16 March Amcho Avaz

Page 1

Herald

Amcho Avaz

t t

Ponnje<Sonvar, 16 Mars, 2013<Mol ` 10.00<‘Air Surcharge’ ` 10<Panam 12

www.heraldgoa.in

Konknnint Poilench Rongit Satollem

Novea Papa Saibak Porbim ani Yevkar Sonvsar bhorchea Katolkam sangata Gõyantui umedichem vatavoronn

MHOTVACHEM

‘Minority Development Corporation’ ghoddoun haddpachi BJPchi yevzonn Page 3

Ontorraxttriya Ostorencho Dis Monoilo Page 4

VATICAN CITY: Hangache ‘College of Cardinals’ hantunt zalole novo Papa Saib venchun kaddpache venchnnukent gelea Budhvara disa, Argentina desantlo zaka “Dhortoreche nimnne koddlo” mhonnge ‘the end of the earth’ mhonn vollkhotat, thoincho Jorge Mario Bergoglio haka venchun kaddun sogllea sonvsar bhorchea lokak ojap bhorit kele. Bergoglio, zannem Francis hem nanv apnnailam, tachi mukhel zababdari zaun asa Igorz mata ji aichea kallant khupuch kotthin prosongank fuddo korit aplo provas korta, tika tea prosongantli nivarun Kristi bhavart mozbut korunk. Francis zaun asa poylo Europi raxttram bhailo mhunniari zo 5-vo tem 15-vea xekddeam uprant zaupi poilo Kristi dhormacho otmik vhoddil. Kardinal Bergoglio zachem pennem tachea jivitantlim choddan-chodd vorsam Argentinachea Buenos Aires hanga aslem, taka hea Papa Saibache venchnnukent to ek yogeo Dev-mhunniyari mhonn sonvsar bhorchea Kardinalamni venchun kaddlo. Gelea 6 xekddeamchea kallant, hi oxe torechi venchnnuk poilech pavtt zaunk pauli. Kardinal Bergoglio zaun asa poilo American, poilo Jesuit tosoch poilo Papa Saib Francis hem nanv apnnavpak . Hem nanv Assisi-

Novea Papa Saibak Gõykaranchim porbim…

cho Sant Francis hachem zaun asa.St. Francis of Assisi hannem aplem puray jivit peleache ani dublleanche seve khatir khorchilem. Hea adim Gregory III 731-41 hea kallant Syria desantlo mhonnge Europe raxttram bhailo Papa Saib zaun gelo. “Tumi zannant Kardinalanchi kherit boska eka Kardinalak venchun kaddun Rome-ak ditat,” novoch venchun ailolo dhormik

vhoddil hannem lojest mukhamoll korun St. Peter’s Square hanga hozaranchea sonkhen zomlolea lokak aplo hat haloun sanglem. “Mhojea vangddi Kardinal bhavamni ‘dhortoreche nimnner’ thavn sodun kaddlo. Punn hangasor ami tumkam Dhinvasunk ani yevkar diunk asat,” oxem tannem zoma zalolea lokak polleun mhonnllem. 76 vorsam pirayecho Bergoglio hannem san-

glem,2005 vorsa Benedikt XVI venchun ailolo tea venchnnukamni apunn tachea fatta-fatt dusro aslom. 600 vorsam uprant Papa Saib ap-khoxen seve mekllo zaun tachea zagear hanv venchun yeupachem hem itlea kalla uprant poilech pavtt ghoddlam. Gelea xekddeant fokt Benedikt, John Paul I 1978 vorsa ani Pius XII 1939 vorsa fuddem asle. Francis novo Papa Saib

mhonn venchun ailolean Amerikentlea lokachea mukhamollancher urba ani umed zollkhotali, ani tachem kherit karann mhonnllear, sonvsarant aslolea ekan-ek katolkam modem Amerikentlea katolkancho 40% aspav asa. Tech porim fattle sabar xekdde tankam katolk igorjent protinidhiponn mellonk naslem.

Gelea Budhvara novo Papa Saib mhonn Argentina Buenos Aires hangacho Kardinal Jorge Bergoglio hachi venchnnuk zatannch sonvsar bhorchea Katolkam sangata Gõychea katolkam moden vhodda sontosachem vatavronn posorlem.Benedikt XVI hannem hea poda velo seve mekllo zaupacho nirnnoy jahir kelea uprant fuddle Papa Saib konn zatolo hache kodde soglleanchich nodor lagloli asli. Gõyantui katolkam modem novea Papa Saiba vixim ek kherit torechi utsukta nirmann zaloli. Gõyant aslolea ekunn lokam modem 27% Kristi dhormantlo lok asa. Novo Papa Saib zannem Francis mhonn nanv apnnaylam tachi venchun aila mhonnpachi khobor kanar sadoutanch puray Gõy bhor aslolea katolkamni novea Papa Saibak borem magon, magnnim ani ters bhettoyle. Gõyche diosezicho Arsebisp Fillipe Neri Ferrao hannem hea somoyar dilolea aplea sondexant, “Novea Papa Saibak lagon Igorz mata korit asli tim magnnim Devan uxir korinastana aikolim.Amchim kallzam dhinvasnnen bhoron ami Somia Jezuk argham ditanv tannem amkam ek Rakhnno favo kelo mhonn.Hea vellar ami bhas ditanv ki, ami hea amchea novea Gonvlleak amcho sompurnn tenko ani sompurnn sohokar ditoleanv mhonn.” “Cardinal Jorge Bergoglio venchun ailo mhonnpachem aikon ami thodde-bhov ojap bhorit zalole. Punn ami sot mandtanv ki, Kardinalanche vixv-sobhek Povitr Otmo margdorxonn korta konn mon’xak amcho novo dhormi Guru mhonn venchun kaddunk zai to. Punn hi khobor aikon ami sogott amchea mona pasun ani kallzan thavn khoxalbhorit zaleanv.”-Arsebisp Anil Couto, Dil’li Achdiocese.

2rea Panar Vach

2rea Panar Vach

‘Delhi Gang rape’ Prokronn

Mukhel aropi Ram Singh hacho atmghat? Vidrohi (rebels) rajkarnneank Kongres pokxant proves na – Rahul Gandhi Page 5

Konknni dhormik ritirovisinchea som’melonant Page 7

NOVI DIL’LI: Dil’lichea Vasant Vihar bhagant eke cholte bosint eka 23 vorsanchea cheddvacher zalolea boltkarantlo mukhel aropi Ram Singh hannem Tihar bondkhonnint gelea Somara faxi gheun atmghat kelo. Hea Ram Singh nanvachea aropeank Tiharche bondkhonnintlea ‘cell 3’ hantunt dovorlolo. Bondkhonnintlea odhikareamni taka Somara disa sokallchea fantea parar golleant fas gheun somplo te sthitir pollelo. Hea bondkhonnintlea eka odhikarean mahiti dili tea pormonnem, hea Ram Singh aropeak Tihar bondkhonnint 25 ‘cells’ aslolea eka bodkhonnichea vibhagant her chear koideam sangata dovorlolo. Ram Singh gelea Aitara ratcho usram meren zago aslo. He bondkhonnint rakhnnenk aslole pulis prot’tek eka voran koideanchi pollevnni kortat. Punn ghoddni ghoddli te rati pulisamni thoim

topasnni keloli kai na, hem spoxtt zaunk na. Tech porim anik ek mhotvachi gozal mhonnllear, Ram Singh aslolo tea ekach ‘cell’-ant CCTV kemera launk naslo. Thoim sodpus korunk ailolea Dil’li pulisamni Ram Singh hannem koso atmghat kelo astolo hi mahiti eka ‘dummy’-k vaprun gheupache proytn kele. Ram Singhak Mongllara disa niti-sobhent hajir korpacho aslo, punn adle ratikuch tannem atmghat kelo. Dil’li hanga zalolea ‘gang rape’ prokronnant pulisamni 3 Janerak arop-potr sador kelolem.Aropeam modlo ektto unnem pirayecho aropi aslolean, tacher ‘juvenille court’-ant kes choltoli. Ho bolatkar korpi aropeam modle Pawan ani Mukesh hannim pulisam samkar aplo guneanv kobul kelolo. Punn Ram Singh hannem apleacher ghatlole arop porot-porot nakarun uddoylole.

Ek Mulakhat

Arop sid’dh korun dakhoyat, karvay kortam: Parrikar

Tornatte ani ‘drugs’-ancho goirvapor Page 10

Bori Bolayki! Sukhi Jivit!! Page 11

Ram Singh hachem moronn gupit ritin zalolean to atmghat nasun ek ghatpat asonk zai oso dubau tacho vokil an ugttaila. Tech porim he ghoddnechi ‘judicial iquiry’ korpacho adex Dil’li sorkaran odhikareank dila. Ram Singh hea koideak oxe torechem dubavi rupachem moronn ailolean, he bondkhonniche surokxecher proxn up-

rasla. Hi ghoddni ghoddli tea vellar thoim ‘cell’-ant aslole her koidi nidlole oxem bonkhonnintlea odhikareamni ap-aple zababnent boroun dilam. “Tihar bondkhonnint surokxecho vhodda promannant unnav aslolean Dil’li zalolea ‘gang rape’ kexintlo mukhel aropi Ram Singh haka atmghat korunk soeg favo zalo.Ram Singh hannem atmghat kela te kexichi sod’deak kendr sorkaran choukoxi korpak survat kelea.Hanv kobul kortam ki, hi bondkhonnichea surokxe pulisanchi ek borich vhoddli chuk zaun asa. Dil’lichi mukhel montri Sheila Dikxit hinnem mhoji bhett gheun hea vixoyacher cheorcha kelea. Sot gozal rokddich uzvaddak haddpak amche soglle toreche proytn chalu asat,” oxem kendriya Ghor Montri (home minister) Sushilkumar Shinde hannem khobram sonvsthank (news agencies) sanglem.

PONNJE: Bhouxik jivitantlo bhroxttachar umttun kaddpak khupuch kotthin, karann tachim pallam-mullam khupuch khol rigleant. Punn mhojea sorkara bhitor aslolo bhroxttachar dakhoun diyat ani hanv te babtint karvay kortolom, oxem mukhel montri Manahor Parrikar hannem spoxtt kelem. Parrikar hachea sorkarak gelea

sumanat ek voros bhorlem, tea vellar to uloytalo. Proxn: ‘Mining’ proxna vixim BJP sorkar minam khonninchea dhonyank tenko dita mhonnpachem uloylolem aikopak yeta, tea vixim… Parrikar: BJP sorkar hem minam khonninchea dhonyam fattlean na. Punn hea vevsaya khatir oddchonnenk sampoddlolea

lokak mozot korpa khatir upay-yeuzonneo sodun kaddpachea proytnant asa. Taka lagon sorkar hea khonninchea dhonyank tenko dilelea porim dista… Proxn:Bhroxttacharak tuvem ‘zero tolerance’ oxem mhonnllolem . Gõyant bhroxttachar unnem zala tor? Parrikar: Bhroxttachar khup promannan unnem zala. Hea vixim egdom tajem udharonn mhonnllear, sod’deak pulis khateant suru asloli novea pulisanchi bhorti. Hi novea pulisanchi bhorti kortana, konnenuch tantun koslech torecho bhroxttachar zala mhonnpachem nodrek haddun dinvchem.CCTV kemera dovrun ani soglle torechi ‘transperency’ ballgun hi bhorti korpachi prokriya (process) chalu asa. Hea sorkaracheo oxeo anikuy zaiteoch gozali asat zantuntlean bhroxttachar

unnem zala mhonnpachem dison yetolem. Proxn: Vahatuk khateantleo batmeo neamit rupan vortoman potrancher chhapun kiteak yetat? Parrikar: Vahatuk khateantleo batmeo vortoman potrancher chhapun yetat hi gozal khori asli, torui tachea sangata tea khateantlea odhikareancher daddeo (raids) ghatleat mhonnpacheo poryan batmeo chhapun yetat. Arop kortoleamni bhroxttachar dakhoun dinvcho, hanv tacher karvay kortolom.Khoinchei suvater jedna bhroxttachar zata, tedna tache virudh tokrar korpak konnem tori fuddem soronk zai.Tedna tache virudh karvay korpak boreak poddtta. Bhroxttacharak ‘zero tolerance’ mhonnge tacho orth bhroxttachar puray toren nopoit korop oxem nhoy.Karann,

sompurnn toren bhroxttachar nopoit korun kaddpak kednach xokyo zanvchem na.Punn ho bhroxttachar ugddapo zalear, sorkar jerul tacher karvay kelea viret ravchona. Proxn: Tuvem mukhel montri podacho tabo ghetlea uprant kitlea devllank bhett divn axirvad ghetlo? Parrikar: Hanv Devak mandtam. Punn Devak mandtam hacho ho orth nhoi ki, hanv him sogllim karyam kortam.Ponnjechem Mahalaxmi devasthan, Mangeshi devasthan ani heram devasthanamni hanv koslea na koslea nimitan pavot astam.Punn Gõyam bhair aslolea devasthanamni vochpak mhaka xokyo na.Choddan chodd vell hanv rajyachea karbhara kodde divpak vaurtam. 2rea Panar Vach

Gõyant dadle-bailam modem asloli ontor usko korpa sarki PONNJE (AAP): Gõyant 1000 dadleam fattlean ji ostoreamchi sonkhea 968 itli asa, he oslech torechi lok sonkhea sezarchea Karnattaka rajyantuy asa oxem 2011 vorsa kelole lokmeznne (census) udexim ugddapem zalam. Gõyant xikloleancho ankddo ani dor ghorabeachi yenneavoll heram rajyam poros khupxea promannan odik asa, ani haka lagon sabar heram rajyantlo lok hea rajyant aplem udarposonn korpak yeta, hivuy gozal titlich sot. Bharat sorkaran 2011 vorsa kelole odhikrut lok-meznne pormonnem Gõychi lok sonkhea 14,57,723 itli asa. 1960 vorsa kelole lok meznnent dadle ani ostoreo hanche modem aslolo ontor thoknnay korpa sarko aslo. 1000 dadleam fattlean 1,066 itleo ostoreo asleo. Punn tachea uprant hi ontor aste-aste korun vaddot geli, mhonnge 2001 vorsa 1000 dadleam fattlean ostoreancho ankddo 961 itlo zalo. 2rea Panar Vach


Turn static files into dynamic content formats.

Create a flipbook
Issuu converts static files into: digital portfolios, online yearbooks, online catalogs, digital photo albums and more. Sign up and create your flipbook.