a f i * ' *é i#
SPRAVODAJ S L O V č N S K E l SPE L E OL OGI CKE J S P O L O Č N O S T I
4
1980
ý Haju K r, L ‘f /'J l( /
c i#
r
—
SPRAVODAJ Slovenskej speleologickej spoločnosti Liptovský Mlikuláš
Ročník XI. 19 8 0
Číslo 4
Vydalo Múzeum slovenského krasu Liptovský Mikuláš
ÍIOV’-HSKÉHO KRASII
R ed ak č n á rada:
PES® Výkonný re d a k to r: Zodpovedný re d a k to r:
PhDr. Juraj B árta CSc. PhMr. Š te fan Roda RNDr. D ušan Kubíny CSc. Ing. P eter Š tefan č a Ing. Ján Slančík Ing. M ikuláš E rd ô s Alfonz Chovan, riad iteľ MSK
K n ižn ica M S K
P re d k la d á m e š tv rte cislo r. 1980 n á šh o Spravtodaja SSS. Podobne ako s p r a cov an ie p re d c h á d z a jú c e h o čísla, a j vydanie to hto sa zd ržalo p re n e d o s ta tok v h o d n ý ch príspevkov. Koncom ro k a sa urobili ú č in n é o p a tre n ia aby k po do b n ej situ ácii v b u d ú c n o s ti n edoc h ád za lo . Vo svojom ú v o dn om p rísp e v k u riad iteľ MSK a p re d s e d a SSS — Alfonz Chovan prib ližuje čitateľom p rie b e h ro k o v a n ia a p rija té u z n e sen ie n a E u ró p s k e j re g io n á ln e j sp eleologick e j k o n fe re n c ii IUS, k t o r á sa k o n a la v s e p te m b ri 1980 v B ulharsk u, a z ú č a s tn il sa jej a k o člen oficiálnej delegácie. K n a š im s tály m p risp iev ate ľo m p a tr í aj Gustáv S tibrányi ml. z ob lastnej s k u Piny Rožňava. v Pr í s p evk u h o vo rí o p r ie b e h u k r á tk e j ex k u rzie do poRo.r ia R k v s u s e d n o m M aďarsku, k d e nav štívili priepasť Istv án láp i zsomboly. Tato s h ĺb k o u 238 m je d ru h o u n a jh lb š o u priepasťo u Maďarska'. P rísp evo k Ján a V irága opisuje štú d ijn ú ce stu ja sk y n iaro v o blastnej s k u p iny H arm anec,_v rá m c i k to rej navštívili z n á m e M úzeum ro d o p s k é h o k r a su v m e s te č k u C epeláre v južn ej č a sti Bulharska'. V te c h n ic k y la d e n o m článk u, n á š stály do pisovateľ RNDr. Z d enko Hoc h m u th p o pisuje k o n š tr u k c iu a použitie novej istiacej a výstupovej po m ô c ky, k to rá sa p ln e osvedčila v e x tré m n y c h p o d m ie n k a c h p rie s k u m u a pri zd olan í n á r o č n ý c h ja s k ý ň v z a h ran ičí. V rá m c i svojej k o m p e te n c ie vydáva p re d se d n íc tv o n a še j o rgan iz ácie s m e rn ic e na* získanie, p oužívanie a odpis v ý stro ja a te c h n ic k ý c h pom ôcok. Ich z n e n ie je záv äzn é p re k a ž d éh o č len a o rganizácie. Z to h to dôvodu s m e rn ic e p u blikujem e. Dvojica' s ú ro d e n c o v ja s k y n ia ro v Jozef a Ľudovít Gaál z o b lastn ej s k u p i ny Rimavská^ Sobota pop isu jú p rie b e h III. p ra c o v n é h o s ú s tre d e n ia ja s k y niarov, k to ré sa t ra d ič n e u sk u to č n ilo v D rie n č a n s k o m k rase. Prinieslo nové ú s p e c h y p ri p o z n á v a n í tejto m alej k rasov ej oblasti. U vádzam e s e r iá l 7 ú s m e v n ý c h k a r ik a t ú r z ja s k y n ia rs k e h o života, k to rý ch a u to ro m je š t u d e n t SVŠT v B ratislave Daniel Kučera. Po o dm lčan í n áš h o jask yniai sk e h o k a r ik a t u r i s tu A d a m a Vallu, je to ďalší a dúfajm e nie p o s le d n ý p o k u s o s p e s tre n ie n á š h o časopisu. A n a zá v er Eva Droppová, k n ih o v n íč k a MSK v Liptovskom Mikuláši, uvadza p r í r a s tk y lite r a tú r y v sp eleo log ickej knižnici MSK za ro k 1980. ’
Redakcia 3
®ii8
ä d Jy>!Ä
'-ír"
SPRÁVY
L . '“U ' \'l
Alfonz C h o v a n :
Európska sp eleologická regionálna konferencia IUS BULHARSKO 1980 V zm ysle záverov 7. M ed z in á ro d n éh o sp eleo lo g ick é h o k o n g re s u sa v r á m ci č in n o sti M edzinárod nej sp eleologickej ú nie IUS u s k u to č n ila v B u lh a r sku v dň o ch 17. 9. — 3. 10. 1980 E u ró p s k a s p e le o lo g ick á r e g io n á ln a k o n ferencia. K o nferencia m a la v ia c e rý m sp eleo ló g o m a n á r o d n ý m s p e le o lo gickým o rg a n iz á c iá m z E u ró p y posky tnú ť n á h r a d u za fin a n č n e z n a č n e n e do stu p n ý 8. M edzinárodn ý s p eleo lo gický k o n g re s, k to rý sa m á uskutočniť v Bowling G reen v USA, v júli 1981. K onferencia sa s k la d a la z tr o c h častí: 1.) z dvoch p red kon fere n č.n ý ch exkurzií v d ň o c h 17. — 21. 9. 1980 2.) z v lastn ej k o n fe re n c ie s a l te r n a tív n o u jed n o d ň o v o u ex k u rzio u v d ň o c h 21. — 28. 9. 1980 3. j z tro c h pokionferenčných exk u rzií v d ň o c h 29. 9. — 3. 10. 1980 V rá m c i vlastnej k o n fe re n c ie p ra co v alo 9 o d b o rn ý c h sekcií, z a s a d a li n i e k to ré z 13 kom isií IUS, P re d se d n íc tv o IUS, u sk u to č ň o v a li sa p re h lia d k y fil mov, diapozitívov a výstav so speleolo g ick o u tem atik o u , a k o a j u k áž k y p ra k tic k e j sp eleo log ickej činnosti. Na k o n fe re n c ii sa z ú č astn ilo cca 300 speleológov zo 16 e u r ó p s k y c h štátov. K n a jp o č e tn e jším o k re m BER p a trili ú č a s tn íc i zo ZSSR, PĽR, ČSSR, MĽR, NDR, SFRJ, F ra n c ú z s k a , R akúska, Španielsk a, T alianska, Veľkej Británie, Belgicka, Š védska a Fínska.
Z ČSSR sa n a k o n fe re n c ii z ú č astn ilo 24 účastník ov, z toho 15 z CSR a 9 zo SSR. Z n ic h piati boli členm i oficiálnej d eleg á cie (Doc. Dr. V. P anoš CSc., Dr. J. Olšbauer, Ing. A. Lucinkiew icz, p. g. J. Klinda a A. C hovan). 4
Slávnostné otvorenie ERSK Sofia 80*
Foto : P. M itter, archív MSK
V zm ysle p ro g r a m u k o n fe re n c ie boli n a h lá s e n é n asle d o v n é počty re fe rá tov z OSSRi — sek c ia A — geológia, tek to n ik a, m in e ra ló g ia a' p etro g r a fia k ra s u a jaskýň, sp e le o c h ro n o ló g ia . . . 6 r e fe rá to v — se k c ia B — g eo m o rfo ló g ia k r a s u a j a s k ý ň . . . 9 r e fe rá to v se k c ia C h y d ro ló g ia a klim a to ló g ia k r a s u a ja s k ý ň . . . 1 re f e r á t s e k c ia D hy dro ló g ia, fyzika a c h é m ia k r a s u . . . 4 r e f e r á ty — se k c ia E — b io speleo lóg ia . . . 2 r e fe rá ty — se k c ia F — s p e le o a rc h e o ló g ia . . . 1 r e f e r á t — sek c ia G m a p o v a n ie ja s k ý ň a d o k u m e n tá c ia k ra s u a jaskýň . 1 referát — sek c ia H — t u r is tik a a s p r ís tu p ň o v a n ie jaskýň, o c h r a n a k ra s u 3 referáty — s e k c ia I — te c h n ik a a ta k tik a p re n ik a n ia do jaský ň a p riepastí, z á c h r a n á r s k e a k c ie v podzem í . . . 3 r e fe rá ty Z celk o v é h o p o čtu 30 z a r a d e n ý c h r e fe rá to v z ČSSR n ie k to ré neboli predn e s e n é p re neú č asť a u to ro v n a v la s tn e j k o n ferencii. V ystúpenie člen ov SSS v se k c iá c h p ri p re d n e s e re ferá to v , a le aj v rá m c i diskusii m ožno ho dnotiť veľmi pozitívne. Za a k tiv itu a p rík la d n ú r e p r e ze n tá c iu o d p o ru č il Č esk oslovensk ý speleolo gický k o o rd in a č n ý výbor P re d s ed n íctv u SSR, aby sa p re z ú č a s tn e n ý c h členov Z6) uvoľnil z ro z p o čtu SSS n n a n c n y p ríspevok , z h ľa d isk a č iasto č n ej k o m p en zá cie v la s tn ý c h n á k l a dov. V tejto súvislosti t r e b a vyzdvihnúť a j p re m ie tn u tie f a re b n é h o filmu
„V b u lh a rs k ý c h j a s k y n i a c h “, k to rý n a to č ili členov ia SSS z v la s tn ý c h p r o striedkov. K onferen cia sa k o n a la vo vyso koškolskej bud ov e a v jej p rie s to ro c h bola in šta lo v a n á výstava' k 1300 r o č n é m u B u lh a rsk é m u š tá tu a v ý stav a 11 dvoj s tra n n ý c h veľkých p anelov o činn o sti b u lh a rs k ý c h speleológov. Na in fo r m a čn ý c h ta b u lia c h sa o p e ra tív n e objavovali in fo rm ácie o č in n o sti sekcií, celkovom dianí, p rip ra v o v a n ý c h i u s k u to č ň o v a n ý c h a k c iá c h a foto g ra fie z p rie b e h u k o n fe ren c ie . Vo v e č e rn ý c h h o d in á c h sa p re m ie tlo cca 15 f a r e b n ý c h k r á tk o m e tr á ž n y c h filmov so speleo lo g ick o u tem atik o u , a diapozitívy n a jm ä z exped ičn ej činnosti. P redstav itelia o ficiálnych d elegácií n e v y n e c h a li príležitosť n a rieše n ie otázok k o o rd in á c ie a z lep še n ia m e d z in á ro d n e j s p o lu p rá c e na' ú se k u speleológie v d u c h u m e d z iv lád n y c h d ohô d o in te g rá c ii a vzájo m nej pom oci v oblasti spoločensk o-p olitickej, ek on om ick e j a k u ltú rn e j. V tejto súvislosti sa dohodlo, že Sofia b ude k o o rd in a č n ý m c e n tr o m p re oblasť Východnej E urópy, pričo m v k o o rd in a č n o m výbore je z a s tú p e n á aj ČSSR.
Je d n a z exkurzií sa uskutočnila do jaskyne T em nata dupka. Vchod jaskyne. Foto: P. M itter, archív MSK
6
ííŕíÄiíW:
V rám ci konferencie predviedli jask y n iari z T alianska ukážku záchrannej činnosti, Foto: P. M itter, arch ív MSK
7
So zá m e ro m d o s ia h n u tia vyššej od b o rn e j i p ra k tic k e j ú ro v n e speleológov, n a jm ä socialistic k ý ch k ra jín , b u d ú sa k a ž d o ro č n e o rganizovať „M ed zin á ro d n é speleo lo g ick é š k o ly “, k to ré u n á s n aviažu n a tzv. „ J a sk y n ia rsk e t ý ž d n e “. V to m to zm ysle z o rg a n iz u jú M edz in á ro d n é s p e le o lo g ick é školy r. 1981 NDR, r. 1982 ČSSR, r. 1983 ZSSR, r. 1984 PĽR, r. 1985 Kuba, r. 1986 MĽR. Ku d ô sto jn ém u p rie b e h u E uró p sk e j s peleo lo gicke j re g io n á ln e j k o n f e r e n cie p r i s p e l a aj skutočnosť, že sa n a jej otvo ren í a u k o n č e n í z ú č a s tn ili p o p re d n í p re d s ta v ite lia BĽR. K o n ferenciu otvoril a u k o n čil Peko Takov, člen P re d s e d n íc tv a ÚV BKS, p o d p re d s e d a Š tá tn ej ra d y BĽR a p re d s e d a B u lh a rs k é h o tu ris tic k é h o zväzu, k to rý bol zá ro v e ň aj p re d s e d o m o r g a n iz a č n é h o výb oru k o n fe re n c ie . Sú d r u h Peko Takov vyslovil p re sv ed če n ie , že k o n g re s IUS v r. 1985 o pätovn e zo rg an izu je po 12. ro k o c h so cialistic k á k ra jin a — BĽR (v r. 1973 to bola ČSSR). Súčasťou k o n fe re n c ie boli už sp o m ín a n é ex k u rzie sp o jen é s p ra k tic k o u činnosťou, z k to rý c h sa s tr u č n e zm ienim a s p o ň o exkurzii G-3. Jej exkurz n á t r a s a viedla zo Sofie cez I c h tim a n s k ú s t r e d n ú g o ru do m e s ta P eštera k c h r á n e n e j s p rís tu p n e n e j jaskyn i S nežank a. Po p re h lia d k e jask y n e sa us k u to č n ila b ese da s jej sp rá v co m . E x k u rz n ý d e ň k o n čil v Plovdive. Z Plovdivu p re c h á d z a la e x k u rz n á t r a s a cez A s en ov grad do Bačkova ä r e zervácie C erv o n a ta stena. Potom p o k ra č o v a la cez do linu Čepera'lskej r i e ky k ra so v ý m ú zem ím Rodop do h o rs k é h o m e s te č k a Č epelare, k d e sa u s ku to č n ila p re h lia d k a nového, te c h n ic k y m o d e rn e rie š e n é h o Múzea' rodopsk éh o k ra su . V Múzeu ro d o p s k é h o k r a s u b ola b e se d a s jeho z a k la d ateľm i a p racov ník m i. V ďalší d e ň ú č a s tn íc i exku rzie v k a ň o n e T rig ra d s k o ždrelo navštívili s p rís tu p n e n ú ja s k y ň u D javolskoto g rlo a v k a ň o n e Bujnovsko žd relo s p r ís tu p ň o v a n ú Jagod inskú ja s k y ň u s u p r a v e n o u 2 km d lh o u tra s o u v podzemí, ako aj jej v rc h n é posch o d ie s k u ltú rn y m i v rstvam i. Z m e s t e č k a Č epelare sa v rá tili ú č a s tn íc i e x k u rzie C-3 do Sofie. Vcelku m ožno konštatovať, že sa u s p o ria d a te lia E u ró p sk e j speleologickej re g io n á ln ej k o n fe re n c ie ú s p e š n e v y sp o riad a li s jej p ríp ra v o u aj sam o tn ý m priebehom . Z ískané p o z n a tk y z o d b o rn e j pro b lem a tik y , n a d v ia z a n é a u t u žené k o n tak ty , ak o aj v ý m ena s k ú s e n o s tí n a v šetk ý ch ú s e k o c h sp e le o lo g ic kej činn o sti veľmi ú č in n e p risp eli k ďalšiem u rozvoju speleo ló gie n a m e d zin á ro d n o m základe.
8
Gustáv S t i b r á n y i :
Exkurzia d o pohoria Bukk v Maďarsku T ro jčle n n á s k u p in a z OS SSS Rožňava — V ladim ír Červený, Gustáv S tib rá nyi a P e te r Špa’k (č ak ateľ ) o d ce sto v a la d ňa 30. 4. 1980 do MĽR s cieľom zostúpiť do —238 m e tro v hlbok ej p rie p a sti Is tv án láp a i zsomboly. D ru há n a jh lb š ia p riep asť M aď arska — Istv á n lá p a i zsom boly sa n a c h á d z a v p o h o rí Búkk, m edzi d o lin am i Vesszôs a Savós v sev e ro v ý ch o d n o m cípe p lan in y N a g yfennsík. Otvor p rie p a s ti tvorí betó no vé dielo a n a c h á d z a sa v boku m a lé h o z a r a s t e n é h o zá v rtu . V stup né časti sú p rá c n e ro z širo v an é stre ln ý m i p rá cam i. Pre p ohyb voľnejšie p rie s to ry z a č ín a jú a ž v h ĺb k e — 15 m. Odtiaľ už jaskyňa' k le sá s trm o dolu sm e ru jú c im riečiskom . Až do hĺbky —200 m sa strie d a jú k olm é s tu p n e rie č isk a s úzkym i m e an d ra m i. Celý t e n to ú sek jask y n e je v ystro jen ý p evným i oceľovými reb rík m i. V h ĺb k e —200 m z a č ín a jú h o r iz o n tá ln e časti jaskyne. V äčšina chodieb je s m e ru VZ. Vá pen c e tejto č a sti N a g y fe n n s ík u sú zo se v e ru o h ra n ič e n é v rstv ou kry štalin ik a a n a ju h u o d d elen é p o rfiroid m i. Vody g ra v itu jú na východ do doliny Szinva. Z áp a d n á vetva h o riz o n tá ln e j časti je 800 m dlhá. Začína veľkou sálou (Nag y te re m ) a p o k ra č u je ch o d b a m i s a k tív n y m riečisk om . Avšak tieto chodby sú s p r ís tu p n e n é len v s u c h o m období, keď sú o tv o ren é tri zo š ty ro c h si fónov n a tom to rieč isk u . Jeho zvláštnosťou sú p e k n é erozívne tv a ry (čerin y ) n a č ie rn y c h v ápen co ch . V ýchodná vetva n a 100 m e tro v o m ú s e k u klesá až do sifónu (Keleti szifon), k to rý je z á ro v e ň n ajn ižším bodom jaskyne. Odtiaľ s tú p a jú priestory, k t o r é sú p r e te k a n é m alým pod ze m n ý m to ko m a v edú do vzdialeno sti je d n é ho k ilo m e tr a prib ližn e 160 m na'd ú ro v e ň dna. U vedené m ie ry sú len približné. Tieto stú p a jú c e časti v ýchodnej vetvy boli o bjav ené len niekoľko dní p re d n a š ím zo stup om a ešte neboli z a m e ran é . M aďarskí ja sk y n ia ri sa snažia tým ito ch o d b a m i vystúpiť čo najvyššie a ch celi by otvoriť d ru h ý vch od do ja s k y n e odspodu. J askyň a je s k ro m n á n a s in tro v ú výzdobu, av š a k oplý va hojnosťou erozívn y c h a k o ro z ív n y c h tvarov. Zvláštnosťou v ý cho dnej vetvy sú d ro b n é z h lu ky k ry š tá lo v b ieleh o k alcitu, p rip o m ín a jú c e inovať. Z ostup sa u s k u to č n il d ň a 1. 5. 1980 a trv a l 16 hodín. Pri zo stu pe na dno a výstup e do n ajv y š š íc h častí v ý chod nej vetvy n á s sp re v á d z a l m aď arsk ý ja s k y n ia r László Gyoval zo sk u p in y č. 6 Budapešť. Dňa 2. 5. 1980 sm e ešte zostúpili do — 163 m hlbo kej jask y n e F ek ete barlan g v doline Tekenos. K rátko po n ašo m zo stu p e do Is tv á n lá p a i zsom boly došlo tu k význam ný m objavom . Jas k y n ia ro m sa p o d a ril výstup do pu kliny v sále N a g y te rem v z á p ad n e j vetve. Puklina' vedie do ro z s ia h ly c h chodieb veľkého p rierezu , k to ré m a jú laby rintový c h a r a k t e r . R o zp re stie rajú sa n a d rieč isk o m západnej vetvy a u m o ž ň u jú obísť v šetk y tri sifóny. V s ú ča sn o sti sa m aď arsk í ja s k y n ia ri sn až ia objaviť o b c h á d z k u IV. sifónu. 9
Ján V i r á g :
BULHARSKO '80. Študijná cesta oblastnej skupiny SSS H arm anec do Bulharska Návšteva Múzea rodopského krasu v Čepeláre V rá m c i študijnej cesty, k to rú u s p o ria d a la n a š a o b la s tn á sk u p in a H a r m a nec, navštívili sm e zn á m e k ra so v é m ú z e u m v Č epeláre. Už v p ríp ra v n e j časti štu d ijn e j cesty sm e n a d v iaz ali píso m n ý styk s tý m to m úzeom . V ede nie m ú zea s ú h lasilo s n a šo u n áv štev o u n a p r ie k tom u,že m ú z e u m bolo v tej dobe u zavreté, lebo p rip ra v o v a li novú expozíciu k n a s tá v a jú c e j E u ró p sk e j re g io n á ln e j speleo log ick ej ko nfe ren c ii. Dňa 15. 8. 1980 po n áv štev e kra so v ej oblasti v Dobr o stan e p ric h á d z a m e Čep e lá rsk y m p rielo m o m rie k y do m e s te č k a Čepeláre^ Mesto m á v s ú ča sn ej dobe 5 300 obyvateľov a ro z k la d á sa v údolí rie k y Č epeláre v n a d m o rs k e j výške 1.140 m. Z ákladom p re vznik d n e š n é h o m ú zea R odo psk ého k r a s u bola n ie k d a j šia z b ie rk a ex po ná to v z n eď a le k é h o Smolia'nskeho k ra su , k to ré zozbierali členovia ja s k y n ia rs k e h o klu b u v č e p e lá re , oddiel „ P r í r o d a “. Tieto e x p o n á ty m ali možnosť ešte vidieť ú č a s tn íc i štu d ijn e j cesty SSS do B u lh a rs k a v r o k u 1972. Expo náty v šak boli u m ie s tn e n é v n e v y h o v u jú cic h p o d m ie n k a c h a a n i ro z s a h o m neboli p ríliš veľké. V ybudovaním tu r is tic k é h o o b jek tu „Peš t e r n j a k “ v m e s te v znikla možnosť zriadiť m ú z e u m väč šie ho ro z s a h u a pôsobnosti. O bjekt dostáv a n ázov Múzeum ro d o p s k é h o k r a s u a jeho p ô s o b nosť sa tým ro z š írila n a ce lú oblasť Rodop. O krem expozíe zria d ili sa aj od delen ia — d o k u m e n ta č n é o ddelenie, sp eleo lo g ick á k n ižn ica a v ed eck é p ra co v isk o so sp eleo v e d n ý m i odborm i. Aj sam o tn ý klub ja s k y n iaro v v Č epeláre p re c h á d z a re o rg a n iz á c io u . Do stáva' názov Klub ja s k y n iaro v Múzea ro d o p s k é h o k ra su , ich p re d s e d o m sa stáv a znám y d lh o ro čn ý ja sk y n iar-m ú zeo ló g Dr. Dimitr Rajčev, k to ré h o si do bre p a m ä ta jú ú č a s tn íc i štú d ijn e j cesty SSS do B u lh a rs k a ro k u 1972. T a jom níko m k lu b u sa stáv a K on stantin Gluškov. V sú ča sn ej dobe klub ja s k y n iaro v m á asi 150 členov.
Organizácia múzea A te ra z u ved iem e n iekoľko slov k o rgan iz ácii m úzea. R iaditeľom Múzea ro d o p s k é h o k r a s u Č epeláre je Dr. Dimitr Rajčev, jeho n á m e s tn ík o m a ve dúcim ad m in is tra tív y m ú zea je K o n štan tín Gluškov. Riaditeľovi p o d l i e h a jú vedú ci jedn otlivých oddelení, k to rý c h m á m ú z e u m 5. Sú to: 10
A d m in istratív a Geológia — m in e ra ló g ia a petrografia' P aleo n to ló g ia A rcheoló gia B iospeleológia a g e o g ra fia Každé s a m o s ta tn é o d d elen ie m á šp ecialisto v v p rís lu š n o m odbore, n i e k to ré o d d e le n ia m a jú svoje la b o ra tó riá a dielne a k o ú pra va, k onzervovanie, zh oto v o v an ie p rie re z o v a pod. •
Dokumentácia V s ú ča sn ej dobe sp ra c o v á v a jú b iblio grafiu ro d o p s k ý c h jaskýň, re a lizu jú ev id en c iu k ra s o v ý c h javov podľa jed notlivý c h od delení fo rm o u k a rto té k . m
Pracovné priestory Sú u m ie s tn e n é v bo čn o m t r a k t e budovy tu r is tic k é h o objektu. Sú to a d m i n is tra tív n e m iestnosti, d o k u m e n ta č n é o d d elen ie a depozitár. V za d n o m t r a k t e sú š ty ri la b o ra tó riá a dielne. 1
Múzejná expozícia S am o tn á expozícia m ú zea je u m ie s tn e n á v prízem í tu ris tic k é h o o bjektu „ P e š t e r n ja k “. Prízem ie bolo čia s to č n e u p ra v e n é p re účely speleo lo g ick é h o m úzea. N á v rh expozície bol v y p ra co v an ý a r c h ite k to m a sch v á le n ý o d b o r no u kom isiou zo Sofie. Už sa m o tn ý vstu p pôsobí n a n á v š te v n ík a im p o zan tn é. Veľké foto grafie z jask ý ň o d p o d lah y až po stro p nav o d ia a t m o s f é r u a pocit pod zemou. S te ny a s tro p ďalšej č a sti expozície sú p o tia h n u té tm a v o m o d rý m zam atom . Po ľavej s t r a n e a na' s tro p e sú p r e s v e tle n é foto g ra fie tem a tic k y n a d v ä z u jú ce n a s k le n ú v itrín u s tro jro z m e rn ý m i expo n á tm i po p ravej s tr a n e s m e r u p re h lia d k y . Expozícia je ro z d e le n á n a päť n a seb a n a d v ä z u jú c ic h častí. Sú to: M ineralóg ia — g eoló gia — p e tro g r a fia Povrchový a p odzem n ý k ra s B iospeleológia S peleop ale o n to ló g ia S p e le o arch eo ló g ia V ča'sti — Podzem ný k r a s — p re c h á d z a n á v š te v n ík vyvýšeným pódiom, kde steny, s tro p a p o d la h a sú ob ložené p re sv ie te n ý m i fa re b n ý m i f o to g r a fiami; čo v y tv á ra ilúziu n á v štev n ík o v v jaskyni. V te jto časti m á zaznievať ste re o fó n n a h u d b a. V z á v e re expozície je p rip ra v e n é m iesto p re ex pon át ja sk y n n é h o m edveď a (U rsus s p e la e u s ], m edzi dvom a p ásm i pre h lia d k o v ého o k ru h u je v yčlen e n ý m alý p riesto r, asi p re 25 — 30 návštevníkov, na p re m ie ta n ie diapozitívov so s p riev o d n ý m slovom. 11
Priestorovo, ako a] m n ožstvo m ex pon átov je toto m ú z e u m m en šie ako Mú ze u m slo v en sk éh o k r a s u v L iptovskom Mikuláši, av š a k v h o d n ý m a p r e hľadn ým ro z m ie stn e n ím exp onátov a k o aj využitím n a jm o d e r n e jš íc h poz n a tk o v p re m úzeá, pôsobí na n á v š te v n ík a d ob rý m dojmom. Ako sm e už uviedli na za čiatk u, m ú z e u m ešte nie je oficiálne s p r í s t u p n e né, ú č a s tn ík o m n ašej štu d ijn e j cesty v šak b u lh a rs k í koleg ovia p re h lia d k u m ú zea um ožnili a expozíciou n á s previedla' b u d ú c a sp riev o d k y ň a . V e d ú ce ho štud ijne j cesty a ta jo m n ík a p rija l n á m e s tn ík riad ite ľa a p ra c o v n ík do k u m e n ta č n é h o oddelenia. Z ároveň o sp ra v ed ln ili riad iteľa Dr. Rajčeva, k t o rý bol služobne v te ré n e . Odovzdali sm e m a te riá ly z MSK, o b o zn á m ili sm e ich s organizáciou, činnosťou a v ýzn am om MSK p re s lo v e n s k ú speleológiu. Doslova boli n a d š e n í vh o d n e zo stav e n ý m fo to g ra fick ý m m a te r iá lo m z expozície MSK, podľa k to ré h o si utvorili o b raz o ro z s a h u a význam e Mú zea slo v en sk éh o k r a s u v Liptovskom Mikuláši. V ým enou n á m p ra c o v n íc i múzea' odovzdali niekoľko vzorov d o k u m e n ta č n ý c h k a r to t é k a rô z n y ch p ro p a g a č n ý c h m ateriálov . Privítali možnosť sp o lu p rá c e s MSK, k o r e š p o n dovať m ožno v ru š tin e a n em čin e. P red od ch o d o m z C epeláre sm e sa ešte stre tli s riaditeľo m m ú zea Dr. Rajčevom, k to rý n á m v eno val svoju p u b li káciu. Sme p resved čen í, že n a š a n áv š te v a v Múzeu ro d o p s k é h o k r a s u s p ln ila svoj účel ä p ris p e la k ro z š ír e n iu s p o lu p rá c e m elzi b u lh a rs k ý m i a slov enským i jaskyniarm i.
12
TECHN IKA A VÝSTROJ
RNBr. Zdenko H o c h m u t h :
N o v á istiaca a výstu pová p om ôck a V s ú č a sn o m období prebieha' u n á s v sp eleo a lp in izm e vý znam ný p re c h o d n a výstupové p om ôcky nove] g e n e rá c ie — gibbsy. Na roz d ie l o d s ta rš íc h pom ôco k typu „ J ú m a r “, k d e a re to v a c í ú č in o k z á p a d k y je spôso bený jej sam o svo rno sťo u p o d p o re n ý p ružinou , gibbsy využívajú pákový p rin cíp a p ri a r e tá c ii využívajú veľké sily s p ô so ben é vlastn o u v á h o u záťaže, k to rá sa p re n áša' n a zvlášť tv a ro v a n ú z á p a d k u s veľmi je d n o d u c h ý m ozu bením . Výhody pom ô cok typ u Gibbs c h a ra k te r iz o v a l už P. H ipm an (1975] a tiež i G. S tib rán y i (1976). K ich n a jd ô lež itejším p re d n o s tia m v šeobecne p a tr í jednoduchosť, m ožnosť po užitia n a la n á c h rô z n e h o p riem e ru , n e p a t r n á p re s ú v a c ia sila, ako aj z n a č n á pevnosť v p o ro v n a n í so Júm arm i. U n ás po užív an é gibbsy k o n š tru k c ie P. H ip m ana i p om ôck y typu Bogibbs k o n š tru k c ie G. S tib rán y ih o p ri s ta tic k ý c h s k ú š k a c h vykázali pevnosť okolo 450 kp. Je to v p o ro v n a n í s p re d c h á d z a jú c im i p o m ôckam i t a k m e r d v o jn á sobok, d o m n iev am e sa však, že p r e istia ce účely je s tále ned o stato č n ý . Sa m o tn ý p rin c íp le tm é h o u c h y te n ia ča p u n a bogibbse, aj dvojnásobný, no otv o ren ý r á m n a gibbse k o n š tru k c ie H ip m an a n eu m o ž ň u je a n i te o re tic k y už v ý ra zn ejšie zvýšenie pevnosti. Pom ôcky bogibbs n e u m o ž ň u jú bez p r í d av n ý c h z a ria d e n í v y p n u tie z n a p ä té h o lana, n e u m o ž ň u jú n ap r. ani p r e k o n a n ie uzla n a lan e bez p ríd a v n é h o v y p ín acie h o z a riad en ia , čo p o v a ž u jem e za v ážny problém . P reto sm e usúdili, že p ô v o d n á idea Gibbsu, dávno zn á m a v Poľsku (Grotola'z 1955) a ro z v in u tá n a a m e r ic k ý c h m odeloch, m á naď alej o p od statnen ie. Je v šak p o tre b n é vyriešiť ľah k ú a spoľahlivú a r e t á c i u čapu, te n to typ m á rá m uzavretý, čo u m o žň u je ľahko dosiah nuť pevnosť rá d o v é 1 000 kp. Gibbs ro z o b e ra te ľ n é h o typu, k to rý sa ro z k la d á n a 3 časti — rám , z á p a d k u a čap, sp o jen é š n ú r k o u — sm e sk o n š tru o v a li ro k u 1977. Bol v y skú šaný na ex p e d íc iá c h Alpy 78, Jean B e rn a rd 78, Gouffre B erg e r 79 a v s ú č a s n o s ti sa používa viac ak o v 50 ex e m p lá ro ch . S tatick é sk ú š k y p ev no sti v y k o n a né r o k u 1980 vykázali pevnosť v ťahu 710 kp, p ri tejto sile sa ro z tr h lo la no, gibbs osta'l nep o šk o d e n ý . Gibbs je m ožné používať ako istiacu i výstupovú pom ôcku. 13
Technický výkres lezeckej pomôcky typu Gibbs.
14
Gibbs — v zloženom stave. Foto: au to r
G ibbs — v rozloženom stave. Foto: auto r
Popis Gibbs p o zo stáv a z 3 s a m o s ta tn ý c h celkov: rá m [1], z á p a d k a (3) a k o m pletn ý čap, k to ré sú spo lu spo jen é silonovou š n ú rk o u pr-iemeru 3 m m (4). R á m (1) je o h n u tý z d u ra lo v é h o p le c h u (m a te riá l 42 4415] m á v y v ŕtan é otvory p re čap 0 14 mm, otvor p re u c h y te n ie spojovacej š n ú rk y a otvor so závitom M 3 p re z a rá ž k u (2), k to rá b rá n i o tá č a n iu čapu. Z á p a d k a (3) je v y ro b e n á z d u ra lu h rú b k y 12 m m (m a te riá l 42 4201) a je t a k m e r bezo zm en y p re v z a tá z g ibb su k o n š tru k c ie P. H ip m an a z dôvo du u nifikácie. K o m p l e t n ý č a p je n ajzložitejší v ýrobok a v jeho k o n š tru k c ii sp o čí va p rin c íp ľahkej ro z o b e ra te ľn o s ti gibbsu. V lastný čap (5) je dut.é teleso v y ro b e n é z oceľovej gu ľatin y 0 14 m m (oceľ 11 500) s v y v ŕtan ý m súosovým o tv o ro m 0 8 m m so zúž ením a'si v 1/3, v k to ro m je z a s u n u tý tzv. „ v n ú to r ný č a p “ (6) sp ojený závitom M 4 s tlačid lo m (7) a o p iera jú cim sa p r u žinou (8) o zú ž en ie (výstu p o k ) vo v ŕta n í čapu. V otv o ro ch n a k on ci ča p u sa n a c h á d z a jú 2 oceľové gu ličky (9), ich v y p ad n u tie je z n e m o ž n en é zaklep a n ím v o n k ajšieh o o k ra ja otvorov. V nú torný čap svojím vyb ra tím u m o žň u je buď z a a re to v a n ie g uličiek v polohe o 1 m m vyčnievajúc n a d p o v rc h č a pu, čím je čap zaiste n ý p ro ti v yp adn utiu, buď po stla č e n í tlačid la p o k le s n ú g u ličk y do v y b ra tia a tým p o k le s n ú pod po v rc h čapu, čím je u m o ž n e n é jeho v y su n u tie z r á m u a z á p ad k y a ro z o b ra tie k o m p letu rá m — z á p a d ka — čap. K rúžok (10) o k re m spojovacej fu n k c ie n esie i fu n k c iu z a b e z pečenia' ča p u p ro ti v y p a d n u tiu z o tvoru o p ač n ý m sm erom . A re tácia č a p u v otvore r á m u je ú p ln e b e z p ečn á a je d n o d u c h á na obsluhu. K n á h o d n é m u v y p a d n u tiu ča p u z o tv oru nem ô že dôjsť (napr. o p re tím o h o r n i n u ) , p re to ž e p ri p ríp a d n ý c h tla k o c h n a čap zo s tra n y guličiek tieto d o sta to č n e zaisťujú čap p re d vysunutím , p ri tla k o c h zo s tra n y tlačidla' sa síce toto stlačí, gu ličky sa uvoľnia, no k rú ž o k b rá n i v ysu n u tiu tým to s m erom . P rotipo hyb sa n á h o d n e n em ô že vyskytnúť a iba za s ú č a s n é h o s tlá č a n ia tla č id la a ťah an ia ča p u von u m o žňu je jeho vybratie. D om nievam e sa, že opisovaná p o m ô ck a b ud e v h o d n ý m d o p ln en ím n á šh o sp e le o a lp in istic k é h o vý stro ja o istiacu a' výstup ovú p o m ô cku s vysokou pevnosťou a spoľahlivosťou. 15
Literatúra: Hipma'n Petr: T ec h n ick é pom ôcky n a p re k o n á v a n ie v e r tik á ln y c h úseko v v jaskyn iach, S pravodaj SSS 1/1975 s. 6—26, Liptovský M iku láš 1975 Hipma'n Petr: Abisso M ichele G ortani — cieľ expedície „M onte c a n i n “ 76, Slovenský k ras, roč. XVI, M artin 1978, s. 155— 180 S tibrányi G.: Vplyv lezeckých pom ôcok na pevnosť la n a v rô z n y c h ja s k y n n ý c h p o d m ien k ac h , Spravo daj SSS, 4/1976, Liptovský M ikuláš 1976, s. 18—22 S tibrányi y.: Bogibbs — n a jje d n o d u š š í a u to b lo k a n t p ro v ý stu p po lane. Zpravodaj je s k y ň á ŕ s k e h o oddílu OT TJ Zbrojovka Brno, Brno 1978, s. 14—17 Mapy m ech a n iczn e , Grotolaz 1955 (listo p ad ) 1/17
16
SLOVENSKÁ SPELEOLOGICKÁ SPOLOČNOSŤ LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ
SMERNICE získanie, používanie a odpis výstroja a technických pomôcok
Liptovský M ikuláš
december 1980
Článok 1. S lovenská ^sp eleolog ick á spoločnosť n a z á k la d e sm e rn ic e M inisterstva k u l tú ry SSR číslo 4785/1972 zo d ňa 31. m a rc a 1972, vydáva v n ú to rn é s m e r n i ce o p o sky to van í v ý stroja a te c h n ic k ý c h pom ôcok. S m ern ice zo hľadňujú osob itn e p ra c o v n é p r o s tre d ie s e x tré m n y m i klim atickým i po d m ien k am i na p o v rc h u a v podzemí, čím sa ro z š iru je ro z s a h p o sk y to v an éh o výstroja a te c h n ic k ý c h pom ôcok.
Článok 2. Výstroj a te c h n ic k é pom ô cky u v e d e n é v zoznam e, k to rý je n eo ddeliteľn ou súčasťou sm erníc, je m ožné zakúpiť z p ro s trie d k o v uložen ý c h n a bežnom ucte o rganizácie. V ýstrojom roz u m ie m e p r im e ra n é m nožstvo p ra co v n ý ch a o c h r a n n ý c h odevov a iný ch p ro stried k o v , k to ré um ožň u jú pobyt v k ra s e za ú čelo m speleo lo g ick e j činn osti v n o rm á ln y c h a e x tré m n y c h k lim a tic k ý c h p o d m ie n k a c h pri p o v rc h o v o m priesk u m e, p rie s k u m e ja s k y n n ý ch p rie s to ro v a p rie s to ro v čia s to č n e alebo ú p ln e za to p e n ý c h vodou T e c h n ic kým i p o m ô ck am i ro z u m ie m e p ro stried k y , p re d m e ty a z d ra v o tn íc k e p otreby je d n o d u c h é h o i š p e c iá ln e h o c h a r a k t e r u s p rih lia d n u tím na bezpečnosť prá ce, k to ré u m o žň u jú vykonávať s p e leo lo g ick ú činnosť pri po vrcho vom priesk u m e, p rie s k u m e ja s k y n n ý c h p rie s to ro v a p riesto ro v čiastoč ne alebo ú p ln e z a to p e n ý c h vodou.
Článok 3. Výstroj a te c h n ic k é pom ôcky sú m a je tk o m o rg a n iz ácie . V ydávajú sa č le nom p ro s tre d n íc tv o m h o s p o d á r a o b lastn ej sk u p in y do osobn ého užívania n a dobu p o tre b n ú k vý ko n u činnosti. O rg anizácia poučí členov ak o s tým ito o d b o rn e a h o s p o d á r n e zaobchádzať O rg an izácia je p ovin n á vyžiadať v rá te n ie o p o tre b o v a n é h o v ýstroja a t e c h n ic k ý c h p om ôco k a vydávať člen o m nové, len po s tr a te ich fu n k č n ý c h vlastn o stí; ak z a n ik n ú p o d m ien k y n a zab ezp e čen ie v ý strojo m a te c h n ic kým i po m ô ck am i (zánik členstva, z ru š e n ie o b lastn ej s k u p in y ), je po v in ná vyžiadať ich v rá te n ie v stave, k to rý zodpovedá p rie m e rn é m u o p o tre b o vaniu.
Článok 4. Výstroj a te c h n ic k é p om ôcky sú uved e n é v m inim álnej dobe životnosti. Rozsah z a b e z p e č e n ia člen ov vý stro jo m a te c h n ic k ý m i po m ô ck am i sa r i a di p ra c o v n ý m p ro s tre d ím s ohľadom n a k ra s o v é územie, p o č e t členov ob lastn ej skupiny, význam sp o lo čn ý ch p od u jatí a pod.
Článok 5. Členom, k to rý m sa p o sk y tn e výstroj a te c h n ic k é pom ôcky, m usia tieto používať len p ri p ra c o v n ý c h č in n o s tia c h na k to ré ich obdržali. Sú povinní stara ť sa o ich u d rž ia v an ie, k čom u im o rg a n iz á c ia posky tne p rim e ra n é p ro s trie d k y . 19
Za šk o d u n a výstroji a te c h n ic k ý c h p om ô ck ac h , k to rú členovia' spôsobili ich strato u , n e s p r á v n y m alebo n e d b a lý m z a o b ch ád z an ím , zo dp o v e d ajú v ro z s a h u sta n o v e n o m p ríslu šn ý m i p rá v n y m i predpism i.
Článok 6. Zmeny a d op ln ky v zoznam e vý stro ja a te c h n ic k ý c h p o m ô co k v d ô sled k u n e u s tá le h o te c h n ic k é h o rozvoja a v zm ysle tý ch to s m e rn íc schva ľu je p r e d sedníctvo n a n á v r h te c h n ic k e j komisie. Rozsah p o sk y to v a n ia o c h r a n n ý c h pom ôcok stan ov í tajom ník, o d sú h la s u je pre d sed n íctv o . Za n ák u p , účto v n ú evidenciu a' odpis v ý stro ja a te c h n ic k ý c h p om ôco k v zm ysle p la tn ý c h p r e d pisov zodpo vedá r e f e re n t-h o s p o d á r ú tv a ru o rganizácie. O dôvodnenosť odehyliek o p oskytovaní šp e c iá ln y c h d ru h o v v ý stro ja a sta n o v e n í doby ži votnosti p o su dzu je kom isia u r č e n á pre d sed n íctv o m .
Článok 7. Užívateľ p ro s tre d n íc tv o m h o s p o d á ra a v e d ú c eh o o b lastn ej s k u p in y p r e d kla d á n á v r h n a odpis v ý stro ja a te c h n ic k ý c h pom ôcok po u p ly n u tí s t a n o venej doby životnosti a po s tr a te ich fu n k č n ý c h vlastností. N á v rhy n a odpis výstroja a te c h n ic k ý c h po m ô cok p osu d zu je a re alizu je h la v n á in v e n ta r iz a č n á k o m is ia s ta n o v e n á pre d sed n íctv o m . Článok 8. S m ernice schválilo p re d se d n íc tv o d ň a 5. d e c e m b ra 1980 a n a d o b ú d a jú platnosť dňom 1. ja n u á r a 1981. Sú záv äzn é vo v še tk ý c h s f é r a c h činn o sti Slovenskej speleologickej spo lo čn o sti d o tý k a jú c ic h sa získav an ia, užívan ia a odpisu v ýstro ja a te c h n ic k ý c h pom ôcok.
S m e rnice v y p ra co v ala kom isia v y m en o v an á p r e d s e d n íc tv o m Slovenskej speleo log ick ej sp o lo čno sti v zložení: Š tefan Belička, Ing. Jozef Hlaváč, Ing. M arcel Lalkovič, Ing. Ján Slančík.
20
Z oznam výstroja a technických
p om ôcok
VÝSTROJ I. Základný výstroj jednotlivca 1. Je d n o d ie ln a alebo d v o jdielna k om bin éza 2. N e p re m o k a v á k o m b in éza z n á n o s o v é h o p olyam idu aleb o p o g u m o v an ej textílie 3. Gumové čižmy 4. Gumové ru k a v ic e aleb o z p o g u m o v an éh o tex tilu 5. P rac o v n é ru k a v ic e kože n é 6. O c h ra n n á p rilb a 7. K arbidová la m p a 8. T ra n s p o rtn ý b atoh z po lyam ido vej tk a n in y
30 dní -fr 30 dní -81 rok 1 rok 1 ro k 5 roko v 10 rok ov 2 ro ky
II. Turistický výstroj jednotlivca 1. 2. 3. 4. 5. 6.
V ibram y N ohavice — golfky H o ro le zec k á v e tro v k a (te n k á ) P á p ero v á v etro v k a p re š ív a n á T uristick ý v ak Nosič n á k la d o v (k r o s n a )
2 3 4 5 5 5
roky ro ky roky rok o v rokov roko v
Iíí. Biväkový a campingový výstroj jednotlivca 1. 2. 3. 4. 5. IV.
P ápero vý sp ací vak Stati N a fuk ov ací m a tra c aleb o izolačn á pod ložk a S piaca sieť Plynový alebo benzínový v arič
5 rokov 5 rokov 5 rokov 5 rokov 5 rokov
Špeciálny výstroj jednotlivca
1. Kom binéza z te p lá k o v in y ale b o term o vložk a’ 60 dní -fr 2. Teplákov á s ú p ra v a 60 dní -&• 3. F la n elo v á k o šela 60 dní -w4. 1 p á r h r u b ý c h p o n o žiek 30 dní -m5. O teplovačky 5 rokov 6. Zim né p re z u v k y (Ski - to p á n k y ) 5 rokov 7. Zim ná č ia p k a 3 roky 8. Zimné ru k a v ic e 3 roky -m - — ro z u m ie sa p ra c o v n ý deň P oužívanie š p e c iá ln e h o v ý s tro ja jed no tliv c a sa viaže len na činnosť v ex tré m n y c h k lim a tic k ý c h p o d m ie n k a c h a p o sk ytuje sa v zm ysle č lá n k u 6. tý c h to sm erníc. 21
TECHNICKÉ POMOCKY
I. Základné 1. Lano 2. Lanový re b rík 3. P racovn é n á r a d ie (lopata, k rom páč , seke ra, píla') 4. Hadice 5. K arab ína
3 ro k y 3 ro ky 1 ro k 3 ro k y 5 roko v
íl. Špeciálne 1. Čln n a fu k o v ací 2. Umelá h rá d za, b az én 3. Č erp adlá 4. S kladací stĺp 5. Pevný re b r ík 6. Umelý stup a plošina 7. V rátok so se d a čk o u 8. Š peciálne kovové obaly n a d o p ra v u m a te r iá lu 9. Telefón, te lefó n n y káb e l 10. Skoba 11. E x panzný nit -w12. N itovacia sú p ra v a 13. Benzínový ale b o plynový v arič — m a te r iá l trv a lé u m ie s tn e n ý v jas k y n ia c h
5 roko v 5 roko v 5 ro kov 5 roko v 5 rok ov 10 rok ov 10 rok ov 10 rok ov 10 rokov 10 roko v 3 ro k y 5 rokov
III. Speleoalpinistická 1. Krížová vesta 2. S am ovýstupný s trm e ň typu bo-gibbs, gibbs aleb o typu ju m ar 3. Sam ovýstupný s tr m e ň ty p u gibbs n a sam o isten ie 4. Jed n o d u c h á alebo dvojitá z la ň o v a cia b rz d a 5. K arab ína d u ra lo v á s p oistným z á m k o m
5 rokov 5 5 5 5
roko v rok ov rokov ro kov
6 6 6 6
rokov rokov roko v ro k o v
IV. Zdravotnícke pomôcky 1. 2. 3. 4.
Malá le k á r n ič k a Velká le k á r n ič k a k o m p le tn á Obväzy, 2 balíčky Dlahy C ram m erove 6 kusov
V. Pomôcky dokumentačnej a prednáškovej činnosti 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 22
fo to a p a rá t film ovacia k a m e r a fotoblesk osvetľovacia s ú p ra v a n a film ovanie statív m a g n e to fó n d ia p ro je k to r film ová p r e m ie ta č k a p re m ie ta c ie plátn o
8 rok o v 8 roko v 3 ro k y 2 roky 8 rok ov 5 ro k o v 10 rokov 10 rokov 10 rokov
S eriál 7 ú sm ev n ý ch k a r i k a t ú r s te m a tik o u ja s k y n ia rs k o u n á m zaslal Da n iel Kučera, š t u d e n t SVŠT v B ratislave . . .
TAK A SM O LA PO K AZ l' S A H l
OSOAVIM NEZNÁMU BATERKA.
CHODBU
VAŽE N V NÁVŠTEVNÍCI . bU D E H E POKRAČOVAŤ V PREHLI ADKE . D O M E SA NAD ÝC H N ITE. PO STU PU JTE Z A M NOU.
A
A
,
23
ŽEU AZJ
TR PASL ÍCI,KAM
S T E SCHOVALI SHZHOLItHKU ? f
N ie , JASK YŇ A
Jozef G a á 1 — RNDr. Ľudovít G a á 1 :
III. p ra co v n é sústredenie jaskyniarov v Drienčanskom krase O rganizov anie p ra c o v n ý c h s ú s tre d e n í je o s v ed č en ý m spôsobom p r ie s k u m u k ra s o v ý c h fo rie m v jask y n iarstv e . O blastná sk u p in a SSS Rimavská Sobota v s p o lu p rá c i s G e m ersk ým m ú zeo m v Rimavskej Sobote o rg a n iz o vali už III. s ú s tre d e n ie ta k é h o to c h a ra k te r u . S ú stre d e n ia s a zú častn ili n ie len člen ov ia SSS, ale aj ja sk y n ia ri iných z a h ra n ič n ý c h skupín. Poslaním p ra c o v n é h o s ú s tr e d e n ia bola o k re m p rie s k u m u a o d k rý v a n ia p o d zem n ých k ra s o v ý c h javov a j ich d o k u m e n tá c ia . Z ároveň je aj v h o dn ou p ríle ž ito s ťou n a vý m en u názo ro v a sk úsen o stí, n a o b ozná m e nie sa s novým i k r a s o vými ú zem iam i a spô sob om p rá c e iný ch ja s k y n ia rs k y c h skupín. S ú s tre d e n ie sa k on alo v d ň o c h 13. — 17. 8. 1980 v D rie n čan sk o m k ra s e p ri obci Slizké. Za p ríto m n o s ti vyše 100 jask y n iaro v a m ilovníkov príro d y d ň a 13. 8. vo v e č e rn ý c h h o d in á c h privítali ú ča s tn ík o v Jozef Gaál — vedúci OS R im avská Sobota a s ú s tre d e n ia , Ing. Jozef H laváč — tajo m n ík SSS a A rpád H an k — vedúci o d b o ru k u ltú ry ONV v Rimavskej Sobote. S ú stre den ia sa z ú č a s tn ili ja s k y n ia ri z o b la s tn ý c h s k u p ín S pišská Nová Ves, Ži lina, R u žom berok a z MSK. Zo su s e d n é h o M aď arska prišlo 38 členov zo s k u p ín — Miskolc, E sztergom , B u dap est a Debrecen. Ú častn íci s ú s tre d e n ia boli ro z d e le n í do 14-tich p ra c o v n ý c h sekcií, k to ré boli z a m e ra n é p re v a ž n e n a o d k rý v a č sk é a p rie s k u m n é p rá ce. Dve sekcie sa za o b e ra li m e ra č s k o -d o k u m e n ta č n o u a o c h r a n á r s k o u činnosťou. Počas š tv o rd ň o v ej usilovnej p rá c e d arilo s a ú sp e š n e ta k m e r v š e tk ý m s e k ciám. V ýznam ný m p rín o so m k p o z n á v a n iu p odzem nej sústav y Podbanište-K adlub bolo p r e r a z e n ie asi 2,5 m h ru b e j v ápencovej sten y n a d II. sifó nom jaskyne. Tu p r a c o v a la s ek c ia Karola Ď u rčíka (OS Rim avská S obota). O dkryl sa tým voľný p rie s to r s ro z m e rm i 7 x 5 m. Ďalšie p o k ra čo v an ie n a z n a č u je p u klina, k to re j z n a č n á časť je v šak pod vodou. Pri tý ch to p r á ca c h sa po užila tr h a c i a te c h n ik a a k o m p re s o r. Voľné p rie s to ry boli o d k ry té a j v Cenkavej jaskyni (S ása) 12-15 m. V ýznam nejším o bjavom bolo o d k ry tie p rie p a s tn e j jask y n e Pole D úbravíc (k. ú. Slizké) s h ĺb k o u 20 m a celk ov ou dĺžkou 31 m. V spodnej časti jaskyn e sa n a c h á d z a 5 m vysoká sála s kvapľovou výzdobou. Speleologický p r i e s k u m sa u s k u to č n il v Kozej jask y n i (k. ú. D rie n čan y ) a v jasky ni V Hlavine (k. ú. H rušovo ), z k to rej sa po čas p rie s k u m u n a p o v rc h dostali f r a g m en ty k e r a m ik y p o c h á d z a jú c e j z en e o litu a zo 16. stor. V 13,5 m dlhej Cen kavej jask y n i sa n ašli p re d m e ty z 2. svetovej vojny — v ojen sk á p rilb a a jed n a ro z š tie p e n á s tr e la z ra k e to m e tu . A rcheo lo g ick ý v ý sk u m sa k o n a l v Malej D rienčansk ej jaskyni, k de boh n á jd e n é ú lo m k y č r e p ín z doby bronzovej, zo s tre d o v e k u a p ra v d e p o d o b n e aj z paleolitu. V tejto jask y n i b ola k o p a n á aj s tr a tig r a f ic k á sonda, z k t o rej sa získ ali s c h r á n k y d ro b n ý c h u litn íko v a kosti stavovcov. Sú to dô le žití u k azo vatelia, k to rí dáv a jú c e n n é in fo rm ác ie o vek u a p o d m ie n k a c h 25
N akrúcanie film u skupinou 2 ilin a o praktickej dokum entácii v Spaňopolskej jaskyni počas sústredenia v D rienčanskom krase. Foto: M. Eliáš, archív MSK
26
u s a d e n ia jas k y n n ý c h sedim entov. Z ískané úd aje bu dú použité pri p o ro v n a n í (k o re lá c ii) ja s k y n n ý c h ú rovn í zá p ad n ej časti D rie n č a n sk é h o k ra s u s rieč n y m i t e r a s a m i Blhu. S intrová výzdoba v n ie k to rý c h jas k y n ia c h bola s k ú m a n á pom ocou UVlam p y RNDr. Pavlom Zenišom (OS R im avská S obota). M era č s k o -d o k u m e n ta č n á sekcia' pod v ed e n ím RNDr. Zd enk a H o c h m u th a (OS R u žo m b ero k) p ra c o v a la v jask y n i Pri Holom vrchu. V jask yn i je n e d o s ta to č n á c ir k u lá c ia v zduchu, čo v le tn ý c h m e sia c o c h t a k m e r z n e m o ž ň u je p riesk u m . Členovia tejto sekcie používali kyslíkové p rístroje, n i e k to ré k r a jn e nízk e p rie s to ry však dovolili zam erať len 13 m. Celková dĺž k a z a m e ra n ý c h a z d o k u m e n to v a n ý c h úsek ov jaskyn e tým v z rá s tla n a 293,5 m. Jedna sekcia sa’ z a o b e ra la o c h r a n o u k ra s u a jaskýň. Pod v ed en ím Štefana Jen d rá la (OS S pišská Nová Ves) a Jaroslav a D ušeka (OS R im avská Sobo ta ) sa za m režova li otvory F ro ntovej a Špa'ňopolskej jskyne, k to ré sa vyz n a č u jú za u jím av ou sin tro v o u výzdobou. Územie D rie n č a n s k é h o k ra s u po ča s tá b o ra bolo s k ú m a n é aj botanicky. Pod v e d e n ím RNDr. Jána K lim enta (OS Rim avská Sobota) boli vyhotovené zápisy n ajv ý z n a m n e jš íc h typov r u d e r á l n y c h a lesn ých spoločenstiev, k t o ré z k ra s o v é h o ú z e m ia zatiaľ n eb o li s p ra co v an é . F ilm á rs k a sekcia pod v e d en ím Slavom íra Chm elu (OS Žilina) p o k ra č o v a la v n a tá č a n í n á u č n é h o film u o o d b o rn o m vý sku m e k ra su . P o znatky ú č a s tn ík o v o D rie n č a n s k o m k ra s e s a doplnili ex kurziou a p r e d n á š k o u s p o jen o u s diapozitívm i. Okrem toho boli p re m ie tn u té 4 filmy o vý sku m e k r a s u u n á s i v z a h ran ičí. V m e n e OS R im avská Sobota aj tým to ch c e m e vysloviť ú p rim n ú vďaku v šetký m ú č a s tn ík o m s ú s tre d e n ia z a sved om ité v y k o n a n ú p rácu , čím v n e m alej m iere p risp eli k o b o h a te n iu p o zna tk ov a o c h r a n e k ra so v ý ch javov D rie n č a n s k é h o kra su.
» Jaskyniarstva • ® t 01 Liptovský Mikulá
27
PRÍRASTKY SPELEOLOGICKEJ KNIŽNICE MS K
PRÍRASTKY
literatúry v Speleologickej knižnici MSK za rok 1 9 8 0 ČSSR Acta Fa'cultatis R eru m N a tu r a liu m UC — F o rm atio et p ro te c tio n a t u r a č. 5 Acta Geobiologica-Ecologica' roč. VIII, č. 21, 22 Acta G e o grap hica UC — G eo g rap h ica Physica, č. 18 A rc heo log ické rozhledy, roč. XXX, č. 1—5 A rc h ite k tú ra ČSR, roč. XXXIX, č. 1— 12 Časopis pro m ineralógii, roč. 25/80, č. 1—4 Č eskoslovenská o c h r a n a prírody, č. 1/1980 Č eskoslovenský k ras, roč. XXXI/1979 Český k ras, V./1980 Geodetický a k a r to g r a fic k ý obzor, roč. XXVI č. 1—8, 10—12/80 G eografický časopis, roč. XXXII č. 1—4/1980 Geologický p ruzkum , roč. XXII č. 1—12/1980 Geologický z b o rn ík — Geologica — C arpathica, roč. XXXI. č. 1—4/1980 Krásy Slovenska, roč. LVII č. 1— 12/1980 K ybernetika, č. 1—6/1980 Lidé + Zeme, roč. 29 č. 1 - 6 , 8— 12/1980 M eteorologické správy, roč. 33 č. 1—6/1980 M ineralia Slovaca, roč. XII č. 1—6/1980 Múzejní a' vlastiv ed n á prá ca, č. 1—4/1980 Opera C ortontica — K rk ono šsk é p r á c e č. 17/1980 F am átk y a rc h eo lo g ick é , roč. LXXI č. 1—2/1980 P am átky a Príroda', č. 1— 10/1980 Pam iatk y a p ríro d a , č. 1—6/1980 Pyram ída, roč. X. č. 103—114/1980 R egio nálna g eoló gia Z á p a d n ý ch K arpát, č. 12— 13/1980 Rozpravy ČSAV, roč. XC. č. 1—8/1980 Rudy, roč. 28 č. 1— 11/1980 Slovenská arch eo ló g ia, roč. 28 č. 1—2/1980 Slovenské pohľady, č. 1— 12/1980 Slovenský k ras, roč. XVIII/1980 Veda a technika' v z a h ra n ič í č. 3—20/1980 28
V estník ÚÚG, roč. 55 č. 1— 6/1980 V lastivedný zb o rn ík Považia, č. 11/72, č. 12/76, č. 13/78, č. 14/80 V o d o h o sp o d ársk y časopis, roč. 28, č. 1—6/1980 V ý tvarný život, č. 1— 10/1980 Z áp a d n é K arpaty — s é r ia — H ydrológia a in ž in iersk a geológia, č. 2,3/1980 Z áp a d n é K a rp aty — s é r ia — M ineralógia, p e tro g rafia, geochém ia, č.6/80 ANGLICKO B ulletin BCRA — B ritisch Cave R esea rch Association, č. 7 —8/1980 C u rre n t titles in S peleology in te rn a tio n a l, č. 12/1979 P ro ceed ing s, č. 3/1980 AUSTRÁLIA R ecords of th e South, č. 1—6/1980 BELGICKO d ‘Hades, č. 1/1980 Speleologia belgica, č. 4/1979 S u b te rra — E qu ipe Spéléo de B ruxelles a. s. b. č. 82—84/1980 BULHARSKO P roblem i n a g e o g ra fia ta , č. 1—4/1980 P ríro d a’, roč. XXIX, č. 1—4/1980 FRANCÚZSKO Speleológie, č. 106—107 Spélunca, č. 1, 3—4/1980 Revue de g e o g r a p h ie Alpine, č. 1—4/1980 HOLANDSKO S p eleo -N ederlan d, č. 1—5/1979, č. 1—2/1980 JAPONSKO A n ta rc tic re co rd , č. 1— 3, 9/1979 M em oirs of th e N atio n al Science Museum, č. 12/1979 JUHOSLÁVIA N aše jame, č. 21/1979 Loški razgledi, č. 27/1980 Speleolog, roč. XXVI — XXVII/78—79 KANADA C ahiers de G eographie du Québec, č. 59—60/1979 MAĎARSKO A n n a le s h is to rico — n a tu ra le s , č. 72/1980 F o ld rajzi Kozlem ények, č. 1—4/1980 G e o g rap h ica M edica H u n g a rica, č. 10/1980 Karszt és B ariang, č. 1—2/1980 29
NDR Alt T h úrin gen , č. 17/1980 A rchív fiir N a tu r s c h u tz u n d L an d s c h a fts fo rsc h u n g , č. 1—4/1980 H ô h len fo rsch er, č. 1, 3—4/1980 Neue M useum skunde, č. 1—4/1980 NSR B elträge zu r H ôhlen u n d K arstk u n d e, č. 21—22/1980 D eutsche Museum, č. 1—3/1980 M itteilungen des V e rb a n d e s D e u tsc h er H ôh len u n d K a rs tfo rs c h e r, roč. 26, č. 2, 4/1980 N á tu r u n d Museum, roč. CX, č. 1— 12/1980 N á tu r und Heimat, č. 1 —4/1980 POĽSKO Acta G eographica, č. 42, 43/1980 Kras i speleologia, roč. XII, č. 3/1980 K w a rtaln ik geologiczny, č. 1—3/1980 P race geo g raficz n e, č. 50/1980 P race M uzeum Ziemi, č. 31— 33/1980 P rzeg lad g eograficzny, roč. 52 č. 1, 2/1980 Rocznik Polskiego to w a r is z tw a geologiczniego, roč. 50, č. 1—2/1980 RAKÚSKO Die Hohle, roč. 31 č. 1/1980 H ô h le n k u n d lic h e M itteilungen, č. 1— 12/1980 RUMUNSKO Revue R oum aine de Geologie, g e o p h y siq u e et g eo g ra p h ie , č. 24/1980 ŠPANIELSKO E xplo ratio n s — bulletin, č. 5/1980 E ndis — p ub licacio dé speleologia, č. 5—6/1979 TALIANSKO Bolletino del Gruppo Speleologico, č. 13— 14/1980 L 'apenino, č. 1—4/1979 Mondo s o tte rra n e o , č. 1, 2/1980 Speleologia, č. 3/1980 USA N a tu ra l History, č. 1— 10, 12/1980 NSS New s — bulletin, vol. 38, č. 2, 4 —9, 11—12/1980 The NSS — Bulletin, vol. 42, č. 1—2/1980 ZSSR Novaja in o s tra n a ja l i te r a t ú r a — N au kov eden ie, č. 1— 12/1980 Novaja in o s t r a n a j a l ite r a tú r a — N a uk oveden ie, č. 1— 12/1980 O bčestvenije n a u k i za ru b e ž o m — N aukovedenie, č. 1—6/1980
Eva D r o p p o v á
k n ih o v n íč k a M SK
30
OBSAH: str. Ú v o d .................................................................................................................................. 3 Alfonz Chovan: E u ró p s k a sp eleo lo g ick á r e g io n á ln a k o n fe re n c ia IUS — B u lh a rs k o 1980 4 Gustáv S tibrányi: E x ku rz ia do p oh o ria Biikk v M aď arsku
.
.
.
.
9
Ján Virág: B u lh a rsk o 80‘ — štu d ijn á ce sta ob lastnej sku p in y SSS Harm anec do B u lh a rs k a — N ávšteva Múzea R odopského k r a s u y C epeláre . 10 RNDr. Z denko H ochm uth : Nová istia ca a vý stupová p o m ô ck a
. . .
13
S m e rn ice n a získanie, používanie a odpis v ý stro ja a te c h n ic k ý c h p om ô cok .................................................................................................................................. 17 Jozef Gaál — RNDr. Ľudovít Gaál: III. p ra co v n é s ú s tre d e n ie jask y n iaro v v D rie n č a n s k o m k r a s e ............................................................................................. 25 Daniel K učera: Jask y n ia rs k e k a r i k a t ú r y ...........................................................23 Eva Droppová: P ríra s tk y lite r a tú r y v sp eleo log ickej k nižnici MSK za rok 1980 28 Obsah
.
.
31
31
F O T O G R A F IC K É F A R E B N É
P R ÍL O H Y
Titulná strana S intrová výzdoba v kom íne V elkej siene K rásnohorskej jaskyne. Slovenský kras. Foto: M iroslav Hujdič, archív MSK 2. strana obálky M ineralogický výskum v jaskyni P ri Holom vrchu. D rienčanský kras. Foto: Jozef G aál 3. strana obálky Jask y ň a P red b y strá v Jánskej doline. Nízke Tatry. Foto: P e tr H ipm an, archív MSK 4. strana obálky O chtinská aragonitová jaskyňa. M liečna cesta. Slovenské rudohorie. Foto: M iroslav Lafek, archív MSK
SPRAVODAJ Slovenskej sp eleolo gickej sp o lo čnosti roč. XI. — 1980 č. 4 Vydalo: Múzeum slo v e n sk é h o k ra su , Liptovský M ikuláš v rá m c i v n ú tro ú s ta v n ý c h in fo rm ác ií p re sp o lu p rac o v n ík o v v n á k la d e 700 kusov Tlač.: T lač ia rn e SNP, n. p., Liptovský M ikuláš 32
1H0V. WP&
f 6. juh
r 05
g / .« 'r / ( %
W ■ /- S W ’
24 . sepi " 5 apr/ia 4/1//,
2003