andh
Ponnje<Sonvar, 14 Setembr, 2013<Mol ` 10.00<‘Air Surcharge’ ` 10<Panam 12
Herald
Amcho Avaz
Xetki utpadon sudharunk Prodhan Montreachem axvason
Chearui bolatkareank faxichem formonn
Soro ‘smuggling’ korunk ‘KRC’ vahatuk ‘favourite’ - PAGE 3
Dil’li: Sukrar, 13 Setembr 2013, sanjechea 2:30 vorancher - Dil’lint zalolea ‘gang rape’-ichea aropeancher - nitisobhen aplo nirnnoy jahir kelo. Hea nirnnoya vorvim chearui bolatkareank faxichem moronn formailem. He chear bolatkari oxe asat: Mukesh Singh, Vinay Sharma, Akshay Thakur ani Pawan Gupta. Dil’li ‘gang rape’ ji 16 Dezembr 2012 hea disa ghoddloli zantun dotorki xiktolea eka 23 vorsanchea tornattea cheddvacho 6 tovnaxeamni dharunnayen bolatkar korun tea cheddvak jivexim marpacho proitn kelolo. He ghoddnnek lagon des bhor porza ragan bhorloli ani aplo virodh dakhovnk Dil’lint toxench dusrea xaramni chollvoll keloli tacho amkam ugddas astoloch. Porza ragixtt zavpachem karann mhunttlear tea cheddvacho bolatkar, tem cheddum ani tacho ixtt, eke bosin provas kortana, tea 6
dolldireamni tachea ixttak bandun ghalun tachea dolleam somor tea cheddvacho bolatkar kelolo. Itlench nhoi loknnache varanv ghevn taka
zokhmi kelolem ani hem cheddum sintidavinn (unconscious) zalea uprant taka ani tachea ixttak morche khatir dhanvte bosintlean dogaimkui bhair uddoilolim. He dharunn kornnek lagon soglle nixedh marpi zoxe porim dadle, bailo, tornatte, bhurgim, zanttim, adi itlim ragixtt zalolim ki tea bolatkareank mornnachem formonn diunkuch zai mhunn magnnim kortalim. Dil’li pulisen hea bolatkara vixim boro obheas korun kes toyar keloli ani taka lagon nitidaranui Dil’li pulisechi tokhnnay keloli. Hea 6 bolatkaream modlea eklean svota goll gevn aplo jiv dilo ani taka lagon 5 bolatkari urle. Hea 5 bolatkaream modlo eklo ‘juvenile’ mhunttlear 18 vorsam piray zavnk naslolo aslo. 18 vorsam piray bhoronk naslolea kirmidorank ek khas neayaloi – ‘Juvenile Court’ – asta. 18 vorsam bhoronk naslolea
Amcho AvAz Protinidhi
- PAGE 4
Upasmar Bharatan ek gombhir prosn asa - PAGE 5
Ponnje: Mandovi nodir aslolea pulak porot-porot barjeo ani her lhan-vhodd bottinche dhopke bosotuch astat. Torui, atam meren hea pulachea khambeank koslich bhirant uprasonk na, oxem Dona Paula asloli ‘National Institute of Oceanography’ (NIO) he somdiracher obheas korpi sonvsthen aplea avhalantlean jahir kelam. NIO sonvsthen halinch hea pulachem sorvekxonn korun hea vixincho ek avhal porgott kela. Hea avhala (report) uprant Gõychea Bhovxik Bandkam Khatean (PWD) kendrantli ‘ministry for water and surface transport’ hache koddlean hea Mandovi pulachi topasnni korpak tharailam. Sesa Goa komponiche minachi vahatuk korpi eke barjin hea pulachea khambeak dhopko dilea uprant, sorkaran he komponi koddlean 25 lakh rupiya
Mandovi pulachea khambeam vixim NIO-n aplem sorvekxonn korun ek avhal (report) sorkara samkar sador kela. NIO-n hea avhalan tannim, barjimni ani her bottimni hea pulachea khambeank sabar pavtti dhopko dilolo asa, toruy hea pulank koslich bhirant na, oxem aplea avhalantlean spoxtt kelam. Gõy sorkar NIO-n Mandovi pula vixim sador kelolo ho avhal kendr sorkarak phattoitolem. Tea uprant kendr sorkar hea avhalacher obheas korun Mandovi pulacho kherit obheas korpa khatir ek pongodd phattoitolem, oxi mahiti Gõychea PWD khateacho ‘Executive Engineer’ Ulhas Kerkar hannem hea potrkarak sanglem. Mandovi nodintlean jeo barjeo minachi vahatuk kortat, tannim 1 hozar metric tton meren minachi vahatuk korunk zata, oxem kaideant boroilolem asa. Punn, fattlim kaim vorsam thavn Gõychea minank videxant borich magnni vaddlolean, Mandovi nodintlean vhodda promannan minachi vahatuk zavpak lagli. Barjink aslole ‘capacity’ poros kaim barjeo odhik min bhorun vhortaleo, oxem Kerkar-an mhonnlem.
dondd vosul korpacho nirnnoy ghetlolo. Punn, uprant Sesa Goa komponin NIO koddlean hea pulachem sorvekxonn korun ek avhal sorkarak dinvcho oxem tharlolem. Tea pormonnem NIO-n aplo avhal toyar korun sorkarak dila. Novembr 26, 2011 hea
Mandovi Pulak boslole barjinche dhopke (2006 tem 2012)
Asaram-ak folgam marpachi sonvoy asli - PAGE 7
• 16 Janer, 2006: Novea Mandovi pulachea 13-vea khambeak eke barjin marlolo dhopko. • 6 Novembr, 2007: 13-vea khambeacher anik eke barjin dhopko marlo. • Novembr 1, 2011: Mandovi pulachea 5-vea khambeak ‘cruise’ botticho dhopko. • Novembr 26, 2011: Pornea Mandovi pulachea 9-vea khambeak dhopko. • Agost 23: Porot ek pavtt novea Mandovi pulachea 13-vea khambeakuch dhopko.
2rea Panar Vach
Novi Dil’li: Jevonnkhann hacho orov utpadon vaddoupachea mud’dea vixim uloitana, xetki utpadon vaddounk sudharonnam haddchea pasot sogllea raj’jeank sohokar kortolo, oxem axvason Prodhan Montri Manmohan Singh-an dilam. “Amchea desachea vaddtea loksonkhe khatir jevnnacho orov ani her vostunchem utpadon vaddoupachem karya avhan diupi asa, karann desachea choddxea vattharantlo xetki vavr pavsacher atthaplolo asa,” mhunn tannen Banaskantha, Gujarat-ak saun hanga ailolea xetkareanchea jahir sobhe mukhar uloitana sanglem. 67 ttok’ke loksonkhek ‘subsidised’ orov diunk yevpi ‘Food Security Bill’-ak, Raxttrpoti koddlean man’neotay mevlea uprant Prodhan Montrean oxem nivedon
dilam. “Orthvevostentlea dusrea kxetramni magnnim vaddot aslolean, xetkareank zomin, udka purvonn ani kamdar mellop kotthinn zaunk laglam,” oxem Singh-an sanglem. Xetkareanche poristithin sudharonnam haddchea khatir Kendran ghetlolea upayanchea vixim sangon, gelea 5 vorsanchea kallan UPA sorkarachea proitnank lagon orov-gotteachea, fol-
lanchea ani bhajiechea utpadonan vadd zalolea vixim tannen mahiti dili. Vaitt poristithincho fuddo korun poriant utpadon ani niryatin (export) vadd melloilolean xetkareanchi tokhnnay korun, tanchea borea vavracher adharun “amchea Parliament-an Food Security Bill-ak halinch man’neotay dilea,” oxem sanglem. Xetkareank bizli, rinn, 2rea Panar Vach
Gelea 8 vorsank 1,000 tori somprodayik hinsa
Mandovi pulache khambe surokxit asat NIO-n kelole ‘survey’-antlean spoxtt zalam
Gõychim cheddvam-bailam khupuch sonstat
www.heraldgoa.in
Konknnint Poilench Rongit Satollem
‘Delhi Gang Rape Case’
MHOTVACHEM
t t
Amcho Awaz Sept 14_Layout 1 9/13/2013 8:02 PM Page 1
disa Sesa Goa komponichi minachi vahatuk korpi ‘Olga’ nanvache 1800 ttonache barjin Mandovi pulak dhopko dilolo. Sesache barjin dilolea dhopkeak lagon, hea pulachea khambeak luskonn zalam mhonnpachi xok’keotay asli. Taka lagon, hea pulachea khambeachi sthiti udka ponda koxi-kat asa tachi pollevnni korunk sorkaran Sesa Goa komponi kodde 25 lakh rupiya magunk tharailolem. He vixim Gõy sorkarachem PWD, COP ani Sesa komponinchi ek zodd-boska zali tea vellar, ho vaur korunk NIO sonvsthe kodde sompouchem oxem tharailem. Sod’deak NIO sonvsthen hea pulachem sorvekxonn 2rea Panar Vach
Dhormik bhavnam vangdda rajkaronn misoll kelear tachea udexim kitem ghoddonk xokta, tem Muzaffarnagar-ak zalolea zati sombondhit hinvse vorvim disonk yeta. Gelea 8 vorsanchea kallan, somprodayik hinsa (communal violence) sombondhit hozar tori ghoddnuko Bharatan ghoddleat. Tacho lokancher zalolo porinnam mezunk zata asot, punn orthvevosthecher (economy) ani somazacher zalolo porinnam kednanch mezunk zauncho na. Hanchea modle ordeo tori ghoddnuko Madhya Pradesh, Karnataka, Maharashtra, Gujarat ani Kerala, hea panch raj’jeamni ghoddleo. Zativadi zhogddim Uttar Pradesh-an chodd promannan zatat oxem sodanch mandta, punn hea zativadi hinsechea (communal violence) ani mon’xank zalolea luskonnachea (casualties) ghoddnukenk raj’jeanchea loksonkhechea sond-
horban (context) ghalit zalear vegllench chitr dison yeta. 2005 te 2013-chea poilea tin mhoineanchea kallan Madhya Pradesh, Karnataka, Maharashtra, Gujarat anI Kerala, hea raj’jeamni zativadi hinseche promann her raj’jeam von chodd asle. Madhya Pradesh-an 2005 ani Mars 2013 mozgotim 965 ghoddnuko zaupachem nond zalolem. Ani ‘per million population’-ak desacho ‘average’ 5 ghoddnukencho asa. Hachea fattlem karann mhunnlear, desachea choddxea bhagamni zativadi zhogddeancho promann samko thoddo asa.
Uttar Pradesh-ak dor ‘million’ loksonkhe fattlean 5 ghoddnuko ghoddloleo, zalear Bihar-an dor ‘million’ loksonkhe fattlean fokt 2.8 ghoddnuko ghoddloleo. Andhra Pradesh, Chhattisgarh, West Bengal, Haryana ani Punjab raj’jeamni sogllean unneo, mhunnlear dor ‘million’ loksonkhe fattlean don zativadi ghoddnuko ghoddloleo. Zativadi zhogddeank lagon zalolea luskonnache promann chodd aslolea voilea panch raj’jeam mozgotim Uttar Pradesh samil asa. Ani dor ‘million’ loksonkhe fattlean 36 ‘casualties’ borabor Madhya Pradesh fuddem asa. Bharatachi ‘average’ 16 von matxi chodd asa. Zativadi hinsek lagon sogllea von unne ‘casualties’ aspi raj’jea Andhra Pradesh, West Bengal, Chhattisgarh, Haryana ani Punjab, oxe asat. Kitlea mon’xank luskonn zalam
2rea Panar Vach
Vatt kaddunk pokxacho ‘core group’ soglle kodden op’yesi:
BJP-intlim bhitorlim kizilam thambonant! Wagh aplem tondd bond korunk kosoch kobul na… Amcho AvAz Protinidhi
Ponnje: Gõy raj’jeache sot’ter yevn Bharatiya Janata Pokxak 18 mhoine soron gele, toruy hea pokxant fuddaream modlim bhitorlim kizilam azunui sompon vochonant, oso onubhov BJPchea kaim xrextt fuddareank aila. St. Andre motdar songhacho amdar Vishnu Wagh-an Parrikar-chea goir-karbharacher ttika korpchem chaluch dovorlolean, Wagh-ak koxe
toren niyontronna khala dovorcho? Oso mhotvacho prosn sod’deak BJP-intlea unchlea fuddareank so-
tavpak laglolo asa. Xikxonn madheomacho prosn ani Mandovi nodichea khaddint aslolea ‘off shore casinos’ te donui prosn soddoitlom, oxem axvason Manohar Parrikar-an gelea vidhan sobechea venchunnakam vellar dilolem. Punn, hea donui prosnantlo ekui prosn soddoupak Parrikara thaim ghoddlem na, oxi khor utranchi ttika Wagh-an gelea sumanant keloli. Wagh-ache ttikek protikar korun, BJP-intlea
kaim unchlea fuddareamni Vishnu Wagh-ak ‘matxe pasiens ghe, sogllem tharear poddtolem,’ oso sol’lo (advice) dilolo. Punn, svota zavn khoinchoch fuddari Wagha kodde somzut ghalunk, porxim vochonk na. Tea uprant Wagh-an ‘casino’ hantunt khellonk vapurtat to duddu goirmargantlean ubho kelolo zavn asta, oxi-i koddok utranchi ttika Parrikaracher keloli. 2rea Panar Vach
Modi v/s Advani ‘BJP is a party with difference’ ho somoz chukicho? tomAzinho cArdozo Candolim, Gõy
Prodhan Montri zaunk Rahul ‘fit’ - PAGE 9
Leander Paes 14vo ‘doubles title’ jikta - PAGE 11
‘Bharatiya Janata Party’ (BJP), zo pokx Bharot desant mukhel virodhi pokx asa, tanchea vangddeam bhitor ekvott na mhunn atam sid’dh zavnk laglam. BJP-nt sodanch ekvott asa ani tea khatir ho pokx heram rajki pokxam poros vegllo asa ho zo dekhavo porje somor dovorlolo to atam il’lo il’lo nas zavnk lagla. Jea disa Narendra Modik, Gujaratacho Mukhel Montri, 2014 vorsa zavpi Lok Sobhechea venchnnukam khatri prochar somithicho odheokx mhunn nomiarlo tea disa thavn BJP-nt futt poddpachim chin’nam disonk laglim. Khoreponnim jedna BJP-chea ‘Parlia-
mentary Board’-an Narendra Modi-k prochar somiticho odheokx korunk nirnnoy ghetlo te boskek L.K. Advani, BJPche bunhadicho khambo, te boskek hajir ravlo na. Itlench nhoi Modi-k prochar somiticho odheokx kela mhunn kollona fuddem tannem BJPntlea aplea sogllea podamcho rajinamo dilo zache vorvim BJP pokxan tanchea mukhel fuddaream bhitor ekchar na mhunn borfa itlem nivoll zalem. Narendra Modi-k virodh korpi L. K. Advani ho ekloch fuddari na. BJP-che dusre orixtt fuddari zoxe porim Sushma Swaraj, Murli Manohar Joshi , Yeshwant Sinha, adi fuddari Narendra Modi-k virodh korta. Zoxem
Bharotantlea heram rajki pokxamni podvi mellovnche khatir ghoddta tench atam BJP-nui ghoddonk laglam. Mhunttoch “BJP is a party with difference” ho naro atam tika lagu zaina mhunttlear fott zanvchina. Halinchea disamni hem zhuz atam ukttea mollar zhogoddta tem disonk ailam. Modi-k virodh itlo
gombhir zavpak karann mhunttlear RSS hea songhottonan nirnnoy ghetla tea pormonnem 2014 vorsantle Lok Sobheche venchnnuken Narendra Modi hoch Prodhan Montri umedvar zavpak zai. RSS-an aplo nirnnoy BJPchea fuddareank kolloila ani teach borobor hea mhoineachi 17 tarik poriant, zo dis Narendra Modi-
cho zolm dis zavn asa, Narendra Modi-k ‘Prime Ministerial candidate’ mhunn jahir korunk suchnnam nhoi punn ek nirdex (directive) dila mhunttlear fott zanvchina. Hea nirdexak lagon BJPcho odheokx Rajnath Singh sarko ghuspagonddolan poddlolo asa. Narendra Modi ho BJPcho Prodhan Montri umedvar mhunn ek motan tharav pas zalolo Rajnath Singh haka zai aslem. BJP-che soglle fuddari ekvottit asa ani soglle Narendra Modi fattlean asa oxem porjek dakhovnk Rajnath Singh chintalo tim chintnam xarti pavona mhunnon sogllea fuddaream modem ‘consensus’ vo ek mot korpachea vavrant to gul’ zalolo asa.
BJP-chea fuddaream modem ekmot zavnk na mhunnpacheo khobro BJP-chea zhorintlean bhair sorta. Rajnath Singh hache borobor Arun Jaitley ani her fuddari Narendra Modik tenko dita zalear Advani borobor Sushma Swaraj, Murli Manohar Joshi, Yeshwant Sinha, he fuddari Narendra Modi-k virodh korta. Heach karonnak lagon BJP-cho odheokx Rajnath Singh ‘Parliamentary Board’ hachi boska apovnk fattim fuddem zatalo. ‘Parliamentary Board’achi boska apoili ani tantun tor Narendra Modi add talle aikonk aile zalear porjeche nodren BJP-k vhodd loz zatoli. BJP-chea heram virodhi pokxank BJP ekvott naslolo pokx
asa ani tanchech bhitor ekvott na zalear te ani desak boro rajkarbar koso ditele oxi ttika zatoli. Ti ttika vattavnk Rajnath Singh ‘consensus’ ghoddun haddpak proitn korta. Tache proitn folladik zatole vo na tem rokddench kolltolem. Narendra Modi RSS hea songhottonacho laddlo fuddari zavn asa. Vishva Hindu Parishad (VHP) hivui songhottonam Narendra Modi-k aplo sogllo tenko bhasaita. Donui sonvstho, zorui apleak ‘non political’ mhuntta torui punn BJP pokxan konnak Prodhan Montri korcho oslo nirdex divop mhunnchem heo sonvstha ‘non political’ koxeo zata? Adlea onnbhovancho 2rea Panar Vach
Amcho Awaz Sept 14_Layout 1 9/13/2013 8:02 PM Page 2
Ganv-ganvamni
Ponnje<Sonvar, 14 Setembr, 2013<
‘27% reservation’
Kristanv OBC lokank faido zatolo?
Ponnje: Hea chaltea arthik vorsak saun raj’jeantlea ‘other backward communities’-ank (OBCs) 27% reservation diupacho nirnnoy vevharan ghalpachi oekxa astana, tachea udexim Kristi dhormantlea magas lokank mhunnlear Kristanv Kharvi, Kristanv Dhobi, Kristanv Kumbhar, Kristanv Mhar, Kristanv Mhalo (barber) ani Kristanv Render, hankam chodd faideachem zaunk xokta, karann sod’deak vevharan aslolea 19.5% OBC reservation-achea khala OBC-ntlea her 13 somazantlea (communities) lokam von hea somazantlea lokank faido chodd promannan mello naslo. Hea somazant aslolea lokank, 27% reservation-an atam suchoilolea pormonnem xikxonnik sonvsthemni ani toxench sorkari nokrenchea khatir orthvevostik, somajik ani xikxonnik faideancho labh gheunk melltolo. OBC vollerin, sorkaran Komarpant ani Kristanv Render somazantlea lokanchi mahiti ektthailea uprant, OBC familincho ankddo vaddon 75,000 zala, ani tea borabor Gõychi ekunn OBC loksonkhea 3.75 lakh meren pavlea. Hachea adim sorkaran purnn kelolea sorvekxonnan (survey) ekunn 19 OBC somazantlea modlea 17 somazantlea lokanchi mahiti ektthailoli, an tea ‘survey’ pormonnem OBC lokanchi loksonkhea 3 lakh asli.
‘Goa State Commission for Backward Classes’ (GSCBC) hannim toyar keloli hi OBC loksonkhechi volleri bhair kaddlea, ani ti lokam khatir uktti astoli, ani tatun anink kosleo-i durusteo korpacheo asat zalear tea vixim tea-tea somazantlea vangddeamni nogorpaliken vo ganvchea panchayatimni yevun teo durusteo korunk melltoleo. Hem karya korpacho xevottcho dis Setembr 20 astolo. Sorkari nokremni ani xikxonnik sonvsthemni ‘reservation’-achea vixim zati sombondhit soglle prosn Sorv Unchle Nitisobhen soddoileat, oxem ‘Goa State Commission for
Backward Classes’ odheokx Vishwas Satarkaran sanglem. Hachea adim, tea vellar raj’jean sot’ter aslolea Congress sorkaran don pautt, mhunnlear Gõychea OBC lokank 27 ani 26% ‘reservation’ diupa sombondhit mud’do manddlolo, punn to vevharan ghalunk pavle na, oxem fuddem uloitana Satarkar-an sanglem. ‘GSCBC’-n keloleo suchovnneo raj’jea sorkaracher sokticheo (binding/obligatory) asat, hea vixim-i Goa State Commission for Backward Classes-chea odheokx-an kolloilem. “Punn, sorkar teo man’neo korunk toyar na oso nirnnoy dita zalear, tannim tanchea nirnnoya vixim favoxem spoxttikoronn diunk goroz astoli,” mhunn tannen sanglem. Ani, hea ‘commission’-an diloleo suchovnneo raj’jea sorkar man’neo korta zalear, tim magir National Commission for Backward Classes, hankam pattoun diunk poddtoleo. Niti vevosthe khala nitisobhek aslole soglle odhikar ‘Goa State Commission for Backward Classes’ hankam mellta ani te sunavnni poriant ghoddun haddunk (conduct a hearing) xokta oxem kollit korun, zaticher adharun eka magas vorgantlea somazak (community) ‘reservation’ mellonk xokta vo na hacherui nirnnoy diunk xokta, mhunn sanglem.
Gõyant Kongres pokxant ekmot naslolean: Prodex odheokx venchun kaddunk AICC-chem durlokx? StAnley vAz Stanley@herald-goa.com
Ponnje: Gõy Kongres pokxacho prodex odheokx venchun kaddpa babtin, sthanik Kongres vangddeam modem veg-veg ghott (groups) nirmann zaleat. Gele vidhan sobhechea venchnnukam vellar Kongres pokx Gõyant venchnnuko harpak zababdar asloleankuch hem pod porot dinvchem, hea khatir fattle sabar mhoine thavn kherit fuddareanche proitn chalu asat. Raxttriya Kongres pokxan nemnnuk kelolo Gõycho Probhari (observer) ani Akhil Bharatiya Kongres Pokxacho sor-chittnis Digvijay Singh-ui hea prosnacher vatt kaddpak xoklo na. Kongres pokxant sod’deak puray Bharat-ant ‘senior’ ani ‘junior’ fuddari oxe don pongodd toyar zalolean, raxttriya Kongres pokxachea fuddareamni Gõychea Prodex odheokx podacher sapuch durlokx kelam, oxem ugddapem zalam. Gõy Probhari Digvijay Singh hannem, pokxache karyokorte ani fuddari hanchim motam lokxant gheun, Gõycho Kongres Prodex odheokx nemunk azunui koslich
karvai keloli na. Podex odheokx veginuch tharaitolom, oxem Digvijayan sanglolem, tori-i atam he gozalik 3 mhoine zait aile. Gõyant Kongres pokxachea prodex odheokxachi nemnnuk zavnk naslolean, stanik Kongres pokxachea vangddeam modem borench niraxechem vatavronn posorlam. Gele vidhan sobhechea venchnnukamni Gõyant Kongres pokxak lojechi har khavnchi poddli, hachi noitik zababdari svikarun Prodex odheokx Subhash Shirodkar hannem aplo rajinamo dilolo. He khobrek atam dedd voros sompon gelem, torui Prodex odheokx podacho tabo azunui Shirodkar hache koddech asa. Novo Prodex odheokxachi nemnnuk korunk Kendriya Kongres fuddari matui punn gombhir lokx ghalinant zalolean, Shirodkar-ak virodh korpi Kongres pokxantlo ek pongodd khupuch bejar asa. Lok sobhent Gõy raj’jeak fokot donuch boska aslolean, Kendriya Kongres fuddari Gõy raj’jeachea karbharacher
aplem gombhir lokx dinant mhonnpachem spoxtt zalam. Gõycho Probhari mhonn Digvijay Singh hachi nemnnuk zalea uprant, tannem segit don pavtti Gõy raj’jeak bhett divn, sthanik Kongres fuddari ani vaurpeanchim motam zanna zavn ghetlolim. Gõy raj’jea khatir veginuch novo Prodex odheokx kaddtolom, oxem axvason Jun 29 hea disa dilolem. Hem Prodex odheokxachem pod olpsonkhi (minority) loka modlea ektteak mellchem,oxem zaiteach zannanchem mhonn’nem zavn asa. Adlo amdar Agnelo Fernandes ani sod’deacho Kuddtorecho amdar Alex Reginald hanchim nanvam fuddem ailolim. Tea uprant, hea dogui Kristanv fuddareanchea nanvancher visor poddlo, ani tanche vixim cheorcha-i thambli. Don doxkam (decades) meren Gõychi razvottki choloupi Kongres pokxak azunui aplo Prodex odheokx venchun kaddunk zomona, hi borim lokxonnam (signals) nhoi. Oxe toreche bez-
ababdarek lagon, lokachea monant goir somoz nirmann zatat, oxem mot kaim promannik Kongres fuddari porgott kortat. Gõyant Kongres pokxacho Prodex odheokx konnak nemcho, hea vixim khud Gõyant Kongres fuddaream modem motbhed (differences) ruzlole asat. Gõyant Kongres pokxant ‘senior’ ani ‘junior’ oxe don pongodd zaleat, tantun eka pongddak Prodex odheokx ‘senior’ fuddari zalolo zai, zalear eka pongddak ‘junior’ zalolo zai. Gele vidhan sobhechea venchnnukam vellar jea ‘senior’ Kongres fuddareamni tiketti vantt’ta astana zo guddmell kelo, taka lagon aiz Gõyant Kongres pokxak virodhi bankancher bospachi palli ailea. Hea osleach fuddareank porot ek pavtt Gõyant Kongres pokxacho tabo dilo zalear, tacho fuddarak vaitt porinnam Kongres pokxacher zatolo. Tech porim, BJP pokxak goroz thoim aplo koddok virodh korina toslo Prodex odheokx Gõyant nemlo zalear, Gõyant Kongresacho fuddar anikui kallokhant xenddtolo, oxem kaim ‘senior’ ani ‘junior’ hea donui ghottantlea fuddareanchem mot zavn asa.
18 mhoineank 5500 nokreo Amcho AvAz Protinidhi
Ponnje: Mukhel montri Manohar Parrikar hachea fuddarponna khala BJP-ichem sorkar Gõyche sot’ter yeun dedd voros purnn zalem. Hea dedd vorsachea kallant, sorkaran veg-vegllea sorkari khateamni 5 hozar 500 nokreo nirmann keleo. Hantuntlea, 2 hozar zageancher nokream khatir mon’xank bhorti keleat, zalear urlolea 3500 nokream vixim jahirati dileat ani te zage bhorpacho vaur hea mhoineancho xevott meren suru zatolo. Gelea Kongres sorkarachea kallant sorkari nokreo ditana vhodda promannan ghottallo zalo mhonnpachem ugddapem zalolean, sod’deachea BJP sorkaran 14 sorkari khateantlea kamdarbhortichi Gõychea ‘vigilance’ khatea koddlean chovkoxi keli. Hi chovkoxi keli tea vellar, fattlea sorkaran kamdar-bhorti korta astana khupuch
utthavoll keli, ani tech porim kamdarank bhorti kortana je sorkari nem ani kaide pallunk zai te pallunk nant mhonnpachem ugddapem zalem. Sod’deachea sorkaran adlea Kongres sorkaran bhorti keloleo soglleo nokreo rod’dh tharaileo. Jeo nokreo rod’dh tharaileo, tantuntlea kaim khateantea zageam khatir sorkaran porot jahirateo dileo, zalear khupxea khateamni novea kamdaranchi goroz na, oxem mandun goroz thoinch kamdarank bhorti korpak tharailam. Gelea sorkarachea kallant xetki ani bholaike khateant kamdarank bhorti kortana zalolea ghottaleachim prokronnam sod’deachea BJP sorkaran Lok Aiyukta kodde chovkoxi korpa khatir dileant. Sod’deak sodrer aslolea sorkaran fattlea dedd vorsachea kallant atam meren 44 pavtti montri monddolacheo boska ghetleo. Hantuntlea poilea montri monddolache boskent Mukhel
Montri ani her montream khatir 53 zage nirmann korun tankam man’neotai dili. Montri monddolachi (cabinet) poili boska Mars 9, hea disa zaloli, zalea 44-vi boska hea vorsa Agost 14 hea disa zali. Hea 44-ui boskancho topxil (details) sorkaran jahir kela. Hea 44-ui boskamni sorkaran atam meren pulis, ‘fire services’, kola ani sonskruti, bizli, bholaiki, xikxonn ani ranam hea khateamni soglleam poros chodd mon’xank bhorti keleat. ‘Fire services’ khateant 200 podam, zalear, pulis khateant Julay 2012-ant zalole montri monddolache boskent pulis khateant ‘Police Control Room’ (PCR) hantunt 482, ‘anti-terrorist squad’ hantunt 100, ‘Traffic Cell’ hantunt 304, 41 ‘head constables’-ank man’neotai diloli. Kola ani sonskruti khateant 24-ve montri monddolache boskent 500 zage bhorun kaddpachea prostavak man’neotai diloli.
‘Mining’ bond poddonk ami zababdar kiteak? Poryavoronn mogi Ramesh Gawas-acho soroll prosn StAnley vAz stanley@herald-goa.com
Ponnje: “Gõyant minam khonneo bond poddlear, Setembr 9 hea disa ek voros puray zalem. Minam khonneo bond poddleat tea prosnacher, hea ‘mining’ dhondeank lagon oddchonenk sampoddlolo lok, poryavoronn mogi ani sorkarakuch zababdar dhortat. Punn, 2003 tem 2012 meren zannim bekaidexir ‘mining’ korun Gõy raj’jeacho sot’teanas korun soddlo, ani hozaramni kotti rupiyanchi lutt marli, tea mineram vixim mat, konnuch eka utran zap kaddina. Oddchonenk sampoddlolea lokak kapostad asa zalear, tannim hea mineranchea ghara lagim vochon andolanam korchim,” oxem soroll mot, namnecho poryavoronn zannkar ani nisorgacho mogi Ramesh Gawas hannem hea potrkara kodde uloitana porgottlem. Gelem ek voros Gõychem ‘mining’ bond aslolean, ttrokanche, barjinche, khonnir vapurtat tea mexinanche dhoni, khonnir kam korpi kamdar ani her sabar hea dhondeak sombhondit aslolea lokak oddchoneo uprasleat. Tanchea samkar tanchea udarposonn korpacho
prosn nirmann zala. Hem oxem ghoddonk Gõyche poryavoronn vadi zababdar asat, oxe torechem vatavronn kaim zann toyar korpak lagleat. Punn, ho fokt ek goir-somoz zavn asa ani hea vixim oddchonenk sampoddlolea lokamni khori sthiti zannam zavn gheupachi goroz asa, oxem Gawas-an fuddem sanglem. ‘Mining’ bond poddon Gõyant bekari vaddlea mhonnpachem nakartana, Ramesh Gawas hannem sanglem, somplolo Mathany Saldhana hannem nustem marpi nustekarank ekttaim haddun Gõychea Ramponnkarancho Ekvott hea nanvachi ek songhottna sthapon keloli. Gõyant poramporik pod’dotin nustem marpi lokacher onit zanvchi nhoi, tech porim je suvatancher he nustekar nustem dhortat, thoim ‘trawlers’ yenvche nhoi, hea khatir hi songhottna andolanam kortali. Aiz doriyant vochot thoim ‘trawlers’-am udexinch nustem marlolem polleupak mellta. Haka lagon kitle tori ramponnkar aplea poramporik dhondea pasun pois zavn bekar poddleat,
tancho vichar he ‘mining’-ak lagon oddchonenk sampoddlolo lok kiteak korina? Oso prosn Rames Gawas-an kelo. Gõycheo minam khonneo bond poddonk poryavoronn vadi (envoirnmentalist) zababdar nhoi, punn minam khonninche dhonich zababdar zavn asat, oxem Gawas-an sanglem. Hea mineramni fattim-fuddem polle nastana, mellot toxi minam mati kaddun poryavoronnacho vibadd korun soddlo, taka lagonuch hem prokronn ‘supreme court’-ant gelem ani he sorv unchle nitisobhen hem ‘mining’ bond uddoupacho adex dilo. Gõychem ‘mining’ bond poddpa fattli khori sthiti dolleam samkar ason poryan, lok goroz nastana, poryavoronn vadeank zababdar dhortat, hi khorench ek khont korpa sarkhi gozal zavn asa, oxem Gawas-an spoxtt kelem. “Bond asloleo khonneo porot suru zalea uprant mineramni apnnank porot kamank gheunk zai, he bhirantin konnuch monis khore poristhiti vixim uloina. Punn, poryavoronn mogeancher
kallokhan ravon far soddta. Gõyant minam khonneo bond poddpachem karann mhonnlear, khoincheach mineran kendr sorkarachea ‘Ministry of Envoirnment and Forest’ hannim ghalun dilole nem ani kaide palli nastana moryadi bhair vochon, tech porim poryavoronnacho sot’teanas korun minachi mati uspun kaddli, takach lagon nitisobhek heo khonneo bond korpacho adex dinvcho poddlo. Poryavoronn mogeancho hantunt kosloch guneanv na, oxem Gawas-an mhonnlem. “Gõychem ‘mining’ ami poryavoronn mogeamni bond uddounk na. ‘Mining’-chea nanva khala fattlim sabar vorsam addmargantlean apleo tizoreo bhorpa khatir poryavoronnacho vidvas chalu aslo. Gõychim xetam, kullaghoram, nodi ani her nisorgi vonospoti hea ‘mining’ak lagon hixeopa bhair vibadd zavn geloli. Poryavoronn mogeamni sabar pavtti aplo nixedh marun poryan, konnuch tacher aple kan haloi naslo. Taka lagon ‘Supreme court’-ak modem poddon, hem goir-margantlean cholta tem bond uddouchem poddlem,” oxem Ramesh Gawas hannem xevottak sanglem.
Amcho Avaz Rozalia Rodrigues
2
Tiatr machievoilo porzollit divo palovlo Rozalia Rodrigues Kala Akademi Gõy hichea tiatr spordheamni bhag ghevn sabar inamam jiklolem ani teach borobor vevsayik tiatr machier aplem nanv porzollit kelolem kolakar tornne pirayer hea sonvsarak ontorlem. 13 Agost 2013 fantoddechea sumar 3 vorancher Rozalia Rodrigues hannem aplo prann soddlo. Kaim mhoine zale tem duent aslem ani tea duensantlem te borem zavnk pavlem na. Rozalia Rodrigues hannem apli bhumika sodanch probhavitponnim korun tiatr pollennarank dipkaileat. Kala Akademichea tiatr spordhamni tannem zaite pavttim bhag ghetla. Jea tiatrant tannem vantto ghetla tantun mukhel bhumika korun sodanch tiatrachi dakhovnn ut’tom (excellent) korche khatir khand marla. Sabar pavttim boreantlem borem kolakar mhunn taka inamam favo zaleam. Tiatr machiecho ho porzollit divo bhurgeaponnaruch palovlo mhunn tiatr mollar dukh zalam. Rozalia Rodrigues hache kuddicher nimnne sonskar aiz sanje 4 vorancher Ribandar-che igorjent zatole.
1lea Panar Thaun... Chearui bolatkareank faxichem formonn kirmidoranchi nit ‘juvenile court’-an korta. Oslea kirmidorank choddan chodd mhunttlear fokt 3 vorsanchi xikxa asta ani tea pormonnem tea ‘juvenile’ kirmidorak fokt 3 vorsanchi xikxa favo zaloli. Ho ‘juvenile’ mhunttlolo bolatkari soglleam poros odhik dharunn aslo ani tea khatir taka mornnachem formonn poddonkuch zai aslem mhunn lok opekxa kortalo. Punn akhrek hea 4 bolatkareank faxichem formonn diun nitidaran sarki nit keli mhunn lok khuxal zalo. Ghor Montri Sushil Kumar Shinde han-
nem ulovn sanglem ki hea bolatkareank mornnachem formonn diun nitidaran bolli (victim) poddlolea cheddvache familik nit dili ani mornnachea formonnak lagon fuddarak osleo dharunn ghoddnneo ghoddcheo na mhunn opekxa porgottaili. Bolli poddlolea cheddvachea avoy-bapayn ani ixttam mitramni ani tosoch ‘Non Government Organizations’ hannim hea formonnak yevkar dila ani fuddarak osle dharunn bolatkar ghoddona zavnk hem formonn boreak poddtolem oxi ast porgottailea.
Xetki utpadon sudharunk Prodhan Montreachem axvason udok ani sarem aninkui sompeponnim mellta, oxi khatri gheunk sorkarache proitn asat. Zalear, gelea 5 te 6 vorsanchea kallan, xetkaream lagsan vegveglle utpadon vikte gheupache mol (maximum support price) dobradan vaddlam, oxeim tannen sanglem. “Amchea xetkar bhav-bhoinnank favo teo suvidheo melltat zalear, xetki mollar vikasachea sondorbhan amkam khoinchea-i desak fuddo korunk zatolem, oso mhaka bhorvanso asa.” “12vea ‘five year plan’-an xetkaman 4 ttok’ke vadd melloupacho mokh ami tharaila. Tachi mull zababdari sogllea raj’jeantlea sorkaranchea hatan asa, punn ami-i tankam amcho puray sohokar ditole,” mhunn Singh-an sanglem. Prodhan Montri Manmohan Singh hannem fuddem sanglem ki desant xetkamot vaddounche khatri sorkarache proitn chaluch asa. Xetkareank adhunik kallacheo sovloti favo korun xeti utpadon
vaddounk amchem mon asa. Halinch Lok Sobhen pas kelolea ‘Land Acquisition Bill’ hacho ul’lekh korun tea ‘bill’-ak lagon xetkareank khub faido zatolo mhunn Prodhan Montrean udgar kaddle. Fuddem ulovn tannem sanglem ki 2011-12 hea vorsant choddan chodd mhunttlear 259 ‘million tonnes’ itlo orov utpadon kelo. Zorui Bharotachea kaim prantamni dukholl (draught) ailo torui punn 2012-13 hea vprsant 255 ‘million tonnes’ orov ami pikoitele mhunn tannem axvason dilem. Sorkaran xetkamot odhik probhavitponnim vevharant ghalche khatir ‘Rashtriya Krishi Vikas’ yevzonn toyar kelea. He yevzonne vorvim xetki utpadon vaddounche khatir xetkareank favo titlem rinn diupachi soulot kelea. “Xetkareancheo jeo oddchonneo asa teo kabar korunk mhozo sorkar sodanch vavurtolo” Manmohan Singh-an akhrek mhunttlem.
Mandovi pulache khambe surokxit asat korun aplo avhal lagu zatoleank dila, ani hea Mandovi pulachea khambeank koslich bhirant na, oxem spoxtt ritin nomud kelam. Hea khambeanchem ‘video film’-ui NIO sonvsthen toyar kelam ani tachi ek CD aplea avhala sangata sorkarachea PWD khatea kodde
dilea. Gõychea Captain of Ports khatea kodde sod’deak 542 minanchi vahatuk barjeo nond keloleo asat ani hantuntleo sumar 370 barjeo gelem voros Setembr mhonnge minam khonneo bond zanv meren minanchi vahatuk kortaleo.
Gelea 8 vorsank 1,000 tori somprodayik hinsa tem ghoddnukechea vistara vixim ani hinsechea prokara vixim dakoll zata. 43 tori mornnam ani 100 odhik zokhmi zalolean, halinchea kallan Muzaffarnagar zaloli ghoddnuk sogllean vaitt zaun asa. 2002 vorsa Gujarat-an zalolem prokronn sogllea
von gombhir rupachem aslem, ani meloleancho ankddo 1,000 te 2,000 mozgotim aspacho odmas aslo. Hi mahiti ektthailolea 2005 te Mars 2013 merenchea kallan, veg-vegllea raj’jeamni choddxe vhodd rajki pokx sot’ten asle.
BJP-intlim bhitorlim kizilam thambonant! Hea adim, Kalangutt-cho amdar Michael Lobo ho poryatton vevsayak lagu zatole vividh vixoy gheun Parrikar ani her montreank khupuch dharer dhortalo. Taka xant korche khatir, Gõyche BJP-in taka Ut’tor Gõyche BJP somiticho odheokx korun soddlo. Jil’lo somiticho odheokx korun poryan Michael Lobo Parrikar-acher ttika korpacho thambonk naslo, punn halinchea disamni to ugddeponnim ttika keloli mat zoborxi aikopak mellona. Gõyant doriya kinare bhagamni vhodda promannan noxe vokhdancho vevhar cholta mhonnpachem ugddapem korun, Gõyche pulis ho ‘drugs’-ancho vixoy hathallpak khupuch bezababdari dakhoitat, oxi koddok utranchi ttika Michael-an kaim dis fattim sorkaracher keloli. Vishnu Wagh haka xant korun, Gõyche BJP-int aslolim bhitorlim kizilam mittoun uddonvchim mhonn, BJP-cho ‘core group’ sod’deak boreach proitnamni asa. Hea
‘core group’-an don dis adim Mukhel Montri Manohar Parrikar hachi bhett gheun, tache kodde sovistar (detail) cheorcha keli, mhonnpacheam, BJP-intlea eka unchlea fuddarean gupit ritin Amcho Avaz protinidhik sanglem. “Vishnu Wagh-ak samkoch xant korpa khatir ‘Entertainment Society of Goa’ hachem Odheokx pod odhikrut ritin taka jahir korpa vixincho ek mhotvacho nirnnoy Parrikar-an fuddlea 15 disam bhitor gheupak tharaila,” oxem hea fuddarean aplem nanv gupit dovorpache vinovnnen Amcho Avaz-ak sanglem. Punn, Gõyche BJP-intlo khud anik ek pongodd Wagh porot-porot sorkaracher ttika korta mhonn, tacher khupuch bejar asa, ani taka lagon, Sorkari patlli (Government level) vhelem koslench pod (post) Vishnu Wagh haka dinvchem nhoi mhonn, Parrikar-ak khoddegant magnni kortat, oxem ho BJP fuddari sangta.
Modi v/s Advani niyall kelear oxem kollta ki BJP pokxan RSS-an kelolim suchnnam vo nirdex kednach fattim dovrunk na. Jem kitem RSSan BJP-k sanglam titlem-i kelanch. Tea khatir he pavttim-i RSS-an Narendra Modi-k Prodhan Montri umedvar korunk nirnnoy ghetla to nirnnoy BJP palltelich. L.K. Advani ani tache sangati hea RSSachea nirnnoyacher add asle zalear poriant Narendra Modi-ch Prodhan Montri umedvar zatolo. RSS Narendra Modi-k Prodhan Montri umedvar zavnk itlo tenko kiteak dita kai? Karann sompem asa. RSS hachi ‘ideology’ mhunttlear Bharot des ek Hindu raxttr zavn asa ani tea khatir Hindutva hea dhoronnantleanuch
Bharot desant rajkarbar cholpak zai. Hindutva rajkarbar vevharant ghalpak Narendra Modi Prodhan Montri mhunn yogea asa oxi RSS toxich VHP hea sonvsthank khatri asa. Hem jem kitem BJP-chea sondorbhan ghoddta tantun ek sid’dh zata ani tem mhunttlear BJP ek svotontr rajki pokx na. RSS he sonvsthecher BJP-k patyeomchem poddta. RSS nastana venchnnuk mollar BJP-chi bunhad sarki oskot asa hem BJP-chea fuddareank sarkem thavem asa. Heach khatir Prodhan Montri umedvara vixim zo nirnnoy RSS-an ghetla toch nirnnoy BJP jahir korteli. Hem amchea ‘secular’ desak boreak vo vaittak poddtelem tem kalluch sangtolo.
Amcho Awaz Sept 14_Layout 1 9/13/2013 8:03 PM Page 3
Ponnje<Sonvar, 14 Setembr, 2013<
Ganv-ganvamni
Amcho Avaz
Soro ‘smuggling’ korunk ‘KRC’ vahatuk ‘favourite’ Amcho AvAz Protinidhi
Ponnje: Konkan reilventlean soreachi toskori korpachea aropa khala, KRC pulisamni Mars mhoineant ektto Pradip Pande haka ‘arrest’ kelolo. Gelea Somara hoch dubvit (suspected) aropi pulisanchea zalleant sampoddlo. Pradip ani tachea dogam vangddeam soit pulisamni tanche koddlean 90 hozar rupiya molacho soro sampddailo. Soreachem ‘smuggling’ korunk Konkan reilvecho vapor vhodda promannan zata, ani sabar monis hea soreache toskorint gunthleat mhonnpachem ugddapem zalam. Gelea 7 mhoineanchea kallant Konkan reilve pulisamni sumar 2 lakh rupiya molacho soro Konkan reilventlean toskori kortana sampddailo. Tech porim Konkan reilventlean toskori zata to soro Kerala ani Gujrat raj’jeamni chodd asta, oxem pulisamni kelole topasnnentlean samkara ailam. Fattlea Julay mhoineant
Konkan reilve pulisamni Lancy D’costa ani Navin Kumar hankam tabeant korun tanche koddlean 30 hozar rupiya molacho soro zopt kelolo. He dogui pulisamni dhorlole monis Kerala raj’jeantlea Kasargod ganvantle zavn asat mhonnpachem pulisamni sanglem. Hea vixim pulisamni dilole odhik mahiti pormonnem Pradip Pande ho fat-
tlim sabar vorsam hea soro toskori korpachea dhondeant sarkhoch rombhlolo asa. Pradip Pande hacho mull ganv Uttar Pradex ani fattlim sabar vorsam tannem soreachi toskori korun lakhamni duddu zoddleat, oxem KRC pulisanchem sangnnem zavn asa. Tachea sangata ‘arrest’ kelole tache sangati Guddu Jaspal ani Rahul Singh he poryan fat-
Gõyant nhoikari (negative) soimb chodd asa: Parrikar
tlim sabar vorsam soreachi toskori kortat, oxem Moddganv aslole KRC pulis chovkecho PSI Dattaguru Sawant hannem potrkarank sanglem. Abril mhoineant KRC pulisamni mull Uttar Pradex ganvcho Raju Singh haka tabeant gheun, tache koddlean 2 hozar 880 molacho soro zopt kelolo. Tea uprant May mhoineant Reema Da Costa haka tabeant gheun tache koddlean 10 hozar 440 rupiya molacho soro zopt kelolo. KRC pulis sangtat tea pormonnem, reilventlean toskori korpi khup monis ho gupit ritin vhortat to soro ‘general compartment’ hantunt dovortat ani apunn svota mat ‘reserve compartment’-antlean provas kortat. Soro sampoddlo poryan zalearto soro haddpi monis sampddonk favo na, oso hea toskori korpi mon’xancho hetu asta, oxem KRC pulis chovkecho PSI Dattaguru Sawant hannem Moddganvchea sthanik potrkarank sanglem.
Minanchi vahatuk ratchich korat Jil’lo Somitinchi mhotvachi suchovnni
Ponnje: Desantlea prosar madheoman desbhor zatolea bolatkaracheo vaddteo kexi mukhar yeta tem pollevn apunn chintest zalam, oxem Ponnjen zalolea odhikrut xikxokanchea disa nimtan uloitana mukhel montri Manohar Parrikar-an ukttailem. Parrikar, zachea tabeant xikxonn khatem-i asa, apnnak Gõyant sogllea suvatencher nhoikarotmok soimb (negativity) onnbhovunk mellta mhunn sanglem. Ani ‘positive’ ravon aplea sorkarak bore nikal mellounk diunche, mhunn tannen sanglem. “Aiz khoinchem-i vortomanpotr ghetlear, desachea eka suvater vo dusre suvater bolatkar zalolea vixim vachunk mellta. Hea khobrank lagon hanv khub chintest zata. Eka mon’xan eka 5 vorsanchea cheddvacho bolatkara koso korunk zata? Amchim monam itlim kusleant? Ami amchea bhurgeanchea monan borim totvam rigoinant aslolea karann hem ghoddta. Sonvsar eksarkeponnacher atthaplolo asa. Cheddvam tras diupachi vost mhunn lekhchi nhoi oxem tumchea cheddeank
Ponnje: Fuddlea xikxonnik vorsak saun Gõy-
sorkari khatir apleak lagu zatolo vaur korpak lagleat. Tech porim ‘mining’ vevsay nittayer ghalpa khatir Ut’tor ani Dokxinn Gõychea somitimni ho vevsay yog’geo toren nittayer haddpa khatir sorkara kodde kaim prostav (proposals) manddun suchovnneo (recommendations) keleat. Hea suchovnneamni bekaidexir ritin zata ti minanchi vahatuk thamboup, ‘Goa Mines and Minerals Act’ nitt margantlean chalik lavop, Kaidea add choltat teo gozaleo ghoddonk divop na, oxe sabar toreche tharav jil’lo somitimni ghetleat. ‘Mining’-ak lagon zata tea produx-
onnacher niyontronn haddpa khatir lokamni kaim mhotvacheo suchovnneo hea somitim kodde keloleo, teo chalik lavpa vixim sorkaran goroz tim panvlam ubharchim oxem hea somitimni sorkarak suchoylam. ‘Mining’-ant hea fuddem koslinch bekaidexirponnam cholchim nhoy, tech porim ‘Goa Pollution Control Board’ ani jim sorkari khatim hea vevsaya kodde sombhondit asat, tannim hem bond aslolem ‘mining’ suru zalea uprant tacher apli kherit nodor dovorpak zai, oxi magnni hea jil’lo somitimni sorkarak ani nagrikank kelea.
‘Archdiocese of Goa and Daman’-chi novi ‘Directory’ ‘Archdiocese of Goa and Daman’-chi 2013-2014 vorsachi novi ‘Directory’ halinch ukattaunk ailea. Hea prokaxit kelolea pustokan Gõychea Igorjechea sogllea kariavollim vixim mahiti melltoli. Hea ‘Directory’ khala Gõycho soglleo igorzo ani toxench Daman, zatun Diu vattharui yeta, dhormik songhottna (dadleancheo ani ostorencheo), xikxonnik sonvstha, ‘technical’ iskolam ani Devachem Utor
porgottpachea sombondhit her dusrea gozali vixim tatun mahiti diloli asa. ‘Directory’-chea hea ankan nove gunn zoddpak aileat. 100 rupia molachi hi ‘Directory’ - Lighthouse, Moddganv ani Vasco da Gama, St. Paul’s Sisters, Ponnje ani Mhapxeam, Jivita Sondex, Vhoddlem Gõy, Kala Mandir, Archiepiscopal Palace, Old Goa, Our Lady of Grace Church, Moddganv ani Our Lady
sangchem mhunn hanga aslolea sogllea avoyank sangonk sodtam,” oxem Parrikaran sanglem. Bore gunn ani borim mull totvam vidhearteam meren pavoupachea karyan xikxokanchi mhotvachi bhumika asa, mhunn tannen sanglem. “Cheddeank sarkea somoyar totvanchea vixim mahiti mellona, zalear te hatabhair vetat. Ani Mumbai-chea Shakti Mill compound-ar zalolea ‘gangrape’ prokronnache hea hatabhair gelole chedde aropi zaunk pavtat. Heo ghoddnuko mhaka
niraxi kortat. Xikxokanchean favo tem borem chintop (positive thinking) bhurgeam meren pavounk zata,” oxem mukhel montrean sanglem. Raj’jean halinchea kallan khub ‘negativity’ onnbhovunk mellta mhunn sangon, dhokea add aizcho sonvsar sadur ravonk magta, punn lokamni tanchea jinnen nhoikarotmok soimbak odhikar cholounk diunk zai, oso tacho orth nhoi, oxem tannem fuddem sanglem. “Ami hi ‘negativity’-k khoim tori thambounk zai. Amchea modem visvasacho unnav asa. Eka vattharan pul bandpachea vixim hanv uloilo, ani to pul bandlo zalear tachea udexim chor amchea ganvant yetole ani vhodd mhalache ttrok amchea ghoranchea lagsan pasartole, oxem thoimchea sthanikamni mhaka sanglem. Ami boreo vostu chintlear hem vatavoronn bodoltolem, oxem hanv manta. Ami borem chintlear, 50 tok’ke kam purnn zatolem,” Parrikar-an sanglem. Hea kariavolli somoyar mullavea, madheomik iskolantle xikxok ani unch madheomik iskolanche ‘headmasters’ ani
Dokxinn Gõyant novem ‘nursing institute’ bandpachi sorkarachi yevzonn
Amcho AvAz Protinidhi
Ponnje: Gõychea bhovxik rosteancher minanchi vahatuk (ore trasportation) disachi kori nastana, ratchea vellaruch korchi, oxi mhotvachi suchovnni Ut’tor ani Dokxinn Gõychea jil’lo pattlinche (district commitees) somitimni kelea. ‘Mining’ vevsaya sombhondan suchovnneo korpa khatir hea donuy somitimni hi magnni sorkarak kelea. Gelea sumanant hea donui somitincheo ‘mining’ vevsaya vixim vegveglleo don boska zaleo. Hea boskam vellar hea donuy somitimni aslolea vangddeamni ek motan hi vhoir nomud kelea ti suchovnni sorkarak kelea. Hi vahatuk ratchi 8 tem 12 meren zanvchi, oxem tannim kelole aple magnnent ekmotan suchoilam. Tea khatir Gõy sorkaran unchle nitisobhent hi ratchea vellar kortat tea minache vahatukechea vellant bodol ghoddun haddpa khatir nitisobhe kodde magnni korchi oxem suchoilam. ‘Supreme court’-an sod’deak bond aslolea minam-khonnim veli bondi kaddlea uprant, sorkar heo suchovnneo chalik laytolo. Mukhel montri Manohar Parrikaran halinch potrkaram kodde uloitana, hi bond asloli minachi vahatuk Setembr xevott meren suru kortolom oxem mhonnlolem. Taka lagon, ‘mining’ vevsayak sombhondit aslolim
3
chea ‘nursing institute’an vidhearteank bhorti korpacho ankddo sorkar vaddoitole, ani fuddaran Dokxinn Gõyant anink ek ‘nursing institute’ chalu korpachi sorkarachi yevonn asa, oxem bholayki montri Laxmikant Parsekar-an kolloilem. Potrkaram lagim uloitana, Gõyan ‘medicine’ khatir 150 ‘seats’, ‘dental’ khatir 40 ‘seats’ ani voir dilolea donui ‘streams’-
amni ‘post graduate’ xikxonna pasot sumar 100 ‘seats’ asat, je soglle mellon 290 zatat, oxem Parsekar-an sanglem. Punn Gõyant fokt 50 ‘nurses’ pass out zatat, jednam ho tancho ankddo aninkui odhik asonk zai aslo. Gõyant khasgi ‘nursing institutes’ asat, punn tanche ‘fees’ chodd astat, oxem Parsekar-an sanglem. Dor vorsa Gõyak 300 tori ‘nurses’-anchi
goroz asa. Sorkaran ‘Goa Nursing Council’-ak hea vixim suchoilam ani tachea kaide niyallunk te kaido khatea lagim dhaddleat. Ho council beginuch aplo vavr chalu kortolo ani ‘nursing’ vidhearteank bhorti korpacho ankddo vaddounk yetolo. Toxench Gõychea ‘nursing graduates’-anchea faidea pasot sorkar MSc in nursing suru kortoli, mhunn Parsekar-an sanglem.
Udkacho ibadd unno korpachi yevzonn Ponnje: Gõyant 24x7 udka purvonn diupache yevzonnechea bhagachea rupan, 6 vorsanchea kallan raj’jeachea ‘nonrevenue water’ (NRW)achi purvonn sod’deak aslolea 45%-ak saun denvoun 20% meren haddpachi sorkarachi yevzonn asa. Toxench, tachea fuddlea 5 vorsanchea kallan NRW 15% meren pavoupachi Gõychi opekxa asa. “24x7 udka purvonn melloun gheunchea khatir ‘non-revenue water’ (NRW) unne korop ani vevostha pollevop ek gorjechi gozal asa,” oxem Gõychea hea 1,031 kotti rupianchea ‘Japan International Cooperation Agency Project’-achea ‘project director’, A M Wachasundar-an sanglem. Aplea 7 udka porikxonn prokolpanchea (water treatment plant) udexim Gõy sumar 464 MLD (million litres per day) udok utpon’ korta; punn 45% ‘non-revenue water’ mhunn manun ghetlear, sumar 209 MLD
udokacho ibadd zata. 100% ‘metering’ aslolea Gõyant soglleam von unnem NRW asa. Dil’li ani Nagpur sarkim xaram 50% NRW vangdda vevhar kortat, zalear Gõy sumar 45% NRW vangdda vevhar korta (operates). Bharat sorkaran tharailoli NRW ‘benchmark’ 20% asa. Japan-achea vangdda hi ‘technical tie-up’ noxibachi gozal asa, karann Japan 5% NRW vangdda vevhar kortat. Hea sohakaracho bhag mhunn, Japan-ache zannkar raj’jeachea PWD injineranchea vhodd pongddak NRW level unne korpachi ani niyontronnan dovorpachea vegvegllea ‘techniques’anchea vixim, ‘leakages’ sodun kaddun khaxelea ‘equipments’-ancho vapor korpachea vixim, ani her dusrea karyamni proxikxonn diupacho vavr chalu asa. Hea ‘project’-a khatir, Gõychea veg-vegllea suvatencher udka purvonnechea vevharan samil aslolea 56 ‘field officers’-
ancho pongodd toyar kela. Gelea don vorsanchea kallan soglle mellon 31 ‘field officers’ank Japan-an proxikxonn dilolem. He proxikxonn mevlole ‘field officers’ heram PWD ‘field officers’-ank proxikxonn ditole, ani tachea
vorvim akh’kea Gõyant NRW unnem korpachem karya fuddem vhortole. ‘Equipment’-ache khorch ani kamdarancho pagar vicharan ghetlear, vorsak sumar 10 kotti khorch zatolo oso sorkaracho odmas asa.
Mottor-saikol ‘pilot’-ancheo yevzonneo bond Chollvoll korpachi ‘pilot’-anchi xittkavnni Ponnje(AAP): Mottor-saikoleo gheun bhaddim marpi ‘pilot’-ancheo yevzonneo sorkaran bond keleat, ani haka lagon hea ‘pilot’-anchea mukhamollar niraxechem vatavronn posorlam. Tech porim, heo yevzonneo sorkaran tabortob suru keleo nant zalear, ek khor cholvoll (agitation) kortolet mhonnpchi xittkavnni ‘Goa Motor CycleTaxi Riders Association’ hannim dilea. Hea vixim mottor-saikolicher bhaddem marpi ‘pilot’-amni sorkarak ek nivedon dilolem, punn tacho kainch upeog zavnk na, oxem tanche songhottnechea kaim vangddeamni sanglem. Gõyant veg-vegllea ganvamni sumar 2500 mottor-saikolincher bhaddem marpi ‘pilots’ asat. Hantuntle bhovtek ‘pilots’-ancho ho bhaddem marpacho ekuch vevsay
zavn asa, ani heach vevsayacher te aplem ani aplea ghorabeachem udarposonn (livelihood) kortat. Sorkaran tanche pasot kaim yevzonneo chalik laylolean, tankam tanchea jivitant khup adhar zalolo. Punn, sorkaranuch heo yevzonneo avchituch bond kelolean, tanchem jivit khupuch oddchonnenk sampoddlam. Taka lagon heo yevzonneo asleo toxeo porot suru korcheo oxi vinonti tannim sorkarak kelea. Hi vinonti sorkaran mandun ghetli na zalear, tankam andolan korpa xivay dusro kosloch upay ascho na, oxem mot tannim porgottlam. Duddvancho adhar mhonn, hea ‘pilots’-ank sorkara koddlean 5 hozar rupiya duddvanchi modot melltali. Ti atam bond kelea. Bhaddem marpa khatir novi mottorsaikol gheupak sorkar ‘pilots’-ank
25 hozar rupiya onudhan ditalo, tem-i atam sorkaran thamboilam. Halinchea kallar ek novi mottorsaikol gheupachem mol hixeopa bhair vaddlam ani sod’deak 50 hozar rupiya odhik zalam. Itlea vhodd molan eka ‘pilot’-ak mottorsaikol gheupak sorkarak porvoddo naslolean, sorkaran tem 25 hozar rupiyanchem onudhan porot chalu korchem, oxi magnni tannim kelea. Pirayen zantte zalolea ‘pilot’-ank zanche kodde bhaddem marunk ghoddona, tanche khatir sorkaran 1 hozar rupiya ‘pension’ divpak suru kelolem, ti yevzonn poryan sorkaran bond kelea. Atam hea zanttea ‘pilots’-amni koxem jiyeopachem? Oso prosn nirmann zala mhonnpachem kaim ‘pilots’ sangtat. Mukhel montri ani vahatuk mon-
tri hankam dogainkuy nivodonam (memorand) divn pollelim. Hea ‘memorandum’-ancher ‘pilots’-ank lagu zatole soglle prosn nomud kelole, punn tacho kainch upeog zavnk na, oxem sangon ‘pilots’ sorkaracher xinn kortat. Sorkar ‘pilots’-anchea prosnancher samkench durlokx korta, ani taka lagon ‘pilots’-am samkar sabar torecheo oddchoneo uprasleat. Vaddte mhargayek ani sorkarachea durlokxak lagon kaim ‘pilots’-ank bhaddem marpachench naka zalam. Atam porot ek pavtt sorkarak anik ek nivedon divn polletole, ani toruy astana sorkar hea ‘pilots’-anchea prosnacher kainch panvlam ubharina zalear, andolan korpa xivay dusro upay nastolo, oxem ‘pilots’amni sanglam.
Amcho Awaz Sept 14_Layout 1 9/13/2013 8:03 PM Page 4
Ponnje<Sonvar, 14 Setembr, 2013<
Ostori
Amcho Avaz
Gharant zavpi ot’teachar pulisam meren pavona
4
Bharoti Nari
Gõychim cheddvam-bailam khupuch sonstat
Kalpana Datta
Bailam Aiyog, Kuttumb Sol’lagar Somiti kodde tokrarincheo raxi
Brittixancher zhuz manddloli ostori
MaMata Gawas
Ponnje: Gõyant zavpi ghoravi hinvsecheo (domestic violence) khupuch tokrareo Bailam Aiyog (Goa Women Commission) ani ostoream khatir vaurpi NGO kodde raxik poddloleo asat. Punn, Janer 2013 tem Agost 2013 merenchea kallant Gõyant khoinchech pulis chovkecher ghoravi hinvsa zalea mhonnpachi ekuy kes nond zaloli na, oxi mahiti Kendr sorkarachea Ghor Montraloyan (Home ministry) kelolea eka sorvekxonnantlean (survey) ugddapem zalam. 500 poros odhik ghoravi hinvsecheo kexi Gõychem Bailam Aiyog, Kuttumb Sol’lagar Kendr (Family Counselling Centre) tech porim ostoreanchea boreponna khatir vaurpi veg-vegllea songhottnam kodde raxik poddloleo asat. Osleo tokrareo pulis khateant keloleo nant, karann osleo kexi pulis khatem ‘non-cognizable offence’ oxe pod’dotin nond zatat. Taka lagon, gombhir rupacheo ghoravi hinvsecheo kexi Bailam Aiyog ani Bailam khatir vaurpi songhottnam kodde nond korunk ostoreo posond kortat. 2011 vorsa ghoravi hinvse vixinchi ek tokrar nond zaloli. Te kexint eka mon’xak tabeant gheun tacher FIR dakholl kelolo. Kendriya Ghor Montraloyan dilolea aplea avhala pormon-
nem, puray Bharat-ant Janer tem Agost 2013 meren 4545 ghoravi hinvsecheo kexi nond zaleat. Hantunt soglleam poros chodd mhonnge 3838 kexeo heo fokt Tamil Nadu raj’jeant nond zaloleo asat. Hantuntlea fokt 9 keximni aroppotram dakholl kelolim ason, 2012 vorsa nond zalolea kexim sangata ekunn 14 zannank aropi tharaileat. Hantuntlea fokt 3 zannankuch ‘arrest’ kelet ani 11 zannank kheast favo zali. Ghoravi hinvsa ghoddpak Jharkhand dusrea panvddear asa.Thoim ekunn 552 tokrarinchi nond zalea ani 324 tokrarim virudh arop-potram dakholl keleant. 54 zannank guneanvkari tharaileat. Zalear, 625 zannank ‘arrest’
keleat. Hantuntlea 623 zannam virudh arop-potram dakholl eleant. Toxench 108 zannank kheast favo zali. Borea noxiban mhonnlolea porim, Bharatantlea heram raj’jeam modem Gõyant ghoravi hinvsa ghoddpacheo kexi khupuch unnem ghoddtat. 2012 vorsache ankddevari pormonnem, Bharat-ant ekunn 1873 ghoravi hinvsecheo kexi nond zaleo. Tantunt Tamil Nadu soglleam raj’jeam poros unchlea sthanar aslem. Hea TN raj’jeant soglleam raj’jeam poros chodd, mhonnge 3983 ghoravi hinvsecheo kexi nond zaloleo. Hantuntleo 1252 tokrarim virudh arop-potram dakholl kelolim, zalear eka aropeak guneanvkari tharailolo. Mhotvachem mhonnlear, 2012 vorsa itlea sogott tokrarim modem azun meren ekai mon’xak aropi tharavn ‘arrest’ kelolo na. 2012 vorsachea ‘report’-a pormonnem, Bharat-ant Tamil Nadu raj’jeant zavpi ghoravi hinvsechea kexim uprant, Gujrat dusrea panvddear asa. Gujratant ekunn 366 tokrarinchi nond zaloli asa, ani 2340 mon’xam virudhan aroppotram dakholl keleant. Hantuntlea fokt 15 zannank guneanvkari tharaileat, zalear dogam zannank tabeant ghetleat. 85 zannam virudh arop-potram dakholl keleant, ani fokt ekach mon’xak kheast favo zalea. 2011 vorsak sor korit zalear, 2012 vorsa gho-
ravi hinvsechea promannant khuupuch vadd zaloli pollevpak mellta. Gõyantui ghoravi hinvsecheo kexeo vaddonk lagleat, punn pulis chovkecher teo tokrareo khupuch unnea promannan nond zatat.
Tokrareo ‘NC’ rupacheo nond kortat: Dr. Sabina Martins Hea ghoravi hinvsechea tokrari vixim ‘Bailancho Saad’ hichi odheokx Dr. Sabina Martins hiche kodde sompork kelo tedna, “Gõyant aslolea vegvegllea xaramni ani ganvamni ostoreo pulis chovkencher ghoravi hinvsecheo tokrareo ghevn vetat. Punn, thoinsor aslole pulis heo tokrareo ‘Non-cognizable Offence’ oxe pod’dotin teo nond korun ghetat. 10 vorsam adim hea NC tokrarim vixim chovkoxi keli tedna sumar 8 hozar NC keloleo kexeo puray Gõyant adllon aileo. ‘Bailancho Saad’ he sonvsthe kodde prot’tek satolleak ostoreo 5 tem 7 ot’teacharancheo kexi gheun yetat. Hea vorsa Janer tem Mars meren puray Gõyant sumar 300 ostoreancher ot’teachar zaleat mhonnpacheo kexi nond zaloleo asat,” oxem Dr. Sabina Martins sangta.
Follam, bhaji vhodda promannan khal’lear
Ostoream modem ‘bladder cancer’ zaupacho dhoko unno
Washington: Vhodda promannan follam ani bhaji khal’lear, ostoream modem zaupi ‘invasive bladder cancer’-acho dhoko unno zaupachi xokeotay asa, oxem sod korpeamni ukttailam. ‘Dietary’, ‘lifestyle’ ani ‘genetic factors’-ancho kankrachea dhokea koddlea sombondhacho odmas tharauchea khatir, 1993-n sthaplolea ‘Multiethnic Cohort (MEC) Study’-cho bhag mhunn hi topasnni korpak ailoli. 12.5 vorsanchea kallan, 185,885 zanttea pirayechea lokam koddlean ektthailolea mahiticher, hea sod korpeamni (researchers) niyall kelo. Tatuntlea 581 zannank, mhunnlear 152 ostoreank ani 429 dadleank ‘invasive bladder cancer’ aspachea vixim
kollon ailolem. Kankrachea dhokea sombondhit
sogllea vostunk (piray, jevonn-khann, adi) vicharan ghetlea uprant, jeo os-
toreo chodd promannan follam ani bhaji khatalim tanchea modem ‘bladder vancer’ zaupacho dhoko unno aslo, hache vixim ‘researchers’-amni sod laili. Mhunnlear, jeo ostoreo hollduvinarongi (yellow-orrange) bhaji khatale tanchea modem ‘bladder cancer’ zaupacho dhoko, hollduvi-narongi bhaji kha-i naslolea ostorem von 52%-an unno aslo. Toxench, jeo ostoreo chodd promann ‘Vitamins A’, ‘C’ ani ‘E ghetaleo tanchea modem ‘bladder cancer’ zaupacho dhoko samko unno aslo. Dadleam modem – follam, bhaji khaupachea ani ‘invasive bladder cancer’ zaupachea dhokea vixim kosloch sombondh mellonk na.
Kalpana Datta ek Bharotache svotontrayeche chollvollin bhag ghetloli krantikari ani Brittixank Bharotantle bhair ghalche khatir krantikari pod’dotin (revolutionary) vavurloli ek bhov kalljidar ostori zavn geli. Surya Sen hachea fuddariponna khala svotontraye khatir ji chollvoll choltali ani jea pongddan 1930 vorsa Chittagong hangasor Brittixancher akromonn kelem tea akromonnan bhag ghetloli Kalpana Datta zavn asa. Kalpana Datta hicho zolm 27 Julay 1913 hea disa Chittagong District zo atam Bangladesh-an poddta thoim zalo. 1929 vorsa tinnem metrikechi porikxa pas keli ani uprant Calcutta yevn Bethune College hantun samil zavn ‘Science graduate’ zali. Kolejin astana Chhatri Sangha (Women’s Students Association) hantun bhitor sorli ani Bharotache svotontrayechim bhavnam xikpeam bhitor zagim kelim. 1931 vorsa tannim European Club hacher akromonn korunk toyari choltana tika Brittix pulisen dhorli ani bondkhonnin ghatli. ‘Bail’ ghevn bondkhonnintli bhair sorlea uprant ti lipon ravon Brittixam add chollvoll chalu dovorli.
Durdoivan 19 May 1933 hea disa tika portun ‘arrest’ korun Brittixan bondkhonnin uddoili. Bondkhonnintli bhair ailea uprant 1940 hea vorsa ti ‘Communist Party of India’ hea rajki pokxan bhitor sorli. 1946 hea vorsa Bengal Legislative Assembly hiche venchnnukek ‘Communist Party of India’ hichi umedvar mhunn Chittagong motdarsonghan ubi ravli punn venchnnuk jikonk ghoddlem na. 1943 vorsa ti Puran Chand Joshi hache lagim logn zali zo ‘Hindustan Times’ hacho famad potrokar aslo. Chan Joshi hannem aple bailechea ugddasak ‘Do or Die’ hem pustok tinnem bhag ghetlolea akromonnachi mahiti diun pustokui boroilem. Tichea jivita vixim 2010 hea vorsa ek Hindu cinema rupea podd’ddear ailem zantun 1930 vorsa Chittagong armory raid he ghoddnnecher tem ‘picture’ aslem. ‘Picture’achem nanv ‘Khelein Hum Jee Jaan Sey’ ani Kalpana Datta hachi bhumika Deepika Padukone hannem keloli. Hem film 12 Otubr 2012 hea disa ‘release’ zalolem. Kalpana Datta 81 vorsanche pirayer 8 Febrer 1995 hea disa Calcutta hea sonvsarak ontorli.
‘Classified’ Jahirati B<C<D *''% -$$17 -*&!+ )) +-& '-, - + !5 (' .% ( %, - -., (+ %(' % , (+ ,!(+- % , / "% % 9 ('- -8 '"% /" > MKJHIIDDDL= MKJGLFDHMG ? @ / "% % E 4 - (' + '- "' -9 +.3 ' % ( 9 ('- -8 PMEMLFFEGMEFM -*&!+ , %(0 +/ %% 2 (+ ' F : '" + , 0"-! + , +/ ) +$"' = (&)% 1 (+ + '-9 ('- -8 MFKFHIMEHL ? @
$ 0 3 "-. & , 2.+/ " 6 +(& + % ( 2 & ,, ? " , = '-,@ ( + (' & ,, , EPE % & ,, + 9 ('- -8 LJDIIMFDEM =MKGDIFDFEE ? @ 1-*. ! * $ 0 3 * "-. & , -! + )2 % " , 5 '-,9 ((+,- ) , +/" ,9 ('- -8 MDHMFMIEHG9 ? @
C
C '* * &, , !.!%7 * 2 (+ &(+ - "%, ('- -8 MKJHEDMHDF= MMFGLFJHKJ ? JMEDH@
* &,$1 * )-!* C<D $ , = (0!(., .' .+'",! (' '- - (%/ = ' .%"& "' , .+ (&)% 19 %% %-28 LDDKHGEMEM ? @ &, * &, $ '* '* ! & *+4 ,6 (&) '2 1 .-"/ ,6 ,"' % 6 (. % 6 -+")% 6 +((& % -,6 .' %(0, "' + (6 6 (+ 6 *. &6 -(+ 6 (%/ 6 ' .%"&9 ('- -: MLLEIJKFKD= MKJKJHKEMF ? @
$$ & ! ( & $$ & 4 ))"' ,, +(.' %% (/ +6 .+. "+ ! '6 (-! + "' % 06 !., ' 5 0" )+( % &,6 !(., !(% " !-6 1-+ & +"- % + % -"('6 .,"' ,,6 %(/ & ++" 6 (+ " ' -(.+6 (.+, ,6 & " "' '(-"/ 6 ,) " %",&.-!$ +'"6 / ,!"$ + '6 FE &"'.- , . + ',(%.-"(' (' )!(' DMMILMIKGLG ? @ !1 $! ! = $$ & ! % +, * $"' (% & %",- 0"-! "' FE!(.+ 2(. 0"%% - , -", -"(' -( 2(.+ '2 )+( % & + %"/ +(& %(/ "+, ,(%/"' )+( % & ( 0" !., ' 9 ,!"$ + ' % $ & " ,) " %",2 ( % ,, "'"- %2 0"%% '(- %((, 2(.+ -+.,- ('- -: DMKELHGEHMF9 ? @
+( ! $!2 !& 1-*. ! 4 +(& 6 + & ( 2 & ,, 9 9 "+: (' "-"(' )% (+ % " , 5 '-,9 %% 8 ,!&"' LLDIDMDHJG =MMFGLLMIEJ ? @
& '+1+ !& & '*('* ,!'& %( ', / "% % ) +,(' %6 )+() +-26 .,"' ,,6 . -"(' 5 !(& %( ' 0"-!"' KF!+,9 ('- -8 DMDEDFGFFMI6 DMDEDFGIHKJ6 DLLFJEIMJDH9 ? @ -! # $' & !& '& 1 & '& ,)(- ))+(/ % (+ %% -2) , ( ., / !" % ,> (.+ 5 ,"1 0! % +9 KILLHHHLDL ? @
( ! $ $ ++ + !& 1 ' * +4 -! (+2 ' ( %,= (" .%-.+ 9 +"(., '+ , ( .," 0"%% - . !-9 + "'"' (+ +"'"-2 (%% = 1 &, ,! %% %,( )+(/" 9 "' 2 ('- - MMFGIJMLGI ? JLLDJ@ *& , *, ' % #!& ! (' 2 +(& )+( ,,"(' %,; (+ " ' .++ ' 2 + "' (.+, (+ '2(' 9 ('- -8 L D L K D I E G J K 6 0009&2 1, !((%9 (& ? @
& +!+ F(! & /!, " + ' 9 % 2"' ).+ %"/ &.," -( & $ 2(.+ 2 & &(+ % (' 9 ('- "&(' MLFFGLFLFM9 ? @
!+ 0, &+!'& -(,' F 1 *+4 ('/ +- ", 2) 6 / +,- 26 1"- ) +&",,"(' = .' + % % ." ' LJMLIEEEEF= MLFGDFGHHJ= MEILJJGEKG9 /", ,(%.-"(', ( C2 !((9"'6 0009/", ,(%.-"(', ( 9"' ? @
/!+, & $ & ,' "-' ,, ' " !- --"-. 0"-! 3.& "-' ,, ' %%+((& ' % ,, , & + ( ' ', .%"& MLFFGLJGLI ? @
*& ,' * 4 /*!, 4 +( # ' %",!9 FN &('-! (.+, GDDD=:9 %,( "&)+(/ = ' .-+ %"3 '-6 ,-2%",! ' %",! 9 9= 9 9 E&('-! F6IDD=: + (9 MDEELKGMJK9 ? @
-* * ',,/ !$ * % $ ).))" , 5 & % ( +& ' ).))" , / "% % + ,(' % )+" 9 & % .%, %,( / "% % 9 %% KKMLMFFJKF ? @
!+/ + $!&! > * '? BAAI . + '+ -& '(+ A "% ,6 A ",-.% 6 A ",,.+ ,6 A 1. % ", , ,9 ) +& ' '.+ 9 ))9 "- + (-(+,? # # !(0+((&@6 (%&(+( 6 / %"& ( 6 + (9 KGIDDEMEIJ= MKJILLHJML9 "&"' 8 L & -(E)&: H)& -( L)& ? @
* 6 ,'( )- $!,1 !%('*, %(( %"' + (+ ).))" , (+ , % 9 + '-, ' , '9 ('- -8 MLMDJJLFGM9 ? @
$ ++ '* + $ !% &+!'&+ BE6E &, ?0" -!@ 1 EJ9H &, ?! " !-@ 1 I && ?-!" $' ,,@9 ('- -8 MLFGEMEMKF +(& EE &:I)& ? @ % !0 * *' !0 B % -+('" +.&, 0"-! (% ' +.& &( .% "% #" ' 2& %,9 MJKGEJJIHM= MLFFEGKKJG ? @
!$1 *& BFAA<7 ' EAAA<7 "',- %% ) + )% - 6 6 % '2 $ P + & '-6 + "'"' + 0 - +" % %% (+ + ' !", DLGKKDLHDIL ? @ '$ + $$ *+ 7 & % *8 DA ! ' 0(+$ ).+ "%$ , + , (' % - IDO ( 9 "' % .2 )+ ++ 9 ('- -8 KIDKMJDKKM ? @
1-*. ! * ,% &, '* 0 0 $' ,,6 + 1. % ", , ,6 A ' +-"%"-26 A ." $ ", ! + 6 A"&)(- ' 26 A'" !- %%6 A ((, ) '",9 " - ,6 2 +( "% 6 "% ,6 ",-.% 6 ",,.+ ,9 .$. %"'" 6 + "' ",! '-6 + (9 MLFFEIILFE9 ? @
: $ *!, ; ( & !* '. "' "% + ) "-2 EIDDP6 1 %% '-.+ % (+6 &)% ) +$"' ,) 9 ('- FFEKKJI6 MIIFEDJIJI9 ? JLFJH@
'-, ' * * &, $+ $-0-*1 0 "' +, I:, +" ,6 + ,9 % ,,6 "/" = +.3 ? +" ,& - ,@9 " : ' .%"& ( "& MKJGEGGHFH= DLGFJIKGHFH9 ? @ . !$ $ '& !* * + '3 FFD ' +-" ' 0 + ' 6 0!"(%(.+ (+ 0 "' 6 ) +-" ,6 ( " " %9 ('- - ,"' % (0' + FKGGFDK6 MLJKDKDIHI6 MKJGIIIIHK ? @ -0-*1 / !& <+ $ *!. & +, 0"-! =0"-!(.(+ -"(' 6 + ,6 . "6 (' - 6 (' 6 () ' + "'9 MLFGMJJHKH =MLJDHHHDEK =FKEDFJF9 ? @
( ! $ * '& *''% -,6 )+"' 5 ("+ --+ ,, ,6 +((& , - - ,9GFDDD=: "' %. , 6 0 + +( ' & --+ ,,9 +((& , - - ,9 GJDDD=: "' %. , 6 0 + +( 6 + ,, + 5 ," - % 9 .%$ (+ +, %,( / "% % 9 ","- + ' ", -9 ' 36 ' #" ' + (9 ('- -8 MFFIMDDKHI6 LLDIKGMMIL
&, + * ( %'&!,'*+ < 4 6 >EDDD=: ? 9 9 :GDDD=: @ '/ +- + -- +26 .+'"-.+ '$= !(- % , + )9 '20! + "' ( KIDKKFLEIJ =LJDIDHMEGH9 ? @ . !$ $ 0 ( '& +'$' )% 2 + (+ (+)(+ - 6 !(- % ,!(0 - 96 %,( F& ' ' 0"-! $ 2 ( + 6 ."- +6 , 1()!(' ' &(.-!(+ ' MIDGKIDFIJ6 MLIDHKFKGG ? @
'' /+8 * 1'- !$$ 0"-! )+( % &,6 ' 0 '-, -( - -! )+( % & ,(%/ 6 & +9 &. % (- % # + ( (' +" 2 5 -.+ 2 ('- -7 DMLHIFFGEKG= FKEEKIK6 FKEFFDF ? @
'*+ '* MLFFEKMEKM
+ $ 6
'&, ,5 ? @
/' + '(+ '* * &,4 & ,.+"' EL ,*&-,9 !6 ' + % " ! !((%6 % " (9 %% 8 KGIDLIGHGG9 ? @ & $ , '* + $ $'+ ,' ' .%"& ! + JG&F 5 ( " ,) JK&F (' , (' %((+ - . ) &9 ('- -8 KKJLMJMJDE ? @ * CF%C '* %'* +,'* < ( (0' (+ + '- / "% % "' /(+%"& / %"& ('- LJDILGFLLI ? @ '* $ + ' '/& !& (+ (' -! +(.' %((+ &9 HI9DD &F9 0"-! ,"' % ! " !-9 +($ +<, 1 ., 9 % , %% (0' + (' MLMDFEKKGM .+"' ( " !(.+, ? @
&,
FAA +)6%,*+ ! ) (' '- "' 5 +(.' '#"&= (+/(+"& = )., (+ (+)(+ (&) '29 %% %-28 LDDKHGEMEM ? @ &, + '( '& * &, , -(+ = (+ = *. &9 . J6DDD=:9 %%8 MLLEHIGGFF9 ? @ &, B4FAA +)6 ,6 ,' C4AAA ,*9 -9 "' ! +- ( + ( "-2 )+ + %2 "' & "' +( (' % , 9 ('- -8 MLJDMGDLLH= MDEEHHIGHL ? (+ ,!(0+((&@9 ? @
'* !%% ! , + $ C -$$1 .+'",! )((% ," "' %.1.+2 ,( " -26 EDD&-+96 "' -(+ 9 ('- -8 KGIDHLJLIH= KGIDHLJIEE ? @ '(+4 $ ,+ & ' ! )+ &", , (+ , % ! + ' 6 +( 6 + ( 0"-! + ,(' % + - , ,- +-"' EI % $!, ('0 + ,9 ('- -8 MKJIHMMFEL9 ? @
D & !.! - $ -& (+ , % "' ' (, + + ( > . ) & & " % , % ,C,(%" + ( 9 (&
$'/+ % (' ( 9 8 : ? @
'* + $ C , '$. 4 ((% 0 %% / '-"% - 6 %& )% 6 0"-! .-" .% , '" /" 0 ' H % ('" ,9 ?HH % ,@9 ('- - LJMLMEDJDD9 ? @ '* !%% ! , + $ 4 $ , C 4 LL *&6 F' %((+6 ,) "(., ! %%6 +((&6 $"- ! '6 .+'",! 6 F % ('" ,6 +9 + ( %2(/ +9 ? +" ' (-" % @ LDDKDLEMLH ? @ / -( * $ , HD%C B+, %((+ ' + + ( "%0 2 - -"('9 ('- - MLIDKLLEDH = MDHMJFHKDH9 ? @
'* $ + &! $$1 $' , 4 B6F &, +(& ' .%"& !6 2 -( %"/ .%%2 .+'",! E ) +-& '-,9 ('- MHFFDIKEIE ? @ & + *8 ( !'-+ C + 2 )(,, ,,"(' "' ' (%"& 5 .' + (',-+. -"(' E 5 F +% 6 5 "(%"&9 (($"' , () ' MFFIMDHEDD= MFFIMDEEMG ? @ ($',+4 -& $'/+4 $ ,+4 + '(+ , % ' .%"&6 .+-(+"&6 .' (%"&6 ! ' (+6 " 6 / %"&6 & (%" !"%% ,- -"('6 (%/ 9 ('- FKIKKEI6 MLFFDILLFD6 LDDKJIHDED ?? @
&, '-+ '* + ,,$ % &, ' 0"-! % + -"-% 9 %% (+ ,&, -( MJGKEDEEHD9 (+ & "% -(8 ."' ,,B#( C2 !((9 (9"' 6 +($ +, ('- %% ? JMGKJ@
+1 + '* *.! + 0 '> 6 "% +6 & ' 0"-! 5 (($, (+ ( ,!(+ / ,, %,9 ('- - MMKIJLKEKH ? @ & *!,!% (.' -"(' (' . -, !"))"' (/-9 ( ' " ))+(/ <MI=FDED ? 6 6 6 @ (.+, , )$ ( (.+ (.+, , ,9EKIDD=: ('%2 ' (, (<, ",,. - + -! (&)% -"(' ( (.+, , (+ (($"' ('- -8: FHFGHDM=ED6 MLFFEGFDGH + ( FKGFKDJ ? @
)-!* & ! ++!+, &, , "+ & + '#"&9 ' " ,!(.% + . - 6 -"/ ' ,!(.% $'(0 (&).- + ,$"%%9 ' 2(.+ -( 1)(,.+ "' " C2 !((9 (9"' ? JMHHI@
- ,!'& $ '-* ,' 2 + H=EE > M=EE=EG . -"(' % -(.+ -( ' ! '"= ! % ,!0 + H=EE > M=EE=EG9 ('- - /"( MLFFDEFJLJ ? @
&, % ! ,' $''# , * (' 2 + (% !"% ' (+ !(., !(% 0(+$6 % +2 IDDD=: -( JDDD=: 0"-! (( ' (&( -"('9 ('- LLDILKJGGF= MLFFMLGIJG9 ? JMHHM@
!$ & E &! , ( # ,9FM6IDD6 "' %. "' ' $($ ' -- 2 G,- + (- %,6 ," !-, "' ' -+ ', +,9 %% 8: ) "+ + / %, FFGKIHG =FFGDLIH =FFGDLIJ ? @
! ++!+, &, / &, !& , (9 % , ('- -8 MMFGEGGLLI9 ? @
- != E 1+ ( # @ 9HE6DDD "' %. "' (- %6 ", 6 %" !-,6 ," !-, "' 9 %% "' %.,"/ 9 %% ) "+ + / %, > ) '#"&9 FFGKIHG =FFGDLIH =FFGDLIJ ? @
&, B6 '( * ,'* 3 B6 )(+- + "' + (( " (+ (&& + " % 0 $%2 ('- - 8 LFKIJHIDJM ? @ &, ''% '1 3 (+ ! + ,(+- ('- -8 MMFEHEHDIG9
!, * (%/ 9 ? @
$ &!& $ 1 & * & * 0 '(+ (+ " ' !(., !(% "' +)(+ 8 %% +,8 (+"'' MLFFEFEGGF9 ? @ &, % $ (* * $1 + . - +(& % - -( (+ ' ( " "' + (9 ('- -8 MHFDLMJDKM ? @ &, $ 1 & &,+ %) +6 + *. & &( + ."% "' -0 ' EL: GI9 ('- - LGLDDEMDII9 ? @ &, -* &,$1 '* , '-+2 2(.' (2, +(& "' = +(.' ' .%"&6 (%/ 9 %%8 MLFFEDFLDL = MMFFMFJEJG ? @ &, '-+ % ! DF7EF +, -( 0(+$ (+ -!(%" &"%29 ('- - MLGGIMHLHH ? JMGJL@ 2
+, -* &, !& *& * )-!* + - 0 + ,= "- +,9 % +2 I6DDD=: ('0 + , P "' '-"/ ,9 (( , % +2 (+ 1) +" ' - 0 + ,9 ('- -8 MLFGEGHHFJ ? @
!&, $ * 9+ * 1 *7 1, , + +- ( ,., + ", 6 (+ 6 %(+" " ' (/ -( 2 ' / +2 2 -!+(. !(.- -! 0(+% '(0 ' (+ / +9 & ';; ,$ -9 % + (+ -!+ /(.+,6 -0( "&)(,," % ' , 2 '"' "% +2<, ' -! (/ )+ 2 + (+ M 2, 0"-! %" !' % ' )(%",!9 0+ ' < (.3 9 ? @
+ DHHHA<7 - ! E < F 4 + LIDDD=: "'= .% = $$ M = ED (+ "0 %"9 %% "' %.,"/ +(& ( 9 ('-8: .+/" (%" 2, (.+, 5 + / %9 %% 8: MKJHFHJJKI9 !9 DLGF: JIEIIGD= GF9 : "% 8:'.+/"!(%" 2,C2 !((9"' ? @
*-,! +, % D +!$#1 ,"%/ + & - %%" 6 )-9 FDDJ &( %6 (.+-! ) +-26 E9FI ,9 ('- -8 MLJKHHMMHD9 ? @ , $!. *1 & !& 1 %% '- 0(+$"' (' "-"('9 ( % FDDM 0"-! .%%2 (/ + 6 %( $ % ( 29 ('- -8 KGIDGEMLJJ9 ? @ 1'-* * & -('&, -$$ + ) "'-"' . %"-2 "'",!"' 6 '-"' 6 0 ( "',.+ ' % "& - %(' ( -"' 6 & !"' )(%",!"' 6 .)!(%,- +2 % '"' 6 % &"' -"(' , +/" 6 + ) +"' ,) + %% C %(0 + + - .'"/ % .-( %"'" "' ! + %"'-(' ? 1 +.-" ' "' +@ MGFJLEELDH ? @
&, GFA > -& -*'? )+ + %2 ( + ",- + 5 %,( 0 '"'"$ ,9 %%8 MJGKEIDHME ? @ &, *+4 !# +4 '', *+ "' (( (' "-"('9 +.-" LDD6 '6 &'" ' "&& " ).+ ! , (' ,! ) 2& '-6 % , %% MMFEDLDDED9 ? JLHFG@
Amcho Awaz Sept 14_Layout 1 9/13/2013 8:04 PM Page 5
Ponnje<Sonvar, 14 Setembr, 2013<
Xikxonn
Amcho Avaz
5
Sonvsarantlea ‘Top 400 ‘Xikxokancho Dis’ Somorombh Chinchinim zata xikxokancho bhovman Universities’-ank Bharatan vevhar chalu korunk zatolem Novi Dil’li: Sonvsararantlea ‘top 400 universities’-ank Bharatan aplo vevhar chalu korunk diunchea khatir Human Resource Development Ministry nemanchea ani otti borabor toyar asa, ani Association of Indian Universities songhottnen man’neotai dili zalear tannim diloleo podveo (degrees), videxi podveo mhunn lekhunk yetoleo. Tanchea mukhel ‘campus’-an xikounk yeta tosleach dorjeachem xikxonn hanga-i astolem. Tancher lagu zaupi otti puray zata zalear, University Grants Commission-an (UGC) tankam ‘foreign education provider’ (FEP) mhunn odhisuchit (notify) kelea uprantuch tankam tanche ‘campuses’ Bharatan chalu korunk
melltole. Heo ‘universities’, Companies Act-achea khala apnnak ‘non-profitable companies’ mhunn nond korun, unnech 25 kotti rupia ‘minimum corpus’ rok’kom mhunn dovorpachea suchovnnek, ‘Department of Industrial Policy and Promotion’ ani ‘Department of Economic Affairs’-an aplo tenko dila. Hea videxi sonvsthenk aplo vevhar chalu korunk diunchea pasot UGC (Established and Operation of Campuses of Foreign Educational Institutions)
Rules sombondhit xevottchi prokriya chalu asa, oxem eka HRD odhikarean sanglem. Times Higher Education, Quacquarelli Symonds vo Shanghai Jiao Tong University-chea Academic Ranking of World Universities hanchea pormonnem chhapun ailolea, sonvsarantlea ‘top 400 universities’ modem poddpi sonvsthenkuch Bharatan aplo vevhar suru korunk ditole.
Chinchinim: Xikxokanchea Disa nimtan P.C. Trust-an ghoddun haddlolea dobajean xikxokancho bhovman korunk ailo. Xikxokanchem simazan yogdan khub mhotvachem asta. Zaitea xikxokank ‘State’ ani ‘National awards’ mellonk pavna, tankam rajki tenko naslolea karann oxem ghoddonk yeta oxem mhunnonk zata. Heach khatir ho dobazo ami ghoddun haddlolo, oxem odheokx Nelson Lopes-an sanglem. Assolna, Chinchinim, Velim, Cuncolim-chea ganvamni toslea bhovmananchea past venchnnuko zainat, tori astana Chinchinim-chea eka iskolan SSCE porikxen 9 ‘state rank holders’ toyar keleat, jem azun dusrea suvatecher zalolem na, oxem tannen fuddem sanglem. Dor tin vorsamni ho ‘Trust’, hea dor eka iskolantlea ‘Secondary’, ‘Primary’ ani ‘Pre Primary’
vibhagantlea 3 xikxokancho bhovman kortat. Toxench, Chinchinim-chea ‘banks’-anchea vangdda mellon dor don vorsamni xikxokank khas puroskar ditat. St Mary of the Angels Convent High School, Chinchinim haka sthapneche puroskar (founders award) mevle. Secondary vibhagan, Vijaya Paes-ak Prof. C.A. Gomes puroskar, don Prof. Constancio D’Costa Memorial puroskar mevle ani Nelson/Leena ani Fidelis/Aruna hannim-i ek puroskar dilo. Primary vibhagan, Cornelia Rodrigues-ak ‘Late Mina de Mello and A.P de Mello award’ mevlo. Pre primary, Fatima Pereira hika ‘Francisco Domingos Jordao de Almeida memorial prize’ favo zalo. 2013 vorsacho khas xikxok puroskar, Mount Marys High School-chea Durgadas Nadkarni (Secondary) ani Antoneta
Bhovman kelole manest
Pereira (Primary) hankam Bank Of Maharashtra-chea Branch Manager Sarah Crasto hinnen dilo. Assumpta Convent High School, Sarzora-chea Sneha Vernekar-ak (Secondary), BoI Chief Manager, M. D. Dicholkar han-
nen ‘Bank of India award’ bhettoilo. Mount Marys High School-chea Rina Fernandes-ak (Primary), HDFC Branch Manager Amit Mhalsekar HDFC Bank award bhettoilo. Ani aplo puroskar, hea vorsak saun
dor vorsa diunk yetolo mhunn ‘HDFC’-n Trust-ak axvason dilam. Assumpta Convent High School-chea Iona Almeidak (Primary), Senior Manager Anil J. Waichal-an ‘Corporation Bank award’ bhettoilo.
Mukhel Montri xikxokanche prosn soddoitolo? Ponnje: Mukhel montri ani xikxonn montri Manohar Parrikar-a vangdda boska ghetlea uprant All Goa Secondary School Teachers’ Association-an (AGSSTA) apli chollvoll thambounk nirnnoy ghetlo, toxench Setembrachea 5ver raj’jea sorkarachea ‘Teachers Day’ dobajean vantto na gheupacho nirnnoy poriant fattim ghetlo. “Boskechea vellar, mukhel montri amche kodden boro vaglo. Amchim magnnim yogeo asat zalear, to tim vevharan ghaltolo mhunn tannen
sanglem. Ganesh Chaturti zalea uprant prosnachea zababa vangdda amkam to melltolo mhunn tannen axvason dilam,” oxem AGSSTA-chea Kisan Phadte-n sanglem. Songhottnechea vangddeamni pornea ‘secretariat complex’achea lagim tin disam khatir chollvoll suru keloli. VI Pay Commission-achea part B scales-achea khala xikxokank dilolo ‘chodd’ pagar katorpachea vixim dilolea sorkarachea ‘circular’-achea virodhan hi chollvoll kortale. Raj’jea
sorkar xikxokanchea pagarantlea 4,000 te 8,000 rupia katrunk laglole, oxem thoimchea xikxokamni sanglem. “Part B sombondhit ani ‘Directorate of Education’ ani arthik khateak mevlolea bhorpaye sombondhit ‘files’-ancher nodor martolo, ani pagar pokxpat korun (unfairly) katrunk yeta vo na tem topastolo, mhunn mukhel montrean sanglam,’ oxem Phadte-n sanglem. “Iskolancho vell ordea voran vad-
doilolea sombondhit mud’dea vixim xikxokam lagim bhasabhas korunk ani tanche prosn soddounk mukhel montrean axvasonn dilam,” mhunn Phadte-n sanglem. “ Mukhel Montri Manohar Parrikar zaitim asvosonnam dita, omkech tarke poriant apunn tumche prosn soddoitole mhunn khatri dita punn khoreponnan to dilolim asvosonnam pallinan” oso uloun eka xikxokan Mukhel Montri dilolea asvosonn to palltolo vo na hacher dubhav uktto kelo.
Bolayki
GMC-intlea 198 kamdarank ‘permanent’ kortole Ponnje(AAP): GMC, Dental hospital, IPHB hospitalant fattlim 12 vorsam thavn kontrad pod’dotir (contract system) aslolea 198 kamdarank sorkar kayom (permanent) korpacho asa. Hea kamdarank kayom korpa khatir Gõychea montri mondollan man’neotai dilea. Tech porim Gõychea bholaike mollar aslolea veg-vegllea vibhagamni rikami aslole zage bhorpakui montri mondollan mandun ghetlam, oxem bholaike montri Laxmikant Parsekar hannem sanglem. Gelim 12 vorsam thavn GMC, IPHB ani Dantam (dental) hospitalant 198 kamdar kontrad pod’dotir kam kortale ani tannim sorkarak apnnank kayom korche mhonn vinonti keloli. Punn, tankam fattlim sabar vorsam kayom korunk nasle. Tech porim hea kontradar aslolea kamdarank kayom korpa khatir adlea sorkaran soglleo formaldadi (formalities) puray keloleo. Hea kontradar aslolea kamdarank bhair marun fattlea
sorkaran 198 kamdar soroll bhorti korun ghetlole. Haka lagon kontrad pod’dotir aslolea adlea kamdarancher ek vhodd onit zaloli. 198 kamdarantle 73 zannank GMC-int zalear urlolea 125 kamdarank ‘Department of Health Services’ hantunt phattoupacho nirnnoy sorkaran ghetla, oxem Laxmikant Parsekar sangta. Sorkar sod’dea Gõyant bholaike kendram suru korpacho
asa. Hea novea bholaike kendramni kitle kamdar lagtole tem monant dovrun tetea zageancher sorkar kamdarank bhorti kortolo. 125 kamdar je meklle urtole, tankam sorkar Fonddem, Divchole, Sanklle, Valpoi toxench IPHB ani Dental College hospitalant phattoitolo , oxem Laxmikant Parsekar-an ugddapem kelem.
European lokam poros
Bharatiya lokanche ‘lungs’ 30%-an oskot: Obheas Novi Dil’li: Bharatachea xaramni vareachea vaddtea vaitt dorjeak (worse quality) lagon lokanchea bholaykecher porinnam zata. Ani, European lokam poros Bharatiya lokanchea modem ‘lung function’-an 30%-an unnav zala, hem halinch zalolea obheasa pormonnem kollon aila. Vahonam udexim zaupi produxonn unne korunk panvlam marunk yenant zalear tacho porinnam anink vaitt zaunk xokta, oxem dotoramni xittkailam. Ho obheas Jaipur, Pune, Hyderabad, Kolkata ani Kashmirchea 10,000 nirogi, sigrett voddi naslolea mon’xancher kelolo. “Lungs-ancho vevhar topaspak, ami mon’xanchi svas bhair soddpachi matra (rate) mhunnlear, Peak Expiratory Flow Rate (PEFR) mezli. Ut’tor Bharatantlea lokancho nikal Dokxinn Bharatantlea lokam poros boro aslo, punn ekunn nikal titlo boro naslo – Bharatiya lokanchem ‘lung function’ Eu-
ropean lokanchea poros 30%an unnem asa tem amkam kollon ailem,” oxem hea obheasacho fuddari ani Pune-chea Chest Research Foundationcho sonchalok, Dr Sundeep Salvi hannen sanglem. Canada-ntlea sod korpeamni ‘lung function’-acher kelolea ontor-raxttriya obheasan, zatun Bharatachea vangdda anink 17 des samil asle, tatun poriant osoch nikal dislolo. Vareachem produxonn, Bharatiya lokanchea ‘lungs’-anchi bholayki bigoddpa fattlem karann zaun asa, oxem Salvi-n sanglem. “Vareachea produxonnan mukhel bhagidar, mhunnlear ‘motor vehiclles’ancho ankddo, Bharatan 1997 vorsa 37.2 million aslo to 2012 vorsa 100 million meren pavlolo. 1951 vorsa Bharatan fokt 0.3 million vahnam aslim,” mhunn tannen sanglem. “Green fuel mhunn vollkhunk yevpi ‘CNG’-cher cholpi mottoram ani bosi poriant varean ‘ultra fine particles’ soddtat. He ‘particles’, ‘lungs’-amni
ani ‘organs’-amni soroll bhitor soron, chodd luskonnui korunk xoktat,” oxem Salvi-n sanglem. “Gelea kaim vorsanchea kallan, amkam chronic bronchitis, allergies, persistent cough ani her keximni vadd pollevnk mevlea,” oxem AIIMSchea ‘Pulmonary Medicine’ khateantlea Dr Randeep Gule-
ria-n sanglem. ‘2010 Global Burden of Disease Report’-achea pormonnem, vareachea produxonna udexim Bharatantlea 6,20,000 zannank koch’chem (premature) moronn ailem ani tea vorsa jinnechim sumar 18 million bholaykechim vorsam vogddailim.
Upasmar
Bharotan ek gombir prosn asa
Jedna mon’xache kuddik favo toxem jevonn khann mellona ani thoddem jevonn jevn ordhe bhuken dis sarop haka upasmar vo ‘malnutrition’ mhuntta. Zoim upasmar asa thoim tea lokak gorjek zai titlem ani ‘balance diet’ mellona, amchem jevonn jirovpi sande favo toxe cholona vo anik kosleai duensak lagon gorjechem jevonn gheunk ghoddona tedna ‘malnutrition’ zata. Thoddkean upasmaran jiyeopak kaim karannam asa. Mhotvachim karonnam mhollear him:• Jedna gorjek zai tim mon’xache kuddik ‘vitamins’ mellona. • Gorjek zai titlem-i jevonn jevunk
mellona. • Bhuken dis sarop. • Mon’xache kuddin jirvonneche sande cholona zait tor. Upasmaran jiyeta tedna mon’xache kuddik kaim chin’nam (signs) dista tim oxim asa:• Poile suvater monis rokddoch kansar (tired) zata. • Taka kedna kednam-i ghunvoll yeta vo jintt marta. • Tachea kuddichem vozon komi zata. • Tachea angan favo toxi urba ani boll asona. • Amche kuddin duensam addovpache je ‘cells’ asta te oskot asta. Upasmaran jiyetolea mon’xa
sovem him voilim chin’nam dista. Upasmar kabar korunk mhotvacho upay mhollear mon’xak favo titlem jevonn jevop gorjechem asa. Jevonnuch jevlem mhunnon zaina, mon’xache kuddik jitleo ‘calories’ zayeo poddta titleo punn ‘calories’ monis jevta tea jevnnan aspak zai. Jea jevnna khannan ‘high calorie content’ asa teo oxeo asa:• ‘Peanut’, ‘butter’, ‘dry fruits’ ani ‘nuts’ hea vostumni ‘calories’ zaiteo asa. • ‘Mhonv’, ‘jam’, ‘gonvancho unddo’, adi hantunui favo te ‘vitamins’ mellta. • Kellim, apol, ambo, popay, hazur, kalling, adi hea follamni-i teo ‘vit-
amins’ asa. • Bottatte, gazor, mullo, adi hea bajiamni gorjechim ‘proteins’ mellta. • Goroz titlem dud piyop hemvui faideachem asa. Khoreponnim amchea desan upasmar zaiteach prantamni asa. Taka lagon zaite lok bhuken dis sarta. Ho upasmar kabar korche bhaxek halinch sorkaran ‘Food Security Bill’ hem pas kelam. Hea ‘bill’-a vorvim sovay doren tandull, gonv ani her gorjecheo jevnnacheo vostu gorib porjek melltoleo. ‘Food Security Bill’ pas zalem khorem punn gorib lokam modem vostolo upasmar (malnutrition) hacho nas zait kai?
Amcho Awaz Sept 14_Layout 1 9/13/2013 8:04 PM Page 6
Ponnje<Sonvar, 14 Setembr, 2013<
Vicharkhonn
Amcho Avaz
Manestanchim utram
Mon-sukha khatir ….
Har (failure) jivitachea zoitacho ek panvddo mhunn somzun fuddem tanch mar - Oswald Chambers
AMCHEM MOT
Dhormik Dusvas (Communal hatred)
Halinchea disamni Uttar Pradesh-ant, odhik korun, Muzaffarnagar hea vattaran jeo hinsok (violent) ghoddnneo ghoddlea ani ghoddot asa tacher niyall kelear angar lonv ubi zata. Hea dhormik dusvasak (communal hatred) lagon sumar 43 niropradhi mon’xanchim mornnam zaleam. Xekddeamni nagrik zokhmi zalet. Hi hinsa (violence) kabar zavpachim chin’nam disona. Amchea desant ‘communal harmony’ disan dis nas zait veta ti khobor khorench dhokeachi asa. Muzaffarnagar-ant jea don dhormik ghottam lagchean zo rogtacho xinvor zala taka zababdar konn? Jedna jedna Lok Sobhechim eleisanvam lagim pavta tedna he porim veg vegllea dhormik somudayam bhitor dubav utpon’ korun tanche modem zhogddem pettovop hem novem nhoi. Adlea kallantui Lok Sobhechea venchnnukam adim osleoch ghoddnneo ghoddloleache purave asa. Anik 7 te 8 mhoineamni Lok Sobhechi venchnnuk zavpachi asa. 2014 vorsantlea Mars-Abril hea mhoineamni hi vechnnuk zatoli oso odmas asa ani he venchnnukek aplea pokxak nagrikanchem mot mellche khatir heo soglleo bangoddi amche rajki fuddarich ghoddun haddta mhunttlear lottkem zanvchem na. Uttar Pradeshant dhormik pongddam modem lhan lhan zhogddim zata. Uttar Pradesh-antli hi ek porompora zalea. Punn him zhogddim itlim gombir zait ani tantun 43 lokanchim mornnam zait ani xekddeamni lok zokhmi-i zait hacho Uttar Pradesh-antlea Samajvadi pokxachea sorkarak mat pasun odmas koll’lo na, tem sot mandunk kotthinn lagta. Kendr sorkaracho ghormontri Sushil Kumar Shinde hannem uktteponnim sanglam tea pormonnem kendran Uttar Pradesh-ache mukhel montri Akhilesh Yadav hankam hea dongolam vixim zagrut kelole punn mukhel montrean tacher mat porian lokx ghatlem na oso zaiteancho somoz asa. Ho somoz kitlo khoro vo khotto asa tacher niyall korum-ia. Samajvadi pokx Musolmanachea motank lagon Uttar Pradesh-ant bohumotan sorkar ghoddunk pavlo. Hi Muzaffarnagar-antli dharunn ghoddnni zanvchea adim Uttar Pradesh-antle Musolman nagrik Samajvadi pokxa borobor asle. Atam te tanche borobor astele vo na ho dubav asa, karann soglleanchem mot zalam ki Akhilesh Yadav sorkaran vellar upay ghetlole zalear hi rogtache vhall vhanvovpi ghoddnni nivarunk zatoli asli. Khoreponnim lhanxe ghoddnnek lagon yedem vhodd odruxtt Muzaffarnagar hea vattaran denvlem. Cheddvak sotaitale (eveteasing) dekhun don dhormik somudayam bhitor hinsa survat zali zantun ek Musolman tornatto hea sonvsarak ontorlo. Hea khunak
lagon don Hindu Jat sumudayeche tornatte, zannim tea Musolman bhurgeacho khun kelolo, tankam dhorun jivexim marle. Hi khunachi khobor donui somudayechea vangddeamni bodlo (revenge) ghevpachea bhavnamni ximpddaili ani eka mekacher akromonn kelem ani kitleach zannamni prann soddche poddle. Zori tor Samajvadi pokxachea sorkaran cheddvak sotavop (eve-teasing) he vaitt kornnecher thirponnim upay ghetlolo zalear itlem sonkoxtt yenvchem naslem. 2014 Lok Sobha eleisanv asa taka lagon rajki fuddareamni he ghoddnnecho boroch faido ghetlo. Donui somudayo veg-vegllea zageancher ekttaim yevn eka mekacho bodlo ghevpa vixim bhaxonnam kelim ani tea-tea somudayanchea lokank uskaile, bodlo gheunche khatir tanchea kallzamni rag ani krodh nirmann kelo. Itlench nhoi eka BJP fuddarean Musolman lok Hindu-ank jivexim marta oslim ‘clippings’ ‘You Tube’-ar dakhoilim ani Hinduanchea kallzamni ragixtt ani bodleachim bhavnam zagim kelim. Khoreponnim jem kitem ‘You Tube’-ar dakhoilolem ti ek Pakistan-an ghoddloli ghoddnni asli punn tacho upyog korun Muzaffarnagar-an rogtacho xinvor kelo. Hem korpa fattlean rajki pokx jerul asa. BJP fuddlea eleisanvank Hindu Jat somudayechim motam mellovnk vavurta zalear Samajvadi pokx ani Bahujan Samaj pokx Musolman somudayechim motam sambhallun dovrunk vavurta. Zoritor hem rajki karonn naslem zalear BJP, SP ani BSP hea pokxanche amdar dusvaxi bhaxonnam (hate speeches) korche nasle ani hea fuddareamni teo ‘hate speeches’ korunk nasleo zalear Muzaffarnagar-ant itlem rogot vhanvchem naslem. Bharot des torekvar dhormani, zatimni, bhasamni, sonskrutayamni, adi surngailolo des asa. Khoro Bharoti nagrik sogllea dhormank, sogllea zatink, sogllea bhasank, sogllea sonskrutayank ekech nodren polleta. Dusrea utramni khoro Bharoti nagrik he vividatayecho (diversity) mog korta ani tea mogantleanuch soglleam Bharoteam modem xanti ani bhavponn okondd zata. Ho mog, hi xanti ani bhavponn aiz Muzaffarnagar-an somplolem asa. Tem mon portun nirmann korpachi goroz asa ani tea khatir jea rajki fuddareamni dhormik dusvasacho (communal hatred) uzo choddovnk ani vaddovnk adhar dila tanchi thirponnim karvay zavpak zai ani tankam koddok khast favo zavpak zai. Hea desak oxir monachea (narrow minded) ani dhormik dusvas ximpddaitolea rajki fuddareanchi mat porian goroz na. Goroz asa sovostkayechi ani bhavponnachi ani sovostkay ani bhavponn haddunk vavurtolea rajki fuddareanchi.
Gõykar - Adlo ani Atancho Gõykar ek mogall, doyall ani xanticho monis mhonn somzotale. Azunuim toso somoz asa. Punn ami Gõykar khoreponnim aiz mogal, doyall ani xantiche urleat kai? Goykara bhitor bodol zala ani zatoch asa. Gõykaracher vichar kortana mhojea dolleam somor don dekhave ubhe zatat. Ek Purtugez rajvottkent jiel’lo Gõykar ani dusro svotontr Gõyant jiel’lo ani jieta to Goykar. Hea donuim Goykaram modem motto fork asa hantun dubhav na. Purtugezanchea raj’jeant lokxay nasli.Hukum’xay raj tem. Sogllem vatthavronn vegllench aslem. Nagrikak koslich mekllik nasli. Sorkaran kitench vaitt kelear poriant tacher nixedh marpak ghoddonaslem. Sorkara add kitench ulounk zai naslem nhoi mhunn borounk zai naslem. Pulis mhunttlear lokank kampero sutt’ttalo. Lokanchea vicharancher, tanchea vagpacher, adi., hea vatthavronnacho motto porinnam’ zalolo. Hea vatthavronnak lagon somazan koddok xist asli. Chorio ekdom’ toddeo asleot. Khun zaich naslet mhunttlear fott zanvchina. Somazant suseg also, xanti asli. Punn ek ami mandhun gheunk zai ki hi xanti chodd korun Purtugezanche bhirantik lagon asli, hantun dubhav na. Gorib Gõykar khoxi also, sukhi also. To aplo vavr korunuch aplem pott bhortalo. Teach borobor vicharvont Gõykar dukhi asle kiteak taka Gõychi svotantray ani Gõykaracho svabhiman’ odhik mhotvacho also. Xikxonna mollar titli udorgot zaunk nasli. Aizche porim vetek ek xalla aso nasli, Koleji ani ‘University’ nasleo. Unchlem xikxonn korunk Gõykarank Purtugalak vechem poddtalem. Heach karannank lagon unchlem xikxonn fokot girestankuch tanktalem. Goribak unch xikxonn korunk asambhovit (impossible) aslem mhunttlear fott zanvchina. Hem sogllem niyall kelear sadhea Gõykarak, jitleo oddchonneo aiz asa titleo tea kallar nasleot. Bhirant aslolea karannan to xist palltalo, kaide palltalo ani kaidea pormonnem aplem kam’ korun ghetalo. Chorio zatleo mhunn koslich bhirant nasli. Bizli nasli, panke naslet, torui punn Abril/May mhoinneant gormi zai nasli. Karann ratriche nhidtana lok ghoranchi zonelam dampi naslet. Zonelam ukttim aslolea karannan soimbik varem golltalem. Tea kallar zonelank ‘metallic grills’
ken’nach aso nasleot. Karann tea kallailo Gõykar sarko surokxit also. Aizcho Goykar, eka pinzreant ravlolea porim aplea ghorant ravta. Aiz ek poriant ghor mettalic grills hanche vinn na. Hachem karann mhunttlear, bhirant ani osurokxa (insecurity). Aicho Goykar lokxay raj’jeant jieta . To aple hok kitem te zannam. Taka onit-e add zhogoddpachi mekllik asa, ulovpachi ani borovpachi mekllik asa. Xikxonn vaddlam. Vaddea vaddeanim xallo asat, ganvam ganvanim Higher Seccondary Schools asat, eka eka talukeant kitleoch koleji asat, ‘University’ asa, adi. Sogllem vatthavronn mudar zalam. Rajki mollar, prot’tek nagrik ek motdar zal’lea karannan, to aplea motachea adharan fokt eka panchak, amdarak vo khasdarak nivddun haddina, punn aplea motacho adhar gheun, aplim bekaideaxir kamam korunk, eka panchak, amdarak vo khasdarak to blackmail korta mhunttlear fott zanvchina. Prot’tek nagrik apunn sorkar ghoddpi ani moddpi mhunn somzota tea khatir aiz Gõykara bhitor xist sarki komi zalea. To kaide pallunk sodhina punn aplea bollan ani rajki probhavan (influence), kaidean asum vo nasum, to aplim kama korun gheta. Tea khatir aiz zo bollixtt asa tachim kamam rokddim zata promannik mon’xachim nhoi. Goy svotontr zalea uprant anek prantantle lok Gõyant yeta, ravta ani aplem jivit korta. Hea lokank hanv ‘nove Gõykar’ mhunttam. Oglle unne 40 ttok’ke aiz Gõyant ‘nove Gõykar’ asat. Niz Gõykar korina tim kamam ‘nove Gõykar’ kortat. Ami bazarant gelear baji palo, nistem, adi vostu vikhtat tea lokank polloilear kollta. Kosleai vavrak ‘nove Gõykar’ amkam zai poddta. Xetamni ani bhattamni vavr korunk, ‘plumbing, electrical, gardening, painting, carpentery’, adi.. vavr korunk aiz niz Gõykar mellona ani heo niz Gõykarancheo gorzo ‘nove Gõykar’ purnn kortat, hem sot zaun asa. Punn ek sot, hea ogllea-unnea 40 ttok’ke ‘nove Gõykarank’ lagon aiz somajik vatthavronnacher motto porinnam’ zata. Hea vatthavronnnantlean niz Gõykar aplem khaxeleponn samballunk xoktolo kai? Goychi asmitay rakhunk ghoddtolem kai? Adlea ani aizchea Gõykara bhitor motto fork asa ani fuddaracho Goykar koso kitem zatolo to kalluch sangtolo.
6
Vincy QuADrOs
Mhalgoddo lekhok Mon’xachem jivit mhonnlear ek somarombhnni mhonn ami kednam chintlam? Amchea jivitant ani jivitachea prot’tek panvddear kosli na kosli khuxalkay bhogtanv. Ti bhogloli khuxalkay ami zaite pavtti chidd’ddun dovortanv. Dekhun amchem jivit somarombhnni zaina. Ani jivit somarombhnni zaina tednam amchea tonddar hanso asona, mukhamollar mirio poddloleo zollkhotat Mon’xachea jivitachea kaim prosnancher nodor ghalum-ya. Eka sondorbache prosn Pakistanachea Ajmal kasab-an akantvadi zaun dusreancho jiv kiteak ghetlo? Apghoxit adhyatmik guru Asaram Bapu-n eke nenntte choliecher bolatkar kiteak kelo? Santa Cruzchea Norman Fernandes-an apleach kuttumbachea vangddeancho khun kiteak kelo? Dusrea sondorbache prosn - Bhagat Singh-an aplo jiv kiteak teaglo? Fr.
Savio udkant poddun kiteak melo? Bhag. Francis Xavier aplo des soddun Gõyant kiteak ailo? Mahatma Gandhin Bharot svotontr korunk itle koxtt kiteak ghetle? Oxa onek prosnank zap ekuch asa “hanv mhojea mon-sukha khatir vavurtam.” Tor hem mon-sukh mhonnlear kitem? Je kornnen mhaka sukh mellta tem monsukh. Jem kitem polleun hanv khuxal zatam tem mon-sukh. Zoim mhaka zoit mellta tem monsukh. Dekhik chintinastana bhorpur duddu mellop, lingik sukh bhogop, unchlea podacher pavop, porikxent yox mellovop adi monak trupt korpi gozali. Tatunltean ji bhavna toyar zata tem mon-sukh. Mon-xantichem tem ek dusrem ang. Hanga borea pasun sukh mellta kai vaitta pasun sukh mellta ho prosn monacho nhoi, tem trupt’tay polleta. Dekhun mon’xa koddlean zaiteo chuko ghoddtat tache somajik bandilkek lagun, ogineanak lagun, osokt’tayek lagun, nennarponnak lagun. Dr. Aoiffe Kilcommons, famad mon’xastrodnya sobit utramni sangta “Amchea jivitant dukh ani tann yevop sobhavik. Amchean tem vattaunk zaina. Prot’tek ghoddiek ami niraxiponn, opes vo valor naslolea nokaratmok, vegllocharachea vo mornnachea sombondantlean pasar zatanv. Tednam ami adar
nasloea vattamni cholunk pavtanv.” Amchem mon-sukh konn tori chorun vhortoleacho amkam abhas zata ani amcheant rag, tiroskar, padd-budh, bodla sarkeo bhavna utpon’n zatat ani monis vaitt vrut’ti apnnayta. Atam mon’xachi jivitvattchal polleum-ya. To zolmota, vhodd zata ani ek dis morta. He yatrent to xikta, zannvay gheta, kednam boro zalear kednam vaitt zata ani aplea jivitacho hixob toyar korta. Prot’tek dhorm sorg ani ifernachi gozal aplea bhavikank porgott’ta. Borem kelear borem mellta ani vaitt kelear vaitt mellta ho sid’dhant sogle dhorm xikoitat. Monis jednam morta tednam to, ek tor sorgar veta na zalear ifernant veta mhonn amche vhoddilui sodanch amchea kanar ghaltat, Punn ami tacher add nodor kortanv ani svotak borem dista tem jivit jiyetanv. Tem magir sorgar vochpachem asum vo ifernant vochpachem asum. Mon’xachem jivit mhonnlear ek somarombhnni mhonn ami kednam chintlam? Amchea jivitant ani jivitachea prot’tek panvddear kosli na kosli khuxalkay bhogtanv. Ti bhogloli khuxalkay ami zaite pavtti chidd’ddun dovortanv. Dekhun amchem jivit somarombhnni zaina. Ani jivit somarombhnni zaina tednam amchea tonddar hanso asona, mukhamollar mirio poddloleo zollkhotat,
antor-bhavna ghusmott’ta ani zaite pavtti dusreanche khuxalkayecho amkam rag yeta, tiroskar zata, nosai uprasta. Ami anikui oxir monache zatanv. Suvarthi vicharan dusreak pollevpi zatanv. Amkam mon-sukh mellta? Jivitachea veg-vegllea godd ani koddu onnbhovantlean ami vattchal kortanv ani mon-sukh zoddunk vavurtanv. Punn durdoiv! Zaite pavtti amchea sukha khatir dusrea mon’xachea jivitak prosn zatanv. Eka somarombhachea nimitan ami zaitea lokak apoitanv. Tankam zai titlem khavoitanv ani pivoitanv. Punn zaite pavtt tanche fuddeant ek goddi ravunk amkam vell asona. Tanche koddem ulovunk amkam fursot mellona. Tanchea ghorant jevonn na mhonn tim tujea somarombhak aileant? Na. tujea mogak lagun tim aileant. Tancheant eklo konn tori astolo zo aplem soglem visrun tuka vell diunk aila ani tunch taka bhettlo na zalear? Vo tuje vixim tacho mog tunvem somzun ghetlo na zalear? Tuji somarombhnni orthabhorit tharta? Zaito Kristi lok hea disamni Vailankani Saibinniche maddiek / porbek Tamil Naduk vochun aileanv. Prot’tek Somara vochpache ttreini xivai anik tin khas ttreini sorkaran Maddi/festachea nimitan bhavikam khatir uplobd korun dileo. Zaitea zannachea monak dha-
doskay bhogli. Punn hi dhadoskay kitlea zannamni dusreank vanttli? Kitlea lokachean aplea oddchonnank lagun itle pois vochunk zaina, oxa mon’xank saibinnicho sonddex pavoilo? Dusrea utramni tuka jem kitem mell’lam tem tunvem dusreank vanttlem? Vo tem ekleanuch gill’lem? Saibinnin tuka poixe diunk nant ekleakuch dovorunk, tor jivitache kaim ttips dileat, jivit bodollnneche vo sudharnneche, kaim gozali sangleat teo aplea jivitantlean dusreak dileo nant zalear Dev-dorxona khatir hozaramni kilometram pois kel’lea tujea provasachem sarthok zatolem? Dubav asa. Monis chukta ani chukot ravtolo. Amchea mon-sukha khatir ami apsuvarthi, khuni, akantvadi, toskor, dhongi, onupkari vo beiman zaunche poros udar, doyall, khalti ani mogall zaum-ya. Amchem jivit khorea ani borea mulyamni fuddem vhorum-ya. Rund monan ani vhodd kallzan dusreank amche khuxalkayeche vanttekar korum-ya. Nhoi fokot utramni bogor korneamni. Divop hache poros dusri vhodd khuxalkay na, ami diunk xikum-ya, vanttunk xikum-ya. Amchea jivitant zoddloli budh ani zannvay dusreak vanttli mhonn ami gorib zainanv bogor onnbhovan girest zatanv. Tatunt liplolem mon-sukh bhogum-ya ani amchem jivit fuloum-ya.
Jivitantle Ghaye Pekoitana…. JOHn M. AlfOnsO KArMeliT
Onnbhovi lekhok
“Hanv atam khuxal asam. Jivitant vaitt ghoddlam tem hanv ghevn bosona.” Oslim utram zaitech pavtti aikunk yetat. Jivitant kitem-i vaitt ghoddlem vo konnem monisponna bhaili kornni amche sovem adarli zlear, amchem ontor-mon rokddench oddun gheta ani santtovn dovorta. Hacho porinnam’ monis jivitbhor bhogta Bongllurant eka raxttria xibirant vantto ghetana torekvar vicharam modem ek mhotvacho vichar vantto ghevpeamni ekmotan manddlo. Mon’xachi sorvoi vattamni vadd zavop gorjechi, hacher bhor ditana monis aplem khorem rup lipovn aplea jivitantlea ghayancher add nodor korta
hachi khont thoim uktaileli ti yad jivi asa. Monis ani tache haves, tacho fuddar, hea vixim mhaka tor umollxik lagta. Mon’xan monisponnan jiyeunchem ani aplea jivitant ballgilole haves puray korche, hache vixim mhaka poddun gelam. Oslea vixoyancher proxikxonn ghetlea uprant oslo husko porot jivo zata. Hoch husko monant dovrun mon’xachea jivitantlea ghayancher toxench pekovnnecher uzvadd ghaltam. Monis choddxe pavtti, moddkuro tuttkuro koso jiyeta. Monis zolmak yet thavn rupddim ghalun jiyeun aplem khorem rup dakhovnk bhiyeta kai dista. Khorem mhollear, hem rupddeanchem jivit tea mon’xachem nhoi. Khorem rup dakhoilem zalear apli protixtta unni zait mhunn, apleach rupacher nodor marunk fattim sorta. Monis zaite pavtti aplem surokxit rup somaza mukhar dovorta. Apleo osoktayo manun gheunk fattim sorta. Amchea bhurgeponnar amcheo gorzo, avoy bapayanchea khoxe pormonnem puray keleat. Thodde pavtti avoy bapay-amni apleo gorzo puray korunk bhurgeancho vapor kela. “Baba tuvem dotor zavk zai kiteak mhaka dotor zavpachi
khoxi asli punn mhojea avoybapay lagim tem ghoddonk na. Atam mhaka tori tum dotor zalolo zai”. Him eka bapay-chim utram. Avoy –bapay-anchi khoxi vo itsa puray korunk zai mhunn khorea rupak fatt korun ek onvollkhich rup, ek khottem vaddloleachem rup ami zaite pavtti ghetat; hem sangtana dolle bhorun yetat. Punn kitem-i zanv ami amchem khorem rup zannun gheunkuch zai. Ami amchea fattlea jivitacher nodor marun, adim kitem unnem aslem tem bhorun kaddunk fattim poddunk lagleat. Amche bhitor aslolea khorea mon’xachi sodpus keli zalear amkanch faido zavpacho. Amche modem aslolea bhavnik addkhollink fuddo korunk borem zavpachem. Amchea burgeponnavelea ghayall onnbhovank zabab diunk sompem zavpachem. Amchem ghayall zalolem bhurgeponn toxench dovorpachem kai? Kednach na. “Hanv atam khuxal asam. Jivitant vaitt ghoddlam tem hanv ghevn bosona.” Oslim utram zaitech pavtti aikunk yetat. Jivitant kitem-i vaitt ghoddlem vo konnem monisponna bhaili kornni amche sovem adarli zlear, amchem ontor-mon rokddench oddun gheta ani santtovn dovorta.
Hacho porinnam’ monis jivitbhor bhogta. Mhunttoch santtovn dovorlolo mhell kaddunkuch zai nhoi? Oslea vavrak amcho dor ekleacho adhar gorjecho. Khorem mhollear ami oslea vixoyancher favo tosli zannvikay ghevnk zai. Favo tosli zannvikay asli zalear boreponn zoddum yeta. Thoddeo vostu ami manun gheunk zai. Amchea onnbhovank amich zobabdar asat. Borem toxem vaitt, na-kolltam, amche bhitor rig gheta. Ami amkanch manun ghetat tedna jivitant sogllem folladik zavnk sompem zata. Ami kalchea jivitachim follam zait, punn kalchea jivitachi bondkhonn bhogpi nhoi. Amchea bhurgeponnar konnem-i tori amcheo bhavna dukhoiloleo astoleo, osleo bhavna amchem mon rokddench bhitor gheta ani damun dovorta. Oslich poristhiti ami ghevn bospachem kai? Niyall korpachi goroz. Zorui ami amcheo bhavna dusream lagim uktteo keleo ani moslotdarancho (counselors) adhar ghetlolo zalear khup borem zavpachem. Tor ixttamno, zata zalear, khorem rup sodun kaddpache yotn zaum di ani jivitantle ghaye pekovpak amchoch adhar amkam mellum di.
mhunn tacher arop asa. Atam-i zalear Narendra Modi Bharotacho Prodhan Montri zavpak choddan chodd khottpott RSS korta. Tech porim VHP Narendra Modi-k sogllo tenko dita. Khoreponnim RSS ani VHP heo donui sonvstho Bharotan ‘Hindu Raj’ haddunk vavurta tem tanchea kornneam vorvim kollta. Mhunttoch Narendra Modi Bharotacho Prodhan Montri zalear Bharotan ‘Hindu Raj’ sthapunk vavurtolo kai? Deva, mhojea Bharot desak Tunch pav! Jose Souza Santa Cruz, Gõy
Amcho Avaz
Soglleamni Konknni ulovn ani borovn Gõychi sonskrutay sodanch sambhallun dovrunk mhoji vinonti. Amchea sorkaran ‘Amcho Avaz’ potrak aplo adhar diunk amchi magnni. Tech porim ami soglleamni hea potrak jahirati diun jivem dovrunk goroz asa. Aiz khub zannank khoboruch nam ‘Amcho Avaz’ hem rongit potr suru zalam mhunn. Amchea tiatristamni hea potracho prochar korunk ani aplea tiatrancheo jahirati ‘Amcho Avaz’ potrak diunk mhoji tankam khalti magnni. Natividade de Sa Canacona, Gõy
LOKMOT Hindu Raj?
Potramcher vachun oxem dista ki 2014 vorsantlea Lok Sobhache venchnnuken BJP ani tiche sangati rajki pokx venchnnuk jikle zalear Narendra Modi desacho fuddlo Prodhan Montri zavnk xoktolo. Hem chintunuch ‘minorities’ hanchem Bharotan kitem zatolem tacho sumar kollona. Narendra Modi ek ‘secular’ rajki fuddari nhoi mhunn 2002 vorsa Gujarat-an zalolea zhogddimzhuzank lagon nixchit zata. Tea dharunn ghoddnneam vellar Musolman lokancho jiv sambhallunk tannem upay ghevnk na
Ami sogllim Konknni mogi vachpi, borovpi ‘Amcho Avaz’ pasot dhinvastam ani to sodanch anik fuddem vhoron disallem pasun zavnk pavonk ami Deva lagim magtanv. ‘Amcho Avaz’ soglleamni vachun ani sogllo adhar duddvancho taka diun, Konknni Romi potr sodanch ambhallunk. Aiz Gõykarank obhiman Konknni potr Gõyant asa dekhun. Amchim magnnim amchea sorkarak beginuch Romintlean boroilolim ‘application’ sorkari ofisant gheunk ani amchi Konknni bhas sambhallunk.
dsad
Printed and published by Vinayak Pai Bir for and on behalf of Herald Publications Pvt Ltd. Printed at Herald Publications Pvt Ltd, Plot No: L-135, Phase II, Verna Industrial Estate, Verna, Salcete, Goa. Published at PO Box 160, Rua Sao Tome, Panjim, Goa - 403001.
Editor-in-chief: Mr R F Fernandes. Editor: Tomazinho Cardozo (Responsible under PRB Act) Regd Office: St Tome Road, Panjim, Goa. Tel: 2224460; RNI No: (Registration Under Process)
HOW TO CONTACT US: For press notes, general queries amchoavaz@herald-goa.com. For Letters to the Editor lokmot@herald-goa.comFor articles/features sompadpi@herald-goa.com
Disclaimer: Except for the editorial above, articles and letters in Amcho Avaz represent the views of the concerned authors, and do not necessarily reflect the views of the Amcho Avaz editor, publisher, and/or owners. Disclaimer: The advertisements published in Amcho Avaz are based on information furnished by the advertiser. Amcho Avaz does not authenticate the printed information in the advertisement. The advertiser will bear all the consequences of issues arising out of the advertisements if any, and not Amcho Avaz.
Amcho Awaz Sept 14_Layout 1 9/13/2013 8:05 PM Page 7
Ponnje<Sonvar, 14 Setembr, 2013<
Des Pordes
Amcho Avaz
Asaram-ak folgam marpachi sonvoy asli Indore: Aplea axramant eka piray bhoronk naslolea cheddvacher bolatkar kelo mhonnpachea aropa khala bondkhonnint aslolo Asaram Bapu apghoxit (self claimed) atmik guru Asaram Bapu hachea samkar asloleo oddchoneo dispottim vaddotuch asat. Gelea Sonvara Indore hangachea Kandwa Rd. bhagant aslolea tachea ravta tea zageacher thoinchea jil’lo proxasonan dhadd (raid) ghatli. Asaram Bapu ani Narayan Sai he dogui ekusre ravpi hea suvater sogllech kodden suseog ani xanti asa mhonnpachem dison ailem. Tech porim hea zageacher bhitor sorta astanach ek addechea udkan bhorlolem tollem asa. Asaram Bapu-chea hea ravpachea zageacher asloleo ‘luxury’ rupacheo soglleo suvidha ani sovloteo polleun thoim dhadd ghalunk ailole unchle sorkari odhikari ojeap bhorit zale.
Gelea Sonvara sokallim 8.30 vaztam, SDM Vijay Agarwal, SLR Rakesh Sharma, Tehsildar Purnima Singhvi hancho pongodd hea zageacher dakholl zalo. Asaram Bapuk sorkaran hi zomin diloli tachi pollevnni ko-
runk ho sorkari odhikareancho pongodd thoim dakholl zalolo. Digvijay Singh hachea kallant ekunn 6.869 hekttar zomin ‘agreement’ korun sorkaran diloli. Asaram-ak dilole he zomnik tenkon asloleo kaim sthanik
lokacheo zomneo poryan Asaram-an bollkaileat, mhonnpacheo tokrareo thoinchea sthanik lokamni hea sorkari odhikaream kodde keleot. Asaram ravnnem vo thikann korun aslolea zageacher ek vhoddli jardin asa. Hea jardinant (garden) ek zompallem (swing) ani don kodelam asat. Asaram visov gheta tea kuddant chear CCTV kemera bosoileat. Asaram visov gheta tea kuddant thavn bhair addechea udkan bhorlolem tollem polleupak mellta. Tolleachea azu-bazuk bospa khatir khas vevostha keloli asa. He bagint anvalle, ambe ani sabar torechea videxi fulanche rompe laylole asat. SDM Vijay Kumar hannem dilole mahiti pormonnem, Asaram Bapuk sorkaran korar korun dilole 6.869 hekttar zomnni xivay, tannnem zobordosten bollkailoli 2 hekttar zominn asa. Ekunn 60 acre
Poili tokrar 2008 vorsa
Asaram Bapu hachea virodhant poili tokrar 2008 vorsa keloli. 2009 vorsa sorkara kodde korar korun ghetloli zomin vapurpak Asaram Bapun survat keli. Tea kallar thoim aslolea jil’lo odhikarean taka ek ‘notice’ phattoiloli. Punn, Asaram-an te ‘notice’-ik aplo kosloch zabab divnk na, mhonnge hi tokrar tannem duddu vaprun dambun dovorloli, oxem sthanik lokachem mhonn’nem asa.
zomin sod’deak Asaram Bapuchea tabeant asa. Hea vixincho sovistar avhal (detail report) fuddlem satollem meren sorkar jahir kortolo, oxem Agarwal hannem thoinchea sthanik potrkarank sanglem.
Sonvsaran dor vorsa 1/3 jevnna-khannacho ibadd zata: UN London: Sovsaran utpon’ zatolea jevnna-khanna modlea 1/3 bhagacho ibadd zata, ani tacho sonvsarache orthvevosthek vorsak sumar $750 billion-acho khorch zata, oxem UN food agency-n toyar kelolea novea ‘report’-an ukttapem zala. Dor vorsa odmasan sumar 1.3 billion tonnes jevonn-khann ibadd zata, ani China borabor, Asia vattharan ibaddache promann chodd asa, Rome-chea Food and Agriculture Organisation-an (FAO) sanglam. Zalear hachea urfattem mhollear dor disa 870 million lok upaxi jiyeta. “Chukichea karyank lagon, jednam 870 million lok upaxi rautat, tednam ami utpon’
kelolea jevnna-khannantlea 1/3 bhagacho amchean bexttoch ibadd korunk zaina,” oxem tea ‘report’-an dilam. “Odmasachea pormonnem, fuddlea 37 vorsanchea bhitor sonvsarachea loksonkhek anink 2 billion lok zuddtole. Fuddarak ami amchim pottam koxe bhortole?” oso tantun vinchar kela. Utpon’ kelolem punn khavunk naslolea jevnna-khannachea udexim vatavoronnan 3.3 billion tonne ‘greenhouse gases’ zuddtat. Ani hea ibadd zalolea jevnnakhannacho poryavoronnacher boroch dhopko bosonk lagla, tachea vixim-i hea ‘report’-an dilolem asa.
Utpon’ kelolem jevon-khann jem khavunk yena, tachea ut-
padona khatir boreach promannan udkacho vapor zata. Teach
bhaxen, 1.4 billion hectares zomin, vo dusrea utramni sonvsarantli 28 ttok’ke xetki zomin, ibadd zatolea jevnna-khannacheo vostu utpon’ korunk vaprunk yeta. Udorgotichea margar aslolea desamni xetki utpadonachea vellar chodd ibadd pollevnk mellta. Tandvancho (rice) ibadd khasponnim disonk yeta, karann tachea ibadda udexim vatavoronnan vhodd promannan ‘methane emission’ zata. Asia, Europe ani South ani South East Asia-chea udeogik vattharamni vhodda promannan bhajiechea ibaddacho-i vaitt porinnam zata.
Bharatachem ‘Mars mission’ ‘Branded’ vokhdam prokronn Novembran suru korpachi toyari CAG-n keli sorkarachi ttika
Bhubaneswar: ‘Indian Space Research Organisation’-chea ‘Mars Orbiter Mission’ak Novembran ontrollan ghalpachea vavra pasot toyari nettan chalu asa, oxem Governing Council of Physical Research Laboratory-chea odheokx Prof U R Rao-an sanglem. “Mon’xachem asnnea vinnem zaupi hem ‘mission’, jem Mangal grahacher (Mars planet) jinnechem ostitv asa zalear ani tacher jinn sarunk xokeo asa zalear mahiti ektthaunk yetoli, ani Setembr 2014an grahacher pavchea adim taka ontrollan 299 disancho provas korcho poddtolo,” mhunn Rao-an sanglem. Bollixtt ‘PSLV-XL launch vehicle’achea adharan hea Mars Orbiter Mission-ak ontrollan dhaddunk yetolem,
mhunn tannen fuddem sanglem. Ttika akorxit korpi ho 450 kotti rupiancho ‘prog r a m m e ’ gorvachea khatir vevharan ghalunk yena, punn tachem svotachem ‘scientific’ mol asa, oxem ISRO odheokx K Radhakrishnan-an gelea mhoinean sanglam. Amchea desachea ‘space programme’-achea adharan amkam zaitem kitem sakar zalam, ani Bharatachea ‘Chandrayaan-1’-achea udexim chondrimar udok asa mhunn sod laglo, mhunn tannen sanglem. ‘Space programme’-ancher dor vorsa amcho des 3148 kotti rupia khorch korta ani hea vibhagan Bharatantle 16,500 zannkar aplo boro vavr kortat.
Novi Dil’li: ‘Generic’ vokhdanchea suvater ‘branded’ vokhdam viktim ghetlolea karann, ‘Comptroller and Auditor General of India’ (CAG) hannen ‘Central Government Health Scheme’ (CGHS) yevzonnechi ttika kelea. ‘Generic’ vokhdam viktim ghetlolim zalear 11.81 kotti rupia rok’kom samballunk zatali, oxem Parliament-an manddlolea ‘report’-an tannen dilolem. CAG aplea ‘report’-an him vokhdam viktim gheupachea karyan aslolea kollava vixim-i ukttapem kelam. Toxench, bholayki montraloyachea ‘tuberculosis’ vibhagan zalolea 5.06 kotti rupianchea luskonna vixim poriant hea ‘CAG audit’-an dilolem asa. “Parliamentary somiti koddlean ttika aikonk yeta astana poriant generic
vokhdanchea suvater ‘branded’ vokhdam viktim gheta taka lagon sorkari tizorek vhodd promannan arthik dhopko bosla,” oxem tantun spoxtt kelam.
Sorkarachea bondonak lagon kandeanchi niryat 81%-an denvli Novi Dil’li: Desant purvonn vaddounk ani mol niyontronnan haddunk, sorkaran pordesak zaupi vikrecher lailolea bondhonak lagon gelea vorsache tulnnent, hea Agost mhoinean Bharatachea kandeanchi niryat (export) 81%-an unni zaun 29,247 tonnes zali. Bazaran kandeanchem mol kilak 80 rupia pavlea uprant, sorkaran Agost 14ver ‘USD 650 per tonne’ oso ‘minimum onion export price’ lagu kelolo. Desantlea kaim bhagamni kandeanchem mol azunui kilak 50-60 rupia mozgotim asa. Nafed nanvachea ‘cooperative’-an ek-
tthailolea mahiti pormonnem, hea vorsa Agostan kandeanchi niryat 29,247 tonnes meren denvloli. Zalear, gelea vorsa Agost mhoinean ti 1,56,283 tonnes asli. Gelea vorsachea Abril-Agost kallan 8,50,634 tonnes-achea niryati add, hea arthik vorsachea Abril-Agost kallan kandeanchi niryat denvon 6,97,028 tonnes zaloli. China-chea fattlean, Bharat kande utpon’ korpi desam modem dusrea sthanar asa. 2012-13 arthik vorsan 18.22 lakh tonnes kandeanchea niryati udexim desan 2,294 kotti rupia zoddleat.
‘Acid’ vikrecher bondi ghalunk Kendrachi suchovnni Novi Dil’li: Sorv Unchle Nitisobhen dilolea suchovnne khala, ‘acid’-ak lagon ostorencher zaupi ghoddnukenmni vadd zayit aslolean, Kendriya ghor montraloyan sogllea raj’jeank ‘acid’-ache ‘across-the-counter’ vikrecher bondi ghalunk sanglam. Vikte gheupi mon’xanchea vixim mahiti nond korunk ‘register’ dovrinant tancher 50,000 rupia dondd launche mhunn montraloyan raj’jeank kolloilam. ‘Acid’-ache hol’le tallchea khatir Sorv Unchle Nitisobhechea adexak soktin vevharan ghalunk, ghor montraloyan sogllea raj’jeank zata titlea begin hea opradhak ‘non-bailable offence’ korchea pasot kaide ghoddunk sanglam. Tea-tea raj’jea sorkaran vo ‘union territories’-amni bolli
poddloleak luskonn bhorpay mhunn 3 lakh rupia tori diunche, mhunn kendran sanglam. Osli ghoddnuk ghoddlea uprant 15 disam bhitor tanchea ilaza pasot ani her khorchachea pasot tatuntle 1 lakh rupia diunche. Ani urlole 2 lakh rupia zata titlea begin ani xokeo zalera don mhoineam bhitor diunche, mhunn tatun boroilam. Hea opradhak ‘non-bailable offence’ korcho ani bolli poddloleank mellpi luskonn bhorpayechi rok’kom vaddoun 3 lakh rupia korchi mhunn Sorv Unchle Nitisobhen Julay 18ver suchoilolem. ‘Acid’ hol’leak bolli poddlolea, Laxmi-n PIL dakholl kelolean heo kaim suchovnneo sorv unchle nitisobhen jahir keleat. ‘Acid’ viktem gheupeachea ghorcho pot’to ani tachi piray
18 von odhik asa mhunn sid’dh korpi sorkaran ‘issue’ kelolo ‘photo ID’ polloilea uprantuch ‘acid’-achi vikri korunk diunchi, mhunn ghor montraloyan raj’jeank ani ‘union territories’ank sanglam. Toxench, ‘log book’-an ‘acid’ viktem gheupa fattlem karann diunk goroz asa.
Sogllea dukan choloupeamni, tanchea vattharantlea Sub-Divisional Magistrate (SDM)-ak aplea ‘acid’-achea mhala vixim mahiti 15 disam bhitor diunchi, ani mahiti jahir korunk naslolo ‘acid’-acho mhal sampoddlo zalear tea-tea SDM-ak ho mhal tabeant gheun tea-tea dukan-
valeacher 50,000 rupia meren dondd bosounk melltolem. ‘Acid’ vaprunk vo dovrunk yetolea xikxonnik sonvsthank, ‘research laboratories’-ank, hospitalank, sorkari khateank ani ‘public sector undertakings’-chea khateank, ‘acid’achea vapora vixim ‘register’ dovorcho poddtolo, ani te khoinchea vattharan poddtat, tea vattharantlea SDM-achea mukhar hi mahiti nond korchi poddtoli. Hanchea modlea dor eka suvatecher aslolea ‘acid’ache sombondhit soglli zababdari eklea mon’xacher ghalpak yetoli. Hea mon’xachea dekrekhi khala ‘acid’ dovrunk yetolem, ani ‘acid’ aslolea ‘laboratories’ vo suvatevelean bhair sortana vidheartenchi vo kamdaranchi sokt topasnni zaunchi, mhunn hea ‘advisory’-n dilam.
7
C AM PA LA R
Gõyche poramporik vevsay oddchonnent…! Gõyche bhovtek poramporik dhonde ani vevsay (traditional occupations), halinchea vorsamni ek tor puray toren nopoit zaleat, vo te dhonde chalu dovorpak Gõychea lokan aplem puray toren durlokx kelolean, aplem ostitv ttigoun dovorpak khupuch oddchoneank fuddo kortat. Render, ramStanley Vaz ponnkar, boil-gaddekar, stanley@herald-goa.com thovoy, zot-kaxi, dudkar, paddekar ani her sabar toreche Gõyche nizache poramporik vevsay-dhondo korpi aichea kallar mellonk khupuch kotthin zalam. Kalla pormonnem, Gõy raj’jean xikxonnik mollar borich progoti kelolean, xikxit ani sanvorlolea Gõykaramni ek tor aplea vevsayank sasnnank adeus kela, na tor te dusreanchea, mhonnge Gõy bhaileanchea hatant soddun apunn svota dusrea odhunik dhondeank veng marun asat. Choddant-chodd poramporik dhonde ani vevsay je eka kallar monis bollacher (man power) choltale, thoim aichea hea odhunik kallar, ‘mechanisation’ ani ‘computerisation’ bhitor sorlam. Ani taka lagon he poramporik dhondo korpeank tacho zobor fottko bosla. Zalear, dusre vatten kaim poramporik vevsay korpeanchea bhurgeamni vhoddlem-vhoddlem xikop ghetlolean, tankam tanchea purvozanche vevsay choloupak loz dista. Kaim poramporik vevsay korpeanchim bhurgim vhoddlim zavn aplem udarposonn korpak pordesant nokreo korpak geleant, ani tacho porinnam tanchea purvozanchea poramporik vevsay-dhondeancher zala. Aichea hea odhunik kallar, konnakuch tancho purvozancho dhondo aslolim nanvam zoxem chonnekar, dudkar, mennkar, poder, nustekar, mittkar oxe torechea nanvamni ul’lekh kelo zalear, kaim lok tuje kodde zhogddim korpak fattim sorcho na. Punn, tem kitem-i zanv. Ek-ek korun Gõyche poramporik dhonde nopoit zait vetat mhonnpachem sot konnuch nakarpacho na. Torui astana, je poramporik dhonde azunui ostitvant aslole amkam hanga-thoim distat, te sodun kaddun tanchi rakhonn korpachi goroz asa. He poramporik vevsay sambhallun dovorpak zai mhonnpchem sot Gõychea sorkarakui kollon ailam. Khorem mhonnlear, sorkaranui hea Gõychea sabar poramporik vevsayancher aplem durlokx kelolem. Punn, atam hea dhondeanchi zotnai ghenvche khatir sorkaran sabar yevzonneo jahir keleat. Punn torui kaim dhondeancher je nopoit zavpachea margar asat, tancher sorkaran aplem kherit lokx ghalpachi goroz asa. Ani tantuntlo ek mhotvacho dhondo zavn asa Gõyche poramporik mittha-agor (salt pans). Gõyant aslolea mitta-agoramchi rakhonn kortolom, oxem utor sorkaran dilolem. Punn sorkarachem lokx hea poramporik mitta-agoramcher aslolem matui dison yena. Sorkaran hea vevsayacher aplem purai durlokx kelolean, ho vevsay purai luskonnant cholta, oxea tokrarichea utramni kaim mitta-agoranche dhoni uloilole aikopak mellta. Gõyant Purtugez kallar thavn ho mitta-agoramcho vevsay cholon aila. Gõyant doriya kinare bhagamni eka kallar khupuch mitta-agor aslole nodrek poddtale. Ho vevsay kortoleank khup koxtt ani votant tapon ho vaur korcho poddtalo ani azunui poddta. Ho vevsay choloupa khatir khupuch vauraddeamchi goroz poddta. Aiz-kal hea vevsayant vauraddi mellpachem unnem zalam ani taka lagon khup zannamni ap-aple mitta-agor bond dovorleat. Punn, sod’deak kaim kodden azunui mitta-agor asat, ani khupso lok ho vevsay korun tanchea purvozamchi porompora chalu dovortat. Bazarant mellpi ‘iodised’ mittak atamchea kallar chodd magnni asli, torui ganvamni ani graminn bhagamni ravtolo lok choddso heach mittacho chodd vapor kortat ani tem pavsalleant purumentacho ek kherit bhag zaun asa. Nustekar bhavbhoinnam aplem nustem sukoupa khatir heach mittacho chodda promannan vapor kortat. Odhunik kallar poryan hea ganvtti mittak Gõyant ani bhair khupuch magnni asa. Punn sorkara koddlean hea mitta-agoramchea dhoniank kosleoch suvidha ani sovloteo mellonant oxi khont mitta-agoramchea dhoniamni uloun dakhoili. Patto-Ponnje hangacho mittacho dhondo korpi Alex Cabral sangta tea pormonnem, “Amcheo geleo tin pillgeo ho mittacho dhondo kortat. Punn fuddarak mat ho dhondo chalu astolo hachi khatri divpak hanv xokona. Ho vaur korpa khatir halim Gõyant vauraddi mellonant, Karnatakantlean tankam haddche poddtat. Adlea kallar purai Gõychea rajyant sumar 400 odik mitta-agor aslole. Punn atam vauraddi mello naslolean khup zannamni he mitta-agor bond kele. Atam Gõyant mezun fokt 35 tem 40 mitta-agor nodrek poddtole. “Ho poramporik vevsay rakhun dovrunk sorkaran vellaruch koslei yevzonneo ankleo zalearuch ho purvozancho vevsay rakhun urtolo. Je mitta-agor sod’deak chalu asat, tantunt utpon’ zata tem mitt sambhallun dovorpa khatir sorkaran tea-tea zageamcher gudanv bandpachi vo her kosleai asreachi vevostha korpachi goroz asa. Gudanv nastana agramni toyar zata tem mitt ugddea zagear dovorlem zalear, ani nhoi tea vellar pavs poddlo zalear tem mitt noxtt zata. Mitta-agoramchea azu-bazuk aslolim mannxenchim daram yogeo pod’dotin laupachi goroz asa. Mannxenchim daram sarkim naslim zalear, thoinchem udok mitta-agoramni yeun thoinchem utpadon pirddear kortat. He mhotvache gozalicher sorkaran yevzonneo anktana kherit lokx ghalchem poddtolem,” oxem mitta-agoracho dhoni Alex Cabral uloilo. Poramporik vevsay, magir to kosloi asum. Aichea kallar tea-vevsayikank aplo vevsay fuddarak chalu dovorpachem monant poryan aslem zalear, thoim vavraddi mellpak kotthin zaleat. Gõyant aiz hangathoim je bhov thodde dhonde chalu asat, thoim kamdarancho bhorpur unnav asa. Kaim dhondekarank Gõy bhailea vauraddeank haddun te dhonde chalu dovorche poddtat. Torui astana, eka-eka vevsaya khatir goroz te vauraddi mellonant. Gõy bhaile vauraddi mell’le poryan zalear, te thoim ttigon urtole vo na, hem sangpak kotthin zalam. Hem - ek karann zavn, zaka lagon poromporik dhonde oddchonnent sampoddleat. Sorkaran he poramporik vevsay Gõyche dhortorer sugur dovorche khatir, to vevsay kortoleank lhan-vhodd yevzonneo ani arthik modot divpachem chalu dovorlam, torui hanga anikui zaitench kitem korpachi goroz asa. He soglle vevsay je sod’deak hanga-thoim, azunui ostitvant asat, tankam sodun kaddun, tanche khatir ek kherit mha-monddol (corporation) sthapon korpachi goroz asa. Oxem kelem zalearuch, ghoddie aiz nopoit zavn vochpachea margar aslole amche purvozanche poramporik vevsay-dhonde rakhun sugur dovorpak adhar zatolo, hem suriya uzvadda itlem sot…!
Amcho Awaz Sept 14_Layout 1 9/13/2013 8:05 PM Page 8
Ponnje<Sonvar, 14 Setembr, 2013<
Bhurgim Ballam
Amcho Avaz
8
Hea Satollean
Mhotvachi Ghoddnni
Khoreo ghoddneom
Acharya Vinoba Bhave Tumi Bharot-acho itihas xiktana tumkam Acharya Vinoba Bhave hea fuddareachem nanv mell’lam astelem. Tumkam ugddas astoloch ki tachem nanv itihasant urlem ek khas andolan-a pasot jem tannem survat kelolem. Hem andolan mhunnchem ‘Bhoodan’ andolan. Hea andolan-acho hetu oso aslo ki Vinobaji cholon gavamni bhonvtalo zomin ekttaim korunk. “Kitea pasot hem kam”, tumi chintunk poddtelim. Hi zomin, to dusream xetkareank vantt’talo. Khoimchea xetkareank? Jea xetkaream lagim apli svotachi zomin nam, tankam to vantt’talo. Zomin magpachi pod’dot (method) vichitruch asli. Zori tor khoimcheai xetkarea lagim subez zomin Vinobaji-k disli, to tea xetkareak vichartalo, “Tumi kitle bhav?” Xetkarean zor sanglem te teg zann mhonn, Vinobaji mhunttalo, “Hanv tumcho chovto bhav mhonn somoz ani mhozo zomnicho vantto maka diyat.” He bhaxen khup loka lagchean tannem zomin ekttaim korun, zomin naslolea xetkareank vanttli. Vinobaji-n aplem Ashram Paunnar hea zagear sthapon kelolem. Hangchean to zaite somaz seveche karyakrom kortalo. Lokak xikxit korpak, ‘untouchability’ nas korpak toxench lokak nitollsan sambhallunk xikovpak to khup vavurtalo. Hea kamak lagon to zaite pavtt Surgaon nanvachea ganvak bhett kortalo. Thoim veta titlei pavtt tachea hatant khorem astalem.
Adolf Hitlerachi hukum’ 1941 vorsa sonvsarantlem poilem zhuz zalem. Hea zhuzan hozaramni lok mele ani oglle unne sogllea desamni tantun vantto ghetlo. • Adolf Hitler ho Germany-cho ‘dictator’ hannem hea zhuzan sonvsaracher kampero haddlo. • Heach satollean mhunttlear 16 Setembr 1941 hea disa tannem ek Novi Fouzi Hukum’ vo ‘New Military Order’ jahir keli. He hukume pormonnem tannem aple foujek sanglem “Zor eka Germany soinikak marlo zalear 100 Yugoslavia-chea soinikank ami jivexim marche”. • Adolf Hitler ek dharunn samrat zavn gelo.
Amchea Kolakarank Vollkhum-ia Hindi cinema Bharotantlo chodd nanvlovkik cinema asa. Zorui Hindi bhas ak’khea Bharotan uloina toruipunn Hindi cinema Bharotachea konxea konxeamni dakhoita. Hea vorsa Hindi cinema-k 100 vorsam bhorta. Tea khatir ami mhalgodde Hindi cinema-che kolakar hanche fottu sokol ditanv. Tanchim nanvam tumi boroyat.
Ek dis taka eka mon’xan oso vichar kelo, “Vinobaji, tum hem khorem veta titlei pavtt tujea borobor kiteak vhortai? Surgaon gavant konnager tem khorem dovrunk zaina?” Vinobaji-n taka oso zobab dilo, “Hanv jem kam korunk vetam, tem kam korpak gorjecheo vostu mhoje lagim asonk zai. Oxem aslear, vell vibadd zaina.
Hea satollean Zolm Dis
Agatha Christie
Ek soldad aplem hatiar (gun) aplea borobor gheun bhonvta. Tech bhaxen zo konn nitollsannichem kam korpak bhair sorta, tea kamachim hatiaram tache lagim asonk zai.” Zaitea zann ghoddie heam vicharank mol dina zait, punn Vinobaji osle barik-sarik goxttimcher aplem lokx ghaltalo.
Zannvay vaddoi
(a)
(b) • Dame Agatha Mary Clarissa Christie zaka ak’kho sonvsar Agatha Christie mhunn vollkhota ticho zolm hea satollean mhunttlear 15 Setembr 1890 hea disa zalo. • Ti Inglez bhaxentli vhoddantli vhodd kadambori, mottveo kotha ani nattok borovpinn zavn geli. • Tinnem 6 moga kamadbori (romances) boroileo zalear 66 ‘detective novels’ zaka lagon ti melea uprant poriant sonvsarant jivi asa. • Tech porim unch dorjeache 15 mottvea kothanche sangroh (collections) porgott kele. • Tinnem sonvsarantlo choddan chodd kall machier dakhoilolo ‘play’ ‘The Mousetrap’ hovui borovn ek novo ‘record’ ghoddlo. • ‘Guinness book of world records’ hachea pormonnem Agatha Christie hichim choddan chodd pustokam khopta. 4 ‘billion’ proti khopta oso sumar asa. • Tichim pustokam 103 bhasamni onnkar (translate) keleam. • ‘And Then There Were None’ ho Agatha Christie-cho choddan chodd khoplolo ‘novel’ zacheo 100 ‘million’ proti khopleat khoim. • ‘The Mousetrap’ ho ticho ‘drama’ zo ‘Ambassadors Theatre’ London hantun 25 Novembr 1952 hea disa chalu kelolo tachim 2012 vorsa poriant sumar 25000 ‘performances’ zalolim. • Agatha Christie 85 vorsanche pirayer 12 Janer 1976 hea disa hea sonvsarak ontorli.
‘Materials’ je vostu korpak vapurtat
(c)
(d)
Tanchim nanvam tumi boroyat
(a) (b) (c) (d) (c) Shantaram Naik (d) Francisco D’Souza
Zabab: (a) Francisco Sardinha (b) Shripad Naik
Ami kagdachi gaddi korun bhurgeank khellonk ditat. Punn amkam zor bhonvpak ek gaddi zai zalear, ti togta toslea ‘material’-achi toyar zavnk zai, kagdachi keli zalear, ti rokddich pinzteli. Kosli-i vost kortana, favo toch ‘material’ vaprunk zai. Datu, ‘plastic’ ani ‘rubber’ vapurtat gaddyeo toyar korpak. Ami lakudd, ‘cotton’ ani ‘rubber’-hancho khup vapor amchea dispott’tea jivitant kortanv. Lakudd amkam zhaddam-chem mellta. Ghorant daram, zonelam, mezam, kodeli, khellpachim krikett ‘bats’ adi kortanv. ‘Cotton’ kapusachea zhaddacho mellta. ‘Cotton’ kopddeachem ami kolsanv, khomis, vistid, adi kortanv. ‘Rubber’-achim zhaddam amkam ‘rubber’ ditat. Tache ami gaddieche ‘tyres’ toyar kortanv. Konvcheche ami zonelam, piyeonche ‘glass’, adi toyar kor‘World Wide Web’ tanv. Punn konvchi zhaddak ‘World Wide Web’ (www) ek vhoddlem pustokalay (li- zaina. Renv, ‘limestone’ ani ‘soda’ brary) koxi. Hantuntli mahiti sonvsarantlea ‘computers’-an- vaprun konvchi toyar kortat. Hi cher rakhun dovorloli asa. ‘World Wide Web’-hantun 8000 konvchi nibor ani ghott zata. Ked‘million’-hache poros subez panam asat. Him panam mahiti- nam-i hi konvchi itli ghott asta n borlolim ek khandd zavn asa. Tuka zai ti mahiti tuvem so- ki pistol-achi gulli pasun tantuntlean pasar zaina. dun kaddum yeta.
Bhurgi kola
Tibe (dots) zoddat Sokol dilam tea chitracher bariksannin nodor mar. Hea chitran soglle mellon 14 tibe asat. 1 to 14 tibo porian eka fattlean ek korun soglle tibe zoddat.
Amchea lhan lhan bhurgeam modem zaitim kolakar bhurgim asat. Tanche ghunn ami azun vollkhonk na. Bhurgeam bhitor asloli kola avoy-bapayamni ani iskolantlea xikovpeamni sodun kaddunk proitn korpak zai. Aiz ami hangasor eka lhan bhurgean chitrailolem chitr tumche somor dovortam
‘Scientists’ ani tancho vavr
Sonkolon korpi Irene Cardozo, Candolim, Gõy
Amkam sonvsarachi, ontorixachi (space) ani her vostumchi konn mahiti dita? Amcho zaiteam vostum sombondhi sompork (contact) zaina, tori astana amkam tanchi mahiti melltta. Amkam hea kamant adhar ditat sonvsarantle ‘scientists’. Choddxe ‘scientists’ amchea faideak vavurtat. Khup tras kaddun, vachop korun, proyogxallent (laboratory) proyog (experiment) korun amkam moladik mahiti ditat. Albert Einstein ek nanvlovkik ‘scientist’ zavn gelo. ‘Scientists’-ank amchea arogyachi khup kallji asta. Amchem arogya ami koxem sambhallchem, amkam duens koxem zata, hea vixim mahiti sodun kaddtat. ‘Scientists’ vokhdam toyar kortat. Tim ghevn amchim duensam borim zatat. Amkam hospitolamni goroz poddta toslim vhoddlim mixinam toyar kortat. Him mixinam vaprun, dotor mon’xache jiv vattaitat. Hea khatir sonvsarant ‘scientists’-ank manan lekhtat.
Chotray : Avoy bapayamni ani xikovpeamni amkam bhurgeamni chitrailolim chitram daddun vinonti kortam.
Hem chitr chitravpi: Ariva Dias, Vorg IV, Fatima Convent High School, Margao.
Proxn: (1) Soglle tibe zoddlea uprant koslem chitr toyar zalem? (2) Taka favo toso rong bhorat.
Ponnje<Sonvar, 14 Setembr, 2013<
Rajkaronn
Amcho Avaz Prodhan Montri zavnk Rahul ‘fit’ Gõy Vidhan Sobha odhivexon Dr. Manmohan Singh hachem mot Otubr 9 thavn suru
Novi Dil’li: Bharati Kongres pokxacho up-odheokx Rahul Gandhi hachea angant desachem fuddarponn korpachi kopxi (capacity) asa, ani yeta tea Lok sabha venchnnukam uprant Prodhan Montri zavnk toch ek Kongres pokxant adorx (ideal) umedvar zavn asa, oxem Prodhan Montri Dr. Manmohan Singh hannem gelea Sonvara sanglem. Kongres pokxachem fuddarponn cholounk Rahul Gandhi ho yog’geo (fit) asa? Oso prosn kaim potrkaramni taka vicharlo tedna, Rahul Gandhi vixim aplem sohomot porgott korta astana, “Rahul Gandhi-chea fuddarponna khala vaur korpak khupuch khoxalkai bhogtoli. Tachea angant desacho Prodhan Montri zavpachi kopxi asa,” oxem Bharat-antlea potrkaram kodde uloitana tannem
aplem promannik mot porgott kelem. “2014 vorsa zavpi Lok sobhechea venchnnukam uprant hanv Kongres pokxant kosli-i bhumika korpak toyar asa. 2014 venchnnukam uprant desachem Prodhan Montripod cholovpak Rahul Gandhi ho ekuch ut’tom umedvar zavn asa, hem sodanch sangot ailam. Ani Rahul Gandhi-chea fuddarponna khala Kongres
prosn kaim potrkaramni taka vicharlolo, tea vellar Dr. Manmohan Singh-an aplem spoxtt ani promannik mot Kongres pokxacho up-odheokx Rahul Gandhi hache vatten dilem. ‘Parliament’-acho vaur virodhi pokxamni cholounk divnk na hea aropa vixim vicharlem tedna, “Virodhi pokxachea fuddareamni je prosn vicharlole, tanche zabab divpak hanvem zata title proitn kele. Virodhi pokxache fuddari vichartat titleai prosnacho zabab divpacho mhozo proitn asta. Desantle porje pasun mhaka kainch ek lipoupachem na, magir to kollso ghottallo asum vo her koslem prokronn, hanv vicharlolea prosnank zabab ditana khupuch promannik ravtam,” oxem Prodhan Montri Dr. Manmohan Singh hannem potrkarank ugddapem kelem.
pokxacho kosloi vaur korpak mhaka khupuch sontos bhogtolo,” oxem tannem fuddem mhonnlem. Kongres pokxantlea choddxea fuddareank yeta tea Lok sobhechea venchnnukam uprant Rahul Gandhi Bharat-acho Prodhan montri zalolo zai, taka lagon tuka (Dr. Manmohoan) porot ek pavtt desachem fuddarponn cholovpak sanglear tum tem svikar kortolo? Oso
9
Amcho AvAz Protinidhi
Ponnje: Gõy raj’jeachem Vidhan Sobhechem odhivexon 6 disanchem astolem. Hea odhivexonachi survat Otubr 9-ver zatoli, oxi mahiti Vidhan Sobhecho sochiv N. Subhedar hannem dili. Hea odhivexonache kamkazache dis Otubr 9 tem Otubr 11 meren 3 dis ani 15 tem 17 meren sov dis choltolem. Otubr 14 hea disa BakriId porob asa sutti asa. Odhivexona khatir goroz ti toyari Porvore hangachea vidhan sobhechea sobha ghorant puray zalea, oxem N. Subhedar-an spoxtt kelem. Gõy raj’jeachem fattlem vidhan sobhechem odhivexon sumar 28 dis chol’lolem. Sot’ter aslolea BJP sorkaran itlea lamb kallachem odhivexon gheun, virodhi Kongres pokxak samkech addve uddoilole. Hech toreche proitn sot’ter aslolo Parrikar sorkar korpak sodta, oxim lokxonnam (signals) zollkhopak lagleant. Gõyant voizuki sevent asloleo sonvstha ani vaurpeank surokxa div-
pachem vidheyok-ak (bill) sorkarache montri mondollache boskent man’neotai mell’lea. Hem ‘bill’ hea odhivexona vellar sobha ghorant cheorcha korpa khatir sorkar manddpacho asa, oxem Gõycho Bholaike Montri Laxmikant Parsekar hannem sanglolem asa. Dotorki ani voizuki sevent astana tancher hol’lo (attack) zalear, tankam surokxa divpa barabor te vapurtat tea yontrankui (instruments) surokxa divpachi tortud Laxmikant Parsekar-an hea ‘bill’-ant kelea. Tech porim sorkari voizuki seva gheupak yeupi porjekui, tancher onit
zali zalear dotorancher, norsincher ani hospitalamni vaurpi kamdarancher tokrareo korpachi-i tortud hea ‘bill’-ant keloli asa. Hea ‘bill’-acher vidhan sobhechea odhivexona vellar sobha ghorant cheorcha zatoli. Tech porim hea ‘bill’ak man’neotai mell’li zalear, sorkar vell vibadd korinastana, tem chalik laytolo. Gõy raj’jeant sorkarachi man’neotai aslolea sogllea khasgi dotorank, ‘clinics’-ank ani hospitalank hem ‘bill’ pas zalem zalear, surokxa melltoli, oxem Parsekar hannem fattlea vidhan sobhechea odhivexonant sanglolem.
Ambott-Tikh
Aurelio viegAs
Damu Naik-ache dis bhorle? Atam okosmat Manohar Parrikar, Fatordacho opokx Amdar Vijai Sardesai hancho khas ixtt zalolo dison yeta. Atam hi ixttagot fokt Damu Naik-ak aplo zago dakhovche khatir oxem soglleank zannun ailam. Damu Naik-an tor apunn Lok Sobhechea Dokxinnent BJP-cho umedvar zatolo mhunn ott dhorun bosla ani haka lagon Parrikar-an apli ixttagot Vijai-a kodden kelea ani Damu-chim sogllim kamam urfattim korpak tachi yevzonn chol'lea. Dusre vatten Vijai-ak naka Kongres-icho Francisco Sardinha porot Lok Sobhechea
nivoddnnukank boslolo ani tachea odmasa pormonnem ti tikett porot Sardinha-k mellpachi xokeotay aslolean Vijai-an Kongres-i pasun pois ravpak nichev ghetla hem yevzun Parrikar-an he sondhecho faido ghetla hantun dubav na. Survek Vijai-an BJP-i add osli todd-modd keloli ki Parrikarak tannem zaitea prosnancher dharer dhorlolo ani atam okosmat tannem Parrikar-a add ekui utor uloinam zavnk nichev kela. Atam hem karasthan tannim dogaimni mellun rochlam mhonn sangpak eka parkheachi goroz na. Atam Fatordantui Damu Naik-acho pavorui dhil poddlolea porim zala ani kaim Damu-che tenko diupi Vijai-ak aplo palov diupache toyarent asat oxem kollun ailam. Atam hem sogllem ghoddta tem fokt Damu Naik-an apunn Lok Sobhechea venchnnukent bospachi khoxi dakhoiloli mhonn. Atam ghorchea mon’xak bhair dovrun Parrikar Vijai-ak tenko dita tem pollovn hantun kitem tori "punn" asa oxem sid’dh zata. Micky, Monseratte ani Vijai sod’deak aplim karddam eke vegllech toren khelltat tacho nikall anik thoddeach disamni melltolo.
Churchill-ache sopnantle pul toyar?
Jedna Parrikar-acho BJP sorkar sodrer ailo tedna Sinquetim-Benaulim pulachem kam
okosmat bondh korpant ailolem punn atam teach pulak Parrikar-an apli maneotay dilea punn hea pula vhelean fokt mottorsaikoli ani saikoli vetoleo oxi ghoxnna kelea. Atam hea pula vhelean kitem-i vochom punn pul tori ubo astolo nhoi? Jea lokamni hea pulak virodh kelolo tea lokanchem sangnnem oxem aslem ki aplea xetantlean vo bhattantlean pul naka. Zori ho pul mottorsaikolinkuch vapuddcho oso kaido pasun kelo zalear mottorsaikoli vochpak tori roste zayech poddle na? Atam Churchill-an kelolo pul kaim virodhi pokxanchea fuddareank naka aslo. Hea pula add asloleanchim motam mellovn ghetlim mhunttoch sadhlem---oxem zalem na? Tori astana lagu zatole Amdar Caitu Silva ani Montri Avertano Furtado mhunttat ki ami lokanchi Ganpati utsova uprant ek sobha ghetole ani hea pula vixim lokank kitem zai tench kortole. Atam lokanchi khobor sodd: Parrikar-an ek pavtt pul korpacho nirnnoy ghetlo mhunttoch zalem. Tea uprant Caituchem ani Avertano-chem porian xanneponn cholpachem na. Jedna Churchill PWD montri zalolo tedna tache tin pul bandhpachem sopon aslem ani tem mhunttlear Telaulim-Varca pul, zo
lokank ugtto zala, dusro Assolna-Cavelossim pul zo hea vorsachea xevottak ugtto zatolo ani tisro Sinquetim-Benaulim pul, zacho vavr Parrikar-an modim poddun bondh dovorlolo. Atam Churchill-achem hem sopon rokddench purnn zavpachea margar asa. Pul konnacheai sorkaran purnn zaum punn te pul Churchill-an kele mhunn tachem nanv omor urtolem hem mat BJP sorkaran visronk zaina.
Moddganvcho Nogorpoti konn?
Zoso ghorant bhaddean ravpi ek monis ikra mhoineacho ghorachea malka borobor kontrad korta tosloch ek kontrad Moddganvcho Nogorpoti Arthur Silva-n her nogorsevokam vangddeam kodden kelolo ani apunn tea kalla modem Nogorpotichi khurchi soddtolo oxem axvason dilolem punn to kall sompon gelo punn ghorantlean bhair sorpacho nikalus khobor korina hem
monant ghevn Moddganvche nogorpalikentle 20 zannantle 12 nogorsevokamni tacher ovisvasa tharav (no-confidence motion) manddlo ani tachea kallant koslinch udorgotichim kamam zavnk na mhonn tacher arop ghatlo. Atam kamam zavnk nant he arop fokt lokanchea dolleank panam bandpache. Khorzota eke kodden khorpitat boltech kodden osli goth ti. Amdar Digamber Kamat ani Vijai Sardesai sod’deak tori mhunttat ki hea ovisvasa tharavant aplo kosloch hat na ani dogui zann aple hat dhuvun negar zaleat punn halinch dogaimni eka-mekachi bhett ghevn tanche dogaim modem kitem tori xizta oso vas bhair aila. Dogui Amdar aplo Nogorpoti zalolo pollovnk dolleant tel ghalun dis asloli rat kortat punn poilim sod’deak Arthur sodrevhelo poddonk zai nhoi? Sod’deak Setembrache 18 tarker hea ovisvasa tharavacher boska zatoli ani tantun Arthur-achem noxib kollun yetolem. Arthur aple-i vatten ho visvas jikhon ghevpacheo rattavolli korta punn azun meren taka noxib titlem hansonk na mhonn sid’dh zalam. Zorui lagu zatole Amdar apunn kiteantuch na mhunttat punn ek pavtti Nogorpoti nivddun yetoch ho monis aplo mhonn tachea vangdda fottu mat kaddunk visronant. Atam zo Amdar novea Nogorpoti borobor fottu kaddtolo tedna Arthur-ak uddovpak hacho hat aslo mhonn jerul provar zatolem. Koll'lem Arthur Bab?
Rupea Podd’dear
‘Andaz Apna Apna’-cho ‘sequel’ yeta
Sod’deak bollywood-and cholchitranchim ‘sequel’ yevpachem promann borench vaddpak laglam. Novea adlea Hindi cholchitranchim ‘squels’-am eka fattlean ek yeupak lagleant. Sod’dea 1994 vorsa khupuch gazlolem vinodhi cholchitr ‘Andaz Apna Apna’ hachem ‘sequel’ yevpachea margar asa. Punn, hea ‘sequel’-ant Amir Khan hachea zagear Shahid Kapoor ani Salman Khan hachea zagear Ranbir Kapoor bhumika kortana zollkhotole, oxeo khobro sod’deak bollywood-ant posorleat. Cholchitranchi nirmiti korpi Rajkumar Santoshi hachem ‘Fatta Poster Nikala Hero’ hem cholchitrui anik thoddeach disamni ‘release’ zavpachem asa. Hem cholchitr bhair sorlea uprant Rajkumar Santoshi ‘Andaz Apna Apna-2’ hachea vaurak hat ghaltolo. “Hea cholchitrache kothe vixim sod’deak kam chalu asa, ani hanv atanch konnak kainch sangpak xokchona,” oxem Rajkumar Santoshin potrkaram kodde uloitana sanglem.
Kareena-cher kherit kantar Saif Ali Khan sod’deak tachem novem cholchitr ‘Happy Ending’ hachea vaurant gunthlolo asa. Heach cholchitrant Saif-achi ghorkan Kareena ek kherit kantar korpachem asa, oxem ‘Happy Ending’ hacho digdorxok Raj Nidimoru hannem sanglem. Digdorspi Raj Nidimoru hannem sanglem, “Ami Kareenacher ek khas kantar korpak chintlam. Punn, he gozalicher odhik kam korpachi goroz asa ani hem kantar kosle pod’dotichem astolem hacher amcho vichar chol’la. Punn, koslech gozalicher hanvem ani Saif-an nirnnoy gheunk na. Hea kantara xivay Kareena hea cholchitrant ‘guest appearance’ koxem zollkhotolem. Hea cholchitrachem ‘shooting’ Amerikent kelam. ‘Happy Ending’ cholchitrachem kam 75% purnn zalam ani tem yeta tea Mars mhoineant ‘release’ zavpachi xok’keotai asa,” oxem digdorxok Raj sangta.
Big B-cho 5-vo bonglo Hindi cholchitrantlo ‘super star’ mhonn pacharlolo Big B Amitabh Bachchan hannem halinch Mumboint Juhu hangor ek bonglo vikhto ghetla. Amitabh-acho ‘Jhalsa’ hea nanvachea bonglea kuxikuch ho tannem ghetla to novo bonglo asa. Ekunn 50 kotti rupiya khorch korun Amitabh Bachchan hannem ho bonglo ghetla ani to 8 hozar chovkonn metram zomnicher asa. Mumboi xarant atam meren Amitabh-acho ho 5-vo bonglo zavn asa. Amitabh Bachchan hache kodde tannem adim ghetlole ‘Prateeksha’, ‘Jhalsa’, ‘Jhanak’, ‘Vast’ oxea nanvanche chear bongle asat. Amitabh-an hea novea ghetlolea bongleak azunui nanv divnk na. Juhu hangasor aslolea ‘Jhalsa’ bonglea xezareakuch ho bonglo asa. Taka lagon hea novea bongleachi ek vonnot foddun to ‘Jhalsa’ bongleak zoddun donui bongleancho ek bonglo korpacho Amitabha-acho vichar asa, oxem Amitabh hache laginche monis uloilolem aikopak mellta.
‘Krish-3’ hacho ‘first look’ Hindi cholchitrancho ‘super star’ mhonn pacharlolo Hritik Roshan hachem khupuch cheorcha kelolem ‘super hero’ malikentlem ‘Krish-3’ hea cholchitrachem ‘promotion’ sod’deak ‘social sites’-ancher novea rupan suru kelam. ‘Website’-icher dakhoilolea adlea ‘poster’-ant Hritik Roshan fokt sadea rupan aslolo pollevpak melltalo, punn hea novea ‘poster’-ant Hritik Roshan aplea tonddak ek ‘mask’ ghalun aslolo pollevpak mellta. Ho ‘website’-icher novo ‘poster’ pollevn hem tachem novem ‘Krish-3’ cholchitr pollevpak lokachi utsukta khupuch vaddtoli, oxi cheorcha sod’deak chalu asa.
Sanjay Dutt-ak ‘make-up’ korunk porvangi Hindi cholchitrancho famad kolakar Sanjay Dutt sod’deak bondkhonnint asa. Yerawada bondkhonnint koideancho sohobhag aslolea sonskrutik karyavollint Sanjay Dutt vantto ghetolo mhonnpachem aikopak ailam. Tea khatir sod’deak kheast bhogpi Sanjay Dutt-ak ‘makeup’ korpachi porvangi thoinchea bondkhonnintlea odhikareamni dilea. Yerawada bondkhonnichea ‘welfare fund’-ache he sonskrutik karyavollint Sanjay Dutt nattkulem, nach ani mimicry kortolo. Hea khatir taka ‘Quick Spa & Saloon’ hache koddlean ‘make-up’ korpacheo suvidha melltoleo. Hea ‘make-up’-ant taka kens katrunk ani her vostuncho soeg melltolo. He soglle ‘programmes’ Pune hangachea eka ‘theatre’-ant zatole ani tea karyavollink pulisanchi koddok bondabost astoli, oxem kollon ailam.
‘Horror Story’ Setembr 13-ver ‘release’
Namnecho Hindi cholchitrancho digdorspi Vikram Bhatt hachem ‘Horror Story’ hea cholchitrachi utsukta khupuch vaddlea. Hea cholchitracho ‘poster’ khupuch bhirankull koso toyar kela. Hea ‘poster’-a pormonnem hem cholchitrui titlench bhirankull astolem kai? Oso prosn cholchitram pollevpi eka –meka kodde pollevn korpak lagleat. Hea ‘Horror Story’ cholchitra vixim uloitana, Vikram Bhatt hannem sanglem, ho tacho Hindi cholchitranchea mollar ek vegllech torecho proyog (experiment) zavn asa. Hea cholchitrachi kanni 7 ixttam modekat gunthloli asa. Hea cholchitrak ‘Friday the 13’ oxem-i sombhondit koetat. Ani hachem karann mhonnlear, hem cholchitr Friday (Sukrara) 13-ver ‘release’ zavpachem asa.
Amcho Awaz Sept 14_Layout 1 9/13/2013 8:06 PM Page 10
Ponnje<Sonvar, 14 Setembr, 2013<
Sahitya
Amcho Avaz
10
Pustok Niyall
Zatinchim durgam ani toddzodd onvollkhi nhoi karonn tannem aplem likhann Romi ani Nagri lipint chhapun haddlolem asa. Akaxvanni ani Durdorxonnacher tannem nokri kelea ani Romi lipintlea borovpeanchem sahityik yogdan vollkhun ghevun ani aplem likhann chodd ani chodd vachpeam meren pavchem mhunnon tannem hi kadombori Romi lipintlean uzvaddak haddlea. Hi kadom’bori veg-vegllea patram bhonvtonnim ghunvta: Kristanv-Hindu, voilea ani sokoilea zatinche ani goribgirest. He kadom’borichem mukhel patr Suzan. Tem gorib ghorabeantlem ani sokoilea zatichem oxem Pandharinathbabachea likhannantlean spoxtt zata. Suzan aplea patranvachea putachea, Babushachea, mogan poddta ani kazar zaunche adinch tem gorbest zata. Oslea vellar, patranvacho put Babush ghorcheancheo addkholli astanaim Suzana lagim kazar zavnk kobul zata. Punn tachim ghorchim tancher add yetat. Haka lagun ghorbhpata xivay dusro rosto Suzanak disona ani lojek poddchim nhoi mhunnon
dale luis Menezes
Mog soglleam addkhollincher ani odruxttancher zoit vhorta hi kolpona amkam novi nhoi. TV-cher ani cholchitramni ami tem polletat ani sahityan-ui tem amkam vachunk mellta. Sogllea avhanak ani koxttank fuddo korun aplea mogak somazachi man’yotai tim koxim mellovn ghetat hemvui ami pollelam. Punn osleo kannio kolponik (utopian) aslolean amkam khorem chitr dixtti poddona. Boroilam vo dakhoilam titlem tem sompem nasta. Pandharinath D. Lotlikarachi poilich kadom’bori Toddzodd amkam oslich ek kanni sangta. Konknni vachpeank Lotlikar
Gulf-ant aplea bapay sorxim tem ani tachi avoy vetat. Suzan-acho mam’ adhunik vicharancho. Tachea mota pormonnem mog asta thoim zat ani kat manop sarkem nhoi mhunnon. Dekhun Antao-Uncle fuddakar gheta ani Suzanache famili borobor kazarachem uloup korunk Babush-achea ghora veta. Punn tankam thoimchim dhanvddaitat ani pulisancho adhar gheun tankam bhondkhonnint pasun ghaltat. Kadom’borint Babush ek tovnas bhurgo oxem dakhoilam zo apleo vaitt sonvõyo kosoch soddunk sodina. Kaim vorsam sorlea uprant Suzan Gõyant portota. Aplea sobhavak lagun Babush-achem vaitt nanv ganv bhor posorta ani taka ekui soirik yena. Babush apleo khonti-dukhi soreant buddoita. Tachea avoy-bapay-k zori chinta zata tori mijaxen ani vhoddponnan buddlolim tim astat ani dusreank – odhik korun sokoilea-zatichea mon’xeak – hinnsavpachem tim soddinant. Punn hanga kanni ek vegllench vollon
gheta. Tanchi dhuv Subhada eka Biharchea tornattea borobor pollon veta. Tednam tankam kollon yeta ki Subhadacho ixtt, Udai zo mhaleanche zatintlo asta ani zannem nigtench aplem dotorponnachem xikop kobar kelolem asta, to Subhadak boro sangati sobhtalo aslo mhunnon. Oxir monachim him mon’xeam xevttim aplem chintop bodoltat ani sogllem zagear ghalunk vavurtat. Babushachem mon azunui Suzan-ak axeta. Jednam Suzan-achi famil ani Delhi-cho ek builder¬ tanchea bhat-bhensachea kestanvant ghuspota tednam vatt meklli korunk Babush tankam adhar dita ani hem polleun Suzan-acheim mon bodolpak lagta. Xekim Suzan ani Babush kazar zatat ani sogllim sukhan aplem jivit sartat! Mhojea mota pormonnem zaite mud’de borovpean kadom’borint zori voir kaddleat tori zaite uzvadd ghalinastanam urleat ani te ami bariksannem niyallunk zai. Zaticheo beddyeo toddtolo zalear Lotlikar-bab suchoita tem
oxem: Aplea bhurgeamni ghetlolea oslea nirnnoyant voddilamni modem poddchem nhoi. Punn kadomborintlea Adlem Chintop hea mathallea khal boroilolea bhagant, zatichea ani dhormachea vadak lagon poddloli futt, vachpeak somzun ghevunk komi poddta. Borovpi dhorma vixim kai zati vixim boroita tem titlem spoxtt zaina. Ontor-zati ani ontordhormik lognam (intercaste/religious marriages) somazak nyai ani sukh mellovn ditolim, hem Lotlikarbabachem dhoronn amcheamni sompeponnim mandun ghevnk zaina. Kiteak oslea ontor-zati kazaram modem je prosn uprastat te Toddzodd kadom’borint zori sompeponnim hatall’leat tori te gombhir ani monant gondholl korpi asat. Dekhik, hea adhunik ani novsorlolea kallant ‘vorn-vevostha’ (zacher zat dhorloli asta) ostitvant nam oxem jem borovpi boroita tem mandun ghevnk kotthinn lagta. Suzan hem zori kadom’borintlem mukhel patr, torui tachea jivitantle soglle nirnnoy
ontor-dhormik/zati logna viximchea nirnnoyant avoy-bapay-n toddzodd korunk zai oxem he kadom’boricho hetu asa. Punn hanga gorib ani sokoilea zatichea Suzan-an matr chodd toddzodd keloli disun yeta. Zatichem ani protinidhitvachem rajkaronn (politics of representation) koddek dovorlem zalear, Pandharinath Lotlikar ho Konknnintlo ek boreantlo boro borovpi oxem amcheamni mhunnonk zata. Tachi bhas sundor ani rosall. He kadom’borint bore hansovpache khinn amkam vachunk melltat. Dekhik, Carnival Ballak Babush-achim kelolim fokanddam. Zorui ami Toddzodd hea utrache don bhag kele zalear amkam don vegllim utram melltat: todd (mhonnge toddop) ani zodd (mhonnge zoddop). Novo somaz ghoddunk vechea poilim, zatichea bhedbhavacheo sankhlleo ami toddunk zai. Magir amkam toddzodd korchi gorozuch ghoddye poddchina. Hea niyalla vixim tumchem mot diyat: www.daleluismenezes.blogspot.com
tacho Uncle-Antao hoch gheta vo aplea noxibant jem nirmilolem asa tem Suzan moneamni mandun gheta oxem dakhoilam. Suzan jednam kazar zata tednam tem aplo dhorm ani nanvui bodolta – Suman, mhonnge borem mon oso tacho orth. He ghoddnnukecher borovpi vistaran boroina ani toxem te sohoz ghoddta oxem dakhoita. Hanga Suzan-acho avaz ho tacho svotacho oso disona. Eke vatten vaitt tem soddun divn, borem tem apnnavunk borovpi ulo kortana eke ostoren aplo dhormuch nhoi tor apli vollokh ani osmitay pasun soddun divop hacher Lotlikarbab titlo uzvadd ghalina. Oslea
Kovi ani Kovita Gõy Mhojem
daniel f. de souza Vasco, Gõy
Gõychi sobitay pixi Korta bhonvddekarank Gõychem poryotton Faideak poddlam dhondekarank Gõyant favo teo nokreo na zaun Niz Gõychea put-dhuvank Purtugez Gõykar zaunche Poddle niz Gõykarank. Gõychi suttka zatoch Khoxen bhorle Gõykar Somzun Gõyant kortele Mhunn aplo sonvsar Gõychi suttka zaun Boltench ghoddlem Bhaile pavnne yeun Hanga zaunk pavle Gõykar.
Bannavle, Gõy
Jafdes (a.J. fernandes) Cuncolim, Gõy
Amchea ghontterantlim poram Amchi vatt polletelim Tankam khavodd diunk zai Na tor bhuken vollvolltelim
Devan amkam vhodd keleam Mollob ani varem rochun Zhaddam ani follam diun Pakatte haloit varear uddunk Eka khandear thavn dusrea khandear Nachtanv gaitanv fulam vangdda Devan dil’lo tallo amcho Gavun dakhoita ugttea mollbar
Gõy mhojem sobitayechem Painnem mhunn bhogtalo Amkam vhodd obhiman Atam sobitay sompon geli Veta thoim kochreachi ollxig-ghann Odhikareamni bhere keleat kan Gõy mhojem, sobit Gõy mhojem Konnem viklo zait tuzo abru man?
Gõy adle bhaxen Na re tem atam Gõychem vatavoronn
Mekllea varear uddtta ami Koslich amkam oddchonn nam Sokall fuddem utt’tta ami Devak gavunk gaionam
Cyrilo d. fernandes
Lhanponnar xetant-bhattant Nachon-uddon khevlom hanv Atam xetam nodrek dissonant Tanchea zagear unch bilddingam Bhattant atam nachpa-moidanam Dongrar-aframentan kazu disona Dongor kapun ubarleant xaram Nodrek poddtat bongle-ghoram.
Ratranni
Vivid Chintnam
Amchem Vhoddponn
Sogllench boxtton gelam Vochot thoim distat on-Gõykaram Niz Gõykar nodrek zolkhona Gõy mhojem pavnnek poddlam Fuddem kitem zait Dev zanna.
Poilem zhaddachem foll pikta Tedna tem amkam favta Chônch marun ruch dekhtana Devak ami argam vompta
Joe Mario Pereira
Doganch amchim poram Koxttamni vaddoilelim Amkam pornea ghontterant sanddun Voir mollbar uddun gelim Amchean atam uddunk zaina Pottachi bhuk-ui sonsunk zaina Poramni? Fantodder utt’ttalim ami Tumkam on’n sodunk Amchi tumkam yad na?
Dor vorsak pavsant Hanstea rupan tum rukhak fulta Noketram zoxim mollbar zhogzhogta Vozram koxim khandeancher hum’kollta
Konvllea datt panam modekat Kuddik dhovem vostr ghalun Hea novlavont sonvsarant chintunk poddlam Kosle Rochpean tika dilet gunn
Fokt thoddeach vellacho tuzo sonvsar Punn domdom xinvraita sogllo vatthar Orde vatter tuzo thav mellta Ani tum khoim asa tem pasun kollta
Fokt ratchench rajyo tujem Dekhun ratranni mhunnon tuka nanv poddlam Bagint asat dusrim fulam Punn tunch mat bexud zavn zomnir zhoddlam.
Majorda, Gõy
Bhizle sarkhea chan’neank bhonkta kutro Bilkul porva korina voir thavn Polletolo ratcho chondr goro-goro Bhonkun bhonkun thoklo Torui loz vollkhun gheunk Kosoch kobul na zalo Ponnsachea goreamcho vas Ekuch goro khalear puro Tachea vasacho urunk ugddas Bandloli dori tutt’tta soukas Tanche modem na zatoch moipas Aiz mon’xachea utrak na visvas Hakach lagon nitik poddta fas Sabar vostumchem vaddlam mol Mhargayechem marlam vaddoll Chulir votlolea dudak Anik roddum naka Tujim dukham poddchim na faideak.
Somajik Mollar
Ut’tor Gõyant bekareanchi sonkhea chodd ‘Employment exchange’-antli mahiti Ponnje(AAB): Desantlea lhan-vhodd udheogamni Gõy raj’jea kodde keloli fatt, tech porim sod’deak hangasor ‘mining’ udheog bond aslolean, Gõychea rozgar nondnni kendrant (employment exchange) ap-aplea nanvachi nondnni korpi mon’xanchi sonkhea vaddpak laglea. Ut’tor Gõychea rozgar nondnni kendrachea vibhagant 75 hozar zalear, Dokxinn Gõyant 45 hozar lokamni aplea nanvanchi nondnni keloli asa. Hea chalu vorsa Agost meren bekar lokamni ‘employment exchange’ hantunt nondnni kelea, tea lokancho ankddo sod’deak 1 lakh 20 hozar itleacher pavla. Hi mahiti ‘employment exchange’-intlea odhikareamni dilea. Gõyant Ut’tor ani Dokxinn hea donui jil’leamni (districts) rozgar nondnni kendram asat. Ut’tor Gõyant Ponnje xarant aslolea rozgar nondnni kendrant bekar lok vochon aplea nanvachi nondnni korta, zalear Dokxinn Gõyant hem kendr Moddganv xarant asa. Rozgar ani Kamdar Ayukt (Employment and
Ut’tor Gõychi nondnni Xikxonnik Patrta Podvi (degree) aslole Podvi uprantche (post degree) SSC
Sonkhea 20,466 2, 880 23,359
Dokxinn Gõychi nondnni Xikxonnik Patrta Podvi (degree) aslole Podvi uprantche (post degree) SSC
Sonkhea 15,718 2,256 12,926
BEKAR I
Labour Commissioner) Fatima Rodrigues hinnem sanglem, Ponnje xarant aslolea rozgar nondnni kendrant prot’tek disa 60 odhik lok aplea nanvachi nondnni kortat. Moddganv xarantlea kendrant 50 lok aplem nanv nond kortat. “Nondnni korpi lokanchi sonkhea dispottim vaddot ani choddot asa. Punn, nokri mellpachem promann matr khoinch vaddon gelolem dison yena,” oxem Fatima mhonnta. Rozgar nondnni kendrant Podvi (degree) xikxonn asloleancho ankddo 36 hozar 182 itlo asa. ‘Post degree’ aslole
zannim aplea nanvanchi nondnni kelea , tanchi sonkhea 5 hozar 136 itli asa. Zalear, hanche modim 10-vi pas zalole zannim aplim nond keleant, tancho ankddo 36 hozar 285 itlo zata. Ponnjechea rozgar nondnni kendrachea vibhagant 20 hozar 464 ‘degree’ asloleamni aplea nanvanchi nondnni kelea. Zalear Moddganv xarant 15 hozar 718 ‘degree’ asloleancho ankddo asa. Dokxinn Gõychea poros Ut’tor Gõyant ‘degree’ asloleancho ankddo odhik asa, oxem Fatima hinnem ugddapem kelem.
Gharant kam korpeanchi ‘survey’ zatoli ‘Health Insurance’ divpachi-i magnni Ponnje(AAB): Gõyant vaurpi heram kamdaram porim ghora-ghoramni kam korpi mon’xank bholaike seva ani bholaie vimo yevzonn lagu korche khatir tech porim sorkara koddlean melltolea her suvidha ani sovloteancho labh tankam-i mellche khatir, hea kamdaranchem sorvekxonn zatolem. Ghora-ghoramni kam korpeank suvidha mellcheo, hea khatir ‘Bailancho Saad’ he songhottnen Gõyche vidhan sobhent venchun ailolea 40-ui amdaram sangata mukhel montri Manohar Parrikar haka ek nivedon (memorandum) dilolem. Hea ‘Bailancho Saad’ songhottnen dilolea nivedonak zabab ditana, mukhel montri Parrikaran soglleam von poilem hea kamdaranchem sorvekxonn korpak suchoilam, oxi mahiti ‘Bailancho Saad’ songhottnechi odheokx Dr. Sabina Martins hinnem dili. Orxim, hem sorvekxonn korpachem kam
sorkarachem asun, sorkaran ti zababdari aplea hatant gheupak zai asli. Punn, hea kamdarank suvidha divpa vixim kosleoch halchaleo suru zavnk naslolean, sorkar hea ghara-gharamni vaur korpi vavraddeam babtint matuy
gombhir na, oso arop Dr. Sabina Martinsan kela. Punn, Gõyche Diocese sonvsthen hea prosnancher upay sodun kaddla, ani hea kamdaranchem sorvekxonn korpachi zababdari apnnancher ghetlea. Hea vixinchem ek ‘notification’ jahir kelam. ‘Survey’ zalea uprant vavraddeanchi sonkhea lokxant gheun, tankam mullaveo suvidha mellcheo, he gozalicher kherit lokx ditole, oxem Dr. Sabinan spoxtt kelem. Gõyant ostoreanchea prosnancher pott’tiddken zhuz divpi ‘Bailancho Saad’ he sonvsthen kelolea eka khasgi sorvekxonnant, gharagharamni vaur korpi ostoreancher khupuch ot’teachar zatat mhonnpachem nodrek ailam. Bhailea raj’jeantlean gharant vaur korpak haddlolea cheddvam-bailank tea gharanche dhoni ghara bhitor dambun dovortat. Kaim vauraddeank ghara bhair poryan vochpak soeg favo zaina, oxem Dr. Sabinan sanglem.
Amcho Awaz Sept 14_Layout 1 9/13/2013 8:06 PM Page 11
Ponnje<Sonvar, 14 Setembr, 2013<
Khella Moidanar
Amcho Avaz ‘US Open men's doubles final’
International Olympic Committee
Gemany-cho Thomas Bach novo odheokx
Buenos Aires: Thomas Bach, International Olympic Committee-cho (IOC) novo odheokx zaunk pavla. Ani adlea odheokx Rogge-chea suvater, IOC-chem odheokpod samballtolo. Buenos Aires-ak zalolea gupit motdanan, chear up-odheokxanchea modlo 59 vorsancho Bach, bhov sonkhen (absolute majority) poddlolea motamni jiklo. 93 motam modle tannen 49 zoddle, ani Puerto Rico-cho Richard Carrion 29 motam vangdda dusrea sthanar aslo. Poilea ‘round’-an, Chinese Taipei-chp Wu Ching-kuo ani
Singapore-cho Ng Ser Miang, he dogui 6 motam vangdda nimnnea sthanar asle. Ani uprant, ‘International Amateur Boxing Association’chea odheokx Wu-chea 36 mo-
‘World No 1’ Novak Djokovik – ak haroilo New York: ‘World No 1’ Novak Djokovicak 6-2, 3-6, 6-4, 6-1 haraun Rafael Nadalan US Open spordha dusrea pautt jikon apli 13vi Grand Slam tosrip jikli. 2010 vorsa hanga zoit ghetlea uprant, 2013-chi tosrip jikon hea vorsa tannen 10 ‘titles’ jikleat, ani taka hea ‘season’an ‘record’ 60 zoit mevlea ani to tinuch pautt harla. Hem zoitak lagon taka inamachea rupan $3.6 million favo zaleat, zachea adharan tachea akh’kea ‘career’-achi zodd $60 million-achean chodd zaunk pavlea. Toxench, to Roger Federer-achea 17 ‘major titles’-chea ‘record’-a lagim pavot asa. Hea tanchea eka-mekam vagddachea 37vea ‘match’-in, ‘injury’-k lagon 7 mhoine bhair aslolo ‘World No 2’ – Nadal, Febreran portun khellpak ailolo ani hem US Open zoit gheun tannen Djokovicacher, tanchea mozgotim zalolea khellamni 22-15 ‘lead’ ghetlea. ‘Injury’-k lagon 2012-n zalolea spordhen bhag gheunk naslolea Nadal-an khel-
Leander Paes 14vo ‘doubles title’ jikta
tam add Ng haka 56 motam mevlim ani tannen dusrea ‘round’-an proves ghetlo. 2001 vorsa odheokx zalolea Belgium-chea Jacques Rogge-chi suvat atam Bach ghetolo. Odheokxpoda khatirche ‘race’-int Switzerland-cho Denis Oswald ani Ukrainecho Sergey Bubka, hevui samil asle, ani tankam dusrea ‘round’-an panch ani chear motam mevlolim. Oswald, International Rowing Federation-cho odheokx mhunn asa. Ani ‘pole vault legend’ Bubka, IOC Board-cho vangddi mhunn asa.
US Open-an Rafael Nadal zoitivont
New York: Alexander Peya ani Bruno Soareschea pongddak haraun Leander Paes ani Radek Stepanek-an ‘US Open final’-in zoit ghetlem. Hi Paes-chea ‘career’-achi 14vi ‘doubles title’, ani attvi ‘men's doubles Grand Slam title’ zaun asa. Arthur Ashe stadium-ar zalolea hea khellan, Paes-Stepanek-achea pongddan Peya-Soaresachea pongddak ek vor ani 12 minttamni 6-1, 6-3 haraile. Gelea vorsa Australian Open-ak jiklea uprant, hi Paes ani Stepanek-achi dusri ‘major title’ zaun asa. 40 vorsanchea Paes-achi hi tisri US Open title asa, ani adleo donui ‘titles’ Czech vangddea boraboruch to jiklolo. 2006 vorsa Martin Dammachea vangdda, ani 2009 vorsa Lucas Dlouhychea vangdda to jiklolo. Gelea vorsa Bryan bhavanchea add harlea uprant, Stepanek-chea vangdda Paes dusrea sthanar ailolo. Atam Paes-achea lagim 14 ‘major titles’ asat, zatun 6 ‘mixesd doubles trophies’-ui samil asat. Zalear, Stepanek-a lagim don ‘Grand Slam titles’ asat, jeo tannen Paes-achea borabor jikleat.
Italian Grand Prix 2013-an Sebastian Vettel-an ghetlem zoit Monza: ‘Pole position’-ar survat kela uprant Sebastian Vettel-an Italian Grand Prix-an zoit ghetlem, ani Ferrari-chea Fernando Alonso voir ‘points table’-ar bori ‘lead’ ghetlea. ‘Race’ichea survatechea bhagan Felipe Massa-chea dobavak lagon matxeo oddchonneo aileo, punn xevottchea bhagan Alonso-k 5.4 seconds ani Mark Webber-ak 6.3 seconds fattim uddoun Vettel-an zoit ghetlem. Sat ‘races’ urloleo astana, Vettel apli chovti ‘Formula One title’ jiktolo oxi xokeotay nirmann zalea. “Boro vhoddlo ontor nirmann zala ani amche lagim favoxeo ‘races’ nant ani fatto-fatt ‘races’ jikonk amchi titli goti-i na,” oxem Alonso-n sanglem. “Amchem noxib borem asonk zai ani Sebastian kaim ‘races’ purnn ko-
lachi bori survat keli. Ani, Djokovic-achea 14 ‘unforced errors’-ank lagon, tannen poilem ‘set’ 42 minttamni sompeponnim jiklem. Punn dusrem ‘set’ Djokovic jiklo. Ani, 3 voram 21 minttam uprant xekim Nadal-ak zoit mevlem. Victoria Azarenka ani Serena Williamsachea mozgotim zalolea ostorenchea ‘US Open final’-in, ‘defending champion’ ani World No 1 Williams-an No 2 Azarenkak 7-5, 6-7 (6), 6-1 haraun panchvea pautt US Open spordha jikli.
runk pavonk zaina.” Monza ‘circuit’-avelem hem Vettel-achem tisrem zoit zaun asa, 2008 vorsa Toro Rosso vangdda taka poilem zoit mevlolem, ani 2011 vorsa Red Bull-achea vangdda dusrea pautt jiklolo. Hea vorsachem hem tachem 6vem zoit zaun asa, ani ‘career’-achem 32vem. Ani atam, Alonso tachean 53 gunn fattim asa ani Lewis Hamilton tachean 81 gunn fattim asa. ‘Pole position’-achea xivay dusrea zagear saun jikpi ekloch Rubens Barrichello aslo, zannen 2009 vorsa panchvea sthanar survat keloli, ani teach zagear saun survat korun Alonso toxem kortolo mhunn tannen dakhoun dilem na. Germany-chea Nico Hulkenberg ani Nico Rosberg-achea fuddem, Massa chovtea suvater ailo. ‘Race’ suru zaunchea ek vor adim barik pavs poddlolo, punn ‘race’-ichea survatek borem vatavoronn aslem. Hea ‘season’-an Vettel-an chovtea pautt ‘pole position’-ar survat keloli, ani Junan zalolea Canadian GP uprant hem tachem poilem ‘pole position’ aslem. 53 ‘laps’-anchea ‘race’-intlea 10vea ‘lap’-achea uprant, Vettel Alonsochea sumar 5 ‘seconds’ fuddem
Kola ani Kolakar Vinchar Zabab
IFFI-chi ugtavnni korunk Rajnikant
Tiatr Machiechi nizachi ‘Tragedy Queen’
Novembr 20-ver ugtavnni, toyari chalu zali: Wagh
Ophelia Cabral V: Kednam ani koxem tiatr machier pavlem? Z: Mhoji bhoinn Miss Mohana tiatramni bhumika kortalem ani hanv tache soglle tiatr pollovnk vetalem. Tedna mhaka-i tiatrachi ruch lagli. Ami ravtalim thoim, Mahim, J.F. Rod hannem ‘Apurbayechi Sun’ ho tiatr boroilo ani tantun mhaka bhumika korunk sondhi dili. Hem 1954 vorsa ghoddlem. Mhoje bore bhumikek lagon mhaka tiatr pollennaramni xabaski dili. C. Alvares hacho tiatr ‘Avoycho Xirap’ hantun Miss Mohana ani Shalini Mardolkar mukhel bhumika kortalim. Avchituch Shalini duent poddli ani tea vellar Miss Mohana-n Shalinichi bhumika keli ani mhaka Miss Mohana-chi bhumika korunk sondhi mell’li. Tea disa hanvem poilech pavtt ‘professional’ machier panvl dovorlem. Tedna hanv fokt 17 vorsanchim aslim. V: Azun poriant kitle tiatr boroileat? Z: Hanvem fokt donuch tiatr boroileat. Hachem karann mhunttlear hanv tiatramni bhumika korunk gul’l zalolim ani tea kathir borpavoll korunk vell mell’lo na. Don tiatr je hanvem boroileat tanchim nanvam ‘Mhojim Bhurgim’ ani ‘Bailanchi Sobay’. Tea xivay dusreamni boroilole 6 tiatr hanvem ‘direct’ kelea. V: Tuje pormonnem tuje lokak chodd avoddlole ‘tiatr’ khoimche? Nanvam sangat Z: ‘Mhojim Bhurgim’ ho tiatr lokak khubuch avoddlo ani to tiatr Mumboi toso Gõyant zaitea suvatancher machier haddlo. V: Azun poriant kitlim sumar kantaram ghoddleant? Z: Hanvem kantaram ghoddunk na. Punn xekddeamni kantaram gaileant. Machier toxench ‘records’ kaddun kantaram jivim dovorleam. V: Ugddas upra sarkim tujim ek vo don kantaram. Z: Sasnnak ugddas urpa sarkem mhojem kantar jem hanvem ani C. Alvares-an gailolem tem khorench boreantlem borem zavn asa hantun dubav na. ‘Pettoi Dive’ hea gitachem nanv jem foujent aslolea putacher adarit asa. V: Kitlea sumar tiatramni ‘acting’ kelam? Z: Omkeach tiatramni ‘acting’ kelam mhunn
11
sangpak kotthinn. Punn ogllea unnea 300-400 tiatramni hanvem torekvar bhumika kelea astoleo zanche oglle unne 4000 punn ‘shows’ zaleat astole. V: Tujem boreantlem borem ‘acting’ khoimchea tiatrant? Z: C. Alvares hannem borovn digdorxit kelolo ‘Xezari Kombo’ hantun hanvem ‘negative and comedy’ oso ek atvoch ‘role’ kelo to khorench bhes boro zalo. Tech porim M. Boyer hannem borovn digdorxit kelolea ‘Besanv’ tiatrantli dukhest bhumika khub probhavit zali. V: Tiatrancheo VCDs kaddleai? Nanvam Z: Oi. Hanv ani mhozo ghorkar Bab Peter, ami dogaimni ek VCD toyar keloli tichem nanv ‘Tuka Kiteak Poddlam’. Tech porim C. Alvares hannem nirmann keloli ‘Mogachi Faxi’, ‘Natalamcho Kusvar’, ‘Dison Kudd’ddo Aikon Bhero’, adi VCD-nim hanvem bhag ghetla. V: Kantarancheo ‘audio’ CDs kaddleai? Nanvam Z: Oi. Hanv ani Bab Peteran soglle mellon 8 ‘audio albums’ nirmann kele ani Konkani kantaram nanvlovkik korunk proitn kele. ‘My Rose’, ‘Konknni Motiam’, adi mhoje kaim ‘audio albums’ asa. V: Konknni filmant ‘acting’, ‘singing’ vo anik kosleim kam kelaim? Z: Oi. ‘Amchem Noxib’, ‘Nirmonn’, ‘Boglantt’, ‘Bhuimarantlo Monis’ him Konknni sonvsarant nanvlovkik zalolim Konknni cinema-na hanvem mhotvachi bhumika kelea. V: Tiatr kolakarank tuzo sondex Z: Hanvem sodanch articho mog kela. Koslo-i ‘role’ dilear to hanvem mogan kela ani tantuntleanuch mhaka zoit mell’lam. Amchea tiatristamni mogan ani pot’tidken tiatr kolechi seva korunk hanv tankam vinonti kortam. V: Tiatr pollennarank tuzo sondex Z: Tiatr pollennar mhoje chodd mogache. Tancheach mogak ani apurbayek lagon hanv tiatr machier porzoll’lam. Tancho upkar mhojean visronk zaina. Mhojea rozaran hanv sodanch tanche khatir Devak prarthona kortam. V: Tuka anik kitem sangpachem asa? Z: Oi. Amchi tiatrachi kola sambhallun dovrunk ani teach borobor unch dorjear haddunk amchea tiatristamni ani tiatr pollennaramni promannikponnim proitn korunk mhoje anvdde asa. Tiatrache kole vorvim amchi Konknni bhas ani Gõychi sonskrutay (culture) rakhun dovrunk mhoji vinonti.
Amcho AvAz Protinidhi
Ponnje: Onvduchea 44-vea ‘International Film Festival of India’ (IFFI) hachi ugtavnni korpak ‘super star’ Rajnikant haka amontronn divpak tharailam. Onvdunchea IFFI utsovacho ugtavnne dobazo Taleigao, Goa University hachea moidanar ghoddoun haddpachoi vichar chol’la, oxem ‘Entertainment Society of Goa’ (ESG) hacho odheokx Vishnu Wagh hannem potrkarank sanglem.
Gelea vorsa IFFI-chi ugtavnni Ponnje Campal moidanar ek vhodd mattov ghalun namnecho Hindi cholchitrantlo kolakar Akshay Kumar hachea hatantlean zaloli. Hea vorsa Novembr 20 tem 30 meren ho ontoraxttriya film utsov Gõyant zatolo. Hea vixim odhik mahiti ditana Vishnu Wagh-an sanglem, IFFIchea ugtavnne dobajeak yeupi mukhel soireanchi volliri ESGchea vaurpeamni sod’deak toyar korun dovorloli asa. Ani, hea nanvam modim ‘super star’ Rajnikant hachea nanvacho aspav asa. “Rajnikant-ak mukhel soiro mhonn hajir ravpa vixim ami amcho prostav (proposal) phattoila, ani ami tachea zababachi vatt polleun asat,” oxem Vishnu Wagh-an potrkaram samkar ugddapem kelem. “Tech porim IFFI utsovachi ugtavnni korpa khatir ami Ut’tor Gõyant don tem tin zageanchi pollevnni keloli. Hea zageam modem Taleaigao Goa University lagim aslolem ugttem moidan IFFI-cho ugtavnne dobazo ghoddun haddunk egdomuch ut’tom asa, oxi amkam khatri zalea up-
rant, ami onvdumchea IFFI ugtavnne dobajeak hoch zago venchun kaddla.” Oxem Vishnun spoxtt kelem. Odhik mahiti ditana Vishnun sanglem, Gõyant ghoddun haddpache asat tea Lusofonia khellam khatir Talegao Gõy Vidhyapitta lagsar aslolem moidan sorkaran sudharun haddlam. Lusfonia khell sompon gelea uprant IFFI-cho ugtavnne dobazo ghoddun haddpa khatir hem moidan ami amchea tabeant ghetole. IFFI-cho ugtavnne dobazo hea moidanar ghoddoun haddlo zalear, sumar 2 kotti rupiyancho khorch sorkarak vattaupak zatolem. Hea moidanar 4 tem 5 lokak aspaun gheupachi ‘capacity’ asa,” oxem Wagh-an mhonnlem.
aslo, punn poilea ‘turn’-ar tachea fuddlea uzvea ‘tyre’-ak kaim promannan luskonn zalolean Alonso vikas korunk laglo. 24vea ‘lap’-ar Vettel ‘pits’-an ‘tyre’ bodol’le, ani tachea uprant Webber ani Massa ‘tyre’ bodlunk aile. Punn Alonso 28vea ‘lap’-ar pasun adleach ‘tyres’-ancher ‘race’ kortalo. F1antlean nivruti gheunchea adim aplea nimnnea ‘European race’-in bhag ghetlolea Webber-ak, Monza ‘circuit’-ar tachem poilem ‘podium finish’ mevlem.
Amcho Awaz Sept 14_Layout 1 9/13/2013 8:07 PM Page 12
Ponnje<Sonvar, 14 Setembr, 2013<
Tiatr Machier
Amcho Avaz
Mhojem Khasgi mot sompoitana…
Mhalgodde Tiatrist
Tiatrachem daiz samballpak zai!
Stanley Vaz Sada-Murmuganv
Tiatranchem moladik daiz sambhallpachi goroz asa. Adlea, zanv atanchea kallar sabar tiatristamni hem daiz sambhallun dovorpak khupuch tola-molacho vaur kela ani azunui korit asat, hi tanchi thoknnay korpa sarkhi gozal zavn asa. Punn, hem tiatranchem daiz sambhallta astana, jim noxtteponnam vo burxeponnam tiatranche poromporen bhitor sorleant, tim kabar korun uddoupak zai. Amkam, sabar pavtti polkeo boddayeo marpachi sonvoi asa. Ek-don tiatranchea proyogamni amkam loka koddlean thoddeo-bhov tallieo (claps) poddlearuch puro, ami amkam rokddech ‘King’, ‘Queen’, ‘Prince’, ‘Emperor’ adi… ‘titles’ divn apghoxit pod’dotin amchich fatt
thapttun ghetat. Gõyant zoso tiatr prokar asa, te porim Bharat-antlea sogllea raj’jeamni nattkanche prokar soglleach bhasamni asat. Punn, Gõyant tiatr jitle lovkik asat, titlim bakichea bhasantlim nattkam titlim famad nasum yetat. Punn, Moratti vo Hindi nattkam kaim pavtti puray desant ani videsant porian vochon hozaram vhoir proyog kortat. Tannim apnnank svotak koslech apunn zavn lailole thoktte (labels) vachpak mellonant. Mell’lech zalear, prekxokamni ani potrkaramni tankam te-te toreche ‘titles’ dilole astat. Punn, bhovtek tiatrist aplea nanvank aslole ‘titles’ khud apunnuch lavn ghetat mhonnpachem sot khud tiatrist nakarun gheupak xokche nant. Hanv sangonk sodtam tem, rajkornneancher vo konnacherui khasgi jivitachem kantar mhonnta astana, kantoristamni xim ani moryada sambhallpachi goroz asa. Aichea kallar, ani adlea kallar poryan tiatr hem Gõykarank kormonnuk korpachem ekuch sadon zavn aslem, ani azunui asa. Tiatram udexim hozaramni lokachem udarposonn zata. Tech barabor lakhamni lokak tiatram udexim divirtiment mellta. Eka
J X Miranda Liplolo Avaz Sanddon Gelo
tiatrache tikettichem mol 100 rupiya aslem, torui teg tem chear mon’xanchi ek famil tiatrak geli zalear, to tiatr te familik na-na mhonnlear ek tem dedd hozarak poddta. Hem tiatranchem daiz sambhallun dovortole zalear, lokak ‘clean entertainment’ divpachi goroz asa. Aiz tiatranchea mollar xiklole monis bhitor sorleat. Ani tiatrank yeupi lok poriyan xikxit ani sabar zati-dhormancho asta. Tankam soglleank nodrek dovrun
tiatr te-te pod’dotiche zavpak zai. Rajkaronn hacher atthaplolim kantaram aspak zai, punn tim eka rajkornneachea vauracher atthapun, ani nhoi tachea khasgi jivitacher. Rajkornnich kiteak? Konnacheach khasgi jivitacher kantaram ghoddun mhonnpachem bond zavpachi goroz. Tiatranchem daiz, hem amkam purvozamni sambhallun dovorlolem girest daiz, tem ami soglleamni yog’geo margantlean sambhallpak zai!
Tiatr Niyall
‘Faleancho Dis’ Ghorabeant mogacho ani xanticho zaum J. P. Pereira Majorda, Gõy
Majordecho Seby Ferns zannem adim ‘Bim Toxem Bhat’ ho tiatr machier haddlo tannem atam ‘Faleancho Dis’ ho kuttumbik jivitacher adarlolo tiatr palkar haddla. ‘Faleancho Dis’ ho tiatr Teotonio D’Costa hannem nirmann ani digdorxit kela. Melbacho ghov Roy ‘gulf’ak kam korta. Je duddu ‘gulf’-ak thavn Roy Gõyam dhaddta te Melba tancho put Aston hacheo soglleo magnneo sakar korunk korch korta. Durdoivan tancho put vaitt poristhitin farovlolo
asta. Tanchi dhuv Rose ek opong asta. Hea opong bhurgeacho, tachi avoy bapuy khub mog korta punn tacho bhav taka bore bhaxen tratar korina. Ek dis auchituch Roy duent zata ani eka hizddea (eunuch) borobor aplea ghara yeta, jea hizddean taka adhar dilolo. Dusrea vordan Kimberly eka girest bapaychi dhuv asta. Tem Aston-achea mogan asta. Tacho bapuy tachea ani Aston-achea mogacher addkholl haddta mhunnon tem aplem ghor soddun Aston-a fuddean yeta. Tea uprant kitem ghoddta tem zonn eklean aplea khas dolleamni
pollonvchem. Tiatrachi borpavoll bori asa ani digdorxonnui borem zalam. Roma- Melba-che bhumiken ani Carmen- Kimberly-che bhumiken porzollta. Valency opong Roseache bhumiken, Elvis Aston-ache bhumiken apaplea ‘role’-ak nit korta. Teotonio eka hizddea-che bhumiken bhes boro kam korta. Betty, Luis Bachan, Marcus ani Seby ‘comedy’ bhumiken lokak borinch hansoita. Songitkar Vitorino hachem songit borem asa. Hea tiatrant ‘solos, duets, trios’ ani ‘quartets’ aikonk mellta je famad
‘Faleancho Dis’ hea tiatrantlo ek dekhavo
kantorist zoxe porim Marcus, Lawry Travasso, Xavier Gomes, Minino Mario, Tony de Ribandar, Betty, adi gavpeamni gaileant. Roma ani Minino
Mario hanchem ‘duet’ borem zalam zalear ek rajki ‘trio’ zo Albert, Elvis ani Connie M hannim gaila takai lokanchi khub xabaski mell’lea.
Pri. Nevel DD-ir ‘live phone in’ karyavollint Tony Dias – ak Puroskar 20 Setembr sanjechea 7.15 vorar karyakrom prosarit zatolo Ponnje: Gõyche Arcediocese-icho vangddi ani namnecho tiatrist Pri. Nevel Gracias hachi ‘live phone in’ mulakhat setembr 20ver sanjechim 7:15 tem 8:00 meren Goa Doordarshan-ar prosarit (telecast) zatoli. Pri. Nevel 12 vorsam pirayecho astana Konknni machier bhitor sorlo ani 1976 vorsa tannem ‘Eka Rukhachim Tin Follam’ ho aplo poilo tiatr borovn ani digdorxit korun aplo zolm ganv Velim hangasor dakhoilo. Atam meren tannem 38 tiatr borovn machier haddleat hantuntle 21 tiatr somajik vixoyancher adharlole zalear 17 tiatr dhormik vixoyancher Korezma kallar tannem lokam samkar sador keleat. Pri. Nevel-an sumar 300 odik kantaram ghoddun gaileant. Tachem ‘Dev Tuka Apoita’ hem padrichea apovnneacher adharlolem kantarm tiatr pollennaramni khupuch mandun ghetlem. Pri. Nevel-an atam meren 3 tiatrancheo VCD’s ‘Tim Sogllim Ek Zaum’, ‘Tuji Khoxi Zaum’ ani ‘Voch Anik Patok Korinaka’ kaddleat. Tech porim ‘Tumi Mhoje Govay’ ho ek kantaramcho CD ‘album’ bhair ghatla. Pri. Nevel-an ‘Jezuchea Panvlamni’ hem pustok Tiatr Academy of Goa hichea asrea khal porgott kelam ani tantun 3 tiatr
12
Padri Rebello Tony Dias-acho sotkar korta
asat. Pri. Nevel-achi mulakhat ‘senior’ Konknni potrokar Stanley Vaz ghetolo ani he mulakhatichi nirmiti Cipriano Lopes ‘programme executive’ Goa Doordarshan hannem kelea. Setembr 20ver prosarit zavpi he mulakhati vellar pollovpeank Pri. Nevel Gracias haka 2222124 ani 2220029 hea numbrancher sanjechim 7:15 tem 8:00 meren fon korun aple prosn vicharunk sondhi melltoli.
‘Dabolim Vo Mopa Ho Lok Sangtolo’ hea tiatracho borovpi ani digdorspi Tony Dias hancho halinch ‘Welshelous Award for Innovation & Creativity’ ho puroskar bhettovn bhovman kelo. Dabolim vimantolla khatir chollvollicho fuddakar korpi Pri. Eremito Rebello hannem ho puroskar bhettoilo. Hea vellar tiatrant bhumika
korun xabaski mellovpi sogllea bhurgea-kolakarancho-i yadostik ani proman-potr bhettovn bhovman kelo. He puroskar Kepemchea Alex Travasso hannem sthapleat ani kola, sonvskruti, somajik, khell ani xikxonnachea mollar je tokhnnayecho vavr kortat tankam osle puroskar bhettovn tanchi urba vaddounk, puroskaram fattlo hetu asa.
Fatordda, Ambajichea Virabhatt vattharant João Xavier-cho 30 Abril 1935 disa zolm zalo. Tachem purai nanv Roque João Xavier Miranda punn sthanik lok taka João Xavieruch mhonn vollkhotale. Hea xivai tannem JX Miranda hem machie velem nanv apnnaylolem ani tachea kolakrutink to JXM Productions mhonn nanv ditalo. Eka sadea ani gorib ghoranneantlem tachem asnnem tachea xant ani sonsnnikayechea sobhavant dixtti poddlem. Koxtti jinnentlean vatt kaddit sadaronn xikop korun to mukhar sorlo. Jinnechea 18vea vorsak tannem tiatr machier pavl dovorlem ani P.W.D.che lhan lhan kontrad gheun aplem kuttumb posunk laglo. Fattlim 58 vorsam João Xavierachea nanvan tiatr machier ek modur ani ossol Konknni mogacho avaz ghunvtalo, tacher konnachich nodor geli na. Taka konnech mukhar haddpacho yotn korunk na. Tori tannem Konknnichi seva korchpachi soddli na. To tiatr boroyt ravlo, te machier haddit ravlo. Apli budh vaprun kantaram ghoddit ravlo, mhonnit ravlo. To itleacheruch thamblo na, tiatr machie velea nanv’vostea kolakarank aplea tiatrant ghetle. Gõyche famad tiatrist Jacint Vaz, komeddian Japcy Hittler, M. Boyer, Aristides Dias, Luciano Dias, Champion Peter, Young Menezes ani famad trio kings Nelson-Anthony-Conception hannim João Xavierache tiatr gazoyle. Hea xivai Mumboiche C. Alvares, Remmy Colaco, Ophelia, Antoneta hannim legit koslich ontor dhorinastana taka sangat diun tiatr machiek unchay haddli. Nuvenchea Mãe dos Pobres festachea nimitan tannem voyachea 18vea vorsak Nuvemkarank Nirmonn Toxem Formonn ho tiatr xikoilo ani tiatr machier tannem pavl dovorlem. Aiz meren tannem 34 tiatr boroun machier haddle. Ek dis taka M. Boyer mhonnunk laglo “Kitem re JX, vochot thoim tujech bordd distat mure, tunch boroita mure te tiatr?” Oxem ghoddpak karonn mhonnlear to tea tea ganvant vochun ratrat bhor zagronnam korun thoinchea bhurgeank tiatr xikoitalo. Gõycho mog, Konknnicho mog ani aple bhonvtonni dista tem lokam mukhar haddunk taka umed asli. Vevsayan ek kontrador zal’lean to khub bhonvtalo ani bhonvtana aple nodre mukhar jem vankddem distalem tem nittayer ghalunk vavurtalo. Hea khatir tiatr hem ek sadon mhonn tannem vapurlolem. Purtugez tempa velo to tiatr borovpi. Tednam apli dakhvonn chodd korun kan-
taram ‘censor’ korchim poddtalim. 15-16 kantaram dilim zalear 4-5 pas zatalim. He gozalicher chintlear aichea novea borovpeamni dekh gheunk zai. Aplem borovop kitlem ibaddtalem, tori to fattim ravlo na, apli bunyad ghott korit gelo. Tache fulte pirayer tachea tiatramni nheslole zaite tiat r i s t azunui jive asat. 2009-nt, aplea voyachea 74vea v o r s a k navadik kolakarank ghalun ‘Gõychi Suropai’ ho tiatr zaite k o d d e n m a c h i e r haddlo. Chodd korun ‘descent clown’ mhonnpachi ani digdorspachi to bhumika kortalo. Tache kaim gazlole tiatr oxe : Suberbai, Rogtachi Nixanni. Dhormachi Xikvonn, Rogot Tem Rogot, Devachem Dennem adi. Quepenchea John Claro sarkea nanv’vostea tiatristachea Nirmilolem Sukh, Camil Bottler, Purtugez Kolvont sarkea tiatrant tannem vantto ghetla. Mumboichea P Nazareth-chea Mhojea Dolleancho Surgar hea tiatrant tannem bhumika kelea. Navelim-chea Anton Ciforian hachea Mãy tum asli zalear hea tiatrantui bhumika kelea. Amkam ojap ani prernna divpa sarkem kam’ João Xavieran kelam. Aplea 76vea vorsak tannem Fuddarak Roddonk Poddot ho audio album 2011 vorsak uzvaddak haddlo zalear aplea 77vea vosrask mhonnlear 2012 vorsak apnnem svota boroiloli ani digdorxon keloli DVD film Sot Kednanch Lipona uzvaddaili. Tache vixim anik apurbayechi gozal mhonnlear hea vorsak anik ek DVD film korunk tachi sogli toyari purnn zal’li. Duyent poddchea ek dis adim legit tannem aplo vevsay soddunk naslo. Aplea kamacher to polleunni korun ailolo. Tache fattlean tig dhuvo ani dog put asat jim taka zaite pavtti sangtalim “Pay, azunui tum kiteak vavr korta?” Koxtt kaddun voir sorlolo monis koso ghorant bosun ravunk xoktalo? 10 Setembr 2013 disa tannem thoddea disanchea duyensa uprant aplea ghorantuch prann soddlo. Itlea zannttea punn tornea monachea João Xavier-ak amchim argam. Hea vorsak taka Gõy Kola ani Sonvskruti Khateacho Kala Gourav puroskar jahir zauncho aslo. Konknni bhas ani tiatr machier kelole sevechi hi pavti asa. Usram zaina, konnak tori zag aili ani lipon aslolo avaz disunk laglo. Aiz to sanddon gela asot punn tacho vavr sodanch amchea kallzant astolo. Noman tuka J X Miranda bab. Vincy Quadros Raia, Gõy
Vevsayik Tiatr Machier
Nove borovpi, digdorspi ani kolakaranchi goroz asa
Daniel F De Souza.
Lekhok ani Ttikakar Jedna don mhoine fattim Tomazinho Bab Cardozo hannim apunn poilech pavtt vevsayik mollar aplo tiatr ‘Hello Uncle’ bhair ghalta mhonn jahir kelem tedna zaiteank hem sot mandunk avgodd laglem. Karann sabar vorsam zorui Cardozo bab hannim tiatr mollar
tokhnnay korpa sarko vavr kela, torui tannem aplem panvl vevsayik vo ‘commercial’ tiatr mollar marunk naslem. Punn ‘better late than never’ mhonntat te bhaxen xevttim ‘Hello Uncle’ tiatr vevsayik rupan machier haddlo ani Gõychea mukhel xaramni dakhovn zaiteam tiatr mogyeamni to pollelo ani azunui tache proyog zanvche urleat. Zoxem survekuch Tomazinho bab hannim sanglolem ki apunn kitem atvench prexokam mukhar dovrunk yotn kortam mhonn, zalear tannem ho nettan yotn kelolo ‘Hello Uncle’ tiatrant nodrek dixtti poddta. Kala Akademichea tiatr spordhent bhag gheun sabar vorsam inama ani navn zoddlea uprant tannem teach dorjeacho tiatr machier haddlo dekhun tankam amchi porbim. Kala Akademichea tiatr spord-
hent ani amchea vevsayik mollar zatat tea tiatram modim khub ontor asa. Ani hi ontor tuka te donui tiatr pollovn tanchem mol kela uprantuch gomta. ‘Hello Uncle’ tiatrant chodd mhotvachem ani tokhnnay korpa sarkem mhonnlear dor eka patrachi bhumika korpachi chal. Hanga dor eka patran apli bhumka khub soimbikponnim keloli dista. Zoxim khorea jivitant ama-mon’xam ap-aplea ghorant vagtat ani disadispott’te aplea jivitant upraslole prosn suttave kortat tech pod’dotin him patram vaglelim distat. Thoim ‘artificial’ oxem kainch dison yena. Dor eka kolakaran itlem soimbik kam kelam ki bhitor vochun tanche fattir nettan hat marun tankam xebaski diun xi tuka dista. Tea bhair tanchem nhesson tor nibel aplea patrak sobta poi toslench. Gorje bhair naka thoim dolleamni bhorta vo pa-
trak sobona toslem nhesop hanga disunk na. Zorui hea tiatrant kam kortelim kolakaram sogllim ‘amateurs’ ani konnuch hantun vevsayik kolakaram nant, torui tannim lokanchim kallzam jikon ghetlim mhonnlear koslich otitay zanvchina. Tea xivay tiatrant khiuncheach vellar kolakaram gorje bhair favo nhoi thoimsor aroddlelim tuka disonant. Nam mhonn tim aplo sonvad uloitauloita ‘mike’-a fuddeant chittkon ailolim disonant zoxem amkam chodd korun vevsayik tiatramni dista. Heo anik sabar her goxtti zoxe porim bizlecho vapor, ‘stage-sets’, (machiechi manddavoll) adi, kosak lailear ani amchea vevsayik tiatrank sor kelear jerul tuka hantun ontor disunkuch zai. Atam anik ek adlo Kala Akademichea tiatr spordhent bhag
gheun sabar poilim, dusrim ani tisrim inama jiklolo ani onnbhovi tiatrist A.M. Araujo aplo novo tiatr ‘Tuka Kitem Mevlem’ gheun poilech pavtt vevsayik mollar bhair sorla. Kala Akademichea tiatr spordhamni tor taka lokam koddlean khub protisad mell’la zalear vevsayek tiatr machier taka lokancho koso yevkar mellta to amkam kall zabab ditlo. Punn jerul hantun kitem tori vegllem astolem mhonn axea asa karan ho tiatrist Kala Akademiche spordhent bhag gheun namnnam zoddlolo borovpi ani digdorpsi. Hea tiatra babtin ek sangchem mhonnlear tantun soglle vevsayik kolakar samil asat. Zorui A.M. Araujo vevsayik mollar aplem nanv zoddunk chinta zalear tannem aplea tiatrant kitem ogllemvegllem dakhounk goroz. Kala Akademichea spordhancho dorzo mo-
nant dovrun tannem prexokank kitem vegllem dakhounchi goroz asa. Amkam amchea tiatr palkar aiz novea ani odhunik tornatteamni ani novea-novea digdorspeamni noveo vostu korun prexokanchi monam jikpachi goroz asa. Ani tiatr mogyeamni ani prexokamni novea kolkarank ani novea digdorspeank vevsayik mollar boro yevkar diun tanchi kola vakhanddun tankam amcho sohokar ani pattimbo dinvchi chodd goroz asa. Oxem zalear tiatrachi udorgot nettan mukhar vetoli ani nove digdorspi, borovpi ani kolakar amkam favo zatele. Punn dubava viret hem tanchem panvl folladik zavnk prexokancher tharlolem asa, ani tannim tanchea monachi novsornni korunk ani novea bhurgeank Konknni tiatr palkar mogan yevkar ani pattimbo diunk chodd mhotvachem