28 sept av

Page 1

Ponnje<Sonvar, 28 Setembr, 2013<Mol ` 10.00<‘Air Surcharge’ ` 10<Panam 12

Herald

Amcho Avaz Konknni mollar vaurpi chear mukhel songhottnanchem ekmot

MHOTVACHEM

Romi Konknni bhaxeche fuddari potrkaram lagim uloitana.

- PAGE 3

Aiz kalchea ostoreank ‘mobile’ fon goroz vo fexon? - PAGE 4

Fattlea don vorsank jevnnakhannachem mol 157% vaddlem - PAGE 7

Reginaldo fuddle Odheokx? - PAGE 9

www.heraldgoa.in

Konknnint Poilench Rongit Satollem

Romi Konknnicher onit sonsun ghenvche nant!

Gõyche Kongres Fuddari Zage Zatat

t t

Amcho Awaz Sept 28_Layout 1 9/27/2013 8:52 PM Page 1

StAnley vAz stanley@herald-goa.com

Ponnje: Kala Academy, Gõy hannim Romi Konknnintlea pustokank veglle xrennint (separate category) puroskar divak jahir kelam. Ho nirnnoy Kala Academy sonvsthen fattim gheuncho mhonn, Konknni mullvadi (fanatics) Kala Academy-cher ani sot’ter aslolea sorkaracher dobav (pressure) haddpacho proint kortat. Hea dobavak bolli poddon, Kala Academy sonvsthen he puroskar fattim ghetle zalear, puray Gõyant ek khor chollvoll kortole, oxi xittkavnni Konknni mollar vaurpi chear mukhel songhottna Dalgado Konknni Akademi, Jagatik Konknni Sanghatan, Tiatr Academy, Goa ani Romi Lipi Action Front hannim ghetlole eke potrkar porixodent dili. Hea chearui songhottnanche fuddari fuddlea sumanant Mukhel Montri Manohar Parrikar hachi bhett gheupache asa, oxem hea vellar tannim potrkarank sanglem. Hea vellar uloitana Dalgad Konknni Akademi-cho Odheokx Premanand Lotlikar hannem mhonnlem, “Kala Academy sonvs-

then Romi Konknnintlean yeupi pustokank puroskar divpak zo nirnnoy ghetla to novo nasun, hea adimi KA koddlean Romi pustokank puroskar favo zatale. Konknni bhas rajbhas zanvchi mhonn ek khoddegant chollvoll ubhi zali. Punn, 1987 vorsa jedna Gõycho rajbhas kaido pas zalo, tea vellar hea kaideant devnagri lipik aspavn gheun Romi lipik bhair marli. Itlench nhoi, tor KA koddlean Romi Konknnik ditat te puroskar poryan tannim eke ratiyam bhitor bond korun uddoile. Punn, atam KA sonvsthen he puroskar porot suru korunk nirnnoy ghetla, hea nirnnoyak ami amcho yevkar ditat. Ami, KA-cho odheokx Vishnu Surya Wagh hachea sangata asat. KA sonvsthen he puroskar fattim ghenvche nhoi mhonn, ami veginuch Mukhel Montri Manohar Parrikar hachi bhett ghetole, oxem Premanand Lotlikar-an Gõychea potrkaram samkar ugddapem kelem. Jagatik Konkani Sanghattan hacho odheokx ani Amcho Avaz satolleacho sompadpi Tomazinho Cardoz hannem KA Romi Konknni pustokank puroskar divnk suru kor-

pachi asa mhonn apli khoxi porgott korta astana, Goa Konknni Akademi hea puroskarank virodh korta mhonn aplea koddok utramni nixedh marlo. GKA-chea virodhak bolli poddon KA sonvsthen he puroskar divpacho nirnnoy fattim ghetlo zalear, puray Gõyant ek khoddegant chollvoll ubhi kortole, oxi koddok utranchi xittkavnni Tomazinho Cardozon potrkaram kodde uloitana dili. “Bharat-che Sahitya Academy kodde Konknni bhaxek man’neotay melloun gheta astana, tea vellar tankam Konknni bhas hi veglli bhas ani he bhaxek aplem kherit oxem ostitv (existence) asa mhonn sid’dh korpa khatir Sahitya Academy samkar Romi Konknni bhaxentlim pustokam sador kelolim. 1987 vorsa rajbhas kaideant Romi Konknnik bhair uddoun kaim chimtti bhor devnagri valeamni lakhanche sonkhen rajbhas chollvollent vantto ghetlolea Romi Konknnintlean vevhar korpi lokacho visvas-ghat kelo. Amcho konnachoch devnagricher virodh na. Devagrivale mhonntat, tankam Konknnicho mog asa, 2rea Panar Vach

Rahul Gandhi sarkoch boddkovlo ‘It is complete nonsense’ hea xobdamni ‘Ordinance’-achem vornnon kelem

Novi Dil’li 27 Setembr 2013 (PTI): Halinch desache Sorv Unchle Nitisobhen ek nirnnoy diun khasdarank ani amdarank nitichi khast favo zata teach vellar tanchem khasdarponn/amdarponn rod’dh zanvchem mhunn formailem tea nirnnoya add aplo sorkar ek vadacho kaido (controversial ordinance) pas korunk yevjita tachi Rahul Gandhi, Kongres pokxache UpOdheokx hannem koddok utramni ttika keli. UPA sorkar ek vadacho kaido (controversial ordinance) jahir korun Sorv Unchle Nitisobhen dilolo nirnnoy nakobul (negate) korunk sodta tea vixim ulovn hem ‘ordinance’ ‘completely nonsense’ zavn asa ani jem kitem hea

vixim amchea sorkaran kelam tem chukichem zavn asa oxem sangon apleach UPA sorkarak lojen ghatlo. Potrokarank bhett he karyavollik pokxacho sorv sochiv Ajay Maken Press Club hangasor uloitana okosmat Rahul Gandhi bhitor sorle ani mhunt-

tlem ki to kaido pinzun bhair uddovpak zai mhunn. Kongres pokxacho Up-Odheokx Rahul Gandhi hannem Maken-a lagchean hea kaidea vixim rajki vichar aikolea uprant Rahul Gandhin toxe upchar kaddle. Tannem mhunttlem

2rea Panar Vach

Sogllea umedvarank nakarpacho odhikar motdarank asa: Sorv Unchli Nitisobha Novi Dil’li: Sukrara disa Sorv Unchle Nitisobhen dilolea nirnnoyan, khoinchoch umedvar yogeo na zalear poileach pavtt motdarank nhoikari (negative) mot marpak nitisobhen porvangi dilea. ‘Electronic Voting Machines’ ani ‘ballot papers’-ancher ‘None Of The Above’ (NOTA) ‘button’ diuncho, mhunn Sorv Unchle Nitisobhen ‘Election Commission’-ak suchoilam. Mot marpacho odhikar ani ‘NOTA’ mhunnpacho odhikar, he eka motdarache bunheadi odhikar (fundamental) zaun asat, oxem Sorv Unchle Nitisobhen saglem. “Jednam vhodd promannan motdar ‘NOTA button’ martole, tednam rajki pokxank sokten bore umedvar nemunk poddtole. Hacho motdanacher porinnam zaunk xokta,” oxem Sorv Unchle Nitisobhechea ‘bench’-an ugttailem. Khasdar-amdarank Rajya Sabha, Lok

Sabha ani Vidhansobhen diunk yetolea ‘abstain’ poryayache bhaxenuch ho ‘NOTA’ poryay vevharan ghalunk yetolo, mhunn ‘bench’-an sanglem. Hea fuddem EVMs-ancher NOTA button bosoupachem karya vevharan ghalunk survat korunk Sorv Unchle Nitisoben Election Commission-ak suchoilam, ani toxench, Kendran tankam sohokar diuncho mhunn vinoilam.

Khonnim dhoniyancher karvay kiteak na?: SC ‘Duddu’ mhunntat tea devak pujinakat : Pap Saib ‘Buffer Zone’ fuddlea mhoineant tharaitole Amcho AvAz Protinidhi

Ponnje: Gõychea minam khonnim dhoniyamni kaide moddun poryavoronnacho sot’teanas kelo, tancher kendr zanv Gõychea sorkaran karvay kiteak korunk na? oso prosn ‘Suprem Court’-an poir Brestara disa he kexichi aikovnni choltali tea vellar kelo. Min kaddpi komponeamni ranam aslolea bhagamni ani ‘wet lands’ bhagamni vochon hixeopa bhair min uspilolean, Gõy raj’jeachem chovxil’lean nisontonn zalam, hea min kaddpi komponeancher karvay kiteak zavnk na? oxe toreche sabar prosn vicharun Sorv Unchle Nitisobhechea nitidaramni Kendr sorkarachea odhikareank oddir kaddle. Kaido moddtoleancher karvay korpa khatir, Sorkaran aplea odhikareank soglle tore-

cho odhikar dilolo astana poryan Gõyant kaido maddoun ani mustun zannim kaidea poros odhik minachi mati kaddli, ani sorkar tancher kainch korunk xoklona. Taka lagon fuddarak ho ‘mining’ vevsay fuddarak vevosthit ritin chalu dovorpa khatir Kendr sorkarachea poryavoronn

kaidea khala desantlea sogllea raj’jeamni ek dekrek somiti sthapon korpak suchovnni kelea. Itle mozgotim, minam khonneo chalu korunk ‘buffer zone’ tharavpa khatir ailolea Kendriya Poryavoronn ani Ranam Montraloyachea 2rea Panar Vach

Cagliari, Sardinia: Pap Saib Francis-an sonvsarik orthvevostechea pod’dotichi borich ttika korun, ti ‘duddu nanvachea devacher’ anink attapun ravonk xokona oxem sangon, bekar asloleamni kamam pasot vavurchem (fight for work) mhunn vinonti keli. Francis-an, he tache bhette vellar, tanchea poristithi vixim sangpi – bekar mon’xam vangdda ghetlole bosken, tannen toyar keloli borpavoll kuxik dovorli ani sumar 20 minttam khatir tanchea lagim aplea monantlem uloilo. “Hanv gombhir utram uloit zalear mhaka bhogsat, punn jea zagear kam na thoim protixtta (dignity) na,” oxem tannen mhunnlem. Hea mellaveak hajir aslolea hozaramni lokamni “kam, kam, kam” (“work, work, work”) oxe nare marle, ani ‘union rally’-chea mellaveamni

dista tea porim thoim pollounk melltalem. Cagliari hanga bekar tornatteancho ankddo 51 ttok’ke asa ani hea zunvea vele ‘mining’ ani udeogik kxetr sonkoxttan sampoddleat, ani bekareancheo ankddo-i vhodd asa. Punn hem prosn hangasorch disonk yena hea vixim Pap Saiban spoxtt kelem. “Hem Italy ani Europe, hanchench prosn nhoi … Hi poristithi ghoddoun haddpi orthvevostik pod’doticho (economic system) ho nikal zaun asa, ek pod’dot zoim duddu nanvachea putleak puzaitat,” oxem tannen mhunnlem. “Amkam luskonn korta tosli hi sonvsarik orthvevostik pod’dot amkam naka. Devak zai

Vat

te porim dadlo ani ostori (orthvevostik pod’dotichea) kendrak asonk zai, duddvankuch nhoi,” mhunn fuddem sanglem. Bienos Aires-ak Bisp koso vavurlolea, Pap Saib Francis-an xevottak ‘amkam nokri di ani tachea pasot vavrunk amkam xikoi, mhunn Deva lagim magnnem korun aplem ulovop sompoilem.

Romi-Devnagri vad

Lokmot, sompadpi ani nennarponn tomAzinho cArdozo Candolim, Gõy

Soro jivitant sonkoxtt haddta - PAGE 10

Lusofonia-chem Moidan IFFI-che ugttavnek - PAGE 11

Romi lipin boroilolea pustokank Kala Akademin veglle puroskar jahir kele mhunnon Devnagri Konknni fuddareanchea pottamni chabonk laglam. Romi lipintle Konknnicher keloli onit nas korun Romi Konknnik nit dili hem Devnagri Konknnichea fuddareamni pollovnk zaina. Tea khatir tannim Romi Konknnintlea pustokank jahir kelolo vegllo puroskar rod’dh korcho mhunn virodh kelo. Kaim fuddareamni sokoilea dorjeache lekh borovn Kala Akademicho Odheokx Vishnu Surya Wagh hachi ttika keli zalear Romi lipintlea pustokank puroskar dilear Gõyant don Konknni bhaso zatoleo ani Gõychea somazant futt poddteli mhunn he talle arddonk lagle. Goa Konknni Akademi hinnem ‘press conference’ ghevn hea nirnnoyacho virodh kelo. Romi lipintle Konknnicher keloli onit ani GKA-n Romi pustokank puroskar diupak kelolo virodh hacher add chear songhottonnamni – Dal-

gado Konknni Akademi, Jagotik Konknni Songhotton, Tiatr Academy Goa ani Romi Lipi Action Front – potrokar porishod ghevn GKA-n kelolea virodhak kalljidarponnim fuddo kelo. Konknni bhas fulteli ani follteli zalear Gõyant donui lipimni – Devnagri ani Romi – Konknni bhaxechi udorgot korpachi goroz asa. Tea khatir Romi lipintlea pustokank vegllo puroskar dilo zalear Konknnicheo don bhaso zatoleo mhunn bhirant utpon’ korop hem Devnagri Konknnichea fuddareanchem pokem sopon asa mhunn dakholl kelam. Romi lipintlea Konknni pustokank vegllo puroskar dilear Gõychea somazant futt poddteli mhunn zo akant ani kampero haddpacho proitn kelo tovui mud’do Romi lipichea phattlavdaramni foddun uddoilo. Zoritor Gõyant vegllea vegllea dhormancher adarun tanche phattlavdar- Hindu ani Kristi - mogan ani xantin jiyetat zalear don lipeo aslear futt koxi poddo yeta hacho Devnagri fuddaream lagim vinchar maglo.

Hi bhasabhas chalu astana anik ek bori gom’mot ghoddli mhunttlear fott zanvchina. Setembrache 25ver ‘Lokmat’ hea Marathi disallean ek ogrlekh (editorial) boroilo ani Romi lipicher ani tachea fuddareancher bhe-bunhadi arop ghatle. Ho tacho ‘editorial’ vachlea uprant ‘Lokmat’ hea Marathi disalleachea sompadpeak Romi lipi vixim, Romi lipintlea Konknni sahitya vixim, tiatr kantaram - hea sonskrutik prokaram vixim mat porian mahiti nam oxem dison ailem. To ‘editorial’ borovn tea sompadpean aplem nennarponn bhes borem dakholl kelem. Ho sompadpi aplea ‘editorial’-an naka zalole arop Romi lipintle Konknnicher, tichea sahityacher ani tichea fuddareancher ghalta. He be-bunhadi arop oxe asat: • Romi lipintlea Konknni sahityak vegllo puroskar favona, kiteak tacho dorzo sokoilea panvddeacho asa. • Romi lipintle Konknnik vegllo puroskar dilear somazant futt poddteli. • Romi Konknnintlean je tiatr machier haddta tankam dorzo na ani

he tiatr zoritor lok pollovnk veta te fokt rajki fuddareank lagon. • Gõyantlem halinch suru kelolem ekuch Romi Konknnintlem satollem zorot morot dis sarta. • Romi Konknniche fuddari aplea suvartak lagon him dumxonnam korta. He soglle voile arop vachun niyall kelea uprant ho ‘Lokmat’ Marathi disalleacho sompadpi Romi Konknnintlea sahitya vixim ani sonskrutaye vixim sarko nennar asa mhunn thavem zata. Tea khatir tache Romi lipi viximche vichar kitle vikhall asa tem niyallum-ia • To mhuntta Romi Konknnintlea sahityak dorzo na mhunn. Tannem kitlim Romi Konknnintlim pustokam vachleant tim to sangot kai? Hanv zannam ho zabab to kednach diuncho na mhunn, kiteak tannem Romi Konknnintlem ek poriant pustok vachunk na astolem. Vachinastana Romi lipintlea sahityacher aplem mot diupak Devnagri Konknnichea fuddareancho ek ‘trade-mark’ zalolo asa. • Romi lipintlea sahityak vegllo puroskar dilear somazant futt pod-

dteli hem mhunnop sarkem chukichem asa kiteak Konknni somaz ekvottit asa mhunn konn sangta? 1987 vorsa Gõycho rajbhas kaido pas zalo tea vellar Romi lipichea phattlavdarank fottovn ani tancho visvasghat korun Devnagri Konknni odikrut bhas mhunn jahir kelem tea disa Devnagri fuddareamni Gõychea Konknni somazant futt ghatli. Devnagrivaleamni somazant ghatloli futt kaddun ekvott ghoddtele zalear Konknnichea donui lipink eksarkem sthan diupak zai. • Gõyant machier yevpi tiatram vixim borovn ho sompadpi mhuntta ki tiatrank dorzo na mhunn. Tannem hea vorsamni kitle tiatr polloile tem sangchem. Mhojea onnbhova pormonnem tannem ekui tiatr pollovnk na astolo. Khorench polloinastana tiatr sokoilea dorjeacho mhunnpak nattki mollar hea sompadpea itlo ‘expert’ anik na mhunttlear fott zanvchina. • ‘Amcho Avaz’ hea satolleachem nanv gheinastana ho sompadpi hea satolleacher akromonn korta ani 2rea Panar Vach


Turn static files into dynamic content formats.

Create a flipbook
Issuu converts static files into: digital portfolios, online yearbooks, online catalogs, digital photo albums and more. Sign up and create your flipbook.