sondovanie v Jánskej doline (Nízke Tatry).

Z tzv. Malej vyvieračky sme sa dostali do chodieb zatiaľ neznámej dĺžky, zanesených pieskom. Na odstraňovaní nánosu chodieb sme praco­ vali 14 dní.

V sonde pod Červeným skokom sme vykopali studňový otvor (po tektonickej poruche so silným prievanom) o rozmeroch 2X1,5 m do hĺbky 7 m. Podľa silného prievanu usudzujeme, že ide o väčšie, dosiaľ neznáme priestory riečiska. Tu sme odpracovali 15 dní. Neďaleko odtiaľ 116

PÔDORYS

JASKYŇA NA KECOVSKYCH Z* NZDAI

S ŠffOt 2*

SPOLUPBACE

J KOVAČA

Š ZOLĹRA.

Q

T

T Q

B LOBINCA.

J

HCGEDUŠA

20

30 rn

LÚKÁCH UTSCA A SZFIGĹJA.

V AUCUSTŁ

193/

POZDĹŽNY ­ REZ

w a c

Jaskyňa na Kečovských lúkách leží na území kat. obce Kečovo, okres Rožňava, a patrí do povodia brezov­ sko­kečovskej jaskynnej sústavy. Bola objavená v r. 1947—1952 na základe sondovacích prác, ktoré tu uro­ bili býv. Jaskyniarsky sbor KSTL a Cestovný ruch. Pozri článok J. Majko — T. Ščevlík: Jaskyňa na Kečov­ ských lúkách, Krásy Slovenska, r. 1952í str. 198—201.

zyvutsrpon

4 * ZHOVAH

, sme otvorili novú sondu, kde sme narazili na tektonickú poruchu o dĺžke asi 10 m. Práca trvala 2 dni.

Hladinu vyvierania v jaskyni Hlboké znížili sme takmer o 40 cm, aby sme sa dostali sifónmi ďalej. Preniknúť sa nám však nepodarilo ani teraz, pretože voda je stále ešte hlboká. Odpracované 2 dni.

Ani novootvoreným ponorom v riečisku pod Tunelovou jaskyňou sa nepodarilo zatiaľ nájsť cestu do hlavnej chodby Hlbokého. Po 2 dňoch práce sme pracovisko zrušili.

Na uvoľnení ponoru pod Koreňom sme pracovali 2 dni.

V jaskyniach Tunelovej j. pod Starou poľanou a v nepomenovanej jaskynke v dolinke Hlboké sme odpracovali asi po 1 dni (spolu 3 dni) na predlžovaní známych chodieb (uvoľňovaní nánosu) Urobili sme prieskum v Stanišovskej jaskyni za účelom zistenia po­ kračovania jaskyne (1 deň).

V bočnej dolinke šuštiačke dostali sme sa po 2 dňoch sondovania do menšej chodby ponorného riečišťa. Pre vysoký stav vody sme pre­ rušili prácu.

V januári 1962 sme začali s prácou v sonde na S svahu Škopovej doliny (bočná dolina ústiaca do Jánskej doliny). Prekopali sme chodbičku a odstraňovali materiál nanosený jazvecom. Dňa 11. 2. 1962 po odstránení zasintrovaných nánosov dostali sme sa (M. Erydrych, P. Jezný, J. Lukáč a autor zprávy) do nových priestorov o dĺžke asi 40 m. V sondovadch . prácach v novoobjavenej jaskyni, ktorú sme pomenovali Jaskyňa v Ško­ povom, sme pokračovali do 22. IV. t. r. Práca trvala 20 dní.

Dňa 11. 3. 1962 sme jaskyňu spoločne s pg. Pavlom Janáčikom, pra­ covníkom Múzea slovenského krasu, zamerali.

Sondu pri ceste neďaleko vyústenia Škopovej doliny sme zasypali, pretože sa stala zbytočnou.

V dňoch 8 . ­ 9 . 5. 1962 sme začali sondovať na vých. svaihu Marušovej pod skalným radom pri občasnej vyvieračke a vo viacerých otvoroch nad občasnou vyvieračkou priamo v skalnom rade. Tu pracujeme doteraz.

V Demänovskej doline sme začali znova s prieskumom jaskyne Mieru (možnosti pokračovania v niektorých bočných chodbách) a tzv. Ľadovej dolinky (bočnej svahovej ústiacej do Demänovskej doliny).

Zúčastnili sme sa akcií a podujatí Múzea slovenského krasu, Speleo­ logickej odbočky Slovenskej zemepisnej spoločnosti a podujatí CSTV v Lipt. Mikuláši súvisiacimi s jaskyniarstvom.

Na práci krúžku sa podieľali: M. Frydrych, P. Jezný, J. Lukáč, O. Ho­ rák, autor a občas P. Droppa, M. Šrol a P. Janáčik.

118

Z ČINNOSTI J A S K Y N I A R S K E J S K U P I N Y V TISOVCI

Svätopluk

zyxwvutsrponmlkjihgfedcbaZW

Kámen

V rokoch 1961 a 1962 pracovala jaskyniarska skupina v Tisovci po­ dľa dlhodobého plánu najmä na odkrývacích prácach na dne jaskyne Michňová v oblasti prírodnej rezervácie. Prieskum sa zameral na prera­ zenie zasypaného jaskynného dna a pri odkrývaní nižšie položených častí sledoval stále tok podzemného potoka. Práca bola sťažená v jarných me­ siacoch r. 1951 silným prítokom vody a tiež zaisťovaním povaly nad vý­ kopom. Do tejto jaskyne sme za uplynulé obdobie podnikli celkom 25 výprav. Okrem toho sa dokončila a j chatka nad jaskyňou, ktorá je vy­ bavená pre 8 pracovníkov. Ďalej sme venovali pozornosť systému podzemného toku riečky Teplice, a to jeho vyvieraniu. Vyvieračka s priemernou mohutnosťou cca 100 l/sek. sa dostáva na povrch cez sifón neznámej hĺbky. V jarných me­ siacoch vynáša veľké množstvo skalnej sutiny, ktorá dvíha hladinu vody a zaplavuje' sifón vždy vyššie. Pracovalo sa na znížení hladiny potoka Teplica a na odstránení skalnej steny nad sifónom. Práca bola veľmi sťažovaná tým, že diery pre odstrel sa museli sekať z úzkej lávky zave­ senej nad vodným tokom. Za pomoci pracovníkov Lesostavu bolo urobe­ ných niekoľko odstrelov, ktoré čiastočne uvoľnili vstup do vyvieračky.

V práci sa pokračuje.

Okrem prác na odkrývaní podzemného toku Teplice sa robili syste­ matické pozorovania a merania viacerých vyvieračiek v muránskom a tisovskom krase za účelom zmapovania všetkých krasových prameňov, vyvieračiek a ponorov. Farbiaci pokus v Dolinskom potoku pri Muráni dokázal spojitosť ponorov Dolinského potoka s vyvieračkami v obci Muráň.

Cez letné prázdniny uskutočnila skupina prieskum severného okraja muránskeho krasu od hor. Studňa cez Veľkú a Malú Stožku až po vá­ pencové skaly a bralá nad dolinou Dudlavky. Bolo objavené niekoľko menších jaskýň a urobené ich mapovanie. Tiež v oblasti Šarkaníc nad hor. Paseky bola lokalizovaná a zameraná jaskyňa s veľmi pekne vyvi­ nutými erozívnymi útvarmi.

V rámci dlhodobých pozorovaní uskutočnilo sa niekoľko meraní mikroklimatických pomerov v kosodrevine v Hrdzavej doline a v tejto súvislosti a j merania a pozorovania v Ľadovej jaskyni.

Detailným prieskumom sa* doplnili a j poznatky o hydrologických pomeroch v oblasti Dlhého vrchu a Tatričiek pri Červenej Skale a pre­ skúmali sa pomery vo vrchu Homoľa.

Získané podklady z dvojročného prieskumu sa registrujú a zostavuje sa z nich prehľadná mapa celého územia s krasovými javmi.

Prieskumné práce vykonali žiaci Priemyselnej školy hutníckej za pomoci Múzea slovenského krasu v čase voľna a prázdnin.

119

Z ČINNOSTI J A S K Y N I A R S K E J S K U P I N YxutsrponmlkjifedcbaZXVTSRPOMLKJ V B Y S T R E J zyxwvutsrponmlkjihgfedcb

Jozef Kovalčík Roku 1961 zamerali sme sa na úlohu čím skôr prikročiť k sprístup­ ňovacím prácam Bystrianskej jaskyne. Úvodný projekt na sprístupnenie jaskyne vypracovaný pg. Dušanom Kubínym a staviteľom Chladným pre­ šiel komisionálnym pokračovaním v Rade KNV a ONV v Ban. Bystrici. Na začatie prác bolo r. 1961 zabezpečené 250 000,— Kčs. Investorom bol MNV vo Valaskej. Pri MNV sa ustanovil poradný sbor, ktorý mal sprí­ stupňovacie práce riadiť. Poradný sbor r. 1951 zasadal dvakrát. MNV objednal vypracovanie zadávacieho projektu z Rudných baní v Kremnici a z Geologického prieskumu v Žiline. Projekt však ani do náhradného termínu nebol vypracovaný. So sprístupňovacími prácami sa nezačalo a peniaze, ktoré na tento účel boli k dispozícii, prepadli.

Možno len ľutovať, že sa tak stalo a že 40. výročie Bystrianskej jas­ kyne, ktoré pripadlo na 29. júna 1963, sme nemohli osláviť sprístupnením jaskyne.

Okrem Bystrej zaujímali sme sa a j o kras v oblasti Jelenca. Prezreli sme tunajšiu jaskyňu, najmä travertínové uloženiny v Hornom Jelenci.

Viackrát sme navštívili okolie jaskyne na Môcach.

Intenzívnu jaskyniarsku činnosť môžeme očakávať, keď vytvoríme jaskyniarsku záujmovú organizáciu. Bez okresných správ jaskýň, bez plánovania a systematicky riadenej práce naše úspechy na poli sprístup­ ňovania a prieskumov jaskýň budú len čiastkové. Starým ochotníckym a individualistickým spôsobom sa už riešiť nedajú.

P R E H Ľ A D N Á V Š T E V D E M Ä N O V S K Ý C H J A S K Ý Ň V R. 1961—1962

Vojtech

Benický

Roku 1961 navštívilo Demänovskú jaskyňu Slobody 236 061 osôb a Demänovskú ľadovú jaskyňu 29 441 osôb. Spolu 265 502.

Roku 1962 navštívilo Demänovskú jaskyňu Slobody 277 313 osôb, z čoho bolo 47 269 cudzincov (z Poľska 37 956; z NDR 4179; z Maďarska 2895 atď.). Demänovská ľadová jaskyňa bola r. 1962 neprístupná, lebo sa v nej robili rekonštrukčné práce. »

120

SPELEOBIBLIOGRAFIA Z ČASOPISU KRÁSY SLOVENSKA 1921—1958 (ROČ. I—XXXV)

Pavol Halaša S c h é m a

s p r a c o v a n i a :

I. Články (chronologicky podľa rokov) II. F o t o s n i m k y a n á č r t y (chronologicky podľa r o k o v ) R e g i s t e r I. Článkov II. Fotosnímok a n á č r t o v P r e d m e t o v ý (obsahový) r e g i s t e r : I. Článkov II. Fotosnímok a n á č r t o v I. Č l á n k y Roč. 1/1921 1. Janoška, M.: Nová veľ kolepá jaskyňa kvapľ ová v Liptove, s. 145—9 2. Janoška, M.: V jaskyni, s. 177—9 3. Stacho, P:. Dobšinská ľ adová jaskyňa, s. 180—5 4. Stacho, P.: Belanská jaskyňa kvapľ ová, s. 185—90 5. Janoška, M.: Demänovská jaskyňa ľadová a kvapľ ová, s. 190—2 6. Janoška, M.: Jaskyňa za Oknom. s. 192—8 7. Janoška, M.: Nová jaskyňa kvapľ ová v Demänovskej doline. (Ďalšie výskumy.) s. 198—217 8. Houclek, F.: Liskovská jaskyňa pod Mníchom, s. 218—9 9. Stacho, P.—Janoška, M.: J a s k y n e na Slovensku, s. 219—28 10. Nové jaskyne, s. 232 11. Navštevovanie n o v e j j a s k y n e v Demänovskej doline, s. 264 12. O jaskyni na Čebrati pri Ružomberku, s. 264—5 13. Príspevok k jaskyniam na Slovensku, s. 265 Roč. 2/1922 14.

15.

16.

17.

Jaskyňa Bradlo, s. 47 Sprístupnenie n o v e j j a s k y n e demänovskej, s. 86 Nová jaskyňa v doline s v ä t o j á n s k e j , s. 86 Stacho, P.: Prechádzka pod zemou. (Dojmy z p r v e j výpravy v novej Demänovskej jaskyni.) s. 89—95 18. O jaskyni Bradlo pri Aggteleku. s. 109—10 19. Volko, J.: Liptovský kras. s. 113—7 20. Boček, A.: Moravský Kras. (Ref.) s. 130 21. V n o v e j jaskyni demänovskej, s. 133 22. B a r b a r s t v o v jaskyni Stanišovej. s. 133—4 23. Svetochýrna Dobšinská ľ adová jaskyňa, s. 134 24. Janoška, M.: Važecká jaskyňa, s. 200—5

121

25. Demänovská jaskyňa, s. 212 26. Nová jaskyňa v P o s t o j n e j . s. 212 27. Porada o Demänovskej jaskyni, s. 254 Roč. 3/1923 28.zyxwvutsrponmlkjihgfedcbaZWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA Janoška, M.: Praobydleniská v Liptove. 1. Jaskyňa pod Mníchom. 14. Opevnenie pred Stanišovskou jaskyňou. 15. Jaskyňa pred Bystrou, s. 3 a 6—7 29. Janoška, M.: Alois Král, Slovenský Kras. (Ref.) s. 40 30. O novej Demänovskej jaskyni, s. 43—4 31. Nová jaskyňa v Zubereckej doline, s. 44—5 32. Pri čičmanoch — jaskyňa, s. 45 33. V Demänovskej doline, s. 85—6 34. Svetochýrna Dobšinská jaskyňa, s. 86 35. Nová Demänovská jaskyňa, s. 88 36. Janoška, M.: Stanišovská jaskyňa, s. 98—104 37. Nové objavy v Demänovských jaskyniach, s. 125 38. Nové jaskyne, s. 167 39. Houdek, 1.: Liskovská jaskyňa, s. 183—4 40. Križka, A.: Bystrianska kvapľ ová jaskyňa, s. 221—4 41. Stratil, A.: Demänovské jeskyné. (S pozn. red.) s. 224—7 Roč. 4/1924 42. Odbor Klubu čsl. t u r i s t o v v Dobšinej. s. 30 43. P a m ä t n ý nápis Jana Jiskru z Brandýsa. s. 39 44. Demänovské jaskyne, s. 63 45. Janoška, U.: Z doliny jaskýň, s. 71—5 46. Šnopl, F.: Dobšinská ľ adová jaskyňa, s. 77—8 47. Zverejnenie J a s o v s k e j jaskyne, s. 94—5 48. Belanská kvapľ ová jaskyňa, s. 96 49. Otvorenie Demänovských jaskýň, s. 124—5 50. Moravský kras. s. 126 51. Družstvo Demänovských jaskýň, s. 162 Roč. 5/1925—26 52. A. Král: Demänovské jeskyné. (Zázn.) s. 28 53. Vstupné do Demänovských jaskýň, s. 31 54. Nové objavy v Demänovskej doline, s. 55 55. Najväčšia jaskyňa na svete. s. 88 56. Chudík J.: Kvapľové jaskyne na Ďumbieri, s. 106—7 57. Družstvo Demänovských jaskýň, s. 120 58. Zigmundík, J.: Občasný prame ň ( t r a t i a c e sa vrelo) pri Dobrej Vode. s. 128—9 59. Demänovské jaskyne, s. 143 60. K jaskyni Okno. s. 143—4 61. V B y s t r i a n s k e j jaskyni, s. 144 62. Janoška, M.: Nová j a s k y ň a kvapľ ová v Slovenskom Krase. s. 152—5 63. Demänovská jaskyňa, s. 170 Roč. 6/1927 64.

65.

66.

67.

íäk, V.: Jaskyňa „Domica" pri Hosusove. s. 2—8 Z návštevy v Demänovských jaskyniach, s. 32 Družstvo Demänovských jaskýň, s. 32 „Chrám Svobody". s. 33—4

122

68.zyxwvutsrponmlkjihgfedcbaZWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA Houdek, /.: Skalka, s. 36 69. Lutonský, A.: Ľadová jaskyňa Demänovská v zime. s. 48—52 70. Päť procentnú dividendu, s. 63 71. Jasovské jaskyne, s. 64 72. Návšteva Moravského Krasu r. 1926. s. 117—8 73. Z Demänovskej doliny, s. 118 74. Jaskyňa „Domica", s. 119 75. Nové objavy v Demänovských jaskyniach, s. 119—20 76. Lutonský, A.—Nuska, O.: Výskumy v Masarykových sieňach v Demänovskej doline, s. 128—43 77. Janoška, M.: V č a r o v n e j chodbe Chrámu Svobody. s. 145—53 78. Bačík, M.: Krásy Pienin, s. 222 79. Janoška, M.: Ohnište, s. 245—7 80. Lutonský, A.: Význam jaskýň pre t u r i s t i k u na Slovensku, s. 272—7 81. Návšteva v Demänovských jaskyniach, s. 285 Roč. 7/1928 82. Objav novej kvapľ ovej jaskyne v Mor. Krase. s. 64 83. Opravy v jaskyniach Moravského krasu. s. 94 84. Kvapľové j a s k y n e pod kúpeľ nými budovami, s. 95 85. Lutonský, A.: Demänovské jaskyne sfilmované, s. 120—2 '86. Vosyka, R.: Spišský h r a d a jeho okolie, s. 137 87. Archeologické výskumy v Jasovských jaskyniach r. 1924. s. 137—44 88. Lutonský, A.: Stanišovská jaskyňa, s. 155—60 89. Belanská jaskyňa kvapľ ová, s. 181 90. Kvapľ ové j a s k y n e pri Pezinku. s. 182 91. Slavkovský, K.: Rozpomienky z leta 1928. II. a VII. s. 251—2 a 254—5 92. Nový vchod do j a s k y n e „Chrám Svobody". s. 287 93. Nové priestory v Moravskom Krase. s. 323 Roč. 8/1929 _ 94.

95.

96.

97.

98.

99.

100.

101.

102.

Lutonský, A.: Z „Chrámu Svobody". s. 10—5 P r á c e v Demänovských jaskyniach, s. 48 Odvodnenie Macochy v Moravskom Krase. s. 79 P r e poškodenie jaskyne K a t e ŕ i n s k e j . s. 79—80 V Moravskom Krase. s. 80 Štatistika návštevy Dobšinskej ľ adovej jaskyne, s. 80 Zdokonalené osvetlenie, s. 144 Z Demänovskej doliny, s. 264 Výskumy v jaskyni Domici, s. 298 Roč. 9/1930

103.

104.

105.

106.

107.

Vzrast návštevy v Demänovských jaskyniach, s. 63—4 Návšteva Dobšinskej jaskyne, s. 120 Objavenia v Moravskom Krase. s. 207 Nové objavy v jaskyni „Chrám Svobody". s. 255 Dobšinská ľ adová jaskyňa, s. 256 Roč. 10/1931

108. Holeček, V.: Jak byly objeveny propasti na Pusté. s. 146—52

123

___

109. Pri vchode do jaskyne Chrám Svobody. s. 248 110. V Slovenskom Krase. s. 248 Roč. 11/1932 111. V jaskyni Domici, s. 24 112.zyxwvutsrponmlkjihgfedcbaZWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA Holeček, V.: O Slovenském Krasu s hlediska krasové hydrografie, s. 27—33 113. Neustupný, J.: Kultura bukovská. Úvodem k objevum v Domici u Hosúsova. s. 33—7 114. Eisner, J.: Jaskyňa Domica ako praveké nálezišté. s. 38—43 115. Majko, J.: Ako bola objavená jaskyňa Domica, s. 44—8 116. Paloncy, E.: Jak j s m e méŕili v Domici, s. 48—53 117. Benický, V.: Spristupňovacie práce v Domici, s. 54—63 118. Janák, J.: „Domica" s t a r á — „Domica" dnešní, s. 63—8 119. Horák, J.: Domica, jaskyňa bez konkurencie, s. 69—79 120. Dovaľovä, Ž.: Veľká noc pod zemou. s. 80—1 121. Benický, V.: Výskumy v Silickej „Ľadnici". s. 81—5 122. Musil, A.: Aggtelecká jaskyňa „Baradla". s. 86—7 123. Spelaeologická sekcia, s. 87 124. Priepasť v S v ä t o j á n s k e j doline, s. 87 125. Cena kvapľov. s. 87—8 126. Ochrana jaskýň v Rakúsku, s. 88 127. Jaskyne Methuzalemove. s. 88 128. Priepasti zemské, s. 88 129. Jenolanské jaskyne v Austrálii, s. 88 130. Rekord v skúmaní jaskýň, s. 88 131. Janoška, M.: Alois Král, Demänovské jeskyné. (Rec.) s. 290 132. Družstvo Demänovských jaskýň, s. 292 Roč. 12/1933 133. Výhody pri návšteve Demänovských jaskýň, s. 24 134. V jaskyni Domici, s. 48 135. V Jasove 136. Ľadnica, ľadová jaskyňa, s. 48 137. Horák, J.: Tma večnosti — svetlo prítomnosti, s. 51—2 138. Kettner, R.: Slovenský k r a s ve srovnání s o s t a t n ý m i krasovými oblastmi česko­ slovenskými. s. 53—7 139. Miinnich, K.: „Baradla". Prel. F. Lipták, s. 58—64 140. Paloncy, E.: Méŕení jeskyné „Domice", s. 65—9 141. Benický, V.: F o t o g r a f o v a n i e v jaskyniach, s. 69—74 142. Bohm, J.: Domica — jeskyné pravekých t a j ú . s. 75—84 143. Huba, M.: Domica, s. 85—8 144. Miadečské jaskyne, s. 95 145. Novú ľadovú jaskyňu objavili, s. 95 146. Kvapľové jaskyne v Smolenici. s. 95—6 147. Demänovské jaskyne, s. 144 148. Bielska jaskyňa v Tatrách, s. 144 149. Z á u j e m o jaskyňu Domicu, s. 167 150. Benický, V.: V Domici — po sezóne, s. 181—6 151. Bielska jaskyňa v Tatrách, s. 191

« Roč. 13/1934 152. Hladina Styxu v Domici, s. 23 153. Benický, V.: Budúci podzemný svet v Slovenskom Krase. s. 30—6

124

154. Objavy posl. Šamalíka v Moravskom Krase. s. 48 155. Bielska kvapľ ová jaskyňa, príl. k č. 2., s. 13 156. zyxwvutsrponmlkjihgfedcbaZWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA Kováčova, B.: Nové časti v Demänovských jaskyniach — Chrám Slobody, s. 54—8 157. Kvapľové j a s k y n e v Tepliciach u Hraníc, s. 71 158. Musil, A.: Bielska jaskyňa, s. 92—7 159. Paloncy, E.: Zalednéní Bielské jeskyné. s. 97—102 160. Lutonský, A.: Čo súdim o zaľ adnení Bielskej j a s k y n e ? s. 102—3 161. Janäk, J.: Slovenský kras. s. 104—25 162. Jaskyňa „Aksamitka" v Haligovských skalách, s. 135 163. Bielska jaskyňa v Tatrách, s. 135 164. Výskum j a s k y n n é h o územia v Tatrách, s. 135 165. Longauer, J.: Bystrianska jaskyňa pod Ďumbierom, s. 180—1 166. Majko, J.: Nové j a s k y n n é objavy v Silici, s. 224—7 167. O zaľ adnení Bielskej jaskyne, príl. k č. 11—2., s. 83 Roč. 14/1935 168. Súbeh na vhodné doplnenie mien jaskýň, s. 24 169. Lutonský, A.: Siene prezidenta Masaryka budú p r í s t u p n é ? s. 39—43 170. Z Bielskej j a s k y n e v T a t r a n s k e j Kotline, príl. k č. 2., s. 12 171. Výskumom v Priepasti večnej zloby. s. 70—1 172. Výskumy v Bielskej jaskyni, príl. k č. 4., s. 27 173. Benický, V.: Úprava d r u h e j plavby v Domici, s. 125—8 174. Bedeč, M.: Čertova diera. s. 129—30 175. Kessler, H.: Nové objavy v Baradle. Prel. Š. Varga. s. 131—2 176. Izák, Ľ.: P r a v d a o Domici, s. 133—5 177. Zprávy z Domice, s. 163 178. Benický, V.: Slovenský Kras. s. 180 179. Benický, V.: Jaskyňa za Baštou v Demänovskej doline, s. 190 180. Benický, V.: O Masarykovej sieni. s. 190 181. Benický, V.: Slovenský kras. s. 190 182. Benický, V.: Výskum M a j k o v e j j a s k y n e pri Siličke. s. 190—1 183. Múzeum Moravského krasu. s. 192 184. O lepšej propagácii slovenských jaskýň, s. 192 185. V Bielskej jaskyni v Tatrách, príl. k č. 8., s. 58 186. Benický, V.: Jaskynka nad Čertovou dierou v Slov. Raji. s. 233 187. Benický, V.: Z á u j e m o j a s k y n e v Gemeri, s. 233 188. Benický, V.: Nová ľ adová j a s k y ň a ? s. 233 189. Benický, V.: Výskum j a s k y n e Bystrej, s. 234—5 \

Roč. 15/1936 190. Benický, V.: Postumia. ( P o s t o j e n s k á jaskyňa.) s. 5—8 191. Kettner, R.: Zpráva krasové komise Klubu čs. t u r i s t u , s. 16 192. Krasové m u z e u m pri Domici, príl. k č. 1., s. 3 193. Benický, V.: Najhlbšia priepasť v Slovenskom krase. príl. k č. 1., s. 3 194. Benický, V.: Z Domice, príl. k č. 1., s. 3—4 195. Benický, V.: Ľadnica do m a j e t k u KČST. príl. k č. 1., s. 4 196. Benický, V.: Panenská chodba v Domici, s. 17—20 197. Kettner, R.: Vybudování domického musea. s. 20—4 198. Kunský, J.: B y s t r a n s k á jeskyné v Nízkých Tatrách, s. 44—8 199. Benický, V.: Cez prázdniny do našich j a s k ý ň ! pril. k č. 4., s. 49—50 200. Dobšinská ľ adová jaskyňa, príl. k č. 4., s. 53 201. Benický, V.: Z jaskýň našich i cudzích, s. 52 202. Letná sezóna v Domici, príl. k č. 4., s. 53

125

203. Belanská kvapľ ová jaskyňa, príl. k č. 4., s. 60 204.zyxwvutsrponmlkjihgfedcbaZWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA Kettner, R.: Pŕehled dosavadní výskumné činnosti Krasové komise KČST. s. 72—9 205. Musil, A.: O dĺžke jaskýň, príl. k č. 5., s. 69—70 206. Benický, V.: Desať ročné jubileum Domice, príl. k č. 6., s. 86—7 207. Nový p r o j e k t jaskýň KČST. príl. k č. 7., s. 104 208. Benický, V.: Desať rokov Domice, s. 113—i 209. Skutil, J.: Poznámky Boženy Némcové o slov. jeskyních. s. 115—6 210. Benický, V.: Jasovská jaskyňa KČST. s. 117—21 211. Hadaš, Z.: Z výletu na Plešiveckú planinu, s. 121—3 212. Benický, V.: Jaskyňa za Baštou v Demänovskej doline, s. 124—6 213. Houdek, l.: Demänovské j a s k y n e v dávnych časoch, s. 127—8 a 140—3 214. Zbojnícka jaskyňa, príl. k č. 8., s. 118 215. Ardovská jaskyňa, príl. k č. 8., s. 118 216. Zaujímavosti z našich jaskýň, príl. k č. 8., s. 118—9 217. Lutonský, A.: Klamná priepasť na Silickej planine, s. 158—9 218.: Skutil, J.: Pŕíspévek k soupisu slovenských jeskýň. príl. k č. 10., s. 146—3 Roč. 16/1937 219. Novinky z Domice, s. 20—1 220. Muzeum Slovenského Krasu. s. 21 221. V Belanskej jaskyni, s. 21 222. P r e n á j o m Dobšinskej ľ adovej jaskyne, s. 72 223. Benický, V.: Eisriesenwelt. s. 89—'30 224. Fiŕtík, V.: T a j o m n ý vrch Dreveník. s. 91—3, 138—40 a 160—4 225. Objav Demänovských jaskýň, s. 106 226. Demänovské jaskyne — k a m e n n ý zázrak, s. 107—8 227. O pôvode jaskýň a kvapľov. s. 108 228. Barva a zvuk v Demänovských jaskyniach, s. 109—11 2.29. Práce a investície v Demänovských jaskyniach, s. 111—3 230. Hayn, V.: Važecká kvapľ ová jaskyňa, s. 208—9 231. „Domica, jaskyňa pravekých t a j o v . s. 235 Roč. 17/1938 232.

233.

234.

235.

236.

237.

238.

239.

240.

241.

242.

243.

244.

245.

Nový správca v J a s o v s k e j jaskyni, s. 23 Benický, V.: „Okno", s. 72 Pamiatkové p r e d m e t y z kvapľov. s. 72 Štatistika návštevníkov Domice za rok 1937. s. 72 Benický, V.: Hladina syfonov v J a s o v s k e j jaskyni stúpla, s. 72 Adamec, J.: Jasovské jeskyné. s. 83—6 Benický, V.: Neobjasnené reči okolo objavenia nových Demänovských jaskýň, s. 9b Benický, V.: Hrášky a gulôčky Demänovských jaskýň, s. 111—3 Adamec, J.: Priepasti v Slovenskom .krase. s. 129—30 Reportáž z Domice, s. 166 Benický, V.: O objavoch, s. 166—7 Benický, V.: Stratili sme Domicu, s. 171—2 Benický, V.: Kto objavil horné časti s t a r e j ľ adovej Demänovskej j a s k y n e ? s. 187—8 Benický, V.: Stará ľadová Demänovská jaskyňa, s. 188—9 Roč. 18/1939—40

246. Benický, V.: Reportáž o Belanskej jaskyni, s. 10—4 247. Benický, V.: Doliny Veľ kej F a t r y . s. 30 248. Benický, V.: Výskum priepasti na „Ohništi", s. 43—7

126

Roč. 19/1941 249.zyxwvutsrponmlkjihgfedcbaZWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA Benický, V.: K 20­ročnému jubileu objavenia „Chrámu Slobody", s. 97—8 250. Benický, V.: O výskumoch v Demänovských jaskyniach, s. 100—10 251. Benický, V.: Ako s m e objavili Čarovnú chodbu v Chráme Slobody, s. 111—3 252. Benický, V.; Kto objavil Nové Demänovské j a s k y n e ? s. 114—5 253. Kto j e vlastníkom Demänovských jaskýň ? s. 118 254. Prvá rozhlasová r e p o r t á ž z Demänovských jaskýň, s. 118 255. Čo s k r ý v a ponorný horizont Štiavnický? s. 118 256. Družstvo Bystŕianskych jaskýň, s. 118—9 257. V B y s t r i a n s k e j jaskyni p r i p r a v u j ú sa na nové výskumy, s. 119 258. Návšteva Belanskej j a s k y n e KSTL. s. 119 259. Návšteva Dobšinskej Ľadovej j a s k y n e v posledných dvoch rokoch, s. 119 260. Múzeum Slovenského k r a s u v Lipt. Sv. Mikuláši. s. 119 261. Štatistický prehľ ad návštev Demänovských jaskýň, s. 119 262. Sprístupnenie „Hrachovej" chodby v Chráme Slobody, s. 119—20 263. Benický, V.; Prosiecka dolina a j e j krasové zjavy. s. 182—6 Roč. 20/1941—42 264. Benický, V.: Čo nového v B y s t r i a n s k e j jaskyni pod Ďumbierom? s. 37 265. Minuloročná návšteva Belanských jaskýň, s. 165 Roč. 21/1942—43 266. Palaj, M.: Krásy Liptova, s.

88 267.

XX. sezóna Demänovských jaskýň, s. 184 268. Ivanov, Ľ.: Dreveník — t r a v e r t í n o v ý vrch. s. 223—6 Roč. 22/1943—44 269. Benický, V.: Jaskyniarstvo a jeho úlohy. s. 121—4 270. Benický, V.: Milé jubileum, s. 125—30 271. Mišík, l.: Krasové zjavy na s t r e d n o m Pohroní, s. 131—3 272. Benický, V.: Svätojánska dolina, s. 134—42 273. Jaskyne i v Kvačianskei doline? s. 142 274. Halaša, J.: Pružinská jaskyňa, s. 144—3 275. Návšteva Demänovských j a s k ý ň roku 1942. s. 146 276. Benický, V.: Ako boli objavené kresby neolitického človeka v Domici, s. 147—8 277. Účastinný kapitál Družstva Demänovských jaskýň, s. 148 278. Kováčik, J.: Kvapľové j a s k y n e ' v Slatinke pri Trenč. Tepliciach, s. 149—51 279. Majko, J.: Výskum priepasti nad Gombasekom na severnom o k r a j i Silickej planiny • pri Plešivci. s. 153—4 280. Najväčší podzemný div. s. 154 281. Benický, V.: Lisková jaskyňa, s. 156—7 282. Majko, J.: Sostup do Kečovskej Ľadnice. s. 158—9 283. Koväčová, B.: Rozhovor s jaskyniarom. s. 160—3 284. Majko, J.: Kvapľ ová j a s k y ň a pri Silici, s. 164—7 285. Benický, V.: P o n o r n é horizonty Liptovského krasu. s. 167—8 286. Benický, V.: Poznámky k objavu Domice, s. 169—76 287. Dolina Stračaník. s. 176 288. Benický, V.: Rajecká jaskýňa. s. 177 289. Belanská jaskyňa, s. 181 290. Smolenická jaskyňa „Driny", s. 181—2 291. XVII. riadne valné shromaždenie Družstva Demänovských jaskýň, s. 182

>

127

292. Staré nápisy v Demänovskej ľ adovej jaskyni, s. 182 293. Múzeum Slovenského krasu. s. 182 294. Bystrianska jaskyňa, s. 182 295. Vyvieračka v Necpalskej doline v Turci. s. 182 296. Návštevou v P o s t o j e n s k e j jaskyni, s. 182 297. Návšteva Demänovských j a s k ý ň roku 1943. s. 182 298. Veľká sádrová jaskyňa v h a r s k o m pohorí, s. 183 299. Jaskyniarsky sbor KSTL. s. 183 300. Výskum neznámeho podzemného t o k u v Malých Karpatoch. s. 183 301. zyxwvutsrponmlkjihgfedcbaZWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA Čaplovič, V.—Benický, V.: Domica, jaskyňa pravekých t a j o v . (Ref.) s. 184 302. Roth, Z.: Vývoj jaskyne Domice. (Ref.) s. 184 303. Volko, J.: Speleologia či jaskyňoveda vzhľ adom na Slovensko. (Ref.) s. 184 Roč. 23/1945—46 304. Benický, V.: Máme jaskyniarsky sbor KSTL. s. 12—4 305. Žiadame k o r e k t ú r u hraníc v oblasti Slovenského krasu. s. 29—31 306. Benický, V.: O znárodnení našich jaskýň, s. 43—5 307. Múzeum Slovenského kras u sa zachovalo, s. 46 308. Domica opäť naša. s. 46 309. Demänovské j a s k y n e m a j ú elektrické svetlo, s. 46 310. Prvá návšteva ruských dôstojníkov, s. 46 311. Jaskyňa „Driny", s. 48 312. Jaskyniarsky sbor KSTL. s. 69—70 313. Filmovanie Demänovských jaskýň, s. 72 314. M. P.: Paleontologickí „svedkovia" Liptova, s. 74—6 315. Maď ari o československej j a s k y n i a r s k e j práci v okolí Silice, s. 96 316. Rokovací poriadok Jaskyniarskeho sboru Klubu slovenských t u r i s t o v a lyžiarov, s. 114—9 317. Výstava jubilujúcich jaskýň, s. 120 318. Seneš, J.: Výskumné práce v Juhoslovenskom krase. s. 128—32 319. Lutonský, A.: Domica žaluje, s. 132—5 320. Benický, V.: Domica opäť naša. s. 146—53 321. Benický, V.: Jaskyniarsky sbor KSTL. s. 165 322. Jaskyniarsky sbor KSTL. s. 188 323. Oslavy 25­ročného jubilea Demänovských jaskýň, s. 195 324. Klimeš, F.: Prívet, s. 195—6 325. Král, A.: Časť prívetu, s. 197—201 326. Vitásek, F.: Prívet, s. 201—3 327. Izák, Ľ.: Prívet, s. 203—6 328. Josko, Dr.: Slávnostná reč. s. 206—10 329. Král, A.: Reč v Demänovskej jaskyni, s. 210—2 330. Benický, V.: Nové Demänovské jaskyne, s. 212—5 331. Halaša, J.: Podzemný r a j . (Dojmy f o t o a m a t é r a z Demänovských jaskýň. ) s. 215—20 332. P a m i a t k e slovenských národných dejateľ ov, s. 221 333. Aj v Demänovských jaskyniach budú sa plaviť návštevníci na člnkoch?, s. 235 334. Opravné práce na budove a jaskyni v Domici, s. 235—6 335. Droppa, P.: „Suchá" jaskyňa v Demänovskej doline, s. 236 Roč. 24/1946—47 336. Benický, V.: Stručný prehľ ad našich jaskýň, s. 34—5 337. Majko, J.: Prvých päť rokov po objavení Domice, s. 36—40 338. Majko, J.: Ťažko je byť jaskyniarom. Pokusy o podzemný prechod z Domice do Maď arska, s. 40—2 9.

128

339.zyxwvutsrponmlkjihgfedcbaZWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA Benický, V.: Nové jaskyne v Slovenskom krase. s. 42—5 340. Krupár, Z.: Niekoľko poznámok o Juhoslovenskom krase. s. 44—57 341. Smarda, J.: K r a j i n á ŕ s k o ­ e s t e t i c k é a vedecké hodnoty Moravského Krasu. s. 57—61 342. Janoška, M.: E š t e z osláv jubilea Demänovských jaskýň. Pohľ ad nazad i napred, s. 61—4 343. Volko, J.: Časť prívetu, s. 64—6 344. Benický, V.: Veľké škody na elektrickom zariadení v Domici, s. 79 345. U p o z o r ň u j e m e návštevníkov, s. 108 346. Jaskyňa Domica, s. 108 347. Krupár, Z.: Nové jaskyniarske n á d e j e v oblasti Borzovsko­Kečovskej na základe hydrologických pomerov j u ž n e j časti Silickej planiny, s. 128—32 a 159—61 348. Z Jaskyniarskeho sboru KSTL. s. 135—9 349. Telefonné spojenie Domice s Plešivcom. s. 142 350. Z jaskyniarskeho sveta. s. 142 351. Povereníctvo informácii p r o p a g u j e naše jaskyne, s. 142 352. Demänovské jaskyne „Chrám Slobody", s. 142 353. Vonkajšie r e k o n š t r u k č n é práce pri jaskyni Domici, s. 142—3 354. Múzeum Slovenského krasu bude zverejnené, s. 143 355. Izák, Ľ.: Prívet na j a s k y n i a r s k o m sjazde. s. 167—8 356. Budinský—Krička, V.: Prívet, s. 168—9 357. Zmoray, /.; O výskumoch fauny našich jaskýň, s. 181—3 a 215—7 358. Budinský—Krička, V.: Otvárací prívet na j a s k y n i a r s k o m s j a z d e v Turčianskom Sv. Martine, s. 194—6 359. Zmoray, /.; Prívet na j a s k y n i a r s k o m sjazde. s. 196—7 360. Z činnosti Jaskyniarskeho sboru KSTL. s. 202 361. Z Demänovskej jaskyne, s. 204 362. Seneš, J.: Výskumy v Šomodskej jaskyni, s. 211—5 363. Skutil, J.: Z p r a c u j m e jeskynní folklor! s. 248—51 364. Jaskyň a Domica do l e t n e j sezóny, s. 279 365. Otvorily sa brány do slovenských jaskýň, s. 280 366. Beľ anská jaskyňa, s. 280 367. Nezabudnite do t o h t o r o č n é h o p r o g r a m u zaradiť i návštevu Domice a p r i n a v r á t e ­ ných k r a j o v , s. 280 368. Do letného cestovného p r o g r a m u zaraď te návštevu Domice, s. 282—3 Roč. 25/1947—48 369. Bojmír, J.: Prechádzka Turčianskou záhradkou, s. 11—2, 14 a 18 370. Šperka, L.: Ako bola objavená Harmanecká jaskyňa, s. 25—7 371. Sperka, L.: Krasové z j a v y v údolí Harmanca. s. 106—9 372. Kvietok, L.: Nová kvapľ ová jaskyňa v Dobšinskej ľ adovej, s. 154—60 373. Prof. Dr. Radim K e t t n e r v Domici, s. 197 374. B. K.: Čo c h y s t a j ú Demänovské j a s k y n e do Päť ročnice, s. 213—5 375. Raiskup, J. Ch.: Zbojnícka j a s k y ň a v Demänovskej doline, s. 215—9 376. Jaskyňa Domica má autobusové spojenie, s. 240­ 377. Špaček, J.: Krasové zjavy, v okrese Bánovce nad Bebravou, s. 241 378. Speleologický folklor Moravského k r a s u . s. 243 Roč. 26/1948—49 379. Z činnosti jaskyniarov KSTL. s. 47 380. Výprava Ministerstva pôšt navštívila Domicu, s. 47—8 381. Poučné filmy o slov. jaskyniach, s. 91 382. J a s k y ň a Domica s t á l e otvorená, s. 94 383. Demänovská j a s k y ň a sa stáva chráneným územím, s. 96 384. Z publikačnej činnosti KSTL. s. 135

9.

129

385. Nález predhistorického pohrebišť a pri jaskyni Domici, s. 141 386. Delimitačné práce v jaskyni Domici, s. 144 387. zyxwvutsrponmlkjihgfedcbaZWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA Benický, V.: Malý kurz pre návštevníkov Demänovských jaskýň, s 194—8 388. Blaho, R.: Jaskyniarsky k r s t . s. 198—202 389. Raiskup, J. Ch.: Jaskynný komplex v Blatníku v Demänovskej doline, s. 202—8 393. Kvietok, L.: Dobšinská ľ adová jaskyňa, s. 208—14 391. Majko, J.: Nebezpečná príhoda v Malej "ľadnici. s. 214—7 392. Benický, V.: Zpráva o činnosti J a s k y n i a r s k e h o sboru KSTL. s. 217—22 393. Silnický, K.: Zpráva o výskume p a j š t ú n s k e h o k r a s u . s. 222 394. Zo zprávy o v ý s k u m n e j ceste. s. 224 395. Hentz, Z.: Dve epizódky zo Slovenského k r a s u . s. 225 396. Krásy Slovenska orgánom Jaskyniarskeho sboru KSTL. s. 226 397. Múzeum Slovenského kras u celoslovenským speleolog. ústavom, s. 226 398. Krasová oblasť KSTL. s. 227 399. Krasové múzeum pri Jaskyni Domici, s. 227 ^ 400. Krasová oblasť KSTL snemovala. s. 227 401. V jaskyni Domici j e podzemná plavba znova v činnosti, s. 231 402. Jaskyňa Domica bude mať elektrické osvetlenie na d r u h e j plavbe, s. 233 403. V jaskyni Domici bola š t á t n a hranica definitívne určená, s. 235 404. Ďalšie výskumné a inštalačné práce v Domici, s. 235 405. Filmy „Slovenský Kras" úpešne p r o p a g u j ú jaskyne, s. 235 406. Belanská jaskyňa v Tatr. Kotline otvorená celý rok. s. 235 Roč. 27/1950 407. Skutil, J.: O Laisové m e t h o d é výskumu jeskynních sedimentu, s. 23—7 408. Založili Slov. speleologickú spoločnosť , s. 45—6 409. Múzeum Slovenského krasu. s. 47 410. Ochrana jaskýň, s. 48 411. Budinský—Krička, V.: Úlohy slovenského jaskyniarstva, s. 97—8 412. Benický, V.: Z činnosti Slov. speleolog. spoločnosti, s. 98—101 433. Bárta, J.: I. jaskyniarsky týždeň, s. 101—6 414. Bacúrik, M.: Ako bola objavená Izbica. s. 106 415. Lenčo, V.: Geologicke pomery v okolí j a s k y n e „Izbica". s. 107—11 116. Lenčo, V.: Tektonické pomery H o r n o h a r m a n e c k e j doliny a j a s k y n e „Izbica". s. 111—3 417. Jaskyňa Izbica otvorená, s. 113 418. Lenčo, V.: Dejiny jaskyne „Izbioa". s. 114—6 419. Blaho, R.: O jaskyniach a ľuďoch, s. 116—9 420. Raiskup, J. Ch.: Zameriavanie a mapovanie jaskýň, s. 119—28 421. Kvietok, L.: Juhoslovenský kras. s. 128—34 422. Seneš, J.: Problémy a možnosti speleologie v Juhoslovenskom krase. s. 134—41 423. Majko, J.: Výskum „Bezodnej Ľadnice". s. 141—4 424. Majko, J.: Ako bolo objavené spojenie medzi Čertovou dierou a Domicou, s. 146—50 425. Droppa, A.: Jáskyňa Čertova diera. s. 150—3 426. Raiskup, J. Ch.: Veľká jaskyňa v Bašte. s. 153—7 427. Droppa, A.: Stalagmitové jazierka, s. 158—61 428. Raiskup, J. Ch.: Malá jaskyňa pod Baštou, s. 161—4 429. Droppa, P.: Š t v r t á expedícia do P u s t ý c h v dňoch 28.—31. X. 1949. s. 165—9 430. Droppa, A.: Jaskyňa „Vyvieranie" v údolí Demänovky. s. 170—82 431. Droppa, A.: Mošnická jaskyňa v Nízkych Tatrách, s. 182—93 432. Šimkovič, L.: Pozoruhodné krasové zjavy Dobšinskej oblasti, s. 194 433. Antoš, J.: Jaskyňa nad Výtokom pri Piešť anoch, s. 195—6 434. Wiesner, O.: T a j o m n á jaskyňa v Korenci. s. 196—7 435. čaplovič, P.: Jaskyňa v Malom Rozsutci. s. 197—8

130

Fixek, G.: Jaskynka Slopy. s. 198 Jaskyň a v Roháčoch. s. 198 Volko, J.: Jaskyňa v ponore Štiavnice Pod B y s t r o u ? s. 198 Zvonivá priepasť na Plešivskej planine, s. 198—9 • Dobšinská ľ adová jaskyňa, s. 199 J. M.: Návšteva Belanskej j a s k y n e za posledných 6 rokov. s. 199 A. St.: Zbojská jaskyňa, s. 199 Steiner, A.: Členovia SSS v Podbrezovej, s. 199 Nové objavy v Demänovských jaskyniach, s. 199—200 Turistický sprievodca po Juhoslovenskom k r a s e a po Dobšinskej ľ adovej jaskyni.

(Ref.) s. 200 446. I. riadne valné shromaždenie Slov. speleologickej spoločnosti, s. 224

436 437 438, 439.

440.

441.

442.

443, 444.

445.

Roč. 28/1951 447.

448.

449.

450.

451.

452.

453.

454.

455.

456.

457.

458.

459.

460.

461.

462.

463.

464.

465.

466.

467.

468.

469.

470.

471.

472.

473.

474.

475.

476.

477.

478.

479.

480.

481.

482.

483.

30. výročie objavenia „Chrámu slobody", s. 22 Nové objavy v jaskyni „Driny" pri Smoleniciach. s. 48 Prošek, F.: Archeologický výskum jaskyne „Dzeravá skala", s. 62—6 Dobšinská ľadová jaskyňa o h r o ž e n á ? s. 86—7 Harmanecká jaskyňa „Izbica". s. 95 Benický, V.: Navštívte Belanskú j a s k y ň u Sokola! s. 109—14 „Nová veľ kolepá jaskyňa kvapľ ová v Liptove", s. 143—4 Brigádnici p o m á h a j ú sprístupňovať Harmanecké jaskyne, s. 144 H a r m a n e c k é j a s k y n e z a p o j e n é na telefonickú sieť. s. 144 Druhá etapa Harmaneckých j a s k ý ň „Izbica" s p r í s t u p n e n á ! s. 144 Brodňanský, J.: „ K o s t r m a n k a " strašidelná jaskyňa v Ch'oči. s. 152—4 I n f o r m a č n á kancelária pri Ľadovej jaskyni v Dobšinej. s. 168 Rozložník, V.: Ako p r a c u j ú členovia SSS. s. 183 Šról, S.: Výlet do podzemia Veľkého Gapľa. s. 184—5 Droppa, P.: Najväčší úspech v Demänovej za posledných 30 rokov. s. 191—2 Kniha o Demänovských jaskyniach. (Ref.) č. 8., obal s. 3 Roníček: Kostelecká úžina. s. 204 Hajdúch, J.—Halaša, J.: Demänová. S t e x t o m Rudolfa Tésnohlídka. (Zázn.) č. 9., obal s. 3 Macák, J.: Domica — j a s k y ň a pračloveka. S t e x t o m Al. Lutonského. (Zázn.) č. 9., obal s. 3 Bukovinský, V.: Slovenské j a s k y n i a r s t v o na nových cestách, s. 217—8 Benický, V.: Z činnosti Slov. speleologickej spoločnosti, s. 218—22 Bukovinský, V.: II. jaskyniarsky týždeň, s. 222—6 Droppa, A.: Spojenie j a s k y n e Slobody s priepasť ou v P u s t e j , s. 226—32 Objav j a s k ý ň Silickej planiny pri Gombaseku. s. 233—6 Majko, J.: Nové výskumy a objavy v jaskyni „Driny" v Malých Karpatoch. s. 236—8 Beňovský, J.: Odkrytie m a l o k a r p a t s k é h o krasu. (Z minulosti j a s k y n e Driny.) s 238—40 Majko, J.: Ako bolo objavené podzemné riečište Silickej ľ adnice. s. 242—4 Lenčo, V.: Riečište H a r m a n e c k e j j a s k y n e Izbice a j e j odvodnenie, s. 244—9 Skutil, J.: Dreveník. s. 249—51 Horvát, D.: Osud malých jaskýň, s. 251—2 Bukovinský, V.: Výskumy v Rajeckom krase. s. 252—3 Kovalčík, J.: Bystrianska jaskyňa, s. 253—6 Mišík, /.; Dobšinská ľ adová jaskyňa, s. 256—9 Rok 1951 — jubilejným r o k o m nášho jaskyniarstva, s. 25'9 Výskum priepasti Zvonice na Plešivskej planine, s. 259—60 Výskum n a j h l b š e j priepasti Juhoslovenského krasu. s. 260 Sprievodca po Belanskej jaskyni. (Ref.) s. 261

131

484. Prvý ilustrovaný prospekt o H a r m a n e c k e j jaskyni Izbica. (Ref.) s. 261 485. Nový prospekt o Dobšinskej ľ adovej jaskyni. (Zázn.) s. 261 486. Domica, Belanská a Jasovská j a s k y ň a v správe RCR. s. 261

•

Roč. 29/1952 487.zyxwvutsrponmlkjihgfedcbaZWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA Novotný, A.: Barok a rokoko v podzemí, s. 42—4 488. Múzeum Slov. krasu. s. 72 489. K.: Jaskyniarske výskumy v okolí Tisovca, s. 101—2 490. RCR prevzalo starostlivosť o jaskyne na Slovensku, s. 108 ^ 491. Osadenstvo RCR­závodu jaskyňa Domica, s. 109 492. Nové veľké jaskyne v Demänovskej doline, s. 110 493. Dračia ľadová jaskyňa v Demänovskej doline otvorená, s. 110 494. Droppa, P.—Revaj, P.: Nové jaskynné objavy v Demänovskej doline, s. 134—6 495. Žvach, A.: Zápisky z ufúľ aného zápisníka, s. 136—7 496. Skupiny pre výskum a ochranu jaskýň, s. 140 497. O jaskyni v Kameňanoch. č. 6., obal s. 3 498. Volko, J.: Jaskyňa v Sokolove, s. 159—60 499. Alojz Král 75­ročný. s. 165 500. Vedecký sbor pre výskum j a s k ý ň na Slovensku, s. 165 501. Jaskyniarske výskumy v Rajeckom a Žilinskom krase. s. 166 502. Roda, Š.: Z výskumov v Gombaseckej jaskyni, s. 181—2 503. Na sprístupnení B y s t r i a n s k e j jaskyne na Pohroní, s. 189 504. Dva významné jaskynné objavy na Slovensku, s. 190 505. Red.: Dve nové jaskyne na Slovensku, s. 194—5 506. Halaša, P.: Medvedia j a s k y ň a v Slovenskom r a j i . s. 195—8 507. Majko, J.—Ščevlík, T.: Jaskyň a na Kečovských lúkách, s. 198—201 508. Maheľ, M.: Úlohy jaskyniarov na Slovensku, s. 234—5 509. Bokes, F.: Výročné shromaždenie SSS a II. jaskyniarsky týždeň, s. 235—6 510. Red.: Jaskyniari u povereníka dopravy, s. 236 511. Film o H a r m a n e c k e j jaskyni Izbica. s. 239 Roč. 30/1953 512. Kämen, S.: Prieskum J a z e r n e j jaskyne pri Tisovci, s. 17—8 513. Koričänsky, P.: A. Križka, Bystrica, m e s t o Slovenského nár. povstania, a H a r m a ­ necká jaskyňa Izbica. (Rec.) s. 24 514. Bukovinský, V.: Odpoveď, č. 1., obal s. 3 515. Bárta, J.: Jaskyne v S t r a č e j ceste pri Nitre. s. 92—3 516. Dve oblasti pre výskum a o c h r a n u jaskýň na Slovensku, príl. k č. 4., s. 6 517. Vstupné do jaskýň, príl. k č. 4., s. 7 518. Križka, A.: Harmanecké jaskyne Izbica. (Ref.) príl. k č. 4., s. 8 519. Jaskyne na Slovensku. (Ref. o kn.) príl. k č. 4., s. 8 520. Kras a jaskyne Malých K a r p a t . (Ref. o kn.) príl. k č. 4., s. 8 521. Sahuľ, M.: Šipkovská studňa, s. 116—7 522. Hochmuth, Z.: Neobjavená Demänová. s. 119—20 523. Rak, J.: Edmund Nemček, Slovenský Raj. (Rec.) príl. k č. 5„ s. 7 524. Sahuľ, M.: Hrkľ avé jazero, s. 139—41 525. Volek, Ľ.: Prieskum v Dračej ľ adovej jaskyni v Demänovej. príl. k č. 6., s. 3—4 526. Rak, J.: Alexander Križka, Harmanecké jaskyne Izbica. (Rec.) príl. k č. 6., s. 7 527. Horniš, E.: Dreveník. s. 153—6 528. Prieskumný s o s t u p do j a s k y n n e j priepasti Barazdaláš. príl. k č. 7., s. 1—2 529. Bárta, J.: P r a v e k é osídlenie skalného previsu v Čiernej dolinke pri Demänovej. príl. k č. 7., s. 2—3 530. Prvý nález psa domáceho z praveku na území Slovenska, príl. k č. 7., s. 4

132

531.zyxwvutsrponmlkjihgfedcbaZWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA Sčevltk, T.: Z á u j e m o slovenské jaskyne v Čechách, príl. k č. 7., s. 5 532. Blaha, L.: Expedícia do j a s k y n n e j priepasti Barazdaláš. s. 170—3 533: Majko, J.: O Barazdaláši jaskyniarsky, s. 173 534. Seneš, J.: Výsledky geologického prieskumu j a s k y n n e j priepasti Barazdaláš. s. 174—81 535. Ondroušek, O.: Za t a j e m s t v í m podzemních hlubin Silické planiny, s. 182—3 536. Kámen, S.: Ako s m e merali priepasť Barazdaláš. s. 184—5 537. Mrázik, F.: T a t r a n s k á horská služba v j a s k y n n e j priepasti Barazdaláš. s. 185—7 538. Bärta, J.: Príspevok k názvosloviu slovenských jaskýň, s. 187—90 539. Hajóssy, M.: Barazdaláš. s. 191 540. Bukovinský, V.: Nové j a s k y n e pri Kraľ ovanoch. s. 192 541. Radványi, C.: Hľadači pokladov a zlatokopi vo Vysokých Tatrách, s. 232 542. Blaha, L.: O Medvedej jaskyni, príl. k. č. 10, s. 1 543. Sásik, C.: Ceologicko­paleontologický výskum Medvedej j a s k y n e v Slovenskom r a j i . príl. k č. 10., s. 1 544. Fejfar, O.: Zpráva o výzkumu Medvédé jeskyné ve Slovenském r a j i . príl. k č. 10., s. 1—3 545. Sásik, C.: P r e z á c h r a n u k r á s Dračej ľ adovej jaskyne v Demänovej. príl. k č. 10., s. 3—4 546. Droppa, P.: Dobšinská ľ adová jaskyňa v novom svetle, príl. k č. 10., s. 4—5 Roč. 31/1954 547. Kámen, S.: Krasové územie v Tisovci, s. 24—7 548. Rak, J.: Jozef Nižnánsky, Jasná a Demänovská dolina. (Rec.) príl. k č. 1., s. 7 549. Volko, J.: Malužinská jaskyňa, s. 54—6 550. Ksandr, J.: Josef Sekyra, Velehorský k r a s Belských T a t e r . (Rec.) príl.. k č. 2., s. 14 551. Bárta, J.: Lukács Béla, Jeskyné v Aggteleku. (Rec.) príl. k č. 2., s. 14—6 552. Stárka, V.: Juhoslovenský kras. s. 86—91 553. Kámen, S.: Periodická vyvieračka pri Tisovci, príl. k č. 3., s. 21—2 554. Rak, J.: Jaskyne na Slovensku. (Rec.) príl. k č. 3., s. 23 555. Rak, J.: Belanská jaskyňa. (Rec.) príl. k č. 3., s. 24 556. Bárta, J.: Kazimierz Kowalski, Jaskinie Polski. I. (Rec.) príl. k č. 4., s. 30—2 557. Rysuľa, Š.: Važecká jaskyňa nová prírodná klenotnica, s. 129 558. Radványi, C.: Slovenský r a j — prírodná rozprávka, s. 139 559. Sopková, O.: Važecká jaskyňa otvorená, príl. k č. 5., s. 38 560. Sopková, O.: Dobšinská ľ adová jaskyňa novoupravená. príl. k č. 5., s. 38—9 561. Roda, Š.—Abonyi, A.: Výskum Silicko­gombaseckej j a s k y n n e j sústavy, s. 185—90 562. Moravčík, V.: Amatéri v hlbinách a na povrchu, príl. k č. 8., s. 59 563. Silická Ľadnica volá po r ý c h l e j oprave, príl. k č. 9., s. 65—6 564. Bärta, J.: Kazimierz Kowalski, Jaskinie Polski. II. (Rec.) príl. k č. 9., s. 71—2 565. Kubáň, T.: Kvačianskou dolinou, s. 298 566. Bárta, J.: Zo žatvy slovenských archeologov. s. 303 567. Nemček, E.: Dve Medvedie jaskyne v Slovenskom r a j i ? príl. k č. 10., s. 76 568. Korbay, F.: P r í r o d n é múzeá. s. 321 a 323 569. Blaha, L.: Jaskyňa v Dolnom Jelenci. s. 324 570. Seneš, J.: Predbežný výskum vzniku a vývoja Jeleneckej jaskyne, s. 324—30 571. Bárta, J.: Jaskyňa Mažarná pri Blatnici v Turci. s. 330—4 572. Skŕivánek, F.: V krasovém území u Červené Skaly. s. 335—7 573. Bukovinský, V.: Jaskyne pri Zem. Závade, s. 339—40 574. Vytfísalová, J.: Bystrianska jaskyňa, s. 340—3 575. Nemček, E.: Občasný prameň v Slovenskom r a j i . s. 347—52 576. Sahuľ, M.: Ako j e t o s dobrovoľ nými jaskyniarskymi pracovníkmi? príl. k č. 11., s. 81—2 577. Blaha, L.: J a s k y n n ý objav vo S v ä t o j á n s k e j doliňe. príl. k č. 11., s. 82

133

Roč. 32/1955 578.zyxwvutsrponmlkjihgfedcbaZWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA Brodňanský, J.: Kraľ ovianska jaskyňa, s. 30—3 579. Rozložník, V.: Na gumovom člne pod Plešiveckou planinou, s. 70—3 580. Bukovinský, V.: Vrátna a t a j o m s t v o j e j hlbok. s. 111—3 581. Kámen, S.: Jaskyňa Michňová, s. 151—4 582. Wachdeutsch, J.: Galmus. 2. K p o r á č s k e j jaskyni, s. 190 583. Linhart, J.: Svätojánska dolina, s. 215—6 584. Bärta, J.: Poľskí jaskyniari na Slovensku, s, 236—7 585. Bärta, J.: Kazimierz Kowalski, Jaskinie Polski. III. (Rec.) s. 239—40 586. Majko, J.: Kde sa začína a k a d e p o s t u p u j e silicko­gombaseckô j a s k y n n á sústava, s. 273—8 587. Blaha, L.: Gombasecká jaskyňa s p r í s t u p n e n á , s. 316—7 588. Vindiš, /.: Hrad Turňa a okolie, s. 326—7 589. Chábera, S.: Zádielska dolina — n e j k r á s n e j š í kaňon Juhoslovenského k r a s u . s. 329 590. Mitický, J.: Jasov. s. 331 a 333 591. Bärta, J.: Praveké osídlenie Juhoslovenského krasu. s. 382—90 592. Blaha, L.: Aragonitová jaskyňa pri Hornom Hrádku, s. 434—6 593. Rozložník, V.: Vyvieračky Plešiveckej planiny, s. 468—72 594. Benický, V.: Výskum priepasti na Ohništi, s. 477—8 Roč. 33/1956 595. Kalaš, L.: Zima v Súľ ovských skalách, s. 18 596. Seneš, J.: O niektorých výsledkoch výskumu Hačavskej j a s k y n e v Juhoslovenskom krase. s. 32—4 597. Kowalski, K.: Výsledky objavných prác poľských jaskyniarov vo Vysokých Tatrách.

Prel. Leon. Blaha. s. 112—4 598. Houdek, í.: K článku „Jasov", s. 118 599. 'Rozložník, V.: Dva spôsoby v ý s k u m u jaskýň, s. 191—4 600. Seneš, J.: O niektorých výsledkoch výskumu v Hačavskej jaskyni v Juhosloven­ skom krase. s. 234—5 601. Kubíny, D.r Geologicko­speleologický výskum „ B y s t r i a n s k o ­ v a l a š t i a n s k e h o j a s k y n ­ ného systému", s. 263—5 602. Blaha, L.: Slovensko — k r a j i n a tisícich jaskýň, s. 298 603. Noväková, L.: Kvačianskou a Prosieckou dolinou, s. 343.

604. Rozložník, V.: S plávacími oblekmi na podzemných vodách, s. 350—4 605. Hudek, 1.: Úvaha o kvapľ och Dračej ľ adovej j a s k y n e z r. 1728. s. 384—8 6CQ^Kämen, S.: Muránsky kras. s. 394—6 607. Blaha, L.: 30. výročie objavenia jaskyne Domice, s. 418—23 Roč. 34/1957 608. Bärta, J.: Zvislá jaskyňa na Zibrici v Tríbečskom pohorí, s. 10—3 609. Droppa, A.: Speleologické problémy B y s t r i a n s k e j jaskyne. 75—8 610. Rozložník, V.: V Šingliarovej jaskyni, s. 94—6 611. Blaha, L.: Čachtický k r a s vydal svoje t a j o m s t v o , s. 118 a 120 612. Blaha, L.: Jaskyne na Slovensku riadne osvetlené, s. 120 613. Blaha, L.: Jaskyňa Domica vo f a r e b n o m filme. s. 120 614. Kubíny, D.: Pohľ ady do hlbok Veľ kej F a t r y . s. 126 615. Seneš, J.: Výsledky speleologického výskumu Drienovskej j a s k y n e v Juhosloven­ skom krase. s. 138—9 616. Čížek, J.: Ohnište, s. 140—3 617. Kukačka, M.: Na Ohnište v dešti. s. 143—5

134

618. Rekordná návšteva slovenských jaskýň, s. 159 619.zyxwvutsrponmlkjihgfedcbaZWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA Lenčo, V.: Krasový ú t v a r „ P o l j e " v krasovom území chotára Slovenská Ľupča. s. 208—10 620. Kämen, S.: Priepasť Bodolová. s. 259—60 621. Bárta, J.: Vlad. Stárka—Leon. Blaha, Juhoslovenský kras. (Rec.) s. 279—80 622. Farská, E.: Rekordná návšteva v slovenských jaskyniach, s. 314—6 623. Stárka, V.: Svat. Kámen—Stan. Vorel: Slovenský kras, letní pohledová mapa. (Rec.) s. 319—20 624. Blaha, L.: Svat. Kámen—Stan. Vorel: Slovenský kras, letní pohledová mapa. (Rec.) s. 320 625. Uajko, J.: Malá ľ adnica. s. 356—8 626. Kolektív pracovníkov p r i e s k u m u j a s k ý ň T u r i s t u : Jaskyňa pri Čachticiach. s. 384—7 627. Ročné jubileum, s. 400 628. 19. VIII. 1957 zomrel Pavol Revaj st. s. 400 629. Brtáň, R.: Prvý p r o p a g á t o r j a s k ý ň na Slovensku. I. časť. Demänovské jaskyne, s. 466—71 630. Kämen, S.: Nová ľ adová jaskyňa na Muráni. s. 474—6 631. Majko, J.: N a j s ľ u b n e j š í ponor. s. 479 Roč. 35/1958 632. Brtáň, R.: Prvý p r o p a g á t o r jaskýň na Slovensku. II. časť. Stanišovské jaskyne, s. 8—10 633. Majko, J.: Výskumy a objavy v j a s k y n n e j sústave silicko­brezovsko­kečovskej v Juhoslovenskom krase. s. 113—7 634. Rozložník, V.: S p r í s t r o j o m m e d i ­ n i x e na prieskume, s. 145—8 635. Drbal, V.: Glosy z Demänovskej doliny, s. 154—5 636. Bárta, J.: Jaskyňa Ľudmila v Juhoslovenskom k r a s e pred zánikom, s. 156—7 637. Stárka, V.: Klasicky vyvinuté s t r o p n í k o r y t o v jeskyni pod S t r a t e n í k o m u Červené skaly. s. 157 638. Hlinka, J.—Palášthy, J.: Údolie Lipoviec. s. 208 639. Kubíny, D.: Nový jaskynný s y s t é m na severovýchodných svahoch Kráľ ovej hole. s. 305—6 640. Pevný, R.: Boli s m e v jaskyni, s. 317—8 641. Kubáň, T.: Povedie nová t a t r a n s k á cesta Kvačianskou dolinou, s. 380 642. Farská, E.: Návštevnosť slovenských jaskýň, s. 394—5 643. Skŕivánek, F.—Stárka, V.: Pŕispévek k p r ú z k u m u propastí Juhoslovenského krasu, s. 420—3 644. Tvrdoň, J.: Leoš Janáček v Demänovej. s. 448—50 II. F o t o s n í m k y a n á č r t y Roč. 1/1921 1. Dorner, K.: Dobšinská ľ adová j a s k y ň a : Oltár a studňa, s. 183 2. Dorner, K.: Belanská j a s k y ň a : Pisanská veža. s. 187 3. Dorner, K.: Belanská j a s k y ň a : Sv. Petrova ruka. s. 189 4. Dorner, K.: Demänovská j a s k y ň a : P a r t i a z ľ adovej, s. 191 5. Eichler, J.: Demänovská j a s k y ň a : P a r t i a z ľ adovej, s. 193 6. Lacko, M.: Suchá j a s k y ň a pod Oknom. s. 197 7. Janoška, U.: Jaskyňa za Oknom: P a r t i a pri prvom jazierku, s. 200 8. Lacko, M.: Jaskyňa za Oknom: P a r t i a pri d r u h o m jazierku, s. 201 9. Krmešský, J.: Nová jaskyňa v Demänovskej doline: P a r t i a v „Královej galérii", s. 205

135

10. zyxwvutsrponmlkjihgfedcbaZWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA Krmešský, J.: Taktiež, s. 208 11. Krmešský, J.: Taktiež, s. 209 Roč. 2/1922 12. Vitäsek, F.: Vchod do n o v e j jaskyne. (Demänová.) s. 93 13. Janoška, M.: Važecká j a s k y ň a : Oštiepková sieň. s. 201 14. Podlipský, J.: Važecká j a s k y ň a : Záclonová sieň. s. 203 15. Janoška, M.: Važecká j a s k y ň a : Húskova sieň. s. 204 Roč. 3/1923 16. Alexy, J.: „Cukrový vrch" v Stanišovskej jaskyni, s. 99 17. Synovec, K.: Z novej časti Stanišovskej jaskyne, s. 100 18. Taktiež, s. 101 19. Alexy, J.: Z novej časti Stanišovskej jaskyne, s. 103 20. Houdek, l.: Liskovská jaskyňa, s. 183 Roč. 4/1924 21. Povolný, J.: Vchod do jaskyne za Oknom. s. (80a.)

22. Povolný, J.: Dvorana Malého jazera v jaskyni za Oknom. s. (80 b.)

23. Povolný, J.: Predsieň Veľkého jazera v jaskyni za Oknom. s. (80b.)

24. Povolný, J.: Dvorana Veľkého jazera v jaskyni za Oknom. s. (80c.)

25. Synovec, K.: P a r t i a jaskyne nad Vyvieraním, s. (80c.)

26. Povolný, J.: Dávid a Goliáš v jaskyni za Oknom. s. (80d.)

27. Synovec, K.: P a r t i a jaskyne nad Vyvieraním, s. (80e.)

28. Veľká dvorana Dobšinskej jaskyne, s. (80g.)

29. Dobšinská j a s k y ň a : Dolná chodba, s. (80h.)

Roč. 5/1925—26 30. Halas: Jaskyňa v Pieckach, s. (72 e) Roč. 6/1927 31. Skupina v I. dvorane asi 60 m vysokej. (Demänová.) s. 3 32. Skupina ú t v a r o v v bočnej chodbe. (Domica.) s. 4 33. Zasnežený s t r o m . (Domica.) s. 5 34. Skupina v bočnej sieni. (Domica.) s. 6 35. Skupina v hl. chodbe. (Domica.) s. 7 36. Smutná vŕba v chodbe. (Domica.) s. 10 37. Skupina ruží v chodbe. (Domica.) s. 11 38. Trávnik, L.: „Chrám Svobody" — Zlaté jazierko v Královej Galérii, s. 35 39. Trávnik, L.: „Chrám Svobody" — partia z Královej Galerie. s. 37 40. Trávnik, L.: „Chrám Svobody". Dvanásť apoštolov, s. 39 41. Trávnik, L.: „Chrám Svobody". Z chodby ružových brčiek, s. 41 42. Trávnik, L.: „Chrám Svobody". Z Ružového dómu. s. 42 43. Trávnik, L.: „Chrám Svobody". Inovať ové s t a l a k t i t y , s. 43 44. Lutonský, A.: Ľadové vázy v ľ adovej jaskyni. (Demänová.) s. 52 45. Lutonský, A.: Ľadové s t a l a g t i t y vo v s t u p n e j chodbe. (Demänová.) s. 53 46. Lutonský, A.: Okolie Kmeť ovho stĺpu. (Demänová.) s. 54 47. Trávnik, L.: Hviezdoslavov dóm v jaskyni Chrám Svobody. s. 109 48. Trávnik, L.: Medzistanica nad s o s t u p o m do 100 m priepasti Masarykových siení, s. 123

136

*

49.zyxwvutsrponmlkjihgfedcbaZWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA Vrtiš, V.: Časť s o s t u p u do Masarykových siení. s. 125 50. Vrtiš, V.: Tábor na dne priepasti Masarykových siení. s. 129 51. Lutonský, A.: Chrám Svobody. Detail z Križovatky „Volské uši", s. 133 52. Lutonský, A.: Chrám Svobody. Červená váza v Královej galérii, s. 135 53. Lutonský, A.: Chrám Svobody. Stalaktit a stalagmit v Královej galérii, s. 137 54. Lutonský, A.: Chrám Svobody. Červená pagoda v Ružovom dóme. s. 139 55. Lutonský, A.: Chrám Svobody. Fialový dóm v Čarovnej chodbe, s. 141 56. Lutonský, A.: Chrám Svobody. Kaplnka nad Fialovým dómom. s. 141 57. Lutonský, A.: Chrám Svobody. Čarovná galéria, s. 144 58. Vrtiš, V.: Chrám Svobody. Achylov š t í t v Zvonivom jazierku, s. 147 59. Lutonský, A.: Chrám Svobody. Podstanový lem Zvonivého jazierka, s. 149 60. Trávnik, L.: Chrám Svobody. K a k t u s v Kryštálovom dóme. s. 151 61. Jaskyňa sv. Kingy v Pieninách. s. 219 Roč. 7/1928 62. Nápisy z doby Jána J i s k r u z Brandýsa v J a s o v s k e j jaskyni, s. 137 63. Lutonský, A.: P r e d bránou Stanišovskej jaskyne v zime. s. 156 64. Lutonský. A.: Včas na j a r za bránou v Stanišovskej jaskyni, s. 157 65. Lutonský, A.: Stalagmitové ú t v a r y v I. poschodí jaskyne Stanišovskej. s. 158 66. Lutonský, A.: Pohľ ad na stalagmitový h á j II. poschodia v Stanišovskej jaskyni, s. 159 67. Lutonský, A.: Detail kaplnky Stanišovskej jaskyne, s. 160 68. Synovec, K.: Pohľ ad na s t a l a k m i t o v ý h á j v Stanišovskej jaskyni, s. 161 69. Synovec, K.: Pohľ ad do bočnej siene stalagmitového h á j a v Stanišovskej jaskyni, s. 163 Roč. 8/1929 70. Lutonský, 71. Lutonský, 72. Lutonský,

A.: Celé skupiny strapcov. (Chrám Slobody.) s. 11 A.: Polmetrový s t r a p e c kvapľ ového hrozna. (Chrám slobody.) s. 12 A.: Osamelé zlatožlté hrozná. (Chrám Slobody.) s. 13 Roč. 10/1931

73. Holeček, V.: U vstupné propasti. (Pusté.) s. 147 74. Holeček, V.: Drevený žebr nad propastkou. (Pusté.) s. 148 75. Holeček, V.: Sestup do hlavní propasti. (Pusté.) s. 149 '

Roč. 11/1932

76. Benický, V.: Plavba na podzemnom Styxe. (Domica.) s. 26 77. Bedeč, M.: Vchod do Domice, s. 32 78. Vo Veľ kej dvorane. (Domica.) s. 40 79. Suché chodby. (Domica.) s. 41 80. Z Vodných dómov. (Domica.) s. 42 81. Vodné dómy. (Domica.) s. 43 82. Smútočná vŕba. (Domica.) s. 45 83. Kvetnica. (Domica.) s. 47 84. Huba, M.: Geometer E. Paloncy n a j s a m p r v poučoval vojakov, s. 49 85. Bedeč, M.: Pri s t a r o m vchode do Domice, s. 51 86. P r e h ľ a d n á m a p k a j a s k y n e Domice, s. 53 87. Benický, V.: Dóm indických pagôd. (Domica.) s. 55 88. Benický, V.: Dočasná priehrada na Styxe. (Domica.) s. 57 89. Benický, V.: Dočasná priehrada na Styxe. (Domica.) s. 57

137

90.zyxwvutsrponmlkjihgfedcbaZWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA Benický, V.: Vŕtanie dier pre dynamit, s. 58 91. Benický, V.: Karbidová lampa. s. 59 92. Benický, V.: Pri prekopávanom novom vchode. (Domica.) s. 81 93. Benický, V.: Stalagmitové h á j e Domice, s. 65 94. Huba, M.: P r í t o k Styxu od Čertovej diery. (Domica.) s. 67 95. Huba, M.: S galerie Dómu indických pagôd. (Domica.) s. 71 96. Huba, M.: Za Ohnišť om. (Domica.) s. 73 97. Benický, V.: Kvapľové partie. (Domica.) s. 75 98. Benický, V.: Plitvické j a z e r á s k l a d a j ú sa z kaskád. (Domica.) s. 77 99. Benický, V.: Silická Ľadnica — Vodopád, s. 83 100. Havlik: Silická Ľadnica — Záclony, s. 85 Roč. 12/1933 101.

102.

103.

104.

105.

106.

107.

108.

109.

110.

111.

112.

113.

114.

Benický, V.: P r í s t u p k podzemnej plavbe na Styxu. (Domica.) s. 50 Benický, V.: Po plavbe na Styxu n a s l e d u j ú kvapľ ové chodby, s. 63 Bohm, J.: Sieň 12 plameňov. (Domica.) s. 66 Bohm, J . : . V ý s k u m odborníkov. (Domica.) s. 67 Bohm, J.: Nález pôvodného osídlenia. (Domica.) s. 71 Bohm, J.: Zbytky nádob, inkrustované vápencom. (Domica.) s. 77 Bohm, J.: Zachovalá nádoba v kvapľ och. (Domica.) s. 79 Benický, V.: Dóm indických pagôd. (Domica.) s. 83 Huba, M.: Stalagmitové h á j e . (Domica.) s. 84 Huba, M.: Prítok Styxu do Domice, s. 86 Huba, M.: Plitvické jazerá. (Domica.) s. 87 Benický, V.: Samsonove stlpy v Domici, s. 183 Benický, V.: Archeologické výskumy v Domici, s. 184 Benický, V.: Závrty neolitického človeka v domickej hline. s. 185 Roč. 13/1934

115. Benický, V.: Čelná stena Silickej Ľadnice. s. 31 116. Benický, V.: Ľadový vodopád. (Silická Ľadnica.) s. 33 117. Benický, V.: „Anjelské krídlo". (Silická Ľadnica.) s. 35 118. Krištáľ ová studnička v Poľ skom dóme. (Demänová.) s. 55 119. Dóm Tomáša Baťu. (Demänová.) s. 56 120. Ružový dóm. (Demänová.) s. 57 121. Lutonský, A.: Bielska jaskyňa. Galéria stalagmitov, s. 74 122. Lutonský, A.: Dóm vodopádov v Bielskej jaskyni, s. 91 123. Lutonský, A.: „Onyx" v Bielskej jaskyni, s. 93 124. Lutonský, A.: Bielska j a s k y ň a : Z Veľ kej dvorany, s. 94 125. Lutonský, A.: „Gnyxový" s t r o p v Bielskej jaskyni, s. 95 126. Bielska j a s k y ň a : Z dómu vodopádov, s. 96 127. Bielska j a s k y ň a : Osamelý t r s . s. 96 128. Lutonský, A.: Bielska j a s k y ň a : Stalagmity, s. 98 129. Lutonský, A.: Skupina s t a l a g m o ­ s t a l a k t i t o v v Bielskej jaskyni, s. 99 130. Paloncy, E.: Bielska jeskyné KČST. Prvý výsledok meričských prác. s. 101 131. Benický, V.: „Kvetnica" v Domici, s. 105 132. Benický, V.: Domica: Druhá plavba na Styxe. s. 106 133. Mapa jaskyne Biidôstó a Aggteleckej. (Nakreslil r. 1806 f a r á r Bartholomaeides.) s. 107 134. Paloncy, E.: Časť domického podzemia podľa najnovšieho merania, s. 109 135. Mapa jaskynného územia Domica­Baradlo od inž. Vassa r. 1829. s. 111 136. Benický, V.: Achillov štít v Domici, s. 113 137. Benický, V.: Výzdoba s t r o p u v P a n e n s k e j chodbe Domice, s. 115 < í

138

138. Jaskynný s y s t é m domicko­baradlovský. s. 117 139. zyxwvutsrponmlkjihgfedcbaZWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA Benický, V.: Plavba na podzemnom Styxe. (Domica.) s. 121 140. Lutonský, A.: Bielska j a s k y ň a : V s o s t u p n e j chodbe, príl. k č. 4—6; s. 2í 141. Longauer, J.: V B y s t r i a n s k e j jaskyni, s. 181 142. Benický, V.: Kvapľový motív z „Dómu praobyvateľ ov". (Silica.) s. 225 143. Benický, V.: Vzácne o k r a j e jazierok. (Silica.) s. 226 144. Benický, V.: I n k r u s t o v a n á lebka. (Silica.) s. 227 Roč. 14/1935 145. Lutonský, A.: Časť podzemnej priepasti v Demänovej. s. 40 146. Benický, V.: Zriedkavý kvapľ ový ú t v a r v Demänovej. s. 41 147. Benický, V.: Kvapľ ové „guľ ôčky" v podzemnom potoku v Demänovej. s.

148. Lutonský, A.: Belanská jask­yňa v Tatrách, s. 113 149. Benický, V.: Domica, plavba na Styxe. s. 122 150. Benický, V.: Ako vznikajú kvaple, s. 130 151. Kessler, H.: Štátna hranica pod zemou v Domici, s. 132 152. Hayn, V.: Slovenský r a j : ľ adová jaskyňa, s. 179 153. Dojnica: Kvapľ ový š t í t . s. 181 Roč. 15/1936 154. Benický, V.: Panenská chodba v Domici pred úpravou, s. 18 155. Benický, V.: P a n e n s k á chodba v Domici po úprave, s. 19 156. Benický, V.: Taktiež, s. 21 157. Benický, V.: „Reď kovky" v P a n e n s k e j chodbe, s. 23 158. Kunský, J.: Jazierko s drapériami v B y s t r i a n s k e j jaskyni, s. 45 159. Kunský, J.: Kvapľový vodopád v B y s t r i a n s k e j jaskyni, s. 46 160. Hollmann, E.: Svetlo a tieň v B y s t r i a n s k e j kvapľ ovej jaskyni, s. 47 161. Benický, V.: Objavitelia Domice v kaňone Styxu. s. 114 162. Benický, V.: Domica: Z d i a m a n t o v e j plavby, s. 118 163. Benický, V.: Domica: Stĺp v gotickom dóme. s. 118 164. Benický, V.: Jaskyňa za B a š t o u : jazierko so sintrovým závesom, s. 119 165. Benický, V.: Domica: Kaňon Styxu. s. 119 166. Benický, V.: Domica: Stopy vodných prúdov, s. 120 167. Benický, V.: Sieň odvahy. (Domica.) s. 120 168. Benický. V.: Z D i a m a n t o v e j plavby. (Domica.) s. 121 169. Hadaš, Z.: Náčrtok j a s k y n e Zvonivá, s. 123 170. Benický, V.: Jasovská j a s k y ň a : Detail z Kaplnky, s. 124 171. Benický, V.: Jaskyňa za Baštou: kvapľ ová studnička, s. 125 172. Reprodukcia s t a r e j mapy Demänovských jaskýň, s. 128 173. Mihalik, J.: Prierez „ s t a r e j " jaskyne demänovskej, s. 141 174. Mihalik, J.:' Pôdorys „ s t a r e j " d e m ä n o v s k e j jaskyne, s. 142 Roč. 16/1937 175.

176.

177.

178.

179.

180.

181.

Jungmann: Dóm Tomáša Baťu v Demänovských jaskyniach, s. 105 Trávnik, L.: „Smútočná vŕba". (Demänová.) s. 107 Posselt: Detail povalovej ozdoby. (Demänová.) s. 110 Trávnik, L.: „Klenotnica". (Demänová.) s. 111 Posselt: Zvonivé kvaple. (Demänová.) s. 112 Čarovné jazierko a t r a k c i a Demänovských jaskýň, s. 116 Lekníny v Ružovom dóme. (Demänová.) s. 117

139

Roč. 17/1938 182.zyxwvutsrponmlkjihgfedcbaZWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA Mikota, J.: P a r t i a z jasovskej jaskyne, s. 85 183. Benický, V.: Domica: Odkvapové mištičky. s. 111 184. Benický, V.: Domica: Časť povalovej výzdoby v P a n e n s k e j chodbe, s. 112 185. Benický, V.: Keď jaskyňa „žije". (Domica.) s. 113 186. Benický, V.: Kvapľová kazateľ nica v Domici, s. 170 187. Benický, V.: Černayova chodba v Domici, s. 171 188. Benický, V.: Kaskády Styxu. s. 172 189. Podzemná plavba v Domici, s. 214 Roč. 18/1939—40 190.

191.

192.

193.

Benický, V.: Pisanská veža v Belanskej jaskyni, s.' 13 Benický, V.: Príprava k sostupu do ľ adovej jaskyne. (Ohnište.) s. 44 Benický, V.: Sostup. s. 46 Benický, V.: Náčrt priepasti. (Ohnište.) s. 47 Roč. 19/1941

194. Benický, V.: V t a j o m n e j ríši podzemných krás. (Demänová.) s. 101 195. Benický, V.: Účastníci expedície do priepasti na Pustých, s. 101 196. Miiller, R.: V. Benického spúšť ajú do priepasti na Pustých, s. 103 197. Benický, V.; Demänovská ľadová jaskyňa, s. 105 198. Benický, V.: Kamenná ruža v „Zázračných sieňach. (Demänová.) s. 109 199. Benický, V.: Leknínový o k r a j jazierka v Čarovnej chodbe. (Demänová.) s. 111 200. Benický, V.: „Inovať " na kvapľ och v Čarovnej chodbe, s. 112 201. Benický, V.: Ľadový stlp vedľa kvapľ ového. (Demänová.) s. 114 202. Pražskí š t u d e n t i : Prvý snímok z Chrámu Slobody, s. 115 Roč. 20/1941—42 203. Benický, V.: Demänovské jaskyne. Chrám Slobody. Detail leknínového jazierka s. 29 204. Benický, V.: Stará Demänovská ľadová jaskyňa — „Rázcestie", s. 122 205. Benický, V.: Vchod do Jánošíkovej jaskyne nad Rajeckými Teplicami, s. 127 206. Benický, V.: Demänovské jaskyne „Chrám Slobody". Výzdoba sklovitých brčiek s. 134 Roč. 21/1942—43 207. Benický, V.: Demänovské j a s k y n e — Zlaté jazierko, s. 87 Roč. 22/1943—44 208. Benický, V.: Ukážka n a j j e m n e j š e j kvapľ ovej tvorby. (Demänová.) s. 124 209. Benický, V.: Demänovská jaskyňa — Zo s t a r ý c h nápisov, s. 127 210. Benický, V.: Demänovská jaskyňa — Š t r u k t ú r a t r a v e r t í n u , s. 128 211. Kabáth: Jaskyňa „Driny" — kvapľ ové vodopády, s. 131 212. Maren: Dobšinská ľadová jaskyňa — Hlavná sieň. s. 132 213. Belanská jaskyňa — z „Galerie". s. 133 214. Benický, V.: Účastníci v ý s k u m n e j výpravy. (Svätojánske jask.) s. 136 215. Benický, V.: Na podzemnom t o k u Štiavnice, s. 137 216. Benický, V.: Vyvieračka Pod Hlbokým, s. 141 217. Benický, V.: Demänovské jaskyne — z dielne kvapiek, s. 143

140

218. Pôdorys P r u ž i n s k e j jaskyne, s. 145 219.zyxwvutsrponmlkjihgfedcbaZWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA Benický, V.: Kresby neolitického človeka v Domici, s. 147 220. Trokan, J.: Detail z kvapľ ovej j a s k y n e v Slatinke, s. 149 221. Benický, V.: Demänovská ľadová jaskyňa — Kmeť ov stĺp. s. 155 222. Piecka, E.: Nový vchod do Liskovskej jaskyne, s. 157 223. Benický, V.: Demänovské j a s k y n e : Fialový dóm. s. 158 224. Benický, V.: Demänovské j a s k y n e : Z Klenotnice, s. 161 225. Benický, V.: Demänovské j a s k y n e : Krídla netopierov srazily sklovité brká. s.

226. Majko, J.: Pôdorys M a j k o v e j jaskyne pri Silici, s. 165 227. Malik, V.: Pohľ ad na podzemný t o k Lúčanky v Demänovskej jaskyni, s. 168 228. Benický, V.: Demänovská ľadová jaskyňa — ľadové vázy. s. 170 229. Benický, V.: Demänovská ľadová j a s k y ň a — ľadový stalagmit, s. 171 230. Benický, V.: Sostup do Demänovskej ľ adovej jaskyne, s. 173 231. Rajecká jaskyňa. Rez jaskyňou, s. 177 232. Benický, V.: Belanská jaskyňa — výzdoba v K o n c e r t n e j sieni. s. 178 233. Benický, V.: Demänovské j a s k y n e : Kamenné slnko. s. 179 Roč. 23/1945—46 234.

235.

236.

237.

238.

239.

240.

241.

242.

243.

244.

245.

246.

Benický, V.: Z p r i n a v r á t e n e j Domice — rozvodnený Styx. s. 27 Malik, V.: V Rázusovom dóme. (Demänovské jaskyne.) s. 29 Benický, V.: Naši jasljyniari v usilovnej práci. s. 44 Dohnány, M.: Miloš Dohnány posledný raz v k r u h u jaskyniarov. s. 45 Halaša, J.: Strom života v Demänovskej jaskyni, s. 115 Seneš, J.: J a s k y n n é sústavy okolo Silice, s. 128—9 Benický, V.: Panenská chodba v Domici, s. 147 Benický, V.: Detail z Halašovho dómu v Ľadovej jaskyni demänovskej, s. 198 Benický, V.: Kmeť ov dóm v Ľadovej jaskyni demänovskej, s. 199 Halaša, J.: Klenotnica v Nových demänovských jaskyniach, s. 202 Halaša, J.: Iný detail výzdoby, s. 202 Benický, V.: Ďalší detail z Kmeť ovho dómu. (Demänová.) s. 204 Benický, V.: Filmovanie Demänovských jaskýň.

Roč. 24/1946—47

247. Benický, V.: Domica: Plavba na Styxe. s. 37 248. Huba, M.: Domica: Hlavný kaňon Styxu. s. 37 249. Benický, V.: Domica: Plitvické jazierka, s. 39 250. Benický, V.: Naši jaskyniarski k r t i objavili novú jaskyňu pri Borzovej. s. 42 251. Benický, V.: Priesvitná záclona v Borzovskej jaskyni, s. 43 252. Seneš, J.: Jaskyňa Kečovských prameňov, s. 46 253. Seneš, J.: Bezodná Kečovská jaskyňa, s. 47 254. Seneš, J.: Priepasť Padočka. s. 48 255. Seneš, J.: Silická ľ adová j a s k y ň a „Ľadnica". s. 49 256. Seneš, J.: Detail z M a j k o v e j jaskyne, s. 53 257. Moravský K r a s : Detail z Masarykovho dómu. s. 59 258. Stalagmitový lesík v K a t e ŕ i n s k e j jaskyni, s. 59 259. OKSTL: Stromček v Dobšinskej ľ adovej jaskyni, s. 62 260. Benický, V.: Oživené t r o s k y v Demänovských jaskyniach, s. 63 261. Benický, V.: Borzovská j a s k y ň a : Syntrové jazierko, s. 65 262. Krupár, Z.: Pôdorys jaskyne pri Borzovej. s. 129 263. Benický, V.: Detail z novoobjavenej Borzovskej jaskyne, s. 131 264. Krupár, Z.: Juhoslovenský kras. s. (160a.)

265. Krupár, Z.: Rozvodia Juhoslovenského k r a s u . s. (160b.)

266. Krupár, Z.: Prierezy jaskyne pri Borzovej. s. 161

141

267.zyxwvutsrponmlkjihgfedcbaZWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA Benický, V.: Borzovská jaskyňa. Sintrové jazierka, s. 182 268. Benický, V.: Borzovská jaskyňa. Čertove brázdy, s. 182 269. Benický, V.: Borzovská jaskyňa. Detail hlavného dómu. s. 182 270. Benický, V.: Zázračné siene v Demänovej. s. 187 271. Benický, V.: Ťažký prechod syfónom Domice, s. 189 272. Seneš, J.: Šomodská kvapľ ová j a s k y ň a — pred sifónom, s. 211 273. Seneš, J.: Čiastočný prierez Šomodskou kvapľ ovou jaskyňou, s. 212 274. Seneš, J.: Náčrt I. a II. sifónu, s. 213 275. Seneš, J.: Náčrtky o vzniku Šomodskej jaskyne, s. 214 276. Moravský K r a s : Propast Macocha, s. 249 277. Moravský K r a s : Krápnikové sloupy v Punkevní jeskyni. s. 249 Roč. 25/1947—48 278. Benický, V.: Kvapľová jaskyňa pri Harmanci. 1. Hlavný dóm. s. 26 279. Benický, V.: 2. Objavitelia, s. 26 280. Benický, V.: 3. Váza. s. 26 281. Mapka Harm. údolia, s. 26 282. Harmanecká jaskyňa — lesík stalagmitov, s. 107 283. Harmanecká jaskyňa — výparová škára. s. 108 284. Sperka, L.: Situácia výskumov v jaskyni „Izbica". príl. k č. 5—6., s. 1 285. Sperka, L.: Situačná m a p k a kvapľ ových j a s k ý ň pri Harmanci. príl. k č. 5—6., s. 2—3 286. Sperka, L.: Situačná mapka ponoru potoka v „Pekle", príl. k č. 5—6., s. 4 287. Dobšinská ľadová jaskyňa, partia z Veľ kej siene. s. 155 288. Tože. Vchod do kvapľ ovej jaskyne, s. 155 289. Šimkovič, L.: Pôdorysný n á č r t n o v e j kvapľ ovej jaskyne pri Dobšinskej Ľad. J a s ­ kyni. s. 156 290. Objavitelia. (Dobšinská kvapľ ová jaskyňa.) s. 158 291. Hroznová sieň. (Dobšinská kvapľ ová jaskyňa.) s. 158 292. Komínmi preniká hlina. (Dobšinská kvapľ ová jaskyňa.) s. 158 293. Záber z Veľ kej siene. (Dobšinská kvapľ ová jaskyňa.) s. 158 294. Simkovič, L.: Dno Veľ kej siene kvap. jaskyne. (Dobšiná.) s. 159 295. Raiskup, J. Ch.: Zbojnícka j a s k y ň a v Demänovskej doline, s. 215 296. Raiskup, J. Ch.: Bočný rez Zbojníckou jaskyňou, s. 216 297. Halaša, J.: Demänovské j a s k y n e : 1. Kamenné vinice, s. 217 298. Halaša, J.: 2. Predsieň dómu Svantovítovho. s. 217 299. Hajdúch, J.: Demänovské Čarovné jazierko, s. 222 300. Hajdúch, J.: Zlaté jazierko. (Demänová.) s. 233 .

301. Zázračné siene. (Demänová.) s. 234 302. Halaša, J.: Chrám Svantovítov. (Demänová.) s. 236 303. Halaša, J.: Kamenné vinice.(Demänová.) s. 236 Roč. 26/1948—49 304. Halaša, 305. Benický, 306. Benický, 307. Benický, 308. Benický, 309. Benický, s. 197 310. Benický, 311. Benický, 312. Benický,

J.: Čarovné jazierko v Demänovských jaskyniach, s. 129 V.: Unikátne ú t v a r y v Demänovej. 1. Lekníny. s. 195 V.: 2. Guľky a valčeky, s. 195 V.: 3. Hrášky, s. 195 V.: Zvláštny kvapľ ový ú t v a r „Ovečka" v Demänovských jaskyniach, s. 197 V.: Dopadajúce kvapky v á p e n a t e j vody vymieľ ajú piesok. (Demänová.)

V.: Zlomený stĺp. (Demänová.) s. 199 V.: Pagoda. (Demänová.) s. 199 V.: Kvapľové záclony. (Demänová.) s. 199

142

313.zyxwvutsrponmlkjihgfedcbaZWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA Hajdúch, J.: Demänovské j a s k y n e : Podzemné riečište Lúčanky. s. 200 314. Raiskup, J. Ch.: J a s k y n n ý komplex v Blatníku v Demänovskej doline, príl. k rov­ n o m e n n é m u čl. na s. 202—8 315. Benický, V.: Brkovité kvaple v d e m ä n o v s k e j klenotnici, s. 204 316. Benický, V.: Vchod do jaskyne vo V. Sokole. s. 205 317. Ako r a s t i e kvapeľ nad vodou. I. a III. stupeň, s. 206 318. Taktiež. II. stupeň, s. 206 319. Červené vázy. (Demänová.) s. 206 320. Benický, V.: Tunel do jaskyne v Sokole. s. 207 321. Hajdúch, J.: Demänovské j a s k y n e : Čarovná chodba, s. 208 322. Benický, V.: Ľadové vodopády podzemné. (Dobšinská.) s. 209 323. Benický, V.: Ľadové vodopády v Kmeť ovom dóme. (Demänová.) s. 211 324. Benický, V.: Dobšinská ľ adová: Sostup do Veľ kej siene. s. 213 325. Benický, V.: Oltár vo Veľ kej sieni. s. 213 326. Hentz, Z.: Vyť ahovanie m a t e r i á l u zpod zeme v Malej Ľadnici. s. 214 327. Hentz, Z.: Ján Majko pred sostupom. (Malá Ľadnica.) s. 215 328. Raiskup, J. Ch.: Delenie a značenie meracích latí. s. 120 329. Benický, V.: Vchod do H a r m a n e c k e j jaskyne, s. 218 330. Benický, V.: P o r a d a f u n k c i o n á r o v Jaskyniarskeho sboru KSTL v Demänovskej do­ line r. 1946. s. 221 331. Halaša, J.: V zamarovskom kameňolome, s. 223 Roč. 27/1950 332. Benický, V.: Dobšinská ľ adová j a s k y ň a : Ľadový stĺp. s. 99 333. Benický, V.: Silická ľ adnica: ľadový vodopád, s. 103 334. Benický, V.: Jaskyňa Izbica: Detail, s. 107 335. Jurák, L.: Účastníci I. jaskyniarskeho týždňa, s. 108 336. Jurák, L.: Harmanecké j a s k y n e : Pagoda, s. 113 337. Ideálny prierez Veľ kým dómom a riečišť om. (Izbica.) s. 115 338. Raiskup, J. Ch.: Delenie a značenie meracích latí. s. 120 339. Raiskup, J. Ch.: Dendrometer. s. 121 340. Raiskup, J. Ch.: Závesné buzoly, s. 122 341. P r v á výskumná cesta na podzemnej Lúčanke. (Demänová.) s. 123 342. Raiskup, J. Ch.: Meranie sklonu závesným sklonomerom, s. 125 343. Raiskup, J. Ch.: Zápisník pre j a s k y n n é meranie, s. 126 344. Benický, V.: Zameriavanie Domice, s. 127 ' 345. Benický, V.: Domica: Vstupná chodba, s. 129 346. Benický, V.: P r í s t a v d i a m a n t o v e j plavby, s. 129 347. Benický, V.: Domica: Rímske kúpele, s. 130 348. Benický, V.: Domica: Smutná vŕba. s. 131 349. Benický, V.: Rímske kúpele, s. 132 350. Benický, V.: Taktiež, s. 133 351. Benický, V.: Domica: Člnkovanie v D i a m a n t o v e j chodbe, s. 145 352. Droppa, A.: Čertova diera s pramenišť om riečky „Styx". s. 147 353. Benický, V.: „Čertova diera" (detail z M a j k o v e j j a s k y n e ) , s. 149 354. Benický, V.: Jaskyňa Beníková: Vchod. s. 154 355. Benický, V.: Vnútro, s. 154 356. Raiskup, J. Ch.: Veľká j a s k y ň a v Bašte. s. 155 357. Raiskup, J. Ch.: Bočný prierez Veľkou jaskyňou v Bašte. s. 157 358. Benický, V.: Demänovské j a s k y n e : Váza. s. 159 359. Benický, V.: Oštiepky, s. 159 360. Raiskup, J. Ch.: Malá jaskyňa pod Baštou, s. 162 361. Raiskup, J. Ch.: Bočný prierez jaskyňou pod Baštou, s. 163 362. Halaša, J.: Demänovské j a s k y n e : Zlaté jazierko, s. 167

143

1

363.zyxwvutsrponmlkjihgfedcbaZWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA Halaša, J.: Demänovské j a s k y n e : Smútočná vŕba. s. 169 364. Halaša, J.: Gotický stlp. s. 169 365. Benický, V.: Demänová: j a s k y n n é perly. s. 171 366. Brodňanský, J.: Jaskyňa „Okno" — Sintrový vodopád, s. 172 367. Halaša, J.: Demänová: Zvonivé jazierko, s. 173 368. Droppa, A.: Jaskyňa Vyvieranie a j e j poloha, s. 175 369. Benický, V.: Jaskyňa „Vyvieranie", s. 179 370. Benický, V.: Taktiež, s. 179 371. Droppa, A.: Mošnická j a s k y ň a : pagoda, s. 187 372. Droppa, A.: Mošnická jaskyňa. Pozdĺžny rez. s. 189 Roč.28/1951 373. Benický, V.: „Dzeravá skala", vchod do jaskyne, s. 62 374. Benický, V.: „Dzeravá skala", výskum k u l t ú r n y c h vrstiev, s. 63 375. Benický, V.: Belanská j a s k y ň a . „Lomnický štít", s. 110 376. Benický, V.: Belanská jaskyňa. Sedimentárna kvapľ ová výzdoba, s. 111 377. Benický, V.: Belanská jaskyňa. 1. Veľký kvapľ ový vodopád, s. 112 378. Benický, V.: 2. Zlaté jazierko, s. 112 379. Benický, V.: Belanská jaskyňa. 1. Klenotnica, s. 113 380. Benický, V.: 2. Kvapľový vodopád v K o n c e r t n e j sieni. s. 113 381. Čejka, F.: „ K o s t r m a n k a " . Vchod do jaskyne, s. 153 382. Rozložník, V.: Prieskum „Čertovej diery", s. 184 383. Rozložník, V.: Detail z priepasti. (Čertova diera.) s. 184 384. Rozložník, V.: Detail z podzemného riečišť a Čiernej vyvieračky. s. 219 385. Kamenský, M.: Detail z jaskyne Zvonica, s. 220 386. Benický, V.: Pred výskumom priepasti „Peklo", s. 221 387. Kvasnička, O.: Odhalenie p a m ä t n e j dosky nad objavným vchodom do Demänov­ ských jaskýň, s. 223 388. Rozložník, V.: Odhalenie p a m ä t n e j dosky pri vchode do Domice, s. 223 389. Mach, K.: Portál j a s k y n e v „Malom Okne", s. 224 390. Sochurek, K.: Jaskyniari na výskume Prosieckej doliny, s. 225 391. Droppa, A.: Pred posledným ú d e r o m v P u s t e j , s. 227 392. Droppa, A.: Detail z Galerie SSS v Jaskyni Slobody, s. 228 393. Droppa, A.: Nástenné kvapľ ové vodopády v Galérii SSS. s. 228 394. Benický, V.: V 86 m vysokom dóme podzemnej priepasti v P u s t e j , s. 229 395. Droppa, A.: Vodou vybrúsený kvapeľ v Achátovom dóme v P u s t e j , s. 230 396. Droppa, A.: Biely vodopád v Galérii SSS. s. 231 397. Rozložník, V.: Občerstvenie po namáhavom objavnom postupe. (Gombasek.) s. 233 398. Rozložník, V.: „Kamenný dážď " v novej jaskyni na Silickej planine, s. 234 399. Rozložník, V.: 3 m dlhé brká v n o v e j jaskyni na Silickej planine, s. 235 400. Droppa, A.: Kvapľ ový vodopád v Chodbe SSS v jaskyni Driny. s. 237 401. Slovakotour Trnava: Biele záclony v jaskyni Driny. s. 237 402. Sochurek, K.: Zlaté jazierko v jaskyni „Okno", s. 239 403. Droppa, A.: Nivelácia jaskyne Slobody, s. 241 404. Benický, V.: Objaviteľ ská hliadka čs. fin. s t r á ž e v kaňone Styxu. s. 243 405. Lenčo, V.: Profil H a r m a n e c k e j j a s k y n e „Izbice". s. 245 406. Makovník: Jaskyňa Izbica: Závesy z m ä k k é h o s i n t r u . s. 247 407. Lenčo, V.: Harmanecká jaskyňa, s. 248 Roč. 29/1952 408. ČTK: Z novoobjavených jaskýň v Demänovej. s. 135 409. ČTK: Taktiež, s. 137

144

410.zyxwvutsrponmlkjihgfedcbaZWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA Benický, V.: Skupina Riaditeľ stva pre cestovný ruch pre výskum a o c h r a n u jaskýň v Demänovej. s. 140 411. Rozložník, V.: Z Gombaseckej jaskyne, s. 181 412. Benický, V.: Z novoobiavenej Medvedej jaskyne, s. 194 413. Benický, V.: Taktiež. Kvapľový vodopád vo Veľkom dóme. s. 194 414. Benický, V.: Palmová sieň v Medvedej jaskyni, s. 197 Roč. 30/1953 415. Bárta, J.: Z j a s k y n e v S t r a č e j ceste pri Nitre. Spojovacia chodba, s. 92 416. Bárta, J.: Taktiež. Časť v s t u p n e j siene. s. 92 417. Krátky, J.: Z jaskyne v S t r a č e j ceste pri Nitre. F r a g m e n t s i n t r o v e j záclony z Veľ kej siene. s. 93 418. Bárta, J.: Jaskyňa v S t r a č e j ceste pri Nitre. č. 4., obal s. 3 419. Bojmír, J.: Mažarná v Tlstej, s.. 102 v 420. Archív CR: Detail z novoobjavenej Medvedej jaskyne. Č. 5., obal s. 4 421. Bárta, J.: Z j a s k y n i a r s k e h o pracoviska. (Hrkľ avé jazero.) s. 140 422. Bárta, J.: Previs v Čiernej dolinke. Pohľ ad na sondu. č. 7., príl. s. 3 423. Člen THS snáša do priepasti Barazdaláš f o t o v ý s t r o j . č. 8., t i t . obr.

424. Seneš, J.: Jaskynná priepasť Barazdaláš. s. 175 425. Na slávnostnom n á s t u p e do priepasti Barazdaláš. s. 177 426. Taktiež. Vedúci expedície, s. 178 427. Taktiež. P o r a d a jaskyniarov v priepasti, s. 178 428. Taktiež. Merači v priepasti, s. 179 429. Taktiež. Členovia THS. s. 179 430. Taktiež. Členovia THS p r i p r a v u j ú v ý s t r o j , s. 180 431. Taktiež. Členovia THS sa s t a r a j ú o osadenstvo, s. 180 432. Taktiež. Pracovníci OÚNZ z Rožňavy, s. 180 433. Taktiež. Priváža sa v ý s t r o j , s. 181 434. Taktiež. Pracovníci fotografovali, s. 181 435. Taktiež. Agregát vyrábal prúd. s. 181 436. Tak sa sostupovalo. (Barazdaláš.) s. 186 437. Tak sa vystupovalo. (Barazdaláš.) s. 187 438. Jaskynná výzdoba v priepasti Barazdaláš. s. 188 439. Jaskynná výzdoba v jaskyni Barazdaláš. s. 189 440. Gavlák, J.: Z novej jaskyne pri Kraľ ovanoch. s. 192 441. Gavlák, J.: Taktiež, s. 192 442. Ján Majko sa prediera priepasť ou Barazdaláš. č. 8., obal s. 4 Roč. 31/1954 443. Kámen, S.: Tisovec. Severozápadná časť krasového územia, s. 25 444. Volko, J.: Malužinská jaskyňa. Pôdorys, s. 55 445. Stárka, V.: Hrhovská vyvieračka. s. 89 446. Stárka, V.: V s t u p n ý portál j e d n e j z jaskýň planiny Horný vrch. s. 91 447. Begala, A.: Medvedia jaskyňa v Slovenskom r a j i . s. 144 448. Pleva, V.: Typická drúčkovitá výzdoba. (Medvedia jaskyňa.) s. 145 449. Rozložník, V.: Gombasecká Čierna vyvieračka. s. 187 450. Abonyi, A.: Silická ľ adnica. č. 6., obal s. 3 451. Dobáš, J.: Z jaskýň Slobody v Demänovej. č. 11., obal s. 1 452. Sep, L.: Záber s netopierom z jaskyne Izbica. s. 322 453. Dupal, Ľ.: Zasintrené drevo v Ružovej záhrade Jeleneckej jaskyne, s. 325 454. Dupal, Ľ.: Objaviteľ Miloš Baliga v b r á n e Ružovej záhrady, s. 325 455. Seneš, J.: Rezy Jeleneckou jaskyňou, s. 326

145

0

/

456.zyxwvutsrponmlkjihgfedcbaZWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA Seneš, J.: Rezy geologickej stavby doliny Motyčky­Jelenec. s. 327 457. Dupal, Ľ.: Kvapľová výzdoba Jeleneckej jaskyne, s. 328 458. Dupal, Ľ.: Výzdoba na riečisku v Jeleneckej jaskyni, s. 329 459. Seneš, J.: Pôdorys jaskyne v Dolnom Jelenci. s. 330 460. Bárta, J.: Portál Mažarnej jaskyne, s. 331 461. Bárta, J.: Žblnkotavá chodba a jazierková sieň v Mažarnej. s. 332 462. Bárta, J.: Taktiež, s. 332 463. Bárta, J.: Vyschnuté jazierka a stena G r a n á t o v e j chodby v Mažarnej. s. 333 464. Bárta, J.: Taktiež, s. 333 465. Absolon, A.: Situační plánek okolí vchodu do jeskyné ve vrchu Homola. s. 336 466. Absolon, A.: Stropní kulisy a erosní t v a r y v jeskyni ve vrchu Homola. s. 336.

467. Absolon, A.: Zákoutí v jeskyni ve vrchu Homola. s. 336 468. Bukovinský, V.: Pôdorys j a s k y n e pri Zemianskej Závade, s. 340 469. Steiner, A.: Rarita B y s t r i a n s k e j jaskyne. Ú t v a r Ježata. s. 341 470. Steiner, A.: Z B y s t r i a n s k e j jaskyne. Výzdoba v Mostárenských častiach a záclona s. 342 471. Steiner, A.: Taktiež, s. 342 472. Steiner, A.: Kaplnka a biela výzdoba v novoobjavených častiach B y s t r i a n s k e j j a s ­ kyne. s. 342 473. Steiner, A.: Taktiež., s. 342 474. Steiner, A.: Ľadové ú t v a r y vo v s t u p n e j sieni B y s t r i a n s k e j jaskyne, s. 343 475. 'Nový, J.: Z novoobjavených častí Izbice. s. 348 476. Nový, J.: Detail z Izbice. Sintrové jazierka s guľ ôčkami, s. 349 477. Bárta, J.: Mažarná. č. 11., obal s. 3 478. Dobáš, J.: Z jaskýň Slobody, č. 11., obal s. 4 Roč. 32/1955 479. Brodňanský, J.: Kvapľová výzdoba v chodbe Kraľ ovianskej jaskyne, s. 31 480. Brodňanský, J.: Kameňolom s objaveným vchodom, s. 31 481. Brodňanský, J.: Jazierko s kvapľ ovou výzdobou. (Tamže.) s. 32 482. Brodňanský, J.: Prierez Kraľ ovianskou jaskyňou, s. 33 483. Rozložník, V.: „Hovoriaca sieň" v Brzotínskej vyvieračke. s. 70 484. Rozložník, V.: Prenášanie člnu. s. 71 485. Rozložník, V.: Plavba úžinou „Dardanely", s. 72 486. Rozložník, V.: Brzotínska vyvieračka. č. 2., obal s. 3 487. Jančovič, A.: Snehom zapadaná vyvieračka vo V r á t n e j . s. 112 488. Bukovinský, V.: Nepravá vyvieračka. s. 113 489. Bukovinský, V.: Vyvieračka vo V r á t n e j . s. 113 490. Ježka, J.: Kvapľová výzdoba jaskyne Michňovej. s. 152 491. Ježka, J.: Záclony a skalné vodopády v jaskyni Michňovej. s. 153 492. Kämen, S.: Jaskyňa Michňová v Tisovci, č. 4., obal s. 3 493. Linhart, J.: Vyvérání potoka Štiavnice, s. 216 V 494. Bárta, J.: Poľskí jaskyniari s v ý s t r o j o m , s. 237 495. Seneš, J.: Brezoblatný ponor. s. 274 496. Rozložník, V.: Charakteristická brčková výzdoba Gombaseckej jaskyne, s. .275 497. Seneš, J.: Ponor „Milada" pod Červenou skalou, s. 276 498. Krupár, Z.: Prierez jaskyne pri Silickej Brezovej, s. 277 499. Rozložník, V.: Kvapľová výzdoba Gombaseckej jaskyne, s. 316 500. Mitický, J.: Jasovská j a s k y ň a : Blatný dóm. s. 332 501. Mitický, J.: Historický nápis v J a s o v s k e j jaskyni, s. 333 502. Mitický, J.: Jasovská jaskyňa — záber z n o v e j klenotnice, s. 383 503. Bárta, J.: Vchod do j a s k y n e F a j k a . s. 384 504. Bárta, J.: Náčrt Zádielskeho kaňonu, s. 385 505. Bárta, J.: Silická Jablonica, Vchod do jaskyne, s. 386

146

506.zyxwvutsrponmlkjihgfedcbaZWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA Bárta, J.: Vchod do Ardovskej jaskyne, s. 390 507. Sep, L.: Výzdoba Aragonitovej jaskyne pri Hornom Hrádku, s. 434 508. Sep, L.: Taktiež, s. 434 509. Sep, L.: Taktiež, s. 435 510. Sep, L.: Taktiež, s. 435 511. Sep, L.: Kryštálové kvety z aragonitu. s. 437 512. Rozložník, V.: Vidovecká vyvieračka. s. 470 513. Rozložník, V.: Prietoková jaskyňa v ústí Brzotínskej vyvieračky. s. 472 514. Jankovič, A.: Vyvieračky Plešiveckej planiny, č. 12., obal s. 3 Roč. 33/1956 515.

516.

517.

518.

519.

520.

Rozložník, V.: Zostup do priepasti „Čertova diera", s. 192 Rozložník, V.: Stavanie výdrevy v Brzotínskej jaskyni, s. 192 Rozložník, V.: Voda sa valí do nového koryta, s. 193 Rozložník, V.: Pri o t v á r k a c h používame umelú lanovku, s. 193 Rozložník, V.: Plavba gotickou chodbou Čiernej vyvieračky. s. 195 Kubíny, D.: Otvorená puklina v novoobjavených častiach. (Bystrianska jaskyňa.) s. 264 521. Kubíny, D.: Detail kvapľ ovej výzdoby jaskyne, s. 264 522. Kubíny, D.: Biely kvapľ ový vodopád, s. 265 523. Kubíny, D.: Detail kvapľ ovej výzdoby jaskyne, s. 265 524. Kubíny, D.: Bystriansko­valaštiansky jaskynný systém, č. 7., obal s. 3 525. Turista: Jaskyňa Domica. Na d r u h e j plavbe, s. 299 526. Rozložník, V.: P r e d I. sifónom Brzotínskej jaskyne, s. 351 527. Rozložník, V.: Podplávanie I. syfónu. s. 352 528. Rozložník, V.: Plávanie pozdlž priečnych puklín, s. 353 529. Rozložník, V.: Objavná plavba II. úsekom, s. 354 530. Rozložník, V.: Podplávanie I. syfónu v Brzotínskej vyvieračke. č. 9., obal s. 3 531. Hajdúch, J.: Dračia ľ adová jaskyňa. Ľadová výzdoba, s. 385 532. Halaša, J.: Dračia ľ adová jaskyňa. Kmeť ov dóm. s. 386 533. Kamenné kvaple. (Demänovská jaskyňa.) s. 387 534. Kámen, S.: Muránsky kras. č. 10., obal s. 3 535. Stárka, V: Silická ľ adnica. č. 10., obal s. 4 536. Archív KS: Objaviteľ Domice J á n Majko pred zostupom do priepasti Barazdaláš. s. 420 537. Turista: Dóm indických pagôd. (Domica.) s. 421 538. Turista: Na d r u h e j plavbe. (Domica.) s. 422 Roč. 34/1957 539. Fackenberg, F.: Členovia expedície pred zostupom do zvislej j a s k y n e na Žibrici. s. 10 540. Bárta, J.: N á č r t Zvislej j a s k y n e na Žibrici. s. 11 541. Bárta, J.: Hrášková výzdoba Karfiolového dómu. s. 12 542. Bárta, J.: Hrášková výzdoba na starších stalaktitoch, s. 12 543. Droppa, A.: Tesné pukliny Bystrianskej jaskyne, s. 76 544. Droppa, A.: N á s t e n n ý vodopád v B y s t r i a n s k e j jaskyni, s. 77 545. Droppa, A.: Kvapľ ové vodopády so sintrovým jazierkom v B y s t r i a n s k e j jaskyni, s. 78 546. Droppa, A.: Bystrianska jaskyňa, č. 2., obal s. 3 547. Rozložník, V.: V Šingliarovej jaskyni, s. 95 548. Rozložník, V.: Z o s t u p do j a s k y n e Šingliarovej. s. 96 549. Rozložník, V.: Šingliarova j a s k y ň a . Pozdlžný rez. Pôdorys, č. 3., obal s. 3 550. Šantí, H.: Ohnište. Skalné okno. s. 141

147

551.zyxwvutsrponmlkjihgfedcbaZWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA Král, M.: Priepasť na Ohništi, s. 142 552. Šantí, H.: Ústie priepasti pod vrcholom Ohnišťa. s. 145 553. Člžek, J.: Oblast Ohnište, č. 4., obal s. 3 554. Harmanecká jaskyňa. Veľká pagoda, s. 187 555. Lenčo, V.: Polje korózne, s. 208 556. Lenčo, V.: Polje synklinálne. s. 208 557. Lenčo, V.: Polje zlomové, s. 209 558. Lenčo, V.: Polje priekopové. s. 209 559. Lenčo, V.: Kotlina Polč. č. 6., obal s. 3 560. Medvedia jaskyňa. Detail, s. 315 561. Benický, V.: Ján Majko pri zostupe do Malej Ľadnice. s. 356 562. Benický, V.: Pracovná skupina pred zostupom do Malej Ľadnice. s. 357 563. Hentz, Z.: Malá Ľadnica. č. 9., obal s. 3 564. Hečko, V.: Pracovný vchod do jaskyne na Belákových lúkách, s. 386 565. Hečko, V.: Kvapľová výzdoba v d r u h o m dóme. s. 386 566. Hečko, V.: „Dračia t l a m a " , s. 387 567. Hečko, V.: Detail výzdoby z druhého dómu. s. 387 568. Kámen, S.: Ľadová jaskyňa v H r d z a v e j doline. Pozdlžný rez. s. 475 Roč. 35/1958 569. Kvasnička, O.: Stanišovská jaskyňa. Detail z Klenotnice, s. 9 570. Stanék, O.: Dobšinská ľ adová jaskyňa, s. 22 571. Stanék, O.: Taktiež, s. 23 572. Stanék, O.: Taktiež, s. 23 573. Stanék, O.: Taktiež, s. 24 574. Stanék, O.: Taktiež, s. 25 575. Krupár, Z.: Ponor Helena vo Fazuľ ovom údolí. s. 114 576. Krupár, Z.: Jaskyňa Matilda. s. 115 577. Benický, V.: Jaskyňa Milada, s. 116 578. Krupár, Z.: Jaskyňa Matilda — prierezy, č. 3., pbal s. 3 579. Krupár, Z.: Jaskyňa Milada, prierezy a pôdorys, č. 3., obal s. 3 580. Stanék, O.: Jaskyňa Macocha — Horné jazierko, s. 145 581. Stanék, O.: Príprava na z o s t u p do Jalového koryta, s. 146 582. Stanék, O.: Priepasť Macocha s Horným jazierkom, s. 147 583. Blaha, L.: Vchod do jaskyne Vyvieranie, s. 152 584. Blaha, L.: Ponor pod Červenou, s. 154 585. Bárta, J.: Jaskyňa Ľudmila, s. 156 586. Stárka, V.: M e a n d r u j ú c e s t r o p n é k o r ý t k a v jaskyni pod Strateníkom. s. 158 587. Stanék, O.: Hrhovská vyvieračka. s. 234 588. Kubíny, D.: Prehľ adná geologická mapa krasového územia na východ od Kráľ ovej hole. č. 8., obal s. 3 589. Kraus, K.: Zostup do Mačacej priepasti, s. 422 590. Skŕivänek, F.: Z v ý s k u m u Silickej kvapľ ovej jaskyne, s. 423 591. Stanék, O.: Jaskyňa Slobody. Chrlič v Dóme Leoša Janáčka. s. 448

A u t o r s k ý

r e g i s t e r

(I. články, II. fotosnímky a náčrty) Abonyi, Árpád 1/561 — II/450 Absolon, A. 11/465—7 Adamec, J. 1/237, 240

Alexy, Jozef II/16, 19 Antoš, Ján 1/433 Archív Cest. r u c h u 11/420

148

Archív Krás Slovenska 11/536 Bacúrik, Michal 1/414 Bačík, Michal 1/78 Bárta, J u r a j 1/413, 515, 529, 538, 551, 556, 564, 566, 571, 584—5, 591, 608, 621, 636 — 11/415—6, 418; 421—2, 460—4, 477, 494, 503—6, 540—2, 585 Bartholomaeides, Ladislav 11/133 Bedeč, Michal 1/174 — 11/77, 85 Begala, A n d r e j 11/447 Benický, Vojtech 1/117, 121, 141, 150, 153, 173, 178—82, 186—90, 193—6, 199, 201, 206, 208, 210, 212, 223, 233, 236, 238—9, 242—52, 263—4, 269—70, 272, 276, 281, 285—6, 288, 301, 304, 306, 320—1, 330, 336, 339, 344, 387, 392, 412, 452, 467, 594 — 11/76, 87—93, 97—9, 101—2, 108, 112—7, 131—2, 136—7, 139, 142—4, 146 —147, 149—50, 154—7, 161—8, 170—1, 183—8, 190—5, 197—201, 203—10, 214—7, 219, 221, 223—5, 228—30, 2 3 2 ^ 4 , 236, 240—2, 245—7, 249—51, 260—1, 263, 267 až 271, 278—80, 305—12, 315—6, 320, 322—5, 328—30, 332—4, 344—51, 353—5, 358—9, 365, 369—70, 373—80, 386, 394, 404, 410, 412—4, 561—2, 577 Beňovský, Ján 1/472 B. K. 1/374

— 11/352, 368, 371—2, 391—3, 395—6, 400, 403, 543—6 Droppa, P e t e r 1/335, 429, 461, 494, 546 — 11/453—4, 457—8 Eichler, Jozef II/5 Eisner, Jan 1/114 Fackenberg, F. 11/539 Farská, Elena 1/622, 642 F e j f a r , Oldŕich 1/544 Fiŕtík, Vilém 1/224 Fixek, G. 1/436 Gavlák, Jozef 11/440—1

Hadaš, Z. 1/211 — 11/169 Hajdúch, Ján 11/299—300, 313, 321, 531 Hajóssy, Marica 1/539 Halas 11/30 Halaša, Ján 1/274, 33Í — 11/238, 243—4, 297—8, 302—4, 331, 362—4, 367, 532 Halaša, P e t e r 1/506 Havlík 11/100 Hayn, V. 1/230 — 11/152 Hečko, Vladimír 11/564—7 Hentz, Z. 1/395 — II/326—7, 563 Hlinka, Jozef 1/638 Hochmuth, Zdenko 1/522 Blaha, Leonard 1/532, 542, 569, 577, 587, Holeček, Vladimír 1/108, 112 — 11/73—5 592, 597, 602, 607, 611—3, 624 — 11/583 Hollmann, E. 11/160 Horák, J. 1/119, 137 a 584 Horniš, E d u a r d 1/527 Blaho, Rudo 1/388, 419 Horvát, Dezider 1/476 Bôhm, Jaroslav 1/142 — 11/103—7 Houdek, Fedor 1/8 Bojmír, Ján 1/369 — 11/419 Houdek, Ivan 1/39, 68, 213, 598, 605 — Bokes, F r a n t i š e k 1/509 Brodňanský, Ján 1/457, 578 — 11/366, 479' — 11/20 Huba, Mikuláš 1/143 — 11/84, 94—6, 109— až 482 11, 248 Brtáň, Rudo 1/629, 632 Budinský­Krička, Vojtech 1/356, 358, 411 Bukovinský, Vojtech 1/466, 468, 477, 514, Chábera, Stanislav 1/589 Chudík, Ján 1/56 540, 573, 580 — 11/468, 488—9 čaplovič, P. 1/435 Cejka, F r a n t i š e k 11/381 Čížek, Jiŕí 1/616 — 11/553 ČTK 11/408—9

Ivanov, Ľudovít 1/268 Izák, Ľudovít 1/176, 327, 355

Janák, Jaroslav 1/118, 161 Jančovič, Anton 11/487, 514 Janoška, Miloš 1/1—2, 5—7, 9, 24, 28—9, 36, 45, 62, 79, 131, 342 — II/7, 13, 15, Jaskyniarsky sbor KSTL 1/305 Dobáš, Jaroslav 11/451, 478 Ježka, J. 11/490—1 Dohnány, Mikuláš 11/237 J. M. 1/441 Dôrner, Karol II/l—4 Josko, Dr. 1/328 Dováľová, Ž. 1/120 J u n g m a n n II/175 Drbal, Vojtech 1/635 Droppa, Anton 1/425, 427, 430—1, 469, .609 Jurák, Ladislav 11/335—6

149

K. 1/489 Kabáth 11/211 Kalaš, Leonard 1/595 Kámen, Svätopluk 1/512, 536, 547, 553, 581, 606, 620, 630 — 11/443, 492, 534, 568 Kamenský, M. 11/385 Kessler, Hubert 1/175 — 11/151 K e t t n e r , Radím 1/138, 191, 197, 204 Klimeš, F r a n t i š e k 1/324 Kolektív pracovníkov Turistu 1/626 Korbay, F r a n t i š e k 1/568 Koričánsky, P. 1/513 Kováčik, Ján 1/278 Kováčová, B. 1/156, 283 Kovalčík, Jozef 1/478 Kowalski, Kazimierz 1/597 Král, Alois 1/325, 329 Král, Mojmír U/551 Krátky, J. 11/417 Kraus, K. 11/589 Križka, Alexander 1/40 Krmešský, Július II/9—11 Krupár, Zoltán 1/340, 347 — 11/262, 264—6,

M. P. 1/414 Mrázik, Fero 1/537 Muller, R. 11/196 Munnich, Koloman 1/139 Musil, Alois 1/76, 80, 85, 122, 158, 205 Nemček, Edmond 1/567, 575 Neustupný, Jiŕí 1/113 Nováková, Libuše 1/603 Novotný, Anton 1/487 Nový, J. 11/475—6 Nuska, Oldŕich 1/76 OKSTL 11/259 Ondrušek, Ota 1/535

Palaj, Mikuláš 1/266 Palášthy, Jozef 1/638 Paloncy, E d u a r d 1/116, 140, 159 — II/130, 134 Pevný, Rudolf 1640 Piecka, E. 11 ­ 222 Pleva, Viktor 11/448 498, 575—6, 578—9 Podlipský, Jaroslav 11/14 Ksandr, Jiŕí 1/550 Posselt 11/177, 179 Kubáň, Tomáš 1/565, 641 Povolný, J. 11/21—4, 26 Kubíny, Dušan 1/601, 614, 639 — 11/520—4, Pražskí š t u d e n t i 11/202 588 Prošek, F r a n t i š e k 1/449 Kukačka, Miroslav 1/617 Kunský, Josef 1/198 — 11/158—9 Radványi, Celo 1/541, 558 Kvasnička, Ondrej 11/387, 569 Raiskup, J. Ch. 1/375, 389, 420, 426, 428 — Kvietok, Ladislav 1/372, 390, 421 11/295—6, 314, 338—40, 342—3, 356—7, Lacko, Miloš II/6, 8 Lenčo, Viliam 1/415—6, 418, 474, 619 — 11/405, 407, 555—9 Linhart, Jaroslav 1/583 — 11/493 Longauer, Ján 1/165 — 11/141 Lutonský, Alojz 1/69, 88, 94, 160, 169, 217, 319 — 11/44—6, 51—7, 59, 63—7, 70—2, 121—5, 128—9, 140, 145, 148 Maheľ, Michal 1/508 Mach, K. 11/389 Majko, Ján 1/115, 166, 279, 282, 284, 337—8, 391, 423—4, 471, 473, 507, 533, 586, 625, 631, 633 — 11/226 Makovník 11/406 Malik, Viliam U/227, 235 Maren 11/212 Mihalik, J. 11/173—4 Mikota, J. 11/182 Mišík, Imrich 1/271, 479 Mitický, Ján 1/590 — 11/500—2 Moravčík, Viliam 1/562

360—1 Rak, Ján 1/523, 526, 548, 554—5 Red. 1/505, 510 Revaj, Pavol 1/494 Roda, Štefan 1/502, 561 Roníček 1/463 Roth, Zdenek 1/302 Rozložník, Viliam 1/459, 579, 593, 599, 604, 610, 634 — 11/382—4, 388, 397—9, 411, 449, 483—6, 496, 499, 512—3, 515—9, 526 až 530, 547—9 Rysuľa, Štefan 1/557 Sahuľ, Martin 1/521, 524, 576 Sásik, Ctibor 1/543, 545 Seneš, Ján 1/318, 362, 422, 534, 570, 596, 600, 615 — 11/239, 252—6, 272—5, 424, 455—6, 459, 495, 497 Sep, Ladislav 11/452, 507—11 Silnický, Karol 1/393 Skutil, Josef 1/209, 218, 363, 407, 475 Slafkovský, Koloman 1/91 Slovakotour 11/401

150

Sochurek, Karol 11/390, 402 Sopková, Oľga 1/559, 560 Stacho, Pavol 1/3—4, 9, 17 Stanék, Oldŕich 11/570— 1, 580—2, 587, 591 Stárka, Vladimír 1/552, 623, 637, 643 — 11/445—6, 535, 586 Steiner, Alexander 1/442—3 — 11/469—74 Stratil, A. 1/41 Synovec, Karol 11/17—8, 25, 27, 68—9 Šantí, Hynek 11/550, 552 Ščevlík, Tomáš 1/507, 531 Šimkovič, Ladislav 1/432 — 11/289, 294 Škŕivánek, F r a n t i š e k 1/572, 643 — 11/590 Šmarda, Jan 1/341 Šnopl, F r a n t i š e k 1/46 Špaček, Ján 1/377 Šperka, Ladislav 1/370, 371 — 1/284—6 Šról, Stanislav 1/460

Trokan, Jozef 11/220 Turista 11/525, 537—8 Tvrdoň, Jozef 1/644 Vindiš, Imrich 1/588 Vitásek, F r a n t i š e k 1/326 — 11/12 Volek, Ľudovít 1/525 Volko, Ján 1/19, 303, 343, 438 Volko, Július 1/498, 549 — 11/444 Vosyka, Róbert 1/86 Vrtiš, Vladimír 11/49—50, 58 Vytŕísalová, Jarmila 1/574 Wachdeutsch, Július 1/582 Wiesner, O. 1/434 Zigmundík, Ján 1/58 Zmoray, Ivan 1/357, 359

Žák, Vlastimil 1/64 Trávnik, Leopold 11/38—43, 47—8, 60, 176, Žvach, Alojz 1/495 178

P r e d m e t o v ý r e g i s t e r (I. články, II. fotosnímky a náčrty) Aggtelecká jaskyňa pozri Baradla Aksamitka pozri Haligovecká jaskyňa Alabastrová jaskyňa 1/9 Aragonitová jaskyňa 1/592 — 11/507—11 Ardovská j a s k y ň a 1/215 — 11/506 Balnô 1/562 Bánovce n/Bebr. 1/377; pozri a j : Dupná diera, Hrkľ avé jazero, Omastiná, Slatin­ ka Baradla 1/9, 14, 18, 122, 139, 175, 209, 336, 551 — 11/133, 135, 138 Barazdaláš 1/467, 482, 528, 532—4, 536—7, 539, 602 — 11/423—39, 536 Bašta, Malá j a s k y ň a 1/428 — 11/360—1 Bašta, Veľká j a s k y ň a 1/179, 212, 412, 426 — 11/356—7 Belákove lúky 11/546—7 Belanská jaskyňa 1/4, 9, 48, 89, 148, 151, 155, 158—60, 163, 167, 170, 172, 185, 199, 203—4, 207, 221, 246, 258, 265, 289, 336, 350—1, 366, 406, 412, 441, 452, 468, 483, 486, 541, 550, 554—5, 597, 602, 622, 642 — II/2—3, 121—30, 140, 148, 190, 213, 232, 375—80 Benikovä 1/467 — 11/354—5 Bezodná ľ adnica pozri Kečov Bielska j a s k y ň a pozri Belanská j a s k y ň a

Blatník 1/389 — 11/314 Bodolová 1/620 B o d v o ­ t u r ň a n s k á planina pozri Juhoslo­ venský k r a s Bojnická jaskyňa 1/476 Borzovská jaskyňa 1/9, 348, 360 — 11/250 a 251, 261—3, 266—9 Borzovsko­kečovská oblasť 1/347 Bradlo pozri Baradla Brekovská jaskyňa 1/379, 392, 412 Brezoblatný ponor 11/495 Brzotínska jaskyňa 1/579, 602, 604 — 11/483—6, 513, 516—8, 526—30 Budostó 11/133 Buchholtz, J u r a j 1/629, 632 Bystrianske jaskyne 1/28, 38, 40, 61, 165, 189, 198, 209, 257, 264, 294, 336, 412, 443, 467, 478, 503, 574, 601, 609 — 11/141, 158—60, 469—74, 520—4, 543—6; pozri a j : Družstvo bystrianskych j a s k ý ň Carlsbadská jaskyňa 1/280 Čachtice 1/611, 626; pozri a j : Belákove l ú ­ ky, Hrabutnica Čebrat 1/9, 12 Čertova diera 174, 412, 424—5, 459 — II/352—3, 382—3, 515

151

Červená skala (okr. Brezno) 1/572 Červená skala (Silická planina) 1/392 Československá speleologická spoločnosť 1/350 Čičmany 1/32 Čierna vyvieračka 1/467; pozri a j : Gomba­ sek Čremošné 1/348, 360 Demänovské jaskyne 1/1, 5, 7, 9, 11, 15, 17, 21, 25, 27, 30, 33, 35, 37—8. 41, 44—5, 49, 52—4, 59, 65, 69, 73, 75—6, 81, 85, 91, 95, 100—1, 103, 128, 131, 133, 147, 169, 171, 180,188,199, 201, 213, 225—6, 228 —9, 238—9, 244—5, 250, 252—4, 261, 267, 275, 292, 297, 309—10, 312, 317, 321, 323 až 333, 335—6, 342—3, 345, 348, 350—1, 361, 374, 379, 383, 387—8, 392, 405, 412, 427, 444, 453, 461—2, 464, 467—8, 487, 492, 494—5, 522, 529, 548, 554, 629, 635, 642, 644 — II/4—5, 9—11, 31, 44—6, 48 až 50, 118—20, 145—7, 172—81, 194, 197 až 201, 204, 207—10, 217, 221, 223—5, 227—30, 233, 235, 238, 241—6, 260, 270, 295—321, 323, 341, 358—9, 362—5, 367, 387, 408—10, 493, 584; pozri a j : Bašta, Be­ niková, Blatník, Dračia jaskyňa, D r u ž ­ s t v o demänovských jaskýň, Jaskyňa Mier, Jaskyňa Slobody, Okno, Pusté, Sokoly, Suchá jaskyňa, Šarkanova jaskyňa, Vy­ vieranie, Zbojnícka jaskyňa Dobrá Voda 1/58 Dobšinská jaskyňa 1/3, 9, 23, 34, 46, 91, 99, 104, 107, 199—200, 222, 259, 336, 350 a 351, 372, 390, 392, 405, 412, 440, 450, 458, 467, 479, 485, 546, 554, 560, 602, 622, 642 — II/l, 28—9, 152, 212, 259, 287—94, 322, 324—5, 332, 386, 570—4 Dobšinská oblasť 1/432 Dohnány, Miloš 11/237 Domica 1/62, 64, 74, 102, 111, 113—20, 134, 137, 140, 142—3, 149—50, 152, 173, 176 a 177, 191, 194, 196, 199, 201—2, 204, 206—9, 216, 219, 231, 235, 241, 243, 276, 286, 301—2, 308, 317, 319—21, 334, 336 až 338, 344, 346, 349—51, 353, 360, 364 a 365, 367—8, 373, 376, 380, 382, 385—6, 392, 401—5, 412, 424, 465, 486—7, 491, 496, 554, 602, 607, 613, 622, 640, 642 — 11/32—7, 76—98, 101—14, 131—2, 134—9, 149, 151, 153—7, 161—3, 165—8, 183—9, 219, 234, 240, 247—9, 271, 344—51, 388, 404, 525, 537—8 Dračia ľadová jaskyňa 1/493, 525, 545, 602, 605, 622, 642 — 11/531—3

Dreveník 1/86, 224, 268, 405, 467, 475, 527 Drienovecká jaskyňa 1/588, 615 Driny 1/146, 290, 311, 321, 336, 412, 448, 467, 471—2, 554, 602, 622, 642 — 11/211, 400—1 Družstvo bystrianskych jaskýň 1/256 Družstvo demänovských jaskýň 1/51, 57, 66, 70, 80, 132, 270, 277, 291 Duchna 1/9 Ďumbier 1/56; pozri a j : Bystrianske j a s k y ­ ne, Horná Lehota, Veľký Gapeľ Dupná diera 1/204 Dzeravá skala 1/449 Eisriesenwelt 1/223 F a j k a 1/591 — 11/503 Fiľ akovská jaskyňa 1/9 Francúzsko 1/394 Genčská jaskyňa 1/187 Gombasek 1/204, 279, 467, 470, 502, 561, 586—7, 602, 642 — 11/397—9, 411, 496, 499; pozri a j : Čierna vyvieračka, J u h o ­ slovenský k r a s Hačavská jaskyňa 1/596, 600 Haligovecká jaskyňa 1/9, 162 Harmanecké jaskyne 1/242, 360, 370—1, 379, 392, 412, 414—8, 451—6, 467, 474, 484, 511, 513, 518, 526, 554, 602, 622, 627, 642­ — 11/278—86, 329, 334, 336—7, 405 až 407, 452, 475—6; pozri a j : T ú f ň a Harzské pohorie 1/298 Havrania jaskyňa 1/392, 432 Helena 11/575 Hetenské p r a m e n e 1/204 Homola I I / 4 6 5 ­ 7 Horná Lehota 1/443 Hrabutnica 1/218 Hrdzavá dolina 11/568 Hrhovská vyvieračka 1/204 — 11/445, 587 Hrkľ avé jazero 1/524 — 11/421 Hrochoť pri Žiline 1/467 Hronec 1/443 Chrám Slobody pozri Jaskyňa Slobody Chyža 1/530 Inovecká jaskyňa pozri Jaskyňa nad Vý­ t o k o m Izbica pozri Harmanecké j a s k y n e Jánošíkova jaskyňa 11/205 Jaskyň a Mier 1/602 Jaskyňa nad Výtokom 1/433

152

J a s k y ň a pod Mníchom pozri Liskovská j a s ­ kyňa Jaskyňa pod Muráňom 1/9 Jaskyňa pod Novým 1/9 Jaskyňa pod Sidorovou 1/10 Jaskyňa Slobody 1/63, 67, 77, 92, 94, 106, 109, 156, 249, 251, 262, 352, 447, 467, 469, 602, 622, 642 — 11/38—43, 47, 51—60, 70—2, 202—3, 206, 392—3, 396, 403, 451, 478, 591 Jaskyne na Slovensku — filmy 1/381, 405 — n á v š t e v a 1/618, 622, 642 — názvoslovie 1/168, 538 — prehľ ad 1/9—10, 13, 38, 218, 336, 365, 554 — propagácia 1/84, 351 — starostlivosť 1/490 — vstupné 1/517 — význam 1/80, 531 — znárodnenie 1/306 Jaskyne v Poľ sku 1/556, 564, 585 Jaskyne všeobecne — folklór 1/363 — f o t o g r a f o v a n i e 1/141 — kvaple 1/125 — 11/150 — ochrana 1/126, 345, 410, 419, 476, 568 — pamiatkové p r e d m e t y 1/234 — pôvod 1/227 Jaskyniari poľskí 1/548 — 11/494 Jaskyniarsky sbor KSTL 1/299, 304, 312, 316, 321—2, 348, 355—6, 358—60, 379, 384, 392, 396 — 11/330 Jaskyniarsky t ý ž d e ň 1/413, 468 — 11/335 J a s k y n i a r s t v o — všeobecne 1/2, 303, 514 — výskum 1/130, 205, 407, 420, 599 — 11/338—40, 342—3 — v ý s t r o j 1/604, 634 Jaskyniarstvo slovenské — jubileum 1/480 — pracovníci 1/576 — úlohy 1/269, 411, 466, 508, 510 — výskum 1/123, 164, 357, 496, 500, 516, 562 — 11/236 pozri a j : Jaskyniarsky sbor KSTL, Klub čsl. turistov, Slovenská speleologická spoločnosť Jaskynka pri Žľaboch 1/467 Jaskynka v Jazvinách 1/467 Jelenecká jaskyňa 1/569—70 — 1/453—9 199, 201, 204, 207, 210, 232, 236—7, 336, 350—1, 392, 412, 486, 554, 590, 598, 602, 612, 622, 642 — 11/62, 170, 182, 500—2; pozri a j : Juhoslovenský k r a s

Jasovsko­moldavsko­hačavská planina po­ zri Juhoslovenský k r a s Jazerná jaskyňa 1/512, 553 Jelenecká jaskyňa 1/569—70 — II;453—9 Jenolanské jaskyne 1/129 Jesenné 1/443 Juhoslávia 1/128 Juhoslovenský k r a s 1/110, 112, 128, 138, 153, 161, 178, 181, 204, 240, 305, 318, 339 a 340, 395, 412, 421—2, 445, 467, 552, 591, 621, 623—4, 643 — 11/264—5 pozri a j : Baradla, Borzovská jaskyňa, Čertova diera, Drienovecká jaskyňa, F a j k a , Gombasek, Hačavská jaskyňa, Hetenské pramene, Jasovské jaskyne, Malá ľadnica, Matilda, Plešivecká plani­ na, Silická planina, Šomodská jaskyňa, Zádielska planina Kamburská jaskyňa 1/55 Kameňany 1/497 K a t e f i n s k á jaskyňa 1/97 Kečov 1/204, 282, 347, 392, 412, 423, 467, 504—5, 507, 633; pozri a j : Juhosloven­ ský k r a s Kešelova diera 1/631 Klamná priepasť 1/217 Klub čsl. t u r i s t o v a lyžiarov 1/42, 191, 234 Klub slov. t u r i s t o v a lyžiarov 1/398, 400 Koňárska planina pozri Juhoslovenský kras Korene 1/434 Korzika 1/394 Košciólek 1/9 Kostelecká úžina 1/463 K o s t r m a n k a 1/457, 467 — 11/381 Král, Alois 1/499 Kráľ ova Hoľa 1/639 — 1/588 Kraľ ovianska jaskyňa 1/540, 578 — 11/440 a 441, 479—82 Krasina 1/218 Krásno 1/218 Kvačianska dolina 1/273, 468, 565, 603, 641 Ľadová pivnica pod Organom 1/9 Lavička 11/254 Lipovecká jaskyňa 1/638 Liptovský k r a s 1/19, 29, 138, 266, 285, 314; pozri a j : Demänovské jaskyne, Kvačian­ ska dolina, Liskovská jaskyňa, Malužin­ ská jaskyňa, Mošnica, Prepadlá, P r o ­ siecka dolina, Svätojánska dolina, Va­ žecká jaskyňa, Vysoké T a t r y Liskovská jaskyňa 1/8, 9, 28, 39, 281, 412, 467 — 11/20, 222 Lôm 1/9

153

Ľubochňa 1/467 Lučivná 1/9 Ľudmila 1/636 — II/585 Macocha 1/96, 634 — 11/580—2 Mačacia priepasť 11/589 Majkova jaskyňa 1/182, 284 — 11/226, 256, 353 Malá Ľadnica 1/391—2, 625 — 11/326—8, 561—3 Malé K a r p a t y 1/300, 520; pozri a j : Driny, Dzeravá skala, P a j š t ú n , Pezinok, Slopy, Tmavá Skala, Zbojnícka jaskyňa Malužinská jaskyňa 1/467, 549 — 11/444 Marcijuk 1/467 Martinkova diera 1/459 Matilda 11/576, 578 Mažarná 1/9, 247, 369, 566, 571 — 11/419, 460—4, 477 Medvedia jaskyňa 1/504—6, 542—4, 567, , 602, — 11/412—4, 420, 447—8, 560, Methuzalemove jaskyne 1/127 Michňová 1/581 — 11/490—2 Milada 11/497, 577, 579 Mladečské jaskyne 1/144 Mliečna diera pozri Haligovecká jaskyňa Mokrá diera 1/9 Moravský k r a s 1/20, 50, 72, 82—3, 93, 97—8, 105, 128, 138, 154, 183, 341, 378 — 11/257—8, 276—7 Mošnica 1/9, 412, 427, 431, 467 — 11/371—2 Muránska oblasť 1/392, 412, 606, 630 — 11/534; pozri a j : Bodolová, Homola, H r ­ dzavá dolina, Vrbiarka Múzeá krasov 1/183, 192, 197, 220, 260, 293, 307, 354, 397, 399, 409, 488

Piešť anská oblasť 1/467; pozri a j : Jaskyňa nad Výtokom Plešivecká planina 1/211, 593, 579 — 11/514; pozri a j : Brzotínska j a s k y ň a . J u h o s l o ­ venský kras, Ľudmila, Mačacia priepasť , Peňažnica, Šingliarova jaskyňa, Vidovec­ ká vyvieračka, Zomborská priepasť , Z u ­ go, Zvonica Pohronie 1/271; pozri a j : Hronec, Jelenec, Jesenné, Osrblie, S t r a t e n í k Polč 1/619 — 11/559 Polja 11/555—8 Poráčska jaskyňa 1/9, 582 P o s t u m i a 1/26, 190, 201, 296 Prepadla 1/9 Prosiecka dolina 1/263, 468, 603 — 11/390 Pružinská jaskyňa 1/274 — 11/218 Puchov 1/145; pozri a j : Zvonová P u s t é 1/108, 283, 412, 429, 467—9 — 11/73—5, 195—6, 391, 394—5 Rajecká oblasť 1/288, 477, 501 — 11/231; pozri a j : Jánošíkova jaskyňa, Stražov Revaj, Pavol 1/628 Roháče 1/437 Rozsutec 1/435 Ružomberok 1/467; pozri a j : Čebrat, J a s ­ kyňa pod Sidorovou

Sadlovská jaskyňa 1/9 Silická Jablonica 11/505 Silická Ľadnica 1/9, 121, 136, 195, 473, 561, 563, 586, 633 — 11/99—100, 115—7, 142 až 144, 239, 255, 333, 450, 535, 590 Silická planina 1/315, 347, 535, 633; pozri a j : . A r d o v s k á jaskyňa, Barazdaláš, Č e r ­ vená Skala, Domica, Gombasek, Helena, Juhoslovenský kras, Kečov, Klamná prie­ Necpalská dolina 1/295 pasť, Majkova jaskyňa, Malá Ľadnica, Nitra 1/467, 515 — 11/415—8 Marcijuk, Milada, Silická Ľadnica Skalka pri Trenčíne 1/68 Ohnište 1/79, 248, 467, 498, 594, 616—7; Slatinka n/Bebr. 1/467 11/191—3, 550—3 Slatinka pri Trenč. Tepliciach 1/278 Okno 1/6, 60, 233, 467—8; II/6—8, 21—4, Slopy 1/436 26, 366, 402 Slovenská Ľupča 1/619 Omastiná 1/218 Slovenská speleologická spoločnosť 1/408, Osrblie 1/443 412—3. 443. 446. 459. 467—8. 480, 509 Slovenský k r a s pozri Juhoslovenský k r a s Padočka pozri Lavička Slovenský r a j 1/186, 523, 558, 575; pozri P a j š t ú n s k a oblasť 1/321, 348, 393, 412 a j : Dreveník, Chyža, Medvedia jaskyňa.

P á l f f y h o jaskyňa pozri Hačavská jaskyňa Piecky, Poráč Peňažnica 1/467 Snežná diera 1/392, 459 Pezinok 1/90 Sokoly 1/392, 467, 498 — 11/316, 320 Piecky 11/30 Stanišovská jaskyňa 1/9, 22, 28, 36, 88, 412, Pieniny 1/78 — 11/61 467—8, 632 — 11/16—9, 63—9, 569

154

S t r a t e n í k 1/637 — 11/586; pozri a j : Keše­ lova diera Stražov 1/218; pozri a j : Šipkovská s t u d ň a Suchá diera 1/9 Suchá j a s k y ň a 1/335 Súľov 1/595 S v ä t o j á n s k a dolina 1/16, 124, 128, 255, 272, 384, 379, 392, 438, 468, 577, 583 — 11/214—6; pozri a j Ohnište, Stanišovská jaskyňa, Šuštiačka, Vyvieračka pod Hl­ bokým Šarkanova dzira pozri Poráčska jaskyňa Šarkanova jaskyňa 1/9 šiklóšska jaskyňa 1/467 Šingliarova jaskyňa 1/610 — 1/547—9 Šipkovská s t u d ň a 1/521 Šomodská jaskyňa 1/362 — 11/272—5 š u š t i a č k a 1/467

Lôm, Ľubochňa, Mažarná, Necpalská do­ lina, Vlkanová Veľký Gapeľ 1/460 Vidovecká vyvieračka 1/204 — 11/470 Vlkanová 1/9 V r á t n a 1/580 — 11/487—9 Vrbiarka 1/630 Vysoké T a t r y 1/164, 541, 550, 597; pozri a j : Alabastrová jaskyňa, Belanská j a s ­ kyňa pod Muráňom, Jaskyňa pod No­ vým, Košciolek, Ľadová pivnica pod Or­ ganom, Lučivná, Mokrá diera, Suchá die­ ra Vyvieračka pod Hlbokým 11/216 Vyvieranie 1/412, 430 — 11/25, 27, 368—70, 583

Zádielska planina 1X589 — 11/446, 504; po­ zri a j : Havrania jaskyňa, Hrhovská vy­ vieračka, Juhoslovenský kras, Martinko­ va diera, Snežná diera Zamarovce 1/392 — 11/223 Taliansko 1/128 Závadská Bukovina 1/218 Teplice u Hraníc 1/84, 157 Zbojnícka jaskyňa (Demänová) 1/214, 375 Tisovec 1/489, 547, 553 — 11/443; pozri a j : — 11/295—6 J a z e r n á jaskyňa, Michňová, Zbojská j a s ­ Zbojnícka jaskyňa (Haligovce) 1/214 kyňa Zbojnícka jaskyňa (Stupava) 1/13 Tmavá Skala 1/13 Zbojská jaskyňa 1/442—3 Túfňa 1/9 Zemianska Závada 1/573 — 11/468 Turie pri Žiline 1/501 Zomborská priepasť 1/467 Turňanská kotlina pozri Juhoslovenský Zuberecká dolina 1/31 k r a s Zugo 1/467 Zvonica 1/279, 439, 467, 481 — 11/169, 385 Važecká jaskyňa 1/24, 230, 336, 412, 557, Zvonivá priepasť pozri Zvonica Zvonová 1/218 559, 602, 622, 642 — 11/13—5 Veľká F a t r a 1/247, 369, 614; pozri a j : Čre­ mošné, Duchna, Harmanecké jaskyne, Žibrica 1/608 — 11/539—42

155

RECENZIE

DEMÄNOVSKÉ JASKYNE 40 rokov Demänovskej jaskyne Slobody. Zostavil V. Benický. Vydal Okresný n á r o d n ý výbor, odbor školstva a k u l t ú r y a Múzeum slovenského k r a s u v Lipt. Mikuláši r. 1961; s t r á n 16, 5 f o t o g r a f i í Z príležitosti 40. výročia objavu De­ mänovskej jaskyne Slobody vyšla v d e c e m ­ bri 1931 publikácia 40 rokov Demänovskej jaskyne Slobody. Z v e r e j ň u j e materiály z historických osláv v dejinách slovenskej speleológie.

Oslavy v dňoch 2 . ­ 4 . augusta 1961, o r ­ ganizované z iniciatívy SO SZS, odborom školstva a k u l t ú r y ONV a MsNV v Lipt.

Mikuláši, prebiehali podľa p r o g r a m u u v e ­ r e j n e n é h o na poslednej s t r a n e brožúrky, V publikácii sú zverejnené prejavy J. Hrušku, vedúceho odboru školstva a k u l ­ t ú r y ONV a V. Benického, riaditeľ a Múzea slovenského krasu, k t o r é boli a j hlavnými bodmi p r o g r a m u osláv. Na slávnosti pred vchodom do jaskyne Slobody prehovoril Ján Hruška o histórii objavu. Vyzdvihol prácu Aloisa Krála a jeho spolupracovní­ kov, n a j m ä A. Mišuru, aktívneho ú č a s t n í ­ ka objavu a všetkých, k t o r í sa zaslúžili o ďalšie preskúmanie, sprístupnenie a popularizovanie novoobjavenej j a s k y n e Slobody. V p r e j a v e spomenul a j prácu obe­ tavých robotníkov z Paučinej Lehoty a De­ mänovej, ktorí za najť ažších podmienok museli dopraviť po neschodných chodní­ koch do jaskyne mnoho vagónov reziva, cementu, železa a iného m a t e r i á l u ; m a t e ­ riál slúžil na vybudovanie schodov, chod­ níkov a zábradlí, aby bola umožnená bez­ pecná a pohodlná prechádzka podzemným • riečiskom Demänovky. Ďalej ocenil záslu­ hy neúnavných propagátorov M. Janošku, R. Tésnohlídka a i. „Objav a s p r í s t u p n e ­ nie jaskyne je," povedal Ján Hruška vo svojom prejave, „ako každé veľké dielo

výsledkom k o l e k t í v n e j práce". Poukázal tiež na význam objavu j a s k y n e Slobody z hľ adiska cestovného r u c h u . „Za u p l y ­ nulých 40 rokov navštívilo j a s k y ň u vyše 2 700 000 návštevníkov. Prínos pre k u l t ú r u sa nedá vyčísliť, ale j e u r č i t e väčší ako hospodársky e f e k t a n a j d ô l e ž i t e j š í ( k u l ­ t ú r n o o s v e t o v é využitie)."

V závere sa J. Hruška zmienil o s ú č a s ­ nom stave j a s k y n i a r s t v a a perspektívach ď alšieho rozvoja, a o náročných úlohách, k t o r é č a k a j ú speleológov v najbližších r o ­ koch. Do ď alšej práce poprial speleológom veľa úspechov.

Význam objavu j a s k y n e Slobody v d e ­ jinách slovenskej speleológie zhodnotil vo svojom prejave na slávnostnom speleolo­ gickom večierku v Múzeu slovenského k r a ­ su V. Benický. Zaoberal sa v ňom z a č i a t ­ kami speleologických snáh na Slovensku od n a j s t a r š í c h čias. Ako príklad dobre o r ­ ganizovanej práce z á u j e m c o v o j a s k y n e v minulosti uviedol výsledky činnosti Uhorského k a r p a t s k é h o spolku, k t o r ý p r o ­ s t r e d n í c t v o m svojich odborov v Lipt. Mi­ kuláši a Spišskej Novej Vsi urobil výskumy v Demänovskej ľ adovej jaskyni, Belanskej jaskyni, Dobšinskej a Liskovskej jaskyni, a sprístupňoval ich pre milovníkov p r í ­ rody. Významnú a s v o j r á z n u speleologic­ kú činnosť vyvíjal tiež Muzeálny odbor Meštianskeho kasína v rámci tzv. Liptov­ s k e j zbierky v Lipt. Mikuláši na čele s prof. J. V. Starohorským.

Objavom Demänovskej jaskyne Slobody 3. a u g u s t a 1921 sa o t v á r a j ú nové p e r s p e k ­ tívy pre rozvoj speleológie. Pri redakcii

156

Krás Slovenska utvorila sa v Lipt. Miku­ láši j a s k y n i a r s k a sekcia na čele s M. J a ­ noškom a A. Králom, k t o r á mala na s t a r o s t i výskum jaskýň. P r e zhodnotenie a o c h r a n u o b j a v e n e j jaskyne bola r. 1922 u t v o r e n á ú r a d n á komisia; napriek r ô z n o ­ rodým z á u j m o m a náhľ adom na využitie j a s k ý ň vykonala mnoho (prvé zameranie j a s k y n e a vydanie publikácie „Liptovský kras, j a s k y n e Demänovského údolia", p r o ­ vizórne s p r í s t u p n e n i e časti jaskyne ap.).

Koncom r. 1925 bolo založené Družstvo Demänovských jaskýň, prvá s a m o s t a t n á spoločnosť pre hospodárske a k u l t ú r n e využitie j a s k ý ň na Slovensku, k t o r á sa svojou činnosť ou zapísala do dejín sloven­ ského j a s k y n i a r s t v a .

R. 1928 vzniká na ideových základoch L i p t o v s k e j zbierky — Múzeum slovenského krasu. R. 1949 z a k l a d a j ú dobrovoľní jaskyniari Slovenskú speleologickú s p o ­ ločnosť, k t o r á preberá starostlivosť o s p e ­ leologický výskum a popularizáciu a o budovanie Múzea ­slovenského k r a s u ako

špecializovaného speleologického múzea.

R. 1954 bolo pri ZÚ Slovenskej akadémie vied zriadené vysunuté pracovisko so síd­ lom v Lipt. Mikuláši. Na základe nového spolkového zákona vznikla v s e p t e m b r i 1960 z bývalej Slovenskej speleologickej spoločnosti v rámci Slovenskej zemepis­ n e j spoločnosti pri SAV Speleologická od­ bočka Slovenskej zemepisnej spoločnosti, ako vyššia f o r m a spolkovej organizácie zodpovedajúca súčasným podmienkam.

Brožúrka t a k t o výstižne s l e d u j e n a j ­ dôležitejšie udalosti v histórii n a š e j s p e ­ leológie. Autor podáva vývoj, k t o r ý p r e ­ konalo naše j a s k y n i a r s t v o odvtedy, keď sa chápalo ako t u r i s t i k a až po dnešný stav speleológie ako s a m o s t a t n e j v e d n e j dis­ ciplíny.

V ď alšej časti brožúry sú podchytené bohaté výsledky práce našich speleológov za 40 rokov, n a j m ä z obdobia po oslobo­ dení n a š e j vlasti Sovietskou armádou.

Pavol

Janäčik

OESTERREICHISCHE HOCHSCHULZEITUNG. NOTRING DER WIESSENSCHAFTLICHEN VERBÄNDE OESTERREICHS, WIEN. ROČ. 13, ČÍS. 13, 1961, STRÁN 16.

Aký vzť ah má r a k ú s k a verejnosť ( s p e ­ leologické organizácie, vedecké a k u l t ú r n e inštitúcie, školy a ú r a d y ) k jaskyniam a krasovým javom s v o j e j vlasti, ako si ich zo všetkých hľ adísk cení, poznáva a c h r á ­ ni, dozvedáme sa z t o h t o osobitného čísla časopisu r a k ú s k y c h vysokých škôl, k t o r é vyšlo z príležitosti 3. medzinárodného speleologického kongresu r. 1961 v R a ­ kúsku. Uverejnené sú v ňom od v ý z n a m ­ ných vedeckých pracovníkov a k u l t ú r n y c h predstaviteľ ov Rakúska t i e t o príspevky: Prof. dr. H. Trimmel: Medzinárodné s o e ­ leologické kongresy, Rakúsky k a t a s t e r jaskýň, Súčasné problémy vývoja jaskýň, Rakúske s p r í s t u p n e n é jaskyne a ich krásy v službách cudzineckého ruchu, univ. prof. dr. K. E h r e m b e r g : Speleológia ako veda o jaskyniach a o ich vývoji, Význam R a ­ kúska pre vývoj speleológie (Vykopávky v r a k ú s k y c h jaskyniach), univ. prof. dr.

H. Spreitzer: Súčasné otázky v ý s k u m u k r a s u a jaskýň, Gustáv Abel, vedúci odd. pre jaskyňovedu Prírodovedeckého múzea v Salzburgu: Prieskum a zameriavanie jaskýň, dr. O. Bayer, min. r a d c a : Štát. a d ­

m i n i s t r a t í v n e opatrenia na úseku krasu a jaskýň, dr. E. Kiesling, Spolkový p a m i a t ­ kový ú r a d : Úlohy a činnosť Spolkového pa­ miatkového úradu, dr. R. Saar, prednosta Speleologického ú s t a v u pri Spolkovom m i ­ n i s t e r s t v e pre poľné a lesné hospodárstvo, Viedeň: Speleologický ústav a úlohy uži­ t e j speleológie v Rakúsku, Ľadové j a s k y ­ ne Rakúska a otázky výskumu mikroklímy jaskýň, dr. F. Bauer, Speleolog. ú s t a v pri Spol. min. poľného a lesného hosp., Vie­ deň: Krasové výskumy SpeleolDgického ú s t a v u a ich hospodárske vzťahy, univ. prof. dr. G. Wendelberg, Viedeň: Skraso­ vatenie a rastlinný pokrov, dipl. inž. H. Schimpf, min. t a j o m n í k v Spolkovom min. pre poľné a lesné hospodárstvo, Hydro­ grafický ú s t r e d n ý úrad, Viedeň: Význam v ý s k u m u krasu v rámci r a k ú s k e j h y d r o ­ g r a f i c k e j služby — ochrana prameňov a zásobovanie vodou, doc. dr. V. Maurin a doc. dr. J. Zotl, Graz: Nové metódy h y d ­ rografického výskumu krasu v Rakúsku, dipl. inž. O. Schauberger, vrchný banský r a d c a : Výskumné a pokusné oddelenie Hlavného riaditeľ stva rakúskych solivarov,

157

Bad­Ischl: Jaskyne ako svedkovia geolo­ gických dejov, prof. dr. D. Goetzinger, dvorný r a d c a : Krasové javy vo Voralpách rakúskych, univ. prof. dr. H. Strouhal: Re­ centná jaskynná f a u n a Rakúska, dr. F. Morton, vlád. radca, H a l l s t a t t : Jaskynná flóra Rakúska, dr. J. Vornatscher, p r e d ­ seda Sväzu rakúskych speleológov, Viedeň: K dejinám výskumu speleofauny v R a k ú s ­ ku, dr. J. Schadler, Linz: O jaskynných s e ­ dimentoch v Rakúsku, univ. prof. dr. H. Zapfe, vedúci geolog. paleontol. oddelenia Prírodovedeckého múzea vo Viedni: P u k ­ liny a zvyšky jaskýň v Rakúsku ako mies­

ta fosilných uloženín, dr. K. Murban, p r e d ­ nosta geologického oddelenia na J o a n n e u m múzeu v Grazi: Š t a j e r s k ý speleologický vý­ s k u m a J o a n n e u m m ú z e u m v Grazi, dr. E. Angenmayer — Rabengerg, K r a j s k ý s p e ­ leologický spolok v Salzburgu: Výskum jaskýň v Salzburskom kraji, Rudolf Pir­ ker, archivár, Viedeň: Využitie j a s k ý ň Ra­ kúska v minulosti a prítomnosti, dr. L. Schmidt, riaditeľ Rakúskeho folkloristic­ kého múzea, Viedeň: Mythus a povesti okolo r a k ú s k y c h jaskýň.

Vojtech

Benický

VAŽECKÁ JASKYŇA Anton Važecká jaskyňa a krasové javy v okolí.

Bratislava (Šport) 1962, 94 strán, 16 celo­ stránkových fotografií na polokriede s pri­ loženou mapkou a 5 plánmi jaskýň, ako aj so stručnými cudzojazyčnými súhrnmi v reči ruskej, nemeckej a anglickej.

Je to prvé monografické spracovanie Važeckej jaskyne a krasových javov v oko­ lí. Recenzent V. Panoš na m a r g u obálky poznamenáva, že knižočka j e písaná p r o s ­ t o a zaujímavo. Z o z n a m u j e čitateľ a s h l a v ­ nými krasovými javmi i prírodnými po­ chodmi, k t o r é vedú k vzniku zdanlivo z á ­

Droppa hadných, t a j o m s t v o m opradených t e r é n ­ nych tvarov. P r e t o po n e j r á d siahne i ve­ decký pracovník, aby 'v n e j našiel základ­ né informácie pre svoju prácu. A u t o r sa podrobne zaoberá c h a r a k t e r i s t i k o u k r a j a z rôznych hľ adísk a plasticky o p i s u j e rad zaujímavostí a prírodných zvláštností, z k t o r ý c h mnohé neboli dosiaľ vôbec s p r a ­ cované a uverejnené.

Publikácia j e t e d a p r a k t i c k ý m i n f o r m á ­ t o r o m a sprievodcom po t o m t o milom k ú t e n a š e j vlasti.

Vojtech Benický

v H O i i a d

v A o z v n a o

Súľovské skaly, Strážovská hornatina. Foto V. Benický

Priateľ ské s t r e t n u t i e zahraničných speleológov V MSK. Zľ ava: Tereza Janusz, Wroclaw; R. L. Curl, Sn. Francisco; F. Conand, Grenoble. Foto V. Benický

Prieskum priepasti Zadného úplazu Kresanice v Červených vrchoch 31. 7. 1962. Foto V. Be­ nický

^ v v i e r a č k a p r i U h l i s k á c h v M o j t í n s k e j d o l i n e . F o t o V . B e n i c k ý , V . B u k o v i n s k ý

Vyvieračka pri Slatinke n/Bebravou. Foto J. Bŕodňanský

Záber z j a s k y n e Dúpna diera pri Slatinke n/Bebravou.

F o t o J. Bŕodňanský

Vchod do jaskyne Dúpna diera. Foto J. Bárta

I

Skalné bralá modelované v Súľovských vápnitých zlepencoch v skupine Veľká Kačka. Foto. V. Benický

Údolie Rečice, Pružinská P o d ­ hradie. Foto V. Benický

P r a m e ň v údolí Rečice. Foto V. Benický

Kaňonovitý úsek údolia potoka. Foto V. Benický

Bieleho

Skupina Baske, pohľad od Om­ šenia. Foto St. Šŕol

Synklinálne údolie Tepličky medzi Omšením a Dolnou Porubou ­ obec Omšenie. Foto St. Šrol

Veľká Temná jaskyňa pri Zemianskej Závade.

Foto J. Brodňanský

Portál P r u ž i n s k e j Dúpnej jaskyne. Foto V. Be­ nický

severná s t r a n a Baske, v popredí

Veľká Stĺpová jaskyňa na Tlstej, Blatnica. Foto Bárta

Mojtínska jaskyňa, dóm so sutinovým kuželom.

Foto V. Benický

Mojtínska priepastná jaskyňa na Rovni, výzdoba na 1. poschodí. Foto V. Bukovinský.

Mojtínska priepastná jaskyňa, v s t u p n ý otvor.

Foto V. Bukovinský

Mojtínska jaskyňa, vchod. Foto. V. Bukovinský

Zostup do M o j t í n s k e j p r i e p a s t n e j jaskyne. Foto V. Bukovinský

Závrt JV od kóty 677 m n. m. v Ponickom krase. Foto M. Slavkay

»

Vyvieračka Oravecké žriedlo. Foto M. Slavkay

Jaskyňa Štrbina, detail. F o t o M.

Trhlina vzniklá p r e ­ P o n i c k ý kras, škrapy. Foto M. Slavkay

Slavkay

p a d n u t í m povaly j a s ­ kyne. F o t o M. Slavkay

Stará Domica, dolu vľavo objavný vchod. Foto V. Benický

Výskum Brezovskej Bezodnej ľadnice r. 1961.

Foto V. Benický

Vchod do S t a r e j Domice. Foto V. Benický

Zostup do Brezovskej Bezodnej ľ adnice na zme­ chanizovanej sedačke. Foto V. Benický

Čelná stena Brezovskej Bezodnej ľadnice.

F o t o V. Benický

Periodická vyvieračka v Muránskom krase, tábor pre odber vody. Foto S. Kámen

Speleologický domec v Suchých doloch nad jaskyňou Michňo­ vou. F o t o S. Kámen

Odštiepená skala v Muránskom krase.

Foto S. Kámen

Leknové jazierko v Demä­ novskej jaskyni Slobody. Fo­ t o V. Benický

P i

Pohľ ad sponad Jablonova na Dolný vrch. Foto V. Benický

Zostup do priepasti Čertova diera nad Hrhovom, Horný Vrch. Foto I. Turnovec

18. 11. 1961 uplynulo 10 rokov od objavenia Gombaseckej jaskyne. J a s k y ň u 3. 2. 1952 odo­ vzdala SSS na sprístupnenie Cestovnému r u ­ chu. Foto V. Benický

Palmová sieň s jazierkom v Belanskej jaskyni, k t o r á r. 1961 slávila 70­ročné jubileum svojho objavu.

Foto V. Benický

Vchod do Žiarskej j a s k y n e č. 1 v Opálenom. Foto A. Droppa

Vyvieračka Macová v Ž d i a r s k e j doline. Foto A. Droppa

Vchod do Belanskej jaskyne z r. 1931.

(Uprostred prvý správca a sprievodca j a s ­ kyne Kohút.) Foto V. Benický

Ľadové stalagmity vo v s t u p n e j sieni Stanišov­ s k e j jaskyne. Foto K. Sochurek

Z a k r p a t e n ý kvapľ ový stalagmit „Peceň" v Demän. ľ adovej jaskyni. Foto V. Benický

Drúčkovité s t a l a g m i t y v Domici. Foto V. Be­ nický

Na „Pecni" n a r a s t á v zimnom čase ľadový s t a ­ lagmit. Foto V. Benický

Bahnité stalagmity, k t o r é vznikli z egutačných jamiek v nánose na brehu k o r y t a Styxu v Do­ m i c i _ F o t o v _ Benický

Vznik kvapľových bŕk. Foto V. Benický

Na m i e s t e dopadu vodnej kvapky vzniká nová pagoda.

F o t o V. Benický

Pagoda, k t o r á vznikla z d o p a d á v a j ú c e j vod­ n e j kvapky z brka, Jaskyňa Slobody. Foto V. Benický

Účastníci III. medzinárodného speleologického kongresu pred Dachsteinskými jaskyňa mi.

Foto F. Skrivánek

Spolková športová škola v O b e r t r a u n s po J Dach­ steinskou plošinou, kde zasadal III. speleologický kongres. Foio F. Skrivánek

Pamätný k a m e ň k 50. výročiu o'jjavu Dachstein­ ských jaskýň odhalený pri príležitosti speleologic­ kého kongresu. Foto F. Skrivánek

Vstupná budova do Demänovskej j a s k y n e Slobody bola odovzdaná do prevádzky r. 1962. Foto V. Be­ nický

Demänovská dolina z r. 1924. Foto V. Benický

Nový vchod do j a s k y n e Slobody, ktorým sa začalo chodiť 1. 5. 1930. Foto V. Benický

10. výročie objavu Demänovskej jaskyne Mieru oslá­ vili slávnostným speleologickom večerom v MSK. — Účastníci p r v e j výpravy z 29. 1. 1952. Foto V. Benický

1

f r ^ j j g

Pracovný kolektív, ktorý urobil definitívnu úpravu (betónové chodníky) Demän. jaskyne Slobody. Pri obede r. 1929. Foto V. Benický

Starý vchod do Demänovskej jaskyne Slobody (1922­1930).

Foto V. Benický

Bazár a s t r o j o v ň a pri Starom vchode do jaskyne Slobody (1924—1930). Foto V. Benický

Bazár pri Novom vchode do jaskyne Slobody (1930—1932).

Foto V. Benický

Ruch pri Demänovskej jaskyni Slobo­ dy r. 1962. Foto V. Benický

INHALT

Pavol Janáčik: Beitrag zur Kenntnis des Karstgebietes im Strážov­Bergland mit besonderer Berucksichtigung des Mojtiner Karstgebietes Svätopluk K á m e n : Beitrag zur Kenntnis der hydrologischen Verhältnisse des Karstgebietes von Muráň und Tisovec Anton Droppa: K a r s t e r s c h e i n u n g e n in der Umgebung von Liptovská Teplička . .

Miroslav Slavkay: Karst von Poniky Svätopluk K á m e n : Machnatá­Hohle Ivo Z a j o n c : Beitrag zur Kenntnis der Fauna im Karstgebiet des Strážov­Berglandes

3 34 46 57 70 75

B e r i c h t e Ján Majko: Bericht uber die Durchforschung der Hohle Babská diera auf der Ho­ chebene Silická planina . .

J u r a j B á r t a : Zenh J a h r e speläologische Tätigkeit des Archäologischen I n s t i t u t s der Slowakischen Akademie der Vissenschaften F r a n t i š e k Skŕivánek: Speläologische und allgemeine periodische internationale V e r o f f e n t l i c h u n g e n uber K a r s t Vojtech Bukovinský: Was die alten Geographielehrbucher uber die K a r s t e r s c h e i ­ n u n g e n im Strážov­Bergland schreiben F r a n t i š e k Skŕivánek: III. I n t e r n a t i o n a l e r Speläologischer Kongrefí in Osterreich im J a h r e 1961 , , , Vojtech Benický: R e c h e n s c h a f t s b e r i c h t des Museums des Slowakischen K a r s t e s f u r 1961—1962 Vojtech Benický: R e c h e n s c h a f t s b e r i c h t f u r 1961—1962 der Speläologischen Zweig­ stelle der Slowakischen Geographischen Gesellschaft bei der Slowakischen Aka­ demie der W i s s e n s c h a f t e n Ján Brodňanský: Uber die Tätigkeit der speläologischen Gruppe in Dolný Kubín Vojtech Bukovinský: Uber die Tätigkeit der speläologischen Gruppe in Žilina . .

Stanislav Šrol: Uber die Tätigkeit der speläologischen Gruppen in Liptovský Mikuláš Svätopluk K á m e n : Uber die Tätigkeit der Speläologischen Gruppe in Tisovec . .

Jozef Kovalčik: Uber die Tätigkeit der speläologischen Gruppe in Bystrá . . . .

Vojtech Benický: Ubersicht des Hohlenbesuches in den J a h r e n 1961—1962 . . .

Pavol Halaša: Speläobibliographie aus der Zeitschrift Krásy Slovenska 1921—1958, J a h r g a n g I.—XXXV s . . , , , , , ,

86 87 97 106 107 110 113 114 115 116 119 120 120 121

R e z e n s i o n e n Hohlen von Demänová, P. Janáčik 156 Osterreichische Hochschulzeitung 1961, No. 3, V. Benický 157 Anton Droppa: Važec­Híjhle und Karstgebilde in der Umgebung, V. Benický . . . 158

i*

CONTENTS

Pavol J a n á č i k : Contribution t o t h e Knowledge of t h e Karst of t h e Strážov High­ lands, with special respect t o t h e Karst Región of Mojtín Svätopluk Kámen: Contribution to t h e Knowledge of t h e Hydrological Conditions in t h e Muráň and Tisovec Karst Anton Droppa: Karst Phenomena in t h e Neighbourhood of Lipt. Teplička . . . .

Miroslav Slavkay: The Ponický Karst Svätopluk K á m e n : The Machnatá Cave Ivo Z a j o n c : Contribution t o t h e Knowledge of t h e Fauna of t h e Karst Región of t h e Strážov Highlands

3 34 46 57 70 75

R e p o r t s Ján Majko: Report on t h e Investigation of t h e Sink Hole „Babská diera" (Old Woman's Hole), in t h e Silice Plain J u r a j B á r t a : Ten Years of Speleological Studies in t h e Archaeological I n š t i t ú t e of t h e Slovák Academy of Sciences F r a n t i š e k Skŕivánek: Speleological and General Karst Periodisation Vojtech Bukovinský: I n f o r m a t i o n in Old Geographical Textbooks on Karst P h e ­ nomena in t h e Strážov Uplands F r a n t i š e k Skŕivánek: Third International Speleological Congress in Austria, 1961 Vojtech Benický: Report on t h e Activities of t h e Museum of t h e Slovák Karst in 1961—1962 , , Vojtech Benický: Report on t h e Activities of t h e Speleological Section of t h e Slo­ vák Geographical Society, a t t a c h e d to t h e Slovák Academy of Sciences in 1961—62 Ján Brodňanský: On t h e Activities of t h e Cave Investigation Group in Dolný Kubín Vojtech Bukovinský: On t h e Activities of t h e Cave Investigation Group in Žilina Stanislav Šrol: On t h e Activities of t h e Cave Investigation Group in Lipt. Mikuláš Svätopluk K á m e n : On t h e Activities of t h e Cave Investigation Group in Tisovec Jozef Kovalčík: On t h e Activities of t h e Cave Investigation Group in Bystrá . . .

Pavol Halaša: Speleobibliography f r o m t h e periodical Krásy Slovenska (The Beau­ ties of Slovakia), 1921—1958, Vols. I—XXXV

86 87 97 106 107 110 113 114 115 116 119 120 121

R e v i e w s Demänovské j a s k y n e (The Demänová Caves), P. Janáčik 156 Oesterreichische Hochschulzeitung 1961, No 3, V. Benický 157 Anton Droppa: Važecká jaskyňa a krasové javy v okolí (The Važecká Cave and Karst Phenomena in its Vicinity), V. Benický 158

t OBSAH

Moísí Ä i í r r í S P e V

k

s t r á ž o v s k e j

P0Z

a n i U

h

h

o

—

­

drol

° 9 ^ k ý c h pomerov m u r á n s k e h o y " ° ' ^ f ^ h ľ ľ r ä s u Anton Droppa: Krasové javy v okolí Lipt.'Tepl'ičk'v P Y Miroslav Slavkay: Ponický k r a s Svätopluk K á m e n : Jaskyňa Machnatá ivo Z a j o n c : Príspevok k poznaniu fauny k r a s o v e j oblasti Strážovskej hornatiny

3­1 46 57 70 75

Z p r á v y J J u r a ľ B á r 0 t a Z f o á ľ k 0

p r i e s k u m e B a b s k e

J

­

Silickej planine

Vojtech Bukovinský­ Čo hovoria st obecne krasova periodika na svété . . . .

U C e b m C e Z 6 m e p i s u 0 k r a s v S t r á ž o v s k e j ho" na U n e ° v ý c h javoch

86 87 97

106 V v S ^ B e n i c ^ ^ v a ľ S Ä ^ 8 * * * « a k — v r.' l 9 6 í 107 Vojtech Benický Z p Í ľ o ^ f v « o krasu za r. 1961­1962 . . 110 J Sl0Venske n e j spoločnostizyvutsrponmlkjihgfedcbaZWVUTSRPONMLKJIHGEDBA pri SAV za r 1961­1962 9 '

^ í — l e p i s ­ 113 e n n S t Í J S k y n r S k e j 114 V o j t e ' h B u T o ^ k v z č t ľ

Dol. Kubíne

n Stl ask ni Stanislav W ^ ° J y « s k e j skupiny v Žiline 115 s X ľ u k K a m16e í ­ Z z "C"I0n 8n ' ' skupiny "v L. Mikuľáši 116 w l f ľ ,5­ľ "­ ° s t i j a s k y n i a r s k e j skupiny v Tisovci 119 120 120 opeieoDiouografia z časopisu Krásy Slovenska 1921­1958, I—XXXV 121 R e c e n z i e Demänovské jaskyne, P. Janáčik Oesterreichische Hochschulzeitung 1961, č. 3, V ' Benický ' ' ' ' Anton Droppa: Važecká jaskyňa a krasové javy v ^ k o l f v . Benický

156 157 158

C O p P J K A H H E

IlaBO.T

flHaqiiK:

O r a T b a , 3 H a K 0 M a m a a c K a p c T O M O r p a j K O B C K O í i B 0 3 B b i m e H H 0 c r a o c o ­

6eHHO C MOHTHHCKOH KapCTOBOH OÔJiaCTblO C B a T O i r a y K K a M e H : C r a T b a , s H a K O M a m a f l c n w p o j i o r a i e c K H M H y c j i o B H H M u M y p a H C K o r o ­ H THCOBCKOrO K a p C T a • • • A h t o h flponna: K a p c T O B u e h b j i b h h h b oKpet­THOCTHX „ l n n T . 1 e n j w x i K i i M a p o c n a B C j i a B K a ň : Í I o h h h k u h C B a T o n n y K K a M e H : I l e n e p a M a x H a T a „ • • • • •

zyvutsrponmlkjihfecaZYVUTSRPONMLKJIHGFEDCBA

I I b o 3 a H O H i j : O r a T b a , 3 H a K 0 M a m a a c $ a y H o n KapCTOBOH o Ď J i a c r a

­ i o '

'

C/rpajKOBCKOH b o s ­

BbimeHHOCTH C o o S m e H H H H h M a i Í K O ­ C o o ô i r e H a e o H C C J i e f l O B a m r a B a ô c K e ä « n e p b i H a C h j i h k k o í í n j i o c K o r o p b e l O p a i i B a p T a : flecHTHJierae c n e j i e o a p v e o j i o r H T O C K o i i a e a T e j i b H o c T H A p x e o n o r m e c K o r o

iiHCTHTVTa CjiOBanKOH AKafleMHH HayK

8 6 87

( D p a H T H i n e K C t f p H t H B a H e K : C n e j i e o j i o r M e c K a a h o 6 m a a K a p c T O B a a n e p e o H H i H o c ľ b b ; ' B o H T e x E y K O B H H C K H : M TO r o B o p a T c T a p H e y q a Ô H H K H r e o r p a & H H o K a p c T O B b i x H B J í e ­

^

* Ab­

1 U b

rpoecaVTSRONLKIHEBA

HHHX H a C r p a J K O B C K O H B03BbIUieHH0CTH . . 1 • • © p a H T H H i e K Ci;p>i;iiriaHCK: I I I . M e w f l y H a p o R H H H c n e j i e o j i o í m e c K H H K o u r p e c c b

B o i í ' ľ c x ' l ^ h i i i í k ' k ' ^ T H e T ó a é a Ť e n b H o č ™ M y s e a c n o B a i i K o r o K a p c T a a a 1 9 6 1 — 1 9 6 2 r o n u B o H T e x F c h h u k h : C t t o t o A e a T e j i b H o c T H C n e n e o n o i H i e c K o r o $ H j r a a j i a C n o B a u K o r o

1 1 0

H h B p o f l H a i i c K u : o R e a T e j i b H O C T H r p y n n b i p a 6 0 T H H K 0 B H c c n e f l y i o m e i i n e i r e p b i b ,U,oji.

^ ^

reorpa$HtiecKoro oôniecTBa npa CAH 3a 1961—1962 roji. . . .

•

xutsrponmlkjifedcbaZXVTSRPOMLKJHDCBA

B o I T O X B v k o b h h c k h : Ó p a ' é o T e r p y n n u h c c j i e n o b a t e n e h n e m e p b J K i i J i H H e . . . . . c t a h m c j i a b I I I p o j i : o a e h t e j i b h o c t h r p y n n b i n c c n e a o B a T e n e i n e m e p b J I h h . M u K y j i a u m C B a T o n j i y K K a M e H : 113 » e H T e n b H O C T H r p y n n u HccjieHoraTeneH n e m e p b T h c o b h h . . .

H o 3 e $ K o B a j i i H K : 1 ' 3 í t e H T e n b H O C T H r p y n n b i h c c n e j i o b a t e n e a n e m e p b B u c T p e H . . .

B o i T e x E e H H U K H : 0 6 3 o p n o c e m e H H i n e m e p b 1961—1962 r r . . . . • • • • • • • n a b o j i r a j i a m a : C n e j i e o C H Ú J i H o r p a i | ) H H H 3 H 5 y p H a . u a „ K p a c b i O n o B e H C K a

r r I — X X X V

114 l i b

119 í z u 1 1

l y ž i — i y o o 1 Z 1

P e n e H 3 m u 1 56 J J e M e H O B C K u e n e m e p v , 11. H H a i i i K A b c t p h m c k h h b e c t h h k b b i c i n e ň i u k 0 j 1 m 1 9 6 1 r JY» 3 , B . B e H H U K H . . . . . . . . . . io' A h t o h flponna: B a » e E ( K a n e m e p a h K a p c T O B b i e H B J í e H H a b OKP3CTHOCTSX, 13. b e H m i K H

SLOVENSKÝ KRAS IV Sborntk Múzea slovenského

krcsu

Vydalo V y d a v a t e ľ s t v o Osveta, n. p., Bratislava, pobočný z á v o d Martin, p r e Múzeum s l o v e n s k é h o k r a s u v L i p t o v s k o m Mikuláši. Z o d p o v e d n ý r e d a k t o r A n d r e j Milanec Obálku n a v r h o l J á n Andel 301 03 — 31271/62­VO. Vydanie 1. P o č e t s t r á n 168 + 16 s t r á n o b r a z o v á príloha + 3 mapy. 17,07 AH. 17,56 VH. Náklad 1500. P a p i e r 302­02, 70X100, 70 g. Z a d a n é do tlače vo f e b r u á r i 1963. V y h o t o v e n é v d e c e m b r i 1963. K n í h t l a č o u vytlačili T l a č i a r n e Sloven­ s k é h o n á r o d n é h o povstania, n. p., Martin, závod B a n s k á B y s t r i c a .

V­16*31443 65 — 097 — 63

Kčs 14,—

nov. m ?

M

•=.

'' í íflräa

YVUTSRPONMLKJIHGEDCA