29 june avaz

Page 1

Ponnje<Sonvar, 29 Jun, 2013<Mol ` 10.00<‘Air Surcharge’ ` 10<Panam 12

Herald

Amcho Avaz

t t

Amcho Awaz June 29_Layout 1 28/06/13 6:25 PM Page 1

www.heraldgoa.in

Konknnint Poilench Rongit Satollem

Musolman somazak vengounk proitn

BJP-cho ‘Vision document for empowerment of minorities’ MHOTVACHEM

Mukhel Montrean Koleachem rup dakhoilem - PAGE 3

Novi Dil’li: Gõyant zalole BJP-che ‘Executive’ boskent BJP fuddareamni Narendra Modik Gujaratcho mukhel montri haka 2014 vorsa zavpi lok sobha venchnnukecho prochar somiticho odheokx mhunn nomiarlo ani taka lagon BJP jikli zalear Narendra Modik Bharotacho prodhan montri zavpachi xokeatay asa hea prokornank lagon zaite rajki pokx dubavit asa. Ho dubav monant yevpachem karann mhunttlear Bharotantle zaite motdar Narendra Modi ek zativadi veokti asa mhunn mandta.

Ho somoz BJP-k lok sobheche venchnnukek boroch mar diunk xokta. BJP-che nodren ho somoz chukicho asa. Torui punn Bharotantlea alpsonkheank (minorities) odik korun Musolmanank Narendra Modi zativadi nhoi mhunn khatri diunche khatir BJP-n ek ‘Vision docu-

ment for empowering minorities’ porje mukhar dovorpachem yevjilam zache vorvim BJP alpsonkheank aplea sangata ghevn fuddlem eleisanv jikpacho poritn korunk yevjita. BJP-cho up-odheokx Muktar Abbas Naqvi hachea fuddariponna khala ho ‘Vision document’ toyar kortele. Shahanavaz Hussain ani dusre BJP-ntle alpsonkheantle fuddari Muktar Abbas Naqvi hachea sangatan alpsonkheanchea faideacho ‘Vision document’ toyar kortele mhunn opekxa asa. 2rea Panar Vach

Nelson Mandelachi bolayki chintest Adhunik somazan ostorechi bodolti bhumika - PAGE 4

‘Item Girl’ chukichem bhogsonnem magta - PAGE 5

National disater’ mhonn jahir korat - anna - PAGE 7

Kankonnchea Malikarjun High School-antli ghoddni

Khoimchea vellar ontorpachi xokeotay dotoramni porgottlea Pretoria, Dokxinn Afrika (CNN): Afrikecho adlo odheokx Nelson Mandela zo Pretoria Mediclinic Health hospitolan fufsamche kankrache (lungs cancer) piddek lagon bhorti zalolo asa tachi sthiti khubuch gombir ani chintest asa. Tech porim to khoimcheai vellar hea sonvsarak adeus korpachi xokeotay asa oxem tacher ilaz korpi dotoramni kal Sukrara sanglem. 94 vorsancho vegllochara virudh zhuzpi Dokxinn Afrikentlo fuddari, taka fufsamche kankrache piddek lagon khubuch gombir poristhitin Afrikentlea Pretoria hangachea hospitolan gelea Mungllara bhorti kelolo. Taka he sthitintlo bhair kaddunk thoimche dotor aple soglle toreche proitn kortat oxem sodheacho odheokx Zuma hache kocherintlean eka odhikarean sanglam. “Ami Nelson Mandela ani tachea ghorcheank tenko diupachi hea vellar goroz asa. Ami tacho mog kortat ani tachea fuddariponna khal jem kitem amkam favo zalam tea khatir ami taka dhinvas diupachi goroz asa. Amchea desa ani kallea katichea loka koddem gore katicho lok zo vegllochar kortale tacher tannem aplo khor avaz uttoilo ani amchea desacho ekvott ani ekchar tannem ghott thigovn dovorpak mhotvachem yogdan dilem”, oxem odheokx Zuma hannem Afrikechea lokak udex diun sanglem. Cape Town hangacho Arsebisp Thabo Makgoba hannem Mandelachea ghorcheam sangata hospitolan bhett diun kherit magnnim kelim. “Somia Jezu Krista Tum zavn asa To Dev ani Soddvonddar zo amchem sukh, dukh, oskotay ani amchim bhavnam zanna. Tum amcho Dhoniacho Dhoni, Razancho Raza, Dhoni am-

28 June hea disa Uttarakhand hacho Mukhel Montri Vijay Bahuguna, Bharatacho Ghor Montri Sushilkumar Shinde ani Bharati fouzecho mukheli Bikram Singh sonkottan sampodleleank soddoitana helicopter zomnir poddon 20 zann hea sonvsarak ontorle tea mahan xipayank salam kortana kaddlolo fottu

chea jivitacho tosoch amchea mornnacho oxem Arsebisp Thabo Makgoba hannem aplea magnneantlean sanglem. Itle mozgotim Mandela hache bore magpi vhodde sonken zoma zavn Mandelak hatanim boroilole sondex pattoile. Tech porim Nelson Mandela haka Julayache 18ver 95vea vorsan bhitor sorta taka ‘International Icon of Democracy’ oxem borovn sorvbhonvtonnim bonderam umkallailim. Nelson Mandela hachi chintest ani gombir poristhiti pollovn raxtrapoti Jacob Zuma hannem apli Mosambique desantli bhonvddi rodh keli. Amerikecho raxtrapoti Barak Obama Mandelache bholaykechi sthiti zanna zavn gheunk Sukrara poilech pavtt Dokxinn Afrikeche bhonvdder ailolo asa. Nelson Mandelache bholayken sudharonnam zanvchim he khatir thoim ghara gharamni lok ekttaim ravon magnnim kortat. Afrikentlea bhouxik zageancher poriant lokamni zoma zavn magnnim korpak chalu dovorlam. Nelson Mandela zannem kallea katichea Afrikentlea nagrikank eksarko man mellcho mhunn ek khoddegantt zhuz diun xekim ho vegllochar nopoit korun uddoila. Dokxinn Afrikentuch nhoi, sonvsarbhorchea desamni Nelson Mandela ho ek Lokxayecho Patxay (King of Democracy) mhunn taka man dila. Sod’deak to khubuch husko korpa sarke sthitin Protoriachea hospitolant aplea mornnacher zhuz dita. Ho mahan fuddari khoimchea-i vellar ontorpak xokta oxem thoimchea dotoramni odikrut ritin khobram sonvsthank (news channels) kollit kelam.

Modlea vellachea jevnnacho 86 xikpeancher vaitt porinnam Yevzonn bhroxttacharant revoddlea mhonnpacho arop Ponnje(AAP):Kankonn talukeantlea Shri Malikarjun iskolant purvonn kelolea modlea vellachea jevnna udexim ekunn 86 xikpi bhurgeank ‘food poisoning’ zalem, ani sorkara koddlean iskolamni bhurgeank purvonn kortat tea ‘mid-day meal’-acher porot ek pavtt proxn nirmann zala. 5-vi tem 8-vi vorgamni xikpi bhurgeank Brestara panv ani bhaji hea modlea vellachea jevnnant diloli.Bhurgim ti khata astana tankam tantunt ‘girgitteo’ nanvache mus sampoddlolean, bhurgim ti panv-bhaji khata astana tankam vonkareo (vomitting) yevpak survat zali.Iskolachea karbhareamni hea bhurgeank tabortob Kankonnchea bholaike kendrant phattoilim.Hea bhurgeam modlea 8 zannanchi sthiti khupuch gombhir aslolean tankam Moddganvchea Hospicio hospitalant haloilim.Zalear 11 vidhearteank teach bholaike kendrant ‘saline’-acher dovorlim.He ghoddnukek lagon puray Kankonn talukeant sontapachem lhar posorlem ani xikpi bhurgeanchea palkokani (parents) hea modlea vel-

lachea jevnnachem bazarikoronn bond korchi oxi nettan magnni korpak survat keli. Kankonnchea Omkar Self-help group hanchea koddlean hea jevnnachi purvonn zata.Don vorsam adim heach Omkar apvaurpi pongdda koddlean purvonn kelolea jevnnantlean xikpi bhurgeank ‘food poisoning’ zalolem.Tea vellar jevnnant bebuk sampoddlolem.Atam-i heach Omkar pongddan purvonn kelolea modlea vellachea jevnnantlean ‘food poisoning’ zalolean, hangachea xikpi burgeancho avoi-bapui khupuch sontaplolo asa.Kankonnchea pulisamni hea jevn-

nache nomune (samples) zopt keleat, tech porim hea Omkar ap-vaurpi pongddachi mukheli Sandhya Dessai hicher guneanv nond kela.Punn Sandhya Dessai hinnem pulisank dilole aple zababnent mhonnllam, hem aplea dusmanamni apleacher rochlolem khottem karasthan zavn asa. He ghoddne vixim odhik mahiti mell’lea tea pormonnem, Kankonncho Omkar ap-vaurpi pongodd porot ek pavtt hea modlea vellachea jevnnak lagon vadachea b h o n v r e a n t sampoddla.Hea adim heach ap-vaurpi pongddan Kankonnchea

mogyeam modem chodd Romi lipin Konknni borovpi-vachpi asle ani bhov thodde Devnagrin Konknni borovpi ani vachpi asle. Romivale ani Devnagrivale hatan hat ghalun Konknni bhaxek zoit mellounk pot’tidken vavurle. Xekddeamni boska ghetleo punn kednach Konknni bhas Romi lipin aschi vo Devnagri lipin aschi ho ulekh kelo na. Konknniche fuddari bhes bore zanna asle zoritor lipicho vad misoll kelo zalear Konknni lokacho ekvott futt’tolo ani teach borobor Devnagrivale eke ‘tsunami’-n lotton veta toxe kabar zatole. He bhirantin konnenuch Konknni bhaxeche lipi

vixim koslench nivedon kelem na. Punn jedna rajbhas kaido pas zalo tantun oxem-i mhunttlem “Konkani means Konkani language written in Devnagri script”. Dusrea utramni Gõychi rajbhas Konknni zali punn Devnagri lipin. Romi lipen borovpi-vachpi Konknni bhas ani tichea phattlavdarank visvasghat kelo. Jea disa Gõycho rajbhas kaido ghoddlo teach disa Konknni porjecho ekvott futtlo mhunttlear fott zanvchina. Haka lagon Konknni mogyeanchi odik korun Romi valeanchi duspott zali ani Romivale Konknni bhaxe sorxile pois pois gele. Gõy Rajbhas

St. Thresa iskolachea bhurgeank purvonn kelolea jevnnant bebuk sampoddlolem.Torui astana heach ap-vaurpi pongddak porot ek pavtt hem jevonn toyar korpacho kontrad koso dilo?Oso proxn Kankonn talukeantlo lok vicharta.Ek vorsa adim heach Kankonn talukeantlea eke ‘anganwadint’ lhan bhurgeank dilolea khannantlean ‘food poisoning’ zalolem. Itle mozgotim hea modlea vellachea jevnnachi purvonn korpi Sandhya Dessai sangta, “Hea modlea vellachea jevnnant konnem tori mud’dom korun mhozo bodlo gheupa khatir hi ‘girgitte’ nanvche mus ghalpachi kornni adharlea.Karann, hech jevonn hanvem anik don iskolamni phattoilolem, punn tea iskolantlea bhurgeank kainch zavnk na.Mhojer aslolo koslo tori rag kaddpak mhojea dusmanamni hem kortub adharlam.Don vorsam osoch prokar St.Thresa iskolant ghoddlolo, punn chovkoxi kelea uprant mhojea virodhan koslech purave sampddonk nant,” oxem Sandhya Dessai hinnem aple zababnnent spoxtt kelem.

Konknni avoy bhas urtoli vo mortoli? ‘ 2011 Census’-a pormonnem Gõyant Konknni bhas uloupi fokt 51%

Xikpi bhurge ani avoy bapuy - PAGE 9

Tomazinho Cardozo Kandolle, Goy

Goyant Gungi vokhdamcho probhav - PAGE 10

1961 vorsa Gõy svotontr zalem. Tea vellar Gõychi lok sonkhea oglle unne 6 lakh asli. Tea kallailea ‘census’-a pormonnem 96% Gõykar Konknni uloitale ani Konknni bhas apli avoy bhas asa mhunn ‘Census’an nond keloli. Gõy svotontr zalea up-

rant Gõykaram somor poilem odruxtt ubem zalem ani tem mhunttlear Gõy Maharashtrant vilin korpachi kaim Gõykaranchi magnni. Itlench nhoi, vilin korpachem karann mhunttlear Gõychi avoy bhas Marathi asa oso-i davo tannim kelolo. Dusrea vordan Gõy vegllo prant mhunn samballun dovorpak Gõykaramni chollvoll suru keli. Hea Gõykaranchi magnni mhunttlear Gõychi avoy bhas Konknni. Gõy Maharashtrant vilin korchem vo asa toxench sanghpradesh (union territory) dovorchem ho nirnnoy gheunche khatir Bharot sorkaran Bharo-

tachea itihasan poilech pavtt ‘Opinion Poll’ ghoddun haddunk adex dilo. Janerachea mhoineant 1967 vorsa ho itihasik ‘Opinion Poll’ zalo ani Gõykaramni Gõy Maharashtrant vilin korpachem nakarlem ani Gõy asa toxem sanghpradesh urcho mhunn sonsonnit nirnnoy dilo. Itleanuch Gõyche proxn somple na. Gõy sanghpradesh asa taka vegllo prant korpachi goroz asli. Gõy vegllo prant korpak Gõychi bhas khoimchi – Konknni vo Marathi – zanna zaunk gorjechem aslem. Portun bhaxek lagon Gõykaram modem anik ek chollvoll suru zali. Gõycho somaz don

bhagamni futtlo. Gõychi rajbhas Marathi zanvchi ho ek bhag ani Gõychi rajbhas Konknni zanvchi ho dusro bhag. He dharunn chollvollin 7 Konknni bhaxechea bhoktamni aple jiv orponn kele ani akhrek Konknnichem zoit zalem. Punn Marathichem-i luskonn zalem na. Oxem mhunnpachem karann mhunttlear Gõy Rajbhas Kaido 1987 oxem mhunnta “Konkani shall be the official language of Goa and Marathi shall also be used for all official purposes.” Konknni bhaxechem zoit zalem hachem karann mhunttlear soglle Konknniche mogi Gõykar ekvottan zhuzle. Hea Konknni

Kaido 1987 ho zolmant aila teach disa Konknni bhaxechea mornnachi ghantt vazli. Kall sompta tea pormonnem svotontr Gõyant loksonkhea (population) vaddot geli. Hi vadd odik korun Bharotantlea dusrea prantantle Gõyant yevpi lok. Xezari prantantle hozaramni lok Gõyant yeunk lagle tea khatir 1971 vorsa Gõychi loksonkhea oglli unni 8 lakh zali. 1981 vorsa oglli unni 10 lakh zali. 1991 vorsa 11 lakh zali. 2001 vorsa sumar 13 lakh zali ani halinch zalolea ‘Census’-a pormonnem 2011 vorsa oglli unni 15 lakh loksonkhea zalea. 2rea Panar Vach


Turn static files into dynamic content formats.

Create a flipbook
Issuu converts static files into: digital portfolios, online yearbooks, online catalogs, digital photo albums and more. Sign up and create your flipbook.