Spravodaj sss 1982 2

SPRAVODAJ

SLOVENSKEJ SPELEOLOGICKEJ SPOLOÄŒNOSTI

SPRAVODAJ Slovenskej speleologickej spoločnosti Liptovský Mikuláš

Ročník XIII. * 1 9 82 Číslo 2

Vydalo Múzeum slovenského krasu a ochrany prírody Liptovský Mikuláš

Redakčná rada: PhD r. Ju ra j Bárta, CSc. RNDr. D ušan K ubíny, CSc. PhM r. Štefan Roda Ing. Já n Slančík Ing. P eter Stefanča V ýkonný redaktor: Ing. M ikuláš Erdôs Zodpovedný redaktor: Alfonz Chovan

OBSAH Ing. Marcel Lalkovič: Malá retrospektíva (3) RNDr. Ľudovít Gaál: Geo­ logické pom ery pracovného územ ia oblastnej skupiny R im avská Sobota a ich odraz vo výskum e krasu (4) RNDr. Richard Pomichal: Faunistický výskum bezstavovcov v jaskyniach D rienčanského krasu (16) RNDr. Pavol Ženiš: O rientácia m ineralogického výskum u v pracovnom území oblastnej skupiny R im avská Sobota (21) Karol Ďurčík - Ladis­ lav Benedek: Nové výsledky v prieskum e jaskynnej sústavy Podbanište K adlub (26) Jozef Gaál: Prehľad desaťročnej speleologickej činnosti OS Rim avská Sobota (31) RNDr. Ľudovít Gaál - RNDr. Ján Kliment: Sú­ časné otázky ochrany krasových javov v D rienčanskom krase (37) Jo­ zef Gaál - Karol Ďurčík: Prehľad zahraničných študijných ciest oblastnej skupiny Rim avská Sobota (44) Karol Ďurčík: Poznatky o používaní a pevnostných skúškach zlaňovacej brzdy ty p u DIABLO (49)

SPRA VO DA J Slovenskej speleologick ej spoločnosti roč. X III. — 1982, č. 2 V ydalo M úzeum slovenského krasu a ochrany prírody, Lipt. M ikuláš v rám ci vnútroustavn ých inform ácií pre spolupracovníkov, v náklade 890 ks.

Tlač: T lačiarne SN P, n. p., závod L iptovský M ikuláš — 373960-82

Malá retrospektíva Úlohou týchto riadkov nie je hodnotiť. Sú iba poohliadnutím sa do­ zadu, na to, čo sa rodilo z predsavzatí a snahy čosi dokázať. Do určitej m iery by m ohli byť i úvahou nad prítomnosťou, prípadne i čiastočnou odpoveďou na jaskyniarsku dilemu, ako ďalej v m enej atraktívnych úze­ miach.

V Liptovskom M ikuláši sme neraz v situácii, keď potrebujem e verej­ nosti ukázať rozsah našej dokum entácie, prezentovať úroveň spracovania, či hĺbku súčasného záberu. V takýchto prípadoch radi siaham e po tom, čo je kom pletné, prehľadné a za čím vidieť istú ruku, či b rilantné ťahy au­ tora. V tedy akosi nevdojak vyslovujem e slová: „Podbanište, Kadlub, Fron­ tová, Spaňopolská . . . “ Sú to akési dôverné m iesta, kam sa radi vraciame, resp. hodnoty, ktoré preverené časom zaujali svoje nezastupiteľné miesto v súčasnej hierarchii speleologického poznania. D efilé-rôznych dokum en­ tov a fotografií, defilé ľudského ducha, výsledkov tvrdej práce. Spoľahlivý kompas, ktorý nás vždy privedie k vytúženém u cieľu. Asi takto môžeme charakterizovať doterajšiu činnosť a pracovné výsledky oblastnej skupiny Rim avská Sobota. Skupiny, históriu ktorej okrem tej^ tradičnej jaskyniar­ skej, nepoznačila skoro žiadna poézia. Aj ona prešla svojím vývojom, kedy sa diferencoval záujem o* pretavoval charakter jej č le n o v . . . Možno sa nájde niekto, kto nad tým ito riadkam i pokrúti hlavou, vysloví pochyb­ nosť. Prípadne z prachu večného zabúdania na piedestál vyzdvihne niečo iné. Má na to právo! P re úplnosť treb a však poznamenať, že úsilie, ktoré pretav u je v teréne nadobudnuté poznatky do prvkov ucelenej vedecko-dokum entačnej a inform ačnej hodnoty je iba časťou kum štu, ktorý postup­ ne dozrieval v chlapcoch, čo kedysi dostali chuť si len tak zajaskyniarčiť.

Avšak predsa je tu čosi, čo dáva skupine i chlapcom pečať osobitosti.

Je to snaha poctivo sa popasovať s každým problémom, ktorým je zvy­ čajne poznačený tvrd ý chlebíček jaskyniarsky. Úsilie dotiahnuť každú vec poriadne do konca a nezísť z nastúpenej cesty. A z našej jaskyniar­ skej histórie poznáme nie jeden prípad, ktorý názorne dokazuje, aké je to niekedy ťažké a koľko to vyžaduje všakovakého odriekania. Tam kdesi sa skrýva tajom stvo ich úspechu, ktorý už dávno zotrel rozdiel medzi am atérom a profesionálom. Záujem , čo prerástol svoj pôvodný rám ec a podstatne posunul hranicu nášho poznania. V ýdatný pram eň, ktorého životodarná sila neochabla uplynulým časom.

N ebude preto od veci, ak si práve pri desiatom výročí jej existencie akosi hlbšie uvedom ím e to, s čím prispela do jaskyniarskeho vienka, čím obohatila život náš každodenný — jaskyniarsky. V čom doteraz bola, resp. by m ohla byť príkladom pre nás i pre ďalšie jaskyniarske generácie.

Za uplynulé desaťročie nebolo toho málo. Bez veľkých slov úplne ^ postačí jedno konštatovanie. Sféru jej pôsobnosti v súčasnej dobe cha­ rakterizuje kom plexný prístup a nem ám e tým na m ysli len otázky doku­ m entácie. Ak sa v istých druhoch zaužíval term ín — n a j l e p š i e s p r a ­ c o v a n é ú z e m i e — nie je to preto, že si niekto potrpí na slovíčka.

3

Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva 031 01 L ip to vský M iku lá š

Nezdávam sa, že je to skutočné a reálne zhodnotenie toho, čo dala našej speleológii práve táto oblastná skupina.

2 e je to pocit radostný, netreba hádam zdôrazňovať. Je už takým našim zvykom, že sa teším e z každej m aličkosti, ktorá sa často rodí v lopotnej drine po sobotách a nedeliach. Zažratí do problém ov vstrebávam e do seba tie naše jaskyniarske starosti, ktoré sú viac ako zmyslom nášho života.

Nech nám teda i budúcnosť prináša čoraz viac takýchto radostných konštatovaní.

M arcel Lalkovič

VÝSKUM PRIESKUM HNDr. Ľudovít Gaál

G e o lo g ic k é p o m e r y p r a c o v n é h o ú zem ia oblastnej sk up iny Rimavská S o b o ta a ich o d r a z v o v ý s k u m e krasu 1. VYMEDZENIE ÚZEMIA, ÚVOD Pracovné územie Oblastnej skupiny SSS Rim avská Sobota p atrí do troch orografických celkov. Severná a západná časť spadá do Revúckej vrchoviny (Drienčanský kras, kras pri Lipovci a Sáse), juhovýchodná do Rim avskej kotliny (Skerešovsko-licinský kras) a z východu sem zasahuje aj územie Slovenského krasu (kras pri Kam eňanoch, M utonu a Troch peniažkov).

Zo západnej strany hranica územ ia prebieha v línii obcí H orné Zahorany — Babínec — Striežovce — Brádno. Zo severozápadu je územie 4

ohraničené štátnou cestou, ktorá spája obce Brádno, Ratková, Sirk, T určok a Lubeník. Odtiaľto na juhovýchod hranica prebieha dolinou rieky M uráň k Siveticiam, kde sa stáča na západ a cez P rihradzany sa tiahne do K am eňan. Východnú hranicu územ ia tvorí dolina rieky Východný Turiec v úseku m edzi K am eňanm i a Otročkom. Z ju h u pracovné územie OS je ohraničené terciérnym i usadeninam i Rim avskej kotliny. Predm etom robené v rokoch 1976—1980 (T. Gregor a kol. 1976, J. Mello a kol. 1976, ných vápencov, ktoré sa nachádzajú v tejto oblasti.

Novší geologický prieskum a geologické m apovacie práce, ktoré tu boli speleologického prieskum u a výskum u skupiny sú výstupy skrasovateD. Vass a kol. 1978, Ľ. Gaál a kol. 1980) sa v krasových oblastiach doplnili desaťročným i pozorovaniam i členov O blastnej skupiny Rim avská Sobota a priniesli niekoľko nových výsledkov. Tieto tvorili podklady pre vym e­ dzenie krasových regiónov s perspektívou výskytu povrchových a pod­ zem ných krasových javov. Dôležitejšie údaje o získaných výsledkoch pred­ kladám e v tejto práci.

2. NÁČRT GEOLOGICKÝCH POMEROV Na stavbe pracovného územ ia skupiny sa podieľajú nasledovné tek ­ tonické jednotky: gem erikum , m eliatska skupina, silický príkrov a m lad­ šie pokryvné ú tv ary (obr. 1).

2.1 Gemerikum H orniny gem erika tvoria najstaršie vrstevné sledy pracovnej oblasti.

V ystupujú v antiklinálnej štru k tú re pri B rúsniku, medzi Lubeníkom a Rákošom a m alou plochou sem zasahujú aj pri Brádne.

Ide predovšetkým o g e L p i c k ú s k u p i n u staropaleozoického ve­ ku, k torá na povch vystupuje južne od Turčoka a pri B rúsniku. Skladá sa hlavne z porfyroidov, lyditov a chloriticko-sericitických fylitov. V pra­ covnom územ í skupiny skrasovatené vápence gelnickej skupiny nie sú známe.

G e m e r i d n ý k a r b ó n (dobšinská skupina) je rozšírený južne od Lubeníka a na m alej ploche pri B rádne sem taktiež zasahuje. Je zložený z bridlíc, fylitov, diabázových tufov a karbonátov. Časť vápencov je zme­ nená na m agnezity, ktoré sú využívané aj priem yselne. Sivé doskovité kryštalické vápence v y stupujú pri Lubeníku, krasové javy však v nich nie sú známe.

P e r m s k é sedim enty sa skladajú hlavne z terigénnych usadenín — pieskovcov, zlepencov a arkóz. Sú znám e z Brúsnickej antiklinály a od Rákoša až k Jelšave. K arbonáty obsahujú len v m inim álnej m iere (ojedi­ nelé tenké vložky pri Brúsniku), zo speleologického hľadiska nem ajú vý­ znam.

2.2. Meliatska skupina Tvorí tektonické podložie silického príkrovu. Na pracovnom území skupiny je znám a zo štyroch lokalít: Striežovce, Držkovce, Rákoš a Je l­ šava.

5

TURČOK

IELSAVA'

JELS.

NANDRÁŽ

T E P L IC A

RATKOV>

p r ih r a d z a n y

~ ľ~ .ŕ ' O RATK.“

§ 1ve- t |C E

.K A M E N A N Y

R 0 V N E j - SUCHÁ’

BRADNO R. LEHOTA xN

RYBNÍK

l ip o v e c

DR ZK O VC E BRÚSNIK

STRIEZOVCI .STR ELN IC E .h r u š o v o ; SKERESOVO LUKOVISTIA'

BU DIKO VA NY HR K Á Č S'ÄJS D R IE N C A N Y > ^ aluviálne nápla­ vy,

slienité o piesčité íly, litoráln e sedimenty no okrajoch (spodný m ioein),

vulkanoklostikó ondezitov (vrch­ ný mlocén),

skrasovotené vá­ p ence silického príkrovu (stred­ ný a vrchný trias).

karbonáty j ridného kar

vulkanické a klastické sedi­ menty gemeridného korbónu.

Obr. 1. N áčrt tektonickej situ ácie pracovného územ ia O blastnej sk upin y R im avská Sobota. Z ostavil Ľ. Gaál s použitím m apových podkladov GÚDS (T. Gregor a kol.

1976, J. M ello a kol. 1976, D. Vass a kol. 1978, Ľ. G aál a kol. 1980).

6

P ri S t r i e ž o v c i a c h sa skladá zo svetlých kryštalických dolom itizovaných vápencov aniského veku (stredný trias), z tm avých ílovitých bridlíc ladinu a z vrchnotriasových (karn a nor) tm avošedých a šedých doskovitých rohovcových, m iestam i krinoidových vápencov (Ľ. Gaál 1982 b).

P ri D r ž k o v c i a c h na povrch v y stupupjú tm avošedé ílovité brid­ lice s bradlam i svetlých kryštalických vápencov aniského veku a červe­ ných radiolaritov anis — ladinu (P. D um itrica — J. Mello 1982). Podobný c h arak ter m á aj výstup pri R á k o š i, chýbajú tu však radiolarity.

P ri J e l š a v e , severne od Troch peniažkov, v pokračovaní pruhu od severných svahov Slovenskej skaly, v y stu p u jú spodnotriasové piesčité bridličnaté vápence a svetlé aniské kryštalické vápence (J. Mello in T. Gregor a kol. 1976).

Vápence m elitskej skupiny, znám e vo dvoch stratigrafických hori­ zontoch (anis a kam -nor) sú plošne m álo rozšírené. Na povrch vystupujú vo form e šupín alebo bradiel spravidla uprostred relatívne m äkších bridličnatých hornín. Na pracovnom územ í OS Rim. Sobota význam nejšie krasové javy nie sú v nich známe, len pri Rákoši vo svetlých kryštalic­ kých vápencoch boli zistené stopy krasovatenia s m enším i krasovým i du­ tinkam i. Vo vápencoch m eliatskej skupiny doteraz neboli pozorované sú­ stredené vývery podzem ných vôd, čo poukazuje na ich nízke zvodnenie.

2.3. Silický príkrov Takm er všetky doteraz z»áme krasové javy územia sú viazané na karbonáty silického príkrovu. Silický príkrov západne od územ ia Sloven­ ského krasu tvorí niekoľko výrazných synklinálnych zón, v jadre ktorých sú zachované karbonáty stredŕiého, prípadne i vrchného triasu. Sú spra­ vidla lem ované málo priepustným slienito-bridličnatým súvrstvím spod­ ného triasu („kam pil“), k t or é ? tvorí ram ená synklinál. V antiklinálnych pásm ach vystupuje nepriepustné piesčito-bridličnaté súvrstvie spodného triasu („seis“). Od severu k ju h u sú to nasledovné synklinálne štru k tú ry : a) synklinálna šupina S l o v e n s k e j s k a l y (J. Mello in T. Gregor a kol. 1976), ktorej vývoj sa najviac odlišuje od vrstevného sledu Slovenské­ ho krasu. Z ahrňuje aj okolie kóty 537 (Skalka) a 564 (Tri peniažky) pri Jelšave. b) s á s k a synklinála (M. M aheI 1954) v pásm e Lipovec — Sása — Kam eňany — Jelšavská Teplica. c) 1 i c i n s k á synklinála (J. B ystrický 1964) v pásme Skerešovo — S trel­ nice a Licince. d) synklinála B r e t k y (J. B ystrický 1964) medzi B retkou a M eliatou.

V šetky popísané súbory sú postihnuté slabou alpínskou regionálnou dynam om etam orfózou. K arbonáty v niektorých m iestach viac, inde m enej sú rekryštalizované.

V juhozápadnej časti územ ia je na spodnotriasové bridličnaté a slienité súvrstvia n asunutá vrchnej šia štru k tú ra silického príkrovu, rep re­ zentovaná karbonátovou kryhou D rienčanského krasu. Skladá sa zo sú­ vislého nem etam orfovaného, prevažne vápencového sledu stredného a vrchného triasu (Ľ. Gaál 1982 a).

7

2.4. Mladšie pokryvné útvary Alpínske a staršie útvary sú m iestam i prek ry té m ladším i potektonickým i horninam i terciéru a kvartéru. Sú to terciérne bazálne v á p n i t é zlepence, vápnité pieskovce a organodetritické v á p e n c e spodného miocénu, vystupujúce na m enších plochách pri Budikovanoch, Slizkom, Spaňom Poli, Skerešove a Gem erskej Vsi, ďalej í l y , p i e s č i t é a s l i e n i t é í l y spodného miocénu, ktoré vypĺňa­ jú podstatnú časť Rim avskej kotliny. V denudačných reliktoch m iestam i sa zachovali a n d e z i t o v é v u l k a n i k l a s t i k á vrchného miocénu.

Tvrdé andezitové úlom ky často vplývajú aj na krasovatenie, zvyšujú účinky erózie. Vzťah vulkanoklastík ku krasovým horninám môžeme n aj­ lepšie študovať na území D rienčanského krasu.

K v a r t é r n e usadeniny vypĺňajú hlavne nivy povrchových tokov, ale sú z nich tvorené aj riečne terasy (napr. Blhu, Východného a Západ­ ného Turca), svahové sedim enty, ako aj jaskynné výplne.

Z hľadiska výskytu krasových javov terciérne a kvartérn e sedim enty sú málo význam né. Stopy krasovatenia môžeme sledovať len vo vápnitých zlepencoch spodného miocénu, z ktorých je znám a aj jaskyňa Pekelná diera pri Skerešove.

Nakoľko okrem jaskyne Pekelná diera všetky význam né krasové javy pracovného územ ia skupiny sú známe z vápencov silického príkrovu, jed ­ notlivé krasové regióny sme vyčlenili na základe rozšírenia karbonátov synklinálnych pásiem tohto príkrovu. B rali sme pritom do úvahy m orfo­ logický charakter výstupov skrasovatených vápencov. Od severu k ju h u sme vym edzili nasledovné krasové regióny: kras Troch peniažkov, kras sáskej synklinály, Skerešovsko-licinský kras a D rienčanský kras.

3. KRASOVÉ REGIÓNY 3.1 Kras Troch peniažkov Tvorí m orfologicky výrazný m asív v okolí kót 537 (Skalka) a 564 (Tri peniažky) pri Jelšave. Z východu ho ostro ohraničuje dolina rieky M uráň, z ju h u a severu čiastočne jej bočné doliny. Podľa M azúr-Luknišovho orografického členenia je zaradený k Jelšavském u krasu v celku Slovenský kras.

K rasové javy tohto regiónu aj napriek značným rozm erom m asívu sú veľmi slabo vyvinuté, predpoklady pre výskyt rozsiahlych jaskynných priestorov sú takm er žiadne. Len m iestam i sú znám e š k r a p y na steinalm ských vápencoch, ojedinele i m enšie b r a l á . Príčinou toho je uza­ v retá synklinálna štru k tú ra m asívu. V ram enách synklinály vystupujúce spodnotriasové málo priepustné slienité bridlice a aniské dolomity siahajú m iestam i takm er až k vrcholovým častiam . Severné svahy m asívu sú tvorené prevažne piesčitým i bridličnatým i vápencam i m eliatskej skupiny (J. Mello in T. Gregor a kol. 1976), ktoré taktiež nie sú vhodné na skrasovatenie. Skrasovatené steinalm ské vápence a m enej skrasovatené rohovcové reiflingské vápence sa tiahnu len v 4,2 km dlhom, ale veľmi úzkom pásm e v tesnom okolí hrebeňa.

8

N epriepustné alebo málo priepustné horniny ram ien synklinály a sa­ ma synklinálna štru k tú ra neum ožňuje krasovým vodám sústredené vývery v južnom a severnom úpätí m asívu. Situácia je priaznivejšia na východnej strane, kde sa synklinálna štru k tú ra otvára. Prevažná časť krasových vôd sa však pravdepodobne odvádza skryte do aluviálnych se­ dim entov rieky M uráň.

3.2 Kras sáskej synklinály Je viazaný na 17 km dlhé, pom erne úzke synklinálne pásmo s hlbšie prebiehajúcou osou v línii Lipovec — kóta 386 (Hradište) — kóta 445 (Drie­ ňová) - kóta 466 (Skalka) - kóta 466 (Muton). Z južnej strany je synklinála ohraničená bridličnatým i súvrstviam i spodného triasu ako aj dislo­ káciam i vrásovo-prešm ykového charakteru, zo severnej strany slienito-vápencovým súvrstvím spodného triasu silického príkrovu. V dôsledku zvlnenia osi synklinály a odlišnej reakcie rigidných karbonátov na rozdiel od plastických bridličnatých hornín na tlakové napätie, sú krasové hor­ niny rozčlenené a izolované do viacerých celkov, ktoré disponujú samo­ statným krasovo-hydrologickým režimom. Tieto celky sú spravidla ob­ m edzené a preťaté zlomami sm eru SV—JZ. Od západu k východu rozli­ šujem e nasledovné čiastkové krasové regióny krasu sárskej synklinály: kras pri Lipovci, Sáse, K am eňanoch a kras M utonu.

3.2.1 Kras pri Lipovci

é V najzápadnejšej časti sáskej synklinály medzi obcami Lipovec a P o­ tok v y stu p u jú gutensteinské vápence v 1,3 km dlhom pásm e sm eru SV— JZ. K arbonáty, ale i okolité bridlice, sú silne rekryštalizované. Vzhladom na m alý plošný rozsah vápencov, ktoré sú m iestam i znečistené dolomitmi a zavrásneným i kam pilským i slienitým i bridlicam i, krasové javy tohto územ ia sú rozšírené len v m inim álnej miere. Jaskyne a závrty nie sú známe, m iestam i sa v y sk y tu jú slabšie vyvinuté š k r a p y. Územie je odvodňované hlavne p r a m e ň o m M adunica severne od Lipovca. Na základe pozorovaní Hydrom eteorologického ústavu v B ra­ tislave v rokoch 1960—1967 m al priem ernú výdatnosť 1,05 l/s (min. 0,2 l/s, m ax. 4 l/s), teplota vody 4—8,2 °C. 3.2.2 Kras pri Sáse Vápence a dolomity v y stu p u jú v pásme sm eru SV—JZ medzi kótam i 492 (západne od Ratkovskej Lehoty) a 496 (Za Osek) v dĺžke 4,5 km. Šírka pásm a je okolo 800 m.

Severne a západne od Ratkovskej Lehoty sú rozšírené gutensteinské dolom ity takm er bez krasových javov. Iba ojedinele sa tu vyskytuje s k a l n ý p r e v i s západne od Ratkovskej Lehoty. Krasové javy sú via­ zané na steinalm ské a gutensteinské vápence, ktoré v y stupujú v jadre a v južnom ram ene synklinály severovýchodne od Sásy. Na odokrytých južných svahoch vrchu H radište (kóta 386) sú dobre vyvinuté š k r a p y na m asívnych steinalm ských, ale i na doskovitých gutensteinských vá­ pencoch. Znám a je tu ďalej puklinovo-krasová v y v i e r a č k a na vý­ 9

chodnom konci Sásy, s výdatnosťou podľa údajov HMÚ 1,0 — 35,0 l/s a dva m enšie p r a m e n e severovýchodne od Sásy (obr. 2).

Skupina tu registruje dve j a s k y n e , ktoré preskúm ala a zdoku­ m entovala v rokoch 1979 a 1981. Na južnom svahu vrchu H radište sa na­ chádza 13,8 m dlhá stará inaktívna jaskyňa s dvomi vchodmi s názvom Na H radišti. Druhá, 14,2 m dlhá jaskyňa zlom ovo-korózneho pôvodu sa nachádza na severovýchodnom konci obce Sása, s názvom Nad vyvieračkou (obr. 3).

3.2.3 Kras pri Kameňanoch Je tvorený vápencam i a dolomitmi, ktoré sa tiah n u v 6,3 km dlhom pásme sm eru zhruba východ — západ severne od K am eňan m edzi kótam i 445 (Drieňová) a 466 (Skalka). V jadre synklinály v y stu p u jú gutensteinské vápence a dolomity, v západnej časti územ ia aj svetlé m asívne steinalm ské vápence. Územie odvodňuje hlavne rieka Východný Turiec, m enšiu časť bezprostredne aj k r a s o v á v y v i e r a č k a , ktorá sa nachádza severne od Kam eňan.

Na skrasovatených steinalm ských a gutensteinských vápencoch sú vy­ vinuté početné š k r a p y, m iestam i aj z á v r t y, speleologický je však územie málo preskúm ané. V gutensteinských dolomitoch skupina tu za­ m erala znám u 16 m dlhú šikmo klesajúcu puklinovitú j a s k y ň u s ná­ zvom Podhlavište (obr. 4), ktorá bola odkrytá zásluhou bývalej skupiny SSS Gemer-Licince. V krasovom regióne fcú však predpoklady na výskyt j

Obr. 2. K rasová vyvieračka pri Sáse, upravená m iestnym i o b yvatelm i. Foto: Ľ. Gaál

10

iných podzem ných priestorov. So system atickým prieskum om sa počíta od roku 1973.

3.2.4. Kras Mutonu Tvorí najvýchodnejší krasový región sáskej synklinály, v okolí kóty 466 (Muton) pri Jelšavskej Teplici. Geologické štru k tú ry prechádzajú aj severne od Jelšavskej Teplice, kde tvoria okolie kóty 513 (Stráň).

Prevažnú časť karbonátov M utonu tvoria gutensteinské dolomity, krasové javy sú však viazané na steinalm ské vápence, ktoré vystupujú na východnom svahu vrchu. Sú to škrapy a s k a l n é b r a l á , ale aj dve m enšie j a s k y n e . Eróznu bázu územ ia tvorí rieka M uráň. Kras je odvodnený viacerým i pram eňm i, čiastočne pravdepodobne aj skryte do sedim entov aluviálnej nivy.

3.3 Skerešovsko-licinský kras Tiahne sa v dĺžke 7,5 km v južnej časti pracovného územ ia skupiny od Skerešova k Licinciam, k doline rieky M uráň. Z ahrňuje krasové vý­ stupy steinalm ských a gutensteinských, mimo územ ia-skupiny aj m lad­ ších vápencov viazaných na licinskú synklinálu, ďalej vápencový výstup pri H rkáči geologicky patriaci k synklinále B retky a nakoniec aj krasové javy vo vápnitých zlepencoch spodného m iocénu pri Skerešove. Veľká časť vápencov je p rek ry tá m ladším i usadeninam i terciéru, spod ktorých sa objavujú vo väčších-m enších, prevažne izolovaných výstupoch, ostro­ voch. Z juhozápadu je územie ohraničené potokom Západný Turiec, z vý­ chodu riekou M uráň a zo severu spodnotriasovým i bridlicam i, ktoré sú m iestam i taktiež zakryté m ladším i sedim entm i. Tvorí zložitý krasovo-hydrologický systém , kom plikovaný aj m iestam i zavrásneným i bridlica­ m i spodného triasu. Západná časť je odvodnená riekou V ýchodný Turiec, resp. D rieňovským potokom (Dreno), východná riekou M uráň. K oblast­ nej skupine Rim avská Sobota p atrí len západná časť územia, budovaná prevažne tm avým i doskovitým i gutensteinským i vápencam i.

Na stráňach Drieňovského potoka a jeho bočných dolín sú časté m ies­ tam i dobre vyvinuté š k r a p y , m enšie š k r a p o v é p o l i a . Severo­ východne od Struhárovej sam oty pri Skerešove sú aj náznaky planinového krasu s početným i z á v r t m i hlavne m isovitého typu. N ajvýznam ­ nejšou j a s k y ň o u územ ia je jaskyňa K ôlyôkparti barlang (v Steňacom vŕšku), preskúm aná J. B ártom v roku 1955 (J. Bárta, 1963). Dosahuje dĺžku 50 m. Je inaktívnou riečnou jaskyňou s nálezmi predm etov z hallstattskej doby (J. Bárta, 1. c.). Ďalšia, tžv. L evártska jaskyňa, preskúm aná Z. Hochm uthom , s dĺžkou 9 m sa nachádza blízko kúpeľov Strelnice.

Na pravom brehu Západného Turca, západne od H rkáča sa nachádza 22,5 m dlhá jaskyňa K ólyuk (Kam enná diera), preskúm aná Gy. Dénesom (1975). P ri prieskum e a dokum entácii v r. 1981 skupina Rim. Sobota odo­ brala vzorky o. i. aj na konodontovú m ikrofaunu, na základe ktorej sa zistil aniský vek (spodná časť stredného triasu) týchto vápencov priam o z jaskyne. Ďalšia zaujím avá, priepasťovitá jaskyňa, tzv. Pokollyuk (Pekelná die­ ra) sa nachádza severne od sam oty P apkút pri Skerešove. P redstavuje 11

JASKYŇA

NA

HRADIŠTI

(ka t. o b ce S ä s a )

PODORYS

PRIEMET NA ZVISLÚ ROVINU *

|D* 170'-350*

5

PRIEČNE REZY B-B'

C -C '

D -Dv

Z A M E R A L I:

závesným

GAÁL L ., GAÁL J .,

kompasom,

Ž EN ÍŠ

sklonomerom,

v ýš k o v ý s y s t é m r e l a t í v n y ,

bod

P.

1979

0 — 10,00

JASKYŇA PODHLAVIŠTE pri K am eňanoch

PODORYS

.0,7

REZY

*0,3

A-A' ROZ Vf NUT Y P OZ DĹ Ž NY REZ

B-B’

hl i ni t á v ý p l ň

'.J úlomkovitá výplň

D -D

nestabilná s te n a jaskyne výška stropu drevená

v m.

výstuž

yyy,/( s p á d n i c e cislo bodu

T 91,5? mer. bod

r e l . v ý š k a v m.

ZAMERALI: Ga á l J . , G a á l L., Ž e n í š P. b a n . kompas om, s k t o n o m e r o m , 1979

,,

urttuSJSB « * »

MikviVas

6 m hlboký ponor s dvomi vchodmi, kto rý h ltá vody občasných povrcho­ vých tokov. Zaujím avosťou jaskyne je, že je vyvinutá v spodnomiocénnych vápnitých zlepencoch, ktoré tu tran sg red u jú na gutensteinské vá­ pence. Valúnový m ateriál zlepencov je taktiež tvorený prevažne z týchto vápencov.

3.4 Drienčanský kras Je najväčším , najvýznam nejším a najlepšie preskúm aným krasovým regiónom pracovného územ ia skupiny. R ozprestiera sa na ploche 16 km 2 medzi D rienčanm i a Chvalovou. Geologicky predstavuje k ry h u strednoa vrchnotriasových vápencov, ktorá je nasunutá na spodnotriasové ne­ priepustné piesčito-bridličnaté a málo priepustné slienito-bridličnaté súvrstvie silického príkrovu. V yskytujú sa tu takm er všetky vápencové typy Slovenského krasu (gutensteinské, steinalm ské, nádašské, reiflingské, w ettersteinské, tisovské, hallstattské a dachsteinské vápence), prevažná časť krasových javov je však viazaná na svetlosivé w ettersteinské vápence spodnokarnického veku (Ľ. Gaál 1982 a).

V súčasnosti okrem š k r á p a š k r a p o v ý c h p o l í tu skupina registruje vyše 160 z á v r t o v rôzneho typu, niekoľko p o n o r o v ob­ časných povrchových tokov (okrajových krasových jám), dve k r a s o v é p r i e h l b n e , dve krasové v y v i e r a č k y (Kadlub, Pod skalou), 10 k ra­ sových p r a m e ň o v a 28 j a s k ý ň s dĺžkou od 3,8 do 381 m (obr. 5).

Obr. 5. B udikovianske škrapy — škrapové pole na karnických tisovských vápencoch severn e od Budikovian. Foto: Ľ. Gaál

14

Podrobný popis krasového územ ia sa nachádza v prácach S. Kám ena (1966), Z. H ochm utha (1975) a Ľ. Gaála (1979, 1982 a), novšie poznatky v Spravodajoch SSS (č. 3/1978, 4/1979, 1/1980, 3/1980, 4/1980, 1/1981, 2/1981).

V ýstup w ettersteinských, príp. tisovských vápencov severozápadne od Chvalovej s Chvalovskou jaskyňou (J. B árta 1956) priraď ujem e taktiež k D rienčanském u krasu, nakoľko spolu tvoria jednu geologickú štruktúru.

Casť vápencov je tu len p rek ry tá neogénnym i sedim entam i.

Literatúra Bárta, J. 1956: C hvalovská jaskyňa a pilin ské jaskynné pohrebiská v juhoslovenskom krase. Slov. archeol. 3, B ratislava Bárta, J. 1963: Desať rokov speleoarcheologickej činnosti A rcheologického ústavu SAV. Slov. kras, 4, s. 87—96, Martin B ystrický, J. 1964: S lovenský kras. Stratigrafia a D asycladacae m ezozoika S lo v en ­ ského krasu. ÚtJG, B ratislava D énes, Gy. 1975: A M unuhpest felfedezése. T urista M agazín, 21/86, 5, B udapest.

D um itricä, P. — M ello, J. 1982: On the age o f th e M eliata Groupe and Silica-nap pe radiolarities (localities D ržkovce and B ohúňovo). Geol. práce, Správy 77, B ra­ tisla v a Gaál, Ľ. 1979: N ové poznatky ku geológii, m orfológii a sp eleológii D rienčanského krasu. Slov. kras, 17, s. 85— 107, M artin G aál, Ľ. a kol. 1980: V y sv etliv k y Iť základnej geologickej m ape ČSSR, 1 : 25 000, list R atkovská Suchá. M anuskript, arch ív Geofondu, B ratislava Gaál, Ľ. 1982a: Stratigrafia a faciáln e vzťahy triasových váp en cov silického príkro­ vu v D rienčanskom krase. Geol. práce, Správy, 77, B ratislava G aál, Ľ. 1982b: V ýskyt m eliatskej sk u piny pri Striežoveiach. Geol. práce, Správy 78, B ratislava « Gregor, T. a kol. 1976: V y sv etliv k y k základnej geologickej m ape ČSSR, 1 : 25 000, list Jelšava, M anuskript, archív G eofondu, B ratislava H ochm uth, Z. 1975: D rienčanský kras v S loven skom rudohorí. Geogr. časopis, 27, 3, s. 282 — 287, B ratislava K ám en, S. 1968: Kras v okolí D rienčan. Slov. kras, 6, s. 7 — 15, Martin M aheI, M. 1954: P ríspevok k stratigrafii južnej časti Spišsko-gem erského rudohoria.

G eol. zborn. SAV, 11, 1, s. 105 •— 110, B ratislava M ello, J. a kol. 1976: V y sv etliv k y k základnej geologickej m ape ČSSR, 1 :25 000, list K am eňany. M anuskript, archív G eofondu, B ratislava V ass, D. a kol. 1978: V y sv etliv k y k základnej geologickej m ape ČSSR, 1 : 25 000, listy Veľký B lh, U zovská P anica a R adnovce. M anuskript, archív Geofondu, B ra­ tislava.

15

RNDr. Richard Pomichal:

Faunistický vý sk u m b e z s t a v o v c o v v jaskyniach D r ie n č a n s k é h o krasu ÚVOD Výskumom jaskynnej fauny D rienčanského krasu sa oblastná skupina Rim avská Sobota zaoberá od roku 1976. Z 28 evidovaných jaskýň tohto krasového územia bolo po faunistickej stránke preskúm aných 14: jaskyňa Frontová, Podbanište, P ri Holom vrchu, v Hlavine, Cenkavá, Michova chyža, Kozia, Spaňopofská, Chvalovská, v Kam ennom jarku, v M aruškinom jarku, Veľká drienčanská a Malá drienčanská. Z posledných troch jaskýň boli doteraz spracované len netopiere (J. Darola, nepubl.). Mimo územia D rienčanského k rasu sme orientačný zber fauny uskutočnili v jas­ kyni Podhlavište pri Kam eňanoch.

Biologický m ateriál sa získaval m etódou individuálneho zberu. V jas­ kyni Podbanište sme v roku 1977 um iestnili dve form alínové pasce, k toré sa však neosvedčili. Získané bezstavovce sm e konzervovali v 75 % roz­ toku alkoholu.

PREHĽAD FAUNY BEZSTAVOVCOV SKÚMANÝCH JASKÝŇ Strunovce — Nem atom orpha Gordius sp.

Našli sme jedného jedinca tohto rodu v hĺbke okolo 20 m vlhkej stene jaskyne P r i H o l o m v r c h u (30. 12. 1976). N ájdený exem plár sa v y ­ skytoval neď aleko-od uhynutého chrobáka A b a x ater. Do podzem ných priestorov sa pravdepodobne dostal spolu so svojim hostiteľom (A bax ater). Nemožno však vylúčiť ani splavenie tohto parazita z povrchu.

U litníky — Gastropoda Vitrea diaphana (STUDER) Jednu prázdnu u litu tohto d ru h u sme zistili na stene jaskyne P o d b a ­ n i š t e dňa 30. 12. 1976. Pravdepodobne bol sem splavený z povrchu.

Podľa V. Ložeka (1956) ide o alpsko-m eridionálny druh, vyskytujúci sa hlavne na vápencoch.

O xychilus glaber (FÉRUSSAC) Dva živé jedince a jednu prázdnu ulitu sme našli na stenách jaskyne P o d b a n i š t e (30. 12. 1976). Pravdepodobne boli sem zavlečené lístím alebo drevom , prípadne splavené cez široký kom ínovitý otvor. Podľa V. Ložeka (1956) ide o stredoeurópsko-východoeurópsky druh, značne rozší­ rený vo vápencových oblastiach.

16

O xychilus depressus (STERKI) Z územia D rienčanského krasu tento d ru h spom ína J. Gulička (in J. Bárta 1956). Našiel ho J. B árta (1. c.) v C h v a l o v s k e j j a s k y n i spolu s ulitam i Clausilia dubia DRAPARNAUD a H elix pomatia L. Spom ína­ né d ruhy počas našich výskum ov v podzem ných priestoroch D rienčan­ ského k rasu neboli zistené,. Ďalšie splavené prázdne u lity Cochlicopa lubricella (PORRO), Vallonia pulchella (MULL), Chondrula tridens (MULL) a Vertigo sp. boli nájdené na strope severozápadnej vetvy joskyne P r i H o l o m v r c h u . Ľ. Gáálom zbieraný m ateriál určil Z. Schm idt (in Ľ. Gaál — P. Zeniš, v tlači).

Rôznonožce — Am phipoda Synurella sp.

Jeden exem plár sme ulovili v plytkej mláčke blízko jaskynného potoka 13 m od dna vstupnej studne jaskyne P o d b a n i š t e v roku 1978. Ľ.

Gaálom získaný exem plár určil J. Gulička.

Niphargus sp.

Jedince tohto rodu boli viackrát zbierané v podzemnom toku jaskyne P o d b a n i š t e (obr. 1). P a trí m edzi časté stygobionty tohto jaskynného systém u, pom erne hojne sa vyskytuje v okolí K am ennej sály (obr. č. 1).

Na ďalšej lokalite s podzem ným tokom — v jaskyni P ri Holom vrchu — ten to rod doteraz nebol zistený.,Z ískaný m ateriál (okolo 15 jedincov) t. č. študuje J. Gulička.

Obr. 1. N iphargus z podzem ného toku jaskyne Podbanište. Foto: dr. R. P om ichal

17

Rovnakonožce — Isopoda Mesoniscus graniger (FRIVALDSZKY) Dva jedince tohto d ruhu boli nájdené na tlejúcich zvyškoch konopného lana pod komínom Suchej vetvy jaskyne P o d b a n i š t e (30. 12. 1976). Ďalší exem plár sme našli dňa 29. 11. 1980 na vlhkej stene spodnej sály jaskyne P o l e D ú b r a v í c . Podľa J. G uličku (1975) ten to d ruh je jed ­ ným z našich najvýznam nejších troglobiontov.

Pavúky — Araneida M eta menardi (LATREILLE) Jedince tohto druhu sa pravidelne vysk y tu jú na väčšine skúm aných lo­ kalít (jaskyňa P o d b a n i š t e , F r o n t o v á , v H l a v i n e , C h v a lovská, M ichova chyža, Š p a ň o p o ľ s k á a v K a m e n n o m j a r k u ) . Na siedm ych lokalitách celkove bolo v rokoch 1976— 1981 ulo­ vených 10 exem plárov. Pavúk M eta m enardi je typickým členom spolo­ čenstva vchodových častí (chazmatocenóz) jaskýň D rienčanského krasu (obr. 2).

Roztoče •— Acarina Ixodes vespertilionis (KOCH) Tohto ektoparazita v Drienčanskom krase zistil M. Lichard v roku 1979 na stene začiatku hornej úrovne Š p a ň d p ol ’ s k e j j a s k y n e .

M nohonožky — Diplopoda

>

P olyzonium germ anicum (BRANDT) Jedného jedinca sme našli m edzi lístím vchodovej časti K o z e j j a s k y ­ n e dňa 31. 10. 1980. Je to m enej častý d ru h vlhkých listnatých lesov a vlhkých lúk.

Obr. 2. P avúk M eta m enardi patrí m edzi najčastejších predstaviteľov vchodových častí jaskýň D rienčanského krasu. Foto: dr. R. P om ichal

18

Polydesm us complanatus (L.) Zistili sm e m edzi lístím vo vchodovej časti K o z e j 31. 10. 1980.

jaskyne

dňa

Chvostoskoky — Collembola Chvostoskokom D rienčanského krasu zatiaľ nebola venovaná dostatočná pozornosť. Z litera tú ry sú znám e nálezy H eterom urus nitidus (TEMPLTON) a Lepidocyrtus curvicollis (BOURLET) z jaskyne v D r i e n k u pri Slizkom (J. Paclt 1957). Počas našich zberov sme získali niekoľko poško­ dených jedincov z jaskyne F r o n t o v á (1977), S p a ň o p o ľ s k á (1981) a P o l e D ú b r a v í c (1981), ktoré patria k čeľadi Isotomidae. Z pod­ zem ných priestorov Drienčanského krasu možno očakávať niekoľko trogloxénnych, pravdepodobne aj troglofilných druhov collembol.

C hrobáky — Coleoptera Choleva glauca (BRITTEN) Jeden exem plár tohto chrobáka (z čeľade Silphidae) sme našli dňa 3. 2.

1980 v hornej úrovni S p a ň o p o ľ s k e j j a s k y n e .

L esteva longelythrata (GOEZE) Jedného jedinca tohto hum ikolného drobčíka (čeľaď Staphylinidae) sme ulovili v afotickej časti jaskyne P o d b a n i š t e (6. 2. 1977) na rozkla­ dajúcom sa dreve pod komínom*„Suchej v e tv y “.

A b a x ater (VILLERS) t Jeden u h y n u tý exem plár sme našli dňa 30. 12. 1976 v jaskyni P r i H o ­ lo m v r c h u . '* Potočníky — Trichoptera Potočníky n ep atria m edzi časté trogloxény D rienčanského krasu. Len v jednom prípade (v roku 1981) boli nájdené zvyšky ich tela (krídla) v jaskyni P o d b a n i š t e . Pravdepodobne sa jedná a d ru h z čeľade Lim nephilidae. Počítam e s výskytom potočníkov aj v podzem ných priesto­ roch jaskyne K adlub, k to rú plánujem e z tohto hľadiska sledovať v b u ­ dúcnosti.

M otýle — Lepidoptera Inachis io (L.) Niekoľko zim ujúcich jedincov sme zistili dňa 27. 10. 1979 v jaskyni P o d h l a v i š t e p ri Kam eňanoch (mimo územia D rienčanského krasu).

Scoliopteryx libatrix (L.) Zim ovanie tohto d ru h u v jaskyniach D rienčanského k rasu je pravidelné a časté. Zaznam enávali sm e ho v suchších častiach jaskýň v počte nie­ koľkých exem plárov na lokalitách K o z i a j a s k y ň a (31. 10. 1980), 19

jaskyňa v K a m e n n o m j a r k u (28. 10. 1979), M i c h o v a c h y ž a (2. 11. 1980), Š p a ň o p o ľ s k á j a s k y ň a (15. 2. 1981 a viackrát), ja s­ kyňa P o l e D ú b r a v í c (29. 11. 1980) a tiež v jaskyni P o d h l a v i š t e pri Kam eňanoch (27. 10. 1979) a v C h v a l o v s k e j j a s k y n i (J. Gulička in J. B árta 1956).

Triphosa dubitata (L.) Podľa J. G uličku (1975) je častým a pravidelným hosťom našich jaskýň.

Zistili sm e ho vo veľkej sále S p a ň o p o ľ s k e j j a s k y n e v r . 1981.

Dvojkrídlovce — Diptera Nematocera Zimovanie jedincov z čeľade Culicidae bolo pozorované na viacerých lo­ kalitách Drienčanského k rasu (jaskyne K o z i a , C e n k a v á , P r i H o ­ lom vrchu, v K a m e n n o m jarku, v Hlavine, F r o n t o v á a M i c h o v a c h y ž a ) . Niekoľko jedincov z čeľade Chironomidae sme zistili v jaskyni P o d b a n i š t e spolu s druhm i z čeľade Culicidae. Na tejto lokalite sm e našli vo form alínovej pasci bližšie neurčenú larvu z podradu Nematocera.

Brachycera H eleom yza captiosa (GORODKOV) V yskytuje sa pravidelne v jaskyni P r i ’ H o l o m v r c h u (zbieraný m ateriál: dva samce, 30. 12. 1976) a v jaskyni P o d b a n i š t e (1 samec, 1 samica, 23. 1. 1981).

Scoliocentra brachypterna LW. ' Imága tohto d ruhu boli nazbierané spolu s jedincam i predchádzajúceho d ruhu v jaskyni P o d b a n i š t e (30. 12. 1976, 3 samce, jedna samica).

Na tejto lokalite dňa 23. 1. 1982 sme našli jeden pár pri kopulácii.

Phoridae gen. sp. .

Jedného jedinca sme našli dňa 23. 1. 1982 v jaskyni P o d b a n i š t e . Zá­ stupcovia tejto čeľade v podzem ných priestoroch D rienčanského krasu sú pravdepodobne zriedkavejšie ako d ru h y z čeľade H eleom yzidae.

V jaskyni F r o n t o v á , v hĺbke 23 m boli nájdené v pukline dve bližšie neurčené kukly dvojkrídlovcov z podradu Brachycera.

ZÁVER Fauna bezstavovcov D rienčanského krasu bola do r. 1976 pom erne málo preskúm aná. Väčšiu časť nam i nazbieraného m ateriálu (okolo 200 exemplárov) tvorili imága dipter, k toré predbežne neboli rozdelené do druhov. Väčšiu pozornosť treba venovať tiež zberu a spracovaniu fauny apterygót tohto krasového územia. Zvyšok m ateriálu prináleží k 21 taxónom. Častý je pavúk M eta menardi, ktorý je rozšírený vo vchodových častiach väčšiny lokalít. V afotickej zóne sa m nohokrát v y sk y tu jú aj m o­ týle, z ktorých je najfrekventovanejší Scoliopteryx libatrix.

20

N ajvýznam nejším troglobiontom D rienčanského krasu je žižiavka jaskynná (Mesoniscus graniger), kto rú sme zistili na dvoch lokalitách — v jaskyni Podbanište a Pole Dúbravíc. K stálym stygobiontom podzem ­ ného toku jaskyne Podbanište patria predstavitelia am fipód Niphargus a Synurella. Táto jaskyňa je v rám ci D rienčanského krasu najbohatšou lokalitou na bezstavovce* Okrem bližšie neurčenej larvy a imág nem atocer bolo tu zistených 10 druhov bezstavovcov.

V budúcnosti plánujem e rozšíriť faunistický výskum bezstavovcov aj na ďalšie lokality, čím bude možné získať ucelený obraz o biospeleologických pom eroch pracovného územ ia oblastnej skupiny Rim avská So­ bota.

•

Literatúra Bárta, J. 1956: C hvalovská jaskyňa a pilinsk é jaskynné pohrebiská v Juhoslovenskom krase. Slov. archeol., 3, s. 110 — 121, B ratislava G aál, Ľ — Zeniš, P. v tlači: Jaskyňa Pri H olom vrchu. Slovenský kras, M artin G ulička, J. 1975: Fauna sloven sk ých jaskýň. Slov. kras, 13, s. 37 — 85, Martin Ložek, V. 1956: K líč českosloven ských m ékkýšú. SA V , B ratislavä P aclt, J. 1957: Uber d ie C ollem bolen -F au na der slow akischen Hôhlen, B eiträge zur E ntom ológie, 7, 3/4, s. 269 — 275

RNDr. Pavel Zeniš:

i »4í

O r ien tá cia m in e r a lo g ic k é h o výsk um u v p ra co v n o m ú z e m í oblastnej skupiny Rimavská S o b o ta

Jaskyne a krasové oblasti poskytujú širokú škálu m ožností pre zapo­ jenie rôznych vedných disciplín do výskum u. Jednou z nich je i m inera­ lógia. A k ju porovnám e napr. so zoológiou alebo archeológiou, nenašla si tak é význam né a vyhranené postavenie a uplatnenie v obsahu náplne speleológie. Tento problém možno spájať s neveľkou pestrosťou a a tra k ­ tívnosťou, monotónnosťou m ineralogických objektov jaskýň, čo následne vyvoláva m alý záujem o tieto otázky u profesionálnych odborníkov i n ad ­ šencov. Riešenie takých špecifických nám etov, aké v rám ci speleológie zahrňuje m ineralógia, nem ožno vo všeobecnosti pokryť v podm ienkach oblastných skupín, tu sú akékoľvek snahy z personálnych dôvodov oby­ čajne redukované na m inim um , čo je logické.

K celkovému počtu a pestrosti jaskýň na Slovensku, k ich preskúm anosti, sa radí iba veľm i m álo zaujím avejších m ineralogických údajov.

Pravda, ak neberiem e v celej šírke do úvahy najrozšírenejší m inerál jas­ kýň — kalcit. I u toho však väčšina prác označením sin ter a tvarovým po­ pisom (často s rôznym i „um eleckým i“ prirovnaniam i), končí pri jeho cha­ rakterizácii. Z m ineralogického hľadiska sa doteraz najväčšia pozornosť venovala Ochtinskej aragonitovej jaskyni (Š. Homza a kol., 1970; R. Ševčík — J. K antor, 1956). Podrobne sa z niekoľkých lokalít študovali plastic­ ké, resp. m äkké sintre (L. R ajm an — S. Roda, 1974; M. H arm an — J. Derco, 1976). P estrejšie a svojím spôsobom ojedinelé údaje z m ineraló­ gie slovenských jaskýň poskytuje práca J. V. K ašpara (1934). Z jaskyne Domica popisuje tento autor pom erne pestré m inerálne zastúpenie (sadro­ vec, am orfný kalcium -fosfát, brushit). Z niekoľkých ďalších jaskýň je ešte v literatú re uvádzaný aragonit. Z travertínovej jaskyne Borová hora (pri Zvolene) je znám y sádrovec (A. Droppa 1965).

Ako z tohoto, i keď neúplného, prehľadu vyplýva, súčasný stav po­ znania m inerálnej výplne slovenských jaskýň (v porovnaní už s krasový­ mi lokalitam i v Čechách) nás nemôže uspokojiť, skôr naopak, m usí n a ­ bádať k system atickej a cieľavedomej práci.

Na základe teoretických predpokladov a doterajších publikovaných údajov, krasové oblasti a jaskyne poskytujú iba zdanlivo m álo štu d ij­ ných objektov pre m ineralogický výskum . P ri riešení m ineralogických problém ov je prvoradá vhodná voľba objektov a m etód výskum u a ich l~ príp. praktická aplikácia. i

Obr. č. 1. Z aujím avý typ sintra z jaskyne pri H olom vrchu. A gregát k ryštálikov k a l­ citu rastové usm ernený do kríčkovitých tvarov vp lyvom odprskujúcej vo d y pod v o ­ dopádom . Zväčš. 2 x . Foto: L. Osvald

22

Začiatky m ineralogického výskum u v pracovnom území oblastnej skupiny R im avská Sobota spadajú do roku 1976, kedy sa začalo s prvým i viac-m enej experim entálnym i pokusmi. Ďalej budú načrtn u té okruhy problém ov, ktoré boli vytypované pre podrobnejšie štúdium . Ich výpočet bude pom erne rozsiahly a v rám ci skupiny ťažko obsiahnuteľný na pro­ fesionálnej úrovni, no m nohé otázky sú v program e na nasledujúce roky a plánujem e ich riešiť koordinovaním spolupracovníkov a zahrnutím n á­ m etov do obsahu niektorých výskum ných úloh, čo so sebou nesie mož­ nosti adaptácie výskum u i na iné regióny Slovenska, pretože niektoré problém y nem ožno sledovať izolovane, čo vzhľadom k objektívnejším a kom plexnejším záverom je i nevyhnutné.

D oterajší výskum bol orientovaný hlavne na výplň jaskýň (autochtón­ n u i alochtónnu) a krasové pôdy, jednotlivé dielčie úlohy možno v tomto zam eraní zhrnúť do týchto bodov: a) m orfologický a m orfogenický opis sintrovej výplne (obr. 1), jej tex tú rn o štru k tú rn e znaky, ujednotenie m etodiky charakterizácie b) sledovanie chem ického zloženia, vedľajších a stopových prvkov sintrov, vzťah s okolným i horninam i c) príčiny sfarbenia sintrov, vplyv chromoforov, inhom ogenít d) lum iniscenčný výskum , vyhľadávanie opálu, jeho rozšírenie, sukcesné postavenie e) pôvod oxidov resp. hydroxidov Fe v klastických sedim entoch jaskyne Podbanište a P ri Holom vrchu f) výskum ťažkých m inerálov jaskynných sedim entov pre riešenie nie­ ktorých otázok geológie, paleogeografie a pod. s aplikáciou na speleo­ logický prieskum g) m ineralogické zhodnotenie ^piesčitej frakcie reliktných a fosílnych pôd ty p u te rra rossa s konkretizovaním zdrojových oblastí resp. pôvodné­ ho m ateriálu týchto produktov zvetrávania h) vyhľadávanie niektorých ďálších m inerálov, ktoré bývajú typické i n e ­ tradičné v jaskyniach (guánové, sírany a pod.) i) sledovanie m ineralógie m äkkých sintrov. Ďalej budú bližšie m etodicky rozvedené niektoré nám ety zo spom e­ nutých úloh, ktoré sú v speleológii u nás málo využívané a rozšírené.

V regióne OS Rim avská Sobota sa v tom to sm ere dosiahli už prvé kon­ k rétn e výsledky.

P rv ý orientačný lum iniscenčný v ý sk u m sintrovej výzdoby jaskýň D rienčanského k rasu sa uskutočnil už v roku 1977, ale iba na odobratých vzorkách, čo pochopiteľne nem ohlo priniesť uspokojivé výsledky. Syste­ m atickejšie sa začalo na tejto problem atike pracovať od roku 1980. Otázky týkajúce sa podstaty lum iniscencie a predovšetkým ich aplikovanie na jaskynné objekty sú rozpracované z našich autorov hlavne J. Sláčikom (1976, 1977), V. Lysenkom — J. Sláčikom (1977, 1978), ktorí sledovali hlavne m inerálne výplne jaskýň Českého krasu. Je všeobecne známe v y ­ užitie lum iniscencie v m ineralógii (pri identifikácii niektorých m inerálov, prospekcii, štúdiu prítom nosti niektorých stopových prvkov v m ineráloch a pod.). Speleológia na všeobecné rozšírenie lum iniscenčnej analýzy, sa­ m ozrejm e na územ í Slovenska, ešte iba čaká. Keďže sú poznatky o m ine­ ralógii resp. m inerálnych druhoch slovenských jaskýň pom erne chudobné, čiastočné oživenie pri vyhľadávaní niektorých m inerálov v jaskyniach 23

môže priniesť práve speleolum iniscenčný výskum . Táto m etóda sa javí ako zvlášť vhodná pre vyhľadávanie opálu. Opál fluoreskuje pod k rátk o ­ vlnným ultrafialovým svetlom v zelených tónoch, a ta k je v teréne pri použití prenosnej UV -lam py ľahko zistiteľný a od ostatných bežných jaskyn­ ných m inerálov dobre odlíšiteľný. Takto ho možno nájsť i v nepatrných m nožstvách, kým obdobné vyhľadávanie výskytov pomocou bežných m ine­ ralogických a chem ických analýz by znam enalo nepredstaviteľne ťažkú a zložitú úlohu. Pritom je n u tn é mať n a zreteli i aspekty ochrany jaskýň, p re­ tože spom enutá m etóda prakticky vylučuje rušivé zásahy do jaskynnej výzdoby. Problem atike opálu nebola v jaskyniach Slovenska venovaná takm er žiadna pozornosť. O system atickom vyhľadávaní a výskum e n e­ možno hovoriť už vôbec. Z istený bol iba v Ochtinskej aragonitovej jaskyni (R. Sevčík — J. K antor, 1956; S. Homza a kol., 1970) a v Špaňopoľskej jaskyni (P. Zeniš, 1980). V súvislosti s výskum om plastických resp. m äk­ kých sintrov uvádza L. R ajm an — S. Roda (1974) vo vzorkách SiCh ako voľný v koloidnej alebo rozpustnej form e, M. H arm an — J. Derco (1976) sa však p rikláňajú k názoru, že SÍO 2 v analyzovaných vzorkách m äkkých sintrov pochádza z ílovej sľudy.

K lastické fluviálne kvartérne sedim enty sú častou súčasťou našich jaskýň. Vo všeobecnosti sa vyznačujú veľkou litologickou pestrosťou a oby­ čajne i nedostatkom fosílií pre stratigrafické účely. P rvoradou charakte­ ristikou sedim entov je štúdium ich petrografického zloženia. V tom to sm e­ re sú priaznivé pom ery u potočných a riečnych štrkov. Zloženie týchto hrubozrnných frakcií závisí všeobecne od petrografického zloženia zdrojo­ vých oblastí m ateriálu transportovaného do sedim entačného priestoru. Sťa­ žená je situácia, ak m ám e v jaskyniach zachované iba piesčité a ílovité uloženiny. K obrazu o ich pôvode môže prispieť sledovanie ťažkých m inerá­ lov (ŤM). Súvislosť s tou-ktorou m aterskou oblasťou odrážajú zm eny v asociácii TM m edzi jednotlivým i akum uláciam i a zm eny v kv alitatív ­ nom zastúpení m inerálov. Zloženie asociácie ŤM v sedim entoch a zm eny v spoločenstvách sú m odifikované celým radom faktorov, z najdôležitej­ ších je to charakter zvetrávacích procesov v zdrojových oblastiach, spôsob transportu, rezistentnosť niektorých m inerálov voči m echanickém u opra­ covaniu a chem ickém u atakovaniu atď. K onkrétny význam štúdia ŤM v jaskyniach — môžu prispieť k riešeniu m nohých dôležitých otázok — pri stratifikácii a korelovaní sedim entov, paralelizácii s terasam i na po­ vrchu kom unikačnom prepojení paleoriečisk, hľadaní neznám ych alochtónnych prítokov, určení erózneho vplyvu na vápencový substrát, rekon­ štrukcii m orfológie jaskyne, dynam iky sedim entácie, hľadaní súvisu s po­ vrchom atď.

Pom erne bežne sa na karbonatických horninách v krasových oblas­ tiach Slovenska v y sk y tu jú nápadné fosilné a reliktné pôdy ty p u terra rossa. Z posledného obdobia kom plexný pohľad tý k ajúci sa problem atiky týchto pôd poskytuje práca J. Pelíška (1980). Jeho doterajšie výskum y dokazujú, že te rra rossy vznikali zložitým i zvetrávacím i procesm i z rezí­ duí karbonátických hornín a z niektorých hornín silikátových, a to najm ä z m ladších vulkanitov, kryštalických bridlíc a granitov a boli p rem iest­ ňované. K bližšiem u definovaniu účasti produktov zvetrávania resp. „ p r­ votného“ m ateriálu na zložení te rra rossy z nesubstrátových vápencov, môže prispieť sledovanie piesčitej frakcie, a najm ä ŤM týchto pôd. Prvé 24

výsledky výskum u na území D rienčanského krasu (i M alých K arpát) na­ značujú perspektívnosť tejto m etódy. Už v starších prácach nachádzam e názory, že te rra rossa vznikala ako produkt zvetrávania andezitových a iných hornín (D. A ndrusov a kol., 1958; K. Borza — E. M artiny, 1964), čo naše výskum y m ineralogického rozboru hrubozrnnejších zložiek v p ra ­ covnom území potvrdzujú.

Záverom možno povedať, že m ineralogický výskum jaskýň prináša celý rad zaujím avých údajov a poznatkov z pestrej problem atiky krasu.

V pracovnom regióne OS Rim avská Sobota sa m ineralogickým otázkam venujem e už niekoľko rokov. Pozornosť je orientovaná najm ä na výplň jaskýň (sintre, alochtónny m ateriál) a krasové pôdy ty p u te rra rossa. Me­ todicky sme upozornili na niektoré, u nás m álo aplikované, m ožnosti za­ m erania m ineralogického výskum u krasu a jaskýň.

Literatúra A ndrusov, D. — Borza, K. — M artiny, E. — P ospíšil, A., 1958: O pôvode a dobe vznik u tzv. „terra ro ssy “ južného a stredného Slovenska. G eologický sborník, 9, 1, B ratislava. u Borza, K. — M artiny, E., 1964: K ôry vetrania, ložiská bauxitu a „terra rossa v S lo ­ ven sk ých K arpatoch. G eologický sborník, 4, 1, B ratislava.

Droppa, A., 1965: Jask yň a B orová hora. S lo v en sk ý kras, 5, (1963 — 1964), s. 96 — 98, M artin. * Harm an, M. — Derco, J., 1976: K problem atike m in eralógie a gen ézy m äkkých sin trov zo S lovenských jaskýň. Sloven ský kras, 14, s. 61 — 81, Martin.

Hom za, S. — R ajm an, L. — Roda, S., 1970: V znik a vývoj krasového fenom énu Ochtinskej aragonitovej jaskyne. Sloven ský kras, 8, s. 21 — 68, Martin.

Kašpar, J. V., 1934: G enese guanoyých m inerálu z jeskyné D om ica. V éstník Stát. geol. úst., 10, s. 104 — 111, Praha.

Lysenko, V. — Sláčik, J., 1977: Su k cese a chem ism us m in erálních v ý p ln í Českého krasu. Č eský kras, 2, s. 7 — 20, Beroun.

L ysenko, V. — Sláčik, J., 1977: Sukcese a chem ism us m in erálních v ý p ln í Českého 37, Beroun.

P elíšek, J., 1980: F o siln í a relik tn í pudy v krasových oblastech Slovenska. S lo v en ­ sk ý kras, 18, s. 115 1— 137, Martin.

R ajm an, L. — Roda, S., 1974: P ríspevok k výskum u genézy plastických sintrov z v y ­ braných jaskýň v ČSSR. S lovenský kras, 12, s. 3 — 38, Martin.

Sláčik , J., 1976: L um in iscenčn í typ ológie kalcitu a jiných jeskynních m inerálú. Čes­ ký kras, 1, s. 44 — 58, Beroun.

Sláčik, J., 1977: S p eleolu m iniscence. S lo v en sk ý kras, 15, s. 63 — 79, Martin.

Sevčík, R. — K antor, J., 1956: A ragonitový jaskyňa na Hrádku pri Jelšave. G eolo­ gick é práce, Zprávy, 7, B ratislava. . , Zeniš, P., 1980: N ové poznatky o náleze opálu v jaskyni D rienčanského krasu. Spravodaj Slov. speleolog. spol., 11, 3, s. 4 — 5, L iptovský M ikuláš.

25

Karol Ďurčík — Ladislav Benedek

N o v é v ý sled k y v p r ie sk u m e jaskynnej sústavy P o d b an ište - Kadlub

Prieskum jaskynnej sústavy Podbanište — K adlub v severozápadnej časti D rienčanského krasu m á v OS Rim avská Sobota najstaršie tradície.

Skupina sa touto lokalitou system aticky zaoberá prakticky od svojho vzniku.

Už v roku 1972, kedy nám m iest­ ny obyvateľ v Slizkom, Ju ra j Vincel ukázal m nohé perspektívne lokality D rienčanského krasu, sa preskúm ali prvé, ťažko prechodné a zavodnené úseky jaskyne Podbanište (obr. 1, 3).

Prekonal sa nízky úsek 40 m od dna vstupnej studne, tzv. I. sifón (Ľ.

G aál, M. Gaál), za ktorým nasledo­ vala 40 m dlhá priestrannejšia chod­ ba. Tá nám dávala nádeje, že jask y ­ ňa na ďalšej, podzem ným tokom úpl­ ne vyplnenej prekážke (tzv. III. si­ fón) neskončí. Prekážku sa podarilo prekonať až začiatkom roka 1973 (K. Durčík, M. Gaál) v suchom období, čím sa objavilo ďalších 100 m cho­ dieb, m iestam i aj s kvapľovou vý­ zdobou. Chodba sa skončila štrko­ vým nánosom, ktorého odstránenie vyžiadala novú organizovanú v ý p ra­ vu.

P re vysoký stav vody v letných mesiacoch sa ťažisko prieskum u p re­ nieslo do vstupnej časti jaskyne. Po Obr. 1. K vapľová výzdoba jaskyne niekoľkých nam áhavých akciách, po­ P odbanište na začiatku V incelovho dóm u. Foto: Ľ. Gaál čas ktorých sa m anuálne rozširoval na východnej stene priepasti m alý otvor, podarilo sa dňa 9. 5. 1973 preniknúť do inaktívnej, celkove 35 m dlhej Suchej chodby.

A ktívna časť jaskyne však neustále priťahovala. Dňa 10. 11. 1973 J. Gaál a M. Gaál znovu prešli cez tzv. III. sifón a začali prekopávať štrkový nános na konci chodby. Po niekoľkohodinovej práci sa to podarilo a prenikli do naj priestrannejších častí jaskyne — Vincelovho dómu. Je 26

to doteraz najväčší p riestor sústavy s najkrajšou sintrovou výzdobou. Po dôkladnom preskúm aní Vincelovho dóm u bol objavený geneticky starší V elký b latistý dóm, ktorý s predchádzajúcim súvisí úzkou puklinovitou chodbou. Ďalšie pokračovanie prieskum u v sm ere podzemného toku pre k rajn e nízky strop bolo znemožnené. Táto nepríjem ná skutočnosť nás však neodradila.

Začalo sa híadať výverové m iesto podzemného toku. V auguste r.

1973 pomocou farbiaceho pokusu sa dokázal súvis vyvieračky Kadlub s podzem ným tokom jaskyne. Zaujím avosťou pokusu bola skutočnosť, že azorubínom sfarbená voda na povrchu sa objavila až za 7 dní. Činnosť skupiny sa v rokoch 1974 — 1977 orientovala na kom plexné spracovanie jaskyne. Robili sa dokum entačné, geologické, m ineralogické a biologické výskum né práce. Jask y ň a sa takm er v celej dĺžke znám ych priestorov (381 m) zam erala a zmapovala, z čoho 340 m pripadlo na objav skupiny (obr. 2). V jaskynnom toku sa zistili vzácne kôrovce, sledovalo sa m ineralogické a petrografické zloženie sedim entov. Získané poznatky sa doplnili výsledkam i podrobného povrchového prieskum u D rienčanského krasu, kto rý sa realizoval v roku 1977 a zistilo sa, že sústava Podbanište — K adlub m á najoptim álnejšie podm ienky pre výskyt relatívne najroz­ siahlejšieho jaskynného systém u pracovného územ ia' skupiny. K tom uto konštatovaniu nás viedli predovšetkým fakty, že výverové m iesto pod­ zem ného toku jaskyne Podbanište (vyvieračka Kadlub) je od vchodu jas­ kyne vo vzdialenosti 1050 m vzdušnou čiarou, s deniveláciou 65 m. Táto vzdialenosť môže byť viacnásobná nielen sam otným priebehom podzem ­ ných chodieb, ale aj existenciou geneticky staršej, vyššie položenej úrovne, z ktorej fragm enty sa nachádzajú už aj v znám ych úsekoch jaskyne (napr.

Veľký b latistý dóm s inou priestorovou orientáciou alebo závalom ukon­ čená slepá chodba pri výverfe podzemného toku v jaskyni). Jaskyňa má aj veľmi priaznivé geologické podm ienky — m aterská hornina je tvorená svetlosivým i, chem icky veľmT čistým i w ettersteinským i útesovým i vápen­ cami. Vo vývoji podzem ných priestorov v m inulosti pravdepodobne dôle­ žitú úlohu hrali aj tvrdé andezitové úlom ky z okolitých neovulkanických vyvýšenín, ktorých zvyšky sa i dnes v y sk y tu jú v štrkových a piesčitých nánosoch potoka. V jaskynných sedim entoch bol tiež zistený značný po­ diel ťažkých m inerálov, ktoré pochádzajú z andezitov.

Na základe týchto poznatkov sústavu Podbanište — K adlub sme vy­ brali za hlavnú lokalitu pracovného územ ia skupiny. Ťažisko prieskum ­ ných prác sa preložilo na oblasť vyvieračky K adlub s tým , že v m im o­ riadne suchých obdobiach pokúsim e sa o prienik v najvzdialenejších čas­ tiach jaskyne Podbanište.

V yvieračka K adlub sa nachádza na úpätí juhozápadného svahu vrchu Holubina, pod zvetralou vápencovou stenou. Voda z vyvieračky po 20 m prekonáva výškový rozdiel 2 m vodopádom a pozvoľne tečie údolím.

Tento jav nám um ožnil znížiť hladinu vody vo vyvieračke. Začiatkom roku 1973 sm e započali odvodňovanie sifónu vyvieračky, práce však sťažovalo tv rd é skalnaté dno koryta potoka. P rv ý úspech sa dosiahol dňa 1. 8. 1973.

J. Gaál preskúm al sifón vyvieračky a dostal sa do m alej klem bovitej siene, z čoho vyplývala nutnosť ďalšieho znižovania hladiny potoka. Po dlhom čase, v r. 1978, v rám ci štvordňovej akcie sa pomocou rýpadla Belorus podarilo natoľko znížiť hladinu, že sa ukázala m alá vzduchová 27

vchod

ja s k y ň a REVÚCKA

1

K A D L U B

V R C H O V IN A -D R IE N Č A N S K Ý

-1,36

KRAS

I.S IF Ó N

Pôdorys II. SIFÓN

III. SIFÓN

REZY

REZY

vchod

F -ľ

R o z v in u tý

VYVIERACKA

p o z d iž n v re z E

1972 I. SIFÓ N

III. SIFÓN

II. SIFÓN

Z A M E R A L I: G a ó l J . ,G a á l

L .; K o v á č s

Z .,

K llln e r

R .,

2 2 .8 .1 9 8 1

b a n . k o m p a s o m , sk lo n o m e ro m

t

C

Obr. 2. Jaskyňa K adlub. V ysvetlivk y: 1. štrková a su fo v á výplň, 2. priem erná výška stropu v m etroch s ostrým i hranicam i. 3. m eračský bod číslo bodu relatívn a hĺbka v m etroch 4. h lin itá a p iesčitá výplň, 5. spádnice, 6. hladina podzem ného toku (v reze), 7. sk a l­ n ý stupeň, ostrý skok.

S I T U A Č N Ý N Á ČR T OKOLIA

JASKYNE

PODBANIŠTE

r

/ V-t

.

>«£ v

O

1

"'"T

krosová

jama

krasová

priehlbeň

pr ie beh j a s k y n n e j chodby prameň n e k r a s o v é horni ny

bridlice

vutkanoklastiká 400 m

Obr. 3. Situačn ý náčrt okolia jaskyn e P odbanište

29

medzera, postačujúca k podplávaniu sifónu bez potápačských pomôcok (J. Gaál, K. Ďurčík, 9. 7. 1978). Postupom 20 m zabahnenou chodbou proti sm eru toku sme sa dostali pod 10 m vysoký komín, vytvorený na šikmej poruche. Pod ním sa zrkadlila hladina m alého jazierka s hĺbkou 2—3 m, čo predstavoval ďalšiu prekážku — II. sifón. Ani zlezenie kom ína nedávalo nádeje na ďalšie pokračovanie. O bjavené časti jaskyne K adlub sme orien­ tačne zam erali a kom unikáciu kom ína s povrchom prekontrolovali dym o­ vou skúškou. Na základe toho sm e otvorili um elý vchod do jaskyne, nový otvor sme zam režovali a kom ín sme osadili fixným rebríkom .

Začali sme odkrývačské práce nad II. sifónom, ktoré sa až do roku 1980 robili ručne. Neoceniteľnú pomoc a nové možnosti v prieskum e tejto lokality znam enalo získanie strelm ajstrovského oprávnenia pre vedúceho skupiny. Pomocou kom presora a trhacej techniky sm e začali raziť štôlňu nad sifónom. Počas III. pracovného sústredenia v D rienčanskom krase sme prerazili takm er 2 m h ru b ú vápencovú v rstvu a odkryli 6 m x 4 m priestor s voľnou hladinou vody. Podrobným prieskum om sa zistil ešte hlbší a technicky náročnejší III. sifón.

S podobnou situáciou sa v našich jaskyniach stretávam e bežne. Po zhodnotení situácie sa naskytli dve možnosti — potápačský prieskum a od­ čerpanie vody. Rozhodli sme sa pre d ruhú altern atív u a v dňoch 19.—23.

8. 1981 sme zorganizovali ďalšiu, päťdňovú akciu. Po prípravných prácach (upravovanie terénu táboriska a priestoru čerpadla, dovoz streliva, čer­ padla, savíc) sme do koryta potoka na povrchu uložili 32 kg trh av ín a vy­ budovali m alú hrádzu pre utesnenie náloží.- Nasledoval odstrel a ihneď prečistenie koryta. Postupne klesajúca hladina vody v sifónoch nám um ož­ nila nainštalovanie 40 m savíc a čerpadla, čím mohlo začať čerpanie. Po etapovitom čerpaní sa konečne otvoril III. sifón s pozvoľne klesajúcim dnom. Na konečné dno sifóna však nám savice nedosiahli. Zaobstarali, a k hasičském u čerpadlu pripojili nové saýice, ktoré sa zasunuli čo n a j­ hlbšie do sifónu. Po polhodinovom čerpaní nasávací kôš savice signalizoval m axim um doterajších čerpacích prác. V úzkom priestore pravdepodobne najnižšieho m iesta III, sifónu k spoľahlivém u zachytaniu prítoku vôd chýbala snáď len jedna savica. Novoobjavené priestory sme ihneď zam e­ rali, čím vzrástla celková dĺžka jaskyne K adlub na 53,7 m. Ďalšie perspektívy sa ukazujú v opätovnom odčerpaní sifónov v dô­ kladnom povrchovom, prípadne i geofyzikálnom prieskum e. I keď dote­ rajšie úsilie v prieskum e sústavy Podbanište — K adlub nebolo korunované výraznejším i úspechm i, predsa sa podarilo vniesť trochu svetla do pozna­ nia tejto najvýznam nejšej lokality Drienčanského krasu.

Po uzávierke prišla správa: D ňa 26. jú n a 1982 L. Benedek, K. Ďurčík a Ľ. Gaál využijúc nízky stav vody v jaskyni Podbanište, prenikli do najvzdialenejších častí, kde postúpili ďalej o 62,5 m. Nové priestory zam erali, čím vzrástla celková dĺžka jaskyne na 443,4 m. Ďalší postup uzatvára sifón.

30

_

.

!

Ii

SPRÁVY

Jozef Gaál

Prehľad desaťročnej s p e le o lo g ic k e j činnosti ob lastn ej sk u p in y Rimavská S o b o ta

1. Vznik skupiny a obdobie do roku 1975 Od roku 1972, keď prví šiesti záujem covia z Rim avskej Soboty v stú ­ pili do Slovenskej speleologickej spoločnosti, sa datuje založenie skupiny.

P rvé archívne záznam y o „jaskyniarskej činnosti“ však pochádzajú už od roku 1967. Do podzemia širšieho okolia Rim avskej Soboty lákal vtedy S. K inku, Ľ., M. a J. G aála vzťah k prírode a dobrodružné zážitky. N avští­ vili opustenú banskú štôlňu pri Kocihe, podzem né chodby pod zrúcani­ nam i h rad u pri Velkom Blhu a vulkanické pseudojaskyne Pohanského vrchu pri H ajnáčke. Ďalšie cesty boli zam erané už výlučne do jaskýň. Na základe údajov J. G aála st. sme v roku 1971 vyhladali V rchnú jaskyňu v Maši pri Bretke, z ktorej sm e vyhotovili prvý n áčrt a fotografie. V rokoch 1971 a 1972 sm e navštívili niekoľko jaskýň na Silickej planine (Ardovská, Silická kvapľová a ľadnica, Milada, Veľká Zomboj). Vo februári r. 1972 sme pri Slizkom, vychádzajúc z údajov m iestneho obyvateľa J. Vincela, odkryli m alú jaskyňu s 21 m studňou (neskôr nazvanú Frontovú). Toto obdobie však bolo charakteristické nesystem atickou prieskum nou činnosťou, ku ktorej sm e používali prim itívne pomôcky (železné karabínky, konopné laná, vlastnoručne vyrobené lanové rebríky).

O existencii SSS sme sa dozvedeli v roku 1971 a styky nadviazali o rok neskôr, keď sa naskytla vhodná príležitosť počas jaskyniarskeho týždňa v Gom baseku. Jaskyniarskeho týždňa v roku 1972 sa zúčastnili: S. Daňko, J. Gaál, Ľ. Gaál, M. Gaál, J. Gyôkeres, J. P urdek a L. Vaska a počas tábora absolvovali kurz zo základných speleologických disciplín.

Koncom roka 1972 aj obdržali členské preukazy SSS. 31

Vstupom do Spoločnosti sa začalo obdobie organizovanej speleologic­ kej činnosti, ktorú m etodicky usm erňoval skúsený jaskyniar Ing. Sväto­ pluk Kám en. Pracovali sme ako podskupina OS Tisovec v širšom okolí obce Slizké (terajší D rienčanský kras) v južnej časti Slovenského rudohoria. Táto oblasť bola speleologický málo známa. Odborne boli preskúm a­ né len jaskyne v doline potoka Blh (Veľká a M alá drienčanská jaskyňa, jaskyňa pri M aruškinom jarku). V strednej a východnej časti neprebáda­ ného územ ia sa preto prvé úspechy dosiahli pom erne ľahko. Z aregistro­ vali sme viac m enších jaskýň a v roku 1973 v jaskyni Podbanište odkryli vyše 300 m dlhý úsek.

V roku 1974 sa skupina osam ostatnila, jej vedúcim sa stal Jozef Gaál.

Ručiteľom skupiny ostal naďalej Ing. S. Kám en, kto rý ďalšiu činnosť OS Rim. Sobota podporoval svojim i bohatým i skúsenosťam i a cenným i ra ­ dami. M ožnosti ľahkých objavov na území D rienčanského k rasu sa však čoskoro vyčerpali. Čoraz viac sme si uvedom ovali potrebu system atičnosti prieskum ných prác, lepšiu koordináciu m ladých členov skupiny a pevnejšiu organizáciu. Žiaľ, nie všetci členovia si uvedom ovali dôle­ žitosť týchto zásad, veľakrát nerešpektovali pokyny vedenia OS a upred­ nostňovali iné zám ery, ako napr. zahraničné cesty a svojvoľné nepláno­ vané akcie na rôzne lokality. V zniknuté spory v skupine sa prostredníc­ tvom Predsedníctva SSS vyriešili v r. 1975, keď štyria členovia vystúpili z OS a v r. 1977 sa pridružili k skupine Gem er-Licince (terajšie Šafá­ rikovo). * 2. Obdobie od roku 1975 do 1982 * *

j

Doriešením vnútorných sporov sa začala nová etapa vo vývoji sku­ piny. Členská základňa sa postupne rozšírila, prichádzali noví členovia, hlavne študenti — teraz už absolventi Prírodovedeckej fakulty UK v B ra­ tislave. Vo vyhľadávaní, prieskum e a spracovaní jaskýň sme začali použí­ vať m etódy hlavne z oblasti geológie, m ineralógie a biológie. Zam erali sme sa predovšetkým na dôkladný povrchový prieskum krasových javov na území D rienčanského krasu. Výsledkom týchto prác bolo v roku 1976 vyhotovenie m apy povrchových krasových javov v m ierke 1 : 10 000. Sku­ pina zaregistrovala 165 závrtov rôzneho ty p u (vrátane niekoľkých pono­ rov občasných povrchových tokov), 10 krasových pram eňov, 2 krasové vyvieračky a 11 jaskýň. Získané poznatky nám dovolili vymedziť n a j­ perspektívnejšie oblasti z hľadiska výskytu podzem ných priestorov. V jed ­ nej z týchto intenzívne skrasovatených pásiem , n a východnom svahu Holého vrchu začala skupina otváracie práce v okrajovej krasovej jam e a koncom roka 1976 objavila d ruhú najväčšiu jaskyňu krasového územia — jaskyňu P ri Holom vrchu. Dĺžka jej zam eraných priestorov dnes dosa­ huje 319 m.

Stále viac sme však pociťovali potrebu precíznejšej a univerzálne zam eranej dokum entácie podzem ných a povrchových krasových javov.

S m eračským i prácam i sme potrebné skúsenosti nemali. V tom to sm ere nám výdatnú pomoc poskytol Ing. M arcel Lalkovič, vedúci dokum entač­ ného oddelenia MSK, s ktorým sme v rokoch 1976—1979 úzko spolupra­ covali. Na základe jeho usm erňovania sa náš dokum entačný m ateriál po­ stupne skvalitňoval a členovia skupiny sam ostatne zam erali a zdokum en­ tovali už prevažnú časť jaskýň pracovného územia.

32

P ri prieskum ných a výskum ných prácach sa nám značne zlepšili podm ienky zriadením terénnej základne pri Slizkom. Za hlavnú lokalitu sme vytypovali jaskynnú sústavu Podbanište — Kadlub, ktorá z geolo­ gického a m orfologického hľadiska sa ukázala najperspektívnejšou. P ra ­ covali sme tu prakticky od založenia skupiny, intenzívnejšie odkrývačské práce sme začali od roku 1977. O rok neskôr sme sa dostali do podzem ­ ných priestorov výverovej časti podzemného toku sústavy — do jaskyne Kadlub, ktorej dĺžka zam eraných chodieb je dnes 53,7 m.

V roku 1978 úspešné boli i odkrývačské práce vo východnej časti D rienčanského krasu. Neďaleko od krasovej vyvieračky Pod skalou bola objavená priestranná, 41 m dlhá Špaňopoľská jaskyňa so snehovobielou kvapľovou výzdobou.

Prieskum né a odkrývačské práce sa uľahčili organizovaním pracov­ ných sústredení. Na prvom sústredení v D rienčanskom krase sa v roku 1975 zišlo 20 jaskyniarov z našej OS a zo skupiny H erm an Ottó z Miskolca (MĽR). Speleologické práce boli orientované hlavne na otvorenie troch závrtov a na sledovanie prietokov krasových pram eňov. D ruhé sú­ stredenie sa organizovalo v roku 1977, ktorého sa zúčastnilo 32 jaskynia­ rov z oblastných skupín Košice-Jasov, Ružom berok, Esztergom (MLR), ako aj pracovníci G em erského m úzea z Rim. Soboty. Pracovalo sa na šty ­ roch lokalitách. Vo Frontovej jaskyni sa vykopala stratigrafická sonda, ale dobré výsledky sa dosiahli v oblasti m eračsko-dokum entačných prác.

T retie pracovné sústredenie, organizované v spolupráci s G em erským m ú­ zeom v roku 1980 prinieslo najviac výsledkov (obr. 1). Sústredenia sa zú­ častnilo 112 osôb, z toho 68 výkonných speleológov zo skupín Tisovec, Spišská Nová Ves, Žilina, Zvolen, Ružom berok, z MSK a z MĽR Miškolc, Esztergom, B udapest a Debrecen. Pracovalo sa v 14 sekciách počas štyroch dní. Značným úspechom sústredenia bolo objavenie 30 m dlhej a 19,5 m hlbokej priepastnej jaskyne Pole D úbravíc so zaujím avým i riasovým i strom atolitm i. Nové priestory sa odkryli aj v jaskyniach K adlub a Nad vyvieračkou. Počas podujatia sa zam režovali vchody do Frontovej a Spaňo-

Obr. 1. Pohľad n a tábor III. pracovného sústredenia v D rienčanskom krase v roku 1980. Foto: Ľ. Gaál

33

Obr. 2. K vaple Špaňopolskej jaskyne, v ktorých b ola v roku 1980 zistená opálová m ineralizácia. Foto: J. Gaál

poľskej jaskyne. Zo stratigrafických a archeologických sond sa získali úlom ky keram iky z bronzovej doby a stredoveku a zvyšky kostí jaskyn­ ného medveďa.

S výskum ným i.prácam i sme sa začali zaoberať od roku 1976. Zam e­ rali sme sa predovšetkým na geologické a morfologické pozorovania pod­ zem ných a povrchových krasových javov, ktoré odborne usm erňuje RNDr. Ľudovít Gaál. V ýskum y tohto charakteru pom áhajú pri vym edzení p e r­ spektívnych zón z hľadiska výskytu podzem ných priestorov.

RNDr. Pavel Zeniš rieši otázky výplne jaskýň a fosílnych krasových pôd. Význam ným úspechom bolo zistenie opálovej m ineralizácie v Špaňopoľskej jaskyni lum iniscenčným výskum om (obr. 2). Dr. Zeniš sa ex­ terne zapája aj do úloh M úzea slov. krasu na zostavení katalógu sintrov. Štúdiom vápnom ilnej vegetácie a jaskynnej flóry sa zaoberá RNDr. J á n K lim ent, kto rý z pracovného územia skupiny popísal nálezy viace­ rých chránených a vzácnych druhov rastlín. Výsledky jeho práce sú vy­ užité v celkovom zhodnotení krasového územ ia a vo vym edzení a navrho­ vaní prírodných celkov na ochranu.

Jask y n n ú faunu sleduje a spracováva RNDr. R ichard Pomichal, ktorý z pracovného územ ia skupiny faunisticky preskúm al 12 jaskýň. V jask y ­ niach Podbanište a Pole D úbravíc o. i. zistil výskyt troglobiontov.

Predpokladom kom plexného spracovania krasových javov územ ia je, aby okrem odborných pracovníkov aj ostatní členovia pracovali v určitej speleologickej odbornosti, v ktorej časom dosiahnu sam ostatnosť a zruč­ nosť. Karol Ďurčík sa úspešne zaoberá vývojom a výrobou technických 34

pomôcok, ktoré sú dnes už nevyhnutne potrebné k prieskum u horizon­ tálnych a vertikálnych jaskýň. Fotodokum entáciou podzem ných a povr­ chových krasových javov sa zaoberá Ladislav Benedek. Rieši zároveň i technické problém y, vyskytujúce sa pri fotografovaní v podzemí.

Tibor Bíró s R óbertom K illnerom sledujú m ikroklim atologické po­ m ery jaskynných priestorov, čím sa snažím e získať inform atívne klim ato­ logické údaje zo všetkých preskúm aných jaskýň pracovného územ ia sku­ piny. Hospodárske záležitosti skupiny riadi Jaroslav Dušek.

Na m eračských a dokum entačných prácach sa podieľa hlavne Dr. Gaál Ľudovít, Gaál Jozef, Ď určík K arol a Kovács Zoltán. Dokum entácia jaskýň sa stala jedným z hlavných zám erov skupiny. Z 37 doteraz registro­ vaných jaskýň pracovného územia, skupinou je zdokum entovaných a za­ m eraných 30, spolu 1241,7 m podzem ných chodieb. V súčasnosti je vyho­ tovených 33 evidenčných listov, ktoré z ah rň u jú podrobný popis, charak­ teristické údaje a m apu jaskyne ako aj jej fotografickú dokum entáciu.

P ri odkrývačských a prieskum ných prácach pre skupinu neoceniteľ­ n ú pomoc prináša používanie trhacej techniky. SSS v roku 1980 um ožnila m edzi iným i aj J. Gaálovi získať strelm ajstrovské oprávnenie. Trhaciu techniku sme úspešne používali pri odkrytí nových priestorov v jaskyni K adlub a Nad vyvieračkou, p ri rozširovaní vchodov Špaňopoľskej a F ron­ tovej jaskyne, pri úprave kom unikácií v jaskyni Podbanište a P ri Holom vrchu a tiež v rám ci spolupráce s rožňavskou skupinou v priepasti Po­ n orná na Silickej planine (obr. 3).

Obr. 3. V ýskum sed im en tov v jaskyni P odbanište šlichovaním . Foto: J. Gaál

35 *

SLOVINSKÉHO © A SO . y s ’v y

MikuSÄ

Stále nie je obsadená oblasť hydrológie, najm ä sledovanie prietokov podzemných a povrchových vôd, čo skupina značne pociťuje. Tento prob­ lém sa snažím e prem ostiť v spolupráci s odborným i pracovníkm i IG H P Žilina.

S externým i odborným i pracovníkm i prebieha úspešne spolupráca vo sfére stratigrafického výskum u jaskynných sedim entov. Z ápadná časť D rienčanského k rasu sa ukázala zvlášť vhodná pre koreláciu jaskynných usadenín s riečnym i terasam i. V spolupráci s Geologickým ústavom D. Š tú ra (RNDr. Já n Pristaš, CSc. a RNDr. Zoltán Schm idt, CSc.) a K atedrou geológie a paleontológie PFU K v B ratislave (RNDr. P e ter Holec, CSc.), boli vo viacerých jaskyniach skúm aného územ ia vyhĺbené sondy, z kto­ rých sa získal cenný paleontologický m ateriál.

V ýskyt rôznych prírodných osobitostí, ale aj niektoré negatívne zá­ sahy do krasovej k rajiny pracovného územ ia skupiny nás inšpirovali za­ oberať sa s problem atikou ochrany krasových javov. Od roku 1977 sme sa zam erali hlavne na zam režovanie vchodov význam ných jaskýň (Podbanište, Frontová, Spaňopoľská, Kadlub), neskoršie na vypracovanie pro­ jektov a návrhov nových m aloplošných chránených území.

V rám ci zvyšovania odbornej pripravenosti členov sa snažím e o r­ ganizovať každý rok, alebo sa zúčastňovať študijných ciest do domácich i zahraničných krasových oblastí. Členovia skupiny v zahraničí doteraz navštívili 40 jaskýň, z ktorých získali cenné odborné a praktické poznat­ ky. Z navštívených krasových oblastí priniesli aj hodnotný dvoj- a tro j­ rozm erný dokum entačný m ateriál. S niektorým i skupinam i sa nadviazali styky, z ktorých vyústila úspešná spolupráca najm ä so skupinou H erm an Ottó z Miskolca (MĽR).

D osiahnuté výsledky skupina propaguje v odborných a populárnych časopisoch, hlavne v Spravodaji SSS (16 príspevkov), v zborníku Múzea slovenského krasu (3 príspevky, 3 v tlači), v Obzore G em era (7 príspev­ kov), ale aj v K rásach Slovenska, Československom krase, Poznaj a chráň, Geologických prácach, Biológii (po jednom príspevku) a v početných článkoch v dennej tlači.

K aždý rok poriadam e prednášky a besedy spojené s prem ietaním diapozitívov, prípadne film ov prevažne pre m iestnu mládež a na jasky­ niarskych podujatiach (sústredenia v Drienčanskom krase, tábory v Búkku v MĽR a pod.). Členovia skupiny spolupracovali so žilinským i jaskyniarm i pri n a­ táčaní populárnych film ov o výskum e a prieskum e jaskýň D rienčanské­ ho krasu (2 filmy), ako aj o študijných cestách do zahraničných krasových oblastí (2 filmy).

Prieskum om a výskum om jaskýň získané výsledky skupina propa­ guje aj form ou výstavnej vitríny, ktorá je um iestnená v stálej expozícii Gem erského m úzea v Rim avskej Sobote. V roku 1977 sme usporiadali výstavu o študijnej ceste M onte Canin ’76 v Gem erskom múzeu.

Za doterajšiu úspešnú prieskum nú a hlavne dokum entačnú činnosť bola skupina v roku 1979 ocenená P am ätnou plaketou Správy slovenských jaskýň. Ďalšie čestné uznania jej boli udelené za kultúrno-výchovnú čin­ nosť Okresným národným výborom v Rim avskej Sobote.

36

3. Ď alšie perspektívy skupiny

D oterajšie poznatky, získané prieskum ným i a výskum ným i prácam i ukazujú, že pracovné územ ie skupiny nedisponuje s možnosťami objavov rozsiahlych a atraktívnych jaskynných priestorov. N ajväčšiu perspektívu výsk y tu relatívne väčších podzem ných chodieb územ ia dáva sústava Podbanište - Kadlub, ktorá naďalej ostáva stredobodom záujm u skupiny.

Dôkladné poznanie rozm erovo m enších jaskýň však môže taktiež pri­ nášať cenné inform ácie. N iektoré doteraz preskúm ané jaskyne D rienčanského krasu dokazujú, že z estetickej stránky m enej význam né jaskyne skrývajú v sebe veľa vedeckých a historických hodnôt, ako napr. opál v Špaňopoľskej jaskyni, riasové strom atolity v jaskyni Pole Dúbravíc, archeologické a paleontologické nálezy v Chvalovskej a Drienčanských jaskyniach, troglobiontné živočíchy v jaskyni Podbanište a Pole Dúbravíc, využitie Kozej jaskyne v odboji a pod. N iektoré krasové regióny pracov­ ného územ ia OS sú tiež zaujím avé, m nohokrát so špecifickým i vlastnos­ ťami (napr. okrajové krasové form y v okolí andezitových vulkanoklastík, výhodné m ožnosti korelácie jaskynných úrovní s terasam i).

Tieto fakty nás naďalej nútia pokračovať v prieskum e, výskum e a do­ kum entácii všetkých krasových javov vápencových výstupov západne od Slovenského k rasu v tom presvedčení, že výsledky našich prác prispejú k neustálem u rastu vedeckých, historických ale i estetických hodnôt pod­ zemného a povrchového krasového fenom énu tohto územia. N astúpený tren d a pracovný elán jedenásťčlenného, spoločným i záujm am i stm elené­ ho terajšieho kolektívu chceme udržať aj v budúcnosti, pritom tým , ktorí m ajú o jaskyne skutočný záujem , sú dvere do našich radov stále otvorené.

RNDr. Ľudovít Gaál - RNDr. Ján Kliment

Súčasné o t á z k y o ch r a n y krasových javov v D r ie n č a n s k o m

krase

Problem atikou ochrany krasových javov sa začala skupina Rim avská Sobota zaoberať len od roku 1977. Na začiatku išlo iba o uzavretie vý­ znam nejších jaský ň prevažne s kvapľovou výzdobou. V rokoch 1977 1980 sme uzavreli zam režovaním vchod do jaskyne Podbanište, Frontová, K adlub a Spaňopoľská (obr. 1). Neskoršie sme považovali za nu tn e chapat otázku zachovania jaskýň v širších súvislostiach a problem atiku ochrany rozšíriť aj na iné krasové javy. E xistuje totiž celý rad faktorov, ktoré 37

priam o alebo nepriam o ovplyvňujú vznik, vývoj, ale i zánik a poškodenie jaskyne, jej hodnotných fenom énov alebo krasových javov vôbec. Z n a j­ dôležitejších spom eniem e hydrologický režim k rajiny súvisiaci s jasky­ ňou, fyzikálnochem ické vlastnosti krasových vôd, ch arak ter m aterskej horniny, pôdneho a vegetačného k ry tu a podobne. Zásadné ovplyvnenie alebo narušenie prirodzenej rovnováhy môže so sebou prinášať nežiadúce dôsledky, ba i zničenie pre človeka nenahraditeľných prírodných hodnôt.

Povrchové a podzem né krasové javy však snáď najviac ohrozujú priam e zásahy človeka. V poslednej dobe sme na území D rienčanského krasu zaregistrovali niekoľko negatívnych zásahov, ako napr. nadm erné používanie um elého hnojiva v zbernej oblasti jaskyne Podbanište, čo spôsobilo čiastočné vyhynutie stygobiontných živočíchov jaskyne, alebo vysypanie veľkého m nožstva pokazených konzerv do závrtov na D rienockej pustatine. V budúcnosti sa dá očakávať len zhoršenie tejto situácie.

Pôvodný obraz krasovej k rajiny môže ohroziť aj zriadenie rekreačného strediska pri vodnej nádrži Teplý Vrch, ktorá je od predm etnej oblasti vzdialená necelé 2 km! P lánuje sa aj intenzívnejšie ťažobné využitie vy­ sokokvalitného vápenca D rienčanského krasu. Toto krasové územ ie so svojim i zaujím avým i, ale i špecifickým i m orfologickými, geologickými a biologickými objektam i pritom predstavuje jedno z najhodnotnejších

Obr. 1. Jaskyniari z OS Spišská N ová V es pri zam režovaní otvoru Frontovej jaskyne počas III. pracovného sú stredenia v D rienčanskom krase: Foto: Ľ. G aál

38

oblastí južnej časti Slovenského rudohoria. Za chránené sú však odtiaľ vyhlásené len dve jaskyne: M alá a Veľká drienčanská!

P reto sm e sa rozhodli podrobne preštudovať všetky anorganické a or­ ganické zložky krasovej k rajin y a zhodnotiť ich z hľadiska ochrany. Ako vhodný podklad k tom u nám poslúžili výsledky kom plexného výskum u D rienčanského krasu, ktorý robili členovia OS od roku 1976 doteraz. Ďa­ lej sme brali do úvahy všetky možnosti vplyvov na študované objekty a za účelom vyhlásenia najhodnotnejších z nich za chránené sme nadvia­ zali kontakt s K rajským strediskom štátnej pam iatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Banskej Bystrici.

Po celkovom zhodnotení jestvujúcich prírodných hodnôt krasového územia, ako aj stupňa ich ohrozenia sme vyčlenili celky so zvýšenou sta­ rostlivosťou a ochranou, v ktorých sme rozlišovali centrá ochrany a ved­ ľajšie zložky. Za centrá ochrany sme zvolili najhodnotnejšie objekty k ra­ sového územ ia z hľadiska estetického, vedeckého alebo historického. Sú dom inantam i ochranných celkov, nachádzajú sa v neporušenom alebo m á­ lo porušenom stave a sú vhodné k zachovaniu v pôvodnej form e. Z ved­ ľajších zložiek sme brali zvlášť do úvahy tie, ktoré priam o ovplyvňujú existenciu alebo vývoj centier a podľa ich rozm iestnenia 'sm e určili hrubé hranice celku. Zložky, ktoré nevplývajú na centrum ochrany, sme sa snažili zahrňovať do celku s dotváraním jeho hraníc. Keď napríklad za centrum zvolíme jaskyňu, hranice chráneného celku sme vym edzili na základe zložiek, od ktorých jaskyňa závisí, t. j. od ponorov, aktívnych závrtov a pod. Ďalej, hranicu cglku sme sa snažili určiť tak, aby sme doň zahrňovali aj ostatné hodnotné zložky prírody, ktoré na jaskyňu priam o nevplývajú, ako chránené alebo cenné rastliny, vzácne živočíchy.

Na základe týchto úvah na území D rienčanského krasu skupina vy­ členila 7 prírodných celkov, ktoré si z vedeckého, estetického, niektoré i z kultúrno-historického hľadiska zasluhujú m im oriadnu pozornosť a ochranu. U vádzam e ich len s krátkou charakteristikou hodnôt ich centra ochrany alebo vedľajších zložiek.

1. CHVALOVSKÁ JASKYŇA M iestam i pom erne priestranná, celkove 65 m dlhá jaskyňa sa n a­ chádza na východnom okraji D rienčanského krasu, v kat. obce Chvalová.

V roku 1954 bola zam eraná a preskúm aná J. Bártom (J. B árta 1956).

Z jaskyne pochádzajú cenné nálezy pilinskej, bukovohorskej a hallstattskej k u ltú ry a kosti jaskynného medveďa. Zaujím avosťou jaskyne je, že ju v 16. storočí používali ako peňazokazeckú dielňu, o čom svedčí nález falošných m incí (lit. cit.). Ďalším cenným zistením je v staršej literatú re spom ínaný nález 19 ľudských kostier, čo dokum entuje časové prvé ziste­ nie rituálneho jaskynného pohrebiska v strednej Európe (lit. c.). Úlomky ľudských kostí boli nájdené aj J. Bártom (1956).

V okolí jaskyne rastie niekoľko chránených druhov rastlín: drieň (Cornus mas), ľalia zlatohlavá (Lilium martagon), zimozeleň m enší (Vinea minor). Skoro na ja r možno n a lúkach nájsť veľmi vzácny krivec n a j­ m enší (Gagea m inim a), ktorý bol v rám ci Slovenska zaradený m edzi veľ­ m i ohrozené rastliny.

39 "Tú SUWINSKÉHO KRASU

Mikuláš

2. ŠPANOPOĽSKÁ JASKYŇA Priestranná, 41 m dlhá jaskyňa sa nachádza na východnom o kraji D rienčanského k rasu v kat. obce Spanie Pole. O bjavená bola v roku 1978 OS Rim avská Sobota. V yniká 11 m vysokou sálou a zachovalou snehovobielou kvapľovou výzdobou, v ktorej na niekoľkých m iestach bola ultrafialovým žiarením zistená opálová m ineralizácia (P. Zeniš 1980, P. Zeniš — Ľ. Gaál v tlači). Jaskyňa slúži ako zimovisko netopierov. V roku 1980 bola uzavretá m režam i.

Neďaleko od vchodu sa nachádza druhá najväčšia krasová vyvieračka D rienčanského krasu — Pod skalou. V jej okolí, v úzkom hlbokom údolí rastie endem ická zubačka žľaznatá (Dentaria glandulosa) a príbuzná zubačka deväťlistá (D. enneaphyllos). V dubovohrabovom lese sa vyskytuje čiastočne chránený zimozeleň m enší (Vinea minor) a úplne chránený drieň (Cornus mas). Žije tu aj slim ák slizovec k arpatský fBielzia coerulans), ktorý je karpatským endemitom .

3. DOLINA DRIENKU K aňonovitá, epigenetická dolina, oblúkovité vrezaná do vápencov v dĺžke 1 km predstavuje prírodovedné najhodnotnejšiu časť doliny D rien­ ku. Na obidvoch stranách je lem ovaná skalným i bralam i a škrapm i. V y­ sk y tu jú sa tu aj m enšie jaskyne (na D rienku, Pavúčia, priepasť na H ra­ de). Územie vyniká cenným i porastam i tzv. roklinových sutinových lesov s jelením jazý­ čkom celolistým (asociácia P hyllitidi-aceretum ), kde vplyvom m alej nadm orskej výšky sa p re ­ línajú horské druhý, zubačka deväťlistá (Dentaria enneaphyl­ los), jelení jazyk celolistý P hyllitis scolopedrium), prilbica m oldávská (A conitum m oldavicum ) s výrazne teplom ilným i d ru h ­ m i ako d rieň (Cornus mas), w aldsteinia kuklíková (W aldsteinia geoides) a pod. U nás zatiaľ neboli nájdené porasty podobného zloženia. Obdobu m ajú v porastoch sutinových lesov zo severného M aďarska.

Je tu tiež sústredený výskyt hrachora sedm ohradského (Lathyrus transsilvanieus). Tento d ruh sa mimo pracovného úzeObr. 2. J elen í jazyk ku. Foto: J. K lim en t

40

celo listý

(P hyllitisscolopend rium ) v su tin ách d oliny D rien­

m ia skupiny v ČSSR vyskytuje len na jednej lokalite pri Lučenci. Pozo­ ruhodný je aj výskyt zriedkavých druhov iskerníkov z okruhu iskerníka zlatožltého (Ranunculus auricomus). Z chránených druhov okrem už uve­ dených tu rastie vem enník dvojlistý (Platanthera biofolia) a zimozeleň m enší (Vinea minor), ale vyskytuje sa tu aj niekoľko vzácnych a ohroze­ ných druhov.

4. PODBANlSTE — KADLUB P redstavuje najvýznam nejšiu jaskynnú sústavu pracovného územia 0 5 . Má dĺžku 381 m (Podbanište) a 53,7 m (Kalub). V jaskyni Podbanište je zaujím avá v stupná časť — dno záv rtu prepadliskového charakteru a 14 m hlboký studňovitý vchod, ako aj im pozantná kvapľová výzdoba vo vzdialenejších častiach jaskyne. V potoku, ktorý preteká cez Podba­ nište, žijú vzácne jaskynné kôrovce rodu Niphargus a Synurella, v niekto­ rých m iestach Suchej vetvy bol zistený aj M esioniscus graniger. V ysky­ tu je sa tu aj niekoľko druhov netopierov.

Z berná oblasť tejto sústavy, hlavne krasová priehlbeň pri Podbaništi predstavuje ďalšie vzácne územie z botanického hľadiska. Sú tu zacho­ vané porasty dubovo-hrabových lesov s m edičkou jednokvetou (Melica uniflora) a na dnách väčších krasových jám aj oveľa zriedkavejšie porasty dubohrabín s kozou nohou hostcovou (Aegopodium podagraria), prípadne m arinkou voňavou (Asperula odorata). Na úpätí severných svahov Banišťa nachádzam e sutinový les s jelením jazykom celolistým spolu so sne­ žienkou jarnou (Galanthus nivalis) a na okraji lesa endem it prilbicu m oldávskú (A conitum m oldavicum ) a subendem it hrachor sedm ohradský (Lathyrus transsilvanieus). R astú tu i ďalšie chránené a ohrozené druhy.

Priam e okolie Podbanišťa je stanovišťom xeroterm nej vegetácie. Ras­ tie tu hlaváčik ja rn ý (Adonis^+vernalis), poniklec veľkokvetý (Pulsatilla grandis), m edzi veľmi ohrozené d ru h y p atrí hadinec červený (Echium rossicum), kto rý v posledných rokoch sa tu vyskytuje len v počte 7— 13 ks.

Len na jedinej lokalite rastie endem ická zanoväť biela bledá (Chamaecytisus albus subsp. pallidus). V roku 1980 neďaleko jaskyne bola nájdená vzácna silička olešníková (Silaus silaus) ako prvý nález v Slovenskom rudohorí. Z ďalších vzácnych xeroterm ných druhov tu rastie ľan žltý (Linum flavum ), ľan tenkolistý (L. tenuifolium ), astra kopcová (Aster linosyris) a hrachor širokolistý (Lathyrus latijolium ). (J. K lim ent 1979).

Dno krasovej priehlbne bolo rozorané a v súvislosti s obrábaním pôdy sa začali používať chemické hnojivá, čo silne ohrozuje túto vzácnu loka­ litu.

5. JASK YŇ A PR I HOLOM VRCHU 319 m dlhá jaskyňa, nachádzajúca sa na východnom svahu Holého vrchu bola objavená v roku 1976. Dôvodom ochrany je hlavne zachovanie kvapľovej výzdoby (mladé stalagm ity, tenké brčká, sintrové hrádze).

V jaskyni sa m iestam i v y sk y tu jú pom erne priestranné úseky, ale sú po­ zoruhodné aj eróziou m odelované podzem né chodby. G eneticky je zaují­ m avé okolie vchodu s ponorm i občasných povrchových tokov (Gaál L. — Ženiš P. v tlači).

41

6. JASKYŇA POLE DÚBRAVÍC Priepasťovitá, 19,5 m hlboká jaskyňa sa nachádza v južnej časti D rienčanského krasu. O bjavená bola v roku 1980. H lavnou príčinou ochra­ n y je neobyčajný geologický fenom én: selektívne vy v etran é riasové strom atolity na jaskynnej stene v spodnej sále (Ľ. Gaál 1981, P. Zeniš — Ľ.

Gaál v tlači). Túto sálu, vysokú 5,5 m zdobia aj stalaktity, stalagm ity a stĺpy. V jaskyni bol zistený aj význam ný tronglobiont žižiavka jaskyn­ ná (Mesoniscus graniger) a niekoľko netopierov.

7. DRIENCANSKÉ JASKYNE Malá a Veľká drienčanská jaskyňa s dĺžkou 78,9 m a 50,3 m sú od roku 1980 vyhlásené za C hránený prírodný výtvor. Zvlášť sú zaujím avé vstupné časti jaskýň, vym odelované eróziou vody (obr. 3). Jaskyne slúžia ako zimovisko netopierov. Našli sa v nich aj nálezy z doby bronzovej a hallstattskej, ako aj kosti jaskynného medveďa.

Z chránených druhov rastlín sa tu nachádza drieň (Cornus mas), silenka hustokvetá Sillingerova (Silene densiflora subsp. sillingerii), bod­ liak kopcový (Carduus collinus), sezel sivý (Seseli osseum) a hrachor sedm ohradský (Lathyrus transsilvanicus). Na skalných stráňach hornej časti CHPV nájdem e niekoľko xeroterm ných druhov. Bol tu zistený aj výskyt jašterice zelenej (Lacerta viridis).

Okrem spom enutých lokalít, ktoré považujem e za najhodnotnejšie v Drienčanskom krase, existuje tu celý rad ďalších pozoruhodných p ríro d ­ ných výtvorov a nálezísk so vzácnou flóroii. Pozornosti návštevníka tohto územia by iste neunikli budikovianske škrapy — škrapové pole na triasových vápencoch o rozlohe 57 á, okrajové .krasové jam y a ponory občas­ ných povrchových tokov pri O stranoch (Teplica), v okolí Holého vrchu

Obr. 3. Jeden z piatich vchodov CHPV M alá drienčanská jaskyňa s výraznou eróznou m odeláciou. Foto: Ľ. Gaál

42

a na D rienockej pustatine, ďalej závrty v okolí Frontovej jaskyne alebo drienčanské okrajové krasové jazierka (obr. 4). K tým to výtvorom môžeme pripočítatť ešte 17 jaskýň, k toré sm e v príspevku nespom enuli. Na via­ cerých m iestach nachádzam e drieň (Cornus mas) (Slizké, Hrušovo), kavyľ Ivanov (Stipa joannis — JV od Drienčan), ľaliu zlatohlavú (Lilium martagon — Budikovany, Spanie Pole), ibiš lekárskych (Althaea officinalis — D rienčany) a pod.

Aj napriek ochranném u dozoru, ktorý tu vykonávam e, je potrebné prostredníctvom orgánov štátnej ochrany prírody regulovať zásahy do tohto vzácneho prírodného celku a zosúladiť hospodársku činnosť v ňom tak, aby boli jeho prírodné hodnoty čo najm enej narušené a poškodené.

V snahe zachovať prírodné hodnoty D rienčanského k rasu a výsledky našej práce, na začiatku roku 1982 začala skupina pracovať na projekte chrá­ neného územia, kto rý by zaberal popisované najcennejšie objekty. N ávrh bude prejednaný s kom petentným i orgánm i, predovšetkým s K rajským strediskom štátnej pam iatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Banskej B ystrici a s ONV — odb. k u ltú ry v Rim avskej Sobote. P rejednaný a v y ­ pracovaný pro jek t sa postúpi M inisterstvu k u ltú ry SSR, ktoré je kom pe­ ten tn é v schvaľovaní a vyhlasovaní chránených území.

Obr. 4. K rasové jazierko pri D rienčanoch sa zaraďuje m edzi n ajvýzn am nejšie fen o ­ m ény okrajových krasových foriem D rienčanského krasu. Foto: L. Gaál Literatúra Bárta, J. 1956: C halovská jaskyňa a p ilin sk é jaskynné pohrebiská v Juhoslovenskom krase. Slov. archeológia, 3, B ratislava.

Gaál, Ľ. 1981: R iasové strom atolity v jask yn i P o le D úbravíc. Spravodaj SSS, 1., Lipt. M ikuláš G aál, Ľ. — Z eniš, P., v tlači: J a sk yň a Pri H olom vrchu. Slov. kras, Martin K lim ent, J. 1979: F loristické, fytocen ologické a pôdne pom ery D rienčanského krasu.

Slov. kras, 17, Martin Zeniš, P. — G aál, Ľ. v tlači: D ve geologicky význam né jaskyne v D rienčanskom krase. C eskoslov. kras, Brno Z eniš, P. 1980: N ové poznatky o n áleze opálu v jask. D rienčanského krasu. Spravo­ daj SSS, 3.

43

Jozef Gaál — Karol Durčík:

Prehľad zahraničných študijných ciest oblastnej sk u p in y Rimavská S o b o t a V uplynulom desaťročnom období pôsobenia skupiny z iniciatívy OS Rim avská Sobota bolo uskutočnených 7 študijných ciest do zahraničných krasových oblastí. O krem toho členovia skupiny sa zúčastnili na ďalších šiestich cestách, ktoré organizovali iné skupiny alebo Slovenská speleolo­ gická spoločnosť.

P rvá zahraničná akcia, realizovaná skupinou Rim avská Sobota, spadá do obdobia začiatku speleoalpinizm u na Slovensku. Dňa 20. 7. 1974 Karol Durčík a Ľudovít Gaál v spolupráci s m aďarským i a poľskými jaskyniarmi zostúpili do jaskyne Istvánlápa v pohorí Bukk v severnom M aďarsku a dosiahli dno v hlbke 240 m. V rám ci ďalšieho podujatia do tej istej prie­ pasti zostúpil s m aď arským i jaskyniarm i aj Ladislav Benedek.

O mesiac neskôr (23.-24. 8. 1974) členovia skupiny K arol Durčík, Jo ­ zef Gaál a Ľudovít Gaál zostupom do —200 m sa aktívne podieľali na podpore prechodu celým systém om Snežnej, jaskyne v Poľsku, ktorý usku­ točnili ružom berskí a zvolenskí jaskyniari.

V roku 1975 skupina organizovala ďalšie cesty do pohoria Btikk (MĽR). V rám ci speleologického tábora v dňoch 9.—13. apríla spolu s ru ­ žom berským i a m aďarským i jaskyniarm i sa uskutočnil prieskum s odkrývačským i a m eračským i prácam i v 89 m hlbokej priepasti Bányász a zostúpilo sa do 97 m hlbokej priepasti Borókás II. V jaskyniach Istvánlápa a Borókás IV členovia skupiny robili zber speleofauny a odber vzo­ riek. Akcie sa zo skupiny Rim avská Sobota zúčastnili Dušek J., D určík K., G yôkeres J., Gaál J., Gaál L., Kovács Z., Pom ichal R. a Zeniš P. V tom istom roku Benedek L. sa zúčastnil ďalšieho tábora v pohorí Bukk, ktorý usporiadali členovia skupiny „M arcel L oubens“ z Miškovca.

V rám ci podujatia zostúpil na dno priepastí Létrási vizes (—80 m), Szepesi zsomboly (—130 m) a Speizi (—96 m).

Najväčší speleoalpinistický úspech jaskyniarov SSS tohto obdobia priniesol rok 1976. O blastné skupiny Zvolen, R im avská Sobota, Jasov a Ružom berok organizovali štu d ijn ú cestu do Júlskych Álp pod názvom Expedícia MONTE CANIN ’76, v rám ci ktorej zostúpili do 920 m hlbokej priepasti M ichele G ortani v severnom Taliansku. Zo skupiny Rim avská Sobota dno priepasti dosiahol Jozef Gaál (6. 9. 1976). Podporné družstvo (z OS Rim. Sobota Dušek J., D určík K. a Gaál Ľ.) zostúpilo do hĺbky 470 m, kde vybudovalo podzem ný tábor. V rám ci cesty navštívili aj ja s­ kyne Pivka jam a, Postojna a Škocjanska jaskyňa v Juhoslávii, G rotta Gi­ gante v Taliansku a Eisriesenw elt v Rakúsku. V ýprava, k torá trv ala od 27. 8. do 18. 10. 1976 priniesla do vlasti bohatý geologický, fotografický, filmový a iný dokum entačný m ateriál.

44

V dňoch 23. a 24. apríla 1977 Gaál Ľ., Lekýrová Z., Pom ichal R. a Zeniš P. usporiadali exkurziu do krasovej oblasti pohoria Pilis v sever­ nom M aďarsku. Cieľom akcie bolo získať základné poznatky o koróznych jaskyniach, vzniknutých hydroterm álnou činnosťou. N avštívili jaskyňu Sátorkópusztai barlang, ktorá s hroznovite usporiadaným i oblými dutina­ m i a bohatým i m inerálnym i asociáciami patrí m edzi najtypickejšie pre­ javy hydroterm álneho vzniku. N avštívili ďalej m ineralizovanú hydroterm álnu puklinu v bani Tokod-altáró a pre MSK odobrali geologické vzorky.

Ladislav Benedek v dňoch 6.—16. 7. 1977 sa zúčastnil m edzinárodné­ ho sústredenia jaskyniarov s názvom Internacionales speleocamp ’77 pri Interlakene vo Švajčiarsku. Počas tábora so šafárikovským i a švajčiar­ skym i jaskyniarm i zostúpil do 116 m hlbokej priepasti „G ouffre 103 a v priepastiach Pentacôte a P u it Johnny dosiahol hĺbku 190 m. Navštívil aj horizontálnu jaskyňu Beatushôhle. Z akcie vyhotovil bohatý fotogra­ fický m ateriál.

O blastná skupina Rim avská Sobota v dňoch 21. 7. — 6. 8. 1978 or­ ganizovala študijnú cestu do R um unska za účelom oboznám enia sa s ob­ vyklým i a špecifickým i krasovým i form am i tejto krajiny. Vo východných K arpatoch navštívili tiesňavu Bikaz, jaskyňu M unticelu a priepasť Likas (-5 3 m); v pohorí Bihor krasové javy v oblasti Padis (polje, závrty, jas­ kyne Cetatile Ponorului a C äput); v pohorí P ädurea Craiului jaskyňu U ngurului (obr. 1) a najdlhšiu jaskyňu R um unska — P estera V intului (obr. 2) a nakoniec v krasovej oblasti Dobrogea povrchový kras ako aj niekoľko m enších jaskýň. Nadviazali sa cenné styky s rum unským i jas­ kyniarm i z Kluže a G iurgiu, a priniesli bohatý dvoj- a trojrozm erný do­ kum entačný m ateriál. Študijnej cesty sa zúčastnili Gaál J., Gaál Ľ. a Kovács Z. V dňoch 5. — 25. 8. 1978 členovia skupín z Rožňavy, Ružom berka, Zvolena a z R im avskej Soboty realizovali výpravu do krasových oblastí pohoria Sam oens v Savojských A lpách vo Francúzsku. H lavným cieľom cesty, ktorej sa za OS Rim avská Sobota zúčastnil Karol Ďurčík, bolo oboznámiť sa s priepasťou Jean -B ern ard a na základe toho pripraviť na­ sledujúcu výpravu, ako aj nadviazať kontakty s francúzskym i jask y n iar­ mi. V ýznam ným speleoalpinistickým prínosom cesty bol prechod 623 m hlbokou jaskyňou D ent de Crolles, ktorá s celkovou dĺžkou 41 km je n aj­ dlhšou jaskyňou Francúzska, ale vyniká aj bohatou speleologickou histó­ riou. Do jaskyne spoločne s francúzskym i jaskyniarm i zostúpili horným otvorom a po prekonaní systém u vyšli najnižšie položeným vchodom. Ďalšia výprava sm erovala do krasových oblastí B ulharska. Bíró T., Ďurčík K., Gaál J. a Pom ichal R. v spolupráci so žilinským i a ostravským i jaskyniarm i sa v auguste r. 1979 oboznamovali s planinovým a prím or­ ským krasom . Študovala sa jaskynná fauna a zbierali geologické vzorky.

O ceste žilinskí speleológovia vyhotovili farebný dokum entárny film. T ra­ sa viedla cez M aďarsko a Rum unsko do krasovej oblasti Steneto, kde zostúpili do 232 m hlbokej jaskyne M alkata jam a (z Rim. Soboty Ďurčík K., Gaál J. a Pom ichal R.) a do 100 m hlbokej priepasti Ptičata dupka (Bíró T., Ď určík K. a Gaál J.). V tejto oblasti sa nachádza aj najhlbšia jaskyňa B ulharska, Rajčeva dupka, ktorej dno v hĺbke 372 m z Rim avskej Soboty dosiahli dňa 9. 8. 1979 Ď určík K., Gaál J., Gaálová A., Halajová V. a Pom ichal R. N avštívili tu ďalej horizontálnu jaskyňu G uliana jama.

45

V oblasti Lovečského k rasu za pomoci nafukovacích člnov sa prezrela 1995 m dlhá jaskyňa Vodopada. Posledná exurzia viedla do Tulenej jas­ kyne pri Čiernom m ori v oblasti K aliakra.

Na pozvanie speleologického klubu Cyklop v Ľvove (ZSSR) organi­ zovala sa v dňoch 10.—-25. 1. 1980 sedem členná výprava z jaskyniarskych skupín Žilina, O strava a Rim avská Sobota do sádrovcového krasu Podofskej oblasti. Krasová oblasť v tortónskych evaporitoch je v Sovietskom zväze najbohatším územím na jaskyne. Cieľom výpravy, ktorej sa za OS Rim. Sobota zúčastnili K arol Ďurčík a Jozef Gaál, bola návšteva druhej najdlhšej jaskyne sveta — Optim istickej. Jask y ň a ku dňu 1. 1. 1980 m ala dĺžku 143 km. Tvorí zložitý lab y rin t úzkych puklinovitých chodieb, vo vzdialenejších častiach s prekrásnou kryštálovou výzdobou, bohatým i drúzami sádrovca a bizarným i eróznym i tvarm i. Počas štvordňového pobytu v jaskyni členovia skupiny získali cenné poznatky o sádrovcovej výzdobe, vyhotovili fotodokum entačné sním ky a odobrali vzorky hornín a m inerá­ lov. V tejto oblasti ďalšou lokalitou bola V eterná jaskyňa, kde sa výprava

Obr. 1. N ávšteva znám ej krasovej vyvieračky Izbindi? v pohorí P ädurea Craiului v R um unsku. Foto: Ľ. Gaál

46

zdržiavala dva dni. V oblasti K rivica s tarnopolským i jaskyniarm i členo­ via skupiny navštívili sprístupnenú K ryštálovú jaskyňu s neobyčajným bohatstvom sádrovcových útvarov. Zo študijnej cesty sa vyhotovil aj fa­ rebný film.

V dňoch 28. 4. — 3. 5. 1981 členovia Bíró P., Dušek J., Ďurčík K., Gaál J., Gaál Ľ., K illner R. a Zeniš P. opäť navštívili pohorie B ukk v se­ vernom M aďarsku, kde spolu s ďalšími jaskyniarm i SSS a CSS sa zú­ častnili speleologického tábora, usporiadaného skupinou „H erm an O ttó“ z Miškovca. Pracovali v jaskyniach A labástrom a Bolhási víznyelô, kde zm apovali 106 m dlhý úsek, pozorovali jaskynnú výplň a vyhotovili fo­ tografie. Na slávnostnom akte, konanom na počesť zahynutých jaskyniarov K. M észárosa a I. Lantosa, za zásluhy v prieskum e a výskum e jaskýň pohoria Bukk, bola udelená skupine Rim avská Sobota pam ätná medaila.

Ôbr. 2. A k tívn a časť jaskyne V intului v R um unsku. Foto: J. Gaál

47

V tom istom roku organizovala Slovenská speleologická spoločnosť študijnú cestu do krasových oblastí Španielska za účasti 9 jaskyniarov zo skupín Rožňava, Ružom berok, R im avská Sobota, Jasov, Banská B ystrica a Spišská Nová Ves (16. 9. — 20. 10. 1981). H lavným úspechom cesty bol zostup do priepasti Sima G.E.S.M. v pohorí Serrania de Ronda v A nda­ lúzii. Dno priepasti v hĺbke 1077 m dosiahli siedm i jaskyniari SSS, medzi nim i i Ľudovít Gaál, ktorý zastupoval skupinu Rim avská Sobota. Ďalej navštívili jaskyňu Coventosa v severnom Španielsku a časť systém u P ierre Saint M artin vo Francúzsku. V krasovej oblasti S errania de Ronda a v jaskyni G.E.S.M. robili odborné pozorovania z oblasti geológie, m orfo­ lógie, klim atológie a biológie, z ktorých geologickú časť zabezpečil Ľ. Gaál (obr. 3). Okrem cenných odborných a vedeckých poznatkov sa získal bo­ h atý dvoj- a trojrozm erný dokum entačný m ateriál.

V budúcnosti m ienim e ďalej pokračovať v realizovaní študijných ciest do domácich a zahraničných krasových oblastí. Chceme sa zamerať na také krasové územia, ktoré so svojim i morfologickými, geologickými a klim atickým i pom erm i sa líšia od doteraz preskúm aných oblastí členm i SSS. Odborné kádre skupiny pritom plánujem e čo najviac využívať i pri štúdiu a zbere dokum entačného m ateriálu navštívených krasových ob­ lastí. Podobne, ako o väčšine doteraz uskutočnených študijných cestách, so získaným i poznatkam i chceme oboznamovať jaskyniarsku i širokú ve­ rejnosť form ou prednášok, článkov, prípadne i usporiadaním výstav.

Obr. 3. Dr. Ľ udovít G aál pri geologickom výsku m e v jaskyni Sim a G.E.S.M. v A n d a ­ lúzii. Foto: dr. Z. H ochm uth

48

W i

w je i

TECHNIKA A VÝSTROJ

Karol Durčík

P o z n a tk y o p o u žív an í a p e v n o s tn ý c h skúškach zlanovacej b rzd y typ u Diablo V súčasnej dobe sa v zahraničí i u nás používa už celá rada rôznych speleoalpinistických pomôcok. Ich spoločným m enovateľom je jednoduchá m anipulácia, univerzálnosť a nie zanedbateľná bezpečnosť jaskyniara vôbec.

V oblasti zlaňovacích zariadení pribudla v posledných rokoch nová pomôcka z talianskej „kuchyne“ zvaná Diablo, neskôr zdokonalená fra n ­ cúzskou firm ou Petzl pod názvom Stop — Petzl.

V podstate ide o jednoduchú zlaňovaciu brzdu, kde otočná zadná kladka opatrená zboku pákou a val­ čekom zabezpečuje jednak regulova­ teľné zlaňovanie, navyše po pustení páky vplyvom pritlačenia valčeka do lana na prednej kladke — úplné za­ stavenie sa. N esporné výhody spo­ čívajú v tom, že nie je potrebné po­ užívať rôzne iné prídavné zabezpe­ čovacie pomôcky (Shunt, karabínku a pod.), aby sa dosiahlo plynulé zla­ ňovanie a súčasne podľa potreby „stáť na la n e “. Obidve ru k y sú p ri­ tom voľné a bez problém ov je možné prepnúť sa na iné lano, nitovať ale­ bo fotografovať v priepasti.

Na základe daných skutočností v priebehu roku 1981 naša OS vy­ robila a otestovala toto zariadenie v našich i zahraničných jaskyniach a podrobila ho i pevnostným skúš­ kam, ktorých výsledky teraz pred­ kladáme.

C

Obr. 1. skúške.

Z deform ovaná brzda po Foto: Ing. C. H avlásek

49

Skúška statickej pevnosti bola prevedená na trhacom zariadení ty ­ pu FU 1000E (výr. NDR) s presnos-ťou + 1 % Pr i rýchlosti zaťaženia v rozsahu 3— 70 m m /m in. na pracovišti dynam ických param etrov stredis­ ka geom echaniky k. ú. o. D úlní prúzkum a bezpečnost v Páskové a p ri­ niesla niektoré zaujím avé poznatky.

Príprava a uchytenie zlaňovacej brzdy (ďalej len ZB) do skúšobného stroja: 1. Do spojovacieho oválneho oka — spodného úchytu ZB — bolo zhotove­ né oceľové oko uzavreté zvarom (viď obr. 1) a toto ukotvené do spod­ nej časti skúšobného stroja.

2. Do ZB bolo vložené čs. horolezecké lano 0 10,5 mm, ktoré bolo spo­ jené osmičkovým uzlom s hornou časťou skúšobného stroja. Lano po opásaní v brzdnom systém e bolo ukončené jednoduchým uzlom pred hornou kladkou (obr. 1).

Priebeh skúšky statickej pevnosti bol graficky zaznam enaný s tým , že na grafe je uvedený interval ručného dotlačenia brzdnej páky a graf možno rozčleniť do štyroch fáz: — vo fáze 1 do bodu A charakterizovaný nárastom ťahu od 0 — 1,2 kN (120 kp) dochádza k postupném u uťahovaniu uzlov; — vo fáze 2 od bodu A do B, keď bola ručne dotlačovaná páka dochádza v podstatne kratšom intervale k n árastu sily a k rastu pružnej defor­ mácie horolezeckého lana. Tento interväl trv á približne do n árastu sily 2,4 kN; — vo fáze 3 od bodu B do C rast sily je 'p ra v id e ln ý v súlade s prieťažnosťou lana, ktorá je uvádzaná cca 22—30 % . Bod C, kto rý je charak­ terizovaný zaťažením 7 kN vykazuje z .hľadiska m eranej sústavy m ier­ n u deform áciu bočníc ZB a je sprevádzaný vťahovaním jednoduchého uzlu do hornej časti uzáveru kladky;

Obr. 2. O tvorená otočná bočnica.

Foto: L adislav B enedek

50

Obr. 3. U zavretá brzda.

Foto: L adislav Benedek

— fáza 4 nevykazuje z hľadiska grafického záznam u zm enu v náraste zaťaženia, avšak vizuálne bol p atrn ý vzrast trvalej deformácie, ktorá je ukončená pri dosiahnutí zaťaženia 8,6 kN (860 kp) deform áciu časti brzdného systém u. V tom to m om ente došlo k u trh n u tiu závesného oka otočnej bočnice, ktorým táto bola u p n u tá do spodnej časti skúšobného stroja. Touto trvalou deform áciou dochádza k v y trh n u tiu pevnej boč­ nice pod uhlom > 90° v m ieste zoslabenia (priechod zadnej spojovacej skrutky. Ú chytné horolezecké lano, brzdná páka s prítlačným valčekom zostá­ vajú tak isto ako pevná bočnica bez deformácie.

G R A F I C K É Z N Á Z O R N E N I E PR IE BE H U

STAT. SK Ú ŠK Y

600?00-

600500-

4oo300 200

100

A -B

-

-

R OCň/E PO T LA Č A NA PÁKA

C

VŤAHOVANIE UZLA MEDZI BOCN/CE

D

MAX. P E V N O S Ť V ŤAHU

- S 60 k p 51

Výsledky skúšky statického zaťaženia zlaňovadla Diablo znam enajú, že kritické m iesto predstavuje úchytné oko, ktorým je speleoalpinista n a­ pojený na brzdný systém . Z hľadiska konštrukčného si potom deštrukciu tohoto oka vysvetľujem e súososťou oválneho otvoru, keď kritické m iesto vzniká v najužšom m ieste otočnej bočnice s prierezom o ploche 25 m m 2 pri použitom m ateriáli 424415.

Ak výchádzam e z predpokladu, že pri zlaňovaní dochádza k pom erne nízkem u zaťaženiu, ktoré sa pohybuje okolo 2 kN (200 kp), potom 4-násobná bezpečnosť by m ohla v nás vyvolať pocit naprostej spokojnosti. Vez­ mime však v úvahu, že tento brzdný systém by m al byť používaný v speleo-záchranných akciách, potom je nu tn é konštatovať, že overené max. zaťaženie nezaisťuje bezpečnosť v plnom rozsahu.

S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti si m yslím, že podstatné zvýšenie nosnosti sa dosiahne: 1. vychýlením osi otvorov závesného oka. U pevnej bočnice síce dôjde k zníženiu pevnosti, ale na otočnej bočnici k jeho podstatném u zvýše­ niu; 2. zosilnením bočníc z 30 na 32 mm.

Opísané poznatky z priebehu pevnostnej skúšky nám poskytli m nož­ stvo dôležitých inform ácií a m ateriálov na zam yslenie o tejto iste nie nezaujím avej speleoalpinistickej pomôcke.

Literatúra RNDr. Zdenko H ochm uth: V ýsledky pevn ostných skúšok sp eleoalp in istick ých p o­ m ôcok. Spravodaj SSS 1/1981, s. 25— 29.

V. Procházka: Z áklady horolezectví.

FAREBNÉ SN ÍM K Y N A OBÁLKE:

Titulná strana:

Odčerpávanie tretieho sifó n u v jaskyni Kadlub.

Foto: dr. Ľ udovít Gaál

2. strana:

V ýstup z jaskyne Podbanište, D rienčansky kras, R evúcka vrchovina Foto: G yôrgy G yókeres

3. strana:

P rieskum severozápadnej v e tv y jaskyne Pri H olom Vrchu, D rienčansky kras, R e­ vúcka vrchovina Foto: L ad islav B enedek

4. strana:

D iapírové vrásy v sadrovcoch O ptim istickej jaskyne v ZSSR

52

Foto: Jozef G aál