Ponnje<Sonvar, 17 Agost, 2013<Mol ` 10.00<‘Air Surcharge’ ` 10<Panam 12
Herald
Amcho Avaz
t t
Amcho Awaz Aug 17_Layout 1 8/16/2013 7:47 PM Page 1
www.heraldgoa.in
Konknnint Poilench Rongit Satollem
9
PTI
Gõy ‘international gambling hub’-che dixen
‘Casinos’ vorsak 1000 kotti zoddtat, sorkarak mat chimtti bhor 135 kottinchi bhik! LOUTOLIM ph. 2777034
amCbo avaz ProTinidhi
Collect 20 different Cross Museum ads & WIN A PRIZE
art ads 9
MHOTVACHEM
Gõyant Guneanvancho sanvar - PAGE 3
UPA Chairperson Sonia Gandhi ani BJP-cho orixtt fuddari L.K Advani hanchi bhett raxttrapoti Pranab Mukherjee hannem 67vea Svotontry disa nimtan Raxttrapoti Bhavan-an ghoddoun haddlolea mellavean zali. Tea vellar kaddlolo fottu.
Bharata virudh kortubam Prodhan montreachea bhaxonnak avhan… Prodhan Montrean sonsun ghenvche nant Prodhan Montri Dr. Manmohan Singh-achi bhasabas korchi: Modi xittkavnni
Mining’ oddchonnek sampoddloea ostoreank adhar diunk NCP toyar - PAGE 4
Sorkar Setenbr neren iskolamni ‘counsellers’ nemtolo - PAGE 5
Modi-k ‘House of Commons’achem amontronn - PAGE 7
Novi Dil’li: Agost 15, Bharat-ache 67-vea svotontraye disa desak sombhondit korun kelolea aplea bhaxonnant xezachea Pakistan desak koddok utramni xittkavnni dilea. Pakistanache soinik ximer kortat he hol’le ani desant adhartat teo akantvadi karvayeo hea fuddem Bharat khopoun ghenvcho na, hea tanchea kortubank Bharat des toxeak-toso zabab ditolo, oxem Dr. Manmohan hannem xittkavnni divn sanglem. Punn teach barabor aplea bhaxonnant tannem, fattlim kaim vorsam
Bharat-ant akantvadi kortubam vhodda promannant unnem zaleant, oxem-i nomud kelem. Bharat-acho 67-vo svotontraye disa Dil’li hangachea Lal kil’lear tin rongi bhavtto choddovn desantlea prot’tek nagrikak tannem porbim bhettoilim. Hea mukhel dobajeak kelolea aplea bhaxonnant tannem Pakistan-acher aplo khor utramni nixedh marlo. “Pakistan desa vangdda amkam ixttagot korpachi asa, punn tannim soglleam von poilim Bharatache ximer kortat te tanche hol’le (attacks) thambouche. Oxem kelem zalearuch ixttagot korpa vixinchi cheorcha fuddem vochpak xokta. Pakistan-an kelolea hol’leatnt amche soinik moron geleat, Hea vixim ami goroz tim panvlam ubharleant. Hea fuddarak osleo ghoddon yena zavpak ami goroz tim 2rea Panar Vach
Eke vatten Bharatiya Janata Pokxan aplo prodhan montri podacho umedvar konn astolo hem sod’deak tori jahir korunk naslem, torui Gujrant-cho mukhel montri Narendra Modi hachi National Democratic Front hacho Lok Sabha venchnnukancho mukheli mhonn nivodd keloleak thavn apunn atam Bharat-acho fuddlo prodhan montri oxe torechi vagnnuk tannem apnnailoli dison yeta. Agost 15 hea disa Dr. Manmohan Singh hannem desachi surokxa ani udhorgotim vixim kelolea bhaxonnacher Modin apli khor ttika kelea. Desachea rajkarbhara vhoir prodhan montrean ek ugtti
bhasabhas korchi oxem tannem prodhan montreak avhan kelam ani desantlea nagrikank sot’tent bodol zalolo zai, oxem sanglam. Modi hannem Manmohan Singh ani tachea rajkarbharacher koddok utramni ttika korun, Dr. Singh ek oskot Prodhan Montri oxem mhonnchem mhonnon, Kongres pokxantle sogllech fuddari vhoir tem sokol meren bhroxttacharachea chiklan lepoddleat, oxea utramni arop keleat. “Pakistan Bharat-ache ximer korta te hol’le ho ekuch prosn nhoy. Aiz, desachi surokxa khupuch sonkhottak sampoddlea. Jedna Brittix desantle soinik yeun amchea doryant nustem marpeank jivexim martat, jedna China desantle soinik yeun ximer aslolea Bharat-achea soinikancheo gomtteo katortat, oxe torecheo jedna ghoddneo ghoddtat, tedna desantlo prot’tek nagrik uskean ani 2rea Panar Vach
Ponnje: Gõyant bhonvddekaranchea rupan bhitor sorpi girest monis, dhondekar, tech porim vhodda promannan kallo duddu asloleank, hangasor aslole ‘casino’ mhonnge dhortore vhelo sorg zavn gela. Ontoraxttriya bazarant Bharatachea rupiyachem mol samkench unnem zalolean, videsantlo provas, 5 nokhetri hottelam ani ‘casino’-mni vochon jugar khellop khupuch mharog zavnk laglolean, Bharat-ant heram raj’jeam modem fokt Gõyant ‘casino’-cheo suvidha ani sovloteo aslolean, Gõyant ‘casino’-mni khellonk sogottuch posond kortat. Ek-don vorancho viman provas ani unnea molachim 5 nokhetri hottelam, toxench jugar khellonk sorkaran man’neotai dilole zomnnir ani doryant ‘Casino’-mni surokxit vatavronn aslolean, Gõy raj’jeo ‘high profile tourism and gambling destination’ zavpachea margar pavlam. 11 ‘on shore’ ani 3 ‘off shore casino’ aslolean, poryattona barabor jugarachem ek ut’tom kendr mhonn aiz sonvsar bhorcho lok mannkulea Gõy raj’jea kodde pollevpak lagla. Sod’deak Ponnje rajdhani xarak tenkon aslole Mandovi nodint ‘Pride’, ‘Carnival’ ani ‘Royale’ he tin udkantle ‘casino’ choltat. Hea tin ‘casino’ modem atam desantlo soglleam poros vhoddlo ‘Horse Shoe’ nanvacho ‘casino’ tankam samil zatolo. Pornea porvaneacheruch ho novo ‘casino’ suru zatolo karann novea ‘casino’-nk apunn porvangi dinvcho na, oxi bhumika Parrikar-an ghetlea. He ‘Horse shoe’ nanvache ‘casino’ bottik khoinchech poristhitint porvangi dinvche nant oxem sangpi ‘captain of
‘Mining’-an zalolea vaitt kortubancher karvay kortolom: Mukhel Montri Ponnje: Mukhel Montri Manohar Parrikar-an, Svotontrtaye Disa aplea ulovpan thoim hajir aslolea virodhi Congress fuddareanchi borich ttika keli. Tanchea chukichea, bhroxtt ani bekaidexir yevzonnenk lagon mining bond zaunk pavlam ani udeogancher tacho porinamm zala, mhunn ttika keli. Ani Gõyant mining portun suru korchea pasot zatolea virodhamni (protests) koslich hinvsa sonsun gheunche na mhunn Parrikaran spoxtt kelem. Gõyant ‘mining’-acher bondi
haddpa fattlean sot’ten aslolo sorkar zababdar na, punn Supreme Court-ache suchovnne pormonnem ti bondi lagu kelea, oxem thoim hajir asloleank Parrikar-an spoxttikoronn dilem. “Adlea sorkarachea chukichea yevzonnenk lagon ‘mining sector’an thambo ghatla. Supreme Court-chea adexank lagon Gõychea ‘mining’-an bondi lailea. ‘Mining’ bond aslolean dor
mhoineak Gõyche 125 kotti rupia yenneavoll vogddaita. Tacho porinnam raj’jeachea arthvevosthecher (economy) zala. Tori, ‘royalty’ ani ‘mining’ sombondhit ‘taxes’ mohsul korun kaim promannan yenneavoll zoddlea, ji zaitea vorsam saun mohsul korunk nasli,” Parrikar-an sanglem. Aplea sorkaran, bekaidexir ‘mining’-ak zababdar asloleancher karvay korpachi, ani
toxench raj’jeantlem ‘mining’ niyomit dovorpachi prokriya chalu kelea, mhunn tannen sanglem. Raj’jeantlea ‘industrial sector’an mondi (stagnation) poriant adlea sorkarachea vaitt kortubank lagon zalea, oso mukhel montrean dox kelo. “Special economic zones-an (SEZ) zago diupache ani bhroxtt ritin udeogank lagon zago vanttun diupachea karyan adlea sorkaran chukicheo pod’doti vapurlolean ‘indutrial sector’-an mondi disnk yeta. Chukichem asa tem sarke morunk
2rea Panar Vach
Sov doxkam uprant vavr vollkholo…
Mary D’souza hika ‘Dyanchand’ Puroskar
Motdar naslolea tornnateanchi nondhnni sujru - PAGE 9
Brazil futtbol pongddak Gõyant yeunk duddu zai - PAGE 11
Bharatache svotontraye disa ut’tom bhett Tomazinho Cardozo Candolim, Gõy
Ponnje: Sov doxkam (6 decades) adim Olympics khellamni Bharat-achem protinidhiponn korpi ani Bharat-achea ‘Athletic’ pongddacho ek okhondd khambo mhonn pacharloli mull Gõyant zolmololi Mary D’souza (Sequeira) hika Bharat-antlo ‘Dyanchand’ ho sorv-xrextt jivit gaurav puroskar divn kendr sorkar ticho bhovman kortolo. Kendr sorkarachea khellam montraloyache (sports ministry) nivodd somitin ‘Athletics’ vibhagant Mary D’souza hichea ani Hockey vibhagant
Saeed Ali, Kusti khellant Anil Maan ani ‘Para Athletics’ hantunt Giriraj Singh hanchi nivodd keli. Hea khellgoddeanchim nanvam man’neotay melloun gheupa khatir kendriya khellam montri Jeetendra Singh hache kodde phattoileant. Mary D’souza hicho zolmancho ganv AldonaBardez ani sod’deak ti 81 vorsanche pirayer pavlea. Mary-n 1955 vorsa Heleinskin Olympics hantunt bhag ghetlolo. Tea vorsa Olympics khellamni Bharat desantlea ostoreank poilech pavtt vantto ghevpachi sondi mell’loli. 1951 vorsa Mary-n Dil’li hangasor zalole Asiad
khellam spordhent 4x100 metram dhanvnnent ‘silver’ ani 200 metram dhanvnnent ‘bronze’ medaleo jikhon ghetloleo. 1954 vorsa Manila hangasor zalolea Asiad khellamni 4x100 metram relay-nt Kristein Brown, Steffi D’souza ani Violet Peters hanchea sangata Mary-n bhangra medal jikhloli. Mary D’souza hinnem 1953 vorsa London hangasor zalolea vixy hockey tornamentant ani 1956 vorsa Australia hanga zalolea vixv hockey tornamentantui Bharatachea pongddant protinidhiponn kelolem. Tech porim Melbourne hanga zalolea Olympics-antui
tichi nivodd zaloli, punn arthik oddchonnek lagon Mary he spordhent bhag gheunk xoklem na. Mary hinnem Amerikecho nanv vosto ‘athlete’ Jesse Owen hachea khala proxikxonn ghetlolem. Mary hika chear bhav ani sov bhoinneo asleo. Mary hichem logn Saliganv-cho Saluzinho hache kodde logn zalem ani tanchea ekvottak Merrisa ani Richard him dogam bhurgim asat. Mary D’souza jika ho sorv unchlo ‘Dyanchand’ puroskar favo zala, tantun 5 lakh rupiya nogod, yadostika (memento) ani ek promann potra (merit certificate) hacho aspav asta.
ports’ ani Goa State Polution Control Board hannim he bottik porvangi dilea. ‘Home department’-anui hea ‘casino’ bottik apli man’neotai dilolean, atam pavsallo somplea uprant ho ‘casino’ rokddoch suru zatolo mhonnpachi khobor mell’lea. Eka razachi ‘palace’ koxi, itlea vhodd akaracho ho ‘horse shoe’ botticho akar zavn asa. Hi ‘casino’ bott anik thoddeach disamni suru zavpachi asa. Jaidev Modi hachea ‘Delta Corp’ komponichi hi ‘casino’ bott bandunk ekunn 33 kotti rupiya khorch ailo. He ‘casino’ bottint ekach vangdda 1500 lokak aspavn gheunk zata. Hea ‘casino’ botti kodde lokamni akorxit zanvche khatir sod’deak Jaidev Modin khup nettan hea ‘casino’-chi jahirat korpak survat kelea. He ‘horse shoe’ ‘casino’ bottik 6 malliyeo (floors) asat. Tech
porim hi bott 87 metram lamb ani 22 metram rund asa. He bottik soglle torecheo odhunik suvidha ani sovloteo toyar keleat ani VIP toxench VVIP hankam don veg-veglle bhag keleat. Tea bhair tin ‘bars & restaurants’ aslole he ‘casino’ bottir 80 ‘slots machines’ ani 100 ‘gambling machines’ astolim, mhonnpachem sangtat. Bharat-ant soglleam poros adim ‘shopping mall’ suru korpi Delta komponin Gõy raj’jea soit Daman-antui ‘casino’ suru korpak tharailam. Gõyant ‘casino’ vangdda tannem bhonvddekaram khatir vhoddlimvhoddlim hottelam bandpakui tannem yeujilam. Neura hangasor ‘Hotel Deltom’, Penha-da-France’ hangasor ‘Delton Palms’, him hottelam Jaidev Modiche komponin suru keleant. ‘Horse shoe’ botticher ani 2rea Panar Vach
1 hozar kotti rupiya ‘casino’ vevsay
Mandovi nodint aslolea 3 ‘casino’ bottimni dor disa sumar 1 hozar jugar khellpi giraik bhett ditat. Suttiyechea ani Sonvar-Aitara hi giraikanchi sonkhea vaddta. Hea doryant aslolea prot’tek ‘casino’ bottik 1.75 tem 2 kotti rupiya yenneavoll mellta. Zalear zomnnir aslolea prot’tek ‘casino’-k 4 lakh rupiya odhik faido zata. Hacho orth oso zata, ki eka vorsachea kallant hea ‘casino’ udexim 900 tem 1000 kotti rupiya meren yenneavoll utpon’n zata. Punn sorkarache tizorent mat 135 kotti rupiya itlech zoma zatat. Toruipunn 5 hozar lokak hea ‘casino’ udexim rozgar favo zala mhonnpacho sorkaran davo (claim) kela.
Monis-Zanvorancho songorx
Ponnje: Mukhel Montri Manohar Parrikar-an, Svotontrtaye Disa aplea ulovpan thoim hajir aslolea virodhi Congress fuddareanchi borich ttika keli. Tanchea chukichea, bhroxtt ani bekaidexir yevzonnenk lagon mining bond zaunk pavlam ani udeogancher tacho porinamm zala, mhunn ttika keli. Ani Gõyant mining portun suru korchea pasot zatolea virodhamni (protests) koslich hinvsa sonsun gheunche na mhunn Parrikaran spoxtt kelem. Gõyant ‘mining’-acher bondi haddpa fattlean sot’ten aslolo sorkar zababdar na, punn Supreme Court-ache suchovnne pormonnem ti bondi lagu kelea, oxem thoim hajir asloleank Parrikar-an spoxttikoronn dilem. “Adlea sorkarachea chukichea yevzonnenk lagon ‘mining sector’-an thambo ghatla. Supreme Courtchea adexank lagon Gõychea ‘mining’-an bondi lailea. ‘Mining’ bond aslolean dor mhoineak Gõyche 125 kotti rupia
yenneavoll vogddaita. Tacho porinnam raj’jeachea arthvevosthecher (economy) zala. Tori, ‘royalty’ ani ‘mining’ sombondhit ‘taxes’ mohsul korun kaim promannan yenneavoll zoddlea, ji zaitea vorsam saun mohsul korunk nasli,” Parrikar-an sanglem. Aplea sorkaran, bekaidexir ‘mining’-ak zababdar asloleancher karvay korpachi, ani toxench raj’jeantlem ‘mining’ niyomit dovorpachi prokriya chalu kelea, mhunn tannen sanglem. Raj’jeantlea ‘industrial sector’-an mondi (stagnation) poriant adlea sorkarachea vaitt kortubank lagon zalea, oso mukhel montrean dox kelo. “Special economic zones-an (SEZ) zago diupache ani bhroxtt ritin udeogank lagon zago vanttun diupachea karyan adlea sorkaran chukicheo pod’doti vapurlolean ‘indutrial sector’-an mondi disnk yeta. Chukichem asa tem sarke morunk mhojea sorkaran aplo proitn kela. Nove ‘industrial policy’ pa
2rea Panar Vach