1 june amcho avaz

Page 1

Herald

Amcho Avaz

t t

Ponnje<Sonvar, 1 Jun, 2013<Mol ` 10.00<‘Air Surcharge’ ` 10<Panam 12

www.heraldgoa.in

Konknnint Poilench Rongit Satollem

Mhoje ani Sonia Gandhi modem futt na: Prodhan Montri

MHOTVACHEM

Oddchonneank sampoddloleam khatir 3 hozar kotti magtolePAGE 3

Ostoreamni svotacho udheog ubharcho PAGE 4

BJP-chi raxtriya boska Gõyant PAGE 5

Oh my God…!

Bharati nagrikancho dhorma velo visvas dhenvta PAGE 7

Kudd’ddo xikpi 95% gunn gheta - PAGE 9

Bharat Pongddak ‘Sahara’ na PAGE 11

May 31 (PTI): Prodhan montri Dr. Manmohan Singh hannem soglle dubav pois korun sanglem ki tache ani Sonia Gandhi modem koslich futt na ani apunn ani Sonia Gandhi dogam-i ekvottan Bharotachea ukola khatir vavurta mhunn sanglem. Fuddem uloun to mhunnonk laglo ki amche modem futt asa oxem mhunntat tantun koslench sot na. Ami dogam-i sogllea vixoyancher eka-meka lagim bhasabhas korun karbar choloitanv. “Mhojea ani Kongres Odheokx-achea vicharancho kosloch forok na” tannem Japan ani Thailand hachi don disanchi bhett sompoun portun Bharotan yetana vimanan potrakaram lagim uloitana

sanglem. Ami dogam-i prot’tek vixoyancher ekvottan vavurta ani zoim sol’lo (consultation) ghevpachi goroz asta tedna hanv Kongres odheokx Sonia Gandhi hiche lagim bhasabhas kortam. Eka potrakaran Sonia Gandhi ani prodhan montri hancho eka-meka voilo visvas uddon gela hache vixim zabab ditana prodhan montrean toxem sanglem. Jedna taka potrakaramni vicharlem ki Ashwini Kumar kaidea montri hacho rajinamo gheunk tache khoxe bhair Sonia Gandhin boll kelem kai mhunn, tedna tannem nam mhunnon zabab dilo, punn tache vixim bariksannin kainch mahiti dilina. Virodhi pokxa vixim

uloitana prodhan montri Manmohan Singh hannem virodhi pokxanchi koddok ttika keli ani virodhi pokx ani virodhi fuddari lok sobhent kamkas fuddem vhoronk dina mhunn tancher arop kelo. ‘Parliament’-an virodhi pokxamni ‘obstructionists’ oxe vavurta mhunn tannem tanchi ttika keli. Jedna potrokaramni vaddte mhargayecher vichar kelo tedna prodhan montri

mhunno lagle “mhargay fuddlea mhoineamni denvtoli ani ti denvonk amche proitn chaluch astole.” 2014 vorsachea lok sobheche venchnnuken UPA ‘communist’ pokxam ani trinamul Kongres hanche lagim portun sombondh zoddtele kai mhunn vincharlem tedna tannem sanglem “no permanent allies and no permanent enemies in politics’. Dusrea utramni venchnnuke somoyar kitem-i ghoddonk xokta tacho tannem potrakarank sonket (hint) dilo. Potrokaramni halimchea disamni Bharotan ghazpi vixoyancher mhollear IPL ‘spot fixing’ ghottalleacher vinchar kelo tedna tannem mhollem rajkaronn ani khell misoll korunk zaina.

Mopa ghe ani Dabole di – Parrikar Moddganv (AAP): “Hanv Bharotache prodhan montri Manmohan Singh haka melltolom tedna tache koddem ‘Mopa ghe ani Dabole di’ dusrea utramni Indian Navy ji Dabole asa ti thoimsorli kaddun Mopa hadd mhunn magnnim kortolom” oxem Manohar Parrikar hannem Moddgonvam sanglem. Mopa virodhi aslole Dokxinn Gõyantlea motdarank xant korche khatir Parrikaran hem nivedon kelem. Tannem fuddem sanglem ki azun poriant prodhan montrea koddem mhozo ‘appointment’ thir zaunk na, torui punn jedna hanv taka bhett’tolom tedna ho mhozo ‘proposal’ – Dabole aslole Indian Navy-k thoimsorli kaddun ti Mopa hangasor haddchi – hi ‘exchange’ yevzonn hanv prodhan montreak mandun gheunk agro kortolom. Oxem zalear Dabole vimantoll fokt porje khatir vaprunk sompem zatolem. Hech porim adim ekdam Manohar Parrikar hannem oxinch suchnnam

kelolim ani tannem mhunttlolem zor Bharotacho rakhonn montri A K Anthony mandun gheta zalear apnnachen Indian Navy khatir Mopa dium yeta ani Dabole fokt lokam khatir dovrum yeta. Tea vellar Parrikar-an oxem-i mhunttlolem ki apnnak disona mhunn Indian Navy Dabole soddun Mopa vetoli mhunn. ‘Goans for Dabolim Only’ hacho odheokx Fr. Eremito Rebelo hannem mukhel montri Manohar Parrikaran suchoiloli yevzonn nakarlea. “Hanv he yevzonnecher zaitea karannank lagon virodh kortam. Poile suvater Mopa ravpi gorib porjek thoimsorle umttun bhair uddovpacho proitn chalu asa. Porjek trasant ghalun koslich udorgot zaunk xokona” Rebelo-n fuddem sanglem.

Zoritor Indian Navy-k dusro zago diunk sodta zalear to Mopa zauncho nhoi. Dusro khoimchoi zago diyat kiteak Mopa vattaran adivaxi, xetkar ani dusre fattim urlolea somazantle lok asa”. “Ho sorkar goribancho nhoi, punn girestancho asa” tannem fuddem mhollem. Mukhel montri Manohar Parrikaran adim sanglolem ki prodhan montri Manmohan Singh haka to Jun mhoineant melltolo mhunn ani orthik poristhiti vixim taka zannvay ditolo ani orthik adhar magtolo mhunn. Atam sangta ki azun ‘appointment’ mellonk na ani 5 Jun hea disa ‘appointment’ magla mhunn. ‘Goans for Dabolim Only’ hannim Mopa virodh ji chollvoll kelea taka lagon Dokxinn Gõyantlo motodar Parrikar-achea chopkeantlo suttot mhunn Parrikar-ak bhirant asa oxem zaite rajki zannkar mhunnta. Itlench nhoi, fattim zalole eke Mopa virodhi boskent Manohar Parrikar hachea montri mondollantle 2 montri ani BJP-che 2 amdar hajir asle. Haka lagon BJP sorkar thir asa vo na hacher dubav utpon’ zalea

Istanbul park Turkey hangasor zhaddam katorta tacher xantikayen nixed korpi lokancher polisen ‘tear gas’ ani ‘pressurised water’ 31 May 2013 hea disa vapurlem tantuntleantlo vattounche khatir dhanvta astana ghettlolo fottu

‘Spot fixing’ prokronn usko korpa sarkhem- Tendulkar Novi Dil’li(PTI) ‘Spot fixing’ prokronnant so’deak jeo gozaleo samkara yetat, teo dhoko divpi ani khont korpa sarkheo zavn asat.Krikett khellache sonvsarbhor milhanvanmni mogi asat. Hea sogllea krikett mogeancho visvas hea khellacher rakhun dovorpa khatir, khupuch proitn korche poddtole, oxem Bharatacho namnecho krikett khellgoddi Sachin Tendulkar hannem mhonnllem. ‘Spot fixing’ hea vixoyacher Sachin Tendulkar hannem gelim don sumana meren ogeponn apnnailolem. Tendulkar hannem fuddem mhonnllem, hea prokronnancher chovkoxi korpi odhikareamni aplea sogllea visvasan hea prokronnachi chovkoxi korun sot sodun kaddchem ani hea khellachem ostitv rakhun dovorchem.Halinch somplolea IPL khellant Tendulkaracho pongodd Mumbai Indians zoitivont zalea uprant tannem IPLantlean nivruti ghetlea.Tendulkaran apunn ek niz krikett khellgoddi hea natean, sodanch apunn hea khella kodde visvaxi ravlom, oxem sanglem.

“Goroz nhoi tea karannank lagon krikett khellacher konneim ttika keli zalear, mhaka khup khont bhogta.Gelea don s a to l l e a n c h e a kallant jeo goddamoddeo krikett mollar ghoddleat teo barkayen pollet zalear, krikett khellak hi ek vhodd usko korpa sarkhi gozal zavn asa.Ami krikett khellgoddi zalolean, amkam sodanch ho khell pott’tiddken khellpachi xikovnn favo zalea,”oxem Tendulkaran potrkaram kodde uloitana sanglem.”Hea prokronnacher chovkoxi korpi odhkarenk hea vixoyachea mulla meren pavpak zoit favo zavpak hanv anvddetam,” tannem sanglem. “Hea oslea kotthin prosonga vellar Bharatant aslolea moidancher krikett khellpi khellgoddeam sangata hanv ubho ravlam, ani ami soglle chovkoxi korpi odhikaream sangata te hea prokronnachea mulla meren pavpak ami sohokar ditolet. Kottimni lokacho

hea khellacher visvas asa, ani ho visvas rakhun dovorpak amchi zababdari zavn asa,” oxem Sachin Tendulkar-an xevottak sanglem.” Hem krikettantlem ‘spot fixing’ prokronn don satolleam adim ghoddlolem, torui hea vixoyacher atam meren khoincheach namnechea krikett khellgoddean aple vichar manddunk nasle.Bharati krikett pongddacho keptten Mahendra Singh Dhoni hannem hea vixoyacher uloupak khobrakarank soroll nakar dilo. Tannem uloina zavpak taka BCCIchea odhikareamni suchoilolem. 2rea Panar Vach

Sod’deak venchnnuko zalear Mandovintle ‘casino’ 4 mhoineam bhitor kaddat AAAAG-achi sorkarak xittkavnni UPA xenddtoli? Kolkota/Novi Dil’li:Kendrant sot’ter asloli United Progressive Alliance hannim gelea Budhvara aplea segit dusre khepechea karyakallichi chear vorsam sompovn panchvea vorsant proves kelo.Segit nnov (9) vorsancho kall puray korpi UPA-chea vangddeam modem khoxalkaiyechem vatavoronn posorlolem aslem, torui nigtench kelolea eka sorvekxonnantlean (political survey) kollon ailam ki, hi UPA-chi khoxalkai chodd kall meren ttigon urchi na. Desant sod’deak Lok Sob-

hecheo venchnnuko jahir zaleo zalear, UPA-k khupuch vhoddli har khanvchi poddttoli.Veg-veglle ghottalle, bhroxttachar, vaddik lagloli mhargai, arthik sthiti hea sarkhea gozalincho boroch vhoddlo fottko Kongresak bostolo, ani hacho faido BJPchea fuddariponna khala

aslolea National Democratic Alliance (NDA) pongddak mellttolo.Punn spoxtt bhovmot mellpak NDA-k xokyo zanvchem na, ani haka lagon ‘hors trading’-ak nett yetolo, oso odmas hea sorvekxonnantlean ugddapo zala. 2rea Panar Vach

Ponnje(AAP):Mandovi nodiche khaddint aslole ‘casino’ 4 mhoineam bhitor sorkaran kaddche, na zalear tachea virodhant ek khoddegant andolan kortole, oxi xittkavnni Aaam Aurat Admi Against Gambling (AAAAG) he ‘casino’ virodhant vaurpi songhottnechi nimontrok Sabina Martins hinnem sorkarak dilea. Gelea Brestara Mandovi khaddint aslolea ‘casino’ virodhant AAAAG songhottnechea fuddarponna khala, Ponnje xarant nidorxonnam zalim.Hea nidorxonnamni CCP-cho Mayor Surendra Furtado,Dy Mayor Bento Lorena, CCP-iche vangddi Kabir Makhija, Patricia Pinto, Adv. Rui Ferreira, Goan Peoples Forum-acho Adv. Satish Sonak, Centre for Social Justice and Action-ache Fr.Savio, Soter D’souza, Goa

Bachao Abhiyan-acho Dr. Oscar Rebello, Dean D’Cruz, Ritu Prasad, Utt Gõykara-cho Adv Jatin Naik, amdar Alex Reginald Lourenco, Sudip Tamankar, Anand Madganvkar adi zannamni bhag ghetlo. BJP sorkarak sot’ter yeun 15 mhoine zale, torui venchnnukam adim mukhel montri Manahor Parrikar hannem BJP venchun aili zalear Mandovi khaddintle ‘casino’ kaddttole mhonn axvason dilolem, tem azunui xarti pavounk na.Mandovint sod’deak aslole ‘casino’ sorkaran kaddun uddounk nant, punn gelea Aitara ‘Horse shoe’ nanvancho anik ek novo ‘casino’ Mandoviche khaddint aila.Ho novo ‘casino’ Jaidev Modi hachea Delta Corporation-acho mhonnpachem ugddapem zalam. 2rea Panar Vach

Avoychea koxttantlean hanv vaddlom: Dr. Mashelkar Ponnje(AAP):”Xikxonn gheunk naslole mhoje avoin mhaka khup toreche koxtt ani tras kaddun vaddoilo, tinnem mhojea fuddaracho vichar kelo.Hanv aiz zo kitem asa, to mhoje avoin mhojea angant vomplolea xegunnank lagon. Fuddarak zoitivont zavpachem asa zalear, tujea vicharam kodde sodanch eknixtt (sincere) rav. Ani zoit tujea fattafatt yetolem, oxi xikovnn mhoje avoin mhaka dili.Mhojea zoitant mhoje avoychi prerna asa,” oxem sangtanach, sonvsarbhor namna zoddlolo

Bharatiya Xastr-vigneani ani Gõycho soputr Dr. Raghunath Mashelkar hannem, “Fokt xikxonn zavn asa eka mon’xacho fuddar,Xikxonna udexim eka mon’xachea jivitant kitem ontor poddonk xokta, hem mhojer nodor marlear dison yetolem,” oxem sanglem. Gelea Brestara Kala Akademichea vosreant Gõy sorkaran Dr. Mashelkar haka ‘Gomant Vibushan’ ho xrextt nagri puroskar divn tacho bhovman kelo.Hea puroskar dobajea uprant thoim ghoddun

haddlole eke mulakhot ghevpache karyavollint Dr. Mashelkar hajir asloleam kodde uloytalo.Gõycho nanv vosto machiye kolakar Dr. Ajay Vaidya hannem Dr. Mashelkar-achi mulakhot ghetloli.He mulakhati vellar Dr. Mashelkar hachi ghorkan Vaishali, put Amey ani dhuv Shruti tachea sangata hajir aslim. Dr. Raghunath Mashelkar hannem mhonnle, 12-veche porikxent apunn puray Maharaxttr rajyant 11-vo ailolom.Fuddlem xikop ko-

rpa khatir mhojea gharantli poristhiti sarkhi nasli.Punn hanv xikcho ani ek vhodd monis zanvcho, hem mhoje avoychem so-

pon zavn aslem.Oxea vellar Sir Dorabjee Tata Trust-an mhaka aplea adharacho hat dilo.Mhaka ‘mechanical engineer’ zavpacho aslo, punn chukon hanv ‘chemical engineer’ zalom, oxem Dr. Mashelkar-an mhonnllem. Vachpa vixim Dr. Mashelkar hannem sanglem, mhojea puray jivitant hanv ek xikpi zavn asa.Hanvem mhojea jivitant vachop korpa babtint kednach ‘break’ poddpak divnk na.Mhojem vachop choddxem choritracher (biographies) atthaplolem

asta.Him osle torechem pustokam vachun hanv khup kitem xiklom.”Mhojea gharant ‘autobiographies’-anchem ek vhoddlem bhanddar asa,” oxem Dr. Mashelkaran sanglem. Aple avoy vixim uloytana, Dr Mashelkar hache dolle dukhamni bhorle.Tannem mhonnlem, “Mhoji avoy soron gelear, borinch vorsam zalim.Punn mhaka mhoji avoy na hem sot mandpak kotthin lagta.Ti mhaka veta thoim sogllech kodden dista.Mhojea ‘bedroom’-ant hanvem tichem

ek vhoddlem ‘portrait’ lailam.Ami tichea hatak hat laitat,” tannem sanglem.”Goa vision-35’ hea khatir ‘document’ toyar korta astana, porot ek pavtt hanv mhojea Gõychea mogan poddlom.Ani hea dukumentant hanvem mhojem ani amchem Gõy koxem aschem hem spoxtt ritin chitrailam.Adlea sorkara porim sod’deachea sorkaranui hanvem toyar kelolo arkhado svikarla hem pollevn hanv khupuch khoxi zalom,” oxem Dr. Mashelkan mhonnllem.


Ganv-ganvamni

Ponnje<Sonvar, 1 Jun, 2013<

2

‘Casino’-chea mud’deacher Mukhel Montri Welshelous Puroskar Bhettoile ‘double standards’ khellta: Congress PONNJE (AAB): Congress pokxan mukhel montri Manohar Parrikar, ‘casino’ mud’deacher ‘don tonddamni uloita’ mhunn arop kela. “Jednam Parrikar virodhi pokxacho fuddari aslo, tednam to ‘casinos’chea add aslo ani ‘casino boat’-i Mandovi nhoyentlean dusrea zagear kednam vhortole, hache vixim Congress sorkarak proxn kortalo,” oxem Congress protinidhi Sudip Tamhankar-an potrkaram lagim uloitana

sanglem. Mukhel montri zalea uprant, Parrikar hea ‘casino lobby’-chea hitan karyam korunk lagla, mhunn tannen fuddem sanglem. “Sumar dedd vorsa pasot sorkar sot’ten ason po-

riant, axvasonam dilolea pormonnem Mandovintlean ‘casino boats’ kaddunk tem panvlam kiteak ghena,” oso vichar Tamhankar-an kelo. Mandovi-ntlea don ‘casinos’-anche porvane gelea vorsa somplole, ani dusrea don ‘casino boats’amni vevhar korpachem thamboilolem, punn torii te soglle Mandovi-n nangor ghalun asat, mhunn tannen sanglem. Toxench, Parrikar ‘offshore casinos’-anchem boremponn korta mhunn arop kelo.

Mandovi-n Delta Corporation-achea, Horseshoe nanvachea novea ‘casino’k porvangi diupache nirnnoyacher tannen proxn ghatlo. ‘Caravela’ nanvachea ‘casino boat’-ichea zagear hi haddunk ailea, oxem ‘vessel’-achea malok Jaydev Modi-n davo kela mhunn Tamhankar-a nsanglem. Toxench, hea donui ‘boat’-im mozgotim, mhunnllear tanchea “lambayen, rundayen, xomten, ‘gaming machines’-anchea ankddean zaite ontor asat” ani hea donui ‘ves-

sels’-anche ‘registration’ eksarke na. Tannen Modi borabor sombondha vixim Parrikar-a kodden spoxttikoronn diunk maglam. Hea mud’dean “vhodda promannan bhroxttachar” asa mhunn arop korun, “Kottimni rupianchi mharog ‘boat’ vapor kori nastana, konnui bexttoch haddun dovorcho na,” mhunn Tamhankar-an sanglem. Toxench, ‘Captain of Ports’-ak sthogit korpachi magnnim tannen kelea.

Nustekarank arthik adhar diupi yevzonn PONNJE (AAB): Gõychea nustekar somazak adhar diunk, rajyantlea sorkaran nustekaranchea yevzonnin soimbik luskonna khatir nidhi (natural calamity relief ) suchoilea. ‘Tsunami’, ‘cyclones’, buddtti, adi sarkea soimbik luskonnachea pasot mornnak sampoddlear, opongull zalear, nustem dhorpachea ‘vessels’-ank ani vaprunk yevpi vostunk luskonn zalam zalear hea yevzonne khala nustekarank arthik adhar diupachem lokx asa. Vevharan aslole nustekar je “fishermen’s corpus relief fund”-an yogdan kortat tankam hea yevzonne khala faido melltolo, mhunn ‘director of fisheries’ Sharmila Monteiro-n sanglem. Rajyant sumar 2000 nustem marpacheo voddiyo ani sumar 850 ‘trawlers’ asat. Voddiyemni sumar 5 zann vavr korpi astat, zalear ‘trawlers’-an vavr korunk 25 zann

meren asonk xoktat. Luskonnachea pormonnem kitli bhorpay diunchi hacho odmas odhikrut ‘marine surveyor’ kaddttolo. Hea yevzonne khatir orz potram tea

sanglem. ‘Special Branch’ SP Bramha Singh-an kamdar unne asa mhunn somorthon kelem, punn ‘passport’ orz parkhupachea kollava fattlean karann tem nhoi mhunn tannen sanglem. “Sombondit pulis chovki, sthanik CID ani ‘crime branch’-a lagsan ‘reports’ mevtokuch, ami rokddech parkhupachi prokriya puray kortat,” Singh-an sanglm. ‘Passport verification cell’-an sumar 16 kamdar asle, punn bodleo zalea uprant eka pulis inspekttor (PI) ani ani don pulis ‘sub’-inspekttorank (PSI) kuxik dovorlear ‘cell’-an unnech sov zann asat. PSI-am modlo eklo ‘leave’-ir asa zalear dusreachi bodli zalea. Hea ‘cell’-an dor disa parkhupachea prokriye khatir 200 ‘passport’-acheo orzo yetat, ani gelea kaim disanchea kallan 100-am von odhik ‘passport’-achea orzanchi ‘inward register’-an nondnni pasun korunk yevunk na. Pod’doti pormonnem sthanik pulis, CID ani ‘crime branch’-a lagsan ‘reports’ melltokuch, ek pulis havaldar ‘system’-an tachi nondnni korta, ji ‘PSI’ topasta ani uprant ‘PI’ koddlean taka maniatay diunk yeta. Pulisachi topasnni puray zalea uprant, orzdaran eka satollea bitor ‘passport’ mellpachi opekxa korunk zata.

‘block development offices’-amni, ‘sub-offices’, ani Ponnjechea ‘head office’-an melltolim, ani tim ‘fisheries’ khateachea favo tea ‘block development offices/sub-offices’amni gheunk yetoli.

Bhurgeank ‘rain coats’ usram mellttole

oita tache vixim-i ulovop zalem. Gõy amchem mull sthan, Bharat amcho des ani sonvsar amchi famil mhunn porixodichea odheokx, Fr Mouzinho Ataide-n bhor diun sangon, Gõy borea cholnnukechea ani promannik lokancho vatthar mhunn dorxoupachem sopon puray korpak ektthaim yevun vavr korunk goroz asa mhunn sanglem. Hea porixodin, porixodiche proxasonsombondi odheokx, Mohandas Surlakar ani ‘MARG’-chea ‘convenor’, Gurunath Kelekar-anui ulovop kelem. Dr Madhav Sardessai,

Ponnje(AAP): Vasku xarant eka namnechea iskolant eka sat vorsanchea cheddvacher zalolea bolatkar prokronnant hem kortub adharpi mon’xak dhorpak pulisanche soglle proitn nirfoll zalolean, hem prokronn atam CBI kodde divpacho sorkaran nirnnoy ghetla.CBI kodde hem prokronn divpa khatir fuddlea don satolleam bhitor soglleo rattavolleo sorkar puray kortolo. Vaskuchea khupxea lokachi magnni asli, tech

porim atam meren pulisank tea aropeak dhorpak koslench zoit favo zalem na.CBI he kexiche chovkoxecho veg vaddovpak xokta, taka lagon hem prokronn CBI kodde divpak sorkaran yevjilam.Hea viximcheo soglleo goroz teo suchovnneo pulisechea unchlea odhikareak keleat, oxi mahiti mukhel montri Manahor Parrikar hannem dili. Janer 14 hea disa Vaskuchea eka iskolant xikpi sat vorsanchea ched-

dvacher loingik ot’teachar zalolo.Sorkaran hem prokronn CID khatea kodde chovkoxi korpa khatir sompoilolem, punn aiz meren hea prokronnantlo aropi sampddonk na.Survatek pulisamni jea don aropeancher aplem bott dovorlolem, tantuntlo ek aropi hem prokronn ghoddlem tedna videxant aslo mhonnpachem ugddapem zalolem. Gõy pulisamni aplem topasnni korpachem kam khupuch promannik ritin kelem.Tanchea vaura babtint kosloch dubav na.He topasnnecho veg (speed) vaddovpa khatir CBI kodde hem prokronn divop gorjechem zalam, oxem Parrikaran hea vixim uloitana sanglem.CBI kodde kosleim prokronn ditole zalear, taka kaim kaidexir gozaleo purnn korcheo poddttat. Sod’deak ho kaidexir gozaleo puray korpacho vaur chalu asa. To somplea kai, CBI hem prokronn aplea hatant ghetole, pxem Parrikaran potrkaram kodde uloytana spoxtt kelem.

1lea Panar Thaun... Ponnje (AAP):Gõyant aslolim mullavim iskolam suru zatanch tankam ‘rain coats’ mellttole, mhonnpachem axvason mukhel montri Manahor Parrikar zache kodde xikxonn khateacho tabo asa, hannem dilolem.Punn hem axvason purem zatolem mhonnpachim koslinch lokxonnam dison yenant. Jun mhoineancho xevott meren hea xikpi bhurgeank ‘rain coats’ mellttole mhonnpacho kosloch bhorvanso na, oxi gozal nodrek ailea. 1-li tem 4-ti merenchea xikpi bhurgeank Gõychem xikxonn khatem ‘rain coats’ dita.Sorkari toxench onudhanacher cholpi iskolantlea xikpi bhurgeank sorkara koddlean he ‘rain coats’ mellttat.2006-07 vorsa thavn Gõychea sorkaran xikxonn khateachea fuddarponna khala hi yevzonn lagu keloli. Dor vorsa xikxonnik voros Jun mhoineant thavn suru zata, punn bhurgeank mellpi ‘rain coats’ mat Julay mhoineant mellttat. He pavtt hem novem xikxonnik voros

suru zatanch bhurgeank ‘rain coats’ ditole, oxem axvason mukhel montri Parrikaran dilolem.Tech porim hea vixim xikxonn khatean aplim panvlam poryan ubharlolim.10 May hea disa hea ‘rain coats’-am khatir sorkaran ‘tenders’ poryan kaddlole.Punn he je xikxonn khatean ‘tenders’ kaddlole, tantunt ‘technical faults’ nodrek ailolean, he ‘tenders’ xikxonn khateak porot ek pavtt jahir korche poddle, oxi mahiti xikxonn khateantlea sutramni dili. Atam Jun 3 hea disa he ‘rain coats’-am khatir novea rupan ‘tenders’ kaddpak sorkaran hi zababdari ‘Goa Handicrafts and Crafts Training’ hea khateak dilea.Jun 3 hea disa he ‘tenders’ bhair ghatle zalear, Junacho xevott vo Julay-achea poilea satolleant he ‘rain coats’ xikpi bhurgeank favo zatole, oso odmas xikxonn khateantlea odhikareamni kaddla.Gõyant mullavea iskolamni xikpi sumar 35 hozar cheddecheddvank he ‘rain coats’ mellttole.

‘MARG’-achi novi yevzonn PONNJE (AAB): ‘Movement for Amity Towards Roads in Goa (MARG)’ songhotnnen ayojit kelolea ‘state-level’ porixodin, nitichea totvancher (ethics/civic sense) ani nagrikponnacher (citizenship) xikxonn diupi sonstho ani kendr ghoddoun haddpachi goroz asa oxem mot ukttailem. Hea porixodin 200 von odhik protinidhimni bhag ghetlolo. Porixodin aslolea protinidhimni hea vixoyancher ap-aplem mot ukttailem. Toxench he porixodin ‘marketing’ ani ‘promoting’ kortana Gõyak koxe porim dorx-

Rebello, Alisha Rebello, Ashley Rebello ani Alton Rebello hea tornattea vangddeank, novenachea ani Porbechea Misant vantto gheun adar dilolea khatir, proman-potr ani yadostik bhettoupant ailim. Tankam toyar kelolea pasot, Ivor Gomes ani Damaciano Rebello hancho-i bhovman zalo. Aplea yevkarachea uloupantlean, Welshelous Associates-achea Alex Travasso-n he puroskar kitea khatir sthapleat tachi thoddkeant mahiti dili. Khoimchea-i mollar je tust korpa sarko vavr kortat ani zoit zoddun apli chhap dovortat tankam apunn sodanch protsahon diit ravtolo mhunn tannem fuddem sanglem.

Vasku bolatkar prokronn CBI kodde ditole

6,500 pasport-i addkon urleat

PONNJE (AAB): ‘Special Branch (SB)’ ‘passport verification cell’-chea kamdaranchi bodli zalolean ani thodde ‘leave’-ir gelolea karann sumar 6,500 pasport orzdaranchea khorem-fott tharavpache prokriyen kollav zala, zatun hea vorsa orz kelole kaim zann samil asat. Dor disa sumar 50 ‘passport’ orzdar ani tanche soire ‘passport’-achea vixim vaspus korpak pulis ‘headquarters’-an aslolea ‘passport verification cell’-ak bhett ditat. Aplo cheddean eka mhoinea adim ‘passport’-ak orz ghatlolem, ani to Sukrara disa videxak vochpacho asa punn taka pulise koddlean ‘clearance’ azun mellonk na, mhunn eka orzdarchea bapain sanglem. Apnnen chear mhoineam adim ‘passport’a khatir orz ghatloli, punn mhaka azunui pulis ‘clearance’ mellonk na, oxem thoimsor aslole eke ostoren

Kepem (AAP) Halinch, ‘Goemkarponn’ hea tiatrak ‘Welshelous Puroskar’ diun John D’Silva-cho bhovman kelo. Gõychi osmitay ani daiz samballun dovrunk ho tiatr sogllea Gõykarank ulo marta. Kepemchea Welshelous Associates & Distributors hannim sthaplolo ho puroskar, Kepemche Amdar Xri Chandrakant (Babu) Kavlekar hanchea hatantlean, Mayache 3 tarker Bhagevont Khursache porbe somoyar, Deao moidanar dakhoilolea ‘Goemkarponn’ hea tiatrachea rupea utsova vellar Xri John D’Silvak bhettoilo. Tea vellar Kepem Nogorpalikecho Odheokx, Xri Dayesh Naik ani nogor-sevok Amol Kanekar ani Effie Pereira hajir aslim. Xikpeank toxench Deao Sports Club-ak molachem yogdan dilolea khatir Pope John XXIII iskolantle adle xikoupi, Xri Donald V. Muriel ani Xri Jose D’Souza ani tech borobor Deao Sports Club-ache odheokx Joaquim Fernandes, Agostino Fernandes ani Raul Pereira hankaim-i ‘Welshelous Awards of Appreciation’ bhettoun tanchoi bhovman kelo. Gayon-mondollachea Samroy Rodrigues, Joanro Gomes, Anishel Travasso, Ashrel

Dilip Prabhudessai, Dr Sushila Sawant Mendes ani Anand Madganvkar, hannim he porixodintlea boskenchem (sessions) sutrsonchalon kelem. He porixodin Rajani Bhembre, Aditi Faldessai, Kamal Parsekar, Krishni Walke, Maya Gaonkar, Udai

Sardessai, Hrishikesh Kadam, Gurudas Samant, Tavishi Gaonkar, Pratibha Bapat, Adv Satish Sonak, Jairam Gaonkar, Prabhakar Timble, Dr Uday Nagarcekar, Jose Maria Miranda, Anuradha Naik ani her zaitea zannamni aplem mot ukttailem. Nagrikponn ani nitichea totvam vixim xikxonn diunk ek kaidexir sonstha ghoddun haddpacho nischoi hea ‘MARG’ porixodin ghetla. Hi suchoiloli sonstha vegveglleo xikxonnik kariavolli ghoddunk hatan ghetoli, hea xetran ‘courses’ suru korpa khatir ‘Goa Board of Secondary and Higher Sec-

ondary School Education’ ani ‘Goa University’ borabor vavr kortoli, ani toxench hea xetran tokhnnay diupa sarko vavr korta tea mon’xank ani sonthenk ‘recognise’ kortoli. ‘MARG’chea hea karyak borea magpeamni ani nagrikamni tenko diucho oso ulo porixodin marla. Narayan Mahadev Desai-n boroilolim pustokam “Paramsukh” ani “Oshe Ashile Gandhi”, Ramesh Veluskar-achea hata khal ‘release’ korpak aile. Hea pustokancho Konknni bhaxen onnkar Arvind Kakodkar-an kela ani ‘MARG Trust’-an te uzvaddailea.

‘Spot fixing’ prokronn usko korpa sarkhem- Tendulkar ‘Spot fixing’ prokronnacher aplem koslench mot divpak Dhoni potrkaram pasun pois ravlo. Champion Trophy-che krikett khell je anik thoddeach disamni suru zavpache asat, tea nimitan Birmingham hangasor krikett khellgoddi ani potrkaranchi ek bhasa-bhas (interaction) korpachi karavoll ghoddun haddloli, tea vellar ‘spot fixing’-acher bhasa-bhas korunk Dhoni hannem nakar dilo. Dhoni hannem hea vellar ekuch gozal sangli ani ti mhonnllear, krikett khellachi

protima (image) azunui bigddonk na ani kaim monis aple mansik nodrentlean oskot zaleat.Apunn sarkho vell ailea uprant aplem tondd ugoddttolo, oxem tannem mhonnllem.Bharant rajyo patllicher (state levels) vaurpi krikett monddollam sod’deak BCCI hacho odheokx N Srinivasan hachea virodhant uloitat.Atam Sachin Tendulkar hachea fattafatt anik kitle khellgoddi hea prokronnacher aple vichar manddtat tem pollevpak soglleanchech dolle laglole asat.

AAAAG-achi sorkarak xittkavnni He komponiche anik don ‘casino’ hangasor suru astana, anikui ek novo ‘casino’ hangasor haddun dovorla.Hea ‘casino’-k Mandovi nodint dovorpa khatir sorkaran kosloch porvano dilolo na, taka lagon ho ‘casino’ thoincho tabortob kaddcho.’Casino’-nk lagon Gõychi xanti bhigddon vochpachi bhirant ason, jugarak protsan divpachem hem kortub sorkaran tabortob thambovchem, oi magnni AAAAG

songhottnen sorkarak dilolea nivedonant kelea. Hea nivedonacher thoim hajir aslolea veg-vegllea songhottechea vangddeamni sohi kelea. Mandovi khaddint aslole ‘casino’ kaddun uddounk, sot’ter aslole toxench virodhi pokxantlea amdaramni ekttaim yeunche, ani ekvottit ravon hea ‘casino’ virudh zhuz dinvchem, oxi magnni hajir asloeamni keli.

Sod’deak venchnnuko zalear UPA xenddtoli? UPA sorkaran aplea karya kallachea chovtea vorsant proves kelo hea nimitan ABP-Anand ani A.C Nelson hannim desantlea 21 raj’jeamni ani kendrxasit prodexamni (union territories) hi ‘survey’ keli.He ‘survey’-antlean West Bengal, Maharaxttr, Bihar soit mhotvachea raj’jeamni UPA-k vhodda promannan har khanvchi poddttoli, oso odmas kaddla.He ‘survey’ pormonnem UPA-chi sod’deak ji sonkhea lok sobhent asa, tache poros ti unnem zatoli, oso odmas kaddla. 2009 vorsa zalolea venchnnukamni ekttea Kongres pokxan 206 boska melloyloleo zalear BJP-ik fokt 116 zage mell’lole.Kongresak mell’lolea hea chintunk naslolea zoitak lagon, sod’deak Kongres pokxa kodde 262 khasdaranchem boll asa.Punn sod’deak hea atanchea khinnank lok sobhecheo venchnnuko zaleo zalear ho ankddo 136 meren khala yeupak xokta.

UPA hachea khala poddpacho faido vhodda promannan BJP-ichea fuddarponna khala aslolea NDA pongddak mellttolo.Ani NDAchi sonkhea 158 velean 206 meren pavchi khatri asa. Ut’tar Pradexant Kongres pokxak chodd promannan har khanvchi poddttoli, oxem spoxtt zalam.48 zage aslolea Maharaxttrant poryan UPA-chi kamgiri niraxi korpa sarkhich astoli.’Survey’ pormonnem UPAk har ani NDA-k faido mellpachem ugddapem zalam, torui NDA-k aplea svotachea bollar sorkar sthapon korpak kotthin zatolem.272 ho jaducho ankddo melloupa khatir her pokx ani opokancho tenko ghenvcho poddttolo.’Horse tradingak khupuch mhotv yetolem ani hea boballant ‘third front’ sthapon zavn ek novem sorkar kendrant sthapon zalear konnenuch ojap zavnk favo na, oxem te ‘survey’ udexim spoxtt zalam.


Amcho Awaz June 1_Layout 1 31/05/13 5:45 PM Page 3

Ponnje<Sonvar, 1 Jun, 2013<

Ganv-ganvamni

3

Oddchonneank sampoddloleam khatir 3 hozar kotti magtole Ponnje(AAP): Gõyant minam khonnink lagon oddchonneank sampoddleat tea lokak modot korpa khatir Gõy rajyak 3 hozar kotti rupiyanchi modot mellchi, ttrokanche ani barjinchea dhoniank tteksam maf korun tannim kaddlolea rinnancho vichar korcho oxe torecheo sabar magnneo gheun mukhel montri Manahor Parrikar Dil’lint vochun Prodhan montri Dr. Manmohan Singh haka bhettpacho asa. Jun mhoineanchea poilea satolleant Gõyant rajki mollar vaurpi sogllea pokxanchem ek xist-monddoll (delegation) Parrikarachea mukhelponna khala Dil’lint vochpachem asa. Prodhan montreachi bhett korpa khatir apnnem tache kodde vell magla, oxi mahiti Parrikaran potrkarank dili. Dil’lint aslolea herui montreak hem xist-monddoll

mellttolem, oxi mahiti Parrikaran dili. ‘Gõy rajyak ‘special status’ dinvcho, minam khonnink lagon oddchonneank sampoddloleank ‘financial package’ dinvchi, bond asloleo minam khonneo vegim suru korcheo oxe torecheo sabar magnneo aslolo ek tharav gelea vidhan sobhechea odhivexonant pas korun ghetlolo. Hea tharavacheo prot’teo (copies) kaidexir ritin kendr sorkarak phattoitole, ani Prodhan montreachi porxim bhett ghetlea uprant hea magnneanchi taka iskuttavn mahiti ditlole, oxem Parrikaran sanglem. Minam khonninchea oddchonneank sampoddloleam khatir sorkaran hea adim sabar yev-

zonneo jahir keleat, ani sabar margantlean duddu ekttaim korun heo yevzonneo chalik poryan laileat. Minam khonneo bond poddon sumar 8 mhoineam uprant kendr sorkara koddlean arthik modot melloupa khatir proitn korpacho ek tharav gelea vidhan sobhechea odhivexonant pas korun ghetlolo. Gõyant choltolea minam

25 hozar kottinchi gunthovnnuk, 50 hozar nokreo Ponnje(AAP) Gõy rajyant udheogik gunthovnnuk (industrial investment) korpa vixincho mosudo (draft) toyar zala. Ho mosudo toyar korpak sorkaran nemlole ‘task force’ he somitin ho mosudo 22ver jahir kela ani, tantunt yeta tea 5 vorsanchea kallant 25 hozar kotti rupiyanchi gunthovnnuk korpa sangata, Gõy sorkarache yenneavollint vadd ani 50 hozar Gõykarank nokreo toyar korpa babtint bhor dila. Gõychem udheogik dhoronn (policy) tharavpa khatir ani choddan-chodd gunthovnnuki sangata nokreo utpon’ korpi prokolp (projects) ubharpa sombhondan, sorkaran ‘task force’ hea nanvan ek somiti ghoddun haddloli. He ‘task force’ somitint udheogpoti Atul Pai Kane, Dr. P. Pednekar, Marlyn Gosh, Atul Jadhav, Gautam Verlekar, Blaise Costabir Shrinet Kotwale, Shekar Sardessai, Girish Bharne, Ralph D’souza ani V. Shriram hea veg-vegllea mollancher vaurpi vangddeancho aspav aslo. He somitin rajyachem novem udheogik dhoronn tharavpa vixim he somitin desantlea ani videsantlea udheogik zannkarancheo suchovnneo motam magoun ghetlolim. Tea sogllea gozalincher obheas ani vichar korun ho Gõycho udheogik dhoronnacho mosudo toyar kela. Hea udheogik dhoronnachea mosudeacher konnakui suchovnneo korpacheo asat zalear, tannem teo fuddlea eka satollea bhitor ho mosudo toyar korpi ‘task force’ somiti kodde phattoun dincheo oxem kollit kelam. Gõyant nove udheog yevpacher bhor dita astana, hangachea sthanik lokak nokreo mellpache gozalicher bhor dila. Tech porim Gõychi sonskruti rakhun dovorpa sangata hanga yetat tea udheogam pasun hangachea poryavoronnank koslich bhirant upraschina he gozalicher ‘task force’-an aplem kherit lokx kendrit kelam. Gõychea udheogik mollar poryatton, bholaiki, ‘pharmaceuticals’, xikxonnik kendram, jevonn-khann toyar korpi udheog IT sarkhea udheogancher chodd lokx divpak tharailam. Fokt nanvam khatir Gõyant udheoganchi vadd na zatam, he udheog sodamkal urpi ani poryavonnacho vibadd korinant tosle asche ani tech porim hea udheogantlean Gõychi ‘technology’ unchlea panvddear panvchi ani haka lagon kaim tharavik udheogancher ‘task force’an aplem lokx kendrit kelam. Gõyant yeupi novea udheogank goroz to bizle purvotto toyar korun divop, hea novea udheogank goroz ti zomin melloun divop hea sarkhea gozalincher he somitin aplem kherit lokx ghatlam. Gõychem udheogik dhoronn toyar kortana, choddan-chodd udheog Gõyant yenvche ani tantuntlean Gõychea udheogik mollar uzvadd poddttolo, oxem ‘task force’-achem mhonn’nem zavn asa. ‘Mining’, ‘Agriculture’,’Animal husbandary’ hea udheoganche mosude sorkari patllicher toyar korpachem kam chalu asa, taka lagon he kaim udheog hea mosudean aspavn gheunk nant. Punn hea sogllea udheogank urbha ani nett mellpa khatir her udheogantlean tanche pasot sabar tortudo dovorleat. Gõycheo minam khonneo sod’deak bond poddlolean, barjeo (barges) nirmiticho udheog thonddovlolo asa. To porot koso anik ek pavtt ubho ravtolo, hea vixim vicharlem tedna, barjeo mhonnge fokt minachi mati haddpa-vhorpak banduk nant. Punn dusrea rajyantleo vostu zoxem jevnna-khannacheo vostu tandull, gonv, sakor, ximitt adi vostu haddpak ani vhorpak tancho upeog korpak zata, oxem ‘task force’ somitin nomud kelam.

khonninchea udheogak lagon kendr sorkarache tizorent vhodda promannan mohsul zoma zala. Ani atam minam khonnincher ailolea sonkhottak lagon, tantuntlo kaim vantto hea oddchonneank sampoddlolea loka khatir sorkaran dinvcho, oxi magnni Gõychea sorkaran kendr sorkara kodde keloli, torui tea vixim boroun oxem kainch divnk naslem. Hea oddchonneank sampoddlolea lokamni hea adim don pavtti kendr sorkarak mellon, tancheo magnneo manddloleo. Punn kendriya duddvam khatea montri P. Chidambaram hannem tanchea magnneam vixim vichar korunk zai zalear, kendr sorkarak ek potr boroupak suchoylolem. Kendrantlo xetki montri Sharad Pawar hannem soglleam von poili hea oddchonneank sampoddlolea lokachi

(Fr. Ave Maria Afonso hannem Uskoiche firgojent tin vorsam Vigar koso vavr kelo. Atam tachi nemnnuk Majorda Firgojent Vigar mhonn zalea. Dr. Janet Fernandes e De Souza-n Zagrutay Firgoz potrachea nanvan tachi mulakhat ghetli ti ami vachpeam mukhar dovortanv) Vinchar: Vigar, pattlim tin vorsam tum amcho Gonvlli hea natean amchea borabor aslo. Amchea sangata asunk tuka koxem dislem? Zabab: (hansta) Tin vorsam khoincheanuch soron gelim. Bispachea utrak pallo diun hanv Ucassaim ailom ani akhi Firgoz mhoji mhunn hanvem mandun ghetli ani te nodrentlean soglleank bhaga gheun vavr korunk hanvem suru kelem. Ani tumi pasun mhaka tumchoch koso ghetlo tem polleun mhaka khub anond zalo. Lhan-lhan tumi keloleo kornneo mhojea kallzant kantoiloleo asat: mhoji khobor ghetalim, mogan hoddkitalim, mhoje-xim husko dakhoitalim, mhoji thoknnay kortalim, ghorant kitem borem randlam zalear mhozo ugddas korun igorjek pavoitalim adi. Hi son’di gheun hanv somest Uskoikarank Dev borem korum mhonntam. V: Hanga yetana tumchi opekxa koxi asli ani tantum tumkam kitlo meren yes mell’la? Z: Mhozo poilo-voilo vavr mhollear atmik nodrentlean korpacho. Ho vavr suru korche poilim dor eka firgozkarachea jivitant bhitor sorun tancho atm-visvas zoddun ghevop gorjechem aslem. Dekhun, soglleavon poilim hanvem porjechi bhett ghetli. Firgojentlea sogllea sonvsthanchea ani Somudayanchea vangddeanchem aikun ghetlem. Tanchi thoknnay keli ani somosya asat te suttave korunk tankam asvason dilem. Zaito lok hanga aitarachea Misak yenaslo. Dusrea Igorzamni vo kapelant vetalo. Tosleank hanv porxim mell’lom ani aiz tim amche igorjent Misant vantto ghetat ani Misar Vachpam porian porgott kortat (omurkoch hansta). Sonvskrutik karyavolli korunk hanga gavpi, vazovpi adi asat. Tosleank monant dhorun GITVANA hi karyavoll hanvem suru keli. He karyavolli vorvim zaito lok ekttaim yeunk laglo…akho ganv ek somuday koso vavrunk laglo. Borochbor hanvem mhozo mukhel ud’desh chalik launk suru kelem. Dispottea Misacho vell bodol’lo ani atam dispottea misant vantto ghevpi lokancho ankddo chovpott vaddla. Dispottim Misa poilim Tersachem magnnem ani Misa uprant Povitr Sobhechem Magnnem kortat. Dor Sukrara Misa poilem ordem vor Santisma mukhar magnnem

mhunn ‘Front’-achea vangddeamni khuxalkay uktaili. Rev Padr. Adolf Nicholas, ‘Superior General of Jesuits, Rome’ hannem aplo vicar Lisbert D’Souza hache vorvim chitt borovn kolloilam ki Thomas Stephens Konknni Kendr adle bhaxen Konknnichich seva ani udorgot korunk dovortele mhunn. Tannem boroilolea chitticho gorjecho

koddok kortele mhunn. Amcho ‘Forum’ mukhel montreak ugddas korta ki Mumboichea unch nyealoyan adex dila tea pormonnem Gõychea sorkaran jea xikovpeank 58 vorsanche pirayer sokten nivrukth (compulsory retirement) kelole te soglle 60 vorsanche pirayer nivrukt zalea oxem dhorun

unk zai aslem. “Zor Dabolim saun nagri vimantoll (civilian airport) ‘shift’ korunk yeta zalear, lokank tras zaina zaunk sorkar kitem korta?” oxem tannen vicharlem. “Dabolim-chem dhoniponn ‘defence’ montraloyachea hatan asa,” mhunn 2003 vorsa Dezembrachea 23ver eka proxnacho zabab ditana, tednachea ‘civil aviation’ montri Faleiro-n sanglolem. ‘Defence authorities’ her dusrim 20 nagri vimantollam choloitat, zatun Pune ani Bangalore samil asat, mhunn montrean tatun fuddem sanglem. Dabolim vimantoll purayponnim Navy choloitat, ani Navy tanchea vevharachea ani ‘maintenance’-achea pasot ‘civilian air traffic’ bond dovortat, mhunn Faleiro-n fuddem sanglem.

Konknni bhas uloyat, boroyat ani xikot ravat – Fr Ave Maria zata. Dor Budvara sanjechea vellar Magnneachi zomat zata. Sevadhorm orthabhorit korunk ani Misak yetole porjek Devachea Utrachi kholayen somzonni diunk hanvem proyotn kela. Sogllea lokan Misantlean aplo dis suru kelolo polleunk mhaka zai aslem. Toripunn zaitim zannam chukoinastana dispottim Misak yetat tem polleun mhaka khuxalkay bhogta. V: Vigar, tujim sopna vo chintlolim kamam sakar zaunk nastana vo ordhkuttim urleant? Z: (aplea mathear hat bhonvdaun pois polleta) Polle, mhojea monant zaitem korpachem aslem, punn tin vorsanchea kallant sogllench chalik launk zaina. Punn jem kitem hanvem hatant ghetlolem tem mat Uskoikaranchea sohokaran xarthi pavlam oxem mhojean obhimanan sangunk zata. Hea ganvant zaitim Hindu bhav-bhoinni asant. Tankaim sangata gheun bhavponn vaddounk mhojea monant aslem. He dixen tanchea ani amchea somudayantleank bhaga gheun ek don voranchem Konknni Nattkulem korpachem monant aslem. Toxem korun Hindu ani ami sangatan ektthaim zatolim aslim. Hem mhojem sopon atam tumi chalik layat…khub boreponn yetolem! Ani ek mhollear amche bhaxe (konknni) vixim amchea bhurgeanchem, tornatteanchem, vaddloleanchem chintop nitt na, tantum bodol yeunk zai. Ami amchi bhas azunui obhimanan uloinanv. Tika ami favo tem sthan dinanv. Dusrea desant bhonvun ailoleank vicharlear tumkam to lok aple avoy bhaxek kitlo uklun dhortat tem thavem zatolem. V: GITVANA hi karyavoll tumi suru keli. Tache pattlo tumcho ud’desh ani chintop koslem aslem? Tem xarthi pavlam? Z: Uskoikaranche jinnent Sonvskrutik mollar porzollpacho gunn vo talent asa mhunn mhaka rokddench kollun ailem. Hea vixim ami kitem punn vevharik korunk zai mhunn mhaka dislem. Amchea ganvche Luis Pereira, Remy D’Souza hannim Gonvllik Firgoz Sobheche eke zomatint Tiatr korunk suchoilem. Tanchi suchovnni hanvem gom’birtayen ghetli ani thoddi bhasabhas korun GITVANA sonvskrutik karyavollin oromb ghetlo. Tiatr Academy of Goa ani Dalgado Konknni Academy osleo karyavolli korunk duddvanchi mozot korta ani hanvem tanchea adaran atam meren GITVANA-che char proyog sador keleat. Hache vorvim Uskoikarank aple gunn prodorxit korun pozollunk ek machi favo zali ani dusrem mhollear somest Uskoikarancho ek okondd somuday bandun haddunk ek sadon toyar

St. Antonichi Porob bhag oso asa: “I trust that by now you have heard from Fr. Provincial. If you haven’t, be assured that there is no question of closing TSKK or merging it with another institution. The Provincial is doing his best to strengthen the team with more scholars, Jesuits and others. And there is an Advisory Body of competent persons who are recommending programmes which the TSKK team will try to execute. Thank you for your interest and I hope this brief note will reassure you”. He bore khobrek lagon ‘Save Thomas Stephens Konknni Kendr Front’ hannem ‘Jesuit’-ancho ‘Superior General Rome’ hache dhinvas attoile ani teach borobor Dr. Padr. Pratap Naik ek Konknni vidnean ani adlo TSKK-cho ‘director’ zacho proxnn azun suttavo zaunk na to veginuch suttavo korcho mhunn magnni kelea ani teach borobor sogllea Konknni mogyeancho Padr. Pratap Naik hankam sohokar bhettoila.

‘DTF’ nixed nettan fuddem vortele ‘Discriminated Teachers Forum’ (DTF) hacho odheokx Neves Anthony Rebello-n prosidh kelolea eka potrokan Manohar Parrikar, Gõyche mukhel montri hankam koddok utramni sanglam ki zoritor Mayache akhrek porian tancho lambovn urlolo vixoy suttavo korina zalear he soglle xikovpi tanchem andolan odik

PONNJE: Zor anik ek vimantoll Mopak vhoronk yeta, zalear Dokxinn Gõyc h e a poryottonacher ani poryotton sombondit udeogancher, ani toxench poryottonacher ovlombun aslolea lokancher tacho vaitt porinnam zatolo. Adlea kendr montri ani ‘ex-NRI commissioner’ Eduardo Faleiro-n eka prosid’dhi potran porgott kelem. Dabolim aslolea nagri vimantollacho faido mhunnlear tachem ‘central location’ ani thoim rostear saun, ‘railways’ ani ‘waterways’-anchea adharan pavonk zata, jem sonvsarbhor khoincheach zagear choddxem disonk yena. Nagri (civilian) vimantoll ‘shift’ zaina zaunk sorkar kitem korpacho asa, vo koslim panvlam marleat hachea vixim taka zanno za-

Ek Mulakat

TSKK vilin korchenam

‘Save Thomas Stephens Konknni Kendr Front’ hache vangddi 21 May 2013 hea disa Tiatr Akademi Goa hichea vosreant chovte pavtt mell’le ani ‘Front’-an suru keloli chollvoll mhollear Thomas Stephens Konknni kendr asa toso khoimchech dusre sonvsthe borobor vilin korinastana Konknni bhaxechi seva korunk dovorcho hi magnni yesyesvit zali

bhett kendr sorkara kodde korun diloli. Sharad Pawaran hea oddchonneank sampoddlolea lokak kendr sorkara koddlean modot melloun ditolom mhonnpachem utor poryan dilolem. Kongres pokx hea oddchonneank sampoddlolea lokak arthik modot melloun divpa vixim titlo gombhir naslo. Punn halinch sompon gelolea vidhan sobhechea odhivexonna vellar soglleach rajki pokxamni Dil’lint vochon kendr sorkarak apleo magnneo boroun dinvcheo mhonn tharav ghetlo, ani taka lagon mukhel montri Manahor Parrikar hachea fuddarponna khala, yeta tea Junachea poilea satolleant Gõychea sogllea rajki pokxanchem ek xistmonddoll Dil’lint vochon prodhan montri ani her montreanchi bhett gheupachem asa.

Dokxinn Gõyant poryottonak zottko bostolo: Faleiro

tankam je ‘pensionary benefits’ mellta te soglle diupak zai mhunn. ‘High Court’-an adex dilolo hache vixim mukhel montrean azun kainch korunk na. Ami hemvui mukhel montreache nodre somor haddunk sodtat ki amcho ‘forum’ fattlea don vorsank mellonk naslolo pagament diuncho

mhunn ani teach borobor 60 vorsanchi sirvis hacher adarit ‘pension’ jem mellta tem ‘six pay commission’ hachea pagaracher adarun diunchem mhunn. Zoritor mukhel montri hea vixim koslinch panvlam ukolna zalear ami kitem-i korunk toyar asat amcheo khoreo magnneo melloun gheunk.

Deussua Chinchinim hea vattarantlim Kristi bhavarti St. Antonichi porob vhodda dobajean Deussua kopelan Airatadis, Junache 16ver 2013 hea disa somorombhtelim. Hozaramni St. Antoniche bhokt M u n g l l a ra c h e a Mungllara St. Antonichea kopelan Deussua Chinchinim hangasor yetat ani hea Santa somor aplem dukh sukh dovrun bhorvanxean tanche vichar sakar korunk magtat ani vetana St. Antonichea axirvadan aplem dukh sukh kuxik dovrun sontosan portun ghora veta. Hea vorsa St. Antoniche porbechi survat Mungllaradis, 4 Jun 2013 hea disa thavn zata. Hea disamni sodam sokallchim 6:30 vorar ani 8:15 vorar ani sanjechea vellar 5:30 vorar misachem bolidan zatolem. Festachi porob Aitaradis, 16 Jun 2013 hea disa vhodda dobajean ani bhoktiponnan zatoli. Misam sokallim 6 vorar, 7:30 vorar, 9 vorar ani festachem mis 10:30 vorar zatolem. Chukleleank donparchea 12:30 vorancher anik ek mis astolem. St. Antoniche porbeche toyarecho ani porbecho vixoy mhollear “Jezuche xegunn apnnaum-ia, somudai jivit mozbut korum-ia” zache vorvim bhavarteanchi vagnnuk ani mul’leam (values) thir zatelim. Novenanchea disamni Padr. Victor Ferrao, Padr. Bruno, Padr. Xavier ani Padr. Romeo he sermanv sangtole zalear festache porbe disa Padr. Manuel Gomes provochon kortolo. Vorsavolli pormonnem hea vorsai St. Antonichi porob Deussuantli soglli Kristi porza ekttaim zavn korta oxem kopelanv Padr. Rolland Lin Fernandes hannem aplea prosidi potran mhollam.

zalem. He donui ud’desh chodd xe promannan sakar zaleat oxem mhojean mhonnunk zata. V: Vigar, amche firgojent otmik mollar tumi amcheant khub zagrutay haddli, khub xikoylem. Ani kitem ami odik korunk zai oxem tumkam dista? Z: Aiz monis Devacher voileavhoir vo zaite pavtti visor ghalun koso jiyeta. Hem dhoronn chukichem. Amchea otmik jivitacher ami bhor ghalunk zai. Amche firgojent amchem otmik jivit fulounk onek soeg asat tancho ami faido kaddunk zai. Hem mhaka chodd promannan zalolem disona. Ami amchea bhurgeanchea xikxonnacher khub lokx ghaltanv punn tankam otmiktayen vaddounk amchea avoy-bapayank titli hurba asloli disun yena. V: Vigar, atam tumi Uskoiche firgojek ani bhavartheank Adeus korta. Uskoikarank tumcho kitem son’dex ditat? Z: (Aplo tallo saf korta…hansta) Amchi bhas, amchim mon’xam sodanch poilim yeunk zai. Konknni bhas uloyat, boroyat ani xikot ravat. Sogllim Uskoikaram ek famil zalolea porim jiyeunk proyotn korat. Ganvant futti ghalpachim karonnam zainakat. Eka-mekacho rag kallzant ballgun jiyeum nakat. Sonvsrutik mollar zaitem korat ani ekvott, ekchar thir korat. Sodanch lhan mon’xanchi vagnnuk apnnayat, gorvan fulpachi tallni pois dovrat. Tumkam vhoir kaddtat tancho upkar visornakat. Tumi xikun kitlim vhodd pasun zalear tumchea avoy-bapayank kikont korinakat. Tumchea xikxonna poros tancho onnbhov khub molacho asa. Ganvchea zanntteank manan lekhat. Konnachem-i tumkam vaitt disot tea-tea mon’xak porxim mellun sangat. Pattlean khobro korpache tallnent poddum nakat.


Amcho Awaz June 1_Layout 1 31/05/13 5:47 PM Page 4

Ponnje<Sonvar, 1 Jun, 2013<

Ostori

4

Ostoreamni svotacho udheog ubharcho Siole(AAK): Ostoreamni aplea svotachea paiancher ubhim ravpa khatir aple svotache udheog suru korche ani hea udheogam udexim apli svotachi progoti korchi, tech porim udheog ubhe korpa khatir sodanch proitnamni ravchem, oxem Kalindi Kolvalkar hinnem sanglem. Anjuna-Kaisua hangasor Youth and Cultural Club hannim Nehru Yuva Kendra hanchea zoddpalvan ghoddun haddlolea bailanchim begam toyar korpachea xibirant Kalindi Kolvalkar hi mukhel soiri asli, tea vellar ti uloitali. Ticheach hatantlean hea xibirachem paramporik divli pettoun ugtavonn zalem. Hea vellar AnjunaKainsua Youth and Cultural Club-acho odheokx Sandesh

Khorjuenkar Roshini Bhoansle, Vinod Parab, Sujal Parab, Neha Khorjuekar, Sailee Deepali Bhoansle, Jyotsna Parab, Geeta Valavalakar, Ankita Naik, Surakxa Parab, Indraini Chari him sogllim machier hajir aslim. Anjuna-Kainsua Youth and Cultural Club ani Nehru Yuva Kendra

Bolatkar kexint rikxa cholovpi naslo

hannim zoddpalvan hem ostoreank begam toyar korpachem xibir ghoddun haddlolem. Hea xibirak vhodda promannant ganvchea cheddvancho ani bailancho protisad mell’lo. Aplea uloupant Club-acho odheokx Sandesh Khorjuekar hannem hea xibirak vhodd promannan protisad labhlo to polleun aplem somadhan porgott kelem. Tech porim odtoreamni oxe torechea xibirank hajir zavn ani proxikxonn gheun aplea svotachea paiancher ubhim ravon progoti korchi oxem sanglem. Hea xibirachea xevtta dobajea vellar Neha Parab hinnem soglleanche upkar atthoile.

Moddganv (AAB): Eka piray bhoronk naslolea cheddvacher bolatkar zalolo, tantun dubavit aropi rikxa cholovpeacho aspav naslo, mhonnpachi gozal pulisamni he kexichi kelole topasnne udexim ugddapem zalam. Hea rikxa cholovpeacher tea bolatkarak bolli poddlolea cheddvan pulisent tokrar keloli, ani soglle kodden tea rikxa cholovpeacher dubav porgott kortalet. Eka 13 vorsanchea cheddvak pollon vhoron uprant tacher bolatkar kelo mhonnpachi tokrar gelea Mongllara Moddganvche pulis chovker keloli. Eka mon’xan 13 vorsanchea cheddvak pollon vhorpa khatir baddeachea rikxacho vapor kelo.Rikxa cholovpean tea mon’xak ani sangata aslolea cheddvak Moddganvchea reilve sttexonar soddlolim mhonnpachi gozal pulisamni kelole chovkoxe udexi spoxtt zali. Tamil Nadu rajyantlea eka ganvant ravpi hea cheddvacho bapui Moddganv xarant kamank asa. Sod’deak iskolamni suttiyeo poddlolean, hem

cheddum aplea bapaik mellpa khatir Gõyant ailolem.Gelea Aitara tem cheddum bepot’to zalolem. Konkan reilve sttexonar tem KRC pulisank sampoddlem. Taka pulisamni tachea ghara soddlea uprant Mongllara disa apleacher bolatkar ghoddla mhonnpachi khobor aplea bapaik sangli. Tea cheddvachea bapain hi khobor pulisen vochon sanglea uprant pulisamni eka onvollkhi mon’xa

Cheddvak sotavpi tegancher arop

Ostori ani somazachi udorgot

Fonddem: Hangachea pulisamni Borim vattharant eka cheddvanchim fokannam korun taka sotavpi tegam mon’xancher arop nond kela. Hi ghoddni Mayache 21-ver ghoddli. Thoinchea eka cheddvan Fonddem pulis chovker yeun apleak teg monis aplim fokannam korun ani mhellim utramni pacharun sotaitat mhonnpachi tokrar keli. He kexint pulisamni azun pasun konnakuch tabeant korunk nant. Hem tokrar korpi cheddvachi piray 23 vorsam ani tech porim tem vevsayan ek vokil zavn asa. Ghoddni ghoddli tea disa, mhonnge Mayache 21-ver tem donparchea 2 vaztam Fonddem thavn Borim vetalem. Tem aple skuttorir veta astana, tachea fatta-fatt teg monis eka mottorantlean yevn hea cheddvachim fokannam korunk lagle, tech porim taka bhurxea utramni pacharpak lagle, oxi tokrar tea cheddvan Fonddeche pulis

Bharot desantle porje modem 50% ostoreo asa. 1991 ‘census’ hachea pormonnem Bharotan 40.6 krutt bailo asleo zalear 43.7 krutt dadle. Dusrea utramni 1000 dadleank 929 ostoreo asa oxem mhunno yeta. Dadlean sodanch ostorek soimbanuch oskot mhunn mandun ghetlea. Ti sodanch mottvi ani nazuk asta zalear dadlo okondd ani ghott asta. Punn Devan ostorek khas karya khatir rochlea jem karya dadlo korunk xokona. Zannvayen dadlo ani bail eksarkim hantun dubav na. Dadlo zaite pavtt khorkhos ani bhavnik (emotional) asta zalear ostori sosnikay ani xantin prosongank fuddo korta. Tichean dadlea von chodd dukh sonsu yeta. Ti aplea nirnnoyan ani visvasan thir asta. Itlem-i ason ak’kho sonvsar bhor ostorek azun poriant dadlea borobor jem sthan mellonk zai tem mellonk na. Amchea Bharot desantui ostorechi poristhiti tich. Vhodd vhodd pustokamni ‘epics’ ani ‘puranas’ hantun ostorek vhodd dorjear bosoilea dadlea khatir tannim kelolea vavrak lagon. Poile suvater avoy bapaychi seva korop, dusre suvater ghovachi seva korop ani uprant bhurgim ani natram hanchi dekhpal korop hench

chovker kelea, oxem he pulis chovkecho PI C L Patil hannem sanglem. Pulisamni tabortob vochon tea mottorachi fatt dhorli ani tem mottor addailem. Pulis hea vixim apli topasnni korta astana, tem cheddum modem poddon tea guneanv k a r a k tabeant korpa pasun pulisank addaile. Hea vixim Fonddem pulis chovkecho PI Patil sangta tea pormonnem te tegui monis je hea cheddvachim fokannam kortale, te zavn asle Gõyant bhonvdde khatir ailole ‘tourist’. Tech porim tea cheddvachim fokannam korpa fattlean tancho khasgi hetu kainch naslo.Tech porim hea cheddvan tanchi bazu aikon ghetlea uprant, pulisank tankam tabeant ghevpa pasun addaile ani tankam favo ti suchovnni ani xittkavnni dilea uprant soddun dile, oxem PI Patil hannem sanglem.

tichem mhotvachem karya mhunn mandun ghetlam. ‘Puran’-an Sita, Savitri ani Anusuya hanchea nanvacho ul’lekh zata kiteak tannim promannikponnim aplea ghovanchi seva keli mhunn. Bharot des svotontr zalea uprant Bharotachi ghottnna toyar zali zantun ostorek, tichea jivitachea sogllea mollancher, dadlea sarkoch hok dilo. Punn azun poriant khorench ostoreo dadleam porinch aple hok mellovn gheta mhunn nixchitponnim sangunk zaina. Oxem ghoddpak zaitim karannam asa ani tim karannam mhunttlear:• Xekddeamni vorsam ami pallun aileant ti porampora ani ritirivaz. • Bharotantleo chodd ostoreo xikxonn naslolea karonnan fattim urlea. • Tankam aplea hok’kanchi zannvay na ani tea khatir nennarponnan jiyeta. • Adim thavn somazant dadlo vhodd mhunn fottkire vichar nirmann kelea tancho probhav azun poriant asa. • Xikxonn naslolea karonnan bailank vavr korunk kottin zata ani taka lagon orthik (economic) nodren ti fattim urta. • Dadlo apunn soglleach vostuncher aplo hok dovrunk sodta taka-i lagon bailo fattim urta.

1995 voros sonvsarik ostoreanchem voros mhunn jahir kelolem. Tea kallar ostoreank aplea dorjea vixim zagrutay zanna zaunk mohim (campaign) chalu keloli. Amcheach desant nhoi punn sonvsarachea chearui konxeamni ostoreank eksarko dorzo diumchea khatir andolonam zalim ani zait asa. Haka lagon aichi ostori nhidonk na, ti zagi asa ani bore dixentlean vegan cholta. Aiz ostori aplea hok’kank lagon zhogoddta. Amchea desacher nodor marli zalear oxem spoxtt zata ki amcho des ostorek ani dadleak eksarko lekhta ani ekach dorjear bosoita. Jea vegan ostorechem xikxonn zata ani ostori poramporik rit-riivazantli mukt zavn meklli zata tacho niyall kelear oxem dista ki Bharotan ostori ani dadlo jivitachea sogl-

virudh ‘kidnap and rape’ kex nond keli. Hea bolatkar prokronnant eka rikxa cholovpeacho sohobhag asa mhonnpachi khobor vortoman potrancher porgott zalolean, Moddganvchea rikxa cholovpeam modem uchamhollai posorloli. He kexichi pulisamni topasnni kelea uprant, hea bolatkar prokronnant khoincheach rikxa cholovpeacho sombhond na oxem ugddapem zatoch, rikxa cholovpeamni somadhan porgott kelem. He chukiche kexik lagon, rikxa cholovpeam vixim lokanchea monant gori-somoz nirmann zavpak xokta. Moddganvche rikxa cholovpi oslea torechea prokronnamni sohobhagi zainant. Punn, osleo kexi ghoddleo zalear, he kexincho topas-vaur korpak pulisank aplo sohokar ditat, oxem rikxa cholovpeanche songhottnecho odheokx Abdul Salaskar hannem sanglem.

lea mollancher eksarkim asa mhunnpacho kall lagim asa mhunn. Dadlo ani ostori eka gaddeachim don rodam asa mhunttlear fott zanvchina. Ho somazacho gaddo sompeponnim ani probhavitponnim fuddem vetolo jednam dogam-i dadlo ani ostori ekech dixen ani eksarke ghottayen to gaddo fuddem vhortelim. Tea khatir khoimcheach somazan ostorechem karya somazache udorgoti khatir visronk zaina. Ostorek eksarkeaponnan vagoili zalearuch somazachi udorgot vegan zatoli.

‘Classified’ Jahirati -% (%%# & (*# $*1 *%& $''* ' -& $'/ & * ' ' * 4 '*.'*!%4 ,' $ , $$6 CCIIEBH4 JICCCDIJCG > ? ( $ - " * ; ( BAF%C4 -(( * *'-& $''*4 &-+ # ( *,% &,+4 )- %4 * ' '* &,7 @BC4AAA<%'&, 7 '&, ,6 JECDAFFEII > ? <

1 # 4 +($ ) $ $ ,4 D* $''* /!, $! , '* * !& "! '& 4 * &, * +, ($ + '&, JICCHCBHCF >

&, '7 ,6 ?

%( ( $* ; " * ()* "%%( ; 9+ -$$1 -*&!+ , * & & $!% '$. & * '$! , ,!'&7 $$ -$! , JGHDAGIBAG > ?

$* ; ! " * %$ ( $* * ' '$ * ' '/& *+ '&, , JBFIHEEGGC > ? ( $*"/ ( '+ ( 4;999 *% EFAA<8 +)7%,7 * '-+ +( /!, (*'( * ' !& <-&$' !& '& &, $ +!+ *'-& #-& !%4 '& , 7 JDCGCACABF< AIDC6CEBDAEA > ? $* : 7; " * -*&!+ <-& -*&!+ '& $ + , $ & -, % *# ,4 ' 4 ** & +-**'-& !& * 7 $$6 JFGBFHCIBD <JBFIBFIACD > ?

;:)* $* +(/ )*+ 0 $$ & / * /!&& * +,- & & + -! 0( *, '&+-$, &, '* '% 4 ' ! 4 * +'*,4 * +, -* &,+ & & -+,*! + !+ # JIJAIDFBDJ J ?

" . % / # )) $ "" ,1( + 1-*. ! ,* ,% &,7 '&, , JJCDBICAJF > ! + & &,+?7 > FIDGH? /+(, 1 (%# 1 ( " ' 1 % ++ '* $ ! + 3 &,+ 1 0( *, , * (17 '& 1 0( *, , * (17 $$ '$!&6 IDAIIGJCCA< JJGAHIICDD " . $ +, $ * /%+( %!& & ' 1 $$4 1-*. ! 4 *'% ' 1 % ++ 4 ! + 3 &,+7 IIAFHAHBIJ7 > FJAGD?

% $) %( +) 7$ ()7 '%% * ! $ ! $ +8 $+' + ' &+ !&+, 1'-* '/& . ! $ +7 '&, ,6 !& & ! *+8 ' 7 '-, JFFCFIIAJI4 '*, 8 IIIIIGEDHH > ? % $ , " " $)* *'( *,14 *'" ,4 *+'& $4 # '. *4 -+!& ++4 '. *&% &, *. &, $' & @EK ( *8 &&-% > F 8 F *'* ? !& & AIFCHCFHGGC< AIFCHCFHFEC > ? $, )* )3 :>199974 %( < %'&, + & , BAK * , ' !&, * +, . *1 %'&, '& (*!& !($ %'-&,7 $$6 JEADIIAIDJ > ?

)* ) $$ ! )3 +7 FAAA<8 '&/ * +7 ( +!, 6 BA4AAA<84 $-0 6 BF4AAA<84 +!, 6 CF4AAA<8 !&! '&$16 CA4AAA<8 JHGFGBAGDE < JIFAEHCJDC7 > ? &* , (* ) # $* %( & < '** ,!'& ' & % > '* ( ++('*, (-*('+ ? !& &1 ' , & /+( ( *+ ' 1'-* '! 7 '&, , 6 CCGDCGE4 CCFACFA > ? (

&*%& & ( $ *.! 8 ($ $$ ,1( + (,'( ', * ' * 4 * &4 1 ' * 4 * *4 ,, *1 '* '' !+ '-&, (*! +6 *% &, IDJAHBFDBE <JECDEBBHJB > ? * * , )4 5 % ( 6 ")% &+, $$+ -* $ * $ *%+7 7 !* +1+, %+7 , $ , ,'*+7 ! '''*( '& +4 ++ '&,*'$+ , 7 $$ &, *& ,!'& $ &. +,! ,'*+7 JICCBAAECC ///7 ' * *'-(' '%( &! +7 '% > FIBHA?

)" ( +(* % ""(%%# $ $ ++ + , '*.'*!%4 +, *,+ B+, -& %'*&!& ,' . &!& 7 $,24 '0,*', , 7 '&, , JICCEIBGJF > GACFH?

%$ + * $ " )) ) !$'*!& 3 $'/ * #!& > '-*+ ? $+' '& - ,!& * '-*+ '* % #!& $'/ *+ !& -. JFCHCCAGHG > % $ $/ @BHFA< +('&+'* '.,7 & CFBHBHD4 CECBGEJ

( %4 %$ $ ( '&+,*- ,!'& '(+ 3 ! + /!, ,, / + *''%4 %($ ( *#!& 4 /' ! ,+4 !&+, $$% &, !$!,1 . !$ $ 6 IGJIGDGJIA < CHABBAA > ? "%* %( ) " ;@9)'#*() * &% -& $!%4 (-+ +7 BH$ '&, , JBFIGCDCAI > ?

%( -$$ + %7 ?

%#&+* ( %+() '&$17 '-*+ + 1 !&!+,*14 ! '&, ,6 + ' &"!% < (-+ 6 > ?

+ * %$) $ "" )+ *) % 1 4 ' * + * 8 *!% *1 ,' '& *1 $ . $ '&, , . $!% JICDIHEAHA7 > ?

%+* % ( ( $* ") "+.+(/ / !& *+ F8+ *! +4 * +7 $ ++4 !.! < *-2 > *! +% , +?7 ! 8 & -$!% ' !% JHGDBDDECE <AIDCGFHDECE +.+(/ $ 7 ) " (, $ *+ /!, < /!, '-, '* ,!'& 4 * +4 - !4 '& , 4 '& 4 '( & * !&, 7 JICDJGGEHE< JIGAEEEABH< CHBACGC7 > ? &&/ (( +( +4 )* , * 1 *+ /!, % &1 +++ -$ % **! +7 !+!,6 8 8 J4 !*+, $''*4 0%! $ 2 4 !& * -* 4 * '7 JICCEICJHA7 !+,* ,!'&= BAA<87 > ?

&* , (* ) # $* %( & < '** ,!'& ' & % > '* ( ++('*, (-*('+ ? !& &1 ' , & /+( ( *+ ' 1'-* '! 7 '&, , 6 CCGDCGE4 CCFACFA7 > ?

( *# $* - * %+* # $ )1 '%($ , -* '* "'!&, ( !&+4 # ( !&4 , &&!+ $ '/4 *, *!,!+4 +('& 1$!,!+4 +$!( !+ 4 + ! ,! 4 & *. !&"-*! +4 ( * $1+!+4 *'2 & + '-$ *4 $ ( !&4 ,! "'!&,+4 %-+ -$ * ( !&+ , 7 '&, , *7 ! ! !& 4 * % &, * -!$ !& 4 . $!% * ' JFGBBHIIFD4 JIJAGGFDHB7 > ?

) .* $) %$ +&*% > / ()1 '&. *, !+ 1( 4 . *+, 14 0!, ( *%!++!'& < -& * $ $ -! & JGDHBGJDDD< JICDACDEEG< JBFIGGDBHD7 .!+ +'$-,!'&+ ' @1 ''7!&4 ///7.!+ +'$-,!'&+ ' 7!& > ?

(*)1 %" )1 ! $* )1 %($)1 *#+4 *+4 ,,''+4 & % *#+4 & !$ + & * %'. 1 + * ,* ,% &,7 . !$ $ , + * -* $!&! 4 '*.'*!%7 CI8DB 17 $$6 JHGEEAICAJ4 JECCEFGACH > GABBI?

%%

-)1 %% -)1 7 * ,% &, '%($ , '$-,!'&7 BAAK 1-*. ! ! !& 7 '&, ,6 *7 4 7 7= %%-&'$' !+, JJCCFDFEDH4 * ' > ?

#&%(* & $ ) %$/ * '# ,/!& ++ ,, BFA / ,,+ %-+! +1+, % '* + $ 7 !& $1 '&, ,6 JFFCGFCBCE > ? %* %% %+$* (1 #%+$* '& ,*'$$ 1 3 + '-&, *4 ' '$ 8 * '7 '&, ,6 JICCBDBDJJ7 > ? #)+$ <B6 1 ( $ & / -&( # /!, !&, *& ,!'& $ / ** &,17 ' $ FAAD4 F8+ *! +7 -$$ BAIA 4 4 '&& , + * %'.! 7 JBFIIABAHF7 > ?

"%* %( " $ %*%+" # - * '*,- - + '-+ 4 * E4CAA4 @ IAAA<8 +)%,4 *'# *+ 0 -+ 4 '&, ,6 JFCHJEJGJA4 &-!& -1 *+ '&$1 > ? , " " +.+(/ %- %+) ) !& -. % 3 C<D $ ,+ !& '& '* + $ 7 '* , !$+ '&, , JBGHCBAGDE > ? , " " ; ! % %" >DA$ # +?7 C # & * '/ -$ '$$ >DI$ # +?7 B # % * ' >CA$ # +?7 B # .'*$!%>BH$ # +?7 B # )- % >BE$ # +?7 &, JGAECDCICD > ? $ ( %$)*(+ * %$ ;4< $ ,+4 % "! ,'* 3 C $ ,+ '. *$''#!& + !*('*, *' 7 '&, , ! '& $,'*+4 CHEJAAE< IIAFDAAHHH7 / + ! , ///7%! '&* $,'*+7!& > ? "%*) %( ) " :>99 '3#* $ ' '**' '*.'*!% B7F % *'% ,!'& $ ! / 1 /!, $$ ((*'. (*'" , !& * 1 ( ' + + + ! ' & 7 '&, ,6JICDGCGGFI<IDAIBHDB HG > GACJE? ,

+( ( &+ !,, &+ '* JJCDIGAHDE7 > . !$ $ ?

() $ + $ 7 $$8 * &, '$'-* > ?

+ + &+&) %( ) " ; %'&, 9+ '$ 4 C % $ (-(+ & C % $ (-(+7 '&, ,6 JICCBFDFGD< AIDCCCHGDHC > ?

+)) ( / '$ + $ * '7

$ % ) %( ) " * , +7 *& $$6 CHICCHJ7 >

* 8 ?

, " " %$ ( $* ) %& 7% % GF +)7%,+7 , # $ 2 4 ((7 *- , !-%4 ,'* 4 * '7 '* , !$+ '&, ,6 JICCBDDDBE > ? $* " ) %& =3>#; $ ) &'7D4 + '( &'7 JE4 & * $ ,'* + & * +! -$,!($ 04 = * '7 JIJAAEHIDA <JECCEDEJIH > ?

$+) ; " *- * " * $ + -*!,1 '* + $ , !*.' %4 * '7 '&, , IJAEGHDIAG > ? : '-,*! * ++' *'#

?> )'# & (*# $* %( , + $ '* CC $ + , '7 '&, ,6 .+* ! , + JHGEJDGBBJ >CK * (($! $ ? > ?

%( %+

" ) $ "/ "% * 1 :3> *'% & -$!% 4 1 ,' $!. -$$1 -*&!+ B ( *,% &,+7 '&, , JECCAFHBFB > ? / &%)) )) %$ %-& $'/+ , ,,4 ! /!, ' -( & 14 , '%('-& / $$4 BFA%C +-( * -!$, * & BHA%C $',4 %($ +( '* * &!& & ( *#!& 7 ' & !$!,! + . !$ $ 7 '&, ,6 JICCBCEIHB > ?

$* "%* " $ /!, '-, '-+ !& & '$ 4 *-$4 *!,'& 4 !*! '4 % '&, , JHGGGCBEAH > GACID?

-* 7 $! '4 * %4 '$!%7

" *( $) ( '+ ( %( % !&, & & "' + !& *& & -+,*! $ +, , 4 * + *4 + $ *1 GAAA<8 /!, +-( *.!+'* $! &+ 4 + $ *1 JAAA<84 '&, ,6 IIAFDHEBIA > ?

$* ( %+) 7 ' '/& !& &, *-27 !& CC +)7% /!, (*'( * *' ++7 6 IIIIJAJAIF > ?

$* & )*(/ &(% + * %$ ++!+, &,4 # '* ,'*+ & *!. *+ '* * % -0 ( +,*1 + '( !& ( &"!%7 '' + $ *1 '* *! , & ! , 7 '&, ,6 JICCCDGJFE > GACAD?

$* &(%& (*/7 &"%*) %( "'!&, . &,-* . $'(% &, '& + < #!& +!+ !& '-, ' /!, $ * ,!,$ (* * $1 !& * '4 ,'* 4 . $!%4 '$. 4 -. %4 *& 7 '&, , JIJAGJDDGA< JFCHGJFCJA7

$* +* $ %( * (-, *$'-* !& '* = * '7 * + *+ & (($17 *'% +-**'-& !& * + '&$17 '&, ,6 JIFAEFABFC < JIIBICFECB > ? $*

( $ ( # (/ * ,' , *!% *1 ,!'& '* %! 1 * CABD8BE7 $#8!&8!&, *.! / E<AG<BD > - + 1? , BC7AA &''&8 , &1 '&. &, ! ''$4 '8 '+ 8 8 * $4 $ , = ' /!, $$ , +,!%'&! $+ > ? $* * $ $ (7 & * .!& %!&!%-% 0( *! & ' B1 * 3 -,' * ,+% & /!, #&'/$ ' # , -( ' ,/ * '* $ +, , '%( &1 !& * '7 '* , !$+ '&, ,6 CHDDFAF< FAG< FAH7 > ? $* ) - ) (1 * $ $( *4 !& + ''#7 (($1 ( *+'& $$1 ,' : '& -!& '+ * 3 +, -* &,;4 * ' > ? $* # " %## ( * - , '-&,+ ++!+, &, /!, #&'/$ ' '%(-, * 3 $$1 '* $'& !& $ & -, 7 '&, ,6 JICCEIIDFF > ? $* ()%$ " ( , (1 * %) * +! !& !& '$. & +-**'-& !& % 1 '&, , 6 JICCJGEDJE4 CEDICCF > GADFF? $* ; %+) # ) %( '% & , '$! ' & %!$! + /!, ( ++('*,+7 $ + $$ 6 CCFCHBC < JIFAIAHJCB = (-+ > ?

$* # %( %+&" $ '*.'*!%7 &'/$ ' ''#!& ++ &,! $7 '&, ,6 JIJAECCEEA < JAEJAHJHGJ7 ( $*"/ ( '+ ( $ %%( -% !& + ''#4!&, * +, & ! , $ + '&, ,8 JGHDBFIIIC > ? ( $*"/ ( '+ ( ( , () %( !&! -+ !& * '7 '&, , JECCEFEFDJ< IDJAIABIDJ

" ) " ) & %&" $ 3 % 0( *! & & ++ *17 * ,* !&!& (*'.! 7 ',+ ' -& / !$ 1'- *& $', ' %'& 17 '&, , '& 1 '& JABBGIEHJI ,/ & BA % 3 E(% > ?

$* ( , ( %( )- ( % 2 '' + . ! $ '* '%( &1 !& %! 4 & + !7 '&, , * .! '& JCCFJAGJAH7 *' ++!'& $7 > ?

$* 24 ""(%+$ ( %%!1 !, * 3 !, & $( * !& * '7 '&, ,6 JIFAEFGFDH7 > ?

'+ ( ( ) % ;999 *% CFAA ,'&& + '* $'& , *% *, *7 '&, , '7 JBJGDHCJEBBG > ?

, " " ( , () %( # +# & $! , . ! $ ,' /'*# !& '-, ' /!, '' 0( *! & 7 '*# '* %!&!& '&,* , '%( &17 0( , $ *1 +7HFAA<8 (7%7 '' $$'/ & 0,* , * -,1 '-*+ & '-,+! ' 7 $ + '&, , *7 * + JBFIJIAFJJ7 > ?

+) %( ) " (%+* ( % *% ' '* -+ &' AC EABF '&, , JICDAGGBIG4 IIAFBAGDAB > ?

$* +( $*"/ $ ($ + $ + !*$+< + $ + '1+ G&'+4 '-&, ++!+, &, > -$$8,!% ? B&'4 $( *+ E&'+4 -*!,1 - * + C&'+ $$ ($ & , JECCEECHIG7 > ? $* " ) (" *% -%(! %( &+ -$!% '& !&!+7 * &, '&, ,6JGHDHEEHBD $ %%( 0 $ $ %%! * )-!* ,' "'!& 1'-& 1& %! , % !& ' '&-, * # +'*,4 ' % $'7 0 $$ &, + $ *1 ( # . !$ $ /!, '%%' ,!'&7 $$68 JJCDGDJBEF ,' ** & & !&, *.! /7 % # "$ 8 ( # ( )-!* +4 * ( ! +! & *+ /!, %!&!%-% , * 1 *+ 0( *! & /!, '* $ * /3 ( ','+ '( #&'/$ 7 &, * +, & ! , + % 1 '&, ,6 JICCEGADDE3 % !$ 7 7 ' & = * @ ' ,!% $!& 7 '7!&7 ( $*"/ ( '+ ( %( * (-, ', $ !& '*.'*!% ' 58 ''# ,' (* ( * +, '' $ +7GAAA8 IAAA4 ''% '1+ +7FAAA7 '' 3 '%' ,!'& (*'.! 7 '&, , JGHDHEDJED4 AIDC8CEBAEEF7

#(/1 $ ,%+(1 ($ . '4 '*(!' &&'. , '* + $ 4 '&, ,6 HIHFEGDGGC<JGGFFDGEDC7 > ? ( $*"/ %( ) " * #&% ,* . $$ * CAAH %' $ /!, < & $$ ' ( *%!,7 '' *-&&!& '& !,!'& '&, , JHGFDDJCHD7 " 8 $ ( % !$ *! ! #8-( /!, +' , *!&# + >* #? -!$, '& F7F ,'& CAAG %' $4 / $$ % !&, !& 7 '&, ,6 JEADCHCDII > ? %( ) " (+* # $ ;99A1 / !, EAAAA #%+ '& 7 '&, , JGHDEEADDA > GADEJ? $ ( %" (% )&%(* ;99= +!$. * #% IJCJI '* + $ (*! CIFAAA< & '&, , JGHDDHDICC > ? %( ) " 1 & " '& !,!'&7 JDCFEGGGBC7

" $ %% '&, ,6 > ?

$* %" (% !4+& $%* %'* , & D 1 *+ '$ 4 '&, ,6 JECBIHEEDH > GABGG?


Amcho Awaz June 1_Layout 1 31/05/13 5:47 PM Page 5

Ponnje<Sonvar, 1 Jun, 2013<

Rajkaronn

5

BJP-chi raxtriya boska Gõyant Bharatiya Janata Party (BJP) hanchea fuddareancho mellavo Junache 7ver thavn Gõyant zavpacho asa. Hea mellaveant BJP-che fuddari UPA sorkaracheo chuki ani vaitt rajkarbar hacher bhor ghalpache asa ani tech porim BJP-che sorkar aslolea prantamni borem rajkarbar zata temvui ‘highlight’ korpache asa. 2014 vorsant zatolea lok sobha venchnnukeche toyarechi hi boska zavn asa. Halinch J.P. Nadda BJP-cho raxtriya chittnis he Gõychea potrokaram lagim uloitana hi khobor sangli. Hea mellaveak BJP-cho odheokx Rajnath Singh yetolo ani toch hea tin disanchea ‘convention’-achi yezmanki choloitolo. Junache 7 tarker BJP-che pod odhikari (office bearers) asa tanchi boska zatoli zalear ‘National Executive Meeting’ Junache 8ver ani 9ver zatoli. BJP-che orixtt fuddari zoxe porim L.K. Advani, virodhi pokxache fuddari lok sobha ani rajya sabha

Arun Jaitley ani Sushma Swaraj, adlo BJP-cho odheokx Nitin Gadkari, Murli Manohar Joshi, he hajir ravtele. Sangta tea pormonnem 35 prantantle 340 protinidhi yevpache asat mhunn kollon yeta. Hea tin disanchea ‘convention’an Bharotantli rajki poristhiti

hacher bariksannin niyall zatolo. UPA sorkaracho opes (failures) skuttavn tancher chorchea kortele. Bharotachi ortik poristhiti, mhargay, broxttachar ani ghottnnent sthaploleo sonsthancher UPA sorkarachem akromonn hea sogllea vixoyancher niyall zatolo. UPA-cho

2014 Lok Sobha venchnnuken kallo rajkarbar porje somor uktto korun porje bhitor zagrutay haddpachi BJP-chi yevzonn asa. BJP-chea mota pormonnem UPAk anik hok’k na Bharotachea sorkarachim sutram aplea hatamni dhorunk karann tannim porjek fottoilea. ‘Food Security Bill’ jem gorib porjechea faideachem asa tem azun pas korunk ghoddonk na kiteak tache vixim UPA gombir na. Lokpal Bill zaka porjechi magnnim asli temvui UPA sorkaran ‘pass’ korunk na. Jedna potrakaramni magnni keli ki 2014 vorsachea lok sobhechea eleisanvan BJP-cho prodhan montri umedvar konn astolo kai mhunn, tannem sanglem ki ho vixoy BJP-cho ‘Parliamentary Board’ yogea vellar suttavo kortolo mhunn. Yeta tea eleisanvan BJPchea fuddariponna khal NDA sonnsonnit zoit melloitoli ani kendrak fuddle sorkar ghoddoitoli mhunn tannem akhrek sanglem.

Prodhan Montri podak Uma-cho Advani-k tenko NOVI DIL’LI: BJP fuddari Uma Bharati-n Narendra Modi-chea NDA-cho prodhan montripodacho mukhel umedvar mhunnpachea daveak lokam fudddem avhan kelem, ani L K Advani-k hea podak tenko dakhoilo. “Vhodde sonkhen lokank akorxit korta tea karann ek fuddari Prodhan montripodacho umedvar zaina. Narendra Modi-cheach bhaxen, zor hanv khoinchea-i zagear gelim zalearui lok yetole,’ mhunn adle Madhya Pradesh mukhel montrin sanglem. Namnek lagon Narendra Modi-k Prodhan montripodak umedvar mhunn dorxoupachea vixim Uma Bharati-n fokannam marlim. Zalear, ti Advani-chi tust kortali, zachi rajki vonvasantlea Uma-k BJP-n portun haddpan khub mhot-

vachi bhumika asli. “Advanik konnakui sor korunk nezo,” tinnen sanglem. Tech bhaxen ti eka dusrea zagear uloli. “Zaitea lokamni borabor bosonk zai ani prodhan montripodacho umedvar konn zatolo hache vixim nirnnoy gheunk zai. Atal Bihari Vajpayee ani L K Advani osle fuddari zannim zaitem yogdan kelam, itlem ki te podar aslear vo naslear tanchem mhotv unnem zaunchem na. Advani ek sant,” tinnen mhunnlem. “Fokt vhodde sonkhen lokank akorxit korop karann asonk zaina. BJP-che dusre-i fuddari vhodde sonkhen lokank akorxit kortat. Modi tanche modlo eklo, toxench Advani ani Sushma Swaraj-ui. Hanvui vhodde sonkhen lokank akorxit korpi,” mhunn tinnem fuddem sanglem.

Kongres Pokxak tegamchem fuddariponn

Halinch ‘United Progressive Alliance’ (UPA-2) sorkaran 4 vorsam sorkar choloiloleachi somarombhnni keli tea vellar Kongres pokxan sanglam tea pormonnem 2014 lok sobheche venchnnuken Kongres pokx lokam somor 3 fuddareanchi ‘joint leadership’ ghevn vetolo mhunn. Hi ‘joint leadership’ mhollear prodhan montri Manmohan Singh, Kongres odheokx Sonia Gandhi ani “fuddaracho prodhan montri Rahul Gandhi”. Kendr mahiti montri Manish Tewari hannem sanglam tea pormonnem tegaimchea fuddariponna khal UPA fuddlem eleisanv zhuztoli. Kamal Nath zo zavn asa ‘parliamentary affairs’ montri hannem sanglam tea pormonnem Rahul Gandhi hannem Kongres pokxa bhitor ani odik korun tornnatteam bhitor novi umed ukti kelea ani tea khatir 2014 lok sobheche venchnnukek Rahul Gandhik prodhan montri umedvar mhunn jahir kortolo. Kamal Nath hannem fuddem uloun sanglem ki ho vell bhes boro asa

pokxachem fuddariponn Rahul Gandhichea hatan diupak. Kamal Nath hachea nivedona voilean oxem dista ki yeta tea kallan Rahul Gandhik prodhan montri umedvar jahir korcho mhunn Kongresvaleancho ‘demand’ odik ani odik vaddtolo so. Manish Tewarin jem nivedon kelam tache vorvim Manmohan Singh, Sonia Gandhi ani Rahul Gandhi ‘joint leadership’ ghevn venchnnukek fuddem vetole mhunn. Taka lagon oxem-i provar zata ki Kongres-ik fuddlem eleisanv Rahul Gandhi v/s Narendra Modi zalolem naka mhunn. Zoritor Kongres pokxan fuddle venchnnukek ‘hattrick’ keli ani UPAcho sorkar tisre pavtt ghoddlo zalear he pavtt Rahul Gandhi prodhan montri zatolo hantun matui dubav na. Zoritor Kongres-ik fattle pavtt mevlea title ‘seats’ mell’le na zalear ghoddie Rahul Gandhik prodhan montri korpak kottinn zatolem oxe zaite rajki pandit mhunnta.

komponen taka min kaddpacho kontrad dila mhunnttoch thoimsorlo to ek nagrikui zavpachi sondhi ghetolo hantun kosloch dubav nam. Hem vachun zaite tache rajkornnantle dusman khoxi zatole ani chodd korun Kunkolle motdar songhantlo amdar Rajan Naik, karonn tachea motdarsonghantlo tacho ek kantto pois zalo. Hem sogllem chintun atam Malaysia-nt legit amche Gõykar montri zavchenant mhunn konnachean khatri dium yeta? Montreachi khobor sodduch punn atam thoimsorlea futtbol khellant sud'dam Joaquim Alemao-acho ek pongoddui samil zatolo xem dista. Atam bhavanchi ixttagot porot ek pavtt zomli zalear Churchill bhavancheai pongddant soroll Malaysia-nt thavn khellgoddi Gõyant.

Dr Gomes-ak aplo ek vangddi mhunn svikarla hi gozal zori dotorak pottlea tori-i punn Manohar Parrikar ani Dr Gomes-ache vichar veglle. Dotor jem apleak Parrikar-achem pottonam tem to taka soroll virodh korta. Heram bhaxen soglleach vixoyancher boilam bhaxen "hoi-hoi" mhunnpi dotor nhoi oxem zaite zann sozmotat. Mopa vixoya vhoir dotoran BJP-k aplo virodh dakhoila hem sogott zanna. Punn je meren koslench pod nastana Dotor BJP-nt astolo te meren aplo nakar ditoloch karonn ek pavtt koslem-i pod hatant ailem mhunnttoch sogllem "Ram-ram". Anik ek dusri goxtt: Manohar Parrikar aplea mon’xank mat punn niraxi korinam ani bhov korun Saxttintlea mon’xank to niraxi zavnk soyeguch dina, karonn hangach tor tacho fuddar tharlolo asa. Mhunnttoch dotorachem kam piklem.

Ambott-Tikh

Aurelio ViegAs

Poilim Dabolle.... uprant khas dorzo Dor eka ganvant sodrer aslolea sorkarache kaim montri/amdar dor eka ganvant vochun Gõyank "khas dorzo" (special status) mellovpacheo sobha ghetat. He oxe sobha ghetat tem pollovn hanschem kai roddchem hem sozmonam ani konnakui distolem ki hanchem Kendr sorkarant kainch

cholonam. Tankam fokt porjecho tenko zai. Sodheak Gõyank ho khas dorzo mellovn ghevpachem kam BJP sorkaran Montri Alina Saldanhachea hatant dilam, punn hea tachea sobhamni taka itlo sohokar mellonam tem pollovn Manohar Parrikar boroch bejearla oxem mhunnttat. Porjek sangatak ghetlea xivay kainch ghoddonam mhunnpachem sot BJP-k pottlem mhonnllear kovtuk korpachi gozal karonn hea adim Manohar Parrikar-an tor sogllech vixoy khas apnnech ghetleat ani kaim pavttim eka amdarak pasun tachi zanniv asona. Gõyche porjeche tumi fuddari mhunnttoch tumi Dil'lint vochon ho prostav manddat. Gorje viret Gõykarank sobha ghevn modim kiteak ghaltat? Ghoddtta zalear ek korat, poilim tumchea sorkaran ghatlolem hem Mopa chepem Gõykaranche tokle vhelem kaddat ani uprantuch khas dorjea khatir sobha gheyat, nam tor tumchea khas dorjeache sobhek osoch komi lokancho protisad melltolo ani khas dorzoi.... ek soponuch urtolem.

Mopa Mopa nakach naka! MOPA vixoya babtint Manohar Parrikar mhunntta ki ‘Navy’ Dabolle vimantolla lagim sudharop korunk ek kuskuttacho zago divpachi na, punn magon pollenastana Parrikar poilench aplem tambddem kiteak mhunntta? Sodheak ‘Navy’-n hem Dabollechem vimantoll bekaidexir ritin aplem kelam punn aiz itlim vorsam zalim ekui Gõychea sorkarak tankonk nam ‘Navy’-k thoimsorlean bhair kaddunk. Ani ek pavtt Mopa vimantoll toyar zatoch amkam Gõykarankuch ‘Navy’ bhair uddovche nant mhunn konnachean khatri dium yeta? ‘Navy’ tor toyaruch asat punn dusrem vimantoll Gõyant nam mhunn te sodheak ogi poddleat. Ek pavtt Mopa vimantoll suru zalem mhunnttoch Dabolle vimantollar fokt vimanam visov ghev-

pachem vimantoll zatolem. Zor BJPk Mopa vimantoll zai tor tannim ek kam korchem. Lok Sobhecheo nivoddnnuko yenvche adim aplea nivoddnnuke jahirnameant apunn Mopa vimantoll koxe-i toren kortole mhunn chhapun haddchem tedna Gõyant konn jikhon yetolo tem uprant porza tharaitoli.

Joaquim Alemao Malaysia-nt? Zori Joaquim Alemao-ank chodd khoxi asli Gõyant minacho dhondo korpak punn noxiban taka titlo sangat divnk nam. Punn koxich har mandun ghevpi Churchill bhavantlea hea bhavan xekim Malaysia-nt vochon hem aplem sopon purnn korpak yevjilem. Sodheak tori Joaquim Alemao apli khattli-pottli ghevn Malaysia-nt gela ani thoimsorle eke

Dotorachem kam piklem! Moddganvchea Ravindra Bhavan vosreant halinch Dr Hubert Gomesak Fatordachea Damu borobor mukhel soireachea nathean hajir astana dekhlo. BJP-chea fuddareamni

Rupea Podd’dear Kangana-cho novo ‘Ashiyana’ Udheogik mollar vavurpi asum vo bollywood-antlim kolakaram asum, tanchea khasgi jivita vixim soglleankuch utsukta asta. Tanche gunn ani ogunnachi cheorcha vorsachim vorsam cholta. Tanchem jevonn-khann asum vo nhesonn-pangrunn asum, tem zanna zavn gheupak soglleankuch umed asta. Cholchitrantlo khoinchoi kolakar jedna ek novem ghor gheta, tedna he gozalichi soglle kodde cheorcha cholta. Fattlea disamni

Mukesh Ambani hannem ghetlolea novea ghorachi cheorcha sogllech kodden choltali. Atam bollywood-ant cheorcha asa ti Kangana gheta tea novea ghorachi. Tannem Mumboi Bandra vattharant ek novem ‘duplex’ ghor vikhtem ghetlam. Ani sod’deak tem hea novea ghorachem ‘designing’ korpak khupuch okupad asa. Atam meren Kangana aplea avoi-bapai sangatach ravtalem. Bandra hangachea ‘fancy colony’ hantunt tannem novem ‘duplex’ pod’dotichem ghor ghetlam. Hea ghorachem ‘interior’ ani ‘designing’ hantunt tem khupuch ‘busy’ asa. Oxem ason meren tem aplem ‘shooting’ korpak koxench chukoina. Sod’deak tem ‘Revolver Rani’ hea cholchitrant mukhel bhumika korta.Hea cholchitrachem ‘shooting’ chalu astana, tem sompoun zo vell taka mekllo mellttalo, tem to vell aplem novem ghor nettovpa khatir bhettoitalem.

Parineeti-Ranbir-achi cheorcha ‘Rock-Star’ Ranbir hachem nanv khupxea ‘heroines’-am kodde sor kortat. Deepika Padukone, Katrina Kaif hanchea fattafatt atam tachem nanv Parineeti Chopra hachea nanva kodde sor korpak survat zalea. ‘Ishq Zade’ hea filmantlean cholchitramni proves korpi Parineeti Chopra mhonntta, “Bollywoodant hanvem zorui konnaim kodde ‘flirt’ kelem zalear, hanv tem Ranbir Kapoor hache koddech kortolem. Mhaka to khup avoddtta. Amchi hi zoddi (pair) ‘Rock Star’ zoddi zavn asa.” ‘Sawariyaa’ filmantlean cholchitramni bhitor sorpi

Ranbir Kapoor-an atam meren 19 cholchitramni bhumika kelea. ‘Wake up Sid’, ‘Rajneeti’, ‘Rock Star’

Inspector Rani Mukherjee

‘Ishq in Paris’ ani Preity

Bollywood kolakarn Rani Mukherjee-in atam meren sabar Hindi cholchitramni tore-torecheo bhumika korun lokachim kallzam ani monam jikhon ghetleant. Tech porim cholchitram pollevpeamni taka khupuch yevkar ani xabaski dilea. Atam Rani Mukherjee poilech pavtt ek veglle ani avhan divpa sarkhe bhumikent dispachem asa. Yash Raj banners hanchem ek novem cholchitr ‘Mardani’ hea nanvan veginuch yevpachem asa, ani hea cholchitrant Rani eka pulis odhikareachi bhumika korta. Hi bhumika korpa khatir Rani Mukherjee haka ‘ruff and tuff’ dispachi khupuch goroz asa. Rani atam thavnuch he bhumikechi toyari korta.Hea cholchitrachem digdorxon Pradeep Sarkar korpacho asa. Hea adim Ranin Pradeep Sarkar hachea

‘Ishq in Paris’ hea cholchitrant namnechem cholchitrantlem kolakar Preity Zinta hachea jivitacher chitrikoronn kelole kaim kherit dekhave asat. Tech porim cholchitracho digdorspi Prem Raja hachea jivitantlea khinnancherui kaim dekhaveanchem chitrikoronn kelam. ‘Ishq in Paris’ hem film puray toren mhojer atthaplolem na, punn kaim prosong je mhojea jivitant ghoddon geleat, tanchem chitrikoronn hea cholchitrant kelam. Tech porim digdorpi Prem Raja hachea jivitant ghoddloleo kaim ghoddnuko ami hea cholchitrant dakhoupache proitn keleat, oxem Preity Zinta hinnem eke karyavollint uloytana sanglem. Preity Zintan hea ‘Ishq in Paris’ hea cholchitrant eka Indo-French tornattea cheddvachi bhumika kelea. Tem Paris gelea uprant eka cheddeachea mogan poddtta. Mog korpa khatir Paris hem ek ut’tom xar zavn asa, oxem Preity-chem mot zavn asa.

ani ‘Burfi’ hea sarkhea cholchitramni bhumika korun tannem lokachim kallzam ani monam jikhon ghetleant. Sod’deak Ranbir hachea kodde ‘Yeh Jawani Hain Diwani’, ‘Besharam’ ani Anurag Basu hachem anik ek cholchitr asa. Parineeti sod’deak ‘Hansi to Fansi’ hea cholchitrachea ‘shooting’-ant okupad asa.Sidharth Malhotra ani Esha Deol him tachim ‘coactress’ zavn asat. Parineeti hannem 2011 vorsa ‘Ladies versus Ricky Bahl’ hea cholchitrantlean cholchitranchea mollar proves kelolo.

‘Laga chunari mein daag’ hea cholchitrant bhumika keloli. ‘Yash Raj banners’ hanchea zaiteach cholchitramni Rani Mukherjeen hea adim bhumika korun zoit melloylam.


Amcho Awaz June 1_Layout 1 31/05/13 5:48 PM Page 6

Ponnje<Sonvar, 1 Jun, 2013<

Vicharkhonn

6

Manestanchim utram

Xembor Tok’ke!

Khoro ixtt zaunk zaitem bhogsunk zai, zaitem visrunk zai ani zaitem sonsunk zai. - Anna Robertson Brown

Amchem mOT

UPA Sorkaracho Rajkarbar ‘United Progressive Alliance’ (UPA) hannem 2004 vorsa Kongres pokxachea fuddariponna khal Bharotant poile pavtt sorkar ghoddlo. Ho sorkar 5 vorsancho kall thoglo. 2009 vorsant zalole lok sobheche venchnnukent Kongres pokxachea fuddariponna khal portun dusre pavtt UPA-n kendr sorkar ghoddlo. Atam UPA-2 hea sorkarak 4 vorsam bhorleant. Hea mhoineache 22ver UPA-2 sorkarachim 4 vorsam somorombhunk ani UPA sorkarachim 9 vorsam somorombhunk ek dobazo ghoddun haddlo. Hea dobajeachea somoyar uloitana prodhan montri Manmohan Singh hannem aplea sorkaran porje khatir kela tea borea vavrachi mahiti dili. Punn je ghottalle (scams) ghoddleat tanche vixim zobor kaim uloilo na. Hea somoyar Smt. Sonia Gandhi UPA-chi odheokx hinnem aplea uloupant sorkaran borem kam kelam tea khatir sorkarachi thoknnay keli. Itlench nhoi, antrea poirean lok sobhecho kamkaz bond dovorpak proitn korta mhunn BJPchi ttika keli. Akhrek aplo prodhan montri Manmohan Singh hacher purnn borvanso asa ani apunn ani UPA tachea fattlean okonddponnim ubim asa oxem sangun virodhi pokxanchem tondd bond kelem. UPA-chea 9 vorsanchea kallant bariksannen nodor marlear oxem dista ki UPA1 sorkar mhollear UPA-chea sorkarachim poilim 5 vorsam, atanchea 4 vorsam poros odik borim aslim oxem konnui mhunntolo. Karann poilea 5 vorsamni sorkaracheo chodd nhoi punn thoddeo somaj-kalyan (social welfare) hache yevzonnen vevharant ghatleleo. Ani mhotvachem mhollear hea 5 vorsant UPA sorkarachea fuddareanche broxttachar ani ghottale nasle. Heach khatir 2009 vorsa Kongres pokxachea fuddariponna khal UPA-n sonnsonnit zoit melloilem ani dusre pavtt kendran UPA-cho sorkar ghoddun haddlo. UPA-chea poilea 5 vorsanchea kallantui BJP sorkar Manmohan Singh haka ek oskot prodhan montri mhunntale. To favo tea vellar nirnnoy ghena mhunn tacher arop ghaltale. Sogllo ‘power’ prodhan montreaxim aspak zai punn UPA sorkaran to Manmohan Singh hache lagim na, punn Sonia Gandhi-n sogllim sutram aplea hatan dovorleam, oxem mhunnonui BJP-che fuddari ani dusre virodhi UPA-chim fokannam martale. Itlem-i ason 2009 vorsa UPA-n lok sobha venchunnuken zoit melloilem. UPA-2 hea sorkarak atam 4 vorsam bhorleant. Hea sorkaranui chodd nhoi zalear thoddeo punn somaz- kalyanacheo (social welfare) yevzonneo ghoddun haddleat ani Bharoti porza ticho lab gheunk laglea. Punn teach borobor fattlea 4 vorsanchea kallant UPA fuddareamni khub broxttachar ani ghottale (scams) keloleachem sid’dh zalam. Sorkarachea yevzonneanchi mahiti lipun urlea, zalear ghottaleanchi mahiti ujea porim fankarlea. Heach karannank lagon 2014 vorsantlem lok sobhechem eleisanv UPA-k zoit ditolem vo har ditolem hem kalluch sangtolo. Fattlea 4 vorsank UPA-chea fuddaream lagchean je ghottalle ghoddleat te khorench loz haddpa sarke. ‘Common Wealth Games’ ghottallo, ‘2G spectrum’ ghottalllo, ‘Coalgate’ ghottallo ani halinch ghoddlolo ghuspagondoll zache vorvim don montreamni Ashwini Kumar ani Pawan Bansal – hannim rajinamo diuncho poddlo. Haka lagon UPA sorkarachem sthan sarkem khala denvlam. He ghottalle UPA sorkarak khorench dhokeache ani hacho faido gheun mukhel virodhi pokx BJP, UPA sorkarak chorpi ani luttmarpi sorkar mhunnon pacharta. Prodhan montri Manmohan Singh hachea itlo oskot prodhan montri adim kednach zalona mhunn tachi ttika korta. Hea ghoddnneank lagon 2014 vorsantlea lok sobheachea eleisanvant UPA-k harovn BJP-chea fuddariponna khal ‘National Democratic Alliance’ (NDA) sorkar ghoddtolo mhunn axeon ravta. He favtt punni BJP ani NDA fuddareanchem sopon purnn zait kai? ‘Print’ ani ‘Electronic Media’ vo vortoman potram ani ‘TV Channel’-am halimchea kallar UPA sorkarachi koddok ttika korta. UPA-k portun fuddlem eleisanv jikpachi xokeotay na oxem te dakholl korta. Tanchea sogllea karyavollimni UPA sorkarak portun eleisanv jikpak koslich sondhi mellchina oxem chitr dolleam mukhar chitraita. Hea ‘TV Channel’-ancher zatolea bhasabhasanim BJP pokxache protinidi UPAchea fuddareank chor ani fotting mhunnpak ekui sondhi vibaddina ani Bharotachi porza BJP-k NDA-cho sorkar korunk sondhi ditolo mhunn anvddeta. Kongres pokxache protinidi hea ‘TV Channel’-ancher aplea pokxachi rakhonn kortana spoxttponnim sangta ki ‘TV Channels’, virodhi fuddari ani thodde xharantle motodar amche borobor na zait, punn Bharotantli kheddeantli, ganvantli soglli porza UPA fattlean asa mhunn. Hea bhasabhasancho ekuch nikall dista to mhollear BJP-che nodrentlean Kongres pokx fuddlea eleisanvank sarko sanddtolo ani Kongresache nodrentlean fuddlea eleisanvank Kongres pokx portun jiktolo. 1999 vorsa BJP-chea fuddariponna khal NDA-cho sorkar ghoddon ailo ani Atal Bihari Vajpayee hachea mukhelponna khal 5 vorsam Bharotacho sorkar choloilo. 2004 vorsa venchnnukek vechea vellar BJP-n ‘India Shining’ mhunn mohim (campaign) suru keli ani ‘India Shining’ ho ‘advertisement’ korpak kruttanim duddu moddle. Durdoivan NDA jiklina punn UPA jikon aili. 2013 vorsant UPA sorkarachim 9 vorsam bhorlim tea somoyar ani 2014 vorsantlea eleisanvank toyar zaunche khatir UPA-n ‘Bharat Nirman’ hi mohim (campaign) suru keli ani ‘Bharat Nirman’ hacho ‘advertise’ korunk kruttanim duddu moddle. 2004 vorsa ‘India Shining’ hi mohim chalu dovrun tea vorsantlea eleisanvant BJP ‘shining’ zalina. Atam UPA-n ‘Bharat Nirman’ hi mohim suru kelea. 2014 vorsantle venchnnuken UPA tisre pavtt ‘Nirman’ zait kai?

UzVAddAchem kiRn

Dev Matecho Bhavart alvaro GomEs, Benaulim, Gõy.

Mayachea mhoineant, amchea Gõyant Maria Dev-Matechea manank zaitim festam zatat. Tiche porbek ''Mae de Deus'', ‘Mother of God’, Grikbhaxen ''Theotokos'', oxim veg-vegllim nanvam poddlim. Heach natean dhormik toxem ithihasik nodren kaim gozali hanv vachpeam somor dovortam. Khorem mhollear Moriechem jivit purayponnim niyalltolo zalear, tem bhavartan ani magnnea vorvinch xok’keo zaum yeta. Marie bhaxen Devachem utor aikotat ani samballtat tankam subhagi mhunno yeta. Ticho vhorto gunn zaun aslo bhavart, ani teach pasot tika poili bhavartinn, poili Kristanv, poili xis oxea veg-vegllea podamni ulo kortanv. Saibinn Maimcho bhavart Xubh Vortomanan zaite kodden porgott zalolo asa. Gabriel dutan tika dixtti poddon soddvonnechea kamant ticho sohokar maglo ani tinnem mhollem ''Hi polle Devachi chakornn, Devachea utra pormonnem mhoje sovem ghoddom''. Amchea modle zaite soro piyeopi tankam vicharit tor mhunnta, Kana toyar kelo Jezun soro kelo, ani tea ugddasan ami piyetanv. Hem sarkem nhoi, soro toyar kelo mhunn Devan maka piyeun lanch zau mhunn sangunk na, bogor hemvui ek bhavartachem sot. Karann Morien borea monan aplea peleachi loz rakhunk Jezuk bhavartan adhar kor mhunn maglem ani Jezun soro kelo. He suvater soro toyar korun Jezu mhaka piyeunk sangona bhogor soreachi khobor sangon apnnem haddlole Dev ollkhichi ani novea bhavartachi kobor sangta. Kanachi milagr somptoch, ani Marien ojap maglolem tem ghoddon yetoch Jezuche xis to Mesais ani Soddvonddar mhunn sotmantat. Dhorm dhutancho-i bhavart tea vizmita vorvim vaddta, ani Jezu makhlolo mhunn poilech pavtt te mandun gheta. Nanvant ani ganvant kaim na bhogor jim-jim besanvan amkam Saibinn Maim vorvim mell'leant tea-tea nanvan Kristi porza tika bhavartan ulo korta. Amchea Gõyantuch polleyat, Saibinnik zaitea nanvamni olkhotat. Xetanchi (fields), Montichi, Xharanchi, Borvonxeachi, Borfachi, Kurpechi Lourdis, Piedade, Konseisanv, Fatima nanvam asat, punn asa ekuch saibinn ani ti mhollear Dev Mata, punn zonn ekleache apurbaye pormonnem ami tika zaitim nanvam dileant. Amchea Gõyant kaim Igorzo Dev-Matek bhettoiloleo asat. Pomburpechi, Saligao-chi, Mazodd'dechi, Nuvem-chi (Mai-de-Pobres) adi hea xivay anik kitlinch Saibinnik bhettoilolim kopelam, Korjuvem Paitona (Saloi), Danua (Thivim) Pilganv (Bicholim) Moika-vaddo (Pilerne) Gaunsavaddo (Siolim) Devvotti (Lottle) Vit'toldas (Morjim) Cabo (Tonca-Taliganv). Purtugez Gõyam yeun toxench ''Capuchos'', Capuchin sonsthen Dev-Matechem devosanv hea bhandavollim vorvim Gõy bhor vistarlem, dekhunuch mhunntat zait ''amcho bhavart noi aiz kallcho punn Sam Franciska vellavoilo''. Tor bhavartan magnnean ani ap-domaunentlean amchem jivit zagear ghalun porot Deva xim portum-ia.

sElza loPEs

Tornattem Lekhok Inglez bhaxen ek mhunn’nni asa, ’99% is a shame, if you are capable of 100%’. Hi voll amkam ek unchlem ut’tejon diupi vo Highly motivate korun koxe porim mon’xan 100% mellounk kainch unnem soddchem nhoi ani soglle fator port’tun aplo Goal vo aplem sopon sakar korchem oxem sangta. Punn tea fuddem zannim Konnem hi voll sarki vachunk nam zalear ti sarki bore toren vach’chi. Hantun ek Condition asa tem mhunttlear ‘If you are capable of…” Hache pormonnem zori tunvem 100% mellounk zatali ani zori tuji itli tank asli vo kaposidad asli ani tunvem zor 99%-uch melloili zalear hi ek loz. Atam hem dor ek-

leacher dhorlolem asta. Konachi kitli kaposidad asa vo konnem kitle gunn vo tokk’ke melloum yeta tem eklea-eklea porim bodolta. Ani ek-ekleache bhavnnaxokti pormonnei bodolta. Thodde 100% mellounk nam mhunnon dukhant bhuddoun rudon korta ani depression-ant veta vo Konn konn jiv dita. Tor kaim zann apleak 99% tor mell’lli mhunnon khuxalkayechi uddnam marta. Ani hanvui hench mhunntta zori tor 100% tuji tank asli tori khuim kitem chuklem ani 99% mellloili tor loz kiteak? He 99% mellounk tunvem tokos ani bhar gheunk nai? Tache pasot tori khuxall zaumchem. Thoddem dukh zaup borem kiteak magir dusre pautt tem 100% mellounk tunvem odhik mokh dhorun gombhirtayen vaur korcho. Punn aichea kallar amkam 100%-uch zai, tujean te gheunk zata vo nam, titli tuji kaposidad asa vo nam! Hem aiz zaytea avoi-bapichem chintop zalam. Aplea bhurgeak dusrea bhurgea poros subeij marks kiteak poddonk nam? Aplea bhurgeak full marks

kiteak poddonk nam? Xikxok jednam prosn potr vo question paper set korta tednam tankai ek pod’dot asta vo nem asta. Tor soglleach bhurgeank Full marks vo soglleankuch ek-sarkech marks Podunk yena. Itlea vorsamchea xikxonnink itihasant khoimchech ezamint soglleach bhurgeank full marks poddunk nam. Tor soglleankuch 100% mellunk zaina. Kiteak ‘Hatamchi panchui bottam ek sarkim asonam’ oxem amchi konknni bhaxentli mhunn’nni sangta. Tor sogllech monis 100% koxe zhoddun gheit? Hem aizchea kallar avoibapain somzumchem asa. Aplea bhurgeamchi kaposidad ani tanchi huxarkai mandun gheumchi asa. Aplea bhurgeamchi tank ollkhun magiruch her soglle prosn korum yeta. Tea khatit ezami ani tancho nikall yeumche vellar zo ghoddbhodd ani Tensionacho bhar ami bhurgeamchea mathear ghalta to ami somzumcho asa. Xikxonnik mollar odhik barkaien nodor marlear, ezami yeta toxem ek dukhachem kup amchea

bhurgeamcher udeta. Ani dhor avoi-bapui aplea bhurgean full marks gheumche vo dusream poros n chodd marks gheumche mhunn, uxicho pillun pillun ros-kaddta toxi ghot bhurgeanchim zata. Ani magir Ezami zaleo re zaleo tea fuddem Result yeum pasun anink suseguch nam. Adim Result mevlo mhunttoch pirajit somplem xem zatalem pun atam Admission zaum porian pirajit somponam. Tor atam soglleamkuch 100% kiteak mellonam hem Psychology legun spoxtt korta. Psychology-int Normal distribution curve or the bell shaped curve oso asta ani tachi somzonni mhuntt’lear amchea somazant dhor ek monis veg-veglle torecho asta, tantunt thoodde chodd xanni ani komi xanne ani thodde odmasache (Average) oxe asta. Hantunt anink ek ghalche mhunttlear ami nhoich xikxonnik mollar pun zaum her kosleai gunnamnim vo gineana pormonnem oxem somzun yeta; zaum khellant, sahityant, kosliy kola zaum, oxench zata. Oxem zalolem zaleaer ami

sogllech khellgoddi vo sogllech lekhok, oxe zatole asle. Punn dhor monis ap-aple toren gunnest asta. Haka individual differences mhuntta! Jem soimbanuch asa ani psychology amkam hem bhes borem torun somzaita. Haka lagun Avoi-bapain, vhoddilamnim ani xikxokamnim bhurgeamcher aplo dobhav ghalcho nhoi, tankam Pressurize vo stress korunk favona. Bhurgea koddem ghoddtta zalear taka inglezichi mhunni lagu korat punn ghoddona tednam konknni mhunn’ent somzoumchem! Punn Monis koxe amchi choddxe pautt axa sompoch nam. 98 mevlle tor 99 zaye 99 mevlle tor 100 zai oxe ami bhurgeamcherui khub dobhav ghalun tanchi khuxallkai unni korun tankam khub pressurize korun tanchea bhurgea-ponnar tankam tension ani stress kitem tem xikoilam! Adle kovi ani boroupi mhuntta ‘kai bore te bhurgeaponnaile dis, dasti vinnem sari dis…” atam teo volli lagu zait kai? Atam amchea bhurgeank ami ukttea gholleant gavun ‘tanche git’ somzunk amcho kan asa kai?

Inglezamni Amcher Xek’ Choloylo

Padri EusEbio GomEs

Onnubhovi lekhok Bharot des Brittixanchea tabeantlo mukt zalear atam ogllim unnim 66 vorsam bhorlim. Svotontrtaye somoyar Louis Mountbatten desant nim’nno rajprotinidhi aslo. Bharotant veparachi udorgot zaunk, nove vosnnuke khatir Bharotant 1600 vorsa ‘East India Company’-chi sthapnni zali. Chearxim vorsam odik Brittixamni Bharotant apli hukumxay choloyli. Itlea vorsam bhitor tannim amchem min, bhangar, rupem, hire, moder ani her moladik vostu vhorun amkam luttle, amkam gorib korun soddle. Punn dusre vatten tannim amchea desant sudaropachem kam’ kelem. Relve sthapli, pul bandle, imaroti bandleo, Inglez iskolam sthaplim ani her bandpam ubarlim. “Veglle kor ani xek’ choloy” hem dhoronn apnnaun Brittixamni Bharoti lokam modem futt ghali. Musolman ani Hindu modem vegllochar nirmann korun, Bharotachea ekvottache xoktent ver haddli. Maha-raza, nawab, raza ani nizam hanche kodde tannim ixttagotiche som’bond sthaple. Tankam fuslaun tanche udexim porje koddchean kor ghetlo, lokanchi zomin aplea tabeant keli ani apunn dhoni zale. Amkam aple gulam’ korun dovorle. Puskoll somudayamni ani zomatimni, bhiyeun ap-apli zomin Brittixanchea tabeant keli ani oxe toren apli zomin ogddaun bhuim naslolim zalim. Punn Pindaris nanvache eke somzatin Brittixank bud xikoyli. Tannim apli zomin nimanno svas meren Brittixanchea chopkeantli rakhun dovorli. Te morunk toyar asle, punn Inglezank apli zomin diunk toyar nasle. Tanche koddchean okman sonsunk te toyar nasle. Aple maim

bhuimye pasot kitleach Pindarisamni rogot vharoilem. Hi itihasik ghoddnni Anil Sharman nirdexon kelolea ani Vijay Galanin sador kelolea Veer nanvachea Hindi cholchitrant bhes bori dakhoilea. Cholchitrant mukhel bhumika korpi Salman Khan, Pindaris zomat Brittixank man bagounchi nam mhunn avhan dita. Tacho bapuy ani desache her mogi Pindarisam vangdda Brittixam add zhuzun, apli maim bhuim rakhta ani vir zata. Bharotache svotontrtaye nimitan, Bhagat Sing hea mhan suttke zhuzareacho hanv ugddas kortam. Tacho zolm’ Setembrache 27ver, 1907 vorsa Inglezanchea tabeant aslolea (British India) Ponjabachea Lyallpur jhil’leantlea Khatkar Kalan ganvant zalo. To lhanuch astanam tachea kallzant suttkechi kitt pettli. Ek dis to matiyechea dongurleancher (mounds) daktteo boddio romboun khelltanam, tachea bapaychea eka ixttan taka kitem korta te vixim vicharlem. Apunn dusmanank marunk bondukam roitam mhunn tannem sanglem. Ho tacho dharecho zobab aikun tannem tachea bapay-k mhunttlem, “Kishan Sing, ho tuzo put ek sado bhurgo nhoi.” Tednancho Pon’jabacho Up-Rajpal Michael O’Dwyer hannem Amritsaracho tabo Sorv Senadoll Odhikari Reginald Dyerak dilolo. Abrilache 13ver, 1919 vorsa Baisakhi porbe disa Amritsarant Sikhanchea “Bhangarachea Devlla” lagim aslolea Jallianwala Bagint vis hozar lok zomlo. Rowlatt Kaideacher nixed marop ho he zomaticho hetu aslo. Hea kaidea pormonnem, konn-ui dexdrohant samil zala mhunn tacho dubav aslear, kaideachi chovkoxi korinastanam taka bondkhonnint ghalpacho sorkarak odhikar aslo. He boskecho Sorv Senadoll Odhikari Reginald-ak rag ailo. Tannem aplea loskorank lokacher far soddunk hukum’ dili. Tannim nirdoxi lokacher 1650 far soddle. He zobordost ghoddnnent 379 zonn mele, ani 1100 zonn zokhmi zale. Thoim aslolea 120 zonnamni laginch aslole bãynt uddi marli ani mele. He kot’tolechi khobor aikun Bhagat Singh-achem rogot ragan toklent choddlem. To porxim Amritsar gelo ani Jallianwala Bagintli mati meloleanchea rogtan tednam meren

tambddi asli ti polleli. Thoddi mati tannem dhaktte pettient ghali ani rogtan buddloli mati gheun aplea mukhamollak lepddaili. Ghora pavtoch tannem hi povitr mati aple bhoinnik dakhoili ani ti Bharoti nagrikanchea rogtan bhorloli mati mhunn sanglem. Tannem tika te matiyek noman korunk vinoilem. Aplea pustokanche follint ti mati dovorli, ani melolea nirdoxi mon’xancho ugddas korun sodamkal tichi puza korunk laglo. Firngeanchea xeka add zhuzunk Bhagat Singh toyari korunk laglo. Aplea monantlem follak haddunk to Naujawan Bharat Sabha, Kirti Kissan Pokx ani Hindustan Somazvadi Projatontrik Songh hea zomeamni bhitor sorlo. 1927 vorsantlea Novembrant, Brittix sorkarak Bharotantlea rajnitik sudaronnam ani Bharoti sorkarachea kaidea som’bondan sudarop korpa vixim vako zai aslo. Tannim ek chovkoxi mon’ddoll nemlem, zantun Brittix Sonsodecheche sat vangddi asli. Signor John Simon-ak Choukoxi Mon’ddollacho mukheli nemun tea mon’dollak “Simon Chovkoxi Mondoll” nanv dilem. Hantum vangddi mhunn konnuch Bharoti naslo dekun, desachea fuddareank tiddok marli. Lala Lajpat Raiachea (Lalaji) fuddariponna khatir Simon Choukoxi Mon’ddollacher bohixkar ghalunk tannim nichev kelo. Otubrache 30ver, 1928 vorsa Simon Choukoxi Mon’ddol Lahoreant yevpachem aslem. Zoxem hem Choukoxi Mon’ddol Lahoreant relve sttexonacher pavlem, tednam hozar lokamni kalle bavtte gheun, “Simon Porot Voch” naro gazoilo. Pulisamni latti gheun lokank borech boddoile. Pulisancho Odhekxok Scott-an Lala Lajpat Raiachea rakhonddarank marunk pulisank formailem. Pulisancho Up-Odheokx J. P. Sandersan tem kam’ aplea hatant ghetlem. Tannem Lalajik latti gheun boddoilo. To ekdomuch zokhmi zalo. Tech sanjer ek vhodd zomat zali. Pulisanchea kornneanchi ninda keli, ani Simon Choukoxi Mon’ddolacher bohixkar ghalo. Te boskent Pulisancho Up-Odhekxok Neal hajir aslo. Lalajin taka sanglem – “Lattinche dhopke aiz mhojer poddleat te Brittix Som’rajyachea kaixanvak marlole

nim’nne khille.” Lalajiche toklek ani kuddik lattincho mar laglo tachevelean ho suttke zhuzari 1928 vorsa Novembrache 17ver somplo. He ghoddnnen Bhagat Singhachea monacher probhav ghalo. Tannem pulis odhikareancho bodlo gheunk tharailem. Tannem ani Shivaram Rajgurun Pulis ofisor J.P. Sandersak bondukanchea gulliamni jivexim marlo. Abrilache 8ver 1929 vorsa Brittix sorkaran don Bilam suru korunk tharav ghetlo. Poilem Bil, desantlea kamdar Bollak damun dovrop. Dusrem Bill, kaidean choukoxi korinastanam sorkaran apnnak dista tankam konnak-ui aple khuxen koidi tharaunk sorkarak hok’k asop. Hindustan Somazvadi Projatontrik Songhan hea Bila vixim husko ugtailo. Tea Bilam vixim sorkar Vidhan Sobhent tharv ghetanam ‘bomb’ uddoun uchambollai rochunk hea songhan nichev kelo. Bhagat Singh ani Batukeshwara Dutta hankam ‘bomb’ uddounk vinchun kaddle. Tharailolea disa Lahorent Kendr Vidhan Sobhent Bilam som’bondan ulovp choltanam Bhagat Singh ani Batukeshwara uttle ani Bhagat Singhan salant ‘bomb’ uddoilo. Uprant anik ek sfott zalo. Salant boball ani dhunvor zalo. Bhagat Singh ani Batukeshwara Dutta hea dog-ui krantikariamni Inquilab Zindabad, Hindustan Somazvadi Projatontrik Songh Zindabad ani Som’rajvad Murdabad osle nare gazoile. Dogamkui pulisamni dhorun vhele ani koidi kele. Bhagat Singh Khunachea khottleant samil aslo dekun niti-sobhen tacher mornnachem formonn marlem. Sukhdev Thapar ani Shivaram Rajguru hankam-i toslich khast favo zali. Tankam tegamkui gollar choddoitole mhunn aikun, hutatmeam vixim loukik zalolem Mera rang de Basanti cholaa git tannem urben gailem. Marsache 23ver, 1931 vorsa tankam gollar choddoile. Hache adim tannim Bharot Mata Ki Jai, Inquilab Zindabad ani Som’rajvad Murdabad nare gazoile. Desa pasot aplo prann dilolea Bhagat Singhak, Lala Ladpat Raiak ani her hutatmeank amchem noman. Tanchea somorpit jivitak ani koxttank lagon aiz ami svotontrtayechem varem ungtanv.

net’, ‘mobile’ fon-ak chodd vell ditat ani khellant ghuspoleant. Hanga guneanvkar zonn eklo. Zor Devan dilolo vell ami bore bhaxen samballteleanv zalear, amchea vavrak vell korum-ia. Devan amkam zaite gunn dilole asat, te ami amchea mona pormonnem vaprunk zata. Poile suvater hanga thoim vell ibaddchea bodlek amchea ghorant, amche firgojent ani amchea ganvant zaitem borem korunk zata ani amchi bholayki samballum yeta. Konknni bhaxen ek mhunn’nni asa – Zo monis chodd khontta to chodd zogta ani apli bholayki samballta ani Devak dhinvasta, aicho vell faleam mellchona. Dekun amcho vavr mogan fuddem vorumia ani vell dium-ia ani borim follam utpon’ korum-ia. Monisponnacho hok samballum-ia ani Devan dilolo vavr ani vellachea jivitantlean Devak mhoima ani

dhinvasdium-ia. Ek-ek vell ani goddi amchea jivitantli vatt amkam cholunk xikoita. Tea khatir vell amcho samballum-ia ani vavrantlean Devache rochnnecho mog korum-ia. Ms. Angela D’Costa, Marra, Pilerne Gõy

vavrant asat dekun ami Devak argam ditat. Osoch ho vavr Gõyant sodanch chalu dovrunk Devan aninkui zaitea zannank aiz Gõyant zatolea retiram vorvim Devacho mog mellunk ami magtanv. Gõyant zaitea zageancher ‘retir’ zatat ani lok bhavartan Devachem utor aikonk ani aplem jivit bodlunk pavle bhogsonnea vorvim.

LOKMOT Vell vo ‘Time’ Devan sobit sonvsar rochlo ani mon’xachea adin kelo. Dis ani rat keli ani chovis (24) vorancho vell kel’lo, bara (12) voram dis ani bara (12) voram rat. Hache vorvim mon’xachem jivit cholta vella pormonnem. Vell asa vavr korunk, nhidunk, jevunk, khellunk, xikunk, magnnem korunk ani visov ghevunk. Tor mon’xan chodd vell vavrak diunk goroz asa. Devan amkam tin kall dilole asat, pausacho kall, thonddecho kall ani gormecho kall ani tinui kallam modem mon’xachea vavran foll mellta. Amchim xetam, bhattam ani dogor pikavoll dita ani amchem jivit sufoll zata. Aiz chodd so monis vavr korunk sodina ani ami allxeponnan vell sartanv ani amkanch luskonn kortanv. Aiz amchim bhurgim vellachem mol nokllot ani kosloch vavr korunk sodinant. T.V, ‘inter-

Gõy amchem ‘retreat centre’ zalam Aiz amkam chodd khuxalkay bhogta sobit amchea Gõyant Devan zaitem amkam dilam kiteak Devachem bott hanga asa. Adim thavn Gõychean zaite bhav bhoinni Devachem utor porgottnar zaunk pavle. St. Francis, Padr Jose Vaz ani dusreamni Gõychea bhair vochon Devachem utor porgottunk vavurle ani aiz pasun zaite Gõykar bhav kalljidarponnan Devacho mog ani xanti soglleank porgott’ta. Amkam Gõykarank obhiman, zaite padri, madri, ‘brothers’ Devachea

Aiz ak’kho sonvsar Gõycher nodor dovrun asa, kiteak Devan Gõy amchem sobit xantin bhorlam. Sogleamni ekvottan cholonk ani Tachem utor Gõychea sogllea bhav bhoinnink diunk retiram vorvim Gõykarank dennem Devan dilam dekun aiz zaitea zageancher Devachem utor ditat ani Gõychea bhailo lok poriant hanga yetat dekun Devak argam. Kerala fattlean Gõy vhodd retir ‘centre’ zaunchem. Natividade de Sa, Canancona, Gõy

dsad

Printed and published by Vinayak Pai Bir for and on behalf of Herald Publications Pvt Ltd. Printed at Herald Publications Pvt Ltd, Plot No: L-135, Phase II, Verna Industrial Estate, Verna, Salcete, Goa. Published at PO Box 160, Rua Sao Tome, Panjim, Goa - 403001.

Editor-in-chief: Mr R F Fernandes. Editor: Tomazinho Cardozo (Responsible under PRB Act) Regd Office: St Tome Road, Panjim, Goa. Tel: 2224460; RNI No: (Registration Under Process)

HOW TO CONTACT US: For press notes, general queries amchoavaz@herald-goa.com. For Letters to the Editor lokmot@herald-goa.comFor articles/features sompadpi@herald-goa.com

Disclaimer: Except for the editorial above, articles and letters in Amcho Avaz represent the views of the concerned authors, and do not necessarily reflect the views of the Amcho Avaz editor, publisher, and/or owners. Disclaimer: The advertisements published in Amcho Avaz are based on information furnished by the advertiser. Amcho Avaz does not authenticate the printed information in the advertisement. The advertiser will bear all the consequences of issues arising out of the advertisements if any, and not Amcho Avaz.


Ponnje<Sonvar, 1 Jun, 2013<

Des Pordes

7

Oh my God…! Bharati nagrikancho dhorma velo visvas dhenvta London:Gaiyechea pottant 33 kotti dev asat, oxe torecho bhavarth ballgun khoinsori gai (cow) disli zalear, tika hat lavn nomoskar korpi Bharat desantlo lok atam nastik (atheist) zavpachem vaddpak laglam.London hangasor kelolea eka sonvsar bhorchea lokachea sorvekxonnant (survey), Bharat desantlea lokacho Deva velo visvas uddon gela mhonnpachi gozal nodrek ailea. Bharatant 18 zati ani 4 mukhel dhorm lok mandtat.Bharatant Hindu dhorma baraboruch Musolman, Kristanv, Sikh sarhea dhormantlea lokachi sonkhea poryan bhorpur asa.Prot’tek dhormanchea pustokamni oxem nomud kelolem asa, ki konn tori ek disona tosli ek xokti asa, ji zacho tabo hea sonvsaracher asa ani tacho probhav (impact) mon’xacher poddonk xokta, oxem mandun Bharatantlo lok aila. Haka lagon divllam, gurudwara, masjid ani igorzamni vochun prathona korpi lokachi sonkhea Bharatant khupuch asloli pollevpak melltta.Zankam hea dhormik sthananim vochon bhokti korunk xokyo zaina, te khoinsor tori ek mennvat vo agarbat’ti tori pettoun Devacher aplo bhavart porgott

kortat.Punn atam hea Bharatantlea Dev bhokti lokanchi sonkhea vhodda promannan dhenvpak laglea. London hangasor jahir kelolea dhorm ani niraxvad hea sonvsar bhorchea sorvekxonnantlean Bharatant dhormacher visvas aslolea lokachi sonkhea vhodda promannan dhenvpak laglea.Hea sorvekxonnant 57 desantlea 51 hozar 927 lokachim motam nond kelolim asat.Dor eka desantlea odmasan 1 hozar bailo ani dadleank proxn hem sorvekxonn korpeamni vicharle.Bharatant 2005 vorsa, kelole eke pollovnnent 87% lokamni apunn dhormik zavn asat

mhonnpachem nond kelolem.Punn he pavtt kelolea sorvekxonnant ho ankddo 81% poros khala dhenvlo.7 vorsanchea kallant 6% lok aplea dhormik vicharam pasun pois geloleachem dison ailem.Bharat desa barabor Amerika, Dokxinn Afrika, Switzerland ani Vietnam desamni poryan nastik zavpachem khupuch promannan vaddik laglam. Pakistanant dhormik lok vaddle Mhotvachem mhonnllear Bharatachea xezareak aslolea Pakistan desant mat thoinchea lokachem dhormik zavpachem promann mat khupuch vaddik laglam.Pakistan desant apunn dhormik zavn asat mhonn sangpi lok 6% vaddla.Punn Argentina hangasor apunn dhormik nhoi mhonnpi lokanchi sonkhea 8% unnem zalea.Mhotvachem mhonnllear sod’deacho papa saib Francis ho Argentina desantlo zavn asa. China desant chodd lok nastik China desant soglleam von chodd lok nastik asat mhonnpachem hea sorvekxonnantlean dison ailam.Hea desantlea 50% lokacho Devacher visvas na ani sonvsar bhorchea nastik loka modem ho ankddo 13% itlo zata mhonnpachi gozal hea sorvekxonnantlean sobhemazar ailea.

Sonvsarantlem sogllean khuxall raxttr – Australia Australia-n anink ek pautt sonvsarantlem sogllea von khuxall udeogik raxttr mhunn nanv zoddlam. ‘Organisation for Economic Corporation and Development (OCED)’ hannim dilolea ‘report’-a vorvim hem jahir korunk ailam. ‘OECD Better Life Index’ak lagon pagar, xikxonn, nokri, ‘work-life balance’, ‘housing’ ani jinnechi dhadoskay sarkea 11 vibhagancher adharit, 34 progoti zalolea ani progotichea margar aslolea desanchea jinnentle khuxalkayechi ‘survey’ kaddloli. Paris-an ‘OECD Week

2013’-ak Mongllara disa jahir kelolea ‘update’-in, 84%-achea borabor Australia-che lok aplea jinnen khuxal asat mhunn Better Life Index-an sodun kaddlem, zo OECD-chea 80%chea ‘average’-i von boro asa. Dor disa tankam, vaitt onnbhovam von chodd promannan suseg, karya puray zatoch gorvache ani khoxeche bore onnbhov bhogunk melltale, oxem tatun vantto gheupeamni sanglem. Australia-chea nagrikanchi khuxalkay, ‘high standard of living’-ak lagon

Australia-che nagrik, sumar 82 vorsam jinn sarpache opekxe borabor, chodd vell jive urtat oxem-i hea ‘survey’ pormonnem kollonk ailam. Ani ho ankddo ‘average’-i von don vorsam voir asa.

vollkhupak yevpi Canada ani Sweden-chea nagrikam von chodd asli. Australia-che nagrik, sumar 82 vorsam jinn sarpache opekxe borabor, chodd vell jive urtat oxem-i hea ‘survey’ pormonnem kollonk ailam. Ani ho ankddo ‘average’-i von don vorsam voir asa.

UP-int raxttrpoti razvott lagu korat: Mayawati Lucknow: Uttar Pradeshant sod’deak sot’ter aslolea Samajvadi pokxan thoim Bahujan Samaj Pokx sot’ter astana thoim bandun haddlolim yad o s t i k a m (memorials) goir vapor korpachea kamank lagla.Dalit somaza khatir aslolea hea yadostikancho zata to goir-vapor thamboupa khatir thoim raxttrpoti razvott (president rule) lagu korchi, oxi magnni UP-ichi adli mukhel montri Mayawati hinnem gelea sumanant kelea. Bahujan Samaj Pokxan ubhim kelolim him yadostikam thoinchea Dalit somazachim zavn asat.Tancho vapor her karanna khatir zanvcho nhoi.Hea khatir Unchle ani sorv

unchle niti-sobhent lok nit magt a t . To r u i p u n n hangacho mukhel monri Akilesh Yadav loka virodhant aple nirnnoi gheta.Oxem magtana, Mayawati hinnem UP-cho rajpal B. L Joshi hachi bhett gheun, Uttar Pradesh-ant raxttrpoti razvott lagu korchi mhonn tinnem magnni kelea. Dalit somaza khatir bandlolea hea yadostikancho vapor lognam dobajeam sarkea karyavollink korunk favo na.Akilesh Yadav he osle toreche nirnnoi Dalit somazak khala uddoupa khatir gheta, taka lagon hea rajyant raxttrpoti razvott lagu korchi, oxem tinnem razpalak bhett dili tea vellar sanglem.

15 te 64 piraye mozgotim vavr korpi lokanchea 66% ‘average’-iche fuddem 73%a borabor Australia-k nokreche promannui bore asat. Somajik vavran misoll zavop, ani viddi-sigrett voddpi lokancho ankddo demnvoun bholaykechea mollarui bori udorgot melloun, Australia-chem her dusrea vibhagamni poriant borem prodorxon disonk ailam.

‘Single mother’ aslolean lok tras kortolo mhunn tika bhirant asli Bhurgeak ‘accidentally’ ‘toilet’-in ‘flush’ kelem oxem tichem mhunn’nnem asa Bhurgeak, taka dovorlolea ‘incubator’-achea ankddea fattlean ‘Baby 59’ mhunntat CHINA: China-k eke avoyn tachea bhurgeak ‘toilet’-in ‘flush’ kelolo, tea bhurgeachea bapayn taka soddlolem ani gorbhpatt korunk tichea lagim poixe nasle oxem tichem mhunn’nnem aslem. Bhurgem ‘accidentally’ ‘sewer pipe’-an nisorlem ani ti taka soddounk pavonk na mhunn avoychem mhunn’nnem aslem. Hea vixim kolloupi tem poileam aslem ani vatthaupachea karyachim puray don voram gupit ravon polloili mhunn tinnen davo kelo. “Chovtea malliyechea ‘toilet’-intlean ‘mazra bhaxen’ avaz aikola mhunn cheddvan imarotichea malokak sanglolem. Malokan uprant pulisenk ani uzo palovpeank adhara pasot apoile,” oxem Jinhua xarantlea chovkoxi korpi pulis odhikaream modlea eklean sanglem. Sod’deak, pulis hi kex ek ‘opghat’ oxem mantat, ani avoychea add kainch arop dorz korunk nant. Tea bhurgeachea avoychem mhunn’nem sot vo taka mud’dom tea 10cm/4 inch ‘sewer pipe’-an ghatlolo, hachea vixim pulisechi chovkoxi chalu asa.

Bhurgeak toxench avoyk-ui teach hospitolan upchar mellta. “Avoy zor yeun duent asa. Hospitolan tachea vangdda tiche vhoddil asat. Bhurgeak konn polloitale tache vixim nirnnoy azun gheunk na,” mhunn eka pulis odhikarean sanglem. ‘Toilet’-ik zuddlolea ‘sewage pipe’-achea ‘Ljoint’-an xirkon urlolea bhurgeak vatthaupak ‘fire fighters’-ank apoilole. Khorvonti (saws) ani pok’kodd (pliers) sovkasayen vaprun odhikari ‘pipe’ kuxik kaddtat tem dakhoitale. Bhurgeak luskonn zayit mhunn bhiyeun, bhurgo ‘pipe’-an xirkololo astanach tannim taka hospitolan vhelo, ani thoimsor dotoramni taka mornantlo vanchoilo. Adlo Chelsea khellgoddo Adrian Mutu, hea vatthailolea bhurgeak apnnaupak mukhar sorla. Tegam bhurgeancho bapuy, Mutu sod’deak AC Ajaccio hea French pongddak khellta. To ani tachi potinn Consuelo, tea bhurgeak apnnaupak toyar asa mhunn tannen sanglem.

Saudintle Bharoti nagrik bhirantiche savllent Saudi Arabia:Hangachea sorkaran ‘Nitakat’ ho kaido hea desant lagu korpacho nirnnoy ghetlolean, hangasor aslolea 72 hozar odhik Bharati nagrikank porot phattoitole. Tankam Bharatant porot phattoile zalear Bharat sorkarak tanchi bondabost korpa vixim proxn ani usko uprasla.Nitakat kaidea pormonnem pordexi kamdarachea zagear sthanik kamdarak aspavn ghevpachi tortud asa.Aplea kama vixim spoxtt ritin zo konn khatri korunk divpak xokona taka thoincho porot Bharatant phattoitole, ani taka lagon hozaramni Bharati nagrikancher bekarichi kuradd xevttopachi asa, oxem ugddapem zalam. Goir margantlean je konn lok Saudi Arabia desant sirvisek geleat, tankam porot phattoupa khatir sorkaran ho oxe torecho kaido sthapon kela.Je konn bekaidexir ritin hea desant aileat tankam ho des soddun vochpa

khatir Julai 3 hi xevottachi tarikh dilea.Hi tarikh meren je konn ho des soddun vocho nant tankam pulis aplea tabeant kortole.Saudi Arabiantle odhikari dor disa 500 orzo nikalant kaddttat. Sorkaran pordexi nagrikank Julai 3 meren ji nimnni tarikh dilea, ti mud’dot khupuch unnim asa.Hi mud’dot kabar zanv meren jea videxi lokachi kagdam nikalant lagtat ani ho des soddun vetat, tankam sutka mellttoli, ani kagdam nikalant lagonk nant te monis khupuch

Ram Jethmalani-k BJP-ntlo bhair uddoilo Nanvlovkik advogad Ram Jethmalani haka BJP pokxantlo 6 vorsank bhair uddoilo. Ram Jethmalani rajya sobhecho khasdar aslo. Jethmalani-k pokxantlo bhair uddovchem karann mhunttlear BJP pokxan taka dilolo ‘showcause notice’ ani tannem keloli BJP pokxache adle odheokx Nitin Gadkhari hanchi ttika hache vixim favo toso zabab dilona dekhun BJP-n Jethmalani-k pokxantlo bhair uddoilo. Ho nirnnoy BJP-chea ‘Parliamentary Board’ hache Mayache 27ver zalole bosken ghetlo. 89 vorsancho Jethmalani ani onubhovi khasdar haka BJP-ntlo mekllo korpacho nirnnoy ekmotan (unanimously) zalo. Jethmalani-n BJP pokxan zo ‘showcause notice’ dilolo taka zabab ditana apnnem adim kitem sanglam tench khorem mhunn portun sanglem ani lok sobha ani rajya sobhentle virodhi fuddari Sushma Swaraj ani Arun Jaitley hannim Ranjit Sinha-k CBI-cho mukhel zanvcho hachea add vavurlim mhunn arop kelo. BJP-cho

Obsoeg vo dharun kornni?

sekretar Ananth Kumar hannem mhunttlem ki Jethmalani-n arop ghatleat tanche purave diunk na. Tannem avhan dilam ani apleak pokxantlo bhair uddovpak konnakuch odhikar na mhunnon pokxacho opman kela ani tea khatir oslea mon’xank BJP pokxan suvat na mhunn sanglam. Vachpeank ugddas astolo ki fattlea mhoineant Jethmalani apoinastana BJP pokxache boskek forsan vochon

BJP-chea orixtt fuddareancher torekvar arop ghatlole. Jethmalani-chi vagnnuk khorench BJP ani tachea fuddareank lojek ghalta tosli asa. Jethmalani-n spoxttponnim jahir kelam ki 2014 lok sobha eleisanvank Narendra Modi Gujaratcho mukhel montri prodhan montri umedvar aspak zai mhunnon ani taka lagon sogllea BJP fuddareancho rag voddun ghetlo. Jethmalani-n jem kitem kelam tem novem kaim nhoi. Adim-i ekdam tannem BJP fuddareanchi ttika keloli ani tea kallar NDA sorkaran kaidea montri mhunn to aslo ani tem montripod soddun diun to NDA-ntlo bhair sorlolo. Apleak BJP pokxantlo bhair uddoila hacher tip’poni (comment) kortana tannem sanglem ki apleak bhair uddovn BJP pokxan atmaghat (suicide) korpachi survat keli. He kornenk lagon BJP lakhamni motam ogddaitele. Hanv konnachich porva korina ani sota ani nithi khatir sodanch zhuzot ravtolom tannem akhrek mhollem.

oddchonneank sampoddtole mhonnpachem spoxtt zalam. 5 vorsamni ek pavtt Bharatantlea por’raxttr montrean (external affairs minister) hea desak bhett divpachea kallantuch Saudi Arabia desan pordexi nagrikam vixim hem osle torechem panvl ubharlam.Aple bhette vellar apunn ho proxn Saudi Arabiacho Prince Saud Al Faizal hache kodde manddtolo, oxem Bharatacho por’raxttr montri Salman Khurshid hannem sanglam.Choddan-chodd Bharoti nagrik je Saudi Arabiant kamadhondeant asat, tanchim kagod potra egdom sarkim asat, oxem Khurshid Alam hannem mhonnllem.Hea vixim Prince Faizal hache kodde boska gheun apunn cheocha kortolom, oxem por’raxttr montrean mhonnllem.1.75 lakh Bharati nagrik Saudi Arabiant asat.

Dhirubai Ambanin Nawaz Sharif-acho jiv vanchoilolo Novi Dil’li:Pakistan-ant nigtoch sodrer ailolo prodhan montri Nawaz Sharif hache babtint Bharatant ek novo khulaso (clarification) ugddapo zala.1999 vorsa Pakistan desacho ‘military general’ Parvez Musharaf hannem thoinchi sot’ta bodol’loli.Tedna Bharatantlo udheogpoti Dhirubhai Ambani hannem adlo prodhan montri Nawaz Sharif hacho jiv vanchoilolo.Oso davo (claim) BJP-icho adlo odkheokx Nitin Gadkari hannem kela.Ambani hannem Amerikecho adlo raxttr odheokx Bill Clinton hache kodde Sharif-acho jiv vanchoupa khatir vinonti keloli.Nawaz Sharif ho aplo ixtt asloleachem tannem Bill Clinton-ak sanglolem. Bharatantlo namnecho potrkar M.J Akbar hachea Moratti bhaxentlean onnkar kelolea pustokachea ugtavnne vellar ho khulaso kelolo.Mars 2000 vorsa Clinton jedna Bharatache bhetter ailolo, tea vellar Dhirubai Ambani-in

Mumboint zalole eke boskent Clinton-ank vinonti keli.Tea kallar Bharatacho prodhan montri Atal Behari Vajpayee aslo. Clinton ani tachea protinidhinchi ‘Mumbai Stock exchange’ hanchea sangata ek boska asloli.He boskek Gadkari Maharaxttrache vidhan sobhecho virodhi pokxacho fuddari aslo.Boska suru zanvche adim Dhirubai Ambaniin Clinton hachi bhett ghetloli.Musharaf hachea sangata aslolea aplea sombhondancho vapor korun Sharif hacho jiv vanchoucho mhonn tannem tache kodde prathun maglolem. Bharatantli apli bhonvddi sompoun Clinton Pakistan desache bhetter gelolo.Tannem hea sombhondan Musharaf hache kodde cheorcha keli.Tea uprant Sharif haka Pakistanantlo toddipar kelo, ani tannem Saudi Arabia hangasor aplem thikann kelem.Hi mahiti Bill Clinton-an uprant Dhirubai Ambanik diloli

CAMPALAR

Gõychem ‘mining’ ani ‘financial package’ Gõycho ‘mining’ vevsay bond aslear anik ek voros soron gelem. Bond aslolo ‘mining’ vevsay porot suru zanvcho mhonn Gõy sorkaran ani hea vevsayak sombondit aslolea lokamni veg-veglle patllincher (all levels) korun pollele. Punn tanchea podrant sogllech kodden niraxea favo zali. ‘Goa Mining Manch’ hachea StAnley VAz vangddeamni Ponnje Azad moidanar andolan (agitation) kelem. Raxttrvadi Kongres pokxacho odheokx ani Kendriya xetki montri Sharad Pawar hannem ‘Goa Mining Manch’ hanchea zallvondaranchi kendrantlea montream kodde bhett ghoddun haddli. ‘Mining’ vevsayacher atthapun aslolea lokamni vhodde sonkhen Dil’lint vochon ‘Jantar Mantar’ he suvatecher nidorxonnam kelim. BJP ani Kongres fuddaream sangata Communist Party of India hanchea fuddareamni Dil’lint andolan korpi hea lokachi bhett gheun tancho somzut kaddlo. Gõycho ‘mining’ vevsay bond poddlolean Gõy rajyacher khor arthik sonkhott upraslam mhonnpachi gozal kaim Gõychea minam khonnim dhoniamni ‘supreme court’-ache nodrek haddpache proitn kele. Punn, sorv unchle niti-sobhen tanchea proxnacher vhoddlemxem lokx ghalunk na. Gimachi sutti somplea uprant niti-sobhent aslole kexinchi porot aikovnneo suru zatoleo mhonnpachi soglleamni opekxa dhorlea. Punn sorv unchle niti-sobhechi Gõychea poryavoronna vixim bhumika pollet zalear, hi niti-sobha hea bond aslolea vevsaya vixim kitem panvlam ubharta, hem sangpak egdomuch moskil zavn asa. Gõyant ‘mining’ vevsayacher atthapun asloleam khatir Gõychea sorkaran aple kopxe pormonnem khup torecheo yevzonneo chalik laileat. Ttrokanchea dhoniam khatir jahir kelole yevzonnecho labh ghevpa khatir tanche koddlean vhodda promannan protisad mellttolo, oso soglleancho odmas aslo. Gõyant choltolea ‘mining’ vevsayant sumar 27 hozar ttrok gunthleat mhonnpachem vochot thoim sangtalet. Punn sorkaran jedna hi ttrokanchea dhoniam khatir yevzonn jahir keli, tedna fokt 7 hozar ttrokanchea dhoniamni nondnni keli. Sorkari odhikari ani kamdaranche vhodde sonkhen ttrok ‘mining’ vevsayant choltat. Aplem bhanddem futtot mhonn bhiranten tannim apleam nanvachi nondnni korunk na, oxem uloilolem aikopak yeta. Punn he sangnnent kitem tori sot asa, hem mandun gheupak kottin. Khonnir kam korpi kamdarank porian sorkaran jahir kelole ‘financial package’-icho labh gheupak zoborxe khonnir kam korpi kamdar fuddem soronk nant. Khonneo bond aslolean, minam khonninchea doniamni apaple kocherimni kamdarank nokre vele kaddun uddoileat. Punn hea kamdaramni sorkara kodde azunui dhanv ghetloli dison yena. Bond asloleo minam khonneo suru zalea uprant, minam khonninche dhoni apnnank porot kamar ghetole, oso bhorvanso tankam aslolean, sorkarachi arthik modot ghevpa pasun ho lok khupuch pois ravla. Gõyant ‘mining’ vevsay bond poddon zancher arthik porinnam zala, tanchem punorvoson (rehabilation) korpa khatir kendr sorkaran Gõy rajyak 3 hozar kotti rupiya dinvche, oxi magnni korpa khatir mukhel montri Mahahor Parrikar hachea fuddarponna khala, Gõychem ek ‘All party delegation’ prodhan montri Dr. Manmohan Singh haka bhett divpachem asa. Gõyant ‘mining’ vevsayachea oddchonneank sampoddlolea lokanchea veg-vegllea xistmonddollamni (delegations) hea adim prodhan montrea kodde keloleo asat. He tanche magnnecher vichar korpachem utor prodhan montrean ani her montreamni dilolem aslem, torui khoreponnim kendran hea oddchonneank sampoddlolea lokacher aiz pasun kosloch vichar korunk na. Minam khonnink lagon Gõy rajyacher ailolem hem sonkhott kosleach nisorgik ghoddnek lagon nhoi, ani taka lagon he gozalicher vhoddloso vichar korpachi goroz na, oxe torechi bhumika kendr sorkaran ghetlea mhonnpachem dison yeta. Bhuimkamp (earthquake) vo buddtti (floods) ailea zalear kendr sorkar tabortob arthik modot dita. Punn sorv unchle niti-sobhechea adexa pormonnem Gõycheo minam khonneo bond poddlolean, hea oddchonneank sampoddlolea lokak luksonn bhorpai dinv nezo oxem kendr sorkar ani ‘planning commission’ hanchem mhonn’nem zavn asa. Toxem pollevpak gelear kendr sorkaran ghetlea te bhumikent kainch vaitt na, punn Gõyche poristhiticho obheas korun Gõychea hea ‘mining’ vixoyacher kendran kherit lokx ghalpak zai aslem, hem khatri divn konnui sangtolo. Kendr sorkarak Gõy rajyak modot korpachem asa zalear, kaim nem’ bazuk dovorche poddttole. Ani toxem kelem mhonn tantunt kainch vankddem na. Ani hem korpa khatir Gõychea Kongres pokxachea fuddareamni kherit proitn korche poddttole. Lok Sobhecheo venchnnuko lagim pavlolean Dokxinn Gõycho Kongres khasdar Francis Sardinha Gõyant yeun Mopa proxnacher antreapoirean potrkar porixodeo ani potrokam kaddtta, tannem kendrantlea ‘finance ministry’ hantuntlea odhikareanchi bhett gheun, Gõy rajyak kendr sorkaran ‘financial package’ divop kiteak gorjechem, hem pottovn divpachi goroz asa. Gõy sorkaran fokt 3 hozar kotti rupiyanchi magnni kelea. Kendr sorkarak he duddu divpak vhoddli gozal nhoi. Gõy sod’deak ‘mining’-ak lagon arthik oddchonnenk sampoddlam, hi sot gozal konnuch nakarcho na. Gõyant khoinchea pokxachem sorkar cholta, hacher vichar kori nastana, kendr sorkaran Gõyank arthik modot korop gorjechem zavn asa, ani Parrikarachea fuddarponna khala je xist monddoll Dil’lint veta, tea mon’xanchi magnni prodhan montrean aikon ghevop hi gozal mhotvachi asa, oxem konnakui dislea bhogor ravchem na. Mukhel montri Manohar Parrikar hannem Gõy rajyachim sutram aplea hatant ghetanch kendr sorkara kodde tachi vagnnuk egdomuch khorkhos koxi dison ailea. Kendr sorkar apleacher dadagiri korpak xokona vo kendr aplo ‘boss’ nhoi, oxem Parrikaran zaitech pavtt bhovxik dobajeamni uloilolem asa. Parrikaran uloilam tantun khup kodden tannem chuk adharloli na. Kendrache ani rajyache sombhond koxe aspak zai, hea vixim Bharatache ghottnent nond kelolem asa. Parrikaran Bharati ghottnecho sompurnn obheas kelolo asa. Taka lagon to ubharta tem prot’tek panvl ghottneche chovkonnent ravon ubharta. Kaim pavtt tachea ulovpant ‘arrogance’ asom yeta, punn ghottne (constitution) bhair to koslench kortub adharina hem ami lokxant dovorpachi goroz asa. Prodhan montrea kodde 3 hozar kotti rupiyanchi modot magonk vetana, tachea sangata, sogllea rajki pokxanche vangddi astole. Taka lagon kendr sorkarak Gõyche porjecho vichar korunuch nirnnoy ghenvcho poddttolo. Gõycher koslench ‘natural disaster’ yeunk na, taka lagon Gõy rajyak arthik modot dinv nezo, oxe torechi bhumika kendrant sodrer aslolea Kongres pokxan ghetli zalear, vell naka, yeta tea Lok sobhechea venchnnukamni Gõychi porza Kongres pokxak lisanv xikovpak fattim ravchi na, hem surya uzvadda itlem sot nakarun cholchem na.


Ponnje<Sonvar, 1 Jun, 2013<

Bhurgim-ballam

8

Hea xetrantlea nokreanchea vegvegllea poryayam vixim ani tujean koxe porim ‘crime scene investigator’ zaunk zata tem pollenv-ia.

‘Forensic Science’-achea Xetrantleo Sirviso

‘Medical Examiner’: Melolea kuddichi topasnni (autopsies) korta. l ‘Chemist’: Hinvsa zalolea sthanar mevlolea ‘chemicals’-anchem porikxonn korta. l ‘Forensic Engineer’: Ghoddnni kiteak lagon ani koxi ghoddli tachea vixim topasta. l ‘Toxicologist’: Vikh parkhita. l ‘DNA Analyst’: Bolli poddloleank vo dubavit guneanvkarank vollkhun kaddunk ‘DNA’-chem vapor korta. l ‘Laboratory Technician’: Rogtacher ani her kuddichea nomuneancher obheas korta. l ‘Computer Technician’: Samballun dovorchea khatir mahiti nond korta. l ‘Fingerprint Expert’: ‘Fingerprints’-anchea akar vollkhunk xokta. l ‘Handwriting Expert’: ‘Handwriting’-ache vegveglle akar tharaunk xokta. l ‘Psychiatrist’: Fuddaran guneanv zaupache tallunk guneanvan vixin obheas korta. l ‘Anthropologist’: Piray, ling, adi tharaupak haddam vixim obheas korta. l ‘Ballistics’: Guneanvan vaprunk ailolea hot’tearanchea vixim tharaita. l

‘Crime Scene Investigators’anchea fattlem sot

TV-cher yevpi ‘CID’ ani ‘CSI’-che kariavolli soglleamni polloilea astole. Hea kariavollintlea ‘characters’ank dor eka ‘scene’-in purave melltat ani kex soddounk tacho vapor kortat, ani hem sogllem te eka vora bhitor kortat. Tankam zhaddanchea salicher ‘fingerprints’ melltat ani ‘pin’-ir saun ‘DNA’ mellta. Punn khoremponnim oxem asoch na. Khore ‘crime scene investigators’ tumkam sangtole ki tankam tim topasnni korta thoimsor mhotvache ‘forensic’ purave melltat mhunn. Punn, ‘forensic’ purave guneanv ghoddlolea dor eka sthanar mellta oxem na ani he toreche guneanv eka vora bhitor suttave korunk yenat. Ani toxench 30 minttam bhitor ‘DNA results’-ui mellonant. Anink ek gozal mhunnlear TV voile CID kednanch koslench ‘paperwork’ korinant! ‘Crime scene investigation’ ek odd laupi ani borem inam diupi sirvis. Punn chotray – TV-r dista ani jem khoremponnim asta tatun zaito ontor asa.

Tukam poixeanchem sarkem mol asa?

‘Lindbergh Baby Kidnapping Case’ Charles Lindbergh ek ‘American hero’ aslo. ‘Spirit of St Louis’-an Atlantic-a voilean tachi dhaddxi ani samki bhirankull ‘solo flight’ mon’xachea itihasan poili asli. Jednam tache 20 mhoineanchea cheddeak ‘kidnap’ korun xekim jivexim marlolo, tednam hea vixim lokanchea monan bhirant ani odd asli – lokank hi kex suttavi zaloli zai asli.

ir Movjex Gozali l Famad

kolponik patr (fictional character), Sherlock Holmes – guneanvam vixim topasnni korunk ‘forensic science’-acho vapor kortalo. l ‘Fingerprints’-achea obheasak ‘dactylography’ mhunntat.

Hi kex koxi soddoili?

Bhurgeak tachea pallneantlean vhoronk ‘crime scene’-ir mevlolea puraveam modem Lindbergh-chea ghorar choddpak vapurloli ‘homemade’ xiddi asli. ‘Microscopic techniques’-anchea adharan xiddient vaprunk ailolem lakudd, ‘Forest Service scientist’ Arthur Koehler, vollkhunk pavlo. Hachea uprant te xiddiechem lakudd khoinchea karkhaneant korun viklelem ani konnak viklolem tem sodun kaddlem – Hauptmann nanvachea mon’xak tem viklolem. Toxench, tea xiddier vapurlolo ek panvddo Hauptmann-achea voilea malliechea kuddantlem lakudd aslem mhunn Koehler sid’dh korunk pavlo. He kexichea ‘trial’-an poileach pautt ‘wood forensics’-acho vapor korunk ailolo.

‘Atlanta Murders’ Vollkhupachea karyak lagon DNA-cho vapor korpi ‘technique’ ghoddoun haddpi poilo monis England-cho ‘geneticist’, Alec Jeffreys ho aslo. l

l Ujeak

ani visfottank lagon moronk pavloleank choddxe tanchea dantanchea adharan vollkhunk yeta. Bolli poddloleak vollkhunk dant samke faideache astat karann te sovkasayen pidd’ddear zata ani haddam von chodd tapman sonsunk xoktat. l Monzatink kaim vellar bekaidexirponnim xikar kortat. Haka ‘poaching’ mhunntat. ‘Endangered’ monzatink marpi mon’xak/mon’xank, vo ‘permit’ kelolea ankddea von chodd zannancho xikar korpeak vo nem palli nastana xikar korpeank bondkhonnin ghalunk, ‘crime scene’-ir mevlolea puraveanchea adharan ‘forensic scientist’-achean odhikareank adhar diunk zata.

Atlanta, USA hanga don vorsam voir kallan 29 tornatte ‘African Americans’ jivexim marlole mevlole. Don dis uprant kudd mevlolea pulachea lagim kiteak aslo, hachea vixim vichar kortoch dubavachem vornnon dilolea karann, Wayne Williams haka pulisen dubavi guneanvkar mhunn vollkhun ghetlo. Govai naslolea karann, ‘forensic investigators’-amni ‘fibre’ ami ‘statistical’ puraveanchea adharan Williams-achea add kex ghoddun haddli. DuPont nanvachea lugott utpon’ korpi ‘chemists’-am borabor vavr korun, tannim eka bolli poddloleachea kensacher mevlolea ‘fibre’-acho sombondh Williams-achea ghorantlea ‘carpet’-a lagim kelo. Atlanta vattharan 7,792 ghoddnukam modem oxe torechi ek ghoddnuk ghoddpachem promann aslem. Dusrea eka bolli poddloleachea ‘shorts’-acher mevlolea ‘rayon fragment’acho sombondh Williams-chea ‘carpeting’-achea borabor zoddpak ailo, zachem 3,828 ghoddnukam modem oxe torechi ek ghoddnuk ghoddpachem promann aslem. Dusrea-i ‘victims’-ancher mevlolea ‘fibre’ puraveam pormonnem hem ‘co-incidence’ mhunnonk zaina. Bhasabhas kelea uprant ‘jury’-k, Williams doxi mhunn tharaunk 12 voram von unno somoy laglo, ani to sod’deak don ‘life terms’ koidi mhunn sarta.

Nanvam sangxi

Zoddi Sod

Khala kaim follanchim chitram dileat. Tanchim nanvam sangxi?

Khala dilole don gazor ekach bhaxen distat. Te khoinche tem sangxi?

Zap

1 Dukanar tukam dukandar sutte poixe chodd dita. Tum

kitem kortolo/kortolem? A B C D

Tache vixim sangon poixe portun ditolo/ditolem Tache vixim kollon poriant odi ravtolo/ravtolem Fuddlea pauttim yetana tache vixim sangpachem nirnnoy ghetolo/ghetolem Mevlole poixe dan ditolo/ditolem

2 Kuddantlo (room) bhair sortana

tum ‘fan’-anche ani ‘light’-inche ‘switch’ bond korta? A B C D

Kvochituch Kednam-kednam Khub pautti Choddxea pautti

‘Circus’ Dis

3 Satollean mellpi ‘pocket-money’-chem tum kitem korta? A Eka dhopkeanuch soglle kobar korta B Satollo bhor cholounk vanttun dovorta C Te samballunk sodta punn ziana D Mharog vost gheunk samballta 4 Tujea sogllean borea ixttak tachea vhoddilamni, tukam

B C D

Apnnak mellonk zai aslem oxem tukam dista Tache vixim chitina Ixttak zolmachi porbim diun, taka ti bhett mevlolea karann taka porbim ditolo/ditolem Poixe samballun vo zoddun tech torechi bhett gheupa vixim chitop

Gunn

60 vo chodd: Tukam borim mul’leam (values) asat, zacho tujea fuddaranui adhar zatolo. Dispottim jivitantlea vegvegllea dobavank lagon him mul’leam visronaka. 30 ani 60-a mozgotim: Tukam proman-

nik druxttikonn asa, punn tem choddxem bore vagnnuke vorvim fuddem yena. Jednam mul’leank tenko diunk tum karya korta, tednam tim bollixtt zatat. Tor tem karya korpachem priotn kor, tache vixim fokt chitinaka. 30-am khala: Sarkea ani chukichea modem, borea ani vaitta modem ontor korpi nirnnoya vixim tum ‘crossroads’-ar sampoddla. Bore ‘values’ sodanch xikonk zatat ani tujean tem atamcheanuch chalu korunk zata.

Zapo

A

1. Kellem, 2. Ap’pol, 3. Dakam, 4. Ambo, 5. Popay

zaitea kallak saun zai asloli bhett dili zalear tukam koxem distolem?

‘World Telecomunication Day’ Dor vorsa Mayache 17 tarker ‘World Telecomunication Day’ monoitat. Ho dis ‘Internet, mobile phones, televisions, computers’ ani her dusrea ‘technological’ vostum vixim zagrutay vaddounk monoitat.

‘Computer’-a Borabor Sombodit Utram Sod

United States of America-n May 19, ‘Circus’ Dis mhunn monoitat. 1884 vorsa, hea disa ‘Ringling Brothers’-amni apli ‘circus’ poileach pautt lokam mukhar dovorli. ‘Ringling Brothers’-amni aplea ‘circus’-imni noveo pod’doti ani ‘techniques’ fuddem haddloleo. Tancheo kariavolli “World’s Greatest Circus Shows” mhunn vollkhunk yetaleo.

‘Clown’-achem tondd kaddun khala dilolem chitr puray kor

a ani d

r i h b m Go y a s v e V

Khoreo ‘Case Studies’


Amcho Awaz June 1_Layout 1 31/05/13 5:48 PM Page 9

Ponnje<Sonvar, 1 Jun, 2013<

Xikxonn

9

Kudd’ddo xikpi 95 ttok’ke gunn gheta Kartik Sawhney hannem zhuz koxem manddchem poddlem apleak ‘Science’ xikche khatir. ‘Central Board of Secondary Education’ (CBSE) ji koxich sot mandinasli ki Kartik Sawhney kudd’ddo aslolea karonnan tache lagim ‘Science’ xikpak zatolem mhunn, kiteak ‘Science’ xiktana zaiteo vostu pollovn korcheo poddta zoxe porim ‘graphs’, ‘diagrams’, ‘models’, adi. CBSE zorui fattim fuddem sortali Kartik-ak ‘Science’ hantun ‘admission’ diupak torui punn Kartik-an hott dhorun ‘Science’-inuch ‘admission’ ghetlem ani baraveche ezamink CBSE-k sonsonnit zabab dilo. Kartik Sawhney hannem soglle Karthik ani tachi avoy mellon 95 ttoke baraveche ezamink gunn mellovn ghetle. xikxonn kortolo aslo. Punn halimchea Kartik Sawhney atam fuddem vorsamni IIT hantun proves korunk ‘Computer Science’ hem xikop korunk kudd’ddea xikpeank dina zaunk zo ‘Sanford University’ hantun vochpa- nem (rule) kelo taka lagon tachean cho asa. Bharotan IIT korunk zaina. Kartik khoreponnim Indientuch IIT Zoritor aiz amchea desan xikxonn

‘Text Books’-anchem mol 10 rupiyamni vaddlem

je toren cholta toxem mandun ghetlolem zalear Kartik-ak Science hantun ‘admission’ gheunk mellchem naslem ani tea khatir tannem CBSE lagim zhuz manddchem poddlem. Eka ‘Non Government Organization’ (NGO) hacho adhar ghevn tannem aplem zhogddem fuddem vhelem ani akhrek ‘Science’ xikpak proves ghetlo. Kartik eka vhoddlea girestancho bhurgo nhoi. Tachea bapaychem ek mottorancheo vostu vikpachem dukon asa. Jedna taka ‘Delhi Public School’ hantun proves mell’lo, tedna iskolantlea tticheramni taka boro sohokar dilo ani tanchea sohokarak lagon Kartikak aplem xikxonn bore ritin korpak sondhi mell’li. Je tras Kartikan kaddle taka lagon xevottak taka foll mell’lem ani hea zoitachem xrey (credit) tachea thir nirnnoyak veta. Amchea xikpeamni Kartik Sawhney hachi dekh gheta titli thoddi.

Ponnje:10-vi ani 12-vecho nikal laglolean, xikpi bhurgim ani tanchea avoi-bapui hanchi proves ghevpa khatir sod’deak dhanvpoll suru zaloli asa.Provesa sangata patthpustokam (text books), kadern, begam gheupa khatir heo vostu vikhpi dukonacher hea disamni khupuch gorddi dista.9-vi ani 10-vechea patth pustokanchem mol 10 rupiyamni vaddlam mhonnpachi mahiti eka pustokam vikhpi dukonachea dhoniyan dili. Tharavik kallant vo tharavik mhoineant tharavik vostu lokak vikhteo gheuncheo poddttat.Setembr mhoineant Chaturti adim tel, moido, ‘decoration’ korpacheo vostu, zoxem ‘thermacol’ ani vostunchi vikhri zata.Novembr mhoineant Divalli adim divleo, godd khannam korpacheo vostu lok vikhteo ghetat.Tech porim Mai-Jun mhoineant sontreo, ‘rain coats’ hea pavsant vapurpachea vostum barabor kadern, patth pustokam lok aplea xikpi bhurgeam khatir vikhtim ghetat. Kadern, penam, kompas adi vostu choddso lok Mayachea mhoineantuch ghetat.Sod’deak vochot thoim ‘stationaries’ ani ‘books stall’-ancher lokachi khupuch gorddi asloli pollevpak melltta.Ponnje xarant nodor marli zalear Popular Printing Press, J.D Fernandes hanchea dukonancher kadern ani xikpi bhurgeank lagpi her vostu gheupak khupuch gorddi asloli pollevpak

Sorkari iskolank ‘bus service’ ‘Director of Education’ hinnem sanglam tea pormonnem Jun mhoineant suru zavpi 2013-2014 xikxonnik vorsant 83 sorkari ‘High Schools’ ani ‘Higher Secondary Schools’ hankam bosinchi suvida kortele mhunn. Hi sovlot jim ‘high schools’ ani ‘higher secondary schools’ kheddeamni asat tankam melltoli ani hea khatir sorkar 14 krutt rupiya

khorch kortolo. Heo bosi ‘Kadamba Transport Corporation’ (KTC) choloitele. Xikxonn sonchaloy (Directorate of Education) hannim ek ‘circular’ dhaddun kolloilam tea pormonnem bosi iskolamni dhaddpacho hetu mhollear bhurgeamni ‘fail’ zale mhunn iskol soddpak na divop ani teach borobor iskolamni bhurgeamni neamit (regular) yevn aplo obheas

korunk sovlot divop. Sod’deak asa tea pormonnem sorkarache ‘grant’ ghevn cholpi iskolank (aided schools) hea bosinchi sovlot favo zaloli asa zalear sorkari iskolank ti azun poriant nasli. KTC khateak sorkar 14 krutt rupiyancho ‘grant’ ditolo zache vorvim KTC-n bosi ghevpak zai zancho vapor 83 iskolank sovlot diunk zatolo. Teach pormonnem vorsachea vorsa eke-eke bosi fattlean 3 lak rupiya sorkar ditolo zache vorvim eke eke bosichem ‘maintenance expenses’ ho khorch kortele. Ho ‘grant’ don bhagamni ditole. Jun mhoineant 2 lak rupiya za-

lear Novembr mhoineant 1 lak rupiya. Hea yevzonne pormonnem KTC khatem iskolachea sogllea disamni heo bosi choloitolem ani ho sogllo khorch ‘Directorate of Education’ korteli. Halinch zalole eke bosken bhasabhas kelea uprant oxem kollon ailam ki sorkari iskolamni 10ve klasicho ‘result’ boro zaunk na ani zoxe heram iskolamni bhurge ‘pass’ zalea toxe sorkari iskolamni ‘pass’ zaunk na. Boskek hajir zalolea sorkari iskolanchea ‘headmaster’anim spoxttponnim sanglem ki sorkari iskolank kosleoch boreo sovloti na ani hea khatir bhurgeanchea xikpacher ho vaitt porinnam zata. Heach karannank lagon 83 sorkari ‘high schools’ ani ‘higher secondary schools’ hankam KTC bosinchi sovlot favo korpacho nirnnoy zala.

melltta.Ponnje hanga aslolea Sardessai Book House hantunt patth pustokam gheupak lokamni khupuch gorddi keloli pollevpak melltta. 9-vi tem 12-vi merenchim patth pustokam dukonantlean vikhtim ghenvchim poddttat.Hindi, English, Science, Maths, Physics, Economics hea sogllea vixoyachim pustokam sod’deak dukonancher vikhrek asat.Dor eka vixoyachea pustokachem mol 10 rupiyamni vaddlam, oxem him pustokam vikhpi dukonkar sangtat.8-vi merenchim pustokam sorkara koddlean favo zatat.Him pustokam sorkara koddlean ‘sarv shiksha abhiyan’ he yevzonne khala mellttat.Sarv Shiksha Abhiyan hanche kodde gelea vorsachim 30% pustokam baki urleant mhonnpachi mahiti hea Abhiyanocho sonchalok Nagraj Honnekiri hannem dili.Tannem fuddem sanglem, novim pustokam soroll ‘printer’ hache koddlean Taluka xikxonn odhikareache kocherint pavtat.Iskolam suru zatanch him pustokam xikpi bhurgeank favo zatolim. Kadernachem mol zoborxem vaddlolem na.100 panam aslolea kadernachem mol 15 rupiya zalear 200 pananchea kadernachem mol 25 rupiya itlem asa.200 pananchea ‘log book’-achem mol 32 rupiya ani ‘compass box’-achem mol 90 rupiya itlem asa.

‘Engineering’, ‘pharmacy’ xikxonnam khatir 2 hozar odhik orzo Ponnje(AAB): GCET ani 12-vecho nikal jahir zalolean vevsayik kolejimni proves gheupa khatir sod’deak prokriya (process) suru zala. ‘Engineering’ ani ‘Pharmacy’ xikxonn ghevpa khatir atam meren 2200 xikpeanche ‘B 1’ orzo (applications) aileat. Hea orzanchi chachnni (scrutiny) zalea uprant patr zalolea xikpeank hea kolejimni proves divpachea vavrak survat zatoli, oxi mahiti ‘Directorate of Technical Education’ hanche kocherintlean mell’lea. ‘Medical’, ‘Dental’ ani ‘Homeopathy’ kolejimni proves NIIT porikxechea gunnancher (merits) atthapun ditole. ‘Medical’ ani ‘Dental’ kolejimni proves divpachi prokriya thoddea usram suru zatoli. Adim tharailolea vell-potroka (time table) pormonnem 10 tem 14 Jun hea disamni ‘medical’, ‘dental’ ani ‘homeopathy’ kolejimni proves divpachi prokriya suru zavpachi asa. ‘Engineering’ ani ‘Pharmacy’ obheaskroma khatir 14 Jun hea disa ‘temporary merit list’ ani 15 Jun

hea disa ‘final merit list’ jahir kortole. 17 Jun thavn proves divpachea vavrak survat zatoli. ‘Medical’, ‘Dental’ ani ‘Homeopathy’ obheaskromantlea provesa khatir vichar kortana 10 tem 12 Jun hea disamni provespotram svikar kortole. 20 Jun hea disa ‘temporary merit list’ jahir kortole ani 21 Jun hea disa ‘final merit list’ jahir kortole. 17 Jun

thavn proves divpak survat zatoli. ‘Medical’, ‘Dental’ ani ‘Homoepathy’ kolejimni provesacho vichar kortana 10 tem 14 Jun meren ‘B 2’ forma svikar kortole. 20 Jun hea disa ‘temporary merit list’ jahir kortole ani 21 Jun hea disa ‘final merit list’ jahir kortole. 21 Jun thavn ‘medical’, ‘dental’ ani ‘homoepathy’ kolejimni proves divpak survat zatoli.

Bolayki

Gõyant 1 lakh lokak ‘diabetes’ Ponnje(AAP):15.5 lakh lok sonkhea aslolea Gõy rajyant sumar 1 lakh lokak ‘diabetes’ asa, mhonnge Gõyche ekunn lok sonkhentlea 18 ttok’ke lokak diabetis asa mhonnpachem spoxtt zalam. Hea ‘diabetes’ aslolea sumar 10 hozar lokachi nondnni sorkara kodde odhikrut ritin keloli asa. ‘Diabetes’ piddestanchi nondnni kelea tea pormonnem, 40 vorsam von unchlea pirayechea mon’xank vhodda promannan hi ‘diabetes’ asa mhonnpachem nodrek ailam. Taka lagon udheogik mollar kam korpi kamdaranche bholaikechi mahiti ‘Electronics Medical Records’ (EMR) he pod’dotin ‘computerised’ korun dovortole, oxi mahiti Dr. Digamber Naik hannem dilea. Bharatachea udheogik mahasonghachea asrea khala, May 24 hea disa Bambole hangasor GMC hospitalant, udheogik mollar vau-

rpi odhikari ani dotoram khatir ek xibir ghoddun haddlem. Hea xibirachi ugtavnni ‘Health Care’ ha-

cho ‘Executive Director’ Dr. Giridhar hannem kelem. Gõychea ud-

heogik mollar kam korpi kamdaranchi bholaiki, toxench ‘diabetes’ piddechi hea xibira vellar topasnni zali. Gõyant aslolea sumar 19 khasgi hospitalamni hi pod’dot apnnaitole. Prot’tek kamdarachea duensachi toxench tankam ‘diabetes’ aslear tachi mahiti hea EMR pod’dotin ‘computerised’ korun dovortole. Prot’tek kamdarak tacho svotacho ‘pin code’ ditole, ani to fokt tea kamdarak ani dotorakuch khobor astolo. Hea udexim to-to kamdar khoinsorui ravon aple bholaikechi mahiti ‘website’-icher melloupak xoktolo. Tech porim topasnni korpi dotorakui tea kamdarache bholaikecher bore toren ilaz korpa khatir sompem zatolem.Dotorak

AIDS piddestancheo topasnneo Gõyantuch zatoleo Ponnje(AAP): National AIDS Control Society (NACO) hannim Gõyant aslolea AIDS piddestanchi topasnni korpa khatir zannkar dotoranchem ek xist-monddoll (delegation) ghoddoun haddpak nirnnoy ghetla. Atam hea fuddem piddestank ilaz gheupa khatir Mumboi vochpache tras kaddche poddche nant, oxi mahiti NACO-chea odhikarean dili. Hea adim HIV, AIDS piddechi lagvonn zaloleank dusre xrennichea (secondary level) ilaza khatir Mumboi-chea J J Hospitalant vechem poddtalem. Tech porim upchar kortat tea vellar lagtat tim vokhdam gheupak ani tea vixinchim kagod-potram toyar korunk tankam Mumboi vochpa xivay dusro rosto nastalo. Gele kaim mhoine thavn dusre xrennintlim sogllim vokhdam Goa Medical College-ichea hospitalant mellpachi bondabost sorkaran kelea, oxem Goa AIDS Control Society-chea eka odhikarean sanglem. Tea bhair HIV piddestancher ilaz korun tanchi nondnni dusrea xrennintlea ilaza khatir GACS ani GMCintlea 5 dotorank he piddechea ilazacher kherit proxikxonn ditole.

HIV piddechea poile xrennint ‘Anti retroviral Treatment’ (ART) ghenvcho poddta. Hea vokhdam ani ilaza udexim piddestachea angant he piddek protikar korpachi xokti nirmann zalea uprant, dusrea xrennintlea upchara khatir tea piddestak suchoitat, oxem GACS-acho odhikari dotor sangta. Don mhoineam adim him vokhdam mellpachi suvidha Mumboi-chea J J Hospitalant asloli. Dusre xrennintlim vokhdam-upchar hachi suchovnni korpachim kagod-potram ani porvangi divpi dotoranchem xist-monddoll-ui fokt hea J J Hospital-ant aslem. Gõyant ART upchar gheupi piddestanchi sonkhea 1,740 itli asa. Tantuntlea 26 piddestank dusre xrennintlo ilaz gheupa khatir Mumboi vechem poddttalem. Osleo suvidha HIV piddestank melloun divpa khatir Gõycho sorkar unnem poddlolean, hea piddestam khatir vaurpi zaiteach bin-sorkari sonvsthamni sorkaracher aplo xinn porgott kelolo. HIV piddestank sorkari bosintlean provas kelo zalear 50% sutt asa. Tech porim DSS yevzonne khala tankam dor mhoineank ‘pension’ divpachi bondabost kelea.

prot’tek vellar tea kamdarak ilaz korunk ailolo astana tache bholaikechi vo piddechi adli mahiti zanna zavn gheupachi goroz poddchina. Hea xibira vellar udheogik komponichea odhikareank, toxench tanchea voizuki odhikareank EMR pod’dotichi mahiti dili, ani hi EMR pod’dot koxe toren tanchea komponintlea kamdaram khatir vevharant ghalchi, hea vixim proxikxonn dilem. Hi EMR pod’dot 1 July tem 31 Dezembr hea kallant vevharant ghalpacho nirnnoi ghetla. Sod’deak GMC hospitalant hea ‘diabetes’ piddestanchi topasnni korun tancher ilaz kortat.Tech porim tankam he piddecher goroz ti mahiti ditat. Udheogik mollar vaurpi kamdaramni EMR pod’doticho choddan-chodd labh gheupak zai, oxem Dr. Naik hannem avhan kelam.

Gõyant ‘dengue’-che 30 piddest

Ponnje:Gõy rajyant Janer tem Abril hea chear mhoineachea kallant sumar 30 ‘dengue’ piddestanchi nond zalea. Khoreponnim ‘dengue’-che piddest chodd korun pavsachea kallar sampoddttat.Punn hea 30-ui piddestank pavsallo nastana hi pidda zali mhonnpachem bholaike khateachea odhikareank ugddapem zalem.Pavsallo nastana sumar 30 mon’xank hi pidda zalea

mhonn, bholaike khateantlea odhikareamni aplo usko porgott kela, oxe bolaike khateacho up-sonchalok Dr. Sachin Govekar hannem sanglem. Jun tem Setembr he mhoine pavsachea kallantle aslolean, hea chear mhoineank ‘Dengue’, ‘malaria’ hanche piddest chodd sampoddtat. Gelea vorsa puray Gõy rajyant 39 ‘dengue’ piddest sampoddlole. Fuddlea mhoineank thavn Gõyant pavsacho kall suru zavpacho asa. Zorui, oxe toren he piddest sampddot ravle zalear, gelea vorsa poros ho ankddo chodd zapachi Xokyotai asa, oxem Dr. Govekar hannem sanglem. Gõyant 2007 vorsa 36, 2008 vorsa 43, 2009 vorsa 277, 2010 vorsa 194 ani 2011 vorsa ‘dengue’ piddechi lagvonn zalole 24 piddest sampoddlole. He ‘dengue’ piddek lagon 2008 vorsa, eka xikpi vidhearteak moronn ailolem, oxem Dr. Govekar hannem ugddapem kelem.

Popayeche faide Popay ek ruchik foll, zaka boro svad asa ani bholayki samballunk pasun faideaxir asa. America, hea follachem mull ani hea follachea svadak ani tachea faideank lagon sogllea khonddamni tem khatat, vaprunk yeta. Popayechea vixim itihasanui boroilolem asa, ani boreach somoyak saun hea follak voizuki karannank lagon vaprunk yetalem. ‘Mayan’ zomaticho lok popayechea zhaddank puzoitale ani taka “Tree of Life” oxem mhunntale. Christopher Columbus-ache avddichea follam modlem hem ek foll oxem-i mhunnonk yeta. Popayechea zhaddachim panam, biyeo ani dhik - antkiddeanche proxn (intestinal problems) suttave korunk ani dontank ani zontunk marunk vapurtat. Bharat, Pakistan ani Bangladesh-acheo ostoreo, gurvarponn addavpak ani gorbhpatta pasot tancho vapor kortat. Popay ek svadik khann, jem lok umedin khatat. Popayeche Bholaykek Faide l Popay katichea pasot samkem borem ani tacho faido mellounk tem ‘face pack’ koxem vaprunk zata. Mumram pois korunk ani addkhollon urlole ‘pores’ uktte korunk adhar korta. Popayechem mas zaka ‘papain’ oxem mhunntat, ‘dead cells’ patoll korun taji porzollit kat diunk adhar dita. l Popayen vhodda promannan ‘fiber’

asta ani ‘cholesterol level’ denvoita. Tatun ‘cholesterol’-achem ‘oxidization’addavpi ‘enzymes’ astat, je kallzache atak zaupache addavpak adhar kortat. l Popayentle ‘antioxidants’ somoya adim zanttemponn niyontrit dovrunk adhar korta. l Popayechea biyamni pasun voizuki sotvam astat. Kuddint aslolea antkiddeantlea dontank nax korunk faideachem asa. l Popay ‘constipation’ zaina zaunk ad-

har korta ani jirvonnen adhar korta. ‘Papain’ mhunnta ti ‘enzyme’ ek ‘digestive enzyme’ ani nisorgik jirvonnen adhar korta. l Begin pekonant tea ‘skin infections’ ani ghayeancho ilaz korunk popay

faideachi asa. Popayen ‘calories’ thoddea promannan asta ani ghottay diupi sotvam chodd astat. Heach karann, vozonn unnem korunk sodpi lokank hem ek borem khann. l Gurvar ostoreank, sod’dam popayechi xir khavop faideachem asa. l Toxench popayan ‘anti-inflammatory enzymes’ astat je ‘arthritis’, ‘edema’ ani ‘osteoporosis’ sarkea duyensanchea dukhantlean suttka diunk adhar korta. Tatun ‘anti-cancerous’ sotvam asat ji kankrachem duyens zaina zaunk adhar korta. l Popayen ‘Vitamin A’ ani ‘Vitamin C’ vhodda promannan aslolea karann tem kuddichi protikar korpachi xokti vaddoita ani heach karann thonddi vo zor ailoleamni popay khavop bori. l Popay aslole ‘shampoos’, ‘dandruff’ niyontrit dovrunk adhar kortat. l Torni popay, ostoream modem ‘menstrual irregularities’ niyontrit korunk adhar korta. Satollean ek pautt tori popay khaunk voir kaim karannam dileant. Popay vegvegllea khannam borabor gheunk zata, tacheo xiro khaunk zata vo katir sorollponnim-i launk zata, tacho boro porinnam disonk yetolo ani tujea bholaykek adhar zatolo. l


Amcho Awaz June 1_Layout 1 31/05/13 5:48 PM Page 10

Ponnje<Sonvar, 1 Jun, 2013<

Sahitya

10

Mottvi Kotha

Kelvin-achi Tticher

Willy Goes

Kelvin iskolachea bhair vhoir khala bhonvddeo martalo. Tannen aplo ‘home work’ korunk naslo mhunn tticherin taka vorgantlo bhair ghatlolo. Vorgantloch nhoi, punn iskolant bhitor pasun tannen disunk zaina mhunn taka koddok xittkavnni diloli. Teach karannak lagon Kelvin babddo iskolachea kompoudda bhair bhonvddeo martalo. Kedna xi tticher Belinda-chi klas kobar zateli gai mhunn vatt polloit aslo. Belinda tticher sarkhi ragixtt asli. Tichea ragak iskolantlim bhurginch nhoi, punn her tticheri ani prinsipal pasun bhiyetalo. Vogot polloitolo mhonnlear Kelvin-a lagim ghoddiyal pasun nasli. Belinda tticher tisro ‘period’ ghetali. Itlean tannen ‘ice fruit’valo Sashi yeta to polloilo ani tachea kallzak su zalem. ‘Ice fruit’-ak lagon

nhoi, punn to zanno aslo ki tisro ‘period’ sompchea vellar ho ‘ice fruit’valo yetalo mhunn. Ani khoreanich, Sashi aple dhobe dovorta mhunttlear ghontti vazli ani tisro ‘period’ somplo. Kelvin khuxeal zalo, monantlea monant pon’nas ankdde mezle ani dhanvun aplea klasint bhitor soronk gelo. Pon’nas ankdde mezle kiteak pon’nas ankdde mezta tea vella bhitor tticher Blinda vorgantli bhair soron vetali. Pon’nas ankdde somple ani Kelvin klasint bhitor sorlo, ani tachea futtkea noxibant tticher Belinda azunui klasint-uch asli. Kelvin tika polloun thoinch ghott zalo. Kelvin-ak polloun tticher Belinda-cho rag tengxer pavlo. “Tuka sanglolem tum mhojea klasint mhaka dislolo naka mhunnon, hoi vo na?” tticher Belinda-n dhengso ghatlo. Kelivin tika polloit ravlo, ani ek khol suskar ghetlo ani ek sarkho tticherik pollot ravlo. Taka rag yeta tedna to toso kortalo. “Ho tuzo klas nhoi tticher. Ho klas Ramesh ‘Sir’-acho. Ho ‘Art and Craft klas’.” Ragabhorit zavn Kelvin-an tticherik mhunttlem. Tticher Belinda-chea toklek odik rag choddlo, ani tinnen mezar asloli pott’tti kaddli ani Kelvin-ak marunk ukhol’li. Kelvin-ak kitem korchem kainch suchonk na. Bhair dhanv marpachi yevzonn monant khelloili, punn soglle bhurge toxench korta, apunn kitem vegllem kortolo mhunn

tharailem. Dhanvun tticheri fuddean gelo, tticherichea hatantlea pott’ttek dhorli ani ticho umo (kiss) ghetlo. Uprant apli fatt voll’li ani aplo buskott ukhol’lo ani aplea fattir mar mhunn khunna keli. Hem sogllem polloun tticher thottakli. Itlean ek ‘siren’ zalo ani sogllim bhurgim dhanvun bhair moidanar gelim, ani aplea pottar

ench xikoilolem ki ‘siren’ aikonk ailo mhunntoch tannim bhair moidanar dhanvpachim ani apli tokli aplea hatamni lopoun moidanar omtim nhidpachim mhunn. To ‘siren’ vazon Kelvin vattoulo. Urla to dis iskolant kaddunk dhaddos na zavn ‘interval’ somptoch Kelvin-an ghora vochpachi vatt dhorli.

nhidhun aple donui hat aplea tokler dovorle. Ho kall zavn aslo Bharot ani Pakistan-a modem zhuz choltalem poi to kall. Iskolachea bhurgeank ox-

Vattek taka ‘ice-fruit’-valo Sashi mell’lo. Iskolant kitem ghoddlam titlem-i tannen Sashik sanglem ani tacho sol’lo maglo.

“Tticher khoim ravta ti tuka khobor asa?” Sashi-n taka vicharlem. “Hoi. Oxem tum kiteak vichartai?” Kelvin-an Sashik vicharlem. “Hanv tuka ekuch sol’lo ditam. Tticherichea ghora voch ani tichea lagim mafi mag ani tum ek boro bhurgo zatolo mhunn tika asvason di.” Sashi-n Kelvin-ak sanglem. Kelvinak ho sol’lo pottonk na, punn ogoch ravun apli vatt dhorun aplea ghora gelo. Sashi-n sol’lo dila tacher khol niyall kelo. Sanjechim panch voram zalolim. Kelvin tticher Belinda-chea ghora bhair fero martalo. Bhitor vochunk? Vo na? hacher vichar kortalo. “Kelvin! Hanga kitem kortai? Dhengso ghatlolea porim Kelvin-ak avaz aikonk ailo. To tallo zavn aslo ttichericho. Kelvin kodd’koddlo. Thoinch ghott zavn ubo ravlo ani hollu ghunvon fattim ttichericher dollo marlo, ani tika polloun sarkoch ojap zalo. Apunn polloitam tem chitr khorem vo ek sopon gai mhunn hollu aplea jibek ghans marlo. Na to sopnant naslo. Tonddar ek omurkoch hanso gheun tticher Belinda taka polletali. “Tum hanga kitem kortai Kelvin?” sovostkayen tticherin taka vicharlem. “Hanv tukach mellonk ailolom tticher.” Kelvin-an tika sanglem. “Tor bhair kiteak asai? Yo, bhitor yo.” Oxem mhunnon tticher Belindan Kelvin-ak bhitor vhelo, taka vosreant bhosoilo ani choklett haddun dili.

“Tticher, hanv zanno ki hanv mosto mhunn. Hanv tujem aikona. Takach lagon tum mhojer ragar asa. Tticher hanvem boro koso zavpacho tem mhaka matxem sangxi? Tum sangta tem tem aikonk hanv kobul asa.” Kelvin-an tika sanglem. “Kelvin tum ek boro bhurgo ani…” “Zalear tum mhaka kiteak martai tticher?” Tticher kitem sagonk vetali tem sompouchea adinch Kelvin-an tticher-ik vichar kelo. Tticher chintunk poddli. “Tticher, tum hanga itlea bori, ani iskolant tum itli ragixt kiteak?” Inosent-ponnan Kelvin-an tticherik vicharlem. Tticher Belinda chintunkuch poddli. Kelvin-achea utrancher niyall korta mhunnosor tiche dolle bhoron tichim dukam tichea poleancher zori koxeo gollonk laglim. Apli tticher aplea fuddeant roddta ti polloun Kelvin babddo sarkoch ghaborlo. “Tticher, tum kiteak roddtai? Hanvem tuka kitem vaitt mhunttlam? Mhunttlam zalear mhaka maf kor.” Oxem mhunnon Kelvin aplea dimbyer poddlo. “Na. Kevin na. Tuvem mhaka kainch vaitt mhunnonk na. Chol, atam tum ghora voch. Tuzo sogllo ‘home-work’ kor ani iskolak yo. Faleam thavn tumkam ek ragixtt nhoi, punn ek mogall tticher yetoli.” Oxem mhunnon tticher Belinda-n Kelvin-ak ghora dhaddlo.

Kovi ani Kovita Tuje yadin holluch mhojea Kallzak sporx kelo Poiloch paus.... Dhortorechi tan bagoun gelo

GuaDaluPe Dias

Poiloch paus.. Poiloch paus ... Dhortorechi tan bagoun gelo Krishnache basuren Radhek saad ghalo Zhadda-peddank pachvo kor Ambea vonant nachta mor Tuje yadin holluch mhojea Kallzak sporx kelo Poiloch paus... Dhortorechi tan bagoun gelo

Ratkiddeanchea avazan Voyar aileo tornneo rati Varea vangdda khelltam khelltam Zollun geleo pixeo vati Kazuleancho bhorla kalo Dhortoreruch sorg zalo Tuje yadin holluch mhojea Kallzak sporx kelo Poiloch paus Dhortorechi tan bagoun gelo

Nhoichea patran pãyank bandun ghetlim paimzonnam Suryan dhample dolle Dorya vengent oddtanam Terea pana ghal go dhalo Jinnek tuje adar olo

Tori mhaka Tuje mhoje bhetteche Dis atam somple Tujea yenneak gozol gavpi Kogllam golle thokle Tori punn hanv nirxenam Kiteak zannam? Kednam tori hea zolmant Tum mhozoch aslo Hache poros sukh nam Amchea mogak sakxi divpi Rukh atam kaple Tuji-mhoji kanni sangpi Zhore-vozre sukle Vaitt mhaka disunk nam Kiteak zannam? Kednam tori tuje vengent Sorg hanvem bhogil’lo Hache poros sukh nam Dolleanich ghayall korpi Thir atam chukle Ektteponnache ghave polloi Tujech yadin pekhle Mhaka koslench duk’kh nam Kiteak zannam? Kednam tori tujea hodd’ddeant Kalliz zaun hanv dhodd-dhoddlem Hache poros sukh nam

Jose Mario Pereira

oPhelia Pereira rena D’souza

Yeo Re Pausa Yeo re pausa, yeo tum yeo Zomin amchi bhizounk yeo Ganvant amchea ravunk yeo Xetam amchim bodlunk yeo

Amkam Zai Ti

Paus Yetolo Poilo paus poddtolo Zomnir zhaddam-peddam thondd kortolo Dortorechi ani amchi tan bagoitolo Borem pik toyar kortolo

Udok tujem di tum di Xanti amkam vanttun di Gormi kaddunk varo di Favo titli bholayki di

Poilo paus poddlo toso Xetkar boball kortolo Aplea vavrak lagtolo Zot-nangor ghaltolo

Soglleank amkam khuxeal kor Zomin amchi pikall kor Gorvank amchea xittol kor Zhaddank novean jivont kor

Poilo paus bhizoy-bhizoytolo Godd-godd avaz zatolo Kochro sogllo vhanvun vortolo Vall-vatto ugtteo kortolo

Yeo re pausa, yeo tum yeo Axen ravtam, sokddo yeo Sant Anton-ik ravonaka Anik kollav tum korinaka Yeo re pausa, gormi zata Porza tuka axen ravta Kanvllo kanv-kanv korun roddta Ambea zaddar bhoson pavs magta

Poilo paus Devuch dhaddtolo Mon’xean sodanch upkari zaumcho Dimbier ravun pãyam poddcho Marie-cho axirvad ami magcho

Att mhoine ti asli gharant Gharant asonk asa ek karann Hea disamni mha-monis yetat darant Tika gheun bhonvtat ganvant-xharant. Nhesop tichem att pregancho vistid Tichea nhespacher ti dourina sintid Mon’xeank khuxal korunk vibaddta vid Chear mhoine mellona tika sarki nhid Zaite monis tiche koxtt visorle Vepari tichea dhondea udexim voir sorle Puskoll duddu aplea ‘bank’-ant bhorle Ti bekar astoch khatat tika zorle Monis mogan ticho korina sambhall Zorleamni khatoch korta tika boball Tika xirapta, monis rigoita dubav Ti sogllem sonsta boldina aplo sobav Mogan ti soglleanchi korta chakri Aplea vavrachi mon’xeak dita khatri Tika vhortat gorib toxe girest montri Kiteak pavsant amkam zai ti sontri

Pustok Niyall

Lok-poromporanchea sôd-vavrantlean toyar zal’li kherit kadom’bori

Mull borovpi : Dr. Pandurang Faldessai Onnkar korpi : Brenda Menezes Halimsarak Gõyant sahit’ya nirmitik boroch nett ailolo asa. Satolleant kominch-komi chear-panch tori pustokam prokaxit zalolim distat. Tantum bhitor, Inglezintlean uzvaddak yetolea pustokank sor kelear Konknni ani Moratthi pustokancho ankddo chodd asta. Romi lipientlim Konknni pustokam-i borinch uzvaddak yetat. Choddant chodd Romi lipiyentlean boroilolea Konknni pustokanchea sahit’yik dorjea vixim dubhavache prosn ube kelole distat. Punn tantuntlim thoddim pustokam mat purnnponnan oslea prosnank bebuniyad thartat. Halinch Dalgado Konknni Akademi-n uzvaddak haddloli, Bonaventure D’Pietro hanchi ‘SANKOLL” hi kadombori mhollear Gõychea Kristi somazachim, somajik, sonvskrutik ani sahit’yik mul’lyam - sôd-vavra vorvim - aspavloli ek kadombori zaun asa. Bonaventure D’ Pietro-chem hem otthravem pustok. Hea adim tannem boroiloleo ‘Tera Numbrachi Kotthri’, “Soitanacho Gutt’, ‘Kallea Vistidachi Choli’, ‘Clara’, ‘Mhojea Paicho Fondd’, ‘From Goa With Love’, ‘Ek Bhett Mungllurchea Xarak’, ‘Mhaka Jiyeunk Zai’, ‘Jimmy’, ‘Tichea Mornna Uprant’, ‘Jania-Celi’ oxeo kitleoch kadombori uzvaddak aileat. Tantuntlea kitleach tachea kadomborink inamam favo zal’lim asat. ‘Mhojea Paicho Fondd’ he tanche kadomborik Goa Kala Akademycho ‘Rajya Sahit’ya Puroskar’ favo zal’lo asa. Favo titleach mezun-mapun boroilolea xobdantlean aplea sahit’ya rochnentlea patrank vachpeam mukhar dovrunk Pietrok bhes borem yeta. Thoddeo ghoddneo je pod’dotin to manddta, tantuntlean tachi khas sahit’yik tank nodrent bhorta. Tanchea ‘Sankoll’ he otthrave sahit’ya rochnnent-ui khas khax-

elponn disun yeta. Haka lagun hi kadombori ostitvant haddop mhollear ek kherit prokolp ani hea proyotnak jitlem xrey Pietro-k diunk zai, titlench xrey Dalgado Konknni Akademik favo zata. Teach pasot, borovpi, Akademi ani hi kadombori folladik zauncheak hat-bhar lailolea soglleank porbim favo zatat. Hi kadombori mhonnge somajik, sonvskrutik svorupacho ek agllo-vegllo ani oprup torecho prokolp zavn asa. Sonvsarantlea sogllea somazant, logn-sonvskarak soglleam poros chodd mohotv dil’lem asa. Bharoti sonvskrutayent lognak povitr ani soglleam poros chodd mohotvacho zago dil’lo asa. Somazantlea mon’xeanchem purai jivit bodolpachem ani rochnnent vanttekar zaunk sonvskar divpi hi vidhi zavn asa. Mhonnonuch taka ogllem-vegllem mohotv asa. Hea vidhinchea somoyar, choddant chodd lok-porompore modem logn-gitam mhonnpachi chal asa. Hea gitank tea-tea vattharant vegvegllim nanvam asat. Gõyant, Hindu lok hea gitank ‘hov’yô’ (oviyô) nam zalear logn-gitam mhonnttat. Gõyantlo Ut’tore koddlo Kristi-somaz tankam ‘zoti’ mhonnttat. Zalear, Dokxinn Gõyantlea kheddeamni tankam ‘vers’ vo ‘yers’ mhonnttat. Logn somorombha vellar him logn-gitam mhonnpachi porompora nirontor chalu asli. Bamonn vo dhorm-guruchea montram porosui, hea ov’yank vo zotink il’lem tori chodd mohotv astalem. Punn fattlea tin-chear dosokamchea kallant hi ov’yô gayonachi porampora komi zait gelea. Aiz Hindu ani Kristi somazam modem him logn-gitam bhov thoddea promanant gailolim aikunk yetat. Hi poristhithi monant ghevun, Pietro babachi ‘Sankoll’ kadombori zolmak ailea. Gõyantlea Kristi somazantlea logn-somorombha khatir asloleo chali- riti ani chodd korun tea vellar gaitolea logn-gitancho sôd

ghevunk tokhnnai korpa sarko ho proyotn he kadomboriche udexim zala. Ani ho proyotn purnnponnan sufoll zalo hem titlench sot. Purai kadomborint, logna vellar choltolea poromporik vidhinchem ani chali-ritichem vornnon khup fixalkayen kelolem asa. Voddeanchem pitth kortanam, vodde bhaztanam, nhovrea-vhoklek ros laitanam, vhoklecho lognacho rop xinvtanam, dorji lugttak poilech pavtti kator laitanam, xim’ pallop, mhoino vo portonnem, dheddea-dheddiyechem jevonn, kazara uprant kullara porot ros lavop, mavod-

decho ‘suit’, pitth mollop, kazara pasot bhat ukddop, vhokol-nhovrean mamager jevnnak vochop, bhikareanchem jevonn, ghorchea lokank jevonn (fodde jevonn), buddkuleachea golleak ambeachim panam bandop, mattov ghalop, oxea torekvar poromporik chali-riti hea kadomborint distat. Logn somorombha adim - ani uprant - zatolea kitleach vidhim sombondhim gailolea zoti-gayonache sondorbh tea-tea panar melltat. Tantuntle kaim nomune fuddem dileat.

Vhoklek chuddo ghaltanam gitKanknnacho chuddo Lepoldin kazarachi khunna Pain tuka royli Lepoldin, mãyn tuka ximpli Bhavan tuka vikli Lepoldin, nhovrean tuka ghetli. Vhoklek tel-hollod lavpache povitr vidhi sarkem narl’lacho ros vhoklechea angak laitanam rozarantlean gitAmchea rosar besanv ghaltolo Amcho sorgincho Bap Rosak besanv dita sorginchi ranni Ankvar Mori Bankinar boslea vhokol Fuddeant rosacho kanso Aple natik ros layta mhonn Xamãyn sorgar soddlo hanso. Dolleamni bhorleant dukam Distat motiyanchim thikam Dhuvek ros launk fuddem sor ge Vhokleche mãy, ulo martanv tuka Satam somdirantlo venchun kaddlo poti Zolmachea ghorant ankvarponnaili ge vhokle Hi tuji nimanni rat(i). Udok nhannoita astanam gitam Reshmachi dori tutt’tta mhonnlear tuttona Nhovreak tenkon hokol boslea Utth mhonnlear utthona. Oxim kitlinch logn-gitam portun portun kadomborint mellttat. Dekhik: Manak mhojea sontri lavn vhor kuniada Manak mhojea savllechean vhor kuniada Bannavle, Monti sokol(o) Ek cheddum zal’ re okol(o) Tege mãy patolleo patoyta Teo mhaka khacheak apoita. Nhovro mattvachea daraxim pavta tea vellar gailolem gitAilo amcho vor(u) | sarko pavlo darant Mat’tui kollonk na re vellu | zalear manun dhot’tanv khellu Sogllim ami dovant bhair ravlim Kiteak atam nhovreager pavlim Bay tuje bore mhonnon gunn(u) Nhovrean tuka kaddlem go vinchun(u) Nhovreager bhitor sortanam Uzvem pavl ghalun(u). Xim’ kortanam adeus korpachem gitRoddum naka go baye Tum roddlear, roddunk yeta amkam Aicho dis tum koso-i pasar kor Faleam vhorunk yetanv tuka Kazarachi ‘saud’ hi mohotvachi upcharik vidhi zalea uprant, poti-potinichem natem

fuddarak sasnnak togun urunk, gitantlean axirvad diunchi chal asa Fuddar boro zanv | Devachem poddum besanv Hatant ghatla chuddo | Aichean tujea nhovreak kor go fuddo Tujem akh’khem jivit tunvem respetan sarlem Sottiye rati boroilolem koxench chukchem nam. Oslea kadomborichea borpavollik ani nirmitik ek kherit (novel) pod’dot asa oxem mhonnum yeta. Kiteak, purai Gõyantlea sogllea Kristi vattharantlean khas ‘survey’ ani sôdvavr korun logn-gitamchem sonkolon korpacho vavr, Smt. Brenda Menezes, Kovi Cyril Fernandes (Bannavle), Xri Brazinho Soares (Santa Cruz) ani borovpeachi Valpoi-chi bhoinn Nikel Andrade hanchea sohokaran kela. Him gitam pustokant aspavtanam, tankam poromporik ritin songit divun ani CD toyar korun, ti CD prot’tek kadomboriche proti borobor divpachi kolpona Dalgado Konknni Akademi-n ostitvant haddli. Tea pasot, Akademi-che odheokx, Xri Premanand Lotlikar ani sekretar, sahit’yik Jose Salvador Fernandes hanche upkar manunk zai. Bhovuch vikaxit somazant, sahit’ya uzvaddak haddta astananch tachem ‘documentation’ vachpea meren pavovpachi chal Ostomtechea desant suru zali. Ghoddiye Romi lipintlea sahit’yant ti poilech pavtt chalik laglea astoli. Hea gitank songitantlean vachpeam mukhar CD-chea rupan haddunk zannim zababdari sambhall’lea tim zaun asat: Balbina D’Souza, Ruby Fernandes, Domina Fernandes, Olinda Fernandes, Queeny Fernandes, Brenda D’Souza, Alison D’Souza, Lawrence Lobo ani Fr. Savio Costa. Hea gitank modhur songitacho sangat dila Robin de Pietro (Organ), Braz Fernandes (Violin) ani Raj de Pietro-n (Guitar). Hea gitam vixim thoddkeant mahiti divunk he CD-nt Fr. Savio Costa, Walter Menezes ani Salvador Fernandes hannim vivoronn korun tea gitanchi fatthbhuim spoxtt kelea. Hi kadombori vachun, vachpi jedna tim modhur gitam ani tanchi fatthbhuim ollkhun ghetole tedna tim gitam logn-somorombha somoyar gavpachi sfurti tankam melltoli oso visvas asa. Ho ek novoch prokolp hatant ghevun to yesosvi kel’lea pasot, kadomborikar Xri Bonaventure D’Pietro ani tachea sogllea vangddeank, toxench Dalgado Konknni Akademi-k monam pasun xabaski. Navprabha hea Maratthi disalleachea upkaran


Amcho Awaz June 1_Layout 1 31/05/13 5:52 PM Page 11

Ponnje<Sonvar, 1 Jun, 2013<

Khella Moidanar

11

Bharat pongddak ‘Sahara’ na? NOVI DIL’LI: ‘Sahara India’ mukheli Subrata Roy-an ‘Pune Warriors’ pongodd ‘Indian Premier League’-antlean bhair sorpa fattlo dox BCCI odheokx N Srinivasan-ar ghatlo ani Srinivasan zor Board-acho odheokx mhunn fuddem urta zalear komponi Bharatiya ‘cricket’ pongddachi ‘sponsorship’ fattim ghetolo mhunn tannen sanglem. “Srinivasan zor tigon urta zalear ami Bhartiya pongddak ‘sponsor’ korche na. Jednami hanv tache lagim ‘phone’achea udexim sompork korunk sodtalom, tednam to apunn aplea natvachea borabor ‘busy’ asa sarkeo vostu mhunntalo. Khellachi sonstha koxi choloita tem BCCI-cho

mukheli nokllo. Tosoch hanv IPL commissioner Rajeev Shukla-chea zababak rauta. Shashank Manohar mukheli aslo tea meren BCCI borabor vevhar korunk amkam borem

aslem. Atam, zor Srinivasan tigon urta zalear vevhar korop kothinn astolem,” Roy-an sanglem. “Koxem tachean eka pongddacho malok zaunk ani

khellachi sonstha cholounk zata? Ani toxench ‘fixing scandal’-an tachea soireachea sombondha vixim-i aikonk yeta,” tannen ragan sanglem. “Cricket board ani tachea mukhelicho sobhav dukh diupa sarko asa. Sod’deak choltolea poristhitin, hanv tachea zagear aslo zalear, chovkoxi chalu aso meren hanv tea podachea voilo denvpacho,” oxem Roy-an sanglem. BCCI hixoba vixim vadvivadachem proxn suttavem korunk manun gheta zalear Sahara portun IPL-an yetole hea vixim vicharacho zabab diun Roy-an, “Ami tanche lagim sod’deak ulovche na. Tancho sobhav boro asonk zai,” oxem mhunnlem.

Dempo-chem Armando-k ‘farewell’, Papas zatolo novo ‘coach’ PONNJE: ‘Dempo Sports Club’-ak dosokantlo sogllean chodd yesesvit pongodd korpi ‘coach’ Armando Colacok ‘farewell’ diupak yetolem. 2000 vorsan, jednam Dempo ‘relegate’ zaun ‘Second Division I-League’-an poddloli, tednam Armando ‘ s e c re t a r y- c u m - c o a c h’ mhunn Dempo-k ailolo. Ani tednam saun fuddlea 12 season-amni Bengal-achea Armando ani Papas futtbol pongddanchem ‘domination’ toddun, Dempo pongodd ‘coach’ korpachem borabor 5 raxttriya’titles’, ani AFC tachem soponui to puray korunk Cup spordhechea ‘semi-final’-ik pavlo. meren pavoun taka sogllea von Armando-chem vochop yesesvit pongodd kelem. mhunnlear, ‘club’-ak atam urlole Hea somoyan raxttriya futtbol ‘formalities’ puray korun ‘Aus-

‘Mumbai Indians’ yesesvi

‘Monaco GP’-n Rosberg zoitivont

Poili ‘IPL title’ jikpak ‘Chennai Super Kings’ pongddak harailo

MONACO: Nico Rosberg-an Monaco Grand Prix jikon aplea ‘F1 career’-achem dusrem zoit melloilem. Opghatamni bhorlolea hea ‘race’-in, ek pautt ‘red flag’ dakhoun ‘race’ thamboun ani don pautt ‘Safety Car’ ‘racetrack’-ar denvoilea uprant , 1983 vorsa Monaco GP jiklolea ‘flying Finn’ Keke Rosberg-achea cheddean, Rosberg-an hi ‘race’ jikon aplea ‘career’-antlem dusrem zoit melloilem. 2 voram 20 minttam von odhik somoyak zalolea ‘racing’-achea uprant, Rosberg ‘Red Bull’chea Sebastian Vettel ani Mark Webber-achea poilim ‘race’ jikli. Keke Rosberg ‘paddock’antlean ‘race’ polletalo.

tralian coach’ Arthur Papas-ak nemlolea vixim kollounk zatolem. Tea bhair, don vorsam Churchill Brothers-ank khellon Beto portun Dempo-k khellonk aila. Mumbai FC-cho Gabriel Fernandes-ui Dempo-k khelltolo. Ani Pune FC-chea Jeje Lalpekhlua ani Mohun Bagan-che Jewel Raja, hankam haddpachea vixim bhasabhas chalu asa. Dempo borabor kontrad ‘renew’ kelolea khellgoddeam modem Shubhasis Roy Choudhary, Laxmikant Kattimani, Godwin Franco, Clifford Miranda ani Debabrata Roy, he asat.

Britain-cho Lewis Hamilton chovtea sthanar, ‘Sahara Force India’-cho Adrian Sutil panchvea sthanar, Hamilton-acho adlo ‘team-mate’ Jenson Button sovea sthanar ani Ferrari-chea Fernando Alonso-n satvea sthanar yevun ‘race’ puray keli. Toxench, Jean-Eric Vergne 8-vea sthanar, Paul di Resta 9-vea sthanar ani Kimi Raikkonen 10-vea sthanar aile. ‘Constructors Championship’-an, poilea sthanar 164 points-am borabor ‘Red Bull’ sod’deak ‘Ferrari’-chean 41 points voir asa. Ani ‘Lotus’ tisrea sthanar asa. Junachea 9 tarker, fuddli ‘race’ Canadachea ‘Gilles Villeneuve race circuit’-ar zatoli.

Borussia Dortmund-ak haraun, Bayern Munich zale ‘Champions’ 89vea minttar Arjen Robben-an marlolea ‘goal’-in Bayern Munich-ak zoit favo kelem KOLKATA: ‘Chennai Super Kings’-ank 23 ‘runs’-amni haraun ‘Mumbai Indians’-an xekim apli poilich ‘Pepsi Indian Premier League title’ jikli. Keiron Pollard-ak (60 ‘not out’ ani 1/34, 1 ‘catch’) ‘match’-in tachea borea prodorxona pasot ‘man of the match’ puroskar mevlo. Captain MS Dhoni atam fatto-fatt don ‘IPL finals’-amni harla. Pollard-an ‘match’-chi nimnni ‘delivery’ ghaltoch, Sachin Tendulkar, Ricky Ponting ani Team Mentor Anil Kumble moidanar dhanvon gele.

Lasith Malinga (2/22), Mitchell Johnson (2/19) ani Harbhajan Singh (2/14) hannim don-don ‘wickets’ kaddun Chennai Super Kings-ank chodd ‘runs’ kaddunk diunk na. Suresh Raina, S Badrinath, Ravindra Jadeja ani Chris Morris-ak kainch ‘runs’ kaddinastana ‘out’ zaun portochem poddlem. Zalear IPL spordhentlo ‘top-scorer’ Michael Hussey ekuch ‘run’ kaddpak pavlo. ‘Wrist injury’ borabor bhair aslolea Tendulkar-an hea zoitachem dor ek khinn khoxen monoilem karann hi ‘trophy’ taka ek ‘farewell gift’ koxi asli.

LONDON: Borussia Dortmundachea add Arjen Robben-an 89vea minttar ‘goal’ marun Bayern Munichak ‘Champions League Final’-in 2-1 zoit melloilem. “He babtin hanv kitlea pautt sopnelam tem mhojean sangonk zaina,” oxem Robben-an sanglem. Gelea tin ‘Champions League Finals’-am modlea don ‘final’-imni Bayern Munich pongodd jikonk pavonk naslo. 2010-n zalolea ‘final’-in Bayern, Inter Milan-achea add khellon harloli. Zalear 2012 vorsa Chelsea-n ‘penalty shootout’-a vorvim Bayern Munich-ak harilolem.

Hea ‘match’-in, donui pongddank vhodda ankddean ‘goal’ marpak ‘chances’ asle, ani Mario Mandzukican 60vea minttar Bayern Munich-ak fuddem ghatle ani 8 minttam uprant ‘penalty’ marun Ilkay Gundogan-an ‘score’ 1-1 kelo. 89vea minttar Franck Ribery-chea ‘backheeled flick’-achea adharan, Robben-an bol ‘goal’-in marun ‘score’ 2-1 kelo. ‘Champions League final’in, 2001 vorsa uprant Bayern Munich-ak mevlolem hem tanchem poilem zoit asa. Ani soglle mellon tannim panch ‘Champions League titles’ jikleat.

Kola ani Kolakar

Vinchar Zabab

Comedian Jesus Tiatr mogiank hansovpi kolakar V: Kednam ani koso tiatr machier pavlo? Z: Hanvem poilench 1982 vorsa tiatr machier panvl marlem. Raiacho George Fernandes hannem boroilolo tiatr ‘Dusman’ hea tiatrant mhoji survat zali. Poilech pavtt hanvem hea tiatrant ‘comedy role’ kelo ani mhoji ‘comedy’ tiatr pollennarank itli avoddli ki ho ‘show’ ogllo unno 70 pavttim Gõychea chearui konxeamni zalo. V: Azun poriant kitle tiatr boroileat. Z: Hanvem tiatr borounk na, punn zaite ‘one act plays’ boroun ani digdorxit korun Gõy bhor machier haddleat. V: Tuje pormonnem tuje lokak chodd avoddlole ‘one act plays’ khoimche? Nanvam sangat Z: ‘Axirvad’ ho mhozo ‘one act play’ lokak khub avoddlo ani tache vorvim mhaka-i zaite puroskar mell’le. V: Azun poriant kitlim sumar kantaram ghoddleant? Z: Sumar 30 kantaram hanvem ghoddleant ani gaileant. Mhojim sogllim kantaram ‘comedy’ asta. V: Ugddas upra sarkim tujim ek vo don kantaram. Z: Mhaka kantarachem nanv yena, punn Rosario Rodrigues hacho tiat ‘Anik ek Mhoino’ hantun hanvem kantar gailolem taka Gõybhor lokamni xabaski dili. V: Kitlea sumar tiatramni ‘acting’ kelam? Z: Omkoch ankddo mhunn sangonk zaina. Punn 500-600 tiatramni hanvem ‘acting’ kelanch astolem. Tantuntle 9 tiatr zantun hanvem ‘comedian’-chi bhumika keli tannim ‘century shows’ kele zalear eka tiatrant – Menino de Bandar hacho ‘Succorrina’ – hea tiatrant ‘double century’ keli. V: Tujem boreantlem borem ‘acting’ khoimchea tiatrant? Z: Rosario Rodrigues hache ‘Mhoje Voniecho To’ ani ‘Anik Ek Mhoino’ hea tiatramni mhaka mhoje ‘comedy’-k lagon lokamni vakanddla. Tache poilim Menino de Bandar hacho tiatr ‘Succorina’ hea tiatrant mhoji ‘comedy’ bhumika lokak khub avoddli. ‘Succorina’ ho poilo tiatr zavn gelo zannem ‘double century’ par keli. V: Tiatrancheo VCDs kaddleai? Nanvam Z: Voi. Azun poriant hanvem 5 VCD kaddlea. Tanchim nanvam ‘Axirvad’, ‘Budvont Jaki Inas’, ‘Fottkiro Agent’, ‘Hansot Ravat’. Soglleo

mhojeo VCDs lokak hansovpacheo asta. V: Kantarancheo ‘audio’ CDs kaddleai? Nanvam Z: Voi. Azun poriant 5 ‘audio’ CDs kaddleat. Tanchim nanvam ‘Hanv MP’, ‘Sagvad’, ‘Money Order’, ‘Repeat Repeat’, ‘Holiday’. V: Konknni filmant ‘acting’, ‘singing’ vo anik kosleim kam kelaim? Z: Voi. Bonifacio Dias hannem digdorxit kelolem ‘Zababdari’ hea Konknni filmant hanvem bhumika kelea. V: Kantaranche ‘lyrics’, ‘one act plays’-che ‘scripts’ pustok rupan cchapleai? Z: Na. Chap’pachem monant asa. V: Tiatr kolakarank tuzo sondex Z: Tiatr kolakaramni eka-mekachi nosay (jealousy) korunk favona. Urfattench tiatr kolakaramni dusrea tiatr kolakarank umed diupak zai. Oxem kelearuch eka vordan tiatr machi voir sorteli ani dusrea vordan Konknni bhaxechi-i udorgot zatoli. V: Tiatr pollennarank tuzo sondex Z: Tiatr pollennar khub mhotvache asa karann tankanch lagon tiatr jivo ani suddsuddit asa. Tiatr pollennarancho sohokar naslo zalear tiatr jivo urchoch naslo. Tea khatir tiatr pollennarank mhozo noman. V: Tuka anik kitem sangpachem asa? Z: Hanv dharunn eksiddentak sampoddlolom ani jivo urot vo na urot oso akant haddlo. Toruipunn Dhonia Devan mhaka rakhlo, boro kelo ani portun tiatr machiechi seva korunk machier haddlo. Tacheach axirvadan hanv mhojem tiatr machiek yogdan ditam. Takach lagon hanv sumar 15 pavttim tiatrant ‘acting’ korunk gulf ani dusrea desamni pavlom ani azun poriant tiatr machiechi seva kortam.

Koxtt korun hanv voir sorlam – Filipe Pereira “Hanv bhurgo astanach kosli na kosli sirvis korunk laglom. Fokt 10 vorsanche pirayer ghorantlem kam korunk eka pulis inspektorachea ghorant Sanvordem ravlom. Hanv 13 vorsancho astana sankistanv ani kuzner koso Chimbelchea Livra Febres kopelant nokrek ravlom. Itlea mhunnosor mhojea bapayn maddar choddon sur kaddpachi kola mhaka xikoili ani hanv to vavr korunk laglom. Hem korta korta ganvant zatolea zomnivoilea khellamni bhag ghevnk mhaka

sondhi mell’li ani 18 vorsanche pirayer Raia ganvant, ganvche porbe disa tiatr aslo tea tiatrache machier hanv poilech pavtt choddlom” hi apli bhurgeaponnaili jivitachi kotha Filipe Pereira hannem Tiatr Akademi Goa hinnem ayojit kelolea ‘Kolakarak Bhett’ he karyavollin hajir aslolea tiatr mogyeank sangli. “Fattlim ogllim unnim 55 vorsam tiatr machier hanv vavurtam ani hea kallant sumar 30 tiatr borovn vegllea vegllea ganvanim machier haddlea punn tia-

tramni kam korun ek poiso zoddunk na” tannem fuddem sanglem. Khoreponnim Filipe Pereira ek ‘commercial’ tiatr kolakar nhoi. To ek umedicho tiatr kolakar zannem ganva ganvanim, thoimsorlea bhurgeank ghevn tiatr machier haddun tiatranchi porampora jivi dovorlea. Filipe-ache tiatra viximche umedik xim ani mer na. Atam poriant 75 vorsanche pirayer Filipe-achi umed titlich fokot jivi nhoi punn suddsuddit asa. Azun poriant tiatramni bhag ghevn ani odik korun Kala Akademi Goa hinnem ghoddoun haddlolea vorsavollichea tiatr ‘festival’amni vantto ghevn to tiatr pollennarank dhadoxi korta. Tannem boroilolea 30 tiatram modle tache kaim lokak avoddlole tiatr oxe asat : ‘Soput’, ‘Zalach Paijie’, ‘Asro’, ‘Bikechi Kotti’, ‘Inocent Boglantt’, ‘Bondkhonnicho Rosto’, ‘Mogacho Xevott’, ‘Fottkiro’, adi. Filipe Pereira ek boreantlo boro kantaram ghoddpi ani tannem ghoddlolim kantaram dusrea kolakaramni poriant gavun namnnam zoddlolim asa. To manddo ani dulpodancho-i mogi ani hovui Gõycho loknach jivo uronk manddo ‘festival’-amni bhag ghetla. Tachea borea vavra khatir taka sorkaracho ‘Kala Gaurav Puroskar’ ani ‘Kala Samman Puroskar’ favo zaleat. Halinch taka Gõyche Kala Akademin tachea jivit bhor tiatr kolek yogdana khatir bhovman kelolo asa. Karyavollik TAG-che odheokx Prince Jacob, Up-odheokx Joe Rose ani zaite tiatr mogi hajir asle.

‘Cheddum’ fuddem tanch marta ‘Cheddum… the Girl Child’ ek Konknnintlem lhan ‘film’ (short film) adlo mukhel montri Churchill Alemao hachea hatantlean uzvaddak ailem. Hem lhan ‘film’ halinch ESG hichea ‘hall’-ant Marquinez Palace, Ponnje hangasor zalem. Churchill Alemao mukhel soiro koso hajir aslo zalear Steve D’Souza Anjuncho ‘Hilltop Goa’ hacho dhoni manacho soiro mhunn hajir aslo. Khoreponnim ‘Cheddum… the Girl Child’ hem lhan ‘film’ Sharon Mazarello hannem nirmann kelam ani halinch Bangalore-ant zalolea ‘National Film Festival’ hantun bhagidar zalolem ani taka tea vellar puroskar-ui favo zalolo. ‘Cheddum… the Girl Child’ hachea ukttavnnechea dobajeachea somoyar hea film-ant bhumika kelolea sogllea kolakorancho sotkar zalo ani tornnea fultea kolakorank ‘memento’ diun tancho bhovman kelo. ‘Cheddum … The girl child’ hem film bhurgea cheddvak cheddea borobor ek-sarkeponnan chol-


Ponnje<Sonvar, 1 Jun, 2013<

Tiatr Machier

109 kolakarank ‘Kala Gaurav’ puroskar bhettoile Ponnje(AAP):Gõychi kola ani sonskruti sogllea loka meren pavpak zai, tech porim aiche tornatte pillge Gõychi kola pavpachi chodduch goroz asa.Kola ani sonskruti hacho prosar zo konn korta, tancho bhovman korpakuch zai.Tanchi kola zavn asta ek adorx (ideal) ani sasnnank ugddas urta tosli.Hea kolakarancho ‘Kala Gaurav Puroskar’ divn bhovman zavpakuch zai, oxem Gõycho Kola ani Sonskruti montri Dayanand Mandrekar hannem sanglem.Tech porim yeta tea vorsa thavn Kala Gaurav puroskaranche duddu 25 hozar kortole, oxem Mandrekar hannem he puroskar bhettoytana jahir kelem. Gõychea Kala ani Son-

skruti khatea khala vorsachea vorsa Gõychea xrextt kolakarank ‘Kala Gaurav’ puroskar divn tancho sonman kortat.Hea vorsa ho puroskar dobazo May 29ver Ponnje Kala Akademichea Dinanath Mangeshkar vosreant zalo.Hea puroskar dobajeak Kala Akademicho odheokx ani St. Andre motdar songhacho amdar Vishnu Surya Wagh, Padmashree Prasad Sawkar tech porim Kala ani Sonskrutik khateacho sonchalok Prasad Loliyenkar manache soire mhonn hajir asle. Montri Dayanand Mandrekar hannem sanglem, Gõyant soglleach mollancher ut’tom kolakar asat.Gõy ho ek kolakarancho mha-sagor mhonnl-

Joao Cardozo haka Kala Gavrao Puroskar bhettoitana

lear zata.Gõyant veg-vegllea mollancher vaurpi kolakarank protsan ani ut’te-

jon divpa khatir tech porim Gõychi kola ani kolakaranchi rakhonn korpa

Tiatrantleo Kaim Yadi

Tiatr Niyall

Anil Kumar

‘Tum Kiteak Ravta’ – Achara add zagrutay haddta J.P. Pereira Majorda Gõy

‘Diocesan Centre for Lay Apostolate’ hannim ek novo tiatr machier haddla. Hea tiatrachem nanv ‘Tum Kiteak Ravta’. Ho tiatr Padr. Doel Dias hannem boroila ani Avinash Chari hannem digdorxit kela. Ho tiatr zo zaitem monoronjonn dita tantuntleanuch achar manop hem sarkem nhoi, jem borem eka mon’xean dusrea sovem korum yeta ani Sorvpodvedar Devachi xokti hache vixim uzvadd ghalta. Anthony ani Annie him dogam ghov bailam zankam Devacher khub bhavart asta. Sam tancho ekloch put. Tancho xezari Thomas ek khub girest monis zache lagim boro dhondo asa. Wilma Thomasachi bail. Durdoivan Thomas ek vhodd achar mandpi piso mhunttlear fott zanvchina. Sodanch dhanv dhupott korpi ani ragan bhonvpi odik korun apli dhuve thaim zaka ‘cancer’-achem duens asa. Tache lagim Devak diunk il’lo poriant vell na, kiteak aplea dhondeantlean sodanch duddu korunk to okupad asta. Sam Janiceacho mog korta ani zanna astana taka ‘cancer’-achem duens asa mhunn, to tache lagim kazar zaunk sodta. Janiceacho bapuy Thomas haka hi matui khobor asona, punn jedna ek dis Sam ani Janice ekamekak mudi ghalta ani hem Thomasak kollta tednam taka vhodd dhoko bosta ani to zomnir konsllon poddta. Soglleank dista to melo mhunn. Tea fuddem kitem ghoddta tem zonn eklean aplea khas dolleamni pollovpachi goroz asa, kiteak tantuntleanuch Sorvespor Devachi xokti ani kurpa bhes bori dakhoilea. Ho tiatr padri ani grihostinim (lay people) machier haddlolo asa. Thodde vevsay-ik kolakar-ui asa. Tiatrachi borpavoll, digdorxonn ani bhumika korop thoknnay

khatir Gõychem kola ani sonskruti khatem vegveglleo yevzonneo

ankta.Nach, songit, chitrkola, tiatr, nattok, bhajan, kirtan oxea veglle kolechi ani kolakaranchi hem khatem dokhol gheta.Hea kolakarank ‘Kala sanman’ he yevzonne khala dor mhoineak ‘pension’ tech porim anik veg-veglle puroskar dita. Hantun ‘state award’ hacho aspav asa, oxem Mandreka-an sanglem. Hea vorsa Gõychea xrextt kolakarank 201112 ani 2012-13 hea vorsache ‘Kala Gaurav’ puroskar bhettoile. Ekunn 109 kolakarancho hantunt aspav aslo.Tankam Shawl, narl, yadostik (memento) ani 15 hozar rupiya nogod duddu favo zale.Hea dobajeachem sutr-sonchalon Pradeep Naik ani Siddhi Upadya hannim ke

korpa sarki asa. Teach borobor Alvito D’Costa hachi machiechi manddavoll ani John ani Einstein hanchi bhizlechi manddavoll bhes bori zalea. Maria Martins – Annieche bhumikeant, Fiona Monteiro - Wilmache bhumikent ap-aplim kamam probhavitponnim korta. Thoddea utrancho Anthony ji bhumika Agnel Viegasan kelea ani ragixtt Thomasachi Francis Caiado hannem kelea teovui bhumika lokak avoddleat. Samache bhumikent Shawn Joao hovui porzollta. Mathew D’Souza ani Sheikh Amir eklo sankistanv koso ani dusro pedo koso lokak khub hansoila. Songit diupantui padrincho zoxe porim Padr. Joseph Rodrigues, Padr. Roland Fernandes, Padr. Macson Fernandes, Padr. Seby Vaz hancho vantto asa zantunt John Rodrigues ani Livio Camilo hevui bagidar asa. Sogllim kantaram suvadik zaleant ani tim kantaram mhunnpi zavn asa Michelle Noronha, Antoneta Fernandes, Suzeta Pereira, Jeffrey Viegas, Keith Noronha, Padr. Bolmax Pereira, Padr. Benjamin Victoria, Padr. Maurice Colaco, Padr. Nevel Gracias ani Padr. Doel Dias. ‘Tum Kiteak Ravta’ ek monoronjonn korpi tosoch sondex diupi tiatr asa.

l Atam Konn Ghatki? Atam ‘Tempo’ ddraivor ghatki!

‘Atam Konn ghatki’ ho M. Boyeracho tiatr 31ver Dezembrache, Karwar, Kumta vattarant zanvcho aslo. Tedna Boyer-ache bhurge lhan. Punn aplea bapay-k adhar korpak mhunn te amche borim ‘tempo’-n ailole. Amkam Karwar vetana vatter ratcho eksiddent zalo ani kolakar khub zokhmi zale. Aiz, Greg amche modem nam, punn tea disa to amche borim ‘tempon aslo. Tedna tannem kallzachem ‘bypass’ operesanv kelolem, ani ek voros legun zanvk naslem. Amchea sangatan Remmie Colaco-i aslo. Mestri Fidelis, Cansaulecho ‘drummer Tony, August de Kepem, Afonso ani Anton Moraes he soglle tea ‘tempo’-n asle. Eksiddent zatoch amkam lokamni yeun ‘tempo’-ntle bhair kaddle, mhozo hat ‘fracture’ zalo. Itlean thoim Pulis aile. Polle zalear, amcho ‘tempo’ ddraivor thoim nam. Tache lagim lisens naslem dekun tannem amkam thoinch sanddun ‘tempo’ gheun thoinchi pollapoll kaddli. Pulis amkam proxnn kortat amcho ‘tempo’ khoim asa kaim mhunn? Prosnnacho zobab konnuch noklo. Amkam Pulisamni lagsar aslolea hospitolan vhele. To ek kheddo ganv. Soglleank ekar-ek korun vichar pachar nastana mhunttlolea porim sogleank injeksanvam toptat. Uprant Pulisamni chovkoxi suru keli. Pulisen proxnn kelo: ‘Tumchea

tiatrachem nanv kitem?’ Konnem ekttean zabab dilo ‘Atam Konn Ghatki?’ (who is the traitor) Pulis Inspekttor mhunnonk laglo ‘Atam Tempo ddraivor ghatki’. Kaim vellan uprant amcho thoincho kontrador ailo ani tannem amkam fuddli mozot keli. Dusrea disa ami donnui ‘show cancel’ korun ‘show’ korinastana porot Gõyam aile. Tempo ddraivoran amkam Gõyam thavn dusro ‘tempo’ dhaddlo amkam porot Gõyam haddunk ani apli oddchon amkam sangli. l English Madam

John Claro-cho tiatr ‘English Madam’ sokallchea vellar Kala Academint zanvcho aslo. Hea tiatrant Seby Coutinho zo bhumika kortalo to Mumboi gelolo aslo. Ani tech sokallim ‘show’ suru zanvche adim to Gõyam pavpacho aslo. Punn kitem tori zalem ani kaim karannak lagun to tea ‘show’-ak tea disa pavlonam. Lokacho vosreant bovall. Tache kopdde gheun her kolakar tiatrak ailole. Tea disa tea tiartant hanvem ‘double role’ kelo. Tea tiatrant hanv tacho ek posko put astam. Mhunntoch eka vellar hanv tacho put mhunn machier distam zalear, machievelo bitor vochun ‘character’ bodlun, porot bhair yetana bapaycho ‘character’ korun yetam. Lokank koslench ‘difference’ dakoinastana hanvem mhozo mhunttlear eka putacho, ani dusre kodden Seby Coutinho-cho mhunnlear eka bapaychi bhumika eklean keli ani tiatr fuddem velo. Tiatr somtoch, Kala Akademycho ‘Member Secretary’, Khedekar, zo tea ‘show’-ak hajir aslo, to mhojea tonddak polloituch urlo ani tannem mhunttlem “Tuvem aiz donui bhumika korunk nasleo tor ho ‘show’ aiz bond poddpacho. Mhaka dista oxem kitem ghoddlolem tor lok modd-fodd korun vosreak legun luskon zavpachi xok’ketai asli.” Daniel F D’Souza hannem boroilolem “Oxem Ghoddta” pustokachea upkaran

Mhalgodde Tiatrist

Seby Coutinho Tiatr machier zaite bore kolakar yevn gelet zannim apleache takti pormonnem tiatr machiechi udorgot keli. Seby Coutinho ho ek oslo kolakar zavn asa zannem aple ut’tom (excellent) bhumikent tiatracho dorzo vaddovpacho proitn kelo. Bhurgo astanach taka sonskrutik karyavollincho khub mog aslo ani teach khatir apunn iskolanuch astana iskolachea sonskrutik karyavollimni bhag gheunk sodanch fuddem aslo ani osoch to St. Sebastian Goan High School hea iskolant Dabal Mumboi hangasor xiktalo tednach tannem iskolantlea sonskrutik karyavollimni bhag ghetlo. Tacheo tticheri ani ‘principal’ tachem ‘acting’ pollovn to fuddarak bhes boro kolakar zatolo oxem te mandtale. Aldona ho ek kolakarancho ganv ani hea ganvantle famad kolakar mhollear A.M.B. Rose, Alfred Rose, Bernard de Aldona, Ernest Rebelo, adi. Ernest Rebelo hea kolakaran ‘Avoycho Ghutt’ hea tiatrant Sebyk Bangwaddi machier yevnk sondhi dili. Seby Coutinho hannem he sondhecho bhes boro faido ghetlo ani aple bhumikent soglleank dipkaile. Torui punn tea kallar ‘commercial’ tiatr machier famad zavpak titlem sompem naslem ani hea karonnank lagon Seby Coutinho haka anink sondheo sodcheo poddleo. Pot’tidken vavr kelea xivay yes mellona. Toxench kitem Seby Coutinho hachea jivitant ghoddlem. Tea kallaile nanvlovkik kolakar Alfred Rose hannem boroilolea ‘Dotor Adgovad’ hea tiatrant Seby Coutinho-k bhes boro ‘role’ favo zalo. Seby Coutinho-n ho ‘role’ itlo boro ani probhavit kelo ki thoim thavn Seby Coutinho tiatr mollbar ek liklikit noketr koxem porzollunk laglo. Seby Coutinho hacho poiloch svota broilolo tiatr mhollear ‘Ekloch Put’. Ho tiatr tannem Mumboint ravtolea ‘commercial’ tiatr kolakorant gheun nhoi, punn umedichea tiatristank gheun machier haddlo. Tiatr boro zalolea karonnan taka tiatr pollennaranchi xebaski favo zali. ‘Dotor Advogad’ hea tiatrant ‘commercial’ tiatr machier zoit mell’lea uprant tea kallaile famad tiatrist zoxe porim C. Alvares, J. P. Souzalin, Robin Vaz, Alfred Rose, adi hannim taka ap-aplea tiatramni ghatlo ani Seby Coutinho-n apleacher dovorlolo bhavart pisddunk koslich sondhi dilina. Tannem apleak diloleo bhumika bhes boreo keleo ani eka vordan apleak boro kolakar mhunn nanv zoddlem zalear jea tiatramni to bhag ghetalo tea tiatranchoi dorzo aple bhumikentlean voir kaddlo. Seby Coutinho-n kelole khas ‘role’ azun poriant monant ugddas haddtele. Tache orthaborit ‘roles’ ‘Vavraddi’, ‘Barabas’, ‘Khorkhos Ostori’ ani ‘Atam Konn Ghatki’ hea tiatramni zale. Zannem he tiatr pollelea tankam Seby Coutinho ho kolakar aple bhumiken kitlea vhodd molacho aslo tem zannovtelem. Seby Coutinho ek boro borovpi-i zavn gelo. Tannem zaite tiatr borovn ‘direct’ korun ani machier haddun tiatrachi seva keli. Tache kaim tiatr ‘Mhozo Oprad’, ‘Mhaka Guneanv Bhogos’, ‘Amche Disgras’, ‘Imtteache Bhognnar’, adi. Sogllea aplea tiatramni tannem somajik mollar jem kitem vaitt ghoddta tem nas korunk sondex dilo. Ek bhes boro kolakar aslolea karonnan ani odik korun ‘character’ roles’ korpant khub probhavit aslo dekhun taka torevkar ‘roles’ korunk sondhi mell’li. Robin Vaz hachea ‘Barabas’ tiatrant Seby Coutinho-n keloli Barabas hachi mukhel bhumika itli bori zaloli ti tannem tiatr pollennarank sarke dipkaile. Seby Coutinho-n aplea jivitant sogllea tea kallailea vhoddlea vhoddlea kolakaranchea tiatramni bhag ghetlolo asa. C. Alvares, Kid Boxer, Young Menezes, Alfred Rose, A.M.B. Rose, Jacint Vaz, Robin Vaz, Prem Kumar, adi hanchea tiatramni bhag gheun tannem tiatr machiek aplem yogdan dilolem asa. Seby Coutinho hannem rupea podd’ddearui aplem yogdan dilolem asa. Konkani cinemanim bhumika korun Konkani cinemacho dorzo unch vhorpacho proitn kela. ‘Kortubancho Sonvsar’ hea filmant tannem bhumika kelea zalear ‘Bhuimerantlo Monis’ hea filmanui tannem aplem yogdan dilam. To ek boro nachpi-i aslo ani ‘Amchem Noxib’ hea filmant to nachta astanam dixtti poddta. Sangtat tea pormonnem to nach tannench bosoilolo khoim. ‘Boglantt’ hea cholchitrantli tachi bhumika egdom bori asli ani tannem ti bhes bori korun lokanchi xabaski zoddun ghetloli. Seby Coutinho hacho zolm 5 Setembr 1929 vorsa Mumboint zalolo. Tachem moronn 9 Janer 2000 vorsa zalem. Tachea mornnant tiatr machier zalolo unnav bhorun kaddpak khub kottinn astolem. Tomazinho Cardozo Candolim Gõy

Tiatr sudhortolo zalear ……

Tomazinho Cardozo

Xekddeanim boroinnar tiatr boroita, ‘direct’ korta ani machier haddta. Ekach tiatrache xemboramni proyog zatat. Hozaramni tiatr mogi tiatr polloita. Punn zaite pavtt tiatr ani khell-tiatr hanchi ontor amkam somzona tem polloun dukh bhogta. Kantaram vinn tiatr zaina punn zaite pavtt amkam ‘duet’, ‘duo’, ‘trio’, ‘quartet’ ani ‘choral song’ hanchoi purnnponnim orth som-

zona. Ami tiatrache mogi mhunnttoch hem zanna zavop amchem kortovea (duty) nhoi gai? Poilo voilo goirsomoz mhunnchem Tiatr ani Khell-Tiatr hanche modli ontor. Tiatrak kitle podd’dde (Acts) asche. Kantaram, rosteachea podd’ddear korta teo ‘comedy scenes’ ani ‘side-shows’ mhunttlear kitem hacherui ilo uzvadd poddpachi goroz asa. Adle kolakar tiatrak 6 vo 7 podd’dde kortale. Tea adim 2 ani 3 ‘Acts’ancher tiatr kelolo asa mhunn itihas sangta. Tea khatir tiatrak 6 vo 7 –uch podd’dde asche mhunn nischit nam. Kannie pormonnem ani gorje pormonnem eka tiatrak podd’dde asche mhunn zaitea mhalgoddea tiatristamni 3, 4 ani 5 podd’ddeanche poriant tiatr kele. Mhaka ugddas asa tea pormonnem Kala Academy Gõy hinnem ek nirnnoy ghetlolo. Spordha

ghoddoun haddta tea sonvsthank nischit nem’ asop gorjechem. Teach khatir Kala Academichea tiatr ‘festival’-ant je vantto gheta tanchea tiatrant unnech te 4 ani choddan chodd 7 podd’dde aspachi goroz asa mhunn ek nem’ (rule) kelolo . Itlench nhoi punn ji ‘comedy’ asta, magir ti ghorant zaum vo rostear zaunk, ti tiatrache kanniek sombondhit aspak zai mhunn nirnnoy ghetlolo. Kantaram zankam ‘sideshow’ mhunnonk zata tim tiatrak sombondhit asona hemvuim spoxtt kelolem. Tiatrantlea 3 podd’deamni punn ‘Canto’ vo ek vers ani ek ‘chorus’ hachem kantar aspakuch zai zo ‘Canto’ tiatrache kannientleanuch utpon’ zaunk zai mhunn kolloilolem. Tiatrachem khaxeleponn rakhun dovorpa khatir he nem’ Kala Akademi-n kelole asa mhunnonui tiatristank bori khobor asa. Ek pavtt oxich Tiatrache

borpavollicher ‘script’ hacher bhasabhas zali. Amche ‘script’ sudhorpak zai mhunn sid’dh zalem. Duddu farik korun, dusrea lagchean ‘script’ boroun gheta ani apunn boroinnar mhunn potrancher porgott korta tacherui uzvadd ghatlo. Tiatr machier haddun tiatrist porjek xikvonn diunk vaurta zalear dusrean boroilolo tiatr aplo mhunn dakhoup hem sobta? “Ghost writers” je disan dis vaddot asa tem bondh zavpak zai mhunn suchnna kelolim. Punn azun poriant ‘Ghost Writers’ asa mhunn zaite zann sangtat. Zalear tiatristanchem promannikponn (sincerity) khoim urlem? Tech porim kaim kall fattim Tiatrachea ‘direction’ hache vixim chorcha zali. Amchea tiatramni zoxe porim ‘direction’ zaunk zai tem zaina mhunnpachem nodrek ailem. Tiatr kolakar apli tokli vaprun machier ‘acting’ korta punn chod-

dxe ‘director’ kolakoramni machier kitem ani koxem ‘acting’ korchem tem dakhoina mhunn xinn porgottailo. Umedhi kolakor je Kala Akademi-chea tiatr ‘festival’-ant vantto gheta te chodd korun bhaile ‘director’ haddta. Oxem cholot gelem zalear amche umedhi tiatr kolakar ‘direction’ koxe xiktole? Umedich kolakar kiteak amche ‘commercial’ tiatrist poriant fokt nanva purte ‘director’ asta mhunnpachem zaite tiatrist bhavuch uloita. Zalear tiatracho dorzo koso vhoir sortolo? Tea disa Tiatrantlea kantarancher chorcha borich rongli. Adlea tiatramni vegvegllim kantaram astalim mhunnchem ‘solos’, ‘duets’, trios’, ‘quartets’ ani ‘quintets’ poriant. Atanchea kallar fokt ‘solos’ vo ekleanuch gavop khub vaddlam. Bhov thoddim ‘duets, ‘duos’ ani ‘trios’ asta ani zaite pavtt ‘solo’ asa tach-

inch utram ek-eklo mhunnon ‘duets’, ‘duos’ ani ‘trios’ hea rupant gaitat tem chukichem asa. ‘Quartet’ ani ‘Quintets’ tor aichea kallar aikonkuch mellona. Tiatrachem khaxeleponn rakhtele zalear hea torekvar kantaranchi goroz asa ani tea khatir amchea ‘director’-amni hacher chotray dovorpak zai. Lhan bhurgeank tiatrant moladik bhumika (acting) diun tanchi kola sobhe mazar haddta hi ek bori gozal asa punn voros bhor tankam tiatramni ‘acting’ korunk lavn tanchem xikxonn piddear zaunk zata mhunn eka tiatr-pollennaran xinn kelo. Bhurgeank tiatr machier vaportat zalear tanchea xikxonnacher kosloch vaitt porinnam’ zaunk zaina mhunn ‘director’-an kallji gheunk zai hantun dubav na. Ani tech porim bhurgeanchea tonddantlean je ‘dialogues’ ami bhair kaddtanv te tea

bhurgeache piraye pormonnem zaunk zai. Eka lhan bhurgeak ek vhodd ‘super’ zannar korop hem sarkem chukichem asa. Tiatrant kaim tiatrist aplea kantaramni pozddim (vulgar) utram ghalta ani ken’naim pozddem sovong korta. Lokak hansovche khatir kitem-i gavop ani koxem-i gavop hacher gavpeamni chotray dovorpachi goroz asa. Dusreanchi ttika (criticism) kortana, odik korun rajkarnneachi ttika kortana, amche kantorist xime bhair vetat. Ttika korop ho zonn ekleacho hok zaun asa punn jednam amchi ttika xime bhair veta tednam ami amchea hok’kacho bong kortanv. Naka zaloli ttika korun amcho tiatr sudhronk pavchona. Anik ek mhotvacho mud’do (argument) chorchek ailo to mhunttlear tiatracho vell. Tin saddetin voram ek tiatr cholta to oddez voramni punn

khobar zaupak zai mhunn suchnna zalim. Kantaram gavpi portun portun 5 ani 6 pavtt yetat ani lokancho vell vibadd korta hi sonvoim bondh korpakuch zai mhunn dislem. Borem kantar gailem zalear tea gavpak dusre pavtt apoita hantun matui dubhav na. Punn dusre pavtt gavun bhitor vetanam adim gailam tem soddun novem kiteak gavpak zai? Hacher ‘director’-amni bondhi ghalpakuch zai mhunn suchnna keli. Tiatrancho ‘review’ zavop hemvuim gorjechem asa ani tea khatir amchea tiatr boroinnaramni ani ‘directors’-amni ttika (criticism) borea monan mandun gheunk sonvoim korchi poddtoli mhunn suchnna aili kiteak ttika korinastana sonvsarant koslench sudharop zaunk na. Tiatrachi ttika keli na zalear tiatrui sudhorchona hem mhojean khatren sango yeta.


Turn static files into dynamic content formats.

Create a flipbook
Issuu converts static files into: digital portfolios, online yearbooks, online catalogs, digital photo albums and more. Sign up and create your flipbook.