11 May Amcho Avaz

Page 1

Herald

Amcho Avaz Liberia-nt ‘mining’-ak 500 hekttar zago bhaddeak ghetla Amcho AvAz protinidhi

Gõy zalam ‘wedding destination’ PAGE 2

Kontrad pod’dot bond korun kamdaranchem hit rakhat PAGE 3

Ostoreanchea tokrarim vixim pulis gombhir nant PAGE 4

2014 Lok Sobha eleisanv Congres v/s BJP PAGE 5

Bharatant 3 lakh bhurgim poileach disa mortat PAGE 7

www.heraldgoa.in

Konknnint Poilench Rongit Satollem

Gõyche ‘Mining Mafia’ Afrikek Pavle

MHOTVACHEM

t t

Ponnje<Sonvar, 11 May, 2013<Mol ` 10.00<‘Air Surcharge’ ` 10<Panam 12

PONNJE:Gõychem ‘mining’ itle vegim suru zavpachem na, hem atam surya uzvadda itlem spoxtt zalolean, Gõychea minam khonnim dhoniyamni atam Africa desant ho ‘mining’ vevsay suru korpak aplem lokx kendrit kelam.Gelea mhoineant eka gunthovnnuk (investment) korpean Africa ‘continent’-antlea Liberia desant 500 hekttar zagor ‘mining’ vevsaydhondo korpa khatir bhaddeak ghetla.Anik eka ‘mining mafia’-n ho dhondo korpa khatir Nigeria desant ek borich vhoddli aspot (property) bhaddeak gheupache toyarent asa, oxi khatri korpa sarkhi mahiti A Avaz protinidhik mell’lea. Mahiti mell’lea tea pormonnem, Gõyant ‘mining’ bond poddlea uprant, ho vevsay panvlam-panvlamni (step by step) suru zanvcho

mhonn, hangachea minam khonninchea dhoniyamni khupuch proitn kelole.Tankam kendrantle ‘Central Empowerment Committee’ (CEC) samkar poryan heo khonneo suru korpa khatir apli bazu manddli.Punn ekunn poristhiti pollelear, heo bond asloleo khonneo porot suru zavpacheo kot-

thin asa, oxem tankam thavem zalolean, aplo ho vevsay khoim suru korcho hacho usko hea ‘mining mafia’-nk zalolo, ani te novo zago sodun kaddpachea proitnamni asle. Hea tanchea proitnank foll mell’lo, ani Africa desamni ‘mining’-ak boro fuddar asa mhonnpachem tankam ugddapem

zalem.Eka gunthovnnukaran khud Afrikent vochon thoim choltolea hea vevsayachi pollevni keli.Tea uprant ho gunthovnnuk korpi Liberia desant gelo ani thoim vavr korpi monisboll (labour force) egdomuch sovay asa toxench ‘mining’ sombhondit aslole porvane (licences) 15-20 disamni ekach zagear mellttat mhonnpachem tannem pollelem.Tannem thoinsor survatek ho vevsay korpa khatir 500 hekttar zago bhaddeak ghetla.Hea ‘mining mafia’chem kalljidarponn polleun anikui zaiteach zannamni Afrikent vochon ho vevsay suru korpacho nirnnoy ghetla, oxi mahiti mell’lea. Sorv unchle niti-sobhen Karnattakant dilolea adexaache dhorter Gõyantui hech torecho adex (order) sorv unchli niti-sobha ditoli oso soglleankuch bhorvanso asa. 2rea Panar Vach

Padri - madrimni sadem jivit jiyeunchem : Pap Saib “Padri ani madrim modem jem ‘careerists’ ani ‘social climbers’ asa te katolk igorjek zaitem gombir luskonn korta” oxi Pap Saib Francis hannem xittkavnni dili. Pap Saib Francis eka madrinchea zomeachea mellaveant uloitale. Igorjechi seva korpi dadle ani bailo jeo hi seva ek vevsay mhunn somzota vo somajik seventlean voir sorpachem sadon mhunn somzota, zaka lagun igorzmatechea phattlavdarank ani bhav bhoinnank vapurta te igorzmatek vhodd luskonn korta tannem fuddem mhunttlem. Ami goribi kitem ti gorib, khalte ani duent loka lagchean sozmotam ani tea khatir hea oslea mon’xeanchi seva kelear ami tanchea ani amchea jivitak khoro orth diteleanv. Marsache 13 ver nivoddlolo Pap Saib Francis hannem aple vichar spoxttponnim ani sompea utramni kolloun dile ki taka igorzmatechea padri-madrimni sadem jivit jiyelolem zai mhunn, gorib dhaktteanchi seva keloli zai mhunn ani teach borobor podvi melloupache tallnnent (temptation) faronk favona mhunn. Tannem vhoddlo ani sozoilolo Pap Saiban ravpacho ‘apartment’ asa tantun

Yeta tea Lok Sobha venchnnukamni Karnattakant BJP-ik fokt donuch boska? Amcho AvAz rAjki protinidhi

Karnattakant rajki mollar sod’deak Kongres pokxachi ji sthiti asa, ti oxech toren ttigon urli zalear, yeta tea Mayant zaupi Lok Sobha venchnnukamni Bharatiya Janata Party-chi sthiti anikui gombhir zatoli mhonnpachem spoxtt zalam.Nigtech soron gelole Karnattakache vidhan sobheche venchnnukent zoxe toren Kongres pokxa vatten aplem motdan kelam tem tech toren Lok Sobhechea venchnnukamni kelem zalear, Karnattakantlea 28 Lok Sobha boskam modleo fokt donuch boska BJP-ik favo zatoleo.Kongres-ak 22 ani urloleo Janata Dal (S) ani herank mellttoleo, oso odmas Bharatantlea rajki zannkaramni kaddla. Karnattakant nigtich sompon gelole venchnnukechea vixeloxonnache (analysis) ankddevari pormonnem, B.S Yediyurappa hachea KJP-ik ani Sriramulu hachea

BSRCP-in melloilolim motam BJP-ik mell’lolea motamni zoma pasun kelim zalear, BJP-ik fokt anik 7 boska favo zaupacheo ani tantuntlean tanchi sonkhea 9 itli zatoli, ji 2009 vorsa zalolea Lok Sobha venchnnukamni 9 itli asli. Gelea Lok Sabha venchnnukamni BJPiche tikettir venchun ailolea Khasdarancho ankddo khupuch unnem aslo.Ani hem oxem ghoddop mhonnge BJP-in khupuch chotrayen panvlam marpachi goroz asa mhonnpachem sid’dh zalolem. Khoreponnim vidhan sobhe khatir zalam tech torechem motdan lok sobhekui zatolem, hachi konnacheanuch khatri dinv nezo.Karann, rajy cholovpa khatir

konnank venchun haddcho ani kendrant konnank phattouncho hem rajyantle motdar bhes-bore zanna astat.Punn, oxe torechea vixeloxonnam udexim eka-eka rajki pokxak apli stiti zannam zaupak upeogachem zata. Hea vidhan sobhek zalam toxem motdan yeta tea lok sobhekui zalem zalear, BJP fokt Belgaum ani Chikmaglur, JD(S) Hassan, Tumkur ani Madhya Kolar zalear Kongres urloleo soglleo boska aplea tabeant korpak zoitivont zatolo. BJP don zageancher jikhon poryan, heram 10 zageancher dusrea panvddear yetolo.Sangpachem mhonnllear, lok sobechea venchnnukamni nikal laglea uprant heram rajyamni venchun ailolea BJP-ichea

khasdaranchi sonkhea khupuch unnem astoli. BJP poros JD(S) fuddle lok sobhechea venchnnukamni bori kamgiri kortoli, oxem mhonnpa fattlem karann mhonnllear, sod’deak zalolea vidhan sobha venchnnukamni BJP-ik ani JD(S) hea donui pokxank ek sarkim motam poddleant, Karnattakachea dokxinn bhagamni hea donui pokxamni ek sarkim motam melloileant. KJP-ik hea lok sobhechea venchnnukamni ekui boska mellttoli mhonnpachi khatri na.Punn, Chamarajanagar ani Davangeree hangasor dusrea sthanar zalear Haveri ani Shimoga zo Yediyurappa hacho zolm ganv zaun asa, thoim ho pokx tisrea panvddear urtolo.Bellary hea lok sobhechea motdar songhant BSRCP dusrea panvddear astolo ani Kongres pokx poilea panvddear jikhon yetolo.

Bhurgim-nenttim ‘fast-food’, ‘cold drinks’-ank lobdoleant? Chotray! StAnley vAz Amcho Avaz Protinidhi

PONNJE: ‘Pizza’,’Chips’, ‘Berger’, ‘soft drinks’ hench soglleam bhurgeanchem avoddtem ani mhotvachem jevonnkhann zalam.Punn hea oslea ‘fast-food’ khannank lagon bhurgeanchea pottant vhodda promannan sakor (sugar), mitt ani ‘fats’ rig ghetat.Bhurgeanchi kudd vo ang tanche piraye poroz chodd vozon asloli zata, ani halinchea kallar chodd vozon vo motti kudd aslolim bhurgim amkam vochot thoim polleupak mellttat.Haka lagon, avoy-bapayamni ani vhoddilamni apapleam bhurgenchea jevnna-khannancher kherit lokx dovorpachi goroz asa, oxem mot Gõychea kaim namnechea dotoramni A Avaz protinidhi kodde uloytana porgott kelem. ‘Centre for Science and Envoirnment’ (CSE) he Dil’lintle poryavoronna vixim sod korpi sonvsthen kaim kall adim, ‘fastfoods’ hacher atthapun aslolo ek avhal (report) jahir kelolo.Him ‘fastfoods’ ani ‘soft drinks’ koxe toren bhurgeanche

kudd vikh posraitat hacher CSE-in kelolea sod vaurantlean dakholl korun dilolem.Gõyantui hi poristhiti veglli na.Hem ‘fast-food’-achem zallem hollu-hollu korun Gõyant khupuch vegan posorpak laglam. ‘Soft drinks’ zalear Gõyant vikrek aslolim vete-panvlak distat, ani avoy-bapayam sangata tim bhurgim vhodda umedin piyelolim dison yetat. ‘Fast-foods’-ant aslole ‘fats’, ‘sugar’ ani ‘salt’ heo vostu mon’xanchea ani khas korun lhan bhurgeanchea kuddint chorbi (cholestral) vaddoita.Bhurgim lhanponni thavnuch bhurgim ‘imbalance’ zatat, ani magir vhoddlim zata-zatam tankam ‘hyper tension’, ‘diabetis’ ani kallzacheo pidda (heart related diseases) vhodda proman-

nan zavpachi bhirant asta. CSE-in aplea sador kelolea avhalantlean, bhurgeam modem ani khas korun tornatteam modem tanchea avddichea ‘fast-foods’-am vixinchem sot uzvaddak haddlam.’Chips’-achea eka pakittant, ‘chips’achea ek 50 gram-achea pakittant 33% ‘fats’ astat.Hem ek pakitt ‘chips’ khal’le zalear, mon’xanchea angant bhorpur promannant ‘fats’ rig g h e t a t .’ N o o d l e s ’ - a n t vhodda promannant ‘calories’ astat ani te lhan bhureanche kuddichem vozon vaddoitat.Kuddichem ‘balance’ dovorpa khatir ek mon’xak dispott 6% mittachi goroz asta.Punn ‘noodles’-ank lagon mon’xachea angant 3 gram mitt veta.Monis piyetat tea ‘soft drinks’amni khupuch proman-

nan sakor asta. Hea vixim uloytana Dr. D.P Prabhudessai hannem sanglem, “Cold drinks’ chodda promannan piyelim zalear, mon’xanchea angant chodda promannan sako veta.Ani tea uprant sakor ghalun cheav vo kofi piyeot zalear kuddichem vozon vaddpachi xokyotai asta.Gõyant ‘soft drinks’ piyeopeanchi sonkhea vaddik lagpachem karann mhonnllear, hem ‘soft drinks’ amkam vochot thoinsor s o m p e p o n n i m melltta.Khup pavtti amchim bhurgim jevonn jevtana ‘cold drinks’ piyeopacho agro kortat, punn hem tanche bholaikek khupuch bhirantechem zaun asa,”oxem Dr. Prabhudessai hannem spoxtt kelem. 2rea Panar Vach

2rea Panar Vach

ravona zavpacho nirnnoy ghetlolo asa. Tea bodlek to eka lhanxea ‘suite’-ant ravta ani apnnachem jevonn poriant dusre ravpi asa tanche borobor jevta. Pap Saib Francis hannem aplea uloupant padri-madri ani bispank-uch ho sondex dhaddunk na, punn ‘Vatican’-an aslolea nokorxeankui (bureaucrats) dhaddla. Pap Saib Francis hannem katolk igorjechim sutram aplea hatant ghetlea uprant katolk igorz nivoll margar haddpache upay ghetlole asa. Fattlea mhoineant tannem 8 ‘cardinal’-ancho ek ‘Advisory Board’ ghoddoun haddla zache vorvim to ‘Vatican’-antlea karbarank ‘reforms’ haddunk yevjita. Ho ‘Advisory Board’ Pap Saib Francis-ak ‘Vatican’ karbarank jem kitem adim vaitt ghoddlam tem tharear ghalpak ani hea karbarak ek novi dixa diupak to ‘Advisory Board’ taka adhar ditolo. Pap Saib Francis zo adlo Jorge Bergoglio, Buenos Aires hacho ‘cardinal’ aslo tannem jim panvlam marleant tantuntlean katolk igroz borea margar pavtoli ani tech porim ‘Vatican’ ani ‘Curia’ hanchem-i karbar sudhortolem mhunn zaite dhormik zannkar somzota.

‘Strike’ Gõyant mhargay haddtolem? Mayache 12 ver jem yeradarichem (transport) bandh (strike) jahir kelam tem bandh khorench ghoddlem zalear Gõyank ani Gõykarank mar ditolem oxem zaite mhunntta. Poile suvater hea bandhak lagon xezarchea prantantlean bajipalo, follam gheun yevpi ‘truck’ Gõyant ailena zalear Gõykarank tras zatole. Heo vostu vikpi zaite lok asa tanchi orthik yennavoll komi zatoli karann te mhonntat zor gorjecheo vostu gheun xezarchea prantantlean ‘trucks’ ailena zalear tannim tanchim ‘shops’ bond korchim poddtolim. Heach karonnank lagon je lok baji ani follam vikta te khub dukhest asat. Punn teach borobor ‘Goa State Horticulture Corporation Ltd’ (GSHCL) hannim sanglam ki konnennuch bhiyevpachi goroz na

ani zor yeradari bond zali, te Belgaum thavn zai teo gorjecheo vostu Gõyant haddtole mhunn. 2rea Panar Vach


Amcho Awaz May 11_Layout 1 5/10/2013 8:46 PM Page 2

Ganv-ganvamni

Ponnje<Sonvar, 11 May, 2013<

2

Gõy zalam ‘wedding destination’ PONNJE(AAB):Desantle ani videxantle vhodd-vodd udheogpoti, astig monis Gõyant yeun aplim kazaram monoitat, ani taka lagon sod’deak amchem sonvsar bhorchea loka khatir ‘wedding destination’ zalam. Hea vorsa Fevrerant ‘Everest Masala’ hachem Shah ghorabo ani Seth Builders he Mumboichea don astig ghorabeantlea mon’xanchim kazaram Gõyant zalolim. Tache adim udheogpoti Gautam Adani hacho ani Shirish Shroff hachi dhuv Paridhi hanchea kazaracho dobazo hangachea eka noketri hottelant zalolo. Hea kazarak Gujratcho mukhel montri Narendr Modi, Kendriya ghor montri Sushilkumar Shinde, Praful Patel, Kendriya xetki montri Sharad Pawar, Ambani bhav ani tanchem kuttumb toxench vhodd-vhodd manest hea kazarachea kazarachea dobajeak hajir asle.

Halinchea disamni Gõychea khupxea ‘5 star’ hottelamni des-videxantle udheogpoti hanchea

npacheo khobro posorleat. ‘International Relation Executive’ Elina Chakoba ani Orrisa-antlo ‘banker’ Rohan

kuttumbantlea mon’xanchim kazaram ani her dobaje ghoddun haddpachem vhodd promannan chalu asa.Hea mhoineant anikui kaim vhodd-vhodd mon’xanchea ghorabeantlim kazaram Gõyant dorya kinarer aslolea ‘resorts’amni zaupachim asat, mhon-

Mohanty hanchea kazaracho dobazo gelea mhoineant Gõyant zalo.Hea logna dobajeacher kottimni rupiya khorch korpant ailo. Hea logna khatir Mumboi thavn 20 kotti rupiyanchim mannkam-motiam ani bhangaracheo vostu koddok surokxa dovrun Gõyant

haddloleo. Maharaxttrant sod’deak vochot thoim duxkall poddlolo ason poryan, hea duxkall poddlolea vattharantlea dogam udheogpotimni aplea ghorabheantlea dogam zoddpeanchi (couples) ‘engagement parties’ Gõyant ghoddoun haddleo. He dobaje Mayache 5-ver panch noketri hottelant zale ani hea dobajeank kottimni rupiya khorch zalo mhonnpachi mahiti mell’li. Hea dobajeak Maharaxttrant duxkall poddlolea bhagantle khupxe amdar, udheogpoti, rajki fuddari, cholchitrantlim kolakaram khas vimanantlean Gõyant ailolim. Dokxinn Gõyantlea ek panch noketri ‘resort’-ant namnecho udheogpoti Dhariwal hachea ghorabeantlo Netal Dhariwal hacho ‘engagement’ Maharaxttr rajyantlo dusro ektto udheogpoti Zambhand hachea ghorabeantlea

Sandesh Zambhand hachea sangata gelea aitara zalo. Hea dobajeak 450 ‘guests’ upostit aslole. Hantunt 50 zann VVIP mhonn hajir asle. Hea dobajeak Aurangabad hanga thavn khas vimanseva dovorloli. Hea vimanantlean xekddeamni ‘guests’ Gõyant dakholl zale. Gelea Sukrarak anik ek lognacho dobazo ut’tor Gõychea eka 5 noketri hottelant zalo, hea dobajeak Maharaxttr rajyantle don montri ani her sabar manest lok hajir asle.Heam soglleam manestam khatir Gõychea pulis khatean koddok bondabost dovorloli. Sod’deak Maharaxttrant pavsak lagon duxkall poddlolean hozaramni lok, oddchonneank sampoddla. Punn thoinche udheogpoti, montri, amdar ani nanv aslole monis, kottimni rupiya duddu udka porim khorch kortat mhonn tancher khupuch ttika chol’lea.

Ek mhoinea uprant Gõy Lokayukta mukhar fokt don kexi PONNJE : G õ y c h o Lokayukta mhunn adle Sorv Unchle Nitisobheche ‘judge’ Justice Sudarshan Reddy-k nemlea uprant, taka fokt don tokrari aileat. Ek tokrar chovkoxechea mullavea patller asa, zalear dusrea tokrarichi sunavnni, ji Lokayuktachea nemnnuke vixim asa ti Bombay Unchle Nitisobhechea Gõy fanttean chalu aslolean rakhun dovorloli (on hold) asa. Lokayukta-k poili tokrar nond korpi, somajik karyakorto Adv Aires Rodrigues-an 500 rupianchi ‘fee’ lokank tokrar nond korunk addavun dovorta mhunn tokrar keli. ‘Fee’ samki chodd asa ani ti kaddun uddounk zai. Sadhea mon’xeak tokrar nond korunk ti addaun dovortoli,’ mhunn tannen sanglem. Kex unchle nitisobhen ‘pending’ aslolean ani Goa Lokayukta Act-

antlea sudharonnank razpalachim maniatay-ui ‘pending’ aslolean tokrar korpi fattim rautat, mhunn Somajik karyakorto Kashinath Shetye-n sanglem. “Lokayuktachea nemnnuke vixim dubav aslolean lok tokrari nond korinant,” Shetye-n davo kelo. “Sod’deak Lokayukta eka ‘temporary’ zagea voilean aplim karyam kortat. Aplea svotachea zagea voilean te karya korunk survat kortokuch lok bhroxttacharacheo tokrari gheun fuddem yetolo,” mhunn India against Corruption ‘cordinator’ Valmiki Naikan mot ukttailem. Sorkaran Lokayukta mukhar lokamni bhroxttachar sombondit kexi nond korisor raunchem nhoi punn mukhel montri Manohar Parrikar-achea axvasona pormonnem soglleo ‘vigilance’ kexi tea-tea odhikaream lagim ‘transfer’ korcheo. “Zor sorkar ‘mining’ sombondit kexinchea borabor ‘vigilance’ kexi poryant Lokayukta kodden transfer korta zalear ti sonstha ‘busy’ astoli,” mhunn Naik-an sanglem. 500 rupia ‘fee’ kaddun uddounchi mhunn tachii magnnim asa.

ZAC Kamdarank sotaitat: AITUC Pilar Society-k May mhoinean 10 novea Ponnje (AAB): ‘Zuari Agro Chemicals’-an kam- nem hea prokornnant hostxep (intervene) korun garanchi sotavnnuk chaluch dovorlea ani songhottnnachea ani komponichea vevosthapona sod’deakchea kamgaranchea zagear bhailea modem somjikay keli. Uprant thoim vevosthit kamgarank haddpacho yotn kelo zalear raxttriya kam chalu zalem, punn kaim disamni komponin mahamarg 17B-cher ‘rasta roko’ korpachi xit- porot sotavnnuk korpak survat keli oxem-i mukhar sanglem. tkavnni AITUC-n dilea. Sod’deak komponin Ponnje ghetlole potrokar Vidhan sobhechea adlea kamgarank ghora porixodent hi mahiti dilea. dhaddun dusrea raHea vellar kamgar fuddari tharavak songhottnejyantlean kamgar haddpaChristopher Fonseca, Goa cho yotn chalu kela. Kranti Seneche Pratap cho yevkar Haddlolea kamgarank konMhadolkar toxench Adv. Raju Mangeshkar hajir asle. Khonn vevsayacher toddgo kaddpak tradoran kamgar ayukPorum Dezembr thavn sogllea amdaranchem xixttmonddol takoddlean maniatay ghetloli na. Sorkaran toxench komponin kamgarancher Dil’lint vhorpak vidhan sobhent kamgar ayuktan hatunt onit korpak survat kelea. ghetlolea tharavak songhottnen hostxep kelo na zalear maBorinch vorsam kontradar yevkar dilo. hamargacher ‘rasta roko’ kamank aslolea kamgarank

kaddun uddovn tanchea zagear bhailea rajeantlea kamgaranchi bhorti korpak survat kelea. Sumar 800 poros chodd kamgarancher tacho thett porinnam zala oxem Fonseca-n potrokarank sanglem. Kamgarancher zalolea onitache fattbhuimyer fattle 82 dis Ponnje kamgar ayuktachea karialoya kodden toxench komponichea karialoya kodden dhornnam dhorlim. Mukhel montri Parrikar han-

korpachi xittkavnni dilea. Sorkarak yogea nirnnoy ghevpak satolleachi muzot ditam oxem tannem hea vellar sanglem. Sorkaran komponik sthanik komunidadichi diloli zomin sorkaran begobeg tabeant ghevpachi magnnim Adv. Raju Mangeshkar hannem hea vellar keli. Toxench songhotton vell poddlear sogllea kamgarank ghevn rostear yetoli oxi-i xittkavnni tannen dili.

Mhapxecho ‘developmental plan’ toyar: Francis D’Souza Mhapxem xaracho ‘developmental plan’ arkhaddo sorkaran toyar kela. Yeta tea 6 mhoineam bhitor niyojit vikas kamank survat zatoli. Soglleamni adar kelear vikas kamam puray zavpak vell lagcho na. Mhapxeant atam sohokaryachi bhavna dispak laglea oxem up-mukhel montri Francis D’Souza hannem sanglem. ‘Waste organic kochro prokolp’ ani Chacha Nehru bagechem uktavonn kelea uprant paliken ghoddovn haddlole karyavollint up-mukhel montri uloitalo. Hea vellar nogor-odheokx Sudhir Kandolkar, up-nogor-odheokx Vijeta Naik, nogorsevok Ashish Toraskar machier, zalear nogor sevok Sandeep Fallari, Deepak Mhadeshree, Gurudas Vaingonnkar, nogor sevika Malin D’Souza, Munna Muzavar, lekhapal Bhanudas Naik, abhiyente Vishnu Naik, konixtt abhiyente Amit Moruddkar, Reshma Satardekar ani toxench her nagrik, bhurgim vhodda sonkhen hajir aslim. Mhapxem xarant mullantuch meklli suvat samki unni asa. Vikas kamam khatir odik meklli suvat mellpak zai. Palikechea pondrai vaddeamni Chacha Nehru park he sarki suvidha nirmann korpak melltoli, punn tea-tea vaddeantli meklli suvat bholteach mon’xeanchea hatant poddche adim palikechea tabeant divpak zai. Chacha Nehru park bhurgeam khatir aiz uktem zalolean sobitkoronn (renovation) keloli bag pollovpachem Mhapxemkaranchem sopon

purem zalam oxem apleak dista oxem upmukhel montrean sanglem. Shreedev Bodgeshwarachea devlla mukhar ‘jogging park’ ubarnneacho nirnnoy zala punn ‘jogging park’-a kodden vochpa khatir ‘footpath’ bandpachi goroz asa. Xarant ‘footpath’-icho unnav aslolean cholot bhonvpi lokanche surokxecho proxn nirmann zala. Videxant zantte, gorbest bailo ani bhurgeank rosto pasar korpak mellcho mhunn mottarache ddraivor aplim mottaram thamboitat. Amchea desant mottor ddraivor konnachich porva korina. He khatir ‘footpath’ toxench rosteancher ‘zebra crossing’-achi goroz asa. ‘Footpath’ bandkamam khatir zannkaranchi nemnnuk kelea oxi mahiti hea vellar up-mukhel montrean dili. Yevkarachea uloupant nogor odheokx Sudhir Kandolkar hannem palika monddolan hatant ghetlolea vikas kamanchi mahiti dili. Chacha Nehru bagechea sobitkoronna khatir 40 lak, kochreacho vilo lavpachea prokolpacher 40 lak zalear ‘taxi stand’-achea sobitkoronnacher 35 lak rupiya khorch keloleachi mahiti tannem hea vellar dili. Sorkaran gorjecheo nidhi dilolean him vikas kamam puray zaleant oxem sangon tannem sorkarache upkar manle. Hea vellar nogorsevok Ashish Shirodkar hannem aplea monantlem sanglem. Chacha Nehru bagent bhurgeank khellpa vangddach vigeanachem ginean divche khatir ‘telescope’-achi suvidha mellovn divchi oxi magnnim tannem hea vellar keli. Palika mukhel odhikari Hanumant Toraskar hannem nimanne kodden upkar manle. Kariavollichem sutrsonchalan Uday Mhadeshree hannem kelem.

padrinchem dennem

PILAR: May mhoinean, Pilar Society-k 10 nove padri melltole. Sat tornatte Gõy and Daman ‘Archdiocese’-ache asat ani urlole teg zann Mumbai, Jharkhand ani Tamil Nadu-che. Bharatantlea graminn ganvamni gorib lokam vangdda karyam korpak Gõyche tornatte chedde fuddem sorleat ti ek gorvachi vost, mhunn Pilar Society-chea Vicar General, Fr Hillario Fernandes-an mhunnlem. Padri zaupachea umedvaramni ‘theology’ xikonk chear vorsam ani ‘philosophy’ xikonk don vorsam, tea bhair tin vorsanche ‘graduation’ puray kelam, mhunn Pilar Theological Collegeichea Rector, Fr Anselm De Souza-an sanglem. Tankam eka vorsachea kallak ganvan vavr korunk vo missanvachea vathharan missanvacho onnbhov mellonk dhaddlolem, ani padriponnachea toyare pasot so mhoineam pasot firgozen dhaddlole. ‘Hea bhavartachea vorsan, aplea bhurgeank Devache seve pasot bhettoitat tea avoy-bapaink toxench Jezuchi bori khobor porgottunk adhar diupi lokank ami dhin’vastanv. Goribam meren paupacho Gõykarancho bhavart, Gõychea cheddeank ani cheddvank gorjevontanchea adharak

pavonk prernna dita,’ mhunn Fr Hillario-n sanglem. Mayachea 4 tarker Pilar Seminary-chea kopelan Arjun Mahale ani Titus Colaco-k Arsebisp Filipe Neri Ferrao-an padriponnachi makhnni dili. Nagar Haveli-chea Arjun Mahale-n Ahmedabad ‘Diocese’-antlea Gujarat-chea St. Mary’s Church-in ‘diaconate ministry’ puray keli.

Mumbai-chea Titus Colaco-n ‘diaconate ministry’-che so mhoine Madras-Mylapore ‘Diocese’-a khala Maduravoyal, Chennai-chea St. Anthony’s Church-in sarleat. Zalear Belgaum-cho Bisp Peter Machadon Mayachea 5ver Sangemchea Our Lady of

‘Life jacket’ nastana Dudhsagar provesacher turisttank bondi PONNJE (AAB): Buddpache zaiteo ghoddnuko nond korunk ailolean, Dokxinn Gõy jil’lo odhikari N D Agrawal-an turisttank Collem-saun bhaddeak ghetlolea mottoramni ‘lifejacket’ nastana proves korpacher bondi ghalpavixim adex jahir kela. Toxench bhonvddekarank khoincheach karannak lagon udkan vochpacher bondi ghatlea. “Life Jacket nastana khoncheach mon’xan/turisttan ‘danger prone’ vattharan voch’chem nhoi. Hanga penvpacher, ‘diving’, ani udkan vochpacherui bondi ghatlea. Dudhsagar turistt zagear jinn vatthaupi vostu ani her dusre surokxeche upay diunk goroz. Toxench favo tea jinn vatthaupi vostum borabor ‘lifeguards’ thoimsor toinat (deploy) kortole,” mhunn adexan boroilam. Jinn vatthaupak adhar diupi soglleo favo teo vostu asat ani teo vapurpa sarkeo asat, hachi khatri Dudhsagar-chea ‘tourist spot’-a lagim aslolea ‘in-charge’ odhikareamni gheunchi, mhunn Agrawal-an dilolea adexan asa. “Opghat ghoddcho nhoi hea khatir Gõychea vegvegllea kaideam pormonnem surokxeche upay gheunk zai. Tea vathara bhonvtonnim aslolea panchayatinche sarpanch, Dudhsagar nhoi lagchea ‘tourist spot’-a lagim favo tea promannan jinn vathhaupi vostu uplobd kortole (‘hire basis’ar),” Agrawal-achea adexan boroilolem asa. Dudhsagar ‘waterfalls’-an zaitim buddon morpachea prokornnam vixim mud’do 21 Mars 2013 tarker zalolea Dokxinn Gõy jil’lo ‘disaster management authority’-chea bosken voir ailolean ho adex fuddem aila. Ho adex, ‘life jacket’ nastana aslolea turisttank mottoran gheunchem nhoi, hachi khatri ghevop mottor dhoni ani chalokachi zababdari korta. “Ho adex pallinant tancher Disaster Management Act, 2005-chea Section 55 ani IPC, 1860-chea Section 188 khala guneanv nond korunk yetole. Hea vixim sombondit khateantlea mukhelik guneanvkar mhunn tharaun, taka nitisobhen vhoron favo ti kheast diunk yetoli,” adexan xittkailam.

Purumentachea festachi feri SGPDA moidanar vhorchi UGWF-achi magnni Moddganv (AAK): Moddganvchea purumentachea festa nimtan rostea kuxik feriyeche mandd ghatlear yedarik ani lokank sumarabhaile tras sonsche poddttat. Dekhun hi feri SGPDA-chea moidanar vhorchi oxi magnnim ‘United Goans Welfare Front’ hea zomean kelea. Fattlim sabar vorsam thavn hi magnnim kortat. Punn Moddganv palika he magnnecher add nodor korta oxi-i tiddok hea ‘Front’-ache sorchittnnis Laurel Abranches-an uktailea. Hea ‘Front’-an hea magnneachem nivedon mukhel montri Manohar Parrikar-akui dilam. Toxench Dokxinn Gõy jil’lo odhikar, Moddganv Palika ani her sombondit fantteank dilam oxi mahiti Abranchesan dilea. Ondu 19 May Moddganvche Holy Spirit igorjent

purumentachem fest monoitat. Anik festa nimtan poilim sarkem hevui pavttim ‘Colva Traffic Is-

land’-a kodden toxench sorbhonvtonnchea rostea kuxik feriyeche mandd bhortole. Anik poilim JoeGoaUK sarkech hevui pavtt hea manddank lagon yeradarik addkholl nirmann zatoli. Footpath-i voilean cholon vochpi lokankui tras sonsche poddtole. Dekhun he pavttim poilim sarke hanga feriyeche mandd ghalpak porvangi divchi nhoi oxi magnnim ‘front’-an kelea. Fattlea vorsa sabar pavttim he poristhiti vixim palikek nivedonam dilolim. Punn azun meren kosloch upay gheunk na. Dekhun atam hi gozal mukhel montreache nodrek haddun dilea. Toxench jil’lo odhikareanui hatunt modem poddcho mhunn vinonti kelea. Festa nimtan bhorpi hi feri lagsarchea SGPDA ‘market’-ache uktte suvater vhorchi oxi magnnim Abranchesan kelea.

Miracles Church-in Felroy Rodrigues-ak padriponnachi makhnni dili. Ani Mayachea 13ver Calangute-chea St. Alex Church-in Walter D’Souza-chi to makhnni kortolo. ‘Diaconate ministry’ khatir Sangemchea Felroy Rodrigues-ak Gumla Diocese-achea khala aslolea Agharma-chea Krist Jyoti Church-in aslo, ani Walter D’Souza Gõy Diocese-achea khala Khanwel, Dadra Nagar Haveli-che Our Lord Redeemer Church-in aslo. Sindhudurg-cho Bisp Alwyn Barreto-n Velim-chea St. Francis Xavier Church-in Ivo Fernandes-ak Mayachea 8ver makhnni dili. Ani to Mayache 11ver Macazanachea St. Francis Xavier Church-in Gabby D’Costa haka ani Mayache 12ver Benaulim-chea Holy Trinity Church-in Santosh Mendonca haka padriponnachi makhnni ditolo. Gõy Diocese-a khala Anjuna-chea St. Michael’s Church-in Ivo Fernandes ‘diaconate ministry’ khatir aslo. Gabby D’Costa, Ranchi Diocese-chea All Saints Catholic Church, Doranda hanga aslo. Ani Santosh Mendonca, Jalandhar Diocese’-achea khala St. Joseph’s Catholic Church, Kahnuwan, Punjab hangasor aslo.

1lea Panar Thaun... Gõyche ‘Mining Mafia’ Afrikek Pavle Takach lagon minam khonneo aslolea bhagamni vibaddun gelolem poryavoronnachem luksonn bhorun kaddpa khatir niyojan (planning) ani upai-yevzonneo hacher bhor divpant yeta mhonnpachem minam khonninchea dhoniyank atam kollon chuklam.Hea khatir Julay mhoineant sorv unchle niti-sobhechem ‘green tribunal’ sthapon zalea uprant, CEC prot’tek khonnichea topxilachi pollevnni korun poryavoronnank zalolea luksonnacho addavo ghetole.Hea addavea (report) udexim poryavoronnak zalolem luksonn bhorun kaddpa khatir

punorvoson (rehabilation) korpacheo yevzonneo toyar korpachi xokyotai asa. Tea uprant minam khonninchea komponeank punorvoson korpa khatir nidhi (funds) divchi poddtoli.Ani tea uprantuch minam khonnink kherit ani koddok moryada ghalun ho vevsay suru korpak porvangi divpant yetoli.Hea sogllea gozalincho barkayen niyall kelo zalear, Gõyant ‘mining’ suru zaupak ek-don vorsam odhik lagpachi xokyotai asa.Takach lagon Gõychea ‘mining mafia’ hannim Afrikecho rosto dhorla, hem atam spoxtt ritin ugddapem zalam.

Yeta tea Lok Sobha venchnnukamni Karnattakant BJP-ik fokt donuch boska? Yeta tea lok sobhechea venchnnukamni Karnattakachem rajki chitr pollelem zalear, Kongres pokxak fattim uddoitolet zalear, BJP,KJP ani BSRCP hannim eka-meka bhitor vilin (merge) zanvche poddttole vo ekamekak hat dinvcho poddttolo.

Oxem kelem zalearuch, yeta tea lok sobhechea venchnnukamni Karnttakant BJP,KJP ani BSRCP heam tinui ekvottit pokxank 9, JD(S) 3 ani Kongres pokxak 16 boska favo zatoleo, oso rajki zannkaramni odmas ugttaila.

‘Strike’ Gõyant mhargay haddtolem? Orlando Rodrigues zo GSHCL hacho ‘managing director’ asa tannem sanglam ki fattle pavttim oxench ghoddlolem, punn Belgaum thavn goroz teo vostu haddun GSHCL-an Gõykarank trasant poddunk diunk na mhunn. Fuddem uloun tannem sanglem ki GSHCL oglle unne 200 ttonn bajipalo dusrea prantanim thavn haddta ani tannim sthapon kelolea 626 posream (outlet) vorvim Gõybhor lokak pavoita mhunn. Khoreponnim 50 ttok’ke bajipaleacho zo ‘demand’ asa to GSHCL sambhalltta, tannem fuddem sanglem. Hea disamni Gõyant gayechem mas-ui mellona zavn lok trasant poddlole asa. Gay-

chem mas na zavn ‘chicken’ ani motton hachem-i mol vaddlolem asa mhunn goribank tras kaddche poddta. Tea khatir jahir kelam tea pormonnem Mayache 12ver bandh zalem zalear Gõychea vostunchem mol jerul vaddtolem ani margay-ui vaddtoli. Odmas asa tea pormonnem soglle torechi baji, soglle torechim follam, ‘chicken’ ani motton hanchi dor jerul vaddtoli zori tor Mayache 12ver jahir kelam tem ‘strike’ khorench zalem zalear. Tea khatir anink il’lo margayecho dhoko bhogpak Gõykaramni toyar ravonk zai oxem dista.

Bhurgim-nenttim ‘fast-food’, ‘cold drinks’-ank lobdoleant? Chotray! Hea ‘fast-foods’ vixoyacher A Avaz protinidhi kodde uloytana Ponnjecho ek namnecho dotor Jagdish More hannem sanglem, “Prot’tek desant ani rajyamni thoinchea hovamana (climate) pormonnem jevnnachi rochnnuk keloli asta.’Pizza’, ‘burger’ hea sarkhim khannam ‘mediterranean’, Italian sarkhea desamni khaupa khatir yogeo asat.Gõychem hovaman vegllem zaun asa, ani hangasor tandull, nachnne sarkheo vostu piktat ani heam vostu pasun khannam toyar korun bhurgeank ani vaddloleank dilim zalear, tanchi bholaiki bore toren sambhallun urta,”oxe mot Dr. More hannem ugddapem kelem.

“Aiz koslim-i khannam-jevnnam khoincheai desant sohoz ritin mellonk laglolean,lok tim apunnui khata ani aplea bhurgea-ballank dita.Punn tim apleak svotak ani aplea bhurgea-ballank kitlea promannan poryan divpak yogeo asat, hacher vhoddilamni ani avoy-bapayamni vichar korpachi goroz asa.Amchea Bharat desachem xastr (science) prot’tek ‘season’-am pormonnem ani festam-porbam pormonnem amkam kitem khavchem tem tharavn dilam.Hea nema pormonnem ami cholpachi khupuch goroz asa,” oxi suchovnni Dr. More hannem A Avaza kodde uloytana keli.


Amcho Awaz May 11_Layout 1 10/05/13 10:13 PM Page 3

Ponnje<Sonvar, 11 May, 2013<

Ganv-ganvamni

3

‘Kontrad pod’dot bond korun kamdaranchem hit rakhat’

Xrextt sorkari dotoram modem khasgi dhondo nettan cholta

AITUC-achi jahir xittkavnni FONDDEM (AAK): Gõyant ‘mining’ bond aslolean, hozaramni lok bekar zalolo asa, oxi khont All India Trade Union Congress (AITUC) hannim May 1-ler kamdar disa porgott keli, ani ‘mining’ vevsay tabortob suru korcho oxi magnni keli.Tech porim kendr sorkaracher ttika korta astana, UPA sorkaran kamdarancher puray durlokx kelam mhonnpacho arop kelo.Tech porim kontrad pod’dot (contract system) bond korun kamdaranchem hit rakhat, oxi vinonti keli. AITUC-achea Gõy fanttean kamdar disa nimtan Fonddem hangasor Kranti moidanar ek karyavoll ghoddun haddli ani tech porim kamdaranchi mirovnnuk hangachea rosteam velean vheli.Hea vellar AITUC-chi raxttriya sochiv Waheeda Nizam, Gõy fantteacho odheokx Prasana Uttagi, sochiv Christopher Fonseca, adhari sochiv Adv. Raju Mangeshkar, Suhas Naik, John Paul Noronha, Joaquim Fernandes ani her mez karbhari hajir aslole. Hea vellar kaddlole mirovnnukent, hozaramni kamdaramni vantto ghetlo.Hea vellar kamdaramni kendr sorkara virudh nare

gazoile ani UPA sorkar kamdaranchem nasun, komponinchea dhonianchem zaun asa, oxe arop kamdar fuddareamni kele.Waheeda Nizam hinnem aplea uloupant, prodhan montri Dr. Manmohan Singh ho ek ‘financial ex-

pert’ mhonn famad asa.Punn desachi arthik vevostha koxi asonk zai hachi taka zannvikay na.Mhargai vaddot asa ani ti koxi niyontronnant haddpak zai, hache vixim tache kodde kosleoch upay-yevzonneo nant.Gõyant bond aslolo ‘mining’ vevsay tabortob suru zaupak zai, oxi Waheeda Nizam hinnem aplea uloupantlean magnni keli.

Sonvsar bhorche sabar des aiz duddvanche oddchonnenk sampoddleat.Bharat desachi arthik sthiti poryan khupuch gombhir asa. Duxkall (drought) ani pavs poddlo na mhonn desant mhargai vaddlea oxem nimit prodhan mont r i sangta.Punn h e m khorem nhoy. Prodhan montrea kodde desa vixim koddok oxem arthik dhoronn na.Rozagar nirmann korpa khatir ek mozbut dhoronn desant aspachi goroz asa, oxem Nizam hinnem fuddem sanglem. AITUC-cho Christopher Fonseca hannem AITUC sodanch kamdaranchem boreponn polleta mhonnpachem sanglem.Toxench sogllea kamdaramni ekvottan ravpak tannem ulo marlo.Amche modem ekvott asot zalear, ami jerul

bodol ghoddoun haddpak xoktat, duddvankaramni kamdaranchi sotavnnuk keli zalear ami ti sonsun ghenvche nant, oxi xittkavnni Fonseca hannem aplea uloupantlean dili.Tech porim panchayatinim kam korpi kamdaranchi piray 60 vorsam itli korchi, oxi magnni Fonseca hannem sorkarak keli. Kamdar disa kamdarancheo magnneo * Gõyant bond poddlolem ‘mining’ tabortob suru zanvchem. * PDS pod’dot sudharit korun, dor eka ghorabeak 35 kilo orov dinvcho. * ‘Un skilled’ kamdaranchem pagar dor mhoineank unneant unnem 12 hozar rupiya korchem. * Kamdarank kontrad pod’dotir gheupachem tabortob bond korchem. * Bospagri zalea uprant 5 hozar rupiya ‘pension’ dinvchem.Sorkari khateamni kontrad pod’dotir kam korpeank veginch neamit korche. * Kamdarank kama velean kaddpachem bond korun uddounchem. * Kamdaram khatir aslole kaide vego-veg vevharant ghalche.

Novim Bilam Nove Kor Porvorim (AAB): Gõy vidhansobha odivexonan gelea satolleant ‘Goa (Right of citizens to timebound delivery of public services) Bill, 2013’ hea mosudeak maniatay dili, zachea adharan lokank sorkari kamdarank somoyache bhitor favo teo sirviso dina zalear zabadar tharaunk melltolem. Sorkari kamdar ‘files’ yogeo ritin hathallunk pavonant zalear, hea mosudea vorvim tancher dondd formaupachem suchoilolem asa. Odmas-potr odivexonache nimnnea disa maniatay diunk ailolea vegvegllea mosudeam borabor hea-i mosudeak maniatay diloli. Julay meren ho mosudo vevharan ghalunk yetolo, ani to ttop’pea- ttop’peamni chalik laitole, mhunn mukhel montri Manohar Parrikar-an

sanglem. Julay-achea uprant so te nov mhoineam bhitor to purayponnim chalik laitole mhunn Parrikar-an sanglem. Ho mosudo Sukrara saunuch vevharan poddttolo oxem lokamni chintchem

nhoi, karann her dusreo ‘procedural formalities’ puray korunk vell lagtolo, mhunn tannen fuddem sanglem. Vidhansobhen ‘Goa Tax On Infrastructure (First Amendment) Bill 2013’ hea-i mo-

sudeak maniatay diunk aili. Tatuntlem sudharonn (amendment) Porvorim amdar Rohan Khaunte-n suchoilolem. Proxasonik adexachea uprant ho bodol chalik laitole mhunn mukhel montrean sanglem. ‘Goa Tax On Infrastructure Act, 2009’-an suchoilolea novea suchovnne pormonnem, adlea kaidean samil naslole 20-30% zage (areas), ‘floor area’-nt samil keleat. Toxench, vevharik ani nivasi bandkamancher ‘infrastructure tax’ vaddounk aila. Dusre mosude zankam Gõy vidhansobhen maniatay di-

unk aile te ‘Goa Value Added Tax (Seventh Amendment), 2013’, ‘Goa Entertainment Tax (Amendment) Bill, 2013’. ‘Goa Tax On Entry Of Goods (Amendment) Bill, 2013’-akui maniatay dili. Novo kolom 3Cchea khala hea mosudean sudharonnam haddleam, ani ‘courier’-an rajyant bhitor yevpi ‘online’ ghetlolea vostuncherui ‘entry tax’ vosul korunk yetolem. Toxench, ‘Indian Stamp (Goa Amendment) Bill, 2013’ hea mosudea ‘voice vote’achea vorvim vidhansobhen maniatay diunk aili. Dusro mhotvacho mosudo zaka Brestara maniatay diunk ailo to mhunnlear ‘Goa Land (Prohibition Of Construction) (Amendment) Bill, 2013’ ho, zaka ‘voice vote’-ache vorvim maniatay dilo.

PONNJE: ‘Goa Medical College (GMC) ani Hospital’-achea ‘orthopaedic surgery department’ mukheli Dr S M Bandekarak khasgi dhondo kelolea karann sthogit kela asot, toxench GMC-che aninkui zaite vorixtt dotor ‘non-practicing allowance’ gheunchem gheun khasgi dhondo choloitat. GMC-n kam korpi 100-am voir xrextt dotoram modle komich 30 zann tori, unchlea khasgi hospitolamni (private hospitals) ‘consultants’ mhunnon vochon vo tanche ghov vo bail choloitolea ‘nursing homes’-amni, khasgi dhondean bhag ghetat mhunn sutram pormonnem kollonk ailam. Kaim xrextt ‘surgeons’, ‘orthopaedics’ ani ‘radiologist’-ank boroch ‘demand’ asa ani Moddganv, Ponnje, Porvorim, Vasco ani Mhapxemchea unchlea khasgi hospitolamni ‘consultants’ sod’dam bhett ditat. ‘Non-practicing allowance (NPA)’ sorkari dotorank diunk yeta. Ji choddxi tanchea pagarachea 25% te 40% mozgotim asta. Jednam ek dotor sorkari sonsthen bhitor sorta, tednam tan-

‘Goa Dairy’-chem dud sovay diunk proitn - Parrikar PONNJE(AAB): Gõychea lokak ‘Goa Dairy’-chem dud sovay mellchem, tech porim xetkareank bore zaticheo gaiyeo mellcheo, hea khatir sorkar khupuch proitn korta, oxem mukhel montri Manahor Parrikar hannem vidhan sobhent sanglem. ‘Animal Husbandary’ khateachea onudhanacher magnni korpachea bhaxonnant Parrikaran sobhe ghorant sanglem. Hea vixoyacher vidhan sobhent cheorcha zali. Virodhi pokxan kamkazacher bhair ghatlolean, sobhe ghorant fokt sot’ter aslole ani opokx amdar urlole. Amdar Rohan Khaunte, Naresh Sawal hannim hea vixoyacher zalole cheorchent vantto ghetlo. Parrikaran sanglem, ‘Goa Dairy’ dud vikhpeam koddlean 23 rupiya molan dud gheta. Punn lokak tachi vikhri kortana 38 rupiya

Purtugalant zolm-nondnni mhonnge Nagrikponn nhoi: Parrikar PONNJE(AAB):Nagrikponn melloun ghevop ani zolmachi nondnni korop heo donui vegveglleo gozaleo zaun asat.Gõychea sumar 22 hozar lokamni Purtugal desant aplea zolmachi nondnni korun ghetlea. Hacho orth oso nhoi ki te soglle Purtugez nagrik zaun asat, oxem mukhel montri Manahor Parrikar hannem sobha ghorant sanglem.Tech barabor Pulis odhikari Allan De Sa hache virudh amdar Micky Pacheco hache koddlean ailole tokrarichi

choukoxi korun sov mhoineam bhitor hea vixoyacher nirnnoy ghetolom, oxem Parrikaran spoxtt kelem. Vidhan sobhent choltolea kamkaza vellar, amdar Micky Pacheco hannem Gõycho mukhel sochiv hache kodde pulis khateantlea ek xrextt odhikarean Purtugal desant aplea zolmachi nondnni kelea mhonnpachi tokrar ailoli kai? Zalear te tokraricher kitem karvay zalea? Oso proxn vicharpant ailolo. Mukhel sochiva kodde keloli

tokrar sorkarak mell’lea. Ani tea vixim obheas korpacho vaur chalu asa. Ho vixoy dusrea desa kodde sombhondit aslolean choukoxi korpa khatir anik sov mhoine lagtole. Choukoxi somplea uprant kitem nirnnoy gheupak zai, tem sorkar tharaitolo, oxem Parrikaran fuddem sanglem. Hea pulis odhikarean aplea zolmachea daklea vixim sorkara kodde mahiti dilea kai? Oso proxn Micky Pacheco hannem porot vicharlo tedna, sombhondit odhikarean

tachea zolm daklea vixim koslich mahiti

Moddganv ghora-ghorantlo kochro ekttaim korpak survat Moddganv xarant ghora-ghorantlo kochro ekttaim korpachi proyogik prokriya (experimental process) gelea satolleak saun Moddganv paliken suru keli. Maddel vaddeant he prokriyek survat zali. Moddganv palikeche mukhel ‘sanitary inspector’ Viraj Arabekar-achea fuddarponna khala hachi survat zali. Hea vellar Manddel vaddeantlea sumar 500 lokank kochro ghalpa khatir khas baldeo vanttleo. Mell’lole mahiti pormonnem kaim disam fattim kochrea sombondan, sorkaran nemlolea unch panvddea voile somiti khala aslolea up-somitichi Moddganvam khaxeli boska zaloli. Amdar ani hea up-somitiche odheokx Digambar Kamat-achea fuddarponna khal zalole he boskent proyogik totvacher portun ek pautt Moddganvam ghora-ghorantlean kochro ekttaim korpachi prokriya chalik lavpacho nirnnoy ghetlolo. Amdar Vijay Sardesai, Nogor-odheokx Arthur D’Silva ani mukhel odhikari Dilip Naik hannim he prokriyek aplo tenko dilo. 1 May thavn hi prokria chalu korpachem tharailolem. Tea pormonnem 1 May thavn hi prokriya suru zali. Maddel vaddeantlea ghora-ghorantlean kochro ekttaim kelo. Kochro ghalpa khatir lokank ‘Fomento Green’ komponin diloleo baldeo diloleo. Amdar Vijay Sardesai-an mat he baldeam vixim dubav uktaila. Heo baldeo olo kochro ghalpak yogeo nant oxem Sardesay-an mhunttlam.

nim anink khoinsoruch karya korchem nhoi mhunn sangon taka ‘NPA’ bhortat, mhunn GMC-chea proxasonik odheokx Swapnil Naik sanglem. Fokt ‘contract basis’-ar ani je fokt kaim tharavik voram pasot kamar aslolea ‘consultants’-ank hi suvida mellonam, tannen fuddem sanglem. Kaim dotor duyent mon’xank GMC-ntlean te dhondo kortat tea hospitolamni poryant bodli kortat oxem eka sutra pormonnem kollon ailam. Khasgi dhondo korta oxeo tokrari mukhel montreachea kocherin pavlolea karann Bandekar-ak sthogit korunk ailolem. Bholayki montri Laxmikant Parsekaran, hea dotorancher nodor dovorloli asa mhunn sanglem. Hea vixim fuddem anink kaim sanginastana, Deen Dayal Swasthya Yojna (DDSY) vevharant ailea uprant sorakar dotoram torfem kainch bexixtt (indiscipline) sonsun gheunche na mhunn sanglem. “Ek sorkari dotor eka ‘empanelled’ hospitolak kam korta mhunn amkam sampoddlem zalear dotorachea borabor hospitolui trasan poddtolem,” Parsekar-an xittkailem.

sorkarak divnk na, oxem Parrikaran spoxtt kelem. Dusrea desant aplea zolmachi nondnni korop ani thoinchem nagrikponn melloun ghevop hantunt khupuch forok asa.” Hozaramni lokamni Purtugalant aplea zolmachi nondnni kelea, ani he soglle Gõykar zaun asat. Tannim atam aplea zolmachi nondnni Purtugalant kelea mhonn, tankam Purtugez nagrik mhonni nezo,” oxem Parrikaran gelea vidhan sobhechea odhivexonnant ugddapem kelem.

akarta. Hea molant itlo ontor kiteak lagon asa, hem apleak polleuchem poddtolem, oxem Parrikaran sanglem. Parrikaran aplea uloupant sanglem, sorkar Gõyant anik don noveo dudacheo dairyeo suru korpak sorkaran nirnnoy ghetla. Haka lagon Gujratantli ‘Anand Dairy’ hanche kodde uloup korun tanche margdorxonn gheupant yetolem. Gõyant dispottim 4 hozar litter dudachi goroz poddtta asun, anik don dairyeanchi hangasor goroz asa. Latbarcem ani Neturlim hea ganvamni heo dairyeo ubheo zatoleo, oxem Parrikaran ugddapem kelem.


Amcho Awaz May 11_Layout 1 10/05/13 8:43 PM Page 4

Ponnje<Sonvar, 11 May, 2013<

Ostori

4

Ostoreanchea tokrarim vixim pulis gombhir nant 60 vorsanchi Bailam Aiyog, NGO hancho gombhir arop PONNJE(AAP):Ostoreancher zaupi ghoravi-hinvsa (domestic violence) disan dis vaddpak laglea. Mahila Aiyog, Akhil Bharatiya Mahila Parishad, bailam khatir vaurpi bin-sorkari songhottna (NGO) hanche kodde, bailancher zaupi ot’teachar, sotavnnuk korop adi vixoyancher atthaploleo kexi khupuch vaddpak lagleat. Punn Ponnjeche mukhel pulis kocherint aslolea bailam pulis vibhagant heam kexincher gombhirtayen karvay korop zaina, oso onnbhov lokak yeupak lagla. Ponnjeche pulis choukecher goroz titleo ostoreo pulis nant. Taka lagon he chovkecher aslolo, bailam pulis vibhag, ostoreancheo kexeo favo tea promannant hathallpak khupuch unnem poddtta mhonnpachem nodrek ailam. Apleacher zaupi ot’teacharam add tokrareo gheun yeupi ostoreank modot korpak pulis chovker asloleo ostoreo-pulis (lady police) khupuch unnem poddttat, hem atam ugddapem zalam. Ponnje mukhel pulis chouki soddun, Gõyant aslolea heram pulis chovkencher konnui ostori apleacher zaupi ot’teacharam virudh tokrar korunk geleo zalear,” Tumi gheun ailoleo tokrareo poilim mukhel choukecher nond korat, amche kodde tumcheo kexeo hathalpak favo titlo kamdar vorg na. Ami sthanik pulis odhikaream kodde sompork korun tumkam uprant kitem tem kolloytolim,”

oso zabab prot’tek pulis choukencher tokrar korunk ailolea ostoreank aikopak melltta. Pulis choukecher asloleo ostoreopulisam kodde goroz te odhikar asun poryan, ti tacho goroz to upeog korinant, oxem bailam sol’lagar (councillor) Joslin Henry mhonntta. Kaim mhoineam adinch Ponnjechea bailam-pulis vibhagak otirikt (additional) pulis vaurpi dileat. Toruy ho bailam pulis vibhag azunui ‘under staff’ asa. Ghova koddlean mar-pett, vo ghoravi hinvsek bolli

poddloleo ostoreo pulis choukecher apli tokrar nond korpak yetat. Ot’teacharank sampoddloleam ostoreank adar ani sohokar divpa khatir sorkar ostoream khatir s o r k a r a n ‘helpline’ suru kelea. Punn, puray Gõyant Ponnje hangasor zo ekuch bailampulis vibhag asa, thoim hea vibhaga khatir goroz tim kamdaram ani her suvidha nant mhonnpachem ugddapem zalem. Ani hem sogllem divpak, sorkar ani Pulis khatem matuy gombhir na, oxem spoxtt zalam. Hea vixim uloytana, ‘Savera’ bailam songhottnechi odheokx Tara Kerkar hinnem sanglem,” Ponnje pulis chouker aslolea bailam-pulisam koddlean borem sohokar melltta, punn, punn hea bailampulis vibhagacher je toren pulis khatean lokx dovorpak zai aslem, tem dovorlolem dison yena. Hea bailam-pulis vibhagant

anikui kamdar bhorti korpachi goroz asa. Ot’teacharak bolli poddlolea ostoream kodde ani cheddvam kodde koxe pod’dotichi vagnnuk dinvchi, he babtint he pulis chouker aslolea pulisank proxikxonn (training) divpachi goroz asa. Tech porim ho zo bailam-pulis vibhag he pulis chouker asa, tankam svotontr vahanachi bondabost korpachi goroz asa, oxem Tara Kerkar hinnem sanglem. Bailam Aiyog ani bailam khatir zhuzpi NGO kodde title odhikar asonant, jitle odhikar bailam-pulis vibhaga kodde astat. Torui punn ot’teacharank bolli poddlolea ostoreank favo ti nit melloun divpak bailam-pulis vibhag khupuch fattim asa. Ostoreo jeo ot’teacharank bolli poddtat, tankam bori vagnnuk divpak ani tankam favo tem margdorxonn divpak, bailampulis vibhagan mhotv divpachi goroz asa. Hea vixim uloytana, Bailam Aiyogachi odheokx Vidhya Shet Tanavade hinnem mhonnllem, “jeo ostoreo apleacher onit ghoddlea uprant pulis chouker tokrar nond korpak yetat, tankam favo to sohokar pulisam koddlean mellona. Bailam aiyoga koddlean vo konnui NGO koddlean pulis chouker fon gelo zalearuch pulis matxe halchaleo kortat. Xikonk nasloli konnui ostori tokrar korunk geli zalear, tikach apli tokrar borounk kaim pulis sangtat, oxemi ugddapem zalolem asa, oxem Adv. Vidhya Shet Tanvade himnem sanglem.

Ostoreo ani Rajkaronn Tomazinho Cardozo

Aiz ami 21vea xekddeant jiyetanv torui punn amchea ostoreank jo dorjo mellonk zai to azun poriant mellonk na. Ostoreanchi osli doxea fokt Bharatantuch asa oxem nhoi, punn akhea sonvsarant, sudhorlolea desamni poriant, ostoream sovem toxench ghoddta. Zori tor eka desant ostoreank dadleam sarko man mellona zalear tea desak sudhorlolo des koso mhunno yeta? Zo poriant dadleam borobor soglle nirnnoy ghetana, rajki nirnnoy dorun, ostoreank bhagidar korchena to poriant khoinchoch des ‘sudharlolo’ des mhunnpak amkam kosloch hok na. Amchea desant, ostoream sovem aslole dadleanche vichar bodolpachi goroz asa. Zo poriant somazantlea khoreaponnank ami amche dolle uktte korchenant to poriant lhan bhurgeanchi logna korop, cheddeankuch xallek daddop, cheddeanchech zolm dis monovop, randdh bailing vankdde nodren polloup, dot dennem

magop, adi him sogllim somazantlim maldisanvam cholot ravtolim. Ostoream viximcho ho amcho sobhav tankta title veigim bodlunk zai. Ani hem ami melloun ghetle zalear ostoreank ami somajik, orthik ani rajki mollar poriant borobor gheun fuddem vochpak fattim soronk favona. Asat ami kobul? Xikhxonnik mollar, vevsaik xikxonnant poriant, aiz cheddvam cheddeam poros fuddem vetat tem ami polletam. Haka lagon aiz ostoreo anek dondheanim unhchle zage melloun apli huxarkay dakoll korta. Haka lagon hea ostoreancho orthik dorjo sudharla ani tankam zaiti mekllikui mel-

l’lea. Punn hem oslem liklitem ostorechem jivit fokt xaramnim ani sudhorlolea ganvamnim, jea suvatancher xikxonn posorlam, pollounk mellta. Punn Bharatantlea kheddea ganvanim ostori azun poriant tras bhogit asa ani hachem karann mhunttlear thoim azun poriant xikxonn pavonk na. Tea khatir Bharatachea kheddea ganvantlea bhurgeank veginuch xikxonnacho labh divpachi zababdari Kendr ani Prantik sorkaramnim ghevpachi goroz asa. Bharatant toxem dusrea desamnim ostoreanim rajkarnnan bhag ghevop ekdom’ komi asa. Rajkaronn, aiz poriant, dadleaninch ‘control’ kelam mhunttlear fott

‘Classified’ Jahirati

zanvchina. Borea sobhavache monis rajkarnnant bhitor soronk fattim sortat kiteak aiz rajkaron mhunttlear braxttachar, chorio, fotting ani dhongiponn, adi oso borea chintpi mon’xacho somoz zala. Aiz rajkaronn ani rajkarnneak lok kalle nodren polleta kiteak aizchea rajkarnneachea jivitan sot, nit ani promannikponn disona. Zori tor favo toxeo ostoreo rajkarnnant asleo zalear mat rajkarnneachi protixtta (credibility) khub bori astoli asli ani rajkarnneank khoro man astolo aslo oxem mhaka khatren dista. 1952 vorsa thavn, amche Loksobhek, ji aiz poriant dadlea khasdaramnim aple mutthin dovorloli asa. Kaim progoti (progressive) vichar fuddem sorle. Bharatache Ghottnent (Indian Constitution) durusti keli ani 33 ttok’ke bailank Panchaytimni ani Nogorpalikamni nivddun haddop soktechem kelem. Khorench thoknnay korpa sarki ghoddni hi! Haka lagon Panchayatimni ani Nogorpalikamni vangddeancho tisro vanntto aiz

ostoreo asat. Teach promannan 33 tttok’ke ostoreo Sarpanch ani Nogor Od’dhekx zaleat. Hi khorench bori khobor zaun asa. Punn 1996 vorsa, jen’na Lok Sobhent 33 ttok’ke motdarsongh (comstituencies) ostoreank rakhun dovrunk Bill haddlem, tem mat Parlamenttan pas kelem na. Ogllim unnim 17 vorsam zalim azun tea Bill-achem kainch zaunk na. Amchea Parlamenttan tem Bill asa toxem pass zatolem xem mhaka matui disona kiteak toxem zalear asat tantuntlea tea 33 ttok’ke dadle khasdarank ghora bhoschem poddtolem nhoi? Ani konn punni aploch fondd khonddhun dovorta? Ami dadle kitle svarthi nhoi?. Atam oxem aikonk yeta ki Lok Sobheche zage vaddovpache asat mhunn ani vaddoitat te zage ostoreank ditolet khoim. Oxem kelear ghoddie tem Bill pas zait punn he kornne vorvim amchea dadlea khasdaramnim te rajki sot’teche kitle axeche asat te mat sid’dh korun dakhoilem.

‘miracle’ avoy

Tiche dog chedde kankrak, opghatak sampddon mele

AHMEDABAD: Mullavea iskolan xikoun nivrut zalea uprant Saroj Changakar-ak visov gheupak vell na. Petlad hanga raupi Saroj rokddich 60 vorsanchi zatoli, ani tichea chear mhoineanchea zunvlleank (twins) Bakul ani Utpalak pallpachem-pospachem kam korta. Tiche dog chedde, 2012-an eklo opghatak sampddon, zalear 1993 vorsa ticho dusro kankr duensak lagon mele. Hea zunvlleancho zolm zaloleak Saroj Petlad-chi ‘miracle’ avoy mhunn vollkhunk yeta. Tachea 24 vorsachea cheddeak Krutil-ak zaka ti apurbayen Baku mhunntali, taka 2012 vorsa moronn ailem. Mornnachea disa, to poileach pautt ‘hotel’-an kamak laglolo. Hachea adim, Utpal hea tachea dhakttea cheddeak moronn ailolem. Tichea Muslim xezari Fatimabibi-n tika don ‘miscarriages’ zalea uprant Ajmer Sharif hanga vheli. “Fatimabibin mhojea pasot ek ‘mannat’ dovorloli ani mhaka sanglolem ki hanv dogam bhurgeanchi avoy zatolim mhunn,” Sarojan sanglem. Saroj, Purshottam Changakar hea mullavea iskolan xikoupea lagim logn zaloli asa. Tika adim dog chedde zalole, punn Utpal-ak rogtachem kankr zaun moronn ailem. Dusrea cheddean ‘hotel management’-an “master’s degree” melloili. Taka 45,000 rupia pagarachem kam mevlolean Janer 20, 2012 tarker tachea avoy-bapaik ‘call’ korun tache avddiche khann korunk sanglem. Be-xudh zaun poddon Krutil-achem moronn zalem. “Hanv samki dukhest zalolim punn mhojea noxiban hanv dogam zannanchi avoy zatolim mhunn besanv asa tem ugddas kelem.” Saroj ani Purshottam ek sthanik ‘in-vitro fertilisation expert’-ak mell’llim punn tankam eka ‘surrogate’-achea pasot rauchem poddlem. Ahmedabad-ak yevun tannim upchar chalu kelo. “Saroj 58 vorsanchi asli punn ticho kusvo mozbut aslo. Ami ek ‘donor egg’ vaprun tatun bi roili (embryo implant). Noxiban, Saroj poileach porikroman gorbest zali. Tache zunvlle hea vorsa Janerache 21 tarker zolmunk aile,” mhunn Dr Falguni Bavishi-n sanglem.


Amcho Awaz May 11_Layout 1 10/05/13 8:31 PM Page 5

Ponnje<Sonvar, 11 May, 2013<

Rajkaronn

5 Prodhan Montri zalear, 26/11-chea hol’lean ‘ISI’-chea bhumikechi chovkoxi kortolom: Sharif

2014 Lok Sobha eleisanv

Congress v/s BJP

2014 vorsantlem lok sobhechem eleisanv lagim pavta. Kongresachea fuddariponna khal sorkar korteli UPA tem eleisanv jikon segit tisre pavtt kendrak sorkar ghoddoun haddpak tozvit korta. Dusrea vordan BJP-chea fuddariponna khal asloli NDA 2014 vorsachea eleisanvank jerul jikpachi asa mhunn chintat ani te nodren tannim aplim panvlam ukhlunk survat kelea. UPA-che toxe NDA-che phattlavdar somajik ani orthik udorgoticher bhar dita mhunn sangpak fattim ravona. Donui pokx ap-aplea druxtti (vision) pormonnem ‘secularism’ hacho vapor korta ani Bharotache porjek aplea fattlean haddpak proitn chalu asa. Hantun kitlem sot ani kitli fott asa tem kalluch sangtolo. Kongres vo BJP, tanche phattlavdar sangta tea pormonnem fuddlem eleisanv jikle zalear te Bharot desan udorgotichi kranti haddtole mhunnpak fattim sorona. Tech porim desantlea olpsonkeank (minority) eksaman (equality) lekhtole mhunn bhaxonnam korpak matui fattim ravona. Tea khatir hea donui pokxancher – Kongres ani BJP hancher il’lo niyall korpachi khub goroz asa. Svotontr Bharotachea itihasant Kongres pokx apunn ‘secularism’ hacho ostad mhunn somzota. Tancho sorkar ailear olpsonkeank koslich bhirant aschina oxem nivedon korunk te sodanch fuddem. Punn fattlim kitlimxinch vorsam Kongres pokxan Bharot sorkarachem raj choloilam tantun kitlo pasun olpsonkeancho vikas kela tem sogleank dista.

Dusrea vordan BJP Gujarat-cho mukhel montri Narendra Modi haka ghevn bhonvta ani Gujarat-cho vikas kela toso desacho vikas zavnk zai mhunn sangta tem pollovn tanche phattlavdar khoxi zata punn teach borobor dusre aplea monan bhiranticho vichar ghevn bhonvtat. BJP ‘Hindutva’ hem dhoronn fuddem vhorta ani dhormik bhavnam uchamboll korta hea khatir BJP-che virodok BJP dues (hatred) korun oslem dhoronn fuddem vhorta mhunn ttika korta zalear Kongres pokx olpsonkeank khuxal dovorche khatir ‘Pseudo secu-

rea utramni donui pokx eka-mekak khala uddovn apunn voir sorpacho proitn korta. Kongres pokxan apunn ‘secular’ mhunn dakhovnk kitle-i proitn kele zalear 1984 zaloli hinsa (violence) ani tantun hozaramni Sikh bhav bhoinnancho khun kelo ti ghoddnni Kongresik ‘secularism’ hache vixim aple hat nitoll asa mhunn koxench sangpak zaina. Tech porim BJP-n kedeo-i vhoddleo progiticheo (development) goxtti sangleo zalear torui punn 2002 vorsa Gujaratan zalole hinsek lagon zantun Musolman lokache khun kele, BJP-kui apunn borfaitli nitoll asa mhunn sangpak kottinn. Tea khatir yeta tea 2014 vorsachea lok sobheche venchnnuken konn jiktolo ani konn hartolo tem sangpak hea vellar kottinn asa, punn zoso kall veta toso il’lem il’lem chitr ukddapem zatolem. Kongres-achem rajkaronn khub kall porjen poilam, tancheo soglleo kornneo kosak lailea. Tea khatir zaite Kongres-ache phattlavdaruch Kongress khorench ‘secular’ asa hem mandun ghevpak kottin korta. Tech porim BJP-n udorgotichem hans diun rakji doriyan goroilem zalear tancher boslolo ‘Hindutva xap’ vochpak khub kottinn asa. Heach karonnank lagon Bharotachi porza yeta tea lok sobhechea eleisanvank konna fattlean vochot hoch ek proxn asa. Na tor hea donui pokxank kuxin dovrun Bharotachi porza ek ‘Third Front’ zo Kongres-ui na ani BJPi na, oslo pongodd nivddun haddit kai?

larism’ oslem dhoronn gheun olpsonkeank fottoita mhunn Kongres-che virodok ttika korta. He donui pokx eka-mekak sokol uddounche khatir adim ghoddloleo dharunn ghoddnneom vhoir kaddta. Jedna Kongres pokx 2002 vorsa Gujarat-an zalolea dongolank (communal violence) lagon BJP-k sokol uddoita zalear BJP-che fuddari Kongresik 1984 vorsa Indira Gandhi-chea mornna uprant Dil’lint jem ‘communal violence’ zalem ani 3000 odik Sikh lokank marun uddoile taka bott dakhoita. Dus-

NOVI DILI’LI: Nawaz Sharif-an, apunn sot’ten ailo zalear 26/11 Mumbai hol’leant ‘ISI’-chea bhumikechi chovkoxi kortolo mhunn axvason dilam. “Chovkoxe khatir ‘joint commission’ aschem mhunn hanven spoxtt sangllem. Donui desamni borabor boschem, anitanche lagim asat te purave ekamekank dakhounche. Chovkoxi ekamekanchea sohokaran zaunchi ani mud’do borabor fuddem vhorcho,” mhunn Sharif-an ‘interview’ ditana sanglem. Toxench General Kayani-chea zagear sogllean vorixtt ‘general’-ak haddpachi xokeotay asa, mhunn tannen sanglem. “Hav prodhan montri aslo tednam yevzonneo ‘federal’ sorkar, nagrikan-

cho mukheli ghoddoitalo ani vengveglleo sonstheo teo vevharan ghaltaleo. Mhaka fuddem-i tech bhaxen zalolem zai,” mhunn tannen sanglem. “Ami ek novo odhyay (chapter) ugddunk zai. Dusro poryay na. Ami itihas ani sonskrutayen sohbhagi asleanv… Amchea modem aslole mud’de soddoupachi goroz asa. Ekamekam add aslolea desanche, lokanche udharon mhojean tumkam diunk zata, zor tanchean korunk zata zalear amcheanui korunk zata” “1999 vorsa thamblole thoimsor saun ami portun survat korunk zai. Vajpayee saab hanga ailolo, ani ami itihasik Lahore korarar sohi keli. Tannen Pakistan-a vixim zaiteo boreo vostu sangleot jeo azun mhojea monan asat. Hanvenui

taka kaim vostu sanglet. Mhaka dista to vell portun yevunk zai,” mhunn tannen sanglem.

Jethmalanin BJP-icho for kaddlo NOVI DIL’LI:BJP-intlo ‘suspend’ kelolo khasdar Ram Jethmalani gelea sumanat BJP-che ‘Parliamentary affairs committee’ boskent zobordosten ghuslo. Tea uprant Jethmalani hannem BJP kendrant sodrer aslolea UPA sorkara kodde khupuch movall bhumika apnnaita oso arop kelo. He boskek BJP-iche khasdar ani her fuddari hajir asle. Gelea sumanat BJP-icho xrextt fuddari L.K Advani hachea gharant BJP-chea khasdaranchi ek boska asloli.Ram Jethmalani ho BJP-intlo ‘suspend’ aslolean taka he boskek hajir zaupak amontronn naslem.Punn he ‘Parliamentary affairs committee’-che boskek Jethmalani auchituch hajir zalo.Ani hajir zatanch pokxachea khasdarancher ani her fuddareancher egdomuch aplea uloupantlean hol’lo kelo.UPA sorkar bhroxttacharachea somdirant buchkollta astana, BJP hea sorkara babtint movall

bhumika gheta mhonnpacho arop tannem kelo. Jethmalani hannem pokxachea fuddareancher aplo hol’lo kortana mhonnllem, “BJP sarkhea eka khoddegantt virodhi pokxan UPA sorkara babtint egdomuch movall bhumika ghetlea.Hem sorkar bhroxttacharachea somdirant ak’kench buchkollta astana, virodhi pokxan koddok ravpachi goroz asa.Punn Bharatiya Janata Pokx hea UPA sorkara virudh koddok bhumika kiteak ghena?BJP virodhi pokxachi bhumika korpak khup fattim poddla.” BJP-in aplea ‘suspend’ kelear 5-6 mhoine zale.Apleak pokxantlo kiteak ‘suspend’ korcho nhoi? Oxi tin mhoineam bhitor zabab divpachi apleak ‘notice’ phattoileli.Atam tin mhoine odhik soron gelem, apleak azun meren pokxantlo kiteak kaddun uddounk na? “Mhaka ek tor Bharatiya Janata Pokxant porot gheiyat vo sasnnank kaddun uddoyat,” oxe torecho hol’lo (attack) Ram Jethmalani hannem aplea uloupantlean kelo. Tea uprant BJP-icho fuddari ani Khasdar Anant Kumar, provokto (spokes person) Ravi ShankarPrasad ani Shahnawaz Hussain hannim Jethmalani haka apli tiddok moryadi bhitor dovorchi mhonn vinonti keli.

Ambott-Tikh

Aurelio ViegAs

Gõyche Amdar Mongllurant! Mayache 5 tarker Karnattokant vidhan sobhecheo venchnnuko zaleo. Atam hea venchnnukant konn jikhlo ani konn harlo he vixim amkam pollovpachem nam, punn hantunt Gõy sorkarache BJP amdar Mongllurant vochun prochar kelo hi gozal kovtuk korpa sarkhi. Kaim dis fattim hoch BJP pokx thoimchea raxttrantlean yevpi vahonancher "entry tax" ghalun tankam tras korche korun Gõykarankui bhajieche hal kelole ani atam BJP amdar thoim dhaddun

eleisanv prochar kelo. Prochar mhonn koslo? Ki BJP pokx Kristi dhormacher add nhoi. Thoim fokt Kristi porjek pixeant kaddunk amche amdar Glen D'Souza Ticlo (Aldona), Carlos Almeida (Vasku), Nilesh Cabral (Kuddchodde), Gõy BJP-cho vavurpi somiticho vangddi Juinho D'Souza ani up-odheokx Datta Prasad Kholkar gele. Atam hea amdarank thoim dhaddun BJP pokxan kitem sidh korun dakhovnk yevjilem tem matui sozmonam. Karnattok ani Gõy-chea BJP pokxant mollba itli ontor, ji thoimsor aiz poristhiti asa ti Gõyant nam. Thoimsor amchea amdaramni BJP zativad nhoi mhonnop chukichem karonn Karnattok-ant BJP-n raj kelam ani tea kallant kitem ghoddlem tem amchea von thoimsorle lok bore zannant. Ekach utran Karnattakantlea lokank BJP pokx kitem tem amchea amdaramni sangpachi goroz nam. Kaim dis fattim Karnattok ani her rajyamni Gõyant yetolea vahon koracher nixedh marlo

tedna Parrikar sangtalo ki amchea rajyant kor koso ghalcho te vixim amkam konnech sangchem nhoi ani amim hatak kanknnam ghalunk nant mhonn bodday martalo. Tor thoimsorlea lokamni atam BJP-k kanknnacho hixop dakhoilo zalear konnech ojap zavchem nhoi. Amchea Gõyant BJP-n zativad korunk nam hem mhonnop ghoddie sot asunk xokta karonn Gõykar hem tankam kednach korunk divchenant

‘Coast Guard’-anchi bezobabdari Halinch ‘Sea Messiah’ hea ‘trawler’acher ‘Coast Guard’-achea ICGS Vhaibhav bottin dhopko marun ‘trawler’-acho nax korche korun babddea 6 zann bottikarancho jiv ghetlo. Coast Guard-ache he bottin dhopko marlo to ekadro obsoegan zavnk

xokta punn akantak sampoddlolea nustemareank thoim morunk soddun pollapoll kaddop hem sot mat konnacheanuch gillonk zainam. ‘Coast Guard’ heo botti akantak sampoddloleank modoti khatir kivam doria chor (sea pirates)-ank sampddavpa khatir toyar keleat ani oslich ek bott mhonnllear ICGS Vhaibhav. Punnn hi bott choloitolea Kopitan dusreachem matui chintinastanam poll kaddli. Hench ‘Coast Guard’achea soinikank xikoitat kai? Vhelean Mumboi thavn ailole ‘Yellow Gate’che pulis odhikari aplea soinikank vattavpache proitn kortat. Zanche jiv luskonn zaleat te dusrea rajyantle asun dor vorsa Gõyant yetale ani Gõychea dhoniank te apli seva ditale ani tanche sovem oxem ghoddtta zalear te anik ani porot Gõyant yeit kai?. Amkam zalear disonam. Hich osli ghoddnni her khoincheach sudharlolea desant ghoddloli zalear poilim hea ICGS Vhaibhav bottir aslolea kamdarank tabeant ghetole asle ani tancher karvay kortole asle. Punn hanga ulttench zata. Gõy Sorkaran ani ‘Coast Guard’-an dor eka meloleachea kuttumbak kaim lakh formaileat. Zalem! Itlench

amcho sorkar korunk xokta. Aiz-kal mon’xacho jiv mhonnllear fokt dontin lakhancher pavla.

hottna zo vixoy asa to suttavo korpachem soddun hi songhottnna apli korunk zhogoddttole ani magir uprant "Daddai nam ani puddvem-i nam zatolem". He rajkornni poilim he songhottnnek duddvanchi ast dakhoitole ani fattlea darantleam ghustole hem Fr. Eremito-n ghott monan dovorchem. Hache poilim osleo zaiteo songhottnna ghoddun geleat ani atam tancho avaz-uch bond zala vo rajkornneamni teo bonduch korun uddoileat. Lok Sobhecheo nivoddnnuko lagsar asat tedna lokancho patthimbho asloleo songhottnna tankam gorjecheo mhonnttoch Gõyant familichem raj korunk sodhpi ani Saxtticho "Giant" mhonn namna aslolo ek veokti Fr. Eremito-chi songhottnna apli mhonn porjek sangonk bhonvta. He songhottnent rajkornni nant mhonn Fr. Eremito-k lokancho boro protisad mell'la ani oxoch mell'lo zalear Gõyant bhangarache dis udetole. Gõykarank favo tea vixoyancher zhuzunk songhottnna zai punn rajkornni asat teo songhottnna mat nakach nakat. Tedna rajkornneamno, gorje bhair hea songhottnamni ghusun tancho nas korinakat.

Rajkornneank dedd metr pois dovorche! Gõykarank fokt Dabollechench vimantoll zai mhonnpi Fr Eremito-che songhottnen Sorkarak borech dharer dovorla hi Gõykarank ek khuxalkayechi khobor. Dokxinn Gõyant dor eka vaddeantli porza Fr. Eremito-k aplo sangat ditat tem pollovn he songhottnnek boro fuddar asa ani tannim korunk ghetlolim kamam jerul zatolim oxim chin'nam disunk lagleant. Punn Fr. Eremito-n hi apli songhottnna rajkornnea von pois dovrunk kallji ghetli zalear odhik borem. Choranchea panvlamni kaim rajkornni he songhottnen bhitor sorunk sodtole ani uprant hi song-

Bolayki ‘Pneumonia, diarrohoea’-k lagon Bharatantlo ‘108’-chea ‘ambulances’-ank kuxik tegam modlo eklo bhurgo morta dovorlear, choddxeo Gõycheo MUMBAI: ‘Pneumonia, diarrohoea’-k lagon tegam modlo eklo Bharatiya bhurgo morta. ‘Lancet medical journal’chea ‘online website’-ir dilolea mahiti pormonnem 2011 vorsa ‘pneumonia’-ak lagon Bharatantlea 3.72 lak bhurgeank moronn ailolem, zalear 2.37 lak bhurgeank ‘diarrhoea infection’-ak lagon moronn ailem mhunn kollon ailam. Panch vorsam khala pirayechea ontorpi bhurgeam modem ho ankddo 35% asa.

2011 vorsa ‘diarrhoea’ ani ‘pneumonia’-ak lagon 2 million panch vorsam khala bhurgeank moronn ailolem, ani hea ankddeache 74% bhagidar mhunn Asiachea ani Africa-chea 15 desam modem Bharat-ui samil asa, mhunn avhal-an kolloilam. 2011 vorsa ‘pneumonia’-k lagon 1.3 million-ank moronn ailem, zalear ‘diarrhoea’-k lagon 7 lak mele. Bharatant adim panch vorsam khala bhurgeanchea mornnak 35% meren ‘diarrhoea’ zababdar astalo, mhunn JJ Hospital-che Dr Ashok Rathod-an sanglem. “Borea nitollsannek ani nitoll piupachea udkachea karann, atam xari kendramni

ho ankddo denvon 10%-ar pavla astolo,” mhunn tannen sanglem. Hea bodolacho boro nomuno mhunnlear, JJ Hospitolachea ‘diarrhoea ward’-an fokt eklench bhurgem asa ho. “Punn doskam (decades) adim, oslea somorponn aslolea ‘wards’-anchi goroz asli.” Don doskam adim aslolea ankddea poros atamcho ankddo boreach promannan unno asa. 2011 vorsa sonvsarbhor 7 million 5 vorsam khala pirayechea bhurgeank addaunk zaupi karannank lagon moronn ailem, zo 20 vosam adim 12 million aslo. ‘Pneumonia’ Bharatiya bhurgeancho jiv gheupi sogllean vhoddlem duyens, mhunn ‘Indian Academy of Paediatrics’ache adle mukheli Dr Deepak Ugra-n mhunnlem. “Gordek ani burxea vatavoronnak lagon Mumbai-chea zhopoddpott’tteamni raupi bhurgeank hem duyens zaupachi xokeotay chodd asa,” mhunn tannen fuddem sanglem. Highlights - 2011 vorsa sonvsarbhor 7 million 5 vorsam khala pirayechea bhurgeank addaunk zaupi karannank lagon moronn ailem, zo 20 vosam adim 12 million aslo. - Bharatantlea 3.72 lak bhurgeank ‘pneumonia’-k lagon moronn ailolem, zalear 2.37 lak bhurgim ‘diarrhoea infection’-ak lagon melim. - WHO ani UNICEF-an ‘pneumonia’-k ani ‘diarrhoea’-k lagon ghoddpi mornnacho ankddo unno korunk 15 mhotvache modheosti (inerventions) suchoilea. - Zatun ‘vaccinations’, ‘zinc supplementation’, sabu laun hat dhuvop, nitollsann rakhop, ‘Oral Rehydration Salts (ORS), ani her dusreo vostu suchoileat.

‘ambulances’ kaide pallinant

PONNJE: Gõyant vevharan aslolea choddxea ‘ambulances’anchi ‘Directorate of Health Services’-an azun meren nondnni keloli na. Gõyant ‘108’-chea ambulancesank, je porvangi borabor ani yogeo ‘emergency medical technicians’ ani choloupea borabor sod’deak GVK-EMRI-108 choloitat, soddlear soglleo dusreo ‘ambulances’ - bhouxik toxench khasgi, jeo veg-veglleo sonstheo choloitat te azun meren ‘Public Health (Amendment) Rules, 2010’-chea 50-vea nema pormonnem cholonant ani ‘Directorate of Health Services’-akoddlean porvane nastana vevhar kortat.

‘Public Health (Amendment) Rules, 2010’-chea ‘50-A’ nema pormonnem favo tea odhikaream lagsan porvane mello meren, ‘nursing home’, ‘pathological laboratory’, ‘blood bank’, khasgi hospitol, ‘healthcare’ sonstha vo

‘NGO’-mni choloiloli sonstha, hankam soglleank ‘ambulance’ vaprunk diunk vo karyant haddunk zaina. Favo teo otti asat vo nant zalear 15 disam bhitor he porvane diunk vo nakarunk yetat ani 4000 rupia ‘fee’ bhorlea uprant panch vorsanchea kallak kaidexir asta. ‘Ambulance van’ vo gaddi karyak laupak kaim gorjecheo vostu asat teo ‘lighting and address system’, duyent mon’xak favo titleo suvidho, ‘first-aid kits’, ‘oxygen cylinders’, ‘first aid’-an proxikxonn aslole ‘attendents’, ‘identity cards’-am aslole ‘ambulance’ choloupi zanche kodden ‘Directorate of Health Services’an dilole porvane asat, dhovim ‘uniforms’, ‘Director of Health Services’an suchoilolea pormonnem favo teo voizuki vostu, 24 voram lokank vaprunk mellpi ‘telephone line’, adi. 2010-nt Julayachea 29 tarker ‘Goa Public Health (Amendment) Rules, 2010’ vixim odhisuchovnni dilea uprant, rajyant karyant aslolea sogllea ‘ambulances’-ank he nem vevharant yetoch so mhoineam bhitor apli nondnni korunk zai asli. Punn choddxeo ‘ambulances’ hea nemanchea add aplo vevhar kortat.

Cholop duensam poisaita Cholop mhollear ek soimbik (natural) veyam (exercise) zo soglleank bhurgeank, zantteank, dadleank vo bailank suddsuddit dovorta. Cholop ekdom sompem ani khoincheai vellar ani kosleai vattavoronnant amcheamni cholo yeta. Cholonk duddu farik korche poddona punn ami niamit (regular) chol’le zalear dotoram khatir duddu moddpache mat vattaum yeta. Zo monis neamit cholta taka bholayke vordan zaitem boreponn favo zata. Cholpachim kaim boreponnam oxim asat. l Nirogi kalliz: Sodanch chol’lo zalear mon’xachea angant ‘cholesterol’ komi zata zache vorvim kalliz nirogi (healthy) urta. Cholop ‘high blood presure’ zaunk dina, zaka lagon kallzachim duensam zaunk pavonam. Zoritor tuka ‘high blood pressure’ asa zalearui chol, kiteak cholop ‘high blood pressure’ niyontronnan (control) dovorta. l Goddem mut: Neamit chol’lo zalear ‘diabetics’ vo goddem mut hem duens zavpachem vattaita. Itlench nhoi, cholpak lagon mon’xachea rogtan sakor favo titlich urta ani ‘diabetics’ hem duens pois zata. l Motteponn: Sodanch neamit chol’lona zalear mon’xache kuddint motteponn (obesity) yevpak xokta. Tea khatir motteponn yena zaupak ani aple kuddichi ‘shape’ favo toxi dovorpak cholop khub gorjechem. l Dobav: Neamit cholop mon’xachea monacher zo dobav (stress) asta to niyontronnan dovorpak adhar dita ani teach borobor cholpeachi umed vaddoita. Itlench nhoi,

cholop mon’xachem niraxiponn nivarta. Sosnnikay: Neamit cholop kelear mon’xachi sosnnikay okhondd korta ani teach borobor sharirik ghottay (physical strength) vaddoita. Tujem cholop odik probhavit (effective) zatolem zalear cholonk vetana thoddi chotray ghevchi. Hi chotray oxi asa:l Choltana moche ani mey (socks) vapur. He moche ani mey aramxir (comfortable) aspak zai. Choltana ‘cotton’ache mey vapur, ‘synthetic’ vaprinaka. l Angak nhesonn nhesta ti dil (loose) asa tosli ghal. ‘Cotton’-achi nhesonn ghatlear khub faideachi. ‘Bright’ korachem nhesonn nhes karann rosteantlean choltana tum dusreank sompeponnim distolo. l Cholop suru kortana susegadin chol ani uprant il’li - il’li cholpachi veg (speed) vaddoi. l Kallzacher ani tujea ‘muscles’-ancher kosloch dobav poddona zaunk cholpache nimnne 5 minut susegadin chol. l Choltana dusreachea sangatan mhollear ghov bail, ixtt, adi borobor cholot zalear odik faideachem zatolem. l Sodanch ekach rostean cholonaka, dusrea dusrea rosteamni chol’lear veglle veglle dekhave polloun monachi xanti vaddtoli. Khorench neamit cholop amche bholaykechem boreantlem borem vokod zavn asa. Dotoranger vochonastana bholayken suddsuddit ravpachem vokod cholop zavn asa. Tea khatir niamit cholon amchi bholayki sambhallun dovrunk nirnnoy gheum-ia. l


Amcho Awaz May 11_Layout 1 10/05/13 8:31 PM Page 6

Ponnje<Sonvar, 11 May, 2013<

Vicharkhonn

6

Manestanchim utram

Peleachem Boreponn - Sogllea Dhormanchim Totvam

Jivitan mon’xak virodh asop gorjechem! Ek patang (kite) vareacho virodh asa mhonnonuch vhoir choddta John Neal

AMCHEM MOT

Udorgot v/s Poriavoronn Halinchea kallar soimbant (nature) novlanch ghoddlolea porim dista. Pavs poddonk zai tea disamni pavs poddona, tondhi asonk zai tea disamni tondhi asona. Khoreponnim soimbant bodol zavpak monisuch karann asa. Monis aplea svarthak lagon poriavoronnacho (environment) nas korta. Ranam katrun xharam bandhtat, xetam puroun bilddingam ubhartat, adi. Mon’xachea hea oslea kornneank lagon aiz amkam soimbant veg-veglench polounk melltta. Soimbik vattavronnacher dusrech torecho probhav poddla hem ami nakarunk zaina. Poriavoronnant oxem zavpak konnachem kitem punni chuklam. Haka konn zababdari? Mon’xan sodanch kitem na kitem novem sodhun kaddlam ani mon’xakullachi seva kela mhunn amcho itihas sangta. Sumar don’xim oddexim vorsam adim sonvsarant bizli nasli. Punn jea disa mon’xan bizli toyar keli tea disa thavn sonvsarachem rupuch bodol’lem. Udyog dondhe vaddle. Lok fokt xetkam’tacher jiyetalo tem soddun udyog-dondheamni nokreo korunk laglo. Udyog dondhe vaddot gele. Khedde ganv aslet te xharam zalint. Ghoram vaddlim ani lok-sonkyeai (population) vaddli. He sogllem kortana ami zhaddam katorlim, xetam puroilim ani ranamchem nisontthon korun soddlem. He udorgoti vorvim monis khorench sudhorla kai? Amchea Gõychea ganvancher nodor marum-ia. Tis ponchtis vorsam adim amchem Gõy kitem aslem ani atam kitem zalam hache vhoir konnakui vinchar kelear amkam oso zabab melltolo. “Amchem Gõy khub sudhorlam. ‘Housing Complexes, Hotelam ani Restaurants ani dusre udhyog dondhe khub aileat. Lokank zaiteo nokreo mell’leat. Bekarponn khobar zalam. Soglleanchea hatan aiz khub duddu gollta. Khoreponnim aiz amchea lokancho jiyeopacho ‘standard’ vaddla. Khorench amcho prant khub sudorla.” Khoreponnim khoincheai prantachi udorgot zavop hem soimbik zaun asa. Udorgot zaunkuch zai. Punn ti udorgot khorench amchea somazak soglleach vattamni faideachi asa kai? Tis-ponchtis vorsam adim amchea Goyant Malaria hem duens naslem. Aiz tem asa. Malaria duens je suvater bandkam’ (construction) korta thoim udok satt’tta ani tea sattlolea udkan ‘mosquitoes’ jiv gheta. Hache vorvim ‘Malaria’ duens posorta. Bandkam’ kortoleamni udok sattonk diunk naslem zalear hem duens zaunchench naslem. Amchea Gõyant fattlea vorsamni jitlem bandhkam zalem titlem anik khoincheach prantant zaunk na astolem. Ani hem bandkam’ kortole mhunttlear aminch monis nhoi? Mhunnchem hem duens itlea promannan posronk aminch zababdar zaun asa nhoi? Adim ami bayãntlem udok piyetale. Nollachem udok naslem. Aichea kallar itlim ghoram, hotelam ani ‘Housing Complexes’ utpon zaleat ki tantuntlem sogllem mellem udok zom’nin veta. ‘Septic Tanks’ ani ‘Soak Pits’ itle vaddleat ki udok piyeopak anik bayõm uronk na mhunttlkear fott zaunchina. Ami bayantlem udok piyetat tachi ‘chemical analysis’ keli zalear kitlea bayanchem udok piyopak surokxit asa tem kolltolem. Nollachem udok asa torui amchem Gõykaranchem bayantlem udok vaporlea xivai zaina. Mhunnttoch henvuim sonkott aminch utpon’ kelam nhoi? Ami amchea ghoram sorvbhonvtomni durgam bandleant. Durgam bandop hantunt kainch vaitt na. Punn pavsachem udok vhanvpacheo vatto rakhun dovrun tim durgam bandlolim zalear odhik borem zanvchem naslem? Svothachi rakhonn korun sogllem pavsachem udok sezareanger soddun divop hem Devak mandtolem kai? Amchea Gõyant ani chodd korun ganvamni hem odhik ghoddta. Apnnem apleakuch rakhlo mhunn somaz sudhrona. Sogleanchi rakhonn korunk yevzonn kelear mat apunn-ui sukhi jivit jiyetolo. ‘Garbage’ ho ek vhoddlo proxn zaun asa. Ami amchea ghorantlo khoir kaddtam ani dusreachea bhattant uddoitam. Todde vhodd vhodd xiklole lok poriant aplea ghorantli ‘garbage’ plastik potiamni bhorun aplea mottoramni sirvesek vetana ukttea xetamni uddoitat tem hanvem polloilam. Apunn, aplem ghor ani aplea ghora sorvbhonvtim nittoll dovrop ani aplo khoir dusreachea bhattamni uddoun thoim mellem korop hem amkam sobta kai? Barik niyall kelear poriavoronnant jem kitem vaitt ghoddta tem aminch ghoddoun haddlam. Hangach nhoi hem oxem akhea sonvsarant ghoddta. Amche bezababdarek lagon ‘Global Warming’ ho ek akantacho prosn ubo zata. Tacher upay ghetle nant zalear mon’xakullak vhodd doko asa. Jem kitem prot’tek monis aplea jivitan korta tacho probhav akhrek poriavoronnacher poddta. Heach khatir amchea dhormik gurumni poryant poriavoronn mellem korop hem ek patok mhunttlam. Pap Saib ani her dhormik fuddari poriant vatthavronn samballpak magnni kortat. Amchea ani amchea bhurgeanchea borea fuddara khatir him magnni ami monant dorun amchem poriavoronn nivoll samball’lear khub mhotvachem zatolem. Goyant, odhik korun ‘Coastal Belt’ hanga zalolea bandkam, zaka lagon zomni ponda lakhamni ‘Septik Tanks’ ani ‘Soak Pits’ bandlole asat, he poristhiticer uloun ek ‘Scientist’oxem mhunnttalo, “ Ami jiyeta te zomni ponda aminch toyar kelolo bhirankull atom bomb asa. Ek dis to atom bomb futt’ttolo ani uprant kosloch upai aschona.” Tea khatir poriavoronn rakhpant bhagidar zavop hem khub gorjechem ani amcheach faideachem zaun asa.

Gõychi Osmitay Urtoli vo Mortoli? Eka desachi vo prantachi osmitay tache loksonkecher (population) adharit asta. Vegvegllea torancho lok also zalear osmitayek doko bhosta. Goyant he babtin kitem chol’lam tacher nodor marum-ia. Goy svotontr zalam tea disa tem aiz poriant Goyche loksonken vadd zalea ti oxi asa: 1961 vorsa Gõychi loksonkea 5,89,997 asli. 1971 vorsa ti 7,95,120 zali. Jitlo kall ghelo titli loksonkea vaddot gheli. Hi vadd oxi zali. 1981 vorsa ……… 10,07,749, 1991 vorsa … ……. 11,69,793 ani 2001 vorsa ……… 13,47,668 loksonkea zali. Ani atam sangta tea pormonnem Gõychi loksonkea oglli unni 16 lak asa khoim. Hea 16 lak lokam modhem ogle unne 5 te 6 lak lok Goyam baile asat khoim. Itlench nhoi te vegllea vegllea prantantle asat ani veglle veglle sonskrutayentle asat. He lok Goyche sonskrutayent misoll zalole disona urfattench te apli sonskruti aplea kuttumbant samballta ani aplea bhurgeam bhitor ti fuloita. Oxem asa zalear Goykarponn ani Goychi osmitay hancho fuddar porzollit asa mhunnonk zata? Khoincheai prantache osmitayechi bunhead tachi bhas asta. Bhaxe vorvim konnachii osmitay sobhemazar uktti zata. Goykaranchi bhas Konknni bhas zaun asa dekhun Goyche osmitayechi bunhead Konknni bhas asa. Punn Konknni bhaxecho vapor Goyant favo tea promannan zata? Na! Lakhamni Goyam baile lok zannim Goyant aplo rabito kela tea ap-aple bhaxen uloita, Konknni bhaxen nhoi. ‘Western Culture’ hache fattlean dhanvpi amche zaite Goykar Konknni bhas ulounk lozta ani apunn ‘Inglezmen’ zalolea porim tuddki-fuddki Inglez tasta. Ani vhodd chintpa sarki gozal mhunttlear hi. Goyche sogllea bazaramni lhan vhodd dondhe Goyam baile lok korta. Amche Goykar poriant, bazar korunk veta tedna, tanche lagim Hindi uloita Konknni nhoi ani hech Goykar ‘shoping’ korunk jedna vhodd ‘Super Markets’-amni vetat tedna Inglez uloita. Dusrea utramni amchea jivitan Konknni bhaxek kosloch zago na oxem dista. Toxem asa zalear Goykarponn ani Goychi Osmitay koxi togtoli? Osmitayecho mog amchea bhurgeanchea kallzamni kirlaitole zalear xikxonn tech bhaxen zavop khup mhotvachem asa. Goykaranchi bhas Konknni mhunnttoch Goychea bhurgeanchem xikxonn Konknni bhaxen zaunk zai aslem. Punn kotta! Henvuim ghoddona. 1991 vorsa thavn Konknni bhaxen mullavea xikxonn fokt Goyche Igorjechea hata khal asloleo sumar 126 xallo ditalet. Goyant sorkari ani dusreo khasgi xallo hozaramni asat punn tantun Moratti bhaxen xikxon ditale ani azunuim dita. Igorjechea khala aslolea xallamni jem Konknni bhaxent xikxonn ditale tem Devnagori lipint aslem, Romi lipint nhoi. Lokanche khoxe add Devnagori Konknnint amchea lokancher thaplem tea khatir Konknni bhaxechem xikxonn xikpeamni mogan xikle nant pun upay na mhunn xikpak lagle. Hench xikxonn zor Romi lipint Konknni bhaxen dilolem zalear amchea mullavea xallamni aiz Konknni xikxonn ful’lolem ani foll’llolem ami polleteleanv asle. Punn toxen ghoddonk na. Heach karannak lagon fattlea don vorsank hea sogllea iskolamni Devnagorintli Konknni bhas soddun portun Inglex bhaxek veng marli. Amchea chukichea dhoronnak (policy) lagon ani Devnagori lipi lokancher thapli mhunnon Igorjechea mullavea iskolamni asloli Konknni bhas nas zali. Rmili lipint Konknni bhas xikhpachi sovlot dit zalear azun poryant lok Konknni bhaxek vengoupak fattim aschona. Punn amchea durdoivan Konknnichea fuddareamni Romi lipint Konknni bhas xikonk diunk oddchonn haddlolea karannak lagon Konknni bhas vhoir sorchina ani mhoje nodren hech fuddari Konknnicho porzollit fuddar kallokhant ghalpak zababdari zatole. Konknni bhaxent xikxonna vixim jem Bharatachea khoincheach prantant ghoddona tem Goyant ghoddta. Tea tea prantachi Rajbhas xiklea xivai Bharatan khoinsoruch bhurgean aplem xikxonn purnn korunk zaina. Punn Goyant mat Konknni bhas xikonastana amchea bhurgeamni sogllem xikxonn purn korunk xokta. Churchure amche Konknni bhaxeche ani Goyche osmitayeche….

selzA loPes

Tonattem Lekhok Punn ami veg-vegllea dhormanchea mon’xam sovem son’vad korun, tanche bhitor somjikay rochpache proitn kortanv, somjikayentlean ekchar ghoddtanv tednam amche modem Dev hajir zata Ek bhurgo zolmak yeta tednam apleak khoincho avoy bapuy, khoincho ghorabo vo khoincho dhorm’ zai to vinchun kaddun hea sonvsarant yena. Punn hem sogllem adim fuddench Devache yevzonne pormannem tharailelem asa toxench ghoddun yeta. Tor to Dev khoincho kai? Ani to Dev koso dista kai? Amchea somazant ani amchea desant veg-veglle dhorm’ asat, veg-veglle Dev ani veg-vegllim devonsanvam asat, punn sogllea dhormanchi xikounn amkam ek borem jivit jiyeunk margdorxon korta. Soglle dhorm’ mog, xanti, sot ani nit

xikoitat. Dusreancho jiv kaddcho nhoi, dusreank dukh diunchem nhoi, peleachem nanv ubounchem nhoi, svarthan ani axen peleak trasant ghalcho nhoi, sonvsarik vostunche axent buddchem nhoi, adi… Torui vorsachea vorsa dhormank lagun kitlim kestanvam, maramari ani jiv kaddop ghoddona zait? Dhormik pattlavdaram modem itlo bhedbhav ani eka-mekacho krodh kiteak vosta kai? Amchoch dhorm’ unchlo ani dusreancho dhorm’ sokoilo mhunn amkam kiteak dista kai? Dhormachea nanvan zhogddun dusreanchem rogot ani jiv kaddunk amkam sobta zait? Hem sogllem polleun amcho Dev khoxi zata kai? ‘Jihad’ vo ‘holy war’ osleo darun kornneo polleun amcho Dev khoxi zata kai? Ani zata zalear amchea somazant aiz porian khuxalkay ani xanti kiteak na? Dhorma khatir zhogoddlear amcho dhorm’ odik unchlo zata kai? He porim amkam sasnnik salvosanv vo taronn melltolem kai? Amchea jivitantlea sadea kornneancher niyall korum-ia. Sodanch misak gelear hanv bhagevont zatam? Devachea mondirak zaite duddu dilear hanv patkantlo nitoll zatam? Festam-novenam kelear hanv boro monis zatam?

Dis-rat hanv devosanv kortam zait, punn tech borabor hanv mhojea khaxa bhavak vo avoybapay-k vo dusrea ghorabeantlea vangddeank tras ditam, sotaitam ani tanchem jivit yemkondd kortam. Oxem asa zalear, hanv kortam tea devosanvank koslem tori mol asa kai? Hem amchea jivitachem fottkirem rupnnem. Hem rupnnem ghalun ami amkanch fottoitanv, Devak nhoi. Te khatir khoincho dhorm’ boro vo vaitt, devosank kitlem, koxem ani kednam korchem hacher bhasabhas korun vell ibaddche bodlek amchea jivitant xist ani peleacho mog rigoilo zalear bhes borem zatolem aslem. Pleacho mog mhonnche Devacho mog, hem ami visrunk favona. Mhojea mota pormannem, hea sonvsarant ekuch vorto dhorm’ mhollear ‘monis dhorm’. Jednam ek monis dusreak aplo bhav vo bhoinn mhonn mandun gheta, kosloch bhed-bhav dhorina ani ekamekachea huskean jiyeta, hache von vhodd anik dusro dhorm’ na. Amcho dhorm’ mhonnlear eka goribak adhar divop, chukloleank bhogsop, sogllea dhormanchea lokank manan lekhop ani khaltikayen jivit sarop. Tednach amcho Dev khoxi zatolo ani khoreponnim ami amcho

dhorm’ palltanv mhunn To amcher besanv ghaltolo. Amche eke doyall kornnen zor eka dukhant koxttovtolea mon’xak somadhan zalem zalear amche vorvim tea koxttovtolea mon’xak Dev mell’lo mhonnlear fott zauchina. Amcho Dev amchea kallzant asa zalear, devchar khoim asa kai? Oxem mhonntat, Dev ani devchar mon’xacheach bhitor asat. Jednam ami borem kortant ani chukleleak bhogxitanv tednam ami dusreak Dev zatanv, ani ami dusreak dukhoitanv, dusreacho bodlo ghetanv, tanchem rogot varoitanv tednam ami amche bhitorlo denvchar dakhoitanv. Dhormachea nanvan zhuzammaramari ani zhogddim korun, rogot varoun ani dusreancho jiv kaddun ami amchich loz kortanv ani amchea kallzantlea Devak marun uddoun devcharachi khoxi nhoi tor tachi puja-i kortanv. Punn ami veg-vegllea dhormanchea mon’xam sovem son’vad korun, tanche bhitor somjikay rochpache proitn kortanv, somjikayentlean ekchar ghoddtanv tednam amche modem Dev hajir zata. Hache von unchlo dhorm’ ani unchli dhormik xikounn na. Amcho dhorm’ povitr zageancheruch ghoddona, punn amcho Dev ani dhorm’ amchea chaltea jivitant sopurnn zata.

Eka dhakttulea bhurgeak tachi avoy vo bapuy tacho Dev koso; tosoch eka akantak sampoddlolea mon’xak taka adhar diupi monis eka Deva porim. Dusrea utramni, he porim ekameka vorvim amkam Dev bhett’ta hem sot ami mandun gheun vevharant ghalunk taktikechi goroz asa. Devl ekleachoch ani ekach dhormacho nhoi, bogor veg-veglle dhorm’ mhonnlear veg-veglleo vatto amkam ekech tengxer pavoitat. Amcho monis dhorm’ fokt utrancho nhoi, punn kornneancho. Amchim utram mogall zaum-di ani kornneo doyall zaum-di. Ekamekak somzum-ia. Devak konnem vikto gheunk na. Ami tachim rochna mhunn mandun ghetanv zalear ami Tacheach nanvan zhogddop ani rogot varouop hem amkam bilkul sobona. Amchea kallzantlea Devak zagoum-ia ani tachem khorem rupnnem amche vorvim dusreank dakhoum-ia. Oxem kelear ami monis dhorma udexim Devachem raj hea sonvsarant ekvottan sthapunk xoktoleanv. Thoddkean sangchem zalear, ami amchea kornneam vorvim somazant mog, xanti, ekchar ani bhavponn ximpddaitoleanv. Ani hich ti khori dhormik xikounn.

‘Package Package’ ani ‘Package’

MAnuel FernAnDes

Umedhi lekhok

Atam min bond zaun rozgar na zalolean, minache ttrok ‘package’ sorkara lagim magtat. Ani ti ‘package’ tankam diunk, sorkaran proitn korun, halinch xembor ttrok valeank ‘package’ichim potram vanttleant Bond poddloli Gõychi ‘mining’, porot chalu korchi mhonn ‘mining’-acher onvlombun aslolo lok magta. He vixim Gõy sorkar proitn korta; punn eka hatan tallyeo pettonant. Kendr sorkaran, ani Gõy sorkaran mellun hem kam’ korchem asa. Atam kendrant Kongres sorkar aslolean, ani Gõyant BJP sorkar

aslolean, hem kestanv labhnner poddlam. Reddeam paddeanchem zhogddem ani zhaddancher kall mhonnttat te porim, hem ‘mining’ prokronn zalam. Hanga mar khata to gorib lok. Hem kestanv nayloiant asa mhonntoch, tem vegim mittchem na mhonn dista. Ani mittlear pasun, kaidexir asat teoch ‘mining’ suru zaupak xektat. Ani kitleo ‘mining’, kaidexir asat kai? Choddxeo ‘mining’ bekaidexir asat mhonn aikunk yeta. Suru zal’leo ‘mining’-ak porot korar China, Koria ani dusrea videxi desa lagim mellunk boroch vell vochunk xekta; kiteak Gõychem min tankam atam vochona mhonnttoch, tannim min dusrea koddsun haddunk suru kelem dekhun Gõychem min suru zatoch, tea desam lagim porot korar mellunk vell vetolo. Atam hea bovallant Gõy ani Bharot sorkaran, min videxank dhaddinastanam Gõyantuch, vo Bharotant minachem ‘plant’ ubharun amchea desantuch tachem utpon’ kelear hem khub faideachem. Atam min bond zaun rozgar na zalolean, minache ttrok ‘package’ sorkara lagim magtat. Ani ti ‘package’ tankam diunk, sorkaran proitn korun, halinch xembor ttrok valeank ‘package’ichim potram vanttleant. Mi-

nacheo barji-i hi ‘package’ magtat. Hi ‘package’ magunk dusrei dhondekar utt’ttleat. ‘Mining’ vattharant aslole ‘hotel’-karui, hi ‘package’ sorkara lagim magtat. ‘Mining’ bond zalplean, tanchim ‘hotel’-am luksonnant choltat mhonn tevui hi ‘package’ magtat. Hanchea fattlean, gerejkarui utt’ttleat. Tannim ‘package’-k sorkara lagim magnni kelea. Itleacheruch hi ‘package’ sompchina. Poder, nustekar, posorkar, bosikar, potyeo vikpi potyekar, biknnakar ani konnkonn sorkara lagim ‘package’ magtole. Mhonnttoch, soglleak ‘package’, ‘package’, ani ‘package’-uch dixtti poddttoli. Magir sorkaran hankam soglleank ‘package’ diun, bhikek bhoschem poddttolem. Magir sorkarakuch, ‘pack’ zaucho poddchona mu...? Atanch sorkara lagim yevzonneo vevharant ghalunk, poiso na. Sorkaran kitleoch “schemes” kaddleat. Lokanchea faideak nhoi; punn aplea faideak. Heo ‘schemes’ chalu korunk sorkara lagim poiso na. Teo chalu korunk, amchi “skin” kaddna mu? Atam sorkaracher oso vell aila, sorkarachea adharak monoronjonnacheo kariavolli ayojit korun, vo sorteo ghalun nidhi ekttaim korunk. Gõyantleo kitleoch lhan vhodd

komponeo bond poddleat, ani poddot asat, tannim sorkara lagim kednach ‘package’ magunk na. Meloleachea fattlean konn morona, oxi ek mhonn’nni asa. Ek komponi bond poddli mhonnttoch, poilo tras zatach...! Magir ap-apli vatt dhorta. Sumar 20 vorsam fattim kutt’tthalchem ‘Salgaokar Shipyard’ bond podlolem. Tannim ‘package’ magunk na. Ani ‘Shipyard’ bond poddlem mhonn, konnuch upaxim morunk na. Poilo tras zalo, magir zonn eklean aplo rozgar vichun kaddlo. ‘Mining’-uch lok sorkarak ‘tax’ bhortat, oxem nhoi. Dusroi lok, sorkarak ‘tax’ bhorta. Tor hea mellot tankam hi ‘package’, ‘package’, ‘package’ kiteak...? Sorkar he ‘package’ichea fattlean poddlear, sorkar kabar zaina mu...? Amcho dor ekleacho, ‘tax’-a vorvim komailolo duddu, ‘package’-i fattlean kiteak moddcho? ‘Mining’ choramni 350 kotti, chorun khale. Te tanchea lagchean ekttaim korun, ‘package’-i fattlean korchilear xanneponnachem zaupachem. Ani sorkar tankam kitlo kall meren, hi ‘package’ ditolo? Xetam bhattancher lokx ghalunk, zonavarancho dhondo ani her dhonde korunk tankam adhar kelear xanneponnachem zaupachem. Oxem ho sorkar korit kai?

noureachi zoddi, tanchefatlean sotri geuvn ek bail, deddo-deddi ani vojekan dobajea vosrean bhitor sorlim. Vhokol nourean nitt mukhel soiro Up-Mukheal montri Francis Souza hache hatan nove pustokacheo proteo ghaleo ani tanche hatantlean uzvaddavni zali. Aiz kal Gõychea chearui konxeanni songit sanzo ajoyit kortat. Tor D Pietro sarkele songit pangdank amche Saxttintui hadunk tankam mhoji vinonti karan D Pietro Lornachim toxench Konkani cholchitranchim gitaim bhes borim gaita. Tumkam songllem songit ani sahitya kole mollar sogllem yes anvddetam. Tech porim ho dobazo vodd ikmotin sador kelo dekun D K Akademik xabaski. Alvaro Gomes Benaulim, Gõy

vorgonni gheun Amcho Avaz hea satollek tumcho mog dakhoilo hea khatir tumkam soglleank mhozo salam. Amcho Avaz hem satollem suru zalear don mhoine bhorle. Dukhachi gozal mhunnlear hem satollem suru zaleak fokot doguch direktoranim –Simon Gonsalves anik Prince Jacob hannim aplea tiatrachi jahirat hea satollear porgott keleat. Tankam mhoji hunhunit porbim ditam anik fuddarakui anik jahirateo diunk vinonti kortam. Hea mousamant sumar 15 tiatr chalu asat punn tancheo tiatracho jahirateo mat hea satolleak te kiteak dinant kai?Ho proxnn konn sutavo korit kai?Eklo direktor tor aplea tiatrant Amcho Avaz hem satollem soglleam Gõykaranim tem gheun vachunk vinonti korta anik hem satollem yesvont korunk magtam,punn aplea tiatrachi jahirat mat hea satolleak diunk to visorlo. Sogllea direktoranim aplea tiatrachi jahirat anik VCD kaddteleank hea satolleak jahirat diunk mhoji tumkam khalti vinonti anik Amcho Avaz hem amchem tumchem satollem anikui yesvont korunk

sangatan vavrumia. Viva konknni. Viva Amcho Avaz. Cliffy V.D’Cruz Moddganv, Goy.

LOKMOT D’Pietrochi ‘Sankoll’ Sonvar Mayache chovter mhaka Gõy Raj Songraloyache vosreant, Bonaventure D Pietroche “Sankoll” pustokache uzvaddane dobajeak ajir zaunk sondi gavli. Dalgado Konkani Akademin ho dobazo eke atvech ani akorxit toren ayojit kelo. Sankoll hi kadambori Gõyche gaum, ganvchea kazaram porompora ani sonskrutti voir attaploli asa. Tiswadi, kepem ani Salcete Talukantlem kazaram mahiti kadunk zorui herancho adhar gethla torui astana Pietro bhavan sodamche porim vhodd thokos geun kholl obheas korun ani vachpeank ruchik lagpi xoilen hi kadambori boroilea. Korench hanv Bonaventure ani tache put ani dhuvechi thoknay kortam titli toddi kiteak songitanuy apunn huxear asa mhunn tanni dakoilem. Ani ek bori gozall mholler survatek D Pietro tiktean songit vazoun ani gitam gaum he dobajeak survat dili. Ani pustok uzvaddvnne vellar poromporik ostomte logn songitache talar, vhokol

Vinonti Amchem tumchem AMCHO AVAZ hem konknni rongit satolleak amchea Konknni mogeanim boro yevkar dilo mhunnon khub kuxal zalom.Zaitea zannanim vorsachi

‘Amcho Avaz’ Mumboi dhaddat Oglle unne 3 mhoine zavn gele ‘Amcho Avaz’ porgott zalear. Hem satollem Gõyam bhor melltta hantun dubhav na. Romi lipin Konknni bhas vachpi Gõykaranchi tem tan bagoita. Punn ami Mumboi aslole Gõykar je Romi lipin ‘Amcho Avaz’ sarkem potr vachunk axeta te mat niraxi zalea. Mumboint ravpi Konknni mogyeanchi ‘Herald Publications’-ak ek vinonti asa. Mumbointlea Gõykarank dhadoxi korche khatir ‘Amcho Avaz’ satollem sumanachea sumana Mumboint dhaddchem ani Romi lipint Konknni vachunk axelolea Mumbointlea Gõykaranchi seva korchi. ‘Herald Publications’- amchi magnnim mandun gheun ‘Amcho Avaz’ Mumboint dhaddpachi suvida veginuch kortelem mhunn adim fuddench tankam Dev borem korum mhunttam. Joaquim D’Mello Bandra, Mumboi

dsad

Printed and published by Vinayak Pai Bir for and on behalf of Herald Publications Pvt Ltd. Printed at Herald Publications Pvt Ltd, Plot No: L-135, Phase II, Verna Industrial Estate, Verna, Salcete, Goa. Published at PO Box 160, Rua Sao Tome, Panjim, Goa - 403001.

Editor-in-chief: Mr R F Fernandes. Editor: Tomazinho Cardozo (Responsible under PRB Act) Regd Office: St Tome Road, Panjim, Goa. Tel: 2224460; RNI No: (Registration Under Process)

HOW TO CONTACT US: For press notes, general queries amchoavaz@herald-goa.com. For Letters to the Editor lokmot@herald-goa.comFor articles/features sompadpi@herald-goa.com

Disclaimer: Except for the editorial above, articles and letters in Amcho Avaz represent the views of the concerned authors, and do not necessarily reflect the views of the Amcho Avaz editor, publisher, and/or owners. Disclaimer: The advertisements published in Amcho Avaz are based on information furnished by the advertiser. Amcho Avaz does not authenticate the printed information in the advertisement. The advertiser will bear all the consequences of issues arising out of the advertisements if any, and not Amcho Avaz.


Amcho Awaz May 11_Layout 1 10/05/13 8:31 PM Page 7

Ponnje<Sonvar, 11 May, 2013<

Des Pordes

7

Bharatant 3 lakh bhurgim poileach disa mortat Pakistan-ant 60 ani Bangla Deshant 80 hozar NOVI DIL’LI: Bharatant prot’tek vorsa ekunn 3 lakh bhurgim zolm ghetla tea poileach disa mortat, oxi zottko divpa sarkhi mahiti ‘State of World Mother-2013’ hannim sorvekxonn (survey) korun toyar kelolea avhalantlean ugddapi zalea. Unnem vozon, ‘pre-term birth’, mhellsann, gorbest astana ostore kodde zalolem durlokx haka lagon oxe torechim mornnam vaddpak lagleant mhonnpacho odmas he sonvsthen kelolea sorvekxonnantlean kaddla. Amerikechi ‘save the children’ he ap-vaurpi sonvsthen halinch ‘state of world mothers-2013’ (sonvsar bhorchea avoyanchi sthiti) ho avhal (report) uzvaddak haddla. He sonvsthen sonvsar bhorchea 176 desancho obheas kela. Hea obheasantlean avoy ani ballkam hanche bholaikecheo suvidha, somajik

druxttikon oxea veg-vegllea gozalincho hea avhalantlean mahiti dilea. Hea avhalant te sonvsthen ut’tom des ani sumar des hanchi vibhagnni kelea. He vibhagnne (division) pormonnem, Bharatan Pakistan ani Bangla Desh, China hea sezari desam samkar tisrea panvddear urta mhonnpachem spoxtt zalam. Pakistan ani Bangla Desh hea desamni dor disa 60 ani 28 hozar zolman ailolim bhurgim poileach disa mortat.Bharatant hem promann khupuch asa. Ho avhal sangta tea pormonnem, Bharatant zolmant yeun poileach disa morpi bhurgeanchi sonkhea 3 lakh 9 hozar itli asa. Hacho orth oso ki, puray sonvsarant oxim him poileach disa bhurgim morpachem promann pollelear, heram desam modem Bharat 29-vea panvddear urta.

Mon’xan sunneak ghans kaddle Tea adim tea sunnean tache bailek ghansailoli CHICAGO: Sunnean mon’xak ghans marop hi ek chalti gozal zaun gelea, punn jedna eka mon’xan sunneank ghans marlo mhonnpachem konnem-i sanglem zalear, tem sot mandpak khup zannank avgodd zatolem tem zalench, punn aikopak poryan vichitr koxem dista. Punn mon’xan sunneak ghans marpachi ghoddnni ghoddli. Aple ghorkanik sunnea pasun salvar korpa khatir Amerikentlea Aiyova ganvchea eka dadlea mon’xan sunneak ghansailo. Carren Henry hi bail monis aplo sunno ‘candy’ haka gheun bhonvddaupa khatir aplea sasupaichea Madrid hanga aslolea ghora lagsar ugttea zageacher pasoyek geloli. Teach vellar virudh dixentlean (opposite direction) ek ‘labrador’ zaticho sunno yeun Carren hacher atak kelo.Ho atak zala tedna Carren hichea dolleancher ‘gogles’ aslolim. Taka lagon tiche dolle vanchle. Punn tea sunnean tichem nak ghansailem.Tika udari uddoili ani tichea pottak ani donkeank ghans kaddle. Carren hicho ghorkar Len tika vhorpa khatir thoim ailolo.Mottorantleanuch tannkem Carrenachem tondd ani heram kodden rogtan buddlam

mhonnpachem pollelem. Tech porim tannem tea ‘labrador’ sunneakui pollelolo. Vell vibadd kori nastana tannem te sunnea sorxim dhanvon vocho ani

taka addvem uddoun to tea sunneak ghansaupak laglo. Len hannem tea sunneak khupuch ghans kaddlolean tem sunnem egdomuch zokhmi zalem ani Len hache tavddintlem sutton tem sunnem koddsoron gelem. Ho soeg dhorun, Len-an aple bailek ani ‘candy’ hea sunne haddun mottorant bosoilem. Tea uprant Carren ani tanchea sunneak Len-an tabortob eka laginchea hospitalant vhoron tancher ilaz kele. Len ani tem ‘labrador’ sunnem hanche lottafottint tea ‘labrador’-an Len-achea hatak ghans marlolo. Taka lagon atam Madrid hangachea eka khasgi hospitalant him dogaim ghov-bailam ani tanchem sunnem ‘candy’ ilaz ghetat. Carren haka tea ‘labrador’ sunnean keloleo zokhmo khupuch gombhir rupacheo zaun asat, ani tichem mukhamoll adim aslem toxem vevosthint korpa khatir ticher operasanv korchem poddttolem, oxem thoinchea dotoramni sanglam. Hea tegainchoi ilaz korpa khatir thoinchea ganvchea lokamni duddu zoma kela.

West Bengal, Ut’tor-Udentichim rajyam Prosar madheom bhroxtt asa: Kapil Sibal fosovnnuk korunk fuddem NOVI DIL’LI(PTI): Hea disamni ‘chit fund’ hantunt duddvanchi gunthounnuk kelolea zaiteach lokachi fosovnnuk zalea mhonnpachem ugddapem zalam. Hi duddvanchi fosovnnuk korpachea prokronnamni ‘Saradha group’ hi duddvanchi gunthounnuk korpi komponen desantlea hozaramni nagrikank duddvank nagoileat mhonnpachem spoxtt zalam. Hea fosovnnuk kortoleancher odhik choukoxi keli tedna, West Bengal toxench Ut’tor-Ostomtechim rajyam hantunt chodda promannan aspavleant, oxem sid’d zalam. Tech porim he duddvanche fosovnnukent chodd onivasi Bharati (NRI) bolli poddtat, oxemi he choukoxentlean kollit zalam. ‘Chit fund’ hache udexim lokachim vhodda promannan fosovnnuk zata mhonnpacheo tokrareo vaddpak laglolean, kendr sorkarn SFIO (Serious Fraud Investigation Office) hanche koddlean Kolkata hangachea Saradha group hanchi barkayen choukoxi korpak formailam. Saradha group hanche desantlea khupxea rajyamni fantte asat. Desantlea sabar lokamni tantunt aplea duddvanchi gunthounnuk kelea. Gunthounnukechea nanvan fosovnnuk ko-

rpi anikui zaitech pongodd Bharatant vaurtat, ani tancherui dekrek dovorpachi suchovnni kendr sorkaran SFIO hankam kelea. Onivasi Bharatiya lok, je chodda kalla uprant hangasor yetat, te chodd korun oslea komponeamni aplea duddvanchi gunthounnuk kortat. Atam meren, ‘chit fund’ nanvan sabar Bharatant vaurtolea sonvsthamni lokak duddvam babtint nagileat. Fattlo-fuddlo vichar korinastana lok aplea kodde aslolea duddvanchi gunthounnuk kortat ani apleakuch fosoun ghetat. West Bengal, Tripura, Manipur ani her sabar Ut’torUdentichim rajyam osle vevhar kortat. Sorkarak itlea sogllea lokacher apli nodor dovorpak khupuch kotthin kam zaun asa. SFIO hea ghoddnukancher choukoxi korun aplo avhal kendr sorkarak dilea uprant kendr sorkar he gozalicher aplem kherit lokx ghaltolo. Punn gunthounnuk korpi lokamni hi gunthounnuk korche adim heo ‘chit fund’ korpi komponeo ani tanchea vaura vixim choukoxi korpachi khupuch goroz asa, oxem kendr sorkarachea eka provotean (spokes person) desantlea khobram sonvsthank sanglem.

BHOPAL: Desantlo prosar madheom poryant bhroxtt asa ani tatuntlem bhroxttachar thambounk te kainch korinant, oxem ‘communication and IT’ montri Kapil Sibal-an UPA sorkara-add bhroxttacharea vaddtea aropam vixim potrkaramni vicharlolea proxnank urfatto zabab diun sanglem. Rajyantlea Congress ‘headquarters’an potrkar porixoden Sibal uloitalo jednam potrkaramni ‘railway’ montri Pawan Kumar Bansal ani Bansal-achea bhacheachea ‘Railway Board’ nemnnuk ghottalleantlea sombonda vixim proxn vicahrunk survat keli. “Bhroxttachar soglleakodden asa. Tem fokt Congressinuch asa oxem na. Bhroxttachar fokt tuzo vo mhozo khaxelo odhikar nhoi,” Sibal-an sanglem. “Paid news-a vixim tumi aikolam astolem. ‘Paid news’-anui bhroxttachar asa. Konnacheanuch tem thambounk zaina punn bhroxtt ghoddnneo unneo korunk zatat,” mhunn tannen fuddem sanglem.

Chear vorsamni ‘luxury’ mottoram sovay zatolim… NOVI DIL’LI: ‘Luxury’ mottoram boreach promannan sovay zaupachi xokeotay asa. Fokt Europe-antlim nhoi, Japan ani South Koreantlim poryant. Fuddlea kaim vosanchea kallan mottorancher vosul korunk yevpi ‘customs duty’, sorkar unni kortolo mhunn xokeotay asa. EU-chea borabor korunk suchoilolea ‘trade & investment agreement’-ache adharan Europe-ant utpon’ korunk ailolea mottorancher 2017 vorsa saun ‘custom duty’ denvoun 30% korpachi sorkarachi yevzonn asa. Japan ani Korea-chea mottoram utpon’ korpeankui hech toreche faide melltole, punn haka anink matso vell lagtolo, punn hea mud’deacher nimnno nirnnoy azun gheunk na, mhunn sutramni kolloilem. Sod’deak $40,000 (sumar 22 lak) molachea voir aslolea mottorancher 100% ‘customs duty’ vosul kortat, ani hea molachea khala aslolea motttorancher

60% ‘import duty’ bhortat. ‘Customs duty’ denvoupache bore faide asat.

Mhunnlear, Bharatant haddlolea sumar 25 lak rupianchea mottorachem mol sod’deak 69 lak asa tem denvon 45 lakacher pautolem. Hacho faido chodd korun ‘luxury’ mottoram purtoch astolo mhunn mottorachea udeogant asloleanchi opekxa asa. Jea karann choddxeo sonvsarbhorcheo vhoddleo mottor komponeo ‘luxury’ mottaranche ‘completely-built units (CBU)’ import kortat. Ekech torecho ‘duty structure’ ason poryant, Korea-chea ani Japan-chea mottor kompneank, Europe-achea komponink zata toso hea bodolacho faido zauncho na karann tancho ‘top-end’-achea poros ‘mid-market segment’-an chodd aspav asa, mhunn komponeamni sanglem. Honda sarki komponi, ji poili ‘CR-V’-che ‘completely-built units’ ‘import’ kortali, tichem atam Bharatant ‘assembling’ korunk tannim survat kelea.

CAMPALAR

Gõyant kochreacho proxn gombhir zala... Gõyant aslolo kochreacho proxn disan-dis gombhir zaupak lagla. Punn sod’deak gimanche dis aslolean, amkam tache vixim zobor kaim zannoun yena. Gõyant sod’deak domott (cloudy) oxem hovaman aslolean, pavs khoincheai vellar poddpachi xokyotai asa, hem sot mhonnpachem konnuch nakarcho na. Ek pavtt pavsak survat zalea kai, ho kochreacho proxn dharunn bheos gheun, lokak vhodda proStanley Vaz mannan sotavpak lagtolo. Puray Gõychea sangata, Ponnje xarantlea lokakui hea kochreachea (garbage) proxnan giraslolim asat. Ponnje ani sorbhonvtonnim zoma zatolo kochro sod’deak Taleiganvche dongurler vhoron to vattek (dispose) laitat. Punn, ek pavtt pavsak survat zalea kai, Taleiganvcho lokui hea kochreak lagon tokrareo korpak lagtolo. St. Cruz-cho amdar Babush Monserate hachem CCPcho ‘Mayor’ Surendra Furtado haka sohokar aso meren, taka kochreacho vhoddloso usko zanvcho na. Punn hanche dogaim modem kosleai karannank lagon mot-bhed zale zalear, hea pavsalleant Ponnjekarank tem khupuch marekar zatolem Oxe he kochreache phattbhuimecher (background) mukhel montri Manahor Parrikar hannem Bainguinim hangasor kochro vattek lavpacho prokolp (garbage disposal plant) bandunk suru kortolom mhonnpachem jem vidhan sobhent axvason dilam, taka soglleanichi yevkar divpak favo. Bainguinim zoim ho kochreacho prokolp bandpant yeta, to odhunik pod’doticho (modern technology) astolo, ani hea prokolpa lagsar 1.5 tem 2 metram meren kosloch mhello vas yevchona mhonnpachi Parrikaran vidhan sobhent dilea. Hea prokolpant kochreachi prokriya (process) chalu astana, 1.5 tem 2 metram meren kosloch mhello vas vo ghann-ghuttan aili zalear, hi prokriya tabortob thamoupachi khatri Parrikaran dilea. Vidhan Sobhent dilolem axvason taka pallchench poddttolem. Ani jea orthan hem axvason sobha ghorant dilam mhonnge hea tachea axvasonant sot astlolem mhonnpachi khatri dovorpak koslich horkot na. 1 vo 2 metram sodduch, ‘buffer zone’ hache bhair mhello vas yena zalear, Old Goa ganvant ravpi lokamni ho prokolp svikarpak zai. Mangalore hangasor oxe torecho ek prokolp chalu asa, ani Gõychea amdaramni thoim vochon hea prokolpacho obheas kela mhonnpachem kollon ailam. Bainguinim hangasor yeupi kochro prokolpak Old Goa-che gram panchayatin sodanch virodh kela. Taka lagon CCP-in thoim ghetlolea zagea bhonvtim durig (compound) bandpak poryan hangachi gram panchayat sodanch virodh korta. CCP-in ghetlolea zagea bhonvtonnim durig bandpak porvangi diyat oso adex (order) Gõy Panchayat khateacho up-sonchalok hannem divn poryan, Old Goa panchayatin azunui porvangi diloli na. Old Goa panchayat thoincho amdar Pandurang Madkaikar hachea tabeant asa. Madkaikaran aplo sohokar dilo zalear, CCPin ghetlolea zageak durig bandpak rokddich porvangi mellpak xokta. St.Cruz, Merxe, Carambolim hangasorlea gram panchayatimni poryan Bainguinim hangasor yeupi hea kochrea prokolpak virodh kelolo. St. Cruz motdar songhachi adli amdar Victoria Fernandes hea virodh korpachea andolant soglleam von fuddem asli. St.Cruz-cho sod’deacho amdar Babush Monserate hacho Bainguinim hanga yeupi kochrea prokolpak virodh na, mhonnpachem soglleankuch spoxtt zalam. Bainguinim ho kochreacho prokolp ailo zalear, fokt Ponnjechoch nhoi, tor Taleiganv hangachea kochreachoi proxn kayomcho sutt’tolo. Taka lagon Babush Monserate ani Taleiganvchi amdar Jennifer Monserate hancho dogainchoi Bainguinim kochro prokolpak tenko astoloch hem surya uzvadda itlem sot. Kumbarjua-cho amdar Pandurang Madkaikar hacho hea prokolpak tenko mell’lo zalear, hea prokolpacho proxn eke rati bhitor suttom yeta. Parrikaran hea tegui amdarank visvasan gheun goroz te dixen panvlam marlim zalear, ho Bainguinim bandunk sodtat to kochro vattek laupacho prokolp veginuch ostitvant yeun, vhodda promannan Tiswadi ani sorbhonvtonncho kochreacho proxn suttavo zaupak xokta. Gõychea kochreacher Unchle niti-sobhen dhokol gheun, prot’tek panchayatin panchayat patllicher (panchayat level) kochro prokriya prokolp bosounche oso adex dilolo. Gõychea sorkaran soglleam gram panchayatink potram phattoun kochro vattek lavpacho zago tharauncho oxi suchovnni keloli. Aplea ‘ward’ant kochro vattek laupacho prokolp naka, oxi bhumika prot’tek venchun ailolea panchayat vangddean ghetlolean, Gõyant ostitvant asloli khoinchich gram panchayat kochro vattek lavpacho zago tharaupak azun meren xokonk na. Gõychea graminn vattharamni azun meren kochreacho proxn titlo gombhir zalolo na. Punn Saxtti, Murganv, Tiswadi ani Bardez hea talukeamni jea ganvanchem ‘urbanisation’ zalam, thoim ho proxn khupuch gomhhir zala mhonnpacho dison yeta. Kochro zoma korpak vo uddoupa khatir Panchayatimni zagea-zageancher ‘dust bins’ dovorlolim asat. Him ‘dust bins’ aplea ghara samkar nakat, oxem prot’tek nagrikachem mot asa. Kalangutt, Kandolim, Kolva, Bannavle adi gram panchayitinchem itlem vhodda promannan ‘urbanisation’ zalam ki, Pednne, Divchole, Sankhlle, Sanguem, Kepem ani Kankonn hangancheo Nogorpalika tankam sor keleo zalear, kochreache nirmitint khupuch unnem poddttat. Taka lagon sorkaran hea kinare bhagamni aslolea panchayatincho vichar korun tankam nogorpalikecho dorzo divpa vixim panvlam ubharpachi goroz asa. Porvore dongurler (plateau) Penha-da-France, Salvador do Mundo, Succour, Sangolda ani Pilerne hea panch panchayatincho odhikar cholta. Porvore nanvan hea ganvank vollkhotat ani Porvore atam ek svotontr motdar songh zala. Punn Porvore nogorpalikechea proxasonant (municipal administration) hat ghalpak sorkar bhiyeta. Hea vattharak nogorpalikecho dorzo mellot zalear, ‘house tax’-am vaddtolim mhonnpachi bhirant hangache kaim sthanik nagrik ugttaitat. Porvore nogorpalika korunk hangachea bhoutek nagrikancho virodh asa. Porvore dongurlecho itlo vistar zala ki, Sai Service tem Candelaria kopel meren donui vatthamni rosteanche degek sogllinch dukonam. Porvore ‘water tanks’ tem Saligao meren CHOGM rosteacher sorbhovtonnim nodor marlear, hangasor Ponnje xarantuch asloleacho bhas zata. Aiz na faleam hea vattharak nogorpalikecho dorzo dinvchoch poddttolo. Karann, hea vattharant aslolea gram panchayatink hangacho karbhar sambhallunk fuddarak khupuch kotthin zaupachem asa. Porvore ani Saligao hangachea amdaramni he gozalicho obheas korun Porvore nogorpalika korpa vixim lokachim motam toyar korchim poddttolim. ‘Secretariat’ ani ‘Assembly complex’ hancho CCP-int aspav korpacho sorkaracho vichar asa, oxem ugddapem zalam. Pratapsing Rane ani Digamber Kamat mukhel montri astana Dokxinn ani Ut’tor Gõyant don kochro prokriya prokolp bandapacho vichar zalolo. Hea vavra khatir ek amdarancho aspav asloli somiti poryan venchun kaddloli. He somitin Dokxinn Gõyant Kanaguinim ani Ut’toren Kolvale hangasor don zageanchi suchovnni keloli. Sthanik lokam protinidhinim heam prokolpank virodh kelolean, ‘land aquisation’ korpachi prokriya zaunk na. Atam Manahor Parrikar hannem hea donui prokolpanchi prokriya korpacho vaur aplea hatant gheupachi goroz asa. Bainguinim hangasor kochreacho prokolp cholpak xokta, zalear, Kanaguinim ani Kolvale hangasor kheddea ganvamni he osle prokolp kiteak yenv nezo? Hea proxnacher vichar korpachi goroz asa. Anik thoddeach vorsamni Gõychi lok-sonkhea 30 lakhancher pavtoli mhonnpacho zannkaramni odmas kaddla. Kochreachea hea gombhir proxna vixim ami atam thavnuch gombhirtayen vichar kelo na zalear, amkam tem fuddarak khupuch marekar zatolem.


Ponnje<Sonvar, 11 May, 2013<

Bhurgim-ballam

Akorxit (attractive) kanni Kannio sangonk zatat vo pustokancherui boroun dovrunk zatat, punn ‘computer’-ar ‘illustrated story’ ghoddoun haddpachem tuven kednam tori chitlam? ‘Computer’-achea adharan tuji kanni akorxit korunk tujean tatun ‘sound effects’ ani ‘animations’ ghalunk zata. Hem korunk samki sompi pod’dot mhunnlear tujea kanniek ‘Power Point presentation’-an ghalun ‘sound effects’ ani ‘motion effects’-am borabor anink akorxit korunk zata. Tor kiteak ravtai? Ek lhanxi kanni ghodd ani survat kor. Mumbai-n, Fantasia Computer hatun tujean ‘story illustration’ xikonk zata. Anink mahiti pasot 09987062416/022-26255629 hea ‘numbers’-ancher ‘call’ kor. ‘Cartoon’ korop ani ‘Digital Painting’

Gormechea disamni ‘cartoons’ polloun tuzo vell vibadd kori naka. Sadhea akarancho vapor korun tujean tuzo svotacho ‘cartoon’-acho patr ghodd. ‘Cartoon creation courses’ bhurgeank tanche ‘animated creations’, ‘digital’ toren utpon’ korunk zata, zalear ‘freehand digital painting courses’ bhurgeank ‘colour palettes’, ‘design’ ani ‘sketching’-achea vixim xikoita. He ‘courses’ Chennai-ak Imagineminds hanga xikonk melltole. Mahiti pasot 044-42935293/04442935200 hea ‘numbers’-ancher ‘call’ korunk zata vo ‘info@imageil.com hacher ‘e-mail’-ichea vorvim sompork korunk zata.

8

Novem roch

‘Game Design’

Hea gormechea disamni, tumcho ‘computer’ fokt ‘Internet browsing’-ak vapurcho soddun, tumche ‘creative skills’ dakhounk proitn kor! Khala dilole kaim ‘digital courses’ zata zalear suttiechea disamni tujean korunk zatat.

‘Animation’

‘AutoCAD’

‘Animation’ ek mojexir prokriya ani tatun eka fattlean dusri chitranchi malika dakhoun halchal utpon’ korunk zai asta. ‘Animation’-achi prokriya svotontr chitranchea adharan suru zata, zankam ek cholot raupi prostuti ghoddunk (continuous motion) borabor ghalunk goroz. Kerala-k Toonz Academy-n ‘animation’ xikonk zat. Odik mahiti khatir 0471-3042500 hea ‘number’-acher ‘call’ korunk zata vo ‘info@toonzacademy.com’ hacher ‘email’ dhaddun sompork korunk zata. Mumbaichea Toon Club-an 7 te 14 vorsam mozgotim pirayechea bhurgeank ‘animation course’ xikoitat. Tankam sompork korunk 022-26511026/26459669 hancher ‘call’ korunk zata vo www.toonclub.net hea ‘website’-ik bhett diunk zata.

‘AutoCAD’ ek ‘computer-aided design (CAD) program’ zo ‘2D’ ani ‘3D designs’-ak vaprunk yeta. ‘AutoCAD software’ ‘architects’, ‘project managers’, inginer ani her dursea vevsayik xetramni vaprunk yeta. ‘Circuits’ ani ‘structures designing’ korunk ani ‘interior modelling’ korunk ‘AutoCAD’ adhar dita. ‘CADD Centre’, zache Bharatan zaitea suvatencher fantte asat thoimsor tujean ‘AutoCAD’ vaprunk xikonk zata. Tea bhair CADD Centre bhurgeam pasot CADD@School nanvacho ‘programme’ iskolamni ghoddta. Anink mahiti pasot 044-45966100 hacher ‘call’ korunk zata vo ‘info@caddcentre.ws’ hacher ‘e-mail’-achea vorvim sompork korunk zata.

Amkam vinchar Viman koxe uddtat?

boro itihas asa ani ti zaitea vorsam saun vaprunk yeta. zhaddancher zaupi ‘cocoa beans’-am saun utpon’ korunk yeta. l ‘Chocolate’ korpi poilo lok Mexico ani Central America vattharantle adle adivasi lok asle. l ‘Cocoa beans’-acho pitto korun to vegvegllea mosaleam vangdda misoll korun ek pivpachi vost toyar kortale, zaka te ‘chocolatl’ oxem mhunntale.

lear ami kitem tatun mutonk zai?) oxem mhunnlem. Hea nivedonan rajyabhor vadvivad porgott kelem. Uprant, rajki ani prosar madheomanchea dobavan yevun, Ajit Pawar-an aplea nivedonak lagon bhogsonnem maglem ani hem nivedon tachea jinnentli soglleant vhodd chuk

‘World Penguin Day’ Abrilachea 25 tarker monoitat. ‘Penguins’-am vixim zagrutay ximpddaunk ho dis bhettoila.

Ghoddneo ‘Chocolate bar’ sumar ek voros meren vibadd zaina astana uronk xokta. l ‘Dark chocolate’-an her dusrea ‘chocolate’im pors chodd ‘cocoa’ ani unni sakhor asta. l Adlea kallar, ‘cocoa beans’ ‘currency’ mhunn vaprunk yetale. l

Rikame zage bhor Rikamea zageanche ‘c’ leter bhorun utram vach.

Tanchi zoddi kor Khala dilolim don ‘penguins’ ekech torechim distat. Tankam sodxi.

Zapo

vattemni katortat – ek ‘stream’ voilean veta zalear dusri ‘stream’ khala saun veta. ‘Wings’ oxe bhaxen akarlole asat, ki xekim tanchea voilean vochpi varem sokoileach vatten ‘deflect’ zata, ani ‘Newton’s third law’-ak lagon, vareachem hem ‘downward motion’ vimanachem ‘equal and opposite upward motion’ nirmann korta. Haka ‘lift’ mhunntat.

IPL-achi survat kednam zaloli?

‘Tell a Story Day’

Sonvsarachea kaim bhagamni Abrilachea 27ver ‘Tell a Story Day’ mhunn monoitat. Hea disa lok ektthaim yevun sogllea torencheo kannio sangop monoitat.

Khala dilolim chitram polloun kanni vollkhat.

Zapo

zaupi poilem ‘sporting event’ zaunk pavlem.

Zapo

Bharatan Twenty20 cricket-ik, Indian Pemier League (IPL) ek ‘professional league’ ani tachi survat 2008 vorsa zaloli. IPL-achi survat Lalit Modi-n, zo ‘league’acho poilo odheokx ani ‘commissioner’ aslo, ani ‘Board of Control for Cricket in India (BCCI)’-an keloli. Hea khellacher atam BCCI Up-odheokx Rajeev Shukla nodor dovorta. Sod’deak choltolea ‘league’-an sonvsarbhorchea khellgoddeam sangata nov pongodd asat. 2010 vorsa, ‘IPL’ ‘YouTube’-ar ‘live broadcast’

l ‘Chocolate’-ik

l ‘Chocolate’,

Sonvsarik Penguin Dis

Ajit Pawar konn ani kiteak to khobramni asa? Ajit Anantrao Pawar, zaka Dada (vhoddlo bhav) mhunn vollkhunk yeta, Maharastra-cho up-mukhel montri mhunn asa. Kendriya xetki montri ani ‘Nationalist Congress Party’-cho mukheli, Sharad Pawar-acho to bhacho zaun asa. Maharashtra-chea dhoronnamni tachean udok pavounk zaina aslolea karann, Abril 7, 2013 hea disa, tannen fokannamni vadvivadachem nivedon dilolem. Sod’deak aslolea duxkoll (drought) sonkoxttak lagon upas korpi eka nixedh korpeak Pune-chea lagim Indapur hanga eke kariavollin uloitana tannen “If there is no water in the dam…Should we urinate in it?” (zor dhoronnan udok na za-

Chocolate

a ani d

Dor eka vimanak ek tharavik uddanachi goti (specific takeoff speed) asta. Hi mhotvachi goti tea-tea vimanachea vozonnacher adharit asa. Vimanachea ‘engine’ak, vimanak favo titlem ‘thrust’ diun varean ‘drag’ vo ‘friction’ vo halchem dolchem nhoi mhunn boroch vavr korcho poddta. ‘Drag’ ani ‘gravity’-cher zoit mellounk vimanan svota apleo don ‘forces’ ghoddunk zai, te mhunnlear ‘thrust’ ani ‘lift’. ‘Thrust’ mhunnlear ti xokt zachea adharan viman ‘runway’-cher fuddem cholta. ‘Newton’s third law’ – ‘every action has an equal and opposite reaction’- vimanachem ‘engine’ ‘fuel’-acho vaprun dhunvor soddun ‘forward thrust’ nirmann korta. ‘Runway’-cher mukhar veta-veta viman, aplea donui ‘wings’-am vorvim vareachi ‘stream’ don

‘Computer game’-in kitem ghoddtolem, kitem nem astole tem rochpachea proriyek ‘game designing’ mhunntat. Hatun kannienchea vixim, patram vixim, ‘design’-a vixim ani manddnne (strategy) vixim chintop samil asa. ‘Game’-iche ‘artistic’ ani ‘technical elements’ koxe toren vapurchem tem sogllem ‘game designer’-achea hatan asta. He ‘skills’ tujean Mumbaichea FX School-an xikonk zata. Anink mahiti khatir 022-42354235 hea ‘number’-acher ‘call’ korunk zata. Mumbaichea ‘Arena Animation Academy’-n pasun ‘game designing course’ xikoitat. Odik mahiti khatir 022-24367539 ‘call’ korunk zata vo ‘arenadadar@gmail.com’ hacher ‘e-mail’ dhaddun sompork korunk zata. Kolkata-n, Virtualinfocom ‘game designing’-an course ditat. Odik mahiti khatir 09830082617/03325956619 hea ‘numbers’-ancher ‘call’ korunk zata.


Amcho Awaz May 11_Layout 1 10/05/13 8:32 PM Page 9

Ponnje<Sonvar, 11 May, 2013<

Xikxonn

9

Vachpa sonskruticho prosar zaupak zai Aiz sonvsar ‘computer’-achea eka ‘click’-acher cholta oxem mhonnttat. Taka lagon sonvsarant sonvsarant ghoddtat teo soglleo vostu ‘internet’ hache udexim polloupak ani vachpak mellttat. Eka mon’xak apleak zai tedna sonvsar bhorchi mahiti ekach khinnam bhitor apleak melloupak xokta. Oxe torechi sthiti aiz asa. Oxem ason poryan TV channels-ancher yeupi batmeo polleun kaim lok aplem somadhan mandtat. TV-cher yeupi veg-veglleo kormonnuk korpi ‘serials’ polleunui lok khoxal bhorit zatat. Punn vachpachi sonvoim vo avodd hi vegllech torechi asta, hantunt il’loi dubau na. Oxea vellar ek vortoman potr, satollem, masik vo kadambori vachlea uprant vachpeanchi bhuk bhagta ani nivta. Aiz-kal hem sogllem vachpak konnach kodde zoborso vell naslo, torui ek kall oso aslo, jea kallar chhapun ailolem sahitya hench lokanchi vachpachi umed ani bhuk bhagoitalem. Graminn bhagamni xikloleank ani unnem xikloleank ganvchem vachpa ghor (library) tanchea odhikarachem thikann zaun aslem. Azunui kaim ganvamni aslolea vachpa ghorancho lokak khupuch upeog zata.Punn

hem promann adle porim na, torui tem unnem zalolem na. Ek ganv thoim ek vachpa ghor hi yeuzonn sorkaran hea adim vevharant ghatloli khori, punn he yevzonnek khup thoddea ganvam koddlean protisad mell’lo. Adim bond poddlolea iskolamni him vachpa ghoram ostitvant aslolim. Tim atam khup promannan bond poddon geleant. Vachpi toyar zanvche mhonn sorkaran ek khas yevzonn toyar korun, ganvche panchayati torfen him vachpa ghoram suru korunk onudhan divpak suru kelem. He yevzonnecho khupxea panchayatimni labh ghetlo, tech porim vachpeamni poryan taka ut’tom protisad dilo. Taluka patllicher aslolea vachpa ghoramni poryan khup torechim pustokam, gronth vachpeak vachpak melltat. Hea pustokancho vapor khupxe vachpi korun kaddtat.

Eke kodden hi sthiti astana, gelea tin vorsanchea kallant, fokot panchuch panchayatimni novim vachpa ghoram suru zaleant.Taka lagon hea sorkari onudhanacho labh gheupa khatir panchayati fuddakar ghenant vo tea-tea bhagamni vachpa ghoram suru

zanvchim mhonn panchayatim koddlean magnni zaina zanvye.Gõychea Kola ani Sonskruti khateachi novea vachpa ghoram khatir yeuzonn asa. 189 panchayatim modlea, fokot 50 panchayatimni vachpa ghoram asat. Pus-

Lhan bhurgo vhodd ‘IQ’

tokam ani vaurpeam khatir sorkar dor vorsa hea vachpa ghorank 50 hozar rupiya onudhan dita. Kaim panchayatim kodde tancho svotacho zago naslolean, tankam vachpa ghor suru korpak oddchonneo uprastat. Punn ganvantlea panchayatimni fuddakar gheun lokam khatir vachpa ghoram suru korunk zai. Tantunt aslole vaurpi vachpa ghoram vixim zannvikai aslole asot zalear, pustokanchi dekrek ani thoim yeupeanchi nondnni bore bhaxen zatoli. Fokt panchayatinich vaurpeanchi nemnnuk korchi mhonn, ogi konnakui zankam pustokam vixim matui apulki na, tankam thoim vaurpi mhonn dovorche nhoi.Thoim yogeo te vaurpi dovorle zalear, vachpa ghoracho vaur bhes-boro zaupak modot zatoli. Jea-jea vachpa ghoramni vaurpi asat, tannim poryan

Sanvordem Gõy

Gus, hea zoddeacho poilo bhurgo aslolea karann, Dorman ani tache bailen, Kotomi-n bhurgim lhan astana hech bhaxen vagtat mhunn chitlem. “To gunnamni bhorla mhunn amkam kollonk na. To heram dusream bhurgeam bhaxen asa mhunn amkam distalem,” mhunn Dormanan sanglem. Boro ‘IQ’ ason poryant, Gus-akui iskolachea survatek proxn (problems) asle, mhunn tachea bapain sanglem. ‘Addition’ ani ‘alphabets’ xikpachea vellar Gus bejartalo. Iskolak vochonk lagchea adinch to ‘multiplication’ ani ‘long division’ kortalo, mhunn Dorman-an sanglem

Xikxonn hem udorgotichem mukhel sadhon asa ani vaitt somajik sonkoxttam pois korun tem aslolea naslolea modem pul bandpache somajik sadhon poryant asa. Tanche khatir xikxonnik udorgot korpa khatir dobrad yotn korpachi goroz asa oxem Gõychem razpal Bharat Vir Wanchoo hannem sanglem. Shivgram sonsthechea rupea mohotsovak lagon ghoddoun haddlole karyavollint te mukhel soire mhunn uloitale. Tannem sonstha ganvgirea vattarantlea bhurgeank xikxonnachi suvidha uplobd korun divpakhatir je yotn korta te yotn tokhnnay korpa sarkhe asat. Xikxonnik sonstheche mukheli ani vevosthaponan sonstheche vhoddponn digovn dorpache ani vidheartheanche add guneanv zavpak na he khatir yotn korunk zai oxem razpalan sanglem. Hea vellar sthanik somaz vavurpi, bore khellgodde ani sonskrutik molla voile kolakar, sonsthechea vingodd vingodd vidhealoyantlem gunnest vidhearthi hankam puroskaranchem vanttop zalem. Hea velar razpalan sanglem: Sonsthen patr ani goroz aslolea sthanik vidhearteank poske ghevn ek vhodd ani monisponnachem kam kelam. Hea kamacho sonsthek nixchit faido zatolo. Shivgram sonstheche odheokx Subash Shirodkar he karyavolliche yezman asle. Tannen sonsthechea ani xikxonnachea karyak porot ekdam vhavun ghetle. Hea vellar tannen xikxonna vixim apli aplea kuttumbachi xikxonna vixim asloli bandilki porot ekdam spoxtt keli. Sonsthecho druxttikon xikxonnache vatthar vaddovn xikxonnik karyavolli vaddovpachi itsa asa toso yotn kortana sonstha ‘ship building’ obheaskrom suru korpachi asa, mhunn tannen sanglem.

Baravi Zatoch Kitem Korchem?

Willie Fernandes

NEW YORK: Amerikek raupi ek panch vorsancho bhurgo, 147achea ‘1Q’ borabor Mensa hea ‘exclusive high IQ society’-n proves gheupi lhan vangddeam modlo eklo vangddi zala. Illinois hangasorlo Gus Dorman-an Charlotte’s Web sarkeo kadomboreo vachunk survat kelea. Moza mellchea khatir ‘periodic table’ ani ‘world map’ tondpatt korta. Ani kednam-kednam tachea bapaichi-i ‘geography’ sudraita. 18 mhoineancho astana Gus-an khobrampotr ‘toilet’-in vhoron vachunk survat kelem ani tea bhair mhojeo ‘Wired magazine’-acheo protio-i vachtalo, mhunn tachea bapain Dorman-an sanglem.

hea vachpa ghorachi ghevop khupuch mhotvachem zaun asa. Atam Ponnje aslolem sorkarachem ‘Kendriya Vachpa ghorant khupuch torecheo vachpeam khatir suvidha ani sovloteo asat.Haka lagon zo lok thoim thoim yeta, to khupuch somadhani asta, oxem lokamni uloilolem aikopak yeta. Eka vachpa ghorant vachpeam khatir borim pustokam ani thoim boson tim vachpa khatir ut’tom vatavronn aslem zalear, magir pustokam vachpa khatir lok apoap fuddem sortolo. Vachpa ghorant yeun pustokam, vortoman potram ani her torechem sahitya vachpa khatir vachpeank akorxit korunk sorkaran kherit yevzonn toyar korpachi goroz asa. Gõyant ani desan vachpa sonskruticho vistar zatlolo zalear, dor eka mon’xan ap-aplo sohokar divpachi goroz asa. Vortoman potram ani pustokancho mog, dor eka mon’xachea kallzan rigpak zai. Ami soglleamni zanna zaupak zai ki, eka vellak uloylolem sorta punn boroilolem pustok rupan porgott kelem zalear, tem sasnnank togon urta. ‘Xikonxikon ganvkar zata ani vachunvachun ek monis zannkar zata.

Xikxonn mhunnge udorgot: Wanchoo

Baravi ‘pass’ zalem mhonttoch bhurgim anik ek panvl fuddem pavta aplea jivitan. Khub khuxalkay ani anondachi goxtt. Punn tea uprant kitem korpachem? Hemvui mhotvachem chintop tanchea mathear bosta. Fuddlem xikop korchem tor khoimchea vixoyant korchem. Khoimche kolegint apleak proves melltolo hem sogleanchea monant yeta. Boreantle bore kolegint mhaka proves mell’lear puro, hoch tancho haves asta. Bore gunn ghevpi bhurgim voizuki, injiner vo her dusro vixoy gheun dusre kolegint proves korunk proitn kortat. CET porikxa ditat ani ‘pass’ zata tea gunna pormonnem tankam omkeach kolegimni proves mell’ta. Thoddim sodanche bhaxen Arts, Commerce ani Science hea vixoyancher aplem fud-

dlem xikop korun podvi gheunk fuddem sortat. Zaiteank favo title 12vek gunn mellonant. Hea bhurgeamni kitem korpachem? Itlench xikop puro mhunnon zaite zann ghara bostat kainch korinastanam aplem akhem jivit ogddaitat. Tankam magir bori ti nokri mellonam ani te niraxi zaunk pavtat. Hea oslea bhurgeank khaxelea dhondea vixim xikop (Vocational Training Courses) gheunk aiz sorkaran ani her xikxonn sonvsthanim kitlexeo suvida toyar keloleo asat. Khaxelea dhondea vixim tantrik xikop ghetlear eka bhurgeachea monant atmvisvas vadtta, ani aplea xikpa udexim aplea khas pãyamcher ubo ravonk xokta. Aplo svotacho tancheanim dhondo ubo korum yeta, vo khoimsorui motte komponint oslea bhurgeanchi goroz asta. Ani atanchea tempar zaite bhurge hea vibhagant aplem fuddlem xikop korunk sodtat. Sorkarache mahiti pormonnem Bharotant 2015 vorsak thavn tantrvignyan axil’le 8 kotti kamdaranchi goroz asteli ani 2022 vorsa meren ti vaddon 50 kottincher pavteli. Hea vibhagantlea kamdaranchem unneponn zaun asa mukhi karann amchea Bharotachi arthvevostha unchlea panvddear chodona zaunk. Ani heach unneponnank lagon Sorkaran nirnnoy

ghetla sumar 1500 ITI (Industrial Training Institution) ani 50 hozaram voir ‘Polytechnics’ hea thoddeach vorsam bhitor sthapon korunk. Ani hem kam fuddem voronk mottea karkanneamcho-i aspav asa. Hea udexim tankam he tantrik xikxonn ghetlole bhurge favo zatele tancheo komponeo cholounk. Amchea Gõyant eka eka talukeant sorkaracheo kitlexeo ITI asat. Tantunt kitlexe tantrik kors xikoupak yetat. Hem xikop purem kelem zalear apleachean khas dhondo suru korum yeta zoso he adim zaiteanim kelolo asa. Nokri mellpak oddchonn zainam. ITI kors chalu astanam hea bhurgeank aprentership tea tea vibhaganim ghaltat ani hea vorvim tanchi karagiri anikui vaddounk pavta. Toxeoch kitlexeo ‘Polytechnics’ veg veglea sonsthamni suru keleat. Sabar vixoyancher heo ‘polytechnics’ bhurgeank xikxonn ditat. Oslea ‘Polytechnic' xallentui hea bhurgeanim proves gheum yeta. Halinchea vorsamni Udyogik Kala Vibhag (Commercial Arts) ho ek mhotvacho xikxonnink vixoy zala ani hea vixoyancher khubxim bhurgim aplem fuddlem xikop korunk fuddem sorleant. ‘Computer’ xikxon ghetat tantuntlo ho ek motto vibhag zaun asa.

Ani hea xikxonn mollar anikui kitlexe vibhag asat ani heach pasot nokri mellpachi sondhi anikui vaddta. Jahirati korop, Pustokachim panam, pettiyo, amontronn kardam hem sogllem ‘designing’ korop anik chap’pun haddop ho ek vhodd bhag zaun asa hea xikxonnacho. ‘Advertising Art’, ‘Applied Art’, ‘Visual Communication’, ‘Communication Designs’, ‘Audio Video Visual Art’ osle kitlexe kors asat. Chear vorsancho podvi kors vo thoddea tempacho korsui favo tea pormonnem gheum yeta. Toxench atanchea kallant ‘commercial photography’, ‘videography’ ani ‘editing’ korpache zaite kors Gõyant korum yeta. ‘Editing’ korsam bhitor kitlexe anikui vibhag asat te mhonttlear ‘2D & 3D animations’, ‘graphics’, ‘audio sound recording’ hevui kors kelear bhurgeanim aplea jivitan rokddech yesesvi zaum yeta. Anik ek vixoy zaun asa ‘web page designing’ ani hea korsak bhorpur fuddar asa. Tor bharavi zaun kitlexeo bhurgeank sovloti asat aplem xikop fuddem korunk anik veginunch aplo svotacho dhondo ubharunk vo khoimsorui nokri korunk. Heach borobor Gõy soddun dusrea pranthanim zaiteo fuddlem xikop korunk sovloti tea tea sorkaranim toyar keleat hanchi barik mahiti tumi adinch fuddem kaddchi.

Somajik mollar

Xetkareanchi pikavoll soroll ‘hotel’-amni viktole Moddganv (AAB): Gõychea xetkaramni toyar kelolem utpon’ soroll vhoddlea ‘hotel’-ank vikun xetkarank bazarpett mellovn divpachi yevzonn mullavea panvddear chalik laglea. ‘Hotel’-anchea vevosthaponamni xetkaranche ‘club’ ani xetkarancho mahamanch sthapon korun tanche kodden hatmellovnni korpachem tharailam. AIMS (An Identity of Myself) ani NABARD hea don sonvsthamni hi yevzonn chalik lavpachem tharailam. Moddganvam Ravindra Bhavanant zalolea eke porixode vellar hi mahiti uzvaddak ailea. Khoimchi bajipalo, tandull vo anik khoimchoi jinos khoimchea xetkaram kodden asa. Tachem mol kitem, kednam melltta he viximchi puray mahiti aslole ‘website’-ichemi kam ukttavonn zalem. ‘e’pod’dotin xetkaramni toyar kelolea utpadonak giraik mellovn divpacho he sonkolponent aspav asa. Dokxinn Gõy zalole panchayatin AIMS he sonsthechea zoddpalvan ho suvallo ghoddoun haddlolo. Mukhel soiro mhunn Gõy kaido aiyogacho ‘commissioner’ Adv. Narendra Savaikar hajir also. Toxench Ravindra

Bhavanache odheokx Damodar Naik, NABARD-che sonchalok Dr. Satish Kulkarni, xetki sonchalok Sachin Tendulkar, foll utpadon fantteache son-

chalok Olando Rodrigues, dokxinn Gõy jil’lo panchayat odheokx Nelly Rodrigues toxench her manest hajir asle. Adv. Narendra Savaikaran sanglem: Xetkaramni obhiman ballgupachi poristhiti nirmann korpak zai. Xetkaranchi svotachi ek veglli vollokh

asa. Punn ti samballpachi zapsaldarki dor eka Gõykarachi. Gõy ani Gõykarponn mhonntta tem sogllem Gõychea xetkaram kodden asa. Dekhun xetkaranchi vollokh ani osmitay rakhpak zai. Toxench kelem zalear Gõychem poriavoronnui tigun urtolem. Aiz xetkarak khorea orthan adhar divpachi goroz asa. Zor adhar dilo zalear boreo gozali ghoddpak xoktat. Xiklole bhurge xeta kodden fatt korta. Tea somb o n d a n palokamni aplea bhurgeank xetki vevsaya vixim poilinch pattovn divpak zai oxem-i tannem sanglem. Gõy sorkaran dud utpadonak adhar mol dile uprant Gõyant 30 te 35 ttok’ke dud utpadon vaddlam oxem-i Adv. Savaikaran sanglem.

Dr. Satish Kulkarni Gõyant xetki fantto tisrea kromankacher asa oxi khont ukttaili. Xetkarank ut’tejan ani tankam bazarpett mellovn divpak sogllea xetkar kolombank ekttaim haddun tanchi ek mahasonghottna sthapon korpachi toyari kelea. Toxench lhan xetkarancho mhalvoz ghevpa khatir ‘collection centre’ suru korpachi yevzonn asa. Te khatir rajya sorkaracho tenko asa oxem sanglem. Gõyant xetki fantto ghottmutt zavpak zai. Sod’deak Gõyant xetki mollar utpadon unnem aslolean sogllem bhailean haddchem poddta. Punn dusre vatten bhailean Gõyant yevpi lokant ani khas korun bhonvddekarank Gõychea jevnnache jinos divpachi koslich tozviz na. Gõyant aslolea vhodd ‘hotel’-amni Gõyche bajipalo vo her toranche jinos uplobd aspak zai. Punn te khatir favo tea promannan Gõyant xetki mollar utpon’ toyar zaina oxem tannem sanglem. Xetki molar ek kranti ghoddovpak NABARD sodanch toyar asa oxem-i tannem sanglem. Hea vellar Nelly Rodrigues, Damodar Naik ani heranchim-i uloupam zalim.

Renv ani Khoddi vevsay oddchonneo

Gõyantlo khonn vevsay ‘gas’-icher astanach Gõyantlo renv ani khoddi vevsay dhokeant ailea tacher nirbhor asolea xekddeamni mozdur vorgacher upasmarichi palli ailea. Gõyantle bandkam mollar vavurpi ttekedar poryant arthik sonkoxttant poddleat. Sod’deak zaite kodden bandkamam suru asat. Mat te khatir lagpi ximitt, lokhonn, lakudd hachem mol vaddlolem asa. Renv ani khoddi ho koch’cho mhal mhagor dorant poryant mellona taka lagon bandkamanch naka oxem mhonnpachi palli lokamcher ailea. Kaim ttekedaramni ‘bank’-o ani her

sonsthamkoddlean rinn ghevn bandkamam suru keleant. Kamam suru keleant mat koch’cho mhal mellona, kaim ttekedaramni kaim kamam ordhearuch soddun dileant. Rinn ani tachem kollontor haka lagon rinnachem vojem vaddot asa. Bandkamamni toxench chire, renv, khoddi vevsayant monzuri korun aplea ghorcheanchem pott bhorpi lokancher bekarachi torsak kosoll’lea. Gõyantlea veg-vegllea xarantle bazarpettecher sonkoxtt ailam. Bolsant poixe naslolean zogpa khatir favo aslolem jevonn-khann poryant ghevop xokea zaina oxem kaim kamgaramni sanglem.

Bekaidexir bandkama koxim ubhim ravtat? Sorkari zagear bekaidexir ritin bandkama bandlint zalear, sorkar tim moddun uddoitoloch,punn teach barabor hem bandkam kortoleak 50 hozar rupiya dondd (fine) farik korcho poddtolo. Sorkari zageancher jim bekaidexir bandkama vaddonk lagleant, tancher karvai korpa babtint sorkaran ek mhotvacho nirnnoi ghetla. Gelea kaim vorsank komunidadichea zagear bekaidexir bandkama vaddpak lagleant, toxinch tim sorkari zageacher poryan zaupak lagleant. Lokak atam zage vikte gheun bandama korunk titlem sompem urlolem na. Zageanchem mol khupuch vaddon mollbak tenklam ani sadea lokak he zage gheunk matui punn porvoddpachem na zalam. Zago ghetlea uprant tachi prokriya (process) korop itlem kittkittichem zalam, ki, zago ghetana ani to ghetlea uprant tacheo ‘formalities’ korta mhonnosor jiv naka puro zata. Ani hacher sompo upai mhonnllear, lokak zoim-zoim mekllo zago dixtti

poddta, thoim-thoim fattim vo fuddem pollenastana konnakui hatak dhorun lok lhanvhoddlim bekaidexir bandkama korunk laglam. Lok jea zagear him bekaidexir bandkama korta, to zago konnachoch khasgi naslolean, tacher vhoddloso avaz zaina. Zo zago konnachoch nhoi, to zago aploch mhonnpacho kaim lokacho goir-somoz zala. Sorkari zageanchi oxich poristhiti asa. Komunidadiche zageancher dekrek korpak konn tori monis astat.Komunidadichea zageacher jim kitem bekaidexir bandkama zatat, tim komunidadichea vangddeancheach axirvadan zatat mhonnpachem soglleank khobor asa. Punn sorkari zomnnicher jim bandkama ubhim zatat, taka konnuch vichar-pachar korpi nasta. Haka lagon bekaidexir bandakam korpeanchem vhodda promannan favta. Mon’xacher kosli-i poristhiti voddon yenv, punn monis bekaidexir kortubam korpa pasun kednach fattim ravona. Kaideachi taka bhirant

astach. Punn bekaidexir bandkama kortana to konnchich porva korina. Karann, rajkornni mon’xanchea axirvadan him bekaidexir bandkama aiz na faleam jerul kaidexir zatolim mhonnpachi taka khatri asta. Kaim rajkornni monis apunn zaun lokak tim bandama korpak fuddem kaddtat ani uprant tem apunn polleun ghetolom oxem sangtat. Oxe torechim

rajkarnni lokachea axirvadan zalolim xekddeamni bandkama asat. Kaim bekaidexir bandkamank khupuch kall soron gela, ani atam tim bekaidexir mhonn tharavn moddun uddoupak soglleankuch kotthin zalolem asa. Oslim bandkama keloleam kodde atam dondd vosul korun tanchim bandkama neamit korpatuch xanneponn asa. Komunidadiche zomnnicher hozaramni bekaidexir bandkama ubhim ravlolim asat. Atam hea bandkamank itlo kall soron gelolo asa ki, atam omkeach kalla bhitor ubhim ravlolim bandkam neamit (regularise) korchim mhonn magnni zaupak laglea. Hea bandkama vixim sod’deak tori kainch upai ghetlole nant, torui tancher karvai korpak anikui uxir zalo zalear, tim moddpak magir khupuch oddchonneanchem zatolem mhonnpacho usko uprasla. Taka lagon hea bekaidexir bandkamancher tabortob nirnnoi gheupachi goroz asa, na tor

fuddarak ho proxn khupuch guspa-gondhollacho zatolo oxem zannkaranchem mot zaun asa. Punn, sorkari zomnnicher mellot to monis bekaidexir bandkama koso korta? Hea proxnacho zabab sodun kaddpachi goroz asa. Hacho orth mhonnge, sorkari zageancher dekrek dovorpak sorkari yontronnam goroz tem lokx dovrun asonant mhonnpachem spoxtt zata. Sorkari zageancher jim bekaidexir bandkama zatat, tim ek tor panchayat vattharant na tor nogorpalika vattharant zatat. Punn hea donui vattharamni zavpi him bekaidexir bandkama yena zaupak sorkara kodde kainch upai-yevzonneo nant kai? Sorkaran hacher lokx ghalpachi goroz asa. Ani zata titlim bekaidexir bandkama bandun yeunchim nhoi hea khatir lokamni poryan sorkarak sohokar divpachi khupuch goroz asa. Fokt, dondd ghatlo ani kheast favo keli mhonn ho proxn suttavo zanvcho na, hem sot ami nakarunk favo na.


Amcho Awaz May 11_Layout 1 10/05/13 8:47 PM Page 10

Ponnje<Sonvar, 11 May, 2013<

Sahitya

10

Sonvskrutik mhotvachim pustokam Amchea somazant pustokam vachop khub mhotvachem asa punn amchea durdoivan halinchea kallar vachop komi zalam tem polloun dukh bhogta. Toruypunn novim novim pustokam uzvaddak yeta tem polloun khoxi bhogta. Halinchea disamni eka fattlean ek mhunttlolea porim don pustokam zolmnant ailim. Donuim pustokam khub mhotvachim asa kiteak hea pustokam vorvim amche sonvskrutayechem daiz fuddle pillgek rakhun dovorpacho proitn zala. Him pustokam mhunttlear ek “Sankoll” ani dusrem “Gõycho Mull Avaz”. Konknni sahityk bhanddar odik ani odik girest zata tem polloum kalliz dadhoxi zata

'Sankoll' Pustokachi Uzvaddavnni “Ami Gõykar amche sonvskarutaye pasun pois geleanv. Mhonntoch ami amche sonvskrutayek porot bhett divpachi goroz asa,” oxem Gõycho up-

mukhel montri Francis D’Souzan sanglem. Dalgado Konknni Akademin (DKA) Ponnje ‘Goa State Museum’achea vosreant ghoddoun haddlolea ‘Sankoll’ kadom’boriche uzvaddavnne dobajea vellar to uloytalo. Hea vellar vedicher manacho soiro Pri. Conceicao D’Silva, kadom’boricho borovpi Bonaventure D’Pietro, DKA-cho odheokx Premanand A. Lotlikar ani sekretar Jose Salvador Fernandes hajir aslo. Gõychea sabar talukeamni Kristi kazaranchea somoyar sonvskrutayecheo jeo-jeo veg-veglleo riti palltat tacher adarlole ‘Sankoll’ kadom’boricho ul’lekh korun, “aiz amkam Gõykarank amchea kazaram vellar girest ani orthabhorit sonvskrutayo pallunk ani samballunk matui vell nam, aichea adhunik kallantlea nettachea jivitak lagun kazaram vellar zo vaddear ekvott distalo to-ui atam nam zala, ani tea som’bondan ami amchi ji sonvskrutay pallunk zai asli ti-ui pallunk amkam fursot nam, ami amche sonvskrutaye pasun pois geleanv,”

Kovi ani Kovita Umedhi ani tornatto kovi Frank Fernandes hacheo kaim kovita vachpeam somor dovortanv

Zaite dhorm’ Hindu, Kristanv, Musolman ani adi. Magir, konnacho dhorm’ vhodd Ho proxn kiteak? Asat amkam dhorm’ Zaite dhorm’ Kainch veglle te xikoynant Vegllem sangonant.

Frank Fernandes

Dhorm Asat amkam dhorm’

Fodd, chor, mar hem konn sangona Dhormachea nanvan Kortanv ami zhogddim Dhorm’ konnak kainch sangona Dhorm’ konnak konnachench Vaitt korpak sangchona Oso ho dhorm’ Monisponnacho dhorm’

oxem up-mukhel montri Francis D’Souzan fuddem sanglem. Kristi kazaram vellar jeo sonvskrutayo palltale tacho ugddas kadom’borikar Bonaventure D’Pietron ‘Sankoll’ kadom’borichea rupan sambhallun dovorlo dekun up-mukhel montrean D’Pietrok porbim dilim. ‘Sankoll’ kadom’borint aslolea kaim zotinchi vo versanchi-i ‘Sankoll’ nanvachi CD kadomboriek zoddloli asli. “Mhonntoch, aiz ami amche sonvskrutayek porot bhett divpachi ani ti sambhallun dovorpachi goroz asa,” oxem up-mukhel montrean, kadom’boriche uzvaddavnnechea dobajeak vosrobhor hajir asloleank sanglem. Konknniche kariavollik apnnem poilech pavtt vosrobhorun itlo lok pollela oxem sangun ani DKA-chi tust korun, Konknniche Romi lipiek maneotay melltoli zalear, Romi lipiechea Konknni somazan ekttaim yeun ti magnni korunk zai, ani bhas aplea chaltea jivitant vaprunk zai oxem upmukhel montrean aplem ulovp sompoytanam sanglem. Itlo kall Gõykaramni Romi lipientlean Konknni bhas sambhallun dovorlea, te lipiek sorkaran Rajbhas Kaideant ghalun, Gõykarancher zaloli onit sompounchi mhonn manacho soiro Pri. Conceicao D’Silvan sanglem. Gõycho up-mukhel montri Francis D’Souza BJP sorkarant Manohar Parrikarak odik lagim asa mhonntoch, tannem sorkara kodde Romi lipiecher zaloli onit sompounk mozot korchi mhonn manachea soirean dobajeak hajir aslolea mukhel soireak aplea ulovpantlean vinoylem. DKA-cho sekretar ani Konknni

Soimb Pachvem char soimb mhojem Mon bhuloita mhojem Oxem hem rongit pachvem soimb Dongor sogle nhesleat Pachvea xalun Hansot-nachot zhaddam dakhoitat Aplo pachvochar rong Soimb nettla pachvea rongan Rongan bhuloita zonn ekleachi jinn.

Monisponn Monis asa ek jiv Zalear bhed-bhav kiteak? Monis asat zaitea zatinche

borovpi Jose Salvador Fernandesan somajik, sonvskrutik, sahitik ani sôdvavrache nodrentlean ‘Sankoll’ kadom’bori vixim ulovp kelem. DKAcho odheokx Premanand A. Lotlikaran hajir asloleank yevkar dilo, ani DKAcho tizorier Walter Menezesan kariavollichem karbhariponn choloylem. He kadom’bori uzvaddavnnechea dobajeachem khaxeleponn mhollear, pustokache uzvaddavnne vellar dog tornnatim vhokol-nhovreachem nhesonn nhesun ‘Sankoll’ kadom’bori uzvaddaunk ticheo protio mukhel soireachea hatant dileo. Dusrem khaxeleponn, hea dobajeak hajir zaloleank kazara vellar toyar kortat ti soji, bol, dox, vodde ani san’nancho anik ek pavtt suvad gheunk mell’lo.

‘Gõycho Mull Avaz’ uzvaddailem. Protekan apunn jea somzant zolmola tea somaza khatir vavrunk zai ani apunn xikun kitlo-i voir sorum, aplea somazak visrunk zaina, oxe

Monis asat zaitea katinche Monis asat zaitea dhormanche Zalear bhed-bhav kiteak? Monisponnant monis asat kai? Monis mon’xak vollkota kai? Monis dusrea mon’xa kodde uloyta kai? Magir he bhed-bhav kiteak? Karonn, zonn eklo visorta Aplem moladik monisponn.

Ful Tem sokallim fantodder utt’tta Sobit dista Tem utt’ttoch Mhoji nhid veta Hanv hevtten-tevtten dhanvtam

udgar Kepencho amdar Chandrakant Kawalekar hannem kaddle. To Adv. Joao Fernandes-achea Gõycho Mull Avaz hea pustokachea lokarponn suvallea vellar Mukhel soiro mhonn uloitalo. Hea vellar Goa Konknni Akademicho Odheokx Pundalik Naik, Goa University Professor Alito Sequeira, QMC-cho Vice Chairperson Camilo Simoes, Sonskrutik kolakar Josefa Vaz, Konknnicho mhalgoddo borovpi Vincy Quadros, Pustokacho borovpi Adv. Joao Fernandes ani Konknni kovi Pobre Fernandes hajir asle. Hea pustokant dhalo, fugddi, intruz, kazaram oxa vellar mhonnpi Gawada somazachim gitam aspavleant. Ami zonn eklean amchi itihasan bhorloli sonskruti tigoun dovrunk zai ji pillge pillgen amche meren pavoylea. Nopoit zavpi Gawada somazachem sonskrutik daiz samballun dovorpacho yotn kel’le khatir amdaran Joaoachi tust keli. Pundalik Naikan manacho soiro mhonn uloytana sanglem ami mullak hat lavunk bhiyetat kiteak thoim mati

Sodpak taka Polle zalear tem Ful. Hanv tacho khup mog kortam Mond vasan tem Mhoje jinnek bhuloyta Polle zalear tem Ful. Asat taka panch paklleo Hansoita sogleank Aplea rongan Polle zalear tem Ful. Asat zaitim Rong-birongi fulam Dista tunch mhaka borem.

Mhojea Sopnantlem Gõy Mhojea sopnantlem Gõy Mhojea sopnantlem Gõy Gõykaranchem

lagta. Gõycho Mull Avaz Gawada somazachea mulla koddem pavlolo asa. Dekhun Konknni bhas hi mull Gõykaranchi bhas, gawada somazachi hokkachi bhas. Her somazan ti Gawada somaza koddlean apnnaylea. Bhattabhattichea vellar zaitea Gõykaramni dusro dhorm apnnaylo punn sonskruti apnnayli na. Dekhun dharmik fuddareamni hea mull somazache sonskrutint meter zaunk zaina oxi-I xittkavnni tannem dili. Hea pustoka vorvim Joao-an borovpeanche pongtint zago melloyl’lea khatir tachem obhinondon kelem. Borovpi Adv. Joao Fernandes-an aplem monogot sangtana hem sonkolon kel’lem pustok uzvaddak haddunk apnnak 20 vorsam laglim mhonnlem. 1993 vorsak suru kel’lo vavr itlea kallan follak ailo. Apnnak aplea somzachem gorv asa ani tachi sonskruti samballun dovrunk apnnem marlolem hem ek pavl mhonnlam. Tannem aplea hea pustokak hatbhar laylolea sogllea kolakarank ani heranche abhar man’le. Survek lok kolecher adarit Dhalo, fugddi ani intrumezachi gitam nacha borabor sador kelim ani noveach vhokol nhovreak ghorant ghetana ‘vers’ mhonntat te toren manestank dol-tanxea nadir vedir vhele. Goycho Mull Avaz hea pustokachi Vincy Quadros-an molavnni keli. Hea vellar Camilo Simoes ani Alito Sequeirachem-i ulovp zalem. Pobre Fernandes-an yevkar dilo zalear Freeda D’Costa-n upkar man’le. Karyavollichem nivedon Ulhas Gaonkar-an kelem. Salvador Rebello-n soireanchi vollokh korun dili.

Mhojea sopnantlem Gõy Soglea Konknni uloupeanchem Mhojea sopnantlem Gõy Sovostkayechem, xantichem. Mhojea sopnantlem Gõy sobit-sundor Mhojea sopnantlem Gõy songitachem Mhojea sopnantem Gõy hansta-nachta Songitachea talar Hem mhojea sopnantlem Gõy Mhojea sopnantlem Gõy Mandde-dulpodamni tiatramni Upatt bhorlolem Mhojea sopnantlem Gõy Sobit dorya vellechem Hench mhojem-tujem sobit Gõy.

Rupea Podd’dear Mhaka hea kallar ‘heroine’ zaupak avoddpachem: Mala Sinha

‘Sholay’ filmacho xevott dusre bhaxen aslo: Sippy

“Sholay cholchitrache mull kannient ami Gabbar Singh hacho xevott Thakur-achea hatantlean zata, oxench chitrkoronn (filming) kelolem, punn Punn ‘censor board’achea dobavak lagon ami amche kannient bodol kelo. Ho zo bodol ami kelo, to hea cholchitrak sombhondit aslolea kolakarank ani heram vaurpeank matui posond naslo,” oxem xrextt Hindi cholchitrancho digdorspi Ramesh Sippy hannem

“Halinchea kallar ‘technology’ mollar khupuch udorgoth zalolean, ek cholchitr ‘Sheela’ ani ‘Chikni Chameli’ sarkhe voznadik khup thoddea kalla bhitor prodorxit zata. ‘item songs’ korpi Katrin Kaif mhonnta ki hea vorsa Amchea kallar ek cholchitrachem kam puapleak ‘item songs’ korpak vell na.Hea vorsa taka ray korunk khupuch kallav zatalo. Itlench ‘item songs’ korpak khupuch ‘offers’ ailoleo, punn noi, atanchea kallar TV madheoman tannem soglleankuch sanglem ki, chalu vorsa khupuch progoti kelolean, prot’tek satolleant apunn ekuy ‘item song’ korchem na cholchitrantlim kolakaram puroskar ghetana mhonn.Katrina hachim lagxil’lim dixtti poddtat. Amchea kallar, puroskar divmon’xam sangtat tea pormonnem Kapache dobaje vorsak ek vo don pavtt zatale, trinak ‘dance’ korpak khupuch avoddtta. ani TV-icher te zobor diso nasle. Aichea kallar Jedna eka ‘dance’-achi ‘practice’ asta, hanv ‘heroine’ zalolem zalear, hanv poryan tedn Katrina borich menot ani thokos puroskar ghetam tem tumkam kitlech pavtt gheta.Ani jedna taka ‘item song’ korpachi dispachem,” oxem namnechi Hindi cholchi‘offer’ mell’li zalear tem ti rokddich svikar tranchi kolakarn Mala Sinha hinnem sankorun gheta. Punn hea vorsa Katrina khupuch glem. Mala Sinha hika halinch ‘Dadasaheb cholchitramni okupad asa, ani taka lagon tem Phalke ho puroskar favo zalo. Tea vellar ek poryan ‘item song’ korchem na, oxem kalchim ani aichim Hindi cholchitrancho tachea lagxil’leam mon’xamni spoxtt kelam. forok kitem asa, hacher tinnem Mumboichea sthanik potrkaram kodde bhasa bhas keli. “Aichea Hindi cholchitramni khupuch progoti kelea. Atam prot’tek sumanak kitlinch cholchitram podd’dear yetat. Amche kallar atam as ate torechi ‘technulogy’ nasloli. Aichea kallar lokachi modot korpak Ani ek cholchitr toyar zaun prodorxot zaunk khup kall soron vetalo, punn aiz sogllem mudar zalam tem polleun khup khoxi bhogta,” oxe eka-mekak vell na. Punn Preity Zinta apleam kamani okupad astana poryan Mala Sinhan aple ulhas jahir kele. konnaikui modot korpak fattim-fuddem pollena. Tinnem obghatan zokhmi zalolea mon’xak modot keli ti kelich, punn hea mon’xak zokhmi korpi aropeakui sodun kaddpak Salman Khan hacho axirvad labhlolem ani vor sumar Zarine hea pulisank modot korun aplem montachea vangdda ‘Main karum to sala kerekt- dukona bhitor xirkon isponn dakhoun dilem. Kaim disam tar ddila hai hai…’ hem git gaupi Zarine Khan urlem. Xekim na ilaz adim Vile-Parle, Mumboichea ‘express kaim disam adim ek vor bhor sumar eka Zarine apunnuch way’ hache velean vimantollar veta dukonant xirkon vo addkollun urlem. Bhopal zavn hea dukoastana, eke ‘ambulance’ mottoran eka hangasor eka ‘showroom’-achem ugttavonn nantlem bhair sortornatteak dhopko divn zokhmi kelo, korpa khatir taka thoim apoilolem. Ho ugt- lem ani lokam ani thambo nastana ti koddsoron geli. tavnnecho dobazo kobar korun taka tabor- meren vochon Preity Zinta hannem jedna hem poltob Mumboi yeupachem viman dhorpachem tannem aple lelem, tedna tannem tea mottoraaslem. Punn Bhopal hangasor jea zagear donui hat zodcho numbor ghetlo ani pulisank Zarine hannem dukonachem ugttavonn dun lokam fon kelo. Pulis yeum meren Preity kelolem, thoim taka tachea ‘fans’-amni kodden vihea tornattea sangatakuch samkench addovn dovrun taka veddo ghatlo. nonti korun ravlem. Preity sodanch konTaka thoin thoinchi kus marun eka dukonant apli koxei nacheai adharak pavta. Hea adim tannem movaleank bhiyenastana dhanv ghenvchi poddli. Punn hea dukona toren suttka tachea virodhan govay diloli mhonnpachem sangtat. bhair poryan lokamni gorddi keloli asli. Ek korun ghetli.

sanglem. Hindi cholchitrank hea vorsa 100 vorsa bhortat, tea nimtan Mumboint ‘Hindi cholchitranchi hinvsa ani galliyeo’ hea vixoyacher ek xibir ghoddun haddlolem, tea vellar Sippy uloylo. Sippy hannem fuddem sanglem, cholchitramni hivseche (violence) prosong dakhoitana, digdorspean te zababdareche bhitor ravon dakhoupak zai. Punn Sholay cholchitracho xevott je toren amkam dakhoupak laylo, to amkam konnakuch mandovnk na. Hea cholchitrachea xevottachea dekhaveant Thakur (Sanjeev Kumar) Gabbar Singh-ak (Amjad Khan) haka jivexim marinastana pulisanchea tabeant korta, hem amkam konnakuch mandovlem na. Punn ho xevttacho dekhavo amche kolponentlo nhoy, punn ‘censor board’-ache suchovnne pormonnem toyar kelolo zaun asa. Gabbar Singh-acho xevott Thakur-achea hatantlean zalolo zalear Sholay-ache kanniek khori nit mellpachi. Punn ‘Censor board’-ache suchovnnek amkam soglleankuch pallo dinvcho poddlo, zachi mhaka aicho dis meren khont bhogta, oxem Sippy hannem sanglem.

Dharmendr-Bobby hancho ‘cheers’ Hindi cholchitranchea mollar ‘Deol’ ghorabean apli svotachi oxi ek vollokh nirmann kelea. ‘Deol’ hannim ekttaim yeun khoincheai eka filmant kam kelem zalear, tem yesesvi zata. Dharmendr, Sunny ani Bobby he eke ‘package’ poros unnem nant. Tannim tegaimni ekttaim yeun kelolo ‘Apne’ ho cholchitr khupuch yesesvi zalo. Tea uprant tanchem ailolem ‘Yamla, Pagla, Deewana’ hea filmanui ‘box office’-acher khupuch yenneavoll zoddun dili. Atam heach cholchitracho ‘sequel’ toyar korpacho vaur chalu asa. Hem cholchitr azunui ‘release’ zaunk na khorem, punn tache adim Dharmendra ani Bobby anik eka cholchitrant sangatan bhumika kortana diastole. Hindi cholchitrank songit divpi Sachin hea dogaimkui ekttaim gheun ‘Cheers’ nanvachem ek cholchitr toyar korta. Hea vorsacho xevott meren hea cholchitrachea kamak survat zatoli. Dharmedra hachi cholchitram toyar korpachi komponi Vijeta films hachea ‘banner’-a khala hea filmachi nirmiti korpak tharaylam. Mhotvachem mhonnllear, ‘Yamla, Pagla, Deewana-2’ hachem digd o r x o n Sachin hannech kelam. Hem cholchitr June 7ver prodorxit zatolem mhonnpachi khobor asa.

‘Item songs’ korpak Katrinak vell na

Preity Zinta-chem monisponn

Zarine dukonant xirkolem

Lara sodta ‘No Entry’-int ‘Entry’ ‘No entry’ hea cholchitrachem ‘sequel’ aslolem ‘No entry mein Entry’ hi filmant bhumika korpak Lara Dutta sogllench kachabul zalam. Lara mhonntta,” Gelim 4 vorsam zalim hanv hea cholchitrachi vatt polleun asa. mhoji itxa zaun asa, svota Boney Kapoor hannem mhaka hea filmache ‘sets’ dakhounche. Tednach mhaka kolltolem ki, hea cholchitrachem ‘shooting’ khorench suru zalam. Khoreponnim hea cholchitrachem ‘shooting’ azunui suru zalolem na. Veginuch tachi survat zatoli mhonnpachi soglleanich opekxa dovorlea. 2005 vorsa ‘release’ zalolem ‘No entry’ cholchitrachi nirmiti Boney Kapoor hannem keloli. Anees Bazmee hannem digdorxit kelolea hea cholchitrant Salman Khan, Anil Kapoor, Lara Dutta, Fardeen Khan, Esha Deol ani Bipasha Basu hannim mukhel bhumika keloleo.

Hirithik hachea ‘Romance’-acher Rakesh hachi nodor Hrithik Roshan chodd ‘romantic’ zata mhonnpachem tacho papa Rakesh Roshan haka avddona oxem dista. Karann tachem fuddlem cholchitr ‘Krish’ cholchitrant tacher tin ‘romantic’ kantaranchem chitrkoronn (filming) zavpachem aslem. Tantuntlea eka kantarachem digdorxonn Raju Khan hannem kelolem. Dusreachem Remy

D’souza ani tisrea kantarachem digdorxonn Farah Khan hannem kelam. Punn Rakesh Roshan hannem jedna hea kantarancho ‘raugh cut’ pollelo, tedna taka him kantaram gorje bhailim koxim dislim ani tannem him kantaram hea cholchitrant apavn na gheupacho nirnnoy ghetlo. Survek Hrithikak bapaichem hem kortub avddonk na.Punn aplea putak somzaupak Rakeshak zoit mell’lem.


Ponnje<Sonvar, 11 May, 2013<

Khella Moidanar

11

Churchill Brothers I-League champions Vasco (AAB): Churchill Brothers, Kolkata-chea Mohun Bagan-a add 1-1 ‘draw’ korun dusrea pautti ILeague ‘ title’ jikle. 25 ‘match’-imni 52 ‘points’-am sangata, 7 million rupia inam mhunn Churchill Brothers vhortole. Churchill-achea hea zoita borabor, ‘National League’chea gelea 5 ‘editions’amni, Churchill ani Dempon don pautti zalear Salgaocar-an ek pautt hi tosrip jiklea. Hea zoitachea borabor tancho ‘coach’ Subhash Bhowmick, don vegvegllea ‘club’-am borabor I-League jikpi poilo ‘coach’ zaunk pavla. 2002-03, 03-04 vorsamni Bhowmick-an East Bengal pongddachea vangdda astana don ‘National League titles’ jikololeo. Pune FC-k fattim dovrun Churchill-ak ‘title’ jikpak fokt eka ‘draw’-achi goroz asli, punn 26vea minttar Bagan-achea C S Sabeethan ‘goal’ martokuch tankam dhopko boslo. Punn dusrea ‘half’-an Sunil Chhetri-n ‘goal’ marun ‘score’ 1-1 kelo, ani Tilak Maidan-ar aslolea Churchill-chea somorthokamni somorombhunk survat keli. Ek ‘point’ zoddun gheunk

Churchill Brothers-ank Bagan-an khub koxtt korunk lailem. Bagan atam sod’deak 25 ‘matches’ saun 26 ‘points’-ancher asat, ani

I-League-antle bhair poddche nhoi mhunn tannim boro vavr kela. Dezembran zalolea ‘derby match’-in loakmni hinvsa kelolean

tanche soglle ‘points’ katorlole. 2008-09-an jikpi Churchill Brothers-an poilea bhagan ‘goal’

marpache zaite proitn kelole punn tanche lagim ‘goal’ marunk zaunk na. Te bhair Mohun Bagan-ui bhes boro ‘attack’ kortale.

26vea minttar Baganachea C S Sabeeth-an ‘goal’ marli, zalear 72vea minttar Sunil Chhetri-n ‘equaliser’ marun ‘score’ 1-1 kelo.

Vishwanathan Anand ani Magnus Carlsen hanche modem ‘final’ Chennai-ak Vishwanathan Anand ani Magnus Carlsen mozgotim zaupi ‘World Chess Championship final’ Chennai-ak khellonk yetoli, mhunn FIDEan somorthon korun sanglem. Hi ‘final’ Novembran 6 te 26 tare mozgotim khellonk yetoli. Norway-chea ‘chess association’-an odhikrut nixedh nond korun, FIDE (FĂŠdĂŠration internationale des

ĂŠchecs vo World Chess Federation)-a kodden, ‘final’ichem yezmanponn melloun ghuepak paunnechi prokriya (bidding process) chalu korchi mhunn agro kelolem. Paris-an paunni ghatloli, ani Chennai ditoli tea rok’koma poros 1 million dollars odik diupachem axvason dilolem. Punn FIDE-an Baku, Azerbaijan hanga zalolea ‘board’achea bosken, Chennai-ak ‘fi-

nal’-ichem yezmanponn choloupacho hok’k dilo. “Korarnameacher Baku-n ‘All India Chess Federation’chea ‘Hony Secretary’ Bharat Singh ani FIDE odheokx Kirsan Ilyuzhinov-an sohi keli,� mhunn ‘All India Chess Federation’-an jahir kelem. Chennai yezman astolem mhunn FIDE up-odheokx Ali Nihat Yazici-n somorthon (confirm) kelem.

Anthonette Mendes

Vogtar nhesonn xinvchi poddli M. Boyeracho tiatr ‘Adim Tem Atam Hem’ Mapusa Narvekarachea mattvant zanvcho aslo. Hanv ani Betty Ferns dogam-i bhoinichi bhumika kortaleanv. Hea pasot Boyeran amkam dogaimkui vistidachem lugott getlelem. Ek ‘road scene’ asli. Hanga hanv bitor yetam ani tem bhair veta. Mhoje sasumain don lofor toyar kelole mhaka rostear attak korpak. Hanv bhitor soron rostear thavn bhair pasar zalim, mhoje fattlean mhoji bhoin (Betty Ferns) bitor sorta, ani tem (Betty) hanv mhonn somzun tea loforancho mar taka poddtta. Punn tea disa ek ghoddni ghoddli. Hanv Moddgonvam thavn Mapusa tiatrak gelim, ani mhozo partik nespacho vistid hanv Moddgonvam visrun ailim. Ami dogaimni ek ‘idea’ kaddli. Amche kodden dusrem visitdachem lugott aslem. Tachem ami bhitor xinvon, pinnim laun vistidachi ek ‘skirt’ ani ek ‘top’ kelem ani tem nheson hanv ‘scene’-ik gelim. Betty Naz-an mhaka bhitor zaito adhar kelo. Kaxanvantle utthun ubhe zale tedna‌. Chris Perrycho ‘Novro Mhozo Devchar’ tiart aslo. ‘Show’ somplea up-

rant Chris-acho bhav Paul Perry ani tacho ixtt August dogui khoimcheanuch mattvantle nanch zale. Ami tankam sogleak sodle. Tanchi khoboruch nam. Chris mhonnpak laglo amkam uxir zala dekun ami tankam anik ravnchem nhoi. Dekun ami tankam thoinch soddun ami amchi bos gheun vochpachi vatt dhorli. Bos Moddgonvam pavtoch bosi velem samonn denvoitanam, samnnam modem ek kaxanv aslo zacho ami tiarant vapor kortaleanv. Pollet zalear, he dogui Paul Perry ani August, je susegad mista sogllo vell tea kaxanvant nidhon asle te dogui kaxanv ugtto korun tantle ube zatat ani voir thavn sokla denvon yetat! Kantar vogtar ghoddlem ani rekord kelem Ek dis Chris Perryn mhaka rekorddinga khatir mhonn istudiyon apoun velem. Zust 10.30 vorancher istudiyon pavounk tannem mhaka sanglem ani uprant apunn tuka thoim kantar ditam mhonnlem. Hanv sanglolea vellar thoim pavlem zalear, donparchea ek vorancho vell zalo torui Chris Perry mhaka kantar diunk nam. Jevnnacho vell pavlo, ani Chrisacho bhav Paul Perry taka sangta “Are Chris taka tachem kantar di re�. “Taka keso kantar dinvchem?� Chris Perryn aplea bhava Paulak proxnn kelo. Tea proxnnank Paul taka mhonnpak laglo “Mogacher di�. Tedna Chris Perryn mhonnlem “Borem asa, toxem tor Pitti Pitti Mogacher dium-ia�. Ani oxe toren Chris-an thoim istudiyon ‘on the spot’ ‘PittiPitti Mog’ hem kantar ghoddlem ani thoddea vellan hanvem tem kantar thoim tea disa rekord kelem. ‘And that was a hit song, and still it is a hit song.’ Daniel F D’Souza hannem boroilolem “Oxem Ghoddlem� hea pustokachea adharan

-Mayachea 12 tarker Old Trafford-ar Swansea City add ‘manager’ mhunn tachi nimnni ‘match’ astoli. -Zalear tachi ‘manager’ mhunn nimnni ‘match’ Mayachea 19ver West Bromwich Albion-a add zatoli. LONDON: ‘English Premier League’-chem hem ‘season’ somptoch Sir Alex Ferguson, Manchester United-chea ‘manager’ podarsaun nivrut zatolo. 71 vorsanchea Sir Alex Ferguson-an apunn nivrut zatolo mhunn kolloilem. Tannen United-achea vangdda zaiteo ‘trophies’ jikleat. Sonvsarantlea vegvegllea desamni hea ‘club’ache zaite somorthok (fans) asat. Ferguson-ak ‘club’-acho odheokx ani rajdut (ambassador) mhunn nemtole, mhunn ‘club’-an kolloilem. Sod’deak, Everton-chea David Moyes haka fuddlea so vorsan khatir ‘manager’ mhunn nomiarla. Sir Alex Ferguson-an Manchester United-a borabor 38 ‘trophies’ jikleat, zatun 13 EPL ani don Champions League ‘titles’ samil asat. Mayachea 12 tarker Old Trafford-ar khellonk yevpi Swansea City add ‘match’, tachi nimnni astoli. Zalear tachi ‘manager’ mhunn nimnni ‘match’ Mayachea 19ver West Bromwich Albion-a add zatoli. Ani Manchester United-cho ‘manager’ mhunn hi tachi 1,500-vi ‘match’ astoli. Ferguson-achea fuddariponna khala Manchester United ‘record’ 20vea pautti ‘English title’ jikonk pavli. “Nivrut zaupachea nirnnoya vixim hanven zaito vichar kela ani tem vichar korinastana gheunk na. Ho samko boro somoy asa. Songhottonn bore stithin astana soddop mhaka mhotvachem aslem ani hanv mantam hanven toxench kelam,� mhunn tannen sanglem.

Kola ani Kolakar

Tiatrantleo Kaim Yadi

Futtbolcho ‘greatest manager’ Sir Alex Ferguson nivrut zatolo

Josefina Dias

Mhalgoddem tiatr kolakar V: Kednam ani koxem tiatr machier pavlem? Z: Hanv 12 vorsanchem lhan bhurgem astana mhojea bapayn Casiano D’Costa hannem apnnem boroun digdorxit kelolea tiatrant hanvem part keli ani tiatr machier panvom dovorlo. Tiatrachem nanv ‘Ti Mhoji Zav’ ani ho tiatr 1959 vorsa machier haddlolo. V: Azun poriant kitle tiatr boroileat? Z: Hanvem svota tiatr borounk nam, punn dusreamni boroilole tiatr ‘direct’ kelea. Tantuntlo ek tiatr mhunttlear mhozo bhav Dioguinho D’Costa hannem boroilolo ‘Tarvotti’ zavn asa. V: Azun poriant kitlim sumar kantaram ghoddleant? Z: Hanvem bhov thoddim kantaram ghoddleant, punn 100am voir kantaram gaileant astolim. V: Ugddas urpa sarkim tujim ek vo don kantaram Z: Hanv kunnbeancher adharit kantaram gavpak egdom borim aslim ani lok mhoji thoknnay kortalo. Tea uprant Rom Tony, Jr. Rod ani hanv trio kantaram mhunnonk laglim jim soglleak egdom ‘hit’ zalim. ‘Moskoreo’ ho trio itlo famad zalo ki mhaka dista tea pormonnem to ami 300 pavtt punni gaila astolo. V: Kitlea sumar tiatramni ‘acting’ kelam? Z: Khub tiatramni ‘acting’ kelam. Omkoch ankddo (number) mhunn sangpak kottinn asa. Ganvanim toxem ‘commercial’ tiatramni ‘acting’ kelam, mhunnchem famad tiatrist zoxe porim Souzalin, Robin Vaz, C. Al-

vares, M. Boyer, Prem Kumar, Airistides Dias, hanchea tiatramni vantto ghetla. V: Tujem boreantlem borem ‘acting’ khoimchea tiatrant? Z: M. Boyer-acho tiatr ‘Chintnam Zalim Sopnam’ hea tiatrant mhoje bhumikek khub xebaski favo zatali. Prem Kumaracho ‘Vavraddi’, Airistides Dias hacho ‘Divorce’ ani John Claro hacho ‘Purtugez Kolvont’ hea sogllea tiatramni ut’tom bhumika korun borem nanv favo zalem. V: Tiatrancheo VCDs kaddleat? Nanvam Z: Tiatracheo VCDs hanvem kaddunk na, punn dusrea tiatristamni nirmann kelolea zaitea VCD-nim bhumika korun namnnam melloileant. Kaim VCDs zancho mhaka ugddas yeta teo oxeo asat: Aniceto hachi ‘Miramar’, Socorro de St. Cruz hachi ‘No Time’, Felcy hachi ‘Ku-

marak Faxi’, adi. V: Kantarancheo ‘audio’/’video’ CDs kaddleat? Nanvam Z: Hanvem ‘audio’ CDs nirmann korunk na, punn zaitea zannachea ‘audio’ CD-nim bhag ghetla. Zoxe porim Jr. Rod hacheo ‘Ghoddpeak Man’, ‘Kid Young Rod’ ani ‘Dev Chondrim Suria’. Tea xivay Felcy, Socorro de St. Cruz, Aniceto, John Gomes, M. Boyer adi kolakaramni nirmann kelolea CD-ncher hanvem kantaram gaileant. V: Konknni filmant ‘acting’, ‘singing’ vo anik koslem-i kam kelaim? Z: Konknni filmanim ‘acting’ kelam. Filmachem nanv ‘Baga Beach’. Hem film ‘Laxmikant Xett Gaonkar’ hannem nirmann kelam. Tech porim ‘Za Za Za’ hem Mike Mehta hachea filmantuii bhumika kelea. V: Kantaranche ‘lyrics’ vo tiatrache ‘scripts’ pustok rupan chap’pleai? Z: Na. Hanvem azun poriant kitench pustok rupan chap’punk na. V: Tiatr kolakorank tuzo sondex Z: Tiatrak vhoddilamni sambhallun dovorla, tem daiz ami atamchea kokaramni fuddem vhoronk zai ani tiatr sambhallun dovrunk zai. Oxem korpak sogllea tiatristamni ek famil koxi ekvottank jiyeunk zai. V: Tiatr pollennarank tuzo sondex Z: Tiatr pollennar tiatr polletat mhunnonuch tiatr azun poriant jivo asa. Tancheach mogak lagon tiatr unch dorjear veta ani Konknni bhas sambhallun dovrunk adhar dita.

! " # $ %&'&&( " ) &*'+ ,-(*-+%

! " # $ %&'&&( " ) &*'+ ,-(*-+% !


Ponnje<Sonvar, 11 May, 2013<

Tiatr Machier

Ponnjent Tiatr dakhounk vosre mellonam AMCHO AVAZ PROTINIDHI

Ponnje Gõychem rajdhani xhar, punn hea xharant tiatristank aple tiatr machier haddunk ‘hall’-am mellonam mhunnon tiatristanchi tokrar asa. Barik niyall korun pollelear hi tiatristanchi tokrar khori asa hantun dubav na. Ponnjent ek Kala Akademi asa ani he Akademi-k don ‘auditoria’ vo ‘hall’-am asa. Ek DMK ‘auditorium’ jem AC asa ani dusrem ‘Open Air Auditorium’. Don ‘auditoria’ asa khore, punn choddxea karyavollink DMK ‘auditorium’ hachoch upeog zata ani heach karonnank lagon tiatristank favo toxem hem DMK ‘hall’ aple tiatr machier haddunk mellonam. Khoreponnim Kala Academy Goa hichea DMK ‘auditorium’ hatun voros bhor karyavolli zata. Heo karyavolli mhunttlear oxeo asa – Marathi ‘drama competition’ - ‘A’ ani ‘B’ ‘group’, Konkani ‘drama competitiion’, tiatr ‘festival’, ‘inter-school’ ani ‘inter-college’ ek anki nattkuleancho spordha, tea xivay anink kitlexech lok-git ani loksongitache karyakram. He soglle karyakram Kala Akademi ghoddoun haddta tea khatir Kala Akademichoch vosro te vapurta. Hem mukhel karann zavn asa zaka lagon tiatristank aple tiatr machier haddunk DMK ‘hall’ mellonam. Dusrea vordan ‘Open Air Auditorium’ asa tantun tiatrist aple tiatr machier haddunk fattim sorta kiteak tanchea onnub-

hova pormonnem ‘Open Air Auditorium’ hantun tiatr pollennar yena ani tea khatir thoim tiatr machier haddlo zalear tiatristank luksonn bhogchem poddta. Hea karonnank lagon tiatr ‘Open Air Auditorium’ hantun zoborxe zaina. Halinchea kallar Ponnjent anink ek ‘hall’ toyar zalam, tem mhunttlear Institute Menezes Brangaza ‘hall’. Tantun oglleo unneo 500 kodeli asa mhunnttoch choddan chodd 500 lokamni tiatr pollounk zata. Punn hangasorui tiatrist aple tiatr machier haddinant kiteam

hem ‘hall’ zorui bhes borem sozoilam torui punn tantun ek ‘drama’ vo tiatr machier dakhoupak jeo sovloti zai teo thoimsor mat poriant nam. Machi sundor asa, punn machiek bhizle vevostha ani ‘drama’ vo tiatrak ‘stage setting’ korpachi suvidha favo toxi na. Hea karonnank lagon tiatr Institute Menezes Braganza ‘hall’ant zaina. Tea khatir Institute Menezes Braganza hachea zallvonddaramni vell ogddainastana ek ‘drama’ vo tiatr machier haddpak jeo machiek sovloti zai teo veginuch korunk kolakaranchi magnni asa.

Tiatr sonvsarantleo mhotvacheo ghoddnneo Tiatrachea itihasachi mahiti asop hem khub gorjechem asa. Amchea tiatr kolakaramni tiatr itihas zanna zavop ani tache vixim dusreank sangop eka tiatristachem vhoddponn dakholl korta. Tea khatir hangasor ami tiatrantlea kaim mhotvachea ghoddnneancho ul’lekh kortanv. •Poilo tiatr Lucasinho Ribeiro hannem boroilo. Lucasinho Ribeiro hachem sarkem nanv Constancio Lucasinho Caridade Ribeiro. Tacho zolm 2 Janer 1863 vorsa Assagao Bardez hangasor zalo. •Lucasihho Ribeiro hannem boroilolea poilea tiatrachem nanv ‘Italian Bhurgo’. ‘Italian Bhurgo’ hea tiatrachi kanni Lucasinho-n rochloli ‘original’ kanni nasli, punn ‘Italian Boy’ hea Inglez ‘drama’-cher adharit hi kanni toyar keloli. •‘Italian Boy’ ho Inglez ‘drama’ tea kallailo chodd nanvlovkik ‘drama’ aslo ani sonvsarachea chearui konxeamni jea jea desant Inglez razvott kortale, tea sogllea desamni to dakhoilolo. Ho ‘drama’ jedna Inglez soldadank dakhounche khatir Indient ailo tedna Lucasinho Ribeiro haka te ‘drama’ kompony ‘back stage artiste’ mhunn kam korunk sondhi

mell’li. Ani hakach lagon Lucasinho Ribeiro ‘Italian Boy’ hea Inglez ‘drama’cher adharit ‘Italian Bhurgo’ ho Konkani tiatr borounk pavlo. •Ho ‘Italian Bhurgo’ tiatr poilech pavtt 17 Abril 1892 hea disa Mumboi xharant zalo. Vichitr mhunttlear Gõycho tiatr Mumboichea xharant zolmant ailo. •Survatek tiatr ho xobd veglle pod’dotin boroitale. Purtugez xiklole tiatrist ‘Teatro’ oxem boroitale zalear Inglez xiklole tiatrist ‘Theatre’ hea porim boroitale. Khoreponnim Purtugezin ‘Teatro’ ani Inglezin ‘Theatre’ donui xobdancho orth ekuch. Kaim tiatristamni he Purtugez ani Inglez probhav (influence) aslole ‘Teatro’ ani ‘Theatre’ he xobd Konknnin boroupacho proitn kelo ani ‘Tiatr’ oxe boroupak lagle. •Punn 1974 vorsa Kala Akademi Goa hinnem tiatr ‘festival’ ghoddoun haddlo. Konknni bhaxechi chollvoll tea kallar vaddot asli. Konknni chollvollintle Konknni mogi Kala Akademichea tiatr ‘festival’-ant bhitor sorle ani tannim Purtugez ‘Teatro’ ani Inglez ‘Theatre’ he donui xobd kuxik dovrun ‘Tiatr’ ho xobd vaprunk lagle. (AA)

Ponnjent 3 vosre asa punn tantuntlo, atam asa te poristhitin, fokot ekachoch vapor zata ani to mhunttlear DMK ‘auditorium’ Kala Akademi. Tiatristanchi tokrar asa ki zaite pavtt tancher oneay zata kiteak probhavit (influential) mon’xank DMK ‘auditorium’ mellta punn sadhea tiatr ‘director’-ak mellonam. Ek kall oso aslo, tiatr fokot Aitara disachoch zatalo. Korta korta Sonvaradisakui tiatr machier haddpachi sonvõy zali ani urponjinim lok Sonvarachoi tiatr pollounk yeunk laglo. Aichea kallar Ponnjent tiatr

dakhoupak fokot Sonvar vo Aitaruch naka, punn sumanache 7-ui dis tiatr pollounk lokanchi gordi zata. Tiatrak lokam koddlean ‘demand’ ason poriant favo toxem DMK ‘hall’ mellona zavn tiatr ‘director’-ank zaito tras zavnk lagla. Kala Akademi-chem ‘Open Air Auditorium’ ason poriant tacho favo toso vapor zaina hacher niyall korpachi goroz asa. Poile suvater pavsachea mhoineamni hea ‘hall’-ant koslich ‘activity’ zaina. Gimachea kallar tiatr dakhounk zata, punn tiatr pollounk lok yena ani haka lagon tiatrist aple tiatr thoim ghalina. Hea khatir Kala Akademi-n oso ek nirnnoy ghetlolo asa mhunn kollon ailam. Ho nirnnoy mhunttlear ‘Open Air Auditorium’ asa to ‘Indoor Auditorium’ korcho mhunnon. ‘Indoor Auditorium’ kelo zalear tantun voros bhor karyavolli korpak sondhi melltoli ani aiz zoxe tiatrist Kala Akademin-n ‘hall’ mellpak tras kaddta te anik kaddchena. Sogllea kolakaranchea borea noxiban Vishnu Surya Wagh, ek svota kolakar, Kala Akademicho ‘Chairman’ asa ani tiatristank ani sogllea kolakarank tache lagchean hi opekxa asa ki to jerul ‘Open Air Auditorium’ asa to ‘Indoor Auditorium’ korun ghetolo mhunnon ani tiatristank, nattkistank ani dusreo karyavolli kortoleank je tras zatat te sompoitolo mhunnon.

Josefina Dias hacho bhovman

Josefina Dias, Tiatr Mac hievoilem ek mhalgoddem kolakar haka halinch Ponnjeche Shigmo Mhotsov Somitin sotkar kelo. Gõyche Mukhel Montri Shri. Monohar Parrikar Josefina Dias hicho sotkar kortana disti poddta.

Ho Lekh Tum Sompoi!

DANIel F De SOuZA.

Lekhok ani Ttikakar Tiatrachea hea novea mousomant zo Paskanche porbe disa savn suru zala, nove-nove tiatr bair sorleat. Hantun modem Prince Jacob hancho novo tiatr ‘Hi Kanni Tum Sompoi’ sod’deak Gõyant sogleam ganvamni cholta. Hea tiatrachem ek khaxellponn mhonnlear, hea tiatracho xevott vo tiatr khuinche dixen somponk zai vo hi Kanniecho xevott koxe toren zaunk zai tem khas vosreant aslolo prexok tharaita. Digdorspean hea tiatracho xevott vo nimanno podd’ddo borounk na. Hea poilim tiatracho nimanno xevott koso zaunvcho to prexokani tharounchem oxem khuincheach digdorspean machier dakoilam oxem mhaka zalear disona. Godiek hanv chukhtam zait, punn gelea ponchvis-tis vorsank tori he pod’dotin manddlolo tiatr hanvem tori polleunk na. Ek sangchem mhonnlear Tiatrachea survechea opening cho-

rusantuch zo Prince Jacob ani Mithun gaitat te oxem mhonnttat “‘Hea tiatracho nimnno podd’ddo hanvem borounk na hem tum nokoi, dekun tuje lagim magtam Hi kanni tum sompoi”. Mhonntoch prexokanchi avodd ho tiatr bariksannem ani mon laun polleunk ani hi ek zababdari prexokanchea khanddar poddtta. Karann, tiatr sompounchea nimannea podd’ddeak tannim tiatr koso sompouncho to aple bosker savn aplem mot diunchem poddtta. Ani hanga ki prexokanchi tiatr polleunk humed anik oglli vaddtta mhonnlear otitay zanvchina. Oslem vatavoronn jem kolakaram modem ani vosreant bosun asloleam prexokam modem eke torechem basa-bas vo ‘interaction’ jem tiatr ‘Hi Kanni Tum Sompoi’ xevottachea podd’ddean nodrekh yeta toslem vatavoronn hanvem tori hea adim khuincheach tiarant polleunk nam. Hanga tuka prexokank ek khas zababdari asa tanchem mot manddpak, ani nhoi tiatr polleun aplem mot ogich aplech bhitor dovorun ghora vochpak. Vosrantlem vattavoronn tor hea khatir veglench utorta ani jem aplem mot vosreantlo prexok manddtta tem dolleamni polleun kannanim aikopa sarkem asa. Dubava viret soglleanchech mot ek asonk zaina ti kanni koxi sompounchi ti, punn

jerul prexok aplem mot manddta ani tem mot machier aslolim kolakaram ani taitracho digdorspi mandun geta. Osle ritin ek tiatr boroun palkar haddlo dekun Prince Jacob hanka amchi kherit xebaski tosech dhin’vas. Xebaski tachea vavrak ani dhin’vas karann tannem apleam prexokanche ek veglech ritin ani toren chintlem ani tankam-i aplea tiatrachim bhagidaram vo kolakaram korunk tachem mon aitem zalem. Khorem sangchem mhonnlear aiz tiatracho mog ani avodd tor chodd ani chodd lokank lagtoli ani prexok voddun vosreanim tiatr polleunk yetle zalear digdorspeamni kitem tori oglem

rochun palkar dakounk goroz. Vell bodol’la ani lokancheo opek’xe mollbak tenkleat. Teo opek’xa pureo korunk digdorspeancher thorlolem asa. Tiatrache kanniye babtin sangchem mhonnlear, Kanni tor khub uncho mollachi ani bhurgim vaddon voddlim zatoch, xikop purem korun zoddunk lagtoch ani login zatoch aplea zantteam avoi bapaink koxe toren vagoitat ani tankam ghorant kitlo legun man ani respet ditat tem bhes borem dakoilam. Oxem nhoi ki osleo kotha avoi-bapui ani bhurgeam vixim hea adim konnech borounk nam, punn he kanniecho xevott vegle toren

manddla tachi xevott prexokanchea hatin dila mhonntoch hanga he kothechem moll vaddtta. Tiatrachi Kanni aiz Goycheam zaiteam ghorabeank sor zavpa sarki asa, hatun dubav na. Karann ek lekhok zanv tiatr borovpi somazant ghoddnuko ghoddttat tantleanuch sfurti gheun aplo sahitik vavrak rong haddttat ani somaz bodlunk ek sondex patthoita. Prince Jacoban oxench kitem kelam. Dusrea vordan zo nirnno tim tiatrantlim patram zoxe porim eke bazun vidva zal’li avoi ani dusrea vordan vidhva zal’lo ek bapui aplea jivita ani fuddarak voir getat tem khub prexokanchem vichari mon uskaita ani tankam gombhirtayen chintunk laita. Hea vicharan buddun ani chintun uprant Kanniecho xevott tiatr pollenaram tharaitat. Zoxem hanvem survek mhonnlolem, titatracho xevott digdorspean borounk na ani prexokank tiatrachea bhagan samil keleant ani kanniecho xevott tankam korunk laila dekun tiatrachem moll vaddtta, avoi bapayni apleam bhurgeam sangatak ho tiatr polleun hea tiatracho xevott tannich tharauncho ani tanchea jivitak zor hi tiatrachi kotha khoim tori barik nodrent lagu zata zalear …….. hanv hache voir mhojem mot manddinam……….. mogall vachpea…..…tem xrey hanv tukam sambhalltam…….. Ho Lekh Tum Sompoi!

Mhalgodde Tiatrist

Minguel Rod Tiatr Machiecho Khoddegantth Khambo Gõyant zaite tiatr kolakar zolmolet. Tiatr palkak mhotvachem yogdan diun te hea sonvsarak ontorle. Tantuntlo anink ek khoddegantt tiatrist mhollear Cortailm ganvcho Minguel Rod. Bhurgeaponnar thavnuch Minguel Rod-an aplea angant tiatracho mog asa mhunn dakholl kelem. Lhan astanach tiatramni nacholo ani tiatr pollennaranchi xebaski ghetli. Xekddeamni kantaram rochun tiatramni gailim ani teach borobor ‘HMV Records’ hacher ‘record’ kelim jim aiz poriant amkam aikonk mellta. Itlench nhoi, lhanxea jivitant 32 tiatr boroile, ‘direct’ kele ani machier haddle. Teach borobor bhurgoch astana hea sonvsarak ontorlo, punn khoreponnim tiatr machiek vhoddantlem vhodd yogdan diun gelo. Minguel Rod ek boreantlo boro kantorist zavn gelo. To songit xikonk naslo, punn aplea kantarank nove ani mulayam (original) ‘tunes’ ghaltalo. Tachim kantaram azun pasun ‘All India Radio’-cher aikonk mellta, tim aikolearuch kollta ki ho kolakar heram poros vegllo aslo mhunn. Minguel Rod ek boreantlo boro kantaram ghoddpi zavn gelo. Tachim kantaram aikolear tannem je vixoy tea kallar hattal’le, khorench mhotvache asle. Nove ikmotin kantaram ghoddpak ani machier haddpak tachea itlo zoitivont kolakar tea kallar zalo na. Tachea kantaranchim ghoddpam (rhymes) egdom sundor. Aikonk umed haddta. Minguel Rod hachea ‘lyrics’ancho aichea tiatristanim obheas korcho, karann tannem ghoddlole ‘lyrics’ vachit zalear to koslea dorjeacho ‘composer’ aslo tem kollon yetolem. Sangtat tea pormonnem tannem sumar 350 kantaram ghoddlim ani gailim mhunn. Azun poriant tachim kantaram ‘All India Radio’-cher aikunk mellta tim oxim asat: ‘Tarvotti’, ‘Rumpapa Dhumpa’, ‘Farafara’, ‘Dotik Roddta’, ‘Peck Peck Peck’, ‘Bobor’, adi. Minguel Rod boreantlo boro tiatr boroupi zavn gelo. Tannem sumar 30 tiatr boroile ani machier haddle. Tache kaim ghazlole tiatr mhollear ‘Pobre Fidalg’, ‘Open to Close’, ‘Lembddo Santan’, ‘Vid Churchureanchem’, ‘Imtteache Bognnar’, adi. Sangtat tea pormonnem tannem boroilolo nimnno tiatr ‘Koddu Sonvsar’ khoreponnich Minguel Rodachea jivitant xevottak tacho sonvsar kodduch zalo, nhoich fokot taka ani tache familik, punn sogllea tiatr pollennarank. Tiatrachi borpavoll khorench vegllich asa, kiteak tiatrache kanniechea borpavollintleanuch ‘comedy’ utpon’ zavpak zai. Minguel Rod hi ‘comedy’ bhes bore toren boroitalo ani machier haddtalo. Teach pormonnem eka-eka podd’ddean to sundor oxe ‘cantos’ ghaltalo zantun tiatrachem khaxeleponnn to rakhun dovortalo. Aichea tiatristamni tache tiatrache borpavollichoi obheas kelear khub boreak poddtolem. Minguel Rod tiatr machier ‘active’ aslo tedna tachea borobor anik dog khoddegantt tiatrist gheun tannem ek teg tiatristancho ‘trio’ ghoddoun haddlo. He tiatrist mhollear Young Menezes ani Kid Boxer. Hea ‘trio’-k tannem ‘Kid-Young-Rod’ hem nanv dilem ani ho tiatr palkavoilo poilo ‘trio’ pongodd zavn gelo. Ho ‘trio’ ‘Kid-Young-Rod’ tiatrant asop mhollear lokancheo urponjeo poddtaleo kiteak tea kallar he tegui kantorist borobor ruchik ani suvadik kantaram gavun tiatr pollennarank dhadoxi kortale. Minguel Rod ek bhes boro kolakar zavn gelo. To chodd korun mukhel bhumika kortalo ani aple bhumikentlean tiatr pollennnaranchim kallzam jiktalo. Tannem aplea tiatramni toxench dusreanchea tiatramni torekvar ‘roles’ korun apunn khorench ek ‘versatile’ tiatrist asa mhunn bhurgeaponnaruch provar kelem. Minguel Rod ani tacho pongodd ‘Kid-Young-Rod’ itle ‘popular’ zale ki lok tanche tiatr kedna yetole kai mhunn axeon ravtale. Tea kallache dusre famad tiatrist zoxe porim Saib Rocha, Souza Ferrao, C. Alvares, adi, Minguel Rodachi huxarkay polloun tachi thoknnay kortale. Hanvem svota Minguel Rod haka machier ‘acting’ kortana vo kantar mhunttanam pollounk na, kiteak tea kallar tiketti kaddun tiatr pollounk vochpak amche lagim ghoddonaslem. Punn tachea pongddan Miss Julie hea nanvacho kolakar bhag ghetalo. Ho dadlo kolakar, punn sodanch ostorechi bhumika kortalo ani zaite pavtt ostorechench nheson bhonvtalo porian. To Candolim, Saipem vaddeantlo aslo, ani zaite pavtt Minguel Rod – tea kallacho ‘dashing hero’ taka mellonk yetalo tem ami bhurge polletale. Tea kallar Minguel Rod ek ‘actor’ kosoch janot nhestalo ani zoxe porim aiche ‘celebrities’ bhonvta toso tovui bhonvtalo. Punn tea kallar ‘internet’ ani ‘TV’ naslolea karonnan tankam to ‘celebrity status’ favo zalona. Minguel Rod khorench tiatr palkacho vhoddantlo vhodd khambo zavn gelo. Tannem tiatrachi borpavoll unch dorjear vheli ani tiatr-ui dorjevont kelo. Tannem Konkani kantar porzollailem ani torekvar vixoy ani mon bhuloytim ghoddpam ghalun kantarancho dorzo unch vhelo. Ek boro kolakar koso tannem tiatrache udorgotik sorv vattamni adhar dilo ani tiatrak unch dorjear vhelo. Punn durdoivan Minguel Rod tiatr palkar chodd teomp urlo na. 10 Agost 1924 hea vorsa zolmol’lo Minguel Rod sarko bhurgeaponnar mhollear fokt 31 vorsancho tornatto astanach hea sonvsarak ontorlo. Khorench tacho nimnno tiatr ‘Koddu Sonvsar’ boroun tachea mornnant somestank hea koddu sonvsarant dovrun toch ho sonvsar soddun gelo. Tachea jivitacher il’loso niyall kelo zalear amcheamni oxem mhunno yeta ki Minguel Rod-an tiatr machiek lhan jivitan vhodd yogdan dilem. 31 vorsanchea kallant sumar 32 tiatr boroun machier haddop ani ogllim unnim 350 kantaram rochun dovrop hem khorench tachem moladik yogdan zavn asa. Zoritor Minguel Rod tiatr palkar kaim kall urlolo zalear tiatr machier zaitim novim novlam ghoddon yetolim aslim mhunn tacho tiatr machievoilo vavr amkam purave dita. Hea mhalgoddea tiatristachi, tache borpavollichi ani tachea kantaranchea ‘lyrics’-anchi aiche tiatr pillgen ‘study’ korchi ani aiz ami aslolea 21 ver xekddeant tiatrak ani tiatrantlea kantarank unch dorjear voronk proitn korche mhunn mhoji magnni. Minguel Rod khorench tiatr palkavoilo krantikar (revolutionary) zavn gelo hantun dubav na. Tomazinho Cardozo Candolim Goy


Turn static files into dynamic content formats.

Create a flipbook
Issuu converts static files into: digital portfolios, online yearbooks, online catalogs, digital photo albums and more. Sign up and create your flipbook.