Spravodaj sss 1983 2

SPRAVODAJ

SLOVENSKEJ SPELEOLOGICKEJ SPOLOÄŒNOSTI I

2 1983

II. KONFERENCIA DOKUMENTÁCIA KRASU A JASKÝŇ

Jednou z úloh, k to rú si p ri svojom zrode do p ro g ram u činnosti z a h rn u la Komisia pre speleologickú d o k u m en táciu SSS bola i o tázk a postupnej prezen tácie výsledkov a sk ú ­ senosti c h a ra k te riz u jú c ic h n aše úsilie o cieľavedom é poznávanie a rozvíjanie všetkých pozitívnych p rincípov a zásad d o k u m en tačn ej práce.

V takom to d u c h u sa u sk u to čn ilo n aše prvé spoločné stre tn u tie v roku 1979. Doba k to ­ rá u p lynu la od zro d u kom isie n eb o la d o stato čn e d lh á na to, aby sme boli schopní p re ­ zentovať v podobe u celen éh o systém u sú b o r poznatkov nášho poním ania speleologickej dokum entácie. P reto sm e n asto len ím u rč itý c h problém ových otázok a pri tvorbe re ­ tro sp ek tív n eh o pohľadu n a to čo i v m in u lo sti ch a ra k te riz o v a lo túto špecifickú oblasť speleologického záujm u c h celi poukázať predo v šetkým na to, v akom stave sa o n a n a ­ chádza a akým spôsobom by sa v b u d ú cn o sti m ála ďalej rozvíjať. V takom to duchu vyzneli i n aše sp oločné závery, a d o p o ru čen ia, k to ré p rija li ú častn íci 1. k o nferencie.

Obdobie po n ej n a p ln ila čin o ro d á p ráca. P ro stredníctvom nej sa postupne d o tv á ra ­ la n á z o rn á p re d sta v a o tom do aký ch vzťahov u sporiadať oblasť speleologickej doku­ m entácie, aby svojím obsahom čo n ajlep šie odpovedala súčasným potrebám a p lnila tak svoje poslanie. V tom to sm ere sm e zazn am en ali n ie k to ré poznatky, k to rý ch u p latn en ie ši vy n ú til c h a ra k te r našej p ráce a dynam ika, k to rá je p re oblasť speleologického z á ­ ujm u n a Slovensku typická. M nohé otázky v šak ostali aj naďalej otvorené resp. ku k o n ­ k rétn y m výsledkom sa len pom aly prepraco v áv am e. Nie je to ale sym ptón stagnácie.

Práve naopak. Široká šk á la č in n o stí k to ré svojou pod stato u č e rp a jú z obecných do­ ku m en tačn ý ch prin cíp o v n ám d okazuje do a k e j m iery sa sta li súčasťou n á šh o speleolo­ gického života. Je p re to pochopiteľné, že si to vyžaduje svoj čas a trpezlivosť, ak sa m ajú tieto čin n o sti objektivizovať. Z ároveň je to i dôkazom , že ta k m e r žiadna činnosť, pokiaľ m á odrážať seriózny p rístu p sa nezao b íd e bez pohľadu, ktorý viac m enej súvisí s dokum en tácio u . P reto za h lav n é pozitívum m ôžem e predovšetkým považovať to, že si to všetci uvedom ujem e a n aše sp eleologické výsledky nás p resvedčujú o tom, že pre to nielen chcem e niečo urobiť, ale v p o d state to i robím e.

Z tak ý ch to asp ek to v p ristu p u jem e i k nášm u d ruhém u spoločném u stre tn u tiu , k o nfe­ rencii „D okum enácia k ra su a ja sk ý ň ” v ro k u 1983. Popri tom , že sa snažím e p re z e n to ­ vať výsledky, k to ré m ajú dokum entovať n aše úsilie o dotvorenie poznatkovej roviny speleologickej d o k u m en tácie opäť sa d o stáv ajú k u slovu sk úsenosti a ap lik ácie. V nich sa n ajlep šie o d ráža n ielen p ra k tic k á s trá n k a celého problém u, ale i šk á la oblastí, do k to rých tá to činnosť n e u stá le p ren ik á. A ta k sa opäť do p o predia dostáva požiadavka System atického p rístu p u , k to rý by aj v tý c h to nových o b lastiach tra n sfo rm o v a l doku­ m en tačn ú činnosť tak, aby v n ú to rn e naď alej obohacovala. N azdávam sa, že len takýto vývoj m ožno považovať za správny. V ta k e jto polohe je dôkazom dynam ika a tá je hyb­ nou pákou n ášh o d o te ra jšie h o snaženia.

N apriek tom u si nečiním e n á ro k na úplnosť. N ehodlám e trvriť, že n aše poním anie do k u m en tačn éh o p rístu p u je jed in é a ú p ln é vyhovuje spoločenským k rité riá m . Chceme však, aby v plnej m iere o d rážalo výsledky n ašej p ráce a optim álne vystihovalo n ie ­ len m ožnosti, ale i dobu, v k to re j sa speleologický záujem rozvíjal. V takom to duchu i očakávam e p rín o s v p o rad í už d ru h e j a p red p o k lad ám e že n ie poslednej k o n fe re n ­ cie.

Ing. Marcel Lalkovič p re d se d a Komisie pre speleologickú dokum entáciu

SPRAVODAJ Slovenskej speleologickej spoločnosti

2/1983 XIV. ročník

venovaný 2. konferencii Dokumentácia krasu a jaskýň Adresa redakcie: Slovenská sp eleologická spoločnosť, Školská 4, 031 80 Lipt. M ikuláš Redakčná rada: PhDr. Jura] B ária, CSc., Iňg. M ikuláš Erdôs, RNDr. Ľudovít Gaál, PhMr. Ing. Ján Slančík, Gustáv S tibrányi Výkonný redaktor: Ing. Jozef H laváč Zodpovedný redaktor: Alfonz Chovan Zostavil: Ing. M arcel Lalkovič

Š tefan

Roda,

OBSAH: Ing. Jozef H laváč: Význam speleo lo g ick ej d o k u m en tácie v po d m ien k ach SSS. /3/ M artin Sluka: O rientačné m apovanie j a s k ý ň ......................................................................................................../5;/ Ing. M arcel Lalkovič: Posúdenie p re sn o sti jask y n n ý ch kom pasových polygónových ťahov /7/ RNDr. Jozef Jakál, CSc.: G eom orfologická ra jo n izá c ia a jej využitie v sp eleo lo g ick ej d o k u ­ ................................................................................................................................................................ '13/ m entácii RNDr. Ľudovít Gaál — RNDr. Pavel Ženiš: D o kum entácia k raso v ý ch javov v po d m ien k ach speleologického výskum u a p riesk u m u (výsledky a p rax OS Rim. S obota) /16 RNDr. O takar Štelcl, CSc.: D okum entace k raso v ý ch jevň a d o k u m en tačn í p rax e v podm ínk a c h organ izace M oravský k ra s ........................................................................................................... / I 9 Ing. Jozef K aifer: A plikácia n ie k to rý ch fo to g ram e tric k ý ch m etód v speleológii /23/ RNDr. V ladim ír Košel: Súčasné problém y d o k u m en tácie k ra su so zam eran ím n a k raso v ú fa u ­ /28/ nu a f l ó r u . ................................................................................................................................................ /30/ Székely Kinga: Form y a m etódy d o k u m en tácie jask ý ň v MĽR................................................. /35/ Ing. Ján Tulis: Oznam o objave č asti ja sk y n e...........................................................................................

PhDr. Juraj B árta, CSc.: D okum entácia k ra su v o b lasti sp o lo čen sk ý ch vied s dôrazom na existenciu človeka v ja sk y n i....................................................................................................................

RNDr. Zdenko H ochm uth: T eo retick é asp ek ty tvorby d o k u m entačn ý ch rajó n o v na S lovensku.

Ing. M ikuláš E rdos: D oterajšie výsledky v číslovaní k raso v ý ch javov n a S lovensku. • Ľudovít T arnócy: K p ro b le m a tik e šta n d a rd iz á c ie názvoslovia k raso v ý ch javov.

Ing. Igor Audy: Fotografo v án í ro zleh lý ch podzem ních p ro sto r pom oci p y ro te ch n ic k é slože V áclav M atoušek — V áclav P etr: D okum entace kraso v ý ch jevň Č eského k ra su v O kresním muzeu v B eroune...........................................................................................

•. . .

Ing. Juraj Sýkora: B ezpečnostný p red p is p re jask y n e a m eračsk á d o k u m en tácia jaskýň.

Ing. M arcel Lalkovič: Z ákladné otázky sú časn éh o p rístu p u n a ú sek u sp eleo lo g ick ej d o k u m en ­ tác ie ................................................................................................................................................................

Slavom ír C hm ela: Film ovanie v ja sk y n iac h ...................................................................................................

Ing. Jozef T huróczy: P ro b lem atik a m apovania a zobrazovania hlboký, h jask y n n ý ch sjsté m o v .

/3 9/ /43/ /45/ /49/ /53/ / 55/ /58/

/BI/ /65/ /69/

Vydalo M úzeum slovenského k ra su a o ch ran y prírody, L iptovský M ikuláš v rám ci v n ú tro ú stav ných info rm ác ii p re spo lupracovníkov v n á k lad e 1000 kusov. V ytlačili T lačiarn e SNP n. p., závod Liptovský M ikuláš.

Ing. Jozef Hlaváč: Slovenská speleo lo g ick á spoločnosť Liptovský M ikuláš

VÝZNAM SPELEOLOGICKEJ DOKUMENTÁCIE V PODMIENKACH SSS

P otreba d o k u m en tačnej čin n o sti v k r a ­ se a jask y n iach v zn ik á p riro d zen e, p ri prvých vážn ejších záujm och o tú to p ro ­ blem atiku. Speleológia, sam o statn e sa tv o ­ ria c a v edeck á d iscip lín a sa nezaobíde bez dokum entačn ej p ráce v celej svojej šírke.

D ynam ický rozvoj ja sk y n ia rstv a v p o sled ­ ných d esaťro čiach zabezpečovaný je d n o t­ livcam i resp. m alým i skupinam i záujem cov, ale najm ä o rganizovaný Slovenskou sp e ­ leologickou spoločnosťou vytv áral p o stu p ­ ne nové pohľady na p o treb u d o k u m en tač­ nej činnosti. Úzka spätosť M úzea sloven­ ského k ra su a o ch ran y p ríro d y s d o b ro ­ voľnou ja sk y n ia rsk o u o rg an izácio u posky­ tu je nové m ožnosti p re tú to činnosť. Či už ide o odborno-m etodické usm ern en ie, c e n ­ tra liz á c iu d o k u m en tačn ý ch m ateriálov, p rie sto ry a n apokon i poskytovanie m a­ te riá ln e j základne.

Pod speleologickou dokumentáciou ro ­ zum iem e (písom nou alebo inou form ou) dokum entovanie čin n o sti človeka v k r a ­ se v určito m časovom ú sek u pre potreby sú časn o sti a b u d ú cich g en erácií. Pritom sa uvedená d o k u m en tácia svojou obsah o ­ vou strá n k o u zam eriav a n a fak to g ra fic k é zachytenie p o d staty skúm aných javov a c h a ra k te r čin n o sti človeka, k to rú v k ra se za určitým cieľom realizu je. Význam ta k ­ to c h áp an ej čin n o sti m ôžem e posudzovať v dvoch okruhoch, k to ré sa vzájom ne pod­ m ieňujú a p relín ajú .

Predovšetkým ide o to získať o k rase inform ácie u žitočné celospoločenský. To znam ená že v poslednej dobe ča sto in ­ te rp re to v a n ú o tázk u k ra su ako sú časti p rí­ rody tre b a chápať ako jed en kom ponent prírody, k to rý je a stá le môže byť u žito č­ ný pre človeka. Je pravdou, že jeho užitočnosť nem ôžem e m erať fyzikálnym i jed n o tk am i resp. vyčíslovať ekonom ickou prospešnosťou. N ap rík lad p ro b lem atik a pitnej vody m á priam y dopad n a sú č a s­ ného človeka a poznanie p ríro d n ý ch z á ­ ko n ito stí rozvíja poznávací p roces v in ­ ten ciách , k to ré n a c h á d z ajú svoje u p la t­ nenie v rô znych sfé ra c h n ášh o života.

C elospoločenské využitie in fo rm ácií o k r a ­ se sa re a liz u je p ri ďalšom vedeckom sk ú ­

m aní, odbornom spracovaní podkladov štá tn o u o ch ran o u prírody, topografické podklady používajú orgány geodézie a k a rto g ra fie , o b ran a štá tu a ďalšie. Do akej m iery sa uvedená činnosť skutočne celospoločenský p resadzuje a u p la tň u je do značnej m iery závisí od kvality našich info rm ácií a od toho, ako bude n a ša čin­ nosť koncepčne a po obsahovej strá n k e p repracovaná.

V druhom príp ad e ide o inform ácie, k to ré sa speleologickou činnosťou získa­ vajú a ďalej využívajú v rám ci jaskyniar­ skych organizácií. Z nam ená to teda, že svojou obsahovou strá n k o u túto činnosť nielen podm ieňajú, ale ju i k v a lita tív ­ ne ďalej rozvíjajú.

D om inantnou činnosťou Slovenskej spe­ leologickej spoločnosti je p rak tick ý sp e ­ leologický prieskum , zam eraný n a vyhľa­ dávanie neznám ych povrchových a pod­ zem ných krasových javov. T rvalú h o d n o ­ tu získava krasový fenom én svojim zdo­ kum entovaním (lokalizovanie vchodu, vy­ hotovenie to pografického plánu, opis ob­ javu, zistenie genézy, p rim árn ej a sek u n ­ d árn ej výplne, geologičko-technických po­ m erov a podobne). Mnohé z týchto in ­ form ácií tzv. základnej dokumentácie sa získavajú od dobrovoľných jaskyniarov na dobrej úrovni. Dokonca často sú p ra k tic ­ ky jediným zdrojom inform ácií, k to ré sa dostávajú na verejnosť. Mnohé z nich sú n eraz dôvodom pre ďalšiu činnosť člo­ veka. k to rá d ik tovaná celospoločenským záujm om p re b e rá tak to novú funkciu.

(N apr. archeologický a paleontologický výskum , aspekty ochrany p rírody a pod.).

S ohľadom n a geografické ro zšírenie k ra su , na Slovensku a spôsob organizova­ n ia jeho výskum u a prieskum u údaje zá­ klad nej dokum entácie poskytujú p rie sto r p re vyšší stupeň speleologickej dokumen­ tácie, k to rá výrazne plní inform ačné po­ slanie. Na ra d p rich ád zajú šta n d a rtn é otázky, ale i otázky poplatné dobe a re ­ giónu. Aký počet jaskýň evidujem e na akej úrovni spracovania, k torých 10 jaskýň je n ajh lb šíc h a najd lh ších , aké sú súvislosti vývoja jednotlivých krasových javov u rč i­ 3

tého územ ia a pod. K valita tý ch to in fo r­ m ácií je závislá od toho na a k e j úrovni sp raco v an ia sa n a c h á d z ajú p ro d u k ty n a ­ mi spom ínanej zák lad n ej d okum entácie.

Uvedené inform ácie sa získavajú čoraz koncepčnejšou činnosťou kom isie p re sp e­ leologickú d o k u m en táciu a n ajm ä vďaka pochopeniu potreb y te jto čin n o sti sam o t­ ným i jaskyniarm i.

Pokial m á kom isia v o vzťahu k č le n ­ skej zák lad n i SSS p resn e o h ra n ič e n ú fu n ­ kciu práve p ro stred n íctv o m nej sa d o tv á­ ra sú stav a c h a ra k te riz u jú c a n áš dok u m en ­ tačný p rístu p . Ten okrem zlep šen ia k v a ­ lity a obsahovej n á p ln e jednotliv ý ch d o ­ kum entov do značnej m iery p am ätá i na info rm ačn ú strá n k u celého problém u. Po­ c h o penie ta k e jto čin n o sti sam otným i jaskyniarm i v y tv ára p riesto r, k to rý um ož­ ň u je posudzovať o tázk u speleologickej do­ k u m entácie zo širšíc h hľadísk. V znikajú ta k hodnoty, k to ré sú odrazom n ášh o úsilia. T ento priaznivý vývoj do istej m ie­ ry vyplýva zo šp ecifických podm ienok v akých sa slovenská speleológia a všetko čo s ňou súvisí n ach ád za. Nie je to však fa k to r jediný.

Ak te d a pripúšťam e istú tra d íc iu tr e ­ ba záro v eň povedať, že p ri sú časn ej ro z ­ lohe k raso v ý ch územ í Slovenska 2700 km 2 s počtom cca 1500 k rasových javov len 12 jaský ň priam o o b h o sp o d aru je Ú stredie štá tn e j o ch ran y prírody. Múzeum sloven­ ského k ra su a o ch ran y p ríro d y rieši n a n iek to rý ch vytipovaných lo k a litá c h k o n ­ k ré tn e úlohy z o b lasti geológie, geom orfológie, h ydrológie a klim atológie v rá ta n e dokum entácie.

Z toho potom vyplýva, že za súčasnej situácie všetky o sta tn é úlohy v k rase v lastne rie šia člen o v ia Slovenskej sp e le ­ ologickej sp oločnosti a ted a sa výrazne podieľajú i n a rie še n í úloh či problém ov speleologickej d okum entácie. A ktivita jaskynlarov podložená ko n k rétn y m i v ý sled k a­ mi. v y tv ára širo k ý tok info rm ácií a je p reto p riro d zen é, že sa tie to inform ácie

4

snažím e aj určitým spôsobom zúžitkovať.

Nie je cieľom tohoto p ríspevku opisovať d o te ra jšie a všeobecne znám e výsledky, k to ré ja sk y n ia ri dosiahli. Avšak n a p rí­ k lade našej „ n a jv ä č še j” jaskyne m ôžem e veľmi dobre pochopiť p riam u súvislosť m edzi poznávaním jej te ra jšie h o stavu, schopnosťou te n to stav dokum entovať a dotvorením celospoločenskej funkcie, k to ­ rú jej u rč ite ch c e n a ša g e n e rá c ia p risú ­ diť.

Pokiaľ sm e do p ra k tic k é h o života v n a ­ šich p o dm ienkach zaviedli te rm ín doku­ m entačné stre d isk o p re k ra s a jaskyne, v nem alej m iere jeho o b sahovú strá n k u výsledkam i svojej p ráce n a p ĺň a jú práve dobrovoľní jask y n iari. V sú časn o sti sme dospeli do štá d ia , keď sa bez väčšieho ú silia dokum entuje každ á p raco v n á a k ­ cia všetkých oblastných sk u p ín n a Slo­ vensku. U rčite bu d ete so m nou súhlasiť, že v ta k to podchytenej čin nosti členov SSS je m ožné vyčítať m nožstvo cenných in form ácií s m ožnosťou reprodukovať u r ­ čité deje (postupnosť speleologického ob­ javu, a k tiv itu členskej zák ladne, dobu to ­ p o g rafického zam eran ia jask ynného p rie ­ sto ru .). R ozsah a m nožstvo tý ch to in fo r­ m ácií um ožňuje nielen domýšľať ale i k o n k ré tn o u form ou napĺňať ďalšie sféry n ášho speleologického života. S peleoló­ gia sa ta k n e u z a tv á ra do seba, ale čoraz viac v n ik á do povedom ia n a šic h ľudí. Se­ dem desiate roky c h a ra k te riz u je m e ako ob­ dobie, k to ré v ý razne poznačila explózia speleologických in fo rm ácií a verejnosť tie ­ to inform ácie k la d n e p rijím ala. Je to tre n d k torý tre b a i naď alej rozvíjať.

Ak m ám e pracovať v k ra se a n a jm ä v jeho podzem í system aticky, cieľavedom e a čoraz k v alitn ejšie, nezaobídem e sa bez serióznej dokum entačnej činnosti. Aj z tohoto pohľadu význam speleologickej do­ k u m entácie ra stie a je ted a n a nás, aby sm e ju podľa n a šic h p o trieb ďalej ro z v í­ jali tak, aby čo najlep šie p ln ila svoje te ­ ra jšie poslanie.

Martin S l u k a Slovenská speleo lo g ick á spoločnosť O blastná sk u p in a Čachtice

ORIENTAČNÉ MAPOVANIE JASKÝŇ Úvod Od m apy jask y n e požadujem e aby bo­ la čo nejv ern ejším a n a jp re sn e jším o b ra ­ zom danej sk u to čn o sti Zväčša n ás n e z a ­ ujím a ako dlho bude trvať jej v yhotove­ nie, aspoň v rám ci a m atérsk ej speleológie. Ak sa ku každej lo k alite m ôžem e lu b o v o ln e k rá t vrátiť, to to k rité riu m ani nem ôže mať veľký význam , čo je p ríp ad väčšiny jask ý ň n a Slovensku.

Obvykle používanou m etódou dokum en­ tácie jask ý ň u n ás je zam eriav an ie b a n ­ ským závesným kom pasom a sklonom e­ rom . Pri tom to postupe je p o treb n é n a j­ prv jask y ň u preskúm ať, potom stab ilizo ­ vať body, zam erať polygón a urobiť po­ drobné m eran ia. Už tá to časť zam eriav an ia si zvyčajne v yžiada viacej pracovných a k ­ cií. N asleduje p očetné sp raco v an ie n a ­ m eran ý ch údajov, ich g ra fic k é vynesenie a p ríp a d n e e šte ďalšie písom né p ráce (J. S ý k o r a, 1979).

V p ríp a d e nových objavov však dôle­ žitosť časového fa k to ru d ram atick y v z ra s­ tie. Rýchlosť d o k u m en tácie môže ro zh o ­ dovať o p rio rite objavu. Pri prieskum e „ n a sle p o ” nie sm e schopní sa v ja sk y n ­ nom systém e orientovať a často dochádza k zbytočným „objavom ” už znám ych p rie ­ storov a nao p ak , n e n á jd u sa jasn é „ s k ra t­ ky” a prep o jen ia. A už vôbec tra g ic k á je situ á c ia pri z a h ra n ič n ý ch expedíciách, k e ­ dy vôbec nie je isté, či sa k dokum en tácii danej lo kality budem e môcť niekedy v rá ­ tiť. V tý ch to p ríp ad o ch by bolo ideálne, keby rýchlosť m apovania m ohla byť ro v ­ n a k á alebo iba o m álo m enšia ako rýchlosť sam otného prieskum u.

Pre spôsob doku m en tácie jasky n n ý ch priestorov, k to rý vyhovuje p re d c h á d z a jú ­ cej podm ienke a je popisovaný v tom to člán k u budem e používať názov o r i e n ­ t a č n é m a p o v a n i e . Mapy zhotovené tým to postupom m ajú slúžiť h lav n e ako doklad objavu, p re o rie n tá c iu v danej jaskyni, p ríp a d n e p re z ak reslen ie g eologic­ ký ch a tek to n ick ý ch pozorovaní, biologic­ kých a arch eo lo g ick ý ch nálezov a pod.

Vzhľadom k m enšej p resn o sti, asi o rá d horšej ako p ri dôkladnom zam eran í b a n ­ ským kom pasom , sa v žiadnom p ríp ad e

n e d a jú použiť n a p r. ako doklad pre prerážk u um elého vchodu.

Pomôcky pre orientačné mapovanie Ak m á byť m apovanie rý c h le m usia byť aj pom ôcky, pom ocou k to rý ch m eriam e dĺžku, sklon a azim u t zám er, jednoduché, rýchle a skladné. V dnešnej dobe existu­ jú m in ia tú rn e elek tro n ick é p rístro je um ožňujúce priam e m eranie dĺžok, sklonu i azim utov, naviac s pam äťou pre niekoľ­ ko sto m eran í a schopné kom unikácie s počítačom . Lenže vzhľadom k ich ned o ­ stu pnosti m usím e používať pom ôcky m e­ nej p resn é i pohodlné, a le dostupné. Ko­ nečne, „ o rien tačn é m apovanie” sa použí­ va už veľmi dlho a m ikroprocesory sú k dispozícii iba p á r rokov.

5

Na m eran ie v zdialeností slúži tzv. t op o f i 1, názov pochádza snáď z fra n c ú z ­ štiny. je to dekad ick é p o čítadlo s m ilo­ vaním (z m agnetofónu) u p rav en é, ta k aby 10 cm n ite , k to rá otáča k lad k o u p o č íta d ­ la, odpovedalo zm ene jednej číslice n a koliesku n ajm enšieho rá d u . Druhé k o lies­ ko ted a u k azu je jedn o tk y a tre tie d e sia t­ ky m etrov. Po o dm eraní zám ery sa niť o d trh n e a p o čítadlo sa vynuluje. O dpadá te d a sp ätn é n av íjan ie č a sto veľm i z n ečiste­ ného pásm a. Pomocou n ite n atia h n u te j m edzi dvom a bodm i polygónu sa dá po­ m erne p resn e odm erať azim ut a sklon.

Vzhľadom k p resn o sti m eran ia dĺžok n a u rčenie azim utu úplne p o staču je tu ris tic ­ ká buzola zn. Šport, p ríp a d n e geologický kom pas. Sklon odm eriam e jednoduchým sklonom erom zhotoveným z m alého p la s­ tického uhlo m eru a olovničky. Body nie je p o treb n é fixovať, využívam e výrazné m orfologické prvky — kam ene, výstupky, kvaple.

Postup pri zhotovovaní mapy Mapu k re slím e priam o v m erítk u na m i­ lim etrový papier. Osvedčilo sa používanie m ilim etrového p a p ie ra im pregnovaného polystyrénom , p ostup bol opísaný v Spravodaji SSS 4/1979. H orizontálnu v zd ia le ­ nosť bodov a ich p revýšenie získam e buď g rafick o u red u k cio u aleb o ic h m ôžeme počítať na m alej k alk u la č k e zastav en ej do PE fólie n a o ch ran u p red vlhkosťou.

Azim ut vynášam e buď pom ocou m alého uhlom eru (sklonom er) a le b o priam o po­ m ocou buzoly Š port — viď obrázok. N ad­ m orskú výšku bodu vyznačím e číslom pri bode. V príp ad e, a k nepoznám e p resn ú nad m o rsk ú výšku vchodu, použijem e tzv. re la tív n y výškový systém (Ľ. Gaál, 1979). Výšku prvého bodu zvolím e tak, aby sa p ri žiadnom ďalšom bode n eo b ja­ vilo záp o rn é číslo.

Na ta k to zhotovenú „ k o stru ” m usím e ešte obaliť „svaly a k o žu “, to je zakresliť obrysy priesto ro v , m orfológiu počvy a stropu, se k u n d á rn e výplne, p riečn e a po­ zdĺžne profily. Všetko k reslím e priam o v m erítku , tak že okam žite získavam e kom ­ p letn ú m apu jask y n n ý ch p riestorov. Ak jaskyňa p o k raču je mimo fo rm á t p ap iera, priložím e ďalší list m ilim etrového p ap ie­ ra , označím e ho a p o k raču jem e v m apo­ vaní. Sam ozrejm e, každý list by m al ob­ sahovať názov alebo číslo lokality, dátum , m ierku, m en á tých, čo m apu zhotovili a označený sever, p ríp a d n e poradové číslo listu a náväznosť ď alších listov. Ak n a 6

okraj zapisujem e priebežne dĺžky je d n o tli­ vých zám erov m ám e zároveň n e u stá ly p re ­ hľad o dĺžke zam eraného polygónu.

Takým to spôsobom m ôžem e zhotovovať i poľný n á č rt p ri zam eriav an í banským kom pasom alebo teodolitom . N aopak je m ožné spresniť už ex istu jú cu o rie n ta č n ú m apu presným zam eraním polygónu a jej p rek reslen ím . Ak dokum entujem e k rá tk e , jed noduché jaskyne m ôžem e m apovanie zjednodušiť — azim ut m erať „z ru k y ”, p re ­ výšenie odhadovať a pod.

Presnosť orientačného

mapovania

Ako už bolo uvedené, presnosť tejto m etódy d o k um entácie jaskynných p rie sto ­ rov je asi o rá d h o ršia, ako p resn é z a ­ m eran ie závesným kom pasom . Podľa d l­ h o ročných skú sen o stí s orientačným m a­ povaním odhadujem e že jeho presnosť je lep šia ako 5 %, vo väčšin e prípadov je chy­ ba m enšia ako 2—3 °/o. V yskytli sa h ru ­ bé chyby, n a dru h ej stra n e fak t, že m apa vzn ik á priam o v jaskyni, sk o ro vylučuje h ru b ú chybu o 180° pri u rč e n í azim utu.

Záver Chceli by sm e znovu zdôrazniť, že použí­ vanie to h o to spôsobu dok u m en tácie ja s ­ kynných p riesto ro v m á význam iba v p rí­ padoch, keď je d ô ležitá rýchlosť zh o to ­ venia m apy. Pri d o sta tk u času by sa vždy

m ala dať prednosť presnejšej m etóde, h lavne pri zam eriavaní dlhších jask y n ­ ných systém ov. N a druhej stra n e boli ta k ­ to ku všeobecnej spokojnosti zm apované i veľmi dlhé jaskyne, n a p rík la d 9 km dl­ há Ciur Ponor v R um unsku, k to re j m apo­ vanie trv alo asi 14 dní.

• Literatúra: Sýkora J.: Z ákladné problém y speleo lo g ick ej m erač sk ej činn o sti. S pravodaj SSS 2/1979, Múzeum sloven ského k ra su , L iptovský M ikuláš.

G aál Ľ.: S kúsenosti s vyhotovením u n iv e rzá ln e h o m eračsk éh o d o kum entu v jask y n i P o dbanište Ibid.

Ing. Marcel Lalkovič Ú stredie štá tn e j o ch ra n y p ríro d y M úzeum slovenského k ra su a o ch ran y p ríro d y Liptovský M ikuláš

PO SÚDENIE PRESNOSTI JASKYNNÝCH KOMPASOVÝCH VÝCH ŤAHOV

POLYGÓNO­

Polohopisným a výškopisným základom v ja sk y n iach je sieť m eračsk ý ch bodov vybudovaná v no í ySHn °ľ,y ta h o v - Dlzka polygónových ťahov o i. závisí od veľkostí a č len ito sti ja sk y ­ ne, alebo jednotlivých jask y n n ý ch chodieb. U m alých jask ý ň sieť m eračsk ý ch bodov zvyčajne tvoľ r 8° n 7 l ťah. Vo v äčších ja sk y n iach sa na h lav n ý ťah č a sto n a p á ja jú ďalšie a to lurľrh ÍnH n„n a tCeÍ -ej k ° n í lg u rá c ii P riestorov. Jaskynné systém y zase c h a ra k te riz u je sieť m erač­ ských bodov v y tv á ra jú c a zložitú sú stav u polygónových ťahov.

Poloha m eračsk ý ch bodov sa u rč u je polygónovým m eraním , p ričom jeho te c h n ik a je rôzna Aj keď je jej základom u rčo v an ie polohy bodov podľa znám ej polohy dan éh o bodu a m eranej v zdialenosti a u h la k hľad an ém u bodu, v h lav n ej m iere závisí od použitého u h lo m e rn é h o p rístro ­ ja a použitej m etódy m eran ia dlžok. V n iek to rý ch p ríp ad o ch , p ri použití m ag n etick ý ch p rístro jo v dokonca n em eriam e uhol, a le sm er t. j. m a g n etick ý azim u t sp o jn ice vzájom ne su sed iacich bor Používanie kom pasov p ri polygónovom m eran í n a c h á d z a v bežnej speleo lo g ick ej prax i široké u p latn en ie. Jednoduchá m an ip u lácia, d o stato čn á rýchlosť m e ra n ia a p rim e ra n é výsledky sú p rí­ ťažlivým argum entom . U m alých jask ý ň ich pou žív an ie je d okonca vysoko efektívne. M etodika ,,ľ “ äpa^ V? m era n ia však na podm ienky ja sk y n n é h o p ro stre d ia nie je zatiaľ d e ta iln e dopraco­ vaná. T ento n ed o stato k z a p ríčiň u je členitosť ja s k y n n é h o p ro stre d ia a rô zn e iné p rek ážk y k to ré vždy neum ožňujú domýšľať sp ráv n e jeho m eto d ick ú strá n k u . Veľmi p o d statn o u je aj otázk a ú« s Pe le °ť°S1cke účely, aj keď n ie sú zan ed b ateľn é, nem ôžem e posudzovať ta k p rio ritn ý m sposobom , ako požiadavky a p o treb y b an sk ej p rax e. Za tý c h to okoln o stí p ri kom pasovom m eran í m usím e p o c ita t aj s p o d sta tn e väčším zdrojom chýb. T ieto č a sto m eran ie zn eh o d n o cu jú do tej m iery, že p ln í len o rien ta č n ú fu n k ciu . V m alých ja sk y n iach m ôžem e ta k ý to p rístu p považovať za p lne p ostačujúci. Pri ro zsia h le jšíc h m eran iach , t. j. väčších ťahoch, alebo systém e ťahov n evyh­ nutnosť p oznania vplyvu chýb, k to ré zaťažujú m eran ie, má svoje p ra k tic k é dôvody. V opačnom p ríp a d e m ôžu byť n a še záv ery č a sto veľmi sk resle n é , alebo zdrojom ďalších omylov.

Kompasové polygónové ťahy Pri kom pasových polygónových ťahoch v z á sa d e rozoznávam e dva p ríp ad y m era n ia m ag n etic­ kých azim utov a to podľa toho^ či m eriam e v n eporušenom , aleb o p orušenom m agnetickom pop o ru šen é h o m agnetického' poľa vplyvom p ríto m n o sti železa s výnim kou m e ra n ia pod vodou n ie je v speleológii a k tu á ln a . M eranie pod vodou zatiaľ m á u nás povahu experim en tu zá­ very bude m ožné v p rax i u p latn iť až po p ríslu šn o m odbornom zhodnotení.

N ajčastejším príp ad o m kom pasového polygónového ťahu v jask y n iach je voľný čiže otvorený ta h , t. j. taký, k to rý je polohové a sm erove p rip o jen ý n a počiatočnom bode a k o n čí n a bode,

7

k to réh o poloha sa má určiť. P riam e kom pasové ťahy nie sú časté, p reto že tv a r polygónových ťahov vyplýva z k o n fig u rá cie Jaskynných p riesto ro v . Pri posudzovaní p re sn o sti m e ra n ia otvorený ťah považujem e za n ajdô ležitejší, p reto že tu s výnim kou o pakovaného m e ra n ia n e ex istu je ž iad ­ na možnosť m eračskej k o n tro ly . M enej častým p ríp a d o m je u zatv o ren ý kom pasový polygónový ťah.

Pri posudzovaní jeh o p re sn o sti je situ á c ia p ria z n iv e jšia . Vyplýva z fa k tu , že sú čet vrcholových uhlov v uzatvorenom kom pasovom ťahu je k o n šta n tn ý a ro zd iel v podobe uhlovej odchýlky m ô­ žem e vypočítať z m eraný ch m egnetických azim utov.

Kompasové polygónové ťahy v sp eleo lo g ick o -m eračsk ej p rax i m eriam e k o n tin u á ln e . Z nam ená to, že popri m agnetických azim utoch súbežne m e riam e sklon a p ríslu šn é šikm é dĺžky s trá n po ly ­ g ónového ťahu. P reto aj p ri posudzovaní ich p re s n o sti m usím e rozohrať vplyv v šetk ý ch chýb, k to ­ ré do p ro cesu m eran ia v stu p u jú a ako celok ho i c h a ra k te riz u jú .

Presnosť kompasového polygónového ťahu otvoreného Závisí od p re sn o sti u rč e n ia m ag n etick ý ch azim utov a, p re sn o sti m eran éh o sk lan u y a p re sn o sti m eraných šikm ých dlžok 1. a l presnosť určenia m agnetických azimutov Za hlavný zdroj n e p resn o sti v u rč e n í m ag n e tic k é h o azim utu m ôžem e považovať chyby n áh o d n é t. j. chybu v u stá le n í m ag n etk y + mu a chybu v o dčítaní n a stu p n ici + m» .

Chyba v u stá le n í m agnetky + m u je závislá od citlivo sti m ag n etk y a od stavu p o d p e rn éh o h ro tu a ložiska klobúčiku m agnetky. Podľa K. N eseta (1966) sa d o stato čn e citliv á m eg n etk a ustaľu je s presnosťou väčšou a k o + 5’.

Chyba v o dčítaní sa tiež u rč u je lab o rató rn y m m eraním . Veľkosť n ajm en šieh o d ielik a u hlom ernej stu p n ice bežne používaných b an sk ý ch záv esn ý ch kom pasov re p re z e n tu jú h o d n o tu 30’. Z do­ te ra jše j speleologicko-m eračskej p rax e vyplýva, že sa h o dnoty m eran ý ch azim utov obyčajne z a ­ o krúhľujú a u dávajú len v celých stu p ň o ch . Pokiaľ sa m e ra jú h o dnoty m enšie a k o pol stu p ň a (30’j, tie to sa z a okrúhľu jú sm erom n ad o l i n a h o r ta k , ak o to vyplýva z n em a ra n ý c h údajov.

Za tý ch to predpokladov by chyba v o d čítan í n em ala prek ro čiť h o d n o tu Hh 30’. Pokiaľ všetky m e ra n é azim uty s výnim kou m edzných h o d n ô t z a o k rú h lim e p ríslu šn ý m spôsobom [113° 20’ ± 113°, 77° 50’ ± 78°) chyba v o d čítan í bude dokonca m enšia ak o + 30’. Len u azim utov, k to rý ch veľ­ kosť sa pohybuje v m edzných h o d n o tách (186° 30’, 35° 30’) sa bude rovnať + 30’.

Presnosť u rč e n ia m ag n etick éh o azim utu m ôžem e vyjadriť stre d n o u chybou ma, k to rá je sú č ­ tom stred n ý ch chýb a to v u stá len í m agnetky ( + ni» ] a o d čítan í ( + m 0 )•

mte = + (mu + m» ]

(1)

Po dosadení veľkosť stre d n e j chyby u rč en ia m ag n etick éh o azim u tu m a = + 35’ m ôžem e i v speleologických podm ienkach považovať za m axim álnu. P o tv rd zu je to i n asled o v n á úvaha.

Pokiaľ sa d o stato čn e citlivá m ag n etk a u staľu je s presnosťou väčšou a k ô + 5’ stre d n ú chybu v u stá len í m agnetky m ôžem e zanedbať, nakoľko sa do pro cesu m e ra n ia vedom e z an áša zn ačn e veľká chyba v odčítaní n a stup n ici. Za p red p o k lad u , že sa v p ro cese m e ran ia vysk y tn e p rib liž ­ ne rovnaký počet azim utov, k to ré boli z a o k rú h le n é sm erom n a h o r i n adol, aleb o boli m e ran é v m edzných ho d n o tách , chyba v o d čítan í len v ro zsah u jednej tre tin y celéh o sú b o ru d osiahne veľkosť + 30’. V tak o m to p ríp a d e ro v n ica (1) n ad o b ud n e tv ar: ma = + m„ (2) Poi dosadení h o dnota m a «= + 30’ re p re z e n tu je sk u to čn ú veľkosť stre d n e j chyby u rčen ia m agnetického azim utu, s k to ro u m usím e počítať v ú v ah ách o p re sn o sti m e ra n ia kom pasových p o ­ lygónových ťahov, b) presnosť merania sklonu y S tupnica sklonom eru je delen á n a stu p n e s h o d notou n a jm en šieh o d ielik a 20’ alebo 30’. Vo v šeobecnosti sa odhadom polohy te n k éh o v lák n a olovnice n a stu p n ici dá p ri veľmi pozornom od­ čítan í docieliť presnosť 3’ — 6’. T ento údaj n ie je však p re sp eleo lo g ick ú p rax typický. Pri m e­ ra n í v jask y n iach sa úd aje o sk lo n e m eračsk ej šn ú ry získ áv ajú m eraním jen v jed n ej polohe sklonom eru. Preto sa vo výslednej h o d n o te p re ja v u je vplyv indexovej chyby. M eranie v dvoch p o ­ lohách vplyv te jto chyby o d strán i, ale vplyv chyby z v ý stred n o sti sk lo n o m eru , k to rý ta k tie ž za­ ťažuje m eran ie sa ned á odstrán iť m eračským postupom .

Chybu z v ýstrednosti sk lo n o m eru spôsobuje otv o r p re závesnú niť. Ak je p ríliš veľký, alebo m á síce správny priem er, ale je m im o stre d u kru h o v ej stu p n ice sklo n o m eru . Za p re d p o k lad u v ý stred n o sti závesného bodu olovničky veľkosti 1 mm u sk lo n o m eru s polom erom stu p n ice 15 cm v znikne chyba + 23’. Jej n ajv ä č ší vplyv sa p re ja v í ak je sm er e x cen tricity kolm ý n a sm er olovničky, alebo keď je výstrednosť v polohe vodorovnej. V ýstrednosť v p o lohe zvislej spôsobuje, že vplyv chyby je najm en ší. V sp eleologickej p rax i sa však veľkosť chyby z v ý stre d n o sti sk lo ­ nom eru p o čtársk y n e u rč u je a vo výsledných h o d n o tách m e ran éh o sk lo n u sa s jej vplyvom n e u v a ­ žuje.

O krem toho sa sklon, bez ohľadu n a h o d n o tu n ajm en šieh o d ielik a n a stu p n ici, vo v äčšin e p rí­ padov udáva tiež len v celých stu p ň o ch . Presnosť m eran ia sk lo n u b u d e p re to ch ara k te riz o v a ť vplyv indexovej chyby + m.- , vplyv chyby z v ý stre d n o sti sk lo n o m eru + n u a vplyv chyby z o d č íta ­ n ia na stu p n ici + m ° .

8

Presnosť u rč e n ia sklo n u y potom m ôžem e v y jad riť stred n o u chybou my , k to rá je súčtom uvedených stre d n ý c h chýb: my = ^

( ms - f m^ + m o ]

[3)

Ak vplyv indexovej chyby vylúčim e m eran ím v dvoch polo h ách sklonom eru, zostáva n ám určiť veľkosť p red p o k lad a n ý ch stre d n ý c h chýb + m 'a + m„ . Aj p ri m eran í sklonu dochádza k za ­ okrú hľovaniu m eran ý ch údajov sm erom n ad o i i n ah o r. Pri h o d n o te n ajm enšieh o d ielika 20’ veľ­ kosť chyby v o dčítaní n a stu p n ici by n em ala p rek ročiť ho dn otu + 20’.

P redpokladajm e, že u bežne používaných sklonom erov p re závesnú niť sa n ac h á d z a voi vzdia­ len o sti cca 0,4 mm od stre d u k ru h o v ej stu p n ice. U sk lo n o m eru s polom erom stu p n ice 15 cm chy­ ba z v ý stred n o sti sklono m eru n ad o b u d n e veľkosti + 10’. Ak pripustím e, že ide o p ríp ad y v sp eleo ­ logickej praxi typické, po d o sad en í do rovnice (3] stre d n á chyba m e ra n ia sklonu my = + 30’ p red stav u je tzv. re á ln u chybu, k to rá c h a ra k te riz u je presnosť m era n ia sklonu v jask y n n ý ch pod­ m ienkach.

Jej veľkosť m ôžem e podoprieť ešte jedným argum entom . V speleo lo g ick ej p rax i n ie sú o jed in e­ lé p ríp a d y sklonom erov s h o d n o to u n ajm en šieh o d ielik a 30’. Vplyvom vyššie spom ínaných o k o l­ ností chyba v o dčítaní potom v zrastie n a + 30’. Ak uvážim e, že za istý ch okolností stre d n á ch y ­ ba z v ý stre d n o sti sklon o m eru n ad o b u d n e n u lových h odnôt, potom ro v n ica (3) n ad o b u d n e tvar: my’ = +

m0

(4)

a po dosadení stre d n á chyba m eran éh o sklonu

opäť re p re z e n tu je ho d n o tu my = + 30’.

c) presnosť merania dĺžok Pri analýze p re sn o sti m e ra n ia m usím e vychádzať z p re d p o k la d u ,'ž e je znám a veľkosť stred n ej chyby m eran éh o sklonu y. Jej veľkosť sm e p re jask y n né podm ienky odvodili p ríslu šn o u úvahou v p red o šle j k ap ito le . Pri m eran í šikm ej dĺžky 1 a sk lo n u y vodorovnú t. j. red u k o v an é dĺžku s m ôžem e určiť výpočtom zo vzťahu: s = 1 . cos y Podľa K. N eseta (1966)red u k o v an ú dĺžku s u rčím e je dn o d u ch šie podľa rovnices = 1 — As (6) y k de re d u k c ia A s = 2 . 1 . sin 2 r ,ako to vyplýva z o b rázk u č. 1.

AS

V jask y n iach tre b a počítať s tým , že p ri m eran í dĺžok sa často v y skytnú zám ery p ri väčšom sklone (n a p r. 10°^ 40°). P reto tre b a dbať na to, aby re p ro d u k c ia nezn eh o d n o co v ala m eranie.

Za p red p o k lad u , že šikm á dĺžka 1 bude do výpočtu d osadená so stre d n o u chybou m, a sklon ý bude ch ara k te riz o v ať stre d n á chyba my, stre d n ú chybu opravy A s u rčím e zo vzťahu: mAs = +

V (2

. sin 2 — ^— . m.,]2 +

(1 . sin y . —'y

j2

(7)

k de prvý člen pod odm ocninou je p odiel chyby m eran ej šikm ej dĺžky m, a dru h ý podielom ch y ­ by v m eran í sk lo n u my. f 51

9

Aby bol vplyv obidvoch chýb ro v n ak o veľký (v našom p ríp a d e presnosť m e ra n ia sk lo n u c h a ­ ra k te riz u je stre d n á chyba my = 30’), m usi byť dĺžka 1 p ri rôznom sk lo ne y dosadzovaná do výpočtu so stre d n o u chybou my, p ričo m stre d n á chyba opravy m A s u rč e n á zo vzťahu (7) n a d o ­ b udne ho d n ô t podľa tabuľky 1. Pri p resn o sti, k to r á c h a ra k te riz u je m eran ie sk lo n u m usím e teda šikm ú dĺžku s n a ra sta jú c im sklonom m erať č o ra z p resn e jšie. T áto ú v ah a p o u k azu je na vzájom ­ n ú závislosť stre d n ý ch chýb m eran éh o sk lo n u a m eran ej šikm ej dlžky.

10

1 (m )

r

10

(o)

m, (m ) m A s (m )

20

30

40

0,49

0,24

0,15

0,10

0,017

0,033

0,048

0,061

Podľa V. K rum phanzla a O. M ich alčák a (1975) presnosť dĺžok m eran ý ch m erad lam i m ôžem e vy­ jad riť stre d n o u chybou vypočítanou zo vzťahu: m s = A . Ys + n . s (8) kde A je k o eficien t n áh odn ý ch chýb, alebo s tre d n á chyba jed n o tk y dlžky v y ja d re n á v m m /m . (p ri m eran í v b an iac h 20 m oceľovým pásm om sa p o h y b u je v rozm edzí 0,1-0,5 m m /m ) ,fi je k o efi­ cie n t system atických chýb. (p ri m eran í v b a n ia c h = 0,02-0,04 m m /m ).

U vedené koeficienty c h a ra k te riz u jú presnosť m e ra n ia dĺžok bez ohľadu n a veľkosť dlžky, avšak s ohľadom n a spôsob m eran ia, podm ienky za k to rý c h sa m era n ie re a liz u je a pozornosť s akou m era jú c a osoba dlžky m eria. V y jad ru jú p re to m etódu m era n ia , použité p rístro je , o b jek tív n e podm ienky p ro stre d ia a su b jek tív n e vplyvy m e rač a . P reto sú dôležitým zák lad n ý m p rvkom p ri an alýze p re sn o sti polygónových m eran í. Veľkosť uvedených koeficien to v v jask y n n o m p ro stre d í bude však in á. Vyplýva to z ro zd ieln o sti p ro s tre d ia , ro zd ieln y ch m etód m eran ia, p oužívaných p o ­ m ôcok a o statn ý ch fakto ro v ovplyvňujúcich te c h n ik u m eran ia. Ich veľkosť v speleologických podm ienkach odvodím e nasledovným spôsobom . Podľa K. N eseta (1966) sú h rn n é pôsobenie n áh o d ­ ných chýb m ôžem e vyjadriť vzťahom: m mi = ± '. VL (9)

Vl

kde zlom ok p red odm ocninou (■

VI

) je podielom stre d n e j chyby v jednej p o lohe m e ra d la na

je d n o tk u dlžky a označuje sa „A“. Pri bežnom m eran í v jask y n n ý ch p o d m ien k ach sú h rn n é p ô ­ sobenie chýb c h a ra k te riz u je chyba v o d čítan í a chyba v p re m ie tn u tí koncových bodov m eran ej dlžky. U važujem e, že vplyv tý ch to chýb p ri dlžke L = 1 0 m n eb u d e väčší ako 10 mm. Po d osadení k o eficien t A nadobudne hodnotu: uin . ( 10 ) A = — -= — = 3,2 mm /m

VL

Podobne m ôžem e vyjadriť a j. sú h rn n é p ô so b en ie sy stem atick ý ch chýb. C h a ra k te rizu je ho> vzťah: ms mLs = + j . L (11) Aj v tomtoi p ríp a d e zlom ok (•

1

-J v y jad ru je podiel stre d n e j chyby v jednej p o lo h e m erad la

na jed n o tk u dlžky a označuje sa „fiu . P red p o k lad ajm e, že sk u to čn á dlžka pásm a p ri 10 m dlžky je oproti n orm álnej u rč en á s chybou + 2,5 mm (V. Stanék, J. Svoboda, 1973). Potom p ri dlžke L = 1 0 m k o eficien t p po d o sad en í n ad o b u d n e h o d n o tu : A = i

m s

— — = i

0,25 mm /m

(12)

Z uvedenéh o vyplýva, že k o eficien ty A a (i v speleologických p o d m ien k ach môžu c h a ra k te ri­ zovať hodnoty u rč e n é zo vzťahov (10) a (12). Po d o sad en í do vzťahu (8) s tre d n ú chybu c h a ­ ra k te riz u jú c u presnosť m e ra n ia m eradlom v jaskynnom p ro stre d í m ôžem e určiť zo vzťahu: m s = 3.1 . f s + 0.25 . s (13) Pri sklon e y = 0° po dosadení do vzťahu (13) m eran ie dlžky veľkosti 10 m c h a ra k te riz u je v jaskynnom p ro stre d í stre d n á chyba m s = 10 mm. Ak za h ra n ic u dovolenej odchýlky ds zoberiem e tro jn áso b o k stre d n e j chyby (J. M atouš, 1981) potom : ds = 3 . m s = 3 0 mm (14) Pokiaľ chcem e zistiť s akou presnosťou m erať šikm ú d lžku m usím e m edzi dovolenou o d chýl­ kou ds n a jednej stra n e a stred n o u chybou m e ra n e j šikm ej dĺžky m, a stre d n o u chybou re d u k ­ cie m A s na stra n e d ru h e j platiť: ds = mi + m A s (15)

10

Potom p ri jednotlivých h o d n o tách m eran éh o sk lo n u stre d n á chyba m eran ej šikm ej dĺžky 1 n esm ie p rek ro čiť h o d n o tu uved en ú v tab u ľk e 2. Avšak, čo je veľmi d ôležité v tak o m to p ríp ad e sklon väčší ako 10° už n e sta čí m erať so stre d nou chybou my = + 30’, p reto že stre d n á chyba re d u k c ie je v äčšia ako dovolená odchýlka, k to rá by m ala ch arak terizo v ať dĺžkové m eranie. S akou presnosťou by sm e m useli m erať sk lo n p ri dĺžke 10 m, aby chyba z re d u k c ie n e p re k ro čila ho d n o tu 20 mm t. j. dve tre tin y dovolenej o d ch ý lk y s p rih lia d n u tím n a veľkosť stre d n e j chyby ms určím e zo vzťahu (1 6 j a n á z o rn e to d o k u m e n tu je tab u ľk a 2.

W

=

)2

1 (m )

r

(16J

10 10

20

30

40

mp = ds-m A s(m m )

13

—

—

—

my

39’

18’

10’

6’

(°j

Posúdenie presnosti kom pasového polygónového ťahu Presnosť v polohe koncového bodu k om pasových polygónových ťahov c h a ra k te riz u je pozdĺžna a p rie č n a odchýlka. S tred n ú chybu v p olohe k o n co v éh o biodu (V. K rum phanzl, O. M ichalčák, 1975) vypočítam e zo vzťahu: m 2i r = A2 . [s] + m2a . [s2] (17) p ričom p rv ý čle n rovnice p re d sta v u je podiel dĺžk o v ých chýb a dru h ý p odiel chýb v azim utoch k om pasového ťahu. Pri priam om ťahu s n v rch o lm i a s p rib ližn e ro v n ak o dlhým i stran a m i s po ú p ra v e dostanem e: m2*y = A2 . n . s + m2a . n . s2 (18) • V te jto rovnici prvý člen p re d sta v u je pozdĺžnu odchý lk u AL. iPo ú p ra v e jej h o d n o tu m ôžem e vy­ počítať zo vzťahu: _ A L = + A . VL (19) k d e L = n . s je dĺžka kom pasového ťahu D ruhý č le n znam ená p rieč n u odchýlku Q v polohe ko ncového bodu. Túto po p ríslu šn e j úprave vypočítam e zo vzťahu: m a’ --------Q = ±

— “ r ~ . VL . s

(20)

P re jask y n n é podm ienky srne odvodili veľkosť k o eľicientu A ako aj stre d n ú chybu m eraného azim utu m a a ted a veľkosť pozdĺžnej a p riečn ej odchýlky už m ôžem e p o čtársk y určiť.

V tab u ľk e 3 sú uvedené ich h o d n o ty p ri p rie m e rn e j dĺžke stra n y s = 1 0 m a rôznej dĺžke k om pa­ sového polygónového ťahu L. L(m )

A L (m ]

Q (m ]

100

0,032

0,276

500

0,072

0,617

1000

0,101

0,873

5000

0,226

1,951

Posúdenie presnosti merania prevýšení Poslednou nezodpovedan o u otázkou p ri p o su d zo v an í p re sn o sti kom pasových polygónových ťa­ hov ostáv a otázk a p re sn o sti m e ran ia p revýšení. O krem toho, že um o žň u je posúdiť p olohu k o n ­ cového bodu vo v e rtik á ln o m sm ere, do zn ačn ej m iery o b jasň u je o tázku p re sn o sti u rč e n ia kto1rýchkoľvek p riľah lý ch bodov v kom pasovom polygónovom ťahu. Tam kde p rev lád a v ertik á ln y c h a ra k te r jask y n n éh o p ro stre d ia je tá to otázk a obzvlášť význam ná.

Pri ú v a h á c h o p resn o sti m e ra n ia prev ý šen í v y chádzam e z p o sú d en ia p re sn o sti trigonom etrického' m e ra n ia prevýšení. U rčenie p rev ý šen ia pom ocou m eran ej šikm ej dĺžky 1 a m eran éh o sk lo n u m ô­ žem e to tiž chápať ako jeho1 šp ecifick ý p ríp ad , p ri k to rom odpadá požiadavka u rč e n ia výšky p rístro ­ ja a výšky cieľovej značky.

Presnosť trig o n o m e tric k é h o m e ran ia (V. K rum phanzl, O. M ichalčák, 1975) m ôžem e posúdiť s tre d ­ nou chybou p re v ýšenia, k to rú sm e odvodili z výpočtu p rev ý šen ia dvoch bodov: mAv = + ^ / ( j

, cc)s f _ — - f — )2 -j- (s in y . mp

(21)

Už p ri posudzovaní p re sn o sti m eran ia dĺžok sm e p o u kázali n a vzájom nú závislosť m edzi s tre d ­ nou chybou m e ra n é h o sk lo n u a m eran ej šikm ej dĺžky. T áto závislosť sa v p ln ej m iere p re ja v u ­ je aj v p ríp a d e m eran ia p revýšení. Za p re d p o k la d u m e ran ia šikm ej dĺžky s k o n šta n tn o u stred n o u chybou, k to rá c h a ra k te riz u je presnosť m e ra n ia dĺžok v jaskynnom p ro stre d í, zvýšená nepresnosť v m eran í sklonu veľmi p o d sta tn e ovplyvňuje presnosť u rč en ia A v (T abuľka 4).

11

10

1 (m ) y (o)

10

20

30

40

ml (m m )

10

10

10

10

myl

30’

30’

30’

30’ 0,067

m A v l (m )

0,086

0,082

0,076

my2

39’

18’

10’

6’

m A v2 (m )

0,112

0,049

0,026

0,015

Z tabuľky 4 naviac vyplýva ešte jeden p oznatok. Veľkosť stre d n e j chyby p rev ý šen ia m A v so stú ­ pajúcim sklonom klesá. Pritom n a jefe k tív n e jšíc h h o d n ô t d o sah u je v p ríp ad e, že presnosť m e ra ­ n ia sklonu y vy jad ren á stre d n o u chybou my k o re šp o n d u je s presnosťou m eran ej šikm ej dlžky 1.

V prípade, že výškový rozdiel dvoch bodov p o zo stáv a z niekoľkých výškových rozdielov A v jednotlivých úsekov, čo je v la stn e n á š p ríp a d voľného k o m pasového ťahu, stre d n ú chybu p re ­ výšenia určím e zo vzťahu: m A v = + v / [ ( l . c os y . —~ r — )2] + [ ( s in y . m, )2] (22) i P V akom svetle sa potom u k azu je presnosť m e ra n ia prev ý šen í v otvorenom kom pasovom ťahu v k ate g ó riá ch , k to ré sm e použili p ri odvodení poz dlžnej a p riečn ej odchýlky a p ri my = + 30’ a m ( = + 10 mm, vyplýva z tabuľky 5. dĺžka ťahu

r (o) m A v (m ) dĺžka ťahu

m A v (m ) dĺžka ťahu

10

20

30

0,271

0,259

0,239

m A v (m )

0,213

10

20

30

40

0,607

0,580

0,535

0,475

1 = 10 m

1000 m

L

r (o)

40 1 = 10 m

500 m

L

r (o)

1 = 10 m

100 m

L

10

20

30

40

0,859

0,820

0,757

0,672

Záver P re úplnosť tre b a zdôrazni^ jednu p o m ern e d ô ležitú okolnosť. Posúdenie p re sn o sti kom pasové­ h o polygónového ťahu vychádza z podm ienky p ria m e h o ťahu s p rib ližn e ro v n ak o dlhým i stra n a m i.

Už n a za č iatk u sm e však povedali, že p riam e kom pasové ťahy nie sú časté, p reto že ich tv a r vy­ plýva z ko n fig u rácie jask y n n ý ch p riesto ro v . Podobne an i d ĺžk a s trá n neb u d e v sú lad e s vyslo­ veným predpokladom . Do akej m iery toto ovplyvňuje n a še úvahy o p re sn o sti m ôže objasniť len b udúce hlb šie štúdium . Ak sm e p re lepšie p o ch o p en ie celej p ro b lem atik y ako z ák la d n a šich úvah p ri rozbore p resnosti, ako jed n ej z u rč u jú jú c ic h fak to ro v zo b rali dĺžku o veľkosti 10 m, neviem e či ide oi p ríp a d v speleo lo g ick ej p rax i typický. Aj táto otázk a, podobne ak o m nohé ď al­ šie, ešte len čaká na svoje o bjasnenie. Z m era č sk e j p rax e v S tra te n sk e j jask y n i vyplýva h u sto ­ ta 1 bodu na 7,8 m chodby (J. Tulis, 1979), čo v p rax i znam ená aj p rie m ern ú d ĺžku stra n y k o m p a­ sového ťahu. Avšak ten to ú d aj bol zatiaľ jediný, k to rý je v ta k e jto podobe n a te ra z k disp o zí­ cii.

N apriek uvedeném u k o n štato v an iu tre b a povedať, že totoi n ijak o nezn ižu je význam , k to rý má o tázk a p resn o sti kom pasových ťahov v speleologických p odm ienkach. V ta k e jto podobe je n ielen k o n k rétn o u odpoveďou na to, v akých in te n c iá c h tre b a posudzovať istý d ru h m eračsk ej čin n o sti v jask y n iach . Z ároveň je dôkazom toho, čo sa i v jasky n n ý ch po d m ienk ach dá dosiahnuť, za p re d ­ pokladu, že m ám e k dispozícii len banský závesný kom pas, sk lo n o m er a pásm o, tra d ič n é pom ôc­ ky speleológa-m erača.

Literatúra: V. K rum phanzl, O. M ichalčák,: In žen ý rsk á geodézie II, P ra h a 1975

12

Lalkovič, M.: Rozbor p re sn o sti m eran ia n iek to rý ch dĺžok v speleologickom p ro stred í, doplnok k p rá c i „Z ákladné p o zn atk y z oblasti m e ran ia dĺžok v speleologickom p ro s tre d í“, Rukopis, 15 s, Liptovský M ikuláš, 1982 M atouš, J.: Dúlní m érictví, P rah a 1981 N esej, K.: Dúlní m éricstv í I. díi — m eren í polohopisné, P rah a 1966 ■ S tanék, V., Svoboda, J.: M äŕické p rá c e n a stav b ách 2, P rah a 1973 Tulis, J.: Problém y m eračsk ej d o k u m en tácie v p o d m ienk ach n ajv äčšej jaskyne na Slovensku, Spravodaj SSS č. 2/1979, s. 104 — 108, Liptovský M ikuláš

RNDr. Jozef J a k á 1, CSc.,

G eografický ú stav SAV B ratislava

GEOMORFOLOGICKÄ RAJONIZÁCIA A JEJ VYUŽITIE V SPELEOLOGICKEJ DOKUMENTÁCII Speleologická d o k u m en tácia si vy­ žaduje p re sn ú územ nú rajo n izáciu , k to rá by bola podkladom p re zaznam enávanie speleologických in fo rm ácií n ielen do k a r ­ to g rafick ý ch podkladov, a le i v p o číta­ čovom systém e.

Kras p re d sta v u je špecifický k rajin n ý systém , k to rý d ete rm in u jú predovšetkým č rty re lié fu a k raso v á h y d ro g rafia. Na z ák lad e c h a ra k te ristic k ý c h znakov k ra ­ sového reliéfu a k rasových vôd, m ôžeme pom erne jed n o zn ačn e vymedziť k ra s oproti okolitém u n ek raso v ém u reliéfu. Ci­ v e la zložitejšie problém y v znikajú pokiaľ ide o v n ú to rn é člen en ie k raso v ý ch ú ze­ mí. Veľkou nevýhodou z hľadiska rajonov an ia k ra su je skutočnosť, že k rasové územ ia sú n ero v n o m ern e ro zptýlené v k r a ­ jine, v podobe v äčších alebo m enších ostrovov, odd elen ý ch nekrasovým re lié ­ fom. Práve to sťažuje vyčlenenie rajónov.

T eoretické otázky ra jo n o v a n ia k ra su ale i geom orfologického rajo n o v an ia nie sú z a ­ tiaľ podrobne ro zp raco v an é. Mnohé geom orfologické p ráce síce v záv erečných č a stia c h v y čleň u jú jed n o tliv é rajó n y , ale bez te o re tic k é h o ro zp raco v an ia p rincípov k la sifik á c ie a to len na zák lad e p o ro v n á­ v a n ia a zoskupovania u rč itý c h foriem do väčších celkov. N iek to ré te o re tic k é p ro ­ blém y geom orfologického člen en ia u nás ro zpracov al E. M azúr (1964), E. M azúr — M. Lukniš (1978) na p rík la d e Sloven­ ských K arpát. O tázkam typológie k rasu sa venov ali p ráce E. M azúr — J. Jakál (1969, 1971). Vo svetovej lite ra tú re boli p o d robnejšie ro zp raco v an é otázky ra jo n o ­ vania k ra jin y (R odom ann B. B. 1956, Grigg, D. 1965, A rm and, D. L. 1975).

Podľa D. L. A rm anda fyzicko-geografická rajo n izácia a podľa nás a j geom orfolog ická rajo n izácia spočíva v zjednotení území, k to ré sú zhodné podľa určitéh o z n a ­ ku, ktorý je na určitom stu p n i členenia p o dstatný a k to rý ich odlišuje od úze­ mí, k to ré tento znak nem ajú. Pri geom orfologickom rajo n o v an í k ra su by to m ohli byť napr. krasové plošiny s m alou deniveláciou, n a nižšom stupni členenia napr. h u sto ta krasových jám ap.

Spôsoby rajonizácie V zásade používam e pri členení k ra ji­ n y dva spôsoby rajonizovánia (v zmysle B. B. Rodom ana, 1956): a ] k lasifik ácia typov územ í — typologic­ ká rajonizácia b) k la sifik á c ia na zák lade sp ájan ia su se d ­ ných rajó n o v — individuálna ra jo n i­ zácia.

Uvedené spôsoby m ožno využiť aj pri geom orfologickom rajonovaní k rasu. N ejde o dve rozdielne m etódy, ale o dve rozd iel­ ne operácie z k torých typologické rajonov an ie m usí predchádzať individuálnem u (E. M azúr, M. Lúkniš, 1978) a nie n a ­ opak.

Pri typologickom rajonovaní zjednocu­ jem e územ ia k toré sú síce v n ú to rn e rôzno­ rodé, ale nesú n iek to ré všeobecné p ríz n a ­ ky, k to ré ich odlišujú od iných územ í. Ide ted a o územ ia, k to ré na základe u rčitých príznakov sú podobné aj niektorým iným územ iam , k toré sú nositeľm i týchto p rí­ znakov. Ide teda o rajóny opakovateľné.

13

Táto podobnosť a opakovatelnosť môže byť p rízn ačn á p re dve susedné územ ia (napr. skxasovatelé plošiny Z adielskej planiny, Jasovskej planiny] alebo odľahlých územ í (plošiny Slovenského k ra su a S lovenské­ ho ra ja ).

Plnú hom ogénnosť v y jadrujem e vzťahom (A rm and D. L.): lim U~R kde R

U R

_

— veľký počet v lastn o stí n ie k to ­ rej k rajin y U — počet v lastn o stí d ru h ej k r a ji­ ny podobných v lastn o stiam p r­ vej krajiny, pričom platí, že U < R Individuálne rajonovanie spočíva v zjed ­ n o ten í sused n ý ch územ í pozostávajúcich prevažne z jed n ak ý ch typov krajiny. Pri individuálnom rajo n ov an í je p rístu p n á väčšia heterogénnosť rajónov. Do h ran íc takéhoto ra jó n u v stu p u jú ča sto i cudzie prvky, k to ré pri typologickom rajo n o v an í m usím e vyčleniť sam ostatne. Príkladom nám môže byť T urn ian sk a ko tlin a, nekrasovä, založená na n e p rie p u stn ý c h h o rn i­ n á c h vk líň u jú ca sa do Slovenského k r a ­ su. Individuálne rajó n y môžem e pokladať za neopakovateľné územ ia, ktorým p risu ­ dzujem e aj reg io n áln y názov (n ap r. Mu­ rá n sk a p la n in a ). Indiv id u áln e rajo n o v a­ nie sa zvykne označovať i ako reg io n áln e rajonovan ie. Dôležitým znakom idividuálneho rajo n o v an ia je jeho územ ná c e list­ vosť.

Typologické rajo n o van ie je ex ak tn ejšie ako individuálne, do k to réh o p re n ik á viac subjektívnych vplyvov. Pre voľbu k rité ­ rií je nev y h n u tn é poznať cieľ za akým sa rajonovan ie vykonáva a tom uto cieľu pod­ riadiť výber k rité rií.

K lasifikáciu k ra su p re potreb y výstav ­ by sídiel, ciest, p ríp a d n e ď alších te c h n ic ­ kých zariad en í by bolo n ev y h n u tn é voliť tak, aby k rité riá poukazovali na stab ilitu podložia k ra su a č le n ito sti reliéfu a i. P re ­ to by sme volili n ap r. ukazovateľ h u sto ­ ty foriem (krasových jám ap.) na km 2, ukazovateľ k o eficien tu sk ra so v a te n ia v po­ dobe vzťahu plochy za b ra te j krasovým i ja ­ m am i k ploche celého k raso v éh o územ ia, p ríp a d n e ukazovateľ stab ility územ ia vy­ jad ren ý počtom k rasových jám v z n ik a jú ­ cich za u rčitý čas n a 1 km 2 ap. Pre p o ­ treby poľnohospodárstva by boli dôležité k rité ria sk lo n ito sti reliéfu, p o k ry to sti k r a ­ su a iné. Ako z vyššie uvedeného vyplý­ va išlo by o typologické rajo n o v an ie, na 14

zák lad e k to réh o by sm e ďalej m ohli do­ spieť k individuálnym rajónom . N ašim cie­ ľom je však rajó n o v an ie pre p o treby sp e­ leologickej dokum entácie, k to ré si nižšie rozvediem e n a p rík la d e Z ápadných K ar­ pát. N ajskôr sa vyjadrím e k otázke h ie ­ ra rc h ie k rité rií a k tvorbe h ra n íc r a jó ­ nov.

Pri typologickom ra jo n o v an í k ra su sa nám javí p o treb a postupovať od v y člen e­ n ia základných, p rv otných jed n o tiek re lié ­ fu a postupným p rib eran ím ď alších z n a ­ kov prejsť k v y tv á ra n iu väčších typolo­ gických regiónov. Ide o postup od dola n ahor. R egionálne, indiv id u áln e ra jó n o v a ­ nie sa m usí opierať o poznatky z typo­ lógie územ ia, p reto že tým sa zníži vplyv su b jek tív n o sti a m ôže podobne pokračovať od dola n ah o r. Iste aj postup opačný pri oboch ra jo n iz á c iác h je možný. Poznam e­ návam e ešte, že zm iešanie typologického a in d ividuálneho ra jó n o v a n ia na jednej taxonom ickej úrovni by bolo chybou (Ar­ m and D. L., 1971).

Vymedzenie hraníc rajónov Poznam enali sm e, že vym edzenie k ra so ­ v ého re lié fu o p ro ti n ek rasovém u zvyčajne n ie je problém om , n a jm ä u a u to ch to n n ého k rasu . N iektoré krasové územ ia sú v šak p re k ry té svahovým i, alebo proluvialnym i sedim entam i a od ich m ocnosti z á ­ visí p rejav k ra so v a te n ia n a p o v rchu se­ dim entov. Tu m usím e viesť h ra n ic u v lí­ nii v kto rej nach ád zam e ešte krasové fo r­ my re lié fu (n ap r. alu v iá ln e k raso v é ja ­ my) alebo hydrologické javy (ponory) c h a ra k te ris tic k é pre k ra s i keď krasové ho rn in y sa h lbšie p o n á ra jú pod sedim en­ ty n a je h o okrajoch. Príkadom je Šumiacky kras, Hybský k ra s a iné. Dôležitým hľadiskom p ri vytýčení h ra n íc väčších r e ­ giónov je in te ra k c ia dvoch su sedných území. N ap rík lad svahové sedim enty sa g e­ n etick y viažu n a svahy. Pri použití m orfog rafick éh o k rité ria — sk lo n ito sti sva­ hov by sm e m ohli svahové sedim enty s m enším sklonom pričleniť už ku kotline.

Keď však použijem e k rité riu m genetické, ta k m usím e tieto pričleniť k svahom poho­ ria . Na p rík la d e Slovenského k ra su p re ­ to vediem e h ra n ic u p lan ín úpätím svahov, kde končia suťové úsypy. V takom to p rí­ pade sa nám h ra n ic a typologického r e ­ giónu — planiny prek rý v a s individuálnym regiónom Plešivskej planiny.

Veľmi závažné, hlavne p ri in d iv id u ál­ nom ra jo n o v an í je riešen ie h ra n íc a zo­ skupovanie susedných územ í oddelených

nekrasovo u zónou. Ide o sp ráv n e p o sú d e­ nie rozlohy k raso v ý ch ostrovov k n ek rasovém u okoliu. M enšie k raso v é ostrovy ležiace v ro zsiah lej n ap r. p a h o rk a tin n e j . nekrasov ej oblasti, m ôžem e tu pokladať za cudzí prvok. V tak o m to p ríp ad e m ôžem e zlúčiť m enšie ostrovy v jed en in d iv id u ál­ ny ra jó n ale za p red p o k lad u , že v jeho h ra n ic ia c h bude ro zlo h a k ra su prevažovať n a d rozlohou n ek raso v éh o reliéfu . Ináč by sa jav ila p o treb a vyčleňovať v iac in d iv id u ­ álnych rajónov. Práve v týchto p ríp ad o ch bude hrať dôležitú úlo h u su b jek tív n y fa k ­ tor.

Geomorfologická rajonizácia a rajonovanie krasu Záp. Karpát R ajonizáciu k ra su m usím e vykonávať na prin cíp o ch g eom orfologického člen en ia.

Preto sa m usím e opierať už o v ykonanú a p la tn ú ra jo n iz á c iu , k to rú v ykonali E. M azúr — M. Lukniš (1978) a k to rá bola p u blikovan á v m ape o m ierk e 1:500.000 — G eom orfologické celky. Ide o princíp in d iv id u áln eh o rajó n o v an ia, alebo ako a u ­ to ri označu jú rajó n o v an ie špecifick é s cieľom vym edziť povrchové jed n o tk y ako neopakovateľné indivíduá na zák lad e kom ­ plexného poním an ia reliéfu . M etodicky vy­ ch ád zali z tzv. an aly tick ej reg io n alizácie (v zm ysle D. G rigga 1965). U vedená k la ­ sifik ácia Záp. K arp át n aväzuje n a taxonom ické jed n o tk y A lpsko-him alajskej sú ­ stavy a v la stn é územ ie Slovenska člení do nižších rajó n o v takto: — — — — — — —

podsústav a provincia su bpro v in cia oblasť celok podcelok časť

Keď si v rám ci uvedeného členenia všim ­ nem e krasové územ ie zistím e, že len n a j­ ro zsiah lejšie z nich sú z arad en é na ú ro ­ v eň celkov, n ap r. Spišsko-gem erský kras, Slovenský kras, k to ré sú ďalej p o drobnej­ šie členené do podcelkov (Plešivská p la ­ n ina, Silická p lan in a ap.) príp ad n e až do častí.

Oveľa zložitejší je problém rajonizácie k ra su keď v jednom celku, príp ad n e podcelku alebo č a sti je viac ostrovov k ra su napr. v N. T atrách, M. K arpatoch a pod. Ďalším problém om je krasové územ ie kto ré p re ch ád za do h ra n íc dvoch rozdielnych geom orfologických rajónov, n ap r. k ra so ­ vé územ ia v Strážovských vrchoch. V li­ te ra tú re sa stre tá v a m e s regionálnym i názvam i krasových územ í n a p r. M ojtínsky k ras,_ S latin sk ý kras, ale tieto neboli vy­ m edzené.

Pri rajonovaní k ra su budem e m usieť vy­ chádzať n ajsk ô r z typologického člen en ia a n a základe toho vytvárať individuálne rajóny, ktorým prisúdim e regionálny n á ­ zov. Takýto krasový ra jó n v šak m usím e zaradiť do vyššieho geom orfologického cel­ ku. R ešpektovanie geom orfologických cel­ kov k to ré sa sta li jediným i platným i pre celé Slovensko je a j v speleologickej do­ k u m en tácii nevyhnutné. Už i p re to že aj ďalšie p ríro dovedné odbory (geológia, pe­ dológia, biológia) viažu svoj do k u m en tač­ ný systém na geom orfologické celky.

Typologická rozm anitosť a p riestorová rozdrobenosť krasových o b la stí Slovenska si vyžadujú n a jsk ô r rozpracovať k rité ria pre typologické a in d iv id u áln e člen en ie k ra su a nájsť sp ráv n u schém u logických operácií, ktorým i sa zabezpečí prechod z typologických ra jo n o v a n í na individuálne rajónovanie.

Literatúra: A rm and, D. L.: N auka o lan d ša fte . Izd. „Mysľ“, M oskva 1975; Grigg, D.: The Logic of R egional System s. A nnals of th e Ass. of A m -G eographers, 55, 3, 1965; M azúr, E.: K zásadám geom o rfo lo g ick ej ra jo n iz á c ie Z ápadných K arpát. G eografický časopis XVI 3, B ratislava, 1964; M azúr, E. — Jakál, J.: T ypologické č len e n ie k raso v ý ch o b lastí n a Slovensku. S lovenský k ra s VII M artin, 1969; M azúr, E. — Lukniš, M.: R egionálne geom orfologické člen e n ie Slovenskej so cialistick ej republiky.

G eografický časopis, XXX, 1, B ratislav a 1970; Rodom an, B. B.,: Sposoby in d ividuaľnogo i tip o lo g ičesko g o ra jo n iro v a n ija i ich izoibraženje n a k a r ­ te. V oprosy geogr. 39, Fiziko-geograf. rajo n iro v a n ije , M oskva 1956; Torsujev, N. P. — Levin, S. A.: G eog rafičesk ije asp ek ty izu če n ija rav n in o g o k a rs ta . Izd. Kazanskogo U niversiteta, 1980.

15

RNDr. Ľudovít Gaál — RNDr. Pavel Slovenská speleologická spoločnosť O blastná sk u p in a Rim avská Sobota

Zeniš

DOKUMENTÁCIA KRASOVÝCH JAVOV V PODMIENKACH SPELEOLO­ GICKÉHO VÝSKUMU A PRIESKUMU (VÝSLEDKY A PRAX OS RIM. SOBOTA)

K neustálem u rozvoju po zn an ia k ra su ako celku a zo speleologick éh o hľad isk a najm ä je h o špecifických foriem — jaskýň, nap o m áh a u p latň o v an ie stá le širšieh o o k ru h u vedných disciplín. Všetky dostupné a zistiteľné fakty, ich vysvetlenie, spracovanie a posúdenie, mô­ žu prispieť ku kvalitatívnym hodnotám, ktoré umožňujú poukázať na význam i vizuálne ne­ atraktívnych krasových javov, nájsť v nich jedienčnosti. T úto skutočnosť uvádzam e z to­ ho dôvodu, že n e u stá le p re trv á v a jú škodlivé c h á p a n ia c h a ra k te riz á c ie jask ý ň p rio ritn e ich veľkosťou, dlžkou a pod. s obľúbenou p re d ­ ponou „ n a j“ v rôznom stu p n i h ie ra rc h ie . Tie­ to inform ác ie sú síce nev y h n u tn é p re z á k la d ­ né definovanie podzem ných priesto ro v , no k p osúdeniu ich význam u n e stač í m eračsk é pásm o a kom pas, ale nao p ak , kom plexný a d etailný prieskum a výskum , b erú c do úvahy rozličné asp ek ty tvorby a existencie ja sk y n ­ n ého p ro stre d ia zo všetkým i zú častneným i zložkam i. O bjektívny pohľad p re p o sú d en ie toh o -k to réh o javu môže poskytnúť iba sum arizácia poznatkov získaných aplikovaním súboru náhľadov a hľadania ich súvislostí. Nemožno izolovane sledovať (resp . odôvodniť) n ap r. zisten ie n ie k to rý c h druhov jask y n n ej fauny a flóry bez vyjasnenia m ik ro k lim atick ý c h pom e­ rov, re k o n štru k c iu tvorby jask y n n ý ch chodieb bez tektoniky, prognózovanie existen cie ja s­ kynných úrovní bez k raso v ej hy d ro ló g ie atď., a to by sm e m ohli hľadať p ríč in n é súvislosti i n a vyššej úrovni. V zájom né podm ieňovanie jednotlivých zložiek kraso v éh o p ro stre d ia jed ­ n označne n úti k ich spoznávaniu, vysvetľo­ vaniu a n á sled n ej dokum entácii. V tý ch to in ­ te n c iá c h sa u b e ra la i činnosť OS SSS Rim av­ ská Sobota. N edávne desaťročné jubileum bo­ lo poznam enané i bilancovaním činn o sti. S ku­ p ina si osvojila m etódy o d krývačskej a p rie s­ kum nej práce, z ísk ala tiež sk ú sen o sti i v ta ­ kých oblastiach speleologickej činn o sti, k to ­ ré iné skupiny m álo využívali. V yplývalo to zo snahy nachádzať hodnoty i v speleologic­ ký n e a trak tív n y ch regiónoch, i z m alých ja s ­ kýň „vyťažiť“ m axim um in fo rm ácií. P red p o ­ kladom kom plexnosti sp raco v an ia krasových javov bolo tiež k ádrov é obsadenie sp eleo lo ­ gických odborností v skupine. Š peciálne p ro ­ blém y sa riešili i za pom oci ex tern ý ch sp o ­ lupracovníkov. N iektoré úlohy dokonca prerfástli rám ec pôsobnosti sk upiny a kvôli ob­

16

jektivizovaniu výsledkov sa rie šia re g io n á ln e na územ í celé h o Slovenska (n a p r. fo síln e a relik tn é pôdy ty p u te r r a ro s sa ), Z iných p ro ­ b lem atík m ožno spom enúť výskum ja sk y n ­ ných u sad en ín za účelom k o re lá cie s rie č n y ­ mi tera sa m i, sledovanie m in eráln eh o zloženia jaskynných výplni a ďalšia g eologické, zoologic­ ké, b o tan ick é, a rch eo lo g ick é a i. výskum y.

N eustále sa zhromažďovali údaje nevyhnutné k posúdeniu jaskyne ako celku, k hľadaniu súvislostí medzi zložkam i jaskynného prostre­ dia, k osvetleniu existen cie jednotlivých ja­ vov, k zameraniu ďalšej výskum nej činnosti atď. Získané údaje bolo nutné registrovať ta­ kým spôsobom, aby logicky na seba nadvä­ zovali, boli kedykoľvek prístupné, reproduko­ vateľné, ľ.liko sa doplňovali a upresňovali.

D okum entácia k raso v ý ch javov sa p o stu p n e s ta la jedným z h lav n ý ch zám erov čin n o sti sk u ­ piny a sn ažili sm e sa ju rozpracovať do n a j­ k om plexnejších dim enzií. D ospeli sm e k n á ­ zoru, že výslednicou celéh o sn až e n ia m á byť n ielen zdokum en to v an ie jask y n e a k o p ríro d n é ­ h o výtvoru, ale aj re g istro v a n ie o statn ý ch p rv ­ kov, k to ré sú s ňo u o rg an ick y sp äté. To um ož­ ň u je jask y ň u p a trič n e ohodnotiť, poukázať na to n ajv zá cn ejšie, čo n e v y h n u tn e vyvoláva z á ­ u jem o zach o v an ie a o c h ra n u h o d n ô t z rô z n e ­ h o h ľad isk a (p ríro d o v ed n éh o , histo rick o -sp o ločenského, estetic k é h o a po d .). N echcem e tu p o d ro b n ejšie rozoberať sm u tn é príp ad y , keď n e d o stato čn é sp o zn an ie jask y n e alebo n ev ed o ­ mosť, viedli k spôso b en iu n e n a h ra d ite ľn ý c h škôd. ___ ___________ Veľké množstvo inform ácií nás viedlo k re­ gistrovaniu všetkých údajov o krasových ja­ voch a zhromažďovaniu v dokumente, ktorý bol predstavovaný predtlačou Evidenčného listu a doplňovaný patričnými prílohami. Form a sam o tn éh o E videnčného listu bola p re naše pom ery n e p o staču jú ca, nakoľko celý objem n e ­ v y h n u tn ý ch faktov p re kom plexnú c h a ra k te ­ rizáciu jask y n e nebolo m ožné „v tesn ať“ do p red p ísan ý ch k oloniek. Ď alej p red k lad ám e štru k tú ru id ealizo v an éh o a m odifikovaného ev id en čn é h o systém u, k to réh o sm e sa p ri do­ k u m en tácii jask ý ň resp. kraso v ý ch javov p ri­ d ŕžali a k to rý sa nám z praktického- hľad isk a osvedčil.

I. NÁZOV (v zm ysle p latn ý ch Z ásad pre tvo rb u názvov), CISLO, INÉ POMENOVANIE jask y n e (k ra so v é h o jav u ).

II. GEOGRAFICKÉ ÚDAJE

' T., >V.-T

1. Orografický celok [v zm ysle geom orfolog ick éh o člen e n ia S lovenska podľa M azúra — L ukniša). ' 2. Krasové územie.

3. Katastrálne územ ie (o k re s).

4. Miestny názov (a k existu je p o d ro b n ejšie oz n a č en ie m iesta ).

5. Lokalizácia ( popis a p o loha voči znám ym orien tačn ý m bodom v te ré n e ) a n á č rt p o ­ lohy k rasového javu.

6. Relatívna výška od eróznej bázy (spôsob z isten ia).

7. Nadmorská výška vchodu (spôsob z iste­ n ia ).

III. SPELEOLOGICKÁ CHARAKTERISTIKA 1. M orfologický typ jask y n e (h o riz o n tá ln a , v e rtik á ln a , kom binovaná a pod.).

2. Genetický typ jaskyne (eró zn a, korózna, príbo-jová a pod.).

3. Celková dlžka jask y n e (sú č et m eračských ťahov).

4. D enivelácia m eračských bodov (m edzi n a j­ vyššie a n a jn iž šie položeným ).

5. Podzemný tok — h y d ro lo g ick é ú d a je (p rie ­ tok, te p lo ta p ríp a d n e chem izm us vody).

6. M orfológia jaskynných priestorov (p rieb eh , tv ar, c h a ra k te ristic k é znaky chodieb, stu d ­ ní p rie p a stí — podrobný po p is).

7. Genetické vzťahy jask y n e (c h a ra k te ris tik a vzniku a vývoja, p ersp ek tív y p o k račo v an ia).

8. Výplň jaskyne a) a u to ch tó n n a (opis se k u n d á rn e j výplne, jej zastú p en ie, c h a ra k te riz á c ia , výskyt n e tra d ič n ý c h m inerálov, opadový m a te ­ riá l). b) a lo c h tó n n a (jej c h a ra k te riz á c ia , petrog rafick ý a sedim entologický rozbor, p ro ­ v e n ien c ia k la sto g e n n é h o m a te riá lu ).

IV. SPELEOLOGICKÁ MAPA V yhotovená v mierke 1:100 p ríp. 1:200 (m e­ račsk ý doklad s vysvetlivkam i, vyznačenie tech n ik y m erania, dátum , m ierky, severu, OS, m ená m eračov).

V. GEOLOGICKÁ CHARAKTERISTIKA 1. Stručná geológia širšieho a podrobnejšia bližšieho okolia (geologická pozícia, p ozí­ cia h o rn ín k lito s tra tig ra fic k e j a tek to n ick ej jednotke, okolité hornin y , podložie a n a d ­ ložie).

2. Charakteristika materských hornín (v k to ­ rých je ja sk y ň a situ o v an á) a) litologický typ; b) m akro sk o p ick ý popis (fa rb a , zrnitosť, vrstevnatosť, stu p eň zv etran ia, obsah sk am en elín , po-rušenosť); c) vek — spôsob zisten ia (o dhadom n a zá ­ k lade p rib ližn ej analó g ie s iným i lo k a ­ litam i, na z ák la d e istej an aló g ie s b ez­ pečne doloženým i h o rn in am i, p alentolo-

gicky p riam o z jaskyne alebo bližšieho okolia — názov fo sílnej sk u p in y ); d) š tru k tú ra (m ik ro fácia) h o rn in y (z a trie ­ denie m ik ro fác ie podľa Folka 1964).

3. Tektonické pomery (sm ery, sklony a c h a ­ ra k te r p o rú c h ).

4. Špecifické a význačné geologické javy v jaskyni, p alen to lo g ick é nálezy a pod.

VI. BIOSPELEOLOGICKÉ POMERY 1. Fauna jaskyne a) tro g lo b io n ty a tro g lo fily [taxonom ické za­ rad en ie, c h a ra k te ristic k é znaky k avernikoloiv, te c h n ik a zberu, kedy a kým z iste ­ n é, m eno u rč u jú ce h o ); b) tro gloxény (d tto ); 2. Flóra jask y n e (d e tto ).

VII. MIKROKLIMATICKÉ -POMERY 1. Povrchové údaje (te p lo ta ).

2. Podpovrchové údaje a) te p lo ta (m iesto a spôsob m eran ia, d ru h a presnosť teplom eru, d átu m ); b) re la tív n a vlhkosť vzduchu (d e tto ); c) in é m eran ia (sm e r a rýchlosť p rú d en ia vzduchu, tla k vzduchu a pod.).

VIII. HISTÓRIA JASKYNE 1. Osídlenie, resp. využitie jask y n e v praveku až stredoveku, doklady č in n o sti človeka ( a r ­ cheologické, an tro p o lo g ick é alebo p ale o n ­ to lo g ick é nálezy, druh, počet, dátum n á le ­ zu, m ená nálezcov, odborne sp raco v an é — kým, depono'vané — kde, in v e n tá rn e číslo).

2. Osídlenie, resp. využitie, jask y n e v novove­ ku, doklady o čin n o sti človeka (h isto ric k é p am iatky, ľudské pozostatky, o ch ra n n á fu n k ­ cia v čase SNP). H istorické povesti viažúce sa na názvy a sam otné jask y n e — od koho zisten é (m eno, rok n a ro d e n ia , bydlisko, p ríp . podpis p o tv rdzujúci uvedené ú d aje).

3. Súčasné využívanie jask y n e (zach y ten ie pod­ zem ného toku p re zásobovanie vodou, sklad ištia m a te riálu — n ap r. v kam eňolom och a p o d j.

4. Objavenie jaskyne a) jask y ň a bola znám a oddávna; b) otvor bol znám y, časť jask y n e bola ob­ javená (kedy, kým, m ená objaviteľov, k to rá časť, popis ob jav u ); c) jask y ň a bola objavená (d e tto ).

5. Iné významné udalosti viažúce sa k jasky­ ni (zam režovanie vchodu, výskum ná č in ­ nosť, trv a lá in šta lá c ia m eracích p rístro jo v a pom ôcok, n á siln é v n ik n u tie do jaskyne, r u ­ šivé zásahy a pod.).

IX. VÝZNAM JASKYNE, NAVRHNUTÉ OPAT­ RENIA Celkové zh o d n o ten ie jask y n e — určenie jej vý­ znamu, prínosu a úžitku; nutnosť a spôsob ochrany a jej naliehavosť, poukázať n a ru š i­ vé vplyvy a príp. n eb ezp ečen stv á; p e rsp e k tí­ vy využitia atď.

17

X. FOTOGRAFICKÉ PRÍLOHY 1. F o to g rafia okolia s vyznačením polohy vchodu (vchodov).

2. F o to g rafia vchodu (vchodov] jask y n e (n a j­ lepšie s porovnávacím o bjektom o znám ej veľkosti).

3. F o to g rafia interiéru, ch a ra k te ristic k ý c h p rv ­ kov, pozo ru ho dno stí a pod. (a u to r, dátum vyhotovenie záberov).

XI. Zoznam použitej literatúry (p rá c e c ito ­ vané v textových p rílo h á c h , n ap r. v geolog ic­ kej c h a ra k te ristik e a pod.).

Zoznam publikácií o jaskyni (o d b o rn é p u b li­ kácie, novinové články atd ., k to ré sú úzko sp ä té s danou lo k alito u ). N evyužitá je z atiaf m ožnosť ich p rilo žen ia k dokum entu.

Zostavili, te ré n n y výskum a p riesk u m vyko­ n ali (kto, OS, d átu m ); doplnil.

Zoznam príloh.

U vedená š tru k tú ra re g istrá c ie p o znatkov o kraso vých jovoch resp. jask y n ia ch p re d c h á d z a ­ la v podm ienk ach n ašej OS u rčitý m i zm enam i.

V gen eráln o m poním aní však ide o v a ria n tu s m alým i úpravam i, k to ro u boli sp raco v an é m no­ hé jask y n e záujm ového k ra so v é h o reg ió n u , čím sa kom plex údajov o* jednotliv ý ch lo k a litá ch m ohol sústrediť v jednom „zväzku“. Možno sa bude zdať vypracovaný systém veľmi o b ­ šírny, kom plikovaný a zložitý. Ale zdá sa byť nelogické, aby údaje, ktoré sú o jaskyni zná­ me, neboli archivované a kedykoľvek prístup­ né a využiteľné (a to n iele n p re záujm y jask y n iaro v ).

T ento systém p red k lad ám e i s in ten cio u p o ­ u žitia v podm ienkach Spoločnosti resp. OS. N iektoré n álež ito sti sú isto n eú p ln é, u rč ite sa n ám nep o d arilo zachytiť celú šk álu reg istro vateľných zložiek ja sk y n n éh o p ro stre d ia v ú plnosti. Modifikovaná varianta by mala sm e­ rovať k relatívnem u zjednodušeniu formou ne­ vyhnutného minima údajov o jaskyni, čo by spočívalo v určitej etapovitosti spracovania lo ­ kality.

Z ákladným form u láro m by m al byť dvojhárok (o b al), v ktorom budú p re d tlač e n é body I., II., XI., obdobne ako v E videnčnom liste.

V yplnenie tý ch to bodov (p ríp . p rílo h am i obsiahnúť časť bodu III. a X. — zá k lad n é sp e ­ leologické údaje, in fo rm ač n á fo to d o k u m en tá­ cia) by re p re z en to v a lo prvú etapu dokumentá­ cie, k to rá by bola zvládnuteľná v podm ienkach k aždej O blastnej skupiny. Tým sa m ôže do­ cieliť sú stre d en ie údajov o d o teraz n ezarig istro vaných jask y n ia c h v MSK v p o m ern e k rátk o m čase n a zásadách jedno tn o sti a bez obáv z to tá ln y c h n epresností.

D ruhá e tap a dokum entácie by m ala z a h r­ ňovať in fo rm ác ie o b sia h n u té v o statn ý ch bo­ doch. K základném u fo rm u lá ru sa môžu p ri­ pájať vo form e prílo h n a fo rm áte A/4. Ich sp raco v an ie nepovažovať za n ev y h n u tn é (aspoň

18

v sú č a sn o sti). N áplň n iek to rý c h p rílo h alebo ich č a stí (n a p r. IV. — sp eleo lo g ick á m apa, VII. — m ik ro k lim a tic k é pom ery, VIII. — h is ­ tó ria jask y n e) je v šak zv lád n u teľná i bez n á ro č n ejše j od b o rn ej p ríp rav y , s m ožnosťou p rieb e žn é h o doplň o v an ia v sú lad e s k v alifi­ kačným ra sto m a vývojom sp eleo ló g aie vôbec.

Z načnú pom oc am atérsk y m speleológom v to m ­ to sm ere u rč ite p o sk y tn e i dlho očak áv an á p u b lik á c ia P rak tic k á speleológia. Je p o tre b ­ né tiež viac využívať p o slan ie ru čiteľo v sk u ­ pín.

V äčšina o b lastn ý ch sk u p ín je už v sú časn o sti sch o p n é sa m o statn e za ­ m erať a popísať jask y ň u , vyhotoviť i n á ro č ­ n ejšiu fo to d o ku m en táciu , usk u to čn iť zá k lad n é k lim atick é pozo ro v an ia a pod., čiže m ožno očakávať n e u stály n á ra s t in fo rm á c ií (i keď po­ ch opiteľne n a ro zličn ej k v a litatív n ej ú ro v n i).

U vedeným spôsobom by sa vy riešili i n e ­ d o statk y d o te raz zav edených fo riem ev id en ­ cie: zastaralosť a odborná náročnosť pôvod­ ných Evidenčných listov bez m ožnosti zazna­ menávania „skutočného stavu“, obmedzenosť Identifikačnej karty bez možnosti registrácie podrobností, doplňovania a pod.

Hlavné výhody predpokladanej schém y evi­ dencie sú: 1. N evyhnutné fak ty p o treb n é k z á k la d n ej id e n tifik á c ii k raso v éh o javu sú ľahko zv lád ­ n u teľn é (bo'dy I a II, príp. IX).

2. V ď alších e ta p á c h p riesk u m u a výskum u m ôže byť k raso v ý jav sp raco v an ý p o d ro b ­ n e jšie a o d b o rn e n áro čn ejšie.

3. D okum entáciu m ožno sú sta v n e doplňovať.

Na záver ešte niekoľko postrehov k zavá­ dzanému evidenčném u systém u — „identifikač­ nej karte“. V p osledných rokoch, ta k ako v iných sfé ra c h i v speleológii, možno hovoriť o explózii ro zličn ý ch in fo rm ácií. Na tú to sk u ­ točnosť tre b a 1 p a trič n e reagovať, čiže, p o tre ­ ba p o stu p n é h o sp rac o v a n ia k raso v ý ch javov (sam o zrejm e so zvyšovaním k v a litatív n e j ú ro v ­ n e ) z a č a la byť a k tu á ln a , ak n ie pálčiv á. Je logické, že základ n ý m asp ek tom realizo v an ia re g istrá c ie jask ýň je o tá z k a lo k alizácie a ich „ sc h em a tic k e j“ c h a ra k te riz á c ie . M usíme si však uvedom iť, že v sú časn o sti n evystačím e iba s tý m ito in fo rm áciam i, n ak o ľk o o k ra s sa z au jím ajú j od b o rn íci rô zn y ch odvetví n á ro d ­ n é h o h o sp o d árstv a. Limitované obsahové a rozsahové možnosti Identifikačnej karty za­ vádzajú k zjednodušovaniu a neodpovedajú sú­ časným spoločenským potrebám. Komplexnosť evidencie vyplýva koniec-koncov i z doporu­ čení Dokumentačnej kom isie Medzinárodnej speleologickej únie UIS, a len v týchto inten­ ciách je nevyhnutné uberať sa už v najbližšej budúcnosti. Nie je vylúčené, že vplyvom vedeck o -tech n ick éh o rozvoja sa d ospeje k takém u objem u fa k to g ra fic k ý c h ú d ajo v o k ra se , že jed in á m ožná re g istrá c ia a zh ro m ažd en ie b u ­ de realizo v an é iba cesto u au to m atizo v an é­ h o sp rac o v an ia v šetk ý ch in fo rm ác ií, k čom u je p o treb n é už dnes p ripravovať čo n ajk o m p lex ­ n e jšie a n a jo b je k tív n e jšie podklady.

RNDr. Otakar Stelcl, CSc. M oravský k ra s Blansko

DOKUMENTACE KRASOVÝCH JEVťJ A DOKUMENTAČNÍ PODMÍNKÄCH ORGANIZACE MORAVSKÝ KRAS Otázky d o k u m en tace a zejm én a dokum en tace k raso v ý ch jevu n abývají v současné dobe stá le více význam u. Vyplýva to z ry c h lé h o rozvoje n a ši socialistick é sp olečno sti a vysoké životní úrovné, jejíž zabezpečení k lad e značné n áro k y na vy­ užití všech p ŕíro d n íc h zdroju, nevyjím aje k rasových oblasti, k to ré se sebou p fín áší i rad u , m nohdy velice závažných zm én. Jejich dokum lentace se stáva n ap ro sto u nezbytností pro ŕe še n í celé rad y otázek, zej­ m éna pro stan o v en í d alších vývojových ten d en cí v té, či oné sfére. Rovnéž v nadstavební o b lasti, p ŕedevším v k u ltu ŕe široce rozv in u tá politik a n ašeh o štá tu um ožňuje v erejn o sti n ávštevu význačných p ríro d n ý c h objektú vysoké k u ltu rn í a osvétové hodnoty, k nim ž n esp o rn é p a tfí i tu ristic k y p rístu p n é jeskyné. Masová návštev n o st p íin á ší i ra d u problém ú, jejichž ŕešen í se rov n éž neobejde bez d ô k lad n é proveden é do k u m en tace. Z uveden éh o vy­ plýva, že d o k u m en tace k rasových jevu není v sou časn é dobé pouze záležito stí osobního in teresu , ale n ezbytnou n u tn o stí zd ú raznén o u usnesen ím vlády ČSR č. 237 z ro k u 1980 o d o k u m en taci so učasnosti, k te ré aplik o v án o na k ra s zn am ená d o k u ­ m entaci so u časného k raso v éh o fenom énu a z B ezpečnostním p red p íšem pro jeskyné vydaným' v roce 1977 Českým báňským úfad em v Praze, k te rý je záväzným dokum entem pro všechny správy a provozovatele tu ristic k y p rístu p n ý c h jeskyní v ČSR. Ve svém k rá tk e m p físp év k u bych vás c h té l sezn ám it s tím , jak je výše nastín é n á p ro b lem atik a ŕe še n a v M oravském k rasu , pfedevším pak v o rg an izaci M orav­ ský k ra s Blansko.

Stručná histórie dokum entačních prací provádéných v Moravském krasu D okum entační činnosť p ro v ád én á v Mo­ ravském k ra su m á h luboké kofeny, sahajíci až do 16. sto letí. V tom to, tém éf 400 le t trv ajícim období p ro sia n ék o lik a kvalitatív n ím i zm enam i, k te ré celou dlouhou epochu ro z d é lily .n a n ék o lik částí. V nejsta rším období šlo pouze o d o k u m en taci slovní, o p rv n í popisy kraso v ý ch tv arú . Je

PRAXE

V

p ochopitelné, že byly silné nábožensky zatíženy, protože jejich a u to ri byli nam noze m niši. Do této kateg ó rie náleží, nepočítám e-li stru čn o u zm ĺnku J. Kotase z ro ­ ku 1575 o Macoše, pfedevším dílo M. A. Vigsia z ro k u 1663 p ŕin á še jíc í popis „príro d n ích divu” v širším okolí K ŕtin (s tre d ­ n í č ást M oravského k ra su ) jeskyň a jejich p am étihodností a p ro slu lá p ráce J. F. Hertoda z T odtenfeldu z ro k u 1669, v níž v 18. kapitole a u to r líči všechny vétší tehdy znám e jeskyné, n ejobsáhleji jeskyné Sloupské.

V 18. sto le tí se vedie te x tú začínají objevovat první kresby jeskynních scenérií, k te ré tvorí prim itívni ilu stra c e ru k o p is­ ných zpráv. Typickým pčíkladem jsou k resby Beduzziho, doprovázejíci ru k o p is J. N agela (1748) o M oravé a jeskyních Mo­ ravského k ra su (viz. diapozitív č. 1, 2).

P rvní jeskynní plány doprovázené profily a kresbam i se objavuj! až n a p o čátku 19. století. Je to pŕedevším Suzsňv p lán Sloupských jeskyní z ro k u 1800 a 1803 (jviz diapozitív č. 3, 4) a M ládkúv plán s fezy Sloupských jeskyní z roku 1856 (viz. d ia ­ pozitív č. 5). V d ru h é poloviné 19. stol. se dokum entaci M oravského k ra su veno­ vala dlouhá ra d a krasových b ad atelu , ktefí zm apovali značnou č á s t všech význačn éjších jeskyní, poŕídili c h a ra k te ristic k é fezy, profily a nák resy zajím avých častí, provedli soubornou dokum entaci povrcho­ vých krasových jevú, zejm éna z áv rtú a sestavili první prňvodce do M oravského k rasu. Z téch to au to rň je tfe b a jm énovat alespoň J. W ankela, (viz. diapozitiv č.

6), 'M. Kfíže, F. K oudelku (viz diapozitiv č. 7), J. Kniese (viz. diapozitiv č. 8), J. V. P rocházku a d.

Koncern m inulého a počátkem našeho sto letí se dokum entace M oravského k ra su d o stává s pŕíchodem K. Absolona na vy­ sokou védeckou úroveň. Ve znäčném ro z­ sahu byly provádény m apovací práce, pri čem ž na význačnéjších lo k a litá c h byly realizo v an ý s geodetickou presn o stí (viz. diapozitiv č. 9, 10, 11). Ve velkém ro zsa­ h u byla p rovádena fotodokum entace, k te rá jesté dnes snese n a jp físn é jší m éfítko, a 19

to jak z h led isk a obsahového, ta k i zpôsobu zpraco v án í (viz diapozitív č. 12, 13).

Pozornost byla vän o v án a d o kum entaci k ra ­ sových vod, jeskynním sedim entôm , jeskynním u m ikro k lim atu a dalším prvkôm p ŕíro d n íh o p ro s tre d í jeskyní.

1. ú n o ra 1922 vznikla Akciová společnost M oravský kras, provoz a výzkum jeskyni, pŕed ch u d ce dnešn í o rg an izace Mo­ ravský kras. Již z jejíh o názvu a z celé její č in n o sti vyplynulo, že ved ie problém u provozního c h a ra k te ru byla v énována zn ač­ n á pozornost výzkum ným a dokum entačním pracem . Vyplynulo to i z toho, že zŕízení akciové sp o lečn o sti spadlo do ob­ dobí dnes již le g e n d á m íh o výzkumiu provádeného K. Absolonem na podzem í Punkvy (1920-1933), kde ŕe še n í složitých speleologických, h y drologických a hydrotechnlcký ch pom eru vyžadovalo precízne provedenou dokum entaci. Z načný obsah dokum en tačn ích prací, zejm éna m apovacích si vyžádali ú pravy a e le k trifik a ce tu ­ ristic k y p rístu p n ý ch jeskyní p revzatých akciovou společnosti M oravský kras. Šlo o jeskyné Sloupsko-šošôvské, B alcarku a jeskyni C isárskou. Po z p ŕístu p n e n í d n a M acochy v odní cestou (1933)^ se K. Ab­ solón pokoušel p ro n ik n o u t do pŕedpokládaných jeskyní za M acochou, t. j. do prosto ru d n ešn í A m atérske jeskyné. Provedl irozsáhle výzkum y spojené s m apovou a fotografick o u d o kum entaci celé rad y lokalit.

V poválečných létech d ochádzí v Moravském k ra su k četným organizačním zm énám . Již v roce 1945 byla Akciová společnost M oravský k ra s zru še n á a nah ra z e n a I. n á ro d n í správ o u , v roce 1948 vznikla II. n á ro d n í správa, v roce 1951 prešlo vedení M oravského k rasu do Okresního podniku kom unálnych služeb se sídlem v B lansku, v roce 1955 pod n. p. Tu­ rista a tep rv e v roce 1958 n ach ád zí d efi­ nitívni z arazen í u odboru k u ltu ry ONV Blansko. Léta o rg an izačn íh o kvasu p o h l­ covala značnou část en erg ie te h d ejších p raco v n ík ú a n e p risp e la k rozvoji d o k u ­ m en tačn í činnosti. Ta byla obnovená až v 60. letech v dôsled k u vzrflstající n á v ­ števnosti a zájm u v e re jn o sti o nové objevy. V roce 1964 byla znovu zŕízen á výzkum ná skupina, v ro c e 1968 dokum en­ ta č n í oddélení a v ro ce 1971 stá la stráž ochrany prírody, o rg an izačn é začlen én á do oddélení dokum entace. Pŕesto, že o rg a n i­ zace M oravský k ra s byla zaŕízením ONV Blansko, k o m petence pro d o k u m en tačn í a o c h ra n á rsk o u činnost byla ro z tríšté n a na celou oblast M oravského k rasu , t. j. na 20

k raso v á územ í z asah u jú ci do okresu Brno-venkov a Brno-m ésto. Vôbec poprvé za dob existence jed n o tn é o rg anizace tu ris tic ­ ky p rístu p n ý c h jeskyní v M oravském k ra ­ su byly vytvorený podm ínky k provádéní zák lad n í dokum íentace krasových jevô, t. j. d okum entace, k te rá b e z p ro stre d n é nevychádzí z požadavku praxe. V ro ce 1973 zp racoval nek d ejší vedoucí oddélení doku­ m entace a ochrany p ríro d y J. V odička obsáh ly „p ro je k t m etodiky zá k la d n íh o mapování k ra s u ”, jehož cílem byilo sestav en í m apy v m éŕítk u 1 : 5000, k te rá by ob­ sahovala zák lad n í úd aje o krasových jevech a to jak povrchových, ta k i podzemních, jejích rozložení, v zájem ných souvislo stech a vztazích, úd aje o krasových vo­ d ách a další in form ace nezbytné jak pro základní, ta k i aplik o v an ý výzkum a pro veškerou projekční, plánovací a o c h ra n á r­ skou činnost. P ro jek t byl rozčlen én n a nékolik částí, n e jo b sáh lejší byla č ást dotýk ající se jeskyní. Ta za h rn o v a la 3 z á k la d ­ ní etapy — 1. R egistraci (očíslování) je s­ kyní, 2. M apování jeskyní, 3. Výškové a situ a č n í zam éren í jeskyní a jejich vy n e­ sení do to p o g rafick é m apy v m éŕ. 1:5000.

První e ta p a byla dokončená v celém ro z ­ sahu, na územ í M oravského k ra su bylo zareg istro v án o cca 1200 jeskyní, d ru h á eta p a je zp raco v án a asi z 1/3, tr e tí etap a če k á dosud na ŕešení. Bližší ú d aje neuvádím, protože byly p ŕedm étem obsáhlého re fe rá tu . J. Vodičky (1979) na konferenci o dokum entaci k ra su a jeskyní uspoŕá d a n é v roce 1979 v Pribyliné. Výše uve­ dená org an izačn í štru k tú ra se v ša k dlouho n eu d rž e la a k 1. led n u 1976 se pronikavé zm énila. Stráž och ran y príro d y by­ la delim itována k nové v zn ikajíci Správé C hránéné k ra jin n é oblasti M oravský k ra s a o d d élen í pro výzkum k ra s u bylo zrušeno. To mélo neg atív n i dopad i n a č in ­ n o st oddélení d o k um entace. P racovníci tohoto oddélení nem éli n a d á le m ožnost perso n álního posílení z ra d členu zru šen ý ch a prevedených oddélení p ri realizaci n á ­ ro čn ejších akcí vyžadujícich vétší počet p racovníkú a navíc bylo povéŕeno tešen ím jin ých úkolô. D efinitivní tečk u za nadéjnou etapou rozvoje d o k u m en tačn í činnosti v o rganizaci M oravský k ra s u d élalo zave­ dení nové ra c io n a liz ač n í mtedové soustavy v roce 1979, p ri k te ré m pracovníci od­ délení dokum entace byli pŕev ed en i do k a ­ teg ó rie o c h ra n á ŕu prírody.

N edílnou so u částí v ešk eré d o k um entač­ n í čin nosti je a rch iv ace dosažených vý­ sledku, k te rá um ožňuje jejich širší využití a tím u rču je sm ysl a celospoločenský vý­

znam. V tom to sm éru m ôžem e v Moravském k ra su zazn am en at zn ačnou ro ztfíšténost. Vedie arch iv u o rg an izace M oravský kras, k te rý z a h rn u je asi 2000 položek, z toho cca 1/4 jsou jesk y n n í plány ex istu ­ je rozsáh ly arch ív v M oravském m useu v Brne, v současné dobe u zavfený a n e p rí­ stupný, nová vzniká arch ív ve Správe Chrá nené k ra jin n é o b lasti M oravský k ras, r a ­ da m a te riá lu je u ložená v arch iv u G eogra­ fického ú stav u ČSAV v Brne. Speleologic­ ké skup in y arch iv u j! své m a te riá ly podie sm érnic České speleologické společnosti.

R ozsáhle a cenné m ateriály jsou soustŕedeny v soukrom ém arch iv u K. Absolona a v nék o lik a d alších soukrom ých archivech kraso v ý ch b ad atelú . Za účelem zlep ­ šení stáv ajícih o stav u se koncern m inuléhd ro k u sešla sk u p in a odpovädných zástupcň z a in tereso v an ý ch složek a n a v rh la z ííz e n í d o k u m en tačn íh o c e n tra p ri Okresním vlastiv éd n ém m useu v B lansku. Pŕesto, že n á v rh byl pŕízn iv é posouzen jak okresním i, ta k i krajsk ý m i orgány, jeho re alizace je prozatím n e jistä .

Současný stav dokum entační činnosti pro vádené v organizaci Moravský kras D okum entační čin no st p ro v ád én á v so u ­ časné dobé v o rg an izaci M oravský k ra s v rám ci čin n o sti o ddelení o ch ran y p ríro d y slouží b e z p ro stre d n é p rak tick ý m účelúm .

Z ahrnuje v p o d state 3 h lav n í oblasti: 1. Na ú sek u b ezpečnosti vychádzí z p rí­ slušných u stan o v en í B ezpečnostního p re d ­ pisu pro jeskyné. V in te n c íc h tohoto p re d ­ pisu byla p ro v ed én a jed n o tn á m apová dokum en tace všech tu ristic k y p rístu p n ý ch jeskyní obhospod aro v an ý ch o rg an izaci Mo­ ravský k ras. Požadavek na nové m apování vznikl proto, že pôvodní Absolonovy p lá ­ ny nebyly uložený v arch iv u o rg an izace v originále, ale pouze v n é k o lik rá te pfek reslov an ý ch a tudíž znehod n o cen ý ch ko~ piích. Navíc tém éf ve všech jesk y n ích došlo od jejich objevu a z p fístu p n é n í k ŕadé úprav, k te ré puvodní plány nezobrazovaly. Nové m apování bylo provedeno v jednotn ím m éŕítk u 1:200, k te ré , jak jsm e m éli m ožnost ovéfiť v prax i je d o stato čn é ja k pro potreb y bezpečnosti, tak i pro pro jek čn í a d alší využití (viz diapozitív č. 14, 15). Pro k aždou jeskyni byl zpracován klad listú, jed n o tliv é listy m ají n o r­ m alizované rozm éry (62,5 x 50,0 cm ). Mapovací p ráce byly provádény béžným i g e­ odetickým i m etodám i v m ístn í souŕadnicové siti, zp raco v an é a pro p ra k tic k é po­ u žití p rip ra v e n é již p red 20 lety h lavním geodetem R osicko-oslavanských dolú Ing.

Radou. Táto sít m á výhodu v tom, že není ta jn á a pritom je celkem snadno pŕevod ite ln á n a ktorýkoliv jiný soŕadnicový systém . Obsah p lán u tvorí pôdorysné zn á­ zornení jeskyné s názvy jednolivých části jeskyné vychádzajícím i z pôvodní Abso­ lonovy no m en k latú ry a číselné označení hlavního polygonu, k te rý je v jeskyni stabilizován. S ouŕadnice a výšky polygóno­ vých bodu jsou uvedený v tech n ick é zprávé. Ve z p fístu p n én é č á sti jeskyné jsou vykreslený jeskynní výplné (sedim enty, význačné k rápníkové ú tv a ry a pod.) a techrKcké vybavení jeskyné (chodníky, schodišté, vyhlídková plato, podzem ní pŕístav išté a d.). Na zv láštních p rílo h ách jsou zakreslený podélné a p fíčné profily, pfíp. ro zv in u té fezy. V současné dobé jsou plány jeskyní rozširovány o v stu p n í a re ­ ály, čímž vzniká podrobný podklad pro účely a rc h ite k to n ic k é, prevozní a j. Plá­ ny jeskyní zm enšené na úroveň m eŕítka k a ta strá ln i m apy doplnené o vybrané p rv ­ ky povrchové situace a h ra n ic e parcel jsou nezbytným podkladem pro ŕešen í majetk o p ráv n ích otázek v souvlslosti s p lá ­ novaným rozvojem té, či oné lokality.

Z ákladní m apy jeskyní slouží k dokum entaci n é k te rý c h prvku jeskynního mik ro k lim atu , zejm éna COo, CO, Oj a v po­ sled n í dobé i ra d o u a jejich zm én v zá­ vislosti na návštevnosti, ročním období a d alších činitelích. Úkol vyprovokovaný op atfen ím O bvodního báňského u ra d u v Brné pčinesl n é k te ré prekvapivé a n e č a ­ k ané výsledky a to jak z hled isk a te o re ­ tického, tak i prak tick éh o , s bezprostčedním dopadem na organizaci tu ristic k é h o provozu v jednotlivých jeskyních (srv. O. Štelcl 1978, 1979).

2.

V elká pozornost je vénována d o k u ­ m en tačn í činnosti sm éčující k o chrané tu ristic k y p rístu p n ý ch jeskyní. Tato čin­ nost nabýva na význam u zejm éna v posled n ích létech, kdy jsm e často svédky nebývalého rozm achu vandalism u v tu ­ ristick y prístu p n ý ch jeskyních M oravské­ ho k rasu , k te rý se ve své n e jb ru tá ln é jší podobé projevuje poškodzovaním a zejm é­ na lám aním k rápníkové výzdoby (viz d ia ­ pozitív č. 16, 17, 18) a to preš v ešk erá op a tŕe n í, k te rá zavádí organizace M orav­ ský k ra s a prísne tre sty vynesené Okresním' soudem v Blansku a K rajským soudem v Brné. V posledním období tém éf každým rokem je pfistiženo nekolik jednotlivcô pfi k rádeži, resp . poškodzování krápnikové výzdoby. N apr. v jeskyni B alcarka v části zvané Popeluška je poškodzena pfevážna č ást k rápníkové výzdoby v četné u-

n ik átního , 80 cm dlouhého k rá p n ik u zva­ ného H andžár, k te rý byl v ro ce 1981 dokonce celý odcidzen. Cltelné poškození doznala i brčková výzdoba v Pohádkovém dóm u v P unkevních jeskyních, Bam­ busového lesík a v K atečinské jeskyni a celá ra d a d a lšíc h m íst. C elospoločenská závažnost tohoto n eg ativ n íh o jevu vyplyne v plné šíri po sro v n án í fo to g rafick é dokum entace so učasného stavu kráp n ík o v é výzdoby se stavom po objevení je d n o tli­ vých jeskyni (viz diapozitív č. 19, 20).

Z načná pozornost je vénována dokum entaci d alších n eg ativ n ích jevú vyplývajícich z vysoké n áv štev n o sti tu ristic k y p rí­ stupných jeskyni M oravského k rasu , zejm éna vzniku tzv. „L am penflory”. N apr. v nejnav štév o v an éjších P unkevních jesk y ­ ních, jim ž ro čn é p ro jd e cc a 250 000 návštevníkú bylo zjišténo, že ro stlin y p o k rý ­ vaj! a zb arv u jí více jak 20 % p o v rch u ce­ lé jeskyné a 60 % její k ráp n ík o v é výzdo­ by (O. Štelcl 1982). F o todokum entací provádénou v u rč itý c h časových in te rv a le c h m ôžem e dokonale zach y tit n á rú st tohoto n eg ativ n íh o jevú a stan o v it ro zsah n á ­ pravných o p a tre n í (viz diapozitív č. 21, 22, 23).

3.

N em éné d u ležitou ro li se h rá v a dokum emtace p ri rozvoji o rg an izace M orav­ ský kras. Zejm éna ve fázi k o n k retizace úkolu, zpraco v án í stu d ie a p ro jek tu je prio ritn ím odborem poskytujícím z á k la d ­ ní inform ace spolu ro zh o d u jíci o realizaci celého zám eru. Z této o b lasti bych se chél zm ĺnit o dvou akcích, k te ré v so u ­ č a sn é dobé sled u je o rg an izace M oravský kras. Pro p rv n í z nich, nazvanou p raco v ­ né „osvétové využití jeskyné K ulny” byla již zpraco v án a p o d ro b n á m apová d o k u ­ m entace, k te rá posloužila pro se sta v e n í stu d ie (viz diapozitiv č. 24). V současné dobé se provádí d okum entace môkterých prvku jeskynního k lim atu a sk a p ú v zimních m ésících nam rzajícího, za účelem detailn íh o ro zm ístén í jednotlivých exponá-

tú. D ruhá akce sled u je problém m ožného spojení jeskyné K ateŕinské s p ro p a stí Ma­ cochou, resp. jeskyném i Punkevním i, tedy cíle p rak tick é, k to ré by um ožnily pod­ statn o u m érou ro z šírit tu ristic k ý provoz v uvedených jeskyních. K fe še n í to h o to problém u byla zrízen a kom plexní ra c io ­ n alizačn í b rigáda, jejím ž gesto rem je k a ­ te d ra m ineralógie a p e tro g ra fie UJEP v B rné a sp o lu ŕešitelé pracovníci še sti d a l­ ších védecko-výzkum ných a provozních o rganizací. Podkladem k fe še n í to h o to n á ­ ro čného úkolu bude zák la d n í m apa k ra su zájm ové oblasti, k te ro u dle m etodiky J. Vodičky (1979) z p ra c u jí praco v n íci odd. o ch rany p ríro d y organ izace M oravský kras.

Záver Ve svém stru č n é m re fe rá tu jsem chtél p o u kázat na bohatou a velice rozvétvenou h istó rii dok u m en tačn ích p ra c í provád éných v M oravském k ra s u a současné se zm ĺnit o problem atice, k te rá je n a uvedeném úseku fe še n a v současné dobé v o rg an lzaci M oravský k ra s B lansko. Z re fe rá tu vyplynulo, že v d ruhém pŕípadé jde výlučné o dokum entaci, ktero u bychom m ohli označiť názvem ap lik o v a­ nou, protože slouží b e z p ro stre d n é p ra k ­ tickým účelúm . Avšak i ma tom to poli je m ožno získ a t celou ra d u nových poznatkú, k te ré pŕisp ív ají k fe še n í otázek dotýkajícich se bezpečnosti, o c h ran y jeskyni a dalšího 'rozvoje celé organizace a p o u k a ­ zuj! na n a lé h a v o st fe še n í celé fa d y z á ­ važných problém ú vyplývajícich z vysoké n áv štev n o sti a tím zp étné m odifikuj! stáv ající provozní praxi v tu ristic k y p rístu p ­ ných jeskyních. Jde o d o kum entaci po ja­ tou kom plexné, pri čem ž šíre fe še n é p ro ­ b lem atiky vychádzí z požadavkú praxe, t. j. jednotlivých jesk y n n ích provozú, pracovních m ožností a m ožnosti spo lu p ráce se špecializovaným i pracovišti.

Literatúra: Absolon K. (1905-11): K ras M oravský a jeho p o dzem ní svet. 218 stra ň , P rah a Absolon K. (1970): M oravský k ras, I. a II. díl. 415 a 345 straň , P rah a H ertod T odtenfeld J. F. (1669): T a rta ro M astix M oraviae etc. 263 stra ň , V iennae Knies J. (1909): P unkva a její kraso v é p ríto k y . Sborník G s. sp o lečn o stí zem evädné P rah a Kríž J — K oudelka F. (1902): Prúvodce do m o rav sk ý ch jeskýň, I. a II. díl 244’ a 476 stra ň Z dánice ’ Pro cházka J. V. (1898): M oravský k ras. S b o rn ík Cs. spol. zem evedné, roč. 4, P rah a P ro cházka J. V. (1899): O sv erázn o stl M orav sk éh o k rasu . Sborník Cs. ’spol zem evädné 5 roč P rah a ’ " *’

22

Štelcl O. (1978): Vliv návštevnosti na mikroklíma turisticky prístupných jeskyní Moravského kra­ su. Cs. kras 29: 119 — 122, Praha Štelcl O. (1979): K problému ochrany jeskynního prostredí. Památky a príroda, 5 : 296 — 300, Praha Štelci O. (1982): Vliv návštevnosti na prírodní prostredí turisticky prístupných jeskyní Moravskéhoi krasu. V tiskú.

Virgsius M. A. (1663): Vallis Baptismi, alias Kyriteinensis etc. 467 straň, Olomucii Vodička J. (1973): Podrobný projekt metodiky základního mapování krasu (ZMK). 78 straň, archív Moravského krasu, Blansko Vodička J. (1979): Projekt metodiky základního mapování krasu (Doplnčný výtah z podrobného projektu). 93 straň, Brno Wankei J. (1852): Wissenschaftliche Mitteilungen uber die Hohlen des Grauwackenkalkes in de" Nähe von Blansko. Lotos, roč. II.: 29 — 40

Ing. Jozef K a i f e r K atedra m e račstv a a geofyziky SvF Vysokej školy tech n ick ej v K ošiciach

APLIKÁCIA NIEKTORÝCH FOTOGRAMETRICKÝCH METOD V SPELEOLÓGIÍ P lánovaný rozvoj n iek to rý ch odvetví n á ­ rodného h o sp o d árstv a sa nem ôže zaobísť bez m apových podkladov, k to ré s vyho­ vujúcou presnosťou poskytujú p o treb n é in ­ form ácie o n iek to rý ch javoch v príro d e.

Vyhotovenie m apových podkladov bežným i m apovacím i m etódam i nie je vždy m ož­ né a navyše je spojené so značným i č a ­ sovým i a finančným i nák lad m i. Výrobný proces m apy sa m ôže časové sk rá tiť p o ­ užitím fo to g ram etrick ej m etódy.

Pod pojm om fo to g ra m e tria rozum iem e ta k ú m eračsk ú m etódu, k to rá um ožňuje u rč e n ie tv aru , veľkosti a polohy p red m etu m e ra n ia v p rie sto re z m eračsk ý ch sn í­ mok. F o to g ra m e tric k á sním ka p red m etu je jeho stredovým priem etom (c e n trá ln o u p ro jek cio u ), pričom stred o m p rem ietan ia je stre d objektívu fotokom ory a obrazovou rovinou je sv etlo citliv á v rstv a n a n esen á na skle alebo film e.

N ajčastejšie zobrazeným p redm etom v p ra k tic k e j fo to g ra m e trii býva zem ský po­ vrch. Z hľadiska geo m etrick éh o aj sn ím ­ ka, m apa sú p riem etm i zem ského povrchu zo všetkým i jeho nerovnosťam i n a ro v i­ nu. M apa je rovnobežným priem etom , p ri ktorom jed n o tliv é body zem ského povrchu (A, B, C) sú zvislým i lúčm i p rem ietn u té n a poro v n áv aciu plo ch u a tam v u rč ite j m ierke zm enšené (obr. 1). Sním ka je s tre ­ dovým priem etom .

Odlišnosť fo to g ra m e trie od bežných m e­ račsk ý ch m etód je v tom, že m eran ia sa nevykon áv ajú n a sam otnom p red m ete, ale na jeho obraze. Ďalej výhodou je aj sk u ­

točnosť, že vzhľadom n a rý ch ly postup zhotovenia sním ok m ožno zachytiť časo­ vé úzko o h ra n ič e n ý stav, čím sa um ožní vym eranie prem enlivých, alebo aj pohy­ b u júcich sa predm etov. Z vláštnou p re d ­ nosťou fo to g ram etrie — odhliadnúc od do­ k u m en tárn ej hodnoty sním ky — je m ož­ nosť všetky m eran ia na sním ke hocikedy prekontrolovať.

Využitie fotogram etrie N ajväčšie využitie fo to g ram etrie je pre zhotovenie m áp rôznych m ierok. Ú čelne sa však používa aj v iných odvetviach ve­ dy, n a jm ä tam , kde tre b a m erať zložité a rýchlo sa m eniace úkazy ako n ap r. v

sn ím k a

terén

-i------i — <!> A2

B2

m ape

C2

obr. Č.1

23

b alistike, astro n ó m ií, m eteorológií a pod. Široké u p la tn e n ie fo to g ram etrie ]e pri p ro jek to ch in žin iersk y ch stavieb, ako ciest, železníc, vodných nádrží, prieplavov, ďa­ lej v lesn íctv e p ri taxáciách, p ri odhade a odstraň o v an í škôd v zn ik n u tý ch p o žiar­ mi, víchricam i, alebo škodcam i. V poľno­ h osp o d árstv e p re geonom ický a agropedologický ro z b o r územ ia. V u rbanizm e sú leteck é sním ky účelným podkladom pre štúdium a n áv rh y nového zastav an ia, pri reg u láciách , asa n á c iá ch atď. V a rc h e o ló ­ gií pom ohli leteck é sním ky objaviť m no­ ho cenných h isto rick ý ch pam iatok, napr. veľkú p eru án sk u sten u v Južnej A m erike a m noho iných. V k rim in alistik e sa už viac rokov u p latň u je tzv. blízka fo to g ram etria n ajm ä pri zisťovaní a vym eriavaní m iestačinu a p ri d o pravných nehod ách . N aj­ novšie sa pozem ná ste re o g ra m e tria u p la t­ ň u je v speleológii p ri pozorovaní úbytku a p ríra stk u ľadu v ľadových jaskyniach.

G eom etrický vzťah m edzi predm etom a jeho foto g rafick o u sním kou v čase expo­ zície u rč u je tzv. fo to g ra m e tric k ý zväzok lúčov, Ak poznám e tv a r a polohu fo to g ra ­ m etrick éh o zväzku lúčov, na základe to­ ho m ôžem e rek o n štru o v ať tv a r a veľkosť predm etov zobrazených na sním ke. Tvar fo to g ra m e tric k éh o zväzku lúčov u rč u jú prvky vnútornej orientácie, kým jeho po­ lo hu v p rie sto re u rč u jú prvky vonkajšej orientácie.

Rozdelenie fotogrametrie

Vnútorná.orientácia,

Základom ro zd elen ia je fo tografovacie stanovisko, podľa k to réh o celú fo to g ra ­ m etriu rozdeľujem e na: — pozem nú fo to g ram etriu — leteck ú fo to g ram etriu Pri pozem nej fo to g ram etrii m ôžem e fo­ to g ram etrick ú sním ku vyhodnotiť v dvoch rozm eroch ako rovinný obraz, alebo v tro c h ro zm eroch z dvoch sním ok z to ­ ho istého územ ia. Podľa spôsobu vyh o d n o ­ te n ia rozdeľujem e fo to g ram etriu na:

Len vtedy m ožno považovať fo to g ra m e t­ ric k ú sním ku za m eračskú, ak u nej po­ znám e prvky v n ú to rn e j o rien tácie. Tieto prvky vyjad ru jú vzťah pro jek čn éh o cen ­ tra vzhľadom na obrazovú rovinu. Sú to: (obr. č. 2)

— jednosním kovú — dvojsním kovú (ste re o fo to g ra m etriu )

c) vyhodnotenie stereofotogram etrie V ykonáva sa pom ocou ste re o sk o p ic ­ kých vyhodnocovacích p rístro jo v [stere o a u to g ra f a ste re o k o m p a rá to r), k to ­ ré um ožňujú p riam u a plynulú k re s­ bu situácie ako aj priam e k reslen ie vrstevníc ako plynulých čiar.

Základné pojmy stereofotogram etrie

— dĺžka kolm ice vedenej z pro jek čn éh o c e n tra n a obrazovú rovinu, tzv. kon­ štanta fotokomory C k , k to rá je veľa

r

i

Pozemná fotogrametria — terestrická

_ _ ----- 3- x'

Má n asle d u jú c e stu p n e vývoja: a) prieseková fotogrametria — k to rá sa zaoberá u rčovaním p riesto ro v ej polo­ hy p red m etn ý ch bodov p retín an ím n a ­ pred z fo to g ram etrick ej zák lad n ice b) stereofotogram etria — k to rá je zalo ­ žená na p rin cíp e stereo sk o p ick éh o v i­ denia. Sním ky sú vyhotovené z po­ m erne k rá tk y c h zák lad n íc obyčajne s rovnobežným i osam i záb eru a p reto sú si veľmi podobné. Id en tifik ácia to to ž­ ných bodov n astáv a autom aticky sp ly ­ n u tím obidvoch sním ok v p riestorový optický m odel foto g rafo v an éh o p re d ­ m etu. V yhodnotenie sa robí z bodu n a bod.

24

o obr. č. 2

^

mi blízko ohniskovej v zd ialen o sti vzhľadom na to, že fotokom ory sú k o n šta n tn é za o stre n é na nekonečno.

— poloha p äty kolm ice vedenej z p ro ­ jekčnéh o c e n tra n a sním kovú rovinu v y ja d re n ú v sním kovom súradnicovom systém e je to, tzv. hlavný bod H’. Ak je foto k o m o ra sp ráv n e justoVaná, h la v ­ ný bod splýva so stred o m sním ky, k to ­ rým je p rie se č n ík spojníc pro tiľah lý ch rám ov ý ch značiek.

Tvar fo to g ra m e tric k éh o zväzku lúčov d efin u jú sním kové uhly, k to ré p ri znám ej v n ú tornej o rie n tá c ii ľahko odvodím e zo sním kových sú ra d n íc p ríslu šn ý ch bodov.

Vzťah m edzi sním kovým i sú rad n icam i X’ a Z’ a sním kovým i uhlam i vyplýva z ob­ rázk u č. 2.

P redpok lad ám e tu n a jjed n o d u ch ší p rí­ pad ak os X’ je vod o rov n á a os Z’ je zvis­ lá, te d a sním ková ro v in a p ri expozícii je zvislá a sp o jn ica bočných rám ových z n a ­ čiek je vodorovná. Os záb eru bude v tom ­ to p ríp a d e h o rizo n táln a.

H orizonálny uhol a určím e: tg “ — tg P =

X’ _ Ck— a v e rtik á ln y uhol (3 bude Z’ — q~r—

cos «

Vonkajšia orientácia Prvky v o n k ajšej o rien tácie v y jad ru jú polohu fo to g ra m e tric k éh o zväzku lúčov v p riesto re. Sú to:

— tri p riestorové sú rad n ice stanoviska, č i­ že stre d u p rem ietan ia 0 (x, y, z) — dva uhly v y jad ru jú ce sm er osí v p rie ­ sto re, stočenie <p, uhol o> je sklon osi záberu, — uhol H, k to rý v y jad ru je o tá č a n ie sn ím ­ ky vo v lastn ej rovine okolo osi záberu (obr. 3) V ste re o fo to g ra m etrii sa používajú dve sním ky, vyhotovené z koncových bodov vhodne zvolenej základnice tak, aby vy­ hovovali podm ienkam um elého ste re o sk o ­ pického videnia. S tereoskopické pozorova­ nia ta k e jto sním kovej dvojice v p rístro ji um ožňuje vznik o p tick éh o zdanlivého m o­ delu fo tografovaného predm etu. Na tom ­ to m odeli m ožno potom pom ocou ste re o ­ skopickej m eracej značky m erať v tro ch ro zm ero ch rovnako ako n a prirodzenom p redm ete. Vzťah priestorových bodov k sním kovým sú rad n iciam m ôžem e jedno­ značne analyticky vyjadriť. Takto potom fo to g ram etrick y určen é súrad n ice bodov sa m ôžu podľa potreby previesť do jestv u ­ júceho súradnicového systém u tra n sfo rm á ­ ciou.

Vyhotovenie stereofotogram etrických snímkov Ako už bolo spom ínané, podkladom pre vyhodnocovacie p ráce v pozem nej ste re o ­ fo to g ram etrii je dvojica sním kov, vyho­ tovená z koncových bodov vhodne zvole­ nej základnice. Jednou z hlavných zásad p re voľbu základnice je to, aby z nej bol čo n a jú p ln e jší pohľad na zam eriavanú lo­ k alitu. Dĺžka základnice sa urču je podľa vzdialenosti najbližšieho a najvzdialenjšieho bodu so zreteľom na požadovanú presnosť vyhodnotenia. Pre sp rávnu dĺž­ ku základnice platí: ym ax _ ym in -----------< h. < -----------20 " 4 P rípustný sklon základnice je 15". Ak je m ožné vždy sa snažím e o p ripojenie bo­ dov zák ladnice na jestvujúcu polohopisnú a výškopisnú sieť pevných bodov.

Použitie stereofotogram etrie v Demänov­ skej ľadovej jaskyni

Y

obr. č. 3

Požiadavka použitia fo to g ra m e trie v p ro stre d í ľadových jaskýň vyplynula z o d ­ p o rú čan ia M edzinárodnej vedeckej k o nfe­ rencie, k to rú v dňoch 8. — 11. jú n a 1970 z p ríležito sti 100. výročia objavenia Dob­ šinskej ľadovej jaskyne u sp o ria d a la S prá­ va slovenských jaskýň.

25

Ú častníci k o n feren cie kon štato v ali, že D obšinská ľadová jask y ň a svojou vedeckou hodnotou p a trí k najvýznam nejším slo ­ venským jaskyniam a vyžaduje si m im o­ ria d n u starostlivosť, aby sa jej d o terajší dobrý stav zachoval čo m ožno v n a jp ri­ rodzenejšom a n ajpôvodnejšom stave aj p re budúce g enerácie.

Za tým účelom ako jed n a zo šty ro ch základný ch úloh, k to ré je p o treb n é v ja s ­ kyni sledovať bola form u lo v an á aj požia­ davka sledovania ra s tu resp . ú bytku ja s ­ kynného ľadu fo to g ram etrick ý m i a geo­ detickým i m etódam i.

K onkretizácia tejto požiadavky n ašla postupne svoj o d raz v rie še n í úloh, k to ré v období 6. 5RP začalo zabezpečovať Mú­ zeum slovenského k ra su ako jedno z p ra ­ covísk Správy slo venských jaskýň. Z h ľa­ diska kom plexnosti p rístu p u p ro b lem ati­ ka fo to g ram etrick éh o sledovania sta v u ľa­ dovej výzdoby bola v prvom štád iu rie še ­ nia ro zvíjan á v p ro stre d í Dem änovskej ľa­ dovej jask y n e a p re šla u rčitý m vývojom.

V p rospech ta k éh o to riešen ia hovorila k o n c e n trá c ia ľadovej výzdoby v o b lasti Kmeťovho dóm u, okolnosť, že išlo o p r­ vú záležitosť tohoto d ru h u v slovenských jask y n iach a výhodná poloha voči Liptov­ ském u M ikulášu um ožňujúca o p eratív n e riešen ie s tým spojených problém ov.

V septem b ri 1976 u sk u to čn ili pracovníci K atedry m eračstv a a geofyziky Baníckej fak u lty VŠT v K ošiciach 1. pozorovanie priestoro v ý ch zm ien na ľadových ú tv a ­ ro c h v Dem änovskej ľadovej jask y n i m e­ tódou pozem nej stereo fo to g ram etrie. Pozo­ rovanie bolo ukončené v sep tem b ri 1980.

Spolu 13 pozorovaní s frekvenciou tri ro č ­ n e (feb ru ár, m áj, sep tem b er) spočívalo v u p la tn e n í tých to postupov: a ) stere o fo to g ra m etric k é zam eran ie (zosním anie) ľadových stlpov a útv aro v z dvoch d iam etráln y ch s trá n b) analy tick é vyhodn oten ie stereodvojíc s výsledkom priesto ro v ý ch (fo to g ram et­ rických ) sú ra d n íc m nožiny bodov c h a ­ ra k te riz u jú c ic h ľadové útvary. c) grafick é zo b razenie p ríslu šn ý ch bodov a pom ocou n ich k o n štru k c ia v rstev n íc ľadových útvarov d) analýza p rieb eh u v rstev n íc a z nej vy­ plývajúce závery na časový vývoj p rie ­ storových zm ien jednotlivých sním kova­ ný ľadových útvarov.

K tom uto pozorovaniu (sním aniu) boli založené dve v h odne d lhé (podľa z n á ­ m ych podm ienok) zák lad n ice s koncový­ mi bodm i A, B a G, D o d lžk ach 1,680 m a 1,710 m. P riesto ro v é sú rad n ice konco­ 26

vých bodov zák ladníc sú v y jadrené v lo­ k álnej súradnicovej sú stav e s počiatkom v bode A. Body zák lad n íc boli trv a lo zastab ilizo v an é v stro p e a počve podľa d a ­ ných pom erov. Z oboch fo to g ram etrick ý ch zák lad n íc na vyhotovenie sním ok ľadových útvarov sa u p la tn il n o rm álny príp ad po­ zem nej ste re o fo to g ra m etrie s použitím foto teo d o litu Photeo 1318 fy. VEB Carl Zeiss /Jena (obr. 4).

Za účelom k o ntroly sp rá v n o sti re a liz á ­ cie prvkov vnú to rn ej a v o n kajšej o rie n ­ tácie sa pri jednotlivých sn ím an iach za­ m erali geodeticky (p re tín a n ím n a p re d ) v p ríp ad e prvých tro c h sním kovaní k o n tro l­ né body priam o v okolitom horninovom p ro stred í.

P orovnanie ich rela tív n y c h sú ra d n íc ukázalo, že nie je p o tre b n á a p lik ácia sy sté­ m u k o n tro ln ý c h bodov, kedže v dôsledku m alých v zdialeností a sta ro stliv é h o uro v ­ nania, c e n trá c ie i o rie n tá c ie fototeodolitu nedo ch ád za k opravám sním kovaných sú ra d n íc bodov na ľadových ú tv a ro c h v dôsledku p ríp ad n ej deform ácie ste re o sk o ­ pického m odelu z hľadiska potrebnej p re s­ nosti sledovaných úloh.

Vyhodnocovanie práce r*

S tereodvojice z jednotlivých základníc a sním kovaní sm e vyhodnocovali na p rístro ­ ji S tereo k o m p aráto r 1818 fy. Carl Zeiss/

Jena podľa spôsobu, k to rý sledoval p rin ­ cíp získ an ia in fo rm ácií o tv a re a ich zm ien u jed n o tliv ý ch ľadových útvarov. Účelom vyhodn o ten ia bolo získ an ie m no­ žiny c h a ra k te ristic k ý c h bodov ľadových útvarov vo zvolených re la tív n y c h výškach a v y jad ren ý ch a n aly tick y ich fo to g ra m e t­ rickým i sú ra d n ic a m i, aby sa tieto body na zák lad e svojich sú ra d n íc m dhli vo v h o d ­ ne zvolenej m ierk e g rafick y vyniesť a po­ m ocou n ic h vykresliť v p ríslu šn ý ch výš­ kach izočiary, k to ré c h a ra k te riz u jú tv a ­ rové pom ery jed n o tliv ý ch ľadových ú tv a ­ rov pri každom sním kovaní.

Kvôli u rý c h le n iu v y h o d nocovacieho p ro ce­ su, m enovite výpo čet sú rad n íc, bol v d a ­ nom p ríp a d e použitý k a lk u lá to r HP-65, do kto réh o sa p red začatím vyhodnocovania stereodv o jíc vložil p ro g ram výpočtu sú ­ rad n íc, k to ré k a lk u lá to r indikoval n a displayi. Tieto lo k áln e p riesto ro v é sú ra d n i­ ce sa potom zazn am en ali p re ďalšie g ra ­ fické sp raco v an ie, t. j. zo b razenie v o d o ro v ­ ných rezov ľadovým i ú tv arm i v zvole­ ných fo to g ra m e tric k ý ch výškach.

Grafické zobrazenie Ako už bolo spom ínané, priesto ro v é zm eny jed n o tliv ý ch ľadových útv aro v sa re g istru jú n a zák lad e v y jad ren ia obryso­ vých č ia r ich pov rch u v u rč itý c h výškach (kvázi — v rstev n ice). V našom p ríp ad e v rste v n ic e pov rch u ľadových útv aro v sa realizov ali s ek v id ištan cio u 0,5 m.

Všetky m orfologické zm eny, k to ré n a ­ sta li n a sledov an ý ch ľadových ú tv a ro c h v Kmeťovom dóm e sm e g rafick y v y h o d n o ti­ li a analyzovali za celé obdobie pozoro­ vania od ro k u 1976 — 1980 a vzťahujú sa ha situ áciu sn ím an éh o p rie sto ru s p ríslu š­ ným i ľadovým i ú tv arm i v čase prvého sní-

m ania. V šetkých sedem ľadových útvarov je stĺpového c h a ra k te ru so spojitým p rie ­ behom m edzi stropom a počvou, tvorených z tv rdého ľadu s bielym zafarbením .

Z výsledkov všetkých 13 pozorovaní mož­ no usúdiť, že prvá zm ena, t. j. vznik pô­ vodných, predtým roztopených ľadových, útvarov s určitým i odchýlkam i n astáv a v období zim ných a jarn ý ch m esiacov, kým d ru h á c h a ra k te ris tic k á zm ena t. j. zánik vzniknutých ľadových stĺpov a útvarov n a ­ stáva v letných a skorých jesenných m e­ siacoch. Táto irytmičnosť vo vzniku a z á ­ niku ľadových útvarov je okrem iných príčin genero v an á pravdepodobne vyššou návštevnosťou v letných m esiacoch, p rí­ stupom tep léh o vzduchu a podobným i te p ­ lotným i vplyvm i a zm enam i v priesto ro ch jaskyne.

Pozorovanie priestorových zm ien ľado­ vých útvarov m etódou pozem nej stereofoto g ra m e trie od jú n a 1981 p o kračuje v Dob­ šinskej ľadovei jaskyni. Na základe sk ú ­ sen o stí získaných v D em änovskej ľadovej jaskyni uvedená m etóda sa s úspechom využíva v oblasti Veľkej opony, v Ruffíniho ko rid o re a Veľkej sieni. Prirodzeným doplnkom sú i niek to ré ďalšie m etódy (jednosním ková fo to g ram etria, p re tín a n ie n a p re d a pod.), k to ré v kom plexnej podobe pom ôžu vytvoriť dokonalý obraz o p rie ­ storových zm enách ľadových útvarov ku ktorým v jaskynnom p ro stre d í dochádza.

Z ároveň um ožní v súlade s o d p o rú čan ia­ mi m edzinárodnej vedeckej konferencie p ostupne dotvárať všetky zásahy človeka v in te n c iá c h ochrany vlastnej jaskyne tak, aby ud ržan ie dobrého stavu jaskyne pre budúce gen erácie neboli len p rázdne slo ­ v á ale skutkom a konkrétnym prínosom súčasnej generácie.

• Literatúra:

Gál, P.: Fotogrametria I SVŠT, 1950 Bratislava Šutti, J.: Záverečná správa „Pozorovanie priestorových zmien na ľadových útvaroch v Demänov­ skej ľadovej jaskyni metódou pozemnej stereofotografie“, Katedra meračstva a geofiziky SvF VŠT Košice, 1981 Odporúčanie medzinárodnej vedeckej konferencie k problematike Dobšinskej ľadovej jaskyne, Slo­ venský kras IX, 1971, s. 257 — 258

27

RNDr. Vladimír K o š e 1 Slovenská speleologická spoločnosť O blastná sk u p in a Spišská Nová Ves

SÚČ A SNE PROBLÉMY DOKUMENTÁCIE KRASU SO ZAMERANÍM NA KRASOVÚ FA U NU A FLÓRU D okum entácia fauny a flóry v oblasti k ra su je zavŕšením n ašich poznatkov o územ í so špecifickým i vlastnosťam i geolo­ gickým i, m orfologickým i, hydrologickým i, pôdnym i a klim atickým i. Poznatky získ a ­ né dokum entáciou p oskytujú obraz o sta ­ ve príro d y v určitom časovom úseku, s tá ­ vajú sa dokladom pre jej h isto rick ý vý­ vin i pre vypracovanie prognózy. Sú n e ­ vyhnutným východiskom p re o c h ra n á rsk e účely.

Krasové územ ie sa vyznačuje takým i abiotiekým i vlastnosťam i, k to ré sp rav id la sú prim árnym fak to ro m pre form ovanie osobitnej fauny a najm ä flóry, k to rú mož­ no oprávnene nazývať krasovú. Tak ako sa jednotliv é krasové územ ia líšia od se­ ba po strá n k e abiotickej a genézy, môžme predpokladať, že u rč ité rozdiely budú aj v c h a ra k te re ich fau n y a flóry. Poslaním dokum entácie je síce ich všeobecné pozna­ nie, ale hlavným cieľom by m alo byť od­ halen ie tak ý ch zložiek či už k v a lita tív ­ nych alebo k v an titatív n y ch , k to ré sú pre dané územ ie c h a ra k te ristic k é ted a rozlíšiť čo je tu všeobecné a čo zvláštne.

D okum entácia fauny a flóry môže p re ­ biehať dvojakým spôsobom — a to p od­ ľa lite ra tú ry čo je b ib lio g rafick á d o k u ­ m entácia a podľa zbierok m ateriálu . Bi­ blio g rafick á d o k u m en tácia m á vyhľadávať, zhrom ažďovať a zhodnocovať d o te ra jšie z n á ­ me údaje, vytvoriť obraz o d o teraz vyko­ nanej p ráci a stav e sp raco v an ia danej problem atiky. Z hodnotením údajov môžme zistiť, či ich m nožstvo a k v alita sú d o sta ­ točné pre u rč ité uzávery, o dkryjú sa nám ned o statk y a rezervy p re ďalšiu prácu.

Tieto sa m ôžu týkať plošnej presk ú m an o sti d ru h u m a te riá lu a jeho rozsahu, ek o lo ­ gických pozorovaní a ď alších súvislostí.

Pri dobre spracovanom územ í získané údaje sa m ôžu využiť na sy n tetick é sp ra c o ­ vanie ako podkladový m ateriál. B ibliogra­ fická doku m en tácia je n ev y h n u tn á pre každú m ateriálo v ú dokum entáciu.

Základnou činnosťou b ib lio g rafick ej do­ kum entácie je v y p racovanie k a rto té k y a to bibliog rafick ej, k a rto té k y system atickej 28

alebo druhovej a k a rto té k y lo k a lít p ríp a d ­ n e biotopov. B ibliografická k a rto té k a m á obsahovať všetky p a ra m e tre, k to ré sa tý ­ k ajú vytýčeného územ ia a požadovaného m a te riá lu s m enom a u to ra , názvom p rá ­ ce a publikácie a ďalším i nevyhnutným i a pom ocným i údajm i ako je m ajiteľ, sig n a ­ tú ra a stru č n á c h a ra k te ris tik a pojednania.

Pri vyhľadávaní lite rá rn y c h pram eňov o pieram e sa v prvom ra d e o sú h rn n é bi­ b lio g rafie veľkých skupín n ap r. o flóre Slovenska, o bib lio g rafie n iek to rý ch sy ste­ m atických skupín n ap r. roztoče, dvojkrídlovce, vhodné sú bibliografie vypracované p re u rč ité územ ie ako okres, n árodný park , CHKO, p ríro d n ú rezerv áciu , biblio­ g ra fie vydaných ročníkov n ie k to rý c h č a ­ sopisov. Je vhodné sledovať odborné č a ­ sopisy, nepublikované záverečné správy a re fe ru jú c e časopisy, k to ré z h ŕň a jú p u b li­ k ácie podľa odborov a tém atiky za u rč ité obdobie napr. R eferativnyj ž u rn á l — Bio­ lógia.

V system atickej alebo druhovej k a rto ­ ték e m á každý d ru h svoju k a rtu , kde sú zazn am enané h isto ric k é a súčasn é údaje s výskytom na lo k alitách , biotopoch, v n ad m orskej výške, období výskytu, o kvantite a ďalej sú tu úd aje o p ram eni (autor, ro k publikovania, m eno z b erateľa).

V k a rto té k e lo k a lít je vypracovaný zoz­ nam v šetk ý ch m iest odkiaľ je znám y m a te ­ riá l s c h a ra k te ro m a opisom biotopu, s nadm orskou výškou. Do tý ch to k a rie t sa vpisujú zoznam y zistených druhov. Cen­ ným doplnkom je fo to g rafick á dokum en­ tácia lokality, k to rá n a h rá d z a podrobnejší opis.

M ateriálová doku m en tácia pozostáva z p ráce v terén e, kde získavám e potrebný m ateriál, ďalej je to jeho konzervácia, p re p a rá cia , d eterm in ácia a budovanie zbie­ rok. Aj v tom to p ríp ad e sa vypracováva b ib lio g rafick á k a rto té k a , k a rto té k a d ru ­ hov a lokalít. Z áverečnou etapou doku­ m en tácie je vyhodnotenie m ate riá lu , čo je podkladom pre využitie výsledkov pre rôzne účely.

Pred vlastnou prácou v te ré n e m usím e

|

(

»

si stanoviť tém u alebo cieľ p ráce, čo chcem e sledovať, čo tým chcem e d o sia h ­ nuť. ďalej si vytýčim e h ra n ic e sk ú m an é­ ho územ ia, zistím e si typy biotopov a pod­ ľa m ožnosti aj ich pom erné zastú p en ie a rozloženie. N apr. n a územ í sa vyskytujú tieto lesné biotopy: suchom ilné dubové lesy, dubovo-hrabové lesy, k v e tn a té b u k o ­ vé lesy, lúky, pasienky, sk aln é steny, škrapové polia, jaskyne, kroviny, a role, .pri­ čom najv äčšia p locha p rip a d á na dubo­ vo-hrabové lesy a ro le. Plošne m alý bio­ top m ožno považovať za jed n u lo k alitu napr. šk rap o v é pole p ri Kečove, jask y ň a Domica, Jašteričie jazero, lú k a p ri Gombaseckej jaskyni. U plošne rozľah lý ch bio­ topov n ap r. u lesov, ale týka sa to tiež riek a potokov, si volím e väčší počet lo­ kalít, aby boli zach y ten é rô z n e časti n ap r. o k ra je i c e n trá ln e plochy, u potokov sú to zvolené proľily nap r. v niekoľko k i­ lom etrových v zd ialen o stiach . Na každej lo ­ k a lite je n u tn é zvoliť si ešte niekoľko zberných plôch tak , aby sa zach y tila c e ­ lá pestrosť biotopu aleb o lokality. Na tý chto zb ern ý ch p lo ch ách buď jed n o razo ­ vé, alebo opakovane získavám e m a te riá l zvoleným i m etódam i. In terv aly zberu m a­ te riá lu m ôžu byť m esačné, dvojm esačné alebo aj dlhšie nap r. v jarnom , letnom a jesennom období.

D ôležitá je otázk a voľby m etód p re zber m a te riá lu , čo závisí od jeho c h a ra k te ru a cieľa p ráce. O dlišné m etódy sa užív a­ jú v bo tan ik e a iné v zoológii. V sam o t­ nej zoológii sú to nap r. m etódy p re m ikrofaunu a m ak ro fau n u , m etódy p re zber pôdnej fauny, p re lie ta jú c i hmyz, p re hm yz žijúci n a v egetácii, p re fau n u vôd ako je ben tick á ľauna a p lan k to n ick ä a podob­ ne. Ď alšie člen en ie m etód závisí od toho, či sú u rč e n é na k v alitatív n y alebo k v a n ­ tita tív n y odber. K valitativné m etódy nám neum ožňujú stanoviť z ak ej veľkej plochy ale b o objem u d an á vzorka pochádza. Pri tom to spôsobe sa uspokojím e buď so zis­ tením p ríto m n o sti zach y ten ý ch druhov, alebo ich hojnosť m ôžm e hodnotiť viacstupňovou odhadovou stu p n ico u nap r. d ru h ojedinelý, zriedkavý, hojný, veľmi hojný. Pri sled o v an í p o m erného z a stú p e ­ nia druhov, čo je podkladom pre štúdium zoocenologické a fytocenologické, m a te ­ riá l sa vyhodnotí p očetne a v p ercen tách .

N ajn áro čn ejší spôsob doku m en tácie je k v a n tita tív n e sled o v an ie fauny a flóry. Z m etodických dôvodov ide o vyčlenenie viacerých m enších plôch znám ej veľkosti v rám ci u rč ité h o biotopu. Veľkosť plochy je závislá od d ru h u m ateriálu , k to rý ch c e ­

me získať. Z voľnej vody a tiež z pôdy sa o doberá určitý objem vzorky. Takto m ôž­ me sledovať početnosť jedného druhu, d ruhy system aticky príbuzné alebo druhy s podobnou ekológiou. V bežnej dokum en­ tačnej p ráci sa tento spôsob nepoužíva.

Vzhľadom na to, že nie je m ožné p re sk ú ­ mať celé územ ie a všetky skupiny, doporu ču jú sa uplatniť dva postupy: 1. ven o ­ vať sa evidencii význam ných druhov a le ­ bo skupín príbuzných ekologicky alebo system aticky a to na viacerý ch biotopoch toho istéh o typu pre ne typických, alebo na rôznych biotopoch v príp ad e n e v y h ra ­ nených nárokov na c h a ra k te r stanovišťa.

Ide najm ä o sledovanie druhov alebo sk u ­ pín s výraznou afinitou na karbonátový su b strá t, druhov význam ných z b io g ra ­ fického hľadiska, druhov vym ierajúcich alebo u stupujúcich. Ide o tie organizm y, k to ré sú význam né pre o c h ra n á rsk e účely a p re typizáciu územ ia z hľadiska faunistického a floristického. Ako p rík lad možno uviesť sledovanie výskytu vstavačovitých ra stlín na lúkach, pasienkoch a v lesoch, sledovanie ulitníkov na sk aln ý ch stenách, suťoviskách a škrapových poliach, sledo­ vanie ch ro bákov rodu D uvalius v jask y ­ n iach a suťoviskách. 2. venovať sa kom-plexnejšiem u sp racovaniu fauny alebo fló ­ ry väčšieho počtu biotopov rovnakého alebo podobného typu. N apr. fauna alebo fló ra šk rapových polí, suťovísk, jaskynných vchodov, krasových jazier, vyvieračiek, p onorných potokov, m ak ro fau n a jaskýň, stenová fau n a jaskýň a podobne. Pri evidencii fauny z tak éh o hľadiska zberateľ pri spraco v an í m a te riá lu sa nezaobíde bez pom oci špecialistov.

N ajjednoduchším výstupom doku m en tá­ cie je vypracovanie prostého súpisu z iste ­ ných druhov na vytýčenom územ í. V edecká h odnota týchto výsledkov je však nízka, pretože zanedbáva ro z šíre n ie v p rie sto re a čase, prednosť má však v tom , že za pom erne k rá tk u dobu získam e prehľad o faune a flóre a na evidenciu d ru h u s ta ­ čí záznam o výskyte len na jednej lo k ali­ te. Na takýto výstup sme odkázaní napr. pri n eú plných faunistických a floristických lite rá rn y c h údajoch. Výsledky sú p ri­ jateľné pri vypracovaní m enších územ í napr. jednotlivých lokalít, biotopov, ploš­ ne m alých príro d n ý ch rezervácií a podob­ ne.

V šeobecným cieľom dokum entácie by m a­ lo byť získanie p rehľadu o plošnom a hypsom etrickom ro zšírení a aspoň p ribliž­ n é ú d aje o k v antitatívnom výskyte n a lo­ k a litá c h a o výskyte v rám ci ročného ob­ 29

dobia, u ra stlín obdobie k v itn u tia. V šet­ ky tieto ú d aje m ožno doplniť aj grafickým znázornením .

Pre o c h ra n á rsk e účely n ajd ô ležitejšie sú údaje o plošnom a k v an titatív n o m výskyte.

Plošný výskyt g rafick y zobrazujem e na m apách vhodnej m ierky, n ajlep šie s v y zna­ čeným i vodným i tokm i a lesm i. N álezisko d ru h u sa označuje značkam i rô zneho tv a ­ ru , pri zazn am en an í hojnosti sú tieto u r ­ čitej veľkosti. V posledných rokoch sa fau n istick é a flo ristick é ú d aje zn ázo rň u jú na m apách so sieťovým členením , k to ré ­ ho základom sú rovnobežky a poludníky.

Z ákladné pole siete m á veľkosť 10 ’X 6’ t. j. 12,0 x 11,2 km. Pri podrobnejšom m apo­ vaní výskytu na m enšom územ í možno zák lad n é pole rozčleniť až n a 25 plôch s rozm erm i 1,2 x 1,1 km, pričom každý zá­ kladný a dielčí štvo rček m á svoj číselný kód. T akáto m etóda um ožňuje, aby sa údaje spraco v áv ali počítačovou technikou.

Za tým to účelom bola v ro k u 1980 z ria d e ­ ná D atabanka fauny Slovenska, k to rá celý proces evidencie k o o rd in u je a realizu je.

Vzhľadom na to, že počítačová tec h n ik a um ožňuje rozm anité výstupy, je n u tn é už pri základnej p ráci v te ré n e evidovať m nohé v lastn o sti stanovišťa, čím sa u p re s­ ň u jú aj naše poznatky.

D okum entácia fauny a flóry na Sloven­ sku, k to ré je m im oriadne bo h até na k r a ­ sové form ácie nie je záležitosť jednoduchá.

Pri o rie n tá c ii v edeckých pracovníkov vy­ sokých škôl a vedeckých ústavov n a inú p ro blem atiku a pri n e d o sta tk u k a p a c ít na p raco v isk ách ochrany p ríro d y celý proces d o k um entácie sa javí ako dlhodobá a v m nohých sm eroch fra g m e n tá rn a záležitosť, čo je však v ro z p o re s požiadavkam i p ra ­ xe, kde sa už dnes vyžadujú pom erne p re s­ né a koplexné poznatky.

Urýchliť te n to proces by bolo m ožné z a ­ pojením do p rá c e dobrovoľníkov — am a­ térov. a le najm ä posilnením pracovníkov — biológov aspoň na sp rá v a c h veľkoploš­ né ch rá n e n ý c h územ í, kde je často len jed en — dvaja biológovia s m nohým i ďal­ ším i úloham i.

Literatúra:

Dulová M., 1980: Použitie počítačov pre spracovanie faunistických údajov. Správy Slov. zool. spol., 7: 7-13.

Hájek B., 1982: K príprave datasystému druhovej ochrany fauny a flóry CHKO Slovenský raj. Pa­ miatky — príroda 13; 5; 26-29, 6: 3-8.

Hrbáček J. a kol., 1972: Limnologické metódy. SPN Praha.

Jedlička L., 1980: Organizácia a štruktúra databanky fauny Slovenska. Správy Slov. zool. spol.

7: 14-22.

Novák K. a kol., 1969: Metódy sbčru a preparace hmyzu. Academia Praha, 243 s.

Okáli I., 1983: Databanka fauny Slovenska a možnosti múzeí na jej budovaní. Muzeálny spravodaj — Príroda. :29-32.

Strejček J., 1969: Pŕíspevek k metodice faunistického pruzkumu brouku. Zprávy Čs. spol.. entomol. pri ČSAV, 5, 2-3: 25-30.

Zelený J., 1972: Návrh členení Československa pro- faunistický výzkum. Zprávy Čs. spol. entomol. pri ČSAV, 8, 1:3-16.

Kinga S z á k e 1 y Ústav ochran y životného p ro stre d ia Budapešť, MĽR

FORMY A METÓDY DOKUMENTÁCIE JASKÝŇ V MĽR E videncia jask ý ň a ich doku m en tácia je nevyhnutn o u podm ienkou p re o ch ran u jaskýň, plánovitú a ú čin n ú p revádzku, ako aj ďalší priesk u m a vedecký výskum .

Pre evidenciu m aď arských jask ý ň sa za posledných 70 -rokov v organizovanom 30

speleologickom p rieskum e vykonalo ve­ ľa. N apriek tom u, že sa vytýčili veľké plány a že sú preu k ázateľn é aj k o n k ré t­ ne dielčie výsledky, nebola e šte vyhotove­ ná ani dokončená ž iad n a evidencia.

Pod dozorom C eloštátneho ú ra d u pre

o c h ra n u p ríro d y a životného p ro stre d ia (O rszágos K ornyezet — és T erm észetvédelmi H ivatal — OKTH) bolo založené sp eleo ­ logické o d delenie (B arlan g tan i Osztály] ako súčasť Ú stavu p re o c h ra n u životného p ro stre d ia (K ôrnyezetvédelm i In té z e t). To­ to oddelenie vytýčilo si za úlohu v y p raco ­ vať n a zák lad e sk ú sen o stí systém , ktorý by poskytoval podľa d aných m ožností n a j­ p resn ejšie in fo rm ácie o jask y n iach . A to všetko tak, aby doposiaľ v y p raco v an é vý­ sledky a sp raco v an ia zap ad li do toh to sytém u. P rih liad alo sa na to, aby in fo r­ m ácie boli ro v n ak o použiteľné p re m an u ­ álne ako aj stro jo v é sp raco v an ie údajov, a to nielen in fo rm ácie o jask y n iach , ale aj o am a té rsk o m p rieskum e, realizovanom v jaskyn iach , zároveň, aby n ajd ô ležitejšie d o k um en tačn é m ateriály boli k dispozícii na jednom m ieste.

Speleologické o d delenie prevzalo systém číslovan ia jask y n n éh o k a ta s tru v y p raco v a­ ný e šte v ro k o ch 1971 — 72 O dbornou k o ­ m isiou p re sp eleo lo g ick ú d o k u m en táciu pri M aďarskej kraso v ej a speleologickej sp o ­ ločnosti (M agyar K arszt — és B arlangkutató — MKBT). M aďarský systém číslo ­ v a n ia jask y n n éh o k a ta stru n a d v äzu je na systém zavedený v R akúsku a k to rý sa v praxi plne osvedčil. Jeho p rin cíp v y ch á­ dza zo štv o rstu p ň o v éh o g eo g rafick éh o d e­ le n ia územ ia. Za číselným označením n a j­ m enšej jed n o tk y plochy uvád zajú sa už poradové čísla jed n o tliv ý ch jask ý ň v p rí­ slušnej ploche.

Podľa p ráv n eh o u stan o v en ia a d e fin í­ cie och ran y p ríro d y do zoznam u sa uvedú v šetky p riro d zen é d utiny a p riesto ry , k to ­ ré m ajú pozdĺžnu os v äčšiu ako 2 m, v tom to ú sek u m ajú u zav retý p riečn y profil a rozm ery p riečn eh o p ro filu um ožnia v n ik n u tie človeku. Š tru k tú ra evid en čn éh o systém u Speleolo­ gického o d delenia: 1. E videncia jask ý ň (in v e n tá r) II. Jaskynný k a ta ste r 1. C en tráln e k a rty — Z áklad n á k a rta jask y n n éh o k a ­ ta stru — Z áklad n á m apová k a rta — Z ák lad n á k a rta priesk u m u — L ite ra tú ra — Súpis fo to g rafií 2. D okum entačný fond — L ite ra tú ra — Mapy — F oto g rafie III. T opografické m apy (1:10 000)

I. Evidencia jaskýň Um ožňuje hľadanie a id en tifik áciu ja s­ kýň n a základe názvu. Udáva jej číslo k a ­ ta stru , podľa k to réh o je m ožné nájsť p rí­ slušný m ateriál.

P atria k nej tri rô znofarebné k a rty ro z­ m erov 125 x 75 mm.

Karta bielej farby sa vyhotovuje p re k a ž ­ dú sp raco v an ú jaskyňu. V k a rte sa uvedie názov jaskyne, číslo k a ta stru , pohorie, m esto, alebo obec, kam ad m in istratív n e jaskyňa p atrí. Záznam y v ru b rik á c h na pravej stra n e k a rty sú odkazy o tom, aké zák lad n é k a rty a dokum entácia sa n a ­ chádza o príslu šn ej jaskyni v k a ta stri.

Karta červenej farby sa vypracuje z k až­ dého synonym ného názvu jaskyne. V k a r­ te sa uvedie vedľa synonym ného názvu aj úrad n ý názov jaskyne a číslo k a ta s ­ tru.

Karta zelenej farby sa vyhotovuje z každej um elej dutiny, k to rá je v lite ra tú re uve­ d ená ako jaskyňa, alebo k to rú by z n e­ znalosti pôvodu dutiny m ohol ktokoľvek zaradiť m edzi jaskyne. Na k a rte zelenej farby sú ru b rik y zhodné s k a rto u b ie­ lou.

K arty biele a fareb n é sa z arad ia zmenšene do zásobníka v abecednom poradí.

II. Jaskynný kataster Cieľom jaskynného k a ta stra je zach y te­ nie všetk ý ch znám ych c h a ra k te ristick ý c h údajov o jaskyniach, evidencia do stu p ­ nosti spom enutých m ateriálov, možnosť získania najdô ležitejších a ich zhrom až­ denie na jednom m ieste.

M ateriály jaskynného k a ta stru sú ulo­ žené v re g istra č n ý c h sk rin k á c h výšky 135 cm, hĺbky 60 cm a so zásuvkam i šírk y 42 cm a výšky 30 cm. Uložené sú podľa d e­ lenia jed notiek k a ta stru , po jask y n iach s postupným i číslam i. M ateriály k je d n o t­ livým jaskyniam sú oddelené od seba k a r­ tónm i, na k to rý ch je vyznačený názov jaskyne a číslo k a ta stra .

1. Centrálne karty Sú to tlačené, rô zn o fareb n é, o b o jstran ­ n é k arty , naležato, ro zm eru A4. Na kaž­ dej c e n trá ln e j k a rte je vyznačený názov jaskyne a jej číslo k a ta stra .

Základná karta jaskynného katastra O bsahuje všetky c h a ra k te ris tic k é ú d a ­ je vo vzťahu k príslu šn ej jaskyni. Je to 31

-----------------------------------------1. N ázov ja s k y n e

ZÁKLADNÁ KARTA JASKYNNÉHO KATASTRA

3. Iné pom enovanie ° 5. P ohorie:

6. A dm inistratívne č le n e n ie -

7 O bec, m e sto

I I I 1 I 2. Č íslo k a t a s t r a

4. S ú r a d n ic e vchodu X Y 8 Vchod ja sk y n e :

Z

9. D ĺž k a:

0. M ax . h o r iz o n tá ln a ro z lo h a : 11. Hĺbka:

12. Objem

13. B udovaná h o r n in a ;

14.G enetická c h a r a k te r is tik a :

16. M orfologická c h a r a k t e r is tik a :

17 P e v n é ja s k y n n é v ý p ln e

15 C h a r a k te r j a s k y n e :

19.Vodný re ž im : 20. S pracovanie

18. Plynné ja s k y n n é v ý p ln e :

č. 1 Základná karta jaskynného katastra — strana A

22. O bjav:

21. S itu ác ia .

23. P r ís tu p n o s ť , s p ô s o b p r e h lia d k y :

V-

2 4 .S p ra v o v a te ľ , p re v á d zk o v a te ľ, s p ra v c a

/ 2 5 .Podm ienky

n á v šte v y :

27. D ôvod u z a v r e tia :

2 6 .B e z p e č n o s tn ý o r g á n povolujúci ná v šte v u 28. Cieľ s p rís tu p n e n ia :

2 9 . D ĺžka s p r ís tu p n e n ia : 32. Poznám ky 30. U m elé o b je k ty :

31.S p ô s o b y o h ro z e n ia ja s k y n e :

33. K a rtu

vyplnil:

Doplnil:

č. 2 Základná karta jaskynného katastra — strana B 32

+-

tlačivo s 33 ru b rik am i, k to ré je vyho­ tovené na tenkom p ap ieri a na k artó n .

K arta na tenkom p ap ieri sa používa v te ­ rén e ako pracovný ru k o p is, koncept, k a r ­ ta na k a rtó n e sa po vyp ln en í z a ra d í do k a ta stra ako o ficiáln a k a rta . V pracovnej, terén n ej k a rte sú v ru b rik á c h p re d tla č e n é c h a ra k te ristic k é odpovede, z k to rý ch vy­ značím e v hodnú odpoveď p o d trh n u tím .

Ručne zapisujem e len in d iv id u áln e, resp. pom ocné ú d aje či c h a ra k te ristik y .

V k artó n o v ej k a rte je p re d tla č e n ý ch 33 rubrík. Do voľného m iesta pod nim i sa už len opisujú p ríslu šn é údaje (P ríloha č. 1).

Literatúra Na k a rte lite ra tú ry sa uvádzajú lite rá rn e odkazy — podľa jaskýň, na základe biblio­ g rafických zásad (naviac 18). Pod každým literárn y m odkazom je 13 očíslovaných okienok (1. objavenie, 2. geológia, 3. g e­ netika, 4. hydrológia, 5. klim atické a te ra ­ peutické údaje, 6. geofyzika, 7. p aleo n to ­ lógia, 8. archeológia, 9. biológia, 10. m a­ py, 11. fotografie, 12. popis jaskyne a dejiny, 13. in é). Z načkou —X— v okienku vyznačím e existenciu príslušnej literatú iry.

Základná karta prieskumu

Základná mapová karta

Prieskum jaskýň v M aďarsku je viaza­ ný na povolenie orgánov ochrany prírody.

O svojej prieskum nej činnosti m usia podá­ vať prieskum níci na konci každého roku h lásenie.

Z ákladná kaxta prieskum u poskytuje rý chlu inform áciu o údajoch, k to ré sa vyskytujú v ročnom h lásen í jask y niarskych skupín. Dáva prehľad o tom, kto v p rí­ slušnej jaskyni vykonal prácu a s akým ch a ra k te ro m . Z ákladná k a rta prieskum u obsahuje názov skupiny, rok hlásen ia a delenie na 13 oborov, s ktorým sm e sa už

Podáva info rm áciu o jask y n n ý ch m apách, kto ré boli zach y ten é v evidencii — po jaskyniach . O bsahuje ú d aje z m áp, je uprav en á do form y tabuľky. Um ožňuje rý ­ chly prehľad a výber n ajv h o d n ejšej m apy (p lá n ).

Na zák lad n ej k a rte — pre k aždú m apu zvlášť tre b a vyznačiť rok zam eran ia, a u ­ to ra zam e ra n ia a a u to ra zo stavenia m a­ py, d ru h použitého p rístro ja , m erítk o m a­ py, systém zobrazenia, d ru h m a te riá lu a odkazy na uloženie.

rok

zam erui pom ôcky s y sté m zostavil z a m e ra n e meritko zo b razen ia materiál

uloženie

po zn ám k y

1.

KARTA

LITERATÚRY

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7

8

9.

10. 11.

12. 13.

1.O bjavenie, 2 .G eo ló g ia, 3 . G enetika, 4 . H y d ro ló g ia , 5 , K lim atické a te ra p e u tic k é ú d a je , 6. G eofyzika, 7. P a le o n to ló * g ia , S .A r c h e o ló g ia , 9 . B iológia, 10. m a p y , 11. F o to g ra fie , 12. P o p is ja s k y n e a dejiny, 13. iné ZAKLADNA

N ázov ja s k y n e N ázov s k u p in y

Rok

KARTA

SUMARIZACIA Z áber Číslo 1

N ázov

A utor

I

PRIESKUMU

Klimat.

Objav. Geológ. Genet. Hydrol a terap. Geofyz. ú daje

Ftaleon A rcheo Biológ

c islo k a t a s t r a Mapy

r- , . -P IS Fotog. ia sk .a

FOTOGRAFII

M ate riál a ro z m e r film u

M iesto a u lo ž e n ie film u M iesto

Poznám ka

Č íslo ■

č. 3 Základná mapová karta, B. Karta literatúry, C. Základná karta prieskumu, D. Sumarizácia fotografií — rubriky 33

stre tli p ri k a rte lite ra tú ry . Pretože sk u p i­ ny m ôžu podať o svojej čin n o sti v ja sk y ­ ni h lásen ie buď s inform atívnym alebo v ec­ ným c h a ra k te ro m — ru b rik y sú ro zd elen é r.a dve časti. P ríslu šn á p la tn á ru b rik a sa vyznačí značkou —X—.

názov, doba vyhotovenia, id en tifik ácia, m e­ no a a d re sa a u to ra , popis obsahu a o k o l­ ností fo tografovania, m iesto a číslo ulože­ nia a ďalšie zväčšeniny. Diapozitívy sú uložené podľa veľkostí v časovom poradí.

N egatívy zvlášť v takom istom poradí.

Súpis fotografií

III. Topografické mapy

O bsahuje p o d lá jednotliv ý ch jaskýň fa ­ re b n é a čiern o b iele pozitívy a negatívy, kto ré sú m ajetkom Speleologického o dde­ len ia a foto g rafie, negatívy k to rý ch sú m ajetkom v o nkajších osôb. Na k a rte sa vyplní m iesto záberu, dátu m a m eno a u ­ tora, zn ačk a film ového m ateriálu , m iesto a číslo uloženia.

K evidencii polohy jaskýň k u rčen iu ich sú ra d n íc a teré n n e m u vyhľadávaniu s lú ­ žia to p o g rafick é m apy 1:10 000 a dávajú k tým to úlohám g ra fic k é základy.

Jaskyne sa zak resľu jú do m apových listov buď na z ák lad e te ré n n e j iden tifik ácie alebo zam eran ia. Z obrazujú sa čiernym krúžkom 0 1,0 mm. Vedľa značky sa n e d á v a názov jaskyne, ale iba m enovateľ zo zlom ku čísla k a ta strá ln e h o tro jčísla.

Mapy sú uložené v m apových trezo ro ch podľa platn ý ch predpisov. Po vypracovaní systém u evidencie jaskýň, už ro k u 1981 sa p ra k tic k y započalo s jeho zavádzaním do života. N ajprv sa spracovalo 85 jaskýň so zvýšenou o ch ran o u a ro k u 1982 sa za­ čalo s evidenciou jaskýň p o h oria Btikk.

Dodnes bolo spraco v an ý ch až 420 jaskýň.

Základom spraco v an ia evidencie je vy­ hľadávanie lite rá rn y c h údajov, k to ré po­ p isujú priam o, alebo len pojednávajú o príslu šn ej jaskyni. Ide o vyhľadávanie údajov vytlačených alebo údajov z ru k o p i­ su.

Na základe lite rá rn e h o odkazu id e n tifi­ kujem e jaskyňu na m ieste, navštívim e ju a vyplním e jej z á k lad n é k arty. V prípade, že jaskyňa ešte nebola zm apovaná, vyhotovím e m apu. V yfotografujem e vchod a v m nohých p ríp ad o ch aj sam otnú jaskyňu.

Polohu jaskyne potom označím e do m apy

Dokumentačný fond fo to g ra fie )

(m apy, lite ra tú ra a

V jaskynnom k a ta stri v ed ia zák lad n ý ch k a rá t je uložený dokum en tačn ý fond (m a­ py, lite ra tú ra , fo to g rafie] v sam o statn ý ch obaloch — podľa jed n o tliv ý ch jaskýň.

Vo fonde literatúry je uložený dôležitejší a p rístu p n ý m a te riá l v o rig in ále alebo d u p lik áte, k to rý je uvedený v tabuľke základn ej k a rty lite ra tú ry . Do tohoto fo n ­ du nedávam e lite ra tú ru m enšieho význ a­ mu, aleb o k to rá už nepo sk y tu je n ič n o ­ vého. T aktiež nedávam e sem štúdie, k n i­ hy, či správy väčšieh o rozsahu, k to ré sa n a c h ád zajú v arch ív e alebo knižnici Spe­ leologického oddelenia.

Do fondu máp sa uloží každý p rístu p n ý m a te riá l v o rig in ále alebo d u p lik áte, k to ­ rý je zároveň uvedený v Z ákladnej k a rte .

V k a ta s tri nie sú uložené orig in ály m áp na pauzáku, ako aj m apy v äčších ro zm e­ rov, k to ré sú p rílo h am i 'k n íh , správ, či štú d ií na oddelení.

Do fondu fotografií sa uložia pozitívne z á ­ bery, k to ré zn ázo rň u jú vchod do jaskyne, a k o aj sam o statn ú jaskyňu. Zábery sú zvyčajne zväčšeniny 18 x 18 cm a sú p ri­ lepené na evidenčný list. Na ňom sa uve­ die poradové číslo záberu, film ový m a te ­ riá l, rozm er, m iesto záberu, jeho a d re sa ,

Literatúra:

1:10 000 .

V m nohých p ríp ad o ch sa o existencii jaskyne dozvedám e len na zák lad e ú stn e ­ ho podania, aleb o nájdem e ju v rá m c i te­ rén n ej obchôdzky pri sp raco v an í n iek to ­ rej krasovej jednotky.

Do našej jaskynnej evidencie sa dosta­ n ú len tie jaskyne, k to ré boli na m ieste id en tifikované n aším oddelením .

Kordos László (1972): Magyarország barlangkataszteri felosztása Karszt- és Barlang I — II. s.

25-32 Székely Kinga (1981): A barlangok nyilvántartási rendszerének kidolgozása — Kôrnyezetvédelmi Intézet — Rukopis Preložil: Ing. Mikuláš Erdôs

34

’

1

► l

Ing. Ján T u 1 i s Slovenská sp eleo lo g ick á spoločnosť O blastná sk u p in a S pišská Nová Ves

OZNAM O OBJAVE ČASTI JASKYNE

»

Cieľom p ráce k aždého ja sk y n ia ra je ob­ javiť novú jaskyňu. V o tázk e p rio rity pri objavovaní jask ý ň a p risú d en í autorstva k objavu vzniklo veľa n e ja sn o stí a sporov.

V ychádzajúc z týchto d o te ra jšíc h sk ú se ­ no stí Kom isia p re speleologickú dokum en­ tá c iu p ri P red sed n íctv e Slovenskej sp e le ­ ologickej spoločnosti vypracovala „Z ása­ dy p re p rih laso v an ie objavu ja sk y n e ”. Tie­ to zásady boli sch v álen é Predsedníctvom SSS 29. II. 1980, kedy n a d o b u d li účinnosť.

V Z ásadách je p resn e definované, čo p o ­ važujem e za objav jaskyne, kto m ôže byť objaviteľom , p rá v a a povinnosti o b jav ite­ ľa a vedú ceh o oblastn ej skupiny SSS, po­ stup p rih laso v an ia objavu a ž po jeho sch v álen ie P redsedníctvom SSS. Ako u k azu jú sk ú se n o sti a výsledky sp e ­ leologickej priesk u m n ej čin n o sti, objavom jaskyne sa obyčajne začín a ro zsiah la p rie ­ skum ná a objaviteľská p ráca v jaskyni.

N asleduje sé ria objavov ď alších častí ja s ­ kyne. Podobná situ á c ia n a stá v a aj v z n á ­ m ych jask y n iach , kde sa prieskum om o b ja­ vujú ďalšie č a sti už znám ej jaskyne.

Keď s a zaevidoval objav jaskyne, už sa ďalej väčšin o u n ik to nezau jím al, ako do­ šlo k objavom ď alších č a stí jaskyne, kto a kedy ich objavil, čo viedlo k objavu, ak é p ráce a koľko boli vykonané až sa dospe­ lo k objavu ď alších chodieb. Celá histó- , ria objavovania ď alších č a stí jask y n e nie je p o d ch y ten á a zazn am en an á. Platí to nielen pre sú časn é či nedávno objavené jaskyne, ale i p re jask y n e objavené v m inulosti. Ani z n a šic h n ajzn ám ejších jaskýň ako je jask y ň a Slobody, Domica, ani z o statn ý ch sp rístu p n e n ý c h jaskýň Slovenska nie je h o d n o v ern e zach y ten á h istó ria ako boli objavené ďalšie časti týchto jaskýň.

Dosť disk u sií i sporov bolo v m inulosti už okolo objavov jask ý ň (n ap r. Dem änov­ ská jasky ň a Slobody). V lite ra tú re vyda­ nej n e sk o ršie je často hodne n ep resn o stí, omylov, či n ed ô sled n o stí (n ap r. dátum objavu D obšinskej ľadovej jaskyne. Nebyť uchovaného d o kladu n a p ísan éh o hneď po objave, už n ik to by p resn ý d átum objavu n e z istil).

Ak sa h istó ria objavu opíše neskoršie ako spom ienky je to už iba jeden v a ria n t objavu so značnou dávkou subjektivizm u.

Z hľadiska h isto rick éh o posúdenia z o h rá ­ vajú prv o rad ú úlohu dokum enty a nie spo­ m ienky ľudí.

Preto je potrebné, aby aj objavy častí jaskýň boli p resne evidované, zaznam ená­ vané v príslu šn ý ch dokladoch, aby nielen súčasníci, ale i nesk o ršie gen erácie mohli poznať h istó riu objavovania tej-ktorej ja s­ kyne.

Z hľadiska kom plexnej speleologickej do kum entácie je dôležité a po treb n é sa ­ m ostatne evidovať aj objavy časti jaskýň.

Pokiaľ každoročne v hodnotiacej správe popri objave nových lok alít uvádzam e aj dĺžku novoobjavených p riestorov robím e to preto, že sa zvyčajne za tým to údajom skrýva tá n a jp o d sta tn e jšia p rá c a jask y n ia­ ra. V tom to údaji je zakódované úsilie ja sk y n iara, k to ré odráža bezpočetné hodi­ ny konkrétnym spôsobom orientovaného speleologického prieskum u, do k u m en tač­ nej a inej činnosti. Tieto inform ácie sú dôležité p re zachovanie hodnovernej h is­ tó rie postupu objavovania jednotlivých ča stí jaskyne, ako i doklad o činnosti jask yniarov na p ríslu šn ej lokalite. N akoniec h istó ria postupnosti objavov časti jaskyne je u m nohých jaskýň nie zanedbateľnou časťou ich h istó rie vôbec. Nie každá jask y ­ ň a sa dočká svojho sp rístu p n en ia. Práve n ao pak vo väčšine prípadov záujem o tú k to rú lokalitu, ak nie je náhodný, tra n s ­ form uje sa do podoby speleologického p rieskum u a výsledky poznania k to ré p ri­ n áša vo svojom dokum entačnom či inom v y jadrení, sa po čase stávajú históriou, k to rá odráža celkový záujem a prínos č lo ­ vek a v danej dobe.

Pri dobrej p ráci oblastnej skupiny SSS m ôžem e údaje a inform ácie o objavoch ča stí jaskýň získať z T echnických d e n n í­ kov.

Prieskum v jask y n iach sa vykonával v rôznom období, rôznym i ľuďmi a ako uk azujú d o te ra jšie skúsenosti, vzniklo v te j­ to práci hodne nedôslednosti, n e je d n o t­ nosti a nedostatkov.

Už p ri sam otnom názve lokality sa v 35

S ta v p rip ra v e n o s ti d o k u m e n ta č n ý c c rajó n o v p re č íslo v a n ie ja s k ý ň n a S lo v e n s k u

S t a v - j ú t 1983

rP

°

°

f f . Ľi pt . Mi kul á š

°

O O c fb

Poprad

Prešov

13

°

O

Trenc^ýi • ° •

Roz nat ua 36

O

48

« Ko š i c e

Ban.Bystrica

Rim .Sobo ta

Trnava

27

2?.

ING.ERDOS

MSK OP 1983

t a č n é r a j óny TH 1

Devínske Karpaty

10

PE

11 12 13 14 15 16 17

RU LJ ST GA VH RS RJ

2 3

BP

Borinský k r a s y Pajštún Cajlanská homola

4 5 6 7 8 9

PK SO

Plavecký k ras Smolenický k r a s Dobrovodský k r a s Čachtická planina K r a s V y s o k ý c h Ta t i e r K r a s B e l i a n s k ý c h Tatier

DK CP VT BT

18

<0

TK

<•3

SK

' ;6

JK KN

Pi eni n y

Ruž bachy Ľ u b o v n i a n s k a vr c h o v i n a Popradská kotlina Gánovce Vernár - Hranovnica Slovenský raj Sl o v en sk ý raj - juh RV S l o v e n s k ý r a j v ý c h o d

29

SC

Teplička Ti s o v e c k ý k r a s Mu r á n s k a p l a n i n a - j u h

30 31 32

ML SJ DV

Mu r á n ^ t a Šumiac

33 34 35 36 37

PP SP HV ZT JP

H o r n ý Vrch Zá d i e ľ s k o - t u r n i a n s k a pi J a s o v s k á planina

36

KK

Kojšov, F o l k m á r

39 40

SR KY

Ši v e c , Ruž (n Koš i c e, Ky s a k

planina

Zbojská Jelšavský kras P l a n i n a Koni a r t Driencanský k r a s Skerešovský k r a s S t á r ň a } Čin c a

- sever

Mel i a t a , L i c i n c e Sitická planina -juh Dolný Vr ch P l e š i vs k á planina S i l i c k á pl ani na - s e v e r

T echnických den n ík o ch uvád zajú rôzne varian ty . N iektoré jaskyne m ajú podľa T echnických denníkov aj tri — šty ri názvy. N apr.: Môcovská ponorová jask y ­ ňa, Ponorová jask yň a Môce, Ponorová jaskyňa na Môce, Môcovská jaskyňa. Alebo druhý p rík lad : Ďablova dzira, Zlá diera, Diablova dzira.

V inej sk u p in e T echnických denníkov SLOVENSKÁ SPELEOLOGICKÁ O b lastná sk u p in a:

sú spom ínané jednotlivé č a sti jaskýň bez názvov [napr.: v H rušovskej jaskyni, Javorinke a i.). N iekedy sa uvádzajú ú d a ­ je áko „p rek o p áv ali sm e sifón, prep láv an ý bol sifó n “ a pod. V n iek to rý ch ja sk y n iach (n ap r. Jaskyňa M ŕtvych n etopierov) sa spom ínajú iba jaskynné poschodia a názvy ak o „východná časť, záp ad n á časť“ a pod.

SPOLOČNOSŤ

OZNAM 0 OBJAVE ČASTI JASKYNE

1. Lokalita:

2 .Číslo podľa k lasifik ácie:

3. Dokumentačný ra jó n ;

4. K rasové územ ie:

5. Dátum objavu:

6. G eom orfologický c e l o k :

7 P r ib liž n á /s k u to č n á /d ĺž k a 8. S tru č n á

c h a ra k te ristik a

objavených objavených

priestorov.p rie s to ro v :

9. Okolnosti o b ja v u ;

10. D á tu m :

11. M e n o /a / objaviteľa /o v /;

12. P o d p is /y /o b ja v ite ľ o v ■

13. P o d p is v e d ú c e h o skupiny .-

N áčrt objavených

38

priestorov--

V T echnických denníkoch je uvádzaný popis p riesk u m ­ ných p rá c v jaskyni, ale n ie ­ kedy už vôbec nie je jasné, v kto rej č a sti jaskyne sa p ra ­ covalo. N edá sa usúdiť aký e fe k t tá to p rá c a p rin iesla, či vied la k nejak ém u objavu alebo nie. Nie je ja sn é ak é ud alo sti p re d c h á d z ali obja­ vu a pod.

T echnické denníky sú n ie ­ kedy veľmi su b jektívne n a ­ písané že im okrem a u to ra m álokto rozum ie. V äčšinou sú uvádzané všeobecné ú d a ­ je.

S pom ínané n ed o statky, ako i d o te ra jšie sk ú sen o sti v ie d ­ li k tom u, že uved en á p ro ­ b lem atik a bola v rokoch 1982-1983 predm etom rie še ­ nia pro stred n íctv o m Komi­ sie p re speleologickú doku­ m en táciu SSS. V ýsledkom p rá c e kom isie je n á v rh tla ­ čiva „O znam o objave časti ja sk y n e “, ktorým chcem e ob­ jektivizovať speleologický priesk u m a je h o výsledky a ktorý v jú n i 1983 schválilo P redsedníctvo SSS. Z hľadiska budúcej praxe pred p o k lad ám e že, p ri ob ja­ ve časti jaskyne sa vyplní Oznam o objave č a sti jask y ­ ne a T echnický denník len eviduje akciu, pri ktorej do-

šlo k objavu. Oznam v n a v rh n u te j form e ta k to p rin ú ti ľudí, ab y písali k o n k ré tn e údaje, aby sa zachovala náväznosť p o stu ­ pu p ráce a sú h rn n e sa ta k zach y til h isto ­ rický p reh ľad p rá c na p ríslu šn ej lo k ali­ te.

Okrem členov oblastn ej skupiny SSS nikto n ie je schopný spracovať h istó riu objavovania jaskyne. Preto p re o blastné skupiny SSS bude Oznam o objave časti jaskyne záväzným dokum entom a bude tvoriť n eo d d eliteľn ú súčasť nam i c h á p a ­ nej kom plexnej speleologickej dok u m en ­ tácie.

Oznam o objave časti jaskyne obsahuje zák lad n é ú d a je o lo k alite [názov, d o k u ­ m entačný ra jó n a pod.). D ostatok p rie sto ­ ru je venovaný c h a ra k te ris tik e objavených p riesto ro v a okolnostiam objavu. V ysvet­ lený je spôsob v yplňovania Oznamu a aké g ra fic k é n á č rty sú p otrebné.

Oznam o objave č a sti jask y n e je rie še ­ ný form ou tlačiva, podobne ako T echnic­ ký denník. Výbor Komisie p re sp eleo lo ­

gickú dokum entáciu bude preverovať vec­ nú a fo rm áln u strá n k u Oznamu. Po ich p rero k o v an í budú publikované v sa m o sta t­ nej ru b rik e S pravbdaja SSS. ♦ K obsahovej s trá n k e Oznamu ešte nie­ koľko vysvetliviek. Pri uvádzaní názvu lo­ k ality tre b a písať zásadne jej správny a jednotný názov. Číslo podľa klasifikácie sa nevyplňuje, pretože je v súčasnosti predm etom riešen ia na úrovni Komisie pre speleologickú dokum entáciu. Názvy k ra so ­ vého územ ia a geom orfologického celku m usia korešpondovať s novým geom orfologickým členením . Pod stru čn o u c h a ra k ­ te ristik o u rozum iem e predovšetkým popis c h a ra k te ristick ý c h osobitostí m orfológie a výplne objavených priestorov. Pre okol­ nosti objavu je zase dôležité, aby sa v hlavnej m iere opísala činnosť výsledkom k to rej je objav ď alších priestorov. D ruhú stra n u tlačiv a p red stav u je n á č rt objave­ ných priestorov, čiže pam äťový n á č rt n a ­ kreslen ý počas akcie, aleb o ihňeď po a k ­ cii.

PhDr. Juraj B á r t a CSc. Slovenská akad ém ie vied A rcheologický ústav N itra — H rad

DOKUMENTÁCIA KRASU V OBLASTI SPOLOČENSKÝCH VIED S DÔ­ RAZOM NA EXISTENCIU ČLOVEKA V JASKYNI Jaskyne ako p ro d u k t p ríro d n ý ch pocho­ dov vývoja Zeme n ie sú len predm etom záujm u bádateľov z odboru p ríro d n ý ch vied, a le v n em alej m iere aj objektom b á ­ d an ia re p re z en ta n to v sp o ločenských vied.

N ejestvuje to tiž azd a na svete iný výtvor prírody, k to rý by bol tak sp ätý s d e jin a ­ mi člo v ek a a jeho k u ltú ry , ako sú jask y ­ ne. Súvisí to s tým , že od v y n ájd en ia ohňa n ajm ä h o riz o n tá ln e jaskyne, pokiaľ ich vstu p n é p rie sto ry boli su ché a s a ­ m otné jask y n e boli aj vzhľadom n a svoju re la tív n u výšku celkom kom u n ik ačn é do­ stupné, sta li sa už od n a jsta ršíc h vývojo­ vých fáz ľudstva m iestom ich návštev n o sti s k ratším , či dlhším časom pobytu, posky­ tu jú c p rístre šie a m n o h o stra n n ú o c h ra n u pred p ríro d n ý m i živlam i a ďalším i nebez­ pečenstv am i o h rozujúcim i existenciu p rv o t­ ných ľudských spoločenstiev.

Zaujím avé však je najm ä to, že aj keď sa v našich zem episných podm ienkach celkove precenil sídliskový význam jaskýň n ajm ä za obdobie paleolitu, jaskyne u nás ako sídliskové či kultové m iesta m ali n e ­ m alý význam aj v období civilizovanejšie­ ho neolitu, doby bronzovej, sta re j doby železnej i rím skej a napodiv aj v stre d o ­ veku. Z celoslovenského hľadiska n ed o ce­ nili sm e zatiaľ ani sídliskovú a bájoslovno-folkloristickú strá n k u novoveku k v itn ú ­ cu od 10. stor., nehovoriac aj o potrebe sy ntetického zhodnotenia význam u našich jaskýň v dom ácom odboji počas I. ale n ajm ä II. svetovej vojny.

Práve podcenenie spolupráce s bádateľ­ mi z odboru spoločenských vied vyplýva­ júcej z dobovej počiatočnej úrovne do­ m ácej speleológie, keď prvoradým záu j­ mom boli prírodovedné poznatky v závis­ 39

losti na ekonom iku cestovného ru ch u , z á ­ konite sa. vyskytli aj n iek to ré d etsk é ch o ­ roby. Ich dôsledkom boli aj vedecké šk o ­ dy, z k to rý ch tre b a vyvodiť poučenie.

Preto pri súčasnom explozívnom ro zm a­ chu slovenského jask y n iarstv a m usí nám ísť predovšetkým o kom plexnosť získ av a­ nia speleologických poznatkov n ielen z radov pro fesio n áln y ch speleológov, ale aj sp o lu p ráca s veľkou ro d in o u členov SSS. Práve pre potreby ta k e jto sp o lu p ráce tre b a mám uvažovať aj o efek tn ý ch fo rm ách je d ­ notnej do k um entácie a asp ek to ch , na k to ré sa v rám ci kom plexného p rístu p u m o d er­ nej speleológie tre b a zam erať aj z hľadiska spoločenských vied.

Ich vedúcou zložkou je speleoarcheológia. Keďže jej zák lad n é p rav id lá p re v šet­ kých jaskyniarov sú vypublikované v k a ­ pitole S peleoarcheológia (B árta 1982. s.

191-221) v učebnici P rak tick á speieológia, z d o kum entačného hľadiska p ri­ pom ínam e, že na základnom , či len dielčom pôdorysnom p láne jaskyne tre b a uvlesť polohu zisťovacej sondy, či m iesto p rie sto ru p rek o p áv an ia sa do ď alších ja s­ kynných p riesto ro v s tým, že v p ríp ad e archeolog ick ý ch nálezov bude u v edená aj profilová stra tig ra fic k á skica nálezových vrstiev a nálezy budú označené p a p ie ro ­ vými štvorčekm i s číslam i zhodným i s predbežným očíslovaním paleontologických aj archeo lo g ick ý ch nálezov, k to ré ulo že­ né v papierových v re c k á c h (k to ré m á vždy mať jask y n iar p ri sebe) s označením k a ­ ta s tra obce a názvu jaskyne budú mať to isté číselné označenie lom ené dľa m ož­ nosti aj hĺbkou od pôvodného povrchu zisťovacej sondy, či prienikového výko­ pu. Potom sp eleo arch eo ló g dokáže aj do­ datočne z p redloženého obsahu vreciek aspoň rám cové určiť vek n álezu, ktorý sp resn í nasledovnou o bhliadkou profilu na tv á ri m iesta.

V našich podm ienkach evidenčný list tej-ktorej jaskyne v ru b rik e sp eleo arch eo ló ­ gia a h istó ria u rčen ej aj p otrebám spolo­ čenských vied (kto rý ch n ajvyššou s tr e ­ chou je tzv. an tro sp eleo ló g ia) v p ríp ad e zistenia arch eo lo g ick ý ch nálezov m ala by mať stru č n ú a rch eo lo g ick ú c h a ra k te ­ ristik u predovšetkým s určením k u ltú ry i situačným údajom o c h a ra k te re m a te riá l­ nej k u ltú ry nap r. poleolit — k am en n á a le ­ bo k o sten á in d u stria. Z m ladších období praveku, s ktorým i sa jask y n iari stre tn ú častejšie, by spom enutá ru b rik a m ala nap r. údaj: nap r. neo lit — bu k ovohorská k u ltú ­ ra, črepy ornam en to v an ý ch nádob (nezdo­ bené črep y ).

40

Okrem toho tre b a vo všetkých o síd le­ n ých jask y n iach evidovať vo všetkých p rie ­ sto ro ch praveké otierky fakiel aj s ú d a ­ jom názvu p rie sto ru napr. P anenská ch o d ­ ba, alebo údaj 3 kresby uhlom n ap r. v Posvätnej chodbe. Keďže v dom ácich, ale aj z a h ran ičn ý ch jaskyniach nie je vylúče­ né, že sa v n iek to rej novoobjavenej ja s­ kyni p red sa len m ožno stretn ú ť s neoby­ čajne vzácnym i otlačkam i pravekých ľud­ ských šľapají v bahennom či sintrovom dne, tre b a sa zachovať podľa návodu v spom enutej k ap ito le učebnice P ra k tic k á speleológia (B árta 1982, s. 203-204), aby o pätovne nedošlo ku tak ej vedeckej šk o ­ de, aká sa sta la v Domici. Potom by sa údaj ľudské či zvieracie stopy m ali tiež uvádzať v spom enutej ru b rik e evidenčného listu. Nie je beznádejný ani nález p aleo li­ tickej kresby či maľby, keď nové poznatky u kazujú, že nielen záp ad n á E urópa je do­ m énou n á sten n éh o p aleo litického um enia.

Nám najbližšie p aleo litick é kresby a m aľ­ by poznám e totiž z najnovších objavov už z Juhoslávie a z R um unska (B árta 1982, s. 206).

Speleoarcheológia na základe novších poznatkov v Slovenskom k ra se m á z á ­ ujem aj o archeologický a an tropologický obsah priepasťovitých v e rtik á ln y c h jaskýň, v n iek to rý ch p ríp ad o ch p ln iacich funkciu an tick ý ch šachtových hrobov na sklonku doby bronzovej. E urópsky nález kultových ľudských m asiek z dvoch lo k a lít p ri Si­ lici (B árta 1958, 1962) nevylučuje možnosť objavu aj ď alších tak ý ch to dôkazov k u l­ tovej funkcie našich jaskýň, na čo by sa m ali v prvom ra d e zam erať naši speleoalpinisti. Títo m ôžu ešte prispieť aj ku sú ­ pisu p rie p a stí s m ateriáln y m i pam iatkam i z II. svetovej vojny. V p ríp ad e nálezov an tro pologických pozostatkov so stopam i obsekávania či o p ekania svedčiacim i ro v n a ­ ko ako m asky z ľudských lebiek o k u lto ­ vom kanibalizm e, evidujem e ta k é to ja s ­ kyne v evidenčnom liste, ako d o k u m e n tá ­ ciu náboženského kultu.

Spoločenských vied sa týka aj účelove n a jp e stre jšie hoc k rátk o d o b ejšie osídľova­ nie jaskýň v stre d o v e k u a novoveku. P re­ to je p o trebné podchytiť všetky hm otné i neh m otné úd aje o jask y n n ý ch útulkoch pustovníkov, k to ré sú je d n a k stredoveké (Skala pri T renčíne, N itra, Doľany, Drienčany) jed n ak novoveké (Ráztočno, Turík, V alašská) a ďalšie. T reba evidovať aj ži­ vé kostoly či kaplnky v jaskynných p rie ­ sto ro ch aké poznám e v Skale pri T renčí­ ne, Bôrke a inde. V spom enutých obdo-* b iach tre b a sledovať aj dôkazy o jask y n ­

ných útulkoch pytliakov, k to ré d o teraz m ám e p odchytené v jask y n iach p ri Demänovej, Jalovel, Jergaloch, Spis. Belej, Ti­ sovci a Uhrovci, kým jaskynný útulok regulérn y ch poľovníkov a pastierov sa č a ­ sové dá ťažšie špecifikovať. Aj na Sloven­ sku m ám e dôkazy po falšovateľoch min­ cí v Chvalovskej jaskyni a nem ožno vylú­ čiť aj ďalšie. Ú stna tra d íc ia uvádza ja sk y ­ ne pri L etanovciach a T atran sk ej Lomnici ako m iesta čin n o sti alchym istov.

Podľa povestí jaskyne Slovenského raja (L etanovce) a Slovenského k ra su (Jasov) poskytli z á c h ra n u v časoch ta tá rsk e h o vpádu v 13. stor. Pobyt bratríkov v jask y ­ n iach p ri D rienčanoch, H aligovciach, Jasove, M lynkoch a Kečove v 15. stor. je všeobecne znám y, nem ožno však vylúčiť ešte aj ďalšie jaskyne, n ajm ä na vých o d ­ nom Slovensku, do k to rý ch sa b ra tríc i uchýlili. N edo riešen á je o tázka dôkazov využitia slovenských jaskýň ako u ta jo v a ­ né m iesta nábožen sk ý ch úkonov v období p ro tire fo rm a čn é h o ú tlak u , čo nasv ed ču jú zatiaľ n e p re v e ren é indície pri Turom Poli len na zák lad e ú stn ej trad ície. Živelnosť a slab á organizovanosť p ro ti lepšie v y zb ro ­ jenej feu d áln ej v rstv e zap ríčiň o v ala od 17. stor. neú spechy p ro tife u d á ln e h o odboja (C sászarovo p o vstanie r. 1632} nášho ľu­ du. Preto sa bojovníci obm edzovali na lo ­ k álne p om stenia k ru to sti feu d áln y ch p á­ nov vo form e zbojníckeho hnutia, k to ré zan ech alo svoj obraz v početn ý ch názvoch slovenských jaskýň, čo je aj špecifikom n ášh o jask y n n éh o folklóru, čo tre b a tiež d okum en tačn é podchytiť.

Z aujím avé je, že zb ojnícka tra d íc ia v n a šic h ja sk y n iach p re trv a la až n a p o čia­ tok to h to sto ro čia, keď existenciu zb o jn í­ ka eviduje v jaskyni p ri Trenč. T epliciach aj spisovateľ K. Čapek r. 1921 (Šípoš 1982, s. 122). Aj tak ý to lite rá rn y údaj o návšteve slávneho lite rá ta v jaskyni Lipovej a v še t­ ky návštevy kulúrnych osobností v slo v en ­ ských ja sk y n iach tre b a tak tie ž z a re g istro ­ vať v evidenčnom liste tej-k to rej jaskyne, n ajm ä p ri sled o v an í všetkých podpisov n a jsta ršíc h návštevníkov, n eh o v o riac o vzácnom b ra tríc k o m nápise a ď alších k re s­ bách z 15. sto r. v Jasovskej jaskyni.

T reba evidovať a potom dľa m ožnosti arch eolog ick y preverovať a j povesti o protitureckých refúgiách ale aj príto m n o sti ď alších vôjsk ako nap r. Hurbanovci v n a ­ šich jask y n iach (M uráň), n eh o v o riac o n e ­ d o stato čn ej evidencii vojenských zbehov u k rý v ajú cich sa v slovenských jask y n iach na konci I. svetovej v ajn y (B orinka, Jasov, Ružín, Z ávažná P oruba).

Hľadanie pokladov v slovenských jask y ­ niach je veľmi ro zšíren é od čias zbojníc­ kej éry po 20. stor. Zaslúži si evidovanie, ale aj získanie tajných na zárobok v y rá­ b aných návodov na ich n ájdenie tzv. „zem ­ ských kľúčov“, k toré donedávna kolovali m edzi naivným i rom antikm i. S hľadačm i pokladov súvisí aj potreba evidencie a súpisu ta jn ý c h značiek a nápisov na ste ­ n ách jaskýň. K ultúrnej histó rii sme dĺžni aj spracovanie hojných povestí o presúšaní pokladov v jaskyniach na u rčité c irk ev ­ n é sviatky, o č e rto c h , drakoch, kačiciach, k ohútoch, sídlach čarodejníc, pokladoch a slepcoch, k to rí ich hľadajú o spojovacích chodbách jaskýň s najbližším hradom na okolí a pod.

T reba pokračovať v hľadaní a evidencii jaskynných plánov i n a jsta ršíc h h isto ric ­ kých sp ráv o jask y n iach nielen z lite ra ­ túry, ale aj z archívov dom ácich či z a h ra ­ ničných a toto uvádzať o každej jaskyni v evidenčnom liste ako prvý raz zam eraná roku x. Tak boľ nedávno zo štá tn e h o a rc h í­ vu získaný d o teraz neznám y plán jaskyne pod Plaveckým hradom z r. 1918 (B árta 1973, s. 346) a postupne sa získavajú aj nové úd aje o poznaní jaskýň v 17. stor.

Nem ám e sú stre d e n é ani obrazy s motívom jaskýň a iných krasových javov. Týka sa to obrazov a rytín z verejných g alérií, re ­ g ionálnych m úzeí i tých, k to ré m ajú v držbe súkrom níci. O bhliadka g alérie SNM v M artine, kde akad. m alia rk a Oľga Krýslová vystavovala obraz „Jaskyňa m ošovských p a rtiz á n o v “, dala im pulz na poznanie te j­ to jaskyne na tv ári m iesta, čím sa získal nový pram eň ku histó rii využitia našich jaskýň v dom ácom odboji. Aj táto sk u to č­ nosť m ala by byť z a reg istro v an á v eviden­ čnom liste tejto jaskyne, nehovoriac o sa ­ m ozrejm ej evidencii všetkých jaskýň vy­ užitých na útočiská v čase II. svetovej vojny.

V novoveku je časté hospodárske vy­ užitie jaskýň ako napr. zdroj ľadu n a c h la ­ denie nápojov, či u sk ladňovanie m äsa a syrov (Silica, Jasov, D em änová), hospo­ dárskych skladísk (Lipt. H rádk, Jelenec, Plešivec), prechodného úkrytu dobytka (Dem änová, Javorina, R adošina, Nižný S k aln ík ), skladísk stromkových sadeníc (H rhov, M uráň). Veľké škody pre paleo n ­ tológov a archeológov vznikli pri exploatá­ cii fosfátového hnojiva v jaskyniach (Kečovo, Silická Jablonica, Plavecký M ikuláš).

Toto všetko tre b a zachytiť, ako aj využí­ vanie v e rtik áln y ch jaskýň n a odpadové jamy zdochlín (Liptovská Lužná, M artinček, Plešivec, Silica, Silická Brezová, Tiso­ 41

vec, V ažec), či obetí vojny (Tisovec, Jovice) alebo zhromaždiská nepoužitej muní­ cie (P red ajn á, Plešivec).

T reba zachytiť aj správy o zbere tzv. kamenného mlieka, t. j. na p ra c h u su še ­ ného pôvodne kašovitého sin tra a iných foriem v áp en ca na liečenie očných ch o ­ rôb, tuberk u ló zy a na zah á ň a n ie kúzel do­ b ytka (Haligovce, Kojšov, Slovenský k ra s).

Aj tu rč ia n sk i o lejk ári od 17. sto r. p re d á ­ v ali a liečili okrem olejčekov aj sušeným kam enným i m liekom z v áp en ca, k to ré získ a ­ vali z jask ý ň G aderskej a B latnickej d o ­ liny. T reba zistiť a evidovať ak o sa jask y ­ ne pod vplyvom ď alších povier od 17. sto r. využívali n a iné form y liečenia, n ap r. na hľadanie a zom ielanie sp álen ý ch kostí jask y n n éh o m edveďa ma m účku (Dem änová, H aligovce, Žiar) s p red p o k lad an ý m lieči­ vým účinkom p ri h n isan í, p o rú ch trá v e ­ nia, h o rú č k a c h a p lynatosti. Aj vodám jaskynných jaziero k p risu d zo v ala sa lie ­ čivá sila (D em änová).

T reba zachytiť aj správy, že v n ie k to ­ rých vyšších v stupných č a stia c h jask ý ň konali sa sp o čiatk u u tajo v an é a n esk ô r aj v erejn é zábavy m ládeže, k to rá to u to fo r­ m ou u n ik a la p red zrakom feu d áln ej v rc h ­ nosti (Plavecký M ikuláš, Jaseňov). V m i­ n u lo sti o jedinele (S ilica), no d n e s č a s te j­ šie využíva sa re z o n a n c ia n iek to rý ch ja s ­ kýň na usporiadavanie koncertov (Demänová, Kečovo, S pišská Belá) i divadiel (A ggtelek). Podľa z a h ran ičn ý ch vzorov uvažuje sa o využívaní n iek to rý ch jask ý ň na podzemné múzeá s paleontologickým i a archeologickým i exponátm i (Kečovo). N a­ pokon nie m enej význam ná je fu n k cia jaskynnéh o p ro stre d ia n a liečenie d ý ch a­ cích ciest (Gom basek, B ystrá) i výskum

vplyvu pobytu v jaskyni na človeka z h ľa­ d iska psychologického v čom záujem sp o ­ lo čenských vied h ra n ič í s výskum om p rí­ ro dovednej biológie.

B ohatú šk á lu spoločenskovednej pro b le­ m atiky rieši h istó ria speleológie, k to rá si právom zaslúži p rim á rn u evidenciu v z á ­ k ladnej dokum entácii. Okrem prvej n á ­ v števnosti a poznania tej kto rej jaskyne, p rv ého zam eran ia, prítomnosti význam nej­ ších osôb, tre b a podchytiť aj prvý v ed ec­ ký záujem n a p r. sp eleo archeologický (Bárta 1975, 3-36) a ďalšie. V rá m c i h istó rie výskum u tre b a sledovať a j zlievanie v e r­ tik áln y ch priepasťovitých jaskýň (P leši­ vec — Zvonivá d ie ra 2. epol. 19. st.) a ďalšie ako počiatky speleoalpinizm u, p rí­ p ad n e podiel vojakov na objavovaní jaskýň za buržoáznej R epubliky, alebo účasť žien v speleológii na Slovensku, keď prvou jask y n iark o u r. 1923 bola pani M elčová v Jasovskej jaskyni (B árta 1978, s. 537) a prvou b á d a te lk o u — sp eleoarcheologičkou bola dr. M. M ottlová r. 1940 v Domici, k to ­ rá vtedy bola súčasťou M aďarska.

Nemožno nespom enúť aj p o treb u sle ­ d ovania motívu jaskýň v čsl. próze i po­ ézii ako aj hudbe č i opere, čím sa rie šia aj problém y k u ltú rn e j h istó rie. Široká p a ­ le ta spom enutých záujm ov spoločenských vied od archeológie, h istó rie národopisu, k u ltú rn e j h istó rie i ekonom iky v časovej n áv äznosti s niektorým i prírodovedným i disciplínam i je súčasťou tzv. antropospeleológie (Trim m el 1965), k to rá p rin c ip iá l­ ne sled u je spom enuté odbory spoločen­ ských vied. Aj im p a trí pozornosť všetk ý ch jask y n iaro v pri m onografickom h o d n o te ­ ní tej kto rej jaskyne.

Literatúra:

Bárta, J. 1958: Majda — Hrašková Jaskyňa a jej kultová funkcia v dobe halštatskej, Slovenská archeológia 6, č. 2, s. 347 — 360.

Bárta, J. 1962: Ďalší nález kultovej masky pri Silici, Svet vedy 9, č. 4, s. 246.

Bárta, J. 1973: Poznávajme kultúrnu históriu jaskýň na Slovensku, Krásy Slovenska 50, č. 8, s.

342 — 347.

Bárta, J. 1975: Sto rokov archeologického výskumu v jaskyniach na Slovensku, In Slovenský kras 13, s. 3 — 36.

Bárta, J. 1978: Sto rokov od prvého speleoarcheologického výskumu Jasovskej jaskyne, Krásy Slo­ venska 55, č. 12, s. 536 — 540.

Bárta, J. 1982: Speleoarcheológia in Jakál, J. a kolektív Praktická speleológia, Martin, s. 191 — 221 .

Šípoš, J. 1983: Čapkovci v Trenčianskych Tepliciach In Balneologický spravodaj 1982, Bratisla­ va s. 10 — 133.

Trimmel, H. 1965: Speläologisches Fachwôrterbuch (Fachwôrterbuch der Karst — und Hôhlenkunde, Wien

RNDr. Zdenko H o c h m u t h

Slovenská speleologická spoločnosť Oblastná skupina Ružomberok

TEORETICKÉ ASPEKTY TVORBY DOKUMENTAČNÝCH RAJÓNOV NA SLOVENSKU

Problematika evidencie, počtu a základných údajov o jaskyniach Slovenska sa začína do­ stávať v poslednom období do popredia pozor­ nosti Komsie pre speleologickú dokumentá­ ciu SSS, najmä v súvislosti s existenciou sú­ pisov jaskýň, ktoré však nevznikli na pôde Slovenskej speleologickej spoločnosti (Karto­ grafické inform ácie 12, 1979, Droppa A., 1973), sú značne neúplné. Javí sa preto neliehavá potreba vypracovať podstatne dokonalejší zo­ znam, súpis, ktorý by okrem toho, že pri jeho zostavovaní budú staršie poznatky revido­ vané, musí predstavovať otvorený systém, schopný priebežného dopĺňania novými infor­ máciami, aby poskytoval obraz o stave pozna­ nia najmä počtu a základných inform ácií o jaskyniach Slovenska v reálnom čase. Na vy­ pracovanie takéhoto zoznamu je už v sú čas­ nosti dostatok materiálov, k jeho získavaniu slúžia o. i. i zavedené idontifikačné karty.

Chcem však upozorniť na určité problémy, kto­ ré vznikajú pri riešení problem atiky vhodné­ ho systém u usporiadania získaných poznat­ kov.

Už spom ínané javy homonymity a synonym ity (Hochmuth Z. 1979) viedli, v súvise s celosve­ tovým trendom, k rôznym snahám o exaktnejšie postihnutie identity jaskyne, ako je jej názov, a to systémom číselného označovania, často v kom binácii s písmenami (tzv. alfa — nu­ m erické značenie) rozobraté už M. Erdosom (1979). Ak odhliadneme od možnosti, použiť jednoduchý, jednostupňový systém pre celé Slovensko (možnosť nie celkom nereálna — napr. systém om prírastkových číse l), črtá sa možnosť jeho členenia do subsystém ov (1., 2., . . . a viac radu, stupňa), ktoré poskytuje ur­ čitú orientáciu medzi veľkým množstvom in ­ form ácií. Aby však tieto systém y bolo možné úspešne aplikovať, je ich potrebné vztiahnuť k určitej definovanej ploche, územiu (Sloven­ sko), k tw é je potom treba ďalej členiť na m enšie celky, na ktoré by sa viazali sub­ systém y číslovania. Spomínané plošné jednot­ ky musia spĺňať niekoľko dôležitých kritérií: 1.

Veľkosť (ploch a) jednotky musí byť v o le­ ná tak, aby odhadovaný počet krasových ja­ vov (jaskýň) s určitou rezervou bol v súlade so systém om číslovania (počtom rezerv, m iest) (napr. pri počte 2 miest, je potrebné, aby počet javov nepresiahol 99), čo je dôležité pri uvažovanom aplikovaní metód hromadného spracovania informácií.

2. Hranice plošných jednotiek musia byť oproti iným jednotkám jasne, exaktne a jed­ noznačne definované.

3. Územie musí byť spojité, t. j. pod jedným územím rozumieme iba jeden do svojich hra­ níc uzavretý celok.

4. Nevylučujú sa nepokryté územia.

Tieto plošné jednotky, ktoré pracovne na­ zývame dokumentačné rajóny, je v zásade možné vyčleniť na základe najrôznejších kri­ térií, napr. kartografických (súradnice, štvor­ cová sieť), geologických, geom orfologických alebo iných. Druhá možnosť je využiť na tie ­ to účely už existujúce plošné členenia, napr. administratívne, geom orfologické, geologické a i. Poukážeme teraz na výhody, resp. nevýho­ dy rôznych navrhovaných koncepcií. a) štvorcová sieť. Táto metóda je na prvý pohľad veľmi jednoduchá. Územie sa rozčlení na pravouhlé útvary (nejedná sa o presné štvorce, sieťou odvodenou z geodetickej sie ­ te) vhodnej veľkosti, ktoré sa očíslujú alebo označia písmenami. Hranice jednotlivých štvor­ cov je síce možné teoreticky definovať s ľu­ bovoľnou presnosťou, lokalizácia týchto hra­ níc v teréne bez použitia náročných geodetic­ kých metód by však narážala na problémy. Z toho dôvodu sa ani príliš neujíma lokalizova­ nie jaskynného vchodu súradnicami. Navyše tu pristupuje ešte problém nehomogenity územia. Štvorce, m atematicky presne defino­ vané, môžu zahŕňať rôzne, navzájom nesú­ visiace krasové územia, zahrnutie ktorých do jedného dokumentačného rajónu by bolo úplne nelogické. Druhý extrém je, že hranice by m ohli rozčleňovať jedno krasové územie na dve prípadne viac častí, čo tiež odporuje prirodzenému stavu. b) využitie administratívnych jednotiek Administratívne jednotky v ČSSR sú zauží­ vané, v mapách presne definované a aj v te ­ réne zväčša lokalizovateľné. Súčasný systém je hierarchický, viacstupňový (kraj, okres, ka­ taster obce), pre účely speleologickej praxe by bol využiteľný posledný stupeň (kataster obce). Využitie katastrov obce pre lokalizá­ ciu rôznych javov je veľmi časté (používané napr. v arch eológii), najmä u tých javov, kto­

43

ré nejakým spôsobom súvisia s ľudskou akti­ vitou — pre tieto obce predstavujú vcelku lo ­ gickú základnú jednotku. Iná situácia je však u javov prírodných, ktoré sa neviažu na tie­ to centrá (skôr naopak) a tak hranice katas­ trov obcí v mnohých prípadoch buď prerezá­ vajú kompaktné krasové územia alebo zas nesúvisiace krasové územia zjednocujú. Z toh­ to hľadiska sa i využitie katastrálneho d ele­ nia ukazuje nevýhodné, i keď v m inulosti ne­ chýbali pokusy o jeho zavedenia, napr. ev i­ denčný list krasových javov ho považoval po orografickom celku za najdôležitejší lokali­ začný znak, i identifikačná karta pamätá na katastrálne územie, ale iba ako doplnkovú informáciu. c) geologické členenie Geologické útvary, litologicky odlíšiteľné c e l­ ky nepochybne predstavujú najdôležitejší fak­ tor výskytu krasu a tedy i jaskýň. V sú čas­ nosti však neexistuje také členenie, ktoré by bolo pre účely dokumentačnej praxe využiteľ­ né. Avšak štúdiom podrobne spracovanej g e­ ológie nášho územia (v rukopisoch pokryté v mierke 1:50 000, k dispozícii sú mapy 1:200 000, avšak s veľmi dobrou rozlišovacou schopnos­ ťou) je možné zostaviť mapy rozšírenia kra­ sových hornín a teda i krasu ako to urobil Mazúr — jakal (1969). Na základe interpre­ tácie týchto podkladov boli i vytyčované pra­ covné rajóny oblastných skupín. Nevýhody úplného viazania sa na geologickú stavbu sú však evidentné — v mnohých prípadoch sa litologicky vhodné horniny (vápence) vysky­ tujú v množstve ostrovčekovitých výstupov, ktoré by bolo zbytočné sam ostatne evidovať, ak nemáme porušiť zásadu spojitosti územia.

V inom prípade zaberajú kompaktné, sú visia­ ce celky krasových hornín také veľké plo­ chy, kde by počet jaskýň určite presiahol li­ mitovaný počet. Navyše nemožno vylúčiť i výskyt jaskýň v m iestach rozšírenia hornín nekrasových (pseudokrasové jaskyne). d) využitie geom orfologického (orografického) členenia. Myšlienka využiť ako základné jednotky, dokumentačné rajóny už existujúce geom orfologické (staršie orografické, horopisné celky) bola a je stále živá. Evidenčný list krasových javov i identifikačná karta po­ važujú príslušnosť k určitému orografickému celku za dôležitý lokalizačný faktor, ktorý je skutočne prirodzeného charakteru. Súvisí to s tým, že geom orfologické (orografické) člen e­ nie vychádza z reliéfu, ktorý, najmä v pod­ m ienkach tak členitých, aké sa vyskytujú na území Slovenska, je spolu so substrátom, g e­ ologickým zložením, určujúcim pre vyššie zlož­ ky krajiny.

Geom orfologické celky boli vyčlenené na základe určitých kritérií, ich hranice je možné s určitou presnosťou lokalizovať na mapách i v teréne. V súčasnom období však využitie týchto celkov naráža na určité problémy. Star­ šie, zaužívané orografické členenie (Hromád­ ka j., 1956) bolo totiž r. 1978 nahradené no­

44

vým, dokonalejším Regionálnym geomorfologickým členením (Mazúr E., Lukniš M., 1978), ktoré sa v podstate stáva záväzným pre všetky geovedné pracovištia (a teda i výskum krasu a jaskýň).

Podstata členenia spočíva v tom, že nový systém je logicky členený na 6 hierarchických úrovniach (sústava — podsústava — subprovincia — oblasť — celok), pričom ešte celky sa členia na nižšie celky 1 — 2 úrovní. Je teda zrejmé, že takejto podobe nové členenie na účely speleologickej praxe využiť nem ož­ no, nakoľko na označenie každej hierarchickej úrovne by bolo potrebné použiť sam ostatný znak (číslo ) a to sa pri odhadovanom počte jaskýň Slovenska rádové 1000 — 2000 zdá zbý» točné. Ostáva tu však ešte možnosť využiť ako dokumentačné rajóny iba niektorú úroveň spo­ mínaného členenia, napr. celky v podstate zod­ povedajú základným orngrafickým jednotkám Hromádku J. (1956). Došlo tu však k určitým zmenám, boli výčlenené nové sam ostatné celky (Kozie chrbty, Starohorské vrchy), ich celk o­ vý počet na území SSR je 89. Veľkým prob­ lémom však ostáva, že doposiaľ publikované mapy nového členenia sú v mierke 1:500 000, a teda pri danej rozlišovacej schopnosti mapy (cca 0,5 mm) je presné vedenie hranice v teréne problem atické. Na niektorých m iestach vedú hranice celkov priamo krasovými úze­ miami, dokonca niekde priamo prechádzajú cez jaskyne (Brestovská jaskyňa leží na roz­ hraní^ Západných Tatier a podtatranskej bráz­ dy). Žiadalo by sa teda aspoň vyčlenenie hra­ níc do podrobnejších máp. K spomínaným prob­ lémom pristupuje navyše i skutočnosť, že u niektorých celkov by počet zrejme dosiahol nadlimitných hodnôt (Spišsko-gem erský kras, Slovenský kras, Západné Tatry). e) vyčlenenie krasových oblastí.

Za takýchto okolností väčšina autorov, za­ oberajúcich sa krasovou problematikou, najmä povrchového krasu, vyčlenila územia, ktoré po stránke litologickej, geom orfologickej i g e­ netickej sú určitým spôsobom hom ogénne, do­ chádza na nich ku koncentrácii krasových javov. N ajsystem atickejšie v tejto problem ati­ ke pracaval Droppa A. (1973), ktorý v prehľa­ de preskúm aných jaskýň na Slovensku podáva členenie týchto najprv podľa horopisných c e l­ kov (podľa Hromádku), a v rámci nich v y čle­ ňuje tzv. krasy: (napr. Jaskyne Nízkych Tatier — Ludrovský kras, Iiupčiansky k r a s ...) . Jedná sa teda v podstate o 2 — stupňové členenie.

Autori Zoznamu jaskýň a priepastí na Sloven­ sku (Kartografické inform ácie 1979) na zá­ klade tohto usporiadali krasové oblasti iba podľa abecedy bez ohľadu na geomorf. celky (1 — stupňové člen en ie). Nevýhodou všetkých doterajších systém ov vyčlenenia krasových ob­ lastí je to, že autori nepublikovali ich plošné rozšírenie, ani ich zväčša bližšie nedefinovali (na mapovom m ateriáli), lebo iba takto ich možno aplikovať v speleologickej praxi. Ďalším problémom zostáva, že niektoré kra­ sové územie (Slovenský kras, Jánsky kras) za­

berá územie niekoľkých pracovných oblastí — rajónov oblastných skupín a pri evidencii a číslovaní by vznikli organizačná problémy.

Z týchto dôvodov Komisia pre speleologickú dokumentáciu zvolila sam ostatný prístup k to ­ muto problému. V yčlenila zvláštne jednotky, tzv. d o k u m e n t a č n é r a j ó n y , ktoré sa individuálne na základe návrhu oblastných skupín a po konzultáciách na úrovni vedúce­ ho o. s. a Komisie pre spel. dokumentáciu za­ vádzajú v súlade s novým číslovaním kraso­ vých javov. í) vyčleňovanie, tvorba dokumentačných ra­ jónov.

Pri tvorbe dokumentačných rajónov sm e zob­ rali do úvahy vyššie uvádzané kritériá. Dôle­ žitá bola zásada, aby jeden dokumentačný ra­ jón prislúchal iba jednej oblastnej skupine, aby sa predišlo prípadnej duplicite v číslovaní,

ktorá by nám mohla vzniknúť. Niektoré kom­ paktné krasové územia (Slovenský kras, niž­ šia jednotka Silická planina) bolo potrebné rozčleniť, aby počet odhadovaných jaskýň ne­ presiahol lim itovaný počet. Ostrovčekovitý vý­ skyt krasu (napr. v Revúckej vrchovine) sme zjednotlili do menšieho počtu dokumentačných rajónov. Zvláštny problém bolo presné defino­ vanie hraníc. Hranice sme zakreslovali do máp 1:50 000, tých istých, ktoré používajú o. s. na lokalizáciu krasových javov a kde sú tiež vy­ značené krasové oblasti (územ ia) a rajóny ob­ lastných skupín. Pri voľbe hraníc sm e sa sna­ žili využiť prirodzené línie (vod. toky, rozvo­ die, hrebeň) len vo zvláštnych prípadoch um e­ lé línie (cesty ), resp. línie abstraktné (spoj­ nica kôt, vrstevnica).

Veríme, že takto vyčlenené rajóny sa v skorej budúcnosti podarí uviesť do praxe a že na ne nadviažu ďalšie vyššie zložky sy sté­ mu komplexnej dokumentácie.

• Literatúra: Droppa A., 1973: Prehľad preskúmaných jaskýň na Slovensku. Slovenský kras XI, Martin, s. 111 — 157 Erdôs M.: Súčasné problémy číslovania krasových javov na území Slovenska. Spravodaj SSS 2'1979 Lipt. Mikuláš 1979 s. 57 — 63.

Erdôs M. — Lalkovič M. 1^79: Formy evidencie krasových javov Spravodaj SSS č. 2/79, Lipt.

Mikuláš 1979 s. 11 — 19.

Mazúr E. — Jakál J.: Typologické členenie krasových oblastí na Slovensku, Slovenský kras VII/ 1967-68, Martin 1969, s. 3 — 40.

Mazúr E. — Lukniš M.: 1978: Regionálne geomorfolcgícké členenie Slovenskej socialistickej repub­ liky, Geografický časopis č. 2, Bratislava Hromádka J.: Orografické trídéní Československé republiky Sborník Českoslov. společnostt zeme­ pisné 34, Praha 1956 Kartografické informace: 1979, 12, Zoznam jaskýň a priepastí na Slovensku, SÚGK, Bratislava 1979.

Ing. Mikuláš E r d o s Ú stredie štá tn e j o ch ran y p rírody Múzeum slo venského k ra su a o c h ran y p ríro d y

DOTERAJŠIE VÝSLEDKY V ČÍSLOVANÍ KRASOVÝCH JAVOV NA SLO­ VENSK U m

V tom to k rátk o m p o jed n an í podávam e Inform áciu o p ostupe p rác, k to ré sa re ­ alizo v ali v období po I. k o n feren cii — D okum entácia k ra su a jaskýň, v procese sm erujúcom k zavedeniu číslo v an ia k ra ­ sových javov na Slovensku.

Funkcia a význam číslovania Pre lepšie pochopenie sú časn éh o stavu a rozsahu v ykonanej p ráce v pro cese čís­

lovania je p o trebné konštatovať z čoho a z akých aspektov sa vychádzalo pri zostavovaní pôvodného n áv rh u číslovania, ak á je jeho funkcia a v čom spočíva jeho význam . Študovali sa rôzne z ah ran ičn é systém y číslovania krasových javov na rôznej úrovni a čo do m nožstva s odlišným počtom krasových javov. Testovaním a vyhodno­ tením týchto sa zistilo, že v každej k ra ­ jine m á k ra s svoje typické m iestne pod­

m ienky a aj úroveň ich p resk ú m an o sti je rôzna, h ran ič ia c e ča sto s extrém nym i p r í­ padm i. Z toho vyplýval dôležitý pozna­ tok, že sa n ed á úplne prevziať žiadny sys­ tém číslovania, ale n ao p ak na zák lad e vy­ hodn o ten ia iných systém ov je tre b a zo­ staviť ko n k rétn y celoslovenský systém číslovania krasových javov.

Po ďalšej úvahe a analýze sa došlo k záveru, že v n ašich celoslovenských pod­ m ienkach nie je p red p o klad pre ad ap táciu m edzinárodného systém u číslo v an ia n a ­ v rh n u téh o UIS a p rak tick y odsk ú šan éh o v NSR, R akúsku a M aďarsku. V jeho n e p ro s­ pech hovorí skutočnosť, že v súčasnej do­ be nie sú u nás vyjasnené a ani v y p raco ­ vané spoľahlivé názvy jednotlivých k ra so ­ vých oblastí a n i ich vzájom ná h ierarch ia, k to rá je p o treb n á a je predp o k lad o m pri zavedení tak éh o to m edzin áro d n éh o sy sté­ mu. Pokusy n iek to rý ch autorov o usústavnenie krasových o b lastí ostali len torzom .

N epokrývajú celé územ ie a často sú o h ra ­ ničené len autorovým záujm om o lokality k to ré sám spracoval. T aktiež sa nem ohlo použiť tzv. o ro g rafick é (d n es už nový n á ­ zov — geom orfologické) člen en ie Sloven­ ska, lebo jeho h ie ra rc h ia nevychádza z členenia krasových oblastí a p reto je na podm ienky d aného zám eru nepoužiteľné.

Z uvedených dôvodov m edzinárodné trie ­ denie bolo zavrh n u té.

Voľba systému číslovania K n áv rh u číslovania k rasových javov sa p ristúpilo v duchu tzv. alfa-n u m erick éh o systém u. N ávrh v y pracovala Sekcia p re číslovanie jaskýň Komisie p re speleolo­ gickú dokum entáciu SSS. tom to sy sté­ me jednotu id en tifik ácie k rasového javu zabezpečuje jeho názov a číslo. N ajväčší dôraz sa pritom k ladie na číslo. Základom č íslovania je značka, k to rá sa sk lad á z dvoch častí. Prvú časť tv o ria dve písm e­ ná, k to ré značia k o n k ré tn e o h ran ičen ú plochu číslovania na Slovensku. D ruhú časť značky tvorí poradové číslo k raso v é­ ho javu od 1 — vyššie. V hodnou kom b in á­ ciou písm en získajú sa tak é značky, k to ­ ré nepriam o napodo b ň u jú c h a ra k te ris tic ­ ké písm ená názvu tejto k rasovej plochy.

Vzhľadom k použiteľnosti systém u a u stá ­ lenosti v stro jn e výpočtovej tec h n ik e voľba veľkosti plochy p reb ieh a tak, aby p o rad o ­ vé číslo od 1 — vyššie n e p re k ro č ilo číslo — 99. Z týchto dôvodov je jasné, že je d ­ notlivé plochy číslovania sú často m enšie ako k o n k ré tn a k raso v á oblasť alebo rajó n pracovný o b lastnej skupiny.

46

Z týchto zák lad n ý ch teo re tic k ý c h p re d ­ pokladov sa vychádzalo pri prvých k ro ­ koch v procese číslovania jaskýň na Slo­ vensku.

Riešenie ostatných úloh pri číslovaní Súbežne s riešen ím n azn ačen ej p ro b lem a­ tiky v celoslovenských podm ienkach sa započalo s riešením iných úloh, k to ré m ali c h a ra k te r blízky pro b lem atik e číslovania jask ý ň a nap o m áh ali v po d statn ej m iere otázke číslovania jaskýň. Išlo o tieto úlohy: Pre zistenie skutkového sta v u pri n a v r­ hovaní plochy pracovných rajónov bolo p o trebné pristúpiť k vyhotoveniu súpisu existujúcich znám ych či p reskúm aných k ra ­ sových javov. Iným i slovam i bolo tre b a zistiť koľko krasových javov v n a v rh n u ­ tom rajó n e sa n achádza. Na základe re ­ vízie ich výskytu v p rístu p n e j lite ra tú re a d okum entačnom arch ív e krasových ja ­ vov pri zapojení širokého o k ru h u p raco v ­ níkov a spo lu p raco v n ík o v vo sfé re MSK. Výsledkom te jto snahy bolo vyhotovenie zoznam ov, v k to rý ch za skutočne e x istu ­ júcu lo k alitu bola považovaná len tá, k to ­ rej existencia sa v týchto p rim á rn y c h do­ k u m entoch p o tvrdzuje n ap r. plánom ja sk y ­ n e, fotografiou, opisom , popisom a pod.

S účasne sa započalo so zakreslovaním id en tifikovaných a u rčen ý ch krasových ja ­ vov do top o g rafick ý ch m áp v m ierke 1:10 000. Pre získanie p o trebných sk ú se ­ ností s to u to úlohou, bol ten to systém p ra k ­ ticky odskúšaný na vysunutom pracovisku MSK v K ošiciach v období 6 5RP p o kus­ ným zakreslovaním krasových javov H or­ n ého V rchu a Plešivskej p lan in y v Sloven­ skom krase. Obdobne bola rie še n á aj ob­ lasť M alých K arpát. Z ískané výsledky sú sľubné a dávajú n á d e j z d a rn é pokračovať v tejto č in n o sti aj v 7 5RP. V tom to du­ chu už bola z a p o č a tá činnosť n a Silickej p lan ine v Slovenskom k rase. Z ároveň sa ú lo h a rozpracováva aj n a podm ienky OS SSS s p rih lia d n u tím n a stav m apových pod­ kladov. Bolo n a v rh n u té , že už v ro k u 1983 vo svojich ra jó n o c h budú zakresľovať k ra ­ sové javy tieto ob lastn é skupiny: Košice-Jasov, S pišská Nová Ves, Spišská Belá, R užom berok, Tisovec a B anská Bystrica.

Na zák lad e revízie vyslovil sa názor, že u nových lo k a lít v a g e n d e Múzea slo ­ venského k ra su a OP vyhotoví sa bez­ podm ienečne zá k la d n á d o kum entácia a v tejto čin nosti sa budú podieľať aj jedno­ tlivé oblastné skupiny vypracovaním id en tifik ačn ý ch k a rá t. Pri overovaní to­

tožnosti veľkej väčšiny krasových javov sa zistilo totiž, že ich existenciu napotvrdzuje nič. Za tým účelom bolo treb a p ristú ­ piť v rám ci OS SSS k vyhotoveniu iden ­ tifikačných ka rát. Identifikačné ka rty p a ­ tria k základnej dokum entácii a dotvá­ ra jú otázku existencie krasového javu. O význame a poslaní id e ntifikačných k a rá t v procese d okum entácie k r a s u bude sam os­ tatný re f e r á t Ing. M. Lalkoviča.

Výsledky v číslovaní krasových javov Po tomto nutn om úvode povedzme si čo sa urobilo v sam otnom procese číslovania a to zh ruba od ro k u 1977, k rá tk o potom, ako bola vytvorená Komisia pre speleolo­ gickú dokum entáciu.

Po štúdiu a vyhodnotení iných systé­ mov číslovania prevažne v z ah raničí ale aj v Československu bolo zrejmé, že je potrebné navrhnúť ta k é plošné jednotky v rámci k o n k ré tn y c h krasových oblastí, na ktorých v súčasnej dobe pracu jú oblastné skupiny SSS a že niektoré, zatial neob­ sadené krasové plochy ostanú nepokryté.

Pritom bolo zrejmé aj to, že sa musí vy­ chádzať z ustálených, avšak n ija k neujednotených názvov krasových oblastí na Slo­ vensku. Vytvorilo sa prvé triedenie a p r ­ vé návrhy h ra n íc tzv. p r a c o v n ý c h s e k t o r o v pre k toré boli n a v rh n u té aj dvojice písmen v rám ci alfa-num erického systému. V tom to procese a etape navrhlo sa 73 pracovných sektorov pre oblastné skupiny. Niekoľko príkladov z tejto série vyberáme: Zn. se k to ru JP KK KY PP PG UR

Bližší p o p is plochy Slovenský k ra s — Jasovská p la n in a okolie Košíc — Kojšov okolie Košíc — Kysak S lovenský k ra s — P lešivská p lan in a K ras Spišskej M agury U hrovský k ra s — Rokožský k ra s a td

Je v rajó n e OS Košice-Jasov Košice-Jasov Košice-Jasov Rožňava S pišská Belá U hrovec

Z tejto tabuľky sme zám erne vynechali väčšinu sektorov a ani prílohovú m apu z týchto sektorov neuverejňujem e. Dôvodom je skutočnosť, že v záp ätí došlo k zmene značiek, názvu aj h raníc sektorov, preto,

nechcem e tieto, z väčšej časti už n eexistu­ júce značky zvýrazňovať. Uviedli sme p re ­ to najm ä len z územia Slovenského k rasu a krasového okolia Košíc, ktoré sa n em e­ nili a ostali bezo zmien v pôvodnej po­ dobe dodnes.

Názory a n ávrhy jednotného číslovania krasových javov sa ustálili z hrub a v ob­ dobí ko nania I. konferencie pre dokum en ­ táciu k ra su a jaskýň, kde boli predložené a delegáti mali možnosť sa s nimi obozná­ miť. V tej dobe sme boli ešte optim istic­ ky nalad ení a boli sme presvedčení, že o r­ ganizačné opatren ia bude možné ukončiť a v k rátk e j dobe dôjde k inštalácii nového systém u číslovania krasových javov.

Pri ďalšom riešení sa však vyskytli prob ­ lémy, vyplývajúce z postupnej k o n k retizá ­ cie a objasňovania jednotlivých problémov.

Následkom to hto javu spomalil sa postup a elán a vôbec ukázalo sa, že inštalácia číslovania jaskýň do praxe n e bu de tak skoro. Ale v čom spočívali tieto p roblé­ my?

Vyskytli sa čoraz väčšie námietky proti n av rhnu tý m hraniciam pracovných rajó ­ nov. Vytýkalo sa im najm ä to, že boli n a ­ v rhn uté a zostavené z podkladov vyčlene­ ných individuálne rôznymi známymi slo­ venskými a u to rm i a oh raničených len na základe ohraničen ia vlastného prieskum u a preto v nich silne prevládal subjektívny c h a r a k te r autora. Väčšinou uvádzajú len tie oblasti, ktoré sami preskúmali. Treba poznamenať, že neexistuje žiadna práca, k to rá by v tomto duchu zahrňovala úze­ mie celého Slovenska. Ale my pre d sa tu riešime komplexne celé Slovensko.

Pri hodnotení pracovných sektorov z hľa­ diska geologickej mapy vniesli sa nové myšlienky do problem atiky ohraničen ia území. Toto hľadisko vyvolalo problém r e ­ vízie h ran íc sektorov a to najm ä iným náhľadom, zlučovaním niektorých k raso ­ vých ostrovčekov v jeden celok. Ničmenej oh raničenie pracovného územia z hľadiska geologickej mapy je vyššou formou d oku ­ m entácie krasových javov.

0 nové orografické (dnes geomorfologické) členenie Slovenska sa taktiež nedalo oprieť. Najvážnejším nedostatkom je jeho h ie ra rc h ick é v e rtik álne členenie, ktoré predp o k la d á nad- a pod-radenosť su se d ­ ných krasových oblastí. Naproti tomu h ie ­ r a r c h ia čle n e n ia v n a v rh nu to m systéme p redp ok ladá len rozčlenenie daného k r a ­ sového územia na menšie celky z dôvodu výskytu krasových javov len do počtu -99-.

Mnohé diskusie okolo tohto problému vy­ ústili nakoniec v názore, že pre vy praco ­

Slovenské múzeum ochrany prírody 47 a Jaskyniarstva 031 01 L ip to v sk ý M ik u iá i

vanie pracovných plôch sa musí použiť také členenie, ktoré bude logickým pre číslovanie a najviac mu vyhovuje. Preto pravdepodobne nebude to ada p tá c ia ani orografického ani geologického členenia.

V rámci Komisie sa vyskytli aj su b je k ­ tívne nám ietky proti niektorým písmenám v navrhn utom alfa-num erickom systéme. Žiadala sa revízia. Výsledkom týchto úvah bol názor, že n a v rh nu té hranice p r a ­ covných rajónov treba podrobiť revízii, upresniť ich priebeh a v maximálnej mie­ re sa prispôsobiť daným potrebám jedn otli­ vých OS. Súbežne so zmenou h raníc malo dôjsť k revízii abecedného označenia plošnej jed ­ notky. Samotný názov jednotky sa zm e­ nil zo sektoru na d o k u m e n t a č n ý r aj ó n, ktorý sa definoval takto: Pod pojmom dokum entačný rajón sa r o ­ zumie u rčitá logická územná jednotka, pri vymedzení ktorej sa prihliadalo na s ú ­ vislosti geologické, resp. petrografické, prípadne na súvislosti m orfologické ak sa dokum entačný rajón prejavuje ako svojrázna geomorfologická jed no tk a (napr. planiny Slovenského krasu ) p ríp ad ne 1 krité riá iné t. j. hydrologické, topografické alebo historické, ak existuje tra dič né vy­ členenie takýchto jednotiek.

Pri takto definovanom dokum entačnom rajóne sa v procese vyčleňovania najviac uplatnili nasledovné kritériá: — Dokumentačné rajóny sa mali vyčleniť na územiach, kde sa vyskytujú krasovejúce horniny a kde je perspektíva výskytu krasových javov.

— Dokumentačné rajóny m ajú byť celistvé, t. j. jeden rajón zaberá iba jednu ohra n ič e n ú plochu, pričom je možné spo­ jiť pod jeden rajón viacero ostrovov krasových ho rnín a to i s územím nekrasovým.

— Väčšie súvislé krasové celky je možné členiť do niekoľkých rajónov.

— Pri určovaní h ra n íc tre b a podľa mož­ nosti využiť h ra n ice ľahko definovateľ­ né, alebo v teréne odlíšiteľné t. j. vod­ né toky, komunikácie, adm inistratívne hran ice a pod.

Základom pri dotváraní a pomenovaní dokum entačných rajónov naďalej ostali podklady ktoré v podobe k o nk ré tny c h po­ žiadaviek komisii predložili oblastné sku­ piny.

48

V tomto duchu pristúpilo sa začiatkom roku 1981 len k čiastočnej zmene. Zacho­ vali sa pôvodné n a v rh n u té h ran ic e se k to ­ rov, avšak pozmenilo sa ich pôvodné abecedné označenie tým, že sa vychádzalo pri ich tvorbe z iného označenia regiónu.

Potom sa však ukázala p otreba hlbšej r e ­ vízie. pri ktorej by došlo aj k zmene h r a ­ níc rajónov. A tak začiatkom roku 1982 sa započalo s touto prácou. Problem atika riešenia revízie h raníc a názvov d ok um e n­ tačných rajónov bola predm etom tro c h z a ­ sadnutí výboru komisie. Počas týchto z a ­ sad nutí upresnili sa otázky rajónov a častí Malých K arpát v oblastí Slovenské­ ho krasu, Vysokých Tatier a v ro ku 1983 v oblasti Slovenského ra ja resp. Muráňa a Tisovca. N iektoré ukážky z nich: Zn. dokum . rajó n u

BP

PK DK CP SO JP

ZT HV DV SP PP KN SC

ML SE DR

JK

PE

RU LJ ST

GA VT

BT VH RS

RV RJ

TH TK Ml

MS SK

Názov rajó n u

B orinský k ras, P ajštún Plavecký k ra s D obrovodský k ra s Č achtická p la n in a Sm olenický k ra s D evínske K arpaty C ajlanská hom ola Slovenský k ra s — Jasovská p la n in a Slovenský k ra s — Z ád ielsk o -tu rian ska p lan in a Slovenský k ra s — H orný Vrch S lovenský k ra s — Dolný V rch Slovenský k ra s — Silická p lan in a — sever. č.

Slovenský k ra s — Plešivská p la n i­ na Slovenský k ra s — P lan in a K oniart S tárň a, Cinča M eliata, Licince Skerešovský k ras D rienčanský k ra s Jelšavský k ra s Pieniny Ružbachy Ľ ubovnianska vrch o v in a, jaskyne (aleb o LV) pôvodne DP — N ízke T atry — časť P o p rad sk ej kotliny Gánovce K ras V ysokých T atier K ras B elianskych T atier V ern ár — H ranovnica Slovenský ra j — sever Slovenský ra j — východ Slovenský ra j — juh T eplička n'H Tisovecký k ra s M uránska p la n in a — juh M uránska p lan in a — sev er Šumiac

Ukazuje sa, že je to už ta k m e r tre tin a všetkých p re dp ok la da n ýc h d o k u m en tač­ ných rajónov. V revízii sa bude p o kra čo ­ vať až do ú plného vykrytia tých území, na ktorých v súčasnej dobe oblastné sk u ­ piny SSS pracujú. Po dosiahnutí tohto op­ timálneho, avšak nie konečného počtu dokum entačných ra jóno v bude možno po­ kladať najpo treb nejšie územia za vykryté.

Potom sa pristúpi ku konečnej úprave, k vypracovaniu sm erníc a k postupném u uvedeniu číslovania do prak tic k é h o použí­ vania v oblastných skupinách.

Na záver je n u tn é opäť zdôrazniť, že n a ­ vrh nutý systém číslovania sa už pokusne zaviedol a vyskúšal v záujmovej a p r a ­ covnej oblasti košického vysunutého p r a ­ coviska MSK a OP. Išlo o dokum en tačné rajóny v Slovenskom krase — PP— = Plešivská planina, SP = Silická planina s e ­ ver, DV = Dolný Vrch, HV = Horný Vrch, J P — jasov ská planina, ďalej doku m en ­ tačné rajóny v krasovom okolí na SZ od Košíc KK = Kojšov-Folkmár-Zlatní, SR = Šivec, Ružín a KY = Košice až po Kysak. V n a zn ačen ých ra jó n o c h sa systém číslovania plne osvedčil, získali sa cenné skúsenosti je d na k s terénnym i prácam i ako aj pri grafickej úprave a registrácii.

Je však tre b a sa priznať, že proces v y­ pracovania systému číslovania krasových

javov na Slovensku je príliš zdĺhavý. Pre­ bieha prakticky už od roku 1977, od d o­ by založenia Komisie pre dokum entáciu krasu. Dôvodom je z načná neujasnenosť krasových území na Slovensku a počet k r a ­ sových javov v nich. Trojnásobné p r e r á ­ banie dokum entačných rajónov tiež p re d l­ žuje term ín uvedenia do praxe. Priamym dôsledkom značného zdržovania je vlast­ ná Iniciatíva niektorých oblastných sk u ­ pín, ktoré nečakali na oficiálny celoslo­ venský systém a iniciatívne zaviedli vo svojich rajónoch vlastné systémy číslova­ nia. N apriek dobrým úmyslom vnášajú t a ­ ké to lokálne číslovania OS len chaos do problem atiky celoslovenskej evidencie. Po­ kiaľ oblastné skupiny používajú tieto v la st­ né pomocné systémy len pre seba, žiaľ n e ­ dá sa proti ním namietať nič, treb a však veľmi dôrazne zabrániť tomu, aby sa tie­ to lokálne pomocné číslovania rozšírili do celoslovenských c en trálny ch systémov cestou publikovania. Žiaľ sú prípady ta ­ kejto publikácie v nedávnej minulosti.

A na záver vyslovujeme nádej, že v k r á t­ kej dobe budú ukončené všetky fázy na príp ravn ých koncepčných p rácach a b u­ deme môcť predložiť oblastným skupinám vhodný systém číslovania krasových ja ­ vov.

Ľudovít T a r n ó c y Slovenská speleologická spoločnosť Liptovský Mikuláš

K PROBLEMATIKE ŠTANDARDIZÁCIE JAVOV Štan dardizácia názvoslovia v je dnotli­ vých odboroch príro dn ých vied nie je zdanlivo n ejakým zvláštnym problémom, le­ bo pracovné metódy tu vyžadujú precíz­ nosť a serióznosť ako sam ozrejm ú pod­ m ienku krasového postupu. A p red sa sa v praxi na tomto poli stre tá v a m e s m nož­ stvom n edostatkov a n e d o k on alý ch rie š e ­ ní. Ak platí všeobecné latin ské príslovie „momen-omen” (meno je znamením}, tak môžeme konštatovať, že nejedno meno-názov p oriadne poznam enalo nevinný ob­ jekt ta ké h o „ k r s te n ia “ a stalo sa aj sve­ dectvom toho, že tí, k to rí také meno d á ­ vali n ekonali dobrú prácu.

NÁZVOSLOVIA

KRASOVÝCH

Nevhodne, nezodpovedne volené názvy a označenia zapríčinili mnohé zmätky v rozličných oblastiach, patriacich do sfé­ ry príro dn ých vied, aj v oblasti názvoslo­ via krasových javov.

Olohy štandardizácie Tvorba a štand ardizácia názvoslovia k r a ­ sových javov by mala obsiahnuť tieto ob­ lasti: Názvy pre jednotlivé krasové javy na po­ vrchu a v podzemí všeobecne. V tomto bo­ de za rozhodný k ro k dopredu môžeme o­ 49

značiť scen ár expozície Múzea slovenské­ ho krasu, ktorý bol zostavený pri jej reinštalácií v rokoch 1968 — 1969. Na vte­ dajšiu dobu práve v časti identifikácie a determ inizácie krasových javov podával potrebné a presné informácie. Na tomto poli veľmi užitočnú prácu so svojimi spo­ luautorm i vykonal aj L. Bláha, ktorý spracovaním speleologického slovníka ob­ siahol najhlavnejšie term íny v štyroch sve­ tových jazykoch. (Malý odborný cudzoja­ zyčný speleologický slovník, Slovenský k ra s XII, 1974).

Názvy pre krasové útvary, rozličné časti krasovej, sintrovej výzdoby. Pritom tu n e j­ de len o ich vedecké názvy, ale aj o ich rozličné označenia na základe podobnosti s hradm i, strašidlam i, zvieratmi, časťami ľudského tela (svokrin jazyk) a pod. Niek­ toré môžeme pri dostatku fantázie označiť za priliehavé a vtipné. Avšak n iek to ré sú nevkusné a mnohé z inich vzbudzujú aj pohoršenie. Preto sa stávajú nevyhnutným dôvodom pre k o n k ré tn u činnosť názvoslovnej komisie.

Názvy krasových lokalít. Je to veľmi n á ­ ročná a rozsiahla práca, ktorej výsledky treba podrobovať stálem u preverovaniu, k onfrontácii s pram eňm i a výskum u v teréne. O tom, že si povolaní uvedom ujú dôležitosť a naliehavosť tejto šta n d a rd iz á ­ cie svedčí m nohoročná p rá c a okolo evi­ dencie a dokum entácie krasových lokalít, kde sa názvu venovala vždy osobitná po­ zornosť a neraz vznikli okolo neho roz­ siahle až ro z h o rč e n é diskusie. Pritom sa zavše nezabránilo neistote a vzniku do určitej miery chaotickej situácie.

Ako príklad môže poslúžiť Demänov­ ská ľadová jaskyňa. Juraj Buchholtz ml. ju vo svojom cestopise a denníku zo začiat­ ku 18. storočia nazýva Čiernou. Prečo sa stratil tento výstižný názov je záhadou.

Táto jaskyňa je skutočne čie rna a s ľadom sú v nej aj dnes ťažkosti. Niekedy, ako sa pam ätám v minulých časoch tam ľadu vôbec nebolo. Ani názvu Dračia sa nebolo treba tak veľmi báť. Označiť toto pom eno­ vanie za poveru je úzkoprsosť. Poverou bola mienka, že kosti, n á jd e n é v ja sky­ niach, sú dračie, ale názov samotný nie je poverou. Čo potom s názvam i Čertova, Š a r­ kania a pod.? Ostatne, keď náš ľud p r e ­ beral n ie k to ré názvy z bájoslovia, to n e ­ bola chyba, skôr obohatenie výrazu, veď k u ltú rn e národy si vážia svoje bájoslovie.

Nejeden obdivuhodný výtvor prírody je sám o sebe kusom poézie, takže poetický 50

prvok, k to rý je ešte k tomu v súlade s tradíciou, názvu krasového javu neublíži.

Keď sa však trado van ý názov ukáže ako neopodstatnený, a k o n a p rík la d pri jaskyni Domica, k to r á bola dlho v propagácii oz n a ­ čovaná ako jasky ňa pračloveka, hoci jej osídlenie p a trí do mladšej doby kam ennej, vtedy niet n ám ietok ku jeho zrušeniu.

Názvy jaskýň a priepastí súčasne s d e ­ finíciami najhlavn ejších krasových javov zverejnila Názvoslovná komisia pri Sloven­ skom ú ra d e geodézie a k a rto g ra fie (NK pri SÚGK) v Zozname jaskýň a priepastí vydanom v K artografických inform áciách č. 12/1979. Tento zoznam obsiahol lokality s dĺžkou a hĺbkou nad 20 m a bol v p r e ­ važnej m iere zostavený na základ e P re ­ hľadu p re sk ú m a n ý c h jaskýň na Slovensku, A. Droppa (Slovenský k ra s XI, 1973). Zá­ kladným n edo statk om pri tejto p ráci b o­ lo to, že prehľad p re sk ú m a n ý c h jaskýň A. Droppu nebol konfro ntov aný s ú s tr e d ­ nou evidenciou krasových javov v Mú­ zeu slovenského krasu. Okrem toho že, chybuje pri ňom p otrebn á dokum entácia, pri nejednom , v zozname uvedenom údaji, sm e n a pochybách, o čo vla stne ide. V názvoch aj ostatn ých d ete rm in á c iác h sú v porovnaní s evidenciou m úzea a vý sle d k a ­ mi previerok členmi SSS v te ré n e časté a značné rozdiely. Preto tento zoznam a na jeho základe uverejn ený zoznam ja s­ kýň a priepastí n a Slovensku, š ta n d a r d i­ záciu názvov krasových javov n a Sloven­ sku an i zďaleka nerieši. Pripomienky č le ­ nov Názvoslovnej komisie Speleologického poradn ého zboru v období jeho zostavo­ v an ia veci nepom ohli, pretože sa už roz­ be h n u tá m ašinéria n e d a la zastaviť. Preto základom riešen ia problémov a sporných otázok šta n d a rd iz á cie krasových javov m u ­ sí byť p rá c a nato povolaného kolektívu Múzea slovenského k ra su a o chrany p rí­ rody a oblastných skupín SSS. Tieto h la v ­ n e n a základe novších, pre podrobnejšie determ inácie dôkladných a náro č n ý ch identifikačných k a r á t môžu celú záležitosť v jej rie še n í seriózne posunúť dopredu.

Okrem toho názvy k rasov ých lokalít by rozhodne nem al určovať jednotlivec. Ob­ javitelia to robili a robia, m ajú n a to aj právo, a le keďže to sa dialo bez schvalovacieho postupu štan dardizácie, zavše t á ­ to p rá c a neobstojí. Ich právo má byť len právom navrhovateľa.

Za správne nemožno považovať ani po­ m enovania lokalít vlastným i menami. Vzni­ kajú potom otázky podľa koho a prečo, na kto ré zavše neviem e dať odpoveď. Tým h o r ­ šie keď sa dávajú neuvážene nejaké n e­

vkusné mená, ktoré m iestam i vyznievajú až posmešne. Treba uvážiť aj to. či sú v h o d ­ né alfan um erick é označenia (VI-V3, alebo K 1-9 a pod.), veď je vždy možné označiť lokality podľa v rchu, hreb eňa, údolia a le ­ bo chotára, p ríp ad n e pouvažovať o v ho d­ nom názve podľa toho, čím je príslušn á lokalita pozoruhodná.

S názvam i krasových lokálít súvisia aj názvy jednotlivých priestorov a útvarov jaskyne alebo priepastí, menovite, pokiaľ ide o tie, kto ré sú sp rístu p n e n é (názvy siení, chodieb a pod.). Objavitelia sta n o ­ vujú názvy podľa svojej fantázie a uv á­ ženia. Sieň — chodba toho a toho, ta k á a taká. Aj tu sa niekedy stávalo, že m ená boli roz d á v a n é bez potrebnej náväznosti, bez vážneho dôvodu, zavše príliš „dobové“ alebo p re h n a n é propagačné, p ríp ad ne vy­ počítavé. N iektoré názvy sa zavše menili, takže sa dnes (na p rík la d Demänovská ja s­ kyňa Slobody a iné) dá ťažko určiť o čo vlastne ide. Niekedy autori svojvolne po­ zmenili názvy iných autorov, a tým sa zmätok len zväčšoval. Aj tu je veľké a svo­ jimi úloham i dosť n aliehavé pole práce pre názvoslovnú komisiu.

Z áslužnú p rá c u na tomto úseku v yk on a­ la Komisia pre speleologickú dokum entáciu, kto rá po schválení predsedníctvom SSS v rok u 1979, do p ra ktic ké h o života uviedla Zásady pre tvorbu názvov a názvoslovia jaskýň. V n ašich podm ienkach sa tak po p rv ý k rá t definovali pravidlá, v zmysle k to ­ rých tre b a všetky otázky názvov a názvo­ slovia posudzovať. Celá záležitosť m á však jeden háčik. Zásady platia už štyri roky a zatiaľ ic h do terajší p rín o s nikto n e h o d n o ­ til. Možno sa vyskytnú námietky, že šty­ ri roky je pre ta ké to niečo k rá tk a doba.

Pokiaľ ale k aždoročne konštatujem e, že v dôsledku system aticky sa ro zvíjajúce­ mu speleologickém u p rieskum u zaznam e­ návam e existenciu objavov nových lo k a ­ lít resp. nových častí v doteraz známych lokalitách nie je to p rác a darom ná. V tomto štádiu by n á s rozhodne aspoň u p o ­ zornila na to, n a čo sa tre b a v ďalšej čin ­ nosti zamerať, kde orientovať naše úsilie a pod.

Oveľa závažnejšia je ale skutočnosť, že spom ínané zásady aj keď sa zaoberajú problem atikou schvaľovania názvov a n áz­ voslovia túto zatiaľ neriešia. Súčasný stav v oblasti názvoslovia krasových javov na Slovensku je taký, že Názvoslovná k o ­ misia Speleologického p o ra d né ho zboru, kto rá je k o m p e te n tn á riešiť problem atiku schvaľovania, svoju funkciu nevykonáva, pretože sú nedo riešen é jej n ie k to ré n á v ä z ­

nosti na existenciu Speleologického po­ rad n é h o zboru. Hlasy, ktoré volajú po n á ­ prave, akosi nechcú počuť tí, v k om peten­ cii ktorých je pohnúť celú záležitosť z m ŕtveho bodu, pretože sa ona skutočne v takom to bode i nachádza. Istá živelnosť i naďalej c h a ra k te riz u je otázky názvoslo­ via a vznikajú zbytočné problémy a chy­ by, ktoré raz bude musieť niekto n a p r á ­ vať.

Do úloh štan dard izácie názvov sp a da jú aj názvy pre orografické celky, pre krasové oblasti. Tu by som sa pozastavil nad n á z ­ vom Slovenský kras, O tomto názve kedysi napísal J. Volko Starohorský: „Namiesto Juhoslovenského k r a s u zaviedli pom eno­ vanie Slovenský kras, čím spôsobili z m ät­ ky “. Plne súhlasím s týmto postrehom.

Tento názov je volený nesprávne, nelogic­ ky. Kras Tatier, F atry alebo Malých Kar­ pát je nie Slovenský? Tu sú n a ru še n é vzťahy kategórií. Aj dnes platí sta ré p rí­ slovie „Qui b e n e . distinguit, bene d o c e n t” (Kto dobre rozoznáva, dobre učí). Nemožno pred sa označiť názvom celku časť toho istého celku. Z tohto vznikli zmätky, k to ­ ré spomína Volko Starohorský. Ďalší postreh vyplýva z praxe súčasného života. Názov Múzeum slovenského k rasu sa odjakživa písal s malým (s). Tým sa jednoznačne c h arakterizo vala jeho celo­ slovenská pôsobnosť. V súčasnosti sm e ale svedkami toho, že si verejnosť akosi zvy­ ká n a pomenovanie múzea s veľkým pí­ sm enom S. Iste je to do istej miery len g ra m a tic k á chyba, a le práve táto chyba názorne dokazuje do akej polohy sa celá otázka okolo Slovenského k rasu či krasu na Slovensku dostáva.

Podobných prípadov čudného prem eno ­ vávania je viac, ale väčšinou n ep a tria do tejto problematiky. Spomeniem len Západné Tatry, lebo aj tam sa n a c h ádzajú krasové javy. Predtým to boli Liptovské hole. K rás­ ny, starý a veľmi priliehavý názov, ktorý vehem entne a s dokonalými presvedčivými a rg u m en tam i kedysi b ránil známy znalec a milovník prírody, jeden z najcennejších, akých Slovensko kedy malo: M. Janoška. Lip­ tovské hole nie sú Tatry — písal. Prečo by musel byť tento názov zam enený? A čo s názvom Roháče? Na ktoré všetky kon­ č ia re sa v tomto pohorí vzťahuje? Roháče podľa Janošku m ajú dva vrcholy: Ostrý Roháč a Šuta. Teraz je „Plačlivý R oháč”.

Aj Baranec a Tri Kopy sú Roháče?! O ďal­ ších naoktrojovaných. n eraz popletených názvoch by sa dalo ešte veľa hovoriť, ale to s touto tem atikou priam o nesúvisí: 51

Prehľad doterajšej činosti Pre objasnenie toho ako sa doterajšia činnosť v oblasti názvoslovia krasových javov vyvíjala uvádzam jej stru č n ú c h ro ­ nológiu podľa zápisníc, k toré sa n a c h á d z a ­ jú v dokum entácii múzea.

1957: Už začiatkom roku 1957 sa hovorí o zostavení Názvoslovnej komisie. Speleolo­ gický poadný zbor (SPZ) za členov ko ­ misie určuje J. Bártu, A. Droppu, L. Bla­ hu a V. Benického. Po prerokovaní so Slo­ venskou názvoslovnou komisiou pri Slo­ venskom ústave geodézie má začať č in ­ nosť 1. mája 1957. Názvoslovná komisia sa zaoberá problémom kom petencie sc hva ­ ľovať komisiou n a v rh n u té názvy.

1967: Dochádza k ustanoveniu Slovenskej sp e ­ leologickej názvoslovnej komisie pri SPZ. Jej členmi sa stali L. Blaha, J. Bárta, M. Erdos, A. Chovan, J. Jakál a zástupca SÚGK. 1970: Slovenský ú ra d geodézie a k artog rafie vydáva úpravu pre zriadenie Slovenskej názvoslovnej komisie ako poradného o r­ gánu SÚGK, ktorý má riešiť zásadné otáz­ ky geografického názvoslovia na území Slovenska. Určuje zostavenie a pôsobnosť komisie.

1971: Do funkcie p redsedu Názvoslovnej kom i­ sie pri Speleologickom poradnom zbore bol menovaný L. Bláha.

1972: SÚGK vydáva Návod na ú pravu g e o g ra ­ fického názvoslovia. Speleologický p o ra d ­ ný zbor v tom istom r o k u rokuje o zozna­ me jaskýň a priepastí s tým, že sa ten to po pripom ienkach predloží SÚGK na sch vá­ lenie.

Slovenská názvoslovná komisia pri SÚGK rokuje o názvoch orografických cel­ kov a nastoľuje názvy pre pohoria Západ­ ................... ......... ných Karpát.

1974: Názvoslovná komisia SPZ rokuje o n áz­ voch sprístupnených jaskýň a podáva de­ finitívny ná v rh na ich ustálenie. Takto sa dostáva do povedomia názov Belianska jaskyňa, o ktorom sa veľa diskutovalo.

52

Komisia dáva pripom ienky ku názvosloviu základnej mapy 1 : 50 000 pre oblasť k r a ­ sových javov (napr. Koniar — doplniť Kon ia rsk a planina, Ľadnica — doplniť Be­ zodná, Zvoniaca jam a — opraviť na Zvo­ nivá diera a pod.J. SÚGK p re d k la d á n á ­ vrh sm erníc na úpravu krasového názvo­ slovia k čomu dáva NK SPZ svoje p rip o­ mienky.

1976: NK pri SÚGK vydáva zásady pre š ta n d a r ­ dizáciu k ra su a krasových javov n a Slo­ vensku. Ich účelom je zjednotiť postup pri tvorbe a ustalovaní názvov jaskýň a iných krasových javov, kto ré tvoria s a ­ m ostatnú skupinu g eografických názvov.

Používanie názvu je podm ienené jeho štandardizáciou. Na tejto sa podiela: n a ­ vrhovateľ,Správa slovenských jaskýň, Okre sn á názvoslovná komisia, MK pri SPZ a NK pri SÚGK ako posledná inštancia. K tvorbe názvu je p otrebn é pripojiť p ríslu š­ nú dokum entáciu.

NK SPZ v ykonala kon trolu Prehľadu p re ­ skúm aný ch jaskýň na Slovensku od A. Droppu. Žiada uvádzať orografické celky tak, ako sú ich názvy zaužívané a nedrobiť ich na malé celky. Jaskyne do 20 m dlžky a priepasti do 20 m hĺbky n a v r h u ­ je zo zoznamu vynechať. Komisia ďalej pri­ pomína, že n á v rh sm erníc na úp ravu k r a ­ sového názvoslovia tre b a prepracovať a doplniť determ inácio u krasových javov podľa sc e n ára expozície MSK. NK SÚGK prerokovala zásady pre š ta n d a rd iz á ciu názvoslovia k ra su a krasových javov. Sek cia konštatuje, že pom enovanie jaskyňa nie je súčiastkou názvu v norme. Preto sú n a p rík la d Driny a nie Jaskyňa Driny (!]. V kontexte sa však slovo jaskyňa používa. Tento výber z arch ív nych m a ­ teriálov prirodzen e nemôže obsiahnuť ce­ lú históriu prá c na poli šta n da rdiz á cie krasového názvoslovia. P ram en né m a te ­ riály nie sú ešte všetky sú stre d en é pre z hrnutie a uzávery. Treba n a tomto ú s e ­ ku a nielen na ňom ešte ďalej pracovať.

Záver: K našej problem atike na záver poznam e­ návam: Celkove sa jej venovalo menej pozor­ nosti, ako ona potrebuje. Niekedy sa po­ stupovalo ne p ru ž ne inokedy zas u n á h le ­ ne. Ponechalo s a priveľa priestoru n á p a ­ ditosti, vynaliezavosti (zavše aj n evho d­ nej) a v prístu pe k veci tro c h u p r e h n a ­ ném u sebavedomiu jednotlivcov.

V budúcnosti treb a svedomité do držia­ vať sm ernicam i stanovený postup š ta n d a r ­ dizácie. Základ a ťažisko by malo byť v NK pri SPZ, k to rá by m ala zvlášť mať na zreteli potreby dokum entácie krasových javov MSK a OP. Chce to ale konečne doriešiť vleklé problémy, k toré som v tejto súvislosti uvádzal.

Príroda, aj tak dnes dosť bezohľadne n arušov aná vo svojej zákonitosti, si to od nás nezaslúži, ab y sme do nej aj my vnášali zmätky nedo brou prácou v názvo­ sloví, žiada od nás aj v tomto príslušnú ú ctu a v každom ohľade zodpovedný p r í­ stup.

In g.Igor Audy Česká speleologická spoločnosť Základná organizácia 6-17 TOPÁS

FOTOGRAFOVANÍ ROZLEHLYCH PODZEMNÍCH PYROTECHNICKÉ SLOZE

PROSTOR

POMOCI

Pri fotografování rozlehlých jasky nn ích chodeb a domú na rá ž í vétšina fotografú — speleologú na nedostatočný výkon výbojkových a žárokových blesku. U výbojkových bles­ ku lze ž ád an ého osvitu d osáh nou t opakovaním záblesku. P ŕ i 't é t o metóde však pozbývame možnost zachytit n a sním ku osoby, neboť tyto by byly v dúsledku nékolikanásobného osvitu zobrazený neostŕe. Ďalší nevýhodou výbojkových blesku je bodový zdroj svetla, který vytváfí tvrdé osvétlení. V ýsledkem jsou pak snímky s temnými stíny a ne d ostatočnou hloubkou osvétlení.

Podstatné lepších výsledku lze d o sáhn ou t expozicí paraleln ím zapojením nékolika bleskových žárovek, nebo syn chronním odpálením žárovek na více stanovištích. Svétlo m agneziových žárovek je v d úsledku odrazu od p ro stre dí pod statn é mékčí. K nevýhodám bleskových žárovek pa trí menší pohotovost a pom érne vysoké provozní náklady, k teré llmitují jejich p ra k tic k é použití.

Z uvedeného rozboru vzniká m yšlenka použít k fotografování rozlehlých prostor py­ rote ch n ic k é slože. Najvétší p ŕe d n o st složí je p rakticky neomezený svételný výkon, což um ožňuje pofizovat snímky i nejv étších prostor. Využití m agnézia pro osvétlování ve fotografii bylo objaveno již ro k u 1856. Návodu na prípravu osvétlovacích složí je velké množství. Jsou to smési okysličovadla, horľaviny a p ríp ad né dalších prísad. Jako okysličovadel se používá c hlorečnanú, c h lo rista n ú a dusičnanú zemito-alkalických kovu (kalia, stroncia, bary a ). Horľaviny jsou pŕedevším magnézium, alumínium' nebo jejich slitiny. Slože nem usí byt p ŕipravovány ve stech eo m etrick ých pomérech. Nejvhodnéjší jsou slože se z á pornou kyslíkovou bilancí, neboť dávají vétší tepelný efekt a tím i svételný výkon. Pro potreby fotografování v jeskyních však vétšin a složí z rúznych dúvodú nevyhovuje a bylo nu tno sestavit a odzk ou šet slož tak, aby splňovala nesledujíci k ri­ téria: — teplota c h ro m atičn o sti a b a rv a plam ene v h o dn á pro baxevné inverzní m ateriály — zplodiny ho rení nejedovaté, n e z apách ající a s m inim álním množstvím koufe — m axim álni rý c hlost horní, aby nedochádzelo k neostrosti — rozhybáni osob na sním ku Po odzkoušení nékolika d ru h ú rúznych složí a procentuelního obsahu jejich kom po­ n e n t byla u rč e n á jeho nejvýhodnéjší smés: m agnézium 70 °/o (váh), chloristan d ra se l­ ný 30 %. Dále bylo tre b a urč it dávkování slože ve vztahu k vzdálenosti osvétlovaného objektu. Táto závislost byla e x p e rim entálné odzkoušena prímo v po dm ínkach jeskyné. V chodbé široké cca 20 m' a vysoké cca 10 m bylo rozmísténo ve vzdálenostech od 10 do 50 m nékolik b arevných terčú, podie ktorých se provedlo vyhodnocení expozičních závislostí a ch rom atičnosti svétla. Zpracovával se inverzní film Orwochrom, který vzhledem k m alé expoziční pružností vyhovoval zejm éna pro u rčení dávkovaní slože.

Po vyhodnocení približné 100 sn ím ku byly sestaveny expoziční krivky vyjadŕující zá­ vislost medzi dávkou slože, vzdálenosti a clonovým číslem. Dávkování slože je uvedeno v gram och a platí pro film 18 DIN. 53

m

6

8

10

12

16

20

24

30

40

11 8 5,6 4

1,3 0,8 0,5 0,3

1,8 1,1 0,7 0,4

2,5 1,5 0,9 0,5

3,2 1,9 1,2 0,7

4,2 2,5 1,5 0,9

5,6 3,4 2,1 1,3

7,2 4,4 2,7 1,6

9,2 5,6 3,4 2,1

15 8 5 3

cl

Doba h orení závisí na z rn á m h orč íku a pohybuje se okolo 1/25 sec., tep lo ta chromatičnosti je cca 3500 °K. Praktické odméŕování dávky pri fo tografování n e jlépe provádím e objemovým méŕením po pŕedchozím zjištení sypné váhy. Svetlo slože je velmi m ékké a expoziční pružnost, zejména na vétší vzdálenosti značná. Prešlo je vhodné pro vádät k orek ce podie c h a ra k te ru osvétlované prostory, podobné jako pri fotografování s bežnými zdroji svet­ la. Opravný koeficient pro dávku slože se pohybuje v rozmfezí 0,7 — 2,0. Je proto vhodné, zejména v p rípadoch kdy si nejsm e zcela jisti, zapisovat expozici snímku. Zí­ skame tím zkušenosti a cenné ú d a je pro d a lší práci. Vlastní zapálení slože provádíme elektrickým palníkem, nebo jiným vhodným zpňsobem, nikdy ne pfim o rukou. Pri fo­ tografování n a barevný inverzní m ateriál lze použít film vyvážený pro um élé svetlo.

Z prak tický ch duvodu je však vhodnejší používat m ateriál vyvážený pro d e n n í svetlo a upravit teplotu ch rom atičnosti svätia m odrým pŕevodním filtrem B 12, p ríp a d n e B 6.

Další sním ky pak bez problém u exponovat výbojkovým bleskem.

D oporučená slož je vyslovené bezpečnostního c h a ra k te ru , n ehrozí jejímu sam'ovznícení a zplodiny horení nejsou jedovaté. Pŕesto je n utno pfi p ŕiprav ä a m anipulaci se složí dodržet nasledující pravidla zajišťující n e je n bezpečnost práce, a le i žádaný výsledek: — slož prip rav ujem e ze suchých a čistých chemikálií. Pfítom no st n a tr ia zpusobuje do­ m in a n tn í žluté z abarvení svätia, ktoré nelze pŕevodním filtrem odstránit.

— nepoužívám e príliš hru b é zrn én ého m agnézia (napr. špóny), neboť odletujíci jiskry mohou krom né popálení osob n egativn é ovlivnit i snímek.

— slož p reprav ujem e v lahvičke z um élé hmoty s bezpečným a tésným uzávérem. Na exkurzi neberem e vétší množství slože, než uvažujeme spotŕebovat.

— pri odm éŕování dávky nek ou ŕím e a ne p ribližujem e plam eň lampy blíž než 0,5 m.

— po odm éŕení dávky labvičku zavŕem e a odložíme na bezpečné místo.

— zapálení provádíme elektrickým palníkem, vhodné u pra v e no u mezlsloží, proužkem ce­ luloidu a pod.

Zapálení provádíme natažen ou rukou, po vznítení odstoupím e do vzdálenosti 1,5 — 2 m a odvrátim e obličaj.

K výhodám složí krom é p rakticky neom ezeného výkonu náleží m ékké osvétlení, malý úbytek svätia se vzdálenosti, m alá hm otnost a odolnost pri tra n sportu, nevýhodou je ponékud menší pohotovost a zejm éna pák znečistení ovzduší kouŕem, který velmi z ne­ možní poŕizování dalších sním ku v najbližším okolí po dobu nékdy i nékolik hodin od odpálení slože.

Pro fotografickou praxi je proto vh odné použití složí v téch prípadech, kdy tra d ič ­ ní osvétlovací zdroje jsou již svým výkonem nedostatečné. Doporučuje se tedy použít slo­ ží zejm éna pri práci s barevným i m ateriály, které mají nižší citlivost a menší expoziční pružnost a dále též na snímky, kdy s ohledem na požadovanou hloubku ostrosti volí­ me vyšší clonové číslo. Výhody py rotechnických složí nad trad ičním i zpúsoby vynikají teprve pŕl fotografování n a vzdálenosti n a d 15 m. Osvétlovací slože um ožňují realizaci d ok um en tárn ích 1 prop agačních sním kň velmi rozsáhlych prostor, k te ré bežnými osvétlovacímli m etódam i prakticky fotografovat nelze.

54

Václav P e t r Václav M a t o u š e k O kresní m uzeum v B erouné

DOKUMENTACE KRASOVÝCH JEVÚ ČESKÉHO KRASU V OKRESNÍM MUZEU V BEROUNE Dokumentace krasových jevu Českého krasu v Okresním muzeu v Berouné se provádí v nékolika úrovních.

1. SBORNÍK ČESKÝ KRAS Sborník Český kras je odborný sp eleologic­ ký časopis, který vydáva lx ročne Okresní mú­ zeum v Beroune pravidelné již od roku 1976.

Tento sborník je tem aticky zaméren na sp e­ leologický prúzkum CHKO Český kras. Uverej­ ňuje púvodní práce speleologické, zprávy z terénních práci speleologických skupín, m eto­ dické články a práce venované technickém u a materiálnímu vybavení a speleozáchrané. Nékterá čísla sborníka jsou zpestčena články z jiných vedných odborfi; napr. jsou to pňvodní práce geologické, zprávy o prírodovedných sbírkach múzea, zprávy z archeologických výzkumu Českého krasu, prípadné články veno­ vané zoologii jeskyní. Sborník se tak snaží podchytit rozsáhlou odbornou činnost, která na území CHKO Český kras probíhá, a současné se snaží významným dilem prispét k poznání tohoto dôležitého chráneného území Čech.

2. SPOLUPRÁCE SE ZÄKLADNÍ ČSS I — 02 TETlN

ORGANIZACÍ

Okresní muzeum v Berouné získalo dokumen­ tační materiál od ruzných speleologických sku­ pín, ale skutečné trvalou spolupráci navázalo doposud jen se speleologickou skupinou Tetín — nyní ZO ČSS I — 02 Tetín. Tato skupina dodáva do Okresního múzea v Berouné dokumentaci jeskyní pravidelné již od roku 1972.

Základní organizace ČSS 1 — 02 Tetín, jejímž vedoucím je Josef Plot, je zamérena pŕedevším na tri tzv. krasové skupiny: na kraso­ vou skupinu 11 (t. j. m asiv Zlatého koné a Kotýzu + Velkolom Čertovy schody), kras. skupinu 13 (t. j. pravý breh Berounky medzi Tetínem a tratí „V rovinách“ ) a kras. skupinu 14 (t. j. pravý breh Berounky medzi tratí „V rovinách“ a Kodskou roklí). V následujícím výčtu uvádíme prehled zdokumentovaných kra­ sových jevú tetínskou základní organizací od r. 1972. Ve výčtu jsou uvedená čísla krasových jevu i rok jejich zdokumentování.

1121 — Propast ve VČS (ve Velkolomu Čerto­ vy schody) (1972) — dnes odlámána 1122 — Kryštálová jeskyné (VČS) (1972) — dnes odlámána

1123 — Jeskyné v prostoru Líščích dér (VČS) (1972) — dnes odlámána 1124 — Lomarská jeskyné (VČS) (1972) 1125 — Jeskyné Renáta (VČS) (1973) — dnes odlámána 1126 — Velká kryštálová jeskyné (VČS) (1974) — dnes odlámána 1127 — Prázdninová jeskyné (VČS) (1974) — dnes odlámána 1128 — Lilijícová jeskyné (VČS) (1975) — dnes odlámána 1129 — Únorová jeskyné (VČS) (1977) — dnes odlámána 1130 — Májová jeskyné (VČS) (1977) — dnes odlámána .

1131 — Jaskyné U skoby (jižní svah Kotýzu) (1973) 1132 — Jaskyné Alke („opušténý lom“ na Zlatém koni) (1973) 1133 — Dračí jeskyné 1134 — Boháčova jeskyné (VČS) (1981) — dnes odlámána 1205 — Západní jeskyné (vrch Damil) (1981) 1301 — Tetínský vývér (1977) 1302 — Jeskyné pod Tetínským vývérem (1977) 1303 — Trhlinová jeskyné (1977) 1304 — Turské m aštale (1979) 1305 — Komín proti Turským maštalím — dnes odlámán 1306 — Tetínska chodba (1976) 1307 — Sedmisálová jeskyné (1975) 1308 — Jeskyné v Kodském polesí (1977 — 1978) 1309 — Jeskyné Martina (1976 — 1978) 1310 — Lybarová jeskyné (1978) 1311 — Jeskyné Bišilu (1974) 1312 — Jeskyné Schovaná (1975) 1313 — Vypsaný komín (1975) 1314 — Artušova jeskyné (1975) 1315 — Jeskyné Bupe (1975) 1316 — Jeskyné Šachovnice (1975) 1317 — Jeskyné Propadlá (1976) 1318 — Bezinková jeskyné (1976) 1319 — Kucharská jeskyné (1976) 1320 — Jeskyné Nad vechtrem (1977) 1321 — Jeskyné Pod kostelem (1976) 1322 — Rímsová jeskyné (1976) 1323 — Jeskyné Oblézačka (1981) 1324A — Tetínská propástka č. 1 (1978) 1324B — Tetínská propástka č. 2 (1978) 1325 — Sonda pod Tetínskou chodbou (1981) 1401 — Portálová jeskyné (1979, 1982) 1403 — Propast na 1. etáži Kruhového lomu (1977) 1406 — Červnová jeskyné (Kruhový lom) (1979) — dnes odlámána

55

1407 1408 1409 1410 1411 1504 1809

— — — — — — —

Terasová jeskyné (1979 — 1981) Devítikorunová jeskyne (1980) Rumunská jeskyne (1980) jeskyne Metro (1980) Zábavná propast (1980) Jeskyne Ve stráni (1982) jeskyne Strelená („Červený lom “ u Konéprus) (1980)

3. ARCHEOLOGICKÝ VÝSKUM ČESKÉHO KRASU Ďalší oblastí výzkumu, kteruu Okresní mú­ zeum v Berouné v Českém krasu (dále ČK) provádí, je studium pravekého a rané historic­ kého osídlení území českého krasu a to jak ve volném terénu, tak i v jeskynlch. Vzhledem k tomu, že jádro krasové oblasti se nacházi na berounském okrese, t. j. v zájmové ob­ lasti Okresního múzea v Berouné, je území ČK sledováno v rámci evidence a dokumentace památek i v rámci záchranné archeologic­ ké služby již nékolik desetiletí. Avšak teprve od r. 1981 pracuje Okresní muzeum v Berou­ né na úkolu speciálního výzkumu, jehož cílem je objasniť charakter a vývoj pravékého a rané historického osídlení uvedeného regiónu a jeho zarazení do širších historických souvislostí y rámci vývoje ve sledovaných obdobích v Čechách. Jelikož je v souéasné dobé studium rané problematiky teprve na samém počátku (ve fázi zpracování stávajících pra­ meňu), je možné uvést na tomto m ísté pouze stručný prehled dosavadních poznatku a nékteré okruhy otázek, na néž bude nutno v budoucnu zamériť porornost.

Na počátku 80. let našeho stoleti navázalo Okresní muzeum v Berouné na více néž stoletou tradici archeologického výzkumu ČK. Prvý zámérný výzkum jeskyné v ČK se uskutečnil v r. 1824, v padesátych letech minulého stoleti provádél výzkumy v oblasti CK (mimo jesky­ né) jeden ze zakladatelú české archeológie pá­ ter Václav Krolmus (1790 — 1861). V období mezi svétovými válkami provedlo výzkum nékolika jeskyní Národní muzeum v Praze a Štátni archeologický ústav. V téže dobé v CK pracoval Jaroslav Patrbok (1881 — 1960), k némuž se pripojil v prúbéhu 2. svétové války jeho žák František Prošek (1922 — 1958). J. Petrbok a F. Prošek patH medzi nejvýznamnéjší osobnosti bádání v ČK vúbec. Spojovali pri svých výzkumech jak aspekt prírodovédecký, tak i historický a jejich výsledky tvorí dnes základy našich znalostí o jeskyních ČK. Hodnotu téchto výzkumu však v ŕadé prí­ padu snižuje nepostačující, nebo vúbec chybéjící dokumentace, k čemuž pristupuje i fakt, že rada záznamu a nálezu se do dnešní do­ by nezachovala. Ďalší kvalitatívné vyšší etapu archeologického výzkumu ČK zahájil v 60. le ­ tech Archeologický ústav ČSAV v Praze a to výzkumy v jeskyních i pod širým nebem (podrobnéji k histórii archeologického bádání v ČK Fridrich, Sklenár 1976, 17 — 21).

Pokusime-li se shrnout dosavadní poznatky, pak zjišfujeme, že pravéké a rané historické osídlení bylo zjišténo žatím v cca 60 jeskyních

56

ČK (katalóg paleolistického osídlení byl již publikován — Fridrich, Sklenár 1976, katalóg postpaleolitického osídlení se pripravuje v současné dobé), z toho ovšem pouze z 1/3 naležišť se zachovalý dodnes nálezy, k nimž však opét vétšinou chybí jákakoli dokumentace. Z celk o­ vého počtu známých lokalít Ize proto jen cca 5 — 7 použít k seriozním u studiu.

Stav výzkumu osídlení pod šírým nebem je ješté horší. Až na výjimky se jedná ve všech pŕípadech o náhodné nálezy, v ŕadé prípadu opét bez bližších údaju. Soustavnéjí, nikoli však plánovité, jsou zkoumany v rámci záchranných archeologických výzkumú pouze nékterá nalezišté (Lodenice, Hlasná Trebaň, B éleč).

Soupis nálezu z volného terénu bude teprve pŕedmetem další práce, neuvádíme proto ža­ tím ani približné počty lokalít).

Studium pravékého a rané historického osídlení ČK se rozpadá na dvé návzájem tesné související problémy: a) osídlení ve volném terénu, b) osídlení v jeskyních (zde je tre­ ba ješté více než v prvém prípade zduraznit dsé dúležité podotázky: 1. v kterých obdobích človek jeskyné využíval a 2. proč je využí­ val). aj otázka osídlení ve volném terénu je dnes v ČK prakticky zcela otevrená. Na základé náhodných nálezu ize obecné konstatovat, že archeologické nálezy dokládají osídlení od staršího paleolitu až po dobu plné historickou, ovšem podrobnéjší rozpracování néní dosud možné. Rešení spočíva pouze v system atickém vyhledávaní a eviedenci naležišť pomoci sbéru, ktoré budou v další fázy doplnény archeologic­ kými výkopy. Nevyjasnená je i otázka hradišť, která se nacházenji na území ČK (Kotýz Kozel u Hostimi, Hradišté u Korna aj.), jejichž datace a význam se bez system atických archeolo­ gických výzkumú pohybuje pouze v oblasti n e­ podložených hypotéz. b) prvé doklady o pobytu človeka v jesky­ ních ČK jsou ze stŕedního paleolitu (Turské maštale, Koda, jeskyné Nad Kačákem), znač­ né množství nálezú je z mladšího paleolitu (jeskyné Déravá, Krápníková, Koda). Počet mezolitických jeskyních lokalít je opét menší (jeskyné Tri volú). Prehled pravékého osíd le­ ní jaskyni ČK je siln é ovlivnén stavem výzku­ mu: zatímca poleolitickým nálezúm byla pri výzkumech vénována vétšinou zvýšená pozor­ nosť a byly i publikovány v odborném tiskú, nálezy postpaleolitické byly v ŕadé pŕípadú v podstaté jen „vedlejším produktem“ výzkumu zaméŕených na paleolit, odborné publikace se jim dostalo méné často a rovnéž jejich celk o­ vá hodnota je menší. Zcela pŕevažují nálezy z neolitu (lineárni i vypíchaná keram ika), m é­ né již eneolitu (kultura jordanovská, kultúra nálevkovitých pohárú). Více nálezú je až ze starší, strední a pŕedevším mladší a pozdní doby bronzové (kultury únétická, mohylová, knovízská) a z daby halštatské. Poté zrejmé obliba jeskyní poklesla a další nálezy jsou až z doby hradištní, ze stŕedovéku a novovéku (16. — 17. stoleti).

Jediný nález v jeskyni, který ize bezpečné interpretovat je penézokazecká dílna ze 60.

— 70. let 15. století (Hejna, Radomérský 1958).

Veškeré pokusy o výklad všech astatních ar­ cheologických nálezu v jeskyních jsou, pŕedevším díky kvalite výzkumu, jen hypotéza­ mi, avšak, jak ukazují napr. výzkumy provádéné v současné dobé Okresním muzeem v Berouné v jeskyni é. 1504 v Údolí désu v ob­ lasti Kody, nemusí ani komplexní výzkum ve­ dený moderními metódami pčinést vždy jedno­ značný výsledok. Kromné toho je si treba uvédomit, že duvody pro pobyt človéka v jesky­ ních mohly byt nejrňznejšího charakteru a jakákoli generalizace není v tomto sméru mož­ ná. Ďalší perspektívy rešení problému pravékého a rané historického osídlení jeskyni jsou tedy pouze v provádení pečlivých komplexních výzkumfl, na nichž se budou podílet jak h is­ torické, tak i prírodné védy. V další fází pak bude nutné sledovat vztah osídlení pod širým nebem (v postpaleolitickém období jednoznač­ né prvotního) a druhotného osídlení v jesky­ ních.

Pri srovnání pravekého a rané historického osídlení v ČK s osídlením v krasových oblastech Moravy a Slovenska se ÚK jeví jako chud­ ší a to jak po stránce zastoupení památek z jednotlivých období, tak predevším co do bohatství nálezu (srv. Stuchlík 1981, Bárta 1961).

Príčiny lze spatŕovat jednak v rozdílnem sta­ vu výzkumu, ale predevším v rozdílných geom orfologických pomérech — jeskyné ČK, čas­ to dostí stísn éné a v relativné obtížné prístup­ ných terénech, neposkytovaly takové možnosti jako jeskyné moravské a slovenské. Charakter pravekého a rané historického osídlení jeskyní byl proto v Čechách patrné jiný než na Moravé a Slovensku. Srovnání se situací mimo ČSSR by se již vymykalo rámci tohoto pčíspévku.

Vývoj pravékého a rané historického osídle­ ní ČK se všem i svými zvláštnostm i, které s se ­ bou jisté prinášely neobvyklé prírodní podmínky,

nehrál v cekolvém vývoji společnosti v Čechách závažnou roli. Nicraéné práve pro své zvlášt­ nosti je jeho sledování vhodné pro studium vzájemného pusobení človéka a pŕírodního pro­ stredí, v némž žil. N astínéné úkoly si však vyžádají dlouhou system atickou práci, dŕíve než prinesou pozitívni výsledky.

4. ARCHIVNÍ EVIDENCE KRASOVÝCH JEVÚ Závérem je treba ješté dodat, že Okresní muzeum v Berouné vede jednak archívni evidenci krasových jevú (dokum entace sp eleolo­ gických skupín) a jednak krasové výstrižky z novin a časopisu (od roku 1957 nesystem atic­ ký a od roku 1964 system aticky — dodavatelem je Pražská inform ační služba — odbor výstrižkové služby). Okresní muzeum v Be­ rouné shromažďuje sbírky dokumentující kra­ sové jevy Českého krasu, a to archeologické nálezy, m ineralogické výplne jeskyni a paleon­ tologický kosterní materiál jeskyni. Vlastní písem ná dokumentace krasových jevú zústala zachována v archívu po pracovnících múzea J. Hromasovi a V. Lysenkovi (zvlášté týkající se Zlatého koné, Moíiny, Čefinky aj.). V součas­ né dobé v Okresním muzeu v Berouné nepra­ cuje specialista-speleolog. Dokumentaci o jes­ kyních eviduje ale paleontológ múzea a ar­ cheológ múzea provádí archeologický výzkum v jeskyních s archeologickým i nálezy. Téžištém vlastního speleologického výzkumu tedy stále zňstává spolupráce se základní organizací ČSS I — 02 Tetín. V souvislosti s tím je treba vyjádrit prání, aby se Okresnímu muzeu v Berouné podarilo navázat podobnou spolupráci i s jinými speleologickým i skupina­ mi, které v Ceském krasu pusobí a nebo aby od téchto skupín získavalo muzeum system atic­ ky alespoň kópie zpráv z jejich akcí. Záleží však na téchto skupinách, zda budou ke spo­ lupráci ochotné. Využíváme tímto tuto pracov­ ní konferenci k tomu, abychom je o to požádali.

Literatúra: B árta, J. 1961: Z ur P roblem atík d er H O hlensiedlungen in d er S low akischen K arpaten, AACarp II, 3 — 39 F rid ric h , J., Sklenár, K., 1976: Die p a lä o lith isc h e u n d m eso lith isch e H o hlenbesiedlung des Bohmisch e n K arstes, F o n tes a rc h aeo lo g ici P ragenses, vol. 16.

Hejna, A., R adom érský, P. 1958: P enézokazecká d ílň a v jesk y n i „M incovňa“ n a Z latém koni u Kon ép ru s, PA XLIX, 513 — 558.

Stuchlík, S. 1981: O sídlení jesk y ň ve sta rší a stre d n í dobe bronzové n a M oravé, Studie AÚ ČSAV v Brne, IX. 2.

57

Ing. Juraj S ý k o r a Ústredie štátnej o chrany prírody Liptovský Mikuláš

BEZPEČNOSTNÝ PREDPIS PRE JASKYNE A MERAČSKÁ TÁCIA JASKÝŇ Úvod: Zákon č. 42 SNR z roku 1972 o o rg a n i­ zácii a o rozšírení dozoru štátnej b a n ­ skej správy zaručuje vykonávanie š tá tn e ­ ho odborného dozoru nad bezpečnosťou práce a prevádzky, ako aj nad dodržiava­ ním určen ých pracovných podmienok v organizáciách, pokiaľ usku to čňu jú p ráce i na sprístupňovaní príro dn ých jaskýň a práce pri ich udržiavaní v bezpečnom stave. Táto p rávna norm a si vynútila z a ­ vedenie jednotného predpisu pre jaskyne, podľa ktorého by sa riadili všetky práce v jaskynnom prostredí. Výsledkom bolo zavedenie Bezpečnostného predpisu pre jaskyne č. 3000/1975 z 1. 7. 1975 Sloven­ ského banského úradu, ktorý sa vzťahu­ je na organizácie, pokiaľ uskuto čň ujú p r á ­ ce na sprístupňovaní príro dn ých jaskýň a p ráce pri ich udržiavaní v bezpečnom stave. Súčasne sa vzťahuje aj na organi­ zácie, pokiaľ tieto práce projektujú, a le ­ bo prip rav ujú na realizáciu. Dodržiavanie bezpečnostného predpisu je záväzné a zod­ povedajú zaň pracovníci, ktorí sú o rg a ­ nizačným alebo zodpovednostným p oriad­ kom organizácie jednoznačne určení.

Predpis nadobudol platnosť dňom 1. ja­ nu á ra 1976 a v jednotlivých oddieloch sú vymedzené povinnosti pracovníkov pri vý­ stavbe a prevádzke objektov a zariadení v podzemí, stano vu je podmienky pre fu n ­ govanie osvetľovacích a iných e le k tric ­ kých zariadení, ktoré sú vo vlhkom pro­ stredí extrém ne nam áh an é. Nie menej d ô­ ležité sú ustanovenia pre cesty na ch ô­ dzu, dopravné cesty, dopravu osôb a m a ­ teriálu, spôsob manipulácie s výbu šn in a­ mi a nem enej významným je aj u s ta n o ­ venie o jaskynnom ovzduší. Z hľadiska dokum entácie je dôležitý štrn á s ty diel to h ­ to predpisu pojednávajúci o spôsobe a podm ienkach vedenia m eračskej doku m en­ tácie jaskýň.

Meračská dokumentácia jaskýň v zmysle predpisu č. 3000/1975 Meračská do kum entácia jaskýň je dô ­ ležitým dokumentom, ktorý slúži v p ro ­ 58

DOKUMEN­

cese sprístu pň ov ania k spracov aniu pro ­ jektovej dokum entácie. Slúži však aj pre iné účely súvisiace s prevádzkou, ú d rž ­ bou, štúdiom rôznych javov a prírod ný ch zákonitostí v jaskynnom prostredí. Pokiaľ m eračsk á dok um entácia m á slúžiť pre spracovanie projektovej d o k u m en tácie pre sp rístu p n en ie jaskyne, musí byť vy ho to ­ vená už pred začatím projektových prác.

V m eračskej d o k um entácii pre jaskyne možno hovoriť o týchto d ru ho c h d o k u ­ mentácie: 1. mapová dokum entácia 2. číselná d okum entácia 3. o statná d okum entácia 1. Mapová dokumentácia Pod mapovou doku m entáciou Bezpečnost­ ný p redpis pre jaskyne rozumie — základné mapy jaskyne — základné mapy pre sp rístupn en ie jaskyne — m apa povrchovej situácie — profily a rezy — iné účelové mapy Základné mapy podzemia a povrchu spravidla nad p riestorm i jaskyne sa vy ­ hotovujú zásadne v m ierke 1:500. Základ­ ná mapa jaskyne musí obsahovať zákres priebehu podzem ných priestorov ja sk y n n é­ ho systému, vyznačenie trá s p re c h ô ­ dzu ľudí s uvedením výškových údajov, vyznačenie d ru h u ciest, schodíšť, z á b r a d ­ lí a iných dôležitých tech nický ch a e n e r ­ getických z ariadení in štalovaných v s p r í­ stupnenej jaskyni. Dôležité je vyznačenie svetlej výšky kritických miest jaskynných priestorov v prípade, že je menšia ako 1,8 m. K prírodným danostiam , ktoré je po trebné pri m apovacích p rá c a c h z a chy ­ tiť, je tiež vyznačenie všetkých ja sk y n ­ ných vodných tokov vodných nádrží-jazierok, výrazných priesakov a výverov vôd. Základná mapa povrchovej situácie musí obsahovať ú daje p otrebné na p r í­ padné riešenie stretov záujmov a pre vy­

danie príslušných územ ných rozhodnutí, je preto i dôležitým právnym dokumentom.

Okrem iného musí obsahovať správne h r a ­ nice, hran ice och ra n n é h o pásm a jaskyne, hranice lesov a ostatn ých kultúr, cesty a komunikácie, mosty, priepusty, nadzem né a podzemné vedenie každého druhu, výškopis zobrazovaného územia s intervalom vrstevníc zodpovedajúcim m ierke mapy spravidla u z ák ladn ých vrstevníc 1 m, hlavných 5 m.

Z hľadiska výskumu jaskyn ného systé­ mu je dôležité zachytiť v stu p n é a výstup­ né miesta z jaskyne, iné znám e po vrcho ­ vé, alebo n ep rístu p n é otvory do podze­ mia, všetky odkryvy, zosuvy, tiež stavby v o c h rann om pásm e jaskyne atď.

Okrem týchto údajov zák ladná m apa podzemia i povrchu musí obsahovať tzv. rám ové a m imorám ové údaje mapy, kto rými sa rozumie vyznačenie m ierky m a ­ py, číslo listu základnej m apy v klade lis­ tov THM v systéme jednotnej trigonometrickej siete k a ta s trá ln e j (S-JTSKJ, názov lokality a organizácie, evidenčné číslo listu mapy v súbore m eračskej d ok um e n­ tácie, dátum vyhotovenia, meno a podpis zodpovedného pracovníka, štvorcová s ú ­ radnicová sieť s rozm erm i štvorcov 10 x 10 cm, body polygónových a výškových polí s príslušným i číslami a výškovými údajmi, súradnicový systém, systém výško­ vého pripojenia atď.

Významným dokum entom z hľadiska predstáv o k onfigurácii a p riebeh u jaskyne su profily a rezy. Aby bolo možné získať dostatočný prehľad o c h a ra k te ris tic k o m tv are a č lenitosti podzem ných priestorov, a lebo aj povrchu, je p otrebné vhodne vo­ liť smer, h usto tu ako i m ierku profilov. Je len sam ozrejm é, že profily a rezy musia obsahovať n a jm ä číslo, m ierku dlžok a výšok, zrovnávaciu rovinu, p ríp a d n e iné skutočnosti, bez kto rých by tento d ru h do­ ku m entácie nebol úplný.

Bezpečnostný p re d p is rozlišuje tiež Zá­ kladnú mapu pre sprístupňovanie jaskyne, t. j. m apu vyhotovenú v neprístu pn ej jask y­ ni určenej n a sp rístupnenie. Musia byť v nej zachytené okrem spom enutých údajov všetky významné te ré n n e danosti dôležité pre sp rístu pn e nie a sprístupňovacie p r á ­ ce. Výnimočne v špeciálnych príp ad och je možné vyhotoviť aj účelové mapy podľa potrieb organizácie a sp ravidla ide o — požiarne mapy a mapy protihavarijných zariaden í — mapy rozvodov energie a rozm iestne­

nia stálych svietidiel — iné mapy Otvorenou, pritom však závažnou otáz­ kou zostávajú značky mapovej doku m en ­ tácie. Predpis stanovil bývalej Správe slo­ venských jaskýň vypracovať značkový kľúč pre d okum entáciu jaskýň, ktorý by p rihliadal na platn é značky v banskom m eračstve, geológii a geodézii. V sú č a s­ nosti sa používa interný zoznam značiek, k torý po doplnení bude predložený na schválenie Slovenskému banském u ú r a ­ du.

2. Číselná dokumentácia Číselnú d okum entáciu tvoria zápisníky, výpočty, zoznamy súradníc, m eračské n á ­ črty a ostatné pomocné podklady. Všetky musia byť náležíte adjustované, a s p r a ­ cované tak, aby výsledné hodnoty boli zabezpečené p re d zmazaním pre p rípadné ďalšie použitie. Zápisníky musia okrem iného obsahovať tieto údaje: — d ru h zápisníka — miesto a predm et m erania — dátum m eran ia — meno m erača — označenie m eračský ch prístrojov 3. Ostatná dokumentácia Súčasťou m eračskej dokum entácie sú aj náležitosti, ktoré tvoria ďalšie mapové, číselné a písomné podklady týkajúce sa m eračskej činnosti, najm ä podklady o za­ bezpečovaní och ran y jaskyne, výpisy sú­ radníc, miestopisy trig onom etrických a nivelačných bodov, mapové podklady s ta ršíc h m eračský ch prác, tech nická s p r á ­ va a pod.

Významnou písomnou dokum entáciou je najm ä technická správa k to rá sa musí vy­ hotoviť zvlášť pre každé ucelené m eranie a je neoddeliteľnou súčasťou m eračského elaborátu. Je to súh rn é písomné vy jadre­ nie výsledku m eračských p rác so zdôvod­ nením použitej technológie a zhodnotením splnenia daného zámeru. V technickej správe sa uvádzajú najm ä tie údaje, k to ­ ré nie sú obsiahnuté v m eračsk ých a vý­ počtových elaborátoch. Technická správa musí byť datovaná, podpísaná vyhotovovateľom a overená hlavným meračom.

Za vykonávanie m eračskej činnosti, ako aj za riadne vedenie m eračskej dok um en­ tácie podľa tohto predpisu zodpovedá r ia ­ diteľ organizácie t. j. Ústredie štátnej oc hra ny prírody.

59

Pokiaľ sa práce pre potreby jaskyne vy­ konávajú dodávateľským spôsobom, zod­ povedá za vykonávanie m eračskej činnosti a za riad ne vedenie m eračskej d o ku m e n­ tácie podľa tohto predp isu v rozsah u u sk u ­ točňovaných prác tiež vedúci dodávateľ­ skej organizácie.

Odborné riadenie m eračskej činnosti a úplnosť m eračskej dokum entácie musí z a ­ bezpečovať pracovník s odborným vyso­ koškolským vzdelaním banskom eračskej, alebo geodetickej špecializácie t. j. h lav ­ ný merač, ktorý musí svoju spôsobilosť dokázať skúškou pred komisiou Sloven­ ského banského úradu. Za správnosť a úplnosť jednotlivých m eraní a častí d oku ­ m entácie zodpovedá tiež pracovník, ktorý tieto p ráce vykonáva alebo riadi. Na kaž­ dom elaboráte m eračskej dokumentácie, alebo jej časti sa musí uviesť meno a priez­ visko zodpovedného pracovníka a elaborát musí byť týmto pracovníkom podpísaný.

Záver.

Bezpečnostný pred pis pre jaskyne v č as­ ti pojednávajúcej o m eračskej d o k u m e n ­ tácii nevyčerpáva všetky podmienky, k to ­ ré je potrebné pri m eračských prácach zachovávať, preto sa v závere odvoláva tiež na platnosť ďalších ustanovení z in ýc h predpisov. Pre geodetické základy mapovej dokum entácie jaskýň, metodiku m erania, stabilizáciu bodov, pire zobrazova­ cie a re p ro du kčn é práce, preklad a rozmery listov, systém evidencie a u k la ­ danie mapovej dokum entácie, ako aj pre číselnú a o statnú m eračskú dokum entáciu platia p rim erane príslušné ustanovenia

B anskom eračského predp isu Slovenského banského ú ra d u č. 750/1972 z 1. 2. 1972 o banskom eračsk ej d okum entácii pre po virchové dobývanie rú d a n e rúd a Banskom eračský p redp is Ú stredného banského úra d u č. 5700/1962 o bansk om eračskej d o­ kum entácii z 5. 7. 1962, k torý platí na hlbinných baniach.

Geodetické p rác e p rev ád zan é pri m e r a ­ ní na povrchu musia tiež rešpektovať zá­ väzné p ráv ne norm y a predpisy o g eod é­ zii a kartog rafii z ktorý ch najzávažnejšie sú: — zákon č. 46/1971 Zb. o geodézii a kartog rafii — vyhláška Slovenského ú ra d u g eo dé­ zie a k arto g ra fie č. 81/1973 Zb. o vykonávaní geodetických a k a r to g r a ­ fických p rác a k a rtogra fic k ých dielach — vyhláška SÚGK č. 82/1973 Zb. o overovaní geom etrických plánov a iných výsledkov geodetických prác — vyhláška SÚGK č. 11/1974 Zb. o g eode­ tických p rá c a c h vo výstavbe — Smernice pre tvorbu Základnej m a ­ py ČSSR veľkej m ierky (a v nich uvedené ďalšie súvisiace normy J. Rešpektovanie Bezpečnostného predpisu pre jaskyne, ako aj súvisiacich predpisov umožňuje zaviesť jednotnosť aj pre m e­ todiku m erania, vyhotovenia ako aj ko ­ nečného spracovania m eračskej d ok um e n­ tácie jaskýň a tým ju zaradiť na p a trič n ú úroveň a zrozumiteľnosť v komunikačno-informačnom systéme d okum entácie vô ­ bec.

Literatúra: B ezpečnostný p red p is Slovenského b an sk éh o ú ra d u z 1. 7. 1975 číslo 3000/1975 p re iask y n e B ra­ tislava, 1975 B anskom eračský p red p is Slovenského b an sk éh o ú ra d u z 1. 2. 1972 čislo 750/1972 p re povrchové dobývanie rú d a n e rú d B ratislava, 1972 B anskom eračský p re d p is Ú stred n éh o b a n sk éh o ú ra d u zo dňa 5. 7. 1962 číslo 5700/1962 o b an sk o ­ m eračsk ej dokum entácii n a h lb in n ý ch b an iach , P rah a 1962 Súbor p rávnych predpisov z odboru geodézie a k a rto g ra fie a sú v isiace p red p isy , B ratislav a 1977, vydal SÚGK ako p raco v n ú pom ôcku p ri v ý kone g eo d etick ý ch a k a rto g ra fic k ý c h prác.

S m ernice Slovenského ú ra d u g eodézie a k a rto g ra fie zo dňa 30. n ovem bra 1981 č. 3-3790/1981 na tvorbu Z ákladnej m apy ČSSR veľkej m ierky 984 210 S/81.

60

Ing. Marcel L a 1 k o v i č Ústredie štátnej ochrany prírody Múzeum slovenského k rasu a o ch ran y prírody Liptovský Mikuláš

ZAKLADNE OTÁZKY SÚČASNÉHO PRÍSTUPU NA USEKU SPELEOLO­ GICKEJ DOKUMENTÁCIE Činnosť v oblasti speleologickej d o k u ­ m entácie u nás podm ieňuje niekoľko mo­ mentov. Pram enný m ateriál, ktorý vznikal z činnosti našich predchodcov p r e d sta v u ­ je zn ačne rozsiahly a veľmi cenný fond poznatkov, kto ré sú k o nk ré tny m dokladom dynam ického rozvoja slovenskej speleológie a slúžia ako zdroj inform ácií nielen v prakticko m speleologickom prieskum e, ale i na rôzne vedecké, kultúrno-osvetové a iné účely. Treba však otvorene povedať, že zatiaľ sa tento m ateriál v dostatočnej miere nevyužíva.

Súbežne so zhromažďovaním a v y tv á ra ­ ním spom ínaného p ram en néh o m ateriálu, čo sa zväčša dialo náhodným spôsobom, sa totiž neriešili otázky, k to ré by sa d o­ týkali jeho b udúceho využitia. Dielčie otázky ostali zväčša n a úrovni dobrých snáh, ktoré v po dstate veci nepomohli. Je preto javom prirodzeným , že sa v terajšej dobe začínajú do popredia dostávať otázky sm e­ rujúce k uspo riad aniu p ram e n n é h o m a te ­ riá lu tak, aby v čo najoptim álnejšej fo r­ me našiel svoj odraz v zodpovedajúcom inform ačnom vyjadrení.

Obnovením Slovenskej speleologickej spoločnosti vznikol široký aktív dobrovoľ­ ných záujemcov o speleológiu. V súčasnosti pred stavu je odborne dostatočne fu nd ov a­ ný potenciál, ktorý rieši čoraz náročn ejšie úlohy speleologického priesku m u a os ta t­ ných sfér speleologickej činnosti. Z tohoto potom vyplýva, že je n a mieste ak sa rozvíjajú otázky systémovosti p ráce vo všetkých sfé ra c h speleologickej činnosti a te d a aj na úseku speleologickej d o ku m en ­ tácie. Tretí m om ent vyplýva z postulátu aktívnej dokum entácie, nevyhn utnej zlož­ ky v prístup e k torý c h a ra k te riz u je p ro ­ klam ovanú a v m nohých dok um entoch z a ­ kotvenú do kum entáciu súčasnosti.

Požiadavky na systém speleologickej do kum entácie V dôsledku zhromažďovania poznatkov a p ram enn ého m a teriá lu v speleologickej

dokum entácii postupne vznikol stav, k to ­ rý môžeme charakterizovať ako naru šen ie rovnováhy. Narušenie zapríčinil rozpor medzi množstvom prijím aných informácií a schopnosťou človeka tieto informácie náležite obsiahnuť. V našej dokum entačnej činnosti n astal okamih, kedy sme ešte dokázali prijímať ďalšie informácie, avšak naša schopnosť ich ďalej odovzdávať resp. sprostredkúvať na rôzne účely sa veľmi obmedzila. V množstve existujúcich poznat­ kov odrazu nebolo ako siahnuť práve po tom, čo vyplývalo z konk rétnej požiadav­ ky.

Do popredia sa preto zákonite dostali otázky, zmyslom ktorých je s n a h a o rie š e ­ nie spom ínaného rozporu tak, aby sa p r i­ tom proces prijím ania informácií a „do­ kum entácie zmyslovo k onkrétneho, ale i ro ­ zumové a b s tr a k tn é h o “ nenarušil (Z. Z. Stránsky, 1974). Na báze Múzea slovenské­ ho k r a s u v Liptovskom Mikuláši sa tento proces uzavrel v roku 1975 prijatím Jed­ notného systému dokumentácie, jednotný systém dok um en tácie dotvoril sústavu jed ­ notlivých sfér dokum entácie a vo vzťa­ hu k speleologickej dokum entácii c h a r a k ­ terizoval sféru krasových javov ako sys­ tém, ktorý z hľadiska obsahu rešpektuje súčasný stav a jeho vžité kategórie, avšak do bu dú cn a pre ďalšiu činnosť vytvára dostatočné perspektívy.

Náhodnosť záberu chara k te riz u jú c a sp e ­ leologický záujem v minulosti n a c h á d z a ­ la svoj obraz aj v dokum entačnom v y ja d re ­ ní. Pretože v dokum entačnom prístupe neexistovali žiadne pravidlá a k rité riá tvorba dokumentov, či fixovanie poznáva­ ných s ku to č ností z hľadiska obsahu a f o r­ my prebiehalo tiež náhodne. Pokiaľ je t a ­ kýto tre n d chara k te ris tick ý pre obdobie kedy sa záujem o speleológiu n a Sloven­ sku rozvíjal sporadicky ide v podstate o pasívnu fo rm u do kum entačného prístupu, a tá je i v slovenských podm ienkach po­ chopiteľná. Vytvorenie širokého aktívu do­ brovoľných jaskyniarov nás však stavia pred úplne inú situáciu. V podm ienkach 61

existencie vyše 600 člennej základne už nie je správne, ak speleologický záujem ch a ra k te riz uje len náhodnosť záberu.

Postupne ako rástol m om ent špecializá­ cie, ak o sa rozširoval záujem o speleolo­ gické dianie u nás, do popredia sa n e ­ vyhnutne dostávala aj otázka systému, na báze k to réh o sa celá činnosť rozvíja a postupne realizuje. Z pohľadu dok um en ­ tačného by sa teda ani poznávanie a u te n ­ tických inform ačných zdrojov nemalo diať na báze náhodnosti, ktorej určujúcim faktorom je často len odborná ú roveň a u ­ tora. Rozvíjaním takéhoto prístupu m ôže­ me síce do určitej miery získať r e p r e ­ zentatívny súbor poznatkov o objektívnej realite skúm aných javov. Avšak takýto sú­ bor by celkom určíte nerozviedol naše poznanie do dimenzií, k toré sú ne v y h n u t­ ným predpokladom pre postihnutie danej problem atiky ako celku.

Je te d a žiadúce, aby sme nielen domýšľa­ li, ale postupne do praxe uviedli všetko, čo skĺbené do uceleného systému vytvorí priestor pre logický a odôvodnený tok in­ formácií. Pri dodrdžiavaní základného poznávacieho prístupu a využití všetkých dostupných metód dotvorí sa báza s p e ­ leologickej dokum entácie ako špecifická vedecká činnosť, ktorej predm etom je poznanie a vedecky zdôvodnené doloženie skutočnosti a nie iba číre zachytenie n ie k ­ torých jej vonkajších stránok. . V našom dokum entačnom prístupe musi ísť o to, aby sa oblasť speleologickej do ­ kum entácie rozvíjala v rovine a u te n tic­ kých a sprievodných zdrojov informácií.

Pokiaľ auten tick á do kum entácia m á svo­ je nezastupiteľné miesto, v špecifických speleologických podm ienkach len jej p ro s­ tredníctvom nemožno zaistiť dok um ento­ vanie skutočnosti. Vyžaduje to, aby sp e ­ leologická d okum entácia vyvinula vlastné ak tívn e do kum entačné úsilie v tom sm e­ re, ktoré sa dokum entačné čo najoptimálnejšie priblíži k dokum entovanej sk u to č ­ nosti. Vo vzťahu k špecifickosti speleolo­ gických podm ienok vyplýva, že v doku­ m entačnej rovine treba pracovať s do ­ kumentárni sprostredkovaným i, ktoré ale n em ôžu stratiť pôvodnú funkciu dokladu.

Túto dokum entáciu označujeme ako sp rie ­ vodnú a nem á pre nás význam d r u h o r a ­ dý, ale naopak umožňuje postihnúť tie vzťahy a väzby, ktoré by sme iným spô­ sobom nepoznali.

Naše úsilie sm eruje preto k tomu, aby sme čo najlepšie definovali a do p rísluš­ ných vzťahov usporiadali oblasť s p rie v o d ­ nej dokumentácie. Od toho ako sa nám

to podarí bude závisieť čím a ako bude dokum entovaný príslušný jav alebo sk u ­ točnosť. Otázka kvality našej práce b u ­ de preto závislá od toho, do akej miery ktorýkoľvek dokum ent ako súčasť sp rie ­ vodnej dokum entácie bude skutočne do ­ kumentom, čiže do akej miery bude do ­ kladom. ktorý v e rn e a objektívne sp ro s­ tre d k u je n aše poznanie o jave a sk u to č ­ nosti. Znam ená to, že sa musíme pokúsiť o to, aby v do kum entačnom p rístu pe p r e ­ v ládala len re č faktov, k toré sú v podo­ be nášho poznania základom obsahovej strán k y dokum entov a v e rn e odpovedajú povahe dokum entovanej skutočnosti.

Súčasná sprievodná dokumentácia Aké sú v tomto sm ere n a še d oterajšie skúsenosti? Je pravdou, že proces dotvo­ ren ia sprievodnej do kum entácie nie je ešte u konca. Pokiaľ sa ale zaoberám e otázkou, či te ra jší do kum entačný prístup v plnej m iere odzrkadľuje uvedené hľa­ diská, tento problém nie je a n i tak roz­ hodujúci. Za dobu existencie Slovenskej speleologickej spoločnosti sme však do života uviedli n iektoré zásady, z pohľa­ du ktorý ch je možné dať p rim e ra n ú od­ poveď na tak to form ulovanú otázku. V prak tick om živote spoločnosti sa po stu p ­ ne udomácnilo niekoľko dokumentov, p ro ­ ces vy tvárania k to rý c h od ráža m ieru a n ­ gažovanosti a záujm u o speleologické d ia ­ nie v krasových územ iach Slovenska. Pre úplnosť tre b a povedať, že pokiaľ sa časť z nich vyvíjala celkom sp on tánn e uvede­ nie niektorých už diktovala sn a h a o cie­ ľavedomé usm ern en ie dokum entačnej čin ­ nosti. Rámcové rozoberiem e a sp oň tie hlavné: Technický denník — Z hľadiska formy p r e ­ šiel určitým vývojom. Jeho základn ou f u n k ­ ciou je podanie elem e n tárn y ch informácii o p riebehu prieskum nej akcie a výsled­ koch ktoré sa dosiahli. Z toho ale potom vyplýva, že sa jeho funkcia posudzuje v dvoch polohách. V prvej je dokladom o určitom podujatí, k to ré v danom čase, v p resne o hraničenom 'rozsahu realizova­ la sk upina osôb. V d ruhej je dokladom o tom, čo sa pričinením človeka jaskyniar a udialo n a k o nkrétnej lokalite. Do akej miery n a toto všetko pa m ätá technický denník svojou obsahovou strá n k o u by cel­ kom určite mohlo byť o bsahom jedného referátu . Ak sme na začiatku povedali, že prešiel určitým vývojom, bolo to preto, aby sa jeho spom ínané funkcie podarilo dotvoriť čo najlepšie. Pokiaľ ale do jeho

obsahovej strá n k y nevyh nu tn e zasahuje subjekt človeka, táto a toto nie je z rie d ­ kavý jav, vždy nezodpovedá povahe do­ kumentovanej skutočnosti. Tento n e d o s ta ­ tok sa príliš často p rejavuje v popise č in ­ nosti, v rôznych topografických n e p r e s ­ nostiach a žiaľ často i v nepochopení te r ­ mínu k o nk rétn ej lokality.

Plán jaskyne a iná meračská dokumentá­ cia — zatiaľ sa vyvíja bez pevne sta no ­ vených pravidiel. In fo rm ačná hod nota t a ­ kejto d okum entácie je rôzna, pretože ob­ sahová s trá n k a ešte stále závisí od od­ bornej erudície autorov. V tomto sm ere t r e ­ ba len zdôrazniť, že zatiaľ sú ne do rie še ­ né m nohé otázky, ktoré by m ohli zvýšiť súčasnú inform a č nú hodnotu a zároveň postaviť takú to d okum entáciu na úroveň skutočného dokum entu. Zvlášť keď ide o časť dokum entácie, k to rá v plnom rozsa­ hu splňa požiadavky autentick ých zd ro­ jov informácií.

Evidenčný list krasových javov — v sp e ­ leologickej praxi a nie len u nás, dnes už klasický predstaviteľ jednej zo základných foriem do kum entácie tzv. II. rá d u . Jeho nedostatk om je to, že popri širokej škále k o n krétnych údajov neposkytuje do stato č­ ný priestor pre vedecké poznanie u disci­ plín, ktoré rozvíjajú speleologické p ozna­ nie a tak d o tv á ra jú skutočnú povahu do­ kum entovanej skutočnosti.

Fotodokum entácia — v pom erne širokom zábere, k to rá v speleologických podm ien­ ka c h c h a ra k te riz u je oblasť foto dok um en­ tácie sa ešte príliš často strá c a pôvodná funk cia d o k la d u a n a h r á d z a ilustračno u funkciou. Ak sa aj na tomto poli speleolo gického snaženia pre sa dila n e m alá s k u p i­ na jaskyniarov, p re d sa len vo vývoji tejto činnosti môžeme postrehnúť prvky určitej náhodnosti, resp. nie je to hľadisko do­ kum entačné, k to ré jednoznačne c h a ra k te ­ rizuje oblasť fotodokum entácie.

Oznámenie o objave jaskyne — je jedným z prvkov, kto ré by mali charakterizovať n aše úsilie o dotvorenie sprievodnej doku­ mentácie. Plní špecifickú funkciu, pretože po obsahovej strá n k e m á pam ätať n a s k u ­ točne verné dokum entovanie z názvu vy­ plývajúcich skutočností. S prihliadnutím n a čas, kedy bolo do speleologickej praxe uvedené, zatiaľ nie je možné hodnotiť účinok, ktorý sa v d okum entačnej praxi dosiahol.

Identifikačná karta — podobne ako ozná­

menie o objave jaskyne aj tento dokument má svoju presne vymedzenú funkciu. Je tiež prvkom ch ara k te riz u jú c im postupné d otváranie sprievodnej- dokumentácie. Do akej miery splňa svoje poslanie si objas­ níme v nasledujúcej kapitole.

Z vyššie uvedeného rozboru vyplýva, že sa zatiaľ plne ne dotvorila funkcia jedn ot­ livých dokum entov tak, aby sú h r n n é c h a ­ rakterizovali oblasť sprievodnej dok um en­ tácie. Ak sme už teoreticky domysleli pod­ statu niektorých, rozhodne nemôžeme byť s konštatovaným stavom spokojní. Kon­ štatovanie, že oblasť sprievodnej do ku­ m entácie zatiaľ nie je d o tiahn utá do k o n ­ ca znam ená, že ešte nie sú úplne dorieše­ né nie le n jej teoretické aspekty z hľadiska celku, ale a n i z hľadiska funkcie, k torá jednotlivým dokum entom v kontexte spe­ leologickej dokum entácie bude prisúdená.

Pritom a toto je treb a zdôrazniť, nepôjde len o k o n k ré tn u dokum entáciu toho ale­ bo iného krasového javu.

Rozvíjanie a d otváranie sprievodnej do­ kum entácie však prakticky znamená, že chceme vytvárať p riestor pre to, aby sp e ­ leologická d okum entácia adekvátne posti­ hovala poznanú podstatu d ok um entova­ ných javov a skutočností. Preto postulát aktívnej dokum entácie tre b a predovšetkým chápať v tom, že naše úsilie sm eruje k tomu, aby aj speleológia obrátila svoju dok um entačnú pozornosť k súčasnosti a to v celej jej prírodnej a spoločenskej š ír ­ ke. Len takýto prístup dáva záruky, že oblasť dokum entácie bude zachytávať poznanú podstatu skutočnosti.

Práve v tejto oblasti veľmi dobrý zá­ klad vytvára široký aktív dobrovoľných jas­ kyniarov a to nielen vo vzťahu k predpo kladaným zámerom, ale i z titulu svojej existencie. Pritom je nevyhnutné, aby n a ­ še kritériá, prostredníctvom ktorých chce me uvedené zámery dosiahnuť v y chádza­ li z určitého výberu. Výberu, ktorý objek­ tívnu realitu , t. j. nam i poznávané skutoč­ nosti postaví do nových dokum entačných vzťahov, tým že bu dú zám erne selektované z pôvodných existenčných vzťahov sku ­ točnosti. Z toho potom vyplýva, že otáz­ ka výberu musí byť závislá na vedeckom poznaní javov a dokumentov, presnejšie na poznaní ich podstaty (Z. Z. Stránsky, 1974).

Identifikačná karta, jej funkcia a doteraj­ šie skúsenosti Odpoveď na otázku do akej miery je tak to chápaný dokum entačný prístup ob63

j'ektívny nám dáva prax, k to rá najlepšie p reveruje účinnosť a opodstatnenosť nášho snaženia. Len k o n k ré tn a p ráca s do ku ­ mentárni ukáže, či tieto skutočne slúžia svojmu účelu, alebo tvoria m ateriál, ktorý okrem istých vonkajších znakov nechá* rakterizuje žiadna inform ačná hodnota.

V tomto sm ere je žiadúce rozobrať do­ terajší efekt a účinnosť identifikačnej karty, k torú ako výsledok práce Komisie pre speleologickú dokum entáciu do p r a k ­ tického života uviedlo predsedníctvo spo­ ločnosti v roku 1981.

Snaha o jednoznačnosť a konkrétnosť dokum entácie v podm ienkach dok u m e n ta č ­ ného stred isk a pre k ra s a jaskyne p ostup­ ne viedla k pre hodnoteniu inform ačnej hodnoty existujúcich dokumentov. Popri rozpore, ktorý sme konštatovali ako n a ­ rušenie rovnováhy v príp ad e krasových ja ­ vov sa zakrátk o objavil ďalší nedostatok.

Do istej miery ho niekedy zapríčiňuje nízka in form ačná hodnota technických denníkov a niekedy okolnosť, že sa v u r ­ čitej relatívne obmedzenej dobe mnohé inform ácie p re n á ša jú len „ústnym poda­ n ím “. V m echanizm e svojho fungovania sa ešte úplne nedoceňuje potreba sk u to č ­ ne aktívneho dokum entačn ého prístupu.

Takto sa vy tv ára určité dokum entačn é vá ­ kuum, ktoré môžeme charakterizovať ako časové obmedzený a naprostý nedostatok informácií o jave a skutočnosti, ktoré sú predm etom n ášh o záujmu. S odstupom času síce dochádza k istej infiltrácii, avšak tieto svojou povahou nesp lň ajú posla­ nie pretože sú pre svoju inform ačnú ho d ­ n o tu zväčša nepoužiteľné.

Tento nedostatok sa v dokum entácii k r a ­ sových javov prejavuje tým, že na jednej stra n e dochádza k duplieite informácií, avšak ich obsahová strá n k a nem á vždy spoločné znaky. Na druhej stra n e mnohé ta k m e r všeobecne alebo lokálne známe javy chara k te riz u je absolútny n edostato k čo i len základných informácií. Pokiaľ si túto okolnosť prem ietnem e do praktickej roviny, jej logickým dôsledkom je, že ešte ani v súčasnej dobe nevieme zodpovedať otázku, koľko krasových javov existuje na území Slovenska. Existenciu mnohých jednoducho nevieme doložiť funkčnou a elem entárn ou dokumentáciou. Pritom ho­ voríme len o prípadoch, kde získať t a ­ kúto dokum entáciu neb rá n i nedostatok pracovníkov, resp. nejde o krasové javy, kto ré zatiaľ nie sú predm etom speleologic­ kého záujmu.

Revidovaním a porovnávaním existujú­ cej dokum entácie sa postupne diferenco­

vala skupina cca 250 krasových javov, ktorých existenciu by bolo tre b a niečím doložiť. Do p rak tic k é h o života sa preto uviedla identifik ačn á karta. Jej funkcia sa ohran ičila v tom zmysle, že za p re d ­ pokladu zodpovedného p rístupu zo s t r a ­ ny tých, ktorým je určená, výber určitých údajov jednoznačne potvrdí existenciu p rí­ slušného javu a vytvorí zák ladňu pre ďal­ šie ro zvíjanie n ášho poznávania. Treba zdôrazniť, že výber údajov je postavený na časovom f a k to re a požiadavke, aby sa tieto relatív n e ľahko mohli obsiahnuť ktorou-koľvek osobou. Odborné hľadisko c h a ra k te riz u jú c e k a ta s te r krasových javov a evidenčný list ustúpilo do úzadia. Tie­ to dokum enty totiž nie je možné zamieňať, ako sa niektorí z nás domnievajú. Identi­ fikačná k a r ta obecne plní funkciu tzv. ro dného listu, zatiaľ čo postavenie eviden­ čného listu je iné. Dosť jednoznačne to potvrdzuje i časové hľadisko. Identifikač­ ná k a rta ako dokum en t má vzniknúť v č a ­ se, keď je existencia p ríslušného k ra so v é ­ ho javu jednoznačne potvrdená. K sp ra c o ­ vaniu evidenčného listu, p rípadn e je ­ ho ďalších m odifikácií by sme však mali pristúpiť až vtedy, keď sme schopní svoje poznatky o krasovom jave syntetizovať do uceleného toku informácií. Za obdobie cca 2 rokov získali sme prostred níctvo m id e n ­ tifikačných k a rie t ú daje o 157 k o nk ré tny c h krasových lokalitách. Z doterajších skú­ seností vyplývajú tieto poznatky.

Absencia údajov rozhodne nie je t a ­ ká, ako sa predpokladalo. N iektoré z nich je možné doplniť (k a ta s trá ln e územie, miestny názov). Nad niektorým i sa treb a zamyslieť, pretože signalizujú problémy, na riešenie k to rý c h by sme sa mali zam e­ rať (názov lokality, fotod ok um en tácia).

S úhrnne však môžeme povedať, že id en ­ tifikačná k a r ta začína plniť svoju funkciu.

Z rozpísaného počtu sa d oteraz sp ra c o v a ­ lo 90 lokalít. Popritom však boli sp ra c o ­ vané i lokality nové, ktorý ch existenciu doteraz nedoložila žiadn a iná d oku m e n­ tácia. Časť identifikačných k a r á t ide na vrub lokalít všeobecne znám ych a formou sprievodnej dokum entácie i dobre doku­ mentovaných.

Tempo, ktoré túto p rácu c h a r a k te riz u ­ je, nie je také, s akým; sa pôvodne uvažo­ valo. Prácu predovšetkým sťažuje okolnosť, že sa do nej zatiaľ zapojilo len 16 oblast­ ných skupín. Absencia niek to rých je n e ­ pochopiteľná, zvlášť keď sú časté p ríp a ­ dy že sa od oblastnej skupiny vyžaduje spracovať cca 4-5 lokalít.

Ako doterajšie skúsenosti ukazujú zá"

sadnou otázkou je problém p resn éh o n á z ­ vu lokality. Ukazuje sa, že v m nohých názvoch sa odzrkadľuje istá neznalosť, k to ­ rá sa dotýka problém u v y tvárania názvov.

Pomenovanie niektorý ch lokalít vzbudzuje totiž pochybnosti či autorovi, ktorý id en ­ tifikačnú k a r tu spracoval bolo úplne jas­ né, od čoho sa názov krasového javu od­ vodzuje. Ďalší problém sa skrýva vo fotodukum entácii. Signalizuje ho pom erne veľká absencia záberov širšieho okolia, pretože len v niek to rých prípado ch sa a u ­ tori vyjadrili celkom jednoznačne — že sa totiž tak á to dokum entácia, s p rih lia d n u ­ tím na te ré n n e podmienky, vyhotoviť ne ­ dá. Veľmi vysoká je i absencia záberov z jaskyne. Tu zatiaľ ťažko nájsť p rim erané vysvetlenie, keďže u tých istých autorov z iných oblastí do kum entácie sú znám e p r í­ pady dobrej fo todokum entácie jaskynných priestorov. Čo zatiaľ veľmi optimisticky pôsobí je otázka plánu lokality. Konštatovanie, že zo 157 lokalít chýba iba jeden ju stavia do veľmi priaznivého svetla a pritom z nej boli najväčšie obavy a n a jej ad resu od­ znelo najviac pripomienok. Pokiaľ u cca

tretiny identifikačných k a r ie t zo 17 ú d a ­ jov, ktoré majú doložiť existenciu lokality konštatu jem e absenciu n iektorých údajov, len vo výnimočných prípadoch sú to 2 údaje. Nejde v šak o údaje, ktoré by spo ­ chybňovali existenciu tej ktorej lokality.

Záver Domnievame sa, že v takom to trende by sme mali pokračovať. Zásady komplex­ nej dokum entácie, problém ktorý sa už dlhšiu dobu rieši n a úrovni Komisie pre speleologickú dokum entáciu tiež d ajú na mnohé otázky p rim e ra n ú odpoveď. Preto ani n a č rtn u té myšlienky, ako i analyzo­ vanie doterajších skúseností, ktoré c h a r a k ­ te rizujú d okum entačný prístup nem ôže­ me považovať za proces nem enný a raz prevždy ukončený. V záujme veci je žiadúce, aby sa naďalej odborne prehlboval a v n ú to rn e obohacoval. A to podľa toho, ako bude speleológia upriamovať do ku ­ m e n ta č n ú pozornosť na súčasnosť, ktorá v prírodnej a spoločenskej šírke c h a r a k ­ terizuje veľkosť jej záberu.

Literatúra: H ochm uth, Z.: Spôsob sp ra c o v a n ia id e n tifik a č n e j k arty , Spravo'daj SSS č. 3, s. 22 — 28, Liptov­ ský M ikuláš, 1981 Lalkovič, M.: P odstata a c h a ra k te r d o k u m en tačn ej č inn o sti m úzea, Slovenský k ra s XIX, s. 121-140, O sveta M artin, 1981 S tránský, Z. Z.: M etodologické otázky d o k u m en tace současnosti, M uzeologické sešity V, s. 13 — 27, Brno, 1914

Slavomír C h m e 1 a Slovenská speleologická spoločnosť Oblastná sk upina Žilina

FILMOVANIE V JASKYNIACH Filmovanie v jasky niach sa vlastne nija ­ ko nelíši od v lastného filmovania n a po­ vrchu. Má tak isto svoje zásady a prav id ­ lá, ktoré je potreb né rešpektovať ak chce­ me, ab y sa film, ktorý máme v pláne n a ­ točiť dal použiť aj pre širokú verejnosť.

Voľba prístrojov a m ateriálu Pri voľbe filmovacej kam ery v y chádza­ me v prevažnej miere z toho, čo máme k

dispozíciii. Kamery na no rm áln u 8 mm na Super 8, či DS 8, p rípadn e 16 mm k a ­ mery. N ajvhodnejšie sú tie, ktoré majú dobrú svetelnosť, nakoľko filmovanie v jaskyniach je n á ro č n é na svetlo a m a ­ teriál o vysokej citlivosti nebýva u nás v predaji. Volíme ta k é kamery, k toré majú možnosť použitia širokouhlého objektívu, bez kto réh o sa v úzkych a tesných priesto ­ roch nedá filmovať. Na bežné kam ery S 8 sa v prevažnej časti dajú namontovať 65

širokouhlé predsádky a pre kam ery 16 mm širokouhlý objektív tvorí súčasť p rí­ slušenstva.

Ak máme možnosť, používame čo n a j­ viac citlivý materiál. Je to na úkor kvali­ ty, ale pre n o rm á ln e potreby je zrnitosť u m ateriálu 27 din ešte únosná. Dokonca v tieňoch je kresba ešte krajšia, ak o k e ­ by sme ten istý záber robili n a 17 Din materiál. Pri filmovaní používame m ateriál na umelé svetlo, ktorý má asi 3200 K (Ag­ fa a Kodak dodávajú na trh bežné kazety na umelé svetlo). M ateriál n a denné svet­ lo sa ne d á použiť na filmovanie v jas­ kyniach bez prevodového m odrého konvezného filtru, ktorý nám znižuje citlivosť filmu, ale mení teplotu chom atičnosti sv e t­ la. V poslednom čase n a jm ä pre sním anie na 16 mm robí veľké problémy zak ú p e ­ nie vhodného filmového farebn éh o m a te ­ riálu. Pre naše potreby a dostupnosť bol najvhodnejší Orwochrome UK 17. Pre fil­ movanie v jaskyniach nie je síce ideál ny pre nízku citlivosť, ale má pomerne dobré farebné podanie pri bežnom osviete­ ní 2000 W. Najlepším m ateriálom pre fil­ movanie v podzem í je Gevachrome 730, ktorý zo svojimi 27 Dinami je ideálnym m ateriálom pre naše potreby.

Ak nejde o sprístup nené jaskyne zdroj n a osvetlenie jaskyne je sp ravidla veľkým problémom. Batériové osvetlenie, ktoré má k dispozícii film a televízia je pre nás nedosažitel'né. Treba si zadovážiť podľa daných možností ľahký agregát, ktorý má výkon najm enej 1 kW. Agregáty, k toré po­ užíva a rm ád a či požiarnici sú pre tieto účely dostačujúce. Výhodné sú agregáty Hondy 1500, n a ktorý ch môžeme pracovať celý deň s výkonom okolo 1500 W (znesú k rá tk e zaťaženie 2 kW) a v á h a a g r e g á tu je okolo 50 kg. Pohonná zmes stačí po n a p l­ není nádrže (asi 7 1) n a 10 hodín n e p r e ­ tržitej prevádzky.

Ako osvetlenie doporučujem e používať halogénové lampy 1000 W p rípadne via c e ­ ré po 500 W. Uvedené žiarovky m ajú oko lo 3200 K a plne zodpovedajú naším po­ žiadavkám. Ich nevýhoda je, že stačí p r u d ­ ká zmena tepla, jedna kvap ka vody, p rí­ padne osvetľovanie s kolmo postaveným svietidlom, a pom erne n á klad né žiarovky vypovedajú službu. Rozmery ich však r a ­ dia medzi najvhodnejšie svietidlá, ktoré môžeme v našich p odm ienkach používať.

Statív je vhodný len pevný a prenosný.

Dostačujúce pre naše potreby sú statívy našej a nemeckej výroby, drevené či ko ­ vové, p rípad ne statívy ru č n é a závesné.

Pri filmovaní bez statívu je vhodné ako

spevnenie použiť skalné výčnelky, p ríp a d ­ ne opretie o steny jaskyne, či podopretie kam ery o steny a podobne.

Expozimetre (Luxmetrej používame t a ­ ké, s ktorým i sa dá merať aj d o p a d a jú ­ ce svetlo, čo m á pri práci v extrém nych podm ien kách značný význam. Väčšina n o ­ vých k a m ie r m á vstavaný expozimeter, k t o ­ rý je sp ravidla veľmi presný. Pri p raco v­ nom nastavení expozim etra m eriam e vla st­ nú expozíciu na pleťovke, k to r á je zodpo­ vedajúcim stredom pre naše natáčan ie. V prípade kontroly použijeme m alú doštič­ ku, na ktorej m ám e n a nesenú stre d n e si­ vú farbu, k to rá je u rču jú c a pre m eran ie expozimetrom.

Je potrebné, aby káble používané na prenos en ergie zodpovedali potrebným bez­ pečnostným norm ám. Zásuvky a zástrčky musia byť vodotesné a pri m anipulácii s nimi odporúčam e používať gum ené r u k a ­ vice. Pri práci v jaskyniach, kde je n a d ­ m ern á vlhkosť, nie je vhodné inštalovanie káblov na dlhší čas. Stávajú sa vodivými a vzniká nebezpečenstvo úrazu. Rozvodky a iné spojenia káblov je po trebné po zap nutí zabaliť do igelitového či um elého obalu, aby sa do n ic h nedostalo blato a iné nečistoty, p ríp adn e aj voda, ktoré by m o h­ li zapríčiniť úraz.

Pri bežnom filmovaní v jask yn iach sú stojany pre osvetlenie pom erne veľký lu ­ xus a tak sa zvyčajne obraciam e na svo­ jich priateľov, ktorí nám niekedy nie p r á ­ ve s ochotou aj posvietia.

Zásady film ovania v jaskyni.

Za p re dp okla du že m ám e všetky p o tre b ­ né náležitosti k dispozícii, záleží už len na nás akým spôsobom budem e film n a tá ­ čať. V našich podm ien kách m ám e možnosť výberu. Film d ok um entárny, reportážny, hraný, populárno-náučný, či populárno-vedecký. Po u rčen í formy n a tá č an ia filmu treba si pripraviť scenár, v ktorom si u r ­ číme celkový postup natáčan ia. Treba v ňom určiť postup všetkých záberov v po­ radí, ako budú vo filme po sebe n a sle do ­ vať, určiť ich veľkosť, spôsob filmovania, dĺžky záberov a iné ostatné podrobnosti, ktoré nám p rá c u pri filmovaní uľahčia. V prípade, že nem ám e možnosť sc e n á r po­ drobne spracovať, tre b a si urobiť tzv. „bo­ d á k “, v ktorom si zaznačím e všetky po­ treb né zábery a sekvencie, k to ré chceme natočiť. V b o d á k u je nevy hn utné v skrátke uviesť všetky sekvencie od titulkov, cez celý dej, až po záverečný obraz.

Filmová reč, k to rú musíme používať aby

bol film dobrý, má svoje zákony. Niekoľ­ ko slov na Ich okraj. Celý film sa vlastne skladá z jednotlivých záberov. Je to spô­ sob ako kam ero u zachytiť na film to, čo sa pred nam i odohráva. Pre jednotlivé zábery sú dôležité: smer, s k toré ho sním a­ me vzdialenosť od objektu a ostatné te c lr nick é prostriedky, ktoré slúžia k do sia h ­ nutiu jeho zrozumiteľnosti. Vlastné z á ­ bery delíme n a tri hlavné druhy, a to: Celok m á snímať pre dm e t a jeho oko­ lie pri no rm álnej ohniskovej vzdialenosti, je to asi od 10 m do nekonečna. Celok m á slúžiť n a orientovanie diváka, v k to ­ rom p ro stre dí sa dej odohráva.

Polocelok, ktorý za b e rá p o d sta tn ú časť predm etu, je približne od k am ery vzdiale­ ný na vzdialenosť 5 — 10 m. V polocelku je možné ukázať p rácu jednotlivcov v jaskyni.

Detail zachycuje len určitú časť p r e d ­ m etu (karbidka, čižma a pod.). Vo vzdia­ lenosti od 0,5 do 1,5 m ho používame p r e ­ važne na zdôraznenie práce, či objavu a pod. V praxi sa tieto tri hlavné dru hy d e ­ lia ešte na veľký celok, veľký detail, polodetail, polocelok, p rípadne ešte n a m akro zábery. Z uv edených záberov sú najviac pôsobivé detaily, polodetaily a polocelky.

Pohyb vo filme znam ená oživenie o b ra ­ zu. Statické zábery sú ako prem ietanie diapozitívov. Používajme preto pohyb n a z achytenie skutočnosti. Pohyb vo filme je možné rozdeliť n a pohyb sku to čn ý a zd a n ­ livý. Skutočný pohyb predstavuje objekt, ktorý sním am e (pohybujúci sa jaskyniar) a pohyb zdanlivý, kedy sa filmový ob­ jek t nepohybuje a požadovaný efekt do­ sahujem e pohybom kam ery transflokáciou objektívu, či zm enu záberu. Zdanlivý pohyb tre b a pri filmovaní v jaskyniach dostatočne využívať tam, kde m ám e zá­ ujem o zvýraznenie prírod ných javov. Zá­ bery ro b e n é z jedného miesta, p ríp adn e statické, n a výzdobu, vyzerajú pri prem ie­ tan í ako prem ietan ie diafilmov. Obrazovo síce môžu byť pekné, ale ako film sú n e ­ účelné a s trá c a jú svoju filmovosť. Ak a] pôjde o dokonalé zábery, vlastný film bude nezaujímavý.

V takýchto p ríp a do c h môžeme používať panoram ovanie, kto ré poslúži ako uvede­ nie diváka do prostredia. Panoram ovanie je záber pevnej kamery, k to r á sa otáča okolo vlastnej osi. Môže byť vodorovná, ale aj kolmá. V každom p ríp a d e je treb a dávať pozor na začiatok panorám y a na jej koniec. Tieto musia byť statické. Pre v la st­ né panoram ov anie väčšieho celku k r a ji­ ny, doporučujem e použiť zvýšenú rýchlosť

kamery, k to rá môže čiastočne odstrániť p ríp adn é skoky obrazu. Pri panoramovaní sním am e pomaly, aby sa divák stačil orientovať. Treba dávať pozor na proti­ chodné zábery, ktoré môžu diváka dezo­ rientovať. Pri dlhších ohniskových vzdia­ lenostiach, tre b a pohyb kam ery sp om a­ liť.

Ak chcem e diváka upozorniť na n iekto­ ré zvlášť dôležité objekty, či činnosť, po­ užívame transflokácie obrazu. Nájazdom kam ery na ruky jaskyniara, ktorý robí arch eologický výskum a práve čistí n á j­ dený predmet, sú stredím e pozornosť di­ vá k a na nový objav. Pre nájazdy platí tak isto pravidlo o ustálenej kam ere, počia­ točnom a konečnom statickom zábere.

Dĺžky jednotlivých záberov musia byť pre diváka zrozumiteľné. Veľké celky po­ nechám e dlhšie tak, aby sa divák mohol dobre zorientovať. N a detaily nám stačí 3 5 sekúnd. Ak chceme detail predĺžiť po­ užívame na to iných záberov z iného miesta, z nadhľadu a podhľadu. Pozor však na zábery proti osi. Po prípad e použije­ me d ru hé osvetlenie, ktoré môže značne ovplyvniť podanie záberu.

Spájanie jednotlivých záberov do sa ­ m ostatných sekvencií, by sme mali s trie ­ dať veľkosťou obrazu. Ako n ap rík la d — celok krajiny, celok skalného masívu v krajine, detail nôh pochodujúcich jaskyniarov a ich vlastný cieľ, príchod k jasky­ ni zachytený v polocelku. Zakončiť sekvenciu je možné detailom na jaskyniarsku výzbroj, k to rá leží na zemi.

Jednotlivé zábery môžeme za sebou r a ­ diť ostrým strihom . Pre jemnejšie p re c h o ­ dy, na p r. u sintrovej výzdoby je možné používať prelínačky z viacerých miest, p rípadne rozostrovačky. Rozostrenie obrazu používame aj pri spomienke n a niečo celkom iné, minulé, či budúce (p re d ­ stava nového objavu a re á ln a skutočnosť).

Z atmievaním obrazu môžeme v jasky­ n iach riešiť ukončenie niektorých sékvencií a roztm ievačkou sa dostávam e do ŕ ného prostredia, respektíve aj do iného deja čí času. Zatmievanie robíme zvýše­ ním clonového čísla, p rípadne krytkou ob­ jektívu.

Pri na tá ča n í filmu by sme však n e m a ­ li v žiadnom p rípade zabúdať n a stále n e ­ vyslovené otázky diváka a naša kam era by mu mala dávať ihneď odpoveď. Príklad: Jaskyniar v prírode pozerá ku skalnej ste ­ ne. Jeho prižm úrené oči značia, že sa snaží niečo rozoznať. Kamerou dávam e od­ poveď. Na skalnej stene je otvor. Pre zdô­ raznenie toho čo pozeral môžeme použiť 67

nájazd tránsflok áciou na otvor a m ám e tu pre diváka odpoveď. Tromi záberm i sme dokázali odpovedať.

Jednou z najťažších k ategórií pri filmo­ vaní v jaskyniach je vhodné osvetlenie.

Jedným svietidlom svietiť na jaskyniara prieskum níka je zvyčajne nedostačujúce.

Veľké svetlo, ktoré by sme použili v jas­ kyniach, by ale diváka o prieskum e pod zemou nepresvedčilo. Akonáhle by sme na celú plochu nasvietili p rieskum níka pri práci, vyzeralo by to ako v ateliéri a tým by sme aj stratili to krá sn e čaro p o ­ lotieňov, tieňov a tajuplnej my. Pri vlast­ nom pohybe v jaskyniach vieme, že svetlo dostávame len z hlavovky. Na niektorých úsekoch toto môžeme dosiahnúť tak, že na určitých úsekoch dáme halogénové svie­ tidlá jaskyniarom a títo sa pohybujú tak, aby zdroj v kam ere nebolo vidieť. Takto vznikajú hodnoverné zábery.

Pri vlastnej práci je dobré používať viacej svietidiel a ak je možnosť aj bo­ dový reflektor. Pri záberoch osôb svetlá rozmiestnime tak, aby sme mohli vidieť aj prostredie v ktorom sa pohybujú. Príklad: Pri použití 17 Din filmu by sme snímali jasky niara 5 m vzdialeného od steny a n a š a k a m era a svetlá by boli ešte 3 m od snímaného. Na filme by sme mali v úplnej tm e človeka bez akéhokoľvek pries­ toru. V takýchto príp ado ch si n e chám e jedno svetlo n a pozadie, aby sme zvýrazni­ li síce človeka, ale aby aj divák videl, v akom je prostredí. Ak sním am e odzadu, dávajm e pozor, aby bol priestor pred n a ­ ším objektívom m ierne nesvietený a nie v úplnej tme. Tiene môžeme z dram atickej stránk y využiť tak isto, ako aj svetlo z pohľadu, či vhodné nesvietenie výzdo­ by bodovým reflektorom . Takéto zábery tr e ­ ba robiť v úzkych priestoroch,- kde zvy­ šuj ú d ram atick ú skladbu filmu. Ako p rí­ klad, môžeme uviesť úzku chodbu a záber na postupujúceho jaskyniara od nás. V tom ­ to prípade osvetlenie jask yn iara od c h rb ­ ta bude veľmi slabé a on sám pokraču je vpred, len s bodovým reflektorom .

Zákonitostí filmovania je pochopiteľne viac, ale nie je možné na niekoľkých s t r á n ­ kach popísať celú činnosť p ráce s filmorp.

Na záver ešte niekoľko slov k strihu.

Vo väčšine prípadov sa vlastný s trih r o b í až po vyvolaní filmu na m ontážnych Stoloch. Na trh u dostať veľmi dobré pre norm ál a S 8 ELMO 912. Pre 16 mm filmy však nedostať dlhý čas vôbec nič. Využí­ vajú sa staré Meopty, p ríp a d n e vyradené stoly z filmových štúdií, či televízie. Pri vlastnom strihu by sme mali vychádzať z 68

toho, že film uvidí v ia c e ro divákov a p r e ­ to nesm iem e ľutovať n ie k to ré zábery, k to ­ ré sú nevhodné, či sporné. Tak isto, ako musíme vyhodiť začiatky a konce filmu, vystrihovať jednotlivé okná, strih a n ie aj zle nasvietené pohyby, na ktorý ch vidieť stagnáciu, či povel na štart. Skladbu pri prech odo ch je možné spájať dobrými detailam i a hlavne neviažme celky n a cel­ ky. Ideálne je ak môžeme rozstrihať je d ­ notlivé sekvencie a potom ich zaraďovať tak, aby dávali logický sled. Z praxe vie­ me, že si nemôžemfe dovoliť pracovať n a jednom filme stovky hodín a p reto sa snažíme natočiť o niečo viacej ako mám e v bodáku, aby potom bolo aj z čoho s tr i­ hať. Ak sa nám nepo zd áva výsledok, vráť­ me sa podľa možnosti si ešte raz zábery zopakujme.

Pre dokončenie filmu je po trebné už len natrieť stopu, čo sa robí n a 8 mm, ako aj na 16 mm film a cez mixažné pulty treba ozvučiť celý ná š film. Zlý kom entár, p ríp adn e zlý k om e n tá to r môžu však n aše dielko zn ačne poškodiť. Preto tre b a veno­ vať dostatočný čas k o m e n táru a voľbe dob­ rého kom entátora.

Naše výsledky A teraz čo sa ňám vlastne podarilo n a ­ točiť. Prvý farebný 16 mm film1 pochádza z roku 1978, kedy sme v decem bri n a v ští­ vili Slizké a v spolupráci s jaskyniarm i z Rimavskej Soboty vznikol film „Priatelia s karbMkou”. O r o k nesk ôr sme zo rg a n i­ zovali zájazd do Bulharska, kde sa ná m podarilo natočiť dva filmy a to „Bulharské jaskyne” ^ a druhý pod názvom „Márne hľadanie“. V ja n u á ri 1980 sme sa už po ­ hybovali na Ukrajine, kde sme n atáčali film „Optimistická“ a v tom istom roku sme začali s n a tá č a n ím filmu „S prilbou a zápisníkom “ a „S kamerou a halogé nom ”. Filmy boli dokončené až v roku 1981. V tom istom ro k u na zájazde do Bulharska vznikol film „Poézia tich a” a prvý náš film na S 8 o Rajeckých jasky­ niach. Pri spiatočnej ceste sme začali fil­ movať v pohorí Bukk filrri „Bolháš”, k to ­ rý bol dokončený v rok u 1982. V tom istom ro ku sme natáčali n a planine Padis v Ru­ m u nsku a až teraz sa film dokončuje, po­ dobne ako film „Lilla”, ktorý sm e začali natáčať V rok u 1982, ale pre technické príčiny sme jeho dokončenie p onechali na júl 1983.

11 farebn ých dokončených filmov to je naša sú časná rekapitulácia. Považujeme ju za úspech, ktorý vznikol za k rá tk u dobu

a to nielen pre fin ančné zaťaženie, ale najm ä pre náročnosť na dobu sp ra c o v a ­ nia a pre nedostato k vhodného filmového m ateriálu. A tá dobrá strá n k a okrem vlastnej prop ag ácie p rírod ný c h krás, je niekoľko prvých cien na okresných, ce­ loštátnych súťažiach a dokonca jedno vy­

soké hodnotenie zvláštnou hlavnou cenou na V. m edzinárodnom filmovom festivale filmov so speleologickou tem atikou, kde sme súťažili medzi profesionálmi, filmo­ vými a televíznymi štúdiami, v La Chapelle en Vercors vo Francúzsku.

Ing. Jozef T h u r ó c z y Slovenská speleologická spoločnosť O blastná sk upina Košice-Jasov

PROBLEMATIKA MAPOVANIA A ZOBRAZOVANIA KYNNÝCH SYSTÉMOV

Cvod: Rýchly rozvoj speleológie v celosvetomom m erad le v poslednom desaťročí, n e ­ ustále zdokonaľovanie a vynájdenie novej jaskyniarskej techniky, umožnilo ob ja v e ­ nie a p resk úm anie nových hlbokých jas­ kynných systémov. Tabuľka jaskýň h lb ­ ších ako 1000 m sa n eu stále rozširuje a pritom len v ro k u 1956 bola po p rvý krát v histórii jasky niarstva p re k o n a n á tisíc m etro vá hlbka. Chýba už len niekoľko m etrov n a p reko nanie jeden a polkilometrovej hĺbky. Tieto nové objavy prinášajú so sebou aj nové problémy v oblasti m a ­ povania a zobrazovania. Aj keď v našich krasových o blastiach sa nevyskytujú n a j­ hlbšie jaskynné systémy, pri z a m eran í a zobrazovaní priepastí a m enších v e r tik á l­ nych systémov sa stre tá v a m e s rovnakou problem atikou.

V po dm ienkach Slovenskej speleologic­ kej spoločnosti tieto mapovacie p ráce vy­ konávajú dobrovoľní jaskyniari, ktorí sa musia vysporiadať s problém om z a m e ria ­ vania jaskyne za pomoci do stupného p rí­ stro jo vého vybavenia a taktiež zobrazenia niekedy obzvlášť členitých priestorov tak, aby sa čo najviac podobali skutočnosti.

Tieto mjeračské podklady — hotové m a ­ py, kto ré sú vlastne základnou d o k u m en tá ­ ciou, slúžia n a ďalší prieskum a na vyho­ tovenie komplexnej dokum en tácie z danej lokality. Nie je u nás zatiaľ vypracovaná žiadna všeobecne d o h o dn utá m etodika m e ­ ra n ia a zobrazovania jaskýň a ani je d n o t­

HLBOKÝCH

JAS­

ný značkový kľúč. Členovia speleolo­ gických skupín zaoberajúci sa m eračský­ mi p rácam i sa p ridržiavajú buď vlastných skúseností, alebo pre be ra jú m etodiku od iných autorov. Z ameriavaním priepastí sa zaoberali u nás už aj v minulosti, ale in­ tenzívnejší rozm&ch nastal až v povojno­ vých rokoch. Priekopníkmi v tomto sm e­ re sú napr. A. Droppa, S. Kámen, D. Kubíny, J. Seneš a súbežne s domácimi autormíi realizovali m apovacie práce priepastí hlavne v Slovenskom krase aj českí jaskyniari.

Spôsoby zameriavania hlbokých jaskynných systém ov Samotné zam eriavanie hlbokých jaskyn­ ných systémov sa robí rôznymi m eracími prístrojm i a metódami. Ak je potrebné určiť len sam otnú hlbku danej lokality, v tom prípade sa používajú b arom etrické m erania, alebo h ydrostatické m e ra n ia ako napr. pri zisťovaní hĺbky priepastí Brázda na Silickej planine. Vo väčšine prípadov sa neuspokojím e len s hĺbkovým údajom o danej lokalite, ale chcem e po­ znať aj celkový priebeh jaskynného systé­ mu, t. j. horizontálne a vertikálne obry­ sy priestorov. Vtedy sa používajú polygó­ nové m erania. N ajpresnejšie je m eranie teodolitové, p red sa sa používa len ojedi­ nelé, vzhľadom na členitosť priestorov, zdĺhavé m eranie a vzhľadom k tomu, že nie každej dobrovoľnej jaskyniarskej sk u ­ pine je teodolit prístrojom dostupným. V našich po dm ienkach sa na zam eriavanie 69

jaskýň a priepastí najčastejšie používajú závesné banícke kompasy zo sklonom e­ rom a geologické kompasy. Problémom pri týchto m eračských p rá c a c h je určenie sklonu pri velmi šikmých zám erách. Me­ ra čsk á šn ú ra zavesená mtedzi počiatočným a koncovým bodom m eranej priam ky z a ­ ujme polohu reťazovky, zavesením sklono meru sa reťazovka n epravidelne d eform u ­ je a tým je sklon v každom úseku šnúry iný voči vodorovnej rovine. V geodetických lite ra tú ra c h existujú rôzne doporučenia o spôsobe zavesenia sklonom eru tak, aby spojnica hákov sklonom eru bola čo n a j­ viac rovnobežná s bodmi m eranej p riam ­ ky. N apriek tomu s a tre b a podľa možností vyvarovať veľmi strm ých zám er a ra d ­ šej striedať vodorovné zám ery zo zvislý­ mi. Čím viac sa m eraný sklon približuje k 90° tým sa zväčšuje aj chyba pri výpočte vodorovnej dĺžky. V m nohých k ra jin á c h sa hlboké jaskynné systémy zam eriavajú jednoduchým, herm eticky uzavretým r u č ­ ným optickým uhlom erným prístrojom.

Princíp m erania spočíva v tom, že sa cez priezor zacieli na koncový bod m eranej stra n y a v osvetlenom hladáčiku sa p r ia ­ mo odpočíta magnetický a zim ut a sklon.

Tým sa vlastne aj pri šikmých zám erách vylúči chyba z p reh n u tia šnúry, lebo ce­ lé m eranie je realizované opticky. Mera­ nie je pritom zaťažené chybou z n e p re s­ ného zacielenia na provizórne stabilizova­ n ý bod, chybou z roztrasen ia ako aj z nep re sn é h o postavenia sa na bod. Tieto m erania sú skôr orientačného c harak teru.

Optický uhlom erný prístroj vyrába napr. fínska firm a Suunto.

Dĺžky polygónových strá n sa m erajú ocelovým prípadne pláteným pásmom, topolifom a v posledných rokoch aj lasero vými dlžkomernými prístrojmi, ale tie ešte nie sú tak rozšírené. Zam erané šikmé dĺžky sa musia redukovať buď graficky, alebo počtársky na vodorovné. Dĺžkomerné zariadenie tzv. topofil pozostáva z krabice, v ktorej je um iestnená niť spojená s počítadlom. Pred m eraním sa počítadlo nastaví na nulové čítanie a niť sa odví­ ja z krabice. Odvinutá dĺžka nite sa r e ­ gistruje na počítadle. Po zam eraní dĺžky sa niť o d trh ne a čítanie sa znovu prestaví na nulu. Pri tomto spôsobe m eran ia dĺž­ ky odpadá sústavné stáčanie zablateného pásma, ako aj jeho čistenie. Posudzovať presnosť zam eraných svetových jaskynných systémov týmito m eracími prístrojm i je veľmi ťažké, pretože nemáme k dispozícii ich m eračské podklady. Sme si pritom v e d o­ mí, že zamerať veľmi hlboký jaskynný 70

systém je niekedy inými m eracím i m etó­ dami te m e r nemožné, vzhľadom n a členi­ tosť a obtiažnosť zostupu a rozsiahlosť ja s ­ kynných priestorov. Polygónové ťahy m e ­ ra n é v hlbokých ja skynných systém och bý­ vajú väčšinou voľné, pre zn ačn ú členitosť a obťažnosť zem eriavania sa dvojité m e r a ­ nie nerobí. Preto je nutn é počítať s n e p re s ­ nosťou v u rčení polohy koncového bodu po­ lygónového ťahu, ako aj s nepresnosťou v u rčení hĺbky danej lokality. Vyskytujú sa však aj prípady a to hlavne u ro z sia h le j­ ších jaskynných systémov, že aspoň časť polygónového ťahu je uzatvorená. Vtedy odchýlku vzniklú v uzávere je p o tre b n é vyrovnať niek to rou znám ou m etódou, či už graficky, alebo počtársky.

Dôležitá je aj stabilizácia m eračských bodov a to pre príp ad ďalších m eraní, a le ­ bo na kontro ln é merania. Táto stabilizácia sa robí buď medenými klincam i za b e tó ­ novanými v stene jaskynných priestorov, alebo olovenými bodmi osadenými vo vo­ pred vyvŕtaných otvoroch, p rípadne vyse­ kaným krížom. Pri orientačných m e r a ­ niach, kde sa nevyžaduje trv a lá stabilizá cia, sa body označujú farebne, alebo začm udením od plam eňa karbidky. Každý m eračský bod musí byť zreteľne číselne označený. Zm erané prvky polygónového ťahu sa zapisujú do m eračsk ého zápisníka a súčasne sa s ním vyhotovuje aj n á č r t s obrysmi jaskynných priestorov. Tieto ú d a ­ je sa potom vyhodnotia a vyhotoví sa de ­ finitívny plán z danej lokality. Pri orie n ­ tačnom m e r a n í sa súčasne s m eran ím vy­ n ášajú aj n a m e ra n é hodnoty, skresľuje sa aj situácia a priam o v podzemí sa vy­ hotoví definitívny plán.

Spôsoby zobrazovania hlbokých jaskynných systém ov Väčšie problémy ako pri sam otnom m e­ raní súvisia so zobrazovaním zam eraný ch priestorov. Každý jaskynný systém aby bol úplný a prehľadný by mal obsahovať pô­ dorysné a nárysné zobrazenie, pričom u vertikáln ych jaskynných systémov väčšiu dôležitosť mlá n á ry sn é zobrazenie. Najpo­ užívanejšia je orto go nálna p rojekcia, t. j. pravouhlé zobrazenie na dve priem etne — pôdorys a nárys.

Pôdorysné zobrazenie je jednoduchšie, avšak aj tu v znikajú u rčité problémy, keď vo v ertikálnom jaskynnom systéme sa jed­ notlivé úrovne navzájom prekrývajú. Je zaužívaných niekoľko spôsobov ich zo bra­ zenia. Niektorí au to ri celý pôdorys, tak ako v skutočnosti vyzerá vykreslia do jed­

nej mapy, pričom jednotlivé výškové úrov ne navzájom graficky rozlišujú rôznym typom čiar, napr. plnou, čiarkovanou, bod­ kovanou atď. Prehľadnejšie je jednotlivé úrovne sam ostatne rozkresliť, pretože v te ­ dy okrem obrysov priestorov môžeme za­ kresliť do mapy napr. výplň, výzdobu, výšky chodieb atď. Nesmieme však p r i­ tom zabúdať na dôsledné označenie a orientáciu jednotlivých úrovní. Pôdorysné zobrazenie p riepastí typu aven sa môže vyhodnotiť tak, že sa jednotlivé výškové úrovne posunú o ľubovoľnú vzdialenosť na zvislej osi a tam sa rozkreslia.

Jedným z typov n árysn ého zobrazenia je aj rozvinutý rez. Jeho veľkou výhodou je, že priamo, n esk re slen e zobrazuje sklon a dlžku polygónového ťahu a tým vo vä č ši­ ne prípadov aj skutočný priebeh jask yn ­ n ý c h priestorov. Pri zobrazovaní zložitej­ ších priestorov, kde je možné zamerať uzavretý polygónový ťah je zobrazenie rozvinutým rezom nevýhodné, lebo ten istý bod na m ape sa vyskytuje dv akrát a to na začiatku a na konci rozvinutého rezu. Musí sa rozlišovať rozvinutý re z v sm ere chodby od rozvinutého rezu v sm e­ re polygónového ťahu, pretože rez poly­ gónovými s tra n a m i je len čiastkovým r e ­ zom hlavného pozdlžného rezu a tie n e ­ vystihujú c h a ra k te ris tick ý tv ar podzem ­ ných priestorov. Táto nedokonalosť v zobrazovaní s a rieši zidealizovaním rozvi­ n utéh o rezu. Pre úplnosť je nu tn é v pô­ doryse vyznačiť polohu a orientáciu rezu. Ďalší spôsob n áry sn é h o zobrazenia je priem et jaskynného systému do roviny, sm er ktorej sa volí tak, aby sa čo najviac približoval skutočnosti. V zložitých jasky n­ ných systémoch, kde by sa jednotlivé p riestory prekrývali sa premlieta do via­ cerých sa m ostatn ých rovín. Tak ako u roz­ vinutého rezu aj tu je potrebné vyznačiť rovinu do ktorej sa premieta. Určitou n e ­ výhodou tohoto zobrazenia je, že úseky jaskyne, ktoré sú kolmé na sm er prem ie­ tania sa veľmi skresľujú a to v dĺžke aj v sklone. Z toho potom vyplýva, že čím je sklon menší, tým je skreslenie väčšie.

Jedine kolmé úseky sa pri p rem ietaní do ľubovoľného sm eru neskresľujú. Priemet do určitých vhodne volených -rovín sa od­

porúča použiť v tých prípadoch, keď p r e ­ vládajú zvislé úseky v jaskynnom systé­ me.

Zvláštnou metódou, aj keď náročnej šou na m eranú a skreslenie je axonom etrické zobrazovanie. Jaskynný systém sa tu prem ieta na tri axonometrické, navzá­ jom na seba kolmé osi x, y, z. Takto získa­ ná mapa, keď je vhodne n atočená nám dáva priestorový obraz a preto sa u p la t­ ň uje pri zobrazovaní zložitejších sy sté ­ mov. Prvé kroky v tomto zobrazovaní pod­ nikli na Slovensku jaskyniari zo Zvolena a Ružomberku. Pretože grafická k o n š tr u k ­ cia je namjáhavá a pracná, využíva sa tu vo veľkej m iere m o derná výpočtová te c h ­ nika. Zatiaľ je jednoduchšie zadať údaje len n a vykreslenie sam otného polygóno­ vého ťahu a obrysy jaskynných priestorov sa dokreslia ručne. Takto vyhotovená m a­ pa aj keď dáva priestorový obraz, nevysti­ huje v niektorých príp ado ch pre snú kon­ figuráciu jaskynných priestorov. Túto n e ­ výhodu má odstrániť m etóda zobrazova­ nia jaskynných priestorov pomocou v e rti­ kálnych vrstevníc. Pri získaní v e rtik á l­ nych vrstevníc sa uvažuje aj s použitím fotogrametrie.

Je ťažké povedať, kto rá zo zobrazova­ cích metód je najvýhodnejšia a n a jle p ­ šia, pretože každá má svoje kladné aj n e ­ gatívne stránky. Podľa účelu využitia vy­ hotovenej mapy by sa mala voliť aj zo­ brazovacia metóda.

Záver Ako je vidieť, celá problem atika zam e­ riavania a zakreslovania hlbokých jasky n­ ných systémov je veľmi široká. Pôsobením neustáleho vývoja a vedecko technického pokroku sa vlastne celá metodika aj sa­ m otná m era čsk á práca neustále zd okona­ ľuje. Intenzívnejší vývoj však pritom s tá ­ le preb ieha v štádiu spracovania n a m e ­ r an ých výsledkov, hlavne zavádzaním vý­ počtovej techniky, kdežto sam otná m e ra č ­ sk á práce je veľmi málo poznam enaná a uľahčená. Veríme, že zavedením nových výkonných m eracích prístrojov sa aj tá ­ to práca uľahčí a zrýchli.

Literatúra: K. N eset: D úlní m eŕictví II. SNTL/SVTL P rah a 1967 J. H rom as, — F. S kŕivánek: S peleologické m apování. Č eskoslovenský k ra s roč. 24/1972 J. Jedlička: S oučasné problém y m gŕení a m apování speleologických ú tv aru . Slovenský k ra s XIV/ 1976 P. Bosák: A plikace p ro sto ro v éh o z n á zo rn én í jesk y n í m etodou v e rtik a ln ích vrstev n ic. Č eskosloven­ ský k ra s roč. 29/1977

71