15 june avaz

Page 1

Amcho Awaz June 15 Kaiser_Layout 1 6/14/2013 9:38 PM Page 1

Herald

t t

Ponnje<Sonvar, 15 Jun, 2013<Mol ` 10.00<‘Air Surcharge’ ` 10<Panam 12

Amcho Avaz Konknnint Poilench Rongit Satollem

NDA azun asa

‘Federal Front’ hacho proxnuch yena – Sharad Yadav New Delhi Jun 14 (PTI): Janata Dal (United)- JD (U) zo National Democratic Alliance -NDA-cho fattlea 17

www.heraldgoa.in

vorsank bhagidar zaun asa tannem xittkavnni diun mhollam ki NDA-chem ghottbondon aplea raxttriya karyakroma-ximche (National Agenda) pois veta mhunn. Punn teach borobor sanglem ki azun poriant NDA ghottbondonantle JD(U) bhair sorpak BJP-k kosloch ‘ultimatum’ diunk na mhunn. NDA-cho ‘convenor’ ani JD (U) hicho odheokx Sharad Yadav hannem fuddem uloun sanglem ki azun poriant NDA ghottbondon asa ani tem urtolem zalear je nem’ ani karyakrom ‘National Agenda of NDA’ hantun svikarlea teach nema pormonnem fuddem vochpak zai. Tannem fuddem sanglem ki kaim ghoddnneo jeo halimchea disamni ghoddleo teo NDA-chea raxttriya karyakrama add asa. Gujaratchea mukhel montri Narendra Modik BJP-che prochar somiticho odheokx kelo mhunnon JD (U) ani BJP hancho sombond titlo boro na. Sharad Yadav hannem sanglem ki Modik unchlea panvddear vhela to BJP-

cho bhitorlo vixoy asa ani JD (U) –n tea vixim sangtana fuddem mhollem “GĂľyant zalole BJP-che ‘National Executive’ boskechea vellar jim bhaxonnam zalim ani tantun jem kitem sanglem tem NDA-chea raxttriya karyakrama add aslem. CPI(M) hiche fuddari Sitaram Yechury hannim JD (U) hacho Odheokx Sharad Yadav hachi bhett ghetli ani desantle rajki proisthiti voir bhasabhas keli. Itlea mhunnosor BJP-cho fuddari Rajiv Pratap Rudy

hannem sanglem ki dogaimkui mhollear JD (U) ani BJP-k Modichi goroz asa mhunn. JD(U)-n BJP-k ‘ultimatum’ dila mhunn ji khobor posorlea ti sarki chukichi asa, Yadav-an mhollem. BJP-chea ‘National Executive-n je proxn raxttriya karyakroma add upzoleat tanche vixim JD (U) pokxachem faleamchean don disanchem samelan asa tantun kholayen bhasabhas zatoli. Jedna potrakaramni Yadav haka vicharlem zor te portun BJP lagim sombond zoddtele kai mhunn tannem zabab dilo “Kiteak sombond zoddi nozo? Soglleo vatto uktteo asat�. Jedna Bengalchea mukhel montrean Mamata Banerjee-k ‘Federal Front’ ghoddpachi yevzonn fuddem kaddlea tache vixim vichar kelo tedna Sharad Yadav hannem oxem mhollem “azun pasun to proxn yena, kiteak NDA azun asa. NDA futtonkuch na zalear ‘Federal Front’achem uloup koxem korum yeta?� tannem fuddem mhollem.

Zomin rupantor korunk bondi:Parrikar

RP 2021 vixim GBA dubau porgott’ta AMcho AvAZ ProTiNiDhi

Ponnje:Gþyant aslolea xetki zomnninchem rupantor (land conversion) 100 ttok’ke bondi haddpachem Gþy sorkaran tharailam. Novo pradexik arkaddo yeta tea Julay sorkar jahir kortolo ani hea arkaddea udexim hea rupantoracher ghatlole bondicher karvay kortole. Punn novea pradexik arkaddeak lagon avaz utthoupi Goa Bachao Abhiyan hachi nimontrok Dr. Sabina Martins hinnem hea sorkarachea nirnnoyacher aplo dubau porgott kela. Gþy rajyak khas dorzo mellcho, oxi magnni ko-

run ek nivedon (memorandum) GĂľychea sorv pokxanchem ek xistmonddola udexim gelea Budhvara prodhan montri Dr. Manmohan Singh haka sador korun mukhel montri Manahor Parrikar GĂľyant portola. GĂľyant ailea uprant tannem potrkaram kodde

“Lok sobhecheo venchnnuko lagim pavlolean sorkar godd ani lokak bhuloupa sarkhim axvasonam dita. Punn khoreponnim tea axvasonacher kainch karvay zaina, hem ami pradexik arkaddeacher nodor marun pollelam. Zominn rupantor korpacher bondi ghalpa vixim sorkaran jem kitem sanglam tem khoreponnnim ostitvant ailea xivay ami tacher kainch uloupak sodhinant. Karann sorkar varea vheleo gozaleo khupuch sangta. Punn khoreponnim kagdancher boroilolem kainch nasta. GĂľyant aslolea ‘casino’ vixim sorkarachem dhoronn koxem asa, tem ami khud onnbhovlam. Khorem mhonnllear, GĂľychea graminn bhagantle khupxe somajik vaurpi GĂľycheo zomnneo, xetam adi rakhun dovorpak khupuch vaurtat. Tancheach proitnank lagon GĂľy thoddem-bhov sugur urlam. Gram sobhancher visvas dovrun sorkaran teo mozbut korcheo. Svotak prosid’dhi melloupachem nattok korinastana sorkaran to jem kitem sangta tem ostitvant haddun dakhounchem. Xetki zomnnichi rakhonn korpa khatir kendr sorkaran ‘special status’ dinv meren ravpachi goroz na. Stanik sorkar kaide ghoddun haddun zomnnichi rakhonn korpak xokta.â€?- Dr. Sabina Martins, Nimontrok Goa Bachao Abhiyan

uloitana sanglem, vhodda promannan GĂľy bhailo lok yeun hangasor zominneo vikhteo gheupak lagleat. Bhailo lok

yeun vhodda promannan GĂľyant ravpak laglolean, GĂľychem ‘urbanisation’ vegan vaddik laglam.

2rea Panar Vach

Telangana magnnek lagon GĂľyank ‘special status’ divpak Andhra Pradesh-ant hinvsa kendr sorkar proitn kortolo Hyderabad: Jun 14(PTI): Andhra Pradesh-antlea Telengana vattharak rajyacho dorzo divpache magnne khatir aiz hea rajyantlea rajki pokxamni ‘Chalo Assemly’ nanvan marlolea uleak fuddo korpa khatir aiz rajdhani Hyerabad xar eka kil’leant (fortress) rupantor zalem. Puray Andhra Pradesh rajyantle 10 hozar pulis ani 2 hozar kendrantlea loskor jovanamni puray Hyderabadak veddo ghatlo. Pulisamni hea ‘chalo assembly’-chea andolancher bondi ghatlea ani andolan korpi lokak

72'$< 72 2'$ '$ $< 6(/(&7 72'$< 6(/(&7

,6 <285 /$67 &+$1&( 72 ,6 <285 / $67 &+$1&( 72 ,6 <285 /$67 &+$1&( 72

Dr.Manmohan Singh-an GĂľykarank dilim axvasonam

hea xarant yeupacher bondi ghatlea. Hyderabad-ant zhoim Andhra Pradesh-achi vidhan sobha asa, thoim yeupi khupxe roste pulisamni addavn dovorleat zalear, khupxe rosteam veli vahatuk dusrea rosteantlean phattoupachi bondabost kelea.

2rea Panar Vach

Ponnje(AAP): GĂľyant bond asloleo minam khonneo suru korpak apunn goroz teo uapy-yevzonneo hatant ghetolom, oxem axvason prodhan montri Dr. Manmohan Singh hannem GĂľyam thavn tache bhettek gelolea xistmonddolak dilem. Punn GĂľy rajyak vixex dorzo divpa vixim mat tannem ogeponn svikarlem. Dil’li gelolea xistmonddolachea podrant fokt axvasonanch poddlim, ani Budhvara ursam ratik hem xistmonddol (delegation) GĂľyam portolem. GĂľy rajyak vixex dorzo toxench minam khonnink lagon oddchonnenk sampoddlolea lokak 3 hozar kotti rupiya arthik modot kendr sorkaran dinvchi, heo magnneo gheun ek sorv pokxanchem xistmonddol (all party delegation) gelea Budhvara prodhan montri Dr. Manmhohan Singh haka bhettlem.GĂľychea hea magnneam vixim apunn ‘finance minister’ hache kodden cheorcha korun nirnnoy ghetolom, oxem axvason prodhan montrean hea xistmonddolak dilem.

2rea Panar Vach

'5($0 +286( '5($ '5 ($0 +2866( '5($0 +286(

5 8 5 2 < <28

+286,1* + 286,1* //2$1 )520 2$1 )520 1$7,21$/,6(' $7,21$/,6(' 1 %$1.6 %$1.6

)5(( )5(( (175< (175<

9$678 9$678 & 2168/7$1&< &2168/7$1&<

$7 7+( +$1'6 2)

'$02'$5 '$08 * 1$,. &KDLUSHUVRQ 5DYLQGUD %KDYDQ 0DUJDR 6SRNHV 3HUVRQ %-3 *RD

,1 7+( 35(6(1&( 2)

9,-$< .80$5 '

$VVW *HQHUDO 0DQDJHU &DQDUD %DQN &LUFOH 2IILFH 3DQMLP *RD

'$7(6 '$7(6 h / > Z ^

++8+. 8+.

Ɖ Ć‰ĆŒĆľÄšÄžĹśĆšĹ?Ä‚ĹŻ ĆŒĆľÄšÄžĹśĆšĹ?Ä‚ĹŻ '(9(/23(56

WK WK -81( -81( WK WK -81( -81(

7,0,1*6 7,0,1*6

'$<6 '$<6

$ 0 $ 0 72 72 3 0 3 0

6$785'$< 6$785'$< 681'$< 681'$<


Amcho Awaz June 15 Kaiser_Layout 1 6/14/2013 8:55 PM Page 2

Ganv-ganvamni

Ponnje<Sonvar, 15 Jun, 2013<

Iskolamni loingik xikxonn gorjechem – Vishnu Wagh PONNJE: Iskolamni ghoddlolea loingik ot’teachearachea kexim vixim chovkoxi korchea vellar, pulis khateachea vruten (attitude) bodol aschi, oxem St Andre amdar Vishnu Surya Wagh-achea fuddariponna khal aslolea somitichi magnnim asa. Ho ‘report’, zo mukhel montri Manohar Parrikara mukhar dakholl korpacho asa tatun, iskolamni loingik ot’teachearak bolli poddloleank beginuch nit mellchea khatir pulis khateachea vruten boreach promannan bodol haddunk goroz asa oxi magnnim asa. Bolli poddloleak portun-portun proxn vicharun tras diunchea suvater, tannen pulisen vo nitidara mukhar dilolem ‘statement’ nirnnayok mhunn lekhunk zai, oxem somitin suchoilam. Toxench hea torecheo kexi pollovnk pulisen proxikxonn dilolea odhikaream soit ek vibhag suru korunk zai, ani pulis odhikareamni bolli

Somiticheo kaim suchovnneo

poddloleak tachea ‘statement’ diunk pulis chovker vhorchea zagear tachea ghoran vochon ‘statement’ gheunchem, oxem-i suchoilam. Hi ‘recording’-chi, topasnnechi, sunavnnechi (hearing) ani tokrar suttavi korpachi puray prokriya sompi korchi oxem tea ‘report’-an fuddem suchoilam. Osleo loingik ot’teacheara sombondit kexi ‘fasttrack courts’-ank diunk zai ani arop ghatlea uprant dispottim sunavnneo zaunk zai.

Iskolan bhitor ghoddlolea guneanvank iskolachea/sonsthechea mukheleank zobabdar dhorchem ‘Full-day’ iskol suru korpachea vixim gombhirtayen vichar korcho Xikxokanchea nemnnukek, pulisanchea koddlean ‘clearance’-achi goroz Iskolachea provesachea sthanar ‘CCTV surveillance’ aschem Vidhearteank surokxit dovorchea khatir sogllea xikxonnik sonsthamni durgam bandchim Sogllea iskolamni sondasachi vevostha asa, oxi sorkaran khatri gheunchi Ostorenk ani bhurgeank khoinchea-i pulis chovker tokrar nond korunk sutt diunk sorkaran nem ghoddunk zai ani bhurgeancher zalolea ot’teachearacheo kexi suttave korunk, opradh ghoddta tea disak saun tin

mhoineanchi ‘time limit’aschi, oxem-i somitin suchoilam. He torechea keximni topasnni kortana, proxasonik vatten kollav zata zalear pulis odhikareank zobabdar dhorunk zai, ‘report’-an fuddem boroilolem.

‘Auto-Rickshaw’-anchem bhaddem ‘minimum’ 20 rupiya Ponnje(AAB): Gõychea vahatuk khatean ‘AutoRickshaw’-anchem bhaddem atam nove pod’dotin tharailam. Rikxa bhaddeak ghetlo kai survek provaxeak unneant unnem 20 rupiya lagu zatole. RTO-chi gelea Mongllara ek boska zavn hea novea bhaddeacher cheorcha korun ho nirnnoy ghetla, oxem Vahatuk khateacho mukhel odhikari, Arun Dessai hannem sanglem. Gõyant provaxeank gheun yeradari korpi ‘auto-rickshaw’ hanche khatir tharololea hea novea bhaddeacho ‘fare table’ sogllea rikxam manddar (stands) laytole.Tea xivay hea bhaddea-potrokachi proti (copy) dor eka rikxa cholovpea kodde astoli. Hea novea bhaddempotrokak lagon, rikxa cholovpi provaxeank lutt’tat mhonn lokancheo jeo tokrareo yetat, tancher allabondi yetoli, oxem Des-

sai-an mhonnllem. ‘Goa Auto-Rickshaw Association’ he songhottnen RTO kodde prot’tek kilo metra fattlean 22 rupiya 50 poixe itlem bhaddeachem mol tharanvchem oxi magnni keloli. Punn RTO khatean proyogik totvancher (experimental basis) 6 mhoineam khatir rikxachem bhaddem 20 rupiya tharailam ani porot yeupa khatir provaxeak poixe farik korunk naka, oxe Dessai-an spoxtt kelem. Hem bhaddem-potrok toyar kortana Ponnje tem Markett, Ponnje tem Altinho, Ponnje tem Dona Paula meren yeupi 22 zageam khatir tharailam. Tech porim Ponnje tem Old Goa, Ponnje tem Peddne, Ponnje tem Kankonn, Ponnje tem Tivim Rly. Stn., oxea vegvegllea zageancher yevpavochpa khatir nemlolem bhaddem hea novea bhad-

dem-potrokant nomud kelam.’ Meter reading’ hachea pormonnem bhaddem akarpacho prostav sorkaran mandun ghetlo zalear, hi novi suru kelea ti pod’dot RTO bond korun uddoitolo, oxem Dessai-an mhonnllem. Rikxa cholovpi vhodda promannan provaxeank lutt’tat ani taka lagon Gõychem nanv desant ani videxant borench vibadd zalam. RTO kodde rikxa cholovpeam virudh

khupuch tokrareo pavloleo asat. Hech gozalik lagon RTO khatean hem novem bhaddeachem mol ani novi pod’dot lagu kelea. 6 rodanchea rikxam khatir hea adim prot’tek kilo metrak 17 rupiya asle te atam vaddoun 20 rupiya keleat. Ostoreank ‘helpline’ ani ‘SMS’ seva Gõyant bailam-provaxeank (lady passengers) khup torechea oddchonneank fuddo korcho pod-

dtta.Apnnak zatat tea oddchonneanchi tokrar konna kodde korchi, hea vixim tankam zannvikai asona. He gozalicher upay mhonn, kendr sorkarachea margdorxonna khala, fokt ostoream khatir ek ‘helpline’ suru korpacho asa, oxi mahiti RTO sonchalok Arun Dessai hannem dili. Hi ‘helpline’ fuddlea mhoineant thavn suru zatoli, oxem Dessai-an sanglem. Dil’lint zalolea bolatkara uprant ostoreanchi kherit kallji ghevpache nodrentlean kendr sorkaran hi yevzonn puray Bharatant lagun kelea ani tachoch ek bhag koso hi ‘helpline’ suru korpak yevjilam. Tech porim Gõy sorkar ek ‘SMS’ seva suru korpacho asa. Tokrar kelea uprant tokrar korpeak ek SMS yetoli. Ani SMS-a udexim tokraricho fuddlo topxil kollon yetolo, oxem Arun Dessai-an ugddapem kelem.

‘Jumping Chicken’ khal’lear ‘cancer’ zata Ponnje(AAB): Bebeanchem mas chodda promannan khal’lem zalear ‘cancer’, ‘kidney fail’ hea sarkheo anik sabar pidda zavpak xoktat, oxi xittkavnni Gõychea ranam khateantlea odhikareamni porjek dilea. Bebeank marpacher bondi ason poryan Gõyant bebeank marun khaupacheo ghoddnuko khupuch nodrek yetat, tannim he xittkavnnechi nond gheunchi oxem ranam khateantlea odhikareamni jahir kelam. Gõyant halinchea vorsamni bebeank dhorun ani tankam jivexim marun tanchem mas khaupachem promann hixeopa bhair vaddlam.Hea adim poryan kaim hottelamni poryan giraykank ‘jumping chicken’ hea nanvan bebeanchea masachi purvonn kortalet. Bebeank

dhorpeam virudh Gõychea ranam khatean ek koddok mohim suru kelea ani atam meren khupuch zannank bebeank martana ‘red handed’ dhorun pulisanchea tabeant dileat. Pavsalleant veg-vegllea zatinchea bebeancho zolm zata. Heach kallan kaim monis choddanchodd bebeank jivexim marun khatat ani tanchi vikhri kortat. Bebe xrixttichi rakhonn kortat. Bebeank lagon poryavoronnachi rakhonn zata. Vonospoti noxtt korpi zontunk he bebe khaun kabar kortat ani taka lagon jevnna-khannachi pikhavoll vaddik lagta.Bebeamni he zontu (insects) khavn noxtt kelet zalear mon’xak zavpi ‘malaria’ ani sabar torecheo pidda zavpak pavonant. Bebeank

marpachem promann vaddpak laglolen tanchi sonkhea vhodda promannan dhenvpak laglea. Ani haka lagon ranvotti sorop xaramni yeupak lagleat, oso sod ranam khatean laila. ‘Wild Life Protection Act 1972’ hachea pormonnem bebeank dhorop, tankam jivexim marop vo tanchi toskori (smuggling) korop ho kaidexir guneanv zavn asa. Bebeank dhortana vo vikhtana konnui sampoddlo zalear tankam dondd (fine) ani tin vorsam meren bondkhonn favo zavpak xokta.

CHOTRAI

Bebeanchi xikar kortana vo tankam vikhtana konnui monis dislo zalear 2228772 (Ponnje), 2312856 (Fonddem) ani 2756309 (Moddganv) hea numbrancher fon korun ranam khateantlea odhikareank kollovchem, oxe avhan Gõychea Ranam Khatean porjek kelam.

‘Malaria’-che chodd piddest Gõy bhaile Moddganv(AAB): Sod’deak Moddganv xarant ani azubazuchea vattharamni noveanovea imarotinchim bandkama korpa khatir vhodda promannan Gõy baile kamdar ailole asat. He Gõy bhaile kamdar bandkamancho vaur kortat tea zageancher nitollsan naslolean, thoim zollarinchem promann khupuch vaddot gelam ani choddan-chodd he Gõy bhaile lok ‘malaria’ piddek bolli poddleat. Sumar 80% hea Gõy bhailea kamdarank ‘malaria’-chi lagnnuk zalea mhonnpachem nodrek ailam. Zalear 20 tem 25% sthanik lokakui hi pidda zalea oxem Moddganvhea Bholaike Kendracho odhikari Dr. Sanjay Dalvi hannem sanglem. Dr. Dalvi hannem hea vixim odhik mahiti dili tea pormonnem, hea Gõy bhailea kamdarank zankam hi ‘malaria’ pidda zalea mhonnpachem

nodrek ailam, tantlea choddxea zannank hi pidda te Gõyant yenvche adim tanchea mull ganvantuch zaloli asli. Te Gõyant ailea uprant tankam lagon hi pidda dusrea mon’xankui posron gelea. Pavsallo suru zalolean, pavsalleant zavpi duensam nivarpa khatir Moddganvchem bholaike kendr veg-veglleo upay-yevzonneo hatant gheta. Taka lagon xarantlea lokamni nitollsan rakhpa khatir hea kendrak aplo sohokar dinvcho, oxem avhan Dr. Dalvi hannem kelam.

Pavsalleant zollarimni mon’xank ghansait zalear ‘malaria’, ‘dengue’, ‘chicken gunia’, ‘filaria’ ani her torecheo pidda zatat. Tech porim produxit (polluted) udok piyeot zalear, ‘cholera’, ‘typhoid’, ‘jaundice’ he sarkheo pidda zatat, oxem dotoran sanglem. Sod’deak Borda, Aquem hangasor vhodda promannan Gõy bhailo lok imaroti bandkamanchea vaurant gunthlolo asa, oxem Moddganvchea bholaike kendrache nodrek ailam. Atam meren Moddganv vattharantlea 108 baimyamni zollarinchi tantiam noxtt kortat toslem nustem suddun dilam. Moddganvchea bholaike kendrant dor disa 250 tem 300 lokanche rogtache nomune topasnne khatir haddtat. Hea bholaike kendrantle odhikari azu-bazuk aslolea vattharamni vochon lokak bholaike vixim zagruti nirmann korpacho vaur

kortat. Tech porim igorzamni ani iskolamni poryan he bholaikechea zagruti vixim karyavolli ghoddun haddleat ani tankam loka koddlean vhodda promannan protisad mell’la, oxem Dr. Dalvin spoxtt kelem. Itle mozgotim ‘jaundice’, ‘cholera’, ‘thypoid’ hea sarkheo pidda zaina zavpa khatir lokamni udok piyetana tem xizoun piyeonchem, tech porim jevnnacheo vostu poryan xizoun ani ukddun (boiled) khanvcheo. Ugddea zageacher asloleo khavpacheo vostu khavpak nakarcheo ani jevonn-khann ghetana aple hat sabu lavn dhuvche, oxem Dr. Dalvi hannem suchoilam. Moddganv xarant 300 ani Moti dongor hanga 100 ‘tyres’ bholaike khatean hanga thoim poddlole kaddun vheleat. Hea ‘tyres’-amni udok santovnn thoim zollareo nirmann zatat, oxem Dr. Dalvi hannem sanglem.

Amcho Avaz ‘Text books’ diunk xikxonn khatem ‘fail’ Ponnje(AAP): Gõyant iskolam suru zavn 10 tem 12 dis soron gele, torui xikxonn khatea koddlean xikpi bhurgeank fukott purvonn kortat tim patthpustokam (text books) azunui mellonk nant. Haka lagon xikpi bhurgim, tanche avoi-bapuy ani iskolantle xikovpi xikxonn khateacher aplo xinn porgott kortat. Kaim sorkari iskolam xikpi bhurgeank don tim tin patth-pustokam dileant, zalear kaim iskolamni Inglez vixoyachem ekuch pustok dilam. Hea vixim eka ‘Zonal Education Officer’ hannem sanglem, Junache 3-4 tarkher don vixoyanchim pustokam ailolim. Iskolantlea xikpi bhurgeank sor kelear, him pustokam khupuch unnem aslim. He khepe him patth-pustokam Gõy bhair chhapunk dilolean, him pustokam pavpak uxir zala. Ekach vixoyachim pustokam vhorpa khatir iskolam toyar nastat. Taka lagon vidhearteank pustokam mellonant. Tech porim xikpi bhurgeank ditat tea fukott ‘rain coats’am vixim poryan xikxonn khatea koddlean azun meren kainch suchovnneo ailoleo nant. Xikxonnik patth-pustokancho gondholl, xikxonnik sahitya usram pavop hem dor vorsa ghoddtta. Rajyan ekunn vidhearteanchi sonkhea ani ‘Zonal Education Officers’-anchi magnni lokxant ghetli zalear, hea magnneanchi suchi (list) iskolam suru zanvche adim xikxonn khatean toyar dovorpachi goroz asta. Punn xikxonn khatem toxem kori naslolean xikpi bhurgeank iskolam suru zavn 10 tem

2

“Patth-pustokam usram divop, tech porim xikxonnank lagu zavpi her vostu usram divop ho Gõychea xikxonn khateacho dor vorsacho karbhar zavn asa. Gelea vorsa gonnit (maths) vixoyachim pustokam Otubr mhoineant ailolim. ‘Zonal Education Officer’-ache kocherint pustokam ailea uprant to magir sombhondit iskolank kollit korta. Tim pustokam sombhondit iskolamni haddunk ‘teachers’-ankuch vechem poddtta. Graminn bhagantlea bailam xikovpeank ani khas korun jea ganvamni yeradarichi bori vevostha na, thoim mat hea xikovpeank khupuch oddchonneank fuddo korcho poddtta. Xikxonn khatean him pustokam soroll iskolamni phattoupachi vevostha korpak zai. Xikxonn khateant chol’lolea hea guspagondhollacher sorkaran upay kaddpachi goroz asa.”-Ek xikoupi “Rajyant ekunn 96 vixoyachim patth-pustokam yetat. Sod’dea ‘Zonal Education Officers’ hanchea kocherimni 60% pustokam pavlelim asat. Urlolim 40% pustokam fuddlem satollem sompta mhonnosor pavtolim. ‘Zonal Education Officer’-anche kocherint pavti zalolim sogllim pustokam sombhondit iskolamni pavleant. Kaim khasgi iskolache ‘managements’ soglleam vixoyanchim pustokam ekach barabor vhorpak sodtat, ani patth-pustokam vellar mellonk nant mhonn xikxonn khateachea nanvan boball ghaltat. Fuddlea 8 tea disam bhitor hea patth-pustokam sangata, ‘rain coats’-ui xikxonn khateam iskolamni ditolem.” - Anil Pawar, Xikxonn khateacho ‘Additional Director’

15 dis iskolamni yeun ‘time pass’ korcho poddtta. H e a v i x i m Bardezantli ek ostori nagrik Manisha Amonkar hinnem mhonnllem, “Xikxonna pasun bhurgim pois ravchim nhoy mhonn sorkar fukott xikxonn divpacher chodd bhor ghalta. Fukott pustokam, ‘rain coats’, ‘uniforms’, ‘mid-day meals’ xikpi bhurgeank ditat teo borea dorjeacheo ani vellar dileo zalear tacho upeog ani faido zavpak xokta. Xikxonn khateachea bezababdarik lagon xikpi bhurgeanchea lisanvacher tacho porinnam zavpachi xokyotai asta,” tinnem

sanglem. Patthpustokam nastana tumkam iskolant kitem xikoitat? Oso p r o x n Mhapxenchea iskolant xikpi 8vechea eka vidhearteak vicharlem tedna tannem “Roll no. divop, ‘monitor’ venchun kaddop, teach vangdda ‘general knowledge’ hacher kaim proxn amkam ‘teachers’ vichartat. Iskola bhair pavs naslo zalear, amkam khellpak soddtat. Don disam adim ek patth-pustok amkam xikpi bhurgeank dilolean atam tacher obheas chalu zala. Bakiche ‘periods’ khobro marpak ani khellpak sartat,” tea bhurgean sanglem.

1lea Panar Thaun... Zomin rupantor korunk bondi:Parrikar Hangacheo zomnneo Gõy bhaileank vikhunk kaim nirbondh (restrictions) lagu korpacho hetu monant dhorun nove kaide ghoddun haddpa khatir kendr sorkaran Gõy rajyak ‘special status’ dinvcho, oxi magnni Gõy sorkaran prodhan montreak kelea. He magnne vixim prodhan montri ‘positive’ asa mhonnpachem Gõyant thavn gelolea xistmonddolak ugddapem zalem. Parrikaran fuddem sanglem, “Bihar zanv Orissa him rajyam arthik nodrentlean ap-aplea rajyank khas dorzo magtat. Punn ami mat Gõyche osmitayechi ani hangachea zomnnichi rakhonn korpa khatir ho khas dorzo magtat. Hea vixoyacho obheas korpa khatir apunn tem kaidea khatea kodde phattoitolo, oxi govay prodhan montrean dilea. Yeta tea Julay-ant ami novea pradexik arkaddea udexim zomnnichem rupantor korpacher 100 ttok’ke bondi

ghaltole. Fokt sorkarai bandkama vo rosteam khatir zomnnichem rupantor korchem poddtta zalea, ami taka manyotai ditole. Punn nivasi (residental) bandkam vo vevsay sthapon korunk xetki zomnnichem rupantor korpak puray toren bondi astoli,” Parrikaran ugddapem kelem. “Graminn bhagantlea vikasache ‘models’ toyar korpachi svotontray gram panchayatink ani gram sabhank divpak sorkaran tharailam. “Mega Housing projects”-ank hea fuddem ganvamni manyotai sorkar dinvcho na. Xetkari ani xetki zomnni vixim sorkaran yevzonn kaddlea. Novea pradexik arkaddeant ganvcho vikas ani zominneo hanche vixim kaim nirbondhancho aspav astolo. Tech porim gram panchayatink kaim kherit odhikar sorkar ditolo. Motdan gheun lokanich ganvchea vikasache ‘models’ tharanvche,” oxem Parrikar-an spoxtt kelem.

Telangana magnnek lagon Andhra Pradesh-ant hinvsa Hyderabad-antle choddxe rosteancher vahatuk korpak pulisamni lokak addailolean, kocherimni vochpi ani her kamdar lokak khupuch oddchonneo uprasleat. AP-intlea rajya vahatuk mha-monddolan kaim promannant apleo boseo provaxeam khatir chalu dovorleat, zalear ‘Central Railway’ hannim apleo sod’dancheo reil gaddiyeo bond uddoileat. Xarant aslolea soglleach iskolamni aiz xikpi bhurgeank sutti jahir korun sogllim iskolam bond dovorlim.Osmania vidhyapitthache xikpi aiz ek morcha kaddun vidhan sobhecher vochpache toyarent astana pulisamni tankam kaido ani suvevosthek (law and order)

proxn nirmann zavpache bhiranten to morcha kaddunk diunk na. Hea vattharant koslich hinvsa (violence) ghoddchi nhoi hea khatir rajyatle pulis ani kendrantle loskor fovz soglle toyarent ravloli asa. Itle mozgotim hem andolan ghoddun haddpi TRS, BJP ani Telengana-chi ‘Joint Action Committee’ (JAC) hannim ‘chalo assembly’ hea andolanacher sorkaran bondi haddlea mhonn koddok utramni nixedh marla. Tannim sthanik potrkarank sanglem, Telenganak ‘statehood’ magoun gheupa khatir tannim hem andolan xantichea margan vhorpak tharailolem. Sorkar bollzobren hea andolanak hinvsik oxem bhasaupak sodta.

Gõyank ‘special status’ divpak kendr sorkar proitn kortolo Hea xistmonddolant Gõychi ranam ani poryavoronn montri Alina Saldhana, udheog montri Mahadev Naik, nustem mari khateacho montri Avertano Furtado, PWD montri Sudin Dhavalikar, up-sobhapoti Anant Shet, Kongresacho Dokxinn Gõycho khasdar Francisco Sardinha, BJPiche amdar Dr. Pramod Sawant, Subhash Phaldessai, opokx amdar Naresh Sawal, Rohan Khaunte, Kamdar fuddari Christopher Fonseca, Goa mining lokancho manch hacho protinidhi Suresh Dessai, Atul Jadhav, Prakash Raut Dessai, Sandeep Parab hancho aspav aslo. Sanje vellar 5.30 vazpachea sumarak hi bhett zali. Sumar 40 minutanche he bhettent mukhel montri Manahor Parrikar-an hea donui magnneam vixim prodhan montreak iskuttavn mahiti dili. Gõyche arthik yenneavollint ‘mining’-acho 2 ttok’ke vantto asa. Ho vevsay bond poddlolean VAT ani her madheomantlean 1 hozar 50 kotti rupiyancho porinnam Gõyche arthik sthitir zala. Tech porim kendr sorkarakui hea bond aslolea ‘mining’-ak

lagon hea vorsa 7 hozar kottinchem luskonn sonschem poddlam. Minam khonneo bond poddlolean sumar 1 lakh lokancher tacho gombhir porinnam zala. Haka lagon Gõyant arthik ani somajik oddchonneo uprasleat. Kendr sorkaran ‘bank sector’ hache khatir kherit arthik modot korchi. He udexim benkenche hafte 18 mhoineam khatir ‘freeze’ dovorche, oxeo magnneo Parrikaran prodhan montrea kodde keleo. Khonnim bond zavn tacho vaitt porinnam Gõy rajyacher zala hachi puray zanniv apleak asa. Gõyant kaidexir minam khonneo suru korunk apunn soglle toreche proitn kortolom. Kendrantlo ‘finance minister’ P. Chidambaram hache kodde cheocha korun arthik modot melloun divpa khatir proitn kortolom, oxem axvason hea xistmonddolak dilem. Tech porim Gõy rajyak vixex dorzo divpa babtint apunn aplem kherit lokx ghaltolom, oxem-i Dr. Manmohan Singh-an Parrrikar ani tachea sangata asloleank sanglem.


Amcho Awaz June 15 Kaiser_Layout 1 6/14/2013 9:24 PM Page 3

Ponnje<Sonvar, 15 Jun, 2013<

Ganv-ganvamni

Amcho Avaz

Gõyche ttrokanche dhoni oddchonnent! Amcho AvAz Protinidhi

Gõyant minam khonneo bond poddloleak thavn, hea vevsayacher atthapun aslolo khupso lok veg-vegllea torechea oddchonneank sampoddlolo asa. Hantuntlea kaim lokamni ap-aplea gineanacho vapor korun, hea oddchonneancher rosto sodun kaddpacho proitn kela. Zankam dusro kosloch rosto sampddonk na, tannim sorkarache modotir atthapun ravpak posond kelem. Hantunt choddan chodd oddchonnenk sampoddlole te minam khonnincher choltole ttrokanche dhoni. Khup zannamni benkenchim ani her khasgi suvatancher rinnam kaddun ttrok ghetlole. He ttrokanche dhoni rinnanchea fasant sampoddle. Sorkaran hea oddchonneank sampoddlolea ttrokanchea dhoniank arthik modot jahir keloli, punn tantunt tancho proxn suttavo zavnk na. Ani khupxea ttrokanchea dhoniamni aple ttrok vevsay korpa khatir dusrea rajyamni phattoile. Hea ttrokank thoim vevsay

mell’lo ani haka lagon thoddo kall tancho proxn suttavo zalo. Punn atam zoso-zoso kall fuddem veta, toxeo-toxeo tanche samkar oddchonneo yevpak lagleat. Tankam atam tanchea vavrache duddu mellpak uxir zata, ani thoinche vevsayik tankam khupuch tras kortat mhonnpachem ugddapem zalam. Tea xivay te ttrok choloitat to tankam onvollkhi zavn asa. Ani haka lagon he ttrok choloitoleancheo oddchonneo anikui vaddleat. Thoim ravpakui zaina ani porot Gõyant yeupakui zaina, osle poristhitint te ghusmott’tat. Karnattakant Gulbarga hangasor ttrokamni to ganv soddun veche nhoi mhonn tanchea ttrokanchea dizolachea ttankiyank kulopam (locks) ghatleant. Hi sthiti khupuch usko korpa sarkhi asa. Jea vellar Gõyant ‘Entry tax’-acho proxn ailo, tea vellar Karnattakant Gõyche 3 hozar ttrok minam khonnincher minachi vahatuk kortat mhonnpachem jahir zalem. Tanchem itlench mhonn’nem ki, tumi

amkam ‘entry tax’ lavn tras korpache ani ami tumchea ttrokank kam’ divn modot korpachi? Hem sarkhem

nhoi. Punn tem kitem-i asum, he gozali nimitan Gõyche 3 hozar ttrok Karnatakant minam khonnincher vaurak asat mhonnpachem kollon ailem, ani hangachea ttrokancho proxn Karnattakant suttlo mhonn aikon, lokak thodde-bhov somadhanui mell’lem, hantun dubav na. He ttrokanche dhoni khuxal bhorit asat mhonnpacho soglleancho odmas aslo, punn auchituch hea ttrokanchi oddchonnechi khobor posorli, ani dubav nastana soglleankuch tan-

cho usko zalo. Atam Gõychea sorkaran tanche khatir kitem tori modot korchich poddttoli.

Karann ho proxn ek vo dog zannancho nhoi. Karnattakantlea minam khonnincher Gõyche ttrok nakat zalear, thoinchea khonninchea dhoniamni tem bore bhaxen sangpak zai. Vaur korun poixe divop na, hi gozal zulum korpa sarkhi zavn asa. Tache von vhoddli monisponna bhaili gozal mhonnllear, tanchea ttrokanchea dizolanchea tankiyank kulopam ghalop. Oxem korop mhonnge, kaidea pormonnem ho ek guneanv zavn asa. Thoinchea sthanik

3

Fr. Ave Maria Afonso-k mogacho nirop

sorkaran hacher karvay korpachi goroz zavn asa. Punn hangasorlean je ttrok Karnattakant vaurak gelole asat, tanche modem ekvott na mhonnpachem nodrek ailam. Tannim soglleamni ekvottan ravon thoinchea lagu zatolea odhikaream kodde nit magpak zai. Ani hem korta astana, Gõychea sorkaran tankam modot korpachi goroz asa. Hea sogllea ttrokamni vaur kela tacho duddu, thoinchea khonnim-dhoniank dinvchoch poddttolo. Ho duddu melloun gheupak hea ttrokanchea dhoniank sogllo odhikar asa. Punn hea ttrokank khoreanich thoim addavn dovorleat zalear, soglleam poili hea ttrokanchi thoim thavn suttka korchi poddttoli. Dokxinn Gõychea ttrokanchea dhoniamni aple proxn sorkara kodde manddleat. He songhottnen fuddakar gheun thoim addavn dovorlolea ttrokanchi suttka korun divpak vaurpachi goroz asa. Sorkaranui rajki patlli velean, Karnattaka sorkara kodde proxn manddun, ttrokanchi suttka korun ghenvchi.

Fr. Ave Maria Afonso hannem Uskoiche firgojent boro vavr kelea uprant hea vorsa tachi boldi zali. Uskoichea firgojkaramni tannem kelolea moladik vavron lagon Padr Ave – che upkar attoile ani tachea fuddle karyan taka sogllem yes anvddelem Uskoichea firgojkaramni prosid’dh kelolea eka potrokan Padr Ave-chi tust korun oxem mhunttlam, “Amchea firgojent tin vorsam amcho gonvlli koso mogan ani apurbayen vaur kelo. Amcho Kristi bhavart kholavunk ani Jezuchim khorim sakxidaram zaunk amkam sfurti zaloi. Tumchea mogall ani lhanvik sobhavantlean tumi soglleank ekttailim ani vengoilim. Bhurgeanchem, tornatteanche ani vaddloleanche gunn volkun, machyer te dakoll korunk sondi diun tankam xabaski dili. Apurbayen soglleam thaim mogan vagun firgojent lhanvikayen vaur kortoleancho sotkar korun Firgoz Sobhe mukhar tankam dhin’vaslim. Somudayek mon ani kalliz rochun haddunk sodanch tumcho husko zalo. Soglleank borem utor ani zannvayen bhorloli budh tumi vanttli. Kalljidarponnan sotacho govay zaun bore bhoxen

dusreank somzavunk tumi vavurleat. Tumchea borovpantlean zaitim kallzam ani monan ulpavun bodol’lim. Devachea molleant ek khalto chakor koso vaur korun amkam tujea xelliank boro chorov diunk tumchi pratmiktay zali. Devachem Utor iskuttavun amkam somzota toxen moddun diunk, odik thokos gheun vavurleat. Sogllea tumche borea vaura pasot ami Devak dhin’vastanv ani khaltikayen tumkam ho sotkar bhettoun kallzantlean moman kortanv. Tumcho ugddas sodanch amchea kallzamonant jiyetolo. Nove firgojent sogllem yes tumkam anvddetanv.” Sodeak boldi zaun Padr Ave Maria Afonso ‘Mother of God’ he Majorda, Salcete –che Igorjent Padr Vigar mhunn vavurta.

Ganvantlea ‘Higher Secondaries’-amni Bannavlecho amdar 11-veche proves azunui rikami asat Caitu-chem nagrikponn

Ponnje(AAP): 11-vechea provesa khatir xikpi bhurgim ani tanchim avoibapui xaram kodde dhanv ghetat, punn ganvamni aslolea kolejimni 11vechea voragam khatir bhorpur boska asat. Xaramni aslolea kolejimni lokanchi odd laglolean, thoinchea kolejimni 11-veche proves ‘full’ zaleat. Gõyant ganvamni aslolea kolejimni xekddeamni 11-veche proves rikami asat. Ap-aplea kolejimni 11-ve khatir boska rikami asat mhonnpachi mahiti sthanik kolejinchea zallvondaramni xikxonn khateak dilea. Kherit mhonnllear, fokt ut’tom gunnamni pas zalolea xikpeank proves divn aplea kolejincho dorzo sambhallpa poros, unnem gunn melloun pas zalolea vidhearteank svikarun tankam faveo tem margdorxonn divpachem kam ganvamni asloleo koleji kortat. Gõyant ganvamni asloleam 10 tem 15 ‘Higher secondaries’ kolejimni azunui khupxe zage rikami asat, za-

lear kaim xikxonnik sonvsthamni anikui 10% odhik zage vaddoupachi apli toyari dovorlea. Verem-chi Parulekar Higher Secondary-int ‘Commerce’ vibhaga khatir 15 zalear ‘Arts’ vibhaga khatir 22 zage rikami asat. VeremBardez hangasor aslole he kolejicho onvdum ‘commerce’ vibhagacho nikal 97% itlo boro ani unch laglolo asa. Xaramni aslolea kolejimni vochpachi odd laglolean, ganvamni asloleam kolejim kodde xikpi bhurgim ani tanchim avoi-bapui sod’deak vhodda promannan durlokx korpak lagleant, mhonnpachem nodrek ailam. Tech porim dusre vatten xaramni asloleo koleji ‘full’ zavpak lagleat. Xaramni aslolea khupxea ‘higher secondaries’-amni azunui 11-veche proves rikami asat, oxem Parulekar Higher Secondary-cho Principal Umakant Salkar hannem sanglem. Pirnna hangachea Shantadurga ‘higher secondary’-int aizui Arts & Commerce vibhagamni 20-20 mhonnge ekunn 40 zage rikami asat. He 40-ui zage bhorle poryan zalear, anik 10 odhik xikpeank bhorti korun ghevpachi soglle torechi suvidha he kolejint asa. Hea vorsa he kolejicho ekunn nikal 89% itlo lagla.

Zalear ‘Arts’ vibhagant 93% itlo nikal lagla. Sod’deak he kolejint ‘Arts’ vibhagant 33 ani ‘commerce’ vibhagant 30 zage bhorlole asat. Sorkaran kolejimi 10% boskamni vadd korpachi sovlot dilolean, sumar 50 odhik xikpeam he kolejint aspavn gheunk zatat. “Amche kodde aizui boska rikameo asat ani ami aizui xikpi bhurgeank aspavn ghevpak xoktat,” oxem he kolejicho ‘principal’ Umesh Naik hannem sanglem. Mandrechea Sapteshwar Higher Secondary-int aizui Arts & Commerce vibhagant 18-18 oxe 36 zage rikami asat, ani ami ekunn 36 xikpeank boska divnk xoktat, oxem he kolejicho ‘principal’ Ramdas Kelkar-aran sanglem. Mulgao hangachi Dnyanprakash Higher Secondary-int 10 tem 15 xikpeank proves mellpak xokta. Thoinsor sod’deak 83 itle xikpi bhurgeamni proves ghetla. He kolejicho hea vorsacho nikal 96% itlo lagla. Arts vibhagant 97% ani Commerce vibhagant 94% itlo nikal onvdum he kolejicho lagla. Azunui he kolejint 10 tem 15 xikpi bhurgeank proves mellpak xokta, oxem ‘Principal’ Govind Awkhale hannem sanglem. Poriem hangache Bhumika Higher Secondary-int Arts, Commerce ani Science hea tinui vibhagamni azunui prot’tek vibhagant 15 vidhearthi gheupachi toyari dovorloli asa. Bhumika kolejicho nikal dor vorsa thoknnai korpa sarkho asta. Hea vorsa he kolejicho nikal 89.53% itlo lagla. Oxe toren Gõyant aslolea sabar Higher secondary-imni proves rikami asat. Xikpeamni ani Avoi-bapuiyamni hachi nodnd ghenvchi oxem xikxonn khatean kollit kelam.

hache votin hi kes nyealoyan zhogoddta tannem kendrantlea Kongres sorkarachi ani Gõychea khasdaranchi ttika korun sanglem ki taka Dil’liche unch nyealoye mukhar hi kes manddchi poddli kiteak kendr sorkarache ghor montraloyen tacher sunnavnni (hearing) korche khatir tarik porian diunk na. Osleoch kesi Aldoncho amdar Glen Ticlo hache virudh asa tache vixim Gracias-an vincharlem tednam tannem mhunttlem ki Dil’li unch nyealoyachea hea adexak lagon ‘Ministry of Home Affairs’ oslea sogllea kesincher nirnnoy ditoli. Dil’lichea unch nyealoyant kendr sorkaracher ghor montraloyak (home ministry) haka adex diun sanglam ki Bannavlecho amdar Caetano Silva hachi nagrikponn rodh korpachi ji orz poddloli asa ticher 8 sattoleam bhitor ‘Indian Citizens Act’ hea kaidea khal nirnnoy gheuncho mhunn. Hi ‘order’ nitidar Rajiv Shakdher hannem halinch dili. John Fernandes hannem tea vixim korttan firiad manddloli. Unchle nyealoyen kendr ghor montraloy (foreigners affairs) haka he firiadecho 8 sattoleam bhitor nirnnoy diuncho mhunn nirdex dila. Firiad korpean nyealoy mukhar manddlam tea pormonnem Caetan Silva hannem 7 Julay 2010 hea disa Purtugal desachem nagrikponn appnailam. Hi ghoddnni ‘Union Ministry of External Affairs’ hannim 2 Abril 2012 hea disa mandun ghetlea ani tea khatir firiad korpean Caetano Silva hachem Bharoti nagrikponn rodh korche khatir ‘Section 9 (2) of the Indian Citizenship Act 1955’ hea kaidea khala magnni kelea. Firiad korpean arop kela tea pormonnem hi ghoddnni Caetano Silva hannem fattlea Gõychea vidhan sobhechea venchnnukam vellar odhikareank uktti keli na ani tea khatir tachem Gõyche vidhan sobhechem amdarponn rodh korchem mhunnon. Advogad Radharao Gracias zo John Fernandes

Iskolamni kamkazache dis vaddoile Hea xikxonnik vorsa xallamni vavurpache dis 241 zatole ani tantuntle 195 dis xikovpache dis astole. Halinch zalole eke xikxonnik odhikareanche zomatin nirnnoy ghetla ani tacher sorkarachi maneotay gheunk to nirnnoy sorkarak phattoila. Hea xikxonnik vorsantlo ho novo kamkazacho karyokram vevharant ghatlo zalear xallamni vavurpache dis je atam meren 220 asa te 241 dis zatole. Xikxonnik odhikareamni ho nirnnoy gheupa fattlo udex mhunttlear halinch Gõyche mukhel montri Manohar Parrikar zanche lagim xikxonn khatem asa tannem iskolanchi ttika korun 220 disamni sogllem karya korunk xokona mhunn husko dakhoilo. Xikxonn khateachea

odhikareamni he ghoddne vixim xikovpi iskolanche ‘headmasters’ ani ‘principal’ hanche lagim bhasabhas korun 220 disanche 241 dis iskolamni vavurpa khatir asche mhunn nirnnoy ghetlo ani zaka lagon disachea disa xikovpachim voram anik ordem vor odik korunk mandun ghetlem. Dusrea utramni ho nirnnoy vevharant ghatlo zalear prot’tek disacho iskolantlo kamkaz anik ordem vor vaddtolo. Xikovpache je 195 dis as ate toxech urtele. Zorui prot’tek disak bhurgem panch voram iskolant astalem tem atam saddepanch voram iskolan astolem. Itlench nhoi xikxonnik voros jem Abrilache 26ver somptalem tem atam

Abrilache 30ver somptelem tech porim Diwali porbecheo suttyeo (holidays) don dis unneo kortole zalear Natalamcheo suttyeo ek dis unneo kortele. Anik ek mhotvacho nirnnoy mhunttlear dhavi vorgachi ani baravi vorgachi porikxa ekach borobor ghoddun haddtole. Hea porikxechea disamni xallank suttyeo melltoleo kiteak tea disamni iskolamni dha ani baravecheo ‘Goa Board’acheo porikxa zatoleo. Iskolantleo porikxa jeo atam meren Marsachea nimannea sumanan ghoddun haddta teo atam 15 Abrila uprant ghoddun haddtoleo ani ezamicho

‘result’ Abril 29 vo 30 hea disa ditele oxem kollon yeta. Iskolank ‘discretionary holidays’ mhunn akh’khea vorsak 10 dis suttyeo melltaleo teovui atam komi korun vorsak fokt 6 ‘discretionary holidays’ melltoleo.


Amcho Awaz June 15 Kaiser_Layout 1 6/14/2013 8:56 PM Page 4

Ponnje<Sonvar, 15 Jun, 2013<

Ostori

4

Amcho Avaz

Valentina Tereshkova Rani Avantibai Bharoti Nari

Russia-chi poili ostori ‘Astronaut’ Valentina Vladimirovna Tereshkova hi poili ostori zaun geli ji faleamchea disa mhollear 16 Jun 1963 hea disa poilech pavtt ‘space flight’ hantuntlean ontrollar geli. Hi ostori Russia desantli asli. Ticho zolm 6 Mars 1937 vorsa zalolo. Azun poriant ti jivi asa ani atam 76 vorsamche pirayer portun ontrollar vochpak tinnem khoxi dakhoilea. Valentina Tereshkova Russia-chea eka kheddea ganvant zolmolem ani uprant tachea avoy-bapay borobor tem Belarus hanga jiyetalem. Tacho bapuy ‘tractor’ choloitalo ani avoy kopdde korpache ‘factory’-n kamank asli. Bhurgench astana Valentinan ‘parachut’-ing

korpant avodd dakhoili ani thoimsorle ‘Aeroclub’ hantuntlean ‘skydiving’ korpachem ‘training’ ghetlem. Tem ‘skydiving’ bhes borem kortalem dekhun taka ‘cosmonaut’ zavpak vinchun kaddlem ani ontrollar vochpachem aplem sopon sakar kortelem mhunn taka dison ailem. Ami zanna tea pormonnem amkam soglleank khobor astoli ki Yuri Gagarin hovui Russiecho ‘cosmonaut’ poilo zavn aslo zo sonvsarantlo poilo monis zalo ‘space’-in vochpak. Hi ghoddnni 1961 vorsa ghoddli. Tachinch kolponam aslim eke ostorek ‘space’ hantun dhaddpak ani hea vicharak lagon Valentina Tereshkova-k vinchun kad-

dlem ontrollar vochpak. Ek voros bhor khub taka ‘training’ dilem. Hem ‘training’ mhunttlear ‘weightless flights’, ‘isolation tests’, ‘centrifuge tests’, ‘rocket theory’, ‘spacecraft engineering’ ani ‘120 parachute jumps’. ‘Training’ gheun toyar zalea uprant Valentina

Tereshkova ‘Vostok 6’ hea ‘space craft’-an bosun ontrollar gelem. Hi ghoddnni 16 Jun 1963 hea disa ghoddli. Tea kallailo USSR-cho ‘president’ Nikita Khrushcherv hannem Valentiank tichea yesak lagon ani Russiechem nanv porzollailem mhunn tika porbim dili.

Rani Avantibai 16 Agost 1831 hea disa zolmoli. Ti Vikramaditya Singh hachi potinn asli ani to Ramgarh prantacho raza aslo. Auchituch Vikramaditya Singh haka moronn ailem ani fattlean fokt Rani Avantibai urli. Tankam bhurgim naslim dekhun tanche familin bapaychem daiz samballunk cheddo naslo. Tea kallar Bharot des Brittix hanche zulumxaye khala aslo. Brittixanchem mon apli razvott odik ani odik vaddounk asli. Raza Vikramaditya Singh somplo mhunn kollona fuddem Inglezamni Ramgarh rajacher akromonn kelem ani tacho rajkarbar aple hukumxaye khala haddlo. Rani Avantibai kalljidar ostori asli. Inglezamni ghetloli tanchi zomin Inglezam lagchean portun haddunk tinnem soput ghetlo. Chear hozar dadleank gheun ek fouz toyar keli ani 1857

vorsa Inglezam add, Ramgarh mukt korunk, zhuz manddlem. Ek bhirankull zhuz Inglezam lagim zhogoddli ani Avantibai he

kalljidar ostoren tea zhuzachem fuddarponn kelem. Inglezam lagim boreo boreo zhuzpacheo vostu aslolea karonnan ani tanche lagim zhuzari-i chodd aslolea karonnan Rani Avantibai-ache foujek Inglezanche foujen haroili. Tedna Rani Avantibai-ek koll’lem ki Inglezam lagim tichean jikonk zaina mhunn. Ti Inglezank ‘surrender’ zalina, punn aplich torvar gheun aplea jivitacho teag kelo. Hi ghoddnni 30 Mars 1858 hea disa ghoddli. He kalljidar ostorecho sakrifis Bharotachea itihasan ek udharonn koxem zalem ani hozaramni Bharoti dadleamni ani ostoreamni Inglezancher zhuz manddun Bharot svotontr korpak nirnnoy ghetlo. Khorench Rani Avantibai Bharotantli vhoddantli vhodd suttke zhuzari zaun geli.

Somaz ani Ostori

Tomazinho Cardozo Candolim, Gõy

Somazant ostorechi bhumika kitem aschi ani koxi aschi hacher tujem mot kitem? Ostoren ghorantuch ravon ghorabeachi dekhpal korpachi? Ostoren offisamni ani her dusrea karkanneamni sirvis korun familiche udorgotin orthik modot korchi oxem kitlea zannank dista? Dadlo apleak zai

tedna disacho vo ratcho apnnak zai thoim veta. Oxem kelear somaz taka kainch vincharina. Tech porim ostori jiyeunk laglear somaz tika bott dakhouncho na? Oxe zaite proxn asa zancho zobab amchea zonn ekleachea mon-vruticher (mindset) adharit asa. Tea khatir hea 21vea xekddeant ostorechem sthan kitem ani koxem aschem tacher il’lo niyall korum-ia. Ek somoz oso aslo ki adlea kallar ostori ghorabean bhurgeanchi dekhpal korche khatir ani ghorantlo sogllo vavr korche khatir aschi mhunn. Ho adlo vichar khoro, punn to azunui zaitea dadleanchea monan jivo ani tazo asa. Hachem karann mhunttlear bhurgeam ballank bore bhaxen voir kaddunk ostori fokot ghorabeachi dekhpal korina punn

teach borobor somaz sudravpachim mullam okondd korta. Zaite dadle hem sot azun poriant mandun ghevpak kobul na. Adlea kallar ostorecher nodor marlear aplea bhurgeank bore ritidekhin voir kaddunk tinnem jivit sarlem. Tinnem dilolea borea mul’leank (values) lagon bore nagrik somazak mell’le ani kortovea pallpi monis mon’xakullak favo zale. Oxem soglleach ghorabeamni ghoddlam ani tea khatir hanv mhunnttam ki ostoren fokt bhurgeam ballankuch voir kaddlim nam, punn tem kortana tiche sorvbhonvtimcho somazui ghoddun haddlo. Khorench mon’xachea jivitan jim sudharonnam zalim tantun ostorecho xinvacho vantto asa. Oxi ek mhonn’nni asa

“zo hat pallnnem dholoita to hat sonvsar choloita”. Khorench zorui sonvsarant, somajik toxem rajki mollar, dadlean soglli podvi aplea hatan ghevpache proitn kelea, torui punn mon’xakullachem ‘civilization’ zavpant tacher ostorecho jitlo probav poddla titlo dadleacho poddonk na. Adlea kallar ghorantuch ravon poriant ostoren somaz su-

‘Classified’ Jahirati

dravpachem vhodd karya kelolem asa. Atanchea kallar ostori adle ostore porim kallokhant na. Aiz ostori dadlea itlich ani zaite pavtt dadlea poros chodd xikloli asa. Taka lagon ostorek kosle-i oddchonnenk fuddo korunk bhirant disona ani heach karonnank lagon aichea somazant zaiteo ostoreo xikovpi, advogad, dotor, khellgoddi ani torekvar

mollancher porzollta tem ami polletanv. Adlea kallar ostorecho probav fokot aplea bhurgeancher ani aplea ghorabeacher poddtalo, kiteak ticho vavr fokt titleach purto aslo. Aichea kallar sogllem bodol zalam. Aiz ostori iskolamni hozaramni bhurgeank xikoita ani tanchi vadd korta. Hem ostorechem karya khorench mhotvachem asa kiteak apleach bhurgeanchi ti kallji ghena, punn aichea kallar ti sogllea bhurgeanchi xikxonnantlean kallji gheta. Kitleoch ostoreo advogad zavn nyealoyamni kexi zhogoddta. Somazant nith haddunk sohokar diupachi hi ostorechi bhumika khorench tokhnnay korpa sarki asa. Aichi ostori dotorki choloita. Somazachi bholayki bori aschi ani so-

mazache lok – dadle vo bailo tondoruxttponnim jiyeunk ostori adhar dita. Khella mollar nodor marlear ostoren jadu keloleacho ugddas yeta. Khoinchoch khell na zantun ostoren aplem ani aplea prantachem vo desachem nanv voir kaddunk fattim ravonk na. Itlench nhoi aichea kallar ostori ontrollar ‘space’-in poriant geli. Ostore bhitor kalljidarponn ani dhaddos asa mhunn provar kelem. Aichea kallar ostori xallamni, offisamni ani karkanneamni nokri korta ani duddu zoddta. Zaiteo ostoreo svotacho dhondo korun aple familik fuddu komaita. Thoddkean orthik adhar ekttavpachem karya jem adlea kallar fokt dadle kortale, tem atam ostori-i bhes borem korta. Aichi ostori ghorantlea dadleancher orthik sovloti khatir patyeon ravona.

Oxim anink zaitinch mollam asa jea mollancher ostoren huxarponnim karya korun apleachean dadlea porim vagonk, bhonvonk ani jiyeonk zata mhunn dakholl kelam. Hem dadlean monant dovorpak zai. Adlea kallar ostori fokt ek ‘sex object’ mhunn tratar kortale. Aiz to kall uronk na. Aiz ostori ghorabeache sevent ani somazache udorgotin dadlea itlich mhotvachi asa. Tea khatir ho 21vo xekddo ostoren ani dadlean ekamekak eksarkim mhunn manpacho xekddo asa. Dadlo unch ani ostori sokol he bhedbhav hea 21vea xekddean mat poriant upkarona. Tea khatir dadlo ani ostori ekamekachea sohokaran fuddem cholon ho somaz nivoll, xitoll ani xanticho korunk vavrum-ia.


Amcho Awaz June 15_Layout 1 6/14/2013 9:01 PM Page 5

Ponnje<Sonvar, 15 Jun, 2013<

Rajkaronn

Amcho Avaz

Narendra Modi prodhan montri zavop

Ek durdoivi ghoddni – Eduardo Faleiro Ti ek durdoivi ghoddnni zavn geli jedna BJP-che ‘National Executive’ hannem Narendra Modik ‘National Election Campaign Committee’ hicho odheokx kelo mhunn. He ghoddnne voilean oxem dison yeta ki Narendra Modi prodhan montri zavpacho umedvar astolo mhunn, oxem Edwardo Faleiro, adlo Kendriya montri hannem eka potrokan mhollam. Modi jedna Gujaratacho mukhel montri aslo tednam tache nodre khala Gujratant bhirankull zativadi dhongol (riots) zale hi ak’khea desak khobor asa. Musolman bhavank ani bhoinnank jivexim marop choltalem tednam mukhel montri mhunnon tannem tem dhongol bond korpak koslech upay ghetle na. Haka lagon desache ‘Supreme Court’ hache kddlean Modi add zaite pavtt zaite ‘remarks’ aikonk aile. Adlo Bharot desacho prodhan montri Atal Bihari Vajpayee hannem porian 2002 vorsa Godhra hangasor ghoddloli ghoddnni ‘barbaric’ ani ‘inhuman’ asli mhunnon mandun

ghetlolem ani tea khatir Abril 2002 hea mhoinean jedna BJP ‘Executive Committee’ hachi boska Ponnje zaloli tednam Vajpayee-n Modik Gujaratacho mukhel montri dovorcho nhoi oxem sanglolem, punn BJPchea mhalgoddea fuddareank lagon Narendra Modi Gujaratacho mukhel montri urlo – Faleiro-n fuddem mhollem. Edwardo Faleiro tea kallar Kendr sorkaracho montri aslo ani Mars 2002 vorsa Kongres pokxachem protinidimandal (deligation) Gujaratak gelolem tea mandalache te vangddi asle. Tea dhongolak lagon Musolman bhavanche ani bhoinnanche koxe tras zale ani kitlea zannancho jiv poriant ghetlo hem tea vellar aplea khas dolleamni Edward Faleiro hannem polloilolem. Teach borobor zaitea Hindu ghorabeamni Musolman ghoreabenk rakhon dovorpacho adhar dilolo zalear zaitea Musolman ghorabeamni Hindu bhav bhoinnank samballunk fuddem ailolim mhunn Faleiro baban mhollam.

‘Press Council of India’ hacho odheokx ani ‘Supreme Court’-acho adlo nitidar Markandey Katju hannem mhollam ki prodhan montreachea ud’dear vochpak Narendra Modi ‘unfit’ asa ani tea fuddem uloun tannem sanglem “zori Narendra Modi desacho fuddlo prodhan montri zalo zalear ho des zantun zaite dhorm asa, zati asa, bhaso asa, adi jivo urchona”. ‘Justice’ Katju hannem fuddem uloun oxem mhollem “Bharot des fokt Hindunchoch nhoi punn to soglleancho zoxe porim Musolman, Sikh, Kristanv, Parsi, Jain, adi”. “Fokot Hinduanich Indieche ‘first rate’ nagrik koxe ravche hemvui chukichem asa kiteak Bharotan soglle nagrik magir te khoimcheai dhormache asom, eksarko dorzo asa. Gujaratan 2002 vorsa zalolem Musolman bhav bhoinnank dharunnayen jivexim marop hem kednanch amcheanim visronk zavchem na” – ‘Justice’ Katju hannem fuddem mhollem tachoi Shri Faleiro hannem ugddas kela. ‘Secular’ lokxay hich amchea desache ghottnnechi faski (frame work) zavn asa ani tea khatir ‘secular’ ho somoz nastana Bharot des asonkuch zaina, tannem akhrek mhollem.

Zantte rajkornni tondrust asop gorjechem: Parrikar PONNJE (AAB): BJP-che ‘national executive meeting’-ache poilim, mukhel montri Manohar Parrikar-an rajkornneanchea nivrut zaupache piraye vixim bhasabhaxek ut’tejon dilolem. “Rajkornni 65 vorsanche pirayer pavtokuch, tannen apleak topasunk zai ani apunn tondrust ani suddsuddit asa zalear nirnnoy gheunk zai. Zor to tondrust ani suddsuddit asa zalear tannen taka zai zalear fuddem vavr korunk yeta,” oxem Parrikar-an sanglolem.

65 vorsam bhorpacho, nirnnoy gheupache prokriyecher porinnam zaunk xokta. Rokdde-rokdde nirnnoy ghevop ani proxason bore ritin cholovp adimchea porim zaina, oxem tannen fuddem sanglem. “Rajkaronnan ‘risks’ gheunk poddta, punn piraye borabor tem korop kothinn zata,” oxem Parrikar-an sanglem. “Sod’deak Advani-chem ‘innings’ eka somjikayechea (mature) mon’xa bhaxen asa, Sachin Tendulkar-ache porim. Tachean

Ambott-Tikh

AurelioViegAs

Narendra Modi BJP-cho King Momo?

BJP-chi sobha gelea satollean boreach rongan mhunttlolea porim zali. Zori BJP-che fuddari ani karya korte hea sobhe vhelean title khoxi zavnk nant torui punn Narendra Modik mat aplo hat mollbak lailolea bhaxen dislem. Parrikar ani L.K. Advanichem matui pottona ani ek pavttim Parrikaran Durdorxonar L.K. Advani-k "ek piddear zalolem achar" (spoilt pickle)

mhunn tachi sobhemazar izot kaddloli tachi yad azunui vochonk na. Ani hech khatir L.K. Advani-n aplo pãym Gõyche bhuimyer dovrunk na. Zori soglleank bhailean thavn dista ki BJP ekvottit asa punn bhitor nodor marli zalear sogllech eka-mekacher virudh. He Gõyche sobhe vellar zaitea Gõychea BJP karya korteank aplea raxttrik fuddareanchem khorem chitr disun ailam. Adlo prodhan montri Atal Bihari Vajpayee sud’dam Narendra Modicher fer asa, taka tachem rajkaronn matui avddona ani ek pavtt tannem taka sobhemazar sanglolem ki tum fokt tuzo Ramdhorm pall ani rajkaronn soddun di. Atam sodheak yeta tea Lok Sobhechea nivoddnukam khatir Narendra Modi-k raza kela, punn BJP tachea fuddarponna khal venchun yetoli kai nam hacho dubav. To meren Gõyant Karnavalak zoso ‘King Momo’ tin disanchem raj choloita tech torechi bhumika Narendra Modi-chi zanvchi na mum? Hacho zobab fokt kall sangtolo.

Alina-kui gulam kelem...

Gõy Vidhearti Somiti (Goa Students Committee) ani Niz Gõykar heo don songottnna halinch ektthaim yevn, somplolea Matanhy Saldanhachem nanv Dokxinn Gõychea Kollek-

azunui ek somjikayechi ‘innings’ khellonk zata, punn ek vell oso yetolo jednam taka thambchem poddtolem. Miskuttak koxem kormoupak (mature) ek voros lagta, tech porim. Punn zor tem don vorsam von odhik somoyak dovrit zalear tem kodduk zata,” oxem Parrikar-an sanglolem. Zaite rajki zannkar mhunntat tea pormonnem Manohar Parrikar hachea tea ‘remarks’-ank lagon hea mhoineache 8 ani 9 ver Gõyant zalole BJP National Executive boskek Advani hajir ravlena.

ttor imarotik ghatlem mhunn aplo koddok virodh porgott kelo. Horxim zalear hantun tanchem zaitem sot asa mhunnpachem, karonn zo man Matanhy-k aiz BJP sorkaran vo khas korun Manohar Parrikar-an dila to fokt aple khasgi ixttagotik lagon kivam Matanhy-chea porjek BJP-nt voddun haddunk. Parrikar-an survek he imarotichem ugttavonn ‘Giant Killer’ Avertano Furtado hanche hostukim kelolem ani tedna thavn Avertano puray toren Manohar Parrikaracho zalo ani aplea bhaxonnant sud'dam tannem aso-moro porian aplo tenko Parrikar-ak bhasailo. BJP sorkarant nivddun ailo ani okosmat somplo mhunnpachem karonn hea Dokxinn Gõychea Kollekttor imarotik tachem nanv ghalop hantun kitem tori vichitr dista. Konnui veokti desachi seva kortana kivam Gõychi seva kortana akantvadeanchea ghatponna vellar boli poddlo tedna imarotik nanv ghalop hi goxtt veglli mhunnpachi. Akheach Gõyant zori tachi fank asli toruipunn titleach somazaxim tacho lagxilo sombond aslo mhunn tachem nanv

Rupea Podd’dear Hrithik hache vangdda ‘romance’ korunk Neha-chi itxa Hindi cholchitranchea mollar novench bhitor sorlolem Neha Sharma haka Hrithik Roshan hachea vangdda kam’ korpachi itxa asa. Nehan mhonnllem, “Hanv Hrithik-achem khupuch vhoddlem ‘fan’ zavn asa ani tachea vangdda bhumika korpachi mhoji mona pasun itxa asa. Mhaka Kajol-achim porian sogllim cholchitram avoddtat. Azun porian hanvem Kajol-achem ekui cholchitr pollevpachem soddunk na. Kajola sarkhi ‘heroine’ zavpachi mhoji khupuch itxa asa. ‘Crook’ hea filmantlean 2010 vorsa Hindi cholchitranchea mollar proves korpi Neha hachem ‘Yamla, Pagla, Deewana’ hem cholchitr nigtench cholchitr ghoramni bhitor sorlam. Tichea mota pormonnem, 50 kotti, 75 kotti ani atam 100 kotti ‘business’-a uprant atam 200 kotti rupiya ‘business’-acheo khobro choltat. Neha-chem hem novem cholchitr 100 kotti rupiyanchem ‘business’ jerul kortolem, oso Neha-cho visvas asa.

hanchea ‘Abodh’ hea cholchitrantlean ‘bollywood’-ant proves kelolo. Madhuri sangta, “Hanvem jedna Hindi cholchitramni proves kelolo, tedna l o k a m n i mhonnlolem, hanv kainch ek k o r u n k xokchem na mhonn. Ho zago mhoje khatir yogeo na. Punn hanvem mhozo dhir ani atmvisvas soddunk na. Konnachich porva korinastana hanv fuddem vochot ravlem ani

‘Federal Front’ toyar zata?

Gujaratche mukhel montri Narendra Modi hankam 2014 Lok Sobheche venchnnuke khatir BJP-che ‘Campaign Committee’-cho odheokx kelea uprant BJP-chea fuddariponna khal aslole NDA hachea fuddaracher kallim chin’nam yeunk lagleam. Survatekuch Bihar prantache mukhel montri Nitish Kumar hannem spoxtt kelolem ki taka NDA-chem fuddariponn korpak ek ‘secular’ fuddari ascho poddtolo mhunn. Punn jedna Narendra Modik ‘Election Campaign Committee’-cho odheokx kela taka lagon Nitish Kumar ani tache Biharantle dusre fuddari hankam vaitt dislam hem spoxtt zata. Hea khatir rajki chorchea chol’lea tea pormonnem Nitish Kumar NDA ghottbondonantlo (coalition) bhair sorpachi xokeotay asa.

Mauvin-acho Avaz bond

Kongres pokxacho choddan chodd avaz korpi mhunttlear Mauvin Godinho, punn halinchea disamni tacho avaz sapuch bond zalolo dista. Atam t a c h e r Manohar Parrikar-an kosli jadvachi boddi firaili tacho zobab sodta astanach hem tachem tondd fokt Mopa-n bond kelam mhunn ugddapem zalem. Halinch Mopa-chea xetkareamni pottovn dilem ki jea zagear vimantoll bandpachem asa thoim Mauvin-acho bhav Wilson-an ani Ramakant Khalap-achea putan thoim zage ghetleat. Punn Wilson mhunntta ki hem sarkem na. Amim tumchem sot mandunk xoktat punn Dabolle vimantolla lagim aslolo Mauvin apleak

Kuveittkaramni rajkaronn dakhovnk nam! Goyant sodheak ekamekacho sangat ghevn bhonvpi oxe teg amdar mhonnllear Avertano, Benjamin ani Caitu. Tegainchi ixttagott ekdom ghott, karonn tannim Saxttint Kongressichea mukheleank harovn te aiz amdar zavnk pavleat. Tanchi ixttagoti vorvim tanchim kuttumbantlim sogott monxam legit eka ghorabea porim vagtat. Khoinsorui piknikek voch tor

ani tantun Tamanna vangdda Saif Ali Khan mukhel bhumika kortolo, oxi cheorcha sod’dea ‘bollywood’-ant suru asa. Hea film a n t Ta m a n n a vangdda Sonal Chouhan ani Eesha Gupta him-i mukhel bhumika kortolim. Filmachem xutting hea vorsa Setembrant thavn suru zatolem. Tamanna sod’dea Sajid hachea eka cholchitrant bhumika korpant okupad asa. Ani hea novea cholchitrant tachea vangdda Akshay Kumar mukhel bhumika korta.

APPOINTMENTS fattim vollon polleunk na. Mhaka cholchitranchea mollar k h u p x e a avhanank fuddo k o r c h o poddlo.” Oxem Madhuri Dikxit sangta. Madhuri Dikxitan atam meren 70 odhik cholchitramni kam’ korun k h u p u c h puroskar zoddleat.

Itlench nhoi, Odisha-che mukhel montri Navin Patnaik hannem jahirponnim sanglam tea pormonnem taka ani tachea pokxak Kongres-ui naka ani BJP-i naka. Tachem spoxtt mot mhollear Bharotachea rajkaronnan tisri xokti (third force) aspak zai ani hea khatir Kongres ani BJP-k kuxik dovrun urlolea pokxamni ekvott korun ‘third front’ vo ‘federal front’ ghoddun haddpachi goroz asa. Bengalachi mukhel montri Mamata Banerjee hinnem-i Kongres pokxak toxench BJP pokxak kuxik dovrun ‘federal front’ ghoddun haddpachi itsa dakhoilea. Itlench nhoi Mamata Banerjee-chea trinamool Kongres pokxache vhoddle dusman mhollar ‘communist party’. Hea pokxachea fuddareamni ‘federal front’ ascho ani tachea khala BJP ani Kongres-a add

Mopa naka mhunn ek pavtti pasun kiteak ulounk na tor? Horxim zalear Vidhan Sobhent tum khodoll ghalpi tor atam tondd bond kiteak zalem? Dusre vatten Ramakant Khalap amchem Gõy Mharaxttrant ghalunk yevzupi Gõycho fuddari avchit nhidentlo koso zagovlo hem chinta astanach, tachea putan Mopa vimantolla lagim zomin ghetlea mhunn sidh zalem. Tor put trasant poddtolo pollovn bapayk zag yevchina tor konnank yetoli? To mhunntta Mopa chodd gorjechem karonn tantun tachea familik faido asa. Rajkaronn mhunntta tem hench! fokt aple familichem pollovpachem, Mopa xetkareancheo famili meleo oxem zalem na?

Saif vangdda Tamanna

Madhuri ani tacho atmvisvas Hindi cholchitranchea mollar ‘dhak-dhak girl’ mhonn pacharlolem Madhuri Dikxit sod’deak ‘bollywood’-antlem borench pois aslolem koxem dista, torui tannem ‘film industry’-int korun dovorloli apli ‘craze’ azunui unnem zaloli dison yena. Tachea ‘fans’-anche sonkhentui dispottim vadd zait asa. Taka lagon tem atam ‘bollywood’-ant porot proves korpachem asa. Hindi cholchitramni Madhurin khupuch zoit melloilolem polleunk mellta, torui survek jedna tem hea cholchitranchea mollar bhitor sorlem, tedna tacher ttika korpi ani tacho atmvisvas kaddun gheupeanchi sonkhea unnem nasli. 1984 vorsa Madhurin Rajshree Productions

2014 Lok Sobha venchnnukek

Kollekttor imarotik ghalop hem sarkem na. Punn kitem-i zaum! Dokxinn Gõyche Kollekttor imarotik Matanhy-chem nanv ghalun Parrikaran Avertano bhaxen Alina-kui aplem aso-morosor gulam korun dovorlem, hem mat fott konnuch mhunnchona!

‘Himmatwala’ hea c h o l c h i t ra n t l e a n Hindi cholchitramni proves korpi Tamanna Bhatia atam anik thoddeach disamni Saif Ali Khan hachea vangdda ‘romance’ kortana cholchitramni ‘on screen’ distolem. ‘Himmatwala’ filmancho nirmatok Sajid Khan Tamannak gheun ek novem cholchitr toyar korpacho asa

5

zhuzchem mhunn sanglam. Tamil Nadu-chi mukhel montri Jayalalitha hichemi mon ‘federal front’ ghoddpache vatten asa oxem dista. Hacher niyall kelear oxem dista ki 2014 Lok Sobheche venchnnukek ‘federal front’ ghoddun yevpachi xokeotay asa ani toxem ghoddlem zalear Kongres vo BJP hea donui pokxank kendrak sorkar ghoddunk kottin zatolem. Punn BJP toxech Kongres pokxachea fuddareamni ‘third front’ vo ‘federal front’ hachim fokannam korun sanglam ki toxem ghoddpak xokea nanch. 1977 vorsacho ugddas korun te mhunnta zoso Janata pokx tea kallar futtlo ani tuttlo tech porim ‘third front’ vo ‘federal front’ tutt’tolo ani desak sthir sorkar diunk tanche lagim ghoddchona.

soglleancheo famili ektthaim. Halinch Avertano ani Benjamin Kuveitt desant bhett divn porot aile ani te bhette vellar apunn Goyam khatir zaitem borem kortole mhonn Kuveitt Goykarank axvason dilem mhonn sozmota. Punn sodheak tori Parrikar kaim suvatancher vaitt korta mhonn Kuveitt desant kaim Goykaramni tankam boro yevkar divnk nam ani chodd korun MOPA vimantollachea prosnak lagon Kuveitti Goykar bejarleat oxem kollun ailam. Punn sodheak poilech pavtti he Amdar/montri Kuveitt desant bhett ditat mhonnttoch Kuveittkaramni tankam opman korunk nam. Ani he dogui eka futtbolachea khella khatir khas soire mhonn gel'le mhonnttoch koslench rajkoronn thoim Kuveittkaramni dakhovnk nam mhonn amche khas khobrentlean kollun ailam.


Amcho Awaz June 15_Layout 1 6/14/2013 9:02 PM Page 6

Ponnje<Sonvar, 15 Jun, 2013<

Vicharkhonn

Amcho Avaz

Manestanchim utram

Advanicho Rajinamo…

Boreantleo boreo ani sundor sonvsarantleo vostu dolleank disona nhoi mhunn hatank mellona. Teo kallza vorvim bhogcheo poddta - Helen Keller

Zantteponnachem duens tem…!

AMCHEM MOT

‘Federal Front’ yevzonn faideachi? Hea mhoineache survatek Gõyant ‘Bharatiya Janata Party’ (BJP) hachi ‘National Executive’ hi boska zali ani te boskentlo mhotvacho nirnnoy mhollear Narendra Modi haka 2014 Lok Sobha venchnnuke khatir BJP-che ‘Campaign Committee’cho odheokx mhunn nomiarlo. Hea nirnnoyak lagon Lalkrishna Advani hannem BJP-chea mhotvachea udeancher aslo tancho soglleancho rajimano dilo. BJP-n uchamboll vattavoronn utpon’ zalem. Dusre disa Advanichea rajinameacho bhuimkamp rokddoch bond zalo. BJPchea karya korpeam modem ili ghottsann aili. BJP-chea ghorabean sovostkay ailoleachim chin’nam disonk laglim. Zaitea rajki zannkaramni Advanicho rajinamo ek nattok aslem oso-i odmas kelo. Sod’deak BJP-ntlem vadoll modd sompon sogllem xant zalam oxem bhaileantlean dista zait, punn khoreanich BJP-chea fuddaream modem ekvott asa kai? Advanichea rajinameacho BJP-chea fuddariponna khal choltolea ‘National Democratic Alliance’ (NDA) hacherui vaitt porinnam zalo. Fattlim 17 vorsam NDA-k chittkun ravlolo Biharcho mukhel montri Nitish Kumar hannem Narendra Modik BJP-che ‘Campaign Committee’-cho odheokx nomiarla tacher virodh kelo. Nitish Kumar hannem sodanch sanglolem ki taka NDA-chem fuddariponn korpak ek ‘secular’ fuddari zai mhunn ani Nitish Kumar, Narendra Modik ek ‘secular’ fuddari mhunn mandina. Zorui Narendra Modi azun BJP-chea ‘Campaign Committee’-cho odheokx asa, NDA-cho fuddari mhunn taka jahir korunk na, torui punn Nitish Kumarak Narendra Modik unchea panvddear haddop matui mandonk na mhunn sid’dh zata. Oxem dista tea pormonnem aiz na faleam Nitish Kumar hacho JD(U) pokx NDAk adeus korpacho asa. He ghoddnnek lagon Kongres-ui naka ani BJP-i naka oso sur Bharotantlea her rajki pokxam koddlean aikonk ailo. Odisacho mukhel montri Naveen Patnaik hannem uktteponnim sanglem ki aplo pokx Kongresakui lagim dhorchona ani BJP-kui samorthon diunchona. Tea khatir ek tisri xokti (third force) mhollear ‘Federal Front’ ghoddpachi taktichi goroz asa. ‘Federal Front’ vo ‘Third Front’ mhollear Kongres ani BJP hea donui pokxank bhair dovrun urlole pokx ekttaim yeun 2014 vorsachem eleisanv zhuzpak toyar zavpi ek pongodd. ‘Federal Front’ he yevzonnek Bengolachi mukhel montri Mamata Banerjee hinnem hoikar dilo ani ‘Federal Front’ ghoddpak apunn raji asa oxem tinnem sanglem. Bengolant Mamata Banerjee adim ogllim unnim 30 vorsam raj kelole ‘Communist’ pokx-ui ‘Federal Front’ fuddlem eleisanv jikle zalear desak boreak poddtolem mhunn jahirponnim sangta. Tamil Naduchi mukhel montri Jayalalitha hivui ‘Federal Front’ hantun bhagidar zaupak raji asa. Itlea mhunnosor Uttar Pradesh-an raj korpi somajwadi pokxacho fuddari Mulayam Singh Yadav hovui ‘Federal Front’ korpak aplem mot porgottailam. Teach borobor Andhra Pradesh-acho adlo mukhel montri Chandrababu Naidu hannem-i ‘Federal Front’-ak aplo sohokar bhettoila. Goroz poddlear Uttar Pradesh-achi adli mukhel montri Mayawati hivui ‘Federal Front’-ak adhar diunk xoktoli oxe zaite rajki zannkar sangta. He soglle fuddari khorench ‘Federal Front’ ghoddpacho gombirponnim chinta zalear ‘Federal Front’ ghoddon yetolo. Oxem zalear Kongres ani BJP pokxak 2014 Lok Sobhechea eleisanvan kendrak sorkar ghoddunk khub kottin zatolem. Punn odik mhotvacho proxnn mhollear ‘Federal Front’ ghoddlo zalear poriant kitlo teomp thogtolo? Poile suvater ho ‘Front’ jiklear prodhan montri konn zatolo hacher ek mot zavpak khub kottin asa kiteak hea pokxanche soglle fuddari prodhan montri zavpak proitn korchena mhunn kitem khatri asa? Mamata Banerjee hichi Trinamool Kongres ani Bengolantleo ‘Communist Party’ ekamekache vhodd dusman. Tanchem rajkaronn itlem sokoilea panvddear pavlam ki tanche fuddari ekamekak khuni ani bolatkari mhunn pacharta. Oxem asa zalear he donui ghott ‘Federal Front’ hantun ekamekachea sohokaran ravonk xokochna. Tech porim Uttar Pradesh-acho SP-cho fuddari Mulayam Singh Yadav ani BSPchi fuddari Mayawati ekamekachea mukhamollak pollena mhunttlear fott zanvchina. Oxem asa zalear he donui pokx ‘Federal Front’ hantun ekamekachea sohokaran vavronk xokta kai? Na! Tea khatir Kongres vo BJP hankam kuxik dovrun kendr sorkar ghoddop hem ek sopon koxem dista. Mamata Banerjee ‘Federal Front’-an aslear ‘communist’ pokx aschona ani Mulayam Singh Yadav-acho SP ho pokx ‘Front’-an aslear BSPchi Mayawati koxich aplo tenko diunchina. Hi poristhiti asa zalear ‘Federal Front’-ak kendr sorkar ghoddpak unnech te 272 ‘seats’ zai poddta te mellonk kottin zatolem ani kendrak Kongres ani BJP vinn sorkar ghoddpachem sopon sakar zanvchem na. Bhasabhasi khatir somzum-ia 2014 vorsachem Lok Sobhechem eleisanvam uprant ‘Federal Front’ sorkar ghoddon ailo zalear torekvar veg vegllea pokxanchea fuddaream bhitor aslolea vegllochara khatir ho ‘Front’ rokddoch futtpachi xokeotay asa. Tea khatir ‘Federal Front’ hi yevzonn Bharot desachea hitan na!

Gõychem poryavoronn samballum-ia Bharotan Gõy ek dhakttulo prant zavn asa. Gõy itlo lhan prant zavn asa ki tachea akarak ani lok sonkhek Bharotachea dusrea prodesanchea eka jil’leak sor korum yeta. Itlo lhan prant astana Gõyant vhodda promannan poryavoronnacho (environment) nas zata tem polloun dukh bhogta. Gõychem poryavoronn rakhun dovorche khatir ‘Regional Plan 2011’ ho ghoddoun haddlo. Ho ‘plan’ purnn korpak lakhamni duddu khorchilo. Durdoivan ho ‘RP 2011 plan’ Gõychem borem chintolea khoimcheach Gõykarak avoddlo na. Hea ‘Plan’-a vorvim amchea rajkarnneamni Gõychea poryavoronnachi rakhonn nhoi punn bara Berestar ani tera Sukrar korunk yevjilolem mhunttlear fott zanvchina. ‘RP 2011’ hea ‘plan’-a add vhodd chollvoll zali. Hozaramni Gõykaramni hea arakaddeak (plan) aplo virodh dakhoilo. ‘RP 2011’ hea arakaddea add aslolea Gõykaranche vhoddle mellave zale ani ‘RP 2011’ rodh korunk sorkara lagim koddok magnni keli. Anink upay na zavn ‘RP 2011’ Digambar Kamat sorkaran rodh kelo ani te suvater novo arakaddo toyar korunk utor dilem. Sanglolem tea pormonnem ‘Regional Plan 2021’ korpachi yevzonn suru zali ani tantun poryavoronnachi rakhonn zatoli mhunn bhorvanso zalo. Dezembr mhoinean 2011 vorsa ho arakaddo sorkaran ‘notify’ kelo punn durdoivan tachi ambalbajavnni (implementation) zali na, kiteak Gõychea poryavoronnachea mogyeank tantunui zaiteo chukeo disleo. Je sorkar Gõychem raj cholounk ailet te magir Kongres-ache vo BJP-che zaum, tannim soglleamni ho ‘plan’ vevharan ghalpachim panvlam marlim na. Hea karannank lagon azun poriant amchea Gõyant ‘Regional Plan’ nam khoro, punn poryavoronn nas korun udorgot korpachim kamam chaluch asa. Gõychea khoinchea talukean gelear oxem disonk yeta ki bandkamam khoimchoruch bond zalolim disona. Bandkamam chaluch asa. Zhaddam ani ranam katrop mat punn thambonk na. Dongul’leo moddop ani xetam purop chaluch asa. Zorui Gõyche mogi hea nisonttonna add nixedh korta, torui punn tanchem konnachench ho sorkar aikona. Rajki fuddari zaite pavtt svota apunn ‘builder’ asat. Apunn na zalear tanche put na tor soire daire bandkamachea vavrant gul’l zalole asat. He porim poristhiti asa zalear amcho sorkar mhollear rajki fuddari bandkam bond korunk kiteak vavurtele? Sorkaran koddop upay ghetle zalear tancho vo tanche familicheo bandkam dhondo bond zatolo nhoi? Ani oxem asa zalear khoincho rajki fuddari kobul astolo apleach hatamni aploch dhondo bond korpak? Dukhachi khobor mhollear amche rajki fuddari promannik na. Tankam Gõyche osmitayechem poddonk na. Tankam Gõychea poryavoronnachem poddonk na. Tankam Gõyche porjechem poddonk na. Tankam poddlam mhunnta tem fokt tanchea svarthachem. Amchem Gõy lhan aslolea karonnan taka samballun dovorpachi odik goroz asa. Ekdam poryavoronnachem nisontton zalem zalear anik portun tem ghoddoun haddpak zaunchem na. Ek pavtt Gõychi osmitay vibaddli zalear portun mellovpak kottin zatolem. Tea khatir atanch Gõykaramni sorkaracher dobav haddop khub faideachem zatolem. BJP sorkar sangta tea pormonnem tancho raj karbar Gõychea boreponna khatir asa, Gõykaranchea hita khatir asa. Oxem asa zalear ho gombir vixoy sorkaran tabortob aplea hatan gheun tacher soddsoddit panvlamazun pasun kiteak ubharunk na? Poryavoronn nas korunk soddlem zalear fuddarak Gõy mhunttlolo prant astolo punn tantun Gõykarponn ani Gõychi osmitay mat aschina.

6

dIlIP BorkAr

Mhalgoddo Lekhok Punn tea odhivexonank vanttekar zavnk yevpi BJP-chea fuddareank sorkaran jairati divn yevkar divop, tea pasot Gõyche jontecho lakhamni duddu khorch korop hem BJP-chea khoimche nitint ani totvant bosta hi khobor na. BJP-chem Gõyant tin disanchem odhivexon zalem. Hea odivexonant kitem kitem zalem, kitea kiteacher vichar zalo, Gõyank ani Gõykarank tacho kitem faido zalo he zapechi amkam konnakuch goroz na. Kiteak tor hem odhivexon BJP-chem aslem ani tache lagim Gõykarancho kosloch sombond na. Tori-i pasun hem odhivexon ghazlem tem BJP-che mhalgodde fuddari Lalkrishna Advani hankam lagun. Fokt desachench nhoi tor puray sonvsarachem lokx Advanin aplea ragar fugar zavpache kornnen aplea lagim oddlem. Odhivexonant BJP-vale Narendra Modik ‘hero’ korunk sodtale punn aplea zagea voilean matui halonastana Advanin Modi soit lhan vhodd oxea sogllea fuddareank haloile hem mat khorem! Bharatiya Janata Pokxachem hem raxttriya odhivexon vo boska desant

khoim-i zaum yetalem. Punn Gõychea BJP-n, khas korun ti Gõychea mukhel montrean Gõyant haddli. Tache fattlem karonn mhollear boreach vorsamni BJP-che sorkar soter ailam ani temvui bi bhovmotan. Gõyant poilech khep Gõychea Hindu, Kristanv ani Musolman motdaramni ekttaim yevn BJPk motam marlim ani lok BJP-k bottam dakhovn dhormvadi pokx mhunn pachartat tem fott mhunn dakhovn dilem. ‘Secular’ BJP-chem ‘secular’ sorkar fattlem sovay voros sodrer asa ani tem kitlem ‘secular’ asa hacho onnbhov Gõykar ghetat. BJP-n Gõyant yedem vhoddlem zoit haddlem mhunn Gõyche BJP-vale, khas korun mukhel montri Manohar Parrikar vol’lentui dhorona ani supantui dhorona. Tacho ho vavr pollovn Parrikar prodhan montri zavpache tankicho mhonnpacho vichar zaitea zannamni udgarlo. Parrikaran raxttriya mollar bhitor sorchem oso haves uktailo. Punn Narendra Modi ho aplea poros tea poda pasot chodd laikicho hem Parikaran parkilem ani toch prodhan montri zanvcho oxem chintlem. Itlem-i korun to ravlona tor Modichim hi ghoxnnam Gõyche bhuimyentlean zanvchim oxem yevzun hem odhivexon Gõyant ayojit kelem. BJP-chem hem odhivexon eka pokxachem. Hea odhivexonacho Gõychea sorkara lagim kosloch sombond na. Gõyant BJPchem sorkar sodrer aslolean tea sorkarantle montri, amdar bi aplea pokxachea odhivexonant nettar vavurlear kainch chuk na. Tem zoitivont korunk tannim vavr korunkuch zai. Punn tea odhivexonank vanttekar zavnk

yevpi BJP-chea fuddareank sorkaran jairati divn yevkar divop, tea pasot Gõyche jontecho lakhamni duddu khorch korop hem BJP-chea khoimche nitint ani totvant bosta hem khobor na. Zor hea odhivexonant Gõychea proxnacher, bond zalolea khonnicher, Gõyank khaxelo dorzo mellcho hea proxnacher vo Mopa vimantollacher bhasabhas zali zalear somzum yetalem. Punn hea tinui dis chorcha zali ti Narendra Modik Bharotacho prodhan montri mhunn koso mukhar korcho hacher. Taka mukhar haddun Advani-k konxeak marpa pasot Gõyam itli bori suvat ani dusri nasli. Bharatiya Janata Pokxachea Gõyant zalolea hea odhivexonant jem kitem ghoddlem tem fokt ‘formaldad’ asli. Advanik konxeak marpacho ani Modik salant haddpacho nirnnoy RSS-an khub adim ghetlolo. Vajpayee prodhan montri astanach zalolo. Punn Vajpayee BJP-nt asun pasun tanche vixim lokank vegllo man aslo. Vajpayee BJP ani RSS hanche porosui vhodd aslo dekhun Modik fuddari korpacho nirnnoy zalolo tori to cholnnukent haddpachem kalliz konnank naslem. Dekhun ek khep Vajpayee zalear dusre khep Advani oxem BJP-chem fuddarponn choltalem. Advani ramzolm bhuim chollvoll, rath yatrechem rajkaronn, Babri Masjid-chem ghott’ttann oslea gozalimchea nadear fuddari zavnk kortalo zalear ‘secular’ vicharancho Vajpayee taka addkholl haddtalo. Advani hoch prodhan montri zatolo oxem lok uloitale tori Advanicho Hindutva vad, ramzolm bhuim, Babri Masji prokronnam taka piddttalim dekhun apli moryad vollkhun Advanin

Vajpayee-k prodhan montri mhunn mukhar vochpak dilo. Aiz Advani 86 vorsam pirayecher pavla. Apunn desacho prodhan montri zatoloch hem tanchem sopon. Punn taka kuxik dovrun tache-i poros chodd zativadi oxea Narendra Modik RSS prodhan montri korunk mukhar kaddta ani apleak vichari porian na hench Advanik vhodd dukh asa. Advani mhonnta, apnnem aplem puray jivit Bharatiya Jana Sangh ani Bharatiya Janata pokxachi kallzan thavn seva kelea. Punn halimchea kallar ho pokx je vatten veta tem apleak pollovnk zaina. Hacho orth kitem? Zativad ani dhormvad hoch tor BJP-cho konno. Pokx adli vatt soddun cholta oxem Advani mhonnta tacho orth zativad ani dhormvad soddta oso zavnk xokona. Modichea rupan to Advani porosui khor asa. Heach dhormvadak lagun Advani prodhan montri zavnk pavlo na, Vajpayee-k kelo. Atam Vajpayee na mhonnttokoch atam asa toso virodhi pokx fuddari mhunn tannem rajkaronnantlean nivruti ghevpachi? Aplea dolleam mukhar Modik prodhan montri zata tem pollovpachem? Lok Sobha venchnnukek anik ek voros asa. Modichem fuddariponn aiz desantle tornnatte mantat. Teach pasot taka venchnnuk prochar somiticho odheokx kela. Modin BJPk chodd suvato jikun dileo zalear takach prodhan montri podar bosoitole. 2009-che venchnnukent Kongres-in 206 suvato jikhloleo. Modik 2014-che venchnnukent unneant unneo 220 suvati jikunk zatoleo kai kitem ho proxn asa. Tori aiz BJP-nt Modi soddlo zalear te tankicho

dusro fuddari na ani taka fuddari manunk BJP-ntle Advani sarke zantte fuddari toyar nant. Tech pasot Advani ani her fuddari Gõychea odhivexonank yevnk nant. Tankam somzavpacho yotn soglleamni kelo ani taka yes ailam oxem dislam tori tem sarkem nhoi. Modiche nemnnukek kallem bott laglanch. Oxem aslem tori Advani vatten aizui lok asat. Advanin BJP khatir khub vavr kelo. Aiz BJP-k jem boll asa tem haddun divpachem kam’ Advanin kelam. Tech pasot BJP virodhi pokx zavnk pavlo. Poilea ‘number’acho fuddari Advani zalo. Punn to atam zanntteponnak lagun matso hal’la oxem amcho Parrikar soglleank sangta. Tannem fattim sorun Modin fuddarponn ghevchem oxem tannem sanglam. Pirayechim 65 vorsam zalim mhonnttokoch konnem rajkaronnant ravchem nhoi oxem Parrikar mhonnta tem Modikui lagun zata. Atam Modik 62 vorsam. Venchnnuk yetoli tedna taka 63 vorsam zatolim. Mhonnttokoch Modin fokt don vorsam prodhan montri zavpachem kai kitem hem Parrikar sangona. Parrikarak apleach sobhavacho ani vicharancho monis prodhan montri zalolo zai anik dusrem kainch nhoi. Narendra Modi ho Advani-chea samko mogacho monis aslo, kiteak to Advani poros chodd dhormvadi ani zativadi. Teach pasot dha vorsam adim taka tannem Gujaratcho mukhel montri kelolo. 2002 vorsa Godhrak zalolea bhirankull dongolik Modi zapsaldar asa hem soglleank khobor astana, tea vellavoile prodhan montri Vajapayee he Modik sokoil denvoita oxem sangtana porian Advanin Modik tenko dilo. Aiz toch Modi Advanik naka zala.

Gõyant bhikareancho sonvsar

Irene P. CArdozo

Onnbhovi lekhok Ami chintinastana tankam tanchea bhik magpachea kamant tankam ‘encourage’ kortanv ani amkam dista ki ami ek vhoddlem kam’ kelem mhunn, punn urfattench zalear, ami dusreank vaitt kamak ‘encouragement’ ditat Kaim dis fattim hanv Ponnje Kadamba bos ‘stand’-acher bosik ravlolem. Bos yevpak sumar 20 minttam aslim. Hanvem eke kodden ubem ravun mhozo vell sarunk chintlem. Mhojea lagim ek borem pustok aslem. Hanga maka vell melltolo hem pustok vachunk, oxem hanvem chintlem. Punn matxe ravun mhozo vistid konn tori voddta oxem maka zannovlem. Hanvem vollon polletoch ek

sumar panch vorsanchem cheddum hat fuddem kaddun mhojea lagim poixe magunk laglem. Hanvem taka vichar kelea uprant maka gomlem ki tachi avoy taka ani tachea poros matso lhan asa tea bhavak bhik magunk dhaddta. Itlench nhoi punn apunn aplea tisrea bhurgeak handdier marun lokam fuddean bhik magunk bhonvta. Hanvem tika vicharlem ti amger kam’ korunk toyar asa zalear kiteak ti jivan bori asli ani tiche lagim kam’ korunk bhes borem zatolem aslem, punn ti amger yevpak toyar nasli. Mayachea mhoineant vochot tea ganvant igorjechim toxinch kopelachim festam zatat. Igorje toxech kopela lagim festachi feri bhorta. Punn vaitt dista, pollounk toxench sangonk, ki thoim bhikari bhik magta. Feriekaram bhaxen timvuim adle ratrik yevun igorje vo kopela lagim rat sarta astolim. Ani ojap dista chintlear, konnuch tankam thoimchim dhanvddaun ghalina. Hi ekach bhikarnechi vo ekach ganvchi ghot nhoi. Gõyant bailo toxe dadle, zanttim toxim nenttim, ani dhakttim bhurgim pasun bhik magtat. Him bhikarim ekach zagear disona punn veta thoim distat - bos ‘stand’-acher, bazarant, festam porbank pasun Igorge ani kopelam bhailean astat. Tim pois eka zagear ravon bhik mag-

onant, punn hanga thoim bhonvot astat. Tea xivay tuka hat laitat vo tuje kopdde ani bagam voddtat. Voch mhunttlear pasun fuddem sorona. Ani pollounk gelear, he bhikari Gõyche nhoi, te Bihar, Madsya Pradesh, Karnataka vo anik khoimchea dusream rajeantlim zaun astat. 1967 vorsa ami Mumboi thavn Gõyam ravunk ailolim tedna, 3 vo 4 Gõykar bhikari dor Sukrarak darant bhik magonk yetalim. Tanche sonvoim-e pormonnem, tim magnnem kortalim ani uprant kitem tankam dita tem vortalim. Punn kaim vorsam uprant tim yevpachim bond zalim. Khoim gelim kai? Gõykaram sompeponnim aplea ghorcheank bhik magonk dhaddina. Zata te bhaxen aplea ghorcheanchi seva korta. Aple tanke pormonnem tankam posta. Aplea bhurgeank xallent ghalun xikoita. Tankam lhanponnim koslem kam’ korun zoddunk laina. Aplo kuttumbantlo monis vo soiro bhik magtana dislo zalear, tankam lozui zatoli hantun dubav na, kiteak konn tori hea bhikareank vollkhotolim. Gõycheo kitloech sonvstha (sorkari toxeoch khazgi) Gõychea bhikareank samballtta. Hea sogllea karannank lagon zait ghoddiek, amkam Gõyche bhikari disonant. Tor Gõyant, Gõyam bhailea

bhikareank hanga thoim bhik magonk ami kiteak diunchem? Koslo punn kaido asunk zai zache vorvim jedna him bhikarim hanga thoim melltat tedna, tankam bondkonnint ghalchim vo tankam tanchea ganv ghora dhaddchim. Hanvem zaite pavttim pollelam ki lok hea Gõyam bhailea bhikareank zaite poixe ditat. Tim konn ani khoimchim, hachi tankam kainch khobor asona. Fattlea disamni oxi khobor vachunk mell’li ki osoch ek bhikari dusrea khoimchea rajeantlo, Gõyant bhik magon, aplea rajeant heach poixeamni dhondo choloitalo. Thoddea bhikaream lagim lakhanim duddu astat tim mortana. He duddu konn vorta zait? Ami chintinastana tankam tanchea bhik magpachea kamant tankam ‘encourage’ kortanv ani amkam dista ki ami ek vhoddlem kam’ kelem mhunn, punn urfattench zalear, ami dusreank vaitt kamak ‘encouragement’ ditat. Amcho kaido zata ki ami hea vaittak nopoit korunk zai. Tea xivay amchea sorkaranui hea bhikareancher koddok karvay korunk zai, zalearuch ho bhik magpacho dhondo Gõyant bond zatolo. Hem noxtt Gõyant kobar zalear, amchem Gõychem rajea, ek sundor, sukhi ani suroxit rajea jerul zaunk pavtolem.

Azun poriant amche Gõyche chodd bhurge tarvotti zaunk vetat, Gõyant sirviso korunk sodinant ani thodde Purtugez pasaport korun London pavtat. Gõyant magir bhailo lok yeun bortat ani tankam ami Gõykar tarvotteamni bandlolea ghoramni bhaddeak dovortat thoddem bhaddem mellta mhunn. Hem amchem durdoiv Gõychea tarvotteamni bottir Gõykarank vhodd nanv zoddun dovorlam antun dubhav na. Amche Konknni maim bhaxe khatir tannim zaito vavr kela henvuim sot asa. Tarvotti bhavank mhozo noman! -Natividade de Sa Canacona, Gõy

Avaz’ satolleacher porgott keloli ‘Kelvin-achi tticher’ hi mottvi kotha vachun chodd kuxeal zalim. Porbim tuka Willy Goes Tr. Elvira Chandor, Gõy

rajkaronnantleo batmi asa ani sahitya-I asa. Itlench nhoi Ostoream vixim borpavoll asa, bolayki asa, khell asa ani tiatrui asa. Bhurgea khatir ek akhem pan asa. Tea xivai monak zannvay divpa sarke lekh asa. Thoddkean hem satollem soglleank dadhoxi korpa sarkem asa. Konknni bhaxechea itihasan zait goddie he torechem hem poilench potr zaun asa. Amche dhinvas Herald publications haka odhik korun Rahul Fernandes-ak ani Sompadpi Tomazinho Cardozo-k hankam porbim kiteak tannim Konknni somazak ek dorjevont satollem dilem mhunn. Jerry Gonsalves Calangute, Gõy

LOKMOT Gõyche tarvotti

Amchea Gõychea bhavamni tarvotti zavn sogllo sonvsar bhonvon aplea jivitant vaitt borem bhoglam. Hem sogllem tannim aple familik lagun kelam. Adim thoddea pagaran aplem ghor samballun khuxal jivit sartale. Devache bhirantin sogllim choltalim. Ghorchi chitt tankam melltoch soglleanchi khobor vachun te bottir khuxal ravtale. Familik sukhi dovortale ani bhurgeank iskolamni xikoitale. Tarvotteank lagun Gõyant amchea zaitem sudharop zaunk pavlam. Vhoddlim ghoram ani bongle aiz amkam polleunk melltat. Punn dusrea vordhan zaite tarvotteanche zantte avoybapuy sunank lagon azilamni pavtat tenvuim amkam dison yeta.

Kelvin-achi tticher

1 Jun 2013 he tarkechea ‘Amcho

“Amcho Avaz’ sundor zata Khoxi bhogta sangonk ki amche Konknni bhaxent (Romi lipint) ek boreantlem borem vortomanpotr asa mhunn ani tem ‘Amcho Avaz’ zaun asa. ‘Amcho Avaz’ satolleacher bariksannen niyall kelear oxem dista ki hem satollem dusrea bhasantlea khoimcheai satolleak sor korunk zata mhunn kiteak tantun vachpeak zai title-I jinos asa. Gõycheo khobro asa, desantleo khobro asa,

dsad

Printed and published by Vinayak Pai Bir for and on behalf of Herald Publications Pvt Ltd. Printed at Herald Publications Pvt Ltd, Plot No: L-135, Phase II, Verna Industrial Estate, Verna, Salcete, Goa. Published at PO Box 160, Rua Sao Tome, Panjim, Goa - 403001.

Editor-in-chief: Mr R F Fernandes. Editor: Tomazinho Cardozo (Responsible under PRB Act) Regd Office: St Tome Road, Panjim, Goa. Tel: 2224460; RNI No: (Registration Under Process)

HOW TO CONTACT US: For press notes, general queries amchoavaz@herald-goa.com. For Letters to the Editor lokmot@herald-goa.comFor articles/features sompadpi@herald-goa.com

Disclaimer: Except for the editorial above, articles and letters in Amcho Avaz represent the views of the concerned authors, and do not necessarily reflect the views of the Amcho Avaz editor, publisher, and/or owners. Disclaimer: The advertisements published in Amcho Avaz are based on information furnished by the advertiser. Amcho Avaz does not authenticate the printed information in the advertisement. The advertiser will bear all the consequences of issues arising out of the advertisements if any, and not Amcho Avaz.


Amcho Awaz June 15 Kaiser_Layout 1 6/14/2013 8:57 PM Page 7

Ponnje<Sonvar, 15 Jun, 2013<

Des Pordes

Amcho Avaz

Dor disa Bharatachem 135 ‘hectares’ ran kobar zata: RTI BANGALORE: Bharatan ranachea khala asloli zomin vaddlolea gotin unni-unni zayit asa. Udorgotichea prokolpank lagon, ranam asloli zomin vhodda promannan bhouxik ani khasgi ‘agencies’-ank diunk yeta, hem tachea fattlem karann asa. Poryavoronn mogyamni, poryavoronn ani ran montraloyachea (MoEF) mukhar dorz kelolea ‘RTI’-chea orzan hem ukttapem korunk ailam. Dor disa sumar 135 ‘hectares’ (sumar 333 ‘acres’) zomin ‘divert’ kortat, oxem ukttapem zalam. Oslim ‘diversions’, kollxeachea minanchea, ‘thermal power plants’, ani udeogi ani ‘river valley projects’ sarkea prokolpam khatir kortat. Khoreponnim ho ankddo aninkui chodd asonk zai, karann ami ektthailole mahitin 40 ‘hectares’-am von chodd zomin ghetlole prokolpuch samil asat, oxem mahiti ektthaupa fattlean aslolea ‘Environment Impact Assessment Resources and Response Centre (eRc)’achea vangddeamni sanglem. Ranam khala asloli zomin ‘divert’ korpi rajyam modem Karnataka-i samil asa, oxem ‘Legal Initiative for Forest and Environment (LIFE)’ ani ‘eRc’-chea sangata aslolea, Ritwik Dutta, hea vokilan san-

glem. “Madhya Pradesh, Maharashtra, Chhattisgarh, Arunachal Pradesh ani Jharkhand he kaim rajya je ‘large-scale diversions’an misol asat. Vegvegllea rajyam pormonnem hea vixim mahiti ektthaupacho amcho vavr chalu asa,” mhunn tannen

Logna adim cheddvank ‘mobile’ naka: Babulal Madhya Pradesh: Madhya Pradesh-antlea montreanchi ek sonvoy mhonnllear, mellot tedna mellot tem uloup ani vadvivad nirmann korop. Hi tanchi sonvoy kednach thambtoli oxi disona.Hea adim khupxea BJP fuddareamni vad-vivad nirmann korpa sarkhim uloupam korun Chauan sorkarak oddchonnent haddlolo. Kedna ostoreancher, kedna sangati montreancher zalear kednai virodhi pokxantlea fuddareancher vad nirmann korpa sarkhim uloupam korun pokxa sangata apunnui oddchonnent ailole. Punn prot’tek vellar tankam mukhel montri Chauan-an durlokx kelolean he montri vortoman potrancher prosid’d mat bhorpur zaleat. Hangacho sthanik BJP vidhan sobhechea venchnukam khatir toyari korta. Ani hea oxea ‘serious’ sthitint he pokxantle fuddari tonddak yeta tem boddboddit asat. Madhya Pradesh-acho nagri proxason montri Babulal Gaur ho Gõyant BJP-iche raxttriya boskek ailolo tedna ‘cruise’-acher ‘party’ kortana dislo. Zalear Aitara disa Rajya sobhechea khasdaran

kestanv voddun haddpa sarkhem uloup kelem. Rajya sobhecho khasdar ani pradesh BJP-icho upodheokx Raghunandan Sharma hannem sol’lo (advise) dilo ki, logna adim cheddvank ‘mobile’ fon dinv nakat. Tech porim cheddvamni ani bailamni ‘jeans’ ghalchim nhoi. Tannim ‘jeans’ ghatlim zalear tantuntlean tanchem ‘figure’ dista. Sharma hannem ‘mobile’ fonak ek vaitt vost mhonn pacharli. Aiz-kal cheddeam poros cheddvanch chodda promannan

Gandhi-chem moronnpotr 46 lakhank

Britain: Mahatma Gandhi hachea vostunche pavnnecher (auction) Bharatant kitli-i ttika zali, torui Britain desant zalole eke pavnne vellar Mahatma Gandhi hachem moronn-potr (Will) 46 lakh 24 hozar 273 rupiyank viklem. He pavnnent Gandhi-chea rogtachea nomuneanchi (blood samples) vikri mat zaunk na. Purvil’leo vostu (antiques) ekttavpi Richard Weswood hannem ghoddun haddlolea eke pavnneche karyavollint Mahatma Gandhi hacheo vanno (chappals), tache rogtache nomune ani tachem moronn-potr vikre khatir dovorlolem. ‘Internet’-achea adharan sonvsar bhorchea lokamni heo vostu ghevpa khatir mol

(price) laylolem.Hea vostum modekat Gandhiji hachem Gujrati bhaxentlean boroillolem moronn-potrak 55 hozar Pounds (46 lakh 24 hozar 273 rupiya) hem soglleam von chodd mol sangloleak hem fokt don pananchem moronn-potr favo zalem. Hea moronnpotrak 30 tem 40 hozar pound itlem mol laylolem. Gandhi hachea moronn-potra sangata tacheo vanno 19 hozar pounds mhonnge 15 lakh 97 hozar 476 rupiya itlea molan dilem. Mahatma Gandhi 1917 tem 1934 hea kalla modekat aplem thikann Mumboint korun aslo. Gandhi Juhu hangasor ravtalo tea ghorantlean heo vanno tankam mell’loleo oxem ti pavnni ghoddun haddpeanchem sangnnem zavn asa. Gandhi-chea rogtachea nomuneachi vikri mat he pavnnent zaunk na. 1920 vorsa Mahatma Gandhi hacher ek operasanv zalolem. Tea vellar Gandhin aplea rogtache nomune eke arxeache ‘slide’-icher ghalun aplea eka ixtta kodde dilole, oxem hi pavnni ghoddun haddpi sangtat.

‘jeans’ ghatlolim dison yetat. Sharma hannem mhonnllem, ‘Cheddvam ‘jeans’ oxe toren ghaltat, zanche udexim cheddvanche kuddichi ‘shape’ tantuntlean dison yeta. Amerikent gorvank chorvak vhopi ani kollxeanche khonnir kam korpi cheddvam ‘jeans’ ghaltat, hangasor hi ‘jeans’ ghalop ‘fashion’ zalea. Him ‘jeans’ ghalpachim bond korat, ti amchi Bharat-achi sonskruti nhoi, oso sol’lo tannem aplea uloupantlean cheddvambailank dilo.

fuddem sanglem. Hea sarkea prokolpank avhan diunchea pasot lokam modem anink zagrutay haddunk goroz asa, ani oslea ‘diversion’-am vixim tannim National Green Tribunal (NGT) mukhar orz ghalunk zai, oxem Ritwik-an sanglem.

11 vorsanchea cheddvak ulpailem ‘Pomegranate’ chorpachea ghoddnen aplea cheddvanchim nanvam sanglolean, ragan Odisha-chea eka cheddvak tachea ixttanchea avoyamni uzo ghalun jivexim marlem ODISHA: Odisha-ntlea eka ganvchea bagentlean ‘pomegranates’ chorpachea ghoddnuken aplea cheddvanchim nanvam ukttapi kelolea karann, dogam bailamni eka 11 vorsam pirayechea cheddvak uzo pettoun tacho jiv ghetlo, mhunn pulisen ukttailem. Deogarh jil’leachea Balinali ganvan Rinki Behara, hea cheddvak uzo pettoilolea karann Sulochana Sahoo (45) ani Malli Sahoo (35) hankam pulisen atak korunk ailam. Majhi Pradhan-achea bagentlean Rinki ani tachea tegam ixttamni tem foll chorlolem, mhunn eka pulis odhikarean sanglem. Dusreamni chotray diun pasun, Rinki-n choriechea vixim ani ixttanchea nanvam vixim mahiti bagechea malokak dilolim. Tachea ixttancheo avoyo ragan bhorloleo ani Rinki ghorant ekttem astana tim tachea ghorant gelim. Uprant Rinki-cher ‘kerosene’ votoun, taka uzo pettoun begin-begin thoim saun bhair sorlim. Kaim minttam uprant ganvche lok thoim pavle ani cheddvak lagimchea hospitolan vhelem zhoim taka melem mhunn jahir kelem, eka odhikarean sanglem. Dogaim bailamni aplo guneanv manun ghetla, oxem tannen sanglem.

CAMPALAR

Gõyant yeupi turistanchem chodd zata… Gelea Somara Bannavle ganvant ek xikpi cheddum aple skuttorir boson ‘tution’-ak vetana, 8 turist tornatteamni taka bollzobren mottor-saikolir bosovn pollon vhorpacho proitn kelo. Hi gozal vellaruch thoim aslolea eka mon’xache nodrek poddon, tannem avaz kelo ani thoim ganvchea lokak ekttaile. Ganvchea lokamni yeun tea turistanchea hatantlean tea cheddvachi suttka keli ani tea turistank boroch marpett kelo. He ghoddnek lagon Bannavle, Kolva, Varkeam vattharamni thoinchem vatavronn khupuch gombhir zalem. Pulisamni vellar pavon tea 8-ui turist tornatteank aplea tabeant kele. Punn itlean lokancho rag ani tiddok thondd zavnk na. Lokamni pulisancheo jeep-eo foddun uddovche uddovn pulis chovker vochon thoinchea vostunchi nasdus keli. Hi ghoddni ghoddli tachea kaim dis adim Fonddem ganvantui oxech torechi anik ek ghoddni ghoddli. Ek cheddum jem vevsayan ek vokil zavn asa, tem aple skuttorir boson vetana, eka mottoran kaim turist aile ani burxea utramni taka pacharpak lagle. Hea vokil cheddvan uxir korinastana somtich pulisent tokrar keli. Pulisamni vell vogddai nastana tea turistank tabeant gheupak zoit melloilem. Uprant hea vokil cheddvan monisponnachem kortub adharun pulisam udexim tea turistank somzut divn soddun dile. He chear tem panch turist tornatte hea cheddvachi boroch vell fatt dhorun asle ani tech porim tannim soreachi noxea keloli, oxem vortoman potrancher chhapun ailam. Turistamni soro piyeon vatten vochpi cheddvam-bailank sotavpacheo ghoddneo Gõyant vochot thoim disan-dis khupuch vaddpak lagleat. ‘Tourist taxi’-mni vo ‘rent-a-bike’ hacher boson he bhonvddekaranchea nanvan Gõyant yeupi turist soreache noxer rostean cholpi vo khoim-i ubhim aslole kodden mud’dom vochon cheddvam-bailancheo moskoreo kortat.Tankam aplea sangata yevpak forsar kortat. Ani na mhonnllem zalear, tankam bollzobren ubharun vhorpache proitn kortat. Kaim cheddvam-bailam hea vixim pulisent vochon tokrareo kortat, zalear kaim zannam apli man bhagoun moneponnan hi apleacher zatoli onit sonsun ghetat. Khorem mhonnllear, Gõy ho bhonvddekarancho sorg mhonn sonvsar bhor famad asa. Hea sorgacho anond luttpak ani upbhogpak hangasor dor vorsa lakhamni turist yetat. Gõy hem ‘International Tourist Destination’ mhonn sorkaran Gõy rajyak sonvsar bhor jahir kelolean, hangasor turist lotton yeta. He je turist Gõyant lotton yetat, tanchea sangata tancheo vaitt sonvoimeo-i te gheun yeta. Hea turistank lagonuch hangasor ‘drugs’-ancho vevhar vaddpak lagla. Xindullki, jugar, fottkireo notti ani her torecheo sabar vaitt gozaleo hea turistank lagon Gõyant bhitor sorleat. Poryattonak lagon sorkarache tizorent kottimni rupiya zoma zatat, hem konnuch nakarchona, punn turistank ani turizmak lagon jeo vaitt gozaleo hanga bhitor sorleat tacher kainch ani koslench sorkarachem niyontronn na, hi vhodd khont korpa sarkhi gozal zavn asa. Gõyant yeupi videxi bhonvddekar eka vellar khupuch xistin ani mannsugen vaglole polleupak mellttat. Punn dexi bhonvddekar hangasor yeun ghaltat to sanvar ani dumxannam pollet zalear vitt ani kanttallo yeta. Ek tor desantlea heram rajyam poros Gõyant soro egdomuch sovay. Tech porim vochot thoim vete-panvlak soreachim dukonam asat. Haka lagon he Gõyant yeupi dexi turist fattim-fuddem polle nastana, xud’di bhair pavosor soro piyetat. Ani uprant ek pavtt itlo hixeopa bhair soro piyelea uprant, te sintida bhair vochon mellot teo vaitt

‘Gandhigiri’-chi Sanjay Dutt-ak sondhi Gandhik lagon jivitant novo uzvadd

‘Lage raho Munnabhai’ hea cholchitrant Mahatma Gandhi hachea vicharantlean probhavit (impressed) Gandhigiri korpi namnecho Hindi cholchitrantlo kolakar Sanjay Dutt-ak atam aplea khorea jivitantui hi hi bhumika korun veginuch aplem jivit bodolpachi sondhi mell’lea. Bondkhonnint aslolea koideam meren Gandhi-chim totvam (principles)

pavoupa khatir Mumboi-chem Sauredai Trust Sanjay Dutt-ak hea vorsachea obheaskromant (syllabus) aplo ‘Brand Ambassador’ korpache asat. Bekaidexir hatiyaram ballgipachea prokronnant Mumboint zalole bomb sfottanche kexint guneanvkar tharailea uprant sod’dea Sanjay Yerwada bondkhonnint asa. Ani thoim taka kagdachim begam korpachem

7

kam dilam. Hea kama baraboruch tacher atam ek novi zababdari ditole. Gandhi ‘philosophy’ hea obheaskromant proves gheun tea vixinche porikxek Yerwada bondkhonnintlea koideamni boschem, ani te bospa khatir Sanjay Duttan hea koideank prerna ani ut’tejon dinvchem hea khatir Sauredai Trust proitn kortolem. Itlench nhoi tor khud Sanjay Dutt-an he porikxek boson Gandhi-chea totvancho prosar korunk fuddakar ghenvcho mhonn, hem Trust Sanjay Dutt-ak vinonti kortolem. ‘Lage raho Munnabhai’ hea cholchtirak khupuch vhoddlem ies mell’lolem. Tech porim hea cholchitrantli Sanjay Dutt-achi Gandhigiri sogllenkuch avoddloli. Taka lagon Sanjay Dutt-an fuddakar ghetlo zalear bondkhonnint aslole her koidi hea obheaskromant proves ghetole, oxem Sauredai Trust’-achea zallvondarank dison ailam. Maharaxttrant aslolea veg-vegllea bondkhonnimni Gandhi-chim totvam posravpak Sauredai Trust proitn korta. Gandhi-chim pustokam vachlea uprant khupxea dharunn guneanvkaranchea monancher tacho porinnam zala. Tech porim khupxea gunveanvkaramani hinvsecho marg soddun dila, oxem hea Trust-ache zallvondar sangtat.

korneo adharpak lagtat. Hangacho paramporik karnaval sorkaran ‘commercialise’ keloleak thavn, Gõy rajya vixim zaiteancheach monan khupuch goir-somoz zala. Sorkaran desant Stanley Vaz ani videsant hea karnavalacho prochar kortana, odh vingllea cheddvanchea fottvancho chodduch vapor kela. Hea cheddvank prodorxit korun Gõychea ‘Tourism Department’-ache posters pollet zalear, Gõychea cheddvam vixim khupuch torecho goir-somoz nirmann zata. Gõychim cheddvam sovay ani kainch nhoi koxim mellttat, oso bhovtek Gõy bhailea lokancho somzut zala. Kai, to bhonvddekarank akorxit korpa khatir mud’dom korun sorkari yontronnamni kela, hea proxnacho zabab xanneam mon’xak sodun kaddpak vell lagcho na. Sangpachem mhonnllear, Gõyche sonskruti vixim hea bhonvddekaranchea monan sabar torecho goir-somoz nirmann zalolean, hanga yeupi turist khupuch bezababdaren vagtana polleupak melltat. Riti-mansugechea Gõychea cheddvam-bailank te bhukele nodren polletat ani tancher zonavoram porim bollzobri korpak poryan fattim ravonant. Kaim vorsam adim sorkaran Vasku xarant asloli ‘Baina red-light area’ bond uddoilolean, Gõyant yeupi bhonvddekarancher tacho khupuch porinnam zala. Ho xindullki vatthar chalu astana, hea dexi bhonvddekaranchi poltonn thoim vetali. Punn atam hea turistank lagon, Gõychea cheddvambailanche surokxek bhirant upraslea. Bannavle gelea Somara jem kitem thoinchea cheddva sangata ghoddlem, tosle prokar Gõyant dorya vello aslolea bhagamni khupuch vaddpak lagleat. Bannavle ganvcho lok tea cheddvak vattavpak ekvottan bhair sorle mhonn mannsugi, na tor tea inosent cheddva sovem kitem ghoddpachem kai? Punn khoim na khoim sorkaran he ghoddnecher gombhirtayen vichar korcho poddttolo. Bhonvddekaranchea natean Gõyant yeupi turistank hanga ailea uprant kosle torechi vagnnuk apnnauchi, tache vixim tankam nem ani kaide ghalche poddttole. Gõyant yeun khud Gõychea cheddvam bailanchea angar hat ghalpi turistank koddok kheast divpachi tortud sorkaran korpachi goroz asa. Tech porim je hanga yeupi hixeopa bhair soro piyeon azneri kortat, tancherui khoim na khoim niyontronn dovorpachi goroz asa. Gõyant soro sovay aslolean mellot titlo soro piyeon, tech porim ‘rent-a-bike’ gheun teo rostin (full speed) cholovn tanchea samkailean yeupi mottorank khupuch oddchonnent ghaltat. Tech porim hea bhaddeachea mottor-saikolincher boson cheddvam-bailanchim fokannam korpak tankam egdomuch sompem zata. ‘Traffic’ pulisui tankam addavn tanchea lisensachi topasnni kortat kai na, hem parkhunk kotthin. Sorkararan hea sogllea gozalincher barkayen chotray dovorpachi goroz asa. Xevottak itlench sangonk dista, jedna ani zo meren Gõyant yevpi turist Gõyche vixim ani hangachea cheddvam vixim aplim mansik sthiti bodlinant, tedna meren Bannavle vo Fonddem ghoddleat tosle prokar ghoddot ani vaddot ravtole. Ani ek dis oso yetolo, jea disa hangasor yeupi dor eka turistak lok dhanvddaun Gõycho bhair ghaltolo. Taka lagon, sorkaran hea proxnacher koslo tori upay kaddpakuch zai, hem mud’dom korun sangchem poddtta.

OBITUARIES


Amcho Awaz June 15 Kaiser_Layout 1 6/14/2013 8:58 PM Page 8

Ponnje<Sonvar, 15 Jun, 2013<

Bhurgim-ballam

‘Meringue Wars’ ani ‘Candy Fight’, Spain Hem ‘food battle’ dor vorsa Catalunya, Spain

hanga zata. Hem ‘festival’ Febreran ‘Fatty Thursday’r suru zata ani Paskanchea Brestara adim sompta. Hea dobajeachea poilea disa ‘meringue flinging fight’ zata, ani hea zhuzan ‘pies’-ancho vapor kortat. Dusrea disa lok ‘candy war’-an bhag ghetat. Usmar 90,000kg jevonnkhann, choddxe ‘candy’ toxench ‘pies’ ani ‘cereal’, rostear aslolea lokancher xevttun martat. Hem zhuz, dobajean eka tal’leak (sar-

Surya Xokti Surya xokti (solar power) vaprop, tum chint’ta titlem kothinn na. Tujem bizlechem ‘bill’ denvounk ani toxench poryavoronn surokxit dovrunk tem adhar korta. Surya xokticho boro vapor korpi, khala kaim koronnam dilolim asat.

Bizlecher cholpi ‘geysers’anchea zagear ‘solar water heating systems’-ank vaprunk zata. ‘Solar water heater’-an choddxe ‘solar thermal collectors’, udkachi tanki ani zoddpi ‘pipes’ astat. ‘Solar thermal collectors’ surya xokti ekttaita ani ‘heater’-an aslolem udok gorom korta. Udok dovorpachi ‘shielded’ tanki, hem gorom udok dovrunk vapurtat. Hi ‘shielded stor-

‘Cell-phone chargers’ Surya xokticher cholpi ‘cellphone chargers’, ‘solar panels’-ancho vapor korun ‘cell-phone batteries’ ‘charge’ kortat. Tankam ‘electrical cell-phone chargers’-anchea suvater vaprunk zata, ani kaim keximni suryacho prokax na tea vellar tankam ‘electrical plug’-anui ghalun vaprunk zata. Tea bhair ‘cell-phones’ charge korchea pasot bouxik ‘solar chargers’-ui asat, je vegvegllea bhouxik zageancher bosounk zatat. ‘Solar cell-phone charger’anchea adharan ‘iPods’, ‘cameras’ ani ‘phones’ ‘charge’ korunk zatat.

Randpak Vapurpacheo Vostu Surya xoktecho vapor korun randop tum chint’ta tachea von samkem sompem asa. ‘Solar cooker’ vo ‘solar oven’, jevonn-khann gorom korunk vo randunk surya xoktecho vapor korta. Sod’deak vaprunk yevpi ‘solar cookers’-am modle choddxe, sovay ani ‘technology’-cho unno vapor korpi upkoronnam asat. Te kosleach ‘fuel’-acho vapor kori naslolea ani te vaprunk fukott aslolea karann, sonvsarbhor zaiteo

songottnneo tancho vapor korcho mhunn ut’tejan ditat. Eka chear te panch zannanchea familik ek ‘family-size solar cooker’ puro, ani tachea adharan dor vorsa tin te chear ‘LPG cylinders’-ancho vapor tallunk zata.

egy’ zai. Hea spordhen bhag gheunchea khatir sonvsarbhorche pongodd yetat. Virodhi pongddachea bhagidarachea tonddacher ‘pie’ samki marit zalear bore gunn melltat, ani chukot zalear unne zatat. Coxheath xarachea nogorsevok, Mike Fitzgerald-an 1967 vorsa hea ‘World Custard Pie Championship’-achi survat keloli. Tachea avddichea Charlie Chaplin ‘films’-anchi prernna gheun tannen spordhechi survat keloli. Tea ‘pies’-ank, marta tea vellar moddona zaunk tatun ek

‘Custard Pie Fight’, UK

Hi ek ‘food fight’ nhoi. Punn, UK-n Kent hanga zaupi ‘Custard Pie Championship’-an ‘skill’ ani ‘strat-

khas vost ghaltat oxem sangonk yeta.

‘Clean Monday’, Greece

Hea ‘festival’-an bhag gheupi muttin rongit pitt gheun ekamekancher uddoitat. Orthodox Lent’achea poilea disa hem ‘food war’ khelltat, ani tem choddxem Marsachea survatechea disamni ghoddta. Hi 200 vorsanchi porompora, Greece-chea Galaxidi nanvachea nogoran gayenchea gollentlea ghonntteanchea avazar he zhuzachi survat zata. Hea rongantlean dhuvpak doryan uddki marun hem zhuz sompta ani uprant nogran raticho ek vhodd dobazo zata.

Zhadd - Ami vegvegllea torechi zhaddam pollelea astolim, punn ran tatun aslolea vegvegllea zhaddank lagon vollkhunk yeta mhunn tum zanna. - Rananche kaim prokar mhunnlear ‘rainforests, tropical forests’ ani ‘deciduous forests’

Utram Sodun Kadd

Ranan mellpi vostum bhonvtonnim bhonvallo mar

Khala kitlim zhaddam asat tim mezxi? Sarkem vo Chukichem? 1. Jednam tukam kitem mellta, tuven ‘Dev borem korum’ mhunnonk zai.__ 2. Bhitor sorchea poilim darar ‘knock’ korchem nhoi.__ 3. Gorjevontank kednanch adhar diunk zaina.__ 4. Konnachem-i dhyan akorxit korunk zai zalear tuven ‘excuse me’ mhunnonk zai.__ 5. Tuven sodanch lokank dusrea-dusrea nanvamni challouvpak zai.__

‘Battery Charging’ Ekuch pautt vaprunk yevpi ‘battery’ von ‘rechargeable batteries’ancho vapor korop poryavoronnak borem. Punn ‘rechargeable batteries’ ‘charge’ korunk surya xoktecho vapor korpachem tuven kednam chitlam?Surya xokter cholpi ‘battery chargers’ sogllea bhaxenchea upkoronnanche ‘batteries’ ‘charge’ korunk upkartat.

Mhaka Rongoy

Zap

Udok Tapoupak

age tank’ udkachi gormi unni zaunk dina ani ek dis bhor vaprunk udok gorom dovorta.

Italy-chea ut’tori bhagantlea Ivrea nanvachea xaran ‘Battle of the Oranges’ mhunn dobazo monoitat. Italy-n zaupi hi ek sogllean vhoddli ‘food fight’, zatun hozaramni lok ap-apleank 9 pongddamni vantt’ttat ani ekamekancher sontram (oranges) marunk survat kortat. Tim mog kortolea tornattea cheddeanche dhyan akorxit korpak, tornattim cheddvam aplea balcaoantlean foll uddoitalim, ani taka lagon hea dobajeachi survat zalea oxem-i mhunntat. Dor vorsa Febrerachea mhoinean Paskam suru

5. Chukichem

Amchea soglleanchea ghoramni ami ‘light’-icho vapor kortanv. ‘Solar-powered LED lighting’-chi sod lailoleak, bizlecho komi vapor vo kainch vapor kori nastana tujea ghorant boro uzvadd dovrunk zata. Heo lhan ‘electronic lights’ ‘battery-charged system’-a borabor ‘connect’ korunk zatat, ani teo disacheo suryachea prokaxachea adharan choltoleo, zalear raticheo ‘battery’-ncher. Suryacho prokax astana, prokax ‘lights’ pettounk toxench ‘battery charger’ak xokt dita, zachea adharan ‘backup batteries’ ‘charge’ zatat. Ani ratichea vellar, ‘batteries’ vevharan yetat ani surya asona tednam ‘light’-ink uzvadd fankounk xokt dita. Heo ‘LED (light emitting diodes) lights’ bazaran sompeponnim melltat.

‘Battle of the Oranges’, Italy

zauchea 40 dis adim, hem zhuz zata. Dor eka dorxokak surokxe pasot ‘berretto frigio’, ek tambddem chepem ghalunk ut’tejon kortat. Tem chepem ghalpacho orth oso ki tu ‘revolutionaries’ancho ek bhagidar ani tachea adharan tuka sontram koddlean surokxa melltoli. Eka zulmi razacher Ivrea-ntlea lokanchea zoitak lagon ho dobazo 12vea Xekddeak saun monoitat. Sumar 2,65,000kg sontrancho hea dobajean vapor zata. Him, Italy-chea dokxinnechea vattharantlim choddxim urlolim sontram astat.

Zapo

‘LED Lights’

Surya xokti amkam sompeponnim mellta. Tacho konn malok na ani heach karann konnennui tacho vapor korunk zata. Tea bhair, ti produxonnui korina. Bizlechea bhaxenuch, surya xokti ‘kilowatthours (kwh)’-an meztat. ‘Battery’-n aslole xoktek lagon, ekttailoli surya xokti ratichi-i vaprunk xokeo korta. ‘Solar panels’-anchi chodd dekhrekh korchi poddona ani 30 vorsam meren choltat. Ani, ‘warranty’-n choddsa, ho vell pasun samil asta. Bharatak dor vorsa 5,000 ‘trillion kWh’-a von chodd surya xokti mellta, ji amchea puray desachea vapora von chodd asa.

dine) purun bond kortat, jem Spain-che porompore pormonnem Paskanchea kallachi ani upas pallpachi survat, oxem te mantat.

4. Sarkem

Extremadura, hangasorlean yetat. Hea dobajeak lagonuch khas korun him tomottam roitat ani tanchea unne protichea svadak (inferior taste) lagon tim chodd mharog asonant.

3. Chukichem

Dor vorsa Agostachea nimnnea Budvara disa Valencia-chea Buñol nogran La Tomatina Festival monoitat. Hea dobajean bhag gheupi ekamekancher tomottam uddoitat. 40,000-am voir lok ak’kho nogor tambddea rongan bhortat. Hea dobajean sumar 1,50,000 tomottam vaprunk yetat! Samkem ek vor zalea uprant hem

zhogddem thambta. Sogllo nogor tambddea rongan buddlolo disti poddta ani vatter tomottancho ‘juice’ fankarlolo asta. Hachea uprant ‘fire trucks’ yevun bhag gheupeancher aslolo tomottancho ‘paste’ kaddpak tancher udok martat. Sofai kelea uprant, tea vattharantle ‘cobblestone’-ache roste tomottanchea ambottsannek (acidity) lagon samke nitoll distat. Hea dobajean vaprunk yevpi tomottam

Chodd jevonn-khann aslolea ‘parties’-am vixim tumi aikolanch astolem, punn jevpa-khavpacheo vostu vibadd korpachea ‘parties’-am vixim aikolam? Hea bhaxeche panch mohotsov - ‘festivals’ khala dileat, zatun lok tomottam, pitt (flour), ‘pies’, ‘candy’ sarkeo khavpacheo vostu ekamekancher uddoitat.

2. Chukichem

‘La Tomatina Festival’, Spain

8

1. Sarkem

Khavpi Vostumcho Mohotsov

Amcho Avaz


Amcho Awaz June 15_Layout 1 6/14/2013 9:15 PM Page 9

Ponnje<Sonvar, 15 Jun, 2013<

Festam Porbo

Sant Antonichi Porob

Amcho Avaz

9

Sioleche firgozkar umedhin ani povitrtayen somorombhta Sant Antonichi Igorz Zhaddam-maddamnim bhorlolo, xetam-bhattamnim revoddlolo, hirveam dongramnim ani nilleam nodimnim srungailolo, oso sobit-sundor ani Sant Antonichea axirvadan bhorlolo amcho Siolecho ganv. Siolecho ganv, Ut’tor Bardesant, Chapora nodichea pach’chimi deger podd’ta. Sioleche firgojent sumar 8000 Kristi lok ani sumar 10000 O-kristi lok, jietat. Firgojecho Gonvllik vaur bore bhaxen zaumcho mhonn firgoz 8 vhoddlea zomeamnim vo vaddeamnim vanttlea. Sangtat tea pormonnem, Siolechi igorz Bardez-antleam soglleam heram igorzam poros sobit ani vhoddli mhonn. Ti Corinthian ani Byzantine style-in bandil’li oxi ekuch igorz Bardesant. Ticho patron zaun asa Sant Anton. Sioleche igorjent, Aitarachim ani sumanachea disamnim zatelea misamnim puskoll lok vantto ghetat. Tea bhair mungllara zal’lea Sant Antonichea Novenak, Siolecho toso Siole bhailo, Kristi toso Okristi zaitoch lok ieta. Karann, Sant Antonik “Milagri Korpi Sant” mhonn mandtat. Siolechi poili igorz 1568 vorsa Gaunsavaddo hanga bandli. Ti “Devache Matek” ( Mae de Deus) bhettoiloli. Hi igorz, matiechi bandil'lean chodd vorsam togli nam ani 32 vorsam bhitor moddon poddli. Hech poile igojechea zagear Gaunsavaddo, 1927 vorsa (80 vorsam uprant) Devache Matechea manak ek sobit kopel bandlem. Hem kopel ozun thuim asam. Atam, Siolent igorz naxil’lean, 1600 vorsa Franciscan Misionar padri ek novi ani vhoddli igorz eke (centrally located ) zagear bandunk ieujitat ani ti bandunk poixeamcho adar sodunk bhonvtat. Itlean, heach somoiar, dog Portugali vepari aplea tarvar Sant Antonichi vhoddli murti

gheun Goeam ietana tanchem tarum doriant moddak sampoddta. Oslea akantachea vellar te apnnak toddik pavoi mhonn magtat ani apunn surokxit pavle zalear, tea zagear Santachea manak igorz bandtelet mhonn angovnn kortat. Modd thambta ani tanchem tarum Chapora nodichea kannttar, Siolechea sobit ganvant ieun toddik lagta. Hanga tankam te Franciscan Misionar padri melltat. Apunn moddantle vattoun salamoti toddik paulet mhonn Devak argham diun apnnem Devak kel’li angovnn xarti pavounk, he Portugali vepari, team Franciscan Misionar padrink igorz bandunk poixeamcho adar ditat. Oxi hi igorz te misionar Sant Antonik bhettoitat. Hi igorz sumar 300 vorsa toglea u p r a n t vareak ani pausak lagon oskot zata. Tichea sogllea vonttink (walls) futti vo cracks poddtat. Tednam 1900 vorsa ti igorz moddchi poddta. Amchi hi atam asa ti igorz zaun asa Siolechi tisri igorz ani ti, adlech igorjechea zagear bandlea. Tichem bandkam, 15ver Novembrache 1902 vorsa suru kelem. Oxem sangtat ki, tichem bandkam cholta astana eke atvech torecho bhirankull par’ro sorop (serpent), igorz

bandpeank sotavunk laglo. Oslea vellar, niraxi zaun thuicheam Dev-bhokti padrimnim Sant Antonichi murti thuim aslolea “Capela Mor” hachea Kontrelant (niche) dovorli khuim ani veginch hea sorpacho proxm suttavo kor mhonn Sant Antoni lagim visvasan magtat. Dusre sokallim pollet zalear, mel’lo sorop (serpent) Sant Antonichea hatant aslole doriek (cord) humkolltalo to tankam mell’lo. He milagrichea ugddasak tannim santachem ek chitr pintarlem khuim. Tea chitracher, Santachea uzvea hatant eke doriek sorop humkollta ani davea hatant khuris asa. Uprant tannim, heach chitra osli ek murti kantoili khuim. Ti murti amche igorjechea fuddle vonttir (frontispiece) eka kontrelant (niche) asa ti dista. Tea magir igorjechem sogllem fuddlem bandkam koslich addkholl va oddchonn nastana fuddem gelem ani 1906 vorsa somplem. Dezembrache 28ver 1907 vorsa he nove igorjechi ugttavnni zali. Atam sodeak he amche Sioleche igorjek 106 vorsam zatelim.

Siolecho Sangodd

Padr Vigaracho sondex

Ixttamno, Bhag. Antonio, zolmolo Lisboak (Portugal) ani melo Padoak (Italia), 36 vorsamche piraer. Portugues lok mhonntat to Portugalacho ani Italian lok mhonntat to Italiecho, tachea borea jivitak lagon Devan

taka Altaracho man favo kelo, ani heach passot to amcho somestancho. Bhagevont Antonio, Siolechea Firgozecho askari, zache mozotin ani ojapan Siolechi dusri Igorz, 1600 vorsa he firgozek favo zali. Atam asa ti, Siolechi tisri Igorz. Bhagivont Antonichem devossanv, Goemchea toxench Bharatachea ani sonvsarachea sabar firgozamnim nettan cholta. Punn zaite suater tachem devosanv cholta te bhaxen to zobor khuxeal assot so disona, khup zannanim taka ek posorkar koso kela. “Saiba hem dhi gha ani tem dhi gha”, “Hem amchem sanddlam ani tem amchem chorlam”, “Ho mhaka sotaita ani to mhaka nagoita.” Zaitea amchea devosanvamnim khup “Acharui revoddlole asat: konn mhonntta tachim 13 (tera) novena chukoinastana kelear, maglolo upkar mellta. Dusrim konn mhunntat tachi murti bandun taka

mar ghalunk zai, chorleli vost mellta. Anik konn mhonntta tachea nanvan tera (13) undde vanttunk zai, to tuka pavta ani her sabar vostu. Aiz Bhag. Antonik Altarar dovorla zalear tachea borea jivita passot. Tachea borea gunnacho, kheritponnim jibecho boro faido kaddun, tannem Jezuk porgott kelo. To Jezu passot kitem-i korunk ani moronn passun sonsunk kobul zalolo, punn Devachi yevzonn tache sovem dusri vortouli. Aplea voddilamchi khuxi Devachi khuxi mhunn mandli ani mogan pall’li. Ami-i tachi dekh gheun hech bhaxen ami jiyonk to magta, ani oxem ami korit tor Deva lagim boreo, boreo vostu to amkam magon ghetolo. Hench dennem amkam magum-ia. Fr. Britto Furtado Padr Vigar

Siolim-Bardez hangasor dor vorsa Junache 24ver paramporik pod’dotin São João porob monoytat. Hea disa Siolecho ‘São João Traditional Boat Festival & Cultural Organisation’ vorsavollichi Sangodd yatra ghoddun haddta. Tachoch ho ek dekhavo


Amcho Awaz June 15_Layout 1 6/14/2013 9:02 PM Page 10

Ponnje<Sonvar, 15 Jun, 2013<

Sahitya

Amcho Avaz

10

Mottvi Kotha

Divors

Vincy QuADros

Igorjechea Vigarachea khasgi rumant ek zoddpem bosun aslem. Dogancheai tonddar kallokh aslo ani vigar sarkoch chintest distalo. “Mable, hea ganvcho dhormik voddil koso tumi divorsa sarko gombhir nirnnoy gheunche adim ek pavtt tumchem aikun gheuncho mhozo kaido asa. Tumche vixim hanvem aikolam punn I want to hear from the horse’s mouth. Magir ek boro to sol’lo diunk mhaka sompem zatolem.” Vigaran sanglem. Mable aplea ghorkarachea kortubank vittun taka divors divpachi toyari kortalem. Tacho ghorkar Newton he gozalik toyar naslo. Dekhun tannech aple baile koddem ulounk vigarak toyar kel’lo. “Amchem atam ulovpachem ani

aikupachem kainch urunk na fador, soglem somplem ani divors hoch taka upay asa.” Mabel ragan uloylem. “Tumi mogan poddun kazar zal’lim nhoi?” Vigaran vicharlem. “Hoi fador. Kolejint xiktana amcho mog zal’lo. Borinch vorsam mogan bhonvlea uprant amchem kazar zal’lem.” Newtonan sanglem. “To mog nhoi, to tuzo bhog aslo. Mhojea rupak bhulun tunvem mhaka mogachea zallant oddlem ani hanv… ..” Mable boddboddlem. “Tujer mog kortalo mhonn to tuje koddem kazar zalo nhoi? Kazar zaun kitlim vorsam kaddlim tumi. Tumchim dog zann bhurgim asat. Tancho vichar kela tumi?” Vigaran prosn kelo. “Tankach lagun tor itlo kall urlem hanv hea dolldirea sangatak.” Tannem Newtonacher ragixtt nodor marit dant pazle. “Oxem kitem vaitt kelem tannem mhonn tum itlo vhodd nirnnoy gheunk sodta?” “Kitem korunk na tem vichar tannem… yedo vhoddlo mobail ghetla ani porkea cheddvam-bailam koddem uloyta, tankam mellunk hanga thoim veta, tankam aplea ofisant apoyta. Taka dislem mhaka sangpi konn nant mhonn?” Mable-an ek bomb ghalo ani mezar aslolea glasantlem udok ghottaghott piyelem. “Hanv tujea sam’kar astana tum

itlea vhoddlean kiteak uloyta Mable? Tuka sangunk zai tem tujean susegad sangunk zata.” Vigaran tachea sobhavak avhan kelem. “Hea mon’xa vixim jitlem vhoddlean sangta titlem thoddem. Ho ek poder mhonn soglea lokak legit kollunk zai.” Tem aplech bhirkent aslem. “Newtonachea kortubancho tuka rag aila hem hanv man’tam. Punn mhaka sangat, tumi survek oxech toren ragan-fugun uloytalim?” “Hanv sangtam fador, kazara adim hanv kednam taplom zalear hem mhojer kednanch ragar zainaslem. Portench zalear mhaka somzaun xant kortalem. Punn kazara uprant mhoje poros hachem tapop chodd zalam.” Newtonan sanglem. “Mhonnje, tum korta tem soglem sonsun ogi ravpachem?” Mable taka motthe dolle korun polleunk laglem. “Fador, hanv devacho soput gheun sangtam, kama koddem zaum somazant vavurtana cheddvam bailam

Kovi ani Kovita

Kepem, Goy

Jinne - Dive

Sonvsarachea painneant Poilech pavttim Tuvem dolle ugoddle Tem aiz meren Tannim tuzo samball kelo Tuka mogan vaddoilo

Tankam kednanch dukhoinaka Tanchea gorzanchea vellar Tanche vengent ubo rav Atam ani sodamkal Tankam upkari ani khalto rav

Koxtt toxe teag korun Ani apli jinn zhoroun Unchlem xikop diun Tannim tuka monis kelo

renA D’souzA

Peterson A. PereirA Majorda, Gõy

Tujea Moga Khatir

Kochroch Kochro

Tornatteanchem Jivit

Nagoa Arpora Baga ani soglleak Kochro, kochro, kochro

Gõychea tornatteanchem purnn sopon Poixe zoddche, yes mellounchem hench vhoddpon Muleam totvank mol dinant konn Tornattim bekar xikop sud’dam ason

Xetam-bhattamnim, tosoch rostear Sogllo kochroch kochro Pedrin, Feliz kochro upkar korun kaddum-ia go Xibiram kelearuch puro nhoi go

Ani tannim, Chondr rakhunk Koddok surokxit Monis dovorleat chorunk Chance nam….

Matil, Marsu ekttaim kortat poi go Toxench ami borabor saff korum-ia go Ekttaim ravlearuch puro nam Ekttaim ravun ami kochro kaddum-ia

Dekun.., Tujea moga khatir… Hanv ‘Terrorist’ zatam…

Tannim dilolo mog Moganuch pavoi Kiteak tinch tujim Bapuy ani avoy!

chi khuxi.” Vigaran novea jvitachem tankam avhan kelem. Dogancheai tonddantlean utor bhair sorlem na. “Povitr Pustok sangta ‘Devan ghoddlam tem mon’xan moddum noye’. Devan ghoddlolo ho logn sonskar tumi moddunk sodtat zalear adim hanvem sanglam tacher niyall korat. Mog mhonnlear Dev. Denvchar sondi sodta tumchea ghorabeacho nas korunk. Devak dil’li bhas palltolim kai denvcharachi khuxi kortolim? Soglem tumchea hatant asam. Ekamekacher visvas dovrun tumcheo oddchonni kitench lipoynastana bhasabhas korat. Torikui tumkam dista tumi eke kodden ravunk xokonant mhonn zalear tumchean magir divors gheunk zata.” Vigaran tanchea monant uzvaddachi kitt pettoyli. Dogaim bhair sorun gelim. Tori tim ekameka koddem uloylim nant. Dusrea disa vigar tanchi vatt polleun aslo, tim ailim nant. Tisrea disakui aili nant. Punn chovthea disa Mable-uch ailem. “Fador, mhojench pixeponn tem… Hanvuch chuklem. Mhojea monantle sogle dubav hanvem pois kele. Atam amkam divorsachi goroz na.” Man pondak ghalun Mable-an sanglem. Vigar hanslo ani tannem tacher axirvad ghalo.

Nagoa Arpora, Gõy

Utodd'dekar

Tuka utor dil’lem…. Tuzo mog jikhunk Chondr haddun dit’lom. Chondrar, Amerik pavle.

Dovor sodanch monant tujea Kednanch visornaka Tinch tujem fattlem jivit Tinch tujem aichem jivit Tinch tujem faichem jivit

eVAngeListo DA costA

koddem ulovpacho vo kitem-i bhasabhas korpacho prosong yetach punn tanche pasun sukh bhogpachem zaum hem vichar korta toslem hanvem kednanch chintunk na. Hachea monant hem naka zal’lem bhorlam ani hanv tem kaddunk xokona.” Newtonan aplo hat Povitr Pustokacher dovrun sanglem. “Ek cheddum ani ek cheddo mo-

Lino B. DourADo Tujem jivit porzollit korunk Tannim aple bholaykechi Kitlexech pavttim beporva keli Tujea sopnam khatir Tannim aplea svotachea gorzancher Kitlexech pavttim add-nodor keli

gan poddta tednam tanchem ulovp sovka asta. Kednam kednam dusreank aikunk yena itlem sovka. Kiteak tanchim kallzam ekamekak somzun ghetat. Kazar zatoch tim kallzam odik tenkun yetat ani tim anikui sovka uloytat. Magir tem-i bond zata ani tancho svas uloyta. Sarkem mure Newton? Hi mogachi bhas kazari zoddpean somzun gheunk zai. Atam tumi divors diunk sodtat. Tumchean aple te mogache khinn visrunk zatole? Tumi ghetloli ekamekachi ti ub visrunk zatoli? Tumi ucharloli koblat visrot punn ekamekacho to sporx visrunk xoktolim? Tonddak tondd laylolem visrunk zatolem? Mogachi bhasuch tumkam kollona zalear mog koso kolltolo? Divors diun kitem kortolim? Ek monis khun korche adim chintina mukhar kitem zatolem tem. Punn khun korun bondkhonnint vetoch taka postavo zata. Toxem korunk sodtat tumi? Melea bogor sorg disona tacho onnbhov gheunk sodtat zalear tum-

Nitollsann ami bore bhaxen samballun Amchem Gõy, amcho ganv nivoll dovrum-ia

Poristhiti vatt doxer, dhormvadd korunk vavurtat Tanchi bolli zavn vaitt rostear tim pavtat Tallneant poddun durupeog tancho zato Proxnn poddun chintnamni monamni ghuspotat Soreachea, jugarachea veasnank sampoddta Avoy-bapuy, tornatteam modem khavttem poddta Favo to mog mellonastana, bhurgim niraxi zata Tanchi akarnni zaina, akhrek tim fostat Tornatteanchem jivit Devak mandta toslem zaunchem Vaitt jivit soddun jivit boldun uzvaddanvchem Jivit Devachem dennem taka mol diunchem Kallkhe jinnent tornatteanchem jivit zhogzhogchem

Bolayki

Bolayki samballunk novo kaido PONNJE (AAB): ‘Clinical Establishment Act’, hea vistrut (exhaustive) kaidea khala bholayke sombondit sogllea gozalink haddpachi rajya sorkarachi yevzonn asa. Hea suchoilolea kaidea khala, bholayke sombondit sonsthemni apli nondnni korchi korun, tanche sonsthemni vegvegllea duensachea upcharache dor lokank ‘boards’-ancher ghalun dakhouche poddtole. Ho kaido, chodd promannan Vidhansobhechea yeta tea odhivexonan mukhar manddunk yetolo. Vevharan aslolea ‘Medical Practitioners Act, 2008’, hea kaidea khala choddxeo gozali nant, oxem ‘health services’-chea mukhel voizuki odhikari, Jose D’Sa-n sanglem. Bholayke sombondit choddxeo gozali ani bholaykecheo

sonstheo hea kaidea khala samil nant. Ho kaido vevharan yetoch ‘medical practitioners’, ‘clinics’, ‘laboratories’, ‘fitness centres’ toxench ‘yoga centres’-ank apli nondnni korchi poddtoli. Vevharan aslolea kaidea khala, bholayke sombondit sonsthenk ani ‘medical practitioners’-ank nondnni korop soktichem ason poriant, sod’deak fokt 70 ‘clinics’ ani dotoramni apli nondnni kelea. Poryottonan udorgotichea borabor doryavello aslolea vattharamni ‘yoga centres’, ‘dental clinics’ toxench ‘ayurvedic clinics’-anchea ankddean vadd disonk

ailea. Ani khateachem tacher kainch niyontronn na. Hea kaideachi toyari sod’deak nimnne ‘stage’-ir asa, ani bholaykechea sonsthencher bore pod’dotin niyontronn dovrunk to adhar ditolo, oxem D’Sa-n sanglem. Hea kaidea khala dotorank, ‘clinics’-ank ani hospitolank ‘records’ samballunk ek ott (provision) astoli. Hea kaideachi anink ek mhotvachi

gozal mhunnlear, khasgi hospitolank ani ‘clinics’-ank odhisuchit (notify) korunk naslolea duensam vixim ‘report’ bholayki khateak diuncho poddtolo. Sod’deak umar 70-80 odhisuchit duensam asat ani sogllea khasgi ani sorkari sonsthenk, tanche lagim ailolea kexim vixim ‘report’ diuncho poddta. “Hypertension, k a n k r sarkim duensam odhisuchit kelolim nant. Punn kaido vevharan yetoch, tankam hea duesam vixim-i ‘report’ diunk poddtolem,” oxem tannen sanglem. Kaidea khala donddachi ottui astoli. Toxench, tokrari khoinchea odhikaream lagim nond korcheo hachea vixim-i tea kaidean ditole. Vevharan aslolea kaidean osli ott nasli.

Kankr piddechim vokhdam sovay zatolim? MUMBAI: Soglleank khobor asa ki kankrachea vokhdancho eka mhoineacho ‘dose’ lakamni rupiancho asonk zata mhunn. Punn, dor mhoineak 1,000 rupia von unnea molacher mellpi vokhdam toyar korunk Tata Memorial Hospital-chea dotorancho vavr chalu asa, hachea vixim zaiteank khobor aschi na. Taka ‘metronomic treatment protocol’ mhunn nanv dilam, ani tachea khala dor disa kaim ‘lowdose’ vokhdam gheupak poddtolim. Him vokhdam kaim xenkddeam saun vapor korunk yeta aslolea karann tim chodd mharog nant. “Patents ani sodicher khorch kelole poixe portun melloun kaddpa vixim kainch chinta korpachi goroz na,” mhunn Tata Memorial Hospitalchea ‘medical oncology’ khateachea mukheli, Dr Shripad Banavali-n sanglem. Zo, hea ‘lowdose-low-cost therapies’-ancher vavr korta.

Hea sodik lagon udorgotichea margar aslolea choddxea desank boroch faido zaunk xokta, mhunn tache vangddi Dr Surendra Shastri-n sanglem. Punn hea vixim azun sod chaluch asa. ‘Metronomic thera-

pies’-am khala, vokhdanche samke unne ‘doses’ diunk yetole. “Punn hache vaitt porinnam (side-effects) unne astole ani duent mon’xank borea prokarachi jinn jiyeunk melltoli,” mhunn Dr Banavali-n sanglem.

Bori Nid Lamb Jinn WiLLie FernAnDes Sanvordem, Gõy

Amchea chovis horanchea chali modem sumar 8 te 10 horam ami suseg gheunk zai, mhonchem nide passot samballun dovrunk zai. Oxem kelear munxeachi jinn porot ekdam noven sudd’suddit zaun aplo vavr bore toren korunk pavta. He vishranti vorvim munxeachea monak xanti mellta nam tor aplea kamam babtint chintit asta. Komi vo

favo ti nid mevonk nam zalear dis bhor kamancher dhan mon uronam, ani tacho probhav kamancher podta. Bori nid podteli zalear purnporim jevnacher olambun asta. Teach pasot borem jevonn korop mohotvachem zaun asa. Zonn ekleachi nidhechi goroz veg-vegli aslear pasun khub chodd ani khub komi nid podlear sonsun yeta. Chodd jevlear vo komi jevlear nidhecher hacho porinam zata. Ratcho nidtanam chodd jevlear nidecher probhav podta ani xant nid podonam. Ani dusrea disa sokallim ut’toch jivak matui borem disonam. Jevna baraboruch pivon ami kitem ghetanv tachoi porinam nidecher

podta.Thoddexem udok piyelear nidche fuddem, poili bori nid podlear magir tan lagon utton nid poddonk kustar zata. Nide adim kosleim pivon gheta tantun caffeine asot tor nidecher porinam zata. Nid podonaslelea zaitea duventik tanchea jevnant barik topasni kelea uprant caffeine chodd pod’dotin asa mhun kollon ailem. Jevnant chodd tel asot zalear ani ratchem oslem jevonn jevlear nid poddonk trass zatat. Horddeant zolonk lagta ani pott ghoch zalelea karanan jiv fugar zalelea porim zaun nid podonam. Udokui chodd piyelear porot porot bathroomant vosonk podta ani hea vorvim nid

sarki zainam. Oxim torekvar karanam as-

tat xantponnim nid poddonk oddchon zata toslim, torui pun

he adkolincher kosloi tori upay kaddunk zai. Heach passot kitlexea vostuncher ami lokx ghalunk goroz. Ami nidtanv tem soglem nond korun dovrop gorjechem. Aiz apnnem kitem khalem, ani apleak nid koxi poddli hacher bariksanin boroun, apleak koslea karanank lagon nidhek oddchon zali oxi nond kelear ani tea pormonnem fuddark hacher kallzi ghetlear boreak poddonk xokta. Hea xivai sogleam poilim mohotvachem mhunchem vyam vellar korpachem. Zaitea zannank chodd korun bhailank donparachem nidpachi sonvoim asta. Hacho porinam ratche nidhecher

zaum yeta. Teach passot donparanchim chodd nid ghenvchi nhoim . Matxe dolle bond korun 5 te 10 mintam suseg ghenvcho. Dis bhor thoddem thoddem korun khavpachem ani ratchem unnem jevlear ekdom borem. Monant torekvar chintnam upzolear nid podonk tras zatat. Teach passot monant koslech vinchar haddi nastanam xant monan nidonk ghelear bori nid poddteli. Toxench nidonk vetanam borem songit aikolear vo pustokam vachlear bori nid yeta. Ratcho nidpacho tosoch sokallim uttpacho vell sodanch samballunk zai. Thoddkeant bori nid poddonk borem jevonn ani borem vatavoronn asonk goroz.


Amcho Awaz June 15 Kaiser_Layout 1 6/14/2013 8:59 PM Page 11

Ponnje<Sonvar, 15 Jun, 2013<

Khella Moidanar

Amcho Avaz

11

French open 2013

Gõycho ‘Basketball’ Nadal ani Serena vostad khell urtolo vo mortolo?

PONNJE: ‘Basketball’ pongddachea ‘Lusofonia Games 2013’-chea toyare sombondit ‘Sports Authority of Goa (SAG)’ ani ‘Goa Olympic Association (GOA)’-an kelole soglle proitn ‘Basketball Federation of India’ fuddem dhuklit asa. Ani oxench cholot ravlem zalear, sodamche bhaxen odhikareanchea kortubancho porinnam khellgoddeancheruch poddtolo.

Gelea 10 mhoineank saun ‘BFI’ Gõyak saun ailolea ‘reports’-ancher lokx diupachem tallit asa. ‘Goa Basketball Association’ vevharan naslolea karann, heram sonsthem bhaxen te pongddak favoxi toyari diunk pavonant, oxem ‘GOA odheokx Shripad Naik-an tatun boroilolem. “BFI sohokar korunk toyaruch na. Dil’lin poriant jednam Gõychea kaim

odhikareamni tanche lagim sompork korunk sodlem, tednam-i BFI odhikari tankam talltale,” oxem eka vorixtt odhikarean sanglem. Ho mud’do zagear ghalunk ‘Indian Olympic Association (IOA)’-an kelole proitnui BFI-an tall’lleat. “Ami hea vixim nimnne pautt proitn kortoleanv. Zor te sohokar diunk toyar nant zalear amkam khor panvlam gheunchim poddtoli,” mhunn odhikarean sanglem. “Puray pongodd Gõycho aslolean lojechi gozal zaunk xokta oxi bhirant asa mhunn tem koxem tallunk zata,” odhikarean vichar kelo. Gelea vorsa Novembr mhoinean, 6 vangddeanchi ek novi proxasonik (executive) somiti ghoddchi mhunn adlea SAG odheokx Elvis Gomes-an BFI-k suchoilolem. Aldona-chea amdar Glen Ticlo-k he somiticho odheokx korpachem suchoiunk yetalem. Punn don pautt ugddas korun pasun, ‘basketball’-acho mud’do soddoupachea Gõychea proitnank maniatay diunk BFI-n nakarlam.

‘Canadian F1’-an Vettel zoitivont

Azun poryant Rafael Nadal hannem ‘Grand Slam’ spordhentle 12 ‘titles’ jikleat zalear Serena Willians hannem 16 ‘Grand Slam’ jikleat. ‘Men’s Singles’ ‘The King of Clay’ Rafael Nadal-an David Ferrer-ak 6-3, 6-2, 6-3 haraun, apli attvi ‘French Open title’ jikli. Ekech ‘Grand Slam’ spordhen att ‘titles’ jikpi to poilo dadlo khellgoddo zaun asa. Hea zoitachea borabor, Nadal atam 12 ‘Grand Slam titles’ jikla. ‘Women’s Singles’ Serena Williams, ostorenchi ‘French Open title’ jiklem. 2002 vorsa apli poili ‘French Open title’ jiklea uprant, hem tachem dusrem zoit zaun asa. Hi ‘title’ jikchea khatir Ser-

Candolim, Gõy

tigon asa. ‘Race’-in dusrea sthanar yevun Alonso-n 18 ‘points’ melloile, ani ‘Championship Table’acher to sod’deak Vettelachean 36 ‘points’ fattim asa. Zalear, Raikkonen 9vea sthanar yevun ani don ‘points’ komoun, Vettel-achean 44 ‘points’ fattim ‘table’-ar tisrea sthanar asa. 2012-n jikpi Lewis Hamilton-ak Alonso 62vea ‘lap’-ar fattim uddoilo, ani dusrea sthanar tigon ravlo. Vettel-cho ‘Red Bull’ vangddi, Mark Webber

chovtea sthanar ailo. Ani Monaco Grand Prix jikpi, Nico Rosberg-an panchvea sthanar ‘race’ puray keli. ‘Practice’ ani ‘qualifying sessions’-an pavsacho aspav aslo, punn Aitara disa ‘race’-ichea vellar sukem vatavoronn aslem. Ani Vettel-an 1 vor, 32 minott, 9.143 ‘seconds’-amni hi ‘race’ puray keli. Ani Force India-chea Paul Di Resta-n satvea sthanar, ani Adrian Sutilan dhavea sthanar ‘Canadian Grand Prix’ puray keli.

‘French Open men’s doubles final’-in Amerikechea Mike Bryan ani Bob Bryan-an Michael Llodra ani Nicolas Mahut hankam 6-4, 4-6, 7-6 (4) haraun apli 14vi ‘Grand Slam title’ jikli. ‘Women’s Doubles’ Russiechea Ekaterina Makarova ani Elena Vesnina-n Italy-chea Sara Errani ani Roberta Vinci,

hankam 7-5, 6-2 haraun “women’s doubles final”in zoit melloilem. ‘Mixed Doubles’ Frantisek Cermak ani Lucie Hradecka-n, ‘French Open’-ak apli poili ‘doubles title’ jikli. Hea Czech Republic-chea khellgoddeamni Canada-chea Daniel Nestor ani Francechea Kristina Mladenovicak 1-6, 6-4, 10-6 haraile.

Bharoti khell khoinche diken veta? Tomazinho Cardozo

‘Race’-in Alonso dusrea sthanar, Hamilton tisrea sthanar aile Montreal: Red Bull pongddachea Sebastian Vettel-an Canada-chea ‘Circuit Gilles Villeneuve’ar aplea ‘F1 career’-achem poilench zoit melloilem. Fernando Alonso-chea Ferrari-chea 14.4 seconds adim Vettel-an ‘finish line’ par keli. F1-an hea vorsa, hem Vettel-achem tisrem zoit zaun asa. Hea zoitachea borabor to ‘Championship Table’-ar poilea sthanar

ena Williams-an, 2012 French Open champion Maria Sharapova-k 6-4, 64 harailem. Hea zoitachea borabor tache lagim atam 16 ‘Grand Slam titles’ asat. ‘Men’s Doubles’

Halinchea kallar Bharotantlea khellam moidanamcher vhoddli uchambollay zalea ti dolleank dista. ‘Sports’ vo khell ho promannikponnim khellpak zai ani khellgoddean svota apleachem ani aplea desachem nanv voir kaddpak vavronk zai. Amchea durdoivan halinchea kallar khellam moidanamcher boltench kitem pollounk mellta. Broxttacharan amchea khellamni aplim mullam okondd keleam ani hakach lagon ‘spot fixing’, ‘match fixing’ osleo bhangoddeo amkam dison yeta. ‘Indian Olympic Association’ hi Bharotantli sogllea sonvstham von khellachi vhodd sonvstha zavn asa. Durdoivan hea mahan sonvsthechea ‘president’-ik Suresh Kalmadi-k 8 mhoine bondkonnint ravcho poddlo. Tacher arop mhunttlear aplea odheokxachea pozisanvacho tannem durupeog kelo, duddvam babtin ghottallo kelo ani kruttamni duddvancho broxttachar zalo Bharotan ‘Common Wealth’ ghod-

doun haddlea poi tedna. Zori tor Bharotantle vhoddantle vhodd sonvsthechi doxa oxi asa zalear dusrea lhan lhan sonvsthanchi poristhiti koxi kitem astoli hacher niyall korpachi goroz asa. Amchea desan poilea ani voilea zagear chukta tem mhunttlear khellachea sonvsthanim ami kitem kortanv, teo sonvstho koxeo choloitanv ani tea khellachi udorgot korunk vavurtanv vo na hachi ‘accountability’ mhunttloli na. Heach khatir amchea torekvar khellanchi aiz durdoxea zait veta. Adim thavn Bharotachi ‘national game’ mhunttlear ‘hockey’ zavn asa. Dhyanchand hea mhalgoddea khellgoddean ani dusreamni ‘hockey’ khellan Bharot desak zaitim namnnam zoddlim. Ek kall aslo jea kallar Bharot ‘hockety’che ‘world champions’ asle ani tankam hat ditolo sonvsarant konnuch naslo. Khoreponnim Bharotan

‘hockey’ khellan 8 pavtt bhangra podok jikon ‘record’ kelolo asa. Punn dukh bhogta sangonk Bharotachem vostadponn ilem ilem oskot zaunk

laglam ani halinchea kallar Bharoti ‘hockey’ pongddan sonvsarantlea dusrea desanchea ‘hockey’ pongddam borobor ravonk xokonk na. Hi khorench dukhachi khobor zavn asa. Halinchea kallar krikett khellan Bharot des khub voir sorlo. Hea khellant Bharoti khellgoddeamni zaite sonvsarik ‘records’ moddle ani krikettiche ‘world champions’ poirant zale. Krikett khellant Bharot des porzollta astana okosmat broxttacharacho kiddo laglo ani ‘spot fixing’ ani

‘match fixing’ hantun amche khellgoddi xirkon aplea ani desachea borea nanvachi durdoxea keli. Dusrea-i khellanim magir te futtboll, ‘volleyball’, ‘basketball’, ‘tennis’, adi adi zaum, hich goth dekhonk yeta. Sogllea khellank ek ek sonvstha asa. Hea sonvsthank kendr sorkaracho tosoch prantik sorkaracho zaito duddu mellta. Punn dukh bhogta sangonk ki khellachi udorgot zaina. Hachem mukhel karonn mhunttlear hea sonvsthank cholovpi tanche pod odhikari (office bearers). Hea sonvsthanchea ‘executive committee’ncher nodor marit zalear

hea sonvsthanche odheokx, up-odheokx, chitins, bhanddari, he lok vorsanchea vorsank tech asta. He lok apleo kodeli sambhallta punn khellachi udorgot korunk tanche lagim ghoddona. Tanchi vichitr vagnnuk mhunttlear poile suvater te apli kodel

soddunk koxech sodina ani dusre suvater dusrea tornnatteankui tancho zago gheunk dina. He monis khellache ghatki zavn asa je svotachi udorgot korta, khellachi nhoi. Anik ek karonn zaka lagon Bharotantlo anek khell udorgotichim panvlam marina kiteak hea sonvsthanche odheokx, upodheokx, chitins, bhanddari, adi he choddxe rajkaronni lok zavn asa. Dusrea utramni Bharotantle soglle khell rajkarnneamni aplea chopkeamni dhorlole asa, hi gombhir ghoddnni asa. Tea khatir zori tor Bharotantlo khell udorgotichea margar vetolo zalear poile suvater sogllea rajkarnneamni aplea chopkeanim ghott dhorlolim khella sonvsthanchim sutram soddchim poddtolim ani soddina zalear tankam bhair uddoun ‘retired’ khellgoddeank ani khellachea promannik mogyeank him sutram diunchim poddtolim. Tednach Bharotan khellachi udorgot zatoli ani sogllea khellamni Bharot des dusrea desank avhan diunk toyar zatolo.

Kala Gavrau puroskar bhettoile

Kola ani Kolakar Vinchar Zabab

Alberto Cabral

Tiatr pollenarank avoddto kolakar V: Kedna ani koso tiatr machier pavlo? Z: Hanv fokt 12 vorsancho astana tiatr machier choddlom. Amcho soiro Steve Matos ho ek boro borovpi ani kantaram ghoddpi aslo. Tannech mhaka aplo tiatr ‘Ghorache Vantte’ hantun bhag ghevpak sondhi dili. ‘Kazaracho Dis’ hem kantar hanvem tea tiatrant gailem ani tiatr pollennarank tem avoddlem. Ho tiatr Perpet Succor Saibinnichea festak Donapaul zalolo. V: Azun poriant kitle tiatr boroileat? Z: Hanvem azun poriant soglle mellon 12 tiatr boroilea ani he tiatr khub suvatancher dakhoilea. Kaim tiatranchim nanvam oxim asa ‘Nith Konn Kortolo’, ‘Inam’, ‘Rogot’, ‘Odruxtti Lharam’, ‘Gulam’, adi. V: Tuje pormonnem tuje lokak chodd avoddlole tiatr khoinche? Nanvam sangat? Z: ‘Rogot’ ho mhozo tiatr lokak khub avoddlo ani ho tiatr zaitea suvatancher hanvem machier haddlo. ‘Nith Konn Kortolo’ ho mhozo dusro tiatr zaka lokanim xabaski dili ani Kala Academy Goa hinnem ghoddoun haddlolea tiatr ‘festival’-ant taka tisro inam favo zalo. V: Azun poriant kitlim sumar kantaram ghoddleant? Z: Xemboram voir kantaram ghoddleant astolim ani him kantaram khub suvatancher gaileant. V: Ugddas urpa sarkim tujim ek vo don kantaram Z: ‘Welcome to AIDS family’ hem mhojem kantar sogllea tiatr pollen-

narank avoddlem. ‘Piso Dev’ hemvui kantar khub ghazlem. V: Kitlea sumar tiatramni ‘acting’ kelam? Z: Sangpak kottin lagta torui punn 700 voir tiatramni hanvem ‘acting’ kelam astolem. Gõyam ani Bharotachea dusrea prantanim hanvem tiatramni bhag ghetla ani tech porim 10 pavtt Gulf desan ani ek pavtt Londonak vochon thoimchea Gõykarank dhadoxi korpacho proitn kela. V: Tujem boreantlem borem ‘acting’ khoimchea tiatrant? Z: ‘Soglim Sopnam Gupit Chitnam’ ho Comedian Domnic hacho tiatr hantun hanvem paychi bhumika keli ti tiatr pollennarank khub avoddli. Tech porim Fr. Nevil Gracias hacho tiatr ‘Amche Ghorabe Kosmeleat’ heavui tiatran hanvem kelolo paycho ‘role’ bhes boro zalo. V: Tiatrancheo VCDs kaddleat? Nanvam Z: Nam. Hanvem tiatrancheo VCDs kaddunk na, punn dusreanim kaddlolea zaitea VCD-nim hanvem ‘acting’ kelam. V: Kantarancheo ‘audio’ CD’s kaddleat? Nanvam Z: ‘Audio’ CDs kaddlea. ‘Kaido to Kaido’ ho ‘audio album’ hanvem, Andrew ani Micky tegam-inim kaddlolo. ‘Devachim Rochnnam’ ho ‘audio album’ hanvem kaddlo. V: Konknni filmant ‘acting’, ‘singing’ vo anik koslem-i kam’ kelam? Z: Oi. Bonifacio Dias hannem nirmann kelolem ‘Kednam Udetolo to

Dis’ hea filmant hanvem bhumika kelea. V: Kantaranche ‘lyrics’ tiatranche ‘scripts pustok rupan uzvaddailea? Z: Na. Azun kaddunk na. V: Tiatr kolakarank tuzo sondex Z: Tiatr kolakaramni magir te ‘actor’ zaum vo ‘director’ zaum, bhav bhav koxe cholpak zai. Ekamekak respeit ani man diunk zai. Hanv vhodd to lhan oxem somzonastana sogllea kolakaramni ekvottan tiatr machiek veng marunk zai. Tednach amcho tiatr unch pavtolo. V: Tiatr pollennarank tuzo sondex Z: Amchea tiatr pollennaramni tiatristank sodanch sohokar dila dekhun disan dis tiatr fulot veta. Tiatr pollennaramni novea kolakarank urba diunk mhoji vinonti. Tiatr pollennar tiatr pollounk yeta mhunnonuch tiatr jivo asa. Hanv tankam Dev borem korum mhunnttam.

Jose Avelino Fernandes

Jose Avelino Fernandes haka Kala ani Sonskruti khateache Gõy Sorkar hannim ‘Kala Gaurav’ puroskar bhettovn tacho bhovman kelo. Ho puroskar taka Kala ani Sonskruti khateacho montri Dayanand Mandrekar hachea hatantlean favo zalo. Vishnu Surya Wagh, St. Andre motdarsongacho amdar ani Kala Akademi-che odheokx hevui hea dobajeak hajir asle.

Anthony de Telaulim

Antonio Pires de Menezes, Tiatr machier zankam Anthony de Telaulim mhonn vollkotat tannem Tiatrachea mollar kellea vavra khatir Goem sorkarachea Kala ani Sonskruti khathean "KALA GAURAV PURASKAR" diun tancho montri Dayanand Mandrekar ani amdar Vishnu Surya Wagh hanchea hatantlean bhovman kelo.


Amcho Awaz June 15 Kaiser_Layout 1 6/14/2013 9:00 PM Page 12

Ponnje<Sonvar, 15 Jun, 2013<

Tiatr Machier

Amcho Avaz

Amche tiatr mottve zaunk zai Tomazinho Cardozo Candolim, Gõy

Adlea kallar tiatr mattvamni zatale. Chodd korun tiatr ratrichea 10:30 vorar suru zatalo ani sokallchea 3 vorar poriant somptalo mhunn amche zantte sangta. Mhunttlear tea kallar ek tiatr 4 tim 4:30 voram choltalo. Adlea kallaile tiatr lamb zatale tachem karann mhunttlear tiatrachi ‘script’ lamb astali. Eka eka podd’ddean ek ek ‘Canto’ astalo ani don podd’ddeam modem jim kantaram gaita tim ek vo donuch asonaslim, punn chodd korun 3 astalim. Thoddkean eka tiatran 21 kantaram astalim. Hea karannank lagon tiatracho vell unnoch to 4 voram zatalo. Aiz tiatr pollennar zoxe okupad (busy) asta toxe tea kallar nasle. Tankam 4 vo 4:30 vorancho tiatr pollounk vell aslo ani heach karonnank lagon tea kallaile tiatr lamb zatale. Aichea kallar sogllem bodol zalam. Poile suvater tiatrak 6 vo 7 podd’dde asa zalear he podd’dde adle porim lamb asona. Adlea kallar eka eka podd’ddean zoxe ‘cantos’ astale te aichea kallar tiatramni

gailole disona. Bazuchim gitam zancho ankddo 21 astalo to atam 10 vo 12 zala. Tiatrache borpavollin ‘short cut’ marla astana tiatracho vell azun poriant 3 vo 3:30 voram kiteak zata? Kaim karannam mhoje nodrek yeta tim oxim asa:Poile suvater amche kolakar odik korun ‘comedians’ jem kitem ‘script’-an boroilam titlench mhunnon khoxi zaina. Lok hansta zalear he ‘comedians’ aple sonvad apleak zai toxe vaddoita ani choddoita. Dubav

nastana tiatracho vell vaddtoloch nhoi? Anik ek tiatramni halinchea vorsamni vaitt sonvoim bhitor sorlea ani ti mhunttlear eka kantoristak ek ani don pavttuch nhoi punn 6 ani 7 pavttim porian portun portun apoita tem hanvem pollelam. Jea ‘hall’-ant 700-800 lok asta teach ‘hall’-ant 10 vo 15 zann fivnni ghalta ani kantorist rokddoch 2re, 3re…6ve, 7ve….. pavtt porian machier yeun ek ‘chorus’ vo adleach ‘chorus’-

Star of Curtorim boro monis ani promannik tiatrist

acheo ek vo don volleo noveo laita. He vaitt sonvoyek lagon tiatracho vell lambot veta. Khoreponnim sogllea tiatristamni bariksannin niyall korunk tanche dakhovnnechi molavnni korpachi goroz asa. Kaim proxnnank amchea tiatristamni zabab diupacho proitn korunk zai. Ji poristhiti aiz asa ticher ilo uzvadd ghalunk yevjitam. Aiche tiatr mogi ani tiatr pollennar ap-aplea kamanim guntlole asa. Te aplea vavran gul’l zalole

asa. Tankam favo toso vell mellona torui punn vell korun te tiatr pollounk yeta. Oxem asa zalear 3 vo 3:30 voram tiatr cholta to hea tiatr pollennarank man’nea asa kai? Zaitea tiatr mogyeanchem mot asa ki adhunik kallar ek tiatr 2 voram poros thoddo zauncho nhoi ani 3 voram poros chodd zauncho nhoi. Hacher amchea tiatristamni niyall kelo zalear ani aple tiatr 2 to 3 voramche fasken bosoilo zalear tiatr pollounk odik tiatr mogi yetole hantun dubav na. Digdorspean aplea kolakarank xist samballunk koddop nirdex diunchi goroz asa. Jem kitem boroinnaran ‘script’-an boroilam ani jem kitem ‘director’-an kor mhunn sanglam titlench machier korpak kolakarak zababdar korpachi goroz asa. Ek kantorist bogor bogor portun yeta ani 90% tiatr pollennarancho vell ogddaita tem tabortob bond korpachi goroz asa. Ek kantar borem zalem zalear lok apoita. Kantoristak yeum-di ani portun nimnno ‘verse’ ani ‘chorus’ gavun bhitor vochum-di. Kantorist je nimannea vog-

‘Video album’ niyall

‘Vatt’ chukloleank vatt dakhoita J. P. Pereira

Vincent Florencio Fernandes zaka Star of Curtorim mhunnon tiatr machier vollkhotale, hachea ugddasak Goa Tiatr Akademin ghoddoun haddloli bhuzvonnechi boska 10ver Junache 2013 hea disa Black Box, Ravindra Bhavan, Moddganv hangasor zali. Sogllea uloupeamni Star of Curtorim ek promannik tiatrist aslo ani borea kallzacho monis aslo mhunn sanglem. Tomazinho Cardozo, ‘Amcho Avaz’ potracho ‘Editor’ hannem mhunttlem ki Star of Curtorim hannem tiatr machier zo vavr kelo to duddvank lagon kelona punn tiatr kolechea mogak lagon kelo. Tannem fuddem tiatristank ulo marun sanglem ki eka direkttorak ek pavtt tachea tiatran nachpak utor dilem mhunnttoch tem negar vochonakat zoxe porim Star of Curtorim-achea jivitan ghoddlam. Wilmix Mazarello hannem aplea uloupant Star of Curtorim hachea vavrachi tust keli ani apunn tachea tiatramni nachla tea khatir Star of Curtorim kitlo boro monis aslo tachi apleak lagxilean vollokh asa mhunn sanglem. Osvi Viegas hannem aplea uloupant Star of Curtorim kitlo sado ani

khatikayecho monis aslo tachem vornnon kelem ani tachea mornnan tiatr machier vhodd luskonn zalam mhunn dukh porgottailem. Mariano Almeida ani Premanad Lotlikar hannim-i hea vellar uloupam kelim. Dionisio Sardinha, Star of Curtorim-acho zanvoim hannem-i aplea uloupant Star of Curtorim-a vixim zaiti mahiti dili. Prince Jacob, Tiatr Academy-cho Odheokx hannem he boskechem yezmanponn choloilem. Boskek survat zanvche poilim Star of Curtorim hachea fottvak hajir asloleamni fulam orpilim Star of Curtorim hachea ugddasak ani taka sasnnachi xanti mellonk ek minut ogeponn (silence) samball’lem. He bhuzvonneche boskek zaite tiatrist zoxe porim Patrick Dourado, A Friend, Eddie Mascarenhas ani her tiatrist hajir asle. Tech porim Star of Curtorim hache familintle vangddi zoxe porim Lydia Sardinha ani Sofia Fernandes, dogui dhuvo, Dionisio Sardinha ani Joseph Fernandes, dogui zanvoim ani Esperance D’Silva Star of Curtorim-achi bhoinn hajir aslim.

tar 4 ani 6 pavttim yeunk zai mhunn ek ‘verse’ vo 2 volli pavttiche pavttim noveo ghoddta tem sokten (compulsory) bond zavpak zai. Hacher ‘director’-amni bondi ghatlear tem jerul bond zaunk xokta. Aichea kallar amche tiatr ‘hall’-amni zata. Ek ‘hall’ bhaddeak gheta tem omkeach vellak asta. Eka tiatristan aplo tiatr matso usram chalu kelo zalear ani voir sanglea tea vagnnukank lagon matso lamblo zalear fuddle ‘director’ zo teach ‘hall’-an aplo karyokram dakhovpacho asa taka ami trasan ghalta, oxe zaite pavtt ghoddlolem ami pollelam. Hea karannank lagonui amche tiatr mottve zavpachi goroz asa. Amche tiatr kolakar, ‘director’, gavpi ani her dusre je tiatr nirmann korun machier haddta tannim hacher niyall korcho ani zata zalear tiatr 2:30 voram bhitor sompoucho mhunn zaite tiatr mogi anvddeta. Inglez bhaxen ek mhonn’nni asa - ‘Small is beautiful’. Amhe tiatrui vellache nodrentlean matxe lhan korun tankam odik sundor ani suvadik korum-ia.

Majorda Gõy

Micferns Creations hannim halinch ek ‘video film’ uzvaddak haddlam zachem nanv ‘Vatt’ zavn asa. Fr. Michael Fernandes hannem hem ‘video film’ boroilam ani digdorxit kelam ani Seby Ferns hannem hea filmachi nirmiti (produce) kelea. ‘Vatt’ hem film eka bebdea bapaycher ani tache durdoivik familicher attaplolem asa. Hi famil jivit jiyeunk khottpott korit asta ani tancho bhavart Devacher asa mhunn tim aplem jivit durdoiv asonui Devache bhirantin sarta. Pascoal ek bebdo ghov. To aple bailek dis-rat marta ani bhurgeank tras korta. Taka disachea disa soreachi ek-ek battli zai poddta. Tachi famil taka zaitea bhasanim soreachi vatt soddunk magnni korta, punn durdoivan hea bebdea ghovacher kosloch asor poddona. Ek dis osoch soro piyeun ailolo atana to aple bailek marta mhunnon tacho vhoddlo put aplea bebdea payk dukholta. Hea zhogddeant bail soiranna bhair poddta ani bebdo ghov hatan koito gheun aplea putak jivexim marunk tachea fattlean dhanvta, punn Dev tankam hea vignnantlim vattaita. Hea fuddem kannien kitem ghoddta ani hi durdoivi famil xevottak koxi zoitivont zata tem zonn eklean khas dolleamni pollovchem.

Fr. Michael Fernandes hachi borpavoll ani digdorsponn bhes borem zalam. Songit suvadik asa ani filmantlim kantaram bore bhaxen gaileant. Survatek Fr. Mario Costa hannem gailolem git khorench unch dorjeachem asa. Pascoal Rodrigues ani Ida Costa him mukhel bhumika korta. Bebdeachi bhumika Pascoal-an bhes bori kelea. Taka xabaski favo. Teach borobor Idan apli bhumika lokanchea kallzank voddta sarki kelea. Godwin Afonso, Espirito Miranda, Tenny Fernandes ani Livona Dias hannimi ap-apli bhumika fishalkayen kelea. Sally, Philip, Richard, Jane ani Valency hannim hem film polloitoleak hansovpacho proitn kela to zoitivont zala. Alwyn, Jovinton, Levina ani Preston hannim lhan bhurgeanchi bhumika bhes bori kelea. Fr. Michael lhanxe padriche bhumikent porzoll’la. ‘Photographer’ Rajendra Sawant hannem yogea suvatancher ‘filming’ korun filmachi sobay vaddoilea zalear Jose ani Feazel Carvalho hanchea borea songitantlean filmachi ruch vaddlea. Somazache dolle ugoddpi hem film zavn asa.

Mog.......…moganuch farik korunk zai daniel F de Souza.

Lekhok ani Ttikakar Gelea satolleachea ankar hanvem Vaskuchea Desterro vattharant ravpi mhalgoddo tiatrist ani songitkar Santan Lobo hanche voir lekh boroilolo. Zaiteamni mhaka fon korun tea lekha khatir ani Santan Lobo hancho ugddas kelo dekhun xebaski dili. Khorem mhonnlear xebaski mhaka nhoi punn zannim konnem amcho tiatr 120 vorsank jivo dovrunk hat-bar laila tankam favo. Karann azun Gõychea sabar konxeamni zaitim amchim bhav bhoinni astolim zannim apleak ghoddtta te bhaxen tiatramni nachunuch nhoi, vo songit vazoun nhoi punn her sabar toramni tiatr, ani Konknni songit jivem urunk ani tacho vikas zaunk aplo hat-bar laila astolo. Hanchea vavrachem mol korunk zaina. Ani sogllech nox-

ibvont nant tancho vavr potrancher ch’chapun yeunk. Aiz hanv oslea ekttea veoktichi khobor korunk sodtam zo ek tiatrist nhoi torui tacho tiatr, tiatrist ani Konknni songita kodden egdom lagxilo sombond asa, ani ap-khuxen to tiatrachi ani Konknni songitachi seva korta ani kallzachem dhadosponn bhogta. Osle veokti amkam somazant khub komi doren melltat. Hanstea sobhavacho ani khaltea utrancho. Koslench vhoddponn na, soglleank mogan ani moipasan zap divpi. Arthik nodren to girest nhoi zait khoro, punn tachem kalliz khub girest ani tem dusreak mozot korunk sodanch aitem ani udar. Tumi goddiek taka Ponnjechea Kala Akademichea vosreant jerul pollela zatolo. Konnachoi-i tiatr zanv, to thoim hajir astach. Kas-fis nhesta. Tachea khandak ek beg umkollta zalear tache hatint dha-bara VCD ani CD ‘album’ astat. Hea Konknni filmacheo VCD toxeoch Konknni kantaranche CD ‘album’

to thoim tiatr chalu astana vikta ani aplea jivak dhadosponn bhogta. Oxem nhoi ki vosreant anik CD/VCD vikhi anik dusre konn nant. Asat. Punn ho veokti veglloch. Tachean thoddi tori ontor asa. Aiz amchea somazant konnuch apleak faido nastana ap-khuxen kitench korunk fuddem sorpi bhov thodde. Hantlea modlo ho amcho ek bhav. To heo CD ani VCD ap-khuxen tiatristam koddleo gheun tanchi vosrean bhovun vikhri korta ani apleak

koslench kommixon ghena. Tachi zababdari mhonnlear CD/VCD tiatristam koddlean ghevpacheo teo vikhpacheo ani tanchi puri yennavoll vorun porot tankam divpachi. Ek dis hanvem taka hea vixim vichar kelo tedna tannem mhaka hanstea sobhavan oso zabab dilo. ‘Heo VCD/CD vikhun mhaka khub dadhosponn bhogta. Tiatrachi ani tiaristanchi seva korunk mhaka vhodd khuxalkay bhogta. Ek pavtt mhojea tabeant keloleo VCD zanv CD hanvem viktoch ani

tanche poixe vorun tankam porot ditoch hanv mekllo zatam ani mhaka borem dista. Hench mhojem dhadosponn.’ Mog mhonnttat to asta ani tosoch kudd’ddo mog mhonnttat to asta. Ho amcho bhav tiatr, tiatrist ani Konknni songita sovem dakoita to kuddo mog mhonnlear hanv chukchona. Apleponn pois dovrun to seva korta ani portun kitench otreghona. Gelim dha vorsam odik to hi apkhuxen seva korta. Itlench nhoi mhaka khobor asa tea pormonnem, jedna tiatristanchi bos, uprant to khuimcho-i pongodd asom, Kala Akademichea vosrea fattlean pavta tedna, ho amcho bhav thoim poilo apunn hajir asta tiatristank aplo adhar korunk tanchem samonn, beg, kopddeanchi ‘hengaram’ adi bhitor haddunk. Hache poros anik vhoddli seva asot kai? Thodde pavtt aplea bolsantle duddu pasun khorchun to thoddeank udkacheo battleo, chav pasun haddun dita. Hem mhaka thoddea tiatristamni le-

gun sanglam. Punn zaite tacho faido bi kaddtat. Halinch tacheo kitleoch VCD/CD vosreant dovorlole kodden choriek geleat. Zaite pavtt hanv Kala Akademichea vosreant Konkani ‘musical show’ komper korunk ail’lom asot tor, to dhanvon mhojexim bhitor yeun mhaka ‘Sir, chav haddum, kofi haddum udok haddum’ kai mhonn voir sokol zata. Oso tacho husko ani peleacho mog. Zaito vell hanv hea veoktichi khobor kortam-kortam nettan fuddem gelom, punn tachem nanv sangunk vell kelo… …….puro tumkam ‘suspense’ dovorleant tim. Ho amcho bhav zaun asa Gabriel Rodrigues, mull ganv tacho Nachinola, Bardez. Punn to Ponnje kam’ korta ani thoim ravta. ‘Gabru Uncle’ mhonnlear taka soglle ollkhotat. Osleam udar kallzancheam mon’xancho upkar duddvamni ani sagvadimni bad korunk zaina. Mog-moganuch farik korunk zai. Tachea borea vavrachi mozuri taka ek dis jerul favo zaunchi.

Mhalgodde Tiatrist

Kamat de Assolna Vhodd tiatrist ani mahan des bhokti

Tiatr machier adim thavn ‘communal harmony’ dixtti poddta tem khorench tokhnnay korpa sarkem. Halimchea kallar poriant Kristanv kolakaram soit Hindu ani Musolman bhav bhoinnam tiatr machiek aplem yogdan dita tem khorench mhotvachem asa. Tiatr machiek yogdan diupi Hindu bhav zannem kitlinch vorsam tiatr machiechi seva keli to mhollear Kamat de Assolna. Tiatr machier to ek ‘all rounder’ aslo kiteak to khantaram ghoddtalo, kantaram mhunntalo ani bhumika korun tiatr pollennaranchim kallzam jikon ghetalo. Kamat de Assolna hea mhalgoddea tiatristan tiatr machier zaite nove kolakar haddun tiatr machiek girest keloli asa. Zaitea zannank khobor aschina ki M. Boyer-a sarkea kolakarak Kamat de Assolna hannench poilo machier haddlo. M. Boyer ek vhoddantlo vhodd Konknni machiecho kolakar zalo ani tachea moladik karyak lagon taka Sangeet Nattok Akademi Dil’li hacho puroskar mell’lo ani tech porim Bharot sorkaran ‘Padmashree’ hi podvi taka diun sanman kelo. Kamat de Assolna hachea tiatr machievelea vavrachi tokhnnay korta titli thoddi. Somplolo Lucas Fernandes zo ostorechi bhumika kortalo tachea sangata Kamat de Assolna hannem sumar 40 vorsam tiatr machiek aplem moladik yogdan dilam. Ramakant Babuso Kamoti hem tachem khorem nanv. Tiatr machier taka Kamat de Assolna mhunntale. Tacho zolm Assolna ganvant, Salcette hangasor 29 May 1924 zalo ani teach disa mhollear 29 May 1987 hea disa Salgaonkar Medical Research Centre Vasco da Gama hangasor to somplo. Purtugalak thavn to familintlim sogllim kamam tharear ghalunk mhunn Gõyam ailolo tedna auchituch taka bhirankull kallzacho atak zalo ani to hea sonvsarak ontorlo. Kamat de Assolna hachi bail Mureal ani chovgi dhuvo Indira, Maya, Bina ani Milan tachea ekvottachim aslim. Kamat de Assolna eka astik ghoranneantlo put. Tacho bapuy Baburao Shankar Kamoti ek ‘professor’ aslo zalear tacho bhav Priti Kamoti Purtugalak ek nanvlovkik ‘attorney’ aslo. Tacho dusro bhav Narendra ek ‘senior advocate’ zaun aslo. Kamat de Assolna hachea jivitacher nodor marlear oxem dison yeta ki Assolna ganvant Kamat de Assolna bhov thoddo ravla kiteak to sodanch tiatr korche khatir hanga thoim vochot aslo. Tiatr ani tiatrist taka avddiche asle ani tiatr mogyeank to avddicho aslo. Bhurgeaponnar thavn tachem xikxonn Marathi bhaxentlean zalem ani uprant to Purtugez xikonk gelo. Tannem Lyceum hem Purtugez xikxonn pas kelea uprant Popular High School Margao hantuntlean SSC keli. Vhodd zata zata tannem anek bhaso xikleo ani tea khatir, dista tea pormonnem tea kallar to ekloch tiatrist zavn aslo zo Konknni bhaxe xivay Marathi, Hindi, Purtugez, Inglez, German ani Arabic bhaso uloitalo. Tiatr machievelea vavrant tachem mottem yogdan asa. Tannem boroilole ani digdorxit kelole tiatr he zavn asa ‘Ho Guneanv Tuzo’, ‘Votlam toxem Bhor’, ‘Dotik Lagon’, ‘Inosent’, ‘Soro’ ani ‘Mhozo Khuris’. He tache tiatr Gõyam ani Mumboint machier haddle. To suvadik talleacho kantorist aslo. ‘The Gramophone Co of India Ltd’ hinnem tachim gitam ‘record’ korun dovorlolim amkam azun poriant All India Radio-cher aikonk mellta. Tea kallar CDs nasleo punn ‘audio cassettes’ kaddtale. Kamat de Assolna-n ek ‘audio cassette’ tea kallar kaddli. Te ‘cassette’-ichem nanv ‘Konkani Uloi Konkani’. ‘Konkani Uloi Konkani’ hea kantarantlean Kamat de Assolna-n tea kallar Gõykarank dilolo sondex azun poriant lagu zata. Kamat de Assolna-chem khaxeleponn mhollear to kantaram gaitaloch punn teach borobor ‘comedy’ ani ‘tragedy’ bhumika korunk egdom huxar aslo. Kamat de Assolna ek vhodd des bhokt aslo. Sonvsarik zhuz II (World War II) hea vellar to Bharotache ‘arm forces’ hantun bhitor sorlo. 1954 vorsa taka Purtugezamni dhorun bondkonnint ghatlo kiteak to suttke zhuzareank adhar ditalo mhunn. 1957 vorsa Purtugalak thavn to Mozambique-k gelo zhoim Mureal hache lagim tachem kazar zalem. 26 vorsam pordesant ravlea uprant 1982 vorsa to Gõyam ailo aplea bail bhurgeam sangata. Teach vorsa ‘Mhozo Khuris’ ho tiatr tannem machier haddlo ani aplea kallzantlo tiatracho mog jivo asa mhunn provar kelem. Lucas Fernandes zo ostorechi bhumika kortalo tachea borobor to ‘duet’-am gaitalo, tim gitam tiatr pollennarank khub avoddtalim. Kamat de Assolna Konknni bhaxecho niz mogi ani Gõyche zomnintlo niz put. To sodanch mhunntalo ki apunn poilo Bharoti. Sogllea dhormank to eksarko man ani respeit ditalo ani Bible/Bhagwat Geeta/ Kuran him dhormik pustokam vachtalo. Tachea tiatrantlean ani kantrantlean hem dison yetalem. Raxtriya Ekvott (National Integration) Kamat de Assolnachem sopon aslem. Kamat de Assolna zo Konknni bhaxecho porzollto divo zavn gelo, Konknni tiatracho mhalgoddo zavn gelo ani Bharot des ekvottit ascho mhunn tacho promannik nagrik zavn gelo. Ho porzollit divo 29 May 1987 hea disa sasnnank palovlo. Tomazinho Cardozo Candolim, Gõy J K Govekar hannem Inglezint boroilolea lekhacher adharun


Turn static files into dynamic content formats.

Create a flipbook
Issuu converts static files into: digital portfolios, online yearbooks, online catalogs, digital photo albums and more. Sign up and create your flipbook.