andh
Ponnje<Sonvar, 14 Setembr, 2013<Mol ` 10.00<‘Air Surcharge’ ` 10<Panam 12
Herald
Amcho Avaz
Xetki utpadon sudharunk Prodhan Montreachem axvason
Chearui bolatkareank faxichem formonn
Soro ‘smuggling’ korunk ‘KRC’ vahatuk ‘favourite’ - PAGE 3
Dil’li: Sukrar, 13 Setembr 2013, sanjechea 2:30 vorancher - Dil’lint zalolea ‘gang rape’-ichea aropeancher - nitisobhen aplo nirnnoy jahir kelo. Hea nirnnoya vorvim chearui bolatkareank faxichem moronn formailem. He chear bolatkari oxe asat: Mukesh Singh, Vinay Sharma, Akshay Thakur ani Pawan Gupta. Dil’li ‘gang rape’ ji 16 Dezembr 2012 hea disa ghoddloli zantun dotorki xiktolea eka 23 vorsanchea tornattea cheddvacho 6 tovnaxeamni dharunnayen bolatkar korun tea cheddvak jivexim marpacho proitn kelolo. He ghoddnnek lagon des bhor porza ragan bhorloli ani aplo virodh dakhovnk Dil’lint toxench dusrea xaramni chollvoll keloli tacho amkam ugddas astoloch. Porza ragixtt zavpachem karann mhunttlear tea cheddvacho bolatkar, tem cheddum ani tacho ixtt, eke bosin provas kortana, tea 6
dolldireamni tachea ixttak bandun ghalun tachea dolleam somor tea cheddvacho bolatkar kelolo. Itlench nhoi loknnache varanv ghevn taka
zokhmi kelolem ani hem cheddum sintidavinn (unconscious) zalea uprant taka ani tachea ixttak morche khatir dhanvte bosintlean dogaimkui bhair uddoilolim. He dharunn kornnek lagon soglle nixedh marpi zoxe porim dadle, bailo, tornatte, bhurgim, zanttim, adi itlim ragixtt zalolim ki tea bolatkareank mornnachem formonn diunkuch zai mhunn magnnim kortalim. Dil’li pulisen hea bolatkara vixim boro obheas korun kes toyar keloli ani taka lagon nitidaranui Dil’li pulisechi tokhnnay keloli. Hea 6 bolatkaream modlea eklean svota goll gevn aplo jiv dilo ani taka lagon 5 bolatkari urle. Hea 5 bolatkaream modlo eklo ‘juvenile’ mhunttlear 18 vorsam piray zavnk naslolo aslo. 18 vorsam piray bhoronk naslolea kirmidorank ek khas neayaloi – ‘Juvenile Court’ – asta. 18 vorsam bhoronk naslolea
Amcho AvAz Protinidhi
- PAGE 4
Upasmar Bharatan ek gombhir prosn asa - PAGE 5
Ponnje: Mandovi nodir aslolea pulak porot-porot barjeo ani her lhan-vhodd bottinche dhopke bosotuch astat. Torui, atam meren hea pulachea khambeank koslich bhirant uprasonk na, oxem Dona Paula asloli ‘National Institute of Oceanography’ (NIO) he somdiracher obheas korpi sonvsthen aplea avhalantlean jahir kelam. NIO sonvsthen halinch hea pulachem sorvekxonn korun hea vixincho ek avhal porgott kela. Hea avhala (report) uprant Gõychea Bhovxik Bandkam Khatean (PWD) kendrantli ‘ministry for water and surface transport’ hache koddlean hea Mandovi pulachi topasnni korpak tharailam. Sesa Goa komponiche minachi vahatuk korpi eke barjin hea pulachea khambeak dhopko dilea uprant, sorkaran he komponi koddlean 25 lakh rupiya
Mandovi pulachea khambeam vixim NIO-n aplem sorvekxonn korun ek avhal (report) sorkara samkar sador kela. NIO-n hea avhalan tannim, barjimni ani her bottimni hea pulachea khambeank sabar pavtti dhopko dilolo asa, toruy hea pulank koslich bhirant na, oxem aplea avhalantlean spoxtt kelam. Gõy sorkar NIO-n Mandovi pula vixim sador kelolo ho avhal kendr sorkarak phattoitolem. Tea uprant kendr sorkar hea avhalacher obheas korun Mandovi pulacho kherit obheas korpa khatir ek pongodd phattoitolem, oxi mahiti Gõychea PWD khateacho ‘Executive Engineer’ Ulhas Kerkar hannem hea potrkarak sanglem. Mandovi nodintlean jeo barjeo minachi vahatuk kortat, tannim 1 hozar metric tton meren minachi vahatuk korunk zata, oxem kaideant boroilolem asa. Punn, fattlim kaim vorsam thavn Gõychea minank videxant borich magnni vaddlolean, Mandovi nodintlean vhodda promannan minachi vahatuk zavpak lagli. Barjink aslole ‘capacity’ poros kaim barjeo odhik min bhorun vhortaleo, oxem Kerkar-an mhonnlem.
dondd vosul korpacho nirnnoy ghetlolo. Punn, uprant Sesa Goa komponin NIO koddlean hea pulachem sorvekxonn korun ek avhal sorkarak dinvcho oxem tharlolem. Tea pormonnem NIO-n aplo avhal toyar korun sorkarak dila. Novembr 26, 2011 hea
Mandovi Pulak boslole barjinche dhopke (2006 tem 2012)
Asaram-ak folgam marpachi sonvoy asli - PAGE 7
• 16 Janer, 2006: Novea Mandovi pulachea 13-vea khambeak eke barjin marlolo dhopko. • 6 Novembr, 2007: 13-vea khambeacher anik eke barjin dhopko marlo. • Novembr 1, 2011: Mandovi pulachea 5-vea khambeak ‘cruise’ botticho dhopko. • Novembr 26, 2011: Pornea Mandovi pulachea 9-vea khambeak dhopko. • Agost 23: Porot ek pavtt novea Mandovi pulachea 13-vea khambeakuch dhopko.
2rea Panar Vach
Novi Dil’li: Jevonnkhann hacho orov utpadon vaddoupachea mud’dea vixim uloitana, xetki utpadon vaddounk sudharonnam haddchea pasot sogllea raj’jeank sohokar kortolo, oxem axvason Prodhan Montri Manmohan Singh-an dilam. “Amchea desachea vaddtea loksonkhe khatir jevnnacho orov ani her vostunchem utpadon vaddoupachem karya avhan diupi asa, karann desachea choddxea vattharantlo xetki vavr pavsacher atthaplolo asa,” mhunn tannen Banaskantha, Gujarat-ak saun hanga ailolea xetkareanchea jahir sobhe mukhar uloitana sanglem. 67 ttok’ke loksonkhek ‘subsidised’ orov diunk yevpi ‘Food Security Bill’-ak, Raxttrpoti koddlean man’neotay mevlea uprant Prodhan Montrean oxem nivedon
dilam. “Orthvevostentlea dusrea kxetramni magnnim vaddot aslolean, xetkareank zomin, udka purvonn ani kamdar mellop kotthinn zaunk laglam,” oxem Singh-an sanglem. Xetkareanche poristithin sudharonnam haddchea khatir Kendran ghetlolea upayanchea vixim sangon, gelea 5 vorsanchea kallan UPA sorkarachea proitnank lagon orov-gotteachea, fol-
lanchea ani bhajiechea utpadonan vadd zalolea vixim tannen mahiti dili. Vaitt poristithincho fuddo korun poriant utpadon ani niryatin (export) vadd melloilolean xetkareanchi tokhnnay korun, tanchea borea vavracher adharun “amchea Parliament-an Food Security Bill-ak halinch man’neotay dilea,” oxem sanglem. Xetkareank bizli, rinn, 2rea Panar Vach
Gelea 8 vorsank 1,000 tori somprodayik hinsa
Mandovi pulache khambe surokxit asat NIO-n kelole ‘survey’-antlean spoxtt zalam
Gõychim cheddvam-bailam khupuch sonstat
www.heraldgoa.in
Konknnint Poilench Rongit Satollem
‘Delhi Gang Rape Case’
MHOTVACHEM
t t
Amcho Awaz Sept 14_Layout 1 9/13/2013 8:02 PM Page 1
disa Sesa Goa komponichi minachi vahatuk korpi ‘Olga’ nanvache 1800 ttonache barjin Mandovi pulak dhopko dilolo. Sesache barjin dilolea dhopkeak lagon, hea pulachea khambeak luskonn zalam mhonnpachi xok’keotay asli. Taka lagon, hea pulachea khambeachi sthiti udka ponda koxi-kat asa tachi pollevnni korunk sorkaran Sesa Goa komponi kodde 25 lakh rupiya magunk tharailolem. He vixim Gõy sorkarachem PWD, COP ani Sesa komponinchi ek zodd-boska zali tea vellar, ho vaur korunk NIO sonvsthe kodde sompouchem oxem tharailem. Sod’deak NIO sonvsthen hea pulachem sorvekxonn 2rea Panar Vach
Dhormik bhavnam vangdda rajkaronn misoll kelear tachea udexim kitem ghoddonk xokta, tem Muzaffarnagar-ak zalolea zati sombondhit hinvse vorvim disonk yeta. Gelea 8 vorsanchea kallan, somprodayik hinsa (communal violence) sombondhit hozar tori ghoddnuko Bharatan ghoddleat. Tacho lokancher zalolo porinnam mezunk zata asot, punn orthvevosthecher (economy) ani somazacher zalolo porinnam kednanch mezunk zauncho na. Hanchea modle ordeo tori ghoddnuko Madhya Pradesh, Karnataka, Maharashtra, Gujarat ani Kerala, hea panch raj’jeamni ghoddleo. Zativadi zhogddim Uttar Pradesh-an chodd promannan zatat oxem sodanch mandta, punn hea zativadi hinsechea (communal violence) ani mon’xank zalolea luskonnachea (casualties) ghoddnukenk raj’jeanchea loksonkhechea sond-
horban (context) ghalit zalear vegllench chitr dison yeta. 2005 te 2013-chea poilea tin mhoineanchea kallan Madhya Pradesh, Karnataka, Maharashtra, Gujarat anI Kerala, hea raj’jeamni zativadi hinseche promann her raj’jeam von chodd asle. Madhya Pradesh-an 2005 ani Mars 2013 mozgotim 965 ghoddnuko zaupachem nond zalolem. Ani ‘per million population’-ak desacho ‘average’ 5 ghoddnukencho asa. Hachea fattlem karann mhunnlear, desachea choddxea bhagamni zativadi zhogddeancho promann samko thoddo asa.
Uttar Pradesh-ak dor ‘million’ loksonkhe fattlean 5 ghoddnuko ghoddloleo, zalear Bihar-an dor ‘million’ loksonkhe fattlean fokt 2.8 ghoddnuko ghoddloleo. Andhra Pradesh, Chhattisgarh, West Bengal, Haryana ani Punjab raj’jeamni sogllean unneo, mhunnlear dor ‘million’ loksonkhe fattlean don zativadi ghoddnuko ghoddloleo. Zativadi zhogddeank lagon zalolea luskonnache promann chodd aslolea voilea panch raj’jeam mozgotim Uttar Pradesh samil asa. Ani dor ‘million’ loksonkhe fattlean 36 ‘casualties’ borabor Madhya Pradesh fuddem asa. Bharatachi ‘average’ 16 von matxi chodd asa. Zativadi hinsek lagon sogllea von unne ‘casualties’ aspi raj’jea Andhra Pradesh, West Bengal, Chhattisgarh, Haryana ani Punjab, oxe asat. Kitlea mon’xank luskonn zalam
2rea Panar Vach
Vatt kaddunk pokxacho ‘core group’ soglle kodden op’yesi:
BJP-intlim bhitorlim kizilam thambonant! Wagh aplem tondd bond korunk kosoch kobul na… Amcho AvAz Protinidhi
Ponnje: Gõy raj’jeache sot’ter yevn Bharatiya Janata Pokxak 18 mhoine soron gele, toruy hea pokxant fuddaream modlim bhitorlim kizilam azunui sompon vochonant, oso onubhov BJPchea kaim xrextt fuddareank aila. St. Andre motdar songhacho amdar Vishnu Wagh-an Parrikar-chea goir-karbharacher ttika korpchem chaluch dovorlolean, Wagh-ak koxe
toren niyontronna khala dovorcho? Oso mhotvacho prosn sod’deak BJP-intlea unchlea fuddareank so-
tavpak laglolo asa. Xikxonn madheomacho prosn ani Mandovi nodichea khaddint aslolea ‘off shore casinos’ te donui prosn soddoitlom, oxem axvason Manohar Parrikar-an gelea vidhan sobechea venchunnakam vellar dilolem. Punn, hea donui prosnantlo ekui prosn soddoupak Parrikara thaim ghoddlem na, oxi khor utranchi ttika Wagh-an gelea sumanant keloli. Wagh-ache ttikek protikar korun, BJP-intlea
kaim unchlea fuddareamni Vishnu Wagh-ak ‘matxe pasiens ghe, sogllem tharear poddtolem,’ oso sol’lo (advice) dilolo. Punn, svota zavn khoinchoch fuddari Wagha kodde somzut ghalunk, porxim vochonk na. Tea uprant Wagh-an ‘casino’ hantunt khellonk vapurtat to duddu goirmargantlean ubho kelolo zavn asta, oxi-i koddok utranchi ttika Parrikaracher keloli. 2rea Panar Vach
Modi v/s Advani ‘BJP is a party with difference’ ho somoz chukicho? tomAzinho cArdozo Candolim, Gõy
Prodhan Montri zaunk Rahul ‘fit’ - PAGE 9
Leander Paes 14vo ‘doubles title’ jikta - PAGE 11
‘Bharatiya Janata Party’ (BJP), zo pokx Bharot desant mukhel virodhi pokx asa, tanchea vangddeam bhitor ekvott na mhunn atam sid’dh zavnk laglam. BJP-nt sodanch ekvott asa ani tea khatir ho pokx heram rajki pokxam poros vegllo asa ho zo dekhavo porje somor dovorlolo to atam il’lo il’lo nas zavnk lagla. Jea disa Narendra Modik, Gujaratacho Mukhel Montri, 2014 vorsa zavpi Lok Sobhechea venchnnukam khatri prochar somithicho odheokx mhunn nomiarlo tea disa thavn BJP-nt futt poddpachim chin’nam disonk laglim. Khoreponnim jedna BJP-chea ‘Parlia-
mentary Board’-an Narendra Modi-k prochar somiticho odheokx korunk nirnnoy ghetlo te boskek L.K. Advani, BJPche bunhadicho khambo, te boskek hajir ravlo na. Itlench nhoi Modi-k prochar somiticho odheokx kela mhunn kollona fuddem tannem BJPntlea aplea sogllea podamcho rajinamo dilo zache vorvim BJP pokxan tanchea mukhel fuddaream bhitor ekchar na mhunn borfa itlem nivoll zalem. Narendra Modi-k virodh korpi L. K. Advani ho ekloch fuddari na. BJP-che dusre orixtt fuddari zoxe porim Sushma Swaraj, Murli Manohar Joshi , Yeshwant Sinha, adi fuddari Narendra Modi-k virodh korta. Zoxem
Bharotantlea heram rajki pokxamni podvi mellovnche khatir ghoddta tench atam BJP-nui ghoddonk laglam. Mhunttoch “BJP is a party with difference” ho naro atam tika lagu zaina mhunttlear fott zanvchina. Halinchea disamni hem zhuz atam ukttea mollar zhogoddta tem disonk ailam. Modi-k virodh itlo
gombhir zavpak karann mhunttlear RSS hea songhottonan nirnnoy ghetla tea pormonnem 2014 vorsantle Lok Sobheche venchnnuken Narendra Modi hoch Prodhan Montri umedvar zavpak zai. RSS-an aplo nirnnoy BJPchea fuddareank kolloila ani teach borobor hea mhoineachi 17 tarik poriant, zo dis Narendra Modi-
cho zolm dis zavn asa, Narendra Modi-k ‘Prime Ministerial candidate’ mhunn jahir korunk suchnnam nhoi punn ek nirdex (directive) dila mhunttlear fott zanvchina. Hea nirdexak lagon BJPcho odheokx Rajnath Singh sarko ghuspagonddolan poddlolo asa. Narendra Modi ho BJPcho Prodhan Montri umedvar mhunn ek motan tharav pas zalolo Rajnath Singh haka zai aslem. BJP-che soglle fuddari ekvottit asa ani soglle Narendra Modi fattlean asa oxem porjek dakhovnk Rajnath Singh chintalo tim chintnam xarti pavona mhunnon sogllea fuddaream modem ‘consensus’ vo ek mot korpachea vavrant to gul’ zalolo asa.
BJP-chea fuddaream modem ekmot zavnk na mhunnpacheo khobro BJP-chea zhorintlean bhair sorta. Rajnath Singh hache borobor Arun Jaitley ani her fuddari Narendra Modik tenko dita zalear Advani borobor Sushma Swaraj, Murli Manohar Joshi, Yeshwant Sinha, he fuddari Narendra Modi-k virodh korta. Heach karonnak lagon BJP-cho odheokx Rajnath Singh ‘Parliamentary Board’ hachi boska apovnk fattim fuddem zatalo. ‘Parliamentary Board’achi boska apoili ani tantun tor Narendra Modi add talle aikonk aile zalear porjeche nodren BJP-k vhodd loz zatoli. BJP-chea heram virodhi pokxank BJP ekvott naslolo pokx
asa ani tanchech bhitor ekvott na zalear te ani desak boro rajkarbar koso ditele oxi ttika zatoli. Ti ttika vattavnk Rajnath Singh ‘consensus’ ghoddun haddpak proitn korta. Tache proitn folladik zatole vo na tem rokddench kolltolem. Narendra Modi RSS hea songhottonacho laddlo fuddari zavn asa. Vishva Hindu Parishad (VHP) hivui songhottonam Narendra Modi-k aplo sogllo tenko bhasaita. Donui sonvstho, zorui apleak ‘non political’ mhuntta torui punn BJP pokxan konnak Prodhan Montri korcho oslo nirdex divop mhunnchem heo sonvstha ‘non political’ koxeo zata? Adlea onnbhovancho 2rea Panar Vach