29 june avaz

Page 1

Ponnje<Sonvar, 29 Jun, 2013<Mol ` 10.00<‘Air Surcharge’ ` 10<Panam 12

Herald

Amcho Avaz

t t

Amcho Awaz June 29_Layout 1 28/06/13 6:25 PM Page 1

www.heraldgoa.in

Konknnint Poilench Rongit Satollem

Musolman somazak vengounk proitn

BJP-cho ‘Vision document for empowerment of minorities’ MHOTVACHEM

Mukhel Montrean Koleachem rup dakhoilem - PAGE 3

Novi Dil’li: Gõyant zalole BJP-che ‘Executive’ boskent BJP fuddareamni Narendra Modik Gujaratcho mukhel montri haka 2014 vorsa zavpi lok sobha venchnnukecho prochar somiticho odheokx mhunn nomiarlo ani taka lagon BJP jikli zalear Narendra Modik Bharotacho prodhan montri zavpachi xokeatay asa hea prokornank lagon zaite rajki pokx dubavit asa. Ho dubav monant yevpachem karann mhunttlear Bharotantle zaite motdar Narendra Modi ek zativadi veokti asa mhunn mandta.

Ho somoz BJP-k lok sobheche venchnnukek boroch mar diunk xokta. BJP-che nodren ho somoz chukicho asa. Torui punn Bharotantlea alpsonkheank (minorities) odik korun Musolmanank Narendra Modi zativadi nhoi mhunn khatri diunche khatir BJP-n ek ‘Vision docu-

ment for empowering minorities’ porje mukhar dovorpachem yevjilam zache vorvim BJP alpsonkheank aplea sangata ghevn fuddlem eleisanv jikpacho poritn korunk yevjita. BJP-cho up-odheokx Muktar Abbas Naqvi hachea fuddariponna khala ho ‘Vision document’ toyar kortele. Shahanavaz Hussain ani dusre BJP-ntle alpsonkheantle fuddari Muktar Abbas Naqvi hachea sangatan alpsonkheanchea faideacho ‘Vision document’ toyar kortele mhunn opekxa asa. 2rea Panar Vach

Nelson Mandelachi bolayki chintest Adhunik somazan ostorechi bodolti bhumika - PAGE 4

‘Item Girl’ chukichem bhogsonnem magta - PAGE 5

National disater’ mhonn jahir korat - anna - PAGE 7

Kankonnchea Malikarjun High School-antli ghoddni

Khoimchea vellar ontorpachi xokeotay dotoramni porgottlea Pretoria, Dokxinn Afrika (CNN): Afrikecho adlo odheokx Nelson Mandela zo Pretoria Mediclinic Health hospitolan fufsamche kankrache (lungs cancer) piddek lagon bhorti zalolo asa tachi sthiti khubuch gombir ani chintest asa. Tech porim to khoimcheai vellar hea sonvsarak adeus korpachi xokeotay asa oxem tacher ilaz korpi dotoramni kal Sukrara sanglem. 94 vorsancho vegllochara virudh zhuzpi Dokxinn Afrikentlo fuddari, taka fufsamche kankrache piddek lagon khubuch gombir poristhitin Afrikentlea Pretoria hangachea hospitolan gelea Mungllara bhorti kelolo. Taka he sthitintlo bhair kaddunk thoimche dotor aple soglle toreche proitn kortat oxem sodheacho odheokx Zuma hache kocherintlean eka odhikarean sanglam. “Ami Nelson Mandela ani tachea ghorcheank tenko diupachi hea vellar goroz asa. Ami tacho mog kortat ani tachea fuddariponna khal jem kitem amkam favo zalam tea khatir ami taka dhinvas diupachi goroz asa. Amchea desa ani kallea katichea loka koddem gore katicho lok zo vegllochar kortale tacher tannem aplo khor avaz uttoilo ani amchea desacho ekvott ani ekchar tannem ghott thigovn dovorpak mhotvachem yogdan dilem”, oxem odheokx Zuma hannem Afrikechea lokak udex diun sanglem. Cape Town hangacho Arsebisp Thabo Makgoba hannem Mandelachea ghorcheam sangata hospitolan bhett diun kherit magnnim kelim. “Somia Jezu Krista Tum zavn asa To Dev ani Soddvonddar zo amchem sukh, dukh, oskotay ani amchim bhavnam zanna. Tum amcho Dhoniacho Dhoni, Razancho Raza, Dhoni am-

28 June hea disa Uttarakhand hacho Mukhel Montri Vijay Bahuguna, Bharatacho Ghor Montri Sushilkumar Shinde ani Bharati fouzecho mukheli Bikram Singh sonkottan sampodleleank soddoitana helicopter zomnir poddon 20 zann hea sonvsarak ontorle tea mahan xipayank salam kortana kaddlolo fottu

chea jivitacho tosoch amchea mornnacho oxem Arsebisp Thabo Makgoba hannem aplea magnneantlean sanglem. Itle mozgotim Mandela hache bore magpi vhodde sonken zoma zavn Mandelak hatanim boroilole sondex pattoile. Tech porim Nelson Mandela haka Julayache 18ver 95vea vorsan bhitor sorta taka ‘International Icon of Democracy’ oxem borovn sorvbhonvtonnim bonderam umkallailim. Nelson Mandela hachi chintest ani gombir poristhiti pollovn raxtrapoti Jacob Zuma hannem apli Mosambique desantli bhonvddi rodh keli. Amerikecho raxtrapoti Barak Obama Mandelache bholaykechi sthiti zanna zavn gheunk Sukrara poilech pavtt Dokxinn Afrikeche bhonvdder ailolo asa. Nelson Mandelache bholayken sudharonnam zanvchim he khatir thoim ghara gharamni lok ekttaim ravon magnnim kortat. Afrikentlea bhouxik zageancher poriant lokamni zoma zavn magnnim korpak chalu dovorlam. Nelson Mandela zannem kallea katichea Afrikentlea nagrikank eksarko man mellcho mhunn ek khoddegantt zhuz diun xekim ho vegllochar nopoit korun uddoila. Dokxinn Afrikentuch nhoi, sonvsarbhorchea desamni Nelson Mandela ho ek Lokxayecho Patxay (King of Democracy) mhunn taka man dila. Sod’deak to khubuch husko korpa sarke sthitin Protoriachea hospitolant aplea mornnacher zhuz dita. Ho mahan fuddari khoimchea-i vellar ontorpak xokta oxem thoimchea dotoramni odikrut ritin khobram sonvsthank (news channels) kollit kelam.

Modlea vellachea jevnnacho 86 xikpeancher vaitt porinnam Yevzonn bhroxttacharant revoddlea mhonnpacho arop Ponnje(AAP):Kankonn talukeantlea Shri Malikarjun iskolant purvonn kelolea modlea vellachea jevnna udexim ekunn 86 xikpi bhurgeank ‘food poisoning’ zalem, ani sorkara koddlean iskolamni bhurgeank purvonn kortat tea ‘mid-day meal’-acher porot ek pavtt proxn nirmann zala. 5-vi tem 8-vi vorgamni xikpi bhurgeank Brestara panv ani bhaji hea modlea vellachea jevnnant diloli.Bhurgim ti khata astana tankam tantunt ‘girgitteo’ nanvache mus sampoddlolean, bhurgim ti panv-bhaji khata astana tankam vonkareo (vomitting) yevpak survat zali.Iskolachea karbhareamni hea bhurgeank tabortob Kankonnchea bholaike kendrant phattoilim.Hea bhurgeam modlea 8 zannanchi sthiti khupuch gombhir aslolean tankam Moddganvchea Hospicio hospitalant haloilim.Zalear 11 vidhearteank teach bholaike kendrant ‘saline’-acher dovorlim.He ghoddnukek lagon puray Kankonn talukeant sontapachem lhar posorlem ani xikpi bhurgeanchea palkokani (parents) hea modlea vel-

lachea jevnnachem bazarikoronn bond korchi oxi nettan magnni korpak survat keli. Kankonnchea Omkar Self-help group hanchea koddlean hea jevnnachi purvonn zata.Don vorsam adim heach Omkar apvaurpi pongdda koddlean purvonn kelolea jevnnantlean xikpi bhurgeank ‘food poisoning’ zalolem.Tea vellar jevnnant bebuk sampoddlolem.Atam-i heach Omkar pongddan purvonn kelolea modlea vellachea jevnnantlean ‘food poisoning’ zalolean, hangachea xikpi burgeancho avoi-bapui khupuch sontaplolo asa.Kankonnchea pulisamni hea jevn-

nache nomune (samples) zopt keleat, tech porim hea Omkar ap-vaurpi pongddachi mukheli Sandhya Dessai hicher guneanv nond kela.Punn Sandhya Dessai hinnem pulisank dilole aple zababnent mhonnllam, hem aplea dusmanamni apleacher rochlolem khottem karasthan zavn asa. He ghoddne vixim odhik mahiti mell’lea tea pormonnem, Kankonncho Omkar ap-vaurpi pongodd porot ek pavtt hea modlea vellachea jevnnak lagon vadachea b h o n v r e a n t sampoddla.Hea adim heach ap-vaurpi pongddan Kankonnchea

mogyeam modem chodd Romi lipin Konknni borovpi-vachpi asle ani bhov thodde Devnagrin Konknni borovpi ani vachpi asle. Romivale ani Devnagrivale hatan hat ghalun Konknni bhaxek zoit mellounk pot’tidken vavurle. Xekddeamni boska ghetleo punn kednach Konknni bhas Romi lipin aschi vo Devnagri lipin aschi ho ulekh kelo na. Konknniche fuddari bhes bore zanna asle zoritor lipicho vad misoll kelo zalear Konknni lokacho ekvott futt’tolo ani teach borobor Devnagrivale eke ‘tsunami’-n lotton veta toxe kabar zatole. He bhirantin konnenuch Konknni bhaxeche lipi

vixim koslench nivedon kelem na. Punn jedna rajbhas kaido pas zalo tantun oxem-i mhunttlem “Konkani means Konkani language written in Devnagri script”. Dusrea utramni Gõychi rajbhas Konknni zali punn Devnagri lipin. Romi lipen borovpi-vachpi Konknni bhas ani tichea phattlavdarank visvasghat kelo. Jea disa Gõycho rajbhas kaido ghoddlo teach disa Konknni porjecho ekvott futtlo mhunttlear fott zanvchina. Haka lagon Konknni mogyeanchi odik korun Romi valeanchi duspott zali ani Romivale Konknni bhaxe sorxile pois pois gele. Gõy Rajbhas

St. Thresa iskolachea bhurgeank purvonn kelolea jevnnant bebuk sampoddlolem.Torui astana heach ap-vaurpi pongddak porot ek pavtt hem jevonn toyar korpacho kontrad koso dilo?Oso proxn Kankonn talukeantlo lok vicharta.Ek vorsa adim heach Kankonn talukeantlea eke ‘anganwadint’ lhan bhurgeank dilolea khannantlean ‘food poisoning’ zalolem. Itle mozgotim hea modlea vellachea jevnnachi purvonn korpi Sandhya Dessai sangta, “Hea modlea vellachea jevnnant konnem tori mud’dom korun mhozo bodlo gheupa khatir hi ‘girgitte’ nanvche mus ghalpachi kornni adharlea.Karann, hech jevonn hanvem anik don iskolamni phattoilolem, punn tea iskolantlea bhurgeank kainch zavnk na.Mhojer aslolo koslo tori rag kaddpak mhojea dusmanamni hem kortub adharlam.Don vorsam osoch prokar St.Thresa iskolant ghoddlolo, punn chovkoxi kelea uprant mhojea virodhan koslech purave sampddonk nant,” oxem Sandhya Dessai hinnem aple zababnnent spoxtt kelem.

Konknni avoy bhas urtoli vo mortoli? ‘ 2011 Census’-a pormonnem Gõyant Konknni bhas uloupi fokt 51%

Xikpi bhurge ani avoy bapuy - PAGE 9

Tomazinho Cardozo Kandolle, Goy

Goyant Gungi vokhdamcho probhav - PAGE 10

1961 vorsa Gõy svotontr zalem. Tea vellar Gõychi lok sonkhea oglle unne 6 lakh asli. Tea kallailea ‘census’-a pormonnem 96% Gõykar Konknni uloitale ani Konknni bhas apli avoy bhas asa mhunn ‘Census’an nond keloli. Gõy svotontr zalea up-

rant Gõykaram somor poilem odruxtt ubem zalem ani tem mhunttlear Gõy Maharashtrant vilin korpachi kaim Gõykaranchi magnni. Itlench nhoi, vilin korpachem karann mhunttlear Gõychi avoy bhas Marathi asa oso-i davo tannim kelolo. Dusrea vordan Gõy vegllo prant mhunn samballun dovorpak Gõykaramni chollvoll suru keli. Hea Gõykaranchi magnni mhunttlear Gõychi avoy bhas Konknni. Gõy Maharashtrant vilin korchem vo asa toxench sanghpradesh (union territory) dovorchem ho nirnnoy gheunche khatir Bharot sorkaran Bharo-

tachea itihasan poilech pavtt ‘Opinion Poll’ ghoddun haddunk adex dilo. Janerachea mhoineant 1967 vorsa ho itihasik ‘Opinion Poll’ zalo ani Gõykaramni Gõy Maharashtrant vilin korpachem nakarlem ani Gõy asa toxem sanghpradesh urcho mhunn sonsonnit nirnnoy dilo. Itleanuch Gõyche proxn somple na. Gõy sanghpradesh asa taka vegllo prant korpachi goroz asli. Gõy vegllo prant korpak Gõychi bhas khoimchi – Konknni vo Marathi – zanna zaunk gorjechem aslem. Portun bhaxek lagon Gõykaram modem anik ek chollvoll suru zali. Gõycho somaz don

bhagamni futtlo. Gõychi rajbhas Marathi zanvchi ho ek bhag ani Gõychi rajbhas Konknni zanvchi ho dusro bhag. He dharunn chollvollin 7 Konknni bhaxechea bhoktamni aple jiv orponn kele ani akhrek Konknnichem zoit zalem. Punn Marathichem-i luskonn zalem na. Oxem mhunnpachem karann mhunttlear Gõy Rajbhas Kaido 1987 oxem mhunnta “Konkani shall be the official language of Goa and Marathi shall also be used for all official purposes.” Konknni bhaxechem zoit zalem hachem karann mhunttlear soglle Konknniche mogi Gõykar ekvottan zhuzle. Hea Konknni

Kaido 1987 ho zolmant aila teach disa Konknni bhaxechea mornnachi ghantt vazli. Kall sompta tea pormonnem svotontr Gõyant loksonkhea (population) vaddot geli. Hi vadd odik korun Bharotantlea dusrea prantantle Gõyant yevpi lok. Xezari prantantle hozaramni lok Gõyant yeunk lagle tea khatir 1971 vorsa Gõychi loksonkhea oglli unni 8 lakh zali. 1981 vorsa oglli unni 10 lakh zali. 1991 vorsa 11 lakh zali. 2001 vorsa sumar 13 lakh zali ani halinch zalolea ‘Census’-a pormonnem 2011 vorsa oglli unni 15 lakh loksonkhea zalea. 2rea Panar Vach


Amcho Awaz June 29_Layout 1 28/06/13 6:34 PM Page 2

Ganv-ganvamni

Ponnje<Sonvar, 29 Jun, 2013<

Amcho Avaz

2

Uttarakhand sonkottan sampoddloleam khatir magnnim korat ani ortik adhar diyat – Arsebisp Sogllea padvigarank, torekvar sonvsthanchea vhoddilank ek chitt borovn Arsebisp Saib Filipe Neri Ferrao hannem Uttarakhandan sonkottak sampoddlolea lokam khatir Devak prarthona korunk vinonti kelea ani teach borobor tankam ortik adhar diunk ulo marla. Tumkam khobor astolich ki Uttarakhandan khub pavs poddon ani buddtti yevn Uttarakhan-

dantle zaite bhag konsoll’leat ani ghoram daram nisontton zaleant ani zaitea lokacho jiv gela mhunn. Hozaramni Devbhokti monis thoim Devachea dorxonnank gelole tevui farovn urleat mhunn. Te chitin Arsebisp Saiban fuddem mhunttlam ki Caritas India amche igorjechi somaz seva korpi sonvstha asa tinnem aplo vavr suru kela

ani sorkara ani dusrea sonvstham borobor ti bhagidar zatoli mhunn. Gõychi igorz hea ailolea sonkottak lagon dukh porgottaita ani sonkottak sampoddlolea hozaramni lokak zankam tanche familintle vangddi nam zalea, ghoram ani dhonde nam zaleat tanchea-i dukhant vantto gheta. Ami soglleank ulo martanv ki tannim hea sonkottachea somoyar

lokachea jivitacho ani vostuncho vinas kela

‘Delhi governor’ Big Foot haka bhett dita

Khonni dhondo prokronn

Gõycho sorkar 150 krutt korchitolo Khonni dhondo bond zalolea karonnank lagon Gõyche ortik poristhiticher vaitt porinnam zala to samballun gheunche khatir Gõycho sorkar 150 rupiya torekvar udorgotichim kamam sombondit zageancher korunk korchitolo. Bhouxik vavr khateacho montri Ram Krishna Dhavlikar hannem potrakarank sanglem ki he vixim thoddo vavr suru zala punn soglle vavr 15 Novembr 2013 hea disa thavn fuddem vetole. Him sogllim udorgotichim kamam khonni dhondeachea vattaran ravtolea lokachea faidea khatir korun ghetole ani hea vavrak 150 kurtt rupiya khorchitele. Dhavlikaran fuddem sanglem ki him kamam atam ‘tender’ korpache vatter asa ani jea vattaran lokachem chodd luskonn zalam thoim ho vavr poilo hatan ghetolo. Dorya vellanche boglek aslolea vattarantlo vikas khonn dhondo bond poddlolea karannank lagon sorkarachi ortik poristhiti nazuk aslolea karannan ho vikas eka vorsa khatir fattim dovorla, Dhavlikaran fuddem sanglem. Gõyantlea 40 motdarsongha modle Sanvordem, Sanguem ani Sattari hea mot-

sonkottan sampoddloleam khatir ani odik korun zanche lagxile famili vangddi meleat tanche khatir Devak prarthona korunk. Hea dukhichea vellar dukhan buddlolea bhavank ani bhoinnank amchea magnneam vorvim ani tech porim dusro adhar diun pavum-ia. Adim jedna he porim soimbik sonkottam amchea desant aileant ani

darsonghan khonni dhondo vhodda promannan choltalo ani to bond zavn hea vattaran lokank zaite tras zale. Hea tin motdar songhan eka-eka motdar songhan 20 krutt rupiya vikasa khatir khorchitele zalear dusrea fattim aslolea talukeamni zoxe porim Kankonn ani Pernem ani dusrea vattaran protiekank 15 krutt rupiya korchitele mhunn Ram Krishna Dhavlikaran ukttem kelem. Khonnicho dhondo bond poddla ani sorkarache tizoren ortik yennavoll komi zalea. Torui punn 10 krutt rupiya hea vattaran moddpache sorkaran zo nirnnoy ghetla to tokhnnay korpa sarko asa oxem eka trasan poddlolea veoktin udgar kaddle.

William Fernandes, Sanvordem, Gõy

Konnui gharantlo bhair sorlo tor porot bore bhaxen ghara pavlear Devak argam diunk goroz. Kiteak Gõychea rosteancher eka mon’xak surokxa mhunttat ti nam. Choltana porian konnui tujer kedna vahan haddun marit tem kollona. Itle dharunn zaleat Gõyche roste. Disan dis rosteancher obsoeg vaddot asa ani lok morot asa. He gombhir poristhiticher konnuch niyontronn haddunk toyar nam. Soglle ap-aple hat dhutat zaum te ‘traffic police’ vo yeradhari khatem, vo him vahanam cholovpi. Mahiti mell’la tea pormonnem Bharot desa bhitor Gõychea rosteancher soglleam von chodd obsoeg zatat. 2009–2012 vorsa meren 15,458 rosteancher obsoeg zaleat, zalear tantuntle 1,151 obsoeg zalole morunk pavleat. Hea obsoeganim choddxe 20-25 vorsanche tornatte moronk pavleat. Protek 27 voramni ek monis morta osle obsoeg zavn. 2011 vorsak pollelem zalear 2012 vorsant 5.61% komi promannem obsoeg zaleat. Vahan khatem mhuntta ki koddok kaido lagu kelolean he obsoeg thodde zaleat

and strengthen their faith in humankind’ ugddas korun Arsebispan aplea xelliank sonkottan sampoddlolea lokank adhar diunk ulo marla. Tumchem ortik dhan – ‘cheques’ ani ‘demand drafts’ – Caritas-Goa, A/c 18046 Corporation Bank, Panaji Branch haka pattounchem ani teach borobor “This amount is towards the Uttarakhand disaster” mhunn

b o r o u n c h e m . ‘Cheque/demand draft’ vor ‘cash’ duddu ganvchea padvigara lagim vo Caritas-Goa, Instituto De Nossa Senhora De Piedade, Ponnje hangasor diunchem mhunn vinonti kortam. Igorzamni, kopelamni ani dusrea sonvsthamni duddu ekttailearui te hea bore vavrak vapurtole oxem Arsebispan akhrek mhunttlam.

Ponnjent ‘film shooting’acher CCP-chi bondi Ponnje (AAB): Ponnjen ‘film shooting’ choltana, ‘bouncers’-ank lagon zalolea vadvivadak ani uprant ‘line producers’-amni bekaidexir vosuli vixim kelolea aropank lagon, hea mud’dea vixim ‘CCP’ somiti nirnnoy ghe-i meren ‘Corporation of the City of Panaji (CCP)’-n xarant zaupi sogllea ‘film shoots’-ancher bondi ghalpak tharailam. “Ho mud’do suttavo zayi meren, Brestarak saun Ponnjen ‘film shooting’ zaunchi na,” mhunn Mayor Surendra Furtado-n potrkarank sanglem. Khoincheach sonsthek vo ‘club’-ak ‘film shoots’am pasot duddu vo ‘donations’ vosul korunk zaina ani ‘CCP’-kuch oxem korpak odhikar asa. “Konnui ‘donations’ gheta zalear tem chukichem asa. ‘Cor-

poration’-a khatir zor hanv dondd vosul korta, zalear ‘donations’ ghevop c h u k i c h e m … Khoincheach sonsthechean vo ‘club’-achean CCP-k adex diunk zaina,” mhunn tannen fuddem sanglem. ‘Line producers’-am lagsan bekaidexirponnim duddu vosul korunk yetolea vixim BJP ‘panel’achea nogorsevokamni Furtado-k gherao ghatlolo. “Zor khoincho-i nogorsevok bhroxttacharan misoll asa, zalear tuven tachea add karvay korunk zai. Tum tancho fuddari aslolean xekim tunch zababdar,” mhunn adli ‘mayor’ Vaidehi Naik-an sanglem. “Hera pheri’ cholta oxem ‘line producers’-ank dista, zalear tannim pulisen tokrar nond ko-

runk zai. Tatun zor nogorsevok samil asat mhunn pulisek kollon yeta, zalear tankam ‘disqualify’ korunk hanv DMA-k boroitolom,” mhunn Furtado-n sanglem. ‘Film shoots’ mona korunk, ani tankam lagon zaupi ‘parking’-ache proxn tallunk, ‘CCP’-n tanchem mol vaddoilolem, oxem tannen ukttailem.

Khas dorjea vixim visrat, asat te kaide vaprun zomin samballat: Khalap Delhi governor Lt. Governor Tejendra Khanna hannem Casa Araujo Alvares, Big Foot Loutolim haka bhett dili ani Maendra Alvares hannem taka soglli bariksannem mahiti dili, tea vellar ghetlolo fottu.

Gõyant rostear obsoeg vaddonk konn guneanvkari? punn ek mat khorem minacheo khonni bond zalolean he obsoeg khub promannan komi zaunk pavleat. Trukank lagon 2011 vorsak 736 obsoeg zaleat ani 2012 vorsak Novembr pasun 511 obsoeg zaleat. Chodd xe ‘scooter’, ‘mopeds’ ani ‘motorcycle’ hanche soglle mellun 9016 obsoeg zaleat 2009 te 2012 meren. Obsoeg zaunk karannam Gõyant roste adim rund asle titlech asat chodd korun ganvantle. Rosteank runday haddunk mellona ani mellta zalear pasun korinant. Kitleaxea rosteanchem bandkam tantrik vatten khubuch chuklolem asa vo tea rosteanchi favo tea vellar durusti korinant. Mahamarg asat te Gõyche vahanank pavonant. Gõyant vahananchi sonkhea 25% vaddlea fattlea panch vorsam bhitor, ani disan dis vaddot asa. Gõyant sod’deak 6,72,664 odik vahanam yeradari khatean nond kelolim asat. Hech sonkhen rosteanchi vadd zaunk zai asli. Heach karannank lagon Gõyant obsoeg vaddleat oxem yeradareche sonchalok Arvind Desai mhunttat. Roste rund zaunk nam tem khorem punn him vahanam cholovpi favo te ritin, nem’ kaide pallun aplem vahan choloinant. Kitlexe obsoeg rosten ani soro piyeon cholloun ghodttat, chodd korun ratche. Pulis mhunttat ki rosteank vo vahanank lagon obsoeg zainant punn tem vahan choloitoleank lagon chodd zatat. ‘Helmet’ matheak ghalunk zaitea zannank

tedna Gõyche igorjen sodanch udar kallzan dukhest lokank adhar dila. Atam-i vell aila sogleamni fuddem sorpacho ani dukhan sampoddlolea lokak adhar diupacho. St. Paul hachea utrancho “Let love be genuine”, (rom. 12:9) ‘let us respond to this great challenge and help the Uttarakhand victims to reconstruct their lives

adkoll zata. Hatin dhorun vortele punn tem apleache surokxe khatir matheak ghalchem, hem tankam sozmona. Mottor choiloitana ‘belt’ ghalunk gorjecho hem konnuch chintina. Gaddiek dhopko boson kitloso lok moronk pavlo. Anik ek karann zavn asa, dusrea prantantle lok yevn aplim vahanam apleak zai toxim ani kaidea bhair choloitat. Gõyche Vidhan Sobhent eka proxnnank zobab ditana mukhel montrean sanglolem ki fattlea tin vorsant 2209 dusrea prantantlea vahanank obsoegank lagon kexi nond keleat. Aiz bhailo lok Gõyant itlo zala ki tanchim vahanam Gõychea rosteancher bhorpur gordi kortat. Rosteancher gorvank ani sunneank lagon kitlexe obsoeg zatat ani munis moronk pavta. Halinch Kunkoleant ek dudhachem vahan gorvak dhopko divn vallant poddon ekleak moronn ailem. Oxe hozaramni obsoeg ghoddtat hea rosteancher aslolea zonavorank lagon. Punn konn hancher kar-

vay korina, nam mhunn tankam rosteavelim kaddunk tozvit korina. Sorkar aple hath dhuvun Nagarpalikancher ani Panchayatincher dukholta. Nagrikanchi surokxa sorkarachi zababdari amche ghottne pormonnem ani hem sorkaran ut’tom gorjechem mhunn upay gheunk zai. Obsoeg vattaunk upay Yeradari khatean zaitim hea vixoyacher panvlam marleant oxem hea khateacho sonchalok mahiti dita. Sorkaran 68.60 lak rupiya jairati korpa khatir moddleat, lokam modem zagrutay haddunk. Toxinch kitlimxim xibiram ghetleant soglle torechea vahananchea cholovpeank ghevn. Toxench anikui vahanam cholovpa vatten margdorxonn her cholovpeank dilam tanche “Road Safety Bus” hiche vorvim. Itlem puro kai? Anikui zaitem korchem asa. Poile suvater yeradari pulisamni xist sambhallun kaide koddok launk zai. Zoxe videxi desanim nem’ kaide laitat toxe. Gõyche lok bhailea desanim ravtat ani rostear nem’ kaide

bore toren palltat, kiteak te zannant tea ganvanim kosli khast favo zata ti. Thoim palltat zalear hanga kiteak nhoi? Sogllea mukhi rosteamni ‘CCTV Cameras’ bosounk chodd goroz. ‘Licence’ diunche adim rosteancher suroxit koxem cholovpeamni cholovop hacher adarlolim ‘film’-a dakhovn odik mahiti diunk zai. Hea vorvim vahan cholovpi zaitem xikonk pavtole ani dusreanchi surokxa sambhallunk vavurtele. Dor eke panchayatin ani nagarpaliken roste surokxit korunk ani yeradari vevosthitponnim sambhallunk karbari manddal ghoddun haddunk zai, jea vorvim ek ek barik ganv ani xharamni kitlim-i vahanam asum punn manddavollin astolim. Avoy bapuy lhan bhurgeanchea hatan vahanam ditat tacher pasun niyontronn yetolem. Gorjechem mhunttlear rosteavelim sogllim zonavoram kaddun roste nitoll korpachem kam’ sorkaran zata titlea vegim panvl marunk goroz. Rostear obsoeg 20% tori unne zatole ani uskea mekllem lokank vahan cholounk melltolem. Ami vevostit vahanam cholounk laglear dusrea prantantle lok amkam pollovn aplim vahanam kaide pallun choloitele. Sorkaran amcheo dorya vello surokxit keleat ani kitlexe jiv salvar zaleat. Buddon morpachem unnem zalam. Atam rosteancher obsoegan morpachem unnem korunk goroz. Heach pasot sorkaran kitem-i tori ek yojna kaddunk ekdom mhotvachi.

Ponnje: Gõykaram pasot Gõy dorunk khatri gheunk khas dorzoch mellonk zai oxem na, mhunn adle Kendr montri Ramakant Khalap-an sanglem. “Gõychi zomin Gõykaranchea hatanuch urchea pasot khatri gheunk sorkara laim dusre-i poryay asat, punn tem soddun Gõyak ‘special status’ mellchea past bovall kortat, ani teach vellar hea desacho ekvott ani promannikponn teag kortat,” mhunn Khalap-an, ‘International Centre-Goa’ hanga ‘media and human development’ vixoyacher zalolea pradexik xibiran uloitana sanglem. Gelea kaim dosokanchea kallan Gõykar apkhoxen apli zomin, xetambhattam, ani toxench akh’ke ganv porian lokank, zankam atam ‘bhailo lok’

mhunntat tankam viktale, mhunn tannen sanglem. Videxi lokam lagsan zomin portun gheunk sorkarak ‘Land Acquisition Act’ ani her kaideancho vapor korunk zata. Tachea kendrachea dor eke bhetti vellar mukhel montri, Gõychea vixim khas gozali zoxe porim ‘child mortality’, ‘health indices’, ‘sex ratio’, ‘per capita income’, ani heram rajyam mozgotim tem borem kiteak asa tem sangonk veta. Hem korun khas dorzo mellpachi taka opekxa asa? mhunn Khalap-an vichar kelo. Toxench amchea sorkaran Tamil Nadu-chi dekh gheun xetki zomnichi vikri ani vapor thambounk, xetachea kama xivai dusrea kamak vaprunk diunk zaina.

1lea Panar Thaun... Musolman somazak vengounk proitn Bhitorlea sutram vorvim koll’lam tea pormonnem ho ‘Vision document’ Kongres pokxachea yevzonneanchi ttika kortolo ani fattlea 66 vorsank alpsonkheam khatir ani odik korun Musolman somaza khatir Kongres pokxan fokt utramni seva dilea korneamni nhoi mhunn provar korpacho proitn asa mhunn kollon ailam. Tech porim ho ‘Vision document’ alpsonkheanchi odik korun Musolman somazachi vegan udorgot koxi korum yeta hache vixim noveo yevzonneo ghoddoun haddpak BJP pokxak suchnnam ditolo.

BJP-chea ‘vision document’-achi dixa alpsonkheanchea vikasacher astoli ani hea somazacho vikas korun gheumche khatir ho ‘document’ upay suchoitolo. Rajki zannkar sangta tea pormonnem ‘Vision document for empowerment of women’ toyar korun eka vordan alpsonkheank odik korun Musolman somazak aplea koddem voddunk sodta zalear dusrea vordan Narendra Modi zaka prochar somiticho odheokx kela to zativadi nhoi punn ek raxtriya fuddari zavn asa mhunn dakhovpachi hi yevzonn asa.

Konknni avoy bhas urtoli vo mortoli? Hea 15 lakhamni oglle unne 5 te 6 lakh Gõyam bhaile lok asa, mhunnchem tanchi avoy bhas Konknni nam. Teach borobor kaim Gõykar azun poriant Marathi apli avoy bhas mhunnonk fattim sorona ani tech porim anik dusre Gõykar je apli avoy bhas Inglez mhunnon gorv dakhoita. Heach karannank lagon 2011 ‘Census’-an Gõyant Konknni ulovpi lok fokt 51% asa mhunn jahir kelam. 1961 vorsa 96% Konknni ulovpi asle zalear 2011 vorsa Konknni ulovpi Gõyant fokt 51% asa. Oxench chol’lem zalear anik 10-15 vorsamni Konknni bhas ulovpi lok Gõyant jerul unne zatole. Adhunik kallar Gõykaruch nhoi punn sogllea prantanim Bharoti nagrik Inglez bhaxe fattlean dhanvonk lagleat. Tea khatir Gõy ek opvad (exception) asonk zaina. Gõyantui – Hindu, Kristanv, Musolman zanv – soglle Inglezi fattlean dhanvonk laglea. Hea karannank lagon

Konknni uloupeanchi sonkhea Gõyant disan dis denvot asa. Tea khatir soglle Konknni mogi ekttaim yevn ekvottan Konknnichi udorgot korop khub faideachem zatolem. Ho ekvott ghoddun haddtole zalear poile suvater Gõykaram modem aslolim lipichim durgam moddun udovpachi goroz asa. Oxem asa zalear poile suvater Konknni fuddareamni Romi lipik Devnagri lipi itlench mhotv diupachi goroz asa. Konknni mogyeamni Konknni bhaxecheo soglleo lipeo ani bolyeo ekvottache nodren polleleo zalear ho ekchar ghoddon yeum yeta. Aplich lipi mahan ani tichi lipi Konknni bhaxechi lipi zavnk zai mhunn hot ghevn bosle zalear mat Konknni bhas jivi urchina. Fuddlim 20 vorsam zata mhunttlear mhunnchem anik don ‘Census’ jahir korta mhunttlear Gõyant Konknni bhas ulovpi lok fokt 20 te 25% urtole. Dusrea utramni Konknni bhas lohu lohu Gõychea somazantli nas zatoli.


Amcho Awaz June 29_Layout 1 28/06/13 6:35 PM Page 3

Ponnje<Sonvar, 29 Jun, 2013<

Ganv-ganvamni

Amcho Avaz

3

“Mukhel montrean koleachem ‘Shooting’ kaddpa khatir roste ‘hijack’ kortat rup dakhoilem” - Trojano Dr. Oscar Rebello-cher hol’lo, 5 ‘bouncers’ pulisanchea tabeant

‘GPCC minority cell’-antui virodh kelo Ponnje (AAB): Godhra-n zaloli ghoddnuk ani uprant Gujarat-an zalole dongol (riots) “proxasonik opyes” (admin idtrative failure) aslem, oxem mhunnon Narendra Modi-chi bazu ghetlolea karann NCP-n mukhel montri Manohar Parrikar-achi ttika kelea. “Mukhel montri Manohar Parrikar-an sot’ten aslolea kallan Gõychea lokank aplea hukumxayechea vruti (dictatorial attitude) vixim jhalak dakhoilea, ani Godhra ek prxasonik chuk asli mhunn Gujarat-chea mukhel montri Narendra Modi-chem somorthon (defend) korun, tech pod’dotin to vagot asa,” mhunn NCP protinidhi Trajano D’Mello-n sanglem. “Mukhel Montri Parrikar

‘GPCC minority cell’-acho arop

hachem menddreachem rup pisddon ani tachem lipon aslolem koleachem rup fuddem ailam” oxem tannen fuddem sanglem. ‘Supreme Court’ jednam Gujarat-an zalolea hea dongolachea sombondhit kexichi karvay kortali, tednam Parrikar, hea Modi-chea fud-

dariponna khala zalole ghoddnukechi gombhirtay unnak lekhpachem (downplay) proitn kortalo, mhunn tannen ukttailem. Sogllea BJP fuddareank, Parrikar ani LK Advani hankam-i RSS choloitat hem atam sid’dh zalam, oxem tannen sanglem.

Moddganv (AAB): 2002 vorsa Gujarat-an zalole dongol (riots) ek proxasonik opyes aslem, hea Manohar Parrikar-achea nivedonak ‘Goa Pradesh Congress Committee minority cell’-chea odheokx, Saifulla Khan-an naposonti porgottaili. Gõyche olpsonkhentle lok Parrikar-achea he vruticher ojapit asat, mhunn potrkar porixoden uloitana Khan-an sanglem. Gõyant dhormachea pormonnem mon’xa modem bhedbhav kori na, mhunn tannen fuddem sanglem. Modi-k pod divop BJP-cho khasgi mud’do mhunn sangon, jea pod’dotin Modi-k dorxounk yeta tem Gõyantlea BJP-k sobona ani nagrik oslea ‘zati sombondhit’ rajkaronnak nakartole, mhunn Khan-an sanglem. Congress pokxache-i zaite fuddari asle, rajyant poriant, punn zoxe porim Gujarat-chea mukhel montreak Prodhan Montri podacho umedvar mhunn nomiarlo te bhoxen khoincheach mukhel montreak adim nomiarunk na.

2012 Vidhansobha venchnnukenchea vellar Parrikar-an, BJP pasot Modi-k Gõyant mohim korunk porvangi diunk

nasli, karann BJP-cher tacho vaitt porinnam zaupacho mhunn to zanno aslo, oxem D’Mello-n fuddem sanglem.

Xikxonn mollar gondholl vaddlo ‘Rain coat’, ‘Uniforms’-ancho azunui pot’to na Amcho AvAz Protinidhi

Ponnje:Gõychea xikxonn mollar khupuch gondholl vaddla ani iskolam suru zavn ek mhoino sorot ailo, torui xikxonn khatem ho zala to guspa-gondholl soddovpa babtint borench fattim urlam. Iskolak vochpi bhurgim sonstat tim sonstatuch, tanchea sangata vidhearteanchea avoybapuy hankam-i gorje bhair tras sonspak poddttat.Iskolam suru zavn ek mhoino kobar zait ailo, punn sorkara koddlean mellpi fukott ‘uniforms’ azunui mellonk nant tech pori chovxil’lean nettacho pavs votonk lagla, sorkara koddlean mellpi ‘rain coats’-ui pavonk nant.Tantlea tantunt iskolancho vell auchit ordem vor vaddoilolean, vidhearti, xikovpi ani avoy-bapui hanchi soglle kodden dhanvpoll zavpak laglea. Iskolam suru zanvche adinch iskolamni ‘rain coats’ ani ‘uniforms’ phattovpak zai aslim.’Uniforms’ fuddle anik 15 dis meren mellchim nant mhonnpachi sod’deachi sthiti asa.Vidhearteank hea vorsa ‘uniforms’-anchi purvonn korpachem kam ‘Khadi gram udheog’ he sonvsthe kodde dilolem.Gelea vorsa hem kam ‘Goa Handicrafts Corporation’ hanche kodde sompoilolem.Punn durdoivan Pednne sarkhea talukeant gelea vorsa vidhearteank jim ‘uniforms’ mell’lolim, tim vidhearteanchim zokam (measurements) kaddi nastana xinvlolim anglim hea vidhearteank favo zalim.Up-

36 hozar ‘rain coats’ magoileat “Ami sorkarachea ‘rain coats’-ank ravo nastana amich te vikte gheun bhureank dile.” Oxem kaim palokamni (parents) potrkaram kodde uloitana sanglem.Sorkar pavsallo somplea uprant ‘rain coats’ ditolo kai?Atam meren he ‘rain coats’ kiteak divnk nant? Oxe proxn palok vichartat. Ekunn 36 hozar ‘rain coats’-anchi sorkaran ‘order’ dilea mhonnpachi khobor mell’lea

rant him ‘uniforms’ bodlun dilim. He pavtt bhureank ‘uniforms’ xinvpa khatir zokam poryan kaddlolim nant.’Readymade uniforms’ bhurgeank divpak sodtat.Him ‘uniforms’ azunui bhurgeanchea hatak poddlolim nant.Hea ‘uniforms’-anchi purvonn korpak nigteoch nividha (tenders) kaddleat.Gorib vidhearteanche avoy-bapuy aplea bhurgeank him ‘uniforms’ kedna mellttolim, hachi vatt aplea dolleamni tel ghalun pollevpak bosleant. Xikxonnik kaidea pormonnem sorkarak iskolancho vell vaddouncho poddlo, punn he gozali khatir xikpi bhurgim, teachers ani avoy-bapuy hanchi mansik

toyari zaunk nasli.Atam iskolam 1.45 vorancher sutt’ta ani bhurgim ap-aplea ghora pavnne tin tem tin vorancher pavtat.Haka lagon je bhurgeank tancho avoy-bapuy aplea sangata haddun vhortalo, tancho ‘time table’ sarkhoch bigddon gela. Xikxonn khatean gelea Fevrerant Gõychea sogllea ‘Zonal Education Officers’ hanchi boska gheun tanchea vibhagantlea iskolamni kosle-kosle gozalincho unnav asa hachi mahiti zanna zavn ghetloli.Tech porim prot’tek iskolache sthiticho avhal magoun ghetlolo, toruipunn khupxea iskolancheo imaroteo jeo moddkureo zaleat, tanchi du-

rusti azun meren sorkaran korunk na.Hea adim hea imarotinchem durusti korpachem kam PWD khatea kodde dilolem.PWD-cheo kochereo sogllea talukeamni asat.Taka lagon khoincheai talukeant eka iskolacho proxn uprasot zalear, ‘Zonal Education Officers’ aplea talukeant aslolea PWD kocheri kodde sompork kortale. Atam hem kam ‘Goa Infrastructure Development Corporation’ hanche kodde sompoilam ani hanchi kocheri fokt Ponnje xharantuch asa.Tech porim poisul’lean yeupi odhikareanchi khupuch oddchonn zata. Iskolam suru zalint tea survechea disamni bhovtek vidhearteank patth pustokam mellonk naslim tim atam choddanchodd vidheareank mell’leant, hich ek somhadan divpa sarkhi gozal zavn asa, oxem zaitinch avoy-bapuy mhonnttat.

Gelea eka vorsachea kallant

Sorkari yevzonneancher 3500 kotti rupiya khorch Kendr sorkaracho duddu mellonk uxir zalo:Parrikar Ponnje(AAP):Gõy rajyachi arthik yenneavoll gelea vorsa 800 tem 900 kotti rupiya itli unnem zali.Tech porim kendr sorkaran arthik nidhi (funds) phattovpakui khupuch uxir kelolean, sorkarak duddu khorch korpak khupuch oddchonneo upraslolean, gelea vorsa sorkari yevzonneancho khorch 4700 kotti ason poryan khoreponnim ho khorch 3300 tem 3500 kotti rupiyanchoch sorkaran kelo,oxem mukhel montri Manahor Parrikar hannem kobul kelem.Hea vorsa kendr sorkara koddlean nidhi vegim mellchi mhonn ami nettan proitn korpachea vaurak laglole asat, Parrikaran sanglem. Potrkaramni vicharlolea eka proxnak zabab ditana Parrikaran mhonnllem, zorui rajya sorkaracheo vorsuki yevzonneo 4715 kotti rupiyancheo asleo, tantuntle fokt 484 kotti rupiya kendrache astat.He duddu poryan kendr sorkar vellar

dina.Gelea vorsa he duddu Dezembrache 2-rer monzur (sanction) kele ani he duddu sorkarachea hatant Mars 20-ver hatant poddle.Tor he duddu khorch korpak vell koso mellttolo?Taka lagon ami amche duddu poilim khorch kele ani uprant ami tancho hixeop dakhoilo.Hea vorsa apnnem Montek Singh Ahluwalia hache kodde adim fuddench cheorcha kelea.Kendr sorkar dita ti duddvanchi nidhi yogeo tea vellar

pavtoli mhonnpacho apleak bhorvanso asa, Parrikaran spoxtt kelem. “Gelea vorsa minam khonneo bond poddleo tacho gombhir porinnam Gõyche yenneavollicher zalo.Taka lagon ho yevzonneam velo khorch 3300 meren sthir ravlo.Ami 70% poros odhik khorch kela.Hea vorsa kendr sorkarachi nidhi Mars na tor Dezembr meren pavtoli, hea khatir apleache soglle toreche proitn chol’leat,”oxem Parrikaran aplea ulovpantlean spoxtt kelem. “Kendr sorkara kodde minam khonnink lagon oddchonneank sampoddloleam khatir ami 3000 kotti rupiya arthik modot korchi mhonn ami magnni kelea.Sod’deak Bharat desachi arthik sthiti khupuch bigoddloli asa.Dollars-ank sor kelear rupiya khupuch sokoilea panvddear pavla.Eka dollar-achem mol 60 rupiya itlem unch

gelam.Atam petrol ani dizolachem mol polleyat, vaddon mollbache tengxer tenklam.Puray Bharant desantli minanchi niryat (export) 900 milhanv (millions) dollars asta.Tantunt 600 dollars minachi niryat Gõyant zavpi minachi asta.Atam minam khonneo bond poddleat.Hem sogllem pollelem zalear Bharat desachi arthik sthiti bigoddchina zalear anik kitem zatolem?” oso soroll proxn Parrikaran potrkaram kodde uloytana kelo. Kendra sorkara kodde ami Gõyche poristhitichi sompurnn mahiti dilea. Goroz ti modot amkam kendr sorkar koddlean melltoli mhonnpacho amkam puray bhorvanso asa.Toruipunn ami magleat te 3000 kotti rupiya ghoddiye amkam mellche nant, punn ful na paklli amkam kendr sorkar jerul ditolo oso amkam bhorvanso asa, oxem Parrikaran xevttak sanglem

Ponnje(AAP):Ponnje xharant sorkarachi porvangi gheun cholchitrkoronn (shooting) korpa khatir roste ‘hijack’ kortat.Casino ani 5 nokhetri hottelamni cholchitrkoronn korpa khatir thoim surokxa dovorpa khatir ‘bouncers’-ank bhaddeak haddttat ani sadea lokancho odhikar kaddun ghetat, oso arop ‘Goa Bachao Abhiyan’-acho adlo Nimontrok Dr. Oscar Rebello hannem gelea Budvara potrkaram kodde uloitana kelo. Gõyant ‘bouncers’-anchi seva divpa khatir khupuch ‘agencies’ ostitvant aileat.Casino, ‘5 star hotel’ toxench her khasgi karyavollim khatir thoim surokxa dovorpa khatir hea ‘bouncers’-ancho upeog zata.Tancher konnachenh bondhon ani niyontronn naslolean te loka kodde mellot te porim vagnnuk kortat.Rosteancher chitrikoronn korpachi porvangi ghetli mhonn te roste ‘shooting’ kaddpeanchoch hukum asona.Girestank ani goribank rosteancho vapor korunk eksarko odhikar asa ani to konnacheanuch kaddun vhorpak zaina.Lokak sotavpi ani apleacher hol’lo korpi ‘bouncer’-am modlo ektto kapostad aslear Parrikarak fon kor oxem sanglem.Taka lagon ‘bouncer’ hachem dusrem rup gunddagiri zavn asa,” oxem Dr. Oscar Rebollon sanglem. Pulisanchea sangnnea pormonnem rajyant jeo sabar ‘bouncers’ phattovpacheo ‘agencies’ asat, tankam sorkaran azunui kaidexir vo odhikrut nondnni keloli na.Jeo ‘agencies’ hea ‘bouncers’-anchi nemnnuk kortana tanchi phattbhuim (background) kitem asta tachi khobor kaddttat vo na hem kollpak kotthin. Taka lagon gunean-

vmni revoddlole monis hantunt aspak xoktat.Kaim lokamni ji hi ‘bouncers’-anchi seva ghevpachi pod’dot apnnailea, ti egdomuch vaitt asa, ani ti hea fuddem somazak khupuch marekar zavpak xokta, oxem Dr.Rebellon fuddem sanglem. “Inox sineama ghora kodde apleacher hol’lo zanvche thoddo vell adim,cholchitrkoronn cholta thoim eka lhan ballkak khanken gheun ubhi aslole eke ostorek tea ‘bouncers’-amni thoinchi dhanvddaili.Ti ostori aple khankent tea bhurgeak gheun mukhel rostea velean dhanvot geli.Ti dhanvta tea vellar tea mukhel rostear (Miramar-Ponnje KTC) ek rostin vahan ailolem zalear te ostorek obghat ghoddpachi xokyotai asli.Mhojer hol’lo zala tea prokronnant hea ‘bouncers’-am torfen ‘FORCE Security Agency’-cho Nilesh Vernekar hannem mhoje kodde he ghoddne vixim mafi maglea.Mhoje kodde he ghoddne vixim khont porgott korun, tem mittovn uddoupak prathun maglem.Mhaka somazantlo lok vollkhotat mhonn mhaka jem kitem ghoddlem tacher avaz utthlo.Punn hich gozal eka sadea mon’xak ghoddloli zalear tacher vicharpus korpak konnuch fuddem sorcho naslo,” oxem Dr.Rebellon mhonnllem.

Pul ‘Hotel’-a khatir… Nagrikanchea faideak nhoi…: Congress

Ponnje: Keri-Tiracol pul bandpachea yevzonnen ghottallo asa, ani Tiracol ganvan ‘golf course’ suru korunk sodtolea eka ‘hotel’ malokachi vatt sompi korchea pasot to bandunk yeta, mhunn Congress pokxan arop kela, ani hea pulachea bandkamak virodh kortole oxi xittkavnni dilea. Keri-Tiracol pul ek vhodd fottingponn ani BJP sorkaran kelolem bhroxttachar, mhunn potrkaram lagim uloitana Congress vidhansobha pokxache protinidhi Aleixo Regi-

naldo Lourenco-n sanglem. “Sydney harbour’-ar aslolea pula bhaxechea hea pulacho sombondh SEZ-anchea ani Mopa zomin ghottallea borabor kortole ani pulak virodh korunk lokam borabor Congress pokx astolo”, mhunn Lourenco-n sanglem. Iskolachea vidhearteank ‘textbooks’, ‘raincoats’, ‘uniforms’ ani ‘tablets’ diupan kollav kiteak zala ho mullavo mud’do soddun, BJP sorkarak Mopa, Tiracol pul, vhodd prokolpam ani

pradexik arakhaddea vixim poddlam. Hea ghottallean misoll aslolea BJP fuddareanchi nanvam diunk vichar kelea uprant, Lourenco-n khoinchea-i BJP fuddareachem nanv sangpachem nakarlem ani BJP sorkar hea ghottallean misoll asa mhunn sanglem. Toxench, BJP fuddari bollzobren Tiracolchea nagrikank thoimsaun bhairaunk sodtat, mhunn tannen sanglem. ‘Hotel’ ani ‘golf course’ak virodh kortolea mon’xank chepovn dovrunk sorkara lagsan zaito dobav asa, mhunn Lourenco-n fuddem sanglem. Yevjilolea Keri-Tiracol pulachea pasot buniadicho fator Agost 15 meren ghalpachi opekxa asa. Julayche survatek meren hea prokolpachea kontrad’dora vixim tharaitole. Hea 625 metre lambayechea pulacher 90 kotti rupia khorch zatole oso odmas asa, ani bandkam suru zatoch 18 mhoineamni tache kam purnn zaupachi opekxa asa.


Amcho Awaz June 29a_Layout 1 28/06/13 6:37 PM Page 4

Ponnje<Sonvar, 29 Jun, 2013<

Ostori

Amcho Avaz

Gõycheo 21 ttok’ke ostoreo nokreo kortat Ponnje(AAP):Bharatantleam soglleam von lhan ani progotichea margar unch aslolem rajya mhonn Gõychi namna asa.Punn Gõyche ekunn lok sonkhentleo fokt 21% ostoreo nokreo kortat mhonnpachem gele lok meznne (census) udexim ugddapem zalam. Bharatant 2011 vorsa kelole lok meznnent Gõyant 7 lakh 19 hozar 405 ostoreo asat. Hantuntleo fokt 1 lakh 57 hozar 712 ostoreo mhonnge 21 ttok’ke nokreo kortat.Zalear nokreo korpi Gõychea dadleanchi sonkhea 73% itli asa.Gõycheo ekunn lok sonkhent 5 lakh 77 hozar 248 dadle monis kam kortat. 2001 vorsa kelole lok meznnent Gõycho 5 lakh 22 hozar 855 itlo lok kam korta mhonnpachem

odhikrut ritin nond zalolem.Punn 2011 vorsa kelole lok meznnent he nokreo korpeanche sonkhent 54 hozar 398 itki bhor poddlea.2001

vorsa kelole lok meznnent Gõyant nokreo korpi ostoreanchi sonkhea 1 lakh 47 hozar 637 itli asli. Hantunt 2011 voros meren 10 hozar75 os-

toreancho bhor poddlo. Dokxinn Gõychea jil’leak sor kelo zalear, Ut’tor Gõyant nokreo korpi ostoreancho ankddo chodd asa.Gõycheo choddan chodd sorkari kochereo ut’tor Gõyant aslolean, tech porim Ut’tor Gõycho bhag poryatton mollar nanvlovkik aslolean, tech porim heram udheogamni nokreo korpacheo sondeo chodd asat.Haka lagon Ut’tor Gõyant kam korpi ostoreanchi sonkhea chodd asa, oxem zaiteach zannkaranchem mot asa.Gele Bharatantle lok meznne vellar nond zalam tea pormonnem ‘North-East’ bhagamni zoxem Nagaland, Mizoram, Manipur, Meghalaya sarkhea rajyamni nokreo korpi dadle ani ostoreo hanchea

ankddea bhitor khupuch forok asa.Punn Gõyant mat hi ttok’kevari khup promannant sarkhi asa, oxem dison ailam.Bharatant jim lhan-lhan rajyam asat, tantunt nokreo korpi dadle ani ostoreo hanchi sonkhea somadhan korpa sarkhi asa, oxem 2011 vorsa kelole lok meznnechea avhalantlean spoxtt zalam. Gõy hem Bharat desantlem progotixir ani poryatton mollar unchlea panvddear aslolem rajya zavn asa.Taka lagon Gõycheo ostoreo nokreo korpa khatir vhodda promannan fuddem sortat, oxem mhonnllem, torui Gõyant nokreo korpi dadleam modem kam korpi ostoreancho ankddo khupuch unnem asa, oxem he lok meznnentlean hi gozal samkara ailea.

Adhunik somazan ostorechi bodolti bhumika Adhunik somazan zaito bodol ghoddla. Adim zoxe porim ostorek lektali to vichar aiz zaito sudhorla. Adlea kallar ostori mhunttlear tinnem ghorantlem sogllem kam’ korop ani kazari asa zalear fokt bhurgim nirmann korunk ticho upgoy korop. Fattlea 30-40 vorsank ghorabeantlea vhoddilanchi vagnnuk ostore sovem ili-ili bodlot gelea. Ho bodol ostorechea boreponna khatir ghoddonk lagla. Hi goxtt

khorench tokhnnay korpa sarki. Adlea kallar ghorant cheddum bhurgem aslear taka xikxonn xikpak iskolammi dhaddinasle. Cheddvak xikxonnachi gorozuch nam, kiteak ghorantlo vavr korop, kazar zavop ani bhurgim nirmann korop ostoreche hech bhumikecher sogllem thartalem. Dusrea utramni xikxonnik mollar voir sorpak ostorek sondhich nasli. Aichea kallar ostori bhurgeaponnar thavnuch xalleche panvdde choddta. Zaite pavtt cheddea poros xikpant odik huxearkay dakhoita ani bhovxik porikxa (public examination) zata tedna kitlinch cheddvam bhurgim cheddeank fattim ghalun bhes bore gunn (marks) ghevn pas zata. Jedna cheddvam bhurgeank xikxonnachim daram ugttim kelim tedna thavn ostorechi udorgot khub vegan zavnk pavli. Ostoreo dotor ani advogad zaleo ani somazachem boreponn korpak dadleam porinch seva korunk lagleo. Ostoreo xikxonnachea adharan fokt

dotor ani advogad zavnuch koxi zaleo na, tankam fuddem tanch marpachi umed bhogli ani ostori aiz sogllea mollancher porzollunk lagli. Heach khatir tum khoimchem-i xetr (field) ghe – khell, xikxonn, dotorki, ‘scientist’, ‘astronaut’, ‘defense forces’, adi sogllea xetramni ostori promannikponnim aplem yogdan dita. Heach karonnank lagon dadleak sor kelear ostorek olki oxi somzop ho vichar aiz nigut kobar zalolo asa ani teach borobor ostori ani dadlo him dogam-i mon’xam eksarkim asa oso sur aikonk mellta. D u s r e a utramni aichea somazant jitlo man eka dadleak asa titloch man eke ostorek asa. Dubav nastana azun poriant zaite somaz asa odik korun sokoilea vorgantle lok, je azun po-

riant ostorek dadlea borobor eksarkeponn diunk sodina. Oxem ghoddpak karann mhunttlear hea sokoilea vorgantlea lokam bhitor azun poriant xikxonn pavonk nam. Tem tabortob hea lokak diupacho proitn zavpak zai. Oxem asa zalear sorkaran – kendr sorkar tosoch prantia sorkaramni – (Central and state Governments) rajkarnnik kosloch bhed bhav korinastana xikxonn sokoilea vorgantlea lokak pavounk proitn korpak zai, kiteak xikxonnantleanuch ostorecho fuddar porzollit zaunk xoktolo.

4

Bharoti Nari

Preeti Lata Waddedar Aplo jiv teag korpi kalljidar ostori

Pritilata 5 May 1911 hea disa Chittagong hangasor zolmoli. Ticho bapuy Jagabandhu Waddedar Chittagong-che ‘municipality’-n ‘head clerk’ aslo. Tichi avoy Pratibhamayi Devi eka krantikari Swadeshi chollvoll hachi ‘patron’ asli. 1927 vorsa Preeti Lata-n apli SSC porikxa pas keli ani fuddlem xikop korunk ‘Eden College’, Dhaka proves ghetlo. Ti xikpant khub huxear asli ani HSSC porikxen sogllea xikpeam modem poili ailolea karonnan tika mhoineachea mhoinea 20 rupiyanchem ‘schoolarship’ favo zalem. Hea ortik adharak lagon Preeti Lata aplem unchlem xikxonn korunk Calcutta aili ani Calcuttachi tea kallachi nanvlovkik kolej Bethune College hantun proves ghetlo. Itlea mhunnosor Preeti Lata ‘revolutionary party’ hichi vangddi zaloli. Ho pokx Brittixanchea razvottke add aslo. Pritilatan aplea dusrea sangati cheddvank ghevn he ‘revolutionary party’-k adhar diupak survat keli. Tinnem aplea sangateam vorvim duddu ekttaile ani hea ‘revolutionary party’chea vavrak bhettoile. Hea karya vorvim khoreponnim tinnem lokachea kallzamni desbhoktichi rompi kirlaili. 1930 vorsa tinnem BA porikxa ‘with distinction’ pas keli ani Chittagong aplea ghora yevn eka Inglez bhaxentlea iskolan xikovpak survat keli. Hem iskol fokt cheddvam khatir aslem dekhun tika thoimsorlea tornattea cheddvam bhitor desbhokti utpon’ korunk sondhi mell’li. Pritilata ek tticher asli tori-i gupitponnim ti Jugantar hea krantikari songottnachi vangddi asli. Zaite krantikari tornatte Brittixank dhanvddavnk

proitn kortale punn tanchem boll Brittix samratachea bollak sor korunk zainaslem. Khub tornatteamni he loddayen aplo jiv orponn kelo. Preeti Lata hem sogllem aplea khas dolleamni polletali tedna tinnem ek koddok magnni keli ani ti mhunttlear cheddvankui he kratin vantto ghevpak eksarki sondhi diumchi. Tinnem mhunttlem “Amchea tornattea bhavamni desache mukti khatir aple prann dile. Atam vell aila ami cheddvamni desa khatir to teag korunk.” Preeti Lata hichi umed ani des bhokti pollovn tika krantikari pokxachea vhoddilamni sondhi dili. Chittagong hangasor ek ‘European Club’ aslo, tea ‘club’-ak akromonn korpak Preeti Latak fuddariponn dilem. Ratrichea sumar 10 vorancher Preeti Lata ani tichi sangati, foujechim nhesnnam nheson, aplea vhoddilancho axirvad ghevn hem akromonn korpak bhair sorlim. ‘European Club’ hachea somor pavlea uprant tannim apapleo suvato ghetleo. Tanche lagim Brittix foujentlinch chorun haddlolim pistolam ani ‘bombs’ porian asle. ‘European Club’ hachea darvontteachi pulis rakhonn kortale. Chintlolea vellar Preeti Lata hichea fuddariponna khal akromonn suru kelem. Darvontto rakhtolea pulisank marle ani ‘European Club’achea salant ‘bomb’ uddoilo. Brittix foujeche fuddari je thoim mouza kortale tantle kaim mele zalear jive aslole te tottakle ani hanga thoim liple. Punn rokddoch Brittixanche foujecho anik ek ‘regiment’ thoim ailo ani krantikaranchea gulliancho pavs ghatlo. Ek gulli Preeti Lata hachea horddeak lagli ani tem zomnir xevttolem. Brittix taka ‘arrest’ kortele mhunn tem zanna aslem. Tea khatir hea dhaddxi 21 vorsanchea cheddvan ‘Cyanide’ pil gill’lem ani ek kalljidar moronn apnnailem. Desache svotontraye khatir fokt 21 vorsanche pirayer aplea jivitacho teag korpi ostori Preeti Lata Waddadar.

‘Classified’ Jahirati 0 B % - (+ + '- ( )* 7 0 &#'9 )(. .8 MLMDFFGMGM < MDHMKLEMIK > ? , &" .+'",! % - ", 0 #& & )( (. . +/ '7 ,! )9 0 (/ - ,)* ,.# MJFGLIJKGI9 > ?

'/ ,,7 AE5@@@;8 (+ C ')(."- ( ! . EDN , . ) #(. , -. 0 ,3 ')(." )( *,#( #*& ')/(.9 &&8 MHDGLLDLGM9 > ?

")%(& "' .,"' ,, **&# .#)(- )'*/. , )/,>J')(."-? 2 '#( .#)( )( / . 3 )0.9 ) ) 7 '#--#)( )* (9 )(. .8 ,! ) FKEFLLJ< MKJHFMGEMH > ?

% .+'"-.+ + ) "+,5 *)&#-"#(!7 ( 1 ,))' %#. " (7 &#0#(! ,))' /,(#./, )( -#, ), ,-9 )) ( # # (. ,* (. ,- 0 #& & 9 )(. .8 MLFGLEKJFD9 > -.?

., &2 ,- +-, ( 1 . " - .) 0 &)* &)!# 7 , -)(#(!7 )( (., .#)( ( ' '),3 . ),. &#'7 */- 7 ,!) 7 ( $#7 )( 7 ),0),#'7 - )9 &&8MDMJMHEEED > JFDIF?

A

'- %, B H@@@ -(+ 5 LIDD 7 E /,(#-" KIDD7 EFDDD )&0 7 ,)-- ,) 0 (/ EFDDD )(.#( (. & & -. . MIFKHJGFHE9 > ?

'- A;B;C % -,; (0 )/- )( (. ), (% ( ! ,-< )'* (3 2 /.#0 - #( 6 ,)/( ,! )< )!)&< +/ '< .), < )&0 9 && &.3 8 LDDKHGEMEM9 ' #& 8 0, &.3-)&/.#)(-C!' #&9 )' > ? '- B % - (+ + '- (+ '#&3 ) F #(: ,)/( ($#'9 ,)% ,2 /- 9 )(. .8 MDHMIFMLDL< MJKGGJEMLI > ?

/ A@@J . + '- .#- .#)( 1#."#( G")/,-#..#(! . ")' 9 & %' !# 7 /(-/ -- /& &)0 #,7 F( 1# 7 ! ..#(! ,# ) ( '37 /-#( --7 ,0# 7 )0 ' ,,# ! 7 "#& 7 ,) .)/,7 /(( " # ,)' $' ,7 DMLKJDHGJFI9 > ?

A@J ' . .+ % ", (.'- ( 1&3 )* ( -* . ,! ) )( -- ! -7 ) 3 ,/ 7 ) 3 *)&#-"9 )(. .8 MDMJLLLKMM > ? 2.+/ " +(& ( 2 -- ! ( & 27 & ' & - ,0# -7 )),-. *9 )(. .8 LIIDMFMDHJ9 > ? 2.+/ " + % 1 4 + #./ ' ." , *3 & # - 6 ! (.-9 )),-. * - ,0# -9 )(. .8 MDHMFMIEHG > ?

." $ %( ' "' (' 2 (+ %% .3* - ) )/,7 -#2 1" & , 1#." &)1 *,) --#(! -7 **,)0 & )( -*).9 KILLHHHLDL > ? - (( + -.+', = ( ' , )'* (3?9 (0 -. -9 ID7DDD<: ! . >* , ')(."? -9 K7IDD<: && ,9 -)/4 )( LMKIDMGIIJ > JFFEJ?

"/"% ('-+ -(+, (+ )(-.,/ .#)( ) /(!&)1-7 ")/- - ( (3 )." , #0#& , . #& 1),%- 1#." )0.9 **,)0 &-9 & && MKJHEIHIJK > ? ) " %",- "' ! &" % 0 - + *,)) #(! ), && 9 9 .,/ ./, &-) 2* ,. #( , -.), .#)( 1),% 1#." EI3 ,- 1,#.. ( 1 ,, (.3 )(.9 LLDJDJEKLK< DLGF: GFDIIIH9 > ? ,"-

," '"' $ ,7 -9FMDD<:9 E * ! -#. 8 HMDD<:7 " * -#. 8 ED7DDD<:7 &/2 8 EI7DDD<:7 #(# 8 GD7DDD<: MKJIJEDJGH < MLIDHKFMGF9 -#.

(+-. . , -"(' %"-2; ,. ) # )< ( # ( --*),. --#-. ( 7 ! &#4 .#)( ) && ) /' (.,)' &) & /."),#.# - .) *)-.#&& > &"#?7 / '#--#)( ) #' (.)< - ' (.)< #.)< & ( #(! ,) -- #( #- ) 9 )(. .8 ## )(-/&. ( 37 - )- &# )/#& #(!7 :K7 F( &)),7 "#( 9 9 9 &&7 ,! )9 MLMDJFFHEL9 > ? ", 1- ',"(' .)-( E 2 +,5 )(0 ,. #- 3* 7 0 ,-. 37 2#. * ,'#--#)( < /( , & ! & !/# ( MJGKEJMGGG< MLFGDFGHHJ< MEILJJGEKG9 0#- -)&/.#)(-!) C3 "))9#(7 11190#- -)&/.#)(-!) 9#( > ?

0",' % %%+((& ( & -- - ), )/*& - 6 /' #.( -. " - #( ,! ) 6 (- /&#' > ),(#(! < 0 (#(!? MLFFGLJGLI > ?

,.%- (+" '- -.-"(., (+ # ( #( ."-7 "3-# " '#-.,37 . & !/. . " ) J -./ (.- )(&3 )(. .8 MHFFIMGFDI< FFKIGKL > ?

+' + ' ! 4 ' %",! 2 && (. ) "#(! & -- - #( , (4 & '7 &-) 1 % ( . " -7 -* # & . " - ), ),*), . -7 -./ (.6 ")/- 1#0 -9 )(. .8 ) #& 8: LGMDGEELIL9 > ,-9 33 ,?9 > ? (% .," !((% )., 68 /-# & -- - ), % 3 ) , O #)&#(O ) !!#)O " ),37 ,)' /&3 E-. . H9DD *9'9 ), . #&-8: MDHMDEMDGFO MLLEFLHDLL > JFMEJ?

"3, 0 (+ , % 7 MLFFEDGFIJ )-. & > ?

('- -6 .,)(# -

(.-! ( + + '- %, %.1.+2 1 #(! ,I:- ,# -7 , -9 & --7 #0# < ,/4 > ,# -' . -?9 # : ( /&#' )! #' MKJGEGGHFH <DLGFJIKGHFH > ? ! %(+ ! + (5 CF2+,7 I9K .97 -"#**37 1 &&:- ..& 7 - %- &&# ( ,)' !)) : &))%#(! -*#(-. , /*.) GD3,-9 LLDILKIIEF > ? ",- + ', ++ " /, /7 !/ , (. , -/&.-9 )(. . <) ((. ,*,#- -7 ** )%' .7 ($#' ) 9 & DLGF: JIEIMHE ), LJDIJJLLHL7 MJGKIIFLJL9 > JFLDE?

. + '(+ *#& -7 - 2/ & ##- " ,! 7 -"),. ( *,) & '-7 )/(.#(!7 * )(. .: MEILDIMDEI

-+ -& '#-./& ( #&#.37 +/# % (#!". &&7 &))- * (#& -- -* ,' (#- #( .#)( MLJDDFFEMG7 > ?

+& ' '- 2.+/ " A@@J .' (. ), 2 1 %( --7 , . 2/ & #- - -7 B ( ,.#&#.37 B /# % #- " ,! 7 B#'*). ( 37 B(#!". &&7 B ))- * (#-9 # . -7 3 ,) #& 7 #& -7 #-./& 7 #--/, -9 1 ( 1 * &#(# 9 ,9 9 9 ( & > 99 ?9 / ,#( ! ,7 #,& 9 MKJKEMLHDF9 > ? ,

/ "% % ,!(),; ( (0', (+ - & . ( )* 7 0 &#'7 & . )(. . MHDGMJDFJK7 MGFJEEIIDM9 > ?

'( " ,) (' !,)/( &)), . ' . )'*& 27 )( = , (4 & '9 )(. .8 MLFFEDDEHD > ? '-

% 9 A (.'- +5 A ,7,7 , +/" . & 7 E 1)) ( - ,0# . & 7 EF -9-9 " (( &-7 GL -9- (!& -7 EK !& -- -" &0 -7 E .,# & ,))'7 F -#!( ) , - ), -9 GI7DDD<:9 &-) ! ,' (.- . HDN ) . -"# & 7 & (!/. 9 && MMGDEIFMIM > ?

'+ ) = 7 >5 '/ +- + .. ,37 F 1" & ,7 )(#.),;-7 7 7 3- ,;-7 ). & , * > 9 ? /&%7 3 3)/ !)) *,# 9 LJDIDHMEGH< KIDKKFLEIJ9 > JFLHJ? + 2 + (0 +6 (+ '2 ( 2(.+ *, 3 , ( - &&< /- . )/, FH ")/,- *, 3 , &#( - C MHFFHHEGLM< MHFFHHEGLK ), ' #& /- 3)/, , +/ -. . *, 3 ,.)1 ,!) C!' #&9 )' > ?

,- ('-+(% ().% + = "' 7 EMLM? !/ , (. < )()'# & , .' (. ), ,'#. >1"#. = (.-? ) )/,& -, .' (. > ) ' &&? &&8: FFIEHMG< MLFGDKELEM< LLDJGHFKMH9 > ? .' +- $ %% ,- ('-+(% ' -/, ,)' *, : )(-.,/ .#)(7 (.#:. ,'#. ., .' (. .) *)-. )(-.,/ .#)(7 ! ( , & -*, 39 MEILGFIHKJ > ?

$ .,, %% ).), (+ , % A ' & E ' & F ')(."- )& 7 0 #( . 7 * , (.,)' ,) ( - ( MLIDLDGLLG > ?

!() (+ + '- - & %5 ' ,! ) )(. . MIDGKHKFIM< MEILDIJJKD9 > ? !(), ?AD % ,5 D$&, +(& ,! ) 6 G%'- ,)' ( 1 )&& .), . /#& #(!7 ,)/( &)),7 #(!& " #!".7 , 3 *)-- --#)( LGDLIFFKDD > ?

+ 2 ! (+ % , ,( ( /-.,# & -. . .1 ( GID -+9'.- .) EIDD -+9'.-9 )(. . ,0 4 )( MDHMMFFKHG .1 ( M ': L*'9 ,)% ,& )' 9 > JGDDJ? .

',!() (' + '- "' ' */- #.39 (. -")* )( !,)/( &)),9 #(! ,) -# *, , &39 )(. .8 MLFFILKIKJ > ?

'% ' 0"-! ,! "' /( )&#' ( /-.,# & -. . ), */, " &)1 JDD-+9'.9 ), . #&- )(. . MFFIMDKMJJ > ?

'-+ "' +"& +2 " , .) . " &)1 , & -- ), . '*), ,3 0 ( 3 .#&& (/ ,3 FDEH9 .. ( #(. ,0# 1 )( H<DK<EG . M9GD ' . /, 3 ) )- ,3 #!" "))&7 > ,#' ,3 .#)(?7 .), 1#." . -.#')(# &> ?

.& " +"-"& + "'"' #(-.#./. )( / .#(! "#**#(! **,)0 MI )/,- - > 7 7 7 ? 7 7 7 # & , , ., #(#(! #(7 ,#.#' . ,#(! > &))(?7 .#(!9 )(. .8 7 #, ( , 0 &-7 &)1 1 , "))&7 & " .7 ,! )9 FKGIDFH7 FKGIDDF7 MLFFEKMEIH9 > &1 3.)! ." , 1#." , ,- ,)' * -. EF 3 ,-? > JDHIG?

*."+ % , "+% (+ " -")* . )&0 9 ,-)( , -# #(! #(: ,)/( )&0 *, ,, 9 &&8 MLFFHLEEHE > ?

%(- (+ , % - ./ & 8 /#,#'7 ,! )9 , GLD'F9 )(. .8 LLLLHGEKEI > ? DC@&B %(-5 0"-! , ' 5 )'*)/( 1 && ( , )' -"1 , '*& 7 "#,0)#7 / * '9 MLIDKIDLIL > ? +

&% ' +() +-" , 8 %(-,5 -),.-7 & .-7 #&& - 6 !,# /&./, ( #( )/." ) ), - & 9 (/#( /3 ,- )(&39 && LIIFMLKFMM > ? % -, 4 !() (+ , % (' -! 1 3 .) &), " . ,')( 7 & . )(. . MLFFEDGJLI >?

+ '-%2 + *."+ -( .2 * ,.' (. (31" , #( ,*), 7 ( )&#'7 & (!/. 7 ! 7 !) 7 &#! )7 ($/( 9 ,)% ,2 /- 9 &&8 MDMJKMHLMI7 LJDIIHHFIE > JFHMF?

'" "+% )+ + %2 ,)' (0), ' ), ,! )7 +/ &# # .#)( '#(#'/' ), EF."9 )(. .8 FKFDDGJ < MJIKMJDJKK > ?

'(&).- + ) + -(+ %()1#(! : # 9 )) - & ,3 ) , 9 ( # . )(. .8 &&31#(;- (. ,*,#- -9 (/ " ) 7 ")( 1 )7 . & .#'7 & . = ) 9 "98 MLFGEFGDEM > ?

#9 && ?

'-; , % B "' ) ' '/(! &)1 #( ' $#'= ,! )7 &)- .) 7 - "))&7 ' ,% .7 ")-*#. &7 G9I%', #&1 3 -. .#)(9 )(. .8 FKHEJHH< MMFEFJJKMD > ?

'-%2 + *."+ "- ! ' &* , 6 #. , ), '#&3 , -. /, (. #( , 9 )(. .8 MLFGEHHFLG > ?

'1) +" ' & -' ( /' ,#0 , ), )(-/' , ,) / .-7 * ,-)(, -# #(! #( ( ,)/( ,! )9 )(. .8 MLFFEFGEJD <FKGJKKF >M9GD .) I9GD? > ?

(+ % , '" %%2 %( - 5 A7E '- ,)' ( /&#' "7 3 .) &#0 /&&3 /,(#-" E * ,.' (.-9 )(. . MHFFDIKEIE > ? +() +-2 AB@@ ,*& 0"-! D /(!&)1 #( 0 &#' ) (. , -. /3 ,- )(&3 MIIFLEDFHD >

+

'(.'- '.& -"# ,9 , &))%#(! ), ( # . .) " ( & )/(.6 -" ), /-#( -- #( ( $#9 ( # . -")/& " 0 *& -#(! * ,-)( &#.3 6 5/ (. #( (!&#-"9 , -" ,- ' 3 &-) **&39 ( 3)/, #( # .#(! 2* . * 3 . , ,-9,%*C!' #&9 )' ), ,#!)& #, &)( O /.3 -./ #)7 .9 ( 47 ( $#9 ) 98 MLFGDJJELG9 ')-"('",- "+% -( 1),% #( 9 ")1,))'7 / &# # .#)( * -- 6 )0 7 , -" , ( **&39 & ,3: IDDD<: .) JDDD<:7 )(. .8 MLMDDDMIMD > ? -7 '-!('2:, " ! !((%5 /& ,7 */- 7 , +/#, - )( ., #( ,. . " , 1#." +/ &# # .#)( 9 9 9 ), & 0 0 ( 3 ,)' ED<DK<FDEG .) FI<DH<FDEH9 &% #( (. ,0# 1 )( G<K<FDEG . M9GD '9 ( ." - "))& 1#." **&# .#)(7 . -.#')(# &- ( '*&)3' (. !#-., .#)( , 9 > ?

+ '-%2 + *."+ " ), ( 1&3 )* ( ( 1 )'* (3 #( ,! )9 ! EL .) FK & ,3 EG7DDD<: .) EL7DDD<:9 )(. .8 LLDJHJLHKM <KKMLIGHEDI > ? (' (, ( +&5 .% (+' 5 / * ': ) +/#, -8 --.9 ,' ( ! ,7 9 @ !,#A 1#." G .) I 3,- 2* ,# ( #( ' ( !#(! ,'-9 -# (.# & #&#.3 0 #& & )/(.& ,%< # --#-. (. .) ' ( ! ,' )/(.- ( (0 (.),3 9 )'9 )-. **&# .#)( ( #): . 3 G, /&3 FDEG .) ." )0 ' (.#)( , -> ? '(.'- '-7 % ( # . 9 )' > .- 6 #(9?< 9 )'> ? 1#." ), 1#.")/. 2* ,# ( 9 ()1& ! ) &&3 9M '/-.9 ) " ( & 3 .) 3 )/(.#(! .#&& #( &#4 .#)(7 &-) & .) ) 7 7 ,0# 2 1),%9 )(. .8 ( ( #% , - , " 6 0 &)*' (. 0.9 . 97 :KM7 " 7 ,( ( /-.,# & -. . 9 "8 FKLFEGI<GJ > ?

'.& " + +" ' (+ -"),. . ,' & 0 0 ( 39 (. ,0# 1 1#&& " & )( "/,- 37 H." /&37 FDEG7 . M ' . .9 " , #!" "))&7 ( )&#' > ?

! '$, -( , (.#(! ."

-7 0),

! '$ 2(. -7 . 0)/,- !, (. 9 , #, 9

>

(+ ?

(+ -! ,)' 9 > ?

! '$ 2(. -7 . 5 .9 (.")(37 , " ,. ) -/-7 ')." , & (% ((# ), " &#(! ' 99999 > JFMHD?

,7DI@@@ ( < .+() ) " % , ./,( &#!". .# % . , ), FF $/&3 * ,./, 9 ./,( . & 2# & 9 /-"9 .- 0 ,3 &#'#. 9 && * #, , 0 &-7 ($#' FFGDLIG< FFGDLIH< FFGDLIJ< FFGKIHG > ? . " /", , / "% % 0"-!(.*)-#. ), " --& #''#!, .#)( & , ( - ,0# -< /-.)'#4 .)/,( " * .# % .* ,-)( &#4 ., 0 & *& (- &&8 LDDKIGGDDJ< MIIFFDFIII > ?

CE@ B@@H ( %5 GFD FDDL #:&#( ), - & 9 )(. . DMGFEHDGFEL > ? (2 % ' " % CE@ % ,," 5 & % )&)/,7 FDED & #( 2 && (. )( #.#)(9 )(. .8 MJKGHGLFMF9 > ? A> +( (' 8 0'5 F? /4/%# > .? ), - & 9 )(. .8 MIHIMEDMDL < LHFEDMKEKM9 > ? (+ , % ,0" B@@G . .,#( 2 && (. )( #.#)( 1#." 1" &- /&&3 &) & % )&)/, )(. .8 MIIFFDFIII G9KD & %"- ( !).# & > ? 2.' " % '-+ B@@D5 /,)!)& ( %) . 0# FDDG7 1"#. 7 # - & ,- #( 2 && (. )( #.#)( ), - & 9 && 8 MKJIFIKILE > ?

'- , + ) +, (+ =H@@ ,7 EDDDD<:? > /')7 (.,)7 ( # FDDDD<:?9 > -. '7 (7 .#47 () -9 EIDDD<:?9 &-) # (. & ,. 9 MEILKHGJHM > ?


Amcho Awaz June 29a_Layout 1 28/06/13 6:38 PM Page 5

Ponnje<Sonvar, 29 Jun, 2013<

Rajkaronn Lok Sabha venchnnuk zhuzchona- Churchill

Ponnje(AAP):Lok sobhechi venchnnuk hanv zhuzchona, he venchnnukent ubho ravpa apnnank uned na, oxem Gõycho adlo mukhel montri Churchill Alemao hannem jahir kelam.Mopa vimantollachea virodhant UGDP-che Adv. Radharao Gracias, Adv. Anacleto Viegas ani her fuddareamni ghoddun haddlole boskent Churchill Alemao-an apli lok sabha venchnnukam vixim bhumika jahir keli.Dokxinn Gõyant bandlole nove Dokxinn Gõy Jil’lo Odhikari kocherik somplolo Mathany Saldhana hachem nanv divpa fattlean Kristanv motdaranchim motam mellovpacho Parrikar-acho ddav asa, oso arop Churchill-an

aplea ulovpantlean kelo. Mopa virodhant chollvolli khatir Churchill Alemao hachea mukhelponna khala ek somiti venchun kaddpacho tharav he boske vellar hajir asloleamni ghetlo.Dil’lint vozon aslolo akhil Bharatiya Kongres pokxacho sor chittnis Luizinho Faleiro hannem Mopa vimantoll rod’dh korpa khatir Kendrantlea Kongres fuddareank pottovn divpak zai, ani aplo Gõy rajya vixim aslolo mog Luizinhon spoxtt korun dakhoupak zai, oso tharav he boskent ghetlo.He boskek jil’lo panchayat vangddinn Maria Rebello, Edwin Cardozo, Kepem nogorpaliecho adlo nogorodheokx Raul Pereira, Adv. Mike Mehta, Mahesh Naik hajir asle. “Hanvem rajkaronn khup kelem, atam hanv thoklam. Mhojea zolm disachea dobajea vellar hanv venchnnuko zhuzcho na, oxe torecho dubav hanvem mhojea ulovpantlean porgott kelolo.Atam hea vixim nirnnoy ghevpachem kam lokacher asa. Tankam zorui hanv lok sobhechea venchnnukank ubho ravlolo zai oxem dista, zalearuch

Amcho Avaz 5 Modi rajki faido gheunk sodta – Kongres

hea venchnnukank ubho ravtolom,” oxem Churchillan aplea ulovpantlean fuddem sanglem. “Moddganvche nove jil’lo odhikari kocheriche imarotik Mathany Saldhana hachea nanva suvater olpsonkhi (minority) lokacho fuddari Dr. Jack Sequeira hachem nanv divpak zai aslem.Olpsonkhi lokak bhulovpak ani fuslavpak toxench Kristi lokachim motam mellovn ghevpak Parrikaran he imarotik Mathany-chem nanv dilam,”oso soroll arop Churchillan kelo.”Churchill-ak konnenuch komi oso somzocho nhoy,” oxi koddok xittkavnni tannem aplea ulovpantlean dili. Mopa vimantoll zalem zalear sorkar Dabole vimantoll bond uddoitolo ani taka lagon Gõyche arthik vevosthek khupuch oddchonneo uprastoleo.Dabole vattharant vhodda promannan ani sovay molan sorkaran zominn vikhlea.Hi zominn sorkaran porot tabeant ghenvchi, tech porim thoim aslole ‘Indian Navy’-ik dusrea zagear ‘shift’ korchi, oxi suchovnni Churchill-an aplea ulovpantlean keli.

Uttarakhand-an jeo dukhest ghoddnneo ghoddleo ani tea prantan orixtt sonkoxtt ailem tacho rajki faido gheunk proitn kelo mhunn Kongres pokxacho uloupi Ajay Maken hannem Gujaratcho mukhel montri Narendra Modichi ttika kelea ani Modin sanglam apnnem 15000 Gujarateank salvar kele mhunn

teavui nivedonak virodh kela. Ajay Maken hannem mhunttlam “ojap dislem ki Modi-n ek Rambo koso 15000 lokanche jiv vattaile mhunn.” Khoreponnim hea sonkoxttak rajki rong diun aplo faido korop hoch Modicho hetu asa mhunn tannem fuddem sanglem. Kongres fuddareamni Modichi ttika korun sanglem ki sonkoxttan sam-

poddlolea lokak foujen samball’leat ani tanche jiv rakhleat, Modin nhoi. UPA sorkaracho montri Manish Tiwari hannem mhunttlam ki zo sohokar raxtriya mollar diunk zata to sogllo Uttarakhand sorkarak dila ani tea karannank lagon hozaramni lokacho jiv vattavnk ghoddlem mhunn mandun ghetlam. Atam zoritor konn ek monis apunn Rambo zavn don disam modem 15000 lokancho jiv apnnem rakhlo mhunn sangta zalear hantun sot kitem tem konnui sangtolo. Hem fokt hea sonkoxttacho rajki faido ghevpa khatir zalam mhunn tannem Narendra Modichi koddok ttika keli.

Sao Joao somorombh ani rajkaronn Fattlea Aitara Gõyche mukhel montri Shri. Manohar Parrikar hannem Bannavle vochun Sao Joao somorombhan vantto ghetlo ani tich sondhi ghevn ek rajki nivedon (political statement) kelem. Tannem mhunttlem “Kaim Gõyche rajki fuddari disachinch sopnam sopneta ani fuddlea chear mhoineam bhitor Gõycho rajkarbar aplea hatamni gheunk sodta. Durdoivan hem tanchem soponuch urtolem ani tankam Gõyant svota aplea hatan gheunk sodta zalear tannim anik chear vorsam ravchem poddtolem ani tea vellar Gõychi porza tankam nivdunn ditole vo na tem kalluch sangtolo”. Parrikar khoreponnim Churchill

Alemao-ak tomnne martalo. Hea dobajeak tache borobor Navelimcho amdar Avertano Furtado, Velimcho amdar Benjamin Silva ani Bannavlecho amdar Caetano D’Silva asle. Fuddem uloun Parrikaran mhunttlem ki aplea sorkarak koslich bhirant na ani sogllea vattamni aplo sorkar thir asa. Sungttanchi ‘factory’ bond poddlolea karonnan zaite kamdar sirvis nastana bekar asa tannim hea vellar mukhel montreachi bhett ghetli ani apleo oddchonneo taka sangleo. Mukhel montri Parrikar hannem tankam dusrea ‘department’amni bhorti korun nokreo diupacho proitn kortolo mhunn bhas dili.

Ambott-Tikh Tumich tor mhunntat amkam Dokxinn ani Utorechea lokam modem bhed-bhav kelolo naka, tor Kankonnchea lokam modem ho kiteak bhed-bhav? Magir zaumdi vimantollanch vimantollam.... fokt choddpak ani denvpak mat vimanam komi poddtolim. Aurelio ViegAs

Bandat...vimantollanch vimantollam Gõychea Kongres pokxan aplem khorem mukhamoll dakhovpak survat keli. Poiruch Shantaram Naikan mhunttlam ki aplea pokxak Mopa-i zai ani Dabolle-i zai. Amcho pokx soglleanchench chintpi pokx. Amkam hanga bhed-bhav zalolo naka. Utorechea lokank Mopa zai tor Dokxinnechea lokank Dabolle. Atam tumchea sangnnea pormonnem tumchea Kongres pokxak konnakuch dukhoilolo naka. Peddnem ani Dabolle vimantollam Kankonnchea lokank ekdom pois poddlim tor tumi Kankonnantui ek ontoraxttrik vimantoll kiteak bandhinant?

Vidhearteanche tras vaddoile

Atam okosmat Gõychea iskolamni kamkazacho vell ordea voran vaddoilo. Horxinch sanjeche vidhearti ghora usram pavtat mhunn palokanchi tokrar asli ti kanar ghenastana ordem vor vaddovn xikxonn khatean kitem korunk yevjilam tem Devak khobor. Ordem vor vaddovche poilim palokanchi xikxokam borobor ekttaim bhett ghevn hi yevzonn ankhloli

zalear odik faideachem zatolem aslem. Horxim zalear hem ordem vor vaddovn xikxonnant kitem-i vadd zatolo oxem amkam zalear disona. Jem xikxok aplem adim xikoitalo tem tachem chaluch astolem ani hacho forok xikxonnant kosoch poddchona. Vhelean vidhearteank ho ek ‘punishment’ koso. Tuven sarkem lisanv korunk nam dekhun ho tuka ‘punishment’. Oxem zalem nam?

Parrikar Churchill-ache fattik! Je meren Churchill-acho pongodd ILeague vostad zale tedna thavn Manohar Parrikar-ak suseg na. Tacho ho suseg pidd'ddear zavop mhunttlear taka koxe-i toren Churchill porot rajkaronnant voir ailolo naka. PWDchem khatem Churchill-a koddem aslem tedna tantun duddvancho kitlo guddmell zalo te viximcheo bekaidexir goxtti punzavpache to rattavollin asa ani hem kam’ korunk laglear kitlech mhoine zale. Parrikar-ak koxe-i porim taka bondkhonnint uddoilolo zai. Zori PWD-chea 42 kotti rupiyanchea guddmellant halinch

Rupea Podd’dear ‘Item Girl’ chukichem bhogsonnem magta Kaim kallan ‘release’ zaupi ‘Policegiri’, hea cholchitran Kristi somazak opman korpi ‘pose’ dilolea karann obhinetri Kavitta Verma-n aple chukik bhogs o n n e m maglam. T a t u n Kavitta-chem nhesop moryadichem na, ani gollean ghatlolea Kontacho Khuris tachea pottacher asa. ‘Christian Secular Forum (CSF)’ he sonsthen, ‘film’-achea ‘producers’, T P Aggarwal ani Rahul Aggarwal, ani Censor Board-achea mukhar ho mud’do manddlolo, ani hea opman korpi ‘scenes’ank cholchitrantlean katrun uddouncheo mhunn khor magnnim kelea. Ani toxem kori nant zalear, fuddlea

mhoinean tem cholchitr ‘release’ korunk diunche na mhunn sanglem. CSF mukhel sochiv Joseph Dias-ak ani herank, ‘producers’-amni eke boska amontrit kelolem, zatun Verma-i hajir aslem. Thoimsor, apnnen chuk kelea mhunn manun gheun, Kavitta-n fuddaran dhormik vostunk man diun vapurpacho nischoi kelo. “Verma ani donui Aggarwal-amni Kristi somaza lagim vegvegllem boroun bhogsonnem maglolem, ani te sogllea dhormank man ditat ani ‘film’-an opman korpi ‘scenes’ ghalche na, mhunn boroilolem. Ami tachea borabor somadhani asanv. Atam, ‘film’ ‘release’ zaunchea adim heo ‘scenes’ katorpachi khatri ‘Censor Board’-an gheunchi, mhunn ami tankam boroitoleanv,” oxem Dias-an sanglem. Amchea dhorma pormonnem ami bhogsonnen diunk zai, punn tacho orth oso nhoi ki ami kosleoi opmanacheo vostu sonsun ghetole mhunn, oxem Dias-an fuddem sanglem.

Hanv Super-star nhoi: Sonam Bollywood-antlem kolakarn Sonam Kapoor mhonntta, apunn Hindi cholchitrantlem ‘super stat’ naslem, torui cholchitramni apleak jem yes mell’lam tantunt apunn khupuch khoxi asa. Mhojea borea noxiba udexim mhaka khupuch favo zalam. Boro ghorabo, borim avoy-bapuy ani ekuch oxi boreantli bori bhoinn mhojea noxiban mhaka favo zalea. Hea zolmant tori hanv khup khoxalbhorit ani somadhani asam. Sonam-an ‘Sawariya’ hea ‘fop’ cholchitrantlean bollywood-ant proves kelolo. Tea uprant tannem bhumika kelolem ‘I hate love stories’ hea cholchitran taka manachem sthan favo zalem. Halinch Sonam Kapoor hacho ‘Ranjhana’ nanvanchem ek Hindi cholchitr bhair sorlam, ani sod’deak tem khupuch borem cholta mhonnpachem jahir zalolem asa.

‘engineer’ Kamladini ani Chimulkar hancho-i aspav asa mhunn sidh zalam, punn Churchill mat apunn niropradhi mhunn vhoddponnan sangta. Taka-i ghoddie khobor astoli ki zori vankddem kam’ kelam, tori punn sogllem kaidexir korun dovorlam. Churchill-uch kiteak? Aiz sogott amdar/montri zaite toranche duddvancho guddmell kortat punn kortana kallji ghetat ki sogllem kaidexir ritin korunk, je vorvim kortolo opradhi mhunn sidh zaina. Atam Churchill Mopa-cho vixoy ghevn moidanar denvta mhunttoch Parrikar uchamboll zavnk lagla. Taka Fr. Eremito-chea 'For Dabolim Only' songhottnnechi bhirant nam, punn fokt Churchill-achi. Parrikar khoim halinch aplea eka khas ixttak sangtalo "Are Fr. Eremito-k koso thonddavcho tachi mhaka bhes bori khobor asa." Mickky ani Babush Monseratte-achim Parrikar-an ghoddie tancheo kexi ugtteo korun tonddam bond keleant astolim punn Churchill-achem tondd bond korunk azun tache lagim ghoddlem nam. Ani Churchill-achea sangnnea pormonnem hem koxench xokeo nam.

Bholayke Montrean bholayki vibaddli! Gõyant BJP raj korunk laglear

Kareena vangdda Emraan

Logn zalea uprant Aishwarya Rai Bachchan angan khupuch mottem zalolem.Hindi cholchitrantlem ek sobit ani rupest kolakrn mhonn taka namna asa. Logna uprant tachea angak ailoli mottai tannem khupuch kosrot (exercise) korun dhenvoili ani atam tem adlea rupant bhitor sorlam. Sod’deak tem ‘Royal Escort Horse Race’ hantunt bhag gheupa khatir London hangasor gelolem asa. Aishwarya prot’tek vorsa hea dobajeant bhag gheupa khatir London veta. Hea dobajeak gelolech pavtti taka eka goddiyalachi jahirat korpa khatir ‘brand ambassador’ zavpachi sondi melltta. Sod’deak tem London-ant gelolem astana tannem ek ‘photograpy session’ kelem ani hea fottvamni tem adle porim ‘shape’-ir ailam mhonnpachem spoxtt zata. Dhovea ani kallea rongachea angleancher tem khupuch rupest dista. Aishwaryak bhurgem zalea uprant tachem angachem vozon khupuch vaddlolem ani taka lagon lok tacher ttikecho xinvor kortalo. Punn atam Aishwarya adle porim ‘form’-ant ailem.

Sao Joao-ank rajkarnni vas! Radharao ek pavtt ulounk laglear kosoch bond zavpi nhoi. Halinch tannim mhunttlem ki hea sou mhoinea bhitor Bannavle motdarsonghant amdarkecho zago khali zavcho asa ani to khatren sangta ki don desancho nagrik mhunn dubhav aslolo Caitu poddttoloch! Punn Soa Joaochea dobajea vellar toklek kopel ghalun Parrikar mhunnta ki yeta tea vorsak Bannavle ganvant heach Caitu amdara vangdda Sao Joao-cho dobazo odik gonngonnan zatolo.

Atam he vad-vivad chaluch astole punn Parrikar itle boddayen sangta mhunttoch Caitu kosoch poddchona, hem mat sot. Koxe-i porim ho vixoy Parrikar suttavo kortolo hantun matui dubhav nam. Dusrem anik ek ojap: Gõyant okosmat Sao Joao-ak rajkornni vas ailolo pollovn kitem tori vichitr dislem. Hacho mud'do fokt ek, sorkara khustar pott bhor kha ani soro piyevn movz kor punn gorje vellar mot fokt BJP-k.

Uday-Nargis hanchem moga prokronn

Hindi cholchitrantlem namnechem Kareena Kapoor ani Emraan Hashmi hanchem veginuch ek novem moga kothecher (love story) atthaplolem Hindi cholchitr yeupachem asa. Hem Kareena-Emraan hannim bhumika kelolem cholchitr hea vorsacho xevott meren cholchitram ghoramni ‘realese’ zavpachem asa. Emraan ani Kareena him dogaim kolakaram poilech pavtt eka meka sangata vaur kortana distolim. Ekta Kapoor hachem Balaji Motion Pictures ani Karan Johar hachi cholchitram niram korpachi Dharma Production hi komponi ekttaim ravon hem cholchitr toyar korpachim asat. Kareena Kapoor ani Emraan Hashmi hi poilech ekttaim yeupachim aslolean, amkam khupuch khoxalkai bhogta, oxem Ekta ani Karan Johar hannim halinch potrkaram kodde uloitana sanglem.

Aishwarya-che ‘SlimTrim Looks’

thavn tannim lokam somor zaiteo yevzonneo ankhleat hem konnacheanuch negar vochonk zaina, punn heo yevzonneo khoreanich modot zai asloleank favtat kai na ti dusri goxtt. Zori BJP-n lokank zaitem dilem oxem tanche karyakorte mhunntat punn jeo gorjecheo vostu zai teo mat dileo nant. Aiz Dokxinn Gõyant konnui somplo zalear tachi kudd dovrunk Moddganvchea hospitolant zago asona. Ho proxn fokt ekuch pavtt nhoi punn kuddi dovrunk gelole pavtt ‘Room Houseful’ mhunn Hospicio-che voiz sangtat ani kuddi Bambole vhoronk suchoitat. Tor hea kuddi dovorpachea ghoramni konnacheo kuddi bhorun dovorleat kai? Hacho bholayke montri Laxmikant Parsekar zabab divxi? Aiz Gõyant lhan-lhan bhurgeancher toxench ostoreancher bolatkar zatat tedna tancher upchar korunk kivam topas korunk Hospicio-nt ‘Forensic’ vibhag na, punn soroll ‘Goa Medical College’-int vechem poddta. Hachi bholayke montreak mat punn zanniv asa kai?

Hindi cholchtrantlim kolakaram Uday Chopra ani Nargis Fakri hanchea mogacheo khobro hea adim zaitech pavtt vortoman potramni ani filmi masikamni chhapun aileat ani lokamni teo vachun aplo bhorpur gost kaddlolo asa.Punn Uday ani Nargis hannim prot’tek vellar heo potrancher chhapun yetat teo khobro fottkireo ani tea khobramni chimtti bhor poryan sot na, oxem sangon tanchea mogachea khobrank nakar dilolo. Punn Uday Chopran atam apunn svota zavn hem moga prokronn ‘twitter’-acher jahir kelam.” Hanv Nargisachea mogan sarkhoch buddlolom asa, ani mhaka tachea bhurgeacho bapui zavpachi mona pasun khoxi asa,” oxem Uday-an he ‘web-

site’-ir spoxtt kelam. Uday ani Nargis fattlo sabar kall ‘dating’ kortat mhonnpachi borich cheorcha bollywood-ant choltali. Hi ji cheorcha choltali, te cheorchek Nargis-an spoxtt utramni nakar dilolo.” Ami dogaim fokt borim ixttam zavn asat,” oxem tem spoxtt kortalem. Punn Uday Chopran mat hea adim apnnak logn zavpa khatir Nargis hench ut’tom zavn asa, o x e m mhonnlolem.

Jiah-cho atmghat khontibhorit-Vidhya Hindi cholchitranchea mollar novench bhitor soron ani fokt thoddeach filmani bhumika korun nanv zoddlolem Jiah Khan hannem avchit atmghat korun aplo jiv sompoilolean, tachea mornna udexim puray bollywood-ant dukhachi savlli xevttoli. “Jiah-chem moronn mhonnllear, ek dukhest ani khonti bhorit ghoddni zavn asa,” oxi protikriya (reaction) Vidhya Balan hannem porgott keli. Lok aplea jivitachem bolidan koso dita, hem apleak azunui spoxtt zalolem na, oxem Vidhyan uloitana sanglem. Vidhya-chem ‘Ghanchakkar’ nanvachem cholchitr nigtench ‘release’ zalam. Hea cholchitrachem ‘promotion’ kortana Jiah Khan hachea mornna vixim kaim potrkaramni taka proxn vicharle, tankam zabab divn, Vidhyan sanglem,” Jiah-cho atmghat mhonnge ek durdoivachi gozal zavn asa. Hea fuddem konnakuch aplea jivachem bolidan diunk goroz poddchi nhoy. Mhaka eka proxnacho zabab mellona ani to mhonnllear lok aplo jivacho teag korpak koso fuddem sorta vo tankam itlem kalljidarponn khoim thavn yeta. Lok atmghat kiteak lagon kortat? Jiah-chea atmghatak lagon hanv khupuch dukhi ani khonti bhorit zalem…” oxem Vidhyan potrkaram kodde uloun apli khont porgott keli.


Amcho Awaz June 29a_Layout 1 28/06/13 6:38 PM Page 6

Ponnje<Sonvar, 29 Jun, 2013<

Vicharkhonn

Amcho Avaz

Manestanchim utram

Veng bhuzvonnechi, kednam marpachi?

Aichi zazababdari tallun (evade) tujean tuji faleanchi zababdari chukounk zaina - Abraham Lincoln

AMCHEM MOT

BJP-chem vichitr rup BJP ho virodhi pokx zo ‘National Democratic Alliance’-achem (NDA) fuddariponn korta tacho odheokx Rajnath Singh hannem halinch alpsonkheam (minorities) khatir ek novi yevzonn ghoddoun haddpachi itsa jahir kelea. Narendra Modi Gujaratantlo mukhel montri 2014 vorsache lok sobheche venchnnukecho prochar somiticho odheokx mhunn nomiarlea uprant alpsonkheam khatir yevzonn korpache vichar fuddem aile tem niyallit zalear atvench koxem dista. BJP-n jahir kelam tea pormonnem ek ‘Vision document for empowerment of minorities’ hi yevzonn toyar korpachim panvlam ukol’leant. Poilech pavtt BJPchea itihasan alpsonkheanche udorgoti khatir ‘vision document’ toyar korpachim jim kolponam asa tim khorench mhotvachim asa. Punn BJP hem jem kitem alpsonkheam khatir korunk sodta tem khorench promannikponnim korunk sodta kai? Vo 2014 vorsantle lok sobhecho chunav monan dovrun ho ‘vision document’ toyar korpachim kolponam aileant kai? BJP-k ani tachea dusrea sangati pokxank Bharotantlea Musolman somazachim motam mell’lea xivay tancheanim kendr sorkar aplea hatamni gheunk ghoddchemna mhunn nischit zalam tem ho ‘Vision document’ korpache kolponentlean kollon yeta. Oslo ‘Vision document for empowerment of minorities’ kelo mhunn Bharotantleo alpsonkhea odik korun Musolman somaz BJP pokxak ani tachea fuddariponna khal aslolea NDA ghottbondonak motam diun sorkar ghoddounk tankam sondhi di-it kai? Ho khorench gombir proxn asa. ‘Vision document for empowerment of minorities’ kelo mhunn Musolman somaz BJP-k lagim gheumchona. Hachim karannam mhunttlear BJP-chim kaim totvam asa jea totvank Musolman somaz kosoch sohomot zaumchona. Him BJP-chim zativadi (communal) totvam oxim asa: • Ayodhyan aslolem Musolmananchem Babri Masjid moddlem ani tech suvater Ram Mandir bandpache yevzonnen BJP-cho sarko tenko asa. • Bharot svotontr zalo tedna ani Bharot desachi ghottna (Constitution) ghoddoili tedna Jammu ani Kashmir hea prantan ghottnechea 370 kolmam (article) pormonnem khas dorzo favo kelo. BJP ghottnen aslolea 370 kolom kaddunuch uddovpak zai hem tanchem mukhel karya asa. • Musolman somazan ek ‘Muslim personal law’ ho kaido asa zaka lagon Musolman somazak zaitem boreponn zata. Ho kaido kaddun uddounk zai mhunn BJP sodanch magot ailea. • Narendra Modi Gujaratcho mukhel montri BJP-chea prochar somiticho odheokx zala. To raj kortolea Gujarat prantan 2002 vorsa zativadi dhongol (riots) zavn hozaramni Musolmanank jivexim marle. Narendra Modi mukhel montri hachea khala 2002 vorsa Gujaratan ghoddlole he dharunn kornnenk lagon azun poriant Narendra Modin apli chuk mandun gheunk na. Him BJP-chim buniyadi karannam asat zaka lagon BJP pokx zolmant ye pasun tanche add zhuzot asa. Punn Bharotache porjen hea tanchea vicharank mat porian sohokar diunk na mhunn tankam fokt Atal Bihari Vajpayee hannem kendr sorkar choloilolim panch vorsam soddlim zalear anik kednach tankam kendrak sorkar korunk ghoddonk na. BJP-chim voir sangleam tim buniyadi karannam niyall korit zalear tim sogllim Musolman somaza add asa hantun matui dubav na. Oxem asa zalear, tea buniyadi karannank thoimchoruch dovrun ‘Vision document for empowerment of minorities’ toyar korpak yogea zatolem? Ani toxem kelem zalear Musolman somaz BJPk tenko ditolo? Hea sogllea proxnancho zabab “Nam” zatolo oxem dista. Zoritor BJP-k dista ki Bharotan kendr sorkar ghoddpak Musolmananchea motanchi goroz asa mhunn, zalear tanchim motam BJP-k fokot ek ‘Vision document for empowerment of minorities’ toyar korun mellchina. BJP zor khorench Musolmanank aplea sangatak haddunk sodta zalear tannim him chear buniyadi karannam asat hache voir aplem spoxtt mot jahir korchem poddtolem. Dekhik, Ayodhyak Babri Masjid moddlam te suvater Ram Mandir bandchena mhunnpak BJP toyar asa? Bharotache ghottnen 370 kolom asa tacher amcho virodh nam mhunnpak BJP lagim ghoddot? ‘Muslim Personal Law’ hea kaideacher amchi koslich horkot nam mhunn BJP sangot? Ani Gujaratan ghoddlolea zativadi dhongolam khatir Narendra Modi apli ani aplea sorkarachi chuk mandun gheit? BJP-n oxem kelem zalear jerul ‘Vision document for empowerment of minorities’ he yevzonnen khorem mhotv asa ani dubav nastana Bharotantle Musolman, Kristanv, adi BJP pokxak lagim soronk xokta. Punn tim chearui BJP-chim buniyadi totvam toxinch dovrun ek ‘Vision document’ toyar korop mhunnchem BJP Musolman somazak fottovnk sodta oxem mhunnchem poddtolem. Hea 2013 vorsant Rajnath Singh zo BJP-cho odheokx asa, taka atam pottlam ki Musolman somazacho adhar nam zalear BJP-k fuddli venchnnuk jikonk zanvchina mhunn ani teach khatir tannem Musolman somazak lagim haddche khatir ho ‘Vision document’ toyar korpachi yevzonn ankhlea. Hoch Rajnath Singh, jedna 2006 vorsa BJP-cho odheokx zalolo tea vellar Kongres pokx alpsonkheanchi seva korpachem ddhong (minority appeasement) korta mhunn koddoki ttika keloli. Tea vellar tannem oxem-i sanglolem ki 1916 vorsa Kongresan ‘minority appeasement) hem dhoronn chalun kelem tem BJP pokx 2016 vorsa porian kabar kortolo. Zoritor atam hoch BJP-cho odheokx Rajnath Singh ‘minority appeasement’ svota apunn korunk sodta zalear hem dhoronn 2016 vorsa koxem kabar zatolem? Anik ek BJP-chea fuddreancher vhoddantlo vhodd probhav yeta to RSS he sonvsthe koddlean. Khoreponnim BJP-chim buniyadik dhoronnam jim asa tim RSS sonvsthe koddlean ailolim asa. Mhunttoch BJP pokx, zo RSS hachea kumpasar cholta, to him buniyadi dhoronnam soddunk xoktolo? Hacho sado zabab mhunttlear “Nam”. Tea khatir oxem dista ki ‘Vision document for empowerment of minorities’ hi yevzonn fuddle lok sobheche venchnnukek Musolman somazachim motam melloun gheunk BJP-ik matui faideak poddchina. Urfattench toxem kelear te kott’ttor Hindumchim poriant motank sanddounk vell naka.

Xikxonnik mollar sudharonnam Manohar Parrikar hachea mukhel montriponna khal choltolea Gõy sorkarachea montri monddolan halinch ek boro nirnnoy ghetla. Ho nirnnoy mhunttlear sorkari adhar ghetolea iskolank (Government aided schools) borem xikxonn diunk jeo vostu gorjecheo asa teo korun ghevpa khatir orthik adhar divop. He yevzonne pormonnem hea orthik vorsant sorkaran 50 krutt rupiya khorchun Gõyantlea 30 sorkari adharacher choltolea iskolanchem rupuch bodol korpachem yevjilam. He yevzonne vorvim sorkari adhar ghevpi ‘primary schools’ hankam 50 lakh rupiyanchi modot, ‘secondary schools’ hankam 1 Krutt rupiyanchi modot ani ‘higher secondary schools’ hankam 2 krutt rupiyanchi modot. He yevzonnecho ho labh favo zata tea iskolamni borem xikxonn diunk gorjecheo vostu zoxe porim asa tem iskol durust korop vo novem iskol bandop, sonddas ani hat-pãyem dhuvpa khatir suvida toyar korop, iskolamni ravpak favo te zage zoxe porim ‘boys room’, ‘girls room’, adi toyar korop. Khellpa khatir torekvar moidanam toyar korop, iskolant khellpa khatir jeo vostu zai, ‘library’ khatir jim pustokam ani dusrea vostunchi goroz asa, ‘laboratory’ probhavit korche khatir vostu, iskolachea bhurgeanche surokxe khatir CCTV, adi heo gorjecheo suvida toyar korunk he duddu khorchunk poddtele. Hi yevzonn khorench tokhnnay korpa sarki asa kiteak amchea zaitea iskolamni eka bhurgeak jeo sovloti zai teo mellona. Tea khatir hi yevzonn khub kall adim yevpak zai asli, ani ugddas yeta tea pormonnem Manohar Parrikar-an, kaim vorsam fattim Gõycho mukhel montri aslo tedna, oslich yevzonn toyar keloli. Punn durdoivan fuddlea sorkaramni ti yevzonn pott’tidken fuddem vheli na. Gõy ek dhakttulo prant. Hea prantan fokt 270 sorkari adharacher cholpi iskolam asa. Mukhel montrean sanglam tea pormonnem fuddlea chear vorsam bhitor Gõyantlea sogllea sorkari adharacher cholpi iskolank he sovloticho labh melltolo. Sogllea iskolamni ho labh ghetlo zalear anik panch vo sou vorsam bhitor Gõyantlim sogllim iskolam ‘self sufficient’ astolim mhunttlear lottkem zanvchem nam. Jedna amchim iskolam oslea vattavoronnan astolim tedna ‘full day school’ korpak sompem ani faideachem zatolem. Amcheo xikxonnik sonvstha magir teo ‘primary’, ‘secondary’ vo ‘higher secondary’ iskolam zaum, tantun xikpeak jeo vostu xikxonnik mollar gorjecheo asa teo favo korop hem amchem kortovea asa. Hem kortovea purnn korpak sorkar fuddem sorla kiteak sorkarachi ti somajik zapsaldarki asa. Sorkar tor apli somajik zapsaldarki pallta zalear ‘primary’, ‘secondary’ ani ‘higher secondary’ hea iskolanchea ‘management’-amni ani ‘headmaster/principal’-amni xikpeank soglleo sovloti favo korunk apli xikxonnik zababdari kiteak pallchi nhoi? Sorkarachem kortub tokhnnay korpachem asa. Xikxonnik mollar ek kranti koxi zatoli ani amcheo xikxonnik sonvstho borea dorjeachem xikxonn diunk pavtoleo. Punn hem sogllem vevosthponnim ghoddtolem zalear xikxonnik mollar sombondhit sogllea manestanim aplo suvarth fattim dovrun Gõyant xikxonnik udorgot korunk promannikponnim vavurpachi goroz asa.

6

BreNDA MeNezes

Onnbhovi Lekhok Magnnem cholta dekhun konnuch bhuzvonn diunk fuddem gelo nam. Bhitor tersar-ters chalu aslo. Nnov zaun pondra minutancher magnnem somplem ani tea uprantuch bhair asloleank bhuzvonn diunk bhitor vochunk mell’lem. Khub gordi zalolean lokak bhovuch tras zale. Punn magnnem kortoleank tachi matui sulus lagli na. Bhuzvonn diunk ailolim, tollmollun bejar zalolim. Amchea ganvant vo vaddear konnui ontorlo zalear kopelant ghantt marpachi sonvoy azunui chalu asa. Tacho hetu itloch – soglleank tachea/tichea mornnachi khobor mellunk. Ghantt aikotanch, konn melo

kai? oso monant proxn ubo zata. Magir vatter vetolea lagim vichartoch omkoch ontorla oxi khobor melltta. To monis magir chodduch lagimcho sombond aslolo zalear tachea interak vochunk ordhea disachi - nam zalear puray disachi - sutti kaddop zata. Ixttagot vo soirigot chodd poisul’li zalear ek nodor tori ghalun ami yetatuch. Aiz kal sogllinch kamant ghuspololim astat ani chodd vell konnakui divunk mellona. Khobor jednam usram vo ratchi melltta tednam tea dukhest ghorabeak bhett diunk sokallchem vochop zata. Chodd korun hanv ani mhoje bhaxen dusrim nokri korpi, sirvisek veche adim dukhest ghorabeak bhett diunk vetat. Tanchea darant pavtanch kanar tersachem magnnem poddta. Vell komi aslolean magnnem somp’pachi vatt ami polletat. Khub pavttim hea magnneacho xevottuch disonam. Tednam ek tor bhuzvonn dinastana bhair sorchem poddta nam tor magnnem chalu astanach taktiken bhuzvonnechi veng marun bhair sorop zata. Kaim disam fattli gozal. Amchea ganvcho lagxil’lo

ixtt, bhurgeach pirayer somplo. Amchem ghor laginch aslolean teach disa tanger vochun ami ailim. Dusrea disa sokallchea 9.30 vorancher inter aslo. Pav n n e - n n ova n c h e a sumarak ami dukhest ghorant pavlim. Zalear tersachem magnnem choltalem. Sadde-nnovank meloli kudd bhair kaddpacho vell tharlolo. Poisul’lim toxinch lagxil’lim ixtt-soirim tacher nodor ghalunk yetalim. Magnnem cholta dekhun konnuch bhuzvonn diunk fuddem gelo nam. Oxem kortam-kortam gordi vaddot geli. Pavsanui apli hajiri lailoli. Bhair ubem ravunk kottin zalolem. Bhitor tersar-ters chalu aslo. Nnov zaun pondra minutancher magnnem somplem ani tea uprantuch bhair asloleank bhuzvonn diunk bhitor vochunk mell’lem. Khub gordi zalolean lokak bhovuch tras zale. Punn magnnem kortoleank tachi matui sulus lagli na. Bhuzvonn diunk ailolim, tollmollun bejar zalolim. Punn magnnem tem! Konnak dhir zatolo tem bond korunk? Ani melolea khatir tor magnneachich goroz. Punn tachea ghorcheank? Hoi, tachea ghorcheank tea

vellar bhuzvonnechi-i goroz. Hem ami somzunk naka tor? Magnnem amchean monantleanui korunk zata. Bhett diunk yetat tea vellar mott’tean magnnem korinastanam, yetoleank bhuzvonn diunk mellunk zai - oxem mhojem tori promannik mot. Ani hem mot khub zannachem, oxem-i mhollear hanv chukchem nam. Kiteak tea disa khub zannam putt-putt’talim tem hanvem dekhlem ani aikolem. Ekttea zanttea dadlean mhaka mhollem, “Bai, mhojea lhanponnantlean hanv mornnam pollet ailam. Tea kallarui ters rozaram zatalim. Punn aiche itlim nhoi. Atam veg-veglle zome ube zaleat ani tanche fuddari ap-aple porim magnnem kortat. Vellachi ani koslich fikir korinastanam. Ani magnnim kedim? Borech pavttim orth naslolo boddbodd. Magnnem korunkuch zai punn favo tea vellar. Konn sangtolo puta konnak?” Mhoje avoychea interakui oxench ghoddlem. Sanjechea 4 vaztam interacho vell tharlolo. Mhoji nodor bhair poddli. Mhojea ofisantlim ixttam mhoje avoychem nimannem dorxon gheunk sadde-tinachea sumarak

pavlim. Punn tea adim (sumar tinank) mhoje avoychea kullarchean zo lok ailolo, tannim tersachem magnnem suru kelolem. Hanv utthun bhair gelem. Ofisantlea ixttam koddlean bhuzvonnechi veng marun ghetli ani tankam, mhoje avoychem nimnnem dorxon gheunk bhitor gheun ailem. Upkar korun magnnem sompoyat - osli vinoti korunk mhaka dhir zalo nam. Punn magnnem choltanam tankam ticher nodor ghalunk diun mekllim kelim. Hem aplea ghorant mhunnon chol’lem. Dusreachea ghorant korunk xokot kai? Ratchea vellar, donparchea vellar meloli kudd ghorant astanam magnnem kelear konnakuch tachi oddchonn zanvchinam vo bejarui yevchonam. Soglloch vell magnnem, magnnem, magnnem korit ravlear tea dukhest kuttumbachea vangddeank bhuzvonnechi veng kednam marpachi? Bhuzvonnechim don utram tanchea kanar sadovn tanchea dukhant vantto kednam ghevpacho? Magnneam borobor bhuzvonnechi veng-ui titlich gorjechi!

Kallzache Kan Ugddum-ia Dusreanchi Jinn Fuloum-ia. JohN M. AlfoNso KArMelit

Onnbhovi lekhok

Monis zaite favtti dusreanchem mon lavn aikunk vhoddlixi umed dakhounk fattim sorta. Dusreank aikun ghetana zaitea addkhollink fuddo korta. Monis voranchim voram aikota punn kitlem monant santthoun dovorta tem spoxtt zaina. Khorem mhollear dusreank aikunchi kuxolltay(skills) asop khup bori. Monis aple jinnent sabar haves ballgita. Aple tanki promannem jinnent ballgil’le haves zoitivont korunk yotn korta. Choddxe favti monis apleach sonvsarant gul’l zal’lo

disun yeta. Oslech vichar eka raxttriy xibirant vantto ghetana mhamka aikunk mell’lle. “Aiz monis dusreanchem aikunk favo titlo vell diunk fattim sotta” oso xinn vantto ghevpiamni kelo. Mhozo-i husko jivo zalo. Sabar vicharanchea som’dirant buddlom . Mon guspagondollant sampoddlem. Monis dusreanchem aikunk sodina tem zalench punn taka dusreanchem poddun vochunk na, hem polleun vichitr dista. Oslech vichar monant haddun he babtint mon’xache vrut’ti vixim mhojem mot manddttam. Monis zaite favtti dusreanchem mon lavn aikunk vhoddlixi umed dakhounk fattim sorta. Dusreank aikun ghetana zaitea addkhollink fuddo korta. Monis voranchim voram aikota punn kitlem monant santthoun dovorta tem spoxtt zaina. Khorem mhollear dusreank aikunchi kuxolltay (skills) asop khup bori. Thodde favtti monis dusreank voilea-voir aikota. Dusreank ami aikolim zalear, dusreank adhar zaun amche modle ontorveoktigot sombondh (interpersonal relationship) mozbut zaunk vell komi lagtolo. Duseanchie jinnent amcheamni ek porzollit vat zaum

yeta. Dureanchem jivit khuxal korum yeta. Amche vottchean khuxi ani itsa khup gorjechi. Amchea aikupant sabar addkhollio yeunk xoktat; amchea monacher tann asta ten’na aikunk ani dusreank somzun gheunk khup kotthinn zata. Ami amkanch “hero” mhunn somzotat ten’na dusreanchem aikupant khondd poddtta. Ami amkanch “hero” mhunn manun ghetat ten’na dusreancheo bhavna somzun gheun, amchi nodor dusreanche nodrent ghalunk titlem sompem zaina. Hem sogllem niyallttana, konnak aikunchem, kitem aikunchem tem khup gorjechem. Dusreank aikotana kriaxil (active) ritin aikunk goroz oxi dista. Bexttench aikolem zalear tacho kainch upeg zauncho na. Kriyaxil aikupant monis dusreancheo bhavna somzun ghevpacho yotn korta. Addkholli yetat ten’na prosn vicharun monantle dubav pois korunk sond mellta. Kallzachi bhas (language of heart) ulounk sompeponn mellta. Dusreank aikotana zatolo goirsomoz kriyaxil aikupantlean pois zaunk xokta. Favo toso orth ghevop khup gorjechem; na za-

lear sombondh tuttunk vell lagchona. Kriyaxil aikupantlean dukhovl’lea bhavnank pekovnni mellunk khup sompem; dekun kriyaxil ritin aikupant xanneponn asa. Mon’xacheo bhavna rokhddeoch aplem mhotv chitartat. Ami dusreank aikotana tanche vichar ani bhavna aikun ghevop gorjechem. T.V. veli jairat aikop ani mon’xak aikop ek zaina. Monis zaite favtti uloitana apleo bhavna aikop mhotvachem tharta. Ulovpeachi molavnni korinastana, dusreanchem sagnnem aikun gheun tankm ek sukhi jivit jieunk adhar divop gorjechem. Aikop ani aikun somzun ghevop hatunt ontor asa. Bhurgeachem roddnem, avoi fokt aikona punn aikun, somzun gheun bhurgeachi goroz bhagoita. Amchea kallzache ani monache kan ukte dovrun dusreank aikupantlean amche jinnecher nodor bhonvddavpak sompem zata. Dusreank bore toren aikotole zalear ami amchea kallzache kan ukte korpachi goroz. Dureancheo bhavna aikunchi khup goroz. Oxem amche lagchean ghoddlem zalear ami dusreanchi jinn fulounk adhar ditole.

kitle Gõykar ani kitle padre aple dolle ukddun Konknni bhaxek vengoit kai? Mhoji padrik khalti magnni. Igorzamni Inglez bhas vaprunk ‘encouragement’ dium nakat. Tumi Inglezik ‘encouragent’ dilo zalear Konknni bhas aijuch aplo jiv soddunk toyar zatoli. Lucas Machado Vasco, Gõy

ek ugddapem gomon yeta Gõychea sorkaracher, bhov korun kaim Gõychea montreancher, Maharashtrantlea podonicho hat tanche tokler asa mhunn je vorvim te chavi ditat toxe he makodd nachtat. Gõycho ‘BhajiPav’ (BJP) sorkaracho mukhel montrean ugddas dhorcho ki xezareanchea bhorvanxean ros kaddlolo maddak purcho poddta mhunn. Somplolea Bandodkaran nakxeo zoroileo Gõy Maharashtrant voronk, zavnk na, magir tancheach adharan Gõyant MGP pokx goddlo, kitem borem zalem? Randd bailek fulam mavlim mhunn ti okol zainezo, amchench ami samballum-ia, xezarnichem kapodd khoimcheai vellar vatter soddun vinglle zanv yeta. Joe Meny, Sarzora, Gõy

ekvottan panvlam marunk magtanv. Aiz amchea tiatramni zaitim sudharonnam zalolim polleunk mellta. Taka lagun tiatracho valor vaddonk pavla. Tiarant Hindu, Musolman bhav bhoinnink vantto gheunk sondhi dili dekhun aiz amchi Konknni cinema ani tiatr, nattok fuddem vochon zaito lok mogan Gõyant yevn Konknni uloitat ani Konknni ‘Amcho Vaz’ potr gheunk lagleat dekhun ami Devak argam ditat. Fuddarak amchea ‘dealer’-amni sompeponnim ‘Amcho Avaz’ loka modem, igorzamni, gharamni pavoxem korunk ami magtanv. Konknni ‘Art’ ani ‘Culture’ amchea bhurgeanim anik fuddem vhoronk vavrunk tiatramni, nattkamni, cinemanim vantto gheunk, amchea direkttoramni kolakarank aplo mog moipas diunk, anink zaitem boreponn Konknnink mellunk amche anvdde. Karyavollincheo jahirati (advertisements) Konknni potramni diun amchea direkttoramni ani Konknniche mogi tiatr, nattok, cimena mozbut zaun sogllea Gõykarank man mellunk amchem magnnem. Natividade de Sa Canacona, Gõy

LOKMOT Amchi Igorj ani Konknni bhas 22 June tarkechea Amcho Avaz satolleacher ‘Amchi Igorj ani Konknni bjhas’ ho tumcho ‘editorial’ vachun sarki bhirant koxi suttli. Amche Konknni bhaxechi he porim durdoxea zait mhunn kednanch chintunk naslem. Ami Gõykar atamchea kallar fokot Inglez bhaxe fattleant dhanvta. Konknni bhas ulounk poriant lozta. Amchea Gõykarancho amche avoi-bhaxe sovem hi vagnnuk asa zalear Konknni bhas anik koxi jivi urtoli? Hanv ek lhan Konknni mogi. Dekhun Konknnichi durdoxea zata ti polloun mhaka dukh bhogta. Mhoje chodd dis sorleat ani todde dis urleat. Tea khatir mhojea Gõykaramno, Konknni bhaxek moronk soddinakat. Ti melear amchem Gõykaraponnuim mortolem Alberto Fernandes Parra, Gõy

ii 22 June tarkechea tumchea agrolekh agrlekha khatir tumkam xebaski. Tuvem khorem chitr dolleam somor ubem kelaim. Punn

Konkani ani Marathi Halinchi sompon gelole Gõyche Vidhan Sobhent survatechea disa mukhel montrean ugteponnim sangon dilolem asa ki to Gõychea sorkari khateamni soglle sorkari toktte Konkani ani Marathi-n korunk vavurtolo mhunn. Gõychea ‘Bhaji-Pav’ (BJP) sorkarak mhaka ugddas korin so dista ki Konkani zavn asa Gõychi raj bhas ani Marathi zavn asa Maharashtrachi raj bhas, tor Gõyant Marathik Gõycho sorkar itlo uklun dhorta to, Maharashtrant Konkanik kitlo man asa? Zorui Maharashtracho sorkar tanchea rajeant Konkani bhaxek ungon porian pollena zalear Gõychea rajeant Marathi bhaxek itlo man kiteak? Sorkarachea hea nirnnoya vorvim

Xebaski Khorench amchi Konknni bhas tumchea pasun fuddem vochonk zaito adhar asa. Tumchea tiatra viximchea ‘historical’ boroupank lagun somazak zaito faido zaito asa dekhun ami soglleank kam’ kortoleank dhinvastanv ani fuddarak osoch Konknnicho vavr anink fuddem vhoronk soglleamni

dsad

Printed and published by Vinayak Pai Bir for and on behalf of Herald Publications Pvt Ltd. Printed at Herald Publications Pvt Ltd, Plot No: L-135, Phase II, Verna Industrial Estate, Verna, Salcete, Goa. Published at PO Box 160, Rua Sao Tome, Panjim, Goa - 403001.

Editor-in-chief: Mr R F Fernandes. Editor: Tomazinho Cardozo (Responsible under PRB Act) Regd Office: St Tome Road, Panjim, Goa. Tel: 2224460; RNI No: (Registration Under Process)

HOW TO CONTACT US: For press notes, general queries amchoavaz@herald-goa.com. For Letters to the Editor lokmot@herald-goa.comFor articles/features sompadpi@herald-goa.com

Disclaimer: Except for the editorial above, articles and letters in Amcho Avaz represent the views of the concerned authors, and do not necessarily reflect the views of the Amcho Avaz editor, publisher, and/or owners. Disclaimer: The advertisements published in Amcho Avaz are based on information furnished by the advertiser. Amcho Avaz does not authenticate the printed information in the advertisement. The advertiser will bear all the consequences of issues arising out of the advertisements if any, and not Amcho Avaz.


Amcho Awaz June 29a_Layout 1 28/06/13 6:38 PM Page 7

Ponnje<Sonvar, 29 Jun, 2013<

Des Pordes

Amcho Avaz

Uttarakhandantli buddtti

CAMPALAR

‘National disaster’ mhonn jahir korat: Anna Raleigaon: Uttarakhand rajyant ailole buddttek lagon 15 hozar odhik lok moronk pavlo oxeo khobro prosid’dh zaleat. Taka lagon he durghottnek raxttriya sonkhott (national disaster) mhonn jahir korat, oxi magnni Bharatantlo xrextt somaz sevok Anna Hazare hannem prodhan montri Dr. Manmohan Singh haka ek potr phattoun kelea. Uttarakhandanant ailolem odruxtt hem raxttracher ailolem odruxtt mhonn jahir korchem, oxem Anna Hazaren UPA-chi odheokx Sonia Gandhi hika-i ek potr phattovn kollit kelam. Prodhan montreak ani Sonia Gandhik phattoilolea potrant Anna Hazare hannem mhonnllam, ‘He durghottnent Chardham yatrentle yatrekari moronk pavlet oxem sangtat. Punn thoim ailole buddttent moronk pavloleanche vollerint thoinchea sorkaran Uttarakhan-

dantlea sthanik lokachim nanvam aspavn ghetlolim nant. Hanvem halinch Uttarakhand rajyant bhonvddi kelea ani, thoinchea sorkarachim bezabab-

darponnam hanvem mhojea khaxea dolleamni polleleant. He durghottnent thoim dongranchea kuximni aslole lhan vhodd ganv vhodda promannan vhanvon geleat ani hozaramni lok moronk pavla. Hi itli vhoddli durghottna ghoddon poryan ani hozaranche sonkhen lok moron poryan sorkaran hi ghoddni ek raxttriya sonkhott mhonn jahir korunk na, hi ek mottich khont korpa sarkhi gozal. Atam tori kendr sorkaran Uttarakhandant ghoddlea ti gozal ek raxttriya sonkhott oxem jahir korchem. Oxem sorkaran jahir kelem zalearun sorkar khorench he ghoddne vixim

gombhir asa, oxem spoxtt zatlolem,’ oxem Anna Hazare hannem aplea potrant nomud kelam. He ghoddnek nisorgik durghottna oxem mhonnpant yeta, tori hi durghottna ghoddpa fattlean moniskullacho tantunt vantto asa. Vhodda promannan zhaddam katrop, nodintli renv uspivop, nodimni kochro uddoun produxonn nirmann korop, haka lagon nodimni hunvar yeupachem vaddpak laglam. Mon’xank lagonuch aiz sonvsarantlem poryavoronn bhigddon gelam. Poryavoronn vixoyacher cheorcha korop ani karyaxalla ghoddun haddop, hi aichea kallar fokt ek ‘fashion’ zavn gelea.Atam tori lokamni chotrai dovorpak zai. Poryavoronnancho yogeo toren sambhall kelo na zalear, fuddarak amkam osle torechea sabar sonkhottank fuddo korcho poddttolo, oxi xittkavnni Anna Hazaren dili.

Novem ‘mental health bill’ ‘Roll’ korunk zata tosli ‘TV’! Novi Dil’li: Novea ‘mental health bill’-a khala noveo suchovnneo mukhar manddunk aileat. Tatun, duens mon’xak apleacher koso upchar zauncho tache vixim nirnnoy gheunk mellchem, atmghat ‘decriminalise’ korchem, ani ‘anaesthesia’ nastana ‘electric shock treatment’ diunchem nhoi, hea sarkeo suchovnneo asat. “Kendriya montrimonddolan hea ‘bill’-ak maniatay dilea,” oxem bholayki sochiv K Desiraru-n sanglem. ‘Parliament’-a koddlean hea ‘bill’-ak maniatay mevlea uprant ‘Mental Health Act, 1987’

kaideachea zagear tem vaprunk yetolem. Taka maniatay diunk ailear, ‘mental healthcare’ mellounk soglleank hok’k zatolo. Toxench, heo sirviso ‘affordable’, borea dorjeacheo ani vegllochar nastana melltoleo. Bharatachea akh’ke loksonkhentlea sumar 10-12

million lokank khor ‘mental disorders’ asa oso odmas asa, ani sumar 50 million lok ‘depression’ ani ‘anxiety’ sarke sadhe ‘mental disorders’ sonstat. “Apnnen maniatay dilea bogor apnnak khoincheach hospitolan bhorti korchem nhoi, mhunn zor ek mon’xan adinch suchoilam, zalear tem pallunk yetolem,” mhunn eka vorixtt bholayki odhikarean sanglem. Aspoti sombondhit, ani kazari jivitantlea zhogddenk lagon kednam-kednam familintle vangddi - monis ‘mentally-ill’ asa mhunn sangtat, hem monan dhorun oxem suchoilam

Washington: Japanchea injineramni ‘roll’ korunk zata toslea eka ‘flexible plasma TV’-cho ‘prototype’ fuddem haddla. Gelea mhoinean, British Columbian zalolea ‘Display Week 2013 conference’-ak Japan-chea Shinoda Plasma Co, he komponin aplea novea ‘plasma screen’-achem prodorxon dilolem, ani tankam thoim ‘Best Prototype at Display Week’ ho inam mell’lo. Hea tanchea ‘invention’-ak komponin Luminous Array Film vo LAFi oxem nanv dilam. ‘Glass’-achea eka ‘flat sheet’-acho vapor korpachem soddun, hea ‘TV’-chea ‘display’-n hozar lhan ‘glass tubes’-ancho vapor korun aila. Dor ek ‘tube’ 1mm ‘diameter’-acho ani 3 ‘feet’-am von matxea chodd lambayecho asa. Ani to roll kelea uprant 4 ‘inches’-achea rundayechea ‘cylinder’-acho akar gheta. Hea ‘tubes’-ancho akar lhan ason poriant, te khol asat ani chitr utpon’

korpak favo ti ‘inert gas’ ani ‘phosphors’ tatun sattoun dovrunk xokta. Aninkui lhan ‘tubes’ ghoddun haddunk – 1mm asa te 0.5mm korunk – he komponicho vavr chalu asa, zachea udexim te ‘TV’-k anink lhanxea ‘circle’-an ‘roll’ korunk xokeo zatolem. Sod’deak ho ‘display’, ‘digital signage’-achea (bhouxik ani khasgi sthanancher jahirati, mahiti dakhoupak) rupan komponi fuddem haddunk sodta, punn fuddaran ghoramni vaprunk yevpi ‘displays’ utpon’ korpachi tanchi yevzonn asa.

Nitish Kumar rajkaronnan somptolo – Rajnath Singh Patna: Nitish Kumar hacho pokx JD (U) NDA gottbondonantlo bhair sorlea uprant BJP-n Patna hangasor ek jahirsobha ghoddoun haddli. He BJP-n ghoddoun haddlole jahir sobhek BJP-che raxtriya

ani Biharche fuddari hajir asle. He boskek uloitana eka fattlean ek fuddarean Nitish Kumar haka naka oslea utramni pacharlo. Konnem taka visvasghatki mhunttlo, thoddeamni fotting mhunttlo, anink konnem aplea boreak khoimchorui vochpi mhunttlo, adi, adi. BJP-chea fuddareamni he jahirsobhe vorvim Nitish Kumarak sanglem “Nitish, 2014 vorsantle lok sob-

heche venchnnukek tum Biharant kabar zatolo, kiteak tum Kongres-ak lagim gelai.” BJP-cho odheokx Rajnath Singh hannem BJP-chea ektthaim zalolea pattlavdarank sanglem “Gujaratcho mukhel montri Narendra Modi hannem koslo oprad adharlolo zaka lagon tum (Nitish Kumar) itlo uchamboll zalo”. Tannem Gujaratan udorgotichi ek novi dixa suru kelea zaka lagon ak’khea sonvsarantlea fuddareamni tachi tokhnnay kelea. “Tuka to famad zala mhunnon niddukay zali?” Rajnath Singh-an Nitish Kumarak vinchar kelo. “Hanvem taka BJP-che prochar somiticho odheokx

kelo kiteak hanv zannam to BJP-k 2014 lok sobheche venchnnuken jerul zoit haddtolo. Nitish Kumaracher arop korun Rajnath Sing hannem mhunttlem ki taka Kongres pokx zo aplo gollo poriant broxttocharan buddlolo asa tea pokxacho adhar ghetlo aplo sorkar rakhun dovorpak. “Zanna zav ki tuvem vhoddli chuk adarlea. Tuzo JD (U) pokx fuddle venchnnukek kabar zatolo ani tujem rajki

Britain vochpak ‘deposit’ lagtolem London: Britain desant vochpachem asa? Zalear atam UK visa khatir 2 lakh 75 hozar rupiya zoma (deposit) korche poddttole. Nokreo korpa khatir, xikxonna khatir vo bhonvdde khatir Britain desant vochpachem asa zalear, prot’tek mon’xak England-ant veche adim, 3 hozar pounds ‘security deposit’ dovorche poddttole. Sod’deak eka pound-achem mol Bharati duddvam pormonnem 90 rupiya itlem zata. Hea vorsa mhonnge Novembr 2013 thavn Bharat, Pakistan, Bangladesh, Srilanka, Nigeria ani Ghana hea sov

desantlea bhonvddekaram khatir hi yevzonn lagu korpa Britain sorkaran tharailam. Britain

sorkan visa melloupa khatir lagu kelole nem ani kaide moddle ani

‘World’s greatest documents’-an

yogeo toren pallunk nant zalear, zoma kelolem ‘security deposit’ zopt kortolet, oxi xittkavnni Britain sorkaran dilea. Visa-chi mud’dot somplea uprant odhik kall Britain desant ravpak mellchem na. 2011-12 vorsa Britain desant xikxonna khatir ailole 20% Bharati nagrik tanchi sompon poryan porot ho des soddun Bharat-ant portonk nant. Ho lok bekaidexir ritin Britain desant ravta, oxem hea desachi Ghor Montri (home minister) Teresa hinnem halinch ugddapem kelam.

Vasco da Gama-chea Bharat provasachem vornnon samil London: “World’s greatest documents”-achea ‘list’-an, aplea poilea Bharatachea provasa vixim Vasco da Gama-n boroilolea ‘journal’-ak samil kelam. Hea 1497-1499 vorsam mozgotimchea ‘journal’-an, to koxe toren aplea sangateam borabor Afrike bhonvtonnchean Bharatak pavlo hachem vornnon dilolem asa. ‘United Nations Educational, Scientific and Cultural Organisation (UNESCO)’-chea ‘world heritage body’chea bosken, Vasco da Gama-chea provasa sombondhit ho ‘journal’ ‘Memory of the World Register 2013’an samil korpacho mirnnoy gheunk ailolo. Ho ‘journal’, provasa vellar ani toxench zomnicher ‘expedition’-a vellar

jivitui kabar zatolem” Rajnath Singh aroddlo. BJP-chea fuddareanchim bhaxonnam aikoxi zalear ani Nitish Kumarachim xima rakhinastana ttika korta ti polloit zalear khorench BJP fuddareancher niraxiponn ailolea porim dista.

Pakistan-ant videxeancher hol’lo

Peshawar: Pakistan desant bondukam gheun hol’lo korpeamni eka hottelant ghuson 10 videxi bhonvddekarancher gulliyo ghalun tankam jivexim marlim. Kaim onvollkhi monis hatamni bondukam gheun eka hottelant bhitor sorle ani fattim-fuddem polle nastana, bondukantleo gulliyo xinvravpak survat keli. Hea farpettak lagon 10 videxi bhonvddekar moronk pavle, oxem tea vattharacho mukhel pulis odhikari Allah Sher hannem sanglem. He hol’lean melole bhonvddekar khoinchea desant thavn ailole, hem thoinchea sthanik pulisank azunui kollon yeunk na. Torui hi ghoddnni ghoddlolea zagear hajir aslolea lokamni khobram sonvsthank mahiti dili tea pormonnem he moronk pavleat te bhonvddekar chodd korun China desantle mhonnpachem tancher nodor marlear kollon yetalem.

Vasco da Gama borabor aslolea eka mon’xacho vavr ason poriant, tatun Bharat merenchea provasachi govaiki asa, ji ek itihasik ghoddnuk zaun asa oxem ‘UNESCO’-n sanglem. 15vea xenkddea meren, hea provasak sonvsarantli ‘globalisation’achi poili prokriya mhunn manunk yetalem. Toxench hea ‘journal’-an poilimpoilim vaprunk yevpi Purtugez utrami boroilolim asat. Sahityik pod’dotin boroiloli nastana poriant, hea ‘journal’-an provasa vellar tankam fuddo korunk poddlolea, borea toxench vaitt ghoddnukenchem vornnon dilolem asa. Tea ‘journal’-acho boroinnar dhyan

diun provasan vantto ghetalo aslolea karann, provasa vixim tatun vornnon kelole dor eke gozalik vachpeank somzunk, onnbhovunk ani tachi kolpona korunk mellta, mhunn ‘UNESCO’-n sanglem. “Hakach lagon, ek ut’tejit korpi ani vachpak borem dispi sahityik vavr mhunn taka manunk zata,’ mhunn fuddem sanglem. Tea ‘journal’-achea ninmmea bhagan, udentintlea rajghoranneanchem (oriental kingdoms) ‘list’ asa, ani toxench tanchea modlea kaim zannanchem lhanxem vornnonui dilolem asa.

7

Gõyant vikhtat tea soreacher Niyontronn asop gorjechem! Gõy rajyantlean tin mhamarg (highways) pasar zatat. Hea tinui mha-margancher halinchea vorsamni rosteamobghat (road accidents) egdomuch vaddpak lagleat mhonnpachem nodrek ailam. He vaddtte obghat thamboupa khatir hea mha-marganchea azu-bazuk aslolim ‘bars & restaurants’ bond korpacho adex (order) Kendr Stanley Vaz sorkarachea ‘Ministry for Roads and Surface Transport’ hannim Gõychea sorkarak dila. Hea adexak lagon gelim sabar vorsam thavn mhamarganchea bazumni aslolea ‘bars & restaurants’-ancher sonkhott upraslam. Soreache ghunvller vhanam cholovn obghatank karann zavop ani hea obghatam udexim lokanche bolli vochop, hem sogllem thamboupa khatir Vahatuk Montraloyacho Sochiv Vijay Chibbar hannem Gõychea sorkarak adex dila. Kosle-i rupache obghat ghoddche adim tea obghatanchi kallji ghevop mhotvachem zavn asta. Taka lagon mhamarganchea bazumni aslolim him soreachim dukonam bond korche korun Gõychea ‘Excise’ khatean hea fuddem osle nove porvane (licences) dinvche nhoi, oxem hea adexantlean Sochiv Vijay Chibbar hannem suchoilam. Bharatantlea heram rajyank sor korit zalear, Gõyant soreachem mol egdomuch unnem asa. Taka lagon Gõyant yeupi bhonvddekar fattim-fuddem polle nastana soro piyetat.Gõyant ekunn 7 hozar soreachi vikhri korpi dukonam asat ani hantlim bhovtek mha-marganchea bazumni asat. Him soreachim dukonam rosteanchea egdomuch koddek aslolean vahanam cholovpi aplim vahanam rosteanche degek thamboun soro piyeopak ani jevnnam-khannanchea nimitan tantun ghustat. Haka lagon mha-margancher yeradari korpi bakichea vahanank oddchonneo zatat tem zalench, teach barabor soreache ghunvller vahanam choloun obghatank bolli poddttat, oxem kendrantlea Vahatuk Montraloyache nodrek ailam. 2012 vorsa Gõyant 4.5 hozar obghat ghoddlet mhonnpachem Kendr sorkara kodde nond kelolem asa. Mhamargancher ghoddlolea hea obghatamni 300 odhik lok moronk pavlo. Soreache ghunvller Gõyant mha-margancher ani bhitorlea rosteancher kitle obghat ghoddle, hachi ankddevari Gõychea ‘Traffic police’ vibhaga kodde na, torui Gõyant choddxea rosteam obghatamni soro piyeloleancho aspav asta, oxi mahiti kendr sorkarak mell’lea. Mha-marganchea bazumni aslolea ‘bars & restaurants’ank Gõychea ‘Excise’ khatean 25 vorsam adim lisensam dilolim. Ani halinchea disamni hem lisensam divpachem promann khupuch vaddlam. Atam kendr sorkaran him mha-marganchea kuxik aslolim sogllim ‘bars & restaurants’ bond uddounchim mhonn Gõychea sorkarak adex dhaddlolean, he soglle vevhar oddchonnent sampoddleat. Kendr sorkarache Vahatuk Montraloyan aplea adexant nomud kelam tea pormonnnem 2012 vorsa puray Bharatant soreache ghunvller vahanam cholovn rosteachr 11.4 lakh obghat ghoddle ani tatuntlean 8 lakh odhik lok moronk pavlo. Hi odhikrut mahiti kendr sorkaran halinch jahir kelea, torui soreak lagon mottoranche obghatuch nhoi, punn khupuch torechem noxtt somajik jivitant bhitor sorlolem asa. Aiz desant vochot thoim bhovtek ghorabeamni ji ghoravi hinvsa (domestic violence), ostoreancher agllik, ot’teachar ani sabar torecheo vaitt ghoddneo ghoddttat, taka soro hoch mukhel zababdar asta. Hea soreak lagon aiz sabar ghorabe konsllon poddleat. Zaiteanchoch sonvsar vibadd zala. Bhurgeponnich soreachea nadak lagon zaitech zann aplem torneaponnar panvl dovorche adinch ho sonvsar soddun geleat. Soreachea hea noxttea vesonank lagon zaiteanich aplem ghor-dhar, bailebhurgeanchem bhangar poryan vikhun kabar korun uddoilolem asa. Gõychea sorkarak soreache vikhre udexim kottimni rupiya favo zatat mhonnpachi gozal khori asli, torui heach soreak lagon kosle duxporinnam somazant jiyetolea mon’xak sonsche poddttat tache vixim sorkaran gombhirtayen kendnach vichar kelolo na. Sangpachem mhonnllear, Gõyant soreacher koslench niyontronn ani bondhon sorkaran ghatlolem na. Soro vikhpeank ani soro piyeopeank koslech koddok kaide ghatlole nant. Soro vikhpak ditat tea lisensam vixim, toxe khupuch nem ani kaide sorkari pustokancher boroilole asat, punn te vevharant poddlole khoinch dison yenant, ani hi zavn asa ek vhodd khont korpa sarkhi gozal. Gõy bhailo lok zo aiz nokri ani dhondea nimitan Gõyant yetat, te aplem kam somplea uprant porot Gõy soddun vochpak sodhinant, ani hachem mukhel karann mhonnllear, hangasor sovay molan mellttolo soro zavn asa. Gõyant tum khoinchea-i bhagant bhonvddi kor, vete-panvlak soreachinch dukonam nodrek poddttat. Ani him choddan chodd soreachim dukonam sarkhinch rosteanche degek aslolim pollevpak mellttat. Him rosteanche degek aslolim dukonam vahatukek khupuch oddchonneo kortat. Sorkarak ani vahatuk khateak hachi soglli zannvikai ason poryan, tacher konnuch gombhirtayen karvay korina. Desantlea heram rajyamni soreacher khupuch torechem niyontronn asa, punn Gõyant tem azunui ghatlolem na. Gõyant vaurpi somajik sonvstha ani NGO hacher khupuch aplo avaz utthoitat, sorkari odhikareank nivedona (memorandum) ditat; sorkar hea proxnacher aplem lokx ghaltolo mhonntta, punn xevottak omtea kollxear udok. Atam ‘Highways’ vo mha-marganche kuxik aslolim soreachim dukonam bond korpacho ani novim lisensam vo porvane na divpacho zo kendr sorkaran adex dila, ti ek khupuch ut’tom gozal zavn asa. Gõychea sthanik sorkari yontronnamni hea vixim aplem lokx gombhirtayen kednach ghalunk naslem, punn kendr sorkarak he gozali vixim zag aili. Sthanik sorkar hea mha-margam degek aslolea ‘bars & restaurants’-am vixim ani tankam lagon zatolea obghatam vixim sogllem zanna ason poryan moneponnachem sovong kortalo. Punn atam kendr sorkaran him dukonam bond korchim mhonn adex dilolean, sthanik sorkarak tancher panvlam ubharchinch poddttolim. Gõy sorkaran atam tori Gõychea rajyant soreak lagon zatolea vaitt porinnama vixim gombhirtayen panvlam ubharpachi goroz asa. Xekim veson (addiction) hem veson asta. Magir tem soreachem, sigrettichem, jugarachem, mottkeachem, noxe vokhdanchem vo anik koslem-i zanv. Him vesonam aslolo monis kednach sukhi asona vo dusreakui sukhi jieyopak dina. Mukhel montri Manohar Parrikar zo Gõychea ani Gõykaranchea boreponna vixim gombhirtayen chinta, tannem hea soreachea proxnacher gombhirtayen lokx ghalchem. Khoim tori soro vikhpeancher ani to piyetoleancher bondhon ghalunkuch zai. Ani Parrikaran hea vixim aplim panvlam gombhirtayen ubharlim zalear, puray Gõychi porza, ani chodd korun kazari ostoreo taka mona-pasun dhinvastoleo, tech porim rosteacher zavpi obghat ani tanchea udexim morpi lokache jiv khup promannan vattovpak pavtole, hem surya uzvadda itlem sot!


Amcho Awaz June 29_Layout 1 28/06/13 6:35 PM Page 8

Ponnje<Sonvar, 29 Jun, 2013<

Festam-Porbo

M

hojem ghott ixtt Aviva ani hanv ‘silkworms’-am vixim obheas korunk Sericulture Department-an gelolim. Ti ek samki sundor suvat asli. ‘Purple’ rongachi komolam (lotus) ani vhodd zhaddam-i aslim. Amchea ‘guide’-an amkam eka vibhagan vhelim, zaka ami ‘Section A’ mhunn nanv dilem. Ami bhitor sorchea

Amcho Avaz

‘Silk’ khoinchean melltta…

8

Silkworm - achem jivit

‘Silk’ khoinchean melltta tachea vixim tuven kednam chitlam? Eka lhanxea ‘silkworm’ nanvachea kiddeachea adharan ‘silk’ utpon’ korunk zata. ‘Silkworms’ koxe porim ‘silk’ toyar kortat tachea vixim fuddem boroilam. poilim, amkam sabu laun hat dhuvpak ani payank dusrim zotim ghalunk sanglolem. Thoimsorlea zallechea (nets) tin ‘layers’-antlean pasar zaun ami tea vattharan bhitor sorle. Ani xekim amkam ‘silkworms’ pollevnk mevle. Vegvegllea ‘compartments’-amni hozaramni ‘silkworms’ asle. Kaim zannancher nixan ghatlole asle, zalear kaim zannancher nasle. ‘Mulberry’-chea panachea tengxevelem ‘U’ akaran te khatat mhunn ‘guide’-an amkam sanglem. ‘Cocoon’ korchea poilim 25 disamni te 20gms khatat. Ani zor te ‘infect’ zatat, zalear tankam her ‘silkworms’-am borabor vaddonk zaina. Tankam veglle kaddun vaddounk poddta. Mon’xache hat pasun laglear tankam veglle vhoron vaddounchem poddta. Amchea ‘guide’-an amkam 6 ‘silkworms’ ani ‘mulberry’-chim panam vhoronk dilim. Ami khub khuxal aslim. Hachea uprant ami ‘Department’-achea dusrea vibhagan gelim, zaka ami ‘Section B’ mhunn nanv dilem. Hangasor, ‘silk’ diupak vaddon toyar aslole ‘silkworms’ asle. Jednam ‘silkworms’ apli man ubhartat tednam te ‘silk’ diunk toyar asat mhunn kollon yeta. Khoreponnim tanchi luti (saliva) mhunnlear ‘silk’. Hea vibhagan poriant amchea ‘guide’-an amkam, dovorpak ek ‘silkworm’ dilo.

Amkam vinchar

Tachea uprant ami Section C-n gelim, zoim zaitea toreche ‘cocoons’ asle. Tin ronganche ‘cocoons’ asle – dhovo, datt hollduvo ani patoll hollduvo. Amkam dor eka rongacho ekek vhoronk mevleo. Hachea uprant ami ‘mulberry farm’-an gelim. Thoimsor ami ‘mulberry’ kaddleo ani teo khal’leo. Amchea ‘guide’-ak Dev borem korum mhunnon ami thoimsaun gelim. Uprant, ghora vochon amchea avoy-bapaik he bhonvdde vixim sanglem. ‘Silk’ diunk toyar aslolea ‘silkworm’-ak eka lhanxea ‘box’-an ghatlo ani dusreank, mulberry-chea panam vangdda eka vhoddlea ‘box’-an ghatlem. Tachea uprant hanven te ‘cocoons’ mhojea ‘desk’-ar dovorle. Hanven ani Avivan tankam nanvam-i dilim. Mr Wormster, Roller ani Stroller, Mr Climber, Lettr, Nibbler ani Spinner oxim tankam nanvam dilim. Lhan boddienchea ani eka pana borabor hanven tankam kagdachea lhan ‘cup’-amni dovorli. Dhakttulea cocoon-an poriant ‘1 metre silk’ asta hem tuka khobor asa? Oxe tren ‘silk’ utpon’ kortat. Movjechem nhoi! Isha Suray St. Joseph Central School, Mysore

mez ani boroi!

‘columns’ zodd

Chintnam (thoughts) koxim utpon’ zata?

Ami sogllea vellar chint’tanv, punn ami purayponnim amche monantleanuch chitinanv. Chintop mendu purtench na oxem ‘scientists’-amni sid’dh kelam. Amchea puray xorirachea adharan tim utpon’ zatat. Ami amchea kuddichea adharan chintpachea somozak ‘embodied cognition’ oxem mhunntat. Tem oxe porim kam korta – kan, dolle, bottam ani ‘funny bone’-achea lagsan ‘sensory’ mahiti yeta ani amchem mon hea ‘signals’-ancho chintnnamni bodol korta. Tor khoreponnim, mendu (brain) vegvegllea prokriyenk ektthaupachem ‘unit’

ani tachean kuddichea dusrea sandeam vinnem vavrunk zaina.

Pengiuns-achi uddpachi xomtay (ability) kednam xenddli? uddttale asle zalear to kaim voranchoch aspacho. Tor ‘penguins’-amni cholonk kiteak venchun kaddlem? Xokt vachupak hi ek pod’dot zayit?

‘heptagon’ ‘Heptagon’ ek ‘geometrical shape’ zaka 7 bazu (sides) astat.

bonise’ zalolem pan ani monzatinchim zolloilolim haddam mevlim. Tacher fuddem ani topasnni kelea uprant kollon ailem ki tim haddam 400°C ani 700°C mozgotimchea tapmanar, boddiencho ani tonnacho vapor korun utpon’ kelolea ujeachea tapmanar, gorom kelolim mhunn ukttapem zalem.

Uzveak aslolea ‘circle’-an kitle holduve (yellow) ‘heptagons’ asat te mezxi?

‘Doughnut’ Dis Ameriken Junachea 7 tarker ‘Doughnut Day’ mhunn monoitat. ‘World War I’-achea somoyar soinikank ‘doughnuts’ ditolea ostorenchea manak, 1938 vorsa ‘Salvation Army’-n ho dis ghoddun haddlolo.

Khala kitle ‘doughnuts’ asat te mez

Zap

Mon’xan randpak kednam survat keli? Sod korpeamni, South Africa-k halinch ek ‘Wonderwerk Cave’ nanvachem bhuimyer sodun kaddlea, ani ti sovsarantlo ‘oldest barbecue’ asloli suvat aspachi xokeotay asa. South Africa-chea Northern Cape prantantlea eka dongrachea mullant hem bhuimyer asa. Monis vo makdda bhaxeche purvoz (apelike ancestors) Wonderwerk Cave-an 2 million vorsam adim saun rautale oxem mantat. Adle monis ujeacho vapor kortale hache vixim, hea bhuimyeran purave sampoddleat. Kaim mhoineam adim, hea bhuimyeran mevlolea fatranchea pirayechi odmas laupi sod korpeank (researchers), aplo vavr kortana ‘million’-amni vorsam adle ‘campfires’ache urlole bhag mevle. Tankam ‘car-

Zapo

‘Millions’-amni vorsam adim ‘penguins’anchi uddpachi xomtay xenddloli. Eka nove sodi pormonnem kollon ailam ki zoxemzoxem tancheam modem ‘evolution’ zaunk laglem, tanchi pevpachi xomtay vaddli ani uddpachem soddun dilem. Uddpachem soddlea uprant, ‘penguins’-anchea pakhancho akar, kuddicho akar bodlunk laglo, ani tim atam asat toxim zaunk pavlim. Uddop soddun pevpak kiteak nirnnoy ghetlo hea proxnacho zabab ‘science’-a lagim azunui na. Dekhik hem ghe – ek ‘Emperor penguin’ aplea tanti ghalpachea/ghontter asllea zagear saun dorya meren vochonk 51km-a von chodd cholta. Hea provasak zaite dis lagtat, punn te

mhaka rong Bhor


Amcho Awaz June 29a_Layout 1 28/06/13 6:39 PM Page 9

Ponnje<Sonvar, 29 Jun, 2013<

Xikxonn

Amcho Avaz

MBBS proves 100 Xikxonn monddollachi veginuch zageancher thamble

9

MOI-cher tin mhoineam bhitor nirnnoy

30 ‘Avoy bhasantlea’ iskolank veginuch survat

punor rochnnuk: Parrikar

Ponnje: 2013-14 xikxonnik vorsak, novim Konknni ani Marathi iskolam suru korpache orz vicharan ghevpachi ‘Directorate of Education’-achi (DoE) prokriya chalu asa. 2012 vorsan vevhar chalu korunk maniatay dilolea, punn favoxeo suvidheo naslolea karann fattim urlolea sumar 50 iskolancheo heo orzo zaun asat. Mullavem xikxonn avoy bhaxen gheunk ut’tejit korunk, rajyachea sorkaran novim Konknni ani Marathi iskolam chalu korunk novi yvzonn fuddem haddloli. Novea iskolank suru korunk tatun 40 tori vidhearti asche, oxi hea yevzonnechi ek ott asli. 2012 vorsa aplo vevhar chalu korunk ogllea-unnea 70 novea Konknni ani Marathi iskolank porvangi asli, 32 zannank 2012-13 vorsa iskolam suru korunk porvangi asli, ani herank fuddlea xikxonnik vorsan chalu korunk porvangi asli. Punn, 32 zannam modlim fokt 16 iskolam 2012-13chea xikxonnik vorsan ‘class’-i suru korunk pavle. Favoxeo suvidheo ubarunk naslolea karann urlolim iskolam survat korunk pavonk na.

Ponnje: Gõyant mullavea xikxonnachem dhoronn khoinchea bhaxentlean aschem, hea vixoyacher sol’lo Xikxonn Sol’lagar Monddoll (advisory panel) Julay 10 thavn 90 disanchea kalla bhitor ditolem. 2011 vorsa gelea sorkaran Inglez bhaxentlea mullavea iskolank onudhan divpacho nirnnoy ghetlolean, hea vixoyacher puray rajyant vad suru zalo. Tea uprant gelea vorsa, sorkarai karannank lagon hem onudhan chalu dovorpachem tharailolean, tem chalu dovorlam oxem sod’deachea sorkaran mhonnllolem. Punn sorakaran atam hea vixoyacher gombhirtayen hea xikxonn madheomacher nirnnoy ghevpak tharailam.Haka Xikxonn Odhikar Kaideachem Kolom 34 hachea pormonnem, xikxonn monddollachi punor rochnuk korunk sorkaran tharailam. 10 Julay meren, xikxonn mollar vaurpi 15 poros unnem asloleanchea monddollanchi sthapnna sorkar kortolo. Gõycho xikxonn montri hea monddollancho vangddi odheokx (member chairman) astolo. Hem monddoll soglleam von poilim heach vixoyacher obheas kortolem,oxem mukhel montri Manahor Parrikar hannem gelea sumanant potrkarank sanglem. Parrikaran fuddem sanglem, hea adim sthapon kelolim monddollam borkhast keleant. Hea monddollancho

hanvuch odheokx aslolean, hea monddollan sorkarak keloleo suchovnneo mandun ghenvchona oxem na. Monddolla samkar khupuch proxn cheorcha korpa khatir samkara yetole. Iskolancho vell vaddoilolean, khupxe proxn sorkara samkar yeupak suru zaleat. Kaidea vixim sol’lo divpachem kam him monddollam kortolim, oxem Parrikaran ugddapem kelem. Madheom proxnacher cheorcha ani bhasa-bhas kelea uprant, sorkar mhotvache oxe proxn hatant ghevpak xoktolo. Monddollacho odheokx ho rajyacho mukhel montrich aspak zai oxem hea xikxonn kaideant nomud kelolem aslolean, hanvuch mukhel montri hea monddollacho odheokx zavn astolom. Monddolla koddlean sorkarak goroz to sol’lo mellttolo, oxi opekxa dovorpak horkot na.

Ponnje(AAP): MBBS xikxonna khatir aslole 150 zageanchi prokriya (process) 100 zageancheruch thamboile. Ani haka lagon xikpi bhurgim khupuch oddchonnent poddleant.MBBS xikxonna khatir aslole 100 zage vaddovn te hea vorsa 150 keleat mhonnpachem sorkaran jahir kelolem. Haka lagon sogllea 150 zannanchem ‘merit list’ Directorate of Technical Education hanche mukhel kocherint laylolem. Gelea Sukrara hea sogllea vidheateamni he kocheri lagim gorddi keloli. Punn fokt 100 vidheartheank proves dinvcho ani tea von odhik vidhearteank proves divpachi porvangi na, oxi suchovnni Gõy voizuki kolejintlean ‘technical education’-ak ailea mhonnpachem hea kocherintlea odhikareamni hea vidhearteank sanglem. ‘Merit list’-ar aslolea nanvam pormonnem poilea 100 vidhearteank proves dilo. Punn urlolea 50 vidhearteank niraxi zavn ghara

vechem poddlem. Thoim ailolim ani proves mellonk naslolim kaim vidhearteam dukham golloun roddlim zalear, kaim vidhearteanche avoy-bapui hannim GMC-icho Dean Jindal hache kocheri kodde dhanv ghetli. MBBS khatir 150 zage korpa khatir Gõy voizuki kolejichea vevosthaponan IMC (Indian Medical Council) hanche kodde magnni keloli. Punn azun meren IMC koddlean GMC-ik odhikrut manyotai mellonk na, oxi mahiti Dean V.N Jindal hannem hannem potrkarank dili. IMC koddlean odhikrut manyotai ani porvangi mellonk naslolean, chalu xikxonnik vorsa 100 vidhearteam poros odhik vidhearteank proves divpak koxyo zanvchem na. IMCin porvangi divnk nasli tori, ti nakarloli na, karann tea vixim GMC-ik odhikrut potr yeunk na. Fuddlea 15 disam bhitor IMC koddlean odhikrut manyotai mell’li zalear, urleat tea 50 vidhearteank bhorti korpak koslich horkot aschi na, oxem Dr. V. N. Jinadal hannem potrkarank mahiti dilea.

“Urlolea 50 iskolam lagim 201314 vorsache porvane nant,” oxem rajyantlea eka xikxonnk odhikarean sanglem. “Te koslea karannank lagon gelea xikxonnik vorsan iskolam suru korunk pavonk na, hachea vixim tankam spoxttikoronn diunchem poddtolem, ani tancho zabab samadhan diupa sarkem asa zalear tankam hea vorsa suru korunk porvane ditole.” Tanche modlea kaim zannank survat korunk porvane dilolea vixim tannen sanglem. “Hea vorsa 50-am modlim 30 iskolam suru zatolim oxi opekxa asa,” mhunn fuddem sanglem. Novim Konknni/ Marathi mullavim iskolam chalu korchea pasot ‘DoE’-k 78 orzo mevloleo, ani tannchea modlea choddxeank porvane mevlole. Hatuntleo choddxeo orzo Gõychea graminn bhagantlean ailoleo.

Xikpi Bhurge ani Avoy Bapuy

Tomazinho Cardozo Candolim, Gõy

Adlea kallar thavn hi sonvoy asa. Kosli sonvoy? Bhurgeank iskolak vetana thodde duddu divop gorjechea vellar khorch korunk. Adlea kallar chear anne vo att anne itlech he duddu astale. Kolejik vetolea bhurgeank ek rupiya vo don rupiya oxe duddu bhurgeanchea hatamni astale. Tea kallar bhurge duddvamni yevpa vochpacho bosicho khorch ani ‘interval’-achea vogtar kitem-i khavop itleakuch khorchitale. Zoso vell pasar zalo, mhargay vaddot geli, tedna bhurgeank duddu divopui vaddot gele. Hea duddvank ‘pocket money’ mhunnonk lagle. Aiz ‘pocket money’ mhunnon je bhurgeanchea

hatamni duddu gollta to khorench vichar korpa sarko proxn zaun asa. Atamchea kallar bhou thodde bhurge bosimni iskolak ani kolejik veta. Choddxea bhurgeank avoy bapay-n mottorsaikoli ani mottoram gheun dileant. Mhunttoch zo ‘pocket money’ mhunnon bhurgeank duddu dita to aichea kallar yevpa vochpacho bosicho khorch korpak nhoi, punn poile suvater mottorsaikolichem vo mottorachem pettrol ghalche khatir asta. Dusre suvater ‘interval’-achea vellaruch nhoi punn iskol/kolej suru zaunchea adim vo iskol/kolej somplea uprant bhurgeank jem kitem zai tacher khorch korpak. Aichea kallar iskolachea vo kolejichea ‘canteen’-amni fokt cheav vo ‘soft drink’-uch mellona punn adhunik pivnni zoxe porim ‘cappuccino’, ‘milk shakes’, adi adi. Hea vostunchem mol-ui chodd asta. Itlean somponk na. Sumanak ek punni cinema pollovpachi avodd asta. Mhunttoch tikett kaddpak duddvanchi goroz poddta. Teach borobor avoy bapayn bhurgeank mobail gheun dila zalear to mobail

‘recharge’ korpak xemboramni duddu zai poddta. Itlem-i zaun somponk na. Halimchea kallar bhurgeanche ixttam bhitor zolm dis monovpachi sonvoy zalea. Haka lagon ixttak ‘gift’ diunche khatir duddvanchi goroz poddta. Oxem khoreponnim ghoddta za-

lear avoy bapayn aplea bhurgeank ‘pocket money’ mhunnon kitlo duddu diuncho? Ho gombir proxn fokt gorib ghorabeantlea avoy bapayk sotaina punn girest avoy bapaykui sotaita. Oxem asa zalear he je duddu bhurgeache tatpurte gorje khatir dita taka ‘pocket money’ mhunno

yeta? Jedna bhurgo hea duddvancho khorch fokt iskolan vo kolejin korina punn anik dusrea vattamni tea duddvancho khorch zata dekhun hea duddvank ‘pocket money’ mhunnche bodlek anik dusrem koslem-i nanv dilear borem zatolem. Adhunik kallar bhurgim ‘pocket money’ mhunnon disan-dis zo duddu khorch korta taka zaitim karannam asa. • Poile suvater avoy bapaynim bhurgeanchi itli ladd kelea ki jem kitem tim magta tem dilea xivay ravona. Magta titlem-i dinastana gorjek zai tench dilolem zalear aiz bhurgeank duddu diupachi hi doxea zaunchi nasli. • Bhurgem magir tem iskolantlem zaum vo kolejintlem zaum, aplea ghorabeachi poristhiti monant niyall korinastana girest ani duddvamkar bhurgeam borobor bhonvta tem borem asa, punn tanche bhaxen apunnui vagonk sodta tem chukichem asa. Amchea bhurgeank anturnn polloun pãyem soddunk xikoile zalear aiz hi goth zaunchinasli. • Aichim bhurgim zaite pavtt aplea

vhoddilank respeit ani man diunk visorta. Haka lagon familin ‘tension’ vaddta ani zaite pavtt avoy bapuy aplea bhurgeank tanchem magnnem svikar na korun vaitt poristhiti nirmann korche bodlek tankam magta te duddu diun xant korunk proitn korta. Khoreponnim hi ek ‘blackmail’ korpachi ghoddnni asa ani hi vagnnuk tankta title vegim bond zaupak zai. Heach karannank lagon bhurgeanchi vadd kortana avoy bapayn chotrayen panvlam marunk zai. Iskolak ani kolejik vetolea bhurgeank tim xikop korche khatir veta, mouza korunk nhoi hem uktteponnim sangunk zai. Bhurgeanim zoddunk xiktoch tannim zoddlolea duddvancho upeog tannim zai toso korcho hantun dubav na. Punn avoy bapaycho duddu bhurgean apli jivitachi xikxonnik vadd korpak vapurcho oxem aiche tornne pillgek pattoun diunk zai. Oxem kelearuch iskolak/kolejik vetolim bhurgim mannsuken vaddtolim, moryadit duddvancho khorch kortolim ani xikxonnacher

Bolayki

Dolle sambhallat, ‘sore eyes’ yeupak survat! Operesanvam vellar dotor mobail vapurta? Ponnje ‘dolle ailole’ zaitech melltat Ponnje(AAP): Puray Gõyant dolle yevpachem (sore eyes) vaddpak laglam ani rajdhani Ponnje xharant he dolle ailole monis khupuch nodrek poddpak lagleat. He dolle ailole choddxe monis aplea dolleancho ilaz ghorchinch vokhdam vapurtat ani taka lagon dolle ailolea pidestanchi sonkhea kitli meren asa, hacho ankddo mellona. Torui hea dolle ailolea lokanchi sonkhea khupuch asa, oso odmas hangachea bholaike odhikareamni odmas kaddla. Hea ‘sore eyes’ vaddleat mhonnpachem Ponnje xharantli namnechi dolleancho voiz Dr. Shamin Kuddchadkar hache kodde vicharlem tedna, tannem Ponnje ani azubazuchea vattharamni lokak dolle yeupacheo kexeo khupuch vaddleat mhonnpachem svikar kelem. He

dolle ailolo khupso lok hea dolleancher ilaz aplea ghara laginch gheta, ani chear vo panch disam uprant meren te bore zalenant vo nivllon gelenant zalearuch dotora kodde vetat, oxem tannem sanglem. ‘Sore eyes’ zaka ami sade bhaxentlean ‘dolle’ vo ‘dolle yevop mhonnttat, te yeupa khatir tharavik oso ‘season’ vo mosom nasta. Chodd korun

O t u b r mhoineant mhonnge, pavs somplea uprant hea mhoineant matxe gormi vaddtta, tedna he doll bhovtek lokak ailole pollevpak mellttat. Sod’deak Gõyant pavsalleak survat zalea, torui kedna-dedna pavs ani vot oxem donui torechem hovaman aslolean, tech porim gormi modem-modem vaddot aslolean, lokak dolle yeupak lagleat. Ghorcho ilaz kedna-kedna lokak mal poddpak xokta. Tech porim dolleankui tacho porinnam zavpak xokta, taka lagon dolle ailet oxem koll’lem zalear, tannim dotoracho sol’lo jerul ghevpak zai oxem Pon-

njechea bholaike khatean nagrikank sondex phattoila. Itle mozgotim, Dr. Shamin Kuddchadkar hannem dolle yeupa sombhondan fuddem sanglem, “Dolle ailolea eka mon’xan dusrea mon’xak dolle yeunche nhoy, he khatir aplea dusream mon’xam pasun pois dovorcho. Tech porim apunn vapurta teo dispotteo uzar kopacheo vostu dusreanchea hatak lagpak dinvcheo nhoy. Dolleamni ghaltat te ‘drops’ vapurlea uprant aple hat nitoll udan dhunvche. Dolle ailolea mon’xak dolle yeunk naslolea mon’xan pollelo zalear, tea dolleanchi lagvonn zaina. Dolle ailolea mon’xan ‘bright lights’ hanche kodde pollevchem nhoi. Dolle yeunche nhoy hea khatir aple dolle nitoll dhunvche ani tech porim thondd udkan te nitoll korche.”

Eka obheasa pormonnem 90% norsi ‘operation theatre’-an fonar uloita Mottor vo mottorsaikol choloitana konnuch mobailar uloilo zalear taka koddok ‘fine’ asa. Punn ojap dista ki dotor ani nursi ‘operation theatre’an bhitor operesanv chalu astana mobail fonacher uloita tachea add kosloch kaido na mhunn. Operesanv kortana dotor vo nursi mobailar uloilim zalear ani tanchem mon ‘divert’ zalem zalear tea operesanvacho bhirankull porinnam zaum yeta. Dil’lintlea eka ‘Non Government Organization’ (NGO) hannem obheas kela tea pormonnem tankam koll’lam ki choddxeo nursi, dusre ‘technicians’ ani dotor porian ‘operation theatre’-an mobail fonacho vapor korta. 90% nursi ani 50% ‘technicians’ zanchi tea NGO-n mu-

lakhat ghetli tannim sanglem ki tim ‘operation theatre’-an mobail fonacho vapor korta mhunn. Ho obheas ‘Heart Care Foundation of India’ (HCFI) he sonvsthen kela ani hi bhirankull mahiti porjek dilea. Tannem fuddem sanglem ki dotorui ‘operation theatre’-an mobailacher uloita. 70% dotoramni sanglem ki operesanv choltana porian te mobail tanche lagim dovorta. Karann diun dotoramni fuddem sanglem ki te kosle-i ‘emergency’-k lagon mobail fon aplea lagim dovorta mhunnon. Thoddeamni sanglem ki tankam vaz yeta ani ‘messages’ pollounche khatir te mobail fon

aplea lagim dovorta. 20% dotoramni aplea ghorabeantlea ‘problem’-ank lagon mobail fon dovorta mhunnon sanglem. Khoreponnim aiz ami ‘cancer’-achea duensak lagon chodd sintid asa. Punn ‘operation theatre’-amni mobail fon vapurpachi sonvoy ‘cancer’-a von bhirankull asonk xokta, tannim akhrek mhollam.

pachi xokeotay asa. “Sod’deak hea vokhdancho mhal naspacho porinnam lokanchea jivacher zaunk xokta ani he proxn soddounk sorkaran vavr korunk zai,” mhunn MSF-chea Bharatachea sonchalok, Leena Menghaney-n sanglem. Nagaland ani Maharashtra-n ‘clinics’-am borabor, ‘MSF’ – gelea 25 vorsam saun desan ‘TB’ khatir upchar di-it ailea. Raxttriya TB upchar kariakromache khala, vokhdam viktim gheun rajyamni vant-

tunk Kendr zababdar asa. Zachea uprant rajyam upchar (treatment) ditat. Purvonnen (tendering) kollav ani mhal (stock) kobar zavop, him Bharatan DRTB-chea sogllean chodd ankddea fattlim kaim karannam zaun asat. 2012 vorsa US FDA-n maniatay dilolea ‘bedaquiline’, hea vokhda nimit WHO-n suchovnneo jahir kelea uprantui hem mhalachem unnemponn ghoddot asa. 50 vorsamni novench utpon’ kelolem hem ek novem vokhod zaun asa.

Bharatachea ‘TB’ piddestank vokhdancho unnav Mumbai: Gelea kaim satolleamni, ‘tuberculosis (TB)’achea upchara pasot gorjechea vokhdanchea unnavak lagon duent mon’xank, bhov korun bhurgeank khub tras sonsche poddleat. He unnav don vibhaganchea sombondhit asat – ‘paediatric’ ani ‘drugresistant TB’ vo ‘DRTB’ – oxem voizuki zannkaranchem mhunn’nnem asa. Sorkar beginuch hache modemkot poddona zalear, tacho duent mon’xancher vaitt porinnam zaunk xokta, mhunn tannim

sanglem. “Nagaland-an amchea ‘project’-a vellar, hanven eka 12 vorsachea duent cheddvak, apleim vokhdam gheunk aplea bapaichea borabor lamb provas purnn korun ailolem tem polloilolem. Vokhdam ‘out-of-stock’ aslim, punn noxiban amche lagim eka ontorlolea duent mon’xachim, so dis vaprunk yevpi vokhdam aslim. Na zalear, amkam ‘adults’-anchi vokhdam moddun bhurgeank diunk poddtat, jem kedna-

kedna vaitt tharonk xokta karann tacho ‘over-dose’ vo ‘under-dose’ zaunk xokta, oxem ontor-raxttriya monisponna viximchi voizuki sonstha - ‘MSF India’-chea ‘TB medical referent’ Dr Homa Mansoor-an sanglem. Her duentank ‘private pharmacy’-ntlean vokhdam gheunk poddleant, punn tankam ‘lower-dosage’ vokhdam mevleat, ani duentak hea vokhdachem ‘under-dose’ zaunk pavta, zalear taka vokhdachem ‘resistance’ zau-


Amcho Awaz June 29a_Layout 1 28/06/13 6:40 PM Page 10

Ponnje<Sonvar, 29 Jun, 2013<

Sahitya

Amcho Avaz

10

Mottvi Kotha

Orth-hinn jivit Vincy Quadros

Mhalgoddo Lekhok Sanny aiz novea kopddeamni khub boro distalo. Aplea eka khas ixttachea vadd’disak vochunk to nheslolo. Tannem nilli jin pentt, penttak rund belt, dolleank kallench ‘Rayban” vokl ani pãyank dhove ‘Reebok’ butt ghal’le. Apli gaddi gheun to bhair sorlo. Dis Aitar aslo. Taka kamachi sutti asli. Ghorant bosunk vo vavrunk taka bejar yetalo mhonn suttiecho dis to bhairuch kaddtalo. Khoim na

khoim vochop ani aplea ixttam borabor vell pasar korop ho tacho nityakrom’ aslo. To mukhel rostear pavtanch, taka eka zannttea mon’xan thamboilo. “Sanny, ek upkar zai aslo. Tuji Mukhel Montria koddem bori vollokh asa. Mhojea putachea kamachem matxe polle mure tache koddem uloun.” Tannem vhodd opekxen sanglem. Sannyn tacher ek tirxi nodor marli. “Montria koddem bi favor magop borem nhoi, tuka poixe zai zalear ditam hanv, punn tanche koddem vochunk sanginaka.” Sannyn ekach dhopkean ulovnnem katorlem ani gelo. Sanny eke vhoddle komponichea ofisant lhanso karkun aslo. Toxi tacher khub zobabdari asli punn to apleak mellpi bhot’te ani her sovlotink lagun komponicher khux asonaslo. Kednam-i matso usram bos mhonnlo zalear soroll vichartalo “Lokank don’xi rupyanchem ani mhaka pon’nas rupyanchem jevonn mure?” Sangta taka loz distali punn Sanny orran vichartalo. Sanjer

nokre velean suttlo mhonntoch ixttank gheun vhoddlo vhoddlo soro piyetalo. Samanya mon’xak porvoddna oso khorch korpachi eka mamuli karkunachi tora polleun zaitea zannank ojap zatalem. Sanny eka girest bapaycho tornatto. Bapayn aplea fattlean taka zaiti girestkay dovorloli. Hea khatir taka nokri korpachi gorozuch nasli. To konnachench aikonaslo. Punn tache avoychem ek kan’montr taka yogya dislolem “Bekar ravum naka. Kosli-i tori nokri kor. Bapailem zaitem asa mhonn bekar ravlear ek dis sogllem hogddaun bostolo.” Hea kan’montrak lagun to dha hozaranchi nokri kortalo. Tachea bhattant eka paddeak poddpi narlancho hixeob lakhamni zatalo. Renvttant aslolea maddanche to chear padde kortalo. Hea xivai ambe ponnos, birnddam, onnsam osle-i jin’nos tachea bhattant piktale. Dhaek mankurad ambea-zhaddam aslim, tanche pasun kitloch poiso bhitor sortalo. Tea xivai ghoram bhaddeak dil’lim tanche poixe yetale. Kam’ korinastana jevpak zata

Kovi ani Kovita Oskot zalolo avoy-bapuy Sogleam kutancho ani Sogleancheam khonttancho xikari Khorench cholta kai fattlem zot Cholta toxem mukari?

jess Fernandes Kepem, Goy

Motam ani Khotam Purvozanchea mota pormonnem Kazari put khoim xezari Aichea amchea mota pormonnem Bospagari avoy-bapuy Apleach ghorant bhikari.

Pri Luis XaVier Gomes Dabal, Gõy

Anik kiteak zai Tuka?

Putacho sonvsar fulovche khatir Ghorant haddli sundori Teach disachean avoy-bapaychi Tancheach koxttanchea Ghora bhair manduri.

Mhoje ixttinnin Mhaka vicharlem “Panch bhurgim Asta tim Puro tuka Anik kiteak Zai tuka?” Ghorkarui tench

Pustokantulem vachun-vachun Monantulem zaitem xikoilam Xikun-xikun zodd zalam Tedna natrankodden sompoilam.

Mhunttalo mhaka Toxinch mhojim Dusrim ghorchim Toxinch xezarim “Anik kiteak Zai tuka?” Mot tumchi Uddun gelea Kallzam monam Kusun geleant Vichartat polle “Anik kiteak Zai tuka?” Supurlem bhurgem Dennem Devachem Mogan svikarchem Portun anik Vicharchem nhoi “Anik kiteak Zai tuka?”

oxa noxibachea Sannyk kednam kednam sadaronn odhikaream koddlean aikuchem poddtalem. Tedea vellar to tankam gallio marun aplea koddem aslole aspotichem gorv dakhoytalo. “Itle poixe tum soreak moddta, tem thodde dhan di mure konnui goribak. Tuka borem magtole.” Ek dis ofisantlea sohokaryan taka mhonnlolem. “Oslem zaite korun pollelem. Sogle bodmas.” Tannem nixttur zap dil’li. “Kednam rogot-dhan kelam?” Anik ek dis eka odhikarean vicharlolem. “Rogot khoim asa re? Sogllo soro mure angant asa to. Soro-dhan zalear kortam.” Sorea ani folgam khatir mat konnakui poixe moddunk aikonaslo. Oxe vrut’ticho Sanny ixttachea vadd’disak boroch piyelo ani gaddien vetana modinch eka boilacher marun zokhmi zalo. Taka 108 haddun hospitalant vhelo. Hi gozal ghora koddem avoyk kollchi nhoi mhonn tannem apunn Belgaum gela

Pio esteVes Agxe, Gõy

mhonn fott marli. Sanz zali ani tacho soro nivllunk laglo. Hospitalacho ekant taka khaunk yeunk laglo. Mona xivai tache koddem ulovpak konn naslo. Tachea mukhar soreachi battli nasli bogor thoddim vokhdam aslim. To ulounk sodtalo, kitem tori sangunk sodtalo punn tachem aikunk konn naslo. Tannem aple tokli dhorli ani rumantlean bhair ailo. Vatter nors mell’li. Tannem “Dotor khoim asa?” mhonn vicharlem. Norsin dotorachea ruma votten bott dakhoylem. To dotora fuddeant gelo. “Dotor, mhoji tokli bherelea. Mhaka ulounk zai, kitem tori sangunk zai…..” “Sang mure, hanv aikotam.” Dotoran taka protsahon dilem. “Hem hospital mhaka khaunk yeta……” “Tuje vixim zaite zanna hanv. Tum ek folgi monis. Tuje koddem poixe asun pasun tuka sukh na. Vhoddlem ghor asa punn tatunt tuka suseg na. Vhoddleo gaddio asat punn tuka thar na. Vhoddlim bhattam asant

Taka dusreancho sangat asa, Hanv eksurponnan jiyetam, Tacho fuddar porzollit, Mhozo sonvsar kallokit. To kuddi-monant mozbut, Hanv bholayken oskot, To vhoddlea bongleant ravta, Khomptti mhojem thikann.

Gunn

punn xanti na. Mhonn to hospitalant sukh, xanti, apleponn sodta. Rosteancher polle kitle bhikari bhik magtat, tori khuxal asat. Zaite lok zhopddent ravtat, tori anondan jiyetat. Thoddeank sarkem jevonn mellona, tori hansmukh asat. Thodde noxibfuttke asat, tori aplea koddem asa tem vanttun choltat. Thodde doyallay dakhoitat, monisponnak pradhanya ditat. Punn tum…? Orth-hinn jivit jiyeta. Sangunk dukh dista, tuje osle monis hea sonvsaracher vozem zaun asat.” Dotoran jivitachem koddu sot tache mukhar manddlem. Sanny tosoch utthun aplea rumant gelo. Pãy soddun kodelar boslo. Dotorachim utram tachea kanar vazunk laglim. Tachem vankddem jivit tachea dolleam mukhar yeunk laglem. Poixe asun pasun niraxi Sanny ekdom utthlo. Tannem dolle bond kele. Aple avoycho khalti sobhav mukhar haddlo…. “Hoi, hanv mhojem orth-hinn jivit bodoltolom.” Tannem atmvisvasan ek nirdhar kelo. Tednanch tachi tokli xant zali.

To gaita, vazoita dekhun, Mhaka nosai zata, Oglle-umedhin nachtana, Mhojea pottant chabta.

Tacheant aslole soglle gunn, Mhoje zal’le zalear, Somazant lovkik zatolom aslom, Khuxalkay onnbhovtolom aslom.

To budhvont, huxear polleun, Mhaka unneponn bhogta, To girest mhunn chintnun, Axa kallzant odik vaddta.

Punn mhojeantui boreponn asa, Khaxelponn, gunn liplole melltat, Tachea sangata hanvui girest, Hem sot hanv kiteak visortam?

PrataP naik sj Ponnji, Gõy

Mhojea Ganvant Mhojea ganvchi vhoddvik Sangloli titli thoddi Hea ganvchi sonvskruti Puraton kallachi Ruxi muninchi Guru sojjonanchi Kovi ponndditanchi Raya kunvrachi.

Punn mhojea ganvant Gayank ascho man Bailank mellcho na Mankddank aschem sthan Mon’xank labhchem na Gaddhvank aschem mol Cheddvank kedinch na Sorpank diunchem dud Taneloleank mellchem na Ognik dilolem Bhukeloleank sopnnant na Zatikatinchi kimmot Gunnanche himmotek na Mhojea hea ganvant Oxem kitem cholta? Zap toyar asta Sonaton kallachi Mhan amchi sonvskruti.

Somajik mollar

Gõyant gungi vokhdamcho probav amcho aVaz Protinidhi

Gõy svotontr zavn amchea somazant zaiteo ghoddnneo ghoddleo – boreo ani vaitt. Borea ghoddnneancho Gõychea somazan zaito faido ghetlo ani azun ghetoch asa. Punn teach borobor jeo vaitt ghoddnneo ghoddleo taka lagon Gõycho somaz disan dis virgollot veta hem pollovn dukh bhogta. Gungi vokhdam ghevpi – ‘drug addicts’ – Gõyant kitle asa kai? Zaite NGOs asa je ‘drug addicts’ hankam sudravnk zaito boro vavr korta. Torui punn ‘drug addicts’-ancho ankddo denvona punn disan dis choddot asa. Heo NGO sonvstha sangta tea pormonnem Utar Gõyant sumar 450 ‘drug addicts’ asa zalear Dokxinn Gõyant sumar 250 ‘drug addicts’ asa ani vhodd dukhachi khobor mhunttlear hea sumar 700 ‘drug addicts’-am modle 85% Gõykar asa. Utar Gõyant sompeponnim gungi vokhdam zoxe porim charas, ganja, adi mellta ani haka lagon tornatte sompeponnim tache gulam zata. Dokxinn Gõyant hem duxtt varem thoddea promannan asa taka lagon thoim ‘drug addicts’-ancho ankddo ili komi asa. Gungi vokhdamcho tornatteam modem vapor zavnk sondhi mellchi nhoi mhunn sorkarachim

don mhotvachim khatim asa. Ek pulis khatem ani dusrem ‘Narcotic Control Bureau’ (NCB). Hea khateamni mahiti dilea tea pormonnem 2012 vorsa Gõyche pulisen 54 osleo kexi nond keleo zalear NCB-n fattlea 6 mhoineank anik don kexi nond keleo. Heo soglleo ‘drug’ kexi Utar Gõyantleo asa. Hea kexinim zankam pulisen attak (arrest) kelea tantun choddxe tornnatte Nigeria-che, Nepalache, Gõyam bhaile Bharoti ani Brittix nagrik poriant asa. Gõychi pulis ani NCB khatem chinta tea pormonnem je lok ‘drugs’ vikta tanchi favo toxi mahiti naslolea karonnan he gungi vokhdam vikpi monis azun

pulisechea chopkean yevnk na. Punn ‘drug dealers’ hankam attak korina zavpant tantun anik dusrim karannam asa mhunn lok mhunnta. Sogott zanna Gõyche pulis, Gõyche rajkarnni ani gungi vokhdam vikpi duxtt monis hea soglleam modem boro sombond asa. Hea khatir te ekamekak rakhta. Pulis jedna konnank attak korta tedna chodd korun te ileile ‘drugs’ ghevpi asta, punn je monis ‘drugs’ vikpi asta te tanchea hatak sampddona mhunn zaite Gõyche mogi dubav gheta. Venchnnukechea vellar amche rajkarnni ‘drug mafia’-cho duddvancho adhar gheta ani venchn-

nuko jikta. Oxem asa zalear rajki fuddareamni tanchea dhondeant ‘drug mafia’ hacho samball korop titlench gorjechem zalem na? Aam admi uloita tea pormonnem hea ‘drug dealers’-amni amchea pulisank vikte ghetlea ani haka lagon te khoim asa te zanna ason poriant pulixe lagim tankam dhorunk zaina. Hi poristhiti amchea Gõyant asa zalear Gõychea somazantlem ‘drug addiction’ koxem kabar zatolem? Ek ‘drug addict’ sangta tea pormonnem Gõyantlem ‘drug addiction’ kabar zatolem zalear poile ani voile suvater ‘drug peddlers’, ‘drug dealers’, vo Gõyant asloli ‘drug mafia’ hankam kabar korpak zai. Zo poriant ‘drug mafia’ Gõyant jivo astolo to poriant ‘drug addiction’ chaluch astolem. Khorench Gõy ek lhan prant zavn asa. Gõyantli khoimchorui ghoddloli khobor sompeponnim Gõychea chearui konxeamni posorta. Punn amchea pulis khateak he ‘drug mafia’ khoim asa te kollona mhunttlear ojap dista. Jea disa Gõychem pulis khatem promannik ani osuvarthi (selfless) mon’xamni bhortolem tednach Gõyantli ‘drug mafia’ kabar zatoli mhunnchem Gõychea somazantlem ‘drug addiction’ nas zatolem. Ho dis Gõyant kedna punn udetolo kai?

Sangateancho dobav, somajik karannam sigrett voddunk probhavit korta: ‘Survey’ KOLKATA: Kolkatantle choddxe sigrett voddpi 16 te 20 vorsam pirayeche astana he sonvoyek apnnaitat. Ani hi sonvoi apnnaupa fattlean ixttanchi ani sangati aslolea mon’xanchea dobavachi (peer pressure) mhotvachi bhumika asa. “Voddunk ut’tejit korpa fattlean ixtt ani sangateanchea dobava sarkea somajik karannanchi mukhel bhumika asa (Kolkata-n 93%), ani dusrem karann mhunnlear kama velo dobav,” oxem ICICI Lombard General Insurance-an Kolkata, Mumbai, Delhi ani Bangalore-an mhoinobhor kelolea ‘survey’ pormonnem kollonk ailam. “Voddop ek ‘style statement’ mhunn lekhtat ani tem mon lhov korunk adhar dita mhunn mantat,” ‘report’-an kolloilem. Sigrett voddpachea fattlean kitem karannam zaunk yetat, hache vixim somzun gheunk hi ‘survey’ keloli. Kolkata-n 66% sigrett voddpeamni, 16 te 20 vorsam pirayeche astana voddop chalu kelolem oxem ukttaun, “xime bhitor voddit zalear bholaykek luskonn zauchem na, oxem manun tanche modle ordhe tori

hi sonvoi chalu dovortat,” oxem tatun porgottailam. He ‘survey’-nt 225 vanttekar Kolkata-che aslole mhunn kolloun, tatuntle 97% disak eka von odhik pautt voddttale ani 3% disak ekuch pautt sigrett voddttale mhunn kolloilem. Toxench, tanchea modlea 58% vanttekaram lagim bholayki vimo naslo. Hea ‘survey’-n vantto gheupi 92%-ank voddlear ‘lung cancer’ zata mhunn bori mahiti asli, ani 29% dor disak 4-6 sigrettim von chodd sigretti voddttale. Sogllea ‘cancer claims’-am modle 5%, tombaku vaporachea sombondit asle. Tanchea modle, 75% dave dadleanche asle ani 25% dave ostoremni kelole.

Adlea Kallar oxem zatalem atam kiteak zaina???

rena d’souza

Umedhi Lekhok Adlea kallar bhurgim sodanch tore torecho vavr kortalim. Adlea kallar bhurgim xetant vochonk lozonaslim, bhattant narl ekttaim kortalim, baimchem udok kaddtalim, adi. Teach porim adlea kallar

bhurgim zollovacho bhoro mathear marun dongravelim denvtana distalim. Atamchim bhurgim aplea pustokancho bhoro khandar marun iskolak vetana distat. Adim bhurgim iskolak vochpak don voranchi vatt cholun vetalim. Atamchim bhurgim iskolak pavunk panch minttanchi pasun vatt aslear tim ‘WagonR’, ‘pulsor’, ‘active’, ‘mestro’, adi oslea gaddiyamni xallek vetat. Adim ‘School bags’ sadem vapurtalim. Avoy bapuy haddta toslench gheun tim xallek vetalim, punn atam survatek thavn mhunnge ‘kindergarten’ thavn tanchi ‘style’ korpachi survat. Apnnank zai toslim tim vinchun kaddtat tim oxim nanvanchim astat: ‘Barbie’, ‘benten’, ‘doremon’, ‘spiderman’, ‘angrybirds’, adi oxim ‘readymade’ jinsam basanchim ani ronganchim ani tore torecheo

vostu xallek vapurtat. Amchean mhunnonk zata teo oxeo, ‘waterbottle’, ‘tiffin-box’, ‘raincoat’, ‘sandal’ ani zaiteo vostu ‘style’ asloleo. Zori tor Sanfordacho pay haddta zalear Ladrucho pay kiteak haddchona??? Adim bhurgim iskolachim ghora yetoch jevonn jevchea poilim hath-pãyem dhuvun jevonn khann jevtalim ani uprant aplea vhoddilam sangata ghorantuch xiktalim. Avoy-bapuy, vhoddli bhoinn bhav ekamekak xikonk adhar ditalim. Atamchim bhurgim iskolachim ghora portotoch, xitachi boxi hatan dovrun, bhonvon bhonvon ubhinch ravun jevtat, kiteak… ‘tuition’-ak vochunk. Adim sanjechea vellar ganvchim sogllim bhurgim xetambhattanim ekttaim yeun jinsa basanche khell khelltalim ani vell zatoch tankam ghora bhair

ravun vhoddlean ulo marun ghora apoitalim. Atam bhurgim avoy-bapayk ‘mobile’ vaprun zabab dita… ‘wait… ham…mama….’ mhaka matso

jechea vellar vo tankam vell asta tedna tim TV-nt ‘Cartoon’, ‘P.S.P’, ‘computer’-ant bhitor gelolim astat ani tantuntlim tankam bhair kaddunk,

vell zatolo vo hanv 15 minttamni ghora yetam oxem sangun avoy-bapayk zabab ditat. Dusrem sangchem mhunttlear atamchim bhurgim san-

tanche avoyn ghorantuch ravun gomttecheo xiro fuloun bobatt marun tankam apovchim poddta. Oxem adlea ani atamchea

kallar bhurgeam modem asloli forokachi volleri bhovuch lamb asa, mhunnge sangun kabar zaunchem na. Avoy bapaychi vagnnuk oxi zaunchi. Bhurgea sangata sarunk vell nam mhunn bhurgeank avoy-bapay sangata ravunk loz dista, tor avoy-bapayn zata titlo vell bhurgeam borobor sarunk proitn korunk zai. Tumcho moladik vell ani sangat anink khoincheach vostumchean bhorun kaddunk zaina. Bhurgeanchea jivitant tuzo sangat bhov gorjecho dekhun tanchea sangata sarunk vell kor. Bhurgeak sot’tea zababdari pallunk xikoitana, taka xistichem mhotv ani mol xikouchem. Sogllea vostunk ap-aplo vell asta tech porim bhurgem aplem magnnem, xikop, khell, adi vella vellar korunk jivitant ek manddavoll sambhallunk lhanponnich

thavn tanchea monant rigouchem. Bhurgeak magloli vost di-it ravot zalear ek vhodd chuk. Magta titlei pavttim ditat tednam avoy-bapuy bhurgeank ibadd kortat. Bhurgeank borim pustokam vachpachi sonvoy kor, borim totvam apnnauchea hetun vaddunk adhar diupi pustokam, dhormik pustokam, kheritponnim ‘Konknni’ pustokam vachpachi ruch bhurgeak dhi kiteak amchim bhurgim Devachinch amkam dennim. Rochnnar Dev tancho rupkar ani hatiar zaunk tuka Devan vinchun kaddla, dekhun tujea bhurgeacho bhorpur mog kor, taka asa toso mandun ghe ani Devachi khoxi sodun kaddun Devakuch zai te porim taka vaddounk tuzo adhar di. Zalearuch Devacho axirvad astolo tumcher ani tumi sodanch khuxal asteleat.


Amcho Awaz June 29_Layout 1 28/06/13 6:49 PM Page 11

Ponnje<Sonvar, 29 Jun, 2013<

Khella Moidanar

Amcho Avaz

11

Bharatan Champions Federer, Sharapova ani Nadal haroulim Trophy jikli 2013 Wimbledon Championships

Birmingham: Nimnnech pavtt zaupi ‘ICC Champions Trophy’ spordha Bharatan jikli, ani hachea borabor tacho ‘captain’ Mahendra Singh Dhoni, tin ‘world titles’ jikpi poiloch ‘captain’ zaunk pavla. Pavsak lagon hi ‘match’ 20-20 ‘overs’-anchi zaunk pavli, Bharatan poilim khellon sat ‘wicket’-inchea

luskonnar 129 ‘runs’ kaddle ani tannim England-ak 124-uch ‘runs’ kaddunk dile. Ravindra Jadeja-che 33 ‘runs’ ani taka mevlole don ‘wickets’ khub faideache zaunk pavle. Sortentlea nimnnea ‘over’-ichea nimnnea ‘ball’-ar England-ak jikonk so ‘runs’ zai asle, ani Ravichandran Ashwin-an ghatlolea ‘ball’-ak James

Tredwell marunk pavonk naslolea karann Bharatak 5 ‘runs’-amni zoit mevlem. Bharatak mevlolem hem dusrem ‘Champions Trophy’ spordhechem zoit zaun asa. 2002 vorsa Sri Lanka vangdda tannim poileach pavtt hi spordha jikloli. Jikonk, England-ak nimnne ‘over’-in 15 ‘runs’ zai asle, ani Ashwin-an

aplea ‘bowling’-a vorvim tankam fokt 10 ‘runs’ dile. Hea khellachea poilea bhagan England-chea ‘bowlers’-amni Bharatak fokt 129 ‘runs’-uch kaddunk dile. Khell suru zatoch kaim pavtt khell thamboupak ailolo, zacho Bharatachea khallpacher kainch porinnam zaunk na. Shikhar Dhawan (31) ani Virat

Kohli-k (43) kuxin dovorlear dusrea khoincheach ‘top order batsman’-an zoborxe ‘runs’ kaddunk nant. Eka vellar Bharat ‘66 for 5’ asle, ani Kohli ani Ravindra Jadeja-che ‘partnership’-in tankam anink 47 ‘runs’ zoddle. Jadeja-n 25 ‘balls’-amni 33 ‘runs’ kaddlet, zatun don ‘fours’ ani don ‘sixes’ asleo.

Wimbledon, England: 2013 ‘Wimbledon Championships’-achea dusrea ‘round’-an Roger Federer, JoWilfried Tsonga (‘injured’), Maria Sharapova, Caroline Wozniacki ani Ana Ivanovic sarkim ‘top ranked’ khellgoddim, spordhentlim bhair poddlim. 116vo ‘rank’ aslolea Sergiy Stakhovsky-an sat pavtt Wimbledon spordha jikpi Roger Federerak 6-7, 7-6, 7-5, 7-6 oso harailo. Aplea 21vea proitn-an poileach pavtt Stakhovsky-n eka ‘top-10’ khellgoddeak haraila. Hea opyesachea borabor, Roger Federer-achea fatto-fatt 36 ‘Grand Slams’amni unnoch ‘quarterfinals’ meren pavpachea ‘record’-ar thambo aila. Zalear 2004-chea ‘Wimbledon champion’ Maria Sharapova-k, Portugal-chea 19 vorsam pirayechea Michelle Larcher de Brito-n 6-3, 6-4 harailem.

‘I-League’-an ‘home and away format’ vapurtolo?

‘Friends Veterans’ zoitivont

Yeta tea ‘season’-ak saun, ‘ILeague’-an ‘conference model’ vapurchea suvater, ‘All India Football Federation (AIFF)’ chodd promannan ‘home and away format’ vapurtole. Budhvara disa, AIFF-chea odhikareank mellon, hea 14 ‘clubs’amni ‘I-League’-antlea ‘home and away format’-ar zaupi khorch vanttun gheupak nirnnoy ghetlolean, oxem korunk yetolem. AIFF-an ‘I-League’-acho ‘format’ bodlun, ‘clubs’-ank don vibhagamni, mhunnlear ‘Eastern Conference’ ani ‘Western Conference’-an vanttunk nirnnoy ghetlolo. USA-chea ‘Major League Soccer’-achea ‘format’-acher adharit ho ‘model’, hea ‘league’-an pongddanchea provasacher ani rau-

Kepem: Sao Joao porbe somoyar, Kepem hangasor zalolea futtbol khellant Friends Veterans pongddan 6-5 golamni Quepem-Chandor Veterans (QCV) hankam haroun ‘Welshelous Rolling Soccer Trophy’ jikhun ghetli. QCV hannim ghoddoun haddlolo ho khell Quepem Sports Complex-achea moidanar zalo. Friends pongddak khellpi Velim-che amdar Benjamin Silvan khell suru zavn panch minttam zata mhollear QCV-chea ‘goalkeeper’-ak fottoun nazuk gol marlo. Urlole gol Jerry Fernandes (2), Franky Mascarenhas (2) ani Raj Kapoor Lotlikar hannim marle. QCV-chea Custodio Fernandes (2), Arthur Fernandes, Romeo Fernandes ani Johnson Fernandes-an gol marun khellak nett haddlo. Khub huxarkayen ‘goalkeeping’ kelolea pasot Friends Veterans-achea Labour ani Fisheries Montri, Avertano Furtado-k ‘Man-of-the-Match’ inam favo zalo. Mukhel soire mhunn Kepemche amdar Chandrakant (Babu) Kavlekar toxech Piety Fernandes, Alex Travasso,

pacher AIFF-ak bhorunk poddpi khorch unne korchea pasot fuddem haddlolo. Punn, ‘clubs’amni hea yevzonnecho viodh kelo, ani ‘home and away format’-akuch posonti dakhoili. Urlole khorch ‘clubs’ bhortole, oxem tea 14 ‘clubs’-anchea protinidhimni ‘AIFF’-ak kollit kelem. “Khorch vanttun gheupachea ankddea vixim nirnnoy yeta tea satollean gheunk yetolo,” mhunn eka ‘club’-chea dhikarean sanglem. ‘Clubs’ zor khorch vanttun gheunk

toyar asat zalear sod’deak aslolea ‘format’-a pormonnench vavrunk AIFF-ak koslich horkot na, oxem ‘ILeague’ ani ‘Federation Cup’ somitichea odheokx, AR Khaleel-an sanglem. Punn, ‘clubs’-amni ‘Federation Cup’ spordhe pasot novo ‘format’ manun ghetla, ani ti atam ‘home and away format’-ar zatolem. Hache adim, ‘Federation Cup’ ek ‘leaguecum-knockout’ spordha asli ani don satolleanchea kallan khoinchea-i eka xaran zatali.

Fatima D’Souza Tiatr machiechi ‘English Madame’ V: Kednam ani koxem tiatr machier pavlem? Z: Hanv bhurgim astana ‘Snow White and Seven Dwarfs’ ho Inglez ‘play’ hanvem Konknnintlean kelo ani 1962 vorsa to ami bhurgeamni machier haddlo. Tedna hanv poilech pavtt machier pavlem. ‘Professional’ machier mhaka Shalini Mardolkar hannem vhelem. Souzalin hacho tiatr ‘Sat Dukhi’ hantun ‘Baby Jesus’ hacho dhakttulo ‘role’ korpak mhaka Shalini bayen vinchun kaddlem ani poilech pavtt hanv ‘professional’ tiatr machier pavlem. V: Azun poriant kitle tiatr boroileat. Z: Hanvem ‘full length’ tiatr borounk na. Tin ‘one act plays’ khub vorsam adim boroileat. Ekach nattkuleachea nanvacho mhaka ugddas asa, tem nanv aslem ‘Betin’. V: Azun poriant kitlim sumar kantaram ghoddleant? Z: Hanvem kantaram ghoddunk na, punn mhoje ‘one act plays’ boroileat tantun hanvem ‘cantos’ ghoddlole. V: Ugddas urpa sarkim tujim ek vo don kantaram. Z: Hanvem 300 voir kantaram mhunttleant. Lokak chodd manovleant tim kantaram mhunttlear ‘Dotorn Xikoy’ ‘Hello Hello’, ‘Kashmiracho Furniturewala’, adi. V: Kitlea sumar tiatramni ‘acting’ kelam? Z: Mhojea sumara pormonnem tin te chear hozar punn tiatramni hanvem ‘acting’ kelam. Adle toxe atamche sogllea tiatristanche borobor zoxe porim C. Alvares,

Prem Kumar, John Claro, J. P. Souzalin, Alfred Rose toxech atamche tiatrist mhunttlear Prince Jacob, Rosario Rodrigues, Anil Kumar, adi hanchea tiatramni hanvem bhag ghetla. V: Tujem boreantlem borem ‘acting’ khoimchea tiatrant? Z: Soglleach tiatrantli bhumika hanvem bhes bori korunk proitn kele. Punn mhojeo kaim bhumika jeo lokak khub avoddlea teo M. Boyer hacho tiatr ‘Ekuch Rosto’ (‘foreigner’-achi bhumika), John Claro-cho tiatr ‘Inglez Madam’ hantun Inglez ‘madam’-ichi bhumika, Prince Jacob-acho ‘Panvdde’ eka bigoddlolea cheddvachi bhumika, Anil Kumar-acho ‘Dev Podvedar’ hantun avoy ani dhuv hancho ‘double role’. Hea bhumikanim tiatr pollennaramni mhaka khub xabaski dilea. Tech porim Rosario Rodrigues hacho ‘Uzvadd Paloilo’ heavui tiatran mhojea ‘acting’-achi vakhanni kelea. V: Tiatrancheo VCDs kaddleai? Nanvam Z: Hanvem tiatrancheo VCDs kaddunk

Friends Veterans hancho kopit Benjamin Silva, Velimcho amdar Babu Kovlekar, Kepemcho amdar, hanchea hatantleam kop ghetana dista. Avertano Furtado, Gõycho ‘Labour’ montri zaka ‘Man of the match’ puroskar favo zala tovui hea fottvar dista

nogorsevok Filu D’Costa ani Marino Dias her manestam borobor hajir asle

Raaj Kumar

Kola ani Kolakar

Vinchar ani Zabab

Virodhant aslolem borem khelltalem, oxem Sharapovachem mhunn’nnem aslem. “Tem samkem borem ‘tennis’ khevlem,’ Sarapovan sanglem. “Khellache survatek saun, ti sompo meren tem samkem borem khell’llem,” tannen fuddem sanglem. Tea bhair Jo-Wilfried Tsonga (‘injured’), Caroline Wozniacki ani Ana Ivanovic sarkim ‘top ranked’ khellgoddim porian dusrea ‘round’-an harlim. Hachea adim, poileach ‘round’-an Belgium-chea 135vea ‘rank’-ar aslolea Steve Darcis-an Rafael Nadal-ak harailo. Sogllea ‘Grand Slam’ spordhem modlea poileach ‘round’-an hi Rafael Nadal-achi poilich har (loss) asa. ‘Court 1’-ar Darcis-an don pavtt ‘Wimbledon champion’ Rafael Nadal-ak 7-6 (4), 7-6 (8), 6-4 harailo. Ani teach borabor Nadal-achi ‘22-match winning streak’ moddli.

na, punn dusrea ‘director’-amni nirmann kelolea unneach tea 60 VCD-nim hanvem bhumika kelea. Prince Jacob hache tiatr ‘Panvdde’ ani ‘Pordexi’, Anthony Sylvester hannem nirmann keloli ‘Don’t worry be happy’, ‘Londonkar vo Gõykar’ adi heo kaim VCDs asa. V: Kantarancheo ‘audio’ CDs kaddleai? Nanvam Z: Oi. Hanv ani Anil Kumar dogaimni 6 ‘audio albums’ kaddleat. ‘Dennem’, ‘Kamdar’, adi he amche borech ghazlole ‘audio albums’ asa. V: Konknni filmant ‘acting’, ‘singing’ vo anik koslem-i kam’ kelaim? Z: Oi. Bonifacio Dias hannem nirmann kelolem ‘Zababdari’ ani ‘To Dis Udelo’ hea filmani hanvem ‘acting’ kelam. Augie D’Mello hannem nirmann kelolem ‘Ordem Chador’ hea filmant ‘Goa Konkani Film Festival’ hantun ‘Best Actress’ mhunn mhaka puroskar favo zala. Odik mhotvachi ghoddnni mhunttlear hea filmant ‘best actress’ hea puroskara khatir mhaka Reema Lagoo hi Bollywoodantli kolakar hiche borobor ‘nominate’ kelolem. V: Tiatr kolakarank tuzo sondex Z: Tiatr kolakari jem kitem te machier korta tem thokos ghevn korunk zai. Zo ‘role’ te korta tea ‘role’-achi purnn machiti ghevn tachem prodorxonn machier korunk zai. Amchea tiatristamni promannikponnim machiechi seva korop hi taktichi goroz asa. V: Tiatr pollennarank tuzo sondex Z: Tiatr pollennarank hanv kallzan thavn abhari. Tiatr pollennaramni tenko dila dekhun ami tiatr palkar asanv. Tanche vakhannek lagon ami tiatr machier porzolltanv. Tea khatir hanv tankam kallzan thavn dhinvastam ani tiatr pollennar sodanch mhaka urba ani utejon’ ditole mhunn ast ballgitam.

Hindi cholchitrantlo sonvadancho kunvor Zannim konnem 1957 vorsa thavn Hindi cholchitram pollevpak survat kelea, tankam Raaj Kumar hem nanv onvollkhi aschem na. Raaj Kumar hannem bhumika kelolem ek cholchitr cinema ghoramni yevop mhonnge, tea cholchitrant sonvadancho (dialogues) pavs astoloch mhonnpachi soglleankuch opekxa ani khatri astali. Raaj Kumarak gheun cholchitram toyar korpeamni vo khud Raaj Kumaran lokachi niraxea kednach keli na. Raaj Kumar-an bhumika kelolea prot’tek cholchitrant okhondd ani pollevpeanchea kallzak hat ghalun chintnachea somdirant buddoitat tosle ‘dialogues’ tachea cholchitrant astale tem zalench, punn cholchitr sompon ghara vetana ek tori ‘dialogue’ aplea vonttancher khelloit lok ghara portotalo. ‘Waqt’, ‘Saudagar’, ‘Lal Phathar’, ‘Bulundi’, ‘Pakeezah’, ‘Marte dum Tak’, ‘God & Gun’ him tachim kaim gazlolim cholchitram zavn asat. Raaj Kumar hachem khorem nanv zavn aslem Kulbushan Pandit ani tacho zolm Otubr 8, 1926 vorsa Loralai, Baluchistan (atam Pakistan) hangachea Pandit ghoranneant zalo. Taka dogi bhoinni asleo. 1940 vorsachea xevottak to Mumboi xharant ailo ani thoinchea pulis khateant ‘Sub-Inspector’ mhonn bhorti zalo. 1952 vorsak vevsayik Hindi cholchitramni ‘Rangeeli’ nanvanchea cholchitrantlean to bhitor sorlo. 1957 vorsa Oscar puroskara khatir nemnnuk zalolem ‘Mother India’ hea cholchitrant tannem Nargis hachea ghorkarachi ek lhanxi bhumika korun loka koddlean khupuch xabaski melloili. Tea uprant

tannem aple pulis khateantle sirvisek adeus korun purnn vell cholchitramni bhumika korpa khatir bhettoylo. Sumar 40 vorsam tannem Hindi cholchitranchea mollar ekunn 70 filmani bhumika keleo. Raaj Kumarak lok ‘Jaani’ hea nanvanui vollkhotalo. Ani tachem karann mhonnllear, tachea choddxea cholchitranchea sonvadanche survatek ‘Jaani’ hem utor astalench. 1960 vorsa tachem Gayatri nanvachea cheddva kodde logn zalem. Tanchea ekvottak dog put Puru Raajkumar (Bollywood kolakar), Paini Raajkumar ani ek dhuv Vastavikta zolmolim. Vastavikta hannem 2006 vorsa ‘Eight: The Power of Shani’ hea nanvachea cholchitrant bhumika keloli. Raaj Kumar hache vixim sangtat tea pormonnem, to jedna pulis khateant ‘sub-Inspector’ mhonn nokri kortalo, tedna tannem tachea puray karyakallant (tenure) aplea von xrextt (senior) aslolea odhikarenk ‘salute’ kednach marlo na. ‘Rangeeli’ tem ‘God

& Gun’ meren tannem sumar 60 odhik cholchitramni bhumika keli. ‘Dil ek Mandir’ ani ‘Waqt’ hea cholchitram khatir taka ‘Best Supporting Actor’ mhonn puroskar favo zalolo. Namnecho cholchitram toyar korpi B.R Chopra hachea ‘Waqt’ hea omor cholchitrant tannem Sunil Dutt, Shashi Kapoor ani Balraj Sahni hanchea sangata ek khoddegantt bhumika korun lokam koddlean khupuch xabaski melloili. Julay 3, 1996 vorsa to aplea jivitache 69 vorsanche pirayer talleacho kankr zavn hea sonvsarak ontorlo. Tacho put Puru Raaj Kumar hannem bhumika kelolem ‘Bal Bhramachari’ hem cholchitr cinema ghoramni yeupak anik thoddech mhoine baki asle. Hem cholchitr uprant jedna ‘release’ zalem, tedna tem Raaj Kumar hachea omor ugddasak bhettoilem. Raaj Kumar hachea mornna udexim Hindi cholchitranchea mollar dukhachi savlli posorli. Tannem cholchitramni lokachea kanar sadoilole sonvad matr tachea sangata omor zale…


Amcho Awaz June 29a_Layout 1 28/06/13 6:40 PM Page 12

Ponnje<Sonvar, 29 Jun, 2013<

Tiatr Machier

Amcho Avaz

Poramporik sangodd aiz

Mhalgodde Tiatrist

C. Alvares

29 June hea disa St. Pedru hachea porbe somoyar Candolim Orda hangasor vorsachea vorsa poramporik sangodd dobajean monoita 29 Jun hea disa St. Pedru hachi porob ak’kho sonvsar bhor monoita. Nustem mari dhondeant je lok asa tankam hi porob khub mhotvachi. Hech poramporentlean Candolim ganvchea Orda vaddeant fattle kitlexech xekdde Ordache khaddient sangodd hi porampora chalu asa. Chear vhoddim ektthaim haddta ani ekamekak ghott bandta. Hea vhoddeancher dhatt follim ghalun ek machi toyar korta. ‘Plywood’ hacho kelolo eka kopelacho nomuno he machier ubo dovorta. Hea kopela bhitor songitkar boslole asta ani kopela fuddlean yevn gavpi torekvar kantaram gaita ani dhakttule ‘skits’ vo nattkulim korun ekttovlolea lokak monoronjonn (entertainment) dita. Vhoddeank rong marun ani torekvar fulamni sozovn sogllem vattavoronn sundor korta. Sangddar voir songitkar, kantaram gavpi ani zaite ganvkar asta. Ho sangodd pollovnk xekddeamni lok yeta. Ho lok Candolim-antlo tosoch dusrea ganvcho asta. Halimchea kaim vorsank zaite ‘tourist’-ui ho sangodd pollovnk yeta tem dista. Hea sangddachi survat thoimch aslolea Santa Khursachea kopelan zata. ‘Opening chorus’ vo survatechem git Santa Khursachea kopela somor gaita teach borobor anikui ek vo don gitam gaita. Ganvche vhoddil Santa Khursak ani St. Pedruk rozar korun he karyavollichi survat korta. Santa Khursachea kopela somor survatecho karyokram zalea uprant gavpi, songitkar ani sangodd ghoddovn haddpi vangddi nodiche dhodder toyar dovorlolea vhoddeanchea sangddar veta ani thoimsorui songit ani gitam zata.

He porim ho sangodd suru zalolo thoim thavn fuddem veta ani osoch ek-ek suvater tharo ghevn thoim kantaram ani her bhumika korta. Zoso sangodd nodhintlean fuddem veta tech porim tache borobor dhoddevelean lok cholot veta. Zoim sangodd thambta thoim lokui thambta. He porim ho sangodd eke suvater thavn dusre suvater vochon ani thoim aslolea lokank kantaram ani nach dakhovn dhadoxi korta. Zantte sangtat tea pormonnem survatek hea vattaran tin sangodd zatale khoim. Ek Orda (St. Sebastiao) vaddean zo azun poriant chalu asa, dusro Saipem vaddean zo atam chalu na ani tisro Orda (Santa Cruz) hea kuxichea vaddean, hovui sangodd atam zaina. Orda St. Sebastiao vaddeantlo sangodd sodanch umedin ani dobajean kelolo dista. Saipem vaddean sangodd zalolo atamche pillgen pollovnk na, punn zantte sangtat tea pormonnem khub adim thoim sangodd zatalo khoim. Orda (Santa Cruz) vaddeant zaitim vorsam fattim sangddachi porompora jivi asli. Zorui Orda St. Sebastiao zata toso sangodd thoim zainaslo punn thoimsorle zantte ektthaim zavn ghumttam vazovn to dis

monoitale. Kednam-i ek vhoddem nhesovn tacher ghumttam vazovpi boson khaddint vetale. Punn zoxi Orda (St. Sebastiao) hea vaddeant sangddachi porompora jivi dovorlea toxi Saipem vaddeant ani Orda (Santa Cruz) vaddeant ti jivi uronk na. Adlea kallar sangddak ji karyavoll zatali ti karyavoll Orda vaddeantlech zantte ani bhurge ektthaim zavn kortale. Machier ek tori khapurlem nheslolem patr astalem. Zantte ani nentte ekttaim zavn ani kantaram gavun sangodd soboitale ani lokak monoronjonn ditale.

Aichea kallar sangddar dakhoita te karyavollin zaito bodol zala. Bodol mhunttlear ‘professional’ tiatrist asa tankam duddu farik korun haddta ani te kantaram gavun lokak dhadoxi korta. Bhov thodde vaddeantle bhurge-i vantto gheta. Hi porompora ji Candolim-chea Orda (St. Sebastiao) vaddeant xekddeamni vorsam adim thavn suru zaloli ti azun jivi ani suddsuddit asa. Orda (St. Sebastiao) vaddeant sangodd ho prokar zata to khorench ‘unique’ asa ani taka fuddle pillgek samballun dovorpak soglleancho adhar gorjecho asa.

Tiatrantleo Kaim Yadi

Ben Evangelisto

Kolakar vellar pavlenant… tiatr suru korun sompoilo Ek dis Anthony Sylvesteracho tiatr Majorda aslo. Atam mhaka

tea tiatrachem nanv sarkem ugddas zaina. Hea tiatrant soglle nammneche kolakar asle zoxe toren Alfred Rose, Rita Rose, Jr. Rod, Josephine adi. Tea disa teach vellar thoim Zeferinan ek ‘Zagor’ ghalo. Hem koxem zalem tem hanv sangunk xokna. Ani polle zalear amche kolakar konnuch mattvant pavonk nant. Tiatr suru kor mhonn lok bovall ghaltat. Ani amche bhitor fokot charuch kolakar ailole asat. Hea vellar Anil Kumaran zababdari

gheun charuch kolakarank gheun tiatr suru kelo. Karan amchea tiatrantle choddxe kolakar hea zagorantui nachtale. Tiatr suru kor zalear, ek-eklo korun kolkar mattvant bhitor sortat. Ani kolakar bhitor sortat tem polleun tiatrachi kotha ‘twist’ zata, konn tiatrant maim asli ti atam hea vellar cheddum zata ani oxe toren tiatr fuddem veta, karann soglle kolakar azun thoim pavonant. Ani itlem ason lok tiatr urbhen polleta ani mandun gheta. Oxe toren tiatr fuddem vhelo ani kantaram ghalun to sompoilo, to sompta mhonnlear tiatrachi kothach dusri zali ani to kobar kelo. Itlench nhoi tiatr lokamni tiatr boro mhonn mandun ghetlo.

‘Camera’-cho adar gheun mhoji goroz

korun kaddli. Hanv Agost 2004 vorsa Canada gel’le kodden astana hi ghoddni mhaka ghoddli. Thoim astana ek dis mhozo ‘cousin’ mhaka aplea sangatak gheun konnager ‘visit’ korunk velo. Tanger pavonk sumar mottorant dhedd vorachi vatt. Tanger pavtanch mhaka soimbachi goroz korunk zai oxem dislem. Punn tanger hanv atvoch zalolean, mhaka loz disonk lagli ani hanvem mhoji goroz fattim ghetli ani hanv sonsun tosoch ravlom. Tanger thavn porot ghora yetana mhojea ‘cousin’-ak sanglem vatter, matxem mottor thamboi mhunn ani hanv thoinch mhoji soimbachi goroz korun kaddtam mhonn. Tannem mhojem sangnnem aikon aplem mottor thoinch raj margacher thamboilem ani hanvem rostea

kuxik vochun mhoji goroz korpak suru kelem. Mhaka polleun tea raj marga voilean yeta-vetat tim sogllim mottoram mottean ‘penk, penk’ korun ‘horn’ vazounk laglim. Karann tanchea ganvant oslem kitem dekop mhonllear thoim ti ek novidade koxi. Soglim mottoram penkpenk korun ‘horn’ martat tim polleun, hanvem ek manddnim kaddli. Mhojea bolsant ek ‘camera’ aslo. To hanvem bolsantlo bhair kaddlo, eka hatin dhorlo ani fottu kaddpachem sovong kelem ani dusrea vordan mhojem kam sompoun kaddlem. Tednach ki ‘horn’ martalim tim mottoram bond zalim ani aple vatten gelim. Ani mhojea jivak legun suu zalem! Daniel F. D’Souza hannem boroilolea “Oxem Ghoddta” hea pustokachea adharan

Konknni palkachi ‘sundori’ Remmie

Daniel F De Souza.

Lekhok ani Ttikakar Konknni tiatr palkar kaim vorsam fattim ek kall aslo jedna ostoreo palkar zobor xeo disonasleo ani jedna tannim palkar aste-aste proves kelo torui tancho khub unnav disunk laglo. Oslea vatavronnant dadle tiatrist apunn ostorechi bhumika korun ho unnav bhorun kaddtale. Osleam kaim tiatristam modlo zannem Konknni palkar ostorechi bhumika korun khub namnnam zoddlim to mhonnlear Vasku New Vaddem vatharant ravpi Remedios Fernandes. Konknni palkar taka Remy mhonn pachartale. Ostorechi bhumika korche korun to khub loukik zank pavlo jedna tannem Roam Tony ani Jr. Rod hanche sangatan Rom-Rem-Rod ho trio ghoddlo ani sabar vorsam tannem palkar apli rajvottki choloili. Zorui Remmie aiz Vasku aplea kuttumba sangatan ravta, torui tacho mull ganv Batim ani

her tiatristam porim tacho-i proves Konknni palkar bhurgeponniruch 1954 vorsa ganvchea tiarant zalo. Anik ek sangchem mhonnllear survekuch taka eka cheddvachi bhumika kochi poddli. Ho tiatr tachea Batim ganvant zal’lo punn hea tiatracho director Ribandar ganvcho Gerald Fernandes aslo. Vhodd zatoch tannem nokre khatir Vasku yeunchem poddlem ani taka eke ‘Shipping Komponent ‘ nokri zali. Hanga taka Vasku xarant 1957 vorsa ‘Mog Koslo’ ho Filomeno Rebello hanchea tiatrant bhumika korunk sondhi gavli. Uprant anik ek tiatr zo ganvcheach bhurgean boroilolo tantun

Remmie Adim bhag gheunk favo zalem. Hea tiatrant mat nachtana to mhalgodde tiatrist Nelson Afonso ani Roam Tony hanche nodrekh ailo.

Remmie bab sobit rupacho ani lambh kuddicho sudd’sudit tornatto zal’lean to dolle bor lokanche nodrek gelo. Taka gavpak sobit talo-i bi aslo. Tea kallar Vasku xarant kaim mhalgoddea tiatristamni ‘Young Stars of Goa’ ho tiatr pongodd ghoddlolo ani hea mathalea khal te soglleak tiatr dakoitale. ‘Nelson Afonso tancho khambo aslo ani to tiatr boroun vevsayek kolakarank gheun tiatr machier haddtalo. Ho kall Goyche suttke uprantlo ani tedna soglleam kantaranchem ‘sensor’ choltalem. Nelsonachem mon zalem ki Roam Tony aplea tiatramni duetam gavchim mhonn. Ani dekun tannem taka sanglem ki duet gavpak ek sangati cheddum sod mhonn’ Remmie-n amkam sanglem. Adlo ugddas korun Remmie mhonntta ‘ Haka lagun hanv vevsayek pongddan bitor sorlom. Roam Tony-n mhaka tanche vevsayek pongddan bitor sorunk maglem ani aple borim duetam gavpak sangat di mhonn sanglem. Hanvem tachem utor svikarun tanchea ‘Young Stars of Goa’ hea vevsayek tiatr pongddan hanv bitor sorlom ani kaim tiatramni hanvem ostorechi bhumika korche korun, Roam Tony vangdda sabar duetam gailim’. Hangasor thavn lhan Remmiechi tiatr machier vevsayek pongddan yatra suru zali ani uprant ti sabar vorsam chaluch urli. To sangta te bhaxen, tedna tacho Goychea vattharant tiatramni nachpak xer dha rupia aslo ani Mumboint bi gelear to xer vis rupia taka farik korit. Hea kalla potim Remmie ani Roam Tony-n dogaimni sangatam zaitim ‘hit’ duetam

12

gailim ani tech porim duye. (duos). Roam Tony ek kapasdar tosoch fas kantram ghoddpi aslo. Vixoy vinchun kaddlo mhonntoch tacher ek kantar vo duet vo trio ghoddop Roam Tony-k kainch nhoi aslem, Remmie amkam sangta. Uprant kaim vorsam zatoch jedna Jr. Rod hea ‘Young Stars of Goa’ pongddan bitor sorlo tedna Roam Tony ani Remmiehannim taka aplea pallvan gheun tannim tigui ekhttaim yeun Rom-Rem-Rod ho trio ghoddlo ani Konknni machier anik ek itihas ghoddlo mhonnllear otitay zanvchina.

Remmie Atam Ho tancho Rom-Rem-Rod trio khub loukik zalo ani tankam antre-poirean mhonllolea porim Mumbai kontrador apoun vortale. Somajik, rajko-

rnnik ani her Goem lagu zatoleam vixoyancher tanche trio astale ani te lokank khub manovtale. Tea kallar dusro fanki trio mhonnlear Conception-Nelson-Anthony hancho uprant her dusre trio sthaponn zale. Vis vorsam odikh Remmie-n hea trio-k aplo sangat dilo. Tedna to Mormugao Dock Labour Board hea Murganvchea bondrant sirvisek aslo. Tiatramni nachon taka sirvisek hajir zavpakui khub tras zatale, karann tea kallar khub tiatrachi khatodd astali. Uprant kaim modem ek lhan ‘break’ gheun Remmie Goem soddun Saudi Arabia nokrek gelo. Uprant Goem yetoch tannem porot hea trio-k thoddo kall sangat dilo ani xevttim aplea monachi ast puri korunk tannem tarvar nokri ghetli. Karann tarvar vochunk ani akh’kho sonvsar polleunk tachi lhanponnir savn ek itcha asli. Hanga tarvar kaim vorsam nokri kortamna tannem tiatrank ap-khuxen fatt keli ani portun to anik palkar disunk na. To aiz meren tannem palkar anik aplo paiym dovrunk nam ani hakach lagun zaiteanchi goddiek tacher visor poddlea. Atam 72 vorsanche pirayer to aple ghorkarni sangata susegad bospagari jivit jiyeta ani tache bhurge sogle vhodd zaun bhailea desant kam kortat. Halinch taka Goem sorkaracho Kala Gavrav Puroskar favo zala.

Tiatr machiecho ‘Ace Director’, ‘King of Duets’ ani ek ‘Legend’

C. Alvares ek tiatr machiecho vhoddantlo vhodd kolakar zavn gelo. Taka ‘Ace Direcotr’ mhunn pachartale. Tachea suvadik ani onthaborit ‘duet’-ank lagon taka ‘King of Duets’ mhunn ‘title’ dilolo. Tiatrache zannkar taka tiatr mollailo ek ‘legend’ mhunn pachartale. C. Alvares ek oslo kolakar zannem ek kolakar koso boreo bhumika korun nanv zoddlam, ek gavpi koso borim kantaram gavun tiatr pollennarank dhadoxi kelea, ek boro ‘composer’ koso unch dorjeachim gitam rochun sahityak bhor ghatlea, ek boro boroinnar koso dekhivont tiatr borovn tiatrache borpavollicho dorzo unch vhela ani ek ‘director’ koso tiatrachi dakhovnn bhes bori korun tiatrak ek novi dixa dilea. Heach karannank lagon C. Alvares haka ‘Ace Director’, ‘King of Duets’ vo ‘Tiatr Legend’ mhunnpak koslich horkot na. C. Alvaresacho zolm 1 Agost 1920 hea disa zalo. To 7 vorsancho astana tiatr machier ailo. Tacho bapuy Caetano Alvares hannem taka apnnem ganvant dakhoilolea tiatrant ‘child artiste’ mhunn ghatlo. C. Alvares aple bhumikent khub porzoll’lo ani lokanim bhurgea Alvaresak khub xabaski dili. Jedna C. Alvares Mumboint gelo, tedna thoim taka apli kola dakhovpak sondhi mell’li. Tea kallar Mumboint igorjechea festa somoyar tiatr zatale. Ek Mr. Mendonca aplo ek ‘concert’ Dadar hangasor dakhovpak aslo. C. Alvaresan apleak tea ‘concert’-an bhag gheunk zai mhunn khoxi dakhoili. Hea ‘concert’-an C. Alvaresan poilech pavtt Mumboint aple tiatr kolechem prodorxonn kelem. C. Alvaresacho bapul bhav Champion Alvares tea kallar Mumboint ek famad tiatrancho boroinnar ani ‘director’ aslo. To dusreanchea-i tiatramni bhag ghetalo. C. Alvaresan Champion Alvaresak magnnem kelem apleak don novim kantaram ghoddpak. Champion Alvaresan taka don kantaram ghoddun dilim. Hinch tim don kantaram asa jim C. Alvaresan Mr. Mendonca-chea ‘concert’-an Dadar hangasor gavun tiatr pollennaranchim kallzam jiklolim poi tim. C. Alvares-achi huxearki pollovn Mr. Mendonca-n C. Alvaresak aplea anik eka ‘concert’-ak gavunk vinonti keli. Hea vellar C. Alvaresan svota apnnem poilem kantar ghoddlem. Kantarachem nanv ‘Bhurgeank Rozar Xikoinant’…. Hem kantar C. Alvaresan Mendonca-chea dusrea ‘concert’-an mhunttlem tem lokak khubuch avoddlem. Khoreponnim tiatr machier ek novem noketr porzoll’lem. Champion Alvares hannem aplo tiatr ‘Kuzner Bombaimcho - Bhattkar Gõycho’ Princess Theatre, Bhangwadi hangasor 1941 vorsa dakhoilo. Hea tiatrant Champion Alvaresan poilech pavtt ‘professional’ tiatr machier haddlo. Hea tiatrant C. Alvaresan ek ‘decent solo’ ani ek ‘comedy solo’, tisrem ek ‘duet’ Miss Julie borobor ani chovto ek ‘trio’ Champion Alvares ani Miss Julie borobor gailim. Him chearui kantaram lokak khub avoddlim ani C. Alvares ‘professional’ tiatr machier porzoll’lo. C. Alvares hacho poilo tiatr mhunttlear ‘Atam Zanvoim Tuzo Hanv’. Ho tiatr ‘Hula Boys Drama Company’ hachea sangata C. Alvaresan 1942 vorsa machier haddlo. Hea tiatrak C. Alvaresan 25 kantaram ghoddlim ani tim gavpak ‘Hula Boys Drama Company’-ntlea vangddeank vanttlim. Aplea poilea tiatrant C. Alvaresan bhumika kelina punn kaim kantaram gailim. Tea vellailem tachem bhov ghazlolem kantar mhunttlear ‘Tiatristank lok kiteak respeid dinant?’ jem tannem ghoddlolem punn Graciano D’Costa hannem gailolem. Ho tiatr pollounk tea kallaile Mumbointle vhodd tiatr kolakar zoxe porim Saib Rocha, J. P. Souzalin, Alexinho de Candolim, Cruz Jazwala, Joao Agostinho Fernandes, Dioginho D’Mello, Souza Ferrao, Anthony Mendes, adi hajir asle. Hea manest tiatr kolakaramni C. Alvaresak porbim dili ani tanchea tiatramni bhag gheunk Alvaresak apovnnem kelem. C. Alvares Mumboiche tiatr machier porzollit zait vetalo tedna 1943 vorsa Princess Theatre Bhangwadi hangasor tannem aplo dusro tiatr ‘Niddukay’ machier haddlo. Tiatr lokak khub avoddlo. Soglle nanvoste kolakar tachea tiatramni nachtale. Jacint Vaz, Anthony Mendes ani Young Menezes hankam-i tannem aplea tiatrant haddle. C. Alvares Mumboint tiatr mollar ek donnubal (rainbow) koso rongit zalo. C. Alvares lokachea kallzamni itlo riglo ki to vorsak chear nove tiatr borovn machier haddunk laglo. C. Alvares hachem tiatr machiek yogdan khub asa. Tem thoddkean oxem asa: • Xemboram poros chodd tannem tiatr borovn machier haddleat. Tachea tiatranchim kaim nanvam ‘Adim ani Atam’, ‘Chear Vostunchi Dukh’, ‘Ghorache Vantte’, ‘Mavoddechem Sutt’, ‘Mhoji Voni’, ‘Xezari Kombo’, adi. • C. Alvares ek oslo tiatrist zavn gelo zannem tiatr machier jedna ostoreo yenasleo tedna ostoreank tiatr machier haddun tannem tiatr machi surngaili. Tea kallaileo ostoreo kolakaram zannim C. Alvaresak lagon tiatr machier panvl marlem tim mhunttlear Miss Mohana, Shalini, Cecilia Machado, Ophelia, Philomena, Antonette, Jessie, adi. • C. Alvares ekloch tiatrist zavn astolo zannem choddan chodd ‘duets’ tiatr machier gavun tiatr machi suvadik keli. Hakach lagon taka ‘King of Duets’ mhunn tiatr pollennar pacharunk lagle. • Tea kallar C. Alvares-an ek boroinnar, ‘director’, gavpi ani kolakar koso Europi, Africa ani Gulf desamni aple tiatr ghevn bhonvddi kelea. Nairobi, Dar-Es-Salam, London, Muscat, Dubai, Abu Dhabi, Bahrain, Qatar ani Kuwait, adi desamni aple tiatr ghevn vochon thoimsorlea tiatr mogyeank dhadoxi kelea. C. Alvares mhunttlear Konknni sonskrutik mollailo ek ‘hero’. Konknni filmani tannem sodanch ‘hero’-chi bhumika kelea. ‘Amchem Noxib’, ‘Nirmonn’, ‘Mhoji Ghorkarn’ ani ‘Bhuiearantlo Monis’ him tachim ghazlolim filma asa. Konkani cinemachea itihasan C. Alvares-achim filma azun poriant unch dorjear urta hantun dubav na. Svota C. Alvares hannem ek ‘video film’ ‘Mogachi Faxi’ nirmann kelem ani taka vhodd zoit favo zalem. C. Alvares hache mon bhuloite bhumikek lagon taka zaite puroskar favo zaleat. Tantuntlo ek mhotvacho puroskar mhunttlear ‘Best Actor Award in Regional Films – Nirmonn’. Ho puroskar tannem tednachi prodhan montri sorgest Indira Gandhi hichea hatantlean ghetlolo. C. Alvares apleam jivit bhor tiatr, tiatrachi machi, tiatrantlim kantaram unch dorjear haddpak aple kuddin jiv asosor vavurlo. Hea tiatr machievelea mahan kolakaran 27 Febrer 1999 hea disa sonvsarak fatt keli. Tomazinho Cardozo Candolim, Gõy Wilmix Mazarello hannem boroilolea “100 Years of Tiatr” hea pustokachea adharan


Turn static files into dynamic content formats.

Create a flipbook
Issuu converts static files into: digital portfolios, online yearbooks, online catalogs, digital photo albums and more. Sign up and create your flipbook.