Herald
MHOTVACHEM
Be-kaydexir dhormik bandkama kaddpa vixim tin somiteo
Amcho Avaz Gõyant Lokayuktak Khor Virodh
NGO, Kongres ani somajik vavurpi ekttaim ravon zhuztole
Kongres Razpala Kodde tokraro kortolo
Amcho AvAz Protinidhi
- Pan 3
PONNJE: Gõy Lokayukt Kaideantleo durustio fattim ghetolom mhonnpachem asvasonn sorkaran dilam, torui azunui durusteo fattim gheunk naslolean ‘India Against Corruption’ songhottnen hea kaideak virodh korpache aple bhumikek anikui nett dila.RTI Forum, NGO ani somajik vaurpaeamni ho kaido durust korpa vixim apli magnni koddok kelea Virodhant aslolea Kongres pokxanui atam hea proxnacher Razpala kodde tokrar kelea ani virodh korpi songhottna
kodde ekmot kelam. Atam Gõycho razpal Bharat Vir Wanchoo hea proxnacher kosli bhumika kortolo, hacher soglleamchem lokx laglolem asa. “Uttar Khand ani Gõychea Lokayuktant kosloch forok na, oxem BJP-cho provokto (spokes person) Adv. Narendr Savoikar hannem aple zababnent sanglolean amkam soglleank dhoko boslo. Savoikaran kelolea hea uloupak lagon, BJP ani Kongres hea donui pokxam modem kosloch forok na mhonnpachem atam amkam porot ek pavtt spoxtt zalem,” oxem
Gõy Lokayukt Kaideant korpant aileat tea durustink virudh korpa khatir Kongres pokx razpal B.v Wanchoo hache kodde tokrareo manddpak vochpache asat. Amkam Lokayukt kaideantleo durusteo manyo nant ani taka lagon hea kaideak razpalan kaidexir manyotai dinvchi nhoi oxi magnni venchun ailole soglle amdar razpalak ekmotan kortole.BJP-nt aslolea bhroxttachari mon’xank surokxa diupak hea kaidaeant durusteo keleat kai? oso amcho proxn asa.”100 disam bhitor apunn Gõy rajyak ek mozbut oxem Lokayukt ditolom mhonnpachem axvason Parrikaran lokak dilolem.Atam 300 disam uprant BJP sorkar apli ani aplea bhroxttachari mon’xamchi rakhann korto toslem Lokayukt porjek dita.heo jeo durusti keleat, tacher Gõycho Kongres pokx khor nixedh marta,” oxem amdar ani Kongresacho provokto reginald Lourencho hannem mhonnllam ‘People Against Corruption’ hacho Gõycho mukheli Valmiki Naik hannem mhonnllem. ”Uttarkhand ani Gõychea Lokayuktant forok na, zalear Savoikar hannem BJPcho Sor-chittnis hea natean gelea vorsa Gõychea Vidhan Sobha venchnnukam
vellar, mhonnge 21 Fevrer,2012 hea disa tannem Gõyant BJP Uttarkhand rajyche dhortir astolem oxem boroun axvason amkam kiteak dilolem? Amche kodde tannem dilolea tea potrachi proti asa.
Karnavalachea nimtan Ponnje sozoylea
2rea Panar Vach
Casino udexim sorkarak faido, punn… Amcho AvAz Protinidhi
Ostore add ot’tyachar - Pan 6
Congressachem venchnnukek lokx - ‘Aam Aadmi’ Pan - 9
Soro zobabdaren piye - Pan 11
Chovte pautt ‘Ballon d’Or’ Messi-k - Pan 13
www.heraldgoa.in
Konknnint Poilench Rongit Satollem
Pan - 2
2012 voros Parrikaran ‘Uturn’ gheupant sarlem
t t
Ponnje<Sonvar, 9 Febrer, 2013<Mol ` 10.00<‘Air Surcharge’ ` 10<Panam 14
Gelem sorkar aslem tea kallar Gõyant aslolea casinonk khupuch virodh zalolo. Casino virudh ek khor andolan korun, hangasor nakach oxi magnni korpant ailoli. Tea uprant hea casinomchim proves daram Brittona ani Betim he vattamni aschim oxi-i magnni korpache proitn zalole. Venchun ailolea lokam protinidhimni tem kainch sufoll zaupak dilem na. Haka lagon he casino asa toxech Ponnjeche vatten fuddo korun ravle. He casino khol somdirant asche oxi tea kallar BJP-chi bhumika asli. He casino xaramni dovrinastana pois somdirant ubhe kele zalear, hea casinonk konnachoch virodh ascho na, oxem BJP-chem ekmot
aslem. Casinonk virodh korpi songhottnam poryan he casino lokache nodre bhair khol somidarnt vhoron nangorche, oxech torechi magnni kortale. Gelea vorsa sorkarant bodol zalea uprant, casinonk virodh korpi songhottnam novea sorkarak bhetton ho vixoy manddlo, tea vellar thoddo vell
thambat oso Parrikan tankam sanglem. Sorkaran ‘matxe thambat’ oxem zorui tea vellar sanglem, torui oxem sangpa fattlean sorkarachi bhumika kitem asli, tem mat konnakuch kollonk na. Karann tea vellar anikui kaim proxn nirmann zalole ani sorkar tantunt okupad
aslem. Punn fattlem orth-sonkolp (budget session) odhivexonn aslem, tea vellar Parrikaran somtoch hea proxnacher ‘U turn’ ghetlo. Mhonnge, casinomchi ‘entrane fee’ ji 2 hozar rupia eka mon’xa fattlean asli, ti dhenvoun 500 rupia kele. Virodhi pokx Kongresachem mhonn’nnem aslem ki, lokamchi vodd (craze) zorui hea casino vixim unnem zaupak zai zalear, ‘entrance fee’ vaddloli asop gorjechem. Punn Parrikaran toxem korunk na. Hacho orth sarko spoxtt aslo, ani to mhonnllear, sorkarak Mandovint aslole casino haloupak mat pasun itxa na. Karann sorkarak tantuntlean mohsul (revenue) mellttalo. Sorkaran kelolea upaiank lagon ho mohsul anikui vaddlo.
Gõyant Karnavalak Dobajean Survat PONNJE(AAP): Hea vorsa Karnavalacho poromporik utsov Fever 9 tem 12 meren puray Gõy bhor vhodda dobajean ani ghonn-ghonnan sorkari ani sthanik patllicher monoupant ietolo.Hea Karnaval utsova nimtan ieupi dexi ani videxi bhonvddekarnk unedin dovorpa khatir sorkari patllicher (state level) vorsavolli pormonnem Ponnje, Moddganv, Vasku, Kuddchodde, Shirodam Fonddem hangasor ‘floats parades, zatloleo zalear soglleam xaramni ani ganvamni poromporik ‘fell’ ghoddoun haddun hea vorsacho Karnaval utsov oglle umedin somest Gõykar bhav-bhoinnam monoitolim. Gõyant dor vorsa Fevrer mhoineant Karnaval monoitat.Tin dis ani tin rateo Gõyant zollim-mollim sogllech kodden umedichem vatavronn nirmann zalolem asta. Piray, zati, dhorm hacho kosloch vegllochar korinastana fattlim xekdde vorsam adim thavn Gõyant monoitat.Gõychea kaim mukhel xaramni sorkari patllicher zaupi ‘floats parades’ polleupak hozaramni bhonvddekar lok sonvsarachea konnxakonnxantlean Gõyant ietat. Karnavala vixim odhik mahiti sangpachi mhonnllear,purai Bharat desant Karnaval zaun asa ho ekuch oslo utsov vo porob ji fokt Gõy rajyantuch monoitat.’Carnival’(Purtugez baxentlean) hem mull utor Latin bhaxentlean ailam. Hea utracho khoro orth zaun mas
(meat) khaupa pasun pois ravop. Karnavala zaun chouthea disa thavn Kristi bhavartacho lok prachit kallant bhitor sorta.Hea 40 disamchea prachit kallant Kristi bhavartache lok mas khaupa pasun pois ravtat. Purvil’lea kallar ho Kar-
naval fokt Kristanv loka meren moriadit aslo. Punn atam ho Karnaval utsov sonvsar bhorchea lokak akorxit korta.Gõyant soddun, ho Karnaval desantlea khoimcheach rajyant monoupant iena. 2rea Panar Vach
2rea Panar Vach
Siddesh Mayenkar
Ganv-ganvamni
Be-kaydexir dhormik bandkama kaddpa vixim tin somiteo PONNJE: Bhouxik zageancher, rosteanchea bazuk aslolim dhormik sthanam kaddun uddoupa khatir sorkaran unch patlle veleo tin somiteo sthapon korpacho nirnnoy ghetla. Hea vixim fattlea satolleant unchlea sorkari odhikareanchi ek boska zali. Mohsul Sochiv Parimal Ray hachea odheokxponna khal zalole he boskent, rosteanche bazuk ani bhouxik zageancher aslolim bandkama jim yeradarik ani lokak addkolleo nirmann kortat tim moddun uddoupak vo thoynchim kad-
dpak, tin somiteo sthapon korpak tharaylam. Heo tinuy somiteo hea oslea bandkama vixim tim moddpak konnachei addkolleo vo tokrareo asat zalear tanchi aikovnneo (hearings) ghetoleo. Tech porim heo somiteo addkoll haddpi mon’xam samkar tin upay dovortoleo.
Heo tin somiteo rajyo, jil’lo ani taluka patlle veleo astoleo. Heo tinuy somiteo tokrar korpeancheo aikovnneo ghetoleo ani tea uprantuch tem-tem dhormik sthan thoynchem kaddchem vo moddchem hacher nirnnoy ghetoleo. Gõyant kitlim be-kaydexir dhormik bandkama asat
Adhar kard naslear silinder 910 rupiya PONNJE: KYC uprant atam Adhar Kardachi xerox divpachi sokti kelea. Adhar kardachi xerox silinderancho vitrok ani raxttriakrut benkimni dili na zalear Kendra koddlean onudan mellchem na oxem spoxtt korpant ailam. Ut’tor Gõyant hi novi pod’dot fattlea satolleant thavn chalik laylea ani Fevrerant thanv vitorakam koddlean onudanit molan silinderder mellochona. Lokak to 910 rupiya farik korun ghevcho poddttolo. Hantuntle 492 rupia soroll giraykachea khateant zoma zatole. Kendra koddlean onudan mellpa khatir Ut’tor Gõychea lokak Adhar kardacho numbr silinder vitrok ani benkint divcho poddttolo. He nove pod’doti vixim azunuy khupxea lokak khobor na oxem eka vitrokan (distributor) sanglem. Kendrachea onudanacho labh soroll silinder ghetoleachea khateant vochpachi hi tortud sod’deak 12 jil’leamni chalu kelea ani tantunt Ut’tor Gõycho aspav asa. Hi pod’dot atam suru kelolean lokachi porot ek pavtt dhanvpoll suru zatoli. Haka lagon silinderancho purvotto korpi komponeamni tanchea giraykank visvasant gheupachi goroz asa.
Vitrok hache kodde Adhar kardachi xerox silinder nondnni kortat tem pustok divchem poddttolem. Tech porim je benkint giraykachem khatem asa thoim ho kardacho numbr divcho poddttolo. Hea udexim onudan soroll tachea khateant zoma zatolem. 31 Janer meren loka koddlean silinderanche vitrok Adhar kardacho numbr svikartole. Taka lagon porot ek pavtt silinder vitrokachea dukona samkar giraykanchi lainn lagpachi asa.
jyacho raza zaun asa oxem Anil Ambani mhonntta. ‘Vibrant Gujrat Parishad 2013’ hea nimitan zalolea eka khas dobajeant to uloytalo. He Porixode udexim Modi hozaramni gunthounnuk korpeam kodde pavtolo. Anil Ambani hannem Gujrat rajyant udheogamni gunthounnuk korchi, oso Modicho agro asa. Reliance Industries Lim-
ritin hathallpak sorkaran yeujilam. Sorkaran hea vixim je tin upay sodun kaddleat, te oxe toren asat- 1: Jea bandkama vixim koslinch kagod-potram nant ani tim puray toren be-kaydexir mhonn sidh zatat, oslim bandkama moddun uddoupachim. 2:Zanche kodde kagod-potram asat, tanchi aikovnni ghevop ani tacher upay kaddop, 3: Yeradari ani lokak tras kortat toslim bandkama dusrea zagear haloupa vixim aslolea prostavacher vichar korpant yetolo
Fottkirea dolalam pasun chotray!
Modi hem Gandhichem rup: Anil Ambani
AHEMADABAD: Reliance ADAG hacho odheokx Anil Ambani hannem Gujratcho mukhel montri Narendr Modi haka Bharat raxttracho bapuy Mahatma Gandhi haka sor kela. Tech porim Narendr Modi ho Sardar Vallabhai Patel ani aplo bapuy Dhirubhai Ambani hankaim sor zata oxem Anil Ambanin mhonnllam. Narendr Modi ho Gujrat ra-
hea vixim avhal sador korpak Ut’tor ani Dokxinn Gõychea jil’lo odhikareank sorkaran formailelem. Hea donuy jil’lo odhikareamni ap-aple avhal sador keleat. Ut’tor Gõyant 372 ani Dokxinnent 237 dhormik bandkama asat oxem hea donuy avhalamni nomud kelam.Tech porim fattlea sorkarachim 336 bandkama kayom korpa khatir, ani 80 moddpa khatir toxench urlolim bandkama dusrea zagear vhorpa khatir ek prostav aslo. Atam hem sogllem nove
ited hacho odheokx ani Anil Ambanicho bhav Mukesh Ambani hannem fuddlea tin vorsanchea kallant apunn Gujratant ek vhoddli gunthounnuk (investment) kortolm mhonnpacchem he Porixodent jahir kelem.Hea vellar Mahindra and Mahindra udheogacho odheokx Anand Mahindra hannem Gujrat rajyachi thoknnay keli. “Narendr Modi hachea rupan amchea desa kodde ek oslo monis asa, zache kodde ‘vision power’ asa. Ami gunthounnuk korpacho vaur Gujratantuch suru kelolo ani atam porot ek pavtt ami Gujratantuch aileat. Gujrat rajyant ek Vidhyapitt (university) sthapon korpa khatir sumar 500 kotti rupiyanchi gunthounnuk korpak tharaylam,” oxem Mukesh Ambani hannem jahir kelem.
Nokream khatir vochpi lokamni tim jea ‘recruiting agency’ torfen vetat, tanchi poilim choukoxi korchi oxm avhan NRI Ayukt Dr. Wilfred Mesquita hannem porjek kelam. Videxant nokreo divpachi axea dakhoun lokak luttpacheo ghoddnneo vhodda promannan vaddpak lagleat. Dolalam koddlean oxea fottoulolea tornatteank NRI khatem mozot korta. Choukoxi korinastana dolalank (agents) duddu dile zalear, tantunt fottoupachi chodd xokyotai asta, ani hakach lagon Mesquitan hem avhan porjek kelam. Hangasor nokreo naslolean khup tornatte niraxechem jivit jiyetat. Videxant nokri korpacho vichar tanche toklent uprasta. Videxant nokri mell’li zalear chodd duddu komaupak zata oso tancho somoz asta. Dolalank chodd zalear chodd duddu bhorun kedevegim nokri melloupachea proytnamni te astat. Bekar asloleanchi hi bhavna (feelings) he dolal vollkhun astat. Vortoman potrancher he fottkire dolal videxi nokreo asat mhonnpacheo jahirati ditat. Lok thoim dhanv gheta. He dolal thoim yeupi lokak vhoddlim-vhoddlim axvasonm ditat. Lok tanchea hea axvasonank bhultat. Oxe toren khup zannam kodde duddu zoma kelea uprant he dolal thoinche nanch zatat. Lok dusrea disa tanchea ofisamni vochot zalear thoim thalem marlolem asta. Lok kachabul zata. Pulisent dhanv gheta. Tisrea disa vortoman potrancher mottea okxoramni omkeach dolalan omkeach mon’xank kitlea duddvank fottoylim tem xhapun yeta. Kaim pavtti he dolal omuk nokri dita mhonn sangon lokak videxant vhortat punn thoim pavlea uprant boltich nokri korchi poddta. Tanchi tokrar aikotolo videxant konnuch asona. Kaim pavtti he dolalam lokak videxant vhortat punn thoim nokrich
lavpa khatir sorkara kodde koslinch dhoronnam (policies) nant. Zo kochro Gõyant dispottim toyar zata tantunt ‘industrial waste’, ‘chemical waste’, ‘hospital waste’ he torecho kochro eka mon’xache bholaykek khupuch marekar zavn asa. 1990 vorsa Gõy sorkaran hangasor torekvar ani odhunik pod’dotiche udheog sthapon korunk porvangi dilolean hangachea kochreacho proxn anikuy gombhirtayeche tengxer pavlo. Hea udheogam udexim toyar zaupi kochreacher konnachich dekrek na. Udheogam udexim toyar zalolo kochro haddun lok vosti aslole suvatancher uddoylolo polleupak melltta. Thodde kodden ho kochro ani ‘chemical waste’ udkant soddpant yeta. Hea kochreak lagon azubazuchea poryavoronnacher ani moniskullacher khupuch vaitt porinnam zata. Udkantle vonospoticheruy ho porinnam
zata. Hospitalant toyar zata tea kochreacher niyontronn ani dekrek dovorpa khatir halinch GMC-n kaim yontram bosoyleant. Punn her xaramni zhoim sorkari bholayke kendra, khasgi dotor, farmaseo aplo vevsay kortat, thoim toyar zavpi voizuki kochro vattek lavpak koslinch yontronnam nant. Gõyant tum khoyncheay pontar provas kor, rosteamchea bazumni, chouxil’lean kochreacheo raxi manddleleo asat teo nodrek pod-
Xindullki vevsay vaddonk lagla Gõy mhonnge ‘wine’, ‘dine’ ani ‘sex’ vo mouza korpacho ut’tom zago oxem hea rajyak pachartale. Ho kall 2004 vorsa adlo. BJP sorkar sodrer ailea uprant ugddeponnim xindullki vevhar bond uddoupachem hea sorkaran kalljidarponn dakoilem. Tea kallar bhonvddekarank Gõychea poryattona poros Vasku-Baina hangsor choltolo xindullki vatthar chodd avoddttalo. Gõyant asloleo dorya vello zoxem Kolva, Kalangutt, Miramar, vo igorzo ani devllam pollevpachim soddun soglleam von poyle Bain hanga aslolea xindullke vattharant yetale. Jun 2004 vorsa Parrikar sorkaran hea Baina aslolea xindullki vattharacher ‘bulldozer’ ghalun ti vosti puray toren nikllaun uddoyli. Ho xindullki vatthar noxtt korun uddoupak titlem sompem naslem, karann, Karnataka, Andhra Pradesh sarkea rajyantleo ostoreo hanga kuddicho vevsay kortalim. 2004 vorsa adim jitlim-i sorkaram sodrer ailim, tantuntlea konnakuch hi lok vosti na korpak xokyo zaunk na oxem konnuy sangtolo. Baina xindullki vatthar kaddun uddoup, he ekech gozali udexim Manahor Parrikar ho ek kalljidar monis mhonnpachi tachi fank zali. Punn Kannad lokak sotaupacho ho ek proytn vo chal oxem tea vellar thoynchea sorkaran uloun
dakoylolem. Tech porim adli Mahila Aiyogachi odheokx Victoria Fernandes hinnem aplea podacho rajinamo ditana, Baina xindullki vatthar moddun uddoytana sarko arkaddo (plan) korunk naslo mhonnpacho arop kel’lo. Virodhi pokxant asloleank sot’ter asloleancher ttika korpak fokt ek son’di puro asta. Tednacho Gõy kongresacho prodex odheokx Luizinho Faleiro hannem poryan hi son’di soddunk nasli. Atam sod’deak Manahor Parrikar sodrer asa. Toxench rajyant ‘wine’, ‘dine’, ani ‘sex’ hi sonskruti porot chalik lagloli asa. Hea vixim khoyncheai BJP fuddareak vicharlem zalear, to hi osli sonskruti adlea kongres sorkarachea kallar savn chalu asa mhonnpacho zabab ditolo. Ani tannim toxem mhonnllem zalear tantunt koslench novol nhoy, karann hea adim mhonnge BJP sodrer yeunche adim kongres sorkar khup kall sodrer aslem ani hachi mahiti soglleankuch asa. Punn tem kitem-i zanv, aichi Gõychi poristhiti hi Baina poros khupuch gomhir zaloli asa. Kalangutt, Mhapxem ani uprant Moddganv ani Fonddem hangasor xidullki vevsayant aslolea ‘high profile’ ostoreank ani tanchea giraykank halinch pulisamni tabeant ke-
leant. ‘Massage parlour’, ‘Spa’ hangachean ho kuddicho vevsay cholta mhonnpachem ugddapem zalam. Eke ratik 10 hozar ani eka disak 6 hozar rupiya oxem heam ostoreanchem mol asa. Mukhel mhonnllear, tanche dolal poryan khud ostoreoch astat, oxem Fonddem ghoddlolea eka ‘raid’ prokronnam udexim spoxtt zalam.Vhoddleavhoddlea komponiche vevosthapok ani dhoni hancho tea dolalam kodde sompork asta. Baina hanga aslolo xindullki vevsay bond poddla khoro, punn tacho prosar atam Gõychea khanchi konn’xamni zala. Gõyant vochot thoim lhan-vhodd oxim khup hottelam asat. Tantunt xindullki vevsay cholta von a hacher pulisanchem lokx von odor asta kai? Gõyan zo xindullki vevsay sod’deak soglle kodden posorla, tacher Parrikar zagrut asa kai? Konnachi tokrar aili zalearuch ‘raids’ marpachem nattok korop, ani na zalear xindullki vevsayak mekllik? Khorem mhonnllear ho xindullki vevsay khupuch tengxer pavla ani tacher allabondi ghalpachi aiz taktikechi goroz ailea. Mukhel montri Parrikaran hea proxnacher vell kaddun vichar korcho poddttolo oxem aiz mud’dom sangchem poddtta. (Amcho Avaz Protinidhi)
Rai Kuriecho Bhangra Utsov asona. Lokache khupuch atta-vitte ani halaval zatat. Tea-tea desamni asloli ‘Indian Embassy’ poryan lokak kosloch adhar korunk xokona vo khup torecheo oddchonneo uprastat mhonnpachem kitlech pavtt vacpak ani aikopak melltta. Videxant ji Bharoti lokacher sotovnnuk kortat tacher ‘Naam’ nanvachem ek hindi film aylolem. Tem film polleun khup lokachea monacher uzvadd poddlolo oxem tem film nirmiti korpi sangtat. Punn hathachim kanknnam polleupak arxeachi goroz na mhonnttat. Tech porim dolleam mukhar asloli poristhi ollkhun gheunk konn parkeachi goroz nasta. Videxant dhaddpi fottkirea dolalam pasun chotray dhorchi oxem sorkar porotporot lokak sangot asta. Punn lok kanar gheunk khup fattim ravta. Taka lagon Gõychea NRI khatean ani tacho Ayukt Mesquitan jem kitem sanglam tacher vichar korpachi goroz asa. Khoicheai dolala torfen pordesant vochpachem asa zalear tache vixim choukoxi korunk zai. Ani hi sarki choukoxi lokachean sthanik NRI khatea koddlean korunk zata. Zoruy khoinchoy dolal lokak kaydexir ritin videxant phattoyta zalear NRI khateant nond kelolem asta. Lokamni videxant veche adim tankam phattoyta tea dolalachi khatri korun ghevop khup mhotvachem, ani tednach ki lok fottovpak pavchona hem poryan nibel sot.
Gõychem mukhamoll vidrup zalam Gõyant kochreacho proxn aiz khupuch gombhir zalolo asa, ani hea proxnacher upay sodun kaddpak koslech toreche proytn zalole dison yenant. Jem rajyo soglleach mollancher udorgot korta, lok sudorlolo asa tea rajyant kochrea sarkea proxnacher matuy gombhirtay na. Hangacho vepar-dhondo vaddik lagla, ani sorkarache arthik yenneavollint poryatton (tourism) mhotvachi bhor ghalta, torui punn kochreachea hea vaddttea proxna vixim khor panvlam ukolpachi goroz aiz dison ailea. Gõychea sthanik nagrikanchi sonkhea 15 lak itli asli, toruy dispottim hanga yeta tem lokachem bhirem pollelear dor eka disa 30 lak lokak aspaun gheunchem poddtta. Voros bhor Gõyant yeupi bhonvddekar ani her lokachi sonkhea vaddot ani choddot asta. Gõyant aslolea sabar gozalim udexim dispottim 1 hozar tonnes kochro utpon’ zata. Punn ho itlo kochro zo zoma zata, to vattek
2
dttoleao Tech porim doriya kinarencher, lhan-vhodd dongurlencher, kholliyamni plasttikacheo potiyeo ani her sabar torecho mhell nodrek poddtta. Atam meren Gõyant sodrer ailolem prot’tek sorkar apunn ho kochreacho gombhir proxn soddoytolench mhonnpachem axvason dita, punn khoreponnim toxem ghoddon ailolem khoinch disona. Ponnje sarkea rajdhani xarant soglle kodden ghann ani ghuttan poddlea. Ponnjent tum khoinchei suvater voch, nak bond korun bhonvchem poddtta. St. Inez aslolo sankov ani tachea ponda vhanvpi vall (nullah) egdomuch produxit zala. Sonvsarbhorcho mhonnllolea porim lok kochro haddun hea vallant uddoyta tem ugdde ponnim dison yetolem.Tich poristhiti Ruade-Ourem hangasor zalea. Ekach utran sangpachem zalear Gõyant kochreacho proxn khupuch gombhir zala mhonnpachem dison yeta.
Somazant boremponn ximpddavop, hench aichea legio-naram mukhar avahan (challenge) asa. Hem avahan svikarunk (accept) legio-naramni toyari dakhounchi oso ulo Pa.(Dr.) Victor Ferrao hannem marla. Legio Mariae he sonsthechea Rai kuriechea bhangra utsovachea odhikrut suvallea vellar uloitana tannim ho ulo marlo. Te, hea suvalleache mukhel soire asle. 27 Janer hea disa ho suvallo Rai igorjeche machier zalo. Hea suvalleache manache soire mhunn Xirvodda firgojeche padvigar Pa. Santo Antonio Pereira toxench khaxele manest mhunn Pa. Cipriano Da Silva, Pa. Lauriano Mascarenhas, Pa. Rock Da Costa, Pa. Arnolf Mazarello, Pa. Francis X Fernandes, Bh. Cajitan Sequiera(Mumboi-chea Senatus hacho odheokx), Bh. Pobre Dias (Ekvottachea Arka Comitium-Moddgonv hacho odheokx toxench Bh. Deniz Vaz ani Rai Comitium-acho odheokx Bh. Nicolau Oliveira hevui machier hajir asle.
Pa. Ferrao hannim mukhar uloitana mhollem: legio-am ani povitr sobhe modem ek khoddegant natem asa. Legio mhollear ek bhavarthachi xalla, zhoim amchea bhavarthachi ani amchea jivitachi akarnni zata. Hem voros bhavarthacher attaplolem asa mhonnttoch amkam, khas korun dor eka legio-narank hi ek sondi, aplea bhavarthan jieunk, nove umedin vaurunk ani tuttlole sombond ghott korunk. Ho suvallo Rai igorje mukhavele machier zalo. Heach suvallea vellar Rai Kuriechea ‘Bhangra Utsov’ nanvache yadostik pustikechem mukhel soiream hostuki vimochon zalem.
1lea Panar Thaun...
Gõyant Lokayuktak Khor Virodh Ami amcho ek vangddi tache kodde phattoupak toyar asat. To Savoikarak Uttarkhand ani Gõychea Lokayukt Kaideant kitem forok vo onto rasa to dakhoun ditolo,” oxem Naik hannem sanglem. Somajik vaurpi Adv. Aires Rodrigues hannem Mukhel Montri Manahar Parrikar haka Lokayukt vixoyacher loka kodde ek jahir cheorcha korchi oxem avhan kelam.”Gõyant Lokayukt mhonn yeupi B. Sudarshan Reddy hannem kelolea suchovnneam pormonnem apnnem durusteo keleat oxem Parrikar mhonntta. Parrikar B.S. Reddy hachem aikota mhonnge to-i Parrikarachem aikotlo. Taka lagon ‘Yes Man’ pod’dotichem Lokayukt amkam naka,” oxem Aires-an fuddem mhonnllem. Fattle 11 mhoine zale Gõyant Lokayukt na. Parrikar svota sorkari odhikareank RTI khala magloli mahiti dinv nakat vo diupak uxir korat oxem sangta, oso soroll arop Airesan sorkaracher kela. RTI Forum hachi odheokx Nandini Sahai hinnem Lokayukt Kaido mozbut aspak zai oxem potrkaram kodde uloitana sanglem. “Jea minam khonnimchea dhoniamni 35 hozar krutt rupiancho ghottallo kela, tea mineram sangata Parriar ani tache sangati monti boson vhoddlim-vhoddlim jevnnam kortat. Tanche karyavollink vetat. Tanche koddlean mozbut ani koddok oxea Lokayuktachi koxi opexa korop?” oxem RTI Forum hancho anik ektto vangddi Srikant Barve hannem aplem spoxtt mot ugddapem kelem.
Casino udexim sorkarak faido, punn… Doriyant aslolea casinomni 42 hozar 666 giraikam gelolim, tim vaddon hea vorsa 1 lakh 39 hozaramcher pavlim. Mhonnge casinomni vochpi giraikamchi sonkhea dobradanuch nhoi, tor tache von chodd lok hea casinomni khellpak gelet mhonnpachem sorkarakuch nhoi, punn ak’kea sonvsarak spoxtt zalem.Lokamni heam casinomcher vechench nhoi oxi khor magnni he casinonk virodh korpi kortat.Hangasor sorkaran mat poristhiti urfatti korun dovorlea. Jitle lok vaddttat, titlech sonkhen proxn vaddttat mhonnpacho onnhou asa. Soglleam von vhoddlo ani mhotvacho proxn mhonnllear sod’deak Ponnje xarant vahanam ‘park’ korpa vixim proxn brooch gombhir zalolo asa. Tech barabor casinonk lagon khupxe bekaidexir ani goir vevharui choltat ani vaddik lagleat mhonnpachem kitlech pavtt ugddapem zalolem asa. Zanche kodde vankddea margan zoma kelolo duddu asa, toslech monis ho casino sarkhea zageamcher duddvancho vibadd korpak veta, tantuntlean tea-tea mon’xak kitlo nofa vo faido zata tachi porva ho kallo duddu moddttolea mon’xak asona. Vo tankam tem poddonuch gelolem na mhonnllear zata. Gõychi torunn pillgi hea casinom kodde chodd vochpak laglea mhonnpchi bin-sorkari songhottnachi (NGO) tokrar asa. Khorem mhonnllear, Gõyant jugarak kaidexir manyotai na. Ani haka lagon NGO te thoinche kaddche mhonn boball martat. Sorkar mat aplea faideachem chitun asa. Dore ka vellar he casino kaddpa vixim vo te babtint koslei upai gheupa vixim fokt lokak axvasonam dita, punn khoreponn vevharant mat kainch haddina. Sorkar aplea faideak lagon lokachim tema khelltta kai? Oso proxn aiz Gõyant vavurtoleo NGO kortat. Parrikaran hacher chintchem poddttolem.
Gõyant Karnavalak Dobajean Survat Gõychea mukhel xaramni zaupi Karnvalachea mirvonnukamni khupuch ‘commercialisation’ chol’lam oso lokamcho arop zorui aslo, torui kheddea-ganvamni azunui poromporik intruz zata. Adlea kallar karnavalak zaupi zomnni vhele khell-tiatr zomnniruch zatale te aiz bhov thodde kodden zalole distat. Halinchea vorsamni dor vorsa karnavala vellar xekddeamni khell-tiatr bhair sortat, torui te sador korpa khatir ganvaganvamni machier zatat. Dadle bailam nhesop ani bhonvonk vochop hem aichea karnavlant khupuch unnem promannan dista. Torui punn Karnaval ho Gõychea loka khatir ek oslo utsov, zachi vatt polleun sogott zanttim-nenttim ravtat. Ani Karnavalache he tin dis koxe soron vetat tacho pot’to porian lagona.
Ganv-ganvamni
Baina dorya veller durlokx kiteak? : Vaskukarancho proxn
VASKU: Natalam ani Novea vorsa nimitan Gõyant aslolea sogllea dorya vellencher bhonvddekaramni khupuch gordi keli, punn Vasku hanga aslole Baina dorya veller mat vorsavolli pormonnem soglleamnich fatt keli mhonnpachem nodrek ailem. Ut’tor ani Dokxinn Gõycheo dorya vello sthanik toxench dexi ani videxi bhonvddekarank aplea gopant gheun torekvar karyavollimni rongleo,
zalear Baina dorya veller konnuch naslolean hi sobit-sundor dorya vell osadd koxi zali. Eka kallar he Baina dorya vellek xindullki (prostitution) vevsayacho xirap laglolo. Punn Manahor Parrikar poilech pavtt Gõycho Mukhel Montri mhonn sodrer ailea uprant hanga choltolo ho vevsay nattak korun nhoy fokot Vaskukarank punn ak’kea Gõy rajyak hea xirapantlean mukht kelem.
Baina vell mukht zali ani somest Vaskukaramni suttkecho suskar soddlo. Vasku ganvchea lokak oxem dislem ki atam hea fuddarak he vellek khup bore dis yetole, hea veller torekvar karyavolli zavn lokachi kormonnuk zatoli, poryattonachea nanvan hea ganvcho vikas zavn hangache lhan-vhodd dhonde udorgot kortole, punn toxem kainch ek zavnk na. Hangacho xindullki
(prostitution) vevsay vochon poryant he dorya vellek lok vankdde nodren polletat kay? Hangasor bhonvddekar yeupak ani ho dorya kinaro fulpak sorkarachem khoim chukta? Poryatton mosomant (tourist seaon) hangasor heram dorya vellancher zatat te bhaxen ontoraxttriya dorjeacheo karyavolli ani khell kiteak zaynant? Dexi ani videxi bhonvddekaramni hea vellek kiteak fatt kelea? Oxe sabar proxn Vaskukar je he dorya vellecho mog kortat, tanchea toklent nirmann zatat. Punn zabab mat mellona. Gõyant asloleo soglleoch dorya vello aiz girest zaleat. Dispottim hozaramni bhonvddekar hea vellenk bhett ditat. Thoinchea lokache lhan-vhodd vevsay ut’tom choltat. Khupxea sthanik lokak thoim rozgar favo zala. Punn Baina hi dorya vell itli surop ani sundor asun poryant hangasor soglleamnich fatt kiteak kelea hea proxnacho zabab mat konnakuch mellona. Ho dorya kinaro osoch osadd dovrun to hea fuddem khoinchea tori vevsayikak divn thoim 5 ani 7 ‘star’ hottel ubharpacho konnachoy motlobi hetu na mu? Oxe torecho proxn aiz Vaskucho lok eka-mekam kodde kortat.
2020 meren sogllea Gõykarank ‘LIC’ PONNJE: 2020 voros meren sogllea Gõychea nagrikancho vimo (insurance) korpant yetolo oxi mokh Life insurance Corporation of India (LIC) hannim dovorlea. LIC-cho vorixtt odhikari S.C Acharya hannem Gõykaram khatir asloli hi novi yevzonn jahir kelea. Bospagri zalea uprant ditat ti ‘New Jeevan Fund’ ani ‘Flexi Plus’ heo-i yevzonneo Acharya hannem hea vellar jahir keleo. Acharya hannem sanglem, “LIC komponen Gõy rajyant khupuch ut’tom progoti kelea. Puray Bharotant LIC-cheo soglleo mellon 112 vibhagi kochereo asat. Yeuzonneanchea ankddevarint Gõy Vibhag 17vea panvddear urta.Hapteanche (instalments) sonkhent Gõy 5vea panvddear urta. Gõyant sumar 10 lak loka kodde ‘policies’ asat. 2020 meren dor eka nagrikachea bollsant ek tori ‘policy’ aschi oxi yeuzonn LIC-n anklea,” oxem Acharya hannem sanglem.
‘New Jeevan Nidhi’ hi ‘policy’ suru keli zalear 60 vorsam uprant ‘pension’ mellpachi tortud tantunt asa. 20 tem 60 vorsam modle nagrikuch he yeuzonnecho labh gheunk xoktat. 5 tem 35 vorsam meren he yeuzonnecho kall moryadit asa. Mhoyneache, tin mhoyneache, sov mhoyneache ani kall vaddoun he yeuzonneche hapte bhorpak zatat. Soglle hapte ekach barabor bhorpache poryant he yeuzonnent tortud (facility) asa. 55 vo 60 vorsam pirayer ‘pension’ mellpak survat zata.’Maturity’ uprant bonusa soyt soglle duddu ‘policy’ asloleak vo ‘nominee’ asloleak melltat. ‘Flexi Plus’ yeuzonn 18 tem 50 merenchea nagrikam khatir ugtti asa. 10 tem 20 vorsam meren he yeuzonnechi kall moriadit asta. Tea uprant zay zalear hi yeuzonn bond korpachi tortud he yeuzonnent dovorlea. ‘Policy’ asloleak okosmat moronn aylem zalear vimeache duddu ‘nominee’-k mellttat.
Gõychem poryattona vixim umannem Gõycho poryatton vevsay (tourism trade), soglea vattentlean ghuspa-gonddollan sampoddla. Zatun hea vevsayantle zaite zann je poryattonachea vegveglle lokancheo gorzo diunk asat, tanchem ani sorakarachem mot eksoman nam. Gelelea vorsamni, tannim zaite videxi poryattok fukott ‘beds’ magonk paulele ani chodd ‘beds’ aslelea karonn vevsayuy boro chol’lo nam. Gõyant poryattona vixim prosn, chodd korun upatt bhorlelea Ut’tor Gõychea doryadegencher, thoddea kallak saun zaitea poryattokank lagon doryadegancher vaitt pornnam zait asa. Hea ‘season’an ‘restaurants’ ani ‘shacks’ ancho vevsay boro cholona oxem kollon ailam. Zaka lagon British market vantto 25% matran denvlam mhunn kollon ailam. Punn Russiechea ‘market’-an 20% vadd aslelean tanche modem ek mot na.
Janer ani Febrer meren ‘peak season’ chalu asta, dekhun odik chotray ghevop khub mhotvachem. Gõy rajya lhan aslelea karonn bodol ghoddi nastana zaitea promannan poryattokam (tourists) borabor vevhar korop xokya nam. Hacho faydo Kerela ani Sri Lanka kaddunk lagleat Gelea 5 vorsank thaun Ut’tor Gõyant (north Goa) dexi poryattokan-
cho aspav vaddot asa. Toxench ‘charter flights’ Europe-chean komi zaleat, zalear Russiachea ani CIS desantlean poryattok yevpache vaddonk lagleat. Poryattonan bore dis astat toxech vaitt disuy astat. Gõyant favo toxe nem’ asonk zay zache vorvim niyontronnamni bodol haddun poryattonak fuddarak bore dixen haddpacho oso.
2012 voros Parrikaran ‘U-turn’ gheupant sarlem: Kongres Kongres sangta tea pormonnem ‘U-turn’ ghetleat te vixoy oxe asat:*Gõycho bhroxttachar nopoit kortolom *Mandovint aslole ‘Casino’ *Gõyant be-kaydexir minam khonneo nant *Inglez madheomantlea iskolank onudan *Pradexik Arkaddo 2021 vevharant ghalunk na *RTO odhikareank kaddunk nant *Khazan zomnneo *Kalvim pul toyar zaunk na *SEZ zominn sorkaran porot korunk nant *Mayem proxn azunuy suttonk na *Noveo bosi gheunk vaddoylolem onudan azunuy mellonam *Atmghat kexeo vaddlea *HSRP hi vevharant haddpak sodta *Udka purvotto sarko na *Bholayke seva sarki na *Novim hospitalam suru korta mhonnllolem tem zaunk na *1500-1`600 noveo nokreo toyar zaunk nant *Kaydo ani suvevostha sudhronk na *Goribank ghoram khatir yevzonn na *Nove udheog yeunk nant *Onusuchit zati-zomati khatir 300 kotti mellonk nant *Excise ghottalo sluttavo zaunk na *Panchayatinchem dobrad pagar vaddounk na *Kerosin divop vaddounk na PONNJE: Fattlem 2012 voros Parrikaran fokt U-turn gheun sarlem mhonnpachi khor ttika Gõychea Kongres pokxan kelea. Sod’deak Manahor Parrikar mottorachea fuddlea sittar bosla ani mottor koxem choloupachem hachem lisanv Kongres taka dita ani hem tachem mottor 2013 vorsa nitt yetolem oso bhorvanso taka asa, oxe torecho thomnno (hint) Kongresin Parrikarak marla. Vahatuk kontrador ani Kongres pokxacho provokto (spokesperson) Sudip Tamankar hannem fattlea vorsa Parrikaran koxe toren 32 ‘U-turn’ marle tem potrkaranchea nodre samkar haddle. 2012 vorsa Parrikar Gõyche sodrer ailea uprant, minam khonneo, xikxonn madheom, rajyak lagu zatoleo sadon-suvidha vaddoup sarkea proxnnancher koxe toren aplem dhoronn bodol’lem tem ugddapem korun dakoylem.
Kongres pokxacho Parrikaracher aslolo mukhel arop mhonnllear, sodrer ailea uprant rajyant choltolo bhroxttachar nopoit kortolom mhonn jem tannem soglleam vo poylem sanglolem, toxem tannem kainch ek korunk na pun urfattench vochot thoim bhroxttachar khupuch tengxer pavla oxem Tamankaran ugddapem kelem. “Gõyant be-kaydexir mining cholona mhonn Parrikan zababnni dili ani rokddoch he zababnnecher negar gelo. Xikxonn madheom proxnacher tannem Kongres pokxachench dhoronn (policy) apnnaylem,” oxem Tamankar sangta. Sudip Tamankar zo Gõychea Kongres pokxacho chittnis ani Gõychea khasgi bosim dhonyam songhottnechoy chittnis asa, tannem fuddem uloytana, “HSRP hacher virodh korpi Parrikar apunn sodrer ailea uprant, rokddoch bodol’lo ani hi unch dorjeachi mottoranchi ‘number plate’ bosovchich poddtteli oxem sanglem.” Parrikar jedna virodhi pokxant aslo, tedna tannem sot’ter aslolea Kongres sorkarak Mandovint asloleo
‘casino’ botteo kaddpak xittkavnni diloli, punn atam apunn sot’ter aylea uprant
tannem hea vixoyacher Uturn ghetlo ani heo botteo azunuy asat thoinch asat, hacho hea vellar Tamankaran ugddas kelo. Parrikaran venchnnukam vellar dilolea axvasonam vixim uloytana, fattlea vorsa 19 Dezembr meren Mayem sthanik lokacho proxn apunn soddoytolo oxem sanglolem. Tech porim apunn sot’ter ailear 8 mhoyneam bhitor Kalvim
pul bandtolo mhonn utor dilolem punn atam meren tannem thoym fokt bunyadicho fator bosoyla, pulachem koslench kam cholona. Tech porim kochreacho proxn soddoytolo mhonnllolem tem-i tache lagim korunk ghoddonk na, oxe toren Gõyank ani Gõkarank lagu zatolea soglleach proxnnancher tannem ‘U-turn’ ghetla mhonnpachem potrkarank sanglem.
SIMONIA STORES Shop No.: No.: 189/190, 18 89 9/190, Municipal Municipal Market, Market, Mapusa Mapusa - Goa. Goa. Ph.: Ph.: Ph.: Ph.: 2262064 2262064 Shop H. No. No N o. 1645/B, 1645/B 1 645/B, Saipem, Sa S aipem, Candolim, Candol C andolim m,, Bardez Barde B ardez - Goa. Goa. Ph.: Ph P h.: 2407924 2407924 H.
pp. V olkswagen Showroom, SBI Bank), Porvorim: O Showrooom, (Near (Near SBI Bank), Porvorim: Opp. Volkswagen M anjim RRoad, 7, AAlto-Porvorim, Goa. apusa - PPanjim oad, NNHH 117, lto-Porvorim, Goa. Mapusa 832 66514547 ob: 99822126264 822126264 PPh.: h. : 0 514547 M 0832 Mob:
3
Des-Pordes
Narsimha Rao-an gorje vellar Bharotak dixa dakhoili: Pranab HYDERABAD: Adle Prodhan Montri P.V. Narsimha Rao he zaitea gunnanche monis asle. Tannen Bharatak gorjechea somoyar borem fuddarponn dakhoilem, oxem Pranab Mukherje hannen mhunnlem. Narsimha Rao he ‘Arthvevostha Sudarnneche Bapuy’ (Father of Economic Reforms) oxem, raxtrpotin mhunnlem. 1970 te 2004, jednam taka
moronn ailem tednam meren apnnen tachea sangata kam keleachem Raxtrpotin sanglem. Congress pokxachea toxench ‘Union’ sorkarak dogaymni vangdda vegvegllea podancher kam kelelem asa. ‘Rao, arthvevosthen sudaronna korun vegveglle arthik proxn bhair kaddpak fuddem sorlele, ani tednam Arthik Montri mhunn Manmohan Singh-
achi venchnnuk faydeaxir zaunk pavli’, oxem tannen sanglem.
Him arthik sudaronnam jim Narsimha Rao hannen suru kelelim tacho faydo azun meren amkam mellta. “Toxench Punjab rajyan venchnnuko ghodoun haddunk atankvadak lagon xokya naslem, ho proxn suttavo korpak ‘Constitution’-an bodol haddun Rao-an ‘President’s Rule’ Punjab-akuy lagu kelo. Ho proxn rokddoch suttavo kelo ani apli rajki ani prox-
asonik tank (administrative capacity) tannen dakhoun dili. Punjab-an venchnnuko ghoddun haddunk taka yes mell’lem ani atam xant’tayen hem rajya choloupak yeta,” oxem Raxtrpoti-n sanglem. ‘Rao hankam 16 bhasanchem ginyan aslem jem taka ut’tor Bharatantlea lokan lagim uloupak faydeachem aslem oxem Raxttrpotin fuddem mhunttlem.
4 Pratibha-che nimnne bhonveddecho khorch 18 kotti rupia
NOVI DIL’LI: Pratibha Patil, hinnen aplea Raxtrpoti podachi kodel soddchea poilim 18.08 kotti rupia aple nimnne bhonvddecher khorch kele. Air India Boeing 747-400 jumbo, hem viman tichea gelea vorsachea South Africa ani Seychelles desanchea bhonvddek charter kelelem. Te bhonvddek soglle mellon
16.38 kotti rupiancho khorch zalo, oxem airline komponin RTI-cho zobab diun sanglem. Toxench South Africa-che rajdhani Pretoria hanga 1.46 kottincho khorch korcho poddlo. Zatuntle 71.82 lak rupia raupacher, 52.33 lak rupia provasak (transport) ani 22.12 lak rupia her khorchank vaporle. Durban-an, 23.55 lak rupiancho khorch zalo. Zatun hotel-an raupacher sumar 18 lak rupia ani provasacher 5.27 lak rupia khorch korunk aile. Hi sogli South Africa-n zalelea khorchachi mahiti RTI khala aslelea Indian Missions in Pretoria and Durban hannim dilim. Aplea 12 videxi bhonvddemni, Patil 4 ‘Continents’-amni 22 vegvegllea desamni vochon aili. Hea bhonvddenk tinnen 205 kotti rupiancho khorch keleleacho, gelea vorsa vhodd vadvivad zalelo. He ankdde tichea gelea vorsachea South Africa ani Seychelles desanchea bhonvdde poilim dilele. Rashtrapati Bhavan-an he provas, desam modlo ekchar ghott korchea khatir gorjeche mhunn tankam tenko dilelo.
Ho xekddo sonvadamcho astolo- Hotiachea xennantlean kagdachi nirmiti Dalai Lama 21vo xekddo ho purai sonvadamni bhorlolo astolo oxem Tibet desantlo Otmik Fuddari Dalai Lama hannem mhonnllem. Tech porim Bharat ani China hea donui desam modem bore sombhond asop khupuch mhotvachem mhonnpache gozalicher aplea bhaxonnantlean lokx voddlem. Hinvsecher (violence) upay sodun kaddpa khatir sonvad (dialogue) khup gorjeche astat. Jaipur-Rajhastan hanga zalolea eka Sahitya Utsova vellar ho dhormik fuddari uloitalo. “Tujem xezareachem nisontonn mhonnge hem tujem svotachem nisontonn,” oxe Dalai Lama Jaipurant hea Sahitya Utsovant zoim to khas amontrit koso hajir aslo, tea vellar to uloilo.”Hanv Chinantlea lokakui hench sangtam. Bhratantle Ut’tor ani Dokxinn he donui vatthar ek-sarke lokxai margantlean choltat.” Tannem sanglem. Bharatant zatat te khun ani bolatkar hancherui Dalai Laman aplo usko porgott kelo, Dezembrant Dil’lint zalolea ‘gang rape’ hacher tannem apli khont pogott keli. Dil’lint hem bolotkarachem kortub adhapeank mornnachem formonn divop hacher apunn sohomot naslom, torui Bharot desacho kaido ani nitivevostha koslo nirnnoy gheta toch yogeo astolo ani hantunt apleak kosloch
dubav na, oxem mhonnllem. ‘Bharatant he itle vhodde sonkhen he bolatkar ani khun vaddpak lagleat, ani taka lagon girest ani gorib hanche modem asloli ontor dispottim vaddot veta. Kedna-kedna ami eka gorib mon’xak chor mhonn tharaitat, punn girest monis zache kodde kottimni rupiyanchi aspot asa, taka ami chor kednach mhonninant, konneim eka mon’xak jivexim marlo zalear taka ami khuni mhonnttat, ani dusrea
mon’xan hozaramni lokak marlim zalear taka ami vir (hero) mhonnpachi podvi ditat,”Dalai Laman mhonnllem. Tibet desacho otmik guru ani fuddari zo sod’deak Bharat desachea xeronnam ravta, tannem Buddhism dhorma vixim aplem uloup kortana, apunn anik thoddeach disamni Allhabad hangasor zatolea ‘Kumbh Mela’ haka vochpacho asa oxem ugddapem kelem. Dalai Lama hachi piray 77 vorsam itli asa.
Suryaxoktin bizlechem bill 7.42 lakamni denvoilem
LUCKNOW: Suryaxokticher (solar energy) cholpi vostumni sorkarachem bizlechem bill 7.42 lakamni denvoupak adhar dila. Lucknow hangasor Lal Bahadur Shastri Bhavan, jem ‘state annexe’ mhonn famad asa, tatun suryaxoktir cholpi vostumni mhoineachea-mhoinea 1.83 lak units bizli utpon’ korta ani ti bizli vaprun lakhamni duddvancho khorch unno zala. He udorgotik lagon Uttar Pradesh rajyantle sorkari odhikari khub khoxi asa. Suryaxoktin bizli utpon’ korpachea proytnank borem yes mell’llam. Tea khatir Ut’tor Pradeshant sorkaracheam sumar 20 imarotimni he porim bizli utpon’ kortat. Zache vorvim kocherimni prokas (light),
ponkhe ani ‘AC’ cholounk vaprunk yeta. Itlench nhoy ‘Elevators’ ani ‘Computer servers’-ank poryant ‘back-up’ diunk te bizlecho vapor zata. PWD-chea bijli sambhallpi khateant mahiti dilelea tea pormonnem ‘state annexe’ imarotin dor mhoineak 4.67 lak ‘units’ bizlecho vapor zatalo. Punn hea pavttim tem denvon dor mhoineak 2.84 lak ‘units’ zaleat. Hacho boro porinnam bizlechea ‘bill’-acher zala. Adlea vorsa dor mhoineak komich-komi 18.91 lak rupia ‘bill’ yetalem, tem atam denvon 11.49 lak rupia proti mhoineak zalam. Hem oxench chol’lem zalear vorsak tankam 89 lak rupia vachounk zatelem mhunn odmas kela.
NOVI DIL’LI: Hangachem ek udheogpoti cheddum Mahima Mehra hinnem hotiachea xenna pasun kagod toyar korpak zata mhonnpacho sod laila. Itlench nhoy, tem to sod laun ogi bosonk na, bhogor tannem tea xenna pasun kagdachi nirmiti korun dakhoili. Sonvsarant soglle kodde vhodda promannan ranam katrun uddoupak laglolean, dhortorer zaddam unnim zaupak lagleant. Fuddarak kagod toyar korpa khatir lakudd mellpak khupuch oddchonneo nirmann zatoleo. Oxea vellar, kagdachi nirmiti korpa khatir hotiachem xenn khupuch upeogak poddttolem, tech porim kagod toyar korunk zaddam katorchim poddchinant ani poryavoronnacho samhall hache udexim zatolo. Mahima Mehra hacho mull ganv Jaipur Rajhastan hanga. Jaipurant hotianchi sonkhea chodd asa. Ek dis tem aplea ixtta sangata bhonvonk gelolem astana, tachem lokx hotiachea xennacher gelem. Tachea ixttan taka sanglem, ki hotiachea xennant chodd ‘fibre’
malities) lagon tankam Gõyam zay tednam portun-portun yeunk tras zatat. Vegveglle karyakrom zalea uprant legit dual citizenship hea vixoyacher lokam modem zaite dubav asat ani te suttave korunk hanga kãy vostu asat. Bharat Sorkaran ‘Overseas Citizenship of India (OCI)’ diupachem tharailem, zaka chukin choddso lok ‘dual citizenship’ mhunn mantat.
Thoddea vorgantle ‘Persons of Indian Origin (PIOs)’, zannim dexantar korun bhailea desachem, soddun Pakistan ani Bangladesh, nagrikponn ghetlam, tankam OCI mellpachem xokya asa, zo meren to nagrik asa to des ‘dual citizenship’ak kaydeam pormonnem manyatay dita. Êk OCI, samanya Bharati nagrik mhunn manunk zayna. Taka Bharati Passport mellonam, mot diunk
sonvsar bhorche bazaarpettent pavoupak taka khup zannacho adhar mell’lo. Tedna thavn Mahiman anik ani fattlean vollon polleunkna. Mahiman sodun kaddlole he nove nir-
mitik lagon aiz vochot thoim tachi thoknnai kortat. Punn eka vellar khud tachea ghorcheamni tem hea proyogantlean yesesvi zatolem mhonnpacho bhorvanso dovrunk naslo
Tulsi Bhagwah USA-ant Miss USA Olivia Culpo zalem Miss Universe 2012 khasdar 20 vorsanchea cheddvan Miss Universe-cho mukutt (crown) zaytea vorsamni Amerikek poilech pavtt jikon haddla. Her 88 desanchea bhagidarank haraun tannem ho mukutt jikla. Angola-chem Miss Universe 2012 Leila Lopes-an Amerikechea Olivia Culpok Miss Universe mukutt ghatlo. Miss Philippines, Janine Tugonon haka dusrem sthan, zalear Miss Venezuela, Irene Sofia Esser Quintero hem tisrea zagear ailem. Culpo – Rhode Island-chem poilem Miss USA spordha jikpi nagrik zalem jednam tennen Las Vegas-ak Miss USA-cho mukutt jiklo. Tachea ‘internet’-a voilea Miss Universe panar sanglelea pormonnem tem ‘Audrey Hepburn’ak tachea doyallponnak, budhvontkayek ani sobayek lagon aplo nomuno manta mhunn. Gelea vorsa spordha Sao Paulo-n zaun, hea vorsa Miss Universe spordha portun Las Vegas-ak zali. 10 namneche ‘judges’ asle, tanche modem gayok Cee Lo Green hovuy êk ‘judge’
mhunnon hajir aslo. Hea spordhent bhag ghetolo zalear bhagidaranchi piray 27 vorsam sokoil ani spordhechea vorsa Febrerachea 1 tarke meren 18 vorsanchea voir asonk gorjechem. Kazari vo bhurgim aslelea cheddvank he spordhent bhag gheunk mellona. Miss Universe zalelean Culpo haka rannie (queen) sarkem nhesop, kobar zaina title ‘beauty products’, New York City-n sogleo suvida-sovloteo aslelem ‘apartment’, tosoch uktapo korunk naslolo pagar (undisclosed salary) mellta.
‘Dual citizenship’ ani gonddholl Gõycho lok pordesan tthikann korun raunk vochot asat. Don zageam voile nagrik zaupacho ho mud’do zaitea vellar saun cholot aila. Dor dexantar (migrate) korpi monis zo bori jinn sarpak disrea desamni veta, taka sogleo sovloti suvidho asop favoxem distalem. Gõykar aplea ganv ghorachean pois asot, punn te Gõyam lagim sompork dovortat. Pordexi vevhar vidhink (foreign affair for-
asta ani tacho khup upeog korun gheupak zata. Mahiman hotiachea xenna udexim koslo vapor korunk zata hem ‘internet’-acher barkaien pollelem. Kaim desamni hotiachea xenna pasun kagdachi nirmiti kortat mhonnpachem tache nodrek poddlem. Mahiman sthanik kagdam toyar korpeank mellon tanche koddlean kagdachem utpadon toyar korun ghetlem. Tannem toyar kelolem hem kagod
mellonam, toxench Lok Sabha/Rajya Sabha/Legislative Assembly vo Bar/Council hanchea venchnnukek bosonk zayna. OCI aslelea monxak ‘constitutional posts’ mhunnlear Raxtrpoti, UpRaxtrpoti, Supreme Court/High Court-cho judge, ani her dhorunk mellnam. Toxench tankam sompeponnim sorkari kocherin kam korunk diunk zayna.
Mat he yevzonnik her dusre fayde asat. Toxench tankam ‘Overseas Indian Affiairs’ Montraloy-chea ‘Section 7 B (1) of the Indian Citizenship Act 1955’ koddlean zaite suchoilolea faydeancher hok’k asa. OCI hi yevzonn Dezembr 2, 2005 saun vevharan asa, zaka lagon Bharatache lok ze sonvsarbhor ximpoddlele asat tankam aplea ganv ghora chodd tras nastana provas korunk yeta.
WASHINGTON: Tulsi Gabard he Bharoti ostoren Amerikent itihas ghoddoylo. Amerikeche Sonsodechi vagddi zaunk ti zaun asa poyli Bhoroti ostori. Toxench tinnem vangddiponn svikartana Bhagwad Gitacher soput ghetlo. Bhagwad Gita-cher Amerikent soput ghevpi ti poilich ostori zaun asa. 31 vorsam pirayechem Tulsi hika Amerikeche Sonsodentlo vorixtt Vangddi John Boyner hannem soput dilo. Tulsi hinnem hajir asloleank sanglem ki, Bhagwad Gitache xikovnne udexim tichea jivitant khupuch porivorton ghoddon aylem. Tantuntlean apleak desachi ani porjechi seva korpachi prerna favo zali. Bhagvad Gita sodanch aplea sangata asta. Tantuntlean apli atm-xokti
(self-confidence) ani xokti vaddta. Tulsi hichi avoy Hindu ani Bapuy Kristanv zaun asa. Punn tannim Hindu dhorm svikarla. Tim Hindu asloleacho tankam obhiman asa. Ticho bapuy Gabard hangacho ‘Senetor’ zavn asa. Tichi avoy ek xikovpinn ani tancho Amerikent ek svotontr vevsay cholta. Bharot desak bhett divpachi tika mona pasun khoxi asa ani Vrindavan hangasor vochpachem asa, oxem tinnem sanglem. Tulsi aple famili sangata Hawai hanga ravta ani tanchea ghorabeant kuttumbik ekchar pollevpak melltta. Tulsik aplea Hindu dhormacho khup mog ani maya asa. Ticho bapuy Amerikentlo ek nanv vosto monis zaun asa.
‘Flexible mobile-phone’ bazarant Chintat tumcho phone kagdachea kudkea porim aslo zalear kitem zatelem. Phone-achi ‘screen’ ghunvddaunk mellteli ani zomnir uddoylear ani pãye dovorlear poryant taka kainch zavchem nam. Sod (research)korpi oslea phone-ancher kam korit asat, je patov, kagdasarke ani vankdde korunk zatat tosle astele. Vegvegllea ‘Gadget shows’-ank oslea ‘phone’-anche nomune dakhoun lokanche mon bulgayta tem kollon yeta. Vegvegllea namnechea komponeancho hacher vaur chaluch asa zatun LG, Philips, Sharp, Sony ani Nokia asat. Punn havalanchea (report) pormonnem, South Korea-che Samsung, osle phone bazarant haddpak poile
astele. Samsung komponi manta ki ‘flexible OLED’ (Organic Light Emitting Diode) tontrgyan (echnology) akh’kea sonvsarachea lokam modem famad astele. Tancheo ‘screen’-i tore-torechea bhasanim vapor korunk yeteleo ani te phone sompeponnim moddchenant karonn te ‘plastic substrate’ hacho vapor kortat zo barik, holko ani bhagaum yeta (flexible) oslo asa.
oxem tem sangta. “Bhair uddoilolea vostumcho upeog korun kaddop hi mhoji avoddtti sonvoim, ani tantuntlean mhaka hi yeuzonn yesesvi korpachi prernna mell’li. Oxe torecheo yukteo zorui konnachei toklen utpon zatat zalear, tannim teo tabortob vevharant ani krutint haddunk proitn korunk zai. Novem kitem tori nirmann korpachem soglleamchech toklent asta, punn bhov thoddim mon’xam tem krutint (in action) ghaltat,” oxem Mahiman kaim potrkarank sanglem.
Noveo Cadbury chokletti
Cadbury chokletti utpon’ korta te komponin chokletti khavpi lokank êk bori khobor porgott kelea. Fuddarak gormechea disamni poryant mov zayna tosleo Cadbury chokletti toyar korteli mhunn kollit kelam. ‘40 degree Celsius’ itle gorment tin voram voir dovrun poryant tanche ‘Dairy Milk’-che chokletti mov zanvchyo nam mhunn odmas asa. ‘Cadbury’-chea ‘research and development’ vibhagant aslolea vaigyanikamni (scientists) taka ‘temperature-tolerant chocolate’ oxem nanv dovorlam. Gorom vatavoronnak heo chokletti dusream choklettim poros boreo asat mhunn te sangta. Hi Cadbury komponi ji 2010 vorsa 11.5 ‘billionpounds’-ank Amerikechea Kraft komponin vikti ghetloli, hanchea pormonem hi novi pod’dot fokot gorom vatavoronn aslolea desamnich mellteli, chodd korun India ani Brazil-ant. Sod’deak ‘cocoa butter’, bhajiechem tel, dudh ani sakhor (sugar) misoll korun tem zatalem. Punn atam Cadbury-n sakhriche anik barik kuddke korpachi novi pod’dot sodun kaddlea, zaka lagon ‘fat covers’ denvta ani tea choklettink gorme add ghott korta. ‘Temperature-tolerant chocolate’ hachem utpadon gorom vathavornachea desank faydeachem astelem oxem-i sanglam.
Somajik Mollar
Ghov-bailechem ‘financial planning’ Logn zalea uprant donache chear hat zatat oxem mhonnttat, tem khup pavtti sot zavn asa. Aiz-kal bailam poryan nokreo korpi aslolean, ghovachem pagar dobrad zata. Tea bhair gharant zata to-i khorch vaddta. Punn dogaimni mellon kitem tori korchem oxem sopon rongoylolean tem puray korpachi zababdari dogaimchi-i asta. Taka lagon hatant ailolo duddu koso khorch korcho vo tachi guntovnnuk koxi korchi hea viximcho nirnnoy dogaimni ghevop hem mhotvachem. Kaim aspot (property) dogaimchea nanvar ghetolo zalear tantunt ‘contribution’ dogaimcheim asop vo tantunlo ‘income tax benefit’ dogaimkuy mellop hem-i gorjechem. Logn zanvche adim heam gozalincho vichar sogllinch zannam kortat. Ontor itloch ki, logn zalea uprant ghovan ani
bailen ekttaim mellon he gozalicho vichar korpacho asta. Oxem kelem zalear kaim arthik nirnnoy dogaimcheanuy gheunk sompem zata. Logn zavn novo monis gharant ailea kay kaim zababdareo vaddttat. Taka lagon khorchuy vaddpak xokta. Khup pavtti gharant dogaim mon’xam zoddtat ason poryan khup pavtti gharachi arthik sthiti halta koxi dista. Hachem karann mhonnllear, gharantlea ‘budget’-achem niyojan vo ‘planning’ nitt toren zalolem nasta. Magir noveach manddlolea ghov-bailechea sonvsarant okosmat vad-vivad suru zatat. Magir konn kitlo zoddta ani konn kitlem moddta hacher vad korpak survat zata. He gozalik lagon bore aslolea sombhondancher porinnam zavpachi xokyotay asta. Haka lagon logn zanvche adim ani logn zalea uprant
thoddem bhov ‘financial planning’ kelem zalear, he vad-vivad zavpache proxnuch upraschenant. Logn zalea uprant dogaim mellon khoynche gozlik chodd mhotv divn ti xarti pavoupak vaurtolim hacher lokx divpachi goroz. Logn zalea uprant aplem jivit koxem aschem hea viximchem sopon dor ekttean pollelelem asta. Logn zalea uprant sogllem von poylem mhonnllear aplea sangatea vangdda boson eka-mekachi kolpona zanna zavn ghevop. Tumkam tumchea jivitant koslea-koslea vostunchi goroz lagtoli hachem ek list toyar korunk zay. Tech porim sogllem von adim khoynche gozalik mhotv divpak zay hem-i markar korpak zay. Hem toyar kortat tea listak dogaimchi-i manyotai asop khupuch gorjechem. Eka-mekak visvasant gheun ‘financial
Kazaramchi Poramporik Chal-rit
Vhojem
Gõyant kazaram zatat tea vellar, hea kazaram sangata zaiteocho ritirovixeo pallcheo poddttat.Hantunt kazarachem jevonn, ros, portonnem ani vojem hancho aspav asa. Saddo nheson, hatancher rongit chuddo ghalun novi vokhol novea ganvan vojem vanttunk bhonvtali. Dor eke familik vojem vanttunk vetana tika te-te famili borabor vollokh korunk melltali. Vojem zaka doticho ek vantto mhunn mandtat, punn tem dinvchench mhonn nhovreachi famil khas oso ‘demand’ korina. Mat, vojem atam denneam borabor vhoklek bhett koxi dhaddun diunk zata. Zatun choddxe bol (pan cakes), kellim, onnsam (pineapples), ani drakxam astat, ani tem vhokol dor familik vantt’tta. Bol korunk vapor zaupi vostu mhunnlear kantlolo narl, maddachem godd, gonvachem pitt, tandllanchem pitt ani sur (toddy). Mhapxeam bazaran Uccassaim-chea Josephine Sequeira hannen choloilele St. Peter’s Bakery-n Gõychim ruchik khannam sod’dam vikunk yetat. Ho vevsay ti fattlea 15 vorsam thavn choloit ailea, ani zaitea kazarank bol korun pavoilele asat. Josephine mhunntta, “Bol vikte gheupacho ankddo zo poilo hozaramni astalo to denvon atam 350 te 800 modekat zala. Amkam tache vixim ‘orders ‘mhoino vo 15 disam poilinch yevunk lagtat, karann tache toiarek vapor zaupi sogllea vostuncho bondabost korunk borem poddtta. Thodde lok je pordesant kazar zatat te poryan chodd vell vibadd zainastana urtat mhunn Gõyche bol vhortat. Toxench lok bol donparche khaunk vikte ghetat.” Divar Marita Bakery choloupi Luis De Menezes, ho Divar zunvea voilea vojemkarank tanche bol vikunk zago dita, ani toxench tankam orders ailear teo pavoita. “Heo ostoreo bol toiar korunk lagpi vostu ghara laginch misoll korun êk rat bhor dhampun dovrortat. Dusrea disa sokallchim, tim bakery-n teo misoll keloleo vostu vhoron, kott’tteamni (coconuts shells) mezun magir tankam voddachea vo ponnsachea panancher ghalun tem khornant (oven) ghaltale. Khornant tem bore toren bazun ailea uprant tancho akar gol (round) zata. Adim, amkam zaitea bolam pasot ‘orders’ ietaleo, punn taka vaprunk yetat tea vostunchem mol vaddlolean ani vostu unneam promannan melltat, chodd korun sur, ani haka lagon aichea kallar bol korpachem kotthin zalam. Divar-che bol khub famad asat ani poixil’lea vattha-
lolo narl, gonvachem pitt ani her vostum barabor misoll korunk poddtta, ji ek vitt haddpa sarki pod’dot. Bol korpachea ani
rantle, mhunnlear Dokxinn Gõyant zoxem Kepem-che lok porian ‘order’ diunk yetat,” oxem Luis-an sanglem. Gelea dha vorsamni bolanchem mol porian boreach promannan vaddlam. Poilim tanchem mol 3 rupia astalem ani atam tachem mol 20 rupia zaunk paulam, karann jea vostuncho vapor bol korunk zata tanchem-i mol vaddlam mhunn. Bol toyar korunk lagpi vostunchem mol vaddlam tem kuxin dovorlear, bol korunk vavurpeanchem-i mol vaddlam karann jeo ostoreo bol kortat tancho-i ankddo denvot asa. He bol korpache pod’dotin kant-
vanttpa fattlean sobit rit asa. Vojekaram adim bol bakery-n kortalim ani magir te gheun vhoklechea ghora pavoytale ani magir te vhoron nhovreachea ghora pavoytale. Zoxe-zoxe tanche xem’bor bol mezun zatale toxe te êk bol fukott ditale, haka faddem mhunnttale. Chodd promannan bol aslea karonn dor xem’bor bolam fattlean te ditale. Him vojekaram vhokle borabor vochon vojem diunk adhar ditalim, adlea kallar zodd panttem
gheun puray ganvan tim bhonvtalim. Tankam tanchea vavra pasot bokxis porian t melltalem. Mat, vojekaram borabor vojem vanttpachi pod’dot zaitea vorsam adim bond zalea, ani novi pod’dot bhitor sorlea zatun vhokol svota vochon vojem vanttinam. Hem vojem atam dheddi vo nhovrea vattentlem konnui soyrim vanttunk vetat. Hi porampora ji vorsan-voros rakhleli asa tachem mol ani mohotv unnem zait veta.
planning’ kelem zalear kazari zoddpea modem vad-vivad zavpak xokchech nant. Logn zalea uprant ghov ani bail hancheo dogaimchei zababdareo vaddttat. Dogaim kodde svotacho vimo (Insurance) kelolo asop gorjecho. Khup pavtti cheddum vimo korpa babtint khup fattim asta. Punn tache khatiruy vimo asop mhotvachem. Kosli-i vaitt gozal sangon yena. Taka lagon ‘nomination’ koropuy gorjechem asta. Logna uprant ghov-bailen ‘joint policy’ kelear egdomuch borem. Oxem kelem zalear vimeacho kall bhorlea uprant he duddu ek vangdda mellttat. Logn zalea uprant aplo oso ek kherit ghorabo korpachi itsa khup zannank asta. Haka lagon novem ghor gheupa khatir kitle duddu lagtole ani survatek kitle zoma korche poddttole hacher nitt obheas za-
5
vpak zay. Tachea uprant novem ghor gheupak kaddlole rinnache hapte (instalments) ani her khorch zoxem bizlechim bilam, udkachim bilam, gharant jevnna-khannak lagtat teo vostu gheupak lagtole tea duddvanchem ek kherit list toyar korunk zay. Aichea kallar khoyncheay vellar konnacheruy koslem-i odruxtt yeupak xokta. Haka lagon fuddlea tin lmhoyneank lagtat te duddu adim-fuddench kaddun bazuk dovorpachi goroz asta. Oxem kelem zalear kosleay akantachea vellar konnach kodde hat posorpachi goroz poddpachi na. Fokt ‘financial planning’ kelem mhonn zayna tem vevharant haddpa khatir poylem ghovbailechem he gozalicher ekmot zavpak zay, hem poryan titlench gorjechem.
Ostori
Ostore add ot’tyachar ‘Acid attack’ êk hinsok hol’lo. Tem êk vaitt karya zatun mon’xachea kuddicher ‘acid’ uddoytat. Vigansak vo dusvasak lagon, luskonn korpacho vo sobai vibaddpacho tacho mukhel hetu asta. ‘Acid’ uddoupachem guneanv korpi lok bolli mon’xancher ‘acid’ uddoytat jem chodd korun tanchea mukhamollar asta. ‘Acid’ zolloyta ani katiche ‘tissues’ vibadd kortat. Taka lagon kednam-kednam haddam disti poddtat, toxench haddam patolltat poryant. Hea hol’leancho fuddarak vaitt porinnam zaun kudd’de zaupache promann vaddtat, ani mukhamollar ani kuddir dag urtat. He attak chodd korun Cambodia, Afghanistan, Bharat, Bangladesh, Pakistan ani dusrea laginchea desamni zatat. Sonvsarbhor 20 desamni vorsan sumar 1,500 lokank oso at-
tlean mukhel hetu mhunnlear tankam jivexim marpachem vo lisanv xikoun zagear haddpachem asta. Bharatan, ostoren zor lognachi magnni nakarli vo ‘divorce’ maglem zalear tancher ‘acid’ attak, vigans gheunk vapurtat. ‘Acid’ sompeponnim melta, ani hacho lok ostorechem jivit vibaddunk faydo kaddtat. Choddxeo bolli (victim)poddleleo ostoreo, tanchea lagim pulisanchea vaitt vrutik(behaviour) lagon tras sonstat. tak korunk yeta, zatuntlim 80% ostoreo astat ani tanche modem sumar 4070% attak zaleleanchi piray 18 vorsanchea sokoil asta. Bharat ‘Thomas Reuters Foundation’ hannin kaddlelea ‘survey’ pormonnem
Bharat ostorenk raupak chovti ‘most dangerous place’. Karonn khoincheay zatichem, dhormachem, vhodd vo lhan ghoranneantlem tem zaun hea hinvsok (violent) hol’leachem bolli poddonk xokta. Zaka lagon tachea mukhamollar ani kuddir dag urtat. Hea hol’leam fat-
Pakistan Pakistan-an acid attak chodd zaleat ani vorsanvoros vaddot asat. Pakistan-antle attak chodd korun ghovancho op’man kela mhunn tanchea bailencher asat. New York Times hanchea lekhi pormonnem 2010 vorsa 65 attak zalele ani, 2011 vorsa 150 acid attak
Afghanistan Afghanistan-an Novembr 2008-an, iskolak vochpi cheddvancher iskolakak vetat mhunn ‘acid’ attak korunk yetale. Moryadechem nhesonk nam zalear tancher attak zatale vo attak korpachi dhomki ditale. Bangladesh Bangladesh-an he attak zaytea zageancher zatat, chodd korun ghorave hinvse (domestic violence) vorvim. 2011 vorsa Bangladeshan 91 attak ghoddun aileleache ‘Acid Survivors Foundation’ he sonsthen kollit kelem. Cambodia Zalear Cambodia-n kollon ailelem ki, he attak choddxe bailamni tanchea ghovanche vokhlencher (husbands’lovers) korunk aile mhunn.
pachi goroz asa.
l
Panvh (5) Upay 1: Pulisanchi sonkhea vaddpak zay. Zomta zalear xaramni chodd pulis bondabost korpak dovorche.Soglle VIP zanche rakhnne khatir don pulis nemlole asat, tankam hea fuddem ekuch pulis dovorcho ani dusro pulis lokache seve khatir phattovcho 2: Ostoreancher zavpi ot’teachar, bolatkar sarkea guneanvacho FIR nond korcho. Oddchonneank sampoddlelea ostoreanchi tokrar ghenant tea pulisancher karvay korchi ani tankam khast lanvchi. 3: Provasi bosincher ‘home guards’ dhorun kainch upeop zanvchona. Xaramni ani ganvamni aslole pulisanchea PCR-amni aplem bondabost korpachem kam’ korta astana vahatuk korpi bosincher apli dekrek dovorchi. Chodd korun ratchea vellar. 4: Rosteancher vahatuk korpi soglle torechi yeradari GPS-ar aspak zay. Bosimni CCTV bosovcheo. 5: Kheast bhogun ailolea sogllea guneanvkaranchea halchalincher
l
4: Ostoreancher zavpi lhan-lhan ot’teachar zoxem ‘molestation’, ‘eve teasing’ sarke guneanvam khatir sampoddloleank 1 tem 3 vorsam bondkhonnichi kheast asa, ti vaddovn 4 tem 5 vorsam kor-
Kiran Bedi-chim so (6) suchna 1. Bailancher zaupi xaririk ot’tyachar (physical violence) dispottim hozaramni zait astat, tacher add zhuzonk Kiran Bedi hinnen noveo suchna dileat ani teo mhunttlear ‘police’, ‘people’, ‘prosecution’, ‘politician’, ‘prison’ ani ‘press’. Hea ‘6 P’ –chi toddkean mahiti oxi asa: ‘Police’ – Pulisamni apli zababdari monant ostore vixim kosloch ‘bias’ nastana karvay korunk zay. ‘People’ – Lokamni kalljidharponnim fuddem soron osleo ghoddneo ghoddta zalear teo addaunk zay ani neyaisobhent (court) govay diuynk bhiyenanstana toyar zaunk zay. ‘Prosecution’ – Oslea dharunn ghoddneanchi karvay soddsoddit ani uktteponnim zaunk zai ‘Politician’ – Rajkornneamni aplea svarthak lagon osle karvayent bhitor soronk favona ani zata zalear aropeak kheast veginch diunk modot korunk zay. ‘Prison’ – Aropeak beginch kheast favo zaun to prizanvant poddonk zay. Odhik dharun ghoddni asli zalear taka veg-veg gollar choddounk zai. ‘Press’ – Potrkariten zababdaren hi mahiti lokam somor haddunk zai zache vorvim he dharun kornnent sampoddlole ostoecher kosloch on’neyai (injustice) zaunk favona Tacheo heo suchna vevharant ghatlear pulis proxasonak (administration) bailancher zaupi ot’tyachar denvoupak faydeaxir zatolem. Lokancho sod’deak pulisancher saun
‘Police force’-ant 33% ostoreo: Kendr sorkar
mezunk aile.
Ostoreanche Surokxe khatir pulisanchi nodor aspak zay. Kaydeamni chear (4) bodol 1: Ostoreancher zavpi guneanvam add tokrareo korunk tankam ut’tejon divop. Bolatkar sarkea dharun guneanv adarpeank khor kheast divpachi kaideamni tortud korop. 2: Bolatkar mhonnge khoreanich kitem tem kaidyeamni iskuttavn boroylolem aspak zay. Fokot kuddicho up-bhog ghevop mhonnlearuch boltkar nhoy, kuddichea khoyncheay sandear ot’teachar korop poryan ek bolatkarachi ghoddnnuk zaunk kaidean zaunk zai. 3: Bondkhonnint astana ek ostorecher surokxa korpi mon’xamni ot’teachar kelo zalear tosleak kosle torechi kheast astoli hem kaydeant spoxtt korpak zay.
6
l
NOVI DIL’LI: Kendran soglea rajyanchea sorkarank pulis ‘force’an ostorencho ankddo vaddoun 33% korpak vinoyla (request) zache vorvim bailank toxench oskot somazachea lokank (backward classes) pulis chovkeancher koslech tras nastana nit melloun gheunk zatoli. Sod’deak Bharatachea pulis ‘force’an ostorencho ankddo ogllo unno 4% asa. Potrokar porixodhin(press conference) lagim uloitana, “Ami Dil’li pulisek, pulisen ostorencho ankddo vaddounk magnni ghatlea, ani hem mellounchea khatir favo tem korchem mhunn tankam suchoilam” oxem Kendriya Ghor Montri (Union Home Minister) hannen sanglem. “Bailank toxench oskot somazachea vangddeank oddchonnio nastana tokrar nond korchea pasot vatavoronn nirmann korunk zay”, oxem Shinde hannen sanglem. “Khoinchey kexin topasnni dilelea vella bhitor zaunk zay, ani CrPC- chea pormonnem 3 mhoineam bhitor tem puray zaunk zay” oxem-I fuddem sanglem.
“Ghor Montraloyan (Home Ministry) des bhor zaupi ostorecher ani oskot somazachea lokancher zatolea ot’tyacharancher nirnnoy gheupak ‘fast-track’ nitisobha (courts) chalu korpachem tharailam”, oxem-i tannem mnhunttlem. “Dor vellar lokank tras sonsche poddtat. Hem bodlunk zay. Oskot somazachea lokank, bailank vo goribank pulis chovkik bhett divop mhunnlear trasachem kam’ zalam temvattavronn bodlunk zay. Sorkaran hea vixim kãy panvllam marleat, punn bodol haddpak mon- vrutin (mind-set) bodol haddop gorjechem. Ami ostoreank ani odik korun ‘SC’ ani ‘ST’ lokank man diunk xikounchem poddtelem tankam monisponnan vagounk dispottea jivitan sonvoim haddchi poddteli. Hem melloun gheunche khatir vegvegllea upayancho zoxe porim somajik kollovneom ani xikxonn hache vorvimhem porivorton (transformation) ghoddoun haddchem poddtolem.
Bolatkar unnem korunk chodd sonddasanchi goroz: Jairam visvas gela. Ot’tyachara virudh zhuzpachem asa zalear fuddarak oxem cholonk zaina. Hea tichea 6 suchnneank lokanchoy adhar gorjecho asa. Toxench Ms Kiran Bedi mhunntta ki hea tichea ‘6 P’ khatir ek somajik chollvoll suru korpachi goroz asa. Oxem kelearuch ostorek somazant surokxa mellonk xokta. Pulisanche bhumike-vixim lokanchea monan zaite dubav asat, te soddoun haddpak ‘community policing’ faydeaxir poddtelem. ‘Community policing’ he pod’dotin eka zagear ghatlele pulis odhikaryank tea zagea voilea lokamvixim ani zatelea karyam-vixim zannvay asonk zay asli. Hi pod’dot jednam Kiran Bedi Dil’li pulisen vorixtt odhikari asli tednam chalu korpak aileli.
NOVI DIL’LI: Dil’lint zalolea bolatkarachi cheorcha azun meren desant vochot thoim chaluch asa. Ek-ek monis, ek-ek rajkornni, somaz sevok ap-apnnank zai toxem uloytat. Mohan Bhagwat, Asaram Bapu, Abu Azmi, Harish Rawat hanchea fattafatt Jairam Ramesh hannem bolatkara fattlem novem karann sodun kaddlam. Graminn bhagantlea dor eka gharant zo meren sonddas bandun yenant, tedna hi bolatkaranchi sankoll vaddotuch ravtoli, oxi vad korpa sarki suchovnni Jairam Ramesh hannem keli. Tannem fuddem mhonnllem ki, graminn bhagamni khupxim lo-
jechim prokornnam dhampun urtat. Gharant svotontr sonddas asot zalear ostoreo surokxit astoleo. Soimbik gorzo puray korpa khatir mekllea zageancher vochpi ostoream sovem he osle bolatkaram sarke prosong (incidents) ghod-
dttat. Ul’lekh korpa sarki gozal mhonnllear, hea adim poryan Jairam Ramesh hannem vad nirmann korpa sarkem uloup kelam. Dil’lint ‘gang rape’ zalea uprant hea prokornnachim karannam sodun kaddpa khatir zonn eklo eke-eke bhaxen aplim motam porgott korta. Kendriya Montri Jairam Ramesh hannem poir Raipur hangasor hea bolatkara vixim karann sangtana, tacho sombhond soroll sonddasank chittkaylo. Graminn jedna ani zo meren sonddans bandun zainant, tedna meren hi bolatkaranchi sankoll koxich unnem zavchi na, oxe Jairam Ramesh mhonntta.
‘Ladli Laxmi’-cher Bailam Ayogachi suchovnni Ostoream kodde polleupachi nodor bodolpachi goroz Gõy rajyant aslolea Bailam Aiyogan (Women’s Commission) sorkaran chalu keloli ani sod’deak ostitvant (under implementation) asloli ‘Ladli Laxmi’ yevzonnent bodol ghoddun haddpa vixim sorkarak suchovnni kelea. He yevzonne khala sorkar dita te 1 lakh rupiya cheddvanchea hatant nhoy, bhogor tanchea vhoddilam kodde zoma korche oxem aple suchovnnent mhonnlam. Bailam Aiyogachi odheokx Ezilda Sapeco sangta tea pormonnem, sorkaran hi yeuzonn chalu korun tacho labh cheddvam-bailank mellpak suru zait meren thavn tanchea ghorkaram koddlean
tanchi khupuch sotavnnuk zata mhonnpacheo tokrareo Aiyoga kodde yeupacheo vaddpak lagleat. Ladli Laxmi khala mellole duddu aplea tabeant dinvche mhonn khupxe ghov apleam bailank forsar kortat, ani dina zalear tancher zulum kortat oxeo tokrareo Bailam Aiyoga kodde pavleat. Taka lagon he yeuzonne khala mellttole duddu cheddvachea vhoddilam kodde dinvche oxem Sapeco mhonntta. “Ladli Laxmi yeuzonnent bodol ghoddun haddpacheo tortudeo nomud korun amchem Aiyog veginuch ek nivedon rajyo sorkarak sador korpachem asa,” oxem Ezilda Sapeco hinnem potrkarank san-
glem. Gõy cheddum bhurgem zolmant ailea uprant tanche nanvar 25 hozar rupiya zoma korche, ani tem cheddum 18 vorsam pirayechem zanv meren, to duddu tachem xikxonn ani bholayke khatir vapurpak tortud korchi, oxi ek mhotvachi magnni Gõy rajyo bailam Aiyogan sorkarak kelea. Adim ‘Kanayadan’ oxi ek cheddvam-bailam khatir yeuzonn sorkaran chalik layloli ani tantunt oxe toreche nem asle, atam ti yeuzonn bond poddlea. “Ami oxem mhonninant ki sorkaran anik ek novi yeuzonn cheddvam-bailam khatir suru korchi mhonn, punn jedna ek cheddum bhurgem zolmon yetanach
tachea nanvan duddu ‘fixed deposit’ mhonn zoma kele zalear, tea duddvanchi tea cheddvak vaddtam-vaddtam khup modot zatoli mhonnpachi khatri asa,” oxem spoxtt mot Ezilda hinnem ugddapem kelam.
PONNJE: Fokt kayde koddok kele mhonn ostoreancher zavpi ot’teachar thambche nant. Punn, Ostori mhonnge fokt ek bhog ghevpachi vost nhoy, punn somazant heram sangata jieupi ek monis. Eke ostore kodde polletana somazantlea dor eka mon’xachi nodor bodolpachi goroz asa, ostoreanchi bhavna (feelings) zanna zavn gheupachi hi aiz kallachi goroz zavn poddlea, oxe toreche sur aiz Gõyant somajik mollar bhair sorpak lagleat. Hea vixim uloytana somaz sevika Madhura Joshi hinnem sanglem, cheddo-cheddum hanche modem koslich ontor somazant asonk favona. Ostori mhonnge fokt ek dhadoskai gheupachi vost oso zo khotto goir-somoz lokache toklent asa, to puray toren nopoyt zavpak zay. Ostoreancher zavpi ot’teacharam vixim aslole kayde koddok korun eka mon’xachi mansikta (mentality) bodlunk xokyo zavchemna. Eka mon’xa bhitor somajik bodol ghoddun haddop survek gharatleanuch tacher osle
toreche bore sonskar zavpak zay. Uprant oslech toreche sonskar iskolantleanuy divpak zay. Zannkar Amit Narvekar hannem, “Dadleam sangata bailankuy eksarkho dorzo aichea somazant mellonk zay hi ek kallachi goroz zavn poddlea. Kaim khottea vicharank lagon ek ostori hi fokot ek up-bhog gheupachi vost mhonnpcho khup zannanchea monant goir-somoz nirmann zala. Kaide korunkuch zay, punn tache sangata pulis yontronnam anikuy mozbut zavak zay. Amchea desant ji kaydo vevostha asa, tannim eke ostorecher bolotkar ghoddloleachi ghoddni khupuch gombhirtayen gheupak zay.” Somajik Vaurpinn Chitra Shivsagar hinnem, osle toreche dharunn guneanv adharpeank khupuch koddok kheast divpak zay oxem mhonnlem. “Dil’lint ji bolatkarachi ghoddnni ghoddli, ti monisponnak kallo dag zavn asa, osle toreche nixttur vicharanche monis Gõyantui vhodda promannant asat.
Tanche kodde durlokx korun cholchemna,” tinnem mhonnllem.Oslech torechim motam Poonam Kenkre, Nanda Gurav, Rajshri Shigupte, Chaya Vavulkar ani heramni ugddapim kelim. Dil’lint 23 vorsam pirayechea cheddvacher zalolo bolatkar ani tea uprant hea obhgatak lagon tea cheddvacher ailolem durdoyvi moronn, he nixttur ghoddnnukecher puray desantlo lok vochot thoim aplo nixedh porgott kortat. Osle torecheo ghoddnneo porot ghoddonk favona hea vixim sorkaran gombhirtayen panvlam marunk zay. Pulis yontronnam khupuch oskot zaleant, tim atam mozbut korpacho vell aila, oxem Bailancho Sad hichi odheokx Sabina Martins hinnem sanglem. Bailam khatir asloleo pulis choukeo kam korinant. “Soro piyeon bosimni provas korpi dadleank bosimni provas korpachem bond korunk zay,” oxi koddok utramni Sabina Martins hinnem magnni keli.
Gorbest avoyank kaim suchna Ostori jinn mhunnchem ek dis punni avoyponnacho bhes ghevop, bhurgeank zolmant haddop, bhurgeanchi dekpal korop ani boro gorabho ghoddovp. Heach khatir bhurgem zolmank yeunche vatter astana gorbest avoyamni kallji ghevopo khup gorjechm asa. Tea khatir b hurgem zolmochea poilim gorbest avoyamni thoddea vostunchi zotnay ghevop khub mhotvachem asa. 1.Sogllem viktem ghe-i naka Mharog khellnnim, kopdde ani her vostuncho bhurgeak lokx poryant aschem nam zalear tem tacho
ugddas koso dovortelem. Tor, teo vostu jeo tem thoddea satolleam bhitor vaprunk pauchem nam tacher khorch korop vattaumchem. Xokya zalear vostu bhaddeacher gheunche, vapor kelele vostu jeo ‘online’ melltat ani ‘hand-medowns’, mukhelponnan bhurgeanche zhopalle (swings) ani pallnnim (cradles) melloun gheunk ‘olx.in’, ‘rentoys.in’, ‘toys-onrent.com’ ani ‘toyzland.in’ bhurgeanchea vostum pasot boreo ‘online sites’ asat. Bhurgeachea vhoddilamni tacheo gorjecheo vostu vikteo gheupacher lokx dovorchem karonn taka za-
yteo bhetto (gift) mellteleo. Bhurgem zolmotoch ghorachi durusti korunk sumar don vorsank tori mellchi nam. Taka lagon tumchea vostum lagim bhurgeache hat pavona zaunk sogli sudaronnam korchim. Arthik stithi vevosthit dovorchi Bhurgem zolmotoch khorch vaddonk lagtolo. Hachea pasot êk nidhi (fund) ghoddounchi. Te nidhin sumar so (6) mhoineank khorch korunk zay to duddu dovorcho. Zor dogaim, avoy anibapuy, kam’ korunk sodta, zalear tankam bhurgeachi dekh-rekh korpak konnak
dovorchem poddtolem zalear tachea khorcha vixim hixob korcho poddtolo. Vo zor tumche modlo eklo kam’ soddpachem chit’ta zalear, ekleachea pagaracher 3-4 mhoine ravop xokya asa zalear pollouchem poddtolem. ‘Will’ borounchem Tujea bhurgeak kaydeaxir varis mhunn tujeo vostu/bhattbhens (assets) mellpan kainch oddchonni zayna zaunk ‘will’ borun dovorcho. Toxench thoddea tujea ‘investments’amni ani ‘accounts’-amni bhurgeak ‘nominee’ mhunn nemunk zata. Ani chodd gorjechem mhunnlear tu-
jea bhurgea pasot êk palok (guardian) aslear odik bhurgeachea faideachem. Vimo (LIC) vaddouncho Vimeachea yevzonninchem porikxonn (review) korchem. Rinnam (debts) ani fuddlea 20 vorsank bhurgeachea xikxonnak vaprunk yetolo to ankddo monan dovrun novi yevzonn gheunchi vo adlea yevzonnen vadd korchi. Tumchem ‘health plan’-uy portun tharaun favo te bodol ghoddoun haddche. Bhurgem zaunchea poilim ani uprant, tancher khorch zata to ankddo samkoch chodd asta.
3 lak rupia ‘cover’ aslelea yevzonnicho ‘annual premium’ sumar 6,500 te 7,500 rupia zaunk yeta. Mat oslea sogllea vimeamni bhurgem tin mhoineanchem zalea uprantuch tem yevzonnichea ‘cover’-a khala yeta.
Favo tea pormonnem ‘family floater plan’ vimo gheuncho. Eka 30 vorsachea mon’xachea tin vangddi aslelea familicho
Dusrea tumchea ‘goals’-am pasot ‘saving’ chalu korchem Bhurgeak pallop-posop, xikovop zaytepavt mhargayek lagon kottin zaunk xokta. To/tem 21 vorsanchem zay-i meren tacher sumar 50 te 60 lak rupia khorch zatolo. Zatuntlo ordho vantto tachea xikxonnacher
khorch zatolo. Tor hea karya pasot poilim saun ‘saving’ chalu korchem. Bhurgem zolmotoch zor dor mhoineak 2,000 rupia ‘invest’ korunk chalu kelem zalear, to vhodd zata te meren tuje lagim 12 lak rupia astele (10% ‘return’-acho onuman dovorlear). Mat tumchea vyaktigot ‘goals’amni ‘invest’ korunk fattim soro nakat, mhukelponnan ‘retirement’-a vixim. Tujea bhurgeachea xikxonnek lagon tuka ‘loan’ mellonk xokya asa punn tujim nimannim vorsam sarpak ‘loan’ mellot hachi khatri nam.
Sahitya
7
Vachpan mellpi khoxi Pustok vachun ji khoxi mellta tachi tullna her dusrea vostum lagim korunk zayna. Tuka zay tea vellar, zagear hea monak sukh diupi karyan vantto gheunk zata. Pustokachim pana voilea-voir ghunvddaunk vo pustok bore pod’dotin vachunk zata. Pustokam amchea jinnen sodanch sangata asta. Poixillea desamni vetanam ‘bus’-imni, ‘train’-in vo vimanan boslolo astana, vo konnachi vatt polloyt astana vo jednam kamantlean suseg mellta tednam amim pustok vachunk xektanv. Thoddea vachunk axelelea vachpeank, vachop êk karya jem tannin dor disa korchem oxem tanchem mon asta, magir tem thoddea vella khatiruch aslear
Pustok Vimorso
poryant upkarta. Tanchea jivitan kitem-i ghoddoni, aplem mon mekllem korunk aplea avddichea karyakhatir te tancho vell soddoytat. ‘Library’-mni zaytim borim pustokam vachunk melltat, ani te vachunk vhodd promannan vachpache mogi yetat. Toxench zayte tornatte poryant vachop korunk akorxit zaleat tem-i disonk yeta. Vachop hem fokt vell sarpachem karya nhoy. Tem vachpeachea monak karyamagn (busy) dovorta ani utravoll (vocabulary) vaddounk, mon xittuk (sharp) korunk, ani ginyan vaddounk adhar dita. Apjinnechea adharan mon’xachea sobhavacher kholayen ginyan mellounk zata, karonn tatun borou-
peachea jinnechem promannik vornnon asta, jem vachpeak tanchea jin-
necho bhag zaunk odhikar dita, ani kay pautti tanche vorvim kitem xikonk
Kovinchim Bhavnam Novem ani Pornnem Voros
poryant mellta. Namnechea boroupeamni apleo bhailea desamni bosoilelea odd laupi kanniyamni tea zagea voilea lokanchem, ritinchem ani sonskrutayechem spoxttponnan vornnon kelelean, vachpeak oxem dista ki to tea zagear svota asa mhunn. Lokank zankam vachpacho chodd mog asa, te zannat ki vachlear tankam suseg mellta mhunn. Vachpachi tan (thirst) itli khor zata ki êk pustok vachun zalea uprant rokddench dusrem vachchem oxem dista. ‘Knowledge is wealth and books are a treasure’. Atamchea disamni pustok mogi vegvegllea xetrantlim pustokam vachunk xektat.
Novea vorsant novem jivit, Pornem voros ek kovit. Sonvsarant ami aileanv rite Mortoch vhortoleanv kitem? Niropradhi porjeche gorenkar Bharatant hinvsechem zhuz marekar. Novem voros zaunk khoxal ani xitoll, Monam korum-ia xud’dh ani nitoll. Novea vorsant dukh naka, rag naka Fokot sukh ani mog di mhaka. Pornea vorsant zaitem noxtt dekhlem, Saiba, novem voros kor hinvse mekllem. Novea vorsant xantichi as ballgitam, 2012 vorsant soglleank dadhosponn anvddetam. Diogo Mathias Fernandes Chikhle – Mhapxem – Goy.
SOTACHIM KIRNNAM
Porot ek pavtt Romi lipi Konknnint sahityacho chonvor fulunk lagla. 2012 vorsachea nimannea khinnant anik ek nanv sahityachea molleant bhitor sorlem tem Pilar Sonvsthecho Dil’li prantacho vangddi Padri Eusebio Gomes hachem. Aplea penachea voznadik hateran tannem 30 motianchi lekhmall uzvaddaun Konknni sorospotik girest keli. He 30 lekh mhonnlear onnbhovacho porzoll ‘SOTACHIM KIRNNAM’ hea pustokachea rupan Konknni mon’xak favleat. Padri Gomes-achem purai pustok mhonnlear ek tthevo koso. To padri zalolean sotachem protik Jezu Krist ani aplea jivitant sabar proyog korun jiyelolo Bhartoacho Raxttpita Mahatma Gandhi hancho tacher probhav disun yeta. Lekh borovpachea okxor sahityant Padri Gomes khoro utorla. “Hey Ram!” hea aplea poileach lekhant tannem Mahatma Gandhichea jivitachi jolok amkam dilea. Gandhijicho thoddoso itihas diun to aplim totvam koxim jiyelo tem dakhovpacho yotn kela. Sot ani ohinsa him don okhondd hateram gheun Gandhiji Brittixam kodde zhuzlo ani tannem Dokxinn Afrikek astana apleacher kelolea oneayacho ek bhaxen bodla ghetlo. Mogan ani hinvse viret suddsuddit protikara udexim tannem
tea ghottmutth som’rajyak fuddo kelo ani amkam-i mogan jiyeonk to ulo marta. ‘Simon, porot voch, Inquilab jindabad, Bharat mata ki Jai’ sarke nare aplea dusrea lekhant diun borovpi amcheant des-bhokti zagoyta. Kristi xikvonnecho borovpean aplea pustokant bhorpur upeg kelolo dista. ‘Bhogs ani Nivar’, ‘Khuxalkay Tujea Hatant Asa’, ‘Bhuzvonn ani ghottay’, ‘Jezuche Koxtt ani Dogd’, ‘Ters Rozarachi Xokti’, ‘Deva Kodde Vannponn’, ‘Tum eksuro nam’, ‘Ami Taka vollkhunk na’, Khaltikay Khorea Vhoddponnachi Nixanni’ oslea lekhamni borovpi otmiktay, jivitachi sotam ani mon’xachi osokt’tay sarkea vixoyancher uzvadd ghalun ek monis hea totvam xivay jieyonk xokona mhonn dakhoyta. ‘Gorib ani girest, Sukh ani dukh, kallokh ani uzvadd, khorem vhoddponn hanchi foddnni korun monisponnache dhodde to amcheant ghalunk sodta. Tibetantle chollvoillicho ek ugddas kortana borovpi Pakistanachea martirachi khobor sangta ani Nepalantli rajaxay kosoll’li tachi gozal korta.
Mottvi Kotha
ANURADHA Kocherint vochpacho vell zal’lo. Vega-vegan choltana chamddeachi ‘sandal’ tuttli. Tea chamaran sarkhi xinvunk nam dista, padd poddlem. Rag ailo toso kagallichim utram futfutfutun rag nhivoilo. Atam kharkanneant moche, sandali toyear zatat, punn tea kharkanneant vaurtelea kamdarank konnuch ‘chamar’ mhunninant, tanchi zoddui bi bori asa. Hea kallar vavr vevsayecher lokx chodd-xe dinant ani mun’xachi molavnni korinant. Ek kall oso aslo, ‘chamar’ mhunnon kikont korpant ani tachi molavnni korpant fattim ravonasle. Oslea somazant Anuradhachem jivit vinnoil’lem. Anuradha purai nanv, punn ‘Anu’ mhunn taka vollkhotale. Anu chamarachea ghorabeant zolmant ailem. Tin bhavnnam modlem. Vhoddlea bhava ani dhaktte bhoinni modlem. Tacho bapui bazarant ‘mochi-chem’ dukan choloitalo. Tachi avoi aplea ghorkarachea vavrant taka adhar ditali. Tanchea kuttumbak Vishnu chamarager mhunnttlear sogllim vollkhotalim. Anucho bhav sov vorsanche piraier zoran somplo. Anucho avoibapui apli choli khup huxar mhunn khoxi zatalim. Anu dispant matxe kalle katichem, punn somjikaiechem ani gunnamni bhorlelem. Supurlem Anu soglleam kodden maye-mogan vagtalem. Anu ganvche prathmik xallent soglleam bhurgeank fattim kaddtalem. Porikxent tacho ank sodanch poilo astalo. Soglleam kariavollimni ani kariokromant fuddem. Konnak lozpi nhoi. Nam mhunn bhiyeupi-i nhoi. Koslech bhed-bhav korinastana vaddpi Anuk, eka disa tache ixttinnin mhunnllem; “Tum chamarachem cheddum. Mhoje avoin sanglam tujea sangata chodd bhonvum
naka”. Magir, chamarachem cheddum zalear koslo forok. Apleant ani ixttinni modem koslem veglleponn asa. Hem yevjit tannem aple avoik hache vixim vichar kelo. Bhedbhav kainch somzona. Punn zoxem Anu vaddtalem, mun’xam koslo vegllochar kortat ani vingodd nodren vagtat, tem onnbhovtalem. Tanchea vaddeak chamarancho vaddo mhunntalim. Bhairail’lim mun’xam koxim vagoitalim. Punn chamaramni toyar kel’leo vanno (sandali), moche, vaporpachem konnuch soddun dinaslo. Nam mhunn tancho vapor korinastana ugttea payeamni bhonvunk sodinaslim. Anuchea kallzant he bhedbav sompounk vaurunk tacho haves zalo. Apunn khup xikop kortolem, orthik udorgot kortolem, tedna somaz kosle nodren polletolo ani vagoitolo, tea fuddarachi vatt polloit urlem. Zorui munxam tache sovem vegllochar kortalim, torui Anu mun’xallayen soglleam sovem mayen vagtalem. Avoy-bapain aplo gham’ varoun Anu-k ‘graduation’ porian xikop dilem. Anikui fuddem xikop korchi tachi axea asli, punn aplea avoibapaiche koxtt polloun tannem nokri korunk tharailem. Eka iskolant taka xikxika mhunn nokri
mell’li. Kiteak tache ankdde bore asle. Avoi-bapui dusre vatten tachem logn korun divpachi tozvit kortalim. Novre sodle, punn tachea xikxonnak sor zaupa sarkho tanche zatint konnuch mellunk nam. Her soiriko yetaleo, punn chamarachem cheddum mhunn kollona fuddem dusrinch karannam diun soirik moddtalim. Thoddim zannam ail’leam payeamni aplim panvlam portitalim. Anuk dukh bhogtali. Vell sorta sorta osoch tache vollkhicho ani borobor xikovpi hache sovem mogachi dori ekamekak lagim haddtali. Dogainchea kallzamni eka— mekacho mog zalo. Punn tea cholean, ghorcheanchea dhobavak lagun soglle sombond toddun uddoile. Thoddea kallan Anun lognachim chintpam soddun dilim. Aplem purai dheyanmon’ aple nokrent gul’l zalem. Sanjechim bhurgim ‘tution’-ak yetalim. Poixeanche axen nhoi. Gorib bhurgeank funkeachem xikoitalem. Toch haves aplea kallzant ballgun dovrun, somazachi nodor bodlunk. Anuche zoddin ghorchem udharposonn zatalem. Bapui zannto zal’lo. Dukan viktem gheunk zaite zann darar martale, punn Anucho ek haves aslo. Bapaichem tench dukan durusti korun nove torechem mocheanchem dukan eka disa suru kortolem. Tedna mun’xachi vagnnuk polloupachi asli. Anun aple dhaktte bhoinnichem xikop chaluch dovorlelem. Eka disa tacho fuddar boro korche axen. Kiteak taka suropai-bi asli. Fuddarak taka somaz koso vagoitolo, hem-i polloupachem aslem. Anuk eka disa tachi somaz seva polloun, kaim zannamni ganvche panchayaticheam vechnnukank umedvar koxem ubem ravunk agro kelo. Bhoumotamni tem jikun ailem, itlem ki, ‘Sarpanchachi’ zutti tachea hatant ghatli. Aplea hatant asleli takot gheun Anu somazachi nodor bodlopant gul’l zalem. Dusre vatten tachi lognachi pirai sorli.
Amerikeche monis Chondrimar pavle tednanchi ugddas sangun monis kitlo jid’di asta tachi vollokh dita. “3 Idiots” ani “Dum Maaro Dum” hea cholchitrantlem lisanv amche mukhar dovorta. Tech porim Gõy ani Gõykarponn hanche chitronn korun moniskullacho vikas dakhoyta. To somazachea vikrutayancher boddi marta. Mog ani Devache xikvonnecher bhor dita. Eke Avoycho Mog hea lekhant borovpi mhonnta “Avoychea kusveant astana amchem ani tichem natem bombleche nalli (umbilical cord) vorvim zal’lem. Heach khatir ek veokti aplea bapay poros aple avoyk chodd promannan chikttun asta…. Devan dilolem misanv tinnem bore torem pall’lam dekhun anche avoyk amchem noman korum-ia.’ Mon’xamon’xachim bigoddlolim natim zullun yeun mon’xan Dev-bhiranticho sonvsar Taka na mhunn axea-i urli nam. Oslea somazant Anuradha vaddlem, jiyelem. Bhoinnichem logn korun dilem, Bapaichea dukanant ‘Modern Shoe Store’ ugoddlo ani aplea khas jivitant mat tem aplea havesant gul’l zalem. John Diniz Chandor, Gõy
bandunk yevjilolo borovpeacho yotn folladik zaunk amchi prarthona. Padri Gomesache unchamolache vichar sogllea meren pavche hi opekxa. Sotachim Kirnnam hem pustok Dalgado Konknni Akademiche Kombri Yevzonne khala chhaplam. Tachem mol asa 70 rupoy ani taka famad chitrkar Willy Goes-an kovor chitraylam. Kovorachea fattlean E.V. Miranda hannem borovpeachi vollokh dilea zalear borovpean hem pustok aplea jivitant sotachim kirnnam fankoylolea avoy-bapaychea omor ugddasak bhettoylam. Vincy Quadros
Tea Lharamcher Tea orixtt dorya kinnarer Ek zantti ostori choltali Lokon poddtta kai distali Eka Padrin ghott hatak dhorli. Maim tum konnak sodta? Hanga tor konn na Tum, hanv ani orixtt lharam Tuka cholunk tor takot na. Pativ mhozo sonvsar sodtam Kitlim vorsam zalim mell’loch na Oso sanjchea vellar mhozo put Dorya kinnarek haddttalo mhaka Aiz tachi savlli pasun na. Kitlim nich tim lharam He gorib ostorek mandunkna Vadoll modd, ‘boat’-ichim sutram Konn khoim sanddlo khobor na. Tea ‘boat’-ir mhozo mor-
gad Mhozo jiv mhozo fuddar Pativ, kinnarer ubim ravun polletam Sodanch yetam hea vellar. Khub maya asli avoychi Mhoji itsa hea lharamchi Ken’na kay lharamcher halot-dholot Disteli savlli mhojea putachi. Maim, atam tum khoim? Pativ, Dev korta ti svat Amchem hanga kitem asa Cholta ti vatt, nhidta tem biradd. Cyril D. Fernandes Bannavle.
Vicharkhonn
8
Manestanchim utram Monis kitlim vorsam jiyeta tacher mon’xachea jivitacho kall adharit na punn monis kitem korta, kitem bhogta ani kitem prapt (achieve) korta tacher adharit asa. Jawaharlal Nehru
amchem mOT
Nove Gõykar ani Gõychi Osmitay Gõyant bodol ghoddot asa. Hea bodolpancher ami barik niyall korunk na ani tea pasot tachi gombhirtay amkam matuy kollonk na. 1961 vorsa jen’na Gõy mukt zalem ten’na Goenchi loksonkea (population) fokt oglli unni 6 lak asli. Aiz hi loksonkea dupett zalea. Itlench nhoi tor tantuntle ogle unne 40% lok Gõyeam bhaile asat. Hantuntle kaim lok fattlim tis ponchtis vorsam Gõyantuch ravta. Hea lokamnim anek toramnim Gõychea udorgotichea vavran hat bhar lailolo asa. Sorkari ofisamni, khasgi ofisamni, bandhkamachea mollar, adi hea lokamni vavr kela ani korit asa. Torui punn ami hea lokank ‘voile’, ‘bhaile’ ani ‘ghantti’ poryant mhunnpak fattim sorona. Gõy svotontr zalea uprant Gõykar ani Bharati porje modhli vonotth moddun ami Bharatache nagrik zalim. Svotontr Gõychea mollar soglleach vattamnim vikas zaunk laglo ani azunuim zait asa. Puddtugezanchea 450 vorsanchea hukum’xay kallant ji udortgot zalina ti fattlea 50 vorsamnim zali mhunttlear fott zanvchina. Fattlea vorsamnim raxttriya mollar ghoddoun haddlolea eka ‘pol’-a vorvim Gõy Bharantlo No. 1 prant mhunn jahir zalo. Borea vangdda vaittuy bhitor sorta mhuntta tem khorem. Bharatachea dusream prantantlo lok Gõyant yeunk laglo ani azunuim yeit asa. Aiz Gõyant Gõyam bhailo lok itlo zala ki tancho porinnam Gõykaranchea jivitacher zata. Hi gombhir poristhiti kiteak lagon zali kay? Anek toranche Gõyam baile lok Gõyant asa. Todde lok sorkari kocherimni vavr korta zalear zaite zann dondheant misoll zal’le asat. Tannim aplim svothachim ghoram bandhleant ani bhattam bhensaim viktim ghetleant. Zaite pavtt tanchim bhurgim Gõyantuch zolmoleant. Tannim aplea prantachea nanva khala sonstho ghoddleat. Haka lagon Andra, Kerela, Kolkota, Gujrat, adi prantancheo Gõyant sanskrutik sanstho asat. Heo sanstho apaplea prantachi sanskruti bhurgeam bhitor jivi dovorpak proytn korta. Gõychi sanskruti aplea bhurgeam bhitor zolman haddpak yotn korinant hem dukhichem asa. Dusre toreche Gõyam bhaile lok Gõyant asa te mhunttlear disvoddeachea kontar vavr korun aplim pottam bhortat te. He lok chodd korun oxikxit (illiterate) asta. Te bandhkamachea vavrant misoll asta. Roste, pul, ghoram, adi bandhkamam he monis na zalear ek inch bhor poryant vavr fuddem vecho na, he sot asa. He lok hanga thoim, chodd korun ‘Comunidade’-chea zageant, bekaidean zompddeo galun apli ravpachi suvidha korta. He lok Gõyant urpachem karann mhunttlear amche rajkarnni fuddari zaun asa. He lok amchea rajki fuddareancho ‘vote bank’ zal’lea karannan he fuddari tankam adhar diunk fattim sorona. Tisre toreche lok mhunttlear ‘contract’ korun kam kortat te. He lok xetamnim, bhattamnim, bhaginim, tovoyponnan, ‘plumbing’, ‘painting’, ‘carpentery’ adi vavr korun aplo dispotto soddoitat. Chovte toreche lok je bazaramnim fulam, follam, baji, kopdde ani her dusreo vostu viktat poi te. Niyall korpachem mhunttlear he lok Gõyant asa punn ami tanche lagim vevhar kortana amchi Konknni bhas uloina punn tanchi Hindi bhas uloitanv. Gõy mukt zalea uprant Gõycho rajkarbhar bore toren cholounche khatir tea kallailea Maharaxttravadi Gomantak Party-chea sorkaran dusrea prantantle karmachari Gõyant haddle. Kaim vorsamnim hea karmachareank Gõyantle dhanvddanvche khatir ‘United Goans’ pokxan ek chollvoll keli. He chollvolicho hetu mhunttlear, Gõy bhailea lokank lagon Gõychea niz putank nokreo mello nasleo ani nokreo mell’leat tankam ‘promotion’ mello naslem. Punn aiz Gõyant je bhaile lok asat te xembor pavttim tea kallailea loka poros chodd asa. Punn Gõynkaranim tanchea add koslench andolan korunk na nhoi mhunn korpacheim chintunk na. Hachem karann mhunttlear he Gõyam baile lok aiz Gõykaranchea pottar aple paim dovrina. Kiteak jo vavr ani jo dondho he lok kortat to vavr ani te dondhe amche Gõynkar korunk loztat. Amche Gõykar bailea desamnim vochon kosleim kam korpak toyar astat punn tench kam Gõyant korpak te fattim sortat. Heach karannank lagon hanv mhunttam ki Gõyam bhaile je lok aiz Gõyant asa te aple pott bhorchem bhorun amchi Gõykaranchi sevai korta. Hem khoreponn dista zalear hea lokank ‘bhaile’, ‘voile’ vo ‘ghantti’ mhunnop hem sarkem chukichem asa. Tankam ami hea fuddem ‘Nove Gõykar’ mhunnche poddtole kiteak te amchea somazache bhag zal’le asat. Punn ek prosn monant yeta to oso: ‘Aiz Gõyant he babtin jem kitem chol’lam tem toxench cholot gelem zalear anik pondra vo vis vorsam bhitor niz Goenkar apleach Gõyant porke zatole ani ‘Gõychi Osmitay’ vo ‘Goan Indentity’ mhuntta tichem kitem zatlem? Hem kalluch sangtolo!
UzVaddachem kirN
Ami Fuddarache Dive Bunty kumAR
Devan amkam don kan dileat, don dolle dileat, ek jib dilea, kiteak, ami bore bhoxen team sandeancho upeog korpak. Punn zaite pautti ami amcheam heam denneancho dur-upeog kortanv, ani sonvsarant borem korche suvater vaitt kortanv ani magir eka-mekak guneanvkari korun roddttanv. Konnui tor amche lagim uloita zalear, ami kan diun aikop. Modench uloilear vixoy khuinchea khoim pavom-yeta. Kedna-i ami aikopak chuktanv, ani amchea bhitor vegllech goir somoz zatat. Sarkhem aikonk na zalear don pautti vicharlear, chodd borem. Nam tor somzonnen chukh zait mhunn bhirant asta. Ami tor kanamni borem tem aikolear kainch vaitt nam. Borem aikon boreo kornneo korop hantuntlean zaitem xanneponn asa. Kedna-i ami dusreancheo gozali aikon gheta ani magir tench khorem dovorta. Konnem-i amkam kitem-i sangta tem ami kosak lavun polleunk zai. Borem dista zalear apnnanvchem ani vaitt dislear bhair uddounchem. Dusreanche soglech vichar aikolear amchem gott’tonn korun ghevpachem? Thoddi tori apli tokli uzar korpachi. Dusre boreak sangtat vo vaittak sangtat, tacher ami zonn- eklean khol niyall korunk zai. Zo konn barik chintun pavllam marta, to xevottak yesesvit tharta. Dolle dileat polleuncheak. Zaite pautti ami dolleancho upeog vaitt nodren kela. Amcheam dolleamni dusreanchem borem dekhche bodlek ami amchea dolleancher kudd’deponn haddlam. Konnui voir sorlo zalear, tannem chear poixe kelear, ami rokddeoch tea mun’xacheo vaitt gozali korunk survat kortanv. To babddo rat aslele dis korun koxtt korta, tem ami visortanv. Amche dolle rokddech futt’tta. Dusreachem boreponn amkam zalelem naka, amkam fokot amchench boreponn zal’lem zai. Aiz somazachi nodor paddi zaleli dista. Ek cheddum-cheddo vatter mellun pott bhor uloitat, tanchem natem (relation) bhav-bhoinnichem asta, punn somaz tankam mog kornaram mhunn somzota. Tech porim ek anvkar cheddo, eke randd (widow) bailek aplo adhar korta, tedna somaz tancheo naka zal’leo gozali korta, ani ekachem xembhor korun tancho respet-man ani abru varear uboita. Ghov naslele bailek adhar kelear ami Devachem asnnem (presence of God) bhogtanv. Oso somaz amchem kiteak chintina zait? Jedna dusreank ami bore nodren polleteleanv, tednam Dev amcher bhorpur axirvad ghaltolo. Vaitt bhair marun borem tem ami polleunchem. Tisre suvater, Devan amkam jib dilea, punn te jibek add nam ani tech jiben mun’xachim monam dukhoitanv. Kitle pautti ami he jiben dusreacheo vaitt gozali kortanv ani oxem korun ami amchea bhavam-bhoinnink khursar khillaitanv. Mun’xan tondd asa mhunn kitem-i ulounchem nhoi. Amche jiben kitle pautti ami amchea peleachem nanv uboitanv ani oxe toren Devache kaide moddtanv. Dusreanchem sodanch borem uloumchem, boreo kornneo korun dusreank adhar diuncho. Oxem kelear Devacea utrak ami thir ravtoleanv. Devachem besanv amkam zai zalear, Devachi khoxi amchea jivitan apnnaum-ia. Sonvsar don disancho. Borim kortubam adharun amchem jivit sarum-ia. Vaitt korche bodlek sogllim eka-mekak hat diun novo somaz bandhunk proytn korum-ia. Sonvsar sorg vo ifern korunk, amchea, zonn-ekleachea hatan asa. Ami sogllim fuddarache dive, uzvaddachi vatt pettoit ravum-ia. Amcheam boream gunnancho porzoll dusreanchea jivitant ximpddaum-ia.
Jose sAlvAdoR FeRnAndes
Mhalgoddo Lekhok
POILO KOMUNHANV BHURGEACHEA KAZARACHI ‘PRACTICE’?
Fattlea Aitarachi gozal. Aple ekuch ek dhuvechea poilea komunhanva nimitan, tin ganvam poltoddi chovtea ganvant ravpi mhojea ixttan dobazo tharaylolo. Sokall ordi zaloli. Vatter, dhovi nhesonn nhesun, ani sozoyloleo vati eka hatant dhorun, kaim bhurgim aplea avoy-bapay vangdda umedin, nettan cholun ghora portotanam pollelim. Kaim zonnam saikolincher ani mottorsaikolincher bosun portotalim. Khuinchean? Ganvche igorjek thaun. Mhonnche, mhojea ganvant tea aitara bhurgeank Poilo Komunhanv aslo. Poilech pavtt komunhanv ghetololim bhurgim, avoy-bapay vangdda cholun vo saikolir bosun yeta-vetanam, konnachem-i mon oddpi to dekavo mhaka poilincheanuch khub avoddta. Hea dekaveantlean khubxeo gozali thaveo zatat – Bhurgeank Poilo Komunhanv mhonntoch, tea disa ganvant ek vegllem vatavoronn nirmann zata. Ganvantlea xezari vaddeank aplea xezariak konn poilo komunhanv gheta, vo konnem ghetla tem choddxea promannan kollun yeta. Poilea komunhanvachi ti dhovi nhesonn nhesun, bhurgeank-ui apunn monamkallzamni dhovim-dhovinch asat oxem bhogta, ani tem tanche chalintlean dista. Tanchea mukhamollavelem tem deivik inosentponn, khuxalkayentlean
poilech pavtt angant upzololo to tancho agllo-vegllo nett, vatten yevpi-vochpiamni mud’dom zaun apnnak polleunchem oxi tanchea monant lipun asloli ti opekxa, tea disa khatir mud’dom amontronn diun apoylolea vori tanchi ti dhove nhesounnentli sobhyo vagnnuk, adi. Khuinche-i firgojent zaum, vorsantlean ekuch pavtt ho dekavo polleunk mellta! Ho dekavo monache tablet-icher polletanam, tea disa ixttachea ghora sodam poros matxe vegim pavlom dislem. Somarombha khatir mattvant zomlolea itlea loka modinch ixttachi dhuv mell’li. Tika borem anvddetoch, bhair-bhitor zaun ixttak sodlo. Punn to kamani gul’l aslo. Monant mhonnlem, ho az mukhel montria poros-ui chodd okupad asa. Taka uprant bhettop xanneponnachem zatolem. Mattvantle eke bosker boslom. Thoim bosun fattlean-fuddlean man ghunvddaun sogllem nirkitanam (observe), ixttachea xezariak aslolea ghoracher nodor geli. Thoimsor-ui dobazo aslo, punn kazaracho. Ghora mukhar ubi asloli dhovi Volkswagen Passat nomuneachi, uncha-molachea lesimni ani fulamni nhesoyloli gaddi moneamni tench sangtali. “Fokot gaddiek polleum naka, amkam-i polle,” konnem tori mhojexim yeun mhonnlem. Polle zalear ixtt mhozo! “Va! Ekach vaddeant don sonvskar. Tumger poilo komunhanv, ani tanger kazar!”
“Kazar nhoi, thoimsor-ui poilo komunhanv. Mhoje porim taka-i ekuch dhuv.” Ixttachem sangun somptanch taka konnem tori apoun vhelo. Ixttachi ti zap aikun kallzant ‘ghosss’ zalem! Poilea Komunhanvak-ui atam oxeo gaddio nhesoun vhortat?! Mhozo mood-uch off zalo! Yetanam vatter, dhovi nhesonn nhesun, ani nettoyloleo vati hatant dhorun, aplea avoy-bapay vangdda cholun ghora portotalim tea bhurgeamni hem komunhanvachem mottor pollelolem zalear, tankam kitem bhogpachem kai? Poilea komunhanvacho dis lagim pavta-pavta, igorje kodde tea disa sogllem vevosthit ani xistin zaunchem mhonn igorjeche vhoddil, bhurgim-umedvaram khatir tanchea avoy-bapyk orthabhorit nem’ghaltat – misak omkeach vella adim pavop, dhovich nhesonn nhesop, hatant vat asunkuch zai, misachi rit choltanam modem konnench fottu kaddunk zainam, adi. Avoy-bapuy aplea bhurgeam khatir he nem’ hum-kum korinastanam palltat ti khub bori gozal. Mhojea motan, hea nemant, igorje koddchean anik eka nemachi bhor poddop gorjechi – Poilo Komunhanv ghevpi bhurgeank sozoylolea motor-gaddiamni haddop nam! Khubxe pavtti bhurgim, apnna sorbhonvtim aslolim konn bhurgim aplea poros chodd kitem kortat, kitlim borim nhestat, gaddiammottoramni koxim bhonvtat, ani
tosleank somaz koso unchle nodren polleta tem zanniv kortat; ani tantuntleanuch khubxe pavtti tanchim tornnim monam unneponnanchea bhavnank zolm’ ditat. Him unneponnanchim bhavnam, fuddem vochun vaddtea bhurgeanchea jivitacher vaitt porinnam’ korchi xoketay asa. Apnnak ekuch dhuv vo put, vo aplea ghorant bhurgeacho poiloch komunhanv mhonnit dobajea nimitan pivnnank, jevnnam-khannank zo hixeoba bhair khorch kortat to, Gujratcho mukhel montri Narendra Modik desacho prodhan montri korop vo nam oxe torecho vadacho vixoy. “Hanv tea bhurgeacho podon” vo “hanv tachea bapaycho ghott ixtt dekun hanvem taka poilea komunhanvachea somarombha khatir to vosro sponsor kela” ho-ui bhasabhaxecho vixoy. Punn, poilea komunhanvacho mukhel dobazo zaupi zagear – igorjek - yetanam, bhurgeam-umedvarank gaddio-ghodde aslolea avoy-bapaymani teo sozoun haddop nam oso-i ek nem’ asop mhotvachem. Nam zalear, fuddarak aplea bhurgeanchea poilo komunhanv nimitan konn-ui avoy-bapuy utt’tolim, ani kazarank kortat toxeo komunhanvam khatir-ui bhaddeacheo gaddio nhesoun haddtolim. Ani oxem ekdam’ suru zalem zalear, tantuntlean anik-ui khubxea noxttea khorchacheo gozali suru zaunchi vatt ugti zatoli.
Gõy Sorkarachi Vattchal : Ek Niyall Mars 2012 vorsa Gõyam lokamni bhou vhodda sonkhen venchun kaddil’lea BJP sorkaracho provas 10 mhoineacho zala ani hea provasachi vattchal koxi kitem hacher ek dhanvti nodor marumya.
Poile suvater nodre mukhar yeta to mhunnje be-kaidexir mina khannicho prosnn zo venchunneke vellar boroch gazlo ani tech vellar Shah Commission-acho ahvalui (report) bhair sorun adlea Congress sorkaran bekaidexir, bemoryadit min khonnpachi ‘Mine Owners’-ank sutt divn sorkarachea yennavollik 5000 kotti rupiancho fottko bosla oxem uktaddar aylem. Punn jen’na BJP sorkar sot’tyer aylem ten’na kaim kotthin husko korpasarke prosnn uprasle karonn Supreme Courtachea adexa promanne mina
udyeog bond dovorcho poddlo ani tech borobor he udyeogacher olombun (dependent) axil’le her dhondekar zoxe ‘barge owners, truck owners, barge crew, truck drivers, garage mechanic, restaurant owners’ ani sombondhit kamdar hancho komayecho/bekarponnacho prosnn upraslo vixex korun barge/truck owners hancho karonn tannim hea dhondeak lagun ghetlelim benkanchim vhoddlim rinnam. Rinn koxem farik korop hi ek vhodd somosya tanche mukhar ubi asa. Ho prosnn soddoupacho sorkacho proytn chalu asa ani tankam adar diupak yeuzonn beginuch chalik laitole oxem Manohar Parrikar-an mhonnlam. Tech porim heo bargeo ani ttruck ani dusrea khuimchea vatten upyog korunk melltta hacheruy upay sodun kaddpacho yotn chol’la hi ek somadhan divpa sarki khobor. Toxench beginuch kaidexir mina khannim porot chalu korpa khatir sorkarache yotn astole hi umed vaddovpa sarki ani khos divpasarki gozal. BJP-n aple zahirnameant nomud kel’leo yeuzonno dekhik Ladli Laxmi, Mahila Gruh Adhar, Dayanand Samajik Surkxa, chalik laileat ani tacho lav nagrikank melltta hi ek khoxechi ani tokhnnayek patr oxi gozal. Punn heo yeuzonno soglleach nagrikank bhedbhav nastona soglleach motdarsonghantlea lokam meren pavta hachi kallji ghenvchi pod-
dttoli karonn kaim kagallio (complaints) he dixen ainkunk melltta ani teo mhonnlear heo yeuzonno BJP amdaranchea motdar songhacheach lokank favo zata mhunn. Hem oxem ghoddona hacher lokx kendrit korun soglleach vattharantlea lokank lav mellttolo hachi kallji sorkaran ghenvchi poddttoli. Lokayukt: Manohar Parrikaran zahir kel’le te pormanne sorkar ghoddun aile borobor 100 disam bhitor Lokayukt –achi nem’nnuk zaunk zai asli. Punn ti aiz meren zaunk na punn ti nem’nnuk beginuch zatli oxem Mukhel Montrean khatri divn sanglam. Lokayukt zata title begin nemcho oxi sorkaradden amchi soglleanchich magnni asa karonn amkam bhroxttacharacher karvay ayloli zay ani broxttachar zata titlo unno zal’lo zay. Hem panvl fokt Lokayukt aslearuch zaunk xokta. Lokayukt Bill jem adle vidhan sobhent mandun ghetlolem tatunt hea sorkaran kaim bodol ghoddoun haddla ani Vidhan sobhent pas korun ghetlam. Punn tacher bhailean lokancho nixed ani bhasabhas chaluch asa. Ho bodol mhonnlear jen’na Lokayukt ekadea montreak goirkarbharant nomud korta ten’na tea montrean rajinamo diumcho oxem na. Hi ek khed korpa sarki gozal. Sorkari kormachareak “suspend” korumyeta punn montreak toxem korum nezo. Dekhun kaidean tannem rajinamo divop oxem tharailear
borem zatlem aslem. Lokayukt bariksannen niyall korunuch doxi tharaytolo ani dekhunuch doxi asloleak rajinamo diumchoch poddttolo oxi tozviz asunkuch zay oxem mhojem pramannik mot asa. Ami bhroxttacharacher bondhi haddunk sodtanv punn kagall kortoleank, zor kagall chukichi tharli zalear 1 tem 10 lakh meren dondd (fine) asop hi tortud niraxavadi zavn asa. Kitlexech fautti amche neaypalikent khorem uloupeak ghunvddaun ghunvddaun fottkiro mhunn tharaytat. Oxench ghoddlem zalear khori kagall asunui fottichi kagall tharavn samanya mon’xak dondd poddum yeta te dekhun hi donddachi rok’kom polleun kagall korunk konn fuddem sorcho na hi khont korpa sarki gozal. Sokaran aiz meren lokache proxn suttave korpachea nodren pavlam marleant hatunt dubav na. Amchea mukhel montramchea pramannikponnacherui dubav na. Punn lok jea vegan bodlav haddpachi opekxa kortale te porim soglem samadhankarok zata kai kitem he vixim soval (questions) asat. Mundkaranchi somosya, “parking”-cho proxn, nokri vixinche proxn. Vaddtteo choreo ani samajik opradhanche proxn, Gõykarank porvodd’ta tea doran ghoram upolobd korun divpa viximcho proxn… oxea sabar somosyancher koddop upay kaddpache dixen azun favo tim pavlam ukol’lolim mat na!
Boroynnarank chotray…
Tiatristank Vinonti…
“Amcho Avaz” hem poilench Konknni (Romi lipint) bhaxentlem rongit satollem zaun asa. Toddeach disamni tem niamit (regularly) Sonvarachea Sonvara porgott zatolem. Tumi polloylam tea pormonnem hea satolleant torekvar bhag (sections) asat. Tumche avddi pormonnem tumi tumchi borpavoll korchi ani amkam daddun diunchi mhunn kallzantli vinonti asa. Tumcheamni tumchi borpavoll vo fottu vo anik kiteim jem tumi amkam pattounk sodhta tem he porim pattoum yeta: l E-mail: amchoavaz@herald-goa.com vo sompadpi@herald-goa.com l Post: Editor, Amcho Avaz, Herald Publications, A Block, First Floort, Campal Trade Centre, Campal, Panjim, Goa.‘Amcho Avaz’ yexesvit (successful) zatolo zalear tumchea adharachi goroz asa. Sompadpi
Tiatr Gõychea somazant khub nanvlovkik asa. Tiatra itlo nanvlovkik drama anik Gõyant na mhunttlear fott zanvchina. “Amcho Avaz” hem poilench Romi lipi Konknni bhaxentlem rongit satollem tiatrachi chearui vattamni seva korunk vavurtolem. Tea khatir amkam sogllea tiatrist bhavam bhoinnamchea sohokarachi bilkul goroz asa. Tiatranchea ‘Advertizements’-am khatir konnacheanch bolsank mar boscho na oxi kallji gheun tiatranchea jahiratinchi ‘rate’ tharaylea. Tiatra khatir ami “Amcho Avaz” hachem fattlem pan rakhun dovorlam. Goroz poddlear khas tiatra khatir panamcho ankddo vaddounk ami fattim ravchena. Tea khatirTiatrachea mollar vavurpi bhavam bhoinnamni tumi
‘Amcho Avaz’ stolleacho faido gheuncho ani tem kortana tumi hea satolleak tumcho sohokar diuncho mhunn vinonti. Tumcheamni tumchea titram vixim batmi, tiatranche fottu vo anik kiteim tiatram vixim tumi amkam pattounk sodhta tem he porim pattoum yeta: l E-mail: - amchoavaz@heraldgoa.com vo sompadpi@heraldgoa.com l Post: - Editor, Amcho Avaz, Herald Publications, A Block, First Floort, Campal Trade Centre, Campal, Panjim, Goa. ‘Amcho Avaz’ yexesvit (successful) zatolo zalear tumchea adharachi goroz asa. Sompadpi
asa. Vachpi aslearuch ek potr fulta ani follta. ‘Amcho Avaz’ hem tumchem ani amchem Romi lipint Konknni bhaxentlem satollem fultolem ani folltolem zalear vachpeanchea adara xivai ghoddonezo. Tea khatir vachpeamni hea potrache vorgonnidar (subscribers) zaunk amchi vinonti. Tech porim tumkam jem kitem borem vo vaitt dista tache vixim amkam ‘feed-back’ dilear khub boreak poddtolem. Tumchim motam tumi sokol dila tea pot’teancher (addresses) daddunk visronaka. l E-mail: - amchoavaz@heraldgoa.com vo sompadpi@heraldgoa.com l Post: - Editor, Amcho Avaz, Herald Publications, A Block, First Floort, Campal Trade Centre, Campal, Panjim, Goa.‘Amcho Avaz’ yexesvit (successful) zatolo zalear tumchea adharachi goroz asa. Sompadpi
Ashok R. ChodAnkAR
Sompadpi - Konkan Divo Lokxayent khoincheim sorkar lokak onek axvasona (assurances) divn sot’ter yeta. Uprant bhorvonvxacho bhong zanv naye mhunn sorkarak te diken vavr korcho podd’ta. Manoharbab Parrikarachea fuddarponna khal ghoddun ail’lea sorkarak lokache sabar proxn suttave korpak sopem nhuim. Lokacheo opexa boreoch vaddleat. Novem sorkar vinchun ditana lokanim jim sopnam polloilelim tim sakar zavpachea vatter asa kai nam hacher nodor ghunvddavop gorjechem.
Vachpeank Suchnam… Khoinchench potr zoytivont zatolem zalear taka vachpeanchi goroz
dsad
Printed and published by Vinayak Pai Bir for and on behalf of Herald Publications Pvt Ltd. Printed at Herald Publications Pvt Ltd, Plot No: L-135, Phase II, Verna Industrial Estate, Verna, Salcete, Goa. Published at PO Box 160, Rua Sao Tome, Panjim, Goa - 403001.
Editor-in-chief: Mr R F Fernandes. Editor: Tomazinho Cardozo (Responsible under PRB Act) Regd Office: St Tome Road, Panjim, Goa. Tel: 2224460; RNI No: (Registration Under Process)
HOW TO CONTACT US: For press notes, general queries amchoavaz@herald-goa.com. For Letters to the Editor lokmot@herald-goa.comFor articles/features sompadpi@herald-goa.com
Disclaimer: Except for the editorial above, articles and letters in Herald represent the views of the concerned authors, and do not necessarily reflect the views of the Herald editor, publisher, and/or owners. Disclaimer: The advertisements published in Herald are based on information furnished by the advertiser. Herald does not authenticate the printed information in the advertisement. The advertiser will bear all the consequences of issues arising out of the advertisements if any, and not the Herald.
Rajkaronn
Bharotantle 10 torunn razki fuddari Bharot desat halinchea kallar zhõy-zhõy desachea rajkaronnam sombhondan lhan-vhodd jahir sobha zatat, thõy-thõy lokanim ekech torecho avaz kaddlolo aikonk yeta, ani to mhonnllear desantlea choddant-chodd torunnamni (youth) rajkaronnant bhitor soronk zay ani sorkari proxasonachim (administration) sutram aplea tabeant dovorpak zay. Sod’deak Bharotache Sonsoddent (parliament) zhoim 53 vorsam piraye sokoile fokot 79 khasdar asat ani tanchi piray 42 vorsam bhitor asa. Hantle sogllech xikxit zavn asat. Hantuntle je torunn (youth) fuddari vo khasdar asat tankam tanchea gharannantlean ut’tejon mell’lam rajkaronnant bhitor sorpak. Sod’deak je torunn khasdar asat tantle kaim zann montri monddollant montri mhonn zuttiyer asat. Britain vo Brittix zanche kodde ami rajkaronnachem daiz apnnaylem, vo dusrea utranim tannim choloylolea rajkaronnacho Bharotacher chodd probhav zalo,thõyche Brittix nagrik miroytat ki, tanche kodde David Cameron hangasor 43 vorsam pirayecho torunn Prodhan Montri zalo mhonn. Pakistanan halinch 34 vorsam pirayechem Hina Rabbani Khan hika aplea desachi Videx Montri (Foreign Minister) mhonn venchun kaddlea. Punn Bharot desant atam meren khõycheach torunn khasdaran sidh korun dakhounk na ki aplea kodde ditolea montripodacho tabo apnnachean svotontrponnim cholovnk zata mhonn.Taka lagon atam meren tankam ‘junior ministers’ osoch tabo melltta. Sod’deak ami Bharot desantlea razki mollar vavur-
tolea 10 torunn rajki fuddareancher ek firti nodor marumya zantle kaim zann montri monddollant aspavlole asat.
Agatha Sangma (Zolm: 24 Julay 1980) Agatha Sangma Meghalaya rajyantlean Tura motdar songhantlean Raxttrvadi Kongres (NCP) pokxache tikettir venchun ailam.Sonsoddent aslolea heram khasdaram modem Agatha zavn asa soglleam von torunn khasdar Bharot desache lok-sobhent. Agatha Sangma hichi piray sod’deak 30 vorsam ani toddo kall tem UPA-chea Kendriya montri monddollant Nogor vikas (Urban development) raj montri (State minister) mhonn tabo also. Ti zavn asa dhuv Lok Sobhecho adlo Sobhapoti P.A Sangma hachi zo zavn asa ek nanv vosto rajki fuddari. Agatha Sangma hiche kodde UK-che Nottingham University hantuntli ‘Masters degree in Environmental Management’ hi podvi asa. Jyootiraditya Scindia (Zolm: 1 Janer 1971) Gwalior hangasorlea Scindia raj ghoranneantlo 40 vorsam pirayecho tornatto Jyotiraditya Scindia sod’deak Kendriya montri monddollant Commerce & Industry he montraloyacho raj montri mhonn zababdari polleta. Madhya Pradesh rajyantlea Guna hea motdar Songhantlean
raj montri mhonn asa. Naveen Jindal ( Zolm: 9 Mars 1970) Naveen Jindal hacho bapuy O P Jindal zavn asa ek nanvlovkik udheogpoti ani ek huxar rajkornni. Naveen Jindal Haryana rajyantlea Kurukshetra hea lok sobha motdar songhantlean In-
Indian National Congress pokxache tikettir to khasdar mhonn venchun aila. Tacho bapuy Madhavrao Scindia adlo khasdar ani Kendr sorkaracho montri koso vavurla ani rajki mollar khup nanv dovorlam.
Sachin Pilot (Zolm: 7 Setembr 1977) Sachin Pilot somplolo Kongres fuddari Rajesh Pilot hacho put zaun asa. Sachin-achea payk Rajesh Pilot oxem nanv poddpachem karann mhonnllear to Varea Fovjent (Airforce) ek uncho odhikari mhonn vavrurlolo. 33 vorsancho Sachin Pilot Indian National Congress pokxache tikettir Ajmer Lok sobha motdar songhantlean venchun aila. Tache kodde vevsay vevosthaponantli (Business Management) podvi asa ji tannem IHTTT School of Management Neuchatel, USA hangachean ghetlea. Sod’deak to ‘Ministry for Coimmunication and Information Technology’ hantun
dian National Congress pokxache tikettir khasdar mhonn venchun aila. Tannem Texas Vidhyapittantlean MBA podvi melloilea. Tache kodde 45 ghodde (horses) asat ani tachi svotachi Polo team asa. Bharot desacho bavtto khasgi imarotichea bhailean tosoch tacher unch ubovncho mhonn tannem ek kaydexim andolan (movement) kelolem zantunt to zoitivont zalo. Tache uprant tanem Flag Foundation of India nanvachi ek bin-sorkari sonvstha (non-government organization) ugoddli fokt Bharot desacho omg lokachea kallzanim zagrut dovrunk. Priya Dutt (Zolm: 28 Agost 1966) Priya Dutt hichi piray sod’deak 44 vorsam. Ti zavn asa Hindi film kolakar ani adlo khasdar Sunil Dutt hachi dhuv. Priyachi avoy zavn asli tea kalla vheli ek nanv vosti filmi kolakarn. Rajkaronnantuy ticho sohobhag aslo. Priyacho bhav Sanjay Dutt hovui zavn asa ek nanv aslolo filmi kolakar. Indian National Congress tikettir ti Mumboi
hangachea North-Central motdarsonghantlean venchun ailea. Mumboyche Sophia kolejintlean xikxonn ghevn tinnem Mumboi vidyapittantlean podvi melloylea. TV ani Video hea mollar tinnen survatek mullavo vavr kela. Uprant tinnen Centre for Media Arts, New York hangasor tinnem unchlem xikxonn ghetlem. Somajik mollar ti khupuch vavurta ani zaiteach somajik sovstham koddem ticho lagxilo sombhond asa. Ostoreank zavpi orddeachea kankra (breast cancer) vixim ti zagrutay korpache chollvollint fuddakar ghata.
Akhilesh Yadav (Zolm: 1 Julay 1973) Akhilesh zavn asa put put Sanajvadi Pokxacho odheokx Mulayam Singh Yadav hacho. Akhilesh Uttar Pradesh rajyantlea Kannuaj motdarsonghantlean Khasdar mhonn Samajvadi Pokxache tikettir venchun aila. Tachem xikxonn Engineer meren zalam. To
Congress-achem venchnnukek lokx ‘Aam Aadmi’ JAIPUR: Aplem mukhel lokx ‘aam aadmi’ dovrun, tatun gorib ani modlea-vorgantlea (middle-class) lokank gheun, Congress pokxan yeta tea ‘Assembly’ ani ‘Lok Sabha’ venchnnukemni zhuzonk tharaylam. Congress pokxan tornnea (young) modlea-vorgantleank ani tornnea goribank nokri (job) diupachim karyakromam suru kortele mhunn khatri dilea. Hem ani her dusre vostu tannin aplea 13 pananchea (pages) ghoxnnen (declaration) porgott kelam. Tatun oxem-i boroilelem asa ki te Congress pokxachea fuddara khala aslelea UPA sorkarachea sadrikaranna (performance) pormonnem venchnnuken bhag ghetele. Tannin thiray (stability) ani bori sot’ta hanchea borabor tanchim adlim mukhel totvam portun vevharan haddtele oxi khatri dilea. Sorkaran zayte vikrom (achievements) zoddlele asa, mat te pokxachea karyakorteamni lokank spoxttponnim kollovop
gorjechem, oxem ghoxnnen boroylelem aslem. AICC-chea hea ghoxnnechea bhasabhasan, Prodhan Montri Manmohan Singh-an ukttaylem ki pokxachi kollovnnechi mandnni upyogachi zaunk pavonk nam mhunn. Sorkaran goribi komi korchea, xikxonnachea, bholaykechea ani graminn bhagamni udorgoti vixim kam kelam tem lokank sangop gorjechem. Ani koxe bhaxen
Virodhi Pokx choloyta tea rajyanche rajki fuddari Kendran ghoddoun haddlelea yevzonninchea udexim apnnak nanv zoddunk sodtat, hem-i sangop gorjechem. “Heo yevzonneo nam fokt amchea Kendrachea poixeancho, teo amchea chintnamni ghoddoun haddleleo,” oxem Prodhan Montrin sanglem. Ghoxnne pormonnem, sorkaran novim ‘information technologies’
(IT), ‘social media’ gheun, toxench adlea madhyomancho vapor korun, lokam lagim sompork sadcho mhunn nirnnoy gheunk ailo. Toxench tannin IT kokx (cells) zaytea vegvegllea zageancher bosoupachem tharailam. “‘Social Media’ lokanchem pokxache vatten mot kitem, ani tankam sorkara koddlean kitem opexa kortat, hi faydeaxir mahiti diunk adhar ditelem”
sod’deak SP hea pokxachem khupuch vavr korta . Tosoch to UP rajyantlo tea pokxacho vhodd fuddari. Sodeak to Ut’tar Pradesh hea vhodd prantacho Mukhel Montri zaun asa. Milind Deora (Zolm: 4 Dezembr 1976) Milind zavn asa Kongres pokxacho khasdar zo Dokxinn Mumboy motdarsonghantlean lok sobhent venchun aila. Tachea bapaychem nanv Murli Deora zo zavn aslo ek nanv vosto rajkornni. Sod’deache lok sobhent to-i zavn asa ek
khupuch torunn khasdar.Bouston Vidhyapittantlean tannem Podvi xikxonn ghetlam. Tontrik mollar xikpeanchi udorgot zanvchi he nodrentlean tannem khas xikpeam khatir SPARSH nanvachi ek sonvstha sthapon kelea. 2011 vorsa taka kendriya montri monddollant ‘Communication and Information Technology’ hacho raj montri mhonn nemla. Famad hindi filmancho nirmato Manmohan Shetty hachi dhuv Pooja Shetty hiche kodde to logn zala ani tache ghorkanichi ‘Walk Water Media’ nanvachi filmam toyar korpachi komponi asa. Dushyant Singh (Zolm: 11 Setembr 1973) Rajasthan rajyantli adli mukhel montri Vasundhara Raje hicho to put zavn asa. Gwalior hangachea Scindia raj-ghoranneantlo to-i ek
vangddi zavn asa. Bharotache Sonsoddent to zavn asa BJP-cho khasdar ani to hea pokxache tikettir Mad-
hya Pradesh rajyantlea Jhalawara Baran hea lok sobha motdar songhantlean venchun aila. Tache kodde Neuchatel hangachea IHTTI vidheapittachi vevosthapon xikxonnachi podvi asa. Supriya Sule (Zolm: 30 Jun 1969) Supriya Sule hem ek Indian Raxttravadi Kongres pokxachem torunn khasdar. Tem Maharaxttr rajyantlea Pune motdar songhantlean venchun ailam. Tacho bapui Sharad Pawar
ho khud ek bhov onnbhovik rajkornni zo Sonsoddent khasdar mhonn asa, tosoch to Raxttravadi pokxacho odheokx ani Kendriya Xetki montri. Supriya Sule hinnem Mumboyche Hind kolejintlean BSC podvi melloylea. Abril 2010 vorsa IPL krikett khellam vellar duddvancho
9
bhroxttachar zala mhonn tanchea ghoranneacher khupuch arop ghatlole, te soglle tinnem kalljidarponn nakarle ani hea udexim khupuch xabaski zoddli mhonnpachi tichi namnna asa. Rahul Gandhi (19 Jun 1970)
Rahul Gandhi ho Bharot desacho fuddaracho Prodhan Montri mhonn pachartat. Tacho zolm Bharot desantlea khupuch mozbut oso rajki itihas aslolea ghoranneant zala, mhonnge Nehru-Gandhi ghoranneant.Tachea ghoranneantlea tegam mon’xanim atam meren desachea Prodhan Montreacho karbhar choloyla. Rahul Gandhichea xikxonnam vixim taka ek pavtt namnecho rajki fuddari ani Janata pokxacho odheokx Dr Subramanian Swamy hannem proxn kelo. Tachea xikxonnam vixim mahiti jahir zalea tea pormonnem Dil’liche St Stephens kolejint to ek voros xiklo ani fuddlem xikop korpa khatir USantlea Harvard Vdhyapittant gelo. Punn jednam 1991 vorsa tacho bapuy Rajiv Gandhi LTTE hanchea bomb-atakan somplo, tedna taka tache khasgi surokxe khatir Florida hangache Rollins College University-nt proves ghenvcho poddlo. 1994 vorsa tannem BA xikxonn podvi melloyli mhonnpachem nond kelolem asa.
Radharao Glen Ticlo-cher kex ghalpak yevjita PONNJE: Aldona motdarsonghacho amdar Glen Ticlo hacher veginuch tachea nagrikponnam vixim tokrar nond korun taka amdarki vhelo bhorkast korcho mhonn magnnem kortolo, oxem adlo amdar Adv.Radharao Gracias hannem sanglem. Fattlea Sonvara Ravindra Bhavan hantunt Goa Sudharop International hannim ghoddoun haddlolea tornatteam mellaveant Adv. Gracias hannem hem jahir kelem. “Sod’deak Vidhan Sobhent eka amdaracher tachea Purtugez nagrikponnacher ek kes chalu asa. Hanv hi mhoji kes fuddlea 15 disam bhitor nond kortolom. Glen Ticlo hachea nagrikponnacher atthaploli hi kes eka rajki pokxa torfen hanv nond kortolom,” tannem mhonnllem. “Bannavlecho Amdar
Caitu D’silva hacher sod’deak tachea nagrikponnacher atthapun Unchle Nitisobhent kes chalu asa. Hi kes tacher Bannavle motdarsonghant tachea virodhant boslolem Valanka Alemao hannem Caitucho zolm des Portugal ani to tea desantlo nagrik oxem aple kexint sanglam,” oxem Adv. Radharao Gracias hannem
moro meren tachech hukumen choltalo. Maharaxttran Shiv Sena sot’ter aili tedna tannem apleak Mukhel Montri pod gheunk na, punn pokxantlea dusreak tem dilem. Shiv Sena sarke je kaim pokx asat zhoim tea pokxachim sogllim sutram eka mon’xachea hatant astat thoim loka modem tea
pokxak chodd tenko asta nhoi tea pokxachea fuddareak bogor tea pokxachea totvank ani dhoronnank (policies and ideology) lagon.Punn oxe-i kaim pokx asat je tanchea fuddareak somazant kitlo man asa ani lok taka kitlo apnnayta hacheruch atthapun astat. Osloch ek pokx zavn asa Samata Party ani tacho fuddari zaun asa George Fernandes. Anik ek oslo pokx aslo Lok Shakti ani tacho fuddari zavn aslo Ramkrishna Hegde. Kendr mollara vaurpi khupxea vhoddlea rajki pokxancho rajyamni aslolea lhan-lhan pokxam kodde venchnnukam adim kontrad kelolo asta. Khoincheay motdar songhant donuy pokxamni mellon ubho kelolea umedvarak tenko ditat. Oxem kelolean motdana vellar motam futton vochpacho sombhov unnem asta. Bharotantlea rajkaron-
sanglem. Caitun tachea nagrikponnacher atthapun ghatlolea sogllea aropank nakar dila, ani apunn ek niz Bharoti nagrik ani aplem hem nagrikonn desantlea khoicheach odhikarantlea kaddlolem na, toxench apunn Purtugez nagrik mhonnpachem ek asol fott zavn asa, oxem Nitisobhent sanglam.
Bharotantle Rajki Pokx Bharot desant vaurtolea sogllea rajki pokxank don mukhal bhagamni vanttleat. Kendr patlle vele pokx ani Rajyo patlle vele pokx. Kendriyo patller vaurpi rajki pokx desant zaupi veg-vegllea venchnnukamni bhag ghetat. Udharonnak Indin National Congress, Bharatiya Janata Party, Bahujan Samaj Party, Samajwadi Party, Communist Party of India, Communist Party of India (Marxist) ani her. Rajyo patller vaurpi vo sthanik pokx fokt tea-tea rajyamni zhoim tanchem ostitv asta, thoinch te veg-vegllea venchnnukamni vantto ghetat. Udharonnak Shiv Sena ho pokx fokt Maharxttra purtoch vaurta, Telgu Desam fokt Andhra Pradesh, Akali Dal Punjabant, Dravida Munnetra Kazagham (DMK) Tamil Nadu ani oxe toreche sabar sthanik pokx rajki mollar vaurtat. Anikuy kaim Komunist pokx asat je fokt
aplea rajya purtech moryadit astat. Kaim rajyamni eka poros odik pokx asat. Udharonnak Tamil Nadu rajyantlo anik ek mukhel rajki pokx zavn asa All India Anna Dravida Munnetra Kazagham (AIADMK). Kaim rajki pokxamchim nanvam lamb aslolean tim mottvea akarantlean ditat ani uchartat. Bharotant aslolea kaim rajki pokxanchem ostitv Bharot desache svotontraye adim thavn asa. Udharonnak Indian National Congress, Forward Bloc, Akali Dal, National Conference adi. Bharot desak suttka mellche adim kaim pokx tea kallar somajik sonvstha koxeo vaurtaleo ani suttka mell’lea uprant te rajki pokx zale. Punn choddxe rajki pokx Bharotak suttka mell’lea uprantuch ostitvant aile. Vhoddlea rajki pokxantle vangddi aplea bhitor aslolea mot-bhedank lagon
pokxantle bhair sortat te aplo svotacho pokx ghoddttat. Udharonnak 1960 vorsa Indian National Conress Pokxantlean bhair sorlolea kaim vangddeamni Lok Dal nanvacho pokx sthapon kelo.Communist Party of India hea pokxantlean bhair sorloleamni Communist Party of India (Marxist) ghoddun haddlo. Oxe torechim sabar udharonnam asat. Bharotantlea rajkaronnant oxe kaim pokx asat
zantuntlo ekttoch monis sogllim sutram choloyta. Hem oxem Bharotak suttka mellche adim savn choltalem.Mahatma Gandhi zo Indian National Congress pokxak to 1948 vorsa moro meren ek bapuy rupacho aslo, tannem poryan
1933 vorsa Kongres pokxantlo rajinamo dilo. Indira Gandhi hika kaim kalla khatir hea pokxacher aplo puray tabo aplea kodde dovorcho poddlolo. Tichea pokxak Congress (Indira) mhonn pachartale. Shiv Sena ho pokx to
nant khup zann svotontr umedvar mhonnuy venchnukank ubhe ravtat. He umedvar khoicheach rajki pokxacho tenko ghenastana apunn svota ubhe ravtat. Punn kaim zageancher vhoddle rajki pokx apunn zavn hea svotontr umedvarank tenko ditat. Bharotachea rajkaronnant anik ek novidad bhitor sorlea ani ti mhonnllearhalinchea kallar khuxe film kolakar rajkaronnant bhitor sorpak lagleat. Bharotachea filmi mollar sogllea bhasantlim filma toyar korpant yetat. Punn Hindi bhaxentlean chodd cholchitram toyar zatat. Choddxe rajki pokx hea filmi kolakarank pokxant ghetat. Kaim rajki pokx hea kolakaram udexim lokak akorxit kortat. Filmi kolakar machyer aslo zalear vhodde sonkhen lok eke sobhek hajir zatat, hem sot zaytea pokxank atam spoxtt zalam.
Bhurgim-ballam
‘Google Glass’
‘Google Glass’ hem ‘Google’-chea zodd-sonsthapok Sergei Brin-chi apurbayechi yevzonn. Hi yevzonn ‘augmented reality eyeglasses’ fuddem haddchea khatir gheun ailam. ‘Augmented Reality’-chea adharan sonvsarantle mull-totv (elements), ‘computer-generated inputs’-anchea adharan ani akorxit bhaxen pollounk mellttat. ‘Google Glass’-ak ‘wireless camera’ asa, zantun chitram (images) ani cholchitram (videos) ‘sharing’ korpachi suvidha asa. Toxench tachea adharan ‘e-mail notifications’ ani tem vapurta tem sthan dakhounk xokta. ‘Google Glass’ avazar, sporxar (touch) ani toklechea halchalir vaprunk zatao oxi tem toyar korpeamchi opekxa asa.
2013-nt amkam novem kitem dovorlam? eklo astolo mhunn, chodd korun ‘Samsung’-chea torfem yevpi ‘Galaxy S IV’. Bagounk yeta tea ‘screens’-anche zaite fayde asat. Komponink aplea ‘phone’-achea ‘design’-an bodol haddunk melltolem. Zor ‘design’ bodlunk mellnam zalear, zomnir poddon futtonant tosle ‘phone’ utpon’ korunk komponink adhar ditole.
‘Oculus Rift’
‘Flexible Mobile Phones’
10
hatanchea halchalinchem ‘screen’-icher karya korunk melltolem. ‘Microsoft’-an ghatlelea ‘video demo’-r êk khellpi ‘screen’-ir aslelim karyam, zoxem ki vostu halovop, hatachea halchalin korunk pavlo. ‘Mcrosoft’, taka zaitea vegvegllea bhasamni vapor korunk zata mhonntta, mat hem yeuzonn chodd promannan ‘game’ khellpacho bhag mhunnon vaprunk yetolo.
‘4G Technology’
‘Basis Band’
Ho êk ‘digital monitor’ zo tumchea kallzachea ttokeamcher (heart rate), tumi kitle choltat, ani kitle ‘calories’-ancho vapor kortat, tacher nodor dovorta. Hea goddiala bhaxen dispi upkoronnak zaite ‘sensors’ asat zanchea adharan nhidpachi tora (quality), vyama vellar gham (sweat), ani kuddicho tapman (temperature) mezunk adhar dita.
‘Microsoft Digits’
Ami sogott zannant ki, ‘flexible displays’ chodd korun toyar asat mhunn. ‘Samsung’, ji bagounk zaupi (bendable) ‘screens’-ancher kam korta, tannim Las Vegas, USA hanga zalelea ‘Consumer Electronics Show’-ak ‘high-definition resolution’ 5.5 inch ‘screen’-cho ‘mobile’ dakhoilolo. Oxem mhonnttale ki,ho tanchea ‘Galaxy smartphones’-am modlo
2009 vorsa ailelea ‘Gamer’ hea filman, khellpi khoreponnim ‘game’-in bhitor sortale, zantun kriya (action) tanchea samkar nhoy, punn tanchea bhonvtonnim zatali. ‘Oculus Rift’, jem êk ‘headmounted’ upkoronn (gadget), zachea adharan khellpi fil- ‘Microsoft’-achem sod korpi khatem mangottar (wrist) mant dakhoilam te bhaxen ‘video game’ khellunk xoktole. ghalunk mellpi upkoronnacher kam kortat zachea adharan
Amkam Vinchar Pottantlean avaz kiteak yeta? Pottan avaz jirovnneachea prokriyek (digestion process) lagon zata. Pottantlean avaz jevlea uprant, jevta tednam jevonn-khann jirounk yeta, vo tum bhukelolo asa, tednam yevunk xokta. Jirovnnechea pod’dotin kaim ‘hormones’-am bhaxen vostu astat. Jednam tum kaim vella pasot khayna, tednam teo vostu mendu (brain) kodden khunna dhaddta, je ‘hypothalamus’ ho menducho êk bhag chalu korta, zo tumchi khavpachi itsa vaddoita. Hachea vixim magir pottak ani ‘intestines’-ank kollovnni dhaddunk yeta. Jem vegveglle ‘acids’ ani her jirovnneche
dravya podarth (digestive fluids) soddtat, zoxi-zoxi tuji kudd khaunk toyar zata. Haka lagon tumkam vegvegllea bhasanche avaz aikonk yetat. Jevnna vixim chintop, tem pollovop vo tacho pormoll ailear poryan avaz aikonk yevunk xokta.
‘4G’ mhonnlear ‘Fourth (4th) Generation Technology’. ‘4G’ tontrgyanachea adharan chodd ‘bandwidth’ mellonk xoktelem zaka lagon ‘3G’ tontrgyana von chodd gotin ‘internet’ vaprunk ani ‘downloads’ korunk melltolem. ‘4G’ tontrgyanachea adharan ‘telecommunication’-an zaite bodol ghoddon yetole, zankam lagon ‘telecommunication’ mollar zaiti udorgot disonk yetoli. ‘Mobile phone’-am borabor ‘4G’ tontrgyanacho vapor, ‘video communication’ vaddlolea vegan korunk adhar ditolem. Nhoy fokt ‘4G’ ‘mobile communication’-an sudharonnam haddtele, bogor ‘online gaming’ ani ghorantlea ‘fast internet browsing’ korunk poryan adhar ditelem.
Nove Sod (inventions) Telephone
Ttimb melloyat – (connect the dots)
Poilo vevharik ‘telephone’, Alexander Graham Bell hannen ghoddoun haddlo.
Jeo vostu bizlecher choltat tankam bhonvddi ghal- (circle them).
Ami sopnetanv kiteak? hancher nirnnoy gheta. Kay sod korpi mandtat ki sopnam hea prokriyen (process) bhag ghetat mhunn.
‘Ruler’ nastana odmasan mezunk he kay pod’doti vaprunk yeta. •Tujem ‘index finger’ bagoy (bend). Poilea ani dusrea bottachea sandeam modem ontor sumar ‘1 inch’ astolo. •Tuje ‘arms’ ubhe sodd (stretch straight). Eka modlea botta savn dusrea botta merencho ontor sumar ‘6 ft’ astolo. •Tuzo êk ‘arm’ ubo sodd. Nakachea (nose) tonkar-savn modlea botta merencho ontor sumar ‘3 ft’ astolo sumar ‘12 inches’ astolo. •Donuy hatanchi bottam patllay • Eka hatichim bottam patllay. (spread) ani angtte tenkoy. Eka dhaklea Angttea-saun dhaklea botta merencho botta saun dusrea botta modlo ontor ontor sumar ‘6 inches’ astolo.
Bizlecho novean sod laupant yevunk na. Tache vixim Benjamin Franklinan sod lailolo, zannem sidh kelem ki zoglavnni (lightning), bizlecho êk prokar mhunn.
Monopoly
‘Monopoly’ poilech pautt 1935 vorsa Fevrerachea 6-ver bazarant vikpak ghatli.
‘Column’ melloyat – match the column Game of Life
Monopoly
Twister
Snakes and Ladders
Ludo
Zapo – answers
‘Ruler’ nastana koxe bhaxen ontor (distance) mezunk zata?
Bizli
Zapo – answers
Ami kiteak sopnetanv hache vixim zaitea zannachim vegvegllim motam asat. Tantun êk mhunnllear, mendu monis zago astana kitem polleta tem manddun haddunk, sopon nhide borabor vavurta. Menduk vhodda promannan kitem nam kitem pollounchem, aikochem, ani her vostu apnnauncheo poddtat. Thodde lhanxeo vostu zoxe ki eke gaddyecho rong, zalear dusreo vostu zoxe ki tujem iskolantlem êk vhodd ‘project’. Nhidechea vellar mendu hea sogllea vostuncher nodor marta, ani khoincheo vostu dovorcheo ani khoincho visorcheo
Bolayki
11
Soro zobabdaren piye
Dokxinn Bharatant diabetiche piddest chodd
Zaite xenkdde saun kosloi dobazo monoupak soreacho vapor zata. To kuddik ani monak suseg diunk adar dita. Mat, zaitea zannank sod’dam tachi goroz oxi tankam dista. Soreachi sonvoy lagpachi tallpa (avoid) pasot Dr. Dorland Martins oso sol’lo dita.
Bharat desantlea lokachi halinch topasnni keli tea vellar Dokxinn Bharatantlea chear rajyantlea lokak ‘diabetes’ pidda asa mhonnpachem ugddapem zalam. Desantlea sogllea rajyantlea ‘diabetes’ piddevontanchi ankddevari ekttayli tedna, Tamil Nadu rajyant 11.76% hi pidda aslolo lok mell’lo. Sikkim rajyant ‘diabetes’ piddest 13.88% itle he piddek bolli poddlolo lok asa, zalear Karnataka rajyant
Soro piyopak xim kitli dovorchi? Dadleamni soro dor satollean 21 ‘units’-am voir , ani disak 4 ‘units’-am voir piyoncho nhoy. Bailamni soro dor satollean 14 ‘units’-am voir, ani disak 3 ‘units’-am voir piyoncho nhoy. Gorbest bailamni vo gorbest zaupak sodtat tannim soro bilkul piyoncho nhoy. Piyopak tharailem zalear, zolmant yevpi bhurgeakui dhoko zaum yeta. Soreacho êk unit mhunnlear kitlo? Somzat eke ‘strong beer’in ‘litre’-ak 6 units asat. Tum zor ordho litre (500ml) piyelo zalear tum 3 ‘units’ ghetay. Satollean tumchea piyopachea vixim eke ‘diary’cher nond korun dovor, hatun tumkam tumchea piyopacher mahiti mellunk adhar zatolo. Bhorpur promannnan piyelear bholaykecher boroch dhoko asa. Hanga kãy vostu asat jeo soro piyeteleank
faideak poddo yeta Kosleai dobajiak soro vanttop mullavem karya (primary focus) nhoy punn karya zalea uprant toddo vanttcho. Ruch vaddoyat. Soreacho prokar (quality) polleyat, tacho promann (quantity) nhoy. Piyonchea poilim khaunchem. Khann khal’lear pottachea deger lep (coating) toyar zata ani soro piyonk kuddik toyar korta. Khali pottar piyelear ‘hypoglycemia’ hem duens utponn zaunk xokta, zaka lagon ghunvoll, oskotay ani monache sthitin (state of mind) bodol zaunk yeta. Piyeta tednam khanvchem. Bholaykek borim tim khannam piyonchea
vellar lagim dovorchim. Oxem zalear tum bebdo zaunchea poilim tujem pott bhortelem. Piyetana soro mistur (mix) kornaka. Tujea pottak toxench toklek tem
borem nhoy. Tuje avddicho soro ghe ani toch piye, dusre dusre gheunk naka. Thoddea thoddea vellan piyopachem thamboy. Rogtan soreachi attovnni (alcohol concentration)
denvouchea khatir ‘party’ek astana soro piyonche bodlek ‘soft drinks’ vo dusrim ‘alcohol’ naslelim
‘drinks’ piyonchim. Udok piyonchem. Soro piyonchea adim, piyonchea vellar toxench piyelea uprant udok piyonchem. Soro piyetoch mutonk chodd zata ani taka lagon monxache kuddintlem udok noxtt korta. Tea khatir sorea borobor udokui piyelear khub faideachem. ‘Driver’ dovor. Konnuy tori soro piyena toslo ani piyelolea monxank tanchea ghara vhorpi oslo ‘driver’ dovorcho. Noxen aslelea soyreank ekodde ghora vochonk diunk naka. Zor tumkam koll’lem ki tumcho konn ixtt noxen asa zalear taka eklo ghara vochonk diunk naka, tankam tumchea ghara nhidonk di, vo konnak taka tachea ghara pavounk di vo ‘taxi’ apoun haddchi. Je monis soro piyonk sodinant tanka piyonk ‘force’ kori naka. Je piunk sodinant tankam piyopak diunk proytn korop hi vaitt kornni mhunn mantat. Komi soro piyeyat. Thoddea lokank hem aikonk naka astelem punn tumkanch upkar korat ani toddo soro piyeyat Soro zaitea vegvegllea toramni vaprunk yeta ani tumi piyonk venchtat zalear zobabdar, surokxit ani bholaykechea vatten venchchem.
10.22% lokak hi pidda sampoddlea ani tem tisrea panvddear urta.Dokxinn Bharatantlim her don rajyam zoim he pidden giraslole lok asat, tim zaun asat Kerala (8.83%) ani Andhra Pradesh (7.24%). Bharatantle soglle lok sonkhent ‘diabetes’ aslole 7.1% piddevont asat mhonnpachi gozal sorkaran loka modem kelolea eke khobrentlean thavem zalam. Dokxinn Bharatant itle vhodde sonkhen he ‘diabetes’ piddest asop mhonnlear, hea
rajyamni lok aplea jevnna-khannant tandull ani khobrel telacho chodd vapor korta. Bholayke mollar vaurpi zannkar sangtat tea pormonnem, hea jevnnant ‘carbohydrates’ ani ‘saturated fats’ chodd asta. Dokxinnentlea rajyamni hi ‘diabetes’ kiteak vaddta, tacher anikui obheas zaupachi goroz asa oxem mot khupxea bholaike vaurpi zannkaramni porgott kelem. Bharatantlea heram rajyamni poryant ‘diabetes’ chodd vo thoddea promannan asa. Hi diabetes zavop mhonnllear lokak aplea dispottea jevnnant kitem khaunchem ani kitem na khaunchem hache vixim khas oxi koslich mahiti na. Punjab sarkea rajyant jevnna khatir lok chodd tandull vapurta. Sogllea vellak tandllancho vapor eka mon’xak he pidde kodde lagim haddtta. Tech porim dokxnn Bharatant choddan-chodd lok aplea jevnna-khannant khobrel telacho vapor kortat, ani tea telan ‘saturated fats’ vhodda promannan aslolean, eka mon’xak ‘diabetes’ pidda girasunk xokta, oxem he zannkar sangtat.
Nitoll udok ho moniskullacho odhikar Gorbest bailank mobail fon boro? kachi purvonn zata oxem sangtat. Mala bhagant kaim dis ho duxit udkacho purvotto zalo, toruy lokache bholaykecher kosloch porinnam zaunk na hi ek vixex gozal! Mala ho vaddo Rua-de-Ourem hanga aslole udkache khaddik (canal) tenkon asa. Thoinsor aslolea ‘Viva Goa’ ani kaim hottelanchem mhellem udok pasar zaupi ‘chambers’ futton tem piyeopachea udkachea paipamni misoll zalem. Mhellem udok koxe toren soddchem hache vixim sarki vevostha korunk naslolean ho prosong (incident) upraslo. Oxe toren hanga-thoim antrea poyrean he mhellea udkache ‘chambers’ futtot astat ani oxe toren Nitoll udok ho moniskullacho odhikar zavn asa. Hea odhikara pormonnem prot’tek mon’xak xudh ani nitoll udok mellpak zay, oxem Ekvottit Raxttram Songhottnen (United Nations Organization) jahir kelam. Sonvsarbhorchea 10 kotti nagrikank nitoll udok mellona. Bharotant zalear duxit (polluted) udkachi ek bhirankull poristhiti asa. Duxit udkacho vapor kelolean monis khupxea piddancho gulam’ zaunk pauta. Chodd korun pavsachea kallar duxit udkak lagon khupxeo pidda posortat. Bharotant dor vorsa 5 vorsam sokoylea I hozar bhurgeam fattlean 87 mornnam zatat tim duxit udok vapurlolean zatat mhonnpachem spoxtt zalam. Nodi, dhoronnam (dams), baimyeo zavn asat nitoll udkache nisorgik santte (reservoirs). Punn aste-aste korun he nisorgik santte noxtt ani nopoyt zavpak laglolean loka nolla udexim udkacher atthapun ravchem poddtta. Dhoronnamni zoma aslolea udkachem xud’dhikoronn (purification) korun tea udkachi lokak purvonn (supply) kortat. Heach udka udexim ek-ek pavtt lokache bholaykek dhoko uprasta.
Kaim dis fattim Mala-Ponnje hangasor ravpi lokak nollamni (taps) duxit udkachi purvonn zavpak laglolean lokacho khupuch guspa-gondoll zalo. Nitoll udkachi purvonn korpi nollanche ‘pipe-line’-imni mhellem udok guslolean lokak duxit udkachi purvonn zavpak lagli. Hea udkachi topasnni kelea uprant tantunt bholayki vibadd kortat tosle zon’tu (germs) sampoddle. Hea zontu udexim mon’xak bhayram (diahorea) sutt’ttat. Lokachea borea noxiban hi gozal veginch koll’lolean tacher upay gheupant aile ani atam lokak sarkea ud-
mhellem udok nitoll udkachea paipamni ghusot asta. Sangpachem mhonnllear, nitoll zanv mhellea udkachim ek pavtt paipam bosoylea uprant tanchi magir konnuch vaspus korina. Vorsanchim vorsam tim toxinch asta. Sabar vorsam tim zomnni pondak urlolean tanka kollom (yeun) tim nadurust zaun futtonk pavtat. Ani he vorvim mhellem udok piyeopachea udkant misoll zalolean tem magir produxit zata. Ani hacho sogllo porinnam lokak bhogcho poddttat. Sorkaran he gozalicher nodor dovrop hi ek taktikechi goroz zaun asa.
Mobail fon amkam khupxea gozalim khatir upeogak poddtta. Halinchea kallar ho mobail fon amche dispotte jinnecho ek mhotvacho vantto zala. Ho mobail fon ani tanche ‘towers’ hanche udexim zavpi vaitt porinnamacher khup cheorcha zaloli amkam aikopak melltta.Toruypunn lokamni hea mobail fonak aplea koddlo pois korunk na. Sumar 20 vorsam adim ho mobail fon amchea Bharot desant ailolo. Ani mhonntta mhonnosor desant konnxa-konnxamni loka meren to pavlo. Gorib ani girest loka meren ho mobail fon pavla ani aizkal to heram vostum modem ek mhotvachi vost zaun poddlea. Sonvsar bhorche ‘scientist’ ani ‘doctors’ hea mobail fonachea vaitt porinnama vixim cheorcha kortat. Punn he fon vapurpachem konnenuch soddunk na. Ghoddiye he vaitt porinnam lokak tabortob disonant mhonn zanvye. Kosli-i vost chodda promannan vapurli zalear, tacho vaitt vo duxporinnam dison yetoloch.TV-chem poryan oxench zalem. Aiz gharagharamni lokager TV asa. TV xivay amchem kainch cholona. Atam dotorank amkam bobo marun sangchem poddtta ki TV pasun pois ravat mhonn. TV-che vaitt porinnam atam lokak kollpak lagleat. Oxench atam mobail fonam vixim zalam.
Mobail fona vixim zatat tea vaitt porinnamacher sod-vaur (research) korpak survat zalea. Eka novea sod-vaurantlean oxem sidh zalam ki, eke gorbest aslole ostoren mobail fonacho chodd vapor kelo zalear tichea kusveant aslolea tichea bhurgeacher tacho porinnam zata. Mhonnge tika zolmon yeupi bhurgeache vagnnukent dox nirmann zaupachi xokyotay chodd asta. Oslim bhurgim aple khupuch lhan pirayer thavn mobail fonacho vapor korpak lagtat. 1996 tem 2002 hea kallant chodd vell mobail fon vapurpi gorbest aslolea os-
toreank zolmon ailolea bhurgeancher nodor dovrun aslolea bholayke zannkaramni hem sodun kaddlam. Hea sumar 1 lak ostoreamni bholayke zannkarank apli soglli mahiti diloli je udexim he zannkar tancher nodor dovrun ravle. Sat vorsam uprant hea zannkaramni hea bhurgeamchea avoyank tea bhurgeanche bholayke vixim, tanchea jevnnakhanna vixim vichalem. Tech porim tanchea gorbest ponnar tannim mobail fonacho kitlo vapor kelo hea vixim vicharlem ani sogllo topxil (data) zoma kelo. Tedna
hea bholayke zannkarank 50% bhurgeanche vagnnukent dox ani tim lhan ponnich mobail fona kodde akorxit zaleant mhonnpachem sidh zalem. Mobail fonak lagon kaym gomhir pidda, zoxem kankr zavpachi xokyatay asa hem-i atam spoxtt zalam. ‘Mobile Towers’-antlean bhayr yeupi ‘radiations’-acho boroch vaitt porinnam varear uddpi suknneancher zata oxem halim kallar ugddapem zaupak laglam. Mon’xan jea vostunchi nirmiti kelea, ti aple jivit sukhi korpa khatir. Punn ami hea vostunk itle lobdoleat, ki aste-aste tanchem amkam veson koxem laglam. Hacho porinnam amche kuddicher dison yeta. Fokt ek mobail fonuch nhoy, punn mon’xan toyar keloleo khupxeo tontrik vostu aiz mon’xanchea jivitar uttleat. ‘Air-condition hacho chodd vapor amchi bholayki vibaddta. Choddan-chodd vell TV polleli zalear mon’xachea angant mottay nirmann zata. Eke imarotik ‘lift’ asli zalear pasun dotor panvdde chodd ani dhenv oso sol’lo ditat. Mon’xak sukh ani suvidha divpi aiz-kal khup vostu khud mon’xamnich nirmann keleat, punn tancho vapor moryadi bhitor ravon korunk zay. Chodd vapor kelo ani bezababdari dakoyli zalear tacho porinnam mon’xakuch bhogcho poddtolo hem ami visrunk favona.
tambddem zata. Tednam ang sarkem suzlelem dista.
‘ Allergy’-k lagon zayteo pullio yeta ani hang budd’ddunk xem dista. Kedna kednaim tantuntlean udik pasun yevunk lagta ani ang suzta. Hi suj vegim bori zainam. Zayte pavtt tantiyam, dudh, chonne ani biknnam khatokuch tallo khorzota ani kednaim vonkareo yetat, potant dukta ani bhair pasun zata. Kaim zannank ek kherit torechi vokdanchi ‘allergy’ zata. He ‘allergy’-k lagon svas bond zavop, okosmat rogtachem ‘pressure’ denvop, angar pullell yevop hem chaluch asta. Hea vellar kaim tharavik vokdam ghetlear hi ‘allergy’ matxi unni zata. Koslea vostunk lagon ‘allergy’ zata hachi ollokh nond korchea khatir prayog xallent (laboratory) tachi topasnnim korunk
zai. Teo chodd korun don torecheo astat. Tantunlem poilem mhonchem ‘Rast radio Allergy Sorbent Test’ hea topasa khatir rogtacho upeog kortat. Hi topasnni matxem marog podta punn khatrechi. Hea topasnne vorvim rogtan ‘antibodies’ veg veglea vorganim topastat ani tea tea pormonnem tanchem rogtant asnnem nond kortat. Eka lhan xe ‘ blade’-ichea adharan daktuloso ghai ghaltat. Vis minutanim jea vostunchi vo vokdanchi ‘allergy’ zata tednam khorzunk lagta, tambddem zal’leachi lokxonam distat. Jea vostuchi vo vokdanchi ‘allergy’ nasta tednam koslinch lokxonam dissonant. Hea toren khoinchea vokdanchi allergy zata zalear sodpus kaddunk sompem zata
‘Allergy’ mhunttlear kitem? Kitlech pautt kosloi somorombh aslear ami amkam dagineanim (jewelry) nettoun vetat, kednaim khoreo vostu vo khotteo vostu ami ghalun vetat ani magir ordhea vo ek hora uprant amchi man’, gollo ani kan’ khorpunk suru zatat, ani thambdde zatat. Kaim vellan tacher puller futtonk lagta. Zaite zanank ek pautt vokod ghetlear pottant ghule marunk lagtat ani ullti zata, oxem torekvar gozali amkam aikunk yetat, ani hea duensak ‘Allergy’ mhunntat. ‘Allergy’ hem utor ami zaytech pavtt aikolam astelem. Bhangarachi vo rupeacheo vosti ghatlear vo vokdamni-i hi allergy zaunk xokta. Jim vokdam vo vostu jeo amche kuddichean sonsunk zainam
tednam kudd tankam nakarta. Hem magir veg veglea rupanim amkam amchi kudd dakoita. Ji vost amkam trass korteli mhunn zanna zaun ghetli zalear ti amkam zerul kuddik tras korteli. Favo tea vellar ami tachi kalzi ghetlear tem amkam fuddarak tras zaunk pavchinant. ‘Allergy’-chea trasantlo mekllo zaunk amkam poile suvater ‘allergy’ mhonchem kitem hem zanna zaunk chodd gorjechem? ‘Allergy’ zalear amche kuddint kitem bodolta zait? Kuddint tras korpi rasayan (chemicals) ‘Allergen’ mhonttat tem toyar zata. Hem ‘allergen’ zaitech torechem asta. Tem chodd korun bhurxem, dhull, zonvaranche kens, dudh, tantiam, chonne,
biknnam, tomattam, fulanchim bhiyam, adi.. oslem kitem khalear hem rasayan kuddint bhitor sorta. Kudd taka nakarta. Tednam rogtan aslele ‘antibodies’ uchamboll zatat. ‘Antibodies’ mhonchem kuddi khatir duensaadd zhuz manddpi zhuzari zaun asat. ‘Allergen’ ani ‘antibodies’ ekttaim yevun tanchea vorvim ‘Histamin’, ‘lukotrains’, ‘Prostagladin’ hea sarkim rasayanam toyar zatat. Tancho porinnam mhonnchem xinko yevop, ang khorzop, barik pullell yevop, hea sarkim veg veglim lokxonnam dison yetat. Dor ek veaktik (person) veg vegle toren hi ‘allergy’chim rupam distat. Punn thonddi, dhomo, pitam, potacho vikar, her vokdam udexim chodd disun yeta.
Hea vostu khal’lear ‘allergy’ zaunk xokta
‘Allergy’-k lagon hathank, payank ani manek pitam’
yeta ani khorzupachi khaj sutt’ta. Te suvater ang
Rupea Podd’ddear 2012-ant Unchlea Zagear Aslolim 10 Hindi Filma
‘Bollywood’ ani Kazaram ‘Bollywood’ sonvsarant zaytim vizmitam ghoddta. Tantuntlem ek vizmit mhunttlear ‘Bollywood’-an torekvar vavr korun namnnam zhoddlelim noketram (stars) ani Hindi film mollar dusrim kamam kelole manest hanche modem ghoddon yetat tim kazaram. Him kazaram matxim vichitruch asa. Vichitr itleach karannak lagom ki him kazaram chodd korun ankvar ‘heroines’ ani kazari film mollayle manest dadle hanche
bhitor ghoddtat mhunn. Porzolltim ankvar noketram kitleanxeanch kazari dadleam lagim kazar zaleant tachim zaytim udharonna asa.
2012 hea halinch somplolea vorsant he porim don nanvlovkik kolakaranchim kazaram zalim. Khub famad Vidya Balan, ankvar, hi ‘heroine’
kazari dadlo Siddhart Roy Kapoor hanche lagim kazaracho sakrament zhoddlo zalear anik ek nanvlovkik ‘Bollywood Star’ Kareena Kapor hannem kazari ‘hero’ Saif Ali Khan hanche lagim logn kelem. Kazari dadleam lagim ankvar ‘heroines’ hannim
kazar zavop ‘Bollywood’-an cholta mhunn sid’dh zata. Zoruy ‘Bollywood’-a bhair oslim kazaram chodd zaynant punn ‘Bollywood’an tim sompeponnim zatat kiteak ‘Bollywood’-atle lok odhik sudhorlole somzota zaunk zay ani dusrea vordhan Europi desamni kitem
ghoddta tachi sompeponnim nokol marunk ‘Bollywood’-antle manest fattim ravona. Vidya Balan ani Sidhart Roy Kapur ani Kareena Kapoor ani Saf Ali Khan hanchi donnuch kazaram nhoi punn oxim anik zaytim te bhaxen kazaram zalolim asat. Hea kazaramni ankvar ‘heroines’ kazari dadleam lagim kazar zaleant tanchim-i kaim udharonna ami sokol ditanv: l Hema Malini – Film ‘hero’ Dharmendra l Helen – Borovpi ani bhumika korpi Salim
Khan l Shabana Azmi – kovi, git rochpi ani digdorspi Javed Akhtar l Smita Patel – cholchitr ‘hero’ ani rajkarnni Raj Babar l Sarika – ‘hero’ ani digdorspi Kamal Hasan l Jayaprada – nirmato (producer) Shrikant Nahata l Soni Rajdan – cholchitr nirmato Mahesh Bhat l Sridevi – ‘producer’ Boney Kapoor l Sangeeta Bizlamni – Krikett khellgoddo Mohamed Azharudin l Juhi Chavla – dondekar Jai Mehta l Karishma Kapoor – dondekar Sanjay Kapur l Raveena Tandon – ‘distributor’ Anil Thadani l Mahima Chovdary – dondekar Boby Mukherji l Maanayata – Film abineta Sanjay Dut l Shilpa Shetty – ‘businessman’ Raj Kundra l Lara Dutta – Tennis khellgoddo Mahesh Bhupati Khorench cholchitruch ek vichitr madheam asta zantuntlean oslim kazaram zaytim zata tem ami rupea podd’ddear polloytam. Atam teo kannio ghoddneo zaun tancheai jivitamni dista tem khorench vichitruch.
2012-antle 10 zoytivont 2012 Vorsantleo 10 ‘Heroes’ nanvlovkik ‘Heroines’
Salman Khan ‘Ek Tha Tiger’ hea filmant 2012 vorsant aplem raj choloylem ani taka lagon Salman Khan haka hea vorsa sogllea ‘hero’ modem poylea panvddear sthan favo zata.Tannem hea filmant ek RAW-‘agent’-achi bhumika kel’li ti khupuch gazli ani tache vixim khupuch zannamni tachi thoknnay korun boroylem. Dabangg 2 henvuim Salmanachem film hea vorsa Dezembrant ailem ani borench gazlem, toruy punn ‘Ek Tha Tiger’ hem film soglle vatten unch urta. Sharukh Khan King Khan hea vorsa Yash Chopra hachea ‘Jab tak hain jaan’ hea filmant ek khoddegantt ani monant urta tosli bhumika korun poylea 10 zannam modem aplem sthan samballun dovorlem.Sharukh Khanan hea filmant Samar Anand hachi bhumika hi itihasant nond korpa sarki zavn asa oxem hem film pollelea uprant lok uloylolo aikonk mellttalem. Aamir Khan ‘Talaash’ hea cholchitra udexim Aamir Khanan ek gozal sidh korun dakhoyli, ani ti mhonnllear, tachim filman yeunk uxir pasun zalo zalear, to kiteim punn novem ani vegllem korun dakhoyta. Tannem hea filmant eka pulisachi bhumika kelea zo eka ‘super star’ kolakarachea khuna vixim sodpus korta. Ranbir Kapoor Oscar puroskara khatir nomiarlolem ‘Barfi’ hem film soglleankuch avoddlem. Ranbir hannem lokachea lokxant urpa sarki sadi ani ut’tom bhumika kelea. Somplolea Raj Kapoor hachi protima (image) dolleam somor haddli mhunn zannkar uloyta. Ajay Devgan ‘Son of Sardar’ hea filma udexim Ajay Devganan uchlea panvddear urpi 10 kolakaram modem aplem sthan dovorlem. Sharukh Khan hachem ‘Jab tak hain jaan’ hem-i film teach disamni bhayr sorlolean
‘Son of Sardar’ bhair kaddunk fattim dovorchem oxi koddok magnni ason poryant hea filman khupuch namnnam melloylim. Tech porim ‘Bol Bachchan’ heai filmant tannem ek vinodi bhumika korun hea vorsa loka koddlean bhoupur xabaski melloyli. Akshay Kumar 2012 vorsa Akshay Kumarachim ‘Rowdy Rathore’, ‘Oh my God’ ani ‘Khiladi 786’ him filma khupuch gazlim ani poylea 10 kolakoram modem tachem sthan thir urlem. Saif Ali Khan ‘Agent Vinod’ hem tachem film khala apttolem punn ‘Cocktail’ hea cholchitran taka yes favo zalem. Tannem hea filmant ek ‘lover boy’ hachi bhumika korun soglleankuch dipkaun uddoylet. Tachem ‘Race 2’ hem film anik thoddeach disamni bhair sorchem asa ani tem ‘hit’ zatolem hachi to opekxa korta. Emraan Hashmi 2012 vorsa Emraanachi ekar-ek gombhir oxim ‘Jannat 2’, ‘Raaz3’ ani ‘Shanagai’ him filma bhair sorlolean tachi ‘serial kisser’ hi protima (image) pusun vetoli oxem dislolem. ‘Raaz 3’ hea filmantlean tachi hi protima adli asa toxi urli. Irfan Khan ‘Life of Pi’ hea filmantle bhumike udexim Irfan Khan boroch cheorchent ailo.Tachem hea vorsache survatek ailolem ‘Pan Singh Tomar’ hea filman bori bhumika keli toxench taka filmi mollar khup inamam favo zalim. Tache bhumikek ‘Big B’ Amitabh Bachchan hannem poryant xabaski dili. Manoj Bajpay Tin filma modem tin unchleo bhumika kelolean ho kolakar hea vorsa khupuch gazlo. ‘Gangs of Wassepur’, ‘Chittagong’ hea filma udexim taka loka koddlean boro protisad mell’lo ani aplea hangant eka bhes borea kolakorache ghunn asa mhunn sid’dh zalem.
2012 vorsant mhunttlear Janer 1, 2012 tem Dezembr 31, 2012 hea bara mhoineam modem zaytim Bollywood cholchitram rupea podd’ddear ailim ani cholchitr mogyank dadhoxi kelim. Tantuntlim kãy filmamni namnnam zhoddlim zalear kãy filmam lokache nodrent sokol poddlim. Aiz ami 2012 vorsant 10 cholchitram, jim soglleach vattamni zoytivont zalim, tim khoinchim asat tanchi sokol mahiti ditam. 1 – Ek Tha Tiger Salman Khan, Katrina Kaif, Ranvir Shorey 2 – Rowdy Rathore Akshay Kumar, Sonakshi Sinha 3 – Agneepath Hrithik Roshan, Sanjay Dutt, Priyanka Chopra 4 –Jab Tak Hain Jaan Sharukh Khan, Katrina Kaif, Anushka Sharma 5 – Barfi Ranbir Kapoor, Priyanka Chopra, Ileana D’cruz 6 – House Full Akshay Kumar, John Abraham,Asin 7 – Son of Sardar Ajay Devgan, Sonakshi Sinha, Sanjay Dutt 8- Bol Bachchan Ajay Devgan, Abhishek Bachchan, Prachi Dessai 9 – Talaash Aamir Khan, Rani Mukerjee, Kareena Kapoor 10- Dabaang 2 Salman Khan, Sonakshi Sinha, Arbaaz Khan
Bollywood-chim ‘No Bikini Babes’
Sonakshi Sinha-n rupea podd’ddear obhinetrichem protibimb aplea sadhea svorupan, dorxokanchem mon jiklelem asa. Halinch eka film dirgdorxokan teka aplea fuddlea filman ‘bikini’ ghalunk magnnim keli ani Sonakshi-n sorolpponnin taka nakarlem. Halinchea mhoineamni Sonakshi-n zaytem vozon
denvoilam, mat ‘bikini’ ghalpachem oxem tachea monan nam. Sonakshi hea ‘bikini’ ghali nant tea obhinetrim modem eklench nam. Tachea borabor ‘Singham’ obhinetri Kajal Agarwal asa, eka filman ‘bikini’ gahalpachi magnnin aslelea karonn tannen tea filmachem ‘offer’ nakarlem. Toxench adim, Ayesha Takia-n filman bikini ghalchi poddta mhunn Yashraj filmak nam mhunnlelem. Tachea ‘business manager’achea vegvegllea proyotnam uprant poryant, Ayesha-n filman kam korunk vhoy mhunnonk nam. Atamchea kallar obhinetreo (heroines) prosid’dhi mellchea khatir kosli-i bhumika korunk toyar asat, teach vellar oslim-i kolakaram asat jim aplea noitik mulyank (moral values) man ditat. Tim khorea orthan “Dabangg cheddvam.”
Salman Khan Eksuro? Katrina Kaif Katrina Kaif hakim dogam Khan-am borabor hea vorsant don ‘superhit’ cholchitram – Salman-a vangdda ‘Ek Tha Tiger’ ani Shah Rukh-a borobor ‘Jab Tak Hai Jaan’. Tea xivay ‘Agneepath’ cholchitrantlem ‘Chikni Chameli’ hem git ani Katrina Kaif hancho nach cholchitr pollenaranchea kallzamni urlo. Katrina-k 2012 voros khub yesesvit (successful) zalem. Kareena Kapoor Noveach logn zalelea Kareena-k 2012 zaitea ghoddnukemni bhorlelem voros zaunk paulem. Tachim tin cholchitram ‘release’ zalelim ani tachea Saif Ali Khan-a lagim logna vixim zaiti chorcha zaleli. ‘Agent Vinod’ ani ‘Heroine’ rupea podd’dear ‘flop’ zaunk paulim, mat ‘Talaash’ hea filman Kareena Kapoor hannem lokamchim kallzam jiklim. Sridevi 14 vorsam uprant Sridevi portun rupea podd’dear disti poddlem. “English Vinglish’ hea cholchitran tannem bhes bori bhumika keli. ‘Shashi’ mhunnon, eke ghorkan’nichi bhumika korun tinnem aplea hangant cholchitr kola suddsuddit asa mhunn dakoylem. ‘English Vinglish’ hea cholchitran Sridevik portun rupee podd’ddear porzollit keli. Priyanka Chopra Tachi ‘Agneepath’ cholchitrantli ‘Kaali’ bhumika lokank khub manli. ‘Teri Meri Kahaani’ zatun tacheo tin bhumike asle, chodd lokamni manun ghetlem nam. Tachea magir ailem tem Anurag Basu hannen chitraylelem ‘Barfi’, zatun Priyanka-n eka ‘autistic’ cheddvachi ‘Jhilmil Chatterjee’
hi bhumika keleli, ji lokank khub manli. Toxench tnnen aplem poilem git ‘In My City’ uzvaddailem. Vidya Balan Tachem 2012 vorsa ‘Kahaani’ ailem, zatun tannen eka gorbest ghorkan’n ji aplea sandlolea potik sodunk yeta hi bhumika keleli, zachem ‘shooting’ Kolkatachea vegvegllea zageancher zalelem. Toxench tachi Ferrari Ki Sawaari cholchitrantli ‘lavani’ Mala Jau De borem gazlem. Sonakshi Sinha Sonakshi-chi 2012 vorsa 4 cholchitram rupea podd’dear ailim. Tachim ‘superhit’ cholchitram ‘Rowdy Rathore’, ‘Son Of Sardar’ ani ‘Dabangg 2’. Mat Joker lokanchem mon jikonk pavonk nam. Deepika Padukone Tachem Saif Ali Khan ani novem abhineta Diana Penty borabor ‘Cocktail’ cholchitr lokank khub avoddlem. Anushka Sharma ‘Jab Tak Hai Jaan’ hea cholchitran Shah Rukh Khan ani Katrina Kaif hanchea vangdda bori bhumika keli. Hatun tannen ek TV potrkar Akira hi bhumika keleli. Rani Mukherji Tachem ‘Aiyya’ cholchitrantlem git ‘Dreamum Wakeuppam’ lokanchea tonddar hanso diunk pavlem mat cholchitr titlem bore cholonk nam. Punn tachea ‘Talaash’ cholchitran Aamir Khan-a borabor kelele bhumiken mon jiklem. Bipasha Basu Bipasha Basu hachem 2012 chea survatek ailelem ‘Jodi Breakers’ lokank titlem avddonk nam. Punn tachea ‘Raaz 3’ cholchitrantlea ‘negative’ bhumike vorvim voir ailem.
Bharatacho sogllea von famad abhineta (hero) ani ‘sexiest man alive’, mhunttlear Salman Khan. Punn khasgi jivitan Salman eksurponnan asa ani apli fuddarachi sangatin sodta. Bollywood-an cholchitramni yex mellovpachem noxib tachea sangata asa punn aplea jivitan sorv-gunni (perfect) sangatin mellovpachem noxib matr nam. Jednam tannen Bollywoodan survat keli tednam Sangeeta Bijlani-k ‘date’ korta mhunn to chorchen aslolo. Salman-a von Sangeeta matxem lamb aslem. Hi soirigot/natem chodd vell togonk na. Tea uprant Somy Ali, jem Salaman-achea jivitant ailem, tem Pakistanantlean Bollywood-an bhitor soronk mhunn Bharatan ailolem. Vevsayik vatten Salman-an taka zaito adhar dilo ani akhrek tim-i eka-mekak ‘date’ korunk laglim. Kãy karonnank lagon Salman-Somyche ixttagotin futt poddli. Salman zo mog sodtalo, ‘Hum Dil De Chuke Sanam’ hea cholchitran Salmana borobor bhumika korpi ‘heroine’ Aishwarya Rai, hache kodden sombondh ghoddlo. Toddea kallan tim ekamekank mellunk laglim ani tancho dogaimcho mog
nettan cholonk laglo. Salman-ache ‘fans’ axen ravlole ki Salman ani Aishwarya logn zatelim mhunn, punn tanchem natem ‘domestic’ ot’tyacharak lagon tuttonk pavlem. Aishwarya-chea monan portun tall-mell (compromise) ghoddoun haddpacho naslo ani haka lagon Salman khub dukhi aslo. Mog anink êk pavtt Salman-achea jivitan ailo, jednam to Katrina Kaif hachea mogan poddlo. Katrina borabor vell sarunk mellpakhatir tannen aplea ‘home productions’ -ank hat ghatlo. Salman ani Katrina-n aplea natea vixim keddnach ukttapem korunk nam. Jednam Ranbir Kapoor ani Katrina ekamekan koddem lagim yevunk laglim, tednam tanchem natem moddlam oxem kollon ailem. Itlem soglem sonsun Salman anink êk pavtt mogan poddtolo vo logn zatolo oxem mandun ghevop kotthinn asa. Punn amkam khatri asa, Salmanak apli sangatinn melltoli mhunn. ‘Dabangg Khan’-ak yeta tea 2013 vorsant cholchitramni mellta tea zoyta borobor ek bori gunnest sangatin mell’lea puro mhunn tache ‘fans’ devak prarthona korta.
2012 vorsantlem ‘ultimate item girl’ konn? Big B Jhumma Chumma de de… 2012 voros ‘Item songs’amni zaite bodol gheun ailem. Rakhi Sawant ani tachea sarkim dusrim jim adlea kallar ‘Item song’ korun namnna zhoddtalim ti atam bekar poddlim kiteak Bollywood-cheo ‘heroines’ tea ‘item songs’-amni nachonk fuddem ailim. ‘Agneepath’ vorsachem poilem vhoddlem cholchitr jem rupea podd’ddear ailelem. Karan Johar hachea cholchitran Katrina Kaif ‘Chikni Chameli’ zaun lokak monoronjon kelem ani teach borobor apun-
nuim odhik nanvlovkik zalem. Maharashtrantli
‘kashti’ saree ghalun borench nachlem.Punn
‘Chikni Chameli’, ‘Sheila ki Jawani’ itlem famad zaunk pavonk nam. 2010 vorsa ‘Dabangg’-an ‘Munni Badnam Hui’ hea gitar nachlelem, Malaika Arora Khan, eka vorsacho ‘break’ ghetlea uprant, ‘Housefull 2’ cholchitran ‘Anarkali Disco Chali’ sangata portun ailem. Hem git famad zalelem punn ‘Munni Badnam Hui’hea gitan rochlele ‘record’ toddunk mat pavonk nam. 2012 voros hem Kareena Kapoor hachem voros kiteak hea vorsa
tachem fokot logn zalem na, punn hea vorsantlim famad zaupi don gitamni tem nachlem. Him gitam mhunnlear ‘Heroine’ hatuntlem ‘Halkat Jawani’ ani ‘Dabangg 2’ hatuntlem ‘Fevicol Se’. Saif Ali Khana lagim logn zalea uprant ‘Fevicol Se’ Kareena hachem poilem ‘item song’ aslem. Korta-korta tem git vorsachem soglea von borem git zaunk paulem. ‘Chikni Chameli’ ani ‘Anarkali’ gelim ani atam lok ‘Fevicol Se’ haka dosla.
Tannen ‘Hum’ filmantlem ‘Jhumma Chumma’ git 1990-chea xekddean zaytem famad kelelem ani atam 11-vea Max Stardust puroskar diupachea karyavollint 20 vorsam uprant tacho jadu (magic) portun ghoddoun haddlo. Ayushmann Khurrana-n, zo karyavollicho yezmanponn choloytalo, ‘Big B’-k tacho ‘Jhumma Chumma’-cho prosong porot ko-
run dakhoy oxi magnnim keli. ‘Big B’-n fokannam korun “Mhozo ‘chumma’ konnak zay,” mhunnlem. Thoddeach khinnam bhitor Priyanka Chopra, Bipasha Basu, Vidya Balan, Anushka Sharma ani Farah Khan machier dhanvon gelim. Ani Big Bn tankam sogllean ‘kiss’ dilo, ani soglllea sobit obhinetrincho tachea nimit mog polloun to khuxal aslo. Galar ‘kiss’ mevlea uprant Priyanka-n ani Bipasha-n tachea vixim ‘tweet’ kelem. Jednam itlim sogott sobit cheddvam eka ‘kiss’ak lagon dhanvtat, tednam ‘Jhumma Chumma’-chem ‘remake’ korop vaitt kolpona aschi nam.
Khell-a-Moidanar
13
2012 vorsantle bhes-bore 10 futtbol khellgodde Futtboll sonvsarant chodd nanv-lovkik (popular) khell zaun asa. Ho khell sonvsaranchea chearui konxeamni ximpoddlolo asa. Heach karannak lagon sonvsarantle nanv-lovkik futtboll khellgodde lokanchea kallzamni riglole asat. 2012 vorsant jea khellgoddeamni futbol moidanar chomotkar kelo tanche vixim ili mahiti Xrextt khellgodde zaitea gunnamni bhorlele astat, tanka sogleank tanche vegveglle ‘skills’ astat. Bariksannen topas kelea uprant kollon yeta ki tancheo zaiteo vostu eksarkeo asat mhunn. Heo vostu mhunnlear dhanvpachi goti (speed), futtbol niyotronn (ball control), famadponn ani khell jikpachi tank. 2012 vorsantle boreantle bore futtboll khellgodde oxe asat: Lionel Messi Lionel Messi, Argentina ani FC Barcelona hea futtbol pongoddank sod’deak khellta. Tacho zolm 24 Jun 1987 vorsa zalo. Ani tannen ‘FIFA World Player of the Year 2009’ vorsa, ‘2010-11 Uefa Best Player in Europe Award’ ani ‘FIFA Ballon d’Or’ fatta-fatt tin vorsank jikla toxench her dusrim-i puroskaram jikla. Sonvsarbhor tache kottimni chahate (fans) asat.
Cristiano Ronaldo Cristiano Ronaldo, Portugal ani Real Madrid hea futtbol pongoddank sod’deak khellta. Portugal pokxache te sod’deak ‘captain’ asat. 2011-12 vorsa tannem marlole ‘goals’ Real Madrid pongoddak ‘La Liga’ jikonk faydeaxir zale. 2008 vorsa tannen ‘ FIFA World Player of the Year’ puroskar jiklolo ani sonvsarbhor tache zaite bore magte asat. Tacho zolm 5 Febrer 1985 vorsa zalo.
l
Xavi Xavier Hernandez, Spain ani FC Barcelona hea futtbol pongoddank sod’deak khellta. Tacho zolm 25 Janer 1980 vorsa zalo. 2000 vorsan tannem ontor-raxtriya (international) futtbol mollar aple pãy dovorlea uprant parombhak saun Spain-achea pokxan 108 pautt khell’la. Xavi aplea pãy dovorlea uprant futtbol ‘possession’ ani dab (pressure) aslelea vellar ‘passing’-ek lagon famad asa.
l
Zlatan Ibrahimovic Zlatan Ibrahimovic, Sweden ani Paris SaintGermain (PSG) hea futtbol pongoddank sod’deak khellta. To PSG hanchea poilim Malm FF, Ajax, Juventus, Internazionale Milan, Barcelona ani AC Milan hea pongoddank khell’lla. Ani tannem England-a add ek boreantlo boro ‘goal’ marlo to khorench ‘super-goal’ also.
l
Radamel Falcao Radamel Falcao, Colombia ani Atletico Madrid hea futtbol pongoddank sod’deak khellta. Atletico Madrid hankam khellon tannen 50 goals dedd vorsa bhitor marle ani taka lagon tachea Atletico pongddan Europa League hantunt zoyt melloylem. Toxench tannem Chelsea add ‘hat-trick’ korun ‘European Super Cup’ jiklem.
l
Robin van Persie Robin van Persie, Netherlands ani Manchester United hea futtbol pongoddank sod’deak khellta. Netherlands-achea’ under-17’, ‘under-19’ ani ‘under-21’ pongoddamni khell’lolo asa. Toxench desachea pongdda borabor ‘2006 FIFA World Cup’, ‘UEFA Euro 2008’, ‘2010 FIFA World Cup’ ani ‘UEFA Euro 2012’ vorsa khell’la.
l
Edinson Cavani Edinson Cavani, Uruguay ani Napoli hea futtbol pongoddank sod’deak khellta. ‘Serie A Italian League’ hatun 5 vorsam adim ailoleak tannem 192 khellamni 94 ‘goals’ marlole asat. ‘Il Matador’ hea nanvar Italy-n taka lok vollkhotat.
l
l
Yaya Toure Yaya Toure, Côte d'Ivoire ani Manchester City hea futtbol pongoddank sod’deak khellta. To azun meren ontor’raxtriya futtbol mollar 67 pautti khell’la. Toxench ‘2006 FIFA World Cup’ ani ‘2010 FIFA World Cup’ spordhen khell’la. l
Andrea Pirlo Andrea Pirlo, Italy ani Juventus, hea futtbol pongoddank sod’deak khellta. Toxench 2006 vorsa ‘World Cup’ jikpachea pongddan tachem zaitem yogdan aslem. Toxench halim zalolea Euro 2012 ‘final’ meren pavounk legit tacho mohotvacho vantto aslo. l
Parrikar ‘Lusofonia’ moidanamchi polleunni korta PONNJE: Mukhel Montri Manohar Parrikar-an ‘contractors’-ank axvasonam dileant ki tanchea duddvam babtint tannim kosloch usko korpachi goroz an. Tanchim ‘bill’-am farik zatolim, punn ‘Lusofonia’ khellanche yevzonninchea kamancho veg (speed) unnem zaunk favona. Gõyant hea vorsa ‘Lusofonia’ khell zaupache asat. Te khell jea moidanamcher zatole, tanchem kam vevosthit ritin korpachem kam sod’deak chalu asa. Heam khellam khatir don nove khellam prokolp (sports projects) ek Bambolim ani dusro ‘Goa University’ lagim chalu asat. Ani ho khellam utsov zo Gõyant zaupacho asa, tache khatir ani tin nove prokolp suru zaupache asat.
Duddvam vixim koslich kallji korpachi goroz na. Heam khellam prokolpamchem kam korpi kontradoranchea duddvanchem ek ‘list’ toyar korun sorkara kodde phattoun dinvchem. Duddvank lagon hea kontradoranchem kam addkollun uronk favona, oxem Mukhel Montrean lagu zatolea odhikarenk suchoilem. Bambolim ‘GMC’ Hospital-a lagim Goa University, Taleigao-chea ‘Indoor Stadium’-ar mukhel montrean chalu aslolea kamachi topasnni keli. Tea uprant sorkari odhikaream sangata zalole eke odhikrut boskent, tannem sorkari odhikareank hea vixim goroz tem margdorxonn dilem. Sutram (sources) pormonnem kol-
lon ailam ki sorkar ‘NIO’ tem ‘GMC’ meren 4-lane mahamarg (high way) bandpachi sorkarachi yeuzonn asa. Tachea uprant Fatorda Nehru Stadium meren vochpi vatt oxir (narrow) asa mhonnpachem he boskent vixoy ailo. Lusofonia hea khellam utsovant Purtugez bhas uloupi des je poilim Purtugachea khala asle te bhag ghetat. Angola, Brazil, Cape Verde, Eeast Timor, Guinea Bissau, Macau, Mozambique,Portugal ani Sao Tome sarke des bhag ghetat. Lusofonia Games ‘ACOLOP’ he songottnnen ghoddoun haddlelo prosong (event), zatun Purtugez uloupi des, je poilim Purtugezanchea khala asle.
Chovte pautt ‘Ballon d’Or’ Messi-k
240/ 120/ 60
120/ 180/ 150/60
320/ 180
120
420/ 270/ 210
150/ 60
Production & Manufacturing 210/ 240
180/ 150/ 120
120/ 150
120/ 150
9
9
9 9
9
9 9 9
Electronics
Beauty Culture & Hair Dressing
Garments
Electrical
Automotive Repair
Information Communicatio n Tech.
Hospitality
Ref. & Air Condt.(RAC) 120
Painting
120/ 90
‘World Soccer Player of the Year’ (3 pavtt): 2009, 2011, 2012. ‘El País King of European Soccer’ (4 pavtt): 2009, 2010, 2011, 2012. ‘UEFA Champions League Top Goal scorer’ (4 pavtt): 2009, 2010, 2011, 2 012. ‘FIFA Club World Cup Golden Ball’ (2 pavtt): 2009, 2011. ‘Pichichi Troph’y (2 pavtt): 2010, 2012. ‘Olimpia de Plata’ (7 pavtt): 2005, 2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2012. Hea xivay Messi-k anik xekddeamni puroskaramni surngaylolo asa.
Construction
120
Durations in hrs.
Fabrication
Banking & Accounting
mollar zaytim namnnam zoddleant. Taka sori kori sarko khellgoddo hea vellar na mhunttlear fott zan-
vchina. Cristiano Ronaldo, anik ek sonvsarantlo vhoddantlo vhodd futtboll khelgoddo asa torui pun halinchea vorsamni Messi-chem prodorxon bhes borem zalolea karannak lagon Christiano Ronaldo matso fattim urla. Messi-in sabar namnnam zoddleant tantuntlim kãy oxim asat: ‘FIFA Ballon d’O’r (3 pavtt): 2010, 2011, 2012. ‘Ballon d’Or’ (1 pavtt): 2009. ‘FIFA World Player of the Year’ (1 pavtt): 2009. ‘World Soccer Young Player of the Year’ (3 pavtt): 2006, 2007, 2008.
Sectors
ZURICH: Apnnem gelea 12 moineamni melloun ghetlolea puroskarank Messi-n anik êk vhodd puroskar zoddlo. Tannen ‘Ballon d’Or’ ho mhotvacho puroskar chovte pautti jiklo. Ho puroskar tannen Real Madrid-cho Ronaldo ani Barcelona pongoddan tachea sangata khellpi Andres Iniesta hankam haraun jiklo. Messi-k 41.60 %, Ronaldo-k 23.68% ani Iniesta 10.91% motam mevlim. Messi ani adle Franceche khellgolle, UEFA-che odheokx Michel Platini, hea tachea chovtea puroskarachea poilim, fantto-fatt tin pautti puroskar jikpi he doguch zann asle. Zalear Netherlands-che xrextt khellgolle Johan Cruyff ani Marco Van Basten hannim dogaimni ho puroskar tin-tin pavtt vegvegllea vorsamni jikla. Messi-n 2012 vorsa apunn khell’lolea tornamentamni soglle mellon 91 ‘goals’ marun Gerd Mueller hacho 40 vorsam adlo 85 ‘goals’ marlolo ‘record’ moddlo. Ani sod’deak chalu aslolea ‘season’an azun poryant tannem 25 ‘goals’ marlole asat. Punn Messi mhunntta tea pormonnem zor Barcelona ‘La Liga title’ Real Madrid-a koddlean jikona vo ‘Champions Leage’ jikonk pavo nam zalear he soglle ‘records’ moddpant koslench mhotv aschena. Messi hannem futtbol
Name of f VTPs Farm agudi Govt. ITI Panaji Govt. ITI Mapusa Govt. ITI Margao Govt. ITI Cacora Govt. ITI Pernem Govt. ITI Bicholim Govt. ITI Honda Govt.ITI Vasco Govt. ITI Canacona Govt. ITI Mushtifund Technical School (Panaji) Don Bosco Comm unity College (Loutolim )
9 9
9 9 9 9 9 9
9
9
9 9 9 9 9 9 9 9 9 9
9
9
9 9 9
9
9 9
9
9 9 9 9 9 9 9 9 9
9 9 9 9 9 9 9 9 9 9 9
9 9 9 9 9
9 9 9
9 9
9
Andres Iniesta Andres Iniesta, Spain ani FC Barcelona hea futtbol pongoddank sod’deak khellta. Spain-a torfen tannen ‘under-16’, ‘ under-19’ ani ‘under-21’ futtbol pongddank khell’la. ‘UEFA Euro 2008’, ‘2010 FIFA World Cup’ ani ‘UEFA Euro 2012’ jikpi pongoddan tannen aplem yogdan dilem. Toxech tannem marlole xevottachea khellantlea golank lagon Spain-ak ‘World Cup’ favo zalem. l
9 9 9 9
9 9 9
9 9
Who can be a registered Vocational Training Provider (VTIP): Institutes setup by Central Government, State Government. Private Institutes off repute afffiliated/accredited to a Board/University/Council setup by Central Government/State Government can be registered as VTPs, Interested Institutes may please contact: The Assistant Director (Training), State Directorate off Crafftsmen Training, Shramashakti Bhavan, Panaji Goa. Ph. 0832 2437059 / 2437 24 314. Email : goa.sdct@gmail.com
Tiatr Machier
2012 Vorsantle Tiatr
Gõy tiatranchi bhuim. Vorsachea vorsa xekddeamni tiatr machier haddta. Gõyantlim festam ani her porbo sanjevellar tiatr machier haddlea xivai sompona. Gõyant ‘Commercial’ tiatr asa teach borobor ‘Non-connercial’ tiatranchii machi asa. ‘Commercial’ tiatrs vorsache barai mhoinne chalu asta zalear ‘Non-commercial’ tiatrs Kala Academy-chea vorsavolliche Tiatr Spordhent Machier haddta ani zayte pavtt ganvche lok fuddem soron festam-porbechea dobajiak ek tiatr machier haddta ani to dis soboyta. 2012 hea halinch somplolea vorsant ‘Commercial’ machier je tiatr sador kelet ani Gõychea charui konxeamni machier haddle ani tech porim kaim tiatr Mum-
boi, Gulf ani Englanddak poryant vochun thoimchea tiatr mogyank khoxi kele tantuntle kaim nanvlovkik tiatr oxe asa. Prince Jacob hea famad tiatristan 2012 vorsant don tiatr machier haddle. Tacho poilo tiatr zaun also “Dusmanak Pasun Nirminaka”. Hea tiatrache tannem ogle unne 80 proyog kelet zalear tacho dusro tiatr, “Amchea Ghorant Tiatr” zo azun poryant chalu asa tache atam poryant sumar 70 dakhovnneo zaleat. Commedian Domnich hanneim 2012 vorsant 2 tiatr machier haddlet. “Mog Mogan Jiye” ho tacho tiatr khub gazlo ani to tannem sumar 109 pavtt machier haddlo zalear tacho dusro tiatr “Zhõy Pritimog Vosta” atam chalu asa ani tache az
pasun tannem sumar 43 proyog keleat. Commedian Agostinho hanneim 2012 vorsant 2 tiatr machier haddle. Tacho “Dotor” tiatr sumar 70 pavtt machier haddlo. Tacho dusro tiatr “Vhoi vo Na” zo atam chalu asa to tiatr atam meren 85 pavtt machier haddla. Urlole dusre tiatrist zannim 2012 vorsant tiatr machier dakhounk zoytivont zale te oxe asat: Boroynnar ani Tiatr Tiatranche proyog
Padri Mogan Poddla 67 Hi Vatt Khoim Veta (azun poryant) 50 John D’Silva (2 tiatr) Sanklleo 50 Ranvotti (azun poryant) 41
Roseferns (3 tiatr) Rag veta Dag vochona 68 Vhoir marlolo fator 35 Waiter (azun poryant) 51
Menino de Bandar (2 tiatr) Kristanv 89 Tumchinch Bhurgim (azun poryant) 45
Mario Menezes (3 tiatr) Bendul 35
Itlean somponk na! Anik zayte boroynnar ani direc-
tors asa zannim 2012 vorsant ek vo don tiatr machier haddleat ani Gõychea tiatr mogyank dadhoxi korpacho proytn kela. Halinchea kallar pavsalleachea somoyar poryant Goyant zayte tiatr zatat. Pavsache dis aslolea karannan he tiatr fokot damplolea vosreamni zatat zoxe porim Kala Academy, Panjim, Ravindra Bhavan Margao, Hanuman Theatre Mapusa, Ravindra Bhavan Kuddchorem ani torekvar gan-
vamni zhõy damplole vosre asat. 2012 vorasantlea pavsalleant sumar 12 nove tiatr machier haddle ani tantuntlea don tiatrancho ulekh kelea xivai ravonk zayna: “Ek Ghor Chear Vantte” zacho boroinnar ani director Mariano Fernandes zaun also. Ho tiatr Goyantuch nhoy pun Mumbay, Gulf ani London hangasor poryant dakhoun tiatr mogyanchi tan bhagoylea. Hea tiatrache ogle unne 80 ‘shows’ zalet. 2012 pavsalleantlo dusro famad tiatr mhunttlear Dy Sp Sammy Tavares hannem boroylolo ani digdorxit kelolo tiatr, “Aplea Bhurgeam Sangatak”. Hovui tiatr khub nanvlovkik zalo ani je je suvater Gõykar asat tea suvatancher zoxe porim Gulf, London ani dusrea xaramni machier haddlo. Pavsacho kall zaun poryant havui tiatrache ogle unne 80 ‘shows’ zalet Itlench nhoy tor Gõyant korezmacho kall-uy (Lent Season) asa jea kallant 40 dis Jezu Kristache koxtt ani dogd Kristi somaz niyallta ani Kristachea jivontponnak (Easter) toyari korta. Hea kallant Gõyant monoronjon korpi zobor karyavolli zayna punn tiatr zatat. Hea titranchem khaxelponn mhunttlear he soglle tiatr dhormik vixoyancher adharit asta. 2012 vorsant hea 40 disanchea dukhi kallant ogle unne 8 dhormik tiatr machier haddle. Tantuntlo ek tiatr 40 disam modhem 52 pavtt sador kelolo to zaun asa Fr. Nevil Gracias hancho “Voch anik Patok korinaka”.
“Amchea Xetachi Pavnni” “Aleixinho de Candolim Birth Centenary Celebratrion Committee” ani Kala Mogi Candolim hannim Tiatr Academy Goa hichea adharan somplole Aleixinho de Candolim hannem boroylolo tiatr “Amchea Xetachi Pavnni” halinch machier haddlo. Sorgest Aleixinho de Candolim hacho ugddas atanche pillge bhitor jivo dovorche khatir ani hea mhan kolakarachi borovpachi ani kantaram ghoddpachi thakot sobe mazar haddchi mhunn “Amchea Xetachi Pavnni” ho tiatrr machier haddlo. Febrerache 4ter 2013 hea disa ho tiatr Kandolle zalo. Nanv vosto tiatr kolakar Ciri-
aco Dias mukhel soiro mhunn hajir aslo. Febrerache 5 tarker to tiatr Ponnje machier haddlo jea dobajiak TAG-cho up-odheokx Joe Rose mukhel soiro mhunn ani Fr. Conceicao D’Silva manacho soiro mhunn hajir asle. Xevottachi dakhounn Febrerache 6ver Moddgavam zali zhoim TAG-cho odheokx Prince Jacob mukhel soiro mhunn hajir aslo. Tomazinho Cardozo-n digdorxit kelolo ho tiatr pollennarank khub avoddlo. Aleixinho de Candolim hachem vhoddponn mhunttlear tannem ho tiatr 1962 vorsa boroylolo ani tea tiatrantleant xetacho odhikar xet
roytoleakuch mellonk zai mhunn Aleixinho de Candolim hannem sondex dilolo. Khoreponnim “Land to the tiller” ho kaido Goyant
khub vorsam uprant ailo zo adex Aleixinho de Candolim hannem “Amchea Xetachi Pavnni” hea tiatrantlean 1962 vorsa dilolo.
Tiatrantle unnav ani upay Aichea kallaylo tiatr zayto sudorla punn tantun zayte unnav (drawbacks) dolleank dista tacher upay kitem? Lhan so niyall asa Tiatrache vixoy khub sudhorleat. Punn durdoivan tiatrant ji ‘comedy’ ghaltat ti ‘comedy’ zaite pavtt tiatracho dorzo sokol haddta. Lokak hansounche khatir ‘jokes’ ani her ghoddneo, jeo tiatrache kanniek mat poriant sombondit na, ghaltat taka lagon tiatrachea ‘script’acho dorjo sokol poddta. Hacher upai mhunttlear tiatrachem ‘script’ boroinnaran tiatrache kannie boroboruch tiatrantle ‘comedy’-cherui titlech gombirtayen vichar korpak zai ani tiatrache kannientlean ‘comedy’ rochpache proytn korpak zai.
l
l ‘Stage Setting’-acher nodor marum-ia. Ek ‘set’ bhes borem asta. Anik ek dusrem ghor asa vo hospital asa zalear ek pordho ghaltat ani thoim don kodeli, ek mez adi dovortat ani dekhavo dakoitat. Kala Akademy-n tiatr zalo zalear jeo kodeli vapurleat teo Kala Akademy-cheo mhunn kolltat. Lokank kitloi boro laglo zalear poriant ho tiatr dorjedar tiatr mhunnpak zaina. Jen’na ganvamni ami amche tiatr dakoitanv ten’na prot’tek ganvan tiatrachem ‘Stage Setting’ bodol zait veta. Orthik poristhitek lagon amkam ganvam ganvamni ‘Sets’ mudhar korchench poddta, oxem amche tiatr kolakor mhunnttlolet mhunn hanv zanna. Punn tiatracho dorjo vhoir vhoronk ami proytn kortanv zalear hacherui upay kaddpakuch zai. Mhaka dista tea pormonnem tiatr boroitana zor ami akho tiatr ekach ‘Set’-
acher adharun boroilo zalear ho ‘drawback’ jo amchea tiatramni dista to komi zaunk xoktolo. Hanv zanna ekach ‘set’ – acher tiatrachi akhi kanni dakovp khub kottin asa punn tem ‘impossible’ na. Dusream bhasantlim nattkam ani Inglez bhasamni zatat te drama odhik korun ekach ‘set’acher adharlole asta. Ami-i amchea tiatramni toxem kelem zalear orthik vixoy apxinch kuxik sortolo ani tiatrachea ‘set’-a babtin ami sudharnna korunk xoktole. Tiatrantlem ‘acting’ mhunttlear kolakor machier korta/dakoita te ‘dialogue delivery’, ‘facial expressions’, ani ‘stage movements’ zaun asa. Amchea tiatramni hem zaina oxem nhoi. Khub pavttim bhes borem zata. Punn teach borobor zaite pavtt amche kolakar unch tallean ‘dialogue deliery’ kortat tem matui soimbik (natural) disona. Tech porim uloita uloita soglle kolakar ‘mikes’ asa thoim pavtat ani eke vollin ube ravon aplim utram uloitat. Tiatr dakhovnnent hi baju tiatrachea dorjeak sokol haddta. Hacher upay ghevpak mat poryant kottin na. Tiatracho director hacher bhar galit zalear mhunnchem vhoddlea uloup bondh korun favo titleach nettan bhaxonn korop, ‘mike’ fuddean yeun uloupachem sarkench bondh korop, adi upay ghetlear ho ‘drawback’ sompeponnim kuxik kaddum yeta.
l
l
‘Light Effects’ khoinchei
dakhovnnek sobitay haddta. Bizli vaporpak tachem xikxonn korop khup gorjechem. Khoinchea vellar koslea rongache bizlecho vapor korcho taka nem’ asa. Khoincheai vellar kosleai ron’gachi bizli vaprun ami tiatracho dorzo sokol haddtanv. Zaite pavtt amchea tiatramni konnuim ek veokti bhitor sortana tambddea rongachi bizli uzar korta ti hanvem khub pavttim polloilea. Oxi bizli vaprun taka orthuch na mhunttlear fott zanvchina. Hacher upai mhunttlear tiatran ‘Light Effects’ diunk zababdari dilolea artistanchem ek eka disachem ‘workshop’ ghevpachi goroz asa. Tiatrachea ‘script’- acher adharun uzvadda evjonn poili ‘plan’ korpachi goroz asta ani tem ‘planning’ kelea uprant koxi vevharant ghalchi hacher ‘training’ dilem zalear ho ‘drawback’ sompeponim sudhraum yeta. Prot’tek tiatr pogddan ek ek ‘Light Effects operate’ korpi kolakar astoloch. Heach kolakarank hem ‘training’ dilear ho unnav komi zaunk xokta. l ‘Back-ground music’ don toramni dium yeta. Ek ‘live music’ vaprun zalear dusrem ‘recorded music’ vaprun. Khoinchi-i tora vaportolo zalear poile suvater kannie pormonnem ‘script’-achea adharan tachem ‘planning’ korpachi goroz asa. Ani tea ‘planning’ –a pormonnem vevosthit songit diunk tiatracho dorjo odhik vaddoum yeta. Amchea tiatramni ‘Light Effects’ ani ‘Back-
ground music’ hankam jitlem mhotv diunk zai aslem tem azun diunk na. Kala Akademy-chea spordheamni zatat te tiatr hea bhagancher boro vichar korta. Urlole tiatr he donui bhag gorbirtayen gheina. 21vea xekddeantlo tiatr favo to ‘Light Effects’ ani ‘Background music’ aslea xivai amcheamni ‘standard’ aslolo tiatr mhunnokuch xokona. l Pordheam modhem gavpi kantaram zankam ami ‘side-show’ mhunnttanv titlinch unch dorjeachim asop gorjechem asa. Ek tiatr ‘boro tiatr’ mhunn pachartole zalear tea tiatran partui bori asonk zai ani kantaraim borim asonk zai. Na tor lok ‘part bori asli punn kantaram sarkim ponch’ vo ‘kantaram fort aslim punn partin kainch na’ oxem mhunnpak fattim sorona. Amchea tiatramni kantaranchea vixoyancher bariksannen niyall korpachi goroz asa. Amchim chodd xim kantaram koslea na koslea ghoddneancher attaplolim asta ani taka lagon amchea kantaramni zobor xi kovita mhunttloli mellona. Khoincheai bhasantlea gitancher nodor marat. Chodd xea gitamni mottea promannan kovita asta. Eka kantarak kovitecho vas yeit zalear tem khorench odhik ruchik ani svadhik zatolem hantun matui dubhav na. Tech porim amchem songit ami ghoddlolem asona. Ami tem Hindi, Inglez, Puddtugez adi bhasantlea songitacher adharun amchem
Konkani kantar ghoddunk fattim sorona. Kantar aikopak bhes borem lagta zait, lokancho bhorpur ‘encore’ mellta zait punn Konkani kantarachea git ani songitachi udorgot korpant tacho matui faido zaina. Urfattench ami amchea kantaracho dorjo sokol denvoitanv. Hacher sompo upai mhunttlear zoxe porim ami kantarank novim utram ‘lyrics’ ghoddtanv tech porim tea utrank novem songit rochop titlench mhotvachem asa. Tras zatole punn tras kaddlea xivai zoit mellona. Adlea tiatristanchi mhunttlear Minguel Rod, Aleixinho de Candolim, Young Menezes, Kid Boxer, Chris Perry hanchi dekh gheum-ia. Tannim novim utram borobor novem songit rochun kantaracho dorzo unch haddlo. l Tiatracho charui vattamni ukol zauncho hem chintunch mhoje nodrek poddlole tiatrantle unnav (drawbacks) hanvem tunche mukhar dovorleat. Goyant tiatrak jitlo lokancho sohokar asa titlo anik khoincheach nattkak Konkani, Moratti, Hindi vo Inglez asom – na. Teach khatir Goyant eka eka tiatrache xemboramni khell zatat. Punn jitle unnav amchea tiatramni asat tosle unnav mat dusrea nattkamni – Konkani, Moratti, Hindi vo Inglez – amkam pollounk mellona. He unnav sudharpache ami proytn kelet zalear amcho tiatr khoinchech vattem heram bhasantlea nattkam poros fattim urchona.
Umed ani itsa aslear ho bodol sompeponnim ghoddoun haddum yeta Tomazinho Cardozo
Shalini Mardolkar Tiatr Machievoilem Noketr
JoeGoaUK
Shalini Mardolkar tiatr machievoili ek vhoddantli vhodd kolakar zaun gheli. Tinnem aplesundorayen ani ut’tom bhumikent (excellent acting) tiatr pollenarank dipkayle. Shalini bai 15 Agost 1939 hea disa Ponnjent zolmoli ani 73 vorsanche pirayer, 7 Janer 2013 hea disa Mumboint ontorli. Lhan bhurgeaponnantuch tika bhumika korpachi avodd asli. Fokt panch vorsanchi astana tinnem machier aplem panvoll marlem. Zatrechea dobajea vellarganvam ganvamni sodanch Marathi nattkam sador kortalint. Ataim kortat. Shalini osleach eka Zatrechea dobajiak machier haddlolea Maratti nattkant bhag ghetlo ani aple bhumikent nattok pollennarank dipkaylint. Lokanchi xebaski mell’lli taka lagon bhurgea Shalinichi umed vaddli ani zoxe porim ti vhodd zait gheli tech porim tinnem zaytea nattkamni bhumika korun namnnam melloylim. Machier ek vhodd kolakar zaunchi mhunn ti Pune gheli ani thoimchea Prabhat Theatre Komponin bhitor sorli ani vevsayik (professional) Marathi machier aplo zago sugue kelo. Gujratti bhas tika bori yetali dekhun tannim Gujratti nattkamni bhag ghetlo ani Gujratti machier aplem nanv chitraylem. Konknni bhas tichi avoy bhas asli ani aple avoy bhaxechi sonskrutik mollar seva korche khatir ti poilech pavtt Anthony Franklin Coelho-n boroilelea ani dirgdorxon kelelea ‘Bhav-Bhoinn’ tiatrant ‘heroine’-chi bhumika keli. Tiatr machier ti 1949 vorsa bhitor sorli. Hea tiatran tinnen somplolea C. Alvares-a mukhel bhumika keleli. Tiatr palkacho kunvor C. Alvares hachea borobor bhumika korun tinnem tiatr mogyank dipkayle. Tichea bhes borea ‘acting’-ak lagon ti tea kallaylea sogllea tiatr direktoranchea dolleamni gheli. Sogllech
tiatr director tika aplea tiatramni ghalpak axeonk lagle. Shalini bayek tiatr machier motto ‘demand’ ailo ani tacho faydo gheun tinnem zaytea tiatramni bhag ghetlo. Tiatr machier aslelea zaytea xrextt dirgdorxokanchea tiatramni tinnen bhumikeo keleat, te mhunnlear C. Alvares, M. Boyer, Prem Kumar, Souzalino, Alfred Rose, Robin Vaz, Jacinto Vaz ani dusre. Souzalino-n dirgdorxon dilelea ‘Sat Dukhi’ tiatrant keleli ‘Dukhest Saibinnichi’ bhumika itli bori keli ki Shalini Jezuchi maim mhunnon tiatr pollennaranchea kallzamni rigli. Zanntte lok sangtat tea pormonnem Souzalino-cho ‘Sat Dukhi’ tiatr somplea uprant lokancheo laynni lagtaleot khoim ticho umanv ghevpak. Tiche Saibinn Mãyche bhumikechi edo vhodd lokanchea monancher probhav (influence0 poddlolo. Ti ek boreantli bori Konknni film obhinetri (actress) zaun gheli. Konknni cinemna mollar tea kallar tika sor kori sarki anik ‘heroine’ nasli mhunttlear fott zanvchina. Tinnen ‘Nirmonn’ hea filman C. Alvares hache borobor mukhel bhumika keli. Hea filmant tika tiche bhumike khatir Raxtriya puroskar (National award) favo zalo, ani to puroskar tika adli Prodhan Montri, sompleli, Indira Gandhi, hichea hatantleant diunk ailo. Tichem dusrem bhov nanvlovkik cholchitr mhunttleari ‘Mhoji Ghorkarn’. Hea filmant tinnem Jacinto9 Vaz hache boobor bhumika korun lokank dadhoxi kele. . Shalini Mardolkar zorui hea sonvsarak ontorli torui punn ‘Dol Mhojea Bay’ hem ‘Nirmonn’ filmantlem Shalini-n gaylelem git dor eka Gõychea ghorant omor (immortal) zalelem asa. Azun poryant zayteo mãyom ‘Dol mhojea bay’ git gunngunnaytat ani lhan bhurgeank nhidoitat.