Ponnje<Sonvar, 31 Agost, 2013<Mol ` 10.00<‘Air Surcharge’ ` 10<Panam 12
Herald
Amcho Avaz
t t
Amcho Awaz Aug 31_Layout 1 8/30/2013 7:34 PM Page 1
www.heraldgoa.in
Konknnint Poilench Rongit Satollem
‘Land Acquisition Bill’ pas Brittix parlament Syria-nt ‘Bill’-antle mhotvache mud’de
• Kheddea vattaran zomin ‘acquire’ keli zalear zomnichem mol 4 vottim chodd oxem farik kortele ani nagri vattaran zomin ghetli zalear te zomnichem mol 2 pottim chodd astolem. • Zomin ‘acquire’ korun xetkamteancher adim ghoddloli onit nitin bodolche khatir hea kaideacho vapor adim thavn ‘retrospective’ vevharant ghaltele. • Graminn bhagan tharavik zomin sorkar ‘acquire’ kortolo zalear tea tea vattarantle gram sobhecho hoikar (consent) sokticho astolo. • Zomin ‘acquire’ keli zalear soglle duddu farik kelea bogor ani punorvoson (rehabilitation) korche khatir tankam dusrea zageancher vevotha kelea xivay konnakuch te zomnivelo bhair ghalunk xokchena.
MHOTVACHEM
Gõycho lok 15 lakh, mottoram 10 lakh - PAGE 3
UPA sorkar aplea urlolea eka vorsa bhitor zaiteoch noveo yevzonneo haddpacho proitn korta tem dakholl zata. Halinch UPA sorkaran ‘Food Security Bill’ Lok Sobhen pas kelem zaka lagon Kongres pokxak rajki mollar 2014 vorsantle Lok Sobha venchnnukek zaito faido zatolo oxem somzota. Thoddeach disam bhitor, kaim kall thambon urlolem ‘Land Acquisition and Rehabilitation Bill’, hemvui Lok Sobhen Brestaradis pas kelem. Hea ‘bill’-a vorvim Bharot desantlea xetkareank
motto faido zavpachi xokeotay asa. Oxem ghoddlear Kongres pokxak ani UPA sorkarak fuddle Lok Sobheche venchnnuken boreak poddtelem hantun dubav na. ‘Land Acquisition and Rehabilitation Bill’ jedna kaido zatolem tedna xetkareanchi zominn sorkaran ghetlear xetkareank borea mapan luskonnborpay (compensation) melltoli, hea ‘bill’a vorvim zomin ghevpachi (acquisition) pod’dot soglleank uktti astoli ani teach borobor zomin ‘acquire’ kelea mhunn trasant
poddlolea xetkareank yogea ritin punorvosonn (rehabilitate) kortele. ‘Land Acquisition and Rehabilitation Bill’ hache vixim Lok Sobhen bhasabhas zavn motdan zavn soglle mellon 235 khasdaramni motdan kelem zantuntlea 216 vangddeamni ‘bill’-ak tendo dilo zalear fokt 19 vangddeamni ‘bill’-acho virodh kelo. Zomin sorkaran ghevpa vixim Bharotan chalu aslolo 120 vorsam adlo Brittix sorkaracho kaido, zo 1894 vorsa kelolo, to atam rod’dh zatolo ani te
suvater ho novo kaido chalik lagtolo ani xetkareank tras zatale te sarke unne zatole. Hea khatir Lok Sobhen hem ‘bill’ pas kelea uprant Kongres pokxan “hem ek itihasik panvl asa” oxe udgar kaddle. Tech porim pikall (fertile) zomin dhonde sthapon korche khatir bollan gheunchi nhoi mhunn sanglem. Kongres pokxachea ulovpean fuddem oxem mhunttlem “hea kaideachi pod’dot sarki uktti (transparent) astoli, luskonnborpay (compensation) akorxit (attractive) ani punorvoson (rehabilitation) ho xetkaracho hok zatolo. ‘Rural Development minister’ Jairam Ramesh zannem ho mosudo (bill) Lok Sobhen manddlo tannem sanglem ki sorkaran dhondekar, rajki pokx ani somajik sonvstho hanche lagim bhasabhas korun ho mosudo toyar kela mhunn.
fouji karvay nhoikarta
House of Commons
‘Food Security’: 8 tem 9 lakh Gõykarank melltolo labh
3 Rupiyamni tandull, 2 Rupiyamni gonv….. Dor vorsa Britaincheo 50,000 avoyo apleo nokreo vogddaitat - PAGE 4
Hanv obheas kortolom: Parrikar
“Food Security Bill’ hache vixim mhaka puray mahiti na, taka lagon hea vixoyacho obheas kelea uprantuch tem chalik lavpa vixim hanv panvlam ubhartolom,” oxem mukhel montri Manahor Parrikar hannem sanglem. Parrikar-an fuddem mhonnlem, ami adim fuddench mhargai-bhot’to mhonn 1 hozar rupiya divpak survat kelea. Tech porim Dayanand Somajik Surokxa yevzonn chalik layloli ti hem monan dovrun ki, raj’jeantlo konnuch monis upaxim urcho nhoi hem monan dovrun. Atam hea ‘food security bill’-ant kitem tortudeo asat tacho poilo ami obheas kortole ani uprant tem chalik laytole. AmcHo AvAZ ProtinidHi
Xikovpeank khanvchem poddtolem ‘midday meal’ - PAGE 5
Ponnje: Rexenacher orov gheupi Gõychea nagrikank orov surokxa kaidea khala prot’tekak 3 rupiya kilo molan tandull melltole. Kendr sorkarache he yevzonne khala Gõychea sumar 8 te 9 lakh lokak tacho faido zatolo. Gõychea Nagri Purvotto
(civil supplies) khatean dilole mahiti pormonnem, Gõy raj’jeak prot’tek vorsa kendr sorkara koddlean 50 hozar tton tandllancho ‘quota’ mellta. ‘Seasons’am pormonnem tantunt 13 hozar tton tandllanchi vadd sorkar korta. Gelea tin vorsanchea kallant Gõy raj’jeak 63 hozar tton tandllancho santto Gõy raj’jeak kendr sorkara koddlean favo zalo.
Sod’deak Gõyant BPL khala aslolea lokak 6.50 rupiya kilo hea pormonnem tandull mellta. Samkech gorib aslolea Gõychea 60 hozar lokak 3 rupiya kilo hea molan sorkar tandull dita. Samkech aslolea familink sorkara koddlean 35 kilo tandull melltat. Nagri purvotto khateacho sonchalok Vikas Gaunekar hannem hea
potrkarak sanglem, “Kendr sorkaran zorui Gõychea vantteak aslolo tandllancho ‘quota’ unnem kelo na zalear, koslich dhasti kaddi nastana Gõychea sumar 8 tem 9 lakh lokak 3 rupiya kilo hea molan rexenacher tandull mellpak xoktolo. Kendrantlea ‘Food ministry’-in hea adim Gõychea nagri purvotto khateak ek 2rea Panar Vach
Parrikaran OBC khatir dilo ‘27% quota’
Somaz kol’lean vo Lok Sabha venchnnukecher nodor? Novi Dil’li: Narendra Modi fuddlo prodhan montri zauncho mhunn Amitabh tenko dita, oxem dakhoupi eka nokli ‘YouTube video’-k lagon, ragan bhorlolea Amitabh Bachchan-an kex nond kortolo mhunn dhomki dilea. Hea kornnechea add Amitabh Bachchan-achea virodhachea uprant, Rajkot-chea eka ‘music composer’-an to ‘YouTube’-ar ‘ulpoad’ kelolea vixim ma-
Syria-cher hol’lo korunk Amerika toyar - PAGE 7
nun ghetlam ani bhogsonnem maglam. Bachchan, zo ‘Gujarat Tourism’-cho ‘brand ambassador’ asa, apnnen 2007 vorsa ‘Lead India’ mohime vellar dilolea ‘voiceover’-achea vangdda fottingponnan to ‘video’ toyar kela, oxem sanglem. “Mhozo avaz ani tatun hanven vapurloleutram (text) vaprun konnen tori nokli ‘video’ toyar kela, ani Gujarat mukhel montri Narendra Modi-k tenko di-
upache mohimeche ‘visuals’ fottingponnan taka zoddleat,” oxem Bachchanan aplea ‘blog’-ar boroilem. Nokli ‘video’ nirmann korpean aplea kortuba pasot bhogsonnem magchem, oxem Modichem mot aslem. Songitkar Utpal Jivrajanin, ‘YouTube’-ar ‘upload’ korpachea fattlean apunn zababdar asa mhunn sanglem, punn to ‘video’ apnnen nirmann korunk na, oxem tannen kolloilem.
London 30 Agost (PTI): UK-cho prodhan montri David Cameron haka aiz ek vhodd dhoko boslo kiteak Amerike borobor Syria-n fouji karvay (military intervention) korpacho prostav Brittix parlamentan nhoikarlo
(rejected). ‘President’ Bashar Al Assad hachea sorkaran Syria-n ‘chemical weapons’ vapurleam mhunnon Amerika ani France, Ingland, adi sangatan fouz vaprunk zo prodhan montrean prostav parlamentan manddlolo to 285-272 itlea motamni harovlo. 7 voram zobordost bhasabhas chol’lea uprant ‘House of Commons’ hachea vangddeamni Syria-n fouz vapurpak nhoikar dilo. ‘House of Commons’ hachi hi kornni ‘strong humanitarian response’ oxem mandta. Khoreponnim Syria-n
virodhi pokxamni ‘President’ Assad-acher tannem ‘chemical weapons’ vaprun xekddeamni lokak jive marlet mhunn arop ghatlolo punn ho arop chukicho asa mhunn ‘President’ Assad-an sanglolem. ‘House of Commons’ hantun hi har poddlea uprant prodhan montri Cameron-an sogllea kaide korpeank oxem sanglem “mhaka sarkem nivoll zalem ki Brittix parlament, zo Brittix porjechem mot ukttaita, haka Syria-n fouji karvay keloli naka mhunnon. Hanv hem mandun ghetam ani mhozo sorkar 2rea Panar Vach
‘Mining’-ak lagon Gõy pett’tolem? 40-ui amdaramni rajiname dinvche: Vishnu Wagh AmcHo AvAZ ProtinidHi
Ponnje: Ganesh Chaturti porbe uprant 15 disam disam bhitor sod’deak bond asloleo minam khonneo chalu keleo nant zalear, ami Gõy pettoitole, oxi jahir xittkavnni ‘Goa Mining People Front’ hannim gelea Brestara dis Ponnje xarant ghoddoun haddlole jahir sobhentlean kendr sorkarak dilea. Kaidexir khonneo vell kaddi nastana suru korcho, he magnne khatir minam khonnincher atthapun aslolea lokamni sumar 5 hozar lokak gheun ek mirovnnuk kaddli, ani tachem rupantor Azad Moidanar eke jahir sobhent zalem. He jahir sobhent mukhel montri Manohar Parrikar hannem fuddlea Setembr mhoineant 30 khonninchi ‘suspension order’ fattim gheun teo suru kortole, oxem axvason dilem. Virodhi Kongres pokxacho fuddari Pratapsing Rane, BJP, Kongres toxench NCP-iche fuddari he jahir sobhek
hajir asle. Gõyant bond aslolem ‘mining’ porot suru korpak Kendrantlea ‘Ministry of Forest ani Envoirnment’ hache koddlean favo to tenko ani sohokar mellona, oso jahir arop Parrikar-an aplea uloupantlean kelo. Tech porim hea prosnacher apunn Prodhan Montreak ani Duddvam Khatea montreak ek potr phattoitolom, oxem hajir aslolea loka samkar spoxtt kelem. ‘Buffer zone’ 1 kilo metr ascho, oxem boroun kendr sorkarak potr phattoilear apnnank oddez tem tin mhoine zale. Punn, MOFE tantunt addkolleo haddta. “Khorem
mhonnlear, Gõyant 1 kilo metr ‘buffer zone’-achi poryan goroz na. Toruipunn, ami Chorao hanga aslolea ‘Salim Ali Bird Santuary’ soddun her suvatancher 1 kilo metr ‘buffer zone’ ascho, oxem mandun ghetlem. Punn, kendrantlem MOFE amchem sangnnem kanbherear kaddta, oxem Parrikaran sanglem. Minam matiyecheo raxi (dumps) kaddpa khatir ‘mining’ komponeank porvangi ditole. Taka lagon goroz te porvane gheun he ‘dumps’ kaddun uddovpacho rosto mekllo zala. Don tem tin disam bhitor komponeam kod2rea Panar Vach
3 lakh labh gheupeam khatir 700 kottincho fottko! Hantuntle 50% odhik lok ‘bogus’, vividh yevzonneank lagon vikas zaina Ut’toren Shripad Naik, Dokxinnent Narendra Savoikar - PAGE 9
Belgian GP-n Vettel-ak zoit - PAGE 11
StAnley vAZ stanley@herald-goa.com
Ponnje: Gõyche ekunn 15 lokam modle 3 lakh lok, mukhel montri Manohar Parrikar-an chalik laylolea vegvegllea yevzonneancho labh ghetat. Parrikar-an Gõyant chalik laylolea hea veg-vegllea yevzonneancher khorch korpa khatir sorkarak prot’tek vorsak ekunn 700 rupiya khorch korcho poddta. Parrikar-an chalik laylolea veg-vegllea yevzonneancho labh gheupeam modem 50% lok khoreanich gorib, dublle, gorjevont, opangull asat. Punn, urlole 50% he rajki pokxanche ‘workers’, amdar-montreanche ‘suporters’ zavn asat. Gõycho 12 lakh lok sorkaran lagu kelolim veg-vegllim tteksam (taxes) bhortat. Sorkaran
kosleai gozalinchem mol vaddoilem zalear, takai fuddo kortat. Punn, sorkaran chalik laylolea khoincheach yevzonneancho labh tankam mellona. Sorkar heo jeo chalik laylolea yevzonneancher khorch korta, taka lagon Gõycho vikas zavpak pavona. Gelea kaim vorsank, sorkaran veg-veglleo yevzonneo jahir keleat. Rajki faideacher nodor dovrunuch sot’ter aslolo sorkar heo yevzonneo jahir korta. Ani tacho faido veg-vegllea Gõyant rajki mollar vaurtolea rajki pokxank zata. Hea yevzonneacho choddan-chodd labh rajki pokxank zata, toruy tea-tea pokxanchea tizorentlean ek novo poiso poryan hea yevzonneam khatir khorch zaina. Hea yevzonneam khatir zo sogllo khorch zata, to duddu sorkari tizorentlean
bhair kaddcho poddta. Mhonnge, tteksam bhorpeanchea bollsantlean he duddu bhair sortat. Dayanand Somajik Surokxa yevzonn, Griha Adhar, Ladli Laxmi adi, hea yevzonneancher
sorkaran minam khonneo bond poddloleam khatir ‘financial package’ lagu kelolean, tache khatir kottimni rupiya sorkari tizorentlean bhair kaddche poddtat. Ho sogllo duddvancho khorch tteksam
Sorkari Yevzonneancho Labh Gheupi Lok Griha Adhar Yevzonn 75,000 Dayanand Samajik Suraksha Yevzonn 1,25,000
vhodda promannan duddu khorch korcho poddta. Atam
Laadli Laxmi Yevzonn 5,000 Trucks-am khatir ‘financial package’ 9,000 Kolakarank ‘pension’ Yevzonn 2,000
udexim ani molam (prices) vaddoun sorkar zoma korta.
Amdar-montri ani pokxachea karyokorteank faido melloun dinvche khatirun sorkar heo yevzonneo jahir korun chalik layta mhonnpachem atam Gõychea saman’neo (common) lokak poryan, puray toren spoxtt zalam. Gõychem ‘mining’ puray toren bond aslolean, sorkarache tizoren prot’tek vorsa yevpi 1500 kotti rupiyancho mohsul (revenue) bond zala. Petrola vhelo VAT rod’dh kelolean sumar 200 kotti rupiyank fatt korchi poddlea. Heram margantlean ji yenneavoll sorkarak yetali, ti poryan sabar karannank lagon yevpachi bond zalea. Gõy raj’jeachi arthik sthiti samkich konsllon poddlea, oso davo (claim) aiz Gõyche arthik zannkar (financial experts) kortat. Oxem ason poryan, sorkari
yevzonneancher vhodda promannan khorch korpachem mat khupuch vaddik laglam.600 tem 700 kotti rupiya itle duddu hea yevzonneancher khorch korcho poddta. Dusre vatten Gõy raj’jeacheo tteveo (deposits) ghannank dovrun ani dusrea margantlean sorkarak rinnam kaddpachi palli sorkaracher ailea. 15 lakh lokam modlo ekunn 3 lakh lok hea yevzonneancho labh ghetat, taka lagon sod’deak Gõy raj’jeo arthik sonkhottak sampoddlam. Itlench nhoy, heo yevzonneo chalik lavpa khatir, tteksam lagu korop ani lok farik kortat tim bizli, udok ani her gorjechea vostunchea bilamni (consumers bills) vadd korop hem sarkhem nhoy, oxem mot Gõyche nagrik porgott kortat.