Ponnje<Sonvar, 27 Julay, 2013<Mol ` 10.00<‘Air Surcharge’ ` 10<Panam 12
Herald
Amcho Avaz
t t
Amcho Awaz July 27_Layout 1 7/26/2013 7:41 PM Page 1
www.heraldgoa.in
Konknnint Poilench Rongit Satollem
PTI
Ximer zavpi kizilam unnim korunk Bharat-China proitn kortat: Antony Rakhnne montri A.K Antony hannem spoxtt kelem
ank turisto pon-
MHOTVACHEM
Parrikarak nisortea ‘rupiya’cho usko, nitisobher tiddok - PAGE 3
Sukrar 26 Julay 2013 hea disa Vijay Diwas mhunn Novi Dil’lint monoylo. Tea vellar Amar Jawan Jyoti (India Gate) hache somor Kargil zhuzant hutatme zalolea soinikank noman korchea khatir dobazo ghoddoun haddlo tacho fottu.
Gõyant ‘Drugs Racket’ ostitvant asa Koddok karvay korpachi goroz - Parulekar
AI-cheo 400 ‘airhostess’ bepot’to - PAGE 4 Amcho AvAz Protinidhi
‘Mid-day meal’ Julay uprant bond? -PAGE 5
Ponnje: “Gõyant doriya kinare bhagamni noxe vokhdancho vevsay thondd zalolo na. Sthanik tornatte poryan vhodda promannan noxe vokhdanchea dhondeant guntlole asat tem pollevn mhaka he gozalicho khupuch usko zala. Gõychea poryatton vevsayachea vikasa ani progoti khatir Gõychea doriya kinare bhagank hea noxe vokhdanchea chopkeantlem soddovpachem
khupuch mhotvachem ani gorjechem zavn asa, oxem mot khud Gõycho Poryatton montri ani doriya kinare bhagant aslolo motdar songh Saliganv-cho amdar Dilip Parulekar hannem ugddapem kelam. Halinch Kalangutt-cho amdar Micheal Lobo Ut’tor Gõyant ani khas korun Kalangutt vellecher noxe vokhdancho vevsay khupuch vaddla, oxem mhonnlolem. Lobo hannem Gõychea mukhel pulis odhikarea kodde Kalangutt doriya vellar konn monis ‘drugs racket’-ant gunthleat hanchim nanvam-i sador kelolim. He fattbhuimecher (background) potrkaramni Poryatton montri Dilip Parulekar haka khulaso (clarification) korunk sanglem
tedna tannem, “doriya kinare bhagamni Gõyche pulis noxe vokhdam virodhant karvay kortat, punn hi karvay odhik
koddok ani gombhir ritin zavpachi goroz asa,” oxem sanglem. 2rea Panar Vach
Kinare bhagamni aslole ‘shacks’… Gõyant doriya kinare bhagamni aslolea ‘shacks’-ank atam hea fuddem fokt tin vosrsam khatiruch porvangi divnk sorkaran yevjilam. Agost mhoineachea poilea satolleant sogllea ‘shacks’-anchea dhoniyam sangata boska gheunk poryatton khatean tharailam. He boske uprant Agost 25 meren ‘shacks’-am vixim novem dhoronn (policy) sorkar jahir kortolo. Eka ‘shack’-achea dhoniyak tin vorsam meren tachem ‘shack’ ghalunk porvangi mell’lea uprant, tacho bhorvanso ghott zatolo. Te dhoni ekuch pavtt aplea ‘shacks’-amni tin vorsam khatirchi gunthovnnuk korun uskea meklle jiyetole. Tech porim tankam tem khupuch duddvam vatten faideachem zatolem. ‘Shacks’-amni CCTV kemerancho vapor korcho oxem aplem khasgi mot zavn asa. Hea vorsachea poryatton mosomant (tourist season) Gõychem poryatton khatem aplem svotachem ‘shack’ Baga doriya vellecher ubharpachem asa. Hem ‘shack’ ek adorx (ideal) pod’dotichem ason, tantunt CCTV kemera bosoytole, oxem Parulekaran sanglem.
- PAGE 7
Advani PM zavpak yog’gea – Shatrughan Sinha - PAGE 9
Gungi vokhdam – Gõyche tornne pillgecher porinnam - PAGE 10
Maria ‘I-League’ant poili ostory ‘referee’ - PAGE 11
vixim xevottacho nirnnoy zanv meren, ami donui desanche ximer aslolea soinikam modem gorje bhaileo ani antrea-poirean ghoddpi ghoddnuko ghoddpacheo bond korun uddoupak sodtat. Donui desam modem aslolea LAC vattharant ximechea prosna vixim vad nirmann zalole asat ani thoim Bharat ani China hea donui desantle soinik rakhnne khatir asat. Taka lagon barik-barik karannank lagon tanche modem kedna-kedna dobhav uprasta,” oxem Antony hannem 14-vea Kargil Vijay Diwas-achea somoyar eka dobajeant sanglem.
2rea Panar Vach
Bhroxttachara add zhuzat: Pap Saib Rio de Janeiro: Raxttrachea rajkornni prosnank lagon vhodda promannan virodh zata aslolea vellar, lokam mukhar ulovop kortana Pap Saib Francis-an Brazil-chea torunn nagrikank bhroxttachara add tanchea zhuzan niraxi zaunche nhoi, oso agro kelo. “Mhojea tornattea ixttamno, tumkam oniti vixim khas oxi somvedonxiltay (sensitivity) asa, punn lokanchem boreponn korchea adim apleacho faido polleta, tea bhoxttacharan misoll asa tankam lagon tumi choddxe niraxi zatat,” oxem tannen sanglem. “Tuka ani soglleank, portun sangtam: niraxecho porinnam zaunk di naka, visvas soddi naka, bhorvanso palovnk di naka. Poristithi polttunk xokta, lok bodlunk xokta. Borem haddunk fuddakar ghe, vaittachi sonvoy dhorinaka, punn tacher zoit melloi.” “Tumi ektte na, Povitr Sobha tumchea sangata asa, Pap Saib tumchea sangata asa”, oxem Rio de Janeiro-nt zhopddeo aslolea vattharantlea eka futtbol moida-
nar zoma zalolea lokank Pap Saiban sanglem. Gelea mhoinean b h r o x t t a c h a r, bhouxik suvidhemni unnav ani 2014 World Cupche yezmankichea khorcha sarke vegveglle vixoy gheun Brazil-che kottimni lok rostear virodh korunk ailole. Argentina-chea Papa Saiban, Rio-chea ‘favela’-k mhunnge zhopddeanchea vattharan dilolea aplea bhettichea vellar, oxem mhunnlem. Goribsanne add zhuzonk ‘xanti haddop’ itlench puro na, oxem Pap Saiban sanglem. “Aplea eka bhagak tengxer dhukolta vo kaddun uddounk sodta tea somazant xanti haddpachi prokriya thigon urchi na, ani toxench ekchar ani khuxalkay-ui urchi na,” oxem tannen sanglem. “Osle torecho somaz apnnak durboll korta, kitem gorjechem vogddaita. Ami hem sodanch ugddas dovrunk goroz: jednam ami vanttunk pavtat tednanch ami girest zatat; jem kitem ami vantt’ttanv tem dobrad zata,” tannen fuddem sanglem.
Chhabriak ‘US District Judge’ nomiarlo
Goribichem vornnon goribancher ek ‘cruel joke’: Nitish Kumar
Washington 26 Julay (PTI): Mull Bharoti punn Amerikak voir sorlolo kaido zannkar Vince Girdhari Chhabria haka Amerikecho ‘President’ Barack Obama hannem ‘judiciary’-n eka mukhel ud’dear nomiarla. Chhabria atam ‘US District Judge’ mhunnon ‘North District of California’ hea jil’leant nitidar mhunn vavurtolo. Sod’deak Chhabria ‘Deputy City Attorney for Government Litigation’ mhunn 2005 vorsa thavn vavurtalo. Obaman anik her 5 zannank nitisobhechea ud’deancher nitidar mhunn nomiarlea tantuntlo ek Vince Girdhari Chhabria zavn asa. He ud’de bhorpak sorkarache ‘Senate’-icho hoikar zai poddta. “Hea manestamni kaideachea kxetran bhes boro vavr kelolo asa ani tea khatir ‘federal bench’ hache nitidar mhunn nomiarunk mhaka obhiman bhogta” Obaman mhunttlem. Fuddem
Patna: 26 Julay (PTI) Goribi-n konn poddta, hem tharaupa vixim sorkarachi ‘criteria’ goribancher ek ‘cruel joke’ oxi ttika korun, goribi ‘calories’ vo duddvancher adharun mapchi nhoi punn borea dorjean jiyevpachea hok’kacher (right to live with dignity) adharun aschi oxem Bihar mukhel montri Nitish Kumar-an sanglem. “Goribi tharauchea khatir hi ‘criteria’ ami manun ghenanv… ‘calories’ vo jevonn gheunk aslolea duddvanchea adharan goribkaye vixim tharaunk zaina, punn borea dorjean jiyevpachea hok’kachea pormonnem ti tharaunk zai,” oxem Kumar-an potrkaram lagim uloitana sanglem. Xari vattharan disak 32 rupia von odhik to ani graminn vattharan 27 rupia von odhik zoddta te ‘above poverty line’-an poddta mhunnpachea novea ankddevarik (figures), JD(U)chea fuddarean hi goribanchi ‘nixttur moskori’ oxem mhunnlam. Jama Masjid-chea vattharan 5 rupiank borem jevonn mellonk xokta, hem Congress fuddari
Mullant Bharoti Bharatan bekari vaddta
Novi Dil’li 26 Julay (PTI): Bharat ani China hea donui desam modem aslole ximecher (line of action control) rakhonn korunk donui desantlea soinikam bhitorlo dobhav unnem korpa khatir thoim goroz tim yontronnam
(mechanism) toyar korpache proitn donui desamni suru keleat, oxem Bharatacho Rakhnne montri A K Antony hannem sanglem. Daulat Beg Oldi vattharantlea Depsang dongram bhagamni 21 dis meren jeo ghoddnuko ghoddleo teo donui desantlea soinikam modem ghoddonk favo nhoi toslea prokaracheo asleo ani taka lagon heo oxe torecheo ghoddneo ghoddcheo nhoy hea khatir Bharat ani China hea desantle odhikari veginuch China-chi rajdhani Beijing hangasor bhetton he gozalicher toddgo (solution) kaddpache asat. “Donui desanchea xime
ulovn tannem sanglem ki he nomiarlole nitidar promannikponnan Amerikechea porjechi seva kortele mhunn apnnak khatri asa.
Nadeem Bezar zo ‘North American South Asia Bar Association’ (NASABA) hacho odheokx zavn asa tannem mhunttlem “NASABA-k ho gorvacho khinn zavn asa kiteak anik ek ‘South Asian’ Amerikachea niti kxetran aplem yogdan ditolo. Chhabria-chea nomiarpon-
nacher mhor marlea (confirm) uprant to ‘Article III Judge in California’ zavpak Dokxinn Asiantlo chovto monis zatolo. Chhabria-n aple vevsayechi survat nitidar Charles R Breyer haka 1998 tem 1999 hea vorsamni vavron keli . Tea uprant 2011 tem 2002 hea vorsamni tannem ‘Justice’ Stephen G Breyer haka kam kelem ani 2002 tem 2004 hea vorsamni to ek kaido adhari mhunn ‘Covington & Burling LLP’ he udhyogik sonvsthek vavurlo Chhabria ‘South Asian Bar Association of Northern California’ ani NASABA hancho vangddi asa ani 2011 vorsa NASABA-chem ‘Los Angeles’ hangasor ‘convention’ zalolem tantun tannem mukhel ulovp kelolem. Chhabria-n apli J.D. podvi ‘Boalt Hall School of Law, University of California’ hantuntlean 1998 melloili zalear 1991 vorsa ‘University of California’ hantun tannem apli B.A. podvi melloiloli.
Rashid Masood-achem mhunn’nnem ani Mumbai-n 12 rupiamni jevonn mellonk xokeo asa hem Raj Babbar-achem sangnnem, ‘hansoupa sarkeo’ dekhi asat oxem Kumar-an sanglem. “Dil’lin, gurudwaranchea ‘langar’-amni (community kitchens) lokank fukott jevonn mellta ani thoim duddu moddpachi goroz na. Jevonn fukott ditat oxem amchean mhunnonk zata,” oxem tannen saglem. Goribkayen raupi (BPL) lokancho ankddo 2004-05 vorsa 37.2% asle te 2011-12 vorsan denvon 21.9% zaleat mhunnpacho odmas manun Bihar-cho mukhel montri gheunk toyar na. “Bihar-an, gorib lokancho ankddo dakholl kelolea odmasa von boreach promannan chodd asa,” mhunn tannen fuddem sanglem. 2008 vorsa tachea sorkaran ontor-raxttriya zomat ghoddun haddloli zatun, goribanchi meznni borea dorjean jiyevpachea hok’kacher adharit aschi mhunn ‘Patna declaration’ jahir kelolem, oxem Kumar-an sanglem. Hea ‘declaration’-achi ek nokol Prodhan Montreak-ui pattoun diloli, oxem tannen fuddem kolloilem.
National Sample Survey pormonnem…
Gõyant gorib lok soglleam poros unnom Novi Dil’li: Raxttriya Nomuno Sorvekxonn Khateachea (National Sample Survey) mhonn’nea pormonnem gelea 8 vorsanchea kallant desant BPL (below poverty line) ghottantlea lokachem promann 15.3 ttok’keamni dhenvlam mhonnpachem tea khateache nodrek ailam. Hea khatean puray des bhor kelolea sorvekxonna pormonnem BPL khala aslolo chodd lok Biharant zalear soglleam von unnom lok Gõyant asa mhonnpachem tanchea sorvekxonnantlean ugddapem zalam. Puray de-
sant 3 kotti 58 lak 15 hozar lok khupuch gorib sthitint jiyetat. Khupuch goribsannin jiyeopi Gõychea lokacho ankddo fokt 75 hozar itlo asa. NSSO hannim halinch kelolea sorvekxonna pormonnem Bharat-ant BPL khala jiyeopi lokachem promann gelea 8 vorsanchea kallant 15.3 ttok’keamni dhenvlam. Prot’tek vorsa o.74% oxem dhenvot ravlam. 199495 vorsa NSSO hannim kelolea sorvekxonnant puray desant 45.3 ttok’ke lok BPL khala jiyetalo. 200405 vorsa hem BPL khala jiyeopi
lokachem
promann
37.9
ttok’keancher ailem. Graminn bhagamni ravpi 5 mon’xam aslolea eka kuttumbacho khorch eka mhoineak 4 hozar 80 rupiya zalear xaramni ravpi titleach monxanche familicho khorch 5 hozar rupiya itlo zata. Hea sorvekxonnantlean kollon ailam tea pormonnem, Bharatantlo 26 kotti, 97 lakh 83 hozar lok BPL khala vo egdomuch goribsannen jiyetat. Sogllech vatten progoti kelea mhonnpi Gujrat raj’jeant ekunn 1 kotti 2 lakh 23 hozar lok khupuch
goribsannen jiyetat, oxem hea sorvekxonnantlean ugddapem zalam. Maharaxttrant 1 kotti 97 lakh 12 hozar lok BPL hachea khala jiyetat. Jharkhand-ant 1 kotti 24 lakh 33 hozar, Karnattakant 1 kotti 9 lakh 92 hozar lok goribsannen jiyetat. Andaman-Nicobar, Daman-Diu hea zunveancher hi BPL khala jiyeopi lokachi sonkhea 4-4 hozar itli asa. Puray desant kitlo meren lok BPL khala jiyeta, hacher khoinchich sorvekxonn korpi sonvstha sid’dh korun dakhoupak xokona.
Amcho Awaz July 27_Layout 1 7/26/2013 7:41 PM Page 2
Ganv-ganvamni
Ponnje<Sonvar, 27 Julay, 2013<
Ganvamni bekaidexir bandkamam kobar korunk
‘Gram Panchayatimni zababdari gheunk zai’ – Parsekar Mhapxeam: Apaplea ganvamni, khas korun rosteache deger bekaidexir bandkama voir soronk porvangi diunchi nhoi, oxem panchayat montri Laxmikant Parsekaran raj’jeantlea panchayatink suchoilam. “Kaideache chovkonne pormonnem, ghoram kaidexir korpache ‘policy’-k sorkara lagsan maniatay mello meren, ganvamni bekaidexir bandkamam voir soronk diunchem nhoi, ani panchayatimni tachea vixim zagrut ravonk zai,” oxem sangon, ros-
teache deger 12.5 feet ontor rakhunk zai, hacher-ui panchayatink nodor dovorchi poddtoli, mhunn tannen fuddem sanglem. Pa r s e k a r, Peddne hanga panchayatim khatir ‘Directorate of Panchayats’-an ghoddun haddlolea ‘workshop’-achea vellar uloitalo. Peddnecho amdar Rajendra Arlekar, panchayat khateacho sonchalok Narayan Sawant, BDO Sushant Thakur, zilla panchayat vangddi ani soglle sarpanch, up-sarpanch ani panch,
hea kariavollik hajir asle. Bandkamam bekaidexir mhunn jahir kelea uprant tim moddop poryant, ek huskeacho vixoy zata. Tor haka lagon bekaidexir bandkamam voir soronk porvangi divop nhoi, sogllea von borem karya, oxem tannen sanglem. Sogllea panchayatink ek-ek svotontr sochiv mellonk xokta, oxem ukttaun, tanchea udexim panchayatinchea vevharan sudharonnam zata hachi khatri melltoli, mhunn Parsekar-an sanglem. Suvidhemni sudharonnam haddchea khatir dor eke panchayatik ttop’pea-ttop’pea pod’dotin (phased manner) 1
kotti rupia diunk maniatay diunk xokta, oxem tannen sanglem. “Hi nidhi panchayat ghoram bandunk, somudai kendram, bhouxik ximitreo, khellpak moidan, ani her karyam khatir vaprunk zata,” oxem Parsekar-an sanglem. Kaidea khala maniatay mevlea uprant panchayatintlea kamdaram khatir ‘common cadre’ vevharan ghaltole, ani tem don mhoineanchea kallan vevharan poddonk xokta, oxem tannen kolloilem. “Common cadre’ nirmann zalea uprant panchayatintlea kamdaranchi bodli korop sompem zatolem,’ oxem Parsekar-an sanglem. AMcHO AvAz PrOTInIDHI
Gõychim dhornnam bhoron vot’tat Kallji gheunk suchovnni, punn sthiti niyontronna khala… Amcho Avaz Protinidhi Ponnje: Gõyant aslolea sogllea dhoronnantlea (dams) udkachi patlli (level) gorje poros chodd vaddlea. Her vorsamni Julay mhoineachea xevottak vo Agost
mhoineachea poilea sumanant dhoronnant zoma zatolea udkachi patlli gorje poros chodd zata, punn hea vorsa Julay mhoineachea tisrea satolleantuch dhoronnamni udok bhoron votpak laglam. Dhoronnam aslolea bhagamni thoinchea ‘irrigation’ khatem, jil’lo odhikari ani uzo
palovpi vibhagachea odhikareank kallji gheupacheo suchovnneo sorkaran dileat. Sod’deak hi sthiti niyontronnam khala asli, torui thoim ravpi lokamni chotray dovorpachi khupuch goroz asa.
Chalu sumanant him dhoronnam aslolea vattharamni ek sarkho pavs poddot asa, taka lagon Anjunem dhoronnachim don dharam ugoddleant. Sanguem talukeantlem Selaulim dhoronn udkan bhoron votpak laglam. Panchwadi aslolea dhoronnantui khupuch udok
santtovlam. Amthannem aslolem dhoronnui udok hixeopa bhair bhoron vot’ta, zalear Chapoli dhoronn he pavtt odhikuch bhorlolem nodrek ailam. Gelea vorsa Julay 22 meren Selaulim dhoronn 38.70 metram zalear Anjunem dhoronn 80.40 metram itlem bhorlolem. Selaulim dhoronnachi udok zoma korun dovorpachi kopxi (capacity) choddan chodd 41.15 metram itli asta, punn sod’deache sthitint hi patlli 42.37 metram itli zalea ani hea dhoronnantlem udok bhoron chovxil’lean vhanvpak laglam. Anjunem dhoronnachi udok santtovpachi kopxi 93.20 metram itli asa. Sod’dea hem dhoronn aple kopxe itlem bhorlolem asa. Taka lagon Anjunem dhoronnachim donui dharam ugddun dovorleant. Gelea vorsa heach disamni Anjunem dhoronn 80.40 metram itlem bhorlolem. Amthanne dhoronnachi udok zoma korun dovorpachi kopxi 50.25 metram itli asa. Hea dhoronnant sod’dea 49.58 metram udok zoma zalam. Oxe toren segit pavs poddot ravlo zalear, hem dhoronn bhoron votonk lag-
tolem, oso odmas asa. Panchwadi-chem dhoronn choddanchodd 26 metram itlench udok zoma korun dovorpak xokta. Gelea Aitara thavn thoim 26.12 metram itlem odhik udok zoma zalam. Gelea vorsa heach disamni Panchawadi-chea dhoronnant 26.07 metram udok zoma zalolem. Chapoli dhoronnant 38.75 metram meren choddan chodd udok zoma korpachi kopxi asa. Thoinsor sod’deak 37.70 metram udok zoma zalam. Gelea vorsa heach disamni Chapoli dhoronn 35.20 metram bhorlolem. Itle mozgotim Divchole talukeacho Mamlatdar hannem lokak bhiyeopachi koslich goroz na, torui zonn ekttean kallji gheunchi oxem suchoilam. Anjunnem aslolea dhoronnachim don dharam sod’deak ugoddleant ani sorkari yontronnam koslei gozalik fuddo korunk toyar asat, oxem sanglem. ‘Irrigation’ khateantle odhikari hea dhoronnantlea udkache patllicher aplem lokx dovrun asat, tech porim lokamni ap-apli kallji gheunk, tannem ulo marla.
‘Mhozo Des Mahan 2013’ nach spordha ‘Tiatr Academy of Goa’ gelea don vorsam saun, Konknni bhaxen aslolea desbhokti/raxttriya ekchar/dhormik ekcharachea gitancher adharloli, Mhozo Des Mahan hi iskolamchea bhurgeamchi m nachachi (choreographic dance) spordha ghoddoun haddta. Bhurgeam modem desbhokti (patriotism), raxttriya ekchar (national integration) ani dhormik ekcharachim (communal harmony) totvam rigounk hea spordhechi mokh asa. Adim-i hea kariavollik boro protisad (response) mevla, ani tatun 29 iskolamni bhag ghetlolo. Hea vorsa hi spordha Agostache 26ver, ‘Institute Menezes Braganza Auditorium’, Ponnje hanga sokallchea 10.00 vorancher zatoli. Spordhen bhag ghetolea iskolank – iskola lagsan spordhechea sthana merenchea ontorak lagpi yeradariche khorch, ‘refresh-
ments’, jikpeank puroskar ani sogllea bhag ghetolea bhurgeank promannpotram ditole. He bhaxen inam ditole: a. Prodorxon Poilo Inam – 7,000 rupia, toxench ‘me-
mento’ ani promannpotr Dusro Inam – 5,000 rupia, toxench ‘memento’ ani promannpotr Tisro Inam – 3,000 rupia, toxench ‘memento’ ani promannpotr b. Ut’tom ‘choreographer’ – 2,000 rupia, toxench ‘memento’ ani promannpotr He spordhen vantto gheunk sodpi iskolank, ‘TAG’-chea kocherintlean ‘application form’ gheun aplea vantto gheupa vixim ‘TAG’-ak 8 Agost 2013 vo tachea adim orz (form) pattoun diunche, oxi vinonti asa. Soglle mellon 30 bhag ghevpi iskolank hea spordhen ‘first-comefirst-serve basis’-ar bhag gheunk mevtolo. Vantto gheunk sodpi iskolamni, anink mahiti khatir ‘Campal Trade Centre’-chea dusrea malliyer, Tiatr Academy-chea kocherin sompork korunk zata. Phone no: 2230738/39
‘Para teachers’ naslolean iskolank oddchonneo Ponnje (AAP): Gõyant bhovtek sorkari iskolamni ekuch xikoupi aslolean bhurgeanchea xixonnacher tacho khupuch vaitt porinnam zalolo dison yeta. Choddxea mullavea iskolamni ekuch xikovpi aslolean bhurgeachea obheasacher oddchonneo uprastat. Taka lagon hea xikpi bhurgeanchea avoy-bapuyancheo tokrareo porian xikxonn khatea kodde vaddpak lagleat. Jea iskolamni xikpi bhurgeanchi sonkhea chodd asa, thoim goroz titlea xikovpeanchi sonkhea na. Ani xikovpeanchea hea vaddtea oddchonneam modem prot’tek vorsa ‘Sarv Shiksha Abhiyan’ he yevzonne khala jea ‘para teachers’-anchi nemnnuk kortat, tea xikovpeanchi azun meren nemnnuk zaloli na. Hea xikovpeanchi nemnnuk korunk naslolean, iskolantlea ani khas korun Inglez bhaxechea obheaskromacher (syllabus) tacho kherit porinnam zala, oxem dison ailam. Gõyant iskolam suru zavn atam don mhoine zavpak aile, torui khupxim sorkari iskolam ekach xikovpeacher atthaplolim asat. Ho ekuch xikovpi iskolantle sogllech vorg gheta. Tantunt xikovpean-
cheo boska ani iskolachem her koslem odhikrut kam aslem zalear, iskolam vegim soddop vo tea disa iskolak sutti divop, oxem sodanchench zalam. Tech porim ekaeka iskolant chear vorganchem xikovpachem kam eka xikovpeak korchem poddta. Ani haka lagon xikpi bhurgeank favo titlo vell divpak xok’keo zaina. ‘Para teachers’-anchi iskolamni suvidha aslolean, Inglez vixoy bore ritin xikoitale. Tech porim kedna-kedna ‘headmaster’ rojea gheun ravlo zalear, hea ‘para teachers’-ancho khupuch adhar zatalo.
2 Amcho Avaz Khonnincheo oddchonneo dobradan vaddleo
Sorkari mullavea iskolamni xikovpeancho unnav ani hacho vaitt porinnam bhurgeanchea xikpacher zata to pollevn xikpi bhurgeanche palok (parents) khupuch niraxi zaleat. Ut’tor Gõychea Dharbandora talukeant bhovtek sorkari mullavim iskolam him ekuch xikovpi aslolim asat. Haka lagon to xikovpi rojea gheun gelo vo goir hajir ravlo zalear, bhurgeanchea obheasachi oddchonn zata. Gelea vorsa hangachea sthanik iskolamni ek mukhel xikoupi ani ek ‘para teacher’ astalo, ani taka
lagon bhurgeancho obheas bore ritin zatalo. Punn hea vorsa xikxonnik voros suru zavn don mhoine sorot aile, torui xikxonn khatean ‘para teachers’-anchi nemnnuk korunk naslolean, xikpeanche palok khupuch uskeant bhorlole asat. Prot’tek Moratti mullavea iskolant 1-li tem 4-ti vorgamni xikpi bhurgeank ek ‘para teacher’ asta. Ho xikovpi ‘Sarva Shiksha Abhiyan’ he yevzonne khala xikxonn khatem sogllea mullavea iskolamni nemta. He ‘para teachers’ kontrad pod’dotir astat. Gelim 5 tim 6 vorsam he ‘para teachers’ hea mullavea Moratti iskolamni apli seva di-it aileat. Dor vorsa novem xikxonnik voros suru zalem kai, xikxonn khatem hea ‘para teachers’-anche kontrad ‘renew’ korta. Xikxonnik vorsache survatek thavn Mars mhoino meren he ‘para teachers’ apli seva ditat aslolean, iskolanchea mukhel xikovpeankui tancho khupuch adhar zata. Taka lagon sorkaran hea ‘para teachers’-anchi veginuch nemnnuk korchi, oxi Gõychea loka koddlean magnni zavpak laglea.
Ponnje: Gõyant bond aslolea minam khonnincheo oddchonneo dobradan vaddleat. Poryavoronn rakhnnecho vixoy sod’deak ‘green tribunal’-ak ek sonvednaxil (sensitive) vixoy zavn poddla. Poryavoronn rakhnne khatir ‘green tribunal’-an ghetlole koddok bhumikek lagon Gõyche poryavoronn mogi ani nisorg zannkaramni ap-aplo yevkar dila. Chalu vorsa Mars 31 hea disa Gõyant aslolea sogllea minam khonninchi ‘Mining Plans’-achi mud’dot somploli asa. Minam khonnim khatir hi mud’dot 5 vorsanchi asta. Atam hea sogllea minam khonninchea dhoniank novean ek pavtt ‘mining plans’ ‘Indian Bureau of Mines’ hea kendriya khatea koddlean monzur korun ghenvche poddtole. Punn ‘plans’ ghetolo zalear, konnim komponeam kodde ‘DGPS survey plan’ aspachi goroz asa. Hea ‘plans’-ank khonnim khatean porvangi dilea uprant te magir fuddle porvangi khatir ‘Indian Bureau of Mines’ hea vibhaga kodde vetat. Sod’deak Gõyant aslolea bhovtek khonnim modlea fokt 8 tem 10 khonnim kodde ‘DGPS survey plans’ asat mhonnpachi mahiti hatak mell’lea. Eke vatten sorv unchle nitisobhent bond aslolea minam khonninchi aikovnni chalu asa, zalear dusre vatten ‘National Green Tribunal’-achea samkarakui minam khonninche vixoy yetat. Zorui eka prokolpak (project) lagon poryavoronnachem luskonn zatolem oxi bhirant konnacheai monant uprasli zalear, tannim soroll ‘green tribunal’-a kodde dhanv ghevpak zata,
oxem hea tribunal-an halinch dilolea aplea nikallant spoxtt kelam. He gozalik lagon hea fuddem poryavoronnachi rakhonn hi ‘green tribunal’ak khupuch mhotvachi zalea ani taka lagon soglleamni taka yevkar divnk favo, oxem ektto minam khonnincho dhoni Harish Melwani hannem potrkarank sanglem. Gõyant asat tea sogllea minam khonninche poryavoronna vixinche ‘docu-
sorv unchle nitsobhent nitidar aslo, tannem Gõychea minam khonninche kexichi aikovnni gheupa khatir ek vegllo ‘bench’ sthapon korunk kainch horkot na, oxem sanglolem. Sod’deak ranam vixinchea kexincheo aikovnneo ghevpak vegllem khonddpitth (bench) asa, punn minam khonnim vixim aikovnneo gheupak na. Sorv unchle nitisobhent hea fuddem minam khonnim vixinchea kexincheo
Minam khonnim samkar asloleo gombir oddchonneo… 1 Khonninchea ‘mining plans renewals’-am khatir ‘DGPS survey plan’ gorjecho. Tea uprantuch IBM apli man’neotay ditoli. 2 Minam khonninchea proxnacher ‘green tribunal’ egdomuch koddok ani ‘sensitive’ zalolean, bond aslolea minam khonnim samkar anik ek oddchonn. Poryavoronn dakhleam (documents) vixim MOEF hanchi bhumika atam upkarchina. 3 Bond aslolea minam khonninchem prokronn jem ‘supreme court’-ant asa, tacheo aikovnneo kedna suru zatoleo tachi khatri na. Heo aikovnneo divpak sorv unchli nitisobha ek svotontr ‘bench’ sthapon korpachi xok’keotay asa. ments’ gelea mhoineant kendrantlea ranam ani poryavoronn montraloyan (ministry of environment and forest) hannem sthogit keleat. Hea ‘documents’-am vixim apunn kitem tharaitole hem MOEF Agostachi 9 meren tharaitole. Tea uprant he bhumikechi mahiti ‘green tribunal’-ak thavi zatoli, oxem sutramni (sources) sanglem. Julay 18-ver thavn sorv unchle nitisobhek (Supreme Court) ek novo nitidar favo zala. Kaim kall fattim zo he
aikovnneo (hearings) kedna chalu zatoleo, hacho nem na. ‘Wild life sanctuaries’ ani ‘Forest Reserve’ hanche pasun 10 kilo metram pois minam khonneo ascheo, oxem soglleanchem mhonn’nem zavn asa. Kendr sorkaran 2006 vorsa kaddlolea eka adexa pormonnem, hea fuddem 10 kilo metram ontora bhitor aslolea sogllea prokolpank EC (envoirnmental clearence) mellovpa khatir apleo ‘files’ ‘National Wildlife Board’ hache kodde phattouncheo poddtoleo.
1lea Panar Thaun... Ximer zavpi kizilam unnim korunk Bharat-China .... Antony hannem fuddem mhonnlem, “Hea vattharamni kaim sonvedhnaxil (sensitive) zage asat ani thoim donui desantlea soinikank misoll zavnk bondi asa. Punn kedna-kedna hea donui desantle soinik thoim pavon sortat, tednatedna tanchea modem zhogddim uprastat,” oxem tannem mhonnlem. Depsang vattharant hea vorsachea Abril mhoineant donui desantlea soinikam modem ghoddlolea ghoddnukam uprant Bharat ani China hea donui desam modem ugteponnim ulovpam zavn ami hea donui desanche ximencher odhik soinik dovorpacho nirnnoy ghetla. Tech porim donui desanche ximencher porot-porot zhogddim uprasona zaunk ami ximer aslolim surokxe yontonnam mozbut korpak tharailam, oxem Bharat-acho rakhnne montri Antony hannem spoxtt
kelem. “Donui desantlea ximencho vad puray toren mitton yena to meren fuddarak hea donui desanche ximencher donui desanchea soinikam modem koslinch kizilam nirmann zaina zaunk ami ek khup kall meren proxn uprasona toslo toddgo kaddpak tharailam,” oxem PTI khobrekaramni vicharlolea eka proxnak zabab ditana A.K Antoyn sanglem. Hea vixoyacher azunui bhasas donui desam modem chalu asa. Hi bhasabhas korpachi tisri boska hea disamni veginuch Beijing hangasor zavpachi asa. Atam meren hea donui desanchea ximencher soinikam modem kizilam uprastat tacher uloupam zatolim. He soinikam modem zatat tim gorje bhailim zhogddim vattaupak Bharat ani China hea donui desantle fuddari proitnamni asa, oxem A. K Antonyn mhonnlem.
Gõyant ‘Drugs Racket’ ostitvant asa Montri Parulekar hannem mhonnlem,”Hanv poryattonache nodrentlean Gõychea doriya vellencho vichar kortam. Doriya veller konnuch videxi monis dislo zalearuch tache fattafatt vochon tankam drugs melltat oxem sangpi kaim tornatte doriya vellencher vaurtat, oxi mahiti mhaka mell’lea. Khupxea videxi nagrikamni tankam oxe torecho onnbhov mell’la mhonnpachem mhaka sanglam. Noxe vokhdancho vevsay vo xindullki (prostitution) 100% noxtt zanvcho na. Punn he donui vevsay khup promannan niyontronna khala haddpak pulisank ek kherit mohim (special campaign) suru korchi poddtoli. Hea ‘drugs rackets’-amni sthanik tornatte misoll aslolean, amkam soglleankuch hi ek usko korpa sarkhi gozal zavn poddlea,” oxem poryatton (tourism) montri Dilip Parulekaran mhonnlem. “Drugs-am virodhant pulis karvay korinant oxem hanv mhonnina. Punn
doriya kinare bhagamni ho posrot ani vaddot vetolo noxe vokhdancho rontto mellot thoim umttun uddovpachi goroz asa. Taka lagon pulisamni apli mohim koddok ritin ani chotrayen korpachi goroz asa. Hea ‘drugs rackets’am vixim hanv porxim mukhel montri Manohar Parrikar hache kodde uloylam. Parrikarak hanvem Gõychea kinare bhagamni noxe vokhdanchi sthiti kitem-kat asa tachea vixim mahiti dilea. Gõychem pulis khatem prot’tek vorsa tannim noxe vokhdam virodhant kitleo ‘raids’ marleo , itlea molachim noxe vokhdam sampddailim, oxe torechi ankddevari ditat. Noxe vokhdam virodhant pulis aplem kam kortatuch, punn tache von kaim panvlam fuddem vochon ani kherit yevzonneo ankhun tannim ho vaddot vetolo noxe vokhdancho vevsay thamboupachi khupuch goroz asa,” oxem Dilip Parulekar-an mhonnlem.
Amcho Awaz July 27_Layout 1 7/26/2013 7:43 PM Page 3
Ganv-ganvamni Parrikarak nisortea ‘rupiya’-cho usko, nitisobher tiddok Ho sogllo khonneo bond zaloleacho porinnam: Parrikar AmcHO AvAz PrOtinidHi
Ponnje: Mukhel montri Manohar Parrikar hannem Bharat-antlo rupiya dhenvot vochpacho rag nitisobhechea vevosthaponacher kaddlo. Nitisobhen Gõycheo minam khonneo bond uddoilolean Gõychea raj’jeo sorkarak 6 milhanv (millions) dollars zalear Karnattakak 9 milhanv dollars, oxe toren 15 milhanv dollars molachem min niryat (export) zavpak pavlem na ani hacho soroll porinnam desache arthik yenneavollicher zalo. “Ek raj’jeo jitlem chodd hirvem (green) asta, titleoch nitisobheche chodd adex ani ranam ani poryavoronn montraloyacheo koddok ott’eo (conditions),” oxemi tannem aplea ulovpantlean nodmud kelem. Hea aplea ulovpantlean tannem poryavoronn mogiyeanchoi for’ kaddlo. “Kaim ‘over confident’ poryavoronn mogiyank lagon Bharat desak favo ti-
tli videxi yenneavoll (foreign currency) mello na. Gõyant toxench Karnattakant bekaidexir ‘mining’-ache arop zale, ani tea uprant sompurnn ‘mining’ vevsayacheruch sorv unchle nitisobhen bondi ghatli. Kaim lokamni bekaidexir ‘mining’ kelolem asunk xokta. Punn hea kaim zannamni kelole chukichi kheast aiz her niropradheankui bhogchi poddta. Zannim bekaidexir kortubam ad-
harleant tankam kheast favo zavpakuch zai. Punn gharant undir ailo zalear, tachea ragan ak’kench ghor lhasun uddounchem nhoi,” oxem Parrikaran aplea ulovpantlean suchoilem. Gõyant minam khonneo bond zalolean, tacho dharunn porinnam Gõyche arthik yenneavollicher zala. Gõyant thavn prot’tek vorsa 6 hozar milhanv dollars ani Karnattakantlean 9 hozar milhanv dollars
molachea minachi niryat zatali. Hi niryat atam khonneo bond aslolean addkollun urlea, oxi khont Parrikaran aplea ulovpantlean porgott keli. “Narendra Modi hachea fuddarponna khala BJPiche Lok Sabha venchnnuk somitint mhoji nivodd zalea, torui hanv sthanik rajkarannakuch mhojem chod mhotv ditam. Narendra Modi hache ‘team’-int mhozo aspav zatolo mhonnpachi hanvem opekxa korunk nasli tech porim mhaka aspavn gheupa khatir hanvem koslench ‘lobbying’-ui korunk na. BJP mhaka zo vaur ditoli, to vaur hanv promannikponnan kortolom. BJPche venchnnuk somitichi boska azunui zavnk na, ti zavpachi asa. Taka lagon yeta te Lok Sabha venchnnukent mhozo vaur kitem meren astolo, hem mhaka azunui sangon divnk na.” oxem Parrikaran Potrkaram kodde uloitana ugddapem kelem.
Ponnje<Sonvar, 27 Julay, 2013<
Amcho Avaz
3
Aguad Jail-int soro, sigrett ani ‘mobile’… Bondkhonnint koideanchim lhan-lhan ‘gangs’-am AmcHO AvAz PrOtinidHi
Ponnje: Aguada bondkhonnint eka-meka kodde zhogddim korpi fokt bondkhonnint kheast bhogpi koideanche maramareo korpi pongodduch nhoi, tor thoimsor hea adim ‘mobile’, soro ani sigretteo porian koideank pavteo zataleo, oxem ugddapem zalam. Aguada bondkhonnint ghoddon gelolea
Aguad bondkhonnint thoim aslolea koideanchim lhan-lhan ‘gangs’ asat mhonnpachi gozal sot zavn asa. Him ‘gangs’-am vo pongodd eka-meka kodde zhuzam kortat. He bondkhonnint aslolea ek ‘gang’-achea mukhelean nanv gupit dovorpache vinovnnen dilole mahiti pormonnem, tache kodde bondkhonnichea jevnnakhannachi zababdari dili tedna, khupxe koidi tacher nosay korpak lagle. Khor guneanv adharun bondkhonnichi kheast bhogtat tea koideank he bondkhonnint bori vagnnuk mellta. Adim hea khor guneanv adharlolea kheast bhogpeank tankam randpachi veglli vevostha asloli. Oxem tea koidean sanglem.
kortubanchi mahiti ghalun Ut’tor Gõycho otirikt (additional) Jil’lo Odhikari Deepak Dessai hannem toyar kelolea eka avhalantlean ugddapem zalam. May 31 hea disa Aguad bondkhonnint ‘food poisoning’ zalolem, tacher ek gombhir chovkoxi korun Dessai-an ho Agauada bondkhonnicho avhal toyar kela. Ho avhal toyar korpa khatir Deepak Dessai hannem khupuch kholayen vaur kela mhonnpachem to avhal vachlea uprant sid’dh zata. Hea avhalachem ek-ek pan vachun hi Aguada bondkhonn mhonnge kitem, thoimsor aslolea koideanchi sthiti, tanche bholaykek asloli bhirant, he bondkhonnint koideank randtat tem jevonn-khann mhellea zagear randop, tech porim bondkhonnint chovxil’lean nitollsann mhonnleli matui sambhalleli na oxem Dessai-an aplea avhalant nomud kelam. Aguada bondkhonnichea mukhel proves darar IRB-che jovan surokxe khatir astat, torui koideank bhitor sorpak ji vatt asta, thoim konnachich topasnni zaina. Khup pavtti jedna bondkhonnint aslolea koideank nitisobhent haddopvhorop vo voizuki topasnne khatir vhortat, tedna he koidi khupxeo kaidea bhaileo vostu tanchea sangata te porot bondkhonnint yetana
haddpachi xok’keotai asta mhonnpachem nirikxonn (observance) Dessai-an aplea avhalant nond kelam. Bondkhonnint dekhrek korpak aslole odhikari ani her kamadaramni porian koidi bekaidexir vostu bondkhonnint haddtat mhonnpachem ap-aple zababnent nond kelam. Aguada bondkhonnint May 31 hea disa koideank dilolea jevnnacho vikhallo porinnam zalolo. Hem vikh tea jevnnant konnech bhailea mon’xan haddun ghalunk na. Aguada-che bondkhonnint vikh haddop hi ek khupuch sompi gozal zavn asa, hem-i Dessai-an aplea chovkoxe avhalant spoxtt kelam. Aguada bondkhonnint aslolea sogllea koideank ek sarki vagnnuk divpachi goroz asa, oxem tea avhalantlean Jil’lo odhikari Sandeep Dessai hannem goroz ugttailea.
‘HCN German Housie’
Girdolimcho Eleuterio ‘jackpot’ jiklo Guirdolim-chea Eleuterio Antao-ak Julayche 13ver ‘HCN German Housie’-cho ‘jackpot’ laglo. Inamachea rupan 5 lakh rupia jiklolea Eleuterio-n, ‘housie’ kodden tachea avddichea ani tachea noxiba vixim aplem mon ukttailam. HCN German Housie-chea ‘housie caller’-an xevottcho ‘number’ vachlea uprant Guirdolim, Chandor-chi Antao famil samkinch umedin bhorlim. Tachea ‘Housie ticket’-achea nimnnea ‘row’-antle soglle ‘number’ lagon, taka 5 lakh rupiancho
jackpot laglo. Lhanponnak saun housie khellot ailolea, 54 vorsanchea Eleuterio Francisco Antao-an ho ‘jackpot’ jikpachea vixim chitunkuch naslem. “Housie-k lagon, hanv zaite lhan-lhan inam jiklam,” oxem Antao-an ugddas korun sanglem. “Sangchem mhunnlear, 1979-an hanven ek ‘bicycle’ jikloli. Housie khellonk mhaka movza yetali ani ti ghoddta thoimsor hanv choddxea pavtti vetalo. Ti khellop fokt mhoji sonvoy asli ani vhodd inam jikpa vixim hanven ked-
Eleuterio Antao aple famili borobor
Gõyantlo somajik ekchar ibaddunk lagla : Dr. Nandakumar Kamat Gõyantlo somajik ekchar ibaddunk lagla. Gõycho somajik ekchar rakun dovrunk zati-dhormacheo ximo hupun mukhar vochpachi goroz asa oxem mot vijneanik Dr. Nandkumar Kamat hannem ugtailem. Dalgado Konknni Akademin (DKA) Padri Freddy J. da Costa aplea odheokxachea ugddasak ghoddoun haddlole kariavollint Dr. Nandkumar Kamat ‘Gõychea Somajik Ekcharacho Fuddar’ vixoyacher uloitalo. Hea vellar machier DKA-cho odheokx Premanand A. Lotlikar ani sekretar Jose Salvador Fernandes hajir asle. Xikxonnachea mollar ami bori progoti kelea hem zorui khorem aslem, torui ontor-zatinchea lognank virod zaunk lagla.
Dr. Nandakumar Kamat 'Fr. Freddy J. Da Costa lecture' ditana ghetlolo fottu
Don jivam modlea hea vevharak virod kiteak oso tannem prosn kelo. Ontor-zatim modim logn kortoleank inamam bhettounche poros tankam somazant manan jiyeunk urba diun tanchi rakonn korunk pavlam ubarpachi goroz asa oxem Dr. Kamatan sanglem. Somaz fuddem vetolo zalear buniyad ghott asunk zai. Gõyak
margdorxon divpi bori pillgi toyar korunk pavlam ubarunk zai, oxem Dr. Kamatan fuddem sanglem. Son’vidanant (constitution) amkam zaite odhikar dileat, punn tanchem favo te ritin pallop zainam dekun Dr. Kamatan khont ugtaili. Somajik ekchar vaddoitole zalear ganvam-ganvamni zavpi vad suttave korunk
pavlam ubarunk zai. Somazantlo dor ek bhag ekttaim yevpachi goroz asa. Ami udorgot korpi nagrik mhonn fuddem vetoleanv mhonn dor eklean tharaunk zai. Sonvsarantle soglle dhorm’ hich xikounn ditat oxem Dr. Kamatan fuddem sanglem. Dr. Kamatachea ulovpa uprant vixoyacher adarun bhasabhas zali. Kariavolliche survatek DKA-cho sekretar Jose Salvador Fernandesan hajir asloleank yeukar dilo, DKA-cho odheokx Premanand A. Lotlikaran yezmanponnachem ulovp kelem, ani DKAcho tizorier Walter Menezesan upkarachem ulovp kelem. Konknni borovpi Daniel F. de Souzan kariavollicho karbhar samball’llo.
40 vellencher nitollsann haddpachi sorkarachi yevzonn Ponnje (AAB): Yeta tea ‘tourist season’-an, poryattokank nitoll doryavello polloupachi opekxa korunk zata. Gõychea 105 km doryadegevelea sumar 40 vellencher nitoll dovrunk ani samballunk poryatton khatean ‘bids’-am pasot ‘tender’ manddleat. Kochro ektthaupachem karya korchem korun, ho ‘tender’ jikta taka kochreak veg-vegllea vibhagamni vanttun ghalpachi zobabdari gheunchi poddtoli. ‘Mechanised beach cleaning’-ui he prokriyecho bhag astolo, punn tem Colva ani Calangutechea vellencheruch ‘trial basis’-ar vapurtole, karann thoimsor vhodda promannan poryattokanchea yenneak lagon chodd kochro utpon’ zata, oxem tannen sanglem. Veg-vegllea kontradoranchea udexim, 9 vello
nitoll dovorpachem kam poryatton khatem korta asot, punn tem chodd faideachem oxem zaunk na. Dor vorsa tannim 1.5 kotti rupiya khorch keleat astole, punn amcheo doryavello azunui ‘plastic’an ani dusrea kochrean bhorloleo distat. Kontradoramni ektthailolo kochro te khoim uddoitat hache vixim-i kaim khobor na. ‘Tender’ jikpeak fokt vellevelo kochro ektthaupachench kam aschem na, taka kochro vibhagamni vant-
tun ghalun vhorcho poddtolo ani tanchea lagim nisorgik kochrea pasot ‘composting pits’ asonk zai. ‘Plastic’, ‘glass’-acheo battleo ani lokhnnachea vostu bhaxen ‘nonbiodegradable’ kochro, eke suvater haddun ektthaupachi zobabdari-i tachich astoli. Poryatton khateache odhikari, hi ‘agency’ kortolea doryavell nitoll korpachea vavracher vellachea-vellar nodor dovortole, mhunn tannen sanglem.
Chodd promannan bhett diunk yeta tea doryavellencher dor 100manchea ontorar kochreache dhobe dovrunk yetole. Sod’deak, khoincheach vellencher he ‘dustbins’ bosoilole dixtti poddonant. ‘Mechanised beach cleaning’-ui he prokriyecho bhag asa, ani Colva ani Calangutechea doryavellencher tacho vapor zatolo, oxem odhikarean sanglem. Ut’tor Gõyant Morjim ani Mandrem, ani Dokxinnek Galgibaga ani Agonda sarkea ‘eco-sensitive’ doryavellencher ‘mechanised cleaning’ zaunchem na. Heo doryavello kansvanche ‘nesting sites’ mhunn vollkhun jahir keleat. Fuddlem ‘season’ suru zaunchea poilim hi akh’ki prokriya vevharan ghalpachi khateachi yevzonn asa. ‘Tenders’ dhaddunk Agost 23 nimnno dis astolo.
nanch chitunk naslem,” oxem tannen ukttailem. Bahrain-an 13 vorsam randpeachem kam kelea uprant, Antao-an ghetlolea trasank lagon to itlem zoddunk pavlo. ‘Jackpot’ jikpachi khobor tachea ganvan fankarlea uprant, to jikop taka favo hem soglleamni manun ghetlem. Khuxalkayen bhoron, Antao-an aplem cheddum Arantxa, 96.16%-achea borabor ‘SSC merit list’-an ailolea vixim kolloilem. ‘Science’-an 99% mevlolean, tea vixoya borabor
tem aplem fuddlem xikop kortolem ani akhrek xikxok (lecturer) zayit,” mhunn tannen sanglem. Antao, ho tegam bhurgeancho bapui, aplim bhurgim unchlem xikop gheupachi ast ballgita mhunn umedin bhorlolo asa. Tacho 23 vorsanchea cheddo kamak veta, ani tachim dogaim cheddvam iskolan xiktat. Khas korun apunn naslolo tea vellar, bhurgeank bore riti-mannsuken vaddoiloleachem sogllem xrey (credit) tachea bailek veta, oxem tannen sanglem.
Amcho Awaz July 27_Layout 1 7/26/2013 8:11 PM Page 4
Ostori AI-cheo 400 ‘air-hostess’ bepot’to Teo khoim geleo? 2 vorsanchi rojea gheun kamank yeunkuch nant Novi Dil’li: Air India hea vimanam komponen ‘air hostess’ mhonn vaur korpi cheddvambailanchem jivit mhonnlear ek ‘glamour’uch zavn asa. Punn 2 vorsanchi rojea (leave) gheun geloleo 400 ‘air hostess’ Air India komponent porot kamankuch yeunk nant mhonnpachi khobor ugddapi zalea. Tankam he Air India komponen ‘absconding’ mhonn jahir keleat. Air India komponechi ekunn ‘flying squad’-ant kamank asloleanchi sonkhea 3,600 itli asa. Tantuntlea hea 400 ‘air hostess’-amni komponechea odhikareank kainch ek sangonastana nokre velim goir hajir zaleant, oxem AI-chea odhikareamni raxttriya khobram sonvstek sanglem. Air India komponeche ‘policy’ pormonnem khoincheai eka
kamdarak pagar nastana don vorsanchi rojea gheupak sovlot asa. He sovloticho faido gheun AI-chea ‘air hostess’-amni aplea nokreank fatt keli zavnk zai, oxem komponeche odhikari sangtat. Hea goir hajir aslolea ‘air hostess’-ank komponin ‘absconding’ mhonn jahir keleat. Atam tankam kama velean
boddtorf vo sthogit (suspend) korpacheo karvayeo chalu asat. Hea 400 ‘air hostess’-am modleo 300 ‘air hostess’ Dil’li raj’jeantleo zavn asat. Poilea ttop’peant (first phase) 44 zannank boddtorf korpacho nirnnoy AI komponin ghetla. Ani oxe toren urleat tea ‘air hostess’ank ttop’pea-ttopeamni Air India komponi kama
velean kaddun uddoitoli, oxem komponichea odhikareamni spoxtt kelam. Hea vixim AI-chea eka unchlea odhikarean mahiti dilea tea pormonnem, kaim kall adim AI komponi khupuch oddchonnent asloli, ani tea kallar hea ‘air hostess’-amni heo nokreo soddpacho nirnnoy ghetlo zavnk zai. Oddchonnechea kallant komponentlea kamdarank tancho pagar vellar poddo naslo. Tea oddchonenchea kallant heo ‘air hostess’ nokreo soddun geleat zavpak zai. Toruipunn novi nokri ghetli zalear, tannim adle nokrecho rajinamo divpak zai aslo. Punn tannim toxem korunk na. Taka lagon he komponin tankam farar vo ‘absconding’ mhonn jahir keleant, oxem tea odhikarean mhonnlem.
Amcho Avaz
4
Bharoti Nari
Kanaklatha Baruah
Desache svotontraye khatir prann diupi ostori 9 Agost 1942 hea disa ‘Indian National Congress’ hea pokxan ek mhotvacho nirnnoy ghetlo ani to nirnnoy mhunttlear ‘do or die for independence of the country’ mhunttlear jiv asosor Bharotache svotontraye khatir zhogddop ani ‘Quit India’ vo ‘Bharot sodd’ osle nare Inglez razvottke add des bhor aikonk aile. Tornattim ani zanttim, dadle ani bailo, chedde ani cheddvam mat porian bhiyenastana ‘Quit India’ chollvollinn samil zalim. He chollvollecho hetu mhunttlear Brittix razvott Bharotantli nas korpachi ani Bharotak svotontray diupachi chollvoll. He chollvollen Kanaklatha Baruah bhitor sorli ani promannikponnim vavr kelo. Jedna ‘Quit India’ hi chollvoll suru zali tedna Brittix razvott Kongresachea fuddareank atak (arrest) korun bondkonnin ghalunk lagle. Jyoti Prasad Agarwala Dar-
rang jil’leantlo ho tornatto ek krantikar aslo ani tachea fuddariponna khal tannim ek nirnnoy ghetlo. Ho nirnnoy mhunttlear Bharotacho tirangi bavtto Darrang jil’leantlea nitisobha ghoracher ani pulis thanneachea ghoracher choddovpak. Prann diunche poddle zalear poriant hem karya korchench mhunnon eke bhaxen ‘suicide squads’ ghoddoun haddle. Kanaklatha Baruah hi kalljidar tornatti ostori ‘suicide squad’ hantun bhitor soronk aplem nanv dilem. Ho krantikari nirnnoy vevharant ghalpak mhunttlear donui ghorancher tirangi bavtto choddovpak 20 Setembr 1942 ho dis tharailo. Je porim ‘planning’ kelolem tachea pormonnem svotontr soinik tirangi bavtto gheun pulis ‘station’ poile aplea tabean ghetele. Sumar 4000 lok thoim ekttovlole ani pulis thannem hatan ghevpak fud-
dem vetale. Kanaklatha Baruah aplea hatan tirangi bavtto gheun fuddle ‘line’-in visvasan choltalem. Jedna pulis ‘officer’-an tika addaili tedna tinnem tache lagim apleak tirangi bavtto pulis thanneacher choddovpak addanvchi nhoi mhunn maglem. Pulis ‘officer’-an tichem aikolem na ani tika dhomki dili zoritor anik ek panvl fuddem ghalxeat zalear to tancher far soddtolo mhunn. Arma gulliyanchi porva korinastana hatan tirangi bavtto gheun Kanaklatha Baruah nettan fuddem cholonk lagli ani tea vellar pulisamni ticher far soddle.
Pulisancheo gulliyo lagon ti hea sonvsarak teach vellar ontorli. Kanaklatha Baruah hinnem Bharot desak svotontray melloun gheunche khatir aplo prann orponn kelo.
NOTICES
‘Acid’ vikrecher sorkar khor upay kednam ghetolo?
Malala Pakistan-ant ailearuch hol’lo Islamabad: Pakistan-antli Tehrik e Taliban he akantvadeanche songhottnen Malala Yusufzai haka Pakistan-ant porot ailem zalear tacher hol’lo (attack) kortolet mhonnpachi dhomki dilea. Malala porot Pakistan-ant ailolem amkam dislem zalearuch ami tacher jerul hol’lo kortolet oxem, he songhottnechea kaim mukhel ‘commanders’-amni Pakistanantlea khobram sonvsthank sanglam. Kaim disam adim Taliban-acho ektto unchlo ‘commander’ Adnan Rashid hannem, Malala porot Pakistan-ant yeunchem mhonn taka agro kelolo. Pakistantlea ‘Madrassa’ hantunt yeun
Ponnje<Sonvar, 27 Julay, 2013<
Bhopal: Madhya Pradeshan gelea satollean zalolea ‘acid attack’-achea don ghoddnnu-kamni eke ostorek moronn ailem, zalear chear zann zokhmi zale. Raj’jeantlea Morena jil’lean, eka mon’xan tim tanchea ghorant nhidlolim astana eka cheddvar ani tachea familichea tin vangddeancher ‘acid’-an hol’lo kelo. Aropi Yogendra Singh Tomar-an kelolea ‘acid’ hol’lean Rubi Gupta, tache bhav Janu ani Raju, ani xamay Chandra Kala zokhmi zalole, oxem ‘SDOP’ Kishore Bhadoria-n sanglem. Hol’lo zalea uprant tankam Morena-chea hospitolan vhelole, zoim Rubi-k tachea zokhmank lagon moronn ailem. Bolli poddlolea cheddvachea bhavachea dolleancher hea hol’leacho boroch porinnam zala, ani tachi dixtt portun sarki zaupache
tannem Islam dhormachi seva korchi mhonn tannem Malalak magnni korun ek potr phattoilolem. Tech porim Malala Pakistan-ant porot ailem zalear tacher hol’lo korche nant oxem axvason porian Adnan hannem Malalak tea potrantlean dilolem. Itle mozgotim Peshawar-Pakistan hangachea Khaibar Puktunkhan prantantlea Karak jil’leant Ulemani ostoreank gharantlim ekttim bhair soronk bondi asa. Hangachea ostoreank fokt dadleam boroboruch bhair sorpachi mekllik astoli. He somitin sthanik proxason ani pulis odhikareank hea aplea nirnnoya vixim kollit kelolem, punn Pakistan sorkaran he tanche magnnek nakar dilo.
promann samke unne asat, oxem dotoran kolloilem. Dewas jil’leant nond korunk ailolea ghoddnnuken, xindullki vevsay choloupi eke ostoren, tanger bhaddeak ravtolea eklea dalit mon’xacher ‘acid’-an hol’lo kelo.
‘Classified’ Jahirati ! )( $' ' #) # /( " &#'7 */- 7 F ( E ( , /( " &#' ( /-.,# & -. . ! (/#( * ,.# - ' 3 )(. . MJIKMIJKLD $' ' #)2 = ! ) 9<;;"=: $# E-. &)),7 ) )1( AMD'FB 1#." I -"/.. ,- #( ." - ' /#& #(! . -- #7 , #(!- "))&: )(. . MLFFEDEHHL A .1 ( M9DD ' .) I9DD*'B: A B = *%! ), , (.7 F ), - & #( 2 /- : )(.
*!!. *'# ( /&&3 /,(#-" 0 &#': ,)% ,. MLJDDHFIDD
% $*( *# *'# ( = & . #( * /& *)-" &) .#)( #( ,! ) ), , (.: )(. . )1( , LLLLLJKJGM? MHFDEJJDEE A JIGGGB
*!!. *'# ( ! ) # 0 &#' .) /( )&#' "#!"1 3 , )( , (. ), F')(."- ), '#&3: ED7DDD?; .) EF7DDD?;: )(. . MMKDHHJDFF: A B #) 3 $*( $' % ')" #)2 &)(! . ,'7 ),!#'? -"1 ' ), &#! ) , : (/#( )5 , )(&3 1#." *").) % , ( C (3':"/-": )' A 1#-- :B
() ' # $ ! " 2 #'' # . -)&/.#)( && ,#.# & *,) & ' )( *")( ), &# .#' 7 0 -"# , (7 &)0 ;' ,,# ! 7 '#&3 *,) & '7 A "3 ,B DLILKMGGEFI A B
$ # . #( ' # # )'* (3 #( HL ")/,- ,)* ,.37 ,-)( &7 ,%-" .7 !,# /&./, FN 3 ,&37 HDN -/ -# 3 DLFLKKILMGJ7 DLFLKKGKLHI A ! (. 1 & )' B A B ) %'$ ) ! ' )*'#( $ # - : (0 -. G7DD7DDD?; ! . HI7DDD?; A* , ')(."B: &-) 0 #& & #2 *)-#. *& (1#." .., .#0 , . -: >-7 ' ( 1 & )' : -)/4 LMKIDMGIIJ A B '$, .$*' "$# . A .#)( &#(% / , (. B ED7DDD?; .) ED7DD7DD7DDD?;: ,( #(. , -. FI7DDD?; .) F:I ,: A* , ')(."B: ,#( #* & . ,' ( : >-7 )." ,- 1 & )' : -)/4 LMKIDMGIIJ A B
,# $*' ,# *( # ((2 ),%#(! ,)' )' : ) 2* ,# ( : ,.? /&& #' : , #(#(! 6 /**),. ,)0# : &&9 ,,3 DMJGKJKHJJI: !) $ ,,3C!' #&: )': A %-B %) + ') ( " #) $' " (! ? ),, .#)( ) ( ' A ), * --*),. */,*)- B #( (3 ) ." ( 1-* * ,- ) 3)/, ")# : )(. . 9 FFJGFJH7 FFIDFID A B +# $#()'* ) $#( /( ,. % - && 3)/, )/- ? /#& #(! , ()0 .#)(-7 1 . ,*,)) #(!7 ' #(. ( ( 7 *& -. ,#(!7 .#& -& 3#(!7 * #(.#(!7 *&/' #(!7 & .,# &1),%-: & )(. .9 MDMJMIEKDG: A
.*'+ ' ! - 1 ' *+ # ) ." , *3 & # - 6 ! (.-: )),-. * - ,0# -: )(. .9 MDHMFMIEHG A B
*# ') !! ).% ( $ )(-.,/ .#)( 1),% ()0 .#)(7 * #,-7 #(.#(! )(-.,/ .#)( /(! &)17 )(-.,/ .#)( ) -7 ( #(!7 0 &)* &).-: -)( & . : LMKIKHHKHL A B
(% ! / # .*'+ 2 ,)' 7 , ' ) 3 ' -- ! : : #,; )( #.#)( *& ), & # - 6 ! (.-: &&9 -"'#( LLDIDMDHJG ? MMFGLLMIEJ A B
'# $' - ' # , ) !$, ,#-% -., . !# - C ) @ ,! ) ), #(0 -. #( )/, ),*), . )/(. 1#." IN )(."&3 ./,(-: &&9 DLGF;FKEDGFE? MIIFIIJFME: ' #&9 #( )C ), 2 0)&0 : )' A B
)) #) $#666 " ' # ( ): " 0#(! /-#( -- #( LL )/(.,# - , +/#, - * )*& .) 1),% ,.? /&& .#' :: ! EL3,( )0 : %!,)/( ? / &# # .#)(? 2* ,# ( () ,: , #(#(! ( -/**),. *,)0# : $& 2'# DMMFGFKLGMM A JIDJLB $' '$" $" %'$+ # ' ,# ( - -3-. ' 1),% * ,.? /&&;.#' : ) +/ &# # .#)(7 ! , , +/#, : , #(#(! 6 -/**),. *,)0# : &&9 ) MMFGEIJEGM? LJMLHGHIMH: A B
%
! , # ,( J .3* - ) % 3- . ),0),#': ' . ,# & ( -/**&# ), ." & -- *,)0# MJKGEKEIFI ), '), A JIEKGB
$*'( 4 - #( $/-. F )'*& . -( : )(. . . #&-:
" (( $# % # $' =# ) ) . : ? )/(. ( 3 & -- - -. ,.#(! ,)' E-. /!: FDEG , !/# ( #( )." , -/ $ .-: )(. .9; * ./ 3 (., 7 ),0),#': MJKGGFGGFF? MLFGEILIGI A B
*-*'. , # 8 ( ! '+ # ,- 1#."? 1#.")/. ), .#)( 7 , -7 / #7 )( . 7 )( 7 )* ( , #(. ! : MLFGMJJHKH? MLJDHHHDEK? FKEDFJF: A B %%. '' *' *5 () .", 3 ,- 1#." ' (3 -/ -- /& ' ,,# ! -: #-#.9 ; ; M7 #,-. &)),7 2'# & 4 7 "#( , "/, "7 ,! ): MLFFHLFMKD: !#-., .#)(@ EDD?;: A B
* ' #) )' )" #) $' *#& -7 #-./& ( - 2/ & #- #&#.37 +/# % #- " ,! 7 (#!". &&7 -"),. ( &))* (#- *,) & '-7 & -- -* ,' )/(.#(!7 * (#- #( .#)( )(. .; MLJDDFFEMG7 MEILDIMDEI A B ') )) 1 ) *, 0 (.#)( 6 )'*& . ., .' (. 1#." )') )* ."# # #( : ), **)#(.' (. )(. .9 ,: : : #-1 , : 9 LLDJFGJLLG: A B
.( $! () &* ! ). #) ,( , ), & : )(. .9 MIHIKLIHIK: A B *' ' ! ' $' A ' & B7 EI ')(."- )& ), - & : #&& )( " . -))(: (/#( /3 ,&& MJFGJGEDIM A B
!!$ )' $ $ '(3 >;4@(&") )/ & " #!". -")* C EFIDDD * , -+ '. -. ,/4: && JKEEEEE: 111:" &&)* ., ): )' A B # ! ( $"" ' ! %' " ( ( #,-. ( - )( &)), GJL-+'.," ' #( ,) #(! FF ' . ,- ,)(. ! )( .1) -# - . /& , */- ), #( ( # & 6 ),*), . )/- -: ), /,." , . #&- )(. . FFIDKLL7 MLFFEJHFKL A B
' " ( ( + ! ! $# ! ( 1#." ")/- )( ' #( ,) . &)& ' " ), , */. -* 6 - &))(: )(. . " ,' -"9 MLFFELGKKI: A B
)8 # , )2 #!".: , 3)/ 2 , #- 6 # .#(!= ,,3 MJGKJKHJJI: ( * ( (. A %-B
!$'2 >>.'( A7 ( 1),%#(! 1#." .)* #( /( ) .1 , (!!: - %&&# ( ,)' ) ,#(! ) ( *,) --#)( &&3 +/ &# # -*#(-. , )(. .9 MMFFIGMFEF A B
?;
$%( $' ( ! , ) %'$0) ! ,/((#(! /-#( -- ( , . .), 7 HJ -+'.-7 -#(!& " #!".: )(. . MLIDEHIEJL A B
.( (5 " ()'.5 ." ' .# - A :7 :7B8 && -/ $ .- A B: ), , !/& , ) "#(! & -- -: )(. . &*" /.),# &-7 ), ; ,! ) MLFFHLHJKG A B
$( , ' #(. #( 1 *) ? )(. .9 , &# #-.,# /.),:
$' ( ! "$ *! ' ) # ) -:E:ID )(&37 1#." && --),# -7 **&# ( -7 -#(% ( /, & 1 . ,*,)) #( .-: ,# ( !).# & : && MLFFEFKLHI A JIEDEB
' # # , "(*# GII 7 & '#( #(( , - . ( , /( )) *,) --), ), & : )(. .9 LLDIILHIFE: A B $' ( ! $' /$# ) ' " !! EDD -#!( #( : : )(. .9 MGKEEMFILK7 MGFJLIIIMD7 FFKJFIE A B
+ !$% !$) ! ' ) )! - ..& ' (. 4)( ( , ,! ) ( /-.,# & , . ) ), & , JGE -+'. CLIDD -+'. MLIDHKDIEJ A B *# !$, '4D < 9 * !) *% =@; -+:'.,-:B 1#." F -")*- #(! ,) B7 #( *&). , ) HDD -+:'.,-: . --)&( 7 ' &#': )(. . MLIDHLEHDM ?FKKGFDM A B
*. # 2 ( !! # 2 ' #) # 2 0 &)*#(!= -"),. &)(! . ,'-7 )') .#)(? /-#( --? -. &#-"' (.-? *&).-? *,). ,.# -? -")*-? /#& #(!-? -" %-? , -. /, (.-? "). &-? &#(# -? ")-*#. &-? -. . -: )(. . #' &7 "))'# , & -. . 6 0 &)* ,-: DLLDILKIJJM? MGFJEFJHFE? JIFDDDE? GFJJLDF: "))'#, & -. . !) C!' #&: ) ' ? "))'#, & -. . #( # C3 ") ): )' A B ' ) #+ ()" #) **),./(#.3< )/ & #!". ")*- AGJ:KH; EDD -+ '.-BF ?G ? (.")/1#." ? &&3 # 1 #, ' ! ,7 )&#' )(. .9 LDDKFHLDDK ))%#(! * ( )1: A 6 B
' #)!. ' &* ' $) !2 -),.7 -. /, (. )( & - ? - & (31 , #( ( )&#'7 ! 7 ,*), 7 ($/( 7 & (!/. : ,)% ,- 2 /- : && LJDIIHHFIE7 MDMJKMHLMI A JGHFIB
# ' ) " )/( .#)( )( / ."#**#(! )0.: ) ( # **,)0 >MI?FDED A 7 7 7 B )/,- - *%! ) )/, )/,- -:EKIDD?; )(&3 ( )- )>#--/ . , ." )'*& .#)( ) )/,- - ), ))%#(! )(. .9; FHFGHDM? ED7 MLFFEGFDGH ,! ) FKGFKDJ A B
#) $.(8 '!( $' * ,' ( (. $) #( ) # : / &# # .#)( L."; EI.": )(."&3 ,( M7DDD; EF7DDD: )) 6 )'') .#)( , ), )/.-# ,-: )(. .9 )( ) @ LHDLLDHJJF )"#. MKJFEJGFFD A B &* ' *# '. *% '+ ($'8 . ), /* )'#(! /( ,3 /-#( --: 2 && (. - & ,3 O ( #.-: )(. .9 MMFFLIHIGF? DLGFFKLDKHK #) ! . ) ' *, , &3 )(. --),# ., #( .) . " : : & --: **&3 #'' # . &3 #( )1( " ( ; 1,#.#(!7 1#." *")( (/' , .) ." ,#( #* &7 . , # (-.#./.#)(7 &#! )7 , 4 @ ) A B
! ) $' ( ! # ! # *.-:7 ( , 1 ( )( )( ,! ) ,&3: -.(: ,) : & &) .#)(: )) ( #!" ),")) : MMKIGILKLF A B
#) *' #)!. ' *" % -#!( ,7 % ,3 --#-. (. 6 " &* ,-.) 1),% #( - & . , : )(. . LDDKJIHDED? MDEEIHIGMD: A B
= # , ! )( ' CB"= #,-. &)), MD'F7 F( &)), KI'F !,)/( &)), &# . - /,#.3 -) # .3 G3 , )& /#& #(! &).) "/, "7 )&& ! 7 "))& 0 &#': ,)% ,- )(>. && MLFFMLIFEI: A B
' #)!. ' &* ' , ) '(2 /.#&#.3 )3-7 && )/( , ))% A ( # (? )(.#? "#( - ? . ( )),B7 %#. " ( " &* ,- ), #( ( #( , -. /, (.-: )) - & ,3 O , )) ( )'') .#)( *,)0# : && KLKIMGDGII A B
#) ! ( - *) + $' )/." ) ), , */. )'* (3: &&9 MDHMKKJLFI A B
&* ' -% ' # & .,# # ( 6 &/' ,-: (!&#-" #- '/-. MKJJJGLFLI: A B
! + '. *" ' + ' &* ' ,)' ,)/( ($#' ), #-.,# /.#)( )'* (3 , -" ( # . - )(-# ,- )(. .9; MLJDELLEKK ) # #( &."#() A B
' )'* <><A "" ) ), - & ) & FDEE 2 & (. )( #.#)( ED& %"- ( !).# & ) 9; MHFDIMKKFF? MJLMDLKKGG A B
=
=
! ) $' ( ! 2 %%4 5 2 .- &# * ,.' (.7 F( &)),7 ,! )7 )(. .9 MLFFKFEKFI: A B
!$) ) " ! )$ ' JDD CFF7DDD7 *&). . ) )),) , EIDD CEF7DDD **,)0 *,)$ . & . . , - , LI7 F ( 1 )(-.,/ .#)( C GL& %"-: ) ( , #,)* ,.# -: )(. .9 MLFGJFJJIL A JIGHLB
#) ' #)!. )$* & ( IDDDD-+'.-: ( )0 #( )/." ) ), & #(! "). & !,)/*: J'.-: ,) --: 1( ,)(. .9 MKJHMELMGE ' #&9 1#& , " -.#(!-C3 ")):#( A B
$" $"%*) ' * ) $# ,! ) 6 ( )( : +/#, -9 EB ,% .#(! # , 2* ,# ( ? , -" ,: FB ) .1 , /&.3 2* ,# ( ? , -" ,: &% #( (3.#' .1 ( ED ';E*' ( H*'; J *'7 )( 3 .) ,# 3 1#." )*3 ) 3)/, , -/' ( E *").) : &&9 FKDFDKM? MMFGKEMDEM A , $ %. "#- B A B #) ) # !% '(2 ( )),# ))%7 #. ,-7 "#( - ))% ), */. -. /, (. #( - ): )(. .9 MLMDHEFKFI A B
$' ( ! 3 $' $# ( !2 ') & ' , FDDM7 )( IH7DDD%'-:7 )&)/,9 *,#% , 7 '#& ! 9 FF%'*&: )(. .9 MMFFHHIJEL: A B ) ! $ =;;? "$ ! 8 2 8 2 ? 7 / #) -3-. '7 ,/( IJDDD%'-7 -#(!& )1( , 2 && (. )( #.#)( )(. . MKJHHHJLKG ,)% ,- 2 /-
#) '' $' ,# #( !)) )( #.#)(: )(. . KIDKHHJMJM A B
Amcho Awaz July 27_Layout 1 7/26/2013 7:44 PM Page 5
Ponnje<Sonvar, 27 Julay, 2013<
Xikxonn
Amcho Avaz
5
‘Mid-day meal’ Julay uprant bond? Sorkara kodde anik dusro kosloch upay na… AMCHo AvAZ ProTINIDHI
Ponnje: Iskolamni xikpi bhurgeank ditat tea modlea vellachea jevnnacher xikpeanchea avoy-bapuy hanchea sangata he yevzonnechi zababdari aslole xikxonn khateantle odhikari samkech kanttallun geleat. Fokt hem jevonn toyar korpi ap-vaurpi sonvstha (self help groups) mat tankam melltole yenneavollik lagon khuxal asat. He gozalichi xikxonn khateak zanniv ailolean, Julay mhoinea uprant xikxonn khatean hem modlea vellachem jevonn don mhoineam khatir sthogit vo bond dovorpak yevjilam. He yevzonnent koxe toren sudharop korchem, hache vixim xikxonn khateachea monant kosleoch kolpona nant mhonnpachem spoxtt zalam. Modlea vellachem jevonn randpak jea ap-vaurpi sonvsthank yevzonnecho labh mellta, toch lok he yevzonnecher khuxal asa mhonnpachem nodrek ailam. He ‘mid-day meal’ yevzonnent khupuch chodd duddvanchi gunthovnnuk sorkara koddlean zata. Punn xikpi bhurgeancho jiv oddchonnent ghalun ap-vaurpi sonvstha he yevzonnecho arthik labh ghetat. Iskolantlea bhurgeank forsan apoun tem jevonn tankam khavpak divop ani xikxonn khatea kodde vhoddlim-vhoddlim bilam sador korop, oxem aiz meren cholot ailam. Duddvancho labh mellovpi hea ap-vaurpi songhottnank hi yevzonn sodamkal chalu urchi oxem dista, punn antrea-poirean zavpi hea
jevnnachea vikhallea porinnamak lagon Gõychem xikxonn khatem bhiranten khupuch uchamboll zalam. ‘Food poisoning’-acheo heo vaddteo ghoddnnuko koxeo thamboumcheo hea vixim xikxonn khatem sambhallpi mukhel montri Manohar Parrikar uskeant poddla, mhonnpachem ugddapem zalam. Prot’tek iskolant ‘mid-day meal’ yevzonne khala ‘helpers’-anchi nemnnuk korpachi goroz asa, oxem xikxonn khatean tharavn dilolem. Punn khupxea iskolamni vegllea ‘helpers’-anchi nemnnuk keloli na. Taka lagon xikpeam kodde ‘helpers’am koddlean lokx divpacho prosnuch yena. Bhurgeank tem jevonnkhann dinvche adim, ‘teachers’ tem apunn svota khaun vo chakun pol-
lenant. Ap-vavurpi sonvsthamni tem randun iskolamni haddlea uprant soroll tem fattim-fuddem polle nastana bhurgeanchea tattamni (plates) vot’tat. 20 bhurgeam fattlean ek ‘helper’ ascho, oxem sorkaran tharailolem, punn toxem zavnk na. Khupxea iskolamni saf-safai korpak
bailam ani her monis yetat, tankanch ‘helpers’ mhonn iskolanche karbhari dakhoitat. Eka ‘helper’-a fattlean 1 hozar rupiya hea molan prot’tek iskol mhoineank tin tem chear hozar rupiya xixonn khatea koddlean vosul korta. He duddu sov tem sat mhoineam uprant iskolanchea hatant poddtat. Taka lagon hi ‘helpers’-anchea nanvan yeupi duddvanchi rok’kom 30 tem 40 hozar rupiya itli zata. Zalear, he itle sogott duddu khoim vetat? Oso mhotvacho prosn uprasta. He duddu khoim vetat, tem eka-eka iskolacho ‘headmaster/headmistress’-uch sangpak xoktolim. Mahiti mell’lea tea pormonnem Gõyche khupxe ‘zonal education officers’ he ‘mid-day meals’ yevzonnecher bejar zalole asat. Kaim ‘zonal education officers’-anche kocherimni ‘supervisors’ asat. Tancher he yevzonnecher lokx dovorpachi zababdari asa. Punn jea ‘zonal education officers’-am kodde ‘supervisors nant, te chukon porian he ‘mid-day meal’
Urlolem jevonn rakhonndar bhair uddoitat Gõyant choddxea iskolamni vhodda promannant modlea vellachem jevonn randun haddchem poddta. Pulao, xiro sarkhe podarth (dishes) je vanttun zalea uprant baki urtat, te soglle ekttaim korun iskolacho rakhnno (guard) vo ‘peon’ hanchea hatant divn tem bhair gorvank ghalunk vo her kodden bhair uddoupak ditat. Khupxea iskolantle ‘teachers’ ttifinamni bhorun patoll-bhaji ghara lagim vhortat, oxem zaitech pavtt nodrek ailam. Punn toxem kelem mhonn kainch horkot na. Toruipunn hem jevonn bhurgeank sirvir korche poilim tem khoinchoch xikovpi apunn svota khaun vo chakun pollena, hi khorench ek usko korpa sarkhi gozal zavn asa.
Itlo tandull khoim veta?
Gõychem xikxonn khatem hea modlea vellachea jevnna khatir ‘Food Corporation of India’ hanche koddlean vhodda promannan tandull haddta. Mullavea iskolantlea prot’tek bhurgeak 100 gram ani madheomik (secondary) iskolantlea bhurgeak 150 gram dispottim tandllanchi purvonn zata. Prot’tek mhoineak 300 tton tandull haddun Nagri Purvonn (civil supplies) khateachea gudanvamni dovortat. Gõychea Nagri Purvotto khateacho kosloch sombhond he ‘mid-day meal’ yevzonne kodde na. Xikxonn khatench ho tandull gudanvantlo kaddun ‘mid-day meals’ toyar korpeank vantt’ta. Ekunn 1 lakh 60 hozar xikpi bhurgeam modlim fokt 50% itlinch bhurgim hem ‘mid-day meals’ khatat. Zalear ho itlo sogott tandull khoim veta? Hacherui sorkaran gombhirtayen chovkoxi korpachi goroz asa.
yevzonnechea karbharacher lokx ghalinant. He yevzonnek lagon soglleam iskolancher lokx ghalpak ani porxim pollevpak amche kodde mottoram nant, oxem hea odhikareanchem mhonn’nem zavn asa. Gõychem ‘foods and drugs administration’ zalear he ‘mid-day meals’ yevzonne kodde matui lokx dina. Fokt hea ‘food poisoning’acheo kexeo vaddpak laglolean thavn he FDA-che odhikari hanga thoim, mhonnge he ap-vavurpi pongodd zhoim jevonn randtat,
thoim vochon bhett ditat. Apvavurpi sonvstha jeo hem jevonn randpa khatir ghor vapurtat, taka ‘slab’ aspachi goroz asa. Khoichich ap-vaurpi sonvstha, sorkaran ghalun dilolea margdorxik totvancho vapor korina mhonnpachem atam ekan-ek spoxtt zalam. Modlea vellachea jevnnacho xikpi bhurgeancher vikhallo porinnam zavpacheo ghoddnnuko gelea oddez vorsanchea kallant Gõyant tin khepo ghoddleo. Fokt gelea ekach mhoineachea kallant, ‘food poisoning’-acheo don ghoddnneo ghoddleo. Tea adim Vaskuchea eka iskolantlea bhurgeancher vikhallo porinnam zala mhonnpachem ugddapem zalolem. Halinch Kankonnchea eka iskolantlea bhurgeancher vikhallo porinnam zalolo ani atam Usganvchea xikpi bhurgeancher tacho porinnam zalo.
Jevnnant zol’le, kens, undir…
Bhurgeank ditat te bhajient sodanch kens mellop, tech porim panvamni melole zol’le ani pulao-ant melole undir mellop sodanchem zalam. Punn oslea gozalincho sobhe mazar avaz zaina. Punn jedna vikhallo porinnam zavpa sarkhi vhoddli gozal ghoddta, tedna mat tacher boball zalolo aikopak mellta. Kaim bhurgim barik lokx dinastana tankam jem kitem ditat tem gopchup khatat ani magir piddent poddtat.
‘Advisory Council’ xikxonnik madheoma vixinch nirnnoy ghetolo Ponnje: Raj’jea sorkara pasot ‘advisory council’ ghoddun haddpak suchoilam, oxem nivedon gelea satollean ‘Directorate of Education’-an (DoE) jahir kelem. Ani hi somiti ‘Right to Education Act’-achea khala ghoddtole ani ti xikxonnik madheomacho (MoI) mud’do soddounk vavurtole. ‘RTE’ Kaidea pormonnem hea ‘advisory concil’-acho mukheli apunn astolo, oxem mukhel montrean kolloilam. RTE pormonnem ‘advisory council’-achem, heram karyam modlem ek karya mullavea pattlevelea iskolank xikxonnik
madheom suchovop, hemvui zaun asa. Kaideache nem upeogi pod’dotin chalik launk sorkarak bud’dh diunk (advise),
RTE pormonnem hi somiti suchoiloli asa. Gõy sorkar torfen ghoddun yevpi ‘advisory council’, fokt xikxonnik madheomachea mud’deacher vavr kortoli, oxem xikxonn sonchalok Anil Powar-an sanglem. “RTE somiti vegllich astoli. Ti xikxonnik madheomachea mud’dear bud’dh ditoli,” tannen sanglem. Kaim xikxonn zannkar (educationists), je hea somitiche vangddi zaunk xoktat, tanchim nanvam sorkara lagim dhaddun ditole. Ani tachea adharan, sorkar somitiche vangddi venchtole, oxem Powar-an sanglem.
Mukhel montreachea ‘Bharatiya Janata Party’-n (BJP) gelea vorsa ghetlolea sogllea mohimemni, mullave pattler avoy bhas xikxonnik madheom kortole, oxem mhunnlolem. Mullavea xikxonnachea pattler Konknni vo Marathi sogllea von borem xikxonnik madheom, oxem mukhel montreachem manop asa. Xikxonnik madheomachea ghuspagondollan sampoddloli 127 iskolam, zannim Inglez madheom apnnailolem, tankam BJP sorkaran Con-
Bolayki Dantank ‘braces’ bosoupak lokachi lutt
‘Dental’ kolejint 2 hozar lok vatt pollevn Ponnje (AAP): Monis apunn aple suropaye sangata aplea dantanchi kallji gheta. Atanchea kallar konnachei dant vankdde vo matxe bhair ailole nodrek poddle zalear, tankam tareo (braces) bosoun gheupache ani dantancher ilaz korpacher aichea kalla vhelo lok chodd posond kortat. Dantank tareo bosoun gheupacho upchar khasgi dotoram kodde korun ghevop hem khupuch khorchachem zavn asa. Taka lagon dantank tareo bosoun gheupa khatir Bambole hanga aslolea Sorkari ‘Dental College Hospital’-ant lokachi gordi khupuch vaddpak laglea. Sod’deak ‘dental’ kolejint dantank tareo
bosoun gheupa khatir 2 hozar lok protikxa vollerint (waiting list) asat. Hi protikxa yadi 2009 thavn suru asa.
Gõyant dantanche piddek lagon ‘Goa Dental College’ hospitalant ilaz gheupa khatir yeupi piddestanchi sonkhea khupuch asli, torui hangasor Dantank tareo bosoun gheupa khatir ‘Goa Dental College’ hospitalant 15 yeupi piddestank goroz teo suvidha ani sovloteo meltem 25 vorsam pirayechea tornatteancho chodd aspav asta. Dantam mhonnpachem hospitalant yeupi piddestanchea dantanchi barik pollevnni ani topasnni lonant ugddapem zalam. Hea dankorunuch tancher ilaz kortat. Khasgi hospitalamni dantancheo tareo tanchea hospitalant vavurpi bosoun gheupa khatir 25 tem 30 hozar khorch yeta. Punn sorkari kamdaranchi sonkhea dantanchea hospitalant heo tareo fukott ghalun ditat. Sorkarachea khupuch unnem asa, ani taka khorchantleanuch dantank ghalunk vapurtat teo tareo unchlea lagon dotorank boreach odddorjeacheo astat. Punn sod’deak hea sorkari dantanchea hospitalant chonneank fuddo korcho dotorancho ani her kamdarancho unnav aslolean, lokak protikxa poddta, oxem thoinchea eka vollerint ravon aplo ‘number’ kedna yetolo, hachi vatt pollevn ravchem unchlea dotoran spoxtt poddta, oxem Dr. Nandini Kamat hinnem spoxtt kelem. kelem. ‘Goa Dental’ kolejint dan-
tank tareo boson gheupachi nondnni korpa khatir dor disa 2 zalear mhoineak 60 mon’xam yetat. Oxe toreche piddest ek pavtt hea dantanchea hospitalant nond zalea uprant, tancher segit 3 vorsam ilaz kortat. Hea vibhagant 6 kodelam asat ani eka piddestak don tim tin voram ilaza khatir bosoun dovortat. Tantuntlea tantun hea vibhagant ‘braces’ bosoupi zannkar dotor fokt 6 zann asat. Haka lagon ‘brissers’ bosoupachea hea vibhagant piddest chodd ani dotor unnem oxi sthiti nirmann zaloli asa. Torui desant aslolea heram sorkari dantam hospitalam
poros Gõychea dantam hospitalant yeupi piddestancher ut’tom ilaz korpachi vevostha asa, oxem hea vibhagachi muheli Dr. Nandini Kamat sangta. Dr. Nandini Kamat sangta tea pormonnem sonvsarant bhovtek lok dantanche pidden vollvollta. Tantuntlea tantunt khupxea lokache dant vankddetinkdde asat. Hea vankddea dantank lagon lokak jevtana, khatana ani uloitana khupuch trasank fuddo korcho poddta. He vankdde aslole dant nitt ani soroll ghalpa khatir tea dantank tareo bosoitat. Heo tareo vo ‘braces’ bosoilea uprant, tea-tea mon’xan apli ani aplea dantanchi kherit toren kallji ghevop gorjechem zavn asa. Khas korun aplea jevnna-khannancher chotrai ani niyontronn dovorpachi khupuch goroz asat, oxem Dr. Nandini mhonnta.
Malaria vattavpak atvoch upay Ho upay vapurlear mon’xak 48 voram zollarinchi bhirant na Malaria duens sonvsarbhor disan dis vaddot veta. Tea khatir tem nas korche khatir zaite sod korpi (researchers) vavurtat. Hea vavracho foll mhunttlear halinch ek novo upay sodun kaddla. Hea upaya vorvim monis zollarink dischona. Monis zollarink disona zalo zalear zollari mon’xak akromonn korunk pavcheo na ani malaria duens kabar zavpachi xokeotay asa. Ho upay mhunttlear ek rongit ‘sticker’ lhan akaracho ani konnacheanui to aplea angak vapurlo zalear sompeponnim dusreanche nodrek poddona toslo. Ho ‘sticker’ vapurlear 48 voram vapurtoleak zollarinche bhirantintlo mukt korta. Hea upayak ‘University of California’
hantun 2011 vorsa sod lailolo zache vorvim atam to ‘sticker’ nirmann kela
zo zollarink kudd’ddeam porim korta ani teo mon’xak chabonk pavona. Survatek hacho sod Anandasankar hache ‘laboratory’-n kelolo ani uprant taka zannkaramni hoikar dilolo. Hea upayak ‘KiteTM Mosquito Patch’ mhunnta zache vorvim zollarink lagon zavpi duensam zoxe porim malaria, dengue zor, adi hancher add zhuzpak khup faideak poddtolem. ‘KiteTM Mosquito Patch’ haka chodd duddu poddona ani somanea monis pasun to vaprunk xoktolo. ‘KiteTM Mosquito Patch’ heram vokhdam porim anik ek vokhod nhoi, punn ek oslo upay asa zache vorvim sonvsarantlim zollari vorvim zavpi duensam nas zavpachi xokeotay asa.
gress-che yevzonne pormonnem onudan chaluch dovorlolem. Tednam saun, hea xikxonnik madheoma vixim xevottcho nirnnoy gheunk, onnbhovi xikxonn zannkaranchi somiti ghoddun haddpa vixim Parrikar
Amcho Awaz July 27_Layout 1 7/26/2013 8:20 PM Page 6
Ponnje<Sonvar, 27 Julay, 2013<
Vicharkhonn
Amcho Avaz
Manestanchim utram
Devachi bhokti ani mon'xanchi priti:
Sonvsarantleo boreantleo boreo ani ut’tom sundor vostu pollounk zaina nhoi mhunn dorunk zaina: Teo kallzantleanuch bhogunk zata. - Helen Keller
Eka nanneachio don kuxi
AMCHEM MOT
Bharot ani Inglez Bhas Bharatiya Janata Party (BJP) hacho odheokx Rajnath Singh hannem halinch ek vichitr nivedon kelem. Hem nivedon mhunttlear oxem asa “Inglez bhaxen amchea desak vhodd luskonn kelam. Inglez bhaxek lagon ami amcheo bhaso visrunk laglea ani amchi sonskrutay ogddaunk laglea. Aichea Bharotan fokt 14000 lok Sanskrit bhas uloita. Inglez bhaxentlean zannvay mellovn ghevop hem vaitt nhoi. Punn Inglez sonskruti amchea tornatteanchea jivitan rigounk hem desak dhokeachem asa.” Inglez bhaxecher virodh korun BJP-cho odheokx kitem korunk sodta kai? Inglez bhas naslear Bharot desacho vikas odik nettan zatolo oxem Rajnath Singh haka pottlam kai? Hea nivedona vorvim Rajnath Singh aplo BJP pokx Inglez bhaxecho virodh korta hem dakhovn diunk sodta kai? He soglle proxn khub mhotvache asa karann hea proxnnanchea zababancho BJP-k 2014 vorsantle venchnnukek faido vo luskonn zatolem hem kalluch sangtolo. Rajnath Singh zo BJP-cho odheokx asa, to jedna Inglez bhaxe add nivedon korta tedna tem nivedon BJP pokxachem dhoronn asa kai? Oso dubav poddta. Narendra Modi Gujaratcho mukhel montri 2014 vorsant zavpachea lok sobha venchnnukeche prochar somiticho odheokx nomiarla tea disa thavn, kitlinch vorsam lipon aslolem BJP-chem khorem rup dison yeunk laglam. Kaim dis fattim Narendra Modi-cho, uzvo hat mhunttlear fott zanvchina, phattlavdar Amit Shah zaka Narendra Modi-nuch Uttar Pradesh hea vhodd prantache venchnnuke khatir odheokx nemlolo asa, tea Amit Shah-n kendrak BJP sorkar ailo zalear Ram Mandir bandtele mhunn thoimsorlea Hindu bhoktank axvason dilem. Fattlim kitlinch vorsam BJP-n Ram Mandiracho vixoy kuxik dovorlolo ani to kuxik dovorlo mhunnon zaite prantik rajki pokx (regional political parties) BJP-chea adharak aile ani Atal Bihar Vajpayee hachea fuddariponna khal BJP-n kendrak poilo sorkar ghoddlo. Atam jedna Ram Mandiracho vixoy venchnnuke khatir ubo kelolo asa, taka lagon kitle prantik rajki pokx BJP-k sohokar ditole kai? Itlench nhoi atam Inglez bhaxecho vixoyui utpon’ zala. Khoreponnim Inglez bhas ek ontor-raxttriya (international) bhas zavn asa. He bhaxek lagon Bharot desak vhodd luskonn zalem mhunnop mhunnchem zo vikas zala tacher kallo podd’ddo voddop. Bharot desanuch nhoi Inglez bhaxechea adharan sonvsarantlea choddan chodd desamni udorgot kelea hacho obheas kelolo zalear Rajnath Singh Inglez bhaxecher aplo rag kaddcho naslo.
Rajnath Singh hache porim anik thodde budvont amchea Bharot desant asa zanchem-i Inglez bhaxe viximchem mot Rajnat Singh hachech porim asa. Japan, China, Germany ani France hea desanchem udharonn diun te mhuntta ki he des Inglez bhaxecho kosloch adhar nastana udorgot korun voir sorleat mhunn. Hea sangnnean sot asa karann France-ak fokot Francez (French) bhas asa, Germany-k fokot German bhas asa, Japan-ak fokt Japanese bhas asa ani China-k fokt Chinese bhas asa. Franceantlo prot’tek nagrik fokt Francez (French) bhas uloita. Tech porim Japan, Germany ani China hea desantlo prot’tek nagrik tanchi avoy bhas uloita. Ekuch bhas ak’kho des uloita mhunnon sogllem xikxonn ani soglleo udorgoticheo sovloti te ekech bhaxentlean toyar zata. Heach karannank lagon hea desamni Inglez bhaxechea adhara vinn te des vikasit (develop) zalole asa. Bhaxe vixim France, Japan, Germany ani China desamni ji poristhiti asa tosli poristhiti amchea Bharot desant asa? Bharotacho prot’tek nagrik ekuch bhas uloita? Hea desant 28 prant asa vo vegllim rajyam asa. He prant bhaxecher adharit ghoddlole asa mhunnchem eka-eka prantantlo lok vegveglle bhaxen uloita ani aplem xikxonnui korta. Unchlem xikxonn hea prantik bhasamni korunk zaina mhunn avoy bapuy aplea bhurgeank Inglez bhaxen xikonk dhaddta ani oxench korun Bharotache porjen apaplea kuttumbacho, ap-aplea somazacho, ap-aplea prantacho ani akhrek aplea desacho ukol kelolo asa. Hi ghoddnni Rajnath Singh ani BJP pokxan visronk favona. Ek kall aslo jea kallar ak’khea Bharot desachi avoy bhas Hindi zanvchi mhunn proitn kelo. Punn azun poriant hea proitnank yes mellonk na, kiteak Bharotachea vegllea vegllea prantamni ravtole porjen tacho virodh kelo. Oxem asa zalear Inglez bhaxe add nivedon korop ani tem nivedon mhotvachem asa mhunn France, Japan, China ani Germany hea desanchem udharonn divop hem chukichem asa. Aiz Bharot desachea sogllea prantamni ek bhas je soglle Bharoti xikta ti mhunttlear Inglez bhas. Sogllea prantamni Inglez bhaxentleo xallo, Koleji ani vidhyapittam poriant asat, punn khoinchi-i ‘regional language’ vo Hindi bhas ghetli zalear tea bhasantlean xikxonn Bharotachea sogllea prantamni mellona. Tea khatir Rajnath Singh hannem zo Inglez bhaxe vixim ‘statement’ kela to Bharotache udorgotichea faideacho na, punn Bharot desak sonvsarik udorgotiche ‘race’-in fattim dovorpacho proitn asa.
Xikxok ani xikxonnik dorzo Halinchea disamni Gõyantuch nhoi punn ak’khea desant xikxonna vixim bhasabhas zaloli ami polletanv. Bihar-ant 27 bhurgim modlea vellachem jevonn khavn melim haka lagon hi bhasabhas odik nettan cholta. Ami Gõychench udharonn gheum-ia. Hea disamni xikxonn montri zo Gõycho mukhel montri asa to vochot thoim xikpi bhurgeanchea avoy-bapayanchi boska ghevn tanche lagim bhasabhas korta ani tanche vichar aikon gheta. Hi khorench ek bori pod’dot zavn asa zache vorvim xikxonnik mollar kaim bore nirnnoy yeunk xokta. Halinch sorkaran iskolancho vell 30 minttam vaddoilo ani taka lagon zaitea iskolanchea xikopveamni ani avoy-bapayamni hea nirnnoyak virodh dakhoilo. Bhasabhas korpachi pod’dot vaprun amchea xikxonn montrean ho vell vaddoilolo zalear khup faideachem zatolem aslem. Heo jeo boska hea disamni hanga thoim zata ani tantun zanv xikxonn montreachim vo avoy-bapayanchim vo xikpeanchim motam aikunk mellta tantun oso ek sur ailolo dista ki amcheo xikovpi (teachers) aplem kortovea favo te porim korina mhunn. Zaite pavtt oxem aikonk yeta ki zoritor konnacho bhurgo vor bhurgem ezamin ‘fail’ zalem zalear tacho dox tticherik divop. Tticheri promannikponnim aplem karya korina oso sur zaitea zannanchea ulovpantlean dista. Ho vichar chukicho asa, kiteak amcheo xikovpi, kaim opvad (exceptions) soddle zalear vhodda promannan aplem kortovea pallta mhunnpak koslich horkot na. Iskolamni xikovpeanchem kortovea kitem? Prot’tek vorgak ek varsik karyokram (syllabus) asta. Hea karyokrama pormonnem bhurgeank xikxonn diun tankam te-te porikxek toyar korpachi xikxokanchi zababdari zavn asa. Porikxek toyar korta mhunnchem fokt porikxe khatir xikovop punn tea xikxonnantlean bhurgeachi sorvoi vattamni vadd (all round growth) zata vo na, hachoi husko xikovpeak asop khup mhotvachem asa. Tticher xikpeachi ‘all round growth’ motin dhorun aplea xikxonnachi dixa tharaitoli zalear atam amchea iskolamni disak fokt 5 voram xikxonn dita to vell matui pavona. Chodda vellachi goroz asa ani tea khatir h dis mhunttlear 7 tim 7.30 voram xikpi, bhurge ani xikovpi xallent asop taktichi goroz asa. Punn hi goroz purnn korunk xokeo na, kiteak amchea sogllea iskolamni soglleo gorjecheo vostu zoxe porim khellonk moidanam, khellpacheo vostu, bori proyogxalla (laboratory), cheddvank ani cheddeank veglleo veglleo visov kuddi (rest
rooms), bore sonddas (toilets) adi nam ani heo gorjecheo vostu nam zalear ak’kho dis iskol korop mhunnchem xikpeank ani xikovpeank trasant ghalop. Oxem asa zalear zo vell disachea disa iskolamni mellta to koxe porim probhavitponnim (effectively) xikpeanchea faideacho korop hacher bhasabhas keloli zalear khup borem zatolem aslem. Amchea iskolamni odik korun mullavea xallamni kaim ghoddnneo ghoddta ani tea ghoddnneank lagon bhurgeanchea xikxonnachi durdoxea zata hacher kitlea zannamni aplem mon lailam kai? Poile suvater iskolamni favo titleo tticheri nam zalear bhurgeanchem xikxonn koxem fuddem vetolem? Dusre suvater xikxonn khatem xikovpi vellar nomiarna. Kaim suvatancher nomiarloleo tticheri apleak pois poddta mhunn rajki probhav (political influence) haddun apunn kheddea ganvant vochpachem vattaita. Haka lagon bhurgeanchem xikxonn ibaddta. Tisre suvater pustokam ani her gorjecheo vostu jeo xikpi bhurgeank xikxonnik vorsache survatek mellpak zai teo mellona. Bhurge xikxonnan koxe tanch martole? Chovte suvater sorkarachim anik zaitim kamam asta zoxe porim ‘census’ toyar korop, ‘electoral rolls’ toyar korop, ‘mid-day meals’ hacher lokx ghalop, adi, jea vavrak xikovpeancho kosloch sombond na. Punn amchea durdoivan ‘census’ toyar korpak, ‘electoral rolls’ toyar korpak, adi xallechea xikovpeank dhaddta ani haka lagon heo tticheri kitle disuch iskolant pavona. Hea ghoddtolea ghoddnneancher, zaka amcho sorkar zababdar asa, niyall kelear oxem dista ki sombondit odhikareank xikxonnachem poddonkuch na xem, na zalear bhurgeanchem xikxonn konxak marun xikovpeank hea dusrea vavra khatir te kednach dhaddche nasle. Hea khatir xikxonn khateak ani xikxonn montreak ek suchnnam. Heo voir sanglea teo chear vaitt ghoddnneo ghoddonk dinaka. Bhurgeank vellar pustokam ani vellar xikovpi mell’le zalear ani xikxonn soddun dusrea sorkari vavrak tticherink dhaddpachem bond kelem zalear jerul xikxonnik mollar ek novem kirnn udetolem. Ani zo poriant Gõyant ak’kho dis iskolam zanvchimna to poriant he sade upay vevharant ghatle zalear xikxonnik dorzo jerul voir sortolo. Tea khatir koslea-i karonnank lagon tticherink dox diunche bodlek amchea hatan asa te upay ghetle zalear xikxonnachea porzollit fuddarak boreak poddtolem.
6
PrATAP nAiK, s.J.
Sod korpi ani vijnean Jednam amchim mhalgoddim ganv ani ganvantlo aplo vavr soddun xarant ravunk laglim ani nokri korunk laglim tanchem jivit bodol'lem. Tankam lagun amchem-i jivit bodol'lem ani somudayik jivit vochun, mhojem jivit, mhojem kuttumb hem oxir chintop boll zalem. Haka lagun svarth amchea jivitant bhitor rigla. Hea sonvsarant ami ekeklim jiyeunk sokonanv. Dor khinnak amkam her mon'xancho sangat, adar ani sohokar gorjecho. Khorem sangchem zalear mon'xam modem somudayant jiyetanam ami monis zatanv. Amche thoim mon'xaponn kirlata ani tem vaddta. Xem'bor vorsam adim amchim mhalgoddim ganvamni ravtalim. Ganvamni ravun xetachim ani her kamam kortanam ekamekacho adar ani sohokar tankam zai
poddtalo. Ganvant zavpi festam porbank, kazarank ani lognank, zolmak, mornnak ani her khoinchea-i suvalleak ganvche vo vaddeache lok ekttaim yetale. Ekamekak adar ditale. Sohokari ani ekvottache somudayik pod'dotin jivit choltalem. Dor ek monis somudayacho ghottok aslo. Tachem apleponn somudaya thaun melltalem. Xikop ani poixe unne asle tor-ui mog, ekvott ani ekamekacho husko boll aslo. Somudayache nem' moddloleank kheast zatali. Dha zonnamni dilolo nirnnoy manun gheuncho poddtalo. Hea somajik jivitant kaim unnav asle, punn thiray ani rakhonn chodd asli. Jednam amchim mhalgoddim ganv ani ganvantlo aplo vavr soddun xarant ravunk laglim ani nokri korunk laglim tanchem jivit bodol'lem. Tankam lagun amchem-i jivit bodol'lem ani somudayik jivit vochun, mhojem jivit, mhojem kuttumb hem oxir chintop boll zalem. Haka lagun svarth amchea jivitant bhitor rigla. Hanv mhaka, tum tuka, Dev mat soglleank hem chintop ailam. Herancho husko, kallji, ekameka khatir vell diuncho, heranchem borem chintchem, ulounchem, borem korchem, ekameka thoim somjikay dakounchi, amche prosn amcheach
somudaya bhitor mittoun gheunche hem sorv unnem zaunk laglam. Hacho porinnam' amchea jivitacher zaunk lagla. Xezariam lagim som'bon'd unno zala. Divop ghevop unnem zalolean mhaka heranchi goroz nam. Poixe dilear sogllem mellta. Heranchea adara vinnem ami dis sarunk soktanv hea chukichea chintpant ami jiyeunk lagleanv. Dor eka mollar sort vaddlea. Dusreank pattim ghalun, kitem-i korun, koxem-i korun hanvem voir sorunk zai, zoit zoddunk zai, hem kortanam dusreanchem luksann zalear soit upkarta vo khoinchi-i vankddi vatt apnnailear zata hea ghatmari zallant ami sampoddleanv. Sogllim hench kortat, ami kelear kitem chukta oslem vankddem chintop ani ulovp amkam atam sodanchem zalam. Borem kitem, vait kitem, sarkem khoinchem, chukichem khoinchem hachi zanniv az amkam adle bhaxen urunk nam. Heam soglleancho vaitt porinnam' zaun ami az amchea somazant eksurim zaunk lagleanv. Az amche lagim xikop, poixe, suvidha ani her sogllem asun soit mon'xaponn unnem zaunk laglam. Amchem jivit oddechem zaunk laglam. Ami rupddim ghalun jiyetanv. Hea ghatmari zallantlean ami amchich suttka korun gheunchi goroz asa.
Hea sonvsarant ami kiteak asanv? Amchea jivitacho ud'dex kitem? Oslea gom'bhir prosnancher vichar korunk ami vell divop gorjecho. Ami fokot amchech khatir hea sonvsarant nanv. Ami heram khatirui jeyeunk asa. Hem amchem misanv somzun ghetlear ani manun ghetlear jivita kodden polleunchi amchi nodor ani jivit jogpachi rit bodolta. Dolleank disonam tea Deva pasot kitem-i korunk ami toyar asanv. Dev amche bhitoruch asa, amche bhonvari to asa hem sot visrun, taka sodunk ami sonvsarbhor bhonvtanv. Devak ghoram bandunk ami kottiamni duddu moddunk toyar asanv. Punn dolleank distat team amcheam dublleam bhavam bhoinnink adar diunk, tanchem jivit sukhi korunk ami patti sortanv. Devak amchim fulam, follam, dan, mennvati, uzvati, upas, yatra, zatra, angvonno, bhetto hanchi gorozuch nam. Devachi murti bhangaran vo rupean nettounk ami poilim. Jem kitem ami dublleam khatir kortanv tem Devak pavta hem manunk ami toyar asanv? Jivont Devak ami fatramni bandloleam bandpamni sodunk vetanv. Mon'xachi seva hich Devachi khori bhokti hem ami visortanv. Devachi bhokti ani mon'xachi priti hio donui gozali ekach nannea-
chio don kuxi. Zaka mon'xancho mog, husko nam tannem apunn Devachi bhokti korta mhonn sanglear tem fottingponn nhoi zalear ani kitem asum yeta? Vidhi korop ani tantunch ghuspun urop hoch amcho dhorm zala. Dhormacho khoro orth amkam somzunk nam. Amkam vidhavanche suskar, onathanche vilap, bailanche hal hoval, niraxritanchem roddnnem ani dukh, dubllea lokanchem magnnem ani bhuk, vexeanchi jinni ani tanchi durdoxa, bekar asloleanchi niraxa, vaitt sovoyank bolli poddloleanchi kotha ani bhurgeam kamgaranchi vyotha lagta vhoi? Hem zor amkam lagonam tor ami Devachim bhoktam koxim mhonnum yeta? Dusreank adar korunk mhoje lagim duddu nant zatit. Dusreank godd diunk duddu lagtat, punn godd utram ulounk poixeanchi goroz asa? Amcho vell heram khatir diunk, tankam bori vatt dakounk, dusreanchea dukhant vantto gheunk, umed ani dhir vaddovpi utram ulounk, dukhestank bhuzvonn diunk, piddestank bhett diunk, hanso diunk, dusreanchem borem chintunk, ulounk ani borem korunk duddvanchi goroz nam. Heram khatir lhan gozalimni ami zaitem borem korunk zata. Hantlean amchem jivit folladik ani orthabhorit zata.
Konknnichim Fokannam Thambouchim
MArcos GonsAlVes
Mhalgoddo lekhok Vidheapittant xikpi bhurgeamni uktailoli hi khont mhollearuch Konknni pondditancher ani bud’vontancher fuloilolem ek thapott mhollear otitay zanvchi na. Karonn Konknni vixoy gheun MA korpi vidhearteam mukhar uprasloli hi poristhiti mhollearuch Konknniche vevosthechem opes (failure) asa 'Konknni xikxonnachim fokannam thambouchim' ani 'Amche xikxonn montri hatunt lokx ghaltit?' hea mhatallea khala don chitti vachpak mell'lleo. 'Sunaparant' hea Konknni disalleacher teo uzvaddak aileat. Poili chitt 24 Jun hea disa Gõy Vidheapittant Konknni vibhagant ‘M.A.’ xikpi vidhearteamni zalear dusri chitt 11 Julayhea disa Dr. Madhavi Sardesai hinnem boroilea. Donui chittim bhitor mud’de zori veglle asle tor-i hetu, Konknni xikpi bhurgeam sombhondit asa. Khas korun Gõy vidheapittantlean Konknni vixoy gheun ‘M.A’ korpeamcho husko korpi asa. Khorem mhollear ho mud’do Konknnichea budhvontank ek avhan asa. Je Konknniche budhvont uloupantborovpant chodd ani kortubant komi asat tanchea mostokar ho mud’do ek thapott mhollear oti-
tay zanvchi na. Kitea khatir thapott kai? Poile chittint kaim vidhearti aplea ixttamchi dukh’khdinni gozal sangtat; “halinch amchea kaim ixttimni Konknni ani Hindi vixoy gheun ‘BEd’ korpa khatir ek kolejint orz kelolo. Tanche khatir porves porikxa (tonddi ani lekhi) asli. Ti puray Inglez bhaxentleanuch ghetloli. Hea vidhearteank Inglezicher favo titlem porbhutv naslolean tanchi proves-porikxa bori gelina ani tim nirxeun portim ailim. Amkam kaim yena hi bhavnam gheun” oso udgar te chittint uktaila. Punn magir chitt borovpi vidhearti aplem mot manddtana mhonnttat; “…khorem mhollear Konknni vixoy xikounk sodpi vidhearteanchi porikxa Konknnitleanuch gheunk zai ani Konknni Gõychi rajbhas zalolean toxi ti gheunk konnakuch oddchonn asunk favona. Punn Gõyant sogllem urfattem”. “… amchi ek ixttin ‘lecture’ pod’doticher Konknni xikoupak eke kolejint ‘interview’ diunk gelolem tedna eka zannakaran vicharlolem, ‘Konknnint integers mhollear kitem?’ hachi zap diunk yeunk nasli tedna tacho thomnno: mhonnttokuch MA-k tumi kitem xiktat tor?” Vidheapittant xikpi bhurgeamni uktailoli hi khont mhollearuch Konknni pondditancher ani bud’vontancher fuloilolem ek thapott mhollear otitay zanvchi na. Karonn Konknni vixoy gheun MA korpi vidhearteam mukhar uprasloli hi poristhiti mhollearuch Konknniche vevosthechem opes (failure) asa. Hi voili khont bhogpi bhurgeancho ankddo atam mhonnosor xekddeancher pavla astolo. Unchlem xikxonn gheupa khatir vo nokre khatir osle dolldire porishtitk tondd dilole ani niraxiponn bhogun ailole kitlexech vidhearti ami polloileat. Punn konnakuch, hea vixoyacher lokx ghalchem oxem disona. Sorkar tor allxich. Punn sorkarache nodre mukhar hi gozal haddpachem
kam jea Konknnichea pondditamni korunk zai aslem tem zaunk na, hachi, hi ek govay asa. Sorkaracher cheponn haddun hi poristhiti zagear ghalpachem karya zalam zalear atam meren amche vidhearti hem dollidrponn kiteak bhogtat? Hea proxnachi zap divop, Konknni ponddittanchem kortovea asa. Sorkaracher cheponn haddun sabar prokar chalik lavpachem dhaddos he poilim Konknnivaleamni kelam, dekhun hemvui kam Konknni ponddittanchench! Konknni xiklolo bhurgo Konknnichech nokre khatir mulakhat divpak veta tedna taka zor Inglezintlean zapo diuncheo poddttat zalear ami ‘Mullaveafullavea panvddear meren Konknnintlean xikxonn zaupak zai mhonn khorxetat kiteak?’ ‘Final product’ akar gheupache suvater Konknnintlean MA kelolea bhurgeak Konknnicheach vixoyacho xikxok zaunk Inglezintlean mulakhat diupachi palli yeta zalear Konknnicho orth urla khoim? Him Konknnichim fokannam nhoim zalear anik kitem? Ho proxn manddla mhunn mullavem xikxonn Inglezintlean zauchem hea daveak hanv somorthon kortam oxem matui na. Punn dollidr vagnnuk bhogpi vidhearteanchem kitem? Hoch husko! Mhotvachem kam khoinchem hem somzun ghevop gorjechem. Dusre chittint Dr. Madhavi bay Sardesai heach mud’deacho anik ek fantto manddtta. Konknnint MA ani BEd kelolem eke madheomik xallent Konknni vixoya khatir aslolea zagea khatir orz kelolo. Mulakhat diupak gelem tedna khoim taka sanglem, Konknni ani bugoldonui vixoy xikoupi xikxok zai. Hea khatir mulakhot diunk gelolem tornnattem nirxennim gheun porot ailem. “Aiz Konknni vixoy gheun BA, MA zalolim xekddeamni bhurgim asat. Nokre khatir tim orzancher orz korit astat. Mulakhati di di ditat. Nimannem
sogllem ‘luck’ oxem umediche pirayevoilea hea bhurgeanchea tonddantlean aikotat tedna nikttem dukh’dkhuch zaina, ragui yeta…”. “…BA/MA (Konknni) ‘degree’ aslolim itlim bhurgim bazarant astana Konknni khatir aslole zage Konknnicho gondh’ nasloleank koxe mellttat. Haka karasthan nhoi zalear kitem mhunnop?”, osoi proxn Madhavi bay aple chittint manddtta”. “….hakach lagun Konknnichi ‘degree’ aiz nokrechea markettant ‘redundant’ zalea”, oxi-i khont ti uktaita. Khorim ubont poddleant tim promannikponnan Konknnichem xikxonn ghetlolim bhurgim oxem-i vidhan Madhavi bay korta. Madhavi bayecho ho husko ani tiddok! Punn ami hacho orth kitem gheupacho? Ho soglleant vhoddlo proxn. Konknni Konknni mhunn xeboyeo ghatleo ani bhaxonnam kelim mhunn hi voili poristhiti sudartoloi vhoi? Konknnicho bavtto gheun apli jinn fuloupacho haves ballgupi bhurgeam mukhar itli dollidr poristhiti nirmann zaloli asa zalear magir Konknnitlean BA/MA korun koslo faido? Konknni xikxokachi Konknni vixoya khatirchi mulakhat porian Konknnintlean zaina, Konknni vixoyantlo bhurgo BEd korunk orz kortat tedna-i taka Inglezintlean mulakhat diunchi poddtta zalear hache poros vhoddlem durdoiv aschem nam. Konknnichea fuddara mukhar upraslole he mhotvache proxn soddoupak Konknnichea svota bud’vont manpeamni yotn korche. Ani magiruch xepotam sangpak mukhar sorchem. Karonn bhurgeancho fuddar pidd’ddear korpacho konnakuch odhikar na. Teo donui chitt boroitoleank mhojem somorthon! Karonn sodhea Gõyant Konknni xikxonnachim khorea orthan fokannach chol’leant. Hantun xikxonn montrea poros Konknnichea pondditamni lokx ghalpachi chodd goroz asa.
konnem-i zalear fuddem soron tea cheddvak vattailem. Proxn utpon’ zata to, oskotay Gõychea sorkarache pulisechi vo surechea maddak damone lavpachi, na zalear konnachich bhirant nastana te Indore-chea bhurge, dis-uzvaddan yedo vhoddlo oprad adarunk tankam kallji khoimchi?
Gõyant kitleo chorio, bolatkar zatat. Tantuntle 95% opradi Gõyam bhaile, tor tankam boll koxem utpon’ zata porki ganvant vochon oprad adharunk tea ganvcho konnui bhedi nastana? Kitle oprad suttave korunk Gõychea pulisek yes mell’la? Moddkeacho tor pulisek afto
mellta ani dusrea-i opradancho pulisek 50/50 ghans mell’ta mhunn zaite uloita. Oxem asa zalear ‘Panchanama/complains’ borovpak pulis toyaruch asat. ‘Dorlo zalear chor, na zalear… todd’ mhunnta tosli got hi. Joe Meny, Sarzora, Gõy
LOKMOT Ghorche bhedi bhaile chor? Gelea mhoineant Bannavle ganvant Indore-chea (MP) att turistamni Gõykar bhurgea cheddvak agva (kidnap) kelem. Devak argam, tea cheddvacho vell boro aslo, Dev taka pavlo,
dsad
Printed and published by Vinayak Pai Bir for and on behalf of Herald Publications Pvt Ltd. Printed at Herald Publications Pvt Ltd, Plot No: L-135, Phase II, Verna Industrial Estate, Verna, Salcete, Goa. Published at PO Box 160, Rua Sao Tome, Panjim, Goa - 403001.
Editor-in-chief: Mr R F Fernandes. Editor: Tomazinho Cardozo (Responsible under PRB Act) Regd Office: St Tome Road, Panjim, Goa. Tel: 2224460; RNI No: (Registration Under Process)
HOW TO CONTACT US: For press notes, general queries amchoavaz@herald-goa.com. For Letters to the Editor lokmot@herald-goa.comFor articles/features sompadpi@herald-goa.com
Disclaimer: Except for the editorial above, articles and letters in Amcho Avaz represent the views of the concerned authors, and do not necessarily reflect the views of the Amcho Avaz editor, publisher, and/or owners. Disclaimer: The advertisements published in Amcho Avaz are based on information furnished by the advertiser. Amcho Avaz does not authenticate the printed information in the advertisement. The advertiser will bear all the consequences of issues arising out of the advertisements if any, and not Amcho Avaz.
Amcho Awaz July 27_Layout 1 7/26/2013 8:24 PM Page 7
Ponnje<Sonvar, 27 Julay, 2013<
Des Pordes
Amcho Avaz
Bharatan bekari vaddta
CAMPALAR
2009-12 meren, bekari 8%-an vaddlolean 90 lak graminn ostorencher porinnam: NSSO New Delhi: 2009-10 ani 2011-12-chea mozgotim, Bharatan kam korpi lokancho ankddo kaim promannan denvlo, ani bekar mon’xancho ankddo vaddlo. Oxem, sorkaran eka ‘report’-achea udexim ukttapem kelam. Kamdarancho ankddo 2009-10-an 36.5% aslo, to 2011-12-an 35.4%-ar pavlolo. Zalear, bekari 2.5% asloli ti vaddon 2.7% zaloli. ‘National Sample Survey Organisation (NSSO)’-n hi mahiti kaddloli. Hea ‘survey’-chea khala, Julay 2011 ani Jun 2012 mozgotim ek lakhachea von odhik ghorantlean mahiti gheunk ailoli. 2009 ani 2012 mozgotim kam’ korpi dadleanchea ankddean chodd bodol naslo, punn kam’ korpi ostoreanco ankddo 18%-ak thavn denvon 16% zalo. Hi ‘percentage’ lhan asot, punn khorea ankddean hancho bodol korit zalear, rozgara vixim soglle vaitt prosong ukttape zata. Gelea don vorsanchea kallan,
graminn vattharantleo sumar 90 lakh ostoreo berozgar zaunk pavleo. H a c h o samkoch vaitt porinnam zaupacho, punn xari vattharan kamdaranchea ankddean 35 lak ostoreo vaddleot. Graminn toxench xari vattharan dadle kam’ korunk bhitor sorle, ani tankam g r a m i n n vatthara poros xaramni ani nogramni vhodda
Britain: Somara disa Prince William-ache potinn, Kate Middleton-an eka cheddeak zolm dilo, ani hea zolmachea vangdda puray Britain-an khuxalkayechem vatavoronn zalam. Duchess of Cambridge-an thoimchea vella pormonnem, 4.24 p.m.-ak eka cheddeak zolm dilo, mhunn Kensington Palace-in somorthon kelem. Taka George Alexander Louis, oxem nanv dilam mhull Kensington Palace-in ukttailem. Ani taka ‘His Royal Highness Prince George of Cambridge’ mhunn vollkhunk yetolem. Paddlington, Londonantlea St Mary’s Hospital-achea khasgi ‘Lindo wing’-an tacho zolm zalolo. Mongllara disa novim avoi-bapui St Mary’s hospitolantlean Kensington Palace-an gelim. Thoim novea vangddeak yevkar diunk, Prince Harry ani Kate-chi bhoinn Pippa Middleton hajir aslim. Thoim Ranni Elizabeth II-n, aplea ghovachea sangata aplea natvak bhett dili. Rajghoranneantlea zoddiecho ho poilo bhurgo, Prince William Katechea bazun astana zolmolo. Kate-ak
ankddean soeg (opportunities) mell’tale. Kamdaranchea ankddean, xari vattharan dadleancho ankddo 99 million-ak thavn vaddon 108 million zalo ani graminn vattharan 228 million aslo to 231 million-ak pavlo. Vhodd rajyam mozgotim Kerala-n berozgarancho ankddo 10%-achea lagim aslo. Zalear, ho ankddo West Bengal-ak 4.5% ani Assam-ak 4.3% aslo. NSSO-chea hea ‘survey’-n pagarachea vixim-i mahiti diloli asa. Hea pagarachea doramni boroch ontor aslolea karannan lok aplim ghoram soddun xaramni kam’ korun duddu komounk vetat. ‘Casual labourer’-ak graminn vattharan disak 150 rupiya melltale, ani toslench kam’ korunk xaramni disak 180 rupiya melltale. Toxench, graminn vattharan pagar ghetolo monis disak 300 rupiya zoddunk pavtalo, punn xarant aslolo monis sumar 450 rupiya meren zoddttalo.
Porjek begin nit diupacho proitn
Prince William ani Kate Middleton-ak put zolmolo
sokallchem ‘palace’-intlean St Mary’s hospitolan vhelolem. Ani sonvsarbhorchea prosar madheomantle lok, hea zolmachi vatt polloit St Mary’s Hospital-chea bhailean ravlole. Bejarlolea potrkaramni hea tanchea vatt pollovpachea prokriyek “the Great Kate Wait” oxem nanv dilolem. Abril 2011-an Westminster Abbey-n Duke ani Duchess of Cambridge logn zalolim, ani tanchem logn sonvsarbhorchea dorxkamni pollelolem. Ho rajghorannentlo novo vangddi, Queen Elizabeth II, hicho tisro ‘great grandchild’ punn poilo ‘great grandson’ zaun asa. Toxench, aplea natvachea yennear, Prince Charles ani Camilla-n khuxalkay porgottaili.
Novi Dil’li: Nitivevosthen vokil mhunn panvl ghatlea uprant, 40 vorsamni Justice P Sathasivam-an 40vo ‘Chief Justice of India’ mhunn soput ghetlo. Ani atam taka, nitisobhe mukhar addkhollon urloleo kexi unneo korpacho, ani unchle nitisobhemni asloleo riteo suvato bhorpacho vavr chalu korcho poddtolo. Rashtrapati Bhavan-chea Darbar Hall-an, Raxttrpoti Pranab Mukherjee-n Justice Sathasivam-acho soput ghetlo. Soput gheupache kariavollin up-raxttrpoti Hamid Ansari, prodhan montri Manmohan Singh, Congress mukheli Sonia Gandhi ani BJP fuddari LK Advani, Sushma Swaraj ani Arun Jaitley hajir asle. Justice P Sathasivam, hem pod gheunchea adim Justice Altamas Kabir ‘Chief Justice of India’ mhunn aslo. Bharatachea nitivevosthechea mukheleachem mull karya mhunnlear, addkhollon urloleo 3 kotti kexi soddovop. Hea karya khatir, anink nitisobheo
ubeo kounk ani nitidarank nemunk taka Sorv Unchle nitisobhechea nitidaram lagim, unchle nitisobhechea ‘chief justices’-am lagim, mukhel montream ani kendr sorkara lagim bhasabhas korchi poddtoli. Nitivevosthecheo addkhollon urloleo kexi beginuch soddounk, tharavik vella bhitor tancher nirnnoy gheupa vixim suchoun teo kexi nitisobhenk nemun diupachi tachi yevzonn asa. Unchle nitisobhemni zaitea kallak saun nitidarancheo suvato rikameo aslolean, ostorenk ani magas zatinchea lokank
unchle nitivevosthen favoxem protinidhiponn diupachea kolponek vevharan ghalunk novea ‘CJI’-k sond melltoli, ani tachea mhunn’nnea pormonnem tankam ‘merit criteria’ asop gorjechem asa. Abril 27, 1949-an zolmol’lea Justice Sathasivamak Madras-an Julay 1973n vokil mhunn nemlolo. Janer 1996-an Madras High Court-cho nitidar mhunn tachi nemnnunk zaloli ani Agost 2007-an to Supreme Court-cho nitidar zaunk pavlo. 2014 vorsa Abrilche 26ver to ‘Chief Justice of India’ podavelo to nivrut zatolo.
Chhattisgarh, Jharkhand… gorib chodd China-achem dhondekar ani kolakarank amontronn Odisha, Bihar-an goribancho promann denvla Kolkata: Beijing-an novench bandun yevpi ‘Dongba International Trade Centre’-ache vanttekar zaunk, eka 16vangddeanchea ‘Chinese’ protinidhi-monddolan (delegation) Bharatachea dhondekarank ani kolakarank amontronn dilam. “Amkam, Bharat Asientlo sogllean chodd mhotvacho des punn China-chea lokank Bharata vixim thoddich mahiti asa. Hakach lagon, ami dhondekarank ani kolakarank amontronn diunk hanga aileat,” oxem China-che protinidhi-monddolachea fuddari, You Wei hannem sanglem. Hem ‘trade centre’ ghoddun haddunk, Yunnan Cultural Industry Investment Holding hannim Centre for Promotion of IndiaChina Cooperation (CPICC)achea borabor ‘memorandum of understanding’ (MoU)-acher sohi kelea. Udeog ani sonskrutechea xetramni Bharatiya protinidhiponna khala tatun ek ‘mini India’ astolem, oxem hea monddolachea eka vangddean sanglem. 2012 vorsa, Bharat ani China modem USD 66 billion-acho
vepar zalolo, zo 2011 vorsachea USD 74 billiona c h e a vepara von unno aslo. 2015 meren tanchea mozgotimcho vepar USD 100 billion korpachi mokh tannim dovorlea. “Borea somporkachea borabor survat korun, amchea modlo sombondh vaddoupachem amchem lokx asa,” oxem Wei-n sanglem. China-chea komponim borabor Bharatachem bhagidarponn (partnership) vaddonk zai, oxem CPICC odheokx Mahesh Saharia-n sanglem. “Hea ‘trade centre’-achea bhagidarponna vorvim amkam guntovnnuk (investment), sonskruti, poryatton, xikxonn, adi sarkea veg-vegllea patllencher China borabor sompork korunk melltolem,” oxem tannen fuddem sanglem. Bharatachea vangdda, hea ‘trade centre’-a khatir Cambodia, Laos, Thailand, Singapore ani Dubai sarkea zageam lagim bhagidarponn korpachi Chinachi opekxa asa.
hand, Manipur, Arunachal Pradesh ani Bihar sarkea raj’jeamni hea gorib lokanchea ankddeache promann azunui unch asat. Zalear Gõy, Kerala, Himachal Pradesh, Punjab ani Puducherry sarkea prantamni goribsannen jiyetolea lokanchea promannan borea promannan unnav disonk ailea.
Ak’khe loksonkhentlea BPL lokanchi tok’kevari (%) Raj’jea
Novi Dil’li: 2004-05 ani 2011-12 mozgotimchea kallan Odisha ani Bihar-chea raj’jeamni, goribanche sogllea von chodd promannan denvlea tem diti poddta. Punn, hea raj’jeantlea goribancho ankddo raxttrachea ‘average’-i von azunui unch asa. He ankdde ‘Tendulkar methodology’-chea pormonnem fuddem manddleat, ji ‘Planning Commission’-an gelea vorsa bhairailoli. Odisha-n ‘below the poverty line’-ichea (BPL) khala aslolea lokancho ankddo 2004-05 vorsa 57.2% aslo to 2011-12 vorsan 32.6% zalolo, oxem
kaim dis adim jahir kelolea mahiti pormonnem ukttapem zalam. Zalear Bihar-an, ho ankddo 2004-05 vorsa 54.4% aslo to 2011-12 vorsa 33.7%ar pavla. Akh’kea Bharatache ankdde pollelear, Bharatan 21.9% mhunnlear sumar 270 million lok ‘BPL’-ichea khala jiyetat. Tacho orth oso ki, dor panch mon’xam fattlean Bharatantlo eklo monis goribsannen jiyeta ho. Hea ankddevari pormonnem Bharatan goribsannen jiyetolea lokanche promann denvleat te disonk yeta asot, punn Chhatitisgarh, Jhark-
2004-05 2011-12
Khala aslolim 5 raj’jeam Chhattisgarh 49.4 39.93 Jharkhand 45.3 36.96 Manipur 37.9 36.89 Arunachal 31.4 34.67 Pradesh Bihar 54.4 33.74 Vhoir aslolim 5 raj’jeam Goa 24.9 5.09 Kerala 19.6 7.05 Himachal 22.9 8.06 Pradesh Punjab 20.9 8.26 Puducherry 14.2 9.69
772.66 kotti rupia, gele tori khoim? Novi Dil’li: Modlea vellachea jevnnachea yevzonni vixim bariksannen chovkoxi korit zalear tache vixim sot ukttapem zata. Jem – jem kitem lokank disonk yeta tachea von paxtt asa. Yevzonnichea khala 2004-05 ani 2010-11 mozgotim 2692.05 kotti rupianche ‘Abstract Contingent (AC) bill’-am kaddlolim, oxem 31 Mars 2012-ar kobar zaupi arthik vorsachea ‘audit report’-achea pormonnem dilolem asa. Ani Abril 2012 meren fokt 1919.39 kotti rupia khorchachea sombondhan ‘Detailed Contingent (DC) bill’-am
dakholl kelolim. Zatun 462.78 kotti rupiancho ‘refund’-ui samil asa, zo zaitim vorsam
‘bank accounts’-amni tosoch uron raj’jean Kendrak portun dila.
7
772.66 kotti rupianchim ‘DC bill’-am, mhunnlear khorch koso kela tem dakhoitat tim ‘bill’-am, 31 Mars 2012 meren dakholl korpachim urlolim. Ani heach karann, hi nidhi khorich modlea vellachea jevnnachea yevzonner vaprunk ailoli, hache vixim sorkara lagim koslich mahiti na. Dekhik, sorkaran 126,08 kotti rupia nidhi ghetlea uprant, fokt 85.33 kotti rupia khorchachea rupan dakhoilea. Ani bakichi nidhi, mhunnlear 40.75 kotti rupia khoimsor vapurleat, tache vixim kainch spoxtt na. Hea sarkeo aninkui gozali fud-
dem yeyit asat. Raj’jeant bholayke sombondit suvidhemni sudharonnam haddpache prokriyen Bihar sorkarachi vruti bori na. Mevlolea mahiti pormonnem, 2012-13 arthik vorsachea xevottak meren raj’jeachea bholayki khatea lagim unnech 921 kotti rupia asle, ani bholayke sombondhit kendr bandunk ani sudharonnam haddunk tatuntle fokt 39.59 kotti rupia khorch zaleat, oxem kollon ailam. Vaprunk naslole 881 kotti rupia, tannim ‘float’ kelolea vegvegllea ‘agencies’ ani komponimni ap-aplea bollsan uddoile.
Gõy ani TB pidda… Monis bhailean polleunk kitloi mozbut dislo, torui kuddi bhitorleanui to titloch ghottmutt astolo mhonnpachi khatri konnacheanuch dinv nezo. Kuddicho akar motto asum vo barik, punn mon’xachi kudd bhitorlean kitli nirogi (healthy) asom yeta, hem tea-tea mon’xache bhaile kuddicho akar vo suroStanley Vaz pay polleun parkhupak stanley@herald-goa.com khupuch kotthin. Ami dispottim cholta-bhonvtana ani somazant vaurtana amcho khupuch mon’xam kodde sompork ani sombhond yeta. Punn amkam bhettlolo prot’tek monis zo bhailean thavn jitlo mozbut ani nirogi dista, to koslech piddent koxttovna mhonnpacho somzut ami dovrunk favo na. Kosle na kosle, lhan vo vhodd rupache piddent aiz prot’tek monis niraxi zalolo asa, mhonnpachem halinch ‘International Health Organisation’ hannim aplea avhalantlean porgott kelam. Bharat-ant jiyetolea 60% odhik lokak heo vo teo pidda asat. Bharat-ant vostole goribsannik lagon ani nennarponnank ani achar-vicharank lagon choddan chodd lok dotoram kodde vochon apnnank aslolea piddencher ilaz ghena mhonnpachem halinch ugddapem zalam. Tech porim, halinchea vorsamni vochot tea raj’jeamni khasgi hospitalancho ankddo khupuch vaddpak lagla. Ani taka lagon, zanv astig vo duddvanchi yenneavoll unnem aslolo lok poryan hea khasgi hospitalamni vo khasgi rupan vevsay korpi dotoram kodde vochon ilaz ghetat, oxem-i nodrek ailam. Sorkari hospitalamni kosle pidde khatir kitlo lok ailolo hachi ankddevari nond keloli urta. Punn khasgi dotor vo hospitalam tanche kodde ilaz ghevpak yeupi piddestanchi ankddevari (statistics) nond korun dovornant. Ani taka lagon, jedna sorkar koslei pidde vixim odhikrut mahiti jahir korta, tedna te-te pidden giraslolea piddestancho ankddo sarkho asta, hem sot mandpak khupuch kotthin zavn asa. Taka lagon sorkaran khasgi hospitalank thoim yeupi piddestanchi soglli mahiti ghalun ankddevari sorkarak phattoun divop soktichem korpak zai. Tednach sorkar jedna-kedna desant zalole koslei pidde vixim mahiti dita, tedna te-te pidden kitle monis giraslole asat, tea vixinchem khorem chitr lokam samkar ugddapem zatolem. Torui punn fattlea disamni Gõychea sorkari bholaike khatean, TB piddestam vixim khasgi hospitalank ani dotorank soktichem kelam, ho ek khupuch mhotvacho nirnnoy zavn asa. Hea udexim Gõyant atam hea fuddarak he TB pidde vixim khori ankddevari lokam meren pavtoli. Amcho somoz oso asa ki, TB pidda hi Gõyant thavn samkich nopoit zalea. Punn hi gozal khori nhoi. Hea vixoyacher hanvem halinch Gõychea bholaike khateantlea ek namnechea ani unchlea dotora kodde bhasabhas keli. Ani tantuntlean mhojea samkar khupuch gozaleo ugddapeo zaleo. Gõyant aslolea sorkari hospitalam ani bholaike kendramni dor vorsa 2 hozar TB piddest sampoddtat. Punn khoreponnim Gõychea khasgi hospitalamni 30% odhik lok TB piddecho ilaz ghetat, oxem Bholaike khateak ugddapem zalolean, hea fuddarak TB piddest je khasgi hospitalant ilaz ghetat tanchi mahiti sorkarachea mukhel bholaike khateak sokten (compulsory) dinvchi poddtoli, oxem Bholaike Khateacho TB pidda vibhagacho mukheli Dr.Pradip Korgaonkar hannem hea potrkarak sanglem. Hea vixim odhik mahiti ditana Dr. Korgaonkar hannem sanglem, TB aslolea prot’tek piddestachem atam HIV ‘test’ ghetat ani haka ‘cross referal’ oxem inglez utor sombhondit kelam. TB zalolea 5% lokak HIV asta mhonnpachem sorkari bholaike khateak ugddapem zalam. TB piddest vellar vokhdam ghenant oxem khateak spoxtt zalolean, tanche khatir DOTS pod’dot mhonnge tankam ditat tim vokhdam tannim dotora samkarach ghevop. TB piddestan aplim vokhdam vellar ghetlim zalear, tanchi pidda don mhoineam bhitor bori zata, oxem Dr. Pradip Korgaonkar sangta. Gõyant sorkari bholaike kendram, hospitalam ani GMC-int yetat tea TB piddestam modem 80% sthanik ani 20% Gõy bhailea lokacho aspav asta. Kendr sorkaran sthanik Bholaike kendrank lagu kelolea ‘guiding principles’ hachea pormonnem, 15 lakh lok sonkhea aslolea raj’jeamni unneant-unnem 34 hozar TB piddest mellpak zai. Punn itle vhoddle sonkhen TB piddestanchi nondnni zaina. Gelea 7 tem 8 vorsanchea kallant Gõyant dor vorsa 2 hozar meren TB piddest sampoddtat. Toxem zalear, gelea 8-10 vorsam adim dor vorsa kitle TB piddest Gõychea bholaike khateak sampoddtale? Oso hanvem hea dotorak prosn kelo tedna, “Gelea 10 vorsa adim TB piddestam khatir kherit ani khas vevostha sorkari bholaike khatea kodde nasloli. 2004 vorsa thavn TB piddestanchi nondnni gombhirtayen korunk kendriya ‘Ministry for Health’ hannim raj’jeantlea sthanik bholaike khateank formavnni kaddlea, taka lagon atam TB piddestanchi nond koddok ritin zata,” oso hea prosnak zabab divn Dr.Pradip Korgaonkar-an ugddapem kelem. Fufsank (lungs) lagon TB pidda zavpachem promann Gõyant odhik asa. Choddso lok TB zavn boroch kall meren ilaz ghenastana ravta. Taka lagon, uprant hea TB piddestacher ilaz korpak khupuch kotthinayeo uprastat. Sorkarak hi TB pidda desantlean puray toren noxtt korpachi asa, taka lagon je konn TB piddest khasgi dotor ani khasgi hospitalamni he piddecho ilaz ghetat, tanchi mahiti hea khasgi dotoramni Gõychea bholaike khateak sokten dinvchi poddttoli. “Tonddantlean bhair uddoitat te thukiyek (spitting) lagon TB hi pidda chodd posorpak pavta. Desant 1 lakh loka fattlean TB pidda zalole 80 piddest asat. Jea piddestanchi TB koxich kurar zaina tankam ‘Multidrug second treatment’ ditat. Ho ilaz khupuch khor asta, toxench hea ilaza udexim TB piddent gombhir aslolo monis 24 mhoineam bhitor boro zata. Ho ilaz 2011 vorsa thavn Gõychea Bholaike Khateantlean TB piddestak divpak survat kelea ani hea ilaza udexim atam meren Gõy bhor 60 TB piddest bore zaleat,” oxem Dr. Pradip Korgaonkar-an mhaka xevottak spoxtt kelem. Punn mhojea mota pormonnem, fokt TB he ekech piddechi nhoi, khasgi hospitalamni ani khasgi dotoram kodde yeupi soglleach piddenchea piddestanchi nondnni sokten ani odhikrut ritin zavpak zai. Ani tacho topxil vella-vellak sorkara meren pavpak zai. Tednach hea desant kosle pidden kitle monis giraslole asat, tem kollon yetolem, hem suriya uzvadda itlem sot.
Amcho Awaz July 27_Layout 1 7/26/2013 7:46 PM Page 8
Ponnje<Sonvar, 27 Julay, 2013<
Bhurgim Ballam
Amcho Avaz
8
Mhotvachi ghoddnni
Pratiba Patil Bharot desachi poili ostori ‘President’ Bhurgeanchi Kanni
Pratiba Patil 19 Dezembr 1934 hea disa Jalgaon ‘district’ Maharashtra hangasor zolmoli. Ti ek rajki fuddari. 25 Julay 2007 mhunttlear heach satollean tinnem Bharot desachi ‘President’ mhunn soput ghetlo.
Lankddachem Durig Eka ganvant ek bhurgo ravtalo. Tacho bapuy hea bhurgeacho khub mog kortalo. Pãy ani put eka dhakttulea ghorant ravtale. Ghora bhonvtonnim ek lankddachem durig aslem. Hea bhurgeak rokddoch rag yetalo. Rag yetoch ho bhurgo foddmodd kortalo. Aplea putacho sobav bariksannin polloylea uprant tachea bapayn taka khilleamni (nails) bhorloli ek poti dili ani ek tutyo dilo ani aplea putak sanglem “jitle pavtt tuka rag yeta title-i pavtt voch ani tea durgak ek khillo mar.” Poileach disa hea bhurgeak 37 pavttim rag ailo ani bapayn sanglolea pormonnem tannem durgak 37 khille marle. Oxe dis suman ani mhoine soron gele. Taka rag yevpacho komi zait gelo, mhunnchem durgakui khille marpache thodde zait gele. Hem zavpachem karann mhunttlear hea bhurgeak dislem ki khille marunk kottinn punn rag niyontronnan (control) dovrunk sompem mhunnon. Akhrek ek dis oso ailo jea disa bhurgeak ek pavtt porian rag ailo na. Hi khoxechi khobor
Ti Bharot desachi 12vi ‘President’ zali ani 2007 tem 2012 poriant apli zutti choloili. Pratiba Patel Bharot desant poili ostori ‘President’ zavn geli. ‘President’ zanvche poilim tinnem zaiteo zuttyeo choloileat. 2004 vorsant ti Rajasthan rajyachi ‘Governor’ zali. Raxttrapotichem pod 2012 vorsa purnn kelea uprant atam ti rajkaronna vinn aplem jivit sarta.
Hea futtbol khelgoddeank vollkhum-ia
Aichea disa
Zolm dis
Allan Border bhurgean aplea bapayk sangli. Bapuy-ui khoxi zalo ani aplea putak sanglem “tuvem durgak marlole khille disachea disa ekek khillo kadd”. Dis, satolle ani mhoine somple ani bhurgean disachea disa ek-ek korun durgache soglle khille kaddle. Bapayn aplea putachea buzacher hat ghatlo ani apurbayen taka durgaxim vhelo. Ba-
payn putak mhunttlem “mhojea puta tuvem bhes borem kelam, punn durgak poddlolea hea burakank (holes) polle. Hea burakank lagon hem durig adim aslem toxem kednach zanvchemna. He burak tea durgacher urle.” Put chintnamni buddlole oso distana bapayn putak sanglem “puta mhojea jednam tum konnakui ragan kitem-i mhunttai tachi nixeanni
Sokol dileat te sonvsarantle vhoddantle vhodd adlea kallaile futtbol khelgodde. Tanche fottu ami sokol ditanv tanchim nanvam tumi sangat.
urta zoxe porim durgacher burak urle.” “Tuvem ek suri gheun konnakui ghayall korum yeta ani mhoji chuk zali mhunnon xem’bor pavttim porian mafi magli zalear tea ghayachi mav thoimch urta.” Tea khatir sodanch tuzo rag niyontronnan dovrunk xik, kiteak toxem kelear tum konnakuch tujea ragixtt utramni ‘mav’ ghalchona.
(a)
(b)
(c)
(d)
Amchi Sonskrutay
Dekhni Dekhni ho ek Gõycho loknach ani lok-git asa. Tem Konknni bhaxen gaita ani gitachea ani songitachea kumpasar tornneo fulteo sundoreo nachta. Ho nach ostom ani udent songit ani tall hacho sumell zhoddta hantun dubav na. ‘Hanv Saiba Poltoddi Vetam’ hea gitacher am-
cheo Gõycheo sundoreo nachta ani lognnank vellar pavche khatir nod par korunk ani lognnank vochpachi vatt khoimchi ti sangunk vinonti korta.
Allan Robert Border krikett sonvsarant Allan Border mhunn khub famad zalo. Australia Krikett pongddacho to zaito kall ‘captain’ mhunnon aslo. Allan Border hacho zolm aichea disa 27 Julay 1955 hea disa zalo. Krikett khellan to khub porzoll’lo. Tannem 156 ‘test matches’ khell’lea. Tannem 153 ‘test matches’ eka fattlean ek khellon sonvsarant ‘record’ dovorlolo asa. Allan Border-an aplea Krikett jivitan 11174 danv (runs) kaddlea ani sonvsarik ‘record’ kelolo to 2005 vorsa Brian Lara hannem moddla. Tannem 27 ‘centuries’
marlea ani apleachem nanv krikett sonvsarant rakhun dovorlam. Allan Border atam krikett khellantlo ‘retire’ zala. 1993 vorsa tannem apli ‘autobiography’ boroili zachem nanv ‘Beyond Ten Thousand: My Life Story’. 1994 Allan Border haka ‘Queenslander of the year’ ho ‘title’ dilo. 2000 vorsa taka ‘Australian Hall of Fame’ ho bhovman favo kelo. Allan Border krikett mollar aslo tedna tannem krikettintle zaite nove ‘record’ toyar kele je uprant Brian Lara, Steve Waugh, Sachin Tendulkar ani Ricky Ponting hannim moddun nove ‘record’ ghoddle.
Tujea bhitor uzvadd asa Tumi Gautam Buddha- hachi khobor xikleam astolim xallent. Tachem sarkem nanv Siddhartha aslem. To eka raj ghoranneant zolmololo, mhonntoch to ek raj kunvor aslo. Oslea ghoranneant bhurgeank fulam porim voir kaddtat. Tankam dukh kitem hem kolloch na. Tim sukhant ani khuxalkayen aple dis raj mahalant sartat. Ek kaddi pasun tankam ukolchi poddona mhunttlear fott zanvchina. Jednam to raj mahalantlo bhair sorlo, tannem eka duent mon’xak, eka zanttea mon’xak, tosoch eka melolea mon’xachem moddem pollelem. Taka duens, zantteponn ani moron - hachi kolpona matui nasli. Tea khatir taka khup dukh zalem. To aplem raj mahal, apli tornnatti ghorkan ani aplea eka vorsachea putak soddun, pois gelo. Tannem ekloch ravpacho nirnnoy ghetlo karann taka ‘NIRVANA’ (sasnnachi suttka) sonvsarantlea sogllea dukhantlean mellounk zai aslem. ‘NIRVANA’ melloupachi vatt taka sodun kaddunk zai asli. Tannem zaito temp upas ani donddvon keli. Hem kelea uprant taka kollon ailem ki ekuch marog asa aplem dukh unnem korpak ani to mhunttlear mon’xan att vostu sarkheo korunk zai (Eight– fold path of righteousness). Hem kolltokoch taka GauBuddha – hem Irene Cardozo, tam nanv poddlem. Gau-
Candolim, Gõy
tam Buddha mhunttlear ‘Budhvont’ (The Enlightened One). Tannem sot ani ahimsa hanche vorvim jiyeonk xikoilem. Buddha morpache doxer pavlolo. Tacho ek xis tachi khup seva kortalo. Tea xisachem nanv Anand aslem. Buddhak tacho Bhadrak nanvacho anik ek xis mellonk ailo. Taka jednam koll’lem ki apleacho Guruji chodd temp jivo urpacho na ani to tankam sasnnank soddun vochpacho asa mhonn, to dukhaborit zalo ani vhoddlean roddonk laglo. Buddhan tachem roddnnem aikolem
ani Anandak vicharlem konn roddta kai mhonn. Anandan zap diun taka sanglem ki Bhadrak taka (Buddhak) mellonk aila mhonn. Buddhak Bhadrakache churchure disle ani tannem Anandak sanglem ki taka bhitor hadd mhonn. Bhadrak Buddhachea pãyam poddlo ani odhik vhoddlean roddonk laglo. Buddhan vicharlem taka to itlo dukhi zaun kiteak roddta kai mhonn. Bhadrak chodd dukhi aslolea karannant taka sarkem ulounk pasun zainaslem. Tannem Buddhak vichar kelo, “Gurugi tumi gelea uprant amkam uzvadd konn dakhoitolo? Hem chintun mhaka roddonk yeta.” Buddhan mogan aplo hat tachea tokler dovrun taka oso zabab dilo, “Bhadrak, tum zo uzvadd sodhtai, to uzvadd tujea bhitor asa. Tuka to uzvadd khoinch sodhpachi goroz na. Zo lok nennar astat, tech lok ho uzvadd devllamnim, her povitr suvatamcher ani her kodden sodhunk bhonvtat. Punn tankam to mellona ani te niraxi zatat. Urfattench zalear, jea mon’xache vichar, uloup ani kornneo nirmoll ani xudh astat, tankam aple bhitor ho uzvadd mellta.” Buddhan aplem soglem jivit hich xikovnn divpak khorchilolem ani ho zaun aslo tacho nimnno sondex.
Tanchim nanvam tumi boroyat
(a) (b) (c) (d) Zabab: (a) Pele, (b) Maradona, (c) Zidane, (d) Eusebio
Amchea Gõyant zaite loknach, lok-kola ani her dusreo kola asat. Zaite pavtt amche adhunik bhurge –chedde toxim cheddvam ‘bollywood’ ani ‘hollywood’ hanche kole fattlean dhanvonk lagleant. Amchea Gõychea bhurgeamni Gõyche ani Bharotache kolek man diuncho ani ti appnavchi mhunn amchi vinonti.
Tibe (dots) zoddat Hea chitran soglle mellon 44 tibe asat. Ank 1 te ank 44 poriant tumi zhoddat ani koslem chitr toyar zata tem polloyat
Proxn:
Soglle tibe zoddlea uprant koslem chitr toyar zalem? Taka favo toso rong bhorat.
Amcho Awaz July 27_Layout 1 7/26/2013 7:47 PM Page 9
Ponnje<Sonvar, 27 Julay, 2013<
Rajkaronn
9 Amcho Avaz Advani PM zavpak yog’gea: Mamata-n Modi-k tenko diupacho nakarlo
Shatrughan Sinha
mhunttlem “L.K. Advani sarko onnbhovi fuddari asa ani Narendra Modik prodhan montri umedvar mhunn ‘project’ kelo zalear porian L.K. Advani sogllea fuddaream poros voir aspak zai.” Shatrughan Sinha zo Gõyam zalole BJPche boskek Narendra Modik BJP-che prochar somiticho odheokx kelolo tedna hajir naslo, tannem fuddem sanglem ki BJP-n zaite orixtt fuddari asa zoxe porim Advani, Sushma Swaraj, Yashwant Sinha, Jaswant Singh, Murli Manohar Joshi ani Arun Jaitley hankam khoreponnim vhoddlea ud’deancher (post) bosounk zai asle. “Hanv mantam ki Narendra Modichi xokti khub asa zache vorvim tannem BJP-chea karyakorpeam bhitor umed rochloli asa” oxem Sinha-n mhunttlem. Punn teach borobor tannem sanglem ki BJP pokx 2014 vorsantle venchnnuke uprant bhov sonkhen (ma-
Narendra Modi 2014 vorsant zavpi Lok Sobhechea venchnnukam khatir BJP-n nivoddlolo prochar somiticho odheokxak lagon BJP karyakorpeam modem torekvar gozali cholta astana, Shatrughan Sinha BJP pokxacho ek fuddari ani adlo ‘bollywood’-antlo abineto hannem anik ek ‘bomb’ ghatlo. Shatrughan Sinha sangta tea pormonnem Bharot desacho prodhan montri zavpak L.K.Advani ho yog’gea fuddari asa. Halinch RSS-acho mukheli Mohan Bhagwat hannem sanglolem ki sogllea BJP fuddareamni ekvottit ravonk zai mhunn, punn tea sangnneank kan bhere korun Shatrughan Sinha hannem
jority) ailo zalear L.K. Advani ho yog’gea fuddari asa, soglleam von unch ud’dear bospak. Singh-an fuddem mhunttlem “Advanik kuxik kaddun uddounk zaina kiteak BJP pokxachea porzollit fuddarak tachem jitlem yogdan asa tem anik konnachench na. Tannem BJP pokx fokt 2 motdarsongh jiktalo tea pokxak 200 motdarsongh jikpasarko kelo hem konnacheanuch visronk zaina.” Tannem fuddem mhunttlem “mhaka L.K.Advani mhunttlear ek orixtt fuddari, margdorxok ani bapuy koso. Advani poros anik boro fuddari ekui nam zachean apunn prodhan montri zata mhunn dhavo (claim) ghalunk zata.”
Rampurghat (WB): Amcho pokx BJP fuddari Narendra Modi-k kednanch tenko diucho na, oxem Trinamool Congress mukheli ani West Bengal mukhel montri Mamata Banerjee-n sanglem. “Ami Narendra Modi-k tenko dinant, ani (fuddaranui) tenko diunchem na,” oxem Birbhum hanga Rampurhat-an zalolea panchayat venchnnuke khatirche mirovnnuke vellar tinnen sanglem. “Gelea 10 vorsank saun UPA sot’ten asa, punn tannim Narendra Modichea vixim kednanch ul’lekh korunk na. Atam venchnnuko lagim pavlolean, te tachi ttika korunk lagleat… Congress ani BJP ‘game of compromise’-an nisoll asat,” oxem
Congress-ichea fuddariponna khala choltolea UPA-chi ttika korun tinnen sanglem. BJP ani Congress ekach nanneache don tonddam – oxem mhunnon, CPManui motam voddun gheunk toxench
kelam, oxem Trinamool-chea fuddarean arop kelo. Aplea raj’jean Muslim-anche udorgoti pasot fuddem haddlolea yevzonnem vixim ukttaun, aplea sorkaran raj’jeachea orthsonkolpan (budget) olpsonkhechea khateak (minorities dept) 73% diupachem suchoilam, mhunn Banerjee-n sanglem. West Bengal-ak 26% Muslim motdar asat. Toxench, Banerjee-n Kendr sorkarachea ‘telecom’, vimo ani ‘defence’ xetramni ‘Foreign Direct Investment’-che promann vaddoupachea nirnnoyachi ttika keli. “Defence xetran, ‘FDI’ vaddoun ami raxttrachi surokxa sonkoxttan ghaltanv,” mhunn tinnen sanglem.
2014 venchnnukek BJP-chi toyari Novi Dil’li: BJP-n gelea satollean, Gujarat mukhel montri Narendra Modi-chea fuddariponna khala aslolea 11 vangddeanche mohim somiti vixim, ani toxench mohime khatir 20 up-somiteam vixim-i jahir kelem. Mohim somitin BJP-che mukhel montri Shivraj Chauhan, Raman Singh ani Manohar Parrikar, toxench kendriya fuddari Murli Manohar Joshi, Arun Jaitley, Sushma Swaraj ani Venkaiah Naidu samil asat. He mohim somitin pokxacho vorixtt fuddari LK Ad-
vani samil na. Punn to BJPchea ‘parliamentary board’acho vangddi aslolean, BJPche venchnnuke sombondhit bhasabhaxen to bhagidar astolo. ‘Media management’ somitin Gujarat-cho fuddari
Amit Shah, BJP mukheli Rajnath Singh-cho ‘political advisor’ Sudhanshu Trivedi, toxench Jaitley ani Swaraj samil asat. Adlo pokx odheokx Murli Manohar Joshi jahirnamo somiticho fuddari mhunn asa ani tatun Jaswant Singh ani Yashwant Sinha, he vorixtt fuddari samil asat. BJP-cho ‘vision document’ Nitin Gadkari toyar kortolo. Ani hea somitin, Vinay Sahasrabuddhe ani OP Kohli bhagidar asat. Mirovnnuk (rallies) yevzopi somiti, Karnataka fuddari Ananth Ku-
mar-achea fuddariponna khala astoli. Zalear novea motdaram lagim sompork korunk manddneo yevzunk Amit Shah, Amritsar khasdar Navjyot Sidhu, ani Pramod Mahajan-chea cheddvak Poonam Mahajan-ak nemla. ‘Special contact’ somiti, Gdakari-chea fuddariponna khala choltoli. Rajya Sabha khasdar Mukhtar Naqvi ‘logistics’ somiti polletolo, zalear Bihar-chea fuddari Rajiv Rudy-k ‘booth management’achi zobabdari dilea. Tea bhair dusreo-i somiteo ghoddun haddleat.
Ambott-Tikh
Aurelio ViegAs
Kongresicho mukheli venchpak nattkam G õ y Pradesh Kongresicho mukheli zavpak halinch ek nattok ghoddlem. Horxim soglleanchea monant kaim omukh vangddi odheokxachea zagear astole oxem poilim chitr dislolem punn akhrek sou zann Kongresichea vangddeamni apleak GPCC-cho odheokx mhonn Agnel Fernandes zai mhonn Dil'lint potr phattoilem tem pollovn porjekuch nhoi punn Agnel bab-ak porian
ojap dislem. Hea adim thavn Kongres pokxant manacho vo unchlo zago svotak mellovche khatir oxim naddgam zalolinch asat ani ekamekache kurl'leam bhaxen pãym voddpak tanchim kamam zaleant, tantlem hem ek novem nhoi. Konnui ek novo vangddi, pokxacho vhoddil zata hem pollovpak kaim mon’xank naka mhonnttoch ek khell rochun dusreakuch mukheli korop hem tanchem karasthan. Agnel Babak khoboruch nasli ki hea unchlea zageak apunn laikecho asa kai na to. Punn hea sov vangddeank zai ki apunn mukheli zalolo tor tannem aplo nhoikarui diunk na. Atam he mukheli podak ekdomuch toyar aslolo Reginald Bab porian apli tea potrar sohi korta mhonnllear hantun kitem tori mottem xizta mhonn sidh zata. Hi Kongresichi oxich frakez chol'li zalear ani Kongresicho novo fuddari venchlo sud'dam zalear Kongres pokx-ache sogott vangddi ektthaim yetole oxi matui punn khatri na. Ho pokx mat adlech porim urtolo ani dusre hacho jerul faido kaddtele.
Parrikar-ak Lusofonia Khell naka asle Lusofonia khellam babtin halinch Mukhel Montri Parrikar-an aplem mot porgottailem. To mhonntta ki mhojea poilea mota pormonnem mhaka Lusofonia Khell Gõyant korpachi matui khoxi nasli. He Lusofonia khell korpache hetun tumi poilim borinch uddnnam martale ani tuvem ek somiti pasun toyar keloli ani tacho vhoddil Elvis Gomes-ak nemlolo. Punn tumcho khellam montri Ramesh Tawadkarachea bhitorlea rajkornnak lagon tea zagear bhovuch gorjecho oso nemlolo vhoddil Elvis-ak kaddun uddoilo ani tachea zagear Jacquesak nemlo. Tor atam okosmat he khell korchi tuji itsa nasli mhonn protikria khoim thavn aili tor? Khoincheai ek rajyachea mukhel montreak he osle khell aplea rajyant zatat mhonn obhiman bhogunk zai aslo punn hea amche mukhel mon-
treak kosle khell avoddtat mhonn Devak khobor. Ghoddie tacho rag fokt Kongres pokxacher asa ani tanche koddem aplem rajkaronn khellon aplo puray kall sompoitolo oxem tachem sopon nhoi mhu? Fokt kall sangtolo...
MOI vixoyan porot tokli vhoir kaddli Gõyant
antrea-poirean mhonnlolea p o r i m nidorxonnam zavnk lagleant. Mopa-cho vixoy cholta astanach M O I (Medium of Instruction) vixoy-an porot ek pavtt apli tokli vhoir kaddli. Hea adim hea vixoyan Kongres pokxak boroch dharer dovorlolo punn xekim jedna ho MOI-acho proxn BJP-chea hatant poddlo tedna Manohar Parrikar-an apleak hacher obheas korunk zai mhonn boroch vell ghetlo ani tatpurto to sompovnk upay ghetle. Punn Gõykar xanne!
FORCE he sonvsthek pottlem ki hea proxna babtin azun meren favo tem kainch zavnk na kivam bore bhaxen to suttavo zavnk na mhonnttoch sorkaracher FORCE he songhottnnen apli sobha ghevn ttika keli. Hea adim Kongres-in ho MOI-cho proxn soddovpak vell kelo mhonn BJP tancher arop ghaltale punn aiz hoch proxn tanchea tabeant astana to kiteak soddovnk zaina tor? Parrikar kitench kam zaina oxem mhunnona. Apunn sogllim kamam kortolom oxim axvasonnam di-it asa ani him axvasonnam tachim hispa bhair vochon tache te magir ‘U-turn’ zatat. Atam BJP-chem ekuch mottem karya mhonnllear koxei porim Lok Sobheche donui zage jikhon ghevpache. Punn Mopa ani MOI sarkhe vixoy je Gõykarank sottaitat te proxn suttave kelea bogor tankam heo nivoddnnuko jikhonk mellot kai na hacho dubhav.
Atam konn doxi Tawadkar bab?
Poilim Kankonnant ani atam Usganv-ant ‘Mid-day meals’ khavn
kitlimxinch vidhearti piddent poddlim. Poilim Kankonnant zalolea hea prokronnant montri Ramesh Tawadkar mhonnttalo ki thoim zavpi hea khannavollichea sondhor-
bant Kongres zababdar asa karonn ho kontrad Kongresichea vellar dilolo. Tor Tawadkar Bab, atam Usganv-ant zalolea babtin tum konnak dox ditai? Bihar-ant oslech torechim jevnnam ghevn halinch 23 vidheartim somplim punn azun poriant amcho Gõy sorkar nhidonuch asa. Atam mukhel montri mhonntta ki Diwalechea suttie nontor vidhearteank jem jevonn divpant yeta tea vixim sogllo topas zatolo. Diwali meren kiteak ravop, atam kiteak nhoi?
Rupea Podd’dear Dia-chem logn fuddlea vorsa Kareena Kapoor, Vidya Balan hancheach panvlancher panvlam dovrun cholchitrantli ‘heroine’ Dia Mirza atam veginuch apunnui lognachea bandpasant addkollpachem asa. Dia ani tacho mogi Sahil Sangha sabar kall mogan bhonvlea uprant atam fuddlea vorsa dogaim eka-mekak lognachea bandpasan bandun ghetolim. Eka dobajeak Dia ani Sahil sangata ailolim astana, apunn fuddlea vorsa logn zatolem mhonnpachem Dian potrkarank sanglem. “Sahil ho egdomuch boro monis zavn asa ani tachea sangata mhozo ekvottacho bandpas bandunk hanv puray toren toyar zalam”, oxem Dia mhonnta. Sahil ho Diacho mogi asche ason tacho ‘business partner’-ui zavn asa. Dia, Sahil ani Zayed Khan hanchi ‘Born Free Productions’ nanvanchi ek cholchitram nirmann korpachi komponi asa. He komponin toyar kelolem 2011 vorsachem cholchitrant ‘Love Breakups Zindagi’ khupuch gazlem ani tachem digdorxonn Sahil Sangha hannem kelolem.
Aishwarya-chem ‘come back’ Gelim don vorsam pasun Hindi cholchitram pasun pois aslolem Aishwarya Rai Bachchan haka porot ek pavtt cholchitramni pollevpak prekxok (audience) khupuch utsukt zaleat. Aishwarya-chea ‘fans’-ank ani cholchitranchea prekxokank atam ek khobor zavn asa, ani ti mhonllear Aishwarya veginuch ‘Masoom’ cholchitrachea ‘remake’-ant mukhel bhumika kortolem. Hea adim ‘Masoom’ filmant Naseerudhin Shah ani Shabana Azmi hannim bhumika keloli, ani hem film 1983 vorsa ‘release’ zalolem. Hea filmachem digdorxonn Shekar Kapoor hannem kelolem. Atam hea filmanchi ‘remake’ korpak Himesh Reshmaya toyar zala. Kaim kall adim tannem Shekar Kapoor hache koddlean hea filmache ‘copy rights’ vikte ghetleat ani toch svota apunn hea cholchitrachi nirmiti korta. Himesh-an hea cholchitracho digdorxokui venchun kaddla. Hantun Abhishek Bachchan Aishwarya sangata mukhel bhumika kortolo.
Atam ‘Don-3’ toyar zatolem ‘Don’, ‘Don-2’ ani atam ‘Don-3’ hanchi toyar hea cholchitranchea nirmiti korpeamni kelea. Hea cholchitrachi nirmiti korpi Farhan Akhtar ani Ritesh Sidhwani zavn asat. Hea cholchitrant mukhel bhumika korpak Shah Rukh Khan hachea vangdda uloup zalam ani sod’deak hea cholchitrache ‘script’-icher bhasabhas chalu asa. ‘Don-3’ nanvachem cholchitr yetolem mhonnpachem ‘Don-2’ hea cholchitrantlean ugddapem zalolem. ‘Don-2’ hachea xevottachea dekhaveant Shah Rukh Khan je mottor saikolir veta, te mottorsaikoliche fattle ‘no. plate’-ir ‘Don-3’ oxem boroilolem aslem. He ‘no. plate’-ir ‘zoom’ korun ‘Don-3’ hem spoxtt dakhoilolem. Atam Farhan Akhtar hannem ‘Don-3’ toyar korpachi kolpona fuddem veta, oxem spoxtt kelam. Apunn digdorxok mhonn aplem hem fuddlem film astolem, oxem Farhan Akhtar sangta.
Ranbir ani Jacklin sangata
Shahid-Vidhya kestanv somplem
Sri Lankechi sundori Jacklin Fernandes hachem noxib sod’deak khupuch porzollit zavpak laglam. Salman Khan hachea sangata ‘kick’ hea cholchitrant porzollit zalea uprant atam tem Ranbir Kapoor hachea sangata ‘romance’ kortana distolem. Novoch digdorxonnachea mollar bhitor sorlolo Vicky Singh Roy hachea cholchitrant Jacklin Ranbir Kapoor hachea sangata distolem. Jacklinan jedna hea cholchitrant bhumika korpacho korar kelolo, tedna aplea sangata Ranbir as-
Hindi cholchitrantlim kolakaram Shahid Kapoor ani Vidhya Balan hanche modem koslench kestanv na. Halinch eka dobajeak Shahid ani Vidhya dogaim bhettlim ani khup kallachim ixttam zalolea porim eka-mekak vengoun protisad dilo. Itlench nhoi tor dogaim sangata ravon potrkarank aple fottu kaddpak soeg dilo. Tannim dogaimni ‘Kismat Connection’ hea cholchitrant kam kelolem asa. Hea cholchitracho vaur choltana tanchea dogaim modem mog nirmann zala, oxeo khobro khupuch aikopak yetaleo. Tea disamni Shahid ani Kareena Kapoor eka-meka pasun pois zalolim. Shahid ani Vidhya dogaim cholchitrachem cholchitrkoronn (shooting) choltana eka-mekak bhetton gozaleo korpak khupuch gul’l zatalim. Tanchea dogainchea hea moga kanniyecho xevott mat egdomuch dhaktto zalo. ‘Kismat Connection’ filmachem kam somplea uprant Shahid-an Vidhya-cher ek vaitt ‘comment’ marlo. Hea ‘comment’-ak lagon Vidhya-chem mon khupuch dukhoulem ani tem apunn zavn Shahida pasun pois gelem. Eka-mekak mellpachem sodduch punn khoisorui mell’lim porian zalear, tim pois-pois ravtalim. Punn atam mat tim porot ekttaim ailim. Tanchi ixttagot porot suru zali oxem polleupak mell’lem.
tolo hem taka khobor nasli. Fokt cholchitrachi kotha pollevn tannem hem cholchitr svikarlolem. Jacklinan atam aplea ‘career’acher gombhirtayen lokx ghalpak yevjilam ani taka lagon kosleai filmacho kontrad kortana tem khupuch vichar korun sohi korta. Hea vorsache survatek ‘release’ zalolem ‘Race-2’ hea cholchitrant tannem bhumika keloli ani tem ‘hit’ zalolem. Tachea fatta-fatt taka Salman Khana vangdda bhumika korpachi sondhi mell’li.
Amcho Awaz July 27_Layout 1 7/26/2013 7:48 PM Page 10
Ponnje<Sonvar, 27 Julay, 2013<
Sahitya
Amcho Avaz
10
Pustok Niyall
Gõychi Mukti ani Mog “Gõyank suttka mellunk thoddinch vorsam urlolim. Donuim vattamnim suttke zhuzari chollvolli choloytale. He chollvollintlo ek zhuzari aslo, Zuzart. To bhiyenastanam Purtugezam add Dale luis Menezes zhogoddlo. Sogllo Kepem, Gõy lok tachi tokhnnay kortale. Tachi tokhnnay aikonuch Catharina tachea mogant poddlem. Gõychi suttka korunk zhuztanam Zuzartan aplo jiv vompun dilo. Heach karonnank lagon ‘Catharina’ hem sobit nanv ‘Kotrin’ zalem,” oslea utramnim Willy Goes-achea Kotrin kadom’boricho attap (blurb) vachlo ani dekhunuch hi kadom’bori vachunk mhaka chodd umollxik lagli. Hi kadom’bori Gõychea Suttke ani rajbhas andolonache fattbhuimyer attaploli asa. Kotrin don ostoreanchi kotha: Catharina jem eka suttke zhuzareachea mogan poddta ani Venisha jem Mon’xastr xikta. Venisha aplea
xikxonnak ani eka yogayogak (chance) lagun Catharinachea jivitacher obheas korunk pavta. Catharina/Kotrin apunn gorbest asa oxem somzota. Hem bhurgem Kotrinak Zuzartachem dista karonn tachi mansik stithi pidd’dear zaloli asta. Kotrinak khobor asta Zuzartak Purtugez pulisvale, ani odik korun Agente Monteiro piddapidd ditale mhonn. Venishacho bapuy-i ek pulis odhikari asta ani durdoivan tachem-i nanv Monteiro asta! Dekhun jednam Kotrin aplea pisantt bhesar Venishachea bapayk sobhemazar hinnsaita tednam Venisha Kotrinachea jivitacher obheas korunk pavta. Kotrin pixem kiteak zaunk pavta? Hi kadom’bori vachlea uprant amkam kollun yeta ki Catharina Zuzartachea mogan poddta karonn tannem ganvche lok Zuzartachea dhaddxiponnachi khobor kortat tem aikololem. Punn Catharinan Zuzartak kednanch polleunk na ani mellunkui na. Catharinachea bhurgeaponnachi ek sonvõy mhollear taka konneim, koslea-i vostuchi tust-tokhnnay korit zalear taka ti vost zaich asli ani tem oslem tem’ gheun bostalem. Mhojea mota pormonnem hanga Willy Goesan Catharinachem patr anink sudravunk
zatalem. Mon’xastrache nodrentlean hem patr ubem korta astanam aninkui jiv funkpachi ani mitt-mirsanganchi goroz asli kiteak Kotrin hench zaun asa ‘keystone’ he kadom’boricho. Ek bhurgeponnachi sonvõy pixeaponnachea bhesar pavounk xokta, hem dhoronn matxem dubllem dista. Hi kadom’bori Gõychea Suttke ani rajbhas anodolona vellar guntloli asa dekhun Romintle borovpi oslea vixoyancher aplem
borovp kortat tem pollounk borem dista. Punn hachi dusri bazu mhollear itihasachea veg-vegllea surank ani talleank ami tor parkhunk xokonant zalear ami khoim tori chukonk xoktat ani hi gozal bori nhoi. Oslea vixoyancher zori ami boroitat zalear amkam itihasacher ani vo s n n u k p o n n a c h e r (colonialism) ttika-i korop bhov gorjechem tharta. Punn hem kortanam mat ami huxarkayen ani choturayen korchi goroz asa. (Zoxem Salman Rushdie Midnight’s Children he aple kadom’borint korta). Dekhik, Willy Goes jednam Gõyche Suttkechi ani suttke zhuzareanchi khobor korta tednam tachem dhoronn oxem disun yeta: tea kallar Purtugez vosnnukponnacher virudh soglle asle mhonn mhonn. Punn tem oxem asonk na. Kaim zonn fokot
Salazarachea hukumxayecher virudh asle ani nhoi sogott Purtugezancher. Hi kadom’bori Kotrinachea mornnacher sompta. Venishachea nhovreak Zuzartachi ‘part’ korchi poddta karonn Kortin mornnachea vellar pasun Zuzartakuch usketa. Kotrinachem moronn zorui ‘dramatic’ toren dakhoilam torui Willy Goes amchea kallzak hat ghalunk yesesvi zala. Willy Goes Konknniche Romi lipientlo ek moladik borovpi oxem hanv mandtam ani tachem borovp naslem zalear Konknni sorospot khuim tori dublli thartoli asli oxemi hanv kollit kortam. He kadom’borint zaitim Purtugez utram asat ani tim asat mhunnon he kadom’borik ek vegllich ruch ailea. Willy Goes-an oxench boroit ravchem, hoch amcho anvddo. •Kotrin boroupi Willy Goes (Ponnje: Dalgado Konknni Akademi), 2012; panam 135, Mol 100/-; Fon: 91-0832-2221688 •Dale Luis Menezes Centre for Historical Studies, Jawaharlal Nehru University, Novi Dil’li hanga aplem MA-che xikop (Medieval History-nt) korta. •Tumchem mot diyat: www.daleluismenezes.blogspot.com
Git ani Kantar Tedna thodde Gõykar chintale, mhaka Maharashtra koddem kazar korunk Gõykaramni nam mhunttlem, ‘opinion poll’ jikle, mhaka eklem dovrunk, Mhoje maim bhaxek zhogoddle ani vavurle ti sambhallunk Hanvem ‘hep, hep hurray’ bob marli, kobul zale dekhun ‘separate state’ diunk.
Peter carValho Calangute, Gõy
Gõychi atmkotha
Goribanchem konnank podlam? Te bhorunk poddlea duddvam andde inacio VerDes FernanDes Candolim, Gõy
Atam mhojer chodd vozon vaddlam, tem mhojean sonsunk zaina Bhaile monis hozaramni borlea, sorkar unne korunk upay ghena Gõykaramno tumchem bhangarachem Gõyem, porkeamchea hatan ghalinaka Toxech mhojea angache, kuddke kuddke korun mhaka vikinaka.
Margayecho Uzo
Mhoji sobitay pollovn, bhaile turist aile dhanvon dhanvon Apli rojea moujen sarli, beer, fenni, rum ani vodka piyeon Porte, porte aile, Gõykarachem borem mon ani xanti pollovn Ani yetoch ravle mhoje bhitor aslem nitollponn.
Azunui thodde Gõykar, khelltat mhoje maim bhaxe koddem Konkani ‘Script’ fokot Devnagri ani nhoi ‘Roman’ mhunn bob ghatlea tannim, ‘Roman’ utram uzar korat, buk boroinnar, ani tiatrist kantaramni Gõykaramno, Romi khatir zhogddat, sogllem zanvchea adim tandda panni.
Margayecho pettla uzo chintun bejear zata bezo Rajki fuddareamni ho pettoila mhunn konnachean negar vocho nezo Kallim voklam ghalun vhoir thronar bosla Azo Fuddle pavtt taka ‘vote’ dium koso?
Vorsam sorta sorta, avgoddai aili mhojea bavank Gõykarank Nitoll vello, sovostkay ibaddli ani dongor ghatle katorpak Hem pollovn hanv roddlim, ani dukh bhoglem mhojea kallzak Mhelli ‘politics’ doxi korunk lagli, eka eka Gõykarak.
Gõykaramno nhidentle uttat, bhair sorat ani sotak zhogddat Adle Gõykar jiyeleat toxe jiyeyat ani ekamekacho dhorom sambhallat Mhoji sobit kudd ani porompora, amche Gõychi rakhat Tosoch mog ani bhavponn dakhounk, soglle ekvottit zayat.
Pon’nas rupiya kil tomattam tis rupiyamni kande Mhargayek lagon soglleanchech dil zalea sandhe, Hea sorkaran soglleanchech korun soddlea vande
50 vorsam fattim, hanv sobit sundor aslim, poyat chintun motin Devan mhaka zolm dilolo, aple uxear ikmotin Gõykaramni mhaka vaddoilem, riti ani dekhin, Pacharlem mhunnon sobit mannik, khoimchoruch mellonk kottinn. Mhoje Gõykar jiyele nitoll ani xitoll varem gheun aplea pulmamni Hanv tedna girest naslim, punn mhozo dekhpal kelo Gõykaramni Eka mekak tannim vogot dilo, ani ekvott dhorlo soglleamni Nitoll kosiens ani sot uloun, ixttagot sambhall’li tannim.
Amchea bhurgeaponnar ami rupiyak xem’bor bangdde khal’le Atam dha rupiyank don jhelantle tal’le Adim disak att anne nusteak puro asle Atam disak tinxim rupiya pavona, bolsak burak poddle
Goribank boreak poddot mhunn novo sorkar haddlo nivddun Punn teach goribak sorkaran marlo xevttun Goribancheach hatan apli xenddi asa mhunn chintina mat punn Pettrolacher ikra rupiya denvoile, chinta apunn sonvsar jikhlo mhunn Oddez rupiya asle te tin rupiyamni kelea undde Bazarant haddunk gelear panch rupiyank don ganvtti bhendde Ruchik jevonn randunk zai nastana gorjeche kande Goribanchea xirapamni tanche aren dhorum kondde Donxim rupiyamni zalam gayechem mas Xem’bor rupiyamni kela Konknni tiatracho pas Soglleach vattamni gorib Gõykarachea golleak fas Gõykara, choddloli dor denvtoli mhunn dorinakai as.
Jose Mario Pereira Majorda, Gõy
Poilo Ghontt Vattai
Jivitant poilech pavtt piyetoch soro Kuddint tujea yeta noxacho varo Dista tuka soro mhunn jivak boro Soreacho porinnam gomta kallzak yetoch tortoro Soreacho gulam zavn devcharak dita yevkar Bolixtt Devak visorta korunk tuzo nomoskar Dis tujer yetoch sonvsarant gombir marekar Tedna Devacho magta adhar korunk tuka salvar Soro ek duens bhava soddun di jivitachi bebdikay Soro piyon bholayki ogddaita ghena somjikay Gharant tujea asli mog xanti khuxalkay Atam familik dina ravonk gharant sovostkay ‘Alcoholic Anonymous’ sonvstha sangta monant uzvaddai Bhorpur soro piyon kallzak ghalinakai topun gai Devan ginean dilam uzar kor monant naka pisay Tum bebdo zaunchech adim tuzo poilo ghontt vattai.
Somajik Mollar
Novea kochrea prokolpak 1 lakh sq m zomin? Calangute (AAB): Calangute-Saligaochea dongul’levelea vattharant 1 lakh sq m zomnir ‘state-of-the-art garbage treatment plant’ bandpachea suchovnne vixim, satolleachea survatekuch sorkaran dilole kollovnnen Calangute ani Saligao-chea communidadink ojeapbhorit kelam. “Tannim fokt zomnichea vixim mahiti dilea. Ti konnachi zomin tem matr kollounk na,” oxme Calangute communidade attorney Anthony D’Souza-n sanglem. Survey No 48chea khala aslolea 22,800 sq m-chea suvater sod’deak kochro ektthaitat, oso tannen davo kelo. Punn to kochro thoimsor nhoi tor laginch eka dusrea suvater ektthaitat, oxem suvatechea ‘satellite image’-ichea pormonnem ukttapem zalam. “Ho mud’do 1,00,000 sq m-anchea vixim asa. Kochro prokriya prokolpa pasot ‘survey No 48’-ak NOC diunk ami toyar asanv. Zor te 1,00,000 sq m-anchea pasot vichartat, zalear tachea vixim nirnnoy gheunk communidadik davedaranchi boska apoun haddchi
poddtoli,’ oxem D’Souza-n sanglem. Calangute-cho kochro ektthaunk hea vattharantlo sumar 50,000 sq m zago sod’deak vapurtat, oxme Saligao communidadichea eklea mon’xan sanglem. “Hi zomin purayponnim diupachi amchi itsa na, punn amchean ti bhaddeacher diunk zata. Somazachea boreaponna khatir bandun yetolea prokolpank ami sodanch zomin dilea. Punn kochro prokriya prokolpachea (garbage treatment plant) sombondhit ‘technology’ vixim davedaramni (shareholders) maniatay diunk goroz. Te ‘German technology’ vapurtole ani uprant tacho vaitt vas yenvcho na, oxem mhunntat. ‘German technology’ samkich bori? ‘Australian’ kiteak nhoi? Zomin tabeant gheunchea khatir, ami sorkara koddlean suchovnnechi vatt pollevn asanv,” oxem D’Souza-n ukttailem.
Pri. Vigar moidan bandpa khatir tollem purovpacher add
‘Land survey’ khatem favo ti mahiti ektthaita, oxem Calangute amdar Michael Lobon sanglem. “Sogllo lok hanga-thoim kochro uddoit aslolean, hea prokolpachi goroz asli. Zor amkam ‘high-end’ poryattokank akorxit korunk zai, zalear amkam soglle amche roste ani doryavello egdom nitoll korunk goroz,” oxem tannen fuddem sanglem.
Moddganv (AAB): Colvache panchayatin gram sobhek igorje lagchea xetak bhorun ‘multi-purpose’ moidan bandpak maniatay dilea uprant, igorjechea padr vigaran moidanak aple naposonti vixim mukhel montri, poryavoronn montri ani udok khateak boroilam. Ho mud’do suttavo korunk, taka sombondhit aslolea sorkari odhikareamni beginuch kitem korchem, mhunn padr vigaran maglam. “Moidan bandpak ani her suvidheo diupak, igorje fuddlea tollem purovpacheo suchovnnecho Colva ganvchea poryavoronnar vaitt porinnam zaunk xokta ani hea do-
ria-degevelea vattharantlea poryavoronnachi vikott poristithi zaina zaunk tem korunk diunk zaina,” mhunn potran boroilolem. 200m-anchea ontorar boro moidan ason porian tolleacho ibadd korun novo moidan bandop, fokt pixeponn mhunnonk zata, oxem tannen fuddem kolloilem. Halinchea vorsamni vaingi
rovunk yena mhunn manun gheun, tolleachea eka bhagan khas korun bhat roitat ani tinch konnsam kaddun tacher axirvad ghalun ‘Konnsamchem Fest’ somorombtat, mhunn tannen sanglem. “Jednam mottea pavsak lagon Colvachea ghoramni ani bhattamni buddtti yevpachi bhirant asta, tednam hench tollem tankam vatthaita. Vhodda promannan udok aplea bhitor ektthaun, tachea udexim thoimsor vosti kelolea ani bhonvtonnchea bhagamni buddtti zavpachi talltat,” mhunn potran fuddem boroilolem.
Gungi Vokhdam – Gõyche torunn pillgecher porinnam
WilliaM FernanDes Sanvordem-Kudchade, Gõy
Halinch ‘National Geographic Channel’ aple ‘documentary’- int dakhoitalet koso hea gungi vokhdancho dhondo Gõychean zata poi to. Koxe he poryattok amchea Gõyant yevn ho dhondo kainch bhirant nastanam choloitat. Gõyant gungi vokhdancho dhondo mottea promannan cholta hem soglleamkuch khobor asa punn hacher niyontronn haddunk upay khupuch thodde zatat ani hea vorvim him gungi vokhdam ak’khea Gõyantuch nhoi punn ak’khea desant posortat. Ani him gungi vokhdam nhoinch he bhaile proyattokuch vapurtat punn amche
Gõykar tornatte hea vesonank sampoddleat. Adim fokot girest kuttumbamchim bhurgim he ‘drugs’ ghetalim punn halinchea kallar modlea vorgachim bhurgim pasun hea gungi noxeachim xikar zaleant. Kainch disam fattim amche Gõyche ‘Diocese’-in pasun hacher ul’lekh korun husko ugttailolo. Poyattonachea udorgotichea nanvan aiz amchea Gõychea somajik totvamcher bhorpur mar boslolo dista. Ugtteponnim soro pivop, gungi vokhdam ghevop, kaim pormannan rasayanik vokhdam pasun gheunk lagleat. Hea vorvim kitleaxea ghorabeamni hi gombhir poristhiti utpon’ zalea ani hacher niyontronn haddunk upay ghetlear pasun unnem poddtat xe distat. Khoinchea-i Gõychea vellencher gelear him gungi vokhdam ugtteponnim viktat ani tim ugtteponnim ghetat tem soglleank dista. ‘Russian mafia’ Gõychea Ut’torchea dorya vellencher hea gungi vokhdancho bhorpur dhondo kortat. Tankam konn hath launk vochona na mhunn hem bond korunk konn upay ghenant.
Him gungi vokhdam gheun kitleaxea poryattokamni aplo jiv pasun ogddailo. Anjuna, Vagator, Baga hea vattharamni mottea promannan ho dhondo chalu asa. Pernechea talukent Arambol, Mandrem heavui suvatancher gungi vokhdancho dhondo cholta. Dokxinn Gõyantui gungi vokhdancho bhorpur vapor zata chodd korun Palolem hea Kankonnchea bhagant. Gõyam thavn him vokhdam durea Bharotachea bhagamni pavoitat oxem TV-cher kitlech pavtt pollounk mellta. 18 vorsanchea sokol aslolea bhurgeank ho dhondo korpi vapurtat kiteak te piray bhoronk naslole aslolea karonnan tancher nitisobhen khor khast favo korunk zaina. Hich sondhi gheun oslea bhurgeank he gungi dhondo korpi vapurtat. Ani Pulisenk hi soglli mahiti asa ani hacher chovkoxi chaluch asa. Halinch Kongottcho amdar eka TV ‘channel’-acher apli mulakhat ditana hea vixoyacher uloitale. Tannem spoxttponnim sanglem, ki amchim bhurgim hea noxeak lobdoleant ani ho motto proxn zaun asa sorkara
mukhar. Amche Gõyche bhurge hea dhondeant bhitor sorleat ani apunn zannam him gungi vokhdam konn vikta poi te vellencher aplea motdarsonghant. Apunn jerul tanchim nanvam sangon ditolom ani kaim disam fattim potrancher ailem ki tannem ho gungi vokhdam dhondo kortat tanchim nanvam pulisek dilim. Xabaski hea amdarak ani sorkaran hancher koddok karvay korchi ani hem jem noxeachem duens amchea Gõyant posorlam tem unnem zaunk
veginuch panvlam marchim. Kaim dis fattim Pernemchea amdaranui hea gungi vokhdamcher aplo husko ugttailo. Poryattok montrean oslo dhondo vellencher ‘shack’-amni kortoleank xiddkavnni dilea, sampoddtat tancher tabortob koddok karvay kortolo ani ‘shack’ cholounk diloli porvangi kaddun ghetolom mhunn, oxem halinch uloitana sanglem. Ek ‘shack’ halinch Anjuna dorya deger bond kelam oxem tannem udharonn dilem. Punn atam him gungi vokhdam vellencheruch uronk nant punn amchea ganvamni pavleant. Zaitea zannank hachi mahiti aschina punn amche tornatte soukas soukas hea vaitt noxeak sampddot asat. Gõychi tornni pillga ani chodd korun modlea vorgachim bhurgim hea noxeak lobdoleant. Chodd korun survatek tanchea vhoddilank hi khobor nasta punn chodd gombhir poristhiti zatoch hem odruxtt tallun gheunk khub tras poddtat. Iskolanchea ani kolejinchea bhair gaddeamni, khannavollimni, ani tanchea khas kenttinamni pasun zaite kodden him gungi
vokhdam vikpak yetat. Toxinch kitlimxim vokhdam jim pharmasinim koslich dotoranchi porvangi nastana vikpant yetat ani teo gullio vo vokhdam him torunn bhurgim noxe khatir vapurtat. Sorkaran hacher koddok niyontronn haddunk zai. Toxench amchea vhoddilamni hea bhurgeank duddu ditat te khoim ani koxe vapurtat hacher kallji gheunk zai. Hea gungi vokhdank lagon torunn bhurge chorunk pasun lagleat. Ani fuddarak konnachoi khun pasun korunk fattim sorchenant. Kiteak ek pavtt hea noxeachi sonvoim poddli mhonttokoch ti soddunk ekdom kottin lagta ani to noxea gheunk tea vellar kitem-i korunk pasun kobul asta. Amchea vaddtea bhurgeancher lhanuch astana nodor dovrunk zai karann tim sompeponnim hea oslea vesonank sampoddtat. Gõychea bhurgeancher hem sonkoxtt ailam tem ami pois korunk amchea bhurgeank favo tem margdorxonn diunk chodd goroz. Kiteak ho gungi noxea ek vhoddantlem vhodd pidda amchea somazak.
Amcho Awaz July 27_Layout 1 7/26/2013 7:57 PM Page 11
Ponnje<Sonvar, 27 Julay, 2013<
Khella Moidanar
Amcho Avaz
11
Maria ‘I-League’-ant poili Bharatan ‘gold’ jiklem ostori ‘referee’ Archery World Cup, Colombia
Ponnje (AAB): Monan koslich bhirant dovrinastana Maria Rebello poileach pavtt ‘I-League’-ache ‘match’-imni ‘referee’ mhunn astolem. Setembran jednam ‘I-League’-achi survat zatoli, tednam hi Gõychi ‘referee’, Bharatachea ‘Premier’ futtbol spordhechea, mhunnlear ‘I-League’chea ‘match’-in poili ostori ‘referee’ zaunk pavtoli. “Desantlea zaitea zannanchi tichean ‘role model’ zaunk zata. Ti ‘fit’ asa, ani samki sadur (vigilant) asta. Ani atam desantlea unchlea pattlevelea, dadleanche spordhen ti ‘referee’ koxi hajir astoli,” oxem ‘All India Football Federation’-chea ‘Head of Referees’, Gautam Kar hannen sanglem. ‘AIFF referees’-chi somiti Aitara disa Novi Dil’li-n mell’loli, ani thoim tannim Rebello-chea itihas ghoddpa viximcho nirnnoy ghetlo. Setembrachea tisrea satollean ‘I-League’chi survat zatoli. Tea somayar, Chinan zatolea ‘under-19 Asian Women’s Championship’-an, Rebello ‘referee’
mhunn vochpachi opekxa asa. Ani thoim thavn portotach I-League-an panvl ghaltoli. Ti ‘Asian Football Confederation’chea vollerin ‘elite referee’ mhunn asa. Ani ‘refreeing’-an bhitor sorchea poilim, Rebello ‘midfielder’ mhunn khelltali ani pongddachi ‘captain’-ui asli. Federation Cup qualifiers, Santosh Trophy khatir National Football Championship, ani Goa Pro Leaguean ‘referee’ mhunn ti ubi ravlea. “Mhaka disona I-League veglli astoli mhunn. Jednam ek ‘referee’ moidanar denvta, tednam amchea chukink lagon pongddacher vaitt porinnam zaina hachi ami khatri gheunk zai. Hanvui tacheach pormonnem choltam,” oxem Rebello-n sanglem. Zaitea desamni, ostoreamni ‘refereeing’ korop ek novi gozal nhoi, khas korun England-an – zoim tegam zannam Premier League-an ‘referee’ mhunn ubim ravleant, ani tankam tanchea vavrak lagon zaiti tokhnnay mell’lea.
100vea ‘Tour de France’-an Chris Froome-ak zoit
Paris: Aitara disa Chris Frome-an aplea Sky pongddachea vangddeam borabor Champs Elysees finish line par keli, ani 100vea Tour de Francean ‘cycling’-chea sogllean vhoddlea sortin fatto-fatt Britain-ak dusrem zoit melloilem. ‘Racing’-achea tin satolleanchea kallan, Kenya-k zolmololea Froome-an dongramni toxench ‘time
trials’-an bore prodorxonn dilolem. Hi spordha vellacher adharit asa. ‘Tour’-achea 21vea ani nimnnea ‘stage’-in Froome-ak chodd tras gheunk poddonk na, ani Versailles-ak thavn survat zalolea hea ‘stage’-in Germany-cho Marcel Kittel jiklo. ‘Overall standings’-an Froome, Colombia-chea Nairo Quintana-chea 4
minott vis ‘seconds’ fuddem aslo, ani tachea fattlean Spain-cho Joaquim Rodriguez tisrea sthanar ailo. Lance Armstrong-an jiklole sat ‘titles’ ‘doping’ak lagon kaddun ghetlea uprant, Froome poilo ‘Tour de France champion’ zala ani tachea prodorxonnacher zaitea zannamni dubav porgottaila.
Kolkata: Medellin, Colombia hangasor Archery World Cup-an ‘form’-an aslolea Deepika Kumar-an, Bharatak ostorenchea ‘recurve team championship’-an borem prodorxonn diun bhangrallem podok jiklem. Sonvsarant 3rea sthanar aslolea Kumar-an chear pautt 10 gunn jikle, ani ‘final’-int China-k 201186 haraunk tachi mukhel bhumika asli. Shanghai-ak don vorsam adim podok jiklea uprant, hem Bharatiya ostorenchea pongddache poilem ‘World Cup’ zoit zaun asa. China-chea pongddan, ‘London Olympics’-ak rupem podok jiklolim – Xu Jing ani Cheng Ming, ani toxench Cui Yuanyuan samil asle. Mahiti mell’lea tea pormonnem, China-chi survat
bori nasli, ani Jing ani Yuanyuan-ak aplea poilea bannanchea (arrows) vorvim 6 ani 5 gunn mell’lole, zalear Ming-an kainch gunn mellounk nasle. Poilea bhagache akhrek,
Bharat 46-33 fuddem asle. Ani China-che hea spordhen jikpachea stithi portun yevpache promann sarke unne asle. Nimnnea sov bannanchea adim, Bharat 147-134 oxe fuddem asle.
China-chea pongddan borech proitn kele, punn te 10 gunn melloupa khatir bann marunk pavle na. Ani uprant Deepika-n mukhar yevun, Bharatak bhangrallem podok mellta hachi khatri ghetli.
‘Indian Badminton League Auction’
Saina Nehwal, Lee Chong Wei soglleam von mharog
Novi Dil’li: Malayasiacho World No 1 Lee Chong Wei, ani Bharatak Olympic-an ‘bronze’ podok jikpi Saina Nehwal, hankam ‘Indian Badminton League’-chea (IBL) ‘auction’-an sogllean chodd molan viktim ghetli. Chong Wei-k Mumbai Masters pongddan $135,000-an ghetlem zalear, Sania-k Hyderabad Hotshots-an $120,000-k
aplea pongddan ghetlem. Toxench, Namneche Bharatiya ‘shuttlers’ Parupalli Kashyap-ak Banga Beats-an $75,000-ak ani P.V. Sandhu-k Lucknow Warriors-an $80,000-ak vikte ghetle. Punn, ‘women's doubles specialists’ Jwala Gutta ani Ashwini Ponappa, hanche ‘base prices’ $50,000-ak saun $25,000-ar haddlolean, tachea vixim prekx-
okanchea ani potrkaranchea monan ghuspagonddol nirmann zale. Delhi Smashers pongddan Jwala-k $31,000-ak viktem ghetlem, ani sogllea ‘franchise’-amni ek tori ‘Icon player’ zai aslolean, Coorg-chea Ashwini Ponappa-k Pune Pistons-ank dilem. Chear videxi ani sov Bharatiya khellgodde aslole pongodd ani tankam kitlea molan viktem ghetlam tem khala dilolem asa. Banga Beats: P. Kashyap $75,000, Hu Yun $50,000, Tai Tzu Ying $25,000, Carolina Marin $10,000, Carston Margensen $50,000, Akshay Dewalkar $ 36,000, Aparna Balan $12,000, Aditya Prakash $5,000, Arvind Bhat $7,500, J. Meghana $4,000. Hyderabad Hotshots: Saina Nehwal $120,000, Taufik Hidayat $15,000,
Ajay Jayaram $25,000, V. Shem Goh $10,000, Tarun Kona $28,000, Pradenya Gadre $46,000, Khim Wah Lim $10,000, Tanongsak $15,000, Kanthi Visalakshi P. $3,000, Shubhankar Dey $3,000. Delhi Smashers: Jwala Gutta $31,000, Wong Wing Ki $20,000, H.S. Prannoy $16,000, Sai Praneeth $40,000, Arundhati Panthawane $15,000, Boon Hoeng tan $50,000, Kien Keat Koo $50,000, V. Diju $30,000, Nichaon Jindapon $15,000, Prajakta Sawant $7,000. Mumbai Masters: Lee Chong Wei $135,000, Marc Zweibler $15,000, Tine Baun $30,000, Pranav Jerry Chopra $36,000, Manu Attri $10,000, Siki Reddy $11,000, P.C. Thulasi
$10,000, Vladimir Ivanov $15,000, Rasika Raje $3,000, Sumeet Reddy $7,500. Pune Pistons: Ashwini Ponappa $25,000, Nyugen Tien Minh $44,000, Saurabh Verma $20,000, Anup Sridhar $6,000, Juliane Schenk $90,000, Joachiam Fischer Nielsen $35,000, Sanave Thomas $5,000, Arun Vishnu $26,000, Wee Kiong Tan $15,000, Rupesh Kumar $5,000. Lucknow Warriors: P.V. Sindhu $80,000, Weng Fei Chong $25,000, Guru Sai Dutt $40,000,K. Srikanth $34,000, Sapsiree $15,000, Ruthvika Shivani $3000, Marcis Kido $15,500, Maneepong Jongjit $10,000, K. Maneesha $26,000, Nanda Gopal $10,000.
Kola ani Kolakar
Khorench, ho tiatrist mu?
Vinchar Zabab
Titta Pretto
Mhalgoddo promannik tiatrist V: Kednam ani koso tiatr machier pavlo? Z: Mhaka tiatr pollovpachi khup ruch asli. Bhurgeaponnar Mumboint tiatr polloitalom. ‘Roldanv Xinvachea Pottan’ ani ‘Inez de Castro’ he donui tiatr Karachiwala-n ‘direct’ kelole te hanvem polloilole. Tech porim Minguel Rod hacho tiatr ‘Ghorchem Kestanv’ hovui hanvem polloilolo. Punn hanv sumar 16 vorsancho astana A.M.Bengalo hannem boroilolo ‘Chikott ani Pankott’ hea tiatrant mhaka ‘comedy role’ dilo. Hi mhoji bhumika bhes bori zali ani lokamni mhaka zaiti xabaski dili. Hi mhoji bhumika bhes bori zali ani lokamni mhaka zaiti xabaski dili. Ho tiatr mhaka dista tea pormonnem 1953 vorsa zalo astolo. V: Azun poriant kitle tiatr boroileat. Z: Soglle mellon hanvem 8 tiatr boroilea. He tiatr fokot Gõyam ani Mumboi-uch dakhounk na, punn Dil’li, Kolkata, Bengaum ani Poona hea xaramni dakhoileat. V: Tuje pormonnem tuje lokak chodd avoddlole ‘tiatr’ khoimche? Nanvam sangat Z: ‘Mogak Lagon’ ani ‘Bomaikarachi Bail’ he hanvem borovn digdorxit kelole tiatr lokak khub avoddle. Tech porim hanvem boroilolo ‘Disgras’ ho tiatr Minguel Rod hannem ‘direct’ kelolo to khupuch famad zalo. V: Azun poriant kitlim
sumar kantaram ghoddleant? Z: Omkinch kantaram hanvem ghoddleam mhunn sangpak kottinn asa. 60 vorsam zalim hanv tiatr machier bhumika kortam ani kantaram gaitam. Mhaka dista tea pormonnem unninch tim 200 tim 300 kantaram hanvem ghoddleant astolim. V: Ugddas upra sarkim tujim ek vo don kantaram. Z: ‘Don’t Worry Be Happy’, ‘Mogan Poddlom’, ‘Aikat Mhojea Bhavamni’ him mhojim khup ghazlolim kantaram asa. V: Kitlea sumar tiatramni ‘acting’ kelam? Z: Kitlea tiatramni ‘acting’ kelam tacho mhaka ugddas na. Punn Mumboint toxe Gõyant zatolea sogllea tiatranchea ‘director’-amni mhaka tanchea tiatramni bhag gheunk sondhi dilea. 1000 voir tiatramni hanvem bhumika kelea astoli. V: Tujem boreantlem borem ‘acting’ khoimchea tiatrant? Z: C. Alvares-acho tiatr ‘Duddvamkar Zatolo’ hantun hanvem kelolo ‘comedy role’ lokak pott futtosor hansoitalo. M. Boyer-acho ‘Bekar Empregad’, Jacint Vaz-acho ‘Kazari’ ani Master Vaz-acho ‘Camilachi Famil’ heavui tiatramni ‘comedy role’-ank lagon hanv porzoll’lom. V: Tiatrancheo VCDs kaddleai? Nanvam Z: Na. Tea kallar VCD kaddpachi ‘technique’-uch yeunk
Manuel Fernandes, Kutt’tthalli (London)
nasli. Tea khatir mhaka VCD’s kaddpak sondhi mellonk na. V: Kantarancheo ‘audio’ CDs kaddleai? Nanvam Z: Oi. 8 ‘audio’ kesetti kaddlea. Tanchim kaim nanvam oxim asa : ‘Don’t Worry be Happy’, ‘My Name is Claudia’, ‘Mogan Ason Borem’, ‘Guneanvkari Konn’, adi ‘audio’ kesetti/CD mhojeo lokak khub avoddleo. V: Konknni filmant ‘acting’, ‘singing’ vo anik kosleim kam kelaim? Z: Oi. Konknni cholchitr sonvsarant ghazlolim don cholchitram ‘Nirmonn’ ani ‘Amchem Noxib’ hantun bhag gheunk mhaka sondhi mell’lea. V: Tiatr kolakarank tuzo sondex Z: Aichea tiatr kolakarank bori sondhi asa. Aichea kallar zaiteo sovloti asa ani Mumboint tiatr mogi 150 ani 200 rupiya po-
rian tikett farik korun tiatr polloita. Amchea kallar osleo sovloti nasleo ani tiatrachi tikett 7 rupiya ani 5 rupiya astali. Aichea tiatristamni Devan dilolea sogllea sovlotincho boro faido gheun tiatracho dorzo voir kaddunk mhoji tankam vinonti. V: Tiatr pollennarank tuzo sondex Z: Mumbointle tiatr pollennar bore tiatr pollovnk axetat. Azun poriant tiatr pollovnk veta ani tiatr kolek adhar dita. Mumboint aiz tiatr jivo asa fokot tiatr pollovpi mogi asat mhunnon. Hea tiatr mogyeamni tiatrak sodanch sohokar diunk ani amchi sonskrutay ani Konknni bhas jivi uronk tannim sodanch adhar diuncho mhunn tankam vinonti.
Zoxem pavsachea disamni ollbim kirlotat, toxem Konknni machier ollbiam porim tiatrist zolmonk lagleat. Hi amkam anondachi gozal! Chedde cheddvam kolakaranchi khatodd, Konknni machier zalea. Eka kallar amchea bhurgeponnar, sumar 30-35 vorsam fattim, ganvant ganvchea bhurgeancho tiatr ubo korunk, cheddum kolakar mellunk amkam bhorench kustar zatalem. Tea kallar hanvem ‘Ojapanchi Bhett’ ho tiatr ganvant machier haddlolo. Cheddum kolakar sodhunk amkam bhoroch tras poddlo. Tea kallar Querobin, nigtench Konknni machier fulonk laglolem. Taka hanvem mhojea tiatrant ghatlem. Ani dusrem cheddum, Chinchonnea ganvchem haddlem. Tea kolakar cheddvacho atam mhaka ugddas zaina. Oso to tednacho kall aslo, cheddum kolakar sodhunk Gõychea pontar vechem poddtalem. Ani atam tanchi khatodd zalea. Hi bori gozal. Tor atam hanv, mukhel mud’deacher yetam.
Khorench, ho tiatrist mu? Ho proxn mhojea mukhar ubo zalo kiteak; aiz mellot te tiatr boroinnar, digdorspi zaunk lagleat. Itlo sompo, ho prokar kai? Aiz tiatr umedicho tiatr uronk na, to ud’dheogig zala. Tiatra vorvim sonvsar korunk zata mhonn, kaim tiatristamni sid’dh korun dakhoilam. Hi amkam obhimanachi gozal! Heach khatir aiz, mellot te tiatrist zaunk lagleat kai...? Adlea kallar zanchea angant hi kola asli, tech hacho tacho ortik adhar gheun, vo aplea bolsantle duddu moddun umedi khatir tiatr sador kortale; punn aiz tiatr ud’dheogig zalolean, mellot te tiatrist zainant mu...? Tiarist zaunk, bhurgechponnar ti kola angant rig gheta. Zoso zoso/ toxem toxem, bhurgem/ bhurgo vaddta, toxem ti kola tache kuddint choddot veta. Liknni hatant gheta, vichar korta, ani dovea kagdar mannkam motiam kirlavn, tiatrachi borpavoll ubi korta. Hem soglleam lagim korunk zaina. Tum dotor, advogad vo vhoddlo xiknnar zalo mhunn, tujean tiatrist zaunk zaina. Ti Devan diloli ek kola. Ti soglleankuch mellona. Tiatr boroinnar zaunk, borovpachi kola asunk zai. Kaim zannank hi borovpachi kola nastana, te aplea navan tiatr sador korunk xoktat. Ani keleat, atami kortat mhunn avaz zala. Hanvem voir sanglam tea pormonnem, bhurgeachponnar ti kola asunk zai; punn aiz oxem dista, bhurgeponn kabar zavn, tornattponn sompon gelem, ani tornattponn sompon zantteponn ailem.
Hea soron gelolea kalla bhitor tiatrist zaunk na, mhollear liknnen kednach koslench sahitya borounk na, to zantteponnar tiatrist mhunn porzollta. Ekech rati bhitor, tiatrist zata. Koxem? Ho khoimcho chomotkar...? Dusrea koddchean boroun ghevun, tem aplea nanvan sador korop, hoch to chomotkar! Eka ganvant ganvtti tiatr boroinnar aslo. To tiatr boroun, dusreak ditalo. Ani to aplea nanvan sador kortalo. Ek dis ho ganvtti tiatrist moron gelo. Ani tedna thavn, to addecho tiatrist Konknni machievelo khoddsorun gelo. Oxem, atam ghoddona mu...? Fokot zantteponnar pavloleam modem oxem ghoddta nhoi, tem tornattea sovem ghoddunk xokta. Tornatte-i dusream koddchean boroun, aplea nanvan sador korunk xoktat. Amchean sozmunk zata, ek tornatto vo zantto, aplea tornattponnar vo zantteponnar tiatrist zalo mhonn; punn tachea bhurgeponnar, tannem aplem liknnen kitem tori borovop kelolem asunk zai. Zaum kopelant-igorjent bhavarthachim magnnim borovop, natalanchea disamni karyavollint borovop, lhan nattkulim borovop, kotha-kanni borovop, tantunt vantto ghevop, gitam gavop, oxem kitem tori tannem aplea bhurgeponnar, tiatrant yevche poilim kelolem asunk zai. Oxem kitench kelolem nastana, modench to/tem tiatrist zata. Tiatr boroita, direkttor zata. Ojap dista. Ani proxn ubho zata. Khorench, ho tiatrist mu?
Amcho Awaz July 27_Layout 1 7/26/2013 7:49 PM Page 12
Ponnje<Sonvar, 27 Julay, 2013<
Tiatr Machier
Amcho Avaz
Adlea Tiatristank man dilo Tiatr Academy Goa hinnem ghoddoun haddloli mhoinealli karyavoll ‘Somplolea Tiatristancho Ugddas’ halinch Black Box, Ravindra Bhavan, Margao hangasor zali. He karyavollint Julayachea mhoineant je tiatr kolakar zolmole punn aiz te amche modem na tea somplolea tiatristancho ugddas kelo. Julayachea mhoineant je tiatrist zolmole punn aiz te amche modem na te oxe asat:- A.M.B. Rose, Aleixinho de Candolim, Domnik Vaz, Carmo Rod, Fr. Freddy J. Da Costa, Antonio Moraes, Joao Inacio D’Souza ani Thomas Aquelino Fernandes (Peter Champion). Hea tiatristamni adlea kallar tiatrachi zaiti udorgot keli, teag korun tiatr machi rakhun dovorli ani tancheach promannik vavrak lagon tiatr machi disan dis fulot geli.
A.M.B. Rose zavn asa sorgest Alfred Rose hacho bapuy ani ek boreantlo boro ‘character artiste’. Tannem aple bhumikent tiatrantlem ‘acting’ unch dorjear vhelem.
Aleixinho de Candolim
Ek boro gitam rochpi ani gavpi zannem aplea kantarantlean tiatr machi girest kelea. Tannem tiatran bhumika korun-ui tea kallar nanv zoddlem.
Carmo Rod
Konknnicho vhodd bhokt ani Dalgado Konknni Akamedicho sthapnnar vangddi. Tachem Gulab masik aiz meren Gõykarank bhov avddichem. Tannem zaite tiatr borovn ani machier haddun tiatrachi seva keli.
Antonio Moraes
Hea mahan kolakaranchi thoddkean mahiti oxi asa;-
Tea kallavoilo ek famad ani dhaddxi tiatrist ani ‘To Bhavtto Dhormacho’, ‘Amchea Xetachi Pavnni’, ‘Ram Ram Bauji’ he tache kaim nanvlovkik zalole tiatr.
Ek suvadik talleacho kantorist zo Konknnintlean ani Inglezintleanui gaitalo. Gõychea ‘Opinion Poll’-achea kallar tachem ‘Don Panam’ hem git borench famad zalolem.
A.M.B. Rose
Domnik Vaz
Fr. Freddy J. Da Costa
Khell-Tiatr mollavoilo ek boreantlo boro boroynnar, digdorspi ani songitkar. ‘Sorg’, ‘Mhojim Bhurgim’, ‘Onupkari Put’ he tache nanvlovkik zalole KhellTiatr.
Joao Inacio D’Souza
Mhalgodde Tiatrist
Young Menezes Ek bhes boro gavpi. Aiz meren ‘All India Radio’-cher tachim gitam aikunk mellta. Tannem aplea kantaram vorvim tiatrantlem git ani songit girest kelem.
Fernandes (Peter Champion)
Tiatr machievoilo boreantlo boro ‘comedian’ ani ‘comedy solo’ gitam gavpi. Hindu bhavanchi bhumika korunk to egdom huxar aslo.
Tiatr Niyall
‘Maim Tuka Khoim Sodum?’ Podd’dde nastana dakhoilolo poilo tiatr J. P. Pereira
‘Maim Tuka Khoim Sodum?’ ho tiatr zo Menezes Theatre hannem nirmann kela ani Mario Menezes hannem borovn digdorxit kela to tiatr hea disamni Gõyant machier haddit asa. Ek avoychea mogachi kanni zachi dakhovnn 3 ‘revolving stages’ hanchea adharan machier dakhovpacho proitn kela. Eke randd avoyk dog put asta. Ek put Ashton tika zolmolo zalear ‘Dwayne’ ho dusro put poslolo. He randd avoyn dogaim putank tras ghevn voir kaddlea ani bore xikoileat. Ashton Kimberly lagim logn zata ani Kimberly familichem jem ghor asa tem eka ‘builder’-ak vikhunk chinta, punn avoy taka virodh korta. Virodh korta mhunnon Kimberly ani Ashton avoyk sotavnk lagta. Hea vellar Delilah bhitor sorta. Uprant kitem ghoddta tem zonn eklean aplea khas dolleamni pollovchem. Hea tiatrachem khaxeleponn mhunt-
tlear tiatran ek punn podd’ddo (curtain) vaprunk na. Tiatrachea itihasan podd’ddo vaprinastana poilo machier haddlolo tiatr ‘Maim Tuka khoim Sodum?’ asa hantun dubav na. 3 ‘revolving stages’ hacho vapor kela tovui bhes bore toren ‘execute’ kela. Tea khatir tiatr borovpi ani ‘direct’ korpi Mario Menezes ani ‘stage setting’ toyar korpi Saldanha hankam xabaski favo. Sogllea kolakaramni ap-apli bhumika bori kelea ani tiatrache dakhovnnen nett haddla. Antonette de Maina Kimberly-chi bhumika ani Rosy Alvares Dililah-chi bhumika favo toxi korta. Tari ani Franky dogui putanchi bhumika probhavitponnim korta. Sally ani Joana lokank hansovpachea karyan yesesvit zata. Songit favo toxem asa. Survatechem git jem Rosy Alvares ani Antonette hannim gailam tem bhes borem zalam. Teach borobor Francis de Tuem, Xavier Gomes, Lawry Travasso hanchim-i gitam lokak avoddlim. Marcus Vaz ani Joana hannim gailolea ‘duet’-an lokak borech umedir dovorle.
Tiatrachem khaxellponn sambhallunk nibel goroz
Daniel F De Souza.
Lekhok ani Ttikakar Halinchea vorsamni amche tiatr machier yetat tancher ek bariksannen nodor marlear thoim kaim vostuncho khub unnav nodrek poddta. Ani jitlo ho unnav dor mousomant dor tiatrant chalu urta titli-titli tiatrachi protima asa ti bigddot veta mhonnlear otitay zanvchina. Ek 15-20 vorsam adim tiatr polleleat te ani atam polletanv tea tiatram modem zaiti ontor asa. Hi ontor torekvar vixoyancher asa. Punn aiz tiatrantlea kantaramcher vachpeanchem ani tiatr mogianchem lokx oddunk hanv sodtam. Adlea amchea tiatramni ‘solo’, ‘duet’-am, ‘duo’, ‘trio’, chovke ani thodde pavtt panchke porian astale. Ani hea torekvar kantaramcher tiatrachi sobitay ani vhoddvikay thartali. ‘Duet’-am
babtin uloitolo zalear adlea tiatramni tin nhoi tor kominch tim don tori ‘duet’-am astalim. Ani him ‘duet’-am gavun tiatr mogiank dadhoxi korpi zoddpim porian kaim pavttim stir aslim. Ani tim kolakaram tiatrant aslim mhonnttoch tiatr pollennarank porian dorjedar ‘duet’-am aikunk melltelim mhonn ek axea astali. Hea don vo tin ‘duet’-am modlim ek vo don ‘duet’-am desent zalear tisrem ‘duet’ zaite pavtt vinodhi vixoyacher astalem. Tiatr pollennaram modem thodde pavtt oxe tiatr mogi aslet je aplea avddichea tiatristachem ‘duet’ aikunk zai dekhunuch tiatrak yetale. Punn halinchea vorsamni je choddxe tiatr machier yetat tantun thodde bhov digdorspi ‘duet’-ancher aplem bilkul lokx ghalinant. Ani thodde pavtt thoddea tiatramni ek porian ‘duet’ aikunk mellona. Soglle ‘solo’, ek vo don ‘trio’ ani ‘duo’-ch astat. Adlea kallar ‘duet’-am zaun aslim eka tiatracho mozbut bhag ani ho bhag kosoch koddek dovrunk zainaslo. ‘Duet’-am xivay adlea tiatramni tiatr mogiank vinodi chovke aikunk melltalet. Hea chovkeanchi atam amchea tiatramni savlli porian disona. Dubava viret chovke ghoddunk ani te gavunk kherit
kola asunk goroz. Punn aiz chovke ghoddunk hi kola asa zait torui amchea tiaramni chovkeancho tor sapuch unnav zala ani te amche nodre bhair geleat. Ek chovko tiatrak oglli sobitay haddta, punn aiz te amkam disonant. Aiz choddxe digdorspi ‘solo’cher chodd bhor ghaltat ani tiatran bhorpur ‘solo’ samil kortat. Dubav na, he ‘solo’ tiatr mogiank avoddtat zait, punn tiatrant ‘duet’ nam tor tea tiatrant koxich sobhay yena. Anik ek vost hea vellar lokxant yeta ti mhonnlear tiatrantle ‘cantos’. Adlea tiatramni kominch te tin vo char ‘cantos’ astalet. Punn atam tiatr machier haddtat tantun amkam thodde pavtt ek pasun ‘cantos’ aikunk mellona. Podd’ddo sompta astana ‘cantos’ kanar poddlo mhonntoch to eka tiatrachi sobhitay ani dorzo koso vaddoita to vosreant bosun aslolo prexokuch bhes borem zanno ani toch hacho sarko zabab diunk xokta. Punn sangunk vaitt dista, amchea kaim digdorspeamni hacher durloxk dilam ani ‘cantos’-achem mol ani asnnem komi kelam. Halim hanvem kaim tiatr polleleat tantun kaim ‘cantos’ samil asat. Punn ekuch ‘cantos’ ghalun prexokanchem dhadosponn zaina. Hacher digdorspeamni aplem lokx
ghalunk goroz. ‘Cantos’-ancho ugddas kortana, hanv boroinnar-digdorspi Pal Soares hankam xabaski ditam karann tannem aplea sod’deak Gõyant choltolea ‘Monisponnachem Ghor’ hea tiatrant char ‘cantos’ bhorxileat ani tiatracho suvad ani vhoddvikay sambhall’lea. Tiatr atam cholta tache poros tacho anik khub vistar zanvcho, udorgotin mukhar vecho ani to voir-voir pavcho hem monant gheun hanvem mhojem mot manddlam konnachich ttika marunk nhoi. Tiatr amchem sonskrutik daiz hem ami lokxant gheunk goroz, ani hem daiz samb-
‘Jet Speed’ kantorist
Thomas Aquelino
Somplolea Tiatirstancho Ugddas he khas karyavollin famad tiatrist Anil Kumar ani Cosma Fernandes hannim ulovn tea kolakaranchea vavrachi mahiti dili. Hajir aslolea tiatr mogyeamni-i hea kolakaram vixim aple onnbhov sangle.
Majorda, Gõy
12
halltana tachem khaxellponn rakhun ani tem fuddle pillgek khorea rupan jivem dovrunk amchi zonn ekleachi zababdari zaun asa. Hi zababdari sambhallunk, tiatr digdrospi ani tiatr boroinnaruch nhoi bogor prexok, lekhokttikakar ani songitkar vanttekar thartat. Zorui tiatrachem khaxellponn bigddaun tachem vidrup fuddle pillgek dovorlem tor hantun soglle guneanvkar thartoleanv. Ek tiatr boroitana tachem poramporik ‘format’ jem asa tem sambhallunk ani tantuntlean tiatr mukhar vhorunk mhojem soglleam thaim magnnem.
Young Menezes hachem sarkem nanv Luis Joao Menezes. Tacho zolm Dezembrache 29ver 1921 vorsa zalolo. ‘Kid-YoungRod’ ho ‘trio’ zo tiatr pollennarank dipkaitalo tea tiktteantlo Young Menezes ek khoddegantt gavpi. Kid Boxer, Young Menezes ani Minguel Rod mhunttlear ‘Kid-YoungRod’ hannim tea kallar tiatr pollennarank dipkaile. Luis Joao Menezes haka tiatrachi goddi lagpak karann mhunttlear taka git gavpachi goddi lagloli. To bhurgeaponnar thavnuch bhes borim kantaram gaitalo. Songit tache familintuch aslem. Tacho bapuy, Isidor Menezes, ek boreantlo boro songitkar aslo. Paychea songitachea gunnank lagon Luis Joao Menezes hachea-i angant to gunn riglo. Bhurgeachponnar thavn taka gavpachi itsa aslolea karonnank lagon ganvchea bhurgeanchea tiatrant gavpak taka sondhi dili. Hea tiatrant tannem aplem kantar bhes borem gailem ani to sarko bhurgo aslo tea khatir lok taka tiatr mollar Young Menezes mhunnonk lagle. Sirvis korche khatir Young Menezes Mumboint gelo. Thoim tiatramni nachpak taka sondhi mell’li. Mumboint tiatr mollar ek noketr koxem porzoll’lo. Mumboint astana Young Menezes haka Aldoncho Kid Boxer ani Kutt’ttalicho Minguel Rod mell’le. Kid ani Rod tiatr palkar niktech fanki zait vetale. Hea vellar Young Menezes, Minguel Rod ani Kid Boxer hannim tegaimni borobor gitam gavpak ani boroboruch tiatramni nachpak ek nirnnoy ghetlo. Hea nirnnoyacho porinnam mhunttlear tea kallailo poiloch khoddegantt ‘trio’ ‘Kid-Young-Rod’. ‘Kid-Young-Rod’ he tegui tea kallaile tiatr machieche ostad eka tiatrant asop mhunttlear tiatr pollounk tiatr mogyeanchi urponj yetali. Tegui kolakar bhumika korpakui khub huxear asle ani tea von odik huxear mhunttlear kantaram gavpant. He huxearkayek lagon Kid-Young-Rod tiatr machieche udorgotiche khambe zavn gele. Young Menezes ek boreantlo boro kantaram ghoddpi ani gavpi. Tachea kantaramchea utramcho niyall kelear tum eka vordan ghuspagonddolak poddta zalear dusrea vordan hea mon’xachea vicharanchi kholay sodun kaddpak proitn korta. Tachea kantaramchim ghoddpam itlim ruchik ani suvadik ki aikotoleak dhadoxi korta. To ‘fast’ kantaram mhunnpak tea kallar poiloch monis zavn asa. Tachem kantar mhunnop itlem ‘fast’ astalem ki ‘jet speed’ gavpi ho ‘title’ taka khorench favo zata. Tachim ‘fast’ kantaram tea kallar ‘unique’ aslim ani tiatr pollennar Young Menezes aplem ‘fast’ kantar gheun kedna machier yetolo hem dollean tel ghalun polloit ravtale. Amchea tiatr mollailem vhoddlem odruxtt mhunttlear amchea tiatrachem ani tiatranchea kantaramchem tea tea vellar ‘documentation’ konnennuch kelem na. Dusrea utramni tiatr ani
tiatrachea kantaramcho ‘academic research’ konnennuch kelo na ani heach khatir tiatr machier ani kantaramchea mollancher jem kitem novem ghoddlem tachi dokol konnench ghetli na. Hench Young Menezes hachea ‘jet speed’ mhunttlolea kantaram sovem ghoddlem. Oslim kantaram Young Menezes hannem 1940s, 50s hea doskamni gavpak suru kelim. Khoreponnim hea kantaramcho sur (melody) ani tal (rhythm) aichea kallar ‘rap music’ mhunnon ami aikotanv te torecho aslo. ‘Rap music’ ghoddovpachem xrey (credit) eka Europi songitkarak veta. Khoreponnim Young Menezes hachea kantaramcho konnem punni ‘academic research’ tea kallar kelolo zalear zait ghoddie ‘rap music’ hachi survat Young Menezes hache koddlean zatoli asli. Dubav nastana, Young Menezes vhoddantlo vhodd atvech torechim gitam gavpi ek kolakar zavn gelo. Young Menezes ek boro tiatr borovpi aslo. Tannem zaite tiatr boroile tantuntle kaim ghazlole tiatr mhunttlear ‘Paychem Bens’, ‘Rakhnno’, ‘Lamb Xempddekar’, ‘Amcho Estad’, ‘Moipas’, ‘Razvott’, adi. Young Menezes hachea kantarank tea kallar itlo ‘demand’ aslo ki ‘HMV Record Company’-n tachim gitam ‘record’ korunk taka magnni keli. Young Menezes-an aplim zaitim kantaram ‘HMV Record’-ancher ‘record’ kelim ani azun poriant All India Radio-cher amkam aikonk mellta. Tachim ‘HMV Record’-ir ghaztolim kaim kantaram mhunttlear ‘Mhargay’, ‘Parki’, ‘Dis ani Rat’, ‘Goa’, ‘Goribanche Tovlen’, adi. Minguel Rod ho tacho sangati bhurgeaponnaruch somplea uprant tancho ‘trio’ anik fuddem gelo na, nhoi mhunn Kid Boxer ani Young Menezes hannim Minguel Rodache suvater dusrea kantoristak ghetlo na, kiteak Young Menezes zaite pavtt mhunttalo “Minguel Rod-ak ‘substitute’ korta toslo kantorist anik na” mhunnon. Young Menezes Kandolle ganvcho zalolea karonnan tannem mhojea zaitea tiatramni bhag ghetla. Hanv taka sodanch mhunttalom “mhojea tiatran mhaka tuvem novim ghoddlolim kantaram mhunttlolim naka, tujim adlim kantaram mhunn. Mhozo tiatr sobtolo” ani khorem sangchem mhunttlear Young Menezes hachim adlim kantaram zavn porian taka tiatr pollennar bogor bogor portun machier haddtale. Young Menezes-achi ek mhotvachi sonvoy mhunttlear doriant nustem gorovop. To Kandolle ganvchea Danddo vaddeant ravtalo ani Sinquerim, Aguad aslole khoddpamni bhorlole prayer nustem goroitalo. Tacho hat-gunnn egdom faideacho aslo mhuntta karann to chodd pavtt nustem ghevnuch yetalo. Tiatr palkak ji tannem seva dili ti khorench bhangarachea okxoramni borovn urli. Dukhachi khobor mhunttlear to jivo astana khoinchech sonvsthen vo sorkari sonvsthamni tacho bhovman kelo na. Punn zaite pavtt tannem kantar gailea uprant tiatr pollennaram modle tiatr mogi dhanvon machier vetale ani tachea borea kantarak lagon taka duddu ani hatantlem ghoddiyal pasun taka bhettoilam tem hanvem mhojea dolleamni pollelam. Young Menezes 22ver Junache 1989 vorsa aplea ganv ghora Danddo Candole hea sonvsarak ontorlo. Tomazinho Cardozo Candolim, Gõy