Herald
t t
Ponnje<Sonvar, 6 Abril, 2013<Mol ` 10.00<‘Air Surcharge’ ` 10<Panam 12
Amcho Avaz
www.heraldgoa.in
Konknnint Poilench Rongit Satollem
Gõychem Lokayukt ‘transperant’ astolem - B S Reddy
MHOTVACHEM
MhapxemPonnje margar ‘only ladies buses’ PAGE 2
Colombiache fouzeche vangddi zankam ‘Multinational Force and Observers (MFO) peacekeeping force’ Sinai peninsulant bhagidar zavpak dhaddta, tea ‘MFO peacekeeping force’ hachea 100vea vorsamchea dobajia somoyar ghetlolem hem chitr. (AFP PHOTO)
Surendra Furtado CCP-cho novo odheokx Parrikar-an mhojea mon’xank aple vatten voddunk proitn kelo: Monserrate
Gõyche sonskrutayechem ‘documentation’ korpachi goroz asa: Vikram Gokhle PAGE 3
Sunita Williams – prernnam divpi ostori PAGE 4
Modi chokmokta BJPche her fuddari ghusmott’ta PAGE 5
PONNJE: CCP-cho vevhar oddchonni nastana cholounk nove adhari nem’ (bylaws) ghoddun haddunk yetole mhunn, noveach nivddun ailolea Ponnjechea nogorodheokx, Surendra Furtado-n sanglem. Tannen oxem-i sanglem ki, gelea 8-9 vorsanchea kallan nove adhari nem’ ghoddun haddunk naslolea karann, bekaidexir karyam
vixim favoxe nirnnoy gheunk mello nasle. Hea mud’deacher bhor diun tannen sanglem ki, kottimni rupianchea bekaidexir bandkamancher fokt 500 rupia dondd launk yeta mhunn. Odhikaream borabor boson favo te adhari nem fuddlea 2-3 mhoinem bhitor zagear ghaltolo mhunn, Furtado-n sanglem. Nivddun ailea uprant
CCP-chea vegvegllea somitinche vangddi ghoddun aileat ‘Corporation of the City of Panaji (CCP)’-cheo vegveglleo somiti zoxe ki ‘standing committee’, ‘market committee’, ‘women and child committee’, ‘public works committee’ ani ‘garden committee’ Brestara disa ghoddunk aileo. BJP-chea nogorsevokamni somitinche bhagidar zaupachem nakarlea uprant, sogllea somitimni St Cruz amdar Atanasio Monserrate-an tenko dilolea ‘panel’-chea vangddeancho ankddo chodd disonk yeta. 2rea Panar Vach
PONNJE: Venchnnukecho nikal yetoch St Cruz amdar Atanasio Monserrate umedin bhorlolo. Venchnnuke uprant potrkaram lagim uloitana tannen sanglem, “Mukhel Montrean ‘panel’-an futt ghalpache proitn kelea uprant poryant, nogorsevok ekvottan raule mhunn hanv tankam dhin’vastam. Tannen ratcho ‘call’ korun tankam sanglolem ki eka gupit motdanachea vorvim venchnnuko ‘fix’ keleat mhunn, ani tannim tanchea ontoskorna (conscience) pormonnem mot diunchem.” “Ami jikon aile. Hi Mukhel Montreak lojechi gozal, ani tannen lojen man bhagounk zai,” mhunn sanglem. Monserrate-an, Surendra Furtado ek vorixtt monis, ani Ponnjent udorgotichim kamam puray korun haddunk taka tank asa, oxem sanglem. “Tachea vattharant (ward) tumkam udorgot disonk yeta ani atam Ponnjen tumkam anink udorgot disonk yetoli,” mhunn tannen fuddem sanglem. “Surendra Furtado-k mhojo puray tenko asa,” Monserrate-an sanglem. Monserrate ‘panel’-achea hea zoita borabor, te ek vorsachea somaya uprant portun sot’ten distole. Hea ‘panel’-an 16 nogorsevokam borabor 2011 vorsachem eleisanv jikon eka vorsak raz kelolem. 2012 vorsa zalolea nogorodheokx ani upnogorodheokx-achea venchnnuken, Tony Rodrigues ani Carolina Po hannim BJP ‘panel’-a lagim hat melloilole. mondolla (council) mukhar ulovop kortana tannen ‘Citizen Facilitation Centre’ suru korpachem axvason dilem. Toxench, to dor Sonnvara ek-eka vattharantle nogorsevokak, tin voram khatir
mhunnlear 10 te 1 mozgotim melltolo, zachea vorvim tea-tea vattharantlea gorzancho odmas laun tankam poilo odhikar (priority basis) diun, tanchi udorgot korunk yetoli mhunn tannen suchoilem.
PONNJE: Sorv unchle nitisobhecho seve mekllo zalolo nitidar Sudershan Reddy zannem Gõycho poilo Lokayukt mhonn hea podacho gelea mhoineant soput ghetla,tannem gelea Mongllara odhikrut ritin aple kochericho tabo ghetlo.Ribandar hangasor novi Lokayuktachi kocheri bandun puray zanv meren, Gõychem Lokayukt Ponnje, Altinho hangasor aslolea sorkari ‘guest house’-ant astolem. Potrkarank dilole eke kherit mulakhatint, Reddy hannem sanglem, soglleam von poili gozal to korpak fuddem sortolo ti mhonnllear, Lokayukta khala ek sodpus vibhag (investigation cell) sthapon korpacho. Ho sodpus vibhag fokt Lokayukta khatir astlolo ani tacheach khala vaur kortolo.Sorkara pasun ho sodpus vibhag svotontr astolo ani tacher sorkarachem koslench niyontronn as-
chem na.Kaideache xime bhitor ravon apnnachean jem kitem korunk zata, tem apunn kortolo, ani sogllo vevhar pardorxok (transparent) rupacho astolo, je udexim nagrikanchea monant Lokayukta vixim aslolo visvas mozbut korpache proitn astole. Lokayuktant keloleo soglleo suchovnneo sorkaran mandun ghenvcheo oxem Reddy hannem sanglem. Punn ‘controversial’ tortudeo jeo hea Lokayuktant nomud keleat
tancher uloupak tannem aplo nakar dita astana sanglem ki, jedna mukhel montri Manahor Parrikar hannem hea tortudeam vixim lokak hea adinch spoxttikoron dilolem asa sangon ki, Lokayukt Reddy hannem suchovnneo kelolea pormonnem heo tortudeo keleat mhonn. “Hanvem hem Gõycho poilo Lokayukt pod svikar kortana, don gozaleo mhojea monan aileo, poili mhonnllear lokak nit divpachi ek sonstha hanvem sthapon korpachi asa ani dusri mhonnllear hanv porot ek pavtt kaideachi rakhonn korun nit divpachea mhojea vaurant bhitor sorlom.Toxem pollelear mhojea jivitantlim choddan-chodd vorsa niti-vevosthent (judiciary) khorch zaleant ani atam anik ek pavtt mhaka ek zababderecho nitidar mhonn mhoji nemnnuk zalea.” 2rea Panar Vach
Choddxeo Panchayati Broxtt Asat: Parrikar Mukhel Montri Manohar Parrikar-an, ‘Regional Plan 2021’ bhasabhas korchea khatir lokam modem Jun mhoinean dovrunk yetolo, ani ganvchea Panchayatink sorvmot (referendum) gheun tanche mud’dde suttave korpak odhikar diunk yetolo mhunn, Vidhansobhen uloitana sanglem. Sorkar gram sobhenche nirnnoy manun gheuncho nam, punn sorvmotachea adharan nirnnoy ghetolo. “Hanv ganvchea Panchayatink man ditam ani ganvchea lokank chodd odhikar ditolo punn gram sobhek nhoi,” Parrikar-an sanglem. Mukhel Montrean sanglem ki gram-sobheche nirnnoy ganvchea Panchayatincher lagu zata asot, punn te sorkaracher lagu zainant. Box Zaitea bandkam korpeamni (builders) bandkamam ani udorgotichim karyam vevharan ghalchea pasot porvangi diupacho
odhikar ganvchea Panchayatink diuncho nhoy mhunn tache lagim vinonti keloli, mhunn Parrikar-an Vidhansobhen uloitana sanglem. Zaiteo Panchayati bhroxtt karyam korunk laglolean hem ghoddonk pavla. 189 Panchayatim modleo 10 te 15 Panchayati soddleo zalear, tatuntleo choddxeo bhroxtt asat. Zor sarpanch bhroxtt nam zalear Panchayaticho sochiv bhroxtt asa vo tea-tea vattharacho panch bhroxtt asa, tannen sanglem. Toxench, bandkam korpeamni yevzonnenk maniatay diunk Panchayatink odhikrut korchi nhoy mhunn tache lagim vinonti keloli, mhunn sanglem. Te (bandkam korpi) mhunntat ki Panchayatink lonch dilea xivay, tanchea koddlean ‘file’ gheun ti ‘town and country planning’ khatea lagim dhaddop samkem kotthinn karya mhunn, oxem Parrikaran sanglem.
Israel-ak polloupachi nodor bodlat – Obama Israel Obamak vakhanddta
JERUSALEM:Middle East hangasor xanti sthapon korpa vixim uloupam jim addkollun urlolim, tim porot suru korpa khatir Amerikecho odheokx Barak Obama hannem Israleachea tornatteank tannim tanchea fuddareank je Palestine virodhant asat tankam
Dusri anik ek lokxant dovorpa sarkhi gozal ghoddli, ani ti mhonnllear, Israel desan Obamak gonn-gonnan yeukar dilo.Israelacho odheokx Shimon Peres hannem Obamak ek medal, promann potr ani tachea sangata jevonn korun tacho sonman kelo.Israel ani US desa modem aslolo ekvott sodanch mozbut dovorpa khatir hea vellar donuy desantlea odheokxam modem koblat zali.Hea adim Israeli ani African-American nagrik he gulam koxe vaurtale.Ani tankam svotontray mello pasun tancher khupuch kotthin dis aslole.Hea vellar hajir asloleank sombhondit korun, “Mhojem hangasor hajir zavop zaun asa mhonem ostitv,aiche raticho ho mhoje sangata zalolo korar dakoll korta ki, soglleo gozaleo ghoddom yetat ani jerul ghoddttoleo.” Oxem Obaman umedin bhoron sanglem.
somzaupachi tozvit korchi mhonnpachem sanglem. Palestine desa kodde Israel desan xanti ghoddoun had-
dpak Israel desan panvlam marchim oxem Obaman sanglem. 2rea Panar Vach
2014-ant zaupi expozisanvank Papa Saibak amontronn divchem Amdar Vishnu Wagh hachi vidhan sobhent magnni Bharatantle ut’tom futtbol khellgodde PAGE 11
PONNJE:2014 vorsa zaupi St.Francis Xavier hachea exposisanvank Kristanv dhormacho vhoddil Papa Saib haka amontronn dinvchem, oxem Gõyche sot’ter aslolea BJP-cho amdar ani Kala Akademicho odheokx Vishnu Wagh hannem sod’deak chalu aslolea vidhan sobha odhivexonnant prostav manddlo.Teach porim Pornem Gõy hangasor asloleo sadon-suvidha hantunt vadd korchi, mhonnpachi magnni tannem keli. 2004 vorsa Pornem Gõy (Old Gold) hangasor zaupi
Gõychea Saibachea festa adim tedna sot’ter aslolo mukhel montri Manahor Parrikar hannem OldGoaPonnje ho ‘bypass’ rosto toyar kelolo.Hea rosteak lagon thoinsor yeupi lokak ani vahanak khupuch tacho faido zalo.Atam 2014 vorsa zaupi exposisanva vellar sorkaran lokam khatir soglleo goroz teo suvidh ani sovloteo toyar korcheo.Pornem Gõy hangasor yeupa khatir 7 tem 8 roste asat.Heam rosteancho vapor korun konnacheanuy soroll Pornem Gõyam pavpak zata.Neura,
Batim, Goa Velha toxench anik chear-panch roste Pornem Gõychean pasar zatat.Heam rosteanchi sudharnna zali zalear,
Dokxinn Gõychea lokak tacho mottoch upeog zatolo, Wagh-an ugddapem kelem. Bhouxik Bandkam
Khateachea karbharacher Wagh hannem koddok utramni ttika keli.Gõyant asloli bhroxttachari razvott kobar zaun hangasor novi sot’ta ailea.Lokak dislolem ki, novi razvott ailolean kitem tori bodol ghoddttolo.PWD hem bhroxttacharacho agor zala, oxem mhonnttanach BJP-in sot’ter yetanch hea khateantli saf-safay kortolom, oxem BJP-in aplea jahirnameant spoxtt kelolem.Punn azun meren hi choukoxi zaloli na.PWD-intle hot’ti atam kansvache chalin cholonk lagleat, oxi ttika Waghan
hea vellar keli. PWD montri Dhavlikar hache kodde ailo zalear, to kam korun dita. Punn PWD-intle odhikar susti zaleat.Tanchea kodde faileo gheun gelear teo faileo khup hollu vegan fuddem sorkotat.PWD koddlean fattlea eka vorsachea kallant ekuy kam zalolem na.Magaslolea motdar songham kodde chodd lokx divpachi goroz asa.Punn osleam motdarsongham kodde sorkar aplem durlokx korta, oso soroll arop Vishnu Waghan aplo pokx mhonn pollenastana BJP
sorkaracher kelo. Gõychea rosteanchem zallem vinnop toxench lokak vella-vellak udok pavop hem PWD khateachem kam.Punn heo donuy mhotvacheo gozaleo sorkar lokak divpak xoklona, oxi khoddegantt ttika Vishnu Waghan sorkaracher keli.Vicharlolea proxnank montri zabab ditat ani batmeo potrancher chhapun yetat.Punn nollank udok yena.Khud aplea St.Andre motdar-songhant lok udkak lagon halaval kaddtta, oxem Waghan vidhan sobhent ugddapem kelem.
Ganv-ganvamni
Ponnje<Sonvar, 6 Abril, 2013<
2
RP 2021 ‘Goa Bachao Abiyan’ hachi boska Goa Bachao Abiyan hanchea fuddareanchi halinch ek boska zali zatunt ‘Regional Plan 2021’ hacher bhasabas zali punn kosloch nirnnoy gheunk pavle na. ‘RP 2021’ sarkoch bhair uddoumcho vo to asa toso mandun gheumcho hache vixim ekmot zalem dekhun kosloch nirnnoy zaunk xoklo na. Punn ‘Town and Country Planning’ haka ji sorkaran durusti (amendment) kelea ti bhair uddoumkuch zai oxem sogleanchem mot aslem. ‘GBA’-che boskek hajir
aslolea vangddeanchem mot aslem ki pradexik
arakaddop (Regional Plan) ‘draft’ kortana ganva-ganvanim lokachem mot gheunk zai mhunn. Itlench nhoi zalear soglle ‘mega projects’ bandkam pradexik arakaddop purnn korisor bond dovrunk zai mhunn. Hi somponk nasloli ‘GBA’-chi boska portun Sonvaradis sanjechea 4:00 vorar Sanskrutik Bhavan hangasor zatoli ani ‘RB 2021’ asa toso mandun gheumcho vo to ‘denotify’ korun uddoumcho hache vixim nirnnoy zatolo.
He boskek kaim mhotvache pongodd hajir aslet tanche modle ‘Villagers Group of Goa’, Utt Gõykara, ‘Voice of Villagers’, ‘Corlim Citizen’s Forum’, Gõyche Xetkari Ekvott, ‘Chicalim Villagers Action Committee’, he hajir asle. Kaim vangddeamni gombir dubav utpon kelo zache vorvim ‘Eco Sensative Zones’ he nivollponnim dakhounk naslolea karonnan halimchea kallar je ‘builders’ asa te aplim bandkamam korun poryavoronnachi (environment) durdoxea
“Entry tax’ vosul korit zalear jevnna-khannachi dor anik vaddttoli” korta ani zoritor ‘RP 2021’ vevharant ghalisor ami ogich ravle zalear he ‘builders’ ‘Eco Sensative zones’ nas kortole ani poryavoronnank dhoko bostolo. Zaitea amdaramni ‘floor area ration’ vo bandkam korpacho zago vaddoumcho mhunn ji magnni kelea ti chukichi asa ani tea khatir ho ‘floor area ratio’ vaddounk zaina oxem mot sobhek asloleanim manddlem. Amche montri ani admar ‘builder’anchem gulam zaleat mhunn tannim xinn kelo.
Abrilachea 8ver saun bosink novi dor ‘All Goa Private Bus Owners Association’-achea sochivan nivedonan kollit kelam ki Ut’tor Gõyche bos malok Abrilachea 8 tarkher saun nove dor bosoitole mhunn. Potrkar Porixodhi lagim uloitana ‘North Goa Bus Owners Association’-che odheokx Vitthal Salgaonkar-an sanglem ki sod’deak choltolea poristhitin, soglle khorch vaddlolean bos malokank bosincho udyog cholounk tras zatolea karann, tachem songotton (assosiation) nove dor lavunk sodta mhunn. “Dizolachea voilem ‘VAT’ kaddun uddoupachi magnnim sorkara fuddem ghatlea, punn ‘VAT’ kaddun uddoilear pasun
Babush oddchonnent poddonk xokta? PONNJE:German cheddvacher zalolem bolatkar prokronn porot vhoir yeupak xokta mhonnpacho dubau mukhel montri Manahor Parrikar hannem vidhan s o b h e n t ugttaila.Hem German cheddvacher zalolem bolatkar prokronn porot kaideache choukonnent yeupachi xokyotai nirmann zalea.Hi xokyotai Parrikaran eka proxnak zabab ditana sobha ghorant ugttaili. Hea bolatkar prokronnant Babush Monserate hacho put gunthlolo asa ani tacher ho guneanv nond zalolo asa.Hea prokronnant pulisamni taka tabeant poryan ghetlolo.Adv. Aires Rodrigues hannem hem prokronn tannun dhorlolem, punn nimnnea vellar to he kexintlean bhair sorlo. Ponnjeche maha-nogorpalika hacho ‘mayor’ venchun kaddpa vellar BJP ani Babush Monserate hanche modem eke torecho ontor nirmann zalolo asa.Taka lagon Babushak oddchonnent haddpak Parrikaran ho khell khellpak ani Babushak budh xikouak hem nattok toyar korunk na mu? Oxe torecho proxn Ponnje vattharant sogllech nagrik eka-mekak kelolo aikopak melltta.
tacho amkam kainch faido zauncho nam. Novea dorancho hixob kaddlolean ami sorkaracho abhar mantanv ani ami bosoilolea doram vixim dhadoxi asanv. Hem monan dovrun anink uxir kori nastana he dor ami Abrilachea 8 tarkher saun vevharan ghaltole,” mhunn Salgaonkar-an kolloilem. Lagu korunk yevpi nove dor povas korpi lokamni motin dovrun bos chalokank hea babot sohokar diuncho mhunn vinonti asa, mhunn tannen sanglem. Vorixtt nagrik, opongull lokank rakhiv boskeo, ani ostorem khatir rakhiv boskeo vaddoupachi sorkarachi suchovnni songottnni palltoli, mhunn Salgaonkar-an sanglem.
Mhapxem-Ponnje margar ‘only ladies buses’ PONNJE:Mhapxem-Ponnje margacher fokt bailam khatir ‘only ladies’ boseo suru korpak sorkaran tharailam. Heo bosoe proiyogik totvancher (experimental basis) hacher suru korpant yetoleo.’Helmet’-am vixim sorkar koslich toddzodd korchona.Xarantle vahatuk yevzonne khatir 25 kottinchi tortud kelea ani khasgi bosinche ddraivor ani konddokttor hankam 10 lakh rupiya vimo sorkar korun ghetolo.Gõychem poylem ‘driving school’ Fonddem talukeant yetolem.Kuddchodde-Ponnje, AldonaPonnje,Dona Paula- Ponnje hea doryantlea margancher bottinchi seva suru kortole.Rikxa ani tteksim khatir ‘digital meter’ soktiche kortole.Toxench Mhapxem, Ponnje, Vasku, Peddne, Marcel, Kepem ani Moddganv hangasor ‘full fledged bus-stands’ bandun haddttole. Oxeo sabar torecheo yevzonneo ‘River Navigation’ ani Vahatuk montri Sudhin Dhavalikar hannem vidhan sobha odhivexonnant sanglem. Gõycho sorkar survek Mhapxem-Ponnje hea margacher ‘only ladies’ hanche khatir don boseo suru korpacho asa. He bosincher ‘conductor’ bailam monis mellpak xoktoleo punn ‘Drivers’ mat dadleankuch dovorche poddttole.Hea don bosincho odmas polleun uprant hi seva Gõychea heram margancher suru korpant yetoli, oxi mahiti Dhavalikar hannem vidhan sobhent dili. Gõyant sod’deak 21 udkantle marg asat ani tancher 39 feribotteo yeradari kortat.Heo feribotteo durust korpa khatir sorkaran aplem
svotachem ‘work shop’ nove pod’dotin bandlam. Hea ‘work shop’-ant lagtat teo soglleo suvidha sorkaran dovorleat.Goroz thoim sorkaran chodd feribotteo dovorleat.Sorkar doryant aslole marg je fattlim sabar vorsam zalim vapor korinastana asat, te porot suru korpak yeujita. Gõyant 109 Jetty asat. Heo soglleo Jetty sorkaran kontradak dileat.Heam Jettym udexim sorkarak dor vorsak 1.5 kotti rupiyanchi yenneavoll mellpak laglea.Hea adim itlea vhodda promannan hi yenneavoll mello nasli, BJP sorkaran hea pasot aple proitn kele.Farmaguddi hangasor sorkaran 5230 choukonn metram zago tabeant ghetla.Thoinsor sorkar Gõychea vahatuk khateachem ‘driving track’ ani iskol suru korpak yeujita.Hea iskolak ITI-cho dorzo divpant yetolo.Ani hem korpak Kendr sorkarachi modot ghenvchi poddttoli. Vahatuk montri Dhavalikar hannem sanglem, apunn jedn poilech pavtt hea khateacho montri zalo, tedna hea khateacho vorsuki mohsul 86 kotti aslo.Hanvem montripodacho tabo svikar korun ghetanch hea khateacho mohsul 172.02 kotti rupiya zalolo asa.Sod’deak minam khonneo bond asat.Toruy mohsul 5% itlo vaddlolo asa.Khonneo suru asloleo zalear ho mohsul vaddon 220 kotti rupiyam poros odhik zaupacho.Atanchea odmas-potrant ttekxam lagu kelolean, ho mohsul vaddon 50 te 60 kotti rupiyancher pavtolo mhonnpachi khatri Dhavalikar hannem ugttaili.
Turist tteksink lagon Gõychem nanv vibaddta
P O N N J E : R a j ya n t l e a tteksi vevsayak lagon Gõychem nanv vibadd zata, oso ttika sot’ter aslole BJP, virodhi Kongres ani opokx amdaramni vidhant sobhent
keli.Soglleam amdaramni tteksim khatir ‘meters’ soktiche korche oxi magnni keli.Gõy hem bhonvddekarank akorxit korpa sarkhem sthan zaun asa.Punn tteksi
choloupi bhonvddekarank fosoytat ani taka lagon bhonvddekaranchea monant Gõyam vixim dusvas nirmann zala, oxe toreche spoxtt vichar amdaramni
manddle. Gõyant vochat punn tteksi choloupeanchea chopkeant sampddo nakat, oxe sondex ‘internet’ hache velean bhonvddekar sonvsar bhor phattoupak lagleat.Gõychea poryattonache nodrentlean hi gozal khupuch gombhir zaun asa.Tteksi choloupeam koddlean bhonvddekaranchi ji fosovnnuk zata, ti thamboupa khatir hea tteksink ‘meters’ soktiche korat, oxi magnni soglleach amdaramni keli. Prot’tek vorsa mottoranche sonkhent khupuch vadd zata.Vorsak 1 lakh mottoranchi nondnni vahatuk khateant zata.Punn sadon-suvidhanchi nirmiti mat favo tea promannan zaina.Hea vaddttea vahanache sonkhek lagon
obghatanchi sonkhea poryan vaddpak laglea.RTO odhikari montreachea proitnank protisad dinant.Vahatuk khateant je toren bexistponnam vaddleant tacher konnachench niyontronn na.Fokt ttekxam ekttaupak te choddan-chodd lokx ghaltat, oxem amdaramni ugddapem kelem. Tteksi choloupeam koddlean bhonvddekaranchi khupuch luttmar chol’lea.Mellot toxe duddu te bhonvddekarank akartat.Gõychi hi bigddot chol’lea ti protima sambhallun dovorpachi goroz asa.Gõychem hem bigddot chol’lam tem nanv sambhallpa khatir ani choddan chodd bhonvddekar hangasor yeupa khatir sorkaran hacher gombhirtayen vichar korpachi goroz asa, oxi suchovnni Nuvem motdar songhacho amdar Micky Pacheco hannem vidhan sobhent keli.
PONNJE: Gõy aplea gorjechea vostuncher mhunttlear orov (food grains), baji, follam, nustem, mas ani her dusrea vostunk lagon, te xezarchea rajyancher puraiponnim nirbhor asa. Ani zor 15 Abril thavn Gõy bhailea gaddieancher ‘entry tax’ vosul korunk yeta zalear hea jevnna-khannachea doramni anik vadd zatoli, mhunn zaiteamni ukttailem. “Jednam ‘VAT’ bosoilolem, tednam dukandaramni tacho bhar giraikancher ghatlo. Gõy bhailea gaddieam lagsun sorkaran ‘entry tax’ vosul kelear nustem, follam, baji, ‘poultry’ vostu, ‘mutton’ ani mas mharog zatolem,” mhunn eke ghorave ostoren (housewife) san-
glem. “Zoxe porim ‘petrol’achem dor vaddlear vo ‘railways’-anin aplem bhaddem vaddoilear, xezarchea rajyak thavn yevpi vostunchem dor vaddta, tech porim zor yeradarichem dor vaddlem zalear Gõyant yevpi vostunche-im dor vaddtolem,” tinnem fuddem sanglem. ‘Apollo Traders’-acho malok, Inacio-n sanglem ki sorkar zor ‘entry tax’ vosul korunk lagot zalear tantianchea, ani her ‘poultry’ vostunchea doran 10 te 20 tok’keamni vadd zatoli. Sod’deak 100 tantiam 300 rupiyank vikunk yetat ani kombiechem mas 110 rupiya/kilochea dorar vikunk yeta, ani jednam sorkar ‘entry tax’ vosul korunk suru kortolo tednam
hea doramni vadd zatoli, mhunn tannen sanglem. Giraikancher hacho boroch vaitt porinnam zatolo, mhunn Inacio-n fuddem sanglem. Bazar songottnnechea vangddean, Dayanand Amonkar-an sanglem ki, vepari hea vixim khoxi asat karann tankam bottatte, tomottam, kande ani her vostunchem dor vaddounk sondhi melltoli mhunn. Baji vikpi, Alauddin-an kolloilem ki sod’deak alem 100 rupiya/kilochea doran ani kotombiricho chombo (coriandr bunch) 20 rupiyank vikunk yeta, ani jednam ‘entry tax’ vosul korunk yetolem, ami khoimchea doracher heo vostu vikun faido melloupacho ho proxn asa.
1lea Panar Thaun... Gõychem Lokayukt ‘transperant’ astolem - B S Reddy “20 vorsam adim hanv ek bhonvddekar koso Gõyant mhozo konnuch lagxil’lo monis vo soiro-dairo na. Hanv hangasor khoincheach sorkari odhikareak ollkhon nokllo….Toxem polleunk gelear Gõycho Lokayukt Kaido sorv-sadharonn sarkho asa.Vixoyam khatir hea kaideant khupuch zago dila. Hem Lokayukt Karnattaka rajyant aslolea Lokayuktache dhorter atthaplolem asa.Mhojea khasgi mota pormonnem sangtolom zalear, heram rajyam poros, Gõychem Lokayukt khupuch koddok ani mozbut asa.” “Gõychea Lokayuktacho vaur bore bhaxen zatolo zalear, hea Lokayukta khala sthanik sorkaracho dobav vo niyontronn naslolo ek vegllo sodpus vihhag asop khupuch mhotvachem.Hea vibhagacho sompurnn tabo Lokayukta kodde astolo ani sthanik sorkaracho tache kodde sombhond aschona.Lokayukt bore toren choche khatir ani kaideache xime bhitor ravon vaur korche khatir khupxea gozalinchi goroz lagtoli, jem hanv heach vellar sangpak xokona. Punn zoxem-zoxem kam vaddtta, tea-tea pormonnem hanv sthanik sorkarak goroz teo suchovnneo kortolom.” “Lokayukta kodde ailoli khoinchi-i tokrar soddoupak taka vellachi ani kallachi moryada asona.Fokt ti kes konnacher ani koslea svorupachi asa hacher sogllem atthaplolem asa. Hanv mhoje vattentlean jeo-jeo tokrareo yetat teo vegoveg chalik vo nikalant kaddpachea proitnamni astolom.” “Lokamni kelolea tokrarincher je nikal Lokayukt dita, te vevharant haddpak sorkaran vego-veg panvlam ubharpak zai.
Lokayuktan dilolo nikal chalik laupak sorkaran uxir kelo zalear, lokacho Lokayukta vhelo visvas konsllon poddttolo. Lokayukt dita to nirnnoy sthanik sorkar mandun gheun chalik laina zalear, hem Lok ayukt sthapon korun koslo faido?” oso eka proxnank zabab ditana Reddyn mhonnllem. “Gõycheam Lokayukt hem pod svikarop mhonnge, mhoje bhitoruch mhaka tem ek avhan zaun poddlam.Sod’deak tori hanv hi Lokayuktachi kocheri manddavollir ghalpachea kamanim gunthlolom asa. Mhoje kodde goroz tea pormonnem hangasor vaurpi asat.Punn her khupxeo gozali asat, jeo mhaka poileo tharear ghalpak zai.” Gõyant choltolea bhroxttacharacher uloitana tannem lokak ud’dexun sanglem, “Bhroxttachara virudh zhuz divpa khatir ami ekvottan ravon fuddem vochomya ani hea bhroxttacharacher avaz uttoupa khatir ami ekuy sondi soddun diunk favona.Hanv hem Gõyche Lokayukt mozbut korpa khatir, mhoje hat mozbut korche mhonn hanv prot’tek Gõychea nagrikam kodde magnnim kortam.Zanv to dotor, xikxok, Potrkar vo konnuy, tannim soglleamni mellon mhaka hea mhojea kamant sohokar divpachi khupuch goroz asa.Hanv ek Gõychea Lokayukta sombhondit ek nemallem suru kortolom, zacher zo-zo vaur ami kortat to lokam meren pavtolo ani lokak apleo tokrareo gheun fuddem yeupak ut’tejeon mellttolem.Lokayukt hea natean mhozo vaur koso-kat zata hea vixim kalluch sangon ditolo.”
CCP-chea vegvegllea somitinche vangddi ghoddun aileat ‘Standing committee’-n nogorodheokx Surendra Furtado odheokx mhunn asa, ani Rudresh Chodankar, Maria Rita Fernandes, Eddie Jorge, Yatin Parekh ani Kabir Pinto Makhija tatuntle her vangddi mhunn asat. Krishna Shirodkar ‘market committee’-cho odheokx astolo, ani somitiche vangddi Gangaram Kale, Ana Rosa Lobo, Vivina Nasnodkar, Nazareth Cabral ani Margarida Fernandes astole. Margarida Fernandes ‘women and child committee’-chi odheokx astoli. Her dusre
vangddi asat te Vivina Nasnodkar, Ana Rosa Lobo, Maria Rita Fernandes, Pascoela Mascarenhas, ani Ruth Furtado. Prajot Vaigankar ‘public works committee’ polletolo, zatun Eddie Jorge, Gangaram Kale, Krishna Shirodkar, ani Pascoela Mascarenhas vangddi mhunn asat. Furtado ‘garden committee’-cho pasun odheokx astolo. He somitiche dusre vangddi Rudresh Chodankar, Kabir Pinto Makhija, Ana Rosa Lobo, Pascoela Mascarenhas, Nazareth Cabral, ani Bento Lorena he.
Israel-ak polloupachi nodor bodlat – Obama Atam meren Palestine desan Jewish lokanche odhikar kaddun ghetleat ani tankam tea virudh avaz uttoupak dinant ani tankam dhomkeo ditat. Israelachea lokak bhaxonn ditana Obama hannem saglem, apunn hea desa kodde polletana khupuch vixal nodrentlean polleta. Israelachea lokamni hea sonvsarak polleta astana Palestineachea lokanche nodrentlean polleupache proitn korpak zai.Punn odhunik sot zanna zaun Israelachea virudh asloleamni Israela kodde aplo polleupachi nodor bodolpachi goroz asa. “Tumi eksurim nant,” Obaman Israelache porjek sombhondit korun Inglez ani Hebrew bhasamni sanglem.Je konn
he dhortore velo Israelacho odhikar kaddun gheupak sodtat, te khud apunn dhortorer ubhe asat mhonnpachem visortat.Israel he dhortore veli khoinch vechina, Obaman aplea bhaxonnant mhonnllem. Obama israelache porjek bhaxonn divpacho asa mhonnllear, thoddim voram adim Palestine desantlean don ‘missile’ soddun Israelache dokxinnent Caza hangasor atak korpant ailo. Hea ataka udexim konnakuch vhoddlem oxem luskonn zalem na, punn ho zaun aslo ek nomuno rupacho yeukar Obama haka zachi bhett Palestine desacho odheokx Mahamoud Abbas hachea kodde fattlea Brestara zaupachi asli.
Ponnje<Sonvar, 6 Abril, 2013<
Ganv-ganvamni
Gõyche sonskrutayechem ‘documentation’ korpachi goroz - Vikram Gokhle Marathi nattkacho, Marathi ‘film’-acho ani ‘television’-acho kolakar Vikram Gokhle hannem sanglem ki Gõychi sonskrutay ‘documentation’ korpachi taktichi goroz asa ani ho vavr sogleanchea mhunttlear kolakar ani torekvar sonvstho hanchea adharan sorkaran korpak zai. Shri Gokhle Ponnjechea Shigmo utsov hea dobajeak uloitale. Fuddem uloun tannem sanglem ki to khupuch dhadoxi zata kiteak Gõykaramni Marathi nattkak motto protisad dilolo asa mhunnon. Khorench Vikram Gokhle hachea sangnnean dom asa kiteak Gõyche sonskrutichem favo te ritin ‘documentation’ zaunk na dekhun zaite Gõyche sonskrutik prokar nas zalole asa. Amkam dista tea pormonnem
Gõychi sonskrutay favo to sod korun lekipotramvorvim fuddle pillgek dovorpachi motti goroz utpon zaloli asa kiteak aichi pillga disan dis Europi sonskrutaye fattlean dhanvta ani svotrache sonskrutayecher visor ghalta. Jednam sorkar ho vavr hatant ghetolo tednam tannim motti chotray gheuchi poddttoli kiteak ‘documentation’ vo ekaeka prokarachi borpavoll toyar kortana ti sorollponnim zaupak zai, tantun kosloch poxpat (bias) asonk favona. Toxem kelearuch amche sonskrutik prokar, kosloch adol bodol nastana, fuddle pillgek ami dovrunk xoktole. Gõychea sorkaran hem karya veginuch aplea hatamni gheunk zai oxem sonskrutay mogyeanchi vinonti asa.
3
Pasport korunk ek ‘appointment’ 600 rupiya PONNJE: ‘Online appointments’ gheun te vikhpi eka dolalak Gõychea CID khateantlea pulisamni sogllea puraveam soit dhorlo. Gelea sumanant ho Narayan nanvacho dolal Patto hangasor aslolea Pasport kocheri koddem ailolo. Pasport korpea koddlean ho dolal duddu gheta astanach CID odhikareamni taka dhorun tabeant ghetlo. CID khateacho odhikari Prem Kumar hannem hea vixim mahiti ditana sanglem, Bharoti passport korpachi prokria atam ‘online appointment’ kelolean dolal ti ‘hack’ korpachea vavrant gunthlole asat. Heam dolalam vixim sabar tokrareo CID khatea koddem pavloleo asat. Oxich ek tokrar nodrek dovrun hea khateachea
“Discriminated Teachers’ Novea Rosteachi Ukttavnni Forum” hachi dom’ki Somoy bhorchea poilim, mhunttlear je xikxok 58 vorsamche pirayer nivrut zaunk ailole tancho proxn suttavo korpacho mud’do Mukhel Montri Manohar Parrikar-an odmas-potr sador kortana sanglolea
vixim khos ukttaili. Tanchi don vorsanchi sirvis vibadd zaunk aili,
zaka lagon tim ‘VIth Pay Commission Scales’ haka opatr (ineligible) zaunk pavle ani tankam zaite arthik toxench mansik tras sonsche poddtat. Hea vixim Mukhel Montreachea kocherik, Xikxonnik
Khateachea Mukhel Sochiv-ak ani Xikxonnik Vevosthapok Monddol-
ak (Directorate of Education) zaitim nivedonpotram dhaddunk aileat, mhunn “Discriminated Teachers’ Forum” (DTF) Odheokx Neves Anthony Rebello hannen ukttailem. Toxench tachi oxi-i magnnim asa ki Mukhel Montrean, tannen Gõy Vidhansobhen dilolea asvasonnacher kitem tori korchem mhunn. “Jim kitem magnnim asat, ‘DTF’ tachean kainch unne svikar korchi na, ani Mukhel Montreak kollounk sodtanv ki, zor amcheo kaidexir magnneo amkam dinant zalear, ami amchim magnnim puray zai meren amchea zanttea pirayechi porva kori nastana khor virodh korunk fattim sorche na, ani taka fokt Gõy Sorkaruch zababdar astolo,” mhunn Rebello-n sanglem.
600 kilometr lamb novea rosteachi ukttavnni Benaulimcho amdar Shri. Caetano R. Silva hanchea hatantlean zali. Tea vellar St. Michael Church hache Padri Vigar Fr. Estaquio Abreau hevui hajir asle. Tea xivay ‘Sarpanch’ Shri. Gaudencio Luis ani ‘Dy. Sarpanch’ Mrs. Nifa Pimenta ani zaito lok hajir aslo. Ho rosto Orlim ‘Panchayat’ hache lagim suru zata ani ‘St. Pius Convent’ hachea fattlean sompta.
‘Sarpanch’ Shri. Gaudencio Luis hannem yevkarachem uloup kelem ani sanglem ki fattlim 30 vorsam ho rosto zainaslo to atam zalo mhunn. Adlo ‘Sarpanch’ somplolo Jaison Baretto ani ‘panch’ Anthony Braz hanchea manank ek minut ogeponn (silence) samball’lem. Adle ‘sarpanch’ Sally hacheai proytnacho ul’lekh kelo. Shri. Agnel Pimenta, ‘panchayat’-icho vangddi hannem upkar attoyle.
Mhapxem hospitolantlem ‘donation box’ kaddlem MHAPXEM: Hangachea Jil’lo hospitalant porsuti vibhagant kamdaramni dovorlolem ‘donation box’ gelea Sonvara disa kaddpant ailem. Hospitolant nigtinch zolmant ailolea ballkanchea ghorcheam koddlean duddu vosul korpacho hetu monant dovrun hem pettul thoim vaurtolea kamdaramni tea ‘ward’-ant dovorlolem, ani ballkachea bapaik vo tachea ghorcheank cheddum zolmolear 500 von komi ani cheddo zolmolear 500 von chodd duddu ghalunk tim kamdaram
forsar kortalim. Hea vixim ek khobor vortoman potrancher chhapun ailea uprant thoimchea dotoramni tem pettul tabortob thoimchem kaddpak lailem. Mhapxenchea sorkari Jil’lo hospitolant hi ghoddnni gelem ek voros pasun chalu asli. Punn he kamdaranche kornek khoimcheach dotoran vo her odhikarean apli addkoll dakhounk nasli. Thoim porsut zaupak yeupi ostore sangata asloleamni poryant hea vixim kednach apli tokrar korunk na.
Dor Sonvara hea pettulantle poixe kaddun thoimche kamdar moujecheo partteo kortalint mhunnpachem kitlech pautt ugddapem zalolem. Gelea sumanant hea pettulachi batmi ‘Amcho Avaz’ vortoman potra sangata her sabar potrancher chhapun ailoli. Hi batmi chhapun yetanch hospitolant toxench puray Mhapxem xarant heach vixoyacher chorchea zaupak lagli. Tech porim hi batmi mukhel montri Manahor Parrikar ani Bholaiki khateacho
odhikareamni hea Narayan nanvachea dolalak tabeant ghetlo.
He ‘onlline appointments’ gheun prot’tek dolal 500 tem 1000 rupiya hea molan lokak viktat.
Narayan nanvacho ho dolal ho osloch dhondo kortalo. CID odhikareamni taka puraveam soit dhorpa khatir yes melloylem. Tea vellar ho Narayan eka mon’xa koddlean Pasport korpa vixim poixe ghetalo ani tache koddlean odhikareank 600 rupiya mell’le je tannem tachea girika koddlean ghetlole. Hea dhondeant Narayan nanvacho ekuch dolal nasun anikui zaitech monis revoddlole asat. Tech porim passport kocherintle odhikari poriant tantunt misoll asat. CID sod’deak konn-konn hea dhondeant misoll asat tancho topas korta. Je konn he bekaidexir vevhar kortat tankam tabeant gheun tancher koddok karvay korpant yetoli oxem CID Prem Kumar hannem ugddapem kelem.
‘Big Foot’ hanga ‘Earth Hour’ pall’llo Zoxe porim ostore pasot dor vorsa fokt ek dis ditanv, tech bhaxen amchem groha (planet) vanchun urchem mhunn fokt satt (60) minttam ditanv. “Dor disa ami bhuime koddlean kitem na kitem ghetanv, ami tika portun bhorun kaddunk kitem-i korchem, hi amchi zobabdari nhoi. Taka lagon, ami soddeak jem kitem kortanv tachean chodd Prithvek bhettounk sodtanv. Ami khorech tichea pasot vavrunk zai, oso vell aila”, Maendra Alvares-an sanglem. Marsachea 23ver ‘Big Foot’ hanga ‘Pritvik bhottoilolo tas’ vo ‘Earth Hour’ pallunk ailo. Telacheo pontteo (oil lamps) ani mennvati (candles) pettoun Ancestral Goa, Big Foot zago prokaxit (light) kelolo. Prithvichea surokxe pasot magnnim bhettoilolim, ani
apnnak unnem korun ti mon’xakullak zaitem dita tachea pasot tika dhin’vaslem. “Dor mhoineachea eka satollean ‘Earth Hour’ pallpachi mhoji yevzonn asa. Ami jem kitem Prithvik luskonn kortanv tachea fuddem hem bolidan lhan,” mhunn Maendra-n sanglem.
AMCHO AVAZ Lokam modhem pavta
unchlo odhikari Dr. Sanjeev Dalvi hanche meren pavli. Dr. Dalvi hannem Mhapxenchea hospitolant goir-karbhar choltat mhunnpachi koddok dokol gheun tem ‘donation box’ vo pettul thoimchem tabortob kaddpak lailem. Oxe toreche goir-karbhar khoimcheach sorkari hospitolant choltat mhunnpachem kollot zalear, lokamni tabortob Gõychea bholaike khateak kollouchem oxem Dr. Dalvi hannem lokak avhan kelam.
Gõyant kochro vaddtoch asa….
Gõy maddank, panchvea dongrank ani doryavellink lagon famad asa zaum yet pun fud-
darak kochro (garbage) ximpoddlelea ‘highways’ani doryavellank lagon zanna Gõy famad
zaunk pavtolem. Poryavoronn ani Von Montri, Alina Saldanha hichea fuddarakhal asle-
lea somitin, kochro ektthaim korpak poilem pavl marlam, zatun vegvegllim khatim ‘highways’-ancher
tharailelea bhagamni kochro ektthaunk zobabdar astelim. “Kochro uddovop êk kheast diupa sarkho guneanv,” ani “Polution Control Board-an hea mud’dea vixim Ut’tor ani Dokxinn Gõychea ‘collectors’-am lagim boroilam,” oxem ‘Goa State Polution Control Board’-ache vangddi sochiv Levinson Martins hannen sanglem. Toxench 5,000 rupianchem dondd ghalchi mhunn odhikareamni suchna diloli pun te vatten udorgot zal’leachi kaim khobor nam. ‘Goa Non Bio-Degradable Garbage Control Act 1996’-a vixim uloitana tannen sanglem ki kaim odhikareank ani ‘collectors’-ancher aslolea odhikaram pormonnen ho mud’do tannin ‘magistrates’-am vorvim mukhar vhoronk yeta.
Padr Rocque da Costa, ‘Our Lady of Snows’ he Rachol-che Igorjecho Padr Vigar AMCHO AVAZ lokam modhem pavpak aplo sogllo adhar dita.
‘Goa State Polution Control Board’ zaitea dorya lagchea ganvamni ani her nitisobhen suchoylolea vattharamni kochreachi manddavoll somzon ghetat ani nivollsann rakhpachi suchna dita. Tea khatir kochro utpon’ zata teo suvato he porim asat: ● Khasgi raupache: ‘Apartments’, ‘duplexes’, ghoram, bongle; ● Ve p a r s o m b o n d h i : ‘Kochereo asloleo
imaroti, ‘shopping malls’, kotthi, ‘hotel’-am ani restaurants; ● Sonstho: Iskolam, ani her xikxonnik sonstho. ● Her: medical suvido, bondkhonni; ● Uddyogik: vostuncho gott’to korop, kocherintlo kochro, kuznantlo ani ‘canteen’-antlo kochro. Ho kochro zaitea promannan tea-tea vattharantle songh ektthaitat, punn tantuntlo kochro
thoddea promannan ‘highways’-anchea bazumni uddounk yeta, toxench vevsayik sonsthoo, zoxe ki bandkam komponi, restaurants, poriant aplo kochro ‘highways’-anchea bazumni uddoitat. Zatun ‘plastic’ui disonk yeta. Hea gombhir proxnnacher bariksannen niyall kelear ani pott’tiddkin upay ghetlear amchea Gõyant Koch toddo zaunk xokta.
Ponnje<Sonvar, 6 Abril, 2013<
Ostori
4
Sunita Williams – prernnam divpi ostori NOVI DIL’LI: ‘Astronaut’ Sunita Williams-an, zacho ostori ‘astronaut’-an kelolo ‘longest space walk’-acho ‘record’ asa, tinnen ontrikx (space) atam ghora bhxen disonk lagla, mhunn sanglem. “Ontrikx raupak s a m ko c h b o r o zago… j e m atam ghora
bhaxen disonk lagla,” National Science Centre-an vidhyarteam lagim uloitana tinnen sanglem. Tinnen sogllim mellon 50 voram ani 40 minttam ontrikxan ‘spacewalk’ korun sarlolean, ticho ‘world record’ asa. Toxench tichea don khaxelea karyamni (missions) tinnen soglle mellon 322 dis ontrikxant sarleat. Tichea onnbhova (experience) vixim gozali vidhearteam lagim vantt’tana, tinnen sanglem ki tivui atamchea pillgek fuddakar gheun ontrikxache gutt suttave korunk sond (chance) diunk sodta mhunn. “Records moddchea pasot ghoddunk yetat, hovui moddcho mhunn mhaka opekxa asa,” eka proxnacho zabab ditana Williams-an sanglem. Williams-an hachea adim 2007 vorsa Otubrachea mhoinean Bharotak bhett diloli.
‘Bailamni borea fuddar khatir vavurchem’
Sunita Williams hache vixim
Ticho zolm Ameriken, Euclid-Ohio mhunnlolea zagear 19 Setembr 1965 hea disa zalo. Tichea vhoddilanchim nanvam Dr. Deepak Pandya ani Bonnie Pandya. Dr. Deepak Pandya namneche ‘neuroanatomist’ asat. Tichem logn Michael J. Williams-a lagim zalam. ‘International Space Station’ (ISS)-an vetana Sunita-n tichea borabor Bhagavad Gita-chi ek proti, Ganeshachi ek lhanxi murti ani kaim samosa vhelole.
Sunita Williams-an 1983 vorsa ‘Needham High School’, Needham Massachusetts hanga Unch Madheomik porikxen yes melloilem, ani 1987 vorsa ‘U.S. Naval Academy’-ntlean B.S. Physical Science puray kelem. Tinnen 1995 vorsa ‘Florida Institute of Technology’ hatuntlean M.S. Engineering Management-chi ‘degree’ melloili. Sunita-k dhanvpachi, penvpachi, ‘cycle’ choloupachi, ‘triathlons’-achi, ‘windsurfing’-achi, ‘snowboarding’achi ani ‘bow hunting’-achi khup avodd asa. Sunita Williams-ak 1998 vorsa Jun mhoinean Amerikechea ‘Space Agency’ ‘NASA’-n venchun kaddlolem ani Agostan tichem proxikxonn (training) suru zalem. Tichem proxikxonn puray zalea uprant, Williams-an tichea poilea ‘Expedition Crew’achea borabor Moscow-
chea Russian Space Agencyn vavr kelo. Expedition 14/15 (Dezembr 9, 2006 te Jun 22, 2007). Hea ‘expedition’-an tinnen ‘Flight Engineer’ mhunn vavr kelo. Tea vellar tinnen, chear ‘spacewalks’am borabor novo ‘record’ zoddlo, zatun tinnen soglle mellon 29 voram ani 17 minttam ‘spacewalk’ kelo. Expedition 32/33 (Julay 14 te Novembr 18, 2012) Williams, Russiechea ‘Soyuz commander’ Yuri Malenchenko ani Japan Aerospace Exploration Agency-chea ‘Flight Engineer’ Akihiko Hoshide-chea borabor, Julay 14, 2012 Kazakhstan-chea Baikonur Cosmodrome-ar saun zalolea ‘launch’-an bhagidar aslem. Tankam NASA ‘Flight Engineer’ Joe Acaba-n ISSar yevkar dilo. 127 dis ontrikxan sarun 2012 vorsa Novembrachea 18ver tim Kazakhstan-ak portolim.
PONNJE: Aplea odhikaracho vapor korun bailank somazan bodol ghoddun haddunk zata, mhunn halinch Ut’tor Gõy Mahila Congress-chea panch motdarsongh, mhunnlear Pernem, Mandrem, Saligao, Siolim ani Calangute hanchea modem Ponnjechea Congress House-an zalolea boske vellar ‘Goa Pradesh Congress Committee (GPCC)’chea odheokx Subhash Shirodkar-an sanglem. Mahila Congress Upodheokx Adv Anita Thorat, GPCC mukhel sochiv Sankalp Amonkar, adle amdar Dayanand Sopte, mukhel sochiv Arthur Sequeira, Ut’tor Gõy Jillo (North Goa District) odheokx Amarnat Panjikar, PCC vangddi Ajay Pednekar ani Ut’tor Zilla Panchayat odheokx Jayesh Sal-
gaonkar he boskek hajir asle. Ut’tor Gõychea hea panchui motdarsonghantlea Mahila Congresschea sot’ten aslolea karyakorteank (officebearers) kendr ani rajya sorkarachea vegvegllea
Pulisent ostorencho ankddo fokt 5.33 tok’ke
Ostoreank ‘Self Defence’ Gorjechem! Aichea kallar disan dis bhirant ani kampero vadtta. Gunddagiri ani dadagiri chodtta. Ostoreank oskot mhunn somzon tancher zaite pavtt sompeponnim akromonn zata. Halimchea kallar kitleach suvatancher Bharotant toxem Bharota bhair ostoreamcher hoteachar zata to disonk yeta. Ghorantli hinnsa (do-
mestic violence) vaddlam tivui khobor khub dukhachi asa. ‘Office’-amni ostori kam korta thoimsorui tichea oskotponnank lagon ticheo moskoreo korop (eve-teasing)
chaluch asa tem somponk nam. Aichea som a z a n t bolotkar vaddot asa hem pollovn borea monachea mon’xank dukh bhogta. Hem sogllem ghodtta astana ostoreamni ogich boson soglem sonsun ghevop chukichem asa ani tea khatir svota apli surokxa (self defence) korunk xikop hem khub mhotvachem ani taktichem asa. Tea khatir aichea kallaili adhunik ostori svota apli surokxa korunk xikxonn ghevop khub gorjechem ani tem
xikxonn aichi ostori gheunk laglea. ‘Self defence’ prot’tek cheddvan ani bailen xikop gorjechem asa zache vorvim ‘eve-teasing’, bolotkar (rapes) somazantlim oslim noxttam kobar zatolim
yevzonnem vixim bhasabhas korunk bosken amontrit kelole. Somazachea kol’leana vixim yevzonnenchi mahiti tankam dili. Toxench her dusreo ‘Centre’-ak aslolea UPA-cheo ani Congress sorkarachea yevzonneam vixim GPCCC odheokx Subhash Shirodkar-an mahiti dili. Somazantlea vidhyarteank faidexir oxea ‘prematric’ ani ‘post-matric scholarships’ yevzonnenchea vixim tannen anink mahiti dili. Tannen boskek hajir aslolea bailank, tannim ganvamni somazik vavr korun tanchea familin ani somazan bodol haddunk vavurchim oxi magnnim keli. Toxench Shirodkar-an tankam anink ‘self help groups’ ghoddun tanchi nondnni (register) korunk magnnim keli.
NOVI DIL’LI: ‘Law enforcement agencies’-am lagsan vadttim magnnim ason poriant Bharotache pulisent fokt 5.33 tok’ke ostoreancho aspav asa.
Ghor Montraloyachea ankddevari (statistics) pormonnem, pulisen vavr korpi 15,85,117 zannam modem fokt 84,479 vo 5.33% ostoreo asat.
Zalear sogllea 15,000 pulis chovkeam modleo fokt 499 ‘all-women’ pulis chovkeo asat. Dil’lint Dezembran 23 vorsamchea cheddvacho bolatkar zalea uprant pulis chovkemni ostoreancho ankddo vaddcho oxi magnnim vaddot asat. Toxench 2011 vorsa ostore add ot’teacharachim 2,28,650 prokornnam aslim, zatuntlim 24,206 bolatkar prokornnam aslim. Uttar Pradesh-an pulisent 1,73,341 pulisam modem fokt 2,586 ostoreo pulis asat, jem fokt 1.49 tok’ke asa. Zalear Andhra Pradesh-an ostori pulisancho ankddo 89,325-am modle fokt 2,031 asa.
Ostoreancher ot’teachar Mogyan cheddvacho khun kelo LUCKNOW: Mahanagar hanga eka 22 vorsamchea cheddvacho, tachea mogyan kaim zannam borobor mellon khun korunk ailo mhunn pulisen kolloilem. Pooja Mishra-k ‘Reserve Police Lines’-a fattlean tachea ghorant, Manish Mandal ani tache vangddi Suraj ani Amir-an suri topun
jivexim marlem. Pooja, hem Sunil Bhujwa lagim logn zalolem ani tim New Hyderabad colony-n ravtalim. Manish-an Pooja-k taka mellonk apoilolem ani jednam tannen mellpak nakarlem tednam taka topun marlem, mhunn pulisen sanglem. Tinui guneanvkarank ottok (arrest) kelea, mhunn pulisen sanglem.
‘Classified’ Jahirati -$$1 -*&!+ @ # $ , '* + '- 0"-! > "' (' +((& ( %, ' % / + '-6 + '3 % & (' +(.' %((+8 ('- - (' MLIDFFJHDH> MHFFDJFHFI8 +($ +, 1 ., 8 '- $ *''% $ , '& * &, *. &6 + (8 %%7 FKJIKKE > MHFGELFJLE @ A
*& 0,* !& '% ?BH ( * ''.& (+ (. % 2(.+ &(' 2 "' H 2+, . + '' , 0"-! , .+"-28 ('- -7 MJFGIDGGML @ A &. +,% &, -(,' C $ + *."+ (+ % +,!") 1) ',"('6 / +2 (( + -.+' ' . + ')+(/" LHEEMHHMGG @ A
?:@:A:B $ ,+: '/ '-+ +: .' %(0, > " ,> %(-,> !(), ' .%"&6 (%/ 6 (+ 6 + (6 / %"&6 -(+ 6 ./ &6 +' 8 (& ( ,- - , MJIKLMKJIH &, * &, $ '* '* ! & *+4 <,6 (&) '2 1 .-"/ , ,"' % 6 (. % 6 -+")% +((& % -,6 .' %(0, "' + (6 8 8 86 (+ 6 *. &6 -(+ 6 / %"&6 (%/ 6 ' .%"&8 ('- -7 MLLEIJKFKD >MKJKJHKEMF @ A
, $'++: !& : % !&, !& 0 !- "' ! %-!2 0 28 %% (+ + ( 2 - ' %2,", 8 MLFFEIHHKK > MKJHJJKHKK @ A : 4 '* ! & *8+ /+ (',.%- '- (+ (/ +,- 26 1"-9 ) +&",,"('6 ", 6 (,, ( ,,)(+-6 <,9 ++" 9 "/(+ 9 "%%,9 +() +-29 ()-"(' MEILDEEHEF8 @ A
, '$-,!'& !& '& '&, , 2 + ' %"A ) " %",,!"$ + '6 .-!$ +'"6 (/ 9 ++" 6 .,"' ,,6 (& "+6 (+ " ' -(.+6 (%.-"(' ( '2 )+( % & "' )!(' 8 DLILKMGGEFI8 @ A
!+ 0, &+!'& -(,' C 1 *+4 ('/ +- ", 2) 6 / +,- 26 1"- ) +&",,"(' > .' + % % ." ' MJGKEJMGGG> MLFGDFGHHJ> MEILJJGEKG8 /", ,(%.-"(', ( C2 !((8"'6 0008/", ,(%.-"(', ( 8"'
$0 & * "-. & , 2.+/ " +(& ! + % ( 2 & ,, @% " , '-,A ( + (' & ,, EOE6 % & ,, + 8 ('- -7 LJDIIMFDEM6 MKGDIFDFEE @ IEJIDA '&7 *' ++!'& $ !* + ,,"' ' .-" " ' (.+, , - !+"' + " , .-2 %(' -(+ + (8 .+ -"('7 G &('-!,8 ,7 ED6DDD8 ('- -7 FKHFLIM> MLFFEDDMGF8 @ A
!*+, ,!% !& ' %- % , '* -! ! +- 1) +" ' &. + ") %.' ! (' ' " '" 2 ! +%(, - + + ' 2.+/ " (- '" % + ', (.-(%"& )+"(+ + , +/ -"(', ('%2 2(. 0"%% & 3 -( /" 0 %"/ &. ' ('/ +-( GN - ' !(% ,- +(% )+(- "' "' 2(.+ " ('- +%(, JHLEFGE> MLFFILHLJE8 @ A
!
-$$ - * &, -*- * & ! ! ' %"8 FE &"'.- , ,(%.-"(' +(& !(& 8 .,"' ,,6 (+ " ' -+ / %6 %(/ 6 ,!"$ + ' > (-$ +'" ,) " %",-8 %%7 DMHILDHDGFF @ A @
-%% * ,!'& -+! $ 2 ( + % ,, , ,.%+" '- 8 - +-, +(& E,- )+"%8 ('- -7 KKMLMIIJEK8 EDDDIHFKD
/!+, & $ '& - ,!& %%+((& ' % ,, , (+ $" ,6 .%-, ' 3.& "-' ,, % ,, , +(& I-! )+"% &(+'"' 6 / '"' - ! , & + ( MLFFGLJGLI6 MLJDKJKLEH
!& $ 1+! '* A6C $ # + 0"-! ()-"(' -( ,-. 2 , & ,- + "' (' (' 0"-!(."-"(' % 8 LMLGGHDLJM
. !$ $ '& !* * + '3 FFD ' +-" ' 0 + ' 6 !"(%(.+ (+ 0 "' 6 ) +-" ,6 ( " " %8 ('- - ,"' % (0' + FKGGFDK6 MLJKDKDIHI6 MKJGIIIIHK @ A C7 *! +4 -0-*1 "' +,6 ,) " % ) $ O "/" (+ +" ,& - ,8 .++2 (($ '(0 @ )(+ -"(',A8 DLGFGFFFHFH> MKJGEGGHFH >DLGFJIKGHFH @ A
'%($ , -* '* +, % 4 +-!+"-",6 "% ,6 ' +-"%"-26 &)(- ' 26 " + "' ,6 %% + " ,6 " ' 2 -(' ,6 ,(+" ,",6 " "-26 0"-! (& () -!28 ('- -7 +8 " ,6 ; (( %-! %"'" <6 + (& 2 46 (/ ! !" .+ + ,- .+ '-6 % - -"(' ( 6 + (8 "&"' 7 ED &9EF8GD)&8 %%7 MLFFEKMMLD @ A
1-*. ! * ,% &, '* 0 0 $' ,,6 + 1. % ", , ,6 B ' +-"%"-26 B ." $ ", ! + 6 B"&)(- ' 26 B'" !- %%6 B ((, ) '",8 " - ,6 2 +( "% 6 "% ,6 ",-.% 6 ",,.+ ,8 .$. %"'" 6 + "' ",! '-6 + (8 MLFFEIILFE @ A
('*,+ * '* ! + ,, *1 ! + % (+ , % 8 ,8HIDD>9 %% MMFGDGJHMJ @ IHJHEA ( @ '* + $ !& '' (' "-"('8 ('- -7 MMFGKEMDEM > MLFGHHHKLI8 ( ! $ * '& *''% -,7 +((& , ,8GJDDD>9 "' %. , 6 + ,,(+6 0 + +( ' ," - % 8 +((& , ,8GFDDD>9 "' %. , 6 0 + +( ' & --+ ,, + ' ", -8 ' 36 ' #" ' + (8> ('- -7 MHFFHHDMMG6 MFFIMDDKHI
-1 + * ( !* '& !,!'& * @ 8 A6 F0! % +,6 '/ +-(+ -- +" ,6 ('"-(+,6 6 6 6 )-()6 +" - 8 2 ,)+" MJKGEKIFKI6 MJKGEMFEHG8 EDDDIHFKJ &, 1% )-!(% &,6 ('- -7 MMFGHKMDMD > MLFGHHHKLI8 @ A
* 1'- '& $14 (* ++ '* ,. +"' +(& " $' ,,: -+. %"' 0"-! "' ' , (+ (.' 2 "%.+ ,: (+ (.', %%"' %% + 2 +%"' KGIDDFFKKK @ IFFEDA
+, '&,*'$ '(-$ * @ "' 8EMLMA . + '> ('(&" % + -& '- (+ +&"- , @ !"- ,9 '-,A ( (.+% ,, + -& '- @ ( & %%A %%79FFIEHMG >MLFGDKELEM >LLDJGHFKMH8
! + , &.'* % / "% % (+ + '-8 (( %( -"('8 (( (+ ( !"' % ,, , (+ '2 (-! + -+ "'"' 8 %%7 LJDIDKDJID @ A '( '* * &,4 '&$1 '* ",! '% ! - + 86 + MLFGDIMLHL8 +($ 0 % (& @
4 (8 +, A
G>+)%,+ % !& *' !& ,!() / "% % (' + '- 0"-! G ,!.-- +, ' ,"' % ! " !- "' & + ( "-2 /(.+ % (+ "' ' " % "',-"-.-"(',6 (+)(+ - ' &.%-"' -"(' %, ('- - MIFKJMIFMD8 @ A &, ,' -* + + '( !& + (6 +$ - + 6 ( "' 8 ('- -7 MLFGEFHIED6 MDHMIEIKEK8 @ A &, # *1 '* * &, !&7 +(.' + (8 ('- -7 MMFFLDFEMI @ A
&, ;?< ?>> ,' ?C> +)- * & - + ."%- .) + (+ !((% "' + (8 @FA HDD -( IDD ,*. + & - + ."%- .) 0"-! (. % "%"' ! " !- (+ (%% -0 ' '#"& ' + (8 ('- -7 MEILKIHMEJ6 MJLMKLIFLG8 EDDDIHKHE &, ?>>> +)6%, $', '20! + (' " !0 2 +(& "+"& + ' +$ (- % -( (%/ % "' '" +( 8 ('- -7 MDMJLJGMGE @ A
& *!,!% (.' -"(' (' . -, !"))"' (/-8 ( ' " ))+(/ <MI @ 6 6 6 5 (.+, ,A8 $ ( "/ (.+, , ,8ELDDD>9 ('%2 ' (, (<, ",,. - + -! (&)% -"(' ( (.+, , (+ (($"' ('- -79 FHFGHDM>ED6 MLFFEGFDGH + ( FKGFKDJ @ A
. $'( '*& * $', ' EC> ,* &-+,6 0"-! (( /" 0 ! ' (+6 ,(.-!9 ( 8 / '. , )+() +-" , MLLEKFIDGI @ A
&, -* &,$1 $$ *'-& (($, ' "- +, (+ + ,- .+ '- "' (%/ 8 (( ' (&( -"(' )+(/" 8 ('- -7 MIFKHHIIJI @ A
?4F>4>>> 3 ?4@>4>>>%@ ' '* ! H6IDD&F , /" 0 (' 6 E6FDD&F !" !0 2 -(. !8 % + -"-% ,8 MDHMKMLMDH > MMFGDFHGMG > KKMLDEFDKH @ A
&, ,' /'*# !& '*.'*!%5 " ,,",- '- )+ + %2 0"-! $'(0% ( (&).- +,6 ,!(+-! ' (.'-,8 ('- MLFFEILGHL @ A
& '% -*( B4C@C%@ = H6DDD ) + &F6 ' .%"& J6KDD&F C M6DDD ) + &F6 +' @ ' 8A C H6DDD ) + &F6 +&(' E6IDD&F C L6IDD ) + &F8 %%7 MIFKFJFKEE @ (+ .2"' 5 , %%"' %,(A8 @ A
&, $ + !*$+ & (& ,-" 0"' !"' , (+ , % 8 ('- -7 MLFFDJMEEL
A !& ( & &, -& $'/ (+ , % ( (% ' + !(0 .% (%% 6 + (6 ('- - KKMLHDJJEK @ A
&, *!. * ,' *!. *+ / '8 % +2 ,8K6DDD O (&&",,"('8 @ + + %2 !+",-" ',A8 ' " - , +(& "'9 +(.' + (8 ('- -7 MLFGDFFEMH @ A
* &,$1 / &, +,- !' ) +-& '-> % -, "' ' (%"&6 % ' .- 6 6 (+/(+"&6 )., 6 -8 ' 36 + '3 % &8 %% ( +-7 LLLLFHMLLK
&, +% *, % $ ! ,,",- '- -( 0(+$ "' + (? %8 . %" " -"(' ) ,,8 % +2 H6DDD>98 %%7 .3 ' FKEGGFF > JHLGGFF8 @ A
/ &, + $ + !*$+ -% !$$!& % +$ (+ & + ( $ ,!() ('- - MJGKMEFKFE8 @ A
&, # '* ,'*+ '* $ +2 "' -(+ 6 + (8 ('- -7 MLFFEGDGFE @ A )-!* '* %-$,!7 -!+!& ,- .+ '+ "' + ( %%+(.' (($ @,) " %"-2 "' ( ' 5 !"' , A6 "- +,6 -"%"-28 ('- -7 MKJJGHIDDG @ A *
&,$1 * )-!* 9 / %()& '" '- +' -"(' % (+ 1 "+& + (8 2' &" 6 & -.+ 5 ! + + "' $'(0% 1 %% '' %",!8 MIIFIIJFMG
-+!& ++ += (+ + "' .,! /"' 0"-! %%7 @ A
&# 1'+-+4 ', * +26 -8 . %% "'-, (+ /(.+, + '- 8 9 8 "%/ "+ 8 @ A
'$1$ & '-*+ '* &: +* $: 2)- EE 2, DG+ )+6 FF' 26 FI-! 2 FDEG 1 ? ( 8 .+() "% +"& + ' > (+-. %> - %2> 0"-3 +% ' > ) "'> -" ' EJ 2, FD-! & 2 ) "'> -" ' EJ 2, FD & 2 FDEG 1? ( 8 %% (+ ,) " % )+(&(-"(' % + , "+,('" + / %, %7 DLGF9 FFFGJKK> GEMDKKK & "%7 "' (C "+,('" !(%2% ' 8 (& @ A +6 AA>>>:7 @ ,, 1 A ' $($ ,8 KGDDD>9 "' )(+ 9 % 2," 9 ' $($ M > ED %% "' %.,"/ 6 1 ( 8 ('-79 .+/" (%" 2,6 (.+, 5 + / %8 %%79 MKJHFHJJKI8 !8 DLGF9JIEIIGD> GF8 9 "% 79 '.+/"!(%" 2,C2 !((8"' @ A
&&'. @>>E %' $4 F + , *4 %" !- + ' (%(.+6 .%% %( 6 )+"/ ., 8 ('- -7 MIHIMFHLIF > MKJGEIDIDI @ A
& 0 @>>A %' $4 *$ ,"%/ +6 KJ6DDD $&,6 %%(2 0! %, "' 1 %% '- (' "-"('8 1) )+" E8GD $!,8 ('- - LHDLDJHJLJ @ A *-,! 1(+1 ?GGA %' $ 0!"- (%(.+ 0"-! ) ()-"(' (+ , % ('- - MLIDHGKLJL8 @ A ' $ @>?> '. % * &,*' > - 6 >,2,- & + (8 ! MLFGLIFEMD8 @ A >
& '&, '$ 1-& ! !@>4 )(+-,6 () &( %6 .%%2 %( 8 (' GDDD &, ('%28 0' + &" + -"' 8 ('- -7 MJFGMEDLGL8 @ A '* + $ . * DI? + , * 0! ",-+ -"('6 FDDM ( %8 ('- - (8MMFGJIIKDM8 @ A '1', - $!+ @>>C %' $4 +6 G6LI6DDD>9 @'(- ' (-" % A "' (( (' "-"(' "&& " - (+ , % 8 ('- -7 MLFGJMHHGM @ A '* $ *-,! %&! @>>@ &( %6 "' (( 0(+$"' (' "-"(' 0"-! / %" ( .& '-, (+ "&& " , % 8 ('- -7 MKJGIIGJLG8 EDDDIHKIG
&, &&'. 4 '$ *'4 (+)"(6 *. "%,6 8ED6 " (6 " ,- 6 0" -6 3"+ 6 "' " (6 , '-+(6 %-(6 '6 (' 68 '2 (-! + +, - 8 +(& (0' +, ('%27 MLLEMGFMME8 @ A &, + * ( *+ '* ;F>> +6 EEDDD>9A @ .&(6 "2 + ,8 FGDDD>9A8 @ (+, 6 $('6 '-+(6 ' " 6 '- FDDDD>9A8 ,- &6 '6 -"36 '( ,8 EIDDD>9 MEILKHGJHM8 @ A &, ,!. : !' : -2-#! ,,6 )% ' (+6 # ((-8 '2 &( %8 ,! ) 2& '-6 *." $ "' %"3 -"('8 LIIEDJEJLH8 @ A
Ponnje<Sonvar, 6 Abril, 2013<
Rajkaronn
5
Karnatakant Kongresichem vozon Modi chokmokta BJP-che her fuddari ghusmott’ta Gujratcho mukhel montri Shri. Narendra Modi hea disamni mhotvacheo khobro ghoddounk lagla. Halinch taka BJPchea ‘Parlimentary Board’ hantunt xamil korun raxtriya rajki mollar haddla hantunt fott zauchina. Khoreponnim hea disamni Narendra Modi BJP-chea akashar boroch porzolltta ani taka lagon BJP-che her dusre fuddari zoxe porim L.K Advani, Sushma Swaraj ani Arun Joshi he ghusmottunk lagleat mhunn dakholl zata. 2014 vorsachea Lok Sabha venchnnukek BJP-chi hi toyari zavn asa. Oxem distalim ki BJP ‘Hindutva Rajkaronn’ soddun ‘development’ vo udorgoti vixim porjek fuddlea eleisanvank jiktole mhunn. Punn toxem ghoddpachim chitnam (signs) ileoileo somponk laglea. Rajki Panditanchea monanim he vichar yevpak karann mhunttlear BJP ‘parlimentary Board’ hantun nove chehre (new faces) bhitor kaddleat tantun Uma Bharati, Varun Gandhi ani Modicho, uzvo hat Amit Shah hankai bhitor kaddleat. Uma Bharati hannem Ayodya Masjid moddlam tantun bhag ghetlolo, ani Varun Gandhi hannem ‘Hate Speech’ mhunttlear dusrea zatink
hinnsavn bhaxonnam korun uchambollay utpon keloli. Amit Shah hacher khunache arop azun poriant asa. Oslea fuddareank BJP-chea ‘Parlimentary Board’ hantunt haddop mhunttlear ‘Hindutva’ hea ud’dexak mhotv divop oxem rajki zannkaranchem mot asa. Dusrea vordan Narendra Modichea voir choddnneank lagon BJP-che vhodd fuddari zoxe porim L.K. Advani, Sushma Swaraj ani Arun Joshi, zorui bhailean kainch dakhoina torui bhitorlean zaite niraxi zalole asat. Modik 2014 venchnukent fuddariponn dilem zalear prodhan montri zavpachi tanchi sondhi sasnnank chuktoli mhunn te bore zana. Tea khatir Modik fuddariponn na diupacho vavr te guptim korit asa. BJP pokxean ji bhailean zobor disona punn bhitorlean uchambollay asa taka lagon ani Uma Bharati, Varun Gandhi, Amit Shah, Narendra Modi, adi hanchea chintnam pormonnem 2014 vorsachea Lok Sabha eleisanvank BJP pokx Bharoti porje modem ekvott haddunk xoktolo vo na? Hacho zobab kalluch sangtolo.
Karnatakant sod’deak vidhansobhecheo venchnnuko zaupacheo aslolean, thoim rajki vatavoronn nirmann zalolem asa. Mayache 5ver thoim vidhan sobhecheo venchnnuko zatoleo. BJP-k sot’tea mellpi Dokxinn Bharotantlem Karnataka hem poilem rajea zaun asa. Punn halinch zalolea Karnatakantlea nogorpalika venchnnukamni Bharatiya Janata Pokxak ek lojechi har khanvchi poddli ani taka lagon hem Komoll ji BJP-chi nixanni zaun asa, tem sod’deak baupache sthitir asa mhunnpachem nodrek ailam. Adlo mukhel montri B S Yediyurappa hannem pokxant ‘defection’ korun tea pokxantlo bhair soron aplo svotacho pokx ghoddlolean, Karnatakantlea Komollacheo paklleo khupuch oskot zaleat.Thoimsor Kongresacho hat auchituch itlo mozbut zatolo hem konnenuch sopnan poriant chintunk na. Punn BJP-k Udupi, Putttur hea jil’leam sangata her zaiteach jil’leamni har khaumchi poddli. Sthanik nogorpalika venchnnukamni 4952 zageam modle 1959 zage jikhun Kongresan apunn Karnatakantlo soglleam von vhoddlo pokx mhunn sidh kelem. BJP-k fokt 905 zageancher zoit melloupak yes mell’lem. Heam nogorpalika venchnnukamni Kongresan ekunn
40% zageancher aplem sthan mozbut kelem. Punn BJP-k tanchech zage jikhon gheupak khupuch kottin zalem. Yeduyrappa vocho BJP-k zalolo luskonnacho faido Kongres pokxak mell’lo. Yediyurappa hachea pokxak heam venchnnukamni fokt 274 zage mell’le. Shimoga hea tanchea ghorchea talukeant poriant khas oxem zoit mellonk na. Karnatakant fattlim panch
vorsam BJP-che sot’techea kallant hea sorkaracher khup toreche broxttacharache arop asle. Tachem farikponn halinch zalolea nogorpalika venchnnukamni lokamni BJPk bhorun dilem. Bellarycho ‘mining’ ghottallo ho soglleam von vhodd broxttachar zaun asa. Ani ho zo bodol Karnatakant disonk lagla to hea ghottalleak lagonuch mhunttlem zalear tantunt kainch fott na. Hea ‘mining’ ghottaleacho porinnam atam vidhan sobheche venchnnukent ani tea
uprant lok sabha venchnnukamni poriant dison yetolo. Karnatakant jem bodol ghoddon yeupachem jem vatavoronn nirmann zalam tem Kongresan somzon gheupachi goroz asa. Kongresak hacho faido jerul mellttolo, punn Karnatakantlea Kongres pokxant thoimchea fuddaream modem je bhed-bhav asat, te mittoun gheun ekvottan ravon ho pokx fuddem gelo zalearuch hea rajki vatavoronnacho faido tankam mellpak xokta. Karnatakant zaupi vidhan sobha venchnnukamni Kongres ani BJP sangata anik chear pokx thoimsotttttttttttttttr aplem noxib parkupache asat. Punn khorem zhuz BJP ani Yediyurappa hachea pokxa modench zatolem. Gelea vidhan sobha venchnnukamni Yediyurappa hannem aplea svotachea bollar Karnatakant venchnnuk zhuzon kaddloli ani takach lagon taka mukhel montreachem kodel dilolem. Hea pavttichea venchnnukamni Yediyurappa aplea pokxak kitleo meren boska melloytolo hem venchnnukancho nikall lagtanch kollon yetolem. Kongrisichem sod’deak Karnatakant khupuch vozon aslolem dison yeta, torui Kongres pokx tiketti ditana konnank ditolo hacher hea pokxacho fuddar ani zoit atthaplolem asa.
Ambott-Tikh Aurelio ViegAs Rajki ttikakar
Bailamcher hot'teachar... Halinch Bailamcho Dis mhunn vhodda ghonghonnan pallpant ailo. Amchea Gõyantui hea disak favo te porim protisad mell'llo. Gõycho mukhel montri Manohhar Parrikar-anui aple votin bailank bosimni bospacheo boska poilim von dobradan keleo. Taka dislem apleak bailamchi xabaski favo zatoli punn ulttench zalem. Bailancho Ekvott-an Gõyant bailank surokxa nam mhunn Ghor Montri aslolea Parrikar-ak doxi tharailo. Zori Sorkar mhunntta ki bailamcher zavpi hot'teachar komi zala punn saff dison ailam ki hot'teachar vaddot veta. Udharonnank Vasku choliecher bolatkar, Betalbatint eka cheddvacher atak, eka pulisacho apunn logn zata mhunn eke oxikxit choliek fosovnnuk, ani tea xivay antrea-poirean videxi
bhonvddekarancher bolatkarancheo ghoddnneo, adi... He vixim Bailancho Ekvott-a odheokx Auda Viegas mhunntta ki Gõyant bailamcher hot'teachar komi zavnk nam punn disandis vaddot asa. Hantunt mukhel mhunttlear je aropi hot'teachar kortat te sompeponnim kus martat kivam adim fuddench zaminn ghevn mekhlle zatat. Hea vixim Parrikar thoddo uzvadd ghalit kai?
Tawadkar-achem Elvisak kaddpachem nattok Gõycho khellam Montri mhunn Ramesh Tawadkar-an pod aplea hatant ghetlam, kivam hem pod, ve n c h n n u ka m poilim kel'le bhasavnnek lagon tem tachea hatant Parrikar-ak zobordosten diumchem poddlam hi khobor veglli. Zaite pavttim oxem zata ki eka khellgoddeak lokancho boro protisad mell'llo mhunttoch pongddachea kopitak rag yeta, taka dista apunn kopit asa to fokt nanvancho? Hea khatir somtoch taka pongddantlean bhair kaddun aplo rag nivllaita ani hench kitem Tawadkar-an Elvis Gomes-a sovem kelem. Tachi disandis fank vadtta ti pollovn, ani
Khellam xetrant fokt takach namnnam melltta ani apunn Khellam Montri zavn sud'dam apleak kainch nam mhunn tachi zanniv taka zali ani somtoch taka Khellam Sonchalok aslo to kaddun Ponchayot Sonchalok kelo. Hem rajkoronn nhoi tor kitem mhunnpachem? Zori Elvis Mukhel Montreacho ek khas ixtt oxem mhunttat punn Elvis-a sovem Tawadkar-an kel'lem ttod'dok BJP pokxant kitem tori xizta oso dubhav lagta. Gõyant Louisifania Khell korpa sombhondan Elvis-an aplo kitlo gham vharoilo hem soglleank khobor asa punn Tawadkar-akuch hachi zannkari nam mhunttlear lojechi goxtt. Tawadkarachem mhonn'nnem oxem ki Elvis hea khella sonchalok podak laiok na karann tachim dusream vangdda khellam sombhondim uloupam borobor zainant. Tawadkaran hea ghoddnnek zatincho prosn upzot mhunn tea zagear Sandeep Jacques-ak nivoddlo ani zativad pois kelo. Kosoi zalear Parrikar-acho vidhearthi tho, koso zativad pois korcho hem taka Parrikar-an suchoilam mhunn sangpak eka parkeachi goroz nam.
Ho fokt duddvancho khell! Vaskuche choliecher iskolant zalolea bolatkara vixim LOGG (Lack of Good Governance in Goa) he sonsthecho sorv-chittnis Michael Menezes-an
ek potrok kaddun mhunttlam ki Parrikar Sorkar he kesi babtint boroch dhil vagnnuk korta karonn hantunt Dokxinn Gõyche dog zannn Amdar iskolachi ‘Headmistress’ Sharlet Furtado-che lagsarle asat kivam te soire asun tika modot kortat. Ani hakach lagon azun poriant bolatkari pulisechea zallant poddunk nant. He dogui Amdar BJP-che nhoi punn tannim aplo puray tenko Manohar Parrikar-ak bhasailolo asa oxeim tannem fuddem mhuttlam. Atam he Amdar konn te zanna zavnk porjen aplem ginean uzar korchem. He ghoddnnek 4 mhoine zavpant aile punn azunui bolatkari sampddonk nam mhunttlear Ghor Montri Parrikar-achem khatem kitem korta hachi zanniv zata. Bolatkari choliechea ghorabeak kitlech lakh rupiya divn hi kes bond korpachii tozviz keli punn tankam yes mellonk na. Bolatkar zal'le choliecho bapuy mhuntta ki Sharlet-acho bacho (nephew) Monty he kornnent misoll asa punn Pulis ani tachim ghorchim sangtat ki Monty he ghoddnnuke vellar ‘Dubai’ aslo. Atam ekech bhaxen dispi don monis koxe asunk xoktat hem fokt Ghor Montri ani tache pulis
hacho zobab diunk xoktat. He kesi babtint amchean ekuch mhunno yeta ki hich bolatkari ghoddnni eka Amdar/Montreachea cholie koddem ghoddloli zalear bolatkari 4 mhoineamni nhoi punn 4 voram modhekat bondkhonnint astolo aslo. Ho fokt duddvancho khell zo gorib lokamni pollovpacho......
Tiatram tiketti dorancho ghuspagondoll Akhea desbhor mhargai disandis vaddot veta. Samanea mon’xak jivit thogpachem marekar zalam. Sogleach vattamni khorch vaddla ani hakach lagon Gõyant zatolea tiatranchi tikettui vaddli mhunttlear lottkem zanvchem nam. 70 rupiya tikett asli ti atam vaddon 100 rupiya zalea. Thoddea voramche tori kormonnuke khatir dor ek samanea monis
aple familik tiatr dakhounk duddu separad kaddun dovortat ani hea novea mosomant soglle mellun 21 tiatr bhair sortat mhunttoch eka mon’xache 2100 rupiya khorch ani
ghorant sogllim mellun chovgam mon’xam aslim zalear 8,400 rupiya khorch. Tea xivay xarant tiatr aslo zalear vochpak-yevpak khorch, hi goxtt veglli. Amkam khobor asa ki tiatr mhunttlear Gõykaranchi ekuch mhotvachi kormonnuk ani tiatr pollenastana ravop mhunttlear tankam kitem tori unnem lagta. Ek-ek ghorabo oso asa ki tankam pottak unnem kelear zata punn koxei porim tiatr pollovnk zai. Amim Gõykar soglleank sozmopi monis, tantunt kosloch dubhav nam punn fokt 18-ach tiatrist direkttoranchim nanvam te jahiratir pollovn amkam kitem tem kainch sozmonk nam? Atam udharonnak heach mosomant 21 direkttor aple tiatr palkar haddtat, mhunnttoch zanchim nanvam he jahiraticher nant tanche tiatr 70 rupiyamni pollovnk mellttole kai? Tiatristancheo don-tin songhottnna asat, punn dorent vadd korpak khoimche songhottnnek odhikar asa, hem ek umannem. Amchea hispan sogllea songhottnnamni ekvottan yevn tiatram tikettichi dor Abril 1 meren vaddoili mhunn ekuch jahiratin sogllo ghuspagondoll pois kelolo zalear kitlem borem zavmchem naslem? Zoxem tea jahiratint fokt 18 tiatranchea direkttoranchim nanvam asat mhunttoch Konknni machi fokt tech choloytat kai?
Bolayki
Sundortay
Dr. AnupAmA KuDDchoDDKAr
Tumi jedna harxeant polloytat tedna tumchea monant ekdam tori vichar yeta ki tumi fuddlea 10 vorsamni koxim distolim? Aple katicher fuddem koslo porinnam zavnk xokta, hachi konnakuch poilim kolpona yena. Kalle dag poddop, kat sukop, tonddar pirayechea manan begin surkuteo poddop, kens begin dhove zavop, kens gollop oxe torechim lokxonnam khubxea lokamchea tonddar halim disunk lagleant. Piray vaddtta toxi dorekachi kat bodlot ravta. Mosom (seasons) bodoltat tea disamni-i katicher bodol disun yeta. Katir vaitt porinnam zavpak choddxim karonnam zapsaldar astat tim mhunttlear toratoramchim soundarya prosadhonam. Hea prosadhonamni chodd rosayonnam astat. Vegvegllea
prokarch tonddar kel’le proyog va zotnay ghenastona votant chodd bhonvop oxea gozalimcho porot porot otirek zalo kai kaim disamni katir vaitt porinnam dispak lagtat. Aichea hea ‘fast food’ ani veayamacho unnav axil’lea yugant bhurgeamcho ahar ani veayam gorjenusar borobor zaina. Tech promann aichea bhurgeamchea monar mansik tann khub
Ghorantleo vostu nitoll dovorpak suchna asta. Haka lagun katir zori koslei vaitt porinnam zait zalear te nivollpak katikodden zai toxi protikar xokti toyar zaina ani katir vaitt porinnam zavnk lagtat. Tech toren ami amchea kensachi ani nakhttamchi yogea zotnay ghevnk zai. Dorek mon’xeachi kensachi rochna zolmotach ghoddoil’li asta. Kens mudyalle vo soroll astat. Punn aichim bhurgim aplekod-
den jem kitem asa tantunt khoxi asonat. Mudyalle kens asta tankam te soroll korche oxem dista ani soroll kens axil’leank te kurlle korche oxem dista. Hem korpak ti toratoramchim rosayonnam vaprun kensamcher vegveglle proyog kortat. Survek tem borem dista punn ek-ekdam ho mar kensak sohon zaina ani kensachi torach bodolta. Kaim disamni kens khorkhorit zavnk lagtat. Kensache futtun don bhag zavnk lagtat ani nimannem kens gollttat ani tutt’ttat. Hacher upay korpak magir dotorank legit khub vell lagta. Porot porot kens vollovop, adlun bodlun toratoramche xampu lavop, kensacho dorek mhoineant rong bodlop hakai lagun kens ibaddttat. Haka lagun kensachi movsann ani tiktiksann pidd’ddear zata. Kati promann kensachei bore vaddikhatir aplo ahar boro zai. Je lok bhajiyo, follam, nustem vevosthint khatat, neman veayam kortat ani mon nirmoll dovorpacho proitn kortat tancheo kensacheo ani kativiximcheo kagalli khub unneo astat. Aple katik ani kensank kitem favo tem pollounuch apnnem teo gozali vaprunk zai. Tond-
dar va kensachi kaim vaitt lokxonnam dista zalear survekuch yogea tea dotorakoddlean tacher upchar korunk zai ani fuddem ti zaumchi nhoi mhunn koxe ritin zotnay gheumchi hacher mahiti
mellounk zai. Aiz ‘internet’-achea madheomantlean konnakui kosli-i mahiti melltta punn jedna apunn dotorakodden vochun apli kagall sangta tedna dotor yogea topasnni korun tacher yogea margdorxonn korta. Kaim lokxonnamchim karonnam ekaporos chodd asum yetat. Tacher rokhddech upay zale zalear katichim ani kensachim duensam begin borim zaum yetat. Haka lagun doreka mon’xean apli kat, sundorkay ani bholaiki bore toren samballpa khatir sodanch chotrayen ravonk zai.
Gharant oxeo kaim vostu astat jeo fokt sabu gheun vo pavddora udexim nitoll zainant. Osleo vostu nitoll korpa khatir amkam khas korun ‘bleaching’ vostunchi goroz poddtta. Khupxea zageancher khup vorsam nitollsann korunk nastana urli zalear khupuch ghann toyar zata. Oxea vellar ti ghann nitoll korpa khatir kuznan aslolea kaim vostuncho upeog korum yeta. Soda-cola: Piyeopache sodacho pasun amchean nitollsanne khatir vapor korpak zata.Colacho vapor amchean ‘bath tub’ ani ‘toilet pot’ saf korpak vaprunk zata. Heam vostuncher ‘cold d r i n k s ’ ghalchem ani 20 tem 30 minut t o x e n c h dovorchem. Tea uprant heo vostu ‘brush’ gheun ghansun kaddcheo ani udka udexim pusun kaddcheo. Soglleo vostu chokchokit zatoleo. Limbu: Limbu (lime) hem ek rosall foll zaun asa. Kuznant vo randpache kuddant zoma zaloli ghann ani telsanniche dhag limbuchea rosa udexim sohoz nopoit zatat. Tech porim ho limbeacho ros ami amchea mukhamollak poryan laylo zalear tondd porzollit zata. Vinegar:Angache kopdde dhutat tedna tantunt viegar misoll keli zalear, te kopdde nitoll ani chok-chokit zatat.Haka lagon ‘bathroom’-antle ‘tiles’poryan nitoll zatat. Vinegari udexim pirddear zalole zonelache arxe poryan saf korunk zatat.
Bleaching Powder: Tumchea ‘bathroom’-ache ‘tiles’ sarkech pirddear zalole aslear ‘bleaching powder’ vaprun te saf korun ghenvche. Tumi ghaltat te ‘jeans’ kopdde ‘faded’ zaleat zalear, vo dusrea kopddeancho rong tankam laglo zalear, hea ‘bleaching powder’ hache udexim vochpak adhar zata. Baking Soda: Tumchea kuznache vonttincher usoll’lole telache dhag ani her toreche masaleache dhag kaddunk ‘baking powder’ khupuch adhar korta.Tea udexim tumchea kuznant yeta to telacho ani her torecho vas ‘baking powder’ hache udexim nopoit z a t a . Te c h porim hache u d e x i m kopdde dhule zalear, te kopdde dhove ful’l zatat. Mitt:Limbu vinegar ani mitt heo tinuy vostu ekttaim korun kosli-i vost nitoll keli zalear te vostuk borem akarxonn yeta oxem sidh zalam. Bottatte:Bottatteam udexim kosley loknnache vostunk ailoli kollom (rust) nopoyt zata.Kosli-i kollom ailoli loknnachi vost ghansta tedna, tea bottatteachim don ordham korchim ani ti kollom ailolea zagear rogddun ghansun kaddchem. Tamerine: Tamerine mhonnge amttan il’lemxem mitt misoll korun tacho vapor jevnna-khannacheo vostu ghansun kaddpa khatir vapor kelo zalear, teo vostu nitoll ani chok-chokit zalea xivay rauche nant.
Ponnje<Sonvar, 6 Abril, 2013<
Vicharkhonn
6
‘Value Education’ ani amchem xikxonn
Manestanchim utram Vaggnuk (behavior) ek arso zaun asa zantun zonn ek mon’xachi khori protima (image) pollounk mellta -Johann von Goethe
amchem mOT
Panchayatimni Bhroxttachar
Irene Cardozo
Hea disamni choltolea Gõy Vidhan Sobhechea adivexonnant Mukhel Montri Manohar Parrikar hannem gombir toxich dhoko diupi sarki khobor uktti keli. Tannem mhunttlem Gõyantleo choddxeo ‘Gram Panchayati broxtt (corrupt) asa. Tea fuddem ankdde sangun tannem mhunttlem ki 189 panchayati modleo 10 vo 15 panchayati soddleo zalear urloleo soglleo panchayati broxtt asa. Mukhel Montri Manohar Parrikar hachem nivedon khorench bhirankull asa mhunttlear fott zauchina. 10 vo 15 panchayati soddun urloleo soglleo panchayati broxtt asa hacher niyall kelear angacher lhonv ubi zata. Amchea kheddeantlo ani ganvantlo rajkarbar itlo vaitt doxer pavla kai? 15 Gram Panchayati soddlear mhunnchem urloleo 174 panchayati vo tanchea sapranchancher, panchancher ani ganvantlea motdarancher ek sonsonnit thapott marlolea porib zaun asa. Hea Mukhel Montri Manohar Parrikar-an marlolea thapttacher azunui khoimcheach sarpanchanim vo panchanim vo motdaramni nixed marunk na. Dusrea utramni jem kitem Manohar bab Parrikar-an panchayatim vixim sanglam tem sot asa mhunn amche sarpanch, panch ani ganvche motdar mandun gheta kai? Fattlea kaim vorsank amchea Gram Panchayatimni promannikponnachi divti palout gelea ani broxttacharachi, ‘extortion’-achi ani karbar korpi sarpanch ani panch hancher virodh korta tanchi bodlo gheupachi pod’dot disandis vaddot gelea. Heach karonnank lagon zaite pavtt eka sadaronn ganvchea motdarak, aplea hok’kan koslench kam’ fuddem vochona tem polloun dukh bhogta. Zoritor ho sadaronn monis panchacho ani sarpanchacho ‘supporter’ zalona zalear tachim sogllim kamam lovtek poddta ani to kaidean poriant aslear taka ‘licence’ mellonk kottin zata. Punn hoch motdar panch ani sarpanchacho ‘supporter’ zalo zalear tachim koslim-i kamam, kaideak kuxin dovrun poryant, zata. Tannem zor bekaideaxir bandkam’ kelem zalear, panchayat taka sompeponnim ‘show cause’ notice dhaddina, punn tench bekaideaxir bandkam tanchea eka ‘oponent’-an kelem zalear taka ‘show cause notice’-uch nhoi punn ‘demolition notice’ dhaddun poriant hea motdarachea jivitant uchambollay utpon zata. Tea khatir amcheo Gram Panchayati khorench gorib dhaktteanchea boreak vo vaittak asa hoch dubav nirmann zata. Amchea Gram Panchayatin osli poristhiti asa dekhun ganvantlo lok poryant aiz mukhel montreachea nivedonank tenko ditolo kiteak lokxayechea nanvan ji zulumxay amchea Gram Panchayatinim cholta tacher konnenuch upay gheunk na. Aplea nivedonan Mukhel Montri Parrikar hannem oxem-i mhunttlem ki vhoddlim bandkamam korpi ‘builders’ asa tannim Mukhel Montreak sanglam ki Gram Panchayatink ‘licence’ diupacho purnn odhikar diumcho nhoi mhunn, kiteak panchayatintli ‘file’ bhair kaddta mhunnosor zaite duddu diumche poddta mhunn. Hovui boroch gombir vixoy asa. Hakach lagon Mukhel Montrean choddxeo Gram Panchayati broxtt asa mhunn meklleponnim sanglam. Gõyantlea gram panchayatichem odik korun sarpanch ani panchanchea karyacher hem ek kallem khot zaun asa. Ekai sarpanchan ani ekai panchan Mukhel Montreachea nivdeonacho virodh korunk na mhunttoch jem kitem Mukhel Montrean sanglam tem khorem asa oxem provar zata. Amche sarpanch ani panch zo poryant Mukhel Montreachea nivedonacher virodh dakhoina mhunnchem tevui svota broxtt asa oxem mandun gheta mhunnpak koslich horkot nam. Punn barik niyall kelear ek motto proxn ubo zata. Mukhel Montri ani tacho sorkar zanna choddxeo panchayati broxtt asa mhunnon. Oxem khorench asa zalear ho broxttochar kabar korunk sorkarachi zababdari nhoi? Dubav nastana hi sorkarachi vhoddantli vhodd zababdari zaunk naka? Tea khatir Vidhan Sobhen nivedon korun Mukhel Montrean ogich bosonk favona. Hea broxtt sarpanch ani panchancher tabortob karvay korunk zai ani broxtt sarpanch ani panchank kheast favo korunk zai. Tednach Mukhel Montreachea nivedonank vozon astolem ani tannem karvay keli zalear ganva-ganvantlem panchayati raj nivoll zatolem. Amchea lagim ganvantuch promannik fuddari nam zalear amchea prantan promannik fuddari koxe utpon’ zatole?
UzVaddachem kirn
Mhalgoddem lekhok Zaite pavttim ami aikotanv avoy-bapuy vo pallok oxem uloitana, “Mhoji dhuv ‘mathematics’ vixoyant ‘specialize’ kelam” vo “Mhozo put ‘chartered accountant’ zala” vo “mhoji bachi dotorponn xikta”. Oxem uloitana tanchea avazant toxech dolleant ek gorvachi jallakh dison yeta. Punn ‘value Education’-achea babtin kednam konn punni oxem uloita? Zori tor ‘Maths’ ho vixoy xikxok sarko xikoina, ami bhurgeank sarkem somzona, vo ‘Geography’ vixoyant ‘master’ vo ‘Headmistress’-hanche thodde ‘chapters’ xikoupache urleat, avoy-bapuy rokddech ‘Headmaster’ vo ‘Headmistress’-anchexim yeun vichar kortat ani hem soimbik asa. He vixoy zor sarke xiklo nam, bhurgo ‘class’-in ‘fail’ zatolo. Punn ‘value education’ hea vixoyant kitem xikoilam kai mhunn vicharpak konnuch yena. Xallamni porian ‘Value Education optional’ vixoy zaun asa ‘art’, ‘work experience’, ‘physical education’-hea vixoyam bhaxen. Ani zaite pavttim eka xikxokak ‘valueeducation’-ho vixoy xikoupak laita tacho ‘workload’ sopurnn korpak. ‘Value education’ ho ek ‘light’ vixoy zalolea karonan her vixoyam borobor xikoupeak boreak poddtta. Ami bhurgeak xallent xikoita tedna ami tachea akhea ‘personality’-cher lokx ghalta. Hem sot zalear ami bhurgeak ek ‘soul’ asa monta ani tacho ami durlokx korta?
Oxem kiteak ghoddtta? Khorem mhunnxi zalear ‘Value Education’ ho vixoy soglea vixoyam poros chodd mhotvacho zaun asa. Hachem karann itlench zaun asa ki ‘value education’ nastana, bhurgeachem xikxonn purnn zainam. ‘Value Education’-hea vixoyachem mhotv Veg-veglleo bhaso, ‘Maths’ adi gorjechem bhurgeachem ginyean, vidya, ugddas dhorpachi xokti (memory) hea sogleancho vikas zaupak. Punn munis ho ek somajik pranni. Hea karanak lagon tannem somazant jieupak xikonk zai. Somazant her vangddeam borobor koso vagonk zai hem taka bhes borem kollonk zai. Vigyanacho khub vikas zalo, tantrgyan (technology) fuddem pavlam, gyan (knowledge) hachem prasaran (spread) sogleak pavlam, (information explosion) ‘radio’, ‘television’, ‘cell phones’ hem sogllem amchea ghorantuch nhoi tor amchea jivitant proves kela, khoimchoi des dusrea desa poros pois uronkna. Thoddeach voramni ami soglea sonvsarak bhonvddi marun yeum yeta. Mon’xacho dusrea mon’xa koddem sombond yeta nhoich fokot aplea ganvant, xarant vo rajeant, punn raxtriya toxench ontoraxtriya mollar poriant. Monis atam ‘global’ somazant jiyeta. Ani ho somaz sogleach vattanim ‘complex’ zalolo asa. Haka lagon dusmankai vaddlea. Bhurgean aplea ostongi chintun aplo nirnnoy svotha gheunk xikonk zai. Tachea monant kosloch ‘bias’ asonk zaina. Adhunik somazant kitlech proxn utpon zaleat. He proxn bhurgea fuddem manddpachi goroz asa. Hea vorvim
Umedhi lekhok
anthony MIranda Kutt’thalli – Gõy
Atam “Kiss” mhonnttlem mhonttoch amchea dolleam samor rokhddench ek chitr ubhem zata tem mhollear eke cholie-chleachem! Punn “kiss” vo umo ho veg-geglle torecho asta – ‘kiss’ ho xobd monxachea monantlean utponn zal’lea vicharancho xevott boro vo vaitt zaum yeta. Tea xobdan monxachem mon khoinchea orthan gheta tem tacher ovlombhun asta. “Kiss” fokot onttanchech ghetat oxem nam, thodde poleanchoi ghetat zalear kaim zann kaplacho vo dolleache, hatanche oxe kitleach sandheanche ‘kiss’ ghetat ani aplo mog ani lhanvikai dakhoitat. Man sanman diun axirvad magpa khatir paiancho pasun thodde umo ghetat. Deva devinchea vo santam-bhoktanche murtincho umo ghetanv punn kiteak tem thoddeank khobor pasum umo ghetanv ani amchi khuxalkai progott kortanv, zalear kaim lok zonavoram-monzati vo sukunneacho umo ghetat, maye-mogachi khunna ti, anik ani kitlech torecho umo astole je protekachea vichara promannem ugte zatat. Konn eklo mhozo ixtt mhonnttalo ki apleak aple hokle koddlean ‘violent kiss’ avoddtta mhonn. Atam ho koslo ‘kiss’ to mhakach somzonam. “Passionate” (monovikardorxok) mhollear mon zabeant naxil’le bhaxem ghevpi “kiss”-achi gozal zannant ami ! Ragachoi “kiss’ asta khoim, koso kai ? Judas Iskariotacho “kiss” asa mhollear ghatke ponnacho. Jezu Kristachea barantlo ek xis mhollear Judas. Porom’ Iadnik, dusre fuddari ani xipayank tannem sangon dovorlelem, zacho apunn umo ghetoleom takach ghott dhorpacho (Mt.26:48-49). Ghatki umo, tantunt mog-lhanponn nam, ani hanga “kiss” zali ek ghatki khunna. Atam ‘Holy Kiss’mhollear kitem ? Povitr umo amkam Novea korarant (Povitr Pustokant) zaite kodden melltta zoxe porim (Rom.16:16, I Cor.16:20 2 Cor.13:12, I Thess 5:26, 1 Peter 5:14) Povitr umo mhollear tum tuzo polo dusreachea poleak donui bazumni tenkoun nomon korta to zaun asa “Holy Kiss” Kristi lokam modem hi chal asa ani zaitea desamni pasun ti dista. Atmik nodrentleanui hi sonvoim “Middle East” desamni chodd promannam dixtti poddtta. Hi khunna ekamekak ditana Jezu Kristant vantto gheun xanti ani mog atmeachea ekvottant ugddapo kortat. Ho povitr umo diun St.Paul pasun Romache sobhek kitlo man ditalo to hea “Holy kiss” –a vorvim kolltta, kiteak Kristacheo somest zomati apleo bhavnam, mog ani xanti dakhoun divpak hi khunna ek hotiar aslem. Atam ami ghoddie vingodd-vingodd zomeamni povitr umo diunk fattim asat tori ekamekak hat diun vo mayechi veng marun bhavnam ugttaitat. Povitr umo khoinchei toren gheum punn ti ek ugti halchal ani poile xotabdintle kristanv jietale te nodrentlean zavpak chodd gorjechem, kiteak tantuntlean pritimog, xanti ani bhavponn ugddapem zata, punn mhaka zalear ek lhan supurlea bhurgean dil’lo “Flying kiss” mat povitruch nhoi punn mhojem dukhi zal’lem mon pasun, kosli-i dukh visrun mhoje bhitor ani bhonvtonni eke toreche khuxal vathavronn nirmann zata. Devachem dennem tem !
xikoitana tantuntlean je ‘values’ xikounk mellta te xikoum yeta. l Ek special ‘textbook’ ‘Value Education’-hea vixoyacher asunk zai. Xikxok-hankam meklleponn asunk zai tea ‘book’-achea adharan bhurgeank xikoupak. Tantuntle ‘facts’ ani ‘figures’ he chodd gorjeche nhoim, tech porim umkech ‘chapters sompounk zai-oxem chintunk favonam. Tantuntlem xikoitana bhurgeanche onnubhov, aple vichar, aplim bhavnnam dakholl (express) korum yeta. Hantuntlean bhurgo koslo ‘value’ sodun kaddum yeta ani to apnnaum yeta hem bhurgeanim sangchem. · Xikxokan sermanv sangpachem vo bhaxonnam diupachim unnim korunk zai ani bhurgeak bhasabhas korunk launk zai, vortoman potrantlim, ‘magazin’-antlim ‘cuttings’ ekttaim korunk launk zai, kovita, kannyeo ghoddunk launk zai, ‘posters’ toyar korunk xikounk zai. Hea ‘creative activities’antleanuch bhurgim umedin xiktolim. l Zantteanchea ghoranim, onat bhurgeanchea ashromani, hospitolamni bhett diun bhurgim dusreanchem dukh ani koxtt somzotat. l Mahan veoktinchea jivitacheo kannyeo bhurgeank sangun, tanchea monant bori bhavnnam utponn korum yeta. Tankam aplem jivit hech bhaxen manddunk ‘inspiration’ melltta. l Bhurgeank xallent ‘co-curricular activities’ zoxe porim spordha, ‘camps’ adi korun, dusream vangdda koxem kam korunk zai tem dakhoum yeta. Somaz seva koxi korchi ti xikoum yeta. Spordhentlean ‘healthy com-
petition’ korpak bhurgim xikta. l Punn soglleam von mhotvachem zaun asa xikxok-achi chal, tachem uloup, tachem vagop. Amchim kortubam amchea utram poros vhoddlean uloita. Bhurgeanche nodren xikxok ho ek sotacho, niticho, mogacho, chakrecho monis zaunk zai. To aplea somazak ani desak ek vhodd dennem – hem bhurgeank kollonk zai. ‘Academic’ vixoy ani ‘Value Education’ hancho porinnam ek bhaxen mollaunk zaina. Zor bhurgeachi vagnnuk sudhorta, tachem jivit bodolta zalear ho yes ‘value Education’-hea vixoyacho. Torui punn xallent kosli punni mollavnni ‘evaluation’ asonk zai. Thoddi porikxa, boroun (written) porixa vo donui thoddi boroun porixa gheupachi. Apleak sarkem dista to zobab (answer) bhurgean diumcho ani to zobab kiteak dita tachim karannam diumchim. Dusrea pokshacho ‘opposite view’ zabab kitem asum ieta ani tachi karannam kitem tenvuim bhurgean sangchem vo boroumchem. Kosloi ‘project’ bhurgeank toiar korunk laum yeta. He ‘project’ toyar korpak tankam ‘field work’ korpachem, kitem ‘class’-in xikoilam tem vaprunk mellonk zai. Ho ‘project’ eklean korpacho vo zomeanim (group) korpacho. Hea bhaxen ami xallent bhurgeank bore ‘values’ diun amchea somazant ani desant ekchar vaddoum yeta. Achar, dhormik piddapid (communal violence and harassment) sompoun, mog ani bhavponn ximpddaum yeta ani amcho somaz ani des sorg korum yeta
Moratti Rajbhas Koxich Zaunk Favona
Manuel Fernandes
“Holy Kiss”
bhurgean somaza vixim apli zababdari ollkhun gheum yeta. Somaza lagchem gheta teach mapan apnnem somazak aplem yogdan diunk zai hem sot bhurgeak kollon yeunk zai. Bhurgo vo bhurgem 11 vo 12 vorsamche (adolescence) pirayer pavlo/pavlem mhunttoch aplea kuddichem parivartan ‘changes’ – hache borobor monachem ani kallzachem parivortan zata. Aplea ixtt-mitranchem sangnnem aikon tim vaitt margar cholonk lagtat. Bhurgeak borem kitem ani vaitt kitem ho vegllochar xikounk zai. Taka kollonk zai ki borem tem hanvem apnnaunk zai ani vaitt tem pois korunk zai. Bhurgeachea monant unch vichar ghalunk zai, tachi vagnnuk bori zaunk zai ani aplo nirnnoy apnnem svotha gheunk xikounk zai. Rag (hatred), bodlo (revenge) oslea vaittancher aplo ‘control’ dovorpak bhurgeank xikounk zai. Urfattench zalear dusream sovem mog, husko, sovostkay, ekchar rigounk zai. ‘Value Education’-acho ‘scope’ ‘academic subjects’ ‘Maths’, ‘Science’ hanche poros vegllo asa. Toxench ‘Value-Education’ xikoupache ‘methods’- hevui veglle asat. Zori tor bhurgeank bore bhaxen ‘Value Education’ xikounk zai thodde ‘methods’ je porim hanvem khala suchoilea te vaprit zalear, te faideak poddttole: l ‘Value Education’-hea vixoyache ‘aims’ ani hetu (objectives) hanchi boro somzonni xikxok-haka asunk zai. l Amche ‘textbooks’ khoimcheay dhorma or zati add boroilole asunk zaina. (They must be written objectively/without bias). Oxem kelear Geography, History
Gõychi Rajbhas Konknni zalea, hi jogak khobor asa. Raj bhaxecho proxn suttavo zalolo astanam, anik ek pauttim MG pokx, ani Moratti mogi Gõychi raj bhaxa Moratti korunk vavurta. MG pokxacho odheokx ani BJP-k tenko diun montri zalolo, Dipok Dowlekaran ‘media’ lagim uloitana sanglem ki, Moratti Gõychi raj bhas zaumkuch zai mhunn. Tem dhoronn fuddem vetlem...tea xivay poryay na, hem atam sidh zalam mhunn tannem uloun dhakoilem.
Bharotachea khoimcheai rajant don raj bhaso asat? Nam!... Ani asunk xokona. Zoxe porim mon’xak zolmank haddpi ekuch avoy asta, toxem raj bhas hi ekuch asta. Hem tor raj bhaxechea andolona vellar spoxtt kelolem asa. Hem MG pokx bore bhaxen zanna astana, atam BJP-chea tenkean Moratti raj bhas korunk sodta. Atam haka BJP kitlo tenko ditolo tem ami nokllot. Sod’dheak cholta-bhonvtanam Congressa von’, BJP sorkar chodd Konknni uloilolo dista. Ani hem chitr Vidhan Sobhentui dista. Moratti Gõychi rajbhas korunk tancho proitn chalu zalolo asa. MG kabar zalea; Heach MGP-k lagun, konknni raj bhas korunk vhoddlem andolon korchem poddlem. Tea vellar Shashikalan Dil’lintle Sahitya Akadamik chitt boroun kollit kelolem ki Konknni hi bhas nhoi ti ek boli, ani tika man’neatay diumchi nhoi mhunn... punn Sahityea Akadamin Konknnik man’neatay dilich. Moratti raj bhas korunk magpi he MG vale Konknni uloitat. Ani Dipok Dowlekaran jem vidhan kelam, Moratti rajbhas korpachem, tem tannem Konknnintlean kelam. Tor he suvarthi
khoimchea tonddan Moratti raj bhas magtat? Hacher Konknni porjen koddok nixedh marunk zai. Hea vellar Devnagri Konknni, ani Romi Konknni mhunn zhogoddche boldek, hea Dipok Dowlekar atanch sonnsonnit zap diun tanchim tonddam bond koruk zai. Kaim Moratti mogi fuddem sorun, sorkaran Gõychi rajbhas Moratti korchi mhunn magtat. Ani oxem korunk, te Konknni mogyeancho adhar magtat. Haka Kristanv somazantlo, ani Gõyche vidhan sobhentlo amdar, bab Monseratan tankam aplo tenko bhasaila. Bab Monseratan tea disa mhunttlam ki, Moratti Konknni mhunn zhogoddche boldek Morattik Gõychi rajbhas korunk zai mhunn. Oxem sangunk ani Moratti Gõychi rajbhas korunk, Monseratan apli ok’kol khoim sanddun uddoilea ti somzona. To mhunntta, zhogoddche boldek Moratti rajbhas korchi mhunn. Konn zhogoddtta? Konknni vo Moratti? Zhogoddttat Moratti mogi mure? Tor te zaka zhogoddttat tem sarkem asa? Tem khoimchech vatten sarkem nam, kiteak Gõychi rajbhas Moratti zaunk koxich xokna. Ti Mharaxttrachi bhas,
ani thoimchi rajbhas asa. Zhogoddttat mhunn kitem-i korumia? Pakistan Kashmirak zhogoddtta mhunn, tankam Kasmir dium-ia? Faleam Kan’nadd lok, Malbari lok, Bhailo lok zo Gõyant chodd zait veta, tovui lok apli bhas rajbhas korunk zhogoddttole, tor te zhogoddttat mhunn tanchi-i bhas, Rajbhas korchi poddli tor? He M.G.P ani te Moratti mogi Gõychi rajbhas, Moratti korunk magtat tacher Konknni somazan nixedh marlolo, cholta-bhonvtanam pollounk nam hanvem. Amche kaim Konknni pandit mhunn miroitat, tannim hacher nixedh kiteak marunk na kai? Vo tankam Devnagri yeta mhunn ani ti tanchea Devosponnachi bhas mhunn, zata zalear zaumdi mhunn te ogi bosleat kai? Ek zanna zayat, Mortatti rajbhas korunk tumi bilak hat ghatlear, tumi lhasun ghetole. Gõyant portun uzo pett’ttolo. Dekhun Romi ani Devnagri Konknni mhunn zhogoddche boldek, soglle Konknni xoktin ekttaim yeun, hankam choltam-bhonvtanam sarko zobab diunk zai. Tanche vagnnukecher koddok nixedh marunk zai.
chea tiatrancheo jairati (advertisement) diunk vinonti. John Barreto Canacona Goa.
vibhag suru korche. Zoxe porim :bholaikeche vibhag zantunt zantteank pidde vixim mahiti diumchi. Dusro vibhag mhunttlear tornatteancho vibhag chodd korun vaddlolea cheddeacheddvank, tankam lagu zatolea proxnnache zobab diumche. Oxem kelear chodd ani chodd tornattim hem potr ghevn vachunk sodtolim. Sompoitana, ‘Amcho Avaz’ hea satolleachea sogllea vachpeank mhoji porbim ani bhov korun ‘Herald Publication’ hacho dhoni bab Raul Fernandes-ak karonn tannem Konknnichea mollar, ‘Amcho Avaz’ Konknni rongit satollem kaddun Gõychea porjek ani Konknni somazak, aplea upkarant dovorleat. Amchea Konknni bhaxe khatir vhodd teag kortat, tem pollovn mhozo tankam salam. Oxich Konknni bhaxechi seva korunk, Devan tumkam bori bholaiki diumchi mhunn magtam. Jose Gomes Margao, Gõy
favo kelo dekhun ami soglea dhormache bhavarti Devak dhinvasta ani magtam sodanch taka bori bholaiki favo zaunk. Nivrut zalolea Pap Saiban zaitem kelem apli bholaiki pollenastana dekhun tannem aplem karya devache bhirantin pall’llem. Taka amchi porbim. Atamcho Pap Saib Francis amchea Gõyant yeunk ani tachem dorxon gheunk amkam favo zaum mhunn deva lagim magtam. Gõycho Saib Francis patron Gõychea xaracho, Gõyant yeun kampinn gheun bhurgeank dotorn xikounk vavurlo ani zaitea bhavarteank Jezuchi xanti, mog diunk aplo jiv kobar kelo. Amchem Gõy samballunk sodanch amchea modem ravlo. Aiz amchea novea Pap Saibak vinonti. Tannem amchi khalti magnnim mandun gheun beginuch Gõyant yeumcho ani St. Francis Xavierachem dorxonn gheunchem ani amkam sogllea bhavarthean Pap Saibacho axirvad mellcho. Oxem ghoddonk Devak amchim prarthona. Natividade De Sa Kannkonn, Gõy
LOKMOT Tiatristank Vinonti Amcho Avaz satollem uzvaddak ailear tin (3) satollim zaun gelim. Ekui tiatrachi ‘advertisement’ xapun yeunk nam mhunnon sangunk borich dukh bhogta. Amche tiatrist bhav Konknni palkar ravon Konknni bhas gazoitat. Konkanin boroun, Konkanin uloun, tiatr, ‘film’-am kaddun aplem udarposon kortat. Tor atam Konkanintlean potr uzvaddak ailam tachi khobor tankam nam oxem dista. Palkar Konkani ani bhair Inglez uloup oxem zaite amche tiatrist bhav-bhoinni uloilolim hanvem aikolem. Hea fuddem kitlinch Konkani potram uzvaddak ailim ani tiatristancho adhar tankam mevona zavn moronk pavlim oxem mhaka borounk dukh bhogta. Zalem tem zalem, atam tori fuddem sorum-ia ani Amcho Avaz potrak jivem dovrunk amcho adhar ani tumcho tiatrist bhavancho adhar hea potrak diunk fuddem sorum-ia. Sompadpeak amchea bhavak Tomazinho Cardozo haka sogllo adhar dium-ia. Tiatrist bhava bhoinnank vinonti kortam, hat zoddun magtam tum-
Suchna ani dhinvas ‘Amcho Avaz’ hem satollem Marsache 2 tarker thavn neamit porgott zata. Rongit Konknni bhaxen satollem polloun bhov khos bhogli. ‘Herald Publication’ hannem hem poilench pavtt rongit satollem kaddlem tem Gõychea itihasant omor urtolem. Ek voros tori zatolem, hanvem ‘Herald Publication’ hache dhoni ek Konknni rongit disallem kaddunk sodhta mhunnon, ‘Herald’ potracher jahirat vachloli, punn toxem zalem na. Konknni rongit disallem amche bhaxen ‘Herald’ potracho dhoni bab Raul Fernandes, ‘Amcho Avaz’ hem satollem asa tem disallem kaddtole oxi monant-kallzant opekxea dovortam. Beginuch ‘Amcho Avaz’ hache vorgoniddar vaddpachem obhiyan choloumchem ani tantuntlean ‘Amcho Avaz’ hem satollem rongit disallem Konknnint korchem mhunn magtam. Bhovmanest sompadpeak, ek lhan xi suchovnni korin xi dista. Ti mhunttlear ‘Amcho Avaz’-hacher torekvar
Vinonti ani prarthona Devak argam ani mhoima, Gõykaranchim magnnim Tannem aikon amkam novo Pap Saib Francis
dsad
Printed and published by Vinayak Pai Bir for and on behalf of Herald Publications Pvt Ltd. Printed at Herald Publications Pvt Ltd, Plot No: L-135, Phase II, Verna Industrial Estate, Verna, Salcete, Goa. Published at PO Box 160, Rua Sao Tome, Panjim, Goa - 403001.
Editor-in-chief: Mr R F Fernandes. Editor: Tomazinho Cardozo (Responsible under PRB Act) Regd Office: St Tome Road, Panjim, Goa. Tel: 2224460; RNI No: (Registration Under Process)
HOW TO CONTACT US: For press notes, general queries amchoavaz@herald-goa.com. For Letters to the Editor lokmot@herald-goa.comFor articles/features sompadpi@herald-goa.com
Disclaimer: Except for the editorial above, articles and letters in Amcho Avaz represent the views of the concerned authors, and do not necessarily reflect the views of the Amcho Avaz editor, publisher, and/or owners. Disclaimer: The advertisements published in Amcho Avaz are based on information furnished by the advertiser. Amcho Avaz does not authenticate the printed information in the advertisement. The advertiser will bear all the consequences of issues arising out of the advertisements if any, and not Amcho Avaz.
Ponnje<Sonvar, 6 Abril, 2013<
Des Pordes
7
‘London’-ak Gõykaramni Paskamchi porob monoili “AMCHO AVAZ” uzvaddailo mhunn Herald-ache upkar attoile. London ani lagxilea ganvant ravtolea Gõykaramni ‘Easter’ Jezuchea Punorjivont zaloli Porob vhodde khoxen monoyli. Hounslow, Cranford, Southall hea bhagamni ravtolea Gõykaramni ratchea Misant bhag gheun eka-mekak ‘Internet’-acho zaito upeog korun porbim diun ‘mobile’, ‘skype’ ani ‘internet’-acho bhorpur upeog korun ganv ghora Gõyam ani sonvsarachea dusrea bhagamni ravtolea ixttank ani soirea-daireank porbim pattoili. Amche Igorjen St. Micheal ani St. Martin he firgojen sodamchea poros hea vorsa xem-
boramni Gõykar bhav-bhoinnamni veng marun hunhunit porbim dili. Gõykar atam igorzanim ap-aplem kam’ korunk fuddem yeta ani apli huxearkay London xarantui dakhoita. ‘International Voice For Romi Konknni-UK’ hache vangddi sanjechea velar zomatik bhettle. Festachea nimitan he zomatik ‘Amcho Awaz’ hea Romi lipintlea Konknni sattoleak uzvaddak haddlem mhunn ‘Herald’ ani Fernandes Familche upkar attoile. Fernandes familin adim thavn Konknni bhaxechi seva kelea ani atam anikui Konknni samb-
hallunk hem potr uzvaddak haddlam hea karonnak lagon tannim kherit bhoxen Raul Fernandes ‘Herald’-acho Patrao hache upkar attoile. Gõykaranim Amcho Awaz-ak ghodtta titlo adhar diunk he zomatik bhasaylem. Yeta te fuddle 2014 Lok Sobhe venchnnukek Romi Konknni mogacho ek prothinidhi vinchun kaddunk adim fuddench toyari korunk dusrea Gõykaram borobor ixttagott got korunk sogle upay ghetole mhunn tharavn zomat sompoyli. Zomatik bhag ghetlole Gõykar Shri. Jose Gomes -
Nelson Mandela-chi bolayki sudhorta
Dokxinn Afrikentlo fuddari Nelson Mandela, zo bholaiki bigoddlolea karonnank lagon hospitolant bhorti zalolo, dotorachea sangnnea pormonnem atam tachi bholaiki ili-ili sudrot veta mhunn dokxinn Afrikechea odheokxache kocherint thavn kollit ke-
lam. “Nelson Mandela hachi bholaiki sudrot veta” tannim fuddem mhuttlem. Dokxinn Afrikecho adlo ‘President’ Nelson Mandela haka dotor boreantlo boro ‘treatment’ dita ani tachi bholaiki sudorta tem pollovn sorkaran khuxalkay dakholl kelea. Nelson Mandela hankam ‘lung infection’ zalolea karonnan taka svas gheunk kottin zaunk laglem ani tachi bholaiki bigoddli. Punn taka favo to voizuki ilaz dilea uprant tachi bholaiki sudrot veta mhunn kollon ailem. Nelson Mandela zaka ‘Novel Piece Price’ favo zal’lo taka Afrikentlo lok opurbayen ‘Madiba’ mhunn pachartat. To duent zalea uprant Pretoriachea eka hospitolant
Cansaule, David Gurjao Agasaim, Seby Fenandes - Benaulim, Mario Estricio - Ponje, , Bednard Pereira – Merces, Andre Texeira - Cortalim, Anthony Fernandes - Vasco, Victor Pereira - Quepem,, Domnic Carvalho - Merces, Pascoal Fernandes - Dona Paula - Caranzalem, Philip Barreto – Quepem ani Floriano Fernandes – Merces hajir asle. Hi bhatmi amkam Londonak thanv Floriano Fernandes, zo INTERNATIONAL VOICE FOR ROMI KONKNNI-UK hacho odheokx zaun asa tannem pattoilea – Sompadpi
US-achim nax korpi ‘missiles’ toyaren
tachi bhorti keli ani azun poriant to thoimch aplea duensacho ilaz korta. Tin mhoine adim osoch taka hospitolant 18 dis bhorti kelolo ani tachea ‘lung infection’-ank ilaz kelolo. Tea vellar ‘operation’ korun fatorui kaddlole. Tea uprant Nelson Mandelachi bholaiki bori zait gheli. Nelson Mandelak ‘lung problem’ adim thavnuch asa. Tednam to Bristish razvoddke add zhuztalo ani zaite pavtt taka rajki koidi koso bhondkonnint ghatlolo. Jednam to bhondkonnint aslo tednam thoimsoruch taka ‘tuberculosis’ hem duens zalolem. Punn tea uprant ilaz kelea uprant tachi saud bori zait geloli. Nelson Mandela dokxinn Afrikecho poilo kallo ‘President’ zaun gelo. Tannem 1994 tem 1999 voros poriant South Afrikacho rajkarbar choloilo. Tannem goreancher manddlolea zhuzak lagon dokxinn Afrikan svotontray mell’lli. Taka lagonui Nelson Mandelak thoimsorli porza ‘Raxttr Bapuy’ vo ‘Father of Nation’ mhunn mandtat.
Sorv nax korpi aplem dusrem ‘missile’ US desan ostomte Pacific hangasor puray toyaren dovorlam.Ut’tor Korea hannim US ani tanchea vangddi desancher zhuz manddpa khatir dhomkaunneachem kam suru kelolean, US desan aple vatten ‘defence missiles’ hachea khala hem sorv nax korpi hatiar toyaren dovorlam oxi Pentagon hannim mahiti dili. US desan oxe torecho sondex divop zaun asa ek suchounni koxi toxench US senak toyaren ravpak ek suchounni zaun asa.US ani tanche vangddi des Seoul ani Tokyo hangasor apli xokti mozbut korpa vixim toyari korpachea vauran asat, tech porim Ut’tor Korea koddlean atak korpacheo kosleoy halchaleo zaleo zalear, US kosloch dhoko svikarunk sodina.Taka lagon hem ‘missile’ puray toyaren dovorlolem asa. US-acho provokto George Little hannem
sanglem,”Sod’deak hem ‘missile’ ostomte Pacific’ hangasor toyaren dovorlam.Toxench anik ek ‘missile’ heach vattharant toyaren dovorlolem asa ani zorui ek hatiyar sarkem kam korpak fattim-fuddem zalem zalear, dusrem hatiyar soglle toyaren astolem.” “McCain ani Decatur nanvanchim hi donuy hatiyaram amcher amchea vangddeancher atak zalo zalear, tankam zabab divpa khatir soglli toyari dovortole,” Oxem Little hannem ugddapem kelem. US-an doryantlean zhuzbi botteo Dokxinn Koreant phattoileat mhonnpachi khobor Pentagonan soroll nakarlea. Sod’deak tori hea doryant zhuzpi bottinchem topas korpachem kam chalu asa.Heo osleo zhuzari botteo Japanchea doryant phattouncheo von a hache vixim unchle patllicher sod’deak odhikareanchi bhasa-bhas cholta, oxem Pentagonan spoxtt kelem.
Puray Bharatant ‘internet’-acho veg dhenvlo
Yesa khatir Inglez xikat:Tharoor
NOVI DIL’LI:Sonvsar bhorchea ‘cyber’ hol’leak lagon ‘internet’acho veg hollu zala.E-mailacher yeupi ‘spam mail’ thamboupa khatir ‘cyber hackers’ hannim yontronnam udexim chearuy vattamni hol’lo suru kela.Bharatantuy ‘internet’-acho veg hollu zala.Punn hem oxem ghoddpa fattlean to ek ‘cyber’ hol’lo nasun ‘submarine cable’ tuttloleacho porinnam zaun asa, oxem kendriya ‘Telcom’ montri Kapil Sibal hannem sanglem. ‘Submarine cable’ tuttlolean hacho chodd porinnam Dokxinn Bharatantlea ‘cyber’ suvidhancher zala.’Cyber’ sonvsarant soglleam von vhoddlea ‘cyber’ hol’leacho porinnam mhonn, sonvsar bhor aslolea ‘cyber’ suvidhancho veg un-
TRISSUR: sonvsarant yes melloupa khatir Inglez xikop khupuch gorjechem zaun asa, oxem mot kendriya monis vikas-boll khateacho rajya montri Shashi Tharoor hannem ugddapem kelem.Inlez na xiklolean bhurgeancho fuddar noxtt zala, oxem Shashi Tharoor hannem fuddem sanglem. Eke porixodechem margdorxonn kortana Shashi Tharoor hannem mhonnlleam, ‘globalisation’ –achea odhunik yugant yes melloun gheupa khatir Keralachea lokamni Inglez xikop khupuch mhotvachem zaun asa.Inglez xikpachi sondi mellona zalea bhurgeancho fuddar noxtt zatolo.Inglez
nem zalo.Ani haka lagon Bharatantlea ‘internet’-achi ‘speed’ unnem zali oxem kolloupant ailolem. Punn hem sogllem ghoddpak ‘cyber’ hol’leacho kainch hat na.Bharatant ‘internet’-acho veg unnem zaupa fattlean ‘cyber attack’ nhoi, oxem Kapil Sibal hannem spoxtt kelem.Punn Europe ani Amerikent mat ‘spam mails’ thamboupachea yontronnancher gelea ak’kea satolleant ‘virus’-achea madheomantlean hol’le suru zalem. Hea hol’leant mokh (target) kelolea ‘websites’-ancher chearui vattantlean fors korun sondex phattoun hol’lo kortat.Moryadi poros chodd sondex yeupak laglolean heo
‘websites’ gorje poros chodd vegan vaur korinant.Teo oskot zatat.Prot’tek sekendak kitle ‘bits’ yetat tacher hea hol’leachem promann tharlolem asta.Sodheak ho veg 300 ‘gigabytes’ itlo asa oxem kolltta.Oxe toreche hol’le thamboupa khatir ‘spamhose’ nanvachi komponi bhorpur vaur korta ani tannim kaim yontronnam toyar keleant. Tea madheomantlean 80% ‘spam’ addaupa khatir yes melltta.Atam ‘hackers’-amni sogllem bazuk dovrun fokt he komponik ‘target’ korun suru kelam.Taka lagon he hol’le addaupa khatir Google ani Cloudsflower’ sarkea komponeamni fuddakar ghetla.Punn azunuy tancher puray toren niyontronn mellounk na.
xikpacho odhikar fokt thoddeach bhurgeank mellcho nhoy. Malyalam hi Keralachi poilea panvddeachi bhaxa aspak zay.Ani Inglez dusrea panvddeachi, punn Inglezichem ginean hem arthik, somajik ani xikxonnik vikasachi ek chavi zaun asa oxem montri Tharoor hannem sanglem.
Relvechi ‘Express’ Mhargay Kendr sorkaran odmaspotr sonsodent manddlea uprant tem rokddench Abril 1 tarkher thavn chalik laupache proytn zatat.Sorkar somazachem kolyann korpa khatir kaim noveo yeuzonneo ankta ani teo yeuzonneo margak laupa khatir lokacher kaim novim ttekxam ani kaim vostunchem mol vaddoyta.Heo soglleo gozali Abrilachi 1 tarikh thavn suru zatat.Atam kendr sorkarak odmaspotrant zaloli tutt unnem kaddpachi asa. Hi tutt unnem korop mhonnge, khorchache bazun unnem ani utpon’ melloupache bazun chodd dispak zay.Toxi ti dischi mhonn utpon’ vaddouchem poddtta ani taka lagon molam (prices) ani ttekxam vaddoupant
yetat.Rajyanchi ani Mhanogorpalikanchi ttekxam ani molam vaddoup poryan Abril 1 tarkechean suru zata.Abril 1 mhonnge Abril ‘fool’ hea disak thavn lokachim bollsam katorpachi sondi hea
disak thavn suru zata.Punn he pavtt nagrikank Abril ‘fool’ korpak Bharatiya relven gomhirtayen suru kelam.Gelim 9 vorsam koslench mol vaddounk naslem.Unnench unnem 10 vorsam meren
mol vaddounk naslolea relven atam ekach barabor Abrilache1 tarker thavn lokak ‘express’ mhargaieche gaddientlean vhorpak survat kelea. Hem tikettinchem mol oxe toren vaddoylam ki, adim ‘AC compartment’antlean provas kortoleank ‘reservation’ korpachem mol jem 30 rupiya aslem, tem atam vaddoun 60 rupiya kelam.’Economy class’ dhobeantlean provas korpeam 35 rupiya akartale, tea tam vaddoun 40 rupiya korpant aileat. Soglleach ‘AC compartments’-amni provas korpa khatir vadd zaloli asach punn ‘tatkal’ tikett gheun provas korpeankuy tikett khupuch vaddoilea.Relve provas korpachi tikett ‘booking’ ani uprant ‘can-
cellation’ hantun khupuch arthkoronn gunthlolem asta. Relvechem ‘reservation’ atam ghara lagim boslole kodden ‘online’ zata.Hem korop khupuch sompe pod’dotin zata, tech porim ‘reservation’ kelea uprant 90 disam adim ‘reservation’ korpachi sovlot asa.Taka lagon lok bexttech tiketti kaddttat ani zage arokxit kortat.Tikettir nond kelole tarkeruch tankam provas korcho asta oxem na.Taka lagon tea disa jea mon’xak taktiken provas korpacho asta, to xevott meren ‘waiting list’-ar asta.’Waiting list’-ar asloleanchi volleri egdomuch lamh asta.Punn provas kortat tea disa tantuntlim khupuch nanvam ‘clear’ zalolim astat.
Atam relventlean provas korpi sogllech provaxi sadur zalole asat, karann tankam atam hea ‘waiting list’-achem gupit kollon chuklam.Gorje bhair tiketti kaddpeanchem promann chodd zalam.Tanchi provruti poryan vaddpak laglea.Ani toxe toren tiketti kaddpakuy sompem zalam.Atam Abril 1 tarker thavn oxe toren tiketti kaddop mharog zalanch, punn teach barabor hi tikett rod’d korop poryan odhik mharog zalam.’Cancellation’ korpache duddu kitle vaddleat, tem pollelear hi bextti bekar tiketti kaddpak konnuch fuddem sorchona. Relve tikettincho mhargaiecho fottko konnankkonnank bostolo hacho zabab kalluch ditolo
CAMPALAR
Gõykar ani Purtugez Pasport Ek kall oso aslo jedna Gõykar bhav apli pasaport korun Gulfant vochon duddu komaupachim sopnam sopnetalo. Punn aiz ek kall oso aila, zo-to Gõykar Purtugez passport korun Europe desant vochpachim disa-uzvaddant sopnam sopneta. Hi Purtugez passport korun Europe desamni vochpak aiz meren khup Stanley Vaz Gõykarank zoit mell’lem, torui, halinchea kallar zannim konnem hi Purtugez passport korun, thoim vocho nastana azunui Gõyant asat, ani sorkari khateamni vhoddleo-vhoddleo nokreo kortat tanchim nanvam ugddapim zaleant. Hantun kaim unchle pulis odhikari ani rajki fuddareancho aspav asa.Sumar 500 zannanchim nanvam ghalun,tancher Unchle Nitisobhent kes manddlea, ani he kexicho nikal kitem lagtolo hacher soglleanchi nodor lagloli asa. Aldonacho amdar Glen Ticlo ho Purtugez nagrik ani taka lagon Glenak amdar mhonn opatr (disqualify) korcho oxi ek kex, Melwyn Fernandes hannem rajpal B V Wanchoo hache kodde dakhol keloli.Hi kex tannem Bharatiya Ghottnechea 191 Koloma khala keloli.Vidhan sobhent venchun ailolo amdar te-te gozalik lagon opatr zanvcho mhonn kex ghaltolo zalear ti rajpala kodde manddchi poddtta oxem Kaideant nomud kelolem asa.Venchnnuk Aiyoga (election commission) kodde sol’lo gheun Rajpalan nirnnoi ghenvcho oxem-i kaideant nomud kelolem asa. Gõycho rajpal Bharat Vir Wanchoo hannem hi kex venchnnuk aiyoga kodde dhaddun dili.Aiyogan he kexicher barkayen obheas korun hi kex rajpalache xime bhitor yena oso vako rajpalak dilo.Rajpalan venchnnuk aiyogan dilolo vako kaidexir asa oso mandun Melwynachi kex bhair uddoili.Rajpalan hi kex fokt tontrik karannam (technical reasons) vhelean bhair uddoili.Ticlo ho Purtugez nagrik vo nhoy, hacho obheas tannem korunk na.Glen Ticlo ho khorench Purtugez nagrik aslear to opatr zaupak xokta vo na hacho nikal fokt Unchli Nitisobha laupak xokta, oxem mot venchnnuk aiyon dilam.Haka lagon Ticlo ho Purtugez nagrik kai na, hachi konnakui khatri korun gheupachi asa zalear tannim Unchle Niti-sobhent (high court) kex ghalchi poddtteli. Glen Ticlo hannem 2009 vorsa Lisboan hangasor thoinchea ‘Birth and Deaths Registrar’ hache kocherint aplea nanvachi nondnni kelea mhonnpachim kagdam Melwyn hache kodde asat.Ticlo hacho zolm1962 vorsa Gõyant Purtugez razvott somplea uprant zalo.Punn taka lagon Glen Ticlo Purtugez nagrik zanv nezo.Jea desant tacho zolm zala,tea desant tannem aplea zolmachi nondnni keleach astoli.1961 vorsa adim hangasor Purtugez razvott choltana je lok zolmant ailole, te fokt zolma purtech Purtugez nagrik mhonn zolmolole.Oslea nagrikank Bharotiya nagrikponn teag korun Purtugez nagrikponn apnnaupak ‘parliament’-ant khas kaido toyar kelolo asa.Purtugez passport melloupa khatir khupuch kaidexir gozalink fuddo korcho poddtta.Bharatiya passport gheun Lisboan hanga vochon thoinsor apunn Purtugez nagrik mhonn nond korop mhonnge mon’xache xime bhaili gozal zaun asa.Ani zorui Glen Ticlo hannem toxem kelam zalear, ani Gõyant venchnnuk jikhla zalear, kaideache nodrentlean hi ek gombhir rupachi gozal zaun asa, hantunt chimtti bor poryan dubau na. Dusre vatten hem Purtugez nagrik mhonnpachem girann Bannavlecho amdar Kaitu D’silva hakai laglam.Churchill Alemao hachi dhuv ani Bannavle motdaar songhant Kaitu hachea virodhan Kongres tikettir boslolem Valanka Alemao hannem Kaitu Purtugez nagrik ani to amdar hea podak opatr mhonn tharavn taka bhair uddouncho ani tachea zagear apleak hi amdarki jahir korchi oxi magnni korun, Valankan kex ghatlea.Valanka hem svota ek vokil aslolean, tannem ti soroll unchle nitisobhent ghatlea.Atam Kaitu amdar mhonn venchun ailear ek voros soron gelem.Unchli niti-sobha aplo nikal kedna ditoli hachi khatri konnacheanuch dinv nezo.Ekek kex suttavi zaupak unnench-unnem 5 vorsam tori lagtat.Heam 5 vorsam adim unchle niti-sobhen Kaitu virudh nikal dilo zalear,Kaitu jerul sorv unchle niti-sobhent (supreme court) ‘appeal’ kortolo.Kaituche amdarkicho kall somplea uprant niti-sobhen he kexicho nikal Kaitu virudh dilo zalear,Valankakuch kiteak,konnakuch te kexicho orth ascho na.Mumboint zalolea ‘serial bomb blasts’ kexicho nikal lagpak 20 vorsam laglim.Valankachi kex kalchi-porchi. Ticlo ani Kaitu he khoreanich Purtugez nagrik ani Gõyche vidhan sobhent te amdar mhonn vaurtat zalear, desant vostele lokxayichim tim fokannanch zatolim.Te adim Gõychea sorkaran he gozalichi kholayen choukoxi korpachi goroz asa.Melwyn ani Valanka hanche kodde tanche virudh jim kagod-potram gheun kaidexir ritin tea kagdanchi topasnni zaupak zai.Europe desamni vochpa khatir aiz hozaranche sonkhen Gõyche nagrik Purtugez passport melloytat.Purtugalak vochpachi konnachich itxa na, karann Purugal ho gorib des mhonn soglleankuch thavem asa.Punn Purtugez passport aslear Europantlea khoincheai desant vochpak bondi na, haka lagon choddan chodd lok ti passport melloupak khottpotteo kortat.Ani hi Purtugez passport gheupa khatir hea nagrikank konnuch addaupak xokona. Gõychea pulis khateantlo mukhel odhikari Alan D’sa ho-i Purtugez nagrik zaun asa mhonnpachi tokrar Nuvemcho amdar Micky Pacheco hannem keloli asa.Micky ho svota Amerikecho nagrik mhonnpacheo modemmodim tacheruy tokrareo zatat.Apleacher arop astana khud Mickyn Allan hacher tokrar kelolean te tokrarint kitem tori aspakuch zay.Glen Ticlo ani Kaitu D’silva hancher aslole arop artun-portun polleupak kaidexir vevostha na.Punn Allan hache virudh aslole tokrarichi nond gheun tachi choukoxi korpache soglle odhikar Gõychea sorkarak asat.Allan D’sa ho ek SP aslolean tache vixim aslole arop topasun polleupak Director General of Police’ vo ‘Home Secretary’ hanche udexim hi choukoxi zaupak xokta.Allan ho Purtugez nagrik nhoy zalear tem porjek dakholl korun sorkaran divpak zay.Pulisancho pulisancheruch visvas urlolo zai zalear, sorkaran hi choukoxi korpak fattim ravchem nhoy.Mickyn kelole arop fottkire asat mhonn provar korpak konnak tori kopxi asa kay? Hea proxnacho zabab velluch ditolo. Purtugez Pasport aslole khup vokil Gõyant asat oxem sorkari odhikari ani RTI karyokorto Kashinath Shetye hachem mot zaun asa.Hea Purtugez Pasport asun poryan Gõyant Bharoti nagrik mhonn ravtoleanchr karvay korpacho adex pulisank dinvcho mhonn Kashinath Shetye hannem Unchle niti-sobhent kex manddlea.Hi kex lokanchea hitachea rupachi aslolean, he kexicho nikal veginuch lagtolo mhonnpachi horkot na.He ‘Dual Citizenship’ hacho proxn vegim suttlo zalear, Glen Ticlo ani Kaitu D’silva hanchi amdarki surokxit urtoli hem surya uzvadda itlem sot anik ani dusrea utramni sangpachi goroz na.
Ponnje<Sonvar, 6 Abril, 2013<
Bhurgim-ballam
8
Novem Akorxit Microsoft Windows 8
‘Home Screen’
Zoxe toren Windows adim kariam kortalo tantun atam bodol ghoddun ‘Windows 8’ ‘operating system’ sporxacher cholpacho (touch oriented) chodd aspav disonk ieta. ‘Desktop’-achea zagear atam ‘Home Screen’ bosounk ailea zachea udexim veg-vegllea ‘programs’-ancho vapor korunk mellta. ‘Folders’ vo ‘programs’-ank adim astale tea bhaxen ‘icons’ nam; tachea zagear ‘dynamically update’ zaupi ‘tiles’-ancho zomo disonk ieta, he ‘tiles’ mhunttlear ‘applications’. ‘Computer’-achea ‘resolution’a pormonnem 20 te 25 ‘tiles’ ‘screen’-icher pollounk mellta. ‘Home Screen’-icher thanuch ‘system settings’an bodol korunk zai zalear ‘access’ korunk mellta.
‘Microsoft Windows’-an aplem novem ‘operating system’ – ‘Windows 8’ hem ‘personal computers’, ‘laptops’, ‘tablets’, ‘home theater PC’s’ ani ‘mobiles’-am khatir gelea vorsa Otubran bazarant haddlem. ‘Windows 8’achea borobor ‘operating system’-an nove ani mhotvache bodol ghoddunk aileat. He bodol lokanchem mon akorxit korunk, ani dusre ‘mobile operating systems’ zoxe ki ‘Android’ ani ‘Apple’-chea ‘iOS’-a borobor spordha korunk ghoddun haddleat. ‘Microsoft’-an tanchea adlea ‘Lock Screen’-an bodol haddun vapurpeanchea faideak poddpi ‘Lock Screen’ fuddem dovorlea. ‘iPad’ ani ‘Android tablets’-am bhaxenuch, atamchi ‘Lock Screen’ ‘battery status’, ‘e-mails’-cho ankddo, ‘Facebook’ ani ‘Twitter updates’ ani ‘connectivity status’-chi mahiti dakhoita. Novea ‘Lock Screen’-in haddlolea bodolachea borobor, ‘PC’ ‘unlock’ korunk zaiteo noveo pod’doti vaprunk melltat. ‘Picture password’ vo chitracher koslo akar chitraun upkoronn (device) ‘unlock’ korunk zata.
‘Modern User Interface’ (UI)
‘Desktop’
Soccket, ek novo ‘soccer ball power generator’. ‘Power the World’ hachea borobor ‘Uncharted Play’ hannim ho futtbol ghoddun haddla, zo tin voram khatir taka bosoupak mellpi (attachable) ‘LED’ diveak xokt ditolo. Taka ‘charge’ korchea khatir tachea borobor sumar 30 minttank khellonk poddtolem. Soccket-an sadharonn ‘pendulum mechanism’, jem sadhea ‘physics’acho vapor korun, bolachea vangdda khell’llea uprant ‘kinetic energy’ utpon’ korta. Soccket 95% ‘recyclable’ vostu vaprun kortat ani tachi jinn 3 te 15 vorsanchi aspachi xokeatai asa. Hi vost ‘Kickstarter’ nanvachea ‘crowd-funding website’-ichea udexim mell’llolea nidhichea adharan ‘United States’-an ghoddunk ailea.
‘Windows Store’ ‘UI’-an mukhel bodol aileat te ‘Home Screen’-icho aspav ani ‘Start Button’ kaddop, he. Hea ‘Modern UI’-an ‘tiles’ ani zaitea chitrancho ani zhogzhogit rongancho vapor vhodda promannan korunk aila. Ho ‘UI’ poiloch ‘Windows 7 mobile phones’-am borobor bazarant haddlolo, ani tednam thaun to heram dusrea vostumni bhitor soronk lagla.
‘Windows 8’-an vaprunk ievpi soglle ‘Modern UI design language programs’ ‘Windows Store’-a vorvim lokank favo tea pormonnem gheunk melltole. Ho ‘app store’, ‘Android’ iontrank ani ‘iOS systems’-ank aslolea ‘app stores’am bhaxenuch astolo. Apnnank zai te ‘apps’ sodun kaddun tankam vapurpeamni (users) ‘install’ vo ‘uninstall’ korunk zata.
‘Lock Screen’ ‘Windows 8’-cho ‘Desktop’, atam ‘app’ mhunn bodlunk aila. Ho ‘Desktop app’ mellchea khatir tuka ‘Home Screen’-ir ‘click’ korunk poddtolem. ‘Windows 8’-an atam lokank ‘Start Button’-cho anink vapor korunk mellcho nam, zo tantun dispi sogllean vhodd bodol. Zor tuka khoimchoi ek ‘program’ ‘access’ korunk zai zalear, tuka ‘Home Screen’-icher vochchem poddtolem.
‘Ice Cream’ Poili nond korunk ailoli ‘ice cream sundae’ 1892 vorsa Abrilache 3rer keloli. Adim, dongra voilea borfachea borobor follancho ros (fruit pulp) ani mhonv (honey) misoll korun ‘ice cream’ toyar kortale. France-an ‘ice cream’ korunk ‘egg yolks’-ancho vapor zata, zalear Ameriken ‘ice cream’ korunk ‘egg whites’ vapurtat.
Sokoil dilolea ‘ice cream toppings’-anchim nanvam sang.
Bharotan dor vorsa 193 million tonnes orov utpon’ korunk ietat Bharotantlem khoimchem rajya ‘sugar bowl’ mhunn vollkhunk ieta?
Bharotantlem khoimchem xar ‘coffee bowl’ mhunn vollkhunk ieta?
‘Hand cranked freezer’
Ho ek ‘hand-cranked freezer’, jem ‘ice cream’ korpak vaprunk yevpi sogllea von adlea upkoronnam modlem ek upkoronn (device).
Bharotantlem khoimchem rajya ‘apple state’ mhunn vollkhunk ieta?
Bharotantlem khoimchem rajya ‘rice bowl’ mhunn vollkhunk ieta?
Bharotantlem khoimchem rajya ‘jeweled crown’ mhunn vollkhunk ieta?
1. Tajim Follam 2. Biyo 4. Chocolate chips
Ghoddneo
3. Chocolate Syrup 5. Sprinkles
Zapo Zapo
l Hawaii, USA-k ‘Vanilla ice cream’-
ichea suvadachem, ‘ice cream bean’ vo ‘monkey tamarind’ foll (fruit) mellta. l ‘Ice cream’ puray kobar korpak
sumar ‘50 licks’ lagtat. l Sogllea von vhoddli ‘ice cream
sundae’ 1988 vorsa Canada-k keloli. Zachem vozonn 24 tonnesam von chodd aslem.
l 1 ‘gallon’ ‘ice cream’ korunk
sumar 12 ‘gallons’ dudachi goroz poddta. l Poili ‘ice cream’ ji boddier
diunk ailoli ti ‘I-Scream Bar’, ji 1920 vorsa Christian Nelson nanvachea chokletti vikpi dukanachea malokan nirmann keloli.
Ponnje<Sonvar, 6 Abril, 2013<
Xikxonn
Iskolank veginuch ‘wifi’…
Fuddlea xikxonnik vorsa thavn ‘e-learning’ PONNJE:Yeta tea xikxonnik vorsache survatek thavn rajyantlea 5-vi ani 6-ventlea xikpeank sorkar ‘notepads’ ditolo. Tea uprant unchmadheomik xikpeank ‘laptops’ divpant yetole.’
Notepads’ Julay mhoineant xikxonn khatea koddlean ditlole. Tea uprantchea panch tem sov mhoineam bhitor ‘e-learning’ hachi kolpona ostitvant yetoli, oxem mukhel montri Manahor Parrikar hannem jahir kelam.Fuddarak Gõychim iskolam ‘wifi network’ udexim zoddttole, oxem tannem fuddem mhonnllem. Rajeantlea xikpi bhurgeank khupuch odhunik pod’doticheo sadon-su-
vidha divpa vixim sorkar khupuch gombhir asa. Heo odhunik pod’doticheo suvidha dilea uprant xikpi bhurgeank vorgant kortat tim lisanvam ani obheas ghora kodde boson korunk khupuch sompem zatolem, oso visvas mukhel montrean ugddapo kelo. Punn heo odhunik vostu xikpeanchea hatant dinvchea adim tanchea vhoddilanchi porvangi sorkar ghetolo. Aiz vidhan sobhent proxn-zababanchea vellar Fatordacho amdar Vijay Sardessai hannem vicharlolea eka noketri proxnak zabab ditana, Parrikaran mhonnllem ki, xikpi bhurgeank ‘notepads’ ut’tom dorjeacho ason 5vechea vorgant xikpi bhurgeank tim 10-vi meren vaprunk mellchim mhonn tanche nirmitint ani dorjeant khoinch unnav
dovrunk na. Hea ‘notepads’ hanchem vitronn iskolantleanuch zaupachem aslolean, motdar-songha pormonnem nondnni dovrop xokyo zanvchem na, oxem Parrikaran sanglem. Parrikaran sobha-ghorant oxem poryan axvason dilem ki, heo jeo odhunik pod’doticheo vostu xikpi bhurgeank divpant yetat, tanchem vitronn kortana s o r k a r koslech torecho bhed-bhav korchona. Sorkaran odmas kaddla tea pormonnem, 8 tem 9 hozar rupiya eka ‘notepad’-a fat-
Khandola, Kankonnant xikxonnik ‘hub’ PONNJE:Gõyant Khandola ani Kankonn hangasor xikxonnik ‘hub’ ubharpacho prostav asa.Hea sombhondan zannkaranche modotin veginuch prokriya suru korpant yetoli, oxi ghoxnna mukhel montri Manahor Parrikar hannem keli. Unchlem xikxonn gheupak mullaveo suvidha ani sovloteo, onhovik xikxok vorg ani borem xikxonnik vatavronn nirmann korpache sorkarache proytn asat, oxem Parrikaran fuddem sanglem.
Gõyant ostitvant sorv torechea xikxonnam vixim aiz vidhan sobhent cheorcha zali.Kaim xikoupeank 65 vorsam piraye meren xikoupant vadd divpacho prostav asa. Hea vixoyacher vdhyapittachi modot gheun goroz to nirnnoy sorkar ghetolo, oxem Par-
rikaran mhonnllem.IIT mollar je zannkar xikoupi asat tankam venchun kaddpache proytn sorkar kortolo. 3-D Printing xikxonn Gõyant chalu korpachi sorkarachi yeuzonn asa, oxem Parrikaran ugddapem kelem. Topaskam proxikxonn obheaskrom porot suru korpache sorkarache proytn asat, oxem-i tannem mhonnllem.Hea fuddarak pulis up-odhikxok poda khatir tontriketon podvi mandun gheupant yetoli. Hea Poda khatir veg-vegllea vixoyamni podvi aslole ani tontrik podvi asloleanchoy aspav kortole.Hea oslea vixoyancher xikxonn ghetloleank chodd mhotv sorkar ditolo oxem tannem ugddapem kelem. Aplea fokt 63 mhoineanchea karyakallant veg-vegllea vevsayik mha-vidyalom ani tonntriniketon mellon ekunn 310 podam vaddoyleant mhonnpacho puravo mukhel montri Manahor Parrikar hannem vidhan sobhent sador kelo. Xikxonnant khasgikoronnachi bhirant upraslea. Taka lagon sorkar soglle torechi chotray dovortolem. Khoincheay obheaskroma khatir 45 hozar 45 hozar rupiyam voir ‘fees’ aslear, 30 hozar meren jur naslolem rinn divpak sorkaran ek kherit yeuzonn suru kelea.NIIT khatir ek zago gheupak sorkaracho vichar asa.
tlean lagtole ani sod’deak puray Gõychean 46,207 orzo veg-vegllea iskolam koddlean xikxonn khateant aileat. ‘Akash-2’ hea nanvache je
kendr sorkar vitronn korta te ‘notepads’ zoruy sovay asle, toruy tanchea dorjea vixim khupuch tokrareo
asat, ani he xikpi bhurgeank divop yogeo na, oxem Parrikaran spoxtt kelem.Goroz poddli zalear anik nidhi ghevop, punn vidheateank bore tech ‘notepads’ divop
oxem mot tannem virodhi pokxantlea amdaramni vicharlolea proxnan zabab ditana sanglem.
9
Sorkari iskolancho dorzo vaddounk sorkar gombhir - Parrikar PONNJE: Gõyant ekunn 268 mullavim iskolam asat zhoim 15 poros unnim bhurgim xikxonn ghetat.Hi gozal khupuch usko korpa sarki asa ani xikpi bhurgeanchi sonkhea vaddoupa khatir sorkaran tabortob panvlam ubharchim oxi magnni Fonddem motdar-songhacho amdar Lavu Mamledar hannem vidhan sobhent keli.Inglez bhaxechi apurbay atam chodd zali, atam sthanik bhsank mhotv divpacho vell ailolo asa, oxem tannem sobha ghorant sanglem. Sorkari iskolancho xikxonnik dorzo vaddoupa khatir sorkaran khupuch yeuzonneo hatant ghetleat ani tantunt Inglez xikoupa khatir xikoupeanchi nemnnuk korop, sorkari xikoupeank proxikxonn divop, chodd xikoupeanchi nemnnuk korop, unnem vidhearti aslolim iskolam ekttaim haddun tanchem ekuch iskol korop mhon-
npache upay sorkaran chalik laileat, oxem Parrikaran sanglem.
Amdar Lavu Mamledar hannem vicharlolea proxnak zabab ditana, mukhel montrean sanglem ki, sorkari mullavea iskolamni komi promannan bhurgim yeupak toxim khupuch karannam asat ani tim soglleamni somzon gheupachi goroz asa. Aiz-kal avoy-bapaiank aplea bhurgeank inglez iskolamni phattoup mhonnge ek vhoddlem
honr koxem dista. Khup zannanchea monamni inglezintlean apleam bhurgeank xikxonn divop mhonnge bhurgim fuddarak vhoddlim mon’zam zatolim mhonnpacho Somoz asa. Sorkari iskolamni bhurgeancho ankddo unnem aspachem anik ek karann mhonnllear, heam iskolancho dorzo favo toso na. Khupxea bhurgeancho avoy-bapui xaramni nokreo korta aslolean, aplea bhurgeank xarantlea iskolamni xikoupak tim chodd posond kortat. Nagrikamni sthanik bhaxentlean aplea bhurgeank xikxonn dinvchem mhonn hanv mhozo choddso dispotto vevhar Konknni ani Morattintlean kortam, oxem mukhel montri Parrikaran aplea bhaxonnant sanglem. Moratti Akademin Gõyant morattichi vatt lailea ani lokamni tankam zabab vicharpak zai, oxem Parrikaran avhan kelem.
Bhurgim ani ‘e-books’ LUCKNOW: ‘E-books’ bhurgeanchi kolponik (imaginative) ani rochnatmok xoktecho (creative power) nas korta, mhunn Padma Shri ani namnechi Oriya kadomborikar (novelist) ani zannkar (academician) Pratibha Ray-achem manop asa. ‘Ayodhya Shodh Sansthan’achea borabor ‘Lucknow Oriya Samaj’-an, ‘Sangeet Natak Akademi’-nt ‘Odisha Day’ ghoddun haddlolo. Hea dobajea somoyar, ‘Lucknow Odia Samman – 2013’ diun ticho bhovman korunk ailo. Hea somoyar uloitana: “Jednam bhurgo ek pustok vachta, tednam to tachea kolponecho vapor korun tachea monan tea ghoddnechem chitr fuddem haddta. Mat, ‘tablet’-icher pustok vacho ‘film’ polloupa sarkhem zata ani teach karannak lagon ‘e-books’ bhurgeanchi kolponik ani rochnatmok xoktecho nas korta,” mhunn Ray-an sanglem. Ray-an sanglem ki choddan-
chodd bhurgim ani tornattim ‘tablets’-am kodden volltat zayit, punn ‘e-books’ kednanch kagddachea pustokanchi suvat gheunk pavchi nam. He dobajean Razpal (Governor) B.L Joshi manache soire mhunn aslole. “Mahabharata 5,000 vorsam adim boroilolem ani tem azun meren ostitvant asa. Toxench, novea pillg e c h e a vachpeank sahitya mellchea pasot tem novean xhapun haddunk zata. Novean xhapun ailoleo protinchea borabor, pornea pustokank novem jivit mellta,” mhunn tinnen sanglem. Vegvegllea pradexik sahityachi (regional literature) avodd tornatteamni unni zaunk la-
glea, hea proxna vixim zabab ditana tinnen sanglem, “Pradexik sahityan akorxit, novim sudharonna ani dhaddxi kanniencho unnav aslolea karann bhurge ani tornatte, Inglez bhaxecheo
kadombori (novel) vachtat. Atam choddxim bhurgim Inglez madheom aslolea iskolamni
vetat ason, tim Inglez kadomboream koddem volltat.” Zor pradexik pustokanchea dorjean sudharonnam zai nant zalear pradexik bhaso sonkoxttan poddtoleo (endangered), mhunn tinnen fuddem sanglem. Bhurgeam modem vachpache sonvoye (reading habit) vixim uloitana, ti sonvoy gelea kaim vorsamni denvonk laglea, mhunn sanglem. Vachpachi sonvoy bhurgeponnar saun suru zata ani zor ek avoi vachta, zalear bhurgeancher tacho porinnam zaun tim pasun vachunk lagtat. Atamchea kallar kam chodd zalolean, vhoddilank pustokam vachunk vell nasta ani tim ‘free’ asta tea vellar, tim TV pollounk posont kortat, oxem tinnen sanglem. Toxench Ray-an sanglem ki pradexik pustokancho Hindi bhaxen onnkar ani Hindi bhaxentlean pradexik bhaxen onnkar korop gorjechem mhunn.
Somajik Mollar
Tornatte ani ‘Drugs’ Sorea kodden zaite piray bhoronk naslole (teenagers) bhurge volltat. Soreak lagon mon’xachea jivak zaite sonkoxttache ani tacho porinnam luskonn korpi zaunk xokta. Ghunvddi vokhdam (drugs) vaitt ani tachi sonvoy rokddich lagta. ‘Club drugs’, ‘inhalants’ ani ‘steroids’, hea ‘drugs’-ancho vapor kelear menduk mar bosonk, ani bholaiki vibd-
dunk xokta. Sorea ani ghunvddi vokhdam vixim proxn suttave korunk begin upchar korop gorjechem; karann chodd vell raulear tatuntlean borem zavop koth-
hinn zaunk xokta. Tornatte je soro pitat vo ghunvddi vokhdam ghetat tanchem ‘depression’ ani ‘anxiety disorders’-am pasot topasnni korunk goroz. Torne pirayer soreachea ani ‘drugs’-anchea vaporache chin’n (signs) oxim asat: • Sodanch soro piun bebdo zavop, ‘drugs’ gheun noxa choddop • Soreachea vo ‘drugs’-anchea vapora vixim fott marop • Piupachea vixim adinch yevzop, soro lipovop vo ektto soro pivop vo ‘drugs’ vaprop • Soreachi noxa choddonk chodd pivop • Soro pivon mottor cholovop • Moza marchea khatir pivop ani ‘drugs’ vaprop gorjechem mhunn manop • Chodd soro pivun tokli dukhop • Dusreancher piupak vo ‘drugs’ vaprunk dobav ghalop • Dhokeacheo vostu korop • Udas disop vo atmghat korcho oxem disop • Svarthi vagop ani dusreanchi porva korop nam • Soro pivpachea ani ‘drugs’ vapur-
Rinn gheunk sodhtai? Chotrayen panvoll mar!
pachea vixim chodd promannan ulovop • Kaide moddop • Iskolantlean ‘suspend’ zavop
Tacho Porinnam Lokx diunk tras zavop Veoktimotvan bodol zavop Itsa ani xokt unni zavop Nhidpa vellar tras zavop Ruchen bodol zavop Chodd nazuk zavop Udas zavop Thorthorop/Bhirant disop Yevji nastana osurokxit loingik sombond zoddop • Iskolan gunn denvop ani opyexi (unsuccessful) zavop • • • • • • • • •
Rinnam ghenastana jivit fuddem vochona. Kedna na kednam rinn kaddchench poddta. Tea khatir rinn ghetana kosli chotray gheunchi hacher ilo niyall • Rinnam ghetana tim chodd korun sorkari benkentlean ghenvchim. Tantun koslech toreche ‘hidden costs’ nastat.tech porim tem rinn kalla adim bhorlem zalear, tea rinnacher veglle torecho akar lagona. • Rinn gheta astana ek gonnit jerul manddun polleunchem ki, tum jem ghetay tea rinnacho hapto tum ghara vhortay tea pagarantlo 40% von chodd zaina. • Ghetlolem rinn porot farik kortana don torechea juranchea duddvanchi sovlot benkem koddlean divpant yeta.Tantun ‘fix’ ani ‘floating’ he don marg astat.Hea donaim modleanchi sthiti bazarant khatri divpa sarkhi na zalear,’fix rate’ ghevop chodd faideachem zatolem. • Rinn ghetlole duddu
‘Fisheries Culture’ nustea veysayent bori sondhi
William Fernandes Sanvordem Goy
‘Fisheries Culture’ mhunnchem nustem pospacho dhondo disandis vaddot asa. Hea dhondeant fokot atam nustem dhorun vikpachem itlench uronknam. Hacho upyog mottea udyogant, nhoim khaupache vostumni punn vokdam korpakui upyogak podttat. Xetki mollar ani kitleaxea vibhagant boreoch nokreo mellpachi sondhi toyar zalea. ‘Fishery Culture’ ho vevhar atam fokot poramporik nustem marpacho dhondo uronk na punn anikui vaddoupa khatir kitleaxea novea
prokarachim tantrik yontram toyar keleant. Hea soglea vostunk lagon ‘Fishery Culture’ ek boro vevsay korunk fuddar boro asa. ‘Fishery Culture’ hea xetrant kam korpi lok mottea promannan nusteacho vikas kortat, nusteachea xetranim nusteacho bore toren samball korun anikui nusteachem utpadon vadoupacho sodpus kortat. ‘Fishery’ hem utor nusteak dorpak, tanchi vadd korpachem, anikui nustem zolmant haddpachem ani nustem dhortoch veg veglea bhaganim dhaddun divop hea xetranim kam kortat. Akhea sonvsarak kruttanim lokanchem nustem zaun asa mukhi jevonn. Teach porim nustekar akhea sonvsarak 100 kotti tonachem utpadon kortat. Bharotacho vinchar kelo tor sumar att kotti lok nustem marpacho khas dhondo kortat vo tea dhondeak vanttekar asat. Bharot sonvsarant chovto
des zaun asa nusteachem utpadon korpacho. Nustem postat hantunt torekvar torechem nustem asta zoxem doriachem nustem, nhoimchem nustem, sayem nustem, adi. Bharotant kharea udkantlem ani sayea udkantlem oso don torecho nusteacho dhondo korum yeta. Soglle mellon zomnir 30 tokke sayea udkache ani 10 tokke kharea udkache asat. Heach khatir Bharotant ‘Fishery Culture’ dhondeant boro yes melltta. ‘Fisheries Science’ hacho ‘career’ korpak zaitech kendr asat. ‘Fisheries’ hantunt unchlea xinkpachi podvi ghetolo tor 4 vorsancho podvi kors korunk asa. Sogllea rajeanim ‘fisheries’ vidhyalay heo rajeachea xetki mahavidhyalaya hanchea zodd palvan choltat. Hea kollegintlean hem unch xinkop korum yeta. ‘B.F. Science’ hea korsa khatir bhitor soronk baravi
borea gunnanim porikxek yesasvi korunk goroz ani tivui zalear Bhoutikshastr, Rasayanshastr ani Jivshastr hea vixoyancher. Dusrea rajeantlea vidhearteank khas rakon dovorloleo boska astat. Je konnem ICAR hi bhitor sorpachi porikxa yesasvi kelear tankam shisvruti (Scholarship) mellta. Oslea vidhearteank hea rakon dovorlolea zageant proves melltta. Jammu Kashmir, Mizoram, Arunachal Pradesh, ani Nagaland hangasorlea vidhearteank khas zage laboun dovorleat. ‘B.F.Science’ hantun ‘Inland Aquaculture’, ‘Fresh water aquaculture’, ‘marine culture’, ‘industrial fisheries’, ‘Food Processing’ ani ‘Post Harvest Technology’, ‘Environment’, ‘Ecology’ osle zaite korsis asat. ‘Fisheries’ hem xikxonn ghetlolea vidhearteank sorkari nokri mellpachi chodd sondhi asta. Sogllea rajeanim ap-aplim nustea
khatim astach. Tantunt ‘Assistant Fisheries Development Officer’ (AFDO), toxech ‘Fisheries Extension Officer’ (FEO) ani ‘District Fisheries Development Officer’ mhunn sirvisek orz ghalum yeta. Toxench Kendriya sorkarachem Samudriya Utpadan Nirayat Khatem hantun bhitor sorom yeta. Tea bhair khoimchei ‘Fisheries’ mahavidyalayant xinkoupachi nokri mellom yeta. ‘Bank’anim ‘Field Officer’ mhunnon kam mellum yeta. Apleachean sotacho dhondo suru korum yeta. NABARD ani zaiteo dusreo ‘bank’-i hea vevsayank bhorpur orthik mozot kortat. Bharotantuch nhoim punn bhailea desanim hea xetrantlea mon’xeamchi bhorpur goroz asta. ‘Fisheries Culture’ bhorpur sondhi diupachem. Boreo nokreo tosoch boro dhondo korpachem xinkop zaun asa.
porot farik korpak benkem koddlean chodd kallachi mud’dot divpant yeta, karann tantlean benkek jur
mellot ravta.Punn tumchea ‘budget’-ak tem porvoddona.Taka lagon tumi rinnache kaim hapte adim bhorle zalear tumi tea rinnacho jur vanchoupak xoktat. He gozalicho vichar korunkuch zay.
• ‘Credit Card’ hache udexim rinnanche hapte bhorop choddxem vattaylolem borem. Karann ho poryan anik eke torechea rinnancho dongor toyar zata.’Credit Card’-acho hapto tumchea mhoyn tumchea mhoyneantlea 20% hache poros chodd ascho nhoy, hachi kallji sodanch gheunchi. • Rinnam ghetana khoincheach ‘agent’-ancher puray toren atthapun ravchem nhoy. Apunn svota zaun benkent vochon gheta tea rinnachea jurachi, hapteanchi vo her mahiti kaddloli sodanch borem. Khup pavtti dolal rinnanche duddu ditana kaim ttok’ke duddu aplem ‘commission’ mhonn tea rinnantle duddu adim fuddench kaddun
ghetat. Oxe torechea dolalanche bhulovnnek bolli poddo nastana apnnem zaun bekik lagu zatolo vevhar kelo zalear, rinnam kaddttoleak sogllech vattamni faideachem zatolem. • Rinnancho ek tharavik oso kall asta. Zantunt adim fokt jurache duddu vosul korpant yetat. Oxea vellar tumi tumche duddu fokt jur bhorpa khatir vapurle, toruy mull rinn ghetlolea duddvachi rok’kom toxich urta.Taka lagon him rinnam ghetana ani tim benkek porot farik kortana tea jura vixim ani benkechea hapteam vixim soglli barkayen choukoxi keloli bori. Rinnam ghenvche adim benkechea unchlea odhikareank bhettot zalear, te hea vixoyacher jerul margdorxonn kortole.
Bandhkam Kamgarancho Proxn Gharachem sopon puray korunk aiz kal Real Estate Sector kitlexea berozgar asleleank kamanchi sondhi ditat. Hea vorvim kitlexea ghorabeancho dispotto cholta. Oxeo zaityo boryo ghoxtti asonui hea vevaharant kam kortanam okosmat kednaim tea kamgarak vo tanche konnui dusre kam korteleank moron yeta. Hea vavraddeanchea kamank lagon aiz vhoddlyo vhodlyo imaroti ubhi zaleat. Pun heo imaroti ubhartanam kitlexe ho vavr korpi mornank bolli podlele distat. Purai toren sampark ani surokxa yevzonneo nastanam heo durgottnecheo ghoddneo disan dis vaddot asat. Hea vorvim zaleleo durgottneo ani morna koxim nivarunk zatat , ho vhoddlo proxnn podlolo asa. Mumbai, Delhi, Noida ani kitlexea xaranim ani ganvanim passun hea desachea , bandkam chaluch
asa ani disan dis hea kamdaranchea mornachi khobor mellot asa.Hea obsyogancher fuddem kainch karvayi zainam. Pulis topasni kortat ani hi kes fuddem ani vosonam. Tanchea ghorabeak kiteim divun hi kes apkhoxen mittoili mhun nond kortat. Halinch zalele eke ghodnecho ulekh korin so dista. Madhya Pradesh,
Chatarpur ravpi, Ranvatar hea kamgarak centering kadtanam vhoir thaun sokla podon moron ailem. Patna eka Gajalal kamgar ghorachem bandkam kortanam okosmat vhoilo akhem paddus tache tokler
podlem. Hospitalant ilyaz kortanam to somplo. Oxeo kitlexeo disan dis ghodnukyo ghodtat ani kamgaranchi bolli chodta. Pun tanchi konnunch sod ghenam nam mhun konuch kaim korinam. Serkarui hantun koslo-I bhor ghalta so disonam. Oso heo imaroti bandhpi ghetat hem spoxtt disum yeta. Koslinch surokhxa dovorpachi yontronam vo upay hea bandkam cholta tea zagear asonam. Xekddeanim imaroti bandkam chalu asa punn bhou thodde suvatancher hea kamgaranchi surokxa babtint chintat. Hea pasot serkaran nove nove kaide kaddun hea ghorib kamgarancho jiv vattounk chodd goroz nam tor oxinch kitlinxim kamgaram oxim kam kortanam moron vetelim.
Ponnje<Sonvar, 6 Abril, 2013<
Sahitya Bhurgeam khatir
10
Mottvi Kotha
Tanel’leak piyeunk diumchem Brenda Menezes Kepem, Gõy
Gimallo suru zal’lo. Bhurgeanchi nimanni porikxa kabar zaun tankam sutti poddloli. Kitem korchem, kitem naka, oxem tankam zal’lem. Kaim zann aplea mamager vochpachim, zalear thoddim zann bhonvddek vochpachim aslim. Jim konn khuim vochpachim naslim tea bhurgeanchi hi kanni. Suttiyent tech- tech khell khellun, Bela, Nilesh, Rinku, Jaanvi, Snehith, Rajan, Priya ani Ballesh vajelolim. Him sogllim ekech xallent xiktalim torui vegvegllea vaddeamni ravtalim. Sanz zali ki dor disa
ek-ekleachea vaddeant vochun thoim khelltalim. Oxinch eke sanjer, Rinkuger tim sogllim khelltalim. Khell somptoch tannim eka-mekak mhonnlem, “Sodanch khellun bori umed yena. Kitem tori vegllem korunk zai.” Bosun tim yeuzunk laglim. Tanche moddlo xittuk ani hurbhevorit mhollear Ballesh! Tannem ek idea dili. “Faleam ami te Makddam-dongul’lecher ya. Sokallim vetana don’parchem khaunk kitem-i vhorum-ia ani sanje portun yeum-ia. Zhaddancher choddunk ani ruchik charamchun’nam ani kann’nam khaunk melltolim. Bori picnic koxi korum-ia.” Soglleamni eka motan thoim vochpachem tharaylem. Nilesh-an mhonnlem, “Punn makodd amche fattik lagchenant mure?” “Are, dongurlecher atam makodd uronk nant. Nanvunch urlam!” Balleshan sanglem ani soglle hansle. Dusre sokallim ap-aplim tiffin-am ani udkacheo bat-
tleo gheun, mathear chepim ghalun, gitam gait, tim dongurlecher vochpak bhair sorlim. Tanchi nisorg- bhonvddi suru zali. Kazuchea zhaddancher tambddyo, hollduveo kazu lambtaleo. Choleamni voir choddun kazu kaddleo. Sokoilea khandeam voileo chôlyamni kaddleo. Khub umed aili. Ani oxem korit-korit, don’parchim tim dongurlecher pavlim. Vot borench poddtalem. Tim bhuken ani votan jam’ zal’lim. Eke vhoddle zamblli ponda zago nitoll korun tim boslim ani jevlim. Jevnnan tankam thokos mell’lo. Thoinch bosun kitem kortolim? Tankam prosn poddlo. Balleshachea fuddarponna khala tannim laginch aslole dusre dongurlecher vochpachem tharailem. Thoim bhorpur charam ani kann’nnam aslim. Soddsoddit tim uttlim. Tiffin-am rikami zal’lim ani udkacheo battleoi khali zait ailoleo. Gitam gait, chuttkule ani jokes sangot ani aikot tim sokla
denvlim. Votacho rokrok tanchea mathear aslolo. Dusre dongurlechea mullant pavta mhollear tancheo battleo rikameo zaleo. Humeun ani ghameun tancho jiv kasavis zal’lo. Rinkuk zalear ghunvoll yeunk lagli. Tachean tea
Tim pezad utram !
Gõy Amchem
Khasa avaz
Gõy amchem, Gõy amchem Minamchem Pikechem tonn re nam Khoinch ugovchem. Gõy amchem, Gõy amchem Imarotichem Udok thondd zhorichem Khoinch nam vhanvchem. Gõy amchem, Gõy amchem Viman tollachem Xezarchea baji palleache Matear marun bhair dhaddpachem. Gõy amchem, Gõy amchem Vikrek aschem Zai tannim pavnnek gheunchem Goykarponn itlean kabar zaunchem. Yudith C e-mail-intleant
votacho dhog-dhog sonsunk zaunk na. Tachem udok-ui somplolem. Choltam-choltam tem thamblem ani tachea dolleam mukhar kallok-so yeun tem thoinch poddlem. Tache mukhar choltolea Belan taka
pollevn bob marun soglleank fuddem choddpachim thamboylim. Soglleancho tallo tanen sukun ailolo. Rinkuk piyeunk diunk udok naslem. Snehithache battlent mat don bottam udok urlolem. Taka-i khub tan lagloli ani
bolli poddlim Jivitachim totvam-dhei visrun Moriadichi xim par korun Patkachea lottan vhanvhun gelim Ankvarponnar avoyponnacho bhes apnnailo Mhapatkachi loz lipounk Inosent kusveantlea bhurgeak Ghorb’pattan nattak kelem Tachea khunnan hanv bhagidar zalim Pondra vorsam khunachea papan cheponn Jinn korponn geli Inosent bhurgeachi killonch kanar Sadta ani kuddik thorthoro sutt’ta ‘Maim, kiteak mhozo khun keloi?’ Him utram ontoskornnak Bhale koxe toptat Protek dis mhaka jivem emkondd zalam Hantlean bhair yeunk vat
disona Jivita ani ontoskorna modem Manddlolea zhuzant hanv Dor disa hozar fautt mortam Ontoskorn mhaka dis rat thar dina Jivit sukhan jiyeunk Sonvsari girestkay upott bhorlea Punn patki ontoskornachi lacharkay Xantichi nidh nidhunk Mhaka soeg dina, monak mhojea xanti na. Daniel F de Souza Vasku-Gõy.
to tem piyeunk vetalo tednach Rinkuk ghunvoll ailoli ani udka viret tem tollmolltalem. Snehithak-ui udkachi goroz asli punn Rinkucher nodor poddtanch tannem apnnakuch unnem korun tachea tonddant il’lem-il’lem udok ghalem. Tanchea vaddea koddchean tim khub pois aslim. Sogllinch thoklolim. Sovkas Rinkun aple dolle ugoddle ani suskar soddlo. Soglleank su-u! zalem. Gineanachea Rajan-an tankam mhonnlem, “Osle poristhithint ami mukhar vochop sarkem nhoi. Beginuch ami ghara ya. Rinku fattlean anik konnak-ui ghunvoll yeunk xokta. Cholat., ami portum-ia!” Thoklolim ani bhiyelolim monam rokddinch toyar zalim ani short-cut vatten tannim mond panvlamni ghorchi vatt dhorli. Thoddi vatt cholta mhollear Belak khull-khull oso avaz aikunk ailo. Tanche vatteche kuxintlean ek lhan vhall vhanvtalo. Tem vhan-
vtem nitoll, xitoll udok polleun tanchea jivant jiv bhorlo. Sull-sull korun tannim udok aplea tonddar marlem ani guttu-guttu korun udok piyelim. Soglleancho jiv dhadoslo. Rinkuk udok diunk naslolem zalear, kitem ghoddpachem tem chintun tankam kampero suttlo. Tanche moddlo eklo konnakui udok gheun yeta mhollear ghoddie vell zaun kitem-i vaitt ghoddum yetalem. Snehithan, apnnak zai aslolem udok, chodd gorjek sampoddlolea Rinkuk diun soglleank ek bori xikounn dil’li. Tanel’leak piyeunk diun doyall kornni adarun tannem soglleanchim kallzam jikhlolim.
Ixtt tum mhozo khoro Sodankall oxem mhaka diso Poilear mhaka kednai dukhi Mhaka sukhi korunk tum sodi Kennach mhaka kelem na niraxi Zaiti mhaka dili khuxi Zaiti yad zata tuji… Jivitantlem dukh tuka sanglem Khuxalkayen jiyeunk tuvem xikoilem Jivit mhojem fulamvori soboilem Azunui zaitem tuka sangchem aslem Punn atam tem konnak sangchem? Modhurtuzo avaz kanar sadhta Moladik tuzo hanso kallzant asa Khuxal khinn dollea-
mukhar yetat Dukham tujea ugdasan vhanvtat Tuzo hanv anvddetam sangat… Tuje vinnem mhojean ravum nezo Tuje oslo konnuch na dusro Mhoje koddsun tum pois pois gelo Jenna Devan tuka apnnasorim velo Punn Devacho gutt Devuch zanno Mhojean tuka kennach visrum nezo Aslo tum Devan daddlolo anj-boddvo Mhozo ixtt zavn sodanch visvaxi ravlo Jivitant mhaka dilo zaito bhorvanso Devan favo korcho tuka zago sorgincho Saynex D’Souza St. Andrew’s High School, Vasco.
Supurlea bhurgeamno, kanni bori lagli nhoi? 14 Doyall Kornneo hea pustokantli hi kanni. Atam tumchea bag-antlem colour-box bhair kaddat ani hea chitrant rong bhorat - Chitr kaddpi: Govit Morajkar Sompadpi.
Kovi ani Kovita
Pandarinath LotLikar
Vastov-vad Ti mhonnta – Sobhentlea bhaxonnamni Ani lokanchea ttalliamni Sonvsara-gaddi cholonam Golleant fulam-mall ghalun Vogddail’lo vell portun yenam Bhovmanachi xal guttlaun ‘Gas cylinder’ ghora yenam!
Ho koslo vad ?
Pezad Utram
Ghov bhaxnnam tthokta sobhek Bail bhaxnnam tthokta ghorant Sobhentlim bhaxnnam lok aikotat Ghorantlem bhaxonn ghov aikota… Sobhentlea bhaxonnant asta Bhovxik-vad Bailechea baxonnant
Pezad monxachea utrank Boroch ‘pêz’ asta Ollnni aslim tor-ui Tea utrank ruch asta ! Tea utrank Orth naslo tor-ui Tim utram molachim astat Karonn (Duddvancho) ‘Orth’ axil’leanchim Zaun astat
Khasadarancho ‘khasa’ dor Kaim nhoi korn vaddlo Punn il’lexa vaddi khatir Aam admi sodanch roddlo Sorkara kodden khub loddlo Mhargayecho hulop Sogleankuch lagta Tor-ui astona zoxem kitem To hulop aam admi poros Tankanch chodd badta Apnnaloch husko tankam asta Vorsanim vorsam Doxokamni doxokam Koxtt kortolea kam’garancheo Somosya suttaveo zaleona Punn ‘khas’ darancho Avaz thambounk tankam Mat’tui kollav laglona !
Ontoskornachi lacharkay Kuddichea onddavnneak
Ugddas tuzo yeta Munis tum khub khalto Kitlo mogall ani hanstea tonddacho Kitlea vortea mona-kallzacho
Rupea Podd’dear
Poilea satollean ‘Himmatwala’-n 31.14 kotti rupia komoile Himmatwala ‘film’-an aplea poilea satollean 31.14 kotti rupia komoileat, zachea borabor tachea digdorspi Sajid Khan-acho ‘film’-achea yesacho odmas khoro zaunk pavla. ‘Film’, dorxokank pollounk mellchea poilim tannen sanglolem: “Hanv vimorse (reviews) vachinam. Mhaka ‘stars’ naka. Jednam ttika korpi mhojea ‘film’-achi ttika korta, tem ‘box-office’-an borem cholta.” Tachim adlim ‘hit film’-am “Heyy Babby”, “Housefull” ani “Housefull 2” ttika korprank avddonk nam, punn tiketti nettan vikteo gheunk yetaleo. ‘Film’-an Sukrara disa 12.14 kotti rupia, Sonnvara 8.5
kotti rupia ani Aitara 10.5 kotti rupia komoun, soglle mellon 31.14 kotti rupia komoileat. 1983 vorsa ailolea ‘Himmatwala’-chem hem ‘modern version’ zatun Ajay Devgn ani Tamannaah mukhel bhumiken asat. Sajid mhunnta ki to ‘film’am lokank manoranjan diunk korta mhunn—ani anink ek pautt “Himmatwala” borabor oxem korunk taka yes favo
zalam. Nirmate (producers) Ronnie Screwvala ani Vashu Bhagnani, hanka pasun hi ek bori khobor.
Amir Khan-an 200 film-kotha nakarleo Amir Khan hachea svotachim cholchitram toyar korpi komponin fattlea 12 mhoineanchea kallant 200 film-kotha nakarleo. Atam hea fuddem je kothakar filmancheo kotha gheun ietat tankam Amir Khan hachea fuddean vhorpak tachea komponintlea mon’xamni ek veglli vevostha kelea. Gelem ek voros tannem 200 kotha pois keleo. Hea nakarlolea kotham modem Vishal Bhardwaj, Rohit Shetty, Pradip Sarkar, Priyadarshan sarkea cholchitram kaddpeancho aspav asa. Haka lagon ieta tea vorsa ‘Talaash’ hea cholchitra uprant ‘Amir Khan Productions’ hanchem ekui film podd’ddear ieunchenam. Ani Amir Khanakui tachi koslich uttavoll na. Filmache kothe khatir duddu khorch korop mhunnge ti kotha dorzo asloli ani sompurnn pod’dotichi kotha zaupak zai oxem Amirachem mot. Filmachi kotha venchun kaddpa khatir tache koddem kherit monis asat je ti kotha artun-portun polletat. Uprant ti Amir Khan hache koddem veta. Amir Khanak kotha avoddli zalearuch to magir tea kothakarak fuddleo vatta-gatteo korpak apoita.
Chal Mere ‘BHAI’ Sorv unchle niti-sobhen 1993 vorsa Mumboi zalolea ‘serial bomb blasts’ hacho nikall jahir kelolean, Sanjay Dutt khupuch oddchonneank sampoddla.Taka suprim korttan bekaidexir hatiaram ballgilolim mhunn 5 vorsanchi kheast formailea. Punn Sanjay Duttak ek bori gozal mhunnge Salman Khanachi. Sod’deak Salman Khan hacher ‘poaching’ ani ‘hit and run case’ him don prokronnam niti-sobhent chalu asat. Hea donui kexink lagon Salman Khan oddchonnent ailolo asa. Dotoram koddlean bholayki bori na mhunnpacheo chitti gheun Salman korttacheo tarkheo fuddem vhorot asa. Punn fattlea Budvara disa taka vokilak gheun korttant hajir zanvchoch poddlo. Korttant bhett diun tannem vell korinastana Sanjay Dutt hachea ghoracho rosto dhorlo. Salman Khan Sanjay Dutt-ak mellop mhunnge ‘Chal mere bhai’ osoch kitem tori sondex divpak to Sanjayak bhettpak gelolo mhunnpachi chorchea filmi mollar cholpak laglea. ‘Reality show’ ‘Big Boss’ hachea panchvea bhagant tannem aplo amig Sanjay Dutt hachea vangdda hea ‘show’-achem yezmannponn kelolem.Tednam thavn Salman Khan Sanjay Duttak ‘Sanjay baba’, ‘Baba’ mhunn ulo korta. Salman Khan ani Sanjay Dutt hannim vangdda mellon ‘Saajan’ ani ‘Chal mere bhai’ hea filmanim bhumika keloli. Toxench tannim vangdda ravon kelolem ‘Dus’ hem film veginuch podd’ddear ieupachem asa.
Parineeti atam kortolem ‘reality shows’ Aiz meren TV mollacher Filmi kolakarank TV-cher ieupi ‘reality shows’ hantunt khupuch prosid’di mell’loli asa. Ekdomuch prosid’dhiche tengxer aslolea cheddvam filmi kolakaramni mat hea oslea proyogam koddem fatt kelea. Punn atam ‘young brigade’ hantuntle Parineeti atam TV mollar ieupak raji zalolean, fuddarak anikui zaitinch zannam aplim monam volloun gheupachi dhatt xokyotai asa. ‘Ladies versus Ricky Bahl’ ani ‘Ishqzade’ hea donuch cholchitramni khupuch namnnam melloilolean, Parineeti Chopra atam dhakttea podd’ddear aplo proves korpachem asa. ‘Looks’ ani ‘Bindast attidude’ hea donui gozalink lagon taka khupuch magnni asa. Filmi mollar ani TV mollar hea donui zageancher taka aplem nanv gazoupachem asa. Taka lagon ‘reality shows’ korpa khatir taka ek borixi ‘offer’ aili zalear apunn ti jerul ghetolem, oxem Parineeti mhunntta.
Katrina Kaif chodd ttekx bhorta Katrina Kaif aplea novea filmanchea kamamni 2012 vorsa purai toren okupad aslem, tem zaunk paulem gelea arthik vorsachem soglleam von chodd ttekx (income tax) bhorpi Hindi filmantli kolakan.Katrina Kaif hinnem gelea arthik vorsa 4.5 kotti rupia ‘advance tax’ bhorlem. Tachea fattafatt Kareena Kapoor hinnem 4 kotti rupia bhorlet mhunnpachi khobor jahir zalea. Priyanka Chopra 2 kotti bhorun tisrea panvddear urlem. Katrina Kaifan bhumika kelolim don filam ‘Ek tha Tiger’ ani ‘Jab Tak Hain Jaan’ hannim gelea vorsa 100 kotti odhik rupiancho vevhar kela. Katrina sod’dea Switzerland desant Amir Khan hachea sangata ‘Dhoom 3’ filmanchem xutting korta.
Ponnje<Sonvar, 6 Abril, 2013<
Khella Moidanar
11
Bharotantle ut’tom futtbol khellgodde Aplea pongddachea boreak aple ‘natural instincts’-acho tyag kortat, zaka lagon tankam zaite pautti ‘utility players’ oxem mhunntat. Hea khellgoddeank ‘all-round’ yogeotay (capability) ani zaite gunn astat. Hea bhovgunni (versatile) khellgoddeanchea mhotvacher zaitea pautti durlokx diunk yeta, punn gorje vellar te khup faidexir poddonk xoktat. Tor Bharotachea futtbol pongddantle osle khellgodde konn? Syed Rahim Nabi (Left/Right Back; Left/Right Midfield; Striker) Club: Mohun Bagan Syed-an ‘striker’ mhunn aplea ‘career’-achi survat keloli. East Bengal pongddak gelea uprant ‘coach’ Subhash Bhowmick-an tacho ‘fullback’ vo ‘midfielder’
tachea pasot mhotvacheo ‘goals’ marloleo asat. Harmanjot Singh Khabra (Left/Right Back; Left/Right/Centre Midfield) Club: East Bengal
mhunn vapor kelo ani hi bhumika to tednam saun korita aila. Bob Houghtonachea khala to chodd promannan ‘left midfielder’ mhunn khelltalo, punn atam Bob gelea uprant Nabi-k donuy bazumni ‘fullback’ mhunn khellounk yeta. To ‘India’s Mr Versatile’ ani ‘club’-achea toxench desachea pongddak chodd gorjecho, ani heach karann taka ‘2012 AIFF Player of the Year Award’ ho puroskar dilo. ‘Defence’-an khellon poryant, Nabi-n Bharo-
Punjab-chea Harmanjot-ak ‘fullback’ mhunn sod’deak khelloitat asot, punn to ‘midfield’-an poryant khoinsorui khellonk xokta. Khabra ‘youth level’-acher ‘central defender’ ani ‘striker’ mhunn khell’lolo asa. ‘Sporting
Goa’ pongddak to zaitea vegvegllea suvatencher khelltalo, jeo sortichea vellar choddxeo bodoltaleo. Nabi-cheach bhaxen, Khabra ek ‘all-round’ futtbol khellgoddo karann tachean ‘passing’ korunk zata, ‘midfield’-an ‘tackles’ korunk zata tea xivay ‘defending’ ani kednam-kednam ‘goal’-ui marunk xokta. To sod’deak Bharotachea pongddan na ti ek vaitt gozal (unfortunate). Adil Khan (Left/Right/Centre Back; Left/Right/Centre Midfield) Club: Sporting Clube de Goa Adil-ui zaite gunn aslolo khellgoddo ani halinch tannen Bharotachea futtbolan ‘best utility players’-am modlo eklo mhunn nanv zoddlam. Sporting Clube de Goa pongddak Adil ‘midfield’an tosoch ‘defence’-an khell’la ani dusrea vhod-
field) Club: Dempo
dlea ‘clubs’-anchi taka tanchea pongddan vhorpachi itsa asa. Adil, jivan bollist asa ani tosoch ‘defending’-ui boro korta. Savio Medeira Bharotacho ‘coach’ aslo tea vellar, Adil tachea gunnank lagon pongddacho mhotvacho bhag aslo; punn atam meren Wim Koevermansachea yevzonnencho bhagidar zaunk pavonk nam. Peter Carvalho (Left/Right Back; Left/Right/Centre Mid-
NP Pradeep (Left/Right/Centre Back; Centre Midfield; Striker) Club: Dodsal FC Peter Carvalho donuy bazumni ‘wingback’ mhunn toxench ‘midfield’anui khellonk xokta. Virodhi pongddacho ‘attack’ moddunk samkoch huxar asa. Ranti Martins, Beto, Climax Lawrence ani Clifford Miranda bore khellgodde asa zait, Carvalho poryant Dempo pongddak titloch mhotvacho asa. 2010-11 ‘season’ tachem sogllean borem aslem, zatun tannen kaim mhotvacheo ‘goals’ marle ani
Bharotachea Krikett pongddan tornatte porzollta NOVI DIL’LI: Bharotachea tornattea khellgoddeamni apaplea prodorxonna vorvim Australia add mell’lloilolea zoitan bhagidar zale. Shikhar Dhawan-an aplea poileach ‘Test innings’-an ugddas dovorpa sarkem xotok (century), Murali Vijay-chem soktechem portun yennem, Ravindra Jadejachi bola borobor yogeotay, heo soglleo vostu disonk aileo. ‘Border-Gavaskar Trophy’ portun jikon gheunk Bharotachea tornattea khellgoddeamni kitem kelem tem polloum-ia.
Murali Vijay: 430 ‘runs’ zatun don xotok ani ek ‘fifty’ asle. Tannen fatto-fatt don xotok marle. Hyderabad-ak Vijay-an xant’tayen survat keli punn magir 167 ‘runs’ puray kele, Mohali-k 153 ani Dil’li-n poilea ‘innings’an 57 ‘runs’ puray kele. Pujara: 419 ‘runs’ zatun ek xotok ani don ‘fifties’ asle. ‘Series’achem nimnnem ‘innings’
tachem sogllea-von borem aslem. Dil’li ‘test’-achea dusrea ‘innings’-an tannen 92 bolamni kaddlole 82 ‘runs’-amni zoit mellovpak yogdan kelem. Shikhar Dhawan: 187 ‘runs’ zatun ek xotok aslem. Dhawanan ekuch pauttim ‘batting’ kelem ani 174 bolamni 187 ‘runs’ kaddle, toxench ‘Test cricket’-in ‘fastest debut centurion’ zalo.
toxench Armando Bharotacho ‘head coach’ aslo tednam Bharotak poilech pautti khell’lo. Hea ‘season’-an tannen azun meren 4 ‘goals’ marleat ani taka Bharoti pongddan Koevermans-a torfem apovnnem ailam.
T a k a V i re n d e r Sehwagachea zagear ‘test’ khellonk a p o u n haddlolo. To x e n c h hea sortik taka ‘Man of the Match’ mhunn nemlo. R Ashwin: 29 ‘wickets’, zatun tannen chear (4) pauttim 5 ‘wickets’ ghetleo. Hea ‘wickets’-ank lagon taka ‘Man of the Series’ mhunn nemlolo. Ravindra Jadeja: Tannen hea ‘series’-an 24 ‘wickets’ ghetleo. Jadeja poriant ‘bowling’-achea vatten Dhoni-k khup faidexir poddlo.
Pradeep Bob Houghtona khala aslolea pongddan tacho aspav astalo ani
tosoch Mahindra United pongddacho mhotvacho khellgoddo aslo. Pradeepan aplo ‘career’ SBT pongddachea borabor ‘striker’ mhunn suru kelo, ani uprant rokddoch ‘midfielder’ mhunn khellonk laglo. Mahindra-k 2008-09 ‘season’-an to ‘defence’-an ani ‘midfield’-an khell’lolo. Houghton-chea poilea sortin Pradeep-an ‘leftback’ mhunn survat keloli, ani to poischean ‘goal’ marunk xoktalo tea karann, taka uprant ‘central midfield’-an khelloilo. 2007 vorsa Nehru Cup final-ik tannen jikpi ‘goal’ marloli. Tednam saun 2011 Asian Cup meren tacho Bharoti pongddan aspav astalo. Pradeep atam novemch ghoddoun haddlolea Dodsal FC hea pongddak khellta, zaka tachea futtbol onnbhovacho zaito fado zaunk xokta.
Don Bosco Oratory Zoitivont Sorgest Conceicao & Sorgest Cajie Dourado hanchea o m o r ugddasak Ke p e m c h e a Deao Sports Club hannim ghoddoun haddlolea All Goa Inter-Village Football Tournament-achea xevottachea khellant Fatordechea Don Bosco Oratory hannim ‘tie-breaker’-ache vorvim Paroda-chea Fr. Agnel SC pongddak haroile. ‘Regular’ khell somplolo tedna donuim pongddamni ekamekacher 1-1 goal marlolo. Gel’lea Aitara disa (31.3.2013) ho xevottacho
khell Kepemchea Deao Moidanacher zalolo. Fottvant Don Bosco Oratory-cho pongodd Manache Soire Prakash Deikar, Somajik Vavurpi, Shanti Mascarenhas, Avedem Panchayaticheo Sarpanch ani Dourado kuttumbache vangddi, Cipriano and Lizia Dourado, hanchea hatantlean 30 hozar rupianchi chek svikartanam disti poddta. Raul Pereira, Deao Sports Club-cho Odhoykx, Agostinho Fernandes ani Alleluia Afonso hevui tanche borobor asat.
Kola ani Kolakar
TAG-che ‘Konkani Git ani Songit Puroskar’ TAG-cho vorsavollicho ‘Konkani Git ani Songit Puroskar 2012’ he puroskar bhettoumchea dobajeak ‘international Goan pop singer’ Remo Fernandes hachea hatantlean diupant aile. Ho dobazo 1 Abril 2013 hea disa ‘Institute Menezes Braganza’ hachea vosreant zalo. Remo Fernandes hannem aplea uloupant TAG-chi toknnay keli ani ‘Konkani Git ani Songit Puroskar’ diun boro vavr korta ani Konkani gaupeank voir sorunk sondi dita mhunn TAG-chi tust keli. Apunn uloytana kaim suvatancher tannem hajir aslolea prekxokank zaite hansolie ani teach borobor apnnem ghoddlolim don gitam gavun sogleank dhadoxi kele. ‘Konkani Git ani Songit Puroskar 2012’ hacho nikall oso asa:-
l ‘Best Child Singer Female’ – Baby Francis – gitachem nanv ‘Natal Pai’. l ‘Best Choral Song’ – Aniceto, Socorro, Roma, Clarissa ani Anthony San – gitachem nanv ‘Raza Zolmola’. Trio’ – Mario l ‘Best
Menezes, Roma ani Larissa – gitachem nanv ‘Devan Dilem Devan Velem’. l ‘Best Duo’ – Felcy ani Aplon – gitachem nanv ‘ Xristi Samballat’. l ‘Best Duet’ – Chitra ani Elvis Mascarenhas – duettachem nanv ‘Love is Life’.
l ‘Best Lyrics’ – Joe Rose – gitachem nanv ‘Bible ani Mobile’. l ‘Best Music’ – Mukesh Ghatwal l ‘Best Male Singer’’ – Anthony San – gitachem nanv ‘Xanti Avedan’ l ‘Best Female Singer’ –
Lorna – gitachem nanv ‘Telephone Kor’ l ‘Best Audio Album’ – Socorro de St. Cruz – albumachem nanv ‘Natalamcho Kusvar’ Soglle mellon 27 Konkani ‘audio albums’ je 1 Janer 2012 te 31 Dezembr 2012 hea kallant nirmann kelole tannim hantunt vantto ghetlo. TAG-cho Odheokx Shri. Prince Jacob, Up-Odheokx Shri. Joe Rose ani ‘Member Secretary’ Shri. Victor de Sa hea dobajeak hajir asle. Hea somoyar Boney Alex ani tachea pongddan machir haddloli sonskrutik karyavoll hajir asloleank khub avoddli. TAG-cho ‘Cultural Organiser’ Shri. Joy Fernandes hannem karyavollichem sutrsanchalon kelem.
Chic Chocolate – Bharatacho ‘Louis Amstrong’
Louis Amstrong sonvsarantlo vhoddantlo vhodd ‘trumpeter’ zaun ghelo. Amchea Gõyantui zaite boreantle bore ‘trumpet’ vazoupi kolakar zaun ghele. Tantuntlo ek mhunttlear Aldona ganvcho Antonio Xavier Vaz zo akho Bharat des bhor Chich Chocolate mhunn nanvlovkik zalo. Tacho zolm 1916 vorsa zalo ani boreantlo boro ‘trumpeter’ mhunn to Mumboi xarant gazlo. Chic Chocolate vo Antoniuo Xavier Vaz ek Gõycho
niz put. Tacho zolm Gõyant Curchorem zalo ani tannem mullavem xikxonn ganvchea Igorjechea ‘Parochial’ iskolant ghetlem. Hea iskolant to songitak lagim ailo ani songit vachunk ani borounk xiklo. Rebek vazounchea vazoun to ‘trumpet’ vazounk laglo. Tache maink aplo put songitkar zalolo bilkul man’nya naslem kiteak tea kallar songitkarank vhoddlo maslo to nasloch punn zoddui bori nasli. Hea karannak lagon to ek boro ‘mechanik’ zalolo tache avoy-k zai aslem. Punn bhurgo Antonio Xavier hachea monant ani kallzant fokt songit aslem. Aplem sopon Antonio Xavier hannem purn kelem – to ek vhoddantlo vhodd ‘trumpeter’ zalo, Hindi filmi molar ek ‘music direktor’ zalo, ani tachea ut’tom (excellent) trumpet vazoupak lagon taka somgit mogi “Bharatacho Louis Astrong” mhunn pacharunk lagle. Ani tech borobor taka Antonio Xavier hea nanvan
zoborxe konn vollkhonasle kiteak to ‘Chic Chocolate’ hea nanvan famad zalolo. Tachi ‘trumpet’ vazoupachi ‘style’ ani trumpet vazoitana machier tache ‘body movements’ sarke sonvsarant vhoddantlo vhodd ‘trumpeter’ Louis Astrong hache porim asle. Dusrea utramni tacher Louis Amstrong hacho motto probhav (influence) also. Itlench nhoi tor tachi kat-ui (skin) Louis Astrong hache porim kallxi asli. Haka lagon taka Bharatacho Louis Armstrong mhunn lok pacharunk lagle. Tannem aplem ‘trumpet’ vazoup fokot Mumboint nhoi punn Rangoon hangasorui kelem ani nanv zhoddlem. Mussorie hangasorui tannem khub kall vazop kelem ani lokak dipkailo. Sangtat tea pormonnem tem Chic Chocolate nanv taka Mussories astana poddlem khoim. Tea uprant to Chic Chocolate hea nanvantuch fuddem ghelo. Mumboint tannem ‘trum-
pet’ vazoun aplem nanv khub popular kelem. Tannem ‘Spotlights’ hea songit pongdda borobor survat keli ani uprant tannem aplea svothacho songit pongodd ghoddlo. Tachea pongddachem nanv “Chic and Music Makers” mhunn aslem. Hea songit pongddan Mumbouikarank pixe kele ani tea kallailem Mumbointlem boreantlem borem ‘musical band’ mhunn nanv zhoddlem. Zaite pavtt Chic Chocolate aplea sangatak anik ek boreantlo boro Gõykar ‘trumpeter’ Chirs Perry haka ghetalo ani don ‘trumpet’-i vaprunk hottelamni ani nachachea salamni hajir asloleank dipkaitalo. Chic Chocolate khorench boreantlo boro songitkar mhunn provar zalem jednam taka Hindi filmantlea songit ‘director’-amni tachi huxarki vollkhun ghetli ani Hindi songitan taka mhotvachi suvat dili. 1951 vorsaHindi filmamni songit ‘director’ mhunn survat keli.
“Naadan” hea filmant tannem songit diun tea filmank odhik svadik kelem. Hea filmantlim zaitim gitam tea kallar ‘Hit’ zalim ani Chic Chocolate Hindi filmamchea molar nanvlovkik zalo. C Ramchandran, tea kallailo famad songit digdorspi, hachea pongddan Chic Chocolate hannem chodd mhotvacho vavr kela. “Samadi” ani “Albela” hea filmamni ‘western style’-icher jim gitam chodd famad zalim tim fokot chich chocolate haka lagon mhunttlear fott zanvchina. Her Hindi filmam zantun tannem songit dilem ti mhunttlear ‘Ranglli’, ‘Sagai’ , ‘Bhai bhai’ ani ‘Kar Bhala’ zaun asa. Bharatachea songit molar aplo xik’ko marlolo ho Gõykar songitkar Mayachea mhoineant 1967 vorsa hea sonvsarak ontorlo. Chic Chocolate hem songit mollavoilem Gõychem thik Mumboint vochon porzollem ani songitachea molar aplem ani Gõychem nanv unch kaddlem.
Vinchar Zabab Sheik Amir
“Mimicry King” mhunn tiatr-pollennaramni pacharlolo tiatrist
Kednam ani koso tiatr machier pavlo Hanv fokot 1o vorsancho astana machier choddlom. Vaddeantle bhurge ekttaim zaun tiatr kortale tantun mhaka bhag gheunk sondi mell’lli. Hanvem keloli bhes bori bhumika polloun Johny F. hea kantoristan, 1985 vorsa “Vatt Chuklim” hea tiatrant bhag gheunk soinshi dili. Ho tiatr famad director Premanand Sangoddkar hannemn boroun digdorxit kelolo. Azun poryant kitle tiatr boroyleat Fokot ekuch tiatr boroila tachem nanv “Bai-Juan”. Ho tiatr azun poryant chalu asa. Tuje pormonnem tuje lokak chodd avoddlole tiatr khoinche? Nanvam sagat “Bai – Juan”ho mhozo tiatr lokank khup avoddla. Tiatr pollennar mhaka sangta ki oslo tiatr machier poilech pavtt polletanv mhunn. Azun poryant kitlim sumar kantaram ghoddleant? 50 tim 60 kantaram ghoddleant astolim. Ugddas urpa sarkem tujim ek vo don kantaram “Goa” ani “Ixttagot” hi mhojim don kantaram jim sogllea tiatr pollenarank khub avoddleant Kitlea tiatramni ‘acting’ kelam? 200 vhoir tiatramni ‘acting’ kelam Tujem boreantlem borem ‘acting’ khoimchea tiatrant? “Kallo Dag” hea tiatrant mhoji bhumika polloun interval adim vaitt utramni pachartalo ani interval uprant toch lok tallyo martalo. Tiatrancheo VCDs kaddleai? Nanvam Azun kaddunk na pun kaddpachom asa. Dusreanchea zaitea VCD-imni hanvem kam kelam. Kantarancheo audio/video CDs kaddleai? Nanvam Ek audio CD kaddlea tichem nanv “No –
1”. Ho album khub nanvlovkik zala Konknni filmant ‘ a c t i n g ’, ‘singing’ vo anik kosleim kam kelaim? Oi, ‘acting’ kelam. Kantranche ‘lyrics’ pustok rupan cchapleai? Azun chhapunk na… C h h a p’ p a chom asam. T i a tranche scripts pustok rupan uzvaddayleai? Nam... Uzvaddak haddpachom asam. Tiatr kolakorank tujo sondesh B o r e
t i a t r boroyat, borim kantaram ghoddat, bori ‘comedy’ lokank diyat . Borem muzg, borem ‘setting’ani bori ‘light’ vaprun Romi lipintle Konknni bhaxentlo ho tiatr unchlea panvddear vhorat. Tiatr pollenarank tujo sondex Zoxe porim tumi nanv-vostea tiatristank palkacher yevkar dita tech porim novea tiatristankui diyat. Soglleank Dev borem korum!
Ponnje<Sonvar, 6 Abril, 2013<
Tiatr Machier
Bhavartachi Poinn
Pap Saib Emeritus Benedict XVI, Vatican Vixv Sobhechea 50vea vorsa nimitan, Kristi bhavart khoim pavla, tachi lambai, rundai zonn eklea Kristanvan topasun zanna zauncheak, Setembr 2012 tem Otubr 2013 Bhavartachem voros mhunn jahir kelam. Heach nimitan Kalafurche firgojent ravtolim kolakoram, ganvche Padr Vigar Alexandre Pereira-chea mukhelponna khal ektthaim yeun, ek kherit dhormik dakhovnn, BHAVARTACHI POINN, hea vixoyacher toyar korun, korezmachea kallant, Febrerache 17ver khud aplea ganvant dakoylea uprant, ek ‘mission’ koxem – ek monan, ekvottan, vevsayik muzri ghenastana, dusreai ganvanim he dakhounneche proyog korun lokachim kallzam monam jiktat. Challis odhik kolakorancho ho pongodd, vegveglle bhumikent lokachi xebaski zodttat ani dhor gita, dekhavea fattlean preoxekanchea talleyancho gonngonn aikunk umed bhogta. Kalafurchea figrozkarancho, ganvam-ganvanim dhormik tiatr machier dakhounk ho poiloch proitn, sufoll zata so dista. Jezun aplo bhoxik vaur Galileant suru kelo. Torekvar mon’xeam borobor To jiyelo. Borem tem apnnaunk ani vaitt tem soddun diunk, tankam xinkoilim. Zaitea mon’xeamni tachi xikounn mandun ghetli, ani Tacher bhavart dovorlo. Tache koddchean milagriojeapam korun ghetlim. Punn jedna To khud Tachea ganvant Jeruzaleant pavlo, teach mon’xeamni Tacher guneanv thaple, tacher bodol’le ani mornnachem formonn marlem. Konkani Tiatr machier porzoll’loleam fanki tiatrist ganv bhoinni ani bhav, Smt. Josefina Dias (Jessyche bhumikent), Shri Aniceto Lourenco (Herod), Soccoro de St. Cruz (Bartilomeu), Rosario Botelho (Jesse) Anthony de St. Cruz (Azzai), Alvito Araujo (Khoddkar) hanchea onbhouvantlean heam dakhounnek odhik boll ani mhotv mellta zalear, ganvantle machier porzolltolim Hipolito Fernandes (Jezu), Rayson Botelho (Jessecho put), Sylvia Dias (Jessechi bail), Teoflina D’Cunha (Salome), Manuel F.X. Fernandes (Xotpoti), Mimi Rodrigues (Samaritan Ostori), Manuel Gonsalves ani Anthony Corriea (Xotpotiche Xipay), Florina Dias (Jessychi dhuv), Marina Fernandes (Rogtpat bail), Jose Gonsalves, Agnelo Oliveira, John Dias (Dhormxastri), Agnelo Fernandes ani Antonio Joao
Fernandes (Dhormvosuldar), Francisco Araujo, Joao Francisco Rodrigues, Anthony Lazarus, August Telles, Bab Vance Pereira (Judev), Remedios Dias, Paulo Raposo ani Agapito Braganza (Ghaddi), Domingo C. Fernandes, Domnic Po ani Diogo Mendes (Jezuche Patlaudar) ap-aple sadhe ani saroll bhumikent bhes boro khand martat tem polloun Konkani machiek unch molacho fuddar asa mhumn sidh zata. Gitam gaupant ostoream bhitor Bai Dilecta Goes e Dias ani Florina Dias (Santo Khuris), Indira Fernandes (Devacho Muniari), ani Monica Fernandes (Bori Dekh)
‘Taa Taa Bye Bye’ hea nanvachi ‘Stancio Productions’ hannim nirmann
keloli DVD halinch bazarant ailoli asa. ‘Taa taa Bye Bye’ hantunt 10 songit
Mohana Cabral
Tannem tiatr machi sundor keli
suvadik tallean lokanchim kallzam jiktat zalear dadleam modem Anthony de St. Cruz (Bhurgeancho Fuddar), Alvito Araujo (Fatima), Steve Rod (Axea), Joao F. Rodrigues (Niyall), ani Bab Saider Fernandes (Popai Kaleli) hanchim gitam borim dekhivont asa, tech porim Aniceto Lourenco ani Socorro de Santa Cruz- hannim gailolo ‘Opening Chorus’-(Bhavartachem Poinn) toxench Aniceto Lourenco- Bai Dilecta Goes e Dias - Socorro de Santa Cruz hannim gailolo trio (Tin Thikam) lokak veglleponnan he dakhounnechea mhukel hetu vixim lagim oddtat. Ganvcho put, Maestro Vitorino Araujo
‘Taa Taa Bye Bye’ movjevont! ‘videos’ asa ani ‘comedy sequences’ misoll korun JosEvon hanchi hi DVD ruchik kelea. He DVD-n tiatr machievele kolakar bhag gheta. Survatechem git ‘Bhurgeank Vell Diat’ jem Juze-n gailolem asa tem avoy-bapay-ank dekh diupa sarkem asa. Bhurgeam somor avoy bapay zhogddonk laglim zalear tacho vaitt porinnam bhurgeancher zata hem hea gitantlean bhes borem dakholl kelolem asa. Jr. Regan hannem gailolem ‘Aids’ hem git bhes borem zalam ani tachea xevottak Jezu bhurgeam borobor hem chitr khorench probhavit asa. Adleo ‘game’-i hem Scybil hannem gailolem git bhurgeanchea adlea khellacho ugddas korta ani ‘Fottkiro Mog’ jem git Antonette de Maina hannem gailam temvui xenddlolea moga vixim bhavnam utpon korta. Caji ani Agnel hannim dogaimni ‘Lokak Okman
Mhalgodde Tiatrist
Kelo’ hem git gailam zalear bhurgo Stancio hannem ‘Tata Bye Bye’ hem ‘comic’ kantar gavun polloynnarank dhadoxi keleat. ‘Ghat Korinaka’ hem Evon’s hannem gailolem git pisuddlolea moga vixim asa. Antonette ani Agnel hannim ‘Jimmy I Love You’ hea gitantlean borem ‘performance’ kelam zalear hea gitachi ‘photography’-i bhes bori asa. Evon, Bosco ani Agnel hannim ‘Ghovachem Ghor’ hem familicher adharit ek git gailam tea xivai ‘Ami Gõyche Citizen’ ho quartet zo Juze, Selvy, Conception de Tuem ani Seby de Diwar he gaitat to lokak monoranjan korpa sarko asa. Juzen gailolem git ‘Valentines Day’ hea ‘album’-antlem nimnnem git asa. Tea xivai Ambe, Selvy, Inas, Alfred ani Stancio bori ‘comedy’ korun lokak pott bhor hansoita. Patson Barbosa hannem ‘photography’ kelea zalear Lenoy Gomendes hannem suvadik songit dilam.
(Trumpet), ani tachea pongddache vangddi Francisco (Pitush) Azavedo (Drums) Armando Rodrigues (Soprano Sax), Johnny B Gud (Organ) adi, adi songita vatten boro vavr kela ani he dhormik dakhounnek favo tech sur ghalun, he dakhounnecho dorzo vaddoila. ‘Bhavartachem Poinn’ hachem boroup, digdorxonn ani machi manddavoll ekttaim borobor yeun Mr. Menino Mario Araujo, Mr. Peter A. Barbosa ani Mr. John Dias- hannim samball’lam zalear dhormik vevosta ani budh Padri kur Santano Fernandes ani Padr Vigar Alexandre Pereira –hanche koddlean mell’lea.
AMCHO AVAZ vachat … Taka adhar diyat…..
“Corruption Kabar” hea tiatrant tiatracho digdorspi Comedian Agostinho ani Comedian Salvy “AMCHO AVAZ” hem Romi lipintlem Konkani satollem vach’chem ani taka adhar diumcho mhunn Gõykarank ulo marta.
Tikettinchi dor vaddli! Dorzo vaddonk naka? Daniel F De Souza.
Lekhok ani Ttikakar Tiatrancho novo mosom (seasom) suru zalo. Ho novo mosom pavs meren chalu astolo. Hea mosomant zaitech nove tiatr bhair sorleat. Zoxem vevsayek tiatristamni halim ek potrok kaddun zahir kel’lem toxem hea novea tiatrachea mosomant savn tiatranchi tikettichi dor vaddli. 70 rupia asli ti atam 100 rupia zalea
. Borinch vorsam tiatranche tikettichi dor 70 rupia asli mhonntoch hantun vhadd zaunk zai asli dubav na. Tikettichi dor mottea promanan vhaddli mhonntoch dubava viret prexokam sovem digdorspeanchi zababdari titlich mottea promanan vhaddli hantunui mat dubav na. Tiatranchi dor vhaddonk zai asli hantun bilkul dubav nam, nam mhonn hacher amcho virodd nam. Tikettinchi dor vaddonk potrokan zaitinch karonnam dileant, ani him karonnam chukichim nhoi. Aiz veta tea mollar marghay vhaddlea hantun dubav na. Punn tikettinchi dor vaddovpa khatir karannam dileant zalear tikettinchi dor vaddoun hantun prexokank tiatranchea dorjea babtin koslo faiddo melltolo hacher mat
potrokan koslloch uzvadd ghalunk na. Hacher potrokan thoddo bhov tori uzavadd ghalunk zai also. Tedna soglleancho mhonnlear prexokancho usko mekllo zavpacho. Tikettinchi dor 30 rupianim vaddoilea mhonntoch, dubava viret prexokank tiatramni kitem dorjedar ogllem-subez mellonk goroz. Zorui tea potrokan hacher thoddo uzvadd ghalun hem sogllem spoxt kel’lem tor prexokanchea monamnim bilkul dubav aschonaslo. Aiz veta thoim zaiteanchea tondantlean aikunk yeta, tis rupia vaddoile hantun vaitt na, punn azun meren hea mosomant nove tiatr aileat tantun vhoddlo so dorjea babtin kaim forok nodrekh yena. Titlinch kantaram asat, titlech muzg asat, ani tech podd’dde
asat. Hacher hanv kaim mot mandunk xokonam karann ho lekh borounchea vellar legit hanvem azunui hea novea mosomantlo ekui novo tiatr polleunk nam. Punn jedna novea mosomantlo 100 rupianchi tikett kaddun tiatr polletolom tednam mat hea vixoyacher mhojem mot mandunk fattim ravchonam. Dubava viret tiatranchea dorjean hech khepek savn kitem ogllemvegllem polleunk hanv opekxa kortam. Karann tikettinchi dor vaddop ani tiatracho dorzo vaddop he donui vixoy hattik hat ghalun ekach pavlant cholunk zai tednach ki tiatranchem zoit zatelem, tiatracho ukol zatolo. Tem zal’lem amkam zai. Aiz, sorv sadharon aam admi tiatr polleunk dor
tiketti fattlean tis rupia ogle farik korunk fattim ravchonam, karann tiatrancho mog tachea kallzant poilo ani voilo zago gheta. Punn aiz tachea monan ekuch vichar ubho zala ani to mhonnlear hantun apleak koslo faiddo? Sod’deak tiatrant 12/14/16 kantaram astat tea zagear 18 kantaram astelim, tiatran fokt ekuch duet asta thuim, ani kaim tiatramni ekui duet nasta thoim don tori dorjedar duetam aikunk melltelim, ekuch trumpet, ekuch saxafon vazoupi muzg asta thoim don trumpet (1st ani 2nd ), don saxafon (zoxe porim alto ani tenor), keyboard-a xivai rhythm guitar, don rebekam 1st/2nd, Trombone astolem kai? Osle vichar zaiteam prexokanchea monanmni guspunk lagleat.
Dekun hanvem survekuch mhonnlolem, tikettichi dor vhaddli tache vangdda prexokam sovem digdorspeanchi zabadari vhaddli ani hi zababdari tannim borea monan mandun gheun ti svikarun xarti pavunk goroz. Prexokanchi opekxa fafddun udounk zaina. Karann hanga prosnn ubo zata to ek tiketti fattlean tis rupiancho nhoi bogor Ponnje-Moddganv, Sanvordem sarkea vosreanim asloleam 900/1000 odik tikettincho vo prexokancho. Hancho chalto hixob kosak lailear chitr nivoll zata. Hacho zabab amkam tiatrancho dorzo koxe toren unch choddta to ho tiatracho mosom mukhar veta mhonnlear dolle bor polleunk melltolo. Boro melltolo hi opekxa hanv balgitam
Jea kallar tiatramni bhumika korpak ostoreo mellonasleo ani jea kallar dadleamni ostorechem sovong korchem poddttalem tea mhotvachea khinnank Mohana Cabral tiatr palkar ailem ani tiatr palkak ek novoch rong dilo. Miss Mohana mhunnon tannem tiatr palkacher apleak nanv ghetlem ani teach nanvan tem tiatr palkachi ranni zaunk pavlem. Miss Mohana Succor ganvant, Bardez Gõy hangasor zolmolem. Tachem mullavem xikxonn Mahim Mumboi hangasor zalem. ‘Victoria School’ hantunt xiktalem tednam iskolachea vorsavollichea karyavollink tannem bhag ghetlo ani jem karia taka dilolem tem karia tannem umedin ani huxarkayen kelem. Karyavollink hajir aslolea lokanchim aple bhumike vorvim kallzam jikhon ghetlim. Tea somoyar tem machier bhumika kortana C. Alvares Konknni palkailo ek mhalgoddo tiatrist hache nodrek tem gelem ani tednach Mohanachi ut’tom (excellent) bhumika pollovn taka dislem hem cheddum tiatr machier ailem zalear tiatr machi girest zatoli. C. Alvares zannem aplea tiatr jivitant kitleaxeach ostoreank tiatr palkar haddun tiatr palk sobhoylo, tannem vell ogddainastana hea sundor dispi ani gunnanim bhorlolea Mohanank aplea tiatrant bhag gheupak vinonti keli. Mohanachea vhoddilamni C. Alvares-achi magnni sokol uddoylina ani aple dhuvek C. Alvaresacho tiatr ‘Kortub Avoychem’ hantunt vantto gheunk porvangi dili. ‘Kortub Avoychem’ ho tiatr C. Alvares-an 1948 vorsa machier haddlo ani tea tiatrant Miss Mohana hannem apli bhumika bhes bori korun tiatr pollennarancho mog jikhlo. Ekach tiatrant bhurgem Mohana tiatr palkavoilem ‘star’ zalem. Ami ek zanna zavpak zai ki Mohana tea tiatrant soglea cheddeam/dadleam modem ekuch cheddum zavn aslem. Mohanank tea uprant vhodd ‘demand’ ailo ani soglech tea kallavoilea tiatr ‘director’ Mohanank aplea tiatramni ghalpak chintale. Tem lhan bhurgem aslem torui tea kallailea famad tiatristam borobor zoxe porim Vincent de Saligao, Remmie Colaco, Master Vaz, Jacint Vaz, Anthony Mendes, Souza Ferrao hea sogllea mhalgoddeam borobor ek ‘mature artiste’ koxem Mohana apli bhumika kortalem ani zaite pavtt aple bhumikentlean hea mhalgoddea tiatristank poriant fattim kadttalem. Mohanan Hindi ‘film’-ani dhaktteodhaktteo bhumika korun namnnam zoddlolim. Tachim kaim Hindi ‘film’-am mhunttlear ‘Patang’, ‘Sonsar’ ani ‘Insaniat’. Hindi ‘film’-anim lhan punn mhotvacheo bhumika korun tannem aplem apunn ek boreantlem borem kolakar asa mhunn provar kelolem. Mohana ek borem kantorist aslem ani C. Alvares-a borobor tannem gailolim tim duettam azun poriant aikopeanchea kanar sodovta. C. Alvares ani Mohana hanchim duettam ‘HMV records’ hannim ‘record’ korun samballun dovorlolim asa jim hea kallar poriant kedna kednai All India Radio-cher aikunk melltta. Zaitim vorsam Konknni machiek bhes borem yogdhan dilea uprant taka ‘TV programme’ korche khatir ‘Beiru’ vochpak sondhi mevli. ‘Beirut’-an tannem borem nanv komailem ani thoim thavn tem ‘France’-ak gelem zoim tannem aplea mogyea borobor kazaracho sakrament zoddlo. Khub vorsamni Mohana Bharotan portolem ani tiatra vixim tacho mog somponk na mhunn tannem dakholl kelem. 1983 vorsa Mumboi ailea uprant Mohanan Bab Peter, tacho bauji hannem digdorxit kelolea tiatrant ‘Aiz na Faleam’ bhag ghetlo ani tiatracho mog aplea kallzant jivo asa mhunn tiatr pollennarank dakhoylem. Ho tiatr Gõyam toso Mumboi machier haddlolo. Ti zavn asli Miss Mohanachi nimanni bhett aplea desak Bharotak ani aplea prantak Gõyank. 1990 vorsa Mohana hea sonvsarak ontorlem ani tache soglle nimanne sonskar ‘France’-ak zale. Miss Mohanachem tiatr palkar yennem khub mhotvachem kiteak tannem tiatr machier pavl ghatlea uprant anink zaitea ostoreamni tiatr machiek veng marli ani tiatr machi fokt nazukuch keli na punn girestuy keli. Tomazinho Cardozo Wilmix Mazarello hannem boroilolem “100 Years of Konkani Tiatr” hea pustokachea adharan