Herald
MHOTVACHEM
100 Bekaideaxir ghorancher ‘Bulldozer’ Page 3
Poilo ‘Ontoraxttriya Ostoream Dis’ Page 4
Amcho Avaz
Page 5
Pap Saib ani Rajinamo Page 7
Fattlea 12 mhoineank Gõychea xikxonnik mollar ghoddloleo ghoddneo Page 9
www.heraldgoa.in
Konknnint Poilench Rongit Satollem
Fattlea 3 vorsank
61 hozar kotti rupiya minachi niryat
PONNJE: 2009 tem 2012 hea tin vorsamchea kallant Gõyant thavn 61 hozar kotti rupiyamchea minachi niryat (export) zalea. Soglleam von chodd niryat 2010-11 vorsa zali, torui ontoraxttriya bazarantlea mola pormonnem soglleam von chodd duddvamchi niryat 2011-12 vorsa zalea. Khasdar Shripad Naik ani Khasdar Shanawaz Hussain hannem lok sobhent vicharlolea proxnak kendriya khonnim montrean zabab dilo. Desantlea 15 bondrantlean niryat zalolea minachi mahiti ani tachea molachi mahiti Khasdar Shripad Naik hannem magloli. Toxench desant
Sthanik sorkarak mohsul sarko komi Minachi niryat kelolean minam komponeo vhodda promannan duddu komaitat, torui sthanik sorkarak mohsul (revenue) rupan vhoddlem kaim mellona, oxem fattle tin vorsamche niryatir nodor marli zalear kollon yeta.2009-10 min niryat korpak fuddem aslolea rajyank 182072 kotti rupiya ‘royalty’ mell’li.2010-11 vorsa 4832.28 kotti rupiya ani 2011-12 vorsa 5813.94 kotti rupiya ‘royaltiy’ mell’li. Heam 9 rajyam modem Gõy, Orrisa, Zarkhand, Chhatisgarh aniKarnataka heam 5 rajyank soglleam von chodd ‘royalty’ mell’li.Tea tin vorsank Gõyank ekunn 2186.72 kotti rupiya ‘royalty’ mell’loli. aslolim bondram sorkarak magloli mahiti ditat kai na, osoy anik ek proxn vicharlolo. Voros 2010-11 Gõychea bondrantlean ekunn 54.42 milianv tton min
niryat zalem toxench 2011-12 vorsa Gõyant thavn 43.28 milianv tton min niryat zalolem, ani tachem ekunn mol 3896576 kotti rupiya itlem aslem.
80% yeuzonneo chalik layleo
Rahul Virud’dh Modi
t t
Ponnje<Sonvar, 9 Mars, 2013<Mol ` 10.00<‘Air Surcharge’ ` 10<Panam 12
Gõyant BJP Sorkarak ek voros bhortana PONNJE: Gõyant BJP sodrer ailear Mars 9-ver ek voros bhorta. Ani hem ek voros puray zata tea somoyar ak’kea Gõy bhor sumar 100 zageamcher veg-veglleo karyavolleo ghoddoun haddunk BJP vaurpeamni tharailam.“Gõyant Manahor Parrikar hachea fuddarponna khala sorkari proxasonacher Gõycho BJP fantto puray toren khoxi asa. Mukhel montri Manahor Parrikar khupuch boro vaur korta,” oxem BJP-cho odheokx Vinay Tendulkar hannem sanglem Sorkaracher zo visvas aslo, to visvas mozbut korunk Parrikaran soglle toreche protn kelet. Ani Gõychi porza tacher egdomuch khoxi asa, oxem Tendulkar sangta.
Vinay Tendulkar zo zaun asa Gõy BJP fantteacho odheokx zaun asa, tannem sanglem, gelea venchnnukank jim axvasonam BJP-in aplea jahirnameant dilolim, tantuntlim 80% purnn korpak sorkar yesesvi zalo.”Urleant tim axvasonam BJP hea vorsa puray kortolo. BJP-ik Gõyant 5 vorsamcho kall aslo, torui lokak dilolim axvasonam sorkar veginuch purai korun uddoitlolo,” oxem Tendulkaran fuddem mhonnllem. Jitlim-i axvasonam BJP-in venchun yeunche adim dilolim tim sogllim purnn korpak sorkar khupuch gombhir asa. Sot’ter yetanch sorkaran DSS yeuzonne khala ‘pension’-ache duddu vaddoyle. ‘Laadli Laxmi’ yeuzonn chalik
laili. Ghoravi bailank arthik modot korpache nodrentlean ‘griha laxmi’ yeuzonn chalik laili. Kadamba bosimni provas korpeank ‘pass system’ ghoddun haddun khup zannank faydeachem zalem, anikui zaitim kama sorkaran hea eka vorsa puray korun dakhoileant, oso ul’lekh BJP odheokxan ulotana kelo. BJP-in puray kelolim 10 mhotvachim axvasonam 1- Petrolachem mol 11 rupiyamni dhenvoilem 2- ‘Ladli Laxmi yeuzonne khala cheddvak 1 lakh rupiya 3- Mhargayecher zoit vhoronk ghoravi bailank mhoineak 1 hozar 2rea Panar Vach
Kongresachea jahirnameant bailank odik nokreo NOVI DIL’LI: Akhil Bharatiya Kongres somitichi fattlea sumanant Jaipur hangasor ‘chintan bhaittak’ zali tea vellar tannim desantlea ostoreank arthik boll diun mozbut korpa khatir aplea venchnnukanchea jahirnameant ostoreank odhik nokreo ditole oxem nomud korpak yeujilam. Thoinche sthanik Kongres somitin ostoreank lagu zatole sabar vixoy nond keleat. Bailam raxttria Aiyogachi adli odheokx Girija Vyas hinnem hacher uloytana hea desant ostitvant
aslole ostoream viximche kayde odik mozbut zavpachi goroz asa oxem mhonnllem. Somazant dadleam barabor ostoreankuy ek-sarkem sthan mellpak zay, oxem mot hea vellar tinnem porgott kelem. Ostoreank unchle odhikar divn tankam bhedbhavache nodrentlean polletat tem nattak zalem zalear, ostoreank unchlo dorzo favo zanv yeta. Ostoreank venchnnukamni 33% zage rakhun dovorpa vixim sonsodent jem ‘bill’ asa, tem yeta tea odhivex-
onnant pas korun haddpak zai. Assam rajyant zaupi venchnukamni ani yeta tea
lok sobha venchnnukamni ostoreank chodd zage divpachi goroz Girija Vyas hinnem ugttaili. “Ostoreank rakhiv zage nastana poryan desant vegvegllea venchnnukamni ostoreo vhodde sonkhen venchun yetat. Toruy punn ostoream khatir zage rakhun dovorle zalear, tankam venchnnukank ubhim ravpak odik ghottai mellttoli. Tech porim sorkari proxasonant bailam kamdarancho khupuch unnav asa. 2rea Panar Vach
Mopa Vimantollak Virodh Dokxin Gõychea zaitea Panchayatimni halinch zalolea Gram-Sobhamni Mopa vimantollak virodh korpache tharav pas keleat. Fatordacho amdar Vijay Sardessai hannem Mopa vimantollak virodh korun Gõykar Manch khala suru kelolea andolanak tea panchayatimini eke torecho tenko dila mhonnpachem hache vhelean ugddapem zata. Heam panchayatimchea gram sobhamni Mopa vimantollak virodh ani Dabolim vimantollak tenko diupant aila.Hea adim Rachol, Davorlim-Dicarpale hanga zalolea panchayatimchea gram sobhamni poryan Mopa vimantollak khor virodh korpant aila. Panchayat raj kaido ostitvant ailo, punn ho kaido vevosthit ritin vevharant poddlolo mat khoinch nodrek poddona.Khup zannamni ho kaido paima talla maddoun aplem karya chalu dovorlam. Punn ho kaido moddttoleamcher karvai zaloli mat khoinch dison yena.Venchun ailolea khupxea panchayat vangddeank pach mhonn aplem kam kitem, hachi porian mahiti ani zannvikai na. Haka lagon panchayat kaideacho mukhel hetu noxtt zaupachea margar asa.Panchayatink odhikar mell’le, gram sobhank mhotv mellpak laglem mhonn apleak zai
‘DALGADO PUROSKAR 2012’ JAHIR Joe Meny, Anil Kumar, Anthonette de Calangute, Timoteo Fernandes, Joaquim Jose Lowrence, Pio Esteves ani Mathew D’Souza puroskaranche mankari
toxem korop hem chukichem zaun asa. Gram sobhamni kitle vixoi gheumche ani tacher kitli meren cheorcha korchi hakai moryada asta.Punn he gozalicher durlokx korun zonn ektto apunn gram sobhamni naka aslole vixoi kaddun ti sobha koxi vaddoitolo ani addkolleo nirmann kortolo hacheruch kaim nagrik chodd bhor ditat ani taka lagon mull gram sobhecho hetu noxtt zata. Kaim monis fokt gondholl ghalunkuch mhonn gram sobhank hajir rautat.Tankam panchayat rajya vixim koslich zannvikari nasta ani kosleach
vixoyacho obheas nasta mhonnpachem te gram sobhechem kam kaz pollelear spoxtt zata. Khorem mhonnllear Mopa vimantoll zalem von na zalem, tacho kosloch porinnam gram panchayatimcher zanvcho na. Mopa ho ek vegllech torecho vixoy zaun asa. Ani sod’deak Gõyant hea vixoyachem khupuch rajkaronn cholta. Kaim rajkornni monis aplem sadoun gheupa khatir Mopachem rajkaronn kortat. Mopak ani panchayatimchea gram sobhank kosloch sombhond na. 2rea Panar Vach
Rotary Clubs of South Goa Presents
Kallzache piddek upay Page 11
Svotontr Gõyant Tiatrachi Udorgot Page 12
Konknniche Romi lipientlean jivitbhor yogdan diloleam ani yogdan divpache vatter asloleank ut’tejon diunche khatir Dalgado Konknni Akademi (DKA) dor vorsa ‘DALGADO PUROSKAR’ puroskar bhettoyta.
Hea vorsa ‘DALGADO SAHITIK PUROSKAR 2012’ Sozoddechea Xri Jose Menino Do Rosario Furtado, zaka Konknni mollar Joe Meny Furtado hea nanvan vollkhotat taka favo zala. Az meren tannem 8 kadom’borio, 6
tiatr ani 9 khell-tiatr boroun Romi lipientlean Konknnik yogdan dilam Fatordechea Xri Anil C. Devulkar, zaka tiatr mollar Anil Kumar nanvan vollkhotat, ani sod’deak Kolva ravpi Antonette Pereira, ji Antonette de Kalangutt
hea nanvan chodd famad asa, tankam dogamkui ‘DALGADO SONVSKRUTIK PUROSKAR 2012’ favo zalo. Anil Kumar ho Konknni tiatr mollavelo mhalgoddo kolakar, borovpi, ani digdorspi, zo somazantlea
chalu vixoyancher kholayen tiatr boroun machier haddta, ani tache girst borpavollik lagun tache tiatr tiatr mogiancher goroz aslolo probhav kortat. 2rea Panar Vach
Organiser :
Anand Trade Development Services
Ganv-ganvamni
Ponnje<Sonvar, 9 Mars, 2013<
2 1lea Panar Thaun...
Mahadei-chi dixa bodlunk Karnatakache proitn
Gõy sorkarachi Kendra kodde tokrar
Gõyant BJP Sorkarak ek voros bhortana
DIVCHOLE (AAP): Karnataka, Maharaxttr hea donui rajyamni Mahadei nodichem udok vanttpa vixim apli bhumika spoxtt kelolean, Gõy sorkaran he vixim Kendr sorkara kodde ek boroun tokrar kelea.Tech porim Gõychem hit rakhun dovorpa khatir he tokrarin apleo bazu manddleat. Gõy, Maharaxttr ani Karnataka hea tin rajyantlean vhanvpi hi Mahadei (Mandovi) nod Gõykaram khatir ek kherit jivit divpi nisorgachi denngi zaun asa. He nodichi lambai 70 km itli asa. Puray Mahadei nodichem ostitv Gõyant asun poryan, Karnataka sorkaran Konnkumbi hangasor ‘canal’ bandlolean Gõychea hea udkacher sonkhott upraslam. Sumar 7.56 TMC udok aplea rajyant vhorpa khatir, karnatakan 2006 vorsa thavn ‘canal’ bandpak survat keloli.Karnataka rajyak addaupa khatir hea adim Mahadei Bachao Abhiyan hachi
Mopa vimantoll zalem von a zalem, saxtti talukeantlea panchayatincher tacho kosloch porinnam zaina. Gram sobhamni ganvche pachayatik lagu zatolea proxna vixim bhasa-bhas ani cheorcha zaupak zai. Khorpota eke kodden ani khorpita boltech kodden oxe torechi gozal hi. Goroz nastana naka zalole vixoy haddun gram sobhamni tacher cheorcha korun kaim zababdar nagrikamcho moladik vell pirddear korpak favona. Panchayatik lagu zatole khup proxn astat. Khupxeo oddchonneo astat. Heam oddchonneam
odheokx Nirmala Sawant hinnem Unchle nitisobhent kex manddloli. Gõy sorkaran adlo prodhan montri Vajpayee hache kodde Gõychea sorv pokxamchem xistmonddol (all party delegation) vhoron Karnatak rajyak udkachi dixea bodlun tanchea rajeant vhorpak jem Kendr sorkaran potr dilolem, tem sthogit korun gheupak Gõychea sorkarak ies mell’lolem. Atam hi bhumika Gõychea sorkaran porot ghetlea, ani hem sogllem manddpa khatir kendrant vochpache asat. Poryavoronn zannkar ani obheasok Rajendr Kerkar hannem Kankumbi hea ganvank bhett dili tedna, thoim ho ‘canal’ bandpa khatir vhoddlim-vhoddlim yontram haddun ho ‘canal’ bandpachem kam nettan chalu asa mhonnpachem tannem pollelem. Kankumbi hangasor zomin khonddpachem toxench her bandkam chalu aslolean, thoim aslolea Mauli devsthanachea
devllak tachea ostitvachi bhirant nirmann zalea. Hea devsthan somiticho vangddi Suhas Dalvi hannem hea devllachea ostitva vixim aplo khor usko porgott kela. ‘Canal’achea vaurak lagon hangasor zaupi dhul’lo ani yontramcho sanvar, hacherui Dalvin aplo sontap ugddapo kela. Itle mozgotim poryavoronn
zannkar Rajendra Kerkar hannem Gõychea sorkaran apli khori bhumika kitem ti Kendr sorkara samkar tabortob manddchi ani jem udok he Mahadei nodichem Karnataka bollzobren aplea rajyant vhorpak sodta tankam tanche ieuzonnent yesesvi zaupak divchem nhoi, oxi Gõychea sorkarak vinovnni kelea.
tana toxinch dovorlear fuddarak anink tim polleunk mellchim nam,” oxem Mukhel Town Planner S.T. Puturaju hannen sanglem. Gelea kay vorsamni fokot êk imaroticher sudaronnam ghoddoun haddleat – Singbal imarot, ji Ponnje igorje lagim asa, ani ‘Communidadinchea Proxasonak’ hachem doftor thoim asa. “Ami chitlem ki amcheo imaroti samballun dovorpak, samballpi somiti (conservation committee) ani ‘Goa Heritage Action Group’ hanchea borabor kitem korchem mhunn.” Tannen ukttailem, toxench sorkar bore
daize mogink hea kaman samil korpak sodta na ki khoincheay sonsthek diupak. “Daizecheo imaroti samballop/sudarop Ponnje xarachi protima vaddounk upkartelem,” oxem Puturaju hannen sanglem. TCP lagim sudaronnam haddpak nidhi asa ani goroz poddlear he kam fuddem vhorpak sorkara lagsan arthik adhar ghetele mhunn Puturaju hannen ukttailem. ‘Goa Heritage Action Group’ hacho odhyokx, Prajal Sakhardande hannen 10 daizechea imarotinchim nanvam Puturaja hache lagim dilim.
Taleigao firgojecho adhar Padr Vigar Conceicao D’Silva-n 96 bhurgeamni Thiravnnecho sonskar Arsebisp Saibachea hatantlean ghetlo. Tea bhurgeamche familimni zoma keloli 1,70,000 rupiamchi rok’kom Arsebispak bhett mhunn dili. Toxench anink 30,000 rupia, ‘Catholic Charismatic Renewal Movement of Taleigao’ torfem diunk aile. Soglle mellon 2,00,000 rupia ‘Old Goa Retreat Centre’-achea kamak diunk aileat.
Lipim vixim Victor Rangel Ribeiro-chem promannik mot
Bhasam modem koslech torecho vad asonk favona. Toxench eke bhaxeche don lipim modem,vo don torechea uchcharam (pronounciation) modem vad (controversy) aspak favona. Tantunt ogllem-unnem hem kitench asonk favona.Omuk prokar unch dorjeacho ani omuk prokar komi dorjeacho oso ontor, khoreponnim eke bhaxe bhitor kori nezo.Punn somaza kodde koslench dennem-ghennem naslole kaim unch otireki (extremist) bhaxa ponddit mhonnloleank aplea bhaxecho khupuch obhiman asta. Heach mon’xamni bhaxe
Mopa Vimantollak Virodh
modem kaim gombhir rupacheo oddchonneo astat. Panchayatik lagu zatolea proxnacheruch gram sobhamni kam kaz zaupak zai. Ganvche ani sthanik nagrikamche udhorgotik kitem borem ani kitem vaitt hea vixim tharav manddpak zai. Saxttint ravon Mopa sarkea eka konnxak aslolea ganvant vimantoll hacher cheorcha korun tea lokak koslo labh mellom yeta? Tem vimantoll ailem vo na ailem punn saxttintlea graminn ganvamni tea sombhondan kosli udhorgot zatoli? Peddne talukeant zaupi eka kamacho koslo porinnam saxttintlea ganvamni zanv yeta? Oxe sabar proxn konnacheai monamni uprasle zalear, tantun ojap korpa sarkem kainch na.
To unnav bhorun kaddpa khatir hea fuddem konges pokxachea jahirnameant ostoreank sorkari nokream khatir chodd zage rakhiv dovorpacho mud’do nomud korpant yetolo,” oxem Vyas hinnem sanglem.
Daizacheo somazik imaroti 1. Cine National imarot 2. Massano de Amorim ani Santa Casa de Misericordia imarot 3. Mala font phoenix fountain 4. Nossa Senhora de Serra imarot zatun sod’deak Dempo Kolej cholta 5. Hotel Mandovi-k tenkon aslelem kopel 6. Altinho, HC imaroti lagim ‘cistern’ ani ‘tank’ 7. Gõy Konknni Akademi imarot 8. Late Governor MulkRaj Sachdev memorial, Miramar 9. Children’s Park, Campal-a bhair ‘boat promenade’ 10. Progress Madhyamik Iskolachi adli imarot.
modem bhed-bhau nirmann korun dovorlole astat. Punn he bhed-bhau buniad naslole zaun asat, ani taka lagon bhaxa mogiamni bhaxa ani lipim modem aslole he bhed-bhau zomnnint purun ekvottan fuddem soronk zai. Oxech torecho sondex poir Moddganv zalolea Akhil Bharatiya Konknni Sahitya Sam’melantlean divpant ailo. Gõy sarkhea prodexachi Konknni hi ek mhotvachi bhaxa zaun asa.Gõy rajyachi rajbhas, punn lipimchea vadant addkollun uron, Konknni sahitya, chollvoll ani lekhok he zollim-mollim futon poddleat. Hi poristhiti fattlim sabar vorsam toxich urlolean, Devnagri ani Romi lipi mogeam modem eka-mekak somzon gheupa poros te poispois vochpak lagleat. Moddganv zalolea poirchea Konknni som’melonant, Gõykar Inglez lekhok Victor Rangel Ribeiro hannem heach mud’deacher aplem bott dovorlem. Konknni bhaxeche udhor-
Panhayat vattharamni ‘house tax’ kaddun uddoylem KTC bosimni mhoinea kontar ‘pass system’ yeuzonn DSS yeuzonneche duddu 2 hozar rupiya kele ‘Kalasanman’ yeuzonne khala kolakarank 2,500 rupiya ‘pension’ kelem. ST somaza khatir 300 kotti rupiyanchi nidhi diupachi tortud Tandull utpadonak 17 rupiya ani dud utpadonak eka litera fattlean 30 rupiya Madheomik iskolamchea xikpeank e-tablets divpachi yeuzonn
Kongresachea jahirnameant bailank odik nokreo
Ponnjechea somajik daizachea (heritage) imarotincher sudaronnam zaunk xokeatay
PONNJE: ‘Town and Country Planning’ khatem daizachea udorgoti pasot vavurtelea lokam borabor, xarantlea somajik daizachea imarotincher sudaronnam korpachea nimit mandnni kaddpacher vichar mandtat. Sod’deak, ‘Goa Heritage Action Group’ he ‘Town and Country Planning’ khatea borabor begobeg sudaronnanchi goroz aslelea 10 daizachea imarotinchea nanvachi valleri adi-fuddench dilea. “Kay imaroti asat zancher beginuch sudaronnam korunk gorjechem zalam, ani him sudaronnam kori nas-
45678910-
goti khatir Devnagri ani Romi heo donui lipi mhotvacheo asat ani tanche modem ek sarkeponn asop porian titlench mhotvachem asa, oxe torechem spoxtt mot hea xrextt lekhokan vo boroupean ugttailem. Konknnintlea hea donui lipintlem sahitya ekamekachea lipintlean porgott zaun ieupak zai.Tech porim Konknni bhaxentlea sahityacho her bhasantlean onuvad (translation) zaupak zai, oxem Victor Rangel hannem hajir asloleank sanglem.Sonaranuch (gold smith) kan topunk zai, toxe torechem kam Victor Rangel Ribeiro hannem kelem. Ap-aplea Devnagri ani Romi lipichea ‘plat form’ar ravle zalear, Konknni bhaxechi udhorgot zanvchi na. Na mhonn progoti ani prosarui zanvcho na, Hea donui ‘plat formar’ ravon uloitoleamni ekttaim ieun vaur kelo zalear, Konknni bhaxechi khupuch progoti zaunk xokta, oxe torechi ek soroll ani eke torechi promannik
suchovnni Victor Rangelan aplea uloupantlean keli. Soglleo sthanik bhaso eke machier ieun ekamekak hat dilo zalear, heo soglleo bhaso ekamekacheo bhoinnibhoinni zaupak xoktoleo. Konknni barabor Moratti bhaxekui ek sarko dorzo mhonn he bhaxeche mogi porot-porot sorkara kodde apli magnni kortat.Soglle Moratti mogi ekttaim ieun rostear dhenvle zalear, Morattik rajbhaxecho dorzo mellttoloch, punn teach barabor Konknni anikui mozbut zatoli. Victor Rangel Rebeiro hanchea bhaxonnantlo hoch ud’dex aslo. Jem kitem manddpak zai tem tannem soroll ani promannik ritin manddlem. Hea Moddganv zalolea som’melonachea ugttavnnechea dobajeak namnecho lekhok ani kolakar Girish Karnad mukhel soiro mhonn hajir aslo ani tannem porian aplea bhaxonnantlean oxech torecho sondex divpacho proitn kel’lo.
‘DALGADO PUROSKAR 2012’ JAHIR Az meren tannem ‘Otmo’, ‘Bhirant’, ‘Saulli’, ‘Divea Pondak’, ‘Dev Podvedar’, ‘Dennem Devachem’, ‘Noxib’, ‘Axechi Bhuk’, ‘Maim, What Is This?, adi. tiatr boroyleat. Antonette de Calangute aichea kallavelea Konknni palkachea soglleach tiatr borovpiank ani digdorspiank nheslam. Aple sobhavik bhumikentlean tinnem az meren pordesantlea toxench Gõyantlea sabar tiatr mogianchea kallzamni apnnak kherit zago kantoun ghetla. Tiche khoddegantt bhumikam khatir tika sabar puroskar favleat Xal, Yadostik, Man’potr ani 25,000/- Hozar rupianchi chek oxem hea Puroskaranchem rup asa. Ponnje xarantlea Xri Timoteo Fernandes haka ‘Dalgado DAIZ PUROSKAR 2012’ favla. Fuddle pillgek Gõychi sonvskrutay rakhun-samballun dovrunk, Timoteo-bab 1965 vorsa thaun lokvedachea songitantlean ani nachantlean pengott bandun vavurla. Karnaval ani Shigmeantlean Gõychi sonvskrutay dakovpachi ani chalik lavpachi yevzonn tachich asa. ‘Timoteo’s Folklore Troupe’-a udexim tannem Gõyche lok-kolek khub yogdan dilam. ‘Dalgado Konknni Sonvstha Puroskar 2012’ he khepek 1986 vorsa sthaplole “Goan Folk Art Center” sonvsthek favo zala. Joaquim Jose Lourenco he sonvthecho fattlim sabar vorsam Odhyokx asa. He sonvsthen fattlim sabar vorsam, Gõychea Lokvedacheo Karyavolli Gõyant, desant ani ontoraxttriya mollar sador keleat. Xal, Yadostik, Man’potr ani 20,000/- rupianchi chek oxem hea don-ui Puroskaranchem rup asa. DKA-cho ‘Padri Freddy J. da Costa Potrokar
Puroskar 2012’ Xri Pio Estevesak favo zala. To fattlim sabar vorsam Konknni nemalleancher ani satolleacher borovpam korpa xivay, tea nemalleam khatir vyang-chitram-I (cartoons) kaddta. Az meren tachim kotha, kovita ani nibon’d dhorun 8 pustokam uzvadda aileant. ‘Kupam’, ‘Pakham’ ‘Ambott-Tik’, ‘Sallkam’, ‘Kaddyo-Boddyo’, adi. him tachim uzvadda ailolim kaim pustokam asat. ‘Dalgado TORNATTO PUROSKAR 2012’ diunk Merxechea Mathew De Souzak vicnhun kaddla. To Konknni mollar urben ani umedin vavurta. Az meren tannem 5 dhormik pustokam – Punorjivontponn ani Jivit Hanvuch, Mogacho Korar, Novo Somaz, Mogacho Somaromb ani Maria Kristanvancho Alaxiro – uzvadd haddleant. To Konknni nemalleancher borovpam korta, Konknni karyavollimni sutr-son’chalon korta, tea bhair tiatramni-i nachta. Xal, Yadostik, Man’potr ani 10,000/- rupianchi chek oxem hea don-ui Puroskaranchem rup asa. DKA-cho odhyokx Premanand Lotlikaran Puroskar manestank porbim dileant, ani tannim Romi lipientlean Konknniche udorgoti khatir tannim kelolea vavrachi ani tyaganchi nove pillgen dek gheun ti-ui Konknni khatir tollmollin vavurtoli mhonn bhorvanso ugtayla. DKA-cho ho Puroskar Dobazo Marsache 21ver, 2013 sanjechim 4.15 vaztam Moddganvchea Ravindra Bhovonachea “Conference’ vosreant zatolo. Moddganvchea Ravindra Bhovonacho Odhyokx ani Fatorda Motdarsonghacho adlo amdar Xri Damodar (Damu) Naik hea dobajeak mukhel soiro mhonn hajir ravtolo, zalear Tiatr Academy, Goacho Odhyokx Prince Jacob manacho soiro astolo.
Ponnje<Sonvar, 9 Mars, 2013<
Ganv-ganvamni
100 bekaidexir ghoramcher ‘bulldozer’ DHARGAL:Unchle nitisobhen dilolea adexa pormonnem, koddok pulisamchi bondabost dourun, Arambbol doriya veller aslolim 100 bekaidexir bandkama gelea sumanant moddun uddoilim.Fattlim 15 tem 20 vorsam zalim, hea kinare bhagamni raupi lok poryatton mosomant (tourism season) tatpurtim ghoram bandun bhonvddekarank bhaddeak ditalo, toxench he doriya kinarer ‘shacks’-ui ubhartalo. Him sogllim bandama bekaidexir ani tim moddun uddouchim oso adex unchle niti-sobhen dilea uprant, Ut’tor Gõycho jil’lo odhikari Dilip Dessai, up jil’lo odhikari Meena Naik Golatkar, Peddne talukeacho mamlatdar, talathi hanchea hajirint Arambol tem Asvem doriya kinare bhagamni aslolim sumar 100 ghoram bekaidexir tharaun tancher bull dozer bhonvddailo. Him ghoram moddun uddoileant to zago Bakhia Property hea nanvan ollkhopant yeta.Bakhia nanvacho monisui hea sonvsarant ostitvant na.Punn hea mon’xachea nanvan kaim hangacho sthanik lok tea nanvacho goir vapor
korun hea zagear bekaidexir bandkama kortalo. Him bekaidexir bandkama bandpacho vaur fattlim sabar vorsam cholot ailolo. Poryatton ‘season’ somplea kai ‘CRZ’ ani her karannam dakhoun sorkar tim moddttalo. Punn tim aslim toxim dusrea vorsa novean to lok bandtale.
Hea zageamcher bandlolea ‘shacks’-am udexim tacher aplem kaim lok udarposonn kortalo. Toxench tim ghoram videxi nagrikank baddeak diun duddu komaitalo. Punn dusre vatten, hea bekaidexir gharamni ani ‘Shacks’-amni khup toreche goir prokar choltale oso thoincheach
sthanik lokamcho aropui aslo. Pulis bondabost gheun he sorkari odhikari him ghoram moddpak ailet tea vellar, khup zannamni hea gharam vixim ap-apleam kodde aslolim kagod-potram tankam dakhoilim ani tim ghoram moddpak addaupache proitn kele, punn odhikareamni
tanchem kainch lokxant ghetlem na. Him bandkama moddpak sokallim 10 vaztam suru keloli karvai sanjechim 5.30 voram meren chol’li. He zomnnicho vad gelim 20-25 vorsam pasun chalu asa. Him bandkama moddleant ti zomin doriachea udka pasun 50 metram poros chodd bhitor asat. He zomnnicho konnuch dhoni naslolean hi zominn sorkaran aplea tabeant gheunchi oxi magnni fattlim sabar vorsam sthanik lok sorkarak kortalo.Ramakant Khalap Mandrem motdar songhacho amdar astana, hea zagear ‘parking’ suvidha, ‘children park’ korunk tannem tednahea sorkarak prostav dilolo. Punn ap-suarthi ani bhitorlea rajkarnnank lagon, hangasor somajik udhorgot koslich zalina. Xekim hi zominn vadachea bhonvreak sampoddli ani hea bhagamni raupi sthanik nustem marpeamni thoim apleo nustem marpacheo voddiyeo bandun ani nangrun dovorpak survat keli. Tech porim nustem marpachim zallam dovorpa khatir thoim lhanlhan zompddeo toiyar zaleo.
Plasttikacher bon’di haddunk goroz Micheal Lobo PARRA: Plasttikacho vapor ho ek gombhir proxn aiz somaza samkar ubho asa. Plasttik viktoleank ani tem vapurtoleank dondd diun ho proxn suttavo zaunchona, plasttikacher bon’di haddli zalearuch ho proxn suttonk xokta. Plasttikacho vapor korpacher sorkaran purai toren bon’di haddunk zai ani hi bon’di vevharant ghalpa khatir svotontr sorkari odhikareank nempak zai, oxem Kalanguttcho amdar Micheal Lobo hannem sanglem Parra Citizens Forum torfen hangachea na-
grikamni plasttika virudh ek lok zagruti mohim suru keli, tea vellar Micheal Lobo uloitalo.Lok bazarant samon ghetlea kai tem plasttik potyamni bhorun ghara lagim haddtta. Uprant hea ritea zalolea potiyamni gharantlo kochro bhorun to rosteache bazumni uddoitat. Heam plasttik potiamni bhorun uddoilolo kochro eka vellak noxtt zata, punn teo potiyo noxtt zainant. Hacho khupuch vaitt porinnam poryavoronnacher zata. Plasttikacher bon’di ghalpachi magnni apnnem Vidhan Sobhent
2020 meren sogllea Gõykarank ‘LIC’ PONNJE: 2020 voros meren sogllea Gõychea nagrikancho vimo (insurance) korpant yetolo oxi mokh Life Insurance Corporation of India (LIC) hannim dovorlea. LIC-cho vorixtt odhikari S.C Acharya hannem Gõykaram khatir asloli hi novi yevzonn jahir kelea. Bospagri zalea uprant ditat ti ‘New Jeevan Fund’ ani ‘Flexi Plus’ heo-i yevzonneo Acharya hannem hea vellar jahir keleo. Acharya hannem sanglem, “LIC komponen Gõy rajyant khupuch ut’tom progoti kelea. Puray Bharotant LIC-cheo soglleo mellon 112 vibhagi kochereo asat. Yeuzonneanchea ankddevarint Gõy Vibhag 17vea panvddear urta.Hapteanche (instalments) sonkhent Gõy 5vea panvddear urta. Gõyant sumar 10 lak loka kodde ‘policies’ asat. 2020 meren dor eka nagrikachea bollsant ek tori ‘policy’ aschi oxi yeuzonn LIC-n anklea,” oxem Acharya hannem sanglem. ‘New Jeevan Nidhi’ hi ‘policy’ suru keli
keloli. Hi bon’di vevharant ghalpak poryavoronn montrean axvasonui dilolem,
punn hi bon’di 100% yesesvi zaunk na. Toxench Gõyant kochro prokolpui
(garbage treatment plant) zalolo na, oxem hea amdaran fuddem sanglem.
glez xikoupeamchi nemnnuk korta mhonn Yugankan sorkaracher ttika keli. Sorkar Gõyant aslolim Moratthi iskolam nopoit korpachi chal khellta oxem Yugank mhonntta. Mullavem xikxonn hem avoi bhaxentlean zanvchem ho atam mud’do uronastana , bekaidexir 130 iskolank onudhan divop, hem azunui suru asa. Hacher sorkaracher koslench niyontronn kiteak na? Oso Yugankan proxn kelo.Bhaxa surokxa manch hachi nimontrok Shashikala Kakodkar tiddken bhoron ‘get well sonn’ hi fokt ‘public stunts’ korta mhonnpache arop korta, te tiche arop chukiche zaun asat.Shashikalan he arop ani apli tiddok sorkaracher kaddlole zalear tacho kitem tori faido zaupacho. ‘Get
well soon’ hanche kodde aplo kosloch sombhond na mhonnpi songhottnam kodde ami sombhond dovrinant, oxem Yugank Naik hannem spoxtt kelem. Marsachea dusrea satolleant ‘Get well soon’ songhottnechi T.B Cunha sobha ghorant boska zaupachi asa. He boske vellar taluka patllicher ani kolej patllicher ‘get well soon’ songhottnechea protinidhichim nanvam jahir korpant yetolim.Tache adim Bhasha surokxa manchan aplem dhoronn jahir korchem.Bhasha surokxa manchan aslolea vangddeamni hachi nond gheunchi , na tor ami ekttech fuddem vetole oxem spoxtt avhan Yugank hannem he potrkar porixodent kelem.
PONNJE Vochot thoim parpoll sunneanchem promann khupuch vaddlam ani teach barabor sunneamni mon’xank ghans marpacheo ghoddnnuko poryant bhorpur vaddleat oxeo tokrareo (complaints)asat.Punn usko korpa sarki gozal mhonnllear sunnean ghans kaddlo zalear, ‘rabbies’ hi pidda zaunchi nhoy mhonn jim injeksanvam ditat, tancho khupuch unnav asa mhonnpachem Bholayke kendrantlean kollit zalam. Sthanik bholayke kendramni him injeksanvam naslolean lokak Asilo, Hospicio vo GMC hea hospitalamni phattoytat. Sunnean ghans marlo zalear ‘rabbies’ hi pidda zanvchi nhoy hea khatir ‘Iquirab’ nanvachem injeksanv korchem poddtta. Hem injeksanv bhayr ghetolo zalear sov tem sat hozar rupiya mezche poddttat. Itlea duddvamni him injeksanvam korop sadea lokak porvoddona.Bholayke khateant hea
NOVi DIL’li: Novi Passport korpachi asa zalear lokak atam aplim sogllim kagodpotram sanspopachi goroz na. Karann, hea fuddarak zanche lagim ‘Adhaar’ kard asa tankam anik koslech dukument laynastana passport korun mellttoli oxi mahiti kendr sorkaran jahir kelea. ‘Adhaar’ kardacher aslolo eka mon’xacho pot’to, nanv ani her mahiticher adharun passport toyar korpant yetoli. Hea adim passport kortolo zalear fottu, vollokh potr, nivasi daklo ani her sabar torechi mahiti dinvchi poddttali. Punn he fuddem fokt hea ekach ‘Adhaar’ karda udexim bakichea sogllea dukumentanchi khatri zatoli ani her dukument lanvche poddche nant. Bharotachea Videx Montraloyan hea vixim kaim khas adex kaddun desant aslolea sogllea passport kocherimni kollit kelam.
Tankam Nit Mellonk Zai -Amcho AvAz Protinidhi
Selaulim dhoronnachem 1975 vorsa suru zalolem tem 2000 vorsa puray zalem. Hea dhornnak (dam) lagon sumar 20 ganv puray toren hea dhornnak lagon ostitva bhair gele. Mhonnge 1975 vorsa jedna sorkaran hem dhoronn bandpa vixim toyari suru keli, tea vellar sumar kitlea lokachem ap-aplea ganva pasun ostitv kabar zatolem hacho odmas sorkaran tea vellar jerul kaddlolo astolo. Punn atam 2013 voros uzvaddlem, torui hea ostitvantlean bhair poddlolea lokak azunui nit mellonk na mhonnpachem kollon ailam. Hea lokamni kelolea tanchea teagamchi tankam azunui nit mellonk na mhonnpachem ugddapem zalam. Vidhan Sobhechea odhivexonant mahiti jahir zalea tea pormonnem sumar 72 kuttumbhank ghoram ani xetam azunui mellonk nant. Hem oxem
kiteak ghoddlem? Sorkaran itlim vorsam meren tanchea punorvosonacher lokx kiteak ghalunk na? Khoinchoi vhoddlo vo lhan prokolp jedna toyar zaupacho asta, tedna thoimchea sthanik lokacher sonkott hem yetach. Karann, aplem ghor-dhar, xetam-bhattam, soirim-dairim, ixtt-mitr ani thoim asloleo koddu-godd yadeo monant dovrun tea zagea velim tankam pois vechem poddtta. Hea oslea dharunn rupachea prosongak fuddo korunk eka mon’xak sompi gozal nhoi. Toruipunn kosleai borea gozalim khatir teatea vostunk teag korpa xivay anik dusro tharo vo upai asona. Selaulim dhoronn zanvche khatir jea lokamni aplea thoim aslolea ostitvacho teag korun ek promannik kortoveo kelem mhonnllear zata. Punn teach barabor sorkaranui
apli zababdari xarti pavoupak zai asli.Sorkarachea bezababdar korneank lagon uprant khupxe proxn uprastat. Atam meren hea lokachea punorvosonacho proxn kiteak suttavo zaina hea vixim sorkaran karannam sodun kaddpachi goroz asa.Udorgot vo progoti zaupak zai zalear vhoddlevhoddle prokolp yeupakuch zai hantunt kosloch dubav na. Punn teach barabor hea prokolpank lagon je lok aplea ostitvacho teag kortat, tanche vixim yogeo toren punorvoson zaunk naka? Na tor loka khatir vhoddle-vhoddle prokolp ubharun koslo faido? Hem oxem ostitvak teag korpi lokachem punorvoson korpak sorkaran uxir kelo zalear lok fuddarak kosleai lokamchea hitachea prokolpank virodh kelea xivay ravchona. Lokachem punorvoson kortana soglleamkuch ek sarkem so-
madhan divpak sorkara kodde kednach ghoddechem na hi gozal konnuch nakarchona. Punn torui asta soglleank ek sarkem somadhan divpak ghoddona zalear choddan chodd lokak punorvoson kortana yogeo ti nit divpa vixim sorkaracho vichar zaupak zai. Oddchonneank sampoddloleanchem punorvoson korpak sorkarak jedna chodd kall lagta, tedna proxn odik guspa gondhollache zatat. 1975-76 vorsa luksonn-bhorpai (compensation) divpak jedna sorkaran jitlea duddvanchi vo heram gozalimchi tortud keloli, ti atam 2013 vorsa kitlea tori pottimni vaddlea astoli. Tech porim ghoram bandun divpakui atanchea kallar sorkara samkar khup torecheo oddchonneo yeupachi xokyotai nakarpak zaina. Tea kallar eka ghorabeant 2 mon’xam aslim tea zagear, atam tim vaddon 6
tem 10 zaleant astolim. Hea lokamni apleo gorzo atanchea kalla pormonnem sorkara samkar manddleo zalear, tantunt vankddem kitem asa? Taka lagon Selaulim dhornnak lagon oddchonnek sampoddlelea lokachea punovoson korpachea nodrentlan vego veg panvlam ubharop khupuch gorjechem zaun asa. 72 ghorabe je oddchonneank sampoddleat tankam sorkaran nit mel-
zalear 60 vorsam uprant ‘pension’ mellpachi tortud tantunt asa. 20 tem 60 vorsam modle nagrikuch he yeuzonnecho labh gheunk xoktat. 5 tem 35 vorsam meren he yeuzonnecho kall moryadit asa. Mhoyneache, tin mhoyneache, sov mhoyneache ani kall vaddoun he yeuzonneche hapte bhorpak zatat. Soglle hapte ekach barabor bhorpache poryant he yeuzonnent tortud (facility) asa. 55 vo 60 vorsam pirayer ‘pension’ mellpak survat zata.’Maturity’ uprant bonusa soyt soglle duddu ‘policy’ asloleak vo ‘nominee’ asloleak melltat. ‘Flexi Plus’ yeuzonn 18 tem 50 merenchea nagrikam khatir ugtti asa. 10 tem 20 vorsam meren he yeuzonnechi kall moriadit asta. Tea uprant zay zalear hi yeuzonn bond korpachi tortud he yeuzonnent dovorlea. ‘Policy’ asloleak okosmat moronn aylem zalear vimeache duddu ‘nominee’-k mellttat.
Gõyant parpoll sunneanchi bhirant vaddlea
Adhaar karda udexim passport
‘Get Well Soon’ hachi sorkarak xittkaunni PONNJE:Bhaxa madheom proxnacher sorkaran yeta tea vidhan sobha odhivexonnant aplem dhoronn jahir korchem, na tor amchem andolan chaluch astolem, oxi xittkavnni ‘get well soon’ he songhottnen dilea. Hangachea T.B Cunha sobha ghorant ghoddun haddlole potrkar porixodent songhottnecho odheokx Yugank Naik hannem hi mahiti dili. Bhaxa madheomachem rajkaronn korpant yeta, hea vixoyacher sorkar apli bhumika spoxtt kiteak korina? Oso soroll proxn Yugankan kelo. Sorkaran halinch Gõyant aslolea Moratthi iskolamni 325 Inglez xikoupeamchi nemnnuk keli.Zhoim mullavea suvidhancho ani mullavea Moratthi xikoupeamcho unnav asa, thoim sorkar In-
3
loun divpakuch zai. Ani ti nit vegim dili zalear sorkarakuch tacho faido zatolo. Lokamcho sorkaracher visvas odik vaddttolo. Hea 72 ghorabeank soglleank eksarkem ani tankam zai toxem somadhan divpak sorkarak ghoddiye xokyo zanvchem na, torui choddan chodd lokak ek sarki nit divpache proitn sorkara koddlean zaupak zai, hem khatren sangchem poddtta.
vixim choukoxi keli tedna, tanche kodde tim injeksanvam sompleant mhunn zabab melltta. Vaspus kelea tea pormonnem Gõyant aslolea sogllea mukhel hospitalamni him ‘anti-rabbies’ injeksanvam asat, punn tim ganvamni aslolea bholayke kendramni pavonant. Parpoll sunneamni lokak ghans marpachem promann sod’deak khupuch vaddpak laglam. Fattlea 5 vorsanchea kallant puray Gõyant sunneamni ghans marloleak lagon ekunn 11 zannank
mornam ailem. Him parpoll sunnim dor vorsa sumar 14 hozar lokak ghans martat oxem nond zalolem asa. Sorkar ‘rabbies’ pidde add aslolim injeksanvam ghevpak dor vorsa 1 kotti rupia odik khorch korta oxeim kollon ailam. Parpoll sunneank dhorlim poryant zalear tankam khoim dovortolo oso sod’deak proxn upraslolo asa. Tech porim hea parpoll sunneanchi meznni na zalolean oslim sunnim kitlim meren Gõyant asa hem kollpak tharo na zala.
Ponnje<Sonvar, 9 Mars, 2013<
Ostori
4
Mars 8 Bailam Disa nimitan
Poilo ‘Ontoraxttriya Ostoream Dis’ 1869 vorsa Brittix sonsodentlo khasdar John Stuart zaun asa sounsarantlo poilo monis zannem ostorenk motdanachea odhikara vixim avaz dilo.New Zealand zaun asa sounsarantlo poilo des, zhoim ostoreank motdan korpacho odhikar favo zalo. Sonvsarant aslolea heram desantlea ostoreank motdan korpachi sondi nasli, ani hea odhikarak lagon tankam khupuch vorsam songhorsh korcho poddlo. 1910 vorsa Copenhagen hangasor sonvsar bhorchea vaur korpi ostoreamchem dusrem vixv som’melon zalem. Ek kalljidar ostori jichem nanv Clara Zetkin zaun aslem, ti German y desant ‘Social Democratic Party’ hanche kocherint bailam vibhagant kamank asli. Tinnench ho ‘World women’s Day’ ho prostav manddlo.Sonvsarantlea dor eka desant dor vorsa ho Ontoraxttriya Bailam Dis ekach disa monoucho ani tea disachea nimitan ostoreamni tankam lagu za-
tole proxn nodrek haddche oso ticho prostav aslo. 17 desatleo 100 bailo protinidhi jeo kamdar songhottna, ani rajki pokxamcheo, bailam sonvsthamcheo vangddi asleo, tim hea bailamchea som’melonak hajir zaloleo. Hea som’melonant Finland desantlea sonsodent (parliament) venchun ailoleo teg ostoreo khasdar asleo.Som’melonak hajir aslolea sogllea bailamni Zetkin hinnem manddlolea prostavak porbim dilim ani thoinsoruch Ontoraxttriya Bailam Dis dor vorsa monoupak survat zali. Poilo Ontoraxttriya Bailam dis dusrea vorsa Clara Zetkin hichea fuddarponna khala 19 Mars (nhoi 8 Mars) hea disa dobajean monoylo. 19 Marsak ho bailam dis monoupachem karann mhonnllear Prussian razak xastram aslolea lokamchem boll kollon ailem, ani virodh lok khoddegantt panvlam ubharche adinch tannem porjek mekllik dili. Tannem porjek
khup axvasonam dilolim punn tantuntlim khup axvasonam pallunk tache lagim ghoddlemna, ani haka lagon bailam aplea motdan korpachea odhikara kodde lagim sorpak laglim. Poilea Ontoraxttriya Baila Disachim nidorxonnam ani tacho prochar utramni ani chhapun yeupi tea kalla velea vortoman potrantlean zalo. Ontoraxttriya Bailam Disachea adlea sumanant don vortoman potram ‘Vote for women in Germany’ ani Women’s Day in Austria chhapun ailim. Ostoreank lagu zatolea vividh vixoyancher atthaploli borpavoll vortoman potramni chhapun haddli. Ostoreank dadleam sangata ek-sarko sonman mellcho’, Gharantlea bailank rajkaronn kiteak zai?,’ ‘Sonsodent ostoreo’ oslea sabar vixoyancher borpavoll lokak vachpak mell’li. Ostoreamchea proxnank lagu zatoli ani ani somaza modem zagrutai haddpa
sarki hi borpavoll asli. Bailank ani dadleank somazant sorkarant ek sarko (equal) dorzo dinvcho. Oxem kelem zalear eka desachi lokxay chodd ani chodd mozbut zatoli mhonnpacho ul’lekh boroupeamni ap-aplea boroupantlean kelolo. Mars 8, 1911 vorsa monoilolo poilo Ontoraxttriya Bailam Dis puray sonvsar bhor soglleam mollamcher ani sogllech kodden yesesvi zalo mhonnpachem nond kelolem asa. Hea poilea Ontoraxttriya Bailam Disa nimtan jea-jea desamni zollim-mollim sobha ani her karyavolli ghoddoun haddloleo, thoim sogllech kodden lok vhodde sonkhen hajir zalo. Hantun chodd ostoreamcho aspav aslo. Kaim zageamcher ostoreamcho ankddo itlo vaddlo ki, thoim hajir aslolea dadleank ubhe dovrun bailam khatir tankam tancheo boska khali korcheo poddleo. Hea kherit bailamchea disa dadle monis
‘Acid Attack’ Nivarunk Novo kaido korat: Sorv Unchli Nitisobha Acid vikunk yevpacher niyontronn dovrunk Nitisobhecho rajyank nirdex NOVI DIL’LI: Sorv Unchle Nitisobhen (Supreme Court) Dil’lin zalelea bhirankull bolatkara uprant ailelea motank lagon ‘acid attack’-an guneanvkar tharaileleank unnich tim 10 vorsam bondhkhonn aschi hem puro na, karann bolli poddloleank adhar diunchea khatir favo teo vostu zagear nant, oxem sanglem. “Hachea vixim ami kholayen chintunk goroz, kiteak fokt guneanvkarank chodd kallachi khyast dili mhunn nit zayna. Kaidea pormonnem guneanvkaracher 10 lak rupianchem dondd bhorunk zai. Punn, zor to poixe diunk xokna zalear, rajyan hea vixim
fuddem yevun favo to adhar bolli poddleleak diunk goroz nam? Hea mud’dea pasot veggllich nidhi asop gorjechem nhoy?” oxem Justice R M
Lodha, J Chelameswar ani Madan B Lokur, hannin vinchar kelo. Ho kaido zo Fevrerachea 3 tarker novo ‘Indian Penal Code’-an kolom ‘326A’ zoddunk aila, zatun ‘acid attack’ ‘gender neutral’ guneanv korunk aila. Hea opradha khala dhorunk aileleak unnich 10 vorsam bondhkhonn, ji vaddon jivitbhor bondhkhonn zaunk yeta toxench 10 lak rupia meren dondd bhorunk poddonk xokta. He sogllem kelem zalear pasun ‘acid-attack’ haka bolli poddlolea cheddvak/ostorek favo ti nit mellona oxem mot nitidaramni ukttaylem.
ghara lagim randunk ani bhurgea-ballank polleunk ghara lagim raule, zalear tancheo bailo vhodde umendin bhoron hea sobhank ani her karyavollink hajir zaleo.
Eke suvatecher zhoim 30 hozar odhik bailam nidorxonnam kortalim, thoinsor tea bailamcher niyontronn dovorpak pulisank khupuch oddchonnechem zalem ani tannim tannim
bailank protikar kelo. Tea vellar thoim hinvsa utpon’ zali. Kaim zannank thoimsor aplem rogot varounchem poddlem. Punn , sonvsarantlea bailamchi xokti mhonnllear
kitem ani teo kitem meren korunk xoktat mhonnpacho poddsad (echo) sonvsarantlea sonsoddemni gazlo. 1913 vorsa ho Ontoraxttriya Bailam Dis 8 Marsak monoupacho nirnnoy sonvsarik bailam mollar tharaupant ailo. Ani tedna thavn puray sonvsar bhor Mars 8 tarkher ho dis monoytat. 1975 vorsa monoilolea Ontoraxttriya Osoream Disa Ekvottit Raxttramni (United Nations Organisation) hea disak sonvsar bhor apli manyotai dili. Hi manyotai UN-an dilea uprant, sonvsarantlea khupxea desamni ho dis ap-aplea desamni apnnailo. Ontraxttriya Bailam Disak khupxea desamni Mars 8ver desant sutti ditat. Hantunt China, Armenia, Russia, Azerbaijan, Belarus, Bulgaria, Kazakhsthan, Kyrgysthan, Macedonia, Moldova, Mongolia, Tajikisthan, Ukraine, Uzbekistan ani Vietnam heam desamcho aspav asa.
Ostoreancher zaupi ot’teacharant vadd PONNJE(AAP): Fattlea eka vorsachea kallant Gõyant ostoreancher zaupi ot’teacharant khupuch vadd zalea. Punn dusre vatten he ostoreancher ot’teachar korpi guneanvkarank sampddaupak ani tankam kheast divpachem promann khup pottimni denvlam. Haka lagon hanga jiyeopi cheddvam-bailam apnnank osurokxit somzotat mhonnpachi ek usko korpa sarki gozal ugddapi zalea. Gõychem pulis khatem sangta tea pormonnem, ostoreancher zavpi ot’teacharancheo 90% kexeo pulisamni suttaveo keleat, punn khud pulisamni jahir keloli ankddevari (statistics) barkayen pollelear sumar 50% keximcho sodpus zaynastana teo addkollun urleat vo guneanvkarank kheast favo zaunk na. Dil’lint 23 vorsanchea cheddvacher zalolea bolatkara uprant tacho avaz Gõyantui zavn, ostoreancher dharunn ot’teachar korpeank kheastik laupa khatir ‘fast track courts’ sthapon korche ani tantunt purnn vell nitidar asche oxi magnni zalea. Desant aslolea heram rajyam modem Gõy xikxonnant, sonskrutayent, suvidha-sovlotimni ani yenneavolli (income) babtint unch urta, thoim ostoreancher zavpi ot’teacharancho ankddo pollelear konnachem-i ang xir-xironk favo. Hem monant dovrun Gõychea Ghor Khatean (Home de-
partment) ek 9 va n g d d e a n c h i somiti sthapon korun guneanvkarank sampddaun tankam favo ti kheast divpak ani karvayeo vegim puray korpak tharaylolem. Punn fattlim don vorsam soron gelim, tea vixim koslinch panvlam ubarunk nant mhonnpachem spoxtt zalam. 2010 tem 2012 merenchea kalla bhitor ostoreancher zavpi ot’teachar zoxem bolatkar, agllik (molestation), ghoravi hinvsa (domestic violence), pollon vhorop (kidnap) sarkea keximni khupuch vadd zalea. Ankddevari pormonnem 2012 vorsa 54 bolatkaracheo kexeo nond zaleat. Tea adlea vorsa 29 ani tachea adlea 48. Hea tin vorsanchea kallant gelea vorsa zalolea bolatkarancho ankddo chodd aslo. Hea kalla modekat ostoreancher zavpi ot’teacharancheo 220 kexeo Gõyant veg-vegllea pulis choukencher nond zaloleo asat.
&* # + 3 # $ % ) . &6 *'$$ 1 & ''*6 '!& (8 '&, ,7 LCDDEFCIGL6 KICHCECCEC8 ? @
%+ ,% #&.*4 &'*4 $ ,+6 & -+,*! $ + + '& * &, &1/ * !& & *'-& * ' & '& 6 '* '9 ' $ +, , 8 '&, ,9 *$ # *9 LLEFGKLDGE ? @
‘Classified’ Jahirati / ,+ - # ** 4 4 $ ,+ . !$ $ '& * &, , '$. 5 & -$!% /!, (''$6 EG *+8 + -*!,16 1% '* + '*, =$'& 9 , *%8 '&, ,7 LKKDHIJEJC =LJIJIGJDLE ? @ @
- # # &% ) %+ ,'* 6 + '& $''* /!, $! +,!$, ( *#!& 8 . &(*'( *,! + LIEFKHIJFH ? ?
+ ,6 + @
,)% * 2 + &) * &,6 *'-& 4''*6 , '* 9 * '8 '&, ,7 LHHEEJKGHI ? @
- # # @ # +* &% ?*+ $''* , - $'++!%6 & * *& & -+,*! $ +, , 8 '&, ,7 LKEEDEDHCJ ? @
%+ ) %+ # ?4@ &) '%( &1 0 -,!. * '6 ,'* 6 6 '* 6 '$. 8 JJLKDHCLLD = LKHCDCCFJJ ? @ %+ ' )+$ %+ . + $ '&1 6 !& & *'-& $ & -, '* $'& ,!% * &, LLJHFJILCL ? @
*+)&#& 0 )6 6 #4 ',+ +,*'$' * . !$ $ ,' +'$. $$ 1'-* (*' $ %+ , *'! +,*'$' 16 -+!& ++ $'++ +6 "' +6 % **! $ 16 &', $ ++ /!, !$ 6 **! *6 - ,!'&6 '* ! & ,* . $6 $, (*' $ %+6 %!$1 )- * $$6 % &, $ &+!'&6 # $+ *(6 % & $!#6 (!,* '+ 6 . *! . +,+ &,!8 '&, ,7 ! "'1,!+ &,* 6 & "! 8( '&7 LIIHILCGIL= LIIHEHDCLJ ? @
#/ % ) !,- % + 1-*. ! *'% * $ ' 1 % ++ ?$ ! + &,+@ ' * '& % ++ DND6 $ % ++ * 8 '&, ,7 KICHHLECDL6 LJFCHECEDD ? HDIHC@
0,))&$ & 0 ++ & $ 06 $ % $ + *.! +6 ''*+, (8 '&, ,7 KHHCLELCGI8 ? @ # / % ) !,- % + 1-*. ! *'% * $ ' 1 % ++ 8 !+ '-&, ' * '& % ++ + ' * . $! -(,' FD+, * 8 LLEDFGJDIL ? HDGLI@
*"
)
&% 0 )&.+ $, * ,!'& '(('*,-&!,18 &. +, +8DCC6CCC , +8DHCCC= %'&, 8 ' & + '%( &18 '., * 8 *8 +'-2 KLJHCLFHHI ? HCKKC@ +
**# ) #& %4 & - * &, = ' ! & ' -% &, ,!'&7 *'( *,16 *+'& $6 # '. *6 *'" , -+!& ++8 &, * +, FM8 * & !+ *& DHCCCC=98 CLKKKIFLCLK6 CLKKKIGCFGD ? @
- # # &% . &# * # ) + * , *!, +,'& +6 & 6 - $ % , $6 % &, $' #6 !, * + / , * & 8 $$7 LICGLIFCHK ? @ )
'+&'
' )% )9 ($ * & +8G6KCC6 1 ' * +8D6GCC6 * * +8D6FHC6 ,, *1 +8E6FHC8 *% &, KFLCJDHFDG =LGEFGDDJLD ? @ ,% 0&,) &.% # ** / +!, $!# ?)-! #*='$08 '%@ & *& '&$!& 8 $$7 8 8 8> LCGLEGIGEI = JEJICGIGEI ? @
* /+ %* &% ,'+& C 0 )*4 '&. *, !+ 1( 6 . *+, 16 0!, ( *%!++!'& = -& * $ $ -! & LIFJDILFFF= LKEFCEFGGI= LDHKIIFDJF8 .!+ +'$-,!'&+ ' B1 ''8!&6 ///8.!+ +'$-,!'&+ ' 8!& ? @
*# ) ##)&&$ % # ** * '* -$,+ , '*.'*!% &1 ,% ' , 18 $ ++ + '* &!'* !,!2 & $+'6 $,26 '*,*',6 !. 6 & ' , 8 '&, , LKEEGKDILH ? HEDGE@
) " )0 &,)* % , ' $ '* + -$ ,*! & ! , + $$ LKEEGKCGKF ? @ ',* 5 ) % % % #&. )*4 & $ % #!& 8 $$ % , *! $ . !$ $ /!, -+8 ,-* 1 5 -& 1 , + '* /'*#!& ( '($ 8 LKKDCJDKGC =EEIFFCG =LLICJCDEKG ? @ &) % % , * ) * '-*+ += *% & = * & = '*,- - + = ( &!+ = -, 8 '&, ,7 KICCIKJKLI8 $! & * &,* 6 9EDI6 !& * -* 6 * ' ? @
) ) % 0,)', &! $ * &+ '-,'$!% 0 $$ &, '* %!$1 (! &! + & '& !& /!, +/!& + (''$ ,* %('$!& '* #! +8 & ! <+ $ * +, !* %- '& .! /8 0 !, 1'-* #! + $+' '' '* ( *,! +6 ! 6 ' ! $ $- +6 '%%!, +6 $-%&!8 '&, , *$'+ IGKDEFD6 LKEEHKGKID8 ? @ & "0*4 0&,) %+ )% + &% # %6 '& '/ *+6 &"!% ' *+ -&!)- 3 '* & $! ,+ '* 1'-* / !& +6 . &,+6 ( *,! +8 $$7 ' 7 CCLD9 JJCLGIKKKK= LLFCLDDJGL % ! $ 7 *' #1B*' #1+, %8 '%6 ///8*' #1+, %8 '% ? HCCJC@
- %, % &,+ & '* / !& +6 !*, 1+6 ( *,! +6 *!+, &!& 6 ,9 ,' , *+6 '& * & +8 !& $1 $$ LEJDELFDHE = CKFE9 EJGHGDD=DG ? @
% %(, + .%* ,))0 ( ! $ !%!, ' * ''# D ( *,1 & , , & 0, ( *,1 * :::8 '& !,!'&+ (($1A ' !$ 7 KLJHEIIEGG ? @ + & % $ # * % # * '*$ /! '* **! 8 !+, * '& +!, ///8( '($ , $ 8 '% $$7 LCGLFHCFII ? @
*. * # % < ) &= ?>>F - * &, * ,% &, '* A !$ +6 A !+,-$ 6 A !++-* +6 A 0- $ !+ + +8 ( *% & &, -* 8 ((8 !, * ','*+ ? " " '/*''%@6 '$%'*' 6 . $!% ' 6 * '8 JFHCCDLDHI =LJIHKKGILK8 ?K % ,' D(%9 G(% ,' K(%@ ? @
%+ ) ' 6 &&+ )*4 G/ $ *+6 &. *,'* ,, *1 %'&!,'* ICC=96 9 ECC=96 9 ECC=9 , $ + * (8 ( 1 '' (*! KICHCGLDFG8 %+ ) ' &% +&)G D>>6 ECC6 ECC6 *!&, * DCC6 6 (,'(6 6 &. *, * ,, *16 *! 6 ,/' / $ *6 '-* / $ *8 '&, ,7 KFLCLHIEJH ? @
) 0&, &% #04 ') ** &) +- *!& *'% ! #& ++; ,*- $!& /!, !& & + '* '-& 1 !$-* +; '* '-&+ $$!& $$ * 1 *$!& JFHCCEEJJJ ? HEEDC@ ) 0 ) &. )5 &) %0 & 0&,) (* 1 * & + $$= -+ , '-* EG '-*+ (* 1 * $!& + B LGEEGGDFKL= LGEEGGDFKJ '* % !$ -+ 1'-* * )- +, , (* 1 *,'/ * ' B % !$8 '%
) +$ %+ . + &,+ $ % *4 '%($ , -* '* "'!&, ( !&+6 # ( !&6 , &&!+ $ '/6 *, *!,!+6 +('& 1$!,!+6 +$!( !+ 6 + ! ,! 6 & *. !&"-*! +6 ( * $1+!+6 *'2 & + '-$ *6 $ ( !&6 ,! "'!&,+6 %-+ $ + , 8 '&, , *8 ! ! !& 6 * % &, * -!$ !& . $!% * ' LHIDDJKKHF6 LKLCIIHFJD ? @
% ,% (, ' *+ &%+)&#< = .,8 , 8 $$ ,1( + ' ( +, '&,*'$ ,* ,% &,+ /!, - * &, = ,1= * +'& $ & &'*%+8 * . $- ,!'& & +,!% , 8 '&, ,7 CKFE9EEECJCJ= L E J F D C H K C F ( &"!%8' ! B-( $8& ,= CKFE9 EJHJGFJ= KFCHCCFDEK8 % * '8' ! B-( $8& ,
%+ $ # & $ + &) $, 1 % $ * !% *!& *8 $$ LKLCGLHICC *% # " *1 B8/A9 $ ,*! $ !& -+,*! $ * 5 # #!& '. & 5 ! * % -*& * ! * % % #!& % !& H$,*+ !& *-&&!& '& !,!'& '&, , LKEEDHKGDH ? @
,*0 ),%% % ) *+ ,) %+ &) + 8 & '$!%6 ' 8 '&, ,7LHGHCIELIG6 LKKDGDFKHD ? HDEIH@
&' &) ) %+ ?*+ #&&)4 $ ++!& '%($ 06 '. '%!&'+ !22 6 * ' > ' 8 87 LLEFGJKLEL = LIFJEDGECK ? @
@ " # +* ?*+ #&&) ) 0 ('++ ++!'& & D # & E # -& * '&+,*- ,!'& , % & '( & . $!% LKKDGGEKGG6 LFEIDDHHCL ? @ &# $4? 4 *&)+ +0# '%($ 06 0 $-+!. !&!+ 5 $$ % &!,! +8 E #%+ *'% (-+ 8 '++ ++!'&9 (*!$ ECDF8 &# ' & ((*'. 8 ''#!& + '( & '* E ( *,% &,+6 F # !$$ + 5 '/ !$$ +8 '&, ,7 CKKKKLEEFFF ? HDLGH@
) $ '#&+4BC>*( $ + )*4 ## ',,'6& * &9" $ ,'*16 -$$1 '-& 6+ ,,$ % &, 2'& 6+ * & % ! & '&, , LKICFHKLHL6 LJIJGEGKHC8 * & '0 ) ) A: B '/.!$$ + $ KH6CC6CCC8 !& .! / ,- !'9 EF6CC6CCC6 D=E 9 EI6CC6CCC= GH6CC6CCC *'# *+ 0 -+ 9 KGKEKFGDKD, " +% !&B % !$8 '% ? @ LJIJGEGKHC8 %+ '#&+: &,* A>>7 HCC%E '* ' & %!$18 $'& +! , $ ,!%6 "'* 6 ,'* 6 $+ '6 &+ -$!% % !& *' 8 '&, ,7 LDHKDKGFFD = LKHCGKCEDL ? @ )
%+#0 ) (, ) ? &) @ $ ,6 & /= '$ !& *& = -. % /!, $ * ,!,$ ? *'# *+ 0 -+ @8 '&, , KILKLDCICC8 ? @ %+ * ++# $ %+ ')&' )+0 HCC +)8 ,*+8 5 '. !& * '8 '&, ,7 LJIFJFCDKK ? @
,$ ) +$ ) %% &+,!,-, '& - ,!& 8 !((!& ? '.,8 ' & ! @ ((*'. <LH '-*+ + ? 6 6 6 @ 6 6 6 6 ! $ * * + * !&!& !&6 *!,!% , *!& ? $''&@6 ,!& 8 '&, ,7 6 !* & * . $+6 $'/ & / ''$6 $ ,6 * '8 EJFHCEG6 EJFHCCE6 LKEEDJLDHG8 ? $/ 1+ ,' , * /!, + * *+ *'% ( +, DE 1 *+@ ? HDHGJ@
%+ ,) %+#0 ' )+7+ $ *!. * '* G / $ * !& & '$!%8 '&, ,7 LIFJHHFFKJ ? HDLDL@ & )+ + $ : ,## + $ 5 *& ! !& 0( *! & &', * )-!* CKLJHCJLGHL
.&)" '% 8 8 $$7 ? @
%+
&%+ % %+ # &&"* & ++!+, &, +, / * + '* ' '&-, * # * +'*, !& ' % $'8 '' & '%' ,!'& /!$$ (*'.! 8 '&, , LLEFIFLDGH ? @ ) - ) @ &*6 &) '' ) % ECDI 8 '%%' ,!'& . !$ $ 8 $7 CLLEELIHCDJ %+ # (* + &, ,!. * + = 0( '* +'-, ' '&, ,7 LGEEGFGKHE ? @
*,. # &,)*6 # ) $ '-* ,' +* $ '& (*!$ DG, 5 1 DC, 8 !$ *!% ,'-* ,' -*'( 1 DI, 8 &% , - $!,18 '&, , -+ CKFE9 IHEEDKH6 LKLCEDLJEJ6 LCDDLFFDGC8 DCCCHEDHG
*6 AB>>>:7 @ ++ 0 : A ##6 0 ' 8 $$ !& $-+!. 6 '& !*% ( *,-* 7EH, (* & H, 1<DF ''# '* 7 DH, *<DF8 '&,79 -*.! '$! 1+6 '-*+ 5 * . $8 $$79 LJIGEGIIJH8 8 CKFE9 IHDHHFC= FE ? @
,! + 3 &$' %0 ) # ; *'-& 6 * '> ' '& H=CF=DF6 I=CF=DF6 J=CF=DF8 -"!, 5 '%( &1 LGEEGFJHJH = KKCIGLJLJH ? @ "& + - @>>E #- ) ! + $ '&$1 GKCCC#% , &$ 1 $ , * + ,+ $$'1 / $+ ! &, * %!&, '& !,!'& I$ + $$79 LKICDKKDJJ ? @ % &) * # 4 '&. ) /!& '/6 = 6 ?& ',! $ @ +8JL6CCC=98 ' !$ 7 LJIFKEGEKL8 '' '& !,!'&8 ? @ &) "&% ?6D4 @>>>4 ,%% % '& !,!'& +8IKCCC=9 '&, ,7 LJIGFDHGKI8 DCCCHEDEI ++ #% * # @>?? %+HFCCC6 $'$'-*6 0(8 +8L8HC # +8 0 & ('++! $ 8 7 KKCHFILKLI8 DCCCHEEEI #+ *4 &' % 4 @>>E4 ' +)&#4 #%+ HFCCC6 *$ / !, 6 0(8 +8I6HC6CCC8 $$7 KKCHFILKLI DCCCHEEEJ
%+ %%&- 4 &# )&4 '*(!'6 )- !$+6 *!6 . * 6 DC6 EC6 ! '6 ! +, 6 /! ,6 2!* 6 !& ! '6 + &,*'8 &1 ', * *+ , 8 *'% '/& *+ '&$17 LKKDLFELLD ? @ %+ * ) ' )* &) <E>> *6 DDCCC=9@ ? -%'6 !1 * +8 EFCCC=9@8 ? '*+ 6 #'&6 &,*'6 & ! 6 &, ECCCC=9 @8 +, %6 &6 ,!26 &' +8 DHCCC=9 LDHKJGFIGL ? @
Ponnje<Sonvar, 9 Mars, 2013<
Rajkaronn
5
Venchnnukechi toyari
Durdoivi prosongar rajkaronn naka: Rohan
Rahul virud’dh Modi?
Lok Sabha venchnnukechea toyare pasot Congress-in survat keli pun BJP-n azun te babtin mhotvachim pnvllam ubharunk na. Narendra Modi mat apunn brooch dhanvta tem dolleank dista. 2013 voros hem Lok Sabha venchnnukeche toyarechem voros. Sod’deak asa te Lok Sabha-n aslele vangddi 2014 May mhoino meren sot’ten astele. Venchnnuko tache poilim zayna zalear anink 15-16 mhoineank khasdar sot’ten astele. Tachea uprant 2014 vorsa Mayant Lok Sabha venchnnuko lokam fuddem yetoleo. Sod’deak asa ti poristithi pollelear kollon yeta ki, Congress pokxa lagim bhovmot (majority) nason poryant rajkarbaracher hea pokxachem borem niyontronn (control) asa mhunn. Taka lagon venchnnuk kednam dovorchi hache vixim Congress pokxuch apnnak boreak poddta tednanch nirnnoy ghetolo. UPA-n aslelea rajki pokxank ho nirnnoy ghevpant chodd mohotvachem sthan aschem nam. Dusrem
mhunnlear vell sompchea adim venchnnuko ghoddun haddpachi Congress pokxachi porompora nam. Yogya vellaruch Congress pokx venchnnuk ghevpak fuddem sortolo. UPA-n zayte vegveglle pokx asat, zor eka pokxache vangddi UPA soddtat, zalear sontulon (balance)
dovrunk, dusrea rajki pokxache lagim Congress aplem rajnaitik (diplomatic) ginyan vaprun tankam UPA-che bhagidar kortole. Kay dis adim FDI mud’dear bovall zalolo ani êk pokx UPA soddun gelolo tednam Congress-an hech toren sadheponnim mud’do soddoylolo. Taka
lagon venchnuko zay meren hea sorkarak kosloch dhoko nirmann zaunk xokna. Lok Sabha venchnnuko apnnak zay tednach gheucheo hem spoxtt tharailea uprant Congress atam venchnnukechea toyaren fuddem sorlea. Halinch zalelea tanchea ‘Chintan Shivir’-an hem soglleank pollounk mell’llam. Rahul Gandhi-k pokxacho up-odhyokx korunk haddleacho nirnnoy Sonia Gandhi ani pokxachea her xrextt fuddareamni porgott kelo. Rahul Gandhi-n poryant hache fuddem apunn vokilache (advocate) nhoy punn nyayadhixache (judge) bhumiken astolo, oxem sangun pokxacho vevhar purayponnim aplea tabeant gheupacho nirnnoy ghetla hem dakoll zata.
BJP pokxan Lok Sabha venchnnukechi khas oxi toyari korunk nam asot, punn Gujarat-che Mukhel Montri Narendra Modi hech tanche mukhel fuddari astele oxem spoxtt zaunk laglam. Zaka lagon Lok Sabha venchnnuken Rahul v/s Modi zaupachi xokeatay chodd asa. Yeta tea Lok Sabha venchnnuken pradexik pokxanchea khasdarancho ankddo vaddpacho asa oxem kollon ailam. Taka lagon Sharad Pawar, Mulayam Singh Yadav, Mayavati, Nitish Kumar, oxe kãy pradexik fuddari Rahul Gandhi ani Narendra Modi, hanche vatther kantte ghalpak xoktat. Hea fuddareanchea yevzonnank bhik ghali nastana Congress ani BJP-k, vo dusrea utramni Rahul Gandhi ani Narendra modi-k apli fuddli vatt-chal korchi podteli.
Ostorenchi surokxa ani bhroxttachar he don vixoy Congress-chea ‘agenda’cher poile suvater astele, oxem Sonia Gandhi-n spoxtt kelam. Desant bhroxttachar ani ostorenche osurokxeche (insecurity) vaddte promann sod’deak vhodd vixoy zalole asat. Pokxachea odheokxpoda pasot BJP-che zayte fuddari zhogoddtat. Venchnnuko lagim yetat tem polleun atam tori tannin ektthãy zaunk poddtelem. Lok Sabha venchnnukechea toyare pasot Congress-in ‘gear’ bodol’lam ani vegan fuddem veta zalear BJP-n azun te nodren panvllam uklunk na pun Narendra Modi, Gujratacho Mukhel Montri apunn ekloch fuddem dhanvta tem dison yeta.
BRITTONA(AAP): Vasku hangasorlea iskolantlea eka lhan cheddvacher zo bolatkar zala, tacher rajkaronn korchem nhoi. Zata zalear pulisank sohokar korchem, oxe avhan Porvorecho amdar Rohan Khaunte hannem lokak kelam. Porvoreche xrextt nagrik, iskolamni xikpi bhurgeamche avoi-bapui, xikoupi, xikpi ani pulis hanchea modem ek sonvad (dialogue) Porvorim pulisamni ghoddun haddlolo, tea vellar Roban Khaunte uloitalo. Hea vellar machier Jil’lo odhikari Sabaji Shetye, Dysp Nandkishor Raikar, Serafin Dias hajir asle. Jil’lo odhikari Sabaji Shetye hannem xikpeamchea avoi-bapaiank bhurgeam vixim chotray dovrunk ulo kelo. Somazant vaurtana bhurgeamchea vhoddilamni zagrut raupachi goroz asa, oxemShetyen sanglem. Dysp Nandkishor Raikar ani Serafin Dias hannim apaplea uloupantlean iskolantlea xikoupeamni (teachers) xikpi bhurgeamchi kallji gheunchi oxem suchoilem. Porvore vattharant zorui konn aplem ghor bhaddeak dita zalear, tea mon’xachi puray mahiti gheunchi toxench tea mon’xachem vollokh potr (identity card) gheunchem, oxem hajir asloleank kolloilem. Porvore pulis choukecho PI Rahul Parab hannem-i hea vellar hajir asloleank aplem margdorxonn dilem. Hajir asloleamni hea vellar tankam lagu zatoleo ani fuddo korpant yetat teo sabar oddchonneo pulis ani jil’lo odhikari hanche samkar manddleo. Sorkar heam lokamchea oddchonnencher lokx ghaltolo mhonnpachem heam odhikareamni axvason dilem. Hajir asloleam modem Porvorechi sarpanch Sheetal Arolkar, up-sarpanch Anil Pednekar, Panchatiche vangddi ani Zil’la Parishadacho vangddi Gupesh Naik hajir asle.
Kongresak desacho usko na-Mulayam
Gõyant 119 ‘bogus’ motdar
NOVI DIL’LI:Kongres pokxant fokt Gandhi familichem cholta. Tanche samkar konnachench tondd ugoddpak kapostad na.Toxench Kongresak desacho usko na, mhonnpachi ttika Samajwadi pokxacho odheokx Mulayam Singh Yadav hannem keli. Kendrant Kongres pokzachea fuddarponnam khal cholpi UPA sorkarak bhailean thavn tenko diupi Mulayam Singh Yadav hannem, Rahul Gandhi ani Priyanka Gandhi hancho sod’deak jadu cholona oxem mhonnllam. ‘AAj Tak’ hea TV khobram ‘channel’-ak dilole eke mulakhatint uloytana, “Kongresant fokot Gandhi familichem cholta. Tanche boskent dusrea konnachench tondd ugoddlolem polleunk mellona,” oxem tannem fuddem mhonnllem.
PONNJE(AAP): Gõyant 119 fottkire motdar asat mhonnpachi mahiti hangachea Venchnnuk Ayogan dilea. Hantuntle kaim motdaramchim nanvam eka poros chodd suvatancher asa, zalea khupxe motdar je moron geleat, tanchim nanvam motdar vollerintlim katrun uddounk nant. Taka lagon Venchnnuk Ayogan hacher choukoxi keli tedna, rajyant 119 zannamchim nanvam ‘bogus’ mhonn jahir kelam. Venchnnuk Aiyogan suru kelolem motdar-volleri to-
Kongres pokxak bhailean thavn tenko divpa vixim uloitana, ami zativada virodhant ravlole asat. Amche sangata ‘leftist’ pokx asat. Punn sod’deache poristhitint Kongresak tenko divpa xivai amche kodde dusro ani ilaz na.Ami tenko kaddlo zalear, sorkar kosoch poddchona hachi amkam zanniv asa.Torui punn desantlea sadea lokak lagu zaupi ek punn mud’do fuddem ailo zalear, ami sorkarak dilolo tenko kaddun ghetole, oxem Mulayam Sing Yadav hannem spoxtt kelem. Mulayam Singh Yadav hannem UPA sorkarachea proxasonacher apli ttika keli.Mhargai, bekari, xetkaramchi kakut korpa sarkhi poristhiti toxench jem kitem sod’deak desant vaitt ghoddta, taka UPA sorkaruch zabab asa, oxem tannem sanglem. “Dore ka
mollar hem sorkar oyesesvi zalolem polleunk melltta. He pavtt UPA sorkar sot’ter ailolem tedna desant asloli mhargai xembhor disam bhitor nopoit kortolet mhonnpachem axvason dilolem, punn tem korunk sorkara lagim ghoddonk na,” tannem mhonnllem.
yar korpachem kam atam purnn zalam. Rajyant ekunn motdaram modem 5 lakh 32 hozar 215 dadle ani 5 lakh 32 hozar ostoreo motdaram asat mhonnpachem ugddapem zalam.Gõyant ekunn motdaramcho ankddo 10 lakh 54 hozar 392 itlo asa mhonnpachem Gõy Venchnnuk Aiyogan spoxtt kelam. Fatorda motdar-songhant soglleam von chodd 13 fottkire motdar sampoddle.Rajyant 26 motdarsonghamni ‘bogus’ motdar
sampddle, zalear 14 motdar-songhamni ekui sampddonk na. ‘Bogus’ motdar sampoddlole motdar-songh Mandrem 5, Pednne 3, Divchole 1, Mhapxem 6, Porvore 6, Aldona 3, Ponnje 7, Taleigao 2, St.Andre 2, Kumbharjua 3, Priol 2, Fonddem 2, Shiroda1, Vasku 2, Dabolim 2, Nuvem 5,Kudttore 12, Fatorda 13, Moddganv 8, Bannaule 6, Navele 6, Kunkolle 10, Velim 9, Kepem 1, Kuddchodde 1, Kankonn 1.
zatolem zalear, tisri gozal monant dovorpachi goroz asa. Udok, uzo, varem, zominn ani mollob hanchem ‘balance’ ek sarkem aspak zai. Heo dileat teo gozaleo aplea zageamcher ghora kodde sarkem ‘balance’ kortat von a hacher novem ghor ghetlolea vo ghetolea mon’xan polleupachi khupuch goroz asa. Novem ghor ghetlea uprant tea gharant ravtoleamchem jivit sukhi zavop hem khup mhotvachem asta. Vastu
Xastr hache pormonnem ek novem ghor bandtana vo viktem ghetana khupxeo gozali polleupachi goroz asa. Eka ghorant aplem ani tantunt ravtoleamchem jivit sukhi korpa khatir, Vastu Xastr hachem ginean asop khupuch mhotvachem. Je konn hem Vastu Xastr mandun tea pormonnem aplea ghorachi mandavoll kortat, tanchem jivit khupuch sukhi asta mhonnpachem, khupxe Vastu Xastr mandpi lok sanglolem aikonk mellttolem.
dakhoupachi goroz asa. Aiz desant tornatteam modem khup bekari vosta mhonnpachi gozal lipon uronk na. Taka lagon aichi tornatti pillgi khupuch niraxi zaloli asa. Kendrantlem zanv sthanik sorkar tornatteam khatir khupuch yeuzonneo ankta. Tornatteank bekar dovrop hem khoincheanch sorkarak naka asta. Torui punn sorkaran hea bekar tornatteam khatir dovorloleo yevzonneo tanche meren pavtat kai? Ho poryan ek proxn uprasta. Sorkari yevzonneamcho labh gherun yesesvi zalole tornatte aiz chukonuch di-
stat. Sorkaran tornatteam khatir jeo yevzonneo dovorleat, teo chalik lavpachim yontronnam aiz kosmeleant oxem nodrek poddtta. Karann aichi torunn pillgi rajki pokxam modem vanttun geloli asa. Rajkornni monis tankam aplea suvartha khatir vaprun ghetat oxem khud tornatte kobul kortat.Venchnnukank ditloea bhaxonnamni mat tornatteank ekvottan dovorpa vixim vhoddlem-vhoddlem sangtat, punn khoreponnim apunnuch tankam vibaddun uddoitat hi sot gozal atam lipon uronk na. Taka lagon aiz tornatte pillgen chotur ravpachi goroz asa. Kitem borem ani kitem vaitt, kitem khorem ani kitem fott hem parkhupak aiz dor eka tornatteachea vo torunn pillgechea angant xokti asat. Des mozbut korpacho asa zalear, tornatteamni apunn svota poilim mozbut zaupak zai. Aplea sorbhonvtonnichea vattharacher apli koddok nodor dovorpachi tornatteak goroz asa.
Somajik Mollar
Novem Ghor ani ‘Vastu Xastr’
Novem ghor hem nakaratmak (negative) zavchem nhoi hache khatir tea ghorachea ‘layout’-ant tin mhotvacheo gozaleo lokxant dovorpachi goroz asa. Poili gozal mhonnllear ghorachem proves dar. Eka gharant proves korpa khatir aslolea proves daracho khupuch probhav (impact) asta. Khoinchei imarotint proves kortana 32 zage aspak xoktat. He zage thoim te imarotint ravpeacher bore ani vaitt prosong haddpak xoktat. Haka lagon ek udharonn
ghenvia. Dokxinn-Ostomtek (south-west) aslolem proves dar eka mon’xak rinnam, goribkai, family ani soiream modem vaitt
sombhond haddpak xokta. Dokxinn-Udentik (southeast) aslolem eka gharachem proves dar tea gharantlea eka mon’xak arthik yenneavoll divpak xokona. Toxench Ut’tor dixent aslolem gharachem tisrem vo choutem dar arthik ani vevsayant eka mon’xachi bhorpur progoti korta. Vastu xastra pormonnem eka ghorachem proves dar xubh nasot zalear, tumi tem ghor viktem gheum nakat. Punn zorui tumi oslem ghor ghetlench zalear tea
Cheddvank ‘mobile phones’, ‘jeans’ ani ‘Tshirts’ na? PATNA: Bihar-chea Siwan jil’leantlea eka ganvan, tatuntlim tegam cheddvam sanddlolean, cheddvank ‘mobile phones’ vaprunk ani ‘jeans’ ani ‘T-shirts’ nhespacher bondhi haddlea. Toxench zor cheddvam hea nirnnoya add vetat zalear tankam dondd (fine) bhorchem poddtolem, mhunn ganvchea lokamni tharailam. Siwan jil’leant Pachrukhi pulis chovke khala yevpi Makhanpur ganvantlea svota apunn somaz – sudharpi mhunn somzotat tannim hi bondhi ghatlea. Gelea satollean tegam cheddvam, zatun dogam bapulbhoinneo asleo, sanddlim tea nimitak lagon ho nirnnoy ghevpant ailo. “Aplea ghora bhair zor ek cheddum ‘mobile phone’ vapurta vo ‘jeans’ vo ‘T-shirts’ ghalta, zalear ganvchea eka zomean tacher 10,000 rupianchem dondd bosoupacho adex (directive) dila,” mhunn thoimchea
eka pulis odhikarean sanglem. 11 vangddi asloli ek somiti hi bondhi vevharant ghalunk ghoddoun haddlea. “Mobile phones, ‘jeans’ ani ‘Tshirts’ he somazan ghoddpi vaitt vostunchem mull, zatun ‘love affairs’ ani ghorantli pollon vochop poryant guntun asa asa,” oxem ganvan raupi Satyander Sharma-n sanglem. Gelea tin mhoineamni, rajyantlea ganvchea panchayatimni cheddvanchea ani ostorenchea ‘mobile phone’-anchea vaporacher bondhi ghatlea ani cheddeank uskavpi kopdde (provocative clothes) ghalnaka mhunn adex dila.
gharacho rong ani proves daramchi dixea bodlun tumchea jivitant tumi ies haddpak xoktat. Osle khupxe upai Vastu Xastrant asat. Novem ghor ghetana tea gharant asloleam prot’tek kholiyam (rooms) kodde barkayen lokx divpachi goroz asa. Karann jeje dixen heo kholiyo asat, ani je dixen te Vastu Xastra pormonnem aspak zai asle, hem sogllem polleleaar eka monxachea jivitant khupuch torecho labh zaupak xokta. Zorui tumcho ‘bedroom’ Udentik ani Os-
tomtek asle zalear te eka mon’xachi nhid vibaddpak xokta. Vo hea oslea kholiyamni nhidtat tea zoddpeam (couples) modem sodanch vadvivad zaunk pautat. Ut’tor ani Ut’tor-Udent bazumni tumchea gharache sonddas asle zalear Vastu Xastr sangta tea pormonnem tea sonddasant vetolea mon’xachi jirvonn (digestion) kednach sarki aso nezo. Hi jirvonn sarki naslolean, tea mon’xak tore-torecheo pidda zaupachi xokyotai
asta.Ut’tor dixen aslole sonddas aslear, te vapurtolea mon’xamchi arthik sthiti sodanch bigoddloli asta, tech porim to monis korta tea vevsayant taka kednach labh zaina. Vastu Xastra pormonnem ‘Bedroom’-am vixim sangpachem zalear, te sodanch Dokxinn, Udent ani Ostomt dixen aspak zai.Tech porim sonddas sodanch Udent-Dokxinn vo Dokxinn-Udent he dixen aspak zai.Novem ghor ghetlea uprant, tea gharant aplem jivit sukhi
Aichi Torunn pillgi -Amcho AvAz Protinidhi
‘Aichi Torunn Pillgi’ hacher aiz vochot thoim zannar ani nennar hanche modem borich vhoddli cheorcha zaloli aikopak melltta. Kaim zannank ho bhasabhas korpa khatir ek avoddtto vixoy zaun poddla. Khoimchei chear monis ekttaim yeun gozali korunk bostat, tedna aileopoileo khobro kelea uprant koxei toren te aiche torunn pillgecher pavtatuch. Na zalear khup zannamcheo gozali korun somponant. Chodd korun aichi torunn pillgi koxe toren vibadd zait veta, ho hea vixoyacho mukhel mud’do asta. Punn khorem mhonnllear aiche vibadd zaun vochpi torunn pillgek zannkaramni yogeo tem margdorxonn dilem zalear, hi torunn pillgich desak tharonn diupak xokta. Sonvsarantlo to khoinchoy des asum. Tea desacho adhar ani axa tea desantli torunn pillgi zaun asta. Desacho vikas, rakhonn, ani desak lagu zatolea her gozalimni tornat-
teamcho sohobhag na zalear tea desacho ukhol kednach zanv nezo. Taka lagon sod’deak sezarcho Pakistan des Bharot desantlea tornatteank noxe vokhdam, soro adi sarkea gozalimni gunthun dovrun hea desachi buniad haloupak sodta. Hea desantlea tornatteank aplea pagerak faraun tankam khud aplea desacher virodh korpa khatir Bharat desacher dusman aslole des sodanch proitnamni astat. Torunn pillgek jea desant tim jiyetat tea desant ani desa khatir ek promannik kortoveo asta. Hangachem xikxonn, sonskruti, khell, udheog, rajkaronn, somaz vevostha hantunt zata titlo vantto ghevop Heam osleam gozalimni tornatteamni choddan-chodd sohobhag ghetlo zalear, tea desacho khatren ukhol zaupak xokta. Ek novi dixa dakhoupa khatir tornatteamchem yogdan hea desant khupuch mhotvachem. Dusamn des soglle toreche proytn kor-
tat, jea-jea zagear tornatteamcho ekvott zata tantunt futt ghalpa khatir tee ka paimyacher ubhe astat. Khoinchoy to des zanv, tea desantle tornatte zaun asat tea desachi khori girestkai. Tornatte mhonnge tea desache xipay. Desachi rakhonn korop ho eka tornatteacho khoro dhorm ani sonskruti. Tornatteam viret khoinchoch des mozbut aspak xokona. Aplea desacho mog sodanch tornatteamchea monamni ani kallzamni ghott kirlolo aspak zai. Soglleam mollamcher proves korun thoim apli kamgiri dor eka tornattean
Ponnje<Sonvar, 9 Mars, 2013<
Vicharkhonn
Bailancho Sad
Manestanchim utram Lok aplem kortovea visorta punn hok’kamcho mat sarko ugddas dorta Indira Gandhi
amchEm mOT
Dadlo, Ostori ani Eksarkeponn
Selza lopeS
Kal, Mars 8 ami ‘Ontoraxttriya Ostoreamcho Dis’ monoilo. Ostoreanchea dorjea vixim zaitim bhaxonnam zalim. Ostoreank hea somazan eksarkeponn mellchem hache vixim zaiteamni vichar manddle. Khoreponnim vorsachea vorsa Marsache 8ver oxench ghoddta. “Ostoreancho Dis’ hea nimtam zaitem sangop zata pun khoreponnim zobor kaim ghoddona tem polloun dukh bhogta. Dadlean ostore poros ‘superior’ somzop hi ek itihasik ghoddni zaun asa. Jivitachea soglleam mollacher apunn ostore poros vorto asa mhunn dadlo sodanch mandun aila. Angllottin tosoch ghineanan apunn xrextt mhunn dadlo sodanch xati fuloun bhonvla. Hachem karann mhunttlear adlea kallar dadlo ostorecho rakhonnddar astalo ani teach borobor aplea sogllea gorzank ostoreo dadleancher patietaleot. Tea kallar oxem ghoddlem ani aizui kaim promannan tem ghoddot asa kiteak tanchi kopxi dakhoupak ostoreank kednanch sondhi dili na. Tankam fokot ghorantuch dovorlim. Kuznant randhop ani bhurgeam-ballancho samball korop itlench tanchem kortovea mhunn tharailem. Jedna Puddtugez Goyant aile ani Inglez Bharatachea dusream bhagamni raj korunk lagle tedna ostoreanche he poristhin bodol zaupak survat zali. Ostomte sonskrutayecho bailanchea jivitacher motto probhav poddonk laglo. Ostomtechea xikxonnak lagon ostoreo dadleam poros khoinchech toren komi nant mhunn ostoreank pottonk laglem. Haka lagon dadleam borobor ostoreankui eksarkeponnan vagoupacho ‘demand’ disan dis vaddot gelo. Ostoreank xallamni vochopuch naslem tem bon’dhon toddlem ani bhurgim cheddvam iskolache panvdde choddpak laglim. Adlea vicharanchea somajik fuddarancher eke torechem zhuz manddun ‘University’chem xikxonn ostoreank suru zalem. Ostoreank unchlem xikxonn diupak orombh korpant ‘Calcutta University’ poili sonstha zaun asa Tea uprant Bharatantlea sogllea ‘University’-mni ostoreank unchlea xikxonnachim daram ukoddlim. Xikxonnak lagon daleam-ostoream bhitor eksarkeponnacho hok magpant odhik nett choddlo. Aiz ami ekvisvea xekdeant asanv torui punn ostoreanche soglle hok takam azun mellonk na. Ostoreamni aiz soglleam mollancher apunn dadleam sarkeoch asa mhunn provar kelam astana poriant dadleachea surar choltolo ho somaz ostoreanchi ‘superiority’ mandhun ghevpak kobul zaina. Ek mhotvachem udharonn mhunttlear ostoreank 33 ttok’ke Vidhan Sobhamni ani Lok Sobhen arokxonn (reservation) diupachem Bil azun poriant Lok Sobhent pas zaina karann Lok Sobha dadleamni ‘control’ keloli asa. Aichea kallar ostoreanche proxnn odik nettan fuddem vetat. Modlea vorgachea ostoreanchem jivit bodol zait veta. Ghova borobor aiz ostorii zhoddta ani aplo ghorabo dadhoxi korunk vavurta. Zaite koddem ostoreo zhoddtat ani dadle ghorcho vavr kortat tenvuim aiz ghoddon yeunk laglam. Ho sogllo xikxonnacho foll zaun asa. Aiz nokreank lagon khub ‘competition’ vaddlam. Huxar ani ghineanan girest asa takach aiz nokreo melltat. Haka lagon aiz chodd nokreo cheddvank melltat. Chedde fattim urtat tem dison yeta. Ani hakach lagon zaitea ghorabeamni aiz ostoreancho ‘role’ dadle kortat ani dadleancho ‘role’ ostoreo kortat. Dadlo ani ostori hanchea eksarkeponnacher ami kitlii bhasabas keli zalear ostoreank soglleach vattamni dadleank sor korunk zaina mhunnpachem amche nodrek zollkota. Angllottin ostori dadlea poros adim oskot asli, ataim oskot asa ani fuddarakui oskot astoli hantun dubhav na. Hi baju soddli zalear dusrea sogllea bhagamni zoxe porim xikxonn, ghinean, karbar, vighnean, rajkaronn, adi ostori dadlea poros matui komi na. Hachem karann mhunttlear heam mollancher aiz apli mot vaprop ani aplem ghinean uzar korop odik mhotvachem asa ani he ghunn ostore bhitor bhes bore asat. Itleim ason dadlea ani ostore modhlem eksarkeponn azun poriant disacho uzvadd pollouchem asa. Dadlea ani ostore bhitor eksarkeponn kedna punn yeit kai? Soglleo sovloti bailank dileot zalear poriant, ghovank naka zalear bailo tea sovlotincho upeog korcheonant oxem mhaka dista. Hachem karann mhunttlear ostoreo bodol korun gheuncheonant zor tor dadleank tanche bhitor bodol kel’lo naka zalear. Zo poriant dadle ostoreamni borem karya kelear tankam ut’tejon diunchena, zo poriant dadle ostoreamni fuddem tanch marpak sfurti diunchena to poriant ostoream bhitor zaunk zai to bodol zaunchona. Dusrea utramni dadleamni aplea monachi vrut’ti ( mind-set )bodolpachi taktichi goroz asa. Dadlean aplea monacho bodol kelo zalearuch ostoreanchea jivitan bodol zatolo, ostoreank meklleponn ani eksarkeponn mellonk xoktolem. Na tor ostoreanchi eksarkeponnachea hok’kachi chollvoll chaluch urteli.
UzVaDDachEm kIrn
‘Ontoraxttriya Ostoream Dis’ hachem mhotv aap
Ontoraxttriya Bailam dis zaun asa to dis zo amkam dor ektteak ugddas korta, puray sonvsar bhor jedna eke ostorechi goroz poddli tea vellar tinnem kosle koxtt ani teag sonslet te. Hea kherit disa eke ostoren somajik, arthik somaz bandavollint kitlem meren aplem yogdan dilam tacher barkayen nihall korpacho ho dis zaun asa.Sonvsar bhor xanti posraupak ani surokxa rakhpak eke ostoren kitlo vaur kela hacherui ami amchem lokx hea disa nimtan ami ghalpachi goroz asa. Eka kallar ostoreamni apaple jinnent khupuch atta-vitte sonsle, ani aiz teo dadleam sangata khandak khando melloun ubheo raupak xoktat. Aichea kallar Bailam Disachem kherit mhotv khupuch fattim poddlam ani hea disa nimtan naka zaloleo gozaleo bhitor sorleat mhonnachem nodrek poddtta. Kaim zageamcher hea bailam disa nimitan ostoreank ‘spa parlours’-amni fukott seva ditat. Kaim kodden fokt heach disak bailank fukott sinemacheo tiketteo diun aplem vhoddponn dakhoitat. Kheddea ganvantlea ostoreank odhunik korpacho ho heam lokamcho hetu kai? Zanv kheddeamni vo xaramni ek ostori voros bhor he vo te oddchonnek fuddo korit aplem jivit jiyeta. Bharatant monoytolea hea ontoraxttriya bailam disam choddan chodd lokx graminn bhagantlea ostoreamcher zaupak zai aslem punn tem zaina. Graminn bhagantlea khupxea ostoreank khobor porian aschina ki Bailam dis mhonnllolo hea sonvsarant ostitvant asa mhonn. Bailam dis mhonnge hea disa tannim sonvsarant soglleach mollamcher zo bodol ghoddoun haddla, tacher niyall korpacho dis zaun asa. Ostoreamni aiz soglleach mollamcher aplim udorgotichim panvlam marlelim asat. Zalear heam yesesvi panvlank lagon tankam tanchea borea kornneacho ugddas korun diun ani tankam vakhannpacho zaun asa.Punn toxem korunk ani ostoreamni jea-jea mollamcher zoitam zoddleant tim mezun kaddpak fokt ek dis bailam khatir bhettoylo mhonn to panvchona. Jem mhotv eke ostorek hea desant mellpak zai aslem, tem aiz meren mell’lolem amkam khoinch dison yena. Ostoream khatir proxasonant je zage rakhiv dovorlole asat, te vevharant poddlole khoinch dison yenant. Aiz kal zoim-zoim ostoreank odhikar mellpak zai asle, thoim-thoim ostoreamche odhikar kaddun ghetlole chodd distat. Aicho somaz je nodrentlean eke ostorek polleta ani sokoilo dorzo diupachea sodanch proitnant asta, tem bodlon vochpachi goroz asa. Eke ostorechim bhavnam aikon ani somzon ghetole monis somazant khupuch unnem asat. Ami ekisvea xekddeant asat, punn ostoream kodde aichi somazachi nodor mat bhorpur fattim asa. Dor vorsa ami sonvsarik mollar ostoream dis umedin monoitat. Ostoreamchea boreponna vixim vhoddlim-vhoddlim bhaxonnam ditat. Punn hea Ostoream disachem khorem mhotv eke ostorek pottoun divpak ami fattim urtat. Jedna ani zo meren ami Ostoream disachem khorem mhotv ami svota zannam zaun ghenant, tedna ani to meren ami tem mhotv konnakuch pottoun diupak xokchenant. Toruipunn hea disa nimitan ami sonvsar bhorchea ostoreank porbim diunk favo.
6
Tornattem lekhok Fattlea disamni kitlech kitem zalem ani cheddvamBailamchea hok’kank lagun kitloch so bhovall zalo. Tantun kitle boreponn ailem vo kitlo ghuspagondoll zalo hacher ek vegllich bhasabhas korum yeta. Punn thoddem koddu thoddem ghodd, oxem kitem mhojeam dolleam mukhar zalolem mhojea monank dukhovtakhontovta. Halinch Cheddvam-bailamnimchi surokxa ani tacheam hok’kam pasot tankam ‘Self-defence’ xikoumche hem motint dhorun ek karyaxalla ghoddoun haddli. Hantunt cheddvambailamcher bolatkar zata mhunnun sogllea bailamchi borich gorom chorcha zali
ani Delhi Zaloli ‘Nirbhaya’chi khobor sarki taji asli dekhun odhikuch gombhirtayen bhasabhas zaun sompon somponasli. Tor hajir aslole mukhel uloup kortolean sanglem ki choddxe bolatkar zata tedna bolatkar korpi ollkhichoch asta. Hem aikun thoim asloleo bailo ghunnghunnun mhunnunk lagleo, “atam konnakuch patieunk favonam!” Tor atam oxeo zatoleo khobro amkam amchea sombbhondhamcher ek vhoddlo proxnn chin’n ubo korta! Tor atam konnacheruch visvas dhorunk zaina? Ani he karonn atam choddxeo bhailo ek ‘Magnifying glass’ gheun bhonvta; jem il’lem kitem asa tem legun vhoddlem korun bhovall ani ardd’ddeo marta ani oslech kitem mhaka bosint provas kortana sampoddlem. Sodamche porim bos ‘votoumsor-futtomsor’ bhorloli ani konn konnacher mud’dom poddtta vo nam hem kollpak avgod poristhiti nirmann zaloli. Tednam ek zanttelo apli
bazarachi poti gheun aplo jiv ani apli poti ek korun, ti sambhalpacho bhes-boro proitn kortalo.Tednam driver aple moujen broroch tez also ani modinch break martalo titlo to dadlo dusreancher poddtta-so zatalo. Torui conductr bos Futtoumsor bhortalo! Titlo to dhadlo apleak sambhallpacho proitn kortalo. Hantunt dhaddle ani bailo konnkonnacher appttota-dhoptotta. Itleanuchbos cholovpean ek ‘sharp break’ marlo ani to dadlo babddo dusre vatten eke bailecher poddlo. Itleanti bail bhovall korunk lagli. Driver-acher kaddcho to rag tinnem tea dadleacher kaddlo ani itlean ek-don-tin korun zaiteoch bailo bhovall korun ulounk lagleo. Tantun soglleach dadleank gallim poddleo ani dadleamche zatikuch kitle xirap ghatle tem Devanuch sangun diumche! Atam Equality-chea nanvan nare gazounk laglea, bailank odhik dorzo meumcho,tanchem hok’k sugur dovorche oxi ek cholvoll manddun yeta. Hantunt
atam bosintlich ek gozall ghetlear ‘ladies only’ hea seat-amcher poilim ‘Identity crisis’ zal’le bhaxen zaite dhadle bhosun astale! Punn hem nanvpurte aslole mat atam amkamn orth kollunk lagla. Hi bori gozall! Zor hachi zagurutay zaleach zalea tor, anink thodde ami dolle ugddun polleumchem asam. Cheddvam-bailo atam ladies Seat-amcher dhadleank bhosunk dina, punn halinch thoddim tornni cheddvam Senior-citizen-chea seat-amcher, kanant ear-phone ghalun, sust nhid kaddtta! Tench kiteak, Ladies seat-amcher tornni bosta, jhemta ani tachea seat-am khuxik zanttim umkolltta, apttotadhopttota ani konnakuch poddun vochona, tednam kednam ghe mhunnun uttun konn dhadloch apli boska dita. Polleun onbhovlolea pormonnem ekadri zantti-bail, vo aplem bazarachem zhodd potem gheun, vo bhurgeak khankent marun bosint choddtole ostorek choddxepautt konn cheddedadlech suvat dita. Tednam
khoim asot Bhailamcho ekvott ani nariponnacho husko ani obhiman? Hacher ami gombhirtayen niyall korcho asa. Dusreamnim amcho man rakhum yenam! Ami amcho man rakhcho asa.Kaim ghoddyeamnim ami chotur ravunk gorjechem punn te bodlek bhiyeun akantun durbinn gheun bhonvun sogleamcheruch ami jherbond marunk zaina. Hea novea yugant ami chintun, poristhiti somzun vagpachem asa. Bailank yetoleam hok’kamcho faido kaddop ghorjechem punn ho faido kaddttanam dusreamche hok mostun ani kallache gorjek ami ‘Insensitive’ zaunk favonam. Hatunuch amchi somjikay ani satviktay dispachi asa. Borea kamant ekvott gorjecho. Choddxe pautt ek bhailuch eke bhaylecho dusman! Hacher ami amchem lokx ghalun bailamcher zatole zulm nopoit korpache asa. Hatuntleanuch khoro bailamcho ekvott ghoddttolo ani tancho sad ganvam-ganvant aikunk yetolo!
‘Uranium’ hachem vikh…
Carmo SantoS
Onnbhovi lekhok Ponjabant uranium hachea vikha vixim, poilech pavtt Marsant 2009 vorsa khobor sonnsonnli jen’na Dr. Carin Sunit zo U.K. chea “Defeat Autism Now! zantunt to bhageli asa tannem Farikod xarak bhett dili. Zankam zolmanchi vikruti (abnormalities) zantunt kuddichem unnemponn (deformities), nervam pidda ani monachi ovosthecho aspav aslo, oslea 149 bhurgeanche tannem Germanychea Microtrace Mineral proyogxallent (laboratory) kensache ani mutache nomune patthoile.Voizank tantunt zodd dhatuchea vikhachi opekxa asli punn tantunt chodd promannant ‘uranium’ tankam sampoddlem ani eke kodden favo titlench aspache poros 60 pavtti chodd aslem. Hem
promann ‘sod’ korpeanchea aplea khas ‘sondorb dorjeachea nyontronn korpi foddnnixi poros chodd aslem’. Jun 2010 vorsa, Ponjabant Malwa vibhagant, monacho vikar aslelea bhurgeam voir zaitench dakholl zalem. Hacher xikxonn kelea uprant kollun ailem ki, bhurgeam modim 12 vorsanche piraye khala 87 ttok’ke ani tache voir pirayeche 82 ttok’ke, hankam uranium hachem promann pidda zanv yeta itlem aslem. Tech porim, Kotkapura ani Faridkot hachea 3 bhurgeamchea rogot nomuneam (samples) bhitor uranium hachem promann 62, 44 ani 27 pavtt sadharonn poros odhik sampoddlem. Uprant, Baba Farid Centre for Special Children, Faridkot hannim Fazilka lagsorleaTeja Rohela zo chodd duxit ganv aslo, thoinchea 100 bhurgeank zankam zolmank pasun monachi ani kuddiche tras asat tantlea 5 bhurgeanche nomune teach proyog xallent patthoile. 2010 vorsant, Buddha Nullah zo Sutlej nodint zulltta ani zo chodd duxit udkacho kharoz asa tachea udkachea nomuneant zodd dhatu sampoddlo zo chodd vhodd aslo ani zantunt uranium sondorbachea rekha (limit) poros dedd pavtt odhik aslo. Tachea sangatak her
duxitponn zoxem ammonia, phosphate, choloride, chromium, arsenic, chlorpyrifos ani kiddnaxok (pesticides) henvuim aslem. Tea nodik atam “Other 1984 Union Carbide India Ltd. Bhopal’ zavpi mhonn pachartat. 12 vorsanchea Harpartik Kaur hika cholunk ani ulonvk kotthin zata jen’na tiche pirayechim her bhurgim khellttat ani unchayen disandis vaddttat. Harpartik-an aplo jivitantlo boreantlo vell chodd kherit voizuki ilazant sarla. Tiche voiz, ti ‘uranium’ vikhant panglli zanvk pavlea mhonn sangtat. Thodde lok tem ‘uranium’-ak lagun zalam mhonnttat. Tem ghoddiek duxit dhortorentlea udkak lagun zanv yet. Ami nokllom punn tannem amchea jivitak tras haddlea, oxem Bhupinder Kaur hi Harpartik-achi avoy mhonntta. Harpartik-a sarkim amkam xemboramni Baba Farid Centre for Special Children hanga bhurgim bhett’ttat zo ek nisorgupchar (naturopathy) kendr zoim zolmanche dox aslelea kuddichea ani monache vikharacher zhuz cholta. Ut’tor Bharotantlea, 120 bhurgeank oslea ontoraxttrik xikpa khatir, koxea koxei vinchun kaddlele. Tantunt 113 zannank tanche kuddint uranium sampoddlem jem
50 pavtt sadharonn panvddea von odhik aslem Iogayog (coincidence) nhoi, Baba Farid Kendr mhonntta chodd xim oslim bhurgim Ponjabantlim ani Malwantlea bhurgeam modem ‘uranium’-cho panvddo chodd vosta zoim Ponjabache don vhoddle kollxeant boll purovpi (power) kendr asat. Laslola kollxachea gobrant ‘uranium’-cho promann chodd asta jea vorvim gobrant Malwachi zomin ani dhortorentlem udok ghoddiek duxit kelam zait. Dusrea Sonvsari Zhuzachea rosayonnachea (chemical) porinnaman, Ukraine-chea Chernobyl 1986 vorixtt sonkottan ani atam 2011 vorsantlea Fukushima-chea Japanachea onnubollacho penchprosongan (crisis) amkam variant, zomnint ani udkant jive taje keleat. Amchea atanchea sonvsari fuddareamnim bholea lokachem 100 ttoke sugurponn korunk zai ani onnu (atomic) sovloti soddun dinvk zai chodd korun Asiechea ani Bharotachea fuddareamnim ani tachea xezari Pakistanan ani modlea- udent Iran ani Syrian ixtt- raxttramnim. Ami hea sundor sonvsarant soglle bhonvddekar asat, tor ami soglleamnim khuxal, sovostkayen, bore bholaiken ani hansun hea ‘prithvecher’ ravum-ia.
nant aslolea bhaxen mhaka dislem. Hanven tem ruchin vachlem anik mhojea eka ixttak tem vachunk dilem. “Amcho Avaz” hem amche Konknni bhaxentlem poilem rongit satollem Marsachea 2 tarkher thavn dor sumanak uzvaddak yetolem. Hem amchem potr yesvont zatolem zalear taka amcho sogllea Gõykaranchea adarachi goroz asa tea khatir dor sumanak tem viktem gheunk anik hea potrache vorgonnidar zaunk mhojem magnnem. Tech porim amchea tiatrist bhavanim aplea tiatrancheo toxench VCD hancheo jahirati diun “Amcho Avaz” hea satolleak vhoir uklun dovrunk mhoji khalti vinonti. “Herald” hea potracho dhoni Raul bab Fernandes amche Konknni bhaxecho mogi. “Amcho Avaz” hem satollem suru korunk to fuddem sorlo dekhun taka hanv hunhunit porbim ditam anik hem tannen Konknni bhaxechea mogak lagon ek vhodd panvl marla tea khatir ami soglleanim taka amcho tenko diunk chodd gorjechem. Konnni palkacho ek khoddegant boroinnar, digdorspi, gitam ghoddpi anik gavpi Tomazinho bab Cardozo haka “Amcho Avaz” hea satolleacho sompadpi mhunn vinchun kaddla tea nimtan Tomazinho babak hanv mhojim porbim ditam anik tachea fuddariponna khal “Amcho Avaz” hem amchem, tumchem, soglleam Gõykaranchem satollem yesvont zaun amche Konknni bhaxecho bavtto vhoir dourunk ami sogllim sangatan vavrum-ia. Cliffy Vincent D’Cruz Borda, Margao, Goa
dem vhoronk sorlea dekhun, magtam ho boro vaur somaza khatir fuddem vhoronk ani Konknni bhaxek aplo adhar ani dhir diunk Devan tankam sogllea axirvadan bhorunk mhunn. Konknni amche avoy bhaxecho mog fuddem vhoronk Gõyant chodd goroz. Amchea purvozamni sodanch ticho mog korun aiz pasun sambhauli ani aiz tikach lagon Gõy amchem sonvsarak fankarunk pavlem. Dekhun Konknnichi seva korop chodd gorjechi. Konknni vachunk ani borounk sogleamni fuddem soronk, Gõyant yetolea turisttank ticho mog diun sogllea Gõykaramni ekvottan ravun Gõy amchem sambalunk mhunn magtam. Magtam ‘Amcho Avaz’ satolleak sogllea Gõykarancho ani dusreai bhavbhoinnincho sodanch adhar mellunk, sogllea amchea ghoramni ‘Amcho Avaz’-achi proti gheunk ani vorgoniddar zaun avoy bhaxek adhar diunk mhunn Devak prarthona kortam. Dev borem korum. Natividade de Sa Palolem, Canacona
gheun vachunk ani bhurgeankui vachunk laun Konknni bhaxeche fuddar porzollit korunk. John Rebello Old Goa / Bahrain
LOKMOT Yevkar , Porbim ani Suchnam i Sodanche porim hanv, mhoji ghorkarnn Beryl anik mhoji dhuv Aizza, Aitarak amche firgojent misachea bolidanant vantto gheunk gelelim. Mis sompounchea adim, amchea Padr Vigaran sumanachi kariavoll sangunk survat keli. “Amcho Avaz” hem amche Konknni bhaxent ek satollem uzvaddak yeunchem asa mhunn amchea Padr Vigaran amkam soglleank kollit kelem. Hem aikon hanv khub khuxal zalom anik hem satollem kednam uzvaddak yetolem ti vatt pollet raulom. Febrerachea 13 tarkher hanv “Herald” hem potr vachtana amcho Avertano bab Furtado, Navelecho amdar anik montri “Amcho Avaz’ hem satollem vachtana tacho fottu polloun hanv khub khuxal zalom anik hanv axen raulolo satollem xekim uzvaddak ailem mhunn mhaka khatri zali. Hem satollem viktem gheunk hanv zaite kodden gelo, Moddganvam Remedian Vaz store toxench Raikar Newspaper ‘stall’-achea malloka lagim hanven vincharlem punn hem satollem tanchea dukon’nar yeunk nam mhunn tannim mhaka sanglem. Hanv khub niraxi zalom. Hanven zaitea mhojea ixttank phone kelo punn soglleamni mhaka toch zobab dilo – hem satollem yeunk nam. Xekim mhozo khas ixtt ani Dalgado Konknni Akademicho odheokx Premanand bab Lotlikar haka hanven ‘phone’ korun “Amcho Avaz” hea satolleachi khobor vincharli ani rokddich dusrea disak Premanand baban “Amcho Avaz” hea satolleachi Febrerachea 9 tarkhechi proti mhojea hatant dili. Tea disak “Amcho Avaz” hem satollem polloun hanv khub khuxal zalom. Sop-
ii Marsachea 2rer thavn Konknni mogyank ‘ Amcho Avaz’ Konknni Bhaxentlean survat korunk fuddem sortoleank amam soglleamni dhin’vasunk favo. Konknni mogyanchem sopon fud-
iii Vhodd khoxalkay bogli mojea jivak, jednam mhojea hatantnt poddlem, tujem “introductory” satollem ‘Amcmcho Awaz’. Zaitea tempan he rongit satollem potr, amkam Gõykarank Romi Lipint vachunk meulelem polloun mhojem kalliz dadhoslem. Hem potr vachun mhaka mhojea bhurgeaponnailo ugddas ailo, koso hanv lahn astanam Bombaimchea xarant, ‘Udentichem Noketr’ ani ‘Goa Times’ him potram vachun Konknni bhas ulounk ani borounk xiklolom poi to Mhojim bhorpur porbim Herald potrak, zannem amchi Konkani bhas vhoir kaddunk hi tanch marlea. Tea khatir mhoji vinonti sogllea Gõykar bhavam bhoinnank hem potr viktem
IV ‘Amcho Avaz’ Sonvar 2 Mars 2013 he tarkecho vachun khuxalkay bhogli. Adim hech porim ‘Goencho Avaz’ hea nanvanche Konknni disallem yetalem. Fr. Freddy J. da Costa tem sompadit kortalo. Aiz Fr. Freddy, amche modem nam punn tacho vaur azun jivo asa. Atam –‘ Amcho Avaz ‘- hem konknnint poilech rongit satollem polleun ani vachun khoxi zaleanv. Amchim porbim ‘Herald Publications’ hankam. Amche porbim ani dhinvas R.F.Fernandes hankam ani tech porim sompadpi Tomazinho Cardozo hankam. Devan tumchea vauracher axirvad ghalum ani AMCHO AVAZ - hem konknnint poilech rongint sattolem jivem urom hench mhojem Deva lagim magnnem. Gõychea sogllea lokanim hem satollem viktem gheun vach’chem.Sogllea Gõychea ghoranim hem satollem pauchem.Amchea Bharotant ani akhea sousarant je suvater amche Gõykar bhav ani bhoinni asa thoimsor hem satollem pauchem mhunn mhoje anvdde. Tech porim sogllea tiatrist bhava ani bhoinam lagim tumchea taitranchi,VCD, DVD ani CD hancheo jahirati tumi ‘Amcho Avaz’ hea satolleak diunk mhoji vinonti. ‘Amcho Avaz’ jivo uronk ami soglle Goykar bhav ani bhoinni ekvottan vaurum-ia. R.F.Fernandes ani Tomazinho Cardozo tumkam boro ies anvddetam ani tumcher Devacho axirvadd magtam. Fr. Godwin Pereira Chinchinim-Goa
dsad
Printed and published by Vinayak Pai Bir for and on behalf of Herald Publications Pvt Ltd. Printed at Herald Publications Pvt Ltd, Plot No: L-135, Phase II, Verna Industrial Estate, Verna, Salcete, Goa. Published at PO Box 160, Rua Sao Tome, Panjim, Goa - 403001.
Editor-in-chief: Mr R F Fernandes. Editor: Tomazinho Cardozo (Responsible under PRB Act) Regd Office: St Tome Road, Panjim, Goa. Tel: 2224460; RNI No: (Registration Under Process)
HOW TO CONTACT US: For press notes, general queries amchoavaz@herald-goa.com. For Letters to the Editor lokmot@herald-goa.comFor articles/features sompadpi@herald-goa.com
Disclaimer: Except for the editorial above, articles and letters in Amcho Avaz represent the views of the concerned authors, and do not necessarily reflect the views of the Amcho Avaz editor, publisher, and/or owners. Disclaimer: The advertisements published in Amcho Avaz are based on information furnished by the advertiser. Amcho Avaz does not authenticate the printed information in the advertisement. The advertiser will bear all the consequences of issues arising out of the advertisements if any, and not Amcho Avaz.
Ponnje<Sonvar, 9 Mars, 2013<
Des Pordes
7
Pap Saib ani Rajinamo
CAMPALAR
Gõyche Kadamba ‘bus stands’
Pap Saiban rajinamo divum-yeta? Pap Saiban rajinamo nakarum-yeta? Pap Saiban rajinamo divunk zai? Pri. A AlmeidA sfx
Poilech pavtt heam vis xekddeamchea itihasant, Benedit XVIvo Igorz Matechea 365vea Pap Saiban, gelea mhoineachea 11ver apunn rajinamo ditam mhunn sanglam tem aikon akho sonvsar thottaklo. Ani 28ver ap-khuxen rajinamo divun, teach disachea sanje-vellar, sumar 40 voir sangati Cardeal Saibank hat divun, aplea Vatican rajmahalantlo bhair soron, Castel Gandolfo papsaibamchem vixranti gharant kayom vosti korunk gelo. Anink don mhoinne sorta mhonnllear, laginch aslolea madrimcho ek adlo convent hachi durusti korpacho vavr somptoch thuim niyall, magnnem ani xikhop korun urlelem jivit sarpak vetolo. Sumar sov xekdde phattim, Dezembrache 13ver 1294 vorsa, Celestino Vvo 192vo hea Pap Saiban sov mhoineam modem aple zuttiecho rajinamo dilo. 81 vorsamche piraer don vorsam uprant to melo ani Clemente Vvo hea papsaiban 1313 vorsa altaracho man taka dilo. 1292 vorsa Nicholas IVvo ho Pap Saib somplo tednam Igorz Maten fokt 14 cardinal saib aslet ani tamche modem
futt poddon don vorsam meren konnank Pap Saib vinchun kaddchem ek mon zaina zalem. Hea tonttean Fransa ani Italia hanche raza misoll zaun papsaibachi venchuk zaina zaun kall sorot vetalo. He bangoddechea somoiar ghoddie Povitr Otmeache prernan cardial saibam modem oxem ek mon zalem, zannttea mottvaxi Pri. Peter Murrone, dongrar eksuro magnnem ani pirajit korun jivit sarpi hea Benedictine ordichea mottvaxi padrik Pap Saib korcho mhunn. Dakttulech komptten Sao Joao Batista baxen nheson eksuro pirajit ani dondvonn korun sadeponnan ho zantto mottvaxi padri jiyetalo. Tache sodik cardial saib ghelet, punn to oslem magnnem-niyall-pirajitachem jivit soddun divpak kobul naslo; torui astana khub taka somzaun Igorz Matechea boreponna khatir ho bhar ghe mhunn tache lagim khub poratun taka Romak haddlo ani Bism Saibachi maknni divun taka Pap Saib kelo. Nazuk angostram, borimborim jevnnam, ikmotin nettoilole kudd ani vosre, kitlech karkunn ani chakor orixtt Vatican rajmahalantlem oslem jivit taka
avoddna zalem; he khatir tannem sorvbhontim asolole bhagint ek lhanuch komptti korun ghetli, thuim vogich kaim vell magnnem ani niyall korunk. Unnea gineanacho to nhuim also punn taka rajkaronn, unch rajkarbarponn, raxtrik sombond oslea jivitacho onubhov naslo mhunntoch khaltikayen hi zababdarechi zuttiecho tannem rajinamo dilo. Punn hem titlem sompem zaunk na karann Igorjechea kaideam-manddavolli pormonnem osli sovlot nasli; ani ghoddie teach Povitr Otmeachea prernan tannem hi sovlot Kaideam bhitor haddli ani tacho vapor korun poilech pavtt apnench rajinamo dilo.Vankddea monache kaim Igorz Mateche odhikari tacher dollo dovorun asle kiteak to khor xist sambhallpi munis mhunn; taka Vatican rajmahalantuch rabonk agro korunk lagle ani bhagint aslole tachi magnneamchi kompti kaddun uddoili ani vogich to portun dongrar gelolo thuim sodun ghevun ailet ani taka sotavunk laglet. Sosnnikayen ani lhanvikayen tannem hem sogllem bhoglem ani xekiment to melo ani jerul anjboddveanim taka sorgar
vhelo. Taka Roma xhara laginch purlole igorjent kednaim Benedit Pap Saib magnnem korunk vhetalo ani heach bhagevontache dekhin tannein ap-khuxen rajinamo divun magnnean aplem urlelem jivit sarpak nirnoy ghetlo. Xekddeamche Igorjeche prompore ani chali pormonnem Pap Saibanim jivit bhor apli hi voznnadik ani unch zababderechi zutti vhorchi poddtali. Punn XIIvea xekddeant Sao Celestino pap- saiban hi chal bodlun kaidea bhitor hi
Musharraf portun Pakistanant? Dubai/Islamabad: Pakistanache adle ‘military’ raj korpi Pervez Musharraf, je svothak vonvas (self-exile) gheun sumar char vorsam thavn Pakistan-achea bhair rautale tannim sanglam ki novem proxason (administration) ghoddun yetach te beginuch Pakistanak portun yetole mhunn. “Novem samballpi sorkar zagear poddtach, jem amkam diata ki Marsachea 16ver pasun ghoddtolem mhunn, eka satollea bhitor hanv Pakistan-ak portun vetolom,” Musharraf-an Dubai-chea eke potrkar porixodhin sanglem. Aplem ‘svotha ghetlolo vonvas’ moddunk tannen Karachi-k vo Rawalpindi-k vochonk tharailam. ‘Pakistan People’s Party’-chea
khal aslolo sorkar Marsachea 16ver aplo 5-vorsancho kall puray korta, ani sot’ten aslolea pokxan ani mukhel virodhi pokx PML-N hannim Mayachea mhoinean zaupi venchnnukechi manddavoll pol-
lounk novem samballpi sorkar ghoddun haddunk bhasabhas suru kelea. Aplea ganvghora yenneacher zor taka dhortole oxea proxnacho zabab diun, “Mhaka bondhkhonnin ghalunk mhaka kainch karann disona,” mhunn sanglem. Musharraf-an sanglem ki tachem fuddlem karya “vimantollar kitem zaunk yeta tachea pormonnem astolem” mhunn. “Nitosobhen mhojea add koslich kex dorz nam. Zor mhaka Pakistan-achea orthvevostechea udorgoti pasot ani bekari denvoilolea pasot kheast diunk yeta, zalear hanv nitisobhek fuddo korunk toyar asam,” mhunn tannen sanglem.
Hillary, Obama sonvsarantlim probhavi mon’xam WASHINGTON: Amerikent zalolea eka sorvekxonnantlean Videxi Montri Hillary Clinton hi sonvsarantli soglleam von chodd probhavi ostori mhonn sidh zalam. Tech porim hea desacho raxttr odheokx Barak Obama ho sonvsarantlo chodd probhav ghalpi dadlo monis spoxtt zalam. Amerikentli ‘Galop’ nanvachi sonvstha fattlim sabar vorsam Amerikentlea unchlea sthanar aslolea mon’xanchem sorvekxonn korta. He pavtt tanchea sorvekxonnant Hillary Clinton hika choddan-chodd motam poddon, ti ek probhavi os-
tori mhonn ugddapem zalam. Zalear 2012 vorsantlo soglleam von chodd probhav ghalpi dadlo monis zavn asa Barak Obama oxem hea sorvekxonnacho avhal mhonntta. Soglleant probhavi ostoreanche vollerint Amerikechi ‘first lady’ Michell Obama, ‘talk show’ korpi Oprah Winfrey ani adli videx montri Condoliza Rice hancho ankddo Hillary Clinton hichea fattlean lagta. Dadleanche vollerint Barak Obama hannem poylem sthan gheun Dokxinn Afrikecho adlo raxttr
odheokx Nelson Mandela, Mitt Romani, Kristi dhorm procharok Billy G ra h a m , George W. Bush ani Papa
Saib Benedict VI hankam fattim uddoyle.
sovlot haddli ani apnnench rajinamo divun khaltikayechi dekh sogttank dili. Omor yadicho Joao Paulo IIrean unchle pirayen ani osokt bolaiken hem baradik vozon morosor vhelem. Ani atam niktench Benedit XVIvea papsaib ap-khuxen kuxin sorlo. Ak’kho sonvsar thottaklo ani spoxttponnim khaltikayen ani kalljidarponnan tannem soglleank sangun dilem ki barkayen aplea ontoskkachi chovkoxi, khol ani lamb niyall ani magnnem korun,
Dev appnank suchoita mhunnlole baxen, apunn rajinamo dita mhunn. Unch pirayek pavchepavon apunn kuddin boroch osokt zala tech vangdda monanui osokt zaun veta ani otmik vatten apnnank dista tannem mhonnllem ki hi voznnadik gonvllik zutti Jezucho hind cholovpachi aplea lagim hea fuddem xokona oxem tannem sanglem. Heam gombhir karannank lagon tannem rajinamo dilo. Gineanan to uxear mhunn dubhav na. 1962 tem 1965 Vatican II Vixv Sobha Roma xharant bhorli tednam tornatto padri to, Bism ani Cardinal saibank unch ani barik budh divpi her kaim voznnadik devxastr ani totvginean xikhovpeam boroborcho to zoxem Karl Rahner, Ives Congar, Hans Kung adi adi. Gonvllik xetran toxem devxastr xikxonik mollar motte Eropi vidhealaianim, unch pavddeavele lekh borovpi ani devxastr zaun asa. Pap Saib pustokam uzvaddvpi toxench ontorraxtrik mollar veg-vegllea raxtrik fuddaream thaim sombhondh ani chorchea korpi ani akkho Igorz Mathecho karbhar ikmotin cholovpi amcho mogall Benedit XVIvo pap-saib.
Ontoraxttriya Mollar Gõykar Ostoreanchem Yogdan
Sonvsarachea chearui konxeamni ximpoddloli Gõykar somudayeche khub vangddi aiz Gõykarponnachem daiz ximpddaunk ani sambhallunk vavurtat ani hea sobit karyant Gõykar ostoreanchem zaitem molladik yogdan asa, hatunt koslo-i dubhav na. Heach sondorbant, Eropant, Dokxinn Inglandant, Southampton xarant Bhangarachem Gõy Sonstha (Golden Goa Association) Gõychi osmitay ani porompora rakhun dovrunk khub vaur korta. Voros bhor hi sonstha torekvar karyakrom ghoddun haddta, udharonn : Gõycho Karnaval, Vixv Gõy Dis, Paskancho Suvallo, Konkani bhaxen TersRozar ani Decembrachea mhoinneant Sam Francis Xavierachi porob vhodda dobajean ayojit korta. Hi sonstha Konkani bhaxechem daiz samballunkui khub proyotn korta.
Halinch heach mhoinneant thoimsor Shirley nograntlea Sant Boniface Firgozechea Gonvllik Porixodan, Bhavartachea Vorsa 2012-13 (Year of Faith) nimitan, ek ontoraxttrik somudayik jevnnancho suvallo ayojit kel`lo ani tantunt amchea Gõykar ostoreamni umedin vantto ghetlo. Hea urbevont bailamni jinnsavar Gõychem jevonn-khann randun tea suvalleant prodorxonn kelem (Sungtachem Rissoles, Pork Vindaloo, Duddeachem ani Sungttanchem Sukhem, Fejado, Pulao) ani zaitea thoimsor hajir aslelea lokamni tanchea svadik jevnnachi tokhnay keli. Hea kariakromant sabar vixv somudayamni bhag ghetlo, udaronn : Bharot(Gõy, Kerala) , Azian (Filipino, Japon, Chinese), Afrikan, Caribbean, Ameriken, Espania, Purtuguez, Italian, Frans, adi.
Lhan bhurgeamche surokxe vixim porot usko Bhanddara Jil’leant Masmadi hea ganvant pirai bhoronk naslolea cheddvamcher bolatkar korun ani uprant tancho khun korun tanchim moddim tech ganvche baint uddoupachi ghoddnni ghoddli. Tim tegui cheddvam dusrim-tisrim konn nasun punn khaxa bhoinni asleo. Sod’deak Bharat desant ostoreamcher zaupi bolatkar ani her torechea ot’teacharamcheo khobro vortoman potramcher khupuch gazpak lagleat. Punn Bhanddara jil’leant ji hi ghoddnnuk ghoddli, ti ek khorench monak sontap marpa sarkhi ani monisponna bhaili zaun asa. Tin vorsam adim oslech torechi ek nixttur ghoddnuk heach jil’leantlea dusrea eka ganvant ghoddloli. Ekach gharantlea panch zann mon’x-
amcho khun korpant ailolo.He panchui khun korche poilim tea familintlea eka piray bhoronk naslolea cheddvacher kaim zannamni eka fatta-fatt bolatkar kelolo. Atam ji ghoddnni Bhandara hangasor ghoddlea te ghoddnnechem rup matxe veglle torechem zaun asa.Bhanddara jil’leant ek Dalit somazantli famil
konnachech ani koslech toreche lacharik bolli poddonastana aplea obhimanan jiyeta hem teach somazantlea kaim zannank sonso naslem.Ani hoch rag ani dves monant dhorun kaim zannamni te familicher hea nixttur rupacho rag kaddlo.Atamchi ghoddnnuk mat veglle torechi asa, ani he ghoddnnukecho topxil (details) azunui pulisank mellonk na. Ho bolatkar korun jivexim marlolea tegaim cheddvam modlem ek cheddum pirayen 14 vorsamchem asalem. Hea cheddvak bhuloun ani naddun guneanv adharpi monxamni hem kortub adharlem zaunk zai oso odmas ganvchea lokamni ani pulisamni mullave choukoxentlean kaddla. Punn atanch he kexichi choukoxi
suru zata thoinch asa. Ani guneanvkar sampoddlea uprantuch sot kitem tem lokak thavem zatolem. Sod’deak eke gozalicho ami barkayen vichar kelo zalear, cheddvamche surokxecho proxn sod’deak khupuch gombhir zaupak lagla mhonnpachem sot zaun asa. Gelea Dezembrant zo 23 vorsamchea cheddvacher Dil’lint zo sov zannamni bolatkar kelolo tantun ani hea Bhanddara ghoddlea tea ghoddnnukent khupuch onto rasa. Karann Dil’li hem ek vhoddlem xar zaun asa ani Bhanddara ho ek lhan oso graminn ganv zaun asa. Fattlim don tin vorsam saun Karnattaka, Vidharba, Marathwada hea jil’leantlean bhurgim bepot’to zaupachim prokronnam khupuch vaddpak lagleant. Hantlea khupxea bepot’to zalolea bhurgeamcho pot’to lagta zalear 12 tem 16 vorsam pirayechea sanddlolea cheddvamcho pot’to lagona. Hi cheddvam
bepot’to zainant punn tache goribkayecho faido gheun tankam mud’dom bepot’to kortat. Kaim cheddvamchea avoi-bapaink fus laun tanchea cheddvak Mumboi xarant ek borixi nokri ditam mhonn sangon pollon vhortat.Thoim gelea uprant tea cheddvak khorem kitem tem kolltta. Apnnank Mumboi xarant nokri divpa khatir nhoi punn kuddicho dhondo korpak haddlam mhonnpachem sot tea nirbhagi cheddvak ugddapem zata.Kaim cheddvam apunn zaunui pollon vetat ani hea kuddichea vevsayant bhitor sortat oxem porian ugddapem zalam. Punn hem sogllem ghoddpa fattlean tea-tea ganvamni vosteli goribi ani duxkall zababdar asa mhonnpachem sot lipon urona. Desant ji aiz kal goribi vaddpak lagla, tacho porinnam soglleamcheruch zala. Ani hea proxnacho zabab mellpak khupuch kotthin zalolem asa.
Bosim mandd zaka inglezintlean ‘Bus stand’ mhonnttat, tem zaun asta eka rajyachem, xarachem vo eka ganvchem proves dar. Teatea rajyant zanv xarant vo ganvchea bosim manddar pavlea kai bosimntlo khala dhenvon azu-bazuk polletanch tea rajyacho, xaracho ani ganvche poristhiticho odmas apo-ap ek chintpi mon’xachea lokxant yeta.Gõyant KTC-che 14 sTANleY VAZ bosim mandd asat. Hea 14ai bosim manddamcher bhett dili zalear thoinchi poristhiti polleunuch te bosim mandd asloleam ganvchi sthiti kitem meren astoli hacho odmas kaddpak konnakuch augodd zanvchem na. Gõyant aslolea heam soglleach bosim manddamcher suvidham poros osuvidha chodd asat mhonnllear kainch fott zauvchina. Hea osuvidhank lagon bosimni provas korpi sadea lokak khupuch oddchonneank fuddo korcho poddtta. Gõyant hea 14 bosim manddam modem Valpoi ani Shiroda hea ganvamni don nove bosim mandd halinch bandleat. Punn durdoivan hea donui manddamcho azunui upeog kelolo dison yena. Gõyant aslolea veg-vegllea bosim manddamcher dispottim yeupi bosim koddlean kor (tax) rupan poixe vosul kortat. Toxench heam bosim manddar aslolea lhanvhodd dukonamchem bhaddem (rent) mellon Gõy sorkarache tizorent dor vorsa 2 kotti odhik rupiya bhitor sortat.Punn hea duddvamcho vapor team bosim manddamcher yeupi provaxeank boreo suvidha diupa khatir khorch kelolo mat khoinch disona. Ponnjeche KTC bosim mandd ho Gõy rajyacho mukhel bosim mandd zaun asa. Hea bosim manddar dispottim sthanik ani heram rajyantleo sumar 450 provaxi boseo yetat ani vetat. Gõya rajyacho ho mukhel oso bosim mandd aslolean, to nitoll, vevosthit ani soglle toremchea suvidhamni bhorlolo asonk zai aslo. Punn durdoivan sorkaran ani khud KTC monddolan sodanch tacher durlokx kelolem dison ailam. Hea bosim mandda udexim kottimni rupiya mohsul dor vorsa sorkarache tizorent yeta. Mohsul jitlea promannant yeta, titlea promannan hea manddachi udorgot zaupak zai asli. Punn sorkar tacher matui gombhir na. Ponnjechea bosim manddachi poristhiti egdomuch vaitt asa. Hangasor yeupi bosink, tantuntlean yeupi provaxeank he bosim manddar khupuch oddchonneank fuddo korcho poddtta.KTC-in halinch hea manddachem sobitkoronn (beautification) korpachem kam aplea hatant ghetlam hi ek somadhan korpa sarki gozal.Punn je pod’dotin ani vegan hem kam cholta tem pollelem zalear tem kam ho pavsallo suru zai meren purnn zatolem oxem thoim nodor marlear dison yeta. Hea bosim manddar bhitor asloleam rosteamchi sthiti khupuch vikott asa. Hea KTC bosim manddachem sobitkoronn korpachem kam hatant ghetlem tedna soglleam von poilem hangasor damrikoronn (tarring) korpachi goroz asli, punn tem thoinch sanddun bhitor aslole mukhel imarotik rongoupachem kam cholta. Hea bosim manddachem kam ek vo don mhoinea bhitor purnn zatolem oxem vahatuk montri Sudin Dhavalikar hannem sanglolem, punn atam sov mhoine odhik soron gele hem kam 25% poryan purai zalolem dison yena. KTC imaroti bhitor ani bhair don sonddas asat. Konnuch dadle monis apli soimbachi goroz korunk hea sonddasancho vapor kelolo dison yena. Choddxe dadle monis thoim thamboun dovorlolea bosimchea addosak vochon apli soimbachi goroz kortat. Haka lagon chouxil’lean ghann-gutt’ttan poddlea. Hea bosim manddar zhoim provaxi boseo proves kortat ani lokak dhenvoitat thoim plasttik potre ghalun asre keleat te pollelear poileach pavsak te ubhon vochpachi xokyotai asa. Atam hea manddachem sobitkoronn korpachem kam hatant ghetlam khorem, punn koslech torecheo noveo suvidha vo asat tea suvidhamni bodol ghoddon yetolo mhonnpachem matui tea vauracher chouxil’lean nodor marlear dison yetolem. Ponnje bhaxenuch Mhapxem, Moddganv, Fonddem ani Vasku poryan aslolea bosim manddamchi poristhiti veglli na. Moddganv zalear KTC bosim manddachi sthiti Ponnje poros anikui bigoddloli asa. Pausachea disamni nettan paus ailo zalear provaxeank asro mellpak hanga khupuch oddchonneo asat. Hea manddar yeupi ani vochpi bosink koslich xist ani manddavoll naslolean teo bosi mellot toxeo ani mellot thoim thamboun dovorloleo dison yetat. Tancher niyontronn dovorpak thoim vahatuk pulis vo RTO odhikari thoim chukon pasun yenant oxem thoinchean neamit provas korpi lok sangtat. Bhouxik zageamcher ghann (nuisance) kelolea aropa khala gelea vorsa 2 lakh rupiya dondd vosul kelolo. Punn hi mohim hea vorsa sarkich thonddavlea kai bond poddlea hem somzopak kotthin zalam. Mhapxem KTC bosim manddachi ji poristhiti asa ti pollelear konnakui vitt ailea xivay ravchina. Tea bosim manddar tum kednai voch, thoim asloli sonddasachi ttanki bhoron tantlem udok rosteacher ani azu-bazuk posorlam tem nodrek poddttolem. Hea bosim manddar aslole KTC imarotichi doxea khupuch paxtt doxer pavlea. Hea manddar rosteank vhoddle-vhoddle burak poddleat ani bosi vhodde oddchonnenk fuddo korun hea manddar bhitor-bhair yo ani voch kortat. Hea bosim manddak chouxil’lean durig asa punn tache fator konsllon poddleat tem nodrek poddtta. Hangasor porian motto paus ailo vo kosloi azu-bazuk akant upraslo zalear lokak alaxiro gheupachi matui vevostha na. Fonddem ganvant zorui konn KTC bosim manddar pavla ani tea manddachi sod’deachi sthiti pollelea zalear taka thoinchi poristhiti kitem meren asa tem sangpak goroz poddchina. Hea bosim manddar poryan dusrea rajyantleo bosi provaxeank gheun yetat-vetat. Hangasor bospak je provaxeank bankamchi vevostha kelea ti khupuch unnem aslolean lokak khup tras zata. Anik ek mhotvachi gozal hangasor nond korpak melltta, ani ti mhonnllear hea bosim manddar dispottim yetolea provaxeam poros parpoll sunnim ani gorvam chodd sonkhen distolim. Hangasor toso bhouxik sonddas asa toruipunn dadle monis ugddea zageachoch chodd vapor kelole distat. Udkachi soi korunk hangasor je noll ghatleat tankam ‘cocks’ nant. Hea bosim manddak na-na mhonnllear 21 vorsam purai zalim punn azunui tachem sudharop korpa vixim konnenuch tacher gombhir lokx ghatlolem na. Sorkar sod’deak KTC odhunik (modern) korpant gul’l asa. Tikettei divpak mexinam, noveo-noveo bosi, ‘computierisation’ ani sabar toreche bodol ghoddun KTC nettoupachea boballan asa. Punn hem sogllem korche adim he vaitt doxer pavlole bosim mandd nitt vevosthint ghatlole zalear kitlem borem zaupachem nhoi? Sadea bosimni provas korpi lokak anik kitem zai? He soglle bosim mandd lokache opekxe pormonnem kedna zatat ti vatt polleun ravpachem. Taka dusro ani upai na. stanleyvaz@india.com/9270873714
Ponnje<Sonvar, 9 Mars, 2013<
Bhurgim-ballam
Kola Proxikxonn ‘CBSE’ Iskolamni bhitor sortolem
8
Yeta tea xikxonnik vorsa saun vegveglle obheaskrom (courses) zoxe ki ‘banking’, ‘IT’, ani her dusre obheaskrom ‘CBSE’-vangdda zoddnni aslolea (affiliated) iskolamni xikoitoele. ‘CBSE’-chea iskolamni xikpi bhurgeank beginuch ‘fashion design’, ‘travel and tourism’, ‘food and beverage service’, ‘poultry farming’, ‘automobile technology’, ‘retail’, ‘accounts’, ‘banking’ ani her dusrea obheaskroman (courses) xikxonn gheunk melltolem. ‘Central Board of Secondary Education’ (CBSE) 11vechea ani 12vechea bhurgeank 40 vevesayik obheaskroman (vocational courses), zalear 9vechea ani 10vechea bhurgeank 4 vevesayik obheaskroman xikxonn gheunk melltolem. ‘Associate Professor’ ani ‘Programme Officer’ Dr. Biswajit Saha, mhunntat ki “He obheaskroma vorvim bhurgeank tanchea xikxonna borabor kola proxikxonn diunk yetolem. He obheaskrom fuddem haddunk bhurgeank fuddarak te korpi kama
vixim toyar korop amcho hetu (intention). Hea obheaskroma vorvim mellpi proxikxonn tanche mull kolek ghottay ditelem.” Obheaskroman 200 voram bhurgeank uplobdh korchim mhunn magnnim keleat. “Board-an hea pasot vevsayik sonstho zoxe porim ‘ROLTA India Ltd’, ‘NIFT’, ‘WWI’, ‘CII’, ‘NHMIT’, ‘Med Varsity Online Education’ ani ‘Intel’ hancho sohokar ghetla. Tachea adharan bhurgeanchi kola ani kuxolltay (proficiency) vaddtoli, toxench vegvegllea vevsayam vixim ginyan ani zannvay melltoli,” oxem Dr Saha-n dilolea suchnapotran (circular) mhunttlam. Bhurgeank kola proxikxonnan don vixoy, dusrea sadharonn vixoyam borabor gheunk melltole. Hea obheaskromachea dor vixoyak 100 gunn diunk yetole. Bhurgeank vevharik zannvay diunk ani tannim vinchlolea xetra sombondhit tanchi kola vaddounk ‘Board’ obheaskroman yog’ya vellar sudharonnam kortolo. Kola udorgotiche kariavollik anink ghottay diunche khatir, he ob-
“Hea obheaskroma lagim bhurgeanchi vollokh lhan pirayer-thaun zali zalear faideachi zaunk yeta karann, karkirdi (career) vixim zannvay tankam lhan pirayer mellop samkem borem. Obheaskrom fokt tatvik (theoretical) nhoy punn krutichem (practical) asonk zai, zachea udexim tanchi yogeotay vaddtoli. He obheaskrom ek galnnem (filter) mhunn mantam, je bhurgeank tannin khoinchi karkird nivoddpachi tacher nirnnoy gheunk adhar ditole.” – Suguna Narayan
ch i m u T nvay zan u m-ia kh par
Proteins ‘Proteins’ kuddintle dhatu (tissues) vaddounk, sambalunk ani bodlunk adhar korta. Snayu (muscles) ani sandhe (organs), ‘proteins’-cho chodd promannan vapor korun ghoddon yetat. Heach karann nirogi raunk zai zalear ‘proteins’ khavop gorjechem.
Sonvar 9 Mars 2013 heaskrom 2013-14 saun ‘National Vocational Education Qualification Framework (NVEQF)’ hachea khal fuddem haddunk aileat. Hachea adharan, bhurgeank tanchea nemlolea poryayam vixim vevsayik margdorxona khala sokxom (competent) korunk ani zagrut dovrunk, tankam toyar korunk ‘board’-acho hetu. Arvind Shrivastava, Columbus Public School, Uttarakhand-chea mukheli pormonnem, “Vhodd promannan 11vechea ani 12vechea bhurgeam pasot he obheaskrom faideache. Tanche khatir aslolea vegvegllea poryayanche (option) vixim tankam mahiti melltoli, ji tankam te khoinchea karyan samke bore asat tem sodun kaddunk adhar melltolo. 9vechae ani 10vechea bhurgeam pasot ‘IT’ ek samko boro poryay (option) asa.” He obheaskrom 201213 xikxonnik vorsan 42 iskolamni vevharan ghalunk ailole. Iskolank te vevharan ghalun, tacher koxe bhaxen kam cholta tem polleunk sond (chance) diloli. Mat, Satara-ntlem ‘New Era High School’gelea kaim vorsam saun he obheaskrom bhurgeank ditale. “CBSE borabor zoddnni zaunchea poilim-saun ami yogeotayer adharit obheaskroman bhurgeank proxikx-
onn ditale. Amchea iskolan ‘radio’,’baking’, ‘IT’, ‘embroidery’, ‘fashion’ ani her dusre obheaskrom xikounk yetat. Satollean bhurgeank char pautti xikxokam tofem proxikxonn diunk yeta. 6vechea te 10vechea bhurgeank vorsak 3 obheaskrom nivdunk poryay asta, tankam gunnuy melltat. Hem sogllem iskolantuch tankam diunk yeta. Gelea tea vorsamni, tem bhurgeank khub faideaxir zalam karann zaiti bhurgim he obheaskrom xikonk fuddem aileat. CBSE hem vevharan ghalunk sodta zalear amchea vidhyarteank vegvegllea obheaskromam modle vinchun zannvay apnnaunk melltoli.” Oxem iskolachea mukheli, R.A. Kanamadi-n sanglem. He obheaskrom yexesvitponnim (successful) vevharan yenvchea pasot, he yevzonni chi mandavoll itle surek toen nettoilea tech toren duddvanchi tortud oxe toren kelea ki soglleankuch ti faideaxir zatoli. Obheaskroman, ‘student manual’, ‘trainer’s guide’, ‘training manual’ ‘multimedia packages’ ani ‘ematerial’ astolem. Toxench ‘board’ xikxokanchea proxikxonna sombondhit margdorxonan adhar ditolo. Ahmedabad-chea ‘CBSE board’-a khala cholpi ‘The New Delhi
Tulip International’ iskolalan 10ven xikpi vidhyarteachi avoy, Suguna Narayan mhunnta, “Hea obheaskroma lagim bhurgeanchi vollokh lhan pirayer-thaun zali zalear faideachi zaunk yeta karann, karkirdi (career) vixim zannvay tankam lhan pirayer mellop samkem borem. Obheaskrom fokt tatvik (theoretical) nhoy punn krutichem (practical) asonk zai, zachea udexim tanchi yogeotay vaddtoli. He obheaskrom ek galnnem (filter) mhunn mantam, je bhurgeank tannin khoinchi karkird nivoddpachi tacher nirnnoy gheunk adhar ditole.” Bhurgeamni sonvsarak fuddo korchea pasot hem obheaskrom bosoilolem asa. Heach karann vegvegllea bhaxeche obheaskrom 11vechea ani 12vechea bhurgeank diunk yetat, axa dhorun ki tanchea f u d d l e a xikpacher/karkirdacher nirnnoy gheunk adhar mellchea khatir. Arya Vidya Mandir iskol, Mumboi-cho 10ven xikpi Abhinav Atrishi mhunnta, “He obheaskrom mhaka bhes bore disle. Mhojea iskolan hanv sod’deak ‘banking’ xiktam ani vixoya sombondhit kariavolli poryant yetat. Hanv beginuch 11ven poddtolom ani ‘banking’ anik fuddem xiktolom.”
Ttimb Melloyat
Tatiam (eggs) Tatiami borea promannan ‘protiens’ melltat, ani dor dis tatim khaunk suchoilolem asa.
George Washington Rompo kallokhant dovorlear kitem zatolem? a. To pachvo (green) ani rosroxit zatolo. b. To hollduvo ani durboll zatolo. c. To bavtolo. Rompeak udok ximpona zalear kitem zatolem? a. To zoim udok asa thoim vetolo. b. Tachi bore bhaxen vadd zatoli. c. To suktolo ani akhrek mortolo. Jevonn utpon’ korunk rompeank khoinchea tin vostunchi goroz? a. Udok, Gormi ani ‘Oxygen’. b. Udok, ‘Carbon-dioxide’ ani suryachi kirnnam (sunlight). c. Udok, sakhor ani varem.
George Washington ‘United States of America’-chea sonsthapokam modlo ek aslo. 1732 vorsa Febrerachea 22ver tacho zolm zalolo. Tosoch to ‘United States of America’-cho poilo Raxtrpoti aslo. Steve Jobs 1955 vorsa Febrerachea 24 tarkher zolmololo. To ‘Apple Inc’ he komponicho upsonsthapok, sonchalok ani ‘CEO’ aslo. Tachea komponin ‘computers’, ‘phones’ ani ‘tablets’ utpon’ keleat. iPad, iPhone, iTunes ani iPod ghoddun haddlolean te famad asle.
‘Columns’ Melloyat
‘Rompeak chodd udok ghatlear tem bore toren vaddtolem’. Hem Sot vo Fott? a. Sot b. Fott. c. Sangonk kotthinn. ‘Rompeak chodd gormi dlear tem borem vaddtolem’. Hem Sot vo Fott? a. Sot b. Fott. c. Sangonk Kotthinn.
Rongoyat
Zapo
Zapo
Ponnje<Sonvar, 9 Mars, 2013<
Xikxonn
9
Fattlea 12 mhoineank Gõychea xikxonnik mollar ghoddleleo ghoddneo Manohar Parrikar hannem Gõychea rajkarbarachim sutram aplea tabeant ghetlear sumar 12 mhoine zale. Hea kallant xikxonnik (educational) mollar kitem kitem ghoddlem tacho ilo niyall ami hanga sokol ditanv. Hea niyallant xikxonnak lagu zatole soglle zonn zoxe porim , xikpi bhurgim, xikovpi, avoy bapuy ani sorkar hanche vixim kaim mahiti dilea. Hi mahiti xikxonn zannkar Pandurong Nadkarnni hannim dili. l Gõyant novo BJP sorkar ailea uprant Mullavea xikxonnachea proxnacher fervichar korpant yetolo, oxem Gõy sorkaran Unchle Nitisobhent (High Court) ‘Affidavit’ sador kelea uprant Unchle Nitisobhen lokamchea hita sombhondan
aslole kexicher (Public intrest litigation) aplo nikal dilo. l Mullavea xikxonnachem dhoronn( Primary Education Policy) hacher add vochon madheom (medium) bodlun Inglez apnnailolea prathomik iskolank onudan(grants) chaluch dovorlem. l Sorkaran madheom dhoronnant thoddoso bodol korun Konknni ani Moratti iskolank ut’tejon (encouragement)divpa khatir Inglez madheomantlea prathomik iskolank Konknni vo Moratti madheom apnnavpachi sovlot(facility) dilolean khupxea Inglez iskolamni Konknni vo Moratti svikarli. l Novim Konknni vo Moratti iskolam suru korpa
khatir kherit nema pormonnem porvangi (permission) divpache nem’ (rules) sompe kele. l Noveam Konknni vo Moratti iskolank tech porim Inglez madheom bodlun Konknni vo Moratti apnnaytolea mullavea iskolank ogllem onudan divpacho nirnnoy (decision) ghetlo. l Gõy Vidhyapittant (Goa University) ‘Chancellor’ mhonn ‘Scientist’ Satish Shetye hachi nemnnuk kelolean hea Vidhyapittak poilech pavtt ek Gõykar ‘Chancelor’ favo zalo. l Gõy Madheomik ani Unch Madheomik Monddollak (Goa Seccondary & Higher Secondary Board of Education) mullavem Konknni bhaxentlean xikxonn purnn kelolo Pradheapok (Professor) Jose Rebello Odheokx
mhonn favo zalo. Gõychea Xikxonn l Khateachea Sonchalok podacher (Director of Education) ‘Indian Administative Services’ seventlea odhikareachi nemnnuk keli. l Xikxonn Khatean komputer xikovpi bekaydexir ritin thapleat mhonn Diocese Education Society ani her olpsonkhent (minority)aslolea lokachea iskolanche komputer xikovpeanchi nemnnuk rodh keli. l Gõy Xikxonn Vikas Mahamonddollan (Goa Education Development Corporation) unchlem xikxonn ghevpa khatir dita tem jur ( interest) naslolem rinn divpak xikpeachea vhoddilachi utpon’ moryada (financial limit) vaddoyli. l Gõy Xikxonn Monddollachea odheokxpodar
poilech pavtt rajkaronnant naslolo toxench xikxonnik mollar onnbhov aslolo zannkar Odhikari Shripad urf Kanta Patnekar hachi nemnnuk (appointment) keli. l Onudan aslolea iskolank xikovpi toxench xikxonnam sombhondan aslole her kamdar nemtana NOC divpachi pod’dot khupuch sompi korpant aili. l Chalu xikxonnik vorsa xikovpeancheo vorsachea modekatuch bodleo kelolean lok khupuch sontaplo. l Hea vorsa khupxea madheomik ani unch madheomik iskolomni ‘head masters’-anchi nemnnuk zavpak xoklina. l Raxttria Madheomik Xikxonn Abhiyan Gõy rajya torfen sogllea sorkari isko-
lamni ‘inspection’ korpant ailem, punn tem korpak venchun kaddlole tankam proxikxonnachi (training) goroz asa mhonnpachem nodrek ailem. l Ponda Education Society haka ‘Degree College’ suru korpak sorkaran porvangi divnk naslolean hi sonvstha unchle niti sobhent geli. l Hea vorsa Mandrem, Porvore ani Borim hangasor 3 ‘Commerce colleges’ suru korpak sorkaran porvangi dili.Borim soddlem
zalear her donuy zageancher heo kolejeo suru zaleo. l Onudan aslolea madheomik ani unch madheomik iskolank sorkara koddlean ditat ti bosichi seva he yevzonnent bodol korun fokt onusuchit zatizomatintlea (Schedulle Caste & Schedule tribes) ) ani magas vorgantlea (Backward classes) xikpeank
hi seva dovorlea. l VI Pay Commission hachea pormonnem ‘B’ xrennintlea (grade) xikoupeancho pagar ditat tantun fer-rochnnuk kelolean Poyli tem Attvi meren xikoytolea xikovpeanchea pagarantle 3 hozar rupiya katorpant vetole. Fattlea bara mhoineank xikxonnik mollar Gõyant kaim zalear kaim vaitt ghoddneo ghoddleat hem thavem zata
Onath, gorjevont, HIV aslolea bhurgeank xikpacho odhikar Madheomik iskolamni xikxonnik dis puray zainant PONNJE: 6 tem 7 vorsam pirayechim lhan bhurgim zankam HIV pidden girasleant toxench heruy gorjevont bhugeank xikxonnachi suvidha mellchi, oso hetu monant dovrun Kendr Sorkarachea Monis Boll (Human resources) Montraloyan hea mollar vavurpi NGOnk arthik mozot korpak tharaylam. Xikxonn Odhikar kaydea pormonnem prot’tek bhurgeak fukott xikxonn mellchem oxi tortud keloli asa. Onath ani piddenk sampoddlolim bhurgim he yevzonnecho labh gheupa pasun pois urchim nhoy hem monant dovrun jeo ap-vaurpi sonvstha Nivasi (resident) iskolam, Vosti-ghoram (hostels) choloytat, tankam ‘Sarv Shiksha Abhiyan’-a torfen arthik mozot korpant yetoli oxem he
sonvsthechea Gõy fatteachi sonchalok Farrel Furtado hinnem sanglem. Sonchalok Furtado fuddem sangta tea pormonnem, hea oslea bhurgeanchea xikxonnacho khorch, Voizuki ilaz, tankam jevnna-khannank lagtat teo vostu ani hea bhurgeank xikxonn divnk lagtat teo vostu gheupak sorkar NGO-nk duddvanchi nidhi (funds) ditolo. Taka lagon koslea-koslea vostuchi goroz asa ani kitlo duddu zay poddttolo hem tharavpa khatir ek kherit boska ‘Sarv Shiksha Abhiyan’ Gõy fantto vegimnuch ghevpachi asa. Onath, gorjevont ani piddest bhurgeam khatir vavurpi ap-vavurpi sonvstha zankam he nove sorkari yevzonnecho labh ghevpachi itxa asa tan-
nim aplim sogllim kagod-potram gheun Porvore asole he xikxonnik sonvstheche kocherint sompork korcho, oxem avhan Farrel Furtado hinnem kelam. Punn tea ap-vaurpi sonvsthank kaim gozaleo nond korpak suchovnni kelea. Jea zageancher hea bhurgeank xikpache vorg chalu kortole thoim unnech-unnem 20 bhrgeank meklleponan aspaun gheunk zata itlo zago asonk zay. Ho zago nitoll ani xitoll varem marta toslo aspak zay. Bhurgeank divpant yeta tem jevonn nivoll zagear randlolem ani tem gostachem zavpak zay. Xikxonn ditat to zago ani azu-bazucho zago nitoll aspak zay ani to sodamkal nitoll dovrunk eka mon’xachi nemnnuk korak zay. Hea bhurgeank xikxonn divpak nemtat te xikovpi xikxit aspak zay. Tech porim xikxonn gheupak yetat tea bhurgeanchi bholayki bori uronk tanchea khatir eka dotrachi seva aspavn ghevop gorjechem oxem kollit kelam
Gõychim madheomik iskolam (high schools) tankam xikxonn khatean ghalun dilolo dor vorsacho 195 disamcho kall puray korpak khupuch khottpotteo kortat mhonnpachem dison ailam. Sod’deache poristhitint ho voros bhor xikxonnik kall fokt 180 dis itloch zata, oxem xikxonn khateak spoxtt zalam. Hea vixim uloitana, “Xikxonn khatean nemlolo 195 disamcho xikoupacho kall mullavea iskolank pu-
ray korunk khup sompem. Punn madheomik iskolank to puray korpak ek mottich oddchonn asat. Ani teo mhonnllear hea xikoupachea kallant 10vea vorgacheo bhouxik porikxa astat,” oxem Goa Schools Headmasters Association hacho Sanjeev Sawant sangta. Heo porikxa Abrilachea nimnnea satolleant asleo, torui iskolantle vorg ek satollem tori adim bondhi korche poddttat, to mhonntta. Haka lagon iskolamchea xikxonnik kallant zo ho 10vechea porikxamcho kall yeta, to kall xikxonn diupachea kallant misoll korunk favona. “Goa Board-achea porikxankuyi uxir zaunk favona. Ani hachem karann mhonnllear he porikxeche nikal vellar lagpachi goroz asta,” Sawant sangta.”Tech bhaxen heo 10vecheo porikxa zalea uprant tim zabab-potram manddavollir ghalpa khatir ani vevosthitponnim
topasnne khatir phattoupak thoddo vell gheuncho poddtta, Sawantan fuddem mhonnllem. Gõyant xikxonnachea disamni Gonnesachi porob ani Natalam ailolean tache khatir iskolank suttiyo dinvcheo poddttat.Ani haka lagon ho Xikxonn khatean nemlolo xikxonnik kall puray korunk oddchonneo uprastat.Gõychim madheomik ani unch madheomik iskolam tankam ghalun dilolo 220 disamcho kall 80.41% iskolam puray korpak pavonant, oxem xikxonn khatean kelole pollounne udexim ugdapem zalam. Itle mozgotim, xikxonn khatem mhonntta, Gonnes porob ani Natanlak lagon iskolamcho xikxonn kall puray zaupak pavona ani iskolam mhonnttat, ho xikxonnik kall puray na zaupachem karann mhonnllear, xikxonnik voros chalu astana modekat ‘Goa Board’-acheo porikxa yetat mhunn.
Sahit’tya
Kovi ani Kovita Lokayukta
Barik nodor marlear, kitlem sobit dista, Dolle aslele, tachi thoknay korta, Vaitt nodren poitoleak, nitt rostear haddta, Punn taka kobor nam, apleachea dolleant patti asa. Polle nodor mar, pois dista suria, Sang atam kitem punn korum-ia, Zai tem korxi, naka tem bhogxi, Kiteak ogich gheta faxi?. Gõykara , Gõy soddun
khuim veta? Avaz kor, susegad bhoson ravonaka, Khonachem borem pollenezo, pottan chabta, Koslo faido? azun na Lokayukta! Kaido kortat aplea zai toso, Raj choloiteleank, kainch korunk nezo, Ken’na mellot rosto niticho Khoim pavlo Lokayukta mhozo?. Lokamni zhuz fuddem vhelem, Atam soglench urfattem zalem,
Jivem zalolem bavlem, portun melem, Deva, hem oxem kiteak favo kelem? Hanvem borem kelear, dusreak dukta, Dusreak duklear mhaka khos bhogta, Sorkara… Rokddoch had Lokayukta, Soglle nagrik tachi bhik magta. Thomas Gomes Velsao Gõy
Sobit Noketram Suryachim kirnnam unnim zalim Kallokhi kupam voir nodrek poddlim Zhogzhogtolea noketrancho Sonvsaracher uzvadd fanklo Noketram zaun asa amchim tornattim Urbhen ani zannvayen tim bhorlelim Dusreanchi seva korunk fuddem pavl marpi Umedin koslei karbar hatant ghevpi
Gaddier tuka ghora pavovpi toch to tornatto Mogan zap divpi tench tem amchem tornattem Barik nodor soglleancher dovorpi Kestanvam kortoleank nittayer haddpi Vaddon tum zalo re baba vhoddlo Polleunk distai ek ‘hero’ koso Bhagintlea fula sarkem tum pormollit ful’lem Cheddva, ‘degree’ gheun tuvem mai-paichem nanv rakhlem. Rena D’Souza Nagoa, Bardez, Gõy
Amcho Avaz ‘Amcho Avaz’ avaz porjecho, To avaz eka eka Gõykaracho Divun adar tuzo mozo Dakhov-ea mog Konknni bhaxecho Khoro magrik zalear Gõycho Avoi bhaxek di tuzo tenko Voir dovrumia dorzo Konknnicho Samballum-ia man amche avoi bhaxecho Tornateamno ‘Amcho Avaz’ voir ubarat Tumche vichar manddat, Tumchea borovpeantlean avaz uttoyat Tumi Konknniche mogi
mhonn dakhoyat ‘Amcho Avaz’ amchea ghorant haddumdi, ‘Amcho Avaz’ zanttim nennttim vachundi, ,Amcho Avaz, haddtolo zagrutay, ‘Amcho Avaz’ samballtolo amchi osmitay. Angelica D’Costa Pilerne, Gõy
Motiam Kolakar to zolmacho Nanv sangon faido koslo? Machier porzolltalo Sorean zomnir xevttotalo Boro monis taka
Aplea bhirada vhorta Nannoita, ghansta, surngaita Novo vir orombh gheta Apli kola rongit korta Loka monam jikhon gheta Borem kel’lea bhavak vinchartanam To sangta Hanvem mathientlem ek Motim vinchlam. Oslim motiam sodhum-ia Moladik mannkam punzaum-ia Novo somaz bandum-ia Motiam porzoll xinvranv-ia! Merlyn Rosaria Fernandes, Sirsaim, Gõy
Amchem DAiz
Tea kallar Pedo mhunnllear ek khobram kendr
. mAriA LourDes BrAvo DA costA
Aichea adhunik kallar amkam ‘computer’ asa, ‘television’ asa, ‘mobile phones’ asat, ‘internet’ asa. ‘Satellites’-anche mozotin heam vostuncho vapor korun, sonvsarachea nimannea pontak jem kitem ghoddtta, tem tedeach vellar ghorant bosun amchean polleunk zata, vo tedeach vellar tancheo bariksanneo amchean zanno zaun gheunk zatat. Hancho sogleancho niyall kelear, amchea monant ek vichar ubho
zata; fattleam xekddeamni amche purvoz team gozalinchi bariksann koxi zanno zaun ghetale kai? Vo tankam teo gozali konn pavoitalo kai? Hacher ami ilo vichar korum-ia. Dubhav na, amchea Goyant tea xekddeamni zaitim khobram-potram uzvadda yetalim, punn sogloch lok tim vachtale, oxem na. Dusre vatten, tancher chhapun aileleo gozali lokak dusrea disa melltaleo. Kheddeam ganvamni, zoim ocikxit (illiterate) lok asa, to lok babddo, teo gozali zanno zaun gheunk apapleam bhattkarancher olombhun astalo. Tankam tim potram ghora lagim yetalim, ani tancher porgottun aileleo khobro tea lokak te bhattkar sangtale. Torui astana, zaiteo tosleo gozali amchea lokak sarkheoch kallukhant urtaleo kai? Na! Aichea kallar konnui melo zalear, ami rokddoch telifon kortanv, ani tachea mornnacheo sogleo bariksanneo lagxi-poixileank kolloitanv.
Tea kallar tosleo gozali porjek pavteo korunk mun’xacho avaz vaporant haddttale. Ganvant konnui melo, tachea mornnachi, vo dusri kosli-i mhotvachi gozal tobartob lokak pavti zaunk zai zalear, hata-payamni bhonvpi ek avaz kanancher sadoutalo ani to avaz korpeak tednacho lok pedo mhunnon pachari. Ho pedo mhunnllolo ganvche igorjent chakrek astalo. Igorjecheam saf-sufayecheam ani dusream kamam xivai, hea mun’xachem mukhel kam’ astalem tem ganvantleam mel’leam mun’xancheo kuddi purunk simitirint fondd kaddpachem. Magaslelea Mahar somazantlean zolmant ailolo ho pedo, tachea kuttumbachim dusrim kamam astalim tim, manincho (konddeancho) vapor korun panttleo-supam ani dallio-vol’leo korpachim. Tea xivai tanchem poramporik songit astalem, jem te Hindu lokachea porbank
ani Kristi lokacheam kazaram-pursanvam somoyar vazoitale. Hea poramporik songitant to lok dholkax ani kurneticho vapor korit. Ani hoch to munis, zo ganvant kosli-i thaktichi ghoddnni ghoddli mhunnttoch, aplea hatam-payanim bhonvun ganvchea lokak kolloitalo. Kolloupachi pod’dot oxi astali. Aplea golleant to aplo dhol ghalun, tachevoilean reng-ttetteng, reng-tte-tteng, hea kumpasar aikoteleanchem lokx apleacher voddun haddttalo, ani uprant apunn koslo sondex gheun ailam tem kolloitalo. Eka bhovxik zagear, vo tinttear-bazarant, zoim lok ekttovta, thuim ubho ravon mott’tea tallean avaz kaddun apunn gheun aila to sondex uzvaddaitalo. Hea oslea sondexak tea kallailo lok ‘perganv’ mhunnot. Ganvche komunidadicheam xetanchi vo, ambe-ponnsacheam zhaddanchi omkea disa pavnni zateli, vo omkea disa bho-
laike kendrant thaun omkea zagear voiz yetolo ani lokache bholaikechi topasnni kortolo mhunn sangun, to aikupeank zagrut kori. Tea xivai, zaka konnak oglli bariksann zai, ti tachean vachun polleunk zatali. Ti bariksann boroilelem kagod tachea podrak astalem. Kaim-kaim ganvamni ghoddiek toslo, dhol gomtteak ghalpi mellona zait zalear, toch procharacho avaz, hatant supurli ghanttli (bell) gheun bhonvun korit. Ganvant konnui melo mhunnttoch chodd korun hi supurli ghanttli gheun bhonvpachi pod’dot tea kallar asli. Pedo ti ghanttli vazoit vetana, zaka konnak konn mela ani tachea inter’rachi bariksann zanno zaunk zai zalear , ti tachea lagchean vicharun ghetalo. Tea xivai misachea vellar igorjent padri-i ho anounsment kori. Ani chodd mhotvacho asa zalear, kagdar boroun to nottis borddar chittkaitale. Ani igor-
jent bordd na zalear tem kagod mukhi darar chittkaitale. Zankam porvottt’ta, te aplea ghorchea mel’leachi khobor potrancher ditale. Zaite pavtt potracher suvat na zalear, ek kherit hat-potr (handbill) chaapun ti khobor tea hat-potrant bhitor ghaltale. Punn tea kallar oxi ek poramporik chal asli, tichea pormonnem munis melo mhunnttoch, mornnachi khobor porxim mun’xak pattoun soireank kollounkuch zai asli. 1940 vorsache kallint Goyant telifon xeva suru zali. Punn to vapor korpachi pod’dot (atanchea kallak sori kelear) khup porne pod’dotichi asli. Mhunnche, ‘receiver’ hatant ubhartoch, kuxik ‘handle’ astalem, tem thoddo vell gunvddaunk zai aslem. Gunvddaitoch tacho avaz mukhi kendrant vetalo. Tantunt aslolo kamdar tuka khuincho ‘number’ zai to vichartalo. Uprant tujea mun’xak ‘connect’ ko-
rtalo. Tacho avaz yeta mhunnosor tujea hatantlo ‘receiver’ porot aslo tea zagear dovrunk zai aslo. Sinemacheam ghoramni satolleachea-satoleak novim-novim sinemam boldi zatalim. Tancho prochar potrancher tor kortaletuch. Tea xivai, xarant bhonvddi marunui prochar chalu astalo. Ponnjentleam Cine Nacional ani El-Dorado sinemachim ghoram toslo, xarant bhonvddavpacho prochar korit. Eke mottveam, don rodanche hat-gaddiek, ek bordd fitt korit ani tacher donui vattamni sinemache ‘posters’ chittkaitale. Chalu aslelea sinemacho vell, tem kitle dis porian chalu astelem ti bariksann eke vatten ditale zalear, dusre vatten fuddem yevpi sinemachem nanv ani tachi bariksann. Ek tornatto, sinemachea ghorachem ‘uniform’ nhesun ti hat-gaddi xarant bhonvddavpachem kam’ kortalo. Uprant to bordd haddun sinema ghora lagsar dovrit.
Ho hatam-paiamni kelolo prochar zalo. Atam todde pavtti sinemachea ghoracho dhoni ek ttekxi bhaddeak kori ani ticher ‘loudspeaker’ bosoun ti sorvbhonvtonnchea ganvamni bhonvddaunk laitalo. Ttekxichea fuddlean tea sinemacho ‘poster’ bandtale. Oslea procharachi pod’dot chodd korun tiatrancho ani nattkancho prochar korunk choltali. Procharachem mottor rosteavelean choltana ‘loudspeaker’-acher avaz korit ani hat-potram uddoitale. Tim ekthaunk mottora fattlean bhurgim dhanvtalim. Tim ekthaim korun tankam kosloch faido asonaslo, torui astana zatat titlim ogllim hat-potram zoma korunk bhurgeank umed bhogtali. Nam’nnechi ek Inglez ani Portugez lekhok. Inglez bhaxent tichim pustokam uzvaddak aileant. Konknnint onnkar pi Bonaventure D’ Pietro hannem kela.
Ponnje<Sonvar, 9 Mars, 2013<
m ra o tt o M & li o ik a rs o tt o M
10
Mottoranchi vikri azun meren ‘Reverse gear’-an
‘Reserve Bank’-an veyazachi dor (interest rate) komi kelea uprant mottoram vikpachi vadd zateli, oxi axa mottoranche udyogan asloleank distalem. Punn azun meren desan khoinsoruch oxem vathavoronn nirmann zaunk nam. Giraikanchi mansik stithi (mental condition) nakarpachi aslolea karannan desantlea provaxi mottoranchea vikrecher ‘reserve gear’ poddlea. Ghelea dha vorsamni poileach pautt mottoram vikpacho ankddo boreach promannan denvla. Magnnim (demand) unnim zalolea karannan hea orthik vorsan mottoranchea vikrer kainch vadd zaunchi nam vo ti mezunk zaina toxi asteli, mhunn mottor dhondekaramni bhirant ugddapi kelea. ‘Society of Indian Automobile Manufacturers’ (SIAM) he sonsthen jahir kelolea ankddevari (sta-
tistics) pormonnem desantli mottoranchi vikri Janerache mhoinean 12.45 %-an konsoll’lea. Gelea vorsachea Novembra pasun suru zalolem hem konsllop novea vorsan poryant thambonk nam. Janer 2012n desant 1,98,079 mottoranchi vikri zaloli. Hea pauttiche Janeran ti konsllon 1,73,520 mottoram zalea.
Ho mhoino ekunn mottoranchea udyoga pasot vaitt gela zait, tori ‘Maruti Suzuki’, ‘Hyundai Motors’ ani ‘Mahindra & Mahindra’ hea komponink mat mottoranchea vikren bori vadd nond korunk ailea. Punn ‘Tata Motors’, ‘Toyota Kirloskar’, ‘General Motors’ ani ‘Ford India’ hankam novea vorsachi survat vaitt thorlea. Veyazachi vaddti dor, petrol-dizolachem vaddtem mol, ani toxench orthvevosthik stithi (financial situation) vaitt aslolea karannan nokreo vochpachi bhirant laglea ani taka lagon giraik mottoram gheupan fattim sorot asat. Hacho porinnam motttor komponincher boroch bosonk lagla. Vevsayik (commercial) ‘bank’-amni veyaz dor komi kelear mottorancho ‘ demand’ vaddtolo oxem mottor komponeanchem mhonn’nnem asa. Lagim paulolea Kendriya Orthsonkolpan (Central Budget) Arthik Montri (Finance Minister) P. Chidambaram mottoranchea udyoga pasot boreo ghoxnnam kortolo oxi axa hea komponink asa.
‘Test drive’
Novea ‘engine’achi novi ‘Alto’
Maruti-chich nhoy zalear desantli ‘best-selling car’ aslolea ‘Alto’-chi novi ‘model’ ‘Alto 800’ bazaran ailolean tachi vikri nettan cholot asa. Novea ‘Alto’-chea ‘design’ ani ‘interiors’-an zaite bodol keleat. Mukhel mhunnlear novea ‘model’an novem ‘engine’ aslolean tachem ‘output’ khub borem asa. Gaddiechea ‘cabin’-an chodd kaim bodol disonant. Adlea ‘model’-a poros hea ‘model’-chem mol fokt tin hozar rupia chodd asa. ‘Alto 800’-chea ‘base model’-chem mol 2.44 lak rupia zalear ‘LXI model’-chem mol 2.9 lak rupia asa. ‘Alto 800’-chem novem ‘engine’ oxem asa: Power: 57bhp, 6000rpm Engine: 796cc, 3 cylinder Gearbox: 4 speed Torque: 69Nm@3500rpm He gaddiecho ‘output’ boro asa. Komi ‘budget’-chi gaddi ason poryant tacho ‘design’ sundor asa. Punn tachea ‘cabin’-an nove kaim bodol naslolea karannan nove gaddien bosleat oxem disonam. Toxench, atanchea kallar samkech gorjeche kainch ‘features’ gaddien nant.
Novi, sovay Honda CR-V ‘Honda Cars India Limited’-an halinch novi CR-V gaddi bazaran haddlea. Adle CR-V poros, novi CR-V 2.7 lak rupiamni sovay molan melltoli. Novea CR-V-che 2 ‘litres’ ani ‘2.5 litres models’ asat. Gaddiechem mol 19.95 lak ani 23.85 lak rupia (Dil’li ‘exshowroom’) aslelean beginuch he gaddiechem dizolar cholpi ‘model’ bazaran yevpachi xokeatay asleacho komponichea vorixtt odhikariancho odmas asa.
Novim mottoram
Peugeot Citroën, he ‘France’-che komponin vareacho vapor korun cholpi gaddiecho ‘model’ dakhoun dila. He gaddiechea adharan 80% ‘fuel’ vachounk zatolem. Hi gaddi sod’deak bazaran mellpi ‘Hybrid model’-a poros molan 85 hozar rupiamni sovay asteli. Khas ‘engine’-chea adharan ‘compressed air’ ani ‘petrol’-an utpon’ kelolea xokter choltoli. 70kmphche gotir dhanvpi he gaddien tisrea ‘gear’-a uprant sadharonn (standard) ‘engine’ vevharan ghalunk (active) yetolem. Tachea von komi goti (speed) aslear ‘compressed air’ pasun mellpi ‘fuel’-acho vapor suru zaun ‘petrol engine’-cho apunnuch bondh
Chevrolet Sail ‘General Motors’-an ‘Chevrolet Sail sedan’ gaddi halinch Mumboi bazaran dakhounk dovorli. Hi gaddi ‘Velvet Red’, ‘Switchblade Silver’, ‘Summit White’, ‘Caviar Black’, ‘Linen Beige’, ‘Sandrift Grey’ ani ‘Misty Lake’ hea rongamni melltoli. Petrolachi gaddi 4.99 lak te 6.51 lak rupiamni, zalear dizolachi gaddi 6.29 lak te 7.51 lak rupiamni bazaran melltoli. Hem mol Mumboint hi gaddi vikti gheta tankam astolem. Sail-chea giraikank 3 vorsan vo, 100,000 kmchi ‘warranty’astoli. Tea xivay panch vorsan vo 1,50,000 km-a pasun ‘engine’ ani ‘transmission’-ak ‘warranty’ melltoli. Toxench, giraik ‘Chevrolet Promise Retail Package’-icho poryay (option) gheunk xokta. Hantun tin vorsam meren vo poilea ‘45,000 km’-am uprant gaddiek funkott dekhrekh (maintainance) diupachi ‘package’ bond korunk yetoli. Suttlolea bhaganchi durusti vo tancho bodol, mottorachea dekhrekh ani tacher khorch zata to he ‘package’-in samil nam.
Superbike
MV Agusta F4RR
Sonvsarantli choddan chodd adhunik ‘ superbike’ vo ‘most advanced superbike’ mhunn nanv aslole he ‘bike’ichem mol sadde solla (16.50) lak rupia asa. Tichea ‘engine’-chi xokt (power) 198bhp asa, toxench ‘Öhlins’ suspension, ‘Brembo monobloc caliper brakes’ ani ‘aluminium wheels’ he tichim kaim khaxeleponnam. Vorak 297 km ‘speed’-in dhanvpi hi ‘bike’-icho dor ek bhag khas ‘material’ vaprun toyar kela.
Vareacho vapor korun cholpi gaddi zatolo. Gaddien aslelea ‘air compression system’-a vorvim, goti komi zalea uprant vo ‘brake’ marlea uprant, vibadd zaleli soglli xokt portun nirmann korunk yetoli. 100-am voir injineranchea pongddan don vorsam voir hacher sod korun hem ‘engine’ toyar kelam. ‘Family car’ mhunn prosid’dhi korunk ailolea he gaddiecho akar her sadharonn gaddiem bhaxenuch astolo. Rosteache choddtter gaddi choloitana tachi donuy ‘engines’ vevharan (active) poddtelim. Tanchea adharan gaddiek ‘extra power’ melltolo. ‘Hybrid system’ aslelean eka ‘litre’-ak 50km ditole mhunn odmas asa.
‘Dream machine’
Audi-chi R8 Spyder
Boro ‘driver’ zaunchea khatir… -Rosteacher mottoram choloytana tuven khoim vollchem (turn) tache vixim khobor asonk zai, tachea pormonnnem sarkhea vellar davea vo uzvea ‘lane’-ar mottor cholounchem ani ‘lane’ bodoltana yogya zagear ‘signals’ divop gorjechem. Oxem kelear mottoranche ‘accidents’ unne zatele. -Mottorank thambpachem ‘signal’ dila astana poryant, zaitea pautti lok mellta tea zagear apleo gaddio fuddem vhortat. Zaka lagon zaitea zannank tras zata. Mat taka lagon ‘traffic jam’ komi zaunchem soddun urfattem tachi vadd zata. Oxea vellar dusrea rosteachea poryaya vixim vichar korop gorjechem. Oxem kelear taka lagon mottoram addkholli nastana fuddem vhoronk adhar melltolo.
Audi-n panch vorsam poilim ‘R8’ hi gaddi bazarant haddloli. Zalear halinch tannim ‘R8’-chi novi ‘model’ bazaran haddlea. Spyder hea ‘R8’-chea ‘model’-an zaite bodol disonk yetat. Toxench gaddiek ‘technical look’ dila. Haka ‘full-LED headlights’ ani ‘tail-lights’-ancho vapor kela. Tatun ‘dual-clutch gearbox unit’ bosoila. Gaddiechem ‘performance’ samkem borem asa. ‘R8 Plus’ hea ‘model’-an vozonn komi korpachem proytn kelea. Tatun ‘ultralight wheels’
ani ‘carbon-ceramic brakes’-ancho vapor korun don kilamni tachem vozonn denvoilam. Gaddiechi ‘handling’ sompi aslolean ti choloitana chodd kainch tras zaunche na. Mol – Audi R8 Spyder/Plus : 1.6 – 1.7 kotti rupia (ex. Showroom price). ‘Features’: ‘Spyder’ ani ‘Plus’ ‘Power’:518bhp, 542bhp 8000rpm, 8000rpm ‘Top speed’: 311kmph,
315kmph 0-100kmph: 3.8 sec, 3.5 sec ‘Fuel tank’: 80 lt, 75 lt ‘Tyres’: 235/35, 295/30 ‘Gearbox’: 7 speed dualclutch automatic’ ‘Engine’: V10, 5204cc ‘Petrol engine’
Ponnje<Sonvar, 9 Mars, 2013<
Khell-a-Moidanar
11
Bharot virudh Pakistan - 5 khellamchi ‘hockey series’ Lahore: Sumar sat vorsam uprant zaupi Bharot ani Pakistan hanche modli panch ‘match’-incho ‘Heckey’ zavpacho asa tachi atam khatri zalea. Novi Dil’li saun maniatay mevlea uprant Pakistan ani Bharot ho ‘hockey’ khell zatolo mhunn odhikarean sanglem. Ho ‘tour’ Bharot ani Pakistan-a modem khella vorvim donuim desamcho sombond ghott korunk adhar ditolo mhunn khatri asa. Mumboi-n 2008 vorsa zalolea atmghati hol’leak Pakistan-ache atonkvadi zobabdar mhunn tharailolean, Bharotan Pakistan-a borabor sogllea
khellamni sombond toddlole. Malaysia-n zalolea ‘Asian Hockey Federation’-chi boska zalea uprant ‘Pakistan Hockey Federation’ (PHF) ani ‘Hockey India’, hanchea odhikaream modem bhasabhas zaun hea ‘tour’-a vixim nirnnoy gheunk ailo. Pakistan fuddlea mhoinean xim (border) par korun Abril 5 te 15 mozgotim Ranchi, Lucknow, Dil’li, Mohali ani Jalandhar hanga Bharota add ‘match’-i khelltole. Ani uprant Abrilachea 23ver-saun Bharotacho pongodd Pakistan-ak Lahore, Faisalabad, Karachi
ani Sialkot hanga panch ‘match’-i khelltole. Toxench he donuy pongodd Azian Shah Hockey
spordhen bhag ghetole. Hi spordha Malaysia-chea Ipoh hea xarant Marsachea 9 te 16 tarkhe meren khel-
lonk yetoli. Bharot ani Pakistan ho ‘hockey’ khell 2006 vorsa khell’lole ani donuim desamni tin tin khell khell’lole. Pakistan tin khell jikloli, ek harloli ani don ‘match’-i badabad zaloleo. Donuy desank soglle mellon 11 ‘Olympic hockey’ podveo (titles) asat tantuntleo Bharotak att (8) ani Pakistan-ak tin (3) podveo mell’lole asat. Mat halinchea vorsamni ontoraxttriya ‘hockey’ mollar tanchem prodorxonn sarkem bigoddlam. ‘2012 London Olympics’-ak Pakistan 7vea sthanar zalear Bharot 12vea mhunnchem nimnnea sthanar asloli.
Cristiano Ronaldo
Sonvsarantlo Khoddegantth Futtbol Khellgoddo Cristiano Ronaldo, Portugez desanchem futtboll noketr ani Real Madrid hea futtbolpongddacho boreantlo boro khellgoddo zaka futtbol mollar zaitim inamam favo zaleant tache vixim toddy mahiti: l Cristiano Ronaldo – cho zolm Febrerache 5ver, 1985 vorsa Madeira zunvear, Purtugal, hangasor zalo. l 2002 vorsa, fokt 17 vorsanche pirayer to poilech pavtt Purtugalachea Sporting hea futtboll pongddak khell’llo ani futtboll mogianchi kallzam jikon ghetlim. l 2003 vorsa tannem 12.42 ‘million pounds’ ho vhodd ‘contract’ mandhun ghetlo. l 2004 vorsa tachi ‘United’s Player of the Season’ mhunn nivodd zali. l 2007 vorsa taka don ‘titles’ mell’lle: ‘Player of the Year’ mhunn tachi nivodd zali zalear Inglanddachea ‘Professional Footballers’ Association (PFA) hannim taka ‘Young Player of the Year’ mhunn ‘Title’ dilo. l 2007 vorsa Inglanddacxhea “Football Writers’ Association” hannem taka ‘Footballer of the Year’ mhunn podvi dili.
l 2008 vorsa taka portun dusre pavtt PFA Player of the Year mhunn vinchun kaddlo. l Portuguese Fottballer of the year: Soglle mellon att (8) pavt - 2005, 2006, 2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2012 hea vorsamni l FIFA’s Puskar Award: 2009 vorsa boreantlea borea gola khatir. l Ballon d’Or Silver award: Don (2) pavtt – 2007 ani 2009 l FIFA Ballon d’Or Silver award: Don (2) pavtt – 2011 ani 2012 Puroskara vixim uloitana Ronaldo baban oxe udgar kaddle, “Puroskar mellop mhojea jivitantlo boreantlo boro khinn zaun asa. He puroskar hanv mhoji famil, ixtt, vangddi ani mhoje soggle khell-mogi hankam bhettoittam”.
‘FC Barcelona’-soit Messi-k ‘coach’ ‘Match-fixing’ kaide khor korunk goroz korpachem Maradona-chem sopon
Madrid: Adlea Argentina ani Barcelona-chea ‘star’ khellgoddean, Diego Maradona-n tachea desachea Lionel Messi-k Barcelona soit ‘coach’ korpachem sopon asa mhunn ukttailem. “Mhojem lhan sopon asa, ek dis Leo-k Barcelona-n ‘coach’ kor-
pachem,” oxem Maradona-n sanglem. Maradona-n, ‘World Cup 1986’ jikpi, Messi borabor raxtriya pongoddak don vorsam khatir ‘coach’ kelolem asa. Sod’deak Barcelona-chea ‘Champions League’-an AC Milan lagim ani don pautt Real Madrid lagim har-
loleak Messi-chi zaiti ttika aikonk ailea. Messi-chem somorthon (defend) korun sanglem “Mhaka disonam don ‘match’-imni Messi-chea prodorxonnak lagon tachi ttika korunk tumkam odhikar asa so kiteak tannem ‘season’-ak marlole soglle ‘goals’ polloit zalear khorech thoknnay korpachi.”- Maradon-an fuddem mhunttlem. ‘La Liga’ spordhen Barcelona voir asot, mat tankam Milan-a lagim mell’loli 2-0 har tanchea Champion’s League jikpachea anvddeacher thambo haddunk xokta. “Adle ‘coach’ Pep Guardiola-n Barcelona soddloleak tanchi poristhiti vaitt zalea. Adim tanchem ‘passing’ ani ‘finishing’ bori asli, punn atam bholtench kitem disonk yeta,” mhunn Maradona-n sanglem. Maradona Spanish Cup jikla mat to fokt don ‘seasons’-am khatir Spainak aslo, hachea uprant to Italy-chea Napoli pongddak khellon tannen zaitem yes melloilem.
KUALA LUMPUR: Futtbol odhikariamni khellantlean ‘match-fixing’-chem kankr umttun kaddunk soput dila, punn tatun vangddi aslolea guneanvkarank dhorunk khor kaide vevharan haddpachi goroz, oxem mhunnlem. ‘Interpol’-a vangdda don disanche bosken FIFA-che surokxa sonchalok, Ralf Mutschke-n sanglem ki FIFA-che ‘match-fixing’-ar “zero tolerance” mellon gheunchea khatir faideachea kaide vevharan ghalpachi goroz mhunn. “Ami khellgoddeancher ani ‘referee’-ncher jivitbhor bondhi ghaltat, punn opradhi bhair meklle bhonvtat – tankam kaim kheast mellonam tem chukichem,” oxem Mutschken, mhunttlem. Italy desant ‘wanted’ aslolea eka opradheak, zo ‘match-fixing’anuy samil asa - taka dhorunk Singapore-chea
nhoykara vixim, potrkaranchea proxnacho zobab ditana tannem tem udharonn dilem. “Amkam nemamni ani kaideamni bodol haddunk sorkaranchea adharachi goroz. Khellant fottingponnam zatat tanche add zhuzonk zaitea desam lagim favo te kaide vevharan nant,” Mutschke-n fuddem mhunnlem.
FIFA-cho kaidean ghoddlolo zomo oslea kexink lagon, vegvegllea desanchea khell montrim borabor May mhoinean Berlin-ak ghoddon yevpi eke bosken ‘match-fixing’ vixim bhasabhas zatoli, mhunn tannen sanglem. “Khellantlean hem kankr umttun kaddunk ami hatan-hat ghalun vavrunk toyar asanv. AFC hi pidda
purayponnan Asientli (Asia) bhair uddoyi meren suseg gheunchi nam,” oxem AFC-chea probhari kormkari (acting president), Zhang Jilong-an khellan ghoddpi vaitt vostum vixim uloitana sanglem. Tannen hem-i manun ghetlem ki tem duens purayponnan kaddop kotthinn (difficult) asonk xokta, chodd korun Asien, zoim zugar zaitea zageancher ximpddot ani vaddot asa. “Match-fixing, eka songottnnek ekli raun zhuzonk zaunchi nam. Ti zhuzonk, amkam borabor vavurchem poddtolem,” Zhang-an mhunnlem. Singapore-che pulis, zaitea vegvegllea desamni ‘match-fixing’-k lagon nanv voir ailolea, Singaporechea Dan Tan Seet Eng hachea add karvay korchea poilim khor purave magtat.
jevna-khanache babtint zaitoch upay gheunk zai. Mitt jevnnant ghevpachi amkam sogleank sonvoim asta. Tea pasot lhan astanach ami unnem mitt khavpachi sonvoim korunk goroz. Je lok aplea jevnnant komi mitt khatat tankam ‘hypertension’-acho dhoko nasta. Aiz kal sogle sadharonn nagrik toxech ‘diabetes’ aslele monis jagrut zalele asat. Te aplea jevnnant mitt khubuch komi vaprunk lagleat ani tacho faido tankam mevla.Toxech papad, lonchem, kharim khannam, ani toyar mevtat tim jevnam khavpachim unnim korop chodd gorjechem.
Zaite pavtti eka monxachea voznant vadd zali zalearui ‘hypertension’ zaum yeta. Teach passot aplem vozon nam vaddovop vo vaddlolem vozon denvop, rogtdab zagear ravonk xokta. Jevnnant chodd chorob aslear monxachem vozon vaddta. Chodd korun mas khaupachem unnem kelear borem. Jevnant telant bazlelem khaunche suvater ukoddlelem vo sadem bazlelem khalear borem. Tela vorvim kuddint chorbi vadta ani magir rgtdab zaunk pavta. Zorui tor konank pottak chodd chorbi aslear tor thaka chodd rogtdab asom xokta. Unch rogtdab hi ‘di-
abetes’-achi poili xiddi. ‘Diabetes’ ani unch rogtdab asleleanim aplea jivachi chodd kallji ghenvchi goroz. Zorui tor rogtdab niyantronan (control) dovorlem tor diabetes chodd zaunk pavonam. ‘Diabetes’ aslolea monxanim aplem rogtdab komi dovorop hem chodd faideachem. 130/80 hachea vhoir zorui tor rogtdab asop mhonchem unch rogtdab asop. Unch rogtdab soukas vhoir sorta ani eke eke pavtt gomonastanam sarkoch vhoir pavta. Teach pasot porot porot ami topasnim korop, ani favo tim vokdam nam chuktam ghevop chodd gorjechem.
Bolayki
Rogtdab hacher Niyontronn Amerikent panch-antlea eka tornatteak unch rogtdabachem (high blood pressure) duens asa oxem halinch Washington hangasor eka voizuku potran boroilam. Hantun 24 te 32 vorsansanchea tornatte bhurgueank ‘hypertension’-a vorvim hea rogtdabachea duensak sampodleat. Amche kuddint rogot dhanvot asta. Tea vellar amcheo rogot vochpachea xiramni ho kherit torecho dab (pressure) zata taka rogtdab (blood pressure) mhonnta. Amchea Bharontantui unnech unnem 70 tokke tori lokak rogtdab asa. Unch rogtdab hea duen-
sachi survatek kainch chin’nam (symptons) disonant. Tea vorvim zaitea zannank hem duens apleak zait mhunn loxant passun yena. Hea duensacher khoreponnim lokx ghalinam zalear kallzacher ani xirancher khubuch pez yeta ani oxem zaun kallzacho dhoko bosom yeta vo menduvacho dhoko boson yeta. Panch tokke lokank kidney-chem duens aslear, vo kednaim vokdancho ‘side effect’ zalear ho roktdab zaum yeta. Rogtdabachem zavpak mull karann zaun asa ‘hypertension’. Zednam amchea kuddintleo kensornolli (capillaries) vo barik xiro
Rokddo zanntto zalolo naka? ‘Low Calorie Diet’ kha!
Anik eke nove sod-i (research) pormonem ‘low calorie diet’ khal’lear zantteponn yevpachi palli komi (less) gotin (speed) zata khoim. Orthpurnn bholaykechi jevpachi pod’dot pall’lear, vhodd pidda zoxe ki goddem mut, ‘cancer’, dementia toxench kallzachim pidda ttallunk zata. Sod korpeank zannun aile ki bhukelele ravo nastana, thodde ‘calories’ khal’lear, jivitak gorjecheo peshio (vital cells) hancho vinas zavpacho fuddem dhukolta.
Hem zantteponnache nishan kollounk dina ani bori bolayki sambalunk adhar dita. Adle sodi pormonem kollon ailelem asa ki, 20 te 30% jinnecho vell vaddoupa khatir jevonn-khann khavpachem 40%-an denvounk zay mhunn. Hi sod ‘mitochondria cells’-ancher adharit asli. Zannteponnachea survatek ‘mitochondria’-ncho vibadd zavpak survat zata. Sod-i pormonem êk vost mat spoxtt asa ki ‘calorie intake’ denvoili zalear tacho porinnam zantteponnacher zatelea pidde-add boro asa mhunn. “Zor lokanchim kallzam komi goticher zanttim zatat, zalear hem manunk zata ki te zayto vell jiyetele,” oxem Professor John Holloszy, hannen sanglem.
bhitorlean purvotat tednam rogot kuddintleant vhoir soronk pavta ani kallzacho dobav vaddta ani dusrea mottea xirantlean rogot vegan ani forsan vosonk lagta. Toxench kuddint chodd mitt aslea karanan rogtdab vaddta. Dusrem mhontlear amchi piray vaddta titlo amcho rogtdab vaddot veta. ‘Hypertension’ zaunk sabar karonnam asat. Hem duens vorsam sortat titlem bodlot ravta. Chodd chintop kelear, munxachea kuddint axil’lo ‘adrinal gland’ ek kherit ‘hormone’ toyar korta ani hea vorvim ‘hypertension’ vaddta. Sigretti voddop, soro chodd pivop
ani sodanchi jivitachi chal vyama (exercise) viret sarop osleank chodd korun rogtdab zata. Punn rogtdab chodd vaddounk diuncho
nhoim mhonn zonn eklean aple piraye pormonnem hea duensachi kallzi gheunk chodd gorjechem. Rogtdab zagear dovrunk
Kallzache Piddek Upay Rogot tor sulsullit amche kuddintleant danvtelem tor hem chodd xem kam kalzachea valvancher tharlolem asta. Zorui tor he valv bigodle tor xirantlean rogtak dhanvpak kottin zata. Modekot ravon ravon rogot kuddintlean vosonk lagta. Ani haka lagon rogtant pranvayu ( Oxygen) komi zata. Ani hea karanank lagon thoddo vell chol’lear pasun dhap marta tem amkam dison yeta. Udik nhatana , gharant matxem kam kelear vo barik barik halchal pasun kelear jivak tras zaunk lagtat. Teach borobor horddeant kalliz boddounk lagta vo gunvol yeunk lagta, oslim-i lakxnnam amkam distat. Kallzache valv bigodlolea karanank lagon rogtachi dixea ani fors bodolta vo rogot addkollot xiranim veta zache vorvim kallzachea tthokeamni (heart-beats) bodlau yeta, veglle veglle toren avaz zata. Hea torekvar tthokeam vorvim khoincho valv piddear zala tem dotorak kollon yeta. Kalzache valv bigoddleat
mhunn zanna zaupak X-ray ani ECG-cho vapor kortat. Hea vorvim kallzacho akar bodol’la ani kalliz futfut’ta zalear gomta. Punn heo topasnneom puray nhoim. Fokot ‘cardiography’ vo ‘Colour Doppler’ hea topasnnea vorvim valvanchi sarki mahiti mellta zache vorvim valv kitlo bigoddla , eka mekak chitkola vo burak barik zala, toxench valv sarko bond zainam zaun rogtachi dixea dusrea vatten veta, hem soglem ‘colour doppler’-a vorvim sarkem ugteponnim dista. Hea topasnne vorvim kallzachem duens kitlem marekar asa, acher vichar korum yeta. Valvam modem thoddoso pasun bod’dol zaun zorui tor valv bigoddla zalear vokdam gheun boro zainam. Hea pasot amchea kuddichea chalincher ami niyontron (control) dovrop ani mitt jevnant unnem korop chodd gorjechem. Kallzachem duens zalolea duentim modem 60 te 70 tok’ke duentink kallzache dhave vattechi xir barik zaleli
dista. Osle poristhitin he xirechi runday vaddounk operesanv ho ekuch upay. Pãyanche zangddache xirentlean barik bhurak korun tantunlean fugo asleli nolli bhitor ghalun sarki kallzant bhitor ghaltat. Ho fugo tea valvachea modem dhovrun fulloitat ani thi xir zi barik zaleli thi ugtti kortat. Hea upaya khatir duentik 2 te 3 dis hospitalant ravchem podta. Valv sarkoch bond zalear operesanv korchench poddta.
Oslea vellar chhathi ugddun mhonchem ‘ Open heart surgery’ korchi podta. Piddear zaleli valvachi xir kaddun teach mapachi dusri xir thoim ghaltat. He valv don toreche astat. Kednaim metallic vo chodd korun eka khaxea plastikache astat. He valve 12 te 15 vorsam pasun togtat. Hea valvank rogot lagon te ghott zaum yeta, ani hea vorvim vegim piddear zaum yeta. Oxem rogot dhatt zainam zaunk te bore toren samballunk kherit vokdam
gheunchi poddtat. Ani tim sarkim gheunk gorjechem, tim subezui gheunk favonam nam mhun komi zaunk favonam.Oxi odchonn zaunchi nhoy mhunon rogtachi dhattayechi porot porot topasnni kortat. Anik ek torecho valv mellta zantun rogot dhatt zainam, punn to valv chodd temp togonam. Toddkeant, valv bodolpachem operesanv ho ek nimanno upay nhoim. Ek pautt bodololo valve kednaim porotui bodolcho poddta. Teoch xiro jeo fugo ghalun rund keleleo porot ekdam oxir zatat. Hea duensant yog’gya vellar upay gheunk gorjechem. Vell zaunche adim vo chodd vell zatoch operesanv korop sarkem zainam. Oslea duentini porot porot apli topasnni korit ravonk zai. Vokdancho porinam vo topasnni yog’gya vellar kelear chodd borem. Halinchea tempar hacher zaito sod (research) chalu asa. Fuddarak goddie hacher anik zayte nove upay yevunk xoktat.
Ponnje<Sonvar, 9 Mars, 2013<
Tiatr Machier
“Svotontr Gõyant Tiatrachi Udorgot” Vasco, Ponnje ani Mapsa Gõy svotontr zalear 50 vorsam bhorlim. Hea svotontrayechea 50 vorsanchea dobajia nimtan Tiatr Academy Goa ek khas sanskrutik dakhovnn ghoddoun haddta. Hi dakhovnn mhunttlear “Svontr Gõyant Tiatrachi Udorgot”. “Svotontr Gõyant Tiatrachi Udorgot” he dakhovnnecho rochpi ani digdorspi Tomazinho Cardozo zaun asa. Gõy svotontr zalea uprant tiatrachi udorgot anek toramni ghoddon aili. (1) Festam porbank ganv-ganvamni tiatr machier haddtale tache vorvim novea novea bhurgea kolakarank machier yeunk sondhi mell’lli ani tacho vhodda promannan Tiatr machiek faido zalo. (2) Nanv-lovkik
‘commercial’ tiatristamni kalla pormonnem tiatr boroun ani machier haddun tiatr popular kelo ani tiatrant zaito bodol haddun tiatrachi udorgot keli. (3) 1974 vorsa thavn Kala Academy Gõy hannem Tiatr Festival suru kelo zache vorvim tiatr machier zaitim ‘innovations’ haddlim ani zaitem ‘experimentation’ zalem. Haka lagon tiatrachi udorgot zali. (4) Tiatrantlem kantar jem lokank khub avoddta tacho-i kalla pormonnem fattlea 50 vorsamni zaito vikas zalo. Voileo chearui ghoddneo monant dorun “Svotontr Gõyant Tiatrachi Udorgot” hi dakhovnn rochun haddlea. Hi dakhovnnent venchik tiatranche dekhave ani
venchik kantaranche prodorxonn zatolem. Hi dakhovnn he porim machier haddtole: Aitaradis, 10 Mars, 2013 sanjechea 7.00 vorar - Vasco, St. Andrews Igorje lagim. Somaradis, 11 Mars 2013, Sanjechea 7.00 vorar - Open Air Auditorium,
Kala Academy, Panjim Mungllaradis, 12 Mars 2013 donparchea 3.30 vorar, Hanumant Theatre, Mapusa. He dakhovnnent nanvvoste tiatr kolakar bhag ghetat te oxe asat: - Fatima, Irene, Maria, Joslyn, Selza, Larissa, Simonia, Lynne, Anil Kumar, Prem-
anand Sangoddkar, Sheik Amir, Sucorro de Santa Cruz, T. Britton, Assis Cardozo, Eugenio Cardozo, Shivanand Naik, Edwin Fernandes, Anthony Carvalho, Dnyaneshwar Morajkar, Joao Cardozo, Mathias Mascarenhas ani Tomazinho Cardozo. Tea xivai ‘King Fisher Voice of
Goa’ ani ‘SOAD 3 International’ hantun gavpa khatir poilim inamam jiklolim Queeny Fernandes ani Akash Telgu he dakhovnnent bhag ghetat. ‘Stage Setting’ Timothy Dias hannem kelam zalear ‘Background Music’ ani ‘Light Effects’ Vikas Chopddekar hannem kelea. Luis Cota ani tachea sangateamni songit dilam. He dakhovnnechi rochna ani digdorsponn (concept & direction) Tomazinho Cardozo hannem kelam. Hi dakhovnn pollounk tiketti nant. “Admission free’ asa. Hi dakhovnn polloun svotontr Goyant tiatrachi udorgot zalea tache vixim mahiti melltoli ani movjem vell sarpachi tan-ui bhagtoli.
‘TAG’-cho 2ro Khell Utsov
Vinchar Zobab
Anil Kumar ani Tiatr machi 1 Kedna ani koso tiatramni bhitor sorlo? Zabab: Tiatramche vevharik machiyer 1969 vorsa bhitor sorlom. Poilo khell tiatr zaun aslo Anton Morais hacho ‘Zolmachi Khomptti’, ani uprant Patrick Dourado hacho ‘Tin thembe’. Uprant 1980 vorsa Prem Kumar hacho ‘Ordi Bhakri’. 2 Atam poryant kitle tiatr boroyleat? Zabab: Mhoje svotache sumar 19, ‘Otmo’, ‘Dev Podvedar’, ‘Dubau Ek Uzo’ adi… 3 Tuje pormonnem lokak avoddlole tuje tiatr khoimche? Zabab: Mhojea mota pormonnem hanvem soglle boroylele tiatr lokamni mandun ghetleat. 4 Azun poryant kitlim sumar kantaram ghoddleant? Zabab: Hanv gaitam te soglle ‘solos’, dusream sangata ‘duets’, ‘trios’, ‘quartets’, panchke hanvenuch ghoddleat.Konknni cholchitramni zoxem ‘Kantteantlem ful’ hantun sogllim gitam hanvenuch rochlelim. ‘Goa Film Festival’-acho 2004 vorsa ‘best lyrics’ ho puroskar mhaka favo zala. Ani aiz Konknni mollar je katorist (males ani females) poryant hanvem ghoddlolim khupuch kantaram gaileant hem khud tim kobul kortolim. 5 Kitlea sumar tiatramni ‘acting’kelam?
Zabab:Mhojea svotachea tiatram bhair soglle namneche boroupi/digdorspi M, Boyer, C. Alvares, Fr. Freddy J. Da costa, Kamat de Asolna, Shalini Mardolkar adi. Mhojea ugddasa pormonnem sumar 400 boroupi/digdorspi hanchea tiatramni hanvem vantto ghetla, henvui nond kelolem asa. 6. Tujem boreantlem borem ‘acting’ khoinchea tiatrant? Zabab: Prem Kumaracho ‘Ordhi Bhakri’, Mike Mehtacho ‘Grant Road’, M. Boyer hacho ‘Mog-Kazar-Divors’, John Claro hacho ‘Inglez Madam’ ani Patrick Dourado-cho ‘Tin Thembe’, adi. 7. Tiatracheo VCD kaddleat? Zabab: Mhojea khud tiatramcheo kaddunk na, punn dusreamchea tiatramcheo kaddleat. 8. Kantaramcheo audio/video CDs kaddleat? Zabab: Hoi, ‘Anifa’, ‘Kamdar’, ‘Dennem Avoychem’,
‘Hello London’ ani ‘Bhavart Bhorvanso’. 9. Konknni filmamni ‘acting’ vo anik kosleim kam kelam? Zabab: ‘Girestka’i hem ‘celluloid’ Konknni filmant ‘acting’ kelam. Magir video filmamni – ‘ Zababdari’, ‘To dis udetolo’, ‘Konn zababdar’ ani ‘Doulot’. ‘Bhitorlea monacho monis,’ Ives Tavares hachea filmant ‘Best Actor of the year 2005’, inam favo zala. Ani atam ‘Ghat’ hem James video films hachea filmant mukhel bhumika kortam. 10. Kantaranche ‘lyrics’ pustok rupan chhapleat? Zabab: Solfam soit mhojea kantarachem ek pustok vegimnuch bhair sorpachem asa. 11. Tiatrache ‘scripts’ pustok rupan uzvaddayleat? Zabab: Hoi, ‘Dev podvedar’, ‘Bhirant’ ani ‘Divea pondak’ he mhoje tin tiatr pustokam rupan uzvaddak aileat. 12. Tiatr kolakarank tuzo sondex Zabab: Tiatristamni apaple tiatr khoincheai vixoyacher boroile mhonn koslich horkot na. Punn tiatrachi borpavoll matr sahityik dorjeachi asonk zai. 13. Tiatr pollenarank tuzo sondex Zabab: Tiatr pollenaramni sogllea tiatristamche tiatr pollounche ani tiaristank urba dinvchi. Tiatr pollenar asat mhonnonuch amche tiatr jive urleat.
‘Maim Lipoita Sun Dakhoita’ haka poilo inam Poramporik ritin ghoddun yevpi Gõyche Zomnivoilo Khell zo choddso Carnaval-a somoyar zata, to rakhunk ani samballunk, ‘Tiatr Academy of Goa’ Khellancho Utsov ghoddun haddtat. Hea vorsa ‘Socorro Socio Art & Cultural Association’-an, ‘92.7 Big FM’-a borabor Febrerchea 18 ani 19 tarkher Vaddem, Socorro, Bardez hangasor ghoddoun haddlo. Nanvosto boroupi ani digdorspi C.M. Davorlim, Jack Rodson, Xavier Mascarenhas ani Cony Dias hanche, toxench Fr. Santan Carvalho-n boroilolo ani Shirish Naikan digdorson dilolea khellamni hea utsovan bhag ghetlo. Soglle mellon 5 zomnivoilea khellamni bhag ghetlo. Hea utsovak pollovpeancho pro-
tisad boro also. Fr. Santan Carvalho-n Ut’tor Gõyant hea utsovak boddti diupache yevzonnek lagon TAG-chea proitnachi tokhnnay keli. Khell Utsovan inam mellpi Khell he asat: Poilo Inam: Xavier Mascarenhas & ‘Troupe’, Curtorim - ‘Maim Lipoita Sun Dakhoita’ hea khellak. Dusro Inam: Jack Rodson & ‘Troupe’, Benaulim - ‘Porbim Tuka’ haka. Tisro Inam: ‘Socorro Socio Art & Cultural Association’- ‘Sosnikaiecho Inam’ haka. Namnneche tiatrist Cyriaco Dias ani Osvi Viegas porikxok (judge) mhunn asle, Porvorim Amdar Rohan Khaunte Mukhel Soiro aslo ani TAG-cho Odheokx Prince Jacob ani Sochiv Victor de Sa hanchea hajirponnan inamam vanttlim.
Bhurgeancho Tiatr utsov
Daniel F De Souza
Lekhok ani Ttikakar Tiatr Academy of Goa-n ayojit kel’lo Dezembr mhoineanatlo tisro Bhurgeancho Tiatr Utsovant 10 bhurgeanchea pongddamni bhag ghetlolo. Vellantlean vell kaddun mhonnlolea bhaxen hanvem hantle kaim bhurgeanche tiatr pollele. Bhurgeam kolakaranche tiatr polleunk mhaka kherit urba bhogta, karann tanchea tiatramni ek veglich khoxallkay lipun asta ji tuka dusream kolakaram sovem disun yena. He fautt zaiteach kolevont bhurgeamnim apli gavpachi ani bhumika korpachi kola tiatr palkar dakoili ani prexokanchi xebaski ani apurbay zoddun ghetli. Tanchea angant asloli kola bariksannem pollelear ek sidh zata ani tem mhonnlear, Tiatr palkak porzollit fuddar ravta.
Punn ekuch khub amkam vaitt dislem ani tem mhonnlear, hea amchea fulltea-vaddteam bhongeachi kola polleunk ani tankam vakhanddun aplo pattimbo diunk vosreant favo to lok nam zalo ani zait goddiek bhurgeanchim monan legun dukovleim astolim. Hanvem kaim tiatr pollelea tea disamni vosreant lok khub komi aslolo. Khorem mhonnlear hea bhurganchea tiatrank vosro bhorun lok asunk zai aslo. Lagxileam ani poixileam avoi-bapainim apleam bhurgeank sangatim gheun he bhurgeanche tiatr polleunk zai asle ani oxe toren lhan bhurgeancheam kallzam-monan tiatrancho mog rigtolo aslo. Bhurgeancho tiatr utsova
babtim anik ek sangchem mhonnlear, bhurgeamnim aplea angant asloli gavpachi ani bhumika korpachi kola dolle-bor prexokanche nodre mhukar dovorli. Tankam soglleank xebaski favo, tosich xebaski favo tanchea avoi-bapaink zannim aplea bhurgeank tiatran nachunk ani bhag ghuenk ut’tejon ani porvangi dili. Amchi xebaski bhurgeanche tiatr boroun te machier haddunk fuddakar ghetoleank. Tiatr zaun asa amche sonskrutayecho mukheli bhag ani ho bhag vorsam bolannddtatt toxim mozbut ani okhonnd zait vochunk goroz. Ani oxem zatolem tor amchea tornatteamnim bhurgechponnir hantun aplo hat-bar gallop chodd
gorjechem. Amchea tornnatteank ani bhurgeank tiatrancho mog laun divop ani tankam tantun samil korop avoy-bapiacher thorlolem asa. Hea bhurgeanchea tiatr utsovant sabar chedde cheddvam konknni palkar khub porzoll’lim ani prexokanchea dolleamnim gelim mhonnlear otitay zanvchinam. Tanchea angant tiatrachi kola khub mottea prommanan bhorloli asa ti nodrekh disli. TAG-n hea bhurgeanchi machie-kola bariksannem nondh kela astoli mhonn hanv somzotam. Tannim hea soglleam tiatranchem video rekordding kelam tor, hem rekordding tannim atam ek tiatrachi zanniv aslolo kherit somiti vinchun dor ek tiatr
bariksannen topasnnim ani tancher obheas korunk goroz. Hantun khoim chuki asat teo pongddanche nodrekhhaddun fuddarak nittayer ghalpak sompeponn zatolem. Toxench, jea bhurgeanchea angant khub mottea promonnan tiatrachi kola dista, zanv magir gavpachi vo acting korpachi, hancher TAG-n il’lem oglem loxk ghalun tankam tiatr machier mhukar vochunk favo tem margdorxon korun, anik urba dilear faiddeach urtortolem. TAG-n Tiatr Utsov kelo, duddvanchi mozot dili ani inama vanttlim mhonn tanchi zababdari thoinch somponam, huxear bhurgeank favo ti sondhi mellpak zai tanchea angantle gunn fullonk. Bhurgeanchea avoy-bapaynk khoxi aslear tankam vevsayek nodrent acting ani gavpachi talim kivam margdorxonn korpak TAGn fuddarkar ghevpak goroz. Fuddark amchea tornatteank konknni palkar ek porzollit ani arthik nodrent ek mozbut fuddar ravta hem mhojean khatren sangunk zata. Amchea palkar chodd ani chodd vesayekponn (professionalism) bitor sortolem zalear hachi survat hanga ani aiz zavpak zai. ‘Catch them young and watch them grow’ hem dhoronn TAG-n
apnnavpachi goroz. Sod’deak TAG bhurgeancho tiatr machier haddunk dor eka pongddak 20 hozar rupianchi arthik mozot dita. Hi bori gozal. Punn amchea bhurgeanchea angant asloli kola pollelear, hantun anik vadd korpachi goroz asa oxem mhaka dista. Sod’deak 20 hozar arthik mozot asa ti fuddarak 30 hozar pasun kelear kainch vhoddloso TAG-k arthik doko zanvchona. Somoz, dha pongodd zale tor, anik 10 hozar arthik mozot dor ek pongddak vaddoilear anik ek lak ogllo despez zatlo, zaka tannem atanch nirnnoi gheun ‘Budgetary provision’ korunk yeta. Karann oxem kelear tiatr machier haddttat tea pongddamni vevsayek digdorxpi cho vapor korun tiatrak anik sobay ani nett diunk xokta, tech toren bori vevsayek bizli ani machiechi manddavoll korunk sompeponn zatlem. Oxe toren, bhurgeanchea tiatrank anik rong ani nett yetlo, dorzo vaddtolo, ani zo prexok aiz bhurgeanchea tiatrank pattimbo ani vell diunk ang marta to apxinch voddon vosreant yetlo. Hantun TAG-choch nhoi bogor, bhurgeancho ani amchea Tiatracho mott’tea promonnan faido zatlo!
Mhalgodde Tiatrist
ALEIXINHO DE CANDOLIM ( 1913 – 1963 ) Kandolle vo Candolim Arbi somdiran nhannoilolo ek sobit ani sundor oso ganv. Kandolle ganvancher kholayen nodor marlear hea ganvank sonskrutik(cultural), vigheanik (scientific), itihasik (historical) ani sahit’tik (literary) mollancher khub mhotv asa tem dakoll zata. Itihiasik nodren hea ganvant – Sinquerim vaddeant – Aguada-chem kott asa jea kotta vorvim Gõychi rakhonn zaloli asa. Tech porim itihasik mollar Goyantle Purtugezank danvddanvche khatir Bharatantlem poilem bondd (revolt) Pintos ghorannean kelem tanchem ghor azun poryant Pintos vaddeant ubem asa. Vigheanik vo ‘Scientific’ mollar sonvsarak ‘Hypnotism’ dilolo famad ‘Hipnotist’ Abade Faria hachem ghor azun asa zalear sahitik (literary) mollar Konknni bhaxek ek adhunik oxem vakronn (grammar) diupi Prof. Joaquim Antonio Fernandes heach ganvcho put zaun asa. Tech porim sonskrutik mollar yogdan diupi ani Konknni tiatr ani kantaram sonvsar bhor gazovpi Akleixinho de Candolim, Young Menezes, Effie Fernandes ani Miss Julie heach ganvchim pormollit fulam asa. Aiz ami Aleixinho de Candolim, hea tiatr machiechea mhalgoddea tiatrista vixim ilo niyall korum-ia. Joao Baptista Aleixinho Fernandes tachem sarkem nanv. To Julai mhoineache 9 ver, 1913 vorsa Camotim Vaddeant, Kandolle ganvant zolmolo. Bhurgeach ponnar thavn taka gitam gavpachi ani bhumika (acting) korpachi khub umed asli. Igorjechea iskolant xiktana taka igorjentlim orasanvam mhunnpachi sondhi mell’lli ani tea khatir to kantaram gavpak khub huxar zalo. Iskolant vorsavollicho sonskrutik kariakrom’ zatalo tedna Aleixinho hache xivai to zavop xok’kea naslem. Solla vorsancho astana Aleixinho hannem ganvantlea festache porbechea somoyar eka tiatrant vantto ghetlo. Tanem tantun ek apnnem ghoddlolem kantar mhunttlem. Tem kantar tiatr pollenarank khub avoddlem ani tea disa thavn Aleixinho-chi umed vaddli. Taka 22 vorsam zata mhunttlear Aleixinho tiatrachea palkar khub famad zalolo ani lok taka ganvam ganvamni aplea tiatramni kantaram mhunnpak ani ‘acting’ korpak vortalo. Taka aplea ganvcho – Kandollecho khub mog aslo dekhun tannen aplea nanva borobor Candolim hem ganvanchem nanv zhoddlem ani tiatr machier apunn Aleixinho de Candolim zalo. Jitlo Aleixinho tiatr machier diasan dis nanvlovkik zaunk laglo titlench Kandolle ganvchem nanv odhik ani odhik porzollit zaunk laglem. 22 vorsanche pirayer tannem aplo poilo tiatr boroilo. Tiatrachem nanv “Putanchi Duddvanchi As ani Avoiche Disgras” Ho tiatr ani tachim kantaram lokank ekdomuch mandvoulim ani tea disa thavn Alexinho de Candolim hanche umedik xim ani mer na zali. Tea uprant tannem zaite tiatr boroile ani Kandolentuch nhoi punn Gõychea dusrea dusrea ganvamni aple tiatr dakhounk laglo. Gõyant tiatrachea palkar Aleixinho de Candolim khub nanv-lovkik zalolo. Punn tea kallar chodd xe Gõyche bhurge sirvise khatir Mumboi vetale takach lagon Aleixinho de Candolim-i 1939 vorsa Mumboi ailo. Mumboint tea kallar tiatr zaite zatale ani tiatristankui khub ‘demand’ aslo. Chintlolea porim, Mumboint pavona fuddench Aleixinho-k German Pinto hachea tiatrant taka apounnem ailem. Hea tiatrant tannem kaim kantaram gailim ani lokanchim kallzam jikhon ghetlim. Tea uprant Mumbointle tiatr directors toxech tiatr pollenar Aleixinho de Candolim hankam ek boreantlo boro tiatr kolakar mhunnon mandhun ghetlo. Aleixinho de Candolim hannem sumar 27 tiatr boroile, ‘direct’ kele ani machier haddle. Tache Gõyant toxe Gõyam bhair gazlole tiatr mhunttlear Mhatarponn, Goycho Posorkar, Amcho Pordes, Mhojo Ghov Basurkar, To Bavtto Dhormancho, Ram Ram Baoji, Sonvsarant Konn Konnacho, Omtea Kollxear Udok ani Amchea Xetachi Pavnni. Tachea tiatranche borpavollicher nodor marlear Aleixinho-k amchea somazant ghoddta tea ghoddneacho khub usko aslo mhunn provar zata. Dekhik Aleixinho aplea “Mhatarponn” hea tiatrant avoy bapuy zanntte zatoch tanche put aplea zanttea avoy-bapaynk koxe tratar korta tem dakoilem. Putamni apunnuim eka disa zantte zatole mhunn visronk zaina ani takaim tachea putam koddlean toch tratament mellonk xokta mhunn tannem tea kallaile pillgek koddok xittkavnni dili. Purtugez kallar poriant ‘Black Marketing’ chalu aslem. Gõyantle posre gorib dakttea lokancheo gorzo kortale. Todde posorkar giraikank fottoitale. Aleixinho de Candolim hancho “Goycho Posorkar” tiatr hea vixoyacher adharlolo asa ani Aleixinho bab duxtt posorkarancher karvai korpak zalear borea monanchea posorkarank inam divpak aplea tiatrantlean sorkarak magnni korta. Atam zoxe Gõykar Gulfak vetat tech porim adhim amche Gõykar Basurak vetale. Thoim sirvis kortale ani zaite duddu zhoddtale. Basurak aslolea cheddeak Gõyant rokddeoch soirigoti yetaleot ani kazar zavpak oklanchi lainn lagtali. Hoch vixoy gheun Aleinho de Candolim hannem “Mhojo Ghov Basurkar” ho tiatr boroilo ani Gõyantlea dhuvanchea avoy-bapayank dudduch polloun dhuvank kazar korina zaunk xittkavnni dili. “To Bhavtto Dhormancho” ho somazik jivitacher adharlolo tiatr aslo ani amchea jivitant amchea dhormancho bavtto mhunttlear ‘khuris’ kitlo mhotvacho asa tem dhormik sot Aleixinho de Candolim hannem tea tiatrant bhes borem dakoilem. Hanvem tacho ekuch tiatr polloilo ani to mhunttlear “Amchea Xetachi Pavnni”. Paskanache porbe somoyar, Abril mhoineant 1962 vorsa hea tiatracho poilo khell Kandolle ganvant zalolo. Mhunddkar xetam-bhattantlo sogllo vavr kortalo punn tacho choddan chodd faido fokt bhattkar ghetalo. Hi onit ji mhunddkarancher ghoddta ti Aleixinho de Candolim hannem”Amchea Xetachi Pavnni” hea tiatrant sarki uktti (expose) keli ani mhunddkarak nit mellonk zai mhunn dakoilem. Aleixinho de Candolim Julay-ache 16ver, 1963 vorsa fokt 50 vorsanche pirayer hea sonvsarak ontorlo. Tachea mornnan tiatr machiecho ukol korunk pott’tiddkin vavurpi ek kolakar tiatr mollar unno zalo. Tiatrachea itihasant tachem yogdan bhangarachea okxoramni boroun urtolem. Tomazinho Cardozo Tiatr mogi