Handbook SK by fantaozdruzenie

Autori: Ranko Rajović, Iva Rajović Spolupracovníci: Živa Ribićić, Miloš Vincík, Adriana Kováčová, Janka Sýkorová, Zuzana Kašparová, Kamila Balcarová, Lucie Smetanová Korektúra a preklady: Zuzana Turiničová, Miloš Vincík, Janka Sýkorová Grafický dizajn: Richard Weber Vydavateľ: Cesta Fantázie / Fantao n.o. 2019 Tento projekt je spolufinancovaný Európskou úniou v rámci program ERASMUS+. Názory prezentované v tomto dokumente sú názormi projektového tímu projektu NTC FOR ALL a nevyjadrujú názory EÚ. Číslo projektu: 2017-1-SK01-KA201-035382

r o v o h Pred potenciál. “Ako stimulovať veľký potenciál našich najmenších, ešte pred ich nástupom do školy?“. To je otázka, na ktorú odpovedá vzdelávací program “Systém učenia NTC”. Jeho základnou myšlienkou je poukázať na význam a nevyhnutnosť zvýšenia podielu poznatkov z oblasti neurofyziológie vo formálnom vzdelávaní detí. Nevyužitý potenciál ľudskej mysle a sila detstva spolu s cieľavedomými a informovanými Dúfame, že nácvik, zaškolenie a overenie príkladov z príručky vám uľahčí uplatňovanie rodičmi a vychovávateľmi otvárajú dvere k tvorivejšiemu učeniu, rýchlejšiemu programu v praxi a prispeje k dlhodobému spoznávaniu a ľahšiemu objavovaniu prínosu pre vaše deti. schopností Príručka bola vytvorená s cieľom pomôcť všetkým vám, ktorí by ste chceli využívať program NTC, ale neviete, ako začať. Autormi príručky sú Dr. Ranko Rajović a Iva Rajović s podporou tímu riešiteľov projektu „NTC pre všetkých“ (Živa Ribićić, Miloš Vincík, Adriana Kováčová, Janka Sýkorová, Zuzana Kašparová, Kamila Balcarová, Lucie Smetanová). Vážení budúci lektori a užívatelia programu NTC, milí rodičia! Je nám veľkým potešením predstaviť vám príručku, ktorá, veríme, bude pre vás i vašu prácu s deťmi prínosom a v momente, keď získate skúsenosť s programom NTC, budete sa k nej vracať pre základné pokyny a inšpiráciu.

Hlavným cieľom všetkých aktivít a techník NTC je umožniť deťom čo najviac rozvinúť svoj biologický

detí. Týmto spôsobom včas pripravíme deti na nové životné výzvy. Každé dieťa, ktoré sa naučí svoj materinský jazyk do tretieho roku života, zvládne jednu z najťažších duševných výziev a celkom určite má všetky predpoklady a schopnosti ďalej napredovať a rozvíjať svoje špecifické vlohy. Musíme mu len pomôcť, aby to zvládlo, a tak dosiahlo svoj biologický potenciál. Pokiaľ na tejto stimulácii nepracujeme, máme individuálne

i celonárodne menej talentovaných a nadaných ľudí, ktorých potenciál nebol rozvinutý, pričom je známe, že práve talentovaní a nadaní ľudia sú najcennejším zdrojom každého štátu. Táto príručka je určená pre účastníkov projektu Erasmus plus pod názvom “NTC pre všetkých”, ale i pedagógov a rodičov, ktorí sa projektu nezúčastnili, no majú o program NTC a jeho praktické využívanie záujem.

artnermi

práci s p lu o p s v 19 0 2 – h 2017

ovali v rokoc z li a re e m s t k Proje /fantao.sk/), :/ p tt (h tproject.eu/), z u o o , e o m ta e k ta Fan / :/ p chuinak.sk/, htt ro .t w w w / :/ p tt ndilek.cz/), a INAK oz (h ri o s s te n o m / :/ ly Andílek (http o k š ri o s s te n o M drapikica.si/) o m / :/ s p tt (h a lou Modra Pikic materskou ško arning.com/). le tc n / :/ p tt h ( Sistem Ucenja a Centrom NTC

Obsah 1 ) NTC pre všetkých ...................................................................................................... 1 1.1 Ciele a zameranie projektu ............................................................................................................................ 1 1.2 Partneri projektu .......................................................................................................................................... 2 1.3 Účel príručky ................................................................................................................................................ 3 1.4 Cieľová skupina ............................................................................................................................................. 3 2) Úvod ........................................................................................................................ 4 2.1 História a príbeh vzniku programu NTC, autori programu ....................................................................... 4 2.2 Piliere programu NTC a jeho fázy ............................................................................................................... 6 3) Vzdelávacia neuroveda ........................................................................................... 11 3.1 Vývoj mozgu a raná stimulácia ................................................................................................................. 12 3.2 Vplyv prostredia ......................................................................................................................................... 13 3.3 Učenie sa prostredníctvom hry ................................................................................................................ 14 3.4 Význam pohybu a telesného cvičenia ...................................................................................................... 15 3.5 Prepojenie motoriky a kognitívnych funkcií ........................................................................................... 16 4) Potreba programu NTC .......................................................................................... 19 4.1 Zistenie problému ........................................................................................................................................ 19 4.2 Smerujeme k riešeniu ............................................................................................................................... 22 5) Potreba tripartitného prístupu – metodika pracovnej realizácie programu .............. 23 5.1 Rodičia – optimálny biologický rozvoj dieťaťa ........................................................................................ 24 5.2 Učitelia materských škôl – motorický a kognitívny rozvoj (rozvoj myšlienkových procesov) ........ 31 5.3 Učitelia škôl – tvorivé myslenie a funkčné myslenie ........................................................................... 33 6) Implementácia programu v materskej škole ........................................................... 34 6.1 Prvá fáza implementácie – fyzické cvičenia .......................................................................................... 35 6.2 Druhá fáza implementácie – stimulácia rozvoja myšlienkových procesov ...................................... 40 6.3 Tretia fáza implementácie – rozvoj funkčného myslenia ...................................................................... 44 7) Príklady z praxe ...................................................................................................... 49 7.1 Hry na podporu rozvoja komunikácie a tvorivosti ................................................................................... 52 7.2 Hry na podporu kognitívneho rozvoja ...................................................................................................... 54 7.3 Hry na podporu senzomotorického rozvoja ............................................................................................ 56 7.4 Hry na podporu sociálno-emocionálneho rozvoja ................................................................................. 58 8) Potvrdenie úspešnosti programu NTC – význam a výhody implementácie v predškolskom veku ... 59

8.1 Výsledky implementácie programu ........................................................................................................ 60 8.2 Výpovede rodičov / učiteľov .................................................................................................................... 64 9) Záver ..................................................................................................................... 73 10) Predtým, ako začnete... ......................................................................................... 76 11) Recenzie programu ................................................................................................ 77 12) Literatúra ............................................................................................................. 82

H C Ý K T E Š V E R P C T 1) N 1.1 Ciele a zam eranie projek tu Projekt sa venuje problematike výchovy a vzdelávania v ranom detstve. Podporuje úsilie o zlepšenie prístupu k dostupnému a kvalitnému vzdelávaniu a výchove detí v tomto období. Zameriava sa na dosahovanie relevantných a kvalitných zručností a kompetencií v cieľovej skupine detí vo veku 3 – 7 rokov. Na tieto priority je zameraná pozornosť prostredníctvom projektových výstupov, ktoré zlepšujú implementáciu koncepcie NTC v predškolskom prostredí, ako aj profesionalizáciu a využívanie NTC prístupu vo všetkých krajinách

zúčastňujúcich sa na projekte (Slovensko, Česká republika, Slovinsko, Srbsko). Cieľom projektu je tiež prispieť k posilneniu profilu učiteľskej profesie. Tento cieľ dosiahneme pomocou učiteľom a vedúcim pracovníkom v tom, aby poskytovali kvalitnú výučbu a zavádzali do nej nové metódy a nástroje zamerané na aktívne využívanie NTC prístupu, i výstupov projektu, medzi ktorými je i táto príručka. V príručke sa oboznámite so základnými princípmi metodiky NTC, inšpiráciami pre konkrétne aktivity a popisom programu NTC.

ektu j o r p i r e n t r a 1.2 P Fantao n.o. organizuje workshopy a prednášky NTC pre učiteľov a rodičov po celom Slovensku. Vedie ich k tomu, aby si osvojili a využívali moderné vzdelávacie metódy na podporu rozvoja tvorivosti a psychomotorických zručností svojich detí. Fantao n.o. tiež organizuje letné tábory NTC na strednom Slovensku, kde môžu deti osobne zažiť inovatívne vzdelávacie metódy pri hrách v malebnej prírode. Členovia tímu Fantao majú skúsenosti s programom NTC a dobrú prax pri jeho implementácii na Slovensku. Bližšie informácie nájdete na http://fantao.sk/. INAK je občianske združenie, ktoré vzniklo na jar 2014 so zameraním na rozvoj ľudských zdrojov prostredníctvom poskytovania aktivít na podporu vzdelávania rôznym cieľovým skupinám. Občianske združenie INAK podporuje zásady celoživotného vzdelávania, ochrany prírody a životného prostredia a budovanie vzťahov k prírodnému a kultúrnemu dedičstvu Slovenska. Aktivity združenia INAK sú zamerané na rozvoj ľudských zdrojov prostredníctvom organizovania vzdelávacích programov a školení, rozvoja metodík a podporovania zručností ľudí, využívajúc princípy „inovatívnosti a kreativity“. Bližšie informácie nájdete na http://www.trochuinak.sk/, http:// takemeoutproject.eu/ Modra pikica je súkromná materská škola ponúkajúca denný program, založený na princípoch pedagogiky Montessori, pre deti od 11 mesiacov do šiestich rokov a ďalšie

aktivity, napr. školenia Montessori, workshopy pre rodičov a deti, školenia zamerané na raný rozvoj reči. Modra pikica aktuálne zriaďuje centrum NTC v slovinskej Ľubľane s Dr. Rankom Rajovićom. NTC EDU je organizácia zriadená za účelom implementácie programu systému učenia NTC, ktorý je určený na podporu rozvoja detí predškolského a školského veku. Špecializovaný program prispieva k vzdelávaniu detí, rodičov, učiteľov materských a základných škôl, ktorí následne dokážu zaviesť získané poznatky a zručnosti do každodenného života v školských triedach. Organizácia plní svoje poslanie realizovaním NTC workshopov a letných táborov, ako i sprievodných seminárov a prednášok pre učiteľov i rodičov. Montessori školy Andílek (MŠA) o.p.s. je nezisková organizácia zriadená v roku 2008, ktorá poskytuje služby rodinám s deťmi a starostlivosť o deti založenú na princípoch Montessori. Táto verejno-prospešná organizácia prevádzkuje v Prahe rodinné centrum, materskú a základnú školu Andílek, ktorá poskytuje vzdelávacie semináre a kurzy ako aj ďalšie doplnkové aktivity a podujatia pre rodiny. MŠA ponúka vzdelávanie dospelých a služby spojené s kariérnym rozvojom pedagógov, vzdelávacie aktivity typu Montessori pre rodičov a deti, starostlivosť o deti od 0 do 3 rokov (workshopy Montessori), skupinu pre batoľatá určenú pre deti od 1,5 do 3 rokov a základnú školu pre deti vo vekových kategóriách 3 – 6 rokov a 6 – 12 rokov.

1.3 Účel prír učky Táto príručka vznikla s cieľom predstaviť základné východiská programu NTC učiteľom, ktorí pracujú s deťmi vo veku od 3 do 7 rokov a všetkým, ktorých zaujíma implementácia programu NTC. Ponúka informácie o koncepcii programu NTC ako aj poznatky a metódy potrebné na jeho implementáciu v každodennom vyučovaní a starostlivosti o deti. Ak budete príručku dôkladne čítať a poznatky z nej adekvátne implementovať v praxi, poskytne vám: • Pochopenie kľúčových faktorov pri implementácii programu NTC • Poznatky z oblasti vzdelávacej neuro - vedy z pohľadu tvorivosti a rozvoja funkčných vedomostí • Pochopenie rozhodujúceho faktora hry v procese učenia • Kľúčové zručnosti a kompetencie pre deti od 3 do 7 rokov, ktoré sú relevantné z hľadiska programu NTC • Pochopenie fáz implementácie programu NTC • Námety aktivít zameraných na psychomotorické zručnosti • Námety aktivít zameraných na abstraktnú klasifikáciu, zoraďovanie a asociácie • Námety aktivít zameraných na rozvoj divergentného a konvergentného myslenia a funkčných vedomostí • Pochopenie efektívnej implementácie programu na základe predchádzajúceho výskumu a skúseností z praxe • Zručnosti pre prácu s rodičmi na rozvoji dieťaťa

1.4 Cieľová s kupina

Príručka je určená učiteľom materských a základných škôl, no môže byť veľmi prínosná aj pre študentov predškolskej pedagogiky a učiteľských profesií, pedagógov a pracovníkov, ktorí sa venujú malým deťom, ako aj pre rodičov, ktorí by chceli využívať aktivity systému NTC spolu so svojimi deťmi. Stručne povedané, táto príručka je určená pre každého, kto je nadšený pre nový systém učenia, založený na podpore optimálneho biologického rozvoja a funkčného myslenia dieťaťa.

2) ÚVOD Danilo s priateľmi v materskej škôlke “Modrý zajac”

iku n z v h e b í r p a 2.1 História amu r g o r p i r o t u a , programu NTC

Program NTC vznikol ako výsledok dlhoročného výskumu v oblasti rozvoja tvorivého učenia a myslenia a predstavuje špecializovaný vzdelávací systém pre rodičov, deti a učiteľov. Centrum vzdelávania NTC v Srbsku, v spolupráci so vzdelávacími inštitúciami (Filozofická Fakulta Novi Sad, Pedagogická fakulta Ľubľana, Fakulta učiteľstva a niekoľko škôl v Slovinsku, Chorvátsku a Srbsku) už roky skúma problematiku zlepšovania potenciálu rozvoja intelektuálnych schopností detí. Autor programu NTC, Dr. Ranko Rajović, zostavil tím odborníkov z oblasti pedagogiky, neurofyziológie, defektológie, psychológie a genetiky, ktorí vytvorili efektívny a jednoduchý program s možnosťou monitorovania a merania dosiahnutých výsledkov. Na myšlienku spustenia tohto programu prišiel prof. Pol E. Henon, zaoberajúci sa otázkou, prečo odborníci v oblasti neurológie nemajú takmer žiadny podiel na zostavovaní učebných osnov pre školy. Základná premisa Dr. Rajovića spočíva v tom, že je nevyhnutné zvýšiť mieru neurofyziologických poznatkov v oficiálnom vzdelávaní detí. Podľa Dr. Rajovića “Nevyužitý potenciál ľudskej

mysle a sily detstva, v kombinácii s cieľavedomými a informovanými rodičmi a pedagógmi, otvárajú dvere k tvorivejšiemu učeniu, rýchlejšiemu poznaniu a ľahšiemu objavovaniu a rozvoju schopností dieťaťa”. Z praktického hľadiska, na začiatku tvorby programu NTC, robil autor programu prvé cvičenia prostredníctvom hry a rozhovoru so svojim najmladším synom Danilom od jeho tretieho roku (Danilo má dnes 15 rokov). Dosiahnuté výsledky vo forme rastúceho Danilovho záujmu o učenie, neustálu potrebu pokračovať v hre a radosť, ktorá nasledovala po predchádzajúcich prvých krokoch, prekročili všetky očakávania. V tomto období bol tento experimentálny prístup po prvýkrát aplikovaný v Danilovej skupine v materskej škole, aby sa po testovaní v nasledujúcich troch rokoch následne stal programom akreditovaným Ministerstvom školstva v Srbsku. Tieto prvé dni príbehu NTC podporilo pozitívne prostredie vytvorené medzi deťmi a pedagógmi, ako aj reakcie rodičov, ktorí boli “nútení” hrať sa so svojimi deťmi nové hry a objavovať pri tom ich skryté schopnosti. 4

Prvé NTC techniky s Danilom

Niekoľko slov o autorovi a spoluautorovi Programu NTC Dr. Ranko Rajović, autor programu NTC, je interný lekár, magister neurofyziológie a doktor športových vied. Je spolupracovníkom UNICEF-u pre výchovu a vzdelávanie v ranom detstve a hosťujúcim lektorom na pedagogických fakultách Univerzít v niekoľkých krajinách. Ako zakladateľ a iniciátor Mensy Srbsko, je aj jedným zo zakladateľov Mensy v Slovinsku, Bosne, Hercegovine a Čiernej Hore. V minulosti bol prezidentom spoločnosti Mensa Srbsko v dvoch mandátoch, dlhodobým členom štvorčlennej rady riaditeľov Svetovej Mensy (2000-2010) a predsedom Výboru pre nadané deti Svetovej mensy (2010-2012). Za predsedu Výboru pre nadané deti bol menovaný na medzinárodnom kongrese, ktorý sa konal na Novom Zélande koncom októbra 2010. Tejto cti sa mu dostalo po mnohých rokoch práce s nadanými deťmi a realizácii programov, týkajúcich sa nadania najmenších. V roku 2015 získal cenu medzinárodnej Mensy (MERF – Mensa education and research foundation) za intelektuálny prínos v spoločnosti. Pracuje na Pedagogickej fakulte v Koperi, Slovinsko. Uroš Petrovič, spoluautor programu NTC pre školy. Uroš Petrovič je spisovateľ, autor 12 kníh z oblasti literatúry pre deti a mládež, za čo získal mnohé ocenenia. Jeho knihy boli publikované v talianskom, gréckom, macedónskom, maďarskom a českom jazyku. Je nositeľom mnohých prestížnych cien za fotografiu. Je dlhoročným prezidentom Mensy Srbsko a členom rady riaditeľov Mensa International. Prednáša na viacerých fakultách a v rôznych vzdelávacích inštitúciách doma i v zahraničí.

fázy o h e j a C T N gramu o r p e r e i l i P 2.2 V predškolskom veku dieťaťa je rýchlosť tvorby spojenia a počet vytvorených spojení medzi neurónmi neporovnateľne vyšší ako po siedmom roku života. V mozgu sa odohráva boj o nadvládu medzi neurónmi, vytvárajú sa nové prepojenia medzi aktívnymi neurónmi a novými riadiacimi cestami. Podporuje sa rozvoj dôležitých centier v mozgu, vytvára sa celá sieť nových ciest, neaktívne neuróny zanikajú a neaktívne cesty sa strácajú. V stimulácii neurónov je závažnou odpoveď na otázku, či dieťa dosiahne stimuláciou poskytovanou zo strany pedagógov a rodičov svoj biologický potenciál alebo nie. Práve z tohto dôvodu program NTC kladie dôraz na obdobie materskej školy a predškolský vek, kedy je potenciál rozvoja dieťaťa najvyšší.

informácií, t. j. integrácia vedomostí. Podľa základnej premisy metodiky NTC hrá v kognitívnom vývoji dieťaťa dôležitú úlohu rozvoj motoriky, a určité problémy (ako poruchy učenia, problémy s koncentráciou, deficit pozornosti) môžu byť dôsledkom neprimeraného rozvoja motoriky ako aj celkových trendov moderného životného štýlu, ktoré často vedú k nedostatočnej telesnej aktivite. Druhá zásadná premisa programu NTC hovorí, že rané detstvo je najdôležitejším obdobím života človeka z hľadiska vývoja mozgu, preto implementácia programu spočíva v rozvoji motorických zručností a podpore telesnej aktivity práve u najmenších detí.

Program NTC je program aktivít určených na podporu rozvoja motorických a kognitívnych zručností detí predškolského a školského veku, v ktorom hrajú kľúčovú úlohu rodičia a učitelia. Opiera sa o zistenia výskumu v oblasti neuro-vedy a pedagogiky. Cieľom programu je rozvíjať funkčné vedomosti a tvorivosť detí zvyšovaním divergentnej produkcie a praktického využívania 6

Vďaka svojej neurofyziologickej základni program dokonale dopĺňa psychologicko - vývojový základ učebných osnov pre materskú školu a základnú školu a obohacuje ju o návrhy konkrétnych cielene usmernených motorických a myšlienkových hier. Hry sú navrhnuté tak, aby čím zmysluplnejšie spájali každodenné skúsenosti dieťaťa, takže sa ľahko prispôsobujú rôznym oblastiam bežných aktivít využívaných v materských a základných školách.

Program je určený pre celú populáciu detí predškolského a mladšieho školského veku na úrovni odhaľovania ich skrytých schopností a podpory talentov. Napriek tomu, že implementácia programu poskytuje vychovávateľom a učiteľom včasné odhalenie silných stránok jednotlivcov, neexistuje tu nebezpečenstvo elitárstva, ako býva v prípade niektorých špecializovaných programov pre nadané deti bežnou praxou. Metódy programu NTC predstavujú dobrý základ potreby individualizácie rozvoja schopností a potreby dostupnosti tohto programu pre všetkých.

Ciele vzdelávania NTC pre skupinu vychovávateľov a učiteľov sa týkajú rozvoja nasledovných odborných kompetencií: • rozpoznávanie, rozvíjanie a stimulovanie vzdelávacieho potenciálu, psychomotorických, intelektových, tvorivých a praktických schopností detí a rozvíjanie ich motivácie k učeniu, rozvíjanie pozitívneho obrazu o sebe samom a rozvoj sociálneho správania; • kreatívne myslenie a riešenie problémov založené na znalostiach v oblasti zostavovania záhadných otázok a otázok vyššej myšlienkovej úrovne a prípravy aktivít pre hru. Program sa prakticky realizuje v niekoľkých fázach v malých skupinách (15 - 25 detí) pod vedením zaškolených odborníkov a pedagógov s certifikátom “NTC systém učenia”. Pre každý vek má program NTC navrhnuté periodické testovania s cieľom sledovať a usmerniť rozvoj detí. Niektoré aktivity sa v praxi bežne realizujú pri práci s deťmi v predškolskom veku, preto sú potrebné iba ich malé úpravy. 7

V ďalšom texte sú podrobnejšie popísané cvičenia a hry bežne využívané v minulosti, ktoré boli, podľa našich zistení, nespravodlivo zabudnuté. Po zaškolení zodpovedných pracovníkov je možné program učenia systémom NTC jednoducho realizovať v praxi. Program je členený do 3 fáz.

I. fáza programu stimulácia vývoja neurónových spojení a ciest Ľudský mozog sa najintenzívnejšie rozvíja od narodenia do siedmeho až dvanásteho roku života, takže rozvoj biologického potenciálu detí prostredníctvom špecifických hier a cvičení v ranom veku je veľmi dôležitý. Bohužiaľ, stále sa objavuje viac a viac detí s vývojovými poruchami, pričom problémom je v prvom rade nedostatok aeróbnych aktivít súvisiacich s aktívnym pohybom, čo vplýva na zníženie objemu jednotlivých oblastí mozgu - bazálnych ganglií.

Kľúčovým prvkom prvej fázy sú činnosti zodpovedajúce prirodzenému vývoju. Charakterizujú ich komplexné motorické zručnosti, ktorých súčasťou sú prvky jemných motorických zručností, dynamická akomodácia oka, rotácia, rovnováha, koordinácia a pohyb. Tieto činnosti aktivujú konkrétne rozsiahle oblasti mozgovej kôry a stimulujú ich vzájomnú prepojenosť, čo následne napomáha kognitívnemu vývoju.

II. fáza programu stimulácia vývoja myšlienkových procesov Druhá fáza programu NTC je charakterizovaná myšlienkovou klasifikáciou, myšlienkovou seriáciou a asociáciou. Asociačné učenie podporuje rozvoj schopnosti myslieť, pamätať si, dedukovať, syntetizovať, prenášať naučené a podobne. Asociačné učenie nie je dôležité len z dôvodu podpory ľahšieho zapamätania si učiva, ale i preto, že je základom neskorších funkcionálnych vedomostí

(paralelné asociácie a klasifikačné myslenie). Stimulovaním tohto druhu učenia pomáhame deťom zvyšovať úroveň ich funkčných vedomostí. Dôležitým aspektom ranej stimulácie v programe NTC sú myšlienkové klasifikácie a seriácie, ako aj využitie asociácií (napr. prostredníctvom obrazového písma alebo symbolov), už od štvrtého až piateho roku života dieťaťa. 8

a) Seriácie a klasifikácie sú dôležité pre vývoj matematicko-logického myslenia a v programe NTC ide o vývoj myšlienkových seriácií a myšlienkových klasifikácií. b) Asociatívne učenie. Výhody a prínosy takéhoto spôsobu učenia, v porovnaní s klasickým reproduktívnym učením, sú viditeľné už po mesiaci aplikácie programu. Dokonca aj žiaci s poruchami učenia zaznamenajú viditeľný pokrok. Najväčší prínos z programu majú nadaní žiaci, keďže program stimuluje rozvoj asociatívneho a divergentného myslenia a tým aj rozvoj nadania, čím pomáha pri včasnom odhaľovaní nadaných detí.

III. fáza programu stimulácia rozvoja funkčného myslenia Tretia fáza sa venuje rozvoju divergentného a konvergentného myslenia, ako aj funkčných vedomostí. Táto fáza je zároveň tou, ktorá odlišuje program NTC od iných programov. NTC podporuje špecifický spôsob rozvíjania divergentného myslenia, prostredníctvom tvorby záhadných príbehov a otázok, najmä vo fáze, keď deti začnú samé zostavovať otázky, čo je dôležité pre rozvoj ich nadania.

Ako nám ukazujú výsledky testov PISA, študenti strednej Európy majú nízku úroveň funkčných vedomostí a ťažko spájajú pojmy, ktoré už poznajú. Používaním záhadných otázok a príbehov sa deti učia premýšľať novým spôsobom s cieľom zvýšiť úroveň funkčných vedomostí. Všetky tri fázy programu NTC sa realizujú prostredníctvom hry, ktorá predstavuje kľúčový faktor implementácie programu NTC, pretože je najvnútornejšou motiváciou každého dieťaťa. Všetky tri vyššie popísané fázy zahŕňajú senzo-motorický a kognitívny vývoj detí. Program NTC sa už implementoval v 17 európskych krajinách, pričom v siedmich z nich je akreditovaný ministerstvom školstva

(Srbsko, Slovinsko, Chorvátsko, Česká republika, Čierna Hora, Macedónsko a Bosna a Hercegovina), zatiaľ čo v ostatných (Taliansko, Grécko, Švédsko, Island, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko, Švajčiarsko, Slovensko a Sierra Leone) sa realizuje v spolupráci so vzdelávacími inštitúciami. Poslanie Programu sa realizuje prostredníctvom workshopov NTC a letných táborov pre deti, ktoré sprevádza vzdelávanie rodičov a učiteľov vo forme seminárov, prednášok a workshopov. V Srbsku sa program implementuje od roku 2009 prostredníctvom Združenia učiteľov základných škôl Srbskej republiky. Spočiatku pozostával z krátkych workshopov v trvaní troch vyučovacích hodín. Na workshopoch sa zúčastnilo v rámci zimných stretnutí učiteľov približne 6 000 pedagógov. Združenie srbských učiteľov vyhodnotilo program NTC ako najlepší z 20 programov, ktoré sa v krajine doposiaľ implementovali. Po prvých úspešných workshopoch čoskoro prišla výzva z Ministerstva školstva Srbskej republiky; po spoločnom vyhodnotení sa program koncipoval ako seminár a ministerstvo schválilo jeho akreditáciu a implementáciu do predškolských zariadení a základných škôl. Od roku 2010 absolvovalo komplexné, už

trojmesačné školenie približne 40 vzdelávacích inštitúcií (základných škôl a predškolských zariadení), čo v celkovom súčte predstavuje približne 1 200 učiteľov škôl a predškolských zariadení v Srbsku ročne. Od roku 2011 program presiahol národný rámec Srbska a začal sa implementovať v rámci Európskej únie, konkrétne v Slovinsku, kde sa začal zavádzať s podporou Pedagogickej fakulty v Ľubľane a Pedagogickej fakulty v Koperi. Dnes v krajine každoročne absolvuje komplexné školenie približne 400 učiteľov škôl a predškolských zariadení. Po etablovaní v Slovinsku sa program rozšíril aj do ďalších krajín a po jeho overení národnými ministerstvami školstva pokračovala jeho implementácia aj v Českej republike, Chorvátsku, Čiernej Hore, Macedónsku a Bosne a Hercegovine. 10

A D E V O R U E N A I C A V Á L E 3) VZD V priebehu niekoľkých desaťročí sa sily pedagogiky, neuro-vedy a psychológie spojili do oblasti nazvanej vzdelávacia neuro-veda. Cieľom tejto oblasti je poskytnúť spoločný, komplexný pohľad na problematiku vzdelávania, a to všetko za účelom zlepšenia kvality a efektivity vzdelávania. NTC zakladá svoju prácu a hlavné usmernenia na základe nových objavov v týchto oblastiach. Všeobecný problém spočíva v tom, že napriek existujúcemu veľkému úsiliu o prepojenie neuro-vedy a pedagogiky, nové objavy vo vede len pomaly nachádzajú cestu k praktickému využitiu, najmä ak je potrebný multidisciplinárny prístup. V práci s deťmi nie sú dostatočne využité najnovšie poznatky z neurofyziológie a od ich vedeckého objavenia až po aplikáciu v každodennej praxi prejdú desaťročia. Počas

tejto doby nám odrastajú generácie, ktoré boli ukrátené o drahocennú pomoc vo vývoji a o možnosti, ktoré sú nám na dosah ruky. Otázkou je, čo sa stane s našimi deťmi, ktoré sú ešte stále vzdelávané spôsobom, ktorý je zastaraný a prináša slabé výsledky? V predškolskom veku sa mozog dieťaťa vyvíja mimoriadne intenzívne, čím sa toto obdobie života pravdepodobne stáva najdôležitejším pre formovanie schémy a rámca pre úroveň neskorších schopností detí. Je načase začať praktizovať nové vedecké objavy, sústreďovať úsilie a vedomosti a pomáhať deťom predškolského a mladšieho školského veku rozvíjať ich biologický potenciál. Uvádzame príklady niekoľkých dôležitých oblastí výskumu, o ktoré sa NTC program opiera.

ácia l u m i t s á n a r zgu a 3.1 Vývoj mo Výskum jasne ukazuje, že intelektuálne schopnosti sú úzko spojené s počtom synapsií neurónov. Proces tvorby synapsií, takzvaná synaptogenéza, je neustále prítomná, ale je najintenzívnejšia v prvých rokoch života. Dôležitosť raného veku z hľadiska vývoja je vidieť na tomto príklade: Enigma, podľa lekárov v Taliansku, bol chlapec slepý na jedno oko. Iba podrobným vyšetrením sa zistilo, že dôvodom jeho slepoty bolo, že ako dojča mal na 10 dní oko zakryté kvôli miernej infekcii, čo mu neskôr spôsobilo trvalú slepotu (Prof. Susanne Greenfield, Oxford UK).

fázy spánku REM (ktorá je najdlhšia v najranejšom období života a dôležitá pre utváranie neurónových spojení), poukazujú na dôležitosť prvých rokov života pre rozvoj mozgu. Význam a vplyv raných podnetov možno vidieť z mnohých príkladov, dokonca na úrovni celej populácie. Napríklad Maori sú extrémne hudobne založení. Vedci sa domnievali, že majú pravdepodobne rozvinutý špeciálny gén pre hudbu, ale zistilo sa, že ide “len” o veľmi skorú stimuláciu hudbou v detstve. Pôsobivá je tiež skutočnosť, že v Mongolsku, kde existuje päťdesiat rôznych pojmov len pre kone červenej farby, deti sa naučia používať väčšinu týchto pojmov do veku piatich rokov.

Najintenzívnejšie obdobie synaptogenézy sa vyskytuje v prvých rokoch života dieťaťa. Zobrazovacie štúdie mozgu ukazujú, že do veku 4 až 5 rokov sa zvyšuje celkový metabolizmus mozgu na dvojnásobok Najrýchlejší muž na svete, Usain Bolt, beží úrovne dospelého človeka a zostáva na vysokej úrovni až do veku 9 až 10 rokov. Prvé rýchlejšie ako vypočítali športoví dva roky života charakterizujú intenzívne nervové procesy a synaptogenéza. Hoci veľkosť mozgu dieťaťa vo veku dvoch až piatich rokov sa veľmi nemení, počas tejto fázy, takzvaného „vývinového plateau“, sú zvlášť aktívne synaptické spojenia. Tieto zistenia nám pomáhajú pochopiť, aký význam pre vývoj mozgu má detstvo a najmä prvé roky života. Spotreba energie v mozgu, ako aj dĺžka

fyziológovia, ktorí na základe parametrov ľudského tela určili najrýchlejší možný čas, za ktorý zvládne človek prebehnúť 100 metrov. Ako dieťa strávil väčšinu času pri behaní po poliach, kde hral futbal. Terén bol nerovný a malý Usain bol často nútený bežať z kopca domov, najčastejšie preto, že otec mu nedovolil, aby trávil toľko času pri hre. Akonáhle si pri hre všimol v diaľke svojho otca, ako prichádza domov na motorke, malý Usain bežal z kopca čo najrýchlejšie, aby sa dostal domov skôr, ako otec. A keď bol na poli, ktoré bolo trochu ďaleko od domova, nemohol vidieť ani počuť svojho otca, a tak si so sebou brával von svojho psa, ktorý okamžite začal bežať, keď počul zvuk motorky. Keď pes začal bežať, rozbehol sa vždy za ním, takže so žartom neskôr

hovorieval, že jeho prvým trénerom bol pes. Týmto spôsobom jeho mozog dostal veľmi dôležitú správu hneď v prvých rokoch života, a to je, že šprint je veľmi dôležitá činnosť. Niekto, kto začne trénovať atletiku až v desiatich rokoch, už, prirodzene, nemôže prekonať Boltov rekord, pretože vo veku desať rokov je jeho mozog už formovaný a nie je tak plastický a pripravený vyvíjať sa, ako u mladšieho dieťaťa. Základnou otázkou je: či je skorá stimulácia rovnako dôležitá pre rozvoj intelektových schopností, ak už vieme, že je určite dôležitá pre motorické, rečové, grafo-motorické a hudobné schopnosti?

3.2 Vplyv pro stredia Vplyv prostredia na vývoj je dobre známy. Len si spomeňme na vyššie uvedený príklad chlapca z Talianska, ktorému mama, keď bol dojča, zakryla oko kvôli miernej infekcii. Oko bolo zakryté len počas desiatich dní, čo ale stačilo na to, aby mozog odmietol nervové spojenia k tomuto oku ako irelevantné, čím chlapec na jedno oko oslepol.

Okolnosti, v ktorých žijeme a prostredie, kde sme vyrastali, určite ovplyvňujú kvalitu nášho života. Napríklad, vyrastajúc v ťažkej chudobe, vystavenie neuro-toxínom alebo zanedbaná starostlivosť v detstve

na nás zanecháva veľkú stopu a často má negatívny vplyv na emocionálny a kognitívny vývoj dieťaťa. Známy prieskum uskutočnený v roku 1997 ukázal, že deti, ktoré vyrastali v detskom domove, výrazne zaostávajú vo fyzickom a duševnom vývoji a sú náchylnejšie na závažné infekcie ako deti vyrastajúce v podnetnom domácom prostredí. Ale vplyv vonkajších faktorov je možné vnímať aj z pozitívnejšej strany. Napríklad deti, ktoré vyrastajú v dvojjazyčnom prostredí,

často vykazujú kognitívne výhody pred svojimi jednojazyčnými rovesníkmi. Okrem jazykových schopností sa tieto výhody týkajú schopnosti udržiavať a prispôsobovať pozornosť, tvorivého riešenia problémov, zvýšenej mentálnej flexibility ako aj videnia situácie rôznymi spôsobmi. Zoznam možných faktorov prostredia a ich priamych vplyvov by mohol pokračovať donekonečna.

Všetko, čím sme alebo nie sme, máme alebo nemáme, priamo alebo nepriamo nás spája s prostredím a svetom, ktorý nás bezprostredne obklopuje. Je už menej známe, ale možno o to viac fascinujúce, a výskum to potvrdzuje, že získané vlastnosti a životný štýl jednej generácie môžu značne ovplyvniť vlastnosti a životný štýl i v budúcich generáciách.

tvom c í n d e r t s o r p 3.3 Učenie sa Hra je vnútornou motiváciou každého dieťaťa a prirodzeným spôsobom učenia. Význam hry pre budúci úspech detí bol dokázaný dlhodobým výskumom. V 70. rokoch minulého storočia sponzorovala nemecká vláda veľký

hr y

prieskum, ktorý porovnával deti počas dlhšieho obdobia v 50 materských školách založených na princípe hry s 50 materskými školami založenými na akademicky usmernených inštrukciách. Napriek počiatočnému akademickému prínosu detí, ktoré šli do školy na základe akademického usmernenia, do štvrtej triedy tieto deti vykazovali výrazne horšie výsledky pri každom použitom teste v porovnaní s deťmi, ktoré navštevovali materskú školu založenú na princípe hry (najmä v čítaní a matematike, ako aj v oblasti sociálnej a emocionálnej adaptácie).

3.4 Význam p ohybu a teles ného cvičenia Často sa zabúda na to, že telesná aktivita je našou základnou potrebou a nie luxusom, ktorý si len občas môžeme dopriať. Ľudský mozog prechádza intenzívnymi vývojovými fázami až do veku 12 rokov. Deti majú obrovské množstvo energie, ktorá je im biologicky daná na pohyb, a prostredníctvom pohybu sa vyvíjajú dôležité funkcie mozgu, vzájomne sa prepájajú jeho jednotlivé štruktúry a vznikajú nové nervové dráhy. Prostredníctvom komplexných pohybov, ako je chôdza do kopca a z kopca, preskakovanie, skákanie, kotúľanie, behanie, lezenie, točenie sa atď., sa u dieťaťa rozvíjajú základné biologické funkcie, ktoré ho pripravujú na život. Vo veku, ktorý charakterizujú rýchle zmeny, 15

má ľudský organizmus veľmi náročnú úlohu udržiavať homeostázu. Prvým faktorom, ktorý je zodpovedný za rastúci počet ochorení a porúch modernej spoločnosti, je sedavý spôsob života. Sedavé návyky detí, najmä vysedávanie pred obrazovkou, súvisia s nedostatočnou kardio-respiračnou kondíciou, vysokým indexom telesnej hmotnosti (BMI), výskytom diabetu typu II, vysokým krvným tlakom, astmou, poruchou pozornosti sprevádzanou hyperaktivitou (ADHD) a slabými kognitívnymi funkciami. Okrem toho úroveň aeróbnej kondície detí priamo súvisí s objemom určitých štruktúr mozgu, ako sú bazálne ganglie, a tiež s kognitívnymi schopnosťami detí, ako je pozornosť a riadenie poznávacieho procesu.

nkcií u f h c y n v í t i n y a kog k i r o t o m e i n e 3.5 Prepoj Už po narodení je senzorický a motorický kortex*, vystavený dramatickým zmenám a úpravám, po ktorých nasledujú zmeny asociačného kortexu a zmeny corpus callosum**, a až neskôr oblastí, ktoré zohrávajú úlohu vo vyšších kognitívnych funkciách. Správny vývoj oblastí mozgu, ktoré sú zodpovedné za spracovanie senzorických a motorických informácií, je rozhodujúci, pretože okrem svojich základných funkcií zohrávajú tieto oblasti tiež úlohu vo vývoji predných častí mozgu, ako aj asociatívneho kortexu, ktorého funkciou je okrem iného integrovať informácie zo senzo-motorickej oblasti. Niektorí vedci dokonca veria, že hlavnou úlohou mozgu je koordinovať pohyb a že všetky ostatné mozgové centrá sa vyvíjali a evolučne

zdokonaľovali, aby sa dosiahla optimálnejšia reakcia tela. Ak sa jednoduchou analógiou zistí, že živé bytosti, ktoré sa nepohybujú, nemajú nervové bunky a nervový systém a že živé bytosti, ktoré sa pohybujú, majú nervový systém, potom je jasné, že vzpriamená chôdza a pohyb riadený mozgom je jednou z podstatných charakteristík ľudí, vyžadujúcich dostatočnú pozornosť. A to je obzvlášť dôležité pri deťoch, pretože mozog sa vyvíja najviac vo veku piatich rokov, takže jednou z hlavných činností dieťaťa musí byť dostatok pohybu, chôdza a beh. Myšlienka, že existuje súvislosť medzi motorickým a kognitívnym vývojom, nie je úplne nová. Piaget zdôrazňoval, že senzomotorické skúsenosti sú dôležité pre tvorbu kognitívnych schopností. Bushnell a Bodro naznačili, že motorický vývoj má úlohu kontrolného parametra pre ďalší vývoj, keďže niektoré motorické zručnosti môžu byť predpokladom pre prijatie alebo výkon iných vývojových funkcií, ako sú percepčné alebo kognitívne schopnosti. Doteraz boli vykonané mnohé štúdie s cieľom 16

skúmania a následného pochopenia možnej korelácie motorických a kognitívnych schopností u detí ale aj dospelých. Štatistický prehľad dostupnej literatúry a výskumov, ktorý sa uskutočnil v roku 2003, ukázal, že existuje významná pozitívna súvislosť medzi telesnou aktivitou a kognitívnymi funkciami u detí. Ukázalo sa, že školopovinné deti v predpubertálnom veku vykazujú lepšie výsledky v školskom teste po 20 minútach chôdze či intenzívnej prechádzky tesne pred testom. Oblasti mozgu, ktoré sú zodpovedné za pozornosť a filtrovanie hluku alebo kognitívnej kontroly u týchto detí, boli oveľa aktívnejšie v porovnaní s kontrolnou skupinou (deti, ktoré pred testom nechodili). Ukázalo sa, že pravidelné fyzické cvičenie vedie k zlepšeniu pamäti dieťaťa. Fyzicky zdatnejšie deti majú lepšie jazykové zručnosti než ich rovesníci. Tieto deti mali rýchlejšie a mohutnejšie

neuro-elektrické signály mozgu pri čítaní v porovnaní s fyzicky menej zdatnými deťmi. Štúdia uskutočnená v roku 2015 ukázala, že fyzicky pripravenejšie a aktívnejšie deti vo veku pred adolescenciou vykazujú vyšší objem hipokampu a bazálnych ganglií, vyššiu integritu bielej hmoty, vyšší a účinnejší rytmus mozgovej aktivity a vynikajúci kognitívny výkon a školský úspech. Zaznamenáva sa aj dlhodobý účinok fyzickej zdatnosti v ranom veku. *časť mozgovej kôry prislúchajúcej týmto oblastiam **sieť prepojení neurónov, spájajúca obe hemisféry mozgu

Na ďalšiu stranu, jemné motorické zručnosti spolu so schopnosťou koncentrácie, ktorú pravidelný pohyb podporuje, a všeobecné vedomosti sa ukázali pri vstupnom školskom testovaní ako najsilnejšie prediktory

budúceho úspechu detí v čítaní, matematike a prírodných vedách. Dokonca boli silnejším prediktorom budúceho úspechu v uvedených oblastiach ako vo výpočtovej technike a písaní. Nedávna štúdia po prvýkrát skúmala koreláciu medzi cerebrálnym prietokom krvi v hipokampe, oblastiach mozgu, dôležitých pre učenie a pamäť a aeróbnou aktivitou u detí vo veku sedem až deväť rokov. Bolo preukázané, že aeróbna aktivita priamo súvisí s vyššou aktivitou v hipokampe. Tieto výsledky naznačujú možnosť väčšej aktivácie hipokampu u viac fyzicky aktívnych detí v predpubertálnom veku. Bazálne ganglie, skupiny jadier neurónov v mozgu prepojené s mozgovou kôrou, ktoré

sú okrem iného veľmi dôležité pre kontrolu vedomých motorických pohybov, prispievajú aj k rôznym kognitívnym funkciám, ako je učenie, pamäť a plánovanie. Navyše sa zistilo, že fyzická pripravenosť u detí je spojená s objemom tzv. dorzálneho striatu a globus palidus, štruktúr mozgu, ktoré tvoria bazálne ganglie, ako aj s lepším výsledkom pri testovaní, ktoré meria pozornosť a inhibičnú kontrolu. Dokonca aj po jednom roku, aeróbne pripravené deti ukázali lepšie výsledky v teste kognitívnej kontroly a pracovnej pamäti. Mnohé štúdie v posledných rokoch hovoria, že malý mozog, okrem svojej známej funkcie motorickej kontroly, priamo súvisí s kognitívnymi procesmi.

C T N U M A R G O R P A B E R T 4) PO 4.1 Zistenie p roblému Medzinárodné štandardizované testovanie 15 – ročných žiakov, PISA, hodnotí vzdelávacie systémy na celom svete. Význam tohto testu spočíva v tom, že posudzuje mieru v praxi aplikovateľných, tzv. funkčných vedomostí u žiakov. Výsledky posledných dvoch cyklov testovania ukázali nízku úroveň aplikovateľných vedomostí u detí z európskych krajín (predovšetkým zo strednej a juhovýchodnej Európy), Južnej Ameriky a Afriky. Otázkou je, ako budú funkčne negramotné dnešné deti chodiť do ďalej školy, absolvovať vysokoškolské štúdium a pôsobiť ekonomicky produktívne o 20 rokov? Je preto potrebné, aby sme mysleli dopredu a vyvinuli stratégie na zlepšenie tohto stavu a funkčného

myslenia detí už v materských školách a základných školách. Stratégia vyučovania by sa mala prispôsobiť meniacemu sa prostrediu, pretože prostredie ovplyvňuje vývoj celkových schopností dieťaťa. Ak sa pozrieme na genetiku ako na potenciál so 100-percentným významom, podmieňujúcim rozvoj osobnosti, musíme vedieť, že prostredie má takmer 100-percentný vplyv na rozvoj tohto potenciálu. Ak sa obzrieme 20 rokov do minulosti, zistíme, že v prostredí došlo k obrovským zmenám, zatiaľ čo školské a predškolské učebné osnovy sa za 20 rokov nijako významne nezmenili, ba v mnohých krajinách sa už celé desaťročia uplatňujú rovnaké metódy práce. Pri pohľade z tejto perspektívy je jasné, že prostredie je jedným z kľúčových faktorov vývoja dieťaťa, a pokiaľ týmto zmenám neprispôsobíme aj našu prácu, zaplatia za to naše deti – vlastne už za to platia, o čom svedčí narastajúci počet detí s vývojovými poruchami. Učebné osnovy by sa mali upraviť tak, aby umožňovali dnešnej generácii rozvíjať sa, rozvíjať svoju tvorivosť, ľahko si nachádzať zamestnanie a

vytvárať príležitosti pre rozvoj hospodárstva a celej krajiny. Väčšina z 10 najvyhľadávanejších profesií súčasnosti pred 10 rokmi neexistovala, čo znamená, že aktuálny školský systém pripravuje deti na profesie, ktoré dnes ešte tiež neexistujú. Učenie sa naspamäť je už prekonané a v dnešnom svete je omnoho dôležitejšie spájanie informácií než obyčajné memorovanie faktov. Našou povinnosťou je odovzdávať deťom poznatky a umožňovať im získavať a prijímať informácie pomocou lepších metód, a pritom ich učiť rozmýšľať, spájať súvislosti, prichádzať k záverom a vytvárať nové myšlienky a nápady. Prioritou vzdelávacieho systému musí byť rozvoj myslenia – teda získavanie poznatkov takým spôsobom, ktorý umožní ich praktickú aplikáciu, a nie memorovanie informácií a ich ukladanie. Presne toto je základným a zásadným poslaním programu NTC.

Na jednej strane máme nízku úroveň funkčných vedomostí u detí, ktoré skončili základnú školu, na druhej strane panuje všeobecné presvedčenie, že deti dnes dosahujú podpriemerné výsledky v mnohých oblastiach vývoja. Ako ukázala štúdia uskutočnená v Slovinsku, učitelia sú presvedčení, že dnešná generácia detí má menej rozvinuté schopnosti a kognitívne základy (motorické zručnosti, pozornosť a koncentrácia, logické myslenie a riešenie problémov, všeobecné vedomosti a slovná zásoba), než mali generácie detí pred piatimi až desiatimi rokmi. S týmto názorom, ktorého opodstatnenosť môžu doložiť ďalšie štúdie, sa zhoduje čoraz viac učiteľov a odborníkov. V strednej a juhovýchodnej Európe, v porovnaní s predchádzajúcou generáciou, sa spozoroval meniaci sa trend v súvislosti s vývojovými poruchami, ako sú poruchy reči, dyslexia, 20

našou základnou potrebou a nie luxusom. Ľudský mozog prechádza intenzívnymi vývojovými fázami až do veku 12 rokov. Deti majú obrovské množstvo energie, ktorá je im biologicky daná na pohyb, a prostredníctvom pohybu sa vyvíjajú dôležité funkcie mozgu, vzájomne sa prepájajú jeho jednotlivé štruktúry a vznikajú nové nervové dráhy. Prostredníctvom pohybu (ako je chôdza, preskakovanie, skákanie, kotúľanie, beh, lezenie, točenie sa atď.) sa u dieťaťa vyvíjajú základné biologické funkcie, ktoré ho pripravujú na život. Vo Jednou z dôležitých charakteristík ľudí je vzpriamená chôdza a pohyb. Pre optimálny veku, ktorý charakterizujú rýchle zmeny, má ľudský organizmus veľmi náročnú úlohu vývoj mozgu sú dôležité jemné motorické udržiavať homeostázu. Niektoré dôsledky sú zručnosti, dynamická akomodácia oka, viditeľnejšie, iné menej, no faktom zostáva, reč, rovnováha a hra na báze rotácie. Ako že za rastúci počet porúch a ochorení sme uviedli vyššie, najintenzívnejším obdobím synaptogenézy sú prvé roky života. modernej spoločnosti je zodpovedný sedavý spôsob života. Sedavé návyky Do veku 4 až 5 rokov sa zvyšuje celkový detí, najmä vysedávanie pred obrazovkou, metabolizmus mozgu na dvojnásobok súvisí s nedostatočnou kardio - respiračnou úrovne dospelého človeka a zostáva na kondíciou, vysokým indexom telesnej vysokej úrovni až do veku 9 až 10 rokov. hmotnosti (BMI), výskytom diabetu typu II, Tieto zistenia nám pomáhajú pochopiť, vysokým krvným tlakom, astmou, poruchou aký význam má pre vývoj mozgu detstvo pozornosti sprevádzanou hyperaktivitou a najmä prvé roky života dieťaťa. Je však (ADHD) a slabými kognitívnymi funkciami. čoraz zjavnejšie, že jedným z hlavných problémov moderného životného štýlu sú sedavé návyky, všeobecnejšie povedané nedostatok telesnej aktivity, a ich zhoršujúci sa vplyv na vývoj a zdravie detí. Často sa zabúda na to, že telesná aktivita je dysgrafia, ortopedické poruchy, poruchy súvisiace s deficitom pozornosti, poruchy správania, emocionálne poruchy a impulzívne správanie. Viaceré štúdie uskutočnené v ostatných 10 rokoch v krajinách bývalej Juhoslávie ukázali, že až 70% detí predškolského veku má ploché nohy. Všetky tieto javy poukazujú na existenciu pretrvávajúceho a zhoršujúceho sa problému, ktorý musíme ešte v plnej miere pochopiť.

eniu š e i r k e m e j u 4.2 Smer Ak spojíme skutočnosť, že deti, ktoré končia základnú školu, majú nízku úroveň funkčných vedomostí, a skutočnosť, že deti, ktoré ešte len začínajú chodiť do školy, majú čoraz slabšie motorické zručnosti (ako aj pozornosť a koncentráciu), je jasné, že musíme nájsť čím skôr riešenie týchto problémov. Svet sa veľmi rýchlo mení a toto všetko sú relatívne nové výzvy, s ktorými sa väčšina pracovníkov v rezorte školstva stretáva až teraz, v priebehu ostatných pár rokov. Aby sme sa dostali k otázke pozdvihnutia funkčných vedomostí, v prvom rade je treba pomôcť deťom rozvíjať ich biologický potenciál. Aby sa úspešne rozvíjal biologický potenciál dieťaťa, musí byť stredobodom každého vzdelávacieho systému včasná stimulácia, ktorá je v súlade s vývojom človeka. Práve preto je včasná stimulácia neoddeliteľnou súčasťou programu NTC a jeho implementácie. Hoci mnohé renomované inštitúcie uznávajú význam vývoja v ranom detstve a existenciu programov včasnej stimulácie, väčšina týchto programov sa zameriava na úzko definovaný segment vývoja a častokrát len na konkrétny vek alebo konkrétnu skupinu detí. Inovatívnosť programu NTC spočíva v tom, že k rozvoju dieťaťa pristupuje komplexne; zahŕňa všetky segmenty vývoja s konečným cieľom podporiť funkčné vedomosti, a pripraviť tak dieťa na budúcnosť. Program NTC charakterizuje implementácia včasnej stimulácie

prostredníctvom hry. Je dôležité, aby deti pri hre stimulovalo prostredie a aby pritom používali komplexné motorické pohyby (rotácia, udržiavanie rovnováhy, točenie sa okolo osi, skákanie atď.), pričom tieto pohyby nie sú vlastným cieľom hry. Okrem činností, ktoré by mali byť súčasťou včasnej stimulácie, sa Program venuje aj zvyšovaniu povedomia rodičov o správaní a činnostiach, ktoré môžu mať negatívny vplyv na vývoj dieťaťa. Dbať na výchovu dieťaťa musí byť prioritou a z tohto hľadiska je rozhodujúce dostatočne stimulujúce prostredie. Hoci formálne operácie a formy abstraktného myslenia sa vo väčšine školských systémov zavádzajú až po dovŕšení desiatich rokov veku dieťaťa, druhú a tretiu fázu programu NTC charakterizujú práve kognitívne procesy ako abstraktná klasifikácia, zoraďovanie a asociácie, ktoré sa zavádzajú do práce s deťmi už po dovŕšení troch rokov. 22

U P U T S Í R P O H É N RTIT A P I R T A B E R T O P 5) A MU R G O R P E I C Á Z I L J REA E N V O C A R P A K I METOD Základným predpokladom, na ktorom je založená metodológia programu NTC je, že motorický vývoj hrá dôležitú úlohu v kognitívnom vývoji detí a že určité problémy (poruchy učenia, nedostatok koncentrácie a nedostatočná pozornosť) sú okrem iného výsledkom nesprávneho motorického vývoja a celkového trendu moderného štýlu života, ktorý často zahŕňa málo pohybu. Na stimuláciu optimálneho motorického a kognitívneho vývoja dieťaťa má rola rodičov pri realizácii programu veľký význam, a to najmä v najskorších štádiách vývoja.

Usmerňovanie rodičov a ich oboznamovanie s hlavnými metódami programu a aktivitami, ktoré môžu doma realizovať s deťmi, je jedným zo základných predpokladov úspešnej realizácie programu NTC.

Vývoj biologického potenciálu dieťaťa je veľmi zložitý proces, ktorý si vyžaduje spoluprácu a zosúladené pôsobenie veľkého množstva faktorov, a najmä stimulujúce prostredie v rodine a materskej škole, ktoré je obzvlášť dôležité. Ľudia, ktorí trávia veľa času v spoločných aktivitách s deťmi, väčšinou sú to rodičia, uľahčujú rozvoj ich záujmov, odpovedajú na ich Druhým predpokladom, na ktorom je otázky a poskytujú zázemie a podporu založená metodológia programu NTC, intelektuálnemu rozvoju, čo zároveň je, že najdôležitejším obdobím vývoja podporuje nadanie detí. Význam okolitého mozgu je obdobie raného detstva, čiže prostredia v ranom veku dieťaťa možno obdobie prvých 7 rokov života. Preto je pochopiť z nasledujúceho myšlienkového pri realizácii programu kľúčová úloha pedagógov s nevyhnutnou podporou rodičov. experimentu.

Príklad Inteligentným rodičom sa narodí dieťa, ktoré bude žiť päť rokov v prázdnej bielej miestnosti a nikto s ním nebude hovoriť. Bude toto dieťa rovnako inteligentné ako jeho rodičia? Samozrejme, že nebude. Bude to 50% alebo 30%? Nemusí dosiahnuť ani 10%. Je teda jasné, že podnetné prostredie je takmer 100% dôležité. Genetika je taktiež dôležitá, ale ako ďalší potenciál, ktorý sa rozvíja v stimulujúcom prostredí. 23

ieťaťa d j o v z o r ý k c i biolog y n l á m i t p o – 5.1 Rodičia Existuje niekoľko fáz a aspektov implementácie programu NTC a jeho systému učenia. Prvou a základnou fázou je vzdelávanie rodičov a budúcich rodičov. Vzdelávanie rodičov prebieha prostredníctvom seminárov a publikovaných kníh, ktoré popisujú a ponúkajú rady týkajúce sa teoretických a praktických aspektov programu NTC, ako aj prostredníctvom pracovných zošitov pripravených pre deti. Program stavia do centra zodpovednosti rodiča, pretože jeho úloha je kľúčová a každodenná. Vychovávatelia a pedagógovia môžu hrať mimoriadne dôležitú úlohu v tomto období a pomôcť rodičom správne riadiť aktivity detí a tým podporiť ich celkový rozvoj. Mnohí rodičia ani nevedia, že dovoľovaním určitých aktivít, zabraňujú správnemu rozvoju svojich detí. Nadmerné sledovanie televízie, hranie videohier, nedostatok grafo-motorických

činností, fyzická nečinnosť, poškodzujú a obmedzujú vývoj jednotlivých biologických potenciálov. Faktom je, že prvé obdobie života, i napriek tomu, že je základom, od ktorého závisí budúci vývoj intelektuálnych schopností každého dieťaťa, je stále slabo skúmanou oblasťou. Rodičia niekedy nevedome robia nesprávne veci a nevedia, ako optimálne stimulovať vývoj. Chýb je mnoho a väčšina z nich sa robí s najlepším úmyslom. Zameriame sa na dve, ktoré sú v súčasnosti veľmi aktuálne. Jednou z nich je tá, že rodič preháňa potrebu chrániť dieťa, a tak prichádzame k fenoménu, ktorý je dnes veľmi rozšírený, čo sú tzv. “nadmerne chránené deti”. Táto zdanlivá triviálnosť môže mať mnohopočetné následky, od zníženej motorickej aktivity, t.j. nedostatočného pohybu dieťaťa a nedostatku zložitých motorických aktivít, potrebných pre rozvoj, až k neschopnosti dieťaťa samostatne sa o seba starať v dospelosti.

sa a skúmať ať hr je ťa ťa ie d u co ená život, alebo prá am zn te la b Ranko Rajović o p ie an Skák

Stretli ste sa už so zdravým dieťaťom, ktoré sa prirodzene nerozbehne do kaluže s túžbou brodiť sa v nej, skákať, čvachtať, špliechať alebo ju preskočiť? Odkiaľ táto potreba pochádza? Najdôležitejšou prácou mozgu je zhromažďovanie a spracovanie informácií, čo je aj prejavom inteligencie. Z tohto dôvodu má dieťa počas vývojového obdobia inštinktívnu potrebu zhromažďovať čo najviac informácií, čiže naučiť sa čím viac, vrátane preskakovania a brodenia kaluží. V prírode Predstavme si nasledovnú situáciu: utekáme od skupiny vlkov, ktorí nás doháňajú. Pravdepodobne nás dobehnú za dve, tri minúty. A máme dve minúty na útek do bezpečia. Od toho momentu má mozog nad nami úplnú kontrolu a nepýta sa nás takmer na nič, pretože nie je veľa času premýšľať. Každý pohyb, každý detail je teraz dôležitý. Náš život v tejto situácii závisí od toho, čo sme sa doteraz naučili. V plnom behu vidíme pred sebou na 20 metrov vzdialený konár, ktorý zatarasil cestu a je vo výške nášho pásu. Vpravo je priepasť a vľavo hustý les. Je jasné, že nemôžeme zísť z tejto lesnej cesty. Keďže ide o životnú hrozbu, mozog zapája svoju rezervnú kapacitu a pracuje sedemkrát rýchlejšie a v tejto situácii dostáva na vyhodnotenie oveľa väčší počet obrazov ako zvyčajne. Preto sa zdá, že sme ako v spomalenom filme a jedna sekunda vyzerá ako sedem sekúnd. V skutočnosti človek v plnom behu 20 metrov prebehne za 3 sekundy. Ale zdá sa nám, že sa nikdy nedostaneme k tomu konáru a trvá nám to okolo 20 sekúnd. Odkiaľ pochádza táto najvyššia schopnosť mozgu spomaľovať čas? Je to evolučná adaptácia vyvinutá miliónmi rokov, pretože mozog nám týmto spôsobom poskytuje dodatočný čas na nájdenie riešenia problému. A kým utekáme smerom ku konáru, ktorý nijako nemôžeme obísť, mozog si všimne, že na konári nie je žiaden list. A všetko okolo je plné listov. Mozog 25

nám vyšle obraz z detstva, keď sme, ako deti v lese, lámali suché konáre. A dospejeme k záveru, že tento konár je suchý a uvedomíme si, že ho nemusíme ani preskakovať, ani podliezať, ale ho jednoducho prelomíme tým, že naň v rýchlosti skočíme. Čo by sa ale stalo, keby sme ako deti nelámali suché vetvy, keď sme sa prechádzali lesom? Možno by sme sa zastavili pred konárom a stratili drahocenné 3-4 sekundy. A možno tak aj život. Je zrejmé, že najdôležitejšou prácou mozgu je zhromažďovanie informácií, ktoré budú spracované i neskôr počas života, a využité v prípade potreby. Vytvoria sa tým väzby medzi jednotlivými časťami kôry veľkého mozgu, čo pozitívne ovplyvňuje vývoj kognitívnych schopností dieťaťa. Spracovanie a spájanie informácií je podstatou inteligencie. Preto je pochopiteľné, prečo musí dieťa skákať po blate, liezť na stromy, skákať na posteli, pretože tým stimuluje rozvoj svojich kognitívnych schopností. Otázkou je, čo sa stane s dnešným dieťaťom, ktoré preleží či presedí denne niekoľko hodín? Takémuto dieťaťu chýbajú tisíce vstupných impulzov, a tým sa slabšie stimulujú dôležité fyziologické mechanizmy, ktoré sa pomaly prestávajú používať (dynamická akomodácia oka, fixácia objektov v pohybe, komplexné typy pohybu pri behu...). Niekto si môže myslieť, že sledovanie videohry je takisto dobrý spôsob, aby mozog prijímal tisíce impulzov, ale toto nie je prirodzená činnosť, ktorá je v súlade s našou doterajšou evolúciou. Podľa dobrej známej myšlienky N. Teslu “sme výsledkom storočia neustálej adaptácie a veľké a náhle zmeny môžu spôsobiť nepredvídané a so všetkou pravdepodobnosťou katastrofické následky”. Je preto dôležité, aby deti v detstve trávili čo najviac času pri behu, skákaní, preskakovaní, naťahovaní sa, pobyte v prírode, lezení na stromy a pod. To všetko aktivuje a pomáha rozvíjať dôležité časti kôry veľkého mozgu. Preto je povinnosťou rodiča umožniť deťom vykonávať tieto činnosti. Pomáhajú tak rozvíjať celkové schopnosti dieťaťa a pripravujú ho pre život. Je toho veľa, čo rodičia môžu pre dieťa urobiť. Minimum je na začiatku, keď prídu jarné a letné dažde, zaobstarať dieťaťu gumáky a nechať ho chodiť ba i skákať po mlákach alebo blate, koľko len chce. Namiesto toho, aby sme deti spútavali, treba im poskytnúť bezpečné prostredie pre skúmanie a užívanie si radosti v prírode. 26

vyvoláva to u rodičov poplach. Neuvedomujú si, že “nuda” je normálna vec a jeden z nadmernou ochranou detí, je problém mnohých pocitov, ktoré musí dieťa poznať vypĺňania času dieťaťa. Rodičia dnes veria, a učiť sa s ním žiť, oni detské “nudím sa” že sa nezaoberajú starostlivosťou o svoje chápu ako poplach a potrebu zachraňovať a deti dostatočne, a nevenujú im dosť času a pozornosti, niektorí si dokonca myslia, že ich čo je najhoršie aj ako svoju chybu, že takýto nemilujú dostatočne, pokiaľ deťom neustále pocit u detí prichádza. nevypĺňajú voľný čas. Keď niečo nie je pre dieťa zaujímavé, alebo ak hovorí, že sa nudí,

Ďalším problémom, ktorý úzko súvisí s

ak, alebo ako čas ky dieťaťa tikajú in

Hodin

plynie deťom. Iva Rajović

Už tam budeme? Už sme tam?

Aha, ešte chvíľu.

Teraz sme Ti povedali - ešte chvíľu.

Veď už prešlo veľa času. To sa ti len zdá. Joj, už ideme tisíc hodín.

Sme na ceste len pol hodiny. Budeme tam o 5 minút.

To je koľko?

Ako jeden káčer Donald - od začiatku.

(plynie večnosť) Hoci by päť minút každému malo trvať rovnako, päť minút, tých niekoľko momentov, pre päťročné dieťa plynie inak ako plynie dvadsaťpäťročnej osobe. Jednoduchým výpočtom sa prichádza k tomu, že deň trvá päťročnému dieťaťu približne 1/1.800 jeho života, zatiaľ čo deň pre osobu, ktorá má päťdesiatpäť rokov je to približne 1/20.000 dvadsať tisícina jeho života. Vedci hovoria, že nám čas plynie rýchlosťou, ktorá je úmerná druhej odmocnine počtu rokov, ktoré máme. To znamená, že rok plynie päťročnému dieťaťu pomalšie skoro tri a pol krát, ako päťdesiatpäť ročnému človeku. Mnohí hovoria, že čas letí a zdá sa, že čím je človek starší, je o tom viac presvedčený - zdá sa mu, že život bol okamih. Ale nejde tu len o matematiku – ide i o vzťah dneška a všetkých prežitých predchádzajúcich dní. Je tu ešte niečo naviac. 27

Keď je všetko nové a nič sa nepredpokladá Deťom je každá skúsenosť nová; alebo prinajmenšom ešte neustálená a nepretvorená na rutinu, či už rutinné vnímanie alebo rutinnú odpoveď. Napríklad malé dieťa, ktoré je dosť blízko okna, aby videlo holuba, ktorý práve zletel na rímsu, túto scénu veľmi intenzívne prežije. Nasleduje séria reakcií - všetko, čo súvisí s touto udalosťou, bude preň nové. Počas jedného dňa dieťa prechádza mnohými jemu nezvyčajnými a novými zážitkami. Dospelá osoba, aj keď by sa pozerala oknom, ak vôbec zaregistruje toho istého holuba, zvyčajne mu nevenuje žiadnu pozornosť. A prečo by mala? Videla ich stovky a vie, že bude “sedieť” chvíľu na obločnici, trochu si zahrkúta a odletí. Nič nové, nič nečakané. A nič pochybné. Všetko sa deje vo svojom čase, duševná energia sa nerozptýli. Zatiaľ čo sa mozog stále intenzívne rozvíja, množstvo duševnej energie nevyhnutnej pre normálne fungovanie je veľké. Do štvrtého roku života sa metabolizmus mozgu stáva dvakrát rýchlejší ako u dospelých a zostáva vysoký až do začiatku puberty. Dieťa sa učí neuveriteľne rýchlo, preto sa jeho energetické zdroje investujú takmer výlučne v prítomnosti, pretože mentálne obrazy okolitého sveta musia byť neustále prispôsobované úrovni vývoja, aby sa dosiahla ich optimálna adaptácia. Na druhej strane dospelí si už vytvorili šablóny, podľa ktorých fungujú, a len zriedkavo vystupujú zo svojich mentálnych návykov a rutín. Táto dôležitá funkcia mozgu, neurálna adaptácia, ktorá časté stimuly ponecháva neskôr nepovšimnutými, nám poskytuje optimálne a efektívne využitie kognitívnych zdrojov. Táto optimalizácia však nezahŕňa menej často spracovávané informácie na vedomej úrovni a na úrovni, ktorá si vyžaduje pozornosť, takže sa vytvára menej “zhustená” pamäť, čo následne ovplyvňuje našu skúsenosť s plynutím času. 28

Keď čas prestane jestvovať Aj keď sa nám zdá, najmä retrospektívne, že roky detstva plynú pomaly a že sa čas vtedy nikde neponáhľa, deti trávia väčšinu svojho “bdelého” času v činnosti, pri ktorej im pocit času úplne zmizne. Touto činnosťou je hra. V hre dieťa zažije tzv. zastavenie plynutia času (anglicky “flow”), čo je stav úplnej koncentrácie a zaujatia mysle práve sa dejúcou činnosťou. Človek sa v takýchto chvíľach mení na svoju prácu, dieťa na svoju hru, uvedomenie si seba a času mizne. V týchto chvíľach nadšenia sa v tele vylučuje dopamín, naša biologická odmena, ktorá prichádza vo forme pocitu spokojnosti. Čím nám je svet viac známy a menej nový, tým väčšia je naša pravdepodobnosť prežitia v ňom, a tak sa aj správanie, ktoré posilňuje našu zvedavosť a snahu o nové skúsenosti dobre odmeňuje. Aj keď je toto správanie bežné u dospelých, u detí nie je ešte rozvinuté. Dopamín zohráva dôležitú úlohu vo vnímaní času a nie je teda prekvapujúce, že čas deťom plynie inak. Choroby charakterizované abnormálnymi hladinami dopamínu, ako sú schizofrénia, Parkinsonova choroba a ADHD, zároveň vedú k značnému skresleniu vnímania času [2].

Všetko vo svojom čase Dovoľte dieťaťu, aby mu čas plynul pomaly, pretože táto drahocennosť nie je večná. Nepotláčajte mu čas rôznymi činnosťami, ktoré sú tu, aby sa postarali o nepretržitú animáciu. Prečo? Čo sa deti naučia o sebe a svete, ak im neúnavne “napĺňate” čas? Naučia sa ho naháňať, ale nie ho aj vytvárať a cítiť. Nech dieťa pocíti bremeno času, nech je stratené v čase, nech sa naučí žiť s ním a nie utekať od neho. “Čas letí” tomu, kto od neho uteká. Dieťa má čas; včera a zajtra sú len nejaké zahmlené slová, ktoré používajú veľkí. Ono sa ešte musí naučiť mentálne si ho projektovať. Príroda to tak zariadila, že či nám čas letí alebo či deťom plynie pomaly, neznamená to, že robíme niečo nesprávne. Ak by dospelí fungovali ako deti, náš mozog ako kognitívny prístroj by sa prehrial, rozpadol by sa. Ale svet dieťaťa sa ešte len formuje a okrem plnenia jeho základných potrieb mu nie je nič samozrejmé, nič nie je očakávané a nič sa ani neočakáva, nič nie je “normálne”, “je tak, 29

ako je” a “je to dobre, nič strašné sa nedeje”. Všetko má svoje galaktické rozmery. Zamyslite sa, koľko skúšok a chýb dieťa potrebuje urobiť, kým sa naučí používať na vyjadrenie svojich potrieb nami bežne zaužívanú vetu “Je mi zle”. Čo všetko predchádza tejto schopnosti? Dieťa počulo od niekoho výraz “Je mi zle”, preto vyskúšalo tento výraz použiť, keď malo napr. zapchatý nos alebo keď mu bolo príliš horúco. Reakcia prostredia však nebola vždy správna. Na druhej strane, koľko detskej nevoľnosti prejde v agónii a nevedomosti dospelých - dieťa cíti, že nie je v poriadku, hľadá pozornosť a pomoc od dospelých, je frustrované, pretože nevie, ako vysvetliť problém a nasleduje plač bezmocnosti. Koľko času a kognitívnych procesov bolo nevyhnutných pre dosiahnutie cieľa vyslovenia vety ako “Je mi zle”. Reakcia a “odmena”, ktorá pre dieťa nasleduje, nesmie byť podceňovaná, pretože prichádza v podobe správne zameranej pozornosti dospelých, hoci je to a lenj zastavenie auta na desať minút. Tento trafený cieľ, správne spárovanie, necháva dieťa s pocitom “to je to”. Jedno po druhom, “to je to” časom vedie k rastúcemu pocitu bezpečnosti, možnosti predpovedať výsledky vlastných a cudzích reakcií, vytváranie návykov a autopilota vlastného fungovania. Svet sa stáva menej neznámym, predvídateľnejším a dieťa sa stáva dospelým. A nič nie je zlé v súvislosti s tým. Uvedomovanie si previazanosti vyjadrenia pocitu či potreby s následnou reakciou - kauzality život odmeňuje. Čas nám letí, pretože sme v neustálom boji s ním. Malé dieťa trávi väčšinu času práve tam, kde práve je. Pozorovali ste ho niekedy ako opatrne zaväzuje šnúrku na topánke alebo prekvapene sleduje holuba na okne? Ako by zajtra nebolo. Je len “tu a teraz”. Na druhej strane, zdá sa, že pre dospelých existuje iba zajtrajšok. Keby sme sa na moment zastavili, možno by nás deti naučili, aby sme opäť dokázali vnímať práve tú chvíľu, v ktorej sme.

5 .2 U č it e li a m a terských škôl – m k o g n it ív n y v ý v o j o t o r ic k ý a ( r o z v o j m y š li e n k ových procesov) Kým vzdelávanie rodičov sa zameriava skôr na prvú fázu programu NTC, ktorej predmetom je optimálny biologický vývoj a včasná stimulácia detí, vzdelávanie učiteľov škôl a materských škôl kladie dôraz na druhú a tretiu fázu programu – teda na vývoj funkčných vedomostí. Vzdelávanie učiteľov prebieha prostredníctvom seminárov a následných školení, ktorých cieľom je správna praktická implementácia programu.

Je dôležité, aby v predškolskom veku boli do každodennej práce zavedené prvky, ktoré stimulujú duševný vývoj detí, ako aj špecifické cvičenia, ktoré rozvíjajú koordináciu pohybov a motoriky, a tým zabraňujú narušeniu koncentrácie a pozornosti v neskoršom živote. Rovnako dôležité je rozvíjať aj rýchlosť myslenia a tvorby záveru.

Čo dôležité by mali vedieť pedagógovia Je dôležité, aby pedagógovia chápali význam fyzickej aktivity a motorických schopností pre celkový vývoj dieťaťa. Fyzická aktivita predstavuje jeden z kľúčových faktorov zdravia. Hoci vplyv fyzickej aktivity na dospelých je nesporný, u detí je tento účinok oveľa väčší. Vzhľadom na stav ich organizmu, ktorý aktívne rastie a rozvíja sa, ako aj mozog, ktorý je veľmi plastický, najmä v ranom detstve, je pozoruhodná citlivosť na environmentálne faktory a spôsob života. Takže fyzická aktivita u detí nie len, že je spojená s fyzickou schopnosťou, ale zohráva dôležitú úlohu aj v ďalšom raste a rozvoji - fyzickom, psychickom a sociálnoemocionálnom. 31

Deti s vysokou úrovňou motorických schopností majú lepšie povedomie o svojom tele a majú vyššiu úroveň sebavedomia. Fyzická aktivita ovplyvňuje tvorbu nových nervových dráh, ktorými sa informácie prenášajú cez centrálny nervový systém. Motoricky schopné dieťa s rozvinutými motorickými zručnosťami bude nielen fyzicky aktívne, ale bude tiež pozitívne prijímané

rovesníkmi, zatiaľ čo dieťa s menej rozvinutými motorickými zručnosťami bude z hry často diskvalifikované buď svojou vôľou, alebo vôľou rovesníkov. Takéto situácie, najmä ak sa objavia v ranom detstve, ovplyvnia nielen motorické kompetencie dieťaťa, ale aj všeobecný psychický a sociálno-emocionálny stav dieťaťa.

Početné štúdie naznačujú, že kognitívne schopnosti detí sú priamo spojené s ich motorickými zručnosťami a časom stráveným fyzickou aktivitou. Je jasné, že fyzická aktivita a optimálny rozvoj motorických zručností by mali byť prioritou ako pre rodičov, tak aj vychovávateľov a pedagógov.

Ako je program NTC implementovaný v materskej škole? Program NTC v škôlkárskom a predškolskom veku sa realizuje väčšinou prostredníctvom NTC programu fyzického cvičenia, ktorý zahŕňa cvičenia stimulujúce motorické a kognitívne procesy prostredníctvom aktivít, ktoré zahŕňajú prvky jemnej motoriky, rotácie, rovnováhy, dynamickej akomodácie oka, koordinácie pohybu oko - ruka, komplexné pohyby so skákaním, preskakovanie, pohyby dozadu a kombinácia pohybu a myšlienkových procesov (myšlienková klasifikácia a seriácia). Skoršie štúdie ukázali, že v bežných aktivitách v materskej škole, ale aj mimo nej existuje len málo aktivít, ktoré

cielene obsahujú tieto prvky, a bolo potrebné navrhnúť hry, ktoré by ich častejšie zahŕňali. Aktivity sa vykonávajú prostredníctvom hry, aby ich deti prijali a ochotne sa na nich zúčastnili. Nepísané pravidlo potvrdzuje, že čím viac prvkov je zaradených v hre, tým je pre deti zaujímavejšia. Pomocou vytvorených hier sú súčasne aktivované viaceré oblasti veľkého mozgu, kortexu: senzo - motorické, vizuálne, sluchové a asociačné (motorické, senzorické a vizuálne). Popri týchto oblastiach kôry veľkého mozgu sa aktivujú aj iné časti mozgu, zvlášť malý mozog. 32

5 .3 U č it e li a š k ô l - t v o r iv é m y s le n ie a f u n k č n é m y s le n ie V školskom prostredí je dôležité naučiť deti zručnosti riešenia problémov, tvorivému prístupu k problémovej situácii a funkčnému mysleniu. Reproduktívne učenie predstavuje získavanie vedomostí v konečnom stave, čo často zabraňuje chápaniu obsahu pojmov. Takže dieťa sa učí reprodukovať pojmy bez spájania faktov a schopnosti funkčne rozmýšľať tak, aby vedelo aplikovať vedomosti v praxi. Asociačným učením sa podporuje rozvoj schopnosti myslenia, zapamätania, tvorby záverov a transferu naučeného do ďalších myšlienkových procesov. Asociačné učenie nie je dôležité len z dôvodu jednoduchšieho zapamätania si lekcie, ale najmä preto, že je základom pre neskoršie funkčné myslenie (tvorba paralelných asociácií a

klasifikačného myslenia). Stimulovaním tohto druhu učenia pomáhame preto deťom rozvíjať si úroveň ich funkčných vedomostí. Každá realizačná fáza programu NTC je náročná vlastným spôsobom, ale dá sa povedať, že najnáročnejšou časťou a výzvou je práve rozvoj funkčného myslenia. Možno povedať, že túto časť programu je pre dospelých, nakoľko sme sami k takémuto spôsobu rozmýšľania neboli vedení, ťažké pochopiť a implementovať. Akonáhle je program pochopený a začne sa realizovať v triede, deti ho príjmu s radosťou, pretože tento spôsob myslenia a učenia je im oveľa bližší ako dospelým. Iba správnym uplatňovaním programu a spoločným úsilím vychovávateľov, rodičov a učiteľov je možné dosiahnuť dobré výsledky pri rozvoji biologického potenciálu dieťaťa.

U M A R G O R P A I C Á T N E M E L P M 6) I E L O K Š J E K S R V MATE Na začiatku je veľmi dôležité pochopiť, že implementácia programu nevyžaduje žiadne nákladné vybavenie. Najvýznamnejšími zdrojmi sú učitelia, ich motivácia, tvorivosť a metodika. Navyše, len čo si deti osvoja metodiku programu, ľahko pokračujú v jeho implementácii a využívaní. A práve vtedy začínajú učiť svojich učiteľov o veľkom potenciáli programu NTC a prakticky im ho dokazovať. Na úvod uvádzame pokyny, ako a prostredníctvom ktorej aktivity implementovať program, ale ak pedagóg zvládne metodiku a naučí sa techniky používať v praxi, program následne nevyžaduje veľa času alebo dodatočné aktivity v porovnaní s tými, ktoré sú

zaužívané v bežnom programe materských škôl. Skúsený pedagóg nevyhraní 30 minút denne na realizáciu workshopov NTC, ale každú hru a činnosť počas dňa bude prelínať s prvkami NTC. Je to možné len vtedy, keď sa učiteľ naučí, ako program “žije” a funguje, keď vie, ktoré aktivity sú dôležité, PREČO sú dôležité a ako ich realizovať PROSTREDNÍCTVOM hry. Práve preto, aby implementácia programu nebola príliš komplikovaná, vymedzili sme niekoľko činností, ktoré predstavujú každú fázu a ktoré môžu poslúžiť ako východiskový bod pre implementáciu programu v praxi.

6 .1 P r v á f á z a im p le m e n t á c ie – f y z ic k é c v ič e n ia Fyzické cvičenia, ktoré sa pravidelne používajú v rámci programu NTC, sú zložité pohybové hry, tzv. “polygóny”, kde dieťa musí stále dávať pozor na rovnováhu, otáčať sa, pohybovať sa, používať jemnú motoriku a dynamickú akomodáciu oka, sledovať, čo sa deje okolo neho, kým pri prekonávaní polygónu musí rozmýšľať a rozvíjať tak svoje myšlienkové procesy.

Tieto aktivity sa môžu často objaviť v starých, zabudnutých a jednoduchých hrách, ako je kotúľanie guličiek do jamky a vždy je to plus, ak sa do existujúcej hry pridá nový prvok, ktorý zvyšuje jej zložitosť a náročnosť. Tu sú niektoré hry, ktoré môžete použiť v každodennej práci s deťmi, ale tiež Vám môžu poslúžiť aj ako návod na vytvorenie vlastných hier:

“Papierové guľovanie” - vytváranie gúľ z roztrhaného novinového papiera a triafanie do cieľa alebo hod do koša, vzdialeného jeden meter. Deti si vytvoria papierové gule a hádžu ich na cieľ. Pri ťažšej variante tejto hry je potrebné označiť na zemi dve paralelné línie, 6 - 8 metrov dlhé, vzdialené od seba 2 metre. Deti sú rozdelené do dvoch tímov, usadia sa za líniou a triafajú jedny na druhých, sú neustále v pohybe a vyhýbajú sa guliam, ktoré lietajú smerom k nim. Dieťa, ktoré je zasiahnuté guľou vypadne z hry. Hrajte sa dvakrát do týždňa po 10 minút.

“Bocian” alebo “bocian na drôte” – úlohou je stáť jednou nohou na lane. Po určitej dobe, keď to bude pre deti ľahké, dáva sa dieťaťu lopta, kým stojí na jednej nohe. Dieťa loptu potom hádže do krabice umiestnenej na podlahe vo vzdialenosti jedného metra. Hrajte sa dvakrát za týždeň po 3 minúty.

“Veveričky, basketbalisti” - deti hádžu gaštany do pohárov. Keď zvládnu základnú verziu hry, dostávajú ťažšie úlohy: poháre náhodne usporiadané s niekoľkými zalepenými miniatúrami, ktoré ukazujú vždy jedného vtáka (napríklad lastovička, havran, kolibrík, vrana, kondor). Úlohou je hodiť gaštan najprv do pohára, ktorý má obraz najmenšieho vtáka (napríklad kolibrík) a len nakoniec do pohára, ktorý má obraz najväčšieho vtáka. Čas je obmedzený na 30 sekúnd. Hrajte sa trikrát týždenne po 5 minút. Každých 7 dní sa do hry môže zaviesť päť nových zvierat, aby sa počas hádzania mohli vykonávať zložitejšie procesy myslenia. Keď toto deti ovládajú, obrázky vtákov alebo zvieratiek sa nahradia obrázkami s vlajkou alebo asociáciou na konkrétnu krajinu (napr. Eiffelova veža pre Francúzsko, štvorlístok pre Írsko atď.). Učenie sa štátov nie je súčasťou plánov a programov materských škôl a pre potreby tejto hry deti získavajú základné vedomosti o krajinách prostredníctvom iných hier NTC. (Napr. deti nosia odznaky s vlajkami jednotlivých štátov a každý týždeň si pripnú nové odznaky. Týmto spôsobom sa učia mená štátov, rozpoznávajú ich na mape Európy a takto sa postupne naučia i hlavné mestá, veľkosť štátov a súvisiace asociácie)

“Vrabce v hniezde” - znožné skoky dopredu a dozadu do kruhov, ktoré sú biele, žlté a zelené. Keď sa skočí do zeleného kruhu, dieťa by si malo čupnúť, keď skočí do bieleho, otočiť sa trikrát okolo vlastnej osi, a keď skočí do žltého, poskočiť trikrát na mieste na jednej nohe. Táto hra sa hrá každý deň po 15 minút.

“Popoluška” - zbieranie zŕn rôznych veľkostí zo stola a kladenie do pohára. Keď je táto úroveň hry prekonaná, zrná sa umiestnia do misky s múkou, tak, aby boli zakryté a deti ich nevideli. Cieľom je, aby prstami v miske podľa hmatu našli konkrétne zrnko (kukurica, ryža, pšenica atď.), následne ho vybrali z múky a položili do pohára. Najkomplexnejšia úroveň hry zahŕňa spojenie druhého, tretieho a štvrtého prsta lepiacou páskou a vyhľadávanie a vyberanie zŕn prebieha pomocou palca a malíčka. Táto hra sa hrá dvakrát týždenne počas 15 minút.

10. 37

“Žabky” - poskoky z čupnutia, vonku na dvore, 2 krát týždenne. Pri každom skoku sa povedia pojmy, ktoré sa deti práve učia (divé zvieratá, domáce zvieratá, farby, predmety,...). Neskôr sa pri každom skoku zavádza aj tlesknutie dlaňami.

Rúcanie kužeľov” - súťažná hra, ktorá sa hrá dvakrát týždenne. Deti sú najprv rozdelené na národné reprezentácie (napr. Srbsko, Mexiko, Taliansko) a potom sami robia kužele z roliek toaletného papiera - farbia ich určitou farbou a skladajú jedny na druhé vo farbe vlajky krajiny, do ktorej patria. Kužele ukladajú jeden na druhý, až kým nevytvoria vlajku. Týmto spôsobom sa učia zároveň vlajky, ktoré sa následne používajú v iných hrách.

“Vytváranie šikmej veže v Pise” - ukladanie drevených palíc, drevených kociek alebo iných drobných predmetov do tvaru veže. Hrajte sa jedenkrát týždenne.

“Kovboy” - tanec, pri ktorom deti súčasne udierajú rukami a nohami s vhodnou hudbou alebo rytmickou pesničkou, pri ktorej tlieskajú. Hrajte sa raz týždenne po 10 minút.

“Knihy chodia” – súťažte, kto prejde skôr s knihou na hlave časť čarovnej čiary dlhej 2 metre. Ťažší variant hry zahŕňa recitáciu básničky počas chôdze.

Pochopenie charakteru NTC hier Čím je viac prvkov zapojených v hre, čím viac sa zvyšuje zložitosť pohybu a integrácie rôznych prístupov (motorické – senzorické - kognitívne), tým sa hra pre deti stáva zaujímavejšia, čas im pri nej plynie rýchlo a ich koncentrácia a pozornosť je udržiavaná na veľmi vysokej úrovni. Sú motivované zostať pri hre dlhšie a sú v neustálom pohybe. NTC aktivity, ktoré stimulujú rozvoj jemných motorických zručností - jemné motorické integrácie a manuálne zručnosti, pozostávajú z niekoľkých rôznych hier, ktoré sa deti hrajú 2-3 krát týždenne. Tieto hry trvajú v priemere 10 -15 minút. Hra “Papierová guľovačka” sa zameriava na vývoj jemných motorických zručností a presnosti, ako aj na dynamickú akomodáciu oka. Pre deti je táto hra zaujímavá, a po zavedení prvkov rotácie, rovnováhy a pohybu sa “Papierová guľovačka” stáva často ich obľúbenou hrou. S nepretržitým

sledovaním hráčov z opačného tímu, ako aj papierovych gulí, ktoré smerujú na nich, táto hra stimuluje výkon komplexných pohybov (zohýnanie, bežanie bokom po čiare, otáčanie alebo bežanie dozadu chytenie gule, ktorá preletela vedľa nich a pokračovanie v zápase s chytenou guľou, dynamická akomodácia oka, fixácia predmetov v pohybe – gúľ či hráčov z opačného družstva). V hre “Veveričky - basketbalisti” deti rozvíjajú jemnú motoriku, koordináciu pohybu oko - ruka a prostredníctvom zaradenia obrázkov zvierat a hlavne štátov sú zahrnuté i komplexné myšlienkové procesy počas hry, čo robí hru pre deti ešte zaujímavejšou, ale aj užitočnou pre spojenie motorických a kognitívnych procesov. Hra “Popoluška” nájdením vhodného zrnka v miske s múkou bez pozerania - len pomocou dvoch prstov, aktivuje senzomotorické a asociatívne oblasti kôry veľkého mozgu (motorické, zmyslové a vizuálne). Hra “Rúcanie 38

Aktivity, ktoré obsahujú prvky dynamickej rovnováhy, pozostávajú z niekoľkých rôznych hier, ktoré sa odporúčajú aplikovať 2 - 3 krát týždenne. V priemere trvajú 10 15 minút. V hre “Bocian” sa udržiavaním rovnováhy, koordinácie oko - ruka a dynamickej akomodácie oka stimulujú oblasti kôry veľkého mozgu. Hra “Knihy chodia” sa okrem aktivácie dynamickej rovnováhy zameriava na komplexné myšlienkové procesy a pohyby (rotácia, Aktivity, ktoré stimulujú rozvoj bilaterálnej rovnováha, skoky, chôdza dozadu a bočná chôdza). koordinácie (schopnosti používať obe polovice tela súčasne) a koordinácie Hry, ktoré obsahujú prvky sily, sú „Vrabce v hornej časti tela, pozostávajú z hniezde“, kde deti súnožne skáču dopredu niekoľkých rôznych hier, ktoré sa aplikujú 2 - 3 krát týždenne. Hry trvajú v priemere 10 a dozadu do kruhov a „Žabky“ kde sa skáče - 15 minút denne. Hra “Kovboy” tiež rozvíja v drepe. bilaterálnu koordináciu a koordináciu hornej časti tela.

kužeľov” obsahuje prvky jemnej motoriky, koordináciu oko - ruka a dynamickú akomodáciu oka. Prostredníctvom tejto hry sa zároveň deti učia spoznávať vlajky, čo neskôr používajú v iných hrách. Hra “Vytvorenie šikmej veže v Pise” zahŕňa usporadúvanie tyčí, drevených kociek a drobných predmetov do konkrétneho tvaru, so zameraním na podporu jemných motorických zručností.

Niekoľko všeobecných poznámok • Pre každý typ činnosti je najdôležitejšia bezpečnosť detí. Z tohto dôvodu pred začiatkom cvičenia zaistite bezpečnosť každého dieťaťa pri výkone hry. • Adekvátne prispôsobte vzdialenosti, ktoré sa majú prejsť, výšky, ktoré sa majú prekonať, dĺžku trvania a celkovú náročnosť a intenzitu hry. • Majte na pamäti motiváciu detí. Hra má byť motivačnou aktivitou. Pamätajte na to pri vykonávaní všetkých aktivít NTC (aj iných) s deťmi. • Uvedené hry sa v praxi ukázali ako zaujímavé, ale ich cieľom nie je ich výlučná implementácia v rámci programu. Cieľom je neustále vytvárať nové hry založené na získaných poznatkoch o NTC programe. Ak je pre vás tento krok a tvorba vlastných hier spočiatku náročná, začnite úpravou hier, ktoré sme uviedli. 39

ei c á t n e m e l p a im ocesov r p h c 6.2 Druhá fáz ý v o k n e i a myšl j o v z o r a i c á l stimu Druhá fáza začína učením dieťaťa rozpoznať abstraktné pojmy. Najlepšie je používať symboly a pojmy, ktoré deti prirodzene obklopujú, ako sú logá automobilov alebo vlajky štátov. Začína sa tak, že sa deťom ukazujú rozpoznateľné abstraktné symboly, ktoré cvičia každý deň. Hry, ktoré obsahujú abstraktné symboly, sú nielen užitočné samé o sebe, ale sú aj základom pre zložitejšie časti programu, ktoré sa neskôr objavia. Keď deti zvládnu osvojiť si určitý počet vlajok, môžu prejsť na asociácie. Deťom sa zobrazujú vlajky štátov a oni hľadajú a objavujú asociácie na tieto štáty. Napríklad, pedagóg hovorí “pizza”, dieťa hovorí “Taliansko”, potom pedagóg hovorí “Rubikova kocka” a dieťa “Maďarsko” a podobne. To je samotný začiatok procesu učenia a ako deti prekonávajú základné pojmy, pokračuje učenie na vyšších úrovniach. Ak dieťa zvládlo základy, môžeme sa pýtať: “Čo majú spoločné

vlajka Portugalska a Talianska, ale nie vlajka Španielska a Grécka” alebo “cez ktoré krajiny sa musí prejsť na ceste z Českej republiky do Srbska?” Uviesť deti do sveta asociácií a symbolov môžeme prostredníctvom puzzle, ktoré sme vytvorili na tento účel. Deti s pomocou NTC puzzle môžu jednoduchšie a rýchlejšie zvládnuť druhú fázu programu, t. j. myšlienkové klasifikácie, seriácie a asociácie.

Ďalšou dôležitou technikou NTC programu

stimulujúcou rozvoj myšlienkových procesov sú nelogické príbehy a rozprávky.

Nelogický príbeh je technika, pri ktorej sa z troch (alebo viacerých) pojmov, ktoré si chceme zapamätať, urobí veta, alebo príbeh, ktorý by mal byť čo najjednoduchší a v najlepšom prípade aby obsahoval len vopred určené pojmy.

Príklady rôznych príbehov z tých istých slov: SLOVÁ: panda, semafor, noviny LOGICKÝ PRÍBEH: V novinách som videl pandu a semafor. NEZMYSELNÝ PRÍBEH: Semafor zjedol pandu, zatiaľ čo to noviny sledovali. DOBRÝ NELOGICKÝ PRÍBEH: Panda sedí na semafore a číta noviny. Prvý príbeh je logický, zatiaľ čo druhý je nezmyselný, čo najčastejšie robia deti na začiatku cvičenia a čomu sa treba vyhnúť. Posledný príbeh je jednoduchý, môže byť ľahko predstaviteľný, a zároveň sa dá aj nakresliť, takže ho možno charakterizovať ako dobrý nelogický príbeh. Príbeh by mal byť čim jednoduchší a treba sa vyhnúť pridávaniu nových slov, pretože, ako bolo spomenuté na začiatku, nelogický príbeh sa používa, keď si chceme zapamätať určité pojmy. Ak chceme urobiť tento príbeh pútavejším, môžeme použiť prídavné mená.

Ďalším problémom môžu byť slová, ktoré sa nehodia do konceptu príbehu. Najčastejšie

sú to abstraktné pojmy. Keď musíme pracovať s takýmito pojmami, používame k nim asociácie.

Príklad dobrého a zlého príbehu z troch rovnakých slov: SLOVÁ: tenis, strach, bicykel LOGICKÝ PRÍBEH: So strachom na bicykli som šiel na tenis. NEZMYSELNÝ PRÍBEH: Tenis má strach z jazdy na bicykli. DOBRÝ NELOGICKÝ PRÍBEH: Novak Djokovič beží na bicykli od Kaspera, ktorý ho naháňa. Stručne povedané, príbeh by mal byť čo najjednoduchší; používať asociácie a prídavné mená a vyhýbať sa pridávaniu nových podstatných mien. Vždy pri tvorbe premýšľajte, či sa príbeh dá predstaviť a jednoducho nakresliť. Ak sa to podarí, príbeh bude pravdepodobne dobrým nelogickým príbehom. 41

Nelogická rozprávka je technikou, pri ktorej spájame nelogické príbehy s prvkami známych rozprávok. Najbežnejšie sú rozprávky pre deti, ktorých činy a postavy sú vopred známe, ako je Červená čiapočka,

Popoluška, Tri prasiatka a pod. Nelogickú rozprávku vytvárame tak, že do známeho deja vkladáme elementy, ktoré si chceme zapamätať. Príkladom je rozprávka o Červenej čiapočke, kde sa vkladajú asociácie pre Čínu:

PRÍKLAD NELOGICKEJ ROZPRÁVKY: Červená čiapočka niesla babičke ryžu. Cestou ju v bambusovom lese prepadla panda. Našťastie to počul Jackie Chen, ktorý trénoval v okolí, pribehol a pandu odohnal. Najkratšou cestou lesom potom priviedol Červenú čiapočku k babičke. Všetky prvky, ktoré sú do rozprávky vložené, sú asociáciami na Čínu: ryža, bambus (nie je to len Čína, ale v tejto krajine je bambus symbolom dlhovekosti), panda - obýva južnú oblasť Číny a herec Jackie Chen, ktorý z Číny pochádza. Ako je uvedené v príklade, pri nelogickej rozprávke by sa mala znova dodržiavať zásada jednoduchosti a vkladať len pojmy, ktoré si chceme zapamätať. V tomto prípade sa asociácie týkajú konkrétneho štátu. Pojmy, ktoré si treba pamätať v určitom poradí, je možné usporiadať v príbehu tak, aby sa ľahšie zapamätali.

Na fotke je obrazový príbeh nelogickej rozprávky “Snehulienka a sedem trpaslíkov”, vytvorený staršími deťmi.

Aplikácia techník NTC často zahŕňa vytvorenie obrazovej ukážky. Bez ohľadu na to, či ide o obrazové stvárnenie básne, nelogického príbehu, poučky alebo definície, princíp uplatňovania tejto techniky je rovnaký. Prvým krokom k vytvoreniu dobrej obrazovej ukážky je vytvoriť dobrú asociáciu pre všetky pojmy, ktoré považujeme v texte

za kľúčové a ktoré obrazne znázorňujeme. Druhým krokom je spájať tieto asociácie do niekoľkých obrázkov a získať tak príbeh z obrázkov, napríklad ako komiks. Tu je dôležité pripomenúť, že cieľom je vytvoriť obrazovú ukážku, nie obrazové písmo. Uvádzame príklad vizuálnej ukážky básničky:

Smiešny prales V zmätku pralesa levovi zmizli fúzy Kým trochu driemal, kým sa chystal na lov Skôr než ušiel, ľahko o ne prišiel Ako skryť hanbu? Má holú tvár Tak rozpráva všetkým, že mu bláznivý holič odstrihol fúzy z tváre

ácie – t n e m e l p m i a 6.3 Tretia fáz ia n e l s y m o h é n rozvoj funkč Tretia fáza je charakterizovaná aktivitami, ktoré podporujú funkčné myslenie. Hlavnou technikou, ktorú používame v tejto fáze, sú tajomné príbehy a záhadné otázky. Záhadné otázky sú formulované tak, aby umožnili za minútu alebo dve intenzívne myslenie, utvorenie väzby a uzavretie dedukovanie. Pri takomto prístupe dochádza k včasnému uplatneniu poznatkov a použitiu údajov, ktoré sú na začiatku uvedené a ktoré sú už dieťaťu známe, na základe ktorých následne prichádza k novým poznatkom alebo záverom. Otázka bola úspešná, ak pri skupinovej práci bola správne zodpovedaná až po niekoľkých minútach. Dobré sú otázky, na ktoré môže dať správnu odpoveď aj ten, kto nemal všetky informácie, ale správne použil a previazal to, čo vie a čo sa práve naučil.

Ako položiť dobrú záhadnú otázku: • Tvorte také otázky, na ktoré existuje len jedna zmysluplná odpoveď. • Nezostavujte otázky, ktoré vyžadujú počítanie. • Otázka by mala byť taká, aby mohla byť zodpovedaná aj niekým, kto nemá všetky informácie, ale môže si informácie, ktoré v priebehu hry odznejú, prepájať. • Otázky môžete tematicky zamerať a snažiť sa, aby boli aj s odpoveďami blízke dieťaťu, aby hádanie odpovedí a celá hra boli čím zaujímavejšie. 44

Niekoľko príkladov záhadných otázok: 1.

Aké vlastnosti odlišujú ľudský druh od mravca a od všetkých ostatných živých bytostí na Zemi? Odpoveď: Ľudia ako jediní vedú vojny. Tento typ záhadnej otázky sa robí na základe špecifickosti preberanej témy alebo zaujímavej preberanej informácie.

Čo spája Pinokia a kyslík? Odpoveď: Strom. Tento typ záhadných otázok je založený na základe asociácie na centrálny pojem, v tomto prípade - strom.

Kto nám dáva príkazy vo farbách a vždy ho poslúchame? Odpoveď: Semafor Tento typ záhadných otázok sa tvorí tak, že sa zdanlivo jednoduché údaje prenášajú do záhadnej otázky.

Ktorej myšky sa mama nebojí? Odpoveď: Počítačovej. A pod.

Niekoľko príkladov záhadných rozprávok:

Príklad 1 Dedko sa prechádzal s vnučkou Máriou každý deň po obede. Zvyčajne šli do neďalekého parku, kde sa Mária často šplhala na šmýkačku, šmýkala sa a vychutnávala si pohodu krásneho a slnečného dňa. Dedko sledoval veselú vnučku, krátko sa usmial a povedal jej: “Mária, pozri sa na mňa a pokús sa mi odpovedať.” Pri šmýkaní Mária zvolala: “Dedo, je to znovu nejaká tvoja špeciálna otázka?” Dedko ju sledoval pohľadom: “Je, Mária, odpovedz mi, kto ťa vždy nasleduje, keď je slnečný deň?” Dieťa sa zasmialo a odpovedalo: “Predsa ty, dedo!” Dedko: “Ja ťa nasledujem aj keď je zamračené, aj keď je daždivo, aj keď je slnečno, a toto je niečo, čo ťa nasleduje len keď je slnečno.” Mária sa zastavila na rebríku, ktorý vedie k vrchu šmýkačky, pozrela na svojho starého otca a radostne odpovedala: “Tieň!” Dedko: “Bravo, Mária, správna odpoveď je tieň.”

Príklad 2 Milica rada pomáhala babičke pripravovať večeru v kuchyni. Často jej babička dávala cesto, aby ho svojimi ručičkami miesila na rožky, krájala zeleninu alebo aby olizovala šľahačku z mixéra. Milica rada počúvala príbehy babičky z jej mladosti. Páčili sa jej najviac príbehy o tom, ako sa babička maľovala, obliekala na oslavu a ako sa spoznali s dedkom. Niekedy sa oni dve tak zarozprávali, že im mlieko vykypelo, rožky sa pripiekli alebo voda na kávu sa vyparila z hrnčeka. Obe sa potom smiali a prípravy mohli začať znova. Milica milovala to, že babička má mnoho času aby sa jej venovala. Babička tiež rada kládla otázky, ktoré sa na prvý pohľad zdajú byť ťažké, ale keď sa premyslia, odpovede sa stanú veľmi jednoduché. Babička: “Mico, povedz mi, aby som zistila či vieš, pred čím stojí každý deň mama a otec v byte a pozerajú sa na to. Častejšie sa na to mama pozerá viac ako otec”. Milica, nezdvíhajúc pohľad od džemu, ktorý pripravovala na rožky: “To je jednoduché, televízor!” Babička sa usmiala: “Pred televízorom sedia a pred týmto stoja.” Milica, zdvihnúc ľavé obočie: “Takže je to tapeta?” Babička, otočená chrbtom, umývajúc riad, povedala Milici: “Nuž, to nie je tapeta, nepozerajú sa na ňu každý deň. Pozerajú sa na to najviac ráno, pred prácou.” Milica, skrúcajúc cesto na rožky, pozrela na babičku a s úsmevom odpovedala: “Zrkadlo!”

Príklad 3 Otec zobral Milana z materskej školy. Milan vždy netrpezlivo čakal otca, aby prišiel pre neho, pretože kráčajúc domov sa vždy rozprávali o tom, čo robili v materskej škole. Dnes bol špeciálny deň, pretože by mali navštíviť neďalekú zoologickú záhradu. Milan nadšene hovoril o zvieratách, o ktorých sa v ten deň v materskej škole učil. Milan: “Ocko, vedel si, že každá žirafa má špecifické rozmiestnenie škvŕn?” Otec: “Ako každý človek má špeciálne usporiadanie čiar na špičkách prstov, lepšie známych ako odtlačok.” Milan: “Jeej, takže sme ako žirafy!” Otec sa usmial: “Poznám človeka, ktorý sa podobá na žirafu, pretože naozaj rád spí, rovnako ako žirafa.” Milan, neuvedomujúc si, že otec o ňom rozprával, pokračoval ďalej: „Vedel si, že slon má veľmi dobrú pamäť, takže vychovávateľka dnes povedala Lukáškovi, že si pamätá ako slon”. Otec: “A nech sa ja Teba niečo opýtam. Cez ktoré zviera prechádza najväčší počet chodcov počas dňa v meste? “ Milan sa na otca pozrel zmätene: „Prečo by ľudia šliapali zvieratá? Viem! Možno mravčeky, ani ich nevidíme, takže po nich šliapeme?” Otec: “Mravec je hmyz, ale nie sú to mravce. Nazýva sa to ako zviera, a nie je to zviera.“ Milan: “Možno žaba? Nemám rád žaby lebo sú zelené.” Otec, neschopný skryť svoj úsmev, pohladil Milanovi hlavu a povedal: „Ani ja nemám rád žaby, ale ľudia po nich tak často nešliapu. Toto zviera ti pomáha byť bezpečnejším v premávke.” Milan, udrúc si čelo, vykríkol: “Zebra!” Ocko, súhlasne kývol hlavou, povedal: “Bravo Milan, zebra je správna odpoveď.”

E X A R P Z Y D A L K Í R 7) P Najdôležitejším krokom v každom vzdelávaní a zároveň najväčšou výzvou pre autorov je spoznanie účastníkov tréningov a umožnenie pochopenia podstaty NTC programu, ktorý okrem iného zdôrazňuje význam včasnej detskej stimulácie, rozvoj inteligencie, dôležitosť vývoja jemnej a hrubej motoriky prostredníctvom hry a pohybu, význam rozvoja dynamickej akomodácie oka, rozvoj divergentného myslenia, použitie záhadných príbehov a otázok v procese individualizácie potrieb dieťaťa. NTC program tento krok s nezvyčajnou ľahkosťou prekonáva.

uplatňovaním programu počas práce s deťmi potvrdzujú toto počiatočné presvedčenie.

Hoci základom programu NTC sú súčasné vedecké výskumy v oblasti neuro - vedy, ako aj prepojenie neurofyziológie učenia a pedagogiky s cieľom rozvíjať kreativitu a funkčné vedomosti u detí, implementácia ideí programu NTC prostredníctvom obsahu, aktivít, hier, záhadných otázok, nelogických príbehov do každodennej vzdelávacej praxe prichádza, možno povedať, celkom „prirodzene“ a jednoducho. Dôvodom je to, že hodnoty, na ktorých je tento program založený, sa zhodujú s hodnotami a vnímaním potrieb dieťaťa, určenými Jednoduchosť a ľahkosť pri implementácii národným programom predprimárneho ideí a obsahu programu sa spoznáva aj počas samotného vzdelávania a skúsenosti s vzdelávania.

• Integrita prístupu (holizmus): jedným zo základných nastavení programu je, že dieťa je považované za konkrétnu, integrálnu bytosť a nie ako súbor abstraktných atribútov, vlastností a schopností. Tvorba výchovno-vzdelávacieho procesu zahŕňa motorické, vizuálne, hudobné, jazykové, dramatické, objavujúce, praktické, logické, senzo motorické, aktivity v oblasti sociálno-emocionálneho rozvoja, ktoré poskytujú podporu a predstavujú včasnú stimuláciu k celkovému rozvoju dieťaťa. • Prirodzená vnútorná motivácia ako základ vzdelávania v ranom veku. Tento program vníma, že deti majú svoju vlastnú motiváciu učiť sa a rozvíjať sa, chápať seba a svet, ktorý ich obklopuje, a využívať túto motiváciu ako konštruktívny hnací motor vzdelávacieho procesu. Deti sú šťastné, keď sa učia, keď skúmajú, objavujú, testujú svoje nápady, hypotézy, kontrolujú a skúšajú. Napriek tomu, že je pomerne ťažké „priamo podporovať“ vnútornú motiváciu, „program NTC“ prostredníctvom špecifických hier a množstvom rôznych aktivít, podnecujúcich základnú zvedavosť dieťaťa a potrebu skúmať, podporuje a kultivuje vnútornú motiváciu dieťaťa. Prostredníctvom programu sú prepojené dva dôležité prvky: vnútorná motivácia k učeniu a vonkajšie fyzické a sociálne prostredie ako prvok povzbudenia tejto hodnotnej formy motivácie. • Autonómia a úcta k osobnosti: Program ako mimoriadne dôležitá hodnota vo vzdelávacom procese spoznáva a podporuje samostatnosť a autonómiu dieťaťa, ako aj individuálnu zodpovednosť a autentickosť prejavov a činností, pričom poskytuje podporu pre vytrvalosť pri dokončení a opakovaní tých vzdelávacích aktivít, ktoré majú pre dieťa význam.

• Individuálny prístup: Program plne uznáva hodnotu individualizácie pri práci s deťmi vychádzajúc z toho, že nejestvujú dve deti, ktoré vstupujú do vzdelávacích aktivít presne tým istým spôsobom. Umožňuje každému dieťaťu, aby vzhľadom na svoju osobnosť, osobné skúsenosti, postoje a zručnosti postupovalo k aktivitám svojim tempom a dynamikou. Realizujúc hry a aktivity s deťmi, vychovávateľ a dieťa sú v neustálej interakcii, čo je jedným z predpokladov individualizácie. • Hra ako forma učenia: Prostredníctvom programu NTC spoznávajúc dôležitosť a špecifickosť hry ako obzvlášť hodnotnej formy predškolského vzdelávania dieťaťa, počas ktorého dieťa uplatňuje všetky svoje kapacity, spracúva a osvojuje získané skúsenosti, uvedomuje si ich; sa prepletajú dve idey “hra ako forma učenia” a “učenie sa ako hra”. Podnetné prostredie, ktorému sa prideľuje v programe NTC najdôležitejšia úloha v procese včasnej stimulácie a podpory rozvoja schopností dieťaťa, je také, ktoré poznajúc charakteristiky procesu učenia detí prostredníctvom špecifických typov hier, pomáha aktivovať všetky domény a potenciály dieťaťa, vnímajúc dôležitosť samotného procesu, počas ktorého dieťa skúma realitu, preveruje svoju vlastnú skúsenosť, vytvára nové vzory a raduje sa z tohto objavovania.

Realizácia programu prebieha, ako už bolo spomenuté, prostredníctvom troch fáz, z ktorých prvá zahŕňa komplexné motorické aktivity vrátane jemnej motoriky, dynamickú akomodáciu oka, rotáciu, rovnováhu a pohyb; druhá - myšlienkovú klasifikáciu, seriácie a asociácie. Tretia fáza predstavuje prácu na rozvoji divergentného a konvergentného myslenia, ako aj funkčných vedomostí. V rámci jednotlivých fáz sa

vytvárajú nové hry, pričom niektoré sú už známe, upravené a obohacované na základe poznatkov z programu NTC. Vychovávatelia sú v neustálej interakcii s deťmi, prostredníctvom úloh mentorov a partnerov realizujú všetky tri fázy programu NTC cez hry, podporujúce vnútornú motiváciu dieťaťa ako kľúčový faktor pri implementácii „programu NTC“. Uvádzame ďalšie príklady hier, ktoré boli vytvorené v praxi.

osti v i r o v t a e i c á munik o k a j o v z o r u por 7.1 Hry na pod Cieľom týchto hier je podpora rozvoja mentálnych schopností prostredníctvom výtvarných, dramatických, jazykových, hudobných a tanečných aktivít, ktoré dieťaťu umožňujú využívať organizované symbolické systémy v komunikácii.

• “Zvieratá v hlavných úlohách”: dramatizácia známych improvizovaných textov s použitím zvieratiek špecifických pre jednotlivé krajiny, v úlohe hlavných postáv (napr. Panda - Čína, Medveď - Srbsko, Kengura - Austrália ...) • “Karneval”: tematické karnevaly. Témou môžu byť symboly určitých štátov, kroje, charakteristický rastlinný, živočíšny svet a mnohé iné. • “Cestovanie na diaľku”: deti s pedagógmi organizujú “výlet” do nejakej krajiny. Príprava tejto cesty potrebuje preskúmať, zistiť, ako sa dá do tejto krajiny cestovať, akým dopravným prostriedkom, aké je tam počasie / klíma - čo je potrebné zobrať zo šatníka, ktoré miesta treba navštíviť, aké sú pamiatky toho štátu, aká je hymna, počúvajúc hudbu charakteristickú pre túto krajinu, ukážka jedla, aké tam jedia a pod. Deti, ktoré chcú “cestovať”, musia mať mapu a vlajku tejto krajiny. Do tejto aktivity sa môžu zapojiť aj rodičia. • “Ako Ti to povedať ...”: deti sa učia pozdraviť sa v rôznych jazykoch.

• ‘’Umelecký kútik’’: deti kreslia vlajky štátov s využitím rôznych výtvarných techník: fixky, mozaiky, koláže, vodové farbičky, plastelína. Stvárňujú veterné mlyny, tulipány, loďky, špecifické symboly pre jednotlivé krajiny, vyrábajú modely áut, spájajú výtvarné techniky s určitými štátmi: Japonsko - origami, Čína - maľovanie na hodváb a pod. • “Origami”: pomocou starovekého východného umenia deti vyrábajú rôzne papierové figúrky. • “Obleč Peťu”: bábiku z papiera obliekajú deti do rôznych krojov špecifických pre jednotlivé štáty. • „Na slovo, na slovo“: Deti majú rôzne úlohy: povedať čo najviac slov na písmeno, ktorým sa začína názov štátu, ktorého vlajku si dieťa ‘’vytiahlo’’; pohybom tela / pantomímou zobrazujú počiatočné písmeno toho štátu; uviesť najdlhší a najkratší názov štátu; uviesť čím viac názvov štátov, ktoré začínajú tým istým počiatočným písmenom ako ich meno. • “Štát detí”: deti vytvárajú a kreslia vlajku svojej krajiny, stvárňujú hymnu a znak a ďalšie dôležité symboly. Túto aktivitu možno realizovať na úrovni menšej vzdelávacej skupiny alebo celej materskej školy. • “Zem tancuje”: tanečné improvizácie na hudobné témy špecifické pre jednotlivé krajiny.

rozvoja o h e n v í t i n g o poru k d o p a n y r H 7.2 Cieľom objavovania, praktických, logických činností je oboznámiť sa so symbolmi používanými na pomenovanie rôznych situácií, javov, objektov (spoznávanie, osvojovanie); prepájanie abstraktných symbolov a logických operácií (klasifikácia, seriácia ...).

• “Memory”: hry na podporu pamäti s kartami vlajok štátov alebo inými symboly: dopravné značky, značky automobilov, značky výrobkov, symboly pre rôzne životné, praktické, kultúrne, hygienické aktivity (rôzne symboly toalety, invalidné vozíky pre osoby so zdravotným postihnutím, telefónna búdka, miesto na prebaľovanie detí a pod. • “Záhadné príbehy / záhadné otázky”: prostredníctvom príbehov a otázok, ktoré sa nespoliehajú na reprodukčné vedomosti, sa deti vyzývajú, aby informácie, ktoré už majú, previazali s novými a / alebo sa naučili / zistili niečo nové. • “Nelogické príbehy”: deti sú povzbudzované k tomu, aby vytvárali nové príbehy tak, aby prvky zo známych príbehov, rozprávok vkladali do neobvyklých kontextov pomocou známych asociácii pre jednotlivé štáty - Pinokio v Japonsku, Popoluška v Keni, Červená čiapočka na čínskom múre.

• ‘’Pokračuj!’’: Rôzne logické postupy, v ktorých má dieťa pokračovať so zodpovedajúcim symbolom. V prvej fáze sú postupy konkrétne (tvorba či využitie miniatúr, kariet ...) v ďalšom kroku deti pracujú na pláne myslenia “Modely – makety – siete – mapy - dopravné značky”: automapy, mapy miest, mapy z múzea, geografické mapy, dopravné značky. S deťmi skúmame význam použitých symbolov, vynaliezavosť v návrhoch ulíc či plánov mesta, orientáciu, svetové strany. Deti tvoria modely učebne, škôlky, ulice, krajiny, kde sú symbolmi znázornené kopce, údolia, rieky a pod. • “Šach”: Deti sú uvedené do pravidiel šachovej hry. Hrajú šach s existujúcimi súpravami figúrok. Robia svoje vlastné figúrky z plastelíny, hliny, papiera. Hrajú šach pri stole, na podlahe s veľkými postavami, “živý” šach a pod. • “Odstráň votrelca!’’: úlohou pre dieťa je rozpoznať symbol, ktorý nepatrí do skupiny symbolov určených podľa vybraného kritéria. • “Malí meteorológovia”: deti zaznamenávajú počasie v určitom období pomocou vhodných symbolov pre rôzne poveternostné podmienky. • “Skupiny a skupinky”: deti tvoria skupiny na základe vybraného kritéria: značky áut a štáty; vlajky, ktoré majú hviezdy, symbol vtáka, zelenú farbu a pod. • „Myšlienkové cestovanie“: deti najprv určia cieľ svojej cesty - vybraný štát a potom uvádzajú, cez ktoré krajiny do tohto štátu prechádzajú na ceste zo Slovenska (alebo inej krajiny). V prvej fáze, pri pohľade na mapu alebo zemeguľu, a v ďalšej fáze už bez mapy, podľa vlastného vytvoreného plánu.

rozvoja o h é k c i r o t o se n z o m u r o p d o p a n 7.3 Hry Hry a aktivity z tejto skupiny umožňujú deťom získať rôzne motorické skúsenosti, zlepšiť zručnosti, zvládnuť komplexné formy pohybu, udržiavať rovnováhu, rozvíjať a zlepšovať koordináciu oko - ruka; zlepšiť svoju vnímavosť v rámci presného a komplexného pozorovania.

• ‘’Hry s loptou’’: deti hádžu - chytajú loptičku rukami pred sebou (nie do náručia), podávajú si lopty v rôznych polohách, voľne gúľajú loptu - pozdĺž čiary - medzi prekážkami, oboma rukami, jednou rukou, hrajú bowling s loptou - triafajú nastavené kužely. • ‘’Polygón’’: deti bežia cez rôzne stanovištia, preťahujú sa, plazia sa, skáču, otáčajú sa okolo svojej osi, chodia po prekážkach / obrubníku a pod. Polygón môže byť obohatený o cieľ, ktorým môže byť konkrétny štát - na mieste určenom ako cieľ / koncový bod polygónu, existujú rôzne charakteristiky toho štátu, rôzne symboly. Víťazom je tím, ktorý zozbiera najviac symbolov, charakteristík prináležiacich tomuto štátu. • “Šípky”: originálne hry založené na princípe hádzania šípok na cieľ (bez ostrého konca, s magnetom). Deti môžu triafať aj loptičkami na cieľ nakreslený na papieri. • “Basketbal”: Deti vhadzujú loptičky alebo papierové gule do nádoby, koša. • “Rybičky“: deti pomocou paličky s povrazom (napr. ako rybárska palica), na konci ktorého je magnet alebo suchý zips, chytajú kartónové rybičky, ktoré obsahujú aj malý magnet / suchý zips. Každá z týchto hier môže byť organizovaná ako súťažná hra, s tímami z rôznych krajín, čo znamená, že pre každý tím existujú vhodné znaky - vlajky, symboly tejto krajiny. 56

• ‘’Vylúčte tretieho’’: zistenie detailu, ktorým sa jedna z radu vlajok líši od ostatných (napríklad jedna má hviezdičky a ďalšie dve nemajú, hoci farby sú podobné / rovnaké). • “Neobyčajné hríbiky”: deti sú rozdelené do niekoľkých tímov. Každý tím predstavuje konkrétny štát a úlohou tímu je zostaviť/urobiť vlajku “svojej krajiny” z rovnakého počtu hríbikov (detská mozaika do ktorej sa vpichujú malé farebné hríbiky). Požadované farby sú však na druhom - vzdialenom stole. Úlohou každého dieťaťa v tíme je prejsť k stolu polygón – vytýčenú trasu určitým spôsobom (napríklad: pri zelených hríbikoch si má kľaknúť, pri červenej farbe sa otočí okolo osi, pri žltých skočí dvakrát dopredu a raz dozadu, pri modrých má uviesť slovo začínajúce písmenom štátu v jeho tíme). Keď príde k stolu s hríbikmi, zoberie len jeden pomocou palca a malíčka. S týmto hríbikom dieťa beží k stolu, pri ktorom jeho tím sedí, a z donesených hríbikov skladá “skutočnú vlajku”. • “Puzzle - Tangram”: deti zostavujú puzzle, časti tangramu (s rozličným množstvom prvkov) do celkov, ktoré predstavujú vlajku, štát alebo symbol nejakého štátu, symbol, ktorý dieťa pozná, mapu Európy a pod. • “Makrame” - deti viažu uzly, každý uzol môže byť označený vlajkou. • “Moje prsty môžu”: deti trhajú papiere na čo najmenšie kúsky. Lepia prvky mozaiky, prehýnajú papier na čím menšie kúsky, modelujú / miesia cesto, kreslia prstami na krupici vysypanej na plastový podnos, nachádzajú malé predmety / hračky skryté v miske s krupicou / múkou, odopínajú / zapínajú, viažu šnúrky a pod. 57

soc u r o p d o p a n 7.4 Hry

voja z o r o h e n l á n iálno-emocio

Hry a aktivity v oblasti sociálno-emocionálneho rozvoja posilňujú povedomie o príslušnosti ku kultúre, tradícii svojho národa v súvislosti s kultúrami a tradíciami iných národov. Podporujú autentický rozvoj a vyjadrovanie dieťaťa, posilňujú jeho samostatnosť a dôveru vo vlastnú moc a starostlivosť o seba. Osobitný dôraz sa kladie na aktivity, ktoré zvyšujú povedomie o dôležitosti ochrany životného prostredia prostredníctvom konkrétnych a praktických činností zo života. V tejto oblasti sa obzvlášť poukazuje na možnosť prepojenia hier a obsahu programu NTC s obsahom iných programov: „Rozvoj sebaúcty“; ‘’

• “Tabuľa emócií”: Prostredníctvom rôznych aktivít počas celého roka sú deti povzbudzované, aby rozpoznávali, vyjadrovali a verbalizovali svoje emócie. Emócie sa zaznamenávajú s príslušnými symbolmi na tabuli alebo to deti robia individuálne a uchovávajú to vo svojej „Osobnej skrinke“. Deti robia “Prístroj na meranie lásky”, “Vankúš pre zúrivosť” • “Albumy a zbierky”: deti robia svoje albumy zvierat / zvierat polárnych oblastí / domácich zvierat / rastlinných druhov, vystrihujú fotografie z časopisov, starých pracovných hárkov. Robia skutočné zbierky rôznych vtáčích pierok, druhov kláskov a obilia, mušlí, kamienkov, listov, kvetov a pod. • “Dielňa na výrobu hračiek/ hudobných nástrojov“: deti s pedagógmi / rodičmi robia hračky, hudobné nástroje z prírodných a recyklovateľných materiálov • “Eko - odznaky”: deti, vyrábajú odznaky a kreslia symboly, ktoré vymysleli v súvislosti s úlohami, ktoré budú mať v nasledujúcom období: zalievanie kvetov; kŕmenie zvierat (ak ich majú v materskej škole/ vzdelávacej skupine); zber papiera; dbať na dodržiavanie pravidiel recyklácie a pod. 58

TI S O N Š E P S Ú E I N E 8) POTVRD Y D O H Ý V A M A ZN Ý V C T N U M A R PROG U K E V M O K S L O K DŠ E R P V E I C Á T N E IMPLEM Takmer desaťročie implementácie programu NTC zanecháva po sebe jasnú stopu, ktorá sa odráža v početných pozitívnych dojmoch a vďake učiteľov, vychovávateľov, rodičov a dokonca aj samotných detí. Ako anekdotu uvádzame vyhlásenie chlapca, ktorý po ukončení NTC workshopov povedal svojej matke: „Rád by som žil v NTC“. Deti, ktoré sa zúčastňujú NTC programu, sa samé snažia, aby nevynechali ani jeden z workshopov. Jedna malá účastníčka, potom, čo si zlomila nohu, si nechcela nechať workshop ujsť, takže ju otec priviedol a celá skupina sa jej prispôsobila tým, že ju počas polygónu alebo inej motorickej činnosti umiestnili do stredu herne a určili jej úlohu, ktorú dokázala zvládnuť. Nespočetnekrát sa stalo, že sa rodičia ohlásili s prosbou o možnosť absolvovať workshop pre ich dieťa i v iných mestách. Mnohé nezapísané a úprimné výroky a gestá detí i rodičov sú pre nás najdôležitejšie, pretože nám hovoria, že ideme správnou cestou a predstavujú

najvýznamnejšie potvrdenie úspechu programu. To, na čo sme v posledných rokoch veľmi hrdí, odkedy pracujeme priamo s deťmi prostredníctvom workshopov NTC, je ohlas zo strany rodičov pri vstupe detí, ktoré absolvovali program v materskej škole, do základnej školy. Stále viac rodičov týchto detí je vďačných za to, že ich deti pri vstupe do základnej školy preukazujú vynikajúce výsledky v pripravenosti na školu. To, čo nám rodičia taktiež prenášajú, sú aj reakcie pedagógov. Na deťoch, ktoré prešli NTC programom, si všimli, že 1) deti, ktoré chodia na workshopy NTC, predbiehajú ostatné deti v celkovom rozvoji 2) že nie sú vôbec prekvapení úspechom týchto detí v testoch a 3) často zhodnotia, že aktivity a učenie sa na NTC workshopoch je oveľa efektívnejšie ako kurikulárna práca v školách.

amu r g o r p e i c á t n pleme m i y k d e l s ý V 8.1 Počet štúdií hodnotiacich metódy učenia NTC sa z roka na rok zvyšuje. Doteraz sa skúmali účinky týchto metód na deti v mladšom školskom veku, ale aj na deti v predškolskom veku a mladšie. Výskumy zahŕňali rôzne motorické a kognitívne aspekty vývoja. V prvom rade spomenieme výskum súvisiaci s motorickým vývojom u detí v predškolskom a mladšom veku, ktorým sa do každodenných aktivít v materskej škole implementovali NTC metódy. Potom sa pozrieme na výsledky iných, nemotorických aspektov aplikácie NTC programu.

• Cieľom prieskumu uskutočneného v roku 2015 v dvoch materských školách v Kranji v Slovinsku (Rajović, Stenovec, & Berić, 2015) bolo sledovanie vývoja hrubých motorických schopností u detí vo veku od 2 do 4 rokov. V aktivitách experimentálnej skupiny, popri obvyklých fyzických aktivitách predpokladaných kurikulom, boli zapojené aj niektoré komplexné motorické aktivity z programu NTC (cvičenie jemnej motoriky, dynamickej akomodácie oka, rotácie, rovnováhy a pohybu). Po dvoch mesiacoch sa preukázalo výrazné zlepšenie motorických schopností detí v skupine NTC. Cvičenia previerky zahŕňali chôdzu pozdĺž čiary dopredu, chôdzu pozdĺž čiary dozadu, znožný skok vpred, znožný skok dozadu a drepy. Zjavný pokrok v skupine NTC bol zaznamenaný v aktivitách: chôdza pozdĺž línie dopredu, chôdza pozdĺž línie dozadu, znožný skok dozadu, ako aj drepy. • Výskum v skupine predškolákov (5 - 6 ročné deti), ktorý sa uskutočnil v Slovinsku, skúmal vplyv činnosti NTC programu na motorický vývoj. Preverovali sa zručnosti jemnej motoriky (viazanie šnúrok na topánkach), ako aj zručnosti hrubej motoriky (chôdza pozdĺž línie dopredu, chôdza po línii dozadu, znožný skok dopredu, znožný skok dozadu, chytanie lopty a hádzanie lopty). Najvýznamnejší rozdiel medzi kontrolnou a experimentálnou NTC skupinou pri záverečnom testovaní bol preukázaný zlepšenými schopnosťami jemnej motoriky NTC skupiny v uvedených oblastiach. 60

• V období akademických rokov 2010/11 až 2014/15 sa sledovalo päť generácií detí - predškolákov v Chorvátsku. Po každodennej realizácii aktivít programu NTC v období 5 mesiacov sa dosiahol významný pokrok vo vývoji špecifických spôsobilostí vo vzťahu k počiatočnému meraniu (realizovanému pred zavedením aktivít NTC). Testy na preverovanie zahŕňali: testovanie jemnej motoriky, chytanie lopty, rovnováhy a rotácie. Výsledky testovania rovnováhy a rotácie, ako aj chytanie lopty ukázali významný štatistický rozdiel v porovnaní s počiatočným testovaním. Tento významný rozdiel však nebol zaznamenaný pri jemnej motorike. • Hoci sa doteraz neuskutočnil žiadny výskum, ktorý by preukázal účinky včasnej stimulácie NTC metódami u detí s vývinovými poruchami, štúdia o predčasne narodených deťoch s problémami neurologického vývoja by mohla poskytnúť pohľad na možný rozsah ďalšieho využitia metód NTC u detí s takýmito poruchami. U predčasne narodeného chlapca boli spozorované odchýlky od typického vývoja takmer vo všetkých oblastiach. Metódy NTC programu sa začali uplatňovať, keď mal chlapec 18 mesiacov. Po roku realizácie programu (každodenné aktivity hrubej a jemnej motoriky, rotácia, rovnováha, stimulácia zmyslov a dynamickej akomodácie oka, rôzne hry kombinujúce čo najviac oblastí), po vyšetrení defektológa, dieťa viac neplnilo kritériá potrebné na ďalšie prehliadky; vo všetkých skúmaných oblastiach chlapec dosiahol úroveň rozvoja detí svojho veku a v niektorých oblastiach dosiahol nadpriemer. • Prieskum uskutočnený v roku 2015, s dvomi porovnateľnými skupinami detí, v ktorých sa v jednej program NTC neuplatňuje, a druhej, v ktorej sa uplatňuje. Použili sa tri skúšky jemnej motoriky, a po jednom teste hrubej motoriky a akomodácie oka. Výsledky ukazujú, že deti zapojené do programu v porovnaní s nezúčastnenými deťmi majú lepšie výsledky v testovaní jemnej motoriky. V iných oblastiach sa nezistili žiadne štatisticky významné rozdiely, hoci autori zdôrazňujú, že mnohé testy nemajú dostatočnú úroveň citlivosti a že pred konečným záverom o účinnosti metódy sú potrebné ďalšie zlepšenia v charakteristikách a meraniach testovaných skupín. 61

• V štátnych materských školách sa uskutočnila longitudinálna štúdia motorických zručností detí predškolského veku s dvoma paralelnými skupinami; jedna aplikovala program NTC po dobu šiestich mesiacov, zatiaľ čo druhá skupina aplikovala bežný program cvičení. Vzorka pozostávala z dvoch skupín detí vo veku 4 až 6 rokov. Na základe použitých štatistických analýz sa zistilo, že deti v experimentálnej skupine dosiahli výrazné zlepšenie v teste motorických zručností. • Účinnosť tretej fázy programu NTC bola testovaná na vzorke 300 detí v predškolskom veku. S aplikáciou NTC systému učenia sa v porovnaní s tradičným systémom sa preukázalo, že má výrazne lepšie účinky v zmysle stimulovania priaznivých emócií v skupine predškolákov, čo sa týka efektívnosti výchovnej práce, či zapojenia detí do vzdelávacích aktivít. To je dôležité najmä vtedy, ak berieme do úvahy výskumy, ktoré ukázali, že príjemné emócie uľahčujú memorovanie obsahu a pomáhajú určiť relevantnosť vzdelávacích cieľov. • V roku 2015 sa uskutočnila štúdia divergentnej produkcie detí, ktoré praktizovali metódy NTC. Štúdia ukázala, že počas uplatňovania metód NTC sa divergentná produkcia detí štvrtého ročníka výrazne zlepšuje. Divergentná produkcia, ktorá je základným prvkom tvorivosti, sa považuje za jeden z kľúčových znakov nadania, a preto by mal byť jej rozvoj vysokou prioritou všetkých vzdelávacích inštitúcií. Divergentná produkcia je základom tretej fázy programu NTC, podporujúcej rozvoj divergentného myslenia a funkčných vedomostí.

• Pokiaľ ide o deti školského veku, výsledky ukazujú nielen lepšie akademické výsledky žiakov, ktorých učitelia implementovali program NTC, ale aj lepšie výsledky týchto detí v miestnych a okresných súťažiach. • Prieskum zameraný na získanie prehľadu o tom, ako učitelia vidia úlohu programu NTC vo vývoji detí, ukázal, že učitelia považujú NTC za veľmi dôležitý pri rozvíjaní motivácie a sociálnych zručností dieťaťa, ako aj osobných vlastností: sebavedomia, samostatnosti a slobody všeobecne. Základné zistenia hovoria v prospech účinkov tohto programu, ktorý odráža emocionálny a sociálny vývoj detí, ale jednoznačne aj prínos pre osobný a profesionálny rozvoj pedagógov. V nasledujúcich výskumoch, ktoré potenciálne vychádzajú z týchto zistení, sa zameriame práve na podrobnejšie preskúmanie faktorov, ovplyvňujúcich vývoj v týchto oblastiach.

učite / v o č i d o r e d e 8.2 Výpov Program NTC sa teší nadpriemernej účasti v krajinách bývalej Juhoslávie práve preto, že odpovedá na otázky a ponúka riešenia asi najaktuálnejšieho problému súčasnosti – významnej zmeny životného štýlu. Skúsenosti rodičov a učiteľov, ktorí sa zúčastnili programu NTC, ako aj prechádzajúci výskum týkajúci sa programu NTC, poukazujú na jeho transformačnú silu. Učitelia a rodičia okrem zlepšenia v rôznych oblastiach motorického vývoja u detí často pozorujú aj lepší prospech, väčšiu radosť z učenia, lepšiu koncentráciu a väčšiu tvorivosť. Program úspešne rieši problémy, ktoré zjavne vyžadujú pomoc. Predchádzajúce štúdie ukázali, že implementácia Programu NTC u detí predškolského veku prispieva k zlepšeniu ich motorických zručností, rovnováhy, rotácie, hrubých motorických zručností a zvlášť jemných motorických zručností (pozri predchádzajúcu časť). Pokiaľ ide o deti školského veku, výsledky ukazujú nielen lepší prospech u žiakov, ktorých učitelia implementovali Program NTC, ale aj lepšie

ľov

výsledky v miestnych a okresných súťažiach (pozri predchádzajúcu časť). Učitelia si u týchto detí všimli menší strach z hodnotenia vedomostí, ako aj vysokú úroveň pozitívnych emócií v školskom prostredí. Analýza výskumu zameraná na získanie prehľadu o tom, ako učitelia vidia úlohu programu NTC vo vývoji detí, ukázala, že pedagógovia považujú NTC program za veľmi dôležitý pri rozvoji motivácie a sociálnych zručností dieťaťa, ako aj osobných charakteristík: sebadôvery, samostatnosti a slobody vo všeobecnosti. Základné zistenia hovoria v prospech účinkov tohto programu, ktorý sa sústreďuje na emocionálny a sociálny vývoj detí, ako aj osobný a profesionálny rozvoj pedagógov. Fáza programu, ktorá je zvlášť efektívna v školskom prostredí, je tretia fáza. Keďže zapája deti do činností podobných hre, vyučovacie hodiny ich menej zaťažujú a nenudia sa na nich. Mnohí učitelia aj rodičia potvrdzujú úspech implementácie programu NTC u detí, ktoré trpia rôznymi neuro64

behaviorálnymi a vývojovými poruchami – prípadové štúdie ukazujú úspech práce s deťmi s ochoreniami autistického spektra, deťmi s dyslexiou a dysgrafiou a deťmi s oneskoreným vývojom. Pedagógovia oceňujú význam programu a poznatkov získaných na seminároch, čo sa

odráža aj v prieskumoch, ktoré hodnotia semináre akreditované ministerstvom školstva. Semináre NTC sú hodnotené ako najlepšie semináre v Srbsku už od chvíle, ako získali akreditáciu. Nižšie uvádzame niektoré vyjadrenia z hodnotiacich záznamov (týkajú sa seminárov pre školy a materské školy):

ZÁKLADNÉ ŠKOLY: • Najlepší seminár doteraz! Každá škola by mala akceptovať tento spôsob učenia, čím by sa zlepšila kvalita vzdelávania. (26.8. i 3.9.2016. ZŠ Jovan Cvijić, Sirča) • Chcela by som systémovo zaviesť NTC do štátneho vzdelávania. Lektori, ktorých som mala možnosť počuť, by mali mať oficiálnu funkciu na ministerstve školstva, pretože situácia je alarmujúca. (42-67, 10 i 11.9.2016. Niš) • Tento typ vzdelávania by sa mal uskutočňovať globálne (hovoríme o Srbsku). Zákony, vzdelávací systém a povedomie rodičov, učiteľov, pedagógov a vychovávateľov by mali byť harmonizované. (42-67, 10 i 11.9.2016. Niš) • Výborný tréning, aktivácia myslenia a kreativity, duše, zaujímavé témy. (17 i 18.9.2016. ZŠ Drinka Pavlović, Beograd) • Najlepší seminár, na ktorom som kedy bol. Pomôže mi to zlepšiť moje vyučovanie a povzbudiť moje vlastné deti k zaujímavejšiemu spôsobu učenia. (17 i 18.9.2016. ZŠ Drinka Pavlović, Beograd) • Budem sa tešiť z uplatňovania toho, čo sa učilo na dnešnom seminári (8. i 9.10. 2016. Novi Sad, zmiešaná skupina) • Mimoriadne užitočný seminár, ktorý je nevyhnutný pre každého lektora. (8. i 9.10. 2016. Novi Sad, zmiešaná skupina)

• Fenomenálne, použiteľné a veľmi užitočné. (8. i 9.10. 2016. Novi Sad, zmiešaná skupina) • Je to tak dobré, že to vyzerá až neuveriteľné, ako málo poznáme možnosti detí. (24.9. i 8.10.2016. ZŠ Jefimija, Obrenovac) • Všetko bolo skvelé! Učili sme sa prostredníctvom hry, smiechu. (24.9. i 8.10.2016. ZŠ Jefimija, Obrenovac) • Veľmi dobrý seminár, ktorý poukazuje na skvelý spôsob práce prostredníctvom hry. (22.10 i 23.10., Beograd, zmiešaná skupina) • Systém vzdelávania NTC by sa mal zaviesť ako povinný predmet na fakultách a každý vzdelávací pracovník by ho mal absolvovať. Kurz by mohol trvať dlhšie. (22.10 i 23.10., Beograd, zmiešaná skupina)

• Ďakujem. Účasť na seminári je skvelým spôsobom, ako si uvedomiť, že túto prácu milujeme kvôli láske k deťom a že cieľom školy je rozvíjať schopnosti a potenciál detí v každom zmysle svojho života. (22.10 i 23.10., Beograd, zmiešaná skupina) • Tento seminár dáva nádej, že sa vo vzdelávaní zmení niečo k lepšiemu. Všetky chvály. (12. i 13.11. ZŠ Olga Milutinović, Godačica) • Zaujímavé, produktívne a veľmi užitočné nielen pre školskú prácu, ale aj pre zmenu spôsobu myslenia v každodennom živote. Tento program by sa mal realizovať v reforme vzdelávacieho systému. (318-335, 26. i 27.11. Beograd, zmiešaná skupina) • Budem to uplatňovať na vlastných deťoch a žiakoch. Ďakujem. (318-335, 26. i 27.11. Beograd, zmiešaná skupina)

• Neopakovateľný seminár, inovatívny, ktorý by mal spustiť všetko v našej krajine. (11 i 12.12.2016. ZŠ Dositej Obradović, Vrba) • Toto je prvý seminár, z ktorého vychádzam s vedomím, že do vyučovania a života môžem uplatniť všetko. (11 i 12.12.2016. ZŠ Dositej Obradović, Vrba) • Za desať rokov, koľko pracujem, najpresvedčivejšie najlepší, najvyužiteľnejší a najzaujímavejší seminár, ktorého som sa zúčastnil. Veľká chvála! (Bačka Topola 27 i 28.12.2016) • Nový a kreatívny prístup k učeniu, inovatívny a motivačný. Líši sa od všetkého, na čo sme si zvykli v bežnom spôsobe práce v škole. (ZŠ Svetozar Miletic Beograd 18 i 19.2.2017, zmiešaná skupina) • Nádherné, zaujímavé, veľmi užitočné 10+ krásni lektori. Nikdy som nemal lepší seminár, ktorého som sa zúčastnil. (ZŠ Svetozar Miletic Beograd 18 i 19.2.2017, zmiešaná skupina) • Je to skvelá pomôcka pri učení, aby si deti zamilovali školu a ľahko sa učili prostredníctvom hry. Konečne som pochopil, ako mozog funguje a rozvíja sa. (ZŠ Svetozar Miletic Beograd 18 i 19.2.2017, zmiešaná skupina) • Fenomenálna skúsenosť. Strávené hodiny preleteli v smiechu, hre a zaujímavostiach. Každému rodičovi by dnes malo byť umožnené vypočuť si. (ZŠ Danilo Kiš Beograd, 29.11.2015.) • Myšlienkové prebudenie, osvieženie, aktivácia. Príjemná atmosféra pre prácu. Inšpiratívne. Nevieme, koľko môžeme. (Kraljevo, ZŠ Dimitrije Tucović, 25.12.2015.)

PREDŠKOLSKÉ ZARIADENIA: • Vo veku 55 rokov som začala rozmýšľať. Ďakujem (Dimitrovgrad 24.12. i 25.12.2016) • Na seminári som sa naučil viac ako v predchádzajúcom školení. Ďakujem. (Dimitrovgrad 24.12. i 25.12.2016) • Dávno som nemala takéto stimulujúce myslenie. Prináša mi to úžitok profesionálne v ďalšej práci, ale aj v živote. (Ivanjica 16.10. i 30.10. 2016) • Seminár je fantastický, použiteľný a užitočný, ak má jednotlivec dobrý osobný základ na jeho uplatňovanie. Pokračujte v práci a výchove k rozvoju povedomia ľudí v správnom (tomto) smere. Je dobré podporovať a zdôrazňovať význam inej logiky. (Beograd – Vračar 19.11. i 20.11. 2016) • Každý okamih strávený na seminári sa zmenil na poklad nových poznatkov, ktoré je potrebné urýchlene uplatniť v práci a rozšíriť na iných.. (Beograd – Vračar 19.11. i 20.11. 2016) • Tento seminár je skutočným objavom. Všetci učitelia a pedagógovia by to mali absolvovať. Ďakujem. (Beograd – Vračar 19.11. i 20.11. 2016) • Tento druh práce úplne mení koncepciu a prístup k vzdelávaniu a umožňuje aktívnu účasť detí a rozvoj všetkých potenciálov a funkčných vedomostí (Beograd – Novi Beograd 4.6. i 19.6. 2016) • Najsilnejší dojem z tohto seminára je, že som doposiaľ nikde nedostal toľko informácií a šikovných podnetov za moje celé školenie a vôbec pri tom neexistovala žiadna únava. (Beograd – Vračar 7.2.2015) 68

• Kontakt a konzultácie – máte dobrú vôľu, máte dobrú metódu, ešte keby ste sa klonovali a svet sa rýchlo stane dokonalým. (Beograd – Vračar 21.2.2015) • Veľmi užitočný seminár, ktorý mi pomôže pracovať s deťmi v skupine a so svojimi vlastnými deťmi. Cítim sa spokojne a šťastne, že som sa naučila nový systém učenia. Ďakujem! (Čačak – 27.2. i 28.2. 2016) • Informácie, rady, techniky a metódy učenia použiteľné pre seba aj pre moje deti a pre prácu s inými deťmi. Úplne dokonalý spôsob, ako stimulovať myslenie, pozornosť, učenie (Čačak – 27.2. i 28.2. 2016) • Jeden krásny zážitok pre mňa. Naučila som sa, ako stimulovať deti v niektorých nových smeroch, rozvíjať ich myslenie, aby všetko bola hra a aby deti boli šťastné. nádherné! (Gornji Milanovac – 26.3. i 27.3. 2016) • Chcela by som, aby sa vzdelávací systém NTC stal základom všetkého vzdelávania v Srbsku (Lučani – 5.12.2014).

Počas rokov práce bolo prijatých mnoho pochvalných listov potvrdzujúcich kvalitu programu NTC. Nižšie uvádzame dva z nich. Prvý z listov je od učiteľky Dragany zo základnej školy “Branko Ćopić” z Belehradu, napísaný po realizácii programu a druhý od vychovávateľky po absolvovaní NTC seminára v Ľubľane.

Práca podľa systému NTC veľmi pomáha a tu je moje pozorovanie: 1) žiaci sú motivovaní, šťastnejší a spokojnejší, 2) podporujú sa myšlienkové aktivity, rozmýšľanie a tvorba záverov, 3) tešia sa na záhadné otázky, objavujú slová a pojmy, 4) NTC je možné aplikovať v každej vyučovacej jednotke po celom svete okolo nás, najmä pri učení sa definícií konkrétnych lekcií, 5) učenie sa uľahčuje aj v kombinácii s inými vyučovacími nástrojmi a metódami, študent ide domov so solídnymi vedomosťami, 6) spolupráca medzi žiakmi je lepšia, skúsenosti a nápady sa vymieňajú, 7) prostredníctvom tvorivej práce žiaci demonštrujú svoj talent, kreativitu a myslenie, 8) využívajú vedomosti a zručnosti, ktoré by nevyužili počas žiadneho iného vyučovacieho prístupu, 9) žiaci sa jednoduchým spôsobom naučia neznáme slová z textu, teda obohacujú si slovnú zásobu, ústne a písomné vyjadrovanie, 10) učenie sa básní naspamäť je jednoduchšie, a teda aj rýchlejšie sa zvládne, stávalo sa, že sa básne jednoduchšieho obsahu naučili už na hodine 11) uľahčujú sa aj učebné definície z výučby srbského jazyka, ako sú podstatné mená ..., slovesá ... 12) slobodnejšie vyjadrujú svoj názor alebo názor na položené otázky, 70

13) žiaci, ktorí boli utiahnutí alebo neistí, teraz slobodnejšie a zručnejšie odpovedajú, 14) prejavujú sa nadaní žiaci, ktorí práve ukázali svoj plný potenciál, 15) sama som bola vždy motivovaná, ale teraz mám viac dôvodov na radosť, pretože moji drahí žiaci sa ku mne vracajú vlastným spôsobom, 16) niekedy predtým, než zaspím, vymýšľam vety, aby som skryla pojem, ktorý ich navedie do novej vyučovacej jednotky, potom to všetko zapíšem do poznámkového bloku, aby som to do rána nezabudla, PODPORUJETE AJ MOJE ROZMÝŠĽANIE, 17) naša výučba sa stáva hrou, aj moja práca so žiakmi.

Ďakujem, doktor! *Dragana N., učiteľka, ZŠ Branko Ćopić, Beograd (list adresovaný autorovi programu, Dr. Rankovi Rajovićovi)

Vážený pán/pani, Seminár NTC učenia bol jeden z najlepších, ak nie najlepší seminár, na ktorom som sa doteraz zúčastnila! Ohromil ma skutočnosťou, že stanovuje nové základy pre vnímanie myslenia dieťaťa - že deti sú schopné včas a vhodne stimulovať náročnejšie myšlienky, ako sme doteraz uznali. Dlhodobo vieme, že pohyb je potrebný pre optimálny vývoj detí a tento seminár zvýšil toto povedomie jasným vysvetlením, čo sa deje s mozgom dieťaťa a ako to priamo súvisí s ďalším vývojom dieťaťa. Na seminári som dostala jasnú odpoveď na otázku, ČO potrebujú deti pre optimálny rozvoj zručností funkčného myslenia a PREČO je to dôležité, čo budem s hrdosťou používať v pedagogickej aj rodičovskej úlohe. Vo svojej profesii máme tendenciu venovať väčšiu pozornosť deťom s nedostatkami v jednotlivých oblastiach vzdelávania a tento program poskytuje pohľad a spoznávanie aj u detí, ktoré sú nadané, čo je ďalším plusom vzdelávacieho programu NTC. Ešte raz ďakujeme za nové poznatky a veľa úspechov v budúcnosti!

R E V Á Z 9) Dnes je dobre známe, že organizovaná fyzická aktivita v predškolskom období môže významne prispieť k rozvoju nielen motorických schopností dieťaťa, ale aj k rozvoju jeho celkového antropologického stavu. Predškolský vek je správny čas na zavedenie inovatívneho programu fyzického cvičenia, ktorý úzko súvisí s procesmi myslenia, ako sú napríklad myšlienkové klasifikácie, seriácie a asociácie. Počas tohto obdobia sa rozvíjajú základné motorické schopnosti, ktoré budú dobrým základom pre neskorší rozvoj špecifických motorických zručností. Predpokladá sa, že predškolské obdobie má zásadný význam pre rozvoj motorických schopností a formovanie motorických

zručností, pretože v neskoršom školskom období nastane pomalší rozvoj motoriky a akýkoľvek ďalší pokrok bude závisieť od úrovne motorických schopností a zručností vytvorených v predškolskom období. Fyzická aktivita detí je tiež veľmi dôležitá pre zachovanie zdravia počas detstva a v neskoršom veku. Odporúčané množstvo fyzickej aktivity u detí predškolského veku je témou rôznych národných združení zodpovedných za zdravie národa. Národná asociácia pre šport a telesnú výchovu v Spojených štátoch odporúča, aby deti v predškolskom veku mali aspoň 60 minút organizovaných telesných aktivít a 60 minút slobodných telesných aktivít denne. Podobné odporúčania existujú v Austrálii,

Kanade a Veľkej Británii, kde sa odporúča, aby predškoláci boli fyzicky aktívni aspoň 3 hodiny denne a strávili menej ako 1 hodinu používajúc elektronické médiá na zábavu a aby neboli viac ako hodinu denne v nečinnej polohe. Ak je včasná stimulácia dôležitá pre rozvoj celkových schopností dieťaťa, motorický vývoj je neoddeliteľnou súčasťou celkových schopností dieťaťa, lebo je známe, že pohyb a zložité aktivity pri behu a hýbaní sa, ako rotácia, rovnováha, dynamická akomodácia oka vplývajú na vývoj kôry veľkého mozgu. Ak majú deti nedostatok pohybu a fyzickej aktivity, potom existuje pravdepodobnosť slabšieho vývoja určitých častí veľkého mozgu, čo môže ovplyvniť kognitívny vývoj. Početné štúdie potvrdili existenciu problémov spôsobených sedavým životným štýlom, najmä v študentskej populácii, ale aj u dospelých v strednom veku. Berúc do úvahy skutočnosť, že pre rozvoj motorických zručností je predškolský vek citlivým obdobím, uplatňovanie cvičebného systému NTC v tomto veku výrazne zlepšuje motorický a zdravotný stav detí, ako aj lepšiu senzo - motorickú integráciu a stimuluje kognitívny vývoj. Tento program zlepšuje počiatočný stav fyzickej schopnosti detí prostredníctvom rozvoja ich motoriky na optimálnu úroveň, pozitívne ovplyvňuje tvorbu návykov pre

pravidelné telesné cvičenie a napokon tento systém vzdeláva aj rodičov, ktorí môžu samostatne urýchliť a monitorovať motorický vývoj svojich detí. Zdravý základ, optimálny biologický vývoj je kľúčom a predpokladom každého ďalšieho aspektu života. Pohyb je základom rozvoja, a preto nie je možné podceňovať dôležitosť rozvoja motorickej oblasti a realizáciu prvej fázy programu, najmä v u detí v ranom veku a v materskej škole. Neurobíte chybu, ak program začnete realizovať od prvej fázy zaradením aktivít, ktoré zahŕňajú zložité motorické pohyby, a následne postupne do nich pridáte prvky druhej a tretej fázy programu. Myšlienkové aktivity a hry môžete vykonávať aj oddelene, ale je oveľa užitočnejšie a pre deti zaujímavejšie, ak 74

v každej aktivite máte obsiahnuté prvky z každej fázy programu. Okrem toho, výsledky aplikácie takto zostaveného programu, sú rýchlo viditeľné. Program je primárne orientovaný na dlhodobý budúci prínos pre dieťa. Podpora budúceho prínosu pre deti zahŕňa najmä maximalizáciu rozvoja prirodzeného biologického potenciálu

každého dieťaťa, ktorý by mal byť podporený rozvojom funkčného myslenia. To, čo tento svet potrebuje, sú mladí ľudia, ktorí myslia vlastnou hlavou a vedia, ako spájať informácie, ako prekonať systém reprodukovania učiva a riešiť problémy tvorivo.

Preto, milí rodičia, pedagógovia a vychovávatelia, vždy majte na pamäti: 1. Pohyb je základom rozvoja mozgu. 2. Pohyb ovplyvňuje rozvoj kognitívnych schopností. 3. Ochrana detí je žiadúca, ale nadmerná ochrana a nadmerné pomáhanie dlhodobo môže byť škodlivé. Múdrosť rodičovstva spočíva v nájdení vhodnej hranice. 4. Učenie je hra - dieťa sa učí najlepšie, keď neuvažuje o učení, ale keď je učenie súčasťou hry. Je žiadúce, aby sa proces učenia podobal hre, kedykoľvek je to možné. 5. Reprodukčné učenie pre dieťa je často stresujúce. Existujú aj iné spôsoby, ktoré nám pomáhajú využívať naše mentálne kapacity, ktoré zanedbávame v klasickom vzdelávaní, založenom na reprodukovaní. 6. Dieťa by sa v škole nemalo nudiť, pretože vtedy proces učenia nenastane. Obzvlášť, ak od útleho veku nemalo na “nudu” priestor. Vyučovacie metódy musia byť zaujímavé, stimulujúce, odhaľujúce nečakané, pre deti zábavné a niekedy i vtipné a nelogické.

. . . E T E N Č A Z O K A , M Ý T D E R 10) P Táto príručka vám poskytuje základné učiteľmi, ktorí sú vám najbližšie a ktorí informácie o tom, ako začať s už program využívajú. Školenie v jednom implementáciou programu. V každom z centier NTC sa určite nedá porovnať so prípade, ak chcete oficiálne implementovať získavaním vedomostí čítaním, takže účasť NTC program, musíte dokončiť NTC na niektorom z našich školení je dôležitým vzdelávanie, po ktorom dostanete krokom, ktorý vám odporúčame absolvovať, certifikát. Mali by ste zároveň spoznať ak chcete svoje NTC zručnosti zlepšiť. program prostredníctvom pedagógov, vychovávateľov a profesionálnych Pre bližšie informácie o možnostiach spolupracovníkov, ktorí ho už aplikujú v ďalšieho vzdelávania v tejto oblasti v rámci praxi. Preto odporúčame všetkým, ktorí by Slovenska, prosím, kontaktujte občianske chceli v budúcnosti rozšíriť svoje vedomosti, združenia Fantao, Cesta fantázie, oz na zručnosti, motiváciu, navštíviť niektoré http://fantao.sk/ alebo INAK na http:// z našich centier NTC, alebo sa obrátiť na trochuinak.sk/. centrálu NTC v Srbsku, ktorá vás spojí s

U M A R G O R P E I Z N E C E 11) R Doc.Dr.Sc. Andrea Debeljuh, Sveučilište J.Dobrile u Puli, Fakultet za odgojne i obrazovne znanosti, Hrvatska Som si istá, že Dr. Sc. Ranko Rajović je v tejto oblasti najlepší na svete, a to z mnohých dôvodov. Najdôležitejšími sú: • Inovoval koncepciu vzdelávania jednoduchou a logickou metódou, ktorá je ľahko pochopiteľná a je radosť zavádzať ju do praxe, no musí ju sledovať a podporovať odborný NTC tím, ktorý ho potrebuje ako lídra. • Je to jednoduchý človek a jeho prioritou nie sú peniaze. Mala som možnosť pracovať s ním a jeho prioritou sú vždy účastníci programu a deti. Raz prišiel na prednášku pre učiteľov všetkých škôl v jednom meste na Istrii. Keď na parkovisku zbadal ženu, ktorá niesla veľkú krabicu s knihami, zastavil ju a krabicu jej vzal! • Jeho metóda je dostupná každému a vzhľadom na hodnotu, ktorú prináša, je podhodnotená v porovnaní s inými metódami, ktoré sú dostupné na trhu vzdelávania. Rozhodol sa dať príležitosť každému, aby si túto metódu osvojil, na rozdiel od Waldorfskej školy a školy Montessori, ktoré sú v porovnaní s ňou veľmi drahé a majú pritom oveľa menej moderný prístup. Doktora Rajovića som spoznala pred tromi rokmi, keď som robila výskum s cieľom nájsť nové riešenia dnešnej situácie v školstve (ktorú považujem za katastrofu!). Učím predmet s názvom „Práca s nadanými deťmi“ a preskúmala som všetky súčasné metodiky, ktoré sú vo svete v tomto odbore k dispozícii. Keď som sa rozhodovala medzi Renzullim (akademikom, ktorý zastáva najpopulárnejšiu teóriu nadania – tzv. teóriu trojkruhovej koncepcie nadania) a Rajovićom, vybrala som si Rajovića. Dôvod je jednoduchý: všetci vieme, že máme v oblasti školstva problém, všetci sme prišli s rôznymi hypotézami o tom, prečo to tak je, ale nikto,

až doteraz, nepodal k tomu vedecky lepšie podložené vysvetlenie ako on. Nejaké existujú, ale nie sú už celkom aktuálne a dnes sa už, žiaľ, nedajú uplatniť (je na nich založený náš vzdelávací systém). Okrem toho sa Rajović posunul ešte o krok vpred – ponúkol riešenie problému: metódu, ktorú zaviedol a ktorá spája jeho poznatky z neurofyziológie s pedagogikou. Metódu, ktorá poskytuje rodičom ako aj učiteľom škôl a materských škôl krok za krokom riadenú metodiku zameranú na holistický rozvoj dieťaťa. Od prvého dňa, ako sme sa stretli, najprv virtuálne a potom aj naživo, som sa pevne rozhodla pomôcť mu s jeho cieľom vytvoriť lepší model vzdelávania, ktorý pomôže deťom učiť sa s úsmevom. Uskutočnili sme prieskumy, ktoré ukázali, že deti sa rady učia, ale nemajú rady školu (po skončení prvej triedy). Školu s metódou NTC však majú radi všetci: deti, učitelia, aj rodičia. A prináša aj emocionálnu stabilitu. Takto Dr. Rajović uvoľnil cestu rozvoju myslenia, pričom sa u detí zároveň výrazne zlepšuje aj koncentrácia a schopnosť učiť sa. Neponúka žiadne špeciálne materiály ani knihy na exkluzívne použitie. Vyučuje spôsob, ako robiť veci. Keď ho pochopíte, musíte ho už len praktizovať, a stanete sa vývojárom obsahu a materiálu. Aby ste dosiahli túto úroveň, potrebujete dobrý mentoring a podporu Dr. Rajovića a jeho tímu. Spolu s mojím tímom na univerzite skúmame účinky metódy NTC a zistili sme len samé pozitíva. Deti (aj študenti a dospelí) sa výrazne zlepšujú, keď ju pochopia a používajú. Ide o paradigmatickú zmenu. Idete do školy, bavíte sa a učíte sa. Toto je skutočný cieľ moderného vzdelávania v školách, kde sa síce poskytujú všetky informácie, no musíme novej generácii pomôcť, aby sa naučila aj poznatky prakticky používať a premýšľať. Metódy, ktoré sa dnes používajú, sú platné, ale sú staré a určené svetu svojich autorov. Metóda NTC je pre súčasnosť a Dr. Rajović ju neustále aktualizuje; vychádza z toho najlepšieho, čo dnes máme k dispozícii, a optimalizuje to. Veľa učiteľov mi posiela referencie o zmenách, ktoré zažili po prvom školení NTC, a sú ochotní robiť ešte viac. Keď celá komunita (napríklad Pazinski Novaki) dobrovoľne vytvorí park pred školou s princípmi NTC, viete, že je za tým niečo naozaj hodnotné. Som veľmi rada, že som spoznala Dr. Rajovića a že mám tú česť patriť k vedcom, ktorí šíria

toto poznanie. Mojou vôľou je, aby každý rodič a učiteľ dostal možnosť vypočuť si to, pretože keď tak urobíte, okamžite vás to zaujme, a keď s tým začnete experimentovať na svojom dieťati, budete to chcieť odovzdať všetkým. Doktor Rajović v Taliansku vydáva knihu a dekan Fakulty pedagogických vied v Bologni prof. Luigi Guerra (jeden z najvýznamnejších vedcov v tomto odbore v Taliansku) ho pozval do Bologne, aby tu predstavil svoju knihu ako aj program a súvisiace materiály. Je programom nadšený a nie je jediný. Prikladám ukážky z recenzií knihy s jej autormi:

1. Kniha je jedným z prvých pokusov – ak nie úplne prvým – spojiť neurológiu s praktickou funkciou v oblasti pedagogických vied. Dôležitá je vôľa predkladať rozmanité aktivity na základe vývojového veku a súčasne nestanovovať striktne definované fázy. Prof. Claudio Desinan, riadny profesor pedagogiky, bývalý dekan Pedagogickej fakulty Univerzity v Terste

2. Kniha ponúka prístup založený na inovatívnej didaktickej a vzdelávacej koncepcii pre deti predškolského veku. Programy, ako predstavuje táto kniha, môžu zvýšiť osobný prínos pre dieťa, a majú preto obrovský úžitok zo sociálneho hľadiska. Prof. Fulvio Šuran, riadny profesor, bývalý dekan Pedagogickej fakulty Univerzity v Pule

3. Vitajte pri tejto vzácnej knihe. Otvára cestu k inovácii didaktických metodík a prispieva k prekonaniu zaužívaných predsudkov! Dr. Federica Mormando, prezidentka organizácie Eurotalent Italia, viceprezidentka organizácie Eurotalent International a prezidentka organizácie Human Ingenium Tieto tri recenzie, ktoré sú zároveň odporúčaniami, napísali špičkoví odborníci na medzinárodnom poli, dvaja riadni profesori a jedna z najdôležitejších osôb v Taliansku v oblasti (praktickej) práce s nadanými deťmi. Osobne nepoznám nikoho na svete, kto by dnes dokázal mať takýto vplyv a našiel kľúč na riešenie hlavného problému modernej doby, ktorým je tento fakt: naše deti vyrastajú so schopnosťami, ktoré sú z generácie na generáciu horšie. 79

Vanja Ković, DPhil, docentka, Laboratórium pre neuro-kognitívne a aplikované kognitívne vedy, Katedra psychológie, Belehradská univerzita Vážený pán/pani, Počas svojho doktorandského štúdia na Oxfordskej univerzite som raz počula, že excelentnosť sa ťažko definuje, ale ľahko rozpozná! Program, ktorý vyvinul Ranko Rajović spolu so svojim tímom, je odrazom excelentnosti, ktorá si zaslúži plnú pozornosť a podporu. Získala som vzdelanie v poprednom svetovom centre pre rozvoj kognitívnych funkcií a reči detí a vypočula som si množstvo prednášok o tom, aký dôležitý je raný vývoj dieťaťa, pretože vytvára dobrý základ toho, aby mohlo dieťa v budúcnosti v plnej miere využívať prínosy vzdelávania. Bolo úplne zjavné, že ľudia si uvedomujú problém, a tiež aj to, čomu by sme mali venovať pozornosť a do čoho by sme mali investovať peniaze, ak chceme v budúcnosti zabrániť devastácii vzdelávacieho systému a v dôsledku toho aj rôznych kognitívnych schopností (problémy s pamäťou, pozornosťou, rečou, správaním). No bolo tiež zjavné, že ani tie najlepšie inštitúcie nemajú na tento problém riešenie. Počula som veľa o projektoch ako 10 000 slov ap., o strese, ktorý spôsobuje elimináciu synapsií atď. Ale žiadne riešenia ani reálne a efektívne programy so širokým záberom, ktoré by nás vyviedli z bludného kruhu, v ktorom sme sa spolu s našimi deťmi zasekli. Krátko nato, ako som sa vrátila späť do Srbska, som spoznala Ranka Rajovića a bola som fascinovaná jeho programom a myšlienkami. V podstate mi povedal o svojom chápaní toho, že motorický vývoj vedie ku kognitívnemu vývoju, a o spôsoboch jeho ďalšieho zlepšovania prostredníctvom vzdelávania. Celý jeho program vychádza zo základnej detskej zvedavosti a túžby učiť sa a poznávať. Spolu so svojím tímom vyvinul hry pre deti, ktoré im umožnia ľahšie začleňovať budúce znalosti. Kiežby som bola súčasťou tohto programu, keď som sama bola dieťa. Pretože ako dospelí sa síce môžeme trochu zlepšovať, no keby sme boli začali včas, ako deti, mohli sme sa zlepšovať oveľa viac! Prostredníctvom tohto programu môžu byť deti v škole lepšie vzdelávané a oveľa spokojnejšie, než sme kedy boli my. Učím psychológiu učenia a sama vidím, koľko je v tomto programe obsiahnutých základných princípov učenia prostredníctvom hier a ako dôsledne nielen rešpektujú, ale aj vedú k rozvoju detí. 80

Párkrát som sa zúčastnila na celodenných programoch vzdelávania učiteľov, ale aj na workshopoch pre deti, a nemala som slov, aká ľahkosť a krása učenia z nich išla. Niet divu, že program sa začal šíriť po celom regióne bývalej Juhoslávie a potom aj po celej Európe. A navyše nemá žiadne obmedzenia – poznanie je poznaním len vtedy, keď sa zdieľa v mysliach ostatných. A tento program je otvorený pre všetkých a veľmi ľahko sa realizuje. Z celého srdca podporujem a odporúčam program, ktorý vyvinul Ranko Rajović, ako vedkyňa aj ako matka. Dajme šancu tým najlepším z nás a zlepšime tento svet pre naše budúce generácie – pomôžme im byť lepšími, než sme my sami.

A R Ú T A R E 12) LIT Adesope, O. O., Lavin, T., Thompson, T., & Ungerleider, C. (2010). A systematic review and metaanalysis of the cognitive correlates of bilingualism. Review of Educational Research, 80(2), 207245. Aron, A. R., Poldrack, R. A., & Wise, S.P. (2009). Cognition: basal ganglia role. Encyclopedia of Neuroscience 2, 1069-1077. Bushnell, E.W., & Bodreau, P.J. (1993). Motor Development and the Mind: The potential Role of Motor Abilities as a Determinant of Aspects of Perceptual Development. Child Development, 64(4), 1005–1021. Chaddock, L., Erickson, K., Prakash, R., S., VanPatter.,M., Voss, M., V., M., Pontifex, M., Raine, L., Hillman, C., and Kramer, A. (2010). Basal ganglia volume is associated with aerobic fitness in preadolescent children. Dev Neurosci. 32 (3): 249-256. Chaddock, L., Hillman, C. H., Pontifex, M. B., Johnson, C. R., Raine, L. B., & Kramer, A. F. (2012). Childhood aerobic fitness predicts cognitive performance one year later. Journal of Sports Sciences, 30(5), 421-430. Chaddock-Heyman, L., Erickson, K. I., Holtrop, J. L., Voss, M. W., Pontifex, M. B., Raine, L. B., et al. (2016). Aerobic fitness is associated with greater white matter integrity in children. Frontiers in Human Neuroscience, 8, 584 Christakis, D. A. (2009). The effects of infant media usage: what do we know and what should we learn?. Acta Paediatrica, 98(1), 8-16. Đedović, D., Rackov, J., & Stanojev, D. (2015): Walk to school as an integral part of daily physical activity from the perspective of cognitive abilities development. International Conference Identifying the Gifted and How to Work with Them in Pre-school Institutions and Primary Schools. Faculty of Education University of Ljubljana, 20-21 August 2015, 225-228.

Erickson, K.I., Hillman, C.H., Kramer, A.F. (2015). Physical activity, brain, and cognition. Current Opinion in Behavioral Sciences, 4, 27–32. Gojkov, G., Rajović, R., & Stojanović, A. (2015). NTC learning system and divergent production. Istraživanja u pedagogiji, 5(1), 105-126. Grissmer D., Grimm K.J., Aiyer S.M., Murrah W.M., & Steele J.S. (2010). Fine motor skills and early comprehension of the world: Two new school readiness indicatiors. Developmental Psychology, 46(5), 1008-1017. Henderson, M., Gray-Donald, K., Mathieu, M. E., Barnett, T. A., Hanley, J. A., O’Loughlin, J., ... and Lambert, M. (2012). How are physical activity, fitness, and sedentary behavior associated with insulin sensitivity in children?. Diabetes care, 35(6), 1272-1278. Hillman, C., Pontifex, M., Raine, L., Castelli, D., Hall, E., & Kramer, A. (2009). The effect of acute treadmill walking on cognitive control and academic achievement in preadolescent children. Neuroscience, 159 (3), 1044–1054. Hopkins, M., Davis, F., Vantieghem, M., Whalen, P., & Bucci, D. (2012). Differential effects of acute and regular physical exercise on cognition and affect. Neuroscience, 215, 59-68. Horska, A., Kaufmann, W. E., Brant, L. J., Naidu, S., Harris, J. C., Barker, P. B. (2002). In vivo quantitative proton MRSI study of brain development from childhood to adolescence. Journal of Magnetic Resonance Imaging, 15(2), 137–143. Ianco-Worrall, A. D. (1972). Bilingualism and cognitive development. Child development, 13901400. Kostić, T., Rajović, R., Ružić-Baf, M. (2016). Vaspitačka zapažanja o ulozi NTC programa u razvoju dece predškolskog uzrasta, 1. Međunarodna stručno-naučna konferencija „Novi izazovi u edukaciji“ 21-23.10.2016. Terme Čatež, Slovenija str 6 – 12 ISBN 978-86-88125-22-2 Petkovska A., Rajović I., Rajović R. (2015). Studija slučaja: značaj rane stimulacije kod prevremeno rođenog deteta sa neurorazvojnim problemima. International Conference Identifying the Gifted and How to Work with Them in Pre-school Institutions and Primary Schools. Faculty of Education University of Ljubljana, 20-21. August 2015, 233-237.

Koziol, L., Budding, D., Andreasen, N., D’Arrigo, S., Bulgheroni, S., Imamizu, H., & Pezzulo, G. (2014). Consensus paper: the cerebellum’s role in movement and cognition. The Cerebellum, 13 (1), 151–177. Krajšek, M. (2015). Vpliv NTC metode na gibalne sposobnosti predšolskih otrok. Diplomski rad, Koper: Univerza na Primorskem - Pedagoška Fakulteta. Levitt, P. (2003). Structural and functional maturation of the developing primate brain. The Journal of Pediatrics, 143(4), S35–S45. Lillard, A. S., Drell, M. B., Richey, E. M., Boguszewski, K., and Smith, E. D. (2015). Further examination of the immediate impact of television on children’s executive function. Developmental psychology, 51(6), 792. Lončarić, D., & Novak, A. (2015, January). CONTRIBUTION TO THE EVALUATION OF EFFECTS OF THE FIRST PHASE OF THE NTC SYSTEM OF LEARNING IN PRESCHOOL EDUCATION. In V. dani Šime i Ante Starčevića: Nove smjernice u odgoju i obrazovanju/Znanstveni prinosi Dragutina Rosandića u okviru. Martinez-Gomez, D., Tucker, J., Heelan, K. A., Welk, G. J., and Eisenmann, J. C. (2009). Associations between sedentary behavior and blood pressure in young children. Archives of pediatrics & adolescent medicine, 163(8), 724-730. Perry, B. D., & Pollard, R. (1997, November). Altered brain development following global neglect in early childhood. In Proceedings from the Society for Neuroscience Annual Meeting (New Orleans). Petkovska A., Rajović I., Rajović R. (2015). Studija slučaja: značaj rane stimulacije kod prevremeno rođenog deteta sa neurorazvojnim problemima. International Conference Identifying the Gifted and How to Work with Them in Pre-school Institutions and Primary Schools. Faculty of Education University of Ljubljana, 20-21. August 2015, 233-237. Piaget, J. (1953). The origin of intelligence in the child. London: Routledge & Kegan Paul. Plahutar A., i Rajović R. (2015). Primjena NTC programa u poticanju razvoja složenih motoričkih sposobnosti predškolske djece. International Conference Identifying the Gifted and How to Work with Them in Pre-school Institutions and Primary Schools. Faculty of Education University of Ljubljana, 20-21. avgust 2015, 237-246.

Protudjer, J., Kozyrskyj, A. L., McGavock, J. M., Ramsey, C. D., and Becker, A. B. (2012). High screen time is associated with asthma in overweight Manitoba youth. Journal of Asthma, 49(9), 935-941. Rajović, R. (2010). NTC sistem učenja: metodički priručnik za vaspitače (NTC learning system: methodical manual for teachers). Vršac: College of Professional Studies in Education of Teachers Mihajlo Palov. Rajović, R. (2011). IQ deteta – briga roditelja, predškolski uzrast. Deo I. Novi Sad: Abeceda. Rajović, R., Berić, D., Bratić, M., Živković, M., & Stojiljković, N. (2017). Effects of an “NTC” exercise program on the development of motor skills in preschool children. Facta Universitatis, Series: Physical Education and Sport, 315-329. Sandercock, G. R., and Ogunleye, A. A. (2013). Independence of physical activity and screen time as predictors of cardiorespiratory fitness in youth. Pediatric research, 73(5), 692-697. Scudder, M., Federmeier, K., Raine, L., Direito, A., Boyd, J., & Hillman, C. (2014). The association between aerobic fitness and language processing in children: Implications for academic achievement. Brain and Cognition, 87, 140–152. Sibley, B. A., and Etnier, J. L. (2003). The relationship between physical activity and cognition in children: a meta-analysis. Pediatric exercise science, 15(3), 243-256. Suzić, N. G., Šindić, A. M., Rajović, R. D., & Petrović, U. L. (2015). Emotions as efficiency predictors of third phase of the NTC system of learning for preschool children. Zbornik radova Učiteljskog fakulteta, Užice, (17), 77-90. Tau, G., & Peterson, B. (2010). Normal development of brain circuits. Neuropsychopharmacology, 35 (1), 147–168. Ullrich-French, S. C., Power, T. G., Daratha, K. B., Bindler, R. C., and Steele, M. M. (2010). Examination of adolescents’ screen time and physical fitness as independent correlates of weight status and blood pressure. Journal of sports sciences, 28(11), 1189-1196.

Used images: Personal archive of Dr. Ranko Rajović and Iva Rajović NTC Sistem učenja program archive www.pixabay.com freepik.com The back cover of this publication was designed with resources from Freepik.com