22 june avaz

Page 1

Ponnje<Sonvar, 22 Jun, 2013<Mol ` 10.00<‘Air Surcharge’ ` 10<Panam 12

Herald

Amcho Avaz

t t

Amcho Awaz June 22_Layout 1 21/06/13 8:07 PM Page 1

www.heraldgoa.in

Konknnint Poilench Rongit Satollem

Uttarakhand-antli buddtti thambona…

Lokak salvar korpacho vaur vegan cholta MHOTVACHEM

Luizinho Faleiro-k Kongres-ant ‘promotion’ - PAGE 3

Osleo-i ostoreo asta - PAGE 4

Meloleancho ankddo 200 odhik, hozaramni lok bepot’ta Dehradun(PTI):Uttarakhand rajyant buddtti yevn thoim oddchonneank sampoddlolea lokak salvar korpache proitn khupuch vegan chalu asat.Uttarakhandantlea Kedarnath ani Badrinath vattharamni sumar 9 hozar lok he buddtteche oddchonneank sampoddla, ani ho oddchonneank sampoddlolea lokanncho ankddo unch vochpak xokta, oxem sorkari odhikari sangtat. Hea lokak salvar korpa khatir kendr sorkaran Sukrara sokallim anik 40 ‘helicopters’ phattoileant, ani tantun aslole jovan lokak salvar korpachea proitnamni gunthleat. Kedarnath vattharant oddchonneank sampoddlolea lokak salvar korpacher chodd bhor ghatla,

karann thoim sumar 250 lok addkollun urleat.Hea sogllea lokak kaddun surokxit zagear pavoilea uprant, Badrinath vattharantlea lokak salvar korpak he fovjentle jovan vetole, oxem odhikari sangtat. Badrinath hangasor sumar 9000 lok udkachea hunvarak lagon hanga-thoim addkollun urlolo asa.Lokak salvar korpache protn egdomuch veg gheta astanch, hea rajyacho mukhel sochiv Rakesh Sharma hannem khobram sonvsthank sanglem, he buddttek lagon moronk pavpeancho ankddo anikui vaddpachi xokyotai asa. Bharat-acho xetki montri Harak Singh hannem,”Hea ‘millenium’-antli hi ek khupuch dukhest ghoddni zavn asa,” oxi protikriya ugttaili.”Hea vattharant jem

kitem ghoddlam tem nittayer ghalunk amkam 5 vorsam odhik kall lagtolo. Kedarnath vattharant

khupuch vhodd luskonn zalam, ani tem luskonn bhorun kaddpak khupuch tras poddttole,” Harak hannem

Gõyant ‘terrorist attack’ zavpachi bhirant

sanglem.Rawat zannem Kedarnath vattharak bhett divn thoim sumar 5 voram sarlim, tannem thoinchea

AMcHo AVAz PRoTiNiDHi

Fokt 6 mhoinean khatir … Advanik Prodhan Montri zaunk zai aslo - PAGE 5

Xikxonnik mollar Gõy 21vea panvddear - PAGE 9

chem nustem mari khatem, ‘captain of ports’, ‘river navigation department’ hea doriyant ani doriya sombhondit aslolea khateank goroz teo kallji ghevpacheo suchovnneo keleat.Somdirant aslolea bottink toxench ‘off shore casino’ hancher vaurpi kamdarank ‘alert’ ravpache nirdex dileat. 2rea Panar Vach

sorkaran dila, torui hangacho mukhel montri sangta tea pormonnem ho ankddo kitlo tori odhik asa.”Hangasor vatavronn nitoll zavn sogllem mekllem zalea uprantuch amkam kitlo moron geleat tancho khoro ankddo thavo zatolo,” oxem mukhel montri Vijay Bhuguna hannem khobram sonvsthank sanglem. IAF-an atam meren thoim oddchonnenk sampoddlolea lokak salvar korpa khatir Mi-17 pod’dotichim 20 ani dusrim unchlea dorjeachim 17 helikoptteram vavrak layleant.Tannim atam meren 1,500 lokacho jiv salvar kela.Sumar 7 hozar IAF ani ‘Border Roads Organisation’-ache jovan Uttarakhand rajyant lokak salvar korpachea vavrant gunthleat.

Niraxi amdaranchi Parrikara kodde bhasabhas

Kinare bhagamni kallji gheunk sorkarak xittkavnni Ponnje: Dokxinn Bharatantlea doriya kinare bhagamni ‘Lashkar-e-Toiba’ hea pongddachea akantvadeancho hol’lo zavpachi bhirant asa, ani taka lagon Gõychea doriya kinare bhaganchi koddok kallji ghenvchi, oxi xittkavnni Kendrantlea CID khatean Gõy sorkarak dilea.Gõychea kinare bhaganche surokxechi kallji gheiat, oxem kendr sorkaran hangachea sthanik sorkarak suchoilam.Haka lagon mukhel montri Parrikar-an Gõychea mukhel pulis odhikareanchi boska ghevn tankam Gõyche surokxe vixim mahiti divn, pulis odhikareank goroz teo suchovnneo keleat. Gõy rajyacher akantvadeancho hol’lo zavpachi xokyotai asa mhonnpachi khobor khori, oxem Parrikar-an sthanik potkaram kodde uloitana kobul kelem.Hea vixim mahiti ditana DGP O. P Mishra hannem mhonnllem, “Gõychea doriya kinare bhagamni aslolea sogllea pulis choukencher koddok bondabost kelea.Tech porim akantvadeancho auchit hol’lo zalear tannim kitem korunk zai hea vixim pulisank goroz teo suchovnneo dileat.Ho proxn desache ani Gõyche surokxe babtint khupuch nazuk aslolean, odhik mahiti amchean dinv nezo” DGP Mishran sanglem. Pulis khateantlo ek unchlo odhikari hea vixim sangta tea pormonnem, akantvadeam koddlean hol’lo zavpachi xokyotai asa mhonnpachi xittkavnni kendrantlea CID khatean ‘coast guard’ pulisank diloli.Tea pormonnem, sthanik pulis khatean Gõy-

dhormik sthanachea azubazuk aslolea bilddinganchem ani ghoranchem zalam tem luskonn pollevn khupuch usko porgott kelo.”Hangasor aslolim dhormik sthanam ximitereo zaleat, lokacheo meloleo kuddi soglle kodden ximpddon poddleat. Thoim fokt bhokti korpache zage surokxit asat,” oxem khonti bhorit zavn tannem dukhest tallean mhonnllem. Hozaramni lok hea vattharamni buddtte udexim hanga thoim lotton gela. Hozaramni billddingam ani ghoram konsllon geleant. Mollbar kallim-kitt kupam aplem dhampnnem ghalun asat, ani tantuntlean ek sarkho ghogeamni pavs vot’ta.He buddttek lagon morpeacho odhikrut ankddo atam meren 150 mhonn

Ponnje(AAP):Mukhel montri Manahor Parrikaran sod’dea kaim kherit amdaranchea montdar songhancho vikas korpa khatir khupuch gombhirtayen panvlam ubharpak chintlam.Parrikaran gelea Budhvara Gõychim tin mhotvachim khatim aslolea montreanchea odhikaream kodde meklleponnim cheorcha korun vikas kamank survat korpa khatir tankam goroz teo suchovnneo dileo. Porvorecho amdar Rohan Khaunte, Divcholecho Naresh Sawal ani St.Andre motdar songhacho Vishnu Wagh hankam Parrikaran Budhvara disa svotontr ritin bhett korun tanchea sangata veg-veglleo boska ghetleo.Hea boskamni ‘Goa Infrastructure Development Corporation’, Bhovxik bandkam khatem ani ximpnnevolli khatem hea tinui khateantlea unchlea odhikaream kodde hea tinui amdaram sangata cheorcha keli. Khaunte, Sawal ani Wagh hanche sombhond mukhel montrea kodde egdomuch bore asat, punn kaim heram karannank lagon te Parrikar-acher niraxi asat.Khas korun ‘Griha Adahar’, Kanyadhan’ ani

“Amkam kaim amdarank sot’ter aslole montri kuxix dovortat mhonnpacho vixoy ami Parrikar-ache nodre samkar haddlo.Parrikaran Divcholechea vikas kamancho addavo mhoje koddlean aikon ghetlo, ani kaim mhotvachim kama korun kaddpa khatir lagu zatoleam odhikareank suchovnneo keleo.Atam he sorkari odhikari him kama veginuch kortole oxi mhoji opekxa asa.” -Naresh Sawal, AmdarDivchole

“Mukhel montrean oxe toren boska gheun amcheo oddchonneo zannam zavn ghetleo zalear, amkam vaurpak khupuch ut’tejon melltolem.Tech porim amchea motdar songhamni choddan-chodd vikas kama zatolim.Mhoje kodde vikas kamanche khupuch prostav asat.Hea kamanchi hanv ek mott’tti ‘file’ gheunuch bhonvtam.Amche koddlean amcheam motdar songhancho vikas zanvcho oxi lokanchi opexa asta.” -Vishnu Wagh, Amdar-St. Andre

“Parrikaran poilech pavtt Porvore-chea vikas kama vixim mhojea sangata boska gheun cheorcha keli.He boske udexim mhaka khupuch somadhan mell’lem.He boskecho kitlo meren foll mhojea motdar songhak mellttolo, hachi ‘Ladli Laxmi’ hea yevzonhanv vatt polleun astolom.” neancho labh mell’loleank potram -Rohan Khaunte, Amdar-Porvore vanttpachem kam kaim BJPchea kaim montreamni kelem.Haka lagon he amdar bejar zalole (summary) Vishnu Wagh hache asat.Ami hea motdar songhanche samkar thoim hajir aslolea amdar astana, amkam kuxik odhikaream koddlean dovrun heram pokxantle kaim mo- ghetlo.Mukhel montri Parrikaran nis him potram vantt’tat, oso hea oxe toren apnnank apoun haddun Divchole ani Porvore-chea am- tech porim motdar songhamni zadarancho xinn asa.Ami amcho vpi vikas kamancho addavo ghetlo tenko sodanch hea sot’ter aslolea mhonn, he tegui amdar egdomuch sorkarak dila.Punn amkam kuxik khoxi zale. Tannim Parrikarak dhindovortat, oxem Sawal ani Khaunte vaslo.Hea tegui amdaranchea mothannim dogaimni Parrikarak san- dar songhank lagu zavpi proxn je glem. tannim Parrikara samkar Itle mozgotim,Parrikaran St.An- manddlole, te apunn soddoitolem dre motdar songhant zavpi veg- mhonnpachem axvason Parrikaran vegllea vikas kamancho addavo tankam dilem.

Buddtti viximchea ‘Flood Bill’-ak kaim prantancho virodh Buddtti yeun desant luskonn zata tem unnem korpak ‘Flood Bill’ toyar kelolem taka zaitea prantamni virodh kelo. Gõy 162 kotti rupia onudanachi vatt polleta - PAGE 11

Somplolea mhalgoddea tiatristancho ugddas -PAGE 12

Novi Dil’li 21 Jun (PTI): Uttarakhand hea prantan buddtti yevn sogllem nisontton zalam tem dolleank dista, punn 38 vorsam adim buddtteanchem luskonn unneant unnem korche khatir ek ‘Model Flood Bill’ toyar kelolem tacher zaitea prantamni virodh kelo. Hem ‘bill’ ‘Central Water Commission’ hannem 1975 vorsa toyar kelolem ani taka sogllea prantamni tenko diun pas kelolem zalear aiz jitlem Uttarakhandan luskonn zalam titlem zanvchem naslem. Tem ‘bill’ pas zalolem zalear odhikareank hok’k astolo aslo lok ravpi ghoram jim buddtti yevpi zageancher

asa tim kaddun dusre suvater ghalpak. Tea kallailo Kongres sorkar hache ‘Congres Working Committee’-n hem ‘draft bill’ tanchim suchnnam magpak sogllea prantank dhaddlolem. Punn Bihar, Uttar Pradesh ani West Bengal hea rajyamni tea ‘Draft Flood Bill’ haka virodh kelo sangon ki lok ravpi ghoram kaddlim zalear uprant ghoram naslolea lokanchi suvida korunk kottinn zatolem mhunn. Tanchi anik ek bhirant asli ani ti mhunttlear kendr sorkaran tankam favo tea duddvanchi mozot kelina zalear tankam tem ‘bill’ vevharant ghal-

pak khub kottinn zatolem aslem. Halimchea kallar oxeo zaiteo suvato asa jeo sokoilea vattaran asa ani zoim buddtti yevpachi xokeotay asa, toslea suvatancher ‘commercial development’ korche khatir mhunttlear ‘building’-am, ‘market’-am, adi bandche khatir dilolim asa. Thoddea rajyamni hea ‘bill’-a vixim kendr sorkarak kosloch zabab porian dhaddunk na. ‘Flood Bill’ vevharant ghatlem zalear odhikareank sokol vattarant asloleo suvato (low lying areas) fulam bhagi ani khellpachim mollam korunk

zavpachem, mhunnchem tea zageancher lok ravcho naslo ani buddttek lagon itlim mornnam zatat tim zavnk pavchimnaslim. Manipur ani Rajasthan him donuch rajyam soddlim zalear anik khoimcheach vidhan sobhamni ‘Model Bill on Flood Plain Zoning’ manddunk na. Zorui Manipur rajyan hem ‘bill’ 1978 vorsa pas kelem punn azun pasun buddtti yevpi suvato khoimcheo teo ‘mark’ korunk na. Rajasthanan hem ‘bill’ pas kelam punn azun vevharant ghalunk na. Rajya sorkarancheo magnneo monan dovrun hea ‘bill’-antle kaim nem bodol korun hea ‘bill’-acho

novo ‘draft’ kendr sorkar sogllea rajyank dhaddunk sodta mhunn ‘Union Water Resource Minister’ Harish Rawat hannem halinch ‘Ganga Flood Contro Board’ hache bosken sanglem. 38 vorsam zalim torui punn hea ‘bill’-ak rajyancho favo toso tenko mell’lona punn urfattench halimchea vorsamni ‘low lying areas’ hea zageancher zaitim bandkamam zaleant ani zaite pavtt hea bandkamank rajya sorkaran poriant sohokar dila. ‘Model Flood Bill’ hache pormonnem tin ‘priorities’ hancher adarun hem ‘bill’ toyar kelolem asa.

Priority 1: Hea zageamni ‘defence installations’ udyog dhonde ani bhouxik souloti zoxe porim hospitolam, bhizli utpadon, vimantollam, railway stations, adi asa. Heo suvato khoreponnim unch suvatancher asa ani fattlea xembor vorsank buddtti yeun tankam mar bosonk na. Priority 2: Heo suvato zoim bhouxik sonvstho, sorkari kocheri, xikxonnik sonvstho, bhouxik vachnnaloy ani lokak ravpachim ghoram. Hea suvatancher jem bandkam zatolem tantun ek sokticho nem astolo ani to mhunttlear ghoranchea khambeanchem bandop buddt-

tek moddunk ghoddona tosle astolem. Priority 3: Hea zageamni fulamcho bhagi, khellpachim mollam osleo sovloteo astoleo zantun zhaddam rovop ani poryavoronn xudh korunk boreak poddtolem. He zage osle zavn asa zhoim sompeponnim buddtti yeum yeta. Zannkar sangtat tea pormonnem oslea ‘bill’achi taktichi goroz asa. Fattlea 38 vorsank hea ‘bill’-an zoim sudharonnam korpak zai tim korun tem pas korun vevharant ghatlolem zalear Uttarakhandan aiz itlem nisontton zaunchem naslem.


Amcho Awaz June 22_Layout 1 21/06/13 8:03 PM Page 2

Ponnje<Sonvar, 22 Jun, 2013<

Ganv-ganvamni

Amcho Avaz

Mopa vimantoll rod’dh korat

Kongres-acho Mopa vimantollak virodh na! Khasdar Shantaram Naik spoxtt korta

Fr. Eremito Rebello hachi magnni Amcho AvAz Protinidhi

Ponnje: Gõy rajyant Dabole hangasor nagri vimantoll astana, Mopa hangasor bandpak yevjitat tea ontoraxttriya vimantollachi goroz na. Sorkarachea hea durdoivi nirnnoyak lagon tacho khupuch vaitt porinnam Gõyche arthik sthitir zatolo. Mopa vimantollak lagon hozaramni Gõykar bekarichea sonkhottak sampoddtole. Taka lagon ho Mopa vimantoll bandpacho prokolp tabortob rod’dh korcho, oxi magnni Goans For Dabolim Only he ap-vaurpi songhottnecho nimontrok Fr. Eremito Rebello hannem kelea. GFDO-chea vaurpeamni gelea Somara Ut’tor Gõycho khasdar Shripad Naik ani St. Andre-cho amdar Vishnu Wagh hanchi bhett gheun hem Mopa vimantoll zalear Gõykarank hea vimantolla udexim koxe toren luskonn zatolem, hachi sovistar (detail) mahiti dili. Gõychea fuddara khatir Dabole aslolem vi-

Amcho AvAz Protinidhi

mantoll egdomuch yogeo oxem asa. Tech porim vaddtte bhonvddekaranche sonkhek fuddo korpak poryan hem vimantoll ut’tom asa. Mopa vimantoll zalem zalem zalear khupxea lokache vevsay bond poddon bekaricho proxn nirmann zatolo. Novea vimantollachem dhoronn tharaitana, sorkaran Gõyche porjek visvasant gheunk nant. Hea novea vimantollacher sorkaran ‘public hearing’ gheunchem, oxem sangon poryan sorkaran tacher durlokx kelem. Mopa vimantollacho vixoy sorkar utthavollin fuddem vhorpacho proitn korta, ani to chukicho zavn asa. Gõyant Dabole ek ontoraxttriya vimantoll astana anik ek ontoraxttriya vimantoll bandun haddop khupuch chukichem zavn asa, oxem mot sonvsar bhorchea zannkaramni manddlam. Gõychi protima (image) fattlim sabar vorsam thavn sonvsarantlea lokachea monamni asa, ti hea Mopa

2

vimantollak lagon noxtt zavn vetoli, Gõychi arthik ani somajik sthiti puray toren nopoit zatoli, oxem GFDOchea vangddeamni Wagh ani Naik-ak iskuttaun sanglem. Gõyant Mopa vimatollachi rochnnuk korpacho hetu monant dovrun sorkaran Gõykarancho fuddar kallokhant xevttipacho vichar choloila, oxem hangachea nagrikank spoxtt zalam. Gõykarank ekuch vimantoll puroxem asa. Hea vixinchem spoxttikoronn Gõyant vaurpi NGO hannim kolloilolem asa. Taka lagon sorkaran vell vogddai nastana Mopa vimantollacho prostav rod’dh korcho ani sorkarak zata tem arthik ani mansik luskonn thambounchem, oxem Fr. Eremito Rebellon sanglem.

Ponnje(AAP): Kongres pokxantlea kendriya fuddareamni Mopa

vimantollak kednach aplo virodh korunk na. Dabole vimantolla sangata Mopa vimantoll zanvchem oxi Kongres pokxachi spoxtt bhumika asa. BJP sorkaran poryan Dabole ani Mopa him donui vimantollam aschim oxem sanglam. Taka lagon Mopa hangasor bandhunk sodtat tea ontoraxttriya vim a n t o l l a k kosleoch addkolleo nant, oxem Rajya sobhecho khasdar Shantaram Naik h a n n e m potrkarank sanglem. ‘Goans For Dabolim Only’ hacho nimontrok Fr. Eremito Rebello hannem Mopa proxnacher apli bhett ghetloli ani tea vellar apnnem taka Kongres pokxachi hea proxnacher kitem bhumika asa hachi spoxtt makhit diloli, oxem khasdar Naik hannm mhonnllem. Mopa vimantollak zavpi virodh ho fokt Saxtti-chea lokam koddlean zata, hi gozal kaim

potrkaramni Shantaram Naik hache nodrek haddli tedna, tannem hi gozal sot mhonnpachem mandun ghetlem. Fokt ek Saxtti taluka soddlo zalear, Dokxinn Gõyant khoincheach ganvcho lok Mopa vimantollak virodh korinant. Faleam Ut’tor Gõycho lok Dabole naka fokt Mopach zai oxem mhonnpak xoktat? Oso proxn korun, Khasdar Naikan sanglem, Gõyant Dabole ani Mopa him donui vimantollam aslim mhonn kainch horkot na, oxem zannkaramni hea adinch aplim motam dilolim asat. Ani taka lagon Mopa vimantoll zavapa khatir rosto mekllo asa, oxem tannem ugddapem kelem. Mopa ani Dabole him donui vimantollam Gõyant aschim mhonn Gõyche mukhel pokx BJP ani Kongres hanchi manyotai aslolean, Mopa vimantoll bandpak oddchonneo uprascheo nant, oxem khasdar Shantaram Naik hannem xevttak sanglem.

Aspoticho hixeop diyat! Anik ektto ‘mining mafia’ Zimbabwe pavlo Amcho AvAz Protinidhi

Lok protinidhink Agost 1 meren mud’dot Amcho AvAz Protinidhi

Ponnje: Gõychea sogllea lok protinidhimni toxench bhovxik sevokamni (public servants) tanche aspoticho (properties) topxil yeta ti Agost 1 meren dinvcho, oso adex Gõy rajyacho Lokayukt B.S Reddy hannem hannem kaddla. Gelea Abril 3 tarkher Lokayuktan ek adex potr (order) kaddun Gõychea lok protinindhim koddlean tanche aspoticho topxil maglolo. Toruipunn, Lokayukt kaidea pormonnem konn mon’xank aple aspoticho topxil divpak zai, hachi vibhagnni korun Lokayuktan ek prosid’dhi potrok kaddlam. Mukhel montri, montri, amdar, sthanik monddollancher aslole odhikari, sohokari sonvsthanche odheokx, up-odheokx, sochiv, ‘managing directors’, hancho aspav poilea vibhagant asa. Rajya vahatuk khateache vangddi, jil’lo vahatuk khateache vangddi, sthanik sorkari sonvsthanche vangddi hancho aspav bhovxik

sevokanche vollerint yeta. Ekanchea khasgi iskolachem, kolejichem proxason (administration) cholovpi odheokx, manager, sochiv hanchoi aspav bhovxik sevokam modem zata. Karann hea sonvsthank sorkari onudhan melltta. 5vea vibhagant sorkari sevokancho aspav yeta. Ekanchea mon’xan arthik vorsa zorui 1 lakh rupiya vo tea poros chodd sorkari onudhan melloylam, zalear tea mon’xakui Lokayukt kaideachea Section 2(Q)-chea Section 11 pormonnem aple aspoticho topxil divpachem soktichem asta, Gõychea Lokayuktan aplea adex potrant nomud kelam. CHOTRAI!!! Je bhovxik sevok aple aspoticho topxil sador korinant, tanchi nanvam Gõycho Lokayukt sobhe mazar jahir kortolo. Lokayukt yeta ti Agost 1 tarikh meren lagu zatoleam koddlean topxil pavpachi opekxa korta.

Ponnje: Liberia, Nigeria uprant atam Zimbabwe hangasorui Gõychea eka ‘mining mafia’-chi minam khonn suru zavpachi asa. Hea khatir Afrikent vochon hea ‘mining mafia’ ani tachea sol’logaramni (consultants) sogllim kagod-potram toyar keleant. Kendr sorkarachi ‘mission Africa’ he yevzonne khala, hea minam khonnim dhonian hi gunthovnnuk korunk tharailam. Hea adim vokhdam nirmann korpachea mollarui tannem Afrikent aplea duddvanchi vhodda promannan gunthovnnuk kelea, oxi mahiti mell’lea. Kaim kall adim Afrikent khonnimni gunthovnnuk korpak ho ‘mining mafia’ sodhtalo. Thoinsor vokhdam korpachea mollarui khupuch bori sondi aslolean thoisorui tannem aplim panvlam dovorleant. Afrikent khonnim vevsayant aslolea kaim udheogpotimni hea mon’xak thoim ‘mining’-ant boreo sondeo asat mhonn sanglem, tedna tannem tachea Kolkateantlea ixtta sangata Afrikent gunthovnnuk (investment) korpak tharailem. Tea up-

rant tannem Zimbabwe hanga vocho eke sol’logar komponi sangata lagu zavpi sogllim kagod-potram toyar kelim. Afrika desant minam khonnim vevsayant bhitor sorpi ho Gõycho tisro ‘mining mafia’ zavn asa. Zimbabwe Dokxinn Afrikent Zamboji ani Limpopi hea donui

zaitich minam rupan girestkai liploi asa. Kollso (coal) ani toretoreche dhatu (metals) thoinche zomnni pondak vhodda promannan liplolem asa. Hi nisorgik dovlot kaddun tacho vevhar korpachea nimitan hangasor sabar udheogpoti bhitor sorleat. Oxe toren Gõyche ‘mining

nodinchea modekat asa. Shona bhaxent Zimbabwe hacho orth ‘fatranchem ghor’ oso asa. Zimbabwe desantlea zomnni pondak

mafia’ Afrika khonddant (continent) bitor sorpache vatter ani thoim aplem sthan mozbut korpache vatter astanach, Setembr

Mahiti Ayuktachi nemnnuk korchi, na tor khor andolan Goa RTI Forum-achi sorkarak xittkavnni Ponnje: Gõyant Mahiti Ayuktache nemnnuke vixim sorkar fottingponnam korta, ani mukhel montri Manahor Parrikar hannem axvason divn don mhoine soron gele, torui hi nemnnuk zaloli na. Mahiti ayuktache nemnnuke vixim sorakaran veginuch panvlam ubhalim nant zalear, Goa RTI Forum aplem andolan khor kortolem, oxi xittkavnni he soghottnen dilea. Hea vixim ek nivedon Goa RTI Forum mukhel montreak divpachem asa. Jun 18-ver Gõy Kranti disa Goa RTI Forum-achea vangddeamni Ponnje Azad moidanar nidorxonnam ghoddun haddlim. Puray Gõychea sumar 20 karyokorteamni hea nidorxonnamni vantto ghetlo. Rajan Ghate, Adv. Aires Rodrigues, Shrikant Barve, Sanjay Barve, Ketan Govekar, Anil Laad, Digamber Naik,

Sandip Hoble, Anand Madganvkar, Mahesh Naik adi, hea nidorxonnank hajir aslole. Sot’ter aslole ani virodhi pokxant aslolea amdaram virudh he

nemnnuk korpa khatir mud’dom korun uxir korta, oso arop hea vellar songhottnechea vangddeamni kelo. Att disam bhitor sorkaran goroz tim pan-

songhottnechea karyakorteamni ghoxnna (slogans) dileo. Mahit Ayukt-achea poda khatir sorkara kodde 20 odhik orzo ailoleo astana poryan, sorkar hi

vlam ubharun hi nemnnuk keli na zalear, Gõyche RTI karyakorte puray Gõyant lokam modem hea vixoyacher zagruti ghoddun haddtole ani ek vhodd andolan ub-

hartole, oxem songhottnecho sochiv Shrikant Barve hannem spoxtt kelem. Moddkoiche nagrik somitin Abril 21-ver RTI karyakorteancho ek mellavo ghoddun haddlolo. Hea mellaveant RTIcho karyakorto Rajan Ghate hannem Gõyant Mahiti Aiyuktachi nemnnuk korunk na zalear, apunn upas korpa khatir bostolom oxem sanglolem. Tea uprant Abril 23-ver mukhel montri Manahor Parrikar hannem 8 disam bhitor aiyukt-achi nemnnuk korpachi porkriya suru korun eka mhoineam bhitor Aiyukt-achi nemnnuk kortolom, oxem axvason dilolem. Parrikaran hem axvason xarti pavoilem na zalear, apunn mud’dot upas kortolom, oxem Ghate hannem ugddapem kelem.

Porvorintlea Vidhearteancho Sotkar Porvorim: Gõyant xikxonnacho dorzo boroch voir asa. Amchi ‘literacy rate’ Bharatachea heram rajyanchea tullnent sumar 87% asa.

Mars-Abril 2013-an zalolea porikxen, Porvorim motdrasonghachea SSC, HSSC (sogllea ‘streams’-an), Graduates

Gõyant ‘law & order’ sthiti ut’tom : Rajpal Wanchoo Gõyant June 18-ver Kranti Dis monoylo Ponnje(AAB): Gõychi kaido ani suvevostha bori asa, punn hangasor ostoreancher zavpi ot’teachar ani her toreche guneanv mat khupuch vaddpak lagleat, oso usko Rajpal Bharat Vir Wanchoo hannem porgott kelo. Zalear svototntr soinikanchem mandhan vaddoupachem ani tanchea bhurgeank nokreo divpachi tozvit sorkar kortolo, oxem mukhel montri Manahor Parrikar hannem sanglem. Gõyant Jun 18 hea disa ‘Goa Kranti Din’ Ponnjechea Azad Moidanar monoilo. Tea vellar ghoddun haddlolea eka kherit dobajea vellar Wanchoo ani Parrikar uloyle. Hea Kranti disachea dobajeak vhodde sonkhen Gõyche amdar, montri, CCP-cho odheokx, svototontr soinikancheo famili, xikpi bhurgim ani Gõyche nagrik hajir asle. Svotontr soinikank jem mhoineanchea

mhoineank ‘pension’ melltta tem mhargai bhot’tea kodde zoddtole. Oxem kelem zalear, dor mhoineank mellpi ‘pension’-ache duddu titlech urche nant, punn te vaddot vetole. Sod’deak svotontr soinikank mellpi mandhanache duddu 3500 rupiya keleat. Tantunt mhargai bhot’to 1 hozar ani bholaike seve khatir mellttole duddu dhorun, he duddu dor mhoineank ekunn 6050 rupiya itle zatat. Zoxi-zoxi mhargai vaddta, toxe he ‘pension’-ache duddu sorkar vaddoitolo, oxem Parrikaran sanglem. Rajpal Bharat Vir Wanchoo hannem fuddem sanglem, Gõy rajyak suttka mell’lea uprant hea rajyachi chouxil’lean progoti zalea mhonnpachem nodrek yeta. Gõychi progoti hech toren zavn hangache lok unchlea dorjeache zanvche. Ani hem sogllem xarti pavoupa khatir nagrikamni sorkarak goroz to sohokar korcho, oxem avhan Wanchoon hea vellar uloitana kelem.Gõyche suttke khatir Gõychea khupuch putam-dhuvamni aplea jivitachem bolidan kelem, tancho soglleancho ugddas korun rajpal Wanchoo hannem tankam argam vomplim. Gõy rajyan sogllech vatten progoti kelea. Gõycho

28 meren Gõyant bond aslolo minam udheog suru zalo na zalear, apnnem hea vevsayant keloli guntovnnuk kaddun ghetolom, oxi xittkavnni eke komponin dilea. Hi apli kolpona he komponin aple komponintlea unchlea odhikareank divn dovorlea. Oxem zalem zalear, hi komponi Gõyant asloleo apleo khonneo vikhun hangachean koddsoron vetoli. Gõyant bond asloleo khonneo kedna chalu zatoleo hachi konnacheanuch khatri divpak zaina. Tech porim khonneo suru zavpachi koslich mahiti mello nezo aslolean, Gõyant keloli hi duddvanchi gunthovnnuk addkollun urlea, ani hantunt kosloch orth na. He komponin apleo khonneo vikhleo zalear, dusre eke komponin teo vikhteo ghevpachi apli toyari dovorlea. Taka lagon Gõyche choddxe ‘mining mafia’ atam Afrika desacho rosto apnnaitole, oso soglleancho odmas asa.

vikas anikui vaddounk sorkara kodde soglle torechi kopxi asa. Gõy rajya ho xanticho prodex mhonn soglle kodden tachi fank asa.Gõyche sogott nagrik ekcharan ani bhavponnan vagtat tem polleupak mellta. Heach karannak lagon Gõychi kaido ani suvevostha egdomuch ut’tom asa. Punn hangasor ostoreancher zavpi ot’teachar vaddonk lagleat ani hi ek usko korpa sarkhi gozal zavn asa. Gõyant aslolea ostoream modem jem bhirantichem vatavronn nirmann zalam, tem nopoit korun uddoupachi khupuch goroz asa, oxem Wanchoon mhonnllem. Mukhel montri Parrikar hannem aplea uloupantlean sanglem, aiz prot’tek gozal Sorkaranuch korpak zai oxi lokachi opekxa asta. Venchnnukamni jikhon yeun sot’ter pavop mhonnge lokachi seva korop hem kaim rajkornni monis visron bosleat. Gõyant prot’tek sat gharam fattlean ek sorkari odhikari ason poryan lokachim kama vellar zainant, hi ek durdoivachi gozal. Kerosin, bizlechim bilam ani her soglle proxn apunn fuddlea 6 mhoineam bhitor soddoitolom oxem axvason tannem hajir asloleam samkar dilem.

(sogllea ‘streams’-an) ani Engineeringan Degree/Diploma (sogllea ‘streams’an) bore gunn mevlolea bhurgeancho bhovman kortolom oxem Rohan Kahunte-n jahir kelam. Porvorim motdarsonghantlea sogllea yogea vidhearteamni, 25/06/2013 meren aplea ‘marksheet’ ani te Porvorim motdarsonghache nagrik mhunn dakhounk ‘documentary proof ’ diun orzo ghalcheo. Hea bhurgeamni apleo orzo, aplea ghoracho purnn pot’to ani sompork korunk ‘phone number’, sadhea kagdacher boroun 25 Julay 2013 meren kocherin diuncheo a. SSC-n 70% ani chodd ‘percentage’ mevlole vidhearti b. HSSC (sogllea ‘streams’-an), Graduates (sogllea ‘streams’-an) ani Engineering-an Degree/Diploma (sogllea ‘streams’-an) 60% ani chodd ‘prcentage’ mevlole vidhearti. Yogea vidhearteank hea dobajeachea sthana vixim ani vellachea vixim adim fuddench kollounk yetolem, ani manadik soireanchea hatantlean Porvorech tancho bhovman zatolo.

1lea Panar Thaun... Gõyant ‘terrorist attack’ zavpachi bhirant Gõychem pulis khatem ‘coast guards’ ani ‘Indian Navy’chea pulisam kodde vella-vellak sompork korun asat.’Terrorist attack’ zanvcho nhoi hea khatir, goroz te upai lagu zatolea pulis yontronnamni ghenvche mhonn pulis odhikareanchi mukhel montri Parrikara sangata ek ‘urgent’ boska ghoddun haddun, doriya kinare bhagamni aslolea sogllea pulis chovkenk khobordari ghevnk formailam.Tech porim ‘night patrolling’-ant bhorpur vadd kelea.Hea kinare bhagamni konnui dubavit monis vo doriyant ek onvollkhi voddem dislem zalear, taka pulisamni somtench tabeant gheunk suchoilam. Gelim 100 vorsam odhik Gõy rajya bhonvddekaranchem mukhel sthan zalolem asa. Ani hakach lagon Gõy akantvadeanchea ‘hit list’-ar asa.Heach karanna khatir Kendr sorkaran Gõychea doriya kinare bhaganchi surokxa koddok korpa khatir ani goroz teo vostu ani monis boll toyaren dovorpa khatir kherit onudhan dilam.Gõyche kinare bhagamni sod’deak chear pulis chovkeo asat, tech porim ‘patrolling boats’ sorkaran ghetleat.Tech porim ‘coast guards’-ancheo botteo chovisui voram hea kinare bhaganchi surokxa polletat.Torui punn gelea Sukrara thavn hea kinare bhaganchi surokxa anikui koddok korpachi sorkaran tharailam.


Amcho Awaz June 22_Layout 1 21/06/13 8:03 PM Page 3

Ponnje<Sonvar, 22 Jun, 2013<

Ganv-ganvamni

Amcho Avaz

Luizinho Faleirok Konges-ant ‘promotion’ Digvijay Singh Gõycho novo karbhari,Girish Chodankar Rahul-acho Sochiv Ponnji (AAB): Kendriya montri monddoll-ant bodol zanvchea adlea disa Kongres pokxache kendriya somitint kaim mhotvache bodol ghoddoun haddun, desantlo Kongres pokx khorea orthan yeta tea lok sobhechea venchnnukank fuddo korunk toyari korta, oxem ugddapem zalam. Gõycho adlo mukhel montri Luizinho Faleiro haka Kongres-ache kendriya somiticho sor-chittnis nemla ani tachea sangata Ishyanantlea 7 rajyanchi zababdari sompoilea. Sudhakar Reddy hachea zagear, Gõy rajyacho karbhari mhonn Digvijay Singh hachi nemnnuk kelea. Churchill Alemao hache kodde Navele motdar songhant har khal’lea uprant, Luizinho Faleiro Kongres pokxacho vaur korpa khatir Dil’lint bhitor sorlo. Luizinho kodde hea adim poryan Ishanya rajyancho karbhar aslo ani tannem to bhes boro sambhallun Kongres pokxant aplem kherit oxem sthan nirmann kelolem.Nigtech somplole Karnattaka vidhan sobhechea venchnnukamni umedvarank venchun kaddpache Kongres pokxache somitirui tacho aspav aslo. Tannem Kongres pokxa khatir raxttriya patllicher kelolo vaur polleunuch taka Ishanya-ntlea satui rajyanchi zababdari dilea. Kongres pokxa khatir toklechi foddafodd zalolea Andhra Pradesh rajyachi zababdari Kongres-an

Digvijay Singh hache kodde dilea. Gõy ani Karnataka rajyancho ‘observer’ mhonnui Digvijay Singh karbhar polletolo. Digvijay Singh-an hea adim Ut’tar Pradesh, Madhya Pradesh sarkhea vhoddleam rajyancho Kongres karbhari mhonn Digvijayan kam pollelam.To hea adim mukhel montri aslo.Gõy rajyacho taka karbhari mhonn nemlolean, Gõychea Kongres fuddaream modem umedichem vatavronn posorlam. Andhra Pradesh, Karnattaka sangata Gõychi zababdari Singh hacher sompoilea. Kaim kall adim meren, Jagjit Singh Brar ani Sudhakar Reddy hanchem kodde Gõychem karbhariponn aslolem. Punn 2012 vorsa Gõyant zalolea vidhan sobhechea venchnnukamni Kongres pokx harlea uprant poryan, Gõychea Kongres pokxak Brar vo Reddy mozbut korpak xokle nant. Venchnnukam uprant Brar hannem Gõyant yeupachench soddun dilolem. Reddy hannem Gõyant yeun fokt

potrkar porixedeo ghetleat. Venchnnukam uprant Gõycho Kongres pokxacho prodex odheokx Subhash Shirodkar hannem aplea podacho rajinamo dilolo, punn tache suvater novo odheokx Kongres pokxan nemunk na. Ut’tor Gõy jil’lo Kongres vo Dokxinn Gõy jil’lo Kongres tech porim yuva Kongres somiti, mahila Kongres, seva dal he fantte poryan Kongres pokxan mozbut korunk nant. Sod’deak Gõyant sodrer aslolea Kongres pokxachi bhumika pollelear, virodhant aslolea Kongres pokxa koddlean Gõychea nagrikam koddlean khupuch opekxa asleo ani asat, punn virodhi pokxacho vaur Gõyant vaurpi bin sorkari sonvstha (NGO) kortana pollevpak mellttat. Punn tem kiteim zanv, Gõychea Kongres pokxa vixim apunn khupuch gombhir asat mhonnpachem Digvijay Singh haka Gõycho karbhari mhonn nemun kendrantlea Kongres pokxan sid’dh korun dakhoilem, oxem Kon-

gres-acho amdar ani ‘spokes person’ Alex Reginald hannem sanglem.He nemnnukentlean Gõy rajyak ‘joke’ vo ‘jokers’ hanchi goroz na, oxe torecho sondex Kongres pokxan Singh hache nemnnukentlean Gõykarak dila, Reginald-an fuddem sanglem. Prodex Kongres-acho up-odheokx M. K. Shaikh hannem-i Singh hache nemnnukek aplo yeukar dila. Gõycho Kongres pokx sod’deak je sthitir pavla tachi dokhol gheunuch kendrantlea Kongres-an ho nirnnoy ghetla, oxem M.K Shaik hannem sanglem. Itle mozgotim Gõy prodex yuva Kongres somiticho adlo odheokx Girish Chodankar haka Akhil Bharatiya Kongres pokxacher sochiv mhonn nemnnuk kelea. Girish Chodankar sochiv hea natean Akhil Bharatiya Kongres pokxacho up-odheokx Rahul Gandhi hache kocherintlo karbhar sambhalltolo. Gelim chear vorsam Girish Chodankar Dil’lint-uch ravon Kongres pokxacho raxttriya patllir lagu zatolo karbhar polleta.

3

Parrikar Bannavle Jun 23-ver Sao Joao monoytolo BJP-chea ‘Mission Salcete’-ak porot survat Moddganv(AAB): Saxtti talukeant aslolea Kristanv motdaram kodde aple bandpas mozbut korpa khatir mukhel montri Manahor Parrikar hea vorsa Saxttint zavpi Sao Joao utsovant bhag ghevpa khatir hajir ravtolo. Saxtti-chea Bannavle ganvant Jun 23-ver Sao Joao he porbe nimitan ek dobazo zavpacho asa, tea dobajeak Parrikar mukhel soiro mhonn hajir ravtolo. Gelea vidhan sobhechea venchnnukamni porivorton zalea uprant, mukhel montri Manahor Parrikar aple rajki nodrentlean hea Saxtti talukeak khupuch mhotv divpak lagla. Gõy rajyantlea loka khatir kosleo-i yevzonneo jahir kortana, to Saxtti talukeantlea lokacher aplem kherit lokx kendrit korta, oxem atam meren Parrikarachea halchalincher nodor marlear ugddapem zata. Navele, Velim, Nuvem hea motdar sondhamni to modim-modim bhett korun thoinchea lokacheo ghannti-betto gheit asta. Saxtti talukeant lovkik aslolea futtbol khellank, sonskrutik karyavollik taka halinchea kallar amontronnam khupuch vaddonk lagleant. Khas korun Kristi lok chodd aslolea motdar songhamni BJP-icho probhav odhik ani odhik vaddcho, oso tacho gupit hetu liplolo asta, hem poryan atam soglleak ugddapem zalam. Gele vidhan sobhechea venchnnukamni Bardez, Tiswadi ani Mormuganv talukeantlea Kristanv motdaramni BJP-ik vhodda promannan motam dilolim, torui Saxtti talukeantle Kristi motdar ximpddon poddlole, hem BJP ani Parrikarak bhes-bori khobor asa.Hem oxem kitea khatir ani koxem ghoddlem hacho zabab azunui BJP-intlea rajki zannkarank mellona. Kunkolle ho motdar songh soddlo zalear, Saxtti talukeantlea dusrea khoincheach

Dusrem mot

Mopa vimatollachi goroz asa… Gõy rajya vhodda promannan poryattonacher atthaplolem asa. Gõy rajyachem arthik sudharop zavpa khatir poryattonacho vikas ani vistar zavpachi goroz asa. Poryattonacho vistar ani vikas koxe toren zanvcho hache vixim poilo obheas korop gorjechem zavn asa. Dixa naslolo poryattonacho vikas Gõy rajyak marekar zavpak xokta. Desant ani pordesant Gõychea poryattonacho vhodda promannan ul’lekh kelolo aikopak mellta. Sobit sundor doriya vello ani graminn bhagantle surekh dekhave mhonnge Gõychea poryattonak labhloli girestkai zavn asa. Atam Gõyche xime bhitor aslolo ostomte ghat sonvsarik daiz mhonn tachi namna gazpachi asa. Hea vattharamni poryattonak lagon nisorgacho anond luttunk hangasor bhonvddekar vhodde sonkhen yetole, oxi soglleamni opekxa dovorlea. Poryattonacho vistar kortolo zalear soglleam von poili gozal ami chintpachi goroz asa, ani ti mhonnllear, hangasor yeupi bhonvddekarank goroz teo suvidha ani sovloteo asat vo na, hem pollevpachi goroz asa. Halinchea kallar choddan-chodd bhon-

thin mhonnpachem spoxtt zalam.Taka bhair sorpak lagla. lagon Gõyant ek purnn vell nagri vimanKaim dis fattim Mopa vimantoll zavtoll bandhun haddop gorjechem zalam. pakuch zai oxem sangpi Dokxinn Gõycho He nodrentlean Mopa vimantollachem khasdar Francis Sardinha hannem atam kam fuddem vhorop gorjechem zavn asa. hea proxnacher ‘U-Turn’ ghetla. Atam to Punn jea vellar hea Mopa vimantollachea aplo Mopa vimantollak tenko na mhonkamank survat zavpachi asli, teach vellar npachem vortoman potrantlean sangta. Gõyant rajki gondholl nirmann zalo. Micky Pacheco zannem vidhan sobhechea Dabole vimantollak tenko divn Mopa venchnnukam uprant mukhel montri vimantollak virodh korop mhonnge, aplea Manahor Parrikar haka aplo tenko bhaangant aslolem niz Gõykarponn sid’d ko- sailolo, to poryan atam Mopa vimantolrun dakhoup oso kaim zannancho somzut lachea virodhant uloita. Mopa vimantolzala. Taka lagon rajki fuddaream soit kaim lachea virodhant sod’deak jem kitem ap-vaurpi songhottna hea Mopa virudh ghoddpak laglam, tem yeta tea Lok sobandolanant fuddem aileat. Jea zagear hem heche venchnnukamni Dokxinn Gõyche Mopa vimantoll ubhem zata, thoim azu- boskecher nodor dovrun zavn asa, hem bazuk rajkornni mon’xamni zomnneo atam puray toren ugddapem zalam. Punn vikhteo ghetleat mhonn zo mud’do he vi- hem oxem chaluch urlem zalear? rodh korpi lok zoroitat, taka kosloch orth na. Mopa vimantoll naka zalear, dusro kosloch rosto Gõy rajya samkar dison yena. Dabole aslolem vimantoll sod’deak tori bhonvddekarank aspavn gheunk uncelebrates nem poddpak laglam.

vddekar Gõyant yeupa khatir vimanancho upeog kortat. Viman provasachem mol adim girestankuch porvoddtalem, punn atam modlea vorgantlea lokak poryan tem porvoddpa sarkhem zalam. Taka lagon choddan-chodd Gõyant yeupi bhonvddekar viman provas korunk fuddem sortat. Taka lagon fuddarak anik eka vimantollachi vevostha hea bhonvddekarank korchi poddttoli, oxem zannkaranchem mot asa. Sod’dea Gõyant aslolea Dabole vimantollacher moryadit promannan bhonvddekar yeupak xoktat. Dabolechem vimantoll Indian Navy hachea tabeant aslolean tacher purnn vell nagri vimanachi vahatuk zaina. Tech porim thoim asloli Indian Navy thoinchi vochpak khupuch kot-

Sod’deak Dabole anik ek novo ‘terminus’ bandtat, punn fuddarak to-i unnem poddtolo. Khorem mhonnllear Mopa vimantollak virodh korpeamni hea vimantollak tenko divpak zai aslo, punn kaim monis aplea rajki svarthak lagon hem Mopa vimantollachem rajkaronn pettoun dovorpak sodtat. Zoxem ki, hea dokxinn Gõychea rajki fuddareanchem noxib heach Mopa vimantollacher atthaplolem asa. Churchill Alemao, Vijay Sardessai hanche fattafatt atam Francis Sardinha ani Micky Pacheco hancho avaz

motdar songhant BJP-icho umedvar venchun yeunk na. Navele, Kuddtore ani Velim hea saxttintlea tin motdar songhamni BJP-in aplo umedvar dovri nastana opokx umedvarank aplo tenko jahir kelolo. Navele thavn venchun ailolo Avertano Furtado ani Velim-cho Benjamin D’silva hancho dogainchoi BJP sorkarak tenko asa. Goa Vikas Party-che tikettir venchun ailole Nuvem-cho Micky Pacheco ani Bannavle-cho Caitan Silva hanchoi tenko Parrikarak asa. Hea venchun ailolea amdarank hatak dhorun BJP-icho Saxttint rig ghevpacho ‘plan’ asa. BJP-in Nuvem motdar songh soddlo zalear, Saxttintlea 7ui motdar songhamni apleo somiteo nemleat. Mukhel montri Parrikar hachea sangata Gõycho bholaike montri Laxmikant Parsekar ani BJP-ich sor-chittnis tosoch Kaido Aiyogacho odheokx Adv. Narendra Savoikar he dogui Parrikar betto ditana tachea sangata astat. Hea adim 2004 vorsa mukhel montri Manahor Parrikaran ‘Mission Salcete’ nanvachi ek mohim ghoddun haddun Saxttintlea Kristi motdarank BJP kodde akorxit korpache proitn kelole. Tea kallar Parrikarachi hi mohim samkich fiskotton geloli. Punn gele vidhan sobhechea venchnnukamni parivartan zalea uprant Kristi motdar BJP kodde

yeupak lagleat mhonnpachem spoxtt zalolean, yeta tea Lok sobhechea venchnnukamni tacho faido kaddunk Parrikaran Saxttintlea Kristanv amdarank hatak dhorun porot ek pavtt ‘Mission Salcete’ hi mohim chalu kelea. Itle mozgotim Bannavlecho ‘Sports and Cultural Club’-an June 23-ver Sao Joao porbeche porbecho dobazo ghoddun haddla. Ho dobazo Bannavleche dorya veller zatolo. Hea dobajeak mukhel soiro mhonn mukhel montri Manahor Parrikar hajir ravtolo, oxi mahiti hea klub-acho odheokx Nilesh Prabhudessai hannem potrkarank sanglem. Hea dobajeak mukhel montri hajir ravtolo oxem atam jahir zalolean, Bannavle ani azubazuntlea ganvantlea loka modem umedichem vatavronn posorlam, oxem Nilesh sangta.Bannavle dorya velle lagsar aslolea ‘fisheries complex’ hache lagim ho dobazo hea disa sokallchea 11 vorancher suru zatolo. Hea dobajea vellar Konknintlem namnechem gavpinn Lorna aplim gitam sador kortolem. Tech porim ‘live bands’ ani sabar torecheo kormonnukecheo karyavolli zatoleo, oxem Nilesh Prabhudessai hannem ugddapem kelem.


Amcho Awaz June 22_Layout 1 21/06/13 8:04 PM Page 4

Ponnje<Sonvar, 22 Jun, 2013<

Ostori

Amcho Avaz

Ostori … Kherit Rochna hatank ani pãyank hat laylo ani mhonnlem - “He hat ani pãy kiteakuch upkaronant tosle tunvem rochleat. Tor kiteak?” Devan taka zap dili – “Mon’xa mukhar te kiteakuch upkaronant, punn mhoje mukhar sogllem upkarta. Tika apnna khatir hatanchi ani pãyanchi goroz nam. Dadlo ani tichim bhurgim ticho adar zatolim, ani he tiche pãy tichea jivitant ekdomuch ghott zatole; karonn tichim bhurgim tiche hat ani pãy zatolim. Tea uprant anj Boddvean te ostori rochneche kuddik hat laylo, ani taka ti ekdomuch mov lagli. Te vixim tannem Devak prosn kelo. Devan taka portipall kelo “Khuinchench zhuz zhuzunk nhoi, punn tiche sorvbh o nv t i m asloleam khatir mog ani moipas ximpddaunk hanvem tichi kudd nettoylea. Konn-ui dukouta tednam tiche unttient boslear, taka xanti, sontos, mog ani moipas melltolo. Xevttim Boddvean te rochnechea poleank hat laylo, ani taka te ole lagle. Tannem Devak vicharlem – “Hi rochna azunui olich asa. Ti sukonk tika anik zaito vell zai. Tujean tika itli oli astanam, atanch prithver dhad-

Doris Dias

Umedhi Lekhok Devan ostoriek rochli ani prithver dhaddcho vell pavlo. Tea vellar ek Anj Boddvo te vatten pasar zatalo tannem hem pollelem ani bhitor sorlo. Tannem te ostoriek, ji tache nodrentlean novi rochna asli tika polleun Devak vichar kelo. “Hi kosli rochna?” Devan zap dili – “Hi mhoji kherit rochna, ani tika hanv OSTORI mhonntolom.” Anj Boddvo ojaplo ani te rochnek bariksannen polleunk laglo. Tannem tichea buzank hat laylo ani mhonnlem – “him buzam khub oskot ani prithver tichean hea buzancher koslench vozon vhorunk zaunchem nam.” Devan mhonnlem, “Him buzam polleunk khub oskot distat khorim. Punn sonvsarant novoch zolm’ ghevpi bhurgeachi tokli, hea buzancher visov ghetoli. Kuddichea her sandeam poros ho sando khub ghott astolo, roddtolea kallzak ghottay ditolo. Uprant Anj Boddvean tichea

dunk favonam.” Tednam Devan Anj Boddveak zap dili – “Tika sukounk vellachi goroz nam. Jem kitem tujea hatank olem laglam, tem podvedar hatiyar - ‘DUKHAM.’ Jednam ti dukouta, tednam ti him dukham golloytoli ani tika somadan melltolem. Ti khuxal asta tednam khoxechim dukham golloun, ti apli khuxalkay porgott kortoli. Him dukham tichem duk unnem korun, tichi khuxalkay dupett kortoli. Aplea mogacho konn-ui melo zalear, tachea vo tichea mornnacher roddun apli duk porgott kortoli. Toxench, aplea bhurgeanche khuxalkayent vantto ghetoli. ‘AVOI’ hem utor kitlem mhonn moladik! Eke avoycho zago konnench ani konnachean bhorun kaddunk zainam ani zauncho-i nam. Eke avoychem jivit eke vati porim, apunn lasun aplea bhurgeank uzvadd dita. Apunn upaxim ravun bhurgeank jevonn vaddta. Avoychem vornnon korpa sarkeo khub-khub gozali asat. Nov mhoine aplea kusveant samballun, xekim hea sonvsaracho uzvadd dakounk aplea bhurgeak ti zolmak haddta; punn zaite pavtti amchim bhurgim amche

Bharoti Nari

Sarojini Naidu

avoycho valor korinant, tika khub dukoytat. Amkam goroz tednanch ami amche avoy sorxim vetanv. Hanga mhaka te ghoddnniecho ugddas yeta. Ghorabeant avoy aplea eklech dhuve sangata jiyetali. Ek dis hi avoy duent zali. Tika adar diunk ghorant tichi dhuv nasli. Dhuv aplea ixttam sangata bhair geloli. Dis dharer poddlo, rat zali, dhuv ghora aili. Apli dhuv ghora ailoli polleun, avoy khuxal zali. Tinnem aple dhuve kodde aple tanek udok maglem. Punn apunn khub thoklam, ani apnnak visov zai mhonn sangun nidunk geli. Dusre sokallim dhuv chav gheun avoyxim geli. Avoyk zagoylear avoy zapuch dinam. Avoychi sarkich zag gheunk dhuven avoyk khub haloyli, punn avoy hum’ nhoi kum’ korinam. Ti hea sonvsarak somploli. Dhuvek kolltoch dhuv khub roddta. Zolmant thaun amkam samballpi amche avoy poros anik vorti gozal nam. Ti aplea bhurgeam khatir, soglleach vellar, sogllech poristhitimi sogllich. Tichem vornnon korunk utram unnim poddtat. Dekunuch ‘avoy’ utrachem ‘definition’ diunk xokyo nam. Amchi avoy amchea zonn eklea khatir kitem, tench amche avoychem ‘definition’ tharta. Amchea dor ekleache avoychem jem ‘definition’ asta, tem amche khatir sonvsarantlo khuinchoch monis, utranchea nhoi mhonn kosleach rupan ghoddounk xokonam. Amche zonn ekleache avoychem ‘definition’ ami zonn eklean onnbhova poltoddi-i vochun ghoddounchem ani bhogchem asta.

Bharatantli poili ostori ‘Governor’ Sarojini Naidu Chattopadhya hicho zolm 13 Febrer 1879 hea disa Hyderabadan zalo. Ticho bapuy Dr. Agorenath Chattopadhya ek ‘scientist’ aslo ani Hyderabadchi Nizam College hicho sthapnnar aslo. Tichi avoy Smt. Barada Sundari Devi ek Bengalchi kovitri (poetist) asli. Sarojini Naidu hika aplea bapayche ani avoyche gunn asle. Sarojini Naidu bhurgeaponnar thavn xikpank khub huxear asli. Kovita boroupant t i n n e m bhurgeaponnar thavnuch nanv zoddlolem. Tech porim ti ‘mathematics’ hea vixoyantui huxear asli. Bhurgich astana tinnem ek 1300 vollinchi kovita boroili ‘The lady of the lake’ ani sahityachea mollar khub porzoll’li. Jedna tichea bapayk dislem ki Sarojinichi avodd kovite vixim chodd asa mhunnon, tannem ticher ‘maths’ xikpak odik probhav ghatlo na, punn kovitent zata titli fuddem vochpak tika utejon’ dilem. Tiche huxearkayek lagon ti 16 vorsanchi astana tika ‘Kings College of England’ he nanvoste kolejin proves mell’lo. He kolejin sonvsarantle vhoddantle vhodd sahitik, kovi, adi mahan mon’xank ti mell’li ani apnnachi zannvay girest keli. 19 vorsam bhorta mhunttlear tinnem apnnachem xikxonn kabar kelem ani Dr. Govinda Naidu, Dokxinn Bharotantlo hache lagim tichem logn zalem. Tanchem kazari jivit khuxalbhorit ani dhadoxi zalem. Sarojini Naidu hichem vhoddantlem vhodd yogdan mhollear kovitechea mollar. Tichi kovita sundor utramni guntloli astali ani taka songit ghalun gavunk zata he porim ti kovita ghoddtali. 1905 vorsa ticho kovitecho poilo sangrah (collection) ‘Golden Threshold’ ho porgott zalo. Hea pustokan kovitechea mollar tichem nanv porzollunk laglem ani tika ‘Bul-Bule-Hind’ ho ‘title’ dilo. Hea uprant tinnem anik don kovitanchim pustokam ‘The Bird of Time’ ani ‘The Broken Wings’ uzvaddailim.

Osleo-i ostoreo asta Satvea vorgacho ek xipki bhurgo zaka tachea avoyn ani dogam bhoinnamni tras kele, marlo ani sotailo tannem halinch atmghat (suicide) kelo. Hi dharunn ghoddnni Jadavpur Calcutta hangasor ghoddli. Ho lhan bhurgo Subhodeep Das zaka avoy lagchean dharunn vagnnuk mell’li kiteak tannem aplo bapuy melea uprant aple avoycho anik eka dadlea lagim sombond ghoddta mhunn virodh kelolo. Subhodeepachi xamay Sefali Rani Das hinnem pulis chovker firiad keloli ki tea bhurgeachi avoy Vaswati Das ani ticheo dogi dhuvo Neha ani Piu hannim bhurgeak marlo, tras kele ani taka lagon to atmghatacho boli zalo. Pulisen tegam-i zannank dhorun bhitor uddoileam ani fuddli chovkoxi chalu asa. Subhodeep apunn sangta tem mandun ghena mhunnon tachea avoyn ani dogam-i

bhoinnamni taka boroch marlo, tachi nhesonn kaddun taka nagddo kelo ani marit marit ghorantlo bhair ghatlo. Ek ‘building’ bandkamachem kam’ suru aslem thoim te ratik to bhurgo nhidlo. Dusrea disa ho bhurgo portun ghorant ailo hem polloun avoyn taka portun marlo ani eke kuddin (room) bond kelo. Ratchea vellar jedna kuddichem dar ugoddlem tedna Subhodeep gollar umkolltalo mell’lo. “Tacho gollo fafsololo ani tea khatir mhaka dista tache

4

avoyn tacho khun kelo mhunnon” xamayn pulixek firiad dilea tacher mhollam. Fuddem uloun xamayn sanglem ki hanvem to bhurgo gollar umkollta to pollounk na, tea khatir te avoyn ani dogam-i bhoinnamni taka itlo marla astolo ki tacho xevottak jiv gelo. Pulixen azun aplem mot diunk na punn chovkoxi chalu asa. Eke vidva bailen bhurgim astana dusrea dadlea koddem sombond zoddop ani tacher virodh korta mhunnon aplea bhurgeak he porim tratar korop zaka lagon tacho jiv veta hem khorench amchea somazan ostorecher ek khot zavn asa.

Tichim pustokam vachun kovitechea sonvsarant ek novem noketr udelam mhunn sidh zalem. 1918 vorsa ‘Feast of Youth’ hem kovitechem pustok uzvaddailem. Itlean somplem na. Tea uprant ‘The Magic Tree’, ‘The Wizard Mask’ ani ‘A Treasury of Poems’ him pustokam porgott zalim. ‘ N o b e l ’ puroskar favo zalolo Rabindranath Tagore hannem tichi tust keli teach borobor Jawaharlal Nehru tevui tiche bore magte zavn gele. Ek dis ti Shri. Gopal Krishna Gokhale hea fuddareak mell’li. Tea kallar Bharot des Brittixanche hukumxaye khala aslo. Sarojini Naidun svotontrtayechim bhavnam Bharoteanchea kallzamni nirmann korunk Gopal Krishna Gokhale hache lagim maglem. Apleak zo gunn asa to Bharot mathek svotontr korunk vaprunk sondhi di mhunn maglem. 1916 vorsa ti Mahatma Gandhi hankam bhettli ani tea disa thavn tinnem apli soglli ghottay ani kola Bharotache svotontrtaye khatir vaprunk nirnnoy ghetlo. Ti svotontrtayecho sondex gheun ak’khea Bharotak bhonvli ani lokachea kallzamni svotontrtayechim bhavnnam rigoilim. 1925 vorsa tinnem Kongres pokxachem Kanpurak odhivexonn zalolem tichem odheokxponn choloilem. 1928 vorsa Gandhijicho Ahimsecho (non violence) sondex gheun ti USA geli. 1931 vorsa Mahatma Gandhi borobor ti ‘Round Table Summit’ haka hajir zali. 1942 vorsa ‘Quit India Movement’ hantun samil zali ani Gandhiji borobor 21 mhoine bondkonnin urli. Bharot svotontr zalea uprant Uttar Pradesh hea prantachi ti ‘Governor’ zali. Sarojini Naidu Bharotantli poili ostori ‘Governor’ zaun geli. Khorench ek Europak xikloli tornatti ani ek ut’tom kovi Bharotan yeun Bharotache svotontrtaye khatir zhuzta hi khorench ami soglleamni dekh gheupa sarki ghoddnni zaun asa.

‘Classified’ Jahirati " # + &) ) %+ &% ?% #&&)3 )**9 ) ) "#*3 , 7 F "% & . )( H." &)), 1#." &# . #( - )9 )(. . DMKJJGDHFFL A B

,##0 ,)% * * ,.' (. 0 #& & )( ')(."&3? 3 ,&3 , (. & -#- . & (!/. 9 &%#(! #-. ( .) "9 )(. . , ( MLFFEEDKKI A B

>=G % , ,) # * &,%+ + ( 1&3 )* ( -* . ,! ) )( -- ! -7 ) 3 ,/ 7 ) 3 *)&#-"9 )(. .8 MDMJLLLKMM A B

?

#' 0&, ,03 * ##2 ) %+ /(! &)1-7 ) # -7 -")*-7 & .-7 *&).- #(; ,)/( ,! )9 )(. .8 )& ( )/ " ,0# MHFGLGIJEG? DLGFFKEIJHG9 ,)% , ! **&# & 9 A B

%+ &) #&% + )$ ) %+ # -./ #)7 E ?F ), 1),%#(! )/*& - ?-#(!& - #( ),0),#'7 */- 9 A (. JDDD; EFDDD * , ')(."B &&8 MIJEFKLMKJ A B %+

$$ ), H

+ #0 &% ) %+ @ /(! &)1 ,)/( ,! )7 +/ '7 .), 7 . 9 )(. . LGMDFGFGKH A B

&#,+ &% &% ' &% >> &,)* ( #. !/ , (. 7 &)0 ; ' ,,# ! 7 '#&3 #-*/. 7 ' !# 7 )/,.; 7 "3*().#-'7 #,-7 && ,#.# & *,) & ' A , "' . (! &# B DLLLEIKLLJL A B

+ && ) +,)%* ; & % * )'* (3B9 (0 -. -9 ID7DDD?; ! . A* , ')(."B -9 K7IDD?; && ,9 -)/4 )( LMKIDMGIIJ A JFFEJB

# ,)% +,) ) ' )*3 *)&#-"#(!7 ( 1 ,))' %#. " (7 &#0#(! ,))' /,(#./, )( -#, ), ,-9 )) ( # # (. ,* (. ,- 0 #& & 9 )(. .8 MLFGLEKJFD9 A -.B &&" % &) %- *+&) +& %- *+ #( A B #,' ?- (()0 .#0 "()&)!3 )&/.#)(- )( *,) #. -" ,#(! -#- 1#." !/ , (. , ./,( )( #(0 -.' (. AGD ; MD *'9B7 & ! & !, ' (. )(. . KFFKJDHJHFJ? MDHMFHJHFJ9 *+

* %% " *5 -#. -9FMDD?;9 E * ! -#. 8 HMDD?;7 " * -#. 8 ED7DDD?;7 &/2 8 EI7DDD?;7 #(# 8 GD7DDD?; MKJIJEDJGH ? MLIDHKFMGF9 *+ + ## +0' * & ,% &)$* ), ). &-7 )&& ! 7 )-*#. &6 )." , - .),- A- ,0# ),." ) )(&3B && LLLLMFHILM9

0 # : ## % $ *+ ) %#(! !)& ' &#-. 1#." #( FE")/, 3)/ 1#&& ! . - .#- .#)( .) 3)/, (3 *,) & ' , &#0 ,)' &)0 #,- -)&0#(! *,) & ' ) 1# "/- ( 9 -"#% , ( & % ' !# -* # &#-. 3 !) & -#(#. &3 1#&& (). &))- 3)/, .,/-. )(. .; DMKELHGEHMF9 A B

&)+, , * + &% # +09 ,. ) # )? ( # ( --*),. --#-. ( 7 ! &#4 .#)( ) && ) /' (.,)' &) & /."),#.# - .) *)-.#&& A &"#B7 / '#--#)( ) #' (.)? - ' (.)? #.)? & ( #(! ,) -- #( #- ) 9 )(. .8 ## )(-/&. ( 37 - )- &# )/#& #(!7 ;K7 F( &)),7 "#( 9 9 9 &&7 ,! )9 MLMDJFFHEL9 A B

6*

' ,) & 0 # " $& # " , ), ) 3 /#& ,9 ,-)( & ) "#(! . ()'#( & -7 , -/&.!/ , (. 9 )(. .8 MKGDGKGDIM A B

),

, + &% ;*+ B+ 6 E+ <3 % # * 3 # ( 7 ' ."-9 2* ,# ( ( ., #( . " ,- A ($#'B9 )(. .8 MMJDDEKMIJ ), FHGDMJI9 A B

) 0&, #&&" % &,+ &) & %* ! #(-. *,)* ,.# - #( $/-. I 3-9 )(. .8 MLFFJIKGKD9 A JFGFIB

## )& # $ &#% @ &,)* / , (. )( *")( 7 ")' 7 /-#( -- &)--7 #(. , -. &)0 ; ' ,,# ! 7 ' !# 7 "3*().#-' $ & &/ #( -" (! &# DMLMKMKGEHH A B

# / & 0 $ ** % ## .3* - 3/,0 # ., .' (.9 )(. . MMFGELFDMI A # ( ! (.-B9 A JEHMMB

&$ ,+&) ) (, ) % /#,#' ), & -./ (.7 3&& /- && -/ $ .-9 )(. . MLLEDKLLIE9 A JFFELB

,))07 $ ** &% &' % &) #, 6 /.3 )/,- , )!(#4 3 ) /-#( -., #(#(! ) , /( , ." & !/# ( ) ' (. . ! G 6 # ( - &)(7 #, ' ,9 & - )(. .; MMFGJIHMGD9 A B /&+ &$',+ ) %*+ +,+ 3 ,! )7 * 3 EDDD?;7 & ,( -# -7 (. ,( .7 #( )1-7 ), . #( )( ')(."7 #''#!, (.-7 1),%#(! *,) --#)( &MHFGLGIJMF? LHEFMHFDJD9 A B 5 5 %1 ,* %*+ +,+ A ! 9B )#( , !/& , )/,- -9 " ),37 )& ! 7 #)&#(7 ( )&#(7 ,! (7 /#. ,7 ,/'-9 (-.,/' (.- *,)0# 9 , * , .#)(- ,#(#.3 )&& ! 2 '-9 * &# & !97 **9 ? /&.#*/,*)- 7 ), 7 ,! )9 FKGLJHI A B

...5 + &# * +) $&%05 &$6 ),& )9 E: ), ,,# ! -<<< EDDO )( # (.# &#.3? ,,# ! --/, : ) 7 /' #7 /( 7 (! &), 7 ( # 7 7 7 ( 7 /-.,# &# . : .#(!-8 ,! )7 */- 7 - )7 ($#' FIIJFGL7 MHFFHGLGFD7 M E I L G H H F D G 9 1119 " #0#( 09 )'

A &$',+ ) ) . ) 3 .1),%#(!7 ) .1 , )/,- P7 7 7 9 ,.# # . ,)' # ,)-) . #- ) A B7 EDDO $) ),# (. 7 "#( -# /&.#*& 2 .# % . )/(. ,7 ,! ); MLFFEFIKFL9 A B

JDDLHB

&,+ & ) ) %+ #* #,/,)0 1 #(! ,I;- ,# -7 , -9 & --7 #0# ? ,/4 A ,# -' . -B9 # ; ( /&#' )! #' MKJGEGGHFH ?DLGFJIKGHFH A B

,/,)0 . % 9 * # )- % ,- 1#."? 1#.")/. ), .#)( 7 , -7 / #7 )( . 7 )( 7 )* ( , #(. ! 9 MLFGMJJHKH? MLJDHHHDEK? FKEDFJF9 A B

%+ * ) ' &% +&): C==3 @ FDD7 @ FDD7 *.)*@ EDDD7 7 ,#(. ,; EDD7 ; HDDD7 (0 ,. , .. ,37 .1) 1" & ,7 )/, 1" & ,7 ,# ! 9 &&8 LGMDMIJFKI9 A B

#&)3 C +3 ?D 0)*3 " ( -)' 7 - ..& #( 7 - %- &&# ( ,)' !)) ; &))%#(! -*#(-. , .1 ( FE; FH 3,-9 MLFFEJEHLJ A B

%+ ) ' ; 5 <3 %- )+ ) .. ,37 F 1" & ,7 )(#.),>-7 7 7 3- ,>-7 ). & , * A 9 B /&%7 3 3)/ !)) *,# 9 LJDIDHMEGH? KIDKKFLEIJ9 A JFFJEB

, ) %+ +) +$ %+ &) *#& -7 #-./& ( - 2/ & #- #&#.37 +/# % #- " ,! 7 (#!". &&7 -"),. ( &))* (#- *,) & '-7 & -- -* ,' )/(.#(!7 * (#- #( .#)( )(. .; MLJDDFFEMG7 MEILDIMDEI A B

) 0 ) &. )4 &) %0 & 0&,) *, 3 , ( - &&? /- . )/, FH ")/,- *, 3 , &#( - C MHFFHHEGLM? MHFFHHEGLK ), ' #& /- 3)/, , +/ -. . *, 3 ,.)1 ,!) C!' #&9 )' A B

)5 5 5 / + )&$ )-*#. &7 &! /' 1#&& 0 #& & ), )(-/&. .#)( )( FF( /( FDEG A- ./, 3B ,)' M8 ' .) EF8DD *' . ) ( (., 7 ),0),#'7 ) 9 ), **)#(.' (.- )(. .8 DLGF8 JHIFMM? GFMEJHI ), DMHHLFKJKKK A B

*+ &%+)&# &',# ) A #( 9EMLMB !/ , (. ? )()'# & , .' (. ), ,'#. - A1"#. @ (.-B ) )/,& -, .' (. A ) ' &&B &&8; FFIEHMG? MLFGDKELEM? LLDJGHFKMH9 A B

&& .*3 && .*3 9 , .' (. )'*& . )&/.#)(9 EDDO 3/,0 # # #( 9 )(. .8 ,9 " "7 9 9@ ''/()&)!#-. MMFFIGIHGK7 ,! ) A B

,% )+ " ## *+ &%+)&# ' -/, ,)' *, ; )(-.,/ .#)(7 (.#;. ,'#. ., .' (. .) *)-. )(-.,/ .#)(7 ! ( , & -*, 39 MEILGFIHKJ A B

,) # ) ** % 2 %! + &%* . ." )' ),. ) 3)/, ")' A ), * )*& #( 6 ,)/( ,! )B9 )(. .8 MDMJLIHEKM A B

- # # $/ *)' ( ,# ( */*-9 LJMLDLGEHD9

. ,##0 + %# ** + # B /,( , 0 ( . &# ( ), - & 9 )(. .8 MLMDDHLMMI A D * % $ % ,##0 /.)' .# E3 , )& L7DDD?;7 ,# ! EJI&.,-9 K7IDD?;7 ( ) - . 1#." /-"#)( H7IDD?;7 E3 , )& )/ & ). 1#." (.#; ! ,'- . % *&3 J7DDD?;7 E3 , )& )/ & ' .., -- G7DDD?;7 -. ( E7IDD?; 6 )." , ")/- ")& #. '-9 MFKDIMHDHI A B ' # & ) &% ++) ** *4 #!" +/ &#.3 #'*),. ' .., -- - ) )#, ( -*,#(! (3 -#4 , ) , . #- )/(. *,# -9 , &-) ) ,#(! -* # & *,# - )( /&% ), ,- ,)' ). &- . , ( #-7 .9 ( 47 ( $# ( ,! )9 ), /,." , #( ),' .#)( )(. .8 MHFFHHDMMG7 MFFIMDDKHI A JFEHGB

) )(. A

. B

&, # + >*+ #&&) &' #( 1 -# && ,! )9 ")* , EJ9KF'N P 44 (#( EH'N9 &&8 MLJDKJGDJD A B &' &% ) %+ + ) ,# $3 % ) "/, " ' -/,#(! FM9H'F )/ & " #!". 1#." ' 44 (#( &)),9 )(. .8 DLGF;FKLDGHH? MLMDDGDFFG A B &'9 & ') $ * * &) * # JH'F7 )**9 ,.# , &# ( .,# 9 )(. .8 MLFFEGKLFE A B .)

&) * # @@5C=$? % /+ 1 )&& .), . /#& #(!7 ,! )9 )(. .8 MIFKIJDGGI A B

&' &) * # &% &#,! ) ,) 7 )0 ; ) 9 ,)% , 2 /- 9 )(. . MLMDELMGMF A

&' &) $$ + * # 3 ' -/,#(! FH9M-+'.-9 )/ & " #!".7 )( ,! ) @ )&0 ,) 9 )(. . MHFEGJDKML9 A B

) %+#0 ) (, ) *+ ,) %+ )( & ,)/( & (!/. 7 ! 7 ( )&#' ,) 9 &4 && LMLGGFEDDD7 MJGKDMIIIJ7 MDMJFLKLJL9 A B %+ )& +&, &' &% , (. GD .) ID'F7 )/ & " #!". #( ? ,)/( ,! )9 &&8 KFKJIEMJLE ? KGIDEEIEEMK9 ) ,)% ,A B

>< * &## &# $ ? " & .7 , KD7 ,# FH %"-9 FB (!), "#&& F "% & . , KI7 ,# FK %"-9 &&8 MIJEFMGEEE A ,)% ,- 2 /- B A B #&+ &) * # % ) 0,))&& ! 7 "#,) 7 & , .#.& 7 HGI'F 1#." )'*)/( 1 &&7 1 . , )(( .#)( )( 9 )(. .8 MLFGLHJDMH A B @AE$? #&+ &) # + ",#%,#*3 ! ,7 ),#' #&& ! ( " 3 .7 F%'- ,)' )* )& .),37 &).) 1 '# #0 % ( ( "))& CJDDD?; A( !).# & B9 (/#( * ,.# &&8 KLHEDFMJKD? MJDHILGJEE9 A B &# 0 &$ * > CFH& -7 IH9DD -+9'.-9 H%' ,)' ,! ) 6 "7 -1#''#(! *))&7 # .7 , 3 *)-- --#)(7 1 /(#.- & .9 LGDLIFFKDD A B ) & % )" + % " ,. ) #.3 F C GH& -7 )* ( * ,%#(!7 # .7 . /#& #(!7 && KKMLLGKGLK? LJMLJGJML A B

%+ ) %+#0 #&+3 ) IDD'F .) JDD'F 7 #0 , 0# 1 ), #&&3 , ), )/- A( 1 ), )& B #( , 4 &/% ), ,)/( #)&#' )(. . 8 MMFGIEKLHI? MLFFEJFFJD () ,)% ,-9 A B %+ * . %,+ ) % ED7DDD .)FD7DDD 'F CHDD **,)2 (31" , #( ) 9 )(. . )1( , #() ' */- JIFEKKK?LJDDGLLKKK9 ,)% , 2 /-

% ) + $ )/( .#)( )( / ."#**#(! )0.9 ) ( # **,)0 >MI? FDED A 7 7 7 B )/,- - *%! ) )/, )/,- -9EKIDD?; )(&3 ( ))>#--/ . , ." )'*& .#)( ) )/,- - ), ))%#(! )(. .8; FHFGHDM?ED7 MLFFEGFDGH ,! ) FKGFKDJ A B ,$ )+$ ) %% #(-.#./. )( / .#(! "#**#(! **,)0 MI )/,- - A 7 7 7 B 7 7 7 # & , , ., #(#(! #(7 ,#.#' . ,#(! A &))(B7 .#(!9 )(. .8 7 #, ( , 0 &-7 &)1 1 , "))&7 & " .7 ,! )9 FKGIDFH7 FKGIDDF7 MLFFEKMEIH9 A &1 3.)! ." , 1#." , ,- ,)' * -. EF 3 ,-B A JDHIGB

%+ # *$ % 9 &#0#(! #(; ,)/( )(. .8 MGKDKIKDDK9

)- ) ,! )9 A B

%+ ,) %+#0 ##)&,% )3 "#( ))%7 #. ,- ( #-"1 -" , ), "). & #( )( 9 )(. .8 MLFFHLFIHM? MLIDHIKFDJ A B ) %+#0 ) (, ) # - 6 %6 ' # ), , -# ( . )&0 9 & - )(. .8 MLIDMFJDID A B

%" 0&, +5 , 0)/,- !, (. 9 , #, 9

&) + ,)' 9 A B

&#0# % &,): &) %3 *) # 6 !3*.;EE 3-; && ( &/-#0 7 2; ) 9 )( #,' * ,./, 8 EI." *. ' ,7 EH." .) , 6 I." )0 ' , FDEG9 ) >& #(! *#&!,#' ! )* , .),9 )(. .8 #)( )/,- 6 , 0 &-7 &8 FFFGDKM7 FFFGDKL 7LLLLLLHMDJ9 ' #&8 ")&3& ( C4#)(.)/,-9( .9#(71 1194#)(.)/,-9( .9#( A B *5AF=== & : ,)&' ' # , ./,( &#!". .# % . , ), FF $/&3 * ,./, 9 ./,( . & 2# & 9 /-"9 .- 0 ,3 &#'#. 9 && * #, , 0 &-7 ($#' FFGDLIG? FFGDLIH? FFGDLIJ? FFGKIHG A B

+ % & * # 3 +&' ) & FDDJ7 -#&0 , )&)/,7 )1 , -. ,#(! ( *)1 , 1#( )17 1#." #,; )( #.#)( , #- 0 #& & ), - & 9 " 0 "# & #- #( 2 && (. )( #.#)( ( 1 && ' #(. #( 9 (. , -. * ,-)(- ' 3 )(. . )( ." ') #& (/' ,; MJKGKFFDJJ A JFFFKB %%&- ?==D +&' $& # D5B & %" 6 1 - %# #($ JID, FDEE7 G9I & %" ), - & )(. . MLJDDHJHIJ A B

&)" )&$ &$ )% && *). (.# & #( )' 1 . " 3)/ ")1 .) ,( -9 IDDDD * , 3 )(&3 (. ,( . , +/#, 9 #-#.8 1119'3 2- "))&9 )' && MLMDMJFDLD A B

&) * # + % ' +)&# ') & FDDK 6 . /') ') & FDDD9 )) )( #.#)(9 )(. .8 MLFFELFHLJ A B

) %+#0 ) (, ) = " 1 ,' ;' % ,> )(. . 8 KKKHMDLFKG ? MJJIIEMGDL A B

' ; BA=< &) * # 8FC ') & 1#." ' ! 1" &- 6 0 ,3 !)) )( #.#)(7 *,# E7GD7DDD ( !).# & 9 )(. .8 LJIFJIEEEM A B

%+ # * )#* 2 #' ) #,&- .) 1),% #( % -")* . ($#' )(. . MLFGMLFIJK A B

&) * # %& ?==E ') & )0 #( !)) )( #.#)(9 ,# -9 FIDDDD9 )(. .8 LGDLDGMFEM9

%+ **+5 ; $ # <5 / &# # .#)( .#&& 9 )(. . #( * ,-)( ! ( 3 & 4 & !97 "#( )&# . .#)(7 ( 2. .) 5 ) 37 )' @ ,! )9 MLFFEFDEFM? FKDDDIJ A B %+ %+* 9 * &) ) # 1),%7 %#(!7 +/ &# # .#)( L." ? EF."7 ! EL?FL7 )) )'') .#)( , 9 )(. .8; &#-" LGMDFJHGHL? MIHIEMIJJH A B

%+ %%&- 3 ),*#)7 %) 7 ,/4 9ED7 # -. 7 1# .7 - (.,)7 &.)7 (7 (3 )." , ,MLLEMGFMME

&# )&3 7 . 7 #( #!)7 !)( 9 . 9 A B

%+ * ) ' )* &) ;E== *5 EDDDD?;B A /')7 (.,)7 ( # FDDDD?;B9 A -. '7 (7 .#47 () -9 EIDDD?;B9 &-) # (. & ,. 9 MEILKHGJHM A B


Amcho Awaz June 22_Layout 1 21/06/13 8:04 PM Page 5

Ponnje<Sonvar, 22 Jun, 2013<

Rajkaronn

Amcho Avaz

Fokt 6 mhoineam khatir…

Advanik Prodhan Montri zavpachi khoxi asli Novi Dil’li: Lal Krishna Advani hannem Bharatiya Janata Partyintlea tin mhotvachea podancho rajinamo dinvche adim tannem BJP samkar tin otteo (conditions) ghatloleo. Punn BJP-in tacheo teo tinui otteo mandun gheunk nant. Taka lagon Narendra Modi Lok sobhechea venchnnukancho mukheli mhonn tachem nanv jahir zanvche adinch aplo rajinamo borovn dovorlolo. Advanin xekim gelea Somara sokallim BJP samkar aplem rajinameachem potr sador kelem. Eka namnechea vortoman potran mahiti jahir kelea tea pormonnem, gelea Aitara Advanin aplea rajinameachem potr borovn dovorlolem. Tech porim Prodhan Montri poda khatir aplem nanv

jahir korchem oxem tannem ott ghatloli. Punn BJP-in tachi hi magnni nakarun uddoili. Taka lagon dusro ilaz na zavn Advanin rajinameachem hatiyar bhair kaddlem. Advani hachem mhonn’nem aslem ki, zorui NDA sot’ter ailem zalear apleak 6 mhoine tori prodhan montri pod dinvchem. Advani haka dista ki, apnnem BJP khatir soglleam von vhoddlem yogdhan (contribution) dilam. Taka lagon prodhan montri zavop ho aplo odhikar zavn asa, ani BJP-in apleak sogllea manan ani respetan vagoupak zai. Advanin oxem-i mhonnlolem ki, zorui 6 mhoineam uprant dusro konnui prodhan montri zavnk sodta zalear, apunn tem pod soddpak raji astolom. Advani hachem oxem-i mhonn’nem aslem ki, Gujrat rajyacho mukhel montri Naren-

dra Modi hacho venchnnukancho mukheli korche poros, taka mukheleacho vangddi vo zoddsangati korcho. Advani hachi oxi-i ott asli ki, zorui Modik venchnnuk prochar somiticho fuddari nemlo zalear, Modin aplea dispottea vaurachem apleak ‘reporting’ korchem. Sutram (sources) koddlean mahiti mell’lea tea pormonnem, Advani yeta tea lok sobhechea venchnnukam khatir apli svotachi ‘identity’ toyar korpak sodtalo. Tech porim NDA gheta te mhotvache nirnnoy apleak visvasant dovrunuch gheunk zai, oxem taka distalem. Punn dusre vatten RSS tema korun boslo ki, venchnnukancho mukheli Narendra Modich zavpak zai.RSS-ache magnnek lagon xekim BJP-ik Modikuch venchnnukancho mukheli korcho poddlo ani Advani BJP-int eksuro zavpak laglo. Xevottak heach karannak lagon Advanik rajinamo dinvcho poddlo.

Advani-chea fuddariponna khal

JD (U) portun NDA-n vochonk xokta JD(U) hacho odheokx Sharad Yadav NDA-ntlo bhair sorlea uprant ek nivedon kelem jea nivedona vorvim oxem dista ki zor BJP-chem fuddariponn LK Advani hanchea hatamni dilem zalear JD (U)-n portun NDA-n samil zaunk xoktolo. Punn Sharad Yadav hachea hea nivedonak virodh korun BJP-cho Biharantlo fuddari Dharmendra Pradhan ani BJP-che anink tin orixtt fuddari zoxe porim Ravishankar Prasad, Rajiv Pratap Rudy ani Shahnawaz Hussain him sod’deak Patna xharant asa ani Mungllaradis mhollear Junache 25ver BJP-n jahir kelolea Bihar Bandh hache vixim manddavoll ko-

rpak, sanglem ki toxem ghoddpak xokona mhunn. 25 tarkek BJP-n jahir kelolea Bihar bandh ho dis ‘Vishwasghat Diwas’ (betrayal day) mhunnon palltele. LK Advani amcho vhoddantlo vhodd fuddari zaun asa ani tea khatir tache vixim Sharad Yadav-a lagchean amkam ‘certificate’ naka oxem Ravishankar Prasad hannem mhollem. Tea fuddem uloun tannem mhollem ki BJP-k karannam kollpak zai kitea khatir Nitish Kumaran Kongres-i virodhi NDA ghottbondon aslem tem moddun uddoilem poi tem. Prasad-an tea fuddem mhollem ki

Ambott-Tikh

Aurelio ViegAs

Bannavlekarank xabaski! Kaim dis fattim disa uzvaddach kaim MPchea bhonvddekaramni Bannavlechea eka cheddvak ubharun vhorpachi ghoddnnuk ghoddli ti pollelear amche Gõyche porjechi surokxa kitli dhil asa ti dison yeta. Tea disa vatten pasar zatolea eka mon’xan hi ghoddnnuk pollovn sogllea lokank ektthaim kele mhunn borem, na tor he tovnaxi tea cheddvachem kitem korit asle tem matui thav kaddunk zaina. Tea uprant zoma zalolea lokamni kaido aplea hatant ghevn tea MP bhonvddekarank aplea hatan di-

vnche mhunn Kolva pulis sttexonnacher dhumxonnam ghatlim ani tantun kaim pulisui zokhmi zale. Poilim he pulis osleo ghoddnneo ghoddunk ditat ani uprant lok jedna ektthaim zavn nit magtat tedna te lokancher akromonn kortat. Kolva sarkhea sttexonnar favo te porim pulis nant zalear te porjechi koxi rakhonn korunk xoktole? Gõyant soglle vatten surokxit asa mhunn bhovall korpi amcho Ghor Montri Manohar Parrikar khoimchea surokxechi khobor korta mhunn konn zanna? Disa uzvaddim Vasku xallent lhan cheddvacher bolatkar prokronna uprant sud'dam amche pulis azunui nhidlole asa karonn opradhi azunui pulisechea tabeant poddcho asa. Atam vell oso aila ki pulisechem mar zokh mhunnon Gõykaramni kaido aplea hatant ghevpachi goroz. Je meren guneanvkareank bhirant aschina te meren osleo ghoddnneo ghoddot ravtoleo. Gõyant pulis asom vo nasom punn Gõykaramni zagrut ravlear amchea Gõyant ami amkanch surokxa diunk xoktole.

Nitish Kumar hannem-i Samata Pokxacho sthapnnar Geroge Fernandes haka-i to respeit ani man tea vellar dilona, hi khobor sogott zanna. Itlea mhunnosor JD (U)-chea fuddareamni BJP-n kelole soglle arop nakarle ani Advanik lhan ani mhotv naslolo kelo hem BJP-chea her fuddareamni Narendra Modik BJP-che prochar somiticho odheokx korpacho addavnk xoklona hache velean kollon yeta. Fuddem uloun JD (U)-chea fuddareamni sanglem ki atam BJP

pokxan Narendra Modik virodh asa to mhunttlear LK Advani ani Sushma Swaraj hanche koddlean. Tea khatir Narendra Modik hea fuddem BJP-nt konnacheanuch addaunk zauchona kiteak Narendra Modi soglleank kuxin kaddun fuddem veta ‘BJP Cadre’ hachea nanvan. Barik niyall kelear oxem dison yeta ki jedna Narendra Modik RSS hacho phattimbo asa mhunttoch to fuddarak BJP-n soglleam fuddareank ‘bulldoze’ korun vetolo mhunn.

Khas dorzo mellpachem fokt sopon

mhunnttoch taka amcho sohokar na, oxem kendrachem mot. Goa Vikas Pokxacho Mickky Pacheco sud'dam hea xist monddolla thavn pois ravlo karann taka bhorpur khobor asa ki Parrikara borobor gelear aplem kainch cholchenam. Hea kendri ani Gõychea BJP pokx lofddeam modem Gõykarank khas dorzo he pavttim tori mellpachi koslich xokeotay na. Je meren kendrant ani Gõyant ekuch pokx raj korchona te meren hem Gõykaranchem sopon soponuch urtolem hantun matui dubav na!

Gõyank khas dorzo mellovn ghenvche khatir mukhel montri Manohar Parrikar-achea fuddarponna khal sogott pokxanchem ek xistmonddol halinch Prodhan Montri Manmohan Singh haka Dil'lint bhettun ailem. Ani he bhette vellar Prodhan Montrean apunn he vixim lokx ghaltolo mhunn axvason dilam mhunn Parrikar-an vhodde khoxen Gõyant jahir kelem. Parrikar-ak bhorpur khobor asa ki hea kamant taka Kendracho titlo sohokar mellcho na karann hea sogott pokxanchea xist monddollant Kongres pokxacho ekui vangddi naslo. Horxim virodhi fuddari mhunn Pratapsingh Rane thoim vochunk zai aslo punn favo tea vellar tannim sanglem ki apunn piddest asa ani aplea voizan apleak bhair sorpak nakarla. Bhitorle khobre vhelean oxem kolltta ki kendranuch khoim Gõy Kongres pokxak Parrikara borobor ekui vangddi dhaddcho nhoi mhunn agro kelolo karann sobhemazar Parrikar kendr sorkarachi izot kaddtalo

Rupea Podd’dear Amisha ditolem ‘Hot & bold scenes’ Bollywood-ant jedna Amisha Patel bhitor sorlolem, tedna tem cholchitram khatir ‘bold scenes’ divpak koxench raji naslem. Punn atam cholchitramni ‘bold scenes divn apunn ‘hot’ mhonn sid’dh korpa khatir tem koincheai vellar raji zata. Hindi cholchitrancho namnecho digdorxok Susan Ganeshan hannem Amishak ‘bold scenes’ divpa khatir khupuch provrut (provoke) kelem, oxem cholchitranchea mollar uloilolem aikopak yeta. Sod’deak Amisha ‘Short-cut Romeo’ hantunt khupuch ‘hot bold scenes’ kortana loka samkar nodrek yetolem. Amisha Patel bhumika korta tea hea novea ‘Short-cut Romeo’ tem veg-veglle torecheo ‘bold scenes’ korun cholchitram polleupeank dipkaun uddoitolem, oxem porgott zalam. Hea cholchitrant tem eka ‘businessman’-ache ghorkarnichi bhumika korta ani t e m

duddu komaupa khatir kiteim korpak raji asta. Hi bhumika korpa khatir Amishan khupuch mansik toyari kelea mhonnpachem somzota. Fattlo sabar kall Amisha cholchitram polleupeank ekui ‘hit’ cholchitr divpak xoklem na. Taka lagon aplem cholchitrantlem ‘career’ vanchoupa khatir, tem ‘hot and bold’ zavpak toyar zalam zavpak zai, oxi sod’deak bollywood-ant cheorcha cholta.

Ami hea adim Ambott-Tikh-ant Gõycho adlo mukhel montri Luizinho Faleiro hache vixim mhunnttlolem ki zori Churchill Alemaoak Lok Sobhechi nivoddnnuk loddovnk zai zalear tannim koxe-i porim Luizinho babachi amizad korunk zai, ani tednach taka Kongresichi tikett mellonk xokta mhunn, punn Churchillan kanar ghetlem na. Atam Rahul

GANDHINAGAR: ‘Pan-India’ fuddari mhunn nanv komounk, yeta tea kaim mhoineamni raxttriya ani ontor-raxttriya pattler kariavolli korpachem, Gujarat mukhel montri Narendra Modi-chi yevzonn asa. Hea kariavollink rajyache tizorentle poixe vaprunk yetole, ani tatun videxi ‘dignitaries’ ani desant, vegvegllea xetramni vavurpi fuddari hajir astole. Junache 11ver, ‘livestock and dairy industry’-chea mud’dear eka ‘seminar’-a borabor hachi survat korunk aili. Gandhinagar-ak zalolea hea ‘seminar’-ak, 20 rajyantlean sumar 5,000 xetkaramni bhag ghetlolo. BJP-cho prochar somiticho mukheli mhunn, yeta tea chear mhoineamni 100 jahir sobhemni ulovop korpachi Modi-chi yevzonn asa. “Julayan, Panchayati Raj ani graminn vattharachea udorgoticher adharit ek kariavoll astoli, zatun

Gandhi-n Luizinho-k aplea zomeant kaidexir ritin apnnavn ghetla mhunnttoch Gõyant jem kitem zai-naka tem fokt Luizinho tharaitolo. Atam je Kongresichi Lok Sobhek tikett mellovnk sodtat tannim azun meren Luizinho-chea ghoraxim pavtti marunk suru kelam astolem. Churchill Bab azunui vell zavnk na....

Alemao ghoranneant dusrem tufan? Sharad Pawar-achea NCP pokxan apli halinch Dokxinn Gõychea Moddganvant kocheri ugddun Gõykarank anik ek pokxachi ast dakhoili. Jitle festache pirjent chodd titlench fest burram fest mhunnttat. Anik hangasor jitle pokx chodd titlo bhroxttachar-ant vadd. He pokx ekuch monant ghevn bhair sortat ani tem mhunttlear "Duddu koxe komavche" Aiz-kal konnui veoktik dusreanchi pot’tiddken seva korchi oxem dislolench nam, punn fokt aplea faidea khatir. Aiz meren NCP he Kongresichea zodd palvan motdanak umedvar ghaltale punn atam yeta tea Vidhan Sobheche venchnnukent khasa apunn aplea svota pãyamcher ubhe ravpak tanchi tozvit chalu asa, punn sodheak tori yeta tea Lok Sobhent tannim donui

Sharukh-Gauri tisre pavtt avoy-bapuy Bollywood-antlo King Khan mhonnge Sharukh Khan tisre pavtt bapuy zavpacho asa.Eka vortoman potran dilole mahiti pormonnem Sharukh ani Gauri-chea gharant tisre pavtt pallnnem (cradle) haltolem. Sharukh ani tachi ghorkarn Gauri hannim tisre pavtt eka bhurgeak zolman ghoddun haddpacho kaim nirnnoy kaim kall adim ghetlolo, oxem tea vortoman potrantlean prosid’dh zalam. Amir Khan ani tachi ghorkarn Kiran Rao hannim bhurgeak zolman haddche adim jea dotora kodde sol’lo ghetlolo, teach dotora kodde Sharukh ani Gauri sompork korun asat, oxem tea vortoman potrantli batmi sangta.To dotor cholchitram mollar khupuch nanvlovkik zavn asa ani bollywood-antlim sabar kolakar zoddpeam heach dotora kodde margdorxonn ani sol’lo ghetat. Sharukh ani Gauri hankam hem novem ballok hea Julay-ant zolmant yeupachem asa, oxem hem vortoman potr sangta. Hea adim Sharukh-Gauri hankam dogam bhurgeanchem dennem favo zalolem asa. Tankam ek 14 vorsancho cheddo ani 13 vorsanchem cheddum asa.

desbhorchea Panchayatintle hozaramni pod odhikari (office bearers) vantto ghetole. ‘Conservation of coastal areas and mangroves’ hea mud’deacher ‘Gujarat Ecology Commissio’n-an, Jualyache 2627ver ek ontorraxttriya ‘workshop’ ghoddoun haddla. Agost 29 te 31 meren ‘Indian Printing Expo’ zatolo,” oxem udeog khateachea eka odhikarean sanglem. Panchayati Raj-achea vixim kariavoll zatoch, Setembrachea 7 te 11 tarke meren Aagritech Asia hi kariavoll zatoli, zatun xetkar ani Bharatantle toxench videxi zannkar yetole. Tea bhair, Otubran ‘pharmaceutical and biotech industry’, ‘water management technology’, ‘Indian gems and jewellery industry’, ‘Indian chemical and mining industry’, ani her kariavolli zaupachem tharailam. Otubrache 31 tarker ek vhodd kariavoll korpachi yevzonn asa, zo Sardar Vallabhbhai Patel-acho zolm disui zaun asa. BJP karyakorteank sat lak ganvamni dhaddun thoimchean xetamni vaprunk yevpi sadhonanchea lokhnnache kuddke ektthaun, te Sardar Patel-cho ‘Statue of Unity’ bandunk vapurpachi Modi-chi yevzonn asa.

zageancher zoddpalvan aple umedvar dovortole mhunn jahir kelam. NCP-cho Gõy Rajeacho odheokx Nilkant Halarnkar sangta ki Pawar-ak koxe-i toren Gõyant aplea pokxachim pallam ghott korunk zai ani chodd korun Saxttint. Atam gelea eleisanvank Saxttichea lokamni BJP-cho sangat ghevn Kongresik koxi haroili he vixim zanno zavn sud'dam NCP kainch noko zalolea bhaxen korta mhunttlear ojap zavpachem. Atam hangasor anik ek gom'mot. Kongres ani NCP, sod’deak tori bhav-bhav pokx. NCP pokxacho tornatteam fuddari Yuri Alemao ani choddant chodd xokeotaye pormonnem Kongresichem Valanka Alemao (nikall Julayachea poilea sumanant) mhunttoch Alemao ghoranneant anik ek tufan. Tornatteank ap-aple vatten voddpachem kam’ tim dogam-i koxim kortolim hem fokt kall sangtolo.

Richa ‘item song’ kortolem Sod’dea ‘bollywood’-ant ‘item

songs’-ancho nett cholta. Halinchea disamni choddan-chodd cholchitramni ‘item songs’-uch polleupak melltat. ‘Gangs of Wasepur’ hea cholchitrant ek mhotvachi bhumika korpi Richa Chaddha veginuch ek ‘item song’ kortana dispachi xokyotai asa. Halinch tannem ‘item song’ korpachi apli itxa dakhoilea. ‘Oye Lucky oye’ hea cholchitrantlean Hindi cholchitramni proves korpi Richan mhonnllem, ‘item songs’ sarkhi gozal ostitvant asa hachi apleak khobor nasli. Kareena, Katrina sarkhim kolakaram ‘item songs’ korpak xoktat, zalear hanvem kiteak korchem nhoi? Apleak zorui sondhi mell’li zalear, apunn jerul ‘item song’ kortolem, oxem Richa sangta. Richak cholchitramni vegveglleo bhumika korpak avoddtat. Farhan Akhtar hachea ‘Fukrey’ hea cholchitrant tem eka ‘lady gangster’ hache bhumikent dista. Sod’deak hem film borench cheorchent ailolem asa.

Anil-Tabu ekttaim yetat

Alia-Ranbir hanchi ‘party’ Bollywood-antli sobit dispi ‘heroine’ Alia Bhatt hinnem halinch ‘Highway’ hea cholchitrachem kam puray zalea uprant ek lhanxi ‘party’ ghoddun haddli. Punn he ‘party’-iek ‘Highway’ hea cholchitra kodde kosloch sombhond naslolo Ranbir Kapoor hajir aslo. He ‘party’-int Alia-Ranbir hannim dogaimni khupuch movz ani mosti keli. Hea vellar dogaimni ‘dance’-ui kelo. He ‘party’-ik ‘Highway’cho digdorspi Imtiaz Ali hajir aslo. Imtiaz ani Ranbir he dogui ghott ixtt zavn asat. Punn he ‘party’-ek Ranbir Imtiaz hache khatir kai Alia khatir ailolo, ho poxn mat hajir asloleank poddlo. Imtiaz Ali hachea yeta tea novea chol-

Luizinho Bab, Rahul Gandhi zomeant

5 Modi 4 mhoineamni 100 ‘rallies’-amni bhag getolo

chitrant Ranbir mukhel bhumikent asa, punn tachea vangdda tachi ‘heroine’ Alia astolem vo konn astolem, hem mat azunui thavem zalolem na. Hea cholchitrantli mukhel bhumika Alia Bhatt na tor Deepika Padukone hankam divpacho Imtiaz vichar korta, oxem kollit zalam. Haka lagon Ranbir Kapoor he ‘party’ek hajir aslolean Alia kherit umedin aslolem distalem.

‘Virasat’ nanvachea Hindi cholchitrant bhumika korun loka koddlean vhodd xabaski melloiloli zhoddi Anil Kapoor ani Tabu 15 vorsanchea kalla uprant porot ek pavtt Hindi cholchitramni dispachi xokyotai asa. 15 vorsam adim ‘Virasat’ hem film ‘super hit’ zalolem. 1999 vorsa ‘Biwi No.1’ hea cholchitrant Anil ani Tabu hannim dogaimni ekttaim kam’ kelolem. Tea uprant atam sabar vorsamni tim dogaim ekttaim yeun bhumika kortolim mhonnpachi cheorcha zata. ‘Tere Bin Laden’ hea cholchitracho digdorspi Abishek Sharma hachea ‘Atom Bomb’ hea cholchitrant Anil ani Tabu sangatan bhumika kortana distolim, oxi cheorcha chalu asa. ‘Atom Bomb’ hem cholchitr komedy rupachem zavn asa, ani tem ‘Life is Beautiful’ hea Inglez cholchitracher adharlam. Hem ‘Atom Bomb’ nanvachem

cholchitr toyar zavpachem asa hea vixim odhikrut ritin kainch ek jahir kelolem na, oxem kollon ailam.


Amcho Awaz June 22_Layout 1 21/06/13 8:05 PM Page 6

Ponnje<Sonvar, 22 Jun, 2013<

Vicharkhonn

Amcho Avaz

‘Hero’ kai ‘Zero’?

Manestanchim utram

Ek bhurgem kallokhak bhiyeta zalear taka bhogsum yeta. Punn jivitantli vhodd dukhest ghoddni mhunttlear vaddlolim mon’xam uzvaddak bhiyeta. - Plato

AMCHEM MOT

Amchi Igorz ani Konknni bhas Halimchea disamni kaim igorzamni bhurgeank dotorn Konknni ani Inglez bhaxenui xikounk zai oxem kaim padrimchea tonddantlean aikonk yeta. Igorzamni Konknni borobor Inglez bhaxenui dotorn xikpachi sondhi dili zalear jerul aiz na faleam igorzantli Konknni bhas nas zatoli hantun dubav na. Kaim padri bhurgeank igorjen Inglezin dotorn xikovpachim jim karannam dita tim sarkim chukichim asa. Gõyant zaito Gõyam bhailo lok asa ani tanchim bhurgim amchea iskolamni xikta. Gõyam bhaileo Kristi famili aplea bhurgeank igorjen dotornik dhaddta. Oxem asa zalear tankam Inglez bhaxen dotorn xikovpachi kitem goroz asa? Ho lok Bharotantloch. Tanchi avoy bhas tanchea zolmachea prantachi astoli. Dusrea utramni tanchi avoy bhas Hindi, Gujarati, Marathi, Kan’nad, adi zaunk xokta. Hea lokak Inglez bhaxen dotorn kiteak xikovpak zai kai? Tankam tanche bhaxen dotorn xikoita zalear ti tanche avoy bhaxen xikoilear khub faideachem zatolem. Thoddkean zori tor igorzamni Inglez bhaxen dotorn xikovpak zai zalear mhojea mota pormonnem hea lokak adhar diunk nhoi. Hea lokachim bhurgim amchea iskolamni Inglez bhaxen xikop gheta zalear tantuntlim chodd zannam dusro vixoy mhunn Konknni bhas gheta. Amchea iskolamni mullavem xikxonn Konknni bhaxen aslem tedna hea lokachim choddxim bhurgim Konknni bhaxen mullavem xikxonn ghetalim. Hea bhurgeanchea chaltea jivitan tim tanchea vorgantlea ixttam borobor Konknni bhas uloita ani Konknni bhas bore toren somzota. Oxem asa zalear hea bhurgeank Konknni bhaxen dotorn xikoiloli zalear odik faideachem zanvchem naslem? Zaite zann mhunttole ki tea bhurgeank Romi lipin Konknni vachunk zaumchem na mhunn. Tankam Romi lipin Konknni bhas vachunk ani borounk zaina mhunn somzon ogich bosop hem sarkem chukichem asa. Hanvem svota ho proyog (experiment) korun polloila. Kednach Romi lipin koslench vachop korunk naslolea bhurgeamni bore toren vachlam hem hanvem svota mhojea dolleamni polloilam. Tankam ilixi Romi lipi borpavolli vixim mahiti di-it zalear he bhurge Romi lipin Konknni bhas bhes bore vachtole ani boroitele hantun matui dubav na. Atam amchea Kristi Gõykaranchea bhurgeancher nodor marum-ia. Amchea iskolamni him bhurgim aplem mullavem xikxonn Inglez bhaxen korta. Zaite ghorabe, zanche avoy bapuy sarki Inglez ulounk noko, te poriant aplea bhurgeam lagim ghoramni tuttki futtki Inglez uloita. Aiz soglleank Inglez uloupachem pixem laglam. He poristhitin amchea igorzamni bhurgeank dotorn xikonk Inglez bhaxechem ‘option’ dilem zalear khub avoy bapuy aplea bhurgeank Inglezinuch dotorn xikoy mhunn magnni kortolim. Dusrea utramni amchea igorzamni Inglez bhaxen dotorn xikovpak survat korop mhunnchem Kristi somazantli Konknni bhas nas korpachi survat zatoli. Zaitea ganvanim igorzamni misanchea vellar vachpam korpak zaitim bhurgim ang kaddta. Tim mhunnta ki tankam Romi lipin Konknni vachunk zaina. Poile suvater zori tor amchea bhurgeamni Romi lipin Konknni vachunk proitn kelo zalear ti vachpak sompi asa mhunn tankam provar zatolem. Hea khatir amchea bhurgeam bhitor Konknni bhaxecho mog asop khub gorjechem

asa. Zor ami amchea igorzamni bhurgeank dotorn Inglez bhaxen xikounk lagle zalear amich amchea bhurgeanchea kallzantlo Konknni bhaxecho mog unno kortele. Dusre suvater ami Konknni bhas Gõychi osmitay mhunn sangtanv. Khorench Konknni bhas Gõychi osmitay asa zalear amchea bhurgeank Konknni bhaxecho vapor korunk tankam utejon’ diunk naka aslem? Hem korche suvater Inglez bhaxen dotorn xikoun amchea somazan ami Konknni bhaxechi jinn disan dis komi kortanv. Amchea igorzamni oxem ghoddpak zaitim karannam asa. Kaim karannam mhoje nodrek yeta tim oxim asa:• Inglez bhaxen uloup ek ‘fashion’ zalea. Inglez bhas somzonastana poriant Inglez bhaxentlea misak hajir ravop ek vhoddponnacho nomuno zala. Amchea ghorabeamni Konknni bhaxecho vapor disan dis thoddo zaunk lagla. • Amche zaite padri bhav Konknni bhaxe sovem zoso mog dakhounk zai aslo ani aplea xellianchea kallzamni Konknni bhaxecho mog kirlaunk zai aslo to proitn matui korina mhunttlear fott zanvchina. Urfattench te Inglez bhaxechem vhoddponn aplea xelliam somor dovorta. • Amchea igorjechea fuddareamni Konknni bhas igorjen jivi dovorpak azun pasun koslech proitn korunk na mhunttlear fott zanvchina. Adlea kallar soglle lok Konknni bhas vachtale ani tech bhaxen misam aikotale. Kall gelo toso amchea igorzamni bodolacho varo suttlo. Kaim firgozkaramni Inglez bhaxen mis maglem mhunn Inglez bhaxen mis dilem. Kaim igorzanchea padvigaramni aplea ganvant ‘tourist’ yetat mhunn Inglezin misam korpak suru kelim. Atam ami amchea igorzamni bhurgeank Inglez bhaxen dotorn xikovnk survat kortanv. Mhaka khatri asa Inglez bhaxen dotorn xikovpachem ‘option’ dilem zalear jerul chodd bhurgim, magir Inglez bhas somzoum vo na somzoum, Inglez bhaxen dotorn xikonk vetolim. Hea amchea sogllea kornneancho foll mhunttlear Kristi somazantli Konknni bhas ili ili kobar zait vetoli. Hanvem adim sodanch mhunttlam ki zor azun poriant Konknni bhas Gõyche Kristi porje modem jivi asa zalear tichem sogllem xrey igorjek veta. Igorjen Konknni bhaxen misam, Konknni bhaxen soglleo dusreo dhormik karyavolli, Konknni bhaxen dotorn xikop, adi aslem mhunnon amche Kristi bhav vhodd vhodd xikxonn korun poriant igorzamni yeun Konknni misak hajir zatale ani vachpam ani dusrea karyavollimni bhag ghetale. Hi sonvoy ili ili nas zait veta ti ek dukhachi ghoddnni asa. Tea khatir amchea igorjechea fuddareamni Kristi somazan Konknni bhaxecho vapor chodd ani chodd zaumcho mhunn upay gheupachi goroz asa. Oxem asa zalear je je suvater ami amchea xelliank dhormik karyavollimni Inglez bhaxe kodde voddpacho proitn kortanv to tabortob bond zavpachi goroz asa. Gõyche igorjen Konknni bhaxechi seva korun azun pasun amche avoy bhaxek jivi dovorlea. Tika moronk soddchenant mhunn ast dhortam. Jea disa igorzantli Konknni bhas kobar zatoli tea disa Kristi somazan anik Konknni bhas urchina. Konknni bhaxe vinnem Gõycho Kristi somaz heach Gõyant porki zatolo. Hem khorench bhirankull chitr zaun asa.

UPA montrimonddolan bodol Halinch Dr. Manmohan Singh hannem prodhan montri hea natean kendr sorkaran kaim montreancho bodol kelo. Ho bodol korpachem karann mhunttlear dog montri Ashwini Kumar ani Pawan Kumar Bansal hankam broxttacharachea virodak lagon rajinamo diuncho poddlo zalear anik don montreamni Ajay Maken ani C. P. Joshi hannim apleak Kongres pokxa khatir vavronk zai mhunnon montripodacho rajinamo dilo. Anik thoddeach mhoineamni Bharotan anik panch prantanim venchnnuko zavpacheo asa zalear tea uprant rokddeoch fuddlea vorsa lok sobhecheo venchnnuko tharloleo asa. Hi poristhiti monant dhorlear oxem dista ki Dr. Manmohan Singh hannem aplea montri mondolan zo bodol kelo tem fokot rokddeoch panch prantanim asloleo venchnnuko monant dhorun ani nhoi desachea karbarachem borem chintun. Montrimonddolan bodol korun novim mukhamollam haddleant tachea voilean oxem dista ki Rahul Gandhi, Kongres pokxacho upodheokx, zo fuddarak Bharotant tornnea fuddareanchem raj haddunk yevjita, tache-i vichar ho bodol kela tantun matui disona. Ek khasdar zaka montripodacho soput dila to zaun asa Sirsam Ola zachi piray 86 vorsam asa khoim. Dusro khasdar zaka montri kela to Oscar Fernandes ani tachi piray 72 vorsam asa. Tech porim anik ek ostori fuddari Girija Vyas hika 67 vorsam asa khoim. Tech porim Kavuri Sambasiva Rao (69), Sudharshan Natchiyappan (65), Jesu Das Seelam (60), Manikrao Gavit (79) ani Santosh Chowdary (69) soglle zantech asa tem dolleank dista. Oxem asa zalear Bharot desant amchea desachem rajkarbar tornnea fuddareanchea hatan kedna yetolem kai? Anik thoddeach mhoineamni prantanim venchnnuko zavpacheo asa tantuntlo ek prant mhunttlear Madhya Pradesh. Hea prantan zantincher adarit motdan zata. 86 vorsancho Sisram Ola ek Jat somazantlo nanvlovkik fuddari asa. Hea somazachim motam melloun gheunche khatir Kongres pokxan mhatare pirayer Sisram Ola haka montri kela. Tech porim Girija Vyas hivui fuddari Madhya Pradeshantli zavn asa. Tika montripod diun Madhya Prade-

shan motdarank Kongresak lagim haddpacho proitn kela oxem sidh zata. Dubavnastana eka rajki pokxan venchnnukancheruch dollo dhorun aplim panvlam ukolchim poddta. Tea khatir Dr. Manmohan Singh hannem Madhya Pradesh BJP-chea chopkeantlo soddun Kongresachea hata khala haddpak je don montri Madhya Pradeshantle nomiarlea tem somzum yeta. Punn hea zanttea khasdarank montri korche bodlek teach prantantlea tornnea fuddareank ti zababdari diloli zalear venchnnukamkui faido zatolo aslo ani desakui boreponn zatolem aslem. JD (U) hea pokxan NDA-chem fuddariponn BJP-n Narendra Modichea hatan dilam dekhun NDA-ntle bhair sorle, haka lagon NDA oskot zalea hantun dubav na. NDA lagim atam sod’deak donuch adhar diupi pokx urlea te mhunttlear Akali Dal ani Shivsena. Tea khatir atam BJP fuddlea eleisanvank NDA khala sorkar korunk xoktoli vo na to dubav asa. Dusrea vordan Kongres hachea fuddariponna khala UPA sorkar cholta taka fuddlem lok sobhechem eleisanv yeta mhunnosor dha vorsam bhortolim. Hea dha vorsamni UPA sorkaran zaiteo boreo yevzonneo porjechea faideak haddlea tantuntleo kain yevzonneo mhunttlear MNREGA ani RTI ani RTE asat. Hea yevzonneank lagon UPA sorkarak porbim favo, punn teach borobor hea dha vorsank odik korun fattlea chear vorsank zo broxttachar zala taka lagon UPA sorkarachem nanv piddear zalam hantun dubav na. Heach khatir Dr. Manmohan Singh hannem zo montrimonddolan bodol kela to odik chodd akaran zaunk zai aslo. Thoddech montri nhoi punn zaitea montreancho bodol korpak zai aslo. Broxtt asa tankam montripodam soddun dusrea vavrak launk zai asle ani tornnea ani novea fuddareank montri korun aplea montrimonddolak novem rup diunk zai aslem. UPA sorkar porjek novem kitem diunk sodta hem thavem zatolem aslem. Punn toxem ghoddonk na hem durdoiv zavn asa. Ho zo bodol Dr. Manmohan Singh hannem aplea montrimonddolan kela to khorench UPA sorkarak boreak poddtolo vo na hem kaim mhoineamni panch prantamni zavpi eleisanva zalea uprantuch kolltolem

6

Vincy QuAdros

Mhalgoddo Lekhok Ho khell rajkarnnant kormel’lea BJP-cho sonsthapok fuddari L K Advanin rokddoch parkhilo ani teach disak aplem bromhastr soddlem. Tannem sogllea mhotvachea podam velean rajinamo dilo. Advanichea hea bromhastran puray BJP halun gelo ani Pokxadheokx dhorun jextt fuddareamni Advanilea ghora dhanv ghetli. Hanga to khoro ‘hero’ tharlo. Sruxtticho khell vichitr. Kednam konn ‘hero’ zata ani kednam konn ‘zero’ zata tem kollona. 70 vorsancho Amitabh Bachhan azunui nachta to ami polletat. Tea adim Dilip Kumarak pollelolo punn halinch 85 vorsancho L. K. Advani, ‘hero’ zalo mhonnlear ojap nhoi? Prodhan Montreachea kodelar bostam-bostam fattim poddlolea hea rajki fuddarean Narendra

Modik ‘checkmate’ diun portun rajki mollar zust lav ghetlo. Tache he ‘hero’-girint Gõycho khub molacho vantto asa. Gelea vorsak Gõy Vidhan Sobha venchnnukent BJP-k (Bharoti Janata Pokx) purai bhovmot mell’lem ani mukha velea kallant tankam uzoll dis asat mhonn spoxtt zalem. Atal Bihari Vajpayee fattlean BJPcho axroydhata L.K.Advani-n porot ek pavtt pokxachi koman aplea hatan gheun rajki yevzonn ankhli. Naka zalole ghottalle korun ani naka titlem min kaddun Kongresin svotachea pãyar kuradd marun ghetli, tacho faido kaddunk tannem ronn’niti toyar keli. Punn apnnak koddek dovrun rajkaronn kitlea nettan dhanvta tem taka koll’lench na. BJP-cho virbhokt koso to aplea zanntteponnant legit vavrot aslo. Gõy ho rajkarnnacho kendr bindu. Pokxantor bondi kaideantlean koxi vatt kaddop hem xikovpi Gõy. Min kaddun veoktigot girestkay koxi ektthaim korop hem xikovpi Gõy. Il’lea-xa rajyant choddant chodd montri postat hem dakhovpi Gõy. ‘Bogus’ motdan zaunchem nhoi hea khatir ‘Poll Monitoring system’ suru korpi Gõy. Hea xivay zaitea rajki pokxant sthirtay, asro, osthirtay haddpakui xikovpi Gõy. Oxea hea Gõyant fattlea disamni BJP-n don

porakrom’ kele. 1. Ramnathi-k ‘All India Hindu Convention’ ghoddoun haddlem ani Bharot hem Hindu raxttr zaunchem mhonn tharav ghetlo. 2. BJP-chi raxttriy karyakarinnichi boska Ponnjechea eka tarankit hottelant ghetli ani fuddlea vorsak zavpi Lok Sobha venchnnukam vellar Gujaratcho mukhel montri Narendra Modi prochar promukh mhonn jahir kelem. Oprotyeokxponnan Bharotacho fuddlo prodhan montri Narendra Modi zaunk xokta hacho ho sonket aslo. Zanntteank ‘zero’ korun tornatteank ‘hero’ korpacho RSS-cho (Raxttriya Swayam’sevok Sangh) ho ‘defensive’ khell aslo. Ho khell rajkarnnant kormel’lea BJP-cho sonsthapok fuddari L K Advanin rokddoch parkhilo ani teach disak aplem bromhastr soddlem. Tannem sogllea mhotvachea podam velean rajinamo dilo. Advanichea hea bromhastran puray BJP halun gelo ani Pokxadheokx dhorun jextt fuddareamni Advanilea ghora dhanv ghetli. Hanga to khoro ‘hero’ tharlo. Zanntteleamni chodd korun 65 vorsam purnn zaleat tannim aple kargirdicho vichar korunk zai ani novea sollsolltea rogtak desa khatir vavrunk mukhar haddunk zai oso sur toyar zalo. Hech fattbhuimyer fattlim

kitlimxinch vorsam Gujaratak BJP-cho bavtto ubovpi Narendra Modik ‘hero’ korunk chintlem. Fuddli Lok Sobha venchnnuk zata mhonnlear Modi-i 65 vorsancho zatolo tednam tachem rogot sollsolltem urtolem? Dhormachem rajkaronn korpeak BJP mukhar kaddta? 2002 vorsak Hindu dhormachea nanvan Godhra prokronnant kitleach Musolmananchi zaloli kot’tol konnui Bharoti visrunk xoktat? Tea vellar kendrantlea NDA sorkarak hea vidhayokachi kornni khopli na. Mhoino bhor fattim zalole Kornattokantle venchnnukent Narendra Modichi dhall xizonaslolean BJP-k mar khauncho poddlo. Advanicho xis mhonnlolea Modin aplea guruche maner bosop? Oslea vicharamni BJP-k tenko divpi fuddaream modem futt poddli. Jednam Narendra Modichem kolpona xastr Advanik pottona zalear her pokxank ani tanchea fuddareank koxem pott’tolem. Mhonn tannim Tisro ‘Front’ nirmann korpachea dharunn nirnnoyar pavle. Pokxak mharok tharpi gozali korpeak BJP ‘hero’ korta kai? Houi ek zap naslolo proxn. Raxttriya Swayam’sevok Sangha-cho Sochiv thavn udelolo ani Jana Sangh-Janata PokxBharotiya Janata pokx oxi zoitvont vattchal ko-

run zaun NDA ghoddunk mukhar aslolea mon’xak koddek dovorlo zalear jea hetan NDA ghoddloli, to hetu xabut urot kai? Kogres pokxak khoim tori ‘check-mate’ zai hem nischit punn apli bunyad ghott na vo aplem dhoronn sarkem na zalear konn konnak ‘checkmate’ ditolo? Fattlea 8 vorsant Advani-cho ho tisre pavtt rajinamo. Tinui pavttim tannem aplo rajinamo fattim ghetlo ani tinui pavttim tache podonmodon asle RSS fuddari. He vagnnuken Advani ‘hero’ kai ‘zero’ zalo? “Mhaka Gõyan hem dilem, tem dilem” mhonnop borem dista punn Gõyan jem dilem tem gheun zor konnui nidhormi lokak piddta zalear hi loz piddta taka nhoi tor Gõyak zata. Tednam Gõy veglloch khell xikounk somorth asa hem konnench visorchem nhoi. Aplea sohokaryank visvasant ghenastana BJP-n Modichem nanv mukhar ghalun ek chuk keli hacho porinnam’ NDA futtli ani Tisrea khotkhoteacho zolm zaunk vatt meklli zali. Rajkaronn mhonnlear ek gem’ : “Aiz tum jikhla, faleam hanv jikhtolom.” Aghaddechea rajki pokxamni hea vatavornnacho faido kaddun 2014-ant zavpi Lok Sobha venchnnukent aplo ‘hero’ kai ‘zero’ konn tem tharaunk gem’ ukti asa.

Gõychi bigoddloli kaido-vevostha; Rajkarnnich guneavkar! MArcos GonsALVes

Onnbhovi lekhok Toxem pollounk gelear he donui toranche orth kaidovevosthek hannikarok vo mharog poddpi asat. Voir ul’lekh keloleo ghoddnnuko fokot chimttibhor udharonnam asat. Gõyant kaido-vevostha hatabhair geloleacheo sabar dekhi, fattlea kaim vorsancho itihas uktto kelear dolleant bhortoleo. Dexi bhonvddekaramni eka cheddvachem ophoronn korpachi kothik ghoddnnuk ani tea uprant lokamni Kolvem pulis sttexonacher kelolo hol’lo, hea prokarak lagun Gõyche kaidovevosthecho proxn porot cheorchent aila. Xant Gõyant oxe torecheo ghoddnnuko disan dis vaddot asa, hem niyallun monant bhirant dispak laglea. Gõychi su-vevostha ani kaidovevostha niyontronnant yeuche bodla hatabhair vochot asa ho huskeacho vixoy monak pill ghalpak lagla. Kaido-vevostha sombondan fattlea kaim vorsancho niyall ghetlo zalear kaideak konnuch bhiyena hacho puravo mellta. Punn hi osli poristhiti nirmann zaunk soglleant poilim rajkarnnich guneavkar asat, hem-ui survatekuch sangunk otitay zaina. Disa uzvaddant eka cheddvachem ophoronn korop, ha-

cho orth Gõyant mouza korunk yeupi bhonvdekarank vo Gõyant sthaik zalolea bigor-Gõykarank konnachich bhirant disona hem spoxtt zata. Bannavle ghoddloli hi halinch gozal soddli zalear kaim mhoinea fattim heach vattarant anik don ghoddnnuko ghoddleat. ‘Tution’-ak vochpi cheddvacher suri hol’lo ani tea uprant doryaveller vochpache vatter aslole thollave (local) ostorecher bigor-Gõykar bhonvddekaran kelolo hol’lo. Mhunnge Gõyant kaidea sombondan karvay zaupachi koslich bhirant na oso bigor-Gõykaranchea monant ek somoz nirmann zala. Dusre vatten heo ghoddnnuko ghoddleo tedna hatak sampoddlolea dubavit guneavkarank thollavea lokamni keloli marpett ani akromonn. ‘Tution’-ak vochpi cheddvacher suri hol’lo korpeak lokamni boddoi-boddoilea uprant pulisanchea tabeant kelo. Zalear halimche ghoddnnukent cheddvachem ophoronn korpi tea attui dubavitank aplea tabeant diumche mhunn thollavea lokamni Kolvem pulis sttexonacher hol’lo kelo. Hea donui gozalincho orth itloch zata; ki guneavkarancher karvay korunk pulisank opes yeta. Hacho orth lokamcho pulisamvelo na zalolo visvas. Anik dusro orth mhunttlear, kaido hatant gheunk lokank konnachich ani koslich bhirant disona. Toxem pollounk gelear he donui toranche orth kaidovevosthek hannikarok vo mharog poddpi asat. Voir ul’lekh keloleo ghoddnnuko fokot chimttibhor udharonnam asat. Gõyant kaido-vevostha hatabhair geloleacheo sabar dekhi, fattlea kaim vorsancho itihas uktto kelear dolleant bhortoleo. Kaido hatant gheupeachea monant kaideache faskent apleak khast zaum yeta hachi bhirant pasun na zalea.

Anik, hem bhirant naslolem dhaddos amche bhonvtonnim ghoddlolea ghoddnnukam vorvinch nirmann zalam. Kaideachi bhirant lhov lhov, kaido hatant gheupeanchea monantlean kaddun uddoupachem ek dollidr kam’ kelam tem Gõychea rajkarnneamni! Gõyche rajki poristhitint! Fattle vidhansobheche vechnnuke vellar Vell’lle igorjent ghoddloli ghoddnnuk ani 2011 vorsantlem Balli-Kunkoll’lli zalolem UTTA-chem andolan jiteo govayo asat. Vechnnuk ayogacho adex pallpa khatir Vell’lle igorjent gelolea tin pulisancher thollavea lokam koddlean hol’lo zalo. Up-nirikxok Kapil Nayak dhorun anik don pulis xipay zokhmi zale. Hatunt sabar zanna add guneanv nond kelole. Mhunnge kaido hatant gheupea add! 25 Febrer 2012 hea disa hi ghoddnnuk ghoddloli. He ghoddnnukecho topas purnn zalo. Punn rajki karonnank lagun azun hea prokornnachem nyealoyant arop potr (charge sheet) dakholl zaunk na, oxem svota vorixtt pulis odhikarich sangtat. Hol’le vaddot asat, magir te pulisancher asum vo anik konnacherui punn hol’le korpeancher karvay mat koslich zaina. 25 May 2011 hea disa UTTA he songhottnne Balli hanga vhodd andolon kelem. Hea andolona vellarui pulisancher dhorun sorkari ani bhouxik toxench khasgi mhalmot’techem luksonn korpacho vhodd promannan yotn zalo. Hea prokoronnant ekunn 9 veg-veglle toreche guneanv nond kele. CBI-n tacho topas kela. Punn don vorsam zalim tori 9 modlea fokot 2 prokoronnachim arop potram nyealoyant dakholl zaleant. Andolon korpeank nirontronnant haddpa khatir anik chodd pulis fors dhaddcho

mhunn dha-dha minttamni sorkarakodden orz korun pasun sorkaran ani khas korun ‘home department’-an kosloch usko korpachem dhaddos porian korunk na. Punn akhrek latthimar korpacho adex te porosthiti promann sarko asunui, hem prokoronn yogea ritin hatalunk na oso arop ghalun tea Zil’lo odhikareank sorkaran nilombit kele. Hea voir ul’lekh kelolea ghoddnnukantlean kaidovevosthechea mollar rajkarnni vhodd promannan meter zata hem spoxtt zata. ‘Law and Order’ sombondan barik-sarki zhogddim ani vad zalear pasun amdar-montri, aplea gottachem somorthon korunk meter zata. Halim sorak konnachea kuttumbant pasun zhogddim zalim zalear konn na konn rajkarnni modim yeta ani aplea somorthokak salvar korcho mhunn pulisancher dobav ghalta. Magir pulisanchi karvay ektorfi zata. Ani uprant nirdox pasun khastik boli poddta. Him udharonnam ganvam-ganvamni ani vaddea-vaddeamni dixtti poddpak lagleant. Hea khatir aplea fattlean omkeach rajkarnneamcho axirvad asa hem boll gheun kaido-vevosthechem ‘zok marum’ mhunnpi guneanvkaranche zome vaddpak lagleat. Kitlo-i khor guneanv nond zalolo aslo tori sot’ter aslolea rajkarnneamni gombir prokoronnam pokim korpache yotn pasun aiz yesesvi zaunk lagleat. Magir osle porosthitin Gõychi kaido-vevostha sullsullitponnan cholop kustaruch nhoi tor oxokeo asa. Hi porosthiti nirmann korpi guneanvkaram modim rajkarnneamcho poilo aspav zata. Lokanchi kaido vevostheveli bhirant na zaupa fattlem karonnu-i rajkarnnich asat. Sodheachi Gõychi bigoddloli kaidovevostha hachi ek dekh asa

tea-tea tiatranchea zallvonddarancho hok’k. Atam Romi lipin donuch Konknni satollim uzvaddak yetat. “Amcho Avaz” ani “Vavraddeancho Ixtt”. Hea donui satolleancher tiatr zaunche asat tanche attap (summary) porgottun ailole vachunk melltat jea vorvim tiatr pollennarank tiatrak hajir zavpachi umed yeta. Tea bhair adle ani atamche tiatrist bhav-bhoinnamche tannim tiatrachea mollar

kelolea vavrachi mahiti vachunk mellta. Itlem boreponn him Konknni satollim korta astana hea satolleancher duddu farik korun jairati uzvaddak ailoleo disonant. Konknni satolleancher fokot funkott Konknni tiatrancho attap boroilolo vachunk mellta punn duddvamni farik kelolo prochar Inglez vortomanpotrancher zata. Hi ek athvi sonvoy vo tiatrist bhav-bhoinnamchem urfattem mon. Hem sogllem pois

korun Konknni vortomanpotrancherui tiatracheo jairati diyat jea vorvim Konknni tiatrist bhavbhoinnamchem ani Konknni potranchem natem fulun vetolem ani Konknni satollim kortat tea vavrak mozot melltoli. Konknnin ulounk ani vachunk zannant tech niz Gõykar tiatr pollennar tiatrak hajir zatat mhunn zannam zaunchem. Tarquino de Souza Vasku, Gõy

LOKMOT Tiatranche jairati vixim Tiatrancheo jairati Inglez vortomanpotrancher uzvaddak ailoleo polleun borem dista. Khoimchea-i bhaxechea vortomanpotrancher khoinchea-i bhaxen jairati ghalunk zata. To duddu farik korun kelolo vevhar zaun asa. To dor mon’xacho hok’k. Inglez bhaxechea vortomanpotrancher uzvaddak yetat tea Konknni tiatrancheo jairati

dsad

Printed and published by Vinayak Pai Bir for and on behalf of Herald Publications Pvt Ltd. Printed at Herald Publications Pvt Ltd, Plot No: L-135, Phase II, Verna Industrial Estate, Verna, Salcete, Goa. Published at PO Box 160, Rua Sao Tome, Panjim, Goa - 403001.

Editor-in-chief: Mr R F Fernandes. Editor: Tomazinho Cardozo (Responsible under PRB Act) Regd Office: St Tome Road, Panjim, Goa. Tel: 2224460; RNI No: (Registration Under Process)

HOW TO CONTACT US: For press notes, general queries amchoavaz@herald-goa.com. For Letters to the Editor lokmot@herald-goa.comFor articles/features sompadpi@herald-goa.com

Disclaimer: Except for the editorial above, articles and letters in Amcho Avaz represent the views of the concerned authors, and do not necessarily reflect the views of the Amcho Avaz editor, publisher, and/or owners. Disclaimer: The advertisements published in Amcho Avaz are based on information furnished by the advertiser. Amcho Avaz does not authenticate the printed information in the advertisement. The advertiser will bear all the consequences of issues arising out of the advertisements if any, and not Amcho Avaz.

Kon

Halin Vidha disa m nim s Gõych soglle Marat mhun Gõych sorka dista


Amcho Awaz June 22_Layout 1 21/06/13 8:08 PM Page 7

Ponnje<Sonvar, 22 Jun, 2013<

Des Pordes

Amcho Avaz

Ek ‘million’ dolleanchim funkott operesanvam London Jun 7 (PTI): United Kingdom hachem ‘House of Commons’ hannem mandun ghetlam ki ek milhanv funkott dolleanchim operesanvam Bharotan keleant mhunn. Him operesanvam Bharotan aslolea zaitea hospitolamni kelolim asa. ‘Labour’ pokxacho khasdar Virendra Sharma hannem Bharotan aslolea ‘Sankara Eye Care Institution’ (SECI) hankam porbim dilea kiteak tannim ek milhanv dolleanchim operesanvam funkott korun zaitea kuttumbank boreponn haddlam dekhun. “Nodor (eye sight)

nasloleank nodor divop hi ek boreantli bori mon’xakullachi seva zavn asa” Sharman he

sonvsthen vavurtoleam lagim uloitana sanglem. ‘Sankara Eye Care Institu-

tion’ hacho sthapnnar Dr. R.V. Ramani hannem sanglem “SECI hi sonvstha lamb vatt cholon ailoli asa ani aiz ti eka vhodd voddachea zhadda porim hozaramni gorib lokank boreponn korta.” Fuddem uloun Dr. Ramanin sanglem sod’deak SECI 69 jil’leamni je 11 prantanim asat thoim seva dita. Gujarat, Kerala, Karnataka, Tamil Nadu, Andhra Pradesh, Punjab, Union Territory, Dadra ani Nagar Haveli ani Uttarakhand hea prantanim disachea disa sumar 500 funkott operesanvam korun nodor nasloleank nodor dita. Hi ghoddnni khub mhot-

Narendra Modichea montreak 3 vorsam bondkonn Gujaratacho mukhel montri Narendra Modi haka vhodd loz zali mhunttlear fott zanvchina jedna tachea montri mondollantlea eka montreak-Babu Bokhiria haka 2006 vorsa kaidea add ‘mining’ kelem mhunn ‘court’-an tin vorsanchi bondkonn favo kelea. Jea vellar BJP pokxan Narendra Modik 2014 vorsant zatolea Lok Sobha venchnnuk prochar odheokx kela tea kallar oslo nirnnoy yevop mhunttlear Modik kottin poristhiti. Khoreponnim ‘Court’-an je govay asle tantuntle choddxe govay montreachea favoran uloile toruipunn jem ‘documentary evidence’ aslem taka lagon ho montri Babu Bokhiria nithichea zalleak farlo. Aropi montri Saurashtra Chemicals Ltd he komponychea zageant Boria ganvant, Porbandar hangasor kaidea bhair khonn kaddtalo tachea add Umesh Bhavsar, Saurashtra

Chemicals Ltd hacho ‘manager’ hannem ‘court’-an hi kes nond keloli. Chovkoxi kelea uprant oxem provar zalem ki 54.18 krutt rupiyanchi khonn kaddun chori kelea mhunn. Hi tokrar korun poriant pulixen tacher kainch karvay korunk nasli kiteak ho monis Gujaratacho mukhel montri Narendra Modi haka khub lagim aslo. Punn jedna Saurashtra Chemicals Ltd hannim tachea add dobav dhorlo ani kaim NGOs hannim bovall kelo tedna apleacher vaitt dis yevpache asa mhunn to pollon pordesan gelo. 2007 vorsachem Gujarat Vidhan Sobheche venchnnuke vellar to portun Gujaratan ailo ani pulixek ‘surrender’ zalo. Pulixen taka ‘bail’-icher soddlolo. Eleisanvank ubo ravun venchn-

Novi Dil’li: Lokankank tabeant haddunk pulise torfem vaprunk yevpi ‘lathi’ -ncho vapor atam ek itihas zatolo. Dil’li pulisen adlea kallavele bambooche ‘lathi’ bhairaun, mon’xachea xorirar chodd mar bosona tosle ‘plastic’-che lhov ‘batons’ vapurtole. Ek ‘transparent’, ghott ani moddunk zaina aslolea ‘polycarbonate’-ak saun taka utpon’ kortole, he nove ‘batons’ tanchea holkea vozonnak lagon dhorunk ani vaprunk bore

asat, ani toxench tanche lagsan chodd mar boschona, oxem eka pulis odhikarean sanglem. “Te vozonnan holke aslolea karann, tanchea udexim mon’xank chodd luskonn zanvchem na ani khor luskonn zaupache promann unne astole,” oxem eka pulis odhikarean sanglem. Jun 2011 vorsa jednam eka 51 vorsanche ostorek, Ramlila moidanacher pulisen ‘lathi’-n marlolean moronn ailolem, tednam

Sogllean zantto monis 116 vorsanche pirayer ontorlo

nuk jiklo ani Modin taka ‘Cabinet Minister’ kelo zanna asatana ki tacher gombir arop asa mhunn. Atam jedna ‘court’-an aplo nirnnoy dilo ani Bokhiriak tin vorsanchi bondkonn favo keli tedna Gujarat BJP pokxacher ani odik korun Gujaratcho mukhel montri Narendra Modicher, ho pokx ani ho mukhel montri kirmidorank rakhonk vavurta mhunn arop zala. Babu Bokhiria ho ekloch Narendra Modicho sangati nhoi zaka tin vorsanchi bondkonn favo kelea. Hachea adim Maya Kodnani hi Narendra Modichea mondollantli adli ‘Woman and Child Development’ montri, Parshottam Solanki ani Amit Shah zaka atam BJP-cho ‘General Secretary’ kela taka-i nyealoyan khas favo keloli.

‘Lathi-charge’ zatolo itihas-acho bhag

Dil’li Pulisechi borich ttika korunk ailoli. Ti ostori Baba Ramdev-chi somorthok asli. Nixed korpeancher porva korinastana bollacho vapor kelolea karann Dil’li pulisechi ttika keloli. “Osleo ghoddnuko atam tallpak yetoleo oxi opekxa asa,” oxem tea odhikarean sanglem. ‘Delhi Armed Police battalions’-an ani nixedacheo ghoddnuko chodd zatat tea vattharamni he ‘batons’ poilim mukhar haddlole.

vachi asa kiteak ‘statistics’ hache pormonnem Bharotan 45 milhanv lok dolleamni sarkem disona tosle asa zalear 12 milhanv lok sarke kudd’dde asa. Chodde kudd’dde lok Bharotan kheddea ganvanim asta zoim dolleanchi kallji ghevpak favo toxeo sovloti mellona. SECI hannim sanglam tea pormonnem tanchi ekuch osli sonvstha zavn asa zache vorvim 80% goribank operesanv ani sogllo tratament sarko funkott mellta zalear urlole 20% lok girest asa zankam thodde duddu farik korun he sevecho labh mellta.

Tokyo: Japan-cho Jiroemon Kimura, zaka ‘Guinness World Records’-a pormonnem sonvsarantlo sogllean zantto monis mhunn vollkhotale, taka 116 vorsanche pirayer moronn ailem. Kyotango, Japanan raupi Kimura-cho zolm Abril 19, 1897-an zalolo.’Pneumonia’ duensa khatir tacher upchar choltolea eka sthanik hospitolan to ontorlo, oxem Kyotango-chea odhikareamni sanglem. Guinness-achea pormonem, ak’khea itihasan Kimura 116 vorsam zogpi poilo monis zaun aslo. Gelea vorsa Dezembrache 28 tarker, 115 vorsam ani 253 disancho astana tannen Christian Mortensen-acho ‘record’ toddlolo. ‘Oldest Living Person’ hi ‘title’ atam sod’deak anink eka Japan-chea nagrikak mevlea. Ti mhunnlear, 1898 vorsa Marsachea 5 tarker zolmololi Misao Okawa. Amerikechea ‘Gerontology Research Group’-achea (GRG) pormonnem, James McCoubrey novo ‘oldest living man’ asa. To ek Amerikecho nagrik, zacho zolm 1901 vorsa Setembrachea 13 tarker Canada-n zalolo. 111 vorsanchea pirayer, ‘GRG’-chea pormonnem ‘oldest living person’-chea ‘list’-an to 32vea sthanar asa. Ani ‘list’-an, tachea piraye von chodd piray asloleo soglleo ostoreoch asat.

163 vorsam adli ‘telegram’ seva Julay 15ver saun thamboitole NOVI DIL’LI: Nimnno ‘telegram’ Julayache 15 tarker dhaddunk yetolo. Hachea uprant, 1850-n survat zalolea hea suvidhek thamboupacho nirnnoy ‘Bharat Sanchar Nigam Limited (BSNL)’-an ghetla. 1990-chea kallan, ‘BSNL’-an ‘telegram’ suvidha diupachem, ttopal khatea koddlean (postal dept.) aplea tabeant ghetlolem. Gelea kaim vorsanchea kallan ‘SMS’, ‘emails’, ‘fax’ ani ‘smartphones’-ancho vapor vaddot aslolea karann ‘telegram’ suvidha beupeogi zaunk pavlea. Ani hachea torfem utpon’ zalolea luskonnacho bhar BSNLak bhogcho poddla. Luskonnan ason poriant, BSNL-an hi 163 vorsam adli suvidha chalu dovorchea pasot don pautt proitn kelole. 60 vorsanchea somoya uprant, 2011 vorsa tannim ‘telegraph’-ache mol vaddoilolem. Punn fokt kaim zannuch he suvidhecho vapor kortale. Don mhoineam adim BSNL-an ontor-raxttriya ‘telegrams’ dhaddpache bond kelolem. Hea sogllea bodolancho kainch adhar zaunk naslolea karann, hea udeogan sorkaran sahaita korchi mhunn BSNL-an vinoilolem, punn atamchea

kallan tachi goroz asa zalear sodunk kaddunk sorkaran tankam sanglem. Ttopal khatea borabor bhasabhas korun tanchem mot ghetlea uprant, BSNL-an hi suvidha thamboupacho nirnnoy ghetla. Ani hea babot tanchea ‘Telegraph Services’ General Manager, Shameen Akhtar-an ‘circular’ jahir kela. “Taar-acho vapor sondex dhaddpak kortale. Atam ‘SMS’, ‘fax’ ani ‘emails’ tem kam kortat. Smartphones-am borabor lokank cholta-bhonvtana ‘email’ dhaddunk ani vachunk zatat. ‘Telegram’ jiv dovrunk jednam ami sorkara lagim sahaita gheunk gele, tednam tannim amkam ‘commercial basis’ar tachea fuddara vixim nirnnoy gheunk vinoilolem ani heach karann ami atam hi suvidha thamboitoleanv” ,oxem eka vorixtt BSNL odhikarean sanglem.

Somplolea Nehru Gandhi familintle fuddari

Jahiratincher 53 krutt rupiya khorch Nehru-Gandhi familintle somplole fuddari asa tanche vxim vortoman potramcher jahirati diun kruttamni rupiya khorch korpak amcho Kendr sorkar sarko fuddem asa. Fattlea 5 vorsank UPAn Nehru-Gandhi familintlea somplolea fuddaream vixim vortoman potramcher jahirati dilea tacho khorch khub chodd asa. Heo jahirati Rajiv Gandhi, Indira Gandhi ani Jawaharlal Nehru hea fuddareanchea zolm ani moronn disa nimtan Bharotantlea vortoman potramcher dilea. Hachoch sogllo khorch 53.2

krutti rupiya zala. ‘Directorate of Advertisement and Visual Publicity’ hachea sonchalokan sanglam tea pormonnem fattlea 5 vorsank mhunttlear 20082009 ani 2012-2013 hea

kallant sorkaran 15 somplolea fuddareanchea zolm ani mornna disa jahirati dilea. Mahatma Gandhi hachea zolm ani mornnachea disa nimtan jahirati diun 38.3 krutt rupiya

khorch kela. Tachea ki thodde duddu Rajiv Gandhi hachea somorombhak moddlea. Indira Gandhi ani Jawaharlal Nehru hankam teavun thodde jahiratik duddu moddlea mhunn kollon

yeta. B R Ambedkar ekloch Bharotacho fuddari asa zo Nehru Gandhi familintlo nhoi zachea zolm ani mornna nimtan jahirati diun 10 krutt rupiya korchilea.

7

CAMPALAR

Gõychea xikxonn mollar ‘Parivartan’ zavnk na… Gõyant iskolamni lagu kelole 195 he xikxonnik dis puray korunk sorkaran jem soktichem kelam, tea vixim toretorechim motam ugttailolim amkam aikopak ani vachpak mellttat. Halinch somplolea Gõychea vidhan sobha odhivexonnant Mukhel montri Manohar Parrikar zache kodde xikxonn khateacho tabo asa, tannem koddok utramni adex divn, zorui Gõyant aslolim iskolam he 195 dis xikxonnache dis puray korinant zalear, tanchem onudhan bond koStanley Vaz rpant yetolem, oxi xittkavnni dilea. Gõychea xikxonn sonchalonaloy-an (directorate) sogllea iskolank ek suchovnne-potr pattoun, iskolanchem vorsuki 195 disanchem kamkaz purnn zai nastana 2012-13 xikxonnik voros somplem mhonn jahir korchem nhoi, oxem kollit kelolem. Punn, hem suchovnne-potr iskolamni nimnnea vellar pavlolean, iskolanchea vevosthaponancho (management) khupuch guspa gondholl zalo. He vorsuki xikxonnik disanchem kamkaz purnn korpa khatir, iskolancheo xevttacheo exameo sompon, xikpi bhurgim suttiyeo monoupache toyarent astana, iskolamni he kamkazache dis purnn korpa khatir bhurgeank porot iskolak yenvchem poddlem. “Khupxea iskolanchim vevosthaponam, xikpi bhurgeank tankam ‘additional classes’ asat mhonnpacho sondex divnk pavlinant, karann iskolancheo xevttacheo porikxa sompoun bhurgim zollim-mollim gelolim. Choddxea iskolanchem purnn zaupak 5 dis unnem poddttale,” oxem ‘Goa Headmasters Association’-acho odheokx Sanjeev Sawant hannem sanglem. Sawant fuddem sangta tea pormonnem, Gõychem Xikxonn Monddoll gheta teo vorsuki 10-vi ani 12-vecheo porikxa he pavtt matxe vegim aileo ani tanche khatir iskolam khali korun xikxonn monddollak porikxe khatir dinvchim poddlim, ani hakach lagon xikxonnachem vorsuki kamkaz purnn korpak soglleam iskolank oddchonneo uprasleo. Toxem polleunk gelear, halinchea vorsamni Gõyant aslolim sogllinch iskolam ani tantunt xikpi bhurgim toxench xikovpeam (teachers) khupuch torechea oddchonneank fuddo kortat mhonnpachem spoxtt zalam. Fattlea sabar vorsanchi gozal bazuk dovorli zalear, 2012 vorsa Gõyant jedna ‘parivartan’ zalem ani mukhel montri Manohar Parrikar hannem xikxonn khateachim sutram aplea hatamni ghetlim tedna, atam tori Gõychea xikxonnik mollar bore dis udetole mhonnpacho soglleankuch bhorvanso aslo. Sogllea sorkari khateam modem Xikxonn Khatem hem egdomuch mhotvachem khatem zavn asa. Tech porim hem khatem eka zababdarechea mon’xa koddech aspak zai, hantun matuy dubav na. Ani rajki mollar hangasor ‘parivartan’ zavn jedna khud mukhel montrean hem khatem aplea tabeant dovorlolem, tedna tache koddlean somestank khupuch ani vhoddleo opekxa asloleo, punn… Gõychea xikxonn khateant vhodda promannan goir-karbhar cholta mhonnpacheo khobro antrea poirean vortoman potrancher chhapun yetat. Khud Parrikar virodhi pokxant astana tannem sabar pavtt hea vaddttea goir-karbharacher vidhan sobhent aplo avaz utthoila, hacho poryan Gõychea nagrikank khobor asa. Taka lagon jedna xikxonn khatem Parrikaran aplea tabeant dovorlem, tedna Gõychea nagrikamni odmas kaddlolo, ki zo goir-karbhar hea xikxonn khateant cholot aila to Parrikar thoddeach kalla bhitor nopoit korun uddoitolo mhonn, punn lokacho ho odmas chukicho tharlo. Atam Parrikar sot’ter yeun ek voros sompon gelem, tori-i xikxonn khatem asa tech sthitir asa, vo tea von paxtt zait veta mhonpachench nodrek poddtta. Xikxonn khateant choltolea goir-karbharachi khobor tatpurti bazuk dovrum-ia, sod’deak Gõyant xikxonnik voros suru zavn atam ek mhoino bhorot ailo, torui xikpi bhurgeank ‘text-books’ azunui mellonk nant, tech porim ‘mid-day meals’ divopui iskolamni azunui suru zavnk na. Tech porim kadern ani ‘rain coats’ azunui xikpeam meren pavonk nant, ani taka lagon Parrikar sorkar ani Gõychem xikxonn khatem puray toren oyesesvi zalam mhonnpachem ugddapem zalam. Gõychim iskolam suru zatat tea poileach disa heo soglleo vostu bhurgeank melltoleo, oxem sorkaran jahir kelolem, punn mahiti mell’lea tea pormonnem hea gorjechea vostunchi purvonn korpak sorkaran borench allxi dhoronn apnnailam, oxem spoxtt zalam. Gõy rajyachem xikxonnik voros Jun 5-ver thavn suru zalam. Gõyant aslolea 1230 ‘primary’ ani 450 ‘secondary’ iskolamni onvdum sumar 2.25 lakh xikpi bhurgeamni proves kela. Punn, sorkaran adim jahir kelolem tea pormonnem xikpeank gorjechea vostuncho purvotto korunk naslolean, choddxea sorkari onudhanacher cholpi iskolamni niraxechi savlli posorlea. 1-li tem 4-ti merenchem xikxonn divpi ekunn 1230 iskolam asat, ani hantlim 850 iskolam sorkari asun, bakichim sogllim khasgi zavn asat. 5 poros unnem xikpi aslolim sorkari iskolam bond uddoupacho sorkaran nirnnoy ghetla taka lagon sorkari mullavea iskolanchi sonkhea thoddea promannan unni zaupachi xokotay asa. ‘Primary level’-acher 4200 xikoupi (teachers) asat. Hantunt choddan-chodd ‘lady teachers’-ancho aspav asa. ‘Secondary level’-achea iskolamni 2600 xikoupeam asat. Onvdum ‘Higher secondary level’acher 18 hozar poros odhik xikpeam proves kortolim oso xikxonn zannkaramni odmas kaddla. Tea bhair sod’deak 12-vint gelole sumar 13 hozar xikpeam asat. Itle mozgotim Parrikaran iskolamni ditat tea ‘mid-day meals’-amni bodol korun tem sudharit ritin ditole mhonnpachem jahir kelolem. Tech toren hea jevnnachi purvonn korpi kontradorancho-i bodol korpant yetolo oxem sanglolem. Punn hea vixim sorkaran gombhirtayen koslinch panvlam ubharunk nant, oxem xikxonn khateantlea eka unchlea odhikarean hea batmidarak sanglem. Gimanchea suttiyamni hea modlea vellachea jevnnachi pokriya (process) korun kaddloli zalear, xikpi bhurgeank iskolam suru zalint tea disa thavn ‘mid-day meal’ mellpachem. Atam sorkaracheo soglleo rattavolleo sompo poryan xikpeank tachi vatt pollevn ravchem poddttolem, oxem to khateantlo odhikari sangta. Kadern ani ‘rain coats’ sorkar xikpi bhurgeank dita. Punn atam ek suman sompon gelem, torui hea vostuncho azunui pot’to na. Iskolam suru zalint teach disa thavn Gõy bhor pavsak survat zalolean, choddan-chodd avoy-bapuyamni ap-aplea bhurgeank ‘rain coats’ ani sontreo gheun dileat. Sorkaran jahir keloleo vostu zorui vellar mellonant zalear, uprant mellon tacho kitem faido? Oso proxn zaiteach avoy-bapuyamni hea batmidara kodde uloitana kelo. Ani hem sogllem pollelem zalear, Gõychea xikxonn khateant ‘parivartan’ azunui zavnk na, oxench mhonnchem poddttolem.

APPOINTMENTS Teach borobor Sardar Patel hacho zolm ani mornnacho dis somorombh 8-6 krutt rupiya zalear Babu Jagjivan Ram hachea jahiratik 6.2 krutt rupiya. Lal Bahadur Shastri (3 krutt rupiya) Maulana Azad (2 krutt rupiya) ani Radhakrishna (1.2 krutt rupiya). Hache voilean oxem dista ki kendrak aslolo Kongres-cho UPA-2 sorkar zor somplole fuddari Nehru Gandhi familintle na (B R Ambedkarak soddun) zalear tancheo jahirati ghalpak chodd khorch korina.


Amcho Awaz June 22_Layout 1 21/06/13 9:58 PM Page 8

Ponnje<Sonvar, 22 Jun, 2013<

8

Sant Joao de Baptista-chi Porob Sontosachi Uddi

San Joao mhunttlear Sant Joao de Baptist hacho zolm Gõyant vichitr toren somorombhta. Hea somorombhant poramporik suvad zantun bãyamni uddi marop ani torekvar follanchi ruch chakop. DOLCY D’ CRUZ hannem hea rongit somorombhachem vornnon kelam. Povitr Pustok Joao hachem hea utramni vornnon korta. “Joao-an unttachea kensanchem angllem ghatlolem, chambddeacho potto (belt) aplea benddak bandlolo ani tachem jevonn mhunttlear vonospotintlim follam ani dongravoilem mhonv.” Ek Sant zannem sot uloumche khatir aplea jivitacho teag kelo. Je konn vaitt jivit jiyetale tancheo chuki sudravnk to fattim ravlo na, chuki korpi monis kitlo-i podvedar zalo porian. Sant Joao-cho ugddas anik ek ghoddnnek lagon Kristi lokanchea monant azun poriant jivo asa to mhunttlear ek ghoddnni ji ghoddli tacho zolm zaunche adim. Jedna Maria gorbest asli tedna ti aple soiri Elizabeth – tivui Joao-ak zolm diunk avoyponnachea bhesar asli tika bhett diunk geloli he ghoddiek hi ghoddloli ghoddnni. Jedna Marian Elizabethik voddkili ani

tichi khobor ghetli tedna Joao zo Elizabethichea kusveant aslo, tannem khuxealkayen uddi marli mhunntat kiteak tea khinnak to Povitr Atmeache kurpen bhorlolo. Heach karonnank lagon zaite tornatte tachea zolmachea disa Gõyant khuxealkayen ani sontosan bãyamni uddyeo martat ani Sant Joao hacho zolm dis monoita. Khoreponnim ho ek mister koso kiteak hi porampora eke pillgek thavn dure pillgek koxi aili tacho zabab mellona. Ganva ganvanim bãyamni uddyeo marun vo lhan ani vhodd mellave ghoddoun haddun Gõykar Sant Joao-chi porob vhodd khuxealkayen somorombhta. Rongit fulamchim, krotonachim ani panchvea zhaddanchim kopelam korun zonn eklo monis aplea matheak ghalta. Ak’kho Gõycho prant hea somorombhant vinnlolo asa oxem dista zantun

ganva ganvanim bhurge, tornatte ani zantte bãyamni uddyeo marta zalear dusrea suvatancher mellave ghoddoun haddun ho dis somorombhta. Siole ganvant Sant

Joao-chem fest vhodda dobajean somorombhta. Tea disa Siole poramporik bottinchi ‘race’ ghoddoun haddta. Ho somorombh Siole dhakttuli khaddi (creek) asa, Sant Antonichi Igorz hache so-

mor fattlea 23 vorsank hi ‘race’ ghoddoun haddta. He ‘race’-in Bardezantlea zaitea ganvantleo botti bhag gheta. Bhag ghevpi bottintle bhagidar thoim aslolea Khursak fulamcho har ghalta ani vhoddlean xonkh (conch) vazoun apli bott hajir zali mhunn khunna korta. Hea somorombhan poramporik bottinchi ‘race’ zalea uprant vhodd songitacho karyakram hajir zalolea lokam somor dovorta ani lokank dhadoxi korta. Ho songitacho karyakram pollounk Gõychech nhoi punn Gõyam bhaile ani Europantle ‘tourist’ poriant hajir zata. Siolim San Joao Tradi-

tional Boat Festival vorsachea vorsa ghoddoun haddpi 12 vangddeanchi somiti hi poramporik bottinchi ‘race’ survatek thavn ghoddoun haddtali. Unneoch teo 10 botti Siolim, Vagator, Chapora, Anjuna, Badem ani Asagao hea ganvantlean yeta ani he ‘race’-in bhag gheta. Itlench nhoi bhagidar zavpi kolakar aplim kantaram ani mandde gaitat. Hea somarombhachi survat donparchea 3 vorancher zata ani ti ratchim 8 voram poriant cholta. Hea vorsa he songitache karyavollint tiatrantle famad kolakar zoxe porim Lawry Travasso, Bushka ani tech porim lok nach ani filmi nach machier sador kortele.

Chear bhangarache nanne je Dubai aslolea Siolkaramni bhettoilea te puroskar mhunnon boreantlem borem kopel, chodd pois thavn hea somorombhak ailolea mon’xak, adi hankam favo zatole. Porampore pormonnem ganva ganvanim ho somorombh ganvche tornatte ani zantte ekttaim zavn ghoram ghoramni bhett dita. Rongit fulamchim, pananchim kopelam matheak ghalta, ghoram ghoramni bhonvta ani ghorantlo lok somorombhan hajir asloleank torekvar follam, soro ani dusrim khannam ditat ani bhurge hi follam ani khannam khavn umedin bãyamni uddyeo martat. He torecho somorombh Gõyantlea sogllea gan-

vanim zata. Novim kazaream follam ani soro gheun je suvater lok ekttovta thoim veta ani teo khannacheo vostu vantta. Zaitea ganvanim bãyamni uddyeo marpachi porampora bond zalea kiteak lok bãyamni udok mhellem zata mhunn uddyeo marunk porvangi dina. Dukacheo ghoddnneo mhunttlear zaite tornatte soro piyeun hea disa bãyamni uddyeo marta ani zaite pavtt tancher mornnam ailolim amkam pollounk mellta. Hea vorsa ek monant dovrum-ia ki Sant Joaochi porob somorombhche khatir soro piyeunche nhoi ani bebde zaunche nhoi. Hea disa hansum-ia, khellum-ia, nachum-ia punn zababdaren vagumia. Viva Sãnjoao


Amcho Awaz June 22_Layout 1 21/06/13 8:05 PM Page 9

Ponnje<Sonvar, 22 Jun, 2013<

Xikxonn

Amcho Avaz

Xikxonnik mollar Gõy 21vea panvddear

‘Sir, amkam ‘e-note pads’ kedna mellttolim?’

Human Resource Development (HRD) he montraloyachea xikxonn udorgot hache vixim bhair kaddlolea eka obheasa vorvim oxem kollta ki Gõy, xikxonnache udorgoti mollar fattlea vorsa 13vea panvddear aslem tem atam 21vea panvddear pavlam. Khoreponnim tea fattlea vorsa Gõy 9vea panvddear aslem tem 13vea panvddear poddlolem. Oxem dista tea pormonnem xikxonnachea mollar Gõy je dixen vochonk zai tem vochona xem. Sarva Shiksha Abhiyan hannem dilolea nema pormonnem Gõyantlea xikxonn mollar favo toxeo sovloti (infrastructure) na, sompeponnim soglleank xikxonnak vochpak soeg mellona. Xikxokank favo tem ‘qualification’ na ani teach borobor tankam ‘training’-ui mellona. Itlench nhoi ‘class’ ek tem att bhurgeanchem xikxonn

Ponnje(AAP): Gõy sorkaran ‘secondary’ iskolantlea xikpi bhurgeank fukott ‘enote pads’ divpachem jahir kelolem asa. Gelea M o n g l l a r a hangachea Azad moidanar Kranti disa nimitan ghoddun haddlolea dobajea vellar, hea dobajeak hajir aslolea xikpeamni mukhel montri Manahor Parrikar hache kodde sonvad vo bhasabhas keli. Hea sonvada vellar, ‘Sir, amkam ‘e-note pads’ kedna melltolim?’, oso nazuk proxn tannim Parrikarak kelo. Parrikar-an tankam him ‘enote pads’ yeta tea Agost 15 tarkher thavn tankam tanchea iskolantlean sorkar vanttolo, oxem axvason dilem. Kranti disacho dobazo somplea uprant, Parrikar Azad moidanachea proves dara vatten vochpachi toyari kortalo, titleanuch taka thoim hajir aslolea xikpi bhurgeancho ugddas ailo. To tanche kodde uloupa khatir tanche sorxim ailo. To xikpi bhurgeam kodde yetanch thoim aslolim bhurgim tache azubazuk zoma zalim. Hea vellar hea xikpeamni poiloch prox Parrikarak vicharlo to zavn aslo, ‘Sir, amkam e-note-pads kedna melltolim?’. Ho bhurgeancho okosmat vicharlolo proxn aikon Parrikar thoddo bhov ojap bhorit zalo. Parrikaran-ui tankam titlech umedin bhoron tanchea proxnak zabab dilo. Tannem sanglem, xikpi bhurgeank jim ‘e-

probhavitponnim zaina. Fuddlem xikxonn sompeponnim melloun ghevpa khatir jeo sovloti zai tantun Gõy nimnnea panvddear asa mhunttlear fott zanvchina. Tanchea obheasa pormonnem Gõyant favo toxim ‘high schools’ na ani 10 kilometr hanche bhair ekek ‘high school’ mellta. Bhurgeanchem xikxonn favo toxem zaina. Zori Gõyant bhurgeank iskolamni proves divop zaitem sudhorlam punn teach borobor mullavea xikxonnan 70% bhurge napas zaun urta temvui nodrek haddlam. Kendr sorkarachea HRD khatean ji hi ‘survey’ kelea tache vorvim Gõychea xikxonnachi udorgot Chhattisgarh, Uttar Pradesh ani Mizoram sarkea prantan sor zata oxem te ‘survey’-n

mhollam. Gõyant ‘handicap’ xikpi bhurgim asa tantuntlim fokt 0.84% bhurgeank samil keleam mhunn narazi porgottailea. Fokt 25 ttoke Gõyantlim xikpi bhurgim sorkari iskolamni xikta zalear xikpeanchi bhousonkhea (majority) khasgi xallamni proves gheta. Anik ek vost he ‘suvey’n dolleam somor haddlea ti mhollear oglle unne eka xikxonnik vorsantle 19 te 20 dis 21% tticherank sorkar dusrea vavrak zoxe porim ‘census’ haka vapor korta. Xikxonnik mollar Gõy desant boreach fuddem asa ho somoz chukicho asa mhunn hi ‘survey’ dakholl korta. Xikxonnik mollar sombondit montreamni, odhikareamni ani heramni hea vixim taktiche upay gheupachi goroz asa. Gõy Bharot desan mullavea xikxonnachea mollar 21vea panvddear asop mhollear Gõykarank loz.

Iskolamni ‘text books’ azunui mellonk nant Ponnje(AAB): Jun-ache 5ver Gõychea xikxonnik vorsak survat zali, torui azunui hangachea bhovtek iskolamni xikpi bhurgeank ‘text books’ azunui mellonk nant. Iskolanche karbhari ani xikovpi sangtat tea pormonnem, Gõychem xikxonn khatem tankam ‘text books’ divpa vixim tarkhe fattlean tarikuch dita. Hea mhoineancho xevott meren him xikpachim pustokam melltolim mhonn eka xikxonn khateantlea odhikarean sanglem. Punn sod’deak bhurgim patth-pustokam nastanach iskolamni vetat mhonnpachem spoxtt zalam. Hea ‘text-books’-am vixim kaim iskolanche karbhari sangtat tea pormonnem, tankam tanchea iskolamni 8-vi vorgantlim Hindi, Science ani History-chim pustokam mell’leant. Zalear 5-vi ani 10vichea vorgantlim Hindi ani 7-vichea vorgantlim Science-achim pustokam tankam pavleant. Punn heram vixoyanchea pustokancho pot’toch na, oxe torechi sthiti sod’deak Gõyant aslolea sorkari

iskolanchi zalea. Gõychea xikxonn khateachea hea bezababdar karbharacher soglleamni ekttaim ravon avaz uttoupak zai, oxem mot kaim iskolanche karbhari porgott kortat. Punn udkan ravon khud nusteach kodde dusmankai nirmann keli zalear, heach xikxonn khateantle odhikari aple fattik lagpak fattim sorche nant, oxem-i kaim iskolanche karbhari uloylole aikopak melltta. Hea sogllea boballant xikpi bhurgeanchem khupuch luskonn zata, oxem xikonn zannkaranche nodrek ailam. Kaim iskolamni adlea vorsa xikpi bhurgeamni tankam dilolim pustokam porot kelolean, hi iskolam hea ‘textbooks’-ancher aplem kam choloitat. Kaim iskolamni xikovpi ani xikpi bhurgim yeun fokt ‘time pass’ kortat. Bhurgeancho, xikovpeancho oxe toren gorje bhair vell vibadd korop mhonnge, hi ek vhodd khont korpa sarkhi gozal zavn asa. Hantun iskolachem ani xikpi bhurgeanchem khupuch luskonn zatolem, oxem kaim xikxonnik zannkar sangtat.

9

30 ‘Avoy bhasantlea’ iskolank veginuch survat

Xikpi bhurgeancho Parrikarak proxn note pads’ divpak sorkaran bhasailam, tancheo nividha (tenders) fuddlea 15 disam bhitor sorkar jahir kortolo. Tea uprant hea ‘notepads’-achem vitronn (distribution) Agost 15 thavn prot’tek iskolamni chalu zatolem. Prot’tek xikpi bhurgeak tacho labh mellttolo, oxem tannem thoim zoma zalolea xikpi bhurgeank iskuttavn sanglem. Hea Kranti disachea dobajeak Ponnje xarantlea veg-vegllea ‘high school’-antlim xikpi bhurgim hajir aslim. Hea xikpi bhurgeam kodde uloitamuloitam Parrikar zoso fuddem-fuddem chantt martalo, titlich tachea sangata him xikpeam choltalim. Xikpeanchea vonttancher ekuch proxn aslo, ani to mhonnllear, ‘Sir, amka e-note pads’ kedna mellttolim. Taka lagon Parrikarak prot’tek iskolachea xikpi bhurgeank zabab divpak oddchonneo uprastaleo. 5-vi ani 6-vechea xikpeank survek ‘note pads’ ditole, zalear 9-vechea xikpi bhurgeank tim hea vorsachea Dezembr mhoineant mellttolim.Jim xikpi bhurgim 10-vent asat, tim fuddlea vorsa 11-vent gelea uprant tankam ‘laptops’ sorkara koddlean fukott mellttole. Taka lagon hea vorsache yevzonnent 10-vechea xikpi bhurgeancho vichar korunk na, oxem Parrikar-an hea xikpi bhurgeank somzaun sanglem.

Ponnje: 201314 xikxonnik vorsak, novim Konknni ani Marathi iskolam suru korpache orz vicharan ghevpachi ‘Directorate of Education’-achi (DoE) prokriya chalu asa. 2012 vorsan vevhar chalu korunk maniatay dilolea, punn favoxeo suvidheo naslolea karann fattim urlolea sumar 50 iskolancheo heo orzo zaun asat. Mullavem xikxonn avoy bhaxen gheunk ut’tejit korunk, rajyachea sorkaran novim Konknni ani Marathi iskolam chalu korunk novi yvzonn fuddem haddloli. Novea iskolank suru korunk tatun 40 tori vidhearti asche, oxi hea yevzonnechi ek ott asli. 2012 vorsa aplo vevhar chalu korunk ogllea-unnea 70 novea Konknni ani Marathi iskolank porvangi asli, 32 zannank 2012-13 vorsa iskolam suru korunk porvangi asli, ani herank fuddlea xikxonnik vorsan chalu korunk porvangi asli. Punn, 32 zannam modlim fokt 16 iskolam 2012-13chea xikxonnik vorsan ‘class’-i suru korunk pavle. Favoxeo suvidheo ubarunk naslolea karann urlolim iskolam survat korunk

pavonk na. “Urlolea 50 iskolam lagim 2013-14 vorsache porvane nant,” oxem rajyantlea eka xikxonnk odhikarean sanglem. “Te koslea karannank lagon gelea xikxonnik vorsan iskolam suru korunk pavonk na, hachea vixim tankam spoxttikoronn diunchem poddtolem, ani tancho zabab samadhan diupa sarkem asa zalear tankam hea vorsa suru korunk porvane ditole.” Tanche modlea kaim zannank survat korunk porvane dilolea vixim tannen sanglem. “Hea vorsa 50-am modlim 30 iskolam suru zatolim oxi opekxa asa,” mhunn fuddem sanglem. Novim Konknni/ Marathi mullavim iskolam chalu korchea pasot ‘DoE’-k 78 orzo mevloleo, ani tannchea modlea choddxeank porvane mevlole. Hatuntleo choddxeo orzo Gõychea graminn bhagantlean ailoleo.

MBA xiktana duddu zodd Neamit vorgak hajir ravon atam MBA korunk ani teach borobor sirvis korunk sondhi asa. Gems Business School Bangalore ani nanvlovkik UGC Recognized Indian University ekamekachea sohokaran ek vichitr yevzonn vevharant ghatlea ti mhollear ‘Learn-EarnLearn/Work MBA Programme.’ Jedna ek xikpi ho kors (course) korunk proves gheta taka poili komponyn nokri dita. Xikpi bhurgo Somar to Sukrar sirvis korta zalear Sonvar ani Aitar Gems Business School Bangalore hantun xikxonn korta.

Don vorsanchea xevottak ‘full time international UGC recognized MBA’ hi ‘degree’ ani don vorsancho vavracho onubhov

bhurgeak boroboruch mellta. Ji nokri bhurgeak dita ti nokri bhurgean MBA-k ghetlolea vixoyancher sombondit asa. ‘Marketing, Finance, HR, IT, International Business, Retail, Events, adi MBA—k vinchun kaddlolea vixoyancho onubhov panch dis nokri korta thoim dita zalear bhurgeank don disank kolejimni xikpachi soulot dita. Oxem korpachem karann mhollear MBA ‘degree’ odik korun chodd ‘practice’ korpachem ani ‘theory’ thoddi korpachem xikxonn zavn asa. Ji nokri dita ti ‘permanent’ nokri

asta ani mhoineachea mhoinea sogllo pagar xikpeak mellta. Pagar bhurgeachea atmvisvasacher, computer xikxonnacher ani ‘communication skills’ hacher adarit asa. Gems Business School Bangalore hachea hea vorsant xiktolea bhurgeancher nodor marli zalear tim bhurgim ‘Accenture, Wipro, JP Morgan, HSBC, Yahoo, HP, Northern trust, Goldman Sacha, IMB adi komponimni xiktat. Gems Business School Mysoreachea Maharaja Institute of Higher Education hacho bhag zaun asa zannim hi vichitr (unique) xiktana duddu zodd hi yevzonn vevharan ghalun xikpi bhurgeank MBA korpak sondhi dilea.

Bolayki

Ostoreanchem HIV virudh zhuz Ponnje(AAB): Xindullki vo kuddicho dhondo korpi 57 ostoreamni atam Gõyant chalu aslole HIV virudhche mohiment sohobhag ghetla. Heo ostoreo svota kuddicho dhondo kortat. Punn teach barabor tannim HIV virudhche zagrute mohiment bhag ghetla. Tanche porim kuddicho dhondo korpi heram ostoreank sodhun kaddun tankam ho dhondo kortana surokxa koxi apnnavpak zata, hea vixim mahiti divop, HIV vo heram bhasancheo gupit pidda zanvcheo nhoy, hea khatir tankam dotora

kodde topasnni korpak vhorop, oxe torechi zagruti heo ostoreo kortat. Goa AIDS Control Society-in hea ostoreank HIV virudhche zagruti khatir ‘educators’ mhonn nemleant. Kherit mhonnllear, kuddicho dhondo korpi 3400 ostoream meren vochon tim tanche modem zagruti nirmann kortat. Baina asloli ‘red light area’ nopoit kelea uprant thoincheo xindullki ostoreo Gõychea veg-vegllea xaramni ani ganvamni posorleat. Orxim hea sogllea ostoreank sodhun kaddun tankam HIV babtint mahiti divop

titlem sompem na. Tea khatir xindullki korpi ostoream modli eke ostorek sodhun kaddun, tiche kodde zagruti korpachem hem kam sompovn dilam. He ostorechea vaurak foll mellon, atam sogllea kuddi dhondo korpi ostoream modem hi zagruti mohim borich nettan zavpak laglea, oxi mahiti AIDS Control Society-chea eka odhikaran dilea. Eka disak fokt chear voram hem zagrutichem kam kelem zalear, tankam dor mhoineank 1.5 hozar rupiya pagar favo zata. Punn hea ostoreamni kuddicho dhondo korpachem soddun dilolem na. Tanche kodde yeupi prot’tek giraikak tim ‘safe sex’ korpa vixim mahiti ditat. Tech porim her ostoreanche bholaikechi-i tim kallji ghetat.

GMC-n kallzacheo ‘major surgeries’ zatoleo Dorya vellencher xindullki chodd Adlea kallar xaram aslolea bhagamni kuddicho dhondo vhodda promannan choltalo. Punn atanchea kallar to graminn bhagamni poryan pavla. Gõyant yeupi vaddttea bhonvddekarank lagon hangasor aslolea dorya kinare bhagamni ho kuddi dhondo khupuch nettan cholta. Sod’deak Ut’tor Gõyant Kalangutt, Baga, Mhapxem, Porvore, Ponnje, Old Goa, Sankhlle, Divchole, Valpoi, TiskUsganv, Bethora, Vasku, Moddganv, Kepem, Sanvorddem, Kankonn, Zuari nagar, ani her kaim bhagamni HIV vixim zagrutechem kam chalu asa. Hea soglleam ganvamni hea 57 ostoreank gheun hi HIV virodhant zagruti mohim chalu asa.

Anik thoddeach kallan Gõyche ‘Goa Medical College’ (GMC) Bambolim hantun kallzachim vhoddlim operesanvam (major surgeries related to heart) korpachim asa mhunn kollon ailam. Him vhodd operesanvam – ‘valve surgery, by-pass surgery, pediatric cardiac surgery ani vascular surgeries’ – korunk jeo sovloti zai teo thoddeach vella bhitor zagear ghaltoleo oxem GMC-che zhorintlean kollon ailam. Heo ‘major surgeries’ korche khatir sorkaran panvlam marlolim asa. Dr. Shirish Borkar zo ‘cardiovascular and thoracic surgeon’ zaun asa taka hea

vavra khatir nomiarlolo asa. Tache borobor anik chear dotor mhollear Dr. Guruprasad Naik, Manjunath Desai, Sunil Chandra Vidya Sagar ani Bikas Sahu hankam-i hea mhotvachea

zaunk ani hea vorvim amkam bori bholayki favo zaunk. Punn ami hem visortanv ani amchea jevnnachea babtin chodd lokx ghalinant. Mellot tem khaun amchi bholayki ogddaitanv. Bhair pakittanim bottateanche ‘chips’ mellta te bholaykek bore nhoi, kiteak tantun tankam ruch yevpak ‘sodium’ mottea promannan uzar kortat. Tea bhair ‘preservatives’ uzar korun te chodd teomp togoitat. Hech ‘chips’ ami gharaxim korun bhurgeank dium yeta. Borea telan ami samosa vo battatawada gharant korum yeta. Bhurgeank ami lhanuch astana sonvoy korunk zai borem tem khaunk, borem jevonn jeunk zoxim torekvar follam toxich hirvi bhaji jea vorvim tankam vadtana

bori bholayki melltoli. Vhoddilam zorui tor kamank pasun vetat zalear tannim borem randun dovrunk goroz ani aplea bhurgeank gharant randlolem jevonn jeunk xikounk zai. Xit koddi ani nusteak amchem Gõykaranchem khas jevonn. Bhurgeank hem jevonn diunk zai. Chodd toulolem nusteak diunk upkarona punn bhaji, follam, dudh diun tanchi bori vadd korunk avoy bapayn proitn korunk

kama khatir nomiarlole asa. Unneoch teo 2-5 ‘heart attack’ kexi disachea disa GMC-che OPD-n yeta ani tankam GMC favo te porim ‘treatment’ dita. Dr. Borkar sangta tea pormonnem GMC eka disak unneoch teo 2 ‘open heart surgeries’ ani 2 angioplasties’ kortele. Oxem zalea uprant GMC toslea duentink khasgi hospitolamni dhaddta tem bond zatolem. Sod’deak sorkar oglle unne 20 krutt rupiya kallzachea duensak lagon ‘mediclaim’ hache vorvim moddta. GMC-n hi soulot suru zatoch ho khorch anik zavchona.

Rosteavelim Khannam

Bhurgeanchi Bholayki Vibaddtat

William Fernandes Sanvordem-Gõy

Gõychea khoimcheai rostear pollelear khannache gadde distat. Omlettiche gadde, bhelpuriche gadde, Chattache gadde adi. Halinchea tempar he gadde vaddot geleat, toxim mottim dhakttim ‘fast food’-achim dukonam Gõyant bhorpur ugttim zaleant. Ani hem vaddonk ani choddonk amchim bhurgim hea gaddeamni vo dukonamni bhaili khavodd khaunk odik sodtat tea pasot. Ani hem khann khaun bhurgim voznan vaddleant, mottim zaleant, tanche bholaykecher osor poddla ani tankam jivak borem tem

hea jevnnamni mellona. Zaitim avoy bapuy bhurgeank lhanuch astana hea khannachi sonvoy kortat. Bhurgim magtat tem tankam ditat. Zaitea zannachea tonddantlean hanvem aikolam, bhurgim oslinch khannam khaunk sodtat, xit vo nusteak mhunntat tem matpun tonddant ghenant. Tankam jedna lhanponnim thavn hi paddi sonvoy korun yetat tednam vaddon tornattim zatoch tim gharant mhunntat tem jeunk sodinant. Tankam bhaili khavodd bori lagta, gharantlem randlolem borem lagona. Oxem zaunk thoddim karannam asonk xoktat. Halinchea tempar lhan kuttumb ‘flat’-amni vo bongleamni ravtat. Hea dog teg zannank konn randtolo, kitem-i ‘fast food’ haddun jevonn kelear puro. Sovay bhitor zatolem, ani kosloch vavr poddchona. Oxem ghoddie

zaitim zannam chintat zait. Dusrem mhunnchem konnank vell mellona kitem-i bhurgeank randun ghalunk. Sokallim uttlim bhurgeam sangatak iskolant gelim, sanjechim ailim bhurgeam sangatak ‘tution’-ank gelim. Konnank vell mhunntat to na. Haddle ‘burger’ vo ‘noodles’ ani tem khaun pott bhorlem. Tisrem mhunnchem aiz kal hi ‘fast food’achi ek ‘fashion’ koxi zalea. Bhurgim iskolant asum vo kolejimni, klasi sutt’tokoch chol’lim ‘pizza’ vo ‘pasta’ khaunk. Khoimcheai ‘channel’-acher polle hea oslea jevnnacheo kitleoxeo vigyapan astat. Ghorant pasun randlear tim pakitantlim khannam (2 minutes noodles) haddun khavop zantun chodd korun togoun dovorpachim rasayanam (preservatives) astat. Ani him ‘preservatives’ jivak mal poddtat oxem dotor sodanch xiddkaitat.

Bholaykecher porinnam kortat toslim khannam zoxim batatawada, ‘samosa’, ‘burger’, ‘pastries’ ani gas ghatlolim pivonnam hanchi sonvoy korunk favona. Kednam-i ghetlear tim vaittak poddonant punn sodanch ghetlear mon’xak mottsan yeta, ani naka aslolim duensam utpon’ zatat. Jivak borem disona zaun iskolantui xinkpacher porinnam zaunk xokta oxem hea vixoyacher zanniv aslole sangtat. Bhurgim vaddtana sumar sou tem bara vorsanche pirayer borem posvonn zaupi jevonn diunk chodd gorjechem. Avoyn bapayn borem ghorchem jevonn bhurgeank diunk ani tanchi vadd posvonn odikui zaunk kallji gheunk zai oxem zannar mhunntat. Koslim-i him rosteavelim jevnnam bhurgeank ditat tim khaun bhurgeache jirvonnecher porinnam zata ani favo ti-

tlo pranvayu menduvak pavona ani hea vorvim zaite pavttim bhurgim vyam kortana ghunvoll yeun poddtat. Him ‘fast foods’ bhurgeanchea pottantlea antkoddeank pasun porinnam haddtat ani tanchea fuddarak hem ‘cancer’-acher pasun poddonk xokta oxe dotor sangtat. Him khochro jevnnam (junk foods) mhunntat tantun tel borem uzar korinant hea vorvim ‘cholesterol’ vaddta jem kallzacher porinnam haddta, chodd mitt aslolea karannan mon’xachem ‘pressure’ vaddta, ani gas aslolim torekvar pivonnam piyeun ‘diabetes’ zaupachi xokeotay vaddta. Zaite pavttim ‘Foods & Drugs’ khatean porvangi naslole kor (colours) hea jevnnamni uzar kortat tem amkam dista. Hea atamchea bodoltea somazan lok visorta ki ami jevonn jevtat tem amchea jivachem borem posvonn

zai. Dudha vorvim amkam ‘calcium’ mellta jea vorvim amche dant ani haddam ghott zaunk pavtat. Torekvar bhaji ani follam amkam kitlexeo ‘vitamins’ favo kortat jeo amchi bholayki duensantlean pois dovorta. Dal, moong, chonne adi hevui amche bholayke khatir ekdom gorjecheo ani hem bhurgeanim aplea jevnnant khaunk chodd goroz. ‘Fast food’ hache sorxil’le pois ravop amche bholaykek surokxit dovortelem.


Amcho Awaz June 22_Layout 1 21/06/13 8:06 PM Page 10

Ponnje<Sonvar, 22 Jun, 2013<

Sahitya

Amcho Avaz

10

Mottvi Kotha

Noxib Naslelem…

sorGest prabhaKar tenDulKar

‘Captain’ Ramesh loddayent chodd zokhmi zavn tea hospitolant ailoleak pondra dis zait ailole. Loddayent dusmanache ghurien to zokhmi zalolo ani tachem zaitem rogot gelolem. Tacho favo toso ilaz korunk zatolo mhunn Militari voizan taka nagri hospitolant dhaddlolo. Hea hospitolant tacho boro poramus kelolo, ani nors Sandhya tache pasot zaiti vavurtali. Sandhya ek sobit-sundor choli. Itli sobit choli asun, ti nors kiteak zavnk pavli tench Ramesh ratdis yevjitalo. Ramesh ek tornnato. Bhurgech pirayer aple huxarkayen to loskorant ‘Captain’ zavnk pavlolo ani atam to tea bhagant aslole militaricho vhoddil zavn aslo. Dusmanache ghurie

add zhuztana to zokhmi zavn tea nagri hospitolant pavlolo ani to gulliecho ghavo pekchea adinch dusro mogacho ghavo ugto zalolo, mhunnchem to Sandhyachea mogant poddlolo. Sandhyan sanglolea te pormonnem, Sandhyacho avoy-bapuy tem lhanuch astana melolim ani tache mavxen taka xikop divn vaddoilolem; punn atam tivui moron Sandhya eksurponnachem jivit jiyetalem. Hi khobor aikon Rameshak Sandhyachi kakut disloli ani tancho mog odik ghott zavnk pavlolo. “Sandhya, itle dis hanvem tujea sangata khuxal sarle ani tukach lagon hanv boro zalom. Faleam mhaka mhoje zuttier kempant vochunk zai. Thoim mhaka eksarko tuzo ugddas yetolo. Faleam mhojea sangata tum kempant yo ani thoim mhojea sangata mhozo poramus korunk mhunn don dis rav,” Rameshan sanglem. “Mhojean koxem yeum yeta? Dotorachi porvangi naka? Tea bhair tumcho militari kemp. Thoim bail monis ravonk upkarta?” Sandhyan vicharlem. “Dotorachi porvangi ani kempachi oddchonn hanv polletam. Tum fokt kobul asa zalear sang,” Rameshan sanglem. “Tuje khuxe add hanv yenam,” Sandhyan sanglem ani dusrea disa

sogli bondabost korun Rameshan Sandhyak aplea sangata kempant vhelem. Thoim Sandhya sangata Rameshan don dis khuxalkayen sarle. Thoim toch vhoddil mhunttoch konnench kaim mhunttlem na. Aplem khatrechem ani mogachem toxem visvaxi monis mhunn hea don disank Sandhyak mogachea gozalim sangata zaiteoch tannem zhuzachea ghuttacheo-i gozali sangleo. Ani Sandhyan-ui teo kovtukponnan aikoleo. Hea gozalimni tannem Sandhyak sanglem atam te dusmanacher khoinchea disa, khoinche vatten ani koxe novean ghuri ghalpachi asa ti ani tea fuddem zhuz korpache tache koxe-koxe ‘plan’ asat te. Dusrea disa sokallim Sandhya nirop ghevn aplea hospitolant vochpachem asa mhonnlear, adlea disache ratik ek monis, zo zavn aslo dusmanache gupit bhed haddpi mo-

nis (spy), Ramesh-axim ailo. “Hanvem khatrechi khobor kaddlea, nors Sandhya hem dusmanachem monis, jem amcho gupit-bhed ghevpak amchea desant ailolem asa,” oxem tannem lhuan sanglem. Hem aikon Ramesh boroch challvolo ani soglloch ragan bhorlo. Tachem mukhamolluch pollelear, atam to hea vellar Sandhyacho khun pasun korunk toyar asa mhunn kollon yetalem. Kiteak, Sandhyan tachi ixttagot zoddun zhuzacheo soglleo

Kovi ani Kovita Nam raincoat Nam sotri Mhoje mukhar, stand-ar Mhoji TVS Scooty Ani mhoje fattlean Mhaka ghott veng marun Mhojem naughty Netty Walter Menezes Kepem, Goy

Poilo Pavs Ailo pavs Mollob foddun Varem Vadoll Bhonvro Maddanchea matheamtulean Poddlim chudd’ttam tuttun

Dogaim ami, ambea mullant Chip’ bhizun Kallzache kailint Amcho mog matr Zoxe vodde hun’! Poilo pavs Ailo pavs Mollob foddun…

Kallzantlo Pavs

Mhoji Sontri

Az khup vorsanim Matiecho suttla vas Sukun gel’lea gulmohorak Zogpachi novi as

Mhoji sontri Zalea mhatri

Modhurtaien gaitat Suknneache golle Sopnam vinnunk gul’l zaleat Nhidsure dolle Pavsa vinnem koxem ghoddlem Soglleank prosn poddla Mhoje yadin konnachea tori Kallzant pavs zhoddla...

Pavsachea lottant Asa hanv ambea mullant Nam jacket

Cuncolim, Gõy

Majorda, Goy

Tika hanvem Ghetil’li dhirak Punn pavsa marun nett Tika poddlo burak Ghoddghodd marun Mollob ghazlem Udkacho lott yevn Ang bhizlem Bebeam songita talar Mhoji sontri Nachli varear Mhoji sontri Zalea mhatari.

Rameshan tachexim vochon tachi tokli aple manddier ghetli ani “Sandhya hem tuvem kitem kelem?” mhunn vicharlem. “Ramesh, mhaka guneanv bhogos. Hanv khorench dusmananchem monis. Hanvem zavn tujeo, zhuzachea ghuttacheo khobro tuka vicharunk nasleo, punn tuvench gozalinchea nadar teo mhaka sangleo. Teo dusmanank pavoupachem kam’ hanv korchem naslem; kiteak, hanv khorench kallzant thavn tuzo mog kortalem ani sodanch tujem zavnk sodtalem. Punn hem hanvem atam kitlem-i somzaun tuka sanglear tum sot mandcho naslo, ani kaidea pormonnem vhodd khast tuvem mhaka divchich poddtoli asli dekun, hanvem mhojeach hatan mhozo xevott kelo. Itlean tori hanv khorench tuzo mog kortalem mhunn tuka khatri zatoli. Devan nirmilear fuddlea zolmant ami ekttaim zavchim. Atam mhoji nimanni khuxi itlich, mhojem moronn tori tuvem tujea hatan korchem…” oxem ulovn Sandhyan jiv soddlo ani heach vellar pois khoim tori reddiar ek Konknni git aikonk yetalem – Mog tuzo kitlo axelom Titlo-i labonk na mhaka Portun hanv zolman yetolom Moga mhunn apovnk tuka…

Panchxim rupiya ‘gas cylinder’ Choriam zalear ek hozar Kerosin posrear kobar Jiva mhojea, xeboy mar

JaFDes KunKollKar

GuaDulupe Dias

Poisul’lean aikunk yeta Zhoreacho khollkholl Pimpllachea pana modem Vareacho sollsoll

gupit ani ghuttacheo khobro kaddun ghetloleo. Ani atam tem boreponnim thoimchem vochon heo khobro dusmanank kollit korit zalear tancho zhuzacho soglloch ‘plan’ fiskott’tolo aslo. To monis Rameshak hi khobor sangtana Sandhyan darache kuxik ravon aikoli, ani atam Ramesh apnnak kosoch soddpacho na mhunn taka kollon ailem; kiteak, tem khorench dusmanachem bedi monis zavn aslem. Atam aplo mornnacho vell lagim pavla mhunn tem zanna aslem. To khobor ghevn ailolo monis vetoch, atam kitem korchem tem Ramesh thoddo vell xantponnan niyallunk laglo. Itlean Sandhyachea kuddantlean pistolacho far taka aikonk ailo. To dhanvot bhitor gelo, zalear Sandhyan thoim aslolea pistolantli gulli apnnacheruch marun ghetloli ani tem mornnache tonnir pavon zomnir xevttololem.

Cyrilo D. FernanDes Bannavle, Gõy

Jiva Mhojea… Xeboy Mar Margayeche ujean bhazta ami Votant pavsant korun vavr Ordi bhakri pott amchem Jiva mhoje… xeboy mar Ugtea bhuzar marli kuradd Bhorta titlem ritem tatth Jib amchi sodanch khar Jiva mhojea… xeboy mar

Ponas rupiya kilo sakor Tokler chintnacho bhar Sorkara, zanv tuje upkar Jiva mhojea, xeboy mar Kalsanvanche bolsak poddlea burak Nistem gheunk vetam tintear Xembor rupiya tarleam vantto Jiva mhojea, xeboy mar Mhargay, mhargay, sogllem mharog Sorkara zanv tuje upkar Jiva mhojea… Amchea sorkarak xeboy mar…

Tis rupiya kilo tandull Bavis rupiya kilo dall Sorkara amchea jivak poddta zall Jiva mhojea, xeboy mar

Somajik mollar

Baina ‘red-light area’ moddli, tanchem punorvoson kedna? Ponnje: Kaim vorsam adim Gõychea sorkaran sonvsarbhor nanvlovkik asloli Vasku xarant Baina hanga aslolo xindullki vattar (red-light area) moddun tacho bhosm kelo. Punn hea vevsayacher atthapun aplem ani aplea ghorabeachem udarposonn korpi zo lok oddchonneank sampoddlo, tanchem punorvoson (rehabilition) korpak sorkaran azun meren kosleoch koddok oxeo upay-yevzonneo ankloleo nant, haka lagon hea gombhir proxnacher Gõyant vavurpi bin-sorkari songhottnamni aplo usko porgott korche korun, sorakan hea vixim veginuch aplim panvlam ubharchim oxem kolloilam. Baina hanga aslolo ho xindullki vattar sorkaran 2005 vorsa moddun uddoun nopoit kelolo. Hea vevsayak lagon toxench tanchem ghoram moddon gelolean oddchonneank sampoddlolea lokachem punorvoson korpa khatir sorkaran tea vellar ek yevzonn toyar keloli. Hea xindullki vat-

tarant ravpi ani zancho hea vevsaya kodde kosloch sombhond naslolea lokachim ghoram ani dukonam porian tea vellar moddpak gelolim. Hea lokakui sorkaran luskonn bhorpai divpachem kobul kelolem. Ho vatthar moddche adim ani moddlea uprant porian sorkaran kelole pollevnnent, sumar 900 lokak arthik modot ani tanchem punorvoson zavpak zai oxem sorkari odhikareanche nodrek ailolem. Ani zancho kosloch sombhond hea vevsaya kodde na, hea oslea lokachi sonkhea 3 hozar odhik asa, oxem ugddapem zalolem. Hea tin hozar lokam modlea kaim lokak luskonn bhorpai diloli. Punn tea vevsayant khoreponnim bolli poddloleank azunui luskonn bhorpai mellonk na, oxi NGO-nchi tokrar asa. Punorvoson yevzonne khala, oddchonnenk sampoddloleank arthik modot divop, tech porim dusro kosloi vevsay korpa khatir tankam proxikxonn divop, oso te punorvoson yevzonnecho hetu

aslo. Zanchea dukonancho ani ghorancho hea xindullki vevsaya kodde kosloch sombhond na, ani tim ghoram hea ghoram sangata moddon geleant, tankam dukonam ani ghoram bandun divpachim, oxem he yevzonnent nomud kelolem aslem. Punn azun meren hea lokachem punorvoson zaunk na mhunn he lok sorkaracher aplo sontapt porgott kortat. Aiz itlim vorsam zalim, ho lok sorkarachea adharachi vatt polleun ravlolo asa mhunnpachem dison yeta. Sorkaran tankam sabar torechim axvasonam dilolim, punn tim xarti pavoupak sorkar yesesvi zaunk na, oso hea oddchonneank sampoddlolea lokacho xinn zavn asa. Sorkarache modotichi vatt pollevn ani sabar kall hanga thoim ravon hea vattarantlo lok zo chodd korun Gõy bhailo aslo, to porot ap-aplea ganv ghora gela. Atam urleat te lok aplea dolleamni tel ghalun apnnank sorkar kedna modot kortolo, hachi vatt pollevn asa.

Amchea Firgozamni Novea Gonvlliank yeukar Dr. Janet FernanDes e De souza, Professor, St. Xavier’s College, Mapusa

Dor eke firgojent ek Yadnik zaun asa Devachem vhodd dennem. Ek Yadnik mhonnlear Devacho rupkar. Jezu Kristan Aplo soddvonnecho vaur fuddem vhorunk xisank vichun kaddle. Tech bhaxen ek Yadnik zaun asa Devan vichun kaddlolo Tacho lagxilo sevok. Povitr Yadnike makhnne vorvim, Povitr Sobhek Jezu Kristacho rupkar zaunk eka Yadnikachi zababdari. Junachea mhoineant, novea sevadhormik vorsant, zaitea Yadnikanchi eke firgojent thavn dusre firgojent boldi zata. Ek Yadnik eke firgo-

jent vaur kortana, aplea xelliank boro chorov diunk vavurta. Aple som’bond te aplea xelliam sovem ghott kortat. ‘Transfer letter’ hatant poddtoch eka Yadnikachea kallzak dukh bhogta. Mon’xallem soimb tem. Mogall ani apurbayechea xelliank adeus korun dusrea firgojent panvl dhorunk eka Yadnikak khub avgodd. Punn Devachi khoxi mhunn mandun gheta ani nove sondi pasot Devak mhoima ani argam dium aplim sobit panvlam novea firgojent dovorta. Sogllo bhorvanso Devacher dhorun novea firgojechea vavrak te khand martat. Sogllench novem – novi firgoz, noveo xellio, chintop vegllem, vagnnuk dusri adi. Hea vellar eka Yadnikak firgozkarachi ekdom’ goroz. Zaite pavtt firgozkaranchi vagnnunk

vegllich zata. Thoddim zanna adlea padvigarak chittkun ravtat. Thoddim apunnuch sogllem zanna mhunn dakhounk dusreank firgojent vaur korunk phattim dovortat. Thoddim zannam pois kuxik ravun polletat punn adhar korunk fattim. Thoddim novea Yadnikacheo naka asloleo khobro korun dusreanchem mon kusoitat. Thoddim zanna novea Yadnikacheo manddneo ani suchnnam add uloitat ani gorjebhair virud kortat. Osli amchea firgozkaranchi vagnnunk ekdom’ chukichi. Eka Yadnikak polloupachi nodor – ‘attitude’ bodol’lear amche Povitr Sobhek zaitem faideachem zatolem. Amkam zai toslo Yadnik mellunk ami favo toslim firgozkaram zaunk goroz. Eka Yadnikak eke firgojechi zutti cholov-

pak sompem nhoi. He tache zuttient ami bhagidar zaunk amkam zonn ekleak zababdari asa.Tankam amchea magnneachi goroz, amchea adarchi goroz, amchea borea suchnnamchi goroz ani odik korun amchea borea utranchi goroz. Amchi firgoz ani amcho Yadnik – hea bhaxechem mon ani kalliz apnnaunk ekdom’ gorjechem. Sogllim ekvottan ekamekak hat diun amchi firgoz Devachea mogan lastoli ek jivall Povitr Sobha ghoddunk pavtoleanv. Zonn eklean aplea gunnachea adaran firgojent zata te bhaxen vaur korunk gorjechem. Jezuchea karyant bhageli zaunk, bautisma vorvim amkam Rai, Yadnik ani Provadi mhonn makleant. Kristanv jivit mhonnlear sevechem jivit zoim apleponn, kun’nattkay

ani sot’ta cholovpak (dominance) na. Konnakuch dusreanchi nit korunk sotea na. Devachim khaltim chakram ami, korunk zata tem lhanvikayen ani borea monan korum-ia. Tech bhaxen, amchea Yadnikamni apnnank diloli Devachi porza mogan ani opurbayen ekvottan samballunk,tancho bhavart kholavunk, ani firgojkaram borabor sohabhageliponnan vaur korun, Devacho mozbut somuday ghoddunk aple gunn ani huxarkay vapurchi. Sogllea Gõychea firgozkarank ani tanchea Yadnikank Devache kurpen bhorlolem novem Gonvllik voros anvddetam ani teach borabor Kristi jivit sufollayen jiyeun, bhavarta vorvim, ek bolvont Devacho somuday utpon’ korunk mhoji itsa porgott kortam.


Amcho Awaz June 22_Layout 1 21/06/13 8:08 PM Page 11

Ponnje<Sonvar, 22 Jun, 2013<

Khella Moidanar

Amcho Avaz

11

Roger Federer-an, hea vorGõy 162 kotti rupia sacho aplo poilo ‘title’ jiklo onudanachi vatt polleta PONNJE (AAB): ‘National Games’-am pasot suvidho bandun haddchea pasot urloli nidhi melloun gheunchea khatir ‘planning commission’-ak ‘convince’ korop Gõyak kotthinn zaunk xokta. ‘Planning commission’achea eke ‘team’-in Gõyak sumar 244 kotti rupia nidhi melltoli oxem axvason dilolem, zatuntle 75% ‘grant-in-aid’-achea rupan aslole. Gelea chear vorsanchea kallan, tin ‘instalments’-amni ‘planning commission’-an 82 kotti rupia’release’ kelole, punn hi nidhi khoim ani koxe porim vaprunk ailea

tachea vixim kainch hixob na. Khella pasot hea nidhicho vapor korchea suvater her dusrea zageancher vapor kela astolo, oso arop mukhel montri Manohar Parrikar-an Congress sorkaracher kela. Zalear, “36vea National Games 2014-chea nimtan kosleach novea ‘projects’anchem kam suru korunk naslolea karann, azun meren kainch nidhi vaprunk yevunk na,” oxem khell montri Ramesh Tawadkar-an sanglem. Kendran 2010 vorsa 12 kotti rupia, 2011 vorsa 35 kotti rupia ani Febrer 9,

2012 hea disa 35 kotti rupia onudan ‘release’ kelolem. “Planning commission’achea vangdda bori boska zaloli. Te amchea vixim khoxi asle punn Kerala-

‘Catalunya MotoGP’-n Jorge Lorenzo zoitivont Spain: Spain-chea Lorenzo-n poileach ‘corner’-ar, ‘grid’-ar aslolea tisrea sthanar saun poilea sthanar ailea uprant, taka konnuch fattim uddounk pavonk na. Qatar ani Italy-n mevlolea zoitanchea uprant hem tachem tisrem zoit zaun asa. Pedrosa dusrea sthanar ailo, ani tacho Honda team-icho vangddi

‘race’-intle ‘top 5’

1. Jorge Lorenzo (ESP/Yamaha) 2. Dani Pedrosa (ESP/Honda) 3. Marc Marquez (ESP/Honda) 4. Valentino Rossi (ITA/Yamaha) 5. Stefan Bradl (GER/Honda) Marc Marquez tisrea sthanacher ailo. Hea ‘world championship’-an Pedrosa tisrea pautti dusrea sthanar aila. Marquez, 20 vorsanche pirayer, ‘Grand Pix of the Amercas’-an zoit mellovn ‘MotoGP’-cho ‘youngest’ jiknnar zaunk pavlo. Fattleo don ‘race’-i jiklolean, hea vorsachi ‘MotoGP title’ jikpache ‘race’-in Lorenzo-n bori udorgot kelea. Marquez-achi pasun bori survat zaloli. Tannen 6vea sthanar survat keloli ani

poilea ‘corner’-ar, Cal Crutchlow, Alvaro Bautista ani Nicky Hayden hankam fattim uddoun to tisrea sthanar pavlo. Ani he tegui zann don ‘laps’ puray zaunchea poilinch ‘crash’ zale. Zachea udexim so pautt ‘world champion’ aslolea Valentino Rossi-k chovtea sthanar choddonk uktto rosto mevlo. ‘MotoGP’-chea 18 ‘race’-im modlea, 6vea ‘race’-ichea uprant Pedrosa-che 123 ‘points’ asat, Lorenzo 116 ‘points’-am borabr dusrea sthanar asa, ani aplea poileach ‘MotoGP season’-an 93 ‘points’am borabor Marquez, Crutchlow-chea mukhar, tisrea sthanar asa.

Kola ani Kolakar

cher purayponnim khoxi nasle,” oxem khell sochiv, Keshav Chandra hannen sanglem. “Amkam jitlem-i onudan diupachem urlam tem diunchem, hench amchem magnnem. Molan vadd zalam asot, punn amkam axvason dilolem titlench onudan amkam diunchem,” mhunn Chandra-n sanglem. Hi nidhi fokt National Games-achea prokolpankuch vaprunk zai, punn Gõyant vegvegllea khellam sombondit ‘projects’-achem kam nettan chalu asa mhunn khell sochivan ‘planning com-

mission’ odhikareank sanglem. Lusofonia Games-achea khatir suvidheo toyar korunk zaite duddu moddunk aileat. “Heo suvidheo National Games-am pasotui vaprunk yetoleo. Azun meren, sorkaran 82 kotti rupia voir khorch kela,” oxem Chandra-n ukttailam. Lusofonia Games 2013a pasot suvidheo uplobdh korunk sorkar sumar 200 kotti rupia moddttolo, ani tatun ‘indoor stadium’ ani ‘athletics stadium’ sarkeo suvidheo bandpachem kamui samil asa.

Thiago Alcantra-n ‘match’-ichea poilea ‘half’an ‘hat-trick’ marli, ani Italyk haraun Spain porot ek pautt ‘European Under-21 Championship’ jikli. Spain-chea ‘captain’ Alcantra-n poili ‘goal’ martoch Italy-chea Ciro Immobile-an ‘equaliser’ marlolo. Dusrea ‘half’-an ‘penalty’ udexim Isco-n ‘goal’ marlo, ani uprant Fabio Borini-n Italy-k ek ‘consolation goal’ marlo. Sovea minttar Alvaro Morata-n dilolea ‘pass’achea adharan Thiago-n Spain-acho poilo ‘goal’

marlo. Ani hi tanchi ‘lead’ fokt chear minttanchi asli, karann Italy-chea Immobilean spordhentli aplo poilo goal marun ‘equalise’ kelem. Israel-ak zalole he spordhen ho Spain-acher poddlolo poilo ‘goal’ zaun aslo. Italy – zannim hi spordha 5 pautti jiklea – chodd kaim korunk pavli na. Ani Borinin 10 minttam astana marlolo dusro ‘goal’ faideacho zaunk na, karann tachea adinch Isco ‘penalty’ udexim Spain-acho chovto ‘goal’ marlolo, zo hea spordhentlo tacho tisro ‘goal’ aslo.

Lusofonia Games-ank Brazil-cho futtbol pongodd yenvchona sarkea khellamni Brazil vantto ghetole mhunn tannim somorthon (confirm) kelam. Punn Gõykarank, Brazil-chea volleyball ani futtbol pongddank khelltana pollevn movza gheunk mellchi na. “Ontor-raxttriya somitik amche lagsan bhorpur opekxa asta, punn amkam kitem zai tem amkam dina,” oxem ‘Lusofonia Games CEO’ Keshav Chandra-n sanglem. Chandra uloita tem, Lusofonia Games ghoddoun haddpi ‘ACOLOP’ vo ‘Association of the Portuguese Speaking Olympic Committees’ hachea babot. “Ami Brazil-chea eka protinidhi lagim, jednam to hanga ailolo tednam uloilole punn, (volleyball ani

Menino de Bandar lakaramni gaileat. V: Ugddas upra sarkim tujim ek vo don kantaram. Z: Ugddas urpa sarkem mhojem kantar mhunttlear ‘Soccorin’ hea tiatrantlo ‘opening chorus’. Hem git azun poriant lokachea vonttamcher asa. V: Kitlea sumar tiatramni ‘acting’ kelam? Z: Poile suvater mhojea 46 tiatramni hanvem ‘acting’ kelam. Tea xivay anik 10 vo 12 punn tiatr astole je dusrea ‘director’-amni machier haddlole zantun hanvem bhag ghetla. V: Tujem boreantlem borem ‘acting’ khoimchea tiatrant? Z: Khoreponnim mhojea tiatramni ‘direction’-acher mhoji zababdari asa mhunttoch hanv ‘main role’ ghena. Goroz asa zalear lhanxi bhumika kortam. Tea khatir probhavit ‘role’ korpachi sondhi mellonk na. V: Tiatrancheo VCDs kaddleai? Nanvam Z: Hanvem azun poriant don VCDs kaddleat zanchim nanvam ‘Kallokh Sompoilo’ ani ‘Devosponn Gorjechem’. Heo VCDs lokak khub avoddlea. V: Kantarancheo ‘audio’ CDs kaddleai? Nanvam Z: Oi. Kantarancheo don ‘audio’ CDs nirmann kelea. ‘Soccorin’ ani ‘Tin Medali’ heo mhojeo ‘audio’ CDs khub ghazlea. V: Konknni filmant ‘acting’,

futtbol) pongddank khellpak haddunk zaite poixe lagtole mhunn tannen sanglolem. Ami tankam monoupak proitn korit asanv,” oxem ‘Lusofonia Games CEO’-n sanglem. Lusofonia Games sarkea, vegveglle khell aspi ontor-raxttriya spordhen, ‘appearance fee’ asona. Punn khoreponnim, Lusofonia Games-ak ailolea dor eka vanttekaran ayojokank (organisers) $50 (2,500 rupia) bhorunk zai. 2006-an Macau-ak ani 2009an Lisbon-ak zalolea Games-amni pasun Brazil-an aple unchle pongodd denvounk nasle. Futtbol Gõycho ‘state sprt’ zaun asa. Hea ‘Lusofonia Games’-ak, 284 vangddeam borabor Portugalcho pongodd sogllean vhoddlo

astolo. Sonvsaran 6vea ‘rank’-ar aslolo Portugal aplo futtbol pongodd khellonk denvoitolo, punn tanche ‘star’ khellgodde vantto ghetole vo na hache vixim kainch spoxtt na. Lusofonia Games-achea nemam pormonnem, pongddan ‘under-23’ khellgodde asonk zai ani in ‘senior’ khellgoddeank khellounk zata. Cape Verde ani Angola, hea ‘top 100’-an aslolea pongddamni aplea bhag gheupa vixim somorthon kelam. Gõyant zaupi he spordhen ‘Angola’, ‘Brazil’, ‘Cape Verde’, ‘East Timor’, ‘Guinea-Bissau’, ‘Macau’, ‘Mozambique’, ‘Portugal’, ‘Sao Tome and Principe’, ‘Equatorial Guinea’ ani ‘Sri Lanka’, he des vantto ghetole.

TiaTranTleo Kaim Yadi

Comedian Agostinho

Ek onnbhovi boroinnar ani ‘director’ V: Kednam ani koso tiatr machier pavlo? Z: Hanv fokt 17 vorsancho astana poilech pavtt Zomnivoilea Khellan bhumika keli. Tea khellachem nanv ‘Bhikari’ aslem ani to 1974 vorsa Bannavle zalolo. 1978 Vorsa hanvem mhozo poilo tiatr boroilo ‘Noxib ani Tufan’ ani tea disa thavn hanv azun poriant tiatr machier asam. V: Azun poriant kitle tiatr boroileat. Z: Azun poriant soglle mellon hanvem 46 tiatr boroilea ani he soglle tiatr Gõychea chearui konxeamni toxech Mumboi poriant dakhoilea. Itlench nhoi 9 pavtt Gulf desan tiatr dakhoilea zalear ek pavtt London-antui tiatr machier haddun thoimsorlea Gõykarank dhadoxi kelea. V: Tuje pormonnem tuje lokak chodd avoddlole ‘tiatr’ khoimche? Nanvam sangat Z: Mhoje sogllech tiatr lokak avoddlea. Punn tantuntle kaim mhoje khub nanvlovkik zalole tiatr mhunttlear ‘Succorin’, ‘Duddu ani Ginean’, ‘Ghora Yea’, ‘Dha Lakh’, ‘Ho Uzo Paloyat’, adi. V: Azun poriant kitlim sumar kantaram ghoddleant? Z: Hanvem 46 tiatr boroilea tea sogllea tiatranche ‘opening chorus’ hanvenuch ghoddleat. Itlench nhoi ‘solos’, ‘duets’ ani ‘duos’ sumar 30-40 punn ghoddleat astole je mhoje borobor dusrea ko-

Federer-an 2003 te 2006 modem, he spordhen fatto-fatt chear ‘titles’ jiklolo, ani 2008-an anink ek pautt tannen ho ‘title’ jiklolo. ‘Grass court’-ar mevloli ho tacho 13vo ‘title’ zaun asa.

Spain ‘European Under-21’ futtbol spordhent yesesvit

Ponnje (AAB): Gõyant zaupi Lusofonia Games-ak, Brazil aple ‘volleyball’ ani futtbol pongodd dhaddchena mhunn tharailam. ‘Athletics, judo, table tennis, taekwondo’ ani ‘basketball’

Vinchar ani Zabab

Halle: Roger Federer-an Halle hanga zalolea ‘ATP final’-in Russiechea Mikhail Youzhny-k 67 (5/7), 6-3, 6-4 haraun hea vorsachi aplo poilo ‘title’ jiklo. Switzerland-chea Federer-chi, Halle-n mevlolo ho 6vo ‘title’, ani tachea ‘career’-antlo 77vo ‘title’ zaun asa. He ‘title’-chea borabor to atam sogllean chodd ‘titles’ jikpeanchea ‘list’-an John McEnroechea borabor tisrea sthanar asa. Poilem ‘set’ harlea uprant, fuddle don ‘sets’ jikon, tannen don voram von matxea chodd somoya bhitor Youzhny-cher zoit melloilem. “Jikop sogllema suttavem korta. Mhojea khella vixim hanv somadhani asa, ani fuddarachea vixim ‘fresh’, visvasan bhorlolo ani prernnit asa,” oxem Federer-an sanglem, zo yeta tea satollean zaupi Wimbledon-an attvea pautt ‘title’ jikpachem proitn kortolo.

Tiatrache podd’dde ani faili stegik bhandcheo poddleo.

‘singing’ vo anik koslem-i kam’ kelaim? Z: Oi. ‘Girestkay’ hem film Das hannem nirmann kelolem ani dusrem ‘Tum Kitem Kortolo Aslo?’ hem Wilxim-Sharon-achem film hantun hanvem ‘acting’ kelam. V: Kantaranche ‘lyrics’, tiatranche ‘scripts’ pustok rupan cchapleai? Z: Na. Azun poriant pustok rupan chhapunk na. Fuddem cchapunk yevzonn asa. V: Tiatr kolakarank tuzo sondex Z: Tiatr kolakaramni poile suvater somzonk zai ki tiatr boroup ani machier haddop hi ek ‘art’ mhunnon ani hi ‘art’ lokak dahoitana promannikponnim dakhounk zai. Dusrea utramni prot’tek kolakaran apunn ‘role’

korta tacho purayen obheas korunk zai. Tednach bori bhumika zata ani tiatr pollennar dhadoxi zata. V: Tiatr pollennarank tuzo sondex Z: Tiatr pollennar tiatristank ut’tejon dita. Tea khatir tankam tiatr dakhoita to boro sondex aslolo zaunk zai karann oxem kelearuch tiatr pollennar dhadoxi zata. Tiatr pollennaranchem dhadosponn hench tiatristanchem ani tiatrachem boreponn zaun asa. V: Tuka anik kitem sangpachem asa? Z: Halimchea disamni ‘Desak Luttinakat’ ho mhozo tiatr chalu asa. Tiatr pollennaramni yeun ho tiatr pollouncho ani amkam adim dilam toxench atam-i utejon’ diunchem mhunn hanv magnnim kortam.

Hanv Jack Ferrycho tiatr nachtalom, tiatrachem nanv ‘Vollkhonk Nam’ xem dista. Ek dis amkam Kalangute tiatr nachon uprant ratcho Vasku Natraj Theatre-an ‘show’ aslo. Mhonntoch Kalangute ‘show’ sompoun ami sumar ratchea 10.30 vorancher Vasku pavle. Mattvant pavle tor, bhitor polle zalear, stegir fuddlo ‘main curtain’ soddlo zalear stegir anik dusre podd’dde ghalunk nant, nam mhonn ek fail pasun nam. Punn fattlean soglle podd’dde ani faili dovorloleo asat. Karann hea mattvachea kontradora lagim heo soglleo vostu astaleo, punn taka babddeak konnech sangunk nam kit teo soglleo ghalunk zai mhonn. Fadarak mista dislem ki soglem ‘stage setting’ direkttor gheun yetolo mhonn. Ho tiatr tea disak eka Fadaran igorjechea adharak machier haddlolo, khuinchi igorz ti atam mhaka sarko ugddas zaina. Podd’ddeam vixim fadarak vinchar kelear to sangta, tuvem apleak podd’dde zai mhonn sangunk nam mhonn. Hanvem anik vell pidd’ddear korunk nam, angachem kaddlem, lambh kolsanv kaddlem voir choddlom ani fatta-fatt mhonnlolea porim podd’dde ani faili bandunk suru kelem. Kaim vellan sogllem zager ghatlem. Itlean Fadar thoim bhitor ailo. Tannem mhaka voir makdda bhaxen choddon podd’dde bandta to dekhlo ani Bai Platildak, zaka to boro ollkhotalo, taka mhonnlem “ Platilda bai egdom borem zalem, tumcho eklo konnn tori kamdar aslo

mhonn hem sogllem kam korpak, nam zalear dandholl zavpachi”. Bai Platildan taka zabab diun mhonnlem, “Fadar tum kitem uloitai, to amcho ‘main comedian’ Agostinho mure’. ‘Kitem? ho ‘main comedian’ Agostinho?’ Fadar sarko thottaklo. Ratchim 11.00 voram zata mhonnlear hanv soglle podd’dde ani faili bandun mekllo zalom ani sokla denvlom. Fadaran mhaka uprant ‘interval’-ak zaito ‘appreciate’ kelo, ani sumar tin disam uprant tannem Vasku thavn Chitra Alphonso kodden, jem tea tiatrant nachtalem, mhaka ek bhett koxi ek ‘Tea Set’ phattoun dilem. Tea xivay tantun ek tannem ‘note’ boroun dhaddlo ani tantun oxem boroilolem ‘Aiz tum tiatrant aslo dekun to tiatr zaunk pavlo nam zalear to tiatr zauncho naslo’. Punn ek soth sangchem mhonnlear tea disak osli palli ailoli ki hanv tor nam zalear tea disak, jerul to tiatr korinastana ami portun vochpache. Mhaka lagun to tiatr tea disak thoim zalo. Oxench anik ek fautt hanv Pascoal Rodrigues hanchea tiatrant nachtalom. Amkam Panchwadi, Shiroda mhonntat thoimsor tacho ‘show’ aslo, ani to ‘show’ kobar korun amkam dusro ‘show’ nachonk Varca yeunk zai aslem. Tiatracho nimnno podd’ddo choltalo. Zalear kitem sangchem? Okosmat fuddlo ‘main curtain’ tutton sarko sokla poddlo. Hanvem anik vell korunk nam, karann amkam tiatr sompounk vell zata dekun hanv fuddlea khambeacher choddlom ani akh’ko ‘main curtain’ voir uklun dovorlo ani tiatrachi ti nimmni ‘scene’ kobar zai meren to podd’ddo tosoch dorun hanv ravlom. Ani ‘scene’ somptoch to denvoilo. Tor oxem zaite fautt amkam tiatr nachonk gelole kodden ghoddta. Daniel F. D’Souza hannem boroilolea “Oxem Ghoddta” hea pustokachea adharan


Amcho Awaz June 22_Layout 1 21/06/13 8:10 PM Page 12

Ponnje<Sonvar, 22 Jun, 2013<

Tiatr Machier

Amcho Avaz

Somplolea mhalgoddea tiatristancho ugddas • Souza Ferrao, Jephsis Hitler, Romeo Mendes ani Ulhas Buyao hanchem tiatr machiek vhodd yogdan. • Anthony Gonsalves songit mollar porzoll’lo. • C. P. Dias ani Chico D’Costa hannim tiatr songit unch dorjear vhelem. • Reginaldo Fernandes hannem Konknni sahitya, tiatr ani songit haka moladik yogdan dilem. • Tony Fernandes, A.K. D’Souza hannimi tiatr machiek voir kaddli. Adlea kallaile tiatrist, songitkar ani sahitik zannim tiatr machiek, songit kolek ani sahityak unch dorjear vorche khatir jivitbhor sakrifis kelo tea Jun mhoineant zolmololea tiatristancho Tiatr Akademi Goa hinnem eke khas karyavollin ugddas kelo ani tanchea moladik vavra khatir tankam argam vomplim. Junachea mhoineant zolmolole he mhalgodde tiatrist, je atam amche modem nant, te mhunttlear Souza Ferrao, Tony Fernandes, Jephsis Hitler, Reginaldo Fernandes, C.P. Dias, Antonio D’Souza alias A.K. D’Souza, Ulhas Buyao, Romeo Mendes, Anthony Gonsalves ani Joao Aurelio Chico D’Costa. Hea sogllea tiatristank TAG-n ani hajir aslolea tiatr mogyeamni noman kelo. Hi karyavoll 20 Jun 2013 hea disa zali. Hea mhalgoddea tiatristanchem yogdan tem magir tiatr machiek zaum, Konknni songitak zaum vo Konknni sahityak zaum – tanchi thoddkean hangasor ami mahiti ditanv.

Souza Ferrao

Zolm: 1/6/1909 Moronn: 6/3/1978 Ek famad boroinnar, digdorspi, kolakar, gitam rochpi, gavpi ani tiatr machier ‘Sorv Bhesancho Artivont Partist’ mhunn pacharlolo tiatrist.

Tony Fernandes

Zolm: 27/6/1916 Moronn: 22/8/2005 Sorgest Pai Tiatrist Joao Agostinho Fernandes hacho put. Ek boro kolakar ani kantorist. 1910 vorsa, HMV-n ‘record’ kelolo tacho avaz aiz meren aikunk mellta.

Jephsis Hitler

Zolm: 5/6/1925 Moronn: 31/3/1999 Chinchonnem ganvcho Jephsis chodd korun vinodi bhumika kortalo ani kunnbeache bhumikent to sodanch porzolltalo. Kantaram ghoddunk ani gavunk to chodd huxear aslo.

Reginaldo Fernandes

Zolm: 14/6/1914 Moronn: 13/11/1994 Gõycho famad Romanxi borovpi ani ‘Romanxicho Patxay’ mhunn pacharlolo sorgest Reginaldo Fernandes ganvant Siolim, Bardez-cho. Tea xivay to ek tiatr boroinnar, kantaram ghoddpi ani bhes boro songitkar.

Tiatr Niyall

‘Monisponnachem Ghor’

C.P. Dias

Zolm: 5/6/1930 Moronn: 21/1/1999 Ek boreantlo boro songitkar. Tachea songit vazovpan tiatr machi tannem girest kelea. Tannem hozaramni tiatrank songit diun tiatr songit fuddem velam.

Antonio D’Souza alias A.K. D’Souza

Zolm: 13/6/1925 Moronn: 23/5/1978 Ek bhes boro tiatr boroinnar, digdorspi, bhumika korpi, kantaram ghoddpi ani gavpi. ‘Dilolo Jurament’, ‘Hanv to Tarvotti’ he tannem borovn machier haddlole kaim famad tiatr.

Ulhas Buyao

Zolm: 21/6/1944 Moronn: 16/4/2007 ‘Gõy Shahir’ sorgest Ulhas Buyao Konknni chollvollicho ek khoddegantt khambo. ‘Gõychea Mhojea Gõykaramno’ ani ‘Mungllurchea Xharant’ him tachim famad gitam. Tannem gailolem ‘Chan’neache Rati’ hemvui git borench nanvlovkik zal’lem.

Romeo Mendes

Zolm: 4/6/1940 Moronn: 10/9/1999 Ek khoddegantt kantorist ani gitam rochpi sorgest Romeo Maharashtra Konknni Kola Sonsthecho sthapnnar

Odheokx zavn aslo. Antonette aple ghorkani sangata 5 Konknni kantarancheo ‘audio cassettes’ tannem uzvaddak haddleo.

Anthony Gonsalves

Zolm: 12/6/1927 Moronn: 18/2/2012 Ek boreantlo boro ani nanvosto songitkar. Konknni ani Hindi ‘film’ songitak tachem zaitem yogdan asa. RD Burman ani Pyarelal Ramprasad Sharma hankam tannench songit xikoilem. Desantlea songit mollar taka vhod respeit ani man asa.

Joao Aurelio Chico D’Costa

Zolm: 11/6/1947 Moronn: 20/7/2012 Ek bhes boro gavpi ani ‘composer’ zacho modur tallo Konknni cholchitr ‘Kortubancho Sonvsar’ hea cinemachea gitamni aikunk mellta. To aplim kantaram ‘original tunes’ –ancher bosoitalo tem tachem khaxeleponn. Hea somoyar Osvi Viegas ani William Fernandes he dog tiatr machievoile kolakar hannim uloupam korun hea tiatristanchea vavrachi mahiti dili. Mhapxencho Afonso Braganza hannem Chico de Costa hachea jivitacher odhik uzvadd ghatlo. Shri. Prince Jacob, TAG-cho Odheokx hannem hajir asloleank yevkar dilo ani akhrek Victor de Sa, member Secretary hannem upkar attoile. Joy Fernandes, TAG-cho ‘Cultural organizer’ hannem sutrsoncholan kelem.

Eddie Mascarenhas haka Kala Gaurav Puroskar

Visvasan ghoddta, visvasghatan nhoi! J. P. Pereira Majorda, Gõy

Pal Soares hannem boroilolo tiatr ‘Monisponnachem Ghor’ halimchea disamni machier dakhoita. Ho tiatr Tony Dias hannem ‘produce’ kela zalear svota Pal Soares hannem digdorxonn kelam. Hea tiatrachi kanni sombondhancher (relations), goir somozancher (misunderstandings) ani visvasghatacher attaploli asa. Godwin bottir vochpachi to-

yari korta. Tachi randd zaloli bhoinn Pearl to bottir veta mhunn sintid asta kiteak tichoi ghov bottir astalo ani ek dis vaddol moddan bott futton hea sonvsarak ontorlolo. Hi bhirant tichea kallzan asli. Dusrea vordan Jesus hachi anik ek famil asa. Jesus-achi bhoinn Lourdes kazarachi zalea punn apleak zai toslo novro mellona mhunn azun ankvar asa. Myra tichi dhaktti bhoinn. Ek viaj marun Godwin portun Gõyam yeta ani Lourdes

hache lagim kazar zaunk soirigot zata. Lourdes ani Godwin kazar zata punn durdoivan rokddinch ghov bailam modem kizilam ani zhogddim utpon’ zata. Ghov bailam modem ho ghuspagonddol chalu astana bhitor sorta Judas. JuEddie Mascarenhas haka Kala Academy-che Odheokx ani St. Andre das ailea uprant Lourdes ani Godmotdarsonghantlo amdar Vishnu Surya Wagh Eddie Mascarenhas win hanchea haka Kala Gaurav Puroskar bhettoitana kaddlolo fottu. Mhalgoddo kazari jivitan kolakar Prasad Savkar hevui hea fottvar dista. kitem zata tem zonn eklean polloun zanna zaunk goroz asa. porzollta. Tornnattem Myra Vitorin-achem songit borem ‘Munisponnachem Ghor’ hi dhaktti bhoinn he bhumiken asa. Myra survatechem git suPal Soares hachi borpavoll bori tiatr pollennaranchim monan vadik tallean gaita. Tony de asa. Podd’ddeamni je ‘cantos’ jikon gheta. Ribandar aplea kantaran Padr. ghatleat te suvadik asa. Godwin, Godwin-ache bhu- Agnelo-k argam dita. Annie, Machiechi manddavoll ani bhi- miken ani Pascoal Jesus-ache Reginald de Panchwadi, Cielo zlechi manddavoll ji Anthony- bhumiken lokak dhadoxi korta. ani Filipe Almeida hannim-i n kelea tivui tiatrachem mol Tari Judas-achea rupan bhes gayonam gaileam. Tech porim vaddoita. boro ‘acting’ korta. Pascoal Rodrigues, Godwin ani ‘Director’ Pal Soares hannem Sally eka fotting-ache bhu- Seby de Divar hanchim-i ‘solos’ thokos gheun aplea kolakaram miken lokak khub hansoita tox- kantaram borim veta. Jessica lagchean borem ‘acting’ korun ech Janet, Sheik Amir ani Seby ani Seby-n gailolem ‘duet’ lokak ghetlam. Annie Quadros - hevui lokank hansoun dhadoxi khub hansoita. Pearl- randd bailechi bhumika korta. Cyril ani Andrew han‘Monisponnachem Ghor’ tiatr bhes bori korta. Tech porim Jes- nim-i dhakttuleo bhumika ke- mogyeamni pollovpa sarko sica - Lourdes hache bhumiken leat. tiatr asa.

Marcelino Noronha aslo to Marcelino de Betim koso zalo tor? Daniel F De Souza.

Lekhok ani Ttikakar Soglleank amkam amchea nanvancho vhodd obhiman. Jem ami kitem kortanv tem sogllem amchem nanv rakhonk kortanv mhonnlear otitay zanvchina. Zaiteank amkam amchea avoybapayn zolmanchem dilolem nanv ek asta zalear amkam somazant pachartana dusreach nanvan thodde pavtt pachartat ani khorem mhonnlear zolmanchem nanv tor kitem boltench asta. Amchea Konknni palkar zaite amche tiatrist bhav-bhoinni thodde pavtt aplem zolmanchem nanv soddun apleak palkar dusrem nanv ghetat ani hea nanvan ami uprant tankam pachartanv ani ollkhotanv bi. Hem tanchem palkachem nanv vo ‘stage-name’ zoxem ami mhonntanv tem tankam palkar ek ‘identity’ vo ollokh dita, ani khoreponnim polleunk gelear tanchem zolmanchem nanv boltench asta, ani thodde pavtt tanchem tiatrist jivitbor legun zaite pavtt lok vo tiatr pollennar tiatristank fokt tanchea palkacheach nanvan ollkhotat ani thodde pavtt tankam tanchem

khorem vo zolmanchem nanv kitem tem khobor pasun asona. Oslea palkachea nanvancho ul’lekh korunk gelear tim khub astolim ani ho lekh tancho ul’lekh korunuch kabar zatolo. Dekun aiz hanv hanga ek udharon koxem fokot tiatrist Marcelino Noronha hanchi khobor kortam. M a r c e l i n o Noronha ek mhalgoddo tiatrist ani tiatr palkak tachem khub mottem yogdan asa. K h o r e m m h o n n l e a r Marcelinocho zolm Pednemchea Vaidongor vattarant zalo ani thoinch to lhan vhodd zalo ani xiklo. Punn aiz Konknni palkar itlim vorsam seva korun, Marcelino Noronha tachea zolmanchea nanvan taka pacharlear, bhov thodde tiatrist legun taka ollkhotele ani tiatr mogi tor taka hea nanvan sapuch ollkhochenant. Vachpea,

tum pasun goddiek gonddolan poddla astolo, ho Marcelino Noronha mhonntat to konn kai mhonn. Marcelino de Betim mhonn pacharlear mat soglle tiatristuch bhav-bhoinni nhoi bogor soglle tiatr mogi rokddich tachi vhod-

dvik gaitole hantun mat bilkul dubav na. Karann gelim 45-50 vorsam meren palkar taka Marceline de Betim hea palkachea nanvan ollkhotat. Punn Vaidongor, Pednem vattarant zolmon ailolo ani thoim lhan vhodd zalolo amcho tiatrist

12

Mhalgodde Kolakar

Joe Pereira

Vhoddantlo vhodd ‘Jazz’ songitkar

Songit mon’xachea jivitak goddsann haddta. Torekvar songit vad’deam (musical instruments) torekvar kolakar vazoun hea somazak dhadoxi korta. Him vad’deam modem ‘saxophone’ ani ‘Clarinet’ hea vad’deamchea surachi ruch vegllich. ‘Saxophone’ ani “Clarinet’ vazovpi ek Gõykar kolakar Joe Perry halinch hea sonvsarak ontorlo. Songit mollar Joe Perry hachea veglleach vazovpachea ‘style’-ik lagon soglle songit mogi taka Jazzy Joe mhunntale. Zannim Joe Perry-k ‘saxophone’ ani ‘Clarinet’ vazoitana pollela ani aikola tankam onnbhov astolo ki Joe Perry-chea ‘saxophone’ vazoupant kitlo svadik sur aslo poi to. Khoreponnim Jazzy Joe Bharotantlo vhoddantlo vhodd ‘saxophone’ vazovpi zalo mhunttlear fott zanvchina. Thoddkean Joe Pereira oslo songit kolakar zaun asa zannem ‘saxophon’-acho vapor korun Bharotantlea ‘Jazz’ songitachem mukhamolluch bodol’lem mhunttlear fott zanvchina. Zorui Jazzy Joe hachem chodd jivit Mumboint soron gelem torui to Gõyantui apli kola dakhounk fattim sorlo na. Jedna jedna tannem Gõyant aplea songitachem prodorxonn kelem title-i pavtt Gõykaramni taka uklun dhorlo. Khoreponnim Joe Pereira hacho zolm Calangute Bardez Gõy hangasor 1927 vorsa zalo. Fokt 8 vorsancho astana tannem ‘violin’ vazovpant huxearkay dakhoili ani 15 vorsam zata mhunttlear ‘clarinet’ vazoupak apunn khub huxear asa mhunn tannem provar kelem. Tea uprant to ‘saxophone’ vazounk xiklo. Konnui monis kosli-i vost bore bhaxen kortolo zalear tachi bogor bogor ‘practice’ korop khub gorjechem. Hench Joe Perry-n ‘saxophone’ xiktana apnnailem. Sangtat tea pormonnem Joe Perry disak unninch tim 4 voram ‘saxophone’ vazovpachi ‘practice’ kortalo. Heach tachea koxttank lagon to Bharotantlo ek vhoddantlo vhodd ‘saxophonist’ zaunk pavlo. Jedna taka 19 vorsam aslim tea vellar to eka songit pongddachem fuddariponn choloitalo. Bharotachem ‘Independence’ zaunchea adli ghoddnni hi. Joe Perry Lahore-ant, jem atam Pakistanak asa, songit vazoun lokak dhadoxi kortalo. Bharot svotontr zalea uprant ani Pakistan des ghoddpant ailea uprant Joe Perry aplea ganv ghora Gõyam ailo ani aple maim bhuimyer songitantlean tachi seva korunk laglo. Tea kallar Gõykar tornnatte ani ‘professionals’ bori nokri mellche khatir Mumboi vetale. Joe Perry-i Mumboint gelo ani thoimsor namnneche tea kallaile songitkar zoxe porim Johnny Baptist hache borobor ani uprant Dil’lint Rudy Cotton hache borobor songitantli apli huxearkay uktti keli. Kaim kallan to Calcutta gelo zoim tea kallar songitachem vattavoronn bhes borem aslem. Thoim vochon to ‘Calcutta Symphonic Orchestra’ hantun samil zalo ani teach borobor songitachem fuddem xikop korunk laglo. Russia desantlo ek ‘saxophone’ vazovpi kolakar Yeshin Quintet hachea borobor ‘saxophone’ vazoun tannem zaitea songit mogyeanchim kallzam jiklim. 1957 vorsa tannem aplo svotacho songit pongodd ghoddoun haddlo. Ho songit pongodd Calcuttantlea ‘Blue Box’ hantun vazoitalo. 1984 vorsa ‘Jazz Yatra’ mhunnon ghoddoun haddli thoim tannem ‘The Foot Tappers Big Band’ hea nanva khal ek pongodd toyar kelo ani aplim svotachim ‘compositions’ loka somor sador korun namnnam zoddlim. Joe Perry Bharotantlo ek vhoddantlo vhodd ‘Jazz music player’ aslo dekhun taka sonvsarantlea anik desanim aplea songitachi kola dakhounk sondhi mell’li. Singapore, Colombia, Bahrain, New Orleans hangasor aplea songit kolechea prodorxonan tannem thoimchea songit mogyeanchim kallzam jiklim. Joe Perry hannem Bharotantlea ‘Jazz’ songitachi ogllim unnim 60 vorsam seva kelea. Tacheach hatantlean tannem ‘Jazz’ songit adlea kallailem aslem tem adhunik kallak sobta toxem kelam ani hea vorvim ‘Jazz’ songitachi udorgot keli. Dubav nastana Joe Perry Bharotantlo vhoddantlo vhodd ‘Jazz’ songit vazovpi zaun gelo. Tachem ‘saxophone’ ani ‘clarinet’ him vad’deam vazoup kherituch aslim ani songit mogyeank tim dhadoxi kortalim. Joe Pereira vo Jazzy Joe hachea mornnan ‘Jazz’ songitak vhodd luskonn zalam. Hem luskonn bhorun kaddpak khub kottinn asa. Joe Perry hachea otmeak sasnnik xanti mellom mhunn prarthona kortanv. Tomazinho Cardozo Candolim, Gõy

bhav Marcelino Noronha aslo to Marcelino de Betim koso zalo?. Betim ganvam borim tacho sombhond koslo? He anik sabar vichar goddiek amchea monant ubhe zatole, ani bhov thoddeank hachi puri zannvay astoli. Marcelino de Betim hem nanv taka mellonk vo tem nanv to Konknni palkar apnnaunk ek lhan kotha asa. Zaitim vorsam fattim mhonnlear tache tornne pirayer Vaidongor Pednnem ganvcho Marcelino Noronha Dempo Komponechea ‘Dempo & Co., River Navigation Fleet, Betim, Bardez hanga he komponent sirvis kortalo. Ani to aplo ganv khub pois dekun, sirvisek lagon Betim baddeachea ghorant ravtalo ani thoim tannem aplem pennem kelolem fokot apleak sirivisek vochpak sompeponnn mellpak. Hangasor astananch tachi tiatramni palkar nachonk ani kantrank gavunk nettan survat zali ani ak’khea Bardezant mhonnlolea porim to ganvchea tiatramni nachonk ani kantram gavunk vetalo. Ek ‘Amateur’ partist vo kantorist koso Marcelino Noronha Betim ravnnem korun astana khub famad zalo ani namnna zoddunk pavlo. Tedna tacho vevsayek palkar proves zaunk naslo. To magir up-

rant zatolo. Tedna Betim-chea lagsar Britona (Bitt’tona) vattarantle ‘Briton bhav’ tiatr palkar haddunk khub loukik zalole. Te aple khud tiatr boroun ani digdors korun ganvchea kopelachea festak tiatr palkar haddtale. Ani hea tiatramni Marcelino Noronha sabar vorsam sodanch samil astalo. Hea ‘Briton Bhav’ hanche modlo ek tancho bhav, kheritponnim Cruz Briton mhonnttat poi to, tannem Marcelino Noronha-k palkar nachta ani tatpurto legun Betim ganvant ravta ani thoim sirvis korta dekun ‘Marcelino de Betim’ hem palkar nanv dilem ani tem nanv taka tea disa thavn aiz meren chittkun urlem ani hea nanvam udexim Marcelino Noronha hanchem Konknni tiatr pakar noxib ugoddlem mhonnlear mhoji chuk zanvchina. Aiz sabar vorsam zalim, tannem Betim ravpachem soddlem, Dempo komponechi sirvisui soddli, tiatr palkacho ek oznadik khambo ani vevsayik kolakar zalo ani aplea kuttumba sangata aplea svotachea ghorant Vasku lagsar aslolea Alto Chicalim hea vattarant ravta torui ‘Marcelino de Betim’ mhonnlear taka kidd ani mui ollkhota. Hench tachem vichitrponn.


Turn static files into dynamic content formats.

Create a flipbook
Issuu converts static files into: digital portfolios, online yearbooks, online catalogs, digital photo albums and more. Sign up and create your flipbook.