20july avaz

Page 1

Amcho Awaz July 20_Layout 1 19/07/13 7:28 PM Page 1

Herald

t t

Ponnje<Sonvar, 20 Julay, 2013<Mol ` 10.00<‘Air Surcharge’ ` 10<Panam 12

Amcho Avaz Konknnint Poilench Rongit Satollem

AFP

Sorkar arthik poristhiti sudraitolo – PM Rupiya vhoir sortolo

MHOTVACHEM

Dabolim vimantollacho fuddar kallokhant - PAGE 3

1,000 poros chodd hotiache dant 19 Julay 2013 hea disa Hong Kong chea ‘Customs’ odhikareamni sampddaile tanche fuddean ‘Customs Officers’ ube aslole fottvar dista

Amerikecho Up-odheokx Bharotan Asia – Pacific vattharan Baratachea asnneak yevkar dita

Cheddvamcher zavpi ‘Acid attacks’ – am add sorkaran kaim korunk na - PAGE 4

www.heraldgoa.in

Washington 19 Julay (PTI): Amerikecho Up-odheokx Joe Biden zo Bharot desache bhettek yevpacho asa tannem mhunttlam ki South East Asia-n Bharot des ek surokxechi xokti mhunn voir sorta taka United States of America yevkar dita. Barack Obama, US ‘President’ hannem adim mhunttlem ki Bharot ani US hanchi bhagidari (partnership) hea xekddeantli khup mhotvachi asa hea utramcho ‘Vice President’ Biden hannem ugddas kelo. Tea fuddem ulovn tannem mhunttlem ki 10 vo 20 vorsam adim Asia Pacific vattharan Bharotak chorchek poriant ghenasle, punn aiz to kall uronk na. “Amkam ti ek bori khobor. Ami taka utejon’ ditanv ani Asia Pacific hea vattharan Bharotachi vaddti bhumika ami manun ghetanv” oxem Biden hannem ‘US Policy towards Asia Pacific’ hea vixoyacher uloitana sanglem.

Asia Pacific vattharan Bharotachea yenneank ami yevkar ditanv ani tea vattharan dhondo ani zomnivoilean, doryantlean ani vareantlean Bharotachi yeradari sudhortoli mhunn ast ballgitanv. Khoreponnim Joe Biden Bharot ani Singapore hea desamni bhett diupak aiz Amerikentlo bhair sorpacho asa. Bharotan to Novi Dil’li ani Mumboi hangasor Bharotachea

vhodd-vhodd fuddareank melltolo. Prodhan montri Manmohan Singh hache koddem-i tachi bhett tharailoli asa. Amerikecho ‘Vice President’ Bharotak bhett diupak fattlea 50 vorsank thavn Joe Biden poilo zavn asa. Biden hannem fuddem ulovn Bharotan FDI sonvsarak uktti keli dekhun tannem yevkar dilo. Halimchea disamni Bharot sorkaran ghetlolea anik nirnnoy zoxe porim pordesantlea duddvam vixim sovloti, ‘telecom’ ani ‘defence’ adi nirnnoyanchi tust korun US ani Bharot zaitea suvatancher sokhokaran vavronk sondhi asa mhunn sanglem. “Donui desamni zaito boro vavr korpacho asa. Hanv ukttea monan Bharotan vetam ani donui desanche udorgoti khatir bhasabhas ani nirnnoy zatole oxem somzotam” Joe Biden-an fuddem mhunttlem.

Novi Dil’li 19 Julay (PTI): “Mhozo sorkar desachi arthik poristhiti sudravnk soglle upay ghetolo ani desak hea kottinn poristhitintlo bhair kaddtolo” oxem Prodhan Montri Manmohan Singh hannem axvason dilem. Prodhan montri dhondekaramchi sonvstha ‘ASSOCHAM’ hanche vorsavolliche bosken uloitana hem nivedon kelem. Prodhan montrean aplea ulovpant sanglem ki rupiyacho valor denvpachem karann mhunttlear ‘Current Account Deficit’ (CAD) vhodd zalam ani teach borobor sonvsarant arthik poristhiti ailole vaitt dis zavn asa. CAD-n ji vadd zalea ti niyontronnan haddunk aplo sorkar tham’ asa oxem-i prodhan montrean sanglem. Tannem fuddem mhunttlem ‘Reserve Bank of India’ soglle upay gheta zache vorvim rupiyacho valor anik denvchona ani zata zalear rupiya portun voir sortolo. Arthik vevostha voir uloitana tannem sanglem ki amchi arthik

‘reserve Bank of india’ (rBi) hannem je upay ghetlea te upay rupiya anik sokol vochona zavpak asa. haka lagon ‘interest rate’ vaddchina ani desantlea duddvamcher vaitt porinnam zaina zavpak sorkar upay gheta. halinch rBi-an thoddea kallacho jur (interest) choddovpa khatir upay ghetlea. he upay chodd kallak jur choddovchea khatir nhoi, tor ho upay fokt rupiyachem mol thir dovorpa khatir zavn asa. Ek pavtt rupiyachem mol sthir zalea uprant rBi-an je upay ghetlea te fattim ghetole, prodhan montrean sanglam. rupiya zo 8 Julay hea disa sarko sokol ailo to hea vorsa 7.3% luskonnan asa. tea vellar eka US ‘dollar’-a fattlean rupiyachem mol 59.84 aslem. hem oxem zavpachem karann mhunttlear sonvsarantlea voir sortea ‘market’-amni zoxe porim turkey, Brazil ani South Africa hea desantlea ghoddamoddink lagon ghoddlem. Bharoti rupiyachem mol thir dovrunk sorkar soglle upay ghetolo – Prodhan montrean khatren sanglem. poristhitichi bunhad sthir asa ani okhondd asa. Hea arthik vorsant amchi ‘growth rate’ 6.5% hache poros ili thoddi zatoli. “Ami koslech upay ghenastana ogi ravche na ani amchi arthik poristhiti portun sudron voir sorta oxe proitn kortele. Hem jem kitem vaitt oxem ghoddta tacher tumi ‘negative’ monan vichar korcho nhoi mhunn hanv tumkam ulo martam”. – Singh-an mhunttlem. “Hanv uktteponnim sangonk sodtam ki zaiteam dusream desam porinch amchoi des kottinn poristhitintlean veta. Dhondekar, sorkar amchi arthik vevostha vhoir vortolea margar haddtolo mhunn ravta. Hi tumchi opekxa hanv mandun

ghetam ani teach borobor sangtam ki desachi arthik poristhiti sudravnk amchea monant to poilo vichar zavn asa” tannem fuddem mhunttlem. Prodhan montri Manmohan Singh hannem ‘industrialists’-ank khatri diun sanglem ki aplo sorkar arthik poristhiti sudranvchea proitnan chotur ani xittuk ravtolo mhunn. “Jedna sogllem borem asta, tedna sorkaran tantun menter zainastana ravop khup boreak poddta. Punn jedna vostu opekxa pormonnem fuddem vochona, zoxe porim aichea kallar ghoddlam tedna sorkarachem kortovea zata poristhiti sudranvche khatir chotur ani xittuk ravpak”- Singhan akhrek sanglem.

Telengana-k raj’jeacho dorzo melltolo? Novea odheokxache nemnnukek lagon BJP ani ‘Ram’, ‘Ram’! -PAGE 5

Modlea vellachem khan khavun 27 bhurgeank moron - PAGE 7

Raj’jean bhurgeamcher avoy-bhas thapunk zaina - PAGE 10

Lusofonia-cher 320 kotti khorch - PAGE 11

Novi Dil’li 19 Julay(PTI): Teleganak kherit rajyacho dorzo divpa khatir Kongres pokx veginuch ek sorv-pokxanchi boska (all party meet) apoupak xokta. Kongres pokxachea mukhel vangddeanche boskent ho Telenganak kherit rajyacho dorzo divpacho vixoy yevpachi xokeatay asa. Kendriya Kongres pokxache vaurpi somitichi ji boska zavpachi asa, tantunt Telenganak kherit rajyacho dorzo divpacho vixoy vhoir kaddunk matxe fattim fuddem zatale. Ani tachem karann mhonnllear, Telenganak

rajyacho dorzo divop hem sogllea pokxam koddlean tharavn yevpak zai. Hea vixoyacher khoincheach eka pokxachean nirnnoy ghevpak zaina. Kongres pokxantlea sutramni sanglem, hea vixoyacher nirnnoy ghevpa khatir ek sorv

pokxanchi boska ghevop gorjechem zavn asa. Andhra Pradesh-ant anik ek somiti ghoddun haddpacho vichar Kongres pokx korta, oxem Kongres-antlea sutramni sanglem. Telengana vixoyacher bhasabhas korpak Kongres pokxachi ‘core committee’ ji mellpachi asa, te boskechem odheokxponn Kongres pokxachi odheokx Sonia Gandhi kortoli, zalear prodhan montri Manmohan Singh ani her xrextt fuddari hajir astole. Telengana vixoya sangata anikui her vixoyancher bhasabhas zatoli. 2rea Panar Vach

Gõychea Kongres pokxant uchambollay Digvijay 29-ver Gõyant

Amcho AvAz Protinidhi

Ponnje: Gõyant Kongres pokxacho prodex odheokx konnak korcho hacher Kendriya Kongres fuddareamni azunui aplo nirnnoy azunui jahir korunk

naslolean, Gõyant Kongres pokxant khupuch uchambollay nirmann zalea. Sutramni (sources) dilole mahiti pormonnem, gele sumanant Gõyant sot’ter aslolea Bharatiya Janata Pokx-

Kongres-acho kendriya nirikxok ani Gõy rajyacho probhari Digvijay Singh Julay 29-ver Gõyche bhetter yeupacho asa. He tache bhette vellar to Kongres amdar ani kaim pokxachea pod-odhikaream kodde cheorcha kortolo. Gõycho nirikxok mhonn tannem tabo ghetlea uprant, Digvijay Singh hachi Gõy rajyak dusri bhett zavn astoli. Digvijay Singh hachea sangata Akhil Bharatiya Kongres pokxacho Sochiv Chella Kumar ho-i hajir astolo, oxem Gõychea Kongres pokxantlea sutramni sanglem.

antlea amdaram modem asloli niraxea egdomuch tengxer pavlolean, BJPintlea kaim amdaram

sangata Kongres pokxachea fuddareancheo boska zaloleo. 2rea Panar Vach

Xikxonnik yevzonneo chalik layat, duddvancho ibadd korinakat Ponnje(AAP): Dor vorsa Gõycho sorkar xikxonn khatea khala xikpi bhurgeank patth pustokanchi (text books) purvonn korta. Tim vorsavolliche pod’doti pormonnem usrantuch pavtoli mhonnpachi soglleanchich opekxa asta. Taka lagon jedna him patth-pustokam xikxonnik vorsache survatek xikpeanchea hatant ghaltat, teach vellar tim Abrilant zavpi nimnni porikxa somplea kai porot korchim, oso nem vo kaido prot’tek iskolamni ghalpak zai. Karann Maharaxttrant oxe toren xikpi bhurgeank dilolim pustokam porot gheun dusrea vorsa tim dusrea vidhearteank ditat. Hem oxem kelolean, him pustokam chhap’pak yeta to

khorch, vell ani sabar torecheo her gozaleo ibadd zavpak pavonant. Vidhearteankui him pustokam tannim ek pavtt vapurlea uprant tim zababdaren dusrea vorsa porot korpak zai, ho usko urtolo. Choddxe palok (parents) adlim pustokam sovay molan vikhtim gheun ani tancher xikon vhoddvodd zaleant. Taka lagon pustokam novim aschim poros tancher aslolem xikxonn mhotvachem zavn asta. Toxem polleunk gelear, khupxea vidhearteanchi pustokam voros bhor vaprun poryan tim novinch koxim astat. Taka lagon him pustokam fuddlea vorsa kitem korchim ho proxn soglleam samkar ubho zalolo asta. Him

pustokam kochreachea dhobeant uddovpakui kaim zannank borem disona. Xikxonna khatir dilolim patth-pustokam voros somplem mhonnttoch porot korop ho ek boro marg zavn asa. ‘Rain coats’ Vidhearteank don vorsamni ek pavtt xikxonn khatea koddlean ‘rain coats’ mellttat. He ‘rain coats’ pavsallo suru zavn ek vo don mhoine soron gelea uprant bhurgeanchea hatant poddttat. Taka lagon xikpi bhurgeanche palok iskolam suru zatanch ani pavsallo suru zatanch sorkarachea ‘rain coats’-ancher patiyeon ravo nastana, ap-aplea bhurgeank ‘rain coats’ gheun ditat. Taka lagon don ‘rain

coats’-anchi bhurgeank goroz asona. Tech porim sorkaran dilole he ‘rain coats’ bhurgeanche avddiche asonant. Bhurgeanche avddichea rongache ‘rain coats’ tea-tea bhurgeanche avoy-bapui sorkara poros apunn chodd borim zanna astat. Bhurgim zancho avoybapuy he ‘rain coats’ gheupak zankam por-

voddta, tankam sorkaran dilole he ‘rain coats’ kainch kamanche nastat, ani te magir gharant khanchik poddttat. Sorkaran hea vixoyacher ek ‘survey’ korpachi goroz zavn asa. ‘Mid-day meal’ Jea raj’jeamni purnn vell iskolam choltat, team iskolantlea bhurgeank modlea vel-

lachem jevonn divpachi yevzonn hi kendr sorkarachi zavn asa. Punn Gõyant iskolam kitlo vell choltat ani he yevzonnechi Gõyant kitli meren goroz asa, hem topasun pollevpachi goroz asa. Tech barabor hea modlea vellachea jevnnantlean zavpi ‘food poisoning’ hem sodanchench zavn gelam. Zagrut avoy-bapuy aplea xikpi bhurgeank ghara koddlean ‘tiffin’ bhorun divpak kednach nakar dinvchim nant. Toxench iskolamni ditat tem jevonn ghe nakat oxem sangpui fattim sorchinant. Hem kortana kaim gozaleo vevharant ghalcheo poddttoleo. 1: Iskolantlea xikovpeamni iskolant yeupi kitlim bhurgim ghara

koddlean ‘tiffin’ haddtat ani kitlea bhurgeank iskolant ditat tem jevonn zai hachi volleri kaddchi poddttoli. 2: Iskolant ditat tem jevonn vo khann bholaikechea nodrentlean surokxit asa hacher nodor dovorpachi goroz asa. Sod’deak iskolamni ditat ti pão-bhaji surokxit ani ghottai divpa sarkhi zavn asa, oxem mhonnom nezo. Karann pão toyar korunk vapurtat tem moideacheam pitt ani tantunt ghaltat to istt vo fumer sod’dam-sod’dam bhurgeamni khavop yogeo na. ‘Biscuits’ ani her torecheo vostu jeo poder kortat, teo chodd promannan khal’leo zalear, teo bholaykek mal poddpak xoktat. 2rea Panar Vach


Amcho Awaz July 20 Copy_Layout 1 19/07/13 7:31 PM Page 2

Ganv-ganvamni

Ponnje<Sonvar, 20 Julay, 2013<

‘Minority Commission’ khoim gelem?

Sorkari kamkaz, xikxonn

Devnagori Konknnintleanuch zanvchem Akhil Bharatiya Konkani Parishad-achi nitisobhent ‘petition’ Amcho AvAz Protinidhi

Parrikar Gõykarancho vo bhaileancho?- Fr. Eremito Amcho AvAz Protinidhi

Ponnje: Gelea Kongres sorkarachea broxttacharak bejar zavn Gõychea olpsonkhi (minority) lokamni fattle vidhan sobhechea venchnnukamni BJP vatten motdan kelolem. BJP-ichem sorkar sot’ter yeun amkam Gõychea lokank kitem tori boreponn yetolem, oxi soglleanchi opekxa asloli. Punn amcheo soglleancheo opekxa nirfoll zaleo. Mathany Saldhana jivont astana Parrikaran mhojea samkar Mathanyk axvason dilolem, apunn Gõyant olpsonkhi aiyog (minority commission) sthapon kortolom mhonn. Atam he gozalik dedd voros sompon gelem, khoim asa ‘minority commission’? ‘Peoples for Dabolim Only’ he songhottnecho nimontrok Fr. Eremito Rebello hannem eka potrkara kodde uloitana ho soroll proxn kelo. “Gõychea olpsonkhi lokancho hea sorkara vhelo visvas uddon vochpak lagla. Hea sorkaracheo khupxeo gozali amkam matui maneo nant,” oxem Fr. Eremiton mhonnlem. Gõyant ‘casino’ bond kortolom oxem axvason Parrikaran dilolem. Punn aiz toch Parrikar hea ‘casino’-nk ut’tejon

dita. Hea ‘casino’-nk lagon Mandovi nodichea khaddintlem udok produxit zata tem zalench, tea bhair Gõychi torunn pillgi ‘casino’ jugarak lobdopak laglea. Hea ‘casino’-nk lagon kitleach lokachim ghoranneam pirddear zaleant mhonnpachem zanna astana, torui Parrikar hea ‘casino’ sarkhea noxttak kiteak ut’tejon dita tench somzona, oxem Fr. Eremiton mhonnllem. Gõyant fokt ‘casino’-ntlo jugaruch nhoi, punn noxe vokhdancho vevharui vaddonk lagla. Hea ‘drugs’-ank lagon Gõyche dorya kinare bhag vibadd zavpak lagleat. He phattbhuimecher (background) halinch eka Inglez satollea potran bholayke montri Laxmikant Parsekar hachi mu-

lakhat porgott kelea. He mulakhatint Parsekar mhonntta, kaim dorya kinare bhagamni ailole bhonvddekar ‘drugs’-anchi magnni kortat. Taka lagon tea bhagamni ‘drugs’ sampoddtat. Parsekar-acho ho ‘statement’ vachlo zalear, videxi bhonvddekar ‘drugs’-anchi magnni kortat mhonn ami tankam tachi purvonn kortat, osoch tacho orth zata. “Mukhel montri Manohar Parrikar haka Gõychea lokanchea proxna poros bhailea lokanche proxn chodd mhotvache distat,”oso soroll arop Fr. Eremito Rebello hannem kelo. Fattlo mukhel montri Digamber Kamat hannem apli ‘vote bank’ mhonn Moddganvchea Moti dongrar aslolea zhompddeank alaxiro dilolo. Atam Parrikaran hal-

inch Dabole vattharant zhompddeamni ravpi lokam khatir ek ‘colony’ bandpachem jahir kelam. Sakvalle Panchayatint sarpanch mhonn aslolo Narayan Naik haka kaddun Ramakant Borkar haka sarpanch kelo, hachem fattlem karann kitem? Gõy raj’jeak khas dorjeachi magnni korta astana, Prajal Sakhardande hannem Zuari Nagar hangasor aslolea prokolpak sorkaran man’neotai dinvchi nhoi oxi magnni keloli. Punn hea prokolpak ‘Mormugao Planning and Development Authority’ toxench panchayatin man’neotai dili, oxem Fr. Eremiton ugddapem kelem. “Eke vatten gorib lokachim ghoram moddun ti zominn Mopa vimantollak divpachem chol’lam, zalear dusre vatten Gõy bhailo ‘builder’ Anand Bose haka Parrikaracho asro asa. Dabole hangasor Gõy bhailea lokak ‘colony’ bandun divpachi yevzonn anktana, Parrikaran lokxant dovorpak zai, Gõyant kitleach ganvamni onusuchit zati-zomatintlea lokak ravpak ghoram nant. Hea gorib Gõykar lokachem Parrikaran poilem chintpak zai,” oso eka vicharlolea proxnak zabab ditana Fr. Eremito Rebellon spoxtt kelem.

Ponnje: Gõychi nizachi bhas Konknni ani tachi lipi devnagri zavn asa. Taka lagon Gõychem sogllem sorkari kamkaz Konknni bhaxentlean ani devnagri lipintlean zavpak zai. Mullavem xikxonn devnagrintleanuch zavpak zai oxem nomud korun, Akhil Bharatiya Konkani Parishad (ABKP) hache votin Arvind Bhatikar hannem Mumboi Unchle Nitisobhechea Gõy fantteant ek yachika (petition) dakholl kelea. He kexichi aikovnni Agost 6 hea disa zatoli. Wilson Mazarello hannem hea adim unchle nitisobhent ‘public interest litigation’ (PIL) sador kelolem asa, ani tantun tannem Romi Konknnintlean sorkari kamkaz cholovnchem ani Romi Konknni baxekui rajbhaxecho ani rajyo lipicho dorzo dinvcho mhonn aplea ‘petition’-antlean tannnem magnni kelea. Gõyant Konknni ulovpeanchi sonkhea chodd asli, torui Konknni boroupeanchi sonkhea khupuch unnem asa. Tantuntlea tantunt Romi lipintlean borovpeanchi sonkhea soglleam von chodd ason, devnagri lipintlean borovpeanchi sonkhea khupuch unni asa, oso davo (claim) Wilson Mazarello hannem aple yachikentlean

Ponnje xarapasot ‘draft masterplan’ ukttailo Ponnje: Ponnje xaran sudharonnam ghoddun haddunk suchoilolo ‘Draft Masterplan for the holistic development of Panaji city’, Spain-chea ‘architects’-amni ani injineramni toyar korun sorkarachea ani nagrikanchea mukhar manddla, ani lokanchea suchovnnem khatir uktto dovorla. Dezembr 2012-an ‘Goa State Infrastructure Development Corporation’-an Spain-ak thikann korun aslolea ‘LKS India Pvt Ltd’ak hea ‘masterplan’-acho ‘project’ toyar korunk sanglolem. “Ponnje, ek ‘sustainable worldclass city’ zaupak xokta. Gelea

sov mhoineanche kallan, amche injiner sudharonnam zai aslole, mhunnlear yeradarichi ‘system’, ‘traffic’-ache proxn, kochreache proxn soddounk ani xarachea sobit vattharak ani daizak samballun dovorpak suvato vollkhun gheunk xarachea veg-vegllea bhagamni gelole”, oxem LKS-chea mukhel ‘planner’ Maria Mendizabal-an sorkari odhikareank ani Ponnjechea nagrikank to ‘plan’ sador kortana sanglem. Tichea prodorxona vellar, Mendizabal-an bhouxik yeradariche pod’dotin bodol haddpachi goroz asa mhunn sanglem, ani tea vixim tinnen kaim

suchvnneo-i dileat. Xarantle ‘parking’-che proxn suttave korunk, he yevzonni khala Ponnjechea bhair ‘parking’-ak suvat dovorapche vixim suchoilam, ani xaran ‘shuttle service’ aschi mhunn tortud kelea. PWD-chea ‘premises’-an ‘City Welcome Centre’, Miramar ‘circle’-ar ‘auditorium’ vo ‘aquarium’ ani Mala tollea lagim ‘cultural heritage centre’ sarkim ‘iconic buildings’ bandpache vixim-i suchoilam. Teo fokt mullaveo suchovnneo, ek ‘canvas’ zacher Ponnjekaramni fuddem soron rong bhorunk zai, oxem prodorxona

vixim uloitana, mukhel montri Manohar Parrikar-an sanglem. “Duddvancho proxn na. Zor ami yeta tea panch te sat vorsanchea kallan 500 te 800 kotti rupia xari vattharan ghaltat, zalear Gõychea sogllea xaramni tech toren udorgot korunk yetoli,” oxem hi yevzonn chalik launk nidhi viximchea proxnacho zabab diun, Parrikar-an sanglem. Ho ‘masterplan’ pon’nea ‘GMC’ imarotin prodorxonak dovorla, ani fuddlo mhoino sompo meren nagrikank ‘LKS’-chea injinerank mellon ‘masterplan’-an bodol vo sudharonnam haddpachea vixim suchounk zatolem.

Atam Gõykarank ‘Smart Ration Card’ Ponnje: ‘Public Distribution System’ ‘digital’ zata tea vellar, fuddlea satolleak saun novea ‘smart ration card’-a pasot, ‘ration card’ aslolea Gõychea lokank aple dilole mahitin favo te bodol korunk, ani nanvan chuki asat zalear te sarke korunk sond melltoli. ‘Data verification forms’, raj’jean ximpoddlolea 500 ‘ration’ dukanancher melltolim ani him potram ‘online’-ui bhorunk melltolim, oxem ‘Department of Civil Supplies and Consumer Affairs’-an prosid’dhi potra vorvim jahir kelam. Dezembr meren hi prokriya puray korpachem khateachem lokx asa, ani tea meren akh’kem ‘Public Distribution System’ ‘computerise’ kortole. Hem ‘Aadhaarlinked smart ration card’ chear mhoineanchea kallan lokank

melltolem, mhunn sonchalok Vikas Gaunekar-an sanglem. Zankam familiche nove vangddi zoddunk zai, tannim tachea borabor ‘birth certificate’ launchi poddtoli ani vangddeachem nanv

kaddunk zai zalear, melolea vangddeachi ‘death certificate’ tachea vangdda diunchi poddtoli. “Amchea ‘database’-an sarki piray

nond zaunchea khatir giraikamni, zolmachi sarki tarikh diunk zai. Pagara vixim-i mahiti diunk zai, karann amche lagim mahiti asa ti panch vorsam adli asa,” mhunn Gaunekar-an sanglem. Him ‘bar-coded card’-am ‘biometric system’-acher adharit asonk xokta, ani ‘UIDAI’ lagim asloli ‘photos’ ani ‘fingerprint database’ vapurpachi porvangi mellpachi vatt te pollevn asa. “Zor Aadhaar ‘database’ amkkam vaprunk ditat, zalear hi prokriya anink begin puray korunk zatoli. Na zalear, amkam ‘card’ aslolea sogllea lokanche ‘biometrics’ portun nond korunk poddtolem, ani taka anink vell lagtolo,” mhunn Gaunekar-an ukttailem. He yevzonnechi prokriya purnn zayi meren, ti vevharan ghalpi ‘Goa Electronics Limited’ –

lokanchi mahiti ektthaunk, sogllea PDS dukanancher kendr bosoitole. “Hea ‘smart ration cards’-anchea adharan PDS mhalacho goirvapor ani vibadd zata tacher nodor dovrunk melltolem. ‘Ration’ gheunchea khatir, giraikak PDS dukanar aplem ‘smart card’ ‘swipe’ korchem poddtolem, ani toxench ‘computerised billing system’-ak aple ‘fingerprint’ nond korche poddtole. Don-don ‘ration card’-am vo tancho goirvapor zaupak sonduch aschi na,” mhunn tannen fuddem sanglem. Hi nond keloli mahiti ‘Department of Civil Supplies and Consumer Affairs’-achea ‘website’irui veginuch mellpa sarki astoli. Ani sov mhoineamni ek pautt tori ‘ration card’ ‘swipe’ korina zalear, tem ‘automatically deactivate’ zatolem.

Nusteachem kestanv! Amcho AvAz Protinidhi

Ponnje: Gõychea sorkaran 61 dis meren nustem marpacho bondi kall jahir kelo khoro, punn uprant ‘U-Turn’ gheun yontriki (motorised) voddeank hea bondi kallantle bhair kaddun tankam nustem marunk porvangi dili. Haka lagon nustem marpi ‘trawlers’-anche dhoni khupuch sontapleat. Sorkaran ghatlolo bondi kall sompon vochpak anik thoddech dis urleat, torui nustem marpi bottinche dhoni khupuch challvoleat ani chollvoll korpachea proitnant asat mhonnpachem nodrek ailam. ‘Mandovi Fishermans Co-operative Society’ hacho odheokx Menino Affonso hannem sorkaran yontriki voddeank (canoes) nustem marpachea bondi kallantlean meklle kelolean sorkaracher khor ttika kelea. Parrikaran hangasorui ‘U-Turn’ ghetlo, oxem tannem mhonnllem. Jem nustem doriyant vochon Trawles martale tench nustem atam voddekar martat. Nusteachi posvonn zavpacho ho kall aslolean sorkaran ghatloli hi

2

Amcho Avaz

bondi soktichi astoli oxem Parrikar sangtalo, punn atam voddekar nustem marun atam pottant gabolleo (ovaries) aslolem nustem bazarant vikrek dovortat, tanchem kitem? Oso soglloch sontapan bhorlolo proxn tannem kelo. Menino Affonso hachea sangnnea pormonnem sorkaran zo nustem marpacho bondi kall ghatla, to soglleank ek sarko aspak zai. Magir te ‘trawlers’ asum vo ‘motorised canoes’ asum. Sorkar he osle bhed-bhav kiteak korta? Oxem tannem vicharlem.

Nustem mellpache oddchonnenk lagon sod’deak ‘trawlers’anche dhoni khupuch duddvanchem luskonn sonstat, hem sogllem zanna zavn porian Parrikar tancher durlokx korta. Sorkaran hi bondi ghatlea mhonnpacho kaido ek sarko soglleank lagun zavpak zai. Ekleak ek kaido ani dusreak dusro? Ho koslo pokxpat? Menin-an mhonnllem. Hea vixim odhik mahiti ghevpak Gõychea nustem mari (fisheries) khatea kodde sompork kelo tedna, khateachi sonchalok

Sharmila Monteiro hinnem Gõyant nustem mari bondicho kall koddok ritin palltat mhonnpachem sanglem. Fokt 10 poros unnem xoktichim voddim nustem martat ani tankam bondi lagu zaina. Punn nustem mari khatea kodde kosleoch tokrari yeunk nant, oxem tinnem potrkaram kodde uloitana ugddapem kelem. Jun 1 thavn hi nustem marpachi bondi lagu keloli ani ti Jul 31 meren ostitvant astoli. Sangtat tea pormonnem Julay mhoineachea xevottachea satolleant vhodda akarachim ani ‘solar’ zatichim sungttam (prawns) zallant poddttat ani ho nustem marpacho kall khupuch sonvedhnaxil (sensitive) asta. Heach kallant ‘trawlers’-anche dhoni ani voddeanche dhoni hanche modem nustem marpa vixim kestanvam uprastat. Sod’deak Gõyant veg-vegllea doriya bhagamni ‘trawlers’-ancher kam korpi kamdar ganvamni gelole asat. Zalear kaim kamdar yeun aplea zallanchi (fishing nets) saf-safay korun tim vevosthtint dovorpachea kamani guntlole asat.

kela. Akhil Bharatiya Konkani Parishad-echo odheokx Arvind Bhatikar atam ‘high court’-ant sador kelole aple yachikent Wilson Mazarello hache yachikek koddok utramni virodh kela. Konknni hi Gõychi bhas ason devnagri hi he bhaxechi nizachi lipi zavn asa, oxem Arvind Bhatikaran aple yachikentlean sanglam. Konknni bhas devnagri baraboruch Romi, Kannad, Urdu ani Malyalam lipintleanui boroitat. Romi poros Kannad lipintlean sahitya rochtoleanchi sonkhea chodd asa. Konknniche kaim mull uch’char (pronunciation) korpacho vell yeta, tedna devnagri lipich te puray korpak xokta. Bakicheo soglleo lipi tea-tea mull utracho spoxtt uch’char korunk oyesesvi zatat, oxem Arvind Bhatikar-an aple yachikent nond kelam. “Romi lipintlean ‘ll’ ani ‘nn’ utracho uch’char borounk zaina”, oxem spoxtt kortana, Gõyant Romi poros devnagri

boroupi chodd asat. Konknni bhaxentlean sahitya nirmann korpacho vaur Romi poros devnagri lipintlean chodd zata. Devnagri lipi soddun heram bhaxentlean boroilolea Konknni sahityak Sahitya Academy koddlean puroskar favo zaleat, punn tim sogllim pustokam devnagri lipintlean lipiyantor (transliteration) kelea uprantuch, sahitya akademiche tankam puroskar favo zaleat. Gõycho rajbhas kaido toyar kortana, Konknniche devnagri lipikuch manyotai dilea. Ho rajbhas kaido toyar korpeamni khupuch vichar korunuch ho kaido toyar kela. Ho kaido toyar kelo tea vellar taka konnenuch avhan (challenge) korunk naslo. Taka lagon itlea vorsam uprant tea kaideak avhan korpi yachika nitisobhen matuy vichar korcho nhoi, oxi vinonti Arvind Bhatikar-an aplea ‘petition’-ant kelea. Itle mozgotim Unchle Nitisobhent sador kelole he yachikechi bazu manddpak ‘Constitutional expert’ Adv. Amrut Kansar Akhil Bharatiya Konkani Parishad hanche votin ubo ravtolo. Taka lagon Gõycho sorkar oddchonnent yeupachi xok’kyotai asa, oxem uloilolem aikopak yeta. Romi Konknni vatten RTI karyokorto Adv. Aires Rodrigues hannem bazu manddlea.

1lea Panar Thaun... Telengana-k raj’jeacho dorzo melltolo? Telengana vixoyacher uloitana Bharatacho Ghor Montri Sushil Kumar hannem sanglem, he vatten zanv vo te vatten Telenganak ghottok rajyacho dorzo divpa vixinchea mud’deacher Kongres pokx veginuch aplim panvlam ubhartolo. Lok Sabha ani Rajya Sabha hea donui sobha ghoranchem pavsallem odhivexonn jem Agostache 5-ver thavn suru zavpachem asa, taka lagon Telengana vixim aplo nirnnoy kitem asa, hacho soglleankuch usko zavn poddla. Karann hea adim Kongres pokxantlea eka unchlea fuddarean kaim kall adim ‘parliament’-achea pavsallea odhivexonna adim Kongres pokx hea vixoyacher aplem mot jahir kortolo, oxem onodhikrut ritin sanglolem. Kongres pokxacho sor chittnis Digvi-

jay Singh zo Andhra Pradesh rajyacho ‘observer’ zavn asa, tannem Telenganak rajyacho dorzo divpa vixim aplo avhal UPA-chi odheokx Sonia Gandhi hika sador kela. Hea vixoyacher nirnnoy ghevpacho soglleam poros chodd odhikar Kongres pokxant Sonia Gandhi hikach asa. Gele Kongres pokxache vaurpi somitiche boskent Telegana vixoyacher xik’ko poddpacho aslo. Punn prodhan montri Manmohan Singh hannem ho vixoy fuddli boska meren fuddem vhoronk suchoilem. Telengana mud’deacher aplo xevottacho nirnnoy dinvche adim Kongres pokxachi vaurpi somiti anik don tin pavtt boska gheupachi asa, oxem sutramni PTI khobram sonvsthek sanglem.

Gõychea Kongres pokxant uchambollay Punn Gõyant Kongres pokx ekvottit na, ani Kendrantle Kongres fuddari koslich bhumika gheunk fuddem sorona zalolean, sorkar bodolpacho proitn konsllon poddlo. Hacho porinnam mhonn atam Gõychea Kongres pokxant khupuch uchambollay nirmann zalea. Prodex odheokxpoda khatir Kuddtorecho amdar Aleixo Reginald Lourenco, Kalanguttcho adlo amdar Agnel Fernandes ani Lotoulim-cho adlo amdar Alexo Sequeira hanchim tegainchim nanvam fuddem yevpak lagleant. Tanche modem Aleixo Reginald hacho Parrikar-acher sodanch virodh ani ttika korop aslolean, lokam modem to khupuch fankivont zala. Toruipunn Loutolim-cho amdar Alexo Sequeira hannem Kendrantlea kaim mukhel Kongres fuddareank hatak dhorun aplem nanv fuddem kelam. Kongres-antlim sutram sangtat tea pormonnem, Alexo Sequeiran Margaret Alva hika Gõyant apoun haddun tika ani Gõychea kaim mukhel fuddareank ek jevonn divn tea vellar aplem nanv hea odheokxpoda khatir suchovpak yevjilam. Sequeiran Kongres pokxa khatir Moddganv xarant ek kocheri melloun divpak adhar kelolo. Taka lagon adlo Dokxinn Gõycho khasdar ani kendriya montri Eduardo Faleiro hannem Alexo Sequeira-chem nanv GPCC-icho odheokx mhonn fuddem kaddlolem. Punn Sequeira hachea nanvank Gõychea Kongres vidhi monddoll

pokxachea fuddareancho khor virodh asa. Oxem sangtat ki, Kongres vidhi monddoll pokxachea fuddareamni hea prodex odheokxpoda khatir Dil’lintlea Kongresachea xrextt fuddareank ek potr phattoilam tantunt Agnel Fernandes hachea nanvacho ul’lekh kela. Punn hem potr phattoupachem nattok Alexo Sequeira hachea nanvank virodh korpa khatir zavn asa. Karann hea vidhi monddoll –an daddlolea potrar khud Aleixo Reginald Lourenco hannem-i apli sohi (sign) keloli asa. Aplem nanv lipoupachi vinonti korun eka Kongres vidhi monddoll pokxantlea amdaran sanglem, vidhi monddoll-an boroilolea potrak kainch orth na. “Prodex odheokx koso ascho hem amdar koxem suchoupak xoktat?” oxem sangon tea amdaran mhonnlem, vidhi monddoll amdarancho nirnnoy faleam bodolpakui xokta. Alexo Sequeira hannem hem odheokxpod melloupak je toren halchaleo choloileat tem polleun vidhi monddoll amdaramni hem potr khupuch uttavollin boroilolem, oxem hea amdaran sanglem. Kongres pokxant chol’lole he uchambollaye vixim Fatorda-cho opokx amdar Vijay Sardessai hachi protikriya (reaction) vicharli tedna tannem sanglem Kongres pokxan poilem aplem ghor vevosthit nittayer ghalpak zai, ani uprantuch Gõyant aplem sorkar sthapon korpachem sopon sopneupak zai.

Xikxonnik yevzonneo chalik layat, duddvancho ibadd korinakat Aichea kallar khupxe khavpache pod’darth he moideachea pittache toyar kortat. Moideachea pittacher toyar kelole pod’darth chodd promannan khal’le zalear, tacho vaitt porinnam bhurgeanche antkiddeancher zavpak xokta. Khorem mhonnlear, xikxonn khatean prot’tek xikpi bhurgeank kitem khavnchem ani khavchem nhoi, hea vixim bhurgeank margdorxonn divpachi goroz asta. Punn, ojap korpa sarkhi gozal mhonnllear, xikxonn khatea koddlean bhurgeank goroz nhoi tem jevonn-khann vanttat. Avoy-bapuyamni bhurgeank kitem khavnk dinvchem hem tankam dusrean sangpachi goroz nasta. Punn iskolamni xikpeank jem kitem ditat, tem pollevpak thoim tancher dekrek dovorpak palok pavonant. Iskolamni ditat tem jevonn khavpak bhurgim nakartat zalear, tea-tea iskolamni tem jevonn bhurgeank dinvchem nhoi. Sorkaracho khorchui vattovtolo ani bhurgeanchi bholaiki sugur urtoli. Aiz sorkar ‘bal rath’ hanche pasun patth-pustokam, modlea vellachem

jevonn ani her sabar yevzonneo sorkaran iskolamni chalik laileat. Heo soglleo kendr sorkaracheo yevzonneo sthanik sorkar chalik laita. Khoreponnim halinchea kallar jitleo yevzonneo sorkar chalik laita, tanchi amkam khorench goroz asa kai? Oso mhotvacho proxn uprasta. ‘Mid-day meal’ hache babtint halinchea kallar khupuch vichitr gozaleo ghoddpak lagleat. Xikpi bhurgem iskolak veta tedna taka tachea avoyn ‘tiffin’ korun divop hi ek nisorgik gozal zavn asa. Punn zaitech pavtt ami he vixim khupuch befikiri dakhoitanv. Magir kedna-kedna hea ‘midday meals’-ank lagon ‘food poisoning’ zalem zalear, soroll iskolank bottam dakhoitat. Hem sogllem bond zatolem zalear, ami amchea bhurgeank svota ‘tiffin’ bhorun divop gorjechem zavn asa, hem ami visorpak favo na. Xekim itlench sangon dista, ani tem mhonnllear, mellot toso duddvancho ibadd kori nastana, iskolant xikpi bhurgeanchea lisanvancher chodd lokx divop hem khupuch mhotvachem zavn asa.


Amcho Awaz July 20_Layout 1 19/07/13 7:28 PM Page 3

Ponnje<Sonvar, 20 Julay, 2013<

Ganv-ganvamni

Dabolim vimantollacho fuddar kallokhant

Amcho Avaz

3

Pilar Motthachim 400 vorsam puray

36800 sq.mt zominn sorkarachea hatantli geloleant asa Amcho AvAz Protinidhi

Ponnje: Dabolim vimantollachea novea ‘Terminal’-ak ‘parking’ ani her suvidham khatir tabeant ghetloli 36800 chovkonn metram zominn Gõy sorkaran adharlolea kaim mhotvachea chukink lagon sorkarachea hatantlean geloleant asa. Sorkaran kelolea hea gombhir rupachea chukink lagon puray Dabolim vimantollacho fuddar atam kallokhant xenddla mhonnpachem spoxtt ritin ugddapem zalam. Hea vimantollacho vistar kelolea prokolpacho ek bhag mhonnon, hem novem ‘terminal’ bandlam tachea samkara asloli hi zominn khupxea karannank lagon vimantollak khupuch gorjechi zavn asli. Punn rajki monis tantunt misoll zalolean, ti zominn atam hi 36800 chovkonn metram sorkarachea hatantli gelolea porim zalea. Ani khoreponnim hi zominn zorui sorkarachea hatantlean geli zalear, Dabolim vimantollacho zo vistar kela, tea kamank kainch orth na, oxem zatolem. Ojeapanchi gozal mhonnllear, eke vatten Dabole vimantollachem ‘management’ pollevpi ‘Airports Authority of India’ (AAI) hachi hi zominn

vimantollacho vistar (extension) ani her vikasa khatir khupuch mhotvachi zavn asa oxem porot-porot sangon ani vinovnni korun porian Gõy sorkaran tanchea sangnnea kodde khupuch durlokx kelem. Hea zomnnichea adharacheruch AAI hannim Chennai vimantolla fattafatt Dabole vimantollachi vistar korpachi khorchik (expensive) yevzonn hatant ghetloli. Hi zominn rakhun dovorpa khatir AAI-n Gõy sorkarak 4.25 kotti rupiya porian dilole. Punn tea bodlak mat Gõy sorkaran hatant asloli zominn vogddaili ani Dabole Nagri Vimantoll-acho golloch fugar kelo. Hi zominn soddli zalear, novea vimantol-

lachea lagsar ekui meklli zominn vimantollacho vistar korpa khatir upeogak poddchi na, oxem AAI, PWD, tech porim Gõy sorkaracho ‘survey dept’ hannim 2011 vorsa zoddpalvan kelole eke pollovnnent sid’dh zalam ani tannim tem spoxtt ritin kollit kelam. Gõy raj’jeant sod’deak Dabolim ani Mopa vimantolla vixim vad chalu astanach Dabole vimantollache zomnni vixim zo ghottallo zala tea vixim zagrut nagrikanchea lokxant ailolean, Dokxinn Gõyant sod’deak sontapachem vatavronn nirmann zalam. Eka khasgi mon’xache vinonte vhelean gelea Digamber Kamat sorkaran 2011 vorsa hi zominn ‘notify’ keloli.

Hem oxem korpa fattlem karann gelea Kamat sorkaran tea vellar spoxtt korunk naslem, torui bazuk asloli 70 hozar chovkonn metram zominn mellpachi aslolean apnnem toxem kelam, oxem svota Kamat, adlo mhosul montri Jose Phillip D’souza, up-sobhapoti Mauvin Godinho he atam sangtat. Zominn ‘de-notify’ korpa khatir apoilole Novembr 2, 2011 hea disache boskeche ‘minutes’-ant toxem nondui kelolem asa. Punn AAI-n taka koddok virodh kelolo. Itlench nhoi, tor hi zominn hatantlean geli zalear, vimantollacho vistar korpa khatir azubazuk anik zago na, oxi spoxtt kolpona AAI-n mukhel montreak diloli. Punn

xekim sorkaran apnnank zai toxench kelem. Dabole vimantollachi oddchonn ani zominn ‘denotify’ korpacho vixoy soglleam von poilim Fatorda-cho opokx amdar Vijay Sardesai hannem Vidhan Sobha odhivexonnant upostit kelolo. Adlo vidhan sobhecho virodhi pokxacho fuddari ani atamcho mukhel montri Manohar Parrikar hannem ho vixoy tea vellar ukhlun dhorlolo, ani zominn ‘de-notify’ korop mhonnge ho ek ghottallo, oxem mhonnllolem. Punn Parrikarachem sorkar sot’ter yeun dedd voros odhik soron gelem, punn hi zominn ‘acquire’ korpa vixim tannem koslinch panvlam ubharlolim dison yeunk nant. Hea vixim odhik mahiti melloupa khatir amdar Vijay Sardesai hache kodde sompork kelo tedna, “Dabolecho gollo fugar korun, Mopak zolm divpacho proitn chol’la oso soroll arop hanvem gelea vidhan sobha odhivexonnant sobha ghorant kelolo. Punn dukhachi ani durdoivachi gozal mhonnllear, hanvem jedna ho zominn ‘denotify’ korpa viximcho proxn manddlo, tea vellar virodhi pokxant aslolea Kongres amdaramni mhojea sangnneank tenko divnk na,” oxem Sardesai-an sanglem.

Mopa vimatoll hi kallachi goroz: Khalap Ponnje(AAB): Gôyant ubhe zavpi raxttriya prokolpank (projects) virodh korpeank bud’dh xikovpa khatir Mopa vimantoll ostitvant yevop hi ek kallachi goroz zavn asa, oxem jahir mot adlo kendriya Kaidea montri Adv. Ramakant Khalap hannem ugttailam. ‘People fo Mopa International Airport only’ he songhottnen ghoddun haddlole Mandrem hangasor eke jahir sobhent ulotana, Adv. Khalap hannem Mopa vimantollak aplo tenko asa mhonnpachem ugddapem kelem. He jahir sobhechem odheokxponn Ut’tor Gôy Jil’lo Panchayaticho odheokx Shrimati Shridar Mandrekar hinnem choloilem. Tea xivay Gõy Shiv Sena hacho mukheli Ramesh Naik her manestam sangata hajir aslo. Mopa vimantollachea vixoyacher uloitana, Adv. Khalap hannem fuddem sanglem, Gôyant vhodda promannan yevpi bhailea lokanchi

sonkhea thamhoupa khatir Gôychea sangata xezarchim Mahraxttr ani Karnattaka hea raj’jeanchoi vikas korpa khatir Mopa vimantollachi khupuch goroz asa, oxem tannem spoxtt kelem. Mopa vimantoll yevpa khatir thoinchea sthanik lokamni zannim apleo zomnneo teag keleat, tankam tanchea zomnnichem favo tem mol mellonkuch zai, teach barabor tankam heram udheog-dhondeamni sorkaran ut’tejon divpak zai, punn Peddnekaramni apleo zomnneo bhailea lokak vikhcheo nhoi, oxi-i xittkavnni tannem hajir asloleam loka samkar keli. Hea vimantollak virodh korun je add-

kolleo yetat te kaddun uddoupak soglleamni hea vimantolla khatir aple motbhed visron ekttaim ravpak tannem hajir asloleank ulo marlo. Tech porim sod’deak jem Dabole vimantoll asa, tem Bharat desache surokxe khatir fokt ‘Indian Navy’-kuch dinvchem karann desache surokxe khatir hea vimontollachi Indian Navy-ik chodd goroz asa, oxem tannem lokak pottovn sanglem. Hea vellar Devendra Prabhudessai, Daniel D’souza, Ramesh Naik, Shrimati Mandrekar ani her manestanchim ulovpam zalim. He jahir sobhek hozaramni Peddne talukeantlo lok hajir aslo.

Surokxechea unnavak lagon ‘hacking’ ‘Cyber expert’ Dr. Harold D’costa hachem mot

Amcho AvAz Protinidhi

Ponnje: Gõy sorkarachea vegvegllea khateancheo 13 ‘websites hack’ korun tea zagear ‘Pakistan Zindabad’ oxe sondex boroile. Heo ‘websites’ Gõy rajyantuch ‘hack’ keleat, oso davo (claim) Pune hangacho ‘cyber’ molla vhelo zannkar ani ‘Inteligent Content Security System’-acho sonchalok Dr. Harold

D’costa hannem kela. Gõy sorkarachea ‘websites’-ank surokxecho unnav aslolean teo kainch nhoi zalolea porim ‘hack’ korunk zatat, oxem Dr. Haroldan sanglem. G ô y sorkaracheo websites hack keleat mhonnpachi mahiti mell’lea uprant tanchi chovkoxi korpa khatir Dr. Harold eka disache bhetter Gõyant ailolo. Dr. Harold D’costa Maharaxttr ani Gõy hea don raj’jeanchea pulisancho ‘cyber expert’ mhonn vaur polleta. Gõy pulis khateacho mukhel odhikari DIG Mishra hachi bhett gheun Dr. Harold-an heo ‘websites’ koxe toren ‘hacking’ keleo hachi sovistar (detail) mahiti taka dili. Hea vixim odhik mahiti ditana, Dr. Harold D’costa hannem fuddem sanglem, voros 2015 meren Gõyant 5 lakh ‘cyber experts’ aspachi goroz asa. Sod’deak puray Bharat-ant 556 ‘cyber security experts’ asat. ‘Cyber Crimes’-amni puray son-

vsarant Bharat des 5-vea sthanar asa. Sonvsar bhor ‘computer’-ancho vapor korpi desam modem Bharat des tisrea sthanar asa. ‘Websites host’ kortat tedna ‘firewall anti virus monitor’ asta. Prot’tek sorkari ‘websites’-amni ‘security software’ asop gorjechem zavn asa. Gõyant IT-chi ‘website hack’ keloli tantunt ‘firewall’ naslolo. ‘Website hack’ zanvchi nhoi hea khatir borem ‘firewall, anti virus, interrogate detection system’ (IDS) asop gorjechem zavn asa. Husko korpa sarkhi gozal mhonnllear, sorkaracheo khoincheoch ‘websites audit’ korinant. Sorkaran soglleo ‘websites audit’ korinastana ‘host’ keleat, oxem Dr. Harold-an ugddapem kelem. ‘Hack’ kelolea sogllea ‘websites’-ancher ‘Pakistan Zindabad’ oxe nare boroileat. Punn heo soglleo ‘websites’ Pakistananuch ‘hack’ keleat hacho kosloch puravo na. ‘Websites hack’ korunk Gõyant sompem asa oxi mahiti Pakistanak mell’lolean, tannim teo kainch nhoi koxeo ‘hack’ keleo, ani aple ‘Pakistan zindabad’ he nare boroile. Kaim kall adim Amravati hangasorui 26 ‘websites hack’ keloleo. Surveche chovkoxentlean hem kortub Pakistananuch adharlam mhonnpachem sid’dh zalolem, punn uprant hem kortub thoimcheach eka sthanik mon’xan kelolem mhonnpachem ugddapem zalem. “Websites konnui monis

hack korpak xokta. Zo konn hem oslem kortub korit asta, to toxem kortolo oxem kednach borovcho na. Tacho ID fottkiro aspak xokta. China desachem fottkirem nanv ghalun porian konnacheanui ‘websites hack’ korunk zatat. Aiz meren ‘websites hack’ keleat mhonnpachea soglle chovkoxentlean 90% monis fottkireo ID vaprun ‘websites hack’ kortat, oxem ugddapem zalam. Desant aiz ‘proxy’ ID-incho khupuch vapor zata. Punn desant hea fottkire ID vapurtoleanchi chovkoxi zaina. ‘Hack’ korpi monis kainch nhoi koxe sampoddopak xokta. Jea disa ‘website hack’ zata, teach disa pulis chovkoxi kortat. Punn ‘hack’ korpeachem nanv, pot’to fottkiro aslolean pulisank thoddo bhov uxir zata,” oxem Dr. Harold-an sanglem. Gõy sorkaracheo jeo ‘websites hack’ zaleat, tea vixim Porvore pulis chovker onvollkhi mon’xancher sorkaran guneanv nond kela. Heo ‘websites hack’ kelolo monis pulisanchea hatak laglo zalear, tea mon’xak eka disachi bondkhonn favo zatoli. Toruipunn Gõychea pulis khateant ek ‘cyber cell’ aspachi goroz asa. Gõycho mukhel montri Manohar Parrikar ho apunn svota ek IT zannkar zavn asa, taka lagon tannem aplem hea gozalincher kherit lokx ghalun, lagu zatole proxn soddovche, oxem Dr. Harold D’costa hannem uloitana spoxtt kelem.

Julayche 17ver ‘Pilar Monastery’-chim 400 vorsam puray zalim. Pilar motth 1613 vorsa bandlolem, 1835 vorsa soddun dilolem (abandoned), 1854-an portun vosti kelolem, moddun – tache fator rosto korunk vaprunk adex dilolo, 1878-an Arsebispacho gormechea disantlem thikann zalolem, 1890 vorsa Pilar Society-chea tabeant dilem, Padr Agnel 1927 vorsa melea uprant ekloch zantto vangddi jivo urlolo, punn 1939 vorsak saun Pilar Motth bore ritin aplo vavr fuddem vhorot asa. Spain-chea ‘Reformed Franciscan Recollects (Capuchos) of the Custody oh the Mother of God’ sonsthechea missionaramni 1613 vorsa Pilar Monastery bandun haddli. 1663 vorsa, ‘Pilar Monastery’nt aslolea suvater ‘University of Sciences, Arts and Theology’ chalu keloli. ‘Pilar’ hem ek ‘Spanish’ utor ani tacho orth khambo. Pilar-ak aplem nanv ‘Monastery’-chea Patron Saibinn – ‘Our Lady of Pilar’, hachea udexim mellta zachea bhoktechi survat Zaragoza, Spain hanga zaloli. Anz boddveamni khambea borabor Ankvar Moriek, Zaragoza hangam Sant James-ak bhettunk vhelolem, oxem adlea kalla velea porampore pormonnem sangonk yeta. Bhettichea uprant Ankvar Morien to khambo Sant James-ak ghottayechi khuna koso sanddlo. 1835-an Gõyant dhormik kaideancher bondi ghalunk ailea uprant dhormik riti unneo zaunk lagleo, ani motthvaxeank motth soddun Europe-ak portochem poddlem. 1854 vorsa, ‘Order of Disclaced Carmelites of Chimbel’-chea ikra Gõykar ‘Friars’-amni vaitt stithir asolea motthan ravonk sorkara lagsan porvangi melloili. Punn hea ‘Carmelite motthvaxi’-ank anink vangddi haddunk porvangi nasli. 1835-ak, eka Hindu mon’xak tem bag (garden) bhaddeak dilolem ani thoim gorvam dovrunk taka mekllik asli. Jednam Carmelitesan motth portun aplea tabeant ghetlem tednam, bag aslem tem ran zalolem ani ek gotto tankam thoim mevlo. Hindu lok sorpank mari naslolea karann, azgar ani nag motthan meklleponnim bhonvtale. Azgar ani nag aslolean, lok kam korunk pasun motthan yevpache nakartale. Motthacher sudharonnam ani tacho samball korunk pavo naslolea karann, sorkaran don pautti Pilar Motth moddunk, ani tachea fator Ponnje saun Agasaim meren rosto bandpak vaprunk PWD-k diunk adex dilolo. Rachol-ak novoch makhlolo Cochin-cho padri, Pri Aurelio Agostinho Terrath-ak thoimsor eklo aslolea

Carmelite Friar Cirilo-k adhar diunk nemlolo. Pri Terrath-an sorpank marpache proitn kele ani toxench vikhallea sorpachem thikann aslole tin altar moddun uddoile. Urlole soglle motthvaxi melea uprant, fokt ek motthvaxi Pri Cirilo da Anunciacao motthan urlolo. Pri Cirilo ek samko dhormik motthvaxi aslo, ani thoim lokanchem thikann aslolea porim motthachi ghantt vazoitalo. Gõycho Arsebisp Pilar Motth-achea poristithi vixim zanna aslo, ani 1878 saun aplem gormechea kalla velem thikann koxem vaprunk diunk sorkarak vinoilem. Pri Cirilo Otubr 22, 1887-an melo ani Pilar Motthan taka purlo. 1890 vorsa Arsebisp Dom Valente-n hea soddun dilole (abandoned) Pilar Motthachi zababdari, Gõychea magas vattharan bori seva korpache bodlek Pri Bento Martins ani tachea vangdda asloleanchea hatan dili. Seva korunk vochpi Pilar Motthache dhormik padri lokank distale. Ani tankam thoimche lok ani her zann Pilarche Padri mhunn vollkhotale – Pilar Motthache padri je Gõychea lokanche sevek pavtale. Padri Agnelo D’Souza-chea mornna uprant, ekuch padri jico urlolo. 1939-an, Pilar Society portun . Ani atam ti fuddle pillge khatir samballun dovrunk, Pilar Society-n adle pod’doti pormonnench (ximittache vinnem) tacher sudharonnam keleat.


Amcho Awaz July 20_Layout 1 7/19/2013 9:40 PM Page 4

Ponnje<Sonvar, 20 Julay, 2013<

Ostori Cheddvancher zaupi ‘acid attacks’-am add sorkar kaim korina

Bina Das

‘Supreme Court’-an keli ttika

Ek promannik svotontr soinik

‘Nitisobhechea adexacher Kendr gombhir disona’

Bharotachea itihasan Bina Das ek kalljidar ostori zavn geli. ‘English Governor’ ani ‘university chancellor’ 'Stanley Jackson zo Bharoti nagrikancher dharunn zulumxay-i choloitalo tacher tinnem akromonn kelem. Hi ghoddnni 1932 vorsa Calcutta ‘University’chi ‘convocation’ karyavoll chalu astana ghoddli. Zorui ‘Governor’ Stanley Jackon haka marpak ti zoitivont zalina toruipunn tichi kornni hozaramni tornnattea cheddvank Bharotache svotontrayechea zhogddeant bhitor haddpak faideak poddli. Bina Das hicho bapuy Beni Madhab Das tea kallar iskolacho ek ‘principal’. Cuttack Orissa hangasor tem iskol aslem ani teach iskolan tornnattem Bina xiktalem. Netaji Subhas Chandra Bose anik ek famad svotontr soinik teach iskolan xiktalo. Taka lagon Bina Das Netaji Subhas Chandra Bose haka vollkotali ani tichea-i angan desbhoktichim bhavnam fulon vetalim. Iskolachem xikxonn somplea uprant Bina Das kolejichem xikop korunk Calcutta geli. Tech porim xiktana porian apleo krantikari kornneo dhampun dovorpacho proitn kelo. Ti BA pas zali ani apleak ‘convocation’ hache karyavollik astana tinnem ‘Governor’ ani ‘Chancellor’ Stanley Jackson hacher akromonn kelem. He tiche kornnek lagon tika 9 vorsam bondkonnichi khast favo keli.

Novi Dil’li: Sorv Unchle Nitisobhen, ostorencher ‘acid attacks’ zaina zaunk ani sompeponnim mellpi ‘acid’-achi vikri niyontronnan haddunk 11 mhoineam adim adex dilea uprant, Kendr sorkaran azun meren to adex vevharan ghalunk naslolea karann tachi borich ttika keli. “Oddez mhoinea von chodd somoy pasarla, punn amchea Abril 16, 2013-chea adexacho ‘compliance report’ kendr sorkaran diunk na, ani toxench nitisobhe mukhar vicharan gheupa khatir ‘draft scheme’ pasun diloli na,” mhunn Justice R M Lodha ani Justice S J Mukhopadhaya, hanchea nitisobhentlea monddolan (bench of Justices) sanglem. “Dukhi kallzan nitisobhen adex dilole, punn sorkar hache vixim gombhir asa hem disonk yena,” nitisobhen sanglem. “Acid attacks-ank lagon

lok mortat tednam tum vell magta. Dor disa hem sonstat tea cheddvam vixim matxem tori chintat.” Halinch, Dil’lichea 25 vorsam pirayechea Priti Rathicher Mumbai-n ‘acid attack’ zalo, zachea udexim tem ontorlem. Tem ek ‘nursing student’ aslem, ani eka pattlav korpeak nakarlolea karann

tacher ‘acid’ uddoilolem. “Khas korun Mumbai sarkea xaran, oslea ghoddnukank dolle dhapunk zaina. Ghoddnnuko kednamkednam ghoddtat zalear somzun gheunk yeta. Punn heo goddnnuko sodanch zatat,” oxem nitisobhentlea monddolan sanglem. Anink eklea ‘acid attack’-ak

bolli poddlolea, Dil’lichea Lakshmi-chea orzachi Nitisobhen sunavnni choltali. Eka cheddean taka ‘propose’ kelolem tem tannen manunk naslolea karann tacher ‘acid’ marlolem. Itlem sonsun porian, anink konnacher osle ‘attacks’ zaina zaunk vavrunk, advogad Aparna Bhat-achea vorvim Sorv Unchle Nitisobhen apli orz dakholl keli. Tachea proitnank, ani unchle nitisobhen hea mud’dea vixim somvedonxiltay (sensitivity) dakhoilolea karann, khor kheasti borabor ‘Indian Penal Code’-achea khala ‘acid attack’ak ek veglloch opradh korunk sorkaran nirnnoy ghetlo. Nitisobhechea proitnank lagon, ‘acid attack’-ak bolli poddloleancher zaupi khorch bhogunk, kaim raj’jeamni nem suchoile.

Amcho Avaz

4

Bharoti Nari

1939 vorsa bondkonnintli soddlea uprant ti ‘Jugantar’ hea krantikari pongddan samil zali. 1942 vorsa tika portun bondkonnin ghatli. 1947 vorsa bondkonnintli bhair sorlea uprant ti Jatish Bhaumik zo apunn svota ek svotontr soinik aslo tache lagim logn zali. Tea khatir tika Bina Bhaumik hea-i nanvan vollkotat. Ti ek khori krantikari asli. 1947 vorsa Bharot svotontr zalea uprant poriant tinnem apleo krantikari karyavolli chaluch dovorleo. Jedna East Pakistan ghoddpachem aslem tedna Bina Bhaumikan Sheikh Mujibur Rahman haka sogllo sohokar diun ani East Pakistan svotontr zavn Bangladesh zolmant ailo. 1975 vorsa prodhan montri Indira Gandhi hinnem Bharotan ‘emergency’ laili tedna Bina Bhaumik hinnem her fuddaream borobor ‘emergency’cho virodh kelo. Ti ek bori boroinnar asli ani tinnem don pustokam boroilim ek ‘Shrinkhaljhankar’ ani dusrem ‘Pitridhan’. Bina Das Bhaumik ek khori svotontr soinik asli ji aplea suvartha khatir nhoi punn desachea boreponna khatir Inglez gulamxaye kodde zhuzli. Bharot svotontr zalea uprant tika Bharotachea sorkaran ‘Freedom Fighters Pension’ dilem punn tinnem tem mandun ghetlem na.

Vikri ‘Control’ korunk, sorkar ‘acid’-ak vikh-a porim lekhtolo Novi Dil’li: ‘Supreme Court’achea somzaunnek ani ’acid attack’-ak bolli poddlolea Laxmichea proitnank lagon, kendr sorkaran ‘acid’-ak xekim vikhachea porim lekhpacho, ani tachi vikri niyontrit (Control) korunk xekddea adli pod’dot vaprunk nirnnoy ghetlo. 1919-ak saun vikhachi vikri niyontronnan dovrunk vaprunk yetoli pod’dot, atam ‘acid’-achea vikre sombondanui vaprunk yetoli – ‘acid’ vikpeak kaidea khala, giraikachem ‘identity proof’, ghorcho pot’to, phone number ani kitea khatir to ‘acid’ gheta, hi mahiti gheunkuch poddtoli. Tea bhair, dukanancher vikunk yevpi ‘acid’ soumya (mild) astolem ani mon’xancher tacho porinnam gombhir ascho na, mhunn Kendran sanglem. Sorkar ‘Poisons Act, 1919’-acher adharit aslolo ek novo kaido suchoitolo ani ‘acid’-ak lagon zaupi

hinvsa unni korunk ‘acid’ sompeponnim mellta tem tabeant dovrunk, raj’jeam khatir kaido toyar kortolo, mhunn ‘solicitor general’ Mohan Parasaran-an ‘bench of justices’ R M Lodha ani S J Mukhopadhaya, hankam kolloilem. ‘Poisons Act, 1919’-achea khala ‘acids’ ani her luskonn korpi vostu vikhache khala haddun – Maharastra, Punjab, Haryana, Karnataka ani Kerala sarkea raj’jeamni ‘acid’ ani her luskonn korpi vostunchi vikri niyontronnan dovrunk mull nem ghoddleat, oxem tannen kollit kelem. “Mon’xank luskonn korunk pavona tosle ‘acids’ – ‘hydrochloric acid’, ‘sulphuric acid’ ani ‘nitric acid’, adi dukanamni vikrek dovrunk yeta hachi khatri ghetole,’ oxem sorkaran sanglem. “Hachea udexim lok teo luskonn korpi vostu vikte gheupache fattim sortole,” mhunn ‘bench’-an ukttailem. Ghor montraloy ‘chemicals and

fertilisers’, ani ‘legislative affairs’ khatea lagim bhasabhas kelea uprant Poisons Act-achea khala ‘acids’-achi vikri niyontrit korchea pasot xevottchea kaideak akar ditole, oxem Parasaran-an, suchoilole nem Nitisobhechea niyalla pasot dilea uprant sanglem. “Kendra sorkaran zaitea pautt somzailolea karann 24 raj’jea/ ‘union territories’-amni apaplea vattharan ‘victim compensation s c h e m e ’ odhisuchit kelea,’ oxem Parasaran-an sanglem. Samke tin mhoinea adim,

Kendr sorkar ‘acid attack’-ak bolli poddloleam lagim somvedonxiltay (sensitivity) dakhoi naslolea karann, ani ‘acid’-achi vikri tabeant dovrunk kainch kori naslolea karann, Nitisobhen Kendra sorkara mukhar ho mud’do manddlolo.

Bhag. Aleixo-chi Porob Bhagevont Aleixo, Durbollkayecho nomuno Choutea xekddeantlo Bhagevont Aleixo,tea kallachea Roma xharantlea eka girest ani unch kulliechea kuttumbant zolmak ailo. Magnneamnim ani angovnneamnim Deva koddlean magun ghetlolo, avoi-bapaicho to ekloch put aslo. Girest ghorannem torui xegunnachem painnem zal’lean, tanchea ghorant sodanch dublleank, piddevontank ani asro naxil’leank zago aslo. Dispottim tanchea gorant dublleam ani vattsuream khatir jevonn astalem. Xrimant kuttumbantlo ekloch put zal’lean, tache avoi-bapain taka razanchea ghoroneantli ek sobit ankvar choli vichun kaddli ani vhodda dom’doman tachem logn

kelem. Punn Aleixachea monakallzant dusre vichar chol’talet, dekun lognachech ratik, guptim to aplem ghor soddun veta ani eka eksurea zagear thikann korta ani Devachi seva korunk vavurta. Romak thaun Edessa xharant aplem thikann korta ani tea xharantle Ankvar Mariek bhettoilole Igorjechea dara-xim bhik magta ani aplea sangateam durbolleanchi seva korit asta. Khup dukhin bhorun, tachim avoi-bapui ani ghorchim taka soddunk lagtat. Okosmat ghorantlo na zal’leacho gutt vo mister tankam somzona. Tacho bapui, zol’lim-mollim taka soddunk ani portun ghora haddunk, zaiteam apleam

chakrank pattoita. Kaim chakor Edessa xharant pavtat ani Bhagevont Alexiak dusream dublleam sangatak Igorjechea dara bhair bhik magta tem polletat, punn te taka ollkonant. Te chakor taka-i bhik ghaltat ani fuddem vetat tedna Bhagevont Aleixo oso udgarta: “Hanv tuka dhinvastam Dhonia, kiteak Tujea nanvamche mhoime khatir, Tunvem mhaka, mhojeach chakram koddlean bhik ghevchem bhag favo kelem. Tunvem mhojem sovem vavr suru kela to Tunch xevottak pavoi.” Sot’tra (17) vorsam Bhegevont Aleixo Igorjechea dara-xim bhik magta, durbolleam sangatak ravta, tanchi seva korta, apleak favo zal’lo

bhes sosnnikaein ani Devachi khoxi koxi apnnaunk

xikoita. Tachem bhokti jivit Devak a v o d d l e m mhonn khas A n k v a r Mariechea eka dorxonnan taka thavem zata. Bhag. Aleixo

tea uprant TARSUS vochunk yevjita ani tarvar bosta, punn tarum vareak ani mollak sampoddta ani Romachea bondrar pavta. Tachi pirai, durbollkaiecho bhes ani osokt kudd axil’lean taka konnuch ollkhona ani apleach bapai lagim tanchea palaxiche xiddie lagim asro magta. Ghorchea mezavele kuddke poddta te k h a u n , bhikari koso anik 17 vorsam Aleixo durbollkayen jieta ani 17ver Julaiche 404 vorsak ontorta. Tache mel’le kuddi lagim tachea jivitachi kotha tankam mell’ta ani soglleankuch taka bhokti ani durboll jivitachi dekh avoddta. To girest asunui, durbollkayen jielo mhonn sogllim taka vakhann’tat. Bhagevont mhonn pachartoch, tachech ghor ek dev mondir korun, tem Bhagevont Aleixa manak orpitat.


Amcho Awaz July 20_Layout 1 7/19/2013 9:41 PM Page 5

Ponnje<Sonvar, 20 Julay, 2013<

Bhag. Aleixo-chi Porob Kongottchi firgoz Aitaradis, Julay-ache 21ver, 2013 hea disa ganvcho askari Bhagevont Aleixo-chi porob vhodda dobajian somorombhta. Khoreponnim Bhag Aleixo ontorla to dis 17 Julay zaun asa punn Kongottchi firgoz Aitaradis ti porob monoita. Kongottchea firgozkaramcher ani sogllea mon’xakullacher Bhag. Aleixo-cho axirvad poddom mhunn magum-ia

Kongottchi Igorz Kongottent bhitor sortolea Gõykarank toxench bhonvddekarank yevkar diunk, doryak phatt korun, ani udentik fuddo korun, mozbut ani ekech banddavollichem, okhondd bunhadir bandlolem Dev mondir ubem asa. Tem mhollear amchi sobit-

Santism Sacrament-achem kapel

sundor Kongottchi Igorz. Hi Igorz Bhagevont Alex-ak bhettoilea ani tachi porob sogllim Kongottkaram ekvottan aiz somorombhtat. Xek-xekddeancho amcho sobit ithias ani tachi mahiti amkam ani fuddle pillgek asunk bhov gorjechem. Sollavea

Padrimcho nivas

xekddeant, 1543 vorsak, Bijapurchea Razan, Bardezcho jil’lo Purtugezamchea tabeant kelo. Hea jil’leant bhavart porgottpachem kam’ Purtugezamni vo Purtugalacho up-Raza Dom Pedro Mascarenhas hannem Franciskan missionramchea hatant ghalem. He toren 1555 vorsak Franciscan missionar Bardezant bhitor sorlet ani bhavart porgottpachem kam’ suru kelem.

Sumar panch vorsamni, 1560 vorsak, Nagoa vattarant, poili Igorz zali ani Kongottent bhavartacho prochar zaunk laglo ani Kristi dhorm apnnaitalo Kongottchea poilea Kristavanchea atmik gorzam khatir poilem kapel 1576 vorsak toyar kelem. Tem kapel ek chutt’ttancho mattou aslo. Poriettant aiz poriant tachi nixanni koxi ek khuris ubo asa. Kristi lokancho ankddo vaddta tem polleun, chutt’ttanchem kapel pavona zalem ani adim Nagemchea Igorje khala aslolea kapel-k 1595 vorsak, lhan-xe simiteri borobor, Igorjecho dorzo favo zalo. Thoim matiechi ani mol’lanchi igorz toyar zali. He igorjek konnem tori uzo ghalo dekun, 1605 vorsak tisri igorz bandchi poddli. Hi igorz 136 vorsam poriant thoim ubi urli. 1741 vorsak ganvchea lokan, Komunidadichea adharan, hem novem mondir ubharlem, ganvchea lokanchea okhondd ani mozbut bhavartachi khunna ti. Hea Dev mondiracho chouto xekddo vhodda dobajean 1995 vorsak somorombhlo. Hea ganvchi chear xekddeanchi porompora soglleank hea vorixtt mondira sorxim oddun haddta. Baroque Kola vapddun hi Igorz nettoilea zalear, ticho Pulputr Rococo kola khunnaita. Bhailean vorixtt dista titlench hem mondir bhitorlean vixall ani sobit asa. Padr Vigar ani Padr Kur Hea Dev mondirachi vellar-vellar durusti korunk ani tem dovorlolem mondir, ami magnneam ghor koxem samballunk, ani fuddle pillgen ut’tom ganvchea lokancho ani zobabdari toren samballunk axvaasloleam gonvlleancho tenko asa. sonn diumchem. Bhagevont Alexache porbe somoyar, ganvchea purvozamni, okhondd Pri. Cipriano da Silva bhavartachi nixanni koxem ubem Ganvcho Vigar

Vigaracho Sondex Dor vorsak, Julay mhoineant, kitloi paus asum, ak’kho Kongottcho ganv, aplea Askarea, Bhagevont Alex-achi porob somorombhunk ekttaim zata. Hi porob soglleam modem ekchar ani mogache sombondh thir korunk ek boro soeg zata. Fattle kitlech xekdde zale, Bhagevont Alex ganvchi rakhonn korta ani ekuch kuttumb koso soglleamni hatak-hat ghalun jiyeunk ani bhavponnache bandpas thir korunk adar dita. Ganvcho askari, durbollan jiyelo ani dublleam-dhaktteanchi seva keli, toxench, ganchea protek puta-dhuvamni dusreanchi, bhov korun, dublleanchi ani somazache degek asleleanchi seva korunk sfurti dita. Dor vorsak, vhodde bhoktin ani umedin hi porob palltana, soglleank monant dhorun, bhov korun, ganvchea purvonzancho ugddas korun, tannim bhavartak diloli govay monant haddun, borem totvamnim ani mul’leamni amchi fuddle pillga vaddunk amcho husko asta. Ganvcho gonvlli koso, soglleank festachi

hun’hunit porbim ditam, amcho Kongottcho ganv ‘dhud ani mhonv’ vhanvta toslo ganv zaunk soglleamni bhar gheun vavrunk kallzabhorit ulo kortam. Amchem apleponn vo gorv visrun, ganvchem boreponn ani udorgot monant dovrun, nisvarthi seven korchilolem jivit apnnaun, Bhagevont Alexacho bhorpur axirvad gheun, ek novo somaz bandhun haddunk magtam. Kongottkarank toxench “Amcho Avaz” vachpeank Festachi porbim diun, Tumche sevek, Pri. Cipriano da Silva Ganvcho Vigar

Kongottchi Igorj

5


Amcho Awaz July 20 Copy_Layout 1 19/07/13 7:31 PM Page 6

Ponnje<Sonvar, 20 Julay, 2013<

Vicharkhonn

6 Amcho Avaz Amcho dhormik ekchar ghott zai!

Manestanchim utram

Vachunk noko aslolo monis fuddarak oxikxit (illiterate) aschona. Koso xikcho tem noko aslolo monis fuddarak oxikxit astolo. - Alvin Toffler

AMCHEM MOT

‘Mid-day meals’ Bihar-ant ghoddloli ghoddnni zache vorvim 27 mullavea xallechea bhurgeanche jiv na zale, khorench dukhichi asa. Iskolan bhurgeank dilolem ‘mid-day meals’ khal’lea uprant kitlimxinch bhurgim duent poddlim ani tantuntlim sumar 27 zannam hea sonvsarak ontorlim. Hi ghoddnni xikxonnik mollar vhodd dukhichi zavn asa. Bhurgeank dilolea jevnnant kitem punn vikhallem aslem ani takach lagon him mornnam zalim hantun matui dubav na. He porim vikhallem jevonn lhan bhurgeank divop ani taka lagon itlim bhurgim ekach khinnan sonvsarak na zavop, hi bezabdarechi kornni adhartoleank koddok khast favo zaunk zai ani hi khast guneanvkareank veginuch diupak zai. Itlench nhoi je porim ‘mid-day meals’ hi yevzonn vevharant ghatlea tacher portun vinchar korpachi goroz asa ani zoim zoim ‘loop-holes’ asa te kaddun hi yevzonn iskolachea bhurgeanchea mogachi yevzonn korpak proitn korpachi goroz asa. Sod’deak ‘mid-day meals’ hi yevzonn iskolamni bhurgeanchea mogachi na hem odhikareamni zannun ghevpachi goroz asa. ‘Mid-day meals scheme’ hi Bharat desantli ek boreantli bori yevzonn hantun dubav na. Tichi survat 1960 vorsa Tamil Nadu sorkaran aplea prantantlea bhurgeank boreponn haddche khatir keloli ani khorench tea kallailea Tamil Nadu-cho mukhel montri K. Kamaraj hannem hi yevzonn vevharant ghalun zoitivont keli. ‘Mid-day meals scheme’ hache hetu khub mhotvache asa: bhurgeanchi vorgant bhuk marop, choddan chodd bhurgeank iskolamni haddop, zat-kat pollenastana eke suvater tem jevonn khaun bhavponn rochop, amchea desant aslolo upasmar (malnutrition) kabar korop ani cheddvam bhurgeanchea xikxonnak ut’tejon’ divop. Hi yevzonn promannikponnim vevharant ghatli mhunn tea kallar ani uprantui Tamil Nadu-n xikxonnik mollar zaitem boreponn zalem. He yevzonneank lagon Tamil Nadu prantan melloilolem zoit pollovn dusrea-i prantanim ‘mid-day meals scheme’ suru keli. Andhar Pradesh, Gujarat ani tea uprant Madhya Pradesh ani Odisha hea-i prantachea sorkaramni ‘mid-day meals scheme’ bhurgeam khatir mullavea iskolamni vevharant ghatli. 2001 vorsa Bharatachea ‘Supreme Court’-an sorkarak adex dilo ani sanglem sogllea mullavea xallamni xikpi bhurgeank randlolem (cooked) jevonn diunchem mhunn. Hea ‘Supreme Court’-achea nirnnoyak lagon ‘mid-day meals scheme’ kaideaxir xikpi bhurgeank randlolem jevonn diupachem sadon zalem. Aiz Bharatachea sogllea prantamni hi yevzonn chalu asa. Dusrea utramni Bharatantlea sogllea mullavea xallamni vochpi bhurgeank bhukevinn ani dhadoxi dovorta. Punn ‘mid-day meals scheme’ he yevzonne vixim desantlea khupxea prantantlean khobro yetat teo aikolear ang xirxirta. Zaiteo ghoddnneo nodrek ailoleo asa. Bhurgeank dilolea jevnnant, jevnna borobor xizloleo pali ani mus zaite suvater mell’leat. Randlolea jevnnant sorop pasun mevloleachem udharonn asa. Oxem asa zalear hem jevonn bhurgeanchea boreponnachem zanvkuch xokona. Itlim udharonnam mell’leam astana poriant jevnnant pali, sorop, adi mellop chaluch

kiteak asa? Hachem ekuch karann mhunttlear hem jevonn randpeamcher vo jevonn bhurgeank ‘supply’ kortoleancher favo toxi karvay zaunk na ani tankam khast favo zaunk na. Khast favo zaloli zalear heo duxtt kornneo anik ghoddcheo nasleo. Osleo kornneo azunui chalu asa mhunttlear tantun broxttacharacho vhodd hat asa hantun dubav na. ‘Mid-day meals scheme’ hachi osli poristhiti zavpak karann mhunttlear broxttachar ani ghottalle. 2006 vorsa Dil’lint he yevzonnentlo ek ghottallo uktto zalo. Hea ghottalleant bhurgeank pavounk zai asle tea tandllanche 8 ttruk mhunttlear 2760 tandllanche sak dusrech suvater bazarant vikche khatir vhortale te sampddaile. Anik ek suvater iskolantleo xikovpi ‘mid-day meals’-acho khasgi vapor kortaleo tem nodrek ailem. Kaim iskolamni xikpi bhurge nastana chodd bhurgeanchea ‘mid-day meals’-achim ‘bill’-am ditalet ani duddu khatalet mhunn ukttem zalem. Anik zaitea iskolamni ‘mid-day meals’ favo tea dorjeachim asona mhunn tokrari yeunk lagleo. Hea anik dusrea vaitt ghoddnneank lagon borea nagrikanchea monamni he yevzonne vixim dubav utopn’ zalo. Ani atam jedna Bihar-ant hich yevzonn 27 bhurgeancho jiv gheta tem aikon eka vordan tiddok yeta zalear dusrea vordan hi yevzonn nakach mhunnpacho prosong-ui yeta. Amchea desant zaitea kuttumbam modem bhuk asa tem nakarunk zaina. Iskolamni jevonn mellta mhunnonui zaitim gorib bhurgim iskolak yeta hemvui titlench sot asa. Oxem asa zalear ‘mid-day meals’ hi yevzonn khorench bhurgeanchea boreponnachi ani faideachi asa. Punn je toren ti vevharant ghatlea ti tora bodol korun tharear ghalpachi goroz asa. Poile suvater jevonn ‘supply’ korpi choddxe NGOs ani ‘Self help groups’ asa. He NGOs ani ‘Self help groups’ chodd korun jevonn toyar korpachea ani ‘supply’ korpachea vavrant ‘professional’ na. Tea khatir poile ani voile suvater jevonn toyar korun iskolank ‘supply’ korop hem ‘professionals’ hanchea hatamni diupak zai. Hi yevzonn vevharant ghalunk ‘professionals’ samil zalear khorench xikpi pillgek khub faido zatolo. Dusrea suvater he NGOs ani ‘Self help groups’ ziate pavtt rajki fuddareanche phattlavdar asta. Haka lagon tannim chuki kelear porian ani heo chuki dakhovnn dilear porian zaite pavtt, rajki dobavak lagon, tancher koslich karvay zaina, tannim kelole chukichi tankam khast favo zaina. Hea khatir rajkarnneamchea ‘influence’-acher hi yevzonn fuddem veta ti tabortob bond zavpachi goroz asa. Jevonn randpachi favo toxi suvidha aslea xivay to kontrad khoincheach NGOs vo ‘Self help groups’ hankam diunk xokona. Tea khatir ho mhotvacho vavr konnakuch ditana sarke nem toyar korpachi goroz asa. Zoritor iskolache prot’tek PTA-n svotacho ‘Self help group’ ghoddoun ani aple nodre khala hem jevonn randun prot’tek iskolan bhurgeank dilolem zalear bhes borem zatolem aslem. Amchea Gõyantui ‘mid-day meals’ he yevzonnenk lagon zaitea iskolamni zaitim bhurgim duent zaleant punn Devache kurpen konn moronk na. Atam punn, sombondhit odhikari aple dolle ugddun ‘midday meals’ bore toren vevharant ghalpak proitn korit kai?

‘Supreme Court’-acho nirnnoy Shantaram Naik Rajya Sobhecho khasdar hannem Bharotache unch nitisobhen (Supreme Court) rajkornneam vixim halimchea disamni kaim nirnnoy dilea tacher aplem mot dilam ani mhunttlam hi hea ‘Supreme Court’-achea nirnnoyancho rajya sorkaramni goirvapor (misuse) korunk xokta ani aple rajki virodhi (political opponents) hankam venchnnukantle bhair uddoumche khatir proitn korunk xokta. Khasdar Shantaram Naik hannem dilolea motacher barik niyall kelo zalear tantun zaitem sot asa oxem dakholl zata. Halimchea disamni ‘Supreme Court’-an rajkornneam add don mhotvache nirnnoy dilea. Ek nirnnoy mhunttlear konnuch rajki fuddareacher ‘court’-acho nirnnoy add gelo zalear ani taka ‘convict’ kelo zalear tachi khasdarki vo amdarki teach khinnak rod’dh zata. Dusrea utramni ‘convict’ zalole rajkornni teach vellar rajkaronnantle bhair poddtole. Dusro ‘Supreme Court’-acho mhotvacho nirnnoy mhunttlear je rajki fuddari bondkhonnin asa tankam venchnnukank umedvar ravonk mellchem na. Adim zoxe kitlexech rajki fuddari bondkhonnin ravon venchnnuk zhogddon porian khub motamni zoitivont zalea ti pod’dotuch bond zatoli. Punn je nirnnoy amche unchle nitisobhen dilea te khorench vevharik (practical) asa kai? Zori tor ‘Judicial Magistrate First Class Courts’ hea nitisobhamchea nirnnoyancher adharun eka rajki fuddareak vo amdarak vo khasdarak tachi amdarki vo khasdarki rod’dh keli zalear tea amdaracher vo khasdaracher onit zaunk xokta, oxem Khasdar Naik mhunnta. Hem tachem nivedon kosak lailem zalear oxem dista ki khasdar Shantaram Naik hea desantlea lhan lhan ‘court’-ancher rajya sorkar aplo dobav haddun eka rajki fuddareak ‘convict’ korunk xoktolo vo ek vo don dis pulis ‘custody’-n dovrunk sodtolo.

Dusrea utramni hea lhan ‘courts’-anchea nitidaranchea nirnnoyancher Shantaram bab aplo dubav dakhoita. Dusrea vordan Shantaram bab sangta tantunui zaitem sot asa hantun dubav na. Zaite pavtt ‘First Class Magistrate’ sorkaran nivoddlole asta ani tea khatir sorkaracho probhav tea nitidarancher cholonk xokta. He nodren pollelear Shantaram bab sangta tantun zaiti kholay asa hantun dubav na. Punn Bharotantlea ‘aam aadmi’-nk ‘Supreme Court’-achea hea nirnnoyam vixim ek bori ghoddnni ghoddlea oxem dista. Hachem karann mhunttlear hea nirnnoyank lagon chor, fotting, khuni ani bolatkari rajkornneank eleisanvank bhag gheunk mellchona. Tech porim Shantaram Naik-a sarkea anik zaitea zannank dista astolem ki hea lhan ‘court’-amni aslolea nitidarancho rajya sorkar goirvapor kortolo ani aplea rajki virodeank budh xikoitolo. Tea khatir ek modli vatt sodun kaddpachi goroz asa. ‘Convict’ zalolea vo bondkhonnin aslolea khoimcheach rajki fuddareachem pod rod’dh korchem vo bhondkhonnint aslolea khoinchea fuddareak venchnnukek ravonk diunk favona hacher spoxttikaronn zavop gorjechem asa. Khorench oxem kelear amchi bigoddtti lokxay sudrot vetoli ani okondd zatoli. Punn teach borobor sorkari dobav haddun rajki virodeank ‘convict’ korop vo bondkhonnin ghalop hemvui mandun gheunk kottin lagta. Heach pasot ‘Supreme Court’-an aplea nirnnoyan lhanxi durusti (amendment) korunk amchi vinonti. Hi durusti mhunttlear ‘High Court’ vo ‘Supreme Court’-achea nirnnoyamni zo konn ‘convict’ zata vo bondkhonnin poddtta tankanch to nirnnoy lagu kelear odhik xanneponnachem zatolem. Oxem kelear zo nirnnoy ‘Supreme Court’an ghetla taka lagon amchem rajkarbar khorench nivoll, nitoll ani ukttem (transparent) zatolem.

dIlIP BorkAr

Mhalgoddo Lekhok Hem sogllem kiteak ghoddtta tor jedna dusrea dhorma vixim eka dhormantlea lokank bhirant dista tednach. Amkam her dhorma vixim bhirant kiteam dispak zai? Atam tor khorem mhollear bhirante vinnem dor eklean jiyeunk zai. Punn amkam choddant chodd bhirant disunk laglea ani tech bhiranten dhormachea nanvan ekvottit zaunk lagleat Uttarakhand je suvater soiman sanvar ghoddoun haddla, to vatthar ‘Char Dham’ nanvan vollkhotat. He ‘Char Dham’ mhollear chear suvato, Hindu dhormacheo mukhel suvato. Morche adim ek khep tori hea ‘Char Dham’-achi bhonvddi korchi, Devachem dorxonn ghenvchem oxi ast desantlech nhoi tor

videxantle pasun Hindu ballgun astat. Zo konn hi bhonvddi korta taka aplea monis zolmachem somadan zalem oxem dista. Teach pasot dor vorsa hozaramni lok he suvatek bhett ditat. Hea soimik duxkollantlean jitlea lokank vanchoileat ani jitle lok sompleat tancho ankddo hozaramni asa. Hache voilean Hindu dhormachea lokam modem he suvatek kitlem mhotv asa tachi kolpona yetoli. Atam proxn oso asa, zori tor ‘Char Dham’achi bhonvddi kelear, thoimchea mondirantlea Devanchem dorxonn ghetlear mon’xak melea uprant sorg mellta zalear Devachea dorxonnank te suvater geloleancher hem orixtt ailench koxem? Hantuntlean ekuch gozal sid’dh zata ti mhollear hea sonvsarant monis hem ekuch sot. Tanninch aplea faidea pasot vingodd vingodd Dev ani dhorm rochleat ani aploch Dev vhodd, aploch dhorm vhodd mhunn mon’xammon’xam modem zhogddim zhuzam nirmann keleant. Jedna ho dhorm, hea dhormantle Dev, monis orixttant poddta tedna salvar korina zalear tea dhormakui orth nam ani Devakui! Uttarakhand-ant jem kitem ghoddlam ani hozaramni lok tea

duxkollant aplo jiv vogddavn bosleat ti gozal fokt soimik duxkoll mhunn atam bosunk favona. Soimik duxkoll yeta tem monis zat soimache manddnnent aplea suvartha pasot menter zata dekhun. Soimachi vatt oxi addaili mhunnttoch soim noveo vatto sodta. Monis soimacho ek vanttoch. Soimak her rukhavoll, jivavoll sarki toxi monis zatui sarki. Soim monis zat mhunn veglle nodren pollena. Soimak konnem-i addkholl haddli mhunttoch soim soglleank ghevn veta. Oslim orixttam ailim tedna monis soimachi xokt vollkhotat. Apunn soima mukhar kitlo lhan hachi taka zannvay zata. Tori-i to sudarunk sodina. Jea dhormachea nanvan he lok ekech suvater ekach vellar gordi korta, tacho bhar kaim vellar soim pollounk pavona. Magir soimachem sontulon ibaddta ani upraslolea orixttant sogllem kabar zata. Bobo huyeli marta to fokt monis! Oxea vellar ami amcho khoro dhorm khoimcho hem yevzunk zai, niyallunk zai. Mon’xamni aplea faidea pasot aiz aplea dhormachea nanvan somazant futtafutt suru kelea to mon’xacho khoro dhorm nhoi. Monis-dhorm hoch khoro dhorm. Tedna atam chintpacho vell aila, ami amcho

khoimcho dhorm samballtole? Monis-dhorm samballtole kai konnem tori eka kallar monisponnache vichar manddle ani te gorjeche oxem lokank disle dekhun apnnaile ani tachoch magir dhorm kelo to dhorm samballtole? Mohammad Paigambar zaum, Gautam Buddha zaum vo Jezu Krist zaum. Hea soglleamni tea tea kallantlea dhormachi ubgonn yevn monisponn hoch dhorm manlo. Tea dhormak pallo divpa pasot nove vichar manddle. Tea vicharank mon’xamni vichar divpeankuch dev manle ani novo dhorm ghoddoilo. Vichar mat kuxikuch urle. Aiz Mohammad Paigambarache vichar konn jivitant haddina, Buddhache haddinant ani Jezu Kristache-i haddinant. Fokt tea dhormachea nanvan apunn koxe heramcher xek choloitole tem polloitat ani tea pasot ekekancho jiv ghevnk pasun fattim ravonant. Ho oslo dhorm ami kitlo temp tigovn dovortole? Tea dhormache vaddi pasot monis dhormacho jiv ghetole? Vichar korpacho vell aila. Amchea Gõyant don mukhel dhorm asle Hindu ani Kristanv. Musolman thoddech asle ani tevui puray Gõykarponn samballun jiyetale. Gõyant fattlea ponchvis vorsam adim konn

khoimchea dhormacho tem vollkhunk yenaslem. Tinui dhormache lok bhavponnan jiyetale. Monis dhorm hoch mukhel dhorm manun ek-ekachea uleak pavtale. Aiz hantuntlem kainch uronk na. Hem sogllem kiteak ghoddtta tor jedna dusrea dhorma vixim eka dhormantlea lokank bhirant dista tednach. Amkam her dhorma vixim bhirant kiteam dispak zai? Atam tor khorem mhollear bhirante vinnem dor eklean jiyeunk zai. Punn amkam choddant chodd bhirant disunk laglea ani tech bhiranten dhormachea nanvan ekvottit zaunk lagleat. Gõychea ekchara pasot hi gozal bori nhoi. Aiz Gõykar Gõyant unno zala. Bhailean je konn lok Gõyant bhitor sortat tantun choddxe Hindu ani Musolman dhormache astat. Taka lagun Gõycho Kristanv unno zait chol’la. Hea duxkollak lagun Gõykar xennot chol’la. Tedna dhormachea nanvan futtot vochpi ami novo dhorm toyar korunk zai zaka Gõykarponn mhunno yeta. Hem Gõykarponn tednach tigtolem jedna amche modlim dhormik bhavnam pois zatolim. Teach pasot poilim amcho dhormik ekchar ghott zaunk zai. Tednach amchem Gõykarponn tigunk pavtolem.

Monis ani Tachi Nhesonn

Mrs. Irene CArdozo

Onnbhovi lekhok

Ami nhestana kaim vichar amchea monant dovrunk zai. Amche kuddik purnnponnim surokxa ditat te bhaxeche kopdde ghalunk zai. Amche tanke pormonnem nhesonk zai Mon’xachea jivitant taka panch mullaveo gorzo asat. Teo zaun asat varo, udok, jevonn, kopdde ani asro. Dor ek monis apleak tankta tea pormonnem heo gorzo pureo korunk vavurta ani he porim aplem jivit sufoll ani sukhi korunk vavurta. Her chear gorzam bhaxen, amkam kopddeamchi, mhonnche nhesnnamchi goroz asa, amchea jivak suroxitponnim sambhallpak. Tea khatir ami vathavoronn polloun amche kopdde nivoddtta. Ami zor gormechea disamni ‘woolen’ vo her gormi ditele kopdde

ghatle zalear, amchea jivak khup tras zatelech, tea xivay lokak distelem ki ami toklen sarkim na mhonn. Tech porim zor thonddiechea disamni ami gorom kopdde ghalina tor ami thonddient ankuddtele. Chodd thonddient lok moro yeta. Pavsachea disamni ‘raincoat’, sotri ani pavsache moche zai poddtat. Europachea desamni thonddiek lagon gormeche kopdde vapurtat. ‘Deserts’ hanga lok angacher dhil kopdde ghaltat, kiteak thoim chodd gormi zata. Sonvsarant oslei des asat zhoim chodd thonddi ani borfachea karannank lagon lok toklek thavn pãyamcheo nakxeo porian gormechem nhesonn ani ‘boots’ ghaltat. Ami borim nhestanv taka anikui karannam asat. Amkam ami borim disonk zai jednam ami amkam arxeant polletanv. Haka lagon jednam amche kopdde amkam arxeant bore lagtat, ami khuxal zatanv ani ami zannanv amkam polleteleankui te kopdde bore lagtelet mhonn. Zori tor amche kopdde amkam bore disle na, ami rokddech dusre bore kopdde ghaltanv. Kopddeam borobor ami bore sobta tosle ‘tie’, moche, ‘bag’, kanantlim adi vapurtanv. Ami bore kopdde ghalun dusreank amchi tank dakhoitanv. Amchea nhesnnank polloun dusreank kollta ami gorib vo

girest asat tim. ‘Fashion’ vo modi yetat ani vetat. Vistid kednam mottve zatat, tor kednam lamb. Kolsanv kednam rund zatat, kednam oxir. Saddievelim buluzam kednam fattlean sarkim ukttim, kednam bondh. Mocheank fontto kednam unch, kednam lhan. Oxe toren modi bodlot vetat. Kopddeanche rong pasun bodoltat modi pormonnem. Kednam tambddo rong ghalpachi mod yeta, kednam holldullo, tor kednam panchvo. Ami nhestana kaim vichar amchea monant dovrunk zai. Amche kuddik purnnponnim surokxa ditat te bhaxeche kopdde ghalunk zai. Amche tanke pormonnem nhesonk zai. Dusro lok mharog kopdde ghalta mhonn apnnem toslech ghalche mhonn chintlear pixeponnam zatelim. Aplea idadicherui (age) lokx ghalop gorjechem. Satt vorsamche bailen vo dadlean eka dha vorsamchea bhurgea bhaxen nheslear, ti vo to serkosintlea viduxok (clown) hache bhaxen diso yeta. Hanv khoim vetam, koslea kamank vetam, konna fuddean vetam, hacho vichar nheschea adim korop chodd gorjechem. Doryache veller vetana ‘jeans’ ghatlear bore distele, punn kocherint sirvisek vetana te sobchena. Toxench bazarant vetana kopdde ghalta, te kopdde ami kazarak vo dusrea suvalleak vetana

ghalchenanv. ‘When in Rome do as the Romans do’ oxi ek mhonn’nni Inglez bhaxen asa. Hacho orth oso zaun asa ki desa pormonnem tuzo bhes zaunk zai. Bhailea desamni vhoddlea golleache vo fatt uktti urta tosle vistid ghaltat. Tech porim ‘Hollywood’ toxinch ‘Bollywood’ hanche nott-notti ghaltat. Amchea Bharotant dongrachea vattharamni ravta to lok aplea angacho voilo bhag uktto dovrun nhestat. Gõyant pasun azun thodde ‘tribal’ lok astele je he porim nhestat. Punn jea somazant ami jiyetat, tantle nhespache kaim nem’ kaide asat, te ami pallunk zai. Tea pasot ami moriadin nhesonk zai. Amchea nhesnnam vorvim konnakuch oddchonn zaumchi nhoi – zaum bosint, zaum bazarant, zaum sirviseche kocherint, ani odhik korun Igorjent. Thoddo lok visortat tim Igorjent veta tednam tim Devachea ghorant vetat mhonn ani kaichekai nheson vetat ani he bhaxen Devak ani peleak okman kortat. Amche Musolman, Hindu, Sikh ani her dhormachim bhav-bhoinnam kaiborim moriadin nheson tanchea Dev Mondirant vetat, hacher ami niyall kela? Tor ami favo te porim nheson, amchi kudd suroxit dovrum-ia ani ti sundor sobit dista toxi nettoum-ia.

thavem zatalem, jea vorvim tanchi umed vaddloli. Ani eka fuddem ekleachi tokhnnay kori sarkem distalem. Punn kherit tokhnnay hanv kortam te partint longddea bhavachi bhumika kortalo tea bhurgeachi. Tachem uloup ani tacho avaz. Toxench tannem ek kantar gailam aplea suvadik tallean tachi. Fuddarak to ek boro kantorist zaunk xokta. Toxench mhojean ravunk zaina tiatrachea digdorspeak Tony Dias haka xebaski dilea xivai. Koxe porim thoddech mhoine fattim Gõyam thavn Mumboi veche vattek te bosik koslo marekar obsoeg ghoddon kitlo sogott lok moronk pavlo ani kitloch lok zokmi zalo je ghoddnnechi khobor ami potrancher vachloli toxich TV ‘channel’-ancher polleloli te ghoddnnecho dekhavo ekdom bhes bore toren tiatrache machier dakhoila to pollovn khorench ti ghoddnni polletoleachea dolleam samkar

ghoddta oxem disun yeta. Khorench tea tumchea vavrak vhodd xabaski favo. J. P. Fernandes, Mhapxemkar Mhapxem, Gõy

Mhunntoch Konknni bhas fuddem veta. Tea khatir Romintle Konknni bhaxekui Devnagori lipi borobor suvat diumchi. Oxem kelear amcho ekvott ghott zatolo ani ami amchem Gõychem daiz ani sonskruti samballun dovrunk pavtoleanv. Tea khatir soglleamni ekvottank ravonk magnni Natividade De Sa Canacona, Gõy

LOKMOT Xabaski favo Julay mhoineache 12 tarker Ponnje Dinanath Mangeshkar (A/C Kala Akademy) vosreant upott bhorlolea lokam modem boson hanvem pollelo tiatr ‘Dabolim vo Mopa – Ho lok sangtolo’. Tea disa to vosro upott bhorlolean ani anik ttiketti naslolean kitleaxeach lokank porot vechem poddlem. Khoreanich to tiatr pollovpak zanttim toxim nenttim, vhoddam toxim lhanam bhurgim aplea avoy-bapay sangata boslolim distalim. Sanjechim sadde tin voram zatoch ani tiatrachem songit vaztoch machiecho fuddlo podd’ddo ugoddttoch te machierui lhan bhurgim kolakaram dixtti poddlim. Tiatr pollennarank tea lhan bhurgeam kolakaramni bori urba haddli. Zanv tim kantaram gavpant toxem bhumika korpant, eka fuddem ekleachi uxarki distali. Digdorspi Tony Dias baban tankam boro tenko dila mhunn

Ekvottan ravat Ami soglle Konknniche mogi sodanch ekvottan. Kosloch rag ailear rokddech visron vetat ani Konknni amchi avoy bhas sambhalltat. Konknni amchi bhas kednach kabar zaunk dina zaunk soglle Konknni mogi ekvottan ravom-ia. Zanv Romi vo Devnagri mogi, soglle Konknnichech mogi. Romi pasot zaiteamni tras kadde ani jiv pasun dilo. Tea khatir Gõyant ravtoleamni sodanch Konknni ulounk mhoji magnni. Konknni uloitana khoinchich lipi lagona. Zaiteank Devnagri lipin konknni vachunk matxe tras zatat, sonvoy na dekhun. Tech porim zaite zann Romi lipin Konknni suddsuddit boroita ani vachta.

Chotray: Amkam zaiteo chitti yetat. Ami teo porgott korina mhunn xinn kortat. Punn chitt dhaddtana aplo sarko pot’to (address) ani fon numbor dhaddunk visortat vo mud’dom dhaddina. Tea khatir jeo amkam chitti yetat tancher fon numbor na zalear teo chitti porgott zanvcheo na. Chitti boroitoleamni aplo fon numbor diunk visro zaunk vinonti. Sompadpi

dsad

Printed and published by Vinayak Pai Bir for and on behalf of Herald Publications Pvt Ltd. Printed at Herald Publications Pvt Ltd, Plot No: L-135, Phase II, Verna Industrial Estate, Verna, Salcete, Goa. Published at PO Box 160, Rua Sao Tome, Panjim, Goa - 403001.

Editor-in-chief: Mr R F Fernandes. Editor: Tomazinho Cardozo (Responsible under PRB Act) Regd Office: St Tome Road, Panjim, Goa. Tel: 2224460; RNI No: (Registration Under Process)

HOW TO CONTACT US: For press notes, general queries amchoavaz@herald-goa.com. For Letters to the Editor lokmot@herald-goa.comFor articles/features sompadpi@herald-goa.com

Disclaimer: Except for the editorial above, articles and letters in Amcho Avaz represent the views of the concerned authors, and do not necessarily reflect the views of the Amcho Avaz editor, publisher, and/or owners. Disclaimer: The advertisements published in Amcho Avaz are based on information furnished by the advertiser. Amcho Avaz does not authenticate the printed information in the advertisement. The advertiser will bear all the consequences of issues arising out of the advertisements if any, and not Amcho Avaz.


Amcho Awaz July 20 Copy_Layout 1 19/07/13 7:32 PM Page 7

Ponnje<Sonvar, 20 Julay, 2013<

Des Pordes

Amcho Avaz

Modlea vellachem khann khavun 27 bhurgeank moronn Patna: Bihar-chea Saran jil’leantlea sorkari mullavea iskolan dilolem ‘mid-day meal’ khavun 27 bhurgeank moronn ailam, ani herank hospitolan bhorti kelolem. Mongllara disa, Patnachean sumar 25km ontoracher aslolea, Dharmashati Gandawan ganvan Mashrakh ‘block’-chea sorkari mullavea iskolan hi ghoddnni ghoddli. Bhurgeank dilolea ‘midday meal’-an ‘organic phosphorous’-ache kaim promann mevleat, oxem raj’jea xikxonn montri, Prashant Kumar Shahi-n sanglem. To vikh ghalpacho, zanna zaun kel’lo khor guneanv zaun asa, mhunn Shahi-n arop kelo. Randunk vaprunk yevpi vostu, iskolachi ‘principal’ Meena Devi-chea ghovachea, Arjun Rai-chea dukana velean ailole, oso Shahi-n arop kelo. Zo virodhi pokxacho vangddi oxem tachem vornnon kelem. Soya-chi koddi korunk dilolea sansvanchea telacho mhello vas yetalo, mhunn randpean ‘principal’-ak kolloilolem, oxem tannen sanglem. Budvara disa, Meena Devi-chea ghorar kulop

Duent zalolim bhurgim hospitolan ilaz gheta

(lock) aslem ani ti povloli. ‘Principal’ Meena Devi-k sthogit kelam, ani tichea add ‘FIR’ nond kelea. Ho vatthar, Rashtriya Janata Dal odheokx, Lalu Prasad Yadav-achea Lok Sabha motdarsongha khala poddta. Mukhel montri Nitish Kumar-an, mornnak sampoddlolea bhurgeanche dor eke familik 2 lak rupia diupachea vixim kolloilam. Tatuntle, 1.5 lakh rupia Disaster Management Fundantlean ani 50,000 rupia CM’s Relief Fund-antlean ditole.

‘Mid-day meal’ khal’lea uprant iskolachim bhurgim melolean, Lok Janshakti Party mukheli Ramvilas Paswan-an Bihar mukhel montri Nitish Kumar-chi borich ttika keli, ani tannen rajinamo diuncho mhunn maglam. Chhapra-ntlo ankddo vaddot astanach, Madhubani hanga Navatolia Middle School-an, 50 bhurgim bori na zaupchi khobor aikonk ailea. Tankam dilolea khannan, meloli pal (lizard) mevloli, oxem sutramni sanglem.

yevjitolo. K a i d o zannkaranchem ani somajik vavran aslolea vangddeanchemi, oxench chintechem mot asa. “Hachea adharan aplea virodheank venchnnukechea spordhentlo kaddun uddounk kaim zannank faido zatolo. To aplim ‘nomination’ potram dakholl korunk pavona zaunk, tuzo virodhi bondkhonnin poddta tachi khatri gheunchi poddtoli: jem korop, odhikaream lagim bes-boro sombondh asloleank oxokeo na,” oxem Kendriya montrimonddolachea anink eka vangddean sanglem. Toxench kaim vorixtt advogadanchem-i oxench chintechem mot aslem.

Ponnje, Parrikar ani ‘Par’rivartan’…

Halinch Bharotachea ‘Supreme Court’-an don mhotvache nirnnoy dile. Ek ‘convict’ zalolea raj ko r n n e a c h e m teach vellar amdarponn vo khasdarponn rodh korop ani dusro bondkhonnin aslolea rajkornneank venchnnukant ubo ravpacher bondhi. He donui nirnnoy khorench mhotvache asa kiteak hea nirnnoyank lagon poile suvater chor, fotting ani nagovnne rajkornni ‘disqualify’ zatole ani je bondkhonnin asa tankam-i venchnnukek ube ravonk ghoddchem na. Hea nirnnoyank lagon rajki pokxam bhitor zaiti uchambollay vaddlea kiteak prot’tek rajki pokxan osle khot poddlole rajkornni asat. Hea ‘Supreme Court’-achea nirnnoyacher bhasabhas korche khatir ‘Law Commission’ hannem ek sogllea rajki pokxanchi boska apoilea. Teach borobor ek proxnnavoll (questionnaire) sogllea rajki pokxank dhaddlolo asa ani tacho zabab rajki pokxam lagchean ‘Law Commission’-an magla. ‘Law Commission’-acho odheokx nitidar D.K. Jain hannem uloitana sanglem ki zaitea pokxamni atam poriant zabab

Gõyant vochot thoim hea disamni veg-veglle toreche guneanv khupuch vaddpak lagleat mhonnpachem dispottim vortoman potram vachlea uprant ugddapem zata. Toxem polleunk gelear, Gõychem khoinchench xhar lokam khatir surokxit na. Eka kallar choriyeo, khun ani her Stanley Vaz vhodda rupache guneanv stanley@herald-goa.com fokt ratchea vellar ani kallokhantuch ghoddtale mhonnpchem aikopak yetalem. Punn halinchea disamni Gõyant bhor uzvaddant ani sobhe mazar lhan ani dharunn rupache guneanv ghoddpachem eka poros odhik vaddpak laglam. Gõycheo ostoreo zalear hea mannkulea Gõyant matui surokxit nant mhonnpachem hanvem mhojea fattlea sabar borovpantlean hea adim ugddapem kelolem asa. Punn hanvem he gozalicher barkayen niyall kelo tedna, ek gozal mhaka spoxtt zali, ani ti mhonnllear, ostoreoch nhoi, punn hangasor konnuch surokxit nant. Mukhel montri Manohar Parrikar zache kodde Ghor khateachoi (Home department) tabo asa, tannem Gõychea nagrikanche surokxe kodde sarkhench durlokx kelam tem pollelear khupuch vichitr dista. Parrikaran mukhel montri zavn svota Gõychea Ghor khateacho tabo ghetlo tedna, hea khateant fattlo sabar kall choltoli bezababdari ani xist nittayer poddttoli mhonnpachi soglleankuch opekxa asli. Gõychem pulis khatem jem fattlim sabar vorsam ‘under staff’ asa, tantunt nove, suddsuddit ani allxi naslole pulis bhorti korun hem khatem manddavollir poddtolem oxem dislolem. Gõychea nagrikache surokxecho proxn zo ek sod’deache sthitint mhotvacho zavn asa, to Parrikar zagear ghaltolo oxem dislolem, punn Parrikarak sot’ter yeun 16 mhoine odhik soron gele, torui pulis khateant koslench porivorton zavnk na, tem pollevn khupuch khont bhogta. Gõychi rajdhani aslolem Ponnje xharache pulis chovker dispottim veg-veglle torechea kexincheo tokrareo vaddpak lagleat. Chalu vorsa Janer 1 tem Jun 15 meren ekunn 242 kexi hangache pulis chovker nond zaleat. Gelea soron gelolea 2012 vorsak sor korit zalear, hea vorsa fokt 5 tem 6 mhoineanchea kallant tokrarinchi sonkhea vhodda promannan vaddlea mhonnpachem nodrek ailam. Gõyant vochot tea ganvamni ani xharamni guneanv ghoddpache vaddik lagleat mhonnpachi gozal sot asli, torui Ponnje xhar zaka Gõychem rajdhani xhar mhonn vollkhotat, tem porian atam surokxit urlolem na, hem atam ugddapem zalam. Kirkoll choriyam sangata, ghoram ani flettam foddop, mottoram chorun vhorop, ostoreancher loingik ot’teachar zavop adi sarkhe dharunn guneanv Ponnje xharant gelea 6 mhoineanchea kallant ghoddleat. Punn khupxea karannank lagon hea guneanvancho topas zavnk na, oxem eka odhikarean hea potrkarak sanglem. Ho odhikari aplem nanv gupit dovorpachi vinovnni korun mahiti dita tea pormonnem, Ponnje xharant dispottim lokachi sonkhea vaddta ti polleli zalear, hangache pulis chovker pulisanchem boll egdomuch unnem asa. Ponnje xharant vahananchi sonkhea khupuch vaddlea ani ‘parking’ korpak oddchonneo upraslolean, xharant modekat ani azu-bazuk khupuch lhan vhodd obghat ghoddpachem vaddlam. Haka lagon choddan-chodd pulisank mhotvachem kam korpachem soddun tancho ‘panchnama’ korunk dhanvchem poddta ani hacho porinnam mhonnllear, kaido ani su-vevostha rakhpachea kamancher tacho porinnam zata. Tech porim veg-vegllea keximni sampddailolea guneanvkarank tanche fuddle chovkoxe khatir nitisobhent vhoronk ani haddunk khupuch khorch korcho poddta. Tech porim Ponnje hem ek rajdhani (capital) xhar aslolean hangasor dispottim morcha, nidorxonnam, andolanam zavpachim chaluch astat. Sthanik pulisank her sogllim kama soddun thoim bondabost korpa khatir ‘duty’-cher phattoitat. Taka lagon, her ghoddtat tea guneanvancher pulis dekrek dovorpak pavonant. Tech porim Ponnje xharant konnui VIP vo VVIP monis ailo vo aile zalear, he pulis chovker asloleam pulisank tanche surokxe khatir phattoitat, oxem tea odhikarean mhonnllem. “Ponnjechea pulis chovker aslolea pulisancher tanchea vauracho khupuch tann (pressure) asta ani taka lagon te heram ghoddon geleat tea gueanvacho topas korunk vo nove guneanv ghoddona zavnk nagrikancher koddok ritin apli nodor dovorpakuch xokonant. Ponnje xharant ani azubazuk vhodda promannan Gõy bailo lok bhorla. Ani he itle sogott guneanv ghoddpa fattlean tanchoch chodd aspav asa, oxem hangachea pulisank ugddapem zalam. Sorkaran hea bhailea lokacher Gõyant yeupa vixim niyontronn dovorpak zai,” oxem tea odhikarean ugddapem kelem. Hanvem khud hea vixim anikui mahiti melloili tea pormonnem, Ponnje pulis chovker ‘Police Jeep’-inchoi unnav asa. Ho unnav aslolean jea-jea zagear guneanv ghoddla mhonnpachi mahiti pulis chovker mellta, tedna thoim tabortob vochpak pulisank ‘jeep’ naslolean khupuch oddchonn uprasta. Hea rajdhani xharant mukhel montri Parrikaran zachea lagim xikxonn khateachoi tabo asa, tannem Ponnje sarkhea rajdhani xharantle pulis chovker aplem kherit lokx ghalun hangacheo oddchonneo soddovcheo, oxi magnni kaim pulisamni mhoje kodde uloitana keli. Gõychem rajdhani Ponnje xharachi hi poristhiti zalear, bakichea xharamni ani ganvamni aslolea pulis chovkenchi thoim ghoddtolea guneanvanchi sthiti kitem astoli, tem dusrea utamni sangpachi goroz na. Gõyant aslolea khoincheach pulis chovkencher goroz titlem pulisanchem boll na. Gõyant asloleo soglleoch pulis chovkeo ‘under staff’ asat. Itlench nhoi, choddan-chodd pulis chovkencher pulis ‘jeep’-eo ani her vahanam naslolean, pulisank aplo vaur korpak khupuch oddchonneo uprastat. Vortoman potrancher nove pulis bhorti keleat mhonnpachem antrea-poirean vachpak melltta. Punn he nove bhorti kelolea pulisanchem ‘posting’ khoim zalam tem mat kollon yena. Parrikaran Ponnje xharacher aplem barkayen lokx dovorpachi goroz asa. Itlem asonui Ponnje xhar ho khud Parrikaracho motdar songh. Mukhel montri ani Ghor khateacho montri hea natean sodduch khud apunn Ponnjecho amdar mhonn Parrikaran Ponnje xharacher aplem kherit lokx divpak zai aslem. Parrikaran hea Ponnje xharant segit tisre pavtt venchun yeun ‘hat-trick’ keloli asa. Ponnjechea lokacho Parrikaracher khupuch bhorvanso asa. Ponnje xharachi ji vaitt doxea zaloli asa, ti manddavollir ghalpak khud Parrikaracheach hatant asa. Parrikaran Ponnjechem ‘Par’rivartan’ soglleam von poilim korpachi goroz asa.

dhaddlole asa, punn sogllea rajki pokxamni zabab diunche khatir apunn 31 Julay meren ravtolo mhunn. Nitidar D. K. Jain hachea mukhelponna khal nitidar S. N. Kapoor ani nitidar Usha Mehra hevui ‘Law Commission’-ache vangddi asa. ‘Supreme Court’-acho nirnnoy kaim zannamni bore toren mandun ghetla zalear kaim zannamni tachi ttika kelea. Zaiteank dista ki ho nirnnoy rajkaronnan nitollsann haddtolo mhunn. Punn dusrea vordan kaim zannamni tachi ttika kelea kiteak ‘convict’ kelolea rajkornneank venchnnukantlo advarlo zalear ani to ‘appeal’-an vochon jiklo zalear guneanva viret hea rajkornneachem rajki jivit kabar kelem oxem zatolem. Hea khatir hea nirnnoyam vixim kholayen bhasabhas korun boro upay kaddche khatir soglle rajki pokx he boskek hajir zavpachi xokeotay asa.

Lucknow: Allahabad unchle nitisobhechea Lucknow fanttean zatincher adharit mohimencher bndi ghatlea uprant, BSP mukheli Mayawati-n tichem pokx ghoddoun haddpi mohimem vixim spoxttikoronn diun, RSS, VHP ani Bajrang Dal ghoddun haddtat teo mohimeo ‘raxttrachea ekvotta khatir samkeo bhirantecheo asat’ oxem mhunnon tancher bondi ghalchi mhunn magnnim keli. “RSS, VHP ani Bajrang Dal sarkeo zomateo, jeo apunn rajkaronnan misoll nant oxem mhunntat, khoreponnim tech ‘remote control’-a vorvim BJP-k choloitat. Te dhormancher ani zatincher adharit asloleo mohimeo toyar kortat, tea bhair prodhan montripoda pasot BJP-cho umedvarui tharaitat. Raxttrak tanche lagsan vhodd dhoko asa. Tancher-ui nitisobhen bondi ghalchi mhunn hanv agro korta,” oxem potrkar

porixodhin uloitana Mayawati-n sanglem. BSP, ‘Sarvasamaj Bhaichara Sammelan’-achea khala mohimeo ani odhivexonam ghoddun haddunk xokta, oxem Mayawati-n sanglem. “Amcheo mohimeo lokanchea ani raxttrachea boreponna pasot korunk yetat mhunn tatun sondex diunk yetolo,” mhunn tinnen sanglem. BSP-n ghoddun haddloleo zatincher adharit asloleo mohimeo, bore

druxttikonnin pollevnk zai mhunn Mayawati-n sanglem. “Amchem somajik eksarkeponnachem (‘samtamoolak samaj’) lokx mellounk, vegvegllea zatinchea lokank vangdda haddpachem amchem proitn asa. Teo, somazak doxi korpi mohimeo mhunn lekhunk zaina,” oxem tinnen sanglem. Teach borabor, Narendra Modi-chi tinnen borich ttika keli. “Constitution, Hindutvacher nhoi punn ‘principle of secularism’-acher adharit asa, oxem tachim panam pollelear taka kolltolem.” Sorv Unchle nitisobhen, bondkhonnintlean venchnnukemni ube raupacher bondi ghalpa sombondhit dilolea nirnnoyacho goirvapor zaunk xokta, mhunn tinnem ukttailem. “Sorkaran hea nirnnoya add orz ghalchi mhunn hanv agro kortolim, karann zaite rajki pokx tacho faido ghetole.”

5,098 TMC umedvar Bailek ghovache dovlotin vantto astolo ‘unopposed’ jikle

Divorsa uprant Novi Dil’li: Divorsak lagon, bailek aplea ghovachea ‘inherited’ vo ‘inheritable marital property’-n vantto melltolo, punn to kitlea promannan vanttunk yetolo hacher nirnnoy kex pollevpi nitidar ghetolo, oxem Kendriya Montrimonddolan maniatay dilolea kaidean dilolem asa. Ghov-bail zor ‘mutual consent’-ar divors gheunk sodtat, ani uprant dogam modlo eklo aplem mon bodolta zalear poriant, nitivevosthek tea-tea kexin yogeo vichar korun tin vorsam uprant divorsacho nirnnoy diunk zatolo, he-i suchovnnek Montrimonddolan maniatay dili. Te ‘Group of Ministers’amni (GoM), ‘Marriage Laws Amendment Bill’-ak dilolea suchovnnencho

bhag asle, ani tatun durusteo korun Agost 5ver chalu zaupi pavsallea odhivexonan (monsoon session) Parliament-achea mukhar tem maddunk yetolem. Aspotintlem, konnak kitlem melltole hachea promanna vixim sorkaran kainch ukttaunk na. Gho-

vacho ani bailecho khorchunk yevpi pagar, ani bhurgeank vaddoupachi mull zababdari konn ghetolo, oslea gozalink vicharan gheunk dovlot/aspoti vanttpachea promanna vixim nitidaran nirnnoy gheuncho, oxem montreanchem mot aslem.

Kolkata: Bengal-chea graminn Panchayat venchnnukemni Trinamool Congress-chea manddnenk har manun Left Front-an sot’ten aslolea Trinamool Congress-chea umedvarancho vhodd ankddo ‘unopposed’ jikla. Eka tempar ‘Red citadel’ mhunn vollkhunk yevpi Burdwanan, CPM-an Trinamoolak 800 gram panchayat zageancher ‘walkover’ dilo. Left-acho dusro ‘stronghold’ zago mhunnlear Hooghly, zoimchean CPM umedvar Anil Basu 2004 Lok Sabha venchnnukemni 5.92 lakh motanchea ontoran jiklolo, thoim atam TMC umedvar 1,207 gram sabha boskencher ‘unopposed’ jikleat. Bengal-che dokxinne kodden soglle mellon 31,063 suvatencher,

TMC-che umedvar 5,098 zageancher ‘unopposed’ jikleat. Panch vorsam adim Left umedvar jiklolea 2,362-chea ankddea von ho ankddo dobrada von chodd asa. Toxench zilla parishadamni zalolea venchnnukemni-i ho ankddo boreach promannan chodd asa. 748 zilla parishad zageam modlea 15 zageancher TMC umedvar ‘unopposed’ jikle. 2008 vorsa Left umedvaramni 8 zageancher ‘unopposed’ zoit melloilolem. Mamata-n fuddariponn ghetlea uprant, thoimche sthanik ‘mafia’ ani hok’k choloupi, TMC-ik tenko diunk lagle. TMC-n venchnnukemni vantto gheunk sarki sond diunk na, oso arop CPM-chea Burdwan jil’leacho sochiv Amal Haldar-an kelo.

Orov surokxa yevzonn

Begin vevharan ghalunk Sonia-chem magnnem Novi Dil’li: 2014 venchnnukemni, graminn motdaranchi motam jikonk faideaxir poddonk xokta ti yevzonn vevharan ghalpachi Congress-ichi toyari chalu asa, ani Haryana ani Dil’lik saun, Congress-icho Orov Surokxa Kaido vevharan ghalpachi xokeotay nirmann zalea. Dil’li mukhel montri Sheila Dikshit-an tharailolea disa, mhunnlear Agost 20 – Rajiv Gandhi-chea zolm disa, Haryana mukhel montri, Bhupender Singh Hooda-n aplem-i raj’jea hi

CAMPALAR

‘Supreme Court’-achea nirnnoya vixim bhasabhas

Mayawati: RSS, VHP-cher bondi ghalchi

‘SC’-chea nirnnoyar sorkar ‘review’ magunk xokta Novi Dil’li: ‘Supreme Court’-an dilolea, pulisechea tabeant vo bondkhonnin aslolea mon’xank venchnnukemni ube ravonk diunchem nhoi, hea nirnnoyacho rajki mollar virodheam add goirvapor zaunk xokta oso protisad zala, ani Kendr hea vadvivadachea nirnnoyacho niyall (review) korcho mhunn magtolo, oxi opekxa asa. Mon’xak venchnnukeche prokriyentlem bhairavop, ‘vendetta politics’-an misoll asloleank faideachem poddonk xokta, oxem mot kaido montri Kapil Sibal-an ukttailem. Toxench, sorkar beginuch her pokxam borabor sompork korun sogllea pokxanchi boska apoun haddpa vixim

Sogllea pokxamchi boska

7

yevzonn vevharan ghalunk toyar asa mhunn sanglam. Hi yezonn sokten (effectively) ani zata titlea begin vevharan ghalchi, oxem Congress mukheli Sonia Gandhi-n mukhel montreank sanglem. Bharatachea 67% vo 82 kottiche loksonkhek sovay molan orov diupachea vixim bhasabhas korunk, pokxachea fuddareamni ani mukhel montreamni boska ghetloli, ani prodhan montri Manmohan Singh, Sonia Gandhi ani Rahul

Gandhi hajir asle. Mandnne porim, Parliamentan halchal zatolea karann hea kaideak maniatay mellonk kollav zala mhunn Congressan dox ghatla, ani virodhi pokx pavsalleantlem odhivexonui thamboitole mhunn bhirant dovrun mosudeachea zagear kaido fuddem haddunk nirnnoy ghetla. “Venchnnuke borabor hea kaideacho sombondh zoddi naka. Orov sorokxecho mud’do rajkornni nodren lekhcho nhoi

mhunn ami sangot asat,” oxem ‘AICC’ mukhel sochiv Ajay Maken-an sanglem. Boske vellar, Congress fuddareamni ani mukhel montreamni, ‘public distribution sytem’-an (PDS) vixim ani ut’tor-udentichea (north-eastern) raj’jeamni orovachea yeradari (food transport) sombondhit proxn fuddem manddlet. Ani he proxn beginuch suttave kortole mhunn prodhan montrean axvason dilam.


Amcho Awaz July 20_Layout 1 19/07/13 7:38 PM Page 8

Ponnje<Sonvar, 20 Julay, 2013<

Bhurgim Ballam

Amcho Avaz

8

Mhotvachi ghoddnni

Neil Armstrong Chondrimacher cholpi poilo monis Bhurgeanchi Kanni

Chear Bailo vem tuzo sodanch mog kela. Atam hanv mortam dekun tum mhoje borobor yeo ani mhaka sangat di”. “Na” mhunnon tisre bailen taka zabab dilo ani tea fuddem mhunttlem “hangasor jivit kaiborem asa. Tum melea uprant hanv dusre pavtt kazar zatolim”. Hem aikon girest dhondekarachea kallzak chintunk na toslo dhoko boslo. Tea uprant tannem aple dusre bailek apoili ani tika mhunttlem “jedna mhoje somor oddchonneo aileat tedna hanv tuje lagim ailom ani tuvem mhaka ad-

taka ek avaz aikonk ailo “hanv tujea borim yetam. Tum vetai thoim hanv tuka sangat ditolim.” Dhondekar ojapun polloit urlo ani polle zalear ti tachi poili bail asli. Hi tachi bail angllotin barik asli, jevonn khan sarkem poddonaslolea porim distali. Aple poile bailechim utram aikon hea dhondekaran mhunttlem “khorench mhojea lagim ghoddttalem tedna hanvem tuji dekhpal korunk zai asli.” Bhurgeamno borem korun niyallun polloyat.

Amchea fuddareank vollkhum-ia

Aichea disa

Zolm dis

Edmund Hillary

Sokol dileat te amchea Bharotantlea vegllea vegllea prantanche Mukhel Montri asa. Tanche fottu ami sokol ditanv. Tanchim nanvam tumi sangat.

Poili bail xorir

kortam ani borem titlem-i tuka diun tuji apurbay kortam. Jedna hanv atam morpachom asa tedna tumvui mhojea borobor

Dusri bail famil ani ixtt

yeo ani mhaka sangat di.” “Hanv yeum? Na hanv yena” chovtea bailen zabab dilo ani thoimsorli koddsorli. Ho zabab tachea kallzak balo koso boslo. To dukhi zavn aple tisre bailek apoili ani tika mhunttlem “han-

har diun teo oddchonneo pois keleo.” Fuddem ulovn tannem mhunttlem “atam hanv morpachom asa. Tumvui mhoje borobor yeo ani mhaka sangat di.” “Na baba. Mhojean tuka he pavtt adhar diunk zaina” dusre bailen zabab dilo ani fuddem mhunttlem “Punn tuji melolo kudd fonddan ghalpak mhojean adhar korum yeta”. Ho zabab aikon dhondekaracher ak’kho sonvsar konsllon poddta koso dislo ani to chintnamni buddlo. He poristhitin astana

Tisri bail duddu ani girestkay

Amkam soglleank chear bailo asat”:Chovti bail mhunttlear amchem xorir (body). Kitlii tachi apurbay keli ani taka sundorayen sambhall’lem zalear porian tem ami morta tedna amkam sanddun veta. Amchi tisri bail mhunttlear amchea lagim asa ti girestkay, bhattam bensam ani respeit ani man. Jedna ami mortanv, tem sogllem dusreank veta. Amchi dusri bail mhunttlear amchi famil ani ixtt. Jivo astana kitle-i amchea mogan aslear poriant melea uprant te amche borobor fokt simiterin fondda lagim porianuch yeta. Poili bail mhunttlear amcho otmo zacher ami sodanch durlokx ghaltanv. Duddu girestkay ani dhadosponn mellovche khatir taka ami visortanv. Khorench poile bailechi vo amchea otmeachi ami bore bhaxen kallji ghetli zalear to sodanch - jivitan ani mornnan – amkam sangat ditolo.

Edmund Percival Hillary hem tachem sarkem nanv. To aichea disa mhunttlear 20 Julay 1919 hea disa New Zealand desant zolmolo. To ek dongor ani porvot choddpi monis aslo ani ‘Himalaya’ ho sonvsarantlo vhoddantlo vhodd porvot mhunnon tacher vochpak Nepal-ak ailo. 29 May 1953 hea disa Edmund Hillary ani Nepalcho porvot choddpi Sherpa Tenzing ‘Mount Everest’-acher choddpak sonvsarantle poile monis zavn gele. To bhurgo astanach taka dongor choddpachi umed asli ani tea pormonnem to iskolan astana dongrar choddonk vetalo. 1939 vorsa to ‘Mount Ollivier’ ho porvot choddlolo. Tannem ‘Royal New Zealand Air Force’ hantunui sonvsarachea dusrea zhuzan (World War II)

bhag ghetla. 1958 vorsa sonvsaracho ‘South Pole’ asa thoim to gela ani tea uprant sonvsarachea ‘Noth Pole’-akui bhett dilea zache vorvim sonvsarachea ‘North’ ani ‘South pole’-ank bhett diupak to poilo monis zavn gelo. Tachi xevottachi itsa sonvsarantlo unch porvot ‘Mount Everest’ hacher vochpachi asli ani ti tannem Sherpa Tenzing hache borobor purnn keli. Tea uprant tannem porvot choddpachem soddlem ani Nepal-ant Sherpa hea somazachi seva korche khatir ‘Himalayan Trust’ ghoddun haddlo. Hea ‘Trust’-a vorvim Sherpa lokanchea boreponna khatir tannem zaitim iskolam ani hospitolam ghoddun haddlim. Edmund Hillary 11 Janer 2008 hea disa 88 vorsanche pirayer New Zealand-ak ontorlo.

Ami disacho khup vaur kortanv. Xiktanv, khelltanv, jevtanv, bhonvtanv, adi. Ratchim ami susegad nidhtanv. Amche kuddik toxench monank visov ghetanv. Kednam tori tuka dislam ki amkam dis ani rat koso mell’tta? Amcho sonvsar apleach bhonvtim ghunvta. Ek pavtt ghunvpak sonvsarak chovis (24) voram lagta. Sonvsar ghunvtana tacho prot’tek bhag suryak fuddo korta kaim vorank ani suryak fuddo korinastana urta kaim vorank. Jea vellak ek bhag suryak fuddo korta, titlo vell thoim uzvadd asta, mhonnchem dis asta. Toxench jea vellak to bhag suryak fuddo korinastana urta, titlo vell thoim kallokh asta, mhonnchem rat asta. He porim amkam rat, tea uprant dis, portun rat, tea uprant dis yeta. Il’loso vell xantikayen bos ani chint amchem jivit koxem astelem aslem zori tor sonvsar ghunvpacho okosmat bond zalolo zalear.

Chondrimacher monis jiyetat? Bhurgeaponnar ami ‘chan’nimama’-cheoo kannyio toxeoch kovita aikolea astoleo. “Chan’nimama tuka kekem ditolo vo Chan’nimama nidhlo, atam tumvui nidh”, bhurgeank mhunttlolem tuvem aikolam astelem. Punn khoreanich chondrimacher monis jiyeonk xokona. Tumi hachem karonn kitem tem zannot? Tachem karonn zavn asa ki chondrimacher varo (air) nam. Amkam jiyeonk vareachi goroz asa svas (breath) ghevpak. Chondrimacher varo nam mhonn ‘astronauts’

gheumche khatir.

(b)

(c)

(d)

Tanchim nanvam tumi boroyat

Tibe (dots) zoddat

Tuji Zannvay Vaddoi Rat ani Dis

(a)

Kumar, (d) Sheila Dikshit

Chovti bail otmo

ani tikach lagon tachi soglli girestkay ani soglle dhonde manddavollin choltale. Teach borobor ghorantloi sogllo vavr tich kortali. Durdoivan hea girest dhondekarak ticho mog naslo ani tea khatir ti kitem korta tacher to lokx ghalinaslo. Ek dis ho girest dhondekar duent zalo. To zanna aslo apunn atam mortolo mhunn. Tachea monant apunn sarta tea girest jivitachim chintnam ailim. Tannem apleakuch mhunttlem “atam mhaka chear bailo asa punn hanv mortoch hanv ekloch astolom. Kitlo eksuro hanv zanvchona?” Tea khatir tannem aple chovte bailek apovn haddli ani tika sanglem “sogleam von hanv tuzo chodd mog

Planes’ cholovn Korea-k zalolea zhuzan bhag ghetlo. Tea uprant tannem kolejin provas ghetlo ani ‘aeronautical engineering’ hem xikxonn kelem. 1955 vorsa to ‘High performance aircraft’ hacho pilot zalo ani 1962 vorsa NASA hantun ‘astronaut’ zalo. Tachem poilem ‘mission’ 1966 vorsa ‘Gemini 8’ hantun zalem punn tea vellar taka zoit mell’lem na. Khoreponnim to mornnantlo vattovlo. 20 Julay 1969 vorsa ‘Apollo 11’ hacho to ‘commander’ zalo ani chondrimar panvl dovorpachi taka poili sondhi mell’li. Neil Armstrong 25 Agost 2012 hea disa Amerikekuch ontorlo.

Zabab: (a) Manohar Parrikar, (b) Jayalalithaa, (c) Nitish

Ek girest dhondekar aslo. Taka chear bailo asleo. To aple chovte bailecho khub mog kortalo ani taka lagon tika borim borim nhesnnam ani boreo boreo vostu bhettoitalo. To tichi apurbay kortalo ani jem kitem borem asa tem tikach ditalo. Tika sundor dovrunk sodanch vavurtalo. To aple tisre-i bailecho mog kori. Tika lagon tachem gorv (pride) sodanch unch ravtalem. Punn to sodanch bhirantin aslo ti bail anik konnai borobor pollon vochot mhunn. To aple dusre-i bailecho mog kori. Hi tachi bail somjikayechi ani sosnnikayechi asli. Jedna jedna hea girest dhondekarak koslinch addmellim (problems) yetalim tedna to aple dusre bailexim dhanvtalo ani ti taka tim addmellim kuxin kaddpak adhar ditali. Atam urli ti hea girest dhondekarachi poili bail. Ti taka sodanch visvaxi asli

Neil Armstrong ek Amerikecho ‘astronaut’ ho aichea disa mhunttlear 20 Julay 1969 poilech pavtt chondrimar denvlo ani chondrimacher cholpi sonvsarantlo poilo monis zavn gelo. Neil Armstrong ho ‘Apollo 11’ hacho ‘commander’ aslo ani tachea borobor tacho sangati ‘astronaut’ Edwin E. Aldrin hovui aslo. Chondrimacher panvl ghalina fuddem Neil Armstrong hannem mhunttlem “eka mon’xak hem ek dhakttulem panvl asa punn mon’xakullak vhoddantli vhodd uddki asa”. Armstrong 5 Agost 1930 vorsa Ohio hangasor zolmolo ani tannem ‘Navy’-n ‘pilot’ koso ‘Fighter

Sokol dilam tea chitracher bariksannin nodor mar. Soglle mellon hea chitran 49 tibe asat. Tibo 1 to tibo 76 hea ankddeam pormonnem zoddat.

hannim khatri dilea. Te chondrimacher ‘space rockets’ hantun vochon aileat. Tankam khas yontram vorchim poddttalim tankam svas

Khoddpam kiteak futton churo zata? Ek dadlo tor angan mozbut asa, taka ami khoddpak sor kortanv ani mhonttanv, “Taka marlear taka dukhpachem na, to khoddpa bhaxen ghott asa”. Tumkam ghoddiek ojap distolem aikon ki khoddpam moddon barik churo zata mhonn. Tor hem koxem ghoddta? Jedna gormi poddta, khoddpam gormen tapon vaddtat. Jedna thonddi poddta, tim khoddpam ankddun (shrink) poilim koxim aslim toxim zatat. Khoddpachem vaddop ani ankddop chaluch asta ani khub tempan khoddpak ver poddtta. Ver vaddta ani ek dis tim futton churo zaunk pavtat. Akrek tanchi barik renv (sand) zata.

‘North Pole’ ani ‘South Pole’ Ami zanna te porim sanz zatokuch surya mavollta, kallokh zata ani ratik survat zata. Ho vell zavn asa lokak aplim kamam sompoun visov ghevpacho. Punn

‘North Pole’ ani ‘South Pole’ – hanga gormechea disamni chouvisvui (24) vorank suryacho prokas asta, mhonnchem dis asta. Toxench thonddyecheam disamni suryacho prokas asona, mhonnchem chovisui vorank rat asta. Tum jiyeta thoim oxem ghoddlelem zalear tum koso jiyetolo also?

Sonvsara bhonvtim varo asa A m k a m thondd lagta tedna ami datt kamboll ang a c h e r gh e t a nv. Amkam ub mellta ani amkam bori jem poddta. Nisorgan sonvsara bhonvtim oxich vareachi ek datt kamboll revddaileli asa. Hi kamboll kitlech kilometrachi dattayechi asa. Haka lagon sonvsarant disachi chodd gormi ani ratchi chodd thonddi asona. Ami jitlim unch choddtanv dongramcher, titli hi kamboll patoll zata, mhonnchench varo unno zata. Hea karonnak lagon jedna monis unch dongramchea tengxer choddpacho proitn korta, taka aplea sangata svas ghevpachim yontram (breathing equipment) vorchem poddta. Irene Cardozo, Candolim, Gõy

Proxn: Soglle tibe zoddlea uprant koslem chitr toyar zalem? Taka favo toso rong bhorat.


Amcho Awaz July 20 Copy_Layout 1 19/07/13 7:32 PM Page 9

Ponnje<Sonvar, 20 Julay, 2013<

Rajkaronn

Amcho Avaz

BJP ani ‘Ram’, ‘Ram’! Amcho AvAz Protinidhi

Kendrant sodrer aslolea Kongres fuddarponna khal aslolea sorkaran gelea sumanant ‘Food Security Bill’ pas korunk apli man’neotai dilolean virodhant aslolea BJP fuddareanchea pãyam pondchi zominn halpak laglea. Taka lagon soglle kodden vadvivadanchea bhonvreant guspol’lo BJP-icho lok sobha venchnnukancho mukheli ani Gujratcho mukhel montri Narendra Modi hachi nemnnuk zalea uprant atam Modichea egdomuch lagim aslolo Gujrat raj’jeacho adlo ghor montri (home minister) Amit Shah haka Uttar Pradeshantlea Ayodhya ganvant dhaddun thoim ‘Ram Mandir’ bandtolech mhonnpacho fattlim sabar vorsam nhidun aslolo proxn porot ek pavtt ustun kaddla. Gelea sumanant Amit Shah hannem Ayodhyak bhett divn thoim aslolea Ram mondirant puja ani her dhormik riti roviseo keleo. Tem sogllem dhormik karyo zalea uprant, thoimchea potrkaram kodde uloitana “Ayodhyant Ram Mandir bandhun veginuch purnn zatolem,” oxem tan-

nem ghonn-ghonnan jahir kelem. Hem oxe toren Amit Shah hannem jahir korop mhonnge, yeta tea lok sobhechea venchnnukamni BJP Ram Mandir ho proxn aplo ek mukhel mud’do koso vapurtolem mhonnpachem spoxtt zata. Eke kodden BJP-intle adle ani atamche odheokx toxench xrextt fuddari Nagpur hanga aslole RSS-ache mukhel kocherik bhett di-it asat. Hea fuddaream modem Lal Krishna Advani hachoi aspav asa. Zalear dusre vatten Amit Shah zaka lok sobha venchnnukam vellar Uttar Pradesh raj’jeacho probhari (observer) mhonn nemla, to thoim Ayodhyant vochon Ram Mandir bandtolonch mhonnpachi ghoxnna korta, hem sogllem pollelear ek kherit novol koxem. Narendra Modi ho Bharatantle ‘media’n toyar kelolo varo, ani tachem veg (speed) Uttar Pradesh-ant cholchina. Karann, jedna-jedna venchnnuko samkara yetat, tednatednach te ‘Ram Mandir’ hacho proxn vo vixoy ustun kaddttat, oxem Samajwadi Pokxacho mukheli Mulayam

Singh Yadav hannem mhonnllam. Narendra Modi eke kodden vikas korpachi ghoxnna korta zalear, teach tonddan to dusre kodden aplea eka sangateachea adharan xant aslolea raj’jeant zativad posravpak phattoita. He oxem korpachem Bharatiya Janata pokxan hea disamni aplem dhoronn apnnailolean, porjek hea BJP-ichem khorem rup kollon chuklam. Vikasachea nanvan aplo ‘hidden agenda’ BJP aste-aste korun vevharant ghalpachem karasthan rochta, oso soroll arop kendrant sot’ter aslolea UPA hantuntlea vangddi pokxamni kela. Hinvsik totvanche hindutv bhu-

9

Rahul prodhan montri? mike kodde atam BJP aplim panvlam ubharpak lagla. Ayodhyant Ram Mandir ani Jammu Kasmirant ‘Article 370’ rod’dh korat hea mud’deancher avaz uttoun porje koddlean loka koddlean tenko mellovpak survat kelea. Taka lagon bhroxttachar ani suxason hea mud’deancher Narendra Modi venchnnuk zhuztolo mhonnpachi khatri desantlea lokak atam uronk na. Bharatiya Janata Pokxan porot zativadachem rup appnnailam kelam vo apnnailam mhonnpachem spoxtt zalam. Kendrant bhroxttachar naslolem proxason ani Ayodhyant Ram Mandir bandpa vixim atam BJP uloita. Narendra Modi haka lok sobhechea venchnnukancho prochar mukheli kelolean, BJP-int ek khupuch vhoddli futt poddloli asa. Ani ti futt sompeponnim bhoron yevpachi xok’keotai na. Ani atam Ram Mandir bandpacho vixoy bhair kaddlolean, hacho gombhir porinnam yeta tea venchnnukamni tankam bhogpak poddpacho asa, oxem khud BJP-intle zannkaruch ulovpak lagleat.

Congress fuddaream modem zhogddem Novi Dil’li: Congress mukhel sochiv Janardhan Dwivedi-n, 2014 Lok Sabha venchnnukemni Rahul Gandhi prodhan montripoda pasot umedvar ascho na, oxem mhunnlolea pokx vangddi Digvijay Singh-achea sangnneak durlokx kelem. Gandhi-chi nemnnuk zaunchi na hem Singh-achem ‘khasgi mot’, oxem Dwivedi-n ukttailem. Pokx hea vixim xevottcho nirnnoy ghetolo, oxem tannen sanglem. Jednam Gandhi-k Jaipur-an upodheokx mhunn nemlolo, ted-

nam mohimenchea ani fuddariponna vixim fuddarak nirnnoy ghetole mhunn spoxtt kelolem, mhunn Dwivedi-n fuddem kolloilem. Rahul Gandhi-k prodhan montri mhunn nomiartole vo na, hache vixim Congress-an ‘suspense’ vaddot asa. 2014 venchnnukemni Congress Rahul-ak Gujarat mukhel montri ani BJP-cho mohim somiti odheokx, Narendra Modi hachea fuddem ubo korunk fattim-fuddem zatat, oxem rajki mollar kaim zannanchem mot asa.

Hemant Soren Jharkhand-cho novo mukhel montri Jharkhand: Jharkhand Mukti Morcha (JMM) fuddari, Hemant Soren Jharkhand-cho nnov’vo (9th) mukhel montri zala. JMM pokxachea mukheli Shibu Sorenacho to cheddo zaun asa. Thoimchea Raj Bhavan-antlea Birsa Mandap-an Rajpal (governor) Syed

Ahmed-achea hajiriponnan tannen soput ghetlo. Congress-chea Rajendra Prasad Singh ani RJD-chea Annapurna Devi, hankam-i montri koxe nemunk aile. Congress, RJD, lhan pokxanchea ani svotontr amdaram vangdda yuti sorkar ghoddun haddunk He-

mant Soren fuddem sorlolo.

Thoimsor, “President’s Rule” bosoiloleak, sov mhoine bhoronk kaim dis astana hi yuti fuddem ailea. BJP-chea fuddara khal choltolea Arjun Munda-chea sorkarak, Janer-achea 8 tarker ‘JMM’-an aplo tenko fattim ghetlolean, Janer 18ver ‘Central rule’ bosoilolo.

Ambott-Tikh tto BJP-ntlo bhair sorpi amdar 20 kotti rupiya magonk laglo, tea xivay novea sorkarant montrimonddollant zago. Duddvancho hixop hata bhair gelolea karonnan ani Mukhel Montri kodelachea proxnank lagon atam tori hea sorkar uddovpachea kamant veg thoddo tori komi zala punn kedna tori BJP sorkar poddtoloch oxi khatri BJP-ntleach eka vangddean dilea. Sodheak Gõyant raj korpi monis mhunttlear fokt Manohar Parrikar. Tachea utra xivay ekui montrimonddollantli kaddi halona ani ekadre taka kollonastana haloili zalear tacho hixop dinvcho poddta, mhunttoch dor ek montri kuskuttachem pasun kam kelem zalear Parrikar-acho hoikar ghevnuch korta. Hi poristhiti oxich urli zalear BJP-k Gõyant bore dis uronk nant, hem sangunk eka parkheachi goroz na.

Aurelio viegAs

BJP sorkar poddta...

Kaim dis fattim BJP sorkarak uddonvchea hetun ghuptim-ghuptim boreoch rattavolli chalu zaleo punn Manohar Parrikar-achea borea noxiban mhunttlolea porim him virodheanchim ulovpam titlim yesesvi zavnk nant. NCP-che Sharad Pawar, Kongresiche ani kaim opokx amdaranchea palvan ghetlolea hea nirnnoyak survek zori yes mell'lem oxem sozmota punn jea vellar duddvancho proxn upzolo tedna dor ek-

Gõykar kitem oxikxit? Diwalle adim Gõyant mottemotte ‘bomb’ futtche asat ani te mhunttlear halinch Mukhel Montri Parrikar hannem sanglam ki Kongres sorkara vellar duddvancho guddmell korpi sogllea Kongres pokxachea adlea amdarank apunn bondkhonnint uddoitolo.

Atam oxem hem ugttem avhan korunk taka khoim thavn kalljidarponn ailem tem khobor na, punn eka fanki borovpeachea hispa pormonnem vo sod lailolea obheasa pormonnem, ek monis aplea xetrant osokt zalo mhunttoch oslim naka zalolim avhanam korta. Hi tanchi frakez oso to borovpi fuddem mhuntta. Atam oxem kitem Parrikar- a sovem ghoddta zalear amkam khobor na! Udeogik guddmellant misoll asa mhunn arop aslolo Kongresicho Chandrakant Kavlekar, tea xivay her aropamni misoll aslole Babush Monseratte, Churchill Alemao, Digamber Kamat hancho-i bondkhonnint ghalpacho tacho vichar chalu asa. Punn Parrikar oxeim mhuntta ki BJP pokxan ek vatthavoronn oxem nirmann korchem ki tankam bhitor uddoile zalear konnui p o r j e n tankam adar korcho nhoi, ani tankam kiteak bondkhonnint uddoileat te vixim lokank

mahiti dinvchi. Ani atam tumcho pokx lokank pottovn dita mhunnosor Diwali vochon Natalam yetolim punn tumchem bondkhonnint uddovpachem kam mat thoimch urtolem. Him fokt tumchim tankam bhiyevpachim karasthanam, ani Gõyche porjek pixean kaddpachim kamam.

Saxttint BJP-che mohimenk tenko mellot? Lok Sobhechea nivoddnnukank zori vell asa toruipunn Gõyant sodrer aslolea BJP-n apli ‘Ghar-Ghar Chalo Abhiyaan’ mohim chalu keli. He mohime vorvim rajyeantlea 40 motdar songhantlea lokank BJP pokxache vangddi dor eka ghorant vochon bhett'tole ani Parrikar-achea fuddarponna khal aslolea pokxak nivoddcho mhunn lokank spoxttikoronn kortole, teach borobor kendrantlea UPA sorkarachim broxtt karasthanam-

I dakhoun ditole. Hi tanchi mohim sumar pondra dis choltoli ani khasa Manohar Parrikar porian he mohiment vantto ghetolo oxi opekxa asa. Kankonnant tor Ramesh Tawadkar-an aplea sangata raxttrik BJP-chi fuddari Smriti Irani-k ghevn hi mohim chalu keli. Saxttinuim Smriti Irani-k ghuen bhonvtole kai? Atam hi tanchi mohim Kongres pokxanchea khas zageancher koxi choltoli ti khobor na punn kaim pokxanche karyakorte tankam Mopa vixoyachi yad kaddunk toyar ravleat mhunn sozmota. Gõychi atamchi sthiti pollelear he mohimenk Gõykarancho chodd korun Saxtti lokancho sohokar melltolo oxi matui khatri na, karonn BJP pokxan Gõykaranchea dolleank jim panam bandpachim kamam keleant tacho dor ektto nagrik hixop gheunk toyar zala.

‘Casino’-ntle kaide konnem pollovpache? Poiruch Ponnjent Mandovi nodhintle ‘Casino’ bottir ek 19 vorsam pirayecho Hyderabad-cho vidhearti sokla poddun buddun melo ani anik ek pavtt Manohar Parrikar-achi sorvoi vattamni ttika zali. Punn Parrikar xanno

apleacher fator poddchea adim tannem potrkarank sanglem ki he vixim konn guneanvkar asa tacher koddok karvay zavnk zai. ‘Casino’ sarkhea vaitt vesnnank tumcho sorkar sohokar dita tea xi-

vay tantun piray bhoronk naslole tornatte ghustat, punn hem konnank poddon gelolem na. Aiz fokt ektto tornatto ‘casino’ bottir thavn poddun melo he vixim tum karvay zanvchi mhunn magta punn dispottim xem’boramni oxe piray bhoronk naslole tornatte ‘casino’nt ghustat tanchem kitem? Sorkaran ekvis vorsam sokla pirayechea tornatteank ‘casino’-nt porvangi nam kivam ‘casino’-nt ghevche nhoi mhunn kaido pallpachem potrok fokt ‘casino’valeank dilam punn te ‘casino’vale tumcho kaido palltat kai nam hem konnem pollovpachem? Sorkaran nhoi?

Rupea Podd’dear Kamal Hasan hachea vangdda bhumika korpachem hem mhojem jivit bhorchem sopon zavn aslem, oxem ‘Vishwaroopam’ nanvanchem Tamil-Hindi hea dubhaxik (dual language) cholchitrant mukhel bhumika kelolem Pooja Kumar hinnem halinch potrkarank sanglem. ‘Romantic’ cholchitr ‘Vishwaroopam’ hachea ‘re-make’ hantuntui Pooja Kumar porot distolem. 36 vorsam pirayechem Pooja Kumar hinnem fuddem sanglem, “Hanvuch kiteak? Khoinchei ostore kolakarnik Kamal Hasan hachea vangdda bhumika korpak jerul

avoddttolem. Hea cholchitrachea dusrea bhagantui hanv porot dispachem asa. ‘Vishwaroopam’ cholchitrant bhumika kelolea her dusre kolakarui fuddlea bhagant astole”. Kamal Hasanak itihas, bugol, vidnean hancho kholayen obheas asa. Hea vixoyanchi to ek ‘dictionary’ mhonnlleart zata, oxem Pooja sangta. ‘Vishwaroopam-2’ hem he divalli meren ‘release’ zatolem, oxem Pooja hinnem potrkarank sanglem.

Bhaag Milkha Bhaag hachi ghonnghonnan survat Bharat-acho dhanvpi khellgoddi Milkha Singh hachea jivitacher atthaplolem Rakesh Om Prakash Mehra hachem cholchitr ‘Bhaag Milkha Bhaag’ hea cholchitran ‘release’ zalem teach disa 8.5 kotti rupiyanchi yenneavoll ‘box office’-ant bhitotr haddli. Gelea Sukrara ‘release’ zalolea hea ‘Bhaag Milkha Bhaag’ hea cholchitrant Farhan Akhtar hannem Milkha Singh-achi bhumika kelea. Cholchitranchea mollar cheorcha cholta tea pormonnem, apli bhumika nizachi zanvchi mhonn Farhan Akhtar-an bhorpur thokos ghetlo. Poileach disa hea cholchitran 8.5 kotti

Dharmendr-acho Hrithik-ak sol’lo

John-ak 100 kottimni umed na

Kamal-Pooja dusre pavtt sangata

Namnecho Hindi cholchitrancho kolakar John Abraham hannem halinch, 100 kotti rupiyanchi yenneavoll bhitor haddpi sogllinch cholchitram borim asonant, oxem aplem promannik mot porgott kelam. John Abraham hannem nigtich apli ‘JA Entertainment’ nanvan cholchitram nirmann korpachi komponi sthapon kelea. ‘JA Entertainment’ he komponin halinch ‘Vicky Donor’ hea cholchitrantlean bhorpur ies melloilea uprant to ‘Rising Sun Films’ hanchea vangdda ani tancheach zodd-palvan ‘Madras Cafe’ nanvachea filmanchi nirmiti korta. ‘Madras Café’ hea cholchitrachea ‘trailer’-achem ugttavonn gelea sumanant zalem. Hea vellar John-an mhonnllem, “Madras Café hem eka gombhir (serious) vixoyacher atthaplolem cholchitr zavn asa. Hanv borim cholchitram nirmann korpacher mhozo visvas dovortam. ‘Madras Café’ hem chochitr kottimni rupiya zoddttolem oxem mhojean sangpak zaina, punn ‘Box office’-ant 100 kotti rupiya odhik komaitat tim sogllinch cholchitram borim astatuch oxem na.” Bharat-acho adlo prodhan montri Rajiv Gandhi hachea mornnache kaim dekhave ‘Madras Café’ hea cholchitrant astole, oxi bollywood-ant cheorcha chalu asa. Bharat ani Srilanka hanchea sombhondancher her cholchitr atthaplolem asa ani tem Agost 23 hea disa ‘release’ zatolem.

rupiya yenneavoll bhitor haddli ani hem cholchitr puray desant aslolea 1500 sinema ghoramni ekach vangdda prodorxit zalam. Hindi cholchitrancho namnecho ttikakar Taran Adarsh sangta tea pormonnem , hem cholchitr pollevpak puray desant khupuch khett zaloli dison yeta.

Hindi cholchitrantlo ek torunn kolakar Hrithik Roshan haka Dharmendran ‘stunts’ kortana khupuch kallji ghenvchi mhonnpacho sol’lo (advise) dilo. Hrithik zo eka dhaktteaxea operasanvak lagon hospitalant aslo, taka fattlea sumanant dotoramni ghara dhaddlo. Dharmendr sod’deak eka logna dobajeak hajir zavpa khatir Amerikent gelolo asa. Punn Hrithikak mendvachem opersanv kelam mhonnpachi taka khobor kolltanch tannem tabortob fon korun Hrithik-achi chovkoxi keli. Tech porim ‘stunts’ dekhaveam khatir cholchitrkoronn kortana, khupuch kallji ghe oxem Dharmendran Hrithikak sanglem. Hrithik Roshan tachea bhurgeponnar thavnuch Dharmendr-acho khupuch vhoddlo ‘fan’ zavn asa.

Nargis-achem ‘item song’ Ranbir Kapoor hachea vangdda ‘Rockstar’ hea cholchitrant mukhel bhumika korun Hindi cholchitramni bhitor sorlolem Amerikechem ‘top model’ ani Kingfisher hachea kalendarar zollkhopi Nargis Fakri fattlo sabar kall cholchitram pasun pois asa. Punn Shahid Kapoor hachem fuddlem ani novem cholchitr ‘Fatta Poster Nikala Hero’ hantunt Nagris ek ‘item song’ kortana ghoddie lokak pollevpak mellttolem oxem mhonnttat. Hea ‘item song’-ak Preetam hannem songit dilam, ani Bosco-Ceaser hannem tachi ‘choreorraphy’ kelea. Hea cholchitrant Shahid Kapoor hachea sangata Elia D’cruz hem mukhel bhumika korta mhonnpacheo khobro porgott zaleat. Nargis ani John Abraham hannim dogaimni mukhel bhumika kelolem ‘Madras Café’ hem cholchitr hea disamni sinama ghoramni yevpachem asa.


Amcho Awaz July 20 Copy_Layout 1 19/07/13 7:32 PM Page 10

Ponnje<Sonvar, 20 Julay, 2013<

Sahitya

Amcho Avaz

10

Mottvi Kotha

Bebe Vincy Quadros Raia, Gõy

Ghoxghoxancho pavs poddun nigtoch thamblolo. Don’par zaunui kallokh distalo. Surya dhatt kallea kupamni lipun aslo. Soglle kodden udokuch udok zal’lem. Dhanlaxmi Bar & Restaurant-acho malok Damacian giraik kortalo. Thoim bebe khaunk lokachi gordi poddtali. Gõy sorkaran bondi ghalun pasun lok choriam bebe haddun Damacianak ditale ani tache randpi bore ruchik randun giraikak khavoitale. Mhonn bebeancho ghost kaddunk chodd korun tornatte thoim yetale. Bebe vikpachea havesan ek xetkar Damaciana fuddeant ailo. “Amchea ghora fattlean

aslolea tolleant zaite bebe asat. Rat bhor bovall marun sotaitat. Tum bebe randun vikta mhonn aikolem. Dekhun tuka te sovai bhitor ditam. Heram poros dha rupya komich di.” Xetkaran sanglem. Sovai bebe melltat mhonn Damacian khuxal zalo. Eka bebeak to 25-30 rupya farik kortalo. “Borem, pondra rupyamni tharle mure?” Damacianan vicharlem. “Tharlem. Punn tujea mon’xan dhorche poddtole. Mhojean zaina tem kam’.” “Mhojea mon’xak apoy-xi ani pulisank lavun dhorun dium-xi.” “Na re baba. Itlo duxtt monis nhoi hanv.” “Borem, so vorancher mhojea mon’xak gheun yetam.” Damacianan utor kelem. Eka bebea fattlean dha rupya faido mhonnlear komi naslo. To giraik korunk laglo. Sanjer sadde panchank sumar Damacian tollea koddem vochunk toyar zalo. “Bai, tum pasoyek yeta?” Pavs naslo mhonn tannem aplea sat vorsanchea Lucia-k vicharlem. “Yetam yetam. Rav.” Tem khuxal zaun bhitor gelem ani

aple avoyn sangun Damaciana borabor vochunk aitem zalem. Damacian rostea velea udkantlean khellot Lucia borabor cholunk laglo. “Ami khoim vetat ddeddi?” Lucian vicharlem. “Amchea Restaurant-ant vikunk konn bebe haddta khoim, tem polleunk vetat.” “Punn bebe khainant nhoi ddeddi? Bebe xet nitoll dovortat, mosquitoes, insects bi khatat ani amchem duyens pois kortat. Itlench nhoi tor bebe zaun asa zonavoranchem jevonn. Tem mon’xamni khalem zalear ek dis zonavoram amkam khaunk yetolim ddeddi.” Lucian aplea iskolantlem ginean sanglem. “Teo sogleo pustokantleo gozali. Ghora vetoch hanv tuka bebeam vixim sarkem sangtam.” Damacianan aple dhuvek somzayli. Cholotam-cholotam tankam vhall laglo. Pavsak lagun vhallantlean udok bhorun vhanvtalem. Tacher lhan-so 20-25 metrancho sakholl aslo. Taka reling bi kaim naslem. “He votten cholun vochunk mhaka bhirant dista ddeddi.” Udkak polleun Lucian sanglem.

“Bai, mhozo hat dhor ani chol. Tuka koslich bhirant dischi na.” Damacianan taka dhir dilo. “Na ddeddi, tum mhozo hat dhor.” “Tunvem mhozo hat dhorlo ani hanvem tuzo hat dhorlo, kitem forok asa tatunt?” “Khub forok asa ddeddi. Zor tor hanvem tujea hatak dhorlo ani chukun mhozo pãy nisorlo vo anik kitem zalem zalear, hanv tujea hatachem soddunk xokta. Punn tunvem mhojea hatak dhorlo zalear, mhaka khatri asa, kitem-i zaum, tum kosoch mhojea hatacho soddcho na.” Lucian anik ek xanneponn sanglem. “Vah! Kitlo visvas tuka tujea ddeddicher. I love you my sweetheart.” Mhonnit tannem tacho kis ghetlo ani taka voir kaddun sankholl par kelo. Xetkar Damacianachi vatt pollet aslo. Damacian thoim pavtanch tannem taka aplem tollem dakhoilem. Tednanch Santan thoim saikol gheun ailo. “Ho polle, mhozo monis ailo.” Damacianan xetkarak sanglem ani Santana votten voll’lo. “Santan, tache borabor rav ani kitle

bebe melltat te polle.” Santanan man haloili. Damacian Luciak gheun ghora gelo. Tachea dhondeacho vell zal’lo. Begi-begin yeun tannem Restaurant ugtem kelem. Kallokh zal’lo. Pavsache thonddayen soreachi magnni vaddloli. Bebeankui bori magnni asli. Aiz ‘Bebe Tanduri’ asli. Damacian giraik korunk laglo. Thoddea vellan Santan ailo. “Kitle bebe mell’le poilea dhopkeak?” Damacianan vicharlem. “Bebe khoinche? Chear bebe mell’leat. Te-i zalear akhea tolleak bhonvaddo marun.” Santanan poti dakhoit sanglem. “Mhaka dubavuch aslo tea tolleant bebe nant mhonn. Chol tankam vhorun amchea tolleant ghal.” Damacianan sanglem. Vikte ghetlole bebe ghalunk tannem bhitoruch ek lhan-xem tollem kel’lem. Santan poti soddoit bhitor gelo. Sodanchea vellar Restaurant bond korun Damacian ghora

gelo. Lucia tachi vatt pollet zagench aslem. “Tum azunui nhidunk na?” Damacianan vicharlem. “Tunvem bebeam vixim sangta mhonnlolem nhi, dekhun ravlem hanv.” Damacianan aplo laptop ugto kelo ani bebeam vixim mhaiti sangunk laglo. Mhaiti sangtana, takai bebeanchem mhotv pottunk laglem. Ek vegllech torechem chintop tachea monant bhitor sorlem. Tannem bebeam vixim kednach apulki dakhounk nasli. Veg-veglle toren bebeank randun aplem giraik vaddoilolem. “Porya-

voronn samballpi bebeanchi kot’tol korun pott bhorta? Tachea ontoskornnan taka prosn kelo. “Atam tori dislem nhoi ddeddi, bebe mon’xamni khavunk zainant mhonn?” “Hoi bai, khorench bebeank mon’xamni khaunk zainant. Amchea restaurant-achea tolleant aslole sogle bebe faleanch soddun ditam ani mukhar bebe kednanch vikcho na. Tech borabor bebeanchi rakhonn korunkui hanv protsahon ditolom.” Damacianan bhavnik zaun sanglem Lucian lhuvuch tachea poleacho kis ghetlo.

Kovi ani Kovita Kiteak oxem amchea Somian ani Dhonian Jezu Krsitan dusreank kelem

manuel Fernandes Kutt'tthalli, Gõy (London)

Asat ami svotontr? Des mogyeamni zulumponnacheo sanklleo toddleo Kallzant kosleach suvarthak lugar dinastana Mornnak bhiyenastana kuddir ghetleo gullyeo Amchea desak svotontr korunk vavurtana... Tanchea teagamni mell’li amkam svotontray Bharot bhuimyechim chakunk godd follam Amcheach mon’xamni rochun vhoddli zulumxay Toddun uddoilim Bharot bhuimyechim pallam... Jana Gana gavun kelem jenddeavojan Desdrohi kortubam podd’ddea fattlean lipovn Desachi girestkay luttun fottkirea rajkarnnean Bhuim-ek nomoskar kelo sorpott poddun... Asat ami svotontr? Korun vichar Fottkireanchea hatantlean Bharoti jenddo ubhoinakat Tanchea motlobi kortubancher marun far Zulumxayentlea Bharotak svotontr korun soddat...

Pri. manuel Gomes Borim, Gõy

Ami gorib nhoi Ami gorib nhoi Amkam dolle asat Tokli ani hat asat Dubllim zaun asat tim Zankam dolle, Nhoi mhonn hat nant Amkam adnia asa Kudd’ddeank nodor diunk Tontteank cholunk diunk Piddestank bholayki novean diunk

Amchem adlem mon’xasoimb soddun Novem mon’xasoimb ghetanv Ani takach ami sôdtanv Tea mon’xanger to zolm gheta Somia, ami gorib nhoi, girest-ui nhoi Tuji kurpa amcher denvona zalear ami gorib Tum Tuzo mog amcher ot’tai Tednam ami girest Ami girest zaum, ami gorib zaum, Tujinch bhurgim ami!

alex TraVasso Kepem, Gõy

alVaro Gomes

Eksuro

Benaulim, Gõy

Kallzant mhojea yeun boslem suknnem Kai borem sobit sundor tachem rupnnem Sodanch chint’talom hanv motint Korunk tuka jivitachi sangatin Chintnam monantlim toxinch urlim Kitlinch vorsam udka porim vhanvlim Ani… Mhoje goribkaye aspav lagtoch tuka Mhojea mogachi keli tuvem durdoxa Tuzo mog kel’lo hanvem Niz ani khoro Chintunk naslem hanvem Tuvem sanddun zait mhunn eksuro.

Kirnnam Tin Panvlam Kal, aiz ani faleam Hinch jinnentlim tin panvlam Aicho dis borebhaxen Tea magir, konnuch koxttovchona. Boreponn Aila tosoch vochunk zai Peleachem vaitt chintinaka Khotteank khoimsoruch suvat nam Borem korunuch dis kadd.

Zantto Komrak ‘bag’, hatint danddo Bhik magot bhonvta babddo Uril’le dis mejit bonvta to Kalcho tornatto, aicho zantto. Chol-Re-Baba Mellot tuka chiker nadd Chol-re baba soroll vatt Vaitt vesnnam jinnentlim kadd, choddti vell ghalinakai padd. Sukh Disa fattlean rat yeta. Choddon kaddlearuch, utronk gavta Dukha fattlean sukh yetach. Durdoivi jinnek xinnonakai.

Xikxonn

Raj’jean bhurgeancher avoy bhas thapunk zata? Ranjan Gogoi, hannim ho proxn 5 nitidaranchea ‘constitution bench’-achea mukhar manddla. Karnataka sorkaran hea mud’dear anink sudharonnam haddun, 1994-95 xikxonnik vorsak saun, sogllea sorkarachi maniatay aslolea iskolantlea poile te chovtechea bhurgeank tanchi avoy bhas vo Kannada, xikxonnik madheom aschem, oxem suchoilolem. Punn, khasgi iskolamni Kannada bhas xikxonnik madheom mhunn soktichi aschi na, oxem unchle nitisobhen 2008-an nirnnoy dilolo. Karnataka-n ani toxench kaim lokamni-i hea adexa add Sorv Unchle nitisobhen orz dakholl keloli. “Mullavea xikxonnachim vorsam, bhurgeachea jivitantlo ek mukhel bhag. Tanche chintpache prokriyek akar diunchodiun tanchea ‘communication skills’-anui tankam toyar korta. Hakach lagon, mullavem

Panchvechea ani sovechea bhurgeank

Svontontrtaye Disa ‘e-notepads’ melltole

Mud’deacho mhotv pollevn, nitisobhechea ‘bench’-an he panch proxn keleat: 1. Avoy bhas mhunnlear kitem? Zor ti, ti bhas ji bhurgeak aramxir asa zalear 2. Mullavea xikxonnachea vellar xikxonnik madheom tharaupacho hok’k - xikpi, palok vo xikxok, hanche modlea konnacho astolo? 3. Avoy bhas soktichi keli zalear eke vatten mullavea hok’kancher porinnam zata? 4. Sorkari maniatay aslolea iskolam modem, sorkari onudanar cholpi ani khasgi ani onudana vinne cholpi iskolam samil asat? 5. Raj’jean ‘Constitution’-achea ‘Article 350A’-chea adharan mullavea iskolamni avoy bhasuch xikxonnik madheom koxem gheunchem mhunn soktichem korunk zata?

Novi Dil’li: Mullavea iskolammi, xikxonnik madheom mhunn avoy bhas vo pradexik bhas soktichem korunk zata vo na hachea vixim proxn Supreme Court-an portun fuddem kaddla. Dezembr 1993-n, sogllea mullavea iskolamni Kannada soktichi korchi, hea Karnataka sorkaran 1989-an dilolea nirnnoyak tosoch dovrunk SC-n suchoilolea vixim zannvay ason porian, ‘bench of Justices’ P Sathasivam ani

xikxonn fuddarachea xikxonnak ani yesak ek buniad koxem asta,’ oxem tatun boroilolem. “Tech porim, bhaxechem mhotv unnem koxem lekhun zaina; bhaxenchea adharanuch raj’jeam ghoddunk ailolim tem ami motin haddunk zai. Ani toxench, hea kexin samil aslolea mud’deancho sombondh, hea pillgecheach nhoi punn fuddlea pillgechea-i mulltotvam borabor asa,” oxem Justice Sathasivam-an, panch nitidaranchea ‘bench’-a lagim diunk yetolea nirnnoyan boroilam.

Moddgonv (AAB): Raj’jeachem xikxonnik khatem panchvechea ani sovechea vidhearteank Agost 15ver saun ‘enotepads’ vanttunk survat kortole. ‘Science and Technology’ khatea vangdda ‘Diocesan Education Society’-n, Navelim-chea Rosary High School-n ghoddun haddlolea ‘science exhibition’-a vellar mukhel soire koxe hajir aslolea, mukhel montri Manohar Parrikaran hi khobor ukttaili. Ikravechea vidhearteank Svotontrtaye Disa ‘laptops’ vantt’ttole, hem-i Parrikar-an kolloilem. Toxench, ‘society’-chea fuddakarachi tokhnnay korun, raj’jeantle proxn suttave korunk ‘science and technology’ khateachea mhotva vixim Parrikar-an sanglem.

Xikxonnik khatea lagim upkoronnam (gadgets) pasot vidhearteam lagsan ailolea orzpotram sombondhit prokriya chalu. ‘Gadget’-an obheaskrom (syllabus) adinch ‘load’ korun ditole ani vellchea-vellar tem ‘upgrade’ kortole. Vidhearteank aplea upkoronnam vorvim ‘internet’-acho vapor korunk mellchea pasot Dezembr

meren iskolank ‘WiFi connectivity’ melltoli, mhunn Parrikar-an sanglem. ‘E-notepads’ bhurgeank divop, hacho orth ‘black boards’ ani kagdachim pustokam bhairavop nhoi, mhunn tannen fuddem sanglem. Ani raj’jea sorkar, yeta tea xikxonnik vorsak saun hi yevzonn 9-vechea vidhearteankui lagu kortoli.

Iskolamni Modlea Vellachem Jevonn

William Fernandes Sanvordem, Gõy

Hi yevzonn Tamil Nadu (Adlem Madras) rajeantlea adlea mukhel montrean sorgest K Kamraj hannem 1960 vorsant suru keloli. Bhurgeanchea bholaykechea surokxonna khatir, bhurgeanchi sonkhea iskolan vaddchi ani soglleank favo tem jevonn mellchem, hoch tacho hetu aslo. Uprant M.G. Ramchandracho sorkar thoim ailo tednam hi yevzonn tannem vaddoili. Hea prantachi dekh

gheun Andhra Pradesh hea rajyant ti apnnaili. Uprant Gujarat ani Madhya Pradesh hea rajyamni hi yevzonn apnnaili. 1995 vorsa P.V.Narsimha Rao Prodhan Montri aslo tednam hi yevzonn akhea desant lavpachi mhunn jahir kelem ‘National Programme for Nutrition Support to Primary Education’ hache torfen. Thoddim rajyam toyar na zalim hi yevzonn apnnaupak ani jednam Sorv Unchle Nitisobhen 2001 vorsa hi yevzonn akhea Desant laupak aplo nirnnoy dilo. Gõyant Iskolamni modlea vellachi jevnnachi yevzonn 2005 – 2006 vorsa thavn purnnponnim suru kelea. Tea adim 2003 vorsa thavn bhurgeank kaim 3Kg. tandull diupant yetale. Atam randlolem jevonn sumar ek lak bhurgeank mellta, 1500 iskolantlea oxem Xinkonn khatean mahiti anusar kolloilam. Hi yevzonn

atam attvechea ani nnovechea bhurgeank lagu kelea oxem sangtat. Pollounk ghelear hi sorkarachi yevzonn ekdom bori asa. Hea yevzonne udexim iskolant kitlimxim bhurgim vaddleant, chodd korun cheddum bhurgim. Gõyantlim kheddea ganvantlim ani gorib bhurgim soddlear choddxim bhurgim madheom vorgantlim zaun asat. Dor eka kilometrak amkam iskolam asat. Ani hea karannank lagon jevnnank gharaxim vochonk choddxe tras zainant. Pun hi yevzonn chodd pois thavn yetat tea bhurgeank chodd gorjechi. Kiteak sokallim utton tankam sarko nosto pasun korunk vell mellona. Ani atam iskolacho vell bodol zalolean anikui hea pois thavn yetolea bhurgeanche halaval zatat. Punn hi yevzonn Gõyant broxttarachea gondollak sam-

poddlea oxem mhunttlear kainch fals zaunchem na. Bore pushtik jevonn hea bhurgeank mellchem, ani hea bhurgeanchem borem posvonn zaunchem hoch tacho hetu. Punn bariksannin pollelear hem oxem zaina. Halinchea tin chear vorsamni kitleoxeo ghoddnnuko zaleo hea modlea vellachea jevnnan bhurgeanchea jivacho ghat zatolo aslo. Adim Vasco ani halinch Kankonnant he osle kauz zaunk pavlet. Kiteak lagon oxe kauz zatat zait hacher konnuch bariksannin vinchar korinant. Don dis bhovall kelo, kaim zannank atak kele, magir zaminicher soddle, ani thoddea disamni sogllem visorle. Heavui iskolantli oxich hi ghoddnnunk pigllon vetoli ani hacher kainch upay zaunchena. Poile suvater hem jevonn bhurgeank borem mellonk nitollsannichi goroz. Bholaykek

borem toslem kuznachem vattavoronn, randpeamni favo tim angavellim ghalun randop korop, Jevonn gorom dovorpacheo favo teo sovloteo asop, ani chodd zann lokank randpachi pod’dot zanna zavop. Hem kam zaun asa randpachea vesayant sombodint aslolea lokanchem. Ap-vavurpi pongoddachem kam nhoi hem heach pasot heo osleo ghoddnnuko porot porot ghoddtat. Kaim rajkarnneank lagon hem kam ap-aplea ap-vavurpi pongddanchea hatamni sompoilam, ani oxem korun dor eklo hi zababdari gheun asa te bhurgeanche surokxe lagim khelltat. Ek dis ek motto kauz zaum yeta. Tem ghoddche poilim sorkaran ani chodd korun xikxonn khatean zaitinch panvlam marpachi goroz. Jeo jevnnank vostu haddtat teo boreo haddtat vo na, haddtat teoch vostu vapurtat, khavpak

upegacheo vo na hem konn polletolo? Bholayke ‘Inspectors’-ank hantun kosloch bhag na. ‘Food ani Drugs’ Khatem kednam-i hea jevnnachi topasnni korta. Jevonn poilem khaun pollovop iskolachea mukhelean ani eka palokan. Tankam hea jevnnam babtin kitem tori mahiti asa? Pushtik jevonn asa vo na hem pollovpak khas teach vevsayeche monis asonk zai nhoi? Sorkaran hea jevnna babtin

mottim panvlam marchi goroz. Jevonn randunk ani tem iskolamni gorom pavonk hea vevsayant asat tanchea lagim diunk zai. Borem pushtik jevonn zalearuch tem konnui jevtole ani hi yevzonn bori chalik lagtoli. Nam zalear atam kitlimxim bhurgim hem jevonn pollounk pasun sodinant ani thoddeach tempan urleant timvui bhurgim pasun hem jevonn jeunk sodchimnant.


Amcho Awaz July 20_Layout 1 19/07/13 7:30 PM Page 11

Ponnje<Sonvar, 20 Julay, 2013<

Khella Moidanar

Amcho Avaz

11

‘Lusofonia’-cher Irvin VFI-cho up-odheokx 320 kotti khorch AmcHo AvAz ProTiNidHi

Ponnje: Lusofonia Games-2013 hachea ugttavonn ani xevottachea dobajeank 30 kotti rupiya khorch yeupacho asa. He dobaje ghoddun haddpa khatir ‘event management’ komponea koddlean ‘tenders’ magoileat, torui Mukhel montri Manohar Parrikar apunn svota hantun lokx ghalun ho khorch

sumar 5 tem 10 kotti rupiya komi korpache proitn korpak sodta. Hea Lusofonia khellank ekunn 320 kotti rupiya khorch yetolo, oso odmas asa. Otubr 31 tem Novembr 10 meren Gõyant zavpi hea Lusofonia khellanche toyare khatir sod’dea bhovtek sorkari khateantle odhikari ani kamdar sombhondit kamani revoddlole asat. He khell choltole tea kallant ‘volunteers’ mhonn 2000 tornatteanchi nemnnuk korpachi prokriya (process) chalu asa.Tech porim des-videxantlean yeupi hea khellamni bhag gheunk yeupi pongddank, khellgoddeank ani her manestank ravpa khatir 2000 kholiyanchem (rooms) arokxonn (reservation) korpachi-i prokriya chalu zalea. Hea khellanchea ugttavnne ani xevottachea dobajeanchem karbharponn cholovpa khatir ‘event managements’-am

koddlean nividha magoileat. Nivideche duddu 30 kotti rupiya odhik asonk favona, tech porim Julay 23 meren teo bhorun pavouncheo oxem kolloilam. He vixim odhik mahiti ti nividha bhorpi komponeank kollotole, oxem kollon ailam. Lusofonia khellanchea ugttavnne ani xevottachea dobajeamni bhag ghevpa khatir desantle ani videx-

nirmann korpa khatir sorkaran Gõychea sumar 30 xikxonnik sonvstham koddlean zagrutay korpachi mohim suru kelea. He khell suru astana te suru tem xevott meren tancher kosleoch addkolleo yeunk favona, hea khatir sorkaran soglle torechi chotray dovorpak tharailam. Tech porim hea khellamni bhag gheunk yeupi khellgoddeank,

Gõyant he Lusofonia khell ghoddun haddpa khatir sumar 320 kotti rupiya khorch yetolo. Atam meren hea khellanchi toyari korpachea vaurak sumar veg-veglle kodden 150 kotti rupiya khorch zala. Hea khorchachim sorkaran 120 kotti rupiyanchim bilam farik keleant. Torui punn sorkarak anik sumar 200 kotti rupiyancho khorch yetolo. Lusofonia khellancheo sadonsuvidha (infrastructure) toyar korpa khatiruch sorkarak Novembr 2012 tem atam meren 75 kotti rupiya khorch zala. Sorkaran hea khellam sombhondachim choddxim lhan-vhodd kama ‘contract’ pod’dotir dileant mhonnpachi mahiti mell’lea. antlea kolakaranche pongodd Gõyant yetole. Teach khatir te pongodd karyavolli sador kortole tancher ho itlo sogott khorch zatolo, oxem ugddapem zalam. Hea kolakaranchea pongddank Gõyant yevpacho, tanchea jevnna-khanna soit tanchea ravpacho toxench tanchi ‘fees’ hem sogllem monant dhorlem zalear, ho 30 kotti rupiya khorch zatolo mhonnpacho sorkaran odmas kaddla. Karyavolleo sador korpi sogllea kolakaranchi vevoshta sorkarak korchi poddtoli. Hea khellam khatir Gõyant favo tem vatavronn

tanchea karbhareank, tech porim her manestank ravpa khatir sorkaran egdomuch ut’tom vevostha korunk yevjilam. Tea pasot, 5 nokhetri hottelamni 150 ‘rooms’ ani 3 ani 4 nokhetri hottelamni 1600 ‘rooms’ sorkaran arokxit (reserved) korun dovorleat. Toxench he khell choltat tea kallant puray Gõyant aslolim sorkari ‘guest house’-am arokxit astolim. Porvore, Kandole, Moddganv, Kolva, Vasku sarkhea vattharantlim hottelam sorkaran adim fuddench ‘booking’ korun dovorleant, oxem kollon ailam.

Ponnje: Irvin Soares-ak ‘Volleyball Federation of India’-cho (VFI) upodheokx mhunn venchla. Hea borabor, poileach pautt ek Gõykar ‘VFI’-che proxasnik somiticho bhagidar zaunk pavla. Chennai zalolea VFI-che venchnnukemni, ‘Goa Volleyball Association’chea (GVA) odheokxak ‘unopposed’ venchlo. S Kodandaramaiah, Lokesh Gowda, Shekhar Bose, Vijay Dangare ani Bhupen Kumar Bohra hannim-i upodheokx poda khatir orz dakholl kelole ani tevui ‘unopposed’ jikle. Dil’li-chea Awadesh Kumar-an Uttarakhand-chea Kuldeep Vats-ak haraun VFI-chem odheokx pod jiklem. Hachea adim Sivanathi Adityan ‘VFI’cho odheokx aslo, zo Abril-an ontorlo. Gelea 15 vorsam saun, Soares ‘Goa Volleyball Association’-cho odheokx

aslo ani ‘VFI’-n pod mevlolean, to ‘GVA’che fuddle venchnnukemni vantto gheuncho na mhunn spoxtt kelam. “Gõychea volleyball-achem hem zoit asa. Kaim somoyak saun ami boro vavr korit asanv ani hanv proxasonik somiticho vangddi zalolean, amkam aninkui borem korunk sondi melltoli. Gõyak adim ‘federation’-a lagsan tenko mello naslo oxem na, punn Gõychea borabor bori vagnnuk zata hachi hanv khatri ghetolo,” mhunn Soares-an ukttailem. Gõychea ‘volleyball’ somitichea odheokx poda khatir fuddlea venchnnukemni bhag gheuncho na mhunn tannen sanglem, ani tatun novea mon’xan fuddakar gheuncho oxi Soares-achi itsa asa. ‘GVA’-cheo venchnnuko Novembran, Lusofonia Games somplea uprant zaupachi xokeotay asa.

MotoGP

Marquez German Grand Prix jiklo

Sachsenring, Germany: Sachsenring ‘race circuit’-ar Dani Pedrosa ani Jorge Lorenzo, hanchea goirhajiricho purnn faido gheun, German Grand Prix jikon Honda-cho Marc Marquez, ‘MotoGP standings’-

ar poilea sthanar pavlo. Pedrosa ani Lorenzo, hankam dogaimkui ‘practice crashes’ank lagon ‘race’-in bhag gheunk mellonk na, zachea udexim Marquez-ak aplea ‘debut season’-antlem dusrem zoit

mevlem. Tech 3 Yamaha-cho Cal Crutchlow, Marquez-achea dess ‘seconds’ fattim dusrea sthanar ailo. Zalear Lorenzo-cho Yamaha ‘teammate’ Valentino Rossi tisrea sthanar ailo. LCR Honda-cho Stefan Bradl chovtea, Honda Gresini-cho Alvaro Bautista panchvea ani Tech 3 Yamaha-cho Bradley Smith sovea sthanar aile. ‘MotoGP Championship standings’-an Marquez atam Pedrosa von don ‘points’, ani Lorenzo von 11 ‘points’ fuddem asa. Toxench, Crutchlow - Marquez-achean fokt 31 ‘points’ fattim asa. Marquez-ak mevlolea ‘pole position’-acho tannen boro vapor korunk na, ani ‘race’-ichea survatechea bhagan Rossi poilea sthanar aslo ani Marquez chovtea sthanar pavlolo. Sovea ‘lap’-an Aleix Espargaro, Rossi ani Bradl-ak fattim ghalun Marquez portun poilea sthanar pavlo. Uprant, 9-vea ‘lap’-an Rossi-n Bradl-ak fattim

uddoilo, ani Crutchlow tachea fatto-fatt aslo. Dusrea sthana pasot bori ‘race’ zali ani 16-vea ‘lap’-an Crutchlow-an Rossi-k fattim ghatlo. Crutchlow ani Marquez-am modem don ‘seconds’-ancho ontor aslo, punn Crutchlow Marquez-ak fattim ghalunk yesesvit zaunk na. Ani Marquez-an zoit melloilem. Assen-an pondra dis adim, Lorenzo-chea moddlolea ‘collarbone’-ak Sukrara disa anink mar boslolean, taka ‘race’-in vantto gheunk mellonk na. Hea ‘injury’-k lagon, Laguna Seca hanga zaupi United States Grand Prix-an taka bhag gheunk mellchem na, mhunn Lorenzo-n ukttailem. Tea bhair, Pedrosa-k ‘practice’-ichea vellar ‘low blood pressure’-ak lagon borem diso naslolea karann taka hea ‘race’intlean bhair bosonk poddlem. ‘Practice’-ichea vellar poddlolean, tachea khandachem hadd (collarbone) ‘fracture’ zalolem.

Kola ani Kolakar Hindi filmantleo kaim yadi

Vinchar ani Zabab

Pran

C. D’Silva

‘Man of thousand faces’ mhunn pacharlolo kolakar

V: Kednam ani koso tiatr machier pavlo? Z: Hanv 15 vorsancho bhurgo astana mhaka somplolo Felicio Cardozo hannem aplea ‘Apovnnem’ tiatrant bhag gheunk sondhi dili. Hea tiatrant M. Boyer ani dusre-i vhoddle tiatr kolakar asle. Hanvem mhoji bhumika bori keli mhunnon tiatr pollennaramni mhaka xabaski dili. 1951 vorsa Seraulim ganvchea festak ho tiatr zalo ani tednam hanvem tiatr machier panvl marlem. V: Azun poriant kitle tiatr boroileat. Z: Soglle mellon 32 tiatr boroilea ani ‘direct’ korun hanvem te Gõychea chearui konxeamni dakhoileat. V: Tuje pormonnem tuje lokak chodd avoddlole ‘tiatr’ khoimche? Nanvam sangat Z: ‘Bhangar’ ho mhozo tiatr lokak khupuch avoddlo ani tache ‘shows’ vochot thoim zale. ‘Pixem’, ‘Mannkam Motiam’, ‘Ganjil’, ‘Zonel’, adi he mhoje dusre tiatr asa zankam lokacho bhes

boro yevkar mell’la. V: Azun poriant kitlim sumar kantaram ghoddleant? Z: Sarkinch kitlim kantaram ghoddleam tem sangonk kottinn. Punn unninch tim 300 tori kantaram hanvem ghoddleant astolim. V: Ugddas urpa sarkim tujim ek vo don kantaram. Z: Sogllinch kantaram lokak avoddleant. Punn choddan chodd xabaski favo zalolim mhojim kantaram him asa : ‘Ganvkar’, ‘Gorv’, ‘Tiatrachim Xem’bor Vorsam’, ‘Pai Tiatrist’, ‘Viktem Mellona’, adi. V: Kitlea sumar tiatramni ‘acting’ kelam? Z: 62 vorsam zalim hanv tiatr machier asam. Tea khatir ‘exactly’ kitlea tiatramni hanvem bhag ghetla tem sangpak xokeo na. 1000 voir tiatramni hanvem bhag ghetla astoloch. V: Tujem boreantlem borem ‘acting’ khoimchea tiatrant? Z: Aristides Dias hannem boroilolo tiatr ‘Doulot’ ani tea tiatrant hanvem keloli ‘villain’-achi bhumika tiatr pollennarank khub mandloli. Tech porim Raggie hannem boroilolea ‘Rater’ tiatrant hanvem keloli sasupaychi bhumika egdom lokak mandloli. V: Tiatrancheo VCDs kaddleai? Nanvam Z: Oi. Soglleo mellon 4 VCDs kaddleat. ‘Tujer Yetoch’, ‘Bunhad’ heo mhojeo nanvlovkik zaloleo VCDs. V: Kantarancheo ‘audio’ CDs kaddleai? Nanvam Z: Azun poriant 6 ‘audio albums’ nirmann kelea. ‘Devache Kaide’, ‘Viktem Mellona’ ani ‘Tiatrachim Xem’bor Vorsam’ he mhoje borech ghazlole ‘audio album’. V: Konknni filmant ‘acting’, ‘singing’ vo anik kosleim kam

kelaim? Z: Oi. Bonifacio Dias hannem nirmann kelolem ‘Girestkay’ hea filmant hanvem bhag ghetla. Tea xivay ‘Budvont Jaki Inas’ Comedian Jesus-achem ani ‘Kerelachi Topi’ Comedian Leslie-chem heavui filmani hanvem bhumika kelea. V: Kantaranche ‘lyrics’, tiatranche ‘scripts’ pustok rupan chhapleai? Z: Azun poriant ekuch tiatrachi ‘script’ pustok rupan chhaplea tichem nanv ‘Axea’. V: Tiatr kolakarank tuzo sondex Z: Adlea tiatristancho aichea tiatristamni ugddas korunk zai. Tannim teag korun tiatr jivo dovorlo ani ami atam tanchea sakrifisachim follam khatat mhunn somzonk zai. Aichea tiatristamni adlea tiatristank respeit ani man dilo zalear jerul fuddle pillgeche tiatrist aichea tiatristank manan ani mogan lekhtele mhunn visronk favona. V: Tiatr pollennarank tuzo sondex Z: Tiatr pollennaramni jem kitem borem machier haddta taka xabaski diunchi. Adlea kallar kitem-i burxeponn machier haddlem zalear tiatr pollennar hux ghaltale. Punn aiche tiatr pollennar toxem korina tem pollovn dukh bhogta. Tiatrachi udorgot zatoli zalear tiatr pollennaranchea adharachi khup goroz asa hem tiatr mogyeamni visronk favona. V: Tuka anik kitem sangpachem asa? Z: Anik kaim na. Punn tiatr palkar hanv porzoll’lom ani taka lagon pordesantlea zaitea desamni vochon tiatra vorvim thoim ravtolea Gõykarank dhadoxi korunk mhaka sondhi mell’li. Tea khatir tiatr palkacho ani tiatr pollennarancho hanv upkari asam.

‘Bollywood’-antlo vhoddantlo vhodd ‘villain’

Pran Hindi filmantlo vhoddantlo vhodd ‘villain’ halinch hea sonvsarak ontorlo. Pran hea kolakarak zannem dusreank tras diupachi bhumika fattlea 60 vorsank Hindi filmani keli taka lagon tachem nanv Hindi cholchitr mollar sodanch omor urtolem. Dharunn mon’xachi bhumika korun tannem lokachea monamni tacho rag utpon’ kelo ani teo bhumika sodanch jiveo urleo, teo kaim bhumika oxeo asat – Navrangi hi bhumika ‘Khandan’ filmant, Raka ‘Jis Des Mein Ganga Behti Hai’ hea filmant, Changez Khan ‘Halaku’ hea filmant, Killedar Karan Singh ‘Baradari’ hea filmant ani Chhote Choudhary ‘Heer Ranjha’ hea filmant. Heo tacheo dharunn oxeo bhumika Hindi filmi mogi kednach visorchena. Teach borobor tannem borea mon’xeacheo-i bhumika keleat zoxe porim Pyaarelal ‘Kasauti’ filmant, Sher Khan ‘Zanjeer’ filmant, Malang ‘Upkaar’ filmant, JJ ‘Don’ filmant ani Rana ‘Victoria No 203’ hea filmant. Heo bhumika korun tannem Hindi film mogyeamchea dolleamni dukham poriant haddleant. Vaitt ani borea mon’xachi bhumikach korun tannem aplem nanv rupea podd’ddear bhangarachea okxoramni chitravnk na, punn svota git gavun ani tea gitacher bhumika korun-ui tannem ek aplem khaxelponn Hindi filmi sonvsarant dovorlam. ‘Yaari hai imann mera’ hem ‘Zanjeer’, filmantlem git to svota gaita ani tacher bhumika-i korta. ‘Daaru ki botal mein’

hem ‘Majboor’ filmantlem git to svota gaita ani bhumika korta. Tech porim ‘Kasauti’ ani ‘Dharma’ hea-i filmani tannem gitam gaileant ani bhumika kelea. ‘Yaari hai imann mera’ ani ‘Daaru ki botal mein’ him tachim gitam khub nanvlovkik zaleam. Pran hea kolakaran ‘comedy’ bhumika-i keleat ani lokak hansovpakui to unno poddonk na. ‘Half Ticket’, ‘Victoria No 203’, ‘Jungle Mein Mangal’ ani ‘Kasauti’ hea filmani tannem keloli ‘comic’ bhumika lokak khub avoddli. Pran rupea podd’ddear ek nanvlovkik kolakar zavnk karann mhunttlear poile suvater tacho khoddegantt avaz, tachi mozbut anglott, tachi ‘dialogue delivery’ ani tech porim ‘facial expression’, haka lagon to korta ti bhumika sodanch ut’tom zatali.

Pran-achem sarkem nanv Pran Krishan Sikand. Rupea podd’ddear taka Pran mhunttlear soglle vollkotale. Tacho zolm 1920 vorsa eka girest Punjabi familint zalo. Tannem filmi mollar 1940 vorsa aplem panvl ghatlem. Survatek to ‘photography’ kortalo ani ek dis tachea borea noxiban taka ek film ‘producer’ mell’lo. Tannem taka ‘Yamla Jat’ hea filmant bhumika korunk sondhi dili. Hem film 1945 vorsa kaddlem ani tannem kelole bhumike khatir Pran boroch famad zalo. Tea uprant tannem anik zaitea filmani bhumika keli. Tea vellar Pran Lahore-ak ravtalo. 1947 vorsa desachem ‘partition’ zalem. Bharot ani Pakistan he don nove des zolmant aile. Lahore Pakistanan urlem tea

khatir Pran-achea Hindi filmantlea vavran oddchonn zali. Vell korinastana Pran hannem Lahore soddlem ani Mumboint ailo. Mumboi ailea uprant ‘Ziddi’ hea filmant bhag gheunk taka sondhi mell’li. Tea disa thavn tannem Hindi filmi mollaile nirmate (producers) ani digdorspi (directors) hanchim kallzam jikon ghetlim. 60 vorsanchea filmi jivitan Pran-an sumar 400 filmani bhag ghetla ani Hindi film unch dorjear pavpak aple bhumikentlean yogdan dilam. Sangtat tea pormonnem Ashok Kumar hache borobor Pran-an 27 filma keleant mhunn nond zata zalear Amitab Bachchan hache borobor 13 filma korun lokak dipkailolo asa. Pran-ak zaite puroskar favo zaleat zoxe porim ‘Filmfare Lifetime Achievement Award’ 1997 vorsa. Bharot sorkaracho ‘Padma Bhushan’ puroskar 2001 vorsa ani halinch 2012 vorsa 44vo ‘Dadasaheb Phalke Award’ taka bhettovn sorkaran tacho bhovman kelo. Voir sanglam tea pormonnem tachem poilem film ‘Yamla Jat’ hem 1945 vorsa ailolem zalear tachem nimnnem film ‘Dosh’ 2007 vorsa podd’ddear ailem. Zantte pirayek lagon atam Pran ghorantuch astalo ani bholayken titlo boro asonaslo. 12 Julay 2013 hea disa tachi bholayki odik bigoddli dekun taka Lilavati hospitolan vhelo. Thoim tannem aplo nimnno prann soddlo. Pran-ak 93 vorsam asli.


Amcho Awaz July 20_Layout 1 19/07/13 7:36 PM Page 12

Ponnje<Sonvar, 20 Julay, 2013<

Tiatr Machier

Amcho Avaz

Tiatrachi Tikett Vaddli! Tiatracho Dorzo Vaddoyat!! Lino B. DouraDo Utorda,(Kuwait), Gõy

“Aichem potr vachlam tumi?” “Kedov ailolem potr. Tednachean tujea hatant asa. Vachtolom koso?” “Dor vaddoili zalear kitli? Eksarkele somptech 30 rupiya?” “Petrolachi vadd zalea nhoi? Hea hixeobar, her vostunchi dor apxinch choddot ravta. Khoimche vostucher 30 rupiya vaddleat?” “Tiatrache tiketticher” “Kitem? 70 rupiyamni asloli tikett 100 rupiyancher choddli? Oi mure. Sarkem tujem. Hea fuddem tiatrak vetoli?” Kitem mhunttlem tumi? Dusream bailam bhaxen, TVcher yetole serial, voramchimvoram ibaddun polletam hanv? INOX-ant, novim-novim cinema choltat, thoimsor kedna tori tumi vhorchem mhunn agro kela tumkam? Na nhoi?” “Tuvem tiatrak vochum naka, oxem mhunnonk na hanvem” “Mhoji ekuch avodd Konknni tiatranchi” “Khobor asa ti mhaka.” “Magir? Tumgelem kiteak zhodd zalem?” “Toxem nhoi ghe tem. ‘NonStop Khell Tiatristanchi Sonvstha’ hichem nanv aikololem hanvem. Ochkit ‘Konkani Tiatr Writers and Directors Forum’an kedna thavn zolm ghetlo? Hea vicharant poddlam hanv. Fokott tikettichi dor vaddovpak ‘forum’ ghoddla kai?” “Tem tumi sodunk vochat. Tiatrachi dor xeborancher choddum vo deddxeancher

vochun bosum. Mhaka tiatr chukonk favo na” “Itli avodd kiteak tuka?” “Tiatracho mhull bhag polletana, sabar vixoyamni bhorlolim kantaram ani vinod aikupak mellta” “Sorkarachi ttika marun kantaram zalear, apnnalim banxirim mhellim astana, dusreanche kopdde dhutat ti kaposidad aikopak, ek veglloch tiatracho dorza mhunn somzota tum? Gorje bhair ani favo nhoi aslole kodden, mottean bobo marlear, ek nott vo notti apnnali bhumika voznadik korta oso somoz?” “Tuka kitem kollta tiatrachem? Poilea voilea suvater tumi tiatrak vetat?” “Ani hanv tuka khoimsor dhoddlolom tor? Tiatrachea vosreant nhoi? Sorgest Padmashree M. Boyeracho ‘Ekuch Rosto’ tiatr polletana, poilech nodren tuvem mhojea kallzak chopko marlolo. Dusrea disa tuzo ghorcho rosto sodun kaddpak, mhojea khas ixttacho adhar ghetlolo. Ani to ixtt, tuzoch khaxea bhav mhunn mhaka khoim zanniv? Boyerachea ‘Ekuch Rosto’ tiatrant, Gõychea Hindu-Kristi ghorabeank kitem tori dilem nam? Hea ghoxtticho ugddas asa nhoi tuka?” “Uprant ami chukoinastana tiatrak vetalim. Punn atam tumi…..?” “Hoi! Tednache prosidh tiatristanche dorjedar tiatr pollovpak bhovuch umed bhogtali. Moral-achim kantaram, ‘duet’-am, trikott gavun tiatrak ek veglloch rong yetalo. Somajik vixoyancher boroiloli kanni aslear, mannsugechea utramni bhorxil’le vinod melltale. Dor eka podd’ddea fattlean mon bhulovpi dekhave vo ‘scenes’ ghalun somplole tiatr-digdorspi Souzalinho ani Prem Kumar, tiatr rong-machi voilea panvddear vhorun dovortale. Halinchea tiatramni, Hindi cholchitranchi chori keloli kanni ani pozddea utramni bhorxil’le vinod zalear, gorje viret sorkarachi

Tiatrantlo ek dekhavo

ttika marun kantaram ani her sangati tiatristanche mhelle kopdde povitr tiatr rongmachier haddun nigutt korchem, hich ek atamchea tiatranchi ‘style’ zalea. Adlea poromporik tiatracho dorzo aichea tiatristamni xennoilolean, mhojem mon tiatrak vocho sarkem uronk na.” “Mhargay mhunn mollbak tenklea nhoi? Bore dekhave bhorsun rong-machi nettovnk adlea tempar sovay bhitor zatalem. Atamchea kallar ‘actor’-anchi dor ani her khorch mhollear, sogott tiatr digdorspeank ani odik korun kontrodorank ek tiatr machier haddpak mharog poddta. Lok zalo zalear faido, nam tor…?” “Dor vaddoili hacher hanv virodh dakhoina. Punn tiatracho dorzo vaddounk zai. Dolleank boro sarke nazuk dekhave ani borea vincharanche sonvad ani somazak za-

grut kortole vixoy loka meren haddun kitem tori tiatr pollennarank chintpa sarkem diunk zai. Kaim tiatranchi borpavoll pollelear, tiatr borovpeamni tanchea jivitant kitem tori vachlam vo vachtat vo nam ho dubav asa. Bhov thoddea tiatristank soddlear, urlolea tiatristamni aplo part boroch gombhirponnim xikcho asa. Don vo tin tiatr nhesle ani kantaram ghoddpi tiatristamni kantaram dilolim tim machier gavun abru zoddlear, tum ek vhodd kantorist zalo oxem somzun tuji ‘fee’ vaddovchi nhoi. Svota kantaram ghoddchim.” “Mhonnchem? Machier gaitat tim kantaram, kantar gaitole ghoddina tor?” “Tiatrache tikettcher duddu vaddoileat tea porim tuje-i vichar vaddle mughe? Isvoran, mon’xank dennim dileant. Kaim zannank gavpacho tallo

‘Miss You Love’

Torekvar mogancho ek niyall J. P. Pereira Majorda, Gõy

Fattlea don vorsam modem Chitra Shirvaikar-an tin ‘audio albums’ nirmann kele. ‘Miss You Love’ ho tacho tisro ‘audio album’ zavn asa zantun mogacher adharit zaitim sundor kantaram asa. Sanddlolea moga vixim toxinch hansovpi gitam hea ‘album’-ant mellta. Cajy Pereira ani Elick hannim kantaranchim utram ghoddleant. Ho ‘album’ DVD-cher nirmann kela. Chitra Shirvaikar hannem digdorxit kela ani ‘album’-antlim kantaram tiatr machievoile kolakar ghevn ‘picturize’ keleam. ‘Album’-achi survat ‘I Miss You Love’ hea gita vorvim

Kezia suru korta. Cajy ani Chitra ‘Mog Tuzo’ hem git sador korta. Elick ‘Cheryl’ hem git mhuntta zalear ‘Mogan Tujea Zalam Pisso’ hem git Bushka ani Cajy gaita. Pisuddlolea mogak roddon ‘Kiteak Ghatlo Ghavo’ hem git Acacio pollovpeam somor dovorta. ‘Fokannam’ Velroy ani Chitra hannim gailolem ‘duet’ ani ‘Mogachi Nixanni’ Cajy Pereiran mhunttlolem git borim asa. Chitra anik ek git ‘Lozonaka’ mhuntta ani uprant Kezia ani Bushka borobor ‘Ixttagott’ ho ‘trio’

dila zalear, thoddeank kantaram ghoddpache ghunn dileat. Thoddeank donui vostu favo zaleat. Bore tiatr borovpi asat, punn tanche thaim tiatr digdorxit korunk zaina. Hea vellar, onnbhovlolea digdorspeancho adhar ghetlar, dubava viret te voir sorunk pavtat ani tiatr sudhronk zata. Punn toxem te korinant. Tankam loz vo unneponn dista. Her Konknni nattkuleancher nodor marlear ani Goa Kala Akademi Tiatr spordhent bhag ghetolea ani voir sortole (amateur) tiatristache tiatr pollelear, kitem tori amchea ‘professional’ tiatristank novem xikpa sarkem mellta. Tacho adav (faido) tannim kaddcho asta. Ani toxem kelearuch tiatr voilea dorjeche korunk xoktat” “Toxem te kiteak korinant?” “Tum tiatrak veta mughe? Tunch tankam kiteak vicharina?”

gavun ‘communal harmony’ hacher uzvadd ghalta. ‘Crazy Rosy’ ho Cyrus Berne hannem mhunttlolo ‘solo’ bhes boro zala. Tech porim Kezia ani Elvis hannim gailolem git ‘Tuncho Mhozo’ borem asa. ‘Y did u break my heart?’ hem xevottachem git Chitra Shirvaikaran bhes borem gailam ani chitrailam. Him sogllim gitam Kezia, Bushka, Flavia, Samenca, Nancy, Velroy, Acacio, Willy, Myron, John, Sydney ani Chitra hancher ‘film’ kelolim asa ani tannim ap-apli bhumika bhes bori kelea. Voir sorte songitkar Elick ani Elffio hannim hea ‘album’-ak songit dilam ani mon voddtta toslea songitan him kantaram nettoileam. ‘Editing’ ani ‘photography’ Patson Barbosa hannem kelea ani Gõyantle bore bore dekhave ghalun he DVD-k odik girest kelea.

Mhalgodde Tiatrist

Cruz Jazzwala

‘Multifaceted’ tiatr kolakar

Tachem sarkem nanv Baptist Cruz Noronha. Punn taka tiatr machier Cruz Jazzwala mhunnon pachartale. Tachea zolmacho ganv Siolim, Bardez Gõy ani to 3 May 1910 hea disa zolmolo. 12 vorsancho bhurgo astana to kantaram ghoddtalo ani gaitalo. Siolim-che igorjen to igorjechea karyavollimni bhag ghetalo dekun bhurgea Cruzachi lok apurbay kortale. Voir sanglam tea pormonnem taka kantaram ghoddpachi ani gavpachi sonvoy asli. To igorjechea karyavollimni aplim kantaram gaitalo. Vhodd zavnk laglo tedna tannem khell ani zagorui boroile. Ganvchea bhurgeank – cheddeank ani cheddvank – ghevn ganvant te dakhovnk laglo. Kantaram, khell, zagor hantunuch vell sarta mhunn Cruz Jazzwalachea avoyn ani bapayn taka Mumboi dhaddunk yevjilem. 1929 vorsa to Mumboint ailo ani sirvis sodpak suru keli. Sirvis mellche poilim taka ‘Goan Institute Hall’ Mumboi hangasor aplo tiatr dakhovnk sondhi mell’li. Tannem ‘Goan Institute Hall’ hantun aplo tiatr dakhoilo. Hea tiatran J. P. Souzalin hannem taka pollelo ani to bhurgo tiatrachea mollar boreponn haddtolo oxem J. P. Souzalin-ak dislem. J. P. Souzalin-an Cruz Jazzwalachi huxarkay pollovn taka aplea tiatrant bhumika korunk apovnnem kelem. Cruz Jazzwalachem rupnnem sundor aslem tea khatir J.P. Souzalin-an taka cheddvachi bhumika korunk vinonti keli. Tannem cheddvachi bhumika itli bori keli ki tache bhumikek lagon taka anik tiatramni bhag gheunk apovnnem ailem. Saib Rocha, Anthony de Sa, Rogaciano, Souza Ferrao ani Minguel Rod hanchea tiatramni cheddvachi bhumika korun tannem eka vordan apleak nanv melloilem ani dusrea vordan tiatr machi fuddem vochpak adhar dilo. Cruz Jazzwala ek vegllech torecho kolakar mhunttlear fott zanvchina. Kantaram xivay taka lok-gitamchi (folk songs) khub vhoddvik ani apurbay asli. Tannem zaite mande, dulpodam ani dusrim lok-gitam ghoddlolim ani lok-gitamchea mogyeank tannem dipkailole. 1934 vorsa ‘HMV Records’ hannim tache mande ani dulpodam ‘vinayel records’ hacher sador kelim. Him gitam itlim nanvlovkik zalim ki azun pasun him lok-gitam amchea lokanchea vonttamcher asa. ‘Mhozo poti Bombai gela, tacho usko mhaka zala’ hem lok-git Gõychea prot’tek kazaranchea dobajeak aikonk yeta. ‘Oh dhuve ghe, mhojea pottan dukhota’ hemvui lok-git tea kallar khub nanvlovkik zalem. Cruz Jazzwala-n zaite tiatrui boroile. Tachea kaim tiatranchim nanvam oxim asat – ‘Zagor’, ‘Mogan Kazar’, ‘Sukhi Zoit’, ‘Jivit Odruxtti’, ‘Dot Diumchi Vhoklek Nhoi Novreak’, adi. Tachea tiatram vixim uloita astana ‘Dot Diumchi Vhoklek Nhoi Novreak’ ho tiatr tannem tea kallar kaddlolo jea kallar vhoklek dot divop hem xoktichem aslem. Vhoklechea ghorcheam lagim dot diunk ghoddona zalear zaitim kazaram moddon vetalim. Oslea kallant cheddvak dot dinvche porompore add tannem ‘Dot Diumchi Vhoklek Nhoi Novreak’ ho tiatr boroilo. Cruz Jazzwala khorench unch vicharancho monis aslo mhunn kollon yeta. Cruz Jazzwala heram tiatristam von zaito vegllo aslo kiteak to songit zanna aslo. Hem songitachem xikxonn tannem Siolim-che igorjechea mestrichea koddlean ghetlolem. To igorjen solfam vachunk, borounk ani rebek vazounk xiklolo. Tea uprant aple huxarkayen to ‘trumpet’ vazounk laglo, ‘guitar’ vazounk laglo ani ‘drum set’ bhes borem vazounk laglo. Tachea ‘drum set’ vazovpachea bhov huxarkayek lagon taka Cruz Jazzwala hea nanvan vollkonk lagle. Cruz Jazzwala songit bhes borem zanna aslo dekun ani zaite pavtt tiatr machier haddunk favo toxe songitkar mellonasle dekun tannem tiatrachea mollar bhumika korpachi soddun tiatrak songit diupak suru kelem. To eka songit pongddacho fuddari zalo ani ho pongodd tiatrak songit diun tiatrachi seva korunk laglo. Cruz Jazzwala hachim lok-gitam azun poriant ‘All India Radio’-cher aikonk yeta. Aiz to amche modem na, punn tache dog put Julius Noronha ani Manuel Noronha Mumboint asa. He dogui put aplea pay bhaxenuch vhodd songitkar zalea. Eklo ‘keyboard’ vazoita ani dusro ‘guitar’ vazoita ani tantuntlean Konknni songit jivem dovrunk adhar dita. Cruz Jazzwala 10 Febrer 1974 hea disa hea sonvsarak ontorlo.

Tiatr machier vevsayek digdorspemni proves korchi goroz DanieL F De Souza.

Lekhok ani Ttikakar Tiatr suru zalear 121 vorsam bhorlim ani itlea vorsam bhitor amcho loukik tiatr mukhar vochot ravla. Ani azunui zaiti udorgot machier zanvchi asa hantun bilkul dubav na. Tiatr machier vevsayik babtin ek lambdig nodor lailear ek vevsayik digdorspean tiatr digdorxit korcho oxem dista. Amche Konknni machier ami polletanv ki ek tiatrist tiatr boroita, tiatrantlim kaim kantram apunn ghoddta, tantun apunn kantaram gaita, to tiatr digdorxit korta, to machier haddunk aplea bolsantle poixe korchita, adi ani ho ani her sogllo bhar aplea khandacher gheun bhonvta. Oxem zatoch zaite pavtt kaim koddem zaiteam her mhotvachea goxttincher tachem durloxk zaun tiarachea dorjeak

mar lagpachi bhirant nirmann zata. Dusrea bhasanchea nattkamni oxem zaina. Dor ektteak veglli zababdari vo karya asta. Ani vevsayik nodren zonn eklo ap-apli zababdari sambhalltat ani sogllem ttak-ttik zata. Aiz amche tiatr machier ek vevsayik digdorspi gheun tiatr machier haddunk ani tiatracho dorzo vaddounk ani to odhik lokpriya korchi goroz disan dis chodd disun yeta. Aiz jitle poi amchea Gõyant ‘commercial’ tiatr machier yetat tantle hatanchea bottamcher mezpa itlech digdorspi asat je ek tiatr khore nodren digdorxit korunk zannant. Choddxe amche tiatrantle kolakar tankam tanchi ‘script’ vo bhumikeche sonvad dile mhonttoch aplea monank suchta te toren te bhumika kortat ani kaim pavttim ek digdorspi porian tankam oxem-nhoi-toxem kor mhonn margdorxonn diunk xokona. Karann zorui to ek boro borovpi ani boro nott utorlo tor, to boro digdorspi astolo hacho bhorvanso na. Karann dig-

Ek digdorspi ‘direction’ ditana

dorxop ho ek vixoyuch vegllo. Punn khoim tori he babtin sudharonnam zaunk zai, bodol yeunk zai. He dixen survat zaun ek vevsayik digdorspi eka tiatracho bhageli zaunk zai zacho borpavolli babtin kosloch sombhond na, punn zachem khaxellponn fokt ek borpavoll hatin poddli mhonttoch ti favo te ritin digdorxit korpachem. Zorui vevsayik vo ‘commercial’ tiatramni hem disona punn Kala Akademin ghoddoun haddlolea ‘amateur’ tiatr spordhent hem dista. Dekhun he spordhent bhag ghetolea tiatramni zaiti ontor nodrek yeta.

Hanga vo vixoy spoxtt korunk mhaka don udharonnam diunk dista. Halinch hanvem tiatr pollelea tantun tim onnbhovleam. Poilem udharonn mhonnlear ; (i) ‘Eka ghoracho dekhavo dista. Sogllim ghorantlim mon’xam kasfis mhonnlolea porim nhesun astat. Tanchem nhesop itlem sundor, ki sogllim Aitarachea misak vochunk toyari kortat kai dista. Thoim ek gharachi vhoddil asa ti kas-fis nhesun ani unch khonttanche moche ghalun porian aplea hatan ek lamb boddi aslolo zhaddu gheun v o n t t i c h e r umkollttolo goirum saf korta tem nodrek dista.’

Mhoje nodren amchea chaltea dispott’tea jivitan khuinchi ghorachi vhoddil kas-fis kopdde nhesun ani unch khonttanche moche ghalun aplea ghorantlo goirum saf-suf korta zait? (ii) Dusrea eka tiatrant zache sumar 60 tori proyog zaleat. ‘Ek mod’deom vorgacho ho kuttumb. Ghoracho dekhavo choltana zanttim xapay-xamay aplea natram koddem uloitat. Tancho avoy-bapuy pordesant vavurtat. Ani thoim kitem tori duddvanchi khobor cholta. Natram kollegik vochunk bhair sortat, mhonttoch vell sokallcho zalo oxem nhoi? Okosmat kitem tori zata, (Fon-a velean bhasabhas zata kai dista) ani to zantto xapay nettan aplea bolsantlem duddvanchem pakitt kaddun aplea natvak koddkoddit sat hozar rupiya dita, je to taka poile diunk nakartalo’. Mhoje nodren; Khuincho mod’deom vorgantlo bospagari zalolo xapay aplea chaltea jivitan aplea ghorant astana pakittan 7 hozar rupiya gheun bhonvta? Asa konn?

Asle pasun zalear te khuim tori bhitor koboddant dovorlole astole. To tea vellar bhair thavn kaim bhitor ghorant yeunk na. Zorui tor tannem aplea natvak mhonnlolem, ‘baba rav bhitor vochun poixe gheun yetam’ zalear somzunk zatalem. Hanga donui udharonant digdorspeachi oskotay nodrek yeta. Aicho prexok nennar nhoi, taka sabar vostunchi thoddi bhov tori zannkari asa ani to bariksannem sogllem polleta ani aplem mot tharaita. Ek vevsayik digdorspi barik–motteam vostuncher aplem dhean dovortolo aslo ani hem chitr nodrek poddchem naslem. Gelea 121 vorsancho tiatracho itihas amkam sangta amcho tiatr proyog korun, noveo riti apnnavun tachi udorgot zalea ani hea panvddear pavla. To heach sthanar urunk zaina. Tannem fuddem uddki marun mukhar vochunk goroz. Hea khatir novenove proyog amche tiatr machier korchi goroz asa. Udorgot mhonnlear ek thambonastana keloli rit-

chal (development is a continuous process). Oxem zatolem tor tiatristamnich nhoi bogor tiatr pollennaramni hea vixim ugttem mon apnnaunk goroz ani eka-mekachea dhiran ani sohokaran hem udorgotik kam fuddem vochunk zai. Zo konn tiatr boroinnar fuddarak, aplo tiatr boroun to machier haddunk aplea xivay dusro vevsayik digdorspi vaprun ani tachi mozot ani margdorxonn gheun ek tiatr machier haddtolo, to dis tiatr mollar bhangaracho zatolo ani to aplem nanv itihasachea panamni sugur korunk pavtolo. Pavcho! TAG-n hantun motti bhumika khellpachi goroz asa. Adhunik ani u d o r g o t i k panvllam tiatr machier marunk tiatristank ut’tejon ani pattimbo diun tankam huskavpachi goroz. Amchea onnbhovi tiatristamni hacher

loxk diunk goroz. Chukintleanuch sudharnni haddpachi sondhi favta ani udorgotichi vatt ugtti zata! Zaunchi!


Turn static files into dynamic content formats.

Create a flipbook
Issuu converts static files into: digital portfolios, online yearbooks, online catalogs, digital photo albums and more. Sign up and create your flipbook.