Herald
Amcho Avaz Liberia-nt ‘mining’-ak 500 hekttar zago bhaddeak ghetla Amcho AvAz protinidhi
Gõy zalam ‘wedding destination’ PAGE 2
Kontrad pod’dot bond korun kamdaranchem hit rakhat PAGE 3
Ostoreanchea tokrarim vixim pulis gombhir nant PAGE 4
2014 Lok Sobha eleisanv Congres v/s BJP PAGE 5
Bharatant 3 lakh bhurgim poileach disa mortat PAGE 7
www.heraldgoa.in
Konknnint Poilench Rongit Satollem
Gõyche ‘Mining Mafia’ Afrikek Pavle
MHOTVACHEM
t t
Ponnje<Sonvar, 11 May, 2013<Mol ` 10.00<‘Air Surcharge’ ` 10<Panam 12
PONNJE:Gõychem ‘mining’ itle vegim suru zavpachem na, hem atam surya uzvadda itlem spoxtt zalolean, Gõychea minam khonnim dhoniyamni atam Africa desant ho ‘mining’ vevsay suru korpak aplem lokx kendrit kelam.Gelea mhoineant eka gunthovnnuk (investment) korpean Africa ‘continent’-antlea Liberia desant 500 hekttar zagor ‘mining’ vevsaydhondo korpa khatir bhaddeak ghetla.Anik eka ‘mining mafia’-n ho dhondo korpa khatir Nigeria desant ek borich vhoddli aspot (property) bhaddeak gheupache toyarent asa, oxi khatri korpa sarkhi mahiti A Avaz protinidhik mell’lea. Mahiti mell’lea tea pormonnem, Gõyant ‘mining’ bond poddlea uprant, ho vevsay panvlam-panvlamni (step by step) suru zanvcho
mhonn, hangachea minam khonninchea dhoniyamni khupuch proitn kelole.Tankam kendrantle ‘Central Empowerment Committee’ (CEC) samkar poryan heo khonneo suru korpa khatir apli bazu manddli.Punn ekunn poristhiti pollelear, heo bond asloleo khonneo porot suru zavpacheo kot-
thin asa, oxem tankam thavem zalolean, aplo ho vevsay khoim suru korcho hacho usko hea ‘mining mafia’-nk zalolo, ani te novo zago sodun kaddpachea proitnamni asle. Hea tanchea proitnank foll mell’lo, ani Africa desamni ‘mining’-ak boro fuddar asa mhonnpachem tankam ugddapem
zalem.Eka gunthovnnukaran khud Afrikent vochon thoim choltolea hea vevsayachi pollevni keli.Tea uprant ho gunthovnnuk korpi Liberia desant gelo ani thoim vavr korpi monisboll (labour force) egdomuch sovay asa toxench ‘mining’ sombhondit aslole porvane (licences) 15-20 disamni ekach zagear mellttat mhonnpachem tannem pollelem.Tannem thoinsor survatek ho vevsay korpa khatir 500 hekttar zago bhaddeak ghetla.Hea ‘mining mafia’chem kalljidarponn polleun anikui zaiteach zannamni Afrikent vochon ho vevsay suru korpacho nirnnoy ghetla, oxi mahiti mell’lea. Sorv unchle niti-sobhen Karnattakant dilolea adexaache dhorter Gõyantui hech torecho adex (order) sorv unchli niti-sobha ditoli oso soglleankuch bhorvanso asa. 2rea Panar Vach
Padri - madrimni sadem jivit jiyeunchem : Pap Saib “Padri ani madrim modem jem ‘careerists’ ani ‘social climbers’ asa te katolk igorjek zaitem gombir luskonn korta” oxi Pap Saib Francis hannem xittkavnni dili. Pap Saib Francis eka madrinchea zomeachea mellaveant uloitale. Igorjechi seva korpi dadle ani bailo jeo hi seva ek vevsay mhunn somzota vo somajik seventlean voir sorpachem sadon mhunn somzota, zaka lagun igorzmatechea phattlavdarank ani bhav bhoinnank vapurta te igorzmatek vhodd luskonn korta tannem fuddem mhunttlem. Ami goribi kitem ti gorib, khalte ani duent loka lagchean sozmotam ani tea khatir hea oslea mon’xeanchi seva kelear ami tanchea ani amchea jivitak khoro orth diteleanv. Marsache 13 ver nivoddlolo Pap Saib Francis hannem aple vichar spoxttponnim ani sompea utramni kolloun dile ki taka igorzmatechea padri-madrimni sadem jivit jiyelolem zai mhunn, gorib dhaktteanchi seva keloli zai mhunn ani teach borobor podvi melloupache tallnnent (temptation) faronk favona mhunn. Tannem vhoddlo ani sozoilolo Pap Saiban ravpacho ‘apartment’ asa tantun
Yeta tea Lok Sobha venchnnukamni Karnattakant BJP-ik fokt donuch boska? Amcho AvAz rAjki protinidhi
Karnattakant rajki mollar sod’deak Kongres pokxachi ji sthiti asa, ti oxech toren ttigon urli zalear, yeta tea Mayant zaupi Lok Sobha venchnnukamni Bharatiya Janata Party-chi sthiti anikui gombhir zatoli mhonnpachem spoxtt zalam.Nigtech soron gelole Karnattakache vidhan sobheche venchnnukent zoxe toren Kongres pokxa vatten aplem motdan kelam tem tech toren Lok Sobhechea venchnnukamni kelem zalear, Karnattakantlea 28 Lok Sobha boskam modleo fokt donuch boska BJP-ik favo zatoleo.Kongres-ak 22 ani urloleo Janata Dal (S) ani herank mellttoleo, oso odmas Bharatantlea rajki zannkaramni kaddla. Karnattakant nigtich sompon gelole venchnnukechea vixeloxonnache (analysis) ankddevari pormonnem, B.S Yediyurappa hachea KJP-ik ani Sriramulu hachea
BSRCP-in melloilolim motam BJP-ik mell’lolea motamni zoma pasun kelim zalear, BJP-ik fokt anik 7 boska favo zaupacheo ani tantuntlean tanchi sonkhea 9 itli zatoli, ji 2009 vorsa zalolea Lok Sobha venchnnukamni 9 itli asli. Gelea Lok Sabha venchnnukamni BJPiche tikettir venchun ailolea Khasdarancho ankddo khupuch unnem aslo.Ani hem oxem ghoddop mhonnge BJP-in khupuch chotrayen panvlam marpachi goroz asa mhonnpachem sid’dh zalolem. Khoreponnim vidhan sobhe khatir zalam tech torechem motdan lok sobhekui zatolem, hachi konnacheanuch khatri dinv nezo.Karann, rajy cholovpa khatir
konnank venchun haddcho ani kendrant konnank phattouncho hem rajyantle motdar bhes-bore zanna astat.Punn, oxe torechea vixeloxonnam udexim eka-eka rajki pokxak apli stiti zannam zaupak upeogachem zata. Hea vidhan sobhek zalam toxem motdan yeta tea lok sobhekui zalem zalear, BJP fokt Belgaum ani Chikmaglur, JD(S) Hassan, Tumkur ani Madhya Kolar zalear Kongres urloleo soglleo boska aplea tabeant korpak zoitivont zatolo. BJP don zageancher jikhon poryan, heram 10 zageancher dusrea panvddear yetolo.Sangpachem mhonnllear, lok sobechea venchnnukamni nikal laglea uprant heram rajyamni venchun ailolea BJP-ichea
khasdaranchi sonkhea khupuch unnem astoli. BJP poros JD(S) fuddle lok sobhechea venchnnukamni bori kamgiri kortoli, oxem mhonnpa fattlem karann mhonnllear, sod’deak zalolea vidhan sobha venchnnukamni BJP-ik ani JD(S) hea donui pokxank ek sarkim motam poddleant, Karnattakachea dokxinn bhagamni hea donui pokxamni ek sarkim motam melloileant. KJP-ik hea lok sobhechea venchnnukamni ekui boska mellttoli mhonnpachi khatri na.Punn, Chamarajanagar ani Davangeree hangasor dusrea sthanar zalear Haveri ani Shimoga zo Yediyurappa hacho zolm ganv zaun asa, thoim ho pokx tisrea panvddear urtolo.Bellary hea lok sobhechea motdar songhant BSRCP dusrea panvddear astolo ani Kongres pokx poilea panvddear jikhon yetolo.
Bhurgim-nenttim ‘fast-food’, ‘cold drinks’-ank lobdoleant? Chotray! StAnley vAz Amcho Avaz Protinidhi
PONNJE: ‘Pizza’,’Chips’, ‘Berger’, ‘soft drinks’ hench soglleam bhurgeanchem avoddtem ani mhotvachem jevonnkhann zalam.Punn hea oslea ‘fast-food’ khannank lagon bhurgeanchea pottant vhodda promannan sakor (sugar), mitt ani ‘fats’ rig ghetat.Bhurgeanchi kudd vo ang tanche piraye poroz chodd vozon asloli zata, ani halinchea kallar chodd vozon vo motti kudd aslolim bhurgim amkam vochot thoim polleupak mellttat.Haka lagon, avoy-bapayamni ani vhoddilamni apapleam bhurgenchea jevnna-khannancher kherit lokx dovorpachi goroz asa, oxem mot Gõychea kaim namnechea dotoramni A Avaz protinidhi kodde uloytana porgott kelem. ‘Centre for Science and Envoirnment’ (CSE) he Dil’lintle poryavoronna vixim sod korpi sonvsthen kaim kall adim, ‘fastfoods’ hacher atthapun aslolo ek avhal (report) jahir kelolo.Him ‘fastfoods’ ani ‘soft drinks’ koxe toren bhurgeanche
kudd vikh posraitat hacher CSE-in kelolea sod vaurantlean dakholl korun dilolem.Gõyantui hi poristhiti veglli na.Hem ‘fast-food’-achem zallem hollu-hollu korun Gõyant khupuch vegan posorpak laglam. ‘Soft drinks’ zalear Gõyant vikrek aslolim vete-panvlak distat, ani avoy-bapayam sangata tim bhurgim vhodda umedin piyelolim dison yetat. ‘Fast-foods’-ant aslole ‘fats’, ‘sugar’ ani ‘salt’ heo vostu mon’xanchea ani khas korun lhan bhurgeanchea kuddint chorbi (cholestral) vaddoita.Bhurgim lhanponni thavnuch bhurgim ‘imbalance’ zatat, ani magir vhoddlim zata-zatam tankam ‘hyper tension’, ‘diabetis’ ani kallzacheo pidda (heart related diseases) vhodda proman-
nan zavpachi bhirant asta. CSE-in aplea sador kelolea avhalantlean, bhurgeam modem ani khas korun tornatteam modem tanchea avddichea ‘fast-foods’-am vixinchem sot uzvaddak haddlam.’Chips’-achea eka pakittant, ‘chips’achea ek 50 gram-achea pakittant 33% ‘fats’ astat.Hem ek pakitt ‘chips’ khal’le zalear, mon’xanchea angant bhorpur promannant ‘fats’ rig g h e t a t .’ N o o d l e s ’ - a n t vhodda promannant ‘calories’ astat ani te lhan bhureanche kuddichem vozon vaddoitat.Kuddichem ‘balance’ dovorpa khatir ek mon’xak dispott 6% mittachi goroz asta.Punn ‘noodles’-ank lagon mon’xachea angant 3 gram mitt veta.Monis piyetat tea ‘soft drinks’amni khupuch proman-
nan sakor asta. Hea vixim uloytana Dr. D.P Prabhudessai hannem sanglem, “Cold drinks’ chodda promannan piyelim zalear, mon’xanchea angant chodda promannan sako veta.Ani tea uprant sakor ghalun cheav vo kofi piyeot zalear kuddichem vozon vaddpachi xokyotai asta.Gõyant ‘soft drinks’ piyeopeanchi sonkhea vaddik lagpachem karann mhonnllear, hem ‘soft drinks’ amkam vochot thoinsor s o m p e p o n n i m melltta.Khup pavtti amchim bhurgim jevonn jevtana ‘cold drinks’ piyeopacho agro kortat, punn hem tanche bholaikek khupuch bhirantechem zaun asa,”oxem Dr. Prabhudessai hannem spoxtt kelem. 2rea Panar Vach
2rea Panar Vach
ravona zavpacho nirnnoy ghetlolo asa. Tea bodlek to eka lhanxea ‘suite’-ant ravta ani apnnachem jevonn poriant dusre ravpi asa tanche borobor jevta. Pap Saib Francis hannem aplea uloupant padri-madri ani bispank-uch ho sondex dhaddunk na, punn ‘Vatican’-an aslolea nokorxeankui (bureaucrats) dhaddla. Pap Saib Francis hannem katolk igorjechim sutram aplea hatant ghetlea uprant katolk igorz nivoll margar haddpache upay ghetlole asa. Fattlea mhoineant tannem 8 ‘cardinal’-ancho ek ‘Advisory Board’ ghoddoun haddla zache vorvim to ‘Vatican’-antlea karbarank ‘reforms’ haddunk yevjita. Ho ‘Advisory Board’ Pap Saib Francis-ak ‘Vatican’ karbarank jem kitem adim vaitt ghoddlam tem tharear ghalpak ani hea karbarak ek novi dixa diupak to ‘Advisory Board’ taka adhar ditolo. Pap Saib Francis zo adlo Jorge Bergoglio, Buenos Aires hacho ‘cardinal’ aslo tannem jim panvlam marleant tantuntlean katolk igroz borea margar pavtoli ani tech porim ‘Vatican’ ani ‘Curia’ hanchem-i karbar sudhortolem mhunn zaite dhormik zannkar somzota.
‘Strike’ Gõyant mhargay haddtolem? Mayache 12 ver jem yeradarichem (transport) bandh (strike) jahir kelam tem bandh khorench ghoddlem zalear Gõyank ani Gõykarank mar ditolem oxem zaite mhunntta. Poile suvater hea bandhak lagon xezarchea prantantlean bajipalo, follam gheun yevpi ‘truck’ Gõyant ailena zalear Gõykarank tras zatole. Heo vostu vikpi zaite lok asa tanchi orthik yennavoll komi zatoli karann te mhonntat zor gorjecheo vostu gheun xezarchea prantantlean ‘trucks’ ailena zalear tannim tanchim ‘shops’ bond korchim poddtolim. Heach karonnank lagon je lok baji ani follam vikta te khub dukhest asat. Punn teach borobor ‘Goa State Horticulture Corporation Ltd’ (GSHCL) hannim sanglam ki konnennuch bhiyevpachi goroz na
ani zor yeradari bond zali, te Belgaum thavn zai teo gorjecheo vostu Gõyant haddtole mhunn. 2rea Panar Vach