Vespertilio č. 6 - Katalóg zimovísk netopierov na Slovensku by Slovenská Speleologická Spoločnosť

2002 medzinárodný chiropterologický časopis international journal of chiropterology

Katalóg zimovísk netopierov Slovenskej republiky Catalogue of the hibernacula of bats in the Slovak Republic

Česká společnost pro ochranu netopýrů (ČESON), Praha, Česko a Skupina pre ochranu netopierov (SON), Revúca, Slovensko Published by Czech Bat Conservation Trust (ČESON), Praha, Czech Republic and Bat Protection Group (SON), Revúca, Slovakia ISSN 1213-6123 1

Objednávky a rukopisy zasielajte na adresy Česká republika: Petr Benda, Zoologické oddělení Národního musea, Václavské nám. 68, 115 79 Praha 1 Slovensko: Marcel Uhrin, Správa NP Muránska planina, J. Kráľa 12, 050 01 Revúca Orders and/or manuscripts send to one of the following addresses Petr Benda, Department of Zoology, National Museum Praha, Václavské nám. 68, CZ–115 79 Praha 1, Czech Republic Marcel Uhrin, Administration of National Park Muránska planina, J. Kráľa 12, SK–050 01 Revúca, Slovakia Číslo 6 časopisu Vespertilio: Katalóg zimovísk netopierov Slovenskej republiky vyšlo vďaka finančnej podpore MInisterstva životného prostredia SR na projekty realizované v rámci Zeleného projektu a Akčného plánu implementácie Národnej stratégie ochrany biodiverzity na Slovensku

Časopis Vespertilio je priamym pokračovaním zborníka Netopiere (č. 1/1995) The journal Vespertilio is a direct continuation of the journal Netopiere (No. 1/1995)

Katalóg zimovísk netopierov SR

Vespertilio 6: 3–6, 2002 ISSN 1213-6123

Katalóg zimovísk netopierov Slovenskej republiky Marcel UHRIN1, Blanka LEHOTSKÁ2 & Štefan MATIS3 Správa NP Muránska planina, J. Kráľa 12, SK–050 01 Revúca, Slovensko; uhrin@sopsr.sk 2 Katedra krajinnej ekológie, Prírodovedecká fakulta UK, Mlynská dolina B-2, SK–842 15 Bratislava 4, Slovensko; lehotski@ba.telecom.sk 3 SEO BAMBI, P. O. Box 47, SK–045 01 Moldava nad Bodvou, Slovensko; matis@enterra.sk 1

Zimné sčítanie netopierov na Slovensku Predkladaný zborník Vespertilio 6 obsahuje údaje o výskyte netopierov v zimoviskách Slovenskej republiky do roku 2001. Jedná sa o publikačný výstup slovenskej časti pôvodne spoločného česko-slovenského projektu „30 rokov sčítania netopierov na zimoviskách ČR a SR“, ktorého cieľom bola sumarizácia výsledkov roziahleho sčítania netopierov v zimoviskách na území oboch republík. Vzhľadom na veľký rozsah materiálu, nebolo technicky možné všetky údaje uverejniť v jednom zväzku. Údaje z lokalít Českej republiky boli uvedené v čísle 5 časopisu Vespertilio, kde bola načrtnutá aj história, metodický rámec a význam tejto akcie (Horáček 2001). Monitorovací program bol navrhnutý a v začiatkoch organizovaný českými chiropterológmi pod vedením J. Gaislera a V. Hanáka (pozri napr. Gaisler & Hanák 1969). Na Slovensku bolo do tejto nesporne jednej z najvýznamnejších akcií monitoringu bioty zaradených niekoľko lokalít v Slovenskom krase a Dobšinská ľadová jaskyňa. V Českej republike sa výsledky sčítaní zhodnotili prvýkrát po piatich rokoch akcie 1969– 1973 (Gaisler 1975), neskôr po uplynutí jedného decénia (Bárta et al. 1981, Gaisler et al. 1981). V práci, hodnotiacej prvých päť rokov akcie, boli zo Slovenska sumarizované údaje zo 4 lokalít (Ardovská jaskyňa, Čertova diera, Jasovská jaskyňa, Dobšinská ľadová jaskyňa). U niektorých slovenských lokalít sú známe údaje aj z obdobia pred začatím celoštátnej akcie. Ide napríklad o lokality v Slovenskom krase, v N ízkych Tatrách (Demänovská dolina), na Muránskej planine a v Slanských vrchoch (Dubník) (napr. Gaisler & Hanák 1972, 1973, Palášthy & Olejár 1963, Vachold 1955, 1957). Uvedené údaje sú veľmi cenné, pretože časový rad údajov predlžujú na obdobie 5 decénií (1950–2001). Spoločné sčítanie v rámci Československa sa naposledy uskutočnilo v roku 1988 (pozri napr. Hanák 1988), niektoré lokality však boli súvisle kontrolované nezávisle na spoločnom sčítaní (napr. Danko & Mihók 1989). Od roku 1994 sa sčítanie na Slovensku organizuje pod záštitou organizácií oštátnej ochrany prírody a Skupiny pre ochranu netopierov – SON, ktorá výsledky pravidelne sumarizuje. SON spracovala prehľady za sezóny 1993/1994 – 2000/2001 (Hapl & Uhrin 1999, Hapl & Lehotská 1999, Lehotská 2000, 2001, Lehotská & Lehotský 1999b, Uhrin 1994, 1995b, 1996b, 1997b), niektor é sezóny boli publikované aj v materiáloch Českej spoločnosti pre ochranu netopierov – ČESON (Zukal 1993a, b, 1994a, b, 1995a, b). Za obdobie od roku 1994 výrazne narastal počet kontrolovaných lokalít (Lehotská & Lehotský 1998a), prehľadné výsledky sčítaní za sezóny 1994–1997 boli uverejnené v ochranárskej tlači (Uhrin 1995a, 1996a, 1997a). Na sčítaní sa okrem členov SON podieľali aj členovia iných mimovládnych organizácií (SEO Bambi, ZO SZOPK Miniopterus, členovia niektorých skupín Slovenskej speleologickej spoločnosti), významnou mierou sa do akcie zapojili zoológovia organizácií štátnej ochrany prírody (pozri napr. Gresch 1998, Lehotská & Lehotský 1998b, 1999a, 2000, Matis 1998, Matis et al. 1999, Ondru ška 1999, 2001, Uhrin 1998a).

Už publikované čiastkové analýzy (napr. Danko 1997, Fulín 1995, Lehotská & Lehotský 1999c, 2000b, Mutkovič 1993, Uhrin 1993a, 1993b, 1998a, Uhrin et al. 1995, 1997) pouk ázali na význam tejto akcie pre hodnotenie početnostných trendov netopierov. Podobne ako v iných častiach Európy sa potvrdilo pozastavenie poklesu početnosti podkovára malého (R. hipposideros) ako aj nárast populácie niektorých druhov netopierov (napr. M. daubentonii). Podrobné zhodnotenie výsledkov bude spracované v samostatnej práci.

Poznámky k zostaveniu katalógu zimovísk V zborníku sú spracované údaje v 102 príspevkoch 46 autorov z viac ako 660 lokalít 57 orografických celkov Slovenska. Jednotlivé lokality sú spracované jednotnou formou s uvedením geografickej charakteristiky, opisu lokality a priebehu a výsledkov sčítania. Mená jaskýň sú uvádzané najmä podľa práce Bella & Tab. 1. Prehľad netopierov fauny Slovenska a skratky ich mien Slovenské meno*

Vedecké meno

Skratka

podkovár veľký podkovár malý podkovár južný netopier obyčajný netopier ostrouchý netopier veľkouchý netopier riasnatý netopier brvitý netopier fúzatý netopier Brandtov netopier vodný netopier pobrežný večernica tmavá večernica pozdná večernica severská večernica malá s. l. večernica **

Rhinolophus ferrumequinum (Schreber, 1774) Rhinolophus hipposideros (Bechstein, 1800) Rhinolophus euryale Blasius, 1853 Myotis myotis (Borkhausen, 1797) Myotis oxygnathus (Monticelli, 1885) Myotis bechsteinii (Kuhl, 1817) Myotis nattereri (Kuhl, 1817) Myotis emarginatus (Geoffroy, 1806) Myotis mystacinus (Kuhl, 1817) Myotis brandtii (Eversmann, 1845) Myotis daubentonii (Kuhl, 1817) Myotis dasycneme (Boie, 1825) Vespertilio murinus Linnaeus, 1758 Eptesicus serotinus (Schreber, 1774) Eptesicus nilssonii (Keyserling et Blasius, 1839) Pipistrellus pipistrellus (Schreber, 1774) s. l. Pipistrellus pygmaeus (Leach, 1825) alebo Pipistrellus mediterraneus (Cabrera, 1904) Pipistrellus nathusii (Keyserling et Blasius, 1839) Nyctalus noctula (Schreber, 1774) Nyctalus leisleri (Kuhl, 1817) Nyctalus lasiopterus (Schreber, 1780) Barbastella barbastellus (Schreber, 1774) Plecotus auritus (Linnaeus, 1758) Plecotus austriacus (Fischer, 1829) Miniopterus schreibersii (Kuhl, 1917)

Rfer Rhip Reur Mmyo Moxy Mbech, Mbec Mnat Mema Mmys Mbra Mdau Mdas Vmur Eser Enil Ppip –

Chiroptera species Rhinolophus species

indet., sp. Rsp.

Myotis myotis/oxygnathus

Mmyo/oxy, Mm/o

Myotis species

Msp.

Plecotus species

Psp.

Myotis mystacinus/brandtii

Mmys/bra; Mm/b

večernica parková** raniak hrdzavý raniak malý** raniak veľký** uchaňa čierna ucháč svetlý ucháč sivý lietavec sťahovavý netopier neurčeného druhu Druhovo neurčený netopier rodu Rhinolophus druhovo neurčený veľký zástupca rodu Myotis druhovo neurčený netopier rodu Myotis druhovo neurčený netopier rodu Plecotus druhovo neurčený netopier skupiny Myotis mystacinus

* slovenské mená sú uvedené podľa práce FERIANCOVÁ-MASÁROVÁ & HANÁK (1965) ** druh nebol na zimoviskách preukázaný

Pnat Nnoc Nlei Nlas Bbar Paur Paus Mschr

Holúbek (1999). Dáta zo zimných kontrol sú uvedené v tabuľkách, u lokalít s menším počtom kontrol priamo v texte. V tabuľkách je uvedený spravidla len jeden údaj za jednotlivé zimné sezóny (1. 12. – 15. 3.). Ostatné získané údaje sú uvádzané v texte v časti Ďalšie údaje. V tabuľkách aj v texte sa použili jednotné skratky mien netopierov, ktoré sú uvedené v tabuľke 1. V samostanom príspevku je zostavený prehľad lokalít, ktoré boli v zimnom období skontrolované, ale výskyt netopierov na nich nebol zistený.

Literatúra BÁRTA Z., ČERVENÝ J., GAISLER J. (ed.), HANÁK P., HANÁK V. (ed.), HORÁČEK I. (ed.), HŮRKA L., MILES P., NEVRLÝ M., RUMLER Z., SKLENÁŘ J. & ŽALMAN J., 1981: Výsledky zimního sčítání netopýrů v Československu: 1969–1979. Sborn. Okr. Mus. v Mostě, Ř. Přír., 3: 71–116. BELLA P. & HOLÚBEK P. (eds.), 1999: Zoznam jaskýň na Slovensku (stav k 31. 12. 1998). MŽP SR, Bratislava, 268 pp. DANKO Š., 1997: Kvalitatívne a kvantitatívne zmeny spoločenstva zimujúcich netopierov v opustených banských dielach v okolí Dubníka (Slanské vrchy). Vespertilio, 2: 5–38. DANKO Š. & MIHÓK J., 1989: Nové poznatky o výskyte netopierov na východnom Slovensku. Zbor. Východoslov. Múz. v Košiciach, Prír. Vedy, 29: 131–160. FERIANCOVÁ-MASÁROVÁ Z. & HANÁK V., 1965: Stavovce Slovenska IV. Cicavce. Vydavateľstvo SAV, Bratislava, 331 pp. FULÍN M., 1995: Výsledky výskumu netopierov v podzemných priestoroch Jasovskej skaly v období od roka 1994. Netopiere, 1: 7–18. GAISLER J., 1975: A quantitative study of some populations of bats in Czechoslovakia (Mammalia: Chiroptera). Acta Sci. Natur. Brno, 9(5): 1–44. GAISLER J. & HANÁK V., 1969: Současný stav a perspektivy výzkumu ekologie netopýrů v Československu. Vertebratol. Zpr., 1969(3): 83–96. GAISLER J. & HANÁK V., 1972: Netopýři podzemních prostorů v Československu. Sborn. Západoč. Muz., Plzeň, Přír., 7: 1–46. GAISLER J. & HANÁK V., 1973: Apercu de chauves-souris des grottes slovaques. Slov. Kras, 11: 73–84. GAISLER J., HANÁK V. & HORÁČEK I., 1981: Remarks on the current status of bat populations in Czechoslovakia. Myotis, 18–19: 68–75. GRESCH A., 1998: Činnosť Oblastnej skupiny Slovenskej speleologickej spoločnosti Liptovský Mikuláš v roku 1997. Trúlelek, 3: 11. HANÁK V., 1988: Zpráva o sčítání netopýrů v jeskyních Slovenského krasu, Tisovecko-Muráňského krasu a přilehlých oblastí. Nepubl. rukopis, 4 pp. HAPL E. & LEHOTSKÁ B. (eds.), 1999: Zimné sčítanie netopierov na Slovensku 1998/1999. SON, Revúca, 28 pp. HAPL E. & UHRIN M. (eds.), 1999: Zimné sčítanie netopierov na Slovensku 1997/1998 . SON a Správa NP Muránska planina, Revúca, 28 pp. HORÁČEK I., 2001: Sčítání netopýrů na zimovištích ČR: 1969–2001. Vespertilio, 5: 3–5. LEHOTSKÁ B. (ed.), 2000: Zimné sčítanie netopierov na Slovensku 1999/2000 . SON, Revúca, 28 pp. LEHOTSKÁ B. (ed.), 2001: Zimné sčítanie netopierov na Slovensku 2000/2001 . SON, Revúca, 23 pp. LEHOTSKÁ B. & LEHOTSKÝ R., 1998a: Quo vadis „Sčítanie netopierov v zimoviskách SR“? Trúlelek, 3: 6–9. LEHOTSKÁ B. & LEHOTSKÝ R., 1998b: ZO SZOPK Miniopterus. Trúlelek, 3: 10–11. LEHOTSKÁ B. & LEHOTSKÝ R., 1999a: Aktivity ZO SZOPK Miniopterus v roku 1998. Trúlelek, 4: 7–8. LEHOTSKÁ B. & LEHOTSKÝ R., 1999b: Erráta zimného sčítania 1997/98. Trúlelek, 4: 8. LEHOTSKÁ B. & LEHOTSKÝ R., 1999c: Zimoviská netopierov (Chiroptera) v Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie. Rosalia (Nitra), 14: 187–194. LEHOTSKÁ B. & LEHOTSKÝ R., 2000a: Aktivity ZO SZOPK Miniopterus v roku 1999. Trúlelek, 5: 4–5.

LEHOTSKÁ B. & LEHOTSKÝ R., 2000b: Zhrnutie poznatkov o chiropterofaune jaskyne Driny. Pp . 130–134. In: BELLA P. (ed.): Výskum, využívanie a ochrana jaskýň. Zborník referátov. Správa slovenský jaskýň Liptovský Mikuláš, MŽP SR Bratislava, Medzinárodná asociácia sprístupnených jaskýň, 216 pp. MATIS Š., 1998: Činnosť SEO BAMBI v oblasti chiropterológie v roku 1997. Trúlelek, 3: 11–12. MATIS Š., DITTEL L. & PJENČÁK P., 1999: Činnosť SEO BAMBI v roku 1998. Trúlelek, 4: 6. MUTKOVIČ A., 1993: Netopiere strednej časti Malých Karpát. Chrán. Úz. Slov., 21: 37–39. ONDRUŠKA J., 1999: Činnosť Oblastnej skupiny Slovenskej speleologickej spoločnosti Strážovské vrchy – Dubnica nad Váhom v roku 1998. Trúlelek, 4: 7. ONDRUŠKA J., 2001: Činnosť oblastných skupín SSS Strážovské vrchy a Dubnica nad Váhom v roku 1999. Trúlelek, 6: 8. PALÁŠTHY J. & OLEJÁR F., 1963: Netopiere opustených opálových baní v Libanke na Dubníku (okr. Prešov) a poznámky k ich bionómii. Biológia (Bratislava), 18(8): 593–603. UHRIN M., 1993a: Poznámky k spoločenstvu netopierov (Chiroptera) zimovísk Slovenského krasu. Zbor. Východoslov. Múz. v Košiciach, Prír. Vedy, 34–33: 151–162. UHRIN M., 1993b: Sčítanie netopierov v Slovenskom krase. Chrán. Úz. Slov., 21: 68–69. UHRIN M. (ed.), 1994: Výsledky sčítania netopierov v zimoviskách Slovenskej republiky 1993/1994. SAŽP – Pracovná skupina pre netopiere, Revúca, 9 pp. UHRIN M. 1995: Sčítanie netopierov v zimoviskách Slovenskej republiky 1994/1995. Chrán. Úz. Slov., 24: 20–21. UHRIN M. (ed.), 1995: Sčítanie netopierov v zimoviskách Slovenskej republiky 1994/1995. SAŽP – Gestorská skupina pre netopiere a SON, Revúca, 18 pp. UHRIN M., 1996: Sčítanie netopierov v zimoviskách Slovenskej republiky 1995/1996. Chrán. Úz. Slov., 30: 26–28. UHRIN M. (ed.), 1996: Sčítanie netopierov na zimoviskách Slovenskej republiky 1995/1996. SON, Revúca, 9 pp. UHRIN M., 1997: Sčítanie netopierov v zimoviskách na Slovensku 1996/1997. Chrán. Úz. Slov., 32: 14–16. UHRIN M. (ed.), 1997: Sčítanie netopierov v zimoviskách Slovenskej republiky 1996/1997. SON a Gestorská skupina SAŽP, Revúca, 28 pp. UHRIN M. (ed.), 1998a: Činnosť ostatných skupín. Trúlelek, 3: 12–13. UHRIN M., 1998b: Poznámky k trendom početností niektorých druhov netopierov na Slovensku. Pp.: 49–59. In: URBAN P. (ed.): Výskum a ochrana cicavcov na Slovensku III. Zborník referátov z konferencie. SAŽP– COPK, Banská Bystrica, 156 pp. UHRIN M., DANKO Š. & OBUCH J., 1995: Rozšírenie netopierov na Slovensku, časť II.: Myotis dasycneme a Myotis daubentoni. Pp.: 71–85. In: URBAN P. (ed.): Výskum a ochrana cicavcov na Slovensku II. Zborník referátov z konferencie. SAŽP, Banská Bystrica, 112 pp. UHRIN M., LEHOTSKÁ B., BENDA P., LEHOTSKÝ R. & MATIS Š., 1997: Rozšírenie netopierov na Slovensku. Časť 3, Miniopterus schreibersi. Vespertilio, 2: 113–130. VACHOLD J., 1955: Netopiere jaskýň Tisovecko-muránskeho krasu. Biológia (Bratislava), 10(6): 735–743. VACHOLD J., 1957: Netopiere jaskýň Jasovsko-zádielskeho krasu. Biológia (Bratislava), 12(3): 195–202. ZUKAL J. (ed.), 1993a: Výsledky sčítání netopýrů na zimovištích v roce 1993. Bull. ČESON, 2: 5–6. ZUKAL J. (ed.), 1993b: Výsledky sčítání netopýrů na zimovištích ČR v roce 1993. Bull. ČESON, 2(příloha): 17 pp. ZUKAL J. (ed.), 1994a: Výsledky sčítání netopýrů na zimovištích v roce 1994. Bull. ČESON, 4: 5–7. ZUKAL J. (ed.), 1994b: Výsledky sčítání netopýrů na zimovištích v roce 1994 v České republice a na Slovensku. Bull. ČESON, 4(příloha): 15 pp. ZUKAL J. (ed.), 1995a: Výsledky sčítání netopýrů na zimovištích v roce 1995. Bull. ČESON, 6: 9–11. ZUKAL J. (ed.), 1995b: Výsledky sčítání netopýrů na zimovištích v roce 1995 v České republice a na Slovensku. Bull. ČESON, 6(příloha): 19 pp.

Katalóg zimovísk netopierov SR

Vespertilio 6: 7, 2002 ISSN 1213-6123

Zimovanie netopierov v jaskyni Zlá diera Peter KAŇUCH1 & Martin CEĽUCH2 1, 2

A. Matušku 7, SK–080 01 Prešov, Slovensko; 1 kanuch@sav.savzv.sk, 2 celuch@vsld.tuzvo.sk

Alternatívne názvy. Zlá džura, Lipovská jaskyňa, L–3. Lokalizácia. (6991, 780 m n. m.) – východné Slovensko, Bachureň (680) [Pozn.: v Zozname jaskýň na Slovensku (Bella & Holúbek 1999) sa uvádza v orografickom celku Braniska, čo je zapríčinené odlišným geologickým členením], k. ú. Lipovce. Vchod je asi 1,2 km SZ od obce Lipovce. Popis. Jaskyňa hlboká 34 m, s dĺžkou 160 m. Hlavnú časť tvorí veľký dóm, do ktorého vedie jedna vstupná chodba. V spodnej časti sa jaskyňa mierne rozvetvuje. Výskum netopierov. Sčítanie netopierov tu bolo uskutočnené už v 60. rokoch. Palášthy & Olejár (1963) uvádzajú výskyt R. hipposideros, M. myotis a M. emarginatus. Až do roku 1998 chýbajú akékoľvek údaje. Sčítavatelia. Peter Kaňuch, Martin Ceľuch, Ján Ceľuch, Katarína Janečková, Andrea Hájková a Bedřich Hájek. Zhrnutie poznatkov. V priebehu hibernácie zastihnutých 8 druhov (tab. 1). Dominantným je M. emarginatus. Stav ochrany. Až do bezpečného uzavretia jaskyne (asi v roku 1996) bola značne poškodzovaná náhodnými návštevníkmi. Po uzavretí je stav pravdepodobne lepší ako predtým. V júni 1999 bola jaskyňa turisticky sprístupnená, preto je potrebné sledovať ďalší vývoj tu vyskytujúcej sa chiropterofauny. Jaskyňa je pod stálym dozorom jaskyniarov. Ďalšie údaje. 23. 11. 1959 – Mema (1), 28. 10. 1960 – Rhip, Mmyo, Mema (3). Netting: 3. 9. 1998 – Rhip (2), Mmyo (2), Mema (11), Mdau (2), Bbar (2), Paur (2), Paus (2), 4. 9. 1998 – Rhip (1), Moxy (1), Mema (7), Mdau (3), 3. 9. 1999 – Rhip (38), Moxy (1), Mema (15), Mdau (4), Ppip (1), Bbar (1), Paus (3). Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní netopierov v jaskyni Zlá diera Dátum / druh 14. 2. 1998 27. 2. 1999 13. 2. 2000 17. 2. 2001

Rhip

Mmyo

Moxy

Mm/o

Mema

Mdau

Bbar

Paur

Paus

12 31 30 15

12 16 19 3

– 1 3 3

– – – 12

48 60 67 78

1 – – –

1 – 1 –

– 1 – –

1 – – –

spolu 75 109 120 111

Literatúra BELLA P. & HOLÚBEK P. (eds.), 1999: Zoznam jaskýň na Slovensku (stav k 31. 12. 1998). MŽP SR, Bratislava, 268 pp. PALÁŠTHY J. & OLEJÁR F., 1963: Netopiere opustených opálových baní v Libanke na Dubníku (okr. Prešov) a poznámky o ich bionómii. Biológia (Bratislava), 18(8): 593–603.

Katalóg zimovísk netopierov SR

Vespertilio 6: 8, 2002 ISSN 1213-6123

Zimný výskyt netopierov v Belianskej jaskyni Peter PJENČÁK1 & Štefan DANKO2 1

Vlastivedné múzeum, Zámocká 160/5, SK–094 31 Hanušovce n. Topľou, Slovensko; pjencak@slovanet.sk 2 Zemplínske múzeum, Kostolné námestie 1, SK–071 01 Michalovce, Slovensko; dankost@pobox.sk

Lokalizácia. (6787, 890 m n. m.) – východné Slovensko, Belianske Tatry (183), k. ú. Tatranská Lomnica. Jaskyňa sa nachádza v Kobylom vrchu nad Tatranskou Kotlinou. Popis. Jaskyňa pozostáva z chodieb a obrovských siení. Kontrolujeme všetky dostupné časti, mimo plaziviek. Celková dĺžka jaskyne je 1720 m, z toho 1135 m je sprístupnených verejnosti. Výskum netopierov. V 50. rokoch jaskyňu kontroloval Vachold (1956, 1960), v 60. rokoch Gaisler & Hanák (1972). Pravidelne jaskyňu kontrolujeme od roku 1994. V apríli 1995 našiel Bernardovič ca. 300 ex. M. myotis. Sčítavatelia. Július Vachold, Vladimír Hanák, Ivan Horáček, František Bernadovič, Štefan Danko, Michal Danko, Štefan Matis a Peter Pjenčák. Zhrnutie poznatkov. V jaskyni sa zatiaľ zistilo zimovanie 7 druhov netopierov (tab. 1). Dominatnými druhmi sú M. myotis, M. mystacinus a M. brandtii. Stav ochrany. Nie sú potrebné žiadne zásahy. Ďalšie údaje. 11. 11. 1955 – Rhip (1), Mmyo (6), 28. 11. 1957 – Rhip (1), Mmyo (11), 19. 4. 1995 – Mmyo (300). Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Belianskej jaskyni Dátum / druh

Rhip

Mmyo

Moxy

Mmys

Mbra

Mmys/bra

Enil

Paur

12. 2. 1958 1. 3. 1963 1. 3. 1964 16. 2. 1990 15. 2. 1994 25. 2. 1995 20. 2. 1996 30. 12. 1999

2 – – – – 1 – –

2 31 11 25 31 81 77 57

– – 1 – – – – –

– 3 – 5 1 2 11 7

– – – – – 2 – 5

– – – – 20 13 20 21

– – – 2 1 1 1 –

– – – 1 2 6 4 3

spolu 4 34 12 33 55 107 113 93

Literatúra GAISLER J & HANÁK V., 1972: Netopýři podzemních prostorů v Československu. Sborn. Západočes. Muz., Plzeň, Přír, 7: 1–46. VACHOLD J., 1956: K otázke výskytu a rozšírenia netopierov (Chiroptera) na Slovensku. Biol. Práce, 2: 1–68. VACHOLD J., 1960: Výskyt a rozšírenie netopierov na Slovensku s ekologickými dodatkami. Nepubl. rukopis, 113 pp.

Katalóg zimovísk netopierov SR

Vespertilio 6: 9–11, 2002 ISSN 1213-6123

Zimoviská netopierov Beskydského predhoria Peter PJENČÁK Vlastivedné múzeum, Zámocká 160/5, SK–094 31 Hanušovce n.Topľou, Slovensko; pjencak@slovanet.sk

Hanušovce nad Topľou Alternatívne názvy. Pivnica Malého kaštieľa, Schodisko na povalu Veľkého kaštieľa. Lokalizácia. Pivnica (6994, 190 m n. m.) – východné Slovensko, Beskydské predhorie (760), k. ú. Hanušovce n/T. Schodisko (6994, 200 m n. m.) – východné Slovensko, Beskydské predhorie (760), k. ú. Hanušovce n/T. Popis. Pivnica – tri klenbové, kamenné a navzájom prepojené pivnice pod Malým kaštieľom. Vlety netopierov sú možné cez malé okienka a diery popri dverách. Schodisko vedúce na povalu v budove Vlastivedného múzea, prílet je možný škárami popod plechové dvere z povaly. Výskum netopierov. Realizuje sa od roku 1997. Sčítavateľ. Peter Pjenčák. Zhrnutie poznatkov. Pivnica: 17. 2. 1997 – Paus (1), 17. 12. 1997 – Paus (1), 9. 1. 1999 – Paus (1), 22. 2. 2000 – Paus (1). Schodisko: 17. 2. 1997 – Paus (1), 11. 2. 1998 – Paus (3), 23. 1. 1999 – 10. 2. 1999 – Paus (1), 31. 1. 2000 – 19. 3. 2000 – Paus (1). V pivnici zimuje v počte 1–2 ex. P. austriacus, v prechodnom období sa tu vyskytuje R. hipposideros v počte do 6 ex. a pravidelne 1 ex. R. ferrumequinum. Na schodisku od roku 1997 pravidelne zimuje P. austriacus v počte 1–3 ex. Stav ochrany. Pivnica sa nevyužíva, nie sú potrebné žiadne zásahy. Ďalšie údaje. Pivnica: 7. 1. 1997 – Paus (2), 14. 4. 1997 – Rhip (6), 4. 9. 1997 – Rfer (1), Rhip (1), 6.– 23. 10. 1999 – Rfer (1), Rhip (1–4), 31. 1. 2000 – Paus (1). Schodisko: 30. 1. 1997 – Paus (2), 27. 11. 1997 – Paus (1), 17. 12. 1997 – Paus (1), 31. 3. 1998 – Paus (1).

Jaskyňa pri Pavlovciach Alternatívny názov. Jaskyňa v Záreze Stravného potoka. Lokalizácia. (6994, 400 m n. m.) – východné Slovensko, Beskydské predhorie (760), k. ú. Pavlovce. Jaskyňa leží 1,5 km JZ od obce Pavlovce, v Prírodnej pamiatke Zárez Stravného potoka v kaňone potoka pod výraznou skalnou stenou (Bella 1995, Hochmuth 1996). Popis. Jaskyňa má dĺžku 18 m, vchod má rozmery 1,5×0,6 m. Za vchodom je malá sieň, ktorá ďalej pokračuje rovnou chodbou s výškou asi 1 m s malými dutinami v strope. Výskum netopierov. Údaje o výskyte netopierov sú od roku 1998. Sčítavateľ. Peter Pjenčák. Zhrnutie poznatkov. 29. 2. 2000 – Mmyo (1), Bbar (1). V jaskyni boli zatiaľ zistené 3 druhy zimujúcich netopierov. Stav ochrany. Nie sú potrebné žiadne zásahy. Ďalšie údaje. 20. 3. 1998 – Bbar (1), 17. 3. 1999 – Mmyo (1), Paur (1). Netting: 22. 9. 1998 – Bbar (1).

Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní netopierov na lokalite Merník – štôlňa Dátum / druh

Rhip

Bbar

5. 2. 1995 28. 12. 1996

– 2

1 2

spolu 1 4

Merník – štôlňa Lokalizacia. ( 7095, 235 m n. m.) – východné Slovensko, Beskydské predhorie (760, Mernícka pahorkatina), k. ú. Merník. Štôlňa sa nachádza asi 1,5 km južne od obce Merník v závere Potkanovej debry. Popis. Štôlňa má dĺžku asi 25 m, končila sa miestnosťou. Na jar roku 1999 bola zaplavená, následne sa po celej dĺžke zrútil strop a miestnosť bola celkom zavalená. Vchod je plazivkovitý. Výskum netopierov. Prebieha od roku 1995 (Pjenčák 1995). Sčítavateľ. Peter Pjenčák. Zhrnutie poznatkov. V štôlni ojedinele zimovalo niekoľko ex. B. barbastellus a R. hipposideros (tab. 1), od zimy 1997/1998 nebola obsadená. Slúži viac ako prechodný úkryt. V prechodnom období bol zistený aj R. ferrumequinum. Stav ochrany. Štôlňa sa pravdepodobne v priebehu niekoľkých rokov zavalí. Ďalšie údaje. 15. 9. 1996 – Rfer (1), Rhip (2), 30. 9. 1996 – Rhip (1), 29. 10. 1997 – Rfer (1), Rhip (2). Netting: 30. 10. 1997 – Bbar (2).

Veľká jaskyňa na Lysej hore Lokalizácia. (7095, 290 m n. m.) – východné Slovensko, Beskydské predhorie (760, Mernícka pahorkatina), k. ú. Vyšný Kazimír. Jaskyňa sa nachádza 250 m SV od vrcholovej kóty Lysá hora (319 m n. m.) vo výraznej skalke pri lesnej ceste (Lešinský & Horčík 1998). Popis. Jaskyňu tvorí dómovitý priestor s rozmermi ca. 6×6 m s viac menej nízkopoloženým stropom. Vchod má rozmery 0,7×0,8 m. Výskum netopierov. Údaje o výskyte netopierov sú od roku 1997. Zhrnutie poznatkov. Doposiaľ bolo zistené zimovanie 3 druhov netopierov (tab. 2), jaskyňa je viac využívaná ako prechodný úkryt. Stav ochrany. Nie sú potrebné žiadne zásahy. Ďalšie údaje. 28. 10. 1997 – Rhip (1), Mmyo (2), Mbech (1), Mnat (1), 28. 11. 1997 – Mmyo (1), Mbech (1), Paur (1).

Vyšný Žipov – pivnica vinárne Lokalizácia. (7095, 158 m n. m.) – východné Slovensko, Beskydské predhorie (760), k. ú. Vyšný Žipov. Pivnica pod kaštieľom, v ktorom je v súčasnosti bar Viktória. Popis. Jedná sa o sústavu klenbových pivníc pod kaštieľom, vlety sú cez diery popri dverách a vetracie okienka. Tab. 2. Výsledky zimného sčítania netopierov vo Veľkej jaskyni na Lysej hore Dátum / druh 31. 1. 1998 21. 2. 1999

Mmyo

Mbech

1 1

1 –

spolu 2 1

Výskum netopierov. Bol prevedený v rokoch 1994 a 1995. Sčítavateľ. Peter Pjenčák. Zhrnutie poznatkov. 10. 2. 1995 – Paus (2). Zatiaľ bolo zistené zimovanie P. austriacus, v prechodnom období sa tu vyskytuje R. hipposideros. Stav ochrany. Pivnice sa nevyužívajú a sú uzavreté, nie sú potrebné žiadne zásahy. Ďalšie údaje. 21. 4. 1994 – Rhip (14), 15. 11. 1994 – Rhip (1).

Literatúra BELLA P., 1995: Prehľad registrovaných jaskýň v nekrasových horninách Slovenska. Pp.: 17–32. In: GAÁL Ľ. (ed.): Preserving of pseudokarst caves. SAŽP, Banská Bystrica, 136 pp. HOCHMUTH Z., 1996: Nové pseudokrasové lokality Slanských vrchov. Sprav. Slov. Speleol. Spoloč., 27(3): 18–21. LEŠINSKÝ G. & HORČÍK M., 1998: Krasové jaskyne na Lysej hore v Merníckej pohorkatine v Beskydskom predhorí. Sprav. Slov. Speleol. Spoloč., 29(2): 18–22. PJENČÁK P., 1995: Prvé poznatky z výskumu netopierov vranovského regiónu. Netopiere, 1: 55–63.

Katalóg zimovísk netopierov SR

Vespertilio 6: 12, 2002 ISSN 1213-6123

Zimovisko netopierov Vyšná Hurka I Peter PJENČÁK1 & Štefan DANKO2 1

Alternatívne názvy. Beňatinská jaskyňa, Beňatina, Vyšná Hurka. Lokalizácia. (7100, 540 m n. m.) – východné Slovensko, Beskydské predhorie (760), k. ú. Beňatina. Jaskyňa sa nachádza v južnom svahu kóty Vyšná Hurka, asi 1,5 km východne od obce Beňatina. Popis. Jaskyňa je dlhá 55 m a hlboká 25 m. Za vchodom (ca. 1,5×1,3 m) je úzka kolmá puklina, ktorá ústi do menšej siene, z ktorej sa dá prejsť cez úzky kolmý otvor do malej puklinovej siene. Výskum netopierov. Zimné sčítavanie prebieha od roku 1995, v rokoch 1995 a 1997 bola kontrolovan á len časť po prvú sieň, v roku 2000 bola skontrolovaná celá jaskyňa. Časť údajov už bola publikovaná (Uhrin et al. 1996). Sčítavatelia. Štefan Danko, Milan Pavúk a Peter Pjenčák. Zhrnutie poznatkov. V jaskyni bolo zistené zimovanie 5 druhov netopierov. Dominantným druhom je M. myotis. Pravidelne tu zimuje aj M. oxygnathus. Jaskyňa má väčší význam ako prechodný úkryt. Pri jesenných odchytoch pred vchodom tu bolo odchyten ých 11 druhov netopierov. Stav ochrany. Nie sú potrebné žiadne zásahy. Tab. 1. Výsledky zimného sčítania netopierov v jaskyni Vyšná Hurka I Dátum / druh 4. 2. 1995 26. 2. 1997 14. 3. 2000

Rhip

Mmyo

Moxy

Bbar

Paus

1 – –

3 9 15

1 1 5

2 – 1

1 – –

spolu 8 10 21

Literatúra UHRIN M., DANKO, Š., OBUCH J., HORÁČEK I., PAČENOVSKÝ S., PJENČÁK P. & FULÍN M. 1996: Distributional patterns of bats (Mammalia: Chiroptera) in Slovakia. Part 1, Horseshoe bats (Rhinolophidae). Acta Soc. Zool. Bohem. 60: 247–279.

Katalóg zimovísk netopierov SR

Vespertilio 6:13–14, 2001 ISSN 1213-6123

Zimoviská netopierov v Bielych Karpatoch Blanka LEHOTSKÁ1 & Jozef ONDRUŠKA2 1

Katedra krajinnej ekológie, Prírodovedecká fakulta UK, Mlynská dolina B-2, SK–842 15 Bratislava 4, Slovensko; lehotski@ba.telecom.sk 2 Jana Nerudu 417/5, SK–018 51 Nová Dubnica, Slovensko

Na území Bielych Karpát je v súčasnosti známych 5 zimovísk netopierov (4 jaskyne a jedna pivnica). Sledované jaskyne sa nachádzajú v bradlovom pásme a teda ide skôr o pseudokrasové útvary, ktoré vznikli na tektonických puklinách. Pivničné priestory lokality Antoštál sú oveľa významnejšie z hľadiska prítomnosti kolónie druhu Rhinolophus hipposideros v letnom období (Lehotská & Lehotský 1998).

Antoštál Alternatívne názvy. Antonštál, Antostal. Lokalizácia. (6974, 430 m n. m.) – západné Slovensko, Biele Karpaty (460), k. ú. Nemšová. Nachádza sa približne 8 km SZ od obce Nemšová. Popis. Ide o pivničné priestory poľovníckeho kaštieľa Antoštál, ktoré boli dlhšie obdobie nevyužívané. Lokalita je obývaná netopiermi predovšetkým v letnom období. Zhrnutie poznatkov. 21. 2. 1997 – Rhip (2 uhynuté), Mema (2), Paus (1). Ďalšie údaje. 20. 6. 1996 – Rhip (200), Paus (1).

Babky I Alternatívne názvy. Pod Babkami, Mesačná jaskyňa. Lokalizácia. (6975, 700 m n. m.) – západné Slovensko, Biele Karpaty (460), k. ú. Červený Kameň. Nachádza sa 4 km JZ od obce Červený Kameň vo Vršatských bradlách. Popis. Babky I je horizontálna jaskyňa dlhá 21 m. Vchod má rozmery 1,5×4 m. Smerom dovnútra sa jaskyňa mierne zužuje a zväčšuje sa výška na viac ako 8 m. Zhrnutie poznatkov. 3. 2. 1997 – Mmyo (8), 31. 1. 1999 – Mema (1), Mdau (1), Myotis sp. (3), Paur (1). Ďalšie údaje. 26. 12. 1996 – Rhip (6), Mmyo (10), Mbech (1).

Babky II Lokalizácia. (6975, 710 m n. m.) – západné Slovensko, Biele Karpaty (460), k. ú. Červený Kameň. Nachádza sa 150 m V od jaskyne Babky I. Popis. Babky II je 40 m dlhá priepasťovitá jaskyňa s dvoma poschodiami. Vchod má rozmery 0,6×1 m. Vnútorné priestory dosahujú šírku 1 m a výšku poschodia až 8 m. Zhrnutie poznatkov. 3. 2. 1997 – Mmyo (18).

Chmelová Alternatívny názov. Priepasť Chmelová. Lokalizácia. (6974, 810 m n. m.) – západné Slovensko, Biele Karpaty (460), k. ú. Vršatské Podhradie. Nachádza sa 0,5 km Z od kóty 925 (Chmeľová). Popis. Priepasť je hlboká 22 m. Pod vchodom s rozmermi 2,5×2,5 m sa nachádza sieň dlhá 15 m, široká 2 m a vysoká 13 m. Zhrnutie poznatkov. 1. 12. 1995 – Mbech (1), 3. 2. 1997 – Rhip (3), Paur (1), 31. 1. 1999 – Rhip (1), Mmyo (1). Ďalšie údaje. 26. 12. 1996 – Rhip (3).

Landrovská jaskyňa Alternatívne názvy. Landrovecká jaskyňa, Jaskyňa na Landrovci. Lokalizácia. (7172, 810 m n. m.) – západné Slovensko, Biele Karpaty (460), k. ú. Zemianske Podhradie. Nachádza sa neďaleko Landrovskej skaly. Popis. V roku 1974 sa v Landrovskej jaskyni začali výkopové práce a po odstránení vrstvy spraše odkryli puklinu 50 cm širokú a 4 m dlhú. Postupne objavné práce pokračovali. Dnes je jaskyňa svojou dĺžkou 275 m druhou najväčšou jaskyňou v bradlovom pásme (Pospíšil 1994). Zhrnutie poznatkov. 25. 2. 1996 – Mmyo (6), Myotis sp. (1), Paur (2). Výskum netopierov. Nakoľko v Bielych Karpatoch nie je známe žiadne významné zimovisko netopierov, neprebieha tu pravidelné každoročné zimné sčítanie netopierov. Lokality sú kontrolované len sporadicky. Sčítavatelia. Na výskume netopierov na jednotlivých lokalitách sa podieľali Ivan Baroň so spolupracovníkmi, Jana Kollerová, Blanka Lehotská, Roman Lehotský, Peter Masarovič, Jozef Ondruška a Milan Regec. Stav ochrany. Jaskyne Babky I a II, Chmelová a Landrovská sa nachádzajú v pomerne odľahlých oblastiach, čo im zabezpečuje dostatočnú ochranu pred nežiadúcimi vplyvmi návštevníkov. Na lokalite Antoštál sa ani napriek snahám štátnej ochrany prírody pravdepodobne nepodarilo zabrániť plánovanej rekonštrukcii pivničných priestorov.

Literatúra LEHOTSKÁ B. & LEHOTSKÝ R., 1998: Výsledky výskumu chiropterofauny na území bývalého okresu Trenčín. Pp.: 69–78. In: URBAN P. (ed.): Výskum a ochrana cicavcov na Slovensku III. Zborn ík referátov z konferencie. SAŽP–COPK, Banská Bystrica, 156 pp. POSPÍŠIL P., 1994: Z činnosti oblastnej skupiny Čachtice. Sprav. Slov. Speleol. Spoloč., 25(4): 9–14.

Katalóg zimovísk netopierov SR

Vespertilio 6: 15–18, 2002 ISSN 1213-6123

Zimoviská netopierov južnej časti stredného Slovenska (Bodvianska pahorkatina, Ipeľská kotlina a Rimavská kotlina) Marcel UHRIN1 & Ervín HAPL2 Správa NP Muránska planina, J. Kráľa 12, SK–050 01 Revúca, Slovensko; 1 uhrin@sopsr.sk, 2 hapl@sopsr.sk

Bušince Lokalizácia. (7883, 163 m n. m.) – stredné Slovensko, Ipeľská kotlina (391), k. ú. Bušince. Náhodne zaznamenané zimovisko v sklade civilnej obrany obecného kultúrneho domu. Popis. Nevyužívaná prízemná miestnosť stavby. Výskum netopierov. Jediný záznam je z roku 2000 (tab. 1). Zhrnutie poznatkov. Malé, pravdepodobne príležitostné zimovisko (v dôsledku nevyužívania priestoru).

Činčianska jaskyňa Alternatívny názov. Činčianska jaskyňa II. Lokalizácia. (7588, 215 m n. m.) – stredné Slovensko, Bodvianska pahorkatina (410), k. ú. Starňa. Jaskyňa sa nachádza 3 km východne od obce Starňa pri Tornali v opustenom vápencovom lome na pravom brehu potoka Činča. Popis. Ide o horizontálnu, dvojúrovňovú jaskyňu zlomovo-riečneho pôvodu s celkovou dĺžkou 28,5 m. Vstup tvorí pohodlne prístupná sála (výška stropu 3,8 m), ďalšie priestory sú nízke. Z jaskyne sú známe paleontologické nálezy (Gaál & Holec 1987). Výskum netopierov. Lokalita je sledovaná od roku 1997. Zhrnutie poznatkov. Malé zimovisko, významné z faunistického hľadiska polohou na juhu Slovenskej republiky. Dosiaľ zistený výskyt jednotlivých exemplárov 5 druhov netopierov (tab. 1). Stav ochrany. Vzhľadom na odľahlosť a malý počet zimujúcich netopierov sa nejedná o ohrozenú lokalitu. Ďalšie údaje. Netting: 30. 7. 1997 – Rfer (1).

Kamenná diera Alternatívny názov. Kolyuk. Lokalizácia. (7587, 200 m n. m.) – stredné Slovensko, Rimavská kotlina (393), k. ú. Gemerská Ves. Leží v malom opustenom kameňolome na pravom brehu Západného Turca. Popis. Malá horizontálna jaskyňa (22,5 m), vstupné časti sú priestrannejšie, k záveru sa priestory zmenšujú. Výskum netopierov. Jediný záznam je z roku 1998. Zhrnutie poznatkov. Málo významná jaskyňa, nález R. hipposideros (tab. 1).

Licince Lokalizácia. (7487, 211 m n. m.) – stredné Slovensko, Rimavská kotlina (393), k. ú. Licince. Vchod do štôlne sa nachádza približne 1 km Z od obce Licince. Štôlňa je prístupná poľnou cestou, ktorá odbočuje na Z pri južnom okraji obce pri kaštieli na Czékus. Popis. Jednoduchá priama horizontálna štôlňa, ktorá sa v závere rozvetvuje. Výskum netopierov. Lokalita sa skontrolovala prvýkrát v roku 1997 na podnet Okresného úradu v Revúcej v dôsledku návrhu jej likvidácie (staré banské dielo). Zhrnutie poznatkov. Kontrola preukázala faunisticky významný výskyt R. euryale (tab. 1). Stav ochrany. V súlade s banskými predpismi bolo nutné štôlňu uzavrieť. Na základe jednaní zainteresovaných organizácií sa vzhľadom na výskyt kriticky ohrozeného R. euryale dohodol spôsob uzavretia, umožňujúci vlet netopierov.

P r i e l o m

M u r á n k y

Prielom Muránky predstavuje krasové územie na oboch stranách riečky Muránka so začiatkom povyše obce Meliata. Tiahne sa v dĺžke 3,5 km až k obci Bretka. V tomto území je evidovaných celkom 15 jaskýň, prevažne menších rozmerov rôznej genézy (Gaál Ľ. 1987, Gaál Ľ. & Gaál J. 1982, Ložek et al. 1989). Za účelom mapovania netopierov sa v oblasti skontrolovalo celkom 6 priestorov. Všetky lokality sú súčasťou PR Prielom Muránky.

Dolná mašianska jaskyňa Alternatívny názov. Spodná jaskyňa v Maši. Lokalizácia. (7487, 210 m n. m.) – stredné Slovensko, Rimavská kotlina (391), k. ú. Bretka. Nachádza sa 7,5 m pod Hornou mašianskou jaskyňou, s ktorou geneticky súvisí. Popis. Malá jaskyňa (23,6 m), ktorá sa skladá z priestrannej siene a nízkych chodieb. Archeologické nálezy. Výskum netopierov. Jediný záznam je z roku 1997. Zhrnutie poznatkov. Málo významná jaskyňa, nález R. hipposideros (tab. 1).

Horná mašianska jaskyňa Alternatívny názov. Vrchná jaskyňa v Maši. Lokalizácia. (7487, 218 m n. m.) – stredné Slovensko, Rimavská kotlina (391), k. ú. Bretka. Leží 500 m severne od Bretky na pravom brehu Muránky v relatívnej výške 20 m od hladiny rieky. Popis. Najdlhšia jaskyňa prielomu Muránky (93,2 m). Inaktívna fluviokrasová dvojúrovňová jaskyňa s prevažne nízkymi priestormi (ca. 1 m). Využívaná líškou (Vulpes vulpes) na brloženie. Výskum netopierov. Skontrolovaná v rokoch 1993 a 1997. Zhrnutie poznatkov. Faunisticky významná jaskyňa nálezom R. euryale (tab. 1) (Uhrin 1993).

Hutnianska jaskyňa Alternatívne názvy. Rosszygyári, Jaskyňa v Maši III. Lokalizácia. (7487, 198 m n. m.) – stredné Slovensko, Rimavská kotlina (391), k. ú. Bretka. Nápadný vchod jaskyne leží asi 100 m na juh od ústia pravej bočnej doliny Muránky, medzi kótami 303 a 256 m. Popis. Horizontálna jaskyňa s dĺžkou 11 m. Výskum netopierov. Skontrolovaná v roku 1997.

Zhrnutie poznatkov. Počas kontroly v roku 1997 bez nálezu netopierov (tab. 1). Speleologická literatúra (Gaál & Gaál 1982) uvádza výskyt bližšie neurčených netopierov v dňoch 4. 9. 1981 a 19. 9. 1982.

Eskala Alternatívny názov. Eszkála. Lokalizácia. (7487, 240 m n. m.) – stredné Slovensko, Rimavská kotlina (391), k. ú. Bretka. Jaskyňa sa nachádza na ľavom brehu Muránky v ca. 40 m relatívnej výške od hladiny. Popis. Erózna, 24 m dlhá jaskyňa. Jaskyňu tvorí jedna chodba s výškou stropu 1–2 m. Výskum netopierov. Skontrolovaná v roku 1993. Zhrnutie poznatkov. Záznam B. barbastellus (tab. 1).

Peško Alternatívny názov. Peskő. Lokalizácia. (7487, 200 m n. m.) – stredné Slovensko, Rimavská kotlina (391), k. ú. Bretka. Jaskyňa sa nachádza v nápadnom vápencovom brale rovnakého mena 400 m severne od Bretky na ľavom brehu Muránky. Popis. Dvojvchodová, priechodná jaskyňa s dĺžkou 16,7 m. Využívaná v 2. svetovej vojne, stratigrafický výskum (Ložek et al. 1989). Výskum netopierov. Skontrolovaná v roku 1997. Zhrnutie poznatkov. Počas kontroly v roku 1997 nález E. serotinus (tab. 1). Ďalšie údaje. 27. 6. 1982 – Rfer (1), Rhip (1). Netting: (Horáček et al. 1995) 27. 6. 1982 – Rhip (2), Mmyo (1).

Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní netopierov v menších zimoviskách južnej časti stredného Slovenska Lokalita

Dátum / druh

Rhip

Reur

Mmyo

Eser

Bbar

Paus

Bušince

9. 3. 1999

–

27. 2. 1997 4. 2. 1999 4. 2. 2000 1. 2. 2001

– – 1 –

– – – –

– 1 – –

1 – – –

3 2 – –

– 2 – 1

4 5 1 1

I. 1998

–

Licince

12. 3. 1997 6. 2. 1999

5 1

20 –

– –

25 1

Dolná mašianska j.

27. 2. 1997

–

Horná mašianska j.

6. 3. 1993 27. 2. 1997

2 6

1 4

– –

3 10

Hutnianska jaskyňa

27. 2. 1997

–

Eskala

6. 3. 1993

–

Peško

27. 2. 1997

–

Spodná jaskyňa

27. 2. 1997

–

Činčianska jaskyňa

Kamenná diera

spolu

Spodná jaskyňa Alternatívne názvy. Spodná jaskyňa Peskő, Peskő II, Malá jaskyňa. Lokalizácia. (7487, 195 m n. m.) – stredné Slovensko, Rimavská kotlina (391), k. ú. Bretka. Jaskyňa sa nachádza pod jaskyňou Peško v tom istom vápencovom brale. Popis. Jaskyňa s dĺžkou 10,5 m. Zo vstupného priestoru sa vetvia dve neprelezne ukončené chodby. Výskum netopierov. Skontrolovaná v roku 1997. Zhrnutie poznatkov. V zimnom období bez nálezu netopierov (tab. 1). Ďalšie údaje. 27. 6. 1982 – Rhip (1). Sčítavatelia. Okrem autorov príspevku sa na jednotlivých akciách v opisovaných zimoviskách podieľali M. Andreas, D. Baláž, P. Benda, L. Bobáková, I. Horáček, J. Hotový, R. Hrivnák, Z. Pochop, A. Reiter, M. Šara, P. Urban, I. Valach, D. Weinfurtová. Informáciu o Kamennej diere poskytol Ľ. Gaál. Všetkým menovaným patrí poďakovanie.

Literatúra GAÁL Ľ., 1987: Kras Rimavskej kotliny. Slov. Kras, 25: 5–27. GAÁL Ľ. & GAÁL J., 1982: Jaskyne v Chránenom prírodnom výtvore Prielom Muráňa. Sprav. Slov. Speleol. Spoloč., 13(4): 20–24. GAÁL Ľ. & HOLEC P., 1987: Príspevok k poznaniu fauny kvartérnych stavovcov z niektorých jaskýň južného Slovenska. Slov. Kras, 25: 135–143. HORÁČEK I., HANÁK V., ZIMA J. & ČERVENÝ J., 1995: K netopýří fauně Slovenska I. – Letní nálezy 1979–1992. Netopiere, 1: 39–54. LOŽEK V., GAÁL Ľ., HOLEC P. & HORÁČEK I., 1989: Stratigrafia a kvartérna fauna jaskyne Peskő v Rimavskej kotline. Slov. Kras, 27: 29–56. UHRIN M., 1993: Podkovár južný (Rhinolophus euryale) v prielome Muránky. Sprav. Slov. Speleol. Spoloč., 24(3): 25.

Katalóg zimovísk netopierov SR

Vespertilio 6: 19–20, 2002 ISSN 1213-6123

Netopiere zimujúce v štrbinách panelových domov v Devínskej Novej Vsi Michal NOGA Holíčska 19, SK–851 05 Bratislava 5, Slovensko; mysivyr@post.cz

Zimoviskom netopierov sú vertikálne a horizontálne štrbiny v 8- a 12-poschodových typizovaných panelových domoch.

Bratislava, I. Bukovčana 2 Lokalizácia. (7767, 155 m n. m.) – západné Slovensko, Borská nížina (770), k. ú. Devínska Nová Ves. Nachádza sa na sídlisku Kostolné v Devínskej Novej Vsi. Popis. Ide o horizontálnu štrbinu medzi 6. a 7. poschodím na bočnej stene orientovanej na západ.

Bratislava, P. Horova 18 Lokalizácia. (7767, 155 m n. m.) – západné Slovensko, Borská nížina (770), k. ú. Devínska Nová Ves. Nachádza sa na sídlisku Podhorské v Devínskej Novej Vsi. Popis. Ide o bližšie nezistenú štrbinu medzi 9. až 12. poschodím a medzi 12. poschodím a strechou na strane so SZ orientáciou.

Bratislava, P. Horova 24 Lokalizácia. (7767, 155 m n. m.) – západné Slovensko, Borská nížina (770), k. ú. Devínska Nová Ves. Nachádza sa na sídlisku Podhorské v Devínskej Novej Vsi. Popis. Ide o horizontálnu štrbinu medzi 11. a 12. poschodím na strane s južnou orientáciou.

Bratislava, P. Horova 28 Lokalizácia. (7767, 155 m n. m.) – západné Slovensko, Borská nížina (770), k. ú. Devínska Nová Ves. Nachádza sa na sídlisku Podhorské v Devínskej Novej Vsi. Popis. Ide o horizontálnu štrbinu medzi 11. a 12. poschodím na strane s južnou orientáciou.

Bratislava, J. Smreka 11 Lokalizácia. (7767, 155 m n. m.) – západné Slovensko, Borská nížina (770), k. ú. Devínska Nová Ves. Nachádza sa na sídlisku Podhorské v Devínskej Novej Vsi. Popis. Ide o horizontálnu štrbinu medzi 9. a 10. poschodím na strane orientovanej na sever.

Bratislava, J. Smreka 12 Lokalizácia. (7767, 155 m n. m.) – západné Slovensko, Borská nížina (770), k. ú. Devínska Nová Ves. Nachádza sa na sídlisku Podhorské v Devínskej Novej Vsi. Popis. Ide o vertikálnu štrbinu medzi 7. a 8. poschodím na strane so SV orientáciou.

Bratislava, J. Smreka 20 Lokalizácia. (7767, 155 m n. m.) – západné Slovensko, Borská nížina (770), k. ú. Devínska Nová Ves. Nachádza sa na sídlisku Podhorské v Devínskej Novej Vsi. Popis. Ide o horizontálnu štrbinu medzi 3. a 4. poschodím na strane orientovanej na západ a o vertikálnu štrbinu na 8. poschodí na SZ strane. Výskum netopierov. Prvé netopiere boli v štrbinách panelových domov zaznamenané v zimnej sezóne 1994/1995. Od tohto obdobia tu pravidelne registrujeme obsaden é štrbiny, pričom ich počet sa každoročne zvyšuje. Netopiere sú v zimnom období zaznamenávané akusticky, na začiatku a konci hibernácie sme sledovali i naletovanie, či vyletovanie zo štrbín. Pod troma štrbinami sme našli i mŕtve jedince (spolu 7 ex.). Zaznamenali sme len druh Nyctalus noctula. Sčítavatelia. Michal Noga, Marek Brinzík, Monika Kováčová a členovia Prírodovedeckého klubu v Devínskej Novej Vsi (Andrej Kovarik, Vladimír Nemček, Gašpar Čamlík a i.). Zhrnutie poznatkov. Počas sledovaného obdobia (1995–2000) sme zaznamenali 8 zimovísk druhu Nyctalus noctula v štrbinách panelových domov v Devínskej Novej Vsi. Napriek tomu, že vzhľadom k charakteru zimoviska nie je možné presné sčítanie zimujúcich netopierov, zdá sa, že ich počet stúpa. Stav ochrany. Jediným vážnym negatívnym faktorom, ktorý môže spôsobiť zánik lokality je utesňovanie štrbín panelových domov tmelom v rámci zatepľovania. Ak sa utesňovanie štrbín realizuje v zimnom období, môže dôjsť k usmrteniu zimujúcich netopierov. Týmto spôsobom zanikla lokalita J. Smreka 11. So zvyšovaním počtu zimujúcich netopierov, resp. s obsadzovaním nových štrbín, treba v budúcnosti rátať s vyšším záujmom užívateľov bytov o zatesnenie štrbín. Táto problematika preto vyžaduje zvýšenú pozornosť.

Katalóg zimovísk netopierov SR

Vespertilio 6: 21, 2002 ISSN 1213-6123

Zimovanie Nyctalus noctula v Zámockom parku v Malackách Alexander KÜRTHY1, Martina KÜRTHYOVÁ1, Štefan MATIS2 & Laura DITTEL2 Vajanského 17, SK–901 01 Malacky, Slovensko; kurthy@sopsr.sk SEO BAMBI, P. O. Box 47, SK–045 01 Moldava nad Bodvou; Slovensko, matis@enterra.sk 1

Názov lokality. Malacky, zámocký park. Lokalizácia. (7568, 175 m n. m.) – západné Slovensko, Borská nížina (770), k. ú. Malacky. Desať stromov (väčšina duby, 1 platan, 2 jasene) v parku s hibernujúcimi netopiermi, ktoré tu obývajú hlavne dutiny po ďatľoch. Popis. Starý park so zmiešaným, pôvodne dubovým porastom. Netopiere obývajú dutiny hlavného kmeňa (8 prípadov) alebo sú v konároch (2 prípady). Vletové otvory sú orientované na všetky svetové strany. Prekvapujúce je, že najmenej na juh. Výskum netopierov. Prvé objavy hibernujúcich netopierov v Malackom parku boli v roku 1996. Odvtedy ich každú zimu pozorujeme a evidujeme (tab. 1). Sčítavatelia. Koordinátorom sčítania sú od roku 1996 manželia Kürthyovci. Sčítaní sa zúčastnili aj Štefan Matis a Laura Dittel. Zhrnutie poznatkov. 30. 12. 1996 – Nnoc (kolónie vo viacerýchz stromoch), 15. 1. 1998 – Nnoc (kolónia), 1. 2. 2000 – Nnoc (kolónia), 27. 1. 2001 – Nnoc (kolónie v 5 stromoch). Nyctalus noctula sa v parku vyskytuje celoročne a každoročne. Od roku 1995 ich evidujeme v dutinách i v období letných kolónií. Stav ochrany. Hrozbou pre netopiere hibernujúce v stromoch v parku je ošetrovanie stromov, záchranné a kompozičné výruby. Po dohode s pracovníčkou okresného úradu konzultujeme každý dôležitý zásah. Ďalšie údaje. 21. 12. 1996 – Nnoc (kolónia), 1. 3. 1997 – Nnoc (1 samec uhynutý pod dutinou), 10. 12. 1999 – Nnoc (kolónia), 15. 11. 2000, 20. 12. 2000, 30. 12. 2000 – Nnoc (kolónie v 5 stromoch).

Katalóg zimovísk netopierov SR

Vespertilio 6: 22, 2002 ISSN 1213-6123

Zimný výskyt netopierov v pohorí Branisko Peter KAŇUCH1 & Martin CEĽUCH2 1, 2

A. Matušku 7, SK–080 01 Prešov, Slovensko; 1 kanuch@sav.savzv.sk, 2 celuch@vsld.tuzvo.sk

Chmeľová Alternatívny názov. Jazvečia jaskyňa. Lokalizácia. (6991, ca. 750 m n. m.) – východné Slovensko, Branisko (210), k. ú. Lačnov. Nachádza sa v Kopytovskej doline, ca. 3,5 km SZ od obce Šindliar. Popis. Jaskyňa dlhá ca. 12 m, vysoká max. 3 m. Výskum netopierov. Prvý údaj je z 27. 2. 1999. Sčítavatelia. Peter Kaňuch, Martin Ceľuch, Ján Ceľuch, Katarína Janečková a Andrea Hájková. Zhrnutie poznatkov. Jaskyňa bola neprístupná pre netopiere. V rámci III. ochranárskeho tábora Plamienka ´98 počas 3. – 5. 9. 1998 sa vchod uvoľnil vykopaním zeminy, ktorou bol zasypaný (tab. 1). Ďalšie údaje. Jaskyňa tvorí súčasť brlohu Meles meles. Podľa osteologických nálezov aj súčasných pobytových znakov, je to starý jazvečí hrad.

Lačnovský kaňon Alternatívne názvy. LK, Jaskynka v Lačnovskom kaňone. Lokalizácia. (6991, ca 750 m n. m.) – východné Slovensko, Branisko (210), k. ú. Lačnov. Leží ca. 1,5 km Z od obce Lipovce v NPR Kamenná Baba. Popis. Jaskyňa dlhá ca 6 m, vysoká ca. 2 m. Výskum netopierov. Prvý údaj je z 5. 9. 1998. Sčítavatelia. Peter Kaňuch, Martin Ceľuch, Ján Ceľuch, Katarína Janečková a Andrea Hájková. Zhrnutie poznatkov. Celkom zastihnuté 3 druhy. V zimnom období iba dva chladnomilnejšie (tab. 1). Stav ochrany. Jaskynka je priamo pri turistickom chodníku, preto je aj často navštevovaná turistami. Ďalšie údaje. 5. 9. 1998 – Rhip (1). Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní netopierov v lokalitách Braniska Lokalita

Dátum / druh

Rhip

Bbar

Paus

spolu

Chmeľová

27. 2. 1999 13. 2. 2000

1 –

– –

1 –

Lačnovský kaňon

27. 2. 1999 13. 2. 2000

– –

1 –

1 1

2 1

Katalóg zimovísk netopierov SR

Vespertilio 6: 23–25, 2001 ISSN 1213-6123

Zimoviská netopierov v pohorí Burda Blanka LEHOTSKÁ1 & Roman LEHOTSKÝ2 Katedra krajinnej ekológie, Prírodovedecká fakulta UK, Mlynská dolina B-2, SK–842 15 Bratislava 4, Slovensko; lehotski@ba.telecom.sk 2 ZO SZOPK Miniopterus, Hlaváčiková 14, SK–841 05 Bratislava 4, Slovensko; lehotski@ba.telecom.sk 1

Jediné známe zimoviská netopierov v pohorí Burda predstavuje sústava starých opustených banských diel, ktoré mali byť podľa dostupných informácií využívané za druhej svetovej vojny ako podzemná továreň. Razené sú v pyroklastických horninách. V súčasnosti tu poznáme 5 samostatných lokalít v blízkosti osady Kováčov, ktoré sme pre jednoduchšiu orientáciu označili ako Kováčov I–V.

Kováčov I Alternatívny názov. Kováčov. Lokalizácia. (8178, 140 m n. m.) – západné Slovensko, Burda (420), k. ú. Kamenica nad Hronom. Nachádza sa v zalesnenom údolí ca. 200 m SZ od osady Kováčov. Popis. Kováčov I predstavuje komplikovanú sieť štôlní, šácht a niekoľkých väčších kavern v dvoch etážach. Má tri samostatné vchody. Hlavný, vedľajší a vertikálny komín hlboký ca. 30 m. Celková dĺžka dostupných chodieb dosahuje 452 m. Zhrnutie poznatkov. Vzhľadom na rozľahlosť systému podzemných chodieb a množstvo úkrytov možno lokalitu Kováčov I považovať nielen za najvýznamnejšie zimovisko netopierov spomedzi uvádzaných lokalít, ale aj za jedno z najvýznamnejších zimovísk známych na území západného Slovenska. V posledných rokoch sme tu potvrdili zimovanie 11 druhov netopierov (tab. 1). Dňa 8. 3. 1996 sme zaznamenali aj krúžkovaného jedinca druhu Myotis myotis, ktorý bol okrúžkovaný v Maďarsku. Za najvýznamnejšie možno považovať pravidelné zimovanie kolónie druhu Barbastella barbastellus na tejto lokalite a taktiež prítomnosť niekoľkých zimujúcich exemplárov druhu Rhinolophus ferrumequinum. Ďalšie údaje. 3.–8. 7. 1955 – Rhip (kolónia), 15. 9. 1955 – Mmyo (1), 15. 10. 1955 – Rfer (2), Rhip (7), 21. 10. 1955 – Eser (2), 15. 4. 1958 – Rfer (2), Mmyo (2), Paus (1), 12. 11. 1958 – Rfer (1), 11. 2. 1959 – Paus (1). Netting: 20.–21. 7. 1996 – Mmyo (2), Mdau (2), Paus (1), 21.–22. 9. 1996 – Rfer (1), Rhip (1), Mmyo (6), Mnat (1), Mdau (17), Bbar (7), Paur (3), Paus (1), 5.–6. 10. 1996 – Rfer (1), Mmyo (4), Mnat (2), Mdau (11), Eser (3), Bbar (20), Paur (8), 12.–13. 5. 1997 – Rfer (3), Mmyo (3), Mmys/bra (3), Mdau (5), Eser (6), Bbar (13), Paur (1), Paus (3), 14. 5. 1997 – Rfer (1), Mmyo (1), Mdau (3), Eser (2), 13. 5. 1998 – Rhip (1), Mmyo (1), Mmys (1), Mdau (6), Eser (17), Bbar (1).

Kováčov II Lokalizácia. (8178, 149 m n. m.) – západné Slovensko, Burda (420), k. ú. Kamenica nad Hronom. Vchod do štôlne Kováčov II sa nachádza bezprostredne nad hlavným vchodom do štôlne Kováčov I. Popis. Štôlňa je 42 m dlhá, zakončená jednou väčšou priestrannou kavernou. Pred vstupom do kaverny je ca. 4 m hlboká, zavalená šachta, ktorá neprielezne spája štôlňu Kováčov II so štôlňou Kováčov I. Zhrnutie poznatkov. Celkove bolo v štôlni Kováčov II zistené zimovanie 8 druhov netopierov (tab. 2). Ich celkový počet sa pohyboval v rozmedzí 5–10 ex. Za zmienku stojí nález druhu Myotis emarginatus, ktorý ako jediný z tu zimujúcich druhov nebol nájdený aj v štôlni Kováčov I.

Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní netopierov na lokalite Kováčov I Dátum / druh 8. 3. 1996 4. 1. 1997 31. 1. 1998 30. 1. 1999 8. 1. 2000 24. 2. 2001

Rfer – 1 4 – – 1

Rhip Mmyo Mbech Mnat Mm/b Mdau Msp. Eser Bbar Paur Paus 1 11 8 5 6 7

24 19 11 23 23 20

– – 1 – – –

5 2 – – 1 –

1 – – 1 – –

– – – 2 1 –

2 1 1 1 1 1

9 – – 1 3 –

94 61 72 122 62 16

5 7 – – – –

8 1 5 6 5 –

spolu 149 103 102 161 102 45

Kováčov III Lokalizácia. (8178, 138 m n. m.) – západné Slovensko, Burda (420), k. ú. Kamenica nad Hronom. Vchod sa nachádza naľavo od chodníka vedúceho k štôlni Kováčov I. Popis. Na rozdiel od štôlní Kováčov I a II, má veľmi malý, sotva prielezný vchod. Celková dĺžka štôlne je 29 m. Zhrnutie poznatkov. V štôlni Kováčov III bol doteraz zaznamenaný výskyt 4 druhov netopierov (tab. 3). Ich celkový počet sa však pohybuje len v rozmedzí 2–5 ex. Ďalšie údaje. 12. 5. 1997 – Rhip (1).

Kováčov IV Lokalizácia. (8178, 149 m n. m.) – západné Slovensko, Burda (420), k. ú. Kamenica nad Hronom. Nachádza sa ca. 15 m vľavo od štôlne Kováčov II. Popis. Vchod do štôlne Kováčov IV je čiastočne zasypaný. Štôlňa dosahuje dĺžku približne 25 m. Zhrnutie poznatkov. 31. 1. 1998 – Bbar (1), 30. 1. 1999 – neg., 8. 1. 2000 – Bbar (1).

Kováčov V Lokalizácia. (8178, 147 m n. m.) – západné Slovensko, Burda (420), k. ú. Kamenica nad Hronom. Nachádza sa ca. 30 m vľavo od štôlne Kováčov IV. Popis. Vchod je čiastočne zasypaný. Vstupná časť štôlne je značne rozlámaná. Štôlňa pokračuje až po niekoľkometrovú šachtu, ktorou sa napája na členitý systém chodieb štôlne Kováčov I. Zhrnutie poznatkov. 31. 1. 1998 – Paus (1), 30. 1. 1999 – neg., 24. 2. 2001 – neg. Výskum netopierov. Prvý intenzívny výskum netopierov prebiehal na lokalite Kováčov v druhej polovici 50. rokov. V júli 1955 zaznamenal Hanák (in litt.) na tejto lokalite kolóniu druhu Rhinolophus hipposideros. Na jeseň toho istého roku lokalitu navštívil Vachold (1956, 1960), ktorý tu zaznamenal jednotlivé exempláTab. 2. Výsledky zimných sčítaní netopierov na lokalite Kováčov II Dátum / druh 8. 3. 1996 4. 1. 1997 31. 1. 1998 30. 1. 1999 8. 1. 2000 24. 2. 2001

Rfer

Rhip

Mmyo

Mema

Eser

Bbar

Paur

Paus

3 2 – – 1 –

2 1 3 5 4 4

– 4 6 3 4 2

1 – – – – –

– 1 – – – –

1 – – – – –

1 – 1 – – –

spolu 5 8 10 8 9 6

Tab. 3. Výsledky zimných sčítaní netopierov na lokalite Kováčov III Dátum / druh 4. 1. 1997 31. 1. 1998 30. 1. 1999 8. 1. 2000 24. 2. 2001

Rhip

Bbar

Paur

Paus

2 2 1 1 2

1 – – – –

2 – – – –

– 1 1 1 –

spolu 5 3 2 2 2

re druhov Rhinolophus ferrumequinum, Rhinolophus hipposideros, Myotis myotis a Eptesicus serotinus. Zaujímavý je údaj Vacholda (1956) o výskyte 80–100-kusovej kolónie druhu Miniopterus schreibersii. Z roku 1958 poskytuje údaje o výskyte netopierov na tejto lokalite práca Gaislera & Hanáka (1972). Prítomnosť druhu Plecotus austriacus v zime roku 1959 udávajú vo svojej práci Matoušek & Matoušek (1962). Všetci spomínaní autori pravdepodobne kontrolovali len lokalitu v súčasnosti nazývanú ako Kováčov I. Od roku 1996 je lokalita pravidelne kontrolovaná členmi ZO SZOPK Miniopterus z Bratislavy (Lehotská & Lehotský 1997). V tomto roku boli kontrolované len štôlne Kováčov I a II. Od roku 1997 je pravidelne kontrolovaná aj štôlňa Kováčov III a od roku 1998 aj štôlne Kováčov IV a V. Vzhľadom na značne rozlámanú vstupnú časť štôlne Kováčov V, nepočítame v budúcnosti s jej ďalšou kontrolou. Sčítavatelia. Výskum netopierov v 50. rokoch realizovali Jiří Gaisler, Vladimír Hanák, Branislav Matoušek, František Matoušek a Július Vachold. Na zimnom sčítaním netopierov v posledných rokoch sa podieľali: Branislav Bogár, Marek Brinzík, Barbora Kollerová, Magdaléna Lachová, Blanka Lehotská, Roman Lehotský, Juraj Lysý, Michal Noga, Milan Regec a Ján Taliga. Stav ochrany. Vzhľadom na polohu štôlní mimo turisticky frekventovaných častí pohoria Burda nepredpokladáme významnejšie ohrozenie tu zimujúcich netopierov. Lokalitu je však potrebné naďalej monitorovať a v prípade potreby zabezpečiť adekvátne ochranné opatrenia.

Literatúra GAISLER J. & HANÁK V., 1972: Netopýři podzemních prostorů v Československu. Sborn. Západočes. Muz., Plzeň, Přír., 7: 3–46. LEHOTSKÁ B. & LEHOTSKÝ R., 1997: Výskyt netopierov v oblasti navrhovanej CHKO Burda. Vespertilio, 2: 97–104. MATOUŠEK F. & MATOUŠEK B., 1962: Výskyt netopiera Plecotus austriacus na Slovensku. Biológia (Bratislava), 17(10): 775–776. VACHOLD J., 1956: K otázke výskytu a rozšírenia netopierov (Chiroptera) na Slovensku. Biol. Práce, 14(2): 1–68. VACHOLD J., 1960: Výskyt a rozšírenie netopierov na Slovensku s ekologickými dodatkami. Nepubl. rukopis, 113 pp.

Katalóg zimovísk netopierov SR

Vespertilio 6: 26, 2002 ISSN 1213-6123

Zimovisko netopierov Dráč v Čiernej hore Peter KAŇUCH1 & Martin CEĽUCH2 1, 2

A. Matušku 7, SK–080 01 Prešov, Slovensko; 1 kanuch@sav.savzv.sk, 2 celuch@vsld.tuzvo.sk

Lokalizácia. (7092, 450 m n. m.) – východné Slovensko, Čierna hora (080), k. ú. Suchá Dolina. Jaskyňa je ca. 450 m J od obce Suchá Dolina, hore v svahu po ľavej strane potoka. Popis. Malá jaskyňa pod skalným previsom. Výskum netopierov. Prvý údaj pochádza zo 7. 1. 2000. Sčítavatelia. Peter Kaňuch a Martin Ceľuch. Zhrnutie poznatkov. 7. 1. 2000 – Eser (2), Bbar (1), 3. 2. 2001 – Bbar (3). Boli zistené 2 druhy netopierov.

Katalóg zimovísk netopierov SR

Vespertilio 6: 26, 2002 ISSN 1213-6123

Zimný výskyt netopierov v priepasťovej jaskyni v Humenci Gabriel LEŠINSKÝ Hemerkova 32, SK–040 23 Košice, Slovensko; drienka@mail.box.sk

Alternatívny názov. Humenecká priepasť. Lokalizácia. (7193, 420 m n. m.) – východné Slovensko, Čierna hora (080), k. ú. Malá Lodina. Priepasť sa nachádza v južnom svahu kóty Humenec. Popis. Kombinovaná, vertikálno-horizontálna jaskyňa. Priepasťovitý vchod (ústie) prechádza do subhorizontálnej chodby značne premodelovanej rútením. Dĺžka 32,5 m. Výskum netopierov. Prvé údaje sú k dispozícii z r. 1999. Sčítavatelia. G. Lešinský. Zhrnutie poznatkov. Boli zistené 2 druhy hibernujúcich netopierov už mimo zimného obdobia: 17. 3. 1999 – Rfer (5), Rhip (10).

Katalóg zimovísk netopierov SR

Vespertilio 6: 27, 2002 ISSN 1213-6123

Zimovanie netopierov v Kysackej jaskyni Peter KAŇUCH1, Martin CEĽUCH2 & Samuel PAČENOVSKÝ3 1, 2

A. Matušku 7, SK–080 01 Prešov, Slovensko; 1 kanuch@sav.savzv.sk, 2 celuch@vsld.tuzvo.sk 3 Tatranská 2, SK–040 01 Košice; Slovensko, pacenovsky@changenet.sk

Alternatívne názvy. Jaskyňa v lome, Jaskyňa pri vodárni. Palášthy (Palášthy & Olejár 1963) ju označuje ako nepomenovanú jaskyňu v Kysaku. Lokalizácia. (7193, 354 m n. m.) – východné Slovensko, Čierna hora (080), k. ú. Kysak. 1 km Z od obce Kysak. Popis. Jaskyňu tvorí labyrint malých miestností, bez výrazne dlhých chodieb. Max. dĺžka jaskyne je 72 m. Výskum netopierov. Sčítanie netopierov tu bolo uskutočnené už v 60. rokoch (Palášthy & Olejár 1963). Autori citovanej práce na tejto lokalite uvádzajú výskyt R. ferrumequinum, R. hipposideros, M. myotis a M. emarginatus. V 90. rokoch jaskyňu kontrolovali Pačenovský a Nadzamová. Sčítavatelia. Jozef Palášthy, Róbert Olejár, Samuel Pačenovský, Diana Nadzamová, Peter Kaňuch, Martin Ceľuch a Ján Ceľuch. Zhrnutie poznatkov. Celkom zastihnutých 7 druhov netopierov (tab. 1). Stav ochrany. Jaskyňa je často navštevovaná a rušená ľuďmi, pravdepodobne najviac z blízkeho okolia. Vzhľadom na jej dĺžku, rozlohu a členitosť sintrovej výzdoby, by sa dal očakávať vyšší počet zimujúcich jedincov aj druhov. Tomu by mohlo výrazne pomôcť uzavretie jaskyne vhodným uzáverom. Ďalšie údaje. 3. 11. 1960 – Rfer (12), Rhip, Mmyo, Moxy, Mema (5), 21. 3. 1996 – Rfer (2), Rhip (1), Mmyo (3), 16. 9. 1998 – Rhip (2), 6. 3. 1999 – Rfer (5), Rhip (3), Mmyo (2), Myotis sp. (1). Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Kysackej jaskyni Dátum / druh

Rfer

Rhip

Mmyo

Mm/o

6. 2. 1994 26. 2. 1995 30. 1. 1997 23. 12. 1998 2. 1. 2000 13. 1. 2001

1 – 4 4 1 –

1 – 5 7 4 4

– 3 5 4 – –

– – – – – 1

Mema Mmys/bra Mdau – – – – 1 –

– – – – 1 2

– – – 1 – –

Paur – – – 1 – –

spolu 2 3 14 17 7 7

Literatúra PALÁŠTHY J. & OLEJÁR F., 1963: Netopiere opustených opálových baní v Libanke na Dubníku (okr. Prešov) a poznámky o ich bionómii. Biológia (Bratislava), 18(8): 593–603.

Katalóg zimovísk netopierov SR

Vespertilio 6: 28, 2002 ISSN 1213-6123

Zimovisko netopierov v Malej nad Hronom Blanka LEHOTSKÁ Katedra krajinnej ekológie, Prírodovedecká fakulta UK, Mlynská dolina B-2, SK–842 15 Bratislava 4, Slovensko; lehotski@ba.telecom.sk

Názov lokality. Malá nad Hronom II. Lokalizácia. (8178, 140 m n. m.) – západné Slovensko, Ipeľská pahorkatina (805), k. ú. Malá nad Hronom. Lokalita sa nachádza približne 1 km severne od obce Malá nad Hronom. Popis. Lokalita Malá nad Hronom II je tvorená pivničným priestorom, dlhým ca. 10 m a širokým ca. 3 m. V strope a v stenách sú štrbiny, ktoré slúžia ako úkryt pre zimujúce netopiere. Vzhľadom na malé rozmery lokalita neposkytuje vhodné podmienky pre zimovanie voľne visiacich a teplomilnejších druhov netopierov. Výskum netopierov. Zimné sčítanie netopierov uskutočnili na tejto lokalite členovia ZO SZOPK Miniopterus z Bratislavy v zimných obdobiach 1998/1999 a 1999/2000. Okrem pivnice nazvanej Mal á nad Hronom II skontrolovali aj ca. 15 m vzdialenú pivnicu Malá nad Hronom I. V tejto sa však výskyt netopierov nepodarilo zaznamenať. Sčítavatelia. Jednotlivých sčítaní sa zúčastnili Branislav Bogár, Blanka Lehotská, Roman Lehotský, Juraj Lysý, Milan Regec a Ján Taliga. Zhrnutie poznatkov. Na lokalite Malá nad Hronom II bol doposiaľ zaznamenaný výskyt 3 druhov netopierov (tab. 1). Všetky nájdené jedince zimovali ukryté v štrbinách. Stav ochrany. Pivničné priestory sú opustené a prístupový chodník pomaly zarastá vegetáciou. Z tohoto dôvodu je predpoklad, že tu nebude dochádzať k rušeniu zimujúcich netopierov, ktoré z dôvodu výskytu v štrbinách pravdepodobne uniknú pozornosti bežného návštevníka. Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní netopierov na lokalite Malá nad Hronom II Dátum / druh 31. 1. 1999 8. 1. 2000

Eser

Bbar

Paus

3 2

1 –

3 –

spolu 7 2

Katalóg zimovísk netopierov SR

Vespertilio 6: 29–31, 2001 ISSN 1213-6123

Zimoviská netopierov v oblasti Bielej skaly v Čiernej hore Samuel PAČENOVSKÝ Tatranská 2, 040 01 Košice, Slovensko; pacenovsky@changenet.sk

Kavečany, jaskyňa pri ceste Alternatívny názov. Zlomová jaskyňa. Lokalizácia. (7293, 350 m n. m.) – východné Slovensko, Čierna hora (080), pri vchode do obce Kavečany (časť Košíc), hneď prvý pozemok za tabuľkou Košice-Kavečany, naľavo od prístupovej asfaltovej cesty. Je to zlomová jaskyňa, nachádza sa v záhrade pozemku, vchod býva zakrytý doskami. Popis. Dĺžka jaskyne 30 m, je hodne zaplnená odpadkami. Výskum netopierov. Jaskyňa bola skontrolovaná doposiaľ iba v r. 1994. Sčítavatelia. Samuel Pačenovský a Ján Tencer. Zhrnutie poznatkov. Doposiaľ sme zaznamenali iba jeden druh netopiera: 24. 2. 1994 – Rhip (1).

Krížová jaskyňa Alternatívny názov. Biela skala. Lokalizácia. (7192, 774 m n. m.) – východné Slovensko, Čierna hora (080), k. ú. Sokoľ. Vchod leží na severnej strane hrebeňa Bielej skaly, hneď poniže (asi 50 m) vchodu do Previsovej jaskyne. Popis. Krátka vstupná chodba, treba preliezť cez skalné okno, za ktorým sa nachádza komín stúpajúci kolmo nahor a krátka chodba odbočujúca doprava a klesajúca dole, končiaca 6 m stenou, po zlezení ktorej je ešte jedna menšia sieň končiaca plazivkou. Po prekonaní komína sa dostaneme do horného poschodia jaskyne, ktoré pozostáva z 3 pomerne veľkých siení. Výskum netopierov. V priebehu r. 1980 kontrolovali jaskyňu Pačenovský a Takáč, v 90 r. pribudli ďalší sčítavatelia. Údaje z 80. r. uverejnili Danko & Mihók (1989). Sčítavatelia. Samuel Pačenovský, Karol Takáč a Diana Nadzamová. Zhrnutie poznatkov. V Krížovej jaskyni sa zistilo zimovanie 5 druhov netopierov. Stav ochrany. Okrem ochrany vyplývajúcej zo zákona, vzťahujúcej sa na každú jaskyňu, je Biela skala osobitne chránenou rezerváciou. Jaskyňa nie je príliš navštevovaná výletníkmi, pretože leží bokom od neďalekého turistického chodníka a je navyše skrytá za skalnatým hrebeňom, ku ktorému zo severnej strany nevedie žiadna prístupová cesta. Príležitostné vyrušovanie turistami.

Previsová jaskyňa Lokalizácia. (7192, 835 m n. m.) – východné Slovensko, Čierna hora (080), k. ú. Sokoľ. Vchod leží na severnej strane výrazného skalnatého vrcholového hrebeňa Bielej skaly, tesne pod hrebeňom. (Hrebeň Bielej skaly je vzdialený 4 km severozápadne od Kavečian, je prístupný po červenej turistickej značke s východiskom Košice – Kavečany). Od východného okraja skalnatého hrebeňa schádza dole na severnú stranu hrebeňa výrazný chodníček po úpätí skalnej steny. Chodníček vedie priamo ku vchodu jaskyne, ktorý sa nachádza pod výrazným previsom vysokým asi 10 m.

Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Krížovej jaskyni Dátum/druh

Rfer

Mmyo

Moxy

Bbar

Paur

3. 12. 1983 1. 1. 1985 22. 2. 1986 7. 3. 1987 26. 12. 1991 28. 1. 1994 29. 1. 1995 4. 2. 1996

– – – 1 – – – –

2 4 8 6 1 1 – 2

– – – – – 1 1 3

– – 2 1 – 3 – –

– – 4 – – – – –

spolu 2 4 14 8 1 5 1 5

Popis. Otvor vysoký asi 2 m, umiestnený pod previsom, nasleduje asi 10 m dlhá chodba, ktorá sa rozvetvuje. Horná vetva vychádza na povrch a končí menšou priepasťou. Dolná vetva končí po niekoľkých metroch nevýraznou sieňou. Pretože jaskyňa má 2 vchody, je v nej ustavične slabý prievan. Výskum netopierov. Už v r. 1980 a 90. rokoch 20. stor. jaskyňu kontrolovali sporadicky Pačenovský a Takáč. Zhrnutie poznatkov. Napriek tomu, že Previsová jaskyňa je pomerne malou jaskyňou a nie veľmi členitou, s dĺžkou chodieb menšou, ako 40 m, našlo sa v nej 5 druhov netopierov, medzi nimi aj druhy E. nilssoni a B. barbastellus typické pre vyššie horské polohy. Stav ochrany. ako pri Krížovej jaskyni. Ďalšie údaje. 22. 5. 1985 – neg., 27. 10. 1990 – Bbar (1).

Štôlňa nad cestou Lokalizácia. (7192, 310 m n. m.) – východné Slovensko, Čierna hora (080), k. ú. Malá Lodina, 1 km západne od obce, na ľavom brehu Hornádu, smerom ku hati vyrovnávacej nádrže. Štôlňa sa nachádza vo svahu nad cestou, vo výške 30 m od cesty, vchod je viditeľný zdola. Popis. Dĺžka štôlne je 50 m, hlavná chodba sa dlaňovito rozdeľuje na 5 krátkych vedľajších chodieb, štôlňa má 2 úrovne. Výskum netopierov. Štôlňa je kontrolovaná od r. 1999. Sčítavatelia. Samuel Pačenovský a Róbert Olejár. Zhrnutie poznatkov. 7. 3. 1999 – neg., 21. 3. 1999 – Rhip (2), Rfer (1). Doposiaľ boli zistené 2 druhy netopierov.

Štôlňa pri Hornáde Lokalizácia. (7091, 350 m n. m.) – východné Slovensko, Čierna hora (080). Štôlňa sa nachádza 3 km západne od obce Margecany, na pravom brehu Hornádu, 20 m od brehu rieky. Popis. Dĺžka štôlne je 35 m. Výskum netopierov. Doposiaľ bolo uskutočnené 1 sčítanie v r. 1999. Sčítavatelia. Róbert Olejár a Samuel Pačenovský. Zhrnutie poznatkov. 27. 2. 1999 – Rhip (1). Tab. 2. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Previsovej jaskyni Dátum / druh

Rhip

Mmyo

Mema

Enil

Bbar

26. 12. 1990 28. 1. 1994

1 –

– 1

– 2

spolu 3 3

Tab. 3. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Štôlni Samo Dátum / druh 31. 1. 1985 28. 3. 1999

Rhip

Mmyo

Mbech

Paur

2 –

1 –

– 1

1 1

spolu 4 2

Štôlňa Samo Lokalizácia. (7292, 400 m n. m.) – východné Slovensko, Čierna hora (080), Čermeľská dolina, dolinka pri chate Diana, pravá bočná vetva dolinky. Vchod do štôlne sa nachádza v závere dolinky, poznať ho podľa vytekajúceho potoka spod neveľkej výsypky. Popis. Vchod 40×40 cm. Dĺžka štôlne je 100 m, za úzkym vchodom nasleduje vstupná chodba, hlavná sieň a jedna bočná chodba. Výskum netopierov. Štôlňa je kontrolovaná sporadicky od r. 1985. Sčítavatelia. Róbert Olejár, Samuel Pačenovský a Karol Takáč. Zhrnutie poznatkov. Zimovisko 4 druhov netopierov (tab. 3), zimujú tu aj salamandry škvrnité (Salamandra salamandra). Ďalšie údaje. 8. 11. 1998 – Mbech (2), Paur (1).

Veľká sokoľská jaskyňa Alternatívne názvy. Jaskyňa Pod Bielou skalou (č. 345), Jazvečia jaskyňa, Sokoliarska jaskyňa. Lokalizácia. (7192, 776 m n. m.) – východné Slovensko, Čierna hora (080), k. ú. Sokoľ. Jaskyňa sa nachádza na severnej strane skalného hrebeňa Bielej skaly, na západnom konci jej hrebeňa (na rozdiel od prvých dvoch jaskýň, ktoré sa nachádzajú na východnom konci hrebeňa). Prístup k jaskyni je odbočkou z červenej turistickej značky vedúcej na Vysoký vrch. Lesných chodník vedie cez lúku, na hornej časti lúky sa z neho odbočí, prejde sa na severnú stranu hrebeňa a jaskyňa leží ca 300 m od západného okraja hrebeňa a 350 m od juhovýchodného okraja skalného hrebeňa Vysokého vrchu (Repy). Popis. Jaskyňa začína nižším otvorom, asi 1,5 m vysokým, za ktorým nasleduje umelo vysekaná chodba v dĺžke asi 20 m. Po nej nasleduje neveľká sieň s krátkymi slepými chodbami. Výskum netopierov. Sporadické kontroly v 1990 rokoch. Sčítavatelia. Samuel Pačenovský a Karol Takáč. Zhrnutie poznatkov. Z troch známych jaskýň na Bielej skale je najmenšia a nejmenej využívaná netopiermi ako zimovisko: 26. 12. 1991 – neg., 28. 1. 1994 – Bbar (1), 29. 1. 1995 – neg.

Literatúra DANKO Š. & MIHÓK J., 1989: Nové poznatky o výskyte netopierov na východnom Slovensku. Zbor. Východoslov. Múz. v Košiciach, Prír. vedy, 24(1988): 131–160.

Katalóg zimovísk netopierov SR

Vespertilio 6: 32, 2002 ISSN 1213-6123

Zimný výskyt netopierov v hrádzi Vodárenskej nádrže Starina Štefan PČOLA Správa NP Poloniny, Partizánska 1057, P. O. Box 47, SK–069 01 Snina, Slovensko; poloniny@stonline.sk

Lokalizácia. (6999, 295 m n. m.) – východné Slovensko, Laborecká vrchovina (750), k. ú. Starina. Nachádza sa v Národnom parku Poloniny. Popis. Podzemné priestory hrádze – komunikačné chodby široké ca. 6 metrov a vysoké ca. 3 metre. Netopiere využívali škáry betónovej klenby a kovové lišty vodiace elektrické káble. Hrádza bola dostavaná v roku 1987. Výskum netopierov. Výskumu tu zimujúcich netopierov sa venuje od roku 1994 Pčola a Danko. Lokalita je preverovaná každoročne. Zhrnutie poznatkov. Skutočnosť, že teleso hrádze sa stáva pre netopiere zaujímavé ukázal rok 1994, keď sa v administratívnej časti prepojenej s podzemnými priestormi hrádze registrovalo 31. 8. 1994 30 exemplárov P. pipistrellus a 8. 11. 1994 bolo chytených 9 exemplárov P. pipistrellus. 9. 12. 1996 bolo pri obhliadke podzemných priestorov evidovaných 1037 ex. P. pipistrellus, 1 ex. P. auritus, 1 ex. E. serotinus a 1 ex. M. emarginatus (Pčola 1997, tab. 1). V zime 1997 netopiere v telese hrádze nezimovali. 4. 12. 1998 bolo pri kontrole prevedenej Pčolom a Dankom zistené zimovanie 3400 ex. P. pipistrellus a 2 ex. P. auritus (Matis et al. 2000), ktoré na zimovisko prileteli pred troma týždňami (podľa vyjadrenia pracovníkov hrádze). V roku 1999 a 2000 v priestoroch hrádze netopiere nezimovali. Stav ochrany. Ochrana hrádze je ako objekt svojho významu zabezpečovaná samostatne a prísne. Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Hrádzi Vodárenskej nádrže Starina Dátum / druh 9. 12. 1996 4. 12. 1998

Mema

Eser

Ppip

Paur

spolu

1 –

1037 3400

1 2

1040 3402

Literatúra MATIS Š., PJENČÁK P. & DANKO Š., 2000: Netopiere (Chiroptera) Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty a Národného parku Poloniny. Vespertilio, 4: 135–144. PČOLA Š., 1997: Nález zimoviska Pipistrellus pipistrellus v Bukovských vrchoch (Východné Karpaty). Vespertilio, 2: 139–140.

Katalóg zimovísk netopierov SR

Vespertilio 6: 33–34, 2002 ISSN 1213-6123

Zimovanie netopierov v jaskyniach Malého Ružinka Peter PJENČÁK1 & Štefan MATIS2 1

Vlastivedné múzeum, Zámocká 160/5, SK–094 31 Hanušovce n. Topľou, Slovensko; pjencak@slovanet.sk 2 SEO BAMBI, P. O. Box 47, SK–045 01 Moldava nad Bodvou, Slovensko; matis@enterra.sk

Názvy lokalít a alternatívne názvy. Veľká ružínska jaskyňa (Rothova jaskyňa), Malá kvapľová jaskyňa (v minulosti sme používali názov Malá ružínska jaskyňa, Pivnica), Antonova jaskyňa (Malá ružínská jaskyňa), Netopieria jaskyňa (Jaskyňa pod skalným stupňom). Lokalizacia. (7192) – východné Slovensko, Čierna hora (080), k. ú. Ružín. Jaskyne sa nachádzajú v doline Malý Ružinok asi 5 km južne od obce Ružín. Veľká ružínska jaskyňa (614 m n. m.) leží vo svahu Malého Ružinka neďaleko modrej turistickej značky asi 500 m od asfaltovej cesty. Malá kvapľová jaskyňa (602 m n. m.) je tesne pod Veľkou ružínskou j., Antonova jaskyňa (600 m n. m.) je v polovici žľabu asi 200 m pod Veľkou ružínskou j., Netopieria jaskyňa (621 m n. m.) je v závere tohto žľabu pod skalnou stienkou. Popis. Veľká ružínska jaskyňa – je to priestranný dóm s dĺžkou 111 m, veľkým portálovým vchodom. Výška postupne klesá z ca 10 m na 1 m, potom sa priestor znova zväčšuje. Malá kvapľová jaskyňa – vchod má rozmery asi 1×1,3 m. Z menšej siene vybieha niekoľko chodieb. Celková dĺžka jaskyne je 37 m. Antonova jaskyňa má vysoký portálový vchod. Je to jedna väčšia, vysoká sieň s dĺžkou 70 m. Netopieria jaskyňa má pomerne malý vchod, ktorý vedie do dvoch chodieb s celkovou dĺžkou 36 m (Bárta 1979, Droppa 1974, Kukla 1953). Výskum netopierov. Pravidelné zimné sčítanie sa v jaskyniach prevádza od roku 1994. Predtým v roku 1985 skontrolovali Danko & Mihók (1989) bližšie neurčenú jaskyňu (jaskynka pod Sivcom), išlo pravdepodobne o Veľkú ružínsku jaskyňu.

dátum / druh

Rfer

Rhip

Mmyo

Mbech

Mema

Mm/b

Mdau

Mdas

Eser

Ppip

Paur

Bbar

spolu

Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní netopierov v jaskyniach Malého Ružinka

Antonova j.

9. 3. 1997 5. 12. 1997 27. 2. 1999 4. 3. 2000 16. 2. 2001

– – – – –

– – 2 1 1

– – 1 – 2

– – – – –

– – 1 – –

– – – – –

2 4 2 3 2

– – 1 – –

– – – – –

3 7 8 1 10

5 11 15 5 15

Malá kvapľová j.

9. 3. 1997 27. 2. 1999 4. 3. 2000 16. 2. 2001

– – – –

14 9 8 7

– 3 – –

– – – –

– – – 1

– – – –

– – – 1

– – – –

– 2 – –

– 1 – –

14 15 8 9

Netopieria j.

9. 3. 1997 5. 12. 1997 27. 2. 1999 4. 3. 2000 16. 2. 2001

1 – – – –

2 1 2 2 1

1 1 1 2 –

– – – – –

– 1 1 1 1

– – – – –

– – 1 – –

– – – – –

4 2 5 5 2

Lokalita

Dátum / druh

Rfer

Rhip

Mmyo

Moxy

Mema

Mmys

Mbra

Mm/b

Mdau

Mdas

Eser

Paur

Paus

Bbar

spolu

Tab. 2. Výsledky zimných sčítaní netopierov vo Veľkej ružínskej jaskyni

29. 1. 1994 6. 1. 1995 9. 3. 1997 5. 12. 1997 27. 2. 1999 4. 3. 2000 16. 2. 2001

– 1 – – – – –

– – – – – 1 –

– 3 12 9 9 10 9

1 – – 2 – 2 1

– – – 1 – – –

– – – – 2 1 –

– – – – 1 – 1

– – – – – 1 1

– – – 1 – – –

– – – – 1 – 2

– – 2 2 1 – –

2 – – 1 6 – 1

– 1 – – – – –

1 1 – 5 7 6 6

4 6 14 21 27 21 21

Sčítavatelia. Sčítavania sa v rôznych termínoch zúčastnili: Š. Danko, M. Fulín, Š. Matis, A. Mock, D. Nadzamová, S. Pačenovský, P. Pjenčák a G. Wieningerová. Zhrnutie poznatkov. V jaskyniach sa zatiaľ zistilo zimovanie 15 druhov netopierov, dominantným druhom je M. myotis, ostatné druhy boli zistené len v malých počtoch (tab. 1, 2). Najvýznamnejšia je Veľká ružínska jaskyňa. Antonova jaskyňa je využívaná najmä chladnomilnými druhmi netopierov, ktoré zimujú v puklinách v blízkosti vchodu. Stav ochrany. Vo Veľkej ružínskej a Antonovej jaskyni občas ľudia kladú ohne, jaskyne by bolo potrebné označiť a umiestniť tabule so zákazom kladenia ohňa. Ďalšie údaje. Ružín – jaskynka pod Sivcom: 13. 1. 1985 – Rhip (1), Mmyo (2). Veľká ružínska jaskyňa: 28. 2. 1997 – Mmyo (9), indet. (1).

Literatúra BÁRTA J., 1979: Sto rokov od sporu o uznanie prvého paleolitického sídliska v jaskyniach pri Ružíne. Krásy Slov., 56(12): 554–556. DANKO Š. & MIHÓK J., 1989: Nové poznatky o výskyte netopierov na východnom Slovensku. Zbor. Východoslov. Múz. v Košiciach, Prír. vedy, 29(1988): 131–160. DROPPA A., 1974: Ružínsky kras v Slovenskom rudohorí. Čs. Kras, 25: 61–72. KUKLA J., 1953: Ružínské jeskyně na východním Slovensku. Čs. Kras, 6: 15–17.

Katalóg zimovísk netopierov SR

Vespertilio 6: 35–37, 2002 ISSN 1213-6123

Zimoviská netopierov v Horehronskom podolí Marcel UHRIN1 & Peter URBAN2 1

Správa NP Muránska planina, J. Kráľa 12, SK–050 01 Revúca; Slovensko, uhrin@sopsr.sk 2 ŠOP SR, COPK, Lazovná 10, SK–974 01 Banská Bystrica; Slovensko, urban@sopsr.sk

Horehronské podolie z hľadiska výskumu netopierov nie je dostatočne preskúmanou oblasťou. Častejšie boli kontrolované len Márnikova diera a sprístupnená Bystrianska jaskyňa (Gaisler & Hanák 1972, 1973). Okrem týchto jaskýň boli v oblasti skontrolované ďalšie tri umelé podzemné priestory (pozri tiež Lehotská et al. 2001). V budúcnosti bude potrebné pozornosť zamerať na ďalšie krasové regióny tohto orografického celku. Celkom je tu evidovaných 80 jaskýň (Bella & Holúbek 1999, Kámen 1971, Mitter 1987, Skřivánek 1962).

Bystrianska jaskyňa Alternatívne názvy. Stará jaskyňa – Nová jaskyňa. Lokalizácia. (7183, 566 m n. m.) – stredné Slovensko, Horehronské podlie (270), k. ú. Valaská. Nachádza sa v Bystrianskom podhorí na južnom okraji obce Bystrá neďaleko rekreačného strediska Tále. Vchod leží na úpätí SZ svahu Chodorového vrchu. Popis. Sprístupnená jaskyňa s celkovou dĺžkou asi 2 km. Sprístupnený úsek má 490 m. Jaskyňa má aktívny vodný tok, nachádzajú sa tu predovšetkým vysoké, úzke puklinové priestory, menej oválne chodby (Bella et al. 1997). Zhrnutie poznatkov. Zaznamenaná hibernácia 6 druhov netopierov (tab. 1). Najvyššiu abundanciu dosahuje R. hipposideros. Sčítavatelia. Na sčítaniach sa podieľali M. Brinzík, J. Kollerová, B. Lehotská, R. Lehotský, M. Noga, L. Obrtlíková, J. Taliga, M. Uhrin, P. Urban, I. Valach, P. Zalubel. Zo sezón 1999/2000 a 2000/2001 poskytla viac údajov správkyňa jaskyne, pani Vrabcová. Stav ochrany. Jaskyňa je od roku 1968 sprístupnená. Ďalšie údaje. 5. 11. 1995 – Rhip (15), Myotis sp. (1), 30. 11. 1999 – Rhip (83), 9. 1. 2000 – Rhip (81), Mmyo (18), Paur (2), 16. 1. 2000 – Rhip (114), Mmyo (7), Paur (3), 22. 1. 2000 – Rhip (92), Mmyo (9), Paur (3), 10. 3. 2000 – Rhip (96), Mmyo (4), Paur (1), 30. 3. 2000 – Rhip (60), Mmyo (4), 30. 11. 2000 – Rhip (71), Mmyo (4), 4. 1. 2001 – Rhip (119), Mmyo (3), 4. 3. 2001 – Rhip (126), Mmyo (6), Mmys (1), 8. 4. 2001 – Rhip (42), Mmyo (1), Mmys (1).

Márnikova diera Alternatívny názov. Márnikova jaskyňa. Lokalizácia. (7186, 770 m n. m.) – stredné Slovensko, Horehronské podolie (270), k. ú. Šumiac. Jaskyňa je prístupná zo štátnej cesty Červená Skala – Heľpa vpravo za železničným priecestím pred osadou Zlatno. Vchod, viditeľný z cesty, sa nachádza na okraji borovicového lesa. Popis. Inaktívna fluviokrasová jaskyňa s dĺžkou 450 m. Výskum netopierov. K dispozícii sú informácie od roku 1995.

Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Bystrianskej jaskyni Dátum / druh 12. 2. 1969 II. 1988 21. 1. 1998 20. 2. 2000 14. 2. 2001

Rfer

Rhip

Mmyo

Moxy

Mema

Msp.

Paur

spolu

– – 1 – –

67+30 18 69 92 125

15 5 4 3 4

1 – 2 – –

– 1 – – –

– – 1 – –

1 1 – 1 1

84+30 25 77 96 130

Sčítavatelia. Sčítanie v jaskyni organizujú M. Uhrin a E. Hapl, jednotlivých akcií sa zúčastnili Lucia Bobáková, Marek Brinzík, Laura Dittel, Ivan Horáček, Josef Hotový, Štefan Matis, Ján Obuch, Peter Pjenčák. Zhrnutie poznatkov. V jaskyni sa zaznamenala hibernácia 6 druhov netopierov, faunisticky významný je nález netopiera pobrežného (M. dasycneme). Podobne ako na iných lokalitách, aj v Márnikovej diere sa dokumentoval nárast početnosti R. hipposideros (tab. 2). Stav ochrany. Jaskyňa je vzhľadom na svoju polohu často navštevovaná. Ďalšie údaje. 14. 12. 1994 – Rhip (6). Netting: 13. 10. 1993 – Bbar (2), 28. 8. 2000 – Rhip (det.), Mema (1).

Štôlňa nad Krpáčovom Lokalizácia. (7183, 930 m n. m.) – stredné Slovensko, Horehronské podolie (270), k. ú. Krpáčovo. Vchod leží nad cestou vedúcou z Táľov na Krpáčovo, v smrekovom lese. Popis. Rovná, ca 10 m dlhá štôlňa, ktorá je ďalej zavalená. Sčítavatelia. Spočítanie uskutočil Peter Urban len v roku 1997. Zhrnutie poznatkov. 28. 12. 1997 – neg. V štôlni neboli zistené zimujúce netopiere. Ďalšie údaje. 5. 7. 1999 – Rhip (1).

Štôlňa vo Valkovni Lokalizácia. (7186, 720 m n. m.) – stredné Slovensko, Horehronské podolie (270), k. ú. Valkovňa. Jedná sa o štôlňu – podzemný náhon od rieky Hron k bývalému hámru v osade Nová Maša. Štôlňa, ktorá prechádza popod štátnu cestu Červená Skala – Brezno. Popis. Ide o rovnú štôlňu s chodbou klenbovitého tvaru s výškou ca 2 m. Rozdelené je na kratšie, asi 30 m dlhé úseky. Každý úsek má 2 vchody, v Novej Maši sa zachovali 3 úseky týchto štôlní vedľa seba. Výskum netopierov. Lokalita bola skontrolovaná len raz 29. 12. 1994. Zhrnutie poznatkov. 29. 12. 1994 – Rhip (2).

Tab. 2. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Márnikovej diere Dátum / druh 28. 2. 1995 29. 1. 1996 26. 1. 1997 28. 1. 1998 1. 1. 1999 2. 2. 2000 2. 2. 2001

Rhip

Mmyo

Mema

Mdau

Mdas

Msp.

Bbar

17 13 13 16 22 25 24

– – – – 1 – 1

– – – – 4 – 1

– 1 – – 1 – –

– – – – 1 – –

– – – 1 – – –

– – – – 2 1 –

spolu 17 14 13 17 31 26 26

Sčítavatelia. Kontrolu lokality uskutočnil Marcel Uhrin a Samuel Pačenovský. Stav ochrany. Lokalita nie je navštevovaná, v budúcnosti pravdepodobne dôjde k jej zavaleniu.

Literatúra BELLA P., ELIÁŠ M. & KASÁK J., 1997. Slovensko. Sprístupnené jaskyne. Knižné centrum, Žilina, 62 pp. BELLA P. & HOLÚBEK P. (eds.), 1999: Zoznam jaskýň na Slovensku (stav k 31. 12. 1998). MŽP SR, Bratislava, 268 pp. GAISLER J. & HANÁK V., 1972: Netopýři podzemních prostorů v Československu. Sborn. Západočes. Muz., Plzeň, Přír., 7: 3–46. GAISLER J. & HANÁK V., 1973: Apercu de chauves-souris des grottes slovaques. Slov. Kras, 11: 73–84. KÁMEN S., 1971: Tisovský a Muráňsky kras. Nepubl. rukopis, archív SMOPaJ, Liptovský Mikuláš. LEHOTSKÁ B., MATIS Š. & UHRIN M., 2002: Príloha katalógu zimovísk netopierov Slovenska: Prehľad skontrolovaných lokalít bez nálezu netopierov. Vespertilio, 6: 349–356. MITTER P., 1987: Sledovanie zmien krasového ekosystému na príklade Šumiackeho krasu. Pam. Prír., 18(6): 236–238. SKŘIVÁNEK F., 1962: Geologický a geomorfologický výzkum severovýchodního výběžku Muráňskeho krasu. Čs. Kras, 13: 89–120.

Katalóg zimovísk netopierov SR

Vespertilio 6: 38, 2002 ISSN 1213-6123

Zimný výskyt netopierov v Jaskyni pod Jankovcom 2 Miroslav FULÍN Východoslovenské múzeum, Hviezdoslavova 3, SK–041 36 Košice, Slovensko; vsmuz@stonline.sk

Alternatívne názvy. Torysky, Jankovec jaskyňa 1. Lokalizácia. (6889, 1060 m n. m.) – východné Slovensko, Levočské vrchy (670), k. ú. Javorina. Ústie vchodu do podzemia leží v juhozápadnom svahu, 100 výškových metrov pod kótou Jankovec (1169 m n. m.). Od ruín bývalej horárne v sedle Jankovca popri studni vedie chodník v dĺžke ca. 300 m juhozápadným smerom do údolia k ústiu podzemných priestorov. Popis. Podzemný priestor je pseudojaskyňou (Bella 1995). Vznikla zosunom a poklesom blokov šikmo uložených flyšových sedimentov na severovýchod-juhozápadných zlomových líniách. Pokles blokov predstavuje niekoľkometrový až desaťmetrový výškový rozdiel. Priečne zlomové línie predstavujú dnes prístupovú cestu do podzemia. Otvor do podzemia sa nachádza pod terénnym skokom v údolí erózneho výmoľa. Má charakteristické lievikovité zaústenie. Samotný otvor do podzemia má rozmer 1,2×1 m a do masívu sa otvára do priestrannejších rozmerov. Po 5 m sa nápadne rozdvojuje do dvoch smerov severovýchodný a juhozápadný podľa dislokácií a podľa nakopeného materiálu sa aj výškovo člení. Priestory sú vytvorené na zlomových líniách odstúpením blokov pieskovcov, prekrytím puklín lavicami masívnych jemnozrnných pieskovcov ako aj rozpadom a prepadom častí hornín. Okrem puklinových chodieb plazivkovitého charakteru sú tu chodby úzke a vysoké aj 4 m a sála o rozmeroch 6×12 m. Spleť chodbičiek obchádzajúcich časti spadnutých a prekrytých blokov predstavuje dĺžku ca. 100 m. Výskum netopierov. Ústie podzemia bez zistenia prítomnosti netopierov preskúmal v rámci predprojektovej prípravy výstavby Vodnej nádrže Tichý Potok 9. 4. 1994 M. Fulín. S. Pačenovský navštívil priestor v marcovom termíne v roku 1997 a udáva výskyt piatich druhov netopierov. Sčítavatelia. Š. Danko, M. Fulín, Š. Matis, S. Pačenovský, P. Pjenčák. Zhrnutie poznatkov. 15. 3. 1997 – Rhip (4), Mmyo (10), Moxy (3), Mmys (1), Paur (1), 20. 12. 2000 – Rhip (30), Mmyo (2), Paur (2). Pačenovským udávaný počet netopierov z jaskyne nie je pravdepodobne konečný. Podľa druhového zloženia netopierov v tejto časti Levočských vrchov a nedostatku prirodzených možností zazimovania na mieste predpokladáme možnosť početnejšieho výskytu popísaných druhov ako aj výskyt ďalších druhov netopierov. Stav ochrany. Lokalita je pre odľahlosť a neinformovanosť miestnych občanov miestom s malou návštevnosťou. Z hľadiska geologického je to zóna s aktivovaným vývojom počas jarného rozmŕzania snehu, a preto je v možnom neustálom vývoji podzemných priestorov. Jediným nebezpečenstvom pre netopiere sú tu prirodzení predátori (plch, kuna, líška).

Literatúra BELLA P., 1995: Prehľad registrovaných jaskýň v nekrasových horninách Slovenska. Pp.: 17–32. In: GAÁL Ľ. (ed.): Preserving of pseudokarst caves. Proceedings of international working meeting. SAŽP Banská Bystrica, 136 pp.

Katalóg zimovísk netopierov SR

Vespertilio 6: 39–40, 2002 ISSN 1213-6123

Zimoviská netopierov v Dreveníku Peter PJENČÁK1, Štefan MATIS2 & Štefan DANKO3 1

Vlastivedné múzeum, Zámocká 160/5, SK–094 31 Hanušovce n. Topľou, Slovensko; pjencak@slovanet.sk 2 SEO BAMBI, P. O. Box 47, SK–045 01 Moldava nad Bodvou, Slovensko; matis@enterra.sk 3 Zemplínske múzeum, Kostolné námestie 1, SK–071 01 Michalovce, Slovensko; dankost@pobox.sk

Názvy lokalít a alternatívne názvy. Ľadová jaskyňa, Hlboká priepasť, Veľká jaskyňa (Veľká priepasť), Pleky (Puklinová jaskyňa na Dreveníku), Medúzová jaskyňa, Esovitá jaskyňa, Jaskyňa pod lipou, Šikmá jaskyňa. Lokalizácia. (7095) – východné Slovensko, Hornádska kotlina (260), k. ú. Žehra. Jaskyne sú v travertínovej kope Dreveníka. Podrobnú lokalizáciu a popis uvádza Vítek (1972). Ľadová jaskyňa (525 m n. m.) sa nachádza vo svahu JZ cípu Dreveníka. Hlboká priepasť (602 m n. m.) sa nachádza v západnom okraji Dreveníka 100 m S od vrcholovej kóty v malej depresii. Veľká jaskyňa (602 m n. m.) sa nachádza vedľa Hlbokej priepasti. Pleky (525 m n. m.) leží v južnom svahu JV výbežku Dreveníka. Medúzová jaskyňa (550 m n. m.) sa nachádza uprostred J svahu Dreveníka 5 m pod okrajom plošiny. Esovitá jaskyňa (550 m n. m.) sa nachádza uprostred južného svahu Dreveníka asi 250 m od j. Pleky. Jaskyňa pod lipou (530 m n. m.) leží pod severným ukončením JZ cípu Dreveníka. Šikmá jaskyňa (535 m n. m.) sa nachádza asi 100 m na Z od jaskyne Pleky. Popis. Ľadová jaskyňa je dlhá min. 100 m, hlboká 17 m. Má pomerne vysoký strop 8–12 m (miestami aj vyšší). Pozostáva z dvoch vysokých úzkych puklinových chodieb oddelených od seba závalom. Hlboká priepasť je rozsadlinová priepasť s otvorom 2×0,8 m, dlhá 48 m a hlboká 43 m. Veľká jaskyňa je rozsadlinová úzka priepasť dlhá 38 m a hlboká 23 m s mohutným otvorom 7×2 m. Pleky je rozsadlinová jaskyňa s vysokým stropom. Vchod má rozmery asi 0,8×0,6 m, po 5 m sa strop zvyšuje až na 10 m. Dĺžka je ca. Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní netopierov v jaskyniach Dreveníka Lokalita

dátum / druh

Rfer

Rhip Mmyo Moxy Msp.

Eser

Bbar Paus indet.

spolu

Ľadová j.

24. 2. 2000 26. 2. 2001

– –

– 2

36 58

– 1

1 1

1 –

2 2

1 –

– –

41 64

Hlboká p.

24. 2. 2000 26. 2. 2001

2 1

1 7

4 8

– –

7 16

Veľká j.

24. 2. 2000 26. 2. 2001

1 1

2 –

4 5

– –

– 1

7 7

Pleky

24. 2. 2000 26. 2. 2001

3 2

17 9

– 2

– –

20 13

Medúzová j.

24. 2. 2000 26. 2. 2001

– –

2 1

– –

2 1

Esovitá j.

7. 3. 2000 26. 2. 2001

– –

– 3

– 1

– –

1 –

– –

1 4

J. pod lipou

24. 2. 2000

–

Šikmá j.

24. 2. 2000

–

100 m. Medúzová jaskyňa má malý otvor, ktorý vedie do úzkej chodby vysokej 10–13 m s dĺžkou 28 m, pod ňou je spodná chodba s dĺžkou 28 m. Esovitá jaskyňa je úzka rozsadlinová priepasť s malým otvorom dlhá 29 m a hlboká 14 m. Jaskyňa pod lipou je rozsadlinová jaskyňa s veľkým otvorom 1×3 m dlhá 40 m. Šikmá jaskyňa má otvor 2×3 m, ktorý ústi do 17 m dlhej klesajúcej chodby, potom pokračuje za závalom 10 m dlhou rozdvojenou chodbou vysokou 10 m. Celkov á dĺžka je 38 m (Vítek 1972). Výskum netopierov. Prvé zimné sčítanie sa uskutočnilo v rokoch 2000 a 2001. V minulosti (12. 11. 1955) navštívil Dreveník Vachold (1960), ktorý uvádza výskyt 1 ex. M. myotis z nemenovanej jaskyne. Sčítavatelia. Štefan Danko, Štefan Matis, Peter Pjenčák a Anton Suchý. Zhrnutie poznatkov. V jaskyniach Dreveníka sa zatiaľ zistilo 7 druhov netopierov (tab. 1). Dominantnými druhmi sú M. myotis a R. hipposideros. Najvýznamnejšími zimoviskami sú Ľadová jaskyňa a Pleky. Stav ochrany. Nie sú potrebné žiadne zásahy.

Literatúra VACHOLD J., 1960: Výskyt a rozšírenie netopierov na Slovensku s ekologickými dodatkami. Nepubl. rukopis, 113 pp. VÍTEK J., 1972: Formy krasu v travertínech na Dreveníku u Spišského Podhradí. Čs. Kras, 23: 99–114.

Katalóg zimovísk netopierov SR

Vespertilio 6: 41–43, 2002 ISSN 1213-6123

Zimovská netopierov v Chočských vrchoch Lucia BOBÁKOVÁ1 & Ervín HAPL2 1, 2

Správa NP Muránska planina, J. Kráľa 12, SK–050 01 Revúca, Slovensko; 1 bobakova@sopsr.sk, 2 hapl@sopsr.sk

Jaskyňa na Smrekove Lokalizácia. (6882, 830 m n. m.) – stredné Slovensko, Chočské vrchy (170), k. ú. Lúčky. Vchod sa nachádza vo výraznej skalnej stene vo vrchu Smrekove nad obcou Lúčky. Popis. Jaskyňa je dlhá 105 m, inaktívna fluviokrasovo-rozsadlinová, archeologické nálezy (eneolit), výskyt netopierov. Lievikovito sa zužujúci priestranný vchod po 20 m vyúsťuje vo Veľkej siene 10×10 m, prevýšenie v sieni je +9 m. Ďalej jaskyňa pokračuje vpravo úzkou plazivkou dlhou 15 m a vľavo menšou sienkou, ktorá pozvoľna stúpa a na dne je malé jazierko (Brodňanský 1961, 1970). Výskum netopierov. Z rokov 1970 a 1971 uvádza výskyt netopierov Hochmuth (1971). Zo zimy 1997/ 1998 uvádza výskyt Myotis myotis Gresch. Z tej istej zimy je i negatívna kontrola (Hapl, Bobáková, Šmídt, Šmídtová, Haplová). Sčítavatelia. Hochmuth, Gresch, Hapl, Bobáková, Šmídt, Šmídtová, Haplová.

Jaskyňa nad vodojemom Alternatívny názov. Jaskyňa nad Kvačanmi. Lokalizácia. (6883, 680 m n. m.) – stredné Slovensko, Chočské vrchy (170), k. ú. Kvačany. Jaskyňa sa nachádza tesne pri obci Kvačany na okraji lesa na pravej strane nad potokom Suchý jarok, ktorý je ľavostranným prítokom Kvačianky. Popis. Dĺžka jaskyne je 5 m a má plazivkovitý charakter. Výskum netopierov. Jaskyňa bola kontrolovaná koncom zimy 1996/1997. Sčítavatelia. Hapl, Bobáková, Majko, Vrlík, Šara, Martiniová, Boroš.

Jaskyňa pri Žleboch Alternatívny názov. Jaskyňa v Žleboch. Lokalizácia. (6881, 760 m n. m.) – stredné Slovensko, Chočské vrchy (170), k. ú. Jasenová. Jaskyňa sa nachádza z druhej strany bočného hrebienka oproti Jaskyni v Jazvinách. Popis. Dĺžka jaskyne je 27 m a tvorí ju jedna pomerne nízka chodba. Výskum netopierov. Jaskyňa bola kontrolovaná v zime 1997/1998. Sčítavatelia. Hapl, Bobáková, Šara, Šmídt, Šmídtová, Haplová.

Jaskyňa v Jazvinách Lokalizácia. (6881, 750 m n. m.) – stredné Slovensko, Chočské vrchy (170), k. ú. Jasenová. Jaskyňa sa nachádza pod bočným hrebienkom, ktorý je na ľavej strane potoka prameniaceho pod lokalitou Drapáč, ca. 150 m od lúky ležiacej na V od chatovej osady pod Bralom. Popis. Dĺžka 21 m, korózna jaskyňa, archeologické nálezy (halštat, stredovek), využitie počas SNP. Jaskyňu tvorí jedna priestorná sieň. Výskum netopierov. Jaskyňa bola kontrolovaná v zime 1997/1998. Sčítavatelia. Hapl, Bobáková, Šara, Šmídt, Šmídtová, Haplová.

Kvačianska dolina, jaskyňa pri píle Lokalizácia. (6881, 760 m n. m.) – stredné Slovensko, Chočské vrchy (170), k. ú. Kvačany. Jaskyňa sa nachádza na ľavej strane Kvačianky v skalnom masíve ca. 50 m nad potokom. Popis. Tvorená je jednou stúpajúcou chodbou takmer až po koniec osvetlenou denným svetlom. Dĺžka je ca. 10 m. Výskum netopierov. Jaskyňa bola kontrolovaná v zime 1996/1997. Sčítavatelia. Bobáková, Hapl, Šara, Haplová, Boroš, Martiniová. Ďalšie údaje. 29. 3. 1997 – Enil (1), Eser (1).

Štôlňa pod vrcholom Choča Lokalizácia. (6881, ca 1300 m n. m.) – stredné Slovensko, Chočské vrchy (170), k. ú. Vyšný Kubín. Štôlňa sa nachádza ca. 2 m pod lesníckym chodníkom vedúcim po vrstevnici zo S okraja Strednej poľany na ľavej strane prvého výrazného žľabu v lesnom poraste, ktorý chodník pretína. Popis. Ústie štôlne je sčasti zasypané. Štôlňa má na začiatku klesajúci charakter, ca. po 15 m sa stáča ostro doľava a má vodorovný priebeh. Celková dĺžka ca. 30–40 m. Výskum netopierov. Štôlňa bola kontrolovaná v zime 1997/1998. Sčítavatelia. Hapl, Bobáková, Šara, Šmídt, Šmídtová, Haplová.

Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní netopierov v zimoviskách Chočských vrchov Lokalita

dátum / druh

Rhip

Mmyo

Msp.

Enil

Eser

Ppip

Bbar

sp.

spolu

J. na Smrekove

1970 3. 1971 6. 12. 1997 22. 2. 1998

– + – –

9 5 – 1

– – – –

– 1 – –

– – – –

9 +6 – 1

J. nad vodojemom

30. 3. 1997

–

J. pri Žleboch

29. 12. 1997

–

J. v Jazvinách

29. 12. 1997

–

Štôlňa pod Chočom

31. 12. 1997

–

6. 12. 1997

–

Tunelová j.

Tunelová jaskyňa na Smrekove Alternatívny názov. Jaskyňa Tunel. Lokalizácia. (6882, 860 m n. m.) – stredné Slovensko, Chočské vrchy (170), k. ú. Lúčky. Jaskyňa v skalnej stene SV od Jaskyne na Smrekove. Popis. Jaskyňu tvorí chodba o dĺžke 17 m, ktorá naprieč pretína skalný masív a má vchody z oboch strán skalného masívu. Výskum netopierov. Jaskyňa bola kontrolovaná v zime 1997/1998. Sčítavatelia. Hapl, Bobáková, Šmídt, Šmídtová, Haplová. Zhrnutie poznatkov. V celkom 9 skontrolovaných priestoroch Chočských vrchov sa v zimnom období zaznamenal výskyt 6 druhov netopierov (tab. 1). V dvoch lokalitách sa zimovanie netopierov nezistilo (J. pod Kostrmankou, Kostrmanka). Celkovo nebola zistená významnejšia lokalita. Stav ochrany. Všetky kontrolované lokality Chočských vrchov sú voľne prístupné, no okrem Jaskyne nad vodojemom sú len zriedkavo navštevované. Jaskyňa nad vodojemom je často navštevovaná deťmi z Kvačian, jaskyňa však nemá väčší význam z hľadiska zimovania netopierov.

Literatúra BRODŇANSKÝ J., 1961: Príspevok k poznaniu niektorých jaskýň v Chočskom pohorí. Slov. Kras, 3: 146–150. BRODŇANSKÝ J., 1970: Podzemné krásy Oravy. Krásy Slov., 47(6): 268–269. HOCHMUTH Z., 1971: Jaskyňa na Smrekove. Sprav. Slov. Speleol. Spoloč., 2(3): 9–13.

Katalóg zimovísk netopierov SR

Vespertilio 6: 48, 2002 ISSN 1213-6123

Zimný výskyt netopierov v panelových blokoch na sídlisku Sekčov v Prešove Martin CEĽUCH1 & Peter KAŇUCH2 A. Matušku 7, SK–080 01 Prešov, Slovensko; 1 celuch@vsld.tuzvo.sk, 2 kanuch@sav.savzv.sk

Lokalizácia. (7093, ca 260 m n. m.) – východné Slovensko, Košická kotlina (400), k. ú. Prešov. Bytové domy na Popradskej ulici. Popis. Panelové obytné 7-poschodové bloky. Ako úkryt netopierom slúži dutý priestor v strešnej atike, prípadne štrbiny medzi panelmi. Výskum netopierov. Prvý údaj pochádza z 2. 1. 1999. Sčítavatelia. Martin Ceľuch a Peter Kaňuch. Zhrnutie poznatkov. 2. 2. 1999 – Nnoc (kolónia), 3. 2. 2000 – Nnoc (kolónia). Stav ochrany. Potreba informovania a spolupráce s obyvateľmi pri vzniku problémov. Ďalšie údaje. Vizuálne sčítanie vyletujúcich jedincov a tiež pri párení v susednom bloku na Dargovskej ul.: 24. 8. 1998 – Nnoc (15), 20. 8. 1999 – Nnoc (6).

Katalóg zimovísk netopierov SR

Vespertilio 6: 45–48, 2002 ISSN 1213-6123

Zimoviská netopierov Košickej kotliny Štefan MATIS SEO BAMBI, P. O. Box 47, SK–045 01 Moldava nad Bodvou, Slovensko; matis@enterra.sk

Štôlňa Andreas I Lokalizácia. (7291, 300 m n. m.) – východné Slovensko, Košická kotlina (400), k. ú. Nižný Medzev. Vchod sa nachádza 5 m od hlavnej cesty ca. 100 m od čerpacej stanice smerom do obce Nižný Medzev. Popis. Čiastočne zasypaný vchod vedie do rovnej štôlne bez odbočiek, ktorá končí závalom po 80 m. Chodba je permanentne zaplavená do 40–50 cm výšky. Výskum netopierov. Prvé zimné sčítanie bolo uskutočnené v r. 1997. Sčítavatelia. Š. Matis, L. Dittel a E. Hapl. Zhrnutie poznatkov. Doposiaľ sme tu zistili 2 druhy zimujúcich netopierov (tab. 1). Stav ochrany. Obyvatelia okolitých domov do nej sypú kumunálny odpad. Ďalšie údaje. 9. 1. 1999 – Bbar (1 uhynutý).

Pivnice v západnej časti Košickej kotliny Názvy lokalít. Drienovec – pivnica pod kaštieľom, Jasov – pivnice pod kláštorom, Pivnica pri Turnianskom rybníku, Žarnov – pivnica pri kaštieli. Lokalizácia. Východné Slovensko, Košická kotlina (400). Drienovec (7391, 190 m n. m.), k. ú. Drienovec, Jasov (7391, 280 m n. m.), k. ú. Jasov, Pivnica pri Turnianskom rybníku (7391, 200 m n. m.), k. ú. Turnianske Podhradie, Žarnov (7491, 210 m n. m.), k. ú. Žarnov. Popis: Drienovec – pivničné priestory hlavnej budovy kaštieľa (v súčasnosti opusteného), dlhé ca. 30 m. Zimovanie netopiera bolo zistené iba v najizolovanejšej časti, ktorá slúžila v minulosti ako kotolňa. Jasov – klenbovité pivničné priestory hlavnej budovy kláštora. Dĺžka všetkých priestorov ca. 150 m. Pivnica pri Turnianskom rybníku – pivničný priestor pod hospodárskou budovou na území družstva, dlhý 20 m. Žarnov – samostatná pivnica pred budovou kaštieľa. Klenbovitý vchod prudko klesá do rozvetveného pivničného priestoru s celkovou dĺžkou ca. 40 m. Výskum netopierov. Pivnica pod kaštieľom v Drienovci a Pivnica pri Turnianskom rybníku boli skontrolované iba raz v r. 1999. Prvé sčítanie v pivnici pod kláštorom v Jasove uskutočnil Samuel Pačenovský v r. 1987 (Danko & Mihók 1989). Ďalšia kontrola bola uskutočnená až v r. 2000. Pivnica pri kaštieli v Žarnove bola objavená v r. 1997, odkedy je pravidelne kontrolovaná. Sčítavatelia. Š. Matis v spolupráci s L. Dittel, M. Fulínom, P. Pjenčákom a M. Olekšákom. Zhrnutie poznatkov. V uvedených priestoroch sme doposiaľ zaznamenali 2 druhy netopierov (tab. 2). P. austriacus sa v nich objavuje až po nástupe tuhších mrazov. Stav ochrany. Návštevy miestnych obyvateľov, sypanie odpadkov. Ďalšie údaje. Jasov – pivnice pod kláštorom: 23. 3. 1987 – Rhip (4). Žarnov – pivnica pri kaštieli: 23. 11. 1997 – Rhip (2), 7. 11. 1998 – Rhip (2).

Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní netopierov v štôlni Andreas I Dátum / druh 7. 2. 1997 9. 1. 1999 8. 1. 2000

Rfer

Rhip

– 1 –

1 3 –

spolu 1 4 –

Zimoviská netopierov pri Hatinách Názvy lokalít a alternatívne názvy. Hatinská jaskyňa I (Hatiny – malá jaskyňa I), Hatinská jaskyňa II (Hatinská jaskyňa, jaskyňa pri Hatinách), Helena (Ilona – miestny maďarský názov), Štôlňa nad Helenou (Štôlňa nad Ilonou). Všetky uvedené alternatívne názvy sa používali v zimných sčítaniach. Lokalizácia. (7391, 230 m n. m.) – východné Slovensko, Košická kotlina (400), k. ú. Debraď. Hatinská j. I a II sa nachádzajú 800 m SZ od obce Hatiny pod výraznou skalnou stenou pri vodohospodárskom objekte. Helena a Štôlňa nad Helenou sú 700 m J od predchádzajúcich lokalít za nasledujúcim vodohospodárskym objektom. Popis. Hatinská j. I. má veľký portálovitý vchod ústiaci do malej siene so širokým komínom s viacerými otvormi na povrch. Odtiaľ sa dá dostať plazivkou do malej siene, ktorá je prepojená s ďalšou sieňou, končiacou zasutením. Celková dĺžka jaskyne je zhruba 30 m. Vchod do Hatinskej j. II. je ca. 80 m J od predchádzajúcej jaskyne a je dobre viditeľný z poľnej cesty vedúcej k vodohosp. objektu. Má široký portál 4×2 m, ktorý sa postupne zúži a vedie do malej siene s úzkym komínom. Naľavo od siene je úzke pokračovanie v dĺžke asi 15 m. Celková dĺžka jaskyne je ca. 35 m. Helenu tvorí ca. 1–1,5 m vysoká sedimentmi zanesená chodba, z ktorej vybieha množstvo úzkych plaziviek a komínov. Celková dĺžka jaskyne je ca 140 m. Jaskyňa je každý rok na jar čiastočne, ale niekedy aj úplne zaplavená, kedy hladina vody dosahuje až po strop. Štôlňa nad Helenou má veľký otvor je však veľmi krátka, ca. 10 m. Výskum netopierov. Lokality sú nepravidelne kontrolované od roku 1993. Sčítavatelia. Š. Matis, L. Dittel, M. Fulín a P. Pjenčák. Zhrnutie poznatkov. V uvedených podzemných priestoroch zimujú netopiere veľmi zriedkavo. Doposiaľ sme v nich zaznamenali 5 druhov (tab. 3). Stav ochrany. Hatinská j. II. je vzhľadom na svoju polohu často navštevovaná pravdepodobne obyvateľmi blízkych Hatín, ktorí tu zakladajú oheň. Svedčí o tom mohutné ohnisko vo vchode a zadymené steny jaskyne. Ďalšie údaje. Hatinská j. I.: 7. 11. 1999 – Rhip (1). Štôlňa nad Helenou: 7. 11. 1999 – Rhip (2).

Tab. 2. Výsledky zimných sčítaní netopierov v pivniciach západnej časti Košickej kotliny Lokalita

dátum / druh

Rhip

Paus

spolu

Drienovec

17. 1. 1999

–

Jasov

11. 2. 2000

–

Turniansky rybník

18. 12. 1999 3. 1. 2001

– –

2 –

Žarnov

6. 1. 1998 15. 12. 1998 18. 12. 1999 3. 1. 2001

– 2 – 1

1 2 1 –

1 4 1 1

Tab. 3. Výsledky zimných sčítaní netopierov v zimoviskách pri obci Hatiny Lokalita

dátum / druh

Rhip

Mmyo

Bbar

Paur

Paus

spolu

Hatinská jaskyňa I

7. 1. 1995 26. 12. 1998 26. 12. 1999 30. 12. 2000

1 – – –

– – – –

– 1 – –

– – – –

1 2 – –

Hatinská jaskyňa II

7. 3. 1993 26. 12. 1998 26. 12. 1999 30. 12. 2000

– – – –

1 – – –

Helena

1. 3. 1997 1. 2. 1998 26. 12. 1999 30. 12. 2000

– – – 1

1 – – –

– – 1 –

– – – –

1 – 1 1

Štôlňa nad Helenou

1. 2. 1998 26. 12. 1998 26. 12. 1999 30. 12. 2000

– 1 – –

– – – –

1 2 – –

– – – –

1 3 – –

Tomášova diera Alternatívny názov. Tamás lyuk (miestny maďarský názov). Lokalizácia. (7391, 245 m n. m.) – východné Slovensko, Košická kotlina (400), k. ú. Jasov. 1,5 km J od obce Jasov. Popis. Vchod do jaskyne tvorí niekoľko otvorov ležiacich tesne nad riekou Bodva v okrajovej skale. Jaskyňa je tvorená spleťou chodieb (miestami plazivkami) a menšími sieňami v celkovej dĺžke 130 m. Výskum netopierov. Prvé údaje o výskyte netopierov nájdeme v práci Danka & Mihóka (1989), ktorí uvádzajú výsledky prehliadky v roku 1987. Pravidelný výskum netopierov sa začal od roku 1992, odkedy sa každoročne realizujú zimné sčítania. Poznatky o R. hipposideros do roku 1995 boli zhrnuté v práci Uhrin et al. (1996). Sčítavatelia. Prvú kontrolu v roku 1987 vykonali S. Pačenovský a J. Tencer. O rok neskôr uskutočnil kontrolu I. Hráček. V rozmedzí rokov 1992–1994 sčítanie viedli M. Uhrin a S. Pačenovský. Od roku 1995 výskum lokality koordinuje Š. Matis za spolupráce L. Dittel, M. Chovanca, P. Pjenčáka a J. Popovicsa.

Tab. 4. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Tomášovej diere Dátum / druh 3. 3. 1987 3. 2. 1988 7. 3. 1993 20. 2. 1994 27. 2. 1995 1. 2. 1996 26. 1. 1997 1. 1. 1998 9. 1. 1999 3. 1. 2000 5. 1. 2001

Rhip

Mmyo

Mdau

Eser

Bbar

Paus

3 – 3 4 7 4 5 4 3 3 2

– 2 – – – – 1 1 1 2 1

– – – – – – 1 – – – –

– – – 1 – – – – – – –

– 2 1 5 1 3 6 7 16 18 9

– – 1 – – 2 2 – 1 1 –

spolu 3 4 5 10 8 9 15 12 21 24 12

Zhrnutie poznatkov. Doposiaľ sa zistilo 7 druhov zimujúcich netopierov (tab. 4). Kým do roku 1996 bol dominantným druhom R. hipposideros, od roku 1997 je najpočetnejšou B. barbastellus, ktorej počet každým rokom rastie. Vďaka tejto skutočnosti sú celkové zistené počty zimujúcich netopierov niekoľkonásobne vyššie ako počas prvých rokov sčítania. Ďalšie údaje. 29. 12. 1992 – Rhip (3), 28. 12. 1993 – Rhip (2), Bbar (3), 7. 1. 1995 – Rhip (4), Bbar (3), Paus (1), 21. 11. 1995 – Rfer (1), Rhip (7), Bbar (12), Paus (1). Netting: 11. 9. 1997 – Rfer (2), Mmyo (1), Mnat (2), Mmys (1), Paur (1).

Literatúra DANKO Š. & MIHÓK J., 1989: Nové poznatky o výskyte netopierov na východnom Slovensku. Zbor. Východoslov. Múz. v Košiciach, Prír. Vedy, 24: 131–160. UHRIN M., DANKO Š., OBUCH J., HORÁČEK I., PAČENOVSKÝ S., PJENČÁK P. & FULÍN M., 1996: Distributional patterns of bats (Mammalia: Chiroptera) in Slovakia. Part 1, Horseshoe bats (Rhinolophidae). Acta Soc. Zool. Bohem., 60: 247–279.

Katalóg zimovísk netopierov SR

Vespertilio 6: 49–50, 2002 ISSN 1213-6123

Zimovanie netopierov v Moldavských jaskyniach Štefan MATIS1 & Miroslav FULÍN2 SEO BAMBI, P. O. Box 47, SK–045 01 Moldava nad Bodvou, Slovensko; matis@enterra.sk Východoslovenské múzeum, Hviezdoslavova 3, SK–041 36 Košice, Slovensko; vsmuz@stonline.sk 1

Názvy lokalít a alternatívne názvy. Moldavská jaskyňa (Moldavská j. spodná, Moldavská j. dolná), Mníchova diera (Moldavská j. horná). Všetky uvedené alternatívne názvy sa používali v zimných sčítaniach. Lokalizácia. (7391, 210 a 220 m n. m.) – východné Slovensko, Košická kotlina (400), k. ú. Moldava nad Bodvou. Nachádzajú sa v parkovej časti mesta za plotom základnej školy. Popis. Pomerne veľký vchod do Moldavskej j. sa nachádza v depresii pod výraznou skalnou stenou. Zo vstupného dómu jaskyne vybieha hustá spleť úzkych chodieb, ktoré sa miestami rozšíria do malých siení s nízkym stropom. Celková dĺžka zameraných priestorov je 2734 m (Hochmuth 2000a). Vstupn ý portál Mníchovej diery je 30 m napravo od predchádzajúcej lokality, vo svahu, pod okrajom planiny. Jaskyňa mala donedávna iba ca 20 m dĺžku, v posledných rokoch však bola speleológmi rozšírená až na 60 m. Výskum netopierov. Prvé zimné sčítanie netopierov tu uskutočnil v r. 1982 I. Horáček a neskôr aj v r. 1988 (Uhrin et al. 1996). Danko & Mihók (1989) informujú o výsledkoch zimnej kontroly v r. 1984. Ďalšia návšteva bola uskutočnená v r. 1986 V. Hanákom. Pravidelnejšie sledovanie lokalít sa začalo od r. 1993. Údaje o výskyte Rhinolophidae sú uverejnené do roku 1995 v práci Uhrina et al. (1996), okrem výsledkov kontroly v r. 1986. Vzhľadom na členitosť Moldavskej j. bol prezeraný počas všetkých zimných sčítaní iba jej krátky úsek v blízkosti vstupného dómu v dĺžke max. 250 m. Údaje z letného obdobia dali k dispozícii Horáček & Červený (1984) a Horáček et al. (1995). Sčítavatelia. 1982, 1988 – I. Horáček et al., 1984 – Š. Danko a J. Mihók, 1986 – V. Hanák. Od roku 1993 – Š. Matis, M. Fulín a L. Dittel. Zhrnutie poznatkov. Doposiaľ sme v týchto jaskyniach zaznamenali zimný výskyt 7 druhov netopierov (tab. 1). Pravidelne tu zimujú R. ferrumequinum, R. hipposideros a P. austriacus. Sme presvedčení o tom, že komplexnejšia prehliadka Moldavskej j. v budúcnosti prinesie nárast počtu hibernantov. Na základe jesenných pozorovaní pred vchodom tejto jaskyne a informácií od speleológov si však nemyslíme, že by nárast mohol byť príliš výrazný. Stav ochrany. Vzhľadom na to, že sa obidve lokality nachádzajú v intraviláne mesta boli v minulosti obyvateľmi často navštevované, ktorí tu sypali komunálny odpad a kládli oheň. Za účelom zamedziť týmto činnostiam boli jaskyne koncom 80. rokov zamrežované. Naďalej však boli prístupné miestnym túlavým psom, ktoré sa v Moldavskej j. usídlili (Hochmuth 2000b). Preto koncom 90. rokov bola mre ža na tejto jaskyni viac zahustená a úzky otvor ústiaci do jaskyne na odľahlom mieste zabetónovaný. Súčasný uzáver jaskyne je však pre netopiere nevyhovujúci (trojcentimetrové odstupy medzi vertikálnymi tyčami) a preto navrhujeme v čo najkratšom čase úpravu mreže tak, aby netopiere mohli voľne vletovať do jaskyne (vyrezať dostatočne veľký otvor v hornej časti mreže). Ďalšie údaje. Mníchova d.: 10. 8. 1980 – Rfer (2), Reur (1), 11. 9. 1997 – Rfer (10), 23. 6. 2000 – Rfer (1), Rhip (1). Netting: Moldavská j.: 11. 9. 1997 – Rhip (2), Paus (1).

Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Moldavskej jaskyni a v Mníchovej diere Lokalita

dátum / druh

Rfer

Rhip

Mema

Mdau

Eser

Bbar

Paus

spolu

Moldavská j.

9. 1. 1982 12. 2. 1984 23. 2. 1986 3. 2. 1988 10. 3. 1993 27. 2. 1994 27. 2. 1995 1. 2. 1996 2. 3. 2001

2 – 1 1 2 3 2 4 7

2 2 8 9 14 7 3 18 26

– – – 1 – – – 1 –

– – – – – – – – 1

– – – – – – – – –

– 1 – – – – – 1 –

– 1 – – 1 – – 3 2

4 4 9 11 17 10 5 27 36

Mníchova d.

3. 2. 1988 10. 3. 1993 27. 2. 1995 1. 2. 1998 2. 2. 1999 2. 3. 2001

– – – – 1 2

– – – – 1 –

– – – – – –

– 1 – – 1 1

1 – – – 2 –

– 2 1 – 3 1

1 3 1 – 8 4

Literatúra DANKO Š. & MIHÓK J., 1989: Nové poznatky o výskyte netopierov na východnom Slovensku. Zbor. Východoslov. Múz. v Košiciach, Prír. vedy, 24: 131–160. HOCHMUTH Z., 2000a: Moldavská jaskyňa – mierny pokrok. Sprav. Slov. Speleol. Spoloč., 31(2): 20–22. HOCHMUTH Z., 2000b: Príspevok k ekológii zdiveného psa v Moldavskej jaskyni (Košická kotlina, Medzevská pahorkatina). Pp.: 39–46. In: MOCK A., KOVÁČ Ľ. & FULÍN M. (ed.): Fauna jaskýň (Cave Fauna). Východoslovenské múzeum, Košice, 199 pp. HORÁČEK I. & ČERVENÝ J., 1984: K výskytu druhů Rhinolophus ferrumequinum a Rhinolophus euryale na Slovensku. Lynx, n. s., 22: 15–17. HORÁČEK I., HANÁK V., ZIMA J. & ČERVENÝ J., 1995: K netopýří fauně Slovenska I. – Letní nálezy 1979–1992. Netopiere, 1: 39–54. UHRIN M., DANKO Š., OBUCH J., HORÁČEK I., PAČENOVSKÝ S., PJENČÁK P. & FULÍN M., 1996: Distributional patterns of bats (Mammalia: Chiroptera) in Slovakia. Part 1, Horseshoe bats (Rhinolophidae). Acta Soc. Zool. Bohem., 60: 247–279.

Katalóg zimovísk netopierov SR

Vespertilio 6: 51–52, 2002 ISSN 1213-6123

Zimoviská netopierov v orografickom celku Kozie chrbty Štefan MATIS1 & Peter PJENČÁK2 SEO BAMBI, P. O. Box 47, SK–045 01 Moldava nad Bodvou, Slovensko; matis@enterra.sk Vlastivedné múzeum, Zámocká 160/5, SK–094 31 Hanušovce n. Topľou, Slovensko; pjencak@slovanet.sk 1

Lopušná dolina Názov lokality a alternatívny názov. Lopušná dolina – štôlňa vo vrchu Madrová (Baňa 15). Lokalizácia. (6986, ca. 950 m n. m.) – východné Slovensko, Kozie chrbty (200), k. ú. Spišská Teplica. Popis. Ústie bane má priepasťovitý charakter. Veľký otvor vedie na dno ca. 4 m vysokej chodby, ktorá sa po 15 metroch zúži na veľkosť klasickej štôlne. Celková dĺžka je ca. 25 m. Výskum netopierov. Lokalita bola po prvýkrát navštívená R. Dulákom počas zimy 1994/1995 (Dulák 1995). Ďalšie sčítanie bolo uskutočnené v r. 2000. Sčítavatelia. 1994/1995 – R. Dulák (Dulák 1995), 2000 – Š. Matis, P. Pjenčák, Š. Danko a A. Suchý. Zhrnutie poznatkov. Doposiaľ tu boli zistené 3 druhy zimujúcich netopierov (tab. 1).

Lučivianske jaskyne Názvy lokalít. Lučivianska jaskyňa č. 1 a č. 2. Lokalizácia. (6986) – východné Slovensko, Kozie chrbty (200), k. ú. Lučivná. Jaskyňa č. 1 (800 m n. m.) je 1,5 km západne od obce Lučivná blízko cesty pod skalnou stenou. Jaskyňa č. 2 (796 m n. m.) je od č. 1 asi 200 m na východ. Popis. Lučivianska jaskyňa č. 1 je tvorená jednou nízkou rovnou 34 m dlhou chodbou s pomerne mal ým vchodom. Lučivianska jaskyňa č. 2 má veľký vchod, ktorý ústi do siene, z ktorej vpravo vybieha plazivkovitá chodba, celková dĺžka jaskyne je 83 m (Droppa 1972). Výskum netopierov. Zimné sčítanie netopierov sa uskutočňuje od zimy 1994/1995. Sčítavatelia. Štefan Danko, Roman Dulák, Štefan Matis, Peter Pjenčák, Anton Suchý. Zhrnutie poznatkov. V jaskyniach bolo zistených 5 druhov zimujúcich netopierov v malých počtoch (tab. 2). Dulák (1995) uvádza z Lučivianskej j. 2 aj výskyt R. hipposideros, nie je však uvedený dátum nálezu. Ochrana. Nie sú potrebné žiadne zásahy.

Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní netopierov na lokalite Lopušná dolina – štôlňa vo vrchu Madrová Dátum / druh

Mmyo

Enil

Eser

1994 / 1995 23. 2. 2000

4 4

– 2

– 1

spolu 4 7

Tab. 2. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Lučivianskych jaskyniach Lokalita

dátum / druh

Mmyo

Moxy

Eser

Paur

Paus

spolu

Lučivianska j. č. 1

zima 1994/95 5. 3. 1997 23. 2. 2000

– – –

1 – –

– 1 –

1 1 –

1 – 1

3 2 1

Lučivianska j. č. 2

zima 1994/95 23. 2. 2000

– 1

– –

1 –

– –

1 1

Literatúra DROPPA A., 1972: Krasové javy v okolí Lučivnej. Čs. Kras, 22: 91–97. DULÁK R., 1995: Zimujúce druhy netopierov v okolí mesta Svit. Práca stredoškolskej odbornej činnosti, 22 pp.

Katalóg zimovísk netopierov SR

Vespertilio 6: 53–54, 2002 ISSN 1213-6123

Zimoviská netopierov v okolí Kremice Martin CEĽUCH1 & Peter KAŇUCH2 1, 2

A. Matušku 7, SK–080 01 Prešov, Slovensko; 1 kanuch@sav.savzv.sk, 2 celuch@vsld.tuzvo.sk

Kremnica, katakomby pod kláštorom Lokalizácia. (7279, 550 m n. m.) – stredné Slovensko, Kremnické vrchy (310), k. ú. Kremnica. Katakomby pod františkánskym kláštorom v meste Kremnica. Popis. V súčasnosti nevyužívané pivničné priestory pod kláštorom. Výskum netopierov. Údaje o výskyte netopierov sú od roku 2001. Sčítavatelia. Martin Ceľuch, Peter Kaňuch. Zhrnutie poznatkov. 8. 2. 2001 – Mmyo (1), Paus (5). Stav ochrany. Nie sú potrebné žiadne zásahy.

Šturec, začiatok po zasypaný vchod Lokalizácia. (7279, 720 m n. m.) – stredné Slovensko, Kremnické vrchy (310), k. ú. Kremnica. Štôlňa sa nachádza v J časti bývalého ťažobného areálu, nazývaného ako prepadlisko Šturec, pri meste Kremnica. Popis. Štôlňa je nepriepustne uzavretá betónom a vchodová časť ostala dlhá okolo 10 m. Výskum netopierov. Údaje o výskyte netopierov sú od roku 2001. Sčítavatelia. Martin Ceľuch, Peter Kaňuch. Zhrnutie poznatkov. 8. 2. 2001 – Eser (1). Stav ochrany. Nie sú potrebné žiadne zásahy.

Šturec, štôlňa s prepadliskom Lokalizácia. (7279, 740 m n. m.) – stredné Slovensko, Kremnické vrchy (310), k. ú. Kremnica. Štôlňa sa nachádza v kopci v strednej časti bývalého ťažobného areálu, nazývaného ako prepadlisko Šturec, pri meste Kremnica. Popis. Niekoľko metrov za vstupom je prepadnutá podlaha. Výskum netopierov. Údaje o výskyte netopierov sú od roku 2001. Sčítavatelia. Martin Ceľuch, Peter Kaňuch. Zhrnutie poznatkov. 8. 2. 2001 – Mmyo (1), Enil (1). Stav ochrany. Nie sú potrebné žiadne zásahy.

Šturec, baňa Lokalizácia. (7279, 720 m n. m.) – stredné Slovensko, Kremnické vrchy (310), k. ú. Kremnica. Vchod do systému štôlní cez vetracie šachty sa nachádza v S časti pri vstupe do bývalého ťažobného areálu, nazývaného ako prepadlisko Šturec, pri meste Kremnica. Popis. Pomerne rozsiahly systém štôlní, minimálne so štyrmi úrovňami. Výskum netopierov. Údaje o výskyte netopierov sú od roku 2001. Sčítavatelia. Martin Ceľuch, Peter Kaňuch. Zhrnutie poznatkov. 8. 2. 2001 – Rhip (3), Mmyo/oxy (8), Paur (1). Stav ochrany. Nie sú potrebné žiadne zásahy.

Katalóg zimovísk netopierov SR

Vespertilio 6: 55–57, 2002 ISSN 1213-6123

Prehľad údajov o zimovaní netopierov v oblasti Krupinskej planiny Marcel UHRIN1, Peter URBAN2, Ivan VALACH3 & Ervín HAPL4 Správa NP Muránska planina, J. Kráľa 12, SK–050 01 Revúca, Slovensko; 1 uhrin@sopsr.sk, 4 hapl@sopsr.sk 2 ŠOP SR – COPK, Lazovná 10, SK–974 01 Banská Bystrica, Slovensko; urban@sopsr.sk 3 Správa CHKO Poľana, J. M. Hurbana 20, SK–960 01 Zvolen, Slovensko; valach@sopsr.sk 1, 4

Systematické vyhľadávanie zimovísk netopierov v orografickom celku Krupinská planina sa doposiaľ neuskutočnilo. Niekoľko zimovísk v oblasti pozná dr. J. Vachold (Vachold 1956, 1960), ktor ý z oblasti pochádza (Matoušek 1999). Vzhľadom na prírodné podmienky Krupinskej planiny s nedostatkom prirodzených podzemných priestorov, je možné za potenciálne zimoviská považovať opustené vínne pivnice, nachádzajúce sa predovšetkým v južnej oblasti pohoria. V decembri 1998 sme s cieľom vyhľadávania takýchto lokalít zorganizovali mapovanie zamerané na kontrolu vínnych pivníc pri obci Rykynčice (tab. 1). Autori príspevku sa ospravedlňujú za nedostatočnú bližšiu lokalizáciu jednotlivých lokalít, spôsobenú nepresným zápisom počas mapovania. Celkový prehľad výskytu netopierov Krupinskej planiny je uvedený v samostatnej práci (Uhrin 1999).

Bukovina Názvy lokalít. Bukovina 1–8. Lokalizácia. (7779, ca 290 m n. m.) – Krupinská planina (350), k. ú. Dolné Rykynčice. Popis. Ide o niekoľko starých opustených pivníc vo viniciach, ktoré sú vybudované v andezitových tufoch. Skontrolovaných bolo celkom 8 podzemných priestorov, pričom v štyroch bol zistený výskyt netopierov. Pivnice majú charakteristický tvar s veľkosťou chodieb 5×3 m (šírka × výška), sú prevažne krátke. Pivnica Bukovina 2 je rozsiahlejšia s viacerými vetveniami a s dĺžkou chodieb viac ako 100 m.

Čebovce Názvy lokalít. Čebovce 1–3. Lokalizácia. (7881, ca 300 m n. m.) – Krupinská planina (350), k. ú. Čebovce. Popis. Tri krátke, využívané vínne pivnice nad obcou. V dvoch bol zistený výskyt netopierov.

Krnišov Lokalizácia. (7679, 336 m n. m.) – Krupinská planina (350), k. ú. Hontianske Nemce. Pivnica v obci. Popis. Bez bližších údajov (Vachold 1956, 1960).

Krupina Lokalizácia. (7680, 279 m n. m.) – Krupinská planina (350), k. ú. Krupina. Pivnica v meste. Popis. Bez bližších údajov (Vachold 1956, 1960).

Medovarce Lokalizácia. (7780, 205 m n. m.) – Krupinská planina (350), k. ú. Rykynčice. Pivnica v obci. Popis. Bez bližších údajov (Vachold 1956, 1960).

Príbelce Lokalizácia. (7881, 300 m n. m.) – Krupinská planina (350), k. ú. Príbelce. Pivnica pod farou v obci. Popis. Ide o nevyužívanú pivnicu pod budovou miestnej fary.

Vlčinec Názvy lokalít. Vlčinec 1–9 (Vlčienec 1–9). Lokalizácia. (7779, ca. 290 m n. m.) – Krupinská planina (350), k. ú. Dolné Rykynčice. Popis. Sústava krátkych opustených vínnych pivníc, vybudovaných v andezitových tufoch. Prezretých bolo celkom 9 podzemných priestorov, ktorých vek sa odhaduje aj na viac ako 150 rokov. V dvoch z nich bol zistený výskyt netopierov. Chodby pivníc majú horizontálny charkater s veľkosťou chodieb približne 5×3 m. Pivnica Vlčinec 1 je zatopená vodou, Vlčinec 4 má veľmi hladké steny nevhodné pre uchytenie netopierov.

Za háj Názvy lokalít. Za háj 1–2. Lokalizácia. (7879, ca. 290 m n. m.) – Krupinská planina (350), k. ú. Dolné Rykynčice. Popis. Dve novšie opustené krátke pivnice, z ktorých jedna (Za háj 2) je dosiaľ využívaná. Výskum netopierov. Krupinskú planinu je potrebné považovať za málo preskúmané pohorie. Jendorázovo sa tu skontrolovalo celkom 23 podzemných priestorov (pivníc). Výskyt netopierov bol zistený v 10 pivniciach.

Tab. 1. Prehľad nálezov netopierov v zimoviskách Krupinskej planiny Lokalita

Dátum / druh

Rhip

Mmyo

Mnat

Mdau

Paur

Paus

Bukovina 1

15. 12. 1998

–

Bukovina 2

15. 12. 1998

–

Bukovina 6

15. 12. 1998

–

Bukovina 7

15. 12. 1998

–

Čebovce 1

28. 12. 2000

–

Čebovce 2

28. 12. 2000

–

Krnišov

12. 12. 1954

–

Krupina

11. 12. 1954

–

Príbelce

28. 11. 1998

–

Vlčinec 2

15. 12. 1998

–

Vlčinec 3

15. 12. 1998

–

Za háj 2

15. 12. 1998

–

spolu

Sčítavatelia. V roku 1954 dve lokality skontroloval v zimnom období Vachold (1960), v roku 1998 sa na sčítaní okrem autorov podieľal Daniel Baláž a miestny sprievodca, pán Ján Lesko. Lokalitu Príbelce kontroloval Martin Sárossy. Zhrnutie poznatkov. V známych zimoviskách Krupinskej planiny sa dosiaľ zaznamenal výskyt 6 druhov netopierov. Netopiere v zimoviskách sa nachádzajú jednotlivo, početnejší výskyt sa nezistil. Stav ochrany. Jednotlivé lokality nie sú ohrozované, k zániku zimovísk môže dôjsť len obnovou viníc a hospodárenia v nich.

Literatúra MATOUŠEK B., 1999: RNDr. Július Vachold osemdesiatročný. Pp.: 177–185. In: URBAN P. & BITUŠÍK P. (eds.): Príroda Krupinskej planiny a jej ochrana. MŽP SR Bratislava & SAŽP-COPK Banská Bystrica, 186 pp. UHRIN M., 1999: Krátka informácia o netopieroch (Chiroptera) Krupinskej planiny. Pp.: 163 –166. In: URBAN P. & BITUŠÍK P. (eds.): Príroda Krupinskej planiny a jej ochrana. MŽP SR Bratislava & SAŽP-COPK Banská Bystrica, 186 pp. VACHOLD J., 1956: K otázke výskytu a rozšírenia netopierov (Chiroptera) na Slovensku. Biol. Práce, 14(2): 1–68. VACHOLD J., 1960: Výskyt a rozšírenie netopierov na Slovensku s ekologickými dodatkami. Nepubl. rukopis, 113 pp.

Katalóg zimovísk netopierov SR

Vespertilio 6: 58, 2002 ISSN 1213-6123

Niektoré menšie zimoviská netopierov Malej Fatry Jozef ONDRUŠKA Jana Nerudu 417/5, SK–018 51 Nová Dubnica, Slovensko

Názvy lokalít a alternatívne názvy. Ďurčianska jaskyňa (Sokol I, Jaskyňa pod Sokolom, Jaskyňa v Sokole I), Jaskyňa v Dúpnej skale I (Sokol II, Porubská jaskyňa, Jaskyňa v Sokole II, KP-1, Jaskyňa pri potoku), Hlboká jaskyňa (KP 3, Porubská priepastná jaskyňa), Pokladová jaskyňa (Suchá jaskyňa, KP-5). Lokalizácia. (6978) – stredné Slovensko, Malá Fatra (140). Ďurčianska jaskyňa (718 m n. m.) – k. ú. Ďurčiná. Nachádza sa ca. 200 m západne od kóty Sokol (928,6 m n. m.). Jaskyňa v Dúpnej skale I (540 m n. m.) – k. ú. Rajec. Nachádza sa 1,75 km severovýchodne od kóty Sokol (928,6 m n. m.), ca. 10 m od Porubského potoka smerom po prúde vľavo. Hlboká jaskyá (ca. 635 m n. m.) – k. ú. Kamenná Poruba. Nachádza sa ca. 200 m západne od Pokladovej jaskyne. Pokladová jaskyňa (630 m n. m.) – k. ú. Kamenná Poruba. Nachádza sa ca. 1,1 km severovýchodne od kóty Sokol (928,6 m n. m.), ca. 200 m nad Porubským potokom v masíve Kopaná (952,6 m n. m.). Popis. Hlboká jaskyňa je priepasťovitá jaskyňa s jednou veľkou sieňou ca. 8×2,5 m, vysokou 6 m. Dĺžka jaskyne je 52 m. Ostatné lokality sú inaktívne fluviokrasové jaskyne s celkovou dĺžkou 20–50 m. Výskum netopierov. Realizuje sa od roku 1996 v lokalitách Ďurčianska jaskyňa a Jaskyňa v Dúpnej skale. Od roku 1997 aj v Hlbokej a Pokladovej jaskyni. Sčítavatelia. Koordinátor sčítania je Jozef Ondruška, ďalší účastníci sú Pavol Kardoš a Ján Habruň. Zhrnutie poznatkov. Na sledovaných lokalitách bolo doteraz potvrdených 6 druhov netopierov (tab. 1). Stav ochrany. Hlboká jaskyňa je navštevovaná len výnimočne. Na ostatných spomínaných lokalitách je návštevnosť občasná. Ďalšie údaje. Ďurčianska jaskyňa: 17. 3. 1996 – Rhip (1), Mmyo/oxy (17). Jaskyňa v Dúpnej skale I: 17. 3. 1996 – Mema (1).

Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní netopierov v menších zimoviskách Malej Fatry Lokalita

dátum / druh

Rhip

Mm/o

Mm/b

Enil

Eser

Paur

indet. spolu

Ďurčianska jaskyňa

28. 2. 1997

–

J. v Dúpnej skale I

8. 2. 1997

–

Hlboká jaskyňa

28. 2. 1997 7. 3. 1999

– –

2 2

– –

7 1

1 –

– –

– 3

10 6

Pokladová jaskyňa

28. 2. 1997 7. 3. 1999

1 6

1 3

– –

1 –

– –

3 9

Katalóg zimovísk netopierov SR

Vespertilio 6: 59–60, 2002 ISSN 1213-6123

Zimovanie netopierov v Liskovskej jaskyni Lucia BOBÁKOVÁ Správa NP Muránska planina, J. Kráľa 12, SK–050 01 Revúca, Slovensko; bobakova@sopsr.sk

Alternatívne názvy. Lisková 2, L-2. Lokalizácia. (6982, 500 m n. m.) – stredné Slovensko, Liptovská kotlina (251), Chočské podhorie, k. ú. Lisková. Jaskyňa je vytvorená vo východnom výbežku vrchu Mních pri obci Lisková. Leží 4 km od Ružomberka. Popis. Jaskyňa je 2160 m dlhá a 68 m hlboká. Je to inaktívna fluviokrasová a korózno-rútivá jaskyňa. Jaskyňa má niekoľko vchodov. Je známym paleontologickým a antropologickým náleziskom a bola využívaná počas druhej svetovej vojny. Jaskyňa je národnou prírodnou pamiatkou (Benický 1944, Droppa 1971, Hlaváč et al. 1983, Houdek 1921, 1923, Janáčik 1968, Janáčik & Šrol 1963, 1965). Výskum netopierov. Chiropterologický výskum Liskovskej jaskyne sa začal koncom 60. rokov, kedy tejto lokalite venovali pozornosť J. Gaisler a V. Hanák (Gaisler & Hanák 1973). Lokalita sa v 90. rokoch po dlhšej odmlke, kedy jej chiropterofauna nebola sledovaná, opäť dostala do pozornosti chiropterológov. Sčítavatelia. J. Gaisler, V. Hanák, E. Hapl, Š. Danko, P. Pjenčák, J. Obuch, M. Noga, Škuta, L. Bobáková, V. Šmodas + členovia ružomberskej skupiny SSS. Zhrnutie poznatkov. Celkovo bolo v zimnom období v jaskyni zaznamenaných 7 druhov netopierov, pričom Myotis dasycneme, Barbastella barbastellus a Plecotus auritus boli zistené iba raz. Najpočetnejším druhom hibernujúcim v Liskovskej jaskyni je Myotis myotis, avšak v porovnaní s minulosťou jeho početnosť výrazne klesla. Stav ochrany. Jaskyňa bola v minulosti niekoľkokrát uzatváraná, avšak uzáver bol často poškodzovaný a vylamovaný. Jaskyňa je blízko obce Lisková a mesta Ružomberok a miestnym obyvateľom je dobre známa. Až do opätovného uzavretia hlavného vchodu v roku 2000, bola jaskyňa často nesystematicky navštevovaná miestnym obyvateľstvom a dobrodruhmi. Do niektorých vchodov jaskyne zvykli miestni obyvatelia sypať smeti. Ďalšie údaje. 31. 10. 1997 – Rhip (1), Mmyo (7) (Bobáková, Hapl, Brinzík), 23. 7. 1999 – Rhip (2) (Bobáková, Hapl, Obuch J., Obuch D., Šmoldas). Netting: 18. 7. 1995 – Mmyo (1), Mdau (9), Eser (1), Paur (1) (Kollerová B., Kollerová J., Lehotská, Lehotský, Lysý, Raffayová, Taliga), 23. 7. 1999 – Mdau (47) (Bobáková, Hapl, Obuch J., Obuch D., Šmoldas). Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Liskovskej jaskyni Dátum / druh 14. 2. 1968 11. 2. 1969 6. 2. 1970 18. 2. 1994 9. 2. 1997 22. 2. 1998 6. 3. 1999

Rhip

Mmyo

Moxy

Mdas

Bbar

Paur

Paus

indet.

– – ca. 10 – – 1 17

64 241 191 52 9 14 15

11 54 24 1 – – –

– – – – – – 1

– – – 1 – – –

– – – – – – 1

1 5 1 3 – – 1

– – – – 1 – 1

spolu 76 300 226 57 10 15 36

Literatúra BENICKÝ V., 1944: Liskovská jaskyňa. Krásy Slov., 22(6–8): 156–157. DROPPA A., 1971: Geomorfologický výskum Liskovskej jaskyne v Liptovskej kotline. Čs. Kras, 20: 75–84. GAISLER J. & HANÁK V., 1973: Apercu de chauves-souris des grottes slovaques. Slov. Kras, 11: 73–84. GULIČKA J., 1975: Fauna slovenských jaskýň. Slov. Kras, 13: 37–85. HLAVÁČ J., HOCHMUTH Z., VOZÁRIK P. & VALAŠTIAK M., 1983: Exkurzný sprievodca krasom Západných Tatier a Chočských vrchov. Sprav. Slov. Speleol. Spoloč., 14(1): 1–23. HOUDEK F., 1921: Liskovská jaskyňa pod Mníchom. Krásy Slov., 1(9–10): 218–219. HOUDEK I., 1923: Liskovská jaskyňa. Krásy Slov., 3(4): 183–184. JANÁČIK P., 1968: Zpráva o výskume a o prieskumných sondovacích prácach v Liskovskej jaskyni. Slov. Kras, 6: 83–86. JANÁČIK P. & ŠROL S., 1963: Výskum Liskovskej jaskyne. Krásy Slov., 40(4): 150–151. JANÁČIK P. & ŠROL S., 1965: Zpráva o výskume Liskovskej jaskyne. Slov. Kras, 5: 109–110. LEHOTSKÁ B. & LEHOTSKÝ R., 2000: Príspevok k poznaniu rozšírenia netopierov v Liptovskej kotline. Vespertilio, 4: 149–150. ZAJONC I., 1970: Výsledky zoologického prieskumu v Liskovskej jaskyni. Slov. Kras, 8: 102–105.

Katalóg zimovísk netopierov SR

Vespertilio 6: 61–64, 2002 ISSN 1213-6123

Zimoviská netopierov severnej a západnej časti Národného parku Malá Fatra Lucia BOBÁKOVÁ 1, Ervín HAPL2 & Ľubomíra VAVROVÁ3 1, 2

Správa NP Muránska planina, J. Kráľa 12, SK–050 01 Revúca, Slovensko; 1 bobakova@sopsr.sk, 1, 2 hapl@sopsr.sk 3 Hálkova 18, SK–010 01 Žilina, Slovensko; vavrova@sopsr.sk

Bačínska dolina – štôlňa Lokalizácia. (6879, ca 750 m n. m) – stredné Slovensko, Malá Fatra (140), k. ú. Dolná Tížina. Leží 4,5 km JV od obce Dolná Tížina. Popis. Vchod je približne 1 m vysoký a 1,2 m široký, orientovaný na sever. Jej dĺžka je ca. 8 m. Na konci je zavalená. Podľa ústnych informácií od miestnych obyvateľov však pokračuje ešte ďalej do rozsiahlejších priestorov. Vo vnútri sa nachádzajú kusy dreva z výdrevy. Vnútorná výška dosahuje v priemere 1,7 m. Štôlňa bola vybudovaná v súvislosti s ťažbou železnej rudy. (Cvacho & Prikryl 1966) Vnútorné steny štôlne sú vlhké, pri dlhotrvajúcich mrazoch sa tu tvoria ľadové náteky a kvaple. Výskum netopierov. Štôlňa v Bačínskej doline bola do zimného sčítania netopierov zaradená po prvýkrát až v zimnej sezóne 1997/1998 (Vavrová, Hlôška) a následne kontrolovaná aj v zime 1998/1999 (Vavrová). Sčítavatelia. Vavrová, Hlôška. Zhrnutie poznatkov. Zistený bol iba jeden druh – Plecotus auritus.

Dierová Alternatívny názov. Kraľovany, štôlňa pri ceste. Lokalizácia. (6880, 440 m n. m.) – stredné Slovensko, Malá Fatra (140), k. ú. Párnica. 2,5 km SV od obce Kraľovany, v tesnej blízkosti železničného priecestia medzi žel. stanicami Kraľovany a Kraľovany, zástavka. Popis. Dierová, štôlňa je ca. 8 m dlhá s jednou ca. 1,5 m dlhou bočnou chodbou. Výška štôlne je približne 1,9 m. Výskum netopierov. Sčítanie netopierov tu bolo po prvý raz vykonané v roku 1996 (tab. 1). Okrem výsledkov zimného sčítania netopierov sú zo štôlne k dispozícii i výsledky z jesenného nettingu. Sčítavatelia. L. Bobáková, E. Hapl, M. Uhrin, B. Lehotská, R. Lehotský, Ľ. Vavrová. Zhrnutie poznatkov. Celkovo bolo v štôlni zaznamenaných 7 druhov netopierov: Rhinolophus hipposideros, Myotis myotis, Myotis daubentonii, Myotis nattereri, Myotis mystacinus, Plecotus auritus a Barbastella barbastellus. V zimnom období boli v štôlni zastúpené len 3 druhy: Myotis myotis, Plecotus auritus a Barbastella barbastellus. Ostatné druhy boli zistené len v prechodnom období. Stav ochrany. Dierová, štôlňa sa nachádza v tesnej blízkosti odstavnej plochy na ceste smerom na Dolný Kubín. Vzhľadom na tento fakt je štôlňa znečistená odpadkami. Ďalšie údaje. 20. 11. 1998 (Kaňuch) – Bbar (1), Paur (1), 19. 12. 1998 – Paur (1). Netting (Bobáková, Hapl): 22. 8. 1999 – Mmyo (3), Mnat (1), Mdau (2), 26. 8. 1999 – Rhip (1), Mnat (2), Mmys (1), Mdau (1).

Jaskyňa nad vyvieračkou Lokalizácia. (6780, 890 m n. m.) – stredné Slovensko, Malá Fatra (140), k. ú. Terchová. Leží v dolinke Z od hlavnej časti doliny Vrátna. Popis. Jaskyňa nad vyvieračkou bola objavená v roku 1972 a je 550 m dlhá. Je to výverová fluviokrasová jaskyňa s aktívnym tokom a niekoľkými sifónmi. Výskum netopierov. Sčítanie netopierov na tejto lokalite po prvý raz uskutočnili Hapl a Bobáková v roku 1997. Odvtedy je táto lokalita v zimnom období príležitostne sčítavaná – 1998 (Bobáková, Vavrová) a 1999 (Bobáková a členovia speleoklubu Malá Fatra). V lete 1999 uskutočnil netting pred vchodom jaskyne Hapl. Sčítavatelia. Bobáková, Hapl, Vavrová. Zhrnutie poznatkov. Celkovo boli v jaskyni zaznamenané 3 druhy netopierov: Myotis myotis, Plecotus auritus a Myotis daubentonii, pričom v zimnom období len prvé dva. Stav ochrany. V roku 1999 bol vchod do jaskyne pozmenený. Do vchodu boli osadené kovové dvere, v ktorých sú vyrezané malé otvory. Tieto síce umožňujú vletovanie netopierov, ale vzhľadom na malé rozmery ho výrazne sťažujú. V budúcnosti by bolo vhodné, keby sa v dverách vyrezal otvor vyhovujúci netopierom o rozmeroch min. 11×22 cm. Ďalšie údaje. Netting: 25. 8. 1999 – Mdau (2).

Kurská dolina – štôlňa Alternatívne názvy. Kurská dolina, štôlňa na ľavom brehu. Lokalizácia. (6879, 580 m n. m.) – stredné Slovensko, Malá Fatra (140), k. ú. Krasňany. Štôlňa sa nachádza na ľavom brehu Kurského potoka 6,1 km JV od obce Krasňany. Popis. Štôlňa je 70–80 m dlhá. Vnútorná výška sa pohybuje v rozpätí 2,5–3 m, šírka dosahuje 1,5–2 m. Vchod s výškou ca. 1,8 m a šírkou 1,5 m je orientovaný na SV.

Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní netopierov v lokalitách severnej a západnej časti Malej Fatry Lokalita

dátum / druh

Mmyo Mnat Mmys Mm/b Msp.

Enil

Bbar

Paur

spolu

Bačínska dolina

31. 1. 1998 18. 1. 1999

– –

2 1

Dierová

6. 12. 1996 9. 1. 1999 23. 1. 2000

2 – –

– – –

– 1 –

2 1 –

J. nad Vyvieračkou

14. 12. 1997 27. 2. 1998 10. 1. 1999

2 2 2

– – –

– 1 –

2 3 2

Kurská dolina

13. 12. 1997 5. 1. 1998 2. 2. 1999

1 – 2

– – –

1 – 2

Medvedia j. II

27. 2. 1998 10. 1. 1999

– 1

– –

– 1

15. 11. 1978 26. 12. 1980 24. 12. 1981 4. 3. 1999

5 8 4 18

– – – 1

7 3 2 –

– – – 4

– – – 2

2 – – –

– – – 1

– – – –

14 11 6 26

Stratenecká priep.

Výskum netopierov. Sčítanie netopierov na tejto lokalite po prvý raz uskutočnili Hapl, Bobáková v roku 1997. Odvtedy je táto lokalita v zimnom období príležitostne sčítavaná – 1998 (Vavrová, Hlôška), 1999 (Vávrová). Pred štôlňou uskutočnili Hapl a Bobáková v lete 1999 netting. Sčítavatelia: Bobáková, Hapl, Vavrová, Hlôška. Zhrnutie poznatkov. Celkovo boli v štôlni zaznamenané 3 druhy netopierov: Myotis myotis, Myotis nattereri a Myotis daubentonii. V zimnom období bol na tejto lokalite zistený len druh Myotis myotis. Stav ochrany. Štôlňa nie je atakovaná ľudskou činnosťou. Ďalšie údaje. Netting: 3. 9. 1999 – Mdau (1), 4. 9. 1999 – Mnat (2).

Malokrivánska priepasť Alternatívne názvy. Priepasť pod Malým Fatranským Kriváňom. Lokalizácia. (6879, 1622 m n. m.) – stredné Slovensko, Malá Fatra (140), k. ú. Krasňany. Popis. Malokrivánska priepasť je 70 m hlboká korozívna priepasť. Výskum netopierov. Výskyt netopierov v tejto priepasti je uvedený aj v jaskyniarskej literatúre z čias objavovania priepasti (Prikryl 1969). Z hľadiska poznania chiropterofauny tejto lokality bola najväčším prínosom práca Obucha (1985a, b), ktorý tu zisťoval prítomnosť netopierov v tanatocenózach. Fyzická prítomnosť druhu Myotis myotis bola zistená 12. 10. 1965 a druhu Myotis mystacinus 7. 9. 1967 (Prikryl 1969, Štollmann 1968). Konkrétne údaje zo zimného obdobia však chýbajú. Sčítavatelia. Obuch, Štollmann, Prikryl. Zhrnutie poznatkov. Celkovo bolo v Malokrivánskej priepasti zistených 7 druhov netopierov: Myotis bechsteinii, Myotis myotis, Myotis mystacinus, Myotis brandtii, Myotis daubentonii, Eptesicus nilssonii a Plecotus auritus. S výnimkou dvoch druhov (Myotis myotis, Myotis mystacinus) boli všetky ostatné druhy zistené len rozborom subrecentných zvyškov z tanatocenóz.

Medvedia jaskyňa II Lokalizácia. (6780, 787 m n. m.) – stredné Slovensko, Malá Fatra (140), k. ú. Terchová. Leží vo Vrátnej doline v jej ľavej bočnej dolinke v blízkosti vleku na Snilovské sedlo. Popis. Medvedia jaskyňa II je inaktívna fluviokrasová jaskyňa 135 m dlhá a 24 m hlboká (Piovarči 1985, 1986). Výskum netopierov. Jaskyňa bola z hľadiska chiropterofauny prvý raz kontrolovaná v roku 1998, kedy v jaskyni nebol zaznamenaný žiadny netopier. V roku 1999 bola jaskyňa s pozitívnym výsledkom opätovne skontrolovaná. Sčítavatelia. Bobáková, Vavrová. Stav ochrany. Medvedia jaskyňa II nepatrí medzi jaskyne atakované turistami. Jaskyňa nemá ani väčší význam z hľadiska netopierov, a preto aj akékoľvek ochranné zásahy nie sú významné.

Stratenecká priepasť Lokalizácia. (6879, 1120 m n. m.) – stredné Slovensko, Malá Fatra (140), k. ú. Krasňany. Vchod priepasti leží v sklanom hrebienku pod vrcholom Stratenca. Popis. Hĺbka 44 m. Korózno-rútivá priepasť. Výskum netopierov. Zber osteologického materiálu na tejto lokalite uskutočnil Obuch (1985a, b) 18. 6. 1977, 28. 7. 1977 a 15. 11. 1978. V zimn ých termínoch kontroloval jaskyňu Obuch (1978, 1980, 1981) a Obuch a Bobáková (2000). Sčítavatelia. Obuch, Bobáková.

Zhrnutie poznatkov. Celkovo bolo v Strateneckej priepasti zistených 15 druhov netopierov: Rhinolophus hipposideros, Myotis bechsteinii, Myotis oxygnathus, Myotis myotis, Myotis nattereri, Myotis brandtii, Myotis mystacinus, Myotis daubentonii, Myotis dasycneme, Vespertilio murinus, Eptesicus nilssonii, Nyctalus noctula, Barbastella barbastellus a Plecotus auritus. S výnimkou štyroch druhov (Myotis myotis, Myotis nattereri, Myotis mystacinus a Barbastella barbastellus) boli všetky ostatné druhy zistené len rozborom subrecentných zvyškov z tanatocenóz. Ďalšie údaje. 15. 10. 1980 – Mmys (2), 14. 3. 1960 – Mmys (1). Tanatocenóza, subfosílne zvyšky: 18. 6. 1977, 28. 7. 1977, 15. 11. 1978 – Mbech (365), Moxy (3), Mmyo (88), Mnat (73), Mmys (180), Mbra (1664), Enil (17), Bbar (72), Paur (149), 28. 7. 1977, 15. 11. 1978 – Vmur (10), 28. 7. 1977 – Rhip (1), Mdau (2), Mdas (8), Nnoc (3).

Literatúra BOBÁKOVÁ L. & HAPL, E., 2000: Netopiere Národného parku Malá Fatra. Vespertilio, 4: 29–26. BUKOVINSKÝ V., 1954: Nepravá vyvieračka (estavella) vo Vrátnej. Čs. Kras, 7(1): 11–12. CVACHO I. & PRIKRYL Ľ. V., 1966: Železnorudné baníctvo v okolí Žiliny. Vlastived. Zbor. Považia, 8: 195–197. CVACHO I. & PRIKRYL Ľ. V., 1968: Činnosť jaskyniarskej skupiny pri Považskom múzeu v Žiline za roky 1959–1965. Slov. Kras, 6: 138–139. HLAVÁČ J., 1992: Významné speleologické objavy dobrovoľných jaskyniarov na území Slovenska za obdobie rokov 1970–1990. Slov. Kras, 30: 175–196. MITTER P., 1972: Nový objav: Jaskyňa vo Vrátnej. Krásy Slov., 49(7): 308–309. PRIKRYL Ľ. V., 1969: Priepasť pod vrcholom Malého Fatranského Kriváňa. Slov. Kras, 7: 81–83. PIOVARČI E., 1985: Jaskyňa Medvedia II vo Vrátnej doline. Sprav. Slov. Speleol. Spoloč., 16(3–4): 6–9. PIOVARČI E., 1986: Jaskyňa Medvedia II. Krásy Slov., 63(11): 12–14. PIOVARČI E., 1994: Historiografia speleologického prieskumu Krivánskej Malej Fatry. Sinter, 2: 6–13. OBUCH, J., 1985a: Príspevok k výskytu netopierov v Západných Karpatoch. Vlastived. Zbor. Považia, 15: 253–287. OBUCH, J., 1985b: Príspevok k inventarizačnému prieskumu stavovcov (Vertebrata) štátnej prírodnej rezervácie Suchý v chránenej krajinnej oblasti Malá Fatra. Ochr. Prír., 6: 213–230. ŠTOLLMANN A., 1968: Poznámky k výskytu netopierov (Chiroptera) na severozápadnom a strednom Slovensku. Slov. Kras, 6: 37–40. UHRIN M., DANKO Š. & OBUCH J., 1995: Rozšírenie netopierov na Slovensku, časť II.: Myotis dasycneme a Myotis daubentoni. Pp.: 71–85. In: URBAN P. (ed.): Výskum a ochrana cicavcov na Slovensku II. Zborník referátov z konferencie. SAŽP, Banská Bystrica, 112 pp.

Katalóg zimovísk netopierov SR

Vespertilio 6: 65–71, 2002 ISSN 1213-6123

Zimoviská netopierov v Malých Karpatoch I Blanka LEHOTSKÁ Katedra krajinnej ekológie, Prírodovedecká fakulta UK, Mlynská dolina B-2, SK–842 15 Bratislava 4, Slovensko; lehotski@ba.telecom.sk

Buková, štôlňa Alternatívny názov. Umelá skalná chodba pri Bukovej. Lokalizácia. (7470, 280 m n. m.) – západné Slovensko, Malé Karpaty (090), k. ú. Jablonica. Nachádza sa asi 1 km od železničnej zastávky Buková na trati Trnava – Jablonica, v blízkosti horárne Raková. Popis. Štôlňa bola vyrazená na úpätí malého kameňolomu v rokoch 1943–1944. Je tvorená jednoduchou chodbou bez vetvenia, ktorej dĺžka je ca. 34 m. Chodba je vysoká 1,5–2 m a široká ca. 1–2 m. Vchod je čiastočne zasypaný. Výskum netopierov. V 50. rokoch tu intenzívny výskum netopierov vykonával J. Vachold a predovšetkým B. Matoušek (Vachold 1956, 1960, Matoušek 1961, Matoušek & Matoušek 1962). V druhej polovici 80. rokov na ich prácu nadviazal Mutkovič (1986, 1993). Od roku 1996 zabezpečujú zimné sčítanie netopierov na tejto lokalite členovia ZO SZOPK Miniopterus z Bratislavy (Lehotská 1996). Sčítavatelia. Koordinátormi sčítania sú od roku 1996 Blanka a Roman Lehotskí. Na výskume netopierov sa podieľali: Branislav Bogár, Marek Brinzík, Attila Kecskés, Barbora Kollerová, Jana Kollerová, Magdaléna Lachová, Blanka Lehotská, Roman Lehotský, Michal Noga, Milan Regec a Ján Taliga. Zhrnutie poznatkov. Celkove tu bolo zaznamenaných 10 druhov netopierov (tab. 1). Zimovanie druhu Myotis emarginatus, ktoré zaznamenal Mutkovič sa však v posledných rokoch potvrdiť nepodarilo a druh Myotis bechsteinii nájdený Matouškom sme zaznamenali len počas jesenného nettingu. Najčastejšie zastúpenými druhmi sú Rhinolophus hipposideros, Myotis myotis, Myotis nattereri a Plecotus auritus. Ich počty sa pohybujú v rozmedzí 1–5 ex. Väčšina druhov (okrem Rhinolophus hipposideros a Myotis myotis) zimuje ukrytá v štrbinách, takže predpokladáme, že skutočný počet netopierov zimujúcich na tejto lokalite je o niečo vyšší. Stav ochrany. Nakoľko sa lokalita nenachádza na turisticky významnom mieste, nehrozia tu výraznejšie negatívne zásahy. Ďalšie údaje: 17. 4. 1954 – Mnat (1), Mdau (1), 16. 5. 1954 – Mmyo (1), 12. 3. 1955 – Mnat (1), 30. 3. 1959 – Rhip (1), 9. 4. 1958 – Rhip (1), 10. 4. 1958 – Mdau (1), 15. 1. 1959 – Paus (1), 24. 4. 1959 – Mnat (5), 26. 2. 1960 – Mbech (1), 11. 1. 1984 – Mmyo (4), Mnat (1), Mema, Paur (1), 13. 3. 1984 – Rhip (2), Mema (2), 5. 5. 1985 – Rhip (1), 31. 10. 1985 – Rhip, Mmyo, Paur, 1984–90 (14 pozorovaní) – Rhip (22), Mmyo (23), Mnat (2), Mema (3), Mmys (3), Bbar (3), Paur (12), Paus (2). Netting: 27. 10. 1996 – Rhip (2), Mbech (1), Mnat (1).

Červený Kameň Alternatívny názov. Hrad Červený Kameň. Lokalizácia. (7670, 339 m n. m.) – západné Slovensko, Malé Karpaty (090), k. ú. Častá. Hrad Červený Kameň sa nachádza západne od obce Častá.

Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní na lokalite Buková, štôlňa Dátum / druh Rhip Mmyo Mbec Mnat Mema Mmys Mm/b Mdau Msp. Bbar Paur Paus Psp. sp. spolu 19. 12. 1954 – 21. 1. 1959 1 14. 2. 1960 – 14. 12. 1960 – 14. 2. 1984 37 4. 1. 1985 – 8. 1. 1986 – 9. 3. 1996 1 12. 1. 1997 4 17. 1. 1998 2 10. 1. 1999 2 29. 1. 2000 – 14. 1. 2001 4

– – 2 1 – – – – – – – – –

1 – – – – 4 4 2 5 5 5 3 1

– – 1 – – – – 1 – 1 4 – –

– – – – – + – – – – – – –

– 1 – – – – – – – – – – –

– – – – – – – – – 1 3 2 2

– – – – – – – 4 – – 1 – –

– – – – – – – – – – – 1 –

– – – – – 1 – – 3 – – – –

– + + + – – 4 – 1 – 1 – –

– – 1 – – – – – – – – 1 –

– – – – – – – – – – – 1 –

1 2+? 4+? 1+? 37 5+? 8 8 13 9 16 9 7

Popis. Z pôvodnej fuggerovskej pevnosti zostali dobre zachované pivnice, ktoré pôvodne slúžili ako sklady tovaru. Delia sa na dva trakty, vonkajší a vnútorný. Vonkajší je umiestnený priamo pod hradným palácom a má dve poschodia. Horné je prístupné priamo z prízemia paláca. Väčšinu priestoru spodného poschodia zaberá rozsiahla pivničná hala (dĺžka 70 m a výška 9 m). Vnútorný trakt je tvorený samostatnou pivničnou miestnosťou, v ktorej sa nachádza hradná studňa. Výskum netopierov. Systematický výskum na tejto lokalite začal v zimnom období 1993/1994 (Lehotská 1996). Nakoľko sa však v posledných rokoch vyskytli problémy so vstupom do pivničných priestorov, nebolo možné túto lokalitu naďalej pravidelne kontrolovať. Sčítavatelia. Koordinátormi výskumu netopierov na tejto lokalite sú B. a R. Lehotskí. Zimného sčítania netopierov sa zúčastnili M. Brinzík, J. Kollerová, J. Lysý, M. Noga, A. Popovič, M. Regec a J. Taliga. Zhrnutie poznatkov. V pivničných priestoroch hradu Červený Kameň bolo zistené zimovanie 7 druhov netopierov (Rhinolophus hipposideros, Myotis myotis, Eptesicus serotinus, Pipistrellus pipistrellus, Barbastella barbastellus, Plecotus auritus a P. austriacus), pričom najpočetnejším druhom bol P. pipistrellus (tab. 2). Okrem druhu R. hipposideros využívali netopiere na zimovanie štrbiny v hradných múroch. Táto lokalita je významná nielen ako zimovisko, ale aj v letnom období, kedy v pivničných priestoroch možno nájsť kolóniu druhu M. myotis, v podkrovných priestoroch kolóniu E. serotinus a v trafostanici nachádzajúcej sa priamo v areáli hradu kolóniu druhu R. hipposideros. Stav ochrany. Na prelome 80. a 90. rokov 20. storočia došlo k stavebným úpravám pivničných priestorov tzv. špárovaním napriek tomu, že takto upravené múry nezodpovedajú historickej skutočnosti. Žiaľ stavebné práce sa realizovali predovšetkým v zimnom období. Rekonštrukcia pivničných priestorov pod vežami a v menších bočných pivničných priestoroch spôsobila, že tieto v súčasnosti už neposkytujú toľko vhodných úkrytov pre zimujúce netopiere ako v minulosti. Problematiku ochrany letných kolónií riešime s OŽP OÚ Pezinok. Ďalšie údaje. 27. 11. 1993 – Rhip (7), 4. 7. 1995 – Rhip (18), Mmyo (45), Eser (15), 27. 7. 1999 – Rhip (20), Mmyo (45). Netting: 1. 10. 1995 – Rhip (1), Ppip (7), Paur (8).

Tab. 2. Výsledky zimných sčítaní netopierov v pivničných priestoroch hradu Červený Kameň Dátum / druh

Rhip

Mmyo

Eser

Ppip

Bbar

Paur

Paus

12. 2. 1995 27. 1. 1996 28. 12. 1996

5 3 –

1 – 1 + 1†

3 – 3 + 1†

47 36 69

1 1 3

– 1 –

5 – 3

spolu 62 41 79 + 2†

Sídlisko Dlhé Diely v Bratislave Názov lokality. Bratislava, Jamnického 6. Lokalizácia. (7868, 200 m n. m.) – západné Slovensko, Malé Karpaty (090), k. ú. Karlova Ves. Panelový dom na Jamnického ulici č. 6 sa nachádza na J okraji bratislavského sídliska Dlhé Diely. Popis. Netopiere sa zdržiavajú na južnej strane panelového domu vo viacerých typoch úkrytov – v štrbinách medzi panelmi, ktoré sú uzavreté voľne vloženým gumovým pásom, v dutinách lemujúcich plochú strechu, ktoré vznikli jej oplechovaním a v dutine pod vertikálnou ozdobnou oceľovou platňou. Všetky tieto úkryty sú pre netopiere prístupné z vonkajšej obvodovej časti domu (Lehotská & Lehotský 2000). Výskum netopierov. Prvýkrát sme sa o prítomnosti netopierov v tomto panelovom dome dozvedeli 19. 1. 1996, kedy nás obyvatelia domu privolali k jednému nájdenému jedincovi druhu Nyctalus noctula. Nakoľko sa postupne objavili ďalšie netopiere priamo vo vnútri panelového domu, koncom februára 1996 sme provizórne uzatvorili otvor, ktorým sa netopiere dostávali do vnútra panelového domu. V decembri 1998 sa toto uzatvorenie ukázalo ako nedostatočné nakoľko netopiere sme nachádzali vo vnútornom priestore domu v maximálnom počte 49 jedincov za deň. Po trvácnejšom uzatvorení otvoru neboli už netopiere vo vnútri panelového domu zaznamenané. V súčasnosti sa netopiere naďalej nachádzajú vo vyššie spomínaných úkrytoch a môžu opustiť úkryt bez toho, aby prišli do kontaktu s obyvateľmi panelového domu. Nakoľko úkryty netopierov nie sú človeku prístupné, nebolo možné počas výskumu zaznamenať presný počet tu zimujúcich netopierov v jednotlivých rokoch. Sčítavatelia. Koordinátormi sčítania netopierov na tejto lokalite a zároveň aktivít zameraných na ich ochranu sú Blanka a Roman Lehotskí. Na realizácii ochranných opatrení sa okrem nich podieľali aj Jana Kollerová, Juraj Lysý, Lenka Obrtlíková, Lenka a Martina Kubátové. Zhrnutie poznatkov. Ide o zimnú kolóniu druhu Nyctalus noctula, v ktorej sú zastúpení jedinci oboch pohlaví. Jej minimálny počet odhadujeme na 200 ex. Stav ochrany. Najväčším problémom kolónie netopierov, ktorá zimuje v panelovom dome na Jamnického ulici bola skutočnosť, že netopiere sa cez štrbinu medzi panelmi nad schodiskom dostávali priamo do vnútra panelového domu, a teda do priameho kontaktu s jeho obyvateľmi. Vďaka osadeniu tenkého oceľového plechu, do ktorého sme predtým navŕtali otvory, sa podarilo tento problém vyriešiť. V súčasnosti sú netopiere ohrozené postupným špárovaním vonkajšieho obvodu panelového domu. Nakoľko však ide o zimnú kolóniu, je určitý predpoklad, že k tomuto špárovaniu dôjde v čase, keď sa tam netopiere nebudú nachádzať. Po realizácii takýchto úprav budú nútené nájsť si iný vhodný úkryt na prezimovanie.

Štôlňa Vajarská Lokalizácia. (7569, 420 m n. m.) – západné Slovensko, Malé Karpaty (090), k. ú. Rohožník. Nachádza sa SVV od obce Rohožník, v južnej časti vrchu Vajarská (kóta 430) pod kameňolomom Vajarská. Popis. Štôlňa Vajarská I je dlhá ca. 150 m. Nachádza sa v zbrekciovatených, silne rozpukaných vápencoch. Miestami sú zachované zvyšky pôvodnej výdrevy. Štôlňa slúžila na prieskumné účely kameňolomu rohožníckej cementárne. V blízkosti sa nachádzajú ďalšie štôlne, ktoré však doteraz neboli z hľadiska výskytu netopierov preskúmané. Výskum netopierov. Štôlňa Vajarská I bola po prvý raz chiropterologicky preskúmaná v júni 1999, na základe informácie od miestnych občanov o výskyte netopierov v tomto priestore. V zimnom období 1999/ 2000 bolo členmi ZO SZOPK Miniopterus uskutočnené aj zimné sčítanie netopierov. V budúcnosti plánujeme vo výskume netopierov na tejto lokalite pokračovať a rozšíriť ho aj o ďalšie štôlne v blízkom okolí. Sčítavatelia. Koordinátormi sčítania sú Blanka a Roman Lehotskí. Výskumu netopierov sa zúčastnili aj A. Kecskés, M. Lachová a M. Regec. Zhrnutie poznatkov. 29. 1. 2000 – Rhip (31), Bbar (2), Paur (1), Paus (1), 14. 1. 2001 – Rhip (53), Mmys/ bra (1), Paur (1). Doteraz bol v štôlni Vajarská I zaznamenaný výskyt min. 5 druhov netopierov. Najpočetnejším druhom je Rhinolophus hipposideros. Druhy Barbastella barbastellus, Plecotus auritus a Plecotus austriacus boli zastúpené len jednotlivými exemplármi.

Stav ochrany. Štôlňa je pravdepodobne sporadicky navštevovaná miestnymi obyvateľmi. Predpokladáme však, že vzhľadom na svoju polohu nehrozí tu zimujúcim netopierom vážnejšie ohrozenie. Ďalšie údaje. 5. 6. 1999 – Rhip (4).

C a j l a n s k ý

k r a s

Cajlanský kras predstavuje malú krasovú oblasť, ktorá vznikla na zložito zvrásnených a popresúvaných sivých vápencoch a dolomitoch na S–SZ obvode Veľkej Cajlanskej homoly. Doteraz sú tu známe 4 jaskyne, pričom v dvoch z nich bolo zistené zimovanie netopierov.

Cajla Alternatívne názvy. Jaskyňa v lome, Tibra. Lokalizácia. (7669, 330 m n. m.) – západné Slovensko, Malé Karpaty (090), k. ú. Pezinok. Nachádza sa v opustenom kameňolome na pravej strane cesty vedúcej z Pezinka na Pezinskú Babu. Popis. Jaskyňa má priepasťový charakter. Bohatá sintrová výplň je poškodená. Jaskyňa má dĺžku 75 m a hĺbku 25 m. Zhrnutie poznatkov. 2. 2. 1997 – Mmys/bra (1), 18. 1. 1998 – Rhip (1), Mmyo (1), 6. 3. 1999 – neg. Ďalšie údaje. 29. 4. 1995 – Rhip (1).

Pec Alternatívny názov. Jaskyňa pri ceste. Lokalizácia. (7669, 303 m n. m.) – západné Slovensko, Malé Karpaty (090), k. ú. Pezinok. Nachádza sa ca 10 km od Pezinka na pravej strane cesty vedúcej na Pezinskú Babu. Vchod je ukrytý pod pletivom spevňujúcim strmý svah. Popis. Ide o korózno-rútivú jaskyňu dlhú ca. 25 m (Mitter 1983). Nemá sintrovú výplň. Hornina je v nej silne rozrušená. Tvorí ju veľký dóm s maximálnou výškou stropu 7 m. Zhrnutie poznatkov. 2. 2. 1997 – Rhip (3), Paus (2), 18. 1. 1998 – Rhip (8), Mnat (2). Výskum netopierov. Výskum netopierov v jaskyniach Cajlanského krasu sa začal v zimnom období 1996/ 1997. Nakoľko však ide o málo významné lokality z hľadiska výskytu netopierov, v budúcnosti sa s ich pravidelným monitoringom nepočíta. Netopiere pravdepodobne na zimovanie prednostne využívajú opustené banské diela, ktorých je v tejto oblasti značný počet. Sčítavatelia. Koordinátormi výskumu netopierov sú Blanka a Roman Lehotskí. Zimného sčítania netopierov sa okrem nich zúčastnili: Jana Kollerová, Juraj Lysý, Milan Regec a Ján Taliga. Stav ochrany. Vchod do chiropterologicky významnejšej lokality – jaskyne Pec je napriek svojej polohe pri ceste ťažko rozpoznateľný a preto lokalite ako zimovisku nehrozí výraznejšie ohrozenie.

J a s k y n e

s e v e r n e j

č a s t i

M a l ý c h

K a r p á t

Jaskyňa nad kameňolomom Alternatívne názvy. Jaskyňa nad vápenkou, Ponor Malá Kamenná. Lokalizácia. (7272, 286 m n. m.) – západné Slovensko, Malé Karpaty (090), k. ú. Nové Mesto nad Váhom. Vchod sa nachádza na dne závrtu ca. 100 m Z od nového lomu pri Novom Meste nad Váhom.

Popis. Je to vertikálna jaskyňa zlomovo-korózneho pôvodu, vytvorená na strmo uloženej tektonickej poruche. Prevládajú v nej korózne tvary. Sintrová výplň je tu ojedinelá. Jaskyňa je zakončená 9 m hlbokou studňou, ktorá je sezónne vyplnená vodou. Hĺbka jaskyne je 62 m a jej celková dĺžka 75 m (Gaál in litt.). Ďalšie údaje. 24. 3. 1999 – Bbar (1).

Klenová Lokalizácia. (7371, 535 m n. m.) – západné Slovensko, Malé Karpaty (090), k. ú. Dolný Lopašov. Nachádza sa nad cestou v SV úbočí Klenovej (kóta 585). Popis. Jaskyňu tvorí strmo uklonený priepasťový podzemný priestor 18 m hlboký a 40 m dlhý (Mitter 1983). Ďalšie údaje. 1984–90 (3 pozorovania) – Rhip (4), 16. 10. 1985 – Rhip.

Oplentova jaskyňa Alternatívny názov. Oplentová. Lokalizácia. (7371, 335 m n. m.) – západné Slovensko, Malé Karpaty (090), k. ú. Prašník. Nachádza sa nad osadou U Fajnorov v doline Holešky, 40 m nad dnom doliny. Popis. Je to 40 m dlhá tesná puklinová jaskyňa bez sintrovej výplne (Mitter 1983). Zhrnutie poznatkov. 21. 2. 1997 – Rhip (4), 13. 2. 1998 – Rhip (1), Mmyo (1), Paur (1).

Slopy Lokalizácia. (7371, 428 m n. m.) – západné Slovensko, Malé Karpaty (090), k. ú. Dobrá Voda. Nachádza sa približne 500 m SZ od zrúcaniny hradu Dobrá Voda. Popis. Ide o priepasťovú jaskyňu hlbokú ca. 30 m a dlhú 75 m viazanú na výraznú puklinu (Mitter 1983). Zhrnutie poznatkov. 19. 2. 2000 – Rhip (21), Mmyo (2), Mdau (1). Ďalšie údaje. 1984–1990 (2 pozorovania) – Rhip (6).

Zbojnícka jaskyňa Alternatívne názvy. Zbojnícka jaskyňa pri Chtelnici, Zbojnícka diera. Lokalizácia. (7471, 280 m n. m.) – západné Slovensko, Malé Karpaty (090), k. ú. Chtelnica. Nachádza sa ca. 2 km V od obce Chtelnica. Popis. Vstupná priepasť je 8 m hlboká. Z jej dna vybiehajú plazivky silne zanesené sedimentami. Celková dĺžka jaskyne je ca 60 m. Mitter (1983) uvádza dĺžku až 250 m. Zhrnutie poznatkov. 19. 2. 2000 – Rhip (77), Paur (1). Výskum netopierov. Chiropterologickým výskumom severnej časti Malých Karpát sa v rokoch 1984–1990 zaoberal Mutkovič (1986, 1993). V jaskyniach Slopy a Klenová sa mu podarilo zaznamenať výskyt druhu Rhinolophus hipposideros, v bližšie nešpecifikovanej jaskynke pri hrade Dobrá Voda našiel 20. 12. 1984 jeden exemplár druhu Plecotus auritus. Varga (1993) vo svojej súhrnnej práci uvádza výskyt druhu Myotis myotis v Čachtickej jaskyni. Koncom 90. rokov vykonali výskum netopierov v jaskyniach Oplentova, Slopy a Zbojnícka členovia ZO SZOPK Miniopterus z Bratislavy a Jaskyňu nad kameňolomom preskúmal Ľudovít Gaál. Sčítavatelia. Sčítania netopierov v druhej polovici 80. rokov realizoval Anton Mutkovič (1986, 1993). Koncom 90. rokov sa na sčítaniach podieľali: Branislav Bogár, Ľudovít Gaál, Blanka Lehotská, Roman Lehotský, Juraj Lysý a Ján Taliga.

Stav ochrany. Všetky opisované jaskyne s výnimkou Oplentovej sú pred potenciálnou návštevnosťou chránené svojimi vstupnými priepasťami, ktoré nemožno prekonať bez pomoci lezeckej techniky. Jaskyniam však treba venovať z chiropterologického hľadiska naďalej dostatočnú pozornosť. Členovia ZO SZOPK Miniopterus plánujú v zimnom období doplniť výskum týchto lokalít o nové údaje.

Š t ô l n e

P o d

S l o v i n c o m

Názvy lokalít. Pod Slovincom I, Pod Slovincom II. Lokalizácia. Pod Slovincom I (7767, 140 m n. m.) – západné Slovensko, Malé Karpaty (090), k. ú. Devínska Nová Ves. Nachádza sa na južnom okraji bratislavskej mestskej časti Devínska Nová Ves pri ceste vedúcej do Devína na úpätí opusteného kameňolomu. Pod Slovincom II (7767, 140 m n. m.) – západné Slovensko, Malé Karpaty (090), k. ú. Devínska Nová Ves. Nachádza sa 40 m vpravo od štôlne Pod Slovincom I. Popis. Obidve štôlne slúžili v minulosti ako muničné sklady bývalému kameňolomu. V súčasnosti sú voľne prístupné. Štôlňa Pod Slovincom I má nízky vstupný portál, za ktorým pokračuje trikrát lomená chodba dlhá ca 45 m zakončená miernym rozšírením. Štôlňa Pod Slovincom II má vchod tvorený pomerne vysokým vstupným portálom. Trikrát lomená chodba je dlhá ca 55 metrov. Výskum netopierov. 26. 1. 1977 preskúmal štôlne Pod Slovincom I. Horáček, ktorý tu zaznamenal výskyt 1 ex. Plecotus austriacus, 1 ex. Myotis oxygnathus a 2 ex. Miniopterus schreibersii. Výskyt posledných dvoch spomínaných druhov sa nám však v súčasnosti nepodarilo potvrdiť. Každoročný výskum netopierov v týchto podzemných priestorov prebieha od roku 1993 (Lehotská 1996, Zwiewka 1997). Nakoľko však počty tu zimujúcich netopierov sú nepatrné, budú tieto lokality v budúcnosti pravdepodobne kontrolované len sporadicky. Sčítavatelia. Na výskume netopierov v štôlňach Pod Slovincom sa podieľali: Branislav Bogár, Ivan Horáček, Blanka Lehotská, Roman Lehotský, Juraj Lysý, Michal Noga a Michal Zwiewka. Zhrnutie poznatkov. Celkove sa v štôlňach Pod Slovincom I a II podarilo zaznamenať výskyt 5 druhov netopierov, z ktorých najčastejšie sa vyskytujú Eptesicus serotinus a Plecotus austriacus. Ich počty sú však malé (tab. 3). Stav ochrany. Netopiere zimujúce na týchto lokalitách sú ohrozené predovšetkým z dôvodu vysokej návštevnosti, ktorá má za následok nielen priame vyrušovanie počas hibernácie, ale aj časté kladenie ohňa. Napriek určitým snahám zo strany OŽP OÚ Devínska Nová Ves sa dodnes nenašlo uspokojivé riešenie, ktoré by zabezpečilo dostatočnú ochranu netopierov.

Tab. 3. Výsledky zimných sčítaní netopierov v štôlňach Pod Slovincom I a II Lokalita

dátum / druh

Mmyo

Pod Slovincom I

30. 12. 1993 3. 2. 1995 7. 12. 1995 28. 1. 1997 12. 1. 1999 18. 12. 1999 9. 12. 2000

– – – – – – –

Pod Slovincom II

23. 2. 1995 26. 1. 1996 28. 1. 1997 12. 1. 1999 18. 12. 1999 9. 12. 2000

– – – – – 1

– – – – 1 –

Mdau Myotis sp.

Eser

Paur

Paus

spolu

1 – – – – – –

– – 2 3 1 – –

– – – 1 – – –

– 1 2 3 1 – –

1 1 4 7 2 – –

– – – – – –

1 3 1 2 1 1

– – 1 – – 1

2 1 – 1 1 –

3 4 2 3 3 3

Ďalšie údaje. Pod Slovincom I: 26. 11. 1994 – Myotis sp. (2), 8. 11. 1995 – Paus (1), 17. 2. 1996 – Eser (1), 25. 11. 1997 – Eser (1); Pod Slovincom II: 26. 11. 1994 – Paus (1), 8. 11. 1995 – Paus (1), 7. 12. 1995 – Paus (2), 17. 2. 1996 – Eser (1), Paus (1), 25. 11. 1997 – Mmyo (1).

Literatúra LEHOTSKÁ B., 1996: Krajinnoekologický a ekosozologický význam chiropterofauny Malých Karpát. Diplomová práca, PRIF UK, Bratislava, 90 pp. LEHOTSKÁ B. & LEHOTSKÝ R., 2000: Skúsenosti z ochrany zimnej kolónie raniaka hrdzavého Nyctalus noctula v panelovom dome na bratislavskom sídlisku Dlhé Diely. Vespertilio, 4: 105–110. MATOUŠEK F., 1961: Niekoľko poznámok k faune netopierov (Chiroptera) okolia Bukovej v Malých Karpatoch. Acta Rer. Natur. Mus. Nat. Slov., 7: 125–129. MATOUŠEK F. & MATOUŠEK B., 1962: Výskyt netopiera Plecotus austriacus na Slovensku. Biológia (Bratislava), 17(10): 775–776. MITTER P., 1983: Geomorfologická rajonizácia krasu Malých Karpát. Slov. Kras, 21: 3–34. MUTKOVIČ A., 1986: Príspevok k rozšíreniu netopierov v okrese Trnava. Vlastiv. Spravodajca Okr. Trnava, 1986: 87–99. MUTKOVIČ A., 1993: Netopiere strednej časti Malých Karpát. Chrán. Úz. Slov., 21: 37–39. VACHOLD J., 1956: K otázke výskytu a rozšírenia netopierov (Chiroptera) na Slovensku. Biol. Práce, 14(2): 1–68. VACHOLD J., 1960: Výskyt a rozšírenie netopierov na Slovensku s ekologickými dodatkami. Nepubl. rukopis, 113 pp. VARGA J., 1993: Osobitný režim ochrany ohrozených a vzácnych druhov živočíchov. Netopiere – Chiroptera, Blumenbach, 1779. Nepubl. rukopis, SAŽP Banská Bystrica, 14 pp. ZWIEWKA M., 1997: Návrh na ochranu lokality s výskytom netopierov – Pod Slovincom I. a II. Práca Biologickej olympiády. Bratislava, 6 pp.

Katalóg zimovísk netopierov SR

Vespertilio 6: 72, 2002 ISSN 1213-6123

Zimný výskyt Nyctalus noctula na hrade Pajštún Michal NOGA Holíčska 19, SK–851 05 Bratislava 5, Slovensko; mysivyr@post.cz

Lokalizácia. (7768, 486,5 m n. m.) – západné Slovensko, Malé Karpaty (090), k. ú. Borinka. Popis. Zimoviskom netopiera bola štrbina medzi murivom a skalou v ruine hradu Pajštún. Sčítavatelia. Michal Noga a členovia Prírodovedeckého klubu v Devínskej Novej Vsi. Zhrnutie poznatkov. Pri prehľadávaní potenciálnych zimných úkrytov sme 23. 2. 1997 objavili v skalnej štrbine 1 ex. druhu Nyctalus noctula. V rovnakom úkryte sme 1 ex. zaznamenali i v nasledujúcom roku.

Katalóg zimovísk netopierov SR

Vespertilio 6: 72, 2002 ISSN 1213-6123

Zimovanie Nyctalus noctula v Plaveckom hradnom brale Michal NOGA1 & Andrej KOVARIK2 1

Holíčska 19, SK–851 05 Bratislava 5, Slovensko; mysivyr@post.cz 2 Štefana Králika 8, SK–841 08 Bratislava 49, Slovensko

Lokalizácia. (7569, 340 m n. m.) – západné Slovensko, Malé Karpaty (090), k. ú. Plavecké Podhradie. Zrúcanina Plaveckého hradu sa nachádza severne od obce Plavecké Podhradie. Popis. Zimoviskom netopierov je skalná štrbina v brale, na ktorom je postavený Plavecký hrad, zhruba v miestach, kde bralo dosahuje najvyššiu výšku. Štrbina sa nachádza na spodnej strane skalného previsu. Orientovaná je SSV smerom. Výskum netopierov. Prítomnosť zimnej kolónie druhu Nyctalus noctula bola zistená po prvýkrát v zimnom období 1997/1998. Od tohto roku tu každoročne akusticky zisťujeme prítomnosť minimálne 10 ex. Sčítavatelia. Sčítania netopierov na tejto lokalite sa zúčastnili: Michal Noga, Andrej Kovarik, Vladimír Nemček a ďalší členovia Prírodovedeckého klubu Devínska Nová Ves. Zhrnutie poznatkov. Netopiere sú zaznamenávané každoročne. Ich presný počet je však ťažko zistiteľný, preto nemôžeme usúdiť, k akým zmenám v početnosti došlo v priebehu sledovaného obdobia (1997–2000). Spod štrbiny bol zozbieraný rozsiahlejší osteologický materiál, v ktorom okrem druhu Nyctalus noctula bol zaznamenaný i druh Eptesicus serotinus. Stav ochrany. Lokalita sa nachádza v CHKO Malé Karpaty a je súčasťou PR Pohanská. Skalné bralo je využívané horolezcami, ale mimo obdobia prítomnosti zimujúcej kolónie.

Katalóg zimovísk netopierov SR

Vespertilio 6: 73–86, 2002 ISSN 1213-6123

Zimoviská netopierov v Malých Karpatoch II Blanka LEHOTSKÁ1 & Roman LEHOTSKÝ2 Katedra krajinnej ekológie, Prírodovedecká fakulta UK, Mlynská dolina B-2, SK–842 15 Bratislava 4, Slovensko; lehotski@ba.telecom.sk 2 ZO SZOPK Miniopterus, Hlaváčiková 14, SK–841 05 Bratislava 4, Slovensko; lehotski@ba.telecom.sk 1

Jaskyňa Driny Lokalizácia. (7570, 398 m n. m.) – západné Slovensko, Malé Karpaty (090), k. ú. Smolenice. Nachádza sa ca 2 km SZ od obce Smolenice. Popis. Verejnosti sprístupnená jaskyňa je dlhá 680 m. Vznikla koróziou atmosférických vôd. Podzemné priestory jaskyne majú prevažne vertikálny charakter. Vyniká bohatou sintrovou výzdobou. V súčasnosti je sprístupnených 410 m, na ktorých sa realizuje aj zimné sčítanie netopierov. Výskum netopierov. V 50. a 60. rokoch sa tu na výskume netopierov podieľali viacerí chiropterológovia. Vachold (1956, 1960) na tejto lokalite v rokoch 1954 –1955 zaznamenal výskyt 3 druhov netopierov (Rhinolophus hipposideros, Barbastella barbastellus a Plecotus auritus). Branislav a František Matouškovci (Matoušek & Matoušek 1962, Matoušek 1998) tu v roku 1959 zistili okrem už pre túto lokalitu známych druhov aj prítomnosť dvoch nových druhov, ktorými boli Eptesicus serotinus a Plecotus austriacus. Gaisler & Hanák (1972) vykonali v jaskyni zimné sčítanie netopierov v roku 1961. V rokoch 1984–1992 sa výskumu netopierov jaskyne Driny venoval Mutkovič (1986, 1993). Od roku 1995 vykonávajú pravidelné zimné sčítanie netopierov v tejto jaskyni členovia ZO SZOPK Miniopterus z Bratislavy (Lehotská 1996, Lehotská & Lehotský 2000). Sčítavatelia. Súčasnými koordinátormi výskumu sú Blanka a Roman Lehotskí v úzkej spolupráci so súčasným správcom jaskyne Driny Petrom Zvonárom. Sčítania sa v posledných rokoch okrem nich viackrát zúčastnili A. Kecskés, B. Kollerová, J. Kollerová, M. Lachová, J. Lysý, M. Regec a J. Taliga. Zhrnutie poznatkov. Jaskyňa Driny predstavuje významné zimovisko netopierov (tab. 1). Celkove tu bolo zaznamenané zimovanie 10 druhov netopierov (Rhinolophus ferrumequinum, Rhinolophus hipposideros, Myotis myotis, Myotis nattereri, Myotis mystacinus, Myotis daubentonii, Eptesicus serotinus, Barbastella barbastellus, Plecotus auritus a Plecotus austriacus). Okrem týchto druhov boli počas jesenného nettingu pred jaskyňou odchytené aj Myotis bechsteinii a Myotis emarginatus. Najhojnejším druhom je Rhinolophus hipposideros, ktorého početnosť sa v posledných rokoch stabilizovala na 40 až 50 zimujúcich exemplárov. Druhým najpočetnejším druhom je Myotis myotis. Z ostatných druhov boli v posledných rokoch zaznamenané len jednotlivé exempláre. Za významnú možno považovať prítomnosť druhu Rhinolophus ferrumequinum, ktorý sa na západnom Slovensku vyskytuje len na niekoľkých lokalitách. Stav ochrany. Jaskyňa Driny je vyhlásená za národnú prírodnú pamiatku. Prevádzku jaskyne a jej ochranu zabezpečuje Správa slovenských jaskýň. Verejnosti je prístupná v období od 1. 4. do 31. 10., čím nedochádza k vyrušovaniu zimujúcich netopierov (Bernadovič 1995). Ďalšie údaje. 27. 7. 1955 – Rhip (1), 1. 11. 1955 – Rhip (16), 2. 4. 1977 – Rhip (1), 5. 5. 1985 – Rhip (1). Netting: 25. 8. 1995 – Mbech (1), Mema (1), Mdau (3), Bbar (1).

Medené hámre Alternatívne názvy. Štôlňa Medené hámre, štôlňa v dobývacom priestore Prepadlé.

Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní netopierov v jaskyni Driny Dátum / druh 8. 12. 1954 10. 2. 1959 11. 2. 1961 14. 2. 1984 19. 2. 1992 11. 2. 1995 17. 2. 1996 12. 1. 1997 15. 2. 1998 10. 1. 1999 29. 1. 2000 14. 1. 2001

Rfer Rhip Mmyo Mnat Mmys Mdau Msp. Eser Bbar Paur Paus Psp. indet. – – – 1 1 2 3 1 2 – 4 5

6 – 4 37 11 22 50 46 44 43 61 48

– – 9 + 5 4 14 4 9 16 2 1

– – – – – – – 1 – – – –

– – – – 1 – – – – – – –

– – – – – – 1 – 1 1 1 2

– – – – – – – – – 1 1 –

– – 3 – – – – 1 – – 1 1

6 – 11 – – – 2 2 – – 1 1

6 – – – – 2 3 – – – – 2

– 2 4 + 1 – 1 – – 1 1 –

– – – – – – – 1 1 – – –

– – – – – – – – – – 2 –

spolu 18 2 31 38 19 30 74 54 57 62 74 60

Lokalizácia. (7768, 350 m n. m.) – západné Slovensko, Malé Karpaty (090), k. ú. Stupava. Štôlňa sa nachádza za obcou Borinka v opustenom kameňolome severne od osady Medené hámre. Popis. Dva samostatné vchody do štôlne sa nachádzajú v kameňolome Prepadlé, ktorý je situovaný na okraji Borinského krasu a bol otvorený v sivých jurských vápencoch. Celková dĺžka prístupných chodieb je vyše 500 metrov. Výskum netopierov. Výskum netopierov na tejto lokalite zabezpečujú od roku 1993 členovia ZO SZOPK Miniopterus (Lehotská 1996, Lehotská & Lehotský 1995a, b, c, d, Taliga & Regec 1995). V rokoch 1997– 1999 bolo vzhľadom na nevyriešené vzťahy s užívateľom kameňolomu nutné pravidelný monitoring tejto lokality prerušiť. Sčítavatelia. Koordinátormi výskumu sú Blanka a Roman Lehotskí. Na získaní výsledkov sa podieľali Marek Brinzík, Jana Kollerová, Blanka Lehotská, Roman Lehotský, Juraj Lysý, Michal Noga, Lenka Obrtlíková, Milan Regec a Ján Taliga. Zhrnutie poznatkov. Lokalita patrí medzi najvýznamnejšie zimné lokality s výskytom netopierov v rámci územia Malých Karpát. Bolo tu zaznamenaných 10 druhov netopierov (tab. 2). Najpočetnejším druhom je Pipistrellus pipistrellus (vyše 100 ex.), tvoriaci zimnú kolóniu, do ktorej bol v zimnom období 1995/96 vmiešaný aj kriticky ohrozený Miniopterus schreibersii. Druhým najpočetnejším druhom osídľujúcim túto štôlňu je Barbastella barbastellus (20–30 ex.). Pravidelne tu zimuje aj Myotis myotis, Eptesicus serotinus a Plecotus auritus. Za významný možno považovať nález, na území západného Slovenska zriedkavého, druhu Myotis dasycneme. Stav ochrany. Napriek 6-ročnej snahe členov ZO SZOPK Miniopterus sa vďaka nezodpovednému prístupu zo strany štátnej správy nepodarilo dodnes dosiahnuť nevyhnutnú zákonnú a fyzickú ochranu tejto nesporne významnej lokality. Je potrebné čo najskôr lokalitu uzavrieť pre nepovolaných návštevníkov, aby sa v nej zamedzilo vyrušovaniu a v niektorých prípadoch až usmrcovaniu tu zimujúcich netopierov. Ďalšie údaje. 12. 12. 1992 – Bbar, 20. 2. 1993 – Bbar, 18. 12. 1993 – Mmyo, Eser, Ppip, Bbar, 23. 1. 1994 – Ppip, Bbar, 15. 5. 1994 – Mschr (1), 12. 11. 1994 – Mmyo (2), Mnat (6), Myotis sp. (9), Bbar (3), Paus (1), 10. 12. 1994 – Mmyo (5), Mnat (1), Myotis sp. (2), Eser (1), Ppip (1), Bbar (10), Paur (3), Paus (1), Mschr Tab. 2. Výsledky zimných sčítaní netopierov v štôlni Medené hámre Dátum / druh 30. 1. 1993 6. 1. 1994 4. 2. 1995 12. 3. 1996 26. 2. 2000 7. 2. 2001

Rhip Mmyo Mm/b Mnat Mdas Msp. Eser Ppip Bbar Paur Paus Mschr indet. spolu – – 1 – 3 1

+ 7 7 7 6 12

– – – – – 1

+ – 5 4 14 –

– – – – 2 –

– 5 3 8 – 5

– 4 6 15 6 6

– 93 117 133 102 163

+ – 20 29 27 6

– – 5 2 4 2

– – 2 2 – –

– – 3 2 – –

– – – – – 1

? 109 169 202 164 197

(2), 7. 1. 1995 – Rhip (1), Mmyo (5), Mnat (1), Myotis sp. (2), Eser (8), Ppip (115), Bbar (34), Paur (3), Paus (1), Mschr (2), 4. 3. 1995 – Mmyo (3 + 1 uhynutý), Mnat (5), Myotis sp. (2), Eser (2), Bbar (4 uhynuté), Paur (1 + 1 uhynutý), Paus (1), Mschr (3), 11. 10. 1999 – Mmyo (2). Netting: 23. 9. 1994 – Mmyo (2), Mnat (1), Bbar (3), Paur (1), Mschr (1), 29. 9. 1994 – Eser (1), Ppip (1), Bbar (2), Paur (3), Mschr (2).

J a s k y n e

k r a s u

D e v í n s k y c h

K a r p á t

Kras Devínskych Karpát ako južné zakončenie Malých Karpát sa nachádza na území mesta Bratislava. Krasovateniu tu podliehajú druhohorné, ale aj treťohorné sedimentárne horniny. Spolu je tu zdokumentovaných 22 jaskýň (Lehotský 1994).

Abrázna jaskyňa Alternatívny názov. Príbojová jaskyňa. Lokalizácia. (7767, 169 m n. m.) – západné Slovensko, Malé Karpaty (090), k. ú. Devínska Nová Ves. Nachádza sa na južnom konci Devínskej Novej Vsi v stene bývalého kameňolomu ca. 25 m nad úrovňou cesty spájajúcej Devínsku Novú Ves s Devínom. Popis. Jaskyňa je tvorená šikmým previsovým priestorom, ktorý vznikol na tektonickej poruche. Dlhá je takmer 8 m, široká 3 m a výška stropu je do 4 m. Jej dno mierne stúpa a smerom dovnútra sa jaskyňa zužuje. Výskum netopierov. Lokalita je kontrolovaná len sporadicky. Sčítavatelia. Blanka a Roman Lehotskí. Zhrnutie poznatkov. 28. 1. 1997 – neg., 12. 1. 1999 – neg., 18. 12. 1999 – neg., 9. 12. 2000 – neg. Ďalšie údaje. 22. 10. 1992 – Myotis sp. (1), 25. 11. 1997 – neg.

Jaskyňa v Štokeravskej vápenke Lokalizácia. (7768, 230 m n. m.) – západné Slovensko, Malé Karpaty (090), k. ú. Devínska Nová Ves. Nachádza sa v bývalom kameňolome Štokeravskej vápenky, medzi bratislavskými mestskými časťami Dúbravka a Devínska Nová Ves. Popis. Ide o pomerne malú, 16 m dlhú jaskyňu, výrazne korózneho charakteru, zakončenú menšou sieňou. Výskum netopierov. Lokalita je kontrolovaná len sporadicky a neprebieha tu podrobnejší chiropterologický výskum. Sčítavatelia. Na získaní údajov sa podieľali Marek Brinzík, Martin Kaľavský, Blanka Lehotská, Roman Lehotský, Juraj Lysý a Ján Taliga. Zhrnutie poznatkov. 2. 2. 1998 – Paur (1), 4. 2. 1999 – Bbar (1). Stav ochrany. Jaskyňa je voľne prístupná. Sporadické návštevy turistov zatiaľ významnejšie neohrozili pomerne dobre ukryté netopiere. Ďalšie údaje. 19. 12. 1997 – Paus (1).

Medzivrstvová jaskyňa Lokalizácia. (7868, 308 m n. m.) – západné Slovensko, Malé Karpaty (090), k. ú. Dúbravka. Nachádza sa v bezprostrednej blízkosti kóty 315 (Hrubý breh). Popis. Jaskyňa má charakter labyrintu vzájomne poprepájaných chodieb, ktoré vytvárajú niekoľko uzavretých okruhov a tri väčšie siene. Dĺžka chodieb predstavuje viac ako 165 m. Ide o výrazne horizontálnu jaskyňu. V súčasnosti je jaskyňa uzavretá. Výskum netopierov. Prítomnosť netopierov v jaskyni bola kontrolovaná len sporadicky. Vzhľadom na

nízky počet zimujúcich netopierov a uzatvorenie jaskyne sa v najbližšej budúcnosti s chiropterologickým výskumom nepočíta. Sčítavatelia. Na získaných výsledkoch sa podieľali: Blanka Lehotská, Roman Lehotský a Michal Noga. Zhrnutie poznatkov. 4. 2. 1992 – Mmyo (1), 10. 2. 1998 – Mmyo (1), 18. 12. 1998 – neg., 15. 1. 2000 – Mmyo (1). Stav ochrany. Vzhľadom na permanentné poškodzovanie podzemných priestorov v Medzivrstvovej jaskyni bolo nutné jaskyňu bezpečne uzavrieť, presnejšie opraviť jej pôvodný uzáver (Lehotský 2000). Možnosť vstupu netopierov je tak v súčasnosti málo pravdepodobná. Ďalšie údaje. 18. 11. 1997 – Mmyo (1), 23. 11. 1997 – Mmyo (1), 16. 1. 1998 – Mmyo (1).

J a s k y n e

P l a v e c k é h o

k r a s u

Plavecký kras sa nachádza na severnom až severovýchodnom okraji Pezinských Karpát, približne na území v tvare trojuholníka, ktorého vrcholy sú tvorené obcami Rohožník, Trstín a Prievaly (Mitter 1983). Na území Plaveckého krasu je v súčasnosti známych a zdokumentovaných vyše 20 jaskýň (Mitter 1983, Tencer 1991).

Deravá skala Alternatívne názvy. Dzeravá skala, Pálfyho jaskyňa. Lokalizácia. (7569, 460 m n. m.) – západné Slovensko, Malé Karpaty (090), k. ú. Plavecký Mikuláš. Nachádza sa v Mokrej doline ca. 2 km JV od obce Plavecký Mikuláš. Popis. Deravá skala je vrstevnato-rútivá jaskyňa bez výraznejšej kvapľovej výzdoby. Tvorená je mohutným previsom, ktorý má rozmery 26×15 m a vysoký je takmer 10 m. Ide o významnú archeologickú lokalitu. Zhrnutie poznatkov. Vzhľadom na charakter jaskyne sa tu nachádzajú predovšetkým chladnomilné druhy netopierov ukryté v štrbinách (tab. 3). Ďalšie údaje. 1984–1990 (3 pozorovania) – Bbar (1, 1†), 28. 11. 1998 – Eser (1), Paus (1). Netting: 14. 9. 1997 – Bbar (1), Paur (3).

Galbove diery I Alternatívny názov. Pod Amonom. Lokalizácia. (7569, 520 m n. m.) – západné Slovensko, Malé Karpaty (090), k. ú. Plavecké Podhradie. Jaskyňa sa nachádza v závere Suchej doliny, JZ od Amonovej lúky. Popis. Ide o inaktívnu fluviokrasovú jaskyňu dlhú 25 m (Bella & Holúbek 1999). Ďalšie údaje. 20. 9. 1997 – Rhip (1).

Tab. 3. Výsledky zimných sčítaní netopierov v jaskyni Deravá skala Dátum / druh 25. 1. 1977 14. 2. 1984 30. 1. 1997 11. 1. 1998 2. 1. 1999 29. 1. 2000

Eser

Ppip

Bbar

Paur

Paus

– – 1 – 1 –

– – 2 – – –

– 1 1 – – –

– – 1 – – –

1 – – – – –

spolu 1 1 5 – 1 –

Tab. 4. Výsledky zimných sčítaní netopierov v jaskyni Haviareň Dátum / druh 25. 2. 1995 10. 2. 1996 25. 1. 1997 21. 2. 1998 20. 2. 1999 20. 1. 2001

Rfer Rhip Mmyo Mbec Mnat Mbra Mm/b Mdau Msp. Bbar Paur Paus Psp. – – – 1 – –

– 90 3 85 4 62 6 148 10 48 22 54+1†

– 1 1 – – –

– – 1 7 3 4

– – 1 – – –

– – 17 16 15 32

– 1 – 2 2 4

– – 12 4 – 7

– – 1 1 1 44

– 1 1 – 1 18

– 1 – – – 1

– – – – – 1

spolu 90 92 100 185 80 187, 1†

Jaskyňa Haviareň Alternatívny názov. Hevírna. Lokalizácia. (7569, 730 m n. m.) – západné Slovensko, Malé Karpaty (090), k. ú. Plavecké Podhradie. Jaskyňa sa nachádza v severnom úbočí Vápennej (kóta 752,2). Popis. Jaskyňa má dĺžku 120 metrov. Hlavnú časť tvoria dva studňovité dómy s hĺbkou ca. 30 m. Do týchto priestorov bola v minulosti z boku umelo vyrazená štôlňa, čím vznikol druhý samostatný vchod. Celková hĺbka jaskyne je 74 m. Lokalita patrí do Plaveckého krasu a je súčasťou NPR Roštún. Výskum netopierov. Prvé údaje o výskyte netopierov v jaskyni Haviareň pochádzajú z roku 1959 (Matoušek 1960). V roku 1976 boli z tejto lokality odobraté 3 netopiere na karyologické vyšetrenie (Králiková 1995) a koncom 80. rokov lokalitu navštívil Mutkovič (1993). Od roku 1995 zabezpečujú chiropterologický výskum na tejto lokalite členovia ZO SZOPK Miniopterus z Bratislavy (Lehotská & Lehotský 1995a, Lehotská 2000). Sčítavatelia. Koordinátormi výskumu sú Blanka a Roman Lehotskí. Sčítania sa viackrát zúčastnili Magdaléna Lachová, Juraj Lysý a Ján Taliga. Zhrnutie poznatkov. Celkove bolo na tejto lokalite zaznamenaných 14 druhov netopierov. Výskyt druhu Miniopterus schreibersii, ktorý tu bol zaznamenaný v 50. rokoch sa nám však v súčasnosti potvrdiť nepodarilo. Lokalita je každoročným významným zimoviskom druhu Myotis myotis a zastúpené sú aj ostatné druhy rodu Myotis (tab. 4). Stav ochrany. V súčasnosti je vchod do jaskyne uzamknutý, čo však neznamená, že je táto lokalita dostatočne chránená. V minulosti bol vchod často poškodzovaný. To spôsobovalo okrem zvýšenej návštevnosti aj premŕzanie horného dómu, čím sa znehodnocovala jaskyňa ako zimovisko netopierov. Zlepšeniu ochrany lokality by prispelo uzavretie vrchného vchodu mrežou (prístup len s použitím lezeckých pomôcok) a odklon neďalekej turistickej značky. Ďalšie údaje. 28. 11. 1959 – Mschr (1), 1984–90 (1 pozorovanie) – Mmyo (41), Bbar (30), Paur (11), indet. (200–250), 16. 1. 1976 – Moxy (1), Paus (1), 17. 11. 1976 – Mema (1), 11. 11. 1995 – Mmyo (3), Myotis sp. (3), 20. 2. 1999 – indet. (1). Netting: 11. 8. 1995 – Mmyo (8), Mema (3), Mmys (3), Mbra (3), Mdau (3), Bbar (3), Paur (2), 24. 10. 1996 – Rhip (1), Mmyo (5), Mnat (38), Mdau (4), Bbar (1), Paur (3), Paus (1), 7. 8. 1997 – Rfer (1), Mmyo (4), Mema (3), Mmys (3), Mbra (20), Mmys/bra (3), Mdau (49), Bbar (6), Paur (7).

Jaskyňa II Alternatívny názov. PP-2. Lokalizácia. (7569, 310 m n. m.) – západné Slovensko, Malé Karpaty (090), k. ú. Plavecké Podhradie. Nachádza sa ca 200 m J od Plaveckej jaskyne. Popis. Jaskyňa má studňovitý charakter. Je dlhá 38 m a 21 m hlboká. Zhrnutie poznatkov. Jaskyňa II patrí medzi lokality s pomerne pestrým druhovým zložením netopierov (tab. 5). Celkove sme tu zaznamenali prítomnosť 8 druhov. Ďalšie údaje. 17. 10. 1997 – Rhip (7). Netting: 17. 10. 1997 – Mnat (1), Bbar (3), Paur (2), Paus (1), 11. 9. 1998 – Myotis sp. (1), Bbar (1).

Tab. 5. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Jaskyni II Dátum / druh 11. 1. 1998 13. 2. 1999 13. 2. 2000

Rhip

Mmyo

Mbech

Mnat

Mm/b

Paur

14 8 8

2 2 2

– 1 2

1 1 1

– 1 –

spolu 17 14 13

Jaskyňa pri kríži Alternatívny názov. Pri kríži. Lokalizácia. (7569, 600 m n. m.) – západné Slovensko, Malé Karpaty (090), k. ú. Plavecké Podhradie. Nachádza sa ca. 1 km JVV od obce Plavecké Podhradie. Popis. Pomerne úzka puklinová jaskyňa s celkovou dĺžkou 114 m a hĺbkou 23 m, zakončená menšou sieňou s občasným jazierkom (Šmída 1997). Zhrnutie poznatkov. 23. 1. 1999 – Rhip (6), Mmyo (1), Mdau (3), Bbar (4).

Kabele Alternatívne názvy. Suchá dolina 2. Lokalizácia. (7569, 420 m n. m.) – západné Slovensko, Malé Karpaty (090), k. ú. Plavecké Podhradie. Nachádza sa 1,4 km V od obce Plavecké Podhradie. Popis. Je to korózno-erózna jaskyňa dlhá 48 m. Ďalšie údaje. 15. 9. 1998 – Rhip (12), 3. 10. 1998 – Rhip (10). Netting: 3. 10. 1998 – Mnat (6), Bbar (3), Paur (12).

Kršlenica Lokalizácia. (7569, 360 m n. m.) – západné Slovensko, Malé Karpaty (090), k. ú. Plavecký Mikuláš. Nachádza sa v Mokrej doline nad obcou Plavecký Mikuláš v skalnatom masíve Kršlenice (kóta 504,7). Popis. Jaskyňu s výrazným vstupným otvorom (2,5×3 m) tvoria 2 siene. Je dlhá 28 m. Zhrnutie poznatkov. 2. 1. 1999 – Rhip (2), Mmyo (1), Mmys/bra (1), Ppip (12), indet. (1). Ďalšie údaje. 5. 12. 1998 – Mmyo (2).

Malá skala Lokalizácia. (7470, 600 m n. m.) – západné Slovensko, Malé Karpaty (090), k. ú. Plavecký Peter. Jaskyňa sa nachádza na JV úbočí Veterlína (kóta 723,5). Popis. Jaskyňa Malá skala (Šmída & Kapucian 1995) je 130 m dlhá, puklinovo-korózna jaskyňa so zvetranou sintrovou výzdobou. V úvodnej časti jaskyne sa nachádza malá sieň, v ktorej zimuje prevažná väčšina netopierov. Ďalej jaskyňa pokračuje tesnými plazivkami. Tab. 6. Výsledky zimných sčítaní netopierov v jaskyni Malá skala Dátum / druh

Rhip

Mmyo

Mmys

Mdau

Bbar

Paur

8. 12. 1954 8. 1. 1995 21. 12. 1997 10. 1. 1999

9 42 55 55

– 6 2 –

– – 1 –

– – 1 1

– – 3 –

– – 2 –

spolu 9 48 64 56

Zhrnutie poznatkov. Vachold (1960) počas svojho výskumu zaznamenal v jaskyni Malá skala výskyt dvoch druhov netopierov (Rhinolophus hipposideros a Myotis myotis). V súčasnosti tu bolo okrem týchto dvoch druhov zaznamenaných ďalších 5 druhov. Išlo však len o jednotlivé exempláre. V spoločenstve netopierov na tejto lokalite výrazne dominuje druh Rhinolophus hipposideros s počtom okolo 50 ex. (tab. 6). Ďalšie údaje. 27. 7. 1955 – Mmyo (1), 1. 11. 1955 – Mmyo (3), 24. 10. 1997 – Rhip (19), Rhinolophus sp. (2), 5. 11. 1997 – Rhip (17), Mmyo (4), Mdau (1), 15. 2. 1998 – Rhip (44), Mmyo (4), Mdau (1), Paus (1), 10. 10. 1998 – Rhip (1), Mmyo (1), Mnat (1), Paus (1), 7. 11. 1999 – Rhip (8), Mmyo (2).

Neviditeľná Alternatívny názov. M-5. Lokalizácia. (7469, 400 m n. m.) – západné Slovensko, Malé Karpaty (090), k. ú. Plavecký Mikuláš. Nachádza sa ca. 150 m za opusteným kameňolomom v ústí Mokrej doliny. Popis. Jaskyňa s malým vstupným otvorom prechádza do väčšej siene, pokračuje plazivkou, ktorá sa ďalej rozvetvuje. Obidve vetvy sú zakončené menšími sieňami. Celková dĺžka jaskyne je 30 m. Zhrnutie poznatkov. 5. 12. 1998 – Rhip (6), Mdau (2). Ďalšie údaje. 2. 1. 1999 – Rhip (3), Mmyo (1).

Pec Alternatívne názvy. Jaskyňa č. 3, PP-3. Lokalizácia. (7569, 320 m n. m.) – západné Slovensko, Malé Karpaty (090), k. ú. Plavecké Podhradie. Nachádza sa nad Plaveckou jaskyňou. Popis. Jaskyňa je tvorená priestrannou sieňou. Jej dĺžka je 11 m. Jaskyňa patrí medzi významné archeologické lokality Plaveckého krasu. Zhrnutie poznatkov. Vzhľadom na charakter jaskyne bolo v jaskyni Pec zaznamenané zimovanie druhov výhradne ukrytých v štrbinách (tab. 7). Ďalšie údaje. 17. 10. 1997 – Rhip (2), Myotis sp. (1). Netting: 17. 10. 1997 – Bbar (1), 11. 9. 1998 – Myotis sp. (1), Bbar (1).

Peterská priepasť Alternatívne názvy. Veterlínska priepasť, Veternícka priepasť. Lokalizácia. (7470, 680 m n. m.) – západné Slovensko, Malé Karpaty (090), k. ú. Smolenice. Nachádza sa ca. 500 m SZ od Veterlína (kóta 723,5). Popis. Peterská priepasť je 35 m hlboká, puklinovo-rútivá priepasť bez sintrovej výplne. Zhrnutie poznatkov. 10. 1. 1999 – Rhip (5), Myotis sp. (3).

Tab. 7. Výsledky zimných sčítaní netopierov v jaskyni Pec Dátum / druh 11. 1. 1998 13. 2. 1999 13. 2. 2000

Mdau

Bbar

Paus

– 1 –

2 – –

2 – 1

spolu 4 1 1

Plavecká jaskyňa Lokalizácia. (7569, 240 m n. m.) – západné Slovensko, Malé Karpaty (090), k. ú. Plavecké Podhradie. Nachádza sa ca 1 km S od kóty 494,8 (Pohanská) v blízkosti zrúcaniny Plaveckého hradu. Popis. Plavecká jaskyňa je korózneho charakteru. Tvorená je systémom chodieb v troch úrovniach a niekoľkými jaskynnými dómami. Najväčší je Dóm netopierov s rozmermi 10×4 m a výškou 15 m. Celková dĺžka jaskyne je 536 m (Tencer 1991). Prvé písomné zmienky o sprevádzaní návštevníkov po Plaveckej jaskyni sú známe z roku 1809 a preto ju môžeme považovať za prvú sprístupnenú jaskyňu na Slovensku (Lalkovič 1992). Výskum netopierov. Prvé údaje o výskyte netopierov v Plaveckej jaskyni pochádzajú z polovice 50. rokov, kedy tu bola zaznamenaná zmiešaná kolónia druhov Myotis myotis a Miniopterus schreibersii (Vachold 1956, 1960). Krúžkovaním netopierov s cieľom zistiť ich migrácie sa v roku 1959 intenzívne zaoberal Matoušek (1960), ktorému sa podarilo zdokumentovať prelety viacerých jedincov druhu Miniopterus schreibersii medzi Plaveckou jaskyňou a jaskyňou St. Margarethen v Rakúsku. Taktiež tu zaznamenal jedinca okrúžkovaného v maďarskej jaskyni Pisznice. Hanák et al. (1962) uvádzajú ešte ďalšie nálezy jedincov druhu Miniopterus schreibersii v maďarskom Mosonmagyaróváre a v jaskyni Szoplaki Ördöglyuk, ktorí boli okrúžkovaní v Plaveckej jaskyni. Matoušek (1960) zisťoval aj orientačné schopnosti netopierov nachádzajúcich sa v Plaveckej jaskyni, a to tak, že 25. 3. 1959 zobral 25 ex. Miniopterus schreibersii a odviezol ich do Trnavy (vzdušná vzdialenosť ca. 28 km), kde ich okrúžkoval a vypustil. O tri dni neskôr pri opätovnej kontrole Plaveckej jaskyne zaznamenal návrat 1 netopiera. V 60. rokoch sa o detailnejší výskum chiropterofauny Plaveckej jaskyne zaslúžili Gaisler & Hanák (1972). Vo svojej práci prezentujú údaje predovšetkým z letného obdobia, kedy tu každoročne zaznamenali zmiešanú kolóniu druhov Myotis myotis a Miniopterus schreibersii, príp. aj Myotis oxygnathus. Samostatné kolónie druhov Myotis myotis a Miniopterus schreibersii sa tu nachádzali ešte v roku 1977 (Horáček et al. 1979). Prítomnosť kolónie Miniopterus schreibersii spomína aj Tencer (1991), ale bez udania dátumu nálezu. Koncom 70. rokov vykonal zimné sčítanie na tejto lokalite Ivan Horáček. V 80. rokoch vo výskume pokračuje Mutkovič (1993). Z jeho údajov však nie je zrejmé, z ktorého ročného obdobia pochádzajú, ale vzhľadom na uvádzané druhy a ich počet (prevláda Rhinolophus hipposideros) možno predpokladať, že išlo o zimné kontroly. Práce niektorých ďalších autorov neposkytujú ich vlastné údaje, ale zväčša ide o publikovanie už známych dát. Celkove bolo do roku 1993 v Plaveckej jaskyni nájdených 5 druhov netopierov. Od roku 1994 sa

Mmyo

Mbech

Mnat

Mema

Mmys

Mm/b

Mdau

Msp.

Ppip

Bbar

Paur

Paus

Psp.

Mschr

spolu

9. 2. 1956 11. 2. 1961 26. 1. 1977 5. 2. 1994 26. 2. 1995 3. 2. 1996 1. 2. 1997 11. 1. 1998 13. 2. 1999 13. 2. 2000 11. 2. 2001

Rhip

Dátum / druh

Rfer

Tab. 8. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Plaveckej jaskyni

– – – – 1 1 1 – – – –

2 15 23 7 49 72 34 78 143 172 174

7 – 1 – 1 2 1 3 4 – –

– – – – – – 1 – – – –

– – – – 1 1 – 1 1 1 1

– – – – – – 1 – – – –

– – – 2 – – – – – – –

– – – – – – – – 1 1 –

– – – – – – 1 1 – – 1

– – – 1 1 – – 1 1 – –

– – – 1 – – – – – – –

– 1 – – – – – – 1 – –

– – – – – 3 1 1 1 – –

– – – – – 1 – – – – –

– – – – – – – – 1 – –

– 2 – – – 3 1 – – – –

9 18 24 11 53 83 41 85 153 174 176

systematickým chiropterologickým výskumom Plaveckej jaskyne zaoberajú členovia ZO SZOPK Miniopterus z Bratislavy (Lehotská 1996, 2000, Lehotská & Lehotský 1995a, b, 2000). Sčítavatelia. Koordinátormi zimného sčítania netopierov v Plaveckej jaskyni sú v súčasnosti Blanka a Roman Lehotskí. Chiropterologického výskumu sa okrem nich v posledných rokoch viackrát zúčastnili: Branislav Bogár, Jana Kollerová, Juraj Lysý, Lenka Obrtlíková, Michal Noga, Milan Regec a Ján Taliga. Zhrnutie poznatkov. Plavecká jaskyňa patrí k najvýznamnejším lokalitám s výskytom netopierov na území západného Slovenska. V zimnom období je tu najpočetnejšie zastúpeným druhom Rhinolophus hipposideros, a to najmä v najnižšie položenej časti jaskyne, kde je teplota o 0,5–1 °C nižšia oproti ostatným priestorom. Jeho počet sa v posledných rokoch pohyboval v rozmedzí 34–172 ex. Ďalšie druhy netopierov bývajú zastúpené len niekoľkými exemplármi. Celkove tu bolo zaznamenané zimovanie 13 druhov netopierov (tab. 8). Zistili sme tu aj druhy, ktoré možno na západnom Slovensku považovať za zriedkavé, ako sú Rhinolophus ferrumequinum, Myotis emarginatus, či Miniopterus schreibersii. V letnom období sa v Plaveckej jaskyni každoročne nachádza samičia kolónia druhu Myotis myotis s počtom ca. 600 exemplárov. Spolu s Hranickou priepasťou (ČR) sú to v súčasnosti na území bývalého Československa jediné dva výskyty letnej kolónie tohoto druhu v jaskyni. Stav ochrany. Plavecká jaskyňa je v súčasnosti uzavretá oceľovými dverami. Netopiere využívajú na vstup horné vyústenie jaskyne komínom a čiastočne malý otvor pri vchodových dverách. Dôvody na vymiznutie kolónie a vôbec druhu Miniopterus schreibersii z tejto lokality nie sú doteraz jednoznačne objasnené. Pravdepodobne to súvisí so zásahmi a poškodením mikroklímy v rakúskej jaskyni St. Margarethen. V krátkom čase bude potrebné sprísniť a dôslednejšie koordinovať zvyšujúcu sa návštevnosť v Plaveckej jaskyni, a to predovšetkým v zimnom období. Ďalšie údaje. 6. 4. 1955 – Rhip (2), Mmyo (12), 27. 7. 1955 – Rhip (2), Mmyo (2), 24. 5. 1956 – zmiešaná kolónia Mmyo a Mschr, 17. 4. 1957 – Rhip (3), Mmyo (1), 3. 4. 1958 – Rhip (1), Mmyo (1), 25. 3. 1959 – Mschr, 28. 3. 1959 – Mschr, 11. 4. 1959 – Mschr, leto 1959 – Mmyo (ca 500), Mschr (ca 350), 11. 6. 1961 – Mschr (3), 28. 5. 1964 – Mmyo (42), Moxy (3), Mschr (5) + zmiešaná kolónia (ca 200), 23. 10. 1964 – Rhip (3), 18. 5. 1965 – Rhip (2), Mmyo (57), Mschr (13) + zmiešaná kolónia Mmyo a Mschr (ca 300), 13. 7. 1965 – Mmyo (ca 200), Mschr (75 + ca 20), 10. 8. 1965 – Mmyo (68), Mschr (3) + zmiešaná kolónia (ca 200), 2. 7. 1966 – Mmyo (100), Mschr (58) + zmiešaná kolónia (ca 150), 20. 7. 1966 – Mmyo (1), Mschr (1) + zmiešaná kolónia (ca 200), 2. 8. 1977 – Mmyo (100–200), Mschr (400–500), 1984–90 – Rhip (48), Mmyo (2), 1989 – Mschr (1), 13. 3. 1994 – Rhip (7), Mmyo (2), Myotis sp. (2), 5. 1. 1995 – Rfer (1), Rhip (36), Mmyo (2), Mbech (1), 1. 7. 1995 – Mmyo (500), 9. 3. 1996 – Rfer (1), Rhip (82), Mmyo (1), Mnat (1), Ppip (1), Paur (1), Mschr (1), 3. 8. 1996 – Mmyo (600), 26. 4. 1997 – Rhip (19), Mmyo (120), 14. 9. 1997 – Mmyo (3), 14. 7. 1998 – Mmyo (650), 3. 10. 1998 – Rhip (17), 28. 7. 1999 – Mmyo (550–650). Netting: 14. 9. 1997 – Rhip (2), Mbech (2), Mnat (2), Paur (2), 20. 9. 1997 – Mdau (1), Paur (7), 4. 10. 1997 – Rfer (1), Rhip (13), Mbech (1), Mnat (4), Mdau (2), Paus (1), 5. 9. 1998 – Mmyo (9), 11. 9. 1998 – Rhip (2), Mmyo (25), Ppip (1 odchytený na lesnej ceste pod jaskyňou). Detektoring: 14. 9. 1997 – Rhip (min 3), 20. 9. 1997 – Rfer, Rhip, 11. 9. 1998 – Rhip (min 5).

Pohanská Lokalizácia. (7569, 481 m n. m.) – západné Slovensko, Malé Karpaty (090), k. ú. Plavecké Podhradie. Jaskyňa sa nachádza vo vrcholovej časti Pohanskej (kóta 494,8). Popis. Jaskyňa s umelo upraveným vchodom je dlhá 90 m a hlboká 25 m (Butaš & Tencer 1994). Patrí medzi významné archeologické lokality Plaveckého krasu. Zhrnutie poznatkov. 10. 12. 1994 – Rhip (51), Plecotus sp. (1).

Previs pod Amonom Lokalizácia. (7569, 520 m n. m.) – západné Slovensko, Malé Karpaty (090), k. ú. Plavecké Podhradie. Skalný previs niekoľko metrov západne od vchodu do jaskyne Galbove diery I (Pod Amonom).

Popis. Pukliny v skalnom previse. Zhrnutie poznatkov. 11. 1. 1998 – Eser (2).

Previs pod Malou skalou Lokalizácia. (7470, 600 m n. m.) – západné Slovensko, Malé Karpaty (090), k. ú. Plavecký Peter. Nachádza sa v bezprostrednej blízkosti vchodu do jaskyne Malá skala. Popis. Pukliny v skalnom previse. Zhrnutie poznatkov. 10. 1. 1999 – Bbar (1).

Roštúnska priepasť Alternatívny názov. Veľká priepasť. Lokalizácia. (7569, 648 m n. m.) – západné Slovensko, Malé Karpaty (090), k. ú. Sološnica. Nachádza sa v blízkosti vrcholu Vápennej (kóta 752,2). Popis. Rozsadlinovo-korózna priepasťová jaskyňa viazaná na výraznú tektonickú poruchu je dlhá 260 m a hlboká 57 m. Úvod tvoria dve studne 20 m a 14 m hlboké. Steny sú miestami pokryté sintrovými nátekmi. Zhrnutie poznatkov. 27. 2. 2000 – Rfer (2), Rhip (ca. 100), Mmyo (50–60), Mmys/bra (ca. 20), Plecotus sp. (1).

Stenlyho jaskyňa

Lokalizácia. (7569, 318 m n. m.) – západné Slovensko, Malé Karpaty (090), k. ú. Plavecké Podhradie. Jaskyňa sa nachádza ca. 50 m J od Jaskyne II (PP-2). Popis. Jaskyňa s priestrannejším vstupom má dĺžku ca. 12 m a hĺbku 4 m. Zhrnutie poznatkov. 11. 1. 1998 – Mmyo (3), 13. 2. 1999 – Rhip (1), 13. 2. 2000 – Rhip (1).

Tmavá skala Lokalizácia. (7569, 500 m n. m.) – západné Slovensko, Malé Karpaty (090), k. ú. Plavecký Mikuláš. Jaskyňa sa nachádza na pravej strane údolia Mokrej doliny ca 2 km od Plaveckého Mikuláša. Popis. Ide o vrstevnato-riečnu, 50 m dlhú jaskyňu vzniknutú v triasových vápencoch. Nízky vstup pokračuje lomenou chodbou a ústi do väčšej siene s pôdorysom ca 6×6 m. Zhrnutie poznatkov. V jaskyni Tmavá skala bolo doteraz zaznamenané zimovanie 7 druhov netopierov (tab. 9). Najpočetnejším z nich je Rhinolophus hipposideros, ktorý predstavuje pravidelného obyvateľa tejto lokality v zimnom období. Jeho počet sa pohybuje v rozmedzí 4–11 ex. Ostatné zimujúce druhy bývajú zastúpené len jednotlivými exemplármi. Ďalšie dva druhy (Myotis daubentonii a Eptesicus serotinus) boli odchytené počas jesenných nettingov pred vchodom do jaskyne. Tab. 9. Výsledky zimných sčítaní netopierov v jaskyni Tmavá skala Dátum / druh

Rhip

Mmyo

Mbech

Mnat

Bbar

12. 2. 1956 25. 1. 1977 19. 12. 1992 26. 2. 1995 30. 1. 1997 11. 1. 1998 2. 1. 1999 29. 1. 2000

+ 4 + 4 7 5 5 11

– 2 – – – 1 2 1

– – – – – 1 – –

– – – – 1 – 1 –

– – – – 1 – – –

spolu + 6 ? 4 9 7 8 12

Ďalšie údaje. 6. 4. 1955 – Rhip, Mbech (1), Mnat (2), 3. 4. 1958 – Rhip (2), 1984–90 (3 pozorovania) – Rhip (3), Mmyo (3), 4. 11. 1995 – Rhip (6), Mmyo (1), 25. 11. 1995 – Rhip (10), Paur (1), 28. 11. 1998 – Rhip (8), Mmyo (3), Mnat (3), Ppip (2). Netting: 14. 9. 1997 – Mmyo (2), Mbech (1), Mdau (1), Bbar (1), 20. 9. 1997 – Mbech (1), Mnat (1), Eser (1), Paur (1). Výskum netopierov. Najstaršie údaje o výskyte netopierov v spomínaných jaskyniach Plaveckého krasu pochádzajú od Vacholda (1956, 1960), ktorý v rokoch 1954–1958 niekoľkokrát navštívil jaskyne Malá skala a Tmavá skala. Podarilo sa mu tu zaznamenať výskyt 4 druhov netopierov (Rhinolophus hipposideros, Myotis myotis, Myotis bechsteinii a Myotis nattereri). Horáček zistil zimovanie netopierov v jaskyniach Tmavá a Deravá skala v roku 1977. V rokoch 1984–1990 nadviazal na jeho chiropterologický výskum Mutkovič (1986, 1993), ktorý uvádza v jaskyni Tmavá skala výskyt druhov Rhinolophus hipposideros a Myotis myotis a v jaskyni Deravá skala druh Barbastella barbastellus. Od roku 1995 zabezpečujú monitoring netopierov v jaskyniach Plaveckého krasu členovia ZO SZOPK Miniopterus z Bratislavy (Lehotská 2000). Okrem Plaveckej jaskyne a jaskyne Haviareň vykonali zimné sčítanie v ďalších 8 jaskyniach a 2 previsoch (Deravá skala, Jaskyňa II, Malá skala, Pec, Peterská priepasť, Pohanská, Previs pod Amonom, Previs pod Malou skalou, Stenlyho jaskyňa a Tmavá skala). Jaskyňu Malá skala viackrát navštívil aj Marek Brinzík. Ďalšie jaskyne (Jaskyňa pri kríži, Kršlenica, Neviditeľná) chiropterologicky preskúmal Michal Noga. Zimné sčítanie v Roštúnskej priepasti vykonal Martin Kaľavský. Jaskyne Kabela a Galbove diery I (Pod Amonom) boli kontrolované len v mimohibernačnom období. Vzhľadom na ich charakter a prítomnosť netopierov už v jesennom období možno však predpokladať, že aj v týchto dvoch jaskyniach netopiere hibernujú. Sčítavatelia. Koordinátormi zimného sčítania netopierov v jaskyniach Plaveckého krasu sú Blanka a Roman Lehotskí. Viackrát sa sčítania zúčastnili Milan Blusk, Marek Brinzík, Martin Kaľavský, Blanka Lehotská, Roman Lehotský, Juraj Lysý, Michal Noga, Milan Regec, Ján Taliga a Peter Zvonár. Stav ochrany. Väčšina spomínaných jaskýň Plaveckého krasu je navštevovaná turistami len zriedkavo. Vchod do jaskyne Pohanská bol v roku 1996 zasypaný, a preto v súčasnosti túto lokalitu nemožno považovať za zimovisko netopierov. Okrem chiropterológov sú jaskyne len občasne navštevované jaskyniarmi Slovenskej speleologickej spoločnosti, a preto v nich nehrozí nijaké výrazné nebezpečenstvo pre zimujúce netopiere. Výnimku tvoria iba jaskyne Deravá a Tmavá skala, ktoré sa nachádzajú priamo na trase náučného chodníka. Deravá skala je vďaka svojmu portálovému charakteru často vyhľadávaná turistami, ktorí tu pravidelne rušivo pôsobia na zimujúce netopiere (napr. častým kladením ohňa). Jaskyňa Tmavá skala je zároveň významnou archeologickou a paleontologickou lokalitou. V júli 1999 bola jaskyňa uzatvorená, aby sa zabránilo vstupu amatérskych zberateľov skamenelín. Zber zvyškov fosílnych stavovcov sa žiaľ pre chladné počasie sústreďuje práve v zimnom období do jaskýň, čo platí aj v tomto prípade. Permanentne poškodzovaný uzáver je priebežne opravovaný jaskyniarmi Oblastnej skupiny Plavecké Podhradie Slovenskej speleologickej spoločnosti. Určitým riešením ochrany lokality by bol aj presun informačnej tabule náučného chodníka, ktorá uľahčuje orientáciu návštevníkom jaskyne a zvyšuje tak jej návštevnosť.

O b l a s ť

M o d r a - H a r m ó n i a

Všetky známe zimoviská netopierov v oblasti Modry-Harmónie sú viazané na štôlne, ktoré boli vyrazené v kremencoch pravdepodobne ešte v stredoveku. Dôvod vzniku štôlní však nie je dodnes uspokojivo objasnený.

Nad starou voznou Alternatívny názov. Písečná. Lokalizácia. (7669, 410 m n. m.) – západné Slovensko, Malé Karpaty (090), k. ú. Modra. Nachádza sa 800 m SV od kóty 468 (Zámčisko), 200 m naľavo od cesty spájajúcej rekreačné oblasti Modra-Harmónia a Modra-Piesok.

Tab. 10. Výsledky zimných sčítaní netopierov v štôlni Nad starou voznou Dátum / druh

Rhip

8. 2. 1995 6. 1. 1996 18. 1. 1997 24. 1. 1998 23. 1. 1999 4. 3. 2000 16. 12. 2000

– 2 1 1 2 3 1

Mmyo Mbech 2 – 1 – 1 1 –

1 – – – – – –

Mnat

Mdau

Msp.

Bbar

Paur

Paus

– 2 – – 1 – –

– – – – 1 – –

– – – – – 1 –

– 4 1 3 – – –

4 2 1 3 3 – –

– – – – 1 – –

spolu 7 10 4 7 9 4 1

Popis. Ide o štôlňu s celkovou dĺžkou takmer 50 m s jednou ľavostrannou odbočkou, ktorá má nedostatok štrbinových úkrytov. Zhrnutie poznatkov. Počas chiropterologického výskumu sa na tejto lokalite podarilo zaznamenať výskyt 8 druhov netopierov (tab. 10). Celkový počet zimujúcich jedincov sa však pohybuje len v rozmedzí 4–10 ex.

Pod Medveďou skalou Lokalizácia. (7669, 410 m n. m.) – západné Slovensko, Malé Karpaty (090), k. ú. Modra. Nachádza sa 1,5 km SV od kóty 468 (Zámčisko), 150 m napravo od cesty spájajúcej rekreačné oblasti Modra-Harmónia a Modra-Piesok, na báze Medvedej skaly. Popis. Štôlňa je dlhá 310 m s niekoľkokrát sa lomiacou hlavnou chodbou a dvoma výraznými bočnými chodbami. V prvej polovici štôlne je aj viacero puklín vhodných pre štrbinové druhy netopierov. Steny v zadnej časti bývajú vlhké a na zemi dochádza k hromadeniu priesakovej vody. Zhrnutie poznatkov. Spomedzi sledovaných štôlní v oblasti Modry-Harmónie zimuje na tejto lokalite najväčší počet netopierov (tab. 11), pričom pravidelne sa vyskytujúcimi druhmi sú Rhinolophus hipposideros, Myotis myotis, Myotis daubentonii a Plecotus auritus. V mimohibernačnom období tu bol zaznamenaný aj Pipistellus pipistrellus. Ďalšie údaje. 3. 5. 1997 – Rhip (2), 30. 5. 1997 – Rhip (1), Ppip (1).

Pod Zámčiskom Lokalizácia. (7669, 410 m n. m.) – západné Slovensko, Malé Karpaty (090), k. ú. Modra. Nachádza sa 250 m J od kóty 468 (Zámčisko). Popis. Štôlňa je tvorená takmer rovnou chodbou s niekoľkými bočnými výklenkami. Nachádza sa v nej menší počet výrazných štrbín. Štôlňa je dlhá 125 m. Zhrnutie poznatkov. Celkove bol na tejto lokalite zaznamenaný výskyt 9 druhov netopierov (tab. 12), pričom druhy Myotis bechsteinii a Myotis nattereri boli zistené len počas jesenného nettingu. Tab. 11. Výsledky zimných sčítaní netopierov v štôlni Pod Medveďou skalou Dátum / druh

Rhip

Mmyo

Mnat

Mdau

Bbar

Paur

8. 2. 1995 6. 1. 1996 18. 1. 1997 24. 1. 1998 23. 1. 1999 4. 3. 2000 16. 12. 2000

1 3 2 7 7 9 8

– 4 2 12 16 4 3

– – – – 1 – –

11 9 10 18 20 16 15

– 3 – 1 – – –

1 10 2 1 2 – –

spolu 13 29 16 39 46 29 26

Tab. 12. Výsledky zimných sčítaní netopierov v štôlni Pod Zámčiskom Dátum / druh 8. 2. 1995 6. 1. 1996 18. 1. 1997 24. 1. 1998 23. 1. 1999 4. 3. 2000 28. 2. 2001

Rhip

Mmyo

Mdau

Msp.

Eser

Bbar

Paur

Paus

Psp.

spolu

2 1 2 2 1 6 5

– – 1 2 3 2 3

1 3 – 1 1 – –

– – – 1 – – –

– 2 1 – – – –

– 11 2 1 – – –

– 4 1 4 3 – –

– 2 – – – – 1

– – – – 1† – –

3 23 7 11 8 + 1† 8 9

Ďalšie údaje. 16. 12. 2000 – Rhip (2), Mmyo (3). Netting: 19. 10. 1996 – Rhip (1), Mbech (1), Mnat (1), Paur (2). Výskum netopierov. Systematický výskum netopierov v oblasti Modry-Harmónie začal v zimnom období 1994/1995 (Lehotská 1996). Odvtedy sú lokality pravidelne kontrolované členmi ZO SZOPK Miniopterus z Bratislavy a ich prírodovedným krúžkom. Sčítavatelia. Koordinátormi výskumu sú Blanka a Roman Lehotskí. Zimných sčítaní sa v jednotlivých termínoch zúčastnili Jana Kollerová, Blanka Lehotská, Roman Lehotský, Juraj Lysý, Ján Taliga a Pavol Valachovič. Stav ochrany. Všetky uvedené zimoviská sú voľne prístupné. Vzhľadom na blízkosť turisticky pomerne frekventovaných trás sú lokality Pod Medveďou skalou a Pod Zámčiskom častejšie navštevované aj v zimnom období. Štôlňa Pod Medveďou skalou by si zaslúžila väčšiu pozornosť z hľadiska jej ochrany.

Literatúra BELLA P. & HOLÚBEK P. (eds.), 1999: Zoznam jaskýň na Slovensku. MŽP SR, Bratislava, 176 pp. BERNADOVIČ F., 1995: Netopiere. Informačná príručka pre pracovníkov sprístupnených jaskýň Slovenska. Správa slovenských jaskýň, Liptovský Mikuláš, 46 pp. BUTAŠ J. & TENCER J., 1994: Jaskyňa Pohanská. Sprav. Slov. Speleol. Spoloč., 25(4): 24–26. GAISLER J. & HANÁK V., 1972: Netopýři podzemních prostorů v Československu. Sborn. Západočes. Muz., Plzeň, Přír., 7: 1–46. HANÁK V., GAISLER J. & FIGALA J., 1962: Results of bat-banding in Czechoslovakia, 1948–1960. Acta Univ. Carol. – Biol., 1: 9–87. HORÁČEK I., ZIMA, J. & ČERVENÝ J., 1979: Letní nálezy netopýrů na Slovensku (1966–1977). Lynx, n. s., 20: 75–98. LALKOVIČ M., 1992: Nový pohľad na históriu poznávania jaskýň Malých Karpát. Slov. Kras, 30: 109–130. KRÁLIKOVÁ A., 1995: Nálezy niektorých druhov netopierov na území Slovenska. Naturae Tutela, 3: 255–262. LEHOTSKÁ B., 1996: Krajinnoekologický a ekosozologický význam chiropterofauny Malých Karpát. Diplomová práca, PRIF UK, Bratislava, 90 pp. LEHOTSKÁ B., 2000: Netopiere Plaveckého krasu a ich praktická ochrana. Acta Environ. Univ. Comen. (Bratislava), 10: 207–213. LEHOTSKÁ B. & LEHOTSKÝ R., 1995a: Kriticky ohrozené lokality s výskytom netopierov v Malých Karpatoch. Netopiere, 1: 65–69. LEHOTSKÁ B. & LEHOTSKÝ R., 1995b: Lietavec sťahovavý (Miniopterus schreibersi) opäť v Malých Karpatoch. Pp.: 87–92. In: URBAN P. (ed.): Výskum a ochrana cicavcov na Slovensku II. SAŽP Banská Bystrica, 112 pp. LEHOTSKÁ B. & LEHOTSKÝ R., 1995c: Návrh na zabezpečenie ochrany kriticky ohrozenej lokality netopierov – Medené hámre (štôlňa) v Malých Karpatoch. Manuskript, 5 pp.

LEHOTSKÁ B. & LEHOTSKÝ R., 1995d: Zabezpečenie ochrany kriticky ohrozených lokalít netopierov v Malých Karpatoch. Manuskript, 9 pp. LEHOTSKÁ B. & LEHOTSKÝ R., 2000: Zhrnutie poznatkov o chiropterofaune jaskyni Driny. Pp.: 130 –134. In: BELLA P. (ed.): Výskum, využívanie a ochrana jaskýň. Zborník referátov. SSJ, Liptovský Mikuláš, 216 pp. LEHOTSKÁ B. & LEHOTSKÝ R., 2000: Plavecká jaskyňa – jedna z najvýznamnejších chiropterologických lokalít západného Slovenska. Pp.: 99–108. In: MOCK A., KOVÁČ Ľ. & FULÍN M. (eds.): Fauna jaskýň (Cave Fauna). Zborník referátov zo seminára, Košice, 200 pp. LEHOTSKÝ R., 1994: Krasové a pseudokrasové jaskyne Devínskych Karpát. Slov. Kras, 32: 23–40. LEHOTSKÝ R., 2000: Súčasný stav poznania a možnosti ochrany jaskýň na území Devínskych Karpát. Ochr. Prír., 18: 23–27. MATOUŠEK F., 1960: Príspevok k ťahu lietavca sťahovavého (Miniopterus schreibersii Kuhl.) na západnom Slovensku. Acta Rer. Natur. Mus. Nat. Slov., 6: 72–78. MATOUŠEK B., 1998: Katalóg kolekcie cicavcov Júliusa Vacholda v Prírodovednom múzeu Slovenského národného múzea. Zbor. Slov. Nár. Múz., Prír. Vedy, 44: 61–96. MATOUŠEK F. & MATOUŠEK B., 1962: Výskyt netopiera Plecotus austriacus na Slovensku. Biológia (Bratislava), 17(10): 775–776. MITTER P., 1983: Geomorfologická rajonizácia krasu Malých Karpát. Slov. Kras, 21: 3–34. MUTKOVIČ A., 1986: Príspevok k rozšíreniu netopierov v okrese Trnava. Vlastiv. Spravodajca Okr. Trnava, 1986: 87–99. MUTKOVIČ A., 1993: Netopiere strednej časti Malých Karpát. Chrán. Úz. Slov., 21: 37–39. ŠMÍDA B., 1997: Jaskyňa Pri kríži. Sprav. Slov. Speleol. Spoloč., 28(3): 32. ŠMÍDA B. & KAPUCIAN E., 1995: Jaskyňa Malá skala. Sprav. Slov. Speleol. Spoloč., 26(3): 11–13. TALIGA J. & REGEC M., 1995: Monitoring a ochrana netopierov na lokalite Meden é hámre. Práca SOČ, Bratislava, 40 pp. TENCER J., 1991: Nové poznatky o Plaveckom krase. Jaskyniar, 1991: 3–9. VACHOLD J., 1956: K otázke výskytu a rozšírenia netopierov (Chiroptera) na Slovensku. Biol. Práce, 14(2): 1–68. VACHOLD J., 1960: Výskyt a rozšírenie netopierov na Slovensku s ekologickými dodatkami. Nepubl. rukopis, 113 pp.

Katalóg zimovísk netopierov SR

Vespertilio 6: 87–97, 2002 ISSN 1213-6123

Zimoviská netopierov v Malých Karpatoch III Blanka LEHOTSKÁ1 & Michal NOGA2 1

Katedra krajinnej ekológie, Prírodovedecká fakulta UK, Mlynská dolina B-2, SK–842 15 Bratislava 4, Slovensko; lehotski@ba.telecom.sk 2 Holíčska 19, SK–851 05 Bratislava 5, Slovensko; mysivyr@post.cz

B o r i n s k é h o

J a s k y n e

k r a s u

Borinský kras sa nachádza v juhovýchodnej časti Malých Karpát. Je budovaný prevažne jurskými vápencami a rozprestiera sa na ploche ca 3 km2. Jaskyne, ktoré sú skúmané z chiropterologického hľadiska sa viažu na strednú časť kaňonovitého údolia – Veľké Prepadlé medzi osadami Medené hámre a Košarisko. V súčasnosti je tu známych takmer 40 jaskýň. Sú to prevažne voľné alebo sedimentmi zanesené časti riečnych ponorných alebo prietokových jaskýň.

Jaskyňa pod Okopancom Alternatívny názov. Notre Dame. Lokalizácia. (7768, 435 m n. m.) – západné Slovensko, Malé Karpaty (090), k. ú. Borinka. Nachádza sa na ľavej strane doliny Stupavského potoka pred opusteným kameňolomom 35 výškových metrov nad cestou. Popis. Jaskyňa má priestranný vstupný otvor. Je dlhá 30 m a hlboká 12 m. V jaskyni je zvetrávajúca sintrová výplň. Sedimenty, ktoré sa vyvážali pred jaskyňu tu tvoria výrazný násypový kužeľ. Zhrnutie poznatkov. Celkove tu bolo zistené zimovanie 5 druhov netopierov (tab. 1). Ďalšie údaje. 23. 2. 1996 – Mdau (1), Myotis sp. (1), Bbar (1), Paur (1), indet. (1).

Jaskyňa pri parkovisku Lokalizácia. (7768, 447 m n. m.) – západné Slovensko, Malé Karpaty (090), k. ú. Borinka. Nachádza sa povyše Jaskyne pod Okopancom. Popis. Tvorí ju 5 m dlhá erozívna chodba s priemerom ca. 60–80 cm. Jaskyňa je hlboká 2 m. Zhrnutie poznatkov. 23. 2. 1996 – Eser (1), Bbar (1), indet. (1). Ďalšie údaje. 2. 3. 1996 – Eser (1).

Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Jaskyni pod Okopancom Dátum / druh

Mmyo

Mdau

Eser

Bbar

Paur

indet.

2. 3. 1996 12. 2. 1997 20. 12. 1997 16. 1. 1999 19. 2. 2000

1 – 1 – –

1 – – – –

2 – – – –

– – 1 – –

1 – – 1 –

– – 1 – –

spolu 5 – 3 1 –

Jaskyňa strateného syna Lokalizácia. (7768, 403 m n. m.) – západné Slovensko, Malé Karpaty (090), k. ú. Borinka. Nachádza sa ca 150 m SV od Jaskyne pod Okopancom. Popis. Má pomerne rozmerný vchod 2,5×1 m. Pekne modelovaná chodba sa po 5 m zatáča doľava a postupne zužuje. Celková dĺžka jaskyne je ca. 13 m. Zhrnutie poznatkov. 16. 1. 1999 – Eser (1).

Jaskyňa troch vchodov Lokalizácia. (7768, 400 m n. m.) – západné Slovensko, Malé Karpaty (090), k. ú. Borinka. Nachádza sa v pravom strmom skalnatom svahu nad ostrou zákrutou asfaltovej cesty Borinka – Košarisko. Popis. Jaskyňa má tri vchody, ale len jeden je prielezný. Hneď za vchodom sa priestor rozširuje do nevýraznej sienky, z ktorej vybieha niekoľko plaziviek, ktoré majú výrazný kruhový riečny profil. Celková dĺžka jaskyne je 25 m a hĺbka 3 m (Magdolen 1995). Zhrnutie poznatkov. 2. 3. 1996 – Paur (1).

Jubilejná jaskyňa Lokalizácia. (7768, 405 m n. m.) – západné Slovensko, Malé Karpaty (090), k. ú. Borinka. Nachádza sa severne od Okopanca (kóta 518,2). Vchod je v záreze cesty medzi blokmi vápenca. Popis. Jaskyňa je 500 m dlhá a 65 m hlboká. Geneticky súvisí s jaskyňou Sedmička. Zhrnutie poznatkov. 7. 1. 1995 – Mmyo (1), Ppip (2), 2. 3. 1996 – Mmyo (2), 16. 2. 1997 – Mmyo (2). Ďalšie údaje. 4. 2. 1995 – Mmyo (1).

Majkova jaskyňa Alternatívny názov. Žabákova riť. Lokalizácia. (7768, 415 m n. m.) – západné Slovensko, Malé Karpaty (090), k. ú. Borinka. Nachádza sa v severnom úbočí Okopanca. Popis. Je to priepasťová jaskyňa s horizontálnymi úsekmi v silne rozpukanom vápenci. Dosahuje hĺbku ca. 27 m. Zhrnutie poznatkov. 4. 2. 1995 – Mmyo (1).

Maštaľ Lokalizácia. (7768, 327 m n. m.) – západné Slovensko, Malé Karpaty (090), k. ú. Borinka. Nachádza sa nad vyvieračkou v Medených hámroch. Popis. Jaskyňa je dlhá takmer 40 m. Tvorí ju vstupná chodba a jedna väčšia sieň. V roku 1992 bola spojená so Zbojníckou jaskyňou. Zhrnutie poznatkov. 4. 2. 1995 – Mmyo (1), Mbech (1), 17. 2. 1996 – neg., 16. 2. 1997 – neg. Ďalšie údaje. 10. 12. 1994 – Mmyo (1), Mbech (1).

Puklina pri Notre Dame Lokalizácia. (7768, 435 m n. m.) – západné Slovensko, Malé Karpaty (090), k. ú. Borinka. Nachádza sa v bezprostrednej blízkosti Jaskyne pod Okopancom (Notre Dame).

Popis. Výraznejšia skalná puklina. Zhrnutie poznatkov. 20. 12. 1997 – Paur (1).

Riečna jaskyňa Alternatívne názvy. Jaskyňa nad vyvieračkou v Medených hámroch, Pajštúnska jaskyňa. Lokalizácia. (7768, 301 m n. m.) – západné Slovensko, Malé Karpaty (090), k. ú. Borinka. Nachádza sa pri ceste nad vyvieračkou v Medených hámroch. Popis. Jaskyňu tvorí 20 m dlhá, typická puklinovo-riečna chodba ukončená aktívnym tokom (Mitter 1983). Je bez sintrovej výplne. Z dôvodu ochrany vodného zdroja je uzavretá kovovými dverami. Zhrnutie poznatkov. 16. 2. 1997 – Mmyo (1), 16. 1. 1999 – neg., 19. 2. 2000 – neg. Ďalšie údaje. 22. 3. 1997 – Mmyo (1).

Sedmička Alternatívny názov. V mapách nesprávne uvádzaná ako Jaskyňa pod Okopancom. Lokalizácia. (7768, 392 m n. m.) – západné Slovensko, Malé Karpaty (090), k. ú. Borinka. Nachádza pri ceste Borinka – Košarisko ca. 1,5 km SSV od Okopanca (kóta 518,2). Popis. Jaskyňa je dlhá 380 m a hlboká 50 m. Tvoria ju tri väčšie dómy a niekoľko samostatných chodieb. Z dôvodu poškodzovania bohatej sintrovej výzdoby je uzavretá oceľovými dverami. Zhrnutie poznatkov. 5. 2. 1995 – Mdau (1), 16. 2. 1997 – Mmyo (1), Mnat (1). Ďalšie údaje. 5. 8. 1994 – Myotis sp. (1).

Silnického jaskyňa Alternatívne názvy. Jaskyňa pod Dujničom, P-IV. Lokalizácia. (7768, 394 m n. m.) – západné Slovensko, Malé Karpaty (090), k. ú. Borinka. Nachádza sa ca 100 m V od jaskyne Sedmička. Popis. Ide o ponornú jaskyňu tvoriacu pomerne rozsiahly jaskynný systém s celkovou dĺžkou 320 m a hĺbkou 40 m vytvorenú v silne rozpukanom vápenci. Časťou jaskyne preteká aktívny vodný tok. Z bezpečnostných dôvodov je jaskyňa uzavretá plechovými dverami. Zhrnutie poznatkov. 16. 2. 1997 – Myotis sp. (1).

Trojuholník Lokalizácia. (7768, 356 m n. m.) – západné Slovensko, Malé Karpaty (090), k. ú. Borinka. Vchod do jaskyne je trojuholníkového tvaru a nachádza sa v kolmej skalnej stienke 15 m nad úrovňou cesty pri severnom okraji lomu Prepadlé. Popis. Je to puklinová korózno-erózna jaskyňa. Vstupná časť jaskyne začína ca. 5 m hlbokou studňou a pokračuje úzkou chodbou do menšej siene. Jaskyňa je dlhá 30 m. Miestami sa tu nachádza skromnejšia sintrová výzdoba. Zhrnutie poznatkov. V zimnom období sa tu podarilo zaznamenať výskyt 7 druhov netopierov (tab. 2). Holec et al. (1994) uvádzajú z osteologických nálezov druhy Rhinolophus ferrumequinum, Myotis bechsteinii, Eptesicus serotinus a Barbastella barbastellus (cf.). Ďalšie údaje. 6. 1. 1994 – Rhip (2), Ppip (1), 10. 12. 1994 – Rhip (1), Mmyo (1), Mbech (1), 22. 3. 1997 – Rhip (2), Mmyo (2), 20. 12. 1997 – Rhip (1), Mmyo (2), 4. 12. 1999 – Rhip (2).

Tab. 2. Výsledky zimných sčítaní netopierov v jaskyni Trojuholník Dátum / druh 23. 1. 1994 4. 2. 1995 17. 2. 1996 16. 2. 1997 24. 1. 1998 16. 1. 1999 19. 2. 2000

Rhip

Mmyo

Mbech

Mnat

Mdau

Ppip

Bbar

2 1 1 3 2 3 1

1 2 – 2 1 2 1

– – 1 – – – –

– – – 1 – – –

1 – – – – – –

– – 11 – – 1 –

spolu 4 3 13 7 3 6 2

Úkrytová jaskyňa Lokalizácia. (7768, 411 m n. m.) – západné Slovensko, Malé Karpaty (090), k. ú. Borinka. Nachádza sa v ostrej zákrute doliny Stupavského potoka pred opusteným kameňolomom, ca. 50 výškových metrov nad cestou. Popis. Vchod do jaskyne má charakter previsu, z ktorého do strán vybiehajú dve chodby. Celková dĺžka jaskyne je 12 m. Zhrnutie poznatkov. 16. 1. 1999 – Bbar (1), Paur (2).

Zbojnícka jaskyňa Lokalizácia. (7768, 327 m n. m.) – západné Slovensko, Malé Karpaty (090), k. ú. Borinka. Nachádza sa v dolinke povyše Riečnej jaskyne, v strmej skalnej stene. Popis. Je to 85 m dlhá, puklinovo-riečna jaskyňa s umelo rozšíreným vchodom. Je bez sintrovej výplne. V roku 1992 bola spojená s jaskyňou Maštaľ. Zhrnutie poznatkov. Krištín (1977) zaznamenal v Zbojníckej jaskyni, popri výskume motýľov (Lepidoptera) a potočníkov (Trichoptera), aj 3 druhy netopierov (Rhinolophus hipposideros, Myotis emarginatus a Eptesicus serotinus). Celkove bol na tejto lokalite zaznamenaný výskyt 12 druhov netopierov. Okrem druhov uvedených v tab. 3 tu boli zistené aj Plecotus austriacus a Miniopterus schreibersii (Lehotská & Lehotský 1995). Ďalšie údaje. 11. 10. 1976 – Mema (1), 12. 3. 1977 – Rhip (1), 6. 1. 1994 – Eser (1), Ppip (1), 31. 10. 1994 – Mdau (1), 5. 11. 1994 – Rhip (1), Mschr (1), 12. 11. 1994 – Mmyo (1), Myotis sp. (1), Bbar (2), 10. 12. 1994 – Mmyo (11), Ppip (3), 17. 12. 1994 – Mmyo (9), Mdau (1), Bbar (1), 4. 3. 1995 – Rhip (1), Mmyo (9), Mdau (1), 17. 2. 1996 – Rhip (2), Paur (3), 23. 2. 1996 – Rhip (2), Mdau (1), Eser (1), Ppip (1), Paur (1), Paus (1), 6. 3. 1996 – Rhip (2), Mmyo (1), Mbech (1), Mdau (1), Ppip (2), Bbar (1), Paur (2), Paus (1), 9. 11. 1997 – Rhip (1), Mmyo (1).

Tab. 3. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Zbojníckej jaskyni Dátum / druh 11. 12. 1976 18. 1. 1977 21. 2. 1994 4. 2. 1995 27. 1. 1996 16. 2. 1997 24. 1. 1998 16. 1. 1999 19. 2. 2000

Rhip Mmyo Mbech Mema Mm/b Mdau Msp. 1 – 1 1 2 3 5 1 4

– – 1 10 – 1 4 1 2

– – – – 1 – – – –

– 1 – – – – – – –

– – – – – 1 – – –

– – – 1 1 – – – –

– – 2 – – – – – –

Eser

Ppip

Bbar

1 – – – 1 – – 1 –

– – – – 3 – – – 1

– – – 1 – – – – –

Paur indet. spolu – – – – 3 – – 1 –

– – – – – – – 1 –

2 1 4 13 11 5 9 5 7

Výskum netopierov. Systematický výskum netopierov sa na území Borinského krasu začal realizovať v roku 1995 (Lehotská 1996). Dovtedy boli údaje o výskyte netopierov známe len zo Zbojníckej jaskyne (Krištín 1977). 26. 1. 1975 zaznamenal Horáček v Jaskyni pod Pajštúnom (pravdepodobne ide tiež o Zbojnícku jaskyňu) 1 ex. druhu Eptesicus serotinus. Výsledky osteologického prieskumu jaskyne Trojuholník publikovali Holec et al. (1994). Sčítavatelia. Jednotlivých zimných sčítaní sa zúčastnili: Marek Brinzík, Gašpar Čamlík, Martin Kaľavský, Barbora Kollerová, Jana Kollerová, Andrej Kovarik, Blanka Lehotská, Roman Lehotský, Juraj Lysý, Vladimír Nemček, Michal Noga, Lenka Obrtlíková, Milan Regec a Ján Taliga. Stav ochrany. Napriek tomu, že sú chiropterologicky najvýznamnejšie jaskyne Borinského krasu (Jaskyňa pod Okopancom (Notre Dame), Maštaľ, Trojuholník a Zbojnícka jaskyňa) návštevníkom voľne prístupné, nezaznamenali sme v nich žiadny významnejší prípad úmyselného či neúmyselného vyrušovania netopierov v zimnom období. Potencionálne najohrozenejšou je z tohto hľadiska Zbojnícka jaskyňa, ktorá je verejnosti asi najznámejšia a pravdepodobne i najnavštevovanejšia. V prípade zvýšenia návštevnosti však bude potrebné na týchto lokalitách minimálne zintenzívniť monitoring. Väčšia časť územia je súčasťou PR Strmina.

V o j e n s k é

b u n k r e

o k o l í

B r a t i s l a v y

V okolí Bratislavy sú chiropterológom doteraz známe podzemné vojenské bunkre v štyroch samostatných oblastiach. Najviac bunkrov sa nachádza v blízkosti televízneho vysielača Kamzík (Kamzík I–V, Letná, Nad Klepáčom, Pod lanovkou, Pod vlekom, Triáda, Zborená). Ďalšie bunkre sú v okolí Dúbravskej Hlavice (Dúbravská Hlavica I–VI), v blízkosti sídliska Dlhé Diely (Kráľov vrch I–V) a v oblasti Sitiny (Pod Sitinou I–III). V ďalšom prehľade sa venujeme len lokalitám, na ktorých bola zaznamenaná prítomnosť netopierov.

Dúbravská Hlavica I Lokalizácia. (7868, 355 m n. m.) – západné Slovensko, Malé Karpaty (090), k. ú. Dúbravka. Nachádza sa v bezprostrednej blízkosti Dúbravskej Hlavice (kóta 356,6). Popis. Dúbravská hlavica I má dva vchody. V strednej časti sa nachádza neprielezný zával. Celková dĺžka je 17 m. Zhrnutie poznatkov. 29. 12. 1994 – Paur (1), 8. 2. 1997 – Paur (1), 2. 2. 1998 – neg., 4. 2. 1999 – neg. Ďalšie údaje. 3. 12. 1994 – Paur (1).

Dúbravská Hlavica II Lokalizácia. (7868, 330 m n. m.) – západné Slovensko, Malé Karpaty (090), k. ú. Dúbravka. Vchod je v strmom trávnatom svahu oproti záhradám, SV od kóty Dúbravská Hlavica (356,6). Popis. Bunker Dúbravská hlavica II je tvorený chodbou v tvare L. Nakoľko na jeho konci je otvor ústiaci na povrch je bunker chladný so slabým prievanom. Jeho celková dĺžka je 25 m. Zhrnutie poznatkov. 29. 12. 1994 – neg., 7. 12. 1995 – Eser (1), Paur (1), Paus (2), 11. 2. 1997 – Bbar (1), 2. 2. 1998 – neg., 4. 2. 1999 – neg., 2. 2. 2001 – neg. Ďalšie údaje. 8. 11. 1995 – Bbar (1), Paur (2), 21. 1. 1996 – Paur (1), 12. 3. 1996 – Bbar (2), Paus (2).

Dúbravská Hlavica III Lokalizácia. (7868, 285 m n. m.) – západné Slovensko, Malé Karpaty (090), k. ú. Dúbravka. Vchod je pri lesnom chodníku v miernom zalesnenom svahu, SZ od lokality Dúbravská Hlavica II. Popis. Dúbravská hlavica III je tvorená 3-krát lomenou chodbou s celkovou dĺžkou 34 m. V strednej časti sa po pravej strane nachádza komín ústiaci na povrch.

Tab. 4. Výsledky zimných sčítaní netopierov v bunkri Dúbravská Hlavica III Dátum / druh 21. 1. 1996 11. 2. 1997 2. 2. 1998 4. 2. 1999 2. 2. 2001

Mmyo

Mnat

Bbar

Paur

Paus

Plecotus sp.

1 – – – –

– – – 1 –

1 – 1 – –

– – – 1 –

1 1 – – –

– – – 1 –

spolu 3 1 1 3 –

Zhrnutie poznatkov. Celkove bolo na lokalite zaznamenané zimovanie 6 druhov netopierov. Okrem druhov uvedených v tab. 4 tu bol zistený aj Myotis daubentonii. Ďalšie údaje. 7. 12. 1995 – Mmyo (1), Mdau (1), 12. 3. 1996 – Bbar (2), Paus (1), 28. 1. 1997 – Paus (1), 15. 11. 1997 – Mmyo (1).

Dúbravská Hlavica IV Lokalizácia. (7868, 285 m n. m.) – západné Slovensko, Malé Karpaty (090), k. ú. Dúbravka. Nachádza sa 100–150 m Z od lokality Dúbravská Hlavica III. Popis. V bunkri Dúbravská Hlavica IV je priebeh chodby rovnaký ako v Dúbravskej Hlavici III, len koncová časť je širšia. Zhrnutie poznatkov. 2. 2. 1998 – Bbar (1), Paur (3), 4. 2. 1999 – Bbar (2), Plecotus sp. (1), 2. 2. 2001 – Bbar (2), Paur (1).

Dúbravská Hlavica VI Lokalizácia. (7868, 300 m n. m.) – západné Slovensko, Malé Karpaty (090), k. ú. Dúbravka. Nachádza sa ca. 250 m Z od kóty Dúbravská Hlavica (356,6). Popis. Bunker Dúbravská hlavica VI tvorí 2-krát lomená chodba. Jeho dĺžka dosahuje ca. 30 m. Zhrnutie poznatkov. 2. 2. 2001 – neg. Ďalšie údaje. 15. 11. 1997 – Mbech (1).

Kamzík I Lokalizácia. (7868, 370 m n. m.) – západné Slovensko, Malé Karpaty (090), k. ú. Vinohrady. Nachádza sa Z od televízneho vysielača Kamzík. Popis. Kamzík I má vstup z časti zavalený, upchatý komín a na začiatku čiastočne zrútený strop. Jeho celková dĺžka je 33 m. Zhrnutie poznatkov. Celkove bol na lokalite Kamzík I zistený výskyt 8 druhov netopierov. Okrem druhov uvedených v tab. 5 tu boli nájdené aj druhy: Myotis nattereri, Myotis bechsteinii a Barbastella barbastellus. Tab. 5. Výsledky zimných sčítaní netopierov v bunkri Kamzík I Dátum / druh 23. 2. 1995 13. 3. 1996 28. 1. 1997 31. 1. 1998 1. 2. 1999 30. 1. 2000

Rhip

Mmyo

Mmys/bra

Mdau

Paur

1 2 1 1 2 4

1 – 1 2 4 2

– – 1 – 2 –

4 2 2 2 1 2

1 – 1 – – –

spolu 7 4 6 5 9 8

Tab. 6. Výsledky zimných sčítaní netopierov v bunkri Kamzík II Dátum / druh 23. 2. 1995 17. 2. 1996 28. 1. 1997 31. 1. 1998 1. 2. 1999 30. 1. 2000

Rhip

Mmyo

Mbech

Mnat

Bbar

Paur

– – – 1 – –

1 – – 2 1 –

1 2 – 1 – –

– 1 – – – –

– 1 1 1 1 2

– – 1 – – –

spolu 2 4 2 5 2 2

Ďalšie údaje. 26. 11. 1994 – Rhip (1), Mmyo (1), Mdau (1), Paur (1), 19. 1. 1995 – Rhip (1), Mmyo (1), Mdau (1), Paur (1), 18. 2. 1995 – Rhip (1), Mmyo (1), Mdau (4), Paur (1), 2. 4. 1995 – Rhip (1), Mmyo (1), Mdau (2), 14. 5. 1995 – Rhip (1), 9. 11. 1995 – Rhip (1), Mmyo (2), Mdau (1), Myotis sp. (1), Bbar (1), indet. (1), 8. 12. 1995 – Rhip (2), 30. 11. 1996 – Rhip (1), Mmyo (1), Mdau (1), Bbar (1), Paur (1), 19. 1. 1997 – Rhip (1), Mmyo (1), Mdau (1), Paur (1), 11. 2. 1997 – Mmyo (1), Mdau (1), 25. 10. 1997 – Rhip (1), Mmyo (1), Mbech (1), Mdau (1), 23. 11. 1997 – Rhip (1), Mmyo (2), Mnat (1), Mdau (2), 29. 11. 1997 – Rhip (1), Mmyo (2), Mdau (2), 17. 1. 1998 – Rhip (1), Mmyo (2), Mdau (2), 21. 11. 1998 – Rhip (2), Mmyo (4), Mdau (2), Bbar (1), 30. 1. 1999 – Rhip (2), Mmyo (2), Mdau (2), 8. 2. 1999 – Rhip (1), Mmyo (2), Mdau (1), 22. 11. 1999 – Rhip (5), Mmyo (2), Mdau (1).

Kamzík II Lokalizácia. (7868, 370 m n. m.) – západné Slovensko, Malé Karpaty (090), k. ú. Vinohrady. Nachádza sa Z od televízneho vysielača Kamzík. Popis. Kamzík II má celkovú dĺžku 35 m. Niekoľko metrov za vchodom sa po ľavej strane nachádza komín ústiaci na povrch. Zhrnutie poznatkov. Celkove sme na lokalite zaznamenali prítomnosť 7 druhov netopierov. Okrem druhov uvedených v tab. 6 tu bol zistený aj Myotis daubentonii. Ďalšie údaje. 17. 11. 1994 – Mmyo (1), Mbech (1), 26. 11. 1994 – Mmyo (1), Mbech (1), 19. 1. 1995 – Mmyo (1), Mbech (1), 18. 2. 1995 – Mmyo (1), Mbech (1), 2. 4. 1995 – Mbech (1), 9. 11. 1995 – Mbech (1), Mnat (1), Mdau (5), 8. 12. 1995 – Mbech (2), Mdau (1), 13. 3. 1996 – Mbech (1), Mnat (1), 30. 11. 1996 – Paur (1), 19. 1. 1997 – Paur (1), 11. 2. 1997 – Paur (2), 25. 10. 1997 – Rhip (1), Mdau (1), 23. 11. 1997 – Mmyo (2), Mbech (1), 29. 11. 1997 – Mmyo (2), Mbech (1), 17. 1. 1998 – Rhip (1), Mbech (1), Mmyo (2), Paur (1), 21. 11. 1998 – Mnat (1), Mdau (3), 30. 1. 1999 – Mmyo (1), Myotis sp. (1).

Kamzík III Lokalizácia. (7868, 380 m n. m.) – západné Slovensko, Malé Karpaty (090), k. ú. Vinohrady. Nachádza sa Z od televízneho vysielača Kamzík. Popis. Kamzík III je tvorený 3-krát lomenou chodbou s celkovou dĺžkou 35 m. Zhrnutie poznatkov. Celkove bola na lokalite zistená prítomnosť 5 druhov netopierov. Okrem druhov uvedených v tab. 7 tu boli zistené aj druhy Rhinolophus hipposideros a Plecotus austriacus. Tab. 7. Výsledky zimných sčítaní netopierov v bunkri Kamzík III Dátum / druh 13. 3. 1996 6. 2. 1997 8. 2. 1999 30. 1. 2000

Mnat

Eser

Bbar

– – 1 –

– 1 – –

2 3 – 2

spolu 2 4 1 2

Tab. 8. Výsledky zimných sčítaní netopierov v bunkri Kamzík IV Dátum / druh 8. 12. 1995 28. 1. 1997 1. 2. 1999 30. 1. 2000

Mmyo

Mmys/bra

Bbar

Paur

– – 1 –

1 2 1 1

– – – 1

spolu 1 2 3 2

Ďalšie údaje. 17. 11. 1994 – Rhip (1), 9. 11. 1995 – Rhip (1), Bbar (1), 13. 3. 1996 – Bbar (2), 30. 11. 1996 – Bbar (1), 11. 2. 1997 – Bbar (1), 30. 1. 1999 – Bbar (2), Paus (1), 1. 2. 1999 – Bbar (1), 22. 11. 1999 – Bbar (1).

Kamzík IV Lokalizácia. (7868, 380 m n. m.) – západné Slovensko, Malé Karpaty (090), k. ú. Vinohrady. Nachádza sa Z od televízneho vysielača Kamzík. Popis. Kamzík IV tvorí jedna rovná chodba dlhá 34 m. Vchod je čiastočne zasypaný. Lepší prístup je cez komín. Zhrnutie poznatkov. Celkove bolo na lokalite zaznamenané zimovanie 5 druhov netopierov. Okrem druhov uvedených v tab. 8 tu bol zistený aj Myotis daubentonii. Ďalšie údaje. 9. 11. 1995 – Bbar (1), 13. 3. 1996 – Bbar (1), 29. 11. 1997 – Mdau (1), Bbar (1), 30. 1. 1999 – Mmyo (1), Mdau (1), Bbar (1), 8. 2. 1999 – Mmyo (1).

Kráľov vrch II Alternatívny názov. Dlhé Diely II. Lokalizácia. (7868, 275 m n. m.) – západné Slovensko, Malé Karpaty (090), k. ú. Devín. Nachádza sa J od kóty 284 ako druhý bunker v poradí. Popis. Bunker má dĺžku 20 m. Je tvorený dvakrát lomenou chodbou, ktorá má v strednej časti prepadnutý strop. Zhrnutie poznatkov. 9. 2. 1996 – Bbar (2), 12. 2. 1997 – neg., 29. 12. 1998 – Myotis sp. (1), Bbar (1), Paur (2), 18. 2. 2000 – neg.

Kráľov vrch III Alternatívny názov. Dlhé Diely III. Lokalizácia. (7868, 270 m n. m.) – západné Slovensko, Malé Karpaty (090), k. ú. Devín. Nachádza sa J od kóty 284 ako tretí bunker v poradí. Popis. Bunker má dĺžku 26 m. Zadná časť je rozšírená do väčšieho priestoru s rozmermi 3×16 m. Zhrnutie poznatkov. 29. 12. 1998 – Bbar (2).

Letná Lokalizácia. (7868, 415 m n. m.) – západné Slovensko, Malé Karpaty (090), k. ú. Vinohrady. Nachádza sa pod cestou ca. 100 m SZ od lokality Triáda. Popis. Bunker je tvorený lomenou chodbou s dĺžkou 18 m.

Tab. 9. Výsledky zimných sčítaní netopierov v bunkri Nad Klepáčom Dátum / druh 19. 1. 1995 13. 3. 1996 28. 1. 1997 31. 1. 1998 1. 2. 1999 30. 1. 2000

Mmyo

Eser

Bbar

Paur

1 – 1 2 2 1

– – 1 – – –

1 2 1 1 1 1

1 1 – – – –

spolu 3 3 3 3 3 2

Zhrnutie poznatkov. 13. 3. 1996 – Paur (1), 6. 2. 1997 – Bbar (1), 1. 2. 1999 – Bbar (1), 30. 1. 2000 – Bbar (1). Ďalšie údaje. 9. 11. 1995 – Mnat (1), 13. 3. 1996 – Paur (1), 30. 1. 1999 – Bbar (1), 1. 2. 1999 – Bbar (1).

Nad Klepáčom Lokalizácia. (7868, 275 m n. m.) – západné Slovensko, Malé Karpaty (090), k. ú. Vinohrady. Nachádza sa nad starým mlynom Klepáč. Popis. Bunker je prístupný hlavným vchodom ako aj komínom po pravej strane. Je tvorený rovnou chodbou s dĺžkou 28 m. Zhrnutie poznatkov. Celkove sme na lokalite zaznamenali prítomnosť 6 druhov netopierov. Okrem druhov uvedených v tab. 9 sme tu koncom októbra zaznamenali aj druhy Rhinolophus hipposideros a Myotis nattereri. Ďalšie údaje. 9. 11. 1995 – Bbar (1), 8. 12. 1995 – Bbar (1), 17. 2. 1996 – Bbar (1), Paur (1), 30. 11. 1996 – Mmyo (1), Bbar (1), 19. 1. 1997 – Mmyo (1), Eser (1), Bbar (1), 11. 2. 1997 – Mmyo (1), 25. 10. 1997 – Rhip (1), Mnat (1), 23. 11. 1997 – Mmyo (1), Bbar (2), 29. 11. 1997 – Mmyo (2), 17. 1. 1998 – Mmyo (2), 21. 11. 1998 – Mmyo (2), 30. 1. 1999 – Mmyo (2), 8. 2. 1999 – Paur (1), 22. 11. 1999 – Mmyo (1).

Pod Sitinou I Alternatívny názov. Pod Sitinou. Lokalizácia. (7868, 260 m n. m.) – západné Slovensko, Malé Karpaty (090), k. ú. Karlova Ves. Nachádza sa v blízkosti kóty Sitina (264,4). Popis. Bunker má dva vchody. Je vybudovaný v pieskovcoch. Celková dĺžka bunkra s pomerne veľkým podzemným priestorom je ca. 50 m. Zhrnutie poznatkov. Celkove sme na lokalite zaznamenali zimovanie 4 druhov netopierov (tab. 10).

Pod Sitinou II Lokalizácia. (7868, 240 m n. m.) – západné Slovensko, Malé Karpaty (090), k. ú. Karlova Ves. Nachádza sa ca 500 m J od lokality Pod Sitinou I.

Tab. 10. Výsledky zimných sčítaní netopierov v bunkri Pod Sitinou I Dátum / druh 18. 1. 1996 6. 2. 1997 15. 1. 1999

Mbech

Bbar

Paur

Paus

– – 1

– 6 2

2 2 –

– 2 –

spolu 2 10 3

Tab. 11. Výsledky zimných sčítaní netopierov v bunkri Triáda Dátum / druh

Mmyo

Mnat

Eser

Bbar

Paur

2 – – – 1 –

– 1 – – – –

– 1 1 – – –

– 2 2 1 – 2

1 – 1 – – 1

23. 2. 1995 13. 3. 1996 6. 2. 1997 31. 1. 1998 1. 2. 1999 30. 1. 2000

spolu 3 4 4 1 1 3

Popis. Bunker je tvorený dvakrát lomenou chodbou, ktorej zadná časť predstavuje rozsiahlejší priestor s rozmermi 2,5×16 m. Celková dĺžka bunkra dosahuje ca. 28 m. Zhrnutie poznatkov. 16. 2. 1999 – Bbar (1), Paus (2).

Pod vlekom Lokalizácia. (7868, 380 m n. m.) – západné Slovensko, Malé Karpaty (090), k. ú. Vinohrady. Nachádza sa ca. 500 m S od televízneho vysielača Kamzík pri lyžiarskom vleku. Popis. Pod vlekom je krátky ca. 20 m dlhý bunker tvorený rovnou chodbou. Zhrnutie poznatkov. 11. 2. 1997 – Mmyo (1), Mdau (1), 31. 1. 1998 – Mmyo (1), Mdau (1), 1. 2. 1999 – Mmyo (1). Ďalšie údaje. 29. 3. 1997 – Mmyo (1), Mdau (1), 25. 10. 1997 – Mmyo (1), 23. 11. 1997 – Mmyo (1), Mdau (1), 29. 11. 1997 – Mmyo (1), Mdau (1), 21. 11. 1998 – Rhip (1), Mmyo (1).

Triáda Lokalizácia. (7868, 425 m n. m.) – západné Slovensko, Malé Karpaty (090), k. ú. Vinohrady. Nachádza sa ca. 500 m SZ od televízneho vysielača Kamzík. Popis. Bunker Triáda je doteraz najrozsiahlejší známy bunker v okolí Kamzíka. Ide o sústavu prevažne vybetónovaných chodieb s celkovou dĺžkou 51 m. Má tri vchody a dva komíny ústiace na povrch. Zhrnutie poznatkov. Celkove bolo na lokalite zaznamenané zimovanie 6 druhov netopierov. Okrem druhov uvedených v tab. 11 tu bol zistený aj Myotis daubentonii. Ďalšie údaje. 19. 1. 1995 – Mmyo (1), Eser (1), 18. 2. 1995 – Mmyo (2), Paur (1), 9. 11. 1995 – Mmyo (2), Mnat (1), Eser (1), 8. 12. 1995 – Eser (1), Bbar (2), 30. 11. 1996 – Eser (1), 11. 2. 1997 – Eser (1), Bbar (1), Paur (1), 25. 10. 1997 – Mdau (2), 23. 11. 1997 – Bbar (1), 29. 11. 1997 – Bbar (1), 21. 11. 1998 – Mdau (2), 30. 1. 1999 – Mmyo (1), Bbar (1), 26. 11. 1999 – Mmyo (1), Mnat (1), 26. 11. 1999 – Mmyo (1), Mnat (1).

Tab. 12. Výsledky zimných sčítaní netopierov v bunkri Zborená Dátum / druh 19. 1. 1995 17. 2. 1996 19. 1. 1997 31. 1. 1998 1. 2. 1999 30. 1. 2000

Rhip 1 – – 1 1 1

Mmyo Mmys/bra Mdau

Msp.

Eser

Bbar

indet.

– – – – 3 –

1 – – – – –

– 1 1 – – –

– 1 – – 1 2

– 1 – – – –

1 – – 1 – –

– 1 – – – 2

spolu 3 4 1 2 5 5

Zborená Lokalizácia. (7868, 310 m n. m.) – západné Slovensko, Malé Karpaty (090), k. ú. Vinohrady. Nachádza sa ca. 300 m SV od lokality Nad Klepáčom. Popis. Bunker je tvorený lomenou chodbou s dĺžkou 30 m. V strede zadnej časti došlo k čiastočnému zrúteniu stropu. Niekoľko metrov za vchodom sa po pravej strane nachádza komín ústiaci na povrch. Zhrnutie poznatkov. Celkove bola na lokalite zaznamenaná prítomnosť 9 druhov netopierov. Okrem druhov uvedených v tab. 12 tu boli zistené aj druhy: Myotis bechsteinii, Myotis nattereri a Plecotus auritus. Ďalšie údaje. 26. 11. 1994 – Rhip (1), Mmyo (1), 18. 2. 1995 – Mmyo (1), Myotis sp. (1), 23. 2. 1995 – Mmyo (1), Myotis sp. (1), 2. 4. 1995 – Mmyo (1), 14. 5. 1995 – Rhip (1), 9. 11. 1995 – Rhip (1), Mbech (1), Mdau (3), Myotis sp. (1), 8. 12. 1995 – Rhip (1), Eser (1), 13. 3. 1996 – Mdau (1), Bbar (1), 30. 11. 1996 – Rhip (1), 28. 1. 1997 – Eser (1), 25. 10. 1997 – Rhip (1), Mmyo (1), Mdau (1), 23. 11. 1997 – Rhip (1), Mmyo (1), Mdau (1), Bbar (1), 29. 11. 1997 – Rhip (1), Mmyo (1), Bbar (1), 17. 1. 1998 – Rhip (1), Mmyo (1), 21. 11. 1998 – Rhip (1), Mnat (1), Mdau (5), Paur (2), 30. 1. 1999 – Rhip (2), Mmys/bra (3), Bbar (1), 8. 2. 1999 – Rhip (1), 22. 11. 1999 – Rhip (2), Paur (1). Výskum netopierov. Chiropterologický výskum v podzemných priestoroch vojenských bunkrov v okolí Bratislavy prebieha od roku 1994 (Noga 1995, Lehotská 1996). Celkove je v súčasnosti známych 25 objektov, pričom na 18 z nich sa podarilo zaznamenať výskyt netopierov. Nakoľko však tieto bunkre nepatria z hľadiska výskytu netopierov k lokalitám mimoriadneho významu, budú v budúcnosti kontrolované len sporadicky. Sčítavatelia. Členovia Prírodovedeckého klubu v Devínskej Novej Vsi pod vedením Michala Nogu a členovia ZO SZOPK Miniopterus so svojím prírodovedným krúžkom. Zhrnutie poznatkov. Celkove sa v podzemných bunkroch v okolí Bratislavy podarilo zaznamenať výskyt 10 druhov netopierov. Vzhľadom na to, že dĺžka bunkrov sa pohybuje od 17 do 51 m, nie sú v nich vytvorené podmienky pre zimovanie väčších kolónií a nájdené boli len jednotlivé exempláre. Celkový počet netopierov zimujúcich v jednom bunkri nepresiahol 10 ex. Počas hibernačného obdobia často dochádza na jednotlivých lokalitách k zmenám v druhovom zložení zimujúcich netopierov. Najpestrejšie druhové zloženie bolo zaznamenané v bunkroch Zborená, Kamzík I a Kamzík II. Stav ochrany. Najväčším negatívnym faktorom pôsobiacim na lokality je využívanie týchto podzemných priestorov bezdomovcami, čo spôsobuje postupný zánik jednotlivých lokalít ako zimovísk netopierov.

Literatúra HOLEC P., OBUCH J. & POMORSKÝ F., 1994: Fauna stavovcov z jaskyne Trojuholník v Borinskom krase v Malých Karpatoch. Slov. Kras, 32: 71–78. KRIŠTÍN A., 1977: Sezónna a priestorová dynamika motýľov (Lepidoptera) a potočníkov (Trichoptera) v Zbojníckej jaskyni (Malé Karpaty). Práca ŠVOČ, Katedra systematickej a ekologickej zoológie, Prírodovedecká fakulta UK, Bratislava. LEHOTSKÁ B., 1996: Krajinnoekologický a ekosozologický význam chiropterofauny Malých Karpát. Diplomová práca. PRIF UK, Bratislava, 90 pp. LEHOTSKÁ B. & LEHOTSKÝ R., 1995: Lietavec sťahovavý (Miniopterus schreibersi) opäť v Malých Karpatoch. Pp.: 87–92. In: URBAN P. (ed.): Výskum a ochrana cicavcov na Slovensku II. Zborník referátov z konferencie. SAŽP Banská Bystrica, 112 pp. MAGDOLEN, P., 1995: Vykopané jaskyne Borinského krasu. Sprav. Slov. Speleol. Spoloč., 26(2): 12–16. MITTER P., 1983: Geomorfologická rajonizácia krasu Malých Karpát. Slov. Kras, 21: 3–34. NOGA M., 1995: Výskyt netopierov v bunkroch na území Bratislavy. Netopiere, 1: 87–88.

Katalóg zimovísk netopierov SR

Vespertilio 6: 98, 2002 ISSN 1213-6123

Netopiere zimujúce v pivnici IX. mlyn pri Železnej studienke Marek BRINZÍK Ľubinská 18, SK–811 03 Bratislava 1, Slovensko; marekbrinzik@marta.sk

Lokalizácia. (7868, 220 m n. m.) – západné Slovensko, Malé Karpaty (090), k. ú. Vinohrady. IX. mlyn sa nachádza na území Bratislavy v rekreačnej oblasti Železná studienka. Popis. Pivnica sa nachádza uprostred budovy IX. mlyna z vnútornej strany dvora. Prevažnú časť stien tvorí obnažená tehla. Celková dĺžka pivnice je ca. 15 m. Výskum netopierov. Výskum netopierov bol realizovaný v novembri 1995 a 1997. Sčítavatelia. Marek Brinzík. Zhrnutie poznatkov. V pivnici IX. mlyna bol zistený druh Plecotus auritus v počte 1–2 ex. Stav ochrany. Pivnica je v súčasnosti uzavretá a je tu pravdepodobná rekonštrukcia budovy. Ďalšie údaje. 10. 11. 1995 – Paur (2), 12. 11. 1995 – Plecotus sp. (1), 5. 11. 1997 – Paur (1).

Katalóg zimovísk netopierov SR

Vespertilio 6: 99–102, 2002 ISSN 1213-6123

Netopiere zimujúce v štôlňach bývalých rudných ložísk v strednej časti Malých Karpát Blanka LEHOTSKÁ1 & Pavol VALACHOVIČ2 1

Katedra krajinnej ekológie, Prírodovedecká fakulta UK, Mlynská dolina B-2, SK–842 15 Bratislava 4, Slovensko; lehotski@ba.telecom.sk 2 Novomeského 24, SK–902 01 Pezinok, Slovensko; valachovic@vulm.sk

Antimonová Lokalizácia. (7669, 375 m n. m.) – západné Slovensko, Malé Karpaty (090), k. ú. Pezinok. Nachádza sa 1,5 km JV od Cajlanskej Malej homole (382,3). Popis. Je to pomerne rozľahlá štôlňa, v ktorej sa v minulosti ťažil antimonit. Chodby sú spevnené železobetónovou výstužou. V súčasnosti je uzatvorená mrežou. Zhrnutie poznatkov. 6. 3. 1995 – Mmyo (1).

Červená baňa Lokalizácia. (7570, 420 m n. m.) – západné Slovensko, Malé Karpaty (090), k. ú. Častá. Nachádza sa ca. 800 m JV od kóty 547 (Veľké Vápenné). Popis. Ide o jednu z opustených baní, v ktorej sa v minulosti ťažila medená ruda. Červená baňa je tvorená hlavnou chodbou s jednou väčšou sieňou a dvoma kratšími bočnými chodbami. Zhrnutie poznatkov. Celkove sa na tejto lokalite podarilo zaznamenať zimovanie 7 druhov netopierov (tab. 1). Najpočetnejším z nich je Rhinolophus hipposideros, ktorý ako jediný využíva túto lokalitu každoročne. Z ostatných druhov sme zaznamenali len jednotlivé exempláre. Ďalšie údaje. 28. 11. 1992 – Rhip, Mnat, 27. 11. 1993 – Rhip (9), 6. 11. 1999 – Rhip (4), Mdau (1).

Hrubá dolina I Lokalizácia. (7669, 335 m n. m.) – západné Slovensko, Malé Karpaty (090), k. ú. Pezinok. Nachádza sa neďaleko cesty vedúcej z Pezinka na Pezinskú Babu, v blízkosti 46. kilometra. Bola súčasťou rudného revíru Rýhová. Popis. Je to horizontálna štôlňa, ktorej vstupná časť býva v jarnom období zatopená vodou. Je tvorená jednou chodbou bez ďalšieho vetvenia. Dosahuje dĺžku ca. 60 m. Zhrnutie poznatkov. Štôlňa Hrubá dolina I patrí k druhovo najpestrejším zimoviskám netopierov v oblasti medzi Pezinkom a Pernekom. Celkovo sme tu zaznamenali zimovanie 8 druhov netopierov (tab. 2). Ďalšie údaje. 7. 1. 2001 – Rhip (1), Mmyo (4), Mdau (4), Paur (1).

Hrubá dolina II Lokalizácia. (7669, 340 m n. m.) – západné Slovensko, Malé Karpaty (090), k. ú. Pezinok. Nachádza sa ca. 200 m Z od štôlne Hrubá dolina I. Bola súčasťou rudného revíru Rýhová.

Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Červenej bani Dátum / druh

Rhip

Mmyo

Mbech

Mnat

Mm/b

Msp.

Bbar

Paur

12. 2. 1995 27. 1. 1996 28. 12. 1996 17. 1. 1998

12 21 2 9

– 2 – 3

1 – – –

1 – – 1

– – 1 –

1 1 – –

– – 1 –

1 – – 1

spolu 16 24 4 14

Popis. Je to ca. 20 m dlhá horizontálna štôlňa. Zhrnutie poznatkov: Zaznamenané tu boli 4 druhy netopierov s celkovým počtom 1–5 ex. (tab. 3). Ďalšie údaje. 13. 1. 2001 – Paur (1).

Kuchyňa I Alternatívny názov. Trojičná. Lokalizácia. (7569, 340 m n. m.) – západné Slovensko, Malé Karpaty (090), k. ú. Kuchyňa. Nachádza sa v Modranskej doline ca. 3 km V od obce Kuchyňa. Vchod je v ľavej strane doliny. Popis. Štôlňa je dlhá 27 m. Tvorí ju rovná chodba na konci s pravostrannou odbočkou. Štôlňa býva čiastočne zatopená. Zhrnutie poznatkov. 30. 1. 1997 – Bbar (4). Ďalšie údaje. 1. 11. 1995 – Rhip (1), 25. 11. 2000 – Rhip (3).

Pernek I Lokalizácia. (7669, 500 m n. m.) – západné Slovensko, Malé Karpaty (090), k. ú. Pernek. Nachádza sa v lokalite Staré bane, na južnej expozícii svahu Krížnica. Popis. Je to štôlňa dlhá ca. 60 m. Jej predná časť býva čiastočne zatopená. Zhrnutie poznatkov. Spolu tu bolo zaznamenaných 5 druhov netopierov s celkovým počtom 4–17 ex. (tab. 4).

Tab. 2. Výsledky zimných sčítaní netopierov na lokalite Hrubá dolina I Dátum / druh 2. 2. 1997 18. 1. 1998 13. 2. 2000 6. 1. 2001

Rhip

Mmyo

Mnat

Mm/b

Mdau

Msp.

Bbar

Paur

Paus

– – 1 2

1 3 2 4

– 1 – –

– 1 – 1

3 4 6 6

– 1 – –

2 – – –

4 2 2 2

2 1 – –

spolu 12 13 11 15

Tab. 3. Výsledky zimných sčítaní netopierov na lokalite Hrubá dolina II Dátum / druh 2. 2. 1997 18. 1. 1998 23. 2. 1999 13. 2. 2000 6. 1. 2001

100

Mdau

Bbar

Paur

Paus

– 1 1 – 2

– – 2 – 1

1 1 1 1 –

– – – – 2

spolu 1 2 4 1 5

Tab. 4. Výsledky zimných sčítaní netopierov na lokalite Pernek I Dátum / druh 13. 3. 1998 14. 2. 1999 30. 1. 2000 4. 2. 2001

Rhip

Rhsp.

Mmyo

Mdau

Bbar

Paur

1 – 2 4

– – 1 –

3 – 1 6

1 1 1 2

– 2 – 4

– 1 1 1

spolu 5 4 6 17

Sirková I Lokalizácia. (7669, 260 m n. m.) – západné Slovensko, Malé Karpaty (090), k. ú. Pezinok. Nachádza sa v blízkosti horárne Sirková. Bola súčasťou rudného revíru Ferdinand-Karol. Popis. Je to štôlňa s rozvetveným systémom chodieb s celkovou dĺžkou ca. 180 m. Predná časť je tvorená sieňou s výškou stropu ca. 8 m. Hornina vo vchode je silne rozpukaná. Zhrnutie poznatkov. Celkove tu bol zaznamenaný výskyt troch druhov netopierov (tab. 5).

Sirková III Lokalizácia. (7669, 280 m n. m.) – západné Slovensko, Malé Karpaty (090), k. ú. Pezinok. Nachádza sa v blízkosti horárne Sirková. Bola súčasťou rudného revíru Ferdinand-Karol. Popis. Štôlňa je dlhá ca. 6 m. Jej pokračovanie je zasypané. Pôvodne bola pravdepodobne súčasťou štôlne Sirková I. Zhrnutie poznatkov. 25. 2. 1996 – Mmyo (1). Výskum netopierov. Prvé údaje o výskyte netopierov v banských dielach pochádzajú zo 70. rokov, kedy Králiková (1995) zaznamenala 5. 12. 1976 jeden exemplár druhu Rhinolophus hipposideros v starom banskom diele na V od Krížnice vo vzdialenosti 4–5 km od Perneku a v ten istý deň 1 ex. druhu Myotis oxygnathus v starom banskom diele ca. 6 km SZ od Pezinka. V 90. rokoch koordinovali výskum netopierov Blanka a Roman Lehotskí (Lehotská 1996). V súčasnosti je hlavným sčítavateľom väčšiny lokalít (okrem Červenej bane, Kuchyne I a Antimonovej) Pavol Valachovič. V budúcnosti sa počíta predovšetkým s kontrolou lokalít Červená baňa, Hrubá dolina I, II a Pernek I. Nakoľko je predpoklad výskytu ďalších opustených baní, výskum sa sústredí aj na vyhľadávanie a kontrolu nových potenciálnych zimovísk netopierov. Sčítavatelia. Na sčítaní netopierov v opustených banských dielach sa podieľali: Marek Brinzík, Barbora Kollerová, Jana Kollerová, Magdaléna Lachová, Blanka Lehotská, Roman Lehotský, Juraj Lysý, Michal Noga, Milan Regec, Ján Taliga a Pavol Valachovič. Stav ochrany. Antimonová štôlňa je v súčasnosti uzamknutá. Červená baňa je sporadicky navštevovaná turistami (hlavne v lete). Napriek tomu sme sa zatiaľ nestretli so zásahmi, ktoré by ohrozili toto zimovisko. Ostatné bane sú voľne prístupné a len občasne navštevované. Bane Sirková I a III sú v značne tektonicky porušenej hornine a hrozí v nich zával.

Tab. 5. Výsledky zimných sčítaní netopierov na lokalite Sirková I Dátum / druh 25. 2. 1996 2. 2. 1997 1. 2. 1998

Rhip

Mdau

Paur

– 3 1

– – 1

1 – –

spolu 1 3 2

101

Literatúra KRÁLIKOVÁ A., 1995: Nálezy niektorých druhov netopierov na území Slovenska. Naturae Tutela, 3: 255–262. LEHOTSKÁ B., 1996: Krajinnoekologický a ekosozologický význam chiropterofauny Malých Karpát. Diplomová práca, PRIF UK, Bratislava, 90 pp.

102

Katalóg zimovísk netopierov SR

Vespertilio 6: 103–130, 2002 ISSN 1213-6123

Prehľad zimovísk netopierov Muránskej planiny Marcel UHRIN1 & Ervín HAPL1 (eds.), Michal ANDREAS2, Petr BENDA3, Lucia BOBÁKOVÁ1, Josef HOTOVÝ4, Štefan MATIS5, Ján OBUCH6, Peter PJENČÁK7 & Antonín REITER8 Správa NP Muránska planina, J. Kráľa 12, SK–050 01 Revúca, Slovensko; snpmp@sopsr.sk Agentura ochrany přírody a krajiny ČR, Kališnická 4–6, CZ–133 00 Praha 3, Česko; andreas@nature.cz 3 Zoologické oddělení PM, Národní museum, Václavské nám. 68, CZ–115 79 Praha 1, Česko; petr.benda@nm.cz 4 Katedra zoologie PřF UK, Viničná 7, CZ–128 44 Praha 2, Česko 5 SEO BAMBI, P. O. Box 47, SK–045 01 Moldava nad Bodvou, Slovensko; matis@enterra.sk 6 Botanická záhrada UK, pracovisko Blatnica, SK–038 15 Blatnica, Slovensko; bzuk@bb.telecom.sk 7 Vlastivedné múzeum, Zámocká 160/5, SK–094 31 Hanušovce n. Topľou, Slovensko; pjencak@slovanet.sk 8 Jihomoravské muzeum ve Znojmě, Přemyslovců 6, CZ–669 05 Znojmo, Česko; znojmuz@znojmuz.cz 1

Úvod Muránska planina ako krasové územie poskytuje vďaka pomerne veľkému počtu podzemných krasových javov dostatok vhodných úkrytov pre zimovanie netopierov. Práve z tohto dôvodu sa toto územie už v 50. rokoch stalo predmetom výskumu (Vachold 1955), na ktorý nadviazali neskôr ďalší bádatelia (Darola et al. 1985, Gaisler & Hanák 1972, 1973, Hanák & Anděra 1980, Kámen 1985). Počet preskúmaných lokalít sa od roku 1993 rozšíril aj vďaka autorom tohto príspevku, pričom časť poznatkov už bola uverejnená (Uhrin 1994, 1995, 1997, Obuch & Uhrin 1996). Okrem údajov o zimovaní netopierov existuje z územia aj dostatok poznatkov o výskyte netopierov v období vegetačnej sezóny (Horáček et al. 1979, 1995, Hapl & Bobáková 1999). Jednotlivé lokality sú v predloženom príspevku usporiadané abecedne v súvisiacich oblastiach v smere od západu na východ. Opisy jaskýň sú čerpané z dostupnej regionálnej speleologickej literatúry (napr. Kámen 1971, Kámen et al. 1982), zo zoznamu jaskýň Slovenska (Bella & Holúbek 1999) a zo spoločného speleologického archívu Speleoklubu Muránska planina a Správy Národného parku Muránska planina. Všetky lokality Muránskej planiny patria do Spišsko-gemerského krasu, niektoré lokality v západnej časti opisovanej oblasti ležia v orografickom celku Veporské vrchy.

Z á p a d n á

č a s ť

t i s o v s k é h o

k r a s u

Jaskyňa za Bôrovou Alternatívny názov. Za Borovou. Lokalizácia. (7385, 700 m n. m.) – stredné Slovensko, Muránska planina (021), k. ú. Klenovec. Nachádza sa na južne orientovanom svahu doliny Borového potoka 1 km JJV od Rangasky (866 m n. m.). Popis. Jaskyňu tvorí jedna chodba so šírkou 1–2 m a s výškou stropu 1,5–2 m. Jaskyňa po 20 metroch končí neprielezným zasintrovaným závalom, celková dĺžka jaskyne je 30 m (Gaál & Uhrin 1997). Výskum netopierov a zhrnutie poznatkov. Lokalita nie je systematicky sledovaná, netopiere sa zaznamenali len počas speleologického prieskumu jaskyne 31. 1. 1995 [Rhip (3), Bbar (1)].

103

Veľká Rangaska Alternatívny názov. Veľká Rangaská jaskyňa. Lokalizácia. (7385, 700 m n. m.) – stredné Slovensko, Muránska planina (021), k. ú. Klenovec. Jaskyňa sa nachádza na S svahu Rangasky (866 m n. m.) pod vápencovým bralom. V masíve brala sa nachádzajú ďalšie dve jaskyne (Malá Rangaska, Dvojvchodová), v ktorých výskyt netopierov nebol zaznamenaný. Popis. Ide o jaskyňu s dynamickým klimatickým režimom so 4 vchodmi. Celková dĺžka meračských ťahov v jaskyni je 105 m, prevažne má chodby menších rozmerov, len výnimočne s koróne vytvorenými väčšími sálkami (Gaál 1997, Gaál & Uhrin 1997). Výskum netopierov. Netopiere boli zaznamenané len raz, počas speleologického prieskumu jaskyne. Zhrnutie poznatkov. 31. 1. 1995 – Bbar (1). Málo významné, pravdepodobne len príležitostné, zimovisko. Stav ochrany. Vzhľadom na odľahlosť a malý počet zimujúcich netopierov sa nejedná o ohrozenú lokalitu.

S u c h é

d o l y

–

H r a d o v á

–

F u r m a n e c

Hradová 1 Lokalizácia. (7285, 420 m n. m.) – stredné Slovensko, Muránska planina (021), k. ú. Tisovec. Jaskyňa leží priamo v meste a to v skalnom výbežku Hradovej na Malinovského ulici. Popis. Inaktívna fluviokrasová jaskyňa. Má portálovitý vchod s výškou 2 m, ktorý je obrátený na východ. Erodovaná vstupná chodba smeruje na Z v dĺžke asi 12 m a tu sa rozdvojuje. Jaskyňa je 30 m dlhá (Kámen 1971). Výskum netopierov. Sčítanie netopierov sa uskutočnilo len v roku 1999. Zhrnutie poznatkov. 17. 1. 1999 – Rhip (1). Stav ochrany. Jaskyňa je vzhľadom k svojej lokalizácii v intraviláne mesta veľmi známa a je často navštevovaná. V minulosti bola uzavretá mrežou, ktorá je toho času vylomená.

Jaskyňa Netopierov Alternatívne názvy. Netopierska jaskyňa, Teľacia jaskyňa. Lokalizácia. (7385, 589 m n. m.) – stredné Slovensko, Muránska planina (021), k. ú. Tisovec. Vchod do jaskyne sa nachádza v ponore v centrálnej časti Suchých dolov pri informačnej tabuli. Popis. Priepasťovitá jaskyňa s aktívnym vodným tokom. Celková hĺbka jaskyne je 75 m, vstupná šachta (prístupná len speleoalpinisticky) je hlboká 12 m. Dĺžka jaskyne je 150 m.

Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Jaskyni Netopierov Dátum / druh

Rhip

Moxy

Mmyo

Mnat

Mema

Mdau

Bbar

Paur

1954 / 1955 16. 2. 1961 5. 2. 1988 14. 1. 1993 18. 2. 1994 29. 1. 1995 27. 1. 1996 25. 1. 1997 1. 2. 1998 2. 2. 1999 3. 2. 2001

540 456 36 20 53 61 67 75 78 108 237

– 3 – – – – – – – – –

8 3 13 9 13 13 7 4 6 4 4

– – – – 1 – 1 3 – – 3

– – – – 1 – – – 1 1 –

– – – – – – – 1 2 1 –

– – 2 3 2 1 3 4 1 2 –

– 1 – 1 – 1 1 – – 1 –

104

spolu 548 463 51 33 70 76 77 87 88 117 244

Výskum netopierov. Prvý údaj o počte zimujúcich netopierov priniesol zo zimy 1954/1955 Vachold (1955), neskôr Gaisler & Hanák (1972) z roku 1961. Pravidelné kontroly sa uskutočňujú od roku 1993. Zhrnutie poznatkov. Významné zimovisko predovšetkým pre R. hipposideros. V roku 1988 sa zaznamenal počet R. hipposideros na úrovni 1/10 stavov v rokoch 1955 a 1961. Od roku 1993 doch ádza opätovne k nárastu jeho početnosti (tab. 1). Celkom sa v jaskyni zaznamenala hibernácia 8 druhov. Stav ochrany. Lokalita je súčasťou PR Suché doly v ochrannom pásme NP Muránska planina. Vzhľadom na priepasťovitý vchod nie je ohrozená. Ďalšie údaje. 6. 11. 1993 – Rhip (11), Mmyo (7), Paur (1).

Jazerná jaskyňa Lokalizácia. (7285, 483 m n. m.) – stredné Slovensko, Muránska planina (021), k. ú. Tisovec. Jaskyňa leží v doline Furmanca, vchod do jaskyne je možný malým v minulosti zamrežovaným otvorom v záreze železnice Tisovec – Brezno v 33,33 km asi 5 m nad koľajou. Popis. Fluviokrasová jaskyňa s vodným jazerom. Je to jaskynný systém, vybudovaný v svetlých triasových vápencoch na trhlinách, neskoršie rozšírených a erodovaných podzemným riečnym tokom. Postup jaskyňou je možný zväčša plazením, s výnimkou záverečnej časti, sály nad jazerami. V závere jaskyne sú tri podzemné jazerá vytvárané jednou vodnou hladinou, rozdelenou pod hladinou skaln ými rebrami. Hĺbka jazier je vyše 20 m a dno dosahuje asi o 2,5 m nižšie ako koryto potoka Furmanca. V jaskyni možno sledovať zvláštne zvukové javy, súvisiace s odtokom podzemného toku do periodickej vyvieračky (Kámen 1953, 1971). Dĺžka jaskyne je 160 m. Výskum netopierov. Prvé údaje o netopieroch Jazernej jaskyne uvádza Vachold (1955). Ďalšie údaje sú až z roku 1988 (Hanák 1988). V roku 1993 skontroloval vstupnú časť jaskyne Uhrin. Kompletné sčítanie (po jazerá) uskutočnili v roku 1999 Hapl a Boroš a v roku 2000 Bobáková a Brinzík. Zhrnutie poznatkov. V Jazernej jaskyni bolo doposiaľ zistených 5 druhov netopierov (tab. 4). Pravidelne sú zaznamenávané Rhinolophus hipposideros (v počte do 50 jedincov) a Myotis myotis (1–3 kusy). Stav ochrany. V minulosti bol vchod do jaskyne zamrežovaný. Jaskyňa je vzhľadom k jej náročnosti len ojedinele navštevovaná. Obnovenie poškodeného uzáveru nie je z hľadiska ochrany netopierov nutné.

Kášter Lokalizácia. (7285, 785 m n. m.) – stredné Slovensko, Muránska planina (021), k. ú. Tisovec. Nachádza sa v ľavom úpätí doliny Biele vody na južnom úbočí vrchu Kášter (908,5 m n. m.). Popis. Vstup do jaskyne tvorí oválny otvor s rozmermi 1,6×2, 4 m s prepadliskom hĺbky 10 m, ktoré ústí do priestrannej sály 6, 5×11,6 m. Za sálou sa chodba rozdeľuje v tvare písmena T. Jedno rameno končí zasintrovaným osypovým kužeľom, druhé hrubým závalom. Výskum netopierov. Jaskyňa bola kontrolovaná iba raz v sezóne 2000/2001. Zhrnutie poznatkov. 22. 2. 2001 – Rfer (1), Rhip (50), Mmyo/oxy (2), Enil (1), Bbar (1).

Kostolík Lokalizácia. (7385, 479 m n. m.) – stredné Slovensko, Muránska planina (021), k. ú. Tisovec. Jaskyňa sa nachádza v zarastenom závrte nad PR Hlboký jarok. Popis. Fluviokrasová jaskyňa s bohato vyvinutou sintrovou výzdobou. Celková hĺbka jaskyne je 270 m, časť má klesajúci charakter, chodby ústia do podzemnej sály. Z tejto časti vychádza niekoľko labyrintových chodieb ústiacich do menšej priepasti. Dĺžka jaskyne je 150 m. Výskum netopierov. Jedna z jaskýň Muránskej planiny s prvými údajmi už z povojnového obdobia (Vachold 1955). Ďalšie kontroly sú z rokov 1961 a 1988 (Gaisler & Hanák 1972, 1973, Hanák 1988), pravidelne je lokalita monitorovaná od roku 1993.

105

Tab. 2. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Kostolíku Dátum / druh 3. 2. 1955 15. 2. 1961 II. 1988 19. 1. 1993 18. 2. 1994 29. 1. 1995 27. 1. 1996 25. 1. 1997 1. 2. 1998 4. 12. 1998 2. 2. 2000 3. 2. 2001

Rfer

Rhip

Reur

– 3 – – – 1 – – 1 1 – –

39 31 23 69 81 81 90 88 104 124 101 115

30–40 – – – – – – – – – – –

Mmyo Mema 1 1 9 2 3 2 – – – – – –

– – – – 1 – – – – – – –

Mdau

Bbar

Paur

indet.

– – 1 – – – – – – – – –

104 20 12 4 1 1 1 1 – – – –

– – – – – – – – – 1 – –

– – 1 – – – – – – – – –

spolu 174–184 45 46 75 86 85 91 89 105 126 101 115

Zhrnutie poznatkov. Významné zimovisko predovšetkým pre R. hipposideros. V 50. rokoch zaznamenaný aj výskyt R. euryale, ktorý neskôr nebol potvrdený. Početnosť R. hipposideros v priebehu celého sledovaného obdobia postupne rastie (tab. 2). Ďalšie údaje. 30. 7. 1970 – Rhip (1†), 6. 11. 1993 – Rfer (1), Rhip (19), Mema (1), 15. 12. 1997 – Rfer (1), Rhip (106), Bbar (1). Netting: 1. 8. 1972 – Rhip (1), 11. 8. 1974 – Rhip (1). Stav ochrany. Lokalita je súčasťou PR Hlboký jarok v ochrannom pásme NP Muránska planina. Vo vchode sa je inštalovaný oceľový uzáver.

Macova 1 Lokalizácia. (7285, 475 m n. m.) – stredné Slovensko, Muránska planina (021), k. ú. Tisovec. Jaskyňa sa nachádza na ľavom brehu potoka Furmanec približne oproti Periodickej vyvieračke S od Tisovca. Popis. Je to horizontálna puklinová jaskyňa, ca. 20 m dlhá. Vchod v podstate tvoria dva jaskynné vstupy položené asi 8 m od seba. Jaskynná chodba je veľmi úzka a ťažko sa cez ňu postupuje. Pomerne široké portály v jednom masíve sú asi zbytkom jaskyne (Kámen 1971). Výskum netopierov. Jediný pozitívny údaj o výskyte netopierov je z roku 1988 (Hanák 1988). Kontroly jaskyne v rokoch 1999 a 2000 boli negatívne. Zhrnutie poznatkov. V jaskyni bol doposiaľ zistený výskyt len jedného jedinca Myotis myotis (tab. 5). Stav ochrany. Vo vstupnom portálovitom vchode boli zistené stopy po častom pobyte ľudí – nápisy, ohnisko, smeti. Jaskyňa nemá väčší význam a preto aj akékoľvek ochranné zásahy nie sú významné.

Maša Lokalizácia. (7385, 420 m n. m.) – stredné Slovensko, Muránska planina (021), k. ú. Tisovec. Nachádza sa v areáli strojárskeho závodu (CSM a. s. Tisovec) na S okraji mesta Tisovec. Popis. Jaskyňa bola objavená pri razení štôlne (v období 1855–1857), celková zameraná dĺžka (vrátane štôlne) je 24 m (Čipka & Vojtko 1998). Vchod do jaskyne sa nachádza asi 20 m od ústia štôlne. Výskum netopierov. Z lokality je známy jediný údaj zo zimy 1992/1993. Zhrnutie poznatkov. 14. 1. 1993 – Rhip (1). Stav ochrany. Ochranársky nevýznamná lokalita.

106

Tab. 3. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Michňovej Dátum / druh

Rfer

Rhip

Mmyo

Mema

Mmys

Mdau

Paur

1954 / 1955 16. 2. 1961 5. 2. 1988 19. 2. 1993 18. 2. 1994 29. 1. 1995 27. 1. 1996 25. 1. 1997 1. 2. 1998 2. 2. 1999 2. 2. 2000 3. 2. 2001

– – 1 1 – – – – 1 1 1 1

148 95 168 184 179 223 236 191 175 170 187 245

2 – – 4 6 1 1 4 3 7 – 1

1 – 20 16 3 1 3 11 6 9 12 10

– – – – – – 3 – – – – –

– – – – – – 2 – – – – –

– – – – – 1 – – 1 – – –

spolu 151 95 189 205 188 226 245 206 186 187 200 257

Michňová Lokalizácia. (7385, 600 m n. m.) – stredné Slovensko, Muránska planina (021), k. ú. Tisovec. Priepasť sa nachádza v centrálnej časti oblasti Suchých dolov, jej vchod leží priamo pod jaskyniarskou chatou pri zeleno značenom turistickom chodníku do Teplice – Furmanca. Popis. Priepasťovitá jaskyňa s priestrannými dómami. Celková hĺbka jaskyne je 105 m, exkurzná trasa je zebezpečená kovovými rebríkmi. Výskum netopierov. Chiropterologický výskum priepasti začal v 50. rokoch 20. storočia (Vachold 1955), neskôr sú poznatky z rokov 1961, 1988 (Gaisler & Hanák 1972, 1973, Hanák 1988), pravidelne je lokalita monitorovaná od roku 1993. Zhrnutie poznatkov. Významné zimovisko predovšetkým pre R. hipposideros. Je možné konštatovať, že v celom sledovanom období je jeho početnosť stabilná so zaznamenanými hodnotami 95–257 jedincov (tab. 3). Faunisticky zaujímavé je pravidlené zimovanie M. emarginatus v najhlbšej časti jaskyne. Stav ochrany. Lokalita je súčasťou PR Suché doly v ochrannom pásme NP Muránska planina. Vchod do jaskyne je uzvavretý oceľovým ozáverom. Ďalšie údaje. 26. 4. 1978 – Rhip (6), Mmyo (1), 19. 1. 1993 – Rfer (1), Rhip (155), Mmyo (2), Mema (11), Mdau (1), 6. 11. 1993 – Rfer (1), Rhip (51), Mmyo (1), Mema (2), Mdau (1), 28. 12. 1995 – Rhip (181), Mmyo (1), Mema (1), 25. 12. 1997 – Rfer (1), Rhip (130), Mmyo (2), Mnat (1), Mema (4).

Okno Lokalizácia. (7385, 660 m n. m.) – stredné Slovensko, Muránska planina (021), k. ú. Tisovec. Leží na výbežku Hradovej nad Periodickou vyvieračkou na odvrátenej strane svahu. Popis. Jaskyňa vznikla na styku strednotriasových dolomitov a wettersteinských vápencov. Otvor do jaskyne je v osamelej skalke. Otvor má rozmery 3×2 m a leží 2,5 m nad pätou skalky. Za vchodom je priestorná sála rozmerov 9×3 a 4 m. V severnom smere odbočuje nízka široká chodba, ktorou smeruje do druhej sály rozmerov 6×3 m a 2 m vysokej (Kámen 1971). Jaskyňa je dlhá 16 m. Výskum netopierov. Jaskyňa bola za účelom sčítania netopierov kontrolovaná v rokoch 1999 a 2000. Zhrnutie poznatkov. V jaskyni boli doteraz zistené dva druhy netopierov. Z hľadiska zimovania netopierov to nie je významná lokalita (tab. 4). Netopiere boli vždy nájdené vo vstupnej osvetlenej sieni jaskyne v štrbinách. Stav ochrany. Jaskyňa nie je vzhľadom k jej ťažkej lokalizácii a obtiažnemu prístupu atakovaná návštevníkmi.

107

dátum / druh

Rfer

Rhip

Mmyo

Mm/o

Mbech

Mdau

Msp.

Bbar

Paur

Indet.

spolu

Tab. 4. Výsledky zimných sčítaní netopierov v zimoviskách v oblasti Suché doly – Hradová – Frumanec

Jazerná j.

1954 / 1955 6. 2. 1988 30. 1. 1993 17. 1. 1999 30. 1. 2000 3. 2. 2001

– – – – 1 –

9 46 2 44 28 22

– 1 1 – 1 1

– – – 3 – –

– – – 1 – –

– – – – 1 –

– – – – – 1

– – – – – –

– – – – – 1

9 47 3 47 31 25

Macova 1

II. 1988 12. 1. 1999 30. 1. 2000

– – –

1 – –

– – –

1 – –

Okno (Hradová)

12. 1. 1999 15. 1. 2000

– –

1 1

– 1

1 –

2 2

Lokalita

Rysie hniezdo Alternatívny názov. Hradová XI. Lokalizácia. (7385, 770 m n. m.) – stredné Slovensko, Muránska planina (021), k. ú. Tisovec. Jaskyňa sa veľmi ťažko hľadá, pretože jej vchod kryje veľký balvan. Údajne bola objavená pri pozorovaní rysa, ktorý vybehol z jaskyne. Nachádza sa na južnom svahu Hradovej. Popis. Rútivá jaskyňa. Nízky vchod pokračuje do úzkej plazivky, ktorá vedie takmer vodorovne do prvého nízkeho priestoru jaskyne. V tomto priestore sa pod stenou nachádza rysí brloh vystlaný suchou trávou. Odtiaľ vedie strmo dole chodba, ktorá vyúsťuje na ca. 15 m dlhý lanový rebrík. Spodná časť jaskyne má strmo klesajúce dno a vedie do priestrannej sály, z ktorej vedie niekoľko stúpajúcich odbočiek, ktoré končia neprielezne. Celková hĺbka jaskyne je 65 m. Výskum netopierov. Jaskyňa bola kontrolovaná len v roku 1999. Zhrnutie poznatkov. 8. 1. 1999 – Rhip (10), Mbech (1), Mema (1). V jaskyni boli zistené 3 druhy netopierov, z ktorých najpočetnejším bol Rhinolophus hipposideros. Stav ochrany. Jaskyňa sa dá len veľmi ťažko nájsť, preto je výnimočne navštevovaná len jaskyniarmi.

Č e r t o v a

d o l i n a

Čertova dolina – priepust pod cestou Lokalizácia. (7185, 650 m n. m.) – stredné Slovensko, Veporské vrchy (010), k. ú. Tisovec. Popis. Jedná sa o približne 15 m dlhý priepust pod štátnou cestou Tisovec – Brezno. Výskum netopierov. Lokalita bola skontrolovaná len raz v zime 1998/1999. Zhrnutie poznatkov. 17. 1. 1999 – Bbar (1). Ide pravdepodobne o príležitostné zimovisko, kde prítomnosť netopierov závisí od teplotného vývoja v zimnom období.

Čertova jaskyňa Alternatívny názov. Zbojská jaskyňa. Lokalizácia. (7285, 650 m n. m.) – stredné Slovensko, Veporské vrchy (010), k. ú. Tisovec. Nachádza sa v pravom svahu bočnej dolinky ústiacej pred južné ústie rokliny Čertova dolina (S od sedla Bánovo).

108

Tab. 5. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Čertovej jaskyni Dátum / druh

Rhip

Mmyo

Mmys

Mdau

Eser

Bbar

Paur

Paus

9. 12. 1992 3. 12. 1993 18. 11. 1994 26. 1. 1997 1. 2. 1998 2. 2. 1999 2. 2. 2000 3. 2. 2001

57 56 41 61 83 98 47 78

– 2 – 8 8 8 6 17

– – – 1 – – – –

– – – – – 2 1 2

– – – – 3 – – –

11 7 – 22 26 19 27 26

– – – – 1 2 – 2

– – – – 1 – – –

spolu 68 65 41 92 122 129 81 125

Popis. Pomerne rozsiahla jaskyňa s dĺžkou 232 m (Kámen 1965, Steiner 1950). Za vchodom sa nachádza priestranná Vstupná sieň (18 m dlhá, 11 m široká, výška stropu 2 m). Z nej pokračuje západným smerom Hlavná chodba, z ktorej je možné zostúpiť do druhej úrovne jaskyne (Suchá chodba). Hlavná chodba končí nižšími priestormi s jazierkom na dne, za ktorým nasledujú ešte ďalšie priestory (Chodba ozveny, Chotárna, Rázcestie, Južná chodba). Výskum netopierov. Pravidelný monitoring netopierov sa v jaskyni uskutočňuje od roku 1992. Zhrnutie poznatkov. V jaskyni zimuje druhovo pestré spoločenstvo netopierov (celkom 8 druhov, tab. 5), ide o významné zimovisko R. hipposideros (zimovanie v agregácii v počte 41–98 jedincov). Podkováre malé zimujú sústredné v Suchej chodbe. Stav ochrany. Jaskyňa sa nachádza v PR Čertova dolina a jej vchod je uzatvorený mrežami. Uzáver je v súčasnosti poškodený, jaskyňa je často navštevovaná.

D i e l i k

o k o l i e

Dielik, tunel Lokalizácia. (7285, 500 m n. m.) – východné Slovensko, Muránska planina (021), k. ú. Muráň. Vchod sa nachádza pod sedlom Dielik Z od žrebčína Paseky. Popis. Ide o jednokoľajový železničný tunel štandardných rozmerov. Budovaný bol počas 2. svetovej vojny ako súčasť nedobudovanej železničnej trate Revúca – Tisovec. Celková dĺžka tunela je viac ako 3 km, západný vchod je v dôsledku prevalenia stropnej časti nepriechodný. Výskum netopierov. Zimovisko s masovým výskytom netopierov bolo objavené v roku 1993 (Uhrin 1993, 1994, 1995). Zhrnutie poznatkov. V lokalite sa zaznamenal výskyt 11 druhov netopierov (tab. 6). Dominantnými boli druhy tvoriace masové agragácie (P. pipistrellus, B. barbastellus, M. schreibersii). Početnosť týchto druhov začala od roku 1997 z neznámych dôvodov, ale pravdepodobne v dôsledku častých návštev, klesať. Stav ochrany. Po objave masového zimoviska na lokalite 28. 1. 1993 sa tu uskutočnilo niekoľko kontrol s cieľom dokumentovať tento výnimočný nález. V roku 1994 bola lokalita vyhlásená za chránený areál a vchod bol uzatvorený kovovou mrežou. Pravdepodobne v dôsledku nadmernej návštevnosti (výskum, turistika)ˇpočetnosť zimujúcich netopierov rapídne klesá. Ďalšie údaje. 26. 1. 1993 – Ppip (1), Bbar (500–800), 20. 2. 1993 – Moxy (1), Ppip (2440), Bbar (4820±500), Mschr (46), 4. 11. 1993 – Mm/b (2), Bbar (1), 3. 12. 1993 – Ppip (700), 9. 12. 1993 – Ppip (700), Bbar (4650), 26. 12. 1993 – Ppip (1095), Nnoc (1), Bbar (4170), 25. 1. 1997 – Ppip (2000), Bbar (3000), 21. 3. 1997 – Ppip (8), Bbar (1). Netting: 5. 10. 1993 – Bbar (66), Paur (1), Mschr (1).

Husleho jaskyňa Alternatívne názvy. Jaskyňa pri tuneli, Jaskyňa v lome.

109

Mdas

Ppip

Nnoc

– – – 1 – – – –

– – 1 – – – 1 4

– – – – – – 1 –

– – – 3 – – – –

2074 940 1910 2343 1000 1075 302 16

– 1 – – – – – –

6838–7798 8 1112 2 4043 214 5737 710 2100 1100 1747 331 1028 7 6 –

spolu

Mnat

– – – 2 – – – 7

Mschr

Mmyo

– 1 2 – – – – 2

Bbar

Reur

2. 2. 1993 17. 2. 1994 8. 2. 1995 27. 1. 1996 13. 1. 1997 28. 1. 1998 2. 2. 1999 20. 2. 2001

Rhip

Dátum / druh

Rfer

Tab. 6. Výsledky zimných sčítaní netopierov v tuneli Dielik

8920–9880 2055 6170 8796 4200 3153 1339 35

Lokalizácia. (7285, 500 m n. m.) – východné Slovensko, Muránska planina (021), k. ú. Muráň. Nachádza sa malom kameňolome pri vchode do železničného tunela pod sedlom Dielik. Popis. Jaskyňa bola odkrytá v priebehu stavby železnice Revúca – Tisovec. Do jaskyne sa vchádza vstupnou vertikálnou puklinou, hlbokou 8 m. Zo vstupnej pukliny mal ým prielezom pokračuje jaskyňa do hlavného ťahu, jaskyňa je veľmi sedimentovaná blatom. Výskum netopierov. Jaskyňa sa kontroluje od roku 1992. Zhrnutie poznatkov. Stredne významné zimovisko so zaznamenaným výskytom 5 druhov (tab. 9). Početne najviac je zastúpený R. hipposideros. Stav ochrany. Leží v NP Muránska planina. Vchod je uzatvorený oceľovými dverami. Ďalšie údaje. 9. 6. 1975 – Rhip (1†). Netting: 5. 10. 1993 – Mbech (1), Mdau (2).

Jaskyne v Javorníkovej doline Názvy lokalít. Jaskyne Javorníková č. 12, 13, 14, 19. Lokalizácia. (7285, ca 470–600 m n. m.) – východné Slovensko, Muránska planina (021), k. ú. Muráň. Jaskyne sa nachádzajú v tiesňave Javorníkovej doliny v rôznych výškach od jej dna. Javorníková č. 12, 13 a 14 sa nachádzajú v úvodnej, kaňonovitej časti Javorníkovej doliny. Javorníková č. 12 leží v kotlovitom rozšírení dolinky na pravej strane asi 5 m nad hladinou. Javorníková č. 13 sa nachádza na pravej strane potoka (3 m nad hladinou) po prúde na predchádzajúcou lokalitou. Javorníková č. 14 – leží na ľavej strane nad skalnou suťou (ca. 10 ma úrovňou potoka). Javorníková č. 19 sa nachádza pod skalnou stenou na ľavej strane potoka asi 30 m nad jeho hladinou v strednej časti doliny. Popis. Vo všetkých prípadoch ide o malé jaskyne s dĺžkou len niekoľko metrov, vzniknuté buď eróznou činnosťou potoka alebo ide o svahové jaskynky. Javorníková č. 12 – malá jaskynka so zvyškami osídlenia v 2. sv. vojne. Javorníková č. 13 – jaskyňa má veľký vstupný portál (8 m) trojuholníkového tvaru, ktorý pokračuje chodbou s dĺžkou 12 m. Javorníková č. 14 – patrí k najväčším krasovým dutinám doliny. Pozostáva z priestrannej sály, ktorá má v strope okno. Javorníková č. 19 – má dva vchody, ktoré ústia do dvoch, samostatnou nízkou chodbou prepojených priestranných priestorov. Výskum netopierov. Najviac kontrol sa uskutočnilo v Javorníkovej č. 19, ostatné jaskynky sú sledované príležitostne. Zhrnutie poznatkov. Zaznamenané len jednotlivé kusy R. hipposideros (tab. 8). Stav ochrany. Jaskyne sú pomerne často navštevované turistami prechádzajúcimi dolinou. Súčasť NPR Javorníková v NP Muránska planina. Ďalšie údaje. 6. 4. 1979 – Rhip (1), 7. 8. 1998 – Rhip (1). Netting: 7. 8. 1998 – Moxy (1), Mmyo (1), Bbar (2), Ppip (2).

110

Tab. 7. Výsledky zimných sčítaní netopierov v jaskyni Martincová č. 25 Dátum / druh 5. 2. 1988 20. 11. 1992 17. 2. 1994 14. 2. 1995 27. 1. 1996 26. 1. 1997 28. 1. 1998 2. 2. 1999 2. 2. 2000 2. 2. 2001

Rhip Mbec Mmyo Mdau Mdas Mm/b Msp. 3 – 1 – 3 2 2 3 5 9

– – – – 1 – – 1 – –

247 143 151 194 302 356 265 293 255 253

– – 1 – – – – – – –

1 – – 3 – 1 – – – –

– – – – – – – – – 2

– – – – – – – 1 – –

Eser

Enil

Bbar

– – 1 – 2 – – – – –

1 – 1 – – – – – – –

1 – 23 10 8 2 2 11 9 –

Paur indet. spolu – – – 2 2 – – – – –

– – – – – – – 1 – –

252 143 178 209 318 361 269 309 269 264

Martincová č. 25 Alternatívny názov. Martincova 1. Lokalizácia. (7285, 820 m n. m.) – východné Slovensko, Muránska planina (021), k. ú. Muráň. Vchod do jaskyne sa nachádza v závere doliny Martincová, na jej pravej strane pod poslednými skalami. Popis. Celková dĺžka jaskyne je 55 m. Jaskyňu tvoria dve sály (Vstupná a Hlavná), ktoré sú spojené nízkou spojovacou chobou. Hlavná sála je rozsiahla a vysoká. Výskum netopierov. Súvislý sčítací rad je od roku 1992, predtým sú údaje z rokov 1979 a 1988. Zhrnutie poznatkov. Najvýznamnejšie zimovisko Muránskej planiny z hľadiska zimovania Myotis myotis (tab. 7). Uvedený druh tu zimuje v agregáciách vo vysokých počtoch (138–356 jedincov). Okrem neho zaznamenaná hibernácia jednotlivých kusov prevažne „horských“ resp. „chladnomilných“ druhov netopierov (M. bechsteinii, M. dasycneme, P. auritus, B. barbastellus, E. nilssonii). Stav ochrany. Jaskyňa je zriedka navštevovaná. Ďalšie údaje. 10. 4. 1979 – Mmyo (250), 24. 9. 1980 – Mmyo (230), Moxy (2), Mdas (1), Bbar (1), 5. 10. 1993 – Mmyo (41), 4. 11. 1993 – Rhip (1), Mmyo (138), Mdau (1), 29. 11. 1996 – Rhip (1), Mmyo (205), Mnat (1), Mdas (1), Bbar (3), 5. 10. 1993 – Mmyo (41). Netting: 5. 10. 1993 – Mmyo (12), Moxy (1), Mdas (1), Bbar (13), Enil (1), Eser (1), Paur (4), .

Paseky Alternatívne názvy. Husleho II., Pri Husleho j. Lokalizácia. (7285, 500 m n. m.) – východné Slovensko, Muránska planina (021), k. ú. Muráň. Jaskyňa sa nachádza tesne nad lesnou cestou vedúcou od tunela pod Dielikom k žrebčínu Paseky. Popis. Jaskyňa speleologicky nebola dosiaľ dokumentovaná. Tvorí ju jedna šikmá, strmo klesajúca chodba, vytvorená na vysokej pukline. Výskum netopierov. Jaskyňa bola kontrolovaná v zime 1994/95 (Uhrin, Benda), 1996/97 (Uhrin, Lehotská) a 1998/99 (Uhrin, Benda). Zhrnutie poznatkov. Potvrdená hibernácia dvoch druhov, málo významné zimovisko (tab. 8).

Prandlovo Alternatívny názov. Dielik. Lokalizácia. (7285, 570 m n. m.) – východné Slovensko, Muránska planina (021), k. ú. Muráň. Vchod do jaskyne sa nachádza v listnatom lese pod kameňolomom v sedle Dielik. Popis. Suchá, inaktívna jaskyňa s dĺžkou 400 m. V jaskyni sa okrem vstupnej, strmo klesajúcej chodby, nachádzajú len meandrovité plazivkovité chodby menších rozmerov.

111

Výskum netopierov. Od roku 1993 uskutočnených celkom 5 návštev lokality. Zhrnutie poznatkov. Okrem pravidelne zimujúceho podkovára malého (R. hipposideros) sa v jaskyni vyskytla aj B. barbastellus (tab. 8). Stav ochrany. Málo navštevovaná lokalita. Vchod neuzatvorený, súčasť NP Muránska planina. Ďalšie údaje. 9. 6. 1975 – Enil (1†).

Tab. 8. Výsledky zimných sčítaní netopierov na lokalitách v okolí Dielika Lokalita

dátum / druh

Rfer

Rhip Mmyo Mema Enil

Ppip Paur Bbar indet.

spolu

20. 2. 1993 I. 1995 27. 1. 1996 25. 1. 1997 28. 1. 1998 2. 2. 1999 2. 2. 2000 2. 2. 2001

1 – 1 1 1 1 1 –

42 32 37 28 23 31 29 47

2 1 3 4 2 4 – 1

– – – – 1 – 1 1

– – – – – – – –

1 1 – – – 2 – –

– – – – – – – –

46 34 41 33 27 38 31 49

Javorníková 12

22. 11. 1999

–

Javorníková 13

22. 11. 1999

–

Javorníková 14

22. 11. 1999

–

Javorníková 19

28. 1. 1993 20. 11. 1993 20. 11. 1994 22. 11. 1999

– – – –

7 1 1 6

– – – –

7 1 1 6

Paseky

8. 12. 1994 29. 11. 1996 2. 2. 1999 3. 2. 2001

– – – –

8 2 8 8

– – 1 1

– – – –

– – 1 –

– – – –

8 2 10 9

Prandlovo

30. 1. 1993 4. 11. 1993 11. 3. 1997 2. 2. 1999 4. 2. 2000 2. 2. 2001

– – – – – –

17 12 7 6 7 5

– – – – – –

– – 1 – 2 1

– – – – – –

17 12 8 6 9 6

Šarkanica

5. 2. 1988 17. 2. 1994 14. 2. 1995 25. 1. 1997 28. 1. 1998 2. 2. 1999 2. 2. 2000 2. 2. 2001

– 1 – – – – – –

– – 1 – 1 – 1 –

– – – – – – – –

1 – – – – – – –

– – – 1 – 1 – –

– – – – – – 1 –

– 1 – – – – 1 –

1 2 1 1 1 1 3 –

Vlčia diera

28. 1. 1993 20. 11. 1994 6. 3. 1999 1. 2. 2000 3. 2. 2001

– – – – –

2 4 3 1 1

2 – – – –

– – – – –

1 – – – –

– – – – –

5 4 3 1 1

Husleho j.

112

Šarkanica Lokalizácia. (7285, ca. 700 m n. m.) – východné Slovensko, Muránska planina (021), k. ú. Muráň. Nachádza sa vysoko v svahu na pravej strane doliny Martinová približne v polovici jej dĺžky. Popis. Ide o vysoký previs s veľkým portálom, viditeľným z dna doliny. Výskum netopierov. Jaskyňa je kontrolovaná predovšetkým za účelom zberu vývržkov S. aluco (pozri napr. Obuch 1985a, b, 1994, 1997). Zhrnutie poznatkov. Pravdepodobne len príležitostné zimovisko (priestor premŕza), napriek tomu zaznamenaná hibernácia jednotlivých exemplárov 5 druhov netopierov (tab. 8). Stav ochrany. Lokalita málo navštevovaná. Ďalšie údaje. 30. 10. 1981 – Rhip (2), 29. 11. 1996 – neg.

Vlčia diera Alternatívne názvy. Vlčia jama, Vlčia jaskyňa. Lokalizácia. (7285, 442 m n. m.) – východné Slovensko, Muránska planina (021), k. ú. Muráň. Jaskyňa sa nachádza V od žrebčína Paseky v poraste listnatého lesa. Prístup k vchodu je možný svahom nad cestou oproti zachytenej vyvieračke Kadlubné pri ceste Dielik – Muráň. Popis. Pripasťovitý vchod sa nachádza v plytkom lievikovitom závrte, z ktorého jaskyňa pokračuje zvislým stupňom do dvoch menších sálok s hráškovitou výzdobou a mäkkým sintrom. Výskum netopierov. Lokalita kontrolovaná v zime 1993/94 (Uhrin), 1994/95 (Uhrin, Benda), 1998/99 (Uhrin) a 1999/2000 (Brinzík). Zhrnutie poznatkov. Málo významné zimovisko, zimovanie 3 druhov netopierov (tab. 8). Stav ochrany. Málo navštevovaná, neohrozovaná lokalita.

H r d z a v á

d o l i n a

Brestová jaskyňa Alternatívny názov. Hurbanovská jaskyňa. Lokalizácia. (7286, 550 m n. m.) – východné Slovensko, Muránska planina (021), k. ú. Muráň. Nachádza sa pod výrazným skalnými stenami Vrbjarky na pravom svahu Hrdzavej doliny. Popis. Dĺžka približne 75 m. V jaskyni sa ukrývali hurbanovskí povstalci (Kámen 1969). Výskum netopierov. Prvé údaje o zimnom výskyte netopierov v jaskyni sú z roku 1975 (Hanák & Anděra 1980, Horáček et al. 1979), pravidelne je jaskyňa kontrolovaná od roku 1993. Tab. 9. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Brestovej jaskyni Dátum / druh 15. 2. 1975 17. 2. 1993 7. 2. 1994 1. 2. 1995 27. 2. 1996 13. 3. 1997 28. 1. 1998 4. 1. 1999 12. 1. 2000 2. 2. 2001

Rfer

Rhip

Mmyo

Moxy

Mm/o

Mdau

Bbar

Paur

Psp.

indet.

– – – – – – – 1 4 3

9 9 16 14 19 26 18 16 19 20

13 2 – 11 15 2 8 16 17 10

1 – – – – – – – – –

– – – – – – 1 – – –

– – – – 1 – – – – –

2 – – – 3 – – 10 9 6

– – – 1 – – – – – –

– – – – 1 – – – – –

– – – 1 – – – 2 – –

spolu 25 11 16 27 39 28 27 45 49 39

113

Zhrnutie poznatkov. Hodnoverne sa tu dokumentovala hibernácia 7 druhov netopierov (tab. 9). Najpočetnejšími druhmi sú R. hipposideros a M. myotis, u ktorých je možné konštatovať mierny nárast početnosti za sledované obdobie. Stav ochrany. Lokalita je súčasťou NPR Hrdzavá v NP Muránska planina. V zimnom období nie je vzhľadom na náročnosť prístupu navštevovaná. Ďalšie údaje. 10. 6. 1975 – Rhip (1†), 15. 2. 1975, 10. 6. 1976 – Mschr (stopy po kolónii), 23. 12. 1992 – Rhip (9), Mmyo (14), 2. 5. 1993 – Rfer (1), 23. 11. 1993 – Rhip (16), Mmyo (2), indet. (1), 23. 4. 1994 – Rhip (7), 8. 12. 1994 – Rfer (1), Rhip (18), Mmyo (15), Moxy (2), Myotis sp. (2). Netting: 17. 7. 1978 – Rfer (3), Rhip (1), Mschr (1), 1. 4. 1993 – Rhip (9), Paus, 18. 4. 1993 – Rhip (2), Mmyo (1), Mema (3), Mdau (1), Bbar (4), Paur (1), 2. 5. 1993 – Rfer, Rhip (2), 19. 5. 1993 – Mdas (1), 23. 4. 1994 – Rhip (2), Mmys (2), Mbech (1), Mmyo (1), 22. 5. 1994 – Moxy, Mnat (1), 1. 9. 1994 – Rfer, Mdas (2), Mbra (2), 7. 6. 1995 – Rhip (1), Moxy, Mema (2), 27. 5. 1995 – Enil (1), 25. 7. 1995 – Ppip (1).

Decembrová jaskyňa Alternatívny názov. Jaskyňa oproti Turni. Lokalizácia. (7286, ca. 600 m n. m.) – východné Slovensko, Muránska planina (021), k. ú. Muráň. Jaskyňa sa nachádza na pravej strane Hrdzavej doliny pod skalnou stenou oproti výrazného samostatného skalného útvaru nazývaného Tureň, ktorý leží na opačnej strane doliny. Popis. Jaskyňa je ca. 30 m dlhá. Vnútorné priestory sú vysoké ca. 3 m a široké 1–2 m. Nebola dosiaľ speleologicky preskúmaná. Výskum netopierov. Lokalita kontrolovaná v zimách 1998/1999 a 1999/2000 (tab. 10). Zhrnutie poznatkov. Lokalita nemá väčší význam. Ide o príležitostné zimovisko štrbinových druhov (M. mystacinus/brandtii, B. barbastellus). Stav ochrany. Súčasť NPR Hrdzavá v NP Muránska planina. Lokalita bola nájdená v roku 1999, pričom jej otvor sa ťažko lokalizuje. Nie je navštevovaná.

Jaskyňa pod Kľakom Lokalizácia. (7285, 1280 m n. m.) – východné Slovensko, Muránska planina (021), k. ú. Muráň. Nachádza sa v skalách záveru Hrdzavej doliny pod vrchom Kľak a Červená. Prístup k vchodu je možný odbočením z červeno značenej tursitickej cesty Nižná Kľaková – Studňa. Popis. Jaskyňa bola objavená v roku 1993 (Meško 1993). Z vchodu s rozmermi 3,5×2,5–3,5 m pokračuje nízkym prielezom do hlavných častí (Sintrová sieň, Chrám). Z Chrámu jaskyňa pokračuje priepasťou s hĺbkou takmer 18 m do Katkinho dómu. Výskum netopierov. Zoologický prieskum sa uskutočňoval súbežne s objavovaním jaskyne. Získalo sa tak aj niekoľko záznamov zo zimného obdobia (Uhrin 1997). Z jaskyne je spracovaný bohatý osteologický materiál (Obuch & Uhrin 1996). Zhrnutie poznatkov. 23. 1. 1994 – Rhip (1), Mmyo (31), Moxy (1). Zaznamenalo sa zimovanie troch druhov (Rhinolophus hiposideros, Myotis oxygnathus a Myotis myotis) pričom z hľadiska početnosti druhu Myotis myotis sa radí medzi významnejšie zimoviská s početnosťou niekoľko desiatok jedincov. Stav ochrany. Jaskyňa je prístupná len speleoalpinisticky. Ďalšie údaje. Netting: 27. 8. 1994 – Mmyo (2).

Kutacia jaskyňa Alternatívny názov. Kutačka. Lokalizácia. (7286, 700 m n. m.) – východné Slovensko, Muránska planina (021), k. ú. Muráň. Jaskyňa sa nachádza v ústí Hrdzavej doliny v skalnej stene nad Brestovou jaskyňou. Popis. Vchod jaskyne je 1, 25 m široký a 1, 4 m vysoký.

114

Výskum netopierov. Jaskyňa bola príležitostne kontrolovaná počas kontrol Brestovej jaskyne. Zhrnutie poznatkov. 4. 1. 1999 – neg., 2. 2. 2001– Rhip (1).

Malá jaskyňa v Brestovej Lokalizácia. (7286, 750 m n. m.) – východné Slovensko, Muránska planina (021), k. ú. Muráň. Nachádza sa na J okraji skalného defilé Vrbjarky nad Brestovou jaskyňou. Popis. Ide o malý priestor s dĺžkou ca. 4,7 m (Uhrin et al. 1997). Výskum netopierov a zhrnutie poznatkov. 23. 12. 1992 – Rhip (1). Priestor bol kontrolovaný len v jednej zime, pravdepodobne príležitostné zimovisko (Uhrin 1995). Stav ochrany. Málo významná jaskyňa, súčasť NPR Hrdzavá v NP Muránska planina.

Modrá jaskyňa Lokalizácia. (7286, 825 m n. m.) – východné Slovensko, Muránska planina (021), k. ú. Muráň. Nachádza sa v severnej časti oblasti Mäsiarske skaly. Popis. Priestor jaskyne má podlhovastý tvar, založený na výraznej skalnej pukline s hĺbkou približne 20 m. Jaskyňa nebola dosiaľ speleologicky zdokumentovaná. Výskum netopierov. Lokalita kontrolovaná len v zime 1999/2000 (tab. 10). Zhrnutie poznatkov. Lokalita nemá väčší význam. Ide o príležitostné zimovisko štrbinových druhov (Myotis mystacinus/brandtii, Barbastella barbastellus). Stav ochrany. Jaskyňa je súčasťou NPR Hrdzavá v NP Muránska planina.

Na Osiskách Alternatívne názvy. Líščia diera, Muránska jaskyňa. Lokalizácia. (7286, 530 m n. m.) – východné Slovensko, Muránska planina (021), k. ú. Muráň. Nachádza sa v svahu listnatého lesa nad účelovou komunikáciou vedúcou z Muráňa na Veľkú lúku. Popis. Vchod jaskyne je nenápadný, len 0,6 m vysoký a 1 m široký (Kámen 1959). Krátka vstupná chodba má horizontálny charakter, končí po 10 m 6 m hlbokou priepasťou. Od jej dna pokračuje jaskyňa dvoma smermi. Naväčším priestorom v jaskyni je Veľká sála, dlhá 15 m. Celková dĺžka jaskyne je 101 m. Výskum netopierov. Zimný monitoring sa realizuje od roku 1993. Zhrnutie poznatkov. Dosiaľ zistená hibernácia 10 druhov netopierov (tab. 10). Najpočetnejším druhom je R. hipposideros. Ďalšie údaje. 17. 11. 1993 – Rfer (1), Rhip (17), Paur (1), 7. 6. 1975 - Rhip (6), 29. 11. 1996 – Rfer (1), Rhip (28), Mmyo (2). Netting: 16. 8. 1974 – Rhip (2), 7. 6. 1975 – Rhip (3), 18. 7. 1978 – Rhip (1), 26. 4. 1993 – Rhip (14). Stav ochrany. Často navštevovaná.

Piecky Lokalizácia. (7286, 570 m n. m.) – východné Slovensko, Muránska planina (021), k. ú. Muráň. Malá jaskynka v rokline Piecky. Leží na vyústení doliny do skalnatej lesostepi. Popis. Krátka plazivkovitá jaskyňa, tvorená jednou chodbou dlhou ca. 8 m. Výskum netopierov. Jediný, náhodný záznam. Zhrnutie poznatkov. 26. 2. 2000 – Paur (1). Príležitostné, nevýznamné zimovisko. Stav ochrany. Súčasť NPR Poludnica v NP Muránska planina.

115

Veľká Rútivá jaskyňa Lokalizácia. (7286, 800 m n. m.) – východné Slovensko, Muránska planina (021), k. ú. Muráň. Nachádza sa v severnej časti oblasti Mäsiarske skaly pod Modrou jaskyňou. Popis. Jaskyňu tvoria priestory v balvanovitom závale pod Mäsiarskymi skalami. Jaskyňa nebola dosiaľ speleologicky zdokumentovaná. Výskum netopierov. Uskutočnené boli dve kontroly v zimnom období. Zhrnutie poznatkov. V zimnom období zistený len podkovár malý, ktorý jaskyňu osídľuje aj v lete (tab. 10). Stav ochrany. Jaskyňa je súčasťou NPR Hrdzavá v NP Muránska planina. Ďalšie údaje. 11. 7. 1995 – Rhip (5).

Výkop a štrbina pri Kutacej jaskyni Lokalizácia. (7286, ca. 500 m n. m.) – východné Slovensko, Muránska planina (021), k. ú. Muráň. Výkop sa nachádza bezprostredne pod skalným defilé Vrbjarky približne 50 m nad Brestovou jaskyňou. Skalná štrbina je v stene vo výške cca 3 m od päty skalnej steny. Popis. Výkop tvorí malý podzemný priestor, vniknutý speleologickým sondovaním s dĺžkou ca. 5 m. Má charakter nízkej plazivkovitej chodby. Výskum netopierov. Priestor výkopu bol kontrolovaný len v zime 1998/1999. V sezóne 2000/01 bol v štrbine v stene pozorovaný jeden ex. N. noctula pri opakovanom nalietavaní do nej, kam nakoniec aj zaliezol. Zhrnutie poznatkov. Výkop: 4. 1. 1999 – Paur (1). Štrbina: 2. 2. 2001 – Nnoc (1). Stav ochrany. V jaskyniarskych prácach na tejto lokalite sa nepokračuje, súčasť NPR Hrdzavá v NP Muránska planina.

dátum / druh

Rfer

Rhip

Mmyo

Mbech

Mnat

Mema

Mmys

Mm/b

Mdau

Paur

Paus

Bbar

spolu

Tab. 10. Výsledky zimných sčítaní netopierov v jaskyniach v Hrdzavej doline

Decembrová j.

7. 1. 1999 12. 1. 2000

– –

1 –

– –

1 –

– –

1 –

2 –

J. na Osiskách

14. 2. 1975 19. 2. 1993 7. 2. 1994 1. 2. 1995 7. 1. 1996 25. 1. 1997 28. 1. 1998 2. 2. 1999 2. 2. 2000 2. 2. 2001

5 1 1 2 4 3 1 1 1 1

12 18 24 24 17 21 19 10 8 3

– – – – 1 1 3 3 – 1

– – – 1 – – – – – –

– – – – – – – 1 – –

– – – – – – – – – –

– – – – – – – – 1 –

– – 1 – 1 – – 2 – 3

– – – – 1 – – – – –

– 1 – – – – – – – –

– – – – – – 1 – – –

17 20 26 27 26 25 24 18 10 8

Modrá jaskyňa

14. 3. 1999 12. 1. 2000

– –

1 –

– –

– 1

1 1

Veľká rútivá j.

14. 3. 1999 12. 1. 2000

– –

1 –

– –

1 –

Lokalita

116

V r c h o l o v á č a s ť p l o š i n y M u r á n s k e j p l a n i n y Bobačka Alternatívne názvy. Nová Bobačka, Stará Bobačka. Lokalizácia. (7286, 767 a 780 m n. m) – východné Slovensko, Muránska planina (021), k. ú. Muránska Huta. Nachádza sa v závere rovnomennej dolinky ústiacej k obci Muránska Huta. Popis. Najvýznamnejšia jaskyňa Muránskej planiny. Ide o rozsiahlu výverovú, fluviokrasovú jaskyňu s dĺžkou 3036 m. Jaskyňa má bohatú výzdobu, aktívny podzemný tok. Staršie časti jaskyne boli známe obyvateľom a turistom dlhé obdobie (Lalkovič 1994), hlavná časť jaskyne bola objavená speleopotápačskými technikami (Hochmuth 1998, 2000, Sasvári 1976). Speleologické výsledky výskumu spolu s opismi jaskyne sú uverejnené vo viacerých prácach (napr. Kámen 1955, 1968, Kováč & Merta 1993), najnovšie objavy z roku 2000 publikoval Šmída et al. (2000). Výskum netopierov. Záznamy zo zimného obdobia pochádzajú od roku 1975. U starších údajov nie je jasné, z ktorých častí jaskyne pochádzajú, od roku 1992 sa monitorujú jednotlivé časti spravidla samostatne (Bobačka stará a Bobačka nová). V novej časti sa kontroluje hlavný ťah jaskyne až po vodopád a spodné úrovne od Ypsilonky po Perlovú chodbu. Zhrnutie poznatkov. Významné zimovisko s vysokou druhovou diverzitou (13 druhov) (tab. 11). Najpočetnejšími druhmi sú R. hipposideros a M. myotis, zistené boli aj vzácnejšie druhy (napr. M. dasycneme, E. nilssonii).

Rhip

Mmyo

Moxy

Mnat

Mema

Mmys

Mdau

Mdas

Msp.

Eser

Enil

Bbar

Paur

Psp.

20. 2. 1974 15. 2. 1975 20. 2. 1979 5. 2. 1988

– – – –

– 14 6 9

– 14 14 18

– 4 – –

– – – 1

– – – –

– – – 2

– – – –

4 2 – –

– – – –

4 34 20 30

Nová Bobačka 7. 1. 1982 7. 3. 1993 6. 2. 1994 15. 2. 1995 29. 1. 1996 26. 1. 1997 28. 1. 1998 2. 2. 1999 2. 2. 2000 3. 2. 2001

1 5 2 5 7 9 6 6 4 4

29 54 55 56 71 97 72 77 91 95

4 11 5 12 5 6 4 5 12 6

– 1 – – – – – – – –

– – – – – – – – – –

– 2 – – – 1 – – 2 1

– – – – – – – – – –

– – – 1 – – – – – –

– – – – – – – – – –

– – 1 – – – – – – –

– – – – – – – – – –

1 – – – – – – 2 1 –

– – 1 – – – – – – –

35 73 64 74 83 113 82 90 110 106

Stará Bobačka 26. 1. 1993 14. 2. 1995 29. 1. 1996 26. 1. 1997 28. 1. 1998 2. 2. 1999 2. 2. 2000 15. 2. 2001

– 1 1 1 1 1 3 1

8 19 26 24 58 43 35 36

11 14 19 11 9 13 9 4

– – – – – – – –

– – – – – 1 – –

– – – 1 – – – 1

– – – – – – – –

– – – – – 1 – –

– – – – – – – –

– – 2 – 1 – – –

– – 1 – – – – –

– 2 2 3 6 6 3 –

1 – – – – 2 – –

– – – – – – – –

20 36 51 40 75 67 50 42

spolu

Dátum/druh

Rfer

Tab. 11. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Bobačke

117

Stav ochrany. Oba vchody jaskyne sú zatvorené mrežami v dobrom stave. Jaskyňa je národnou prírodnou pamiatkou. Ďalšie údaje. 9. 4. 1979 – Mmyo (40), 25. 10. 1983 – Mmyo (40). Stará Bobačka: 7. 10. 1993 – Mmys (1), 14. 12. 1993 – Rfer (3), Rhip (3), Mmyo (1), 27. 11. 1994 – Rfer (1), Rhip (11), Mmyo (5), 30. 11. 1996 – Rfer (1), Rhip (15), Mmyo (4), Bbar (1). Nová Bobačka: 30. 12. 1993 – Mbra (1), 6. 10. 1994 – Rhip (5), 27. 11. 1994 – Rfer (4), Rhip (57), Mmyo (2), Mema (2), Bbar (1), 5. 11. 1996 – Rfer (4), Rhip (19), Mmyo (3), 30. 11. 1996 – Rfer (5), Rhip (82), Mmyo (10), Mdas (1), Myotis sp. (1), 9. 11. 2000 – Rfer (3), Rhip (53), Mmyo (1). Netting: 19. 7. 1978 – Mema (1), Bbar (1), 7. 10. 1993 – Rhip (2), Mmyo (3), Mnat (1), Mema (4), Mdau (1), Mbra (1), Paur (2), 19. 9. 1994 – Rhip (4), Mema (7), Mmyo (1).

Bodolová Lokalizácia. (7286, 1080 m n. m.) – východné Slovensko, Muránska planina (021), k. ú. Muráň. Nachádza sa v blízkosti južného okraja planiny neďaleko lokality Maretkiná v rovnomennej bočnej dolinke. Popis. Ústie priepasti je na dne krasového lievika rozmerov 7×8 m a vytvára nepravidelný trojuholník. Vlastný otvor priepasti má dve súbežné šachty. Hlavná má prierez 3,5×2 m a vedľajší 1×1 m. Hlavný komín sa ku dnu nepatrne rozširuje a v hĺbke 8 m sa objaví bočný otvor, ktorý súvisí s bočným komínom. Hĺbka priepasti je 33 m (Kámen 1957). Výskum netopierov. Jaskyňa bola kontrolovaná iba raz v sezóne 2000/2001. Zhrnutie poznatkov. 31. 12. 2000 – Enil (6).

Havrania jaskyňa Lokalizácia. (7186, 1020 m n. m.) – východné Slovensko, Muránska planina (021), k. ú. Šumiac. Jaskyňa sa nachádza na severnej strane Muránskej planiny, tesne pod severnou hranou planiny nad Havraňou dolinou. Popis. Jaskyňa bola (spolu s jaskyňou Oči a Sintrovou jaskyňou) nájdená v roku 1997 jaskyniarmi Speloklubu Muránska planina. Pozostáva z vstupnej sály so suťovým dnom, z ktoréhom pokračuje jedna horizontálna chodba. Výskum netopierov. Lokalita kontrolovaná v zime 1997/98 (v dvoch termínoch Uhrin, Kotlarčík a v druhom termíne Kotlarčík, Breznaník), 1998/99 (Uhrin) a 1999/2000 (Uhrin, Hapl, Koch). Zhrnutie poznatkov. Doposiaľ bolo zistené zimovanie 7 druhov (tab. 12). Stav ochrany. Voľne prístupná lokalita. Vchod jaskyne sa však ťažko vyhľadáva a nachádza sa vo veľmi ťažkom teréne. Ďalšie údaje. 15. 2. 1998 – Enil (2), Paur (1).

Jaskyňa pri štrbavej lebke Lokalizácia. (7286, ca. 790 m n. m.) – východné Slovensko, Muránska planina (021), k. ú. Muránska Huta. Nachádza sa v lesnom poraste asi 70 m nad jaskyňou Bobačka. Popis. Dvojvchodová jaskyňa, končiaca sa neprieleznou plazivkou (Uhrin et al. 1997). Výskum netopierov. Jediný záznam z roku 1994. Zhrnutie poznatkov. 1. 10. 1994 – Rhip (1). Stav ochrany. Málo významná lokalita.

Javoriny Alternatívne názvy. Priepasť v gypse, Jánošíková priepasť.

118

Lokalizácia. (7286, 870 m n. m.) – východné Slovensko, Muránska planina (021), k. ú. Muránska Huta. Priepasť sa nachádza južne od sedla Javorina asi 60–70 m od štátnej cesty v blízkosti dopravnej značky označujúcej hranicu okresov Brezno a Revúca. Popis. Vchod priepasti leží pod 10 m skalnou stenou zlomového charakteru medzi zaklinenými balvanmi. V hornej časti je priepasť pomerne priestorná a má valcovitý tvar, ten sa smerom dole postupne zužuje. Priepasť má hĺbku 28,5 m. Výskum netopierov. Zimné sčítanie netopierov tu uskutočnil v roku 1993 Uhrin. Pred vchodom jaskyne sa v rokoch 1999 a 2000 niekoľkokrát uskutočnil odchyt netopierov, pri ktorom bola zistená prítomnosť 7 druhov netopierov. Zhrnutie poznatkov. 31. 1. 1993 – Mmyo (1), Mdau (1), indet. (1). V jaskyni bolo celkom zistených 7 druhov netopierov, z ktorých 2 druhy boli zistené aj počas zimovania. Stav ochrany. Vzhľadom na odľahlosť a ťažký zostup do jaskyne (priepasť) nie je lokalita navštevovaná, súčasť NP Muránska planina. Ďalšie údaje. Netting: 13. 9. 1999 – Mmyo (2), Mbech (2), Mdau (2), Paur (2), 18. 8. 2000 – Rhip (3), Mbech (5), Mmyo (4), Mmys (1), Mdau (1), Mdas (2).

Jelenia priepasť Lokalizácia. (7286, 1070 m n. m.) – stredné Slovensko, Muránska planina (021), k. ú. Muráň. Vchod jaskyne sa nachádza na Z okraji lúky Zadný Vohan. Popis. Priepasťovitá jaskyňa s celkovou dĺžkou chodieb 323 m a prevýšením 55 m. Do jaskyne sa vstupuje otvorom na dne lievikovitej krasovej jamy do vstupnej priepasti. Za ňou jaskyňa stále klesá a rozvetvuje sa na chodby horizontálneho charakteru (Kámen 1971, Mitter 1971). Výskum netopierov. Jaskyňa bola kontrolovaná v zime 1992/1993 a 1993/1994 (Uhrin). Zhrnutie poznatkov. V jaskyni bolo zistené zimovanie 7 druhov netopierov (tab. 12). Stav ochrany. Jaskyňa je prístupná len s lezeckou technikou. Ďalšie údaje. Netting: 26. 7. 2001 – Rfer (1 obs. a det.), Paur (1).

Macova jaskyňa Alternatívny názov. Priehalina (nesprávny názov použitý autormi vo výsledkoch zimného sčítania netopierov na Slovensku 1999/2000 – Lehotská 2000). Lokalizácia. (7286, 890 m n. m.) – východné Slovensko, Muránska planina (021), k. ú. Muráň. Vchod leží 520 m SV od kóty Macov vrch v SV svahu dolinky Společná pod lesnou cestou na dne strmého závrtu. Popis. Jaskyňa leží v dolinke pod lokalitou Priehalina, na pravej strane doliny vo svahu v malej bočnej dolinke. Otvor jaskyne je skrytý v lesnom poraste. Z otvoru strmo klesá priestranná chodba do priestornej siene. Jaskyňa je ca. 30 m dlhá (Kámen 1970a). Zhrnutie poznatkov. Jaskyňa bola s ohľadom na netopiere prvýkrát skúmaná v roku 1999 (tab. 12). V tom istom roku sa pred jaskyňou uskutočnil odchyt netopierov. Významný je nález zimujúceho M. dasycneme. Stav ochrany. Vzhľadom k ťažkej lokalizácii, náročnému terénu a ťažkému zostupu do jaskyne, nie je táto jaskyňa atakovaná ľudskou činnosťou. Ďalšie údaje. Netting: 14. 9. 1999 – Mmyo (3), Paur (4).

Machnatá Alternatívny názov. Zbojnícka jaskyňa. Lokalizácia. (7285, 1260 m n. m) – stredné Slovensko, Muránska planina (021), k. ú. Závadka nad Hronom. Leží 550 m S od kóty Kľak (1408 m) pod skalným bralom severného okraja Muránskej planiny.

119

dátum / druh

Rhip

Mmyo

Mbech

Mnat

Mm/b

Mdau

Mdas

Msp.

Eser

Enil

Paur

Paus

Psp.

Bbar

indet.

spolu

Tab. 13. Výsledky zimných sčítaní netopierov v jaskyniach vrcholovej plošiny Muránskej planina

Havrania j.

3. 1. 1998 3. 1. 1999 20. 1. 2000 19. 1. 2001

– – 1 –

– – – 1

– – – 3

– – 2 –

– – – –

– – – 1

– – – –

– 1 1 –

1 1 1 3

2 – – –

– – – –

2 1 5 4

– – – –

5 3 11 12

Jelenia p.

9. 2. 1993 5. 11. 1993 19. 1. 2001

3 – 8

10 4 26

– – –

1 – –

3 1 3

– 1 1

– – –

1 1 2

– 1 1

– – –

18 8 41

Macova j.

14. 12. 1999 17. 2. 2001

– –

2 5

– –

1 –

– –

1 –

– –

6 3

– –

1 –

– –

– 1

11 9

Machnatá

10. 12. 1993 18. 1. 1997 19. 2. 1998

– – –

23 20 20

– – –

1 – 4

– – –

– 2 –

– – –

2 2 6

– – 2

– – –

– 2 1

1 3 –

25 29 33

15. 2. 1998 3. 1. 1999 20. 1. 2000 19. 1. 2001

– – – –

13 12 10 15

– – – –

– 1 1 –

– – – –

– 1 2 1

1 1 – 1

– 1 – –

– – – –

– – 1 1

1 – – –

15 16 13 18

Ponorová

31. 12. 1998 19. 12. 1999

– 1

– –

1 –

– –

1 1

– –

2 2

Studňa

11. 12. 1998 5. 1. 2001

– –

1 1

– –

– 1

1 1

1 –

– –

1 4

– –

4 7

Lokalita

Oči

Popis. Celková dĺžka jaskyne je 154 m s relatívnou hĺbkou 80 m od vchodu (Kámen 1963, Kováč 1989). Jaskyňa v celej dĺžke strmo klesá, netopiere boli hľadané len v časti jaskyne po tzv. Prepadlé, miesto s narušenou drevenou výdrevou (po hľadačoch pokladov). Výskum netopierov. V jaskyni sa vzhľadom na jej odľahlosť uskutočňujú len nepravidlené kontroly (1993, 1997, 1998). Zhrnutie poznatkov. Celkom zistené 4 druhy netopierov, faunisticky zaujímavý je výskyt E. nilssonii (tab. 12). Stav ochrany. Súčasť NPR Veľká Stožka.

Oči Lokalizácia. (7186, 1020 m n. m.) – východné Slovensko, Muránska planina (021), k. ú. Šumiac. Jaskyňa sa nachádza na severnej strane Muránskej planiny, tesne pod severnou hranou planiny nad Havraňou dolinou ca. 50–100 m západne od Havranej jaskyne. Popis. Do jaskyne sa vchádza nízkym vchodom, za ktorým sa po niekoľkých metroch jaskyňa rozširuje do priestranného dómu so sintrovou výzdobou. Výskum netopierov. Lokalita kontrolovaná v zime 1997/1998 (Uhrin, Kotlarčík), 1998/1999 (Uhrin) a 1999/2000 (Uhrin, Hapl, Koch). Zhrnutie poznatkov. Doposiaľ bolo zistené zimovanie 6 druhov (tab. 12). Stav ochrany. Voľne prístupná lokalita. Vchod jaskyne sa však ťažko vyhľadáva a nachádza sa vo veľmi ťažkom teréne.

120

Ponorová jaskyňa Alternatívny názov. Ponorná jaskyňa v sedielku. Lokalizácia. (7286, 920 m n. m.) – východné Slovensko, Muránska planina (021), k. ú. Šumiac. Nachádza sa 20 m V od štátnej cesty Muránska Huta – Červená skala v sedle Javoriny pri odbočke na Veľkú lúku. Popis. Ponorná fluviokrasová jaskyňa s aktívnym vodným tokom. Ponor je situovaný v závere mäkkého slepého údolia, ktorým preteká potôčik. Jaskyňa sa skladá z dvoch siení v korodovaných a erodovaných blokoch, potok preteká vstupnou sieňou a mizne v úzkej štrbinovej chodbe (Skřivánek 1962). Výskum netopierov. Zimné sčítanie bolo uskutočnené v zimách 1998/1999 a 1999/2000. V roku 1998 sa pred vchodom jaskyne uskutočnil odchyt netopierov. Sčítavatelia. Matis, Pjenčák (31. 12. 1998), Hapl, Bobáková, Hoza (19. 12. 1999). Zhrnutie poznatkov. V jaskyni boli doposiaľ zistené dva druhy netopierov, z čoho jeden druh bol potvrdený aj odchytom v letnom období (tab. 12). Stav ochrany. Jaskyňa je len náhodne a zriedka navštevovaná, čo súvisí aj s komplikovaným a ťažkým postupom v priestoroch jaskyne. V roku 1998 bol vchod jaskyne zahádzaný drevnou hmotou z výchovnej ťažby lesného porastu nad jaskyňou. V tom istom roku bol vchod opätovne očistený. Leží v ochrannom pásme NP Muránska planina. Ďalšie údaje. Netting: 27. 8. 1998 – Paur (1).

Sintrová jaskyňa Lokalizácia. (7286, 1010 m n. m.) – východné Slovensko, Muránska planina (021), k. ú. Šumiac. Nachádza sa v žľabe Z od jaskyne Oči. Popis. Jaskyňa je tvorená jednou cca 20 m dlhou chodbou. Výskum netopierov. Jaskyňa bola prvýkrát kontrolovaná v sezóne 1997/98 jaskyniarmi A. Breznaníkom a D. Kotlarčíkom, dalšia kontrola bola uskutočnená v sezóne 2000/2001. Zhrnutie poznatkov. 15. 2. 1998 – neg., 19. 1. 2001– Mmys (1), Mmys/bra (2).

Studňa Alternatívny názov. Ľadová jama. Lokalizácia. (7286, 1170 m n. m.) – stredné Slovensko, Muránska planina (021), k. ú. Muráň. Jaskyňa sa nachádza v blízkosti bývalej horárne na Studni v centrálnej časti Muránskej planiny. Popis. Vchod jaskyne je na dne hlbokého závrtu, kde pod skalnou stenou jaskyňa pokračuje asi 50 m dlhou chodbou. Na jej dne sa po celý rok udržiava sneh a ľad. Z chladnej vstupnej časti vedie úzka chodba do teplejšej malej siene, ktorá je netopiermi najčastejšie využívaná. Dĺžka jaskyne je 64 m (Kámen 1971). Výskum netopierov. Výskyt Eptesicus nilssonii udáva bez udania dátumu a početnosti Gulička (1975). Lokalita bola kontrolovaná začiatkom zimy 1998/1999. Zhrnutie poznatkov. Z jaskyne je doposiaľ známy výskyt 5 druhov netopierov (tab. 12). Lokalita je len nepravidelne kontrolovaná. Stav ochrany. V blízkosti jaskyne sa nachádza križovatka turistických chodníkov a lokalita je zároveň zaznačená v turistických mapách, preto je aj častejšie navštevovaná. Vzhľadom na veľmi ťažký prístup do zadných častí jaskyne využívaných netopiermi sú tieto miesta navštevované len výnimočne a pravdepodobne len v letnom období. Jaskyňa nemá väčší význam z hľadiska zimovania netopierov, a preto ochranné opatrenie nie sú potrebné.

Zadná Ťuťuríková Lokalizácia. (7286, 1185 m n. m) – východné Slovensko, Muránska planina (021), k. ú. Muráň.

121

Popis. Priepasťovitá jaskyňa, podzemný priestor tvorí vstupná šachta hlboká 18,5 m a na ňu nadväzujúci priestor. Jaskyňa má celkovú dĺžku 23 m (Kámen 1970b). Výskum netopierov. Uskutočnená jediná kontrola v roku 1998. Zhrnutie poznatkov. 17. 2. 1998 – Mmyo (3), Myotis sp. (1). Stav ochrany. Jaskyňa je ťažko lokalizovateľná.

Š a n c e Šance je pomenovanie pre skalnatý, lesostepný svah a hrebeň, predstavujúci juhovýchodný okraj krasovej plošiny Muránskej planiny. Tiahne sa od sedla pod Muránskym hradom smerom k Muránskej Hute odkiaľ pokračuje až k sedlu Javoriny. V celom priestore je evidovaných niekoľko jaskýň, z ktorých len časť bola dosiaľ speleologicky opísaná (Kámen 1965). Väčšina z evidovaných jaskýň bola v zimnom období skontrolovaná, prevažne bez nálezu netopierov.

Jaskyňa Dr. Haninca Alternatívny názov. Šance X. Lokalizácia. (7286, 1015 m n. m.) – východné Slovensko, Muránska planina (021), k. ú. Muráň. Vchod do jaskyne leží tesne pod hranou svahu Sance pri lesno rajónovníku č. 41. Popis. Jaskyňa sa skladá z dvoch samostatných častí. Prvá je 12 m dlhá puklinová jaskyňa smeru V–Z. Druhá časť začína priestrannejším dómom, kde dosahuje výška priestorov ca. 6 m. Ďalej sa dá preniknúť dvoma chodbami, z toho východná je plazivá. Za spojnicou chodieb je ďalší, menší dóm s nátekovou výzdobou. Záver jaskyne tvorí asi 10 m vysoký priestranný komín. Druhá časť má dĺžku 108 m. Výskum netopierov. Zimné kontroly sa v jaskyni uskutočnili v rokoch 1993 a 1999 (tab. 13). Zhrnutie poznatkov. V jaskyni boli doposiaľ zistené 4 druhy netopierov. Vzhľadom k rozmerom jaskyne sa tu vyskytuje malý počet zimujúcich jedincov. Netopiere zimujú v chladnom vstupnom dóme (v škárach) a v zadnom dóme (prevažne Rhinolophus hipposideros). Stav ochrany. Jaskyňa je vzhľadom k svojej odľahlosti len ojedinele navštevovaná. Je súčasťou PR Šance v NP Muránska planina.

Oproti Pytliackej jaskyni Lokalizácia. (7286, cca 930 m n. m.) – východné Slovensko, Muránska planina (021), k. ú. Muráň. Nachádza sa v skalnom hrebeni Tesnej skaly v Prírodnej rezervácii Šance. Popis. Jaskyňa sa nachádza cca 100 m juhozápadne od Pytliackej jaskyne. Tvorená je jednou plazivkovitou chodbou dlhou cca 15 m. Jaskyňa nebola dosiaľ spelologicky zdokumentovaná. Výskum netopierov. Jaskyňa bola kontrolovaná iba raz v sezóne 2000/2001. Zhrnutie poznatkov. 22. 12. 2000 – Rhip (2).

Tab. 13. Výsledky zimných sčítaní netopierov v oblasti Šance Lokalita

dátum / druh

Rhip

J. Dr. Haninca

18. 2. 1993 16. 1. 1999 22. 12. 2000

3 1 5

– – –

Pytliacka j.

16. 1. 1999 22. 12. 2000

2 –

– 2

122

Mmyo Mm/o

Mm/b

Eser

Bbar

Paur

spolu

– – 1

– 1 1

– 1 –

– – –

– 1 1

3 4 8

– –

1 1

– –

– 1

– –

3 4

Pytliacka jaskyňa Alternatívne názvy. Tesná skala VII, Šance VII. Lokalizácia. (7286, 950 m n. m.) – východné Slovensko, Muránska planina (021), k. ú. Muráň. Jaskyňa sa nachádza JV od Veľkej lúky v PR Šance. Leží v stene výrazného žľabu, viditeľného aj z cesty Muráň – Predná Hora. Popis. Otvor je orientovaný na Z a leží 1550 m SV od chaty pod muránskym hradom v južnom okraji skalných brál. Jaskyňa je vybudovaná na výraznej pukline, smeru SV–JZ a v zadnej časti sa chodba lomí na V a prudko stúpa až po 50° sklone. V hornej časti je chodba skoro horizontálna a prechádza do slepej chodbičky. Celková dĺžka jaskyne 46 m (Kámen 1971). Výskum netopierov. Jaskyňa bola kontrolovaná len v zime 1998/1999 (tab. 13). Zhrnutie poznatkov. V jaskyni boli zistené dva druhy netopierov. Stav ochrany. Jaskyňa je vzhľadom k svojej odľahlosti len ojedinele navštevovaná. Je súčasťou PR Šance v NP Muránska planina.

Wesselényiho jaskyňa Alternatívny názov. Tesná skala. Lokalizácia. (7286, 855 m n. m.) – východné Slovensko, Muránska planina (021), k. ú. Muráň. Nachádza sa v sedle medzi Muránskym hradom a Šancami priamo na turistickom chodníku Predná Hora – Muránsky hrad. Popis. Malá, nevýznamná jaskynka. Výskum netopierov. V zimnom období uskutočnená len jedna kontrola. Zhrnutie poznatkov. 16. 1. 1999 – neg., 1. 1. 2001 – neg. Počas kontrol výskyt zimujúcich netopierov nebol zaznamenaný. Ďalšie údaje. Netting: 31. 7. 1998 – Mdau (1). Stav ochrany. Pravdepodobne často navštevovaná jaskyňa.

M a l á

S t o ž k a

Malá Stožka Alternatívne názvy. Jaskyňa v Malej Stožke, Malá Stožka II. Lokalizácia. (7285, 1075 m n. m.) – východné Slovensko, Muránska planina (021), k. ú. Muráň. Vchod leží na skalnou stienkou na severovýchodnej strane Malej Stožky. Popis. Jaskyňu tvorí jednoduchá chodba, ktorej výška sa v druhej polovici znižuje na približne 1 m. Vo vstupnej sále sa nachádza komín na povrch. Výskum netopierov. Jaskyňa bola kontrolovaná v zime 1997/1998 (Lehotská, Bogár, Poláčková) a 1999/ 2000 (Hapl, Pochop, Bobáková). Zhrnutie poznatkov. Jaskyňa je pravdepodobne stabilným zimoviskom Rhinolophus hiposideros. Celkovo tu bolo zaznamenané zimovanie troch druhov (tab. 16). Stav ochrany. Jaskyňa sa nachádza v NPR Malá Stožka. Príležitostne je navštevovaná trampami. Ďalšie údaje. 4. 4. 1976 – Rhip (3), 19. 5. 1980 – Rhip (1).

Priepasť na Malej Stožke Lokalizácia. (7285, 1020 m n. m.) – východné Slovensko, Muránska planina (021), k. ú. Muráň. Nachádza sa na V svahu Malej Stožky v jeho hornej časti. Ťažko lokalizovateľná.

123

Popis. Jaskyňa má priepasťovitý charakter, nebola dosiaľ spelologicky zdokumentovaná. Výskum netopierov. Jaskyňu objavil J. Obuch, ktorý tu uskutočnil prvé pozorovania (Obuch 1985a). V zimnom období je kontrolovaná od roku 1996. Zhrnutie poznatkov. Zaznamenaný výskyt 5 chladnomilných druhov (tab. 16). Ďalšie údaje. 4. 4. 1976 – Enil (2), 15. 5. 1979 – Mbech (1), 19. 5. 1980 – Enil (1). Stav ochrany. Vzhľadom na polohu nie je lokalita ohrozovaná.

L o k a l i t y

s e v e r n ý c h s v a h o v M u r á n s k e j p l a n i n y

d o l í n

Chotárna jaskyňa Alternatívny názov. Jaskyňa vo Veľkej Stožke. Lokalizácia. (7285, 910 m n. m.) – stredné Slovensko, Muránska planina (021), k. ú. Muráň. Jaskyňa sa nachádza v Z časti NPR Veľká Stožka, približne v polovici svahu nad Chotárnou vyvieračkou. Popis. Dĺžka 22 m. Jaskyňa ma portálový vchod, v ktorom sa často zdržuje zver, odtiaľ jaskyňa pokračuje jednou nízkou chodbou. Výskum netopierov. Jaskyňu v zime 2000/2001 kontroloval Hapl. Zhrnutie poznatkov. 13. 2. 2000 – Bbar (1). V jaskyni bol zistený iba jeden jedinec Barbastella barbastellus. Jaskyňa je pravdepodobne len príležitostné zimovisko štrbinových druhov. Stav ochrany. Jaskyňa sa nachádza v NPR Veľká Stožka. Nachádza sa v ťažko prístupnom teréne.

Kopýtková jaskyňa Lokalizácia. (7285, cca 1000 m n. m.) – východné Slovensko, Muránska planina (021), k. ú. Muráň. Nachádza sa v oblasti Veľkej Stožky v strmom skalnom žľabe nad horárňou Stožky. Popis. Veľký vchod s výškou 2,25 m a šírkou 1, 9 m je orientovaný na juh. Jaskyňu tvorí jedna chodba smerujúca na SZ, po 11 m sa profil chodby znižuje a končí sa neprieleznými sintrovými nátekmi. Celková dĺžka jaskyne je 16,6 m. Výskum netopierov. Jaskyňa bola kontrolovaná iba raz v sezóne 2000/2001. Zhrnutie poznatkov. 25. 2. 2001– Paur (1).

Kremenina Alternatívny názov. Bezmenná jaskyňa na Kremenine. Lokalizácia. (7186, 900 m n. m.) – stredné Slovensko, Muránska planina (021), k. ú. Šumiac. Jaskyňa sa nachádza v závere Zlatnej doliny na pravom svahu, ca. 50 m nad dnom doliny. Popis. Vstupný otvor leží pod nízkou skalnou stenou vo svahu na pravej strane doliny. Jaskyňa je tvorená ca 30 m dlhou chodbou, ktorá je úzka (ca. 1 m) a vysoká (ca. 3–4 m). Výskum netopierov. Jaskyňa bola náhodne objavená a kontrolovaná v zime 1998/1999. Zhrnutie poznatkov. 6. 12. 1998 – Enil (1), Paus (1). V jaskyni bolo zistené zimovanie dvoch druhov. Stav ochrany. Jaskyňa bola len náhodne objavená. V jaskyniarskej literatúre nie je popísaná.

Zlatnica Alternatívny názov. Partizánska jaskyňa. Lokalizácia. (7186, 940 m n. m.) – stredné Slovensko, Muránska planina (021), k. ú. Šumiac, okr. Brezno. Jaskyňa sa nachádza v úplnom závere Zlatnej doliny na pravom svahu, ca. 10 m nad dnom doliny.

124

Tab. 14. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Zlatnici Dátum / druh 22. 12. 1992 14. 2. 1995 27. 1. 1996 26. 1. 1997 28. 1. 1998 2. 2. 1999 2. 2. 2000 2. 2. 2001

Rhip Mmyo Mbech Mmys Mm/b Mdau Mdas Msp. – – 1 – – – – –

8 4 (2†) 13 16 7 9 1 1

– 1 – – – – – –

– – 2 5 2 – – 3

1 – – 3 – 4 2 1

– – 2 – 1 – – –

– – – – – – – 2

– – – 3 1 – – –

Enil

Bbar

– – – 4 1 1 1 1

– – 2 1 1 1 – –

Paur Paus spolu – – 1 1 – – – –

– – – – – – 1 1

8 5 21 33 13 15 5 9

Popis. ČLenitá jaskyňa s dĺžkou 150 m a hĺbkou 34 m (Kámen 1961, Stárka 1959). Výskum netopierov. Výskyt Eptesicus nilssonii udáva bez udania dátumu a početnosti Gulička (1975). Od roku 1992 kontrolovaná v zime viacmenej pravidelne. Zhrnutie poznatkov. V jaskyni bolo doposiaľ zistené zimovanie 9 druhov netopierov. Za sledované obdobie sa zanamenala vysoká dynamika v priebehu početnosti a v druhovom spektre zimujúcich netopierov. (tab. 14). Stav ochrany. Jaskyňa sa náchadza v NPR Zlatnica, v ťažko dostupnom teréne. Ďalšie údaje. Netting: 30. 8. 2000 – Rfer (det.), Rhip (1), Mmyo (2).

Š v e r m o v s k é

h r d l o

Jaskyňa Bambi a Silvestrovská jaskyňa Lokalizácia. (7187, ca. 900 m n. m.) – stredné Slovensko, Muránska planina (021), k. ú. Šumiac. Jaskyne sa nachádzajú v Dlhej doline. Popis. Jaskyňa Bambi má pomerne veľký vchod, ktorý vedie do krátkej postupne sa zužujúcej jaskynnej chodby. Dĺžka ca. 15 m. Silvestrovská j. sa nachádza 20 m nad predchádzajúcou lokalitou a jej malý puklinovitý otvor klesá pri kmeni smreku do úzkej chodby. Dĺžka ca. 10 m. Výskum netopierov. Jaskyne boli objavené v r. 1998, kedy sa skutočnenilo aj prvé sčítanie netopierov. Sčítavatelia. Štefan Matis a Peter Pjenčák. Zhrnutie poznatkov. Bambi: 31. 12. 1998 – Enil (1). Silvestrovská jaskyňa: 31. 12. 1998 – Enil (1).

Homoľa Alternatívny názov. Jaskyňa v Homoli. Lokalizácia. (7187, 950 m n. m.) – stredné Slovensko, Muránska planina (021), k. ú. Telgárt. Jaskyňa sa nachádza na J strane vrchu Homola ca. 1,5 km južne od obce Telgárt. Vchod jaskyne je ponorom potoka pod výraznou skalnou stenou. Popis. Ponorná fluviokrasová jaskyňa s aktívnym vodným tokom. Vchod do jaskyne je v mieste ponoru potoka Homolky. Systém má dve úrovne (poschodia) s vertikálnym rozpätím 30–35 m. Dĺžka jaskyne po najnovších objavoch (Kotlarčík et al. 2000) je ca. 1000 m. V jaskyni sú tri dómy, z ktorých najväčší má oválny tvar a je dlhý 20 m a vysoký je 15–25 m. Výskum netopierov. Po chiropterologickej stránke bola lokalita prvýkrát skúmaná 15. 12. 1995 a v zime 1995/96 (13. 1. 1996). Jaskyňa je pre svoju náročnosť kontrolovaná len nepravidelne. Zhrnutie poznatkov. V jaskyni bola zistená hibernácia 8 druhov netopierov. Vzhľadom na zložitosť jaskynného systému výsledky doterajších kontrol poskytujú obraz len o druhovom zložení a nie celkovej početnosti zimujúcich netopierov (tab. 16).

125

Tab. 15. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Ladzianskeho jaskyni Dátum / druh 1954/1955 15. 2. 1961 10. 2. 1971 20. 2. 1979 22. 2. 1980 7. 1. 1982 4. 2. 1988 20. 2. 1993 2. 12. 1993 25. 1. 1995 27. 1. 1996 26. 1. 1997 28. 1. 1998 2. 1. 1999 2. 2. 2000 2. 2. 2001

Rhip + 1 5 4 ? 5 7 6 4 5 5 4 2 8 9 15

Mmyo Moxy Mmys Mm/b Mdau + 18 42 50 ? 28 27 25 9 8 22 19 21 14 4 12

– 10 13 – – 3 – – – – – – – – –

– – – – – – – 1 – – – – – – – –

– – – – – – – – 1 – – – – 2 – –

Enil

Eser

Bbar

Paur

+ – – 1 1 1 – 1 – – – – – – – –

– 1 – – – 2 – – – – – – – – – –

+ – – – – – – – – – – – – – – –

– – – – – – – 1 – 1 – – – 1 – –

– – – – – – – 1 – – – 1 1 1 1 –

spolu + 30 60 55 ? 39 34 35 14 14 27 24 24 26 14 27

Stav ochrany. Vzhľadom k obtiažnosti a potreby vhodnej jaskyniarskej výstroje je jaskyňa navštevovaná len príležitostne jaskyniarmi. Ďalšie údaje. 15. 10. 1995 – Mmyo (3).

Ladzianskeho jaskyňa Alternatívne názvy. Dlhý vrch, Jaskyňa v Roháčoch. Lokalizácia. (7186, 856 m n. m.) – stredné Slovensko, Muránska planina (021), k. ú. Šumiac. Jaskyňa sa nachádza asi 50 m nad lesnou cestou na pravom svahu Dlhej doliny vo vzdialenosti približne 500 m od jej ústia.

Lokalita

dátum / druh

Rhip

Mmyo

Mnat

Mema

Mmys

Mm/b

Mdau

Enil

Bbar

Paur

spolu

Tab. 16. Výsledky zimných sčítaní netopierov v zimoviskách severných častí Muránskej planiny

Homoľa

13. 1. 1996 9. 2. 1997 18. 12. 1999

5 – 13

18 11 31

5 – 13

18 11 31

– – –

– – 1

– – 2

– – –

– – 1

23 11 51

Malá Stožka

13. 12. 1997 5. 1. 2000 25. 2. 2001

4 4 6

– – –

– 1 –

– – –

– 1 –

– – –

4 6 6

P. na Malej Stožke

25. 10. 1996 19. 3. 1999 5. 1. 2000 25. 2. 2001

– – – –

3 – – 1

– – – –

2 – 1 –

– 1 – 1

– – – –

1 1 2 1

– – 1 –

– – 1 1

6 2 5 4

Tatričky

29. 12. 1992 1. 12. 1993 25. 1. 1995 2. 1. 1999 2. 2. 2001

– – – – –

– – – – 1

– – – – –

1 2 1 1 4

– – – – –

1 2 1 1 5

126

Popis. Inaktívna fluviokrasová členitá jaskyňa s dĺžkou 250 m. Za vchodom sa nachádza strmo klesajúca chodba ústiaca do priastranných dómov. Výskum netopierov. Výskyt Eptesicus nilssonii udáva bez udania dátumu a početnosti Gulička (1975). Zhrnutie poznatkov. Ide o pomerne významné zimovisko s 9 zistenými druhmi netopierov (tab. 15). Ďalšie údaje. dátum ? – Enil, 1. 8. 1970 – Rhip (4), 20. 9. 1979 – Enil (1), 7. 1. 1993 – Rhip (8), Mmyo (5), Enil (1), Paur (1), 10. 12. 1995 – Mmyo (4), 1. 12. 1996 – Rhip (5), Mmyo (5). Netting: 1. 8. 1970 – Rhip (5), Mmyo (3), Eser (2), Enil (1), 31. 7. 1972 – Rhip (1), Mmyo (1), 13. 8. 1994 – Mnat (2), Mdas (1). Stav ochrany. Pomerne často navštevovaná jaskyňa.

Tatričky Alternatívny názov. Jaskyňa v Tatričkách. Lokalizácia. (7187, 940 m n. m.) – stredné Slovensko, Muránska planina (021), k. ú. Telgárt. Jaskyňa sa nachádza na pravej strane Dlhej doliny v oblasti s miestnym názvom Tatričky. Popis. Dĺžka 20 m. Výskum netopierov. Sčítanie sa uskutočnilo v zime 1992/93, 1993/94, 1994/95 a 1998/99. Zhrnutie poznatkov. Pravidelné zimovisko druhu Eptesicus nilssonii (tab. 16). Stav ochrany. Nevýznamná lokalita s prebeihajúcim speleologickým prieskumom.

Župkova Magura Lokalizácia. (7187, m n. m.) – východné Slovensko, Muránska planina (021), k. ú. Muráň. Leží 350 m JV od prepadliska Strateného potoka, v severnom svahu Župkovej Magury. Popis. Jaskyňu tvorí 40 m dlhá riečna chodba, založená na systéme dvoch porúch. Výskum netopierov. Jaskyňa bola kontrolovaná iba raz v sezóne 2000/2001. Zhrnutie poznatkov. 15. 2. 2001– Bbar (1). Sčítavatelia. Na sčítaní netopierov v oblasti muránskej planiny sa okrem autorov príspevku a autorov citovaných prác podieľali D. Blanár, B. Bogár, M. Boroš, A. Breznaník, M. Brinzík, M. Detko, Ľ. Gaál, J. Gašpar, I. Harmaniak, R. Hrivnák, R. Koch, D. Kotlarčík, Krštieň, B. Lehotská, R. Lehotský, D. Michal, M. Mikuš, S. Motyčka, M. Noga, B. Obuchová, Z. Obuchová, P. Pjenčák, G. Poláčková, Z. Pochop, M. Šara, J. Taliga, J. Veselý, D. Weinfurtová, členovia Speleoklubu Revúca, Speleoklubu Tisovec a Klubu priateľov Muránskej planiny a ďalší, ktorým na tomto mieste ďakujeme za pomoc a atmosféru pri práci. Poďakovanie. Sčítanie netopierov v zimoviskách Muránskej planiny bolo čiastočne realizované aj vďaka finančnej podpore prostredníctvom projektu VEGA MŠ SR č. 1/7457/20.

Literatúra BELLA P. & HOLÚBEK P. (eds.), 1999: Zoznam jaskýň na Slovensku (stav k 31. 12. 1998). MŽP SR, Bratislava, 268 pp. ČIPKA D., 1991: Jaskyňa Rysie hniezdo. Jaskyniar, 1991: 9–11. ČIPKA D. & VOJTKO R., 1998: Jaskyne v juhozápadnej časti Muránskej planiny. Sprav. Slov. Speleol. Spoloč., 29(3): 16–20. DAROLA J., DUDICH A. & ŠTOLLMANN A., 1985: Drobné cicavce chránenej krajinnej oblasti Muránska planina. Stredné Slov., 4: 140–159. GAÁL Ľ., 1997. Gravitačné formy v tisovskom krase a ich prírodovedecký význam. Slov. Kras, 35: 77–87.

127

GAÁL Ľ. & UHRIN M., 1997: Jaskyne juhozápadnej časti Muránskej planiny a ich ochrana. Pp.: 35–37. In: UHRIN M. (ed.): Výskum a ochrana prírody Muránskej planiny. Správa CHKO Muránska planina, Revúca, 119 pp. GAISLER J., 1956: Faunistický přehled československých netopýrů. Ochr. Přír., 11: 161–169. GAISLER J. & HANÁK V., 1972: Netopýři podzemních prostorů v Československu. Sborn. Západočes. Muz., Plzeň, Přír., 7: 1–46. GAISLER J. & HANÁK V., 1973: Apercu de chauves-souris des grottes slovaques. Slov. Kras, 11: 73–84. GULIČKA J., 1975: Fauna slovenských jaskýň. Slov. Kras, 13: 37–85. GULIČKA J., 1985: Pôdna a jaskynná makrofauna krasových pohorí Západných Karpát. Slov. Kras, 23: 89–129. HANÁK V. 1988: Zpráva o sčítání netopýrů v jeskyních Slovenského krasu, Tisovecko-Muránského krasu a přilehlých oblastí – 1.–6. 2. 1988. Nepubl. rukopis, 4 pp. HANÁK V. & ANDĚRA M., 1980: Drobní savci Muráňské planiny (Slovenské rudohoří). Čas. Nár. Muz., Ř. Přír., 149: 39–47. HOCHMUTH Z., 1998: História speleopotápačských výskumov na Slovensku. Sprav. Slov. Speleol. Spoloč., 29(4): 45–51. HOCHMUTH Z., 2000: Problémy speleologického prieskumu podzemných tokov na Slovensku. Slovenská speleologická spoločnosť, Prešov & Košice, 164 pp. HORÁČEK I., HANÁK V., ZIMA J. & ČERVENÝ J., 1995: K netopýří fauně Slovenska I. – Letní nálezy 1979– 1992. Netopiere, 1: 39–54. HORÁČEK I., ZIMA J. & ČERVENÝ J., 1979: Letní nálezy netopýrů na Slovensku (1966–1977). Lynx, n. s., 20: 75–98. LASKOMERSKÝ G. K., 1872: Tisovská jaskyňa. Národné noviny, Turčiansky Sv. Martin, 3(23. 11. 1872). KÁMEN S., 1953a: Jazerná jaskyňa a periodická vyvieračka pri Tisovci. Geogr. Čas., 5: 90–91. KÁMEN S., 1953b: Periodická vyvieračka a Jezerní jeskyne u Tisovce. Čs. Kras, 6: 219–223. KÁMEN S., 1953c: Prieskum Jazernej jaskyne pri Tisovci. Krásy Slov., 30(1): 24–27. KÁMEN S., 1955: Osud jaskyne Bobačky na Muránskej planine. Ochr. Přír., 10(8): 239–240. KÁMEN S., 1957: Priepasť Bodolová. Krásy Slov., 34(7): 259–260. KÁMEN S., 1959: Muránska jaskyňa Líščia diera. Slov. Kras, 2: 144–145. KÁMEN S., 1961a: Jaskyňa Zlatnica. Slov. Kras, 3: 109–114. KÁMEN S., 1961a: Jaskyňa Dlhý vrch (Muránsky kras). Slov. Kras, 3: 82–87. KÁMEN S., 1963: Jaskyňa Machnatá. Slov. Kras, 4: 70–74. KÁMEN S., 1964: Jaskyňa Okno v Tisovskom krase. Čs. Kras, 15: 155–156. KÁMEN S., 1965a: Čertova jaskyňa (Tisovský kras). Slov. Kras, 5: 37–41. KÁMEN S., 1965b: Jaskyne v Tesnej skale (Muránsky kras). Slov. Kras, 5: 74–80. KÁMEN S., 1968: Farbiaci pokus na Mokrej poľane (Muránsky kras). Slov. Kras, 6: 86–90. KÁMEN S., 1969: Za svetlom karbidky. Gemerská vlastivedná spoločnosť, Rimavská Sobota, 148 pp. KÁMEN S., 1970a: Macova jaskyňa. Slov. Kras, 8: 107–109. KÁMEN S., 1970b: Priepasť Zadná Ťuťuríková. Slov. Kras, 8: 105–107. KÁMEN S., 1971a: Ďalší prieskum v Jelenej jaskyni. Krásy Slov., 48(8): 386–387. KÁMEN S., 1971b: Tisovský a Muráňsky kras. Manuskript, archív SMOPaJ, Liptovský Mikuláš. KÁMEN S., 1985: Ako dlho žije netopier? Sprav. Slov. Speleol. Spoloč., 16(1–2): 45–46. KÁMEN S., GAÁL Ľ. & GAÁL J., 1982: Zoznam preskúmaných jaskýň a priepastí v okrese Rimavská Sobota. Obzor Gemera, 13(1): 52–63. KOTLARČÍK D., ŠMÍDA B., MEŠKO M. & UHRIN M., 2000: Homoľa – ďalšia kilometrová jaskyňa Muránskej planiny. Sprav. Slov. Speleol. Spoloč., 31(2): 14–19. KOVÁČ L., 1989 Jaskyňa Machnatá – história a posledné výskumy. Sprav. Slov. Speleol. Spoloč., 20(2): 13–15.

128

KOVÁČ L. & MERTA K., 1993: Najnovšie objavy v jaskyni Bobačka. Slov. Kras, 29: 179–183. LALKOVIČ M., 1994: Karpatský spolok a jaskyne na Slovensku. Slov. Kras, 32: 91–118. LEHOTSKÁ B. (ed.), 2000: Zimné sčítanie netopierov na Slovensku. Skupina pre ochranu netopierov (SON), 27 pp. MATIS Š., DANKO Š., PJENČÁK P., UHRIN M. & FULÍN M., 2000: Ďalšie poznatky o výskyte netopiera pobrežného (Myotis dasycneme) na Slovensku. Vespertilio, 4: 127–134. MEŠKO M., 1993: Jaskyňa Pod Kľakom. Sprav. Slov. Speleol. Spoloč., 24(4): 6–8. MITTER P., 1971: Jelenia jaskyňa. Krásy Slov., 48(8): 62–64. MITTER P., 1972: Priepasť Javorina (Muránsky kras) kataster obce Muránska Huta. Slov. Kras, 10: 125–128. MITTER P., 1987: CHN Nad Furmancom – geomorfologická charakteristika. Správa z inventarizačného prieskumu. Manuskript. OBUCH J., 1985a: Osteologické nálezy z Muránskej planiny. Stredné Slov., 4: 160–193. OBUCH J., 1985b: Príspevok k výskytu netopierov v Západných Karpatoch. Vlastiv. Zbor. Považia, 15: 253–287. OBUCH J., 1994: Types of the bat assemblages (Chiroptera) recorded in Slovakia.Folia Zool., 43(4): 393–410. OBUCH J., 1997: Dlhodobé sledovanie potravy sovy obyčajnej (Strix aluco) na Muránskej planine. Pp.: 93– 100. In: UHRIN M. (ed.): Výskum a ochrana prírody Muránskej planiny. Správa CHKO Muránska planina, Revúca, 119 pp. OBUCH J. & UHRIN M., 1996: Osteologické zbery z Jaskyne pod Kľakom. Slov. Kras, 34: 125–132. SASVÁRI T., 1976: Nové objavy v jaskyni Bobačka v Muránskom krase. Sprav. Slov. Speleol. Spoloč., 7(3): 19–23. SKŘIVÁNEK F., 1958: Krasové zjevy severovýchodního výběžku Muráňskeho krasu. Krasový Sbor., 1: 12–34. SKŘIVÁNEK F., 1962: Geologický a geomorfologický výskum severovýchodního výběžku Muráňskeho krasu. Čs. Kras, 13: 89–120. SKŘIVÁNEK F., 1971: Jaskyňa v Homoli. Ochr. Přír., 26(5). STÁRKA V., 1959: Za neznámymi krásami doliny Zlatnica. Krásy Slov., 36(11): 432–434. STEINER A., 1950: Zbojská jaskyňa. Krásy Slov., 27: 199. ŠMÍDA B., KOTLARČÍK D., MIKUŠ P. & MIKUŠ M., 2000: Nové paleoúrovne jaskyne Bobačka. Sprav. Slov. Speleol. Spoloč., 31(2): 9–13. ŠTOLLMANN A., 1968: Poznámky k výskytu netopierov (Chiroptera) na severozápadnom a strednom Slovensku. Slov. Kras, 6: 37–40. UHRIN M., 1993: Unikátne zimovisko netopierov na Muránskej planine. Živa, 41(3): 136. UHRIN M., 1994: Further occurrence of the Longwinged bat, Miniopterus schreibersi (Kuhl, 1819) (Mamm., Chiroptera) in the Muráň plateau. Biológia (Bratislava), 49(2): 287–288. UHRIN M., 1995a: Príspevok k poznaniu výskytu netopierov (Chiroptera) v chránenej krajinnej oblasti Muránska planina v období 1992–1994. Pp.: 109–117. In: URBAN P. & BALÁŽ D. (eds.): Výskum a ochrana cicavcov na Slovensku. Zborník referátov z konferencie. SAŽP Banská Bystrica, 157 pp. UHRIN M., 1995b: The finding of a mass winter colony of Barbastella barbastellus and Pipistrellus pipistrellus (Chiroptera, Vespertilionidae) in Slovakia. Myotis, 32–33: 131–133. UHRIN M., 1995c: Zimný výskyt netopierov (Mammalia: Chiroptera) v CHKO Muránska planina 1992– 1995. Ochr. Prír., 13: 237–250. UHRIN M., 1997: Poznámky k faune stavovcov (Vertebrata) Národnej prírodnej rezervácie Hrdzavá v Chránenej krajinnej oblasti Muránska planina. Ochr. Prír., 15: 189–200. UHRIN M. & DANKO Š., 1996: Nové nálezy netopiera pobrežného, Myotis dasycneme (Chiroptera: Vespertilionidae) na Slovensku. Lynx, n. s., 27: 67–68. UHRIN M., DANKO Š. & OBUCH J., 1995: Rozšírenie netopierov na Slovensku, časť II.: Myotis dasycneme a Myotis daubentoni. Pp.: 71–85. In: URBAN P. (ed.): Výskum a ochrana cicavcov na Slovensku II. Zborník referátov z konferencie. SAŽP Banská Bystrica, 112 pp.

129

UHRIN M., DANKO Š., OBUCH J., HORÁČEK I., PAČENOVSKÝ S., PJENČÁK P. & FULÍN M., 1996: Distributional patterns of bats (Mammalia: Chiroptera) in Slovakia. Part 1, Horseshoe bats (Rhinolophidae). Acta Soc. Zool. Bohem., 60: 247–279. UHRIN M., KOTLARČÍK D. & MEŠKO M., 1997: Príspevok k poznaniu jaskýň v oblasti Muránskej planiny. Sprav. Slov. Speleol. Spoloč., 28(3): 18–21. UHRIN M., LEHOTSKÁ B., BENDA P., LEHOTSKÝ R. & MATIS Š., 1997: Rozšírenie netopierov na Slovensku. Časť 3, Miniopterus schreibersi. Vespertilio, 2: 113–130. VACHOLD J., 1955: Netopiere jaskýň Tisovecko-Muránskeho krasu. Biológia (Bratislava), 10(6): 735–743. ZUKAL J. & GAISLER J., 1989: K výskytu a změnám početnosti netopýra severního, Eptesicus nilssoni (Keyserling et Blasius, 1839) v Československu. Lynx, n. s., 25: 83–95.

130

Katalóg zimovísk netopierov SR

Vespertilio 6: 131–136, 2002 ISSN 1213-6123

Zimoviská netopierov v Demänovskej doline Marek BRINZÍK1, Michal NOGA2 & František BERNADOVIČ3 Ľubinská 18, SK–811 03 Bratislava 1, Slovensko; marekbrinzik@marta.sk 2 Holíčska 19, SK–851 05 Bratislava 5, Slovensko; mysivyr@post.cz 3 Správa slovenských jaskýň, Hurbanova 11, SK–031 01 Liptovský Mikuláš, Slovensko; bella@ssj.sk 1

Barania jaskyňa Lokalizácia. (6983, 890 m n. m.) – stredné Slovensko, Nízke Tatry (190), k. ú. Demänovská Dolina. Jaskyňa je situovaná na pravom brehu riečky Demänovka. Popis. Vchod do jaskyne sa nachádza južne od brala Bašta. Je 2 metre vysoký a 4,5 m široký. Jaskyňa pozostáva z jedinej chodby o celkovej dĺžke 50 m. Kvapľová výzdoba sa zachovala len v koncovej časti jaskyne. Výskum netopierov. Dr. Július Vachold počas výskumov jaskýň Demänovskej doliny uskutočnil zimné sčítanie dvakrát. Opätovne je lokalita kontrolovaná každoročne od roku 1997. Sčítavatelia. Vachold J., Brinzík M., Noga M., Kaľavský M., Obuch J., Popovič A. Zhrnutie poznatkov. V jaskyni bol dosiaľ potvrdený výskyt 4 druhov netopierov (tab. 1). Ďalšie údaje. 26. 11. 1999 – neg.

Demänovská jaskyňa Slobody Lokalizácia. 6983, 870 m n. m.) – stredné Slovensko, Nízke Tatry (190), k. ú. Demänovská Dolina. Nachádza sa na pravom brehu Demänovky v dolinke Točište. Prístup je serpentínovým chodníkom z parkoviska. Popis. Jaskyňa je morfologicky jednou z najpestrejších častí Demänovského jaskynného systému. Je modelovaná v štyroch horizontálnych vývojových úrovniach a má bohatú kvapľovú výzdobu. Jej celková dĺžka presahuje 8000 metrov. Objavená bola v roku 1921, sprístupnená je od roku 1924 a dnes je najnavštevovanejšou z našich sprístupnených jaskýň (Droppa 1957). Výskum netopierov. V päťdesiatych rokoch skúmal výskyt netopierov v tejto jasyni Vachold (1961), neskôr i Gaisler & Hanák (1972). Od roku 1993 je koordinátorom sčítaní F. Bernadovič (Bernadovič 2000, 2002). Sčítavatelia. J. Vachold, J. Gaisler, V. Hanák, F. Bernadovič, M. Uhrin. Zhrnutie poznatkov. V jaskyni boli dosiaľ zistené 3 druhy netopierov a nerozlíšený zostáva M. mystacinus/ brandtii (tab. 2). Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Baranej jaskyni Dátum / druh

Rhip

Enil

Bbar

Paur

1954 / 1955 1958 / 1959 7. 2. 1997 27. 2. 1998 12. 2. 1999 3. 2. 2000 24. 2. 2001

4 – – – – – –

– – – – 1 – –

3 3 1 – – – –

– 2 – – – – –

spolu 7 5 1 – 1 – –

131

Tab. 2. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Demänovskej jaskyni Slobody Dátum / druh

Rhip

Mmyo

Mmys/bra

1954 / 1955 1955 / 1956 1956 / 1957 1957 / 1958 1958 / 1959 3. 3. 1963 21. 12. 1993 2. 2. 1996 24. 1. 1997

– – – – – – – – 1

3 – – – – 1 – 1 –

– – – – – – 46 – –

spolu 3 – – – – 1 46 1 1

Ďalšie údaje. 11. 10. 1995 – Enil (7), 25. 11. 1995 – Mmyo (1), 10. 11. 1997 – Rhip (1), 2. 9. 1999 – Mmys/ bra (2), 20. 11. 2001 – Mmyo (1).

Demänovská ľadová jaskyňa Alternatívne názvy. Ľadová jaskyňa, Dračia jaskyňa, Čierna jaskyňa. Lokalizácia. (6983, 840 m n. m.) – stredné Slovensko, Nízke Tatry (190), k. ú. Demänovská Dolina. Jaskyňa sa nachádza na pravom brehu riečky Demänovka a vedie k nej turistický chodník priamo od Kamennej chaty. Popis. Vchod do jaskyne je situovaný v brale Bašta, ca. 90 m nad úrovňou Demänovky. Priestory jaskyne sa nachádzajú medzi dolinkami Čierna a Beníkova. Jaskyňa bola sprístupnená turistickým spôsobom ešte pred sprístupnením Demänovskej jaskyne Slobody. Neskôr spustla a opätovne bola otvorená v roku 1952. Jaskynné priestory v troch vývojových úrovniach pozostávajú z riečne modelovaných chodieb. Ľadová výplň sa nachádza v spodnej časti jaskyne (Hochmuth 1991). Výskum netopierov. V období rokov 1954–1959 tu zimné sčítanie vykonával Dr. Július Vachold, od roku 1997 je lokalita v zimnom období navštevovaná pravidelne. Sčítavatelia. Vachold J., Brinzík M., Noga M., Obuch J., Popovič A., Bernadovič F., Hlavná, M. Kaľavský, A. Kovarik. Zhrnutie poznatkov. Dosiaľ bolo v jaskyni zistených 6 druhov netopierov a nerozlíšený zostáva M. mystacinus/brandtii (tab. 3). Jaskyňa je jedným z najvýznamnejších zimovísk druhu E. nilssonii na Slovensku. Tab. 3. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Demänovskej ľadovej jaskyni Dátum / druh

Rhip

1954 / 1955 1955 / 1956 1956 / 1957 1957 / 1958 1958 / 1959 14. 2. 1961 28. 2. 1964 14. 1. 1979 22. 1. 1985 16. 1. 1995 7. 2. 1997 27. 2. 1998 11. 2. 1999 17. 2. 2000 25. 2. 2001

– 1 – – – – – – – – – – – – –

132

Mmyo Moxy 11 61 16 6 28 9 15 3 1 2 2 – – 1 5

– – – – – 5 5 – – – – – – – –

Mm/b

Enil

Eser

Bbar

Paur

Paus

indet.

1 1 1 2 3 9 2 3 2 2 7 6 14 35 50

3 5 3 2 3 8 5 7 9 16 16 16 34 45 51

– – – – – – – – – – – – – 1 1

1 – 1 5 2 + 5 – – – – – – – 1

1 – – – – – – – – – – – – – –

– – – – – 3 1 – – – – – – – –

– – – – – – – – – – – – 2 3 –

spolu 17 68 21 15 36 36 33 13 12 20 25 22 50 85 108

Tab. 4. Výsledky zimných sčítaní netopierov v jaskyni Dvere Dátum / druh

Rhip

Mmyo

Enil

Vmur

Bbar

1954 / 1955 1955 / 1956 1958 / 1959 12. 2. 1999 3. 2. 2000

– – 3 – 1

– – – 1 –

– – – 2 –

– 3 – – –

1 – – – –

spolu 1 3 3 3 1

Ďalšie údaje. 24. 4. 1995 – Enil (2), 1. 2. 1996 – Enil (14), 29. 1. 1997 – Enil (13), 29. 1. 1998 – Mmys/bra (3), Enil (21), 14. 9. 1999 – Mmys/bra (2), Enil (12), 17. 11. 1999 – Mmys (8), Mbra (10), Mmys/bra (24), Enil (15), indet. (4), 15. 12. 1999 – Mmyo (1), Mmys/bra (61), Enil (41), Eser (1), 17. 3. 2000 – Mmyo (4), Mmys/bra (40), Enil (52), indet. (2), 4. 4. 2000 – Mmyo/oxy (5), Mmys/bra (37), Enil (38), Eser (1), indet. (4), 8. 11. 2000 – Mmyo/oxy (2), Mmys/bra (85), Enil (21), indet. (3), 19. 12. 2000 – Mmyo/oxy (4), Mmys/ bra (74), Enil (42), Bbar (1), 16. 1. 2001 – Mmyo/oxy (9), Mmys/bra (78), Enil (61), indet. (1), 14. 2. 2001 – Mmyo/oxy (12), Mmys/bra (90), Enil (46), Bbar (2), 16. 3. 2001 – Mmyo/oxy (6), Mmys/bra (63), Enil (41), Bbar (2), Eser (1), 30. 4. 2001 – Mmys/bra (27), Enil (10), 25. 9. 2001 – Mmys/bra (77), Enil (10), 29. 10. 2001 – Mmys/bra (87), Enil (28), 26. 11. 2001 – Mmyo/oxy (2), Mmys/bra (111), Enil (42), Bbar (2), 20. 12. 2001 – Mmyo/oxy (3), Mmys/bra (54), Enil (41), Bbar (1), indet. (2).

Dvere Alternatívne názvy. Veľká jaskyňa v Bašte, Pod Baštou. Lokalizácia. (6983, 850 m n. m.) – stredné Slovensko, Nízke Tatry (190), k. ú. Demänovská Dolina. Jaskyňa sa nachádza pod bralom Bašta, ca. 500 m južne od Demänovskej ľadovej jaskyne. Popis. Kruhovitý, západným smerom orientovaný vchod, je ca. 2 m vysoký. Jaskyňa pozostáva z niekoľkých samostatných siení, prevažne bez kvapľovej výzdoby. Celková dĺžka jaskyne i s bočnými chodbami je ca. 100 metrov. Výskum netopierov. V päťdesiatych rokoch jaskyňu kontroloval Dr. J. Vachold (1961). Opätovné zimné sčítania boli uskutočňované od roku 1999. Sčítavatelia. Vachold J., Brinzík M., Kaľavský M. Zhrnutie poznatkov. V jaskyni bolo dosiaľ zistených 5 druhov netopierov (tab. 4). Zaujímavý je výskyt V. murinus (Vachold 1961). Ďalšie údaje. 26. 11. 1999 – Rhip (1).

Jaskyňa v Sokole Alternatívne názvy. Jaskyňa v Blatníku, Veľký Sokol. Lokalizácia. (6983, 960 m n. m.) – stredné Slovensko, Nízke Tatry (190), k. ú. Demänovská Dolina. Jaskyňa sa nachádza na ľavom brehu riečky Demänovka v brale Sokol. Popis. Je jednou z najvyššie položených jaskýň Demänovskej doliny. Vchod jaskyne je 8 m široký a 4 m vysoký. Celková dĺžka jaskyne je spolu s bočnými chodbami ca. 125 m. Hlavná chodba široká 6 m po 45 m Tab. 5. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Jaskyni v Sokole Dátum / druh

Rfer

Rhip

Mmyo

8. 2. 1997 28. 2. 1998 13. 12. 1999 25. 2. 2001

– 1 – 1

– 2 – –

2 1 2 2

spolu 2 4 2 3

133

Tab. 6. Výsledky zimných sčítaní netopierov v jaskyni Okno Dátum/druh

Rhip

1954 / 1955 1955 / 1956 1956 / 1957 1957 / 1958 1958 / 1959 7. 2. 1997 27. 2. 1998 12. 2. 1999 3. 2. 2000 23. 2. 2001

6 6 7 1 – – 4 – – –

Mmyo Moxy Mm/b 35 14 18 24 5 6 2 9 – –

21 2 5 5 2 – – – – –

Msp.

Enil

Eser

Bbar

Paur

Paus

– – – – 1 2 – – – –

4 4 3 2 5 8 3 9 3 12

2 – – 1 1 2 – 1 1 –

12 – 4 3 – 2 2 1 4 1

6 – 1 1 2 – – – – –

– – – – – 2 – 3 1 1

2 1 5 6 2 1 – – 1 2

spolu 82 27 43 43 18 23 11 23 10 16

končí vysokou puklinou. V priemere 2 m široká a miestami až 20 m vysoká puklina tvorí druhú časť jaskyne, dlhú 40 m (Droppa 1957). Výskum netopierov. Prvé zimné sčítanie bolo uskutočnené v roku 1996. Od roku 1996 je lokalita v zimnom období navštevovaná každoročne. Sčítavatelia. Brinzík M., Noga M., Popovič A., Kaľavský M., Kovarik A. Zhrnutie poznatkov. Jaskyňa v Sokole je zaujímavá najmä výskytom R. ferrumequinum (tab. 5). Ďalšie údaje. 13. 10. 1996 – Rhip (2), 24. 11. 1996 – Rhip (3), Mmys/bra (1), 29. 11. 1997 – Rfer (1), Rhip (1), Mmyo (1).

Jaskyňa Okno Alternatívny názov. Malé Okno. Lokalizácia. (6983, 915,7 m n. m.) – stredné Slovensko, Nízke Tatry (190), k. ú. Demänovská Dolina. Vchod jaskyne sa nachádza na pravom brehu riečky Demänovka, v rovnomennom brale Okno. Popis. Vchod do jaskyne je orientovaný na západ, tvorí ho oblúk o rozmeroch 6×6 metrov. Vstupná sieň pokračuje výskumnou chodbou s chudobnou krasovou výzdobou. Ďalšie časti jaskyne sú uzavreté kovovými dvierkami s malým vletovým otvorom pre netopiere. Jaskyňa bola v minulosti sprístupnená verejnosti. Výskum netopierov. V období rokov 1954–1959 tu zimné sčítania uskutočňoval Dr. J. Vachold. Pravidelné zimné sčítania boli obnovené od roku 1997. Sčítavatelia. Brinzík M., Noga M., Popovič A., Kaľavský M., Obuch J., Kovarik A. Zhrnutie poznatkov. V jaskyni bolo celkovo zistených 8 druhov netopierov a nerozlíšený zostáva M. mystacinus/brandtii (tab. 6). Oproti literárnym údajom sa v ostatných rokoch nepodarilo potvrdiť výskyt M. oxygnathus. Jaskyňa je zaujímavá najmä výskytom druhu E. nilssonii, ktorý tu každoročne zimuje. Ďalšie údaje. 29. 3. 1997 – Mmyo (2), Mmys/bra (1), Enil (9), Bbar (1), Paus (2), 29. 11. 1997 – Mmyo (1), Mmys/bra (2), Enil (8), Paus (2), 12. 9. 1998 – Mmys/bra (2), 26. 11. 1999 – Mmys/bra (1), Enil (6), Bbar (3), Paus (1). Tab. 7. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Pustej jaskyni Dátum / druh

Rhip

Mmyo

Moxy

Mmys/bra

1954 / 1955 1955 / 1956 1956 / 1957 1957 / 1958 1958 / 1959 8. 2. 1997 29. 2. 2000

3 27 11 29 30 10 7

167 123 93 118 95 11 5

19 16 22 21 19 – –

2 – – 1 – – –

134

spolu 191 166 126 169 144 22 12

Tab. 8. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Suchej jaskyni Dátum / druh 1955 / 1956 1956 / 1957 1957 / 1958 1958 / 1959 3. 2. 1996 6. 2. 1997 29. 2. 1998 13. 2. 1999 4. 2. 2000 24. 2. 2001

Mmyo Moxy Mm/b Mdau Mdas Msp. 37 26 23 15 16 14 10 19 7 47

65 24 10 22 – – – – – –

14 12 8 9 9 16 2 7 31 38

– – – – – 1 – – – –

– – – – 2 – – – – –

Enil 4 2 1 3 18 13 7 15 17 22

Eser Bbar Paur Paus – – – – 1 – – – – –

12 4 2 2 3 2 – 1 3 3

2 2 1 3 – – – – – –

– – – – – – – 1 – –

spolu 134 70 45 54 49 46 19 43 59 110

Pustá jaskyňa (časť Psie diery) Lokalizácia. (7083, 944 m n. m.) – stredné Slovensko, Nízke Tatry (190), k. ú. Demänovská Dolina. Vchod jaskyne sa nachádza na pravom brehu riečky Demänovka v svahovej dolinke Pustá. Popis. Vchodom do jaskyne je 12 m hlboký závrt. Horné poschodie nazvané Psie diery je dlhé ca. 300 m. S rozsiahlejšími spodnými priestormi samotnej Pustej jaskyne je prepojené 94 metrov hlbokou priepasťou. Výskum netopierov. Sčítanie netopierov tu v rokoch 1954 až 1959 vykonal Dr. J. Vachold pravdepodobne v celej jaskyni. Počas kontroly dňa 8. 2. 1997 bola chiropterologicky preskúmaná len časť Psie diery. Sčítavatelia. Vachold J. (1954–1959), Brinzík M., Noga M., Obuch J. Zhrnutie poznatkov. Dosiaľ bol v jaskyni potvrdený výskyt štyroch druhov netopierov (tab. 7), pričom nerozlíšený zostáva M. mystacinus/brandtii. V minulosti bola Pustá jaskyňa významným zimoviskom druhov M. myotis a M. oxygnathus.

Suchá jaskyňa Lokalizácia. (6983, 903 m n. m.) – stredné Slovensko, Nízke Tatry (190), k. ú. Demänovská Dolina. Jaskyňa sa nachádza na pravom brehu riečky Demänovka v brale Vyvieranie. Popis. Vchod do jaskyne je 12 m široký a 3 m vysoký. Jaskyňa pozostáva z dvoch horizontálnych, nad sebou vytvorených poschodí. Horné poschodie je bohatšie na krasovú výzdobu, ako dolné, vývojovo mladšie poschodie. Celková dĺžka jaskyne presahuje 700 metrov. Výskum netopierov. V päťdesiatych rokoch jaskyňu navštevoval a zimné sčítania uskutočnil Dr. J. Vachold. Výsledky svojich pozorovaní publikoval v samostatnej práci. Na zimné sčítania sme nadviazali v roku 1996. Zhrnutie poznatkov. Celkom bolo zistených 10 druhov netopierov (tab. 8). V súčasnosti sa nepodarilo potvrdiť výskyt, v minulosti hojného druhu Myotis oxygnathus. Jaskyňa je jedným z významných zimovísk druhu E. nilssonii na Slovensku. K vzácnym hibernantom patria druhy Myotis dasycneme a Myotis daubentonii. Ďalšie údaje. 22. 11. 1996 – Mmyo (15), Mmys/bra (23), Mdas (1), Enil (10), Eser (1), 28. 3. 1997 – Mmyo (2), Mmys (2), Mmys/bra (7), Enil (6), 28. 11. 1997 – Mmyo (13), Mmys/bra (10), Mdas (1), Enil (9), 28. 11. 1999 – Mmyo (9), Mmys/bra (29), Myotis sp. (2), Enil (10), Bbar (1). Netting: 11. 9. 1998 – Mmyo (1), Mdas (2), Enil (2), Paur (1).

Literatúra BERNADOVIČ F., 2000: Chiropterofauna Demänovskej ľadovej jaskyne. Pp.: 135–139. In: BELLA P. (ed.): Výskum využívanie a ochrana jaskýň. Zborník referátov. Správa slovenských jaskýň, Liptovský Mikuláš, 216 pp.

135

BERNADOVIČ F., 2002: Nové poznatky o netopieroch Demänovskej ľadovej jaskyne. Pp.: 175–178. In: BELLA P. (ed.): Výskum využívanie a ochrana jaskýň. Zborník referátov. Správa slovenských jaskýň, Liptovský Mikuláš, 224 pp. BRINZÍK M., 1997: Poznámky k výskytu netopierov na niektorých zimoviskách Demänovskej doliny (zimné sezóny 1995/96 a 1996/97). Daphne, 4(2): 23–25. BRINZÍK M. & NOGA M., 1997: Netopiere Demänovskej doliny. Práca ŠVOČ, PF UK Bratislava, 20 pp. BRINZÍK M., NOGA M. & MOLNÁR B., 1998a: Bats of the Demänová valley. Pp.: 3–4. In: UHRIN M. (ed.): 2nd International Conference on Carpathian Bat, Abstracts. Nová Sedlica, 14 pp. BRINZÍK M., NOGA M. & MOLNÁR B., 1998b: Bats of the Demänová valley (Lower Tatra Mts., Slovakia). Vespertilio, 3: 150. DROPPA A., 1957: Demänovské jaskyne. SAV, Liptovský Mikuláš, 289 pp. GAISLER J. & HANÁK V., 1972: Netopýři podzemních prostorů v Československu. Sborn. Západočes. Muz., Plzeň, Přír., 7: 1–46. HOCHMUTH Z., 1991: Demänovská dolina – Jasná. Turistický sprievodca. Šport, Bratislava, 120 pp. VACHOLD J., 1961: K pomerom hibernácie netopierov v jaskyniach Demänovského krasu. Slov. Kras, 3: 59–67.

136

Katalóg zimovísk netopierov SR

Vespertilio 6: 137–142, 2002 ISSN 1213-6123

Zimoviská netopierov v Nízkych Tatrách Alfréd GRESCH Liptovská Kokava č. 266, SK–032 44 Liptovská Kokava, Slovensko

Biela jaskyňa v Šindliarke Alternatívne názvy. Biela, Biela jaskyňa. Lokalizácia. (7084, 830 m n. m.) – stredné Slovensko, Nízke Tatry (190), k. ú. Liptovský Ján. Nenápadný vchod leží v ústí doliny Šindliarka asi 10 m nad lesnou cestou. Popis. Jaskyňu tvorí jedna pomerne nízka chodba s výškou 0,6–2,5 m a dĺžkou 80 m. Táto jaskyňa je pomerne chladná. Dno tvorí suť a veľké skalné bloky. Výskum netopierov. Jaskyňa bola objavená v 70. rokoch a nie je známy žiaden výskum netopierov do r. 1998. Sčítavatelia. A. Gresch a V. Škuta ml. Zhrnutie poznatkov. 24. 1. 1998 – Mmyo (1). Pretože úzky vchod je zvyčajne zaviaty snehom je jaskyňa v zimnom období málo navštevovaná. Nie je vylúčené, že tam zimujú aj iné štrbinové druhy.

Brtkovica Alternatívne názvy. Jaskyňa Brtkovica, Brtkovičná jaskyňa. Lokalizácia. (6984, 824 m n. m.) – stredné Slovensko, Nízke Tatry (190), k. ú. Liptovská Porúbka. Vchod do jaskyne je na začiatku Brtkovičnej doliny asi 60 m nad jej dnom. Popis. Úzka kaskádovitá chodba klesá až do hĺbky 21 m. Jaskyňa nemá žiadnu bočnú chodbu a končí jazierkom, má úzke komíny. Sčítavateľ. Sčítanie v rokoch 1992–1993 a 1996–1999 uskutočnil A. Gresch. Zhrnutie poznatkov. 14. 1. 2001 – Mmyo (4). V jaskyni nezimuje veľký počet netopierov, ale pravidelne tri druhy. V novembri 1992–1994 tu boli zistené aj iné druhy a v mesiacoch január – marec tieto druhy neboli nájdené. Preto sa nedá určiť, či sa jednalo len o dočasný úkryt alebo zimujú v úzkych komínoch. Ďalšie údaje. 20. 11. 1992 – Rhip (2), Mmyo (3), Enil (1), 24. 11. 1996 – Mmyo (4), 29. 11. 1997 – Mmyo (1), Mmys/bra (1), 24. 11. 1998 – Rhip (1), Mmyo (3), Mmys/bra (2).

Doštianka Lokalizácia. (7084, 848 m n. m.) – stredné Slovensko, Nízke Tatry (190), k. ú. Malužiná. Vchod do banského diela sa nachádza v doline Veľkej Doštianky. Popis. Štôlňa Doštianka je stará asi 100 rokov. Priechodná je jej horizontálna úroveň, ktorá je 2× zalomená do prava. Šachta do spodnej úrovne je zatopená vodou. Sčítavateľ. A. Gresch. Zhrnutie poznatkov. 29. 12. 1996 – Paur (1), 8. 3. 1998 – neg. Táto štôlňa vo vstupnej časti premŕza, na jej konci niet prievanu. Zaznamenaný bol len P. auritus.

137

Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Jaskyni pod Brtkovicou Dátum / druh

Mmyo

1979 1980 1984 1989 12. 1. 1997

spolu

5 4 7 2 3

Jaskyňa pod Brtkovicou Alternatívne názvy. Ponorná priepasť za Bukovicou, Pivničná. Lokalizácia. (6984, 948 m n. m.) – stredné Slovensko, Nízke Tatry (190), k. ú. Liptovská Porúbka. Vchod sa nachádza na južnom úpätí Bukovice (1127 m n. m.). Popis. Priepasťovitá jaskyňa hlboká 87 m. Po vstupnej priepasti je Veľký dóm (50×15×20 m), odtiaľ 20 m šachtou prejdeme do chodieb s aktívnym vodným tokom. Sčítavatelia. Jaskyňa do roku 1997 nebola systematicky chiropterologicky skúmaná. Pri speleologickom prieskume v minulosti boli náhodne pozorované netopiere A. Greschom. Prvé sčítanie uskutočnil A. Gresch v roku 1997. Sčítaní sa zúčastnil aj V. Škuta ml. Zhrnutie poznatkov. Jaskyňa nebola navštevovaná pravidelne, za celé hodnotené obdobie od roku 1979 až do roku 1997 bol tu zistený len M. myotis v počte 2–7 jedincov (tab. 1).

Jaskyňa za humnom Alternatívne názvy. P-1, Jaskyňa P1 – „Za humnom“. Lokalizácia. (6983, 1441 m n. m.) – stredné Slovensko, Nízke Tatry (190), k. ú. Závažná Poruba. Vchod je vo vrcholovom skalnom hrebeni vrchu Poludnica od Z strany. Popis. Jaskyňu tvorí jedna chodba, kde úžiny sa striedajú s menšími sienkami. Dno tvorí suť, jaskyňa smerom k záveru pozvoľne klesá s prevýšením 20 m. Koncová sieň má ca. 5×4 m a výšku stropu 3 m. Sčítavatelia. A. Gresch a V. Škuta ml. Zhrnutie poznatkov. 19. 1. 1997 – Mmyo (1), Enil (3), 7. 1. 2001 – Mmyo (1), Enil (2). Táto jaskyňa leží v pomerne vysokej nadmorskej výške, nálezy E. nilssonii a M. myotis preto patria k najvyšším na Slovensku.

Jaskyňa zlomísk Alternatívne názvy. Jožova jaskyňa, Jaskyňa v Zlomiskách, Zlomiská. Lokalizácia. (7084, 854 m n. m.) – stredné Slovensko, Nízke Tatry (190), k. ú. Liptovský Ján. Popis. Jaskyňa má dva vchody – prírodný a umelo vykopaný. Starým, pôvodným vchodom sa dá vojsť len do „Vstupného dómu“ s rozmermi 20×15×3 m. Pokračovanie do „Starých zlomísk“ je znemožnené napadaTab. 2. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Jaskyni zlomísk Dátum / druh

Mmyo

Mmys/bra

Enil

Bbar

starý vchod 16. 2. 1997 21. 2. 1999 27. 2. 2000 4. 2. 2001

3 3 3 2

2 – – –

1 – – –

7 3 3 2

nové časti 26. 2. 1997

–

138

spolu

Tab. 3. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Malej Stanišovskej jaskyni Dátum / druh

Rfer

Mmyo

Mmys/bra

Enil

Bbar

Paur

24. 2. 1997 12. 2. 1998 5. 3. 1999 28. 12. 1999 4. 2. 2001

– – 1 – –

5 4 11 2 3

2 1 – 3 –

4 2 – 4 2

2 – 1 7 3

– 1 1 – –

spolu 13 8 14 16 8

nými skalami. Umelo vykopaným vchodom je možno vojsť do labyrintu chodieb a dómov a jazerných chodieb. Výskum netopierov. Do roku 1997 nie je známy žiaden chiropterologický výskum. V 80. rokoch pri speleologickom prieskume boli zistené hibernujúce M. myotis (Gresch), ale nebol zisťovaný ich počet. Až v roku 1997 bol uskutočnený kompletný prieskum jaskyne, na ktorom sa zúčastnili J. Obuch, A. Gresch a P. Holúbek, spojený aj so zberom kostí. V nasledujúcom období (1998–2000) bol A. Greschom sledovaný len pôvodný vchod, kde sa zdržiavajú aj iné druhy netopierov. Sčítavatelia. A. Gresch, J. Obuch, P. Holúbek a V. Šmoldas. Zhrnutie poznatkov. V jaskyni zimujú 4 druhy netopierov, z toho najpočetnejší je M. myotis. Pri zbere kostí v jednotlivých častiach jaskyne bol najpočetnejším druhom tiež M. myotis (tab. 2). Stav ochrany. Nový, umelo vykopaný vchod je uzatvorený železnými dverami. Ďalšie údaje. starý vchod: 24. 2. 1997 – Mmyo (1), Enil (1), Bbar (1), apríl 1997 – Mmyo (24), 25. 3. 1998 – Mmyo (4), Bbar (1).

Malá Stanišovská jaskyňa Lokalizácia. (6984, 766 m n. m.) – stredné Slovensko, Nízke Tatry (190), k. ú. Liptovský Ján. Nachádza sa 20 m západne od Stanišovskej jaskyne. Popis. Tvorí ju veľká hlavná chodba s úzkymi a krátkymi bočnými chodbami. Nachádza sa tam množstvo jazierok. Sčítavatelia. Do roku 1997 nie sú známe žiadne údaje. Zimné sčítanie tu robili v rokoch 1997 a 1998 A. Gresch, J. Obuch, D. Obuch, P. Holúbek a V. Šmoldas. Zhrnutie poznatkov. Stanišovská jaskyňa a Malá Stanišovská jaskyňa ležia vedľa seba, a napriek tomu je druhové zloženie netopierov rozdielne. Kým v Stanišovskej jaskyni prevláda M. myotis, v Malej Stanišovskej jaskyni hibernuje 7 druhov netopierov, čo je najpočetnejšie druhové zloženie v Jánskej doline (tab. 3). Stav ochrany. Negatívnym faktorom na zimovisku je vysoká návštevnosť jaskyne. Ďalšie údaje. 16. 2. 1997 – Mmyo (3), Mmys/bra (2), Enil (2), Bbar (4), 30. 12. 1998 – Mmyo (1), Mmys/ bra (1), Bbar (2), 29. 12. 2000 – Mmyo (5), Mmys (3), Enil (2).

Tab. 4. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Malužinskej jaskyni Dátum / druh

Mmyo

Paur

29. 12. 1996 8. 3. 1998 21. 3. 1999 27. 2. 2000 1. 1. 2001

3 – 1 – 1

1 – – – –

spolu 4 – 1 – 1

139

Tab. 5. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Marošovej jaskyni Dátum / druh 1978 1979 25. 2. 1997

Rhip

Mmyo

Mbech

Mmys/bra

1 7 –

3 3 –

– 1 –

– – 1

spolu 4 11 1

Malužinská jaskyňa Alternatívne názvy. Malužinská jaskyňa nad kostolom, Malužinská jaskyňa č. 1. Lokalizácia. (7084, 781 m n. m.) – stredné Slovensko, Nízke Tatry (190), k. ú. Malužiná. Vchod je v nevýraznom brale nad obcou Malužiná. Popis. Z neveľkej vstupnej sienky vedie 7 m priepasť do Veľkého dómu s rozmermi 20×8 m a výškou stropu 5–6 m. Z tohoto dómu pokračuje spleť úzkych chodieb a sienok s jazierkami. Výskum netopierov. A. Droppa (1973) uvádza práce J. Vacholda a A. Štollmanna, kde sa uvádza výskyt netopierov v tejto jaskyni. V období 1996–2000 jaskyňu kontroluje A. Gresch (tab. 4). Sčítavateľ. A. Gresch. Zhrnutie poznatkov. V jaskyni zimujú M. myotis a P. auritus.

Marošova jaskyňa Lokalizácia. (6983, 862 m n. m.) – stredné Slovensko, Nízke Tatry (190), k. ú. Demänovská Dolina. Vchod jaskyne leží pod nevýraznou skalnou stenou asi 90 m nad dolinou. Popis. Jaskyňu tvorí jedna priestranná sieň 30×7 m a bočná úzka a prudko stúpajúca chodba dlhá ca 50 m. Výskum netopierov. Pri speleologickom prieskume v 70. a 80. rokoch boli v jaskyni pozorované netopiere V. Žikešom a A. Greschom. Okrem toho nie je známy žiaden ďalší výskum až do r. 1997, kedy sčítanie organizovali J. Obuch, A. Gresch a P. Holúbek. Sčítavatelia. V období 1978–1979 V. Žikeš a A. Gresch, v roku 1997 J. Obuch, A. Gresch, P. Holúbek. Zhrnutie poznatkov. Koncom 70. rokov v jaskyni zimovali 3 druhy netopierov, ale koncom 90. rokov bol zistený len 1 druh (tab. 5).

Medvedia jaskyňa Alternatívne názvy. Zimná jaskyňa, Zimná. Lokalizácia. (7084, 878 m n. m.) – stredné Slovensko, Nízke Tatry (190), k. ú. Liptovský Ján. Pomerne veľký vchod v neveľkej skalnej stene sa nachádza asi 70 m nad dnom Jánskej doliny. Popis. Vstupná chodba je priestranná s výškou stropu 5–6 m, vpravo sa odbočuje do priestranného dómu, ktorý je s hlavnou chodbou prepojený dvomi úzkymi chodbami. Úzkou plazivkou sa prechádza do nových veľkých priestorov, v ktorých sa netopiere zriedkavo nachádzajú. Výskum netopierov. Pri speleologickom výskume v 80. rokoch tu boli zistené netopiere, ale nebola im

Tab. 6. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Medvedej jaskyni Dátum / druh 24. 2. 1997 24. 1. 1998 21. 2. 1999 27. 2. 2000

140

Mmyo

Mmys/bra

Enil

Bbar

4 1 1 1

– 3 3 1

1 2 3 2

3 2 4 –

spolu 8 8 11 4

venovaná pozornosť. V r. 1997 jaskyňu navštívil A. Gresch a J. Obuch, ktorí so spolupracovníkmi uskutočnili prvé zimné sčítanie. Sčítavatelia. A. Gresch, J. Obuch, P. Holúbek a V. Šmoldas. Zhrnutie poznatkov. Do roku 1997 nie sú známe pozorovania a ani druhové zloženie. V súčasnosti sa tu zdržujú minimálne 4 druhy netopierov (tab. 6) (M. myotis, M. mystacinus/brandtii, E. nilssonii, B. barbastellus). Stav ochrany. Nové časti jaskyne sú uzamknuté mrežou. Ďalšie údaje. 165. 2. 1997 – Mmys/bra (3), Enil (1), Bbar (3).

Partizánska jaskyňa Alternatívne názvy. Partizánska jaskyňa v Šindliarke. Lokalizácia. (7084, 846 m n. m.) – stredné Slovensko, Nízke Tatry (190), k. ú. Liptovský Ján. Vchod leží asi 100 m nad dnom Jánskej doliny na začiatku doliny Šindliarka. Popis. Jaskyňu tvorí jedna priestranná, 80 m dlhá chodba so šírkou 3–4 m a výškou 2–5 m. Má dve úzke bočné chodby. Výskum netopierov. A. Droppa (1973) pri opise jaskyne cituje údaje A. Štollmana a J. Vacholda, ktorí v 60. rokoch robili výskum v Jánskej doline. Ďalšie údaje nie sú známe. Výskum v rokoch 1994–1995 organizuje A. Gresch a F. Bernadovič, ktorí v tomto období v jaskyni zastihli 4 druhy netopierov. Ďalšie sčítania uskutočnil A. Gresch (1997–2000) a J. Obuch (1997) (tab. 7). Sčítavatelia. A. Gresch, F. Bernadovič, J. Obuch, P. Holúbek a V. Šmoldas. Zhrnutie poznatkov. Druhové zloženie a početnosť netopierov v jaskyni v 60. rokoch nepoznáme (Je možné, že A. Droppa pri zameriavaní jaskyne netopiere videl a preto ich uviedol v svojom opise jaskyne). V priebehu 7 rokov (1994–2000) početnosť netopierov v jaskyni klesá. Stav ochrany. Jaskyňu v zimnom období využívajú jaskyniari a turisti na nocovanie. Významným faktorom, ktorý ohrozuje netopiere je kladenie ohňa. Ďalšie údaje. 16. 2. 1997 – Mmyo (2), Mmys/bra (1).

Stanišovská jaskyňa Alternatívny názov. Veľká Stanišovská jaskyňa. Lokalizácia. (6984, 761 m n. m.) – stredné Slovensko, Nízke Tatry (190), k. ú. Liptovský Ján. Nachádza sa v ústí Stanišovskej doliny, 20 m nad jej dnom. Popis. Je to priestranná jaskyňa s labyrintom chodieb v dvoch úrovniach a celkovou dĺžkou 2100 m. Dno je buď pevná skala alebo pieskové nánosy s množstvom jazierok. Výskum netopierov. Prvé údaje o netopieroch Stanišovskej jaskyne priniesli Gaisler & Hanák (1972), Rybář (1979) analyzoval vzorky kostí netopierov jaskyne. V rokoch 1997–1999 tu výskum uskutočnili A. Gresch a J. Obuch. Tab. 7. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Partizánskej jaskyni Dátum / Druh II. 1994 II. 1995 24. 2. 1997 24. 1. 1998 21. 2. 1999 27. 2. 2000 4. 2. 2001

Mmyo

Mmys/bra

Enil

Bbar

6 5 3 1 2 1 4

2 – – 3 – 3 –

3 3 1 – – – 2

2 1 1 – – – –

spolu 13 9 5 4 2 4 6

141

Tab. 8. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Stanišovskej jaskyni Dátum / druh

Mmyo

Moxy

Mmys/bra

Enil

Bbar

14. 2. 1968 24. 2. 1997 12. 2. 1998 5. 3. 1999 28. 12. 1999

23 22 3 34 5

2 – – – –

– 1 – – 2

– – – 2 –

– 2 – – –

spolu 25 25 3 36 7

Sčítavatelia. A. Gresch, J. Obuch, D. Obuch, V. Šmoldas a P. Holúbek. Zhrnutie poznatkov. V Jánskej doline najväčšie počty zimujúcich netopierov doposiaľ zistené sú práve v tejto jaskyni (tab. 8). Najpočetnejšiu skupinu tvorí Myotis myotis a M. oxygnathus (od roku 1968 nebol zistený). Stav ochrany. Jaskyňa je uzavretá plechovými dverami. Ďalšie údaje. 16. 2. 1997 – Mmyo (7), Mmys/bra (1), 30. 12. 1998 – Mmyo (4).Osteologické nálezy: 1975 – Mmyo (Rybář 1979).

Svidovská jaskyňa č. 2 Lokalizácia. (7084, 800 m n. m.) – stredné Slovensko, Nízke Tatry (190), k. ú. Malužiná. Vchod tvorí 5 m priepasť v hustom poraste asi 40 m nad dnom Svidovskej doliny. Popis. Jaskyňa je tvorená priepasťami, dómami a prudko klesajúcimi chodbami s celkovou hĺbkou 63 m. Vstupná sienka bola známa od nepamäti, ale ďalšie priestory boli objavené až v r. 1996. Výskum netopierov. Pri objavných prácach boli nájdené kosti netopierov vo Veľkej sieni (Holúbek v roku 1996). V roku 1997 jaskyňu skúmal A. Gresch. Sčítavatelia. A. Gresch a V. Škuta ml. Zhrnutie poznatkov. V jaskyni bol nájdený iba 1 exemplár P. auritus, ale podľa nálezov kostí jaskyňa slúžila ako zimovisko väčšiemu počtu netopierov. Ďalšie údaje. 30. 11. 1997 – Paur (1).

Škopovo Alternatívne názvy. Škopovo (Jaskyňa v Škopove, Škopová jaskyňa. Lokalizácia. (7084, 840 m n. m.) – stredné Slovensko, Nízke Tatry (190), k. ú. Liptovský Ján. Nenápadný vchod asi 5 m nad cestou vedúcou pod Zadné. Popis. Jaskyňu tvorí jedna rúrovitá chodba, ktorá sa v koncovej časti zväčšuje a prechádza do malej priepasti. Jej dĺžka je 50 m. Sčítavatelia. Výskum netopierov v minulosti nie je známy, v rokoch 1999 a 2000 jaskyňu kontrolovalA. Gresch. Zhrnutie poznatkov. 21. 2. 1999 – Enil (1), 27. 2. 2000 – Enil (1), 4. 2. 2001 – Enil (1). Jaskyňa bola v 90. rokoch viackrát navštívená, ale prvý zimujúci netopier bol zaznamenaný až v roku 1999.

Literatúra DROPPA A., 1973: Prehľad preskúmaných jaskýň na Slovensku. Slov. Kras, 11: 111–157. GAISLER J. & HANÁK V., 1972: Netopýři podzemních prostorů v Československu. Sborn. Západočes. Muz., Plzeň, Přír., 7: 1–46. HOLÚBEK P. & GRESCH A., 1996: Krasové javy Brtkovičnej doliny v Nízkych Tatrách. Slov. Kras, 34: 149–155. OBUCH J., 1995: Osteologický prieskum v jaskyniach na Ohništi. Sprav. Slov. Speleol. Spoloč., 26(4): 15–16. RYBÁŘ P., 1979: Holocenní netopýři z jeskyně Záskočie v Jánskej dolině. Čs. Kras, 31: 19–33.

142

Katalóg zimovísk netopierov SR

Vespertilio 6: 143, 2002 ISSN 1213-6123

Zimovisko netopierov Brada v Nízkych Tatrách Štefan MATIS1 & Peter PJENČÁK2 SEO BAMBI, P. O. Box 47, SK–045 01 Moldava nad Bodvou, Slovensko; matis@enterra.sk Vlastivedné múzeum, Zámocká 160/5, SK–094 31 Hanušovce n. Topľou, Slovensko; pjencak@slovanet.sk 1

Alternatívny názov. Chladová jaskyňa. Lokalizácia. (6986, 1050 m n. m.) – východné Slovensko, Nízke Tatry (190), k. ú. Važec. Nachádza sa v SZ svahu vrchu Brada. Popis. Podlhovastý vchod jaskyne priepasťovito vedie na šikmé, klesajúce dno vysokej, ale úzkej naklonenej horizontálnej siene ca. 70 m dlhej. V strednej časti siene vybočuje úzka chodba vedúca do malej nižšie položenej miestnosti. Celková dĺžka jaskyne je 100 m. Výskum netopierov. Prvé zimné sčítanie netopierov bolo uskutočnené počas zimy 1994/1995 Romanom Dulákom (Dulák 1995). Uvedený autor bol v tejto jaskyni pravdepodobne aj rok predtým, keďže sa odvoláva na údaj z predchádzajúceho roka. Ďalšia kontrola bola vykonaná v r. 2000. Sčítavatelia. 1994/95 – R. Dulák, 2000 – Š. Matis, P. Pjenčák, Š. Danko, J. Suchý a A. Gresch. Zhrnutie poznatkov. Doposiaľ tu bolo zaznamenaných 5 druhov zimujúcich netopierov (tab. 1). V práci Duláka (1995) je zmienka o výskyte R. hipposideros, autor však neuvádza dátumu nálezu. Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní netopierov v jaskyni Brada Dátum / druh

Mmyo

Mmys

Mm/b

Mdau

Myotis sp.

Enil

Paur

indet.

1994/1995 23. 2. 2000 30. 12. 2000

8 13 4

– 1 –

– – 2

– 4 –

– 1 –

– 1 6

1 1 –

– – 5

spolu 9 21 17

Literatúra DULÁK R., 1995: Zimujúce druhy netopierov v okolí mesta Svit. Práca SOČ, 22 pp.

143

Katalóg zimovísk netopierov SR

Vespertilio 6: 144, 2002 ISSN 1213-6123

Zimovisko netopierov pod Nitrianskym hradom Blanka LEHOTSKÁ Katedra krajinnej ekológie, Prírodovedecká fakulta UK, Mlynská dolina B-2, SK–842 15 Bratislava 4, Slovensko; lehotski@ba.telecom.sk

Názov lokality a alternatívne názvy. Nitrianska hradná jaskyňa (Jaskyňa pod Nitrianskym hradom, Nitra – hradná jaskyňa). Lokalizácia. (7674, 190 m n. m.) – západné Slovensko, Nitrianska pahorkatina (802), k. ú. Nitra. Nachádza sa na S strane hradnej skaly, pod múrmi hradného opevnenia. Popis. Jaskyňa má puklinový charakter a je priechodná. Dlhá je ca. 40 m. Ide o významnú archeologickú lokalitu (Bárta 1976, Takáč 1977). Výskum netopierov. Prvé zmienky o výskyte netopierov v Nitrianskej hradnej jaskyni pochádzajú z konca 60. rokov, kedy tu Ligač (1986) 4. 9. 1968 zaznamenal 1 ex. druhu Myotis oxygnathus a 21. 6. 1969 2 ex. druhu Rhinolophus hipposideros. Krištín (1986) udáva na tejto lokalite nález druhu Rhinolophus ferrumequinum v roku 1974. V rokoch 1997 a 1998 bola lokalita kontrolovan á členmi ZO SZOPK Miniopterus z Bratislavy (Lehotská & Lehotský 1999). Sčítavatelia. V posledných rokoch sa na zimnom sčítaní netopierov na tejto lokalite podieľali: Blanka Lehotská, Roman Lehotský a Branislav Bogár. Zhrnutie poznatkov. 22. 2. 1997 – Paus (1), 6. 2. 1998 – Paus (1). Stav ochrany. Jaskyňa je voľne prístupná verejnosti. Predpokladáme, že v zimnom období je navštevovaná len sporadicky. Vzhľadom na svoj charakter nebude mať táto lokalita ako zimovisko ani v budúcnosti väčší význam.

Literatúra BÁRTA J., 1976: Jaskyňa pod Nitrianskym hradom – Sídlo pravekého človeka. Nitriansky hlas, 17(23): 3. KRIŠTÍN A., 1986: K výskytu suchozemských stavovcov Nitry a blízkeho okolia. Rosalia (Nitra), 3: 257–271. LEHOTSKÁ B. & LEHOTSKÝ R., 1999: Zimoviská netopierov (Chiroptera) v chránenej krajinnej oblasti Ponitrie. Rosalia (Nitra), 14: 187–194. LIGAČ S., 1986: Mammalia – cicavce chránenej krajinnej oblasti „Ponitrie“ 2. Netopiere (Chiroptera). Rosalia (Nitra), 3: 247–255. TAKÁČ P., 1977: Krasové jaskynné javy a úkazy v Nitre. Krásy Slov., 44(6): 283.

144

Katalóg zimovísk netopierov SR

Vespertilio 6: 145, 2002 ISSN 1213-6123

Zimovisko netopierov v pivnici v mestskom parku v Humennom Peter PJENČÁK1 & Štefan DANKO2 1

Názov lokality a alternatívne názvy. Humenné – pivnica v mestskom parku (Humenné – pivnica, Humenné – park). Lokalizácia. (7097, 156 m n. m.) – východné Slovensko, Ondavská vrchovina (740), k. ú. Humenné. Pivnica sa nachádza uprostred mestského parku, neďaleko kaštieľa. Popis. Pivnica je klenbová, vykladaná kameňmi s dĺžkou asi 20 m. Otvor má rozmery 1,3×1,3 m, je uzavretý mrežou. Výskum netopierov. Zimné sčítavanie prebieha od roku 1984. Sčítavatelia. Štefan Danko, Štefan Mikiara, Peter Pjenčák a Vladimír Thomka. Zhrnutie poznatkov. V pivnici sa zistilo zimovanie 4 druhov netopierov, pravidelne tu zimuje niekoľko ex. B. barbastellus (tab. 1). Poznatky z prvých rokov výskumu zhrnuli Danko & Mihók (1989). Stav ochrany. Nie sú potrebné žiadne zásahy. Ďalšie údaje. 4. 12. 1987 – Bbar (4), 23. 1. 1989 – Mmyo (1), Bbar (7), 30. 11. 1989 – Bbar (5). Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní netopierov v pivnici v Humennom Dátum / druh 16. 2. 1985 22. 1. 1986 10. 2. 1987 29. 2. 1988 22. 2. 1989 7. 1. 1991 30. 1. 1993 30. 1. 1994 20. 1. 1995 25. 2. 1997 16. 2. 2000

Mmyo

Paur

Paus

Bbar

– 2 – – – – – – – – –

– 1 – 1 1 – – – 1 1 2

1 – – 1 – – 1 – – 1 –

12 9 8 8 11 8 7 – 8 5 4

spolu 13 12 8 10 12 8 8 – 9 7 6

Literatúra DANKO Š. & MIHÓK J., 1989: Nové poznatky o výskyte netopierov na východnom Slovensku. Zbor. Východoslov. Múz. v Košiciach, Prír. Vedy, 29: 131–160.

145

Katalóg zimovísk netopierov SR

Vespertilio 6: 146, 2002 ISSN 1213-6123

Zimný výskyt netopierov na Oravskom hrade Ervín HAPL Správa NP Muránska planina, J. Kráľa 12, SK–050 01 Revúca, Slovensko; hapl@sopsr.sk

Názov lokality. Oravský hrad (pivnice v podchode). Lokalizácia. (6782, 530 m n. m.) – stredné Slovensko, Oravská vrchovina (590), k. ú. Oravský Podzámok. Oravský hrad, priestory Oravského múzea v Oravskom Podzámku. Popis. Zimovisko tvoria dve samostatné pivnice nachádzajúce sa v tunelovitom podchode medzi vstupnou bránou do hradu a hlavným nádvorím. Podchod má dĺžku 44 m, výšku 3,23 m, šírku 5,94 m na dolnom konci a 3,95 m na hornom konci. Pivnice sa nachádzajú v hornej polovici tunela zo smeru von z hradu na ľavej strane. Vyššie položená pivnica je lichobežníkovitého tvaru a má dĺžku 3,7 m, výšku 2,51 m, šírku vpredu 2,2 m a vzadu 3,1 m. Druhá nižšie položená pivnica má tvar 5-uholníka o dĺžkach strán 5,2; 2,3; 4,5; 3,1 a 2,1 m, výšku 3,25 m a vchádza sa do nej chodbou so schodiskom, ktorá má dĺžku 5,95 m, šírku 2 m a výšku 2,51 m (Kolektív autorov 1998). Výskum netopierov. Priestory boli kontrolované v zime 1996/1997 (Hapl, Haplová, Bobáková, Madera, Šara), 1997/1998 (Hapl, Madera) a 1998/1999 (Hapl, Bobáková). Sčítavatelia. Hapl, Bobáková, Šara, Haplová, Madera. Zhrnutie poznatkov. 3. 1. 1997 – Mmyo (1), Paur (1).V týchto priestorch bol zistený výskyt druhov Myotis myotis a Plecotus auritus. Netopiere využívajú na zimovanie hlavne vetráky v stropoch pivníc. Stav ochrany. Priestory sú len sporadicky využívané na skladovanie materiálu (hlavne menšia pivnica). Ďalšie údaje. 29. 11. 1997 – Mmyo (1), 28. 11. 1998 – Mmyo (1).

Literatúra KOLEKTÍV AUTOROV, 1998: Oravský hrad NKP v Oravskom Podzámku. Projekt existujúceho stavu. Nepubl. správa. Projekcia Urban Dolný Kubín. Archív Oravského múzea.

146

Katalóg zimovísk netopierov SR

Vespertilio 6: 147, 2002 ISSN 1213-6123

Dve zimoviská netopierov v Pieninskom národnom parku Alfréd GRESCH Liptovská Kokava č. 266, SK–032 44 Liptovská Kokava, Slovensko

Ježovka Alternatívne názvy. Jozúfka, Jezovka, Jaskyňa Ježovka. Lokalizácia. (6688, 790 m n. m.) – východné Slovensko, Pieniny (600), k. ú. Haligovce. Vchod leží asi 20 m pod hlavným hrebeňom Haligovských skál. Popis lokality. Úzkym vchodom vojdeme do priestranného dómu 11×4 m. Dno tvorí hrubá suť, ktorá vznikla zvetrávaním. Výskum lokality. Výskum do r. 1998 nie je známy. V roku 1998 a 1999 jaskyňu navštívil A. Gresch, ktorý zistil hibernáciu R. hipposideros. Sčítavatelia. A. Gresch a dvaja jaskyniari V. Škuta a V. Škuta ml. Zhrnutie poznatkov. Oblasť Pienin je známa zimovaním R. hipposideros. Obidve návštevy to potvrdili, iný druh nebol zistený (tab. 1).

Lebka Lokalizácia. (6688, 710 m n. m.) – východné Slovensko, Pieniny (600), k. ú. Haligovce. Vchod sa nachádza v štvrtom údolí nad Haligovcami. Popis lokality. Jaskyňu tvorí jedna chodba, ktorá v strednej časti vytvára dóm 10×5 m. V stropnej časti je množstvo komínov vysokých 3–5 m, celková dĺžka je 46 m. Výskum lokality. Jaskyňa bola objavená r. 1996 a vtedy bol aj jej prvý chiropterologický prieskum, ktorý uskutočnil jej objaviteľ A. Gresch. Sčítavatelia. A. Gresch a dvaja jaskyniari V. Škuta a V. Škuta ml. Zhrnutie poznatkov. Vzhľadom na to, že jaskyňa do r. 1996 nebola známa verejnosti zo žiadnych literárnych prameňov, pri jej prvej návšteve bola mylne pokladaná za jaskyňu Ježovka. Zistené tu boli dva druhy hibernujúcich netopierov – R. hipposideros a P. auritus (tab. 1).

Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Ježovke a v jaskyni Lebka Lokalita

dátum / druh

Rhip

Mdau

Paur

spolu

Ježovka

11. 12. 1996 8. 2. 1998 3. 1. 1999

1 3 1

2 – –

– – –

3 3 1

Lebka

11. 12. 1996 7. 2. 1998 2. 1. 1999

1 – 1

– – –

2 – –

3 – 1

147

Katalóg zimovísk netopierov SR

Vespertilio 6: 148, 2002 ISSN 1213-6123

Zimovanie netopierov v malých jaskyniach Pienin Peter PJENČÁK Vlastivedné múzeum, Zámocká 160/5, SK–094 31 Hanušovce n. Topľou, Slovensko; pjencak@slovanet.sk

Názvy lokalít a alternatívne názvy. Zbojnícka jaskyňa, Malá jaskynka č. 1 pri Aksamitke (v zimných sčítaniach nesprávne uvádzaná ako Jazvečia jaskyňa), Malá jaskynka č. 2 pri Aksamitke (Jaskyňa nad Jazvečou jaskyňou). Lokalizácia. (6688) – východné Slovensko, Pieniny (600), k. ú Haligovce. Zbojnícka jaskyňa: Nachádza sa v prvom žľabe sprava za tzv. oknom. Malá jaskynka č. 1 je v skalnej stene oproti Aksamitke vedľa starého chodníka so žltou značkou za malým kríkom. Malá jaskynka č. 2 je asi 5 m nad jaskyňou č. 1. Popis. Zbojnícka jaskyňa: Úzky otvor vedie do siene s dvoma stropnými otvormi, celková dĺžka je 30 m. Malá jaskynka č. 1: Veľmi malý otvor vedie do malej siene, za ktorou je ďalší malý priestor oddelený malým otvorom, celková dĺžka je asi 10 m. Malá jaskynka č. 2: Jaskyňa je tvorená nízkou chodbou s dĺžkou asi 15 m. Výskum netopierov. Zbojnícka jaskyňa sa kontroluje pravidelne od roku 1996. Ostatné len sporadicky. Sčítavatelia. Peter Pjenčák, Michal Danko, Štefan Danko a Štefan Matis. Všetky poznatky o netopieroch do r. 2000 boli zhrnuté v práci Danko et al. (2000). Zhrnutie poznatkov. V jaskyniach bolo zistené zimovanie 4 druhov netopierov v malých počtoch. Stav ochrany. Nie sú potrebné žiadne zásahy. Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní netopierov v malých jaskyniach Pienin Lokalita

dátum / druh

Rhip

Mmyo

Bbar

Paur

spolu

Zbojnícka j.

19. 2. 1996 2. 3. 1997 19. 2. 1998 31. 12. 1999

– – – –

1 1 – 1

– 1 – 2

– – – –

1 2 – 3

Jaskynka č. 1

27. 2. 1995 2. 3. 1997

2 1

– –

– 1

2 2

Jaskynka č. 2

2. 3. 1997

–

Literatúra DANKO Š., PJENČÁK P. & MATIS Š., 2000: Doterajšie poznatky o faune netopierov (Mammalia: Chiroptera) slovenskej časti Pienin a blízkeho okolia. Vespertilio, 4: 27–36.

148

Katalóg zimovísk netopierov SR

Vespertilio 6: 149–150, 2002 ISSN 1213-6123

Zimovanie netopierov v jaskyni Aksamitka Peter PJENČÁK1 & Štefan DANKO2 1

Lokalizácia. (6688, 756 m n. m.) – východné Slovensko, Pieniny (600), k. ú. Haligovce. Jaskyňa sa nachádza v druhom žľabe sprava (pri pohľade od obce) pod výraznou skalnou stenou. Popis. Pomerne malý vchod 1,3×0,7 m vedie do veľkej, vysokej siene, ktorej dno v pravej časti stúpa a v ľavej klesá. Vpravo od vchodu vedie chodba do menšej siene, z ktorej vybieha niekoľko kratších chodbičiek. Vľavo od vchodu je krátka chodba vedúca k druhému malému zamrežovanému otvoru. Vchod bol v minulosti umelo zmenšený a uzavretý plechovými dvierkami s otvorom s priemerom ca. 15 cm. Minimálne od roku 1994 sú dvierka odstránené. Výskum netopierov. V minulosti bol výskum zameraný hlavne na výskyt M. schreibersii, vykonávali sa odchyty pred vchodom. O veľkom záujme zoológov o túto jaskyňu svedčí aj veľký počet publikovaných prác (Bárta 1978, Danko et al. 2000, Gaisler & Hanák 1972, Hanák 1963, Horáček et al. 1979, Uhrin et al. 1995, 1996, Vachold 1956, 1960). Prvé zimné sčítanie uskutočnil v roku 1963 Hanák. Od roku 1994 kontrolujeme jaskyňu pravidelne. Sčítavatelia. Vladimír Hanák, Štefan Danko, Michal Danko, Štefan Matis, Peter Pjenčák. Zhrnutie poznatkov. V jaskyni bolo zistené zimovanie 7 druhov netopierov (tab. 1). Dominantným druhom je R. hipposideros. Zaujímavý je nárast ich počtu v porovnaní s rokom 1963. Počet M. myotis v posledných rokoch neustále klesá. V minulosti tu zimoval aj M. schreibersii. Ďalšie údaje. 11. 11. 1955 – Rhip (10), Mschr (9), 26. 7. 1972 – Rhip (1), Mschr (2), 18. 6. 1994 – Rhip (42), 3. 12. 1994 – Rfer (2), Rhip (158), Mmyo (4), 16. 4. 1995 – Rhip (106), Mmyo (9), 29. 10. 1995 – Rhip (127), Mmyo (12), 1. 11. 1997 – Rfer (1), Rhip (164), Mmyo (6), Mema (1). Netting: 26. 7. 1972 – Rhip (4), Mmyo (1), Mnat (1), Mema (2), Mmys (1), Mdau (9), 23. 7. 1975 – Rhip (10), Mnat (1), Mema (2), Mdau (2) 30. 7. 1975 – Rhip (1), Mmyo (1), Mdau (6), Bbar (1), 13. 7. 1994 – Rhip (5), Mmyo (1), Mema (2), Mdau (4), 25. 7. 1998 – Rhip (3), Mmyo (1), Mema (4), Mdau (4), 26. 8. 1999 – Rhip (36), Mmyo (7), Mmys (2), Mema (12), Mdau (15), Ppip (3), Bbar (1), 24. 9. 1999 – Rhip (59), Mmyo (5), Mnat (1), Mema (4), Mdau (1), Ppip (1), Paur (1), Bbar (1).

Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Aksamitke Dátum / druh

Rfer

Rhip

Mmyo

Mmys

Mema

Paur

Paus

2. 3. 1963 17. 2. 1994 27. 2. 1995 19. 2. 1996 2. 3. 1997 19. 2. 1998 31. 12. 1999

– – 1 2 – 2 1

3 152 150 215 154 141 148

30 14 10 25 8 4 1

– – – 1 – – –

– 1 1 1 1 – 1

– 1 1 – – – –

1 – – – – – –

spolu 34 168 163 243 163 147 151

149

Literatúra BÁRTA Z., 1978: Poznámky ke zvířeně netopýrů jeskyně Aksamitky v Pieninském národním parku a okolí. Sborn. Severočes. Mus., Ser. Natur., Liberec, 10: 73–80. DANKO Š., PJENČÁK P. & MATIS Š., 2000: Doterajšie poznatky o faune netopierov (Mammalia: Chiroptera) slovenskej časti Pienín a blízkeho okolia, Vespertilio, 4: 27–36.. GAISLER J. & HANÁK V., 1972: Netopýři podzemních prostorů v Československu. Sborn. Západočes. Muz. Plzeň, Přír., 7: 1–46. HANÁK V., 1963: Výskyt létavců stěhovavých (Miniopterus schreibersi) v jeskyni „Aksamitka“ v Pieninách. Lynx, n. s., 2: 1–7. HORÁČEK I., ZIMA J. & ČERVENÝ, J., 1979: Letní nálezy netopýrů na Slovensku (1966–1977). Lynx, n. s., 20: 75–98. UHRIN M., DANKO Š. & OBUCH J., 1995: Rozšírenie netopierov na Slovensku, časť II.: Myotis dasycneme a Myotis daubentoni. Pp.: 71–85. In: URBAN P. (ed.): Výskum a ochrana cicavcov na Slovensku II. Zborník referátov z konferencie. Vydavateľ, Banská Bystrica, 112 pp. UHRIN M., DANKO Š., OBUCH J., HORÁČEK I., PAČENOVSKÝ S., PJENČÁK P. & FULÍN M., 1996: Distributional patterns of bats (Mammalia: Chiroptera) in Slovakia. Part 1, Horseshoe bats (Rhinolophidae). Acta Soc. Zool. Bohem., 60: 247–279. VACHOLD J., 1956: K otázke výskytu a rozšírenia netopierov (Chiroptera) na Slovensku. Biol. Práce, 14(2): 1–63. VACHOLD J., 1960: Výskyt a rozšírenie netopierov na Slovensku s ekologickými dodatkami. Nepubl. rukopis, 113 pp.

150

Katalóg zimovísk netopierov SR

Vespertilio 6: 151, 2002 ISSN 1213-6123

Zimovanie netopierov v pivniciach parku v Rusovciach Marek BRINZÍK Ľubinská 18, SK–811 03 Bratislava 1, Slovensko; marekbrinzik@marta.sk

Názvy lokalít a alternatívne názvy. Pivnica v rusovskom parku 1 (Rusovský park 1, Rusovce, pivnica 1), Pivnica v rusovskom parku 2 (Rusovský park 2). Lokalizácia. (7968, 130 m n. m.) – západné Slovensko, Podunajská rovina (790), k. ú. Rusovce. Pivnice a opustené katakomby sa nachádzajú v areáli rusovského parku neďaleko kaštieľa (v minulosti obydlie služobníctva kaštieľa). Popis. Veľký vstupný vchod (brána) do pivnice 1 je krytý vegetáciou parku a nachádza sa v severovýchodnej časti budovy (smerom ku kaštieľu). Budova resp. budovy sú opustené, len časť pri hlavnej ceste je ešte obývaná. Nachádzajú sa tu dva samostatné oddelené priestory, v ktorých boli sčítavané netopiere. Pivnica 1. pozostáva z viacerých kedysi zrejme samostatných častí budovy, z ktorých niektoré sú zrúcané. Väčšia časť je tvorená holou tehlou s množstvom štrbín, miestami aj s omietkou. Dĺžka pivnice je ca. 100 m. Pivnica 2 sa nachádza blízko vchodu do dvora objektu (vchod z parku). Tvorí ju neveľký priestor, čiastočne omietnutý, čiastočne s holou tehlou. Jej dĺžka je ca. 15 m. Výskum netopierov. V chiropterologickej literatúre sa uvedené lokality neuvádzajú. Priamo z Rusoviec je známy údaj o výskyte Barbastella barbastellus v období preletov (Vachold 1956). Prvá kontrola bola uskutočnená 12. 11. 1995. Sčítavatelia. Koordinátorom sčítaní bol Marek Brinzík. Sčítaní sa v rôznych termínoch zúčastnili Michal Noga, Andrej Popovič a Branislav Molnár. Zhrnutie poznatkov. Pivnica v rusovskom parku 1: 6. 2. 1998 – Mmyo (1), 7. 2. 1999 – Mmyo (1). V pivniciach v rusovskom parku bol zistený výskyt troch druhov netopierov (Myotis myotis, Myotis daubentonii, Plecotus austriacus). Myotis myotis hibernoval vždy na tom istom mieste (visiac v štrbine medzi tehlami). V pivnici 2. boli 28. 10. 1997 pozorovan é páriace sa jedince Plecotus austriacus. Stav ochrany. Pivnice sú v súčasnosti uzavreté s pravdepodobnou rekonštrukciou budov. Ďalšie údaje. Pivnica v rusovskom parku 1: 12. 11. 1995 – Paus (1), 28. 10. 1997 – Mdau (1), Paus (3), 3. 11. 1997 – Mmyo (1), Mdau (1), 22. 11. 1997 – Mmyo (1), Mdau (1), 14. 3. 1998 – Mmyo (1). Pivnica v rusovskom parku 2: 28. 10. 1997 – Paus (1), 3. 11. 1997 – Paus (1), 22. 11. 1997 – Paus (1).

Literatúra VACHOLD J., 1956: K otázke výskytu a rozšírenia netopierov (Chiroptera) na Slovensku. Biol. Práce, 2(14): 1–68.

151

Katalóg zimovísk netopierov SR

Vespertilio 6: 152, 2002 ISSN 1213-6123

Zimovisko Nyctalus noctula v topoli v Ivanke pri Dunaji Alexander KÜRTHY & Martina KÜRTHYOVÁ Vajanského 17, SK–901 01 Malacky, Slovensko; kurthy@sopsr.sk

Názov lokality. Ivanka pri Dunaji, železničná stanica. Lokalizácia. (7769, 130 m n. m.) – západné Slovensko, Podunajská rovina (790), k. ú. Ivanka pri Dunaji. Topoľ pri železničnej stanici Ivanka pri Dunaji. Popis. Topoľ na brehu vodnej plochy pri železničnej stanici. Výskum netopierov. Jediné pozorovanie za silného mrazu. Sčítavatelia. Pravidelné sčítanie nie je zatiaľ vykonávané. Zhrnutie poznatkov. 30. 1. 1999 – Nnoc (kolónia). Stav ochrany. Hrozbou pre netopiere hibernujúce v stromoch je ošetrovanie stromov a výrub.

Vespertilio 6: 152, 2002 ISSN 1213-6123

Katalóg zimovísk netopierov SR

Zimovisko netopierov v stromovej dutine parku kaštieľa v Palárikove Michal NOGA Holíčska 19, SK–851 05 Bratislava 5, Slovensko; mysivyr@post.cz

Názov lokality a alternatívny názov. Palárikov, park kaštieľa (Park v Palárikove). Lokalizácia. (7974, 113 m n. m.) – západné Slovensko, Podunajská nížina (790), k. ú. Palárikovo. Park s kaštieľom sa nachádza v centre obce. Popis. Zimoviskom netopierov je dutina suchého listnatého stromu, stojaceho medzi chodníkom a betónovým stĺpom pri ľavom krídle kaštieľa. Sčítavateľ. Michal Noga. Zhrnutie poznatkov. Netopiere boli zistené akusticky. S najväčšou pravdepodobnosťou ide o druh Nyctalus noctula. Prítomnosť min. 5 ex. bola zistená v zime 1997/1998.

152

Katalóg zimovísk netopierov SR

Vespertilio 6: 153–154, 2002 ISSN 1213-6123

Zimoviská netopierov Poľany Vladimír HRÚZ Správa CHKO-BR Poľana, Hurbanova 20, SK–960 01 Zvolen, Slovensko; hruz@sopsr.sk

Hrochotská jaskyňa Lokalizácia. (7382, 600 m n. m.) – stredné Slovensko, Poľana (320), k. ú. Očová. Vchod sa nachádza v skalnom brale na ľavej strane od potoka Hučava (asi 70 m od úrovne toku). Popis. Malým vstupným otvorom sa prechádza do úzkej vstupnej chodby, ktorá klesá do vzdialenosti asi 6– 7 m. Ďalej pokračuje 4 m hlbokou studňou vyúsťujúcou do spodného horizontu. Túto časť tvorí výrazná puklinová chodba (vybiehajúca na Z a V) sledovateľná v dĺžke asi 26 m, ktorá na jednej strane (západnej) končí neprielezne v úzkych puklinách, a na druhej (východnej) strane končí závalom. Dno chodieb je pokryté hlinito-kamenitou sutinou. Celková dĺžka chodieb je asi 42 m, s hĺbkou približne 10 m (Gaál 1992, Kubíny 1989). Výskum netopierov. Jaskyňa bola prvýkrát preskúmaná z hľadiska výskytu netopierov v januári 1996 (M. Uhrin, P. Urban, D. Baláž). V nasledujúcich rokoch až dodnes prebiehali pravidelné kontroly zimovania netopierov a aj náhodné kontroly v ostatnej časti roka. Roku 1999 bol uskutočnený odchyt netopierov pred vchodom do jaskyne (Uhrin). Sčítavatelia. Koordinátorom sčítania bol v roku 1996 Marcel Uhrin, v nasledujúcich rokoch Vladimír Hrúz. Sčítaní sa v rôznych termínoch zúčastnili: Jaroslav Babic a Dušan Slávik. Zhrnutie poznatkov. V Hrochotskej jaskyni boli zistené 2 druhy zimujúcich netopierov. Najčastejšie bolo zistené zimovanie Rhinolophus hipposideros (pravidelne od roku 1996) aj keď len v malých počtoch 2–6 jedincov (Hrúz et al. 2000a, b). Dvakrát bol zistený aj výskyt Myotis myotis vždy len jeden jedinec (tab. 1). Ďalšie údaje. Okrem kontroly v zimnom období sa urobilo niekoľko návštev jaskyne počas ostatnej časti roka: 19. 9. 1997 – Rhip (8), Mmyo (1), 9. 10. 1998 – Rhip (13), 30. 3. 1999 – Rhip (1). Netting: 3. 8. 1999 – Mema (1).

Hučavský rukáv Alternatívny názov. V niektorých prameňoch je nesprávne uvedený Hrochotský rukáv. Lokalizácia. (7381, 560 m n. m.) – stredné Slovensko, Poľana (320), k. ú. Hrochoť. Vchod sa nachádza v skalnej stene ca. 60 m nad Hrochotským Mlynom. Popis. Hučavský rukáv tvorí pseudokrasová vodorovná oválna chodba so vstupným otvorom asi 1,2 m vysokým, ktorá sa po asi 10 m končí nepriechodne (Gaál 1992, Kubíny 1989). Výskum netopierov. Zimovisko sa preskúmalo prvýkrát v januári 1996. Neskôr bolo každoročne kontrolované v rámci zimného sčítania netopierov (Hrúz et al. 2000a, b). Sčítavatelia. Koordinátorom sčítania bol od roku 1996 Vladimír Hrúz. Sčítaní sa zúčastnil aj Jaroslav Babic. Zhrnutie poznatkov. V Hučavskom rukáve sa zistilo zimovanie 2 druhov netopierov. Tento úkryt je na zimovanie využívaný sporadicky. Počas pravidelných kontrol bolo zimovanie zistené len trikrát (tab. 2).

153

Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Hrochotskej jaskyni Dátum / druh 19. 1. 1996 3. 2. 1997 9. 1. 1998 8. 1. 1999 1. 3. 2000

Rhip

Mmyo

5 2 2 4 6

1 – 1 – –

spolu 6 2 3 4 6

Tab. 2. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Hučavskom rukáve Dátum / druh 19. 1. 1996 3. 2. 1997 8. 1. 1999

Mmyo

Paur

1 1 –

– – 6

spolu 1 1 6

Literatúra GAÁL Ľ., 1992: Nové pseudokrasové jaskyne v andezitových neovulkanitoch Slovenska. Slov. Kras, 30: 75–88. HRÚZ V., KRIŠTÍN A. & URBAN P., 2000a: Netopiere Poľany. Vespertilio, 4: 97–104. HRÚZ V., KRIŠTÍN A. & URBAN P., 2000b: Prehľad netopierov Poľany a blízkeho okolia. Pp.: 115–121. In: URBAN P. (ed.): Výskum a ochrana cicavcov na Slovensku IV. Zborník referátov z konferencie. ŠOP SR – COPK Banská Bystrica, 191 pp. KUBÍNY D., 1989: Pseudokrasové javy Poľany. Slov. Kras, 27: 175–180.

154

Katalóg zimovísk netopierov SR

Vespertilio 6: 155–156, 2002 ISSN 1213-6123

Zimoviská netopierov v jaskyniach Pri ceste v Považskom podolí Blanka LEHOTSKÁ Katedra krajinnej ekológie, Prírodovedecká fakulta UK, Mlynská dolina B-2, SK–842 15 Bratislava 4, Slovensko; lehotski@ba.telecom.sk

Názvy lokalít. Pri ceste I, Pri ceste II. Lokalizácia. (7074, 240 m n. m.) – západné Slovensko, Považské podolie (490), k. ú. Skalka nad Váhom. Jaskyne sa nachádzajú naľavo od cesty vedúcej zo Zamaroviec do Skalky nad Váhom, v blízkosti kláštora na Skalke. Popis. Vchody jaskýň sa nachádzajú v tesnej blízkosti. Z dôvodu jednoznačnej identifikácie sme ľavý vchod označili ako Pri ceste I a pravý Pri ceste II. Ide o chodby puklinového charakteru dlhé niekoľko desiatok metrov končiace úzkymi plazivkami. Výskum netopierov. Výskum netopierov v jaskyniach Pri ceste I a II bol realizovaný členmi ZO SZOPK Miniopterus formou zimného sčítania v obdobiach 1995/1996 a 1996/1997 a jesenn ého nettingu v septembri 1996 (Lehotská & Lehotský 1998). Sčítavatelia. Sčítania netopierov v zimnom období sa zúčastnili: Blanka Lehotská, Roman Lehotský, Juraj Lysý, Miroslav Sova a Ján Taliga. Zhrnutie poznatkov. Jaskyne Pri ceste I a Pri ceste II sú zaujímavé svojím, pomerne pestrým, druhovým zastúpením. Celkove sme tu zaznamenali prítomnosť 9 druhov netopierov, pričom 6 druhov bolo zaznamenaných v zimnom období (tab. 1), zvyšné 3 druhy počas jesenného nettingu. Počet zimujúcich netopierov nie je vysoký – ide len o jednotlivé exempláre. Vzhľadom na charakter jaskýň a prítomnosť viacerých úzkych a dlhých puklín možno predpokladať, že reálny počet tu zimujúcich netopierov je omnoho väčší. Stav ochrany. Nakoľko sú jaskyne ľahko dostupné, zaznamenali sme v nich aj negatívny zásah človeka. Konkrétne išlo o založenie ohňa v jaskyni Pri ceste I (február 1997), čo spôsobilo zadymenie jaskyne a úhyn niekoľkých netopierov. Ďalšie údaje. Netting: Pri ceste I: 13. 9. 1996 – Mmyo (4), Mnat (6), Mdau (1), Paur (2), Pri ceste II: 13. 9. 1996 – Rhip (3), Mema (1).

Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní netopierov v jaskyniach Pri ceste I a II Lokalita

dátum / druh

Rhip

Mmyo Mmys/bra Mdas Myotis sp. Bbar

Paur

spolu

Pri ceste I

4. 3. 1996 21. 2. 1997

– –

2 1 + 1†

– 1†

– –

1 1†

1 1

4 2 + 3†

Pri ceste II

4. 3. 1996 21. 2. 1997

– 1

– –

1 –

– 1

1 –

2 1

4 2

155

156

Katalóg zimovísk netopierov SR

Vespertilio 6: 157–158, 2002 ISSN 1213-6123

Zimoviská netopierov v Považskom Inovci Blanka LEHOTSKÁ Katedra krajinnej ekológie, Prírodovedecká fakulta UK, Mlynská dolina B-2, SK–842 15 Bratislava 4, Slovensko; lehotski@ba.telecom.sk

Beckovská jaskyňa Alternatívny názov. Priepasť na Bukovinke. Lokalizácia. (7273, 360 m n. m.) – západné Slovensko, Považský Inovec (100), k. ú. Beckov. Nachádza sa ca 2,5 km SV od obce Beckov, neďaleko vrchu Bukovinky. Popis. Jaskyňa vznikla presakovaním atmosférických vôd po tektonických poruchách. Väčšie priestory sa vytvorili rútením stropov a stien. Jaskyňa je 150 m dlhá a 70 m hlboká (Pospíšil 1994). Zhrnutie poznatkov. 24. 2. 1996 – Rhip (21), Mmyo (2), Mmys/bra (1), 12. 2. 2000 – Rhip (16), Mmyo (5).

Čertova pec Alternatívny názov. Jaskyňa Čertova pec pri Radošine. Lokalizácia. (7473, 240 m n. m.) – západné Slovensko, Považský Inovec (100), k. ú. Radošina. Nachádza sa 3 km SZ od obce Radošina, neďaleko cesty spájajúcej Piešťany a Topoľčany, v nápadnom 12 m vysokom brale pod vrchom Horný Petrovič. Popis. Bránovitý vstupný portál je široký 4,5 m a vysoký 5,3 m. Jaskyňa je 27 m dlhá, priemerne 6 m široká a má jednoduchý chodbovitý charakter s menšími výbežkami. Druhý, severovýchodný vchod je 1,5 m vysoký tvaru horizontálnej pukliny (Bárta 1972, Musil 1996). Zhrnutie poznatkov. 7. 2. 1984 – Bbar, 12. 2. 1998 – neg. Výskum netopierov. V rokoch 1984–1986 sa výskumom netopierov v Považskom Inovci zaoberal Mutkovič (1986). V jaskyni Čertova pec a v bližšie nešpecifikovanej jaskyni pod Krahulčími vrchmi sa mu podarilo zaznamenať zimovanie druhu Barbastella barbastellus. Koncom 90. rokov vo výskume pokračovali členovia ZO SZOPK Miniopterus z Bratislavy (Lehotská & Lehotský 1998) a v roku 2000 kontroloval netopiere v Beckovskej jaskyni Jozef Ondruška. Sčítavatelia. Branislav Bogár, Jana Kollerová, Blanka Lehotská, Roman Lehotský, Juraj Lysý, Anton Mutkovič, Jozef Ondruška, Milan Regec a Ján Taliga. Stav ochrany. Už Mutkovič (1986) spomína rušenie zimujúcich netopierov v jaskyni Čertova pec a v jaskyni pod Krahulčími vrchmi horolezcami. Aj to bol možno jeden z dôvodov, prečo pri kontrole jaskyne Čertova pec v roku 1998 nebolo zimovanie netopierov na tejto lokalite potvrdené. Beckovská jaskyňa je uzatvorená mrežou a jediným potenciálnym ohrozením zimujúcich netopierov by mohla byť speleologická činnosť. Vzhľadom na rozľahlosť a charakter jaskyne by však nemali byť pri tejto činnosti netopiere výraznejšie rušené.

157

Literatúra BÁRTA J., 1972: Jaskyňa Čertova pec pri Radošine. Slov. Kras, 10: 73–85. LEHOTSKÁ B. & LEHOTSKÝ R., 1998: Výsledky výskumu chiropterofauny na území bývalého okresu Trenčín. Pp.: 69–78. In: URBAN P. (ed.): Výskum a ochrana cicavcov na Slovensku III. Zborn ík referátov z konferencie. SAŽP–COPK, Banská Bystrica, 156 pp. MUSIL R., 1996: Čertova pec a její fauna. Slov. Kras, 34: 5–56. MUTKOVIČ A., 1986: Príspevok k rozšíreniu netopierov v okrese Trnava. Vlastiv. Spravodajca Okr. Trnava, 1986: 87–99. POSPÍŠIL P., 1994: Z činnosti oblastnej skupiny Čachtice. Sprav. Slov. Speleol. Spoloč., 25(4): 9–14.

158

Katalóg zimovísk netopierov SR

Vespertilio 6: 159–171, 2002 ISSN 1213-6123

Zimoviská netopierov Revúckej vrchoviny Marcel UHRIN1 & Ervín HAPL1 (eds.), Michal ANDREAS2, Petr BENDA3, Lucia BOBÁKOVÁ1, Josef HOTOVÝ4, Štefan MATIS5, Ján OBUCH6, Peter PJENČÁK7 & Antonín REITER8 Správa NP Muránska planina, J. Kráľa 12, SK–050 01 Revúca, Slovensko; snpmp@sopsr.sk Agentura ochrany přírody a krajiny ČR, Kališnická 4–6, CZ–133 00 Praha 3, Česko; andreas@nature.cz 3 Zoologické oddělení PM, Národní museum, Václavské nám. 68, CZ–115 79 Praha 1, Česko; petr.benda@nm.cz 4 Katedra zoologie PřF UK, Viničná 7, CZ–128 44 Praha 2, Česko 5 SEO BAMBI, P. O. Box 47, SK–045 01 Moldava nad Bodvou, Slovensko; matis@enterra.sk 6 Botanická záhrada UK, pracovisko Blatnica, SK–038 15 Blatnica, Slovensko; bzuk@bb.telecom.sk 7 Vlastivedné múzeum, Zámocká 160/5, SK–094 31 Hanušovce n. Topľou, Slovensko; pjencak@slovanet.sk 8 Jihomoravské muzeum ve Znojmě, Přemyslovců 6, CZ–669 05 Znojmo, Česko; znojmuz@znojmuz.cz 1

U m e l é

p o d z e m n é

p r i e s t o r y

Na viacerých miestach Revúckej vrchoviny sa ťažili rôzne druhy hornín a nerastov. Mnohé z takto vyťažených priestorov sú dnes opustené a vytvárajú tak potenciálne vhodné úkryty pre zimovanie netopierov. V tomto prehľade sú uvedené výsledky kontrol niektorých týchto priestorov. Okrem banských diel sú zaradené aj výsledky kontrol železničných tunelov nedokončenej železničnej trate Plešivec – Slavošovce, budovanej počas 2. svetovej vojny.

Bradlo Názvy lokalít. Bradlo, Bradlo 1, 2. Lokalizácia. (7387, 500–550 m n. m.) – východné Slovensko, Revúcka vrchovina (040), k. ú. Nandraž. Celkom tri známe štôlne sa nachádzajú v blízkosti JZ hrebeňa rovnomennej kóty Bradlo (576,4 m) V od potoka Turčok. Popis. Všetky štôlne sú pozostatkom ťažby magnezitovej horniny. Najväčšia štôlňa Bradlo je prístupná celkom tromi otvormi, má dve samostatné vetvy s celkovou odhadnutou dĺžkou chodieb ca. 150 m. Štôlne Bradlo 1 a Bradlo 2 sú menších rozmerov. Bradlo 1 sa nachádza pri lesnej ceste na úpätí kóty, Bradlo 2 v spomínanom hrebeni nad najväčšou štôlňou. Zhrnutie poznatkov. Zimná kontrola preukázala výskyt celkom 5 druhov netopierov (tab. 1). Na základe nálezu mumifikovaných exemplárov R. euryale, sa tu však predpokladala existencia letnej kolónie, ktorá sa potvrdila kontrolami v letnom období. Stav ochrany. Štôlne sú málo navštevované bez uzáverov vchodov. Významná je štôlňa Bradlo ako lokalita reprodukčnej kolónie R. euryale a M. schreibersii (Uhrin et al. 1997, 2002). Ďalšie údaje. Bradlo: Netting: 10. 8. 1998 – Rfer (1), Reur (18), Mschr (26).

159

Tab. 1. Výsledky zimných sčítaní netopierov v štôlňach Bradlo Lokalita

dátum / druh

Rhip

Reur

Mmyo

Msp.

Eser

Bbar

Paus

spolu

Bradlo

2. 2. 1997

–

Bradlo 1

2. 2. 1997

–

Bradlo 2

2. 2. 1997

–

– mumifikované exempláre

Hrádok Názov lokality. Hrádok, štôlňa. Lokalizácia. (7387, ca. 500 m n. m.) – východné Slovensko, Revúcka vrchovina (040), k. ú. Jelšava. Nachádza sa po pravej strane cesty Hrádok – Jelšava približne 2 km pod sedlom. Popis. Štôlňa s dĺžkou približne 50 m, v zadnej časti s vysokou vodou. Zhrnutie poznatkov. 18. 12. 1997 – Rhip (1). Lokalita má ako zimovisko len lokálny význam, zaznamenaný bol len jeden jedinec R. hipposideros.

Kapusta Lokalizácia. (7387, ca. 500 m n. m.) – východné Slovensko, Revúcka vrchovina (040), k. ú. Ochtiná. Vchod do systému šôlní sa nachádza niekoľko m od vchodu do Ochtinskej aragonitovej jaskyne. Popis. Rozsiahla prieskumná štôlňa na Hrádku v magnezitoch. Pri razení štôlne bola objavená sprístupnená Ochtinská aragonitová jaskyňa a niekoľko ďalších nesprístupnených jaskýň (Gaál 1996). Chodby štôlne majú rozmery približne 2×2 m. Výskum netopierov. Jediné údaje o zimnom výskyte netopierov pochádzajú z kontroly štôlní počas komisionálnej obhliadky pred uzatvorením hlavného vchodu kvôli ochrane existujúcich jaskýň. Netopiere počas kontroly zaznamenal M. Uhrin, obhliadky sa zúčastnili Ľ. Gaál, M. Gaál a ďalší. Zhrnutie poznatkov. 24. 2. 1995 – Mmyo (2). Stav ochrany. Lokalita je uzatvorená mrežami a je neprístupná.

Nižná Burda Alternatívny názov. Štôlňa Burda-Poproč. Lokalizácia. (7486, ca. 450 m n. m.) – stredné Slovensko, Revúcka vrchovina (040), k. ú. Rovné. Nachádza sa v doline Blhu pri križovatke ciest Rovné – Ratkovská Zdychava. Popis. Bez bližších údajov. Zhrnutie poznatkov. 1. 2. 1997 – Rhip (4). Málo významné zimovisko s výskytom R. hipposideros.

Rákoš – štôlňa Géza Lokalizácia. (7388) – východné Slovensko, Revúcka vrchovina (040), k. ú. Rákoš. Popis. Rozsiahlejší podzemný systém. Počas kontroly sa prezrela len vrchná časť. Zhrnutie poznatkov. 1. 2. 1997 – Rhip (1). Menej významné zimovisko s výskytom R. hipposideros. Ďalšie údaje. 12. 3. 1997 – Rhip (1).

160

Tab. 2. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Slavošovskom tuneli Lokality Slavošovský tunel

dátum / druh

Rfer

Mmyo

Eser

Ppip

Bbar

Paur

– 1 – –

1 – 1 1

3 – 4 2

– – – 1

267 287 161 294

1 1 – –

7. 2. 1998 3. 2. 1999 19. 2. 2000 1. 2. 2001

spolu 272 289 166 298

Slavošovský tunel Lokalizácia. (7287, 400 m n. m.) – stredné Slovensko, Revúcka vrchovina (040), k. ú. Slavošovce a Magnezitovce. Tunel sa nachádza medzi obcami Slavošovce a Magnezitovce v hrebeni Ostrý vrch (870,1 m n. m.) – Magura (882,8 m n. m.). Popis. Približne 3 km dlhý tunel štandardných rozmerov je prístupný cez čiastočne zavalený vchod od obce Slavošovce. V takmer celej dĺžke je suchý, krátky úsek pred vyústením k Magnezitovciam je zaplavený a priechodný iba pomocou člna. Zhrnutie poznatkov. Celkom sa na lokalite zaznamenal výskyt 5 druhov netopierov (tab. 2). Zimovisko je významné najmä z hľadiska početnosti B. barbastellus. Pravdepodobne ide o netopiermi novoobsadzovanú lokalitu. Stav ochrany. Tunel je voľne prístupný, príležitostne využívaný obyvateľmi obcí Slavošovce a Magnezitovce k prechodom hrebeňa najmä v letnom období.

Sušiansky vrch Alternatívny názov. Burda, štôlne pri jazere. Lokalizácia. (7486, 610 m n. m.) – stredné Slovensko, Revúcka vrchovina (040), k. ú. Ratkovská Suchá. Nachádza sa v bočnej stene povrchovej dobývky magnezitov J do kóty Sušiansky vrch (628,0). Prístupná je dolinkou Krokavka z ostrej zákruty cesty Hnúšťa – Ratková pri kameňolome Burda alebo poľnou cestou od obce Ratkovská Suchá. Popis. Štôlňa má 4 otvory, z ktorých jeden je vyústením priestranného komína na povrch. Tento komín je na povrch zakrytý drevom a skalami. Štôlňa je približne 2 m vysoká a 2 m široká, celková dĺžka je 50 m. Výskum netopierov. Pravidelné zimné sčítavanie začalo v zimnej sezóne 1996/97. Zhrnutie poznatkov. Doteraz bola na lokalite potvrdený výskyt 6 druhov netopierov (tab. 3). Stav ochrany. Lokalita nie je v zimnom období navštevovaná. V letnom období je vzhľadom na prítomnosť jazierka v priestoroch dobývky veľmi intenzívne navštevovaná miestnym obyvateľstvom a trampami. Lokalita vzhľadom k svojmu významu a uvedeným skutočnostiam nevyžaduje žiadne technické úpravy. V prípade snahy banského úradu o asanáciu banských priestorov je potrebné lokalitu zachovať a prístupu obyvateľstva do priestorov bane zabrániť osadením mreží. Priestory štôlne sú znečistené odpadom. Ďalšie údaje. 22. 2. 1997 – Bbar (2), Paur (2).

Tab. 3. Výsledky zimných sčítaní netopierov v štôlni Sušiansky vrch Dátum / druh 1. 2. 1997 13. 3. 1998 5. 2. 1999 4. 2. 2000

Rhip

Mmyo

Mm/o

Mbech

Mnat

Bbar

Paur

indet.

6 4 5 4

1 2 – –

– 1 – –

– – – 1

– – 1 –

4 – 1 2

1 – 1 –

– – 1 –

spolu 12 7 9 7

161

Tunel Kopráš Lokalizácia. (7287, 360 m n. m.) – stredné Slovensko, Revúcka vrchovina (040), k. ú. Magnezitovce. Tunel sa nachádza medzi Magnezitovcami a časťou tejto obce Kopráš za viaduktom nedostavanej železnice Plešivec – Slavošovce. Popis. Krátky tunel štandardných rozmerov je prístupný od viaduktu. V celej dĺžke je suchý. Zhrnutie poznatkov. 23. 2. 1993 – Bbar (4). Na lokalite sa zanamenal len výskyt jednotlivých exemplárov B. barbastellus. Stav ochrany. Lokalita je využívaná ako sklad zeleniny.

Zráz Lokalizácia. (7386, 460 m n. m.) – stredné Slovensko, Revúcka vrchovina (040), k. ú. Sirk. Vchod do štôlne sa nachádza v hrebeňovej časti kóty Zráz (469,1) medzi obcami Ploské a Červeňany. Prístupný je pešo z verejnej cesty zo sedla medzi spomínanými obcami lesnou cestou a svahom približne 1 km S smerom na hrebeň. Popis. Oválnym otvorom s rozmermi 5×2–3 m sa prudko klesá vstupnou chodbou do hlavných častí štôlne. Tieto majú horizontálny charakter s dvoma väčšími priestormi. Okrem hlavného vchodu má štôlňa iný vedľajší, malý otvor. Zhrnutie poznatkov. Zráz je potrebné považovať za relatívne významné zimovisko. Zistil sa tu výskyt 4 druhov netopierov (tab. 4). Stav ochrany. Lokalita nie je ohrozená.

K r a s o v é

o b l a s t i

R e v ú c k e j

v r c h o v i n y

V Revúckej vrchovine sa nachádza niekoľko území s existenciou krasových javov, ktorých rozdelenie a typológiu vypracovali Gaál & Ženiš (1986). Celkom je v tejto oblasti známych viac ako 100 jaskýň (Bella & Holúbek 1999). Chiropterologicky najlepšie preskúmanou oblasťou je kras Železníckeho predhoria; výsledky zimných sčítaní netopierov tejto oblasti sú uvedené v predkladanom príspevku. V Železníckom predhorí najmä tzv. Drienčanský kras predstavuje mimoriadne cenné územie z hľadiska výskytu netopierov. Ostatné krasové ostrovy Revúckej vrchoviny buď neboli skúmané (Tuhársky kras, Lubenícky kras, Štítnický kras, Radzim) alebo ich kontroly nepriniesli žiadne poznatky (napr. kras Sásy – Jaskyňa na Hradišti, Jaskyňa nad vyvieračkou). Stručné opisy jaskýň s uvádzanými chiropterologickými poznatkami sme čerpali z dostupnej speleologickej literatúry (hlavne v oblasti Drienčanského krasu sú prevzaté z práce Gaála (2000), ktorý sumarizoval všetku dostupnú speleologickú literatúru). Mená jaskýň tzv. Drienčanského krasu uvádzame podľa aktualizovanej verzie (Gaál 2000).

Tab. 4. Výsledky zimných sčítaní netopierov v štôlni Zráz Dátum / druh

Rfer

Rhip

Mmyo

Bbar

13. 12. 1992 27. 1. 1997 6. 2. 1999 4. 2. 2000 1. 2. 2001

1 3 1 1 2

36 56 32 41 37

– 9 2 – –

– 1 1 – –

162

spolu 39 69 36 42 39

Tab. 5. Výsledky zimných sčítaní netopierov v jaskyni Burda Dátum / druh XI. 1970 27. 1. 1997 31. 1. 1998 5. 2. 1999 4. 2. 2000 1. 2. 2001

Rfer

Rhip

Reur

Mmyo

Mema

Mdau

Bbar

Paus

– 1 – 1 – 1

– 243 134 108 93 63

+ – – – – –

– 6 – 5 3 4

– 1 – – – 1

– – 1 – – –

+ – – – – –

– – – 1 1 –

spolu + 251 135 115 97 69

Babia diera Lokalizácia. (7486, 375 m n. m.) – stredné Slovensko, Revúcka vrchovina (040), k. ú. Brádno. Jaskyňa sa nachádza v lesnom poraste asi 60 m nad obecným cintorínom. Popis. Jedná sa o malú koróznu jaskyňu vytvorenú v karbonátových vápencoch. Využívaná je tiež jazvecom (Meles meles). Dokumentáciu jaskyne uskutočnili Gaál & Vytřísal (1999). Výskum netopierov. Na lokalite sa uskutočnili dve kontroly, ktorá preukázali zimovanie dvoch druhov netopierov. Zhrnutie poznatkov. 31. 1. 1998 – Bbar (1). Stav ochrany. Jaskyňa nie je ohrozovaná, príležitostne je naštevovaná miestnymi obyvateľmi. Ďalšie údaje. 3. 10. 1998 – Rhip (2).

Burda Alternatívny názov. Jaskyňa v Rovnom. Lokalizácia. (7486, 375 m n. m.) – stredné Slovensko, Revúcka vrchovina (040), k. ú. Rovné. Jaskyňa sa nachádza v kameňolome bezprostredne pri štátnej ceste Ratková – Hnúšťa v jeho hornej časti. Popis. Jaskyňa bola objavená pri ťažbe v kameňolome, leží v izolovanom ostrove tmavých guttensteinských vápencov. Vstupná chodba je asi 35 m dlhá a vyúsťuje do hlavného priestoru jaskyne – Veľkej siene, ktorej pôdorys má 10×15 m a výšku stropu 8–10 m. Z Veľkej siene vyúsťuje celkovo 11 chodieb do rôznych smerov, z ktorých najdlhšia je 30 m dlhá Suchá chodba. Celková dĺžka jaskyne je 282 m. Výskum netopierov. Druhy Rhinolophus euryale a Barbastella barbastellus udáva z tejto jaskyne J. Gulička už z roku 1970 (Gulička 1975). Prvé údaje o zimovaní netopierov v jaskyni sú zo zimy 1996/1997, kedy sa sčítanie netopierov v jaskyni uskutočnilo nezávisle na sebe v troch termínoch. Od tohoto roku sa v jaskyni zimné sčítanie každoročne opakuje. Zhrnutie poznatkov. Jaskyňa je jedným z najvýznamnejších zimovísk netopierov v Revúckej vrchovine. Dosiaľ tu bolo zistených 7 druhov netopierov, najpočetnejším zimujúcim druhom je Rhinolophus hipposideros, ktorého početnosť však klesá (tab. 5). Stav ochrany. Jaskyňa je od roku 1998 uzavretá mrežou. Tab. 6. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Drienockej jaskyni Lokalita Drienocká j.

dátum / druh 23. 2. 1995 27. 1. 1997 1. 2. 1998 4. 2. 1999 1. 1. 2000 1. 2. 2001

Rhip

Mmyo

Mnat

Mema

Bbar

9 16 13 32 22 21

– 1 – – 1 –

– – – 1 – –

– 1 – – – –

– 4 2 8 8 –

spolu 9 22 15 41 31 21

163

Ďalšie údaje. 31. 12. 1996 – Rhip (251), Mmyo (4), Mema (1), 27. 1. 1997 – Rfer (1), Rhip (187), Mmyo (4), Mema (1). Netting: 13. 8. 1997 – Rfer (1), Rhip (1), Mbech (1), Mdau (1).

Drienocká jaskyňa Alternatívny názov. Jaskyňa v Drienku. Lokalizácia. (7486, 312 m n. m.) – stredné Slovensko, Revúcka vrchovina (040), k. ú. Rybník. Nachádza sa v žľabe na pravej strane potoka Drienok v relatívnej výške ca. 35 m od nivy potoka. Popis. Dĺžka jaskyne je 45 m s prevýšením -12,8 m. Vchod a vstupná chodba jaskyne sú úzke (0,4–1 m), ďalej jaskyňu tvoria málo členité rozmerovo väčšie chodby bez výraznej výzdoby. Jaskyňa končí závalom. Výskum netopierov. Monitoring lokality uskutočňujú autori pravidelne od roku 1994. Zhrnutie poznatkov. V Revúckej vrchovine ide o dôležité zimovisko R. hipposideros. Okrem tohto druhu tu bol zaznamenaný výskyt ďalších 4 druhov netopierov. Zaujímavý je častý a pravidelný výskyt jedincov B. barbastellus, zistené boli jedince aj s parciálnym albinizmom (tab. 6). Stav ochrany. Jaskyňa je príležitostne navštevovaná. Ďalšie údaje. 30. 11. 1994 – Rhip (26), 22. 10. 1996 – Rhip (4), Reur (1), 4. 2. 2000 – Rhip (21). Detektoring a pozorovanie: 10. 8. 1997 – Rfer (1–2), Rhip.

Dúbravica Alternatívny názov. Pole Dúbravíc. Lokalizácia. (7486, 318 m n. m.) – stredné Slovensko, Revúcka vrchovina (040), k. ú. Slizké. Vchod tejto priepasťovitej jaskyne sa nachádza na okraji misovitej krasovej jamy neďaleko okraja lesa (140 m od doliny, vedúcej od prameňa Pod studničkou). Popis. Jaskyňa je prístupná 7 m hlbokou vertikálnou studňou, za ktorou dno stále klesá až do spodnej priestrannej sály, vysokej až 5,6 m. Dĺžka jaskyne je 30,5 m, hĺbka 19,1 m. Výskum netopierov. V jaskyni sa uskutočnili zatiaľ tri kontroly v zimnom období (tab. 11). Zhrnutie poznatkov. Zaznamenaný bol výskyt R. hipposideros (4–8 ex.). Stav ochrany. Jaskyňa je ťažko prístupná, priepasťovitý vchod je oplotený.

Frontová jaskyňa Lokalizácia. (7486, 342 m n. m.) – stredné Slovensko, Revúcka vrchovina (040), k. ú. Slizké. Nachádza sa J od obce Slizké v centrálnej, silno skrasovatenej časti Drienčanského krasu. Popis. Do jaskyne sa vchádza vertikálnou vstupnou šachtou s hĺbkou 21 m s priemerom 1–2 m. Táto šachta rozdeľuje dolné, horizontálne úseky na dve vetvy. Severozápadnú vetvu tvorí priestranná chodba s dĺžkou 9 m, s kvapľovou výzdobou. Kratšia južná vetva má menšie rozmery (chodby 7 a 5 m). Výskum netopierov. Dosiaľ uskutočnené dve kontroly (1997, 1999). Zhrnutie poznatkov. Početne menej významné zimovisko, avšak so zistenými tromi druhmi netopierov (tab. 11). Stav ochrany. Otvor jaskyne bol 15. 8. 1980 uzatvorený mrežami.

Gorazdova jaskyňa Lokalizácia. (7486, 360 m n. m.) – stredné Slovensko, Revúcka vrchovina (040), k. ú. Chvalová. Nachádza sa v závere Banskej doliny asi 50 m západne od Chvalovskej jaskyne. Leží asi 2–3 m nad úrovňou potoka. Popis. Malá jaskynka s celkovou dĺžkou 5,5 m s rozmermi vchodu 0,5×0,9 m. Výskum netopierov. Nevýznamná jaskynka s náhodným nálezom B. barbastellus (4. 2. 2000).

164

Tab. 7. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Chvalovskej jaskyni a v Mincovni Lokalita

dátum / druh

Rhip

Mmyo Mdau

Eser

Bbar

Paur

Paus

Spolu

Chvalovská j.

27. 1. 1996 27. 1. 1997 31. 1. 1998 5. 2. 1999 4. 2. 2000 1. 2. 2001

– 1 3 3 1 2

– – – 1 – –

– 1 – – – –

– 1 – – 1 –

1 – 3 3 2 –

– – – – – –

– 1 1 1 – –

1 4 7 7 4 2

Mincovňa

31. 1. 1998 5. 2. 1999 4. 2. 2000 1. 2. 2001

– – – –

3 2 1 –

– – – –

3 2 1 –

Chvalovská jaskyňa a Mincovňa Lokalizácia. (7486, 360 m n. m.) – stredné Slovensko, Revúcka vrchovina (040), k. ú. Chvalová. Nachádza sa v malom vápencovom ostrovčeku v hornej časti Banskej doliny. Popis. Chvalovská jaskyňa je v súčasnosti prístupná tromi vchodmi. Severné časti jaskyne sú prístupné chodbou (Vstupná chodba) s rozmermi 1×1,1 m. Táto chodba ústi do rozsiahlejšej sály (Kostolná sieň) s dĺžkou 8 m a maximálnou výškou stropu 3,6 m. V tejto časti jaskyne sa v letnom období príležitostne zdržiava menšia kolónia R. euryale. Z Kostolnej siene ešte pokračujú nižšie chodby do Blativej siene. Od Banského potoka je jaskyňa prístupná vchodom do Mincovne. Tvorí ju priestor s kruhovým pôdorysom priemeru 6 m a výšky 2,1 m. Západne od Mincovne sa nachádza otvor do Frontovej siene, ktorá sa Chodbou vzdychov spája s ostatnými časťami jaskyne. Celková dĺžka systému je 110 m. Výskum netopierov. Výskyt netopierov je v jaskyni dokumentovaný už v roku 1848 (Nyáry 1911), systematickejší výskum začal až v 80. rokoch 20. storočia (Horáček et al. 1995). Pravidelné zimné sčítanie sa organizuje od roku 1994 (Uhrin et al. 2002; tu je uveden ý prehľad všetkých známych údajov). Zhrnutie poznatkov. V zimnom období sa v jaskyni zastihli netopiere 7 druhov (tab. 7). Početnosť zimujúcich netopierov nie je vysoká, jaskyňa je mimoriadne významná ako miesto úkrytu letnej kolónie R. euryale. Stav ochrany. Lokalizácia jaskyne je aj vzhľadom na popularizáciu v nej nájdených archeologických artefaktov všeobecne známa a často je navštevovaná. Návštevnosť môže zvýšiť ešte prípadná realizácia projektu vybudovania náučného chodníka, ktorého iniciátorom je obec. V roku 2000 Štátna ochrana prírody v Banskej Bystrici vypracovala projekt pre vyhlásenie ochranného pásma jaskyne. Vzhľadom na existenciu reprodukčnej kolónie R. euryale je potrebné regulovať či zamedziť návštevy jaskyne v letnom období. Ďalšie údaje. Chvalovská j.: 30. 11. 1994 – Rhip (1), Paur (1), 30. 5. 1995 – Reur (80); 28. 9. 1996 – Rfer (1), Rhip (7), Reur (100–150), 5. 7. 1997 – Reur (1), 11. 7. 2001 – Reur (1). Netting: 10. 7. 1981 – Reur (12).

Jaskyňa nad Kadlubom Alternatívny názov. Podbanište. Lokalizácia. (7486, 354 m n. m.) – stredné Slovensko, Revúcka vrchovina (040), k. ú. Slizké. Jaskyňa je dnes súčasťou rozsiahleho jaskynného systému Podbanište. Popis. Rozsiahla, fluviokrasová jaskyňa s aktívnym vodným tokom. Vertikálny vchod jaskyne bol umelo vykopaný a má tvar studne o hĺbke 4,5 m rozmeroch 1,3×1,7 m. Od vchodu pokračuje jaskyňa šikmo klesajúcou chodbou na aktívne riečisko. Chodba ďalej vedie riečiskom až k plazivke, za ktorou sa nachádza Vysnená chodba. Rozmery priestorov Vysnenej chodby sa pohybujú medzi 6 až 8 m (šírka) a 3–6 m (výška). Za Vysnenou chodbou sa nachádza Korytnačia chodba s výškou okolo 3 m. Výskum netopierov. Prvé údaje o netopieroch udáva P. Nociar. Čiastočnú kontrolu vstupnej časti jaskyne uskutočnili autori v zime 1999/2000. V hlavnej chodbe jaskyne sa nach ádza aj netopierie guáno, čo doku-

165

mentuje výskyt netopierov v období vegetačnej sezóny (Ďurčík et al. 1992). Na základe výskytu guána je pravdepodobné, že táto časť jaskyne je pre netopiere prístupná iným vchodom a to buď cez jaskyňu Podbanište alebo iným neznámym vchodom. Zhrnutie poznatkov. Kontrolami sa zistil len výskyt R. hipposideros (tab. 11). Stav ochrany. Umelo vykopaný vchod je uzavretý mrežou. V roku 1999 SAŽP vypracovala projekt ochranného pásma jaskyne, ktoré zaberá prevažnú časť vodozbernej oblasti s vyvieračkou Kadlub.

Jaskyňa pri Maruškinom jarku Lokalizácia. (7586, 250 m n. m.) – stredné Slovensko, Revúcka vrchovina (040), k. ú. Hrušovo. Nachádza sa južne od Hrušova v pravostrannej suchej dolinke Blhu. Popis. Jaskyňa má celkom tri vchody, dva horizontálne a jeden vertikálny. Celková dĺžka jaskyne je 35,7 m. Výskum netopierov. Okrem jednej kontroly (1976) sú záznamy len z obdobia 1997–2000 (tab. 11). Stav ochrany. Pravdepodobne bez ohrozenia. Ďalšie údaje. 27. 3. 1977 – Rhip, Mmyo, Moxy, 12. 9. 1995 – Rfer (1), 31. 12. 1999 – Rhip (1), Bbar (4). Netting a detektoring: 16. 8. 1997 – Rhip (1), Mmyo (1), Bbar (1).

Jaskyňa pri Ridzoňovcoch Lokalizácia. (7586, 335 m n. m.) – stredné Slovensko, Revúcka vrchovina (040), k. ú. Drienčany. Nachádza sa na západnom svahu Holého vrchu medzi skalami na dne 6 m hlbokej krasovej jamy. Popis. Otvor jaskyne má rozmery 0,6×1,2 m; jaskyňu tvorí jediná, klesajúca chodba s dĺžkou 30 m. Celková dĺžka jaskyne je 32,3 m. V dôsledku dreva a krovia nahádzaného do krasovej jamy pred jaskynným vchodom je v zimnom období prístup do jaskyne sťažený. Výskum netopierov. Celkom sú známe z lokality dve zimné kontroly (1995, 2000; tab. 11). Zhrnutie poznatkov. Málo významné zimovisko so zaznamenanými dvomi druhmi netopierov (R. hipposideros, M. daubentonii). Stav ochrany. Jaskyňa nie je ohrozovaná. Ďalšie údaje. Netting: 26. 6. 1982 – Rhip (3).

Knapovka Lokalizácia. (7386, 352 m n. m.) – stredné Slovensko, Revúcka vrchovina (040), k. ú. Drienčany. Nachádza sa na západnom svahu Holého vrchu. Popis. Menšia, priepasťovitá jaskyňa. Celkové prevýšenie jaskyne je 11 m, hlavná studňa v jaskyni má hĺbku 5,5 m. Výskum netopierov. Jediný záznam o výskyte netopierov v jaskyni poskytol Ľ. Gaál. Zhrnutie poznatkov. 26. 3. 2000 – Rhip (1). Stav ochrany. Vzhľadom na charakter a neprístupnosť jaskyňa nie je ohrozovaná.

Malá drienčanská jaskyňa Alternatívny názov. Brožkova pustovňa. Lokalizácia. (7586, 236 m n. m.) – stredné Slovensko, Revúcka vrchovina (040), k. ú. Drienčany. Nachádza sa na ľavom brehu Blhu na úpätí bralnatého výstupu vápencov na trase Náučným chodníkom Drienčanský kras. Popis. Jaskyňa má 5 horizontálnych a 1 vertikálny vchod. Chodby majú rúrovitý charakter bez výzdoby.

166

Tab. 8. Výsledky zimných sčítaní netopierov v Malej drienčanskej jaskyni Dátum / druh

Rhip

Paus

3 7 2 1 1 – – 1

– – – – – 1 – –

23. 2. 1979 10. 1. 1982 1. 2. 1988 6. 3. 1993 27. 1. 1997 31. 1. 1998 4. 2. 2000 1. 2. 2001

spolu 3 7 2 1 1 1 – 1

Výskum netopierov. Dlhodobo sledovaná lokalita (1979–2000). Zhrnutie poznatkov. Málo významné zimovisko (tab. 8). Stav ochrany. Pre jaskyňu sa v roku 2000 vypracoval projekt ochranného pásma; lokalita je často navštevovaná. Ďalšie údaje. 4. 8. 1990 – Rfer (4), Rhip (12), 25. 10. 1991 – Rhip (2), 23. 10. 1996 – Rhip (1).

Malá hrušovská jaskyňa Lokalizácia. (7586, 244 m n. m.) – stredné Slovensko, Revúcka vrchovina (040), k. ú. Ostrany. Nachádza sa na pravom brehu Blhu v strednej časti zarasteného skalného brala pri štátnej ceste Ostrany – Hrušovo. Popis. Jaskyňu tvorí len jeden priestor s rozmermi 4×4 m s výškou stropu 2 m. Výskum netopierov. Kontroly jaskyne v zimnom období nepriniesli žiadne údaje o výskyte netopierov. Druhovo neurčený údaj z letného obdobia (Gaál 2000) môže vzhľadom na charakter nasvedčovať príležitostnému výskytu snáď R. euryale. Stav ochrany. Lokalita nie je ohrozovaná. Ďalšie údaje. 26. 6. 1978 – indet. (10), 31. 12. 1999 – indet. (1).

Nová drienocká jaskyňa Lokalizácia. (7486, 320 m n. m.) – stredné Slovensko, Revúcka vrchovina (040), k. ú. Rybník. Nachádza sa na pravom brehu Drienku v relatívnej výške 45 m nad nivou potoka. Popis. Jaskyňu tvorí jediná úzka chodba s výškou stropu 0,5–2 m. Výskum netopierov. Jediný údaj pochádza od J. Obucha, ktorý jaskyňu našiel v roku 1996. Zhrnutie poznatkov. 22. 10. 1996 – Rhip (1). Málo významné zimovisko. Stav ochrany. Lokalita nie je ohrozená.

Tab. 9. Výsledky zimných sčítaní netopierov v jaskyni Podbanište Dátum / druh

Rfer

Rhip

Mmyo

Mm/o

Mnat

Bbar

Paur

20. 11. 1976 23. 2. 1995 1. 2. 1998 4. 2. 1999 30. 12. 1999 1. 2. 2001

– – 1 – – 1

+ 8 17 25 24 8

– – – 2 3 1

– – – – – 1

– – – 1 – –

– – – – – 1

– – – 1 – –

spolu + 8 18 29 27 12

167

Podbanište Lokalizácia. (7486, 352 m n. m.) – stredné Slovensko, Revúcka vrchovina (040), k. ú. Slizké. Nachádza sa na západnom svahu Holého vrchu na konci slepej doliny severozápadne od Slizkého. Vchod je asi 50 m od jaskyniarskej základne. Popis. Rozsiahly jaskynný systém, ktorý po prepojení s Jaskyňou nad Kadlubom, dosiahol celkovú dĺžku 1570 m (Iždinský 2000). Do jaskyne sa vstupuje priestranným studňovitým vchodom (kovový rebrík) o rozmeroch 3×1 m s hĺbkou 14 m. Z dna je možné prejsť do vedľajšej Suchej chodby s výškou stropu až 3 m. Hlavný ťah jaskyne pokračuje prevažne nižšími priestormi s občasnými sálami (Kamenná sála, Vincelov dóm, Veľký blatistý dóm) po podzemnom toku. Výskum netopierov. Sčítania netopierov v jaskyni sa uskutočnili len vo vstupnej studni a nadväzujúcich suchých častiach (Suchá chodba) a krátkom úseku hlavného ťahu po inštalovaný prietokomer a vodné čerpadlo. Zhrnutie poznatkov. Zaznamenalo sa 5 druhov netopierov, početnejší je len R. hipposideros (tab. 9). Stav ochrany. Vchod jaskyne je uzatvorený mrežami (1977). Ďalšie údaje. 30. 11. 1994 – Rhip (7), Mmyo (2), 31. 5. 1995 – Rhip (niekoľko vo vchode), 6. 7. 1997 – Reur (4–5), 4. 9. 1998 – Rfer (1). Netting: 31. 5. 1995 – Rhip (3), Reur (9), Mbech (2), Mdau (2), 4. 7. 1997 – Reur (2), 2. 9. 1998 – Mmyo (1), 4. 9. 1998 – Reur (3), Mema (2), 5. 9. 1998 – Reur (1), Mdau (1).

Puklina Alternatívny názov. Trhlina. Lokalizácia. (7486, 292 m n. m.) – stredné Slovensko, Revúcka vrchovina (040), k. ú. Španie Pole. Nachádza sa severozápadne od obce Španie Pole 40 m od krasového prameňa Pod skalou; približne 20 m od Špaňopolskej jaskyne. Popis. Jaskyňu tvorí jedna chodba s rozmermi 0,5–1,2×2 m s dĺžkou 9,7 m. Lokalita má mikroklimaticky dynamický charakter, v zimnom období premŕza. Výskum netopierov. Počas zimných kontrol jaskyne sa netopiere nezaznamenali. Stav ochrany. Bez ohrozenia. Ďalšie údaje. Netting: 14. 8. 1997 – Rhip (2), Mmyo (1).

Špaňopolská jaskyňa Lokalizácia. (7486, 298 m n. m.) – stredné Slovensko, Revúcka vrchovina (040), k. ú. Španie Pole. Nachádza sa severozápadne od obce Španie Pole 40 m od krasového prameňa Pod skalou. Popis. Jedná sa o horizontálnu jaskyňu s dvoma úrovňami. Po vstupnej nižšej chodbe sa nachádza rozsiahly dóm s maximálnou výškou 11 m. Z dómu pokračuje chodba druhej úrovne s dĺžkou 15 m. Celková dĺžka jaskyne je 40,8 m. Výskum netopierov. Lokalita je sledovaná od začiatku 90. rokov (1994–2001). Zhrnutie poznatkov. Zaznamenal sa tu zimný výskyt troch druhov netopierov (tab. 11) s početnejším zastúpením R. hipposideros (22–31 ex.). Stav ochrany. Lokalita je od roku 1980 uzatvorená mrežami; uzáver je v súčasnosti poškodený. Ďalšie údaje. 9. 7. 1981 – Rfer (1), 30. 11. 1994 – Rfer (1), Rhip (29).

168

Tab. 10. Výsledky zimných sčítaní netopierov vo Veľkej drienčanskej jaskyni Dátum / druh 18. 1. 1956 23. 2. 1979 1. 2. 1988 6. 3. 1993 23. 2. 1995 27. 1. 1997 31. 1. 1998 4. 2. 1999 4. 2. 2000 1. 2. 2001

Rfer

Rhip

Reur

Mmyo

Mdau

Bbar

Paur

Paus

Mschr

+ – – – – – – – 3 2

+ 5 2 2 9 7 20 21 14 37

– 1 – – – – – – – –

– – – – 1 – 3 2 – –

– – – – – – – 1 – –

– – – – – – 1 – 1 –

– – – 1 – 1 – – – –

– – – – – – – – 14 –

– 1 1 – – – – – – –

spolu + 7 3 3 10 8 24 24 32 39

Veľká drienčanská jaskyňa Alternatívny názov. Jaskyňa pod Kolešovkou. Lokalizácia. (7586, 246 m n. m.) – stredné Slovensko, Revúcka vrchovina (040), k. ú. Drienčany. Nachádza sa na ľavom brehu Blhu na mierne zarastenom škrapovitom svahu na trase Náučného chodníka Drienčanský kras. Popis. Vchod do jaskyne je nápadný s rozmermi 2,6×1,6 m; pokračuje za nízkou a krátkou chodbou do Veľkej sály, ktorá je hlavným priestorom jaskyne. Má pôdorys veľký 14×10 m s výškou stropu 6 m. Z Veľkej sály pokračujú dve samostatné nižšie chodby s dĺžkami 12 a 14 m. Výskum netopierov. V sledovanej oblasti najdlhšie sledovaná lokalita. Údaje o zimujúcich netopieroch sú už z roku 1954 (Vachold 1955, 1960, Šebek 1956), neskôr z 80. rokov (Horáček & Červený 1984, Horáček et al. 1995). Pravidelné sčítanie organizujú autori od roku 1993. Tab. 11. Výsledky zimných sčítaní netopierov v jaskyniach Drienčanského krasu Lokalita

dátum / druh

Rfer

Rhip

Mmyo Mdau

Bbar

Eser

Paur

spolu

Dúbravica

23. 2. 1995 31. 1. 1998 5. 2. 1999

– – –

4 5 8

– – –

4 5 8

Frontová j.

21. 2. 1997 5. 2. 1999

– –

2 15

2 2

– –

– 1

4 18

J. pri Ridzoňovcoch

23. 2. 1995 4. 2. 2000 1. 2. 2001

– – –

9 2 –

– – –

– 1 –

– – –

9 4 –

J. nad Kadlubom

27. 2. 1999 1. 1. 2000

– –

4 5

– –

4 5

20. 11. 1976 27. 1. 1997 31. 1. 1998 4. 2. 1999 4. 2. 2000 1. 2. 2001

– – – – – –

+ 3 6 5 1 5

– – 2 1 – –

– – – – – –

– – 3 1 3 1

– – – 1 – –

– – – – – –

+ 3 11 8 4 6

23. 2. 1995 27. 2. 1997 31. 1. 1998 5. 2. 1999 1. 2. 2001

– 2 – – –

31 29 24 22 18

– – – – –

– – 1 1 –

– – – – –

31 31 25 23 18

Pri Maruškinom jarku

Špaňopoľská j.

169

Zhrnutie poznatkov. Z hľadiska hibernácie lokalita významná ako zimovisko R. hipposideros (2–21 ex.) (tab. 10). Chiropterologická významnosť lokality však vyplýva zo skutočnosti, že je miestom občasného (viacmenej pravidelného) výskytu letnej kolónie R. euryale; jaskyňu v letnom období navštevuje aj M. schreibersii. Stav ochrany. Pre jaskyňu bol v roku 2000 vypracovaný projekt ochranného pásma; lokalita je často navštevovaná. Ďalšie údaje. 30. 4. 1954 – Mschr (1), 1. 5. 1954 – Mmyo (4), 16. 10. 1954 – Rfer (1), Mschr (3), 17. 9. 1954 – Rfer (2), Rhip (1), Mmyo (1), 15. 10. 1955 – Mschr, 7. 1. 1956 – Mschr, 18. 1. 1956 – Mmyo (1), 6. 8. 1980 – Reur (1), 25. 10. 1987 – Rfer (3), Rhip (15–20), 12. 8. 1990 – Mmyo (3), 25. 10. 1991 – Rfer (5), Rhip (ca 20), 16. 7. 1994 – Mmyo (1), 30. 11. 1994 – Rhip (14), Mmyo (2), Myotis sp. (1), Paus (1), 1. 6. 1995 – Rhip (1), Reur (20–25), 11. 9. 1995 – Reur (100–200), 23. 10. 1996 – Rfer (1), Rhip (20), 31. 12. 1999 – Rfer (3), Rhip (15), Bbar (2), Netting: 6. 8. 1980 – Rhip (2), Reur (25), Mmyo (3), Mnat (1), Eser (1), Mschr (2), 7. 8. 1980 – Rfer (1), Rhip (8), Reur (7), Mmyo (1), Eser (2), Mschr (6), 8. 8. 1980 – Rfer (1), Rhip (2), Reur (10), Mmyo (1), 7. 7. 1981 – Reur (3), 8. 7. 1981 – Eser (1), 14. 5. 1983 – Rfer (1), Reur (8), Mmyo (14), Mschr (15), 5. 6. 1995 – Reur (3), Mmyo (3), Mschr (3), 11. 9. 1995 – Rfer (2), Reur (3), Mmyo (8). Sčítavatelia. V 80. rokoch niektoré jaskyne v zimnom období skontroloval I. Horáček so spolupracovníkmi, od roku 1993 sčítanie organizujú autori príspevku. Okrem nich sa jednotlivých akcií zúčastnil celý rad osôb, ktorým za pomoc patrí poďakovanie. Sú to M. Boroš, L. Dittel, M. Fulín, Ľ. Gaál, D. Haplová, R. Hrivnák, D. Kotlarčík, P. Laboš, B. Madera, S. Martiniová, P. Nociar, Z. Obuchová, P. Pjenčák, J. Popovics, M. Šara, J. Šmídt, J. Šmídtová, J. Uhrinová.

Literatúra BELLA P. & HOLÚBEK P. (eds.), 1999: Zoznam jaskýň na Slovensku (stav k 31. 12. 1998). Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Bratislava, 268 pp. ĎURČÍK K., GAÁL J., GAÁL Ľ. & ŽENIŠ P., 1992: Objav Jaskyne nad Kadlubom. Slov. Kras, 30: 17–28. GAÁL Ľ., 1996: Prieskum a ochrana aragonitových jaskýň v okolí Hrádku. Pp.: 130–133. In: BELLA P. (ed.): Sprístupnené jaskyne, výskum, ochrana a využitie. Zborník referátov. Správa slovenských jaskýň, L. Mikuláš, 148 pp. GAÁL Ľ., 1998: Jaskyne preskúmané Centrom ochrany prírody a krajiny SAŽP v rokoch 1996–1997. Chr. Úz. Slov., 35: 35–37. GAÁL Ľ., 2000: Kras a jaskyne Drienčanského krasu. Pp.: 29–96. In: KLIMENT J. (ed.): Príroda Drienčanského krasu. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, Banská Bystrica, 280 pp. GAÁL Ľ. & VYTŘÍSAL M., 1999: Nové objavy v Drienčanskom krase a jeho okolí. Sinter, 7: 8–9. GAÁL Ľ. & ŽENIŠ P., 1986: Kras Revúckej vrchoviny. Slov. Kras, 24: 27–60. GULIČKA J., 1975: Fauna slovenských jaskýň. Slov. Kras, 13: 37–85. HORÁČEK I. & ČERVENÝ J., 1984: K výskytu druhů Rhinolophus ferrumequinum a Rhinolophus euryale na Slovensku. Lynx, n. s., 22: 15–17. HORÁČEK I., HANÁK V., ZIMA J. & ČERVENÝ J., 1995: K netopýří fauně Slovenska I. – Letní nálezy 1979–1992. Netopiere, 1: 39–54. IŽDINSKÝ L., 2000: Jaskyne Nad Kadlubom a Podbanište sa spojili. Sprav. Slov. Speleol. Spoloč., 31(2): 6–8. KÁMEN S., 1970: Jaskyňa Burda. Slov. Kras, 8: 83–93. KRÁLIKOVÁ A., 1998: Nálezy niektorých druhov netopierov na území Slovenska. Naturae Tutela, 3: 255–262. MATOUŠEK B., 1998: Katalóg kolekcie cicavcov Júliusa Vacholda v Prírodovednom múzeu Slovenského národného múzea. Zbor. Slov. Nár. Múz., Prír. Vedy, 44: 61–96. NYÁRY J., 1911: A Felfalusi barlang ismertetése. Földt. Közlöny, Budapest, 41: 662–665; 708–712. ŠEBEK Z., 1956: Vrápenec velký (Rhinolophus ferrum-equinum Schreb.) v Československu. Věst. Čs. Společ. Zool., 20(4): 313–326.

170

UHRIN M. & BENDA P., 1995: K poznaniu fauny netopierov (Chiroptera) ju žnej časti stredného Slovenska (Revúcka vrchovina, Rimavská kotlina, Cerová vrchovina, Stolické vrchy). Pp.: 83–90. In: KRIŠTÍN A. & GAÁLOVÁ K. (eds.): Rimava 1995. Odborné výsledky zoologických a mykologických výskumov. SAŽP Banská Bystrica v spolupráci s Ústavom ekológie lesa SAV Zvolen, Rimavská Sobota, 118 pp. UHRIN M., LEHOTSKÁ B., BENDA P., LEHOTSKÝ R. & MATIS Š., 1997: Rozšírenie netopierov na Slovensku. Časť 3, Miniopterus schreibersi. Vespertilio, 2: 113–130. UHRIN M., BENDA P., OBUCH J. & URBAN P., 2002: K poznaniu fauny cicavcov (Mammalia) Drienčanského krasu a okolia. Lynx, n. s., 33: v tlači. VACHOLD J., 1955: Príspevok k otázke rozšírenia niektorých druhov netopierov (Chiroptera) na Slovensku. Biológia (Bratislava), 10(2): 173–178. VACHOLD J., 1956: K otázke výskytu a rozšírenia netopierov (Chiroptera) na Slovensku. Biol. Práce, 2(14): 1–68. VACHOLD J., 1960: Výskyt a rozšírenie netopierov na Slovensku s ekologickými dodatkami. Nepubl. rukopis, 113 pp.

171

Katalóg zimovísk netopierov SR

Vespertilio 6: 172, 2002 ISSN 1213-6123

Zimný výskyt netopierov v Starohorských vrchoch Daniel BALÁŽ1, Peter URBAN2 & Ivan VALACH3 ŠOP SR – COPK, Lazovná 10, SK–974 01 Banská Bystrica, Slovensko; 1 balaz@sopsr.sk, 2 urban@sopsr.sk 3 Správa CHKO BR Poľana, J. M. Hurbana 20, SK–960 01 Zvolen, Slovensko; valach@sopsr.sk 1, 2

Netopierska jaskyňa Lokalizácia. (7280, 695 m n. m.) – stredné Slovensko, Starohorské vrchy (160), k. ú. Nemce. Jaskyňa sa nachádza na JZ svahoch kóty Hrádok (838,5 m). Popis. Dĺžka 57 m, archeologické nálezy. Výskum netopierov. Sčítanie na lokalite sa uskutočnilo v troch termínoch v sezóne 1997 / 1998. Sčítavatelia. D. Baláž, A. Banásová, M. Dobrota, P. Urban, I. Valach. Zhrnutie poznatkov. 30. 1. 1997 – Rhip (1), Mmyo (6), Bbar (9), Paus (1), 18. 2. 1998 – Rhip (2), Mmyo (4). Ďalšie údaje. 28. 1. 1997 – Rhip (1), Mmyo (4), Bbar (10), Paus (1), 6. 3. 1997 – Rhip (3), Mmyo (1), Plecotus sp. (1), 30. 10. 1997 – Rhip (2), Bbar (1), 16. 12. 1997 – Rhip (6), Rfer (1), Mmyo (7), Bbar (1), Plecotus sp. (1).

Jaskynka v Sásovskej dolinke Lokalizácia. (7280, 600 m n. m.) – stredné Slovensko, Starohorské vrchy (160), k. ú. Nemce. Jaskyňa sa nachádza na JZ svahoch kóty Hrádok (838,5 m), cca 20 m od Netopierskej jaskyne. Popis. Menší stiesnenný jaskynný priestor (preliezačka) v Sásovskom krase. Výskum netopierov. Sčítanie na lokalite sa uskutočnilo v jednom termíne v sezóne 1997/1998. Sčítavatelia. D. Baláž, P. Urban, I. Valach. Zhrnutie poznatkov. 6. 3. 1997 – Mmyo (1).

Literatúra BÁRTA J., 1955: Jaskyne Netopierska a Kaplnka v Nízkych Tatrách a ich rímske osídlenie s antropologickými nálezmi. Slov. Archeológia, 3: 286–301. BÁRTA J., MÁCELOVÁ M. & PIETA K., 1987: Ďalší prieskum Netopierskej jaskyne v Sásovskom krase. Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku r. 1986, Nitra, 1987: 29–30. BÁRTA J. & PIETA K., 1988: Netopierska jaskyňa v Sásovskom krase vo svetle nových sídliskových poznatkov. Slov. Kras, 26: 33–46. BELIČKA Š., 1980: Nové archeologické nálezy v Sásovskom krase pri Banskej Bystrici. Sprav. Slov. Speleol. Spoloč., 11(3): 5–6. DROPPA A., 1998: Výskum Sásovských jaskýň. Sprav. Slov. Speleol. Spoloč., 29(1): 14–15. MÁCELOVÁ M., 1981: Nález bronzovej sekerky v Netopierskej jaskyni v Banskej Bystrici-Sásovej. Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1980, Nitra, 1981: 172–173.

172