21sept amcho avaz

Page 1

Ponnje<Sonvar, 21 Setembr, 2013<Mol ` 10.00<‘Air Surcharge’ ` 10<Panam 12

Herald

Amcho Avaz

t t

Amcho Awaz Sept 21_Layout 1 9/20/2013 8:36 PM Page 1

www.heraldgoa.in

Konknnint Poilench Rongit Satollem

PTI

Gõyant bond aslolem ‘mining’ suru zatolem? SC-int mahiti sador korunk sorkar befikir… StAnley vAz stanley@herald-goa.com

Ponnje: Mukhel Montri Manohar Parrikar hachea fuddarponna khala, BJP sorkarak Gõyche sot’ter yeun dedd voros soron gelem, torui Parrikar Shah Aiyog zanv CEC (Central Empowerment Committee) hannim sador kelolea topxilak (data) avhan divpi mahiti sador korunk xoklona. Gõyant kaidexi minam khonneo kitleo asat, hachi-i mahiti divpak Gõy sorkara lagim ghod-

MHOTVACHEM

Sorkar ‘shack policy’ fattim gheta - PAGE 3

Border Security Force hache nove soinik ‘Passing out Parade’ hea dobajeak, Sukraradis Humhama, Srinagar hangasor soput ghetana kaddlolo fottu

‘Fast-track courts’ fokt nanvache, nit diupachi goti unni Prosnacho fuddo korunk nitivevosthen asloleo rikameo suvato bhorpachi goroz

‘Fast – track Court’-ak yevkar - PAGE 4

Malaria-cher tabo dovrunk oddchoneo - PAGE 5

Bharat – Pakistan zhuzachi sonvsarak bhirant - PAGE 7

Novi Dil’li: Loingik ot’teachar sombondit keximni, ostorenk bego-beg nit mellchea pasot ‘fast-track courts’ vevharan haddlole. Punn ankddevari dakhoita tea pormonnem, her nitisobhamni bolatkarachea keximni nirnnoy diupache promann hea ‘fast-track courts’-anche poros odhik asat hem dison ailam. Janeran chalu kelole 6 ‘fast-track courts’ Agost 15, 2013 meren fokt 380 keximni nirnnoy diunk pavleat. Hachea urfatteak, 2010 vorsa 707 kexincher nirnnoy dilole, zalear 2011 vorsa 650 ani 2012 vorsa 547 bolatkarachea kexim sombondhan nirnnoy diunk ailolo. Hea vorsa, unne-odhik tin mhoineancho kall urlolo astana, ‘fast-track courts’-ank voir dilolea

ankddeam meren pavop kotthinn astolem. Azun meren, hea 6 nitisobhamni mhoineak (Agost meren) sumar 48-50 kexincher nirnnoy diunk aileat. Gelea vorsachea ankddea meren pavchea pasot, 2013 vorsachea urlolea disamni hea ‘fast-track courts’ank sumar 300 kexincher nirnnoy diunche poddtole. Hem tankam ek kotthinn karya astolem, karan Setembr te Dezembr meren fokt 82 kamache dis asat. Hea 6vui ‘fast-track courts’-ank chodd vavr poddtolean vaddlole gotin nit diupachem karya fattim poddlam, oxem sutramni sanglem. 2012 vorsache akhrek, 1,400 bolatkaracheo kexi urloleo. Heo urloleo kexi, ani hea vorsa nond zaloleo kexi

hea 6 ‘fast-track courts’-amni vanttun diloleo. ‘Fast-track courts’ bosounchea adim, heo kexi sadhe nitisobheo polletaleo, zoim 70 von odhik nitidar asle. Disa-dispottim kexi aikonk yeta aslolea karann bolatkar kexincho nirnnoy vinnem urpacho kall (pendency period) unno zala asot, punn dor eka nitisobhe khala unnech 300 tori kexi aslolean thoimchea nitidarancher tacho dobav poddonk lagla. Toxench, hea prosnacho fuddo korunk nitivevosthen asloleo rikameo suvato (vacancies) yogeoponnim bhorunk goroz asa. “Hea ‘fast-track courts’-ancher chodd bhar poddla. Soglleoch kexi tanche lagim aileo zalear tanchean 2rea Panar Vach

• Bekaidexir ‘mining’-ant guntloleam virudh Parrikar sorkaran kainch karvay korunk na. • Min chodd uspilolea babtint toxench bekaidexir ritin niryat kelole babtint sorkaran komponeam koddlean koslich duddvanchi vosuli keloli na. • Ek vorsa poros odhik kall sot’ter ason poryan, Parrikar sorkar Gõyant khoincheo khonneo kaidexir asat hachi yadi (list) sador korpak xoklona. • 10 mhoineam uprant Parrikar-an Nitidar Khandeparkar Somiti borkhast (dissolve) keli, punn ti ostitvant astana te somitik kosloch sohokar divnk na. • Shah Aiyog ani CEC hannim bekaidexir ‘mining’-acher sador kelolea avhalak Parrikar-an avhan (challenge) divpi yachika sador korunk na. • Gelea Setembrant Gõychea minam khonnincheo ‘mining leases suspend’ kortana apunn hea bond keloleo sogllea khonninchi topasnni ani chovkoxi kortolom mhonnlolem, punn khoreponnim topasnni vo ‘mines’ khatea koddlean koslich chovkoxi korunk na. • Gõyche porjechea hita vixim koslech durdrixtticho nirnnoy gheupak xoklona, hem Parrikar sorkaran sador keloli ‘affidavit’ pollelea uprant sid’dh zata. Sod’deak tori ‘Supreme Court’-an minam khonnincho karbar ani tachem niyontronn Parrikar sorkarachea hatant dinvcho nhoi.

2rea Panar Vach

Vaskuche sabar tornatte bepot’to,Yasinan fuslaun Pakistan-ant vheleat oso arop zata

Asia-ntli poili Medical College, Gõyantlem Escola Medica Cirurgica da Goa, hantuntleo moladik voizuki vostu ‘Goa State Museum’ hantun dovortole

Adlem Escola Medica Cirurgica da Goa. Atamchem Entertainment Society of Goa

unk tharailam, karann tancho vapor zaina astana ‘Dean’-ache kocheri bhair tim bexttinch urlolim astat. “Amkam raj’jeachea

Adv. Prashant Bhushan-an Supreme Courtant manddlole mud’de…

nem Sorv Unchle Nitisobhent (Supreme Court) sanglem ani sod’deak tori Gõyant ‘mining’ suru korunk dinvchem nhoi, oxi vinonti kelea. Gelea vorsa Setembr mhoineant Gõyant choltolea bekaidexir ‘mining’ vevsaya vixim Shah Aiyogacho avhal (report) ailea uprant, Goa Foundation sonvsthen Sorv Unchle Nitisobhent yachika (petition) dakholl keloli. He yachikecher gelea Mongllara thavn neamit rupachi aikovnni suru zalea. Goa Foundation sonvstheche votin Adv. Prashant Bhushan hannem gelea Mongllara yuktivad (arguements) kelo. Adv. Bhushan hannem yuktivad korta astana, Shah Aiyog ani CEC hannim sador kelolea apaplea avhalamni nomud keloleo kaim mhotvachea mud’deancher uzvadd ghatlo. Tech porim, hea mhotvachea avhalantlea suchovnneancho-i addavo (summarised) ghetlo. Adv.

Yasin-achem Vasku ‘connection’ sid’dh zalem!

Voizuki itihasacheo vostu pollounk melltoleo

Ponnje: Goa Medical College and Hospital-an upcharak ailolea Purtugez soinikanchea pasot vapurlole bhangran nettoilolea kanxeam ani kopam borabor, xekdde adle itihasik vostu atam lokamni pollounchea ani ‘Asia’-chea voizuki itihasak onnbhovchea pasot raj’jeachea ‘museum’-an dovorpachi yevzonn asa. Raj’jea sorkar choloitolea Goa Medical College and Hospital-an, tannim sambhallun dovorloleo itihasik vostu raj’jeachea ‘museum’-ak di-

donk na, oxem Goa Foundation sonvsthecho vokil Prashant Bhushan han-

‘museum’-a lagsan chitt mevlea ani te hangasorle kaim vostu vhoronk toyar zaleat, karann teo ‘Asia’-

2rea Panar Vach

Amcho AvAz Protinidhi

Ponnje: Bharat-Nepal ximecher ottok (arrest) kelolo ‘Indian Mujahideen’ he akantvadi songhottnecho marekar akantvadi Yasin Bhatkal hachem Vasku-Kanttem Baina hangasorui ‘connection’ aslolem mhonnpachem ugddapem zalam. Vasku vattharantlea 10 tem 12 tornatteank fuslaun akantvad korpachea proxikxonnak phattoileat mhonnpacho dubav hangache nagrik porgott’tat. Hea tornatteam modem Vaskuchi Mariyam Bi he ostorecho 23 vorsacho cheddo bepot’to asa mhonnpachi tokrar Ratnagri-Maharaxttr pulis chouker nond zalea. Hea vixim Gõy pulisam koddei

tokrar keloli, punn sthanik pulisamni tacher aplem durlokx kelem. Hea vixim odhik mahiti mell’lea tea pormonnem, Yasin Bhatkal 2009 vorsa Vasku yeun gela mhonnpache purave mell’leat. Vasku xarant Yasinache khupuch adhari kam kortat. Yasinak adhar korpeamni ani tanche familin Vasku Kanttem Baina

hangasor Musolmananchem ek dhormik sthanui bandlam. Hem dhormik sthan bandpa khatir lagta to duddu Yasinachea ghorcheanich dilolo. He dhormik sonvsthechi sorkaran dilea ti man’neotai rod’dh korchi mhonn, kaim sthanik tornatteamni ek tokrar poryan lagu zatolea khatea kodde keloli asa. Punn, atam meren tacher kainch karvay zaloli na. Yasin 2009 vorsa Vasku xarant yeun gelea uprant kaim sthanik tornatte bepot’to (missing) zalet mhonnpachem nodrek ailem. Xarantle 10-12 tornatte bepot’to asun, tancho pot’toch laglo na. Punn, uprant te tornatte aplea kaim khasgi kamank lagon pois geleat astole

mhonnpacho loka modem somzut zalo. Punn, hea bepot’to zalolea tornatteam modlea kaim tornatteanchea ghorcheamni, he bepot’to zalole tornatte Yasin-an tankam fuslaun vheleat mhonnpacho dubav porgott kortat. Bihar raj’jeant thavn 2010 vorsa oxech Vaskunt kama khatir ailole 4 tornatte oxech toren ani auchit koxe loka modle bepot’to zalole. Tea vellar Yasin-acho bhau Riyaz ani Iqbal hanche kodde hea 4 bepot’to zaleat tea tornatteancho sombhond ailolo. Bhorpur duddvanchi axea ani ‘luxury’ jieopachi axea dakhoun hea tornatteank fuslaun vheleat mhonnpachokhup zannamni dubav porgott kela. Kanttem-

2rea Panar Vach

Gõyam bhaile kamdar

Mukhel Montri Gõykarank xittkaita MG-cho vistar korpacho nichev - PAGE 9

Vishwas Gaokar Gõychea futtbol pongddacho novo ‘coach’ - PAGE 11

tomAzinho cArdozo Candolim, Gõy

Gõyche Mukhel Montri Manohar Parrikar halinch eke potrokar porixodin uloitana potrokarachea eka prosnak zabab diun mhunttlem “Onollkhea mon’xank ami ghorant vavrak dovortanv vo ghor tankam bhaddeak ditanv tedna ami tea mon’xam vixim chotrayen mahiti kaddina ani taka lagon zaite pavtt choryeo ani khun zavpak pavta”. Tea khatir on-ollkhea mon’xank ghorant vo dhondeant dovorche poilim pulise koddlean tanchi sarki mahiti kaddunk Mukhel Montrean Gõykarank ulo marlo. Mukhel Montrean zo husko dakhoila to khoro asa ani zaite pavtt nagrikanche bezababdarek lagon naka zaloleo ghoddnneo ghoddta. Ek pavtt kosli-i dharunn ghoddnni ghoddlea uprant poschatap (repent) korpant kosloch faido na. Tea khatir Gõykaramni on-ollkheank aplea ghoramni ani dhondeamni proves diunchea adim chotray ghetlear khub

borem zatolem. Gõychea somazant ani odik korun niz Gõykaranchea jivitamni halinchea kallar zaiteo oddchonneo yeunk lagleat. Heo oddchonneo tancheach allxiponnak lagon ghoddtat hantun dubav na. Zaitea ghorabeamni halinchea kallar ek kamdar dovorpachi pod’dot zalea. Punn ghorantlem kam korpak – ghorachi saf-sufai, jevonn khann randop, adi – zanna aslolim kamdaream sompeponnim mellona. Anik upay na zavn Gõyam bhailim kamdaream haddun zaitim Gõykaram apli goroz bagoita. Halinchea kallar ghora sorvbhonvtim ek lhan vo vhodd bag (garden) korpachi sonvoy zalea. Punn te bagent zo vavr korunk zai to korpak amkam dusre monis zai. Bagimni vavurpi choddxe monis aichea kallar mellta te Gõykar nhoi, punn Gõyam bhaile. Nailaz zavn hea on-Gõykar kamdareank sirvisek dovorchech poddta. Anik oxim zaitim kama asa jim amchea sodanchea jivitan khub mhotvachim asa. Hantuntlim kaim kama

mhunttlear ‘plumbing’, ‘electricity’, ‘carpentry’, ‘painting’, adi jim kama ghorabeamni korchinch poddta. Punn himvui kama korpak Gõykar kamdar mellpak khub kotthinn zata. Kama korpachim korinastana dovrunk zaina ani tea khatir Gõyam bhailea kamdarank gheunuch tim korchim poddta. Gõykarancher ailole he poristhiticho barik niyall kelear oxem dista ki aiz Gõykaranchem jivit sorollponnim (smoothly) choltelem zalear hea onGõykar kamdareanchi amkam soktichi (compulsory) goroz asa. Hea onGõykar kamdareamni kosleach

karannak lagon kam korpachem bond kelem zalear zaitea Gõykaranchea ghorabeamni dhandoll zatoli. Heach karannak lagon Gõyam bhaile kamdar Gõykarank fokt gorjeche na punn faideache-i asa. Oxem aslem zalear poriant hea mon’xank nokrek vo kamak dovortana vo ghorant ravonk ghor bhaddeak ditana Gõykaramni chotrayen ani zababdaren vagop khub faideachem zatolem. Lagxilea pulis ‘station’-acher vochon oslea kamdareanchi pulise koddlean mahiti kaddli zalear ani tea uprantuch tankam ghoramni ani dhondeamni nokrek vo bhaddeak dovorle zalear zaitim vignnam nivartolim hantun dubav na. Jedna ho husko amchea Mukhel Montrean uktto kela tedna tachea sorkaranui hea vixim upay gheun gorjek poddlolea Gõykarank adhar dium yeta. Koso to niyall korum-ia. Sorkaran ek kaido korcho ani tea kaidean je on-Gõykar Gõyant oslea kamak ravunk yevjita tankam adim fuddench ‘register’ korche. Te lok Gõyant

yena fuddench tanchi soglli mahiti gheun tankam ek ‘certificate’ vo ‘card’ diunchem. Oxem kelear ti ‘certificate’ vo ‘card’ jea kamdaram lagim asa, tachi sorkaran chovkoxi kelea mhunn provar zatolem ani tea kamdarak Gõykaramni ghorant vo dhondeant nokrek dovorpak sompem zatolem. Sorkar hacher vichar korit kai? Itlench nhoi Mukhel Montrean anik ek mhotvacho dubav uktto kelolo asa. Dusrea prantantle opradi lok, kaideachea chopkeantle vattaunche khatir, Gõyam yevn rabito korta mhunn. Hi motti gombir ghoddnni asa. He opradi lok Gõyam tanchea famili sangatak vo ixttam mitram sangatak ravon aplea prantamni kelolea opradanchi khast vattaunk sodta. Oxe zaite opradi Gõyant asa hantun dubav na. Tea khatir prot’tek nagrikan chotur ravop ani oslea opradeanchi zannkari aslear tabortob pulisek kollovop mhunnchench ami nagrikamni amchem kortovea (duty) pall’lem oxem zatolem. Gõychea so 2rea Panar Vach

Vat


Turn static files into dynamic content formats.

Create a flipbook
Issuu converts static files into: digital portfolios, online yearbooks, online catalogs, digital photo albums and more. Sign up and create your flipbook.