Amcho Awaz July 20_Layout 1 19/07/13 7:28 PM Page 1
Herald
t t
Ponnje<Sonvar, 20 Julay, 2013<Mol ` 10.00<‘Air Surcharge’ ` 10<Panam 12
Amcho Avaz Konknnint Poilench Rongit Satollem
AFP
Sorkar arthik poristhiti sudraitolo – PM Rupiya vhoir sortolo
MHOTVACHEM
Dabolim vimantollacho fuddar kallokhant - PAGE 3
1,000 poros chodd hotiache dant 19 Julay 2013 hea disa Hong Kong chea ‘Customs’ odhikareamni sampddaile tanche fuddean ‘Customs Officers’ ube aslole fottvar dista
Amerikecho Up-odheokx Bharotan Asia – Pacific vattharan Baratachea asnneak yevkar dita
Cheddvamcher zavpi ‘Acid attacks’ – am add sorkaran kaim korunk na - PAGE 4
www.heraldgoa.in
Washington 19 Julay (PTI): Amerikecho Up-odheokx Joe Biden zo Bharot desache bhettek yevpacho asa tannem mhunttlam ki South East Asia-n Bharot des ek surokxechi xokti mhunn voir sorta taka United States of America yevkar dita. Barack Obama, US ‘President’ hannem adim mhunttlem ki Bharot ani US hanchi bhagidari (partnership) hea xekddeantli khup mhotvachi asa hea utramcho ‘Vice President’ Biden hannem ugddas kelo. Tea fuddem ulovn tannem mhunttlem ki 10 vo 20 vorsam adim Asia Pacific vattharan Bharotak chorchek poriant ghenasle, punn aiz to kall uronk na. “Amkam ti ek bori khobor. Ami taka utejon’ ditanv ani Asia Pacific hea vattharan Bharotachi vaddti bhumika ami manun ghetanv” oxem Biden hannem ‘US Policy towards Asia Pacific’ hea vixoyacher uloitana sanglem.
Asia Pacific vattharan Bharotachea yenneank ami yevkar ditanv ani tea vattharan dhondo ani zomnivoilean, doryantlean ani vareantlean Bharotachi yeradari sudhortoli mhunn ast ballgitanv. Khoreponnim Joe Biden Bharot ani Singapore hea desamni bhett diupak aiz Amerikentlo bhair sorpacho asa. Bharotan to Novi Dil’li ani Mumboi hangasor Bharotachea
vhodd-vhodd fuddareank melltolo. Prodhan montri Manmohan Singh hache koddem-i tachi bhett tharailoli asa. Amerikecho ‘Vice President’ Bharotak bhett diupak fattlea 50 vorsank thavn Joe Biden poilo zavn asa. Biden hannem fuddem ulovn Bharotan FDI sonvsarak uktti keli dekhun tannem yevkar dilo. Halimchea disamni Bharot sorkaran ghetlolea anik nirnnoy zoxe porim pordesantlea duddvam vixim sovloti, ‘telecom’ ani ‘defence’ adi nirnnoyanchi tust korun US ani Bharot zaitea suvatancher sokhokaran vavronk sondhi asa mhunn sanglem. “Donui desamni zaito boro vavr korpacho asa. Hanv ukttea monan Bharotan vetam ani donui desanche udorgoti khatir bhasabhas ani nirnnoy zatole oxem somzotam” Joe Biden-an fuddem mhunttlem.
Novi Dil’li 19 Julay (PTI): “Mhozo sorkar desachi arthik poristhiti sudravnk soglle upay ghetolo ani desak hea kottinn poristhitintlo bhair kaddtolo” oxem Prodhan Montri Manmohan Singh hannem axvason dilem. Prodhan montri dhondekaramchi sonvstha ‘ASSOCHAM’ hanche vorsavolliche bosken uloitana hem nivedon kelem. Prodhan montrean aplea ulovpant sanglem ki rupiyacho valor denvpachem karann mhunttlear ‘Current Account Deficit’ (CAD) vhodd zalam ani teach borobor sonvsarant arthik poristhiti ailole vaitt dis zavn asa. CAD-n ji vadd zalea ti niyontronnan haddunk aplo sorkar tham’ asa oxem-i prodhan montrean sanglem. Tannem fuddem mhunttlem ‘Reserve Bank of India’ soglle upay gheta zache vorvim rupiyacho valor anik denvchona ani zata zalear rupiya portun voir sortolo. Arthik vevostha voir uloitana tannem sanglem ki amchi arthik
‘reserve Bank of india’ (rBi) hannem je upay ghetlea te upay rupiya anik sokol vochona zavpak asa. haka lagon ‘interest rate’ vaddchina ani desantlea duddvamcher vaitt porinnam zaina zavpak sorkar upay gheta. halinch rBi-an thoddea kallacho jur (interest) choddovpa khatir upay ghetlea. he upay chodd kallak jur choddovchea khatir nhoi, tor ho upay fokt rupiyachem mol thir dovorpa khatir zavn asa. Ek pavtt rupiyachem mol sthir zalea uprant rBi-an je upay ghetlea te fattim ghetole, prodhan montrean sanglam. rupiya zo 8 Julay hea disa sarko sokol ailo to hea vorsa 7.3% luskonnan asa. tea vellar eka US ‘dollar’-a fattlean rupiyachem mol 59.84 aslem. hem oxem zavpachem karann mhunttlear sonvsarantlea voir sortea ‘market’-amni zoxe porim turkey, Brazil ani South Africa hea desantlea ghoddamoddink lagon ghoddlem. Bharoti rupiyachem mol thir dovrunk sorkar soglle upay ghetolo – Prodhan montrean khatren sanglem. poristhitichi bunhad sthir asa ani okhondd asa. Hea arthik vorsant amchi ‘growth rate’ 6.5% hache poros ili thoddi zatoli. “Ami koslech upay ghenastana ogi ravche na ani amchi arthik poristhiti portun sudron voir sorta oxe proitn kortele. Hem jem kitem vaitt oxem ghoddta tacher tumi ‘negative’ monan vichar korcho nhoi mhunn hanv tumkam ulo martam”. – Singh-an mhunttlem. “Hanv uktteponnim sangonk sodtam ki zaiteam dusream desam porinch amchoi des kottinn poristhitintlean veta. Dhondekar, sorkar amchi arthik vevostha vhoir vortolea margar haddtolo mhunn ravta. Hi tumchi opekxa hanv mandun
ghetam ani teach borobor sangtam ki desachi arthik poristhiti sudravnk amchea monant to poilo vichar zavn asa” tannem fuddem mhunttlem. Prodhan montri Manmohan Singh hannem ‘industrialists’-ank khatri diun sanglem ki aplo sorkar arthik poristhiti sudranvchea proitnan chotur ani xittuk ravtolo mhunn. “Jedna sogllem borem asta, tedna sorkaran tantun menter zainastana ravop khup boreak poddta. Punn jedna vostu opekxa pormonnem fuddem vochona, zoxe porim aichea kallar ghoddlam tedna sorkarachem kortovea zata poristhiti sudranvche khatir chotur ani xittuk ravpak”- Singhan akhrek sanglem.
Telengana-k raj’jeacho dorzo melltolo? Novea odheokxache nemnnukek lagon BJP ani ‘Ram’, ‘Ram’! -PAGE 5
Modlea vellachem khan khavun 27 bhurgeank moron - PAGE 7
Raj’jean bhurgeamcher avoy-bhas thapunk zaina - PAGE 10
Lusofonia-cher 320 kotti khorch - PAGE 11
Novi Dil’li 19 Julay(PTI): Teleganak kherit rajyacho dorzo divpa khatir Kongres pokx veginuch ek sorv-pokxanchi boska (all party meet) apoupak xokta. Kongres pokxachea mukhel vangddeanche boskent ho Telenganak kherit rajyacho dorzo divpacho vixoy yevpachi xokeatay asa. Kendriya Kongres pokxache vaurpi somitichi ji boska zavpachi asa, tantunt Telenganak kherit rajyacho dorzo divpacho vixoy vhoir kaddunk matxe fattim fuddem zatale. Ani tachem karann mhonnllear, Telenganak
rajyacho dorzo divop hem sogllea pokxam koddlean tharavn yevpak zai. Hea vixoyacher khoincheach eka pokxachean nirnnoy ghevpak zaina. Kongres pokxantlea sutramni sanglem, hea vixoyacher nirnnoy ghevpa khatir ek sorv
pokxanchi boska ghevop gorjechem zavn asa. Andhra Pradesh-ant anik ek somiti ghoddun haddpacho vichar Kongres pokx korta, oxem Kongres-antlea sutramni sanglem. Telengana vixoyacher bhasabhas korpak Kongres pokxachi ‘core committee’ ji mellpachi asa, te boskechem odheokxponn Kongres pokxachi odheokx Sonia Gandhi kortoli, zalear prodhan montri Manmohan Singh ani her xrextt fuddari hajir astole. Telengana vixoya sangata anikui her vixoyancher bhasabhas zatoli. 2rea Panar Vach
Gõychea Kongres pokxant uchambollay Digvijay 29-ver Gõyant
Amcho AvAz Protinidhi
Ponnje: Gõyant Kongres pokxacho prodex odheokx konnak korcho hacher Kendriya Kongres fuddareamni azunui aplo nirnnoy azunui jahir korunk
naslolean, Gõyant Kongres pokxant khupuch uchambollay nirmann zalea. Sutramni (sources) dilole mahiti pormonnem, gele sumanant Gõyant sot’ter aslolea Bharatiya Janata Pokx-
Kongres-acho kendriya nirikxok ani Gõy rajyacho probhari Digvijay Singh Julay 29-ver Gõyche bhetter yeupacho asa. He tache bhette vellar to Kongres amdar ani kaim pokxachea pod-odhikaream kodde cheorcha kortolo. Gõycho nirikxok mhonn tannem tabo ghetlea uprant, Digvijay Singh hachi Gõy rajyak dusri bhett zavn astoli. Digvijay Singh hachea sangata Akhil Bharatiya Kongres pokxacho Sochiv Chella Kumar ho-i hajir astolo, oxem Gõychea Kongres pokxantlea sutramni sanglem.
antlea amdaram modem asloli niraxea egdomuch tengxer pavlolean, BJPintlea kaim amdaram
sangata Kongres pokxachea fuddareancheo boska zaloleo. 2rea Panar Vach
Xikxonnik yevzonneo chalik layat, duddvancho ibadd korinakat Ponnje(AAP): Dor vorsa Gõycho sorkar xikxonn khatea khala xikpi bhurgeank patth pustokanchi (text books) purvonn korta. Tim vorsavolliche pod’doti pormonnem usrantuch pavtoli mhonnpachi soglleanchich opekxa asta. Taka lagon jedna him patth-pustokam xikxonnik vorsache survatek xikpeanchea hatant ghaltat, teach vellar tim Abrilant zavpi nimnni porikxa somplea kai porot korchim, oso nem vo kaido prot’tek iskolamni ghalpak zai. Karann Maharaxttrant oxe toren xikpi bhurgeank dilolim pustokam porot gheun dusrea vorsa tim dusrea vidhearteank ditat. Hem oxem kelolean, him pustokam chhap’pak yeta to
khorch, vell ani sabar torecheo her gozaleo ibadd zavpak pavonant. Vidhearteankui him pustokam tannim ek pavtt vapurlea uprant tim zababdaren dusrea vorsa porot korpak zai, ho usko urtolo. Choddxe palok (parents) adlim pustokam sovay molan vikhtim gheun ani tancher xikon vhoddvodd zaleant. Taka lagon pustokam novim aschim poros tancher aslolem xikxonn mhotvachem zavn asta. Toxem polleunk gelear, khupxea vidhearteanchi pustokam voros bhor vaprun poryan tim novinch koxim astat. Taka lagon him pustokam fuddlea vorsa kitem korchim ho proxn soglleam samkar ubho zalolo asta. Him
pustokam kochreachea dhobeant uddovpakui kaim zannank borem disona. Xikxonna khatir dilolim patth-pustokam voros somplem mhonnttoch porot korop ho ek boro marg zavn asa. ‘Rain coats’ Vidhearteank don vorsamni ek pavtt xikxonn khatea koddlean ‘rain coats’ mellttat. He ‘rain coats’ pavsallo suru zavn ek vo don mhoine soron gelea uprant bhurgeanchea hatant poddttat. Taka lagon xikpi bhurgeanche palok iskolam suru zatanch ani pavsallo suru zatanch sorkarachea ‘rain coats’-ancher patiyeon ravo nastana, ap-aplea bhurgeank ‘rain coats’ gheun ditat. Taka lagon don ‘rain
coats’-anchi bhurgeank goroz asona. Tech porim sorkaran dilole he ‘rain coats’ bhurgeanche avddiche asonant. Bhurgeanche avddichea rongache ‘rain coats’ tea-tea bhurgeanche avoy-bapui sorkara poros apunn chodd borim zanna astat. Bhurgim zancho avoybapuy he ‘rain coats’ gheupak zankam por-
voddta, tankam sorkaran dilole he ‘rain coats’ kainch kamanche nastat, ani te magir gharant khanchik poddttat. Sorkaran hea vixoyacher ek ‘survey’ korpachi goroz zavn asa. ‘Mid-day meal’ Jea raj’jeamni purnn vell iskolam choltat, team iskolantlea bhurgeank modlea vel-
lachem jevonn divpachi yevzonn hi kendr sorkarachi zavn asa. Punn Gõyant iskolam kitlo vell choltat ani he yevzonnechi Gõyant kitli meren goroz asa, hem topasun pollevpachi goroz asa. Tech barabor hea modlea vellachea jevnnantlean zavpi ‘food poisoning’ hem sodanchench zavn gelam. Zagrut avoy-bapuy aplea xikpi bhurgeank ghara koddlean ‘tiffin’ bhorun divpak kednach nakar dinvchim nant. Toxench iskolamni ditat tem jevonn ghe nakat oxem sangpui fattim sorchinant. Hem kortana kaim gozaleo vevharant ghalcheo poddttoleo. 1: Iskolantlea xikovpeamni iskolant yeupi kitlim bhurgim ghara
koddlean ‘tiffin’ haddtat ani kitlea bhurgeank iskolant ditat tem jevonn zai hachi volleri kaddchi poddttoli. 2: Iskolant ditat tem jevonn vo khann bholaikechea nodrentlean surokxit asa hacher nodor dovorpachi goroz asa. Sod’deak iskolamni ditat ti pão-bhaji surokxit ani ghottai divpa sarkhi zavn asa, oxem mhonnom nezo. Karann pão toyar korunk vapurtat tem moideacheam pitt ani tantunt ghaltat to istt vo fumer sod’dam-sod’dam bhurgeamni khavop yogeo na. ‘Biscuits’ ani her torecheo vostu jeo poder kortat, teo chodd promannan khal’leo zalear, teo bholaykek mal poddpak xoktat. 2rea Panar Vach