7sep avaz

Page 1

tim

Ponnje<Sonvar, 7 Setembr, 2013<Mol ` 10.00<‘Air Surcharge’ ` 10<Panam 12

Herald

Amcho Avaz

MHOTVACHEM Pranab Mukherjee Bharotacho ‘President’ Zubin Mehta hea sonvsarantlea famad songit zannkarak ‘Tagore Award for Cultural Harmony 2013’ bhettoitana kaddlolo fottu. Ho dobazo Raxttrapoti Bhavan hantun Novi Dil’li hangasor kal zalo. Zubin Mehta hachi potinn Nancy hivui fottvar dista.

rvoson kelea

Sorkar dusrem ‘Phyan’ tufanachi vatt polleta? - PAGE 2

Rupiya nisorta tacho faido Gõychea ‘tourism’-ank - PAGE 3

Bharatant eka vorak ek ostori moronk pavta! - PAGE 4

Asaram Bapu Bondkhonnintuy ‘honrad’ - PAGE 7

www.heraldgoa.in

Konknnint Poilench Rongit Satollem

PTI

dolche ghaltele. tea

t t

Amcho Awaz Sept 7_Layout 1 9/6/2013 7:55 PM Page 1

Gujarat bandh

600 odhik Congress fuddari, somorthok pulisechea tabeant Ahmedabad: IPS odhikari D G Vanzara sombondhit chittichea mud’deak lagon Gujarat mukhel montri Narendra Modi-n rajinamo diunchea khatir apoilolea ‘bandh’achea vellar Congress fuddaream ani tanchea somorthokanchea vangdda, 600 von odhik lokank pulisen tabeant ghetleat. Kosle-i torechi durdoivi ghoddnuk zaina zaunk ak’khea raj’jeant koddok ‘security’-chi bondabost asa, mhunn pulisen sanglem. Ho ‘bandh’ chalik launchea pasot Congress karyakorte rostear ailole, zaka raj’jean boro oso protisad mellonk na. Pokxachea karyakorteamni ani somorthokamni bosi ani train-i aplo vevhar korina zauncheak teo thambounk proitn kelolo, punn pulisen tankam ‘detain’ kelem. Raj’jeantlea choddxea suvatevelim iskolam ani koleji sodamchea porim choltaleo, oxem odhikarean sanglem. Ahmedabad, Vadaj ani udentichea khaim bhagamni 80 ttok’ke dukanam sokallchea vellar bond aslim. Bandh apoun haddlolean, sumar 60,000 von odhik pulis ani ‘security personnel’-ak kaido ani suvevostha rakhunk

“Hanv PM zavnk sopnam sopnena” - Modi

Narendra Modi, Gujaratacho mukhel montri ani 2014 vorsa zavpi Lok Sobhechea venchnnukank BJP-chea prochar somithicho odheokx hannem ‘teachers day’-chea eka dobajean uloitana soglleankuch ojapit kele. Eka xikpi bhurgean Modi-k vinchar kelo “fuddlea vorsa ‘teachers day’ hea dobajea somoyar tum xikpeank prodhan montri mhunn bhaxonn ditolo?” Hea vincharak zabab diun Modi-n oxem mhunttlem “hanv kitench zanvcho mhunn sopnam sopnena punn hanvem kitem punni korchem hachim sopnam sopnetam. Dusrea khatir kitem-i borem korpak itli dhadoskay kiteanuch mellona. Hanv prodhan montri zavpachim sopnam sopnena

ani toslim sopnam pollonvkui hanv sodhina. Gujaratachea lokan mhaka tanchi seva korunk vinchun kaddla ani tea khatir 2017 voros poriant hanv tanchi seva kortolom.” Narendra Modi hachem hem nivedon aikon zaitea zannank ojap xem dislem.

Aiz pasun BJP-chea rajki mollar Narendra Modi hache itlo ‘popular’ rajki fuddari nam oxem mandun gheta ani tache hech ‘popularity’-k lagon taka 2014 Lok Sobheche venchnnukek BJP-cho prochar somiticho odheokx kela. Itlem-i asun azun poriant odhikrut-

ponnim (officially) BJP-n Narendra Modi tancho Prodhan Montri umedvar mhunn jahir korunk na. BJP pokxanuch Narendra Modi-k zaite virodhi asa ani tech borobor zaite somortok-ui asat. Dusrea utramni 2014 vorsanche Lok Sobheche venchnnukek BJP Narendra Modi-k Prodhan Montri umedvar mhunn jahir kelo zalear thoddeank vaitt distolem zalear thoddeank borem-i distolem. Hea gombir vixoya vixim BJPn ekmot naslolea karonnak lagon Narendra Modik Prodhan Montri umedvar mhunn jahir korpachem fattim fattim veta. Hea khatir kaim zannanchem mot oxem asa ki Prodhan Montri umedvar

2rea Panar Vach

Hanv Hindu ‘nationalist’ – Parrikar

raj’jeantlea veg-vegllea bhagamni toinat (deploy) korunk aileat, oxem odhikareamni sanglem. “Azun meren amkam kosleach hinvsok ghoddnukechi khobor mevloli na,” oxem pulisen sanglem. Raj’jeachea pulisek adhar korunk toyar raunchea khatir, 24 ‘State Reserve Police Force’ (SRPF) ani 6 ‘Rapid Action Force (RAF) battalions’-ank suchoilolem asa, mhunn tannim sanglem. Somvednaxil vattharamni koddok nodor dovrunk Crime Branch-achea karyakorteank suchoilolem asa. Veg-vegllea xarantlean ani jil’leantlean mevtolea mahiti pormonnem, bandh

2rea Panar Vach

Gõycho Mukhel Montri Manohar Parrikar Gujaratacho Mukhel Montri Narendra Modi hachea panvlamni cholta mhunttlear fott zanvchina. Kaim dis adim Gujaratcho Mukhel Montri Narendra Modi hannem “I am a Hindu nationalist” oxem nivedon kelolem ani tea nivedonak lagon ‘secular’ vicharanchea Bharoteamni Modi ‘Hindu nationalist’ zanvche bodlek ‘Indian nationalist’ zatolo zalear desak khub borem distolem aslem. Apunn ‘Hindu nationalist’ mhunnon dhormik bhavnam zagoita hache khatir zaitea somajik ani rajki fuddareamni Modi-chi ttika kelea. Halinch Gõyche mukhel montri Manohar Parrikar hannem “I am a Hindu nationalist” heach utramni aplem vornnon (discrimination) kelem. Hem tachem nivedon Gõychea alp-sonkhea somazak (minority community) zankam lagon he pavtt bhovmotan Parrikar bab Mukhel Montri zavnk pavlo, tanchea monamni motto dubav utpon’ zalolo asa.

Jedna potrokaramni taka vincharlem ki to apleak ‘Hindu nationalist’ mhunn mandta kai mhunn tedna tannem oso zabab dilo “hanv 100 ttok’ke lokxayvadi. Lokxay mhojea kallzant asa. Hanv ek sompurnn (perfect) Hindu, punn to mhozo khasgi bhavart asa. Taka ani mhojea sorkarak kosloch sombondh nam. Sonskrutik nodrentlean Bharot ek Hindu raxttr asa. Gõycho Kristanv sonskrutayentlean Hindu-ch asa, kiteak tacheo rit-rovizo ani Brazilachea Kristanvancheo rit-rovizo

ekamekak sor zaina”. Parrikar sangta tea pormonnem Gõychea Kristanvancho vichar ani rit-rovizo Gõychea Hindu sarkeoch. “Kaim TV ‘channel’-am somzonni dita toslo ‘Hindu nattionalist’ hanv nhoi. Tolvar kaddun eka Musolmanacho khun korta toslo nhoi. Hi Hindu-chi vagnnuk nhoi. Hindu konnak marina, punn svotache rakhnne khatir (self defence) vavurta – ho amcho itihas. Parrikar ek ITI ‘graduate’ zavn asa zo Gõychea rajkaronnan misoll zavn aiz Gõycho Mukhel Montri mhunn vavurta. Fattle venchnnukek Parrikar-an Gõychea rajki mollar vizmit kelem mhunttlear fott zanvchina, kiteak BJP-che ‘ticket’-ir Kristi somazantle umedvar bosovn eleisanv jikon haddle ani purnn bohumot (absolute majority) ghevn Gõyant BJP-cho sorkar ghoddlo. Hea tachea sonnsonnit zoitak lagon Bharotachea rajki mollar tannem ek novo itihas ghoddlo. Jem 2rea Panar Vach

‘Aadhaar’ asun ‘Aadhaar’ na? Nagrik LPG pasun pois Gõyant ‘Aadhaar Card’-ancho guspa-gondholl Amcho AvAZ Protinidhi

Ponnje: LPG-cher onudhan melloupa khatir ‘Aadhaar’ kard soktichem oxem sangtat. Punn, kendr sorkarachem hem dhoronn (spoxtt) naslolean Gõyant soglloch gondholl nirmann zala. Zanche kodde hem ‘Aadhaar’ kard na, tankam tem kedna melltolem hachi vatt pollevn asat, zalear zanche kodde ‘Aadhaar’ kard asa, tankam tannim tem kard goroz tea suvatancher korunk naslolean, tankam-i LPG-icher melltolea onudhana pasun pois ravchem poddta. Ut’tor Gõyant zankam

azunuy ‘Aadhaar’ kard mellonk na, tankam sod’deak 850 rupiyamni LPG silindder ghenvcho poddta. Tankam 400 vo 450 rupiyanchem onudhan mellona. ‘Aadhaar’ karda khatir nondnni korun poryan onudhan mello naslolean, LPG vapurpi nagrik khupuch bejar asat. Zannim kardam korpa khatir nondnni kelea, tannim aplo kardacho ‘registration no.’ LPG dolalam (agents) koddlean LPG komponeank dilo zalear, tankam LPG komponeo silindder (cylinder) ditat, oxem sorkar sangta. Punn, hi suru keloli pod’dot favo te ritin chalik launk na. Haka

lagon, lokak khupuch mansik tras zata. LPG-ir bhasailam tem onudhan apnnank mellchem mhonn, lok sod’deak LPG vitrokanche (distributors) dukonam samkar gorddi korun ubho aslolo pollevpak mellta. Ut’tor Gõyant, Jun mhoineant thavn ‘Aadhaar’ karda udexim LPG-icher giraykank onudhan divpak suru kelam. Dokxinn Gõyant hi pod’dot Setembr 1 thavn suru zali. Fuddlea tin mhoineank mhonnge, Dezembr meren hi pod’dot Dokxinn Gõyant ‘experimental basis’-acher chalu astoli. Taka lagon, zannim ‘Aadhar’ kard

benkek ani LPG komponink sador korunk nant, tankam Dezembr meren onudhanachea molan (sumar 400 rupiya) silindder melltole. Tea uprant mat, ‘Aadhaar’ kard sador (produce) korunk naslolean ek silindder 850 rupiya hea molan vikhto gheuncho poddtolo. Ut’tor Gõyant 2 lakh 54 hozar LPG ‘connections’ asat. Hantuntlea 62% lokamni apaplea ‘Aadhaar’ kardacho ankddo LPG komponeam kodde dila. Tankam onudhan mellta. Punn, herank tem azun mellona. Khup zannamni azunui ho ankddo benkenk

dilolo na. LPG ‘distributors’-ui giraykank goroz tem margdorxonn kori nant. Oxeo tokrareo asat. Itle mozgotim, Dokxinn Gõychea ‘Navelim Nagrik ani Giraik Manch’-an kaim LPG ‘distributors’-am virund Gõycho Chief Secretar ani Civil Supplies khatea kodde tokrareo keleat. LPG-icher onudhan mellpa khatir ‘Aadhaar’ kardachi goroz na, oxem Rajya sobhent ani Lok sobhent kendrantlea montreamni spoxtt kelolem astana, LPG toyar korpi komponeo ani vit-

rok gorje bhair lokak sotaitat ani ‘Aadhaar’ kard sador korunk sokti kortat, oxem Navelim Consumers Forum hacho sochiv Joseph Vaz hannem aple tokrarint mhonnlam. Kendr sorkarache nove bumike pormonnem LPG vitrok sarkhem kam kori naslolean, lokak khupuch tras sonscho poddta, oxem Josheph Vaz-an mhonnlam.

Kala Academy Sahitya Puroskar:

Romi Konknnik Wagh-acho tenko, Bhatikar-acho virodh Romik Rajbhas kaidean aspaun gheit mhonn nagri valeank bhirant StAnley vAZ

BJP sorkar don rupancho: Subhash Shirodkar - PAGE 9

Hyderabad Hotshots – an IBL spordha jikli - PAGE 11

stanley@herald-goa.com

Ponnje: Kala Academy, Gõy hacho odheokx Vishnu Wagh hannem halinch Romi Konknnintlea sahityak vorsuki puroskar divpachem jahir keloleak thavn, devnagri ‘camp’-antle je Romik sodanch dolle foddtat, tanche modem uchambollai nirmann zalea. Hea puroskarank virodh korun Arvind Bhatikar hannem Parrikar-ak ek potr phattoilam. Punn, Romi Konknnik puroskar divpa babtint spoxttikoronn kortana, Vishnu Wagh-an Romi sahityak purokar divpak aplem sohomot ani tenko dila. Halinch Kala Academy-

cho odheokx Vishnu Wagh hannem Kala Academy dita tea vorsavollichea sahitya puroskaramni Romi Konknnik aspavn ghetlea mhonnpachem jahir kelolem. Kala Academy prot’tek vorsa sahitya mollar porgott zavn yevpi vegvegllea bhasantlea pustokank puroskar dita. Romi ani devnagri lipim modem kaim zannamni ontor korun dovorlolo asa, torui Kala Academyn Romi Konknnik jahir kelolea puroskarank azunui konnenuch ugteponnim virodhant cheorcha korunk na. Punn, adlo IAS odhikari ani Rajbhas sol’lagar somiticho tosoch her sabar sorkari somitincho

Romi Konknni Rajbhas zait mhonn bhirant? Rajbhas kaideant Konknniche devnagri lipik man’neotay diloli asa, toruy vhodde sonkhen Romintlean vevhar korpi lok rajbhas kaidea kodde sohomot nant. Romi Konknnink rabjbhas kaideant aspavn gheuvchi mhonn, Romi Konknni valeanchi xantichea margan aizui chollvoll chalu asa ani hem prokronn sod’deak ‘High Court’an addavn dovorlolem asa. Romi Konknni sahityak puroskar dile zalear, faleam Romik rajbhas kaideant aspavn gheit mhonn kaim devnagri valeank bhirant upraslea, ani taka lagon te Kala Academyn jahir kelolea puroskarank virodh kortat. Bhatikar-an Romi Konknnik kelolea virodhak tenko divn anikuy devnagri vale avaz utthoitole, oso odmas Amcho Avaz potrkaran kaddla.

vangddi aslolo Arvind Bhatikar hannem Gõycho mukhel montri Manohar Parrikar haka ek potr phattoun, Romi Konknni sahityak puroskar divop mhonnge, Gõychea Rajbhas kaideachea virodhant vochop oxem aplea potrant nomud kelam. Sorkari ani sorkarachea onudhanacher

cholpi sonvsthamni Rajbhas kaidea pormonnem aplo vaur korpak zai, oxem Bhatikar-an aplea potrant nomud kelam. Bhatikar hannem phattoilolea potracher Parrikar-an Vishnu Waghachem spoxttikoronn (clarification) maglolem. Wagh hannem fuddarak

Kala Academy dita tea puroskaram modem Romi Konknnikui aspavn gheupa vixim aplo khoddegant tenko dilo. Romi Konknni sahityak puroskar divpacho nirnnoy aplo ektteacho nhoy, punn Kala Academy-chea General Council-acho zavn asa, oxem sanglem. Rajbhas kaido ho kola, sahitya ani sonskruti hankam lagu korcho nhoy, oxem Wagh-an spoxtt kelem. Hea vixim odhik mahiti gheunk Vishnu Wagh hache kodde sompork kelo tedna, Romi Konknni sahityak puroskar divpachea virodhant Arvind Bhatikar-an ek potr phattoilam mhonnpachem sot tannem mandun ghetlem.

Sthanik rajbhas hi Devnagri lipintli Konknni zavn asa, oxem Bhatikar-an aplea potrant nomud kelam. Parrikar-an he babtint mhoje kodde spoxttikoronn magoilem, tea vellar hanvem mhojem spoxttikoronn dilem, oxem Wagh-an sanglem. “Romi Konknnintlea Sahityak puroskar divpa babtint konnenuch virodh korcho nhoi. Jitlem sahitya dor vorsa devnagri lipintlean prosid’dh zata, titleach thoddea vo odhik promannan Romi Konknnintleanui porgott zata,” oso mud’do Vishnu Wagh-an aplea spoxttikoronnant manddlo. “Romi Konknnintlean uzvadda ailolem sahitya

hem Gõyantuch nhoi, punn desant ani videxant poryan hea sahityak bhorpur magnni asa. Romi Konknnintle vachpi puray sonvsarak ximpoddlole asat. Romi Konknnintlean yetolea vortoman potrank, pustokank, tiatrank Romi Konknnintlean vevhar korpi loka koddlean khupuch magnni asa. Kristanv dhormantleo riti roviseo poryan Romi Konknnintlean zatat, zoxeo Gõychea bhov sonkhen aslolea Hindu lokacheo Morattintlean zatat. Ho itlo sogott vevhar Romi Konknnintlean cholta astana poryan fokt sahityik puroskaram khatir Romi Konknnicher virodh kiteak?”oso soroll prosn Vishnu Wagh-an Parrikar-ak dilolea spoxttikoronnant kelo.


Amcho Awaz Sept 7_Layout 1 9/6/2013 8:00 PM Page 2

Ganv-ganvamni

Ponnje<Sonvar, 7 Setembr, 2013<

Vishnu Wagh ‘HAT’ melloitolo? Kongres-achi ‘offer’, Chaturthi uprant Gõychem rajkaronn taptolem… amcho aVaz Protinidhi

Ponnje: BJP-cho St. Andre motdar songhacho amdar Vishnu Surya Wagh Raxttrvadi Kongres pokxant vecho nhoy mhonn, Kongres pokxan aplo khell khellonk survat kelea, ani Lok Sobha venchnnukek Vishnu Wagh hannem Ut’tor Gõyant Kongres tikettir ubho ravcho, oso prostav (proposal) Gõychea Kongres pokxantlea kaim fuddareamni Wagh hache kodde manddla. Ganesh Chaturthi zalea uprant Kongres-achea halchalink boroch nett yevpachi xok’keotay ason, Gõychem rajkaronn borench taptolem mhonnpachi xok’keotay upraslea. Amdar Vishnu Wagh hachi kaim mhoineam adim Raxttrvadi pokxacho mukheli Sharad Pawar hache kodde bhett zaloli. Punn, hi Vishnu ani Sharad Pawar-achi bhett rajki rupachi nasloli. Punn, hi tanchi dogainchi-i bhett zaloleak thavn

Vishnu Ut’tor Gõychean Lok sobhechi venchnnuk zhuzonk khupuch utsukt asa ani NCPchea somporkant asa, oxi cheorcha suru zali. Vishnu Wagh hannem NCPchi Lok sobhechi tikett svikarli zalear, Raxttrvadi pokxak punor jivit melltolem, oxi bhirant Gõyant khupuch Kongres fuddareank laglea. NCP-cho raxttriya odheokx Sharad Pawar Gõyant aplo NCP mozbut korpa khatir tore-toreche khell khellta. Gõychea Kongres pokxantlea fuddareamni Sharad Pawar-

He khobreche aplo khulaso (clarification) kortana, “Hanv Ganesh Chaturthi porob somplea uprant mhoji Lok sobha venchnnukam vixim mhoji bhumika spoxtt kortolom. Hea vixim sod’deak mhaka kainch ek sangpachem na. ESG-chem ‘Chairman’ pod mhaka azunui odhikrut ritin favo zavnk na, hi poryan ek sot gozal zavn asa, punn hea vixim poryan hanv kainch uloupak sodina,” oxem Vishnu Wagh hannem spoxtt kelem.

acheo halchaleo polleun, Vishnu Wagh-ak mellon taka Kongres pokxachi Ut’tor Gõychi Lok sobhechi tikett divpak bhasailam. Gõychea Kongres pokxantlea fuddareank Sharad Pawar-achi NCP Gõyant mozbut zaloli naka, ani zorui Vishnun NCP-che tikettir venchun ailo zalear,

Gõyant Kongres pokxacher tacho porinnam zavpak xokta, oxem Kongres pokxachea fuddareanchem mhonn’nem zavn asa. Taka lagon, Vishnu Wagh Lok sobhechea venchnnukank Ut’tor Gõychean ravtach zalear, taka Kongres pokxachi tikett divnk amchi koslich horkot na, oxem Kongres pokxantlea fuddareanchem ekmot zalam. Gõyant sot’ter aslolea Bharatiya Janata Pokxan amdar Vishnu Wagh-ak tachea zolm disa bhasailolem ESGchem odheokxpod azunui divnk na. Taka ‘chairman’ kortolom mhonnpachem Parrikar-an fokt jahir kelolem. Taka ESG-cho ‘chairman’ kela mhonnpacho sorkara koddlean odhikrut adex (official order) azunui bhair soronk na. Haka lagon, Vishnu Wagh sorkarachea vell kaddpache pod’doticher khupuch bejar zalolo asa, oxem tachea egdomuch lagim aslolea sutramni (sources) sanglem.

Kunkolle NIT prokolpak virodh Kunkolle NIT prokolpak virodh amcho aVaz Protinidhi

Ponnje: Kunkolle ganvant yeupi National Institute of Technology hea xikxonn prokolpak (educational project) ganvchea sthanik lokamni aplo khor virodh porgott kela. Hea prokolpa vixinchi mahiti sorkaran ugddapi korunk naslolean taka virodh korpacho tharav (resoulution) Cuncolim Municipal Council-ache boske vellar nogorpaliken ghetla, oxi mahiti nogor odheokx Devendra Dessai hannem potrkarank dili. Hea vixim odhik mahiti ditana, Dessaian sanglem, sumar 6 lakh chovkonn metram zomin tabeant gheun hea NIT prokolpak divpacho nirnnoy Gõy sorkaran ghetla taka sthanik lokacho virodh asa. Hea prokolpacher akxep (objection) haddpacheo konnakuy suchovnneo korpacheo asat zalear, tancheamni teo Agost 30. 2013 meren nond korunk zatat. Hea vixim Kunkolle-chi nogorpalika kitem bhumika apnnaitoli, tea vixim ek potr phattoun ami sorkarak kollit kortolet. Ho prokolp Kunkolle ganvant ubho zalo za-

lear, thoinsor sthanik lokak fokt xipay ani surokxa rakhonndaranche zage melltole, oxem sangon sorkar sthanik lokak naumed (discourage) korta. Kunkolle unchlem xikxonn ghetlole tornatte asat. Tankam unchlea podancher nokreo divpa vixim sorkarache koslech proitn nant. Sorkaran hea prokolpak porvangi dinvche adim, sthanik lokak visvasant gheun hea prokolpa vixinchi sovistat (detail) mahiti ani arakaddo (plan) tanche samkara dovorcho ani uprantuch ho prokolp gheun fuddem vechem. Kunkolle nogorpalikentlea 10 nogor sevokam modlea 9 nogor sevokancho hea prokolpak virodh asa. ‘Susegad de Agricola’ hea prokolpa khatir zomin tabeant gheupachi prokriya (process) chalu asa. Ho prokolp Kunkolle ganvant ubharun sthanik lokak tacho kitem faido zatolo, hea vixim sorkaran spoxtt korchem. Kunkollkarank nokreo ani NIT-int xikpa khatir zage arokxit (reserve) dovorle zalear, hea prokolpam vixim vichar korunk zata. Gõyant NIT prokolpak Kongres pokxacho virodh na, punn ho prokolp ubho korche

adim sorkaran lokak visvasan ghenvche, oxi magnni Kongres pokxacho provokto (spokes person) ani amdar Alexo Reginald hannem kelea. Parrikaran Dabole aslolea vimantollacho zago Airports Authority of India (AAI) hankam na divpak yeujilam. Ti tankam gheupachi asa zalear ‘market rate’ divn ghenvchi poddtoli, oxem Parrikaran AAI odhikareank sanglam. Punn, Kunkolle hangasor NIT prokolpak 6 lakh chovkonn metram zago divpa fattlean Parikaracho hetu kitem? Oso soroll prosn Reginald-an potrkaram kodde uloitana kelo. “NIT prokolpam khatir desantlea heram raj’jeamni 1.5 lakh chovkonn metram zago thoinchea sthanik sorkaran dila, zalear Kunkolle hangasor ho itlo vhoddlo zago Parrikaran kiteak divpak yevjilam? Oso prosn ani dubav lokachea monamni uprasta. Hea adim Kunkolle ganvant khupuch vhoddli zomin ‘food park’, ‘foot ball academy’ ani ‘housing board’-ak diloli asa. Atam NIT khatir itli vhoddli zomin divpak kitem karan asa zait? Osoi ek prosn Reginald-an potrkaram kodde uloitana kelo.

Pri. Planton Faria devadhin Pri. Planton Faria, ganvan Kunkollecho, zannem dhormik ani somajik mollar zaito boro vavr kelo to 3 Setembr 2013 hea disa aplea Kunkolli ganvant hea sonvsarak ontorlo. Konknni bhas vhoir sorchi ani ti bhas sogllea Gõykaranchea tonddar khellchi mhunn tannem aplea lagim zata te porim yogdan dilem. Pri. Planton Faria 1940 vorsa Otubrache 20 tarker Rodolfo B C Faria ani Espediana Faria hankam zolmololo. Aplem jivit bhor sonskrutik ani sahitik mollar boro vavr kelo. Culvaddo, Cuncolim hangasor Pri Plantonan zaite tiatr boroilet, digroxit kelet ani

machier haddle. Tannen 18 tiatr boroun machier haddleat, tea bhair All India Radiocher tannen boroilole 10 tiatr vitraileat. ‘Monxakullacho Soddvondar’, ‘Tukach Lagon’, ‘Kallokantlo Suria’, Somazacho Dusman’, ‘Kalljivont Jeena’, ‘Bhagivont Paul’, ‘Jezu Krist’, ‘Sonvsaracho Uzvadd’, ‘Suttka’, ‘Jivitachi Zhor’, ‘Kantteancho Mukutt’ ani her dusre tiatr, Pri. Planton-an boroun digdorxit keleat. Toxench ‘Kantteancho Mukutt’, ‘Novo Dis Udetolo’ ani ‘Somazacho Dusman’, hea tiatramni Pri. Planton Faria-n bhumika-I kelea. Gõychea sahitya-nui Pri. Planton-achem borem yogdan asa. ‘Xanticho Dutt’ tiatracher tannen ek pustok boroilam. Toxench, tachea vavrak azun meren bhettoilole puroskar sokoil dileat: - ‘Tujea Moga Khatir’ pustokak Konkani Bhasa Mandal-acho puroskar - ‘Tukach Lagon’ tiatra pasot Kala Academy

Sorkar dusrem ‘Phyan’ tufanachi vatt polleta? Sorkarachem durlokx, ‘Security Certificate nastana nustem marpi botti doriyant vaurtat Stanley Vaz stanley@herald-goa.com

Ponnje: Gõy raj’jeachea vattharant yevpi somdirant, lhan-vhodd ‘trawlers’, ‘motorised canoes’, voddim mellon sumar 2800 bottim udexim nustem martat. Punn, hea itlea sogott bottink surokxechim promann-potram (security certificates) divpak sorkara kodde kodde koslich vevostha keloli na, mhonnpachem ugddapem zalam. Taka lagon nustem marpachea vevsayant revoddlole 60 hozar kamdar ani, tech porim kottimni rupiya molachi ‘machinery’, heo fokt Devacheruch bhorvanso dovrun somdirant nustem marpak vetat. Gõyche arthik yenneavollint mhotvacho bhor ghalpi ho nustem marpachea hea poramporik vevsayacher aslolem vadoll-moddachem odrutt pois korpa khatir sorkar anik eka ‘phyan’ tufanachi vatt pollevn asa kai? Oso soroll prosn kaim nustem marpeamni hea potrkara kodde uloitana kelo. Nustem marpa khatir lhanvhodd voddim ani botti laginchea doriyant ani khol somdirant vetat. Hantuntlea vhoddlea akaranchea ‘trawlers’-ancher 18 tem 25 khalasi (sailors) ani her kamdarancho aspav asta. Halinchea disamni somdirant vadollmodd khupuch dis urlolean, sabar ‘trawlers’ doriyant porton poddlole vo khaddint yetana modench rombloleo ghoddnuko ghoddleat. Hea bottim sangata khalasi ani kamdarancho jiv sonkhottant poddlolo, tech porim bottinchea mexinachem vhodda promannan luskonn zalem, mhonnpachem dison ailam. 2009 vorsa somdirant ‘phayan’ tufan uprason, sumar 67 nustem marpeancho jiv luskonn zalolo, tacho hea vellar ugddas yeta. Hea potrkaran, hea vixim odhik mahiti ekttailea tea pormonnem, kaide moddun ‘trawler’-anche dhoni moriyadi poros chodd kamdar vaurak laytat. Torui astana, he gozalicher sorkaran aplem koddok lokx dilolem dison yena. Tech porim hea ‘trawlers’-ank vhodd-vhodd lharam ani vosaddink fuddo korpachi kopxi (capacity) asa vo na, hachi zannvikay bottinchea dhoniyankui nasta. Tech porim

Goa hicho puroskar - Sahitiya khatir Gõy Sorkara torfen ‘Goa State Cultural Award’ - ‘Kunkolle Mahan Ganv’ pustoka pasot Kala Academy Goa-cho puroskar - ‘Kalljivont Jeena’ tiatra pasot Kala Academy Goa-cho puroskar Pri. Planton Faria hachea mornnan Konknni somazak vhodd luskonn zalam. Dalgado Konknni Academy zacho to adlo Up-Odheokx zaun aslo, ani Tiatr Academy Goa hinneim tachea mornnak lagon aplem dukh porgottailam ani tachea othmeak sasnnik such melloum mhunn prarthona keleant. Pri. Planton Faria hache kuddicher nimnne sonskar aiz (Sonvar) sokalchea 10.30 vorar Kunkolleche igorjent zatole

Chaturthi vellar chotray dovorchi: Gõy Pulis diunchi, kulopachi/fuddlea darachi dusri chavi fuddlea dara mukhar kednanch lipoun dovorchi nhoi, karann chor soglle lipoupache zage bore zannat, mhunn hea pulis jahirnamean dilam. “Tumchea bhonvdde vixim zaitea lokank adinch kolloi nakat ani tumger vavr korpi konn asa, zalear te khoim rautat tachi khatri dovorchi,” mhunn tatun fuddem dilolem. Vevsayik dhondean asloleamni, khas korun onvollkhi lokanchem asnnem astana vhodd ‘cash payments’ korpachem tallchem, mhunn pulisen sol’lo dila. Ani namnechea ‘agencies’-antlea ‘security personnel’Ponnje: Raj’jean hea Ganesh Chaturthi dobajea vellar surokxe khatir upay pulis khatean jahir kelea. Dobajea vellar chodd kalla pasot ghorantlean pois bhonvddek vetat, zalear tannim ap-aplea vattharantlea pulis chovkecher kollounchem mhunn pulisen sol’lo dila. Kaido pollevpi odhikaream lagim sohokar korchi ani aplea vattharan zaupi dubavit ghoddnuko pulisechea nodrek haddcheo, oxi sogllea nagrikank vinonti asa. Aplea ghoramni ani udeogachea/vevsayechea suvater apleo vostu samballchea khatir favo te upay gheunche mhunn nagrikank suchoilam.

2

Amcho Avaz

“Daram bhitorlean bond korchim ani fuddleo ani fattleo ‘lights’ ratchea vellar chalu dovorcheo. Tumcheo moladik vostu ‘bank lockers’-amni dovorche ani tumkam goroz asa teach vellar tankam bhair kaddche,” mhunn pulisen jahir kelam. Zonelank ‘grills’ bosounk, fuddlea daracher ‘peep-in’ ani ‘chain’ bosounk, ani zata zalear ‘CCTVs’ ani ‘burglar alert system’ bosounk suchoilam; ani pulis ‘hotline number’ 100-chea vixim zagrutay ximpddaunk pulisen suchoilam. “Opradh zaupachem tallchea khatir ani vollkhunchea khatir soglli mhotvachi mahiti pulisek

ankuch kamar dovorchea vixim tatun dilolem asa. Surokxe sombondhit veg-vegllea vostunchea vixim hea ‘security personnel’ank vella-vellak favo ti mahiti diunk goroz. Opradh ghoddlo zalear, nagrikamni tea ghoddnuke vixim ani opradheanchea halchalichea vixim zata titlea begin pulise meren pavounchi. “Opradh ghoddlolea suvatecher koslench karya korchem nhoi, punn ti rakhun dovorchi, zachea udexim pulisek mhotvache purave (clues) mellonk xokta, ani zata zalear dubavit opradhean/ opradheamni vaporlolea vahona vixim mahiti lokxan gheunchi,” mhunn pulisen sanglem.

Arsebisp Patriark Saibacho sondex

Amche Hindu bhav ani bhoinni Ganesh Chaturti-chi porob monoitana hanv tanche khuxalkayen samil zatam. He porbechi sondhi ghevn tancher soglleancher Sorvespora Devacho axirvad denvum mhunn prathonam kortam. Ganesh Chaturti porbechea nimtan amche Hindu bhav bhoinnam aplea purvozanchea ghorant yeta ani thoim xantikayen, mogan ani bhavponnan jiyonk ami xiktanv. Ganesh Chaturti porbe somoyar sonvsarant mog ani xanti hadd mhunn ani jea vattaran dharunn zhuzamchim kupam choddta tim pois kor mhunn ami sogllim eka tallean Sorvespora Deva lagim magum-ia. Tea khatir soglle ekvottan ravon him mul’leam (values) amchea ghorabeamni kirlavnk vavrum-ia ani tache vorvim sonvsarant xanti haddunk adhar dium-ia.

hea nustem marpi bottink surokxechem promann-potr divpachi sorkaran koslich bondabost keloli na. Hea sogllea gozalincher Gõychea nustem mari (fisheries dept.) khatean lokx dovorpak zai aslem. Punn, ojapanchi gozal mhonnlear, Gõychea ‘fisheries department’-an hea oslea gozalincher kednach gomhirtayen lokx divnk na, oxem kaim nustem marpi lok ugddeponnim arop kortat. Gõychea Nustem Mari Khatean porvane (licences) diloleo 2800 botteo somdirant nustem martat. Hantunt 1200 ‘trawlers’, 850 ‘mechanised canoes’ tech porim 750 itlim sadim voddim asat. Tech porim Gõychem nustem mari khatem prot’tek vorsa sumar 100 bottink otirikt (additional) porvane dita. Punn, khontichi gozal mhonnlear, hea nustem marpi bottincher tacher vaur korpi mon’xank ani yontrank surokxa asa vo na, hea vixim nustem mari khatem matuipunn gombhir na. Na mhonn, Gõychea nustem mari khatean hea vixim kednach sorvekxonn (survey) poriyan kelolem na, oxem hea bottinche dhoni sangtat. Anik ek usko korpa sarkhi gozal mhonnlear, hea nustem marpi bottink surokxa porvane divpa khatir, fattlim sabar vorsa ostitvant aslolea Gõy sorkarachea nustem mari khatea kodde surokxecher dekrek dovorpa khatir konnuch xiknnar ani zannkar monis na, oxem hea vixim chovkoxi keli tedna samkara ailem. Fokt, novi nustem marpachi bott vikhti gheta tedna vo ti bott dusreachea nanvar korta tedna te bottichi topasnni zata. He topasnnent fokt te nustem marpi botticho akar (size) ani koslim-koslim

yontram asat tachich nondnni zata, ani te botticher vaur kortolea mon’xache surokxe vixim konnuch lok voddina, mhonnpachem khud hea khateantle odhikari kobul kortat. Hea vixim odhik mahiti ditana nustem mari khateantlea anik eka odhikarean sanglem, eke bottichi topasnni korpachim ani surokxechim yontronnam sorkaracheach ‘Captain of Ports’ hea khatea kodde asat. Punn, Nustem Mari khatem ani ‘Captain of Ports’ hea donuy khateam modem ani tim khatim hathalltat tea vaurant khup vhoddlo forok aslolean, tim eka –mekachea somporkant yenant. Gõy sorkarachem COP hem khatem doriyantle vahatuke khatir sthapon kelam. Hem khatem barjeo, feribotteo, botteo ani her torechea vahatuk korpi bottinchi neman topasnni korta, ani tankam surokxechim promann-potram dita. Punn, Gõychea ‘fisheries department’-an azun meren kednach COP khateacho adhar ani sohokar gheunk na. Gõychea nustem mari khatea kodde eke nustem marpi bottichi surokxa topasun taka promann-potr divpachi koslich bondabost na. Nustea bottincher vaur korpeanchi mahiti gheun tankam ‘identity card’ hea khatea koddlean melltat. Tech porim bottincher nustem marpa khatir aslolea zalleanchi (nets) mahiti gheun tankam porvane ditat, punn te bottir vaur korpi mon’xank ‘life jackets’, jevonn randpachi suvidha ani kaidea pormonnem mellpak ani aspak zai teo vostu asat vo na, hachem nustem mari khateak matuy poddon gelolem na, mhonnpachem atam spoxtt ritin ugddapem zalem.

1lea Panar Thaun... “Hanv PM zavnk sopnam sopnena” - Modi azun poriant BJP-n taka nomiarunk na mhunn Narendra Modi-n hem nivedon korun zaitea BJP-chea fuddareank vicharamni ghuspailea zavnk zai. Hea tachea nivedonacho Narendra Modi-k anik ek faido asa. Ho faido mhunttlear BJP-chea fuddareamni ekttaim yevn, vell ogddainastana, hea gombir vixoyacher nirnnoy gheunchoch poddtolo. Modi-n kelolem hem nivedon Prodhan Montri umedvara vixim dubav nivoll korpak BJP-chea fuddareamni tabortob nirnnoy gheuncho poddtolo. Soglleank khobor asa tea pormonnem RSS songhotton Narendra Modi-k okhondd tenko dita. Narendra Modi Bharotacho fuddle Prodhan Montri zalolo RSS songhottonak zai ani BJP-chea itihasacher nodor marlear oxem dista ki jem kitem RSS songhottonak zai tench BJP korta. Mhunnchem dusrea xobdamni RSS-ak Narendra Modi-k fuddlo Bharotacho Prodhan Montri zalolo zai mhunttoch yeta tea Lok Sobhechea venchnnukek Modi-k Prodhan Montri umedvar

mhunn jahir kortele hem sot zavn asa. Halinch jem Narendra Modi-n nivedon kelem ani apunn 2017 vorsam poriant Gujaratche porjechi seva kortolom mhunn sanglem haka lagon Narendra Modi Prodhan Montri umedvar mhunn BJP atam rokddich jahir korteli oxem zaite rajki zannkar uloita. Khoreponnim RSS ani BJP hanchi ‘coordination committee’-chi boska 9 Setembr mhunttlear Somaradis zavpachi asa. Kollta tea pormonnem he sobhecho mukhel hetu mhunttlear RSS Modi-k Prodhan Montri umedvar ghoxit (declare) korcho mhunn forsan prostav manddtele ani ho prostav, BJP-n Narendra Modi-che virodhi ason porian, pas zavpachi xokeotay asa. Oxem ghoddlem zalear Narendra Modi apnnem kelolem nivedon fattim ghetolo kai? Vo “BJP-chea magnneak pall divn hanv Prodhan Montri umedvar mhunn BJP-cho nirnnoy mandun ghetam” oxem mhunnon apnnech rochlolea prosnnak zabab ditolo kai? Kalluch sangtolo!

600 odhik Congress fuddari, somorthok pulisechea tabeant vevharan ghalunk ailolea zaitea Congress fuddareank ani somorthokank pulisen ‘detain’ keleat. Vadodara xarachea Mandvi, Karolia, Sama, Karelibaug ani Pratapganj vattharant udeogik suvato bond korunk sodpi Congress fuddareank ani somorthokank poriant pulisen tabeant ghetlea.

Sthogit aslolea IPS officer Vanzara-an aplea chitti udexim Modi-chi ani adlea raj’jea ghor montri Amit Shah vixim borich ttika kelea, ani heach karannak lagon mukhel montrean rajinamo diunchea khatir hem ‘bandh’ apoun haddlolem. ‘Encounter’ keximni, Vanzara ek mukhel aropi mhunn asa.

Hanv Hindu ‘nationalist’ – Parrikar Bharotachea dusrea prantamni ghoddona tem tannem Gõyant ghoddovn dakhoilem. Hea zoitak lagon Manohar Parrikar BJP-chea kxetran ek mhotvacho fuddari mhunn mandta. 2014 vorsantle Lok Sobheche venchnnuke vixim aplem mot ditana Parrikaran oxem mhunttlem “ zoritor sodanche poros 5 te 6 ttok’ke motdan BJP-chea favoran zalem zalear BJP 330 te 340 motdarsongh jiktoli. Oxem ghoddpachi xokeotay asa kiteak Bharotachi porza

Kongres-ichea fuddariponna khal choltolea UPA sorkaracher sarki vittelea”. Bharotachi tornni pillga Narendra Modi lagim hem netrut’tv (leadership) asa oxem mandta ani tea khatir Bharotachi proza Modi fattlean ravteli him chin’nam (signs) disonk lagleam. “Kendrak sorkar bodlun BJP-cho sorkar ghoddpak ani Narendra Modi-k Prodhan Montri korpachi zagrutay akho des bhor disan dis vaddot veta” Parrikar-an akhrek mhunttlem.


Amcho Awaz Sept 7_Layout 1 9/6/2013 7:57 PM Page 3

Ponnje<Sonvar, 7 Setembr, 2013<

Ganv-ganvamni

Amcho Avaz

Rupiya nisorta tacho faido Gõychea ‘tourism’-ank Videxi bhonvddekar vaddtat, dexi bhonvddekarancher mat porinnam Amcho AvAz Protinidhi

Ponnje: Amerikechea dollara samkara Bharatachea rupiyachem mol samkench khala dhenvlam. Taka lagon Gõyant videxi bhonvddekaranchi vadd zavn Gõychea poryattonank tach khupuch faido zatolo. Punn, ho rupiya oxe toren nisrot ravlo zalear, dexi bhonvddekarancher tacho porinnam zavn Gõyant yevpi bhonvddekaracher tacho zobor porinnam zavpachi xok’keotay hangache ‘financial ekperts’ ugttaitat. Dexi bhonvddekarancher atthapun zo Gõycho lok aplo vevsay-dhondo choloitat, tanchea vevsayacher poryan vaitt porinnam zavpachi xok’keotay upraslea. Ontoraxttriya mollar oxe toren Bharatiya rupiyachem mol dhenvot ravlem zalear, dexi bhonvddekar Gõyant yevpachem promann unnem zatolem. Hea vixim odhik mahiti mell’lea tea pormonnem, Gõyant bhonvddekarank gheun ‘chartered’ vimanam yevpak Otubr 1 tarikh thavn survat zatoli. Gelea 2012 hea arthik vorsa videxi bhonvddekarank gheun yeupi ‘chartered’ vimananchi sonkhea 1 hozarancher pavloli. Videxi bhonvddekarank gheun yeupi ‘chartered’ vimananchi nondnni prot’tek vorsa Dezembr mhoineantuch kortat. Teach Dezembr

mhoineant Bharatacho rupiya ani Amerikecho dollar hanchea molant asloli ontor (difference) polletat. Sod’deak Amerikechea dollarachem mol Bharatiya duddvam pormonnem 65 rupiya itlem zata. Haka lagon, hacho faido videxi bhonvddekarank bhorpur zatolo. Prot’tek dollara fattlean 8 tem 9 rupiyanchem luskonn Gõychea dhondekarank bhogchem poddtolem. Yeta tea don mhoineanchea kalla bhitor Bharatacho nisorto rupiya (falling rupee) sanvrona (stable) zalear, tacho vhoddlo fottko Gõychea dhondeankarank bhogcho poddtolo. Sod’deak Gõyant aslolea 5 Star hottelamni videxi bhonvddekaranchi sonkhea unnem asli, torui Otubr mhoineacho xevott meren, Gõyant yevpi videxi bhonvddekaranchi sonkhea vhodda promannan vaddtoli, oso odmas ‘Travel and Tourism Asso-

ciation of Goa’ hacho odheokx Gaurish Dhond sangta. Dexi bhonvddekar Gõyant aile zalear tacho chodd labh Gõyche yenneavollik zata. Punn sod’deak desache arthik sthitir khupuch vaitt dis aileat, oxem Gaurish Dhond-an sanglem. “Gujrat, Dil’li, toxench Ut’tor Bharatantlean vhodda promannan dexi bhonvddekar Gõyant yetat. He dexi bhonvddekar je Gõyant yetat, te vhodda promannan duddvancho khorch kortat. Punn, sod’deak Bharatacho rupiya dispottim nisrot aslolean, bhangar, petrol-dizol, toxench her vostunchem mol hixeopa bhair vaddlam ani tachea sangata vimananchea tikettinchem mol poryan khupuch vaddik laglam. Hacho porinnam dexi bhonvddekarancher zatolo. Taka lagon Gõyant yeupi bhonvddekaranchi sonkhea vhodda promannan dhenvpak lagtoli.

Sod’deak tori Gõyant aslolea hottelancho dhondo 40% itlo khala dhenvla,” oxem Dhond-an mhonnlem. Sod’deak desant asloli arthik sthiti Gõychea poryattona khatir somadhan divpa sarkhi na. Sod’deache sthiti pormonnem videxi bhonvddekar Gõyant aile zalear, tankam apnnank zai toxe duddu khorch korunk vhoddlem avgodd na. Punn, sogllech videxi bhonvddekar vhodda promannan duddvancho khorch kortat oxem na. Punn, rupiyachem mol dhenvon dollarachem mol vaddlolean, videxi bhonvddekarank thoddo duddu khorch korun sogllim sompeponnam ani sovloti melloun ghevop xok’keo zatolem. “Americhea dollarachem mol khupuch vaddlolean, videsant vochpi dexi bhonvddekaranchi sonkhea unnem zavpachi xok’keotay asa. Bharat desantle bhonvddekar chodd korun Europe, Ut’tor Amerika, Gulf, Singapor sarkhea desamni vhodda promannan vetat. Tankam atam tea-tea desamni vochpa khatir khupuch oddchonneo uprastoleo. Ekunn mellon, oxe toren rupiya nisrot ravlo zalear, Gõychea poryatton vevsayak ani dexi bhonvddekarank tem marekar zavn asa,” oxem spoxtt mot TTAG-acho odheokx Gaurish Dhond-an xevttak aplem promannik mot porgott kelem.

‘Mining’ suru korunk halchaleo Sorkar mhonnta ‘buffer zone’ 1 km ascho Amcho AvAz Protinidhi

Ponnje: Gõyant sod’deak bond asloleo minam khonneo suru korpa babtint raj’jeo sorkaran yog’geo dixen aplim panvlam ubharleant mhonnpachem nodrek ailam. Fuddlea sumanant Bharatacho prodhan montri Dr. Manmohan Singh haka potr phattoun, ho bond aslolo vevsay porot suru korunk, kendriya montri mondollache boskent ho vixoy upostit korcho, oxi magnni mukhel montri Manohar Parrikar korpacho asa. Heo bond asloleo khonneo porot suru zanvcheo mhonn Parrikaran nettan proitn suru keleat ani fuddlo Setembr mhoineacho xevott meren minam khonnincher ghatloli bondi kaddtole, oxem atam spoxtt zavpak laglam. Minam khonneo bond zaleat tacho gombhir porinnam sod’deak Gõyche arthik sthitir zala mhonnpachem dison ailam. Soroll ani heram margantlean raj’jeantlo 2.5 tem 3 lakh lok hea ‘mining’ vevsayant gunthlolo asa. Gelea eka vorsachea kallant ‘mining’ bond aslolean, hangasor vhodda pro-

Buffer zone 1 km ascho… ‘Buffer zone 1 km itloch ascho oxi magnni Gõychea sorkaran kelea. Ho ‘buffer zone’ 1 km ascho oxi magnni Gõy sorkaran don tem oddez mhoineam adinch keloli. Punn, hea vixim kendr sorkaran azunuy kosloch nirnnoy ghetlolo na. Gõyant bond asloleo minam khonneo suru zanvche khatir raj’jeo sorkaran soglle torecheo halchaleo suru keleat. Gõychea ‘Mines’ khatea koddlean jim kagod-potram zai aslolim, tim poryan raj’jeo sorkaran melloun ghetleant, oxem kollit zalam.

Dhormik suvatencher CCTV cameras bosouche: Dokxinn Gõy pulis

sanglem. Sogllea dhormik suvatencher zaupi ‘security audit’-acho bhag mhunn hi boska apoun haddloli. Veg-vegllea dhormik suvatevelea, 60 zannam von odhik protinidhimni hea bosken vantto ghetlolo. ‘CCTV cameras’-anchea udexim mevlolea ‘footage’-

chea adharan Moddganvan halinch don tori kexi suttave korunk zalolea adhara vixim udharonn diun, karbhar cholovpi monddolamni aplea dhormik suvatencher, ghoddta tea pormonnem surokxa vaddounche khatir gorjecheo vostu bosouncheo, oso Naikan agro kelo. Dhormik dusmankai nirmann korchea pasot zaite somaz-ghatki monis dhormacho vapor kortat oxem sangon, thoim hajir asloleamni, dhormik dusmankai (communal disharmony) zaina zaunk tanchea nodrek yevpi dubavit ghoddnuko pulisek kollouncheo, oso sol’lo dilo. ‘Night patrol’-ak gelolea pulisechea hajiriponna vixim

mahiti nond korunk sogllea dhormik suvatencher ‘log books’ dovorlole asat mhunn boske vellar pulisen kolloilem. “Pulisechea ‘night patrol teams’-ank don disamni ek pautt tori sogllea dhormik suvatenk bhett diunchi mhunn suchoilam. Zaitea kallak saun pulisechi ‘patrol team’ nodor bhett diupak yevnk na, zalear ‘log book’-acher nodor marun, dhormik suvatevelea somitichea vangddeamni tea vixim pulis chovken kollounk zata.” Moddganv ani Maina Curtorim pulis chovkeche ‘incharge’ PI Sudesh Naik ani PI Gurudas Kadam, hannim thoim hajir aslolea lokanchea prosnanche zabab dile.

Romi ani Devnagori lipi prokronn

Donuim ghottamni ekvottan vavronk zai: Up Mukhel Montri “Romi ani Devnagarichea nanvan Konknni modem futt asunk favonam. Soglleamni ekvottan Konknni khatir vavurpachi goroz asa,” oxem Gõycho Upmukhel montri Francis D’Souzan, Dalgado Konknni Akademin aplea Rupea Utsovacho xevottacho dobazo ghoddoun haddlolo tantum sanglem. To hea dobajeak mukhel soireachea natean hajir aslo. Ho dobazo Ponnje Kala Academychea Dinanath Mangeshkar Kala Mandirant fattlea satolleant zalo. Hea vellar, ani nanvosto sahitik Vishnu Surya Wagh manacho soiro mhonn, DKA-cho odheokx Premanand A. Lotlikar and sekretar Jose Salvador Fernandesa vangdda machier aslo. Zankam Konknni khatir ji lipi vaprunk zai, ti vaprunk tankam meklleponn diunk zai. Konknniche Romi lipiek khubxe pattlavdar asat, dekun Romi lipientle Konknnik manacho zago mellunk zai, oxem mukhel soiro Francis D’Souzan fuddem sanglem. Ek voros adim, DKA-chea rupea utsovachea survatechea dobajeant mukhel montri Manohar Parrikaran DKA-k kocheri diunk sobhemazar

utor dilolem tem xarti pavounk, toxench DKA-k onudan vaddovpa vixim apunn svota lokx ghaltolo mhonn up-mukhel montrian hea vellar utor dilem. “Hea vorsa thaun Kala Academyn Konknniche Romi lipientlea pustokam khatir vegllo puroskar sthapun, fattlim 25 vorsam Konknniche Romi lipiecher zaloli onit sompoylea,” oxem St. Andre Motdarsonghacho amdar ani Kala Academycho mukheli Vishnu Surya Waghan aplea ulovpantlean sanglem, tednam vosrobhor aslolea Romi lipiechea Konknni mogiamni, borovpiamni ani borem magpiamni tallianchea khollkhollan tache sangnniek yeukar dilo. Adlea kallar Konknni bhas nam-nopoit zavpache vatter astanam, Romi lipien Konknni bhaxek koxi samball’lli ti gozal manachea soirean itihasantlio deki diun sanglem, ani oxe lipiek nodre add kelio zalear tem Konknni mon’xachem kudd’ddeponn thartolem oxem fuddem mhonnlem. Hea vellar tannem, Konknniche Romi lipiek goroz tednam aplo sogllo sohokar bhasaylo. Hea dobajea vellar Gõycho Pormoll DKA-chem ne-

Dalgado Konknni Akademi-chea Rupea Utsova xevottacho dobazo halinch Kala Akademi Ponnje hangasor zalo. Tea dobajeak Up- Mukhel Montri Francisco D’Souza uloup kortana dista.

mallem mukhel soireachea hatantlean uzvaddailem. Aplea Rupea Utsovachea xevottachea dobajeacho soeg gheun, DKA-n Konknni borovpi Pio Estevesachea karttunanchem ‘Hans Papia Hans’ nanvan prodorxon manddlem. Karttun chitarpant ontor’raxttrik panvddear porian nanv zoddlolo gõykar Alexyzachea hatantlean hea karttun prodorxonachi ugtavnni keli. Tea bhair, DKAn Romi lipientlea Konknni pustokanchem-i prodorxon ghoddoun haddlem. DKA-cho som’bond sahityantlean bhas samballpa kodde asa oxe fattbhuimiecher, DKA-n Kala Academychea umbrear Vijay Desaiachea rupan borovpiacho jivo puttlo kelolo tachi soglleamni

tokhnnay keli. Hea dobajeak yevpi manestank, soireank ani sogllea lokak poramporik muzgachea talar yeukar dilo. DKA-cho odhyokx Premanand A. Lotlikaran yeukar dilo, ani sekretar Jose Salvador Fernandesan dobajeachea xevottak upkar attoile. Zalear, Pa. Ave Maria Afonso ani Dr. Janet Fernandesan karyavollicho karbhar samball’llo. DKA-chea Rupea Utsovachea dobajeant Kansavleche Neleve Performing Arts Academyn Xmt. Debbie Fernandesachea mukhelponna khal sonvskrutik karyavoll keli. Xevottak, Tomazinho Cardozon boroun diogdorxit kelolo ‘Hello Uncle’ tiatr dakoilo.

mannan bekari vaddlea. He bekarik lagon, tech porim minam khonneo aslolea bhagamni lokanchi yeneavoll yevpacho tharo bond zalolean, bekar lok ani minam khonnincher yeradari korpi ttrokanchea dhoniank sorkarak vhodda promannan aple tizorentlo duddu bhair kaddcho poddta. ‘Mining’ bond aslolean sorkarachea tizorentuy yenneavoll yevpachem bond zalam ani tacho vhoddantlo vhodd fottko sorkarache tizorek bosla. ‘Ganesh Chaturthi’ samkich darar tenklolean, minam khonneo aslolea bhagamni lokam modem borich uchambollay posorlea. Dusre vatten desant sogllech kodden mhargai vaddon jevnna-khannanchem mol khup vaddlolean, lok khupuch niraxi zalolo asa. Minam khonnim bhagamni ravpi lok ho chodd korun fokt ‘mining’ dhondeacheruch atthaplolo asa. Sadea lokacho prosn gombhir zala ani kaim zannanchea gharamni don vellachem jevonn poryan sarkhem mellona, oxem Parrikarachem mhonn’nem zavn asa. Lok fuddo korta tea gombhir prosna sangata, Gõycho sorkar poryan sod’deak arthik sonkhottak sampoddla, ani

taka lagon fuddlea don tem tin mhoineam modem ‘mining’ aslem toxem suru zalem na zalear, Gõy raj’jea samkar sabar torecheo oddchonneo uprastoleo oxem Parrikaran mot porgott kelam. Agost 29-ver minam khonnink sombhondit aslolea lokamni Ponnje xarant ek morcha kaddlolo. Hea morcha uprant zalole jahir sobhent sogllea uloupeamni sod’deak Gõyant bond aslolem ‘mining’ suru zanvchem oxi nettan magnni kelea. Mukhel montri Parrikara sangata virodhi pokxacho fuddari Pratapsing Rane, Kongres pokxache fuddari, amdar ani tech porim Raxttrvadi (NCP) pokxache fuddari je he jahir sobhek hajir aslole, tanchi poryan bond aslolem ‘mining’ suru zanvchem oxich magnni asloli. He jahir sobhe vellar Parrikaran kendr sorkarak ek potr phattoun Gõychem ‘mining’ suru korpa vixim ek potr phattoitolom, oxem jahir kelolem. Ho Gõychea ‘mining’acho prosn ‘parliament’-ant haddi nastana, UPA sorkarachea montri monddolache boskentuch, Gõyant bond aslolem ‘mining’ suru korunk porvangi dinvchi, oxem hea potrant Parrikaran nond kelam.

‘Entry tax’-ak lagon 4 mhoineamni sorkari tizoren 8.10 kotti rupia

Kaim pautt ek ‘watchman’ nhidlolo dixtti poddta, punn CCTV cameras sogllea vellar nodor dovrunk adhar korta Moddganv: Dhormik suvatencher guneanv ghoddpache tallunk ani guneanv vollkhupachea karyan pulisek adhar zaunchea khatir, thoimchea karbhar cholovpi moddolamni (managements) ‘CCTV surveillance cameras’ bosounche, oxi Dokxinn Gõy pulisen magnnim kelea. “Kaim pautt ek ‘watchman’ nhidlolo dixtti poddta, punn CCTV cameras sogllea vellar nodor dovrunk adhar korta. CCTV cameras bosoupachi eka vellachi guntovnnuk khorich faideachi asa,” oxem Moddganv bhonvtonnchea sogllea dhormik suvatevelea somitinchea ani zomeanchea portinidhi vangdda zalole boske somoyar Dy SP Mohan Naik-an

3

Ponnje: Raj’jeant bhitor yevpi mhalacher, sorkarachea ‘entry tax’ bosoupachea nirnnoyacho boro porinnam disonk aila, karann tem vevharan ghatloleak, 4 mhoineanchea kallan sorkari tizoren 8.10 kotti rupia ektthaileat. Raj’jeantlea 5 proves suvatencher (entry points), dor mhoinean khatean sadharonnponnim 2 kotti voir ‘tax’ ektthailam, oxem Bhouxik Bandkam Khateachea (PWD) ‘Principal Chief Engineer’ J S Rego-n sanglem. ‘Tax’ ektthaunpachem karya chalu zaloleak, Dhargal ‘check post’-ar saun sogllea von chodd yenneavoll mellta, ani toxench Dodamarg, Keri, Mollem ani Pollem-chea ‘check posts’-ancherui bori yenneavoll zata, oxem PWD mukhelean sanglem. Sumar ek voros adim ‘mining’ sombondhit karyamni thambo poddloleak, ‘entry tax’ ektthaupak yetolea karann raj’jeache arthik stithir porinnam poddona zaunk kaim promannan adhar zala, oxem eka vorixtt sorkari odhikarean sanglem. Amchea xezarchea Maharastra ani Karnataka-ntlea jil’leantlean sodamkall (regular) yevpi vahonancher ‘concessional entry fees’ bosoupacho nirnnoy

sorkaran gheunk naslo, zalear hi ektthailoli rok’kom aninkui chodd zaunk xoktali, oxem tannen fuddem sanglem.

300 khasgi ‘shack’ cholovpeank dhopko zatat, oxem kaim zannanchem mhunn’nnem aslem. Chodd vellachea pasot ‘shacks’ dovrunk porvane mellche oxi ‘shack’ cholovpeanchi magnnim adim saunuch asa. Khasgi ‘shack’ malokanchea mud’dean gunton urta tem tallchea pasot, poryatton khatean khasgi chalokancher nodor dovorpachi zababdari tea-tea ganvchea panchayatincher ghatlea. Apunn jea vattharan poddta, tea nagri sonvsthem koddlean khasgi ‘shack’ cholovpeamni favo te porvane ghetlea uprantuch poryatton khatean porvane diunk zata, oxem hea vorsachea ‘beach shack policy’-n dilam. Ponnje: May 31ver ‘tourism season’ kobar zalea uprant poriant aple ‘shacks’ kaddunk naslolea karann, sumar 300 ‘shack’ malokank tannim bhorloli ‘bank guarantee’ vogddaunchi poddtoli. Tanche soglleanche 10,000 rupia zopt korunk yetole, punn ‘shack’ malokancher tin vorsam pasot bondi ghalunk yenvchi na, zache vixim poryatton khatean tankam xittkailolem. Khasgi ‘shack’ cholovpeancer koddok karvay korchea khatir ami sorkara lagim porvane maglole, punn fokt tancheo ‘bank guarantees’ zopt korunk amkam porvane mevleat, oxem poryatton khateachea eka odhikarean sanglem. “Ami spoxtt dilolea suchovnnenchea ani nemam add jea-jea mon’xamni aple ‘shacks’ ani zhopddeo asa toxeoch dovorleat, tankam fuddlea tin ‘season’-am khatir sorkaran porvane diunche nhoi mhunn magnnim keloli,” mhunn tannen sanglem. Mayan somplolea ‘tourism season’-a khatir khatean khasgi suvatencher aslolea 400 von odhik ‘shacks’ ani zhopddeank lisens dilole. Jun-July mhoinean tannim kelolea chovkoxen, choddxea malokamni aple ‘shacks’ moddun uddounk na mhunn tankam kollon ailem. Hachea uprant, zaitea ‘shack’ malokank ‘showcause notices’ dhaddlole. Zababan zaitea zannamni aple ‘units’ toxech dovorpachi magnnim keli, zalear kamdar mellonant ani te moddpachea karyan khub khorch

APPOINTMENTS


Amcho Awaz Sept 7_Layout 1 9/6/2013 8:16 PM Page 4

Ponnje<Sonvar, 7 Setembr, 2013<

Ostori

Amcho Avaz

4

Dotik lagon mornnam

Ostoreamno, fottkirea pulisam Bharat-ant eka vorak ek ostori moronk pavta! pasun chotray!

Novi Dil’li: Cheddvak tachea logna vellar ditat te dotiche pod’dotik lagon tea cheddva sangata tachea ghorchenche jivit poryan vibadd zavnk pavta. Eke vatten Bharat des sonvsar bhor ‘super power’ zavpachim sopnam sopneta, zalear dusre vatten hangasor chalu aslole dotiche pod’dotik lagon Bharat-ant eka vorak ek ostori moronk pavta mhonnpachem sot ugddapem zalam. Hi mahiti ‘National Crime Record Bureau’ (NCRB) hannim halinch vortoman potrank jahir kelea. Hea vixim NCRB-in voros 2007 tem 2011 merenchi dotik lagon moronk pavlolea des bhorchea cheddvanchi sovistar ankddevari (detail statistics) porgottlea. He chear vorsanche ankddevarint 2012 hea ekach vorsa puray desant dotinchea prokronnamni 8,233 cheddvank jivexim marleant vo tannim apunn zavn atmghat keleat, oxi nond NCRB ankddevarint

kelea. NCRB hi raxttriya patlli (national level) sorkari sonvstha soglle torechea guneanvanchi ankddevari nond korun dovorta. Fattlim sabar vorsam dotink lagon moronk pavlolea c h e d dva m - b a i l a n c h i dharunn sthiti NCRB sonvsthen sonvsara samkar

ugddapi kelea. NCRB sonvstheche 2011 vorsanche ankddevarint dotiche he noxtte pod’dotik lagon 8,618 cheddvam moron geleant. Zalear, khup zannamni xoririk (physical) ani mansik (mental) ot’teacharank lagon aploch svotacho jiv luskonn kela. Desant zavpi ekunn guneanvam modem, ostoreancher dotik lagon zavpi guneanv 35.8 ttok’ke itle asat. Hich ttok’kevari (percentage) 2012 vorsa 32 ttok’ke itli asli. 2007 tem 20011 hea vorsanchea kalla modekat 8,093, 8,972, 8,383, 8,391,8,618 itlea sonkhen cheddvambailank dotik lagon moronn ailem. Dotichea kestanvank lagon puray Bharat-ant prot’tek vorsa hozaramni cheddvam aplo jiv sompoitat ani dor vorsa ho bolli poddpi cheddvancho ankddo vaddot ani choddot veta. Dotinchea prokronnamni pulisam koddlean sovkasayen zavpi topas, tech porim nitisobhemni addkollun ur-

loleo kexi, haka lagon hea dotiche pod’doticher khoinsoruch niyontronn ailolem dison yena. Dotichi pod’dot nopoit korpa khatir anikuy koddok kaide, tech porim vegim nit mellpa khatir ‘fast track courts’ sthapon korpachi goroz asa, oxem mot ‘Supreme Court’-achi ‘senior’ vokil Kamini Jaiswal hinnem halinch PTI khobram sonvsthe kodde uloitana sanglem. Dotichi hi porompora ani pod’dot Bharotantlea modlea vorgantlea lokam modem ani sokoilea vorgantlea lokam modem chodd promannan cholta. Apleak xikxit (literate) ani susonskrut (cultured) lokam modem poryan hi pod’dot khupuch promannan posorloli asa. 1961 vorsa ‘Anti Dowry Act’ ho kaido Bharatant ostitvant haddun poryan, to koddok ritin chalik laylolo desant khoinsoruch pollevpak mellona, hi durdoivachi gozal zavn asa, oxem desantlea zannkar nagrikanchem mot asa.

Amcho AvAz BAtmidAr

Moddganv: Jhetan nheslole dog vo teg tornatte mottor-saikolir boson khoisorui ek ostori ubhi asli zalear, tichea samkar yeun mottorsaikol thamhoitat. Te ostore kodd godd-godd utramni uloun tichea angar aslolem bhangar tika kaddunk uskaitat, ani te ostorek fuddle koslech gozalicho pot’to lagche adim, tichem bhangar thoinche kainch nhoy zalolea porim nattak zatat. Eka cholchitrant ghoddtat tosleoch ghoddnuko aiz-kal ghoddpak lagleat. Hea mon’xank dhorpa khatir pulisamni sade kopdde ghatlole pulis hanga-thoim paro korpak dovorleat, torui ostoreamni hea osleam mon’xam pasun chotur ravchem, ani tech porim hea fottkirea mon’xanchea sangnneank bolli poddchem nhoy, oxem avhan Gõychea pulisamni hangachea ostoreank kelam. Pulis odhikareamni hea vixim dilole mahiti pormonnem, sod’deak Moddganv, Maina-Kuddtore, Fonddem ani Porvore ganvamni osleo ghoddneo ghoddpachem vaddik laglam mhonnpachi mahiti potrkaram udexim lokak dilea.

Gõyant eksurea suvatancher ani rosteam degek ubheo aslolea ostoream fuddeant yeun he monis tea ostoreank bhuloitat. Tea uprant tanche kodde fottkirea utramni uloun tea ostoreanchea angar aslolem bhangar gheun thoinchi

pollapoll kaddtat. Survek tea ostoream kodde yevn te ostoreank Gõyant chorancho sanvar vaddla, taka lagon tumchem bhangar potiyent ghalat, apunn pulis, ani pulis hea natean apunn sangtat tem aikat, oxem godd utramni uloun tankam bhangar potiyent ghalunk suchoitat. Hea mon’xanchem uloup

khupuch chalaki pod’dotichem asta, ani ostoreo kainch nhoy zalolea porim tea mon’xanchea ulovpank bolli poddtat, ani he fottkire monis kainch nhoy korun tanchea hatant aslolem bhangar gheun thoinche nattak zatat. Hea monis kaim dis adim Bardes-ant eksurea ostoreank dhorun tanchem bhangar luttu vhortale mhonnpachem Amcho Avaz satolleacher ek batmi ami gelea satolleant chchapun haddloli. Hech vo hech toreche monis pulisancho fottkiro bheos apnnaun Saxttint ani Fonddem talukeant aplim karasthanam adharpak lagleat, oxem pulis odhikareamni sanglem. Gõy bhor he fottkirea pulisancho sanvar khupuch vaddpak lagla. Tech porim hea choranchea pongddant Gõykar ani Gõy bhaile monis misoll asat, oso pulisancho odmas asa. Hea fottkirea pulisanchea utramni ani vagnnukent khupuch huxearkai aslolean, tankam eke ostorek naddpak khupuch sompem zalam. Pulis hea mon’xank dhorunk aple pott’tiddken vaurtat asle, torui sthanik ostoreamn apli kallji svotach gheunchi poddtoli, oxem avhan Moddganvchea pulisamni thoinchea ostoreank kelam.

Bharoti Nari

Bhikaji Rustom Cama Pordesan ravon Bharotache svotontraye khatir zhuzloli ostori Bhikaji Rustom Cama 24 Setembr 1861 hea disa Mumboint zolmoli. Eka girest Parsi ghoranneantli dhuv ti. Ticho avoy bapuy Sorabji Framji Patel ani Jaijibai Sorabji Patel dogaim zannam Mumboint khub probhavit aslim ani Parsi somudayen (community) tankam vhodd bhovman aslo. Tinnem ‘Alexandra Native Girls English Institution’ hangasor aplem xikxonn kelem. Ti ek boreantli bori vidhearti asli ani torekvar bhaso uloup tika Devachem dennem aslem. 3 Agost 1885 vorsa Rustom Cama hache lagim tichem logn zalem. Ticho ghov vhodd dud-

dvamkar aslo ani Brittix raj’jean ek mahan advogad aslo. Punn tanchem kazar zobor sukhi zalem na ani Bhikaji-n aplo chodd vell somajik sevent sarlo. Ingland-ak astana tanchea ‘status’-ak lagon tika ‘Madam Bhikaji Cama’ mhunttale. 1896 vorsa Mumboint vhodd dukoll (famine) poddli ani tea uprant rokddench ‘plague’ hem duens xipoddlem. Bhikaji hinnem hea lokamchi seva korunk svota apunn fuddem sorli ani trasant poddloleank ani bholayki bigoddloleank torekvar toramni adhar dilo. Hea somaz vavrant ti svota oskot zali dekhun 1901 hea vorsa tichi bigoddloli bholayki

sarki korunk tika portun Inglandak dhaddli. 1908 vorsa Ingland soddun ti Mumboint yevnk yevjitali tedna tichi bhett Dadabai Naoroji hache lagim zali. Bhikaji jichea angant svotontrayechi kitt zolltali ti Dadabai Naoroji-k mell’lea uprant tichea kallzant svotontrayecho uzo pettonk laglo ani tinnem Indie-k yevnk nirnnoy ghetlo. Punn ti London-an astana tichem Indie-k yevop bond korche khatir tichea lagim ‘written statement’ maglo zacher tinnem borovn diunk zai aslem “apunn Indie-k gelea uprant svotontraye chollvollin bhag gheunchi na” mhunnon.

Oslem nivedon (statement) diupak tinnem sarkench nakarlem. Bhikaji Cama konnak na kolltana Ingland soddun Paris-ak geli ani thoim dusrea Bharoti fuddareanchea sohokaran ‘Paris Indian Society’ sthapli. He sonvsthe vorvim Bharotache svotontraye khatir vavronk lagli. Tinnem Bharotache svotontraye vixim zaitem krantikari boroup kelem ani tem Holand ani Switzerland hea desamni vanttun svotontryechim bhavnam jivim kelim. 1907 Cama ‘International Socialist Conference’ hea sam’melanak Germany hangasor samil zali ani tantun Bharoteanchea hok’ka voir

ani svotontraye voir uloup kelem. Thoim tinnem ‘Flag of Indian Independence’ ho bavtto uboilo. Svotontraye chollvollin bhag gheunchea ghevn ti dadlo ani ostoream bhitor eksarkeponn aschem mhunn thir motachi asli ani ostoreank ani cheddvank manan lekche khatir tinnem Bharoti somazant zagrutay haddpak proitn kele. Bhikaji Cama Indie-n yeunk mellonaslolea karonnan tinnem pordesan ravonuch Brittix sorkaracher zhuz manddlem. Bhikaji Cama 74 vorsanche pirayer 13 Agost 1936 hea disa hea sonvsarak ontorli.

‘Classified’ Jahirati # &%+ % &&$* 0 #& & #( , '6 , 48 ),%#(! (.-= # - " 0#(! )1( 0 "# & )(&3 )(. . LECLDGDLDD ? @ ?

# ,! )6 & . . -"#3 (

+ &) ) %+ + E( &)), ( D )!)& D-. &)),8 && KKKKCKFHHK ? @

,)% * ' )+$ %+ &) ) %+ . $), ( , #(.)8 &&7 LKEELKDDJE8 ? @ %+ #* ? E=== +&) 3 LCCC +/ '6 E /,(#-" DECCC )&0 DICCC ,)-- ) 0 (/ 8 )(.#( (. & & -. . - LHEJGIFEGD8 ? @

%+ % # )&&$ # + ?G ()-8@ #( = ,)/( , 6 0 &)--#'6 )&0 6 /(!/& 5 ( /&#'8 )(. . 9 ' #&7 -/ -"KKKB3 "))8 )' ? @

& &%

## % $0 + " # , (! &#6 *&8 0 -"#% , ( &)0 ' ,,# ! /-#( -- ), #!( .)/, ")' *,) & ' ' # #( (). /( .#)(#(! & % ' !# ,,# , 6 ) &#(! ))."% ,(# && *,) & '- -)&0 1#."#( J ",)( *")( 6 !/, (. -)&/.#)( /-. && ! . , &# CKHKJLFFDEH ? @

,$$ ) *' # *' 0,)" , & ' -- ! 3 #'*),. &).#)( ( /&& , & 2 .#)(8 )(. .7 NLDKCDIJKGKIC8 ? @ *' # 1 % 0,)3 ,)' 6 , ' ) 3 ' -- ! 8 8 #,9 )( #.#)( *& ), & # - 5 ! (.-8 && 7 -"'#( KKCHCLCGIF =LLEFKKLHDI ? @ # / 2 !,- % + 3/,0 # 6 ,)' , & ) 3 ' -- ! ? # - = (.-@ ) , )( ' -- ! - DND ! & ' -- ! , 8 )(. .7 KICHHLECDL =LJFCHECEDD ? @

, " #& % % &% 0 % &% -*). **,)0 & ), && .3* - ) /0 "# & -> )/, 5 -#2 1" & ,8 JHKKGGGKCK ? @

% &*0* % % &)'&) + &% &) (0 #& & * ,-)( &6 *,)* ,.36 /-#( --6 / .#)( 5 ")' &) ( 1#."#( JE",-8 )(. .7 CLCDCEFEELH6 CLCDCEFHGJI6 CKKEIDHLICG8 ? @ %+ ') - + % % &) *4 H %"- ), I ')(."-8 )(. . LIEFKHEFFG8 ? ( @

&$ $ " * % *. +* . 0 ,3 , -)( & , . 8 )(. .7 LLEFIJFHDG = JJIJCEJCCD ? 0 &#' 9 ,! )@ ? @

- ) ) %6* : +$ ( ? ),' &&3 1#(! ,-@6 /&.#' . &&,))' ( 1#." - 2)*")( 6 0#)&#(6 &/. 6 ' & -#(! , ( , 1#." & . -. '/-# ), 3)/, 0 ,& -.#(! ' '),# -8 LKEEDJCDLD= LIKLDEEGIH ? @ 7 # )+ 8 ' % ) (/ #( #& , * #.3 DHCCN6 2 && (. ./, & ),6 '*& * ,%#(! -* 8 )(. . EEDJJIH6 LHHEDCIHIH8 ? IKEIG@

)% &) / ) % . + #&. ,#-% -., . !# - ), #(0 -. 1#." ,.# # )'* (3 ), HM )(."&3 ./,(-B ,! )8 &&7 CKFE9EJDCFED =LHHEHHIELD8 ' #&7 #( )B ), 2 0)&0 8 )' ? @

% 0 % # $ "% & -- - . (. ,/46 -. ,.#(! ,)' L." *.9 DG." *.8 ), . #&- )(. .7 LJIHCEDJGH ?K7FC '9 DD7CC '@ ? CIKDCC@ )% , + ) * 2 0 ( #( "),. .#' 8 )' /#.#)(0 #& & ,( , -)/4 > LIJFCCGIIF8 ? @

+) ** &,+ % ) " , & 2 . *.8 ) ):- /(!& # 1 3 /- ." -1#''#(! *))& ,))%- ), )( -6 2*&), ." $/(!& ), 1 #( ." -. '-6 - ..& #( ( *& 3 #( )), ), )/. )), ! ' -8 ), . #&&& LKEFILHJFK= LKICEFCDJD8 ? @ % * * B' % .+ # , ( 8 & 3#(! */, &#0 '/-# .) ' % 3)/, 3 ' '), & )( 8 )(. . #')( LKEEFKEKEL8 ? @

0,)) +$ %+ &) / 1 %( --6 , . 2/ & #- - -6 A ( ,.#&#.36 A /# % #- " ,! 6 A#'*). ( 36 A(#!". &&6 A ))- * (#-8 # . -6 3 ,) #& 6 #& -6 #-./& 6 #--/, -8 /%/ &#(# 6 , #( #-" (.6 ,! )8 LKEEDHHKED8 ? @

>=#+)*4 . + ) % )3 # +) )) 1 ,' , 1#." -#2 -. & )(. #( ,- /)(&3 .1) ')(."-6 %#. " ( . & -6 / #*# %#. " ( -. & #. '-8LLEFGKEGGJ ? @ %+ * ) ' )*3 * &&+ )*3 ')(#.),6 6 6 6 & *.)*6 6 #(0 ,. , .. ,36 ,# ! 6 -. #&#4 ,6 ! 4 , . 8 1 )&& .8 &&7 KKCIEGLECK8 ? @

&% &% ) % % " , , +/#, 3 ( --#-. (. ?DK9FH@ ,( 1"#& 3)/ & ,( , ., #(#(! *,)0# 8 ? &&,))'= .#(@8 && NLDLCDDKKEKKC ? ILCCH@

)% #&) % 3 $ )& )03 ( & ( &)1 , ' %#(!8 **3:,# & , .#)(-6 ),0),#'8 LJIHGLFJJL6 LKIJEJFJJL ? &-) *. ), ,-@ ? IKDLI@

)+*3 &# *3 " %+ *3 &)%*3 ,%-6 ,-6 ..))-6 ( ' ,%-6 ( #& ( , ')0 3 - , ., .' (.8 0 #& & . - , /, &#(# 6 ),0),#'8 F9I *. ' ,8 &&7 LJIGGCKECL6 LGEEGHICEJ ? @

&. ) & +% %+ % ,/((#(! )( #.#)( ), & 6 1#." J (% " '# & ,) -0 (6 #4 9DI . 2 9I . > H .6 )(. . )9CLKEFEIDLIF ? @

&,+ & ) ) %+ #* #,/,)0 1 #(! ,H9- ,# -6 , -8 & --6 #0# = ,/4 ? ,# -' . -@8 # 9 ( /&#' )! #' LJIFDFFGEG= CKFEIHJFGEG8 ? @ ,/,)0 . % 9* # ) - % ,- 1#." =1#.")/. ), .#)( 6 , -6 / #6 )( . 6 )( 6 )* ( , #(. ! 8 LKEFLIIGJG =LKICGGGCDJ =EJDCEIE8 ? @

*. * # % ; ) &< >==G / , (. , .' (. ), A #& -6 A #-./& 6 A #--/, -6 A 2/ & #- - -8 * ,' ( (. /, 8 **8 #. , ).),-? $ $ ")1,))'@6 )&'),) 6 0 &#' ) 6 ,! )8 JFHCCDLDHI= LJIHKKGILK8 #'#(!7 K ' .)D*'9 G*' .) K*' ? @

%+ * ) ' $&% +&)* 9 3 6 >DCCC=9 ? 8 8 9FCCC=9 @ (0 ,. , .. ,36 /,(#./, (%= "). & - , *8 (31" , #( ) JHCJJEKDHI =KICHCGLDFG8 ? @

# 5 $ / ) )& /5>3 & .,)(# ,/'- 1#." )& ( ,/' ) /& 6 & .,# /#. ,6 /#. , ,) --),6 #& $# ( 3' &-8 )(. .7 LIJFDIIHGL= LKEEDFJJIF ? @

*,* %*. )* ') 0 )*3 & 0&, ( *, 3 ,6 && )( CKFE EJJEJLJ= LL6 ')( 3 .) ,# 38 DC ' .) F8FC *' ? IILKD@

,% )+ " ## *+ &%+)&# ' -/, ,)' *, 9 )(-.,/ .#)(6 (.#9. ,'#. ., .' (. .) *)-. )(-.,/ .#)(6 ! ( , & -*, 38 LDHKFEHGJI ? @

%+ * 1 &++. # ) ','' * 0 #& & 6 */**# - , 8 = C ) ),& ')/- )..1 #& , ; ,)(%) ) , -# 0# <8 ,#)/(+/#,# - .) 7 CJJLKLEEIJE ? @

>=G

* &,%+ &% (, ) ,$*9 --),# -= #-"8 #&& J." *. ' , (-.) %7 ,)1 ( 6 & %!")-.6 #- /-6 /2 )6 (! &-6 - ,-6 &)1( ) " -6 )&& ,-6 ,,). #-"6 . #-"6 & (.- DE 0 ,# .# " #'= ! ( *,) / .- 1#." 1 ,, (. 8 )& ! ( #-.,# /.), ), ) 8 +/ /&./, +/ ,#/'-6 2'# & 4 6 "#( , "/, "6 ,! ) ILJCKED= LKEECJGCEH8 ? @ *+&) # % )& % # " *" , )! ), - & 8 )(. .7 LCLIIKGCJG ? ,! )@8 ? @

-

% . - ) + * & " & ()*-#, "# 6 ). (."/,#/'-6 ! . & - 5 &)1 ,-6 1(')1 ,-6 ,/-" /.. ,-6 ))&-6 )& 16 #-#. %) ,'-6 #( . 6 ,! )8 ")( 7 EJFDCFJ= LGEEGFGLCK ? @

4 &% * # 3 ??$?3 >*+ #&&)3 1#." .. " .)#& .6 ,) #(!6 #( - ) #.38 &&7 LJIEGJHCJD8 ? @ &' - # # &% ) %+ % ( /&#' .1 ( ,# && ( ." ' #( "8 /#. & ), = &#(# 8 )(. .7 LHIDGEHJJJ8 ? @ &, # + * &'* &) ) %+3 !,)/( &)),8 & ), (%6 #( ,')( 8 )(. .7 LLEEHDFKLK ? @ &' ?=$?3 @=$? % ) $ ' #( ) &) .#)( ( )&#'8 && **)#(. !,)/( & 0 &8 )(. .7 LJIFKDKGCE ( KCCJGHFKGE8 ? @ &' &) ) %+ + &) ,! )6 ) #(!6 , EH-+'.-6 )/ & " #!". 1#." '#- #'8 && -"#3 ( KKKKCKFHHK ? @

(, ) * &' &% ) %+ &) & - #( .), 6 0 &#'6 ' $#6 &&7 JHCJJLLCJJ= LKEEDECKCJ ? @ (, ) * &' &) ? # + &% , (. 1#." , ,)/( KCC -+ . /,! (.&3 )( )&0 ,! ) ,) 6 *, , &3 #( )&0 ( & . -")/& )( !,)/( ), D-. &)), ), &)(! . ,'8 )(. .7 LKKDCLJIDE ? @

. ? >>=*($+* /( /,(#-" . , ' ' #( ) 6 G %' .) ( )&#' " ) ( . . 7 LKEEDIDJII6$) 3IIB3 "))8 )' ? @

%+ * &' % % /+ +& ( 1 )0 ,(' (. /#& #(! ,! ) /--. ( 8 3 /3 ,8 (/#( ,.3 && /,! (.&3 LKEFKEFDJK ? @

(, ) + % #' )*9 #-" -" ,- ), -. )) /.& . #( ($#'8 )) 5 )') .#)( *,)0# 8 )(. .7 LKHCGICGEK8 ? @

$$ + * # & ,)% * * (.")/- ( , ,! ) > )&0 ,) 8 "87 LKEEDIGCGE8 ? @

.

%+ % %*+), +&)9 " , .) . " %# - 1 -. ,(6 )&&31)) 6 , -.3& ( "#* ")*8 )(. . KCCJCCEEFF ? @

(, ) /' ) % ,) / .#)( ( ! , 1#." %!,)/( 8 --*),. ")& , *, ,, 8 ' #& 9 0$B ,-"#8( . ? @

#&+ &) * # 3 A?= *(4$+* % /#, )& ' " ( ), ..& ' (. )( & , .#.& 6 ,)% , 2 /- 8 )(. .7 LKEEDHEHKE ? @

%+ ) - )* . + -0 # ( ), . LCL #( ( $#8 )#(#(! #'' # . &38 & ,3 -8DCCCC=9 N N (-/, ( 8 && LLEEGEFIKC= KCCJHJEIEI ? ILCJI@

)&' )+0 .+ 0 # % ) )(/. ., - ), - & #( ,( HCC ' . ,- ,)' ." "#!"1 38 )(. .7 LIEFKIKEGJ6 KFJLLJCGLH ? @

# * )# ) (, ) &) * )/.#+/ #( ( )&#'8 #'#(!G*'9 DC*'8 '' # . -. ,.8 && LKKDILFFGJ ? IKKGF@

%!,% '#&+ &) * # B== -+'.-6 /#& 9/* FHC -+'., 8 ) ,)% ,- *& - 8 )(. . KFCKKEHLIK ? ILCCD@

%+ $ # ' )*&% # --#-. (. *, , &3 #( -)/." ), (),." ) 6 -")/& & .) ., 0 &6 )) - & ,3 ) , )(. . LJIGEIFIFI ? @

? # + &) * # + &% &% D-. &)),6 &)- .) ' ,% . 5 "/, "8 &&7 LJILHEEFDF ? @

%+ 0$ %*+), +&) ' )+9 /&&9.#' ), #.( -- (., . ,! )8 LKICKELKIL ? @

#&+ &) * # + -$ ) EJCC -+8 '., - ..& ' (. 4)( )(. . (/* LJIGEFIHED ? @

%+ $ # # ) )0 ** *+ %+ .) 1),% . ( )0#6 .#'6 , ' 8 # && 79 #&&# ' LGEEGHFGHC8 ? @

! %+ '#&+* @B=$? .+ & % 0# 16 ( , (% ), - & . , ' )&#' & ) 8 LKICCJLEII ? @

% - , # ,% #&.* A ), - & #( # 6 G%' ,)' .), . #/'8 ' #& 7 - & -B-)&# , !) 8 )'8 ? @ &,* .+ '#&+ DED$? )( ),#' #,&#' F%' ,)' 0 &#'8 HCCC'E *&). /0 ' ,! ) #!"1 3 .)/ "8 FICC'E $), ,& . )'*)/( *,)* ,.38 ,)% ,)(:. && LCDDLJFGGF ? @

%+ ')&' )+0 ?=== +& HCCC -+'.,- !)( &)&#' )/." ) E .) F %'- ,)' "6 # & 0# 1 / ! . -8HCCC .) ICCC * , -+' . , +/# % #( &#4 .#)( () ,)% ,-8 .#.& #- (). & , 1 ( --#-. 3)/6 LKEEDHFJLC6 && -'? @ %+ >9 ? " '+4 % & (!/. 6 ( )&#' ,*), )(. .7 CKFE9 IHDEEJK ? @

%+ " &) +&)* &) % ,3 #( .), 6 ,! )8 )(. .7 LKEEDCFJGE ? @ ) %+#0 ) (, ) . + )*3 #-"1 -" ,( %#. " ( " &* ,- ), , -. /, (. #( )( * /& 8 )(. . JJLKFFJJJF6 EGHIJJF8 %+ &,* $ +& .&)" #( (! &), .) . % , ) ." "#& , ( ( ")/- 1),%8 )(. . " & LKEEDEFGDF ? @ %+ *$ )+ $ # +& .&)" #( ( $#8 #( +/ &# # .#)( DE."6 )'*/. , %()1& ! 6 -")/& " 0 #% 6 - & ,3 -8HCCCN * .,)& &&)1 ( N #( (.#0 -8 LFEIDDDLFF ? IKJEC@ %+ . + )*3 & % &&"3 " &* ,- 5 #-" 1 -" , ), , */. , -. /, (. #( ),0),#' LKLCGEEGGC ? @ %+ &,* $ 3 # - % ' # 6 ((3 ), ")/- #( ),0),#'8 LCGLCJLJIL6 LKLCGEEGGC ? @

%+ 5 " ,' 38 KICCHELJDK

)$

% ) + # )(. .7 ? @

%+ &,* " ' % &0 ! EH9FC 3,- ), " #% '#&3 #( /1 #.8 )(. .7 LIKLEFIDED ? IKLLE@ (, ) . - #&' ) % */- 1#." '#(8 2* # ( ) D9E 3 ,- #( 6 H8 && JFHCJGIJKL ? CILCFL@ ) %+#0 . %+ . + )*3 "#( ))% ( %#. " ( " &* ,- ), , -. /, (. ( , #( (0), '8 )(. .7 JFKJICEIJF ? @

."

%" 0&, +4 %+ &%0 &) ## 0)/, !, (. 9 8 &&) ? @

*4@FFF=95 , A 9B 3 * KHCCC=9 #(= /&= %% L = DC ), #1 &#8 && #( &/-#0 ,)' ) 8 )(.79 /,0# )&# 3)/,5 , 0 &8 &&79 LJIGEGIIJH8 "8 CKFE9 IHDHHFC= FE8 9 #& 79 (/,0#")&# 3-B3 "))8#( ? @

>FFC ,## + @B= + 3 &%#0 KCCC%'-6 #,-. )1( ,6 --#(! )( 1#." && * * ,-6 ) , !#-. , 6 #(. )( #.#)(8 !).# & 8 LGECGFDEGK8 ? @ ED $& #3 % ) BA= &) - & 8 )(.7 LKEEDHJFKD8 ? @ &) *+ ?==C +)&# % 2 && (. ,/((#(! )( #.#)( ), - & 8 )(. .7 LKEEDEKFJD ,! ) ? @

%+ )*3 " *3 &&+ )* #( !)) )( #.#)(8 ,/.# KCC6 (6 '(# ( #'' # . */, " - )( -" * 3' (.6 & && LLEDCKCCDC8 ? IKGEF@


Amcho Awaz Sept 7_Layout 1 9/6/2013 9:06 PM Page 5

Ponnje<Sonvar, 7 Setembr, 2013<

Festam Porbo

Amcho Avaz

Bhorvanxeache Saibinnichi Igorz Chinchinnim, Salcete, Gõy 8 Setembr hea disa he igorjen Bhorvanxeache Saibinnichi porob somorombhta Bhorvanxeache Saibinnichi Igorz (The Church of Our Lady of Hope) 1950 vorsa Jesuit-amni

Chinchinnim ganvant bandli. Hea disa te igorjen poilem mis somorombhlem ani 300 zannank ‘baptism’ dilo. Saxttin Kristanv dhorm apnnavnk sodtelea Gõykarank Kristanv korun ghevpacho vavr Jesuit padrim lagim sompoilo. Igorjecho itihaskar Padri Leonardo Paes hannem borovn dovorlam tea pormonnem hi igorz 1629 vorsa adim thavn asli. G a n v c h e poromporecher nodor marlear oxem kollon yeta ki hi igorz survatek St.

Ann hika bhettoiloli mhunn ani uprant ti igorz Bhorvanxeache Saibinnik (Our Lady of Hope) bhettoili. Zorui Jesuit padrimni novi igorz bandpachea karyan mottem yogdan dilem toruipunn Sarzora, Deusua, Dramapur, Sirlim ani Chinchinnim hea ganvchea komnidadimni Chinchinnim hi igorz bandunk zaito arthik adhar dilo. Bhorvanxeache Saibinnichi Chinchinnim-chi igorz hache khala zaitim kopelam asat jim Chinchinnim igorje khala dhormik karya korta. Him kopelam oxim asat :- Our Lady of Assumption Sarzora, St. Joseph Dramapur, Our Lady of Sorrows Saibinnichem Kopel Palmar Grande, Merces Saibinnichem Kopel Sirlim, Povitr Khursachem Kopel

Sukaldem, St. Antonichem Kopel Deusua, Fatimi Saibinnichem Kopel Baida ani St. Antonichem anik ek Kopel Durga vaddeant. 4 xekdde zavn gele hi

igorz Chinchinnim ganvchea Kristi lokachi dhormik seva korta. Kristi dhorm suddsudditponnim sambhallunk adhar dita. Bhorvanxeache Saibin-

nin sogllea Chinchinnimchea firgozkarancher, sogllea Gõykaramcher ani ak’khea mon’xakullacher aplo axirvad ghalunk Deva lagim prarthonam korum-ia.

Padr Vigaracho Sondex

Priticheam bhoinnimbhavamni. Thoddim vorsam fattim Jermannak khoim Missanvancho Aikar somorombhtalim. Zaite Kardeal, Bism, Padri ani Madri toxench grivosti lok Misache somorombhnnent vantto ghetalim, asun tache modem Sister Emmanuella ji Cairo thavn ailoli ani thoim ti ghordhar naslolea tornatteancho sambhall kortali. Mis zalea uprant bhair ugttea mollar jinosvar karyokrom choltalo, bhaxonnam

cholchitram, adi… Jednam manacho soiro aplem uloup kortalo vo aplem bhaxonn ditalo loka modlo mottea tallean ek vhodd bobatt aikunk ailo ani ek besurvanno monis cholun yetalo ani ‘mike’ hatan dhorun vhoddea tallean bobo-huyeli marunk laglo. Konnench loka modlean tacheo bobo-huyeli bond korunk proitn korunk naslo. Thoim aslole pulis maman taka polloituch urle, taka pois korpacho proitn kelo na. Sister Emmanuela ji vhoir machier mukhel soiream modem bosloli ti sokla denvli, loka modlean cholun aili ani tea dadleachea hatant hat ghalun taka loka modlo bhair vhelo. Amchea jivitant zaite prosn upzotat, zaiteo vostu ani ghoddnneo hata-bhair vetat, kitem ami korchem tem amkam gomona, tedna ami Und-

deachea rupan ravlelea Jezuk ulo marum-ia, tacho uzvadd ani adhar magum-ia tednam ki sogllem ami kortanv tem Devache khuxe pormonnem zatolem, amchem jivit follabhorit zatolem. Amchem jivit prosnnam mekllem zanvchem na, zaite uskekhonti amchea jivitan yetelet, tednam Unddeachea rupan aslolea Jezuxim ya, amchem dukh Jezuk sangum-ia,

ghoddiek amche prosnn suttave zanvche na punn heam prosnnank fuddo korunk amkam boll melltolem, kallza-monak xanti melltoli. Hem vokhod korum-ia ani toklecho bhar unno zatolo vo ghoddiek nanch zatolo, hem korunk Jezuk podvi asa mhunn ollkhun gheum-ia. Hench borem tumkam soglleank hanv anvddetam. Pri. Armanco D’Sousa Padr Vigar

5


Amcho Awaz Sept 7_Layout 1 9/6/2013 7:58 PM Page 6

Ponnje<Sonvar, 7 Setembr, 2013<

Vicharkhonn

Amcho Avaz

Manestanchim utram

Xikxonn noitik totvamcher asonk goroz

Ami doyall kallzache na zalear amcheamni nitivont zaunk xokona - Marquis de Vauvenargues

AMCHEM MOT

Xikxokancho Dis – Ek Niyall Setembrachi 5 tarik ho dis amchea desant “Xikxokancho Dis” vo “Teachers’ Day” mhunn monoilo. Hea disa somajik fuddari, rajki fuddari, avoy bapuy, xikpi bhurge ani heramni xikxokanchi khub thoknnay keli. Khorench hi ek bori sonvoim asa kiteak tache vorvim zaite pavtt xikxokank aple kortovea pott’ttiddken pallunk urba ani ut’teojon mellta. Punn ‘Xikxokancho Dis’ hea nimtan ami xikxokancher fokot fulancho xinvor kortanv punn tancheo gorzo soddounk ami proitn korina mhunn hanvem mhojea 34 vorsanchea xikxonnik jivitan onnbhovlam. ‘Primary School’ vo Mullaveam xalleanchea xikxokancher nodor marumia. Hea xallamni xikxok khub mhotvacho vavr korta. Bhurgeak ghoddovpacho ho kall aslolea karannan xikxokacho vavr odhik mhotvacho zata. 5 tem 9 vorsanchea mhollear poilea tea chovtea vorgamni aslolea bhurgeanchim modur monam ani tanchi fuddarachi dixa toyar korpant he xikxok vavurta. Avoy bapuy fattleant he xikxok bhurgeanche avoy bapuy zata. He xikxok bhurgeank okxoram, ankdde, bhas, kovita, kannio, adi xikoita. Bhurgeanche bhitorle ghunn zoxe porim gavop, kovita sangop, bhumika korop, chitram kaddop, torekvar vostu korop, veglle veglle khell kellop, adi sodhun kaddun te sudhraunk vavurta. Ani tantuntlean bhurgeank unchle xallent vochpachi ani jivit fuddem vhorpachi tanchi bunhead okhondd korta. Hea xikxokancho vavr itlo kimticho ason poriant mullavea xallamni favo title xikxok asona hi dukhichi khobor zaun asa. Hea xallank xikxok ditana “Pupil-teacher ratio’ ho ‘formula’ vaprun xikxok dita. Haka lagon zaite pavtt 4 ‘classes’ ason poriant fokt 3 xikxok favo zata. Zaite pavtt 4 vorgamni fokot 2 xikxok xikoita. Xikxokank iloso vell poriant suseg gheunk ‘free period’ asona. Oxem asa zalear bhurgeank dorjeavont xikxonn koxem melltelem? Ani haka konn zababdar asa? Atam ‘Middle ani High School’-amni xikoitolea xikxokancho ilo niyall korum-ia. He xikxok 10 te 16 vorsanchea bhurgeank mhunttlear vorg 5 to vorg 10 xikpi bhurgeank xikoita. Ho kall bhurgeanchea jivitan motto gombhir kall asta. Hea xallamni xikxok bhurge xikta te bhasechi bhurgeam bhitor udorgot korta, tankam itihas (history), bhugol (geography), vighean (science) ani dusre torekvar ‘creative’ kola xikoita. Tankam xaririk xikxonn (physical education) dita, songit xikoita, nattok ani her dusreo kola dakoita, bhasabhas (debate) korpant toyar korta adi, adi. Tea xivai hea xikxokank anik her vavr asa. Tankam bhurgeanchi haziri (attendance) lavpak zai, dusrea dis-

achi xikovpachi toyari adlea disa korunk zai, lhan lhan ‘tests’ ani ezami gheun bhurgeanchi molavnni (evaluation) korunk zai, bhurgeancho ‘report’ toyar korpak zai, ‘faculty meetings’ hankam hajir ravpak zai, palok-xikxokanchi (parent-teacher) boska asta takai hazir aspak zai, ‘extra curricular activities’ ghoddoun haddpak zai, adi., adi. Khoreponnim aichea 21vea xekddeantleam avharanak fuddo korpak bhurgeank he xikxok toyar korta. Punn zaite pavtt amchea iskolank favo tea vellar favo title xikxok mellona. Jun mhoineant iskolam suru zatat punn Agost mhoineant poriant iskolank gorjek zai te xikxok asona tem hanvem mhojea dolleamni pollelam. Ek xikxok nivrut (retire) zavpak asta tachi mahiti ek voros adim punn iskolachea ani sorkari odhikareank asta. Punn xikpeamchea durdoivan nivrut zalolea xikxokacho zago bhorunk sorkar mhoineachea mhoine gheta. Kitloch kall tticher nastana bhurge xiktat. Xikpi bhurgeam sovem hi ek dharun onit asa. Itlench nhoi aiche xikxonnik yevzonnent kaim ‘optional subjects’ asa. He ‘optional subjects’ promannikponnim vevharant ghatlear bhurgeak aplea jivitachi dixa melloun dium yeta. Bhurgeam bhitor tanche avddichem kam’ xikoupak sfurti utpon korum yeta. Punn amchea durdoivan te ‘optional subjects’ xikovpak proxikxonn (training) aslole xikxok asona. He vixoy khoincheai xikxokak, zacho ‘workload’ purn zaina, taka dita ani oxem korun eka vordhan tea vixoyachi vatt laita ani dusrea vordhan tea vixoyant xikpi bhurgeachi itsa nas korun uddoita. Tisrea suvatwer aichea xikxonant ami ‘Value Education’ hea vixoyak mat poriant mhotv dina mhunttlear lottkem zanvchena. Adim bhurgeanchea ‘Time Table’-ant sumanak don punn ‘Value Education’ hache vorg astale. Atam te kaddun uddoileat. Prot’tek xikxokant aplea vixoyantleant bhurgeank ‘Value Education’ xikovpak zai mhunn amchea xikxonnik fuddreancho nirnnoy asa. Xikxokank zor aplo vixoy probavitponnim asa tea vella bhitor purn korunk zaina zalear te xikxok aplo vixoy xikoitana ‘Value Education’ hacher koso bhar ghaltole? Amchea xikxonnantlean monisponn aslole xikpi toyar zale nant zalear amchea xikxonnank kosloch orth aschona. Tea khatir mullavea xallamni 4 vorgank unnench te 4 punn xikxok divop, jea iskolamni unne xikxok as ate tabortob bhorun haddop, ‘optional’ vixoy xikovpak ‘trained teachers’ favo korop ani ‘Value Education’ hea vixoyak mhotv divop hem gorjechem asa. Oxem kelearuch “Teacher’s Day’ monovpant orth astolo oxem mhaka dista.

Hi Kosli Nit? Fattlea Dezembrant Dil’lint ek darunn bolatkar ghoddlo. Dotorki xiktolea eka tornattea cheddvacho 5 gunddamni bolatkar kelo. Jitle darunnayen ho bolatkar zalo taka lagon des bhor porje modem zagrutay aili. Oslea dolldirea zanvorank koddok khast diunk zai mhunn porjen ulo marlo. Nirbhaya hachea bolatkarak lagon sorkaran aple dolle ugoddche poddle ani desant vaddte bolatkar komi korchea khatir ek ‘commission’ ghoddlem. Hea ‘commission’-an desant bolatkar komi korchea khatir kaidean bodol korcho ani bolatkareank tabortob khast koxi diunchi hache upay suchovpache mukhel hetu asle. Anik ek mhotvachi goxtt he ‘gang rape’-ichi asli ki tea panch dolldiream modlo ek tornatto ‘juvenile’ aslo. ‘Juvenile’ mhunttlear jea mon’xak 18 vorsam bhoronk na to Bharotan chalu aslolea kaidea pormonnem bhurgo tharta. ‘Juvenile’ kirmidorank ek vegllo ‘juvenile’ kaido asa. Jea kaidea vorvim eka ‘juvenile’ mon’xan koslich krim adarli zalear taka choddan chodd fokt 3 vorsank khast favo zata. Hi 3 vorsanchi khast mhunttlear tea bhurgeak sudhranvchea ghoramni (reform houses) dovorta ani 3 vorsam bhitor tachea jivitant sudharonnam haddpacho proitn korta. Jedna porjek kollon ailem ki tea 5 zannam modem ek ‘juvenile’ asa mhunn ani panchui zannam modlo ho ‘juvenile’ mhunttlolo bhurgo soglleam von odik krur (cruel) aslo mhunn tedna porjen vhodd bovall kelo ki oslea dharunn bolatkareank ‘juvenile’ kaidea khala tanchi nit korchi nhoi , kiteak oslea noxtteank koddok khast favo zaunk zai. Zaitea rajki fuddareamni-i hea

vixoya vixim aplim motam porgottailim. Osleank darunn khast favo zavnk zai oxem zaiteanchem mot aslem. Punn jem ‘commission’ hache khatir ghoddlolem tannim ‘juvenile’ hanchi piray 18 vorsanch dovorli zorui ti piray thoddi korunk lok nettan magnni kortalo. Halinch hea ‘juvenile’ bolatkarea vixim ‘juvenile court’-an aplo nirnnoy dila. Hea nirnnoya vorvim hea darunn bolatkareak fokt 3 vorsanchi khast favo kelea. Itle darunn kornnek itli thoddi khast mell’lea ti pollovn borea monachea Bharoti nagrikak dukh bhoglea. ‘Juvenile’ mhunnon bolatkar korchea korun nixtturponnim jivexim marpi oslea mon’xak itli thoddi khast favo zavop mhunttlear amchea desant bolatkar unne zanvche suvater odik vaddtele oso zaiteancho somoz asa. Tea khatir amchea desant hea ‘Juvenile Act’-an ‘amendment’ korpachi goroz asa. Poile suvater 18 vorsanchi ji piray tharailea ti 15 na tor 16 korpachi taktichi goroz asa. Itlem-i ason ‘juvenile’ mhunnon je oprad (crimes) adarta tea opradacho vichar korun nitidar-amni khast diupachi goroz asa. Dusrea utramni zorui khoincheai ‘juvenile’ mon’xan bolatkar vo khun kelo zalear ani taka 3 vorsamchi khas favo korun soddlo zalear khorench bolli (victim) poddlolea mon’xak vhodd onit zata zoxe porim halinch dilole khastik lagon Nirbhaya ani tache famili sovem ghoddlem. Amchea desant bolatkar disan dis vaddot veta. Bolatkarancho ankddo taktin denvovpachi goroz asa ani oxem ghoddtolem zalear bolatkareank koddok khast favo korop sarkem gorjechem asa. Magir to ‘juvenile’ asum vo vaddlolo asum.

6

WIlly FernAndeS

Onnbhovi lekhok Aiz xikxonn fokot ani ek dhondo koso zala oxem dista. Ami amchea bhurgeank boreantlea borea iskolant ghaltanv kiteak tankam borem tem xikop mellon tim xikxit zaunchim ani fuddarak tankam borem nanv ani zodd mellchi. Punn ami ek visortanv ki hea xikxonna borobor ami ghunn-xikxonn (value-education) diunk chodd gorjechem Halinch Dil’li xarant eka cheddvacher bolatkar zalolo tedna amchea Prodhan Montrean amchea atanchea xikxonnacher ulekh kelolo. Tannem mhunttlolem “Amchem xikxonm noitik vichar (moral values) ani totvamcher adarunk chodd goroz ” ani hacher tannem tabortob tea tea khateamni kam korunk

suchoilem. Aiz xikpacho orth zala kitem? Fokot pustokancher kitem xiktat tem? Halinch eka sorkari kocherint mottean vad vivad zatat tem hanvem pollelem. Ek tornatto eka sorkari kamdara lagim pozddea utramni uloitalo ani mottean taptalo. Sorkari kamdarui vogeponn sambhallinaslo, na mhunn to tornatto. Hem amkam kitem dakhoita? Hench amchem xikop? Aiz amchea somazant dista konn konnakuch manan lekhina, kitle khun, kitle bolatkar, veta thoim bhroxttachar. Hem atanchea tempar kiteak vaddot veta hacher amchea palokamni ani sorkaran barik lokx ghalunk goroz. Oxem mhunnonk karann asa kiteak eka bhurgeachem poilem xikop suru zata gharant aplea avoy bapay sangata. Uprant iskolamni xikxokam vorvim. He noitik vichar bhurgeank xikoitat, tem mhunttlear dusreank koxem manan lekhop ani dusream sovem mogan cholop. Zantteank ani aplea vhoddilank respet divop. Fotti marop, dusreanchem chorun apleachem korop hem

ki vaitt. Aplea desacho obhiman amkam soglleank asonk ani tachea nem’ ani kaideam pormonnem ami cholonk xiktanv. Hech vichar amche dhormui amkam xikoitat. Punn ami he vichar ani totvam amchea jivitant purn porim palltanv kai? Aiz amchea desant cholta te bhaxen hem xikxonn sogllem ulttench zalam xem dista. Adim hanv xiktalo tea iskolant ‘Principal’ aslo Sorgest Fr. Gervasio Pinto, Pilar Sonvsthecho. To amche vattentlean yetach mhunttlear amkam soglleank kampero sutt’talo. Tache samkar ubho ravtolo zalear rit mansugen ravchem poddtalem. Khoincheay vixoyak ami napas zale zalear amkam mar poddtalo. Hech tache koddok vagnnukek lagon bhurge bore xikonk pavle ani aiz nanvlovkik zale. Tannem bhirantin vaddoilele mhunnonuch aiz ami bore nagrik zaunk pavle. Aiz pasun ami amchea xikxokank man ani respet ditat. Mogan ani apurbayen ami tankam zap kortat. Aiz xikxonn fokot ani ek dhondo koso zala oxem dista. Ami amchea bhurgeank boreantlea borea iskolant

ghaltanv kiteak tankam borem tem xikop mellon tim xikxit zaunchim ani fuddarak tankam borem nanv ani zodd mellchi. Punn ami ek visortanv ki hea xikxonna borobor ami ghunnxikxonn (value-education) diunk chodd gorjechem. Ani hem munisponachem xikop pustokancher mellona, tem amkam amchea avoy- bapayn, amchea xikxokamni ap-aplea vagnnuke udexim xikounk goroz. Kitlimxim iskolam ugoddlim punn favo tem xikop amchea bhurgeank mellona zalear amchim bhurgim somazan jiyeopachim totvam xikonk pavchimnant. Ani aiz hench mukhi karann zavn asa itlem vaitt amchea somazan ghoddon yevunk. Ho proxn asa to amcho sogleancho. Avoy bapuy ani bhurgim zavn asa ek ghorabo. Ani zaite ghorabe ektthaim kelear amcho somaz ghoddta. Ami amchea ghorabeant koxim vagtanv tea vagnnukancher amchea bhurgeancher porinam zata. Borea totvancher ghorabeachi bunhead aslear ghorabo okhondd zata. Konnunch monis zolmantuch thavn vaitt vo kirmidor munis asona.

Amchea somazantlem vatthavoronn eka bhurgeachea jivitachi vatt bodolta ani vankddea rostean vhorta. Eka borea xikxokachean vidhearteachea jivitan, borem xikxonn diun, porivorton haddum yeta. Bhurgim amchea desacho fuddar zaun asa. Zonn eklean atam vavrunk zai amchea fuddara pasot. Dor eka bhurgeak mansik, soimbik, noitik anik bhavnik vatten toyar korunk zai amchea somazachea borea khatir. Amchea xallencho vell vaddoiloch mhunnon zaina punn hea vellacho boro korun upyog korun amchea bhurgeank xikxonnik mollaruch nhoi punn amchea jivitachea mhargarui bori dixa dakhovpachi goroz asa. Dusreanchea jivitak luskonn haddinastana ami man diunk xiktele, ani hea vorvim he zulum ani hatyachar zatat te unne zavnk pavtele. Amchem xikxonn somajik totvancher adarit zalear ami fuddem pavtele ani he bhroxttachar ani nagovop unnem zatelem. Ani heach vorvim ami bore nagrik zatele. Borea nagrikam udexim amcho des anikui fuddem vetolo.

Xikxokank amcho noman Irene CArdozo

Onnbhovi lekhok Ami vorgant ugi boslelim asot, tika husko zata. Amkam vicharlea xivay ravona amchea jivak borem disona zalear vo her kitem ‘problem’ asa zalear. Ami zor xallek don dis goirhajir (absent) ravlim zalear, ti vorgantlea her bhurgeam lagim amchi khobor gheta. Sangchem mhunttlear, tika amcho sodanch husko asta Setembrachi panch tarik lagim pavta-pavta, amkam xikxokam-cho dis-acho (Teachers’ Day) ugddas yeta. Xallamni xikpeank chodd umed asta apleam xikxokank respet, man ani apurbay dakhovnk. Hea khatir tim

apleach ostongim (‘Headmistress’ ani ‘Principal’-anchea adharan) tras ghetat sanskrutik karyavoll toyar korpak, adi. Ami vaddon vhodd zatoch, ami amche porim chintanv. Ami bhurgeamche nodrentlean chintinanv. Ho vichar mhojea monant yetoch, hanvem yevjilem ki bhurgeamch lagim hanvem kiteak vicharchem nhoi tankam khoimcho/khoimchi xikxok/xikxika avoddta ani kiteak. He porim mhaka tanchem mon kollon yetolem. Kaim dis fattim hanvem xezarchea dogam bhurgeank apoilim. Tim attvea (8th) vorgant xiktat. Tankam hanvem oxem vicharlem, “Tumkam tumchea xallentlo khoimcho xikxok soglleam von chodd avoddta ani kiteak?” Tim dogaim rokddinch mhunnonk laglim, “Amkam Sheila Teacher chodd avoddta.” Kiteak kai mhonn vicharlear, tim oxim sangonk laglim, “Jedna ami sokallim fuddem tika xallent voddkita, tichea tonddar ek godd hanso khelloun, amkam ‘Good Morning’ mhuntta. Amkam zap kelea xivay ti fuddem vochona. Amkam xikoitana, ti obheas khup sompem korun xikoita. To obheas rokddoch monant veta ani ami to visornanv. Tin-

nem dilolo ‘homework’ ami vellar kortanv ani tika dakhoitanv. Amcho zobab, ‘homework’ vo her koslem-i kam borem zait zalear, ti amkam rokddich xebaski dita. Amchi kosli-i chuk zali zalear, ti haddi marun amchi chuk sudraina, punn pasiens ani thokos ghevn amkam somzaita. Amkam pustokant asa titlench xikovn ti khoxi zaina. Her pustokam, adi xikon ti amkam odik mahiti dita ani amchim monam uzvaddaita. Ami vorgant ugi boslelim asot, tika husko zata. Amkam vicharlea xivay ravona amchea jivak borem disona zalear vo her kitem ‘problem’ asa zalear. Ami zor xallek don dis goirhajir (absent) ravlim zalear, ti vorgantlea her bhurgeam lagim amchi khobor gheta. Sangchem mhunttlear, tika amcho sodanch husko asta. Amche bhitor je gunn asat, te ti rokddich vollkhun kaddta. Vorgant khoimcho/khoimchem bhurgo/ bhurgem boro gaita, boro nachta, borim chitram kaddta, boro muzg vazoita, boro khellta, adi zalear, ti taka urba ani umed dita. Mellta tea prosong-acho vapor ti korta ani amkam ek sondhi dita zaum gavpak, nachpak, chitram kaddpak, adi. Oso amchea gunnank vhav mellta ani ami amchea avoy-bapaychea

toxench her lokamchea nodrent porzolltat. Ek bhurgo machier choddpak zor lozlo vo bhiyelo zalear, ti aple porim taka dhirghottay divn machier choddpak toyar korta. Zaite pavtt xikpant huxar na to bhurgo/bhurgem her xetramni porzolltat. Heam bhurgeank osleo sondhi mell’lear, tancho atmvisvas vaddta. Ami zaite pavtt vorgant mosti kortanv, bovall ghaltanv, amchea vangoddcheank martat, adi. Ti amkam dusrea bhurgeam fuddean kednach uloina vo khast dina. Ti amkam kuxik vhoron somzaita. Gorozuch zalear, khast dita. Amkam borem kitem ani vaitt kitem tem ti aplea vagnnuke vorvim xikovpi osli amchi Sheila Teacher.” Heam bhurgeamchem ulovp aikon mhaka khup borem dislem. Bhurgeank aple xikxok koxe asche hemvui kollon ailem. Xikxokank fulam vo her dusreo bhetto diun, bhurgim apleam xikxokank khoro man diunk xokonant. Punn aplea xikxokamchea panvlamni cholon ani tanchea xikxonnacho ugddas monant dovrun mat tim aplea xikxokank khoro man, respet ani apurbay dakhounk xoktelim.

zalo zalear taka vokhod lavunk zai, lipovn dovorlear ghavo pekona. Kanvllo bhikareache kott’ttent chonch marta, tech porim ti firgoz itli gorib kai Saibinnik vetolea bhurgeanchea hatant ghalta taka chopko marunk? Saibinnik sot’tor ttok’ke bhurgim astat ani Povitr Pustok sangta Devachem raj bhurgeanchem mhunnon. Spordha khoim nam? Eka xezarean ek malliechem ghor bandlam zalear dusro xezari tea von borem don vo tin mallianchem ghor bandta, kazarak dha jinsanchea jevnnachem mez ghalta zalear dusro pondra jinnsanchem mez ghalta, kiteakui eklean panch hozaranchi modot keli zalear dusro dha hozaranchi modot korta, adi, adi. Punn Saibinn Maim zanna asta konn aplea mogan korta ani konn spordha korta to. Soglleankuch ekech tagdden zokchem nhoi ani to kanvllo bhikareache kott’ttent

chonch marta te porim, bhurgeanchea tondantlem kaddun Devachea ghorak modotichi khuntti lanvchi nhoi. Joe Meny, Sarzora, Gõy

padrinchem aikotolo ani konn? Firgojechea vhoddilamni kaido kaddunk goroz pozddim nheson yetoleank firgojechea kosleach vavrak vavrunk diunchem nhoi, zanv vachop korop, ‘tray’ bonvddavop, magnnem korop, komuneanv na divop, adi, adi. Polleyat teo Hindu bhoinni aplem kitem-i pap aslear tim tanchea mondirant bhitor sorona. Apli kudd nitoll aslearuch Devak mellta, Devachea mondirant kudd dhampun nomoskar korta, aplea kuddik sobta tosle kopdde ghalta ani ami Kristanv mon’xam ‘jean pant’, fatt uktti, vistidank ‘cut’, bomble sokol nheson , adi. Nhesnnam nheson ami Devak ani peleak okman kortanv. Bhoinnamni Devachea ghorant tujea kuddik sobta tosli nhesonn nhesonk tozvit kor. Sodanch respedan nheson Devachea mondirant bhitor sor. John Barretto Canacona, Gõy

LOKMOT Saibinn ghorant bhitor sortana… Hea mhoineacho ‘Jivitacho Prokas’-ache survatek, voilea mathallea khal boroilolo ogrlekh vachun ek khori ghoddnni vachpeam mukhar dovrum xem mhaka dislem. Ogrlekh-an tisrea panar boroilam ‘Saibinni bhette somoyar khavpa-piyeopacho spordha korcheo nhoi’. Gõyche eke firgojent padrin igorjent nivedon kelem Saibinnik khavpa-piyeopak fokt ek vost dinvchi ani ogllem divpachem motin asa zalear tache poixe haddun igorjek dinvche vo igorjen jeo sonvstha asat tanchea adharak dinvche. Zaite zann onzonk lagle kiteak tonddar vicharta to vaitt dekhun. Dukor marunkui vhelear roddta ani posunkui vhelear roddta te porim tondd dhampun ogich ravchem poddlem punn ghavo

Dev mondirant moriadichem nheson

Zaitea ganvamni hanvem pollelam amcheo thoddeo bhoinni Devachea ghorant vetana kaichea kai nheson vetat tim. Tanchea hea nhesnna vorvim misak ailolea bhav-bhoinnacher porinnam zata, ami firgojent asanv vo dansachea ‘hall’-ant asanv kai mhunn chintunk poddtat. Padri bhav sangot asat punn tanchem aikota konn? Padricho sermanv unniek nhoi mhunntta tosli goth hi. Devachea gharant moriadichem nhesonn ghalunk poilo kaido sangpacho avoy bapaycho. Vhoddilanchem tor bhurgim aikona,

dsad

Printed and published by Vinayak Pai Bir for and on behalf of Herald Publications Pvt Ltd. Printed at Herald Publications Pvt Ltd, Plot No: L-135, Phase II, Verna Industrial Estate, Verna, Salcete, Goa. Published at PO Box 160, Rua Sao Tome, Panjim, Goa - 403001.

Editor-in-chief: Mr R F Fernandes. Editor: Tomazinho Cardozo (Responsible under PRB Act) Regd Office: St Tome Road, Panjim, Goa. Tel: 2224460; RNI No: (Registration Under Process)

HOW TO CONTACT US: For press notes, general queries amchoavaz@herald-goa.com. For Letters to the Editor lokmot@herald-goa.comFor articles/features sompadpi@herald-goa.com

Disclaimer: Except for the editorial above, articles and letters in Amcho Avaz represent the views of the concerned authors, and do not necessarily reflect the views of the Amcho Avaz editor, publisher, and/or owners. Disclaimer: The advertisements published in Amcho Avaz are based on information furnished by the advertiser. Amcho Avaz does not authenticate the printed information in the advertisement. The advertiser will bear all the consequences of issues arising out of the advertisements if any, and not Amcho Avaz.


Amcho Awaz Sept 7_Layout 1 9/6/2013 8:01 PM Page 7

Ponnje<Sonvar, 7 Setembr, 2013<

Des Pordes

Amcho Avaz

Asaram Bapu Bondkhonnintuy ‘honrad’

Sadhu-Santamno chotray: Ramdev

Jevonn-khann ruchichem, nhanvpak ‘Ganga’ nodichem udok Novi Dil’li: Piray bhoronk naslolea eka cheddvacher loingik ot’teachar kelolea aropa khala Asaram Bapu sod’deak bondkhonnint asa. 74 vorsam pirayechea Asaram Bapuk bondkhonnint poryan kherit ani honrad vagnnuk mellta. Jodhpur bondkhonnint zhoim sod’deak Asaram-ak visov gheupak dovorla, thoim taka soglle torecheo suvida ani sovloteo asat. Asaram-ak bondhonninchem jevonn avddo naslolean, tachea khatir khas bondhonnichea ‘jailor’-achea ghara koddlean ruchichem jevonn randun haddtat. Itlench nhoy, tor taka nhanvpa khatir khas Ganga nodintlem udok haddun ditat. Agost 31-ver pulisamni ‘arrest’ kelolo. Tea uprant tannem Rajhastan sorkarak dhomki divn Madhya Pradesh sorkarak vakhannlolo. Asaram-ak ‘bail’ divpache kexichi aikovnni zalea. Sod’deak to 14 disam khatir ‘judicial custody’-int asa. Nitisobhen tache vhelo nikal rakhun dovorlolean, taka anik kaim dis bondkhonnint ravcho poddtolo. Itle mozgotim Asaram Bapu hache vixim pulisamni

odhik chovkoxi keli, tea vellar, tacho vangddi Shiva hannem ek zhottko divpa sarkhi mahiti pulisank dilea. Asaram-acho sangati sangta tea pormonnem, Asaram Bapu tachea ashramant yeupi ostoreank ratchim 8 vazlea uprantuch melltalo. Bondkhonnint aslolea Asaram Bapuk itli koddok surokxa ditat mhonn, ‘supreme court’-an thoinchea bondkhonnichea odhikareancher sabar toreche thomnne (hints) marleat. Sorv unchle nitisobhen Asaram Bapu-chem nanv soroll gheunk naslem, toruy eka aropeak itli koddok surokxa kiteak? Oso prosn korun, bondkhonnintle odhikari ani pulis khateachea odhikareank dharer dhorle.

Loingik ot’teacharanchea aropa khala bondkhonnint aslolo Asaram Bapu eka kallar Rajhastan hangachea Ajmer ganvant ‘Tangewala’-chem kam kortalo.Tangewala astana tannem apunn ek atmik guru mhonn nanv zhoddlolem, ani tench nanv gheun to Gujrat-chi rajdhani Ahmedabad hangasor ailo. Thoim to kortam-kortam hozaramni lokacho atmik guru zavn tache sod’deak lakhamni lok bhokt asat. “Rajhastan sorkaran mhoje virudh karvay korche adim, fuddle venchnnukancho vichar korcho. Kaido ani suvevostha rakhun aplem kodel koxe toren sugur dovorpak zata, hache vixim sorkaran poilo vichar korpachem asta. Mhozo ek bhokt 10 tem 20 lokak marekar poddta toslo zavn asa. Mhaka addailo vo mhaka tras dile zalear, tem tankam venchnnukank khupuch bhirantechem zavpak xokta. Hanv Bin Laden hache sarkho dharun guneanvkari nhoy, punn ek gozal lokxant dovorchi, ujeant petrol ghatlem zalearuch to uzo khor zata…” oxi koddok utranchi dhomki tannem Rajhastan sorkarak dilea.

Haridwar: “Choritr (character) ani moryada (limits) hache sarkheo dusreo moladik vostu nant, hachem Sadhu-Santamni monant dhorchem,” oxem Ramdev Baba hannem mhonnlem. Sadhu ani otmik gurumni cheddvam-bailank eksurim bhettchim nhoy, oso sol’lo (advice) Ramdev Baban Bharatantlea otmik guru ani sadhu-santank dilo. Tech porim eka sadhuche chukik lagon, puray Bharat-antlea sadhunk guneanvkari korche nhoy, oxem-i tannem mhonnlem. Apghoxit (self claimed) sadhu ani atmik guru Asaram Bapu haka loingik ot’teachearanchea prokronnant pulisamni tabeant kelo, he gozaliche fatt-bhuimyecher (back ground) Yogiraj Ramdev Baba hannem aplem mot porgott kelem. Sadhu-Sant he sodanch somazak dixea dakhoun aileat. Sod’deachea kallar kaim Sadhu-Santanchi protima (image) borich vibadd zalea. Hi gozal khori asli, torui eke gozalik

lagon soglleach Sadhu-Santank guneanvkari tharaun cholchem na. “Aizui, Bharat desant sabar otmik guru asat, je bori xikovnn divn lokak boro marg dakhoitat. Somazak soroll margantlean fuddem vhorpachem kam he sadhu-sant ani otmik guru kortat hem ami visorpak favo na. Hea novea yugant (Era) jiyeta astana, sabar torechea prosongank (incidents) fuddo korcho poddta. He oxe poristhitint Sadhu-Santamni apli moryada visorpak favo na,” oxe promannik udgar Ramdev Baban potrkaram kodde uloitana kaddle. “Bodnami (defame) ani arop pois dovorpache asat zalear, sadhu-santamni aplim panvlam chotrayen ubharpak zai. Tannim khoinchech poristhitint cheddvam-bailank eksurim dhorun bhettchem nhoy. Ostoreanki margdorxon korta astana, tanchea sangata dadle asop gorjechem. Sadhu-Santamni ostoream kodde apli vagnnuk khupuch moryadi bhitor ravon korpachi goroz asa,” oxem Ramdev Baban aplo updes dilo. Asaram Bapu-cher vicharlolea kosleach prosnak zabab divnk Ramdev Baban nakarlem. “Asaram Bapu sod’deak bondkhonnint asa, tache chovkoxecho nikal kitem meren lagta, hachi vatt hanv polletolom, ani nitisobhen aplo nirnnoy dilea uprantuch hanv hea vixoyacher mhojem tondd ugoddtolom,” oxem Ramdev-an potrkarank spoxtt kelem.

Gõyak khas dorzo tharav-ak Kendr sorkaracho virodh Novi Dil’li: Videxi ani Bharatantle her raj’jeantlea lokancho rigav (influx) niyontronnan dovrunk ani raj’jeachea nagrikanche orthvevosthik ani sonskrutik hit (interests) samballchea pasot Gõyak khas dorzo (special status) diupachea tharavacho (resolution) Kendr sorkaran Rajya Sabha-nt virodh kela. Consitution-achea Article 371-an khas durusteo haddun, Gõy vidhansobhek kaim tharavik kaide ghoddun haddunk

odhikar mellcho mhunn Shantaram Naik-an magnnim keloli. “Vhodd promannan duddu gheun videsantle ‘land mafias’ Gõy sarkea prantamni yetat, ani zago vikto gheun somazan ani orthvevosten (economy) prosn nirmann kortat. Zalear, kaim zannam lagim ak’kho ganv poriant gheupachi tank asta,” oxem Naik-an sanglem. “Raj’jeant yevpi lokancho rigav niyontrit ( influx control) dovrunk Gõy vidhansobhek kaide ghoddunk odhikar mell-

cho,” oxem Naik-an fuddem sanglem. Tachea hea tharavachea somorthonan, Gõychea kaim suva-

tencher Russia-che ani Israel-che lok vevsay choloitat, ani tannim bollzobren zago aplea tabeant ghetlolean sthanikank tras bhogunk poddtat, oxem Naik-an sanglem. Hea mud’dear bhasabhas zatoch, dor eka nagrikak eke suvater saun dusre suvater vochonk Constitution-a khala odhikar asa oso zabab diun Kendriya montri RPN Singh-an sanglem. “Sod’deak manddlam tea tharavak sorkaracho virodh asa,” mhunn tannen

sanglem. Russientle ani her raxttrantle lok bekaidexir vevsayan misoll asat, oxea Naik-an ghatlolea aropachea vixim zabab ditana, sod’deak desan vevharan aslolea ‘visa’ nemam pormonnem RBIchea porvaneam vinnem tankam vevsayik karyan misoll zaunk zaina, oxem Singh-an sanglem. “Zor te toxe kortat, zalear tanchea add khor panvlam gheunk zai, ani raj’jea sorkarak oxem korunk odhikar asa,” mhunn tannen sanglem.

Gelea kaim kallak saun Gõychi khas dorjea khatir magnnim chaluch asa. Gõy vidhansobhen Abrilachea modlea bhagan Gõyak khas dorzo mellchea vixim manddlolea tharavak man’neotay diloli. Jun mhoinean ho ‘special status’-acho mud’do, mukhel montri Manohar Parrikar-achea fuddariponna khala aslolea sogllea pokxanchea protinidhi-monddolan Prodhan Montri Manmohan Singh-achea mukhar manddlolo.

…Na tor, tukai ‘Dabholkar’ kortole! Mumbai-n bolatkari kexi chodd

Kheast laupacho promann sarko toddo

Anna Hazarek dhomken bhorlolem potr Ralegaon: “Desant lokori rajvott (military rule) lagu korchi mhonn magnni kor, na tor tukai Narendra Dabholkar korun uddoitole,” oxe dhomki (threat) divn boroilolea mozkuranchem potr, Anna Hazare hache kocherint sampoddlem. Anna Hazare hea xrextt somaz sevokak boroilolea hea potrak lagon Ralegaon vattharant khupuch uchambollay posorlea, ani Anna Hazarecho vokil Adv. Milind Pawar hannem Annak Z surokxa dinvchi mhonn kendr sorkara kodde magnni kelea. Anna Hazare haka dispottim hozaramni potram puray desantlean tachea borea dekhnnaram koddlean yetat. Him potram vachun polleta astana, gelea Sukrara Anna Hazarek dhomki divn boroilolem hem potr tache kocherint kam korpi eka kamdarak mell’lem. Ho kamdar Anna Hazarek dispottim yevpi potram vachun polleta ani tanchi vibhagnni (classification) korta. Anna-che kocherint kam korpi anik ek vaurpi Datta Awari hannem hem dhomki divn ailolea potrachi khobor thoinche sthanik pulis chovker kolloun ek kaideaxir tokrar keli. Hea dhomki divn ailolea potrachi khobor aikon sanje vellar Anna Hazare thoim ailo tedna, pulisamni tachi khasgi surokxa korunk dovorlole pulis vaddoile. Hem dhomki divn ailolea potrachi survat, “Kranti Suriya haka maye mogacho nomoskar,” oxea utramni kelea. “Egypt desant lokamni hatiyaram gheun chollvoll kelea xivay Bharat desant kranti ghoddon yenvchina. Tum melea uprant

poryan desant sot’ter yeupi rajkornni monis ‘Lokpal bill’ pas korun lokak nit melloun dinvche nant. Taka lagon Bharatant loskori razvott lagu korunk magnni korchi. Na tor tuzoy Dr. Narendra Dabholkar kortole. Loskori razvott lagu kelea xivay desantle rajki fuddari nittayer yenvche nant. Lokxayechea margantlean amkam kitench mellpachem na. Bharatant 60 vorsam sot’ter ravon poryan Kongres pokx desantli goribsann nopoit korpak xoklo na. Sorkarachea addmuttea dhoronnank (policies) lagon desantlea 4.5 xetkareamni atmghat kelet. Puray Bharat desant 70 ttok’ke (%) lok gorib ason, tantuntlea 27 kotti nagrikank don vellanchem samkem jevonn mellona. Desantlim 35% bhurgim ‘malnutiritoned’ vo kupoxit asat. Hatiyaram gheun uloilolich bhaxa sorkarak somzota. ‘Naxalites’-ancheo magnneo tabortob man’neo zatat. Amche kodde matr he sogllech rajki fuddari durlokx kortat,” oxe mozkur hea dhomki divn boroilolea potrant asat.

Mumbai: Gelea 11 vorsanchea kallan Mumbai-n bolatkaranchea prokronnamni vadd zayit asa ti disonk yeta. 2002 vorsa 128 kexi fuddem ailoleo, zalear 2012 vorsan teo 80%-an vaddon 231 zaloleo. Hea vorsa, Mars mhoinea meren 89 ostorencher bolatkar zalole, zatun piray bhoronk naslolim 46 cheddvam samil aslim. Heo kexi vollkhopache promann bore astana – gelea don vorsamni sumar 95% asle, punn guneanvkareank kheast laupache promann samke unne asat, mhunnlear panch ‘suspects’-anchea modlea fokt ekleak kheast mellta. Janer 1, 2002 te Mars 31, 2012 merenchea kallan soglle mellon 1,631 ostorencher ani cheddvancher bolatkar zalole. Tea keximni 2,072 mon’xank tabeant ghetlole, punn tanchea modlea fokt 346 zannank

kheast favo zalololi. Zalear kaim keximni vegllench kitem pollevnk mellta. Sahar pulis chovkechea ‘constable’ Chandrakant Pawar-ak, piray bhoronk naslolea cheddvacho bolatkar kelolean, 15 vorsanchi bondkhonn favo zaloli, ani Bombay unchle nitisobhen 2001 vorsa taka doxmukt (acquitted) tharailo. Kaim pulis chovkeo heram poros

paxtt asat. D B Marg pulisen hea kallan 46 bolatkaracheo kexi nond keloleo ani 91 mon’xank tabeant ghetlole, punn fokt dogankuch kheast favo zaloli. Kaim suvatencher diloleo kheasti ojeap korpa sarkeo asat. Juhu-n ghoddlole eke kexin, opradheak fokt 3000 rupia dondd bhorunk lailolem. Hi 11 vorsanchei mahiti melloun gheupi ‘RTI activist’ Chetan Kothari-, pulis chovkencheo zaiteo bhetti gheuncheo poddleo. Novi Dil’lin zalolea bolatkar prokronnachea uprant, thoimchea ostorem pasot Ghatkopar, Dadar, Bandra ani Chembur sarkea suvatencher ‘counselling centres’ suru kortole, oxem Mumbai pulisen kolloilolem. Punn, ostoremni koxe toren surokxit rauche hache vixim mahiti diupi him kendram azun meren chalu zalolim nant.

‘Indian Air Force’ mozbut

‘C-17 Globemaster III’-chi keli ukttavnni

Hindon (UP): Rakhonn montri A K Antony-n gelea satollean ‘Hindon Air Base’-ar, Indian Air Force-achea sogllea von vhoddlea ‘C-17 heavy-lift transport aircraft’-achi odhikrut ritin ukttavnni keli. “Hachea vangdda, Bharatachea veg-vegllea kxetramni rakhonn diunk ‘multi-spectrum strategic capabilities’ aspi yontronnam aplea tabeant gheupachea tanchea lokxan mhotvachem panvl marlam,” mhunn tannen sanglem. Bharatan sumar 20,000 kotti rupia voir khorch korun ho ‘C-

17 Globemaster III aircraft’ USachea koddlean ghetla. Ut’tor ostomte koddlea ‘advanced lading grounds’-ancher saun hea vimanacho vevhar choloitole ani ut’torechea ani Andaman and Nicobar Islandsachea ‘high altitude bases’-ancherui tem gelolem asa, oxem thoimsor uloitana, IAK mukheli NAK Browne-an sanglem. tem ek ‘game changer’ astolem, karann tachea udexim IAF-chi ‘transport aircraft’ vevhar choloupachi pod’dotuch bodoltoli. US-an toyar kelolea hea ‘heavylift aircraft’-ak, Ladakh

‘sector’-chea Daulat Beg Oldie sarkea lhan ‘airbases’-ancher poriant ‘landing’ korunk zata, mhunn tannen sanglem. Zoim,

halinch C-130J Super Hercules vimanan aplem poilem ‘landing’ kelolem. “C-17 vimanak DBO sarkea vi-

mantollacher ‘landing’ korunk zata. ‘Land’ zaunchea khatir taka fokt 3,500 feet-anchi goroz asa. Jea zagear tachi goroz asa, tea zagear ami tem pavoitoleanv,” oxem Browne-an sanglem. C-17 vimanak sumar 70 tonnes mhal ani sumar 150 purayponnim toyar aslolea soinikank vhorpachi xomtay asa, ani Russiechea IL-76 vimanak fattim ghalun IAF-chem sogllean vhoddlem viman zalam. IAF-an 2011 vorsa 10 C-17 vimananchea pasot US-ak ‘order’ diloli, ani tanchea modlim tin vimanam Bharatak pavoileat.

7

C AM PA LA R

Gõyant ostoreanchi sthiti…! Eka kallar, puray Bharatant Gõycheo ostoreo surokxit asat mhonn fankivont aslem. Punn, halinchea disamni, Gõyant prot’tek tisrea disa khoim na khoim eka cheddum mon’xacher agllik (outraging modesty), loingik ot’teachar, pollon vhorop (kidnap) sarkheo dharunn ghoddneo ghoddpachem Stanley Vaz vaddpak laglam. stanley@herald-goa.com Heo osle torecheo choddan-chodd ghoddneo piray bhoronk naslolea cheddvancheruch (minors) zatat mhonnpachem ek potrkar hea natean hanvem khud kelole pollovnentlean spoxtt zalam. Gelea mhoineant Tivim hangachea eka piray bhoronk naslolea cheddvak ‘kidnap’ korun vhoron tacher bolatkar kelo mhonnpachi khobor vortoman potrancher chhapun yetanch ho Gõychea ostoreanche surokxecho proxn porot ek pavtt nagrikam modem cheorcha korpacho vixoy zalo. Fattlea sov mhoineanchea kallant puray Gõyant cheddvam-bailancher veg-veglle toreche ot’teachar ghoddpacheo 82 odhik ghoddneo ghoddleat, oxem hanvem hea vixim khud kelolea sorvekxonnantlean (survey) mhaka ugddapem zalam. Bolatkarancheo 24 ani pollon vhorpacheo 37 kexeo Gõychea veg-vegllea ganvamni aslolea pulis choukencher nond zaloleo asat. ’Kidnap’ korpacheo jeo 37 kexeo nond zaleat, tantunt 27 cheddvam aslim zalear, sat keximni chedde bhurgeancho aspav asa. Gelea 2012 vorsak sor korit zalear, hea chalu 2013 vorsant hem promann 40 tem 50 ttok’keamni vaddlam ani hache vhelean Gõychi kaido ani suvevostha (law and order) rakhpi yontronnam puray toren konsllon poddleant mhonnpachem spoxtt zata. Chear satolleam adinch, Saxtti talukeantlea eka chear vorsanchea cheddvacher bolatkar zala mhonnpachem prokronn pulis chovker nond zalolem. Gelea Jun mhoineant oxe torecheo khupuch kexeo Gõyant vegvegllea pulis chovkencher nond zaleat. Tech porim Jun 12 hea disa, Taleigao hangasor eka 12 vorsanchea cheddvachem ‘kidnapping’ kaim sthanik tovnaxeamni kelolem. He Jun 12-ver ghoddlole ghoddnecher visor poddche adinch, Junache 13-ver Nuvem hangasor eka 53 vorsam pirayechea dadlean eka piray bhoronk naslolea cheddvacher bolatkar kelo mhonnpachem vortoman-potrancher chhapun ailem. Tachea don disam uprant, Saxttintleach eka 15 vorsanchea cheddvak pollon vhoron tacher loingik ot’teachar kelolo, zalear Jun 18 hea disa eka 16 vorsanchea cheddvak pollon vhorpachi ghoddni ghoddli. Jun 20 hea disa Kandole hangasor eka ‘Mall’-achea ‘manager’-an aplea ‘show room’-ant kam korpi 18 vorsam pirayechea cheddvacher bolatkar kelo, zalear June 23 hea disa Karanzalem hangasor zobordosten gharant ghuson dogam cheddvanchea angar hat ghatlo mhonnpachea aropa khala dogam zannank pulisamni dhorle. Hea vixim Altinho-Ponnje hangachi Lourdes Mendes hichea mhonn’nea pormonnem, ostoreancher zatat te ot’teachar thamboupa khatir sorkarak ani nagrikank azunui zagrutai ailoli na. Adlea kallar oxeo cheddvambailancher ot’teachar ghoddpacheo ghoddneo zobor aikopak yenasleo, punn Gõy bhailo lok hangasor yevpachem vaddpak laglolean, heo gozaleo ghoddpachem vaddpak laglam. Porje vixim asloli apli zababdari vollkhun gheun, Gõyant khoinchoch pulis odhikari vo sado pulis poryan, aplem promannik kortoveo xarti pavoilolo dison yena, hi khont korpa sarkhi gozal zavn asa. Hafto (bribe) gheupi pulisanchi sonkhea vaddpak laglea ani taka lagon heo osleo ghoddneo ghoddttat, oxem Lourdes Mendes hinnem hea potrkara kodde uloitana soroll ani khupuch promannik rupacho arop kelo. Lourdes hinnem mhoje kodde uloitana apleak jem kitem dista tem promannikponnan sanglem, toruy mhojea mota pormonnem, Gõyant zanv heram suvatancher bailancher he ot’teachar vaddonk ami sogllech kodden pulisankuch zababdar ani guneanvkari korunk favo na. Zhoim-zhoim ostoreancher bolatkar vo dusrea rupache ot’teachar ghoddtat, tachi zannvikai mellonk, pulis mhonnge bhovixvanni korpi ‘astrologers’ nhoy, hem ami lokxant dovorpak zai. Eke ostorecher bolatkar vo kosloy ot’teachar ghoddlo zalear, tea aropeak tabeant korop hem pulisanchem kam. Punn, to aropi khorench guneanvkari vo niropradhi hem tharavop nitisobhechem kam. Sangpachem mhonnlear, Gõyantuch nhoy, punn sompurn Bharat desantlea khoincheach raj’jeant eka bolatkar korpeacho guneanv sid’dh zalo zalear, taka koddok kheast divpachi tortut desant ostitvant aslolea kaideamni keloli na. Tech porim amchea desachi niti vevostha (judiciary system) zhoim kaide odhik koddok korpak zai thoim khupuch oskot asa, hem sot khoinchoch rajki nakarcho na. Kaim kodden hi desachi niti vevostha itli oskot asa, ki ek chalto monis poryan Bharat-antlea kaideank kainch nhoy koxe vikhte gheunk zatat mhonn soroll uloitat. Bolatkar vo loingik ot’teachar kortoleank koddok kheast favo zalea mhonnpachem azun meren ami desantlea khoincheach raj’jeant aikonk naslolea karnnan, hangasor him oslim khottim kortubam adhartat tankam koslich bhirant na. Hea vixim, ek potrkar hea natean, hanvem Gõychi namnechi ani ostoreancher zavpi ot’teacharam virudh pott’tiddken vaurpi ani ‘Bailancho Ekvott’ hachi Auda Viegas hiche kodde halinch ek son’vad (dialogue) ghoddun haddlo tedna tinnem mhaka Gõyant cheddvambailancher ghoddtat tea ot’teachara vixim khupuch sanglem. Auda mhonnta, “Toxem bolatkar vo loingik ot’teachar ghoddop hi gozal Gõykarank halim kallar novi uronk na. Punn eka chear vorsanchea cheddvacher bolatkara sarkem kortub adharop mhonnge Gõyche osmitayecher ek kallo daag zavn asa.Somazant vaurpi dadle monis ostoream kodde pollevpachi apli nodor zo meren bodlinant, to meren heo ghoddneo vaddotuch ravtoleo.” Gõyant ostoreanchea prosnam sangata her sabar toreche onitincher soroll ani konnank bhiyenastana nixedh marpi ‘Goa Bachao Abhiyan’ hachi nimontrok ani ‘Bailancho Saad’ hachi odheokx Dr. Sabina Martins hinnem mhaka sanglem, “Ostoreancher itlea vhodda promannan ot’teachar zatat tancher niyontronn dovorpa khatir sorkara kodde kosleoch upay-yevzonneo nant. Sorkar ‘Ladli Laxmi’ sarkhea yevzonnecher kruttamni khorch korta, punn ostoreanche surokxe khatir koslinch gombhir panvlam ubharina.Tech porim ostoreancher zatat te ot’teachar thamboupa khatir dadleamni aple mansik sthitint bodol korun haddpak zai.” Toruypunn, Kendr sorkaran desant ostoreancher zavpi ot’teacharam vixim aslole kaide anikuy koddok korpachi goroz asa, hem hangachea soglleach nagrikank dista, hem suriya uzvadda itlem sot!


Amcho Awaz Sept 7_Layout 1 9/6/2013 8:25 PM Page 8

Ponnje<Sonvar, 7 Setembr, 2013<

Bhurgim Ballam

Amcho Avaz

8

Hea Satollean

Mhotvachi Ghoddnni

Brazil-acho Svotontraye Dis • Aichea disa mhunttlear 7 Setembr 1822 hea disa Brazil-acher choltali ti Purtugalachi razvott sompli ani Brazil svotontr zalem.

Bhurgeamchi Kotha

• Tea khatir 7 Setembr ho dis dis Brazil-ak ‘National Day’ mhunnon monoyta.

Pixeam-chi Ikmot Eka ganvant ek zantti bail ravtali. Ti eklich ravtali aplea ghorant. Ti ghorantlo zaito vavr kori. Aplem ghor ti saff-suff kori, bãymchem udok bhortali, randtali ani bazarant vochon apleak kitem zai tem haddtali. Chodd zantti zalea uprant, tichean aplea ghorantlo sogllo vavr apnnem ekleanuch korunk zaina, oxem tika dislem. Tika adhar divpak tinnem don sirvidorank kamank dovorle. Tinnem ek kombo poslolo. To sokallim fuddem, fantodder vhoddlean sad ghali. To sad ghalta tem aikun ti zagi zatali. Ti uttlea uprant aplea dogaim sirvidorank uttoitali. Tankam ti somtich kamank laitali. Sirvidorank sokallche itle vegim uttonk avddo naslem. Tankam anik il’lo vell nhidonk zai oxem distalem. Ti tankam vegim uttoita mhonn te ticher bejar zatale. Amkam chodd nhidonk koxem melltolem, hem chintun tacher kitem punn manddnni kaddpak tharailem. Ek dis eka sirvidoran dusrea sirvidorak mhunttlem, “Ami tea kombeakuch marum-ia. Kombo nam zalear, sad ghaltolo konn ascho na. Sad aikonk yena zalear, amchi malkin (mistress) sokallim fuddem uttchi na. Ti zor sokallim fuddem utto na zalear, amkam konn sokallim fuddem uttoumcho na.” Dusrea sirvidorak hi yevzonn aikon borem dislem. Tannem chintlem ki oxem kelear ekdom

• Dom Pedro I zavn aslo put Purtugalacho raza Joao VI hacho. Tea kallar Purtugal razvott kortelea sogllea desam poros Brazil chodd girest aslem. Jedna Purtugal-acher Francise soinikamni 1807 vorsa akromonn kelem tedna hi razachi ak’khi famil Brazil-ak geli ani thoim apli razvott chalu dovorli. • Dom Pedro I zaka dusrea nanvan ‘The Liberator’ mhunn vollkhotale tannem 7 Setembr 1822 hea disa Brazil Purtugal-achea razvottkentlem mukt zalam oxem ‘declaration’ kelem ani svota apunn Brazil-acho samrat mhunn jahir kelem. • Tea khatir Brazil-ak aichea disa mhunttlear 7 Setembr svotontraye dis mhunn monoyta.

Amchea Gõychea rajki fuddareank vollkhum-ia

Hea satollean Zolm Dis

Rajkaronn amchea jivitacho bhag zala. Rajki fuddari rajkaronn choloita. Amchea Gõyantui zaite rajkornni asat.

Elizabeth I

Sokol ami kaim atanchea rajkornneanche fottu dileat. Tanchim nanvam tumi boroyat.

borem zatolem ani ekdanch tancho prosn mitt’tolo. To oxem korpak raji zalo. Dusrea disa tannim tea kombeak jivexim marlo. Te dogui ekdom khoxi zale. Atam amkam sokallche susegad nhidonk melltolem. Amkam uttovn bejar korpi konn ascho na, oxem tannim chintlem. Punn te kitle pixe asle, hi khobor tankam nasli. Atam sad ghalpak kombo

naslo, mhonttoch zantti mallkinik kednam dis udeta hacho sarko vell kollonaslo. Ti khoimcheai vellar zagi zatali, kednam-i chodd sokallim fuddem, ani teach borobor ti dogaim sirvidorank uttoitali. Tannim prosn-ak upay sodun kaddlolo to prosn-a poros odhik vaitt aslo. Apleach pixeaponnam vorvim te fosle. Tumkam prosn poddlear tumi to koso suttavo kortele?

Zannvay vaddoi

(a)

X-Rays - ancho vapor amchea jivitant

(b)

Ingland-achi Ranni

X-Ray mhonnchem kitem? X-ray ‘Radio Wave’-ache bhaxen asta. Amchea kuddiche mov bhag astat tantuntlean ‘Xrays’ amche kuddint sarke bhitor vochonk xoktat. Punn zhoim nibor haddam melltat, thoim ‘X-rays’ fuddem vochonk xokonant. Hea karannak lagon dotor ‘Xray’ mixin vapurtat amchea kuddiche bhitorlea bhaganche fottu kaddpak.

• Elizabeth I hi Ingland ani Ireland-achi ranni mhunn porjek khub borem kelem. • Ticho zolm 7 Setembr 1553 Palace of Placentia, Greenwich, Ingland hangasor zalo. • 17 Novembr 1558 hea disa Ingland ani Ireland-achi ranni mhunn ticher mukutt ghatlo ani morosor ranni mhunnon Ingland ani Ireland-ache porjek tinnem boro rajkarbar dile.

‘Computers’ - He kitle budhvont astat?

‘Computers’-ank amche bhaxen mendu ani ugddas asona, tankam ‘electronic’ mendu ani ugddas asta. ‘Computers’-ancher koslem-i kam kortoch, tem kam eka ‘disc’-acher ‘save’ korunk zai, mhonnchem tem kam sambhallun dovrunk zai. Oxem kelem na zalear, ‘computer’ bondh kelea uprant sogllem kam ‘computer’-antlem nas zata. ‘Computer’-achea ugddas-an kainch urona.

(c)

(d)

Tanchim nanvam tumi boroyat

(a)

• Elizabeth I 25 vorsanche pirayer ranni zali. • Ti ranni aslolea kallar ‘Elizabeth’s Era’ mhunttat. Hea kallan Ingland-ak ‘drama’cho probav khub zalo, kiteak teach kallant sonvsarantlo vhoddantlo vhodd nattok boroinnar William Shakespeare jiyelo. • 24 Mars 1603 hea disa 69 vorsanche pirayer Elizabeth I hea sonvsarak ontorli.

(b) (c) (d)

Tibe zoddat (c) Shantaram Naik (d) Francisco D’Souza

‘Computers’ - ank ugddas koso urta?

Amkam kednam-i dista ki ‘computers’ amche poros chodd huxar ani budhvont astat mhonn, punn khoreanich hem sot nhoi. ‘Computers’ amkam thottak kortat punn te fokot ami tankam korunk laitat, te titlench korunk xoktat. Ami je ‘computer programs’ toyar kortat, ‘computers’ te ‘program’ vevharant ghalunk xoktat. Hea ‘programs’-antle nem-kaide palltat. Ami ‘keyboard’ ani ‘mouse’ vaprunui ‘computer’ cholovnk xoktat.

Sokol dilam tea chitracher bariksannin nodor mar. Hea chitran soglle mellon 16 tibe asat. 1 to 16 tibo porian eka fattlean ek korun soglle tibe zoddat.

Zabab: (a) Francisco Sardinha (b) Shripad Naik

‘Computers’ kitle vhoddle astat? Satt (60) vorsam adim poilo ‘computer’ toyar kelolo. Taka dovorpak ek ak’khi kudd zai poddtali, kiteak to chodd vhoddlo aslo. Aiz ‘computers’ khup dhaktte zaleat. ‘Laptops’ tuje borobor veta thoim vhorum yetat ani tujem kam korum yeta. ‘Computer’acher kamam zatat tantuntlim kaim kamam ‘Mobile phones’-ancherui zatat, zoxe porim ‘internet’ ani ‘email’. ‘Mobile phones’ itle lhan astat ki amchean te amchea bolsamni ghalun Sonkolon korpi bhonvom yeta.

Irene Cardozo, Candolim, Gõy

Proxn: (1) Soglle tibe zoddlea uprant koslem chitr toyar zalem? (2) Taka favo toso rong bhorat.


Amcho Awaz Sept 7_Layout 1 9/6/2013 8:06 PM Page 9

Ponnje<Sonvar, 7 Setembr, 2013<

Rajkaronn

Amcho Avaz

BJP sorkar don rupancho: Subhash Shirodkar Yevzonneam sangata tteksam vaddoita Ponnje (AAP): “Gõyant sodrer aslolo BJP sorkar kottimni rupiyanchea rinnamni buddlolo asa, torui Gõychea lokak veg-veglle torecheo yevzonneo jahir korta. Eke vatten Gõychea lokak he yevzonneancho labh dita, zalear dusre vatten hea yevzonneam khatir lagta to duddu zoma korpa khatir lokacher vhodda molachim ‘taxes’ ghalta. Taka lagon mukhel montri Manohar Parrikar hachea fuddara khala Gõyant sot’ter aslolo sorkar don rupancho zavn asa, oso jahir arop Gõychea Kongres pokxacho odheokx Subhash Shirodkar hannem eke jahir sobhent uloitana kelo. Divchole talukeant thoinchea Kongres pokxachea karyoorteamni ghoddun haddlolea eka mellavea uprant zalole jahir sobhent Subhash Shirodkar

uloitalo. Aplea uloupantlean Shirodkar-an fuddem mhonnlem, bond aslolem ‘mining’ suru zalem na zalear, minam khonneo aslolea bhagamni ravpi lokacher upas-mariche dis yetole. Minam khonneo khonneo bond poddleat tacho porinnam itlo dharun rupacho zala, ki sabar palokank (parents) anplea xikpi bhurgeank unchlem xikxonn gheupa pasun pois dovorchem poddlam. “Kendrant sot’ter aslolea UPA sorkaracheo yevzon-

neo graminn lokam meren pavoyat,” oso sol’lo (advice) Shirodkaran thoim haji aslolea Kongres karyokorteank dilo. Adlo amdar Pratap Gawas hannem Kongres pokxachea sthanik somitincheo boska gheun Divchole talukeant pokx mozbut kortolom mhonnpachem hea vellar hajir asloleank sanglem. Divchole talukeantlo anik ektto Kongres pokxacho karyokorto Yogesh Borkar hannem aichea kallar nettan choltolea ‘internet’ hachea upeogachem mhotv hajir asloleank pottovn dilem. Internet, facebook, social media hachea sarkea vostuncho vapor Kongres pokxan korun ho pokx puray Gõyant mozbut korcho, oxi suchovnni hajir aslolea Kongres karyokorteank keli.

9

Bharat-ant BJP vatten varem: Jaitley Goa Panchayat kaido durusti Novi Dil’li: Sod’deak Bharat desant UPA virodhant vatavronn nirmann zalam. Sod’deak desant Bharatiya Janata Pokxa vatten lokacho bhorvanso vaddla, ani taka lagon NDA fuddareamni desacho fuddlo prodhan montri konn zatolo hem jahir korop khupuch gorjechem zavn asa, oxem BJP-icho xrextt fuddari Arun Jaitley hannem sanglame. Sod’deak desache sot’ter aslolea UPA sorkara samkar borea fuddareancho poryan prosn nirmann zalolo asa. UPA kodde mozbut oso Prodhan Montri poda khatir umedvar na. Taka Bharat-antle porjechi nodor atam BJP vatten ghunvpak laglea. BJP jitle vegim aplo prodhan montri podacho umedvar jahir kortoli, titlench tem BJP-ik venchnnukam vellar faideachem zatolem. Lok sobhecheo venchnnuko khup pavtti Raxttrpoti venchun kaddtat tea venchnnukam bhaxen zatat. Chodd korun ek fuddari jedna lokanche avddicho zavn asta. Atal Behari Vajpayee, Indira Gandhi, Jawaharlal Nehru hanche babtintuy oxench ghoddlam. Fud-

dle Lok sobhechea venchnnukam adim NDA fuddareamni fuddlo prodhan montri konn zatolo, tache vixim atanch porjek kolloilem zalear, tacho khupuch faido yeta tea venchnnukamni BJP-ik zatolo, oxem Arun Jaitley hannem spoxtt kelem. “Karann, venchnnukam uprant desachem fuddariponn konn choloitolo, hem porzo soglleam von poilim polleta, ani taka khupuch mhotv dita,” oxem Jaitleyn sanglem. ‘Delhi Legal Cell’ hanchea vangddeanchi halinch ek boska zali, te boske vellar Arun Jaitley hajir aslolea lokam samkar uloitalo. Prodhan montri podak kosloch vad-vivad asonk favona, na tor ti ‘hit wicket’ zatolem. Hea vellar desantlea lokachem vatavronn BJP vatten asa, punn hachem ‘credit’ konnenuch eka mon’xan gheunchem nhoy. BJP vatten lokachem ekmot asa tem pokxachea borea vaurak lagon ani nhoy khoincheach eka khasgi mon’xachea proitnak lagon, oxem Arun Jaitleyn hajir asloleank sanglem.

Gram Sobhek vincharunuch korat – CSJP Gõycho sorkar ‘Goa Panchayat Raj’ kaideak durusti (amendment) haddpacho asa tea khatir sorkaran vinchun kaddlolea panchayat vangddeam koddlean suchnnam ghevn hea kaideachi durusti korunk zai mhunn ‘Council for Social Justice and Peace (CSJP) hannim sorkara lagim maglem. CSJP hannem husko porgottavn mhunttlam ki Goa Panchayat kaideak durusti haddtana sorkaran uktteponnim haddpak zai ani tea khatir panchayat-iche protinidhi asa tanche lagim bhasabhas korun kaideachi durusti boreponna khatir zatoli hi khatri ghevnk zai. CSJP hinnem mukhel montri Manohar Parrikar ani Panchayat montri Laxmikant Parsekar hankam chitt borovn oxem sanglem – “Gram Sobha panchayat raj’jeachi bunhad zavn asa. ‘73rd Constitution Amendment’ hache vorvim Zila ani Gram Panchayat hancheo venchnnuko ghottnnechea 243C koloma pormonnem zavnk zai zache vorvim

Gram Sobha 243A hea koloma pormonnem ghoddom yeta. Haka lagon Gram S o b h e c h e a vangddeank hok’k asa panchayati raj hea kaideak koslich durusti korta zalear tanchim suchnnam ghevn korpak zai. CSJP-n aple chittin fuddem mhunttlam ki sorkar zo ghoddlolo asa to lokamni ghoddla, lokam khatir ghoddla, punn lokancher aplo odhikar cholovnk nhoi mhunn sorkari mon’xamni zanna zavpak zai. Tea khatir Gram Sobhekui Panchayat Raj kaideak durusti kortana aplim suchnnam diunk hok’k asa, kiteak he kaide somajik jivitak lagu zata. Sorkaran ‘Divide and Rule’ hem dhoronn ghevn Goa Panchayat Raj kaido hachi durusti korunk proitn korunk favona kiteak soglleank sangatan ghevnuch hea kaidean durusti haddum yeta – oxem CSJP hache ‘Executive Secretary’ Fr. Savio Fernandes ani ‘Executive Co-ordinator’ Sotter D’Souza hannim mhunttlam.

Ambott-Tikh

Aurelio ViegAs

Amdar rajiname ditat?

‘Supreme Court’achea adexa pormonnem Gõyant minacho dhondo bond zalolea karonnan kitlech kuttumb ubot poddleat hem konnacheanuch negar vochonk zaina. Ani halinch hoch vixoy ghevn sogllea pokxanchi ekvottan ek zomat ghoddovn haddli ani tantunt soglleamni mhunttlem ki Gõyant porot ek pavtt minacho dhondo suru zanvcho. Sogllea pokxanchea fuddareamni he zomatik hajir zavn aplo puray sohokar bhasailo hi khoreamnich thoknnay korpa sarki gozal, punn tech borobor bekaidexir

ritin minacho dhondo kortolea kaim fuddareancher azun porian karvay kiteak zavnk na he vixim prosn upzota. He porim bekaidexir ritin minacho dhondo korun fokt aplinch bolsam bhorpi fuddareank kitem tori xikxa favo zatoli oxem sogott Gõykarank dislolem punn BJP sorkar pasun hacher gombirponnim vichar korina mhollear ojapanchem. Tea xivay minacho bekaidexir dhondo korunk samil aslolea pokxanchea vangddeam modhekat boson zomat ghetat hem sot tor gillpak avgodd zata. Tech pap kortat ani tech minachea dhondeak porot tenko ditat. Atam Vishnu Wagh Bab mhuntta ki goroz poddlear novean ek pavtt Gõyant minacho dhondo suru korunk ami sodheache cheallis-ui amdar amchea amdar podacho rajinamo ditole, ani soglleant poilim apunn ditolo. Va re Va! Atam Vishnu Bab-an hem uloilea uprant hajir aslolea lokan tallyeo pettoileo ani akhrek he chollvollicho ek fuddari Raju Mangeshkar-an mhollem ki Vishnu-chem hem ek borem panvl ani oxem kelem zalear ami porot ek pavtt sogott amdarank dupott motamni nivddun haddtole. Atam minacher ovlombun aslolea motdarsonghamni ekadre amdar porot nivddun yevnk xoktat oxem amcheamni somzum yeta, punn heranchem kitem Raju saib?

Saxttintle amdar Madras-ant Zoso Setembracho mhoino pavta toxeatoxe sogott amdar Madrasant Vailankannichea pãyam xim dhanvtat. Moniskullak dhorm khup gorjecho punn tech borobor monisponnui gorjechem. Apleacho faido chintun dusreachem padd ghalun te chukichem bhogsonnem magonk Saibinnichi bhett ghevop hantunt orth asa?

ami dhormvirodhi mhonn amcher chhap’ poddtolo punn heach amdar/montreank lagon aiz dhormanche pasun Gõyant baraBrestar ani tera Sukrar zaleat. Apleacho faido pollovn kaim zann Vailankanni-k vochonk bosincheo kivam gaddiancheo tiketti fukott ditat ani aplim motam sugur kortat. Lokancho visvas jikon ghevpak dhormachim pasun te fokannam kortat mhunttlear lottkem zavchem na. Sod’deak tori Saxttintle choddant chodd amdar thoim rabito korun asat tantun Churchill Alemao, Caitu Silva, Avertano Furtado, Benjamin D'Silva ani Valanka Alemao. Tankam sangat divnk her kaim amdarui thoim pavche asat oxem kollun ailam.

Vaitt zalear BJP-chem Kongresik bot

Atam he sogott Madras-ant dhanvtat tem pollovn amchea Gõyant kitem Devachi vo Saibinnichi xokti unni asa kai? Oxem kainch nam punn fokot ho zonn ekleacho bhavart. Dhormachea add kitem-i boroilem zalear

Halinch ek UP-cho amdar Mahindra Singh haka Campal-a vhelea eka ‘hotel’-ant xinddulki ostoream soit sampddailo. Hacho faido ghevn Gõyant Kongres sorkar xinddulke dhondo cholovpak mukheli mhonn BJP-n aple varear far soddle. Tankam babddeank khobor na ki sod’deacho sorkar tancho ani jem kitem ghoddta tem tancheach kallant ghoddta ani taka doxi apunnuch mhonn. Zor hi ghoddnni Kongres-achea raj’jeant ghoddloli tor hem mandun gheum yetalem punn sorkar aplo, raj aplem ani chuki Kon-

gres-icheo? Hem amcheamni koxench mandun ghevnk zaina. Zor ho xinddulkecho dhondo chalu asa mhonn tumkam poilim mahiti asli zalear tem BJP sorkaran kiteak bond korunk na? Atam dox apnnacher yeta mhonn soroll Kongres-ik faxi? Kongres-icho amdar Pandurang Madkaikar hannem pulisek tokrar kelea uprantuch hea Mahindra Singh-ak xinddulke ostoream sangata sampddavpant ailo. Zor hea xinddulke prokronnak Kongres-ico sohokar aslo tor ho Kongres-valo apleach pokxa add kiteak vetolo aslo? Hea adim ‘mid-day’ jevnna prokronnantui kaim bhurgim piddest zalolim tedna ek BJP amdarui oxem mhunttalo ki hem jevonn Kongres-achea kallar thavn cholon ailam mhonttoch ho tancho dox. Atam sod’deachea sorkaran zanna zavn porian teach Kongres-in dovorlolea kontradorak kiteak dovorlo tor? Atam BJP-chi ek ‘fashion’ zavn gelea ki kitem-i Gõyant vaitt ghoddlem ki rokddench bot Kongres-ik dakhovpachem ani konnemi xabaski dili zalear tem ami kelam mhonn hodd'ddem fulovpachem.

Rupea Podd’dear John-Akshay hanchi ixttagot ‘Once upon a time in Mumbai dobara’ hem cholchitr toyar korta astana Ekta Kapoor-an hea cholchitrachea poilea bhagant bhumika korpi sogllea kolakarank ekttaim haddun tanche upkar atthoilole. Atam hech torechem kitem tori John Abraham korpacho asa. John-ak ‘Welcome’ hachem ‘sequel’ aslolem ‘Welcome Back’ hantun bhumika korpa khatir ghetla. Taka lagon, uprant koslech toreche vad nirmann zanvche nhoy hea khatir John-an Akshay Kumar-ak fon korun apnnem hem cholchitr ‘sign’ kelam mhonnpachem spoxtt kelem. Akshay-anui John-ak hea cholchitrak lagon porbim bhettoilim. Akshay Kumar ani John Abraham hannim hea adim ‘Garam Masala’ ani ‘Desi Boys’ hea cholchitrant vangdda bhumika keloli. Cholchitranchi nirmotok (producer) mhonn, ‘Vicky Donor’ ani ‘Madras Café’ hantunt gombhir ani vevsayik nirnnoy gheupi John Abraham ixttagot sambhallpakuy fuddem asa. Digdorxok Anees Bazmi hachea ‘Welcome Back’ hantunt John Abhram ani Sruti Hasan dogaim mukhel bhumika kortat.

…Zalear ‘bikni’-i ghaltolem! Moratti cholchitramni porzollit zalole sabar kolakar fuddem-fuddem Hindi cholchitranchea sonvsarant pavle. Hindi cholchitranchea sonvsarant Moratti filmantle kolakar sabar cholchitramni disle. Sonali Kulkarni, Girija Oak, Radhika Apte, Saie Tamankar, Amrita Khanwilkar oxea khupxea cheddvam kolakaranchim nanvam gheupak zatat. Atam heach nanvam modem ‘Natrang’-antlean famad zalolem Sonali Kulkarni hachem nanv gheupak zata. Indra Kumar hannem digdorxit kelolem ‘Grand Masti’ hea ‘commercial’ cholchitrantlean tem atam bollywood-ant bhitor sorpache toyarent asa. Sod’deak Hindi cholchitramni ‘masala films’, ‘bold scenes’, ‘glamour’, ord-vinglle dekhave hache babtint Sonali borench zagrut asa. Itlench nhoy, apnnank boro digdorxok ani vhoddlo ‘banner’ aslolea cholchitrant bhumika korpacho soeg mell’lo zalear, apunn ‘bikni’ ghalpak poryan fattim-fuddem pollevchem na, oxem tannem halinch potrkarank dilole eke mulakhatint sanglem.

Ek ‘scene’ korunk 21 ‘re-take’!

‘Mhoje nirnnoy hanvuch ghetam’

Cholchitrantli ek ‘scene’ puray korpa khatir sabar pavtti ‘re-take’ dilolim sabar kolakaram Hindi cholchitranchea sonvsarant asat. Jedna ani zo meren digdorxok ani ‘camera man’ hanchem somadhan zaina, tedna meren ‘camera roll-on’acheruch asta. He gozalicho onuhov halinch Deepika Padukone ani Richa Chadda hankam mell’lo. Hannim dogaimni halinch Sanjay Leela Bhansali hachea ‘Ramleela’ hea cholchitrantli ek ‘scene’ puray korpa khatir 21 ‘retake’ dile. He eke ‘scene’-i khatir puray cholchitrachi ‘unit’-ak ak’ko dis pirddear korcho poddlo. Ak’kem ‘film unit’ thokon gelem. Sanjay Leela Bhansali ek xisticho digdorspi mhonn taka vollkhotat. Taka cholchitrachi prot’tek ‘scene’ hi ‘perfect’-uch lagta. Ami Ramleela cholchitra khatir 21 ‘re-take’ divn ek ‘scene’ puray keli, Khorem mhonnlear, ti ‘scene’ khupuch vhoddli asli. Tantlea tantunt ‘camera’ modem bond korop naslolean amkam ‘alert’ ravchem poddtalem. Punn, tem kitem-i zanv, ho dis apleak ani Deepikak avhanan bhorlolo zavn aslo oxem Richa Chadda hannem soglleank sanglem. ‘Acting’ korop mhonnge hi sompi gozal nhoy, hem Richa ani Deepika hankam dogaimkuy tea disa somzolem zavpak zai.

‘Live-in-relationship’ funda ‘Live-in-relationship’ hantunt ravop aiz khup sadi gozal zavn gelea. Halinch cholchitrantlo namnecho kolakar Sushant Singh Rajput hannem aplem ‘girl friend’ Ankita Lokhande vangdda ‘live-inrelationship’ chalu ason, ani thoddeach kalla bhitor tim dogaim logn zatolim, oxem tannem kobul kelam. Sushant bhumika korta tem tachem fuddlem

cholchitr poryan ‘Desi Romance’ hem ‘live-in-relationship’ hea vixoyacher atthaplolem asa mhonntat. Toxem pollevnk gelear Hindi cholchitrantlim sabar kolakaram khup adim thavn ‘live-in-relationship’ hantunt guspololim asat. Hindi cholchitranchea sonvsarant ‘live-inrelationship’ pod’dotin ravop mhonnge ek sonvskruti mhonnge ‘culture’ zalam, oxem zaiteanchem mhonn’nem asa.

Parineetin cholchitranchea mollar aplem panvl dovorloleak thavn tachea nanvachi cheorcha cholta. Vhoddli bhoinn Priyanka Chopra hachea panvlacher panvl dovrunuch Parineeti bollywood-ant bhitor sorlem. Taka lagon Parineeti fattlean Priyanka ek khoddop koxem zavn ubhem asta, oxem bollywoodant uloilolem aikopak mellta. Teo-teoch khobro aikon atam-atam Parineeti samkench bejar zalolem asa. “Hanv Priyanka-cher atthapun na, hanv mhoje nirnnoy khud gheupak xoktam,” oxem halinch Parineetin eka dobajea vellar sangon soglleanchich tonddam bond kelim. “Hanv cholchitramni bhitor sorlem tedna survatek Priyanka Parineeti fattlean aslolem khorem, punn atam toxem na. Survatechea disamni mhaka Priyankan modot keli khori, punn atam toxem na. Hanv atam mhoje nirnnoy svotach ghetam. Mhojim cholchitram, mhojem cholchitramni ostitv hem sogllem hanvuch polletam. Priyanka mhoji bhoinn asli mhonn kitem zalem? Mhoji svotontrtray mhone kodde sugur asa…” oxe toreche udgar kaddun Parineetin soglleanchoch avaz bond korun uddoilo.

Abhishek mhonnta apleak Shah Rukh avoddta

“Mhaka Shah Rukh Khan avoddta,” oxem Abhishek Bachchan hannem halinch porgott kelam. Shah Rukh Khan sod’deak Farhan Khan hachea ‘Happy New Year’ hea filmant Abhishek Bachchan ‘side hero’-chi bhumika korpacho asa. Hea cholchitra vixim uloitana Abhishek Bachchan-an Shah Rukh Khan-achi tust ani thoknnai keli. “Shah Rukh Khan ek ut’tom kolakar zavn asa. Tachea vangdda bhumika kortana khup kitem xikpak mellta. Ami ‘Kabhi Alvida Na Kahana’ hea cholchitrant sangata bhumika kelea. Ani to onubhov mhaka khupuch faideak poddlo,” oxem Abhishek-an sanglem. ‘Happy New Year’ hea cholchitrantli ‘heroine’ azunui tharaunk na. Chodd korun ‘heroine’-iche bhumikecho jelo Deepika Padukone hachea golleant poddpacho asa, oso odmas kaddpant yeta. ‘Force’ ani ‘Commando’ hea donuy cholchitrantlean namna melloilo Vidhyut Jamwal hachi dusro ‘side hero’ mhonn venchnnuk kelea. ‘Happy New Year’ fuddlea vorsa Diwali porbe somoyar ‘release’ zatolem, oso soglleancho odmas asa.


Amcho Awaz Sept 7_Layout 1 9/6/2013 8:07 PM Page 10

Ponnje<Sonvar, 7 Setembr, 2013<

Sahitya

Amcho Avaz

10

Mottvi Kotha

Chondru

John diniz

Chondru! Chondru! Khorem mhunttlear tachea avoy-bapay-n taka Chandrakant mhunn nanv dovorlolem. Ganvcheo sonvoyonch teo. Tache ajen fokt Chondru mhunn ulo korop., Magir tem nanv toxench urlem. Xallent xikpak suru kelolem te az meren taka soglle Chondru mhunn ollkhotale. Chon-

dru ganvche prarthomik xallent chovto vorg meren xiklo. Unchlem xikop korunk nhoim par korun dusrea vaddeant aslolea ‘high school’-ant tarint vechem poddtalem. Nhoimche degek tar asli ani thoim Chondrucho bapuy lhanso gaddo choloitalo. Nhoim tarint par korun ganvchim bhurgim fuddlem xikop korunk zalear, ganvcho lok bazaar korunk he taricho vapor kortalo. Xallek vetanam bhurgeanchem giraik zalear, zanttele viddi, sigrett, pan, vikte ghetale ani avoy-eo tachea bapay-chea gaddear vostu gheun apleam bhurgeam khatir vhortalim. Chondru pratmik xalla sompoun satvea vorgant xiktalo. Okosmat tacho bapuy duent poddlo. Kosli tori pidda zaun to somplo. Tea vorsa tachea maman’ tancho gaddo choloun tankam adhar kelo. Dusrea vorsa Condrun xikop soddun dilem ani, apunn gaddo choloun aplea

ghor-daracho bhar aplea bhuzancher ghetlo. Chondru aplea bapaycho gaddo ikmotin cholounk laglo. Bazarantleo noveo-noveo vostu haddun dhondo fuloilo. Tachi lognachi piray zait ailoli. Avoyn aplem boll purnnponnim komi zaunche adim poixil’lea soiream mosle eke borexe choliek vinchun, Chondruchem logn korun uddoilem. Zoxim vorsam sortalim, xikop vaddtalem, ganvchem sudharop zait aslem. Udorgot disun yetali. Lok ganva bhair nokrek vetalo zalear, bhurgim aplea xikpa khatir yeta vetalim. Lokachea hatant thodde bhov poixe golltale. Lok tarik lagun Chondruchea gaddear thoddo vell sartalo tednam, tachem giraikui vaddtalem. Vepar – dhondo bhes boro choltalo. Magir ghorchim khuxal! Sonnporbo nettan sazro kortalo. Ganvche pujek Chondruchem udharponnan dan astalench.

Gonnsachi porob lagim pavloli. Lok nettan sazro kortalo. Dor vorsak porbek nett ani umed vaddtali. Gelea vorsa lhan murti zalear, dusrea vorsa murtichi lambai-rundai vaddlea, hem bhes bore toren, Gonnesachea disa ganvcho lok tarint murti gheun yetana Chondruchea gaddear thavn soglleank nodrek poddtalem. Fog lasun, pujapatt korun, god-godd jevonn khan korun, ganvcho lok ap-aplea kuttumbant ani xezareanger Gannpati polloun moujen ani nettan dis sartalo. Ani te nimanne rati ap-aplea ghorant riti-roviso sompoun divliponnteo pettoun, fog lasun, dhol kansallim vazoun, Gannpatichi murti gheun ganvchea manddar ekttaim zatalim. Magir bovall ani umed. Fuddlea vorsachi vat polloun Gannpatik buddounk nhoinche deger tari lagsar vorsavolliche suvater vochpachi vat choltalim. Chondru hea-I vorsa ganvchea

loka modem aslo. Gannpatichi murt uzvaddit zalear Chondruchem mukhamoll bavkurem zal’lem. Chondru apleach vicharamni aslo. Dhol-kaxi boddovtaleo, fogotteancho-gornalancho avaz zatalo pun Chondru mat moneamni choltalo. Kedna nhoinche dhodder pavlo, dheanuch urlem nam. Sogllim ekttaim zaun nimanni puja-patt sompoili. Avaz odhikuch tenkxek pavlolo. Chondru yeram sangata Gannpatichi murt gheun udkant denvlo. Ganpati bap’pa mor’ya, fuddle vorsi loukor yev-ia… sad chaluch aslo. Chondrucho akho sonvsar ekach zogllavnnean hal’lo. Chondruche nodre mukhar nhoincher pul zollkhotalo. Zoxi ganvchi udorgot zait gel’li, ganvchea lokan nhoincher pul ubharcho mhunn fattlim chear vorsam sorkarak magnni kel’li. Punn nhoincher ek kaddi pasun halunk nam. Don dis fattim, sorkari khatean he pavtti khatren ek pul bandpachi

yevzonn jahir keli. Eka vorsa bhitor ho pul toyar zatolo. Chondruchea gaddea koddsun khup fuddle suvater ho pul ubhartole. Pul bandun zatoch Chondru aplea gaddear bhosun pula velean yevpi-vochpi lokak ani her yeradarik polloituch urtolo. Hem chintun Chondruche hat paim he khobren konsllun poddle. “Gannpati, bap’pa… fuddle vorsa yeumia… dusre pavtti sogleamni sangatan sad ghatlo ani soglleamni Gannpatichi murti anik matxi udkant denvoili. Fuddle vorsak kitem zatelem, koxem udarposonn kortolom, gaddear khoinche giraik yetele, Chondru odhikuch chintnant buddlo. Aplea hatant Gannpatichi murt gheun Chondru khub fuddem pavlolo. Tisre pavtti Gannpati… fudlea vorsa yeum-ia mhonnun soglleamni budd marun murteo udkant denvoileo. Punn Chondru… Chondru udkantuch urlo. Chondru! Chondru! Soglle sodpus korunk lagle.

Kovi ani Kovita

Monisponn

Kai monisponnak Haddun zag… Tumkam vanchovop? Atam sangat mhaka Tumi vogich kiteak ?

Justiano Fernandes Sanguem, Gõy

rena d’souza

Aikun – aikun kitench somzona Polleun – polleun kitench disona Kiteak amchem kalliz zodd-nibor zalam Konnachench mhaka poddun vochunk na

Padri John Barretto Canacona, Gõy

Tanel’leak udok Bhukel’leank on’n Vinglleank angvostr Vattsureank biradd Gorje-akantak Sampoddleleank adhar-adi Dhi mhonn Povitr Pustok sangta Tantuntlench ek karya Hanvem kelam.

Padri chakor to Devacho Amchea ganvcho vigar Pad Kur Bhav, bapuy to mogacho Respet man taka diunk favo Padrincher ami naka zalolem uloilear Xirap tujer poddtolo Devacho Padri zavnk atam konn fuddem sorona Padri tujea firgojent nam Tankam Jezuchi vollokh ditolo konn nam Padri xivay sorginchea sukhak Vochpachi vatt tuka kollchi na Ifernant vetoloi songinchem sukh tuka nam

Ek Monis

Borem tem onnbhovum-ia ani aikum-ia Nitt nodren dusreank polloum-ia Nitoll nirmoll mon’xeam ami zaum-ia Jib amchi rakhun sambhallun vaprum-ia

Nagoa, Arpora, Gõy

Mhojea samkar Ektto buddtalo Vanchoyat….Vanchoyat Mhonn aroddtalo Mhozoticho hat diun Taka vanchoilo Oxem korun sangat mhaka Hanv khoim chuklom? Mhaka dox kiteak ditat? Kiteak kaddtat mhojer Rag tachevelo? Hanvem pall’la to Kaido monisponnacho.

Kan amche bhere zaleat Dolle amche kudd’dde zaleat Jib tuji mhoji kitem uloyta kai? Katrun katrun dusmankay uprasta hai!

Tin Vostu

Kednai tumi buddtele Vanchoyat…. Vanchoyat Mhonn aroddtele Tedna buddom di.. Thoinch moron vochom di Mhonn hat pangrun Vogich ravop?

Dolleamni amkam sarkem distolem Kanamni sarkem aikunk melltolem Monan kallzan khuxalkay uprastoli Duvensam pidda amche voili poisaiteli

Amchi zababdari padrink sambhallpachi Ami tankam guneanvkari kortanv Il’lixi chuk zalear tanchi Toch amkam borea margar haddta Devachea nanvan patkanchem bhogsonnem dita Konnacho sangat nam Amchea ganvant zaitem boreponn Eksurponnan ekloch korta Kedem amkam Kristanvank bhag Misachea bolidanantlean Jezuk Povitr Altarar hajir korta Jezuchi kudd rogot amkam vantta Padri xivay hem konnachean korum yeta? Kristanvamno ami bhavponnan jiyeunk Padri bhavak sogllo sohokar diunk Padri xivay igorz matecho kosloi Sonvskar tuka favo zaina Hacho ugddas dovrun Padri .. Oi khorench Padri amkam gorjecho, mhotvacho

J.P. Fernandes Mhapxenkar, Porvore, Gõy

Mhapxenchea eka vaddeant ek monis aslolo Gõyam Portuguez rajyanchea kallar to zolmololo Girest nhoi punn gorib ghorabeant vaddlolo Rochnnar Devan taka sabar denneamni bhorlolo Jedna to vaddon sumar pirayecho zalolo Konkani potram toxim pustokam vachtalo Konknni maim bhaxechea mogan to revoddlolo Lhan-lhan borpavollui ikmotin to kortalo Kantaram mhunnpakui to boro huxar aslolo Devan taka boro suvadik tallo dilolo Ganvant koslea-i fungsanvank kantar gaitalo Apleak vakhann’nni melltoch Devak argham ditalo Aple ostongim to borim kantaram-i ghoddtalo Aplim kantaram funkott poriant dusreank ditalo Tachem kantar mhunnpi inam pasun zoddtalo Ghoddpeachem nanv mat konn kedna sangonaslo Hem sogllem niyallun to monis mhunttalo “Hanvem dusreank diun mhaka faido koslo?” Kantar mhunnpi uzvaddan tor porzolltalo Ani ghoddpi babddo kallokhant urtalo Sonvsaruch puta aiz-kal zala ho toslo.

Xikxonn

Sarvepalli Radhakrishnan Amchea desantlo ek vhodd xikxok Xikxonnachea mollar 5 Setembr ho dis khub mhotvacho kiteak to dis vorsachea vorsa amchea Bharot desant xikxonnik mollar xikxokancho dis mhunn monoyta. Khoreponnin 5 Setembr ho Dr. Radhakrishnan zaka Sarvepalli Radhakrishnan mhunn vollkhotale tachea zolmacho dis. To ek vhodd xikovpi (teacher) aslo zacho zolm 5 Setembr 1888 hea disa zalolo. Sarvepalli Radhakrishnan ek vhodd zannar ‘philosopher’ ani ‘statesman’ zo svotontr Bharot desacho poilo up-raxttrapoti zalo. Up-raxttrapotichem pod tannem 1952 tem 1962 poriant choloilem ani tea uprant 1962 tem 1967 hea 5 vorsank Bharot desacho Raxttrapoti mhunn tannem desak yogdan dilem. Up-raxttrapoti vo raxttrapoti zanvche poilim Radhakrishnan ek boreantlo boro tticher zavn gelo. Tannem anek kolejimni ani ‘university’-mni xikxokachi nokri keli. 1909 vorsa ‘Madras Presidency College’-in to ‘philosophy’ xikoitalo zalear 1918 vorsa ‘professor of philosophy’ mhunn taka ‘University of Mysore’ hantun nomiarlo. Ek boreantlo boro boroinnar zache borpavollin zannkarank dipkaile. 1921 vorsa to ‘professor of philosophy’ mhunn Calcutta-che ‘university’-n

Xikxokanchea disa inacio Verdes Fernandes Candolim, Gõy

xikovnk gelo zalear 1926 vorsa ‘International Congress of Philosophy’ hantun ‘Harvard University England’ hangasor ‘lecture’ diunk sondhi mell’li. Tache huxarkayek lagon 1931 te 1936 hea vorsamni ‘Vice Chancellor of Andhra University’ mhunn to vavurlo zalear 1939 vorsa ‘Vice Cancellor of Banaras Hindu University’ mhunn tannem xikxonnan aplem yogdan dilem. Jedna to Bharot desacho ‘President’ zalo tedna tache zaite xikpi ani ixtt tache fuddean vochun

Setembrache 5ver tacho zolmacho dis somorombhunk taka vinonti keli. Aplea hatantlean xiklolea bhurgeank ani ixttank tannem oxem mhunttlem “mhozo zolm dis somorombche bodlek tumi 5 Setembr ho xikxokancho dis (teachers day) mhunn somorombxeat zalear mhaka egdom borem distolem. Tea vellar thavn 5 Setembr ho dis Bharotan vorsachea vorsa ‘Teachers Day’ mhunn monoyta ani xikxokancho bhovman korta.

Setembrache 5ver amchea Bharot desan ami xikxokancho dis mhunn palltat ani tankam vhodd man ani bhovman dita. Xikxok vo tticher zavn asa ek okhondd bunhad eka xikpi bhurgeachea fuddarachi. Zoxem ami ek ghor bandta tedna tea ghorak bori okhondd bunhad ghatli zalear tem ghor okhondd ani ghott urta hantun bilkul dubav na. Amcho Kristi dhorm amkam xikoita, tum renver ghor bandxi zalear doryachim lharam vo osaddi marun tem ghor matye bhorvonn zata ani tum ek ghor khoddpi zagear bandlem zalear tem okhondd urta, kitleoi osaddi marleo zalear tem koxench halchem na ani moddchem na. Toxench eka xikxoka ani xikpea modem sombondh. Eka vorgant zor vis xikpeam asot zalear eka xikxokak tantleam bhurgeam modem konn bore xikta ani konn bore xikona hi zannvay asta

ani ho xikxok tacher chodd bhor ghalta mhunnpachem ami xikta astana onnbhovlam. Ek xikpi aple xevottache porikxent bore gunn ghevn pas zata tedna tea xikpea poros xikxokak chodd obhiman bhogta, xikpi khuxal zata ani te xallek namnnam mellta hem sangchi goroz na. Hea xikxokanchea disa xikxok tea disak xikoina bogor SSC vorgantle tea disa xikxok zata. Ami jedna xikpi asle tedna ami-i tea disa mhunttlear Setembrache 5ver 1974 vorsa ekach disa khatir xikxok zalele hi ek obhimanachi gozol aiz pasun amche ganttik marun dovorlea. Jedna xikxokancho dis yeta tedna hea disa amkam khuxalkay bhogta zalear vevsayen xikxok asloleank kitlo obhiman bhogcho na? Aiz bhurge xikop xikon dotor, injiner, advogad, yadnik vo padri zata tedna hachem sogllem xrey tea tea xikxokak favo zata mhunn sanglear hanv chuk adharchona. Ek boro xikpi bore gunn melloun poilea voilea zagear yeta tedna tanche khuxakayek xim ani mer nasta, tachi fank zata. Tache fottu vortoman potramcher chhapun yeta tedna tachea kuttumbak, ganvak ani xallek vhodd man favo zata ani sogllech vatten khuxalkay

nirmann zata ti tea xikpi bhurgeakuch thavi. Ami xallent xikpi mhunn asle tedna hea ‘Amcho Avaz’ potrache sompadpi Bab Tomazinho Cardozo amche xikxok asle ani te amkam ‘Physiology Hygiene’ ho vixoy xikoitale ani survatek ami tea vixoyant 70-80 oxe gunn melloitale. Uprant ami khoim xirkole ti Devakuch khobor. Aiz hea xikxokanchea disa amkam poilea vorgant te SSC meren xikovpeamchi yad zata, tantle kaim zann amkam azun bhett’ta zalear kaim zann Bapachea ghora portoleat. Aiz hanv ho xikxokam voir lekh boroitam zalear tachem karann xikxokuch zavn asat ani zorui xikxok nasle zalear hem ghoddiek borounk xokya

zanvchem naslem. Zorui amkam orthik poristhitik lagon unchlem xikop korunk favlem na torui jem kitem amchea xikxokamni xikoilem tea khatir aiz ami dha zannache nodrek pavle. Mhojea xikpi jivitantli jivitbhor yad urta tosli ek ghoddnmi mhunttlear eka xikxoka vixim. Ho xikxok amcheach ganvcho ani Saipem vaddeantlo Bab Romelo D’mello hache vixim. Ami xallent toxe heram zageancher Konknni ani fokt Konknnich uloitale. Mhunttoch Inglez hea vixoyant ami oskot asa tem tea xikxokache nodrek vetoch tannem amkam ‘extra classes’ diunk tharailem ani xevottache porikxek toyar kele. Ani jedna ami tachea

vavrachi ‘fee’ kitli kai mhunn vichartoch tannem sanglem uprant sangtam mhunn ani xevottak tannem amkam ek test dilo ani prosn potrar sokol oxem boroilem ‘Your good performance in this test will be my fee’. Hem vachtoch ami ojaple title thottakle karann tea kallar xikxokank vhoddlo pagar naslo ani her vatten tankam kitem-i mellop mhunttlear ‘pocket money’ oxem amkam distalem. Romelo D’mello sarkele xikxok hea aichea somazant mellonk ek bhaguch mhunnpachem. Sompoitana, sogllea xikxokank ami man bagoitam ani eke kherit bhaxen amkam xikhovpi xikxokank salam martam.


Amcho Awaz Sept 7_Layout 1 9/6/2013 8:07 PM Page 11

Ponnje<Sonvar, 7 Setembr, 2013<

Khella Moidanar

Amcho Avaz

Hyderabad Hotshots-an IBL spordha jikli Mumbai: Sardar Patel Stadium-ar zalolea Indian Badminton League-chea ‘final’-in Hyderabad Hotshots-an Awadhe Warriors-ank 3-1 haraun IBL spordha jikli. ‘IBL final’-in hea spordhentlea Hyderabad-chea mhotvachea khellgoddean, Ajay Jayaram-an aplea ‘singles match’-in Guru Sai Dutt-chea add ut’tom ‘comeback’ korun aplea pongddak hi ‘best-of-five’ sort jikonk adhar kelo. Khellachea survatek saunuch Ajay Jayaram ‘favourite’ aslo, punn poili ‘game’ jikon Guru Sai Dutt-an soglelank ojeapit kelem, ani dusrea bhagachea choddxea somoya pasotui tachem borem prodorxon aslem, ani xekim Jayaram-an dusri ‘game’ jikli. Dusrea ‘game’-in Guru 16-12 fuddem aslo ani Jayaram-

achem prodorxon titlem borem naslem, punn uprant borem prodorxon diun ti sort tannen 10-21, 21-17, 11-7 jikli. Survatek, dadleanchea poilea ‘singles match’-in, K Srikanth-an ut’tom prodorxon diun S Tanongsak-ak 21-12, 21-20 harailo. Tanongsak hea spordhen

haronk naslolo, punn Srikanthachem prodorxon ut’tom aslem. Dusrea ‘game’-in eka vellar Tanongsak 5-13 fattim aslo. Ani ‘match’-ichea xevottchea bhagan dogaim lagim ‘game point’ aslo, ani ‘cross court smash’ marun Srikanth-an zoit ghetlem. Hea vangdda Awadhe War-

Raj’jeantle suttke zhuzari Lusofonia Games-cher add Ponnje: Purtugezanchea khala lokank jem sonsunk poddlam tachea vixim vichar monan yetat oxem mhunnon, Gõychea suttke zhuzareamni Lusofonia Games ayojit korta mhunnon apli tiddok veokt kelea. “Purtugezamni Gõycher 450 vorsam hukumxay choloili tea vixim kaim somorthok odhikar gazounk sodtat. Hi dukhichi gozal. Gõyant ghoddon yevpi hea ‘games’-ak amchi naposonti asa,” oxem Goa Freedom Fighters Association odheokx, Chandrakant Kenkre-n sanglem. “Purtugez hukumxayentlean Gõyank suttka diunchea khatir zaitea lokamni apli jinn vogddaili ani hozaramni lok bondkhonnin gele. Ami tem visronk zaina,” mhunn tannen sanglem. Purtugez bhas ulovpi vatthar aslolean heo ‘games’ Gõyant ayojit

zatat, mhunn ghoddoun haddpaeancho davo asa. Heo ‘games’ ghoddun haddpa fattlean raj’jeachea Purtugez itihasa vangdda kosloch sombondh na, oxem Goa Olympics Association odheokx Gurudatt Bhakta-n gelea satollean sanglolem. Sogllea khellgoddeamni Novembr 2-10 tarke meren ghoddon yevpi hea ‘games’-an bhag gheuncho nhoi mhunn Kenkre-n vinovnni kelea. Heo ‘games’ ghoddun haddpachea vixim suttke zhuzareank chodd oxi mahiti diunk nasli, toxem zalolem aslem zalear ami survatek saunuch tachea add chollvoll korpache, oxem tannen sanglem. Gõychea 6 moidanancher heo ‘games’ zaunk xoktat, zatuntle tin moidan hi kariavoll ghoddun haddchea pasot khasponnim bandun haddtole.

‘British MotoGP’-n Jorge Lorenzo-n Marc Marquez-ak harailo riors Hyderabad-achea 1-0 fuddem asle. Uprant, Saina Nehwal-an anink ek pautt Awadhe Warriors-chea ‘icon player’ PV Sindhu-k 21-15, 21-7 harailem, hea spordhen dusrea pautt. Sindhu-chem prodorxon borem naslolean Saina-n tacho faido gheun, sondhi nirmann korun taka harailem. Saina-n hea spordhecho tacho ‘unbeaten record’ tosoch dovorlo ani fatto-fatt tachi satvi ‘match’ jikli. Hea zoitachea vangdda Hyderabad Hotshots ani Awadhe Warriors-anchea modlo ‘score’ 1-1 zalolo. Saina-chea ‘match’-ichea uprant men’s doubles sortin Hyderabad Hotshots-chea Shem Goh ani Khim Wah Lim, hannim Awadhe-chea Mathias Boe ani Markis Kido-k 21-14 13-21 11-4 haraile.

Silverstone: Silverstone-ak zalolea British MotoGP-chea xevottchea bhagan, ‘world champion’ Jorge Lorenzo-n Marc Marquez-ak fattim ghalun zoit ghetlem. Aitara-chea ‘warmup session’-an, khando ‘dislocate’ zalea uprant ‘MotoGP world championship’ fuddari Marquez-an ‘pole position’-ar survat keloli, punn Yamaha-chea Lorenzo-n taka fattim ghalunk proitn kelolem. Fatto-fatt panchvem zoit gheunk sodpi Marquez-an, nimnnea ‘lap’-an fuddem vochon ‘lead’ vaddounk borech proitn kele punn Lorenzo-n taka

portun fattim ghalun zoit ghetlem. Honda-cho Dani Pedrosa tisrea suvater ailo, zalear ‘practice’ichea vellar ‘180mph crash’-ak sampoddlolea Britain-chea Cal Crutchlow-an satvea sthanar ‘race’ purnn keli.

Ho ‘crash’ zalolea ‘warm-up session’-an ‘safety regulations’ pallunk naslolea karann, Marquez-ache don gunn katrunk aile. Obghat zalolea karann hollduve bavtte dokhoilole astana, sovkas vochnk naslolea karann

teach suvater ‘crash’ zaun Marquez-ak ‘dislocation’ sonschem poddlem. “To ‘racing’ goticher (speed) aslo, ani sovkas vochonk ani thambpak toyar ravonk suchoilolem astana tannen toxem korunk na,” oxem eka nivedona vorvim hea khellache vevhar pollevpi songhottna ‘Fédération Internationale de Motocyclisme’-n (FIM) sanglem. “Ek ‘Race Direction’ sunavnni zali. ‘MotoGP rider number’ 93 Marc Márquez-achea 2013 ‘season total’-acher gunn dondd mhunn katorche oso nirnnoy ghetla,” oxem FIM-an sanglem.

13vi V.M. Salgaocar Memorial Veterans Soccer 2013 Finals

Ponda Veterans pongodd zoitivont

Prime Sports Club-an ghoddoun haddlolea 13vea V.M Salgaocar Memorial Veterans Soccer spordhechea ‘final’-in, Ponda Veterans-an Bardez Veterans pongddak 1-0 harailo. Tanchea modlo khell Dando, Bannavlechea St. John the Baptist moidanar zalolo. Hea khellan Ponda pongddan bori survat keli, ani ‘midfielder’ Vishant Pednekar-achea udexim zite ‘counter attacks’ korun tanchea virodhi pongddak ojeapan bhorle. Bardez-cho pongodd titlem borem prodorxon diunk pavlem na, ani 12vea minttar Santan Furtado-n dilolea ‘pass’achea adharan Ponda-chea Martino Pereira-n ‘goal’ marlo. Khellachea dusrea bhagan, gelea vorsa jikpi Bardez pongdda koddlean

Kola ani Kolakar Vinchar Zabab

Luis Cota

Songitantlean Tiatrak yogdan dilolo kolakar V: Kednam ani koso tum songit xiklo? Z: Hanv 10 vorsancho astana Santa Cruz igorjechea parochial iskolant vetalom. Thoim mhozo pay igorjen bhurgeank songit xikoitalo. Thoimsoruch mhojea pay lagchean hanv ‘violin’ vazovnk xiklom. 15 vorsancho astana hanv Kala Akademi-n samil zalom ani thoim sumar 10 vorsam songitachem xikxonn kelem. Amchem ghor songitkaranchem ghor aslem mhunttoch amger zaite ‘instrument’ zoxe porim ‘saxophone, clarinet, organ, drums’, adi astale. He soglle ‘instrument’ hanv mhoje ostongim xiklom ani vazovnk laglom. V: Tiatramni songit vazounk kednam ailo? Z: Purtugez kallar ganvamni odik korun festam porbank ganvchea bhurgeanche tiatr zatale. Osleach eka ganvantlea tiatrak hanvem Bambolim ganvant poilech pavtt songit vazop kelem. Hem 1956 vorsa ghoddlem. Purtugez kallar choddxea ganvamni bizli nasli. Petromasachea uzvaddan amkam solfam vachun vazonvchem poddtalem. Gõy svotontr zalea uprant kall sorta toso ganvamni bizli aili ani tiatramni vazovpak sompem zalem. V: Azun pasun tuvem kitlea tiatrank songit vazoilam? Z: Mhaka omkeach tiatramni vazoilam mhunn sangpak kotthinn. Punn mhojea odmasa pormonnem 1500 te 2000 tiatramni hanvem songit vazoilam astolem. V: Kaim famad zalolea tiatranchim nanvam di Z: Tiatranchea nanvancho mhaka ugddas yena. Punn somplolo Minguel Rod, Champion Alvares, M. Boyer, adi hanchea famad tiatramni hanvem songit vazoilam. V: Tujem songit ghevn tiatramni ‘popular’ zalolim kaim kantaram Z: ‘Popular’ zalolea kantaramchea nanvancho mhaka ugddas na, punn Fr. Freddy J. da Costa hachea zaitea famad kantarank hanvem songit vazoilam. V: Tum songitachem xikxonn dusreank xikoitai? Z: Oi. 1961 vorsa thavn hanv lhan bhurgeank ani vhoddank songit xikoit ailam. Kaim zannamni mhoje lagim

11

songitachem xikxonn purnn kelam zalear kaim zann ordeakuch soddun gelea. V: Tuvem igorjen dhormik songitak yogdan dilaim? Z: Oi. Igorzamni mestri mhunn vavurpak 1959 vorsa suru kelolem. Ponnjeche igorjen hanvem 1961 tem 1986 vorsa poriant mestri mhunn yogdan dilam. Itlench nhoi, Santa Cruz igorjentui to vavr hanvem kela. Zaitea igorzamni zoxe porim Shirdona, Britona, adi hangasor vochun hanvem bhurgeank dhormik gayonam ani songit xikoilam. V: Tum songitkar koso tiatramni vazounk Gõyam bhair ani pordesan gelai? Z: Hanv pordesan vochonk na, punn Gõyant ani Bharotachea zaitea prantamni zoxe porim Maharashtra ani Karnataka hangasor tiatrank songit vazoilam. V: Tujea songitachea karyak lagon tuka puroskar vo her inam mell’leat? Udharonnam Z: Oi. Mhaka zaitea sonskrutik ani somajik sonvstham lagchean puroskar favo zaleat. Punn don vhodd puroskar je mhaka bhettoilea te mhunttlear Tiatr Academy Goa hicho ‘Lifetime Contribution to Tiatr Award’ ani Gõy sorkaracho ‘Goa State Cultural Award’. V: Novea songitkarank tuzo sondex Z: Novea songitkaramni dhan mon lavn songit poile suvater xikche ani promannikponnim tras ghevn aplem songit fulovnk ani follavnk vavurchem. Tednach te sompeponnim zoitivont zatole. V: Tiatr pollennarank tuzo sondex Z: Tiatr pollennaramni amkam mhunttlear tiatrantlem songit vazoitoleank sodanch sohokar dila. Tancheach sohokarak lagon tiatr dis-rat fulta ani tache borobor tiatrachem songit. Hanv tankam dhinvastam. Aichea kallar zaite tornatte ani tornattim songit vazoita. Chodd korun ‘keyboard’ hachea adharan. Dukhachi khobor mhunttlear hea tornatteank songit borovnk ani vachunk yena. Tea khatir hea tornatteamni songit borovnk ani vachunk xikchem. Oxem kelearuch te sonvsarant vhodd songitkar zatole.

khala tannen inam vanttle. Hi spordha jikpi Ponda Veterans pongddak tosripe vangdda 20,000 rupiancho inam favo zalo, zalear Bardez Veterans-ak tosripe vangdda 15,000 rupia favo zale. Tox-

Mukhel soiro Elvis Gomes jiknnarank inam dita

khub opekxa asli, punn Ponda-chea ‘goalkeeper’-an Bardez-chea Bruno Coutinho ani Balkrishna Misqin-ache ‘goal’ marpache proitn yesesvit zaunk diunk na. Bardez pongddan khellachea xevottchea bhagan borech proitn kelole, ani Fausto Lobo-n dilolea ‘pass’-ak durdoivan Bruno Coutinho-n

bhair marlo. GFA Vice President ani GFDC Member Secretary, Elvis Gomes, mukhel soiro aslo ani Bannavle Sarpanch Royla Fernandes, GMC-chea Department of Pathology-cho Head Professor Dr. Wiseman Pinto ani ‘organising committee’ odheokx Reginaldo D’Silva, hanchea hajiriponna

Somplolea Tiatristank Noman Tiatr Academy Goa-n Prem Kumar, Seby Coutinho, Philomena Braz, Peter D’Costa, Remmie Colaco ani Minguel Fernandes (Khadda Minguel) hancho ugddas kelo Tiatr Academy Goa hinnem ghoddoun haddloli mhoinnealli khas karyavoll Somplolea Tiatristancho Ugddas, Brestaradis, 5 Setembr 2013 hea disa sanjechea 4:30 vorar Black Box, Ravindra Bhavan, Margao hangasor zali. Je mhalgodde tiatr kolakar Setembrachea mhoineant zolmole punn atam te amche modem nant tea sogllea kolakarancho he karyavollin ugddas kelo ani tanchea vavrachi tust keli. Setembrachea mhoineant zolmolele mhalgodde kolakar oxe asat:- Prem Kumar, Seby Coutinho, Philomena Braz, Peter D’Costa, Remmie Colaco ani Minguel Fernandes (Khadda Minguel) Namnneche tiatrist Osvy Viegas ani William Fernandes hannim hea mhalgoddea tiatristam voir bhaxonnam korun hajir asloleank tanchea vavrachi mahiti dili. Hea mhalgoddea tiatristamni kelolo mhotvacho vavr oso asa:-

Tachem chodd nanvlovkik zalolem git ‘Ankvar Mariechem Dukh’ amkam aiz pasun aikunk mellta.

Minguel Fernandes

borovn tiatrachea sahityant bhor ghatli ani cholchitramni-i bhumika korun lokank dipkaile.

Philomena Braz

Zolm: 24/09/1933 Moronn: 15/02/2011 Ek bhes bori ostori kolakar zavn geli. Aple bhumike vorvim tiatr machiek dorzo dilo. Kantaram gavun tiatr machiek aplem yogdan dilem.

Peter D’Costa

Prem Kumar

Zolm: 16/09/1957 Moronn: 11/10/2010 Tiatr machieilo ek boreantlo boro ‘comedian’ zavn gelo. Bhumike xivay tannem zaite ‘audio albums’ kaddleat. Apunn morchea adim tannem ‘Ab Tak Zinda Hai’ hi VCD ‘release’ keloli.

Seby Coutinho

Remmie Colaco

Zolm: 08/09/1929 Moronn: 12/10/2007 Ek boreantlo boro boroinnar, ‘actor’ ani ‘director’ zannem tiatrache machiecho dorzo voir kaddlo. ‘Innovations’ vo noveo noveo yevzonneo machier haddun tiatr machi girest keli ani sabar unch dorjeache tiatr borovn tiatr sahitya girest kelem. Zolm: 05/09/1929 Moronn: 09/01/2000 Ek boreantlo boro kolakar zannem bhumika (acting) korpak novo dorzo dilo. Tannem 7 tiatr

Zolm: 19/09/1925 Moronn: 22/03/2012 Ek famad tiatr borovpi, digdorspi, bhumika korpi ani gavpi zannem aplea vavrantlean tiatr machiek zaitem yogdan dilam.

(Khadda Minguel) Zolm: 29/09/1889 Ek boreantlo boro khellancho kolakar ani mestri zavn gelo. Khell heal ok nattya prokaracho to ek bhokt aslo. Khadda Minguel haka ‘Khellanchea Razancho Raza’ mhunttlear fott zanvchi na. Hea somoyar namnneche tiatrist Osvi Viegas ani Willie Fernandes hannim hea tiatristanchea vavrachi mahiti hajir asloleank dili Survatek Shri. Prince Jacbo, TAG-cho Odheokx hannem yevkar dilo ani uprant Joy Fernandes TAG-cho Cultural Organizer hannem soglleanche upkar attoile.

ench, her dusre inamui thoimsor vanttunk aile. Club sochiv Boaventura Leitao-an dhin’vasnnechim kaim utram sanglim, zalear Anthony Rodrigues-an sutrsonchalon kelem.


Amcho Awaz Sept 7_Layout 1 9/6/2013 8:10 PM Page 12

Ponnje<Sonvar, 7 Setembr, 2013<

Tiatr Machier

Amcho Avaz

Mhojem khasgi mot…(3)

Mhalgodde Tiatrist

Tiatrachem daiz samballpak zai!

Stanley Vaz Sada-Murmuganv

Halinchea kallar, Konknni tiatramni ek vegllech torecho ‘so called political trend’ mhonnlolo bhitor sorla. Hanvem adim sanglam tea pormonnem, rajkaronnacher atthaplolim kantaram adlea tiatramni nastalint oxem nhoy, astalim, punn tea adlea ani atanchea kantaramni zomin mollba itlo ontor asa. Adlea kallar rajkaronnacher vo rajki fuddareacher ek kantar aslem poryan zalear tem khupuch xime bhitor ravon te-te tiatrist gaitale. Hantunt khoincheach rajki fuddareachem khasgi jivit ustun kaddun tem kantarantlean sobhe mazar ugddapem kelolem, kednach aikopak mellonk na.

Punn, atam ek kantorist matuy punn koslich porva korinastana eka rajki fuddareacher ani tachea khasgi jivitacher kantaram mhonnta. Kantar mhonntana, aplea hatant koslem tori vortomanpotr gheun, machiyler ravon lokak oxem basailolea porim korta ki, apunn jem kitem mhonnta tem tachea hatant aslolea vortoman potracher chhapun ailam, ani apunn tea chhapun ailolea vixoyacher adharun aplem kantar mhonnta. Khoreponnim, aichea kallar apnnank ek vhoddantlovhodd ‘political composer’ mhonnpi zo tiatrist aplea hatant vortoman potr dovrun kantar mhonnta, tem toslem tea potracher kainch chhapun ailolem nasta. Aichea kallar kaim bezababdar tiatrist/kantorist je aplea kantarantlean eka rajki fuddareacher xime bhair vochon zo chikol martat, toslim burxeponnam ani holkottponnam ek potrkar vortoman potrancher kednach borovcho na, he tiatrastimni ghott aple ghanttik bandun dovorchem.

Hanvem, ‘Mhojem Khasgi Mot (1) hantunt survekuch mhonnlam, “Polputrar ravon Devachem Utor porgottpi eka padrik jitlo mhozo man ditam, titlcho palkar ravon teach lokak aplea kantarantlean ani tiatrantlean lokak boro sondex divpi tiatristankuy mhozo nomoskar ani salam martam.” Punn, atanchea kallar je apleak apghoxit (self claimed) ani ‘so called political composer’ mhonnon konnacheai nanvacher chikol ximpddaitat, tem polleun monak khupuch sontapt martat. Fokt kaim bottancher mezpa itle lok je tankam fivnneo ghalun

apoitat, tancher atthapun eka mon’xachem nanv vibaddpi kantoristancher hanv ek Konknnintlo potrkar hea natean mhojea mona pasun tancher nixedh martam. Ami Bharat-ant jiyetolo prot’tek nagrik lokxayent jiyeta. Amchea desant amkam meklleponnim uloupachi ani amchim motam manddpachi mekllik (Freedom of speech and expression) asa. Punn, teach barabor ami jem kitem uloitanv ani ani arop ghaltanv tedna Bharat-che Ghottnent (Constitution) kaim moryada ghatloleo asat. Ani he moryadi bhitor ravon amkam ghottnen dilole odhikar pall-

Tiatr Niyall

Zaumchem asa tench zatelem J. P. Pereira Majorda, Gõy

‘Que Sera Sera’ ho tiatr monoronjonna borobor boro sondex-ui dita. Hea tiatrachi kanni avoy bapaycho bhurgeam sovem mogacher ani kaim bhurgeanche girestkayeche axecher adarloli asa. Roseferns-an ‘Que Sera

Vincent de Saligao

pak amkam konnachench bond’don na. Tiatrank yeupi lok omkeach pokxacho ani omkeach fuddareacher virudh asa mhonnpachem eka tiatristachean koxem sangpak zata? Vo tiatrist jedna machiyer ravon eka rajkornneacher chikol xinvrayta tedna, to jem kantarantlean sangta titlem-i tiatr pollevpean mandun ghetlam vo to tiatristachea vicharam kodde sohomot asa mhonn koxem sodun kaddop? Machier ravon, xekddeamni loka samkar jedna eka rajki mon’xacher tachem rajkaronn soddun tachem khasgi jivit ustitat tedna, ek gozal lokxant dovorpachi goroz asa, ani ti mhonnlear, je rajki fuddareancher ami kantaram kortat, te rajki monis lokxay margantlean venchun aileat. Ani tiatrank yetat toslea somestamni tankam venchun haddleat. Tiatrank yeupi hozaramni lok ekach pokxache vo ekach rajki fuddareak tenko divpi vo virodh korpi asonkuch xoko na. (Cholta)

Monantlim Kolponam

‘Que Sera Sera’ ap-apli khori vagnnuk dakhoita. Tea uprant kitem ghoddta tem zonn eklean aplea khas dolleamni polloilear odhik borem zatolem. Roseferns-achi borpavoll ani digdorxiponn borem zalolem asa. Songitui borem asa. Tech porim kaim khas dekhave (special scenes) tiatr pollennarank akorxit (attract) korta.

(Rita Rose hea mhalgoddea tiatr kolakoracho aiz zolm dis. Tea nimtan Laurita Fernandes hannem he tin vers Rita bayek bhettoilea) Sobit sundor nanv tujem Rita Tujea tonddar sodanch hanso khellta Mumboi Mahim tum ravta Punn kednam-i Mhapxeam dista Rita Rose mhunttlear vollkhota tuka sogott Konknni palkachi ranni tunch fokot Alfred Rose-a sangata zoddlo kazaracho ekvott Hanv khoxi kiteak amchi zali mhunn ixttagot Monantlim him mhojim kolpona niyalltam Hangasor thoddkean boroitam Setembrache 7ver tuzo vadd’dis mhunn ugddas kortam Sodanch tuka borem ani lamb jivit anvddetam.

39ve Tiatr Spordhent vantto ghetoleank

Tiatr Academy-cho arthik adhar ‘Que Sera Sera’ hea tiatrantlo ek dekhavo

Sera…Zaumchem Zatelem’ hea aplea tiatrant pollennarank khoxi dovorpacho sogllo mosalo ghatlolo asa. Gracie ani John him dogaim zanttim ghov bailam. Tim girest nhoi punn tannim aplea bhurgeank, Sheldon and Simone hakam borem xikxonn dilam. Elias zo zavn asa John-acho ankvar bhag, tovui tanchea sangatak jiyeta. Dogaim bhurgim Sheldon ani Simone vavr korun aplea avoy bapayk adhar diunche boldek, mogan poddta. Dhuv Norman-a lagim kazar zavnk sodta zalear put Nisha-chea mogan asta. Zo porian John ani Gracie-chea hatamni duddu golltale to poriant sogllem borem aslem. Punn ek dis John aplea odhikrut (official) vavra khatir Dil’lik gela thoim taka ek opghat ghoddta. Atam tachim bhurgim

Tiatrant bhag ghevpi sogllim kolakaram apli bhumika bore bhaxen korta. Antonette (Maina) ani Ulhas Tari zannim zanttea avoy bapaychi bhumika kelea tanche bhumikent xabaski favo. Nhesovnn-ui gorje pormonnem kelea. Keziah ani Anita ani tech porim Rosario de Benaulim ani Creto hancheo-i bhumika dolleant vochpasarkeo zalea. ‘Comedy’ bhumiken Simla hannem tiatr pollennaranchim kallzam jikon ghetlim. Flavia, Costy ani Richard hannim taka boro tenko dilo. Sally ani Anita himvuim lokamodem zaito hanso nirmann korta. Tiatrantlim kantaram jim Antonette, Kezia, Richard, Marcos Vaz, Rosario de Benaulim, Lawry Travasso, Tony de Ribandar, adi hannim gaileant timvuim lokak borim lagleam. Theo hannem dilolem songitui borem asa.

Ponnje: Kala Academy-chea Tiatr Festivalan vantto gheupi ‘amateur dramatic’ pongddank ut’tejit korunk ani borea dorjeache tiatr nirmann korunk, vantto gheupi pongddank ‘Tiatr Academy of Goa’ adhar ditoli. Dor eka vantto gheupi pongddak, aplo tiatr ‘record’ korunk porvangi dita zalear 15,000 rupia, vo aplo tiatr ‘record’ korunk porvangi dina zalear 10,000 rupia arthik adhar melltolo. Tea pongddak ‘recorded DVD’-chi ek proti

(copy) mevtoli, ani toxench fuddle pillge khatir TAG-che library-n teo samballun dovrunk yetoleo. ‘Video recording’-acho sogllo khorch TAG bhortoli. Hea karya khatir, kaideam ani nemanchea vangdda suchoilolim orz-potram TAG-che kocherin melltolim. Orz bhorchea pasot, 16 Setembr 2013 xevottcho dis astolo.

‘Ghost Writers’ ani Tiatr Machi

Daniel F De Souza.

Lekhok ani Ttikakar Gelea sumanan mhojea lekhant hanvem tiatra udexim kitleam zannachem udarposonn zata ani koxe toren ek tiatr machier haddunk kitlea veoktincho aspav asta hacher uzvadd ghatlolo. Tea xivay anik zaite asat je torekvar toren tiatra vorvim zoddtat ani aplo hat-bar laitat. Punn he chodd korun lokanche nodrek yenant, karann te aplo vavr guptim kortat ani sodanch nodrentle koddek ravtat. Punn torui tancho vantto asa hem mat sokallchea udetolea surya itlem sot. Amkam khobor asa sogllech tiatrantle kantorist gitam ghoddpi vo ‘lyricist’ nhoi ani sogllech gitam ghoddpi tiatrantle kantorist nhoi. Dubava viret zaite asat zankam De-

van ghoddpachem ani gavpachem-i dennem dilam. Devan mon’xak veg-veglem dennem dilam. Jem dennem tuka favo kelam vo je gunn tuka dileat te mhaka na, ani je gunn mhaka dileat vo je gunn mhaka asat te tuka nam. Oxem amchem jivit cholta. Sangchem mhunttlear, Gõyant sabar kodden ganv-ganvamni gitam rochpi asat ani he gitam rochpi tuka palkar gitam gailole disonant, karann tankam gavpacho gunn na, jitlo tankam torekvar vixoyacher gitam rochpacho gunn asa. Dekun he monis aplea ghora bosun torekvar vixoyancher gitam rochtat ani kaim gavpi asat tankam ditat. He gavpi him gitam, gitam rochpea koddlean viktim ghetat vo tankam omuk tiatranchea proyogam fattlean omkich ‘royalti’ farik kortat. Uprant tem git tachem zata ani to kantorist tea git rochpeachem nanv sobhemazar jahir korina na mhonn tem CD-cher ‘record’ pasun kelear tea mull ghoddpeachem nanv thoim porgott zaina.

Ani dusrem sangchem mhunttlear he gitam rochpi fokot gitanch nhoi bogor machier yevpi tiatranche ‘cantos’ pasun rochtat ani digdorspeak adhar ditat. Tea xivay amche modem osle kaim tiatrist ani kantorist asat je aplea rochpachea gunna vorvim boreaponnan mhunttlolea porim, aplea dusrea ixttank ani kantoristank porian kantaram rochunk vo

ghoddunk adhar kortat. Anik tiatr machiek bhailean thavn sombondh aslole veokti mhunttlear tiatr borovpi vo ‘script writers’. Ek sot monant dovrunk goroz ki sogllech tiatr digdorspi mull ‘borovpi’ nhoi ani sogllech borovpi ‘digdorspi’ nhoi. Devan sabar zannank tiatr borovpak ek khaxelo gunn dila. Punn tankam sabar karannak la-

12

Ostorechi bhumika korun tiatr porzollailo

Vincent Conceicao Vaz hem tachem sarkem nanv punn tiatr machier sogott taka Vincent de Saligao mhunnon vollkhotale. Vincent de Saligao ek boreantlo boro kolakar zavn gelo ani ostorechi bhumika korun, tiatr machiek sobit ani sundor dovorpache proitn kele. Tacho zolm 15 Dezembr 1924 vorsa Saligao hangasor zalo. Saligao-chea ‘Mater Dei’ hea iskolan to xiklo. Iskolachea vorsavollichea ‘concert’-amni to vantto ghetalo ani soglleank dipkaitalo. Tea kallar tannem mhalgoddea tiatristanche tiatr pollelele ani te tiatr pollovn taka apnnenui ek tiatrist zanvcho oxem distalem. Aleixinho de Candolim, Dioguinho D’Melo hea tea kallailea tiatristancho to ek ‘fan’ aslo. Bhurgo astana tannem ek tiatr boroilo tea tiatrachem nanv ‘Kustorba’ aslem. Ho tiatr tannem aplea Saligao ganvant dakhoilo. Bhurgeaponnar tiatr borovn machier haddlo dekhun ganvchea lokamni taka xabaski dili. Tachi machievoili huxarkay pollovn Anton Francis Rod ho ek tea kallailo kolakar hannem Vincent de Saligao-ak aplea eka ‘concert’-an bhag gheunk sondhi dili. Hea tiatrant vhoddle famad tiatrist mhunttlear Aleixinho de Candolim hacho ‘dramatic troupe’ bhag ghetalo. Hea famad kolakaram modem bhurgo Vincent hakai kantar gavunk ani bhumika korunk sondhi mell’li ani teach ‘concert’-an Vincent de Saligao ek nanvlovkik tiatr kolakar zavnk pavlo. Vincent de Saligao hannem gorjek lagon ostorechi bhumika korchi poddli, je bhumiken to akhrek khub nanvlovkik zalo. Anthony Vaz, tea kallailo famad tiatrist, aplo tiatr ‘Dukhovlolem Kalliz’ ghevn Gõyam dakhovnk ailolo. Hea tiatrant ek mhotvachi ostorechi bhumika korpi kolakar duent poddli. ‘Aya’ ho ‘role’ hea tiatrant bhov mhotvacho aslo. Miss Julie tea kallar ‘heroine’ichi bhumika kortalo. Khoreponnim jedna koll’lem ki ‘Aya’chi bhumika korpi duent asa ani tache bodlek dusro konn punn ostorechi bhumika korpi kolakar zavo mhunn, tedna, sangtat tea pormonnem Miss Julie-n Vincent de Saligao hachem nanv suchoilem. Khoreponnim Vincent de Saligao-an hachea adim ostorechi bhumika korunk nasli punn to pollovnk egdom sundor aslo ani ostorechi bhumika

gun Devan palkar disunk noxib diunk na, vo zaiteank arthik poristhiti favo toxi naslolean apnnem boroilolo tiatr khud apnnem machier sador korunk tank diunk na. He veokti magir ho apnnem boroilolo tiatr vo tiatrachi kotha dusreak viktat ani aplea vavrachi mozuri ghetat. Punn tanchem nanv kednach lokanche nodrek yena, ani konnuch digdorspi sangchona ki to tiatr apnnem borounk nam, punn ti ‘script’ apnnem poixe farik korun vikti ghetlea mhonn. Karann tache ani to tiatr borovpea modim zaka ami ‘ghost writer’ oso pacharunk zata, ek ghuptim korar asta zache vorvim tachem nanv khuinch chhapun yena. Punn zaiteank hi khobor asta. Halinchea vorsamni tor oslea tiatr borovpeank giraik komi na. Aiz sogllech digdorspi ‘borovpi’ nhoi. Hem sot soglleank thavem asa. Punn dantui mhoje ani vonttui mhoje, osli goth zalea. Aiz tiatrist zavnk fokt kolechi goroz nhoi. Punn duddvanchi tank ani bhanddvoll mozbut aslear tujean ratiam modim digdorspi ani tiatrist zavnk zata.. Osli poristhiti aiz Konknni tiatr machier dista. Hi chal ji dista ti fuddarak tiatrak faideachi zateli vo be-faideachi zateli hacho zabab

kelear to bhes boro distolo hantun konnakuch dubav naslo. Punn tachea disnnea itlich bhumika bori korit vo na ho dubav aslo. Akhrek Anthony Vaz-achea ‘Dukhovlolem Kalliz’ hea tiatrak ‘Aya’-chi bhumika korunk Vincent de Saligao-ak sondhi mell’li. Hi bhumika Vincent de Saligao-an itli bori keli ki tiatr machier anik ek ostorechi bhumika korpi noketr udelem mhunn provar zalem. Tea disa thavn tea kallailea vhodd vhodd tiatristamni zoxe porim J. P. Souzalin, Saib Rocha, C. Alvares, A.M.B. Rose, Anthony de Sa, adi hannim aplea tiatramni ostorechi bhumika korunk Vincent de Saligao-ak magnni keli. Soglleanchea tiatramni ostoreche bhumiken Vincent de Saligao egdom porzoll’lo ani tea kallar tiatr pollennarancho to avoddto kolakar zavn gelo. Zaite zann taka ‘Prince of Female Roles’ mhunn pachartale. Kaim tiatr direkttor zoxe porim J. P. Souzalin, A.M.B. Rose Vincent de Saligao-ak sobta tosli aplea tiatramni bhumika borovn tiatr odik fankivont korunk vavurtale. J. P. Souzalin hacho to khas kolakar aslo ani J. P. Souzalinan aplea zaitea tiatramni Vincent de Saligao-ak bore bore bhumikent vaprun aplea tiatrancho dorzo unch vhelo ani tech porim Vincent de Saligao haka tiatr machier ek okhondd zago sugur kelo. ‘Osnoddcho Kistulo’, ‘Poilea Cheddeacho Baltim’, ‘Tiklem Cheddum’, ‘Dadlo Vhodd vo Ostori’, adi J. P. Souzalin-achea tiatramni tannem bhag ghetla. Vincent de Saligao svota apunnui ek boroinnar aslo. Tannem zaite tiatr boroilea tantuntlea kaim tiatranchim nanvam mellta tim oxim asa – ‘Khoxebhair Kazar’, ‘Devak Dennem’, ‘Boyfriend’, ‘Visvaxi Ghorkan’, ‘Voklechi Khoxi’, adi. Vincent de Saligao aplem jivit fokot tiatracheruch adharun fuddem vhorpak tiatrache machieruch ravlo na. Tiatr machier zoddun familik dhadosponnan voir kaddpak tea kallar titlem sompem naslem. Tea khatir to bori nokri korche khatir ‘gulf’-an gelo. Zaitim vorsam tannem thoim nokri korun aplea kuttumbachi bore toren poramos keli. Thoinch astana tachi bholayki bigoddli ani taka Gõyant yenvcho poddlo. Tiatr palkacher ‘heroine’ mhunn bhumika korpi Vincent de Saligao haka arechem duens zalem. Hea kallar hanv taka zaite pavtt tache ghora lagim vochon bhett’talom ani tiatra vixim tachi umed pollovn hanv thottaktalom. Arechea duensak lagon zorui Vincent de Saligao tiatr machier naslo torui aplea vicharamni ani bhavnamni to khorench tiatr machier asa oso vagtalo. Hi tachi vagnnuk khorench tokhnnay korpa sarki asli ani moro poriant heach sobhavan to jiyelo. Abrilache 26ver, 1997 hea disa Vincent de Saligao hea sonvsarak ontorlo. Tomazinho Cardozo Candolim, Gõy

amkam fokot kall sangtolo. Anik kaim veokticho tiatra kodden lagxilean sombondh asa. Ani ho veokti mhunttlear ek vinodhi kolakar. Ho vinodhi kolakar fokot tiatrant vinodhi sovonguch korina, bogor to thodde kaim dusrea digdorspeachea tiatrant vinodhi bazu asa ti khaxea apunn boroun tea digdorspeak ditat. Ani uprant to digdorspi aplea tiatrant anik konnem dusrea vinodhi kolakaran bosoiloli ani boroiloli vinodhi bazu vo ‘comedy’ bhorxita. Hem kam to funkott korina, punn tachea vavrachi taka vevsayik mozuri favo zata. Punn tachem nanv khuinch sobhemazar nodrek yena vo tem jahir zaina. Punn zaite pavtt kaim vinodh boroilole vinodhi kolakar, boddayen sangtat omkeach tiatrant, omkeach digdorspeak ‘comedy’ hanvem bosoilea ani boroilea.’ Mhaka tor kaim vinodhi kolakaramni porxim sanglam ki apunn sabar zannank tiatrant ‘comedy’ bhag boroitam, punn funkott nhoi, mhojea vavrachi hanv vevsayik mozuri ghetam. Oxe toren Konknni tiatr machier mottea nhoi tor sadharonn promannan tori ‘Ghost Writer’ hancho lagxilean aspav asa hem mat nibel sot.


Turn static files into dynamic content formats.

Create a flipbook
Issuu converts static files into: digital portfolios, online yearbooks, online catalogs, digital photo albums and more. Sign up and create your flipbook.