Hebrejci KAPITOLA 1 1 Bože, ktorý si v rôznych časoch a rôznymi spôsobmi hovoril v minulosti otcom prostredníctvom prorokov, 2 V týchto posledných dňoch nám prehovoril vo svojom Synovi, ktorého ustanovil za dediča všetkého, skrze ktorého stvoril aj svety; 3 Ktorý bol jasom jeho slávy a výstižným obrazom jeho osoby a zastával všetko slovom svojej moci, keď sám očistil naše hriechy, sadol si po pravici Veličenstva na výsostiach; 4 Tým, že sa stal o toľko lepším ako anjeli, ako dedičstvom získal vznešenejšie meno ako oni. 5 Veď ktorému z anjelov kedy povedal: Ty si môj Syn, ja som ťa dnes splodil? A opäť, ja mu budem Otcom a on mi bude Synom? 6 A znova, keď privádza prvorodeného na svet, hovorí: A nech sa mu klaňajú všetci anjeli Boží. 7 A o anjeloch hovorí: Ktorý robí svojich anjelov duchmi a svojich služobníkov plameňom ohňa. 8 Ale Synovi hovorí: Tvoj trón, Bože, je na veky vekov; žezlo spravodlivosti je žezlo tvojho kráľovstva. 9 Miloval si spravodlivosť a nenávidel si neprávosť; preto ťa Boh, tvoj Boh, pomazal olejom radosti nad tvojich druhov. 10 A ty, Pane, na počiatku si položil základy zeme; a nebesia sú dielom tvojich rúk. 11 Zahynú; ale ty zostávaš; a všetci zostarnú ako rúcho; 12 A zložíš ich ako rúcho a budú zmenené, ale ty si ten istý a tvoje roky neuplynú. 13 Ale ktorému z anjelov kedy povedal: Seď po mojej pravici, kým nepoložím tvojich nepriateľov za podnožku tvojich nôh? 14 Či to nie sú všetci služobní duchovia, vyslaní, aby slúžili tým, ktorí budú dedičmi spásy? KAPITOLA 2 1 Mali by sme teda dôslednejšie dbať na to, čo sme počuli, aby sme to nikdy nepokazili. 2 Lebo keby slovo anjelov bolo pevné a každý priestupok a neposlušnosť by dostal spravodlivú odplatu; 3 Ako unikneme, keď zanedbávame také veľké spasenie? ktorý najprv začal hovoriť Pán a potvrdil nám to tí, ktorí ho počuli; 4Aj Boh o nich svedčí znameniami a zázrakmi a rôznymi zázrakmi a darmi Ducha Svätého podľa svojej vôle? 5 Lebo anjelom nepodriadil budúci svet, o ktorom hovoríme. 6 Ale jeden na istom mieste svedčil a povedal: Čo je človek, že naňho pamätáš? alebo syna človeka, že ho navštevuješ? 7 Spravil si ho o niečo nižšieho od anjelov; slávou a cťou si ho korunoval a ustanovil si ho nad dielami svojich rúk. 8 Všetko si mu podriadil pod nohy. Lebo v tom, čo mu všetko podriadil, nenechal nič, čo by nebolo podložené. Ale teraz ešte nevidíme, že všetky veci sú pod ním.
9 Ale vidíme Ježiša, ktorý bol pre utrpenie smrti učinený o niečo nižším ako anjeli, korunovaný slávou a cťou; aby z milosti Božej okúsil smrť za každého človeka. 10 Lebo ten, pre ktorého je všetko a skrze ktorého je všetko, priviedol mnohých synov do slávy, aby urobil veliteľa ich spásy dokonalým cez utrpenie. 11 Lebo aj ten, čo posväcuje, aj tí, čo sa posväcujú, sú všetci jedno, a preto sa nehanbí nazývať ich bratmi, 12 Hovoriac: Oznámim tvoje meno svojim bratom, uprostred cirkvi ti budem spievať chválu. 13 A opäť vložím svoju dôveru v neho. A opäť: Hľa, ja a deti, ktoré mi dal Boh. 14 Keďže teda deti majú podiel na tele a krvi, tak aj on sám mal na tom podiel; aby smrťou zničil toho, kto mal moc smrti, to jest diabla; 15 A vysloboď tých, ktorí boli strachom zo smrti po celý svoj život v otroctve. 16 Lebo veru nevzal na seba prirodzenosť anjelov; ale vzal na seba semeno Abrahámovo. 17 Preto sa mu vo všetkom patrilo pripodobniť sa svojim bratom, aby bol milosrdným a verným veľkňazom vo veciach Božích, aby zmieril hriechy ľudu. 18 Pretože sám trpel pokúšaním, môže pomáhať tým, ktorí sú pokúšaní. KAPITOLA 3 1 Preto, svätí bratia, účastníci nebeského povolania, zvážte apoštola a veľkňaza nášho vyznania, Krista Ježiša; 2 Ktorý bol verný tomu, ktorý ho ustanovil, ako bol aj Mojžiš verný v celom svojom dome. 3 Tento muž bol totiž uznaný za hodného väčšej slávy ako Mojžiš, keďže ten, kto postavil dom, má väčšiu česť ako dom. 4 Lebo každý dom postavil nejaký človek; ale ten, kto postavil všetky veci, je Boh. 5 A Mojžiš bol naozaj verný v celom svojom dome ako služobník na svedectvo o tom, čo sa malo hovoriť potom; 6 Ale Kristus ako syn nad svojím domom; koho domom sme, ak dôveru a jasanie nádeje pevne zachováme až do konca. 7 Preto (ako hovorí Duch Svätý: Dnes, ak budete počuť jeho hlas, 8 Nezatvrdzujte svoje srdcia ako pri provokácii v deň pokušenia na púšti. 9 Keď ma vaši otcovia pokúšali, skúšali a štyridsať rokov videli moje skutky. 10 Preto som bol zarmútený nad tým pokolením a povedal som: Vždy sa mýlia vo svojom srdci; a nepoznali moje cesty. 11 Prisahám teda vo svojom hneve: Nevojdú do môjho odpočinku.) 12 Dávajte si pozor, bratia, aby v nikom z vás nebolo zlé neveriace srdce, keď by sa vzdialil od živého Boha. 13 Ale napomínajte sa navzájom každý deň, kým sa volá Dnes; aby sa niekto z vás nezatvrdil klamstvom hriechu. 14 Lebo sme sa stali účastníkmi Krista, ak počiatok svojej dôvery zachováme až do konca; 15 Kým sa hovorí: Dnes, ak budete počuť jeho hlas, nezatvrdzujte svoje srdcia ako pri provokácii. 16 Lebo niektorí, keď to počuli, popudzovali, ale nie všetci, ktorí vyšli z Egypta skrze Mojžiša.
Hebrejci
17 Ale s kým bol zarmútený štyridsať rokov? Či to nebolo s tými, ktorí zhrešili, ktorých mŕtvoly padli na púšti? 18 A komu prisahal, že nevojdú do jeho odpočinku, ak nie tým, čo neverili? 19 Vidíme teda, že nemohli vojsť pre neveru. KAPITOLA 4 1 Bojme sa teda, aby sa po zasľúbení, že vstúpime do jeho odpočinku, nezdalo, že by ho niekto z vás zaostal. 2 Lebo aj nám sa zvestovalo evanjelium, ale aj im, ale hlásané slovo im neprospelo, pretože nebolo zmiešané s vierou v tých, ktorí ho počuli. 3 Lebo my, ktorí sme uverili, vchádzame do odpočinku, ako povedal: Ako som prisahal vo svojom hneve, ak vojdú do môjho odpočinku, hoci diela boli dokončené od založenia sveta. 4 Lebo siedmeho dňa takto hovoril na určitom mieste: A Boh odpočinul siedmeho dňa od všetkých svojich diel. 5 A opäť na tomto mieste: Ak vojdú do môjho odpočinku. 6 Vidiac teda, že niektorí tam musia vojsť, a tí, ktorým sa to prvýkrát zvestovalo, nevstúpili pre neveru. 7 Opätovne obmedzuje istý deň a hovorí v Dávidovi: Dnes, po tak dlhom čase; ako sa hovorí: Dnes, ak budete počuť jeho hlas, nezatvrdzujte svoje srdcia. 8 Lebo keby im Ježiš dal odpočinok, nehovoril by potom o inom dni. 9 Zostáva teda odpočinok ľudu Božiemu. 10 Lebo ten, kto vošiel do jeho odpočinku, prestal aj od svojich skutkov, ako Boh od svojich. 11 Usilujme sa teda vojsť do toho odpočinku, aby niekto nepadol podľa toho istého príkladu nevery. 12 Lebo slovo Božie je rýchle, mocné a ostrejšie ako ktorýkoľvek dvojsečný meč, preniká až na trhlinu duše a ducha, kĺby a špiku a je schopné rozoznať myšlienky a úmysly srdca. 13 Ani niet stvorenia, ktoré by nebolo zjavné v jeho očiach, ale všetko je nahé a otvorené očiam toho, s ktorým máme čo činiť. 14 Keď teda máme veľkého veľkňaza, ktorý prešiel do neba, Ježiša, Božieho Syna, držme sa svojho vyznania. 15 Lebo nemáme veľkňaza, ktorý by sa nemohol dotknúť našich slabostí; ale bol vo všetkých bodoch pokúšaný ako my, no bez hriechu. 16 Pristúpme teda smelo k trónu milosti, aby sme dosiahli milosrdenstvo a našli milosť na pomoc v čase núdze. KAPITOLA 5 1 Lebo každý veľkňaz vzatý spomedzi ľudí je ustanovený pre ľudí vo veciach Božích, aby prinášal dary aj obety za hriechy. 2 Kto sa môže zľutovať nad nevedomými a s tými, ktorí sú odvrátení; lebo aj on sám je obkľúčený chorobou. 3 A preto je povinný, ako za ľudí, tak aj za seba, obetovať za hriechy. 4 A túto česť si nikto neberie, iba ten, kto je povolaný od Boha, ako bol Áron. 5 Tak sa ani Kristus neoslávil, aby sa stal veľkňazom; ale ten, ktorý mu povedal: Ty si môj Syn, ja som ťa dnes splodil.
6 Ako hovorí aj na inom mieste: Ty si kňaz naveky podľa rádu Melchisedechovho. 7 Ktorý vo dňoch svojho tela, keď so silným plačom a slzami prednášal modlitby a prosby tomu, ktorý ho mohol zachrániť pred smrťou, a bol vypočutý tým, že sa bál; 8 Hoci bol Syn, naučil sa poslušnosti z toho, čo vytrpel; 9 A keď sa stal dokonalým, stal sa pôvodcom večnej spásy pre všetkých, ktorí ho poslúchajú; 10 Boh nazvaný veľkňazom podľa rádu Melchisedecha. 11 O ktorom máme veľa čo povedať a je ťažké ho vysloviť, lebo len počujete. 12 Lebo keď by ste mali byť učiteľmi, potrebujete, aby vás niekto znovu naučil, čo sú prvé zásady Božích výrokov; a stali sa takými, ktorí potrebujú mlieko, a nie silné mäso. 13 Lebo každý, kto používa mlieko, je nešikovný v slove spravodlivosti, lebo je nemluvňa. 14 Ale silné mäso patrí plnoletým, dokonca aj tým, ktorí majú zmysly cvičené, aby rozoznávali dobro i zlo. KAPITOLA 6 1 Opustme teda zásady Kristovho učenia a poďme ďalej k dokonalosti; neklásť znova základ pokánia z mŕtvych skutkov a viery v Boha, 2 O náuke o krstoch a o vkladaní rúk, o vzkriesení z mŕtvych a o večnom súde. 3 A toto urobíme, ak Boh dovolí. 4 Lebo je nemožné pre tých, ktorí boli kedysi osvietení a okúsili nebeský dar a stali sa účastníkmi Ducha Svätého, 5 A okúsili ste dobré slovo Božie a mocnosti budúceho sveta, 6 Ak odpadnú, aby ich znova obnovili na pokánie; vidiac, že si znovu ukrižujú Božieho Syna a verejne ho zahanbujú. 7Lebo zem, ktorá pije z dažďa, ktorý na ňu často prichádza, a rodí byliny, vhodné pre tých, ktorí ju obliekajú, dostáva požehnanie od Boha. 8 Ale to, čo rodí tŕnie a bodliaky, je zavrhnuté a je blízko kliatby; ktorého koniec má byť spálený. 9 Ale, milovaní, o vás sme presvedčení o lepších veciach a o veciach, ktoré sprevádzajú spasenie, hoci takto hovoríme. 10 Lebo Boh nie je nespravodlivý, aby zabudol na vašu prácu a prácu lásky, ktorú ste prejavili jeho menu, keď ste slúžili svätým a slúžili. 11 A želáme si, aby každý z vás prejavoval tú istú usilovnosť s plnou istotou nádeje až do konca: 12 Aby ste neboli leniví, ale aby ste nasledovali tých, ktorí vierou a trpezlivosťou zdedia zasľúbenia. 13 Lebo keď dal Boh zasľúbenie Abrahámovi, pretože nemohol prisahať na nikoho väčšieho, prisahal na seba, 14 Hovoriac: Istotne ťa požehnám, a rozmnožením ťa rozmnožím. 15 A tak, keď trpezlivo vydržal, dostal zasľúbenie. 16 Lebo ľudia veru prisahajú na väčšieho a prísaha na potvrdenie je pre nich koniec každého sváru. 17 V tom Boh, ktorý chcel ešte hojnejšie ukázať dedičom zasľúbenia nemennosť svojej rady, potvrdil ju prísahou: 18 Aby sme v dvoch nemenných veciach, v ktorých Boh nemohol klamať, mali silnú útechu my, ktorí sme sa utiekali do útočiska, aby sme sa zmocnili nádeje, ktorá nám bola predložená: 19 Ktorú nádej máme ako kotvu duše, istú a pevnú, a ktorá vstupuje do toho, čo je za závojom;
Hebrejci
20 Kam pre nás vošiel predchodca, Ježiš sa stal naveky veľkňazom podľa rádu Melchisedechova. KAPITOLA 7 1 Lebo tento Melchisedech, kráľ Sálemu, kňaz najvyššieho Boha, ktorý stretol Abraháma vracajúceho sa z porážky kráľov, a požehnal ho. 2 ktorému dal aj Abrahám desatinu zo všetkého; najprv je podľa výkladu Kráľ spravodlivosti a potom aj Kráľ Salemu, čo je Kráľ pokoja; 3 Bez otca, bez matky, bez pôvodu, bez začiatku dní ani konca života; ale podobá sa Synovi Božiemu; zostáva ustavične kňazom. 4 Teraz uvažujte, aký veľký bol tento muž, ktorému aj patriarcha Abrahám dal desatinu koristi. 5 A veru tí, ktorí sú zo synov Léviho, ktorí prijímajú úrad kňazstva, majú prikázanie brať desiatky od ľudu podľa zákona, to znamená od svojich bratov, hoci pochádzajú z Abrahámových bedier. : 6 Ale ten, ktorého pôvod sa od nich nepočíta, prijal desiatky Abrahámových a požehnal toho, kto mal zasľúbenia. 7 A bez akéhokoľvek protirečenia, čím menej je požehnané tým lepšie. 8 A tu ľudia, ktorí zomrú, dostávajú desiatky; ale tam ich prijíma, o ktorých je svedectvo, že žije. 9 A ako môžem povedať, aj Lévi, ktorý prijíma desiatky, platil desiatky v Abrahámovi. 10Lebo bol ešte v bedrách svojho otca, keď sa s ním stretol Melchisedech. 11 Ak teda dokonalosť spočívala v levitskom kňazstve (lebo pod ním ľud prijal zákon), čo ešte bolo potrebné, aby povstal iný kňaz podľa rádu Melchisedechovho a nevolal sa podľa rádu Árona? 12 Aby sa zmenilo kňazstvo, nevyhnutne sa zmenil aj zákon. 13 Lebo ten, o ktorom sa to hovorí, patrí k inému kmeňu, z ktorého nikto nestál pri oltári. 14 Lebo je zrejmé, že náš Pán vzišiel z Júdu; z ktorého kmeňa Mojžiš nehovoril nič o kňazstve. 15 A je to ešte zrejmejšie: lebo po podobenstve Melchisedecha povstal iný kňaz, 16 Ktorý je stvorený nie podľa zákona telesného prikázania, ale podľa moci nekonečného života. 17 Lebo on svedčí: Ty si kňaz naveky podľa rádu Melchisedechovho. 18 Lebo je skutočne zrušené predchádzajúce prikázanie pre jeho slabosť a neužitočnosť. 19 Zákon totiž nič nepriviedol k dokonalosti, ale prinesenie lepšej nádeje áno; ktorým sa približujeme k Bohu. 20 A keďže nie bez prísahy, stal sa kňazom. 21 (Lebo tí kňazi boli učinení bez prísahy, ale toto s prísahou od toho, ktorý mu povedal: Pán prisahal a nebude činiť pokánie: Ty si kňaz naveky podľa rádu Melchisedechovho.) 22 Tým sa Ježiš stal zárukou lepšieho svedectva. 23 A bolo ich naozaj veľa kňazov, pretože im nebolo dovolené zotrvať pre smrť. 24 Ale tento muž, pretože zostáva naveky, má nemenné kňazstvo.
25 Preto môže do krajnosti spasiť aj tých, ktorí skrze neho prichádzajú k Bohu, keďže stále žije, aby sa za nich prihováral. 26 Lebo takým veľkňazom sme sa stali, ktorý je svätý, neškodný, nepoškvrnený, oddelený od hriešnikov a povýšený nad nebesia; 27 Kto nepotrebuje každý deň, ako tí veľkňazi, prinášať obetu najprv za svoje hriechy a potom za hriechy ľudu, lebo to urobil raz, keď obetoval sám seba. 28 Lebo zákon robí ľudí veľkňazmi, ktorí majú slabost; ale slovo prísahy, ktorá bola od zákona, robí Syna, ktorý je posvätený na veky. KAPITOLA 8 1 Z toho, čo sme hovorili, je toto súčet: Máme takého veľkňaza, ktorý sedí po pravici trónu Veličenstva v nebesiach. 2 Sluha svätyne a pravého príbytku, ktorý postavil Hospodin, a nie človek. 3 Každý veľkňaz je totiž ustanovený prinášať dary a obety, a preto je nevyhnutné, aby aj tento mal niečo obetovať. 4 Lebo keby bol na zemi, nemal by byť kňazom, keďže sú kňazi, ktorí prinášajú dary podľa zákona. 5 Ktorí slúžia príkladu a tieňu nebeských vecí, ako bol Mojžiš napomenutý Bohom, keď sa chystal postaviť stánok, lebo: Hľaďte, hovorí, že robíte všetko podľa vzoru, ktorý vám bol ukázaný na vrchu. 6 Teraz však získal lepšiu službu, o koľko je aj prostredníkom lepšej zmluvy, ktorá bola založená na lepších zasľúbeniach. 7 Lebo keby bola tá prvá zmluva bezchybná, nebolo by sa hľadať miesto pre druhú. 8 Pretože im vadí, hovorí: Hľa, prídu dni, hovorí Pán, keď uzavriem novú zmluvu s domom Izraela a s domom Júdu. 9 Nie podľa zmluvy, ktorú som uzavrel s ich otcami v deň, keď som ich vzal za ruku, aby som ich vyviedol z egyptskej krajiny; pretože nezostali v mojej zmluve a ja som na nich nehľadel, hovorí Pán. 10 Lebo toto je zmluva, ktorú uzavriem s domom Izraela po tých dňoch, hovorí Pán; Svoje zákony vložím do ich mysle a napíšem im ich do srdca, a budem im Bohom a oni mi budú ľudom. 11 A nebudú učiť každý svojho blížneho a každý svojho brata hovoriac: Poznaj Pána, lebo ma budú poznať všetci, od najmenšieho po najväčšieho. 12 Lebo budem milosrdný k ich neprávostiam a na ich hriechy a ich neprávosti si už viac nespomeniem. 13 Tým, že povedal: Nová zmluva, prvú uzavrel starou. Teraz to, čo chátra a starne, je pripravené zmiznúť. KAPITOLA 9 1 Potom veru prvá zmluva mala aj obrady božskej služby a svetskú svätyňu. 2 Lebo tam bol postavený príbytok; prvý, v ktorom bol svietnik a stôl a chleby predloženia; ktorá sa nazýva svätyňa. 3 A po druhej opone príbytok, ktorý sa nazýva Najsvätejší zo všetkých;
Hebrejci
4 ktorý mal zlatú kadidelnicu a truhlu zmluvy dookola pokrytú zlatom, v ktorej bol zlatý hrniec, ktorý mal mannu, a Áronova palica, ktorá vyrástla, a dosky zmluvy; 5 A nad ním cherubíni slávy, ktorí zatieňujú zľutovnicu; o ktorých teraz nemôžeme hovoriť osobitne. 6 Keď to bolo takto ustanovené, kňazi vždy vošli do prvého svätostánku a konali službu Bohu. 7 Ale do druhého vošiel veľkňaz raz do roka sám, nie bez krvi, ktorú obetoval za seba a za previnenia ľudu. 8 Duch Svätý to znamená, že cesta do toho najsvätejšieho zo všetkých ešte nebola zjavná, kým prvý stánok ešte stál: 9 Čo bola postava na vtedajšiu dobu, v ktorej sa prinášali dary aj obety, čo nemohlo urobiť toho, kto vykonával službu, dokonalým, čo sa týka svedomia; 10 Ktoré stáli len v mäse a nápojoch, v rôznych umývaniach a v telesných obradoch, ktoré im boli uložené až do času reformácie. 11 Ale keď prišiel Kristus, veľkňaz budúcich dobrých vecí, väčší a dokonalejší stánok, ktorý nie je vyrobený rukami, to znamená nie z tejto budovy; 12 Nie krvou kôz a teliat, ale svojou vlastnou krvou vošiel raz do svätyne a získal pre nás večné vykúpenie. 13 Lebo ak krv býkov a kôz a popol jalovice kropiaca nečisté telo posväcuje na očistenie. 14 O čo skôr krv Krista, ktorý sa skrze večného Ducha obetoval Bohu nepoškvrnene, očistí vaše svedomie od mŕtvych skutkov, aby ste slúžili živému Bohu? 15 A preto je prostredníkom nového zákona, aby prostredníctvom smrti, na vykúpenie prestúpení, ktoré boli pod prvým zákonom, dostali tí, ktorí sú povolaní, zasľúbenie večného dedičstva. 16 Lebo tam, kde je závet, musí nevyhnutne nastať aj smrť poručiteľa. 17 Lebo závet je platný po smrti ľudí, inak nemá žiadnu silu, kým závetca žije. 18 Preto ani prvý zákon nebol zasvätený bez krvi. 19 Lebo keď Mojžiš povedal všetkému ľudu podľa zákona každé prikázanie, vzal krv teliat a kôz s vodou, šarlátovú vlnu a yzop a pokropil knihu i všetok ľud, 20 Hovoriac: Toto je krv zmluvy, ktorú vám Boh prikázal. 21 Okrem toho pokropil krvou príbytok i všetky nádoby služby. 22 A takmer všetko sa podľa zákona očisťuje krvou; a bez preliatia krvi nie je odpustenie. 23 Preto bolo potrebné, aby sa vzory vecí v nebesiach očistili týmito; ale samé nebeské veci s lepšími obeťami ako tieto. 24 Lebo Kristus nevstúpil do svätyne urobených rukami, ktoré sú postavami pravých; ale do samého neba, aby sa teraz zjavil pred Božou tvárou za nás: 25 Ani aby sa často obetoval, ako veľkňaz každý rok vchádza do svätyne s krvou iných; 26 Lebo vtedy musel často trpieť od založenia sveta, ale teraz sa raz na konci sveta zjavil, že obetou seba samého odstraňuje hriech. 27 A ako je ľuďom uložené raz zomrieť, ale potom bude súd: 28 Tak bol raz Kristus obetovaný, aby niesol hriechy mnohých; a tým, ktorí ho očakávajú, sa druhý raz bez hriechu ukáže na spasenie.
KAPITOLA 10 1 Lebo zákon, ktorý má tieň budúcich dobrôt, a nie samotný obraz vecí, nikdy nemôže s tými obeťami, ktoré prinášali rok čo rok, prichádzajúcich k dokonalosti. 2 Či by ich potom neprestali ponúkať? pretože ctitelia, ktorí boli raz očistení, už nemali mať svedomie z hriechov. 3 Ale v tých obetách sa každý rok znovu pripomínajú hriechy. 4 Lebo nie je možné, aby krv býkov a kôz sňala hriechy. 5 Preto, keď prichádza na svet, hovorí: Obety a dary by si nechcel, ale telo si mi pripravil. 6 V zápalných obetiach a obetiach za hriech si nemal záľubu. 7 Vtedy som povedal: Hľa, prichádzam (vo zväzku knihy je o mne napísané), aby som plnil tvoju vôľu, Bože. 8 Vyššie, keď povedal: Obety a obety a zápalné obeti a obety za hriech nechceš, ani si z toho nemal záľubu; ktoré zákon ponúka; 9 Potom povedal: Hľa, prichádzam, aby som plnil tvoju vôľu, Bože. Odníma prvé, aby založil druhé. 10 Ktorou vôľou sme posvätení obetou tela Ježiša Krista raz navždy. 11 A každý kňaz stojí denne, slúži a často prináša tie isté obety, ktoré nikdy nemôžu sňať hriechy. 12 Ale tento, keď priniesol jednu obeť za hriechy naveky, sadol si po pravici Boha; 13 Odteraz očakáva, až kým nebudú jeho nepriatelia položení za podnož jeho nôh. 14 Lebo jednou obetou navždy zdokonalil posvätených. 15 O čom nám svedčí aj Duch Svätý, lebo potom už predtým povedal: 16 Toto je zmluva, ktorú s nimi uzavriem po tých dňoch, hovorí Pán: Svoje zákony vložím do ich sŕdc a napíšem im ich do mysle; 17 Na ich hriechy a neprávosti si už nebudem pamätať. 18 Kde je toto odpustenie, tam už nie je žiadna obeť za hriech. 19 Majúc teda, bratia, smelosť vojsť do najsvätejšieho pre krv Ježišovu, 20 Novou a živou cestou, ktorú nám posvätil cez závoj, to jest jeho telo; 21 A mať veľkňaza nad domom Božím; 22 Priblížme sa s pravým srdcom v plnej istote viery, pričom naše srdcia sú pokropené zlým svedomím a naše telá umyté čistou vodou. 23 Neochvejne sa držme vyznania viery; (lebo je verný tomu, kto sľúbil;) 24 A zvážme jeden druhého, aby sme sa popudzovali k láske a k dobrým skutkom: 25 Neopúšťajme svoje zhromaždenie, ako to niektorí majú vo zvyku; ale napomínajúc sa navzájom, a tým viac, ako vidíte, že sa blíži deň. 26 Lebo ak vedome hrešíme po tom, čo sme prijali poznanie pravdy, už nezostáva žiadna obeť za hriechy, 27 Ale akési strašné očakávanie súdu a ohnivé rozhorčenie, ktoré zožerie protivníkov. 28 Kto pohŕdal Mojžišovým zákonom, zomrel bez milosti pod dvoma alebo tromi svedkami. 29 O koľko krutejšieho trestu, predpokladajme, bude považovaný za hodného ten, kto šliapal po nohách Božieho
Hebrejci
Syna a počítal krv zmluvy, ktorou bol posvätený, za nesvätú vec a napriek tomu robil proti Duch milosti? 30 Lebo poznáme toho, ktorý povedal: Mne patrí pomsta, ja odplatím, hovorí Pán. A opäť: Pán bude súdiť svoj ľud. 31 Je hrozné padnúť do rúk živého Boha. 32 Ale vzývajte spomienky na predchádzajúce dni, v ktorých ste, keď ste boli osvietení, znášali veľký boj súženia; 33 Čiastočne, kým ste sa stali hľadiacim objektom potupami a súženiami; a čiastočne, zatiaľ čo ste sa stali spoločníkmi tých, ktorí boli tak využívaní. 34 Lebo ste sa zľutovali nado mnou v mojich putách a s radosťou ste brali okradnutie svojho majetku, vediac sami v sebe, že máte v nebi lepší a trvalejší majetok. 35 Nezavrhujte teda svoju dôveru, ktorá má veľkú odplatu. 36 Potrebujete totiž trpezlivosť, aby ste potom, čo vykonáte Božiu vôľu, dostali zasľúbenie. 37 Lebo ešte chvíľku, a ten, ktorý má prísť, príde a nezostane. 38 Spravodlivý bude žiť z viery, ale ak niekto ustúpi, moja duša nebude mať v ňom zaľúbenie. 39 Ale my nie sme z tých, ktorí sa sťahujú späť do záhuby; ale tých, ktorí veria na záchranu duše. KAPITOLA 11 1 Viera je podstatou toho, v čo dúfame, dôkazom toho, čo nevidíme. 2 Lebo tým starší dostali dobrú správu. 3 Skrze vieru chápeme, že svety boli ohraničené Božím slovom, takže veci, ktoré sa vidia, nepochádzajú z vecí, ktoré sa javia. 4 Vierou priniesol Ábel Bohu krajšiu obetu ako Kain, ktorou získal svedectvo, že je spravodlivý, Boh svedčí o svojich daroch, a skrze to hovorí, že je mŕtvy. 5 Vierou bol Enoch preložený, aby nevidel smrť; a nenašiel sa, lebo ho Bôh preložil, lebo pred preložením mal toto svedectvo, že sa páči Bohu. 6 Ale bez viery sa mu nemožno páčiť, lebo ten, kto prichádza k Bohu, musí veriť, že je a že odmeňuje tých, ktorí ho usilovne hľadajú. 7 Vierou Noach, varovaný Bohom pred vecami, ktoré ešte nikto nevidel, pohnutý strachom pripravil koráb na záchranu svojho domu. čím odsúdil svet a stal sa dedičom spravodlivosti, ktorá je z viery. 8 Vierou poslúchol Abrahám, keď bol povolaný vyjsť na miesto, ktoré mal dostať za dedičstvo; a vyšiel, nevediac, kam išiel. 9 Vierou sa zdržiaval v zasľúbenej krajine ako v cudzej krajine a býval v príbytkoch s Izákom a Jakobom, spolu s ním dedičmi toho istého zasľúbenia. 10 Lebo očakával mesto so základmi, ktorého staviteľom a tvorcom je Boh. 11 Aj samotná Sára skrze vieru dostala silu počať semeno a porodila dieťa, keď bola postaršia, pretože toho, ktorý to sľúbil, považovala za verného. 12 Preto tam vyskočil jeden, a to už mŕtvy, toľko ako hviezd na nebi v množstve a ako piesku, ktorého je nespočetne veľa. 13 Títo všetci zomreli vo viere, neprijali zasľúbenia, ale videli ich zďaleka, presvedčili ich, objali ich a priznali, že sú cudzincami a pútnikmi na zemi.
14 Lebo tí, čo hovoria takéto veci, jasne vyhlasujú, že hľadajú krajinu. 15 A naozaj, keby boli pamätali na tú krajinu, odkiaľ vyšli, možno by mali príležitosť vrátiť sa. 16 Teraz však túžia po lepšej krajine, totiž po nebeskej, a preto sa Boh nehanbí volať ich Bohom, lebo im pripravil mesto. 17 Vierou Abrahám, keď bol skúšaný, obetoval Izáka, a ten, kto dostal zasľúbenia, obetoval svojho jednorodeného syna, 18 O ktorom bolo povedané: V Izákovi sa bude volať tvoje semeno. 19 Rozprávanie, že Boh ho mohol vzkriesiť aj z mŕtvych; odkiaľ ho aj prijal v postave. 20 Vierou Izák požehnal Jákoba a Ezaua v budúcich veciach. 21 Vierou Jákob, keď umieral, požehnal oboch synov Jozefových. a uctieval, opierajúc sa o vrchol svojej palice. 22 Keď Jozef zomrel, vierou sa zmienil o odchode synov Izraelových. a dal príkaz o jeho kostiach. 23 Vierou, keď sa Mojžiš narodil, bol ukrytý tri mesiace pred svojimi rodičmi, pretože videli, že je riadne dieťa; a nebáli sa kráľovho príkazu. 24 Vierou Mojžiš, keď prišiel do rokov, odmietol volať sa synom faraónovej dcéry; 25 Rozhodnúť sa radšej trpieť súženie s Božím ľudom, ako si na čas užívať rozkoše hriechu; 26 Vážiac si Kristovu potupu za väčšie bohatstvo ako poklady v Egypte, lebo mal ohľad na odplatu odmeny. 27 Vierou opustil Egypt a nebál sa kráľovho hnevu, lebo vydržal, akoby videl neviditeľného. 28 Vierou slávil Veľkú noc a kropenie krvou, aby sa ich nedotkol ten, čo hubil prvorodené. 29 Vierou prešli cez Červené more ako po súši, čo sa Egypťania pokúšali urobiť, utopili sa. 30 Vierou padli hradby Jericha, keď ich obchádzali asi sedem dní. 31 Vierou nezahynula smilnica Rachab s neveriacimi, keď s pokojom prijala vyzvedačov. 32 A čo mám ešte povedať? lebo mi chýba čas, aby som hovoril o Gedeonovi, Barákovi, Samsonovi a Jeftovi. aj Dávida, Samuela a prorokov: 33 Kto si vierou podmanil kráľovstvá, konal spravodlivosť, získal zasľúbenia, zapchal ústa levom, 34 Uhasili násilie ohňa, unikli ostriu meča, zo slabosti sa stali silnými, stali sa udatnými v boji, obrátili sa na útek pred vojskami cudzincov. 35 Ženy dostávali svojich mŕtvych vzkriesených k životu, iné boli mučené a neprijímali vyslobodenie; aby mohli dosiahnuť lepšie vzkriesenie: 36 A iní boli súdení krutými výsmechmi a bičovaním, áno, navyše väzbami a väzením: 37 Boli kameňovaní, boli rozrezaní, boli pokúšaní, boli zabití mečom, blúdili v ovčej a kozej koži; byť chudobný, sužovaný, mučený; 38 (Koho svet nebol hoden:) blúdili po púštiach, po horách, po brlohoch a jaskyniach zeme. 39 A títo všetci, keď dostali dobrú správu vierou, nedostali zasľúbenie: 40 Boh nám zaobstaral niečo lepšie, aby oni bez nás neboli dokonalí.
Hebrejci
KAPITOLA 12 1 A preto, keď sme aj my obkľúčení tak veľkým oblakom svedkov, odložme všetko bremeno a hriech, ktorý nás tak ľahko dolieha, a trpezlivo bežme v behu, ktorý je pred nami pripravený, 2 Hľadiac na Ježiša, pôvodcu a dokonávateľa našej viery; ktorý pre radosť, ktorá mu bola predložená, podstúpil kríž, pohŕdal hanbou a sedí po pravici Božieho trónu. 3 Veď vážte na toho, ktorý znášal taký protirečenie hriešnikov proti sebe, aby ste sa neunavili a nezomdleli vo svojich mysliach. 4 Ešte ste neodolali až do krvi, bojujúc proti hriechu. 5 A zabudli ste na napomenutie, ktoré k vám hovorí ako k deťom: Môj synu, nepohŕdaj kázňou Pánovou, ani neumdlievaj, keď si od neho karhaný. 6 Lebo koho Pán miluje, toho tresce a bičuje každého syna, ktorého prijme. 7 Ak znesiete kázeň, Boh s vami naloží ako so synmi; lebo aký je syn, ktorého otec netrestá? 8 Ale ak ste bez trestu, ktorého sa zúčastňujete všetci, potom ste bastardi, a nie synovia. 9 Navyše sme mali otcov svojho tela, ktorí nás naprávali a vzdávali sme im úctu. Či sa nemáme oveľa radšej podriaďovať Otcovi duchov a žiť? 10 Veď nás niekoľko dní trestali podľa vlastnej vôle; ale on na náš úžitok, aby sme mali účasť na jeho svätosti. 11 Teraz sa žiadne kázeň pre prítomnosť nezdá byť radostnou, ale žalostnou; no potom prináša pokojné ovocie spravodlivosti tým, ktorí sa ním uplatňujú. 12 Preto zodvihnite ruky, ktoré visia dolu, a slabé kolená; 13 Vyrovnajte si chodníky pre svoje nohy, aby sa chromé nezvrátilo z cesty; ale nech sa radšej vylieči. 14 Nasledujte pokoj so všetkými ľuďmi a svätosť, bez ktorej nikto neuvidí Pána. 15 Dbajte na to, aby niekto nestratil z milosti Božej; aby vás neznepokojil nejaký koreň horkosti, a tým by sa mnohí nepoškvrnili; 16 Aby sa nenašiel taký smilník alebo smilník ako Ezav, ktorý za jeden kúsok mäsa predal svoje prvorodenstvo. 17 Veď viete, že potom, keď mal zdediť požehnanie, bol zavrhnutý, lebo nenašiel miesto pokánia, hoci ho so slzami starostlivo hľadal. 18 Lebo ste neprišli k vrchu, ktorého sa možno dotknúť a ktorý horí ohňom, ani k temnote, tme a búrke, 19 A zvuk trúby a hlas slov; ktorý hlas prosili tí, ktorí to počuli, aby sa im už viac nehovorilo slovo: 20 (Lebo nemohli vydržať, čo bolo prikázané, a ak sa čo len zver dotkne vrchu, bude ukameňovaná alebo prerazená šípom. 21 A ten pohľad bol taký hrozný, že Mojžiš povedal: Nesmierne sa bojím a trasiem sa. 22 Vy ste však prišli na vrch Sion a do mesta živého Boha, nebeského Jeruzalema, a do nespočetného zástupu anjelov, 23 Všeobecnému zhromaždeniu a cirkvi prvorodených, ktorí sú napísaní v nebesiach, a Bohu, Sudcovi všetkých, a duchom spravodlivých ľudí, ktorí sa stali dokonalými, 24 A Ježišovi, prostredníkovi novej zmluvy, a krvi kropenia, ktorý hovorí lepšie veci ako Ábelova. 25 Hľaďte, aby ste neodmietli toho, kto hovorí. Lebo ak neutiekli tí, ktorí odmietli toho, čo hovoril na zemi, o to
viac neunikneme my, ak sa odvrátime od toho, čo hovorí z neba. 26 Čiho hlas vtedy otriasol zemou, ale teraz sľúbil: Ešte raz zatrasiem nielen zemou, ale aj nebom. 27 A toto slovo, ešte raz, znamená odstránenie tých vecí, ktoré sú otrasené, ako vecí, ktoré sú vyrobené, aby tie veci, ktoré nemožno otriasť, zostali. 28 Preto prijímame kráľovstvo, ktoré sa nedá pohnúť, majme milosť, ktorou môžeme slúžiť Bohu prijateľne s úctou a zbožnou bázňou. 29 Lebo náš Boh je stravujúci oheň. KAPITOLA 13 1 Bratská láska nech trvá. 2 Nezabúdajte na pohostenie cudzincov, lebo tým niektorí nevedomky pohostili anjelov. 3 Pamätaj na tých, čo sú s nimi spútaní; a tí, ktorí trpia protivenstvom, ako aj vy sami v tele. 4 Manželstvo je čestné pre všetkých a posteľ nepoškvrnená, ale smilníkov a cudzoložníkov bude súdiť Boh. 5 Nech je váš rozhovor bez žiadostivosti; a uspokoj sa s tým, čo máš, lebo povedal: Nikdy ťa neopustím ani ťa neopustím. 6 Aby sme mohli smelo povedať: Pán je môj pomocník a nebudem sa báť, čo mi urobí človek. 7 Pamätaj na tých, ktorí nad tebou vládnu, ktorí ti hovorili slovo Božie, ktorých viera nasleduje, berúc do úvahy koniec ich rozhovoru. 8 Ježiš Kristus ten istý včera i dnes i naveky. 9 Nenechajte sa unášať potápačmi a čudnými doktrínami. Lebo je dobré, aby sa srdce upevnilo milosťou; nie s mäsom, ktoré neprinieslo úžitok tým, ktorí v ňom boli zamestnaní. 10 Máme oltár, z ktorého nemajú právo jesť, ktorí slúžia svätostánku. 11 Lebo telá tých zvierat, ktorých krv vnáša do svätyne veľkňaz za hriech, sú spálené mimo tábora. 12 Preto aj Ježiš, aby mohol posvätiť ľud svojou vlastnou krvou, trpel za bránou. 13 Vyjdime teda k nemu von z tábora nesúc jeho potupu. 14 Lebo tu nemáme trvalé mesto, ale hľadáme budúce. 15 V ňom teda ustavične obetujme Bohu obetu chvály, to je ovocie našich pier, vzdávajme vďaky jeho menu. 16 Nezabúdajte však robiť dobro a komunikovať, lebo takéto obety má Boh zaľúbenie. 17 Poslúchajte tých, ktorí nad vami vládnu, a podriaďujte sa, lebo bdejú o vaše duše, ako tí, ktorí sa musia zodpovedať, aby to robili s radosťou, a nie so zármutkom, lebo vám to neslúži. 18 Modlite sa za nás, lebo veríme, že máme dobré svedomie a vo všetkom sme ochotní žiť čestne. 19 Ale radšej vás prosím, urobte to, aby som sa vám mohol čím skôr vrátiť. 20 A Boh pokoja, ktorý si vzkriesil z mŕtvych nášho Pána Ježiša, toho veľkého pastiera oviec, krvou večnej zmluvy, 21 Učiň vás dokonalými v každom dobrom skutku, aby ste plnili jeho vôľu, robte vo vás to, čo sa mu páči, skrze Ježiša Krista; ktorému buď sláva na veky vekov. Amen. 22 A prosím vás, bratia, trpte slovom napomenutia, lebo som vám napísal list v niekoľkých slovách.
Hebrejci
23 Vedzte, že náš brat Timotej je prepustený; s ktorým, ak o chvíľu príde, uvidíme sa. 24 Pozdravte všetkých, ktorí nad vami panujú, a všetkých svätých. Pozdravujú vás z Talianska. 25 Milosť s vami všetkými. Amen.