Ponnje<Sonvar, 27 Julay, 2013<Mol ` 10.00<‘Air Surcharge’ ` 10<Panam 12
Herald
Amcho Avaz
t t
Amcho Awaz July 27_Layout 1 7/26/2013 7:41 PM Page 1
www.heraldgoa.in
Konknnint Poilench Rongit Satollem
PTI
Ximer zavpi kizilam unnim korunk Bharat-China proitn kortat: Antony Rakhnne montri A.K Antony hannem spoxtt kelem
ank turisto pon-
MHOTVACHEM
Parrikarak nisortea ‘rupiya’cho usko, nitisobher tiddok - PAGE 3
Sukrar 26 Julay 2013 hea disa Vijay Diwas mhunn Novi Dil’lint monoylo. Tea vellar Amar Jawan Jyoti (India Gate) hache somor Kargil zhuzant hutatme zalolea soinikank noman korchea khatir dobazo ghoddoun haddlo tacho fottu.
Gõyant ‘Drugs Racket’ ostitvant asa Koddok karvay korpachi goroz - Parulekar
AI-cheo 400 ‘airhostess’ bepot’to - PAGE 4 Amcho AvAz Protinidhi
‘Mid-day meal’ Julay uprant bond? -PAGE 5
Ponnje: “Gõyant doriya kinare bhagamni noxe vokhdancho vevsay thondd zalolo na. Sthanik tornatte poryan vhodda promannan noxe vokhdanchea dhondeant guntlole asat tem pollevn mhaka he gozalicho khupuch usko zala. Gõychea poryatton vevsayachea vikasa ani progoti khatir Gõychea doriya kinare bhagank hea noxe vokhdanchea chopkeantlem soddovpachem
khupuch mhotvachem ani gorjechem zavn asa, oxem mot khud Gõycho Poryatton montri ani doriya kinare bhagant aslolo motdar songh Saliganv-cho amdar Dilip Parulekar hannem ugddapem kelam. Halinch Kalangutt-cho amdar Micheal Lobo Ut’tor Gõyant ani khas korun Kalangutt vellecher noxe vokhdancho vevsay khupuch vaddla, oxem mhonnlolem. Lobo hannem Gõychea mukhel pulis odhikarea kodde Kalangutt doriya vellar konn monis ‘drugs racket’-ant gunthleat hanchim nanvam-i sador kelolim. He fattbhuimecher (background) potrkaramni Poryatton montri Dilip Parulekar haka khulaso (clarification) korunk sanglem
tedna tannem, “doriya kinare bhagamni Gõyche pulis noxe vokhdam virodhant karvay kortat, punn hi karvay odhik
koddok ani gombhir ritin zavpachi goroz asa,” oxem sanglem. 2rea Panar Vach
Kinare bhagamni aslole ‘shacks’… Gõyant doriya kinare bhagamni aslolea ‘shacks’-ank atam hea fuddem fokt tin vosrsam khatiruch porvangi divnk sorkaran yevjilam. Agost mhoineachea poilea satolleant sogllea ‘shacks’-anchea dhoniyam sangata boska gheunk poryatton khatean tharailam. He boske uprant Agost 25 meren ‘shacks’-am vixim novem dhoronn (policy) sorkar jahir kortolo. Eka ‘shack’-achea dhoniyak tin vorsam meren tachem ‘shack’ ghalunk porvangi mell’lea uprant, tacho bhorvanso ghott zatolo. Te dhoni ekuch pavtt aplea ‘shacks’-amni tin vorsam khatirchi gunthovnnuk korun uskea meklle jiyetole. Tech porim tankam tem khupuch duddvam vatten faideachem zatolem. ‘Shacks’-amni CCTV kemerancho vapor korcho oxem aplem khasgi mot zavn asa. Hea vorsachea poryatton mosomant (tourist season) Gõychem poryatton khatem aplem svotachem ‘shack’ Baga doriya vellecher ubharpachem asa. Hem ‘shack’ ek adorx (ideal) pod’dotichem ason, tantunt CCTV kemera bosoytole, oxem Parulekaran sanglem.
- PAGE 7
Advani PM zavpak yog’gea – Shatrughan Sinha - PAGE 9
Gungi vokhdam – Gõyche tornne pillgecher porinnam - PAGE 10
Maria ‘I-League’ant poili ostory ‘referee’ - PAGE 11
vixim xevottacho nirnnoy zanv meren, ami donui desanche ximer aslolea soinikam modem gorje bhaileo ani antrea-poirean ghoddpi ghoddnuko ghoddpacheo bond korun uddoupak sodtat. Donui desam modem aslolea LAC vattharant ximechea prosna vixim vad nirmann zalole asat ani thoim Bharat ani China hea donui desantle soinik rakhnne khatir asat. Taka lagon barik-barik karannank lagon tanche modem kedna-kedna dobhav uprasta,” oxem Antony hannem 14-vea Kargil Vijay Diwas-achea somoyar eka dobajeant sanglem.
2rea Panar Vach
Bhroxttachara add zhuzat: Pap Saib Rio de Janeiro: Raxttrachea rajkornni prosnank lagon vhodda promannan virodh zata aslolea vellar, lokam mukhar ulovop kortana Pap Saib Francis-an Brazil-chea torunn nagrikank bhroxttachara add tanchea zhuzan niraxi zaunche nhoi, oso agro kelo. “Mhojea tornattea ixttamno, tumkam oniti vixim khas oxi somvedonxiltay (sensitivity) asa, punn lokanchem boreponn korchea adim apleacho faido polleta, tea bhoxttacharan misoll asa tankam lagon tumi choddxe niraxi zatat,” oxem tannen sanglem. “Tuka ani soglleank, portun sangtam: niraxecho porinnam zaunk di naka, visvas soddi naka, bhorvanso palovnk di naka. Poristithi polttunk xokta, lok bodlunk xokta. Borem haddunk fuddakar ghe, vaittachi sonvoy dhorinaka, punn tacher zoit melloi.” “Tumi ektte na, Povitr Sobha tumchea sangata asa, Pap Saib tumchea sangata asa”, oxem Rio de Janeiro-nt zhopddeo aslolea vattharantlea eka futtbol moida-
nar zoma zalolea lokank Pap Saiban sanglem. Gelea mhoinean b h r o x t t a c h a r, bhouxik suvidhemni unnav ani 2014 World Cupche yezmankichea khorcha sarke vegveglle vixoy gheun Brazil-che kottimni lok rostear virodh korunk ailole. Argentina-chea Papa Saiban, Rio-chea ‘favela’-k mhunnge zhopddeanchea vattharan dilolea aplea bhettichea vellar, oxem mhunnlem. Goribsanne add zhuzonk ‘xanti haddop’ itlench puro na, oxem Pap Saiban sanglem. “Aplea eka bhagak tengxer dhukolta vo kaddun uddounk sodta tea somazant xanti haddpachi prokriya thigon urchi na, ani toxench ekchar ani khuxalkay-ui urchi na,” oxem tannen sanglem. “Osle torecho somaz apnnak durboll korta, kitem gorjechem vogddaita. Ami hem sodanch ugddas dovrunk goroz: jednam ami vanttunk pavtat tednanch ami girest zatat; jem kitem ami vantt’ttanv tem dobrad zata,” tannen fuddem sanglem.
Chhabriak ‘US District Judge’ nomiarlo
Goribichem vornnon goribancher ek ‘cruel joke’: Nitish Kumar
Washington 26 Julay (PTI): Mull Bharoti punn Amerikak voir sorlolo kaido zannkar Vince Girdhari Chhabria haka Amerikecho ‘President’ Barack Obama hannem ‘judiciary’-n eka mukhel ud’dear nomiarla. Chhabria atam ‘US District Judge’ mhunnon ‘North District of California’ hea jil’leant nitidar mhunn vavurtolo. Sod’deak Chhabria ‘Deputy City Attorney for Government Litigation’ mhunn 2005 vorsa thavn vavurtalo. Obaman anik her 5 zannank nitisobhechea ud’deancher nitidar mhunn nomiarlea tantuntlo ek Vince Girdhari Chhabria zavn asa. He ud’de bhorpak sorkarache ‘Senate’-icho hoikar zai poddta. “Hea manestamni kaideachea kxetran bhes boro vavr kelolo asa ani tea khatir ‘federal bench’ hache nitidar mhunn nomiarunk mhaka obhiman bhogta” Obaman mhunttlem. Fuddem
Patna: 26 Julay (PTI) Goribi-n konn poddta, hem tharaupa vixim sorkarachi ‘criteria’ goribancher ek ‘cruel joke’ oxi ttika korun, goribi ‘calories’ vo duddvancher adharun mapchi nhoi punn borea dorjean jiyevpachea hok’kacher (right to live with dignity) adharun aschi oxem Bihar mukhel montri Nitish Kumar-an sanglem. “Goribi tharauchea khatir hi ‘criteria’ ami manun ghenanv… ‘calories’ vo jevonn gheunk aslolea duddvanchea adharan goribkaye vixim tharaunk zaina, punn borea dorjean jiyevpachea hok’kachea pormonnem ti tharaunk zai,” oxem Kumar-an potrkaram lagim uloitana sanglem. Xari vattharan disak 32 rupia von odhik to ani graminn vattharan 27 rupia von odhik zoddta te ‘above poverty line’-an poddta mhunnpachea novea ankddevarik (figures), JD(U)chea fuddarean hi goribanchi ‘nixttur moskori’ oxem mhunnlam. Jama Masjid-chea vattharan 5 rupiank borem jevonn mellonk xokta, hem Congress fuddari
Mullant Bharoti Bharatan bekari vaddta
Novi Dil’li 26 Julay (PTI): Bharat ani China hea donui desam modem aslole ximecher (line of action control) rakhonn korunk donui desantlea soinikam bhitorlo dobhav unnem korpa khatir thoim goroz tim yontronnam
(mechanism) toyar korpache proitn donui desamni suru keleat, oxem Bharatacho Rakhnne montri A K Antony hannem sanglem. Daulat Beg Oldi vattharantlea Depsang dongram bhagamni 21 dis meren jeo ghoddnuko ghoddleo teo donui desantlea soinikam modem ghoddonk favo nhoi toslea prokaracheo asleo ani taka lagon heo oxe torecheo ghoddneo ghoddcheo nhoy hea khatir Bharat ani China hea desantle odhikari veginuch China-chi rajdhani Beijing hangasor bhetton he gozalicher toddgo (solution) kaddpache asat. “Donui desanchea xime
ulovn tannem sanglem ki he nomiarlole nitidar promannikponnan Amerikechea porjechi seva kortele mhunn apnnak khatri asa.
Nadeem Bezar zo ‘North American South Asia Bar Association’ (NASABA) hacho odheokx zavn asa tannem mhunttlem “NASABA-k ho gorvacho khinn zavn asa kiteak anik ek ‘South Asian’ Amerikachea niti kxetran aplem yogdan ditolo. Chhabria-chea nomiarpon-
nacher mhor marlea (confirm) uprant to ‘Article III Judge in California’ zavpak Dokxinn Asiantlo chovto monis zatolo. Chhabria-n aple vevsayechi survat nitidar Charles R Breyer haka 1998 tem 1999 hea vorsamni vavron keli . Tea uprant 2011 tem 2002 hea vorsamni tannem ‘Justice’ Stephen G Breyer haka kam kelem ani 2002 tem 2004 hea vorsamni to ek kaido adhari mhunn ‘Covington & Burling LLP’ he udhyogik sonvsthek vavurlo Chhabria ‘South Asian Bar Association of Northern California’ ani NASABA hancho vangddi asa ani 2011 vorsa NASABA-chem ‘Los Angeles’ hangasor ‘convention’ zalolem tantun tannem mukhel ulovp kelolem. Chhabria-n apli J.D. podvi ‘Boalt Hall School of Law, University of California’ hantuntlean 1998 melloili zalear 1991 vorsa ‘University of California’ hantun tannem apli B.A. podvi melloiloli.
Rashid Masood-achem mhunn’nnem ani Mumbai-n 12 rupiamni jevonn mellonk xokeo asa hem Raj Babbar-achem sangnnem, ‘hansoupa sarkeo’ dekhi asat oxem Kumar-an sanglem. “Dil’lin, gurudwaranchea ‘langar’-amni (community kitchens) lokank fukott jevonn mellta ani thoim duddu moddpachi goroz na. Jevonn fukott ditat oxem amchean mhunnonk zata,” oxem tannen saglem. Goribkayen raupi (BPL) lokancho ankddo 2004-05 vorsa 37.2% asle te 2011-12 vorsan denvon 21.9% zaleat mhunnpacho odmas manun Bihar-cho mukhel montri gheunk toyar na. “Bihar-an, gorib lokancho ankddo dakholl kelolea odmasa von boreach promannan chodd asa,” mhunn tannen fuddem sanglem. 2008 vorsa tachea sorkaran ontor-raxttriya zomat ghoddun haddloli zatun, goribanchi meznni borea dorjean jiyevpachea hok’kacher adharit aschi mhunn ‘Patna declaration’ jahir kelolem, oxem Kumar-an sanglem. Hea ‘declaration’-achi ek nokol Prodhan Montreak-ui pattoun diloli, oxem tannen fuddem kolloilem.
National Sample Survey pormonnem…
Gõyant gorib lok soglleam poros unnom Novi Dil’li: Raxttriya Nomuno Sorvekxonn Khateachea (National Sample Survey) mhonn’nea pormonnem gelea 8 vorsanchea kallant desant BPL (below poverty line) ghottantlea lokachem promann 15.3 ttok’keamni dhenvlam mhonnpachem tea khateache nodrek ailam. Hea khatean puray des bhor kelolea sorvekxonna pormonnem BPL khala aslolo chodd lok Biharant zalear soglleam von unnom lok Gõyant asa mhonnpachem tanchea sorvekxonnantlean ugddapem zalam. Puray de-
sant 3 kotti 58 lak 15 hozar lok khupuch gorib sthitint jiyetat. Khupuch goribsannin jiyeopi Gõychea lokacho ankddo fokt 75 hozar itlo asa. NSSO hannim halinch kelolea sorvekxonna pormonnem Bharat-ant BPL khala jiyeopi lokachem promann gelea 8 vorsanchea kallant 15.3 ttok’keamni dhenvlam. Prot’tek vorsa o.74% oxem dhenvot ravlam. 199495 vorsa NSSO hannim kelolea sorvekxonnant puray desant 45.3 ttok’ke lok BPL khala jiyetalo. 200405 vorsa hem BPL khala jiyeopi
lokachem
promann
37.9
ttok’keancher ailem. Graminn bhagamni ravpi 5 mon’xam aslolea eka kuttumbacho khorch eka mhoineak 4 hozar 80 rupiya zalear xaramni ravpi titleach monxanche familicho khorch 5 hozar rupiya itlo zata. Hea sorvekxonnantlean kollon ailam tea pormonnem, Bharatantlo 26 kotti, 97 lakh 83 hozar lok BPL khala vo egdomuch goribsannen jiyetat. Sogllech vatten progoti kelea mhonnpi Gujrat raj’jeant ekunn 1 kotti 2 lakh 23 hozar lok khupuch
goribsannen jiyetat, oxem hea sorvekxonnantlean ugddapem zalam. Maharaxttrant 1 kotti 97 lakh 12 hozar lok BPL hachea khala jiyetat. Jharkhand-ant 1 kotti 24 lakh 33 hozar, Karnattakant 1 kotti 9 lakh 92 hozar lok goribsannen jiyetat. Andaman-Nicobar, Daman-Diu hea zunveancher hi BPL khala jiyeopi lokachi sonkhea 4-4 hozar itli asa. Puray desant kitlo meren lok BPL khala jiyeta, hacher khoinchich sorvekxonn korpi sonvstha sid’dh korun dakhoupak xokona.