Herald
Amcho Avaz
t t
Ponnje<Sonvar, 30 Mars, 2013<Mol ` 10.00<‘Air Surcharge’ ` 10<Panam 12
www.heraldgoa.in
Konknnint Poilench Rongit Satollem
Gõychea bekaidexir ‘mining’ aropeancher F.I.R
Jezu Kristachem Khursar Moronn
Shah Aiyogan nomud kelole 151 guneanvkari
MHOTVACHEM
Abril 1 saun ‘bus’imni provas mharog zotolo PAGE 2
Zuari pul moddpachi vat polletat? PAGE 3
Ambott – tikh PAGE 5
Musharaf-ak martoleak 100 kotti PAGE 7
PONNJE:Gõyant bekaidexir ‘mining’ vevsayant zababdar aslole adlo mukhel montri Digamber Kamat ani Pratapsing Rane hanche soit her 151 zannancher Unchle Niti-sobhen (High Court) formaylolea pormonnem fuddlea 6 satolleam bhiror F.I.R nond kortolom oxi khatri mukhel montri Manahor Parrikar hannem dili. Seve mekllo zalolo nitidar M.B. Shah hachea avhalant nomud keloleancher guneanv nond korpacho adex Unchli Niti-sobhea Gõy fanttean sorkarak dilolo. Ho adex apunn pallttolo mhonnpachem Parrikaran Gõychea potrkarank sanglem. Bekaydexir ‘mining’ v e v h a r a n t gunthloleancher apunn
arop-potr dakholl kortolo mhonnpachem Parrikaran hea adim jahir kelolem.Tea sombhondan toyari poryant suru zaloli.Nitisobheche formavnne pormonnem atam 6 satolleam bhitor guneanv nond kortolom, oxem Parrikaran mhonnllem. Shah Aiyogan dilolea avhalacher adharun Kashinath Shetye hannem unchle niti-sobhent ‘petition’ dakholl kelolem.He kexint 35 hozar kotti rupiyancho ghottallo korun sorkaracho mohsul (revenue) buddoupak zababdar asloleancher , toxench Shah Aiyogan nomud kelolea 151 zannancher guneanv dakholl korpache adex pulis khateak dinvche oxi magnni keloli.Niti-sobhen hi magnni manyo korun ghetanach hea sogllea zan-
Pratapsing Rane, Digamber Kamat,J.B Bhingi, Arvind Lolyenkar, Vahatuk sonchalok Arun Dessai, COP James Braganza, Mara Pandiyan, TCP sonchalok Putturaju,Irrigation Engineer Sandeep Nadkarni, MOEF sochiv ani odhikari, IBM mukheli ani odhikari, Ranam odhikari, GSPCB hacho adlo odheokx Dr.Simon D’Souza ani her odhikari, V.M Salgaonkar, Ramkrishna Shetty Bros., Geetabala Parulekar, Bandekar Bros., Minera National Ltd., Raghuvir Garso, D.B Bandodkar,Impressa Minero,Gangadhara Agarwal, M/s Painginkar, V.S Dempo, Bertha Rego, Kantilal & Co. Francis Mascarenhas,Chowgule &Co,Shakuntala Rege, M/S Emco Pvt. Ltd., Dr. Praful Hede, V.D Chowgule, M/S Pandurang Timblo Industries, M/S Narvekar, M/S Manuel D’costa, A.V. S Velingkar, M/S Kunda Garse, M/S Haider Kasim Khan, Heeru Gawas, Nakul Gawas, Damodar Mangalji, Mohammad Abdul Karim, M/S Chandrakant Naik, M/S R R Painginkar, M/S Sesa Goa Ltd., M/S M S Talaulikar, M/S Cosme Costa, M/S H L Nathurmal, M/S Zantye Co, M/S Salito Ores Ltd., M/S Litho Ferro, M/S Sociedade de Timblo, M/S Shantilal Khusaldas Bros.,Vincent Fernandes, Shaikh Faizal, M/S Maddanchem Bhatt Ltd., M/S Babay S Santosh T Bangui, Kashinath Talaulikar, M/S Socieadade –Mahalaxmi Companies, Sudha Gaunekar, M/S Shaikh Saleem, M/S Imran Khan, Ambaji Patil, Madhavrao Dessai, Gurunath Dabolkar ani her, Antonio Fernandes ani her, Sandeep ani Deepak Pawooskar ani Pandurang Naik. nancher guneanv nond korpak formaylam. ‘Mining’ ghottallo jea kallant zalo, tea kallant Congress ani BJP heo don razvotteo sodrer asloleo.Congress-ache razvottent Pratapsing Rane ani Digamber Kamat
hanche kodde minam khatem aslolem.BJP-che razvottent Manahor Parrikar zoruy mukhel montri aslolo, toruy hem ‘mining’ khateacho montri Digamber Kamat aslolo. 2rea Panar Vach
Akho sonvsar bhor Kristi porjen Jezu Kristache koxtt ani vollvolle niyallun kal “Good Friday” somorombhlo. Amchea Gõyantui ho dis bhoktiponnan ani povitrtayen monoilo
Mopa vimantollak Mathanycho virodh naslo? PONNJE:Pednne talukeant yeupi Mopa vimantollachea favorant gelea venchnnukamni novoch venchun ailolo somplolo Mathany Saldhana hacho teko aslo, ani Mopa vimantoll hem Gõyant kallachi goroz zaun asa oxem Mathanyin mhonnllolem, oxem Gõycho mukhel montri Manahor Parrikar hannem sod’deak chalu aslolea vidhan sobha odhivexonnant sanglem.Punn hem mukhel montreachem sangnnem sonvsar bhorcho lok mandun gheunk khupch kotthin zaun asa, oxem Gõychea zannkar nagrikanchem mot asa. “Parrikaran jem kitem sanglam, taka ghoddiye sthanik Kongresachea fuddaream koddlean yeukar ani tenko mellot, Karann hi Mopa vimantollachi yevzonn Kongres pokx sot’ter astanch toyar zaloli.Tech porim kaim amdar bhitorlea bhitor khoxi poryan zalet astole, karann Mathanycho Mopak tenko aslo mhonnpachem Parrikar sobha ghorant uloylo mhonn.Mopa vimantoll zalem zalear, Mopa vattharant ani azu-bazuk asloleam zageank khupuch mol mellttolem,tech porim ‘mokaso’ zominn asloleankuy tacho vhoddlo labh mellttolo,” oxem ektto zannkar nagrik uloylo.
Punn sot gozal mhonnllear, Mopa v i m a n to l l a c h e r Mathanycho khor virodh aslo. Hem Mopa vimantoll zalem zalear Gõyche udorgotik mar bostolo, tech porim hea vimantollak lagon Gõyche ani Gõykaranche osmitayek bhirant asa mhonnpacho odmas Mathany Saldhana hannem sabar pavtti to jivo astana kaddlolo.Mopa vimantoll mhonnge zomnnicho ghottalo zantunt bandkama korpeancho (builders) chodd aspav asa. He ‘builders’ thoim bandkama korun Gõy bhaileank tim vikpachim oso tancho mukhel hetu zaun asa. “Mathany Saldanha moron ek voros odik soron gelem, ani tech barabor tachi sot’tea nopoyt zali.To ek oyesesvi rajkornni mhonn tache vixim uloylolem aikopak melltta.Khup zannamni taka niraxavadi mhonn pacharlo, zo sodanch apleak mellttolea zoita pasun pois ravlo.Oxe toren tache vixim uloupam korop vo boroup mhonnge, tachea mull totvanchi beporva korop zaun asa.Mathany tachea somajik ani rajki jivitant sodanch dusre-
anchea odhikara pasot zhuzonk vaurlo.Mathany ek oyesesvi rajkornni ghoddiye asom yeta,punn to vhodda promannan lokancho fuddari (leader of the masses) zaun aslo, hem konnacheanuch visorpak zanvchena.Je toren to sorkari dhoronnank (Govt. Policies) virodh kortalo tem pollelear, to lokanchea hita virudh vaurpi oxem eka vellak distalem, punn taka Gõycho ani hangache porjecho khupuch mog ani apulki asloli.” Anik ektto nagrik Mathany vixim sangta tea pormonnem, 2008 vorsa Pednne talukeant Mandrem, Chopddem ani Korgao hangasor dongor katrun ‘plots’ korpacho vaur chalu kelolo, tea vellar Mathanyin taka aplo koddok virodh korun nixedh marlolo.Gõyche dongor katrun ani poryavoronnacho vidvas korun je toren kaim somaz ghatkeamni
Gõycho vidvas korpak survat kelea tem pollelear, Gõy Gõykarank porkem zatolem mhonnpachem ugddapem zata. Ek kall yetolo ani Gõykar khud tachea Gõyant olpsonkhi zatole,’oxe toren Mathanyn kaim vorsam adim Gõyche vixim aplo usko dakhoylolo. 2002 vorsa Mopa vimantolla vixim uloitana Mathanyn ek vortoman potrak dilole aple mulakhatint sanglem,”Gõyant anik ek vimantoll yeupa vixim mhozo tacher khoddegantt virodh asa.Gõy ho egdomuch lhan prodex zaun asa, ani hangache sthanik rajkornni khori sthiti somzon ghenant…”,oxem tannem te mulakhotint sanglolem. Ho Mopa vimantoll bandpacho prokolp toklent yeupak karann mhonnllear, ‘Disneyland’ hangasor aplo prokolp (project) ubharpak sodta.Ani ho tancho prokolp ‘Build Operate Transfer’ he pod’doticho astolo.Mathany Saldhana jivo aslo zalear to Parrikaran ji Mopa vixim vidhan sobhent zababni dilear tacher aplem sohomot ditolo aslo? Hea proxnacho zabab khud Gõykaramni sodun kaddpachi goroz asa, oxem hea xrextt nagrikan Parrikarachea uloupacher aplem mot porgott kortana sanglem.
Paskamchi Porob PAGE 9
GIFT 2013 PAGE 11
Karunanidhichea DMK pokxan UPA sorkarak dilolo tenko fattim ghetlea uprant UPA sorkar nisorte zomnir (slippery ground) cholta mhunnpachem sid’dh zalam. DMK-chea 5 montreamni rajinamo dilo ani UPA-k tenko na diupachem sthan sarkem nivoll kelem. UPA sorkar Parlamentan
2rea Panar Vach
Mulayam Sing Yadaw hachea SP pokxache 21 khasdar Lok Sobhent asa. “Wait and watch’ ho khell Mulayam khellta. Apleak faideak poddta toslo jednam vell yetolo tednam to UPA sorkaracher khontt martolo hantun dubhav na. Mayawati-chea BSP pokxache soglle mellon 22 khasdar Lok Sobhent asa. Fattlea eleisanvank ti Ut’tar Pradeshant harli ti poristhiti aplea faideachi korpak ti ogeponnan vavr korta. Ut’tat Pradeshant bigoddtea kaidea vevosthecho aplea faido gherunk UPA-cho sangat boreak poddtolo mhunn ti UPA-k tenko dita.
PONNJE: Iskolamni ani Kolejimni xikpi bhurgeanche surokxe khatir proves dharancher CCTV kemre bosoitole mhonnpachi mahiti mukhel montri Manahor Parrikar hannem vidhan sobhent dili.CCTV kemeram sangata iskolank chouxil’lean surokxa rakhpa khatir ‘compound wall’ poryant bandpak sorkar goroz tem onudhan ditolo oxem Parrikaran spoxtt kelem. Virodhi pokxacho fuddari Pratapsing Rane, amdar Digamber Kamat ani Alex Reginald hanni tegaimni ekttaim ravon ho prostav manddlolo. Parrikaran axvason dilea uprant ho prostav fattim gheupant ailo.”Vasku eka iskolant eka cheddvacher bolatkar zalea uprant, CCTV kemera bosoupache magnnek nett ailolo.Punn kolejimni sogllech suvatancher he kemera bosoup sarkhem
nhoy.”Parrikaran sanglem. Iskolam ani Kolejinchea sorbhonvtim vonnot vo durig toxench proves dharacher ek kemera bosovpant yetolo.’Compound wall’ ani CCTV kemeram khatir sorkar puray onudhan ditolo.Hea CCTV kemeram udexim konn yetat ani vetat tem nond zatolem, punn Vasku iskolant bolatkar zalolo, tea aropeak iskolantlea tin xikoupeamni pollelolo.CCTV kemera hathallpa khatir anikuy monis nemche poddttole, oxem Parrikaran sobha ghorant sanglem.
“AMCHO AVAZ” Sogllea vachpeank khoxalbhorit Paskamchi Porob anvddeta
UPA sorkar nisorte zomnir ‘minority’ sorkar zalo. Torui punn ‘No Confidence Motion’ ailear Parlamentan UPA sorkar jivont urtolo oxem dislem kiteak Mayawaticho BSP ani Mulayam Sing Yadaw hacho SP pokx UPA sorkarak baileantlean tenko diunk somzut zali. Mulayam Sing Yadaw zo fattlo kaim kall UPA sorkarachi borich ttika kortalo to UPA sorkarachea adharak kiteak yeta? Ho proxn khub mhotvacho. Mulayam Sing Yadaw hacher CBI somor zaite khottle asa zantun broxttachar misoll zalolo asa. Him khotam pusun kaddche khatir Mulayam UPA sorkarak lagim sorlo oso odmas asa. Torui punn sondhi mell’llear to SP pokxacho tenko fattim kaddun UPA sorkarak uddovpak fattim aschona.
Iskolam, Kolejimni CCTV kemera
Mamata Banerji-chea Trinamool Kongres pokxache Lok sobhent 19 khasdar asa. ‘FDI retail’ hea yevzonnecher add asli dekhun tinnem kaim mhoine adim UPA sorkarak dilolo tenko fatim ghettlo. Tiche vhodd dusman mhunttlear Comunist pokx. Tankam ‘neutralize’ korche khatir Mamata UPA-k lagim yeta zaunk zai. Nitish Kumar hachea JDU pokxache 20 khasdar Lok sobhent asa. Narendr Modi Prodhan Montri zauncho hea vixoyacher to sarkoch add asa. Narendra Modik Prodhan Montri zauncho addaunche khatir to BJP soddun Kongress vo Third Front-ak lagim yeunk xokta.
Punn kiteim zaum. Ek sid’dh zata ki 2014 vorsachem Lok Sobhechem eleisanv zalea uprant he chearui fuddari – Mulayam Sing Yadhaw, Mamata Banerji, Mayawati ani Nitish Kumar – fuddlo Kendr sorkar ghoddpant ‘King makers’ zatole mhunn rajki zannkar sangtat.