Herald
Amcho Avaz
t t
Ponnje<Sonvar, 30 Mars, 2013<Mol ` 10.00<‘Air Surcharge’ ` 10<Panam 12
www.heraldgoa.in
Konknnint Poilench Rongit Satollem
Gõychea bekaidexir ‘mining’ aropeancher F.I.R
Jezu Kristachem Khursar Moronn
Shah Aiyogan nomud kelole 151 guneanvkari
MHOTVACHEM
Abril 1 saun ‘bus’imni provas mharog zotolo PAGE 2
Zuari pul moddpachi vat polletat? PAGE 3
Ambott – tikh PAGE 5
Musharaf-ak martoleak 100 kotti PAGE 7
PONNJE:Gõyant bekaidexir ‘mining’ vevsayant zababdar aslole adlo mukhel montri Digamber Kamat ani Pratapsing Rane hanche soit her 151 zannancher Unchle Niti-sobhen (High Court) formaylolea pormonnem fuddlea 6 satolleam bhiror F.I.R nond kortolom oxi khatri mukhel montri Manahor Parrikar hannem dili. Seve mekllo zalolo nitidar M.B. Shah hachea avhalant nomud keloleancher guneanv nond korpacho adex Unchli Niti-sobhea Gõy fanttean sorkarak dilolo. Ho adex apunn pallttolo mhonnpachem Parrikaran Gõychea potrkarank sanglem. Bekaydexir ‘mining’ v e v h a r a n t gunthloleancher apunn
arop-potr dakholl kortolo mhonnpachem Parrikaran hea adim jahir kelolem.Tea sombhondan toyari poryant suru zaloli.Nitisobheche formavnne pormonnem atam 6 satolleam bhitor guneanv nond kortolom, oxem Parrikaran mhonnllem. Shah Aiyogan dilolea avhalacher adharun Kashinath Shetye hannem unchle niti-sobhent ‘petition’ dakholl kelolem.He kexint 35 hozar kotti rupiyancho ghottallo korun sorkaracho mohsul (revenue) buddoupak zababdar asloleancher , toxench Shah Aiyogan nomud kelolea 151 zannancher guneanv dakholl korpache adex pulis khateak dinvche oxi magnni keloli.Niti-sobhen hi magnni manyo korun ghetanach hea sogllea zan-
Pratapsing Rane, Digamber Kamat,J.B Bhingi, Arvind Lolyenkar, Vahatuk sonchalok Arun Dessai, COP James Braganza, Mara Pandiyan, TCP sonchalok Putturaju,Irrigation Engineer Sandeep Nadkarni, MOEF sochiv ani odhikari, IBM mukheli ani odhikari, Ranam odhikari, GSPCB hacho adlo odheokx Dr.Simon D’Souza ani her odhikari, V.M Salgaonkar, Ramkrishna Shetty Bros., Geetabala Parulekar, Bandekar Bros., Minera National Ltd., Raghuvir Garso, D.B Bandodkar,Impressa Minero,Gangadhara Agarwal, M/s Painginkar, V.S Dempo, Bertha Rego, Kantilal & Co. Francis Mascarenhas,Chowgule &Co,Shakuntala Rege, M/S Emco Pvt. Ltd., Dr. Praful Hede, V.D Chowgule, M/S Pandurang Timblo Industries, M/S Narvekar, M/S Manuel D’costa, A.V. S Velingkar, M/S Kunda Garse, M/S Haider Kasim Khan, Heeru Gawas, Nakul Gawas, Damodar Mangalji, Mohammad Abdul Karim, M/S Chandrakant Naik, M/S R R Painginkar, M/S Sesa Goa Ltd., M/S M S Talaulikar, M/S Cosme Costa, M/S H L Nathurmal, M/S Zantye Co, M/S Salito Ores Ltd., M/S Litho Ferro, M/S Sociedade de Timblo, M/S Shantilal Khusaldas Bros.,Vincent Fernandes, Shaikh Faizal, M/S Maddanchem Bhatt Ltd., M/S Babay S Santosh T Bangui, Kashinath Talaulikar, M/S Socieadade –Mahalaxmi Companies, Sudha Gaunekar, M/S Shaikh Saleem, M/S Imran Khan, Ambaji Patil, Madhavrao Dessai, Gurunath Dabolkar ani her, Antonio Fernandes ani her, Sandeep ani Deepak Pawooskar ani Pandurang Naik. nancher guneanv nond korpak formaylam. ‘Mining’ ghottallo jea kallant zalo, tea kallant Congress ani BJP heo don razvotteo sodrer asloleo.Congress-ache razvottent Pratapsing Rane ani Digamber Kamat
hanche kodde minam khatem aslolem.BJP-che razvottent Manahor Parrikar zoruy mukhel montri aslolo, toruy hem ‘mining’ khateacho montri Digamber Kamat aslolo. 2rea Panar Vach
Akho sonvsar bhor Kristi porjen Jezu Kristache koxtt ani vollvolle niyallun kal “Good Friday” somorombhlo. Amchea Gõyantui ho dis bhoktiponnan ani povitrtayen monoilo
Mopa vimantollak Mathanycho virodh naslo? PONNJE:Pednne talukeant yeupi Mopa vimantollachea favorant gelea venchnnukamni novoch venchun ailolo somplolo Mathany Saldhana hacho teko aslo, ani Mopa vimantoll hem Gõyant kallachi goroz zaun asa oxem Mathanyin mhonnllolem, oxem Gõycho mukhel montri Manahor Parrikar hannem sod’deak chalu aslolea vidhan sobha odhivexonnant sanglem.Punn hem mukhel montreachem sangnnem sonvsar bhorcho lok mandun gheunk khupch kotthin zaun asa, oxem Gõychea zannkar nagrikanchem mot asa. “Parrikaran jem kitem sanglam, taka ghoddiye sthanik Kongresachea fuddaream koddlean yeukar ani tenko mellot, Karann hi Mopa vimantollachi yevzonn Kongres pokx sot’ter astanch toyar zaloli.Tech porim kaim amdar bhitorlea bhitor khoxi poryan zalet astole, karann Mathanycho Mopak tenko aslo mhonnpachem Parrikar sobha ghorant uloylo mhonn.Mopa vimantoll zalem zalear, Mopa vattharant ani azu-bazuk asloleam zageank khupuch mol mellttolem,tech porim ‘mokaso’ zominn asloleankuy tacho vhoddlo labh mellttolo,” oxem ektto zannkar nagrik uloylo.
Punn sot gozal mhonnllear, Mopa v i m a n to l l a c h e r Mathanycho khor virodh aslo. Hem Mopa vimantoll zalem zalear Gõyche udorgotik mar bostolo, tech porim hea vimantollak lagon Gõyche ani Gõykaranche osmitayek bhirant asa mhonnpacho odmas Mathany Saldhana hannem sabar pavtti to jivo astana kaddlolo.Mopa vimantoll mhonnge zomnnicho ghottalo zantunt bandkama korpeancho (builders) chodd aspav asa. He ‘builders’ thoim bandkama korun Gõy bhaileank tim vikpachim oso tancho mukhel hetu zaun asa. “Mathany Saldanha moron ek voros odik soron gelem, ani tech barabor tachi sot’tea nopoyt zali.To ek oyesesvi rajkornni mhonn tache vixim uloylolem aikopak melltta.Khup zannamni taka niraxavadi mhonn pacharlo, zo sodanch apleak mellttolea zoita pasun pois ravlo.Oxe toren tache vixim uloupam korop vo boroup mhonnge, tachea mull totvanchi beporva korop zaun asa.Mathany tachea somajik ani rajki jivitant sodanch dusre-
anchea odhikara pasot zhuzonk vaurlo.Mathany ek oyesesvi rajkornni ghoddiye asom yeta,punn to vhodda promannan lokancho fuddari (leader of the masses) zaun aslo, hem konnacheanuch visorpak zanvchena.Je toren to sorkari dhoronnank (Govt. Policies) virodh kortalo tem pollelear, to lokanchea hita virudh vaurpi oxem eka vellak distalem, punn taka Gõycho ani hangache porjecho khupuch mog ani apulki asloli.” Anik ektto nagrik Mathany vixim sangta tea pormonnem, 2008 vorsa Pednne talukeant Mandrem, Chopddem ani Korgao hangasor dongor katrun ‘plots’ korpacho vaur chalu kelolo, tea vellar Mathanyin taka aplo koddok virodh korun nixedh marlolo.Gõyche dongor katrun ani poryavoronnacho vidvas korun je toren kaim somaz ghatkeamni
Gõycho vidvas korpak survat kelea tem pollelear, Gõy Gõykarank porkem zatolem mhonnpachem ugddapem zata. Ek kall yetolo ani Gõykar khud tachea Gõyant olpsonkhi zatole,’oxe toren Mathanyn kaim vorsam adim Gõyche vixim aplo usko dakhoylolo. 2002 vorsa Mopa vimantolla vixim uloitana Mathanyn ek vortoman potrak dilole aple mulakhatint sanglem,”Gõyant anik ek vimantoll yeupa vixim mhozo tacher khoddegantt virodh asa.Gõy ho egdomuch lhan prodex zaun asa, ani hangache sthanik rajkornni khori sthiti somzon ghenant…”,oxem tannem te mulakhotint sanglolem. Ho Mopa vimantoll bandpacho prokolp toklent yeupak karann mhonnllear, ‘Disneyland’ hangasor aplo prokolp (project) ubharpak sodta.Ani ho tancho prokolp ‘Build Operate Transfer’ he pod’doticho astolo.Mathany Saldhana jivo aslo zalear to Parrikaran ji Mopa vixim vidhan sobhent zababni dilear tacher aplem sohomot ditolo aslo? Hea proxnacho zabab khud Gõykaramni sodun kaddpachi goroz asa, oxem hea xrextt nagrikan Parrikarachea uloupacher aplem mot porgott kortana sanglem.
Paskamchi Porob PAGE 9
GIFT 2013 PAGE 11
Karunanidhichea DMK pokxan UPA sorkarak dilolo tenko fattim ghetlea uprant UPA sorkar nisorte zomnir (slippery ground) cholta mhunnpachem sid’dh zalam. DMK-chea 5 montreamni rajinamo dilo ani UPA-k tenko na diupachem sthan sarkem nivoll kelem. UPA sorkar Parlamentan
2rea Panar Vach
Mulayam Sing Yadaw hachea SP pokxache 21 khasdar Lok Sobhent asa. “Wait and watch’ ho khell Mulayam khellta. Apleak faideak poddta toslo jednam vell yetolo tednam to UPA sorkaracher khontt martolo hantun dubhav na. Mayawati-chea BSP pokxache soglle mellon 22 khasdar Lok Sobhent asa. Fattlea eleisanvank ti Ut’tar Pradeshant harli ti poristhiti aplea faideachi korpak ti ogeponnan vavr korta. Ut’tat Pradeshant bigoddtea kaidea vevosthecho aplea faido gherunk UPA-cho sangat boreak poddtolo mhunn ti UPA-k tenko dita.
PONNJE: Iskolamni ani Kolejimni xikpi bhurgeanche surokxe khatir proves dharancher CCTV kemre bosoitole mhonnpachi mahiti mukhel montri Manahor Parrikar hannem vidhan sobhent dili.CCTV kemeram sangata iskolank chouxil’lean surokxa rakhpa khatir ‘compound wall’ poryant bandpak sorkar goroz tem onudhan ditolo oxem Parrikaran spoxtt kelem. Virodhi pokxacho fuddari Pratapsing Rane, amdar Digamber Kamat ani Alex Reginald hanni tegaimni ekttaim ravon ho prostav manddlolo. Parrikaran axvason dilea uprant ho prostav fattim gheupant ailo.”Vasku eka iskolant eka cheddvacher bolatkar zalea uprant, CCTV kemera bosoupache magnnek nett ailolo.Punn kolejimni sogllech suvatancher he kemera bosoup sarkhem
nhoy.”Parrikaran sanglem. Iskolam ani Kolejinchea sorbhonvtim vonnot vo durig toxench proves dharacher ek kemera bosovpant yetolo.’Compound wall’ ani CCTV kemeram khatir sorkar puray onudhan ditolo.Hea CCTV kemeram udexim konn yetat ani vetat tem nond zatolem, punn Vasku iskolant bolatkar zalolo, tea aropeak iskolantlea tin xikoupeamni pollelolo.CCTV kemera hathallpa khatir anikuy monis nemche poddttole, oxem Parrikaran sobha ghorant sanglem.
“AMCHO AVAZ” Sogllea vachpeank khoxalbhorit Paskamchi Porob anvddeta
UPA sorkar nisorte zomnir ‘minority’ sorkar zalo. Torui punn ‘No Confidence Motion’ ailear Parlamentan UPA sorkar jivont urtolo oxem dislem kiteak Mayawaticho BSP ani Mulayam Sing Yadaw hacho SP pokx UPA sorkarak baileantlean tenko diunk somzut zali. Mulayam Sing Yadaw zo fattlo kaim kall UPA sorkarachi borich ttika kortalo to UPA sorkarachea adharak kiteak yeta? Ho proxn khub mhotvacho. Mulayam Sing Yadaw hacher CBI somor zaite khottle asa zantun broxttachar misoll zalolo asa. Him khotam pusun kaddche khatir Mulayam UPA sorkarak lagim sorlo oso odmas asa. Torui punn sondhi mell’llear to SP pokxacho tenko fattim kaddun UPA sorkarak uddovpak fattim aschona.
Iskolam, Kolejimni CCTV kemera
Mamata Banerji-chea Trinamool Kongres pokxache Lok sobhent 19 khasdar asa. ‘FDI retail’ hea yevzonnecher add asli dekhun tinnem kaim mhoine adim UPA sorkarak dilolo tenko fatim ghettlo. Tiche vhodd dusman mhunttlear Comunist pokx. Tankam ‘neutralize’ korche khatir Mamata UPA-k lagim yeta zaunk zai. Nitish Kumar hachea JDU pokxache 20 khasdar Lok sobhent asa. Narendr Modi Prodhan Montri zauncho hea vixoyacher to sarkoch add asa. Narendra Modik Prodhan Montri zauncho addaunche khatir to BJP soddun Kongress vo Third Front-ak lagim yeunk xokta.
Punn kiteim zaum. Ek sid’dh zata ki 2014 vorsachem Lok Sobhechem eleisanv zalea uprant he chearui fuddari – Mulayam Sing Yadhaw, Mamata Banerji, Mayawati ani Nitish Kumar – fuddlo Kendr sorkar ghoddpant ‘King makers’ zatole mhunn rajki zannkar sangtat.
Ganv-ganvamni
Ponnje<Sonvar, 30 Mars, 2013<
Abril 1 saun ‘bus’-imni provas mharog zotolo PONNJE: Abrilachea 1 tarkher saun ‘bus’ provasache dor poilea 3 ‘kilometre’-ank 5 rupia asle te vaddon atam poilea 4 ‘kilometre’-ank 8 rupia zatole. Yeradari Khateacho Odheokx Arun Desai-an, sod’deak asa tea provasachea dorachea 30% unch hem dor kednanch voichem nam mhunn, potrkaram lagim uloitana sanglem. Mhunnlear Ponnje saun Bambolim vochonk 8 rupia nhoi punn 6 rupia as-
tole. Ponnje saun Pornea Gõyam vochonk 2 rupia vaddon dor 12 rupia, zalear Ponnje saun Kutt’tthali vochonk 3 rupia vaddon dor 16 rupia zatolem. Toxench Ponnje saun Moddgonva vochonk 26 rupia, ani Ponnje saun Fonddeam vochonk 24 rupia zatole. Yeradari Khatem, Abrilachea 1 tarkhe meren ‘Official Gazette’-an chhapun yenvchem mhunn Marsachea 28ver hea babot odisuchovnni (notification) dhaddtole. “Official Gazette-an
Cheddo zolmolear 500,cheddum zalear 500 von komi
Mhapxemn jil’lo hospitalant kamdaranchi duddu komoupachi pod’dot MHAPXEM:Zolmon ailolea ballkachea nanvan duddu gheun tea duddvam udexim mouza marpachi ek novi yukti hangachea Sorkari jil’lo hospitalachea kamdaramni sodun kaddlea.Hea hospitalant ostoreo porsut zaupachea vibhagant ek pettul dovorlam.Hea pettulant zoma zatat te duddu dor sonvara disa kaddun hea vibhagantle kamdar songit vazoun ‘party’ kortat mhonnpachi khobor ugddapi zalea. Mahiti mell’lea tea pormonnem Mhapxem jil’lo hospitalachea 275 ‘ward’-ant ek ‘donation box’ dovorlam.Hea vibhagantle kamdar novench zolmon ailolea ballkachea ghorcheam kodde tea pettulant forsan duddu ghalpachi magnni kortat.Cheddo zolmolo zalear 500
rupiyam poros odhik ani cheddum zolmolea 500 rupiyam poros unnem oxe toren te duddu tea pettulant ghalpachem mol hangachea kamdaramni tharailam. Sorkari hospitalamni piddestancher fukott ilaz korpant yeta.Oxe toren duddu vosul korpachi pod’dot khoincheach hospitalant lagu keloli na.Na mhonn, oxe torechem ‘donation box’ vo pettul dovorlolem na.Punn Mhapxenchea sorkari jil’lo hospitalant mat hi eke vegllech torechi pod’dot khud hangachea kamdaramni suru kelea.Ani ojapanchi gozal mhonnllear, he vibhagant vaurpi dotor ani norseo hannim he gozalicher aplem durlokx kelam mhonnpachem spoxtt zaa.
‘Dual Citizenship’ vivad… Amdar, pulis, adevogad, sorkari odhikareanchea add ‘FIR’ nond
PONNJE: Bombay Unchle Nitisobhechea Gõychea fantteant ‘petition’ nond korunk ailam, zatun don pulis odhikareanchear, don amdarancher, 43 advogadancher, Bombay Unchle Nitisobhechea Gõychea fantteant kam korpi 6 zannancher, ani 500 her lok je sorkari khateamni kam kortat vo nivrut zaleat tancher, don deasmche nagrikponn aslolea karann ani desachea surokxek bhirant asonk xokeotay aslolea karann ‘FIR’ nond korchi mhunn magnnim kelea. Hi kex (stamp no 829 of 2013), Marsachea 25ver nond korunk ailoli. Toxench ‘National Investigation Agency’, ‘Central
Bureau of Investigation’, ‘Anti Corruption Bureau’ ani ‘Crime Invetigation Department’-a lagim, tea mon’xam kodden don raxttranchem nagrikponn aslolean hi kex nond korunk ailea, ani toxench tankam lagon raxttriya surokxek dhoko zaunk xokta, oso vichar manddlo. Hi kagall sokol dilea tem manestancher nond kelea: -Amdar Glen Ticlo -Amdar Caitano Silva -SP Jose Allen D’Sa -PI Edwin Colaco -43 Adevogad -Bombay Unchle Nitisobhechea Gõychea fantteant kam korpi so kamdar -500 vavurpi vo nivrut mulki odhikari (civil servants)
chhapun yetokuch rokddech nove ‘bus’ provasache dor vevharan ghalunk yetole,” Desai-an kolloilem. ‘Taxi’ ani ‘Auto-rickshaws’-anchea porvasachea doran vaddi vixim kaim suchounk nam. Desai-an ukttailem ki khateachi ‘Taxi’ ani ‘Autorickshaws’-anchea pasot ‘digital meters’, je Mumboint ani Hubli-n yesesvitponnim vevharan ghalunk aileat, te vapurpachi survat korunk yevzonn asa mhunn.
PONNJE: Adle Karnataka Lokayukta Justice Santosh Hegde hannen rajyachea sorkaran ‘Goa Lokayukta Bill 2013’-an kelolea sudharonnanchi (amendments) ttika keli. Tim sudharonnam onitichim asa karann tim lokank kagall (complaints) nond korpachi addaitolim (prevent) mhunn. Hegde-n sanglem ki him sudharonnam Gõychem Lokayukta ‘null and void’ kortolim. “Gõy sorkaran kelolim sudharonnam samkinch onitichim,” tannen Gõychea potrkaram lagim uloitana sanglem. Nokli (false) kagall nond korpeacher 1 lak rupia dondd aslem tem vaddoun
ailem. Zatun tankam tache babat zannvay diunk aili. ‘Trust’ Odhyokx Everson Vales-an, Nuvem ganvan poile pautt tontrgyanacho vapor korpachi pod’dot dakhounk aili mhunn Xetki Khateak dhinvaslo. “Hanv xatkarank noveo yevzonno haddpachi khatri diunk sodtam, jeo Nuvem ganvan xetki kam vhodd promannan korunk ani pik zayna ti zomin denvounk adhar diteleo. Bharati orthvevosthechem xetkam mukhel adhar aslelea karonn hem chodd gorjechem asa ki ‘mechanized farming’-ak mohotv diunchem mhunn ani xetkaramni novea tontrgyanacho faydo kaddcho mhunn,” tannen sanglem.
Moratti rajbhas koxi zatoli? Rajbhas kaydeant durusti korpak sorkaracho vichar na.Moratti rajbhas korpa vixim aplea kodde ekuy prostav ailolo na.Punn Konknni Romi lipi rajbhas korpa khatir aplea kodde prostav aila, oxem BJP-icho St. Andre amdar Vishnu Wagh hannem vicharlolea eka proxnak zabab ditana mukhel montri Manahor Parrikar hannem sanglem.Mukhel montrean tharailem zalear to prostav yenv vo na yenv to rajbhas kaydeant bodol ghoddun haddpak xokta.Punn sod’deak taka rajbhaxechea proxna velean kitench taka vad nirmann kelolo naka mhonnpachem dison yeta. Fattle kaim dis Moratti rajbhaxechem andolan chalu asa.Andolan korpi somiti ganv-ganvamni boska gheun lokam modem zagruti nirmann korta.Amdarank bhetton tankam nivedonam
dita.Romi lipi khatir meren fattlim sabar vorsam tanchi rajbhaxechi magnni chalu asa.Veg-vegllea margantlean ho Romi lipi khatir magnni korpi lok aplo sondex sorkara meren pavoyta.He gozalichi sorkarak zanniv na oxem koxem mhonnop? Vishnu Waghan vicharlolea proxnak Parrikaran ikmot vaprun zabab dilo.Ani ho tacho zabab sarko zaun asa, oxem mhonnonk zata. Aplea kodde odhikrutponnim kitem ailem ani kitem yeunk nah ache vixim tannem mahiti dili.Punn proxn kortoleacho hetu to naslo.Taka sorkarachi itxa kitem meren asa tem polleupachem ani zannoun gheupachem aslem.Punn tachi itxa xarti pavonk na.Karann mukhel montrean dilolo zabab tachi itxa purnn korpa sarko naslo.Hacho orth oso ki, Moratti bhaxe khatir fattle
sabar dis je proytn chalu asat, te soglle nirfoll zale.Karann sorkarachea kanam meren Moratti rajbhas korpache vixim avaz azunuy pavlolo na. Vishnu Wagh hannem atam meren Moratti rajbhaxechi magnni nettan chalu dovorlea.Moratti rajbhas korpachea andolanantuy tannem vaur kela.Ani atam zoxem he Moratti bhaxeche mogi porot hi magnni korta astana prot’tek amdarachi bhett gheun tankam nivedon sador kortat,toxench
Moratti rajbhas korpa vixim tancho tenko magtat, tech toren kaim vorsam adim Vishnu Wagh poryan oxech toreche proytn kortana distalo.Pednnecho adlo amdar Jeetendra Deshprabu hachea ghara lagim lokamni ek morcha vhelolo ani uprant Pednne bazarant ek jahir sobha ghetloli hacho khup zannank ugddas astolo. Atam-i bi Vishnu Waghan vidhan sobhent Moratti rajbhas korpa vixim ek ‘bill’ haddpachem Moratti mogeank axvason dilolem asa.Apunn zaun to khud vidhan sobhechea kamkaza vellar Moratti uloyta.Moratintlean proxn vicharta.Takach lagon khup vorsam meren vidhan sobhent bond poddloli Morati bhas porot gazpak lagli.Punn sorkarachi zo meren itsa na, to meren oslem ‘bill’ vidhan sobhent haddun kainch upeogak poddchem na.
Minachem prokronn – Congress-acho arop PONNJE: Mining komponeam koddlean ‘renewal’-a pasot ‘stamp duty’ vosul korpachea karyak lagon rajyachea sorkarachi ttika korun, Congress-an arop kelo ki hem karya vaitt hetu (mala fide intention) dhorun korunk yeta, ani ti prokriya ‘minacheo khonni fattlea darantlean kaidexir korpachi mann’nni asa’ mhunn arop kelo. Potrkar porixodi lagim uloitana, Sorv Unchli Nitisobha zanchea vixim azun nirnnoy gheupachi asa, tea minanchea malokam lagsan ‘stamp duty’ vosul korun sorkar tankam minancheo khonni kaidexir korunk fattlea darantlean porvangi dita, mhunn eka Congress protinidhn sanglem. Sorkaran 16 ‘mining leases’-ank 20 vorsanchea kalla khatir ‘renewal’ diun 294 kotti rupia ektthaileat. Mukhel Montri Manohar Parrikar, zo ‘Mining and Geology’ Montri asa, to minancheo khonni choloupeanchea vatten nirnnoy gheta, mhunn tannen arop kelo. Sanguem-chea Codli vattharan aslolea
‘Sesa Goa Mines’-a vixim uloun tannen saglem ki sorkaran tanchea lagsan ‘mining lease’-chea ‘renewal’-ak lagon 100 kotti rupia vosul keleat, je ‘Mines Minerals Regulation Development Act’ hachea add asat. Tannen sanglem ki te komponicher, tankam porvangi dilolea xime voir minancheo khonni khonnleat mhunn arop asa, mhunn. “2012 vorsa saun Sesa add ek vegllich kex, ‘Ministry of Environment and Forests’-a lagim poddon urloli asa. Montraloyan hea mud’dea vixim nirnnoy diunk nakarla,’ tannen sanglem. Zalear, Congressan khor magnnim kelea ki ‘mining coridors’am pasot, sorkaran roste bandunk rajyachea tizorentli (state exchequer) nidhi diunchea zagear minanchea malokamni duddu bhorunk zai mhunn. ‘Environment Clearance’acho attvo kolom (section) voir kaddun, ganvchea rosteanchem rakhop-samballop minanchea komponimni korchem mhunn spoxtt boroilolem asa, mhunn tannem akhrekh sanglem.
‘Gõy Lokayukta sudharonnam onitichim’
Bhat roupak novi pod’dot MODDGANV (AAP): Khorch komi korun utpadon vaddounk êk paul mhunn, Nuvem-chea pachvea xetamni thoimchea eka NGOn ‘System Rice Intensification’ hi pod’dot suru kelea. Gorvotte ‘ward’antlea xetkaranchea faydea pasot hem karya Xetki Khateachea (Agriculture Department) adharan ‘Nuvem Charitable Trust’-an ghoddoun haddlelem. Xetki odhikari Rajesh D’Costa-n ani tachea borabor aslela Up-Sonchalok Amancio Fernandes-an xetkarank koxe bhaxen tem ‘system’ xet vaddounk khorch denvoun utpadon vaddounk adhar dita hachem vixim sanglem. ‘Trust’-an ‘powerpoint presentation’ ani ‘SRI system’-ak Indonesia ani Madagascar hea desamni yes mell’lam tea vixim lhanxem film dakhoun dilem. ‘Trust’-an oxem-i sanglem ki xetkaramni hi pod’dot yeta tea bhat roupachea kallar chalik launk itsa dakhoyli. ‘Powerpoint presentation’-a uprant koxe bhaxen hi pod’dot chalik laupachi tem lagimchea eka xetan dakhoupak
2
Karann hem ‘bill’ sador korta astanach tem bhair uddoupachi xokeotay nakarpak zaina.Punn Vishnu Waghan hem ‘bill’ sador kelench zalear, Moratti vatten konn asa ani konn na hem mat spoxtt zatolem.Punn tacho poryan kainch upeog zanvcho na.Karann khori poristhiti lokak khobor asa.Taka lagon hem ‘bill’ manddpa khatir sorkar apunn zaun fuddem soronk zai ani tea vixim sorkaracher dobav yeupak zai.Oxem kitem tori korop Moratti bhaxechea mogeamni korp hea vellar khupuch gorjechem zaun asa. Bharatiya Janata Pokxachi bhumika Konknni ani Moratik ek sarki nit mellop.Taka lagon hea vellar ekuch upay mhonnllear Moratti mogeamni ekttaim yeun sorkaracher dobav haddpacho proytn korop gorjechem.
10 lak rupia korpachea sudharonnacher (ammendment) lokx diun, Hegde-n sanglem ki hi ott/ho nem lokank Lokayukta lagim kagall (complaint) nond korpachea vixim mon moddunk (discourage) karann zatolo. “Tannim keloli kagall fott mhunn sidh (prove) korun yevun tankam kheast bhorunk poddot mhunn, bhiranten konnuch kagall nond korunk fuddem sorcho nam,” tannen sanglem. Tannen oxem-i mhunnlem ki, ‘kaim vellacher kagall sidh korunk kotthinn astat, punn taka lagon kagall nokli mhunnonk zaina’. Rajyachea Vidhansobhen
(State Legislative Assembly) virodhi pokxacho nixedh astana poryant hinvallea odivexonan (winter session) ‘Goa Lokayukta (First Amendment) Bill 2013’-ak maniatay diloli, ani tem razpalache maniatayek dhaddlam. Gõy Lokayukta 2011 sod’deak
vevharan asa ani hea sudharonnank razpala lagsan maniatay mellpachem urlolem asa. Mukhel Montri Manohar Parrikar-an somaza pasot vavurpi zomeank, Lokayukta kaidean anink sudharonnam haddun Uttarakhand Kaidea bhaxen korpacho proitn kortole mhunn axvason dilam. Hea vixim ‘Aam Aadmi Party (AAP)’ pokxan aplea yevjilolea mosudeacho nomuno sorkarak dilolo asa. Bospagiri zalolo Sorv Unchle Nitisobhentlo (Supreme Court) nyayadhix (judge) B Sudarshan Reddy, Gõycho poilo Lokayukta mhunn nomiarlolo asa.
‘Amcho Avaz’ Vachat
Amdar Vijay Sardesai ani Benjamin Silva “Amcho Avaz” hem Romi lipi Konknnintlem satollem viktem gheun vachat ani taka sohokar diyat mhunn lokak ulo marta. Ravindra Bhavan Margao hangasor “Government of God’ hea tiatrachea somoyar dogui amdar khas soire mhunn hajir asle.
1lea Panar Thaun... Gõychea bekaidexir ‘mining’ aropeancher F.I.R Shah Aiyogan je 151 mon’xanchim nanvam nomud keleant, tantunt Digamber Kamat, Pratapsing Rane, MPT-cho odheokx Mara Pandiyan, Khonnim khateacho adlo sonchalok Arvind Lolyenkar ani J.B Bhingi, adlo ghor montri Ravi Naik hacho put Roy Naik adinchim nanvam asat.Her monis zanchim nanvam nomud keleant tantunt
UPA sorkar nisorte zomnir Halinchea disam to vochot thoim “Third Front” ghoddpacheo gozali kortoch asa. Tea khatir oxeim dison yeta ki Mulayam sondhi mell’llear aplo pokx SP-cho UPA-k dilolo tenko fattim gheun sorkar kednaim uddonk sodhta mhunn. Oslea vicharamni astana Mulayam-ak ek doko bhoslo mhunttlear fott zanvchina. Avchituch Mamta Banerji, zannem aplea Trinamool Kongres pokxacho UPA-k tenko fattim ghetlolo, tinnem ghoxnna korun sangllem ki goroz poddlear UPA sorkarak
Gõychea khonnim khateache odhikari, ‘Ministry for Forests and Envoironment’ hantuntle odhikari, ‘Indian Bureau of Mines’ hantuntle odhikari, ‘Goa State Pollution Control Board’ hantuntle odhikari, Pulis khateantle odhikari ani ‘Irrigation Department’ hantuntlea odhikareancho aspav asa.
aplo tenko astolo mhunn. Heach khatir Mulayam Sing Yadaw hannem UPA sorkarak uddovpachem panvll fattim ghetlem kiteak Mamta Banerji UPA sorkarak poddpacho vattaunk xokta. Tenko fattim gheun UPA sorkar urlo zalear kailintlo usllon uzean poddtolo mhunn Mulayam Sing Yadaw boro zanna. Mhunttoch UPA sorkar osoch lokot lokot ghoddie aplem urlolem dedd voros purn kortolo. He banghoddent mat Mamta Banerji, Mulayamsing Yadaw ani Mayawati aplim sogllim kamam sadoitolim.
Ponnje<Sonvar, 30 Mars, 2013<
Ganv-ganvamni
Zuari pul moddpachi vatt polletat?Mauvin Godinho PONNJE:Zuari pulachi sthiti sarkhi na hem zannam ason poryan hea pula velean zodd ani voznadik vahanam vahatuk kortat.Sorkar ani Bhouxik bandkam montri hea pulachea proxna velean matuy gombhir na, oso arop Kongres pokxacho amdar Mauvin Godinho hannem Vidhan Sobhent kelo. Zuari pula vhelean voznadik vahanam vhorchim nhoy hachi xittkavnni ason poryan ratchea vellar thoim zuttiyer aslole pulis tim vahanam soddtat, hachi montreank khobor asa kay?Oso soroll proxn Mauvin Godinho hannem vidhan sobhent upostit kelo.Pulache surokxe vixim gombhir nant zalear bexttech
zabab kiteak ditat?Tumi kainch korpak xokonant zalear toso zabab diyat.Zuari pul moddon lok morpachi tumi vatt polletat?Oxe toreche sabar proxn Mauvin Godinho hannem bhouxik bandkam montri Sudin Dhavlikar haka kele. Dhavlikar hannem ho
pul surokxit asa, toxench fuddlim tin tem chear vorsam taka kainch zanvchem na oxem sanglem.Pulachi vella-vellar pollevnni ani topasnni korpant yeta.Goa Engineering College hantuntlea xikpenk hea pulachi topasnni korpachem kam sompoytole.Pulachi vella-vellak topasnni zaun tacher dekrek astoli, oxem Dhavlikar hannem sanglem. Zuari pulachi topasnni ani durusti korpachem kam 1992 vorsa zalolem.Tea uprant tea pulacher zatole vahatukecher kaim nirbondh ghatlole.Vozon vhorpi ani voznadik vahonam hea pula vhelean vhorchim nhoy, tech
porim hea pulacher 30 km itili vahanachi vegmoryada dovorloli.Kaydo moddpi vahanam ad-
davpak ani tancher karvay korpak thoinsor pulis dovorlole asat, oxem Dhavlikar hannm sobha
ghorant kolloylem. Punn Mauvin kitench aikopache sthitint naslolo.Thoim aslole
pulis ratchea vellar duddu gheun voznadik vahanam soddtat, hachi khobor montreak asa? Oso anik ek proxn kelo.3 tem 4 vorsam meren pulak kosloch dhoko na zalear hea kalla modekat novo pul bandpant yetolo? Oxe anikuy sabar proxn Mauvinan kele. GĂľy sorkar novo zuari pul bandpache toyarent asa.Ani oxe torechem ek potr sorkaran kendr s o r k a r a k boroylam.Kendr sorkaran manyotai dilea uprant rajyo sorkar ho pul bandpa vixim apli prokriya suru kortolem, oxem montri Dhavlikaran spoxtt kelem.Ho proxn Mauvinak konnem tori boroun dila vo taka hea proxnacher koslich
mahiti na, oxem Dhavlikaran mhonnllem. Zuari pula vhelean voznadik vahanam vechim nhoy, tech porim tea pulacher pasar zaupi vahanamni nem ani kayde pallche, hea khatir hea fuddem thoinsor â&#x20AC;&#x2DC;traffic policeâ&#x20AC;&#x2122; dovorpant yetole, mukhel montri Manahor Parrikar hannem vidhan sobhent sanglem. Vidhan sobhent aiz Mauvin Godinho hannem Zuari pulacho proxn upostit korun Sudin Dhavlikar haka oddchonnent haddpacho proytn kelolo. Punn cheorcha cholta tea vellar Kongresache sogllech amdar sobha ghorachea bhair aslolean, Mauvin ektto poddlo ani taka tenko divpak konnuch na zalo.
Bizlechim bilam farik korunk novi yeuzonn
Sorkari zomnnicher bekaidexir bandkama
PONNJE: Zankam bizlechim bilam usram pavtat, tankam tea bizlechea bilanche duddu tanchea odmasa pormonnem farik korpachi suvidha (facility)diunk sorkaran ek yeuzonn jahir korpak tharaylam.5 tem 6 mhoyne bizlechim bilam usram kiteak yetat? Bizle khateantle kamdar itle bezababdar kiteak asat? Oxe torecho ek proxn amdar Naresh Sawal hannem vidhansobhent upostit kelolo.Taka zabab diun mukhel montri Manahor Parrikaran oxe torechim bilam yeunche adim lokak tim tanchea odmasa pormonnem farik korpak sorkar suvidha ditolo oxem sanglem. Hea proxnacher zalole cheorche vellar Porvorecho amdar Rohan Khaunte hannem oxe toren usram ailolea bilank lagon
PONNJE: GĂľyant sorkari zomnnicher 3 hozar 458 lokamni bekaidexir bandkama keleant. Heam bandkama modlea khoinchea bandkamacher karvay korchi ani khoinchim bandakama kaidexir korchim hache vixim sorkar nirnnoy gheupacho asa, oxem Mohsul montri (Revenue Minister) Francis Dâ&#x20AC;&#x2122;souza hannem vidhan sobhent ugddapem kelem. Amdar Pandurang Madkaikar hannem rajyant kitlim bekaidexir bandkama asat hea vixim vidhan sobhent ek proxn vicharlolo.Ho ek mhotvacho proxn vidhan sobhent cheorchek yeunk na, toruy 3 hozar 458 bekaidexir bandkama sorkari zomnnicher sodâ&#x20AC;&#x2122;deak ostitvant asat mhonnpachem mohsul mon-
tim farik korpak sadea monâ&#x20AC;&#x2122;xank khup oddchonneo uprastat mhonnpachem ugddapem kelem.Taka lagon sorkaran hea proxnacher veginuch upay sodun kaddpak Khaunte hannem mukhel montreak vinonti keli. Bizli Montri Milind Naik hannem bizlechea bilancher upay sodun kaddpa khatir toxench him bilam lokam meren vella-vellak pavpa khatir ek khasgi komponichi niyukti korpacho asa. Ani hi komponi venchun kaddpa vixim ek nividha (tender) veginuch sorkar jahir korpacho asa oxem kolloylem.Tech porim hea proxnacher aplo khulaso kortana, je-jea gharamni jedna bizle bilam diupak monis vetat tedna lokachim ghoram bond astat ani bizleche â&#x20AC;&#x2DC;meterâ&#x20AC;&#x2122; gharant bhitor astat, taka lagon him bilam div-
pak uxir zata ani tim lokak usram pavtat oxem sanglem. Kalanguttcho amdar Micheal Lobo hannem apleai motdar songhant lokak bilam usram pavtat ani gorje bhoir lokak odhik duddu bhorche poddttat, oxem sanglem. Kaim gharamni
Goa Sadanant GĂľykarponn aspak zay
Kiran Kandolkar Konknni ani Moratti bhaxecho vad GĂľykarank porvoddcho na.Gorje bhair ho vad nirmann korche suvater GĂľychea vikasa khatir lagu zatole proxn hatant ghenvche. Udorgotiche vixoy hatant ghetle zalear lokachea hitachi rakhonn zatoli.Goa Sadanant GĂľykarank apunn porko koso dista.Hem oxem asop sarkem nhoy. Sorkaran hantunt sudharnna ghoddun haddchi, oxem mot amdar Kiran Kandolkar hannem ugttaylem. Naresh Sawal Manahor Parrikar hachea fuddarponna khala 2004 vorsa ailolem sorkar ani atanchem sorkar pollelear tantunt khup ontor zalolo dison yetolo.Mukhel montreacho tea kallar proxasonacher ani odhikareancher aslolo tacho dobav atam dison yeuncho na.Konknni ani Moratti bhasam modem aslolo vad sompoupa khatir mukhel montrean Moratti bhaxek rajya bhaxecho dorzo dinvcho, oxem Naresh Sawal hannem sanglem. Subhash Phaldessai Vidhan sobhent amdaramni apunn olpsonkhi lokache protinidhi mhonnpachim ani boddayeo marpachim bhaxonnam korchim nhoy.Fokt mudâ&#x20AC;&#x2122;de vhoir kaddun tanche velean vad toyar korcho nhoy.
Lokak sot ani fott hache vixim zanniv asa.Mumboint sorkari ghora vixim ji sorkarachi yeuzonn asa, taka yeukar diunk favo. Punn sodâ&#x20AC;&#x2122;deak Mumboint Goa Sadan asa, tantun protâ&#x20AC;&#x2122;tek vellar tantlea â&#x20AC;&#x2DC;roomsâ&#x20AC;&#x2122;-am vixim vaspus keli zalear te â&#x20AC;&#x2DC;bookedâ&#x20AC;&#x2122; asat, oxe torecho zabab melltta. Tedna sorkaran hacher nodor dovorpachi goroz asa. Nilesh Cabral GĂľyank lokak Lokayukt divpak sorkaran axvason dilolem ani tea axvasona pormonnem sorkaran porjek Lokayukt dilem.Lokayuktachi sthiti sodâ&#x20AC;&#x2122;deak GĂľyant ostitvant aslolea RTI porim zanvchim nhoy hachi sorkaran kallji gheupachi khupuch goroz asa.Ani hem sogllem monant dovrunuch Parrikaran GĂľyant Lokayuktachea kaideamni bodol ghoddoun haddlolo.Ho vixoy somzon gheupache konnenuch proytn korunk nant. Vishnu Wagh â&#x20AC;&#x153;Mhaka Konknni uloupak loz disona, tech porim hanv ek Moratti mogi oxem mhonnon gheupak unnemponn disona.Loz tankam dispak zai je monis apnnank svotak Konknni vadi mhonnttat ani aplo sogllo vevhar Inglezintlean kortat. Lokache proxn he lokache bhaxentleanuch soddoupak zay.Ti bhas magir Konknni asum vo Moratti asum.Vijay Sardessai hannem Krist Pu-
tachea proxnak zabab divnk na. Heam bizlechea bilam vixim vidhan sobhent cheorcha khupuch vaddpak lagli. Tea vellar mukhel montrean modem poddon zankam konnank bizlechim bilam usram pavtat, tanche khatir bizle khatir ek orz-potr astolem ani hea orz-potracher sohi korun tannim aplea odmasa pormonnem bilache duddu farik korun zatole. Oxe torechi lokak suvidha divpachi yevzonn sorkar veginuch jahir korpacho asa, oxem Parrikaran sanglem.Fattlea bilant kitle duddu bhorlole tacher atthapun hea yeunk naslolea bilache duddu bhorpak lokak suvidha divpant yetoli ani jedna fuddlem bil odhikrut ritin yeta, tedna tantle duddu katorpant yetole, oxem Parrikaran spoxtt kelem.
Hotâ&#x20AC;&#x2122;tiyank soddun undrank dhorinakat - Kaitu
Vidhan Sobhentli Bhasabhas
PONNJE:Mumboi aslolea â&#x20AC;&#x2DC;Goa Sadanantâ&#x20AC;&#x2122; GĂľykarponnachem vatavronn dovorpa khatir GĂľychea vidhan sobhechea vangddeamni mukhel montri Manahor Parrikar haka kaim suchovnneo keleo.Heam suchovnneamni Goa Sadanant Konknni uloupi kamdar asche ani GĂľyche poromporik podâ&#x20AC;&#x2122;dotichem jevonn randpi thoim kamdar asche, oxem amdaramni suchoylem.
him bilam sov-sov mhoyne meren pavoch nant ani lokak him bilam magir farik kortana, khupuch naka puro zata. Sorkaran ho proxn gombhirtayen gheuncho ani lokak hea proxnantlim mekllim korchim oxe torechi vinonti bizli montri Milind Naik haka keli. Amdar Subhash Phaldesai hannem ho bizlechea bilancho kontrad zoruy sorkar bhailea komponik dita zalear GĂľyant aslolo bekaricho proxn koso suttavo zatolo. Oxem kelem zalear, anik â&#x20AC;&#x2DC;meter readersâ&#x20AC;&#x2122; hanchi sorkar bhorti korchona. Tech porim atam asloleam â&#x20AC;&#x2DC;meter readersâ&#x20AC;&#x2122;anchem kitem zatolem? GĂľyant sodâ&#x20AC;&#x2122;deak bekareanchi sonkhea itli vaddloli astana anik anik â&#x20AC;&#x2DC;out sourcingâ&#x20AC;&#x2122; kiteak kortat?Oso proxn kelo punn, Milind Naikan
rann vachun kaddchem.Tea uprantuch taka Morattiche ani GĂľykaranche sombondh kollon yetole.Goa Nivas, Goa Sadanant GĂľychea chitrkaranchim chitram laupak zay aslim.Ekach chitram kaddpeachim chitram kiteak laylim? Museum imarotichi durusti korpachi goroz asa, ti sorkaran korpak zay,â&#x20AC;? oxem St. Andrecho amdar Vishnu Surya Wagh hannem sanglem. Rohan Khaunte â&#x20AC;&#x2DC;Suspend kelolea sorkari odhikareanchi choukoxi korunk uxir korinastana ti choukoxi veginuch korpak zay.GĂľyank Lokayukt nemlolean sorkarak porbim favo.Sorkari kamdarank sorkaran ravpa khatir dilolea â&#x20AC;&#x2DC;quartersâ&#x20AC;&#x2122;-anchi sthiti khupuch bigoddloli asa.Heam â&#x20AC;&#x2DC;quartersâ&#x20AC;&#x2122;-anchi durusti korpa vixim sorkaran yogeo tim panvlam ubharpachi goroz asa. Alex Reginald GĂľy sorkarachea proxasonant veg-vegllea khateamni zhoim kamdar bhorti keleat tanchi sonkhea egdomuch chodd asa.GĂľy rajyak tem egdomuch marekar zatolem.Virodhi pokxant astana mukhel montri sodanch chodd kamdar bhorti korpacher aplo virodh porgott kortalo.Goa Sadanant aslole â&#x20AC;&#x2DC;dormitoryâ&#x20AC;&#x2122;int ostoreo ani dadle hanche khatir veg-veglli ravpachi vevostha aspak zai. Vishwajeet Rane GĂľyant aslolea veg-vegllea sorkari khateamni aslolim sorkari khatim ek tor pornim vahanam ek tor â&#x20AC;&#x2DC;scrapâ&#x20AC;&#x2122; korunk zay na tor tanchi pavnni zavpak zay.â&#x20AC;&#x2122;Vigilanceâ&#x20AC;&#x2122; khateant lokacheo khupuch tokrareo addkollun urleat.Hea khateak goroz teo sadon-suvidha dileo zalear, teo vegim nikalant yetoleo.
PONNJE:Bhroxttachar korpi hotâ&#x20AC;&#x2122;tiyank soddun undrank dhorinakat oxea sobdamni Bannavlecho amdar Kaitu Silva hannem adlea montreank dharer dhorle.Fattlo Kongres sorkar sodrer astana zo bhroxttachar bhouxik bandkam khateant zala tachi sodâ&#x20AC;&#x2122;deachea sorkaran choukoxi korchi oxi magnni tannem hea vellar vidhan sobhent keli. â&#x20AC;&#x2DC;Zero tolerance to corruptionâ&#x20AC;&#x2122; hacho orth mhonnge mulla soyt bhroxttachar noxtt korop zaun asa.Sogllech bhroxttachar korpeancher karvay zaupak zay. Ani hem korta astana,fokt lhan monâ&#x20AC;&#x2122;xancher karvay korop ani vhoddlea monâ&#x20AC;&#x2122;xank meklle soddop oxem zavpak favona.Bhroxttachara virudh karvay soglleancher ek sarki zaupak zai, ani sorkaran ti korchi, oxi suchovnni Kaitu hannem Parrikarak keli. Amdar Kaitu Dâ&#x20AC;&#x2122;silva hache suchovnnek zabab ditana,â&#x20AC;&#x2122;Bhouxik tokrarincho sodpus korpa khatir â&#x20AC;&#x2DC;Public Sevice Billâ&#x20AC;&#x2122; hea chalu vidhan sobhechea odhivexo-
nant haddpacho aplo vichar asa.Oxem kelem zalear lokacheo bhroxttachara virudhcheo tokrareo soddoupak sompem zatolem,â&#x20AC;? oxem mukhel montri Manahor Parrikar hannem vidhan sobhent sanglem.Lokachim kama tharavik kalla modem puray zaupak zay ani haka lagon hem lok seva bil haddop khupuch gorjechem zaun asa, oxem Parrikaran spoxtt kelem.
! " # " $ % " & " ' ' " ()' * + % % " % "
, "
!
" #
$
3
treachea zababa udexim spoxtt zalem. Utâ&#x20AC;&#x2122;tor GĂľyant sorkari zomnnicher 1 hozar 813 bekaidexir bankama asat. Zalear Dokxinn GĂľyant 1 hozar 645 itlim lokamni bekaidexir ghoram bandun sorkari zomnnicho kobzo kela.
Ponnje<Sonvar, 30 Mars, 2013<
Somajik Mollar
4
Min prokronn
Oddchonneo Vaddleo StAnley vAz
PONNJE: Gõyant bond aslolea minam khonnincher topas korpak Sorv-Unchle Nitisobhen (supreme court)nemlole Unchlea panvddea vhele somitin (CEC) zo avhal hea khonnim vixim sador kela, to barkayen pollelear sod’deak bond asloleo heo minam khonneo suru korunk khupuch oddchonnechem zatolem oxem atam surya uzavadda itlem spoxtt zala.Fattlim 10 tim 12 vorsam je toren hea minam khonnintlem bemoryadik ritin minachi mati uspipacho sanvar zala, tacho khupuch gombhir porinnam Gõychea moniskulla sangata hangache nisorgik vonospoticher zala. Haka lagon sthanik lokachim bhavnam (feelings) monant dovrun khonneo bond korcheo, oxi suchovnni CEC somitin aplea avhalantlean kela.
A-Avazan hea vixim barik mahiti ekttailea tea pormonnem, Gõychea kaim minam khonninchea dhoniyanim rajki fuddareank ani sorkari kamdarank hatak dhorun Gõy sarkench luttlam oxem CEC avhalant nomud kelam. Gõyant choltolea hea minam dhondeak lok aplea mona pasun vittela, ani ho dhondo atam savn sarkhoch bond uddoylo zalear lokak khupuch khoxalkay bhogtoli, oxe torechem chitr CEC-n aplea avhalant rongoylam. Khonnim vixim lokam koddlean CEC kodde khupuch tokrareo pavleat. Hea tokrarim udexim lokanim aplim bhavnam porgott keleant . Lokanim ugttaylolea hea bhavnancher Niti-Sobhen gomhir vichar korun, minam khonneo sasnnank bond korcheo, oxe suchovnni CEC-n kelea. Zomnni pondak zhoim udok asta, tea udkachea
kholayent vochon minachi mati kaddop hem bekaidexir ani chukichem zavn asa. Punn Gõychea soglleach minam khonninim ho kaydo moddun min uspilam. Ani taka lagon ganvantleo udkachio bãyeom atton geleat ani produxit zaleat. Shirganv, Velguem, Pissurlem,Surla hea sarkea ganvanim zomnnichea pondak aslolo udka santto kabar zala ani hea ganvchea lokak ttenkorantlean udkachi purvonn kortat. Khonnim bhaganim ravpi sthanik lok piyeopachea udkak lagon khupuch trasank fuddo kortat, oxem CEC avhalant nomud kelam. Divchole, Sat’tari, Sanguem ani Kepem hea chear talukeanim choddan-chodd minam khonneo asat. Divchole talukeantli lok sonkhea 97922 itli asa ani hea talukeantli 238.8 chovkonn metram zominn fokt minam
khonninim giraslea. Sat’tarichi lok sonkhea 63 hozar 795 itli asa zalear, ekunn 489.46 chovkonn metram hangachi zominn minam khonninim bollkaylea. Sanguem talukeant 65.35 hozar lok ravta ani thoinchi 836.82 chovkonn metram zominn khonninchea tabeant asa. Kepem talukeant 89 hozar 174 itlo lok ravta ani 318.25 chovkonn metram zominn khonninim giraslea. Hea chearuy talukeantlo choddanchodd lok ‘lungs infection’ he piddek bolli poddleat, oxem TERI (Tata Energy Research Institute) he sonvsthen khup adim tannim toyar kelolea avhalant nond kelolem asa, mhonnpacho CEC-n ugddas kela. Minam khonninchea vevsayak lagon sumar 10 hozar hekttar xetki zominn noxtt zalea hachi mahiti puraveam sangata CEC-n aplea avhalant
dilea. Tech porim Selaulim dhoronnant porot minachi mati vochon tantuntlem udok puray toren produxit zata. Sompurnn Dokxinn Gõychea lokak hea dhoronnantlea udkachi purvonn zata mhonnpachem CEC avhalant spoxtt kelam. CEC-n apnnem sador kelolea avhalak, ‘National Institute of Oceonagraphy’ hannim Gõychea doriyachea udka vixim toyar kelolo avhal zoddla. NIO-n aplea avhalant minam khonnink lagon Gõychea nodintlem ani doriyachea udkachi patlli (level) unnem-unnem zait veta oxem nond kelam. ‘Lease’ rupan choltolea khonninchea bhaganim 11 nodeo (rivers) ani 42 khaddeo (canals) pasar zatat.Gõyant sumar 5 hozar mm pavs poddloleachi dor vorsa nond zata.He pavsachem udok nodeo ani khaddintlean somdirant
rig gheta. Sod’deak Gõychea somdirachea udkant sumar 60 hozar tton minachi mati santtleli asa. Haka lagon udkantli vonospoti ani her jivont pranni noxtt zatat. Teach porim Gõychea nusteachea utpadonacherui hacho khupuch vaitt porinnam zala, oxem NIO sonvsthen kel’lea aplea sorvekxon-
nantlean (survey) tankam ugddapem zalam. 2000 vorsa meren minam khonnintlem 10 tem 12 ‘million’ tton min uspun kaddtale. 2009 ani 2010 vorsa tem 48 million tton itleacher pavlem. Hea ankddeam udexim ugddapem zata, ki Mandovi ani Zuari nodintlea udkant hixep kori nezo titli minanchi mati
zoma zalea. Minam khonnink lagon hangachim ranam vhodda promannant noxtt zaleant ani ranvotti monzat nopoit zait veta taka lagon heo bond asloleo khonneo porot suru kortolo zalear hea sogllea gozalincher barkayen obheas korcho poddttolo oxem CEC avhalant ugddapem kelam.
Atam Gõyant graminn poryatton
-Amcho AvAz Protinidhi
Gõyant minam khonneo bond poddlolean bekaricho proxn uprasla. Hea bhagamni choltole lhan-vhodd vepardhonde poryan vhodda sonkhottak sampoddleat. Minam
khonneo aslolea bhagamni eka kallar zo thoinche bazaar-pettent zo vevsay ani duddvancho vevhar choltalo, to aiz samkoch thondd zalolo dison yeta. Hea bhagamni ravpi loka kodde duddvanchi yenneavoll naslolean tanche tokler chintnacheo raxi poddleat. Hea
sogllea lokacheo oddchonneo lokxant gheun sorkaran tankam arthik modot vo ‘Financial pakage’ divpak tharaylam. Hi arthik modot divpa vixim sorkarache proitn suru asat oxem halinch mukhel montri Manahor Parrikar hannem jahir kelam. Sorkaran chalik lailoli ‘Griha adhar’ hi ostoream khatir aslole yeuzonnecho labh heach minam khonneo aslolea bhagantlea ostorenk soglleam von poilo mell’la. Hea udexim sorkar oddchonneank sampoddlolea lokak modot divpa vixim khorench gombhir asa mhonnpachem ugddapem zata. Atam Gõyant gramin bhagamni kaim tharavik zage sodun kaddun thoim poryatton (tourism) sthanam korpachim oso sorkaracho vichar asa. Gõychea kheddeaganvamni eka poros ek oxe sundor zage. Tea zageamcher vochon tancher barik nodor marlear Gõychea bhailea dekhaveam poros kitle tori suropaien bhorleat mhonnpachem zannovtolem. Lhan-lhan nodi, udkachim tollim, lhan-lhan dongurleo, tore-torechim zaddam-peddam, pollelear soimbacho mog korpi eka mon’xacho jiv piso zaunk favo. Sthanik lokak tem vatavronn sodanchench zalolean he nisorgik suropaye vixim lok titlo gombhir na. Sorkaran poryan zannam zaun tacher atam meren khupuch durlokx kelam. Hea graminn bhagamni aslolea
zageamchi favo ti udorgot korun, thoim nant teo suvidha ani sovloteo pavoiloleo zalear ani poryattonache nodrentlean tea zageamcho prochar kelolo zalear, to-to ganv aiz sukhi ani somadanan bhorlolo aspacho. Bhonvddekarank akorxit korpi toxe Gõyant zaitech lhanvhodd zage asat. Atam meren ami barik polletat tea pormonnem sorkaran aplem choddan-chodd lokx hangachea dorya vellencher kendrit kelam. Bhonvddekaranchea monant poryan ek somoz zalolo asa ki, Gõy mhonnllear fokt dorya vello (beaches). Vello soddun hangasor polleupa sarkem anik kainch na. Poryatton khatem poryan apleam jahiratimni tech torecho Gõycho prochar korta. Gramin bhagamcher sarkench durlokx zalam mh0onnpachem zannovta. Punn atam Manahor Parrikar haka hi gozal zannoulea. Uxir zalo tori chodd zaunk na mhonnpachem taka sot pottlam. Tech porim minam khonneo bond poddlolean gramninn bhagantlo lok khupuch oddchonneank sampoddleat. Hea lokachi thoddi bhou arthik mozot keli keli poryan zalear tankam ek neamit rupacho tharo korun divcho poddttolo. Ani gramin poryotton zaun asa ek ut’tom upay. Hache udexim nhoy fokt gharantlea ekach mon’xak punn gharant aslolea sogllea vangddeank koslo na koslo rozgar vo rozgarachi son’di favo zatoli.
7 .*'+ '2 ! ( 8 ' ) 0- $ !+ + +7 A & *,!$!,15 A -! # !+ * 5 A %(', & 15 A ! , $$5 A ''+ &!+5 A * ,!'& (*' $ % ? !, '-, '( * ,!'& A !$ +5 A !+,-$ 5 A !++-* @8 '& $!&! 5 $'/ 3 '+$ 5 '& 4 * * '*& *5 $!%> ,!%5 & "!8 (('!&,% &,> MLLELLMJID5 MJKGDMHLMD8 ? @
&* ' !% '1 (( () #)1 & *5 '* * (-, '%( &18 EL9GD5 *& LDDD9ELDDD5 '&, , 7 MEHIJLEEII5 LJMLDKDMHM ? @
‘Classified’ Jahirati #) !1 *+ "1 *'# ( F & * ,!. '/*''% ' ! / 15 !*+, $''*8 '' '* 0 -,!. + 4 %!$! +8 $$7 /& * MLFFEJKFJL ? @ :5;5<5= ! )(5 $, $*( (5 -& $'/+ = ! += $',+= '(+ , & -$!%5 '$. 5 '* 5 * '5 . $!%5 ,'* 5 -. %5 *& 8 '% ' +, , + MJIKLMKJIH ? @ '2 !' ) ! MIHIJMLKDD
;
$
$#) )
? IGMMI@
! ) $' ' #) # ' * '9 '$. *' & -*&!+ '* L5DDD=9 !0 *'# * 0 -+ 8 '&, MKJKHDMGIK ?
$1 8 8 ,7 @
; B?(&")(2 *# *'# ( $ , , * &2 $ % '* !%% ! , * &,8 *'# *+ 0 -+ 8 $$ MLIDKJIJEM8 EDDDIHEJK
:5;5<5= ! )(5 $, $*( (5 -& $'/+ = ! += $',+= '(+ , & -$!%5 '$. 5 '* 5 * '5 . $!%5 ,'* 5 -. %5 *& 8 '% ' +, , + MJIKLMKJIH ? @ #) % ')" #)(1 '$$"(1 +,- !'+5 $ ,+ !& ,' GDDD=9 ,' KDDD=9 '* %!$! + 4 !& !.! - $+ !& * '5 &"!% 4 + ' '* $'& 9, *% * &, $+ '* '-* $! &,+8 , &$ 1 D M L F G M F K G D H ///8'/& *+ ' 8 '% ? @
. ! 6 !! # " () ' #!& '$ % $!+, /!, !& FE '-* 1'- /!$$ , + ,!+ ,!'& ,' 1'-* &1 (*' $ % * $!. *'% $'. !*+ +'$.!& (*' $ % ' /! -+ & 8 + !# * & $ # % ! +( ! $!+, 1 ' $ ++ !&!, $1 /!$$ &', $''+ 1'-* ,*-+, '&, ,9 DMKELHGEHMF ? @
;:() #) *'. ()* 0 $$ & / * /!&& * +,- & & + -! 0( *, '&+-$, &, '* '% 5 ' ! 5 * +'*,5 * +, -* &,+ & & -+,*! + !+ # MLMDLGIEGM ? @
.*'+ ' ! - 0 ' *+ # ) * (1 $ ! + 4 &,+8 ''*+, ( + *.! +8 '&, ,7 MDHMFMIEHG ? @ ,
! - # %!& & *'% ' 4 &,+8 -&,* !&
*+ # ) .$*' ' 1 $$5 1-*. ! 5 1 % ++ 5 ! + )-!* * !& '* , 8 LLDIKDKELM8
! # ' *+ # ) 1-*. ! *'% * $ ' 1 % ++ 8 !+ '-&, ' * '& % ++ + ' * . $! -(,' GE+, * 8 MMFEGHKEJM ? IEHMJ@ (2@99 $ . (( 1 $' ! + & &,+5 * $ !$+ & * $ * %5 9 ++ & ! $+5 & * !* % *5 $$7 DLLLLMHKJFM
'# ' 44 $' - ' # /!, $'/ *!+# +,* , ! + B ' > * ' !&. +, !& '-* '*('* , '-&, /!, IN '&, $1 ,-*&+8 $$7DLGF9 FKEDGFE =MIIFIIJFME8 % !$7 !& 'B '* 0 .'$. 8 '% ? @ !) ' ) $# $%%*')*# ).2 ,-*&+ *!+# * - * &, !&. +, +8EDD5DDD=9 , # ? O @ +8EIDDD=9 ?( * %'&, @ ' & + '%( &15 '., 8 $$ *8 +'-2 8 LMKIDMGIIJ8 EDDDIFMDM
'
%)$% % ' # '+ ($ * & +8H5LDD5 1 ' * +8E5HDD5 * * +8E5GID5 ,, *1 +8F5GID8 *% &, LGMDKEIGEH= MHFGHEEKME ? @ 9
' #) # $! %*' ) ( $ ''*+, ( *.! -$,! '$'-* ,! # *+5 *' -* 5 ''#+5 && *+5 2!& + * ,*! MKGDGKKLKJ5 LDLKFIJLFL ? @ % .$*' ! , ) *( '$" L ,' L & /'*# , &+!'& * !& * '8 '&, ,7 1 * KIDKGHHIFI ? @ + ! ! () &* ! ).1 *!! ,*- #5 '&+,*- ,!'& & 5 * &!, , $5 , *!, +,'& + & - $ !& $ , '&$18 '&, ,7 MLFFILGGGL ? @
, () ) # ! $# * ) # $$*''% & $ ++ + '* #! + -$,+ & -% C !,& ++ $ ++ + *'% (*!$ %'*&!& 5 . &!& , + +'-, ' MLFFGLJGLI ? @
$! # &, *& ,5 0 $5 %'&, 5 &+,!,-, 5 &,* 5
,(4 . :99953 '# 9 !& '/+5 '* 5 '/ * '!&,5 '& 0',! '%(-, * $! & * * '8 FKGIJMF ? @
*# ') !! ).% ( $ &, *!'* /'*#+ $!# ' ! = '% 5 %' -$ * ' ! -*&!,-* 5 '' & $''*!& 5 !&1$ $''*!& 8 &, *!'*+9 MGKDFKIMKF ? IGGGL@ ' (% ! () '&+,*- ,!'& ' / '* / ( !*!& '$ '* / $ + !& 8 '-* + *.! * '. * ' '&, KIDKDDDHMM =LIIHIMGID ?
# $$5 $$5 $$ ,79 @
', ! '( 0 $+ '( , 8 '8E5 '%( &1 +!& EMLK8 '* , &+!'& * + ! ,!& 8 $$ DLGF9 JDDEIDD5 MGFJEDEELE ? IEIHD@ (% !/ # *! # * ( !* +/!%%!& (''$ '&+,*- ,!'&5 / , * (*'' !& 5 !&, *!'* 0, *!'* / $$ ( !&,!& 5 $''* / $$ ,!$!& 5 *! #/'*# & *( &,*1 , '* $ (*! + ///8 ' '&+,*- ,!'&8 '% $ & LJMGDHLEJE ? @ $, ' *) $!*) $#2 A99 &. *, * O EF EID - -$ * ,, *1 '* + EJIDD8 $$ OMEMLLEDGJJKE8 ? @
( -) #( $# *%)$ > . '(1 '&. *, !+ 1( 5 . *+, 15 0!, ( *%!++!'& = -& * $ $ -! & MJGKEJMGGG= MLFGDFGHHJ= MEILJJGEKG8 .!+ +'$-,!'&+ ' B1 ''8!&5 ///8.!+ +'$-,!'&+ ' 8!& ? @
$*# ) $# $*'( 1 ' ( '-*+ , 6 6 , +5 ! & 5 +, *,+ *'% E+, (*!$8 $( -,'*! $+5 '* 5 * '8 $$7 FKGLEJG5 MLFFHLHJKG ? @ ' ( $*'( ( # * ! ( #!& 5 !& '&,*'$5 *+'& $!,1 . $'(% &,5 &, *.! /+5 *+ !(8 * & 5 & $!+ 5 ! &'8 '&, ,7 9 *' 8 & $' * +,' FHGILGL5 MHFDLELGDF ? @ ) $# ! (( ( 1 1 1 ? ' ' * @ , *,!& + '*,$18 '&, ,7 ; *!$$! &, $ ++ +<5 LGMDMKJDLH5 * '8 -$ * $ ++ + = '% ,-!,!'&+ $+'8 ? @
*-*'. , # 5( ! ' + # *+ /!, =/!, '-, '* ,!'& 5 * +5 - !5 '& , 5 '& 5 '( & * !&, 8 MLFGMJJHKH =MLJDHHHDEK= FKEDFJF ? @
.*'+ ' )" #) $' / #& ++5 * , 0- $ !+ + +5 A & *,!$!,15 A -! # !+ * 5 A!%(', & 15 A&! , $$5 A ''+ ( &!+8 ! , +5 1 *' !$ 5 !$ +5 !+,-$ 5 !++-* +8 -#- $!&! 5 * !& !+ &,5 * '8 MLFFEIILFE ? @
% ! ' $# '$$" ,+7 *''% + , , +8GJDDD=9 !& $- + 5 * ++'*5 / * *' & +! , $ 8 *''% + , , +8GFDDD=9 !& $- + 5 / * *' & % ,,* ++ , * & !+ ,8 & 25 & "! & * '8= '&, ,7 MHFFHHDMMG5 MFFIMDDKHI ? IGFJG@
" !. $')' )( 0 '($# ! '*,* !,+ -& *, # & , 1'-* '&. &! & , ($ + ' 1'-* '! 8 87 MLFFEFKLDJ ? @
,$ ( $%( #'2 $ ) ) $3$% &# '* '* + $ = * &,8 '&, ,7 MJGKDMFIJD ? @ *'# ( # + ! ! # * '5 /!, !&. *, * #9-(8 +'& $ * &,8 $$7 MLFFEKMMLD ? @ + ! ! $$ $*') # () !!( ?! $ '* *% &,+5 +/!%/ *5 " / $$ *15 , @ '& * &, , 2 * ? ' + !*+, . *1 1 $ % *# , !& @9 0, ,' !,':+ & 8 '&, ,7 MLMDELFIJD8 EDDDIHEDJ
,
#) ;9 )$ <9"; ( $% # % !& % *# , , (-+ & ' &8 '&, ,7 +( $ !& MKGDKFHDDI ? @
#) $ $,# ' GD+)8%,+8 (* * $1 -& -$ !& $$7MHFGLLHLDD8
;9 3 $= * '8 ? @
' " %!$)1=>9(& " ) '(1 !! ',,'5& * &9" $ ,'*15 -$$1 '-& 5+ ,,$ % &, 2'& 5+ * & % ! & '&, , MLJDGILMIM5 MKJKHFHLID8 ; ! ) $' ( ! # # "1 G* $''* /!, $! ,5 *! HM $ # +8 '&, ,7 KKMLJEFEEJ ? @ *%! - $' ( ! '$*# C )$% $''* ,/' *''% EDD%F '/& & '* !$$5 + '8 '&, ,7 MKJHHIJIHF ? @ !$) B<9"; + ! "1 !& !&!% *' ,'- 5 LJ $ # + GID%F ($', %' ! " #&! & & . $!% HED5 GGD5HGD4 MJD%F8 $', . $!% ($', GFD + * -$!%5 IGD -. % !* ,5 IDD%F % "'* 5 LDD%F , $ ,!%5 GID%F '$. *'# *+ '&, $$ MLFGDEHKED ? @
#) ;>9 )$ =99 *'-& !$*' !$*' % = -, % ', $ , -(,' JD $ + MGFJEFILEL
#) $' ' # ). (% ' # '+(!, $5 !* % * , '$$'/!& 7 E@ * !& , = -0!$$ *1 -*+ + F@ *% !+, & G@ &! ! &9 = 8 ,,* ,!. + $ *1 ( # 8 '&, , KIDKLHFFMM8 EDDDIGKDK #) ) # # '5 -( *.!+'*5 !($'% & !& *8 !, , * % !$7 '$$1%DDJJB % !$8 ?
) !.!$ '8 '% @
#) . $$ $' *!! ,!% '* ( *, ,!% !& $ & -, 5 / ' #&'/+ $$ ,1( ' ''#!& 8 '&, ,7 MLFFEIIFEG =MLIDEJDGHK ? @ () *' #) # '# ' &* ' ( *.! , / * += !, *+ 4 !, & ,!$!,1 4 $( *+8 ' * '' + $ *18 * '%%' ,!'&8 '&, ,7 MLFGEGHHFJ ? @
.$*' ' " ) , ) #)1 &,5 + * , 5 & -$$ ( !&,!& 5 ,'- -(5 $$ ?+-&!. $ -,'%' !$ -('&, ( !&,!& $!&! , $ ,!%9 $!&,'& 09 % *-,! & !& * MGFJLEELDH@8 ,' 1'-* *5 ' !&+-* & '*% $!,15 + $ + * ( !*5 (*'.! + *.! *5 ' &,!& 5 -(', -$$ * ( !&,!& 5 % !& ('$!+ !& 5 $'& ' ,!& 5 -( '$+, *1 $ &!& 5 $ %!& ,!'&5 * ( !*!& , 8 ?(*' ++!'& $ )- $!,1 /'*# B* +'& $ * , -+,'% * + ,!+ ,!'& !+ '-* (*!'*!,1@ ? @
#) ##$+ 1 $! '$1 '*(!'5 )- !$+5 8ED5 ! '5 ! +, 5 /! ,5 2!* 5 !& ! '5 + &,*'5 $,'5 &5 '& 58 &1 ', * *+ , 8 *'% '/& *+ '&$17 MLLEMGFMME8 ? @
#) ! ( '!( $' !$'*!& + '( -$$ 1 4 ( *,9,!% ?G9 L(%@8 '&, ,7 LMKIKJIGFH
#) $*) # # $$ # #!, & !& * + $ *1 + ED5DDD ,' EI5DDD !& * ' '&, , MJGKMEFKFE ? @
"! 3 *!!*" # ! 3 :?1>99531 + %!*9 EJIDD=95 !&!, $9 '* ,,9 EJIDD=95 ! * &, -" * ,9 EJIDD=95 + !* !9 GMDD=9 5 ( *( *+'&8 $ '& '$! 15 & "!8 ( 9 FHJFMMM= LGMDLGELDI ? @
#) "" ) !. *!! ) + $ +, *,8 $ + '&, , LGDLELHJEF ? @
"; %!$) ! & *= (*'" , '*.'*!% $$= +%+ ? @
#) +. *( ' + '5 %(' * . $$ * /!, 8 '&, ,7 MLFFEFEJIE ? IGLEF@
( ' $*' ( $*#)( $' @ '&,!& &,+ /'*$ *'-( ,'-*+ 4 HH !& !.! - $ %!$1 &1 , ( # +8 $$ * ' FKGGDEL8 & "! JHIDKDK ? @
(2 <<99953 ; )) . < & #'# +8 KGDDD=9 !& ('* 9 $ 1+! 9 & #'# M = ED $$ !& $-+!. 5 0 ' 8 '&,79 -*.! '$! 1+5 '-*+ 4 * . $8 $$79 MKJHFHJJKI8 8 DLGF9JIEIIGD= GF8 9 !$ 79 &-*.! '$! 1+B1 ''8!& ? @
#) ) + 5 $ 5 */* ++5 ($ & '*5 " '',8 &1 %' $8 + ( 1% &,5 )-! # !& $!2 ,!'&8 LIIEDJEJLH8 ? @ #) ( ' % '( $' 7A99 (2 EEDDD=9@ ? -%'5 !1 * +8 FGDDD=9@8 ? '*+ 5 #'&5 &,*'5 & ! 5 &, FDDDD=9@8 +, %5 &5 ,!25 &' +8 EIDDD=9 MEILKHGJHM8 ? @
Ponnje<Sonvar, 30 Mars, 2013<
Rajkaronn
5
Kongres fuddareanchim nattkam Ponnjeche maha-nogorpalikecho odheokx ani upodheokx hanchea venchnnukanchea proxnacher Kongres pokxachea amdaramni vidhan sobhent kamkazacher bohixkar ghalun sobha-teag kelo tea vellar Kongresicho Dabolecho amdar Mauvin Godinho hannem tea sobha-teagant sohobhag na ghetlolean, Kongres pokxant uchambollay nirmann zali.Pokxak hea gorjechea vellar Mauvinan sohokar diunk na mhonn khup zannank khottkolem. Mauvinachem hem kortub mhonnge eke toren BJPik aplo tenko dilolea sarko zavn asa oxem Kongres amdarank dislem.Parrikar sot’ter ailoleak thavn Mauvinuch kiteak? Khupxe Kongres amdar sorkara vixim movallsann dakhoitat. Khud virodhi pokxacho fuddari Pratapsing Rane kosloch proxn vo vixoy gombhirtayen ghena.Kongresacho prodex odheokx lokachem lokx kendrit korpa sarkem kainch korina, oxem poryant mhonnllolem aikopak yeta. Ponnjeche nogorpalika vixoyacher zoruy Kongres
pokxachea amdaramni bohixkar ghalpacho nirnnoy ghetlolo zalear hea nirnnoya vixim Kongresan aplea vidhi monddoll pokxak hachi zanniv divnk na kay? Oso proxn nirmann zata.Kongres pokxacho atam merencho itihas pollelo zalear, hea pokxachea fuddaream modem kednach ekmot aslolem dison yeunk na. Urfattem atam meren tanche bhitor choltat tim nattkam chodd promannan nodrek poddleant. Hea pokxantlea fuddareanchea apmotlobponnank lagonuch ho pokx aiz vaitt doxer pavlolo asa mhonnpachim khupuch udharonnam asat.Mauvin Godinho gelem ek voros Parrikar sot’ter ailoleak tachich stuti kortana chodd disla. Nigtench Parrikaran odmas-potr sador kelea uprant tacher cheorcha zali tea vellar poryan Mauvinan Parrikarachich stuti chodd kelea.Sorkarachea eka vorsachea kamkazak tannem porbim dilim. Itlench nhoy tor Mopa vimantollak poryan tannem aplem sohomot dilem.Mauvinachi BJP kodde
asloli hi itli movallsann polleun BJP virudh aslolea kaim Kongres fuddareanchem ant-pint koddon veta. Toxem polleunk gelear Mauvin Godinho haka virodhi
pokxacho fuddari zaupak khupuch umollxik asloli.Punn taka tem pod mellonk na.Kongres pokxacho Gõycho odheokx zaupachoy tacho hetu aslolo, punn thoinsoruy tachi
dall khoponk na. Taka lagon BJP-ichi stuti korun Kongres pokxak khala uddoupachi ek poryan sondhi Mauvinan atam meren soddunk na.Atam meren Kongresache vhoddlevhoddle fuddari jem kitem korun aileat, tench sod’deak Mauvin korta. Ani tantunt koslich novidad na. Haka lagon Mauvin jim kitem panvlam ubharta vo uloyta, tache vixim konnakuch ojap dison yena.Khupxe fuddari apleak choukoxecho bolli poddo na zaupak sot’ter aslolea mukhel montreachea asrea khala ravta.Hea adim khup zannamni Parrikara kodde hat mellovnni keloli.Vonttar ek ani pottant ek oxe toreche Kongres pokxache amdar zaun asat.Aplo suarth khoim sadta, thoim te dhanvtat. Pokxachea dhoronnam kodde chittkon aslole Kongres pokxantle amdar khupuch unnem. Taka lagon Mauvin jim nattkam korta, to Kongres pokxache poromporecho ek vantto zaun asa. Ani hachi zannvikay atam sadea lokak poryant zaupak laglea, hem sot zaun asa.
‘Third Front’ zata?
NOVI DIL’LI: Congress ani BJP Pokxan, SP fuddari Mulayam Singh Yadavhachem ‘Third Front’ raxttriya pattler ghoddun haddpachea vixim ulovop nakarlem. BJP ani Congress mhunntat ki tatun novem kainch nam ani tem vevharan poddchem nam kiteak Bharoti rajkaronnan tem kednanch ghoddonk xok’kea na. Yadav-an sanglem ki, ek sarko hetu (common goal) aslolea pokxamni somazan bodol ghoddun haddunk vangdda yevunk zai ani Kendrak novo sorkar ghoddounk vavronk zai. Yadav, zache Lok Sobheche 22 khasdar Congress-achea fuddarakhal aslolea UPA-k gorjecho tenko ditat, tannen oxem-
i mhunnlolem ki yutichem rajkaronn (coalition politics) desan ttiktolem mhunn. Congress sochiv Digvijay Singh-an Yadav-achea mot nakarun sanglem ki to mhunnta tatun kainch novem nam ani pokxak tachi kainch porva nam. “Ami poristhiti pormonnem vavr kortanv. Jem kitem tannen sanglam tatun novem kainch nam,” Singh-an sanglem. Kendriya Montri ani Congress fuddari Manish Tewari-n sanglem ki, zor eklo Bharotantlea yuti rajkaronnachea itihasak polloit zalear sot mhunnlear ‘Third Front’ vo ek ‘Fourth Front’ vo ek ‘Fifth Front’ Bharotachea rajkaronnan fokt ek kolponechi gozal asa mhunn. ‘Third’ vo ‘Fourth Front’ khobramni sogllea vaitt karannank lagon distole punn tem vevharan poddchem nam. Mhaka diso nam osli yuti (coalition) pokx voir yetoli mhunn BJP fuddari Balbir Punj-an sanglem.
Ambott-Tikh Aurelio ViegAs Rajki ttikakar
Lokayukt vo ‘Remote Control’? Halinch Lokayukt mhonn Sude r s h a n Reddy-n aplo soput dilo punn kaim Gõykaramni Reddy-k aplo bohixkar kelo ani tea vellar aplo virodh dakhovpak nidorxonam kelim. Punn aichea kallar samanyo monxanchim nidorxonam khoim choltat? Reddy-k khas Manohar Parrikar-an nivoddlo mhonnttoch zalem. Atam Kendrant Sonia Gandhi-chea hatant zoso “remote” asa tech porim Reddy-cho “remote” Parrikar-achea hatant. Hea rajeant Lokayukt yeum vo anik kiteim yeum, jem kitem Parrikar
ani BJP sorkarak zai tench zatolem. Amchea Gõyant Unchlea Korttache kitlech bospagari zalole nitidar asat tankam konnakui ektteak venchun Lokayukt kelolo zalear kitlem borem zavchem naslem? Punn Parrikar-ak oxem kelolem naka karann taka bhorpur khobor asa ki Gõyantlo lokayukt kelo zalear tachea “remote”-acheo betteri bigddonk xoktat ani hech khatir tannim eka Andhra Pradesh-achea monxak venchlo. Atam Parrikar-ak bhorpur khobor asa ki jem kitem apunn tharaitolo tem sogllem xevottchem karonn Lokayukt hem fokt lokanchea dolleank panam bandhpachem karasthan.
Mathany-chim sopnam sopnanch... Mathany Saldanha somplyar ek voros zalem. Ani hea eka vorsachea kallant apnnem Mathany jem kitem korunk yevjitalo tem korunk te dixentlean aplim pavlam marleant oxem Mukhel Montri Parrikar bod-
dayen sangta. Amchya hispa pormonnem oslem kainch zavnk nam pun urfattench taka naka aslem tench zavpant ailam. Poilim mhonnllear Mathany-k Casino nakach aslim punn Parrikar-an tim fuloileant, xivai MOPA vimantollak tannim aplo nhoikar dilolo punn Parrikaran taka aplo puray veng marlea. Atam khoinche dixentlean pavlam marleant mhonnpachem jem Parrikar uloita tem Devak khobor. Parrikar-an fokt kelam tem mhonnllear: Tannim Kutt’tthallechea motdar songhant Alina add Kongresicho umedvar boslolo taka duddu divn kuxin kaddla zait ani dusrem Alina-k Poriavoronn montri, ani atam tisrem Moddganvchea Kollekttor imarotik Mathany Saldanhachem nanv. Zor aiz Mathany jivo aslolo zalear taka kitem borem ani kitem vaitt to tem jerul ugddapem kortolo aslo karonn apunn sodrer aslolea pokxachem kitem vaitt ani kitem borem tem to soroll tonddar marunk ken’nach fattim ravpi nhoi. Atam Alina Bai-ek Poriavoronn Montri kelam mhonnttoch tonddui mhojem ani jibui mhoji mhonn taka ogich boschem poddlam. Xevttak ekuch je meren Alina Saldanha montri astolem te meren Mathany-chim sopnam sakar korunk tache lagim zavchinant.
Videarthyank kiteak tras? Halinch Chinchonnchea Lions Club-an ghodd o v n haddlolea khas eka dobajeak Alina Saldanha mukhel s o i r e m mhonn hajir aslem. Hea vellar ganvchea kochreacho vixoy koso hatallcho he vixim prosn upzolo ani ten’na hea Alina-n oxem mhonnlem. “Dor eka iskolachea varandhant kochreacho dhobo astolo ani dor eka vidhearthean sokallim iskolak yetana aplo ghorcho kochro ghevn yevcho ani to tea dhobeant uddovcho ani he toren aplo vaddo vo ganv kochrea pasun pois korcho” Atam hi oxi yevzonn divpi konn budhvont kai mhonn vichar utpon’ zatat. Poilim mhonnleyar Dengue sarkhi poristhiti aiz Goyant upzololi asa ani he toren videarthyanchea hatamni kochrea dhobe vo pakittam iskolak haddlim zalear tantle zonttu vo kimsam eka videartheak piddest korchinant mhonn konnachean khatri divm yeta?
Alina Saldanha ek xikxika zavn sud’dam videartheank kochro ghevn yevn to iskolachea dhobeant uddovcho mhonn agro korta tem chintlear vichitruch dista. Vidhearteank mhellsani pasun pois ravpachem sangpak soddun hem Poriavoronn Montri lagsar haddtta ti ek durdoivi gozal. Kochreacho vixoy tumcheamni hatallunk zainam zalear tumcho BJP pokx koslea kamancho? Ganvant Ponchayot asa, ho prosn tankam mittovm dhi gorje vireth hea ollxikent videartheank babddeank kiteak tras?
Tokttyar nanv poddtta thoinch asa.... Dokxinn Gõychea kollekttor imarotichi ugttavni “ g i a n t killer” mhonn to k t to mell’lolea Avertanochea zolmdisak korpant aili ani teach borobor te imarotichea tokttear taka aplem nanv chitarpak sondhi gavli.Hem ghoddlem fokt Manohar Parrikar-ak oxem za-
lolem zai aslem mhonn, karonn hea vellar nem vo kaide mhonnttlole kainch lagu zainant. Aplem xet mhonnttoch tantunt kosli-i pikavoll kadd zavm ti xetachi, kazunchi vo gonddeanchi ani oslem kam Parrikar borech hikmotin korta. Thoinsorlea Amdarachi ani Nogorpotichi khoboruch sodd, tankam tea tokttear tanchi savlli pasun poddpak Parrikar-an sondhi divnk nam. Atam amkam ek sozmonam Nustya Montreachem nanv tea tokttear asonk Kollektor imarot kitem nusteacho bazar? Atam ekuch nanv tokttear poddtta thoinch asa. Avertano tor samkhoch Parrikar-acho zalo ani aso-morosor apunn Parrikar-acho sangat soddchonam mhonn sobhemazar uloilo. Haka kitem pixem laglam mhonn Devak khobor. Rajkornni monis tumim. Tumim aiz eka pokxant aslear faleam dusrea pokxant. Atam BJP sodrer aso meren tanchim gayonam gaztelim ani sorkar bodol’lo zalear ten’na dusrim gayonam. Atam BJP-chim gayonam kedoll meren gaztelim hem fokt amchi Gõychi porza tharaitoli punn Avertano sarkhea monxan kati soit ambo khal’lolo pollovn vegllench kitem dislem.
Bolayki
‘Osteoporosis’ duensa add upkaracheo vostu
Osteoporosis hem duens zatun monxachim haddam nazuk ani dubllim zatat. Osteoporosis aslelea monxanchi haddam, matso pasun poddlear vo lhanso opghat
zalear, ‘fracture’ zaupachi xokeatay chodd asta. Oxem sodanch manit aileat ki zanttea bailankuch hem duens zata mhunn, punn tem khorem nhoy. Haddank
luksann zaupachem torne pirayer survat zata. Ghott ani bholaykedar haddam samballunk ani ‘osteoporosis’ tallunk , torne pirayer saunuch zotnay gheunk zay. Hatun heo vostu upkarak poddteleo. Dud ani dudacheo vostu – zoxem ki paneer, cheese, dhõy (yoghurt) ani her. Biyo (nuts) – Muttbhor biyo disak khal’lear monxachea kuddik’ calcium’, ‘magnesium’, ‘manganese’ ani ‘phosphoru’s sarke faideaxir ‘ minerals’ melltat. Bhaji – Jevnna-khannan haddam mozbut korunk’ broccoli’, ‘Chinese cabbage’, ‘cauliflower’, ‘beetroo’ ani bhendde khaunche. Khazur – Khazur khal’lear ‘manganese’ soit calcium ani ‘copper minerals’ melltat.’ Copper’ ani ‘magnesium’ haddanchi ‘mineral’ dattay (density) vaddounk adhar ditat. Suryacho uzvadd (sunlight) – Thoddea vellak suryacho uzvadd kuddir ghetlear vitamin D utpon zata. Vitamin D calcium-a borabor haddanchi bholayki vaddounk adhar dita. Follam – Follam zoxim ki sontram, peram, ‘ strawberry’ ani an’nos, ani her follam kuddik Vitamin C diunk adhar ditelim zache
vorvim haddam mozbut zata. Toxench kellim ani apol-uy khanvche. Pachvea paleachi bhaji – Methi, palak, amaranth, nabachim panam, ani her ‘calcium’ diunk adhar dita. Dal (pulses) – 100gms urad dal-en 200mg ‘calcium’ asta. Toxench soyabean, chonne, masur khannan vapor korcho, ‘calcium’-chem promann vaddounk. Tanti (egg) – Zaite ‘minerals’ dita. Toxench ‘vitamin D’ diupi ekmatr soiman zaupi khan. Xaririk halchal (physical activity) – disak 20-30 minttam chol’lear fuddarak haddam mov zaupachi thamboita. Xiddeo chopddop, dhanvop, uddkeo marop haddam mozbut korunk faideaxir asta. Calcium aslelim khannam – Zoxem ki sontrancho juice, tofu saun kelelim khannam, tandvachem dud, ani her. Nustem – Khol doriantlim nustim zoxe ki tal’le, ‘tuna’, ‘salmon’ ani bangdde. Hem duens zaumche adim he soimbik upay ghetle zalear amchim haddam okhondd zatolim ani ami ‘osteoporosis’ hea duensa mekllim jiyonk xoktolim.
Bori nhid, bori bolayki
Amchea chovis voranchea vellai modem sumar 8 te 10 horam ami suseg gheunk zai, mhonchem nhide passot samballun dovrunk zai. Oxem kelear munxeachi jinn porot ekdam novean sudd’suddit zaun aplo vavr bore toren korunk pavta. He vishranti vorvim munxeachea monak xanti mellta nam tor aplea kamam babtint chintit asta. Komi vo favo ti nhid mevonk nam zalear dis bhor kamancher dhan mon uronam, ani tacho probhav kamancher poddta. Bori nhid poddteli zalear purnporim jevnnacher olombun asta. Teach pasot borem jevonn korop mohotvachem zaun asa. Zonn ekleachi nhidechi goroz veg-vegli aslear pasun, khub chodd ani khub komi nhid podlear sonsun
yeta. Chodd jevlear vo komi jevlear nidhecher hacho porinam zata. Ratcho nhidtanam chodd jevlear nhidecher probhav podta ani xant nid podonam. Ani dusrea disa sokallim utt’ttoch jivak matui borem disonam. Jevna baraboruch pivon ami kitem ghetanv tachoi porinam nhidecher podta.Thoddexem udok piyelear nhidche fuddem, poili bori nhid podlear magir tan lagon utton nhid poddonk kustar zata. Nhide adim kosleim pivon gheta tantun caffeine asot tor nhidecher porinnam zata. Nhid poddonaslelea zaitea duentink tanchea jevnnant barik topasnni kelea uprant ‘ caffeine’ chodd promannan asa mhun kollon ailem. Jevnnant chodd tel asot zalear ani
ratchem oslem jevonn jevlear nhid poddonk tras zata. Horddeant zollonk lagta ani pott ghoch zalelea karannan jiv fugar zalelea porim zaun nhid poddonam. Udokui chodd piyelear porot porot bathroomant vosonk poddta ani hea vorvim nhid sarki zainam. Oxim torekvar karanam astat xantponnim nhid poddonk oddchon zata toslim, torui punn he addkollincher kosloi tori upay kaddunk zai. Heach pasot kitlexea vostuncher ami lokx ghalunk goroz. Ami nhidtanv tem soglem nond korun dovrop gorjechem. Aiz apnnem kitem khalem, ani apleak nhid koxi poddli hacher bariksanin boroun, apleak koslea karannank lagon nhidek oddchon zali oxi nond kelear ani tea pormonnem fuddarak hacher kallzi ghetlear boreak poddonk xokta. Hea xivai sogleam poilim mohotvachem mhunchem veyam (exercise) vellar korpachem. Zaitea zannank chodd korun bailank donparachem nhidpachi sonvoim asta. Hacho porinnam ratche nhidecher zaum yeta. Teach pasot donparanchim chodd nid ghenvchi nhoi . Matxe dolle bond korun 5 te 10 mintam suseg ghenvcho. Dis bhor thoddem thoddem korun khavpachem ani ratchem unnem jevlear ekdom borem. Monant torekvar chintnam upzolear nhid podonk tras zatat. Teach pasot monant koslech vinchar haddi nastanam xant monan nhidonk ghelear bori nhid poddteli. Toxench nhidonk vetanam borem songit aikolear vo pustokam vachlear bori nhid yeta. Ratcho nhidpacho tosoch sokallim uttpacho vell sodanch samballunk zai. Thoddkeant bori nhid poddonk borem jevonn ani borem vathavoronn asonk goroz.
Ponnje<Sonvar, 30 Mars, 2013<
Vicharkhonn
6
Manestanchim utram
Nazaretcho Jezu, Pilat ani Koxttancho Sukrar
Koxtt korna tor yes mellona Koxtt korxi tor yes kednanch chukona Dr. Abdul Kalam
AMcheM MOT
Goychi Rajbhas ani Visvasghat Chalu aslolea Goy Vidhansobhechea odhivexonnan Mukhel Montri Manohar Parrikar hannem Rajbhas kaidea vixim ulekh korun apunn Rajbhas kaideak hat lanvchona mhunn spoxtt kelem punn Romi lipintle Konknni bhaxek sorkaracho sogllo tenko ditolo mhunn jahir kelem. Romi lipintle Konknni bhaxek tenko ditolo mhunnchem kitem? Hea proxnnacho zabab sodche poilim matsi itihasacher nodor marum-ia tache vorvim Romi lipintle Konknnichea pattlavdarank koxe fottoile tachi Mukhel Montreak ili mahiti melltoli. Luizinho Faleiro, tea kallar Goa Congres Pokxacho ekuch amdar Vidhan Sobhent aslo tednam tannem Konknni bhaxek Rajbhaxecho dorjo diuncho mhunn Goyenche Vidhan Sobhent ek ‘Bill’ haddlem. Hem ‘Bill’ Vidhan Sobhent bhair uddoilem. Hem ‘Bill’ bhair uddovpak Congres ani MGP he rajki pokx zababdar zaun aslet. Luizinho Faleiro-chem ‘Bill’ bhair uddoilem khorem punn Congres pokxache, te Konknni add kornnek lagon, akhem Goybhor uzo pettlo ani Goyeantli vhoddantli vhodd chollvol – Konknni bhaxek Rajbhas korpachi chollvoll - suru zali. Hi chollvoll fuddem vhorpak Konknni Porjecho Avaz hi sonstha ghoddli. He chollvollichem fuddariponn Shri. Pundalik Naik hannem choloilem. Konknnichea nanvan Goyantle Konknni porjek, magir te Kristanv, Hindu vo Musolman zaum, ekvottit kelet. Konknni mogi Goykarancho ekchar okhonddh zalo. Hea ekvottachi bunhead mhollear ‘Konknni bhas’ zaun asli. Hi chollvoll yexesvit korpa khatir, khoinsoruch lipicho vad haddchonhoi mhunn KPA-chea fuddareamni tharailem. Ani soglleamni toxench kelem. Xekddeamni lhan daktteo sobha ghoddoun haddleot, don vo tin vhodd mahasobha ghoddoun haddlet zhoim hozramni lok ekttovlet ani soglleanim fokt Konknni bhasuch Goychi Rajbhas zaunk zai mhunn magnni keli. Akhi chollvoll ‘Konknni Bhas’ rajbhas korche khatir disan dis ful’li ani foll’lli ani akhrek zoitivont zali.. Punn Konknnichea nanvan ekvott ghoddun haddlolea fuddareamni visvas ghat kelo mhunttlear fott zanvchina. Jen’na Rajbhas Kaido pas zalo ten’na Goychea Konknni somaza bhitor futt ghalpachi tea kaidean tozvit keli. Hi tozvit oxi asa:-a) Konknni bhas Rajbhas keli punn ‘ Konkani language means Konkani in Devnagori script’ mhunnchem ‘Konknni bhas mhollear Devnagori lipint boroita ti bhas’ hem vakya (sentence) ghalun Konknnichea Romi lipi pattlavddarank fottoile ani fosoile. Akhi chollvoll khoinchech lipiyecho ulekh korinastana ekvottan fuddem geli ani jen’na zoit zalem ten’na Devnagori lipiyecho ulekh korun Romi lipiyecher ani tichea pattlavddarancho visvasghat kelo. . b) KPA-che akhe chollvollint Maratthi bhaxek Rajbhas kaideant koslench sthan diunchem mhunn ken’nach chorcha zali na. Urfattench Maratthi bhaxek Goyant koslench sthan aso nezo mhunn amcheDevnagori Konknniche fuddari xati fuloun sangtalet. Jen’na Rajbhas kaido zalo ten’na tantun Maratthi bhaxek khub mhotvachem sthan, ogllem unnem Konknni bhaxe itlench, dilem ani Konknni mogiancho dusro visvasghat kelo. Niyall korun polloi. Konknnik Devnagori lipin ani Maratthi bhaxek boreponn kelem ani Konknniche Romilipiechem nisontthon korpachi survat keli. Ho kaido pas kortoch muttbhor Konknn mogi sukhi zale zalear choddan chodd Goykar dukhi zale. Romi lipint Konknni boroupi ani vachpi mat hea kaideak lagon sarke trasan poddle. (vo trasan ghatle kai?) Konknnik poilo zago dilo zalear Maratthi bhaxek zorui dusrea zagear dovorli torui Devnagori Konknni bhaxe itlench tikai mhotv dilem. Khoreponnim Konknni bhaxeche bhoktank, zannim Konknnichi chollvoll ghoddoili ani jikoili, tea Romi lipieche pattlavddarank mat sarke fottoile. Heo itihasik ghoddneo niyall kelea uprant Mukhel Montri Manohar Parrikar Romi lipintle Konknni bhaxek sogllo adhar ditolo mhuntta tem kitem? Hache zabab sodum-ia. Rajkarbharant Romi lipint Konknni bhas vaprunk adhar ditolo? Iskolamni xikpeank Romi lipint Konknni bhas xikounk porvangi ditolo? Heo donuch sovloti dita zalear poryant Rajbhas kaideak hat lavpachi goroz na hem hanvuim mhunnttam. Na tor Rajbhas kaido durust korun Devnagori lipi borobor Romi lipikuy tench sthan favo kelea xivai Romi lipintle Konknni mogiank nit mellchina.
UzVAddAcheM kiRn
Walter MenezeS
Mhalgoddo Lekhok Sokall fuddem, Paskanche porbechea toyari disa, Pilatachea raz-angnnant uchamboll zalole iadnik ani nagrik ekttaim zale. Nit magunk te tache mukhar ube asle. Pilat aple sodrer boslo. Jezu nanvachea eka mon’xak tannim tachea hatan ghalo. Hea Jezuk tannim ratri Getsemani molleant dhorlolo ani uprant taka dhorm- sobhent ubo kelolo. Porje khatir eklo monis melear odik faideachem, osli budh divpi porom’-iadnik Kaifasan Jezuk vicharlolem, ‘Krist tum? Devacho Put tum?’ Jezun hajir asloleank soputa khal sanglolem, ‘Hoi, Hanv to!’ Hea vellar porom’-iadnik Kaifasan aplim angvostram pinzun soglleank xiddkailole, ‘Hannem devninda kelea. Taka khast favo! Taka khast favo!!’ Ekttaim zalolea soglleamni ekuch nichev kelolo, ‘Taka moronn favo!’ Ani heach khatir tannim Jezuk Pilata sovem haddlolo. Kiteak mornnachem formonn fokot tannench diunk zatalem. Aple sodrer thavn Pilatan hea Jezuk pollelo. Donuim hat zori doramni bandlole ani khadd toxech kens ghamen dhatt zalole tori bhirantichi koslich khunna tachea mukhamollar disonasli. ‘Tum
Judevancho Patxai?’ tannem vicharlem. Jezun zabab dilo, ‘Tunch sangtai…’ Ani kaim prosn kelea uprant, Pilatan aple sodrer ravon porgott kelem, ‘Mhaka hea mon’xacho kosloch guneanv mellonam.’ Punn te mottean bôbô marunk lagle ani soglle mukhel-iadnik ani xastri Jezucher dusrim boglanttam ghalunk lagle, ‘Ak’hea Judeyant, Galileya meren hangasor porian, aple xikovnnen lokak to uchambollaita.’ Galileya hem utor aikonam fuddem, Pilat matxe khuxal zalo. Jezu Galileyacho mhunnttoch to Herod uprazachea odhikara sokol poddtalo. ‘Jem kitem hea niropradhi mon’xa sovem korunk zai tem Heroduch kortolo,’ oxem sangun Pilatan Jezuk Herod upraza sovem vhorunk formailem. Punn kaim vellan, Herod uprazan Jezuk porto Pilata sovem p a t t o i l o . Pilatan uchamboll zalolea lokak anik ek pavtti somzavpacho proitn kelo, ‘Lokak fuslaita mhunn hea mon’xak tumi mhoje-xim haddla ani polleyat, tumche hujir hanvem hea mon’xachi choukoxi keli ani mhaka tache sovem kosloch guneanv mellona…ani Herodikui mellunk na. Tumkam tor khobor asa, hannem mornn favo zata toslem kaim ek korunk na. Dekhun taka khast laitam ani soddtam.’ Jerbond marun, kantteamni vinnlolo mukutt mathear ghalun ani bhuzancher zam-
Mhalgoddo lekhok
Pandharinath d. lotlikar Moddganv, Gõy
Azchea tempar disan dis jem kitem kanar poddta ani T.V.cher dista, tachea velean ami amchi sonvskrutay, sobhyotay visrot chol’leat oxem spoxtt disunk lagta. Halinch Maharashttrantlea Vidhan Bhovonant Xri Sachin Suryavomxi nanvachea Pulis Sub-Inspekttor-ak kaim am’daramni marpett keli, hea karnnan tea panch-ui amdarank 31 Dezembr meren nilombit (suspend) keleat. Oxi khobor tumi aikolea astoli. Sobha-ghorantlea vavrant tankam to meren vantto ghenvunk mellpacho nam. He vixoyacher barik chintun pollet zalear, khub-xe prosn toklent yevn vetat… Pulis mhollo ki somazant xist ani kaido rakhpi oso ek kortobgar sevok; oxea nodren eka tempar lok tankam respetan polletale. Punn aiz toxi sthiti disonam. Aplea kortobgarik aizcho pulis kitlo zagta? Ho ek voddlo prosn asa. Bhartachea Lokxayche char tenke (pillars) zaun asat. Sonvsod/Vidhansobha, ho poilo tenko. Dusro tenko mhonttat to Nyaipalika (Judiciary). Proxason Vevostha (Administration) ho tisro tenko; ani chovtho ‘media’. Lokxay tigun urpa khatir hea chear-ui toranchea tenkeank sarkhench mhotv asa. Tea tea mollar vavr kortoleamni ap-aplea vavrachea chovkottint ravun cholop hem sam’kem gorjechem asta. Lokamni venchun dil’le protinidhi sorkar choloitat; hacho orth oso nhoi ki pulisamni tea lok-protinidhichea talar nachchem. ‘Pulisamni ami sangta toxench korunk zai,’ oxea bhromant lok-protinidhimni asop hem ekdom’ chukichem. Lokxay ritin karbhar choloitonam zonn-eklean eka-mekancho man’ sambhallunuch kam’ cholovpachem asta. Vordi ghalpi xrextt, kai kaide korpi xrextt? Oslea ghomonddak (pride) bilkul orth nam. Su-vevostha rakhpak kaido korpi ani kaido rakhpi, hea doganchem-i sarkench mhotv asta. Zor tor kaido ani su-vevostha rakhpachem visrun pulis am’darank surokxa diunk vell vogddaitat, zalear oslea chukichea chalik te svota apunnuch zapsaldar thartat. Osleanim te aplea mullavea kortovyak fatt kortat. Oxem mhollear otitay zavchi nam. Dekhunuch azche am’dar pulis ho aplo nokor (servent ) axil’lea vorim tankam vagoitat. Atam hench polleyat, Mumboi Vidhan Bhovonant ddutticher axil’lea aplea pulis odhikareak amdaramnim marpett keli tednam thoincho Pulis Mohasonchalok (D.G. Polis) te guneanvkari amdarank totkall ottok korche soddun toddok Mukhel-montreak mellunk gelo, kiteak tor pulisancher hat ubharil’le te amdar zaun asle dekhun kitem korum kai mhonn vicharpak to dhanvot C.M.-ak mellunk gelo. Zor tor tea panch am’daranchea zagear samanyo nagarik axil’lo zalear taka to pulis odhikari khottinim mostun bondkhonnit dhukollcho naslo? Mumboi Vidhimonddollachea vattharant eka pulis odhikareacher am’daramni hat ubarlo, tem tannim ekdom’ vaitt kelem. Oxench mhonnchem poddta. Chuk konnachi-i zori asli tori pulis odhikari ani rajkarnni, hea doganim-i somzikayen vagop gorjechem aslem. Jea suvater kaide kortat, nyai kortat, tech suvater osle dusreank marpache prokar ghoddtat tem sarkhem nhoi. Pulisancher ‘attack’ zaite favttim ghoddtat. Osle prokar ghoddche nhoi mhonn’n hacher koddok upay korunk zai. Kaido aplea hatant ghevcho nhoi. Oxem fokot uloile mhonn zainam. Zonn eklean kaideak man’ diukuch zai. Ami kaydean chol’le nam zalear kaydeachem raj’jyo urchench nam. Ek dis ‘Law of the jungle’ oxi sthiti ghoddtoli. Samanyo nagrikanchea hok’kanchi rakhonn korpachi zapsaldari pulisancher ani rajkiyo fuddareanchi asta. Ani tech tor zogddunk lagle, maramari korunk lagle, zalear samanyo lokanchem kitem zatlem? Osleamni lokxaycho fuddar kitem? Hacher yednach gombhirponnan vichar zavunk zai.
bôbô marleo, ‘Barab’basak!’ Pilatachem mukhamoll umen buddlem. Tannem vicharlem, ‘Tor hanvem hea Jezuchem kitem korchem?’ Tachim utram bhair sorta thuinch aslim, lokan huyel marunk survat keli, ‘Khursar mar, taka khursar mar!’ ‘Punn tannem kitem vaitt kelam?’ Pilat tanche koddchean zabab sodunk laglo. Punn te zabab divpache sthithint khuim asle? Ragabhorit zavn tannim Pilatak xiddkaunk survat keli, ‘Hea mon’xak soddxi zalear tum Somrazacho ixtt nhoi; apnnakuch raza korta to monis Somrazacho virodhi zata!’ Him utram aikonam fuddem Pilatachea monant bhirantichem bhut ubem zalem. Apli ekuch fotti govai hea Judevamni Somrazak dili zalear to ghoddie he pavtti apleak sodrevelo khontt marun denvoitolo, hacho tannem soddsoddit odmas kelo.
Tedna aplem kainch ek cholonam punn odik, odik uchambollai zata tem pollevn, Pilatan udok haddunk lailem ani loka hujir aple hat dhule. Soglleank, ani odik korun hajir aslolea xastreank zannam zaunk, Pilat he khunne vorvim (symbolic gestrure) Dusri Somurt hea Adlea Korarantlea pustokacho upeg korun fuddem jem kitem ghoddchem aslem taka apunn zababdari nhoi mhunn sangunk sodtalo: “Magir lagxilea xarantle soglle mukheli te (gomtti moddlole) gayecher aple hat dhutole ani he porim mhunntolet, ‘Ami tea mon’xak marunk na, ani taka konnem marla tem ami nokllonv.” (DS 21:7, 8) Uprant, Pilatan Barabasak soddlo ani khursar khillaunk Jezuk Judevanchea adhin kelo. Khursa voir ghalunk Pilatan ek nam’lekh boroilo: Jezu Nazaretkar, Judevancho Patxai. Ho nam’lekh vachinam fuddem, mukhel iadnik Pilatak fors korunk lagle: Ho monis apunn Judevancho Patxai mhunntalo, oxem boroi mhunnon. Punn Pilatan zabab dilo, ‘Hanvem boroilem tem boroilem!’ Ani don’parchea vellar, Golgotha mhunnttat te suvater jednam Jezun khursar aplo prann soddlo tednam surian aplem tondd damplem ani soglleak kallokh zalo. Dev-mondiracho podd’ddo pinzun doxim zalo, bhuim kampli, khoddpam futtlim ani zobor bhiyevun, xotpoti ani tachea boroborcheamni mhollem, ‘Ho khoreponnim Devacho Put also!’
Haka Kitem Mhonnpachem?
Stanley Vaz
Kaideache Palok zhuzot zalear….
bllem avoronn uddoun, Pilatan Jezuk bhair haddlo. Atam tori korit kai te kakut hea mon’xachi? Pilat suskarlo. Punn iadnik ani xastri kitench kelear tachem kanar dhorunk toyar nasle. Fotti govai diun Judev lok Jezuk khillaunk sodtat mhunn atam Pilatak sarkem disun ailem. Judevam ani aple modem adim ghoddloleo ghoddnneo Pilatachea monant portun jiveo zaleo. Somrazacho rupkar aslolea bavtteank (ensigns) ani Devmondirantlea duddvancho upeg korun khariz (aquaduct) bandpachea prokolpak lagon zalolea lottafottint kaim Judev lokank moronn pasun ailolem tacho ugddas taka ailo. Apunn tancho dusmann oxem te somzotale mhunn to zannam aslo. Ani atam Jezuk soddlo zalear…?! Itlea mhunnosor razpal nitisodrer boslolo astanam, Procla, tache potinin oxem sangun dhaddlem, ‘Tea promannik mon’xache bhan’goddent tum poddum naka; mhaka tachem sopon poddun, aiz hanvem zaitem bhoglam.’ Nimanne pavtti Pilatan Jezuk mornnachea chopkeantlo vattaunk yevzilem. Paskanche porbe somoyar eka koideak soddun diunchi ek porompora asli. Tea vorsa Barab’bas nanvacho ek darunn pundd bondkhonnint aslo. Pilatan loka mukhar novo prosn manddlo, ‘Tumkam hanvem konnank suttka dil’li zai? Barab’basak kai Jezuk?’ Adim fuddench mukhel iadnikamni fuslailolea pormonnem, lokan
Amcho des ho lokxay aslolo des. Lokxayi mhonnllear lokamni lokam khatir choloilolem raj. Lokxay raj aslolean, amchea desant zanv raj’jeamni kol’leann korpi yevzonneamcho unnav na. Oso ekuy vatthar aschona zhoim heo yevzonneo pavonk nant. Xikxonn, xetki, khell, bholayki sarkea vattharamni heo yevzonneo itleo asat ki, team yevzonneamcho hixeop ani kont na.
Nove-noveo yevzonneo ostitvant haddun teo chalik laupak mukhel montri Manahor Parrikar hannem matuy fattim-fuddem polleunk na. Kol’lean korpachea yevzonneam sangata, punorvoson korpachey yevzonneo chalik laitat mhonnpachem dison yeta. Zoruy ek dhoronn (dam), relve marg, mahamarg (highway) bandpacho asot zalear, khupxea ravpa ghorancher kuradd hi yetach. Taka lagon tea gharamni raupi ghorabeamchem punorvoson sorkar korun dita. Nisorgik odruxttak (natural calamaties) zoxem buddtti yevop, pavsan hunvar yevop, bhuim-kamp zavop, haka lagon xaram ani ganv vibadd zatat. Haka lagon punorvoson korpachi sorkarachi yevzonn nhoy fokot gorjechi ani mhotvachi punn oti mhotvachi (very important) zavn asa. Gõyant heam yevzonneamcho labh melloun divpa khatir sorkaran khas maha-monddolam (corpora-
tions) sthapon kelolim asat. Heram monddolam porim hea-i monddolank odheokx asta ani heruy vangddi astat. Yevzonneche vegveglle prostav (proposals) toyar korpachem kam him monddolam kortat.Hea monddolan rajyant punorvoson yevzonnechem dhoronnuy toyar kelolem asa. Punn tem azunuy monzur zalolem na. Heach monddolan Vasku-Sada hangasor eka maha-margak lagon viskollit zalolea lokachem punorvoson kelam. Verna tem Varunapuri hangachean pasar zaupi hea mahamargak lagon 140 ghorabe viskollit zalole, tanchem punorvoson hea maha-monddolan Sada hangasor kelolem asa. Tech porim Bogda-Tariwada hangasor dongrachi deg konsllon kaim ghoram moddonk pavlolim, tanchem-i punorvoson he suvater kelolem asa. Punorvoson korunk yevzonne khala dilole zomnnicher dusrem koslench bandkam kori nezo vo bandun ditat tim gho-
axek lagon Alina bayen Mathanychea nanvancho goirvapor (misuse) korunk diunk favona. Na tort fuddlea eleisanvank Alina bayen rajkaronnuch soddchem poddtolem hantun dubhav na! Rozario Fernandes Navelim, Goy
davolin tanne kelo. Tor dubauvuch na “Amcho Avaz hem tumchem amchem potr fultelem, pormolltelem ani veginuch dispot’tem follam diupi zadd zatelem mhunn ami ast balgitanv. Avaz portak bore obheas korun burovpi, Bab vincy Quadros, Dannieal F D’Souza, Stanly Vaz, ani her favo zaleat, tor soglle vachpeanche ani borpvpeanchea sohokaran ho boro vaur bore xevottak paucho. Devan Fernandes ghoranneacher toxench Avazant vavurpi soglleancher aple shubam axirvad ghalche, he amche sorv Konknni mogainche anvdde. Her potrank jahirati dita te porim ‘Amcho Avaz’ –akuy Tiatrancheo, zolm disancheo, donddeacheo mornacheo ani her jahirati ugddasan diunk vachpeank mhoji nomr vinonti. Alvaro Gomes Bannavle – Goem.
ram baddeak dinvk zainant. Hea ghoramni ravpi khoincheim kuttumb apleak zai tedna dusrea zagear aplea svotachea zagear bandpak xokta. Tantunt tankam sorkarachi koslich addkoll asona. Punn oddchonnenk sampoddlolim astana punorvoson korpa khatir sorkaran diloli zomin vo ghor porot korpachi zababdari tea-tea mon’xamchi zannim he yevzonnecho labh ghetla tanchi zavn asta. Konnneim he yevzonnecho goir-vapor vo goirfaido ghetlo zalear, to ek guneanv zavn asa. Punorvoson korpa khatir Sada hangasor dilolim ghoram kaim lokamni baddeak dileant mhonnpachem sorkarache nodrek ailam. Oxem korpi lokachem hem kortub nixedh marpa sarkem asa. Punorvoson korunk naslem zalear hoch lok andolanaam korpacho. Punn atam…? Haka kitem mhonnpachem…? Hea guneanvkarancher karvay zaupakuch zay.
LOKMOT Mopa ani Mathany Halinch Goychea Mukhel Montrean, Manohar Parrikar hannem sorgest Matanhy Saldanha Mopa vimantollacher add nasle mhunn nivedhan kelem ani soglleankuch thotthakaile. Mukhel Montrean hi vhoddli fott marli kiteak tannem jivo astana tannem Mopa vimantoll zai mhunn kednanch ‘statement’ kelo na. Urfattench to Mopa ‘airport’-acher add aslo kiteak hea lhan xea Goyeant don vimantollamchi goroz na mhunnpi Mathany Saldanha. Hem borfa itlem nivoll ason poryant Parrikar-an edi vhoddli fott kiteak marli? Mathany jivo astana sodanch Goychea boreaponna pasot zhogoddla. Mopa vimantoll ailear Goyank faideachem nhoi punn luskonnachem zatolem mhunn to zanna aslo ani teach khatir Mopa zai mhunn tannem kednanch mhunnonk na. Aiz to jivo aslo zalearui tench sangtolo aslo – Goyant don vimanttolam nakat. Parrikar bab Mathany-chea nanvan heo pokeo fottaxi kiteak marta kai? Mukhel Montri hem aplea rajki boreaponnak lagon korta zait. Mathanychem nanv vaporlear dokxin Goyche lok ghoddie boball korchenant oxe Parrikar babak dista zait. Punn na! Dokxin Goyche lok Mopa vimantollacher nixedh martolech. Mathany babui hem zanna aslo. Punn tachi pottin Alina Saldanha hem sogllem zanna zaun poryant kiteak ogich ravta kai? Tika Parrikar-an aplea sorkaran Montri kelea mhunn? Parrikar Mathanychem nanv vaporta tem bondh zavpak zai. Alina Saldanhan tem bondh korpak zai. Montripodache
Amcho Avaz Ailo Zaito kal thavn hanv hea disachi vatt poletalo, ani “O Heraldo”, Herald hea goraneakodcheanuch amkam ti opekxa asli. Gõykarache hita passot te adim tannim zaito boro vaur kela ani azun korit ailea. Makai Heraldacho chodd upkar, karan vorsam adim, O Herald he Portuguez dissaleache, Konkani panacher havem patoil’le lekh kovita tanni xapun haddlole, ani oxem maka boroit ravunk ut’tejon dilolem. Hanv teddnache Konkani panacho sompadpi Anthony Correia Pienkar hanchoi chodd abari. Ani atam”aiz yetolo, faleam yetolo, pavon pavona”, mhonnta te dulpoda baxen sorv xevtim kallokant uzvadd zal’lea vorim “Amcho Avaz” Romi Konkanni sathollem amkam favlem. Maka hea velar sorgest Bakibab Borker hanche kovitechi yad zata. “vatt polloitam dukam golloitam, dolle gele suzun atam yetlo magir yetlo mhonn sarli rat” Itle umedin axeon-axelolem, ravon-ravlolem, hem potr “casa J.D.Fernandes” Ghorananean”, Patranv Raul hanche fuddariponan toxench nanvadik Tomazinho Cardoz hanche sompadnne khal hem potr suru kelem. Tomazinho baban tor hatan gethlolench kam salamotim thoddi pavoilam, zanv te mandde, Tiatr, gitam, ani Tiatr Akademicho vaur poryant , chodd thokos geun bore man-
Sorkarak Magnni Gõychea poderank ujeak ghalpak lakddam viktim gheupak tras zaunk lagleat. ‘Bakers of Goa’, he sonsthen sorkarachea ‘forest depot’-am saun lakddam diunk sorkara lagim magnnim kelolei, punn azun meren sorkaran tache vixim kainch korunk nam, ani atam tor xezarchea rajeantlean lakddam hadunkui amkam khup tras zatat. “Sanguem talukean hea mhoinean pavnnim (auction) zaupachi asa, ani amchi magnnim asa ki lakddancho 75% mal ‘Bakers of Goa’-ak pavnnen vikcho” mhunn. Hi amchi magnni favo tea odhikareamni aikunchi mhunn vinonti. Agapito Menezes Odheokx, Bakers of Goa
Amcho Avaz Amcho Avaz – Vachun polloy, Amcho Avaz – Dusreank kolloy, Amcho Avaz – Konknni uloy, Amcho Avaz – Konknni boroy. Amcho Avaz – Osmitay Gõychi, Amcho Avaz – Zannvay bhaxechi, Amcho Avaz – Surokxa Konknnichi, Amcho Avaz – Dhadoskay Gõykaramchi. Amcho Avaz – Jinnechi Khuxalkay, Amcho Avaz – Bhurgeanchi girestkay, Amcho Avaz –Konknnichi opurbay, Amcho Avaz – Gõychi sobitay. Amcho Avaz – Konknni khaxa, Amcho Avaz – Gõychi bhaxea, Amcho Avaz – Visorxi pixea, Amcho Avaz –Korxi durdoxea. Amcho Avaz –Kuttumbant vengoumcho, Amcho Avaz –Sezareank dakhoumcho, Amcho Avaz – Bhurgeank xikoumcho, Amcho Avaz –Sonvsarak xinvorcho. J. P. Fernandes Mhapxenkar
dsad
Printed and published by Vinayak Pai Bir for and on behalf of Herald Publications Pvt Ltd. Printed at Herald Publications Pvt Ltd, Plot No: L-135, Phase II, Verna Industrial Estate, Verna, Salcete, Goa. Published at PO Box 160, Rua Sao Tome, Panjim, Goa - 403001.
Editor-in-chief: Mr R F Fernandes. Editor: Tomazinho Cardozo (Responsible under PRB Act) Regd Office: St Tome Road, Panjim, Goa. Tel: 2224460; RNI No: (Registration Under Process)
HOW TO CONTACT US: For press notes, general queries amchoavaz@herald-goa.com. For Letters to the Editor lokmot@herald-goa.comFor articles/features sompadpi@herald-goa.com
Disclaimer: Except for the editorial above, articles and letters in Amcho Avaz represent the views of the concerned authors, and do not necessarily reflect the views of the Amcho Avaz editor, publisher, and/or owners. Disclaimer: The advertisements published in Amcho Avaz are based on information furnished by the advertiser. Amcho Avaz does not authenticate the printed information in the advertisement. The advertiser will bear all the consequences of issues arising out of the advertisements if any, and not Amcho Avaz.
Ponnje<Sonvar, 30 Mars, 2013<
Des Pordes
Musharaf-ak martoleak 100 kotti
ISLAMABAD:Pakistanacho adlo raxttrodheokx Parveez Musharaf haka zo konn jivexim marta taka ‘Jamure Vatan Party’ hannim 100 kotti rupiyanchem inam dovorlam. Taliban hannim dilole dhomke uprantuy Pakistancho adlo raxttrodheokx Parveez Musharaf aplea maim-desant porot ailo.Chear vorsam uprant porot ailolo Parveez Musharaf aplea maim-desant yetana ‘chartered’ vimanantlean ailo.Punn tache surokxeche bhiranten, Pakistanant Karachi hangasor dovorloli sobha rod’d korpant aili. Islamabad hangasor ghetlole eke potrkar porixodent Nawabzada Talal Akbar Bugtti hannem sanglem, zo monis Parveez Musharaf haka jivexim martolo taka ami 100 kotti rupiyanchem
inam ditole.Toxench Pakistanant zata ti fuddle venchnnuk hi lokachea dolleamni dul’lo uddoupachi zaun asa.Pakistanachea venchnnuk Aiyogacher aplo matuy visvas na.Pakistanantlea sadea lokacho to atam uronk na. Bugtti hannem hea adim poryan Musharaf haka
jivexim marta taka duddvanchim inama jahir kelolim. Fattlea Aitara Dubai thavn United Arab Emirates hanchea eka kherit ‘chartered’ vimanantlean Musharaf Pakistanantlea Jinha International vimantollar dhenvlo.Thoinsor thavn taka adim fuddench toyaren dovorlelea eka
Sanjay Dutt atonkvadi nhoim: Digvijay Singh
Sri Lankachea khellgoddeank Jayalalitacho virodh CHENNAI: Sri Lanka hangasor aslolea Tamil nagrikanchea proxna velean kendr sorkaracher dobav haddpa khatir Dramuk ani Anna Dramuk pokxam modem khupuch choddavoddichem vatavronn nirmann zalolem asa.Hacho poddsad (echo) IPL krikett khellantuy gazpak lagla.Anna Dramukachi soddvondar ani Tamil Nadu rajeachi mukhel montri Jayalalita hinnem prodhan montri Manmohan Singh haka potr boroun Sri Lankentlea krikett khellgoddeank Tamil Nadunt khellpachi porvangi dinvchi na oxem spoxtt kelam. Sri Lankentlea Tamil nagrikam vixim hea adim Jayalalita hinnem prodhan montreak ek potr boroylolem.Punn hea potrant khellgoddeancho ul’lekh korunk naslo.Atam tinnem porot ek pavtt Dr. Manmohan Singh haka potr boroun Sri Lankechea khellgoddeank Tamil Naduche bhuimyer khellpak porvangi dinvchi mhoy oxi magnni aplea potrant kelea. Indian Premier League-ache khell Tamil Nadu rajeant zavpache asat.Taka lagon Jayalalita hinnem atanch prodhan montreak potr boroun Sri Lankechea krikett khellgoddeank aplo virodh porgott kela.Jayalalita hinnem Sri Lankechea krittek khellgoddeank virodh kelolean, Sri Lankeche khellgoddi IPL krikett spordhent na phattoupak so’deak Sri Lanken tharailam mhonnpachem kollon ailam.
67% loksonkhek orov 1te3 rupia kil hea molan melltolo
Anna Hazare mhunnta
NOVI DIL’LI: Sanjay Dutt, zaka 1993 vorsa zalolea atonkvadi bomb sfott kexin ‘Arms Act’ kaidea khala dhorunk ailolean, Congress fuddari Digvijay Singh-an taka tenko diun mhunnlem ki tannen to opradh ‘tornatte pirayer’ adharlolo mhunn. “Sanjay Dutt opradhi nhoim, to atonkvadi nhoim. Tea kallar vatovoronn oxem aslem ki tacho bapui Sunil Dutt zativadachea add aslo, ani tache olpsonkhechea lokam lagim bore sombondh aslolean, tachea jivar hol’lo zaupachi xokeotay asa mhunn taka distalem,” Singhan potrkarank sanglem. Sanjay Dutt-ak bhogsonnem diunchem, mhunn zaitea kolakaranchi ani rajkarnneanchi magnnim asa. West Bengal-achi Mukhel Montri Mamata Banerji ani rajkarnni Amar Singh hannenuim Sanjay Dut – ak mafi diumchi mhunn magnni kelea. Sorv Unchle Nitisobhen Sanjay Dutt-ak panch vorsam bondhkhonnichi kheast favo keli, tache lagim bekadexir hotiyar, ani Da-
gupit sthanar vhelo.Surokxechea proxna velean ho oso nirnnoy gheupant ailolo.Punn sthanik sorkaran hea vixim porvangi nakarloli. Mohammad Ali Jinha hachea fondda kodde hi boska zaloli.Boske khatir tankam sorkaran porvangi nakarloli.Surokxechea karannak lagon Musharaf hache kodde ghevpak tharaylole boskek porvangi divnk na, oxem Sindh pulis vibhagacho mukheli Imran Shaukat hannem sanglem.He babtint pulisamni Musharaf hacho pokx All Pakistan Muslim League haka boska kiteak gheupak divnk nah ea vixim spoxtt kelem. Talibanache dhomkek lagon Pakistanant Musharaf hachi khupuch kallji gheupant yeta mhonnpachem atam spoxtt ritin dison ailam.
7
Somazapasot vavurpi Anna Hazare-n sanglem ki Sanjay Dutt-an Sorv Unchle Nitisobhen dilolo nirnnoy pallun kheasticho vell puray korunk zai. Tannen saglem ki, jem namneche monis ani khasdar Sanjay Duttak bhogsonnem mellchem mhunn magnnim kortat tem borem nhoim. Nitisobhen, Dutt guneanvkari mhunn tharaila ani tannen kheast bhogunk toyar asonk zai, magir Parliament-achea khasdaramni kitem-i mhunnom. wood Ibrahim ani tachea bhagidaramni Mumboin kelolea ‘serial’ sfottan vaprunk yevpi hatiyar ani sfottakam modlo ‘AK-56 rifle’ aslolean kheast dilea. BJP-n Dutt-ak bhogsonnem diupachea magnneacher, kaido soglleank ek sarko asonk zai oxem mhunnon virodh kelo. ‘Press Council of India’ Odheokx Markandeya Katju-n pasun Dutt-ak bhogsonnem mellchem mhunn magnnim keloli. Zalear RSS-chea Panchjanya-an Dutt-ak mell’llolea bondhkhonnichea kheasta pasot zalolea bovallachi ttika korun, ostitvant taka sadhi kheast mell’llea mhunn sanglem.
NOVI DIL’LI: Desantlea 67 ttok’ke loksonkhek dor mhoineak 5 kilo orov (foodgrains) 1te3 rupia kil hea ‘subsidised’ molan gheunk odhikar diunk, Jevnna Surokxa Mosudean (Food Security Bill) sudharonnam haddunk Montrimonddolan (Cabinet) maniatay dilea. Hea Mosudean sudharonnam (amendments) keleat tea pormonnem dor mhoineak mon’xak 5 kilo orov mellpachi khatri astoli, zalear samkeach gorib familink dor mhoineak 35 kilo orov melltat toxech melltole. “Sudharonnam korunk ailolea Jevnna Surokxa Mosudeak Montrimonddolachi maniatay mell’llea. ‘Parliamentary Standing Committee’-chea suchovnnenchea pormonnem mosudean 55-56-am voir sudharonnam korunk aileat, zannim tancho avhal (report) hea vorsa Janeran dilolo. Ho kaido vevharan yevpachea poilea tin vorsamni ‘ration’ duko-
nancher saun 3 rupia dor kilachea molan tandull vikpak yetole, gonv 2 rupiank ani bajra (millets) 1 rupiachea molan viktole. Bazaran tandvanchea dor kilak 20 rupia poddtat zalear gonv 16 rupiachea molan vikunk yeta. Mosudean suchounk ailolem mol bazarant aslolea mola von khup unnem asa. Je lok hacho faido gheunk xoktole tacho nirnnoy rajyacho sorkar kortolo, zalear urlole 33 ttok’ke lokank hea yevzon-
Islam-a vangdda bhasabhas korat - Papa Saib VATICAN CITY: Muslim bhav-bhoinnam lagim, apunn astana bore sombondh ghoddun haddpachi opekxa dhorun, Papa Saib Francis-an Romi Katholik Igorjek Islam-a vangdda bhasabhas korunk vinonti kelea. “Vegvegllea dhormam modem bhasabhas gombhirtayen korpachi goroz asa ani hanv mukhelponnan Islam-a lagim somvad korunk chit’tam,” novea Papa Saiban Vatican-an ‘foreign ambassadors’-am lagim uloitana sanglem. Benedict XVI Islam-a vixim dusmankay dakhoitalo mhunn kaim Muslim fuddari mantale, ani hea novea Papa Saibachea vicharank lagon 57 vangddeanchea ‘Organisation of Islamic Cooperation’ ani Al-Azhar, Sunni Islam-chi xikxonnik sonstha, hannim yevkar dila. Saudi Arabia-k aslolea OIC-chea mukheli Ekmeleddin Ihsanoglu-n halinch, “Islam ani Kristi lokam modle bore ani ixttagotiche sombond portun ghoddon yetole” mhunn opekxa asa oxem mhunnlolem. 2011 vorsa Egypt-ache eke Igorjen
“Vegvegllea dhorman modem bhasabhas korpachi goroz asa ani hanv mukhelponnan Islam-a lagim somvad korunk chit’tam,” novea Papa Saiban Vatican-an sanglem. atmghati sfott zalea uprant, Benedict XVI-an Kristi olpsonkhek (minority) surokxa mellchi mhunn maglolem, tednam Al-Azhar-an sombond moddlole. Tachea ulovpan, Papa Saib Francisan “Onbhavarteam lagim pavon, amche modle vegllochar ani tras kuxik dovrun bori ixttagot ghoddun haddunk gor-
jechem,” mhunn sanglem. Papa Saiban mhunnlem ki taka zai “sogllea lokank ektthaim haddunk pul
(bridges) bandpachi goroz asa ani tache khatir bhasabhas hi mhotvachi asa,” tannem akhrek sanglem.
nintlean bhair dovrunk yevpache loksonkhek vinchun kaddpachi prokriya (criteria) ‘Planning Commission’ suchoitolem. Ho mosudo vevharan ghalchea pasot sumar 62 ‘million tonnes’ orov zai poddtolo, 2013-14 aslolea khorchachea pormonnem ‘subsidy’ sumar 1,27,747 kotti rupia aspachi odmasa asa, ji sod’deak aslolea khorcha von 23,800 kotti rupia chodd asa.
Kar (Tax) bhorina zalear khor karvay zateli, sorkarachi xittkavnni
NOVI DIL’LI: ‘Tax’ bhorpache talltat (avoid) tankam sorkaran xittkavnni dilea ani sanglam ki bhorunk naslelem ‘tax’ begin bhorchem na tor kaydeaxir karvay zatoli mhunn. “Ami hea vostuncher koddok nodor dovortele. Zannim ‘tax’ bhorunk na tannim fuddem yenvchem ani urlelem ‘tax’ bhorchem ani tacher komi dondd (fine) bhorpacho faido kaddcho,” oxem Kendriya Yenavoll Sochiv (revenue secretary) Sumit Bose hannen potrkarank sanglem. “Sorkar sogllea’tax’ bhorpi mon’xank agro (urge) korta aplem kam/vevsay chalu dovorpak vellan ani puray’tax’ zoxe porim ‘excise duty’, ‘custom duty’ ani ‘service tax’ bhorchem,” oxem Kendriya Yenavoll Sochivan sanglem. Oxem kollon ailam ki zaite vevsay korpi vegveglle upay sodun kaddun ‘tax’ bhorpachem talltat mhunn. Zalear, zaite zann zankam ‘service tax’ bhorpak zai tannin azun meren apli nodnni korunk nam. “Khatean oxem-i sodun kaddlam ki zaite zann lokam koddlean ‘service tax’ vosul kortat, punn te magir sorakara lagim zoma kori nant,” oxem-i Bose-an sanglem. ‘Tax’ farik korunk chukovpi sogllea mon’xank xittkavnni ditanv ki ‘service tax’-a borabor azun meren veyaz (interest) ani dondd (fine) zannim bhorunk nam tankam guneanvkari tharaitele. Toxench hea opradhank lagon tankam nitisobhen vhoronk yetelem. ‘Negative list’ ani sutt dileleo sirviso soddlear, Julay 1, 2012 saun soglea sirvisancher ‘tax’ bhorop gorjechem zalam. ‘Customs duty’ vosul korpache vatten poryant kollon ailam ki zaite durupeog zatat mhunn.
CAMPALAR
Bosinchi tikett vaddoili, punn…? Aiz-faleam, aiz-faleam korun xekim Gõychea sorkaran khasgi tikettichem mol vaddoylem. He bosinchem tikettichem mol vaddoupacho proxn fattlim sabar vorsam sorkaran lambounner dovorlo. Tech porim sod’deak tori hea khasgi bosinchem mol vaddoupacho sorkaracho kosloch vichar na, oxem STANley VAz poryan Parrikaran sabar pavtti jahir kelolem mhonnpache gozalicher visor poddom nezo.Hem tikettichem mol aiz na faleam jerul vaddttolench oso provaxeank poryan odmas aslolean, bosimni provas korpi sade nagrik poryan heam tikettinchea vaddttea molak fuddo korpak adim fuddench toyari korun asle. Punn ekech khepe hem mol 20% itlem vaddttolem hem mat konnenuch chintunk naslem. Dizolachea molan khupuch vadd zalea ani taka lagon hem tikettichem mol vaddoupa xivay anik dusro tharo na, oxe torechem spoxttikoron sorkar korta. Ani hea tanchea mhonn’neant thoddem bhov sot asa.Fattle eka vorsachea kalla modem je toren dizolachi vadd zalea ti pollear, nhoi fokot dizola udexim vahanam choloupeank, bhogor hacho porinnam bazarant vikrek aslolea soglleach vostuncher zalolo dison yeta. Bazarant koslii vost itli mharog kiteak kai oso proxn vicharlear, vikrekar soroll aplem bott dizol vaddicher dovortat. Lokak yogeo toren khatri pottoun diun (justify) kosley vostuchem mol vaddoylem zalear tacher konnachich addkoll aschina. Ani dizolachem mol vaddlolean tikettinchem mol vaddoylam, oxem jedna sorkar ani khasgi bosinche dhoni sangtat, tedna tanchea hea mhonn’nneant khupuch sot asa, hem poryan konnuch nakarchona.Punn ekach vangdda egdom 20% itlem vaddoup hem kitlem meren yogeo asa? Dizolachem mol vaddik lagon tikettichem mol vaddoun sorkaran tikettichem mol vaddoylam ani eke toren bosinchea dhoniank nit dilea. Punn hem vaddttem mol farik korun provas korpi lokak sorkaran kosli nit divpak tharaylea? Khasgi bosimni provas korpi nagrikancho tea bosim vixim ani tanche yeradariche vevosthe vixim khupuch kirodd asa. Khasgi bosimni provas korpi khoinchoch nagrik Gõyant yeradari korpi khasgi bosincer somadhani ascho na. Khoinchech khasgi bosin tantun provas korpi khoincheach provaxeak kednach vellar pavoyla mhonnpachem konnuch sangchona.Khonchich khasgi provasi bos tankam yeradari khatean ghalun dileat te nem ani kaide pallttat mhonnpachem konnuch sangchona. Gõyant choddant chodd khasgi zanv khasgi boseo heo khupuch porneo zaun asat. Khoincheach khasgi bosinchea dhoniyan ek novi ani chokchokit asloli bos bhouxik yeradari korpa khatiruch margar dhenvoylea, hem puravo divn konnuch sangpak xokchona. Novi bos gheupi khoinchoch bosicho dhoni ti bos soglleamvon poili ti bhouxik vahatuke khatir vaprina. Poili hi novi ghetloli bos ek tor ‘tourist’ mhonn vapurta, vo ti khoinchei komponik kamdarank vhorpak-haddpak kontradar dovorta.Khasgi provas korun te bosiche duddu bhorun kaddlea uprantuch ti bos magir bhouxik provas khatir vapurpant yeta, ani tedna meren hi bos bhaylean polleupak chokchokit disli, toruy ti bhitorlean mhonnge te bosichem injin khupuch bigddon gelolem asta. Bhouxik margancher yeradari korpi 99% bosi khillkhille zalole asat. Zo konn hea bosimni neamit rupan provas korta, taka tachi chodd mahiti astoli.Gõyant aslolea khoincheach provaxi bosink koslech xist ani nem nant.Ani aslear poryan te pallinant. RTO-chi he bosincher koslich dekrek na. Khasgi bosinchi khori sthiti lagim thavn konnakuy polleupachi asa zalear,tannim sokallchim 8 tem 10 meren Ponnje KTC bosim manddar yeun polleuchem. Ponnje thavn Miramar provas korpi khoinchich khasgi bos apleak ghalun dilole nem ani xist pallttat mhonnpachem dison yeunchina. Gõychea khoincheay pontar thavn ek monis Ponnje KTC prasar choddan chodd ek tem dedd vora bhitor pavtolo. Punn Ponnje prasar thavn Miramar vochpi khasgi bos thoinchi bhair sorpakuch ek vor odhik layta ti distoli. Hea bosinchea cholovpeank zanv tikett gheupeank kednach provaxeam kodde xist ani ritimannsugen vaglole polleupak mellchenant. Ek sarke ani sorkaran makhun dilole provaxi gheun khoinchich khasgi bos KTC vhelean bhair sorpak kotthin. Eke ostorecher agllik ghoddlea mhonnpacho vo lhan vhodd obghat ghoddla mhonnpachem aikolem zalearunch RTO thoim yeun ubhe ravtat. Ani tea vellar he khasgi bosi moryadi bhitor provaxi gheun bosi soddttat.Poilech pavtt he bosimni konnuy monis choddlo zalear heo bosi pallttat ti xist polleun tanchi thoknnay kortolo. Punn hem sogllem zaun asta ek dekhavo.’Tum marlolea bhaxen kor, hanv roddlolea bhaxen kortam,’ oxe torechem nattok. RTO yeupache asat mhonnpachem hea bosivaleank adim fuddench thavem zalolem asta. Khasgi bosinche dhoni ani RTO hanchem natem adim thavnuch bhorpur mozbut asa’Gõychi ‘Private Bus Owners Lobby’ hika Gõychea rajkaronnant kherit mhotv asa. Sot’ter aslolem sorkar uddoupak ani thoim novem sorkar haddpak hea bosinchea dhoniyamni mhotvachi bhumika keloli asa.Tancher koslench voznadik panvl ubharpak Parrikaruch kiteak, azun meren khoincheach mukhel montreak tankonk na ani hea fuddem-i tankchem na. Sod’deachea venchun ailolea amdaram modem ani tannim ‘proskrut’ kelole kitlechxe protinidhi sorkari proxasonant vaurtat te dison yetolem.Gõyant ‘mine owners lobby’ fattlean heam bosinchea dhoniyanchem vozon poryan khupuch khoddegantt asa. Haka lagon sorkar sompeponnim tanche vattek vochona. Bosi 20 vorsam odhik porneo zaleo kai teo rostea bhair dovorcheo oso koddok kaido asa. Punn ho kaido Gõyant vahanam asloleank ani khas korun khasgi bosink sorkaran kedna tori lagu korpacho proytn tori kela asot kai?Samkeoch khottareo ani ‘scrap’-ak poryan upeogak poddonant tosleo bosi provaxeank chikar bhorun rosteancher lokacho jiv riskar ghalun aplo vevsay choloytat. Sorkaran apunn mud’dom zaun tancher karvay korpacher apnnank addaun dovorlam. Ani tem mhonnllear, titleoch khottareo ani tanchea von vaitt doxea zaloleo KTC boseo asat. Khasgi bosi rosteam veleo kaddpak sorkaran karvay suru keli zalear 90% KTC boseo rostea bhair dovorcheo poddttoleo. Tiketti vaddoyleo mhonn horkot na, punn provaxeak bori suvidha mellop ho tacho noitik odhikar zaun asa.5 rupiya vaddoitat thoim 10 rupiya vaddoylear lok tem eka vellak mandun ghetolo, punn xist ani moryada pallpachi sokti hea bosvaleank sorkaran korpachi goroz asa. Sorkar hem kortolo kai?
Ponnje<Sonvar, 30 Mars, 2013<
Bhurgim-ballam
Shravan ani Sanjay Kumaran, he Chennai raupi dog ‘tech-savvy’ bhav zannim tanchea iskolachem xikxonn puray korunk nam, punn ‘Apple’-ak panch ‘applications’ toyar keleant. Dedd vorsanchea kallan, Kumaran bhav ‘mobile phone applications (apps)’ ghoddoun haddpi sogllea von lhan Bharati zaleat, ani tanchea ‘apps’-ache sonvsarbhor 10,000-am voir ‘downloads’ zaleat. Toxench hea dogaimni tanchi svotachi ‘mobile app’ komponi ‘Go Dimensions’ chalu kelea. Fokt 10 vorsanche pirayecher, Sanjay Kumaran komponicho CEO, zalear tacho 12 vorsam pirayecho bhav Shravan, komponicho Odheokx mhunn asa. Sanjay ani Shravan, ‘Vael’s Billabong High International School’ hanga xiktat. Ani tanchea bapain tanka ‘desktop computer’ haddlea uprant tannim ‘computers’-am lagim odd laun (interest) ghetli. ‘Computer’-ar survatek ‘games’ khellon ani ‘Paint’ vaprun, dogaimni vadd zaun iskolan diupak ‘presentations’ toyar korunk lagle. Tanchea xikxokamni tankam anink korunk ut’tejan dilem ani teach karann te ‘mobile app’ ghoddoupi (developers) zale. Uprant tanchea bapaichea adharan tannim
komponi chalu keli, zo svota eke IT komponicho sonchalok (director) asa. komponi suru kelolea don mhoineam bhitor, tanchem poilem ‘app’ ‘Catch Me Cop’ vhodd panvlam gheunk laglem. Hem ‘app’ ‘Apple’-chea ‘App Store’-ar ghatlea uprant, don satolleam bhitor tache 2,000-am voir ‘downloads’ zalole. Soglle mellon, tannim ‘Apple’-chea ‘App Store’-a khatir char (4) ‘apps’ ghoddleat je 20-am voir desamni lokamni ‘download’ keleat. Te chodd korun xikxonn, ‘games’, ‘lifestyle’ ani upeogak poddpi (convenience) hea xetrantle ‘apps’ ghoddtat. Tanchea famad zalolea ‘apps’-am modem ‘Catch Me Cop’, ‘Alphabets Board’ ani ‘Color Pallette’, he asat. ‘Go Dimensions’ Odheokx, Shravan mhunnta ki “Ami dogaimni mellon ‘Go Dimensions’ nanvacher nirnnoy ghetlo. Sodanch, mhojea bhavak ani mhaka svotachi komponi aschi mhunn lokx aslem. Amcho dixa sodanch unch asli. Amkam sonvsarant vhodd monis zaunk zai ani amchi komponi vaddloli ani yesesvit zaloli zai. ‘Programming’, hea vixoyachi amkam odd lagli ani ami tache mullave xikxonn (basics) xikle. Amcho bapui amkam kaim vixoy zoxe ki JAVA, sod’dam
chi Tumnvai Zan um-ia h Park
8
‘Tech Savvy’ Bhav xikoitalo ani sovkassovkas amkam tachi avodd zaunk lagli. Poilinch survat keli tednam saun aiz meren amche vhoddil khup tenko di-it asat.” Poilo ‘app’ zachea udexim tankam yes mell’llem, tachea babot uloitana, “Catch Me Cop, hi
‘game app’ iPhone ani iPad-ar khellonk mellta. Hi ek umed vaddoupi ‘game’. Ek opradhi bondhkhonnintlean povta ani taka dhorunk desbhor sod chalu zata. Tannen ‘Go Dimensions’cho CEO Sanjay-an mhunnlem. Taka pulisek mellona zaunk oron-
neantlean (deserts), doriavelle voilean (beach) ani ghuspagondollentlean (maze) dhanvchem poddta. Zoxe-zoxe ‘levels’-amni vadd zata, pulis vaddlolea gotin dhavonk lagta ani fuddlim karyam matximmatxim kotthinn zaunk lagtat. Hea ‘app’-an veg-
vegllea goti ani pulisam borabor zaite ‘levels’ asat. Amchea zaitea ixttamni hi ‘game’ khell’llea ani hem amkam anink utsohit (encourage)korta!” Tanchea poilea ‘app’achea yesa uprant, tannim anink ‘apps’ ghoddoun haddle – ‘Alphabet Board’ (Mars 12, 2012), ‘Prayer
Shravan ani Sanjay-an halinch ek novo ‘app’, ‘Emergency Booth’ mhunnon bazaran haddla. To ‘app’ vapurpeank akantachea vellar ‘phonecall’ (emergency call) korunk adhar korta. Ho ‘app’ fukott asa ani akantachea/vaitt ghoddnukam vellar ek ‘button’ marun pulisank, uzo paloupi khateak ani voizuki sonsthenk ‘call’ korunk yeta. Ho ‘app’ 14 desamni choltolo ani heach karannak lagon provasa vellar ho faidexir zaunk zata. To ‘download’ korunk ‘http://bit.ly/WDKJGE’ he ‘site’-ir vochonk zata.
Planet’ (Jun 10, 2012) ani ‘Emergency Booth’ (Febrer 13, 2013). Jeo soglleo 10,000-am voir pautti ‘download’ korunk aileat. Tanche yes, tornatte lok je udyogpoti zaunk sodtat tanka prernnechi gozal. Sangchem mhunnlear, halinch tannim Mumboint ‘Wellingkar Institute of Management’ ani ‘IIM Bengaluru’-n ulovop kelem, zoim tanchean dobrad pirayeche vidhearti asle. Itlo sogott vavr astana he dogui iskolacho vavr koso puray korunk pavtat? “Ami iskolaksaun sumar 3.15 meren portotanv. Tachea up-
rant ami jevtanv ani sumar tin vorank xiktanv. Xikon zalea uprant, ami khellonk vetanv ani 8 te 10.30 voram vazo meren vo kednam-i 11 voram zai sor, ami ‘apps’ ghoddoitanv. Amchem kam korchea pasot amcho ek vegllo ‘room’ asa, zatun soglle amche ‘cool gadgets’ asat!” mhunn Shravan sangta. Hea torunn bhavanchi opekxa asa ki tanchi ‘Go Dimensions’ komponi, ‘Apple’ komponi itli vhodd zaunchi mhunn. Tankam jahiratim udexim mellpi faideantle 15% te dan ditat, chodd promannan bhurgeanchea boreak vavurtat tankam.
‘Walking Stick’ Mhojem Ghor: Hanv choddso zhompamni vo lhan zhaddancher melltam. Hanv boddiye bhaxen dista ani hanv jea zhaddar asta tea zhaddak mell sadoun (blend) mhaka lipoitam. Mhojem khaxelleponn mhunnlear mhoji lip’pachi kola (camouflage).
Hanv Kitem Khatam: Hanv fokt panam ani zhaddanchim mullam (stems) khatam ani chodd promannan ratichea vellar.
Hanv Koso Distam: Mhoje zati (species) pormonnem, hanv 1 inch-achean lhan te 1futt-achean lamb asonk xokta. Mhojean ‘camouflage’ zaun zhaddacho bhag koso disonk zata.
Hanv Koso Zolmota: Mhoji tin bhagam pormonnem udorgot zata – tanti (egg), ‘nymph’ ani vhodd zavop (adult). Ostori ‘walking stick’ sumar 150 tatiam diunk xokta, ek-ek korun tim tankam zomnicher kaddtat. Mhojem tatim poryant disona sarkem asta ani matiye rongachea biyam (brown seeds) bhaxen dista. Hinvacho kal somptoch hanv ‘nymph’ koso tatiantlean bhair sorta ani vhodd zalolea ‘walking stick’ bhaxenuch distam, mat mhozo tea vellar akar lhan asta.
1942 vorsa Marsachea 16ver, poilea V-2 ‘rocket’ (Germany-n ghoddunk haddlole ‘rocket’) ‘test launch’ kelolem
‘Foxtail Orchid’
‘Marigold’
‘Lotus’
‘Parrot Tree’
Hansonk ‘Brahma Kamal’
‘Wailking stick’ aple luskonn zalole pãyem portun ghoddun haddunk xokta. Ostori ‘walking stick’-ak svota vonx vaddounk zata, mat ostoreoch (female) zolm diunk zata. ‘Walking stick’-achea kaim prokarank ek patoll podarth marunk zata, zachea udexim te tanchea xikar korpeank (predators) kaim vella pasot kudd’dde (blind) korta.
Mhaka Rong Bhor!
V-2
Him Fulam Khoinchem Rajya fulta?
Moje vixim mohtvacheo gozali
Zapo
Ponnje<Sonvar, 30 Mars, 2013<
Festam Porbo
9
Paskanchi Porob Fr. ave Maria aFonso
Hea vorsa Povitr Sobha Paskanchi porob Marsache 31ver sogllea dobajean somarombta. Amkam Katolkank hi porob khubuch mhotvachi. He porbe vorvim ami Jezuchem Punorjivontponn somarombtat. Punorjivontponn amchea Kristanv bhavarthak orth dita ani Kristachea pattlavdarank obhimanan bhorta. Kiteak mhollear Jezu, zaka Judevamni khursar khillaun jivexim marun fonddant purlolo To punorjivont zala ani atam To amcho Somi! Sant Lukasan boroilolea Dhormdutanchea Itihasant toxench Sant Pauluchea chittimni amkam fokot khursachich khobor ekvoddim vachunk mellona. Punn tantum ‘Krist melo ani Punorjivont zalo’ him utram sangatan vachunk melltat. Mhonntoch, Kristachem khursak khillavop ani Tachea Punorjivontponna modem khol som’bond
asa. Povitr Pustok vachtana sobar mon’xank Jezun meloleantlim jivim keleant tacho ul’lek asa. Zoxe porim Lazarus, Jairusachi dhuv adi. Tanchea ani Jezuchea Punorjivontponnam modem vhoddli ontor asa. Him punorjivont zalolim mon’xam itihasant novean melim. Jezuchem Punorjivontponn zaun asa novea jivitachi survat. Jezu Mhoimevont zala. Jezu anik novean morunk xokona. Jezuchea punorjivontponak Tache xis porian govai nasle! Punn te Jezuchea Punorjivontponnachea bollak mat govai asle. Jezuk ani To hea sonvsarant gheun ailolem misanv nakarlem. Niropradi Jezucher bogllanttam ghaun Taka opradhi kelo ani ek lojechem moronn favo kelem. Punn Devan Jezuk punorjivont korun Tachea jivitacher ani misanvancher deivik maneotayechi mhor (seal) ghali. Jezu sodanch Bapak visvaxi ravlo ani Tachich khuxi keli. Apnnank dilolea misanvank Jezu chikttun aslo dekhun taka khursachem mornn favo zalem. Dusre vatten Devan Taka sanddunk na bogor punorjivont korun mhoimevont kelo. Jezu punorjivont zala dekhun amchea-i jivit orthabhorit zata. Amkam somestank melea uprant sorgar vochunk rochleant. Dekhun, Sorginchem raj amchea dolleam mukhar dovorun, Jezuche xikovnnecher adarun ami amchem jivit
bhiyenastana jiyeunk vavrunk zai. Jezu pasun tech porim jiyelo ani soglleam von poilo punorjivont zalo. Jezuchea punorjivontponnak lagun xisanchem akhem jivituch bodol’lem. Te bhizudd nustea-pagi, punorjivontponna uprant amchean utramni vornnunk zaina toslea bollan bhorle. Hem boll gheun Judevanchea vhoddilam toxench dhormik fuddaream mukhar te kalljidarponnim ube ravle. Toxench, xikop naslole Galiliekar bhov sundor bhaxentlean ulop korun Jezuchea punorjivontponnacher zannvayen ulounk lagle. Tech porim je xis dubavtale ani ekdom’ niraxi zal’le, tancheant porian Jezuchea punorjivontponnache porgottnnechi khatri utpon zali. Dekhun, Jezuchem misanv tannim apnnachem korun ghetlem ani tem xarthi pavounk vavurle. Ho avhanik vavr fuddem vhortana dukh, koxtt, piddapidd ani moronn porian tannim khuxalkayen vengoilem. He toren Somia Jezuchea punorjivontponnachea jivitache te bhagidar zale. Oxem zalear amchean porian punorjivontponnachim bhagidaram zaunk zata. Sant Juanvanchea Xubhvortomanant, (Ju.20:2,13,15) Punorjivont Jezuchea asnneacho onnbhov amkam dor ekleak mellunk zai. Maria Magdalen ‘Somiak khoim ghala’ tem nokllo asli. Ho onnbhov zaiteank mell’lo. Amkami ghoddie osle prosn yeunk xoktat:
‘To hanga na zalear, khoim asa tor?’ ‘To Punorjivont zala zalear, To mhaka khoim melltolo?’ Aiz Punorjivont Jezu amkam vegvegllea poristhitimni mellunk xokta zoxe porim roddtolea Magdalache Marie (Ju.20:11-18) sovem; niraxi zalolea xisam(Lk.24:13-35) sovem; bhirantin daram bond korun asloleam(Ju.20:19-23) sovem; dubavtolea Tomasa(Ju.20:24-29) sarkelea mon’xam sovem; akhi rat nirfollim vavr kortolea nustemmarpi(Ju.21,1-14) mon’xam sovem, adi. Bhavarthachi nodor aslea xivai amkam Punorjivont Jezuchem dorxon zaunchem na. Bhavarthachi nodor asloleank punorjivont Jezu bagint sado-chalto vavr kortolea Mali-chea rupan melltoloch (Ju20:15-16); dusreanchea huskean bhorlolea mon’xachea rupan melltolo (Ju.21:4-7); Randpeachea rupan melltolo (Ju.21,914); niz Ixtt/ixttinichea rupan melltolo (Ju21,15-19); eka Vattsureachea rupan porian melltolo(Lk.24:28-31). Jezuchea panvlamni amchem panvl dovorun jiyeunk proyotn korum-ya. Tednam Paskanche porbecho foll amchea jivitant disun yetolo. Jivitant yetolea koxttank bhorvanxan fuddo korum-ia. Oxem amchem jivit ami manddun haddlear amchea Somia Jezu Krista porim ami-i sogllim mhoimen punorjivont zatoleanv. Al’leluya!!!
Paskam mhunttlear kitem?
Jezuchem Punorjivontponn Novea Jivitachi Survat
Jezu Kristak khursar khillailo. Jezun khursar prann soddlo. Tisrea disa Jezu Krist mornantlo jivont zalo. He ghoddnek Paskam mhunntta. Dusrea utramni Paskam mhunttlear Jezu Kristachem mornnacher zoit. Tachem jivontponn sasnnachem jivit dakoll korta. Hem sasnnik jivit to soglleank dita je Taka sothmandta. Jem Jezun aplea 3 vorsamchea ukttea jivitan porjek sanglem ani xikoilem tem sot tachea ounorjivontponnantlean purnn zalem. Hovui Paskamcho anik ek orth zaun asa. Zori tor Jezu Krist khursar melea uprant portun jivont zaunk naslo zalear To khoinchea eka mon’xa porimch aslo mhunn somzotole asle punn Tachem punorjivontponn ek akhrecho puravo zalo ki Jezu Krist khorench Sorvespora Devacho Put mhunnon. Paskamcheo Igorjentlo karyavolli Paskamchi porob ‘Paskamchea zagornnantlean’ (Easter Vigil) suru zata. Hem zagronn ‘Povitr Sonvar’ – a (Holy Saturday) zata. Hem zagronn kallokhantlean suru zata ani ek vat pettoun uzvadd korun ani Adlea Testamentanlim vachpam vachun Paskamchea Aitar-an bhitor sorta. 40 disamchem korezm pall’llea uprant – upas sonslea ani bhogsonnem maglea uprant – hea bhov povitr tosoch mhotvachea disachi survat zata. Paskamche dis Ramacho Aitar (Palm Sunday) : – Paskamchea adlo Aitar jea disa Jezu Krist vhodda dobajiant Jeruzaleant bhitor sorlo. Boro Sunkrar (Good Friday): – Jea disa Jezu Kristak khursar khillaun jivexim marlo Povitr Sonvar (Holy Saturday): – Povitr satolleacho (holy week) nimnno dis Paskamcho Aitar (Easter Sunday): – Jea disa Jezu Krist meloleantlo jivont zalo. Sorgar Choddnneachi Porob (Feast of the Ascension)- Jea disa Jezu Krist sorgar ghelo ‘Pentecost’ – Paskamcho Aitar-achea 7 satolleam uprant Jezu Krista plea pattlavdarank bhettlo te ghodnecho somorombh. Paskamchim Chin’n (Symbols) Uzvadd (Light) : – Vati pettoun uzvadd korop Jezu Kristachem jivontponn dakoll korta – kallokh sompon uzvadd yeta. Tantiam (Eggs): – Tantim ghorbdharonnachem chin’n (symbol of fertility) zaun asa. Tantiam vorvim novem jivit ami dakoll kor-
Jose Mario Pereira Majorda, Gõy
J
tanv. Sonxe (Rabbits): – Sonxe mhunttlear ghorbdharonna (fertility) ani novem jivit zaun asa kiteak sonxeank zaitim poram kaddpak tank asa. Menddre (Lambs): – Tevui novea jivitache nomune. Jezuchea jivitan mendre teag dakoll korta. Jezun aplo jiv dilo amkam patkammekhlle korche khatir. Pilam(Chicks): – Gulgulit kombiyechim pilam-i tantiam sorxim sombondit asa ani
timvuim novem jivit dakoll korta. ‘Easter Lilies’ – Him dovea rongachim fulam igorzo ani ghoram sozounk vapurta. Dovim fulam novea jivitachi shud’dhtay (purity) dakoll korta Khuris – Jezuchem moron ani jivontponn dakoll korta tea khatir ‘Cross buns’ vo khuris aslole undde tea disa bazarant asta
ezuchem punorjivontponn mhunttlear kallokhant buddlolea mon’xak okosmat ek porzollacho suria koso. Thoddeach khinnam adim sogllem jem orth naslolem polkem koxem distalem tem atam orthabhorit ani follvont zalem. Sogllem polkem koxem distalem tem atam orthabhorit ani follvont zalem. Sogllem somplem mhunn somzun, niraxiponnan ani bhirantin bond aslelea Jezuchea xisank ani pattlavdarank “Jezu jivont zala” hem sot tanchea jivitant novea jivitachi ani bhorvanxeachi zhor utpon korta. Kitlim mhunn tim khuxal? Kitlim tim anondbhorit. Paskamchi porob sogllea porbam festanchi tengxi. Sogllea porbank orth ani mol asa zalear Jezuchea jivontponnache porbek lagon. Kristi dhormache toxench dor eka Kristi mon’xeachem ani Kristi somborombachem vorteponn Paskamche porbecher tharailolem asa. Patkamchea gulamponnant jiyetole porjek suttka diunk Jezu monis koso sonvsarant ailo. Somazant vostolea vaittacher, oniticher, broxttacharacher ani fottingponnamchea ani dongiponnan jiyetolea mon’xacher Jezun khor nixed marlo. Osoktank, goribank ani somazant kikont keloleank ani bhairailoleank Bapacho xim-mer naslolo ut’tom mog dakhounk Jezu pott’tiddken vavurlo. Punn onupkari, gorvixtt ani dharunn porjen niropradi Jezuk ek vhoddlea opradeachi xikxa dili. Taka lojechem khursachem moronn dilem. Punn Jezu hancher aplea punorjivontponna udexim zoitivont zalo. Moizesachea fuddariponnakhal Izrael porjechem pask zalem. Amchea soddvondara Jezuchea koxttam-mornna ani punorjivontponna udexim ak’kea patki mon’xakullachem pask zata. Amchea jivitant hi vhoddantli vhoddli porob amkam kherituch
sfurtechi. Sonvsarantlem poinn kortana koxtt dukh tras amchea jivitacho ek kherit bhag. Somazant oniticher nixed marunk ami tallo ubartanv, fottingponna ani broxttachara virudh ami zhuz manddtanv, tednam koxttanchi vonnot amche vatter addambe ghalteli, iesvontponnacho mukutt amkam chukta so disot, tori-i astanam niraxiponnachea bhokik poddonastanam
Jezuchea jivontponnachea mukuttacher lokx ghalun bhorvanso, pavlam fuddem marit cholum-ia. Hich ghottai, hoch bhorvanso, hich novi dixa vompum-ia, kalljidarponnachem ani mogachem sarem ghalun ximpum-ia ani patkachea dusmana koddsun magnnea udexim hea biachi rakhonn korum-ia. Hea 2011 vorsantlim paskam amkam Mazoddeche Povitr Sobhek dupett anondachim ani ugddasachim zaum di kiteak zoxem Jezun aplea punorjivontponna vorvim novea jivitak survat dili tech porim ami sogllim kallokhi ani patki jivit soddun diun, svotontr ani kurpechea jivitak survat korum-ia. Soglleank tumkam Jezuchea kurpechea porzollan bhorloli Paskamchi Porob anvddetat.
Gõycho Shigmo Mhotsov Gõycho Shigmo Festival hea vorsa 27 Mars tem 10 Abril poryant Gõyantlea vegllea vegllea vatharamni somnorombhtolo. Gõyantlo ho vorsavollicho mohotsov Gõy sorkarachea adharan bhov nettan ghoddoun haddta. Shigmo dobajeachea somoyar vhoddleo mirvonnuko ghoddoun haddta. Heo mirvonnuko bhov rongit asta ani lok- songit ani lok-nach sadhor korun pollennarank khoxi dovorta. Hea vorsachea Shigmo mohotsova vixim uloitana Gõycho Proyatton Montri Dilip Parulekar hannem oxem mhunttlem, “ Hea vorsa Shigmo vhodda dobajian somorombhtole. Mon buloita tosli sozovnni astoli ani amchim monam akarxit (attract) korta tosleo ‘parades’ ghoddoun haddtoleo. Hea ‘parades’-amni ‘mythology’-cher adharit rongit
dakhounn (Tableaux) sador korta ani povitr pustokamni (holy epics) nond keloleo zaiteo ghoddneom sador korta. Shigmachea disamni ruchik Gõychem jevonn, Gõychem lok git ani lok nach, adi bore toren sador korun pollounk ailolea Gõykarank toxench turistank ojapit korun uddoita. Oxem korpant amcho hetu mhunttlear ‘Cultural Tourism’-ak vadd divop ani choddan chodd ‘turists’ Gõyant haddop. Sangta tea pormonnem hea vorsa Gõycho sorkar Shigmo Utsovak ogle unne 3.5 krutt rupia khorch korpacho asa khoim. Shigmo ho khoreponnim ‘Aam Aadmi’-cho mohotsav kiteak hea festivalant lhan ani vhodd, gorib ani girest, bhattkar ani mhunddkar, adi.. kosloch bhed nastana bhag gheta. Hhea mhotso-
vak Bharatachea dusrea prantamni pacharta vegvegllea nanvamni pacharta. Ho mohotsov mhunttlear
ximyallachea somoyak (winter season) adeus korop. Hacho somorombh ‘full moon’ asta tea mhoineant
korta zata ‘phalguna’-cho mhoino mhunntta. Ho mhoino Hindu kelenddoracho nimnno mhoino asa.
Ponnje<Sonvar, 30 Mars, 2013<
Sahitya
10 Mottvi Kotha
Pustok Niyall
As Korta Nas
Handbag Chear ostoremchea sukh-dukhachi kanni WalTer menezes Kepem, Gõy
2010 vorsa Dalgado Konknni Akademin ghoddun haddlole kadambori borovpache spordhent, Sharon Fernandes e Soares hichea Handbag-ak poilem inam – ani tea uprant Thomas Stephens Konknni Kendracho Konknni Martir Florian Vaz Puroskar - favo zal’lea pustokacher ho niyall zaun asa. Raia sarkilea eka lhan ganvant ‘transfer’ zaun eka bank-ichea branch-int Miss Helen D’Costa Branch Manager mhunnun pãim dovorta ani ganvant ravpi Lisa, Veronica ani Flory hanche borobor ixttagotichea dhagean aplem jivit gunt’tha. Veg-vegllea backgrounds-antlean ailoleo chear ostoreo. Tanchea sukhadukhachi ani eke attvech toren vachpeam mukhar dovorloli hi kadambori zaun asa. Hem zori Sharon-achem poilench pustok tori tichea angant asloli kola ani borovpachi tank ani xokti amkam pustokantlim poilim kaim panam vachta mhunnosor disun yeta. Thoddeach utramni Sharon khub kitem sangun mekllem zata. Dekhik - Lisa ani tacho bhav Dave lhanuch astanam jednam tanchi avoi ho sonvsar soddun veta tednam avesvor sompoita astanam Sharon samkem amchea kallzak pill’l ghalta. Lisa ulhasta: Amchea hatantli sotri devan kaddun ghetli. Votant korpunk ani pavsant bhizunk amkam soddlim! Veronica hem eka tarvottea lagim kazar zal’lem asta. Halinchea kallar cheddvami atam botticher nokri kortat ani osle poristhithent jedna dubhavachim pallam Veronicachea monank ghans martat, taka fugar kortat tednam tem kitem korta kai? Poilea Sukrarak, aplea supurlea Pearl-ak gheun, Raiturche Igorjent misak veta ani aplea bayek sangta: Bay, Jezucho umo ghetanam mag, daddy-n amkam sodanch nice korunk! Oslea vellar jem kitem eke ostorechea kallzant sizta tachem jitemjivem chitr Sharon-an he torechea son’vadantlean (dialogues) ubhem
kel’lem amkam vachunk mellta. Ani Flory? Ticho ghov mhollear tika ek khurisuch zata! Magir he kadamborint Helenacho zago koslo kai? Hea tegaimkui mog diupi, bhuzvonnechi veng marpi, kallkhantlean vatt dakhoupi ani Raia ganv soddun veche poilim jinnent upeogak poddta toslo tankam dhoddo xikoupi ek mogall, doyall onnbhovan bhorloli ostori. Handbag-ant Gulf War, Raiturche seminarintlem bhũyer, ‘ark’-a lagim aslolo pimplla-rukh hanche Sharon amkam mahiti dita. Tori jedna Floricho ghorkar hea sonvsarak ontorta tedna jeo riti (traditions) asat –khas korun bailmon’xa som’bondim – teo kadamborint aspavun gheupachi goroz asli. Hea pustokant Sharonan Paulo Coelho hea borovpeacho ani The Alchemist hea tachea famad pustokacko ul’lekh kel’lo asa. When you want something (and desire it with all your heart and mind), the entire universe conspires in helping you to achieve it – ho tea pustokacho maz vo sar zaun asa. Hech torecho, punn veglloch updes eka handbagacho example gheun amkam Sharon diunk proitn korta. Hi kadambori ghoddiye chovgam ostoreamchi zait punn tantum bhitor jem jinnechem sot asa tem ontoskornak zagoilea xivai ravonam – zai titlench jivitachea ‘handbag’-ant ami ghalchem. ‘Excess baggage’ nakach naka…! Ani sompoitanam, kaim volli he kadamborintleo: Jevnnachea vellar, ami Helenak cake katrunk layli. “Happy Birthday” kantar porot gaytanam, hanvem keloli cake katorli ani apnnacheach tonddant ghali. “Wow, awesome cake! Lisa, ekdom’ bori zalea tuji cake. Thank you so much.” “Tunch special, mhunnon tuka cake-ui toslich korchi poddli nhoi?” Hem Sharon-achem poilench pustok ani poilich kadambori. Awesome zalea, oxench mhunnchem poddtolem!
Tomazinho Cardozo Candolim, Gõy
Anton ek sarko sadho monis aslo. Duddvanche axecho teach borobor sarko chamtto ani imtto also. Tea ganvant tacho ek posro also. Ekuch posro zal’lean to borem giraik kortalo ani zaite duddui zoddtalo. Punn odhik ani odhik girest zaunchi tachi as ken’nach bagonasli. Toddeach kallan chodd duddu ekttavpache proitn kortalo ani haka lagon aplea posreacher pramannikponn samballi naslo. Lok taka vaitt utramnim pachartolo. To lokak nagoita, to amkam fottoita, adi utramnim lok tacher xirap galtalo. Punn ganvant tacho ekuch posro aslolea karannan, lokank tacheah posrear yeunchem poddtalem. Dusrea vordhan Anton, lok apleak xiraptat mhunn boro zanna also punn to tanchi koslich porva korinaslo. Odhik girest zaunchea vicharamnim tachea dolleancher sai ailoli ani tea khatir utt’ttham bhostana taka fokot duddu nodrek zollkotale. Anton sodam sokallim utthon misak vetalo, kumunhav ghetalo ani aplem odd’ddem daddaun sodanch Devak xinn kortalo, “ Dhonia Deva, kiteak tum mhojem aikonaim? Kiteak tum mhaka Roque bhattkara porim girest korinaim? Deva, hanv sodanch igorje yetam, tujea kaidea pormonnem choltam punn tum mhakam duddvankar mat korinaim. To Roque Bhattkar ken’nach igorje yena, ken’nach komunhanv ghena ani taka tuvem kitli mhunn girestkay dileai?” He porim Anton Devacher xinn kad-
dtalo. Apli girestkay vaddovpak to koslii vatt, ubi vo vankddi, cholpak fattim ravo naslo. Lakhamnim inamam divpi sorti to niamit vikteo ghetalo. Ek dis punn apleak motto inam lagtalo mhunn to somzotalo. Moddko khellpak to fattim ravo naslo. Apleak nidhen poddtolea sopnacherui to khub bhavart dovortalo. Nidhonk voichea adim aplea rozaran apleak ek borem xem sopon poddlea puro mhunn devak prarthona kortalo. “Dhonia Deva aiz mhaka bori nhid dhi ani te nidhen ek punni borem sopon dhi. Dhonia Deva mhoji kakut kor, ani mhaka ekuch oslem sopon dhi zache vorvim hanv mhojim chintnam xarti pavonk xoktolom.” Ratik sopnant kitem dekhlam tache vhoir barik niall korun moddkeache number khelltalo. Ken’na ken’naim taka moddko lagtalo. Halinchea kallar Antonik sopnamcher khubuch bhavart zal’lo. Sopnam poddlearuch mon’xan toddeach kallan vhodd duddvankar zaum yeta mhunn taka distalem. Sopnamcher tacho bhavart itlo okhonddh zavpak karann mhunttlear tachoch bhurgeaponnailo ixtt Forsulo. Forsulo toddim vorsam fattim sarko gorib also. Antoni poros chodd gorib. Jevpak ghorant xit aso naslem, nhespak kolsanv naslem, osle poristhitintlo ho Forsulo aiz motto duddvankar zal’lo. Tannem don tin vhoddlim bhattam victim ghetlolim. Ek Five Star hotel bandhlolem. Anek benkamnim duddu fix deposit ghatlole. Ganvchoch nhoi punn akhea Goencho lok taka aiz salam kortale. Tachem karann mhunttlear Forsulo rajkarnnan bhitor sorlolo ani aiz to ek ‘influential’ M.L.A. zal’lo. Hea Forsuleak aiz konnunch Forsulo mhunn voddkinaslo. Soglle taka apurbaien Franky baba mhunn voddkitale. Forsulean punzailoli girestkai polloun Anton sarko bejear zatalo. Apunn zomniruch asam punn to Forsulo mollbache tenkxer
pavla tem polloun taka khub dukh bhogtali. Ek dis Anton chintunk poddlo, “ Forsulo itlo girest koso zalo kai? Mhojo punni posro asa, tachem kainch na, torui pun itle duddu khoimche aile kai? Itlim bhattam bhensam tannim koxim ghetlim kai? Hanv tache fuddean vochon vinchartolom!” Ani ek dis sokallim utthon Anton Franky babager gelo. Franky baban Antonik, aplea longotti friend-ak, pollena fudden ghott veng marli. Apleak he porim tratar kela to polloun Anton khub khoxi zalo. Ti khuxalkay Antonichea mukhamollar likliktali. Franky babun Antonik salan voron bhosoilo. Antonin sorvbhonvtim apli nodor ghunvddaili. Salan dovorloleo asleot teo torekvar moladik vostu polloun Antonichea mukhamollavelo khuxalkayechio liklik komi zait gelo. Frankyn mhunttlem, “ Anton kitem zalem? Tum ogich ani dukhi koso kiteak zalo? ” Antonin zabab dilo, “ Tuven ghoddoilolim him novlam polloun mhaka tujea adlea goribkayechea jivitacho ugddas ailo.” Vell ogddainastana Frankyn moddench mhunttlem, “ Anton hanv ken’nanch fattim vollon pollena. Hanv sodanch fuddem vetam. Hanv ken’nach dusreak vait vo borem zatlem tem chintina, hanv fokot mhojeach boreachem chintam. Hakach lagon hanv aiz hea zagear pavlam. Tuvuim fattlem chintinakaim fuddench chol.” Itlea mhunnosor ghorantlim don kamdaream yevn bori chav ani khavpak biskitt gheun ailim. Ghorant kam korunk kiriadam asat tim polloun Anton ojiaplo. Anton ek biskitt tondhan ghalta thoinch also, Franky babacho driver ailo. “Sir” ddraivoran mhunttlem, “ Aiz khoinche gaddien yea? Mercedez, BMW vo Audi?” Mercedez car voro-ia mhunn Frankyn formailem. Ddraivor ani itleo gaddio asa tem kolltoch Anton odhik thottaklo. Niktech Antonin chayeche don ghontt mar-
lole, Franky babacho PA, Personal Assistant, ailo. “Good Morning Sir?” PA-n mhunttlem. “Good morning” mhunnon Frankyn zabab dilo. PA-n Frankyk tea disacho ‘programm’ iskuttavn sanglo. ‘Program’-a pormonnem Franky-k rokddoch ghorantlo bhair soron vochonk zai also. “Franky bab, ho konn” PA-k bott dakhoun Antonin vincharlem. “Ho mhojo PA, Personal Assistant,” Frankyn portipall kelo. “PA?” Antonikuch somzona zalem kitem korchem poi tem ani tondhan biskitt ani hatan chayechem kop gheun khuntt koso ogich urlo. Ogoch asa to polloun Frankyn mhunttlem, “ Are Anton, tuka zalam punni kitem?” Ghaborlolo koso zaun Antonin sanglem, “ Toxem kaim zaunk na Franky bab. Punn ek mat mhaka azun poryant somzonk na.” “Somzonk na? Kitem somzonk na?” Frankyn portun vincharlem. “Are tum ani hanv boroborchech mure?” “Oi” mhunnon Frankyn zap dili. “ Kaim vorsam fattim tum mhojea poros gorib also mure?”Antonin vincharlem. “Oi” mhunn khunna korun Frankyn apli tokli aloili. “Aiz tum kitlo vhoir pavlo ani hanv also thoinch urlom, oi mure?” Antonin dukhi tallean utram bhair kaddlim. “ Kitem korum-ia? Tem zonn ekleachem noxib.” Frankyn portipall kelo. “Are tenvuim hanv zanna. Punn tuvem tujem noxib fuloileim punni koxem?” Antonin utsuktayen vinchar kelo. “ Are Anton, mhaka ek sopon poddlem …..” to fuddem kitem sangonk sodhtalo teach vellar taka Chief Minister-acho fon ailo ani zata title veigim Sachivaloyant yevpak formailem. “Antonio bab, hanv tuka uprant melltam, mhaka atanch vechem poddlem….” Franky utthavollin bhair soron gelo. “ Ham toxem zalear hea Forsuleak sopon poddlem ani hem sogllem ghoddlem…” oxem ghunnghunait ghunnghunait Anton aplea posrear gelo. Dusro dis udelo. Sodanch dukhi mukhamollan novea
Sovnnean aplem kalliz pinzlem Aplem rogot otun Gulaba ang tambddem kelem Ixttagotiche hem sangnnem Monamonak he magnnem Ghutt tache zaka na kol’lem Tachem mat ritem jinnem. Navena Furtado Vasco, Gõy
Mott’ttem ambeachem zhadd asa, Hollduve ambe pikon zhaddak, Pormollacho hanso fulta jivak. Sonvnneamno tumche pakatte fulovn, Hansot nachot zhaddar bosat, Hollduve pormollit ambe khaun, Jiv tumcho dhados korat. Jogak bhonvon kaddio sodun, Ambear mhojea ghontter
korat, Panchvea panamni halun dolun, Ambea zhaddar visov gheyat. Sonvnneamno tumi zoddpean bosun, Eka mekacho mog korat, Mhojea zhaddar ghontter korun, Porank tumchea zolm diyat. Devan dilam mollob tumkam, Zay ten’na mollbar uddat, Svadik suran git gaiat, Porank mat tumchea vis-
disak yevkar divpi Antonin aiz hanstea mukhamollan novea disachi svagot kel’li. Posrear yetana khandar marun ek pikas gheun ailo. Orxim konnakuch voddkopi nhoi to Anton aiz mellta titleankui maye mogan voddkitalo, “Dev boro dis dium, koso asai? Khoim vetai? Bore baxen voch…” aiz Anton boddboddtoch also.Antonicho atvoch sobhav polloun sogllech eka vordhan ojiap zal’le zalear dusrea vordhan guspaghonddolak sampoddlole. Pikas gheun Anton nitt aplea posrea fuddean gelo. Posro uktto kelo ani lokak vostu diunche suvater posreachi bunhead khonddunk laglo. Mati ustun ustun kitem mellta kai mhunn pollounk laglo. Eke suvater kaim mellona mhunn dusre suvater khonddlem. Thoinsorui kainch na. Anton niraxi zait gelo punn bunhead khonddpacho vavr bondh dovorlo na. Anton khonddta astananch posreachi ek vonnotth konsllon poddli. Ek poddta mhunttlear dusrii vonnotth konsoll’li ani Antonicher poddli. Ako posro matie bhorvonn zalo. Antonicheo bobo ani ueli. Lok dhanvot dhanvot ailo. Zokhmi zal’lea Antonink matie ani modera pondcho vhoir kaddlo. Anton vilapun roddtalo. Taka eklean vicharlem, “ Are Anton, hem tuvem keleim punn kitem?” Uskaron ani suskaron Antonin zabab dilo , “ Are kitem sangonk, mhojea posreache bunheadi bhitor bhangar ani motian dovorlolim asat mhunn ratim mhaka sopon poddlem ani tem bhangar ani tim motiam kaddtolom mhunn hanvem….” Aplem sangnnem purnn korche poilinch to soiranna bhair zalo. Mogall vachpeamno, fottingponn ani naddbhudinin vo noxibacher patyon zoddlolem polkem vhoddponn jivit nas korpachi survat zaum yeta. Gham varovn vavr korun vhodd monis zavpantuch khori dadhoskay asa
Kovi ani Kovita
Yevkar Pap Saibak
Yevkar tuka amchea Maha Gonvllea, Urben bhorlea soglli Povitr sobha, Kitleanchich tuje koddchean opekxa, Atam tuje karya ti polleunk axelea, Ravtta tujea buzovnnechea alaxireak, Poilo Pap Saib Europa bailo, Ani poilo Francis Santachea nanvancho, Atam Sant Pedruche
kurcher pavlo. Sant Francis Assisecho tum vodd bokht, Ani goribancho tuka mola vorto mog, Bhavtto uboila sorv dhorma sonvadacho, Ami magtanv tuje vavrar axirvad Devacho. Alvaro Gomes -Bannavle, Gõy
Ixttagot Panvlam konnkonni Tich kanni Mhonn axi’leank xittkavnni
Panvla konnkonni… Panvla konnkonni Dor ekleache jinnent Goroz ixttachi Ixtt na zalear Ord’ kutti jinn tuji Thodde ixttt mogache Thodde ragache Kai amrutayeche Omurpikea hanxeache Kama purte mama Kam zale voiz melo Oslo vichar zanni kelo To mat ixttagotik foslo Ek sovnnem Mogan poddlem
Dhovea gulabachea kallzant riglem. Gulaban manun vhelem sovnneak ekuch magnnem kelem dhovo kor tambdo kelear tum mhojem sasnnank zalem Gulabak tambddo korcho koso? Chintun chintun mon domlem Dom’milea monan kallzache Bhanddar foddlem Gulaba kantto topun
Rupea Podd’dear
Bollywood-ache 250 kotti addkollun Sanjay Dutt sod’deak ‘Fraud’, ‘Pulisgiri’, ‘Chameli’, heam filamani bhumika korta ani hea filmanchem ‘shooting’ chalu asa.Digdoxok Subhash Kapoor ani filmancho nirmato Vidhu Vinod Chopra he doguy mellon ‘Munnabhai’ hachem ‘sequel’ korpache toyarent asat.Zalear Rajkumar Santoshi hachem ‘P K’ hea filmachea ‘shooting’-achem poylea vantteachem kam purnn zalam.1970 vorsa porddear ailolem ‘’zanjeer’ hea filmachi ‘re-make’ chalu asa ani tantunt to Pran hachi bhumika korta.Apoorva Lakhia hannem toyar kelolea hea filmachem ‘shooting’ purnn sthitir aslem toruy hea filmachem ‘dubbing’ korpachem kam baki urlam.Toruy punn Karan Johar hachem ‘Ungli’ hea filma khatir Sanjay Dutta kodde tannem korar kelolo na oxem spoxtt zalam.’Munnabhai’ hachem ‘sequel’ toyar korpi Subhash Kapoor hannem sor unchle niti-sobhecho nikal aikon apleak khupuch vhoddlo dhoko boslo oxem sanglem.
‘Mr. Perfectionist’ zalo ‘Miss Perfectionist’ Amir Khan atam ‘lipstick’ ani ‘mascara’ lavn aplem novem rup dakoll kortolo.1995 vorsa ‘Baazi’filmant tannem ‘Drag Queen’ hichi bhumika keloli.’Dole dole, dil dole’ hea filmntlea gitant tannem unch khonttanche ‘sandals’ ani zog-zogit kalle kopdde nheson ek veglle torechem akarxonn nirmann kelolem.Novea filmant to ek jahirat korta ani te jahiratint to eke ostorechi bhumika korta.Famad ‘makeup’ korpi Micky Contractor hannem Amir Khanak ‘makeup’ korpachi zababdari svikarlea.Amir Khanan hea adim 2005 ani 2008 hea vorsa jahiratimni ostorechi bhumika korun soglleankuch dipkaun uddoylole.
Sonvnneamno Vegim Yeyat. Mhojea ghora fuddlean,
rumnakat. Devan rochleli rochna ami, Svarth, amkam kiteak zay, Tumchea porank samballat tumi, Zolm-a adinch marum naka. Yeyat sovnneamno vegim yeyat, Zhaddar bosun mog korat, Vhaddun choddunk sonvsar tumcho, Porank tumchea zolm diyat, Yeyat sovnneamno vegim yeyat. Cyril D. Fernandes, Bannavle, Gõy.
Germany ‘EnglishVinglish’ English-Vinglish hea filmachem rupantor Germany bhaxentlean korpant yetolem. Tech porim nanv vosti filmi kolakrn Sridevi hea filmant Germany bhaxentlean uloytoli. Sridevi hea ‘English-Vinglish’ filmant mukhel bhumika korta. May mhoineant hem film sompurnn Germany desant prodorxit zatolem. Puray Germany desant hem film dakhoupa khatir hea filmacheo 20 prot’teo (prints) kaddleat.Sonvsar bhor veg-vegllea bhasantlean uloupi lok aslolean, Inglish-Vinglish hea filmachem rupantor anikuy sabar bhasamni zanvchem oxi mhoji itxa asa.Hea filmachem German bhaxentlean rupantor zata mhonn mhaka khupuch khoxalkay bhoglea.”oxem Sridevi hinnem mhonnllem. Hea filamchi digdorspin Gauri Shinde hinnem sanglem, hem film German bhaxentlean rupantor zata mhonn aikon mhaka ojapancho zottko boslo.Hea filmank desant ani videsant boroch vhoddlo protisad mell’la.Filma polleupeanchea axirvadak lagon hanv tanche choddan-chodd upkari zaun asa.
A.R. Rahman zatolo digdorspi Oscar Puroskar jikpi songitkar A.R. Rahman atam digdorson xetran bhitor sorpache toyaren asa. Mevlole mahiti pormonnem A.R. Rahman kaim vella uprant ek filamchem digdorson korpachi xokeotay asa. Tachea pasot te filmachea kanniecher kam korit asa. Rahman-ache digdorsonacher tache lagimche ixtt ani Oscar jikpi Resul Pokutty-n hevui tachea sangata astole. Tannen oxem-i sanglem ki te sod’deak filmachea kanniecher kam korit asllolea karannak lagon kaim kolakaram lagim tachem ulovop chalu asa. Svota A.R. Rahman-an Los Angeles-ak digdorsonachem xikxonn puray kelam dekhun beginuch ek film korpachi xokeotay nirmann zalea.
Vadachi batmi khotti - Saif Bollywood kolakar Saif Ali Khan hannem Lucknow vimantollar CISF hachea odhikaream kodde uz’zot keloli mhonnpachi batmi ji potrancher chhapun ailea, ti batmi fottkiri zaun asa, oso Saif Ali Khan hannem khulaso kelo. Apunn heam odhikaream kodden khupuch movallsannen uloylam ani tantunt kosloch vad zaunk na. Apunn hea potrancher kex ghaltolom, oxem Saif Ali Khan hannem spoxtt kelem.
Ponnje<Sonvar, 30 Mars, 2013<
Khella Moidanar
11
GIFT 2013
Bharotachea futtbol pongddan 50% Gõykar asle: Alberto
Gõy Futtbol-achea itihasant ek thik
Gõychi xit koddi ani Konknni bhas niz Gõykaranchi osmitay. Anink ek vost ji Gõykarank chodd avddichi ti mhunttlear Futbolacho khell. 26 Mars 2012 Gõy Futtbolachea itihasant bhangarachea letramni boroilolo dis zalo. . Hea disa Gõy Rajeachea Mukhel Montri Manohar Bab Parrikar hannem Gõyche Vidhan Sobhent ‘Goa Football Development Council’ (GFDC) ghoddovpachi ghoxnnam keli ani Dr. Rufino Monteiro haka ticho Chairman mhunn nemlo. Fattle sat mhoine GFDCn Gõyant football-achi udorgot soglea xetramni koxi zaumchi hacher vichar
korun hea sondhorbant zaito vavr kel’lo asa. Odhik korun lhanuchponni bhurgeank vigeanik nodren proxikxonn diun ontoraxttriya panvddeavelo futtbol khellgodde Gõyant utpon korpachi GFDC-cho mukhel hetu asa. Aiz meren GFDC-n Sulcorna, Aldona, Valpoi, Navelim ani Benaulim he panch ‘grassroot development programme centres’ sthapon keleat zantunt 6-12 vorsamchea bhurgeank unchlea dorjeachem ‘training’ diupant yeta. Marsache 15ver ani 16ver GFDC’n anink ek vhoddlem pavl marunk ‘GIFT 2013’ don disamcho ontoraxttrik porisonvad
(Internationl Seminar) Goa Marriot Resort Campal hanga ghoddun haddlo zantunt Gõyche, Bharotantle ani ontoraxttrik panvddeavele futtbol xetrantlea uloupeamni, Gõyant futtbolacho dorzo ontoraxttrik panvddear koxo pavoumcho tacher bhasabhas keli. Dr. Robin Peterson, CEO - South African Football Federation Development Agency, Scott O’Donell, Technical Director/Director-Coach Education, AIFF/FIFA National Academies, Joan Cusco, VicePresident, Beach Soccer World Wide, Paul Fletcher, Founder & Member Partner, StadiArena, Mohamed
Basir, Coach Education Head, Technical – AFC, adi he nanvoste ontoraxttrik futtbol mollavoilea uloupeamni aple mud’de manddle. Tea bhair Gõychea ani Bharotantle anek veg-vegllea uloupeamni Gõyant ani Bharotant vostolea sovlotincher uloupam kelim ani koxe toren heo sovloteo sudhraunk yeta hacherui bhasabas zali. Marsache 15ver ukttavnne dobajea somoyar Goa Futtbol Draft Policy mukhel soire ani Gõyche Mukhel Montri Shri. Manohar Bab Parrikar hanchea hatantlea uzvaddak haddli. Hea somoyar Dr. Rufin Monteiro hachea mukhelponnakhal GFDC’n kel’lea vavrachi Mukhel Montrean toknnay keli ani aplo soglo sohokar GFDCchea fuddlea vavrant bhasailo. ‘Goa Football Policy 2013’-antleo kaim mukhel yevzonneo l Khellak ‘industry’-cho dorzo l Ontoraxttrik dorjeacheo futtbolacheo sovloteo Gõyant nirmann korop l Vigeanik nodrentlean futtbolachi udorgot l Unchlea dorjeacheo futtbol songhottna sthapon korop l Futtbol Gõychea isko-
lamni vhorop l Unchlea dorjeachem ‘coaching’ l Khelgoddeank, ‘coach’ank, adi ‘scholarships’. l Khelgoddeank ‘mediclaim’, ‘pension scheme’ rochun haddop Futtbolachea xetrant kelolea vavrachi ani yogdanachi GFDC-n dokol ghevn oslea mahan khelgoddeancho ani tea khella sondorbant vavr keloleancho sotkar ghoddun haddlo. He zaun asle: Mauvin Borges (promising U20), Juliao Rodrigues (referee), Catao Fernandes, Domnic Soares, Bernard Pereira (players), Armando Colaco (coach) hancho bhovman zalo. Tech porim sorgest Andrew D’Souza, Sorgest Rekha Kalapurkar, sorgest Fr. Adolf Viegas hanchoi vavr GFDC-n ollkhun ghetlo. Shri. Kushal Das (General Secretary - AIFF), Srinivas Dempo (President - GFA), Hindi cholchitrantle Sunil Shetty, Mariano Baretto (UEFA - Pro license coach), Novy Kapadia, Jovito Lopes (Sports Editor Herald), Rajeev Piramal (Vice Chairman & MD - Peninsula Land ltd), Sioulas Anastasios (Coach Seza Goa) adi hevui hea boskent vanttekar zale.
Ralph Waters, novo ‘ICC 2015 World Cup’ odheokx ‘Cricket Australia’ ani ‘New Zealand Cricket-an ‘ICC 2015 World Cup’-a khatir Ralph Waters-ak ‘Local Organising Committee’-cho novo odheokx mhunn nivddun haddla, mhunn ICC-n nivedon kelam. Waters, zo Up-Odheokx aslo, adlo odheokx James Strong AO, je gelea satollean ontorle, hacho zago
ghetolo. Waters, ‘Fletcher Building Limited’ ani ‘Woolworth Limited’’-che Odheokx, ani ‘Fonterra CoOperative Limited’ ani ‘Asciano Limited’-che Sonchalok mhunn asat. Aple nivoddnuke uprant , Waters-an tachea adlea odhikareak argam diun mhunnlem: “Mhoje bhoxen, James-uy Australia ani New Zealand-an raulolo
ani thoim kam kelolem asa ani 2015 vorsa zaupi on-
torraxttriya spordha ayojit korunk taka khatri asli. Hanv tachea durdruxtticho (vision) bhagidar ani ‘ICC’, ‘Cricket Australia’ ani ‘New Zealand Cricket’-a vangdda, sonvsarbhorchea ‘cricket’ mogyank yexesvit spordha fuddem dovrunk vavurtolom.” Wally Edwards (odheokx, ‘Cricket Australia’), Chris Moller
(odheokx, ‘New Zealand Cricket’), James Sutherland (CEO, ‘Cricket Australia’), ANI David White (‘CEO’, ‘New Zealand Cricket’) ‘Local Organising Committee Board’-ache bhagidar mhunn sod’deak asa toxe astole, ani dor boskek ‘ICC’ nirikxok (observers) mhunn protinidhi (representative) dhaddtole.
SAFF-cho sochiv (general secretary) Alberto Colacon sanglem ki adlea kallar unnech don ontorraxttriya spordhemni Bharotachea futtbol pongddant so tori Gõykar mhunnlear 50% Gõykar khellgodde asle mhunn sanglem. Albert Colaco zannem Bharatachea futtbol mollar mhotvachem yogdan dilam to 10 vor-
sanchea somoyak AIFFcho sochiv mhunn kam kelolem asa. Futtbol proxason pollounk soglleavon yogeo monis, Alberto, zache FIFA toxench AFC vangdda boro sompork asa, tannen obhimanan sanglem ki Bharoti pongodd zannen 2011 vorsa SAFF futtbol spordha jikli tatun soglle mellon so Gõykar asle mhunn te mhunnlear Mahesh Gawli, Sameer Naik, Climax, Clifford Miranda, Anthony Pereira ani Joaquim Abranches, zoim Climax ‘captain’ mhunn aslo. Toxench tin odhikari je pongdda borabor gelole tevui Gõykar asle te mhunnlear –mukhel ‘coach’ Savio Medeira, adhari ‘coach’ Mariano Dias ani ‘goalkeeper coach’ Mar-
cus Pacheco. Ek kellgoddeak soddlear her dusre ‘first eleven’-am modem asle, Colaco-n fuddem sanglem. Zalear 1989 vorsa, jednam Nehru Cup ontorraxttriya futtbol spordha Gõyan ayojit korunk ailoli, ani toxench att mhoineam bhitor khell montri Francisco Monte Cruz-a khala Fatorda-cho Nehru Stadium bandun haddlolo. Tea vellar Bharoti pongddan so Gõykar asle – Derrick Pereira, Mauricio Afonso, Savio Medeira, Norbert Gonsalves, Mario Soares ani John Araujo. Khorench jedna jedna Bharatachea futtbol pongddan favo title Gõykar khellgodde asle tednam Bharoti jiklea hem sid’dh zata.
Abhishek Bachchan ani Futtbol Sonsthek adhar korunk ghoddun haddlolea futtbol kariavollin uloitana, Abhishek Bachchan-an futtbol khella viximcho aplo moga uktto kelo ani Bharoti futtbolak porzollit fuddar asa mhunn tacho vichar fuddem dovorlo. To manta ki, Bharotak futtbolan vaddonk favo ti huxari (talents) asa, punn mullaveo suvidheo ani khellak favo to tenko disonk yena. Bharoti futtbol pongodd ‘World Cup Finals’-an khellcho mhunn tachem sopon asa. “Ho khell famad korunk mhojean kitem-i ghoddta tem korunk hanv toyar asam. Bharoti futtbol pongodd ‘World Cup Finals’-an khelltana polloupachem mhojem sopon asa. Mhaka dista ki amche lagim favo ti huxari asa punn amkam sarkea mullavea suvidheanchi ani orthik tenkeachi goroz asa,” tannen sanglem. To manta ki, jednam lok futtbolak tenko diunk sur-
vat kortole, tednanch odhikari mullavea suvidhenchi sudharonnam kortole mhunn. “Mhaka dista, atamche tornatte ‘cricket’-ichea poros futtbola lagim chodd volltat mhunn,” tannen sanglem. Abhishek ani ‘cricket’ khellgoddo Virat Kohli, ‘Magic Bus’ he sonsthechea adharak, Bollywood kolakar ani ‘cricket’ khellgoddeam modem zaupi khellachi ukttavnni korunk ailole. Hi sort Marsachea 30
tarkher Jawaharlal Nehru moidanar te khelltole. Hea vellar tannim ‘Playing for Humanity’ he sortik ghalunk yevpi ‘jersey’ ani tosrip (trophy) dakhoili. Toxench te kariavollin ‘Virat Kohli Foundation’-achi ukttavnni zali. Abhishek Bachchan ‘AllStars Football Club’-cho ‘captain’ ani Virat Kohli “All Heart Football Club’-cho ‘captain’ mhunn sort khelltole. ‘Magic Bus’ hi sonstha unne odhikar aslolea bhurgeank adhar korta.
Kola ani Kolakar Vinchar Zabab
Bab Andrew Tiatr palkar dischona?
Songit mollar boro kall
Bab Andrew, tiatr palkavoilo ek boreantlo boro kantorist, anik toddeach disamni pordesant vochpacho asa mhunn kollon ailam. Tea nimtan Bab Andrew hachea vavracher ilo niyall Kednam ani koso tiatr machier pavlo Fr. Agnel High school hea iskolant astana machier choddlom. 1991 vorsa ‘professional’ tiatr machier ailom jednam mhaka fankivont Prem Kumar hea direktoran aplea “Tum Modem Poddonakai” hea tiatrant kantaram mhunnpak sondhi dili. l Azun poryant kitle tiatr boroyleat Khoreponnim hanv ek gavpi tea khatir hanvem tiatr chodd borounk na. Hanvem ekuch tiatr boroila “ Favo Zalear Di” ani ho tiatr ganvche porbe somoyar Zuari Vaddo, Agxe hangasor ani Kala Academichea Tiatr spordhent machier haddla. l Azun poryant kitlim kanl
taram ghoddleant? Azun poryant 100 poros chodd kantaram ghoddleant ani xekddeamni tiatramni gaileant astolim. l Ugddas urpa sarkem tujim ek vo don kantaram “Cheddum” ani “Kristanvponn” him donuim mhojim gitam lokak egdomuch avddichim zalim. l Kitlea sumar tiatramni ‘acting’ kelam? Xembor-am vhoir tiatramni bhumika kelea. Commedian Domnick hachea tiatramni hanv sodanch ‘acting’ kortam. l Kantarancheo audio/video CDs kaddleai? Nanvam! Azun poryant 3 Audio CD ani 1 VCD nirman keleat. ‘Sonvsar Konnacho’, ‘Maim Paik Samball’ ani ‘Gheyat Punn Diyat’ heo mhojeo Audio Album zaun asa. “Chear
Sotam” hi mhoji VCD asa. l Konknni filmant ‘acting’,
‘singing’ vo anik kosleim kam kelaim? Sumar 15 punni Video Filmamni ‘acting’ kelam. l Kantranche ‘lyrics’ pustok rupan chhapleai? Azun poryant na! l Tiatr kolakorant tujo sondesh Tiatr kolakoramni bore ritidekhiche tiatr machier haddunk proitn korcho. l Tiatr pollenarank tujo sondex Tiatr pollennaramni tiatr kolakorancho vavr sodanch vakhanddla. Hi vagnnuk chaluch dovrunk mhoji vinonti kiteak tache vorvim tiatristamchi umedh vaddta ani taka lagon suddsudditponnim tiatrachi udorgot zaunk xokta.
Anthony Gonsalves
Anthony Prabhu Gonsalves (1927 -18 Janer 2012) ho Majorda, Gõycho
xrextt songit ghoddoupi ani xikxok zannen, 1950 vorsanchea modlea bhagant
Gõychea songita borabor ‘Hindustani’ songitacho talmel (fusion) korun tea tempavoilem svadik songit ghoddoun haddlem. Songitkar Naushad hachea khala 1943 vorsa taka poilech pavtt kam’ korunk sovlot mell’lli. Tannen R.D. Burman ani Pyarelal Ramprasad Sharma (vangddi Laxmikant Pyarelal zomo) hankam xikoylam ani xrextt songit ghoddoupeam borabor 1950 ani 1960 heam vorsamni mhotvachem kam’ kelam. Dekik ‘Naya Daur’ ani ‘Waqt’ hatun B.R. Chopra borabor, ‘Dillagi’-n Naushad hanchea borabor ani ‘Haqeeqat’ hatun
Chetan Anand hachea borabor tea cholchitrank songit divpant bhes borem yogdan dilam. “My Name Is Anthony Gonsalves” hem git Pyarelal hea songitkaran Anthony Gonsalves, khorea jivitan aplo guru mhunn mandta, Anthony Gonsalves hacho bhovman korche khatir rochlem ani tem git akho sonvsar bhor famad zalem. 1958 vorsa, Gonsalves-an ‘Indian Symphony Orchestra’ ghoddoun haddlem zatun Lata Mangeshkar ani Manna Dey asle. Hea ‘Orchestra’-chi sundor oxi dakhovn tannin Mumboyntle St. Xavier’s Kolejint sador keli ti hajir aslolea hozaramni songit mogyank
borich avoddli. 1965 vorsa, Bharatantli ‘film industry’ soddun, Syracuse University, New York hanchea vixim Anthony Gonsalves Amerikek kaile. ‘American Society of Composers, Publishers and Authors’ hache te vangddi zale, ani uprant Bharatak portun aile. Aplea purvozancho ganvan, Majorda, Gõy hangasor te aplem ‘retired’ jivit sarunk aile. Majorda astana poryant tannem songit ghoddoup thambounk nam , punn Hindi cholchitramni anik portun kam’ kelem na. Taka 18 Janer, 2012 hea disa ‘pneumonia’ ani ‘hypotension’ hea duyensank lagon moronn ailem.
NOVI DIL’LI: Bharotachea songit mollar ho kall khupuch veglle toren gazla ani gazta. Surekh ani modur songit aikon desantlo lok bhorpur khoxi zalo, zalear kaim kodden kallzank pill ghalpi songit kanar poddon khupuch chintestuy zalo. Punn gelea mhoineamni desantlea don vostad songitkaranchim mornnam-i zalim. Ek Sitar vazoupi Pandit Ravi Shankar ani dusro Gazal gavpi Mehdi Hasan.Hea vorsa Bhartochea songitacher vegveglle torechi ttikay (criticism) zali. Burxim (vulgar) kantaram ghoddun mhonnlim oxe sogllech kodde arop zatale. ‘Item Songs’ him he pavtt unch urlim ani her somajik ani mogachea vixoyacher atthaplolim kantaram khupuch lovkik zalim. Pt. Ravi Shankar hachea morna udexim khup zannanchea
kallzank dukhacho bhalo toplo. Pt. Ravi Shankar hachea songita udexim taka prosidhiche uchle tengxer pavoilolo. Pt. Ravi Shankar vazoita tea tachea songitak lagon taka ‘The Beatles’ toxench sonvsar bhor famad aslolo rebek vazoupi Yehudi Menuhin hanche kodde sor kortalet. Heach karannank lagon sonvsarant zavpi namnecheo songit karyavolli Woodstock ani Monterey Pop Fest hantunt taka Janis Joplin ani Jimi Hendrix hanchea bazuk ravon aplem ‘sitar’ vazoupak favo zalem. He pavttiche ‘Grammy Awards’ zhoim tahem nanv nomud kelolem, thoim taka songitachea mollar ‘Jeevan Gaurav’ vo ‘lifetime achievement’ puroskar favo zal’lo. Zannim konnem “Pattapatta…boota boota” ani “Kab ke bichde’ him kantaram aikoleant tim
Mehdi Hassan haka kednach visorpak xokchinant. To zavn aslo ek famad gavpi ani Urdu bhaxentlo namnecho kovi. “Umrao Jaan” hea gazlelea Hindi filmak tannem ‘ghazals’ toyar kel’leo. Ho mahan monis songitachea molla vhelo 2012 vorsa sompon gelo. Bollywood-antlem kolakar Priyanka Chopra hannem ontoraxttria songit mollar ‘In my City’ hem kantar namnecho ‘Pop’ gaupi William hachea sangata gavun hea vorsa songit mollar aplo proves kelo. Tech porim Amerikechi DJ sangati “The Chainsmokers’ hanchea sangata ‘Erase’ hem git gaupak Priyankan kontrad sohi kela. ‘Viva’ hea sogllim cheddvam aslolea songit pongddantle Anushka Manchanda haka ‘British recording’ he songit komponint tacho kherit ‘track’ toyar korpa khatir magnni ailea.
Ponnje<Sonvar, 30 Mars, 2013<
Tiatr Machier
Tiatrachea tikettimchi dor Tiatr pollennaranchim motam Halinch Gõychea ‘commercial’ tiatristamni ek boska ghetli ani tiatranchea tikettimchi dor vaddounk nirnnoy ghetlo. Tea vixim tiatristamni ek ‘Press Note’ porgott kelo ani ek ‘Advertizement’ diun tancho tikett vaddoupacho nirnnoy soglleank kollit kelo. ‘Press Note’ kaddlolo tantun oxem mhunttlem: Disan-dis sogllea vostunchea molan vadd zait asa. Tacho porinnam atam Konknni tiatrancherui poddonk lagla. Zaitea somoyak saun tiatristamni vaddte mhargayecho dobav tiatr pollennarancher ghalinastana tannich sonslo. Punn atam oso vell aila ki tanchean hi vaddti mhargay anink sosunk zaina. Heach karannak lagon tiatristamchi halinch ek boska zali. Tatun bhasabhas zalea uprant tannim tikettinchem moll vaddoupacher nirnnoy ghetlo. Tannim tiatranchea tikettinchem mol 70 rupia aslolem tem vaddoun 100 rupia korunk nirnnoy ghetla. Ho bodol Paskancho kall somptoch, Gõyant vevharan ghaltole. Soglleach zageancher mhunnlear provasache, hall bhaddeak gheupache, machi bosoupache, kamdaranche, jahiratinche ani tiketti
chhap’pache khorch vaddot asa dekhun tikettinchem mol vaddounchench poddlam, mhunn tannim fuddem sanglem. Tikettinchi dor vaddoupacho nirnnoy faleam thavn mhunnchem Marache 31 ver thavn Goyant lagu zatolo. Tiatramchea tikettimchi dor ji 70/- rupia asli ti vaddoun atam 100/- rupia zatoli. Soglleach vattamni mhargay vaddlea mhunnttoch tikettimchi dor vaddounk zai asli tantun dubhav na. Punn hi vadd kitli asonk zai asli tacher zaitea zannachem ek mot na. Tea khatir ‘Amcho Avaz’an tikettiche dore vixim tiatr mogyamchem mon somzon gheupacho proitn kelo. Tanchem mhonn’nnem ami hangasor sokol ditanv: Rafael Pereira, Fontainhas, Ponnje hangasorlo zo oglle unne soglle tiatr tiketti kaddun polleta tachem mhonn’nnem oxem asa, “ l Soglli mhargay vaddlea tea khatir tikettimchi dor vaddoilea hem somzun gheum yeta punn teach borobor boro tiatr dakhoupak direktoramni proitn korunk zai. lZaite pavtt amchea tiatramni kantaram favo toxim asona, kaim pavtt pornnim kantaram mhunntta. Hem bondh zavpak zai na tor tikettimchi dor vaddoun
kosloch faido zanvchon. lTikettiche vaddte dore borobor tiatracho dorzoi vaddounk zai.” – tannem akhrek mhunttlem . Augie D’Mello, Britona hangasorlo, zo tiatr polleta, svotha apunn tiatr boroita ani Kala Academychea vorsavollichea tiatr festivalamni bhag gheta tannem mhunttlem ki l soglleach vattamni mhargay vaddlea tea khatir tiatrachea tikettimchem mol vaddoup sarkem asa. l Punn teach borobor tisatristamni dorjevont tiatr dakhoupak kallzi gheunk zai. l Borem ‘Stage Set’, borem ‘ Background music’ ani bore ‘Lifgh Effects” diuvpache proitn korpak zai. l Oglli unni 50 ttok’ke tikettichi vadd kelea mhunnttoch hea vostumcher ile duddu
khorchun ‘quality’ tiatr machier haddunk zai. lTeach borobor tannem hemvuim mhunttlem ki Kala Academy-chea Tiatr Festivalank asta ti tikettui vaddoupachi goroz asa mhunn. Agnelo de Borim, Borimcho, ek boro tiatr boroinnar zannem Kala Academichea tiatr Festivalamni bhag gheun zaitim inamam jikla to mhunntta ki tikettimni 30/- rupia vadd kelea taka lagon l tiatr borea dorjeache zaunk zai, l Muzg vazoitoleamcho pagar vaddounk zai, l Ek gavpi ekuch kantar don chear tiatramni gayta tem sarkem bondh zavpak zai ani l Hi 30/- rupianchi vadd soglleank mhunnchem director, kolakar, songitkar ani herankui
faideachi zaunk zai. Rafael Pereira, Mandurcho, ek tiatramcho mogi, tiatrancheo tiketti vaddoilea tea vixim aplem mot sangtana oxem mhunttlem ki ltiatramchi ‘quality’ zoxi asa tea pormonnem tikettik 70/- rupia favo asle. l Atam tikett 100/- rupia kela mhunnttoch tiatrachi ‘quality’ matxi punn sudhortoli? Tannem vinchar kelo. l 100/- rupia tiket korun girest lokank chimtto yeunchona punn goribank tras zatole. l Hea karannak lagon bore mhunttlolea tiatristank zoxe porim Prince Jacob, Roseferns, Comedian Agostinho, adi hankam faido zatolo punn heram tiatristank mar bhostolo oxem mhaka dista Greta Andrade, Di-
varchem, ek tiatr mogi ani Konknni boroinnar mhunntta ki mhargay vaddlea tea khatir tiatrancheo tiketti 100/- rupia kelea. Hem borem asa. l Punn gorib lok , zo aple akhe familik gheun tiatr pollounk veta, teo sarkeo trasant poddtoleo. lTikettimchi dor vaddlea mhunttokuch tiatrancho dorzoi amche tiatrist vhoir kaddtole mhunn as ballgitam. Savita Fernandes, Velimchem,ek tiatr mogi hachem mhonn’nnem oxem asa; “ lTikettinchem mol vaddoilem mhonn kainch horkot na.Punn te torecho divirtiment tiatr pollennarank diupak Tiatristamni bhor ghalpak zai. l Konknni bhaxentlean jitle vachpi nant, title tiatr pollennar asat. 100 rupiyach kiteak? Tiatranche tikettichem mol 500 rupiya poryant kelem zalear,tiatr mogi tiatr polleupache soddchenant. lPunn tancho goir-faido tiatristamni ghenvcho nhoy. lTikettinchem mol vaddoitat tedna tea tiatrachea dorjeacher tannim odhik lokx ghalchem Tiatristamni tikettichi dor vaddoilea ti boreak poddtoli vo poddchina tem kalluch sangtolo.
Novo Konknni Audio Album ‘La…La…Love’ ani Novem Konknni Cholchitr ‘ Life of a Teacher’ toktteanchi Kepeant ugttavnni Josino Fernandes hachea fuddarponna khala Sonfa Production-achea nanvan uzvaddak yevpi Konknni Audio Album La…La…Love ani Konknni cholchitr Life of a Teacher ‘posters’-anchi gel’lea satolleant Kepem hangasor zalolea eka dobajeant ugttavnni zali. Dalgado Konknni Akademiche Odhyokx, Premanand Lotlikar and Quepem Nogorpolikeche adle Odhyokx Raul Pereira hanchea hatantlean posters-anchi ugttavnni zali. Aplea uloupantlean tannim dogaimni Josino-k porbim bhettoilim ani ek boro album ani borem cholchitr toyar korunk jeo-jeo gozali lagtat tacher aplem lokx kendrit dovorunk suchoilem. La…La…Love hea album-ant Sonia Shirsat, Sidhanath
Buyao, Acacio, Rajesh Madgaonker, Annapurna Sakhardande, Elick ani tech bhaxen Bollywood gavpeancho aspav astolo. Poilech pavtti Anisha Coutinho hea tornattea gavpeacho tallo hea album-ant aikunk melltolo. Gitank songit bosoupi Elick Vaz zaun asa ani Josino, Elick ani Walter Menezes-an gitam rochleant. Ho album Mayachea mhoineant uzvaddak yetolo mhunn Josino-n sanglem Life of a Teacher hea cholchitracho boroupi ani digdorspi Josino zaun asa ani apnnem hem cholchitr Konknni Cinema Disa nimitan, Abrilache 24ver, 2014 vorsa, cholchitr podd’dear ‘premiere show’ dakhoupachi mokh dolleam mukhar dovorloli asa mhunn fuddem sanglem.
‘Round’-ak dakhoita te ani TAG-chea utsovantvantle Tiatr veglle kiteak?
Daniel F De Souza
Lekhok ani Ttikakar
4to TAG-n ghoddoun haddlolo Tiatr utsov somplo. Favo tankam inama mevllint ani puroskar favle, zalear zaitteank te chukle. Inam ani puroskar favo zaunk nam tannim dusrea vorsa anik nettan tozvit korunk yeta. Dekun hea utsovant konnak inama chukleant tannim niraxi zanvchem nhoi, punn fuddle khepek anik bore toren vavr korun yes mellun gheunk aitem mhonn dorchem. Tiatr utsov nimitan ekuch borounche
mhonnlear zaiteam tiatr pollenarancho ekuch xinn aslo ki digdorspi utsovak bhag gheunk tiatr machier haddtat tantun anik ogllim dorjedar ani borim kantaram ghaltat, ani sogleam prokarachim kantaram zoxe porim; duetam, du-ye, chovke, trio, choral git adi, adi. Punn zaite fautt sogleanch her tiatramni oslea sogleam prokaranchim kantaram aikonk melonant. Dubava viret sogleam prokaranchi kantram tiatrant samil aschim mhonn TAG-n utsovant bhag ghetoleam pongddank oti ani kaido ghala. Dekun tancho hanga samil zal’lo dista. Hi bori gozal. Punn halinchea vorsamni tor tiatramni borim ani voznadik dorjedar duetam aikonk mellonant. Ani borea ani voilea dorjeachim duetam naslolean tiatr polletana tiatr pollenarank sorgest C.Alvaresacho ani tanchea duetancho ugddas ailea viret ravonam. Hea vellar ek prosnn mhojea monant ubho zata ani to mhonnlear; ‘C. Alvares
somplo ani tache fattlean orthaborit duetam somplim kai?’ Dusrem utosva babtin sangc hem mhonnlear zaiteanchem mon zalem ani zaiteanche nodrek ailem, amchea legun, ki utsovant bhag ghetolea tiatrant utsovache nodrent ani puroskar vo inam jikonk sompeponnn zanvchea nimitan teach tiatrant poilim roundak gailolim kantram xivai, dusrea tiatramni ‘hit’ zal’lea vegllea prokarachim kantaram bhorxileant ani titracho dorzo ani laiki vhaddonk proyotn kel’lo disla. Ani kaim kodden prexokanche nodrekh poddlam, roundak tiatr zatolea vellar, kantaram ani kantoristam naslim tim, utsovak tiatr machier haddchea vellar novim ani bailim kantaram ani kantoristam ghavpak samil keleant ani henvuim bi puroskar ani inam jikhpache nodrent. Hea vixoyacher halinch Face-bookcher cheorcha zali ani zaiteamni aplem mon uggtailem. He cheo-
rchea TAG-cho odheox shri Prince Jacob hanche legun nodrek aili ani tanne hacher aplem mot manddlem ani mandun ghetlem ki jem kitem he fautt utosova vellar tiatranchea kantram babtin ghoddlem tantun thoddem bhov chuckichem aslem mhonn. Tachem vhortemponn zalem ki tannem hi oskotay ani chuk mandun gheun fuddarak apunn tem nittayer ghaltolom mhonn Face-bookacher jahir kelem. Hem tachem kortub ani chal sogleank manvoli. Zaite digdorspi hea vixoyacher apli bazu manddtamna goddiek mhonntole ki prexokank borem kitem diunk apunn utsova vellar tiatrant dusrim ani ogllim kantaram ghaltat mhonn. Hantun kosloch vad na. Punn borim ani ogllim kantaram utsovak vo spordhekuch inamache nodrent samil kortat tor tinch unch mollachim ani unchlea dorjeachim torekvar prokarachim kantaram prexokank ani tiatr mogiank teach tiatrant to roundak ghaltat ani prexok
kaideachi tiketti kaddun tiatr polletat tedna kiteak polleunk ani aikun mellonat?? Utsovachea velar tiatrachi tikett TAG-chea boreaponnan komi doren asta. Tikett kaddun tiatr polletat mhonntoch tiatr pollenarank kitem borem ani unchlem tench diunk zai nhoi? Zorui roundak ghaltat tim kantaram ani toch tiatr utsovak bhag gheta tedna thoim gaitat tea kantaram modem forok asot tor, hi tiatr pollenarancher mott’thi on’nay oxem amche nodrent amkam dista. Osli on’nay zaunk favona. Jem kitem roundak ghatlolea tiatran asta, zoxem porim stage sets, lighting, songit adi, adi, tench utsova-vellarui disunk zai. Zorui utsovache nimtan ek digdorspi puraskaracher nodor dovrun aplea tiatracho panvddo matso voir uklunk sodhta zalear hantun kaim vaitt nam, punn hinch chintnam ani hench aitem-mon to tiatr jedna poilo roundak ghalta tedna legun aspak goroz. Tedna koslich ontor ani veg-
llochar dischona. Oxem zaina tor hantun tiatracho ukol zavpacho nam. Ekach tiatrache don dakovnne khatir don toreche dorje asunk favonam, ek rounda vellar ani dusro to tiatr TAG utsovak machier haddtta tea vellar. Hantun tiatrachem zoit ani udorgot asa oxem mhaka zalear disona, punn portench zalear amche tiatr digdorspi, tiatr mogiank ani tiatr pollenarank ‘fottingponnache bhonvdder vell’lea porim’. (Taking the tiatr lovers and viewers for a ride) Tiatracho dorzo unchunch vecho ani hantun koslich ontor ani vegllochar zanvcho nhoi hem nodrekh gheun hem mhojem mot manddlam, hantun anik dusro kosloch hetu nam. Dekun fuddarak TAG-n tiatr utsovachea kaidea-nemanim adolbodol haddunk goroz asa, nam zalear tiatracho prexok ani mogi xembhor rupianchi tiarachi tikett kaddun legun apunn fottovlo oxem chintolo. Oxem zanv naye!
Mhalgodde Tiatrist Prem Kumar
Adhunik Tiatracho Ghoddnar
Prem Kumar tiatr palkavoilo boreantlo boro tiatrist zaun ghelo. Tannem tiatr machi unch dorjear vhorche khatir zaiteo noveo noveo yeuzonneo vo ‘innovations’ tiatr machier haddlim ani tiatracho dorzo unch vhelo. Heach karannak lagon Prem Kumarak “The Maker of Modern Tiatr” mhunttlear lottkem zanvchena. Prem Kumar bhurgoch astana – tea somoyar taka fokt 13 vorsam aslim – tiatr machier panvoll marlem. Aplea ‘acting’-an tannem soglleank dipkaile. “Ho bhurgo fuddarak vhodd kolakar zatolo” tachem ‘acting’ polloun tiatr pollenaramni osle udgar kaddle. Ani khorench to ek boreantlo boro tiatr palkacho khambo zalo. Anthony D”Sa, tea kallailo ek vhodd fankivont tiatrist, hachea adharan Prem Kumar-an aplo poilo tiatr machier haddlo. Tiatrachem nanv “Mhozo Put”. Prem Kumar-an ho tiatr boroilolo ani Anthony D’Sa-n to machier haddpak Prem-ak aplo adhar dilolo. Tiatr ekdom boro zalo ani tgiatr pollenaramni Prem Kumar-ak vakhanddlo. Khub Anthony D’Sa-n oxem udgar kaddle khoim, “Tiatr unch dorjear vhorpak hea bhurgeachea hangant boll asa, ikmot asa ani huxarkay asa.” - Khorench jem kitem Anthony D’Sa-n Prema vixim tea vellar udgar kaddle te akhrek provar zale – Prem Kumar tiatr palkacho ek khoddegantth khambo zalo. Prem Kumar ek boreantlo boro boroinnar aslo. Tachim Konknni bhas boroupachi pod’dot sarki asli ani sahit’tik nodren khub mhotvachi asli. Prem Kumar Konknni bhas itli bori boroitalo mhunn mhaka to melea uprant koll’llem. Jednam tache potinnin tache panch tiatr pustok rupan chhap’pak mhaka daddun dile tednam hanvem tachi borpavoll vachli ani khorench ojiap zalom kiteak to Konknni bhas bhes bori boroitalo mhunn. Tannem tiatr machier zaitim novlam kelim. ‘Revolving stage’, ‘Sliding Stage’, ‘Flash back’, ‘Cholchitr ani tiatr misoll korun dekhave, ‘Projector’-acho vapor korun dhanvte dekhave, machier jive sorop, adi torekvar proyog (experimentation) korun tiatr machieg girest keli. Tache choddan chodd gazlole tiatr mhunttlear “Vavraddi”, “Rinn”, “Dukh”, “Kakut”, “Jivit Ek Sopon”, “Konnank Mhunnonk Maim”, “Abdul Narayan D’Souza”, “Ordhi Bakhri”, “Jawan”, “Peleache Vostuchi Axea Korum Naie” adi zaun asa. To ekloch dirfektor zaun ghelo mhunttlear fott zanvchina zo sogllem ‘Stage Setting’ ani ‘Light Effects’ gheun tiatr machier haddta titleaim suvatancher bhonvtalo. Soglleak tench ‘Stage Setting’ astalem. Teach khatir Prem Kumar-an tiatramni chodd duddu kelena punn tiatrak matr unch dorjear vhoron girest kelo. Prem Kumar-an Hindi filmamni-i ‘acting’ kelam. Tachem poilem Hindi film “Unchli Haveli’ zaun aslem. Tea xivai lhan lhan ‘roles’ tannem zaitea filmamni kelea dekhik ‘Mera Salam’, ‘Bandish’, ‘Shaukeen’, ‘Hum Bhi Insan Hai’, ‘Sakhi’ ani ‘Bahadur’. Konkani filmankui tannem aplem yogdan dilam. “Bogllant” hem tachem Konkani film Konkani cholchitrachea itihasak bhor ghalta. Mhoji ani Prem Kumarachi poili bhett 1969 vorsa zali. Tea kallar Prem Kumar tiatr machiecho ek ‘superstar’ aslo. Kandolle St.Theresa’s High School, hi xalla bandhpacho vavr suru zalolo.Te xallek duddu ekttavpa khatir xallecho tednacho’Principal’ somplolo Fr. Alvito Vaz hannem Prem Kumar-acho “Mortikar’ Tiatr akhem Goy bhor dakhovpak mhunn Goyeant haddlolo. Fr. Vaz-an mhaka tachea tiatran ek kantar gavpak dhi mhunn Prem Kumar-ak vinonti keli. Prem Kumar-an ti vinonti mandhun ghetli punn sogllea poilim apleak mhojem kantar ani gavop koxem asa tem topasunk zai mhunn sanglem. Prem Kumar-achea tiatran mhaka ek git gavpak sondhi mellta mhunn hanv khub khoxi zalom. Hanvem ek komik kantar, “Za Za Za” mhunn ghoddlem. Tea kallar tiatran chod famad muzg mhunttlear Mestre Alex-achem. Mestre Alexan songitachi manddavoll keli. Talim’ kortale tea vellar Prem Kumar-an mhaka git gavunk lailem. Hanvem mhojem git gailem. Prem Kumar-ak mhojem git zobor mandlem na mhunn mhaka koll’lem. Torui punn Fr. Alvito Vaz haka lagon mhaka tannem kantar mhunnonk porvangi dili oxem mhaka dison ailem. Jitlem borem gavunk zata titlem borem hanvem gailem. Lokank mhojem git khub avoddlem ani mhaka dusre pavtt gavunk apoilo. Prem Kumar-an mhaka porbim dilim. Hanv khub khoxi zalom. Hanv Dhempe College-in Inter Science kortalom tea khatir mhojea obheasacher vaitt porinnam zait mhunnon hanv anik Prema-chea tiatrant kantar mhunnonk ghelom na. Zait ghoddie tech ghoddnek lagon hanv ‘commercial’ tiatrist zaunk paulom na. Punn tea kallar Prem Kumar, hea nanvlovkik kolakoran mhaka tachea tiatran git gavunk sondhi dili tich mhaka vhodd mhotvachi ghoddni asli. Prem Kumar-an zaitim namnnam zhoddlim ani zaite puroskarui taka favo zale. Kitleaxeach sonsthamni tacho sotkar kelo ani tachea vavrachi vakhann’nni keli. Dalgado Konknni Akademy-cho hanv President aslo tednam DKA-n Prem Kumar-ak ‘Dakgado Puroskar 2007’ bhettoupak nirnnoi ghetlo. Kopnknni tiatr mollar tannem kelolea moladik vavra khatir ho puroskar taka bhettoilo. Goa Konkani Academy-n tachea don tiatramchem ek pustok ani Tiatr Academy-n tachea tin tiatranchem ek pustok, oxim tachim don pustokam porgott zalolim asa.